newsletter 2010 02

newsletterapríl 2010 | číslo 2 | ročník 4

téma čísla

Financovanie vysokých škôl

EditorialFinancovanie vysokých škôl a vedy je - popri kvalite vzdelávania a samotnej výskumnej činnosti - v slo-venskom akademickom prostredí zrejme najčastej-šie diskutovanou témou. Často sa spomína, a je to možné veľmi presvedčivo dokázať, že vysoké školy na Slovensku sú finančne zabezpečené vý-razne menej, ako vo vyspelých krajinách či dokonca u našich susedov. Platí to v abso-lútnych číslach i v ukazovateľoch vztiahnu-tých pomerne k výške HDP týchto krajín. Tento stav je chronický, vzťahuje sa aj na vedu (a na iné inštitúcie, ktoré sa výskumom zaobera-jú) a predstavuje bezpochyby významný limitujúci faktor celkovej kvality i rozsahu vzdelávacej i vý-skumnej činnosti na Slovensku.Na druhej strane platí, že významným faktorom ovplyvňujúcim vysoké školy a vedecké ustanoviz-ne nie je len výška finančných prostriedkov, kto-ré majú na svoju činnosť k dispozícii. Možno ešte dôležitejší je spôsob, akým sú rozdeľované. Ten totiž vytvára motivácie - podnecuje preferované správanie, menej žiaduce správanie potláča alebo sa k nemu správa indiferentne. V článkoch tohto newslettra sa zaoberáme práve systémom financo-vania verejných vysokých škôl a vedy na Slovensku, porovnávame ho s českým a venujeme sa dôsled-kom, ktoré mali zmeny v nastavení tohto systému na správanie financovaných inštitúcií.Ukazuje sa, a nie je to nič prekvapivé, že finančná motivácia je veľmi silná. Vysoké školy rýchlo rea-gujú na nové motivátory, ktoré financovateľ do sys-tému zahrnie. Rýchlo sa prispôsobujú zmenenému prostrediu. Zostavovateľ systému má v rukách silný nástroj, ktorým dokáže správanie vysokých škôl a vedeckých inštitúcií významne ovplyvňovať. O to väčšia je ale zodpovednosť, ktorá na nich leží.

Otázkou navyše zostáva, či takto formované vyso-ké školstvo je v súlade s potrebami a očakávaniami študentov. Keď vidíme, ako finančné motivátory fungujú, je stále zrejmejšie, že by fungovali aj v prí-pade zavedenia školného na vysokých školách (veľ-mi pravdepodobne oboma smermi - aj vo vzťahu k študentom, z ktorých zatiaľ iba štvrtine záleží na kvalite vzdelávania, ktoré na vysokej škole získava-jú). V prospech zavedenia školného tak nehovorí len možnosť, ako získať na fungovanie škôl viac pe-ňazí, ale predovšetkým spôsob, akým by toto opat-renie ovplyvnilo správanie celého systému.

Juraj Barta

v čísle nájdete

Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku 2006autor: Peter Mederly strana 2

Stav a trendy vo financovaní vedy a výskumu na slovenských verejných vysokých školáchautor: Ján Pišút strana 9

Financovanie vedy a výskumu v SR a ČRautori: Katarína Tichá Hudecová, Michal Považan strana 6

2 ARRA newsletter | apríl 2010

ÚvodPod systémom financovania vysokých škôl budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verej-ným vysokým školám uskutočňovaný Mi-nisterstvom školstva SR (ministerstvo) podľa zákona o vysokých školách.Príspevok sa v prvej časti venuje stručnej cha-rakteristike súčasného systému financovania vysokých škôl. Druhá časť je venovaná vý-voju systému v období rokov 2002 až 2009. V tretej časti je stručne charakterizovaný projekt OECD „Systémy financovania a ich vplyv na vysokoškolské systémy“, na ktorom participovalo aj Slovensko a v rámci ktorého prišlo k prvému zhodnoteniu nového systé-mu financovania vysokých škôl po piatich rokoch jeho fungovania. Nasleduje stručný prehľad a zhodnotenie zmien systému finan-covania po roku 2006 a záver.

1. Charakteristika systému financovania vysokých škôlPodľa zákona o vysokých školách poskytuje ministerstvo zo štátneho rozpočtu verejnej vysokej škole finančné prostriedky vo forme nasledovných štyroch dotácií:

a) dotácia na uskutočňovanie akreditova-ných študijných programov,

b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť,

c) dotácia na rozvoj vysokej školy,d) dotácia na sociálnu podporu študen-

tov.Základné kritériá na rozpis každej z uvede-ných dotácií ustanovuje zákon. Podrobnosti rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco-váva a každoročne aktualizuje ministerstvo. Spôsoby rozpisu jednotlivých dotácií sa lí-šia. Používajú sa najmä dva postupy: rozpis založený na výkone vo vzdelávaní a rozpis založený na výkone vo výskume. Okrem toho sa v systéme používajú aj postupy zalo-žené na poskytnutí základnej dotácie, inde-xový prístup vychádzajúci z rozpisu v pred-chádzajúcom roku, rozpis na základe kvality projektov, rozpis na základe individuálnych požiadaviek vysokých škôl, rozpis na zákla-de zákonných nárokov a rozpis na základe niektorých iných výkonových ukazovateľov (napríklad počtu ubytovaných študentov).Pri určovaní výkonu vo vzdelávaní sa vychá-dza z prepočítaného počtu študentov a ab-solventov, pričom sa zohľadňuje aj rozdielna personálna a vecná náročnosť poskytovania vzdelávania v rôznych študijných odboroch vyjadrená koeficientom personálnej nároč-nosti KPN a koeficientom ekonomickej ná-ročnosti KEN (od roku 2008 sa koeficient KEN prestal používať a bol nahradený ko-eficientom KPN spolu so zmenou názvu na “koeficient nákladovosti” so skratkou KN).

Zohľadňuje sa tiež kvalifikačná štruktúra učiteľov vysokej školy.Koeficienty KPN pre jednotlivé študijné od-bory sú odvodené od normatívneho počtu študentov na vysokoškolského učiteľa a od normatívneho počtu neučiteľov na vysoko-školského učiteľa v danom študijnom od-bore. Pri prvom nastavení hodnôt KPN v roku 2001 sa vychádzalo z aktuálnej situácie na Slovensku a z dostupných údajov z iných krajín.Koeficienty KEN pre jednotlivé študijné odbory sa štandardne odvodzovali od prí-slušného KPN podľa vzorca KEN = 0,5 x (KPN+1). Výkon vysokej školy vo výskume sa určuje na základe nasledovných kritérií:

a) objem prostriedkov získaných na rieše-nie výskumných projektov zo zahraničia,

b) objem prostriedkov získaných na riešenie výskumných projektov z domácich zdrojov,

c) počet absolventov doktorandského štúdia,

d) počet študentov doktorandského štúdia v dennej forme,

e) počet a druh publikácií,f ) počet výstupov v oblasti umeleckej

tvorby,g) výskumná kapacita.

Všeobecná schéma pri určovaní rozpisu do-tácií je nasledovná: suma vyčlenená na dotá-ciu sa rozdelí na čiastky zodpovedajúce jed-notlivým oblastiam jej použitia (napríklad na osobné náklady a na vecné náklady) a po-tom sa tieto čiastky rozpíšu vysokým školám na základe príslušných kritérií (napríklad čiastka vyčlenená na osobné náklady sa roz-píše podľa kritérií zohľadňujúcich prepočí-taný počet študentov, personálnu náročnosť študijných odborov a kvalifikačnú štruktú-ru učiteľov). Na záver sa sumy rozpísané z jednotlivých častí dotácie pre danú vysokú školu sčítajú a vysoká škola ich dostane ako jednu sumu, ktorej použitie závisí od roz-hodnutia vysokej školy.

2. História vývoja systému financovaniaRozpis prostriedkov štátneho rozpoč-tu vysokým školám bol až do roku 2000 založený takmer výlučne na indexovom („historickom“) princípe. Podľa výkonu odvodzovaného od počtu študentov a koefi-cientov stanovovaných na báze typu fakulty a upravovaných hlasovaním v orgánoch re-prezentácie vysokých škôl sa rozpisovalo len niekoľko percent z celkovej sumy poskytova-nej zo štátneho rozpočtu vysokým školám. Vysoké školy nemali žiadnu motiváciu šetriť, pretože jednak sa nespotrebované finančné prostriedky na konci roku stali príjmom

Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku 2006

CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE CHARAKTERIZOVAŤ SYSTÉM FINANCOVANIA VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZÁKONOM Č. 131/2002 Z. Z O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), JEHO VÝVOJ A ZMENY PO ROKU 2006. 1 )

doc. Peter Mederly Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Bratislava







































ARRA newsletter | apríl 2010 3

štátneho rozpočtu, teda „prepadli“ a vysoké školy ich v ďalšom roku nemohli využiť, a jednak znížené čerpanie výdavkov napríklad na energie malo za následok znížený prídel na túto položku v ďalšom roku.Súčasťou prideľovania finančných prostried-kov zo štátneho rozpočtu boli aj tzv. záväzné ukazovatele, ktoré neumožňovali vysokým školám v ich kompetencii presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými kategória-mi, napríklad medzi kategóriou mzdových prostriedkov a kategóriou prostriedkov na tovary a služby.Ministerstvo v spolupráci s vysokými škola-mi pracovalo od začiatku roku 1999 na vý-voji nového systému financovania, ktorý by odstránil uvedené nedostatky. Pri vývoji sys-tému sa v podstatnej miere využili skúsenosti zo zahraničia, najmä z Česka, Portugalska, Veľkej Británie, Izraela, Holandska a Dánska.Nový systém financovania bol prvýkrát pou-žitý v roku 2001 a bol založený prevažne na výkonovom princípe. Systém z roku 2001 sa stal základom, na ktorom bol po prijatí no-vého zákona o vysokých školách v roku 2002 postavený súčasný systém financovania vyso-kých škôl.Počas používania systému financovania v rokoch 2002 až 2009 zostali jeho základné princípy nezmenené. V rámci týchto princí-pov sa však systém ďalej vyvíjal. Hlavné zme-ny sa uskutočnili v nasledovných oblastiach:

a) zohľadňovanie počtov študentov 1. ročníka,

b) koeficienty pre určovanie prepočítané-ho počtu študentov,

c) percento objemu dotácií na osob-né náklady rozpisované podľa výkonu vo výskume,

d) aktualizácia rozpočtu podľa počtu študentov v novom akademickom roku,

e) koeficient ekonomickej náročnosti KEN,

f ) financovania umeleckých vysokých škôl,

g) rozlišovanie vecných nákladov na vzde-lávanie a na prevádzku,

h) špecifiká,i) rozpis dotácie na výskumnú, vývojovú

alebo umeleckú činnosť,j) dotácia na rozvoj vysokej školy,k) rozpis dotácie na sociálnu podporu

študentov.

Všimnime si bližšie zmeny súvisiace s rozpi-som časti dotácií na základe výkonu vo vý-skume a ich dopad na výšku dotácie prideľo-vanej na študenta.

Od roku 2005 sa začala časť dotácie na osob-né náklady vysokoškolských učiteľov, od-borných zamestnancov a administratívnych

zamestnancov rozpisovať na základe výko-nu vysokej školy vo výskume. Ako kritériá na určenie výkonu vo výskume pre tento rozpis sa v roku 2005 stanovili úspešnosť v získavaní zahraničných výskumných gran-tov, domácich výskumných grantov, počet absolventov doktorandského štúdia, počet interných doktorandov po dizertačnej skúške a výsledky dosiahnuté v publikačnej činnosti. Kritérium publikačnej činnosti sa uplatnilo z technických dôvodov až od roku 2006. Ako hodnotiace obdobie sa stanovilo obdobie po-sledných dvoch kalendárnych rokov (okrem kritéria počtu interných doktorandov po di-zertačnej skúške, kde sa bral stav ku koncu októbra predchádzajúceho roka). Od roku 2008 sa začal ako hodnotiace obdobie brať iba predchádzajúci rok. V roku 2009 sa do-plnilo kritérium výstupov umeleckej tvorby.Pokiaľ ide o pomerný objem časti rozpisova-nej podľa výkonu vo výskume, z počiatoč-ných 15% v roku 2005 a 20% v rokoch 2006 a 2007, stúpol v roku 2008 na 30% a v roku 2009 na 35%. Pri takomto objeme začínajú niektorým vysokým školám resp. fakultám,

najmä tým, ktoré nemajú schopnosť alebo možnosť získavania grantov, vznikať problé-my s nedofinancovaním. Nasledujúce dva grafy dokumentujú na vy-braných skupinách študijných odborov vplyv postupného zvyšovania objemov z dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov rozpisovaných na základe výko-nu vo výskume a zavedenia rozlišovania 1. a 2. stupňa štúdia pri určovaní prepočítaného počtu študentov na výšku dotácií prideľo-vaných na základe výkonu vo vzdelávaní na jedného študenta (normatívov).

Zvyšovanie objemu dotácie rozpisovanej podľa výkonu vo výskume sa odrazilo aj na výške dotácie prideľovanej za jednotlivé vý-kony vo výskumnej činnosti. Vývoj v rokoch 2003 až 2009 zachytávajú nasledujúce grafy. Znázornené hodnoty zahŕňajú súčet dotácií za jednotlivé výkony v rámci rozpisu osob-ných nákladov z časti dotácie na vzdelávanie a v rámci rozpisu osobných nákladov a vec-ných nákladov z dotácie na výskum. Vzhľa-dom na to, že v rôznych rokoch sa používali rôzne hodnotiace obdobia pre jednotlivé parametre, bolo na účely porovnávania po-trebné hodnoty dotácií vhodným spôsobom normalizovať. Napríklad, za roky, v ktorých sa uplatňovalo 2-ročné hodnotiace obdobie, sa pre účely porovnania uvádzajú dvojnásob-né výšky dotácií.


3. Hodnotenie stavu systému finan-covania vysokých škôl v roku 2006 V rokoch 2004 – 2006 sa Slovensko spolu s ďalšími 8 krajinami zúčastnilo projektu OECD s názvom “Systémy financovania a ich vplyv na vysokoškolské systémy” (Fun-ding Systems and their Effects on Higher Education Systems). Cieľom projektu bolo formou národných štúdií o systémoch finan-covania vysokého školstva zúčastnených kra-jín charakterizovať tieto systémy a zhodnotiť ich vplyvy na vysoké školstvo. Vychádzajúc z národných štúdií záverečná správa projektu zhrnula všeobecné závery k problematike sys-témov financovania.Zhodou okolností sa záver projektu časovo zhodoval s ukončením činnosti predchádza-júceho vedenia ministerstva a národná štúdia za Slovensko 2 ) tak obsahuje zhodnotenie stavu systému financovania a jeho dôsledkov na vysokoškolský systém za obdobie rokov 2002 – 2006, teda po piatich rokoch jeho fungovania. V rámci vypracovávania štúdie sa uskutočnil aj prieskum názorov predstavi-teľov vysokých škôl na systém financovania, takže hodnotenie systému zahŕňa okrem ná-zorov ministerstva aj charakteristiku silných a slabých stránok systému poskytnutú pred-staviteľmi vysokých škôl.Medzi silnými stránkami systému financova-

nia boli uvedené existencia jasných a jedno-značne definovaných pravidiel rozpisu dotá-cií, konkrétne opatrenia motivujúce vysoké školy na zvyšovanie ich aktivít vo vzdeláva-cej aj výskumnej činnosti, pravidelné zvyšo-vanie dotácií zo štátneho rozpočtu do vyso-kého školstva, adresná podpora pre rozvoj vo vybraných oblastiach a mechanizmus centrálnych rozvojových projektov, podpo-ra prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu systémom sociálnych štipendií a existencia motivačných štipendií.Ako slabé stránky systému financovania z hľadiska jeho princípov a pravidiel boli uve-dené nasledovné:

a) napriek pravidelnému zvyšovaniu dotácií zo štátneho rozpočtu do vysokého školstva v posledných rokoch je ich celkový objem stále nedostatočný,

b) systém neobsahuje účinnú možnosť zabrániť tendenciám na znižovanie kvality v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systé-mu (motivácia k znižovaniu nárokov na študentov od prijímacieho konania, počas štúdia aj v jeho závere, motivácia k znižova-niu nárokov pri habilitáciách a vymenúva-cích konaniach),

c) počiatočné nastavenie KPN a KEN v roku 2001 bolo odôvodnené; vysoko-školský systém odvtedy prešiel vývojom, na základe ktorého je potrebné uvedené koeficienty prehodnotiť, zatiaľ nie je k dispozícii spôsob, ako to urobiť; chýba aj odôvodnenie veľkosti koeficientov, ktorými sa rozlišuje váha študenta v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,

d) systém indikátorov používaných pre hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa na riešenie výskumných projektov prideľu-jú v rámci grantov vyššie objemy finanč-ných prostriedkov.Štúdia pomenovala aj viaceré slabé stránky systému z hľadiska jeho implementácie.

4. Vývoj systému financovania po roku 2006Pri posudzovaní vývoja systému financova-nia po roku 2006, teda zmien uskutočne-ných novým vedením ministerstva, mož-no všeobecne konštatovať, že sa celková filozofia systému v podstate nezmenila. 3 ) Neuskutočnila sa však žiadna podrobnej-šia analýza systému potrebná pre jeho ďal-ší vývoj v smere posilňovania jeho silných stránok a odstraňovania slabých. Naopak, niektoré zmeny uskutočnené v tomto ob-dobí čiastočne narušili konzistentnosť a prehľadnosť systému. Slabé stránky systému identifikované v roku 2006 neboli odstrá-nené a predstavujú aktuálny problém aj v súčasnosti.

Prehľad hlavných zmien systému financova-nia v rokoch 2007 až 2009 je nasledovný:

a) zvýšenie podielu objemu dotácie na osobné náklady rozpisovaného podľa výko-nu vo výskume z 20% v roku 2006 na 35% v roku 2009,

b) skrátenie hodnotiaceho obdobia vo väčšine kritérií na určenie výkonu vo vý-skume z 2 rokov na 1 rok,

c) skončenie rozlišovania doktorandov pred a po dizertačnej skúške na účely urče-nia dotácie výšky dotácie,

d) zavedenie príspevku na informačné systémy,

e) zavedenie príspevku na laboratórnu činnosť v technických, prírodovedných a informatických odboroch,

f ) stotožnenie koeficientu KEN a koefi-cientom KPN,

g) zrušenie aktualizácie rozpočtu podľa počtu študentov v novom akademickom roku,

h) zmena váhy študentov prvého ročníka v prvom stupni štúdia na výpočet prepočíta-ného počtu študentov,

i) zavedenie koeficientu uplatniteľnosti absolventov v praxi,

j) zmena financovania umeleckých vyso-kých škôl.Zmenou s najväčším praktickým vplyvom na systém bolo rýchle zvyšovanie podielu dotácií na osobné náklady rozpisovaných podľa výkonu vo výskume, ktoré z 20 % cel-kových výdavkov rozpočtovaných na osobné náklady v roku 2006 stúplo na 35 % v roku 2009. Na jednej strane tento nástroj podpo-ruje vysoké školy, ktoré dosahujú vyšší výkon vo výskumnej činnosti, čo je pozitívne. Na druhej strane rýchlosť zvyšovania objemu dotácií rozpisovaných podľa výkonu vo vý-skume v rokoch 2007 – 2009 podstatne pre-kračovala rýchlosť rastu celkových dotácií, čo malo za následok znižovanie resp. stagnáciu príspevku na jedného študenta určovaného podľa výkonu vo vzdelávaní, a tak prišlo k paradoxnej situácii, že ministerstvo poskytu-je podstatne vyššie dotácie na žiaka základnej a strednej školy ako na vysokoškolského štu-denta vo väčšine študijných odborov, hlavne prvého stupňa. Napríklad, v roku 2009 je priemerný normatív na žiaka základnej ško-ly 32 161 Sk, zatiaľ čo priemerný normatív na študenta učiteľstva v prvom stupni vyso-koškolského vzdelávania je 24 823 Sk. Táto situácia negatívne ovplyvňuje na vysokých školách s nižším výkonom vo výskume kva-litu vzdelávania.

Druhou vážnou zmenou bolo skrátenie ob-dobia pre hodnotenie výkonu vo výskume u väčšiny kritérií z 2 rokov na 1 rok (navyše ešte s problematicky zvoleným začiatkom a


koncom – vo väčšine kritérií sa berie obdobie od 1. novembra roku pred predchádzajúcim do 31. októbra predchádzajúceho roka – väč-šina výstupov vo výskume sa však prirodzene viaže na kalendárne roky). Skrátenie hodno-tiaceho obdobia má negatívny vplyv na sta-bilitu financovania, a to najmä v situácii, keď sa na základe výkonu vo výskume rozpisuje čoraz väčší objem prostriedkov.Výraznejší praktický dopad spojený aj s istým ústupom od podpory kvality malo zrušenie rozlišovania doktorandov pred dizertačnou skúškou a po dizertačnej skúške na účely ur-čenia výšky dotácie. Toto sa udialo jednak pri určovaní prepočítaného počtu študentov, a jednak pri kritériu „počet študentov dokto-randského štúdia” používanom na hodnote-nie výkonu vo výskume. V rámci tohto krité-ria sa pôvodne brali do úvahy len doktorandi po dizertačnej skúške, teda tí, ktorí už vyko-návajú v zmysle zákona najmä vedeckú časť štúdia. Po zmene od roku 2007 sa v rámci tohto kritéria berú do úvahy všetci doktoran-di denného štúdia.Za negatívnu zmenu treba považovať aj pod-statné zníženie financovania rozvojových projektov podávaných jednotlivými vysoký-mi školami.

Ďalšia skupina zmien nemala veľký praktický dopad, ale sú problematické zo systémového hľadiska. Sem patrí v prvom rade porušenie filozofie v oblasti špecifík. Zavedenie prí-spevku na praktickú výučbu v technických, prírodovedných a informatických odboroch nebolo podložené žiadnou kalkuláciou (na rozdiel od iných špecifík, ako sú napríklad pedagogické praxe alebo klinické pracovis-ká). Navyše, kritériá, podľa ktorých sa tieto prostriedky rozpisujú, sú v podstate založené na počtoch študentov, a preto zo systémové-ho hľadiska by bolo primeranejšie modelovať ich v rámci ekonomickej náročnosti študijné-ho odboru ako v rámci špecifík (čo by bolo uskutočniteľné, keby sa nebol zrušil osobitný koeficient ekonomickej náročnosti študijné-ho odboru KEN).

Do tejto skupiny zmien patrí aj stotožnenie koeficientu KEN s koeficientom KPN, ktoré znevýhodnilo „lacné” študijné odbory, ako aj zrušenie aktualizácie rozpočtu vzhľadom na nové počty študentov zavedenej do systému v roku 2006. Aktualizácia rozpočtu je plne v súlade s celkovou filozofiou systému. Na druhej strane treba uviesť, že implementácia tohto opatrenia nebola v čase jeho zavedenia technicky dotiahnutá. Namiesto doriešenia tohto problému bolo opatrenie od roku 2007 zrušené.

Zvyšné zmeny z hore uvedeného zoznamu

nemali podstatnejší praktický dopad a ich vzťah k základnej filozofii systému možno chápať skôr ako indiferentný. Spomeňme konkrétne dva príklady. Koeficient KAP vy-jadrený zložitým vzťahom bez zdôvodnenia je nastavený tak, že ovplyvňuje rozpočet v zlomkoch percenta (jeho vplyv v roku 2009 bol u väčšiny vysokých škôl menej ako 200 000 Sk). Je teda prakticky bezvýznamný. Druhým príkladom je financovanie umelec-kých vysokých škôl. Tento problém bol akút-ny od začiatku fungovania nového systému financovania, pretože umelecké vysoké školy sa objektívne odlišujú niektorými charakte-ristikami od ostatných vysokých škôl. Rie-šenie, ku ktorému sa v priebehu vývoja do-spelo, a ktoré bolo používané v rokoch 2006 a 2007, bolo v roku 2008 bez odôvodnenia zrušené a v každom z rokov 2008 a 2009 na-hradené iným ad hoc pravidlom.Pozitívnym prvkom vývoja systému financo-vania po roku 2006 z hľadiska implementá-cie systému je sfunkčnenie centrálnych regis-trov, z ktorých sa čerpajú vstupné údaje do systému.

5. ZáverSúčasný systém financovania slovenských ve-rejných vysokých škôl je založený v prevažnej miere na výkone vysokej školy meranom vy-branou skupinou výkonových ukazovateľov. Preto je vo svojej rozhodujúcej časti trans-parentný, čo patrí k jeho silným stránkam. Zároveň motivuje vysoké školy k zvyšovaniu výkonov v oblastiach, ktoré sú predmetom merania. Aj táto vlastnosť má viaceré pozi-tívne dôsledky na vysokoškolský systém, zá-roveň je však zdrojom nežiaducich trendov, najmä ohrozenia kvality v niektorých oblas-tiach.

Problémy spojené s výkonovými ukazovateľ-mi výstižne charakterizuje nasledovný citát 4 ) : Výber výkonových ukazovateľov je vždy diskutabilný ... len zriedka merajú priamo vý-konnosť vysokej školy v prioritných oblastiach vysokého školstva alebo jej skutočný vplyv na študentov ... Kvalita, čo je punc vysokého škol-stva, je veľmi prchavý a subjektívny atribút, ... ktorý je veľmi ťažké kvantitatívne merať. ...

Ak teda výkonové ukazovatele spôsobujú toľko problémov, prečo sa s nimi vôbec trápime? Od-poveď je jednoduchá: problémy s výkonovými ukazovateľmi sú veľké, ale nevyhnutnosť pou-žívať ich je ešte väčšia. Je to ako s demokraciou, je akceptovateľná len keď sa porovná s inými al-ternatívami, ktoré prichádzajú do úvahy. Nech sú výkonové ukazovatele akokoľvek nedokonalé, predstavujú jediný racionálny prostriedok na hodnotenie výkonnosti.Efektívny systém financovania sa neobíde bez

výkonových ukazovateľov. Zároveň je však potrebné mať neustále na zreteli nutnosť eli-minácie rizík, ktoré výber každej konkrétnej skupiny výkonových ukazovateľov so sebou prináša. A to je náročná úloha, ktorej riešenie si vyžaduje mať v prvom rade jasno v otázke, kam má vysokoškolský systém smerovať. Od-poveď na túto otázku je základom, od ktoré-ho sa musí odvíjať voľba a nastavenie výko-nových indikátorov a ich úpravy na základe monitorovania ich pôsobenia. Tento proces si však vyžaduje sústredené kvalifikované spoločné úsilie ministerstva a relevantných orgánov vysokých škôl. Úsilie zamerané nie na uspokojovanie individuálnych záujmov, ale na skutočný rozvoj vysokého školstva.

1 ) Príspevok vychádza z výskumnej práce autora Transparentnosť a motivačnosť finan-covania vysokých škôl na Slovensku realizo-vanej v rámci projektu APVV-99-019005. Príspevok bol skrátený pre potreby ARRA Newsletter. Širšia verzia príspevku je uverej-nená na stránke ARRA.

2 ) Mederly P.: Systém financovania vysokého školstva na Slovensku a jeho vplyv na vysoko-školský systém. Národná štúdia vypracovaná v rámci OECD – IMHE projektu Systémy fi-nancovania a ich vplyv na vysokoškolské sys-témy. Anglická verzia je dostupná na http://www.oecd.org/dataoecd/20/61/38308094.pdf

3 ) Toto tvrdenie platí pre doterajší vývoj, teda pre roky 2007 – 2009. Prvé zverejnené návrhy ministerstva na metodiku rozpisu do-tácií na rok 2010 (pozri napríklad www.ra-davs.sk) obsahujú prvky, ktoré sa nezhodujú s princípmi, na ktorých je systém postavený.

4 ) Burke, J.C.: Funding Public Colleges and Universities for Performance, The Rockefel-ler Institute Press, Albany, New York, 2002


Najvýznamnejším miestom rozvoja vedy na území bývalého Československa boli akadé-mie vied. Slovenská akadémia vied a umení bola založená v roku 1942 a v roku 1953 sa pretransformovala na Slovenskú akadémiu vied (ďalej len SAV). V roku 1953 vznikla Československá akadémia vied. Obidve in-štitúcie vznikli zo zákona, ktorý upravoval samotný vznik akadémie vied, jej vedeckých ústavov, ako aj začleňovanie vedeckých spo-ločností do systému s jednotnou organizá-ciou. Kľúčovou úlohou bolo aj ustanovenie spolupráce novovzniknutých ústavov s vyso-kými školami.

Vysoké školy vznikali a zanikali na našich územiach od 14. storočia. Základy moder-ného vysokého školstva na Slovensku boli položené až po roku 1918 a po demontáži uhorského vysokého školstva. Vysoké školy tiež vznikli zo zákona a ten upravoval aj ich postavenie ako centier výskumu a vzdeláva-nia.

Poslednú súčasť organizácie vedeckého života na Slovensku, resp. v bývalom Českosloven-sku, tvoria rezortné výskumné ústavy, ktoré vznikali v období socializmu. Po jeho páde aj mnohé zanikli, resp. boli sprivatizované. Na-priek tomu niektoré ústavy zostali súčasťou jednotlivých rezortov.

Vývoj systému vedy a výskumu, spolu so sys-témom ich financovania bol teda na území bývalého Československa po roku 1918 viac-

menej jednotný.V tomto článku sa sústredíme na obdobie po roku 1993, teda po rozdelení systému na dva nezávislé a samostatne fungujúce systé-my.

Príspevok poukáže rozdiely v systéme gran-tového financovania vedy a výskumu v Slovenskej republike a v Českej republike a jeho dôsledky na výstupy vedeckej čin-nosti. Za výstupmi vedeckej činnosti budú považované publikácie a citácie indexované v databáze firmy Thomson Reuters Web of Knowledge.

Publikácie a citácie boli získane z tejto da-tabázy za roky 1998 až 2007. Grantové fi-nančné prostriedky za rok 2007.

Grantové financovanie vedy na SlovenskuFinancovanie vedy a výskumu v Slovenskej republike je upravené a realizuje sa pod-ľa zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácií štátnej podpory výskumu a vývoja. Tento zákon rozdeľuje štátne financie určené na vedu na inštitucionálne a účelové. Inštituci-onálne financovanie smeruje do Slovenskej akadémie vied a na vysoké školy. Jeho úlo-hou je zabezpečiť fungovanie a prevádzku Slovenskej akadémie vied a inštitucionál-ne podporiť vedu a techniku na vysokých školách. Medzi inštitucionálne zdroje mô-žeme zaradiť aj financie z grantov VEGA a KEGA.2 Vedecká grantová agentúra (ďalej

len VEGA) je vnútornou vedeckou agentú-rou Ministerstva školstva Slovenskej repub-liky (ďalej len MŠ SR) a SAV. Zabezpečuje vzájomne koordinovaný postup pri výbere a hodnotení projektov základného výskumu riešených na pracoviskách vysokých škôl a vedeckých ústavov SAV. Kultúrna a edukač-ná grantová agentúra MŠ SR (KEGA) je tak-tiež vnútornou grantovou agentúrou MŠ SR zameranou na finančnú podporu projektov aplikovaného výskumu v oblasti školstva a tvorivého umenia, iniciovaných riešiteľmi z verejných vysokých škôl alebo MŠ SR v sta-novených tematických oblastiach z inštituci-onálnych finančných prostriedkov verejných vysokých škôl. Grantová agentúra MŠ SR pre aplikovaný výskum (GAAV) bola zriade-ná na základe zákona o vysokých školách a je rovnako ako VEGA a KEGA vnútornou grantovou agentúrou MŠ SR zameraná na finančnú podporu projektov výskumu a vý-voja z oblasti aplikovaného výskumu.

Zaujímavejším ako inštitucionálne je finan-covanie účelové, ktoré vo svojej podstate ob-sahuje evidentný súťažný prvok. Znamená to, že sa je o tieto financie potrebné uchá-dzať s projektmi, ktoré sú potom hodnotené v interakcií s ostatnými súťažiteľmi. Účelové financovanie zahŕňa granty z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), štátne programy financované MŠ SR, štrukturál-ne fondy Európskej únie a možné dotácie z iných ministerstiev ako je MŠ SR. Postup prideľovania financií sa líši v závislosti od toho, či štát definuje oblasti, ktoré sú pre spoločnosť kľúčové a ktoré majú šancu sa o peniaze uchádzať alebo či ide o tzv. otvorené výzvy bez striktného určenia oblasti výsku-mu – vývoja. Financie možno získavať aj v rámci medzinárodných bilaterálnych alebo multilaterálnych spoluprác.

Z dosiaľ napísaného jednoznačne vyplýva, že systém financovania vedy a výskumu v Slovenskej republike je veľmi komplikovaný, neprehľadný a najmä rozdrobený. Existu-je veľké množstvo agentúr, z ktorých každá spravuje určitý obnos finančných prostried-kov (ktorý je zvyčajne nedostatočný) a týmto drobením sa len umenšuje. Navyše náklady na distribúciu finančných prostriedkov sa so vznikom každej ďalšej grantovej agentúry lo-gicky stále zvyšujú.

Špecifické postavenie v systéme financovania vedy a výskumu majú na Slovensku, ale aj v Českej republike štrukturálne fondy Eu-rópskej únie. V súčasnosti prebiehajúcom programovom období 2007-2013 si vláda Slovenskej republiky stanovila za jednu z priorít vedu a výskum. Aj preto sú a budú

Financovanie vedy a výskumu v SR a ČR

SLOVENSKO A ČESKÁ REPUBLIKA TVORILI DO ZAČIATKU ROKA 1993 JEDEN ŠTÁT, TAKŽE MALI AJ PODOBNÝ SYSTÉM VEDECKÝCH INŠTITÚCIÍ A ICH FINANCOVANIA. V OBIDVOCH SÚČASTIACH SPOLOČNÉHO ŠTÁTU SA VEDA REALIZOVALA PROSTREDNÍCTVOM VYSOKÝCH ŠKÔL, AKADÉMIÍ VIED A REZORTNÝCH VEDECKÝCH ÚSTAVOV.

Katarína Tichá HudecováAkademická rankingová a ratingová agentúra, Bratislava

Michal PovažanAkademická rankingová a ratingová agentúra, BratislavaPrávnicka fakulta Univerzity Komenského, Bratislava


najväčším zdrojom financií operačné progra-my Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Konku-rencieschopnosť a hospodársky rast.Na Slovensku je tiež veľká časť finančných prostriedkov na vedu alokovaná zo štruk-turálnych fondov. Pretrvávajúcim problé-mom je nedostatočné čerpanie finančných prostriedkov z štrukturálnych fondov. Uchá-dzači o finančné prostriedky často uvádzajú neúmernú byrokratickú záťaž pri uchádzaní sa o tieto finančné prostriedky ako aj pri ich administrovaní.

Napriek nominálnemu rastu verejných vý-davkov na vedu a techniku v Slovenskej re-publike ich podiel na HDP od roku 2006 klesol a to z 0,47% HDP v roku 2006 na 0,38% HDP v rokoch 2007 a na 0,43% HDP v roku 2008. Až v roku 2009 (0,65% HDP) došlo k nárastu financií v pomere k HDP k roku 2006, čo mohlo byť spôsobené prepadom HDP, ale aj významným náras-tom financovania zo štrukturálnych fondov Európskej únie.3 Celkový objem finančných prostriedkov napriek tomu v roku 2009 nedosiahol plánovaných 0,8% HDP. Lisa-bonská stratégia predpokladá, že do vedy, výskumu a vzdelávania by mali štáty Eu-rópskej únie investovať až 3 percentá HDP. Práve toto percento by malo Európskej únií dopomôcť ku porovnateľnej konkurencie-schopnosti vo svetovom merítku. Lisabonská stratégia odporúča, aby členské štáty diverzi-fikovali celkový objem financií určených na vedu a výskum tak, aby jedna tretina išla zo štátneho rozpočtu a dve tretiny z ostatných zdrojov. Slovenská republika má vážne prob-lémy hlavne s investíciami z neštátnych zdro-jov do vedy a výskumu. Zlepšiť tento stav by mal zákon o stimuloch pre vedu a výskum, s účinnosťou od augusta 2009, ktorý firmám umožňuje získať dotácie i daňové úľavy pri investovaní najmä do aplikovaného výsku-mu.

Grantové financovanie vedy v Českej republikeV Českej republike do roku 2008 kedy bola schválená Reforma systému výskumu, vý-voja a inovácií v Českej republike, existoval podobný systém rozdrobenosti grantových agentúr ako na Slovensku. Zvedená reforma si za cieľ zobrala zjednodušenie a zefektív-nenie podpory výskumu a vývoja a hlavne zabránenie deľbe finančných prostriedkov do malých a ešte menších kapitol a výziev. Čes-kej republike bude okrem vybraných rezort-ných poskytovateľov účelových prostriedkov (aj ich počet by sa mal zmenšiť) iba jedna grantová agentúra pre základný výskum (Grantová agentúra Českej republiky), a jed-na agentúra pre aplikovaný výskum (Techno-

logická agentúra Českej republiky). Z tohto vyplýva, že Grantová agentúra Akadémie vied ČR v roku 2009 nevyhlásila žiadnu ve-rejnú súťaž o grantové projekty.

Grantová agentúra Českej republiky so síd-lom v Prahe bola zriadená na základe zákona č. 130/2002 Sb. o podpore výskumu a vývoja z verejných prostriedkov. Jej hlavnou úlohou sa má stať vyhlasovanie verejných výziev na podporu projektov základného výskumu. Agentúra je samostatnou rozpočtovou jed-notkou hospodáriacou samostatne s účelový-mi a inštitucionálnymi prostriedkami pride-lenými zákonom o štátnom rozpočte Českej republiky.

Nový grantový systém v Českej republike iba nabieha a tak ešte nie je možné konkrétne sa vyjadriť k jeho štruktúre a dopadu na celko-vé fungovanie a financovanie vedy u našich západných susedov. Pre porovnanie je možné uviesť, že v roku 2007 predstavovali výdavky na vedu a výskum v Českej republike 1,54% HDP oproti už spomínaným 0,38% HDP na Slovensku.

Rovnako ako na Slovensku, aj v Českej re-publike sa pri financovaní vedy a výskumu spolieha na štrukturálne fondy Európskej únie. Situácia je teda podobná, najviac fi-nancií je v českej republike alokovaných v operačných programoch v programovom ob-dobí 2007-2013 Vzdelávanie pre konkuren-cieschopnosť a Výskum a vývoj pre inovácie.

Vedecké granty a vedecká produk-cia: Prípad SR a ČRAkademická rankingová a ratingová agentúra (ďalej len ARRA) v roku 2009 v spolupráci s českým portálom Navigátorka.cz pripravi-la štúdiu s názvom „Porovnanie objemu fi-nančných prostriedkov určených na vedu a výstupov vedy v SR a ČR“.4 Autori štúdie skúmali dáta získané v roku 2008 za pred-chádzajúce 10 ročné obdobie. Na jednej strane boli analyzované počty publikácií a ci-tácií v renomovaných vedeckých časopisoch a vo Web of Knowledge (WoK), na druhej strane granty zo všetkých kompetitívnych otvorených grantových schém na Slovensku i v Českej republike (neboli zahrnuté finanč-né prostriedky pre Centrá výskumu ČR - na jedno také centrum s približne 50 tvorivými pracovníkmi je alokovaných okolo 25 milió-nov Kč ročne). Pri porovnávaní ako vstupy do systému vedy a výskumu boli použité grantové financie, základom hodnotenia vý-stupov boli publikácie a citácie.

Zdrojom informácií pre Slovenskú republiku boli každoročne zverejňované tabuľky Mi-

nisterstva školstva SR, ktoré obsahujú získa-né prostriedky v rámci programov KEGA, VEGA, APVV, projekty aplikovaného vý-skumu, budovania unikátnych pracovísk, projekty rozvoja IT a štátne projekty výsku-mu. V prípade Českej republiky boli všetky dáta získane z oficiálneho portálu Minister-stva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky www.vyzkum.cz. Pre potreby štú-die boli použité informácie týkajúce sa pro-jektov a výskumných zámerov pre rok 2007. Jedná sa o všetky financie získané z verejných zdrojov, neboli zahrnuté súkromné zdroje fi-nancovania ani financovanie zo zahraničia – napr. fondy EÚ.

Do roku 2008 boli oba systémy financo-vania výrazne podobné a teda veľmi dobre porovnateľné čo sa týka vzťahu finančných prostriedkov ako vstupov a publikácií a ci-tácií ako výstupov. V nasledujúcej časti prí-spevku bude vychádzať z predpokladu, že systémy boli natoľko podobné, že samotný výkon vedy a výskumu ovplyvnili v minimál-nej miere. Do súvzťažnosti budú dané gran-tové financie, počet tvorivých pracovníkov a výstupy vedy a výskumu.

Počet tvorivých pracovníkov chápe ako súčet pracovných úväzkov pedagogických a vedec-kých pracovníkov.

Graf č. 1:

Z prvého grafu vidíme, že v Českej republi-ke priemerne vyprodukoval tvorivý pracov-ník vysokej školy 2,11 publikácie vo Web of Knowledge (WoK) za obdobie posledných 10 rokov.

Na Slovensku je to 1,27 publikácie na tvori-vého pracovníka. Z toho vidíme, že efektivita tvorivých pracovníkov v Českej republike pri publikovaní vedeckých publikácií je na vyššej úrovni ako u nás. Pre zaujímavosť uvádzame aj absolútne čísla počtu publikácií vo WoK za posledných 10 rokov; na Slovensku ich vyprodukovali 13.194, v Českej republike to bolo 37.743 vedeckých publikácií. Porovna-nie nám skompletizujú počty úväzkov tvori-vých pracovníkov, na Slovensku ich máme 10.370,5 a v Českej republike 17.846,3.


Graf č. 2:

Ďalším zaujímavým indikátorom hod-notiacim nielen výkonnosť vedeckej práce, ale aj jeho ohlas (impact faktor) vo vedeckej komunite, je porovnanie počtu citácií na tvorivého pracovníka. Z grafu vidíme, že dopad vedeckých publikácií na odbornú verejnosť je v Čechách približne dvakrát vyšší ako na Slovensku. Celkové počty citácií vo WoK za obdobie posledných 10 rokov v absolútnych číslach boli v Slovenskej republike 53.549 a v Českej republike 179.760.

Graf č. 3:

Problémom Slovenskej republiky zostáva objem finančných prostriedk-ov. Z grafu opäť jednoznačne vyplýva, že na jedného tvorivého pracovníka v Českej republike, čiže pedagogického alebo vedeckého zamestnanca vysokej školy, pripadá 1,7- násobku financií viac ako na tvorivého pracovníka na Slovensku. Táto skutočnosť sa zákonite premieta aj do výkonnosti, pretože tam, kde nie je finančné ohodnotenie a podmienky, tam sa stráca aj mo-tivácia. A práve motivácia a nadšenie zohrávajú pri publikovaní dôležitú úlohu. Nedostatok finančných pros-triedkov obmedzuje možnosti ved-cov venovať sa výskumu, limituje ich počet a najmä demotivuje mladých od vedeckej kariéry.

Graf č. 4:

Ak si finančné prostriedky predelíme počtom publikácií, dostaneme zau-jímavý indikátor, ktorý odzrkadľuje množstvo financií potrebných vynaložiť na 1 publikáciu reálne pub-likovanú vo WoK. V tomto kritériu sme s Českou republikou v podobnej situácií.

Graf č. 5:

Jediným parametrom, kde sme sa ocitli pred Českou republikou je kritérium vynaložených finančných prostriedkov na jednu citáciu. Zna-mená to, že na Slovensku je potrebné vynaložiť viac financií, aby pub-likácia zverejnená vo WoK bola odborníkmi aj rozoznaná a teda citovaná v ich ďalších prácach. Čiže i keď v počtoch publikácií vzhľadom na financie môžeme Českej repub-like konkurovať, reálny impact factor slovenských prác je nižší.

ZáverDo roku 2008 bolo financovanie vedy na Slovensku a v Českej re-publike inštitucionálne podobné. Vyznačovalo sa rozdrobenosťou na väčšie množstvo grantových agentúr, ktoré prerozdeľovali menšie objemy peňazí.Z porovnania oboch krajín vyplýva, že finančné prostriedky na vedu sú v Českej republike približne 1,7 - krát vyššie ako na Slovensku tak na

jednu publikáciu ako aj na jedného tvorivého pracovníka. V tomto ohľade by sa dalo konštatovať, že základným problémom slovenskej vedy sú pe-niaze. Iný uhol pohľadu nastavuje prepočet financií na jednu citáciu. Na Slovensku je potrebné na jednu citáciu viac peňazí ako v Českej republike, t.j. slovenské vedecké práce sú menej citované ako české a majú menší “im-pakt” na vedeckú komunitu.Keď sa zamyslíme nad publiká-ciami a citáciami prídeme k záveru, že skutočným výstupom vedeckej činnosti, ktorý dokáže aj opísať kval-itu publikácie sú citácie. V tomto par-ametre Slovensko zaostáva.Ďalším záverom štúdie je poznanie, že tak na Slovensku ani v Čechách pri-padá menej ako jedna “karentovaná” publikácia na jedného tvorivého pra-covníka, čo je alarmujúce zistenie a poukazuje na celkovú nízku efektivitu vedy v oboch krajinách.

1 ) V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať systémom rezortných výskumných ústavov a jeho financovaním. Obmedzíme sa iba na po-rovnanie financovania vedy cez akadémie vied a vysoké školy v obidvoch krajinách.

2 ) http://www.euractiv.sk/fileadmin/images/analyza_financovania_vedy_a_vyskumu_fi-nal.pdf

3 ) http://www.ineko.sk/file_download/470

4 ) Filip Karel, Jano Pišút, Michal Považan: Porovnanie vedeckej a výskumnej práce českých a slovenských vysokých škôl, Výsled-ky pilotného projektu ARRA a Navigatorka.cz, 2009


1.ÚvodFinancovanie vedy a výskumu na vere-jných vysokých školách (VVŠ) pod-statne ovplyvňuje kvantitu a kvalitu ich vedeckej a výskumnej práce. Pod-pora vysokoškolskej vedy a výskum sú na Slovensku do vysokej miery závislé od zdrojov štátneho rozpočtu. Podpora z podnikateľských zdrojov je pomerne nízka. Cieľom tohto príspevku je podať prehľad o trendoch financovanie vedy a výskumu (VaV) v uplynulých niekoľkých rokoch a porovnať ich fi-nancovanie v zahraničí. Prostredie, v ktorom VVŠ pôsobia je dané nielen financovaním ale aj legis-latívou. Zo zákonov a podzákonných noriem sú dôležité:

- Novela zákona o vysokých školách č. 363/2007 Z.z. a s ňou súvisiace Nariadenie vlády č. 474/2007 Z.z. Úplné znenie zákona o vysokých školách v znení neskorších úprav je v zákone 175/2008 Z.z.

- Zákony o štátnom rozpočte na jednotlivé roky.

- Metodika Ministerstva školstva pre rozdelenie dotácie pre jednotlivé vysoké školy na jednotlivé roky.V rokoch 2008 a 2009 sa vyjasnili niektoré aspekty podpory vedy a výskumu na VVŠ z Operačného

programu Výskum a vývoj (podpora výskumu, vývoja a infraštruktúry vys-okých škôl) na roky 2007 – 2013 a z Operačného programu Vzdelávanie na roky 2007 – 2013. Podrobnejšie sa prvému z nich budeme venovať nižšie.

2. Financovanie vedy a výskumu na VVŠ z pohľadu Správy Asociácie európskych univerzít (EUA)V roku 2008 bola ukončená Akreditá-cia verejných vysokých škôl European University Association (EUA) a bola publikovaná jej záverečná správa „The Slovak Higher Education System and its Research Capacity“ [2]. Na viac-erých miestach sa táto správa pomerne kriticky vyjadruje k financovaniu vedy a výskumu na VVŠ. Uvedieme tu niekoľko miest z citovanej Správy.V časti 3.2 s názvom Financov-anie vysokoškolských inštitúcií sa konštatuje, že Slovenská republika neposkytla vede a výskumu (na VVŠ) prioritné postavenie. V roku 2007 poskytla SR na financovanie vedy a výskumu len 0,51 % HDP, zatiaľ čo priemerom v EU-27 bolo 1,84 % HDP. Najvyšší podiel na vedu a výs-kum v tomto roku poskytli Izrael (4,71 % HDP), Švédsko (3,86 %HDP), Fínsko (3,43 %HDP), Švajčiarsko (2,93%HDP), Island (2,83 %HDP)

a Spolková republika Nemecko (2,51 %HDP).Za Slovenskom sa nachádza už len Bulharsko (0,50 %HDP), Cyprus (0,40 %HDP) a Rumunsko (0,39 %HDP). Česká republika je na ro-zdiel od Slovenska asi v strede tabuľky (1,42 %HDP). Pri porovnaní trendov financovania VaV sa ukázalo, že Slovensko patrí k 6 krajinám (Grécko, Bulharsko, Pol-sko, Slovinsko, Malta a Slovensko), ktorých zaostávanie za ostanými kra-jinami EU-27 sa zvyšuje. Výdavky na VVŠ v období 2000 – 2008 rástli podstatne pomalšie ako rast HDP. Pre VVŠ boli v roku 2006 výdavky na úrovni 0,75 %HDP, zatiaľ čo v rámci OECD to bolo 1,5 % HDP.V časti 4.2.3 Správy EUA sa uvádza, že podpora systému VaV na VVŠ potrebuje súrne zvýšenie financovania. Okrem nedostatočnej výšky finan-covania má Slovensko v podpore vedy aj problém s veľmi fragmentovaným grantovým systémom a s nedostatočne kompetitívnymi kritériami.

V Správe EUA sa konštatuje tiež, že:- väčšina prostriedkov pre univerzi-

ty sa rozdeľuje podľa počtu študentov,- len 20% prostriedkov z rozpočtu

univerzít sa rozdeľuje podľa výsled-kov výskumu, pričom toto číslo sa v najbližšej budúcnosti zvýši na 30%, (pozn. autora: v roku 2009 už 35%)

- je potrebných viac prostriedkov na grantové schémy,- väčšia časť (1 744 miliónov SKK) zo štátneho výskumného rozpočtu je určená pre vládny sektor (SAV so svojimi 56 výskumnými ústavmi má rozpočet 1 481 miliónov SKK) a ďalšie prostriedky smerujú na 20 výs-kumných ústavov, priamo riadených ministerstvami. Výskum a vývoj na vysokých školách disponuje sumou 1 305 miliónov SKK.Ďalej sa konštatuje, že zvlášť prob-lémovou je otázka podpory VaV súkromným sektorom. V súčasnosti sa zdá, že súkromný sektor potrebuje prostriedky zo štátneho rozpočtu na to, aby investoval do VaV. Niektoré

Stav a trendy vo financovaní vedy a výskumu na sloven- ských verejných vysokých školách 1

Ján PišútFakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Akademická rankingová a ratingová agentúra


sektory sa rýchlo rozvíjajú, naprík-lad IT a elektro-technologický sek-tor, alé sú výnimkou a nie pravidlom. Napríklad vo farmaceutickom výs-kume, prakticky neexistuje výskum v súkromnom sektore. Nie je preto žiadnym prekvapením, že podiel high – tech vývozu voči celkovému vývozu je veľmi nízky v porovnaní s EU-25 a tvorí len 3,4%.V rokoch pred 2007 malo hos-podárstvo SR veľmi dobrý ekonom-ický rast HDP, ale bolo to spôsobené najmä nízkou cenou práce a nízkou pridanou hodnotou práce v pod-nikoch. V ďalšom Správa EUA cituje SARIO (Slovak Investment and Trade Devel-opment Agency), ktorá konštatuje, že

- Hlavný problém je v tom, že finančné stimuly bránia univerzitám sústrediť sa na výskum, pretože fi-nancovanie je dané najmä počtom študentov. Sú potrebné ďalšie stimuly, ktoré by podporili výskum a inovačné aktivity s inštitúciami privátneho sek-toru.,

- Hoci aplikovaný výskum je nedostatočný nemožno ho budovať na úkor základného výskumu, ktorý je tiež nedostatočne financovaný a je základom pre aplikovaný výskum.

- Je potrebné zvýšiť mzdy, aby sa ka-riéra v aplikovanom alebo základnom výskume stala príťažlivejšou.

Na sektorovú Správu EUA [2] re-agovala Slovenská Rektorská Konfer-encia (SRK) v materiáli [2]. Doku-ment obsahuje úvodnú časť a časť 2 – Návrhy dokumentu. Hneď za nad-pisom sa píše „Návrhy vychádzajú z predpokladu, že si ich osvoja orgány štátnej správy, vysoké školy a aj ďalší partneri vysokých škôl.“ Za každým návrhom je uvedený aj odporúčaný realizátor. Uvedieme na ukážku aspoň dva príklady z návrhov predložených SRK:

- 1.A.2 Návrh: Vyrovnať nerovnováhu v investíciách do výs-kumu v porovnaní s medzinárod-nými konkurentmi SR z verejných a súkromných zdrojov. Odporúčaný re-alizátor: Vláda SR v súčinnosti s MŠ

SR, MH SR a MF SR,- 1.A.4 Návrh: Napĺňať priority SR

v oblasti vedy a výskumu, finančne ich podporovať a usmerňovať výskum na vysokých školách. Odporúčaný re-alizátor: Vláda SR, MŠ SR.Materiál bol prijatý na stretnutí SRK v Čingove 25. 4. 2008. Uvidíme po čase ako sa návrhy SRK budú realizovať.

3.1 Financovanie vedy a výskumu na verejných vysokých školách z prostriedkov štátneho rozpočtuV materiáloch Ministerstva školstva o financovaní verejných vysokých škôl sa jednotlivé druhy dotácií označujú názvami a číslami programov a pod-programov. Podľa citovaného §89, ods (2) sa dotácia vysokej škole uvád-za v programe „077- Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov“ a delí sa na tieto štyri časti:

a) dotácia na uskutočňovanie

Tab. 1. Celková dotácia pre verejné vysoké školy a dotácia na vysokoškolskú vedu a techniku v rokoch 2003 – 2008, údaje sú v tis. SK . Údaje za roky 2008 sú v euro a prepočítané na SKK. Čísla v zátvorke označujú úpravy rozpočtu počas kalendárneho roku na valorizáciu miezd a pod.

Tab. 2. Prostriedky pridelené verejným VŠ v rámci grantových agentúr a inými formami súťaží, v tis. SK. V zátvorkách je údaj o počte projektov, na ktorých sa zúčastňujú verejné vysoké školy.

akreditovaných študijných pro-gramov [podprogram 077 11 Posky-tovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl]

b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť [podprogram 077 12 Vysokoškolská veda a tech-nika]

c) dotácia na rozvoj vysokej školy [podprogram 077 13 Rozvoj vys-okého školstva]

d) dotácia na sociálnu podporu študentov [podprogram 077 15 So-ciálna podpora študentov vysokých škôl]

V nasledujúcej tabuľke uvádzame celkovú dotáciu pre verejné vysoké školy v rokoch 2003 – 2008 v tis. SK, a dotáciu na podprogram 077 12 Vysokoškolská veda a technika.

Zdroje: [3-15] a vlastné výpočty.

Rok Celková dotácia Dotácia na VŠ vedu a techniku

2003 8 319 155 ( 9 409 155) 638 6522004 9 439 832 ( 9 743 555) 948 8742005 10 350 000 (10 790 061) 1 066 388 2006 11 514 000 (11 724 901) 1 119 0802007 12 049 544 (12 261 618) 1 240 3332008 12 865 232 1 240 3332009 473 701 721 eur =

14 270 738 tis SKK44 504 910 eur =1 340 750 tis SKK

2010 456 175 655 eur =13 742 247 tis SKK


Schéma potvrdzuje konštatovanie v Správe UEA, že grantový systém je značne fragmentovaný.

Poznámky a vysvetlivky skratiek:VEGA – Vedecká grantová agentúra, financovaná z podprogramu 077 12 Vysokoškolská veda a technika (prvok 077 12 02)

KEGA – Kultúrna a edukačná grantová agentúra, financovaná z rovnakého zdroja Medzinár spolupr. – Medzinárodná vedecká spolupráca, fi-nancovaná z rovnakého zdroja (prvok 077 12 04)

AV – Aplikovaný výskum pre potreby praxe, financovaný z rovnakého zdro-ja (prvok 077 12 03). Podľa [8] ods. (85) „Výber nových projektov ap-likovaného výskumu uskutočňovalo ministerstvo s prihliadnutím na závery (odporúčania) vstupných opo-nentúr ... pred oponentskými radami zloženými zo zástupcov riešiteľského kolektívu, spoluriešiteľských or-ganizácií výskumu a vývoja z in-ých rezortov a podnikateľskej sféry, významných odborníkov na danú problematiku a zástupcov realizačnej hospodárskej sféry. Zloženie oponent-ských rád a oponentov schvaľovalo ministerstvo na návrh vysokých škôl. ... „ Na stránke ministerstva je od roku 2008 informácia o GAAV – Grantovej agentúre pre aplikovaný výskum.

APVV – Agentúra pre podporu výs-kumu a vývoja, do 1. júla APVT – Agentúra na podporu vedy a techniky. APVV nie je financovaná z rozpočtu Ministerstva školstva.

Štátne prog. – Štátne programy výs-kumu a vývoja – nie sú financované z rozpočtu Ministerstva školstva.

Unik. prac. – Inovácia a budovanie unikátnych pracovísk financovaných z podprogramu 077-13 Rozvoj vys-okého školstva za spolúčasti vysokých škôl. Podľa [5] ods (93) „V rámci podpory VŠ vedy a techniky vypisu-je ministerstvo každoročne výzvu na podávanie rozvojových projektov v oblasti Inovácia a budovanie unikát-nych pracovísk. ... Podporované sú najmä projekty na rozvíjanie výskum-ných pracovísk, ktoré sa využívajú pri výchove doktorandov.

... Od roku 2003 do roku 2007 min-isterstvo podporilo dobudovanie 201 unikátnych pracovísk.“

Projekty a podpora rozvoja infraštruktúry IT.Okrem projektov uvedených v Tab. 2. podporovalo ministerstvo z pod-programu rozvoja VŠ aj rozvoj infraštruktúry IT. Podľa [4] podporilo v roku 2006 sumou 65 000 tis. SK 174 projektov, rozdelilo na VŠ 40 000 tis. SK podľa počtu študentov, úspešne podporilo rozvoj vysokorýchlostnej

akademickej komunikačnej siete s napojením na Európsku akademickú komunikačnú sieť (ako pokračovanie projektu SANET II). Ministerstvo podporilo aj rozvoj komunikačného prostredia VRVS – Virtual Room Vid-eoconferencing system. Pomocou to-hto prostredia sa uskutočňujú prenosy významných konferencií na všetky vysoké školy.

Dotácia na mzdy s prihliadnutím na výkon vysokej školy vo vede a výskumeV rozpise prostriedkov na mzdové prostriedky pre verejné vysoké školy v roku 2005 ([7] ods. (15) písm. b) vzalo ministerstvo do úvahy aj výkony vysokých škôl vo vede a výskume a rozdelilo 15% prostriedkov podľa výkonu vo vede a 85% prostried-kov podľa výkonu vo vzdelávaní. Pri výkone vo vede vzalo do úvahy:

a) finančné prostriedky zo získaných zahraničných grantov,

b) finančné prostriedky z domácich grantov,

c) počet absolventov doktorand-ského štúdia za posledné dva roky,

d) počet interných doktorandov po dizertačnej skúške,

e) počty publikácií v kategóriách A1 (vedecké monografie a pod.), A2 (učebnice, skriptá a pod.), B (pub-likácie v karentovaných časopisoch), C (recenzované publikácie v nekaren-tovaných časopisoch).

Zdroje: [3-13] a vlastné výpočty.

Rok VEGA KEGA Medzinár. spolupr.

Apl. výsk. APVV Štátne prog. Unik. prac.

2003 129 799 (1299)

20 980 (193)

20 520 (180)

53 840 (59)

30 379 (34)

84 167(9)

41 133 (24)

2004 239 432 (1397)

31 000 (252)

25 000 (188)

612 10 (71)

34 619 (53)

161 164(10)

43 600 (37)

2005 279 352 (1580)

60 000 (354)

30 000 (203)

77 700 (74)

138 122 (139)

151 879(9)

51 701 (42)

2006 298 488 (1649)

70 000 (364)

29 250 (192)

74 600 (77)

209 013 (139)

130 836(9)

47 239 (40)

2007 312 000 (1814)

77 250 (452)

30 000 (207)

107 250 (99)

289 685 (324)

119 410(4)

48 000 (21)

2008 311 506(1943)

77 000(480)

30 000 107 250(119)


V nasledujúcich rokov sa mierne me-nili váhy jednotlivých položiek, ale podstatné bolo to, že percento pros-triedkov za výkon vysokej školy pos-tupne rástlo. V roku 2006 to bolo 20% ([8] odst (16)) a v roku 2008 ([6] odst (17,18)) už 30%. Podľa [13] v roku 2009 je to už 35%. Podobne sa s prihliadnutím na výkony vo vede a výskume vypočíta aj dotácia na tovary a ďalšie služby na prevádzku a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj ([6], odst. (48)).Pre niektoré vysoké školy a najmä pre fakulty, ktoré majú vyššie výkony vo vede a výskume, bola táto zmena v určovaní dotácií podstatným príno-som. Niektoré fakulty, napríklad Fakulta matematiky, fyziky a informa-tiky UK, získavajú viac prostriedkov za výkony vo vede a výskume ako za vzdelávanie.V súčasnosti MŠ SR rozpisuje až 35% mzdových nákladov na vysoké školy podľa výkonov vo vede a výskume. Pri zrode idey bol Peter Mederly, viac po-drobností možno nájsť v jeho príspe-vku v tomto čísle. Kritérium je zmes súčastí za granty, publikácie a výchovu doktorandov. Neobsahuje ale počty citácií.Vedenie Univerzity, po schválení Aka-demickým senátom, môže túto sumu rozdeliť medzi fakulty podľa iného ako ministerského kľúča. Na Univerzite Komenského sa to aj stalo a bolo to dosť medializované [16]. Po prerozdelení na úrovni univer-zity prídu prostriedky na fakulty, kde sa opäť prerozdelia, tentokrát podľa fakultných kritérií. Napríklad na FMFI UK Bratislava kritériá obsahu-jú veľkosť grantov, počty publikácií a počty doktorandov, citácie ale nie.Bez problémov s prerozdelovaním je dobrý grantový systém, ktorý prideľuje prostriedky na projekty riešiteľských tímov. U nás bola takýmto systémom všeobecná výzva APVV. V roku 2009 nebola vyhlásená a vyzerá to tak, že nebude vyhlásená ani v roku 2010. Podpora vedy z Európskych fondov dobrý grantový systém nenahradí a nevypísanie všeobecnej výzvy APVV

má na našu vedu mimoriadne zlý do-pad.

3.2 Štrukturálne fondy EÚ pre výs-kum a vývoj a pre vzdelávanieNávrh štátneho rozpočtu na rok 2009 nepriniesol podstatné zvýšenie prostriedkov pre vysoké školy a pre výskum a vývoj. Niekedy sa argu-mentuje tým, že prostriedky prinesú štrukturálne fondy EÚ. Základnými dokumentmi sú

a) Operačný program Výskum a vývoj (podpora výskumu, vývoja a infraštruktúry vysokých škôl) na roky 2007 – 2013 [17]

b) Operačný program Vzdelávanie na roky 2007 – 2013 [18] Podľa [8], časť 1.6 bolo v rámci operačného programu Výskum a vývoj [17] vyhlásených šesť výziev o nenávratný finančný príspevok:

- v rámci opatrenia 5.1/01 „Bu-dovanie infraštruktúry VŠ a modern-izácia ich vnútorného vybavenia ...“ s celkovou alokáciou 2,5 mld SKK,

- v rámci opatrenia 2.1/01 „Pod-pora sietí excelentných pracovísk ...“ s celkovou alokáciou 1,026 mld SKK,

- v rámci opatrenia 4.1/01 „pod-pora sietí excelentných pracovísk ... v Bratislavskom kraji“, s alokáciou 0,66 mld SKK

- v rámci opatrenia 5.1/02 „Bu-dovanie infraštruktúry VŠ ...“ s celko-vou alokáciou 2,5 mld SKK,

- v rámci opatrenia 2.2/01 „Prenos poznatkov a technológií získaných VaV do praxe“ s alokáciou 0,3 mld SKK,

- v rámci opatrenia 4.2/01 „Prenos poznatkov a technológií získaných VaV do praxe v Bratislavskom kraji“ s alokáciou 0,15 mld SKK.Celková suma nenávratných finančných príspevkov je 7,136 mld SKK. Za predpokladu, že sa celá suma využije počas 5-ročného obdobia, pripadá na jeden rok približne 1,43 mld SKK. Pohľad na posledné dva riadky Tab. 1 ukazuje, že táto suma je o 6,7% vyššia ako Dotácia na VŠ vedu a techniku v roku 2009. Podľa tej istej tabuľky má celková dotácia

na program „077 - vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov VŠ“ v roku 2010, klesnúť v porovnaní s rokom 2009 o 0,528 mld SKK. Z uvedených čísel vidno, že celková podpora na citované opatrenia bude v jednotlivých rokoch porovnateľná s dotáciou na Dotáciu na VŠ vedu a techniku, ale celkový nárast pros-triedkov na program 077 bude aj po započítaní alokácií z týchto výziev bude okolo 6,3% (porovnanie roku 2010 s rokom 2009).

4. Porovnanie výsledkov vedy a výskumu na Slovensku s krajinami OECD

Kritérium kvalityZa kritérium budeme považovať prie-merný počet citácií na publikáciu. Pre hodnotenie výsledkov slovenskej vedy budeme teda považovať podiel

(Priemerný počet citácií na publikáciu v SR v určitej vedeckej oblasti) delené(Priemerný počet citácií na publikáciu v OECD v tej istej vedeckej oblasti)

Podrobnosti o tomto kritériu sú uvedené v [1,19], uvedieme tu len niekoľko čísel za vybrané oblasti vedy: Klinická medicína – 0,73, Fyzika – 0,70, Matematika – 0,65, Chémia – 0,51, ... Mikrobiológia – 0,37, Psy-chológia – 0,16, Ekonómia a obchod – 0,09.

Kritérium kvantityUrčite je viacero možností ako sa pokúsiť charakterizovať kvantitu výs-kumu. Dve najjednoduchšie sú: a) merať kvantitu počtom publikácií, b) merať kvantitu počtom citácií. Otáz-ka je na diskusiu, v ďaľšom budeme používať na meranie kvantity počty citácií. Bez toho, že by sme vzali do úvahy počty obyvateľov jednotlivých krajín by takáto informácia nemala veľký zmysel, preto budeme pri hod-notení jednotlivých krajín používať parameter


(Percento citácií v rámci OECD na práce autorov zo SR v danej vednej ob-lasti) delené (Percentom obyvateľov SR v rámci OECD)

Percento citácií v danej oblasti vedy sa počíta vzhľadom na všetky citácie kra-jín OECD v tejto oblasti vedy a per-cento obyvateľov sa počíta vzhľadom na krajiny OECD.Uvedieme tu zas len niekoľko čísel za vybrané oblasti vedy: Klinická medicí-na – 0,12, Fyzika – 0,59, Matematika – 0,48, Chémia – 0,51, ... Mikro-biológia – 0,37 , Psychológia – 0,06, Ekonómia a obchod – 0,08.Výsledky ukazujú, že výsledky slov-enskej vedy v priemere zaostávajú za priemerom OECD a to tak v kvalite ako v kvantite publikácií.Uvedené dáta nehovoria o výsledkoch niektorých špičkových skupín, ktoré máme na Slovensku na niektorých fakultách VŠ a ústavoch SAV. Bohužiaľ takéto dáta nie sú dnes k dispozícii.Zdôraznime ešte, že do tohto hod-notenia kvantity a kvality boli zahr-nuté len publikácie v databáze WOS, publikácie v časopisoch mimo tejto databázy tu zahrnuté nie sú.

5. Programové rozpočtovanie Na Slovensku sa už niekoľko rokov pri zostavovaní štátneho rozpočtu používa programové rozpočtovanie. Metóda spočíva v tom, že sa v Zákone o štátnom rozpočte uvedú zámery a vybrané ciele, pričom ciele majú byť formulované tak, aby ich splnenie bolo možné kontrolovať, v najlepšom prípade sú potom ciele formulované kvantitatívne. Uvedieme teraz vybrané ciele štátneho rozpočtu za roky 2008 – 2010, v oblasti Národný program ro-zvoja vedy a techniky podľa [20-22].

Rok 2008- (1) Zvyšovať v rokoch 2008 – 2010

medziročne podiel mimorozpočtových (súkromných) zdrojov na vedu a tech-niku tak, aby v roku 2010 dosiahol tento podiel najmenej 60%.

- (2) Zvyšovať v rokoch 2008 až 2010 medziročne počet publikácií

v medzinárodných karentovaných časopisoch ... tak, aby v roku 2010 do-siahol nárast 30% oproti roku 2004. V roku 2004 to bolo 592 publikácií v medzinárodných karentovaných časopisoch.

- (3) Zvyšovať v rokoch 2008 – 2010 medziročne počet projektov podporovaných v rámci národného programu rozvoja vedy a techniky s reálnym výstupom do praxe tak, aby v roku 2010 v porovnaní s rokom 2004 došlo k nárastu najmenej o 27%. (V roku 2004 to bolo 90 projektov).

- (4) Zvyšovať v rokoch 2008 až 2010 počet inovatívnych malých a stredných podnikov ako súčasť / dôsle-dok realizácie úloh výskumu a vývoja financovaných v rámci Národného programu rozvoja vedy a techniky.

Rok 2009 - (1) Zvyšovať v rokoch 2009 – 2011

medziročne podiel mimorozpočtových (súkromných) zdrojov na vedu a tech-niku tak, aby v roku 2011 dosiahol tento podiel najmenej 63%.

- (2) Zvyšovať v rokoch 2009 až 2011 medziročne počet publikácií v medzinárodných karentovaných časopisoch ... tak, aby v roku 2011 do-siahol nárast 30% oproti roku 2004. V roku 2004 to bolo 592 publikácií v medzinárodných karentovaných časopisoch.

- (3) Zvyšovať v rokoch 2009 – 2011 medziročne počet projektov podpo-rovaných v rámci národného progra-mu rozvoja vedy a techniky s reálnym výstupom do praxe tak, aby v roku 2011 v porovnaní so skutočnosťou v roku 2006 došlo k nárastu najmenej na 28%.


Rok 2010- (1) Zvyšovať v rokoch medziročne

podiel mimorozpočtových (súkrom-ných) zdrojov na vedu a techniku tak,

aby v roku 2012 dosiahol tento podiel najmenej 64%.

- (2) Zvyšovať v rokoch medziročne počet publikácií v medzinárodných karentovaných časopisoch ... tak, aby v roku 2012 dosiahol nárast 32% oproti roku 2004. V roku 2004 to bolo 592 publikácií v medzinárodných karen-tovaných časopisoch.

- (3) Zvyšovať v rokoch 2010 – 2012 medziročne počet projektov podpo-rovaných v rámci národného progra-mu rozvoja vedy a techniky s reálnym výstupom do praxe tak, aby v roku 2012 v porovnaní so skutočnosťou v roku 2006 došlo k nárastu najmenej na 29%.


Na prvý pohľad sa zdá, že jednotlivé ciele sú naozaj kvantitatívne a bude sa dať kontrolovať ich plnenie. Pri podrobnejšom pohľade sa však objavia problémy. Pri kritériu (1) rastú v rokoch 2008 – 2010 nároky na mimorozpočtové prostriedky pre VŠ len mierne, ale zatiaľ nevidno ako by sa 60% dalo dosiahnuť. Pri kritériu (2) sa vyskytuje závažný problém v tom, že počet publikácií v karentovaných zahraničných časopisoch sa má porovnávať s citovaným údajom za rok 2004, pričom tento údaj je určite chybný a to nielen trocha ale podstatne. Da-tabáza WOS, ktorú používa ARRA uvádza za rok 2004 počet 1435 publikácií prevážne v zahraničných karentovaných časopisoch. Mater-iál MŠ SR [8] uvádza v časti 1.5, že počet publikačných výstupoch karen-tovaných časopisoch v roku 2008 bol 1767. Pri ročnom raste o niekoľko percent je to konzistentné s údajom ARRA. Počet 592 uvedený v Prílohe 4 k štátnemu rozpočtu je preto určite chybný.Počty projektov podporovaných


v rámci Národného programu rozvoja vedy a techniky v rokoch nie je známy a rozpočet na tento program v [20-22 ] nie je uvedený.

Základný problém je aj v tom, či kritérium (2) je vhodne zvolené. V článku Miroslavy Kemeňovej a Dušana Zachara z INEKO [23] sa hovorí o programovom rozpočtovaní vo Veľkej Británii. Uvádza sa tam, že si ako cieľ určili udržať postavenie Veľkej Británie vo vede ako druhej po USA. Indikátormi pre dosiahnu-tie cieľa sú: a) podiel Veľkej Británie na citáciách celkovo, b) podiel Veľkej Británie na citáciách v základných výskumných oblastiach (Biosciences, Business, Clinical, Environmental Sciences, Humanities, Social sciences, Mathematics, Physical sciences, Engi-neering).Poznámky: Počet citácií je korelovaný s internacionalizáciou práce danej skupiny. V každej oblasti výskumu vznikne neformálna sieť pracovísk, ktoré vedia o sebe, sledujú navzájom svoje publikácie a potom aj citujú práce z pracovísk v tejto sieti, častejšie ako práce inej proveniencie. Keby sme mali na Slovensku vykročiť rozumne, odporúčal by som skromnejšiu verziu cieľov vo Veľkej Británii. Napríklad dosiahnuť počty citácií na úrovni 70% priemeru OECD po prepočítaní na počet obyvateľov. A potom by sa malo rozpracovať, čo je treba urobiť napríklad v oblastiach Physical sciences, Business, Social Sci-ences, atď. Všeobecne pri hodnotení vedy by bolo vhodné zdôrazňovať viac výstupy ako vstupy. Granty a publikácie sú fakticky vstupy. Výstupy sú ohlasy (citácie na základný výskum) a patenty.

6. Záverečný komentárObmedzíme sa tu len na niekoľko poznámok.

Veda a výskum sú v SR silne poddi-menzované. Vidno to z porovnania pomeru financovania vedy a výs-kumu k HDP s krajina mi EÚ. Typ-

icky európskym podielom je tu číslo okolo 1,84, zatiaľ čo na Slovensku sa toto číslo pohybuje v rozmedzí 0,39 – 0,51. Pritom napríklad 1,84/0,44 = 4,18.

Podfinancovanie vedy na vysokých školách je ešte výraznejšie. Celková podpora vedy a výskumu v SR v roku 2008 bola 8,45 mld SK [24], podpora SAV v tom istom roku 1,83 mld SK a dotácia pre vysokoškolskú vedu a techniku 1,305 mld SK. Podfinan-covanie vedy a výskumu na vysokých školách sa niekedy prejavuje dramat-icky. V správe [8] ods (82) sa uvádza, že na jednu hodinu riešiteľskej kapac-ity v projektoch VEGA v roku 2007 sa v priemere vynaložilo len 28,39 SK (celkové náklady na riešenie bez mz-dových nákladov). Pri takomto finan-covaní vedy a výskumu neprekvapujú pomerne smutné porovnania s kraji-nami OECD [19].

Prostriedky zo Štrukturálnych fon-dov EÚ sice pomôžu vysokým školám (aj) ale podfinancovanie vedy a výs-kumu nevyriešia. Otázkou zostáva najmä vysoká kvalita a dostačujúci počet vedúcich osobností vedy a výs-kumu v SR. Otázku ako to dosiahnuť považujeme za mimoriadne závažnú a za vyžadujúcu analýzu a efektívne opatrenia.

Ministerstvo školstva od roku 2005 po rok 2008 postupne zvyšovalo percento mzdových prostriedkov pridelovaných vysokým školám podľa kvantity a kvality práce vo vede a výskume. Tieto kroky hodnotíme pozitívne. V tomto smere možno ale postúpiť ďalej a zlepšiť analýzu kvality a kvantity vedy a výskumu na jednot-livých vysokých školách, fakultách a najmä v pracovných tímoch. Do hod-notenia odporúčame zahrnúť nielen prostriedky získané z grantov a počty publikácií ale aj ohlasy na publikácie a patenty. Financovanie tímov potom uskutočniť podľa výsledkov takéhoto hodnotenia. Zavedenie financovania podľa kvantity a kvality výkonov vo

vede je potrebné aj mimo sektoru vys-okých škôl a ústavov SAV, kde sa ana-lytické materiály z verejne dostupných zdrojov vyhľadávajú pomerne ťažko.

Cesta k zvýšeniu kvality a kvantity vedy a výskumu v SR nie je jedno-duchá a bude vyžadovať zlepšenie vo viacerých parametroch. Jedným z nich je zvýšenie financovania vedy a výskumu a to najmä na vysokých školách.

Ďalším je posilňovanie medzinárod-nej spolupráce vo vede a výskume s kvalitnými zahraničnými pracov-iskami. Dobrých príkladov je viacero, spomeňme ako pars pro toto aspoň úspešnú spoluprácu s Európskym ústavom pre časticovú fyziku v CERN v Ženeve.

V tomto príspevku sme sa pre obmedzený priestor nezaoberali hod-notením fakúlt verejných vysokých škôl. Podrobnosti k takejto analýze čitateľ nájde v Správe ARRA [25] a v stručnom výťahu v týždenníku TREND [26].

PoďakovanieTáto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na zák-lade zmluvy č. APVV-0384-07.

1) Niektoré časti tohto príspevku vznikli ak-tualizáciou a doplnením autorovho príspevku do článku [1].


Literatúra

[1] M. Beblavý, R. Králiková, J. Pišút, Znalostná spoločnosť, vysoké školy, Veda a výskum, 548- 566, in Slovensko 2008, Súhrnná správa o stave spoločnosti, Editori: M. Kollár, G. Mesežnikov a M. Bútora, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2009[2] The Slovak Higher Education System and its Research Capacity, an EUA System Evaluation Report,Úplný text správy EUA je na stránke Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) www.srk.sk v časti „Medzinárodné aktivity“, podčasť „Projekt inštitucionálneho hodnotenia vysokých škôl v SR“. Na tom istom mieste je aj reakcia SRK na správu EUA s názvom „Aplikačný dokument sektorovej správy EUA“[3] Správa o stave vysokého školstva za rok 2003, dostupné na stránke Ministerstva školstva www.minedu.sk[4] Správa o stave vysokého školstva za rok 2004, dostupné na www.minedu.sk[5] Správa o stave vysokého školstva za rok 2005, dostupné na www.minedu.sk[6] Správa o stave vysokého školstva za rok 2006, dostupné na www.minedu.sk[7] Správa o stave vysokého školstva za rok 2007, dostupné na www.minedu.sk[8] Správa o stave vysokého školstva za rok 2008, dostupné na www.minedu.sk[9] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2005, dostupné na www.minedu.sk[10] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2006, dostupné na www.minedu.sk[11] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2007, dostupné na www.minedu.sk[12] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2008, dostupné na www.minedu.sk[13] Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2009, dostupné na www.minedu.sk [14] Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, Príloha 4, dostupné na stránke Ministerstva financií www.fin.gov.sk [15] Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, Príloha 4, dostupné na stránke Ministerstva financií www.fin.gov.sk [16] Štefan Toma: Ako znižovať úroveň škôl, SME, str. 35, 25. marca 2009, František Gahér: Ad: Ako znižovať úroveň škôl, SME, str. 27, 27.marca 2009, Jozef Tancer: Ad: Ako znižovať úroveň škôl, SME, str. 19, 11. apríla 2009. Pri prerozdeľovaní sa často spomínal termín „solidarita“. Formálne bola diskusia ukončená článkom: F. Gahér a Š.Toma: „Koniec konfrontácií ...“, Naša Univerzita, September 2009, str. 3. V článku sa ale konštatuje, že „nedošlo k zhode, čo sa týka výpočtu dotačných prostriedkov z MŠ SR za výsledky vo vede na UK v rokoch 2008 a 2009 a ich rozdelenia na fakulty“. [17] Operačný program Výskum a vývoj (podpora výskumu, vývoja a infraštruktúry vysokých škôl) na roky 2007 – 2013, dostupné na www.minedu.sk[18] Operačný program Vzdelávanie na roky 2007 – 2013, dostupné na www.minedu.sk [17] Časový harmonogram výziev na rok 2009, Operačný program Výskum a vzdelávanie, dostupné na www.minedu.sk[18] Ministerstvo školstva: Programový manuál k Operačnému programu Výskum a vývoj, dostupný na www.minedu.sk http://www.rokovania.sk/ , Materiál zo dňa 10.6.2008[19] ARRA NewsLetter 2009, číslo 4 dostupné na www.arra.sk[20] Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, Príloha 4, dostupné na stránke Ministerstva financií, www.fin.gov.sk .[21] Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, Príloha 4, dostupné na stránke Ministerstva financií, www.fin.gov.sk .[22] Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, Príloha 4, dostupné na stránke Ministerstva financií, www.fin.gov.sk .[23] M. Kemeňová a D. Zachar, ETREND 28.1.2009.[24] E. Jurzyca, SME 13. októbra str. 7, J. Tóth, SME 20. augusta 2007, str. 6[25] Správa ARRA „Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt“ December 2008, dostupné na stránke www.arra.sk .[26] TREND špeciál – vysoké školy, december 2008, www.etrend.sk .


ARRA v zahraničných publikáciach

„(...) the effort made by the ARRA agency to compose internationally comparable data which gives institutions the opportunity to benchmark their performance at least in superficial quantitative terms is of great strategic de-velopment value.“„The Slovak higher education sector should be applaud-ed for having taken this initiative.“(EUA SECTORAL REPORT: THE SLOVAK HIGH-ER EDUCATION SYSTEM AND ITS RESEARCH CAPACITY; Henrik Toft Jensen, Alojz Kralj, Don Mc-Quillan, Sybille Reichert, 2008)

„The most visible pressure to increase research perform-ance and close the gap with international university re-search was exerted by the initiative of the newly estab-lished (2004) ARRA Foundation...“„The data [from rankings] are seen (...) as the best re-flector at hand for the varying research performance at universities in the country.“ (Sybille Reichert: EUA diversity study, Tensions and Challenges for Policy Makers and Institutional Leaders, 2009) ARRA‘s new quality evaluation method seems both feasible and suitable for the Slovak higher educa-tion system.

(Béla László: European Education, The Impact of the Bologna Process on Higher Education in Slovakia, 2008)

„ARRA zostavila medzinárodne porovnateľné údaje a umožnila inštitúciám posúdiť svoju výkonnosť v medz-inárodnom meradle, prinajmenej v kvantitatívnych ukazovateľoch. Práca, ktorú ARRA urobila, má veľkú hodnotu pre strategický rozvoj sektora.“„Slovenský vysokoškolský sektor si zaslúži za túto inici-atívu pochvalu.“Sektorová správe Európskej asociácie univerzít: Slov-enský vysokoškolský vzdelávací systém a jeho výskumná kapacita; Henrik Toft Jensen, Alojz Kralj, Don McQuil-lan, Sybille Reichert, 2008)

„Novozaložená nadácia ARRA (2004) priniesla najciteľnejší tlak na zvyšovanie výskumnej výkonnosti a postupné znižovanie rozdielu oproti zahraničným uni-verzitám (...)“„Údaje [z rankingov ARRA] považujeme (...) za to najlepšie, čo máme o vedeckej výkonnosti univerzít na Slovensku k dispozícii.“Štúdia diverzity Európskej asociácie univerzít: Tlaky a výzvy pre politických predstaviteľov a vedúce osobnosti univerzít; Sybille Reichert, 2009) Nové hodnotenie kval-ity, ktoré priniesla ARRA, je zrejme dobre realizovateľné a vhodné pre slovenský vysokoškolský systém.

Odborný časopis European Education: Dopad Bolon-ského procesu na vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike, Béla László, 2008)


Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0384-07.

Informácia pre prispievateľov:Svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu [email protected]

vydáva:© Akademická rankingová a ratingová agentúraI. Bukovčana 16, Bratislava(korešpondenčná adresa:ARRA, Partizánska 2, 811 03 Bratislava 1)

ARRA newsletter je recenzovaný.

(v predmete správy uveďte „newsletter“).Akceptujeme príspevky vo formáte MS Word, resp. kompatibilnom. Nevyžiadané príspevky sa nevracajú.foto: Arra 2010Články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.

ARRA newsletterISSN 1337-3471

www.arra.skčíslo 2, ročník 4, rok 2010

šéfredaktor:Ján Pišút