Prezentácia krojov a ekológie folklóru Východného Slovenska

Edita Borščová III.C

Nie je Východ ako Východ

Slovensko

Odkiaľ - kam

Dolný Spiš (súčasné okresy Spišská Nová Ves a Gelnica) Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu

Kežmarok - Zamagurie) Spiš je z hudobného hľadiska jednou z najstarobylejších oblastí.

Spiš

Margecany

Margecany

Svadba na SpišiDo šafľika- Bystrany

KRUTA Z MARGECIANPôvod: Margecany – SpišCharakteristika: Párový krútivý tanec starého štýlu. Základný motív- kráčanie páru v uzavretom držaní a následné

krútenie v páre. Obohatením tanca boli podvrtky ženy v krútení a obchádzanie muža okolo ženy. Charakteristickým znakom je plynulý pohyb tanečníkov v tanci.

Hudobný podklad: „ Zašala ja do oblačka ľeľiju“ „Kukučka na vapenici kuka“

DO ŠAFLIKA

Pôvod: Bystrany – Spiš ZARABJANI Z OLCNAVY TANCOVANA SKAKANA DRIBNA (Drobná)

Spiš

GoraliKroj

Ženský Vyšívaná biela dierkovaná košeľa . Lajblík vyšívaný farebnými nitkami (kvety; podľa fantázie) vpredu zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou.Sukňa: Kašmírová, farebná. Pod ňu biele spodnice, odspodu vyšívané.Krpce: Mladé ženy - svetlé, staršie – tmavšie.Na krku červené korale (pre cenu často nahrádzané imitáciou)V zime: Kožuštek.Vlasy: Mladé dievčatá – zapletené do 2 vrkočov so stuhami

staršie – spletené, na hlave šatky.

Súkenné nohavice s čiernymi šnúrami popri bočných švoch,

pestrá výšivka srdcovitého tvaru, sýte farby (červená a čierna). Biela košeľa, pod krokom uviazaná stužkou s brmbolcami. Husto vybíjaný široký opasok (ovčia koža) . Na nohách cenckované – vybíjané krpce so šnurovaním. Klobúk s širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s páperím

z morky a orlím (jastrabím). Valaška V zime dlhší kabát z tmavého

čierneho, ale i bieleho súkna.

Mužský

Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese Spišská Stará Ves, Západné Karpaty - Kysuce a Orava a poľskom Spiši

Delenie: 1. beskydskí gorali - a/ kysuckí gorali 2. zatatranskí gorali 3. spišskí a zamagurskí gorali

Texty:

„Ja se ide tancyč, vy muzycy grajče,

a vy mi koľedzy kohanke zvjyrtajče.“

Ej, ňehodž hlopce, do nas visoko pjorko mas/:ej, u nas ňisko džvjyrka, polomjes ši pjorka.:/

Šariš

Raslavice Krivany

Dominanta: Šarišský hrad, PrešovJuh: Košická kotlinaSever: Východné a Nízke BeskydyVýchod: Slanské vrchyZápad: Čierna hora, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina

Slováci 58,3%Rusíni 22,0%Maďari 10,4%Nemci 5,4%

Čardáš- vyšné Raslavice

Šariš

DO ŠAFLIKA Z FINTÍC 

Pôvod: Fintice - Šariš

Charakteristika: Najfrekventovanejším tancom Šariša. Je jedným z najstarších krútivých tancov starého štýlu. Predspev mládenca pred muzikou a voľné cifrovanie, privolanie partnerky,

tanečné motívy jednokročky. Nasledovalo krútenie páru v bočnom držaní v smere hodinových ručičiek, cifrovanie, čapašovanie. Počas tanca sa partneri viackrát pustia a každý tancuje samostatne.

POĽKA ( Šarišská polka)

Pôvod: Raslavice - Šariš

Charakteristika: Párový tanec improvizačného charakteru v rýchlom tempe. Veľmi populárny. Známy veľkým množstvom tanečných motívov. Krútenie a tanečné motívy sa

tancujú váhou. Páry sa sólovo striedali.

MUŽSKÉ VERBUNKY: Bašistovska, Marhaňska, Fogaš, Košický verbunk, Verbunk, Maďar,

Sólomaďar, ... RASLAVICE – ČARĎÁŠ

://www.youtube.com/watch?v=K-VX-pRGoxY&feature=channel

Šariš

(Zriedkavo Rusnaci a pod.) sú najzápadnejšia vetva východných Slovanov. Nikdy nemali svoj národný štát. V terajšej dobe Rusíni Zakarpatskej oblasti a Rumunska sa väčšinou hlásia k

ukrajinskej národností, zatiaľ čo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za osobitý národ.

SKAKANA Pôvod: SV SR napr. v Kyjove, Jakubianoch, Kamienke

Charakteristika: tance rýchlejšieho tempa, má polkový, improvizačný  charakter Pri cifrovaní sa využívali rôzne rytmické podupy. Často málo mužov, preto tancovali dievčatá a ženy spolu ako pár.

KRUŤAK Pôvod: Habura, Šariš Hudobný podklad: melódie piesní „Zašumila bukovinka“, „Marusjo,

Marusjo,“ KOLOMYJKA

Pôvod: Čirč – Sever. Spiš. Pôvod je spojený s príchodom Kozákov z Ukrajiny v 18. storočí.

Charakteristika: živé tempo, najmä v skočný motív Hudba: Kolomyjka, Kolomyja

RusíniCy kiň bižyť, zemľa dryzyť

Rusíni

Horný Zemplín: okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou

Dolný Zemplín: okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov

Zemplín

Parchovany

Parchovany

Zemplín

PONAD FĽAŠU

Pôvod: Zámutov, Zemplín

Charakteristika: Tanečníci tancujú okolo jednej fľaše, ale nezriedka aj jeden tanečník tancuje okolo viacerých fliaš alebo si položí dve až tri fľaše na seba.

KARIČKA ZO ZAMUTOVA

Pôvod: Zámutov – Zemplín

Charakteristika: Dievčenský a ženský tanec, kolesový tanec. Základné kroky: jednokročka,  dvojkročka, karičkový krok do krútenia. Hudobný podklad: Tancuje sa za vlastného spevu tancujúcich. (Ale aj za hudobného

doprovodu) ČARDÁŠE

Najznámejšie: Pozdišovce, Lastomír, Dlhé Klčovo, Zámutov, Parchovany

Charakteristická výstavba: Dvojkročka, krútenie a cifrovanie v rôznych obmenách postavenia partnerov. Najčastejšie sa cifruje v otvorenom držaní (partneri sú vedľa seba), pričom muž ozdobuje tanečné kroky čapášmi. Druhé časté cifrovanie je v držaní za ruky hore, pričom partneri stoja oproti sebe. Krútenie a tanečné motívy sa tancujú ťahom.

„SARKU RAS“ Z PARCHOVIAN (ZEMPLÍN)

Charakteristika: mužský povelový kruhový verbunk Hudba: vlastná melódia

Zemplín

Košický región

ČARDÁŠ Z NIŽNÉHO KLATOVA A MYSLAVY Charakteristika: Krútivý tanec novouhorského štýlu. V pomalom tempe sa tancuje

dvojkročka a roztáčanie páru, v rýchlom tempe pribúdajú ozdobné cifry, skočné motívy a čapáše.

ČARDÁŠ Z BIDOVIEC

Pôvod: Bidovce -  Abov

Charakteristika: Má pomalú a rýchlu časť. Charakteristické prvky: dvojkročka, krútenie v páre, vydupávanie cifry, čapáše sú ojedinelé.

REZGEĽ

Abov

Použité zdroje:• www.stv.sk/relacieaz/dvojka/kapura/skola-tanca/• www.tanecnydom.sk (metodika)• www.google.sk• www.wikipedia.sk• www.fshornad.sk• www.zeleziar.sk

Foto: • Michal Kristek

Piesne:• Svet ľudových tancov• Muzička• ĽH Železiar

Ďakujem za pozornosť