17. marca 2012

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Detašované pracovisko Skalica

Nie okolnosti, ale reakcie na Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.okolnosti určujú TVOJ život.

PhDr. Ján Riapoš PhD.,

Môj príbehMôj príbeh

28.9.196813.2.1993

...a ešte veľa dátumov

SOM JEDEN Z VÁS

Definície zdravia

Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry.

Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“.

Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia.

WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti.

Definícia choroby

Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života

Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

Definícia zdravotného postihnutia(podľa Dohovoru OSN, 2006)

Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

Definície zdravotného postihnutia v SR

Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je:◦ Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu◦ Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o

20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisuObčanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je

občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac

Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia:

Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej, profesionálnej liečby.

Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke.

”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického, individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF (2002)

V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j.

stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien, osobnostný rozmer, možnosti spoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých

systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom živote, environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF

- Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii

- Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny

- Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

Zdravotné postihnutia – delenie

Telesné postihnutia – problémy s mobilitou

Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou

Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou

Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých

Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie

Civilizačné choroby (chronické choroby)

Psychiatrické ochorenia

Klasifikácia dizability

dizabilita v správaní sa  dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči,

k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou

vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu,

k zdolávaniu schodov, k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti

 situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné)

 iné obmedzenia činnosti

  Možnosti vzniku handicapu

orientačný a komunikačný handicap     handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a

podpore iných ľudí)    pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného

bodu, napr. od postele, od dvier)     handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom na

pohlavie, vek a kultúru)    handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých

spoločenských vzťahoch a udržovať ich)     handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socio-

ekonomickou činnosťou a nezávislosťou)

Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite

Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné),

Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné)Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy)Dôsledky neurologických ochorení:

Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme

9 druhov Parkinsonova choroba Stavy po mozgovej príhode Iné

Poruchy zmyslových orgánov – dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii

Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku)

Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti)

Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy

mechanická a motorická porucha vnútorných orgánov;

porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; porucha gastro-intestinálnej funkcie; porucha tvorby a vylučovania moču; porucha reprodukčnej funkcie; defekty vnútorných orgánov; iná porucha vnútorných orgánov

Ako možno pomáhať v prospech inklúzie osôb s telesným postihnutím

vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch

zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpečenia potrebných zdravotných a kompenzačných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie

poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote

vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – z r. 2006

EU podpísala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím dňa 30. 3. 2007

Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje začať ratifikačný proces, čím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre neho právne záväzné

Dohovor má 50 článkov, Opčný protokol k Dohovoru obsahuje 18 článkov

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – Čl. 3 Všeobecné zásady

(a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb;

(b) nediskriminácia;(c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti;(d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným

postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti;(e) rovnosť príležitostí;(f) prístupnosť;(g) rovnosť medzi mužmi a ženami;(h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným

postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

Dohovor OSN - Čl. 5 Rovnosť a nediskriminácia

1. Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.

2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na základe ZP a zaručujú osobám so ZP rovnakú a účinnú právnu ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou

3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.

4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.

Definícia sociálnej práce:

„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“.

(podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

Etika sociálneho pracovníka

Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému.

Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR

Sociálny pracovník : zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o klientovi,

mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie,

nesmie zneužiť postavenie klienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

Etika sociálneho pracovníka pokr.

má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup,

má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii,

počas svojej praxe by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie,

existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Dôležité osobnostné vlastnosti:- sociálne cítenie, empatia,- obetavosť pre iných,- zodpovednosť voči klientovi,- solidárnosť s chorými,- komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania,- snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia

človeka,- odborná kvalifikácia.

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka

spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti

skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení

poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia

pomáhať klientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby

podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.

spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut)

spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi

spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi),

viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby

vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.

spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií diagnosticko-liečebného programu

zisťovať aktuálne potreby a požiadavky

poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú

hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.

s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov

sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu

sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch,...

pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,...

presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka– pokr.

prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch,

získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii

sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí

spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru

spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,...

spracúvať ročné správy o svojej činnosti

ČO JE ŠPORTČO JE ŠPORT

Európska charta o športe (1992) uvádza nasledovnú definíciu: „Šport zahŕňa

všetky formy pohybovej činnosti, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej, alebo organizovanej činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne vzťahy alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na

všetkých úrovniach“

Č0 JE ŠPORTČ0 JE ŠPORTŠport je dnes plne uznávanou súčasťou všeobecnej

kultúry. Je významným sociálno – spoločenským javom s rozmanitými väzbami na určité oblasti života, vrátane kultúry a umenia. Podobne ako

v kultúre aj postavenie a vývoj športu je podmienený materiálnymi podmienkami života

spoločnosti. Šport je odrazom kvality doby, úrovne jej spoločenských, kultúrnych a sociálnych priorít.

(Gajdoš, 2007)

„V potenciáli športu ako ľudského fenoménu môžu pri správnych prístupoch prevládnuť i pozitívne prvky,

zakódované v samotnej prapodstate športu. Ku kvalite života bezpochyby patrí aktívny i pasívny šport ako

nástroj:udržania zdravia, ušľachtilej zábavy, formovania morálnych, vôľových a estetických kvalít indivídua

presadzovania demokracie a ľudských práv, na čom je založená športová etika

vylúčenie akejkoľvek formy diskriminácie, rovnoprávnosť mužov a žien, urovnávanie konfliktov

rešpektovanie integrity jednotlivcapresadzovanie medzinárodného porozumenia a idey

mieru“ (Grexa, 2006).

ŠPORT ako podceňovaný ŠPORT ako podceňovaný fenoménfenoménSila športuANTIKA – Antické olympijské hryKALOKAGATIA –všestranný rozvoj jednotlivcov

EKECHEIRIA – posvätný mier

osobnosť 20.storočiafrancúzsky pedagóg, historik,

športový funkcionár definoval olympijskú myšlienku na

antických ideáloch v duchu fair play, demokracie, rovnoprávnosti a internacionalizmu

1888-Telesná renesancia výchova športom

Pierre de Pierre de COUBERTINCOUBERTIN1863-19371863-1937

„Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch a charakter. Charakter sa nevytvára duchom, ale pomocou tela. To je práve to, čo dobre vedeli staroveké národy a čo my tak

obtiažne kriesime.“

,,Vo všeobecnosti sa väčšina národných otázok zredukuje na otázku výchovy a to

najmä v demokratických štátoch. Tajomstvo rastu a úpadku demokracie

treba vždy hľadať v školách a na univerzitách.“

P. de COUBERTIN, 1888

Sir Ludwig GuttmanSir Ludwig Guttman

neurochirurg Stoke-Mandeville 28. júla 1948 - športová súťaž, 16 pacientov 1960 RÍM 23 krajín,400 športovcov 1992 BARCELONA 82 krajín,3 020 športovcov 2000 SYDNEY 122 krajín,3 824 športovcov 2008 PEKING 149 krajín, 4 000 športovcov

PREHĽAD VÝVOJA PREHĽAD VÝVOJA PARALYMPIJSKÝCH HIERPARALYMPIJSKÝCH HIER

Letné hry 1960 – RÍM (Taliansko) – 23 krajín, 400 športovcov 1964 – TOKIO (Japonsko) – 22 krajín, 390 športovcov 1968 – TEL AVIV (Izrael) - 29 krajín, 750 športovcov 1972 – HEIDELBERG (Nemecko) - 44 krajín, 1.000

športovcov 1976 – TORONTO (Kanada) - 42 krajín, 1.600

športovcov 1980 – ARNHEM (Holandsko) - 42 krajín, 2.500

športovcov 1984 – NEW YORK (USA) – 42 krajín, 2.300 športovcov 1988 – SOUL (Kórea) – 61 krajín, 3.053 športovcov 1992 – BARCELONA (Španielsko) – 82 krajín, 3.020

športovcov 1996 – ATLANTA (USA) – 103 krajín, 3.195 športovcov 2000 – SYDNEY (Austrália) – 122 krajín, 3.824

športovcov 2004 – ATÉNY (Grécko) – 136 krajín, 3.806 športovcov 2008 – PEKING (Čína) – 149 krajín, vyše 4.000

športovcov

Zimné hry 1976 - ÖRNSKÖLDSVIK (Švédsko) – 14 krajín,

250 športovcov 1980 - GEILO (Nórsko) – 18 krajín, 350

športovcov 1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 350

športovcov 1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 397

športovcov 1992 - TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) – 24

krajín, 475 športovcov 1994 – LILLEHAMMER (Nórsko) – 31 krajín, 1.000

športovcov 1998 – NAGANO (Japonsko) – 32 krajín, 1.160

športovcov 2002 – SALT LAKE CITY (USA) – 36 krajín, 416

športovcov 2006 – TURÍN (Taliansko) – 39 krajín, 477

športovcov 2010- VANCOUVER (Kanada)-44 krajín, 502

športovcov

SPV je autonómnou, nezávislou a nepolitickou organizáciou a má právo riadiť paralympijské hnutie na

území SR. Podporuje rozvoj paralympijských športov a disciplín a umožňuje pritom výber športu podľa

postihnutia a daností športovca. Rok založenia:1995Je členom IPC, EPCZdružuje zväzy podľa postihnutia: SZTPŠ, SNSŠS,SZŠMP

Slovenský paralympijský Slovenský paralympijský výborvýbor

Paralympijské centrumParalympijské centrumZámer centraVýznam a dosah

Paralympijské centrumParalympijské centrum

Paralympijské centrumParalympijské centrum

Paralympijské centrumParalympijské centrum

Šport cesta k sociálnej integráciiŠport cesta k sociálnej integrácii

Šport - cesta k sociálnej integráciiŠport - cesta k sociálnej integrácii

Šport - cesta k sociálnej integráciiŠport - cesta k sociálnej integrácii

Šport -cesta k sociálnej integráciiŠport -cesta k sociálnej integrácii

Li Yue – študentka baletuLi Yue – študentka baletu- 11 rokov- 11 rokov

- prežila zemetrasenie v provincii Sichuan- prežila zemetrasenie v provincii Sichuan- 70 hodín pochovaná pod ruinami- 70 hodín pochovaná pod ruinami

- amputovali jej nohu …- amputovali jej nohu …

...... vystúpila na otváracom vystúpila na otváracom ceremoniáli PH 2008 v Pekingu ceremoniáli PH 2008 v Pekingu

Ďakujem za Vašu Ďakujem za Vašu pozornosťpozornosť