Milí čitatelia!

Jarné číslo je venované, no čomu asi? Jari a najkrajším

kresťanským sviatkom, ale tiež školským projektom venovaným

spomienkam na minulosť, finančnú gramotnosť či literárnu

tvorbu. Prajeme Vám príjemné čítanie!

Na Veľkú noc je nám hej,

vody máme habadej.

Slnko síce slabo hreje,

no chlapcom sa dobre smeje.

Keď dievčatá mokré sú,

chlapci ešte šibajú.

Maľovanou kraslicou,

obdarujem mládencov.

Keď sa jedných trošku zbavím,

ďalšia kopa sa už valí.

Veselý deň sa už končí,

odišli už všetci mládenci.

Jarka Štrbová 6.ročník

Barbara Blanová

Dedina moja

V tichom údolí dolného Liptova,

učupená leží Komjatná moja.

Vysoké vrchy ju z každej strany,

ochraňujú pred zlými pohromami.

Teraz oddychuje pod bielou perinou,

slnko ešte nízko putuje dolinou.

Nemôžem sa dočkať už slnečnej jari,

keď vtáčik zaspieva v tom našom chotári.

Keď budú muškáty zdobiť naše domy

a prekrásne budú zakvitnuté stromy.

Teplé letné rána zdobí ranná rosa,

kukučka zakuká neďaleko z lesa.

Leto nám ubehne a máme tu jeseň,

keď vietor s listami rozohrá svoju pieseň.

Náš Liptov je plný prírodných krás,

do svojho náručia pozýva aj vás.

Lucia Gejdošová

Jar

Príroda sa prebudila,

na jarný čas zazvonila.

Snežienky už krásne sú,

jar nám všetkým prinesú.

Vtáčiky veselo štebocú,

všetkým radosť prinesú.

A slniečko krásne, teplé,

do duši nám radosť nesie.

Všetko pučí, všetko kvitne,

a prácu už ľuďom tisne.

Teplé lúče slniečka,

pošteklia nás na líčka.

Ľudia z domov utekajú,

vonku prácu si hľadajú.

Metla, smetár, hrabličky,

neboja sa trávičky.

Včielky tie tiež vylietajú,

jarné kvietky si hľadajú.

Deti sa tiež radujú,

bicykle si chystajú.

Stromy všetky zapučali,

tým nám všetkých radosť dali.

Bude dobrá úroda,

pani Jeseň nám to dá.

Michaela Urbanová

Čaro

Jar je v mojej rodnej zemi,

plná krásnej bielej peny.

Púčik kvietku spopod snehu

značí veľkú lásku a nehu.

V lete nekonečne veľké hory

navštevujú naše silné nohy.

Mnohí horolezci ku nám chodia,

nezabudnuteľný výhľad lovia.

Na jeseň je v Komjatnej všetko iné,

vidím to ako v rozprávkovej knihe.

Pod našou Hlavačkou je malý lesík,

nevinnej prechádzke sa poteší aj psík.

Všetky lúky do dúhy sú farbené,

na konároch kolíšu sa listy zelené.

Štyri chotáre už na zimu sa pripravujú,

deti posledné lúče si ešte užívajú.

Zima je čas, kedy vlek sa nám otvára,

do lyžiarskej sezóny každý sa ponára.

Snehu je tu ako na severnom póle,

cesta je zrkadlo sťa na ľadovom móle.

Simona Kytasová

Štyri

ročné obdobia

Naša dedinka je malá,

kto ju pozná, ten ju má rád.

Okolo nej je veľa kopcov,

pod ktorými sa hrá veľa drobcov.

V zime veľa snehu máme,

radi sa s ním pekne hráme.

Sánkuje sa veľmi dobre,

aj keď sánky nie sú dobré.

Na jar všetko rozkvitá,

zeleň všade prekvitá.

Veľká noc prichádza s ňou,

tak ber vedro a bež za ňou.

V lete slniečko nás hreje,

na každého sa usmeje.

Užívame si prázdniny

a nik nemyslí na knihy.

V jeseni farebné lístie padá,

deti stavajú z neho hada.

Škola otvára svoje brány,

vstúp do nej a tam si sadni.

Samuel Kubernát

Štyri ročné obdobia

Niekde v malej kotlinke,

niekde medzi horami,

nachádza sa dedinka,

Komjatná ju nazvali.

Na jar v tejto dedinke,

príroda sa prebúdza,

už sa mnohí asi tešia,

že nás zima opúšťa.

V lete to sú horúčavy,

pot sa zo mňa, len tak valí.

Veď to je aj celkom dobre,

na Hlavačku prejsť sa, poďme!

Na jeseň je farieb plná,

hnedá, žltá, červená,

všetky deti sa už tešia,

že si pustia šarkana.

V zime to sú hrozné mrazy,

každý nosí bundy, šály.

Zo striech trčia cencúle,

Komjatná zas krásou kvitne.

Preto sa mi aj tak zdá,

že tá naša Komjatná,

v každom ročnom období,

na každého pôsobí.

Dnes, často už len z rozprávania starých či

prastarých mám, si môžeme už len predstavovať, ako

asi vyzerali veľkonočné sviatky na dedine

kedysi. Dopoludnia šli ľudia na omšu, a potom sa

zišli pri sviatočnom stole, podobnom vianočnému.

Po výdatnom obede šli spoločne na pole, po ktorom

rozkotúľali okrúhly koláč. Tam, kde dopadol, zapichli

bahniatko a pomodlili sa za dobrú úrodu.

Dievčatá a ženy maľovali vajíčka, chlapci plietli

korbáče a všetci sa chystali na pondelkovú šibačku

či oblievačku. Chlapci už v skorých ranných hodinách

navštevovali dievčence, aby ich vyšibali

a vyoblievali. Po vykúpaní dievčat mládencom

zaviazali na korbáč stužku. Potom dostali, ako odmenu

pohostenie, vajíčka a niekde i peniaze, z ktorých

večer usporiadali zábavu. Ľudia v minulosti Veľkú

noc zažívali oveľa veselšie ako dnes.

Lenka Urbanová 6.ročník

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok,

ktorý pripadá na marec alebo apríl. Dnes, často už

len z rozprávania starých či prastarých mám, si

môžeme už len predstavovať, ako asi vyzerali

veľkonočné sviatky na dedine kedysi. Naši predkovia

ešte do polovice 19. storočia totiž spájali význam

Veľkej noci aj s inými tradíciami než kresťanskými.

Už v predveľkonočnom období sa objavovali v rôznych

kútoch Slovenska viaceré typy obradov. Aj keď sa

ťahanice ohľadom určenia dátumu Veľkej noci dávno

urovnali, stále sa ozývajú hlasy, ktoré by chceli

stanoviť pevný dátum. Medzi hlavné prostriedky,

pomocou ktorých sa tieto želané ciele mali dosiahnuť

patrili voda – ako symbol čistoty a zdravia, vajíčka

– symbol kontinuity života a zeleň v rôznej forme –

symbol prebúdzajúcej sa prírody a životnej sily.

V predveľkonočnom pôste, ktorý sa začínal na

Popolcovú stredu, sa z dedín vynášala slamená

figurína – Morena. Táto bola oblečená do ženského

zväčša sviatočného kroja. Morena symbolizovala zimu,

temnotu, choroby a smrť. Ľudia preto pociťovali

potrebu sa jej zbaviť a s ňou aj všetkého zlého a

chorého. Na Veľkonočnú nedeľu posvätené jedlá sa

považovali za sakrum. Vaječné škrupiny, kosť zo šunky

i omrvinky z obradového koláča sa zahrabávali do

polí, aby ich chránili pred nepriaznivými živlami.

Gazdovia v tento deň kotúľali po poli biely okrúhly

koláč, aby mali dobrú úrodu.

Tobias Tulinský 6.ročník

Veľkonočné symboly

baránok — symbol baránka sa nachádza už v

predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii

sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň

židia na sviatok Paschy jedia baránka ako

pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V

kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša

Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je

baránok obetovaný za spásu sveta.

kríž — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských

symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť

ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi

krutým a ponižujúcim.

oheň — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením

veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo

Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa

sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

sviečka — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná

ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje

vzkrieseného Krista - tento symbol pochádza zo

starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa

zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa.

Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej

bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená

znamením kríža a symbolmi a t. j. začiatku a

konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa

potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až

do Turíc a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že

krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež

zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho,

že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou

smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k

novému životu s Bohom.

vajíčko — pretože vajíčko obsahuje zárodok života,

bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života

a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou

vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia

vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že

vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V

kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného

hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol

nesmrteľnosti.

zajačik — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má

svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré

veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do

predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má

pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch

oslavujúcich príchod jari.

korbáč — tento v niektorých

regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej

noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Matúš Svitko 6.ročník

Bursovníci boli v minulosti chlapci, ktorí boli

odvedení na vojnu. Volali sa regrúti.

Deň pred sobotou sa vyzdobil voz rebriňák, na

ktorom sa previezli po celej dedine chlapci

vyobliekaní v kroji a sprevádzaní spevom. Týmto

sprievodom sa začala príprava na bursu. Sobotňajšie

ráno sa stretli už aj s dievčatami, ktoré boli

vyobliekané v kroji. Stretnutie bolo na miestnom

výbore, odkiaľ začala veselica po celej dedine.

Chodili spevom z ulice do ulice. Ľudia vychádzali von

z domov a bursovníci ich vytancovali. Za odplatu im

dali vajíčka, slaninu, klobásu. Takto prešli celú

dedinu a večer sa začala zábava, na ktorej sa ľudia

veselili a zabávali až do rána. Z vyzbieraných

vajíčok, klobás a slaniny si pripravili praženicu,

ktorou sa hostili.

A takto vyzerala rozlúčka chlapcov so slobodou

pred vojenčinou, ktorá trvala 2 roky.

Tobias Hudec 6.ročník

Bursa je tradičná fašiangová slávnosť, ktorá sa

koná aj v našej obci už veľa rokov.

Niekedy bursovali len chlapci, ktorí po odvode

odchádzali na vojnu. Celý sprievod išiel z nižného

konca dediny smerom na vyšný spolu s muzikantami

a tradičnými maskami, napr. cigánkou, medveďom a

vodníkom. Bursovníci pozývali do tanca ženy

a dievčatá. Mladí ľudia oblečení v krojoch ponúkali

okolostojacich ľudí pálenkou (hriatô). Bursovníci za

odmenu dostávali od domácich slaninu, vajcia, klobásu

a peniaze. Na svoje si prišli aj deti, lebo ich vždy

naháňali masky - cigánka s medveďom. Keď prešli celú

dedinu, večer sa stretli v kultúrnom dome.

Z vyzbieraných vajec si urobili praženicu. O polnoci

ešte všetci bursovníci zatancovali svoje bursovníke

kolo, ktoré bolo vrcholom bursy. A potom pokračovala

zábava až do rána.

Lucia Kuracinová 6.ročník

Milí čitatelia,

prinášam Vám rozhovor s našou kronikárkou obce

pani Beátou Kubasovou.

Ja: Ako píšete kroniku obce Komjatná?

Kronikárka: Kronika sa píše v troch vyhotoveniach a

píše sa v nej, čo sa v danej obci alebo meste deje.

Píšu sa tam len fakty, ktoré sa skutočne udiali.

Ja: Skúste porovnať minulosť a súčasnosť?

Kronikárka: V minulosti mali ľudia na seba viac času.

Doba, v ktorej žili, bola menej hektická. V dnešnej

dobe máme na seba čoraz menej času. Čo sa týka vedy a

techniky či zdravotnej starostlivosti, v týchto

odvetviach sa spravili veľké pokroky.

Ja: A školstvo? Zmenilo sa nejako?

Kronikárka: Áno a veľmi. Oproti minulosti sa zlepšili

učebné aj výchovné podmienky.

Ja: Kedy ste sa stali kronikárka?

Kronikárka: Obecnou kronikárkou som sa stala v roku

2004.

Ja: Môžeme si Vaše kroniky niekde pozrieť a prečítať

si niečo z nich?

Kronikárka: Samozrejme, kroniky si môžete prečítať na

obecnom úrade v Komjatnej.

Ja: Chcem sa Vám poďakovať za odpovede na moje otázky

a dúfam, že aj naďalej budete kronikárkou našej obce.

Kronikárka: Ďakujem.

Lucia Kubasová 6.ročník

Finančná gramotnosť

očami mladej

generácie Peňaženku otváram,

peniaze v nej nachádzam.

Prstami v nej preberám,

hľadím, koľko ich tak mám.

Veru, je ich tam dosť,

mne pre radosť.

Do banky si ich vložím,

potom s radosťou po ne bežím,

a na výlet sa teším.

Peňaženku plnú mám,

do obchodu utekám.

Peňazí mi odbúda,

a vecí mi pribúda.

Peniaze sú v obehu,

pre našu potechu.

Ale ich rada mám,

pre seba ich odkladám.

Lucia Kuracinová 6.ročník

Všetko,

čo ti chýba je...

Peniaze sú že vraj základ života,

otvoríš peňaženku a hneď sa ti hlava zamotá.

Niekto to má tak, že z ruky do úst,

iný sa mu smeje, že jak mu chutí chrúst.

Keď máš svoju rodinu, deti a ženu,

nesmie chýbať šéf, nočnú ani dennú.

Možno nie si spokojný s tým jak žiješ a s tou

robotou, ale

nemusíš premýšľať, kto je ten pravý a kto je iba

maska stále.

Predsa len základ je mať to zdravie stále,

pracovať na sebe a hlavne byť sám sebou práve.

Vedieť, kto je ten pravý kamarát,

ktorý ťa bude už navždy mať rád.

A ešte niečo ohľadom tej rodiny,

keď ju vlastníš, nezaujímajú ťa žiadne koniny.

Keď máš svoju dcéru, syna, ženu,

poprípade tú svoju fenu,

vtedy dobre vieš,

že nič iné nepotrebuješ,

Cítiš sa jak taký KRÁĽ.

Nikolas Praženica 7.ročník

Myslím si, že peniaze sú neoddeliteľnou súčasťou

života, pretože plnia v živote dôležitú úlohu. Pre

niekoho môžu byť doslova zmyslom života, ale

aj zároveň hlavným cieľom človeka. Za peniaze si

určite nemôžeme kúpiť zdravie, šťastie ani vnútorný

pokoj. Vieme si zaplatiť vzdelanie, bývanie,

ošatenie, vlastné aktivity, ale i výdobytky modernej

techniky. Ale aj tak nezabúdajme, že peniaze by

nemali byť na prvom mieste v živote človeka.

Natália Alexová 8.ročník

Život bez peňazí je už takmer nemožný. Tento svet je

už tak veľmi naviazaný na peniaze, že by sa nedalo

bez nich vôbec fungovať. Peniaze sú v tejto dobe

veľmi dôležitá vec, vďaka ktorej si môžeme dovoliť

uspokojiť základne ľudské potreby. Niektorí ľudia

nemajú peniaze, pracujú veľmi tvrdo, aby uživili

rodinu, ako sa len dá. Snažia sa, aby mali aspoň, čo

do úst. Ale naopak sú ľudia, ktorí sú bohatí a už

nevedia, čo s peniazmi a kupujú nepotrebné veci.

Namiesto toho by mali prispievať na rôzne charity a

prispieť finančne slabším ľuďom. Stále chcú viac

a viac, len aby získali pozornosť. Sú ľudia poctiví,

ktorí si zarobia svojou snaživosťou a získaným

vzdelaním. Ale sú aj ľudia nepoctiví, ktorí iných

okrádajú. Kvôli peniazom často vznikajú konflikty.

Niektorí ľudia sú schopní pre peniaze aj vraždiť. Pre

niektorých ľudí sú peniaze všetkým. Čo pre Vás

znamenajú peniaze?

Diana Brnoliaková 8.ročník

V marci majú svoj sviatok aj

učitelia..

Aká bola škola

kedysi...

Z rozprávania môjho dedka

Filipa Gejdoša narodeného v roku 1927 viem, že škola

kedysi nebola taká ako dnes. Nemali počítače ani

tablety, ba dokonca ani elektriku. Tá bola

v Komjatnej zavedená až v roku 1958, to už mal dedko

31 rokov a do školy sa mu už veľmi nechcelo (ani

nemohol).

Škola ako taká sa na tú dnešnú vôbec nepodobala.

Nachádzala sa vedľa fary, lebo spravidla kňaz bol aj

učiteľom. Bola oveľa menšia a skromnejšie zariadená.

Bola to vlastne len jedna miestnosť, v ktorej sa

učili všetci spolu. Budova školy bola drevená a nie

murovaná ako dnes. Aby žiakom v zime nebolo chladno,

kúrilo sa priamo v triede v malej piecke (petríku).

Každý žiak musel na vyučovanie doniesť nejaké to

polienko, aby bolo čím kúriť. Všetci žiaci boli

v jednej triede a sedeli spolu. Zošity nepoznali,

papier bol totiž veľmi drahý. Písalo sa kriedou na

malé tabuľky. Starší mali za úlohu pomáhať mladším.

Dedko spomína, že dokonca aj zimné topánky boli

veľkým luxusom. Ak bolo viac súrodencov v rodine, nie

každý ich mal. Učiteľ prikázal chlapcom aby ich dali

svojim sestrám (asi z nich chcel vychovať

gavalierov).

Čo sa učiteľov týka, dedko si spomína na Štefana

Ondríka a Jána Gazdu. Nebolo to ako dnes, že na každý

predmet máme špecializovaného pedagóga, ale jeden

učiteľ učil všetkých a všetko (musel byť asi veľmi

múdry). Ničím výnimočným neboli ani telesné tresty

pre neposlušníkov a zlých žiakov, ktorým sa nechcelo

učiť. Trstenica a remeň boli bežnou súčasťou

vyučovacieho procesu. S neposlušnými a lenivými

žiakmi si pán učiteľ ľahko poradil.

Keď tak počúvam môjho dedka, musím povedať, že

som veľmi rada, že môžem chodiť do takej školy, akú

máme. Veľakrát si ani neuvedomujeme, aké možnosti nám

naša škola ponúka.

Emily Gejdošová 6.roční

Prvý apríl v Komjatnej

bude zima, bude hej.

Veľká noc tak už býva,

každé dievča sa len skrýva.

Oblejú nás, pokričíme,

vajíčkami obdaríme.

A o tom je Veľká noc,

to je srandy pre nás moc.

O rok sa vám zasmejeme:

Neotvorím vám už dvere!“

Lucia Babicová 6.ročník

Prajeme príjemné prežitie sviatkov :O)