Cena: 0,30Šk. rok: 2014/2015Číslo: 1Ročník:11

S T Etrojárstvo - IS - lektrotechnika - echatronikaM

Novomanželsapýtasvojejblonďatejženy.

-Prečoužpolhodinudržíštusliepkuzakrk?

-Varím!-Atotakto?-Noveďtusapíše:Sliepku

polhodinumiernedusíme.

Babkasdedkomsapo70rokochmanželstvadohodli,žesidajúrandeakozamlada..Dedkočakánababkupoddubomhodinu,dve,tri,…akeďsazotmie,prídedomovzababkouapýtasajej:-Prečosineprišla?

Babkaposieladedkadopivniceavravímu:

-Donesmitriveci,počuješ,triveci-petržlen,mrkvuacibuľu.

Dedkoidedopivnice,jetampolhodiny,hodinu...od

vehodiny

konečnevyleziezpivniceavrukáchmávedroalopatu.Babka

nanehokričí:

-Deko,tysklerotikjeden!Nevieš,žesomtipovedalatriveci,

Zaujímavé témy:Interview s Ing. ŠmihálomNavštívili nás pretekári z STUCesta dvoch našich študentov do Nemecka a Talianska

Stretnú sa dvaja ľudožrúti a jeden nesie urnu. Druhý sa čuduje: - Fíha, to kde si zohnal instant?

časopis STEMčasopis STEMOBSAH NA ÚVOD

01 02

NA ÚVOD Editoriál 2ŠKOL. SVET Deň otvorených dverí na TSK 3Navždy sa zachová... 4Začíname podnikať 5Na slovíčko s... 7S nemčinou do sveta 9Navštívili nás pretekári z STU 12 Nahliadnutie do praxe 13ZAUJÍMAVOSTI Južný život 15Druhý domov v dielni 17M��� obilné zariadenia 21. storočia������������������������������������������������������� 19 �������STORIES Kto to volá 21SMEJOVINY Vtipy, sudoku 25 NA ZÁVER Športové tamtamy 28

OBSAH EditorálMilí čitatelia! Dovoľte mi Vás privítať v

školskom roku 2014/2015, ktorý bude určite plný nových zážitkov a hlavne, ako p e v n e verím , aj dobrých známok. Pribudli nám noví učitelia a žiaci, ktorí sa dúfam rýchlo zabehnú do nášho systému a zvládnu tie začiatočné problémy. Práve noví učitelia budú terčom nášho záujmu v interview počas tohto školského roku.

Rád by som apeloval najmä na prvákov, aby sa nebáli a chopili sa príležitosti ukázať nám svoju fantáziu, ktorá by spestrila stránky nášho školského časopisu.Potešíme sa každému dobrému nápadu.

Štvrtáci vybehli von z tried s gitarami v rukách so zámerom zapečatiť triednu knihu, pozvali učiteľov a z a č a l i sa stužkové slávnosti. Pevne verím, že sa po ťažkej s t u ž k o v e j noci rýchlo zotavia, aby otvorili učebnice a začali sa učiť na maturitu! Naši TIS-kári založili novú spoločnosť, pripravili p r v á k o m imatrikulácie, na ktoré určite n e z a b u d n ú. Študentský život si treba predsa

spríjemňovať aj takýmito chvíľami.Za posledné obdobie sa udialo

mnoho udalostí. Tretiaci si vo Vysokých Tatrách alebo v iných destináciách užívali O Č A P, ďalej sme tu mali formulu a Študentský cech strojárov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave , autosalón v Nitre a iné podujatia, ktorých sme sa zúčastnili a spracovali sme ich iba pre Vás. Viac sa už dozviete v nasledujúcich stránkach STEM-u.

Čo náš čaká a čo neminie v tomto roku? Pravdepodobne v druhom čísle Vám spracujeme Strojársku olympiádu, mnoho športových udalostí si berie na starosť môj kolega. Ďalej mám takého „tušáka“ , že u prvákov m á m e určite jeden skrytý talent, ale zatiaľ sa hanbí predstaviť sa. Týmto by som ho

rád postrčil, aby dlho neváhal a pridal sa, čakáme práve na teba. Určite máš v hlave zaujímavý článok, ktorý by nás mohol inšpirovať k nasledujúcej tvorbe.

A na záver? Uvarte si teplý čaj (vraj už prichádza zima), nájdite si čas a listujte ďalšie strany nášho časopisu.

Tomáš Pecko 3.A

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ŠKOLSKÝ SVET

03 04

Deň otvorených dverí na TSK

Prvýkrát v histórii Trenčianskeho samosprávneho kraja bol zrealizovaný deň otvorených dverí v budove úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja. TSK ako zriaďovateľ stredných škôl v kraji sa prezentoval aj prostredníctvom stánkov, ktoré zrealizovali v priestoroch budovy úradu TSK vybrané stredné školy.

Sme radi , že sme na tomto prestížnom podujatí nechýbali a mali sme tak možnosť širokej verejnosti ukázať, aký výrazný progres v modernizácii a zvyšovaní kvality vyučovacieho procesu uskutočnila naša škola v priebehu posledného roku. Prostredníctvom videoprojekcie sme umožnili nahliadnuť návštevníkom do p r i e s t o r o v n a š e j š k o l y , predovšetkým do nových učební zmodernizovaných vďaka projektu

„ C E N T R U M O D B O R N É H O VZDELÁVANIA“, ktorý k nám priniesol vybavenie najmodernejšími didaktickými zariadeniami potrebnými pre inováciu vyučovania v rámci predmetov strojníctvo, priemyselná i n f o r m a t i k a , d i a g n o s t i k a a mechatronika. Aj pozitívne ohlasy a reakcie verejnosti poukázali na atraktivitu moderných technológií u mládeže. Prostredníctvom žiackych prác sme prezentovali výsledky svojej

práce. Najväčší záujem vzbudili práce „ N a l i e v a c i a l i n k a r i a d e n á prostredníctvom PLC“ a „Automatická brána“.

Veľkým zadosťučinením našej práci bolo aj vrúcne prijatie samotným predsedom TSK Ing. Jaroslavom Baškom, našim absolventom.

Text a foto: Mgr. Miloš Bezák

Navždy sa zachová....O stužkovej slávnosti začala

naša triedna učiteľka Mgr. Miriam Bičanová vravieť už v prvom ročníku. Pre nás to bolo ešte strašne ďaleko, ale ani sme sa nenazdali a 25. október 2014 bol tu.

Stretnutie a úvodnú generálku sme mali naplánovanú na 15.00 hod. Všetko išlo ako po masle, len naša triedna učiteľka mala najväčšie stresy. Moc nás netrápilo, že nacvičujeme nástup bez hudby, že vôbec nemáme poriadne nacvičený program. Povedali sme si, že improvizácia nás zachráni.

Keď prišli rodičia a učitelia, postupne sme ich začali usadzovať podľa nášho zasadacieho poriadku. No to bol moment, keď sa vyskytol prvý problém. „Neznámym“ zavinením sa podarilo nesprávne usadiť jedného rodiča a to vyvolalo reťazovú reakciu. V š e t k o s m e nakoniec zachránili n a š o u ú ž a s n o u improvizáciou.

Keď o 19:00 začal slávnostný nástup, vyskytol sa ďalší problém, ktorý s m e n e č a k a l i . C h ý b a l n á m stojanový mikrofón, čiže sme musel i z n o v a improvizovať. Po s l á v n o s t n o m n á s t u p e n á š spolužiak vytvoril

nebezpečne zábavnú situáciu pri otváraní šampanského a následne nám triedna učiteľka ukážkovo pripla stužky a my sme si začali uvedomovať, že už s m e v l a s t n e m a t u r a n t i . P o povzbudivých príhovoroch nasledovali tradičné tance s mamami a učiteľským zborom, potom spoločné fotenie a lahodná večera. A po nej to začalo...

Program začal veľmi netradične, naši dvaja fešní moderátori prišli do stredu sály na minibicyklíkoch s doprovodom slávnych raperov. Prvé čís lo bola navigácia pre menej vyvinutých, ktorá zožala veľký úspech v publiku. Druhá časť programu bola veľmi náučná pre mužov, bol to návod, ako dostať manželku od telenovely, aby si mohol manžel v kľude pozrieť svoj milovaný futbal s pivom v ruke. Medzi

scénkami nám hrala živá hudba v podaní Frederika Galka a 4 .A. Tret iu časť programu mali na starosť naši triedni kaskadé r i , k to r í predviedli potýčku v bare. V tejto scéne taktiež hrala rolu naša improvizácia, m l a d í c i m a l i p r o b l é m s rozbíjaním fliaš od piva. Ďalšou časťou n á š h o b o h a t é h o p r o g r a m u b o l a hudobná vložka v podaní n á š h o

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ŠKOLSKÝ SVET

05 06

t r i e d n e h o „Michala Davida“. P i a t a č a s ť b o l a venovaná výučbe tanečných kreácií, d o k t o r ý c h s a musela povinne zapojiť celá sála. Záver programu p a t r i l n á š m u víťaznému číslu, t e l e f o n i c k e j s ú ť a ž i , k t o r ú

m o d e r o v a l n á š s p o l u ž i a k v

dámskych legínach. Tu sa však vyskytol ohromný problém, keď nášmu moderá torovi pres ta l fungovať „mikrofónik“. Však jeho perfektné improvizačné schopnosti a jeho výnimočná slovná zásoba zachránila situáciu a z priemernej scénky vzniklo skvelé predstavenie.

Po programe nasledovala voľná zábava v podaní tanečného kola a po ňom prišla bohatá tombola, v ktorej sa hralo o veľmi zaujímavé ceny. Prvú cenu, dovolenku na Kanárskych

ostrovoch, vyhrala naša pani učiteľka triedna. Atmosféru nám spríjemňovali naši dvaja stáli výhercovia z radov našich spolužiakov, ktorým sme museli po tombole dodať vlečku na vyhraté ceny. No vďaka fantastickým a uvoľneným moderátorom, prísnemu notárovi a fešným slečnám bola tombola perfektne zorganizovaná.

Presne o polnoci kolektív našej triedy nastúpil v štýle „La Bomba“ na tortu. Celá sála sa otriasala v rytmoch našich tanečných kreácií. Nástupom skončila oficiálna časť stužkovej a začala voľná zábava. Všetci sa dobre bavili až d o r á n a . N a s t u ž k o v ú s l á v n o s ť t o h o r o č n e j IV.A sa bude e š t e d l h o spomínať...

Text a foto: Andrej Valigurčin, Tomáš Macháč, Radoslav Florek (4.A)

Začíname podnikať Dňa 28. 10. 2014 sa uskutočnilo

valné zhromaždenie našej n o v e j spoločnosti CREATIVITIS. Názov sme do poslednej chvíle nevedeli, aký bude, ale vedeli sme, že sme veľmi kreatívni a vyberali sme si medzi CREATIS a CREATIVITIS. Nakoniec zvíťazilo to dlhšie, lebo sa to aj lepšie vyslovuje a väčšine sa aj

viac páčil.Toto valné zhromaždenie sa

uskutočnilo v našej triede v 3.C. Boli pozvaní všetci akcionári, pán riaditeľ, zástupca pána riaditeľa a samozrejme aj žiaci zo 4.C, ktorí mali svoju spoločnosť minulý rok. Všetci sa skôr, ako vošli do miestnosti, podpísali na prezenčnú listinu.

Celé to otvoril Dominik Cisár, ktorý privítal všetkých hostí. Skonštatoval, že percentuálna účasť bola 75%, čo nebolo zlé a na celkový priebeh dozeral zástupca riaditeľa Ing. Michal Jančo. Dominik následne prečítal program a vyzval akcionárov hlasovať, či s ním súhlasia. Ďalej to bola voľba orgánov spoločnosti, kde b o l i navrhnutí:Skrutátorky: Veronika Donovalová, Zuzana Gombárová,Zapisovateľka: Tatiana Valková.Tento bod bol jednohlasne schválený. Ďalej sme prešli k predstavovaniu a schváleniu vedenia š tudentskej spoločnosti, kde boli navrhnutí:prezident: Patrik Baláž,viceprezidentka pre výrobu: Monika Juríková,v i c e p r e z i d e n t k a m a r k e t i n g u : Alexandra Orálková,viceprezidentka financií: Kristína Cíbiková,viceprezident personalistiky: Andrej Janco.

Dominik predstavil jednotlivých členov a každý z nich predniesol svoj príhovor, v ktorom oboznámil prítomných so svojou funkciou a povedal, že za čo je zodpovedný, čo je jeho úlohou a ako bude pristupovať k svojej práci. Ďalej prezident spoločnosti Patrik Baláž prečítal stanovy spoločnosti a tiež oboznámil všetkých akcionárov s činnosťou spoločnosti, ktorá si na tento rok pripravila bohatý program a to:

Ř v ý r o b a š t u d e n t s k ý c h preukazov,

Ř imatrikulačný večierok pre študentov prvých ročníkov,

Ř mikulášsky večierok pre základné školy,

Ř mikulášsky predaj zákuskov,Ř veľkonočný predaj zákuskov,Ř darovanie krvi,Ř predaj darčekových predmetov,Ř fotenie tried,Ř organizácia dňa otvorených

dverí na škole.P o s c h v á l e n í p r o g r a m u ,

n a s l e d o v a l o s c h v á l e n i e dozornej rady, k d e b o l i navrhnutí: Ing. Viera Fedorová, PaedDr. Edita Mrázová a Zita M i c h a l í k o v á . Dozorná rada bola jednohlasne schválená.

schválená. Nikto z akcionárov nemal žiadne námietky.

Posledným bodom programu bolo odovzdanie certifikátov za činnosť študentskej spoločnosti Qualitis v minulom roku Ing. Michalom Jančom, zástupcom riaditeľa. Ing. Michal Jančo

nám poprial veľa úspechov a podobne aj prezident bývalej spoločnosti Qualitis René Bero. Zúčastneným sme poďakovali za prítomnosť a pozvali ich na občerstvenie, ktoré sme mali pripravené.

Text a foto: Tatiana Valková 3.C

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ŠKOLSKÝ SVET

07 08

Nikto z akcionárov nemal žiadne námietky.

Posledným bodom programu bolo odovzdanie certifikátov za činnosť študentskej spoločnosti Qualitis v minulom roku Ing. Michalom Jančom, zástupcom riaditeľa. Ing. Michal Jančo

nám poprial veľa úspechov a podobne aj prezident bývalej spoločnosti Qualitis René Bero. Zúčastneným sme poďakovali za prítomnosť a pozvali ich na občerstvenie, ktoré sme mali pripravené.

Text a foto: Tatiana Valková 3.C

Na slovíčko s ...V tomto čísle vám ponúkame i n t e r v i e w s

b ý v a l ý m absolventom našej školy a

zároveň aj novým učiteľom elektrotechnických predmetov Ing. Martinom Šmihálom . Mnohí z Vás ho ešte nepoznáte, a tak by sme vám ho chceli takouto cestou trošku predstaviť. Kde začala vaša kariéra?V spätnom ponímaní môžem povedať, že moja kariéra začala už prijatím na SPŠ a neskôr sa rozvíjala v čase vypracovávania vtedy mojej druhej komplexnej odbornej práce v tíme s ďalšími dvoma spolužiakmi. Vďaka umiestneniu práce na prvom mieste v celoslovenskej SOČ bola pre mňa osobne vstupenkou do sveta techniky. Ukázalo sa, že dopomohla nielen k úspešnému zmaturovaniu, ale aj prijatiu na univerzitu v Bratislave a prijatiu na letnú brigádu vo firme NES s.r.o v Novej Dubnici. Neskôr dokonca poslúžila ako „vstupenka“ do firmy GA Drilling a.s. v Bratislave, kde som pracoval ako výskumno-vývojový elektrotechnický inžinier posledné štyri

roky už aj počas štúdia na univerzite. Koniec-koncov ma uviedla aj sem späť na SPŠ ako učiteľa. Aké predmety vyučujete?Elektrotechnické odborné predmety. Konkrétne vyučujem elektrotechniku, grafické systémy, elektrotechnické a elektronické prístroje, elektrotechnické meranie a prax.Čo vás priviedlo k tomuto povolaniu?Hmm... Tých faktorov bolo viacero a asi by som ich nespočítal na prstoch oboch rúk. Tak trochu sa ma aj dotýkal stagnujúci až mierne klesajúci stav školstva na Slovensku nielen priamo, ale aj nepriamo. Videl som v tomto povolaní priestor nie na okamžitú zmenu celého systému, ale aspoň na vynaloženie svojho maximálneho úsilia na zmenu svojho blízkeho okolia. Nech s pokojným svedomím môžem povedať, že som nečinne nenadával v pohostinstve pri pive. Taktiež sem patrí aj tichá túžba postaviť sa pred tabuľu a p r a c o v a ť s m l a d ý m i ľ u ď m i . Samozrejme, dôležitým faktorom je aj obrovská podpora a dôvera zo strany vedenia SPŠ a nemalá pomoc od mojej terajšej prísediacej kolegynky, čo ma

priviedlo k tomuto povolaniu tak skoro.

Čím si vypĺňate svoj voľný čas?

M o m e n t á l n a p r í p r a v a u č e b n ý c h

materiálov a prezentácií mi dokonale

vypĺňa voľný čas. Okrem iného svoj voľný

č a s v y p ĺ ň a m p r i a t e ľ m i , ď a l e j

fotografovaním, počúvaním hudby,

vnútorným rozhovorom so svojím druhým

ja :D Po istej pauze by som sa rád opäť

vrátil k niektorým športovým aktivitám,

ako sú cyklistika, turistika, plávanie,

fitness a možno florbal.

Aký máte názor na dnešných študentov?

Pozitívny. Inak by som asi nemohol a nešiel

pracovať ako učiteľ. Jestvujú dva pohľady,

však? Osobne som presvedčený, že

študenti sú veľmi vnímaví, bystrí, zvedaví

a tvoriví. Je v nich obrovský potenciál a

energia. Veľmi rýchlo vedia reagovať na

dnešnú dobu. Iné názory beriem ako

informáciu pre zlepšovanie mojich

pedagogických praktík, aby som ich

priviedol k môjmu spomenutému obrazu. A

ak máme ten druhý pohľad, prečo

nezačneme od seba? Predsa oni sú vo veku,

k e d y s a u č i a , p r e c h á d z a j ú

komplikovanými emočnými a sociálnymi

zmenami. My máme premýšľať o tom, aký

vzor v nás majú.

Páči sa Vám miesto ,ktoré momentálne

zastávate na SPŠ?

� V podstate hej.

E lek t ro technické

l a b o r a t ó r i u m j e

môjmu srdcu blízke,

keďže ma bav í

s k ú m a ť , b á d a ť ,

o v e r o v a ť a

hmatatelizovať teóriu. Mimochodom

pociťujem veľkú podporu a priateľskosť od

svojich kolegov, čím mám zabezpečené

príjemné pracovné prostredie. Akurát

ohodnotenie učiteľov človek musí brať

športovo.

Čo by ste poradili žiakom ohľadom

vedomostí a skúseností?

Ohľadom skúseností? Vďaka, že nie sú

nimi poznačené a majú myseľ otvorenú pre

nekonvenčné riešenia. My sme tu na to, aby

sme ich usmerňovali a motivovali na

z á k l a d e n a š i c h

p o z i t í v n y c h

s k ú s e n o s t í . A

o h ľ a d o m

v e d o m o s t í ? V

d n e š n o m

i n f o r m a č n o m

„veľkom tresku“

ťažko študentov nútiť

učeniu sa naspamäť. Týmto nedávam

podnet k dehonestácii učenia. Skôr by som

im poradil, aby rozvíjali kreatívne

myslenie a využívali mozgový potenciál k

tvorivej činnosti a nie aby pasívne prijímali

informácie a konali ako „cvičené opice“.

Máte v pláne niečo zmeniť na našej

škole?

Raz mi v bývalom zamestnaní kolega,

dobrý kamarát, v čase mojej osobnej krízy

poslal SMS s textom: „Iba mŕtva ryba pláva

v smere prúdu.“ Na to som mu obratom

odpísal: „Muž bez plánu je ako loď bez

kormidla.“

Máte nejaký odkaz, ktorý by ste

venovali našim čitateľom na záver?

�

Myslíte tú myšlienku, čo ma desať nôh?

Som sa dozvedel z hry „Cukrí Vám to?“

na mojej prvej stužkovej z pohľadu

pedagóga. Ostatných už bolo dosť, preto

obrovská česť z mojej strany, že sa

čitatelia dostali až sem. Na záver prajem

len veľa zdravia, šťastia, lásky, energie, a

trpezlivosti Vám študentom a Vám,

mojim kolegom.

Ďakujeme za zaujímavé a poučné

odpovede a v mene redakčnej rady Vám

prajeme veľa šťastia, úspechov v osobnom

i profesijnom živote a pevné nervy so

študentmi .

Spracoval: Patrik Hrnčiarik 3.E

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ŠKOLSKÝ SVET

09 10

Myslíte tú myšlienku, čo ma desať nôh?

Som sa dozvedel z hry „Cukrí Vám to?“ na

mojej prvej stužkovej z pohľadu pedagóga.

Ostatných už bolo dosť, preto obrovská

česť z mojej strany, že sa čitatelia dostali až

sem. Na záver prajem len veľa zdravia,

šťastia, lásky, energie, a trpezlivosti Vám

študentom a Vám, mojim kolegom.

Ďakujeme za zaujímavé a poučné odpovede

a v mene redakčnej rady Vám prajeme veľa

šťastia, úspechov v osobnom i profesijnom

živote a pevné nervy so študentmi .

Spracoval: Patrik Hrnčiarik 3.E

Celoslovenská olympiáda z nemeckého jazyka sa konala v pondelok v Bratislave. Bolo to po prvýkrát, čo som sa v nejakej súťaži dostal tak ďaleko. Cesta bola dlhá a nudná.

Po príchode na miesto činu nás rozdelili do skupín A,B,C a D. A bolo pre gymnázia, B pre obchodné školy, C boli takzvaní Muttersprachler, čo znamená, že mali nemčinu ako materinský jazyk a D boli priemyselné školy, kde som bol ja.

Celá súťaž pozostávala z ústnej a písomnej časti. Pri písomnej časti, kde nám dali tri testy, som mal nejaké chyby, ale bolo to pre mňa aj tak ľahšie

ako ústna časť. V prvom teste boli vety a mal som za úlohu doplniť chýbajúce slová v správnom tvare, v druhom jeden z porotcov prečítal text a my sme dostali papiere s desiatimi vetami a mali sme zodpovedať, či sú vety pravdivé podľa príbehu, čo nám prečítali, v treťom sme dostali text, ktorý sme si mali prečítať a odpovedať na vety pod ním, či zodpovedajú článku.

Problémovejšia bola pre mňa druhá, č iže ús tna časť , a j keď pozostávala len z dvoch celkov, lebo som sa práve liečil z choroby a ťažko sa mi rozprávalo. Najskôr som dostal obrázok a mal som podľa neho vymyslieť krátky príbeh. Potom sme

S nemčinou do svetaSprechen Sie Deutsch?

dostali dve až tri témy typu škola, šport, príroda a iné, ku každej téme bola napísaná veta a mojou úlohou bolo vyjadriť na tú vetu svoj názor.

Keď som si týmto všetkým prešiel, čakalo ma už len vyhodnotenie. Zrazu za mnou a pár ďalšími súťažiacimi prišli porotcovia a spýtali sa, či nemáme záujem o trojtýždňové štipendium v Nemecku. Bolo to veľmi príjemné prekvapenie, nechal som si to prejsť hlavou, zavolal som domov a približne po pol hodine som išiel oznámiť porotcovi, že sa s veľkou radosťou zúčastním tejto akcie. Pri vyhlásení som sa neumiestnil ani na prvom, druhom, ba ani na treťom mieste, no bol som šťastný, že som sa mohol aspoň zúčastniť.

� Môj pobyt mal trvať tri týždne a mal som byť ubytovaný v nemeckej rodine. Keď nadišiel deň odchodu, písal sa 31. jún, museli sme sa dostaviť do Bratislavy a odtiaľ ísť mikrobusom do Viedne. V mikrobuse som si zdriemol a keď sme dorazili do Viedne, čakala nás cesta lietadlom. Bol som veľmi nadšený, lebo to bol môj prvý let.

Zatiaľ, kým sme čakali na lietadlo, som sa pozoznamoval s ostatnými a naša učiteľka, ktorá náš sprevádzala celým výletom, nám vysvetľovala, čo nás čaká, povedala, že keď vystúpime z lietadla, mali by sme sa rozprávať po nemecky aj medzi sebou. Jasné, že sme to nedodržali, je divné, keď sa dvaja Slováci rozprávajú po nemecky. Po pristátí sme sa museli ešte dostať do

Willkommen in Deutschland!

mestečka, v ktorom sme mali tri týždne bývať. Mali sme tam docestovať vlakom, ale bola tam nejaká porucha, tak sme museli ísť autobusom.

Konečne sme dorazili do mesta Hameln. Rodiny, v ktorých sme mali bývať, nás privítali a vzali do svojich domovov. Zo začiatku som bol hanblivý a nedokázal som niekedy zachytiť, o čom rozprávajú, keďže to boli Nemci. Po dvoch dňoch som si začal zvykať a pochytil som aj trošku prízvuk. Chodievali sme aj do školy, teda ako sa to vezme, lebo väčšinou sme si len prečítali nejaký text a rozprávali sme sa medzi sebou. Mali sme aj takzvané hospitácie, to sme si mohli vybrať, na akú dvojhodinovku chceme ísť. Ja som sa rozhodol skúsiť niečo, čo som sa na Slovensku neučil, tak som išiel na politiku. Bol som v šoku! V Nemecku prebieha vyučovanie úplne inak ako u nás. Nečakal som, že žiaci budú tak spolupracovať, dokázali sa navzájom doplňovať v učive a neskákali si do rečí, mali veľký rešpekt voči učiteľovi.

Takto to pár dní ubiehalo a v stredu sme sa vydali na exkurziu do dediny Bodenwerder. Tá je známa príbehmi o Barónovi Prášilovi alebo po nemecky Der Baron von Münchhausen. Jeden z najznámejších príbehov bol o tom, ako zastrelil osemnohého zajaca, ktorý mal štyri nohy na chrbte. Naspäť do Hamelnu sme sa plavili loďou, bola to veľmi dlhá, ale zábavná a príjemná cesta. V meste si nás vyzdvihla rodina, v ktorej sme bývali. Každý víkend pre nás pripravili nejaký program. Raz ma zobrali do neďalekej jaskyne, ktorá bola naozaj nádherná. Prehliadka trvala jednu hodinu, takže sme sa išli pozrieť aj na taký malý vodopád, ktorý sa nachádzal neďaleko v lese.

Týždeň uplynul a nasledovala trojdňová exkurzia do Berlína. Ubytovali sme sa neďaleko letiska, ktoré stavajú už značne dlhú dobu. V prvý deň sme mali prehliadku veľkej časti letiska, strážnej veže a pristávacej a vzletovej dráhy. Na druhý deň sme si obzreli Branderburskú bránu a Berlínsky múr, neskoro večer sme mohli ísť do budovy Ríšskeho snemu až na samý vrch, nebola moc vysoká, ale dalo sa z nej vidieť mnoho. Na tretí a zároveň posledný deň sme navštívili ešte filmový park, kde sme mohli vidieť perníkovú chalúpku, King Konga alebo aj ako to v televízii prebieha. Posledná exkurzia bola do Hannoveru. Tá sa týkala jeho dejín v období pred a po druhej svetovej vojne. Nemecký učiteľ veľmi zaujímavo rozprával o bombardovaní Hannoveru, čo bola pre nich veľmi citlivá téma. Potom sme išli ešte do rádia, kde mal každý z nás niečo povedať a oni by to v sobotu odvysielali, čo však z neznámych dôvodov nakoniec nespravili.

Počas posledného víkendu sme boli ešte v hannoverskej zoologickej záhrade a v zábavnom parku, kde bolo mnoho atrakcií od kolotočov až po strašidelné domy. Ani som sa nenazdal a nastal posledný deň môjho pobytu v Nemecku. Naša skupina pripravila rozlúčkovú večeru, kde sme poďakovali svojim dočasným rodinám, zaspievali ľudovú pieseň „To ta Heľpa“, spravili sme video, ktoré obsahovalo zostrih fotiek a udalostí z uplynulých troch týždňov, ktoré sme tam zažili. Oslava nebola dlhá, lebo sme museli skoro ráno vstávať. Bol to pre mňa úžasný zážitok a veľká skúsenosť, ktorá mi, okrem iného, pomohla zlepšiť sa v nemeckom jazyku. Takže, Auf Wiedersehen!

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ŠKOLSKÝ SVET

11 12

mestečka, v ktorom sme mali tri týždne bývať. Mali sme tam docestovať vlakom, ale bola tam nejaká porucha, tak sme museli ísť autobusom.

Konečne sme dorazili do mesta Hameln. Rodiny, v ktorých sme mali bývať, nás privítali a vzali do svojich domovov. Zo začiatku som bol hanblivý a nedokázal som niekedy zachytiť, o čom rozprávajú, keďže to boli Nemci. Po dvoch dňoch som si začal zvykať a pochytil som aj trošku prízvuk. Chodievali sme aj do školy, teda ako sa to vezme, lebo väčšinou sme si len prečítali nejaký text a rozprávali sme sa medzi sebou. Mali sme aj takzvané hospitácie, to sme si mohli vybrať, na akú dvojhodinovku chceme ísť. Ja som sa rozhodol skúsiť niečo, čo som sa na Slovensku neučil, tak som išiel na politiku. Bol som v šoku! V Nemecku prebieha vyučovanie úplne inak ako u nás. Nečakal som, že žiaci budú tak spolupracovať, dokázali sa navzájom doplňovať v učive a neskákali si do rečí, mali veľký rešpekt voči učiteľovi.

Takto to pár dní ubiehalo a v stredu sme sa vydali na exkurziu do dediny Bodenwerder. Tá je známa príbehmi o Barónovi Prášilovi alebo po nemecky Der Baron von Münchhausen. Jeden z najznámejších príbehov bol o tom, ako zastrelil osemnohého zajaca, ktorý mal štyri nohy na chrbte. Naspäť do Hamelnu sme sa plavili loďou, bola to veľmi dlhá, ale zábavná a príjemná cesta. V meste si nás vyzdvihla rodina, v ktorej sme bývali. Každý víkend pre nás pripravili nejaký program. Raz ma zobrali do neďalekej jaskyne, ktorá bola

naozaj nádherná. Prehliadka trvala jednu hodinu, takže sme sa išli pozrieť aj na taký malý vodopád, ktorý sa nachádzal neďaleko v lese.

Týždeň uplynul a nasledovala trojdňová exkurzia do Berlína. Ubytovali sme sa neďaleko letiska, ktoré stavajú už značne dlhú dobu. V prvý deň sme mali prehliadku veľkej časti letiska, strážnej veže a pristávacej a vzletovej dráhy. Na druhý deň sme si obzreli Branderburskú bránu a Berlínsky múr, neskoro večer sme mohli ísť do budovy Ríšskeho snemu až na samý vrch, nebola moc vysoká, ale dalo sa z nej vidieť mnoho. Na tretí a zároveň posledný deň sme navštívili ešte filmový park, kde sme mohli vidieť perníkovú chalúpku, King Konga alebo aj ako to v televízii prebieha. Posledná exkurzia bola do Hannoveru. Tá sa týkala jeho dejín v období pred a po druhej svetovej vojne. Nemecký učiteľ veľmi zauj ímavo rozpráva l o bombardovaní Hannoveru, čo bola pre nich veľmi citlivá téma. Potom sme išli ešte do rádia, kde mal každý z nás niečo povedať a oni by to v sobotu odvysielali, čo však z neznámych dôvodov nakoniec nespravili.

Počas posledného víkendu sme boli ešte v hannoverskej zoologickej záhrade a v zábavnom parku, kde bolo mnoho atrakcií od kolotočov až po strašidelné domy. Ani som sa nenazdal a nastal posledný deň môjho pobytu v Nemecku. Naša skupina pripravila r o z l ú č k o v ú v e č e r u , k d e s m e poďakovali svojim dočasným rodinám, zaspievali ľudovú pieseň „To ta Heľpa“,

spravili sme video, ktoré obsahovalo zostrih fotiek a udalostí z uplynulých troch týždňov, ktoré sme tam zažili. Oslava nebola dlhá, lebo sme museli skoro ráno vstávať. Bol to pre mňa

úžasný zážitok a veľká skúsenosť, ktorá mi, okrem iného, pomohla zlepšiť sa v nemeckom jazyku. Takže, Auf Wiedersehen!

Text a foto: Zdenko Šiffel 2.E

Navštívili nás pretekári z STUDňa dvadsiateho prvého októbra

našu školu navštívili reprezentanti zo

Strojníckej fakulty – STU Bratislava.

D ô v o d o m i c h n á v š t e v y b o l a

prezentácia projektu FORMULA, do

ktorého sa zapájajú sponzorované

vysokoškolské tímy, ktoré konštruujú

formuly. Musia tímovo spolupracovať

a myslieť na dizajn i technické detaily.

Tieto formuly medzi sebou pretekali na

medzinárodných súťažiach v Nemecku

aj v Maďarsku. Na ukážku týchto skvelých formúl

sme sa mohli ísť pozrieť na školské ihrisko. Bola medzi nimi taká s klasickým spaľovacím motorom, ktorú zostrojil študentský AMTeam. Potom tam bola aj formula Green s elektrickým motorom, ktorá je dôkazom jeho výkonnosti. Bol tam aj prototyp vozidla, ktoré ale motor nemalo.

Súčasťou ich návštevy bolo aj p reds tavenie STU Bra t i s lava . Prezentovali školu, internát i jednotlivé odbory. Medzi študujúcich na tejto škole patria aj naši bývalí absolventi Martin Gavenda, Markus Melicher a

Martin Ondraščin, ktorý bol nejaký čas aj šéfredaktorom nášho STEM-u. Druhá časť prezentácie sa skladala zo súťaží. Cieľom prvej bolo, kto uhádne, čo je zač neinditifikovaťeľný hliníkový objekt. A tí, ktorí uhádli, išli odpovedať na súťažnú

otázku, ktorú správne zodpovedal iba ten, kto dával na prezentácii pozor. Výhra bola tablet. Potom sa konala disciplína, ktorej víťaz získal štipendium. Preto bola určená len pre štvrtákov. Disciplína spočívala v tom, že kto postaví najväčšiu vežu z papiera. Táto veža musela udržať štyri plechovice RedBull.

Na záver by sa hodilo motto, ktoré bolo spomenuté na prezentácii a ktoré povedal nemecký vynálezca Werner von Siemens: „Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami dvere.“

Dominik Šumichrast 3.A, foto: Ing. Štefan Beláň

časopis STEMčasopis STEM ŠKOLSKÝ SVET

13 14

Jedného pekného štvrtkového dňa som sa vybral s pánom Ing. Imriškom a jeho prvákmi, ešte spolu s mojimi spolužiakmi a pánom Ing. Bahnom na autosalón do Nitry. Koná sa každé dva roky a strieda sa spolu s tým bratislavským. Prvé, čo napadne asi každému chlapovi pri slove autosalón, okrem áut, sú pravdepodobne ženy a až potom osemvalec nablýskaného Ferrari. Ale kvôli tomu to dnes nepíšem.

Začnem to asi celé takto. Stojíte uprostred celého agrokomplexu a s mapkou v ruke len rozmýšľate, kam prv. Najbližšie bol tuning, ktorému som neodolal a spravil zopár snímok pre môjho otca. Samozrejme mi

Nahliadnutie do praxe

Text a foto: Tomáš Pecko 3.A

Vo štvrtok 29. septembra sme sa

zúčastnili exkurzie na strojárskom

veľtrhu v Brne. Hneď na úvod v prvej

hale nás oslovila firma 3M, ktorá

usporiadala súťaž v odvahe. Išlo o to,

že bolo treba namočiť svoj telefón do

špeciálnej nanokvapaliny, ktorá však

mobil vôbec nepoškodila, ba práve

naopak, vyčistila ho, ale pri styku so

vzduchom hneď vyprchala a stala sa aj

jednou z ocenených produktov na

výstavisku. Taktiež zaujímavé bolo

vyskúšať si trenažér, ktorý simuloval

pretočenie na strechu a späť v aute s

použitím pásov a bezpečnosti jazdy vo

vozidle. Ďalej bola predstavená novinka na

trhu, nový model elektromobilu značky Tesla v športovej verzii s vysokým výkonom a dlhším dojazdom a začatie výroby nabí jac ích s tan íc pre

závidel, keď som mu ukázal jeho obľúbené Mitsubishi len tak tam nevinne stáť. Mali sme možnosť toľko toho vidieť a posedieť si v autách, napríklad od našej Kie až po nemecké Mercedesy a mnoho iných značiek. Chcete vedieť cenu? Poviem vám ju až vtedy, keď si nájdete prácu nejakého manažéra firmy a váš mesačný plat bude štvorciferné číslo. Myslím si, že na niektoré by si bežný smrteľník dlho šetril. Ľudí tam taktiež bolo neúrekom. Niekedy bol problém si odfotiť len obyčajný Jaguár. Spolužiakovi som pofotil veterány, ktoré mi pripomínal už tretí deň. Ako odmenu nakreslil

zopár obrázkov k tomuto článku, za čo mu veľmi ďakujem. Dosť ma prekvapilo auto zo seriálu Knight Rider s originálnym podpisom Davida Hasselhoffa.

Autosalón trval tri dni, takže neboli všetky výstaviská ešte kompletné. Chýbali tam kamióny, ktoré nahradila osamostatnená limuzína s tradičnými Slovakia čipsami. Veď keď luxus, tak poriadny, no nie? Chvíľami mi to pripomínalo jarmok, kde vonku na každom voľnom mieste bolo buď preplnené parkovisko alebo stánky s jedlom. Hlad sme zahnali cestou naspäť. Čo poteší ľudský hladný žalúdok? Jednoznačne

obed u Hoffera. Prejedení a s úsmevom na tvári

sme teda vzali svoje unavené telá a vypravili sa domov.

elektromobily na Slovensku a v Česku. Samozrejme, že ani návrh a vývoj nezaostal, keďže už priamo výrobky vyrábala rýchla 3D tlačiareň, ktorú využívajú napríklad rôzne automobilky na grafické znázornenie nových prototypov pred začatím výroby. Vylepšeniami prešiel takisto aj vodný lúč, ktorý už dokáže rezať s vyššou presnosťou a rýchlosťou pri nižších úbytkoch materiálu a aj ten bol ocenený. Veľmi zaujímavá bola aj nová rýchlo rezacia ručná píla, ktorá si skutočne poradila s akýmkoľvek materiálom vysokou rýchlosťou, ale pri vysokom nebezpečenstve poranenia sa, tieto vlastnosti preberali aj nové laserové CNC stroje.

Ku koncu exkurzie nás veľmi zaujala hydraulická ruka od firmy KUKA, ktorú sme si išli hneď aj vyskúšať . Na výber bolo päť obtiažností, kde sa dvaja pripútaní točili vertikálne aj horizontálne v rôznych rýchlostiach a otočkách pri vysokom preťažení.

Martin Ondraščin, ktorý bol nejaký

čas aj šéfredaktorom nášho STEM-u.

Druhá časť prezentácie sa skladala zo

súťaží. Cieľom prvej bolo, kto uhádne,

čo je zač neinditifikovaťeľný

hliníkový objekt. A tí, ktorí uhádli, išli

odpovedať na súťažnú otázku, ktorú

správne zodpovedal iba ten, kto dával

na prezentácii pozor. Výhra bola

tablet. Potom sa konala disciplína,

ktorej víťaz získal štipendium. Preto

bola určená len pre štvrtákov.

Disciplína spočívala v tom, že

kto postaví najväčšiu vežu z

papiera. Táto veža musela udržať

štyri plechovice RedBull. Na záver by sa hodilo motto, ktoré

bolo spomenuté na prezentácii a ktoré povedal nemecký vynálezca Werner von Siemens: „Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami dvere.“ Dominik Šumichrast 3.A,

foto: Ing. Štefan Beláň

ŠKOLSKÝ SVET

časopis STEMčasopis STEMŠKOLSKÝ SVET ZAUJÍMAVOSTI

15 16

Južný život Chcela by som vám priblížiť jednu z najväčších čižiem tejto zeme – Taliansko. Dostala som sa do nej nedávno, presnejšie pár piatkov dozadu. Jedno talianske príslovie hovorí: „Pýtaj sa nemožné, získaš najlepšie možné.“ Články o Taliansku, ktoré pravdepodobne písali ľudia, ktorí tu nikdy neprišli, neboli pre mňa dostačujúce. Tak som sa rozhodla

napísať vlastnú charakteristiku. Akí sú vlastne Taliani? Všetci ich opisujú ako temperamentných, vrúcnych a milých ľudí. Áno, takí naozaj sú. Áno, radi na seba kričia cez celú ulicu a rozhadzujú pri tom rukami. Áno, naozaj tu majú niektorí ľudia štýl. Niektorí. Taliansko sa však rozdeľuje na dve časti : sever a juh. Na severe všetko funguje tak, ako má. Autobusy,

Talianov je ráno do pätnástej poobede. Keď stretnete Taliana a poviete, že ste mimotalian, prvé, čo poznamenajú, bude : „My máme to najlepšie jedlo, no nie ?“ Sú na to naozaj pyšní. No jesť nonstop pizzu a cestoviny nie je sen každého. Keď poviete nejakému Talianovi, že vaša najobľúbenejšia pizza je Hawaii s ananásom, pozrie sa na vás s pohľadom, že fuj, kto to preboha vymyslel. Pravá talianska pizza je Margherita, u nás tá najobyčajnejšia. Raňajky sú tu vždy sladké a nutellu vedia dať naozaj všade. A pomerne všetko je tu sladké od kečupu, cez pečivo až po salámy. Pri jedle majú tendenciu ničiť víno. Riedia ho totiž s vodou. A pre zaujímavosť, víno skladujú vo veľkých plastových nádobách, v ktorých my máme olej. Potom, ako musia stráviť veľký obed a trocha si oddýchnuť, sa vracajú do svojej práce alebo ostávajú doma a venujú sa rodine.

Navečer začína tá pravá talianska atmosféra. Strenú sa priatelia aj rodina spolu pri jednom stole. Je zvykom, že každý prinesie niečo na jedenie a potom to tu vyzerá ako švédske stoly. Všetci sa spolu najedia a potom vyrazia do ulíc. A netrápi ich, či je streda či nedeľa, či osem hodín alebo jedenásť v noci. V Taliansku je pravý nočný život. Obchody sú otvorené do desiatej. Ulice sú plné ľudí každého veku, od tých najmenších, čo tam šantia po fontánach, až po tých najstarších, čo si iba vytiahnu stoličku do ulice a počúvajú hudbu, ktorá hrá na námestí, alebo pozerajú spolu futbal. Futbal tu je niečo ako náboženstvo, každý sa tu rozpráva o futbale, každý vie, kto kedy hrá a ako sa kto volá. Potom sa ide na zmrzlinu. Keď niekto povie gelato, všetkým sa rozžiaria oči a vyžaruje z nich - chcem ju! Talianska zmrzlina je geniálna, chutná, studená a drahá. Ale stojí za to. Potom sa poprechádzate v tesných uličkách, kde sa ani auto nezmestí a všetci sa rozprávajú. V týchto mestách sa stále niečo deje. Aj tá najmenšia dedinka má svojho svätého, ktorého oslavuje vo veľkom. Stánky, jedlo, osvetlenie, ohňostroje a hudba. Najviac navštevované sú tu kresťanské sviatky a takzvané festy. To je ďalší dôvod, prečo sa stretnúť s priateľmi a rodinou. V septembri večer, keď je tu tak 17°C, môžete uzrieť ľudí, ktorí si oblečú takú bundu, čo my nosíme na lyžovačku. Pre nich je teplom teplota, ktorá začína 4, ostatné je zima. Taliansky nočný život končí cez týždeň okolo polnoci a cez víkend je nekonečný. Nikto sa tu nezaujíma o deti. Tie držia s rodičmi a sú tiež zvyknuté byť tak dlho hore.

V Taliansku je toho stále veľa čo objavovať a učiť sa. Taliansky život je temperamentný, kľudný, rozvážny, no je tu jedna vec, ktorú robia neskutočne rýchlo –pijú kávu.Text a foto:Michal Kolenič 2.E

elektromobily na Slovensku a v

Česku. Samozrejme, že ani návrh a

vývoj nezaostal, keďže už priamo

výrobky vyrábala rýchla 3D tlačiareň,

ktorú využívajú napríklad rôzne

automobilky na grafické znázornenie

nových prototypov pred začatím

výroby. Vylepšeniami prešiel takisto aj

vodný lúč, ktorý už dokáže rezať s

vyššou presnosťou a

rýchlosťou pri nižších

úbytkoch materiálu a aj

ten bol ocenený. Veľmi

zaujímavá bola aj nová

rýchlo rezacia ručná

píla, ktorá si skutočne

poradila s akýmkoľvek

materiálom vysokou

rýchlosťou, ale pri

v y s o k o m

n e b e z p e č e n s t v e

poranenia sa, tieto

vlastnosti preberali aj

nové laserové CNC

stroje. Ku koncu exkurzie nás veľmi zaujala hydraulická ruka od firmy KUKA, ktorú sme si išli hneď aj vyskúšať . Na výber bolo päť obtiažností, kde sa dvaja pripútaní točili vertikálne aj horizontálne v rôznych rýchlostiach a otočkách pri vysokom preťažení. Text a foto:Michal Kolenič 2.E

vlaky aj ľudia sú načas. Obyvatelia sú schopní s vami komunikovať inak ako po taliansky. Juh je však iný. Až na juhu môžete spoznať, čo je to vlastne Taliansko. Sever je turistický, juh je neokukaný. Sever posmešne volá juh „il Mezzogiorno“, čo by malo znamenať niečo ako tretí svet, no juhu to nevadí. Nájdete tu veľa stánkov s týmito názvami. Na juhu majú všetci čas. Všetci a vždy. Komu vadí, že mu autobus mešká vyše polhodiny a aj tak stále neprichádza? Komu vadí, že vlak neprišiel načas a vy ste kvôli tomu nestihli ďalší? Nikomu. Stále počúvate od ľudí: „Buď kľudný, všetko má čas, to je v pohode...“ Ráno, keď deti musia ísť do školy, vlaky aj autobusy sú tak plné, že sa ani nemusíte držať, keď autobus brzdí, lebo všade navôkol sú ľudia, takže nemáte kam padnúť. Kvôli tejto doprave tu v ä č š i n a ľ u d í používa autá. Keď niekto šoféruje ako idiot, máte vrelé právo povedať mu, že šoféruje ako Talian. Tu im nič nehovorí niečo také, ako pravidlo pravej ruky, čo znamenajú farby na semafore a p r e c h o d p r e c h o d c o v t i e ž nepoužívajú. Viete, ako spoznáte turistu

na juhu? Kráča po chodníkoch a snaží sa používať prechod. Taliani nie sú takí. Idú cez cestu, kedy chcú, zastavia sa v polke, aby sa porozprávali s kamarátmi , veď auto počká. A potom začína t r ú b e n i e . Tr ú b e n i e j e d r u h á najobľúbenejšia činnosť talianov po ručnej gestikulácii. Trúbia, keď prší, trúbia, keď svieti slnko, proste trúbia stále. Po strastiplnej ceste dopravným prostriedkom nastáva práca či škola.

Školský systém v taliansku je krutý, väzenský a pre mňa nepríjemný. Povedia vám, čo si musíte obliecť. Čiže pri 35°C musíte mať dlhé gate a dlhé tričko. Zoberú vám mobil a ešte vás tam aj držia 6x60 minút denne, s jednou vzácnou 5 minútovou prestávkou. A to aj v sobotu.

Práca tu na juhu je vzácna. Nie je jej tu veľa, a preto aj pani predavačka v obchode je vážená osobnosť. Po dvanástej hodine n a s t á v a o d d y c h . S ies ta ! Zrazu sa v š e t k o z a v r i e , nenájdete ani jeden j e d i n ý o b c h o d í k otvorený. Všetci idú domov za svojimi rodinami na spoločný obed a potom oddych. Siesta trvá väčšinou o d d v a n á s t e j d o sedemnástej hodiny. R a d a b y s o m poznamenala, že pre

časopis STEMčasopis STEMZAUJÍMAVOSTI ZAUJÍMAVOSTI

17 18

Druhý domov v dielniJe fajn dozvedieť sa, že nie všetci mladí ľudia trávia svoj voľný čas iba na sociálnych sieťach alebo v krčme. Život nám ponúka množstvo iných, oveľa hodnotnejších a zmysluplnejších aktivít. Prinášame Vám zaujímavý rozhovor s Borisom Cesnekom zo 4.E triedy, ktorý sa už dlho venuje raketomodelárstvu. Ako sa k tomu dostal, kto ho motivoval, ako ho toto hobby napĺňa? To sa už dozviete z nasledujúcich riadkov. Aké máš plány po ukončení štúdia na SPŠ? Ahoj, mojím plánom je určite ísť na vysokú školu technického zamerania, no konkrétne vybrané nemám.Čo ťa k tejto záľube priviedlo? Keďže som vyrastal s tatom na letisku, či už v Trenčíne alebo Slávnici, lietadlá som si rýchlo obľúbil. Spomínam si, že už ako malé dieťa som tatovi rozbíjal plastikové lietadlá. To boli v podstate aj moje začiatky. Ako sedemročný som lepil lietadielka doma v obývačke. Mama z toho nie je nadšená doteraz. Ako dlho sa tomuto koníčku venuješ?Nedá sa presne povedať koľko, ale do raketomodelárskeho klubu v Dubnici

chodím už asi 11 rokov, no lietadlá som lepil už roky predtým doma ako samouk.Aké úspechy si dosiahol a ktorý si ceníš najviac? Úspechov bolo už viac, čo sa tomuto koníčku venujem. Najviac si cením ocenenia z medzinárodných súťaží ako sú MS alebo ME. Za tie roky som p o c h o d i l n e j a k é k r a j i n y a medzinárodné súťaže, kde som získal ocenenia ako napríklad 2. miesto na Majstrovstvách EU v Košiciach v kategórii S4A , ako družstvo sme majstrami sveta zo Španielska z roku 2010 tiež v kat S4A.Ako si sa k tomu dostal? Asi tak, že som celé letné prázdniny strávil v dielni a niečo vyrábal , strávil som tam už tisícky hodím za tie roky . Súťažíš pravidelne za nejaký klub ? Súťažím pravidelne a som členom Raketomodelárskeho klubu tuto v Dubnici nad Váhom .Kto ťa vedie ?Teraz už som ja ten, kto vedie deti na krúžku každý štvrtok o 15:00.

Podporujú Ťa v tom rodina, známi, priatelia? Samozrejme, rodina ma podporuje a je rada, že mám o niečo záujem. Ale priatelia občas nevedia pochopiť, že dokážem byť zavretý v dielni 10 hodín skoro každý deň. (Ak sú prázdniny.)Venuješ sa aj inej aktivite? Nie, lebo ak budeš robiť viacero športov naraz, tak ani v jednom nebudeš dobrý, preto som skončil so stolným tenisom. Otec bol preto veľmi nešťastný, ale ja som si povedal, že

budem robiť to, čo ma baví.Čo by si poradil začiatočníkom? Trpezlivosť !!!Máš nejaký odkaz pre čitateľov? Keďže vediem krúžok , vidím deti, ktoré chodia na tri krúžky a z toho dva ich nebavia a chodia tam iba z donútenia. Ale to sa Vás stredoškolákov asi netýka. Takže robte, čo vás baví!

Na záver by som sa chcel poďakovať Borisovi za rozhovor v mene celej redakčnej rady a popriať mu veľa úspechov v jeho koníčku, štúdiu a

navštevované sú tu kresťanské sviatky a takzvané festy. To je ďalší dôvod, prečo sa stretnúť s priateľmi a rodinou. V septembri večer, keď je tu tak 17°C, môžete uzrieť ľudí, ktorí si oblečú takú bundu, čo my nosíme na lyžovačku. Pre nich je teplom teplota, ktorá začína 4, ostatné je zima. Taliansky nočný život končí cez týždeň okolo polnoci a cez

víkend je nekonečný. Nikto sa tu nezaujíma o deti. Tie držia s rodičmi a sú tiež zvyknuté byť tak dlho hore. V Taliansku je toho stále veľa čo objavovať a učiť sa. Taliansky život je temperamentný, kľudný, rozvážny, no je tu jedna vec, ktorú robia neskutočne rýchlo –pijú kávu. Text a foto: Kristína Jaššová 2.D

Talianov je ráno do pätnástej poobede. Keď stretnete Taliana a poviete, že ste mimotalian, prvé, čo poznamenajú, bude : „My máme to najlepšie jedlo, no nie ?“ Sú na to naozaj pyšní. No jesť nonstop pizzu a cestoviny nie je sen každého. Keď poviete nejakému Talianovi, že vaša najobľúbenejšia pizza je Hawaii s ananásom, pozrie sa na vás s pohľadom, že fuj, kto to preboha vymyslel. Pravá talianska

pizza je Margherita, u nás tá najobyčajnejšia. Raňajky sú tu vždy sladké a nutellu vedia dať naozaj všade. A pomerne všetko je tu sladké od kečupu, cez pečivo až po salámy. Pri jedle majú tendenciu ničiť víno. Riedia ho totiž s vodou. A pre zaujímavosť, víno skladujú vo veľkých plastových nádobách, v ktorých my máme olej. Potom, ako musia stráviť veľký obed a trocha si oddýchnuť, sa vracajú do

svojej práce alebo ostávajú doma a venujú sa rodine.

Navečer začína tá pravá talianska atmosféra. Strenú sa priatelia aj rodina spolu pri jednom stole. Je zvykom, že každý prinesie niečo na jedenie a potom to tu vyzerá ako švédske stoly. Všetci sa spolu najedia a potom vyrazia do ulíc. A netrápi ich, či je streda či nedeľa, či osem hodín alebo jedenásť v noci. V Taliansku je pravý nočný život. Obchody sú

otvorené do desiatej. Ulice sú plné ľudí každého veku, od tých najmenších, čo tam šantia po fontánach, až po tých najstarších, čo si iba vytiahnu stoličku do ulice a počúvajú hudbu, ktorá hrá na námestí, alebo pozerajú spolu futbal. Futbal tu je niečo ako náboženstvo, každý sa tu rozpráva o futbale, každý vie, kto kedy hrá a ako sa kto volá. Potom sa ide na zmrzlinu. Keď

niekto povie gelato, všetkým sa rozžiaria oči a vyžaruje z nich - chcem ju! Talianska zmrzlina je geniálna, chutná, studená a drahá. Ale stojí za to. Potom sa poprechádzate v tesných uličkách, kde sa ani auto nezmestí a všetci sa rozprávajú. V týchto mestách sa stále niečo deje. Aj tá najmenšia dedinka má svojho svätého, ktorého oslavuje vo veľkom. Stánky, jedlo, osvetlenie, o h ň o s t r o j e a h u d b a . N a j v i a c

časopis STEMčasopis STEMZAUJÍMAVOSTI ZAUJÍMAVOSTI

19 20

Súťažíš pravidelne za nejaký klub ? Súťažím pravidelne a som členom Raketomodelárskeho klubu tuto v Dubnici nad Váhom .Kto ťa vedie ?Teraz už som ja ten, kto vedie deti na krúžku každý štvrtok o 15:00.

Podporujú Ťa v tom rodina, známi, priatelia? S a m o z r e j m e , r o d i n a m a podporuje a je rada, že mám o niečo záujem. Ale priatelia občas nevedia pochopiť, že dokážem byť zavretý v dielni 10 hodín skoro každý deň. (Ak sú prázdniny.)Venuješ sa aj inej aktivite? Nie, lebo ak budeš robiť viacero športov naraz, tak ani v jednom nebudeš dobrý, preto som skončil so stolným tenisom. Otec bol preto veľmi nešťastný, ale ja som si povedal, že budem robiť to, čo ma baví.Č o b y s i p o r a d i l začiatočníkom? Trpezlivosť !!!M á š n e j a k ý o d k a z p re čitateľov? Keďže vediem krúžok , vidím deti, ktoré chodia na tri krúžky a z toho dva ich nebavia a chodia tam iba z donútenia. Ale to sa Vás stredoškolákov asi netýka. Takže robte, čo vás baví!

Na záver by som sa chcel poďakovať Borisovi za rozhovor v mene celej redakčnej rady a popriať mu veľa úspechov v jeho koníčku, štúdiu a ďalšom osobnom živote. Spracoval Michal Kolenič 2.E,

V poslednej dobe sa stali hitom spo ločnos t i za r i aden ia , k to ré nazývame Smart devices. Názov pochádza z angličtiny a v preklade do nášho slovenského jazyka znamená „múdre zariadenia“. Patria medzi ne Smart fóny, Table ty a pomaly rozširujúce sa Wearables. Podľa uhlopriečok v palcoch ( 1 palec = 2.54 cm) a parametrov rozdeľujeme tieto zariadenia na: Smartfóny (veľkosť uhlopriečky do 5.5 palcov) Smartfón je akékoľvek zariadenie s uhlopriečkou obrazovky pod 5.5“, ktoré „beží“ na operačnom systéme Android, iOS, Windows Phone alebo BlackBerry OS a ponúka možnosť telefonovania za použitia karty SIM. Tablety (veľkosť uhlopriečky nad 7 palcov) Tablety ponúkajú rovnaké možnosti ako Smartfóny. Naviac sú uspôsobené pre väčšiu obrazovku, avšak nedisponujú možnosťou telefonovania. Medzi Tabletmi nájdeme aj výnimky, ktoré sú uspôsobené pre te lefonovanie pomocou dodatočného príslušenstva. Phablety (veľkosť uhlopriečky od 5.5 palca do 6.5 palca) Slovo Phablet pochádza z angličtiny a v jednoduchom preklade do slovenčiny znamená Tabletofón. Phablet je medzník medzi Smartfónom a Tabletom. Jedná sa o zariadenie s väčšou uhlopriečkou, za cenu horšieho ovládania jednou rukou.Samostatnou skupinou sú zariadenia Wearables. Ide o zariadenia bežiace na natívnych operačných systémoch,

poprípade na upravenom systéme Android. Sú to „múdre“ hodinky, fitnes náramky či okuliare. Kedy sa jedná o „múdre“ zariadenia? Zariadenie nazývame „múdre“ vtedy, ak „beží“ na jednom zo štyroch najrozšírenejších operačných systémoch a disponuje určitými parametrami. Na Európskom trhu je najrozšírenejší bezpochyby operačný systém Android. Na druhom mieste je iOS a tretie miesto drží operačný s y s t é m Wi n d o w s P h o n e . N a americkom trhu nájdeme aj platformu BlackBerry OS, ktorá však v Európe rozšírená nie je. Android je zdarma dostupná platforma s otvoreným zdrojovým k ó d o m , k t o r ú v l a s t n í a z d a najznámejšia americká spoločnosť G o o g l e . V č o m j e A n d r o i d najobľúbenejší? Android je operačným systémom mnohých podôb. Ponúka kompletne upraviteľné užívateľské prostredie a predáva „voľnú ruku vývojárom“ tretích strán. Mnohí si

Mobilné zariadenia 21. storočia

taktiež spomenú na meno Steve Jobs. Bol to jeden z najznámejších inovátorov 20. a 21. storočia. Ako prvý sa podieľal na vývoji užívateľsky intuitívneho iOS, spolu so spoločnosťou Apple, ktorá ho momentálne vlastní a aj po smrti Stevena Jobsa ho ďalej inovuje už od roku 2007. Bezpochyby sa k ľuďom dostáva aj tretí „horúci kandidát“ Windows Phone platforma, ktorú vlastní americká firma Microsoft. BlackBerry OS je nestarnúca platforma, ktorá je však rozšírená zväčša v Severnej Amerike a zameraná je skôr pre náročnejších zákazníkov, neponúka tak rozmanité zastúpenie aplikácií, avšak natívne aplikácie sú prepracované do detailov. V čom sú tieto operačné systémy rozdielne od natívnych operačných systémov, ktoré nájdeme na bežných telefónoch? Jednoznačne sa jedná o obchody s aplikáciami. Najrozšírenejší Google Play, je obchod s aplikáciami pre Android, kde nájdete hry zdarma, ale aj prémiové verzie aplikácií za symbolické ceny, zväčša pod 1 Euro. Druhé miesto predstavuje platforma iOS s obchodom App Store. A tretie miesto si drží Windows Phone s aplikačným obchodom Windows Phone Store. Medzi hlavné parametre patrí jednoznačne displej. Keďže sa jedná o zväčša dotykové zariadenia, displej prekrýva väčšinu prednej strany. Najrozšírenejšie technológie displejov sú AMOLED displeje, Super AMOLED displeje, TFT LCD displeje, Retina a IPS displeje. Aký je medzi nimi rozdiel a ktorý je z nich najlepší? Jednoznačne sa o ideáli povedať nedá. Je na samotnom užívateľovi, akú technológiu si zvolí. AMOLED a Super AMOLED displeje ponúkajú dokonalú čiernu farbu, pretože dokážu vypínať nepoužívajúce pixely, tým pádom ponúknu nízku spotrebu a presýtené farby, zatiaľ čo biela farba je skôr nažltnutá a čitateľnosť na slnku je veľmi zlá. IPS displeje ponúkajú vernejšie farby, dokonalú bielu a výbornú čitateľnosť na slnku. TFT LCD displeje lacnejšej kategórie nie sú príliš kvalitné. Výrobcovia ich osádzajú na lacnejšie portfólio zariadení. Kvalitné TFT displeje sa používajú pre zariadenia, pri ktorých je potrebná väčšia odolnosť.Ďalším rozhodujúcim parametrom je Chipset. Chispet [Čipset] je súbor riadiacich jednotiek zaradenia. Skladá sa z procesoru, radičov a operačnej pamäte RAM. Procesor je výkonová jednotka zariadenia, laicky povedané, určuje rýchlosť, za akú vám zariadenie vykoná proces. Procesor sa môže skladať z viacerých jadier, ktoré násobia výpočetný výkon. Veľmi dôležitá je taktiež operačná pamäť RAM, ktorá slúži pre uchovávanie dočasných dát a informácií. Na pamäti RAM je založený aj princíp Multitaskingu, teda viacerých procesov pracujúcich na pozadí. Čím väčšia operačná pamäť, tým viac aplikácií je schopné zariadenie udržať aktívnych na pozadí. Najznámejší výrobcovia chipsetov u mobilných zariadení sú bezpochyby Qualcomm, Samsung Exynos, Nvidia a Apple.Medzi ďalšie patrí rozlíšenie fotoaparátu, ktoré však zaiste neudáva aj kvalitu výslednej snímky. Zariadenie potrebuje v prvom rade dobrú optiku a kvalitný snímač. Každé „múdre“ zariadenie tiež disponuje výbornou konektivitou. Nájdeme tu port USB pre dátové prenosy a komunikáciu s osobným počítačom, 3.5 mm audio jack pre pripojenie slúchadiel alebo externých reproduktorov, výduch hlasného reproduktoru pre prehrávanie multimédií a nechýba u niektorých zariadení aj trojica mikrofónov, z ktorých je jeden vždy primárny pre telefonovanie a ďalšie slúžia na odšumenie hovoru alebo pri nahrávaní videa ponúknu kvalitnejší zvukový záznam. Avšak bezpochyby najdôležitejším parametrom je cena. Vybavenejšie zariadenia vždy nosia značku. Avšak je značka zárukou kvality? Nie vždy. Preto tu nájdeme výrobcov ako Xiaomi, ktorí ponúknu bezkonkurenčný výkon aj za zlomok ceny. Sú teda zariadenia predražené odôvodnene? Čím ďalej, tým stoja viac, avšak platy sa stále znižujú, a čoraz menej ľudí si môže dovoliť luxus v podobne vlajkovej lode výrobcu.Juraj Baláž 1.E

časopis STEMčasopis STEMZAUJÍMAVOSTI ZAUJÍMAVOSTI

21 22

taktiež spomenú na meno Steve Jobs. Bol to jeden z najznámejších inovátorov 20. a 21. storočia. Ako prvý sa podieľal na vývoji užívateľsky intuitívneho iOS, spolu so spoločnosťou Apple, ktorá ho momentálne vlastní a aj po smrti Stevena Jobsa ho ďalej inovuje už od roku 2007. Bezpochyby sa k ľuďom dostáva aj tretí „horúci kandidát“ Windows Phone platforma, ktorú vlastní americká firma Microsoft. BlackBerry OS je nestarnúca platforma, ktorá je však rozšírená zväčša v Severnej Amerike a zameraná je skôr pre náročnejších zákazníkov, neponúka tak rozmanité zastúpenie aplikácií, avšak nat ívne apl ikácie sú prepracované do detailov. V čom sú tieto operačné s y s t é m y r o z d i e l n e o d nat ívnych operačných systémov, ktoré nájdeme na bežných telefónoch? Jednoznačne sa jedná o obchody s aplikáciami. Najrozšírenejší Google Play, je obchod s aplikáciami pre Android, kde nájdete hry zdarma, ale aj prémiové verzie aplikácií za symbolické ceny, zväčša pod 1 Euro. Druhé miesto predstavuje platforma iOS s obchodom App Store. A tretie miesto si drží Windows Phone s aplikačným obchodom Windows Phone Store. Medzi hlavné parametre patr í jednoznačne displej. Keďže sa jedná o zväčša dotykové zariadenia, displej prekrýva väčšinu prednej strany. Najrozšírenejšie technológie displejov sú AMOLED displeje, Super AMOLED

displeje, TFT LCD displeje, Retina a IPS displeje. Aký je medzi nimi rozdiel a ktorý je z nich najlepší? Jednoznačne sa o ideáli povedať nedá. Je na samotnom užívateľovi, akú technológiu si zvolí. AMOLED a Super AMOLED displeje ponúkajú dokonalú čiernu farbu, pretože dokážu vypínať nepoužívajúce pixely, tým pádom ponúknu nízku spotrebu a presýtené f a r b y, zatiaľ čo biela farba je skô r nažltnutá a čitateľnosť

na slnku je veľmi zlá. IPS displeje ponúkajú

vernejšie farby, dokonalú bielu a výbornú čitateľnosť

na slnku. TFT LCD displeje lacnejšej kategórie nie sú príliš

kvalitné. Výrobcovia ich osádzajú na lacnejšie portfólio zariadení.

Kvalitné TFT displeje sa používajú pre zariadenia, pri ktorých je potrebná väčšia odolnosť.Ďalším rozhodujúcim parametrom je Chipset. Chispet [Čipset] je súbor riadiacich jednotiek zaradenia. Skladá sa z procesoru, radičov a operačnej pamäte RAM. Procesor je výkonová jednotka zariadenia, laicky povedané, určuje rýchlosť, za akú vám zariadenie vykoná proces. Procesor sa môže skladať z viacerých jadier, ktoré násobia výpočetný výkon. Veľmi dôležitá je taktiež operačná pamäť RAM, ktorá slúži pre uchovávanie dočasných dát a informácií. Na pamäti RAM je za ložený a j p r inc íp Multitaskingu, teda viacerých procesov pracujúcich na pozadí. Čím väčšia operačná pamäť, tým viac aplikácií je

schopné zariadenie udržať aktívnych na pozadí. Najznámejší výrobcovia chipsetov u mobilných zariadení sú bezpochyby Qualcomm, Samsung Exynos, Nvidia a Apple.Medzi ďalš ie pa t r í roz l í šenie fotoaparátu, ktoré však zaiste neudáva aj kvalitu výslednej snímky. Zariadenie potrebuje v prvom rade dobrú optiku a kvalitný snímač. Každé „múdre“ zariadenie tiež disponuje výbornou konektivitou. Nájdeme tu port USB pre dátové prenosy a komunikáciu s osobným počítačom, 3.5 mm audio jack pre pripojenie slúchadiel alebo externých reproduktorov, výduch hlasného reproduktoru pre prehrávanie multimédií a nechýba u niektorých

zariadení aj trojica mikrofónov, z ktorých je jeden vždy primárny pre telefonovanie a ďalšie slúžia na odšumenie hovoru alebo pri nahrávaní videa ponúknu kvalitnejší zvukový z á z n a m . Av š a k b e z p o c h y b y najdôležitejším parametrom je cena. Vybavenejšie zariadenia vždy nosia značku. Avšak je značka zárukou kvality? Nie vždy. Preto tu nájdeme výrobcov ako Xiaomi, ktorí ponúknu bezkonkurenčný výkon aj za zlomok ceny. Sú teda zariadenia predražené odôvodnene? Čím ďalej, tým stoja viac, avšak platy sa stále znižujú, a čoraz menej ľudí si môže dovoliť luxus v podobne vlajkovej lode výrobcu Juraj Baláž 1.E

ľščťžýáíé=´äúň§?:_"!)/(ˇ%09876543 2 1 ° ; + ô -.,?:_"!)(/ˇ%0987654321°;+ľščťžýáíé=´úäň§ô(začiatok nahrávky, nezrozumiteľné zvuky a silné radiačné vlnenie). . . . . . � Nikdy som nerozmýšľal nad tým, aké by mali byť moje posledné slová v živote. Ale mám pocit, že pred smrťou by sa malo povedať niečo zmysluplné. Je to tá posledná vec, čo urobíte v tomto náhodne vygenerovanom vesmíre. � Ak ktokoľvek, naprieč nekonečným časom a priestorom, počúva tento záznam, určite ho zaujíma, s kým má tu česť. Volám sa August Astro. Narodil som sa na planéte zvanej Zem. I keď ma

jej obyvatelia častokrát doháňali do stavu číreho zúfalstva, mal som ju rád. Nepoznám miesto, na ktorom by láska a nenávisť, či smrť a život mali k sebe tak blízko. A predsa sa vždy táto malá planéta stratí v hviezdokope svetov, tak ako zrnko piesku na pláži. Tam som sa narodil a naivne som si myslel, že tam aj spokojne zomriem. Doma. Na tom malom zrnku piesku. Vesmír mal však so mnou iné plány. � Vyštudoval som technickú univerzitu. Aj napriek tomu, že som sa nestal inžinierom, o prácu som nemal núdzu. Ako jeden z mála som ochotný, bez zbytočných rečí, vliezť do radiačného potrubia v skafandri a so špachtľou v ruke. Práca je to namáhavá, ale ťažkotonážne generátory produkujú

Kto to volá?

toxickú biomasu a je veľmi dôležité zbaviť sa jej čo najskôr. Vplyvom kvantového zvlnenia totižto začne doslova mutovať. � Predstavte si evolúciu človeka za posledných desaťtisíc rokov asi stotisíckrát zrýchlenú. Tak to sa presne stane. Kôpke toxického odpadu vyrazia drobné nožičky a dá sa do bezhlavého úteku. Pochopiteľne, keďže žiadnu hlavu nemá. � Po dokončení štúdia si moju nebojácnosť z obživnutej biomasy všimla Vesmírna Flotila. Zháňala kvalifikovaných technikov pre svoje nové medzihviezdne plavidlo. Loď Perzeus sa stala pýchou Vesmírnej Flotily. Štyri dvojité ťažkotonážne motory s kvantovými urýchľovačmi, energetické štíty a mohutné protónové generátory. Všetka ľudská technika a pokrok sa spojili a vytvorili tento úžasný hviezdoborec.� Nejakú dobu som si zvykal na posádku, ktorú okrem technikov a medikov tvorila hlavne Hviezdna Pechota. Uznávam, že musí byť náročné v poltonovom robotickom exoskeletone preskúmať povrch neznámej planéty, ale z ich neschopnosti viesť zmysluplný rozhovor je človeku až do plaču. � Hneď prvá misia lode Perzeus bolo preskúmanie podivných artefaktov nájdených na Marse. Veľa som o tom nevedel, ale šepkalo sa, že vraj sú mimozemského pôvodu. Tak či onak, hlavnou náplňou mojej práce zostalo čistenie rádiového potrubia v lodnom sektore 7G. � Služba prebiehala normálne. Veliteľ vyslal oddiel výsadkárov na povrch Marsu a ja som sa práve pripravoval na vstup do útrob filtračného potrubia. Po dokončení čistenia a vyhranom boji s dvoma oživnutými kôpkami toxínov som si dal pauzu. Urobil som si silnú kávu a začal rozmýšľať nad zmyslom života. Práve, keď som mal odpoveď na dosah, sa spustil poplach. � Na chodbách behom pár chvíľ vypukol chaos. Vojaci začali pobehovať sem a tam a obliekať sa do pancierových oblekov. S úžasom som stál na chodbe a sledoval ten zhon. Nemal som tréning na takéto krízové situácie. Vedel som, čo treba robiť, keď zlyhajú motory, odíde kyslík alebo plášťom lode prenikne vesmírna radiácia, ale toto bolo niečo celkom iné. Bola to bojová pohotovosť. Dosť nezvyklé, keďže okrem ľudí nie je v galaxii známy ďalší inteligentný život. Niekedy aj u ľudí pochybujem o ich inteligencii. Nepriamo mi moju domnienku potvrdil hulákajúci vojak. � „Strážca! Strážca! Strážca sa blíži!“ kričal seržant a zmätene pobehoval sem a tam. Keď ma uvidel, zdrapil ma za rameno a začal ma ťahať na veliteľský mostík. V jeho zmetenom hulákaní dominovalo slovo „Strážca“ a slovné spojenie „my sme ho zobudili“. Nerozumel som, čo to má znamenať a náhle mi to došlo. Ak tie mimozemské artefakty skutočne patria nejakej inteligentnej rase, tak tá ich určite nenechala bez dozoru. Pri vstupe na veliteľský mostík, kde sa uchýlila polovica posádky, som dostal ďalší šok. � Na mohutnej obrazovke bolo vidieť obraz čírej absurdity vesmíru. Z povrchu Marsu sa smerom k lodi načahovalo niekoľko gigantických chápadiel. Vyzerali presne ako chápadlá chobotnice. Mali prísavky a pokrýval ich podivný sliz. Boli však také obrovské, že dosiahli až do stratosféry. Z ničoho nič sa jedno z tých gigantických chápadiel začalo zdvíhať a ťažkopádnym pohybom sa zahnalo po lodi. Všetci zadržali dych a zahopkali na mieste. Loď ako odvetu vypustila mračná navádzaných rakiet. Všetky dopadli priamo na pletenec chápadiel a explodovali do rozmerov slnečnej erupcie. Žiara z početných výbuchov sa rozliala po povrchu Marsu a zmiešala sa s červeným nádychom planéty. � Nastalo ticho. Keď mračná prachu opadli, odkryli hroznú pravdu. Chápadlá sa ani nepohli. Ba zdalo sa, že dokonca zmohutneli. Avšak teraz bol ich útok o to prudkejší. Do vesmírnych výšin sa zdvihli dve chápadlá a s ohromným nárazom sa zachytili o trup lode. Hviezdoborec sa zatriasol. A my s ním. Potom bolo počuť už len syčanie. Prenikavé a intenzívne. Sliz, ktorým boli chápadlá pokryté, začal pomaly rozožierať trup lode. Hviezdna pechota zaujala obranné stanovištia. Všetci boli v strehu a čakali, čo sa bude diať.� Steny zapraskali a dnu prenikla podivná organická kaša. Pripomínala marmeládu, ale nie tú voňavú a sladkú, ale skôr pekne agresívnu marmeládu. Tá sa začala rozlievať po chodbách ako živý organizmus a pohlcovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Ozývali sa výstrely z rotačných guľometov, raketometov a všade sa roznášať puch vojenských plameňometov. Neurálne granáty vybuchovali jedna radosť, no hmota sa do lode vlievala stále viac. � Zúrivý odpor vystriedal bezhlavý chaos. Mimozemská marmeláda začala požierať jedného vojaka za druhým, akoby tým chcela povedať: „Doteraz ste jedli vy mňa, ale teraz sa roly obrátili!“ � Veliteľ okamžite vyhlásil bezpodmienečné opustenie lode. Všetci začali utekať k záchranným modulom, ale tá hmota sa už dostala aj na mostík. Prehĺtala jedného člena posádky za druhým. Síce neviem, aký je zmysel môjho života, ale určite ním nie je to, aby som sa stal súčasťou vesmírneho pudingu. � Niekto do mňa vrazil a ja som spadol. Keď som sa zodvihol, zostal som sám. Všetky únikové východy zatarasila organická masa. Po tom, čo požrala toľkých ľudí, zhustla. Mal som pocit, že sa nemôže pretlačiť dnu, i keď sa o to zjavne snažila. Dokonca aj násilné kašovité organizmy by si mali dávať pozor na prejedanie.

Musel som rýchlo niečo urobiť. Vtedy som si spomenul na experimentálne plavidlo, ktoré namontovali na veliteľský mostík. Určené bolo výhradne veliteľovi lode. Plavidlo pripomínalo podivnú kapsulu tvorenú zliatinou rôznych superpevných kovov s vlastným malým protónovým generátorom. Pristúpil som k riadiacej doske a zadal únikovú sekvenciu. � Podlaha sa otvorila a hydraulické piesty vytlačili únikový modul. Bol navrhnutý pre jedného človeka. Svojím tvarom pripomínal rakvu. Už ten tvar ma mohol varovať, že to asi nebude dobrý nápad. Kaša sa však začínala pretláčať dnu, tak som si napokon ľahol do kapsule. Otvor nado mnou sa hermeticky uzavrel a ja som započul nejasné odpočítavanie. Lodný počítač práve kolaboval, ale ešte stačil na to, aby ma katapultoval do vesmíru. Vystrelilo ma takmer svetelnou rýchlosťou do priestoru. Našťastie vďaka vyrovnávačom gravitácie som nič nepocítil.� No a tak som sa ocitol práve tam, kde som. Uprostred bezhraničného priestoru unášaný silou expanzie kozmu. Niekoľkokrát som do navigácie zadal súradnice Zeme, avšak vždy mi vypísalo : „Daná planéta nenájdená“. Neviem, či sa hmota rozšírila až k Zemi a pohltila ju, alebo som skrátka len priveľmi vzdialený. Faktom však ostáva, že kapsula čoskoro prejde do hybernačného procesu kvôli šetreniu energiou. A ja najskôr s ňou. Takže pri správnych podmienkach by som tu mohol stráviť celé tisícročia.� Na záver by to chcelo asi nejaké posolstvo, ale ja nie som kvalifikovaný na niečo také. Som len obyčajný chlapík, čo sa vždy snažil robiť svoju prácu dobre. Nie som mysliteľ a ani som nezažil nič pozoruhodné. Teda až na to, že som pravdepodobne posledným človekom vo vesmíre vzdialený milióny svetelných rokov od domova. Ale až na to som len obyčajný chlap. A pokiaľ ide o hľadanie zmyslu života, mám pocit, že sa to preháňa. Vesmír bol vždy tak trochu nezmyselný a asi je to aj dobre. Aspoň nás vždy niečím prekvapí. � A teraz mi dovoľte, aby som sa v pokoji pripravil na hybernačný spánok v otvorenom kozme. S trochou šťastia ma po pár storočiach objaví nejaký mimozemský život a zobudí ma. A možno nie. Nechám sa prekvapiť.. . . . . . ľščťžýáíé=´äúň§?:_"!)/(ˇ%0987654321°;+ô-.,?:_"!)(/ˇ%0987654321°;+ľščťžýáíé=´úäň§ô(koniec nahrávky, nezrozumiteľné zvuky a silné radiačné vlnenie)

časopis STEMčasopis STEMSTORIES STORIES

23 24

toxickú biomasu a je veľmi dôležité zbaviť sa jej čo najskôr. Vplyvom kvantového zvlnenia totižto začne doslova mutovať. Predstavte si evolúciu človeka za posledných desaťtisíc rokov asi stotisíckrát zrýchlenú. Tak to sa presne stane. Kôpke toxického odpadu vyrazia drobné nožičky a dá sa do bezhlavého úteku. Pochopiteľne, keďže žiadnu hlavu nemá. Po dokončení štúdia si moju nebojácnosť z obživnutej biomasy všimla Vesmírna Flotila. Zháňala kvalifikovaných technikov pre svoje nové medzihviezdne plavidlo. Loď Perzeus sa stala pýchou Vesmírnej Flotily. Štyri dvojité ťažkotonážne motory s kvantovými urýchľovačmi,

energetické štíty a mohutné protónové generátory. Všetka ľudská technika a pokrok sa spojili a vytvorili tento úžasný hviezdoborec. Nejakú dobu som si zvykal na posádku, ktorú okrem technikov a medikov tvorila hlavne Hviezdna Pechota. Uznávam, že musí byť náročné v poltonovom robotickom exoskeletone preskúmať povrch n e z n á m e j p l a n é t y, a l e z i c h neschopnosti viesť zmysluplný rozhovor je človeku až do plaču. Hneď prvá misia lode Perzeus bolo preskúmanie podivných artefaktov nájdených na Marse. Veľa som o tom nevedel, ale šepkalo sa, že vraj sú mimozemského pôvodu. Tak či onak, hlavnou náplňou mojej práce zostalo

čistenie rádiového potrubia v lodnom sektore 7G. Služba prebiehala normálne. Veliteľ vyslal oddiel výsadkárov na povrch Marsu a ja som sa práve pripravoval na vstup do útrob filtračného potrubia. Po dokončení čistenia a vyhranom boji s dvoma oživnutými kôpkami toxínov som si dal pauzu. Urobil som si silnú kávu a začal rozmýšľať nad zmyslom života. Práve, keď som mal odpoveď na dosah, sa spustil poplach. Na chodbách behom pár chvíľ vypukol chaos. Vojaci začali pobehovať sem a tam a obliekať sa do pancierových oblekov. S úžasom som stál na chodbe a sledoval ten zhon. Nemal som tréning na takéto krízové situácie. Vedel som, čo treba robiť, keď zlyhajú motory, odíde kyslík alebo plášťom lode prenikne vesmírna radiácia, ale toto bolo niečo celkom iné. Bola to bojová pohotovosť. Dosť nezvyklé, keďže okrem ľudí nie je v galaxii známy ďalší inteligentný život. Niekedy aj u ľudí pochybujem o ich inteligencii. Nepriamo mi moju domnienku potvrdil hulákajúci vojak. „Strážca! Strážca! Strážca sa blíži!“ kričal seržant a zmätene pobehoval sem a tam. Keď ma uvidel, zdrapil ma za rameno a začal ma ťahať na veliteľský mostík. V jeho zmetenom hulákaní dominovalo slovo „Strážca“ a slovné spojenie „my sme ho zobudili“. Nerozumel som, čo to má znamenať a náhle mi to došlo. Ak tie mimozemské artefakty skutočne patria nejakej

inteligentnej rase, tak tá ich určite nenechala bez dozoru. Pri vstupe na veliteľský mostík, kde sa uchýlila polovica posádky, som dostal ďalší šok. Na mohutnej obrazovke bolo vidieť obraz čírej absurdity vesmíru. Z povrchu Marsu sa smerom k lodi načahovalo niekoľko gigantických chápadiel. Vyzerali presne ako chápadlá chobotnice. Mali prísavky a pokrýval ich podivný sliz. Boli však také obrovské, že dosiahli až do stratosféry. Z ničoho nič sa jedno z tých gigantických chápadiel začalo zdvíhať a ťažkopádnym pohybom sa zahnalo po lodi. Všetci zadržali dych a zahopkali na mieste. Loď ako odvetu vypustila mračná navádzaných rakiet. Všetky dopadli priamo na pletenec chápadiel a explodovali do rozmerov slnečnej erupcie. Žiara z početných výbuchov sa rozliala po povrchu Marsu a zmiešala sa s červeným nádychom planéty. Nastalo ticho. Keď mračná prachu opadli, odkryli hroznú pravdu. Chápadlá sa ani nepohli. Ba zdalo sa, že dokonca zmohutneli. Avšak teraz bol ich útok o to prudkejší. Do vesmírnych výšin sa zdvihli dve chápadlá a s ohromným nárazom sa zachytili o trup lode. Hviezdoborec sa zatriasol. A my s ním. Potom bolo počuť už len syčanie. Prenikavé a intenzívne. Sliz, ktorým boli chápadlá pokryté, začal pomaly rozožierať trup lode. Hviezdna pechota zaujala obranné stanovištia. Všetci boli v strehu a čakali, čo sa bude diať. Steny zapraskali a dnu prenikla

podivná organická kaša. Pripomínala marmeládu, ale nie tú voňavú a sladkú, ale skôr pekne agresívnu marmeládu. Tá sa začala rozlievať po chodbách ako živý organizmus a pohlcovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Ozývali sa výstrely z rotačných guľometov, raketometov a všade sa roznášať puch vojenských plameňometov. Neurálne granáty vybuchovali jedna radosť, no hmota sa do lode vlievala stále viac. Zúrivý odpor vystriedal bezhlavý chaos. Mimozemská marmeláda začala požierať jedného vojaka za druhým, akoby tým chcela povedať: „Doteraz ste jedli vy mňa, ale teraz sa roly obrátili!“ Veliteľ okamžite vyhlásil bezpodmienečné opustenie lode. Všetci začali utekať k záchranným modulom, ale tá hmota sa už dostala aj na mostík. Prehĺtala jedného člena posádky za druhým. Síce neviem, aký je zmysel môjho života, ale určite ním nie je to, aby som sa stal súčasťou vesmírneho pudingu. Niekto do mňa vrazil a ja som spadol. Keď som sa zodvihol, zostal som sám. Všetky únikové východy zatarasila organická masa. Po tom, čo požrala toľkých ľudí, zhustla. Mal som pocit, že sa nemôže pretlačiť dnu, i keď sa o to zjavne snažila. Dokonca aj násilné kašovité organizmy by si mali dávať pozor na prejedanie.

Musel som rýchlo niečo urobiť. Vtedy som si spomenul na experimentálne plavidlo, ktoré namontovali na veliteľský mostík. Určené bolo výhradne veliteľovi lode. Plavidlo pripomínalo podivnú kapsulu tvorenú zliatinou rôznych superpevných kovov s vlastným malým protónovým generátorom. Pristúpil som k riadiacej doske a zadal únikovú sekvenciu. Podlaha sa otvorila a hydraulické piesty vytlačili únikový modul. Bol navrhnutý pre jedného človeka. Svojím tvarom pripomínal rakvu. Už ten tvar ma mohol varovať, že to asi nebude dobrý nápad. Kaša sa však začínala pretláčať dnu, tak som si napokon ľahol do kapsule. Otvor nado mnou sa hermeticky uzavrel a ja som započul nejasné odpočítavanie. Lodný počítač práve kolaboval, ale ešte stačil na to, aby ma katapultoval do vesmíru. Vystrelilo ma takmer svetelnou rýchlosťou do priestoru. Našťastie vďaka vyrovnávačom gravitácie som nič nepocítil. No a tak som sa ocitol práve tam, kde som. Uprostred bezhraničného priestoru unášaný silou expanzie kozmu. Niekoľkokrát som do navigácie zadal súradnice Zeme, avšak vždy mi vypísalo : „Daná planéta nenájdená“. Neviem, či sa hmota rozšírila až k Zemi a pohltila ju, alebo som skrátka len priveľmi vzdialený. Faktom však ostáva, že kapsula čoskoro prejde do hybernačného procesu kvôli šetreniu energiou. A ja najskôr s ňou. Takže pri správnych podmienkach by som tu mohol stráviť celé tisícročia. Na záver by to chcelo asi nejaké posolstvo, ale ja nie som kvalifikovaný na niečo také. Som len obyčajný chlapík, čo sa vždy snažil robiť svoju prácu dobre. Nie som mysliteľ a ani som nezažil nič pozoruhodné. Teda až na to, že som pravdepodobne posledným človekom vo vesmíre vzdialený milióny svetelných rokov od domova. Ale až na to som len obyčajný chlap. A pokiaľ ide o hľadanie zmyslu života, mám pocit, že sa to preháňa. Vesmír bol vždy tak trochu nezmyselný a asi je to aj dobre. Aspoň nás vždy niečím prekvapí. A teraz mi dovoľte, aby som sa v pokoji pripravil na hybernačný spánok v otvorenom kozme. S trochou šťastia ma po pár storočiach objaví nejaký mimozemský život a zobudí ma. A možno nie. Nechám sa prekvapiť.. . . . . . ľščťžýáíé=´äúň§?:_"!)/(ˇ%0987654321°;+ô-.,?:_"!)(/ˇ%0987654321°;+ľščťžýáíé=´úäň§ô(koniec nahrávky, nezrozumiteľné zvuky a silné radiačné vlnenie)

časopis STEMčasopis STEMSTORIES STORIES

25 26

podivná organická kaša. Pripomínala marmeládu, ale nie tú voňavú a sladkú, ale skôr pekne agresívnu marmeládu. Tá sa začala rozlievať po chodbách ako živý organizmus a pohlcovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Ozývali sa výstrely z rotačných guľometov, raketometov a všade sa roznášať puch vojenských plameňometov. Neurálne granáty vybuchovali jedna radosť, no hmota sa do lode vlievala stále viac. � Zúrivý odpor vystriedal bezhlavý chaos. Mimozemská marmeláda začala požierať jedného vojaka za druhým, akoby tým chcela povedať: „Doteraz ste jedli vy mňa, ale teraz sa roly obrátili!“ � Ve l i t e ľ o k a m ž i t e v y h l á s i l bezpodmienečné opustenie lode. Všetci začali utekať k záchranným modulom, ale tá hmota sa už dostala aj na mostík. Prehĺtala jedného člena posádky za druhým. Síce neviem, aký je zmysel môjho života, ale určite ním nie je to, aby som sa stal súčasťou vesmírneho pudingu. � Niekto do mňa vrazil a ja som spadol. Keď som sa zodvihol, zostal som sám. Všetky únikové východy zatarasila organická masa. Po tom, čo požrala toľkých ľudí, zhustla. Mal som pocit, že sa nemôže pretlačiť dnu, i keď sa o to zjavne snažila. Dokonca aj násilné kašovité organizmy by si mali dávať pozor na prejedanie.

Musel som rýchlo niečo urobiť. V t e d y s o m s i s p o m e n u l n a experimentálne plavidlo, ktoré

namontovali na veliteľský mostík. Určené bolo výhradne veliteľovi lode. Plavidlo pripomínalo podivnú kapsulu t v o r e n ú z l i a t i n o u r ô z n y c h superpevných kovov s vlastným malým protónovým generátorom. Pristúpil som k riadiacej doske a zadal únikovú sekvenciu. � Podlaha sa otvorila a hydraulické piesty vytlačili únikový modul. Bol navrhnutý pre jedného človeka. Svojím tvarom pripomínal rakvu. Už ten tvar ma mohol varovať, že to asi nebude dobrý nápad. Kaša sa však začínala pretláčať dnu, tak som si napokon ľahol do kapsule. Otvor nado mnou sa hermeticky uzavrel a ja som započul nejasné odpočítavanie. Lodný počítač práve kolaboval, ale ešte stačil na to, aby ma katapultoval do vesmíru. Vystrelilo ma takmer svetelnou rýchlosťou do priestoru. Našťastie vďaka vyrovnávačom gravitácie som nič nepocítil.� No a tak som sa ocitol práve tam, kde som. Uprostred bezhraničného priestoru unášaný silou expanzie kozmu. Niekoľkokrát som do navigácie zadal súradnice Zeme, avšak vždy mi vypísalo : „Daná planéta nenájdená“. Neviem, či sa hmota rozšírila až k Zemi a pohltila ju, alebo som skrátka len priveľmi vzdialený. Faktom však ostáva, že kapsula čoskoro prejde do hybernačného procesu kvôli šetreniu energiou. A ja najskôr s ňou. Takže pri správnych podmienkach by som tu mohol stráviť celé tisícročia.� Na záver by to chcelo asi nejaké

posolstvo, ale ja nie som kvalifikovaný na niečo také. Som len obyčajný chlapík, čo sa vždy snažil robiť svoju prácu dobre. Nie som mysliteľ a ani som nezažil nič pozoruhodné. Teda až na to, že som pravdepodobne posledným človekom vo vesmíre vzdialený milióny svetelných rokov od domova. Ale až na to som len obyčajný chlap. A pokiaľ ide o hľadanie zmyslu života, mám pocit, že sa to preháňa. Vesmír bol vždy tak trochu nezmyselný a asi je to aj dobre. Aspoň nás vždy niečím prekvapí. � A teraz mi dovoľte, aby som sa v

pokoji pripravil na hybernačný spánok v otvorenom kozme. S trochou šťastia ma po pár storočiach objaví nejaký mimozemský život a zobudí ma. A možno nie. Nechám sa prekvapiť.. . . . . . ľščťžýáíé=´äúň§?:_"!)/(ˇ%09876543 2 1 ° ; + ô -.,?:_"!)(/ˇ%0987654321°;+ľščťžýáíé=´úäň§ô(koniec nahrávky, nezrozumiteľné zvuky a silné radiačné vlnenie) Ján Bodzan 4.B

SMEJOVINY

Idenákladiak

azanímblondí

nka.Pri

prvomsemaforeb

londínkahov

oríšoférovi

nákladiaku:

-Ahoj,somKatka

astrácatenák

lad.

Pridruhompovie:

-Ahoj,somKatka

astrácatenák

lad.

Pritreťompovie:

-Ahoj,somKatka

aeštestálestr

ácate

náklad.

Šoférnákladia

katonevydrž

íapovie:

-Ahoj,somKarol,

jezimaaposýpam.

-Jožko,čotamgumuješ?

-Prosím,pánučiteľ,veďste

mipovedali,abysomsitú

päťkuopravil.

Mužležínasmrteľnejpostel

i.Užsivduchuodrátavača

sdo"odchodu".

Zrazuzacítiomamnúvôňupagá

čikov.Zozbieraposlednési

ly,

doplazísadokuchyneana

čahujesazajednýmpagáčikom.Vtompriskočížena

,

tresnehonovinamiporukeakr

ičí:-Nechášto!Tojenaka

r!

-Mama,lampahorí!-Nehovorísahorí,ale

svieti...-Takmama,ajzáclony

námužsvietia.

časopis STEMčasopis STEMSMEJOVINY NA ZÁVER

27 28

Prídeblondínkak

lekárovis

obviazanourukou

anohou.

-Čosamámstalosru

kou?-

zaujímasalekár.

-Koplamaelektrik

a.

-Asnohou?

-Vrátilasomjejto.

Idú3blondínkynamotorkeazastavianakrižovatke.Zasvietičervenáahovoria:-Jeej,tájekrásna!!!Zasvietioranžováahovoria:-Tájeeštekrajšia!!!Zasvietizelenáahovoria:-Tájenajkrajšia!!!Zasvietiznovačervenáahovoria:Túužsmevideli,takpoďme!!!

Staráženaležínasmrteľnejpostelia

hovorí:

-Mužmôj,akzomriem,takmadaj

spáliťarozsypmapozáhrade.

Aonnato:

-Čosišialená?Zafúkavietoramám

ťazasavkuchyni!

Zamestnanecprídezašéfomahovorí:-Šéfe,musítemizvýšiťplat.Musímvámprezradiť,žetriďalšiefirmymajúomňazáujem.-Nehovorteaktorésúto?-Daňovýúrad,telekomunikácieaelektrárne.

-Janko,azčohosid

ostaltúpäťku?-

pýtasaotec.

-TokvôliHviezdosl

avovi.

-Taksasnímprestane

škamarátiť!

Športové tamtamy„ Priemyslovka, to je klasa, keď tá hrá, všetko jasá!“

Športové súťaže začali v školskom

roku 2014/2015 už na jeseň. V okresnom

kole cezpoľného behu (01.10.2014) sme

vďaka našim vytrvalcom obsadili krásne 2.

miesto.

Prvá súťaž v kolektívnych športoch sa

rozbehla už v októbri. Išlo o flórbal. A naši

reprezentanti to roztočili naozaj na plné

obrátky. Suverénne sme vyhrali okresné

kolo, ktoré sa konalo dňa 15.10.2014. Na

regionálnom kole, ktoré sa konalo dňa

22.10.2014, naši reprezentanti obsadili 2.

miesto a iba dve loptičky nás delili od

postupu na krajské kolo.Trénerom družstva

je Mgr. Peter Kupec.

To, že fenoménom na našej škole je futbal,

sa opäť potvrdilo v plnom rozsahu.

Družstvo SPŠ sa zúčastnilo na okresnom i

regionálnom kole, ktoré organizovalo

CVČ (centrum voľného času). Napriek

tomu, že chýbal hráč Denis Švec, družstvo

našich študentov skončilo vždy na

krásnom 1. mieste. Najlepším strelcom

turnaja sa stal Lukáš Slávik. Víťazné

družstvo postupuje do krajského kola,

ktoré prebehne v dňoch 20. – 24.04. 2015 v

Bánovciach nad Bebravou.

Šéfredaktor: Tomáš Pecko 3.ARedaktori: Ján Bodzan 4.B, Kristína Čontóová 4.C, Nikola Behanová 4.C, Dominik Šumichrast 3.A, Zita Michalíková 3.C, Tatiana Valková 3.C, Samuel Kočkár 3.E, Patrik Hrnčiarik 3.E, František Čáp 3.E, Michal Kolenič 2.EGrafická úprava: Ľubomír Nemečkaj 3.AIlustrácie: Dominik Šumichrast 3.A, Martin Ladislav Špánik 3.A

Okresné kolo:

SPŠ – Gymnázium Dubnica nad Váhom 8:0

SpŠ – ZVS 9:1

Regionálne kolo:

SPŠ – Púchov 7:0

SpŠ – Považská Bystrica 2:0

Súpiska družstva SPŠ Dubnica nad

Váhom:�Lukáš Slávik, Maroš Čurik, Slavomír

Pagáč, Kevin Habšuda, Róbert

Štefaničák, Vangel Medard, Martin

Mišovec, Martin Antol, Dominik Cisár,

Peter Minárik, Kristín Štefan, Boris

Mednanský, Daniel Kostka, Šimon

Homola, Patrik Vavruš. Trénerom

družstva je Mgr. Branislav Ladický.

Výsledky zápasov

Časopis STEM vychádza v Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom pod vedením zodpovedného pedagóga Mgr. Tomáša Pupáka a šéfredaktora Tomáša Pecka.Adresa redakcie: Časopis STEM, Stredná priemyselná škola, Obrancov mieru 343/1018 41 Dubnica nad Váhom

REDAKČNÁ RADA