novÉ noviny centrum

Počas uplynulého víkendu sa v bratislav-skej Inchebe konal koncert svetoznámej ro-kovej skupiny The Cranberries, na čele ktorej

už od roku 1990 stojí írska speváčka Dolores O'Riordan. Jej osobnosť spája na prvý pohľad ťažko zlúčiteľné prvky. Je uznávanou rokovou hviezdou, žánrovo sa pohybujúcou v oblasti pomerne "tvrdého" roku, je matkou troch detí, obdivovateľkou Jána Pavla II. a vo svojich an-glických pesničkách necháva výrazne zaznieť nielen svoj írsky prízvuk, ale aj prezentačné motívy typicky írskej ľudovej hudby.

Tisícky slovenských divákov ocenilo jej ná-paditý spev, hru na nástroje i to, že napriek svojmu veku (vyše 40 rokov!) len zriedka postála na jednom mieste a neustále hýrila pohybom. Prirodzene, najväčšieho búrlivého ocenenia divákov sa dočkali jej svetové hity ako LINGER alebo ZOMBIE.

Ďalším veľmi pozoruhodným bodom kon-certu bolo to, že ako predspeváčka vystúpila Katarína Knechtová, ktorá zaspievala niekoľ-

ko svojich skladieb, ale jej kratší koncert za vystúpením hlavnej hviezdy večera v ničom nezaostal a mnohým divákom bolo ľúto, že

v presne načasovanom programe večera nemohla Katarína Knechtová zaspievať o pár svojich nádherných piesní viac. V zákulisí sa s našou speváckou hviezdou pozdravil Ján Figeľ, predseda KDH a podpredseda NR SR, ktorý nešetril slovami uzna-nia. Ďalším dôležitým dôvodom jeho pohybu v zákulisí bolo stret-nutie s hlavnou hviezdou večera.

V roku 2008 bola Dolores O'Riordan medzi tými umelcami, ktorí si z rúk Ján Figeľa ako eurokomisára zodpovedného o. i. za kultú-ru prevzali EUROPEAN BORDERS BRE-AKER AWARD - cenu Európskej únie, ktorú inicioval práve Ján Figeľ.

Na záver ešte jedno poďakovanie. Patrí ko-merčnej Agentúre Amadeus, ktorá celý kon-cert, napriek problémom s presunom termínu, na Slovensku úspešne zrealizovala.

Jozef Bača

V CENTRE pozornosti:

Ako ďalej v KDH... Vážení čitatelia,

túto otázku si položil Ján Figeľ na se-minári o európskej politike KDH. Svet je v hospodárskej kríze, Európa aj v menovej kríze a na Slovensku máme vládu jednej strany, ktorá vo voľbách sľubovala občanom istoty. Dnes je rea-lita iná. Aby si Smer zachoval akú-ta-kú tvár, berie druhým v podobe zvy-šovania daní. Domnieva sa, že bohatší Slováci a fungujúce firmy zvýšia istoty chudobným voličom. Nestane sa. Všet-ci budú mať menej. Stačí si pripome-núť zákonitosti spojených nádob...

Preto je namieste otázka: Ako ďalej v KDH? Odpoveď je potrebné hľadať aj preto, lebo na našej politickej scé-ne sú strany, a vznikajú ďalšie, v čele s lídrami, ktorí dokážu ohúriť svojich voličov populistickými rečami. Majú jednoduché riešenia, sľubujú prospe-ritu a bezpečné istoty. Vidina úspechu na politickom javisku ich doženie do stavu, kedy klamstvo sa stáva pravdou a úmysel hazardom. Takíto politici môžu vyhrať voľby, no nedokážu zme-niť svet.

Kresťanstvo, a to je historický fakt, svet menilo. Meniť svet k lepšiemu by malo byť aj ambíciou Kresťanskode-mokratického hnutia. Politika KDH musí byť za každých okolností kres-ťanská a každý politik hnutia by mal etické hodnoty, obsiahnuté v kresťan-skom kódexe, nielen poznať, ale ich aj vlastniť. Je to iná rovina vzťahov, kto-rá prináša aj iné istoty. Akokoľvek sa zdá, že dvadsaťdva rokov je dlhá doba, KDH je na začiatku svojho poslania a či sa nám to páči alebo nie, hnutie bude musieť ísť v niektorých hodnoto-vých tézach do konfliktu s myšlienka-mi liberálneho sveta.

Ján Oparty

Ročník 2, Číslo 71, 17. október 2012NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk noviny o spoločnosti pre všetkých cena tlačených novín 0,40 € s DPH

Pôvodné slovo Sloven z logických a politologických dôvodov používame ekvivalentne so slovom Slovák (viď NOVÉ NOVINY CENTRUM č.9/2011).

Dolores O'Riordan - svetoznáma speváčka a obdivovateľka Jána Pavla II. v Bratislave

Dolores O'Riordan zo skupiny The Cranberries a Ján Figeľ v rozhovore pred bratislavským koncertom (hore) a počas udeľovania ceny Európskej únie v roku 2008 (vpravo). Foto: Agentúra Amadeus a archív KDH.

Osem miliónov ľudí z celej našej planéty pozorovalo na portáli YouTube v nedeľu odvážny skok mladého Rakúšana Feli-xa Baumgartnera zo stratosféry. Mnohí ďalší sme to pozorne sledovali aj cez iné médiá. A pritom, ako by mohla povedať jedna z hrdiniek českého kultového filmu Pelíšky, „...je to taková blbost.“ Vyniesť sa balónom takmer do výšky maratón-skej trate, a potom odtiaľ zoskočiť dolu. Riskovať i život a vyhodiť za to päťde-siat miliónov dolárov! A predsa sme mu so zatajeným dychom držali palce a tešili sa s ním, keď bezpečne a na rovné nohy doskočil do piesku americkej púšte. Spo-ločne s ním sme tak trochu pocítili čosi, čo človeka robí veľkým. Nie preto, lebo to stálo veľa námahy. Pretože namáhajú sa aj mnohí iní ľudia, a kvôli tomu ich ešte neobdivujeme. A ani nie preto, lebo sta-čila len malá technická chybička a mladý muž by skončil tragicky. S takýmto rizi-kom žije veľa ľudí, občas musíme všetci. Ani to nie je dôvod na plesanie.

To, čo je fascinujúce, je vízia, ktorou sa celé podujatie začalo a ktorú Felix Baum-gartner cieľavedome sledoval, až kým ju nenaplnil. Čosi, čo nepatrí do tohto mate-rialistického sveta, ale prichádza odina-kadiaľ. Ísť za veľkou myšlienkou a napl-niť ju, to je od vekov čosi, čo je hodné obdivu!

Keby si Felix Baumgartner pred rokmi povedal, že chce získať päťdesiat mili-ónov dolárov, a potom sa uvidí, i keby sa mu to potom podarilo, dnes by sme o ňom pravdepodobne nič nevedeli. Jaz-

dil by asi na drahom a veľkom aute, mal by ako väčšina zbohatlíkov nepotreb-ne veľký a luxusný dom, cestoval by na exotické dovolenky a možno by už nič užitočné pre svojich blížnych nerobil. Tí, čo by ho poznali, by mu asi väčšinou zá-videli, a pre tých, ktorí trú núdzu, by bol pohoršením. Asi nikto by sa s ním nejako veľmi neradoval zo zisku každého ďalšie-ho miliónu.

Lenže Felix Baumgartner mal spočiatku veľkú víziu. Pre iných zdanlivo nadbytoč-nú. Veď ako sa dá prakticky využiť, ak dakto prekoná rekord v niečom, čo i tak žiaden priamy osoh nikomu neprinesie? A predsa je to o hranici ľudských mož-ností. O schopnosti ruvať sa s prekážkami, pochádzajúcimi z oblasti materiálneho sveta. A toto už má pre ľudstvo veľký, ba zásadný význam. Jednou z tých prekážok nepochybne bolo, že na celé podujatie boli potrebné i dostatočné finančné zdroje. Pre naplnenie svojej vízie potreboval Felix Baumgartner zohnať päťdesiat miliónov. Nie preto, aby robil „frajerinu“ tým, že sa bude producírovať, čo všetko má. Ukázal sa ako skutočný „frajer“ tým, že naplnil svoju víziu. Za to ho dnes milióny ľudí obdivujú. A právom.

Lebo ako pred rokmi napísal iný Rak-úšan, filozof Karl R. Popper, k veľkým veciam vedie sen o nich, „...a nie, ako by nám asi navrhovalo Marxovo a Engel-sovo materialistické chápanie dejín, sen zarobiť tým peniaze... Mnohí snívali o li-etaní a vedome nasadili svoj život kvôli svojmu snu. Neinšpirovala ich nádej na

zisk, ale sen o novej slobode – o rozší-rení nášho priestoru...“ (Karl R. Popper: Hľadanie lepšieho sveta, ARCHA, s. r. o., Bratislava 1995, str. 34). Vízie majú pre život človeka zásadný význam.

Dobre je mať to na pamäti, a to hlavne v demokratickej spoločnosti. Teda tam, kde sa na jej usporiadaní máme možno-sť podieľať všetci. Ak budeme uvažovať iba o tom, aby sme mali viac, aby sme zarobili, či sa nám to podarí, či nepoda-rí, nebudeme ani pre seba hodní obdivu. A hlavne, povedané slovami filozofa, náš priestor sa nám tým nebude rozširovať. Ani si možno nevšimneme, ako sa po-stupne zamotáme do nových a stále moc-nejších závislostí na kadečom. Prídeme i o tú slobodu, ktorú sme už mali.

Preto politický program, čo bude klásť na prvé miesto ekonomický prospech, je úbohý a nemôže viesť spoločnosť k ničo-mu inému, než k tomu, čo bývalý veľký český prezident označil za „blbú náladu“. A nejde iba o náladu. Je to cesta k rafi-novanému a oveľa neviditeľnejšiemu ob-medzovaniu ľudskej slobody, než to bolo za komunistickej diktatúry.

Dobrý politický program, taký, za aký chcem v našej vlasti hlasovať, musí začínať víziou. Musí hľadať nové obzory ozajstnej ľudskej slobody. Na jeho napl-nenie bude, samozrejme, potrebné mať aj ekonomické zdroje. Ale tie majú byť iba nástrojom, nie cieľom. Naplnenie vízie Felixa Baumgartnera tak môže byť dob-rou inšpiráciou i pre koncipovanie dobré-ho politického programu.

POLITOLÓGIA

NaplNeNá vízia Felixa BaumgartNera a doBrý politický program

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk

17. október 2012Strana 2


Tak a je to tu! Môj prvý článok v printovom médiu a obrovská odozva! Poviete si, veď môže byť chalan rád. No, som rád aj nie som rád. Priznám sa, vedel som, že môj príspevok nezostane bez odozvy, ale to, čo sa udialo v uplynulých dňoch, ma trochu zaskočilo.

Som rád z dvoch dôvodov:

1. Som rád, lebo cez FCB a email sa ku mne dostalo veľa pozitívnej spätnej väzby a vyjadrenia podpo-ry, aby som pokračoval v tom, čo som začal. Vaša podpora ma teší, lebo viem, že nie som sám, a to mi dodáva energiu a chuť písať.

2. Som rád, lebo na adresu vy-davateľa sa valí lavína, ktorá ma chce urýchlene vytlačiť z po-zície prispievateľa do tohto pe-riodika. To je dobre. Znamená to, že rubrika „Postrehy bez CENZÚRY“ má svoje opod-statnenie. Nenecháva pokoj-ných nielen čitateľov, ale aj ľudí, ktorí sa v „Postrehoch...“ nájdu.

Nie som rád z dvoch dôvo-dov:

1. Nie som rád, lebo v tejto krajine sme ani po 23 rokoch slobody nedospeli do ozajst-nej demokracie. Vydavateľ bol „upozornený“, že vyjadrujem agresívne útoky voči Danielovi

Lipšicovi a Milanovi Krajniako-vi. To, že týchto dvoch pánov „ne-musím“, je postoj občana SR, za ktorý nemôžem byť perzekvovaný z verejného života. Dokonca bolo vyjadrené podozrenie z toho, že som antisemita. V mojom „Postre-hu...“ nič také nenájdete. Antisemi-ta určite nie som. Prepáčte, ale keď človek povie "ruská mafia", nikoho nenapadne obviňovať ho z rusofó-bie. Ja som síce raz použil nevhod-ný výraz, čo mi je ľúto, ale to bolo v hneve. Bolo to v deň, keď ma SME zablokovalo. Ale to nezname-ná, že som antisemita... Aj toto je príklad "dvojakého metra" sloven-skej demokracie... Demokratickí

sme dovtedy, kým nám to vyho-vuje. Ja osobne som za to, aby si každý robil svoju prácu, a ľudia

si názor spravia. Myslím, že sú dosť kompetentní. Alebo má niekto potrebu im v tom pomôcť...? Moje články si čitatelia môžu prečítať na

www.lipsic.blogspot.sk a posúdiť sami.

2. Nie som rád, lebo

môj príspevok skomplikoval život vydavateľovi, ktorý mi dal priestor. Nesmierne si vá-žim jeho postoj v týchto dňoch. On aj ja sme si vedomí, že nie-kedy nemusíme byť názorovo jednotní, ale napriek tomu po-nechávame čitateľom slobodu mať svoj názor. Postoj vyda-vateľa vnímam ako ľudsky a profesionálne odvážny. Os-tatní by si mohli brať príklad...

Na záver chcem vyjadriť odhodlanie, že moje „Prí-spevky bez CENZÚRY“ budú aj naďalej ostré, pria-

me a adresné (môžete sa páni spo-ľahnúť...), ale postojovo a údajo-vo korektné.

SPOLOČNOSŤ17. október 2012

Strana 3

Postrehy bez CENZÚRY

Peter Sivák

CENZÚRA naša každodenná ...


Švajčiarsko je jedným

z najbohatších štátov Európy. Všetci mu zá-vidia - prírodu, poriadok, neutralitu, vyše 150 rokov života v mieri. 6.7.1991 som sa zúčastnil v St. Moritzi osláv 700. výročia jeho založe-nia. Bol trojhodinový veľkolepý program, aj vlak prišiel na pódium. Pri okrúhlom stole som sedel vedľa princa Charlesa (predtým sme sa stretli 8.5.1991 v Prahe na koncerte a na recep-cii, bol aj s princeznou Dianou). Pod velikán-skym stanom v St. Moritzi sme sa zaujímavo pozhovárali, hovoril aj o svojich charitatívnych projektoch, obdivovali sme jubilujúcu krajinu. Sľúbil, že ma v decembri v Prahe navštívi pri príležitosti 200-tého výročia premiéry Don Giovanniho. Keď som mal lístky sľúbené, ospravedlnil sa, jeho rukou písaný list mám odložený.

Temer o 10 rokov neskôr som navštívil v Lu-zerne Emila Smidaka, zaujímavého a bohatého temer 90-ročného filantropa českého pôvodu. Nekonečné rozhovory s ním, je to iná téma, pre-rušila iba prechádzka pri prekrásnom jazere...

Je pokojné, chladné ráno. Kačky sa v slneč-ných lúčoch noria do vody, labute s dlhými krk-mi prehľadávajú plytké dno. Kŕdle divokých kačíc vyštartujú ako na povel a v pravidelnom šíku preletia na snáď lepšie miesto. Iné letkom pocho-dujú po hladine, dvojica labutí v úžasnej harmónii letí preč, ich krídla sa temer dotýkajú nehybného zrkad-la. Nad ním sa týči majestát zasnežených hôr, šéfuje im Pilatus. V diaľke vykúkajú ďalšie tritisícovky, je kľud.

Aleje stromov na pobreží sú precízne vystrihané, trčia z nich iba pahýle. Prebu-dená zeleň onedlho skrášli promenádu. Bahniatka už vykvitli, v parku preblesku-jú prvé kvety, veslári rezko zaberajú, šinie sa loď bez cestujúcich. Siréna ruší rozprávkovú pohodu, budí neveľa detí v kočíkoch. Veľké

myšlienky o živote lietajú vzduchom, len ich treba za-písať - poznámkové zošity však nevidno.

Ľudia všetkých rás, cu-dzinci, tvoria 21 % obyva-teľstva, chodia po pobreží a opaľujú sa na bezzubom slnku. Vedia si tú nádhe-ru oceniť - majestát vody a hôr, dar letu divých husí? Sú šťastnejší ako tí, čo žijú v zasmogovaných mestách a betónových panelákoch?

Jazero lemujú vysoko oplotené vily. Bývajú v nich najmä starí ľudia, deti v krásnych zá-hradách nevidno. Aj táto spoločnosť vymiera. Po udržiavaných parkoch behajú udržovaní psy, majitelia nosia hnedé vrecká. Skrinky na ich odloženie, s návodom v štyroch rečiach, sú všade. Psov je viac ako detí, ktoré po trávni-koch behať nesmú.

Švajčiarsky priateľ mi s úsmevom povedal: „Žijem s družkou, sobáš a deti nechceme, sme spokojní.“

Mramorové banky sa dotýkajú oblakov, zlat-níctva a hodinárstva od výmyslu sveta strážia bezpečnostné zariadenia. Aj burza, kde bez

práce možno získať veľké peniaze, je akási apatická. Luxusné autá s jedným pasažierom

disciplinovane čakajú na zelenú, nehlučne sa šinú tam a späť.

Noblesné reštaurácie a kasína, aj ráno vy-svietené, čakajú na zákazníkov, ktorých niet. Ceny sú obrovské, všetko je akési chladné, do-predu vypočítané, bezpečné a pripravené, bez spontánnosti a bez radosti.

Kostoly sú zavreté, chodí do nich málo ľudí. Keď sa ľuďom darí, Boha nepotrebujú. Starý pán mi povedal: „Boh zmizol, má iné starosti. V kostoloch je šou, Boha v nich nepociťujem. Keď sa tam chcem porozprávať s rodičmi, kto-rí sú v nebi, stále ma vyrušujú, musím vstávať a kľakať.“

Stmieva sa skoro. Pilatus fajčí, na budovách sa zapa-ľujú svetlá. Kačky sa tlačia k sebe, spolu lepšie znesú mráz. Niektoré už spia s hla-vou pod krídlom, deň plný zháňania potravy ich unavil.

Ľudia sa vracajú z prechá-dzok. Ochladilo sa, ovzdušie je jasné, aj zajtra bude krás-ne. More hviezd sa stráca v svetle reklám.

Pri rozlúčke mi starý pán povedal: „Peniaze sú naj-krajšou vecou na svete. Iba málo ľudí ich vie ovládať, skôr ony ovládajú ľudí. Vidí-

me sa asi poslednýkrát. Hrozím sa času, keď zostanem sám, rýchlo sa to blíži.“


Strana 4

Jozef Mikloško, poslanec NR SR za KDH

Spomienka na malé a pekné, bohaté ale drahé, neutrálne ale chladné

Ženeva. (www.en.wikipedia.org)

Jazero Lugano, Švajčiarsko. (www.en.wikipedia.org)

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk SPOLOČNOSŤ


Aktuálna reforma prebieha paralelne s ro-kovaniami o novom finančnom rámci pre rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020. Európ-ska komisia svoj návrh predstavila 12. októ-bra 2011. Odvtedy na národnej aj európskej úrovni prebieha intenzívna diskusia. Zásad-nú úlohu v nej hrá Európsky parlament, kto-rý má na základe Lisabonskej zmluvy právo spolurozhodovať o podobe budúcej agropo-litiky. Ako upozornil Róbert Hajšel, ne-možno počítať s tým, že sa niečo bez Európ-skeho parlamentu prijme a bude aplikovať. Základnými požiadavkami europoslancov je, aby bol rozpočet na agropolitiku silný, udržateľný a aby jej opatrenia nepredstavo-vali administratívnu či finančnú záťaž.Podľa prieskumu, ktorý predstavila Oľga

Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), tri štvrtiny respondentov uviedli, že za najdôležitejší z cieľov Spoločnej poľno-hospodárskej politiky považujú zabezpeče-nie pravidelnej dostupnosti kvalitných potra-vín. Zvyšok preferoval pracovné príležitosti na vidieku a výrobu šetrnú k životnému pro-strediu.Takmer polovica (48 %) opýtaných si my-

slí, že rozdiely v platbách medzi starými a novými členskými štátmi by sa mali čo najrýchlejšie odstrániť alebo výrazne znížiť, 23 % tvrdí, že rozdiely by sa mali znižovať postupne a 12 %, že rozdiely by sa mali za-chovať.Prioritami Európskeho parlamentu by

podľa prieskumu mali byť – v prvom rade vysoká kvalita potravín a potravinová bez-pečnosť, vyrovnanie dotácií a výroba šetrná k životnému prostrediu. Kvalita potravín pri-tom rezonuje najmä v skupine s vysokoškol-

ským vzdelaním.Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS,

KDH) počas svojho príspevku načrtla via-cero otázok spojených s reformou spoločnej agropolitiky. Napríklad či zelené opatrenia vyplývajúce z návrhu nebudú viesť k väčšej administratívnej záťaži. Zároveň pozname-nala, že dosiahnutie rovnováhy medzi sta-rými a novými členskými štátmi vo výške dotácií bude veľmi ťažké. Okrem toho po-ukázala, že Európsky parlament sa aktívne zapája do diskusie a predložil 7400 pozme-ňovacích a doplňujúcich návrhov.Štátna tajomníčka Ministerstva pôdohos-

podárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna Lacko-Bartošová vysvetlila nové osi rozvo-ja vidieka. V súčasnom období má tri – eko-nomickú, environmentálnu a sociálnu. Po novom ich má byť šesť – podpora prenosu poznatkov a inovácií; podpora konkurenci-eschopnosti; podpora tvorby potravinových reťazcov a manažment rizík; obnova, zacho-vanie a posilnenie ekosystémov; podpora efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku; podpora so-ciálnej inklúzie, znižovanie chudoby a hos-podársky rozvoj vidieka. Ako zdôraznila, budúci program rozvoja vidieka má viesť k prospechu pre celú spoločnosť, keďže ne-bude vplývať len na poľnohospodárov.Bývalý minister pôdohospodárstva

a súčasný člen Výboru NR SR pre pôdohos-podárstvo a životné prostredie Zsolt Simon upozornil, že „každá reforma sa deje na chrbte sedliaka“. Venoval sa reforme z roku 2003, ktorá odviazala poľnohospodársku politiku od produkcie. Viedlo to k poklesu produkcie výrazne v nových členských štá-

toch a v menšej miere v starých členských štátoch. Politika sa viac orientovala na ob-noviteľné zdroje energie, životné prostredie a životné podmienky zvierat. Takýto krok však je podľa jeho slov možné urobiť, až keď si to možno dovoliť, a EÚ to spravila vtedy, keď si to ešte nemohla dovoliť.Poukázal ďalej na najdiskutovanejšie body

– zotieranie rozdielov v dotáciách, zastropo-vanie, zazelenanie a definíciu aktívneho far-mára. Nerovnováhy v platbách podľa neho bude veľmi ťažké odstrániť pre rôzne prí-rodné podmienky členských krajín. Okrem toho stále nie je zjednotená miera spolufi-nancovania z národných rozpočtov.Udržateľnosť v podmienkach Slovenska

v rámci spoločnej agropolitiky na obdobie 2014 – 2020 si podľa jeho slov bude vyža-dovať dostatočnú adaptabilnosť politiky, previazanosť platieb na sektory (živočíšna výroba, ochrana prírody), definíciu aktív-neho farmára v zmysle čím vyššieho príjmu z poľnohospodárstva a zameranie sa priorit-ne na produkciu potravín.Predseda Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory Milan Seman-čík zdôraznil najmä, že sektor očakával do roku 2014 rovné podmienky pre podnikanie. Rozdiely však zrejme budú pretrvávať oveľa dlhšie. Poukázal najmä na fakt, že aká môže byť konkurenčná pozícia slovenského far-mára voči napríklad rakúskemu, keď pod-pora slovenského dosahuje 31 % rakúskeho.Dotkol sa aj citlivej otázky zastropovania

dotácií pre veľké farmy, ktoré však už tra-dične na Slovensku dominujú, a viedlo by teda k strate. Jeho prijatie by podľa jeho slov malo negatívne dôsledky nielen pre Sloven-sko, ale aj pre EÚ. V hre je totiž konkurenč-ná schopnosť Únie voči zvyšku sveta v čase globalizácie. Ako uzavrel, súčasne navrho-vaná reforma nebude viesť k zjednodušeniu politiky, ale k pravému opaku.

Európski farmári by mali mať rovnaké konkurenčné pozície

www.EurActiv.sk

Otázka spravodlivých štartovných pozícií farmárov v EÚ domi-novala na diskusnom fóre občanov venovanom reforme spoločnej agropolitiky, ktorý zorganizovala Informačná kancelária Európ-skeho parlamentu na Slovensku.

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk SPOLOČNOSŤ


Radoslav Procházka ešte donedávna pat-ril k nádejným mladým politikom KDH. Jeho vstup na parlamentnú pôdu v roku 2010 bol skutočne impozantný. Čoskoro po zložení poslaneckého sľubu si získal povesť odbor-níka na ústavné právo a médiá jeho vyjad-renia priam vyhľadávali. A treba priznať, že jeho názory mali hlavu a pätu. Jeho konkrét-ne kroky po tohtoročných voľbách však stále viac a viac vzbudzujú rozpaky.

Prvýkrát Radoslav Procházka prekvapil potom, keď Daniel Lipšic vystúpil v máji tohto roku spoločne s Janou Žitňanskou z KDH s úmyslom založiť novú politickú stranu. Všeobecne sa očakávalo, že bude pri nich stáť aj on. V pamäti voličov je ešte veľmi živá ich spoločná krúžkovacia kampaň v par-lamentných voľbách 2012 a niektorí si určite spomínajú aj na spoločné tričká tejto trojice z kampane 2010. Radoslav Procházka však za-želal Danielovi Lipšicovi veľa šťastia a zostal v KDH. Vtedy ešte členovia KDH jasali.

Druhýkrát Radoslav Procházka prekva-pil na sneme KDH v Ružomberku. Tam už jeho konanie hraničilo s iracionalitou. Naj-dôležitejšou úlohou snemu bolo zvoliť nové vedenie KDH na štvorročné obdobie. Hoci sa Radoslav Procházka netajil svojím názorom, že väčšina vedenia KDH je pre neho proble-matická, neponúkol na sneme žiadnu alterna-tívu. Mediálne šumy o tom, že by sa mohol uchádzať o stoličku predsedu hnutia verejne, odmietol s tým, že Ján Figeľ má jeho dôveru. Za svoj jediný cieľ na sneme označil presade-nie vlastného návrhu na zmenu stanov KDH. Na sneme však bolo napokon všetko inak. Ján Figeľ nepodporil Procházkov návrh na zmenu stanov a návrh neprešiel. Z človeka, ktorý mal

Procházkovu dôveru sa z hodiny na hodinu stal človek neschopný viesť politickú stranu. Radoslav Procházka sa vyjadril, že "Ján Figeľ v ňom vzbudzuje súcit a to je emócia, ktorú líder politickej strany vyvolávať nesmie". Vo mne vtedy naopak vzbudzoval súcit Radoslav Procházka, a to preto, lebo mi až príliš pripo-mínal namyslené dieťa, ktorému zobrali jeho obľúbenú hračku a ktoré sa kvôli tomu hádže od zlosti po zemi a kope rukami, nohami, kde sa len dá a koho sa len dá.

Po tomto emotívnom vystúpení sa Radoslav Procházka z rokovacej sály kdesi vytratil. Na-

priek tomu, že účastníci snemu ešte dlhé hodi-ny diskutovali o problémoch hnutia, Radoslav sa do diskusie nezapojil. Až na druhý deň som zistil, že práve vtedy dával tlačové vyhlásenie o vzniku novej programovej platformy. In-formoval o tom médiá, nie delegátov snemu vlastnej strany. O dva týždne, na Rade KDH,

mu to členovia Rady vyčítali a žiadali ho, aby ich aspoň dodatočne informoval o svojich zá-meroch s programovou platformou. Radoslav Procházka mlčal ako sovietsky partizán, rad-šej sa potichu vytratil z rokovacej sály a už sa nevrátil. To mu však nebránilo dať pre televíziu TA3 vyhlásenie, že "bol tvrdo kri-tizovaný za to, že príliš otvorene komunikuje s médiami". Radoslav, to nie je pravda! Neboli ste kritizovaný za to, že príliš otvorene ko-munikujete s médiami, ale za to, že vôbec ne-komunikujete s členmi svojej vlastnej strany!

Krásny prípad zvláštnej komunikácie Ra-

doslava Procházku s členmi KDH nám po-núka on sám v súvislosti s prípravou jeho programovej platformy. Na sneme v Ružom-berku Ján Figeľ vyhlásil ambíciu hnutia pri-praviť nový základný program KDH, ktorý nahradí program Lepšie Slovensko z roku 1993. Na programe bude pracovať celé hnutie, bude prediskutovaný na kluboch, okresných snemoch a schválený na sneme KDH o dva roky. To, na čom bude celé hnutie pracovať dva roky, to stihol Radoslav Procházka za dva mesiace. Vypracoval vo svojej pracovni plat-formu, ktorá má podľa jeho slov "názov, logo,

expertné zázemie, prívržencov a predovšet-kým má program." A ešte dodal: "Pracoval som na ňom celé leto s ľuďmi, ktorí vo svojich odboroch predstavujú prvú ligu."

Poslednú vetu považujem za veľmi pod-statnú. Ponúka sa tu veľmi logická otázka. Aké má byť KDH budúcnosti? Má to byť

ľudová strana zastupujúca bežných ľudí a opierajúca sa o širokú členskú základňu po celom Slovensku alebo to má byť stra-na intelektuálnych elít? Elít, ktoré sa občas na dva mesiace zatvoria do svojich pracovní a vytrasú z rukáva ako na počkanie geniál-ne riešenie všetkých problémov krajiny, ktoré užasnutí členovia strany už iba s otvorenými ústami poslušne schvália. Iróniou je, že Pro-cházka robí presne to, čo otvorene kritizuje: "Aby sa neopakovala kabinetná politika, že sa pár funkcionárov rozhodne za dverami,

Pokračovanie na strane č. 7.

Ján Žatko

Radoslav Procházka - na sneme KDH v Ružomberku. (www.flickr.com/kdh)

O čo vlastne ide Radoslavovi Procházkovi?


Milí priatelia, čitatelia NNC,je mi cťou opäť sa pripomenúť a predstaviť

naše aktivity v rámci okresu Bratislava III. V snahe priblížiť politiku KDH bližšie k ob-čanom, a nielen pred voľbami, založili sme Vajnorskú vzdelávaciu spoločnosť. Prvé predstavenie tejto spoločnosti verejnosti sa uskutočnilo 23. septembra 2012 v priesto-roch vinotéky Regius vo Vajnoroch.

Cieľom spoločnosti je kultúrne a ideovo nadviazať na generáciu slovenských inte-lektuálov, kňazov i laikov. Chceme rozširo-vať a podporovať rozvoj najmä miestnych sprostredkovacích štruktúr, ako sú vajnorské cechy, spolky. Zameriavame sa na občianske iniciatívy v oblasti vzdelávania, literatúry, divadla, kultúry, športu, tradičných remesiel a umenia. Nie menej podstatným cieľom je podpora participácie detí a mládeže v obci a motivácia k aktívnemu občianstvu. Tento cieľ chceme dosiahnuť najmä v spolupráci s miestnymi spolkami a školami. Radi by sme združili kresťanskú inteligenciu, kňa-zov i laikov, a tým podporili účinnejšiu komunikáciu medzi nimi. Chceme sa tiež orientovať na podporu dobrovoľníctva ako prirodzenej formy angažovanosti mladých ľudí a prejav iniciatívy a solidarity. Preto chceme rozširovať medzigeneračný dialóg

od detí a mládeže po seniorov.Vajnorská vzdelávacia spo-

ločnosť oslovila a pozvala do svojho členstva nielen predsta-viteľov mestskej časti, ale aj miestnu farnosť a školy pôso-biace na území Vajnôr. VVS by postupne mala združiť až štr-násť spoločností, ktoré pôsobia v rozmanitých oblastiach. Avšak

pôsobiskom spoločnosti v zmysle stanov je celé územie Slovenskej republiky. Vážime si pomoc i partnerstvá, a preto budeme radi spolupracovať a pomáhať aj na projektoch iných aktivistov, združení či obcí. V tomto smere som už ako zakladajúci člen VVS oslovil o spoluprácu napr. Račiansky spolok v Bratislave – Rači, ale aj ďalších aktivistov, napr. z mesta Bardejov. Vieme a chceme po-máhať, aby sa tu na Slovensku lepšie žilo!

Súčasťou predstavenia Vajnorskej vzde-lávacej spoločnosti, bolo aj premietanie 1. Vajnorského filmového klubu. Večer sme otvorili filmom „Občiansky preukaz“. Klub bude premietať raz do mesiaca, vstup je voľný, resp. vstupné je dobrovoľné. Pre-mietať budeme od rozprávok pre deti, až po filmy pre mládež, ale i seniorov. Najbližšie

– 10. novembra 2012 o 16:30 – premietame rozprávky pre deti v cykle „Pre rodiny – poďte si k nám oddýchnuť“. Detičky budú mať malé občerstvenie.

Prítomných prišli pozdraviť aj člen Predsedníctva KDH a predseda Konzília KDH Peter Mach, vicestarostka mestskej časti Soňa Molnárová a poslankyňa za BSK Anna Zemanová.


Strana 7

hlas z vajnôrPokračovanie zo strany č. 6.

tých 350 ľudí tam príde na celý deň a jedi-né, čo sa od nich očakáva, je manifestačný súhlas s tým, čo tí funkcionári dohodli za dverami, a to aby odmávali už dopredu do-hodnuté veci."

Radoslav Procházka chce predstaviť svoj program na najbližšej Rade KDH. Ale hneď dodáva: "Chcem si túto politickú povinnosť splniť napriek tomu, že ambície platformy prekračujú rámec KDH a pre jej program sa budem snažiť získať väčši-nu nielen v KDH, ale v ďalšej fáze aj mimo neho." Pripomeňme si: platforma má názov, logo, expertné zázemie, prívržencov, vlastný program a bude získavať priaznivcov nielen v KDH, ale aj mimo neho. O čom to vlastne Radoslav hovorí? Nie náhodou o zakladaní ďalšej pravicovej strany? Ak áno, bolo by od neho čestné, keby to otvorene povedal.

Radoslav Procházka je miláčikom médií. To sa nedá poprieť. Na druhej strane Ján Figeľ je pravidelným terčom médií. To sa tiež nedá poprieť. A tak si hovorím, keď tie naše liberálne a ľavicové médiá tak tvr-došijne a vytrvalo bijú do Jána Figeľa, asi vedia, prečo je pre nich také dôležité tohto človeka zlikvidovať. A ak ten človek napriek vedrám špiny, ktoré na neho denno-denne lejú nielen jeho oponenti, ale niekedy aj tí, ktorí by ho mali podporiť, dokáže so vztýčenou hlavou a s láskou v srdci všet-kým útokom odolávať, tak niečo silné v tom človeku bude. A preto som jednoznačne na strane toho, ktorého bijú, a nie na strane toho, ktorého oslavujú.

Mám rád prirovnania zo športu. Jedno sa tu priam ponúka. Aký osoh má hoke-jový tím z útočníka, ktorý nepochopil, že na víťazstvo je potrebná súhra celého tímu a nestačia na to iba jeho krásne kľučky? Aký osoh má hokejový tím z útočníka, ktorý keď sa súperovi hráči vrhnú na jeho kapitána a strhnú ho na ľad, tak ho nejde brániť, ale pridá sa k nim a naloží svojmu vlastnému ležiacemu kapitánovi, čo sa do neho zmestí? Odpovedzte si sami.

Poslanec Alojz Hlina povedal nedávno v rozhovore pre SME zaujímavú vetu: "Buď vedieš, nasleduješ alebo choď preč." Ra-doslav Procházka prepásol šancu viesť, odmieta nasledovať, nuž zostáva mu už iba to posledné. A ja mu pri tom prajem veľa šťastia. Mimochodom, Radoslav, ak ste si nevšimli, na Slovensku sa okrem prvej ligy hrá aj extraliga.

Ján Žatko

Foto: archív autora

Juraj Lauko


Nachádza-me sa na kon-

ci jednej cesty vývoja ľudskej civilizácie, t. j. jej druhej vlny, a pripravujeme sa na zajtrajšok, čiže na život v tretej vlne civilizácie. ALVIN TOFFLER vo svojej knihe Powershift (Mo-censký posun) označil toto obdobie ako terra incognita – nezmapovaná krajina zajtrajška. ROWAN GIBSON, editor svetového bestselle-ru venovaného novým pohľadom na budúcnosť, opísal očakávaný vývoj takto: „Keď dnes hľa-díme do budúcnosti, ani trochu nie sme si istí tým, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme... Vydávame sa do úplne iného sveta dvadsiateho prvého storočia, preto musíme pre-hodnotiť budúcnosť... Neexistuje pritom žiadna pohodlne vydláždená cesta do budúcnosti, žiad-na jediná najlepšia cesta.“ Nová doba si preto vynúti zmeny v podnikaní, a tým aj zmeny v charaktere organizácií a manažmentu.

Diskontinuita v podnikateľskom prostredíJednou z najdôležitejších posledných zmien vo

vyspelých štátoch, ktorá ovplyvní budúcnosť, je prechod spoločnosti a ekonomiky industriál-nej éry k spoločnosti a ekonomike, v ktorých najvýznamnejšiu úlohu budú mať vedomosti. Paralelne s nimi však vo svete nastali, príp. na-stávajú i ďalšie podstatné zmeny, ktoré spôsobu-jú jeho turbulenciu. Je to predovšetkým proces globalizácie, informatizácie, aktívna úloha zá-kazníka pri navrhovaní produktov a ich zlepšo-vaní, multikulturalizmus.

V dôsledku nových trendov očakávame zá-sadné zmeny v ekonomike a v oblasti podnika-nia zvlášť.

Elizabeth Haas Edershei-mová, konzultantka pre stra-tégie v poradenských firmách USA, ktorá pracuje pre veľké firmy a investorov súkromné-ho kapitálu, charakterizovala prebiehajúci zvrat v podni-kaní takto: „Ustálený svet podnikania, t. j. svet, ktorý som skúmala a o ktorom som sa domnie-vala, že som ho v priebehu 20 rokov práce... veľmi dobre spoznala, prevrátila hore nohami nepočuteľná revolúcia... V období od konca

druhej svetovej vojny až do začiatku deväťde-siatych rokov prichádzali zmeny do podnikania postupne, predvídateľným spôsobom. Ale potom odrazu nastal neočakávaný zlom.“

Nepočuteľná revolúcia podľa nej prebehla na piatich frontoch: nesmierne sa zrýchlil pohyb informácií, výbušne sa rozšírila geografická pôsobnosť firiem a zákazníkov, demografické predpoklady boli postavené na hlavu, zákazníci prevzali kontrolu nad firmami, padli steny vy-medzujúce vnútro firmy a „vonkajšok“ firmy.

Profesor JAN TRUNEČEK, pôsobiaci na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, opísal nové zmeny týmito slovami: „Sme svedkami závaž-ných, komplikovaných javov: v celospoločen-skej rovine dochádza k posunu paradigmy od industriálnej spoločnosti k vedomostnej spoloč-nosti... a podnikové okolie sa mení zo spojité-ho na nespojité (turbulentné)... Turbulencia sa prehlbuje až po hranicu chaosu.“

V tejto súvislosti sa odvolá-va na svetového klasika teórií manažmentu P. F. DRUC-KERA, ktorý odvodil poňatie turbulencie v podnikateľskom prostredí a vysvetľuje ho takto: „Turbulencia, diskontinuita je v kontraste s minulým spojitým prostredím. Dnes sa už nemôže počítať s bežným a predvídateľným priebehom konjukturálneho cyklu tak, ako to bolo predtým, t. j. najskôr prosperita, potom recesia a zasa prosperita. V súčasnom podnikateľskom pros-

tredí nič nie je konštantné alebo predvídateľné. Aj životné cykly výrobkov sa menia tak, že už o ich priebehu v budúcnos-ti nemôžeme usudzovať podľa minulosti. Takisto štruktúru a povahu kon-

kurencie môžeme do budúcnosti len veľmi ťaž-ko a s dostatočnou mierou pravdepodobnosti zvládnuť.“

Podobné hodnotenie existujúcej spoločen-skej a ekonomickej situácie vo svete prezentujú

známi americkí autori Philip Kotler a John A. Caslione, ktorých úvahy tiež ovplyvnili myš-lienky Petra Druckera, označovaného za otca manažmentu.

Podľa nich tradičný pohľad manažérov na existenciu dvoch základných trhových podmie-nok (striedanie prosperity a recesie) vo svete a im zodpovedajúcich dvoch herných plánov na vedenie firiem „...je už neaktuálny. Okrem dvo-jice základných trhových podmienok jestvujú i ďalšie. Podmienky sa môžu pritom nečakane meniť, prelievať jedna do druhej, a potom do ďalšej... Veľké otrasy sa dejú častejšie a sú ná-sledkom rastúcej prepojenosti globálnej ekono-miky... Prichádzajú v najrôznejších veľkostiach a tvaroch.“

Žijeme vo veľmi zložitej dobe, keď mnohé veci, ktoré boli súčasťou nášho bytia, miznú,

kým nové sa ešte nezrodili a ne-zaujali svoju pozíciu. Musíme sa naučiť existovať v chaose a neis-tote a nájsť v nich vlastné útočisko bezpečia.

V týchto podmienkach sme zá-roveň svedkami obrovského kvasu tvorivého myslenia a hľadania vý-chodísk a alternatív.

Treba si preto uvedomiť a brať do úvahy to, čo tvrdí CH. HAN-DY, považovaný za najväčšieho

britského filozofa podnikateľstva, ktorý pôsobí ako profesor na London Business School. Podľa neho sa na budúcnosť „nemôžeme dívať ako na pokračovanie minulosti, že veci, ktoré nás do-stali tam kde sme, sú zriedkakedy totožné s ve-cami, ktoré nás na tomto mieste môžu udržať, ale na budúcnosť musíme hľadieť ako na rad diskontinuít a naučiť sa pokladať túto skutoč-nosť za samozrejmú.“

Profesor Handy vidí „jedinú možnosť ako dať budúcnosti zmysel v organizáciách, v spoloč-nosti i vo vlastnom živote v tom, že vezmeme bu-dúcnosť do vlastných rúk, a nielen v násilnom reagovaní na ňu.“ Odvoláva sa na spisovateľa G. B. SHAWA, ktorý kedysi napísal, že „rozum-ný človek reaguje na svet, zatiaľ čo nerozumný sa snaží svet prinútiť, aby reagoval na neho.“


Strana 8

Mikuláš Sedlák

1. Budúcnosť podnikania nebude pokračovaním minulosti

NOVÁ ÉRA CIVILIZÁCIE Výzva na zmenu organizácií a manažmentu

Charles Handy

P. F. Drucker

Po zániku Západorímskej ríše r. 476 prevažnú kontrolu nad Stre-domorím prevzala postupne By-zantská ríša, ako pokračovateľka Východorímskej ríše so svojím hlavným mestom Konštantino-pol (pôvodný Byzantion), ktorý dal ešte r. 330 postaviť cisár Kon-štantín. Na rozdiel od zápa-dorímskych miest (ktorých význam upadal v 6. stor. pod vplyvom útočných ger-mánskych kmeňov) si na-ďalej svoj obchodný i kul-túrny význam udržiavali Konštantinopol (Slovanmi nazývaný Carihrad), Ale-xandria, Antiochia, Efez i Solún. Svetovou menou sú v tomto období zlaté byzantíny a úradným ja-zykom gréčtina. Hlavné mesto Konštantinopol sa stáva centrom vtedajšej kultúry a vzdelanosti. Vy-

niká pre-dovšetkým rozvoj škol-stva, z vied najmä filo-zofia a deje-pisectvo.

B y z a n t -ský historik Prokopios v diele His-tórie (6. sto-ročie) píše aj o Slo-v a n o c h : „..Vzrastom a ohromnou

silou líšia sa od ostatných, kožu a vlasy nemajú ani príliš svetlé, ani čierne, ale sú skôr gaštanoví. Spôsob ich života je drsný, bez pohodlia.“

Na kultúru Byzantskej ríše mala vplyv grécko-rímska antika, orientálny Blízky východ a rano-kresťanské umenie.

Byzantská ríša zažila svoj veľký rozkvet pre-dovšetkým za vlády cisára Justiniána I. (527 – 565). Tento prevzal, ale i upravil rím-ske právo, čo sa prejavilo vyda-ním občianskeho zákonníka, za-bezpečil hranice ríše, ktorá mala v tom čase kontrolu nad obcho-dom v Stredozemnom i Čiernom mori. So svojou manželkou boli zakladateľmi a veľkými podporo-vateľmi byzantskej kultúry. Cisár Justinián I. dal postaviť veľa chrá-mov, z ktorých vrcholným preja-vom byzantskej architektúry sa stal konštantinopolský chrám Hagia Sofia (Božej Múdrosti), postavený v rokoch 532 až 537. Patrí medzi najväčšie kupolovité stavby na svete s celkovou dĺžkou hlavnej lode 81 m.

Pokračovanie v budúcom vydaní.


Strana 9

ArchitektúrA v dejinách ľudstvA XX. NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk

Byzantská ríša (476 - 1453)

Anton Šumichrast

Konštantinopol, zrekonštruovaná časť theodosiánskych hradieb. (Foto: www.cs.wikipedia.org)

Pôvodná Hagia Sofia v Carihrade. (Foto: www.byzantines.net)

HISTÓRIA - ZAUJÍMAVOSTI

EPILÓGIniciátorom myšlien-

ky zabudovať do Pluku čestnej stráže preziden-ta republiky jednotku v historických unifor-mách bol vtedajší pre-zident Rudolf Schuster.

Sám bol inšpirovaný takýmito historickými jednotkami, ktoré pôsobili v Anglicku, Franc-úzsku a napokon aj u susedov v Maďarsku.

Ďalšej práce sa už zhostili kostýmové vý-tvarníčky a onedlho bola na svete historická uniforma Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky – Historickej jednotky. Nás však za-ujal problém spočívajúci vo výzbroji Historickej jednotky. Uniforma bola inšpirovaná odevom dobrovoľníckych zborov z roku 1848, ale, paradoxne, vojaci k nej používali pušku vzor 1952 a sovietsku šabľu, ktorú použí-vali dôstojníci Čestnej stráže v časoch hlbokého socializmu. Bolo potrebné zosúladiť výstroj s výzbrojou, aby napokon celok so soci-alistickou výzbrojou nepôsobil groteskne.

Začala sa práca na návrhoch zbraní a do-plnkov, ktorú som absolvoval v spoločnosti

perspektívneho výrobcu, umeleckého kováča a znal-ca historických zbraní, To-máša Achsa. Po vyselek-tovaní množstva podnetov a návrhov boli vypracova-né konečné výtvarné návr-hy spolu s popismi, s kto-rými sme v roku 2004 predstúpili pred prezidenta SR Rudolfa Schustera. Ná-vrhy ho zaujali a rozhodol o ich realizácii – za pred-pokladu, že budú vedieť na tento zámer uvoľniť fi-nančné prostriedky. Po päť ročnom čakaní sme boli vyzvaní k predloženiu vý-tvarných návrhov a kom-pletnej dokumentácie na konečné schválenie, ktoré predchádzalo samotnému

zadaniu objednávky. Výroba historických zbraní a príslušenstva do-

stala zelenú. Nastala zložitá cesta ku konečnej realizácii výtvarných návrhov. Pušku, bodák, patróntašku či šabľu bolo potrebné rozkresliť na desiatky jednotlivých častí. Výroba každej čas-ti, mimoriadne náročnej na presnosť, si vyžado-vala zložité individuálne technologické procesy. Ručná výroba jednotlivých komponentov bola mimoriadne náročná. Bolo ich potrebné zložiť do fungujúceho mechanizmu, overiť ho, vy-skúšať, rozobrať a z každej súčiastky vyrobiť formu. Z hotovej formy boli zhotovené voskové i lukoprénové odliatky, z ktorých sa odliali už samotné jednotlivé súčasti, ktoré bolo potrebné

opracovať, prebrúsiť a doleštiť do koneč-ného tvaru. Nešlo

teda o akúsi fabrickú výrobu, ale o rukodielnu prácu, na ktorej sa pre jej zložitosť, a hlavne pre nedostatok potrebného času, ktorý bol ohrani-čený termínom dodania zákazky, podieľalo viacero subdodávateľov nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Rakúska a Talianska. Išlo hlavne o počítačové programy s 3D technológiami na výrobu jednotlivých fo-riem pre súčiastky na odlievanie do ocele, mo-sadze, bronzu, výrobu kožených súčastí, dreve-ných pažieb, drevených korpusov patróntašiek či drevených pošiev na bodáky a šable, ako aj rukovätí na šable. Bolo potrebné koordinovať procesy výroby jednotlivých komponentov tak, aby boli všetky včas vyhotovené a pri-pravené na finálne skompletovanie. Zároveň je ale potrebné doložiť, že z cenových ponúk jednotlivých programátorov a výrobcov boli vybraté tie najprijateľnejšie a boli to hlav-ne firmy a výrobcovia, ktorí boli schopní predložené požiadavky aj finalizovať, čo bol hlavný problém pri zadávaní výroby subdodávateľom. Napríklad dohodnutý do-dávateľ pažieb na pušky od dohody odstúpil

tri mesiace pred odovzda-ním zákazky, nakoľko precenil svoje možnosti. Ďalší, ktorého sme na-šli v Čechách, nás obral o dva mesiace času, aby nakoniec vyrobil pár ku-sov pažieb úplne nevyho-vujúcich našej predstave a potrebe. Neseriózne prístupy niektorých ko-operujúcich výrobcov ohrozili termín dodania objednávky, pričom vznikali nepríjemné streso-vé situácie, z ktorých sa muselo konštruktívne a hlavne rýchlo hľadať východisko. Pracovalo sa nielen v ateliéri a v dielni, ale na dielňu sa premenil aj interiér domu Tomáša Achsa, ktorý dodnes nesie stopy po tomto hektickom, ale tvo-rivom a krásnom období.

Náročnou bola i výroba šable, ale toto môžeme konštatovať pri každej z vyrobených zbraní a príslušenstva. Bola to individuálna výroba, ako sa hovorí – od A po Z. Ručná práca, na ktorej bola otestovaná remeselná zručnosť nielen autorského zhoto-viteľa a konečného dodávateľa ho-tových zbraní a príslušenstva, ume-leckého kováča Tomáša Achsa, ale v rámci kooperácie aj celého radu

domácich a zahraničných odborníkov. Či sa toto dielo podarilo, dosvedčia v prvom

rade jeho používatelia – členovia Historickej jednotky Čestnej stráže prezidenta SR. V ne-poslednom rade bude hlavným posudzovateľom verejnosť, pod drobnohľadom ktorej bude táto reprezentatívna súčasť prezidentského úradu, odetá do historických uniforiem, s príslušnou výzbrojou vystupovať.

Ako sa tvorili dejiny...NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk

Juraj Hradský, FINS, výtvarník, publicista


Patróntašky

Autorský zhotoviteľ a dodávateľ Tomáš Achs. (Foto: autor)

Príslušník Čestnej stráže s puškou M - 2009

Príslušník Čestnej stráže so šabľou

M - 2009

ČESTNÁ STRÁŽ PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKYHISTÓRIA, VÝZBROJ A PRÍSLUŠENSTVO V.

Kresadlová zámka, detail

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk HISTÓRIA


Štát, ktorému vládli Arpádovci, bol „viac-jazyčný“ a s dvoma cirkevnými obradmi: byzantským (gréckym, staroslovenským) ako pozostatkom po sv. Metodovi a po-stupne prevažne latinským (rímskym). Na svätoštefanskej korune a na vrecku, v ktorom „nosieval sv. Štefan strieborné peniaze, aby chudobným v každej chvíli mohol poskytnúť almužnu“, sú „slovanské nápisy v cyrilike“ (uvádza Josef Ružička: Život a zvyky slovanských národů. Praha, 1928, s. 292). Mikuláš Haľko (Bratislav-ské korunovácie a pôvod korunovačných klenotov. Slovák v Amerike, november – december 2007) uvádza obsah nápisov: „Budi Hospodi miloste Tvoja na nas nynja i vo viki“ a „Bože, uščedri ny i blahoslovi ny prosviti lice tvoje na ny i pomiluj ny.“

V roku 1043 umrel mučeníckou smr-ťou sv. Bystrík, posledný známy nitrian-sky biskup, podporujúci (staro)slovenskú cirkev. Podľa Sasinka kráľ „Belo I. (1060 – 1063) bol priateľom slovenskej východ-nej cirkvi tak, že od carihradského cisára Konštantína Monomacha (1042 – 1054) obdržal i korunu“. Išlo o Monomacho-vu korunu, ktorou korunovali nitrianske kniežatá a ktorá „zo zeme vykopaná bola

r. 1860 v Kliši pri Nitre“. Na cir-kevnej synode v Sabolči v roku 1092 prijal dokonca kráľ (svätý) Ladislav nariadenie, „že tí prísluš-níci latinského obradu (kňazi a ve-riaci), čo sa nedržia uhorských, to znamená východných zvykov, budú z krajiny vykázaní“ (Michal Boka, Gréckokatolícky kalendár na rok 2009).

Poloslovenský Arpádovec Belo III. (1171 – 1196), ktorý sa ukázal ako mimoriadne nadaný štátnik a voj-vodca, aj vďaka desaťročnému pobytu v Byzantsku „do smrti ostal údom byzant-skej cirkvi“, tvrdí Titus Kolník. Zlom v prospech latinčiny nastal až po nástu-pe Anjouovcov na uhorský trón.

Medzitým kráľovstvo prežilo obdobie križiackych výprav po tom, čo ich 27. no-vembra 1095 na synode v Clermonte vy-hlásil ako „svätú vojnu“ proti moslimom pápež Urban II. Do výprav s cieľom oslo-bodiť Boží hrob v Jeruzaleme z moci Tur-kov sa zapojilo aj Uhorsko. Poddaní, ktorí sa výpravy zúčastnia, mali dostať slobodu a pôdu, feudáli zase to, po čom najviac túžili, majetok. Už prvú výpravu v roku

1096 poznamenal statočný zápas Nitra-nov za záchranu židov, ktorí boli terčom križiakov. Križiacke výpravy zrodili rád templárov.

V marci 1241 vpadli do Uhorska Ta-tári. „V krvavej bitke pri rieke Slaná s obrovskou inváznou armádou Džingis-chánovho vnuka Baruchana 11. apríla 1241 padlo len na uhorskej strane viac ako 45 000 ľudí a templári pod vedením Jakuba de Mont Royal do konca kryli ústup kráľa, a zomreli do posledného muža,“ konštatu-jú autori publikácie Po stopách templárov na Slovensku. Kráľ Belo sa zachránil iba útekom cez Bratislavu (tu mu pomohli do-

máci židia) na dalmatínske ostrovy. Po náhlom odchode Tatárov sa začalo s vý-stavbou kamenných hradov, kráľ začal udeľovať výsady šľachte a posilnila sa kolonizácia. Medzi pôvodných oby-vateľov Slovenska sa vklinili predo-všetkým Nemci, ale aj Valasi, ktorým domáci vládcovia a aj cirkev poskytli rozsiahle osobitné práva a povolili im priniesť si aj vlastné právne a hospo-dárske inštitúcie.

Začalo sa osudové „východné úsilie“ Nemcov, keď po prvý raz „začal ich po-chod na východ“: do dnešného Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska a Litvy. Táto invázia poznačila i budúce činy, ale aj ideológie.

Dokončenie. Marián Čičavský

komu to vládli Arpádovci?

Historický znak Uhorska. (Foto: www.sk.wikipedia.org)

MARKETINGNOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk


Z A S T Ú P E N I E E U R Ó P S K E J K O M I S I E N A S L O V E N S K U

INFORMAČNÁ KANCELÁRIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU NA SLOVENSKU a

Z D R U Ž E N I E K R E SŤA N S K Ý C H S E N I O R O V S L O V E N S K A

U S P O R I A D A J Ú A P O Z Ý V A J Ú N A CELOŠTÁTNY SEMINÁR

Aktívne starnutie a kríza Európy Bratislava, 18. - 19. 10. 2012 Hotel Echo, Prešovská 39, Bratislava

PROGRAM

18. október 2012 (štvrtok): 18:00 – 20:00 Panelová diskusia spojená s večerou (Moderátori: Ivan Šimko, Ján Holčík, Jozef Mikloško) 19. október 2012 (piatok):

9:00 – 9:30 Registrácia , Otvorenie seminára 9:30 – 10:45 vystúpenia prednášajúcich (Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR; Róbert Hajšel, riaditeľ Informačnej

kancelárie Európskeho parlamentu v SR; Jozef Mikloško, predseda Združenia kresťanských seniorov a poslanec NR SR; Ján Figeľ, predseda KDH a podpredseda NR SR; Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu; Miroslav Mikolášik, poslanec Európskeho parlamentu)

10:45 – 11:15 Diskusia, Prestávka – občerstvenie 11:15 – 12:30 vystúpenia prednášajúcich (Ľuboš Jurík – Tvorivosťou proti starnutiu, spisovateľ ; Miloš Moravčík – Kríza v Európe, podpredseda KDH pre verejné financie; Ján Holčík – Morálka a etika v podnikaní, exminister vlády SR;

Ivan Šimko – Politika a etika, hodnoty alebo záujmy? exminister vlády SR; Anton Hykisch – Strieborná ekonomika, spisovateľ) 12:30 – 14:00 Diskusia; Obed

14:00 – 15:30 vystúpenia prednášajúcich (Branislav Škripek – Život biblických postáv – ako žili, starli, umierali..., poslanec NR SR; Jozef Mikloško ml. – Úloha starých rodičov pri záchrane rodiny, predseda spoločnosti Úsmev ako dar; Miloš Nemeček – Solidarita a spolupráca generácií, vedúci pracovnej skupiny Výboru pre seniorov pre tvorbu NPAS; Ivan Plander – Môj život s počítačmi, akademik – vysokoškolský pedagóg; Vladimír Brežný – Úskalia a šance starnutia, medzinárodný poradca, tréner; Ľubo Olach – So športom a perom k dlhému veku, riaditeľ Aurum, básnik)

15:30 – 15:45 Občerstvenie 15:45 – 16:15 Záverečná diskusia 16:15 Záver seminára (Dionýz Hochel, Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku)

Prihlášky na seminár zašlite do 15. 10. 2012 na [email protected] Náklady za konferenciu hradí organizátor.

Spišský JeruzalemPOZVÁNKA NA REKREAČNÝ POBYT PRE RODINY

Spišský Jeruzalem – pod týmto názvom sa ukrýva jedinečný slovenský fenomén, akým je religiózna krajina na Pažici, vrátane Spišskej Kapituly a Sivej Brady. Nachádza sa v blízkosti svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Spišský hrad a okolie a na Spišsko-Gemerskej vetve historickej gotickej cesty (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie – Levoča). Je tiež súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí. Má aj významný religiózny význam – Spišská Kapitula je sídlom biskupstva.

Práve toto územie pripomína symbolický Jeruzalem. Samotná Pažica i kaplnky, ktoré sa tam nachádzajú,predstavujú pôdorys skutočného Jeruzalema v mierke1:1.S rozmiestnením objektov v Jeruzaleme korešponduje poloha religióznych objektov na Spiši, čo určite nie je náhoda, ale zámer tvorcov. Ide o kaplnky sv. Rozálie, sv. Františka Xaverského, pútnickej kaplnky sv. Kríža na Sivej Brade, ktorá zjavne pripomína Golgotu, i samotný Dóm sv. Martina.Jedna z lokalít na Spiši, inšpirovaná Getsemanskými záhradami, žiaľ,už zanikla. Bola zistená iba archívnym prieskumom. Nachádza sa v dedinke Jablonov v podobe záhrady pri rybníku. Podľa archeológov a historikov mali tieto miesta umožniť veriacim v časoch, keď pre vojnu s Turkami boli púte do Svätej zeme problematické, čo najvernejšie prežiť krížovú cestu.

Podobná symbolická krajina sa nikde na Slovensku nenachádza(najbližšia je poľská Kalvária Zebrzydowska).Spišský Jeruzalem tak môže prispieť aj k rozvoju ekumenizmu, k zachovaniu kultúrneho dedičstva a zatraktívneniu územia.

Uprostred tejto nádhernej a historicky vzácnej oblasti sa nachádza jediný hotel pod Spišským hradom –Hotel Kapitula, ktorý ponúka príjemné, duchovné a kultúrne prostredie svojim návštevníkom. V priestoroch hotelovej reštaurácie, historickej sýpky, vínnej pivnice a barokovej záhrady pre Vás ochotne zorganizujeme svadby, promócie, oslavy výročí, ale aj firemnéstretnutia, recepcie a mnoho iného.

Kontakt: Garni Hotel Kapitula Tel.č.: +421-53 45 42 583, +421-53 45 42 581 Spišská Kapitula 15 Fax: +421-53 45 42 582 053 04 Spišské Podhradie E-mail: [email protected] Web: www.hotelkapitula.sk, www.hk.3-d.sk

Vás pozýva na

Čo Vás čaká?Prezentácia a degustácia Svätomartinských vín a mladého červeného vína, kulinárske

špeciality, príjemná atmosféra.

Vstupné: 18,50 € / osoba

+421 905 539 926 +421 53 45 42 583

[email protected]

Rezervácia vstupeniek, info:

10.11.2012 17:00 - 22:00Hotel Kapitula, Spišská Kapitula 15



Aj v čase rastúcich úrokových sadzieb nájdeme pre Vás najoptimálnejšiu hypo-téku. Stačí jedno stretnutie s nami a získate prehľad o úverových produktoch viacerých bánk. Ako licencovaný partner všetkých hypotekárnych bánk v SR poskytujeme náš hypotekárny a úverový servis fyzickým osobám BEZPLATNE.

Hypotekárna poradňa Auxerre finančné služby

BEZPLATNE

PONÚKA KOMPLEXNÉ HYPOTEKÁRNE A ÚVEROVÉ PORADENSTVO

tel. č.: 0905 953 886 I www.auxerre.sk I [email protected]

A4_Auxerre_final.indd 3 9/4/12 10:52 AM

BRATISLAVAUbytovanie v centre za ľudové ceny!

Kúpeľná ulicaNapr. 1-izbový apartmán, od 40 €, každá ďalšia osoba +10 €, parkovanie pred apartmánom 0,70 €/hod., mimo prac. hodín a cez víkendy zadarmo.

Kontakt: www.bratislava-travel.sk tel. 0911 458 458

Možnosť predplatenia PAPIEROVÉHO vydania

nášho týždenníka NOVÉ NOVINY CENTRUM

1. Predplatné na rok 2013:

Ročné predplatné: 21,- eurna účet vydavateľa - OSTRAŽICA s.r.o.: 401 222 1108 / 7500 (ČSOB)(v prípade potreby IBAN formát čísla účtu: SK 23 7500 0000 0040 1222 1108)konštantný symbol: 8variabilný symbol: 2013

Do správy pre prijímateľa uveďte MENO a PRIEZVISKO, svoju adresu, prosím, zašlite e-mailom na:

[email protected]

alebo poštou na adresu:

NOVÉ NOVINY CENTRUM OSTRAŽICA s. r. o.Strakova 5811 01 Bratislava

2. Predplatné na rok 2012:

V prípade záujmu o predplatné na aktuálny rok 2012 zaplaťte, prosím, predplatné vo výš-ke 40 centov za každý týždeň do konca roka.

Ďakujeme za Vašu dôveru a podporu!



SSSS

ssssssss

ssssssss

rozmýšľAte nAd kúpou prívesného vozíkA?

Tak neváhajte a príďte do predajne ADAL Bratislava, s. r. o. na Račianskej ulici č. 184 v Bratislave a určite si vyberiete!

Prívesy skladom a okamžite k odberu.

Ponúkame široký výber vozíkov zn. Pongratz najvyššej kvality...

LPA GPA PHL

A ďalšie typy: 3 SKS 3-stranný sklápač, L-AT 400 T-K autotrasportéry, L-PAT, Typová rada FPA, GPA a LPA

www.adalbratislava.com Račianska 184/B, 831 54 Bratislava t. č: 0948 471 172, 02/381 012 83

OsemsmerovkaNaša vďaka za osemsmerovku patrí Mgr. Marekovi Patakymu z Bardejova.V prípade záujmu o overenie tajničky Vám jej vyriešenie zašleme na základe Vašej e-mailovej žiadosti na adresu redakcie, t. j.: [email protected].

K B A N A N Á S Y R O E S I Y Ž T

I O E T E A S M Á I I L K K O E S

K R Š V N R L P D C C E E R R E A

N O S I Ý A O T O V E I K A O I J

P E L N C T B V N L L L B A Z Á T

D A E I S E O J N O O A A Í U N P

M R L C B L D K E O K Č V V A A O

A U T A Á A A E Č N S E N R T B OM L O S O B A I S E L Ť V O R Ž V

O A K V S S L V L E S O E A S A Č

N A S I I O U E T O L O N E F Ť E

A D Á L V T I D K O S A V A N A L

V I A N O C E A Y Š K O R I C A A

Tajničku osemsmerovky tvorí 39 nevyškrtaných písmen.

Legenda: AKOSŤ, ANANÁSY, BALET, CELOK, CIELE, CVIKLA, FENOL, IKRA, KABARET, KEKS, KOLIBA, KOŠICE, KOTVA, LÁSKA, LIEKY, MALINA, MAMONA, MASLO, NEROVNOSŤ, OBRANA, OLOVRANT, OSIVO, OSOBA, OSUDY, OVOCIE, POŠTA, RIEKA, SAVANA, SLOBODA, SPOLOČNOSŤ, STOPÁR, ŠKORICA, TELEVÍZIA, ŤAŽBA, ULICA, VALEC, VČELA, VIANOCE, VINICA, VLÁDA, VOLIČ, VÝTOK.

RELAX A ZÁBAVANOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk


AFORIZMUS

Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.

(G. Mann)

Kto je to účtovník? Osoba, ktorá vyrieši váš

problém, o ktorom neviete, spôsobom, ktorý nechápete.

NOVÉ NOVINY CENTRUM

- noviny o spoločnosti pre všetkých

Vydáva OSTRAŽICA s. r. o. IČO: 36 701 106. Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Strakova 5, 811 01 Bratislava.

EČ EPT MK SR: EV 4676/12, ISSN 1338-5453. Celkové číslo vydania 0071. Vychádza týždenne v elektronickej aj printovej podobe.

Nové noviny CENTRUM si v prípade záujmu môžete objednať telefonicky alebo e-mailom (viď kontakt šéfredaktora).

Šéfredaktor: Jozef Bača, tel. 0907 711 117, e-mail: [email protected], redaktorka: Anetta Gnidová.

Názory prispievateľov článkov nemusia nutne zodpovedať názorom redakcie.

novÉ noviny centrum

Documents