V rámci Bernolákových dní sa nedávno uskutočnila v novozá-mockom Dome Matice sloven-skej vernisáž karikatúr popred-ných slovenských autorov - Fera Bojničana, Fera Mráza, Ľuba Ko-trhu, Vlada Pavlíka a Andreja Mi-šaneka. V jej rámci sa účastníkom vernisáže prezentoval slovenský rekordér v rýchlokreslení karika-túr z Nového mesta nad Váhom Vlado Pavlík, ktorý sa mimocho-dom pripravuje v týchto dňoch zaútočiť na svetový rekord v tejto disciplíne a zápisu do Guinesso-vej knihy rekordov. Toto ojedine-lé, zaujímavé a netradičné poduja-tie zorganizovali – Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zám-

koch v spolupráci s mediálnym partnerom – okresnými novinami Chýrnik-Hírnok a Extra Roháč.

Na podujatí sa zúčastnili viaceré významné kultúr-ne, spoločenské a podni-kateľské osobnosti: štátny tajomník Ministerstva kultúry SR pre menšinovéa regionálne kultúry PhDr. Augustín Jozef Lang, CSc, zamestnanec Ministerstva školstva SR Ing. Ivan Hru-bina, z domácich Ing. He-lena Bohátová, Ing. Jozef Chovanec, MUDr. Peter Hudák, PhD., PaedDr. Jana Garajová, Ing. Jozef Seifert, Ing. Vít Drgon, Ing. Ján Se-

dílek, Dc Beata Szárazová, Ing. Peter Šiška, Mgr. Štefan Veršeghy

a ďalší hostia, ktorí svojou prítomnosťou zároveň

dokumentovali nie-len zmysel pre hu-mor a recesiu, ale

potvrdili aj zná-my slogan, že “...

nielen chleboma klobásou je

človek

živý!!!“ A samozrejme nechýba-li ani dvaja z hlavných protago-nistov podujatia, autori, humoris-ti – už spomínaní Ing. Vlado Pav-lík a Mgr. Fero Bojničan.

V intenciách hesla – Humor a satira ako kultúrne bohatstvoi každodenná potreba, prednies-la v úvodnom prejave predsedníč-ka Miestneho odboru MS Paed-Dr. Mária Malperová krátku pred-nášku (akúsi sondu) do sveta hu-moru, v ktorej, okrem iného po-vedala:

„Humor, o ktorom je reč, a kto-rý tu v takejto podobe prezentuje-me, je vec veľmi vážna. A dovolím si to doplniť aj dovetkom, že aj nie

veľni lacná, ba naopak veľmi drahá, čo však nemožno paušalizo-vať, pretože to v plnej miere neplatí

práve na nás, ktorí sa zúčastňujeme tu na tomto podujatí a podieľali sme sa nejakým spôsobom na jeho zorganizovaní.

Pretože všetci iste dobre vieme, že v takýchto skromných akciách je ešte stále viac entuziazmu, ako peňazí a povedané slovami satirika – človek dnes môže vyžiť z humoru iba ak popri dobre platenom za-mestnaní. Hovorí sa tiež, že humor je soľou života. A práve takáto soľ je veľmi potrebná práve na Slovensku aj dnes. V krajine, ktorá, možno povedať, stále prežíva hlbokú de-vastáciu spoločensko-ekonomických a morálnych hodnôt.

(pokračovanie na str. 3)

NOVINY OBČANOV OKRESU NOVÉ ZÁMKY KUPUJTE NAŠE SLOVENSKÉ VÝROBKY!

6. ročník � 10. číslo � október 2009 � cena 0,33 € (9,94 Sk)

DISTRIBUOVANÝ DO REGIÓNOV POŽITAVIA, PONITRIA A PODUNAJSKA

CHÝRNIKCHÝRNIK„Realizované s finančnou podporou ministerstva kultúry SR – Program kultúra národnostných menšín - 2009“

V rámci plošnej a riadkovej inzercie

vieme urobiť na požiadanie

rozhovor, reportáž, fotoreportáž a ďalšie formy živej reklamy!

PÝTAJTE SI CHÝRNIK - HÍRNÖK!Keďže distribúcia a predaj v novinových stánkoch viazne, vážení čitatelia

a prispievatelia, oslovte prosím priamo predajcov a pýtajte si naše okres-

né noviny. A nazabudnite nás o svojich skúsenostiach informovať, aby sme

urobili nápravu.

VAŠE OKRESNÉ NOVINY! Ďakujeme. (tvorcovia)

HĽADÁME KOLPORTÉROV - PREDAJCOVCHCETE SI PRIVYROBIŤ ?

Okrem toho, že okresné noviny Chýrnik - Hírnök sú v predajnej sieti novinových stánkov, distribuujeme ich aj cestou

spolupracovníkov na pracovnú dohodu. Pritom ponúkame výhodný rabat. Ak máte záujem o takúto prácu (predajcu

novín - kolportéra), prihláste sa prosím na tel. čísle: 0907 905 537, alebo príďte osobne do redakcie na ul. Várdayho

(bývalý Váhostav) č. 21, prízemie (p. Ing. Sofka, tel.: 0905 477 922), kde je o.i. aj zberňa inzercie. Tu získate bližšie

informácie. -red-

Výstava prác popredných slovenských karikaturistov a rekordér Vlado Pavlík

Karikaturisti v Nových Zámkoch

Do projektu „Viacúčelové ih-riská“ sa prihlásil aj Obecný úrad v Kolte. A úspešne. Nebola to však ľahká úloha, pretože v rámci Nitrianskeho samosprávneho kra-ja sa podarilo získať tento grant, okrem Kolty iba ďalším trom ob-ciam. A to je čo povedať.

– Je to dané predovšetkým vypra-covaným reálneho a dobrého pro-jektu, - informuje nás starosta ob-ce Štefan Čomor, a dodáva: – Pri-znám sa, nečakali sme takýto vý-sledok, hoci máme podaný projektaj na čističku odpadových vôd

a na kanalizáciu, pričom technlogic-ké zariadenia už máme. Aj pozem-ky na realizáciu máme vysporiada-né. Čaká nás už iba vyhlásiť výbero-vé konanie na dodávateľa a realizá-tora projektu.

Zmluva, ktorú už obdržali na obecnom úrade, obsahuje nie-len prílohu o nenávratnom fi-nančnom príspevku, ale aj ostatné parametre tak, že ihrisko v tých-to dňoch už slúži svojmu účelu a výžívajú ho nielen športovci ob-ce, ale aj z okolia.

-nag-

Viacučélové ihrisko už slúži verejnosti

Na otvorenie prišiel aj premiér Róbert Fico

polupráci s mediálnym m – okresnými novinami Hírnok a Extra Roháč.dujatí sa zúčastnili ýznamné kultúr-čenské a podni-sobnosti: štátny

MinisterstvaR pre menšinovéne kultúry PhDr. Jozef Lang, CSc,

nec Ministerstva R Ing. Ivan Hru-mácich Ing. He-

átová, Ing. Jozef , MUDr. Peter

hD., PaedDr. JanaIng. Jozef Seifert,

Drgon, Ing. Ján Se-

dílek, Dc Beata Szárazová, Ing.Peter Šiška, Mgr. Štefan Veršeghy

a ďalší hostia, ktorí svojou prítomnosťou zároveň

dokumentovali nie-len zmysel pre hu-mor a recesiu, ale

potvrdili aj zná-my slogan, že “...

nielen chleboma klobásou je

človek

čo však nemožno paušalizovať, pretože to v plnej miere neplatí

ert FicoSvoje majstrovské umenie prezentuje slovenský rekordér Vlado Pavlík

A hoci dvorskí dorabatelia konzumných vajec a hydinového mäsa dostali do vienka názov No-vogal až v roku 1992, táto akcio-vá spoločnosť má už vyše štyrid-sať rokov. Tak ako mnohé iné vý-

robné organizácie i ona prešla po-stupne mnohými organizačnými a inými zmenami, kým sa vypra-covala na súčasnú modernú spo-ločnosť, ako výrobcu brojlerova konzumných vajec.

Je pozruhodné, že za doteraj-šie obdobie od svojho vzniku ne-zaznamenali ani jediný rok stratu (!) A to je už čo povedať. Chváli sa tým aj súčasný riditeľ Novogalu Ing. Ondrej Guman. V ostatnom období im k tomu pomáha aj an-gažovanie a účasť v rôznych súťa-žiach, keď napríklad v Top agro sa každý rok umiestňujú na popred-ných priečkach. Blahoželáme!

Novum je, že v ostatných ro-koch sa musia správať podľa cho-vateľských zásad, ktoré im urču-je Európska únia. To má dopad čiastočne na znížení objemu vý-roby, čo sa im však kompenzuje dotáciami. Je to súčasne spojené aj s rozsiahlymi rekonštrukciami klietkových technológií, čo u nich predstvuje prakticky každý rok postaviť novú halu. V tomto roku to bola napríklad hala s kapacitou 80 tisíc nosníc, ktorá spĺňa aj tie najmodernejšie kritériá.

Ako sme sa dozvedeli z úst ria-diteľa Novogalu Ing. Ondreja Gu-mana ako i ekonomickej námest-níčky Ing Martiny Kováčovej, paradoxom je, že i napriek zní-ženiu výroby boli tržby vyššie.Je to zásluha lepšieho zhodnoco-vania výrobnej produkcie, k čomu im už štvrtý rok napomáha zdru-ženie Ovogal, ktoré v súčasnosti združuje až sedem producentov vajec. Jeho sila je najmä v efek-tívnom vyjednávaní obchodných podmienok s predajcami.

V dvorskom Novogale prodku-jú aj vajcia Omega s vyšším obsa-hom tzv. trimastných kyselín, kto-ré prispievajú k racionálnej výži-ve. Za ne obdržali vlani na nitrian-skom Agrokomplexe Zlatý kosák.

Čo s týka produkcie (respektí-ve tržieb), vajcia predstavujú iba jednu tretinu, zvyšok je brojlero-

vé mäso, pričom ich firma má pre-vádzku aj v Leviciach.

Modernizácia výroby predsta-vuje investície vo výške 3,3 mi-lióna eur. Popri výrobných ha-lách sú to skladovacie priestory

vybavené riadenou klimatizáciou, v Leviciach je to napríklad trie-dička vajec.

V rámci Plánu rozvoja vidieka dostávajú dvorčania na svoj roz-voj podporu investícií z európ-skych fondov. Podľa vyjadrenia ich manažmentu, jednym z naj-väčších problémov, respektíve ri-zík v rmci ich produkcie sú cho-roby zvierat, ktorým sa snažia pe-ventívne predchádzať.

Milan Kupecký

Modetnizácia a rozvoj vidieka

Dvorský Novogal má už vyše štyridsať

CHÝRNIK2

Bezplatné darovanie krvi

Darovanie krvi je prejavom ľudskosti a mal by byť priori-tou v našom živote. Veď nikto nevie z nás, kedy my, alebo náš blízky bude potrebovať tú-to vzácnu tekutinu.

Národná transfúzna služba pracovisko Nové Zámky, úsek darcovstva krvi zorganizovala v Huli bezplatný odber krvi. Zúčastnili sa na ňom darco-via krvi z obcí Dolný Ohaj, Hul, Vlkas a Radava. Zdravot-né pracovníčky z NTS Nové Zámky, boli veľmi spokojné, pretože darovalo krv 42 bez-platných darcov.

Kolektív zdravotníčiek bol k darcom veľmi milý a praco-val v tomto zložení: MUDr. Sabina Benkeová, Erika Bodi-ová, Veronika Dragúňová, Má-ria Vanková, Júlia Kosztolányi-ová a šofér Jaroslav Tvrdoň.

Organizátorkou tohto hu-mánneho podujatia boli - dl-horočná pracovníčka miestne-ho spolku SČK v Huli Apoló-nia Lazanová a Margita Barto-šová, pracovníčka miestneho spolku SČK v Dolnom Ohaji.

J. Hatala

Národnostné menšiny podporujú novelu zákona o štátnom jazyku a etnické skupiny

Koncom augusta sa na Úrade vlády SR uskutočnilo zasadnutie Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Porad-ný a koordinačný orgán vlády SR pre oblasť národnostnej politikya pre oblasť Európskej charty regi-onálnych alebo menšinových ja-zykov sa venoval hlavne novele zákona o štátnom jazyku.

Podľa podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, eu-rópske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča sa z rokovania ospravedlnili zástup-

covia troch menšín. Aj napriek tomu sa rokovania zúčastnili zá-stupcovia 7. národnostných men-šín. Minister kultúry SR Marek Maďarič informoval členov Rady o princípoch schváleného zákona o štátnom jazyku a predovšetkým o príprave metodického pokynu k jeho realizácii. Táto informácia bola na rokovaní zobratá na vedo-mie. Členovia poradného a koor-dinačného orgánu podporili prin-cíp používania slovenského jazy-ka spoločne s jazykom príslušnej menšiny v rozsahu stanovenom

prijatou novelou. Vicepremiér SR Dušan Čaplo-

vič prijal od členov Rady informá-ciu o tom, že novela zákona, pre väčšinu reprezentantov menšín, nepredstavuje žiadnu prekážku v súvislosti s rozvojom ich iden-tity. Zároveň členov Rady infor-moval o zámere zvolať zasadnu-tie Rady vlády SR pre národnost-né menšiny a etnické skupiny k problematike používania jazy-kov národnostných menšín v SR a k správe Vysokého komisára OBSE v októbri. -tasi-

Vyhlásenie: V Centre kultúry v Nových

Zámkoch si prezreli divadelné predstavenie Sen noci svätoján-skej aj žiaci SOU v Nových Zám-koch. Žiaci a žiačky si poriad-ne vychutnali atmosféru, veď 23 hercov – študentov – z dra-matického krúžku Gymnázia Ľ. J. Šuleka pri Matici slovenskej v Komárne hrali autenticky. Snáď najväčší úspech mala Ro-berta Krmášková, ktorá stvár-ňovala postavu škriatok Puk či Robin Potmehúd. Pán prezi-dent SR Ivan Gašparovič a pod-predseda vlády SR Dušan Čaplo-vič nemusia banovať, že prevza-li záštitu nad týmto projektom. A zasa nik zo žiakov nebanoval, že sa zúčastnil tohto divadelné-ho večera. Pôvabné herečky, vy-nikajúce herecké výkony... j.s.

O divadelnom predstavení Sen noci svätojánskej

CHÝRNIK 3

Karikaturisti v Nových Zámkoch(dokončenie zo str. 1)

A týka sa to nielen Sloven-ska. A môžno aj preto, práve ta-kýmito a podobnými podujatiami sa pernamentne snažíme, tí naj-skalnejší a najoduševnejší pobiť sa

o zachovanie pôvodnej satirickej tvorby, a to takpovediac profesio-nálne v amatérskych podmienkach, či už formou organizovania výstav, alebo aj vydávaním časopisu Extra Roháč, ktorý ako jediný nekomerč-ný časopis sa snaží zachovať urči-tú intelektuálnu úroveň, bez per-verzností, morbidností a vulgárnos-tí a dáva tak priestor pre pôvodnú tvorbu najmä vidieckym autorom, ktorí sú ochotní tvoriť a prispievať neraz takpovediac aj za vatikánsku menu – pán Boh zaplať!

Často si u nás, na Slovensku, berieme za vzor západnú kultúru a maniere, pričom práve zahrani-čie je na rozdiel od nás aj v tomto smere ďaleko vpredu, nielen čo sa týka humoru, ale aj politickej sati-ry. Možno sa mnohí pousmejete, ale napríklad v anglickom Birmingha-me existuje Klinika smiechu, v ho-landskom Amsterdame Centrum

smiechu a Francúzi sa pýšia spolo-čenským združením Smejúca sa me-dicína. Pretože smiech lieči.

Na základe výskumov americ-kého lekára Patha Adamsa vzni-kol v medicíne nový lekársky od-bor-gelentológia. Zaoberá sa vply-

vom smiechu na psychiku človeka. Výsledky týchto výskumov a ziste-ní sú veľmi zaujímavé a pre ľudstvo aj pozitívne. Smiech sa na mnohých zahraničných klinikách, ako som už spomínal, stal popri medikamen-

toch a injekciách podpornou lieč-bou, najmä v rámci rekonvalescen-cie a rehabilitácie.

Lekári, najmä psychológoviai psychiatri sa zhodujú v tom, že en-dorfín, ktorý je produktom smie-chu a dobrej nálady sa nedá zme-rať. Proste, nedá sa zistiť jeho hľa-dina skúškou v krvi a ani iným me-raním. Pritom je známe, že humor a dobrá nálada pomáhajú odbúra-vať psychosomatické ťažkosti, za-braňujú stresu a podporujú čin-nosť ďalších orgánov v našom tele v rámci mechanizmu termoregulá-cie, a zároveň zvyšujú odolnosť vo-či eventuálnej bolesti či už tela, ale-bo duše.

Vedci tvrdia, že smiech vzniká ako reakcia na humorné a vese-lé situácie a zážitky, bezprostredne vplýva na zvýšenie hladiny endor-

fínu (hormón šťastia), ktorý pomá-ha psychickému uvoľneniu a zabra-ňuje stresu, pričom zároveň zvyšuje odolnosť proti bolesti. Za takejto si-tuácie pacient pociťuje zvýšenú túž-bu po vyzdravení a dostáva väčšiu chuť do života. Endorfín podporuje činnosť srdca, hlavy, žalúdka, pľúc a mechanizmus termoregulácie po-máha odbúravať psychosomatické ťažkosti. No humor je aj svetonázor

Pretože smiech, to nie je len uvoľ-nenie, ale i pohľad. Francúzsky fi-lozof H. Bergson ešte v minulom storočí napísal: Smiech je predo-všetkým pokarhanie. Keďže má po-korovať, musí v osobe, ktorej sa do-týka vzbudzovať pocit zásahu. Spo-ločnosť sa pomocou smiechu mstí za hriechy voči nej spáchané. Nedo-siahla by svoj cieľ, keby konala len v znamení dobroty a sympatie...

Keď sa ľudia na niečom smejú, znamená to, že vidia čosi nenormál-ne, čo nie je celkom tak, ako by ma-lo byť. Keď sa človek nesmeje, iba sa nad všetkým rozhorčuje, je to pre-ňho doslova tragické. Keď je však schopný sa smiať, znamená to, že na veci-hoci aj deformované-pozerá z nadhľadu. Filozoficky povedané, smiech znamená vždy víťazstvo člo-veka nad faktom, ktorému sa sme-je. Fyziologicky smiech predstavu-je uvoľnenie vnútorného napätia, ktoré vzniklo tým, že človeka nie-čo zarazilo-a napokon sa to pred-sa len vysvetlilo. Pri smiechu zále-ží na jeho gradácii. Nechcem pri-tom mentorovať, ale vieme, že raz je smiech podfarbený hnevom, iný je smiech cez slzy, rozdielny je smiech ironický, iný škodoradostný. Každý smiech je však svojráznou a jedineč-nou reakciou na problémy jedinca a problémy doby, každý smiech je liekom a uzdravovateľom. Smiech je ukazovateľom smeru pre jednot-livca i spoločnosť, smiech je tisíc ráz účinnejší nápravno-výchovný prostriedok ako všetky zamrežova-né budovy sveta.“

Mimochodom, v rámci nefor-málnej besedy nám - organizá-torom, autorom i návštevníkom podujatia - pán štátny tajomník A. J. Lang odovzdal pozdrav pria-mo od ministra kultúry SR pán Mareka Maďariča. Ďakujeme!!!

Viac z celej tejto akcie vám na-povedia fotografie, vrátane nie-koľkých obrázkov-karikatúr, kto-ré vyhotovil známy profesionál-ny fotograf Ing. Marian Mandúch.

Milan Kupecký

Karikatúry na paneloch boli organizátormi veľmi starostlivo zaranžované.

Na snímke zľava: Mária Malperová, Ivan Hrubina, Vlado Pavlík, Milan Kupecký, Helena Bohátová, Fero Bojničan a štátny tajomník A. J. Lang.

Hovorí Fero Bojničan, jeden z autorov, vystavovateľov.

Vystúpenie členov súboru Matičiarik, ako kultúrna vložka.

CHÝRNIK4

„Ešte raz ku Tebe prídem, ešte raz sa s Tebou zídem...“ – touto piesňou otvoril svoje vystú-penie „KRÁĽ OPERETY“ Ivan Ožvát v kultúrnom dome v Dol-nom Ohaji potom, čo sa pred pár dňami vrátil z Mníchova, kde účinkoval s programom „Za-uber Melodie aus Donau“. Nie-len tí starší sa dali unášať príjem-nou atmosférou, no v hľadisku si nádherný zvučný hlas vychutnali

predstavitelia všetkých generácií. Aj tí skôr narodení, ktorým týmto vystúpením vzdal úctu.Hoci kul-túrny dom mal byť v tomto roku kvôli rekonštrukcii zatvorený, ta-kúto akciu si Dolný Ohaj nene-chal ujsť. Piesne Gejzu Dusíka, P. Čádyho a iných popredných skladateľov zneli z úst tohto te-noristu – prezývaného aj druhý František Krištof Veselý - ako zla-to, obecenstvo bolo oslnené a vo svojom živle boli najmä tí, ktorým nechýbalo striebro vo vlasoch. Pieseň „Len bez ženy môže byť človek blažený“ spieval akoby au-tenticky, hoci doma ho vždy v tep-le domova čaká milovaná mladá manželka Rút; jeho herecké výko-ny svedčia skutočne o veľkom ta-lente. Pieseň Biele margaréty pri-pomínala deň, keď v dolnoohaj-skom kultúrnom dome vystúpil tento známy umelec po prvýkrát. V propagačných materiáloch sme sa mohli okrem iného dočítať o postupe jeho kariéry, o veľkých oceneniach, o vyše 20-ročnom pôsobení v opere SND a ďalšie. Ivan Ožvát stvárnil okolo 50 po-stáv zo svetovej i domácej oper-nej tvorby. Napr. cisára Nera, krá-

ľa Sulejmana, hájnika, cisára Alto-uma atď. Získal za ne mnohé pre-stížne ocenenia. Vymenujme as-poň niektoré - z osemdesiatych rokov: Cena za najlepšiu inter-pretáciu piesní v celoštátnej spe-váckej súťaži Mikuláša Schneide-ra-Trnavského, Cena hudobného vydavateľstva OPUS za najlepší umelecký výkon, Cena mesta Tr-nava atď. Tento operný, operetný, muzikálový a koncertný spevák“

spieval mimochodom v rámci re-cesie a počas slávnostných prí-ležitostí napríklad aj s pánom prezidentom ako i ďalšími vý-znamnými osobnosťami sloven-ského i zahraničného kultúrneho ale i politického života.

Jana Slobodníková

Prvá písomná zmienka o ochot-níckom predstavení v Štúrove je z roku 1890. V období od ro-ku 1890 do roku 1943 ochotníc-ke divadelné predstavenia uspo-rúdavali hlavne Katolikus Legény-egylet (Katolícky spolok mláden-cov), Önkéntes Tűzoltó Testület (Dobrovoľný hasičký zbor), Dale-gylet (Spevácky spolok) a Párká-nyi Torna Egylet (Parkanská Te-lovýchovná Jednota).

Sporadicky aj iné organizácie (mládežníci, učitelia, úradníci). V spomínanom období podľa vý-sledkov doterajších bádaní bolo uvedených 62 divadelných hier, kabaretných a revuálnych pred-stavení. Toto číslo však nie je ko-

nečné, sú veľké medzery v rokoch 1920 až 1935 a v období 1890 až 1943. Od roku 1950 ochotnícke divadelné predstavenia organizu-je Csemadok. Prvé obdobie tr-valo od roku 1950 do roku 1966. V tomto období bolo uvedených 15 divadelných hier a jedna roz-hlasová hra. Po 11-tych rokoch v roku 1977 bol založený nový di-vadelný súbor Csemadok-u, kto-rý mal prvú premiéru 9. 1. 1978 a pôsobí dodnes pod menom Pár-kányi Színkör. Z príležitosti 30. výročia založenia tohto súboru bola usporiadaná výstava. Ten-to súbor mal doteraz 20 premiér a 140 predstavení.

-szil-

Žiačky a žiaci Streného odbor-ného učuňilišta v Nových Zám-koch sa zúčastnli na predstevní divadelnej hry Ženské rozhovory. Ešte pred samotným predstave-ním si prezreli výstavu karikatúr, respektíve zúčastnili sa na 1. roč-níku prezentácie tvorby popred-ných slovenských karikaturistov. Za Miestny odbor Matice sloven-skej nich privítala Mária Malpe-rová a spoluorganizátor prezen-tácie humorista Milan Kupecký. Na tejto akcii sa zúčastnili aj zá-stupcovia z Ministerstva kultú-ry SR a Ministerstva školstva SR, ako i čelní predstavitelia mesta a okolia. Všetko dokumentoval šéfredaktor Našich novostí Miro-slav Antoni, ktorý vyzval karika-turistu Vlada Pavlíka, aby nakres-lil patróna Nových Zámkov. Zau-jímavosťou je, že V. Pavlík z Nové-ho Mesta nad Váhom je slovenský rekordér v rýchlokreslení a záro-veň kandidát na zápis do Guine-sovej knihy rekordov. Ďalšími au-tormi, ktorí sa na pudujatí prezen-tovali svojími prácami boli - An-drej Mišanek z Popradu, Ľubo Kotrha z Trenčína, Fero Bojničan z Hlohovca a Fero Mráz z Fiľako-va. Kým toto prvé podujatie bo-lo mužskou záležitosťou, nasle-dovné bolo čisto ženskou. V ko-médii Ženské rozhovory sa roz-

právali štyri ženy s feministickými názormi o mužoch, pričom me-dzi jednotlivými pasážami im po-stupne kávu, zákusok a alkoholic-ké nápoje priniesol čašník. Títo predstavitelia Divadla Paradox pri MsKS v Nových Zámkoch v ré-žii Ondreja Remiáša prvýkrát vy-stúpili so Ženskými rozhovormi, Je to komédia na motívy textu juhoslovanského autora Dušana Radoviča a hoci trvala len ako vyučovacia hodina – 45 minút – divákom sa veľmi páčila. Jedna z hlavných úloh Dáša Čerháková prezradila, ako dlho trvali skúš-ky: „V lete 2008 sa dostal na Slo-vensko text od Dušana Radoviča, ktorý sme museli dať preložiť, na jeseň sme mali prvé čítačky, z pro-zaického textu bolo treba vytvoriť dialógy a postupne sme sa dosta-li na javisko. Skúšali sme hlavne v domovskom divadle nášho reži-séra v Bánove, kde majú výborné podmienky a divadelný klub, kto-rý divadlom žije a vyžaruje úžas-nú atmosféru.“

Na záver všetkých návštevní-kov pozvala vedúca miestnej Ma-tice slovenskej Mária Malperová na slávnostné občerstvenie. Obe podujatia sa konali v rámci Mesia-ca slovenskej kultúry v rámci dní Antona Bernoláka.

-ku-

Sólista opery SND Ivan Ožvát v Dolnom Ohaji

Vzdal aj úctu k staršímOchotnícke divadeľníctvo v Štúrove

O výstave karikatúr, divadle Ženské rozhovory a o občerstvení

xxxxxx

SVETOVÝ DEŇ ZDRAVEJ VÝŽIVY Stredná odboná školaAj naša škola a internát sú súčasťou sveta...Novozámocká SOŠ, spolu s inter-nátom sa zapájajú do rôznych eko-logických projektov, vrátane Ze-lenej školy. Venovali pozornosť aj Svetovému dňu zdravej výživy, k čomu všetkých podnietila Ing. Gabika Rogozánová, ktorá pri hlavnom vchode do školy naaran-žovala peknú zeleninovo-ovocnú výzdobku a postarala sa o to, aby si každý okoloidúci vypil zo zdravej ovocnej šťavy – či už pomarančo-vej, jablkovej, grapefruitovej atď. Celá škola bola akási usmiata, veď vitamíny pôsobili na žiakov ako ži-votabudiče. j.s.

CHÝRNIK 5

Veľadôstojný pán O. Štefan Foltin, SDB, misionár v Japonsku sa v týchto dňoch dožil význam-ného jubilea 91 rokov.

Dvadsiatehoštvrtého septem-bra uplynulo 61 rokov, ako odišiel zo Slovenska na japonské misie. Rozlúčil sa s rodičmi, príbuznými a spolurodákmi. Nezabudol ani na Saleziánsky ústav v Nitre. Od-chádzal spolu s Dp. Karolom Niž-ňanským, ktorý odišiel do misií

v Indií. Saleziánski spolupracov-níci mu pri tejto príležitosti zorga-nizovali v Nitre veľmi peknú aka-démiu, ktorej vedúcou myšlien-kou bolo: „Za slávu kríža idem, Pane, za slávu Tvoju v diaľne kra-je.“ Ku koncu akadémie prehovo-ril aj najdp.arcibiskup Dr. Karol Kmeťko. Bolo to v deň 7. októb-ra, na sviatok Ružencovej Panny Márie, keď sa rozlúčil s priateľmi a rodinou na bratislavskej stanici.

Hlavný cirkevný predstavi-teľ don Peter Ricaldone požeh-nal a rozdal misionárske kríže 10 misionárom, medzi ktorý-mi bol aj Štefan Foltin z Černíka a Karol Nižňanský z Vrbového. Štefan Foltin odišiel do Japon-ska cez severnú Ameriku. Najprv na lodi z Janova cez Stredozem-né more, Atlantický oceán až do New Yorku. Po trojdňovej návšte-ve u seleziánov odcestoval potom vlakom cez Chicago a Severnú Ameriku do San Franciska. Tam pobudol päť dní u seleziánov a na Štedrý večer, presne 24. decem-bra 1948 nasadol v San Francis-ku na americkú loď, ktorá viezla proviant pre amerických vojakov

v Japonsku cez Tichý oceán sa preplavil do Jokohami v Japonsku.

Prvé roky tam pôsobil na Gym-náziu v Tokiu, kde učil cirkevné právo a etiku.Potom odišiel do misie Mikavašimana v predmes-tí Tokia, kde pôsobil desať rokov. Pôsobil aj v meste Hita na ostrove Kjúšú. V USA a v Kanade zozbie-ral milodary na výstavbu kostola v meste Usa. Jeho posledným pô-sobiskom bolo mesto Bepu, kde

v súčasnosti oddychuje v Salezi-ámskom dome. I napriek tomu je ešte stále aktívny, pravidelne celebruje sväté omše. Naposledy celebroval sväté omše aj za jeho zomrelých príbuzných práve na Slovensku, kam siahajú jeho kore-ne- v Černíku a v Dolnom Ohaji.

S pomocou Božou pracuje vo svete ako misionár už vyše 60 rokov, hoci v 128 miliónovom Japonsku je iba 530 katolíkov. Vďaka Bohu! čo v preklade dojapončiny znamená „Kami ni kanša!

Zaznamenal: Jozef Hatala

Od Fudžijamy k Tatrám a aj do Dolného Ohaja

Misionár O. Štefen Foltin počas celebrovania svätej omše.

� Pýta sa istý poslanec právni-ka:– Jano, prosím ťa, včera som zrazil dvoch chodcov. Jeden prerazil predné sklo a zostal zra-nený visieť v aute a druhý sa po náraze odrazil na diaľku dva-násť metrov...– Nuž, ten čo sa ocitol v aute, tomu dáme päť rokov za vláma-nie sa a tomu odrazenému desať rokov za poklus o útek...

CHÝRNIK6

Výstava ovocia zeleniny a kvetínZákladná organizácia sloven-

ského zväzu záhradkárov (ZO SZZ) v Dolnom Ohaji uskutoč-nila nedávno dve významné akcie pre svojich členov ale i nečlenov.

Do obce zavítal náš najväčší slovenský odborník na strihanie a úpravu stromkov všetkých dru-hov Prof. Ing Ivan Hričovský Dr-Sc. Ukážka strihania stromkov sa uskutočnila u záhradkára Ota Né-metha. Potešujúca bola veľmi bo-hatá účasť záujemcov o túto zauj-mavú a poučnú akciu. Pán Ivan Hričovský najskôr teoreticky ho-voril o správnom strihaní a potom predviedol praktickú ukážku stri-hania jabloní, broskýň a marhúľ. Ukázal ako sa má nielen správne strihať, ale pod jeho dohľadom

sa zapájali účastníci stretnutia do strihania jednotlivých ovocných stromkov.

Všetci prítomní sa potom pre-sunuli do kultúrneho domu, kde

sa konala výstava ovocia, zeleni-ny a kvetov. Prezrel si ju aj tajom-ník Slovenského zväzu záhradká-rov Ing. Korček. Obaja páni - Hri-čovský i Korček napokon veľmi kladne zhodnotili obe podujatia a popriali miestnym záhradkárom veľa pestovateľských úspechov. Na výstave boli najviac zastúpe-né tieto druhy ovocia, zeleniny a kvetov: paprika, rajčiny, hrozno, mrkva, jablká a kaktusy. Na výsta-ve prezantovalo svoje vypestova-né plody 37 záhradkárov s 210 ex-ponátmi. Na záver si túto výstavu prezreli aj žiaci miestnej Základ-nej a materskej školy. A ako už tra-dične, všetky vypestované expo-náty darovali záhradkári tým naj-menším, deťom materskej školy.

Jozef Hatala

� Život je zmena. Vďaka politike zmena k horšiemu.� Z politického kapitálu chu-doba nevyžuje.� Kedysi lepšie fungoval ústred-ný výbor, ako ústredné kúrenie.� Kto hľadá nájde. Niekedy aj sponzora!� Neišlo o lacný humor, hoci to-mu napovedala výška honorárov.

INZERUJTE U NÁS!Firmy podnikatelia, môžete si priamo v sídle našej redakcie, na Várdayho č. 21 (bý-

valý Váhostav), na prízemí (PC-KOCKA) objednať, a to nielen riadkovú ale i plošnú in-

zerciu, alebo zvoliť aj inú formu inzercie, reklamy a propagácie. Mob.: 0905 477 922.

V Šuranoch máme zberňu inzercie na Komenského ulici (bývalý Dom služieb, naproti

„malého Antalíka“) v sídle Triangelu (pani Veronika Vachulíková, mob.: 0905 858 395).

Dajte o sebe a o svojej fi rme vedieť cestou vašich-našich okresných novín Chýrnik-

Hírnök. (redakcia)

Profesor Ivan Hričovský počas odbornej inštruktáže strihania a ošetrovania stromkov.

Prehliadka výstavy ovocia, zeleniny a kvetín.

MaxizemiakyMaxizemiakyTakéto maxizemiaky, ktoré vidíte na

obrázku sa dopestovali v Dolnom Oha-ji. Z päťdesiatich malých zemiačikov do-pestovali slušnú úrodu maxizemiakov. Dva kusy majú hmotnosť 1600 gramov. Zemiaky dopestovali manželia Števlíko-ví z Dolného Ohaja. Veria, že táto úro-da vystačí celej rodine na celú zimu. Pra-jeme im dobrú chuť. -hat-, foto autor

Povesť o bielom volovi

Priestor pre turistiku a spoznávanie

Divadelný krúžok pri Základ-nej a materskej škole vo Veľkých Lovciach pod vedením Ing. Anny Krajčovičovej a Dany Bakošovej nacvičili divadelnú hru s názvom Povesť o bielom volovi. Dej sa odohráva v období tureckých ná-jazdov na území Marianskej Če-ľadi. Pri tejto príležitosti bola vy-daná aj kniha povestí, ktorú na-písali Terézia Pavlatovská a Ing Ján Orša. Jednu z týchto poves-tí O bielom volovi zdramatizova-la Mgr. Mária Krasňanová. Cho-reografiu tancov nacvičili Lucia Krajčovičová a Radka Petričková. V hre účinkovali žiaci: Hanka Na-vrátilová, Andrea Jakušová, Ľuboš Zimula, Erik Korpáš, Katarí-na Krajčovičová, Nikola Salaio-vá, Karolína Hrušková, Nikola Némethová, Martina Pintešová, Radka Petričková, Lucia Krajčo-vičová, Simona Bartková, Bibia-na Bartková, Erika Očkayová, An-drea Blanárová, Pavlína Lencová a Rozália Miková.

Hrou sa už predstavili v pre-miére, na domácom javisku ale i na viacerých okolitých základ-ných školách. Mgr. Jozef Hatala

K začiatku mája patrí aj otvo-renie sezóny hradov a zámkov na Slovensku. Aj tento rok nebol vý-nimkou. Slávnostne otvorené bo-li napríklad Oravský hrad a Spiš-ský hrad. Spišský hrad patrí medzi najstaršie u nás a prvá písomná zmienka o ňom sa datuje z pred 800 rokov, čiže v tomto roku slá-vi svoje okrúhle výročie. V rámci otvorenia sa konali na oboch hra-doch bohaté kultúrne programy, ako už tradičné - šermiarske súbo-je, salvy z diel, staroveká hudba, divadelné predstavenia a remesel-nícke trhy. Samozrejme nechýba-li ani občerstvovacie stánky s gri-lovanými špecialitami. Organizá-tori zaznamenali vysokú návštev-nosť nielen domácich ale aj zahra-ničných turistov. Medzi nimi bola aj rodinka Hatalových z Dolného Ohaja, ktorí nám zaslali z oboch podujatí tieto snímky.

CHÝRNIK 7

Hovorí sa, že človek, okrem fyzickej a duševnej potravy potrebujek prežitiu tri základné atribúty - Slnko, vodu a vzduch. Určite väčšina z vás sa už stretla s problematikou pitnej vody. Prognostici predpove-dajú, že o pár rokov to bude väčší životný problém ako akýkoľvek ne-dostatok iných komodít, ktoré človek potrebuje nielen k prežitiu, ale aj ku kvalitnému, najmä zdravému každodennému životu.

Protirečenia a polemiky sa vedú ohľadne problematiky závadnos-ti či nezávadnosti artézskych prameňov, domácich studní, ale už aj vo-dy, ktorá k nuám putuje do domácností, pretože už ani čističky vôd, ktorých je navyše vo všeobecnosti nedostatok, nestačia filtrovať a vy-rábať kvalitnú pitnú vodu. A to nielen v prípade ekologických havárií, či lokálnych katastrof. Preto nás nedávno zaujala ponuka podnikateľa z Gbeliec – Dalibora Muszelu, ktorý prichádza na trh, pre večšinu z nás s novinkou, respektíve s ponukou pre malo i veľkospotrebiteľov – s magnetickou a elektromagnetickou úpravou vody mechanickými filtrami.

Zaraiadenia na čistenie pitnej vody možno využiť v domácnostiach, čím je zaručená kvalitná pitná voda. Sú to nielen rodinné domy, ale aj byty v činžiakoch a podobne. Najlepšie je kontaktovať sa na nás cez no-viny Chýrnik-Hírnok, prípadfne na telefón: 0905237956.

Magnetická a elektromagnetická úprava vody

� Ja pán, Mäsiar mal veľmi hlú-peho syna. Nechceli ho vziať na žiadnu školu, tak sa rozhodol, že ho vyučí za mäsiara.Vraví mu:– Toto je najmodernejší stroj. Strčíš doňho vola a von vyjde párok.Vidíš?– Ty, ocko - ozval sa syn - a naopak by to nešlo?– Ako naopak?– No, že by si tam strčil párok a vyliezol by vôl.Mäsiar sa poškriabal na bradea vraví:– Chlapče, taká mašina bola na svete len jedna. Tvoja mama...

BEZ KOMENTÁRA... Takýto doslova bordel spôsobujú obchodné reťazce obyvateľom bytoviek. Takmer denne im väčšinou proti ich vôli doručujú do poš-tových schránok, už i tak preplnených rôzne reklamné gratis-letáky, ktoré napokon spôsobujú takýto neporiadok v suterénoch a okolí. Nie je k tomu čo dodať. Iba ak...dokedy?!

Obyvateľ z činžiaku na ul. SNP č. 43

Nádej umiera posledná

Umiera Nádej. Sedím pri jej smrteľnej posteli, v rukách držím jej bezvládnu, chladnúcu dlaň. Dýcha ťažko, chrčí, v agónii moje meno spomína.

Teraz vydýchla naposledy. Za-tláčam jej oči.

Dobrá to bola Nádej. Všetko mi odkázala v testamente.

Odchádzam plný Novej náde-je... J. Heno

V rámci tzv. kompetenčného zákona prijatého ešte za čias Dzu-rindovej vlády sa ťažisko „zodpo-vednosti“ prenieslo na jednotlivé regióny, respektíve vidiek, kon-krétne na obce a mestá. Nebu-deme polemizovať a „plakať“ nad mnohými nedokonalosťami tohto zákona, ale pokúsme sa krátkou retrospektívou obzrieť sa nad našim južným regiónom. Samo-zrejme, kvôli závažnosti a priesto-rových možností môžeme si do-voliť načrtnúť iba niektoré frag-menty, ktoré sú veľavravné. Hoci v našich okresných novinách pri-nášame viac-menej iba pozitív-ne informácie z jednotlivých ča-sí regiónu, tentoraz sa pokúsime urobiť výnimku a nazrieme aj na niektoré problémy, ktoré kvária našich občanov inou prizmou.

Žiaľ, z celkového pohľadu, čo sa týka rozvoja a bohatstva nášho regiónu (okresu) rozdele-ného zhruba do troch častí - no-vozámockého, štúrovského a šu-rianskeho, juh Slovenska je v hl-bokej recesii a úpadku. Či už je to vysoká nezamestnanosť, dlho-dobejšia neschopnosť zabrániť likvidácii ešte nedávno prosperujú-cich výrobných podnikov a firiema tiež nedostatočná podpora no-vých podnikateľských subjek-tov, vrátane neschopnosti bu-dovania priemyselných parkov

a čoraz viac upadajúceho a „de-montujúceho“ pôdohospodár-stva, vrátane potravinárskeho priemyslu. Samozrejme, to všet-ko má negatívny dopad aj na mož-nosti podpory nadstavby, ako sú kultúra a šport, pretože ako vra-via niektorí múdrejší, obrazne po-vedané...človek je nielen klobá-sou živý! A tak je logické, že ani občania miest a obcí nemôžu byť s týmto stavom spokojní. Mno-hí si kladú otázky: Napríklad, kde sa podela zeleň v okresnom sídle? Ešte nedávno tu bolo nie-koľko prosperujúcich podnikov, ako napríklad Mliekospol, hra-la sa tu druhá futbalová liga, atď.

Túžbou i cieľom je vytvore-nie konkurenčného psotredia, namiesto ktorého pretrvávajú monopolné praktiky, očakáva-nú demokraciu, ktorú si každý vysvetľuje po svojom nahradila anarchia a zlé medziľudské vzťa-hy. To je však širší problém.

Na druhej strane, i napriek mnohým úskaliam a nedostat-kom, nemožno nevidieť a uprieť

veľmi prospešnú prácu pre ob-čanov mnohých starostov naj-mä na vidieku a ich snahu slú-žiť predovšetkým občanom. U mnohých sú evidentné nielen ich schopnosti, ale aj výsledky, ktoré však nech posúdia občania. Možno sa však o nich dočítať nie-

len v dennej tlači, ale aj presved-čiť sa o nich na vlastné oči, či už náhodnou návštevou tej-kto-rej obce, alebo účasťou na mno-hých ich kukltúro-športových a spoločenských podujatiach, kto-ré pripravujú každý rok. Sú však i také obce a mestá, kde ich sta-rostovia a primátori stagnujúc mnohokrát akoby spali a čakali „na božské spasenie“, a na pomoc „z hora“, na akú sme boli zvyk-nutí uplnulé roky. Rozdieľ vidieť napríklad pri schopnosti vypra-covávania početných rozvojových projektov na získanie financií z európskych, či z iných fondov. V tejto súvislosti nemožno ne-postrehnúť a nespomenúť úspeš-nosť, rozvoj a napredovanie takých obcí a miest, ako sú po-vedzme – Štúrovo, Jatov, Kolta, Semerovo, Radava, Palárikovo, Dvory nad Žitavou, Dubník, Dol-ný Ohaj a niektoré ďalšie. V nich veľmi dobre pracujú nielen mest-ské a obecné zastupiteľstvá na če-le so starostami a primátormi,

ale i členovia spoločenských or-ganizácií, školské zariadenia a tiež kultúrne a športové kluby s kon-krétnymi výsledkami.

Na druhej strane treba vysloviť sklamanie nad viacerými mestami a obcami od ktorých radoví obča-nia očakávali oveľa viac počas ich práce v rámci volebného odobia, berúc do úvahy ich poslanie, tra-dície a podobne. Títo ľudia, kto-rí dostali vo voľbách od občanov dôveru, by mali byť ťahúnmi, nie naopak ako je to v mnohých prí-padoch, kedy sú brzdou rozvoja už i tak zaostávajúceho regiónu, kedy ich prioritou nie je celospo-ločenský záujem, ale naopak iba osobný prospech. Pred blížiaci-mi sa komunálnymi voľbami, kto-ré nás všetkých čakajú v budúcom roku, však opäť žijú v očakáva-ní a strategickej príprave nových predvolebných kampaní, sľubov a mnohokrát i nesplniteľných vo-lebných programov.

Alfonz Strbak

CHÝRNIK8

Entuziazmus i nesplnené sľuby

Juh vidieka pod krátkym drobnohľadom

Športové aktivity a kvízŽiaci SOU Nové Zámky, v rám-

ci internátneho pôsobenia usku-točnili najskôr beh na 100 metrov. v ktorom dominovali Rudolf Mol-nár, Tibor Šurányi a Zsold Urblík.

V rámci spoločenského kvízu, ktorý zorganizoval vedúci vycho-vávateľ Alexej Izsák sa víťazmi sta-li - Daniel Krištofík a RóbertoNagy. Kvízové otázky boli veľmi zaujímavé. súťažiaci sa mohli na-príklad dozvedieť, kto vynašiel minisukňu, aké motto je na ang-lických bankovkách, kto je pat-rónom cirkevného rádu jezuitov atď. Vieme, že Dušan Jurkovič je autorom mohyly M. R. Štefánika

na Bradle, že prírodná hrudka zla-ta sa volá nuget, že v divadle šep-kár sa volá aj suflér, že Buriano-va veža je v Žiline, že viola je fial-ka, že kyslík je najrozšírenejší pr-vok v zemskej kôre, že Ústavný súd SR má 13 členov, že 7-ramen-ný svietnik sa volá menóra, že ru-baška je ruská košeľa, že synony-mom slova fatálny je osudový, že fructus je vlastne plod, že Ferra-ri bol krstným menom Enzo, že od roku 2002 sa Oscar odovzdávav budove s názvom Kodak Teáter, že Sediaci býk bol náčelníkom in-diánskeho kmeňa sijuxov, že diges-tíva podporujú trávenie atď. -slob-

Internátny život je pravý štu-dentský život. Internát patrí k škole a škola k internátu. Nie všetky stredné školy sa však môžu internátom pochváliť.

Začnem citátom Alexandra Sergejeviča Puškina: „Knihy sú pre človeka tým, čo sú pre vtáka krídla. A zároveň klasiem otázku: Viete, ako predchádzať stresu? No predsa tak, že sa budem na vyučovacie hodiny ravidelne pri-pravovať! A potom nikoho ani maturita neprekvapí! Bude pre každého „prechádzkou ružo-vou záhradou“ Veľký Rus Vladi-mír Iľjič Lenin vravieval: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa!“ Povedal to

trikrát a trojka je magické číslo: poznáme Tri oriešky pre Popo-lušku; v rozprávkach býva troj-hlavý drak; v kresťanskej sym-bolike tri kresťanské cnosti: vie-ra, nádej a láska; aj písmo, kto-ré zostavili vierozvestcovia Cyril a Metod sa skladalo z troch zna-kov: trojuholníka (symbol svätej Trojice), kríža (symbol kresťan-stva) a kruhu (symbol Božej ne-konečnosti). Dokonca aj citát od učiteľa národov Jána Amosa Ko-menského sa skladá z troch dôle-žitých informácií: „Nesľubuj, že vykonáš, nehonos sa, že si vyko-nal, ale ponechaj svojim skutkom, aby za Teba hovorili.“ -j-

Tým, ktorí chcú zistiť význam slov „Quickstep“ alebo „Wattse-kundovo“, nech si prelistujú Malé dejiny filozofie od Hans Joachima Störiga. Prezradíme len toľko, že to bola manželka veľkého filozofa, známeho svojím výrokom „Viem, že nič neviem.“ Samozrejme toho vedel veľa a svojich študentov pri-vádzal k poznaniu vlastnými úva-hami. Doplním to heslom Ľudo-víta Štúra: „Menej troviť, viac tvo-riť!“ A latí to nielen v štádiu roz-voja, telesného a duševného...

Starí ľudia kedysi často vravie-vali: „Čo sa v mladosti naučíš, to akoby si v starobe našiel!“ Potvr-dzuje to istú starú známu dogma, že človek sa skutočne učí po celý život. Alebo: všimnite si posledné tri písmenká štyroch posledných mesiacov v roku? BER! Každý z nich nám totiž niečo berie alebo mu berieme my: septemBER, ok-tóBER, novemBER, decemBER.Ten nám napríklad berie starý rok a pripravuje ten nový.

-jana-

O internátnom živote a o škole

Krátke mentorovanie

ONDREJ DEMO (*1927) etnomuzikológ

Narodil sa v roku 1927 v Bra-nove. Bol tretí z ôzmych detí v rodine roľníka. Už v detstve sa u neho prejavil talent v recitáci-ách, v divadelných hrách a v spe-ve. Prvým hudobným nástrojom ktorý dostal, boli husle. V roku 1944 odišiel do Učiteľskej akadé-mie v Leviciach s cieľom stať sa učiteľom. Maturitu ukončil v roku 1948. Stal sa učiteľom, tri roky učil na Základnej škole v Kližnej Nemej a Čičove. V roku 1953 sa na základe konkurzu stal redakto-rom Redakcie ľudovej hudby Čs. rozhlasu v Bratislave.

Popri redaktorskej práci štu-doval na VŠP - Katedre hudobnej výchovy (ved. prof. E. Suchoň), ktorú absolvoval v roku 1960. Štúdiom na FFUK - Katedre hu-dobnej vedy, získal titul PHDr. (1975). V Hudobnom ústave SAV absolvoval externú ašpiran-túru v odbore etnomuzikológia a získal vedeckú hodnosť CSc (1983). Bol známy ako autori moderátor rozhlasového cyk-lu Klenotnica ľudovej hudby v rokoch 1966-1993. Nahral a odvysielal v ňom vzácny hudob-no-folklórny materiál z 275 obcí Slovenska. Autorsky a režijne sa podieľal na mnohých programoch folklórnych festivalov vo Východ-nej, v Detve i na Myjave. Stal sa členom odborných porôt na ce-loslovenských i medzinárodných hudobno-folklórnych súťažiach. Vytvoril projekt medzinárodnej rozhlasovej súťaže PRIX DE MU-SIGUE FOLKLORIGUE DE RADIO BRATISLAVA, v kto-rej od roku 1970 do roku 1993 s nahrávkami ľudovej hudby sú-ťažilo 50 európskych rozhlaso-vých staníc. Stal sa zakladateľom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN). Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúč-nica a iné folklórne súbory kom-pozične spracoval 120 partitúr. Od roku 1990 je umeleckým vedúcim a zbormajstrom Spe-váckeho zboru Jána Pavla II. - Vaj-

nory. Od roku 1996 je predsedom Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť.

DUŠAN BECÍK (1954-1988) horolezec

Narodil sa v troku 1954 v Bra-nove. Abvsolvoval Fakultu archi-tektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pôsobil na nej ako odborný asistent. Kan-didatúrsku prácu už nestihol dokončiť. Vzdelaním inžinier ar-chitekt, funkcionár, cvičiteľ a ho-rolezec. Mal na konte množstvo výstupov i prvovýstupov vo Vyso-kých Tatrých, v Alpách, Andách, Ťan-šane, na Aljaške či v Himalá-jach. Zúčastnil sa na expedíciách na štyri osemtisícovky: Čo Oju v roku 1985, Everest 1987, Lhoce a Everest 1988. Majstrovský vý-kon podal, keď ako prvý Slovák vystúpil alpským štýlom juhozá-padnou stenou na šiesty najvyšší vrchol sveta Čo Oju (8201 m). Bol to zároveň prvý českoslo-venský zimný himalájsky výstup alpským spôsobom. Ďalší skvelý úspech dosiahol, keď po expedič-nom výstupe stál na vrchole Lho-ce (8516 m). Zostal nezvestný vo veku 34 rokov 17.10.1988 na Mt. Evereste po dosiahnutí Južného vrcholu (8760 m) alpským štý-lom Boningtonovou cestou juho-západnou stenou.

JOZEF KALINA (1908-1995) etnomuzikológ

V Branove, v jednoduchom dome z hlinených stien, sa na-rodil ako jedno z jedenástich detí majster Jozef Kalina – rešta-urátor, rezbár, keramikár a maliar. Tu prežil detstvo aj roky svojej mladosti. Už v detstve ho upútal svet umenia a hľadal si cestu vlast-ného umeleckého zobrazovania života. Ako ostatné deti aj on začal modelovať z hliny. Hlina poskyto-vala vďačný materiál pre detskú fantáziu, umelecky sa rozvíjajúcu

dušu. Prírodné zdroje – nielen hlina ale ja drevo sa stali základ-ným materiálom pre rezbárske práce detí – ako aj pre Jozefa Kalinu. V roku 1926 skúsil šťastie v Rezbárskej a reštaurátorskej škole v Banskej Štiavnici. Pod vedením profesora Krausa sa mu otvoril nový umelecký svet v rezbárstve, reštaurátorstve, v tokárstve aj v maliarstve. v roku 1931 sa dostal na prax k Júliu-sovi Bártfaimu do Nitry, neskôr na prax do Modranskej a Ľubie-tovskej keramiky. Podstatnú časť svojho života zasvätil rezbárskej a reštaurátorskej práci. Desať ro-kov pracoval ako reštaurátor na Oravskom hrade, potom ako pracovník Pamiatkového ústavu v Bratislave, reštauroval mnohé umelecké pamiatky na Spiši, Lip-tove a iných regiónoch a lokali-tách Slovenska. Kľukatá bola jeho cesta k umeniu. Veľa času trávil vo svojom ateliéri v Bratislave. Odtiaľ pochádzajú jeho ume-lecké diela, ktorými sa zaslúžil o skrášľovanie života ostatných. Napomáhali mu k tomu jeho vro-dené dispozície, vycibrený vkus, cit, trpezlivosť a hlavne jeho ru-ky – zlaté ruky. Najbohatšie sa prejavuje vo figurálnej tvorbe. Je to živý obraz slovenského člo-veka v jeho borbe so životom. Jedinečne zobrazuje jeho pra-covný zápas. Jeho dielo nás pre-sviedča o etických a pracovných normách dedinského ľudu. Kera-mické taniere – habánske vzory realizoval majster Kalina počas svojho pobytu v Modranskej ke-ramike. v ornamentoch uplatňuje motívy ľudskej fantázie. Tanie-re, džbány, krčiažky a hrnčeky, ale najmä figurálna keramika najvýstižnejšie zobrazuje život slovenského človeka, poľnohos-podárstvo, pastierstvo a životné osudy ľudí. Okrem figurálnej ke-ramiky sa Jozef Kalina venoval aj modernej úžitkovej keramike mäkko taviteľnou glazúrou. Ume-lecká osobnosť majstra Kalinu, skromného človeka, skrytá v jed-noduchom prostredí, jeho vrelý a vrúcny vzťah k tradíciám folklór-neho umenia na Slovensku i láska k nášmu ľudu, ho začleňujú medzi vzácnych umelcov, ktorí plodne prispeli k obohateniu klenotnice slovenského výtvarného umenia.

(archív)

CHÝRNIK 9

Úspešní BranovčaniaNaši žijúci i bývalí slávni rodáci Bez účasti ducha

Dávne zmienky o vílach, ru-salkách, vodníkoch, gnómoch, obroch a podobne nie sú a nikdy ani neboli iba výplo-dom fantázie. Sú to celkom reálne bytosti, ktoré mohli vnímať a ešte aj dnes vnímajú ľudia užšie spojení s prírodou. Prostredníctvom vedomej spolupráce s týmito bytosťami, spravujúcimi lesy, hory, pôdu, vzduch, vody, no proste celú prírodu, práve prostredníc-tvom nich by mohli byť ľuďom sprostredkované nové spôsoby hospodárenia, mohli by im byť ukázané nové možnosti i ener-gie, ktoré by odsunuli dnešnú éru ropy, elektriny a štiepenia atómu do zabudnutia, ako nie-čo prekonaného a barbarského.

Ako už ale bolo povedané, k tomu je potrebná predo-všetkým hlboká úcta a pokora človeka k svojmu Stvoriteľovi, snaha o dokonalé poznanie Je-ho Vôle a o život podľa nej, no a napokon zmienená, vedo-má spolupráca so prírodnými bytosťami, ktoré všetky tieto prednosti, na rozdiel od nás ľudí majú a sú preto vskutku príkladnými a vernými služob-níkmi Pána všetkých svetov.

Žiaľ, ak ale spomínané sku-točnosti ľudia nebudú akcep-tovať dobrovoľne a to dnešným vedcom a technikom, ale i celej našej „civilizácii“ práve domýš-ľavosť vo vlastný rozum takmer plne znemožňuje, budeme pred nutnosť ich akceptova-nia postavení nedobrovoľne, prostredníctvom zrútenia sú-časného systému vecí, ktorý sme tak namáhavo po celé stáročia budovali. Spôsobí ho takzvaný ropný zlom a násled-né energetické zrútenie civili-zácie a to všetko doprevádzané prírodnými katastrofami, ktoré budú usmerňované práve ru-kami bytostných, jednajúcich vo Vôli Stvoriteľa. Ľudia sa budú musieť nakoniec predsa len zbaviť svojej domýšľavosti a pýchy na vlastný rozum a na-učiť sa konečne pokore, pros-tote a prirodzenosti.

Prirodzenosti, znamenajú-cej súlad s prírodou, s celým stvorením a jeho Zákonmi a teda aj s prírodnými bytosťa-mi, ktoré nám v tomto môžu byť naozaj príkladom. Jedine prostredníctvom takejto priro-dzenosti prestane človek ko-nečne škodiť sám sebe i svojmu okoliu a stane sa harmonickým článkom vo stvorení, akým mal byť vždy. Zo všetkých síl by sme sa preto mali všetci vy-nasnažiť, kým je relatívne ešte čas, aby lekcia, ktorá nás to má naučiť, nebola až príliš tvrdá.

M. Šupa

CHÝRNIK10

– A do konca januára každý absolvuje lekársku prehliadku, – skončil pedagogickú poradu ria-diteľ.

V utorok som vstal plný sily a optimizmu. Po smiešnych dvoch hodinách bodro vstupujem do ordinácie:

– Dobrý deň!– Ako? Ako? – prikladá si le-

kár dlaň ľavej ruky k uchu. Asi nepočuje.

– Dobrý deň!– Ráčkujete! – bodá do vzdu-

chu ukazovákom a zapisuje do mojej karty akési tri čiarky.

– Vyzlečte sa!Rýchlo sa vyzliekam, aby si

obaja, lekár aj sestrička, všimli, v akej som kondícii.

– Pristúpte bližšie, – velí lekár a vytáča sa na otáčavej stoličke o pol metra vyššie.

– Dýchajte! – prikazuje a šteklí ma stetoskopom.

– A teraz nedýchať! – pokračuje

v šteklení, ale ja vydržím.– Už môžete! – schováva si ste-

toskop, ale ja ešte minútu zadržu-jem vzduch, aby videl, v akej som kondícii.

– Vravím, aby ste sa už nadýchli! Zdá sa, že ani sluch vám už neslúži. Mimochodom, pľúca máte nanič. Fajčíte, čo? – a vpisuje si akési ďal-šie čiarky do mojej karty.

– Ja nefajčím. To kolegyňa Nová-ková vo vedľajšom kabinete, – a po-zerám sa lekárovi úprimne do očí.

– Nože! Nože! – a lekár si ma priťahuje k sebe bližšie. – Vy teda máte očné bielka, človeče! To sú žĺtky a nie bielka! Asi budete mať žltačku. Večeriavate konzervy, čo?

– A nesmiem?– Môžete. Kým vám nezožltnú

bielka. Ukážte sa... ten červený nos... Ľahnite si! – a zvalil ma na ležadlo a ako stíska, tak stíska.

– Pečeň. Máte zväčšenú pečeň, – pomädlil si ruky a zapisuje si ďal-ších osem čiarok do mojej karty.

– Prejdite sa, – káže mi a sleduje moje nohy.

– Jasný plochonožec! – výska a ešte si aj luskne prstami.

– Obráťte sa! No fuj!Preboha! Čo som si zabudol vy-

meniť trenírky? Pre istotu sa ani nepohnem.

– Vravím, fuj! Tie vaše strašné stavce! V práci ste stále vykrútený za stolom a vaša posteľ – jedno koryto, čo? – zasmial sa. Do mojej karty si vpisuje ďalšie tri čiarky.

– Môžete sa obliecť, – hovorí a podáva mi akýsi papierik.

Trasľavo som sa obliekol a bez pozdravu som sa vypotácal z ordi-nácie. Do školy som prišiel bledý a spotený.

– Konečne! Už som nemal dať koho suplovať! – mračí sa riaditeľ.

Hľadím na neho žltými očami a mlčky mu podávam papierik.

– To je čo? – nechápe riaditeľ a číta: „Absolútne prispôsobený stavu nášho školstva.“

– No čo? Si zdravý a schopný! – smeje sa a tľapká ma po pleci.

E. Kuciaková

SúbojMôj sok ma vyzval na súboj. Pod-

ľa zaužívaného zvykopráva, ja som mal právo voľby zbrane.

Zvolil som si slovo. Veď slovo je zbraň najmocnejšia. Okrem toho, ovládam ho dokonale. Nuž, skrom-nosť bokom, veril som si.

A konečný výsledok? Môj sok od-išiel bez šrkabnutia. Nedotkli sa ho ani moje najostrejšie, najlepšie mie-rené slová pretavenmé z hlbokých a bojovo naladených, navyše prdobre premyslených myšlienok. On sa do-konca ani na jediné slovo nezmohol.

Po boji som oľutoval môju ne-správnu voľbu. Radšej som mu mal dať po papuli! J. Heinrich

Vedúci oddelenia akciovej spoločnosti Párky-Dárky, spol. s r.o. mi ako obchodnému partne-rovi dlho nevedel porozumieť. V jeho očiach som vyzeral ako obyčajná radová stránka, ktoré za-žil v časoch totality ako vedúci nomenklatúrny káder istého pod-niku, neúrekom. Nech som ho-voril bývalému súdruhovi Pivar-čimu čokoľvek, len krútil očami, pregĺgal sliny a mykal plecami.

Keď som ho navštívil, presne som sa vyjadril, čo v rámci legis-latívy od neho potrebujem. Sta-čilo, aby mi dal príslušný formu-lár, na ktorom by sa naša spo-ločnosť mohla oficiálne uchádzať o príslušný tender. Keby mi žia-dosť podal, tým by bola z jeho strany moja požiadavka splnená. On však nie a nie ma pochopiť. Hľadel na strop, potom na pal-mu v kvetináči, na oblok... Pri vy-svetľovaní som si občas pomáhal aj rukami a nohami, on však nie a nie mi porozumieť.

– Priateľko, takýchto stránok ako ste vy tu mám denne celé de-siatky. Ide mi hlava prasknúť. Nehovoriac o tých, ktorí prídu

s požiadavkou vybaviť si certifikát. Takmer sa môžem zblázniť, po-chopte, - horekoval a so špinavou vreckovkou si utieral čelo.

– Moja požiadavka je len malič-kosť, - snažil som sa ho navodiť, neskôr prosíkal som.

– To môže povedať každý... - a viac nepovedal, akoby začal vá-žiť slová.

Všetky moje gestikulácie, zvy-šovanie i znižovanie hlasu až na brumendo, boli však márne. Už - už som chcel rezignovať, ale čosi ma pomklo konať. Vo vrecku som mal pripravenú obálku s tým, že…ak by bolo treba...

Tá chvíľka napokon prišla. Pra-vou rukou som siahol do vrec-ka môjho saka. Pivarči sa vzápä-tí akoby zalízol. Vybral som obál-ku a posunul mu ju šikovne po-pod nos tak, aby tento tradičný a takmer všade u nás udomácne-ný akt bol čo najmenej nápad-ný. Proste, aby to vyzeralo tak, že vlastne nič takého sa nedeje.

Pivarčimu vzápätí naskočil na-strojený úsmev. Ihneď sa mu ako-by vyjasnilo. Pochopil, múdra hla-va. V očiach sa mu dodatočne za-

iskrilo, podobne ako žiara na via-nočnej prskavke.

– Konečne, že ste aj vy mňa po-chopili, - zašvitoril ako nežná krá-savica, a dodal: – veď aj ja mám nadriadených...

O podsunutej obálke však ne-padlo ani slovko.

– Pán vedúci, to ste mi ale mohli hneď povedať, - namietal som. A on na to:

– Pane, ak chcete, aby sa vaše au-to dalo do pohybu, tiež treba naj-skôr natankovať, chápete?

– Chápem, musí dostať ben-zín…

– No tak vidíte?! Už sme si po-rozumeli… Proste, bez pohonných látok sa vám auto nepohne, - zopa-koval, akoby na ospravedlnenie.

– Chcel som mu oponovať, že dolu brehom pôjde každé auto, keď ho posotíme. Upustil som však od tohoto úmyslu a bol som rád, že som v ten deň čosi užitočné na úrade vybavil. M. Kupecký

Takmer nedorozumenie

Lekárska prehliadka

Humoreska (uverejnená v nitrianskom ALMANACHU- 2009) Prehlušené svedomie

Sú v živote chvíle, keď sa treba rozhodnúť. Aj pre mňa nastal taký okamih, vyvstala otázka: Akým smerom sa má uberať môj ďalší život?

Radcov som mal naporúdzi hneď troch. Najskôr sa mi rozum prihovoril:

– Poď za mojim hlasom a bu-deš slávny! Pre múdrosť ťa budú oslavovať!

– Veď uvidím, - hovorím si, -nech aj tí dvaja ponúknu, čo majú.

Potom mi srdce takto vraví : – Môj hlas, to je samá dobro-

ta. Choď za ním a oltáre ti budú za živa stavať!

– Načo sú mi oltáre, -dumám a  čakám ešte, čo mi svedomie ponúkne.

– Riaď sa ty len mojim hla-som, - káže mi svedomie - budeš dobre spávať, aj umierať sa ti bude ľahko!

Je mi to ale za ponuku, -po-myslím si a  zahľadím na kopec peňazí, horu bohatstva, ktoré sa predo mnou vynímajú...

Čuším, v  duchu nesúhlasím, ale aj tak sa poberám tým sme-rom... J. Heinrich

� Jedine pivári sa dožili svetlej bu-dúcnsti.� Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.� Ľahšie je rozbiť atóm, ako okres-né a krajské úrady.� Luďom treba odpúštať. Nie však mliónové dlhy.

� – Susedia sa rozvádzajú! – Z čej viny? – Z manželovej. – Ako to? – Prišiel zo služobnej cesty o deň skôr.

� – Mami, keď je už auto súce do šrotu, čo s ním urobia? – Predajú ho tvojmu tatkovi.

CHÝRNIK 11

www.slovaktual.sk

pre všetky okná a hliníkové dvere

akcia neplatí pre skladové okná

a okná a dvere typu C

Veľká

letná

AKCIA trojsklo v cene dvojskla

Historicky najnižšie ceny na skladové okná

s dvojsklom!NOVÉ ZÁMKY – Železná 20 (výpalisko), Tel.: 035/640 8840, 0908 713 576,

e-mail: novezamky@slovaktual.sk

ŠURANY – Hasičská 29, Tel.: 035/650 1282, 0902 950 841, e-mail: surany@slovaktual.sk

Köbölkúton a sportegyesület 1927 – től tevékenykedik. Kez-deményezői Hogenbuch Lajos és Hortai István voltak. A sportegye-sület tevékenysége kizárólag lab-darúgásra összpontosult. A fut-ballpálya a vásártéren volt. Az el-ső mérkőzést 1930 – ban Pár-kány csapatával játszották. Ké-sőbb Hogenbuch Lajos irányítá-sával új futballpályát létesítettek. Itt kezdődött el a rendszeres lab-darúgás. A csapat KAC (Köböl-kúti Atletikai Club) néven szere-pelt. Megindult a rendszeres baj-nokság Cserepes Lajos és Bircsák Adolf irányításával. Később Dr. Obláth Imre, körzeti orvos lett az egyesület első elnöke, 30 éven

keresztül aktívan dolgozott, majd Holler Ferenc és Filler Imre is bekapcsolódott a futballszakosz-tály tevékenységébe. A sportszer-vezet a 2. világháború után indult komoly fejlődésnek és SOKOL GBELCE néven szerepelt. A te-vékenység női kézilabda szakosz-tállyal és asztaliteniszezőkkel bő-vült. Ezek kerületi szinten ver-senyeztek. Dr. Obláth Imre után Dr. Drégely Aladár, gyermekor-vos lett az elnök. Őt Szuri Bélakövette hosszabb időn át. Tő-le Szűcs György vette át a stafé-tát, akit Nevedel Peter követett. Klubunk jelenlegi elnöke ismét Szűcs György. Az utóbbi években a sportegyesület tevékenysége ki-

zárólag a labdarúgásra irányult. A bajnokságban egy felnőtt és egy ifjúsági csapat szerepelt. Később egy diákcsapattal bővültek. Jelen-leg is e három csapat vesz részt a bajnokságon. Legsikeresebb a diákcsapat. Összegezve a lab-darúgó – szakosztály működé-sét, elégedettek lehetünk, mi-vel mindhárom csapat ebben az évadban lejátszotta összes mér-kőzését. A sportegyesület műkö-dését anyagi téren a helyi földmű-ves-szövetkezet támogatta. Ennek megszűntével a helyi önkormány-zat vette át a támogatást. Sokat se-gítettek a spozorok is.

Sportszervezetünk vezetősé-ge, a község sportéletének fej-lesztése érdekében, a követke-ző fő feladatokat tűzte céljául:

• Továbbra is biztosítani a je-lenlegi három csapat sikeres sze-replését a bajnokságon. Ehhez megteremteni a kedvező feltéte-leket anyagi szempontból. Bizto-sítani a játékosok tudásbeli fejlő-dését, javítani az edzések színvo-nalát.

• Növelni az egyesület anyagi támogatóinak számát.

• A sportpálya öltözőjének és környezetének rendszeres kar-bantartása és fokozatos felújítása.

• Távlati cél: foglalkozni egy új, korszerű öltöző és lelátó meg-építésével.

• Elérni, hogy a testnevelés és a sport, s ezen belül a labdarúgás színvonala lényegesen javuljon fa-lunkban. -köb-

Magyarország és Szlová-kia szeretné lehetővé tenni, hogy a határ menti régiók lakosai a jö-vőben kölcsönösen igénybe vehes-sék a másik ország egészségügyi intézményeinek szolgáltatásait.

Magyarország és Szlovákia sze-retné lehetővé tenni, hogy a ha-tár menti régiók lakosai a jövő-

ben kölcsönösen igénybe vehes-sék a másik ország egészségügyi intézményeinek szolgáltatásait.

Egyebek között erről tárgyalt a határ menti együttműködéssel foglalkozó magyar-szlovák vegy-es bizottság kedden a dél-szlová-kiai Szentpéteren. A magyar kül-döttséget az ülésen Forgács Imre önkormányzati és lakásügyi sza-

kállamtitkár, a szlovákot Vladi-mír Čečot belügyminisztériumi államtitkár vezette.

Az első konkrét projekt az esztergomi és a párkányi régiót érinti. A lakosok az európai egé-szségbiztosítási kártya alapján a jövőben térítésmentesen igé-nybe vehetik az esztergomi kór-ház, illetve a párkányi rendelőin-tézet szolgáltatásait. A projektbe mindkét oldalon egy-egy egészsé-gbiztosító is bekapcsolódik.

A tárgyalásokon a felek megál-lapodtak abban, hogy a határon átnyúló együttműködés hatéko-nyságának növelésére szakbizott-ságokat alakítanak.

„Elképzeléseink szerint a jövő-ben megalakítjuk az egészségüg-gyel, a kulturális örökséggel, a le-véltárakkal, a munkahelyekkel, a roma kérdéssel, az építészettel és a közutakkal foglalkozó bizott-

ságokat. Célunk az, hogy hatéko-nyabb legyen a munkánk” - jelen-tette ki Čečot.

Forgács szerint szükség van ar-ra, hogy az önkormányzatok na-gyobb mértékben éljenek a ha-táron átnyúló magyar-szlovák program nyújtotta anyagi lehető-ségekkel.

„Kezdünk lassan kilábalni a gazdasági és a pénzügyi vál-ságból, s éppen ebben az időben lenne nagyon fontos, hogy az ön-kormányzatok kezdeményezzék a tartalékok kihasználását” - szö-gezte le az államtitkár. -hírek-

CHÝRNIK12

CHÝRNIK – HÍRNÖK. Vydáva vydavateľstvo H+S. Vychádza ako mesačník v obciach a mestách novozámockého regiónu. Povolené: OVS OÚ, reg. č. 265/2003. Redakčná ra-da: Mgr. Jozef Hatala, šéfredaktor, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Adresa: Redakcia CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky. E-mail: m.kupecky@chello.sk, okresnenovinynz@stonline.sk. Tel.: 035/64 23 153, 0907/905 537. Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia, ani ich nehonoruje. Tlač: PETITPRESS, s.r.o. Bratislava. Gra-fická úprava: Artus.

CHÝRNIK – HÍRNÖK. Kiadja a H+S kiadó. Havilapként jelenik meg az érsekújvári régió falvaiban és városaiban. Engedélyezve: OVS OÚ, 265/2003 reg. szám alatt. Szer-kesztőség: Mgr. Jozef Hatala, főszerkesztő, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Cím: Chýrnik – Hírnök szerkesztősége, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár.E-mail: m.kupecky@chello.sk, okresnenovinynz@stonline.sk. Telefonszám: 035/64 23 153, 0907/905 537. A nem igényelt írásokat a szerkesztőség nem küldi vissza és nem honorálja. Nyomda: PETIT-PRESS, s.r.o. Pozsony. Grafikai megjelenítés: Artus.

Záväzná objednávkaMegrendelés:

Objednávam si mesačník CHÝRNIK – HÍRNÖK.

Megrendelem a CHÝRNIK – HÍRNÖK havilapot.

Meno/név: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Adresa/lakhely: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Od čísla/számtól: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Objednávky zasielajte na adresu: CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky

A megrendeléseket a következő címre küldjék: Chýrnik – Hírnök, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár.

�

Egy sportegyesület történelme...

Kölcsönösség határokon át

82 éves a Köbölkúti (Gbelce) SOKOL Sportegyesület

A magyar-szlovák határ menti egészségügyi együttműködésről tárgyaltak

� Az ivócimorák meglehetősen be-csípve tántorognak ki a kocsmából. Az egyik átvág az úttesten, a másik azonban lebotorkál a metróállomás-hoz vezető lépcsőn. Amikor a felszí-nen találkoznak, kérdi az egyik:– Hát te meg hol voltál?– Nem tudom - feleli a másik - de látnod kellene, hogy a pincében lakó fickónak milyen klassz kisvas-útja van.

A Csemadok Komáromi Te-rületi Választmánya felkérte az alapszervezeteket, hogy kezd-jenek gyűjtést, és a Komáromi járásban lehetőleg minden tag egy euróval támogassa a közsé-

gében magyar iskolába iratkozó gyerekeket.

A Csemadok fennállásának 60. évfordulóját ünnepelte ma a Cse-madok Komáromi Területi Vá-lasztmánya a zsúfolásig megtelt

bátorkeszi kultúrházban. Elisme-rő oklevelet vehetett át 65 tag az elmúlt évtizedben végzett mun-kájáért.

Külön oklevelet kaptak az alap-szervezetek és a Csemadok mun-

káját segítő települések polgár-mesterei. Szentpéter lakosai ne-vében Jobbágy József polgár-mester, Martos közössége nevé-ben Erdélyi Zoltán önkormány-zati képviselő, Bátorkeszi köz-ség nevében Sipos József polgár-mester vett át elismerő oklevelet. A Csemadok oklevelet adomá-nyozott a Szövetség a Közös Cé-lokért irodahálózatának, mellyel köszönetet mondott alkalmazot-tainak és Pogány Erzsébet iroda-igazgatónak, hiszen az elmúlt év-tizedek legnagyobb állagjavítási munkáit neki köszönheti a szerve-zet. In Memoriam oklevelet ado-mányoztak Kiss Mihálynak, Né-meth Évának, Szobi Kálmánnak, Kurucz Lujzának. A kitüntettek nevében Czékus Dezső szólt az egybegyűltekhez reményét fejez-ve, hogy egyre több fiatalnak tud-ják átadni a csemadokos stafétát.

A rendezvényen megjelent Csicsó, Megyercs, Búcs közsé-gek polgármesterei is. A jubileu-mi ünnepségen Petheő Attila já-rási elnök beszédében új, a ma-gyar iskolákba való beíratkozást ösztönző programot hirdetett hi-szen, mint mondta: „a Csemadok nélkül nincs magyar érdekképvi-selet, nincs magyar jövő a Felvi-déken”. Felkérte az alapszerveze-teket, hogy még ebben az eszten-dőben kezdjenek gyűjtést a tag-jaik között és lehetőleg minden Csemadok-tag a Komáromi járás-ban támogassa egy euróval a köz-ségében magyar iskolába iratkozó gyerekeket.

A rendezvény résztvevőit kö-szöntötte Hrubík Béla országos elnök is, aki beszédében az el-múlt 60 évre emlékezett. Az ün-nepi közgyűlés az Érsekújvá-ri Rockszínpad 56 csepp vér cí-mű zenés darabjának fergete-ges bemutatójával zárult. A ren-dezők külön köszönetet mond-tak a házigazda Bátorkeszi csemadokosainak és Sipos József polgármesternek a szíves vendég-látásért. -vlki-

HÍRNÖK 4

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r.o. vznikla v septembri roku 2000. Do okresu Nitra začala

svoje výrobky dovážať v januári 2001. Zo začiatku zásobovala iba niekoľko predajní obchod-

nej siete Nitrazdroj. Dopyt po výrobkoch sa však stále zvyšoval, a preto pribudli aj viacerí súk-

romní odberatelia a obchodná sieť Billa. Pekáreň vo svojich začiatkoch vyrábala približne 10

druhov chleba a 30 druhov rôzneho slaného a slad-

kého pečiva. V súčasnej dobe sa však výroba rozšíri-

la už na 25 rôznych druhov chleba, z ktorých pšenič-

no-ražný bol koncom roka 2004 ocenený zlatou me-

dailou Slovak Gold ako prvý pekárenský výrobok na

Slovensku. Tento chlieb dostal tiež značku kampane

zdravie – červené srdce, ktorá sa nachádza na etike-

tách. Ocenenie Slovak Gold zaväzuje vyrábať chlieb

vo vysokej kvalite zdĺhavou tradičnou technológiou,

ktorá zaručuje kvalitu chleba s výživovými vlastnosťa-

mi a organoleptickými znakmi. Ďalej sa v pekárni vy-

rába viac ako 20 druhov slaného a 40 druhov sladké-

ho pečiva. Neustále rastúci dopyt po výrobkoch pe-

kárne iba potvrdzuje slová prezidenta Nadácie Slovak Gold o všeobecnom trende konzumácie potravín, ktoré neobsahu-

jú rôzne prídavné konzervačné látky a stabilizátory, farbivá a prísady. V pekárni Juraja Oremusa sa pečú výrobky, ktoré spĺ-

ňajú tieto požiadavky a sú veľmi chutné.

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r. o.Pri skladoch 1, Nové Zámky, tel./fax: 035/642 60 25, exp.: 035/642 60 13

Alig kezdődött el az új év, már-is itt van egy újabb ünnep, mégpe-dig a farsang, melynek egyik jel-legzetessége a farsangi bál. Idén az első farsangi mulatság a Cse-madok Helyi Alapszervezetének batyubálja volt, amely mindig ki-tűnő hangulatban zajlik. Most is mulatós és táncos kedvű lakosok találkoztak a bálon.

A bált a Szemerényi Károly Magyar Tannyelvű Alapisko-la (SZKMTA) kisdiákjainak far-sangi verse nyitotta meg, majd Benkő Timea, az est műsorve-zetője és Mogrovič Magdolna, a Csemadok Helyi Alapszer-vezetének elnöke köszöntötték a jelenlévőket. Az elnöknő kü-lön üdvözölte a meghívott ven-dégeket és feleségeiket: Juhász György polgármester urat és Danczi Józsefet, a Csemadok Te-rületi Választmányának titkárát. Az est kultúrműsorát a SZKMTA

néptáncköre, a helyi folklórcso-portok és vendég énekkarok, ill.

citerások szolgáltatták. Fellépett a Zengő 4-es citeracsoport, a Fe-hér akác asszonykórus, a citerá-sok, a férfikar, a zsitvabesenyői ci-terások és a Tallós énekkar, vala-mint a kürti Bokréta vegyes ének-

kar. Természetesen a többi ven-dég is vidáman szórakozott, aho-gyan az egy bálon illik. A zenét a Galaxia duó biztosította.

A zsitvabesenyői énekkar tagjai minden évben külön vidám mű-

sorral is bemutatkoznak a batyu-bálon. Ebben az évben egy nyári dalt adtak elő humoros formában. Ezután a bál tovább folytatódott tánccal, énekkel, tombolahúzással egészen hajnalig. -hu-

A Csemadok Helyi Alapszervezetének batyubálja

Jó hangulat hajnalig

xxxxxxxx

A Csemadok egy eurót kér tagjaitól a magyar elsősök támogatására

� Ittas ember megy haza a kocs-mából, de megbotlik, és hatalmasat esik a járdán.Egy járókelő megszólítja.– Látja, nem kellett volna annyit inni!– A fenét! Menni nem kellett volna!

Szeptember 28-án, Észak-Ko-máromban írta alá hat város pol-gármestere azt az egyezményt, amely alapján az Ister Granum Eurorégióhoz hasonlóan egy má-sik európai térség alakulna meg. A Komárom környéki települé-sek Pons Danubii néven szándé-

koznak létrehozni egy olyan tár-sulást, amely közös célokat fogal-maz meg a térség fejlődése érde-kében.

A polgármesterek által alá-írt egyezmény általános célja az egyezmény által létrejött csopor-tosulás tagjai közötti együttmű-

ködés. A csoportosulást a Magyar Köztársaság és a Szlovák Köztár-saság területén elhelyezkedő ma-gyar és szlovák városok - neve-zetesen Tata, a két Komárom, Kisbér, Ógyalla és Gúta - önkor-mányzatai hozzák létre, határo-zatlan időre. A hat alapító tagon

kívül még Oroszlány és Érsekúj-vár tagsága van napirenden, de a későbbiekben szabadon bővül-het a csoport.

Ezzel kapcsolatosan Horváth Árpád gútai és Bastrnák Tibor észak-komáromi polgármester is elmondta, hogy elképzeléseik sze-rint nem egy felduzzasztott, nagy létszámú szervezet akarnak lét-rehozni, amely nehézkesen mo-zog, hanem inkább egy hatékony, kisebb taglétszámú társulásban gondolkodnak. Senkit nem szán-dékoznak kirekeszteni, azonban fölöslegesen nagyra nem óhajtják duzzasztani a társulást.

A csoportosulás jogi személyi-ség – célja az Európai Unió társfi-nanszírozásában, területi együtt-működésben megvalósuló prog-ramok végrehajtása a meghatá-rozott települések közigazgatási határain belül. A csoportosulása jövőben a gazdasági és a társa-dalmi kohéziót hivatott elősegí-teni, megerősíteni. Az összefogás magyarul a Korlátolt Felelősségű Európai Területi Együttműködé-si Csoportosulás, rövidítve pedig a Pons Danubii Korlátolt Felelős-ségű Csoportosulás nevet kapta.

Zatykó János, Dél-Komárom polgármestere elmondta, a társu-lás nagy előnye, hogy közvetlen az uniós intézményekhez pályázhat, ezzel kihagyhatják az állami köz-vetítő szerepét. Mindamellett azt is fontosnak tartja, hogy a társulás nem csupán pályázati kiírásokban gondolkodhat, hanem saját ötle-teket is megfogalmazhat, amihez aztán uniós forrásokat próbálhat meg lehívni. Ocskay Gyula, aki már az Ister Granum Eurórégió tevékenységében is segítkezett, arról számolt be, hogy a mosta-ni aláírásnak 2007. novemberé-ig nyúlnak vissza a gyökerei. Ak-kor Tata városa, Michl József ta-tai polgármester kezdeményezé-sére az Ister Granumhoz szeretett volna csatlakozni, de ő inkább egy újabb társulás kialakítását kezde-ményezte, mivel Tata már föld-rajzilag kiesik az esztergomi köz-pontú régióból. Így indult útjára a tatai polgármester kezdeménye-zésére ez az összefogás, amelyeta térség községei örömmel fogad-tak. -ireg-

Hat város új eurorégiót hozott létre a Duna menténAz együttműködéstől gazdasági eredményeket is remélnek

HÍRNÖK3

Ebben az évben immár 13. al-kalommal került megszervezés-re az önkéntes véradók bálja. A rendezvény nyitótáncát a Szem-erényi Károly Magyar Alapis-kola 8. és 9. osztályosai mutat-ták be, mégpedig a Palotást. El-sőként Miček Hilda az est mű-sorvezetője köszöntötte a jelen-lévőket, külön üdvözölve közsé-günk polgármesterét és RNDr. Daniela Mészárosovát, az Érsek-újvári transzfúziós állomás ki-rendeltségének vezetőjét. A bál legünnepélyesebb része a Jánsky érdemérmek átadása a 10-, 20- és 40-szeres önkéntes véradók-nak. Idén a létszámuk ismét elis-merésreméltó. Bronz érdemér-met kapott: Drenina János, Ma-jor Dárius, Markovič Martina, Ölveczky Monika, Záhumensky Magdolna és Ludas Péter. Bronz érdemérem illeti még rajtuk kí-vül Czimmermann Róbertet és Fazekas Anetát is. Ök azonban nem voltak jelen. A Jánsky érdem-érem ezüst fokozatával büszkél-kedhet 20-szoros véradásért: Ba-logh Mária, Bugyík József, Geró István, Szikora István és Jaššo Pé-ter. Utolsóként a megérdemelt

arany Jánsky érdemérmet Kol-lár Ferenc vette át. De 40-sze-res véradó még Patrik Hudec is. Az önkéntes véradóknak köszöne-tet mondott Mészárosová doktor-

nő is, és örömét fejezte ki afelett, hogy Tardoskedden ennyi önkén-tes véradó van. A polgármester úr az önkormányzat nevében kö-szönte meg a véradóknak nemes cselekedetüket. Ezenkívül Geró Margitnak is megköszönte a mun-káját, hiszen nélküle nem működ-ne ilyen szinten a tardoskeddi véradás. Az ünnepélyes pohárkö-

szöntő után kezdetét vette a zene, amelyet a pozbai Dancing Music Factory szolgáltatott. Először mu-tatkoztak be Tardoskedden. A bá-lon bemutatták tánctudásukat

a J. A. Komenský Alaiskola tanu-lói Mészáros Linda és Máté Ta-más is, akik az egyik érsekújvári táncstúdió versenytáncosai. Stan-dard és latin-amerikai táncokat adtak elő. A tombolahúzás sokak-nak okozott szerencsés és kelle-mes perceket, hiszen nyerni jó. A szervezők mindenkinek köszö-nik a segítséget. -bal-

Az önkéntes véradók táncmulatsága

Poh

HÍRNÖK 2

Klapka rockmusical felvidéki ősbemutató!

November 8-án a felvidéki Galánta Művelődési Központ-jában tartották meg Másik Le-hel és Vizeli Csaba Klapka cí-mű musicaljének felvidéki ős-bemutatóját.

A Klapka című musical a nagy sikerű nyári szabadtéri ősbemuta-tó, és az októberi ácsi „kőszínházi” premier után novemberben már a Felvidékre is eljutott. A CSE-

MADOK és az MKP helyi szer-vezetének meghívására a Galántai Városi Művelődési Központban vendégszerepelt a Magyarock Dalszínház társulata.

A Takács Tibor Klapka kato-nái című kiváló regényén alapuló produkció több környékbeli né-ző szerint is Komárom és a Csal-lóköz saját darabja. Az itt más-fél századdal ezelőtt élt emberek hős küzdelméről, hazaszeretet-ükről szól. Éppen ezért fogadta a stáb nagy örömmel a meghívást, mely reményeik szerint egy több állomásból álló felvidéki előadás-sorozat kezdete lehet.

A darabban különleges drá-mai helyzet alakul ki az 1848-49-es szabadságharc utolsó két hó-napjának bemutatásán keresztül. A komáromi vár kapitányának, Klapka tábornoknak a haditanács tagjai, és Haynau merénylői mel-lett a saját lelkiismeretével is meg kell küzdenie, amikor az utolsó csepp vérig tartó harc és a tárgya-lások között kell döntenie. Szabad e feláldozni az embereit, vagy az ő feladata a nemzet továbbélő re-ményének biztosítása. Tevékeny-sége, s a komáromi várvédők hősi-es kitartása, mellyel egyedüliként bírtak engedményeket kicsikarni a császáraikkal szemben, ma már

a magyar történelem egy dicső-séges fejezete, melynek köszön-hetően Klapka György a legna-gyobb magyar hadvezérek sorába emelkedett.

A musical szereposztása alap-vetően megegyezik az eddigi elő-adásokéval. Klapka György sze-repében ismételten Földes Ta-más, az Operett Színház művé-sze lépett közönség elé, ellenfe-le Haynau pedig az elnyűhetetlen

Makrai Pál volt. De rajtuk kívül a Magyarock Dalszínház társula-tát erősítette Bodnár Vivien és a csodálatos hangú Gerdesits Fe-renc, és a nagyon lelkes oroszlányi FLAME Musical Együttes társu-lata is. -hír-

2008. július 8-án a Lucerna Polgári Társulás az Érsekújvári Regionális Művelődési Központ-tal karöltve reprezentatív kiállítást nyitott Érsekújvárban a központ kiállító termeiben „Bemutatjuk Tardoskeddet“ címmel, amelyen községünket 27 személy képvisel-te képzőművészeti és kézműves

alkotásokkal.A rendezvény megnyitóján

Ing. Buda Ferenc, a Lucerna P.T. elnöke köszöntötte a jelenlévő-

ket, majd PhDr. Marta Šimo-Svrčeková a művelődési központ igazgatónője mondott beszédet, és végül megnyitotta a kiállítást.

A tárlaton akadémiai végzett-ségű képzőművészek Kosziba Klaudia, Vanek Angelika, Vanek Marek, Árendáš Milan, Nothart Alena, Matús Gábor és Noskaj Roman mellett, akik művészi tu-dásukat már nem egy önálló ki-állításon is bemutatták, amatőr

kézműves tehetségeink is bemu-tatkoztak, többek között Fekete Irén, Sánta Mária, Ivanics Ervin, Buják Vince, Tanka Árpád, Pavúk Éva, Csányi Mária és Marincsics Igor. De büszkék lehetünk a fiata-lokra is: Schnierer Miriamra, Sza-bó Tamásra, Vanya Dánielre, ifj. Matús Gáborra, Balogh György-

re, Czanik Krisztiánra és Szabó Viktóriára. Tehetséges alkotóink-nak köszönhetően festmények, grafikák, fafaragások, fényképek,

kézimunkák, intarziák, csipkézett hímes tojások, üvegfúvó techni-kával készített tárgyakat lehetett megtekinteni a kiállítás során.

Az érdeklődőknek augusztus végéig volt lehetőségük arra, hogy megnézzék az alkotásokat. Örü-lünk, hogy Tardoskedd Érsekúj-várban is bemutatkozhatott, s a lá-togatók megismerhették, milyen sok sokoldalú és tehetséges lako-sunk van. -kis-

Tardoskeddi képzőművészek és

kézművesek kiállítása Érsekújvárban

Bemutatjuk Tardoskeddet

Poh

Poh

Radnóti est Párkányban

A Párkány és Vidéke Kulturális Társulás Balassi Klubja, Radnóti Miklós, a nagy költő, születésének századik évfordulója alkalmából Bálint András: Radnóti című köl-tői estet rendezett a párkányi Vá-rosi művelődési házban.

„Valahányszor költői estet készí-tettem, mindig kicsit magamról is beszéltem. Most Radnóti költészeté-ben azt keresem, ami az ő magyar-ságtudatáról, zsidóságáról és kato-licizmusáról szól. Az est folyamán Radnóti versek, naplórészletek, le-velek, korabeli újságcikkek, törvé-nyek szövegei hangzzottak el, de el-mondtam néhány saját történetet is. A közönséggel egy térben vagyunk, együtt gondolkodunk” -- mesélt az előadásról Bálint András. -htv-

AZ ÉRSEKÚJVÁRI JÁRÁS LAKÓINAK ÚJSÁGJA VÁSÁROLJA TERMÉKEINKET !

6. évfolyam � 11. szám � 2009 november � ára 0,33 € (9,94 Sk)

TERJESZTVE A ZSITVAKÖZ, NYITRAVIDÉK ÉS A DUNATÁJI RÉGIÓKBAN

HÍRNÖKHÍRNÖK

KÉRJE A HÍRNÖK-CHÝRNIK ÚJSÁGOT!Tisztelt olvasóink és külső munkatársaink! Mivel lapunk terjesztése és árusítása az újságá-

rusoknál akadozik, kérjük Önöket, szólítsák meg közvetlenül az árusokat, és kérjék a járá-

si lapot. És ne felejtsenek el bennünket informálni ezzel kapcsolatban a tapasztalataikról.

Az Önök járási lapja! Köszönjük!

EZ AZ ÖN LAPJA!

MÁR A MAI MÁR A MAI NAPTÓL!NAPTÓL!

Már a mai naptól közvetlenül hirdethetnek

szerkesztőségünk székhelyén a Várday utca

21 alatt ( a volt Váhostav épülete) a földszin-

ten (PC-KOCKA). Fordulhatnak hozzánk hir-

detés, apróhirdetés feladásával, de a reklám

és propagáció minden formáját megjelente-

tjük. Surányban is felveszünk hirdetéseket

a Triangel székhelyén (Vachulíkovánál). Lá-

togassanak el hozzánk, és a Hírnök-Chýrnik

járási lapunk hasábjain tegyék láthatóvá ma-

gukat és cégüket! (szerkesztőség)

LAPTERJESZTŐKET, ÁRUSÍTÓKAT KERESÜNK!SZERETNE PÉNZT KERESNI?

Annak ellenére, hogy járási lapunk a Hírnök-Chýrnik az újságos standokon is megtalálható, munkatársakat

keresünk a terjesztésére munkaszerződés alapján. Ha érdeklődne a lapterjesztői-értékesítői munka iránt,

jelentkezzen a következő telefonszámon: 0907905537, vagy jöjjön el személyesen a Várday utca 21 szám

alatt található szerkesztőségbe (a volt Váhostav épülete), a földszinten Sofka úrnál informálódhat. -szerk.- Köszönjük a segítségüket.

(szerkesztőség)

Lapunkat támogatjaa Szlovák kulturális

minisztérium a „nemzeti kissebség

kultúrája – 2009“ programjával.

HIRDESSEN NÁLUNK!

Használja ki lapunkat termékei vagy szolgáltattásai

reklámozására !

Jótékonysági koncert Érsekújvárott

Tombol a H1N1

November 5-én az érsekújvá-ri kultúrházban nagy sikerű jóté-konysági koncertet rendezett az MKP helyi szervezete. A befo-lyó pénzösszeget a helyi Czuczor Gergely Alapiskola vehette át. A rendezvényen részt vettek az Érsekújvári járás az MKP-s me-gyei jelöltjei, többen az MKP ve-zetőségéből és parlamenti frakci-ójából, köztük Csáky Pál elnök, Farkas Iván OT-elnök, Szigeti László oktatási alelnök és kam-pányfőnök, Juhász György parla-menti képviselő. Ott volt Érsekúj-vár polgármestere, Pischinger Gé-za és Novák Mónika, az alapisko-la igazgatónője is, aki megköszön-te az iskolának gyűjtött adományt az adakozóknak és az MKP helyi szervezetének, és annak elnöké-nek, Peczár Károlynak. -bu-

Nálunk egyelőre továbbra sin-csen járvány, de a szomszédos Uk-rajnában már tombol. Bár többen „rejtélyes” vírust emlegettek, az országos tiszti főorvos szerint 90 százalékos biztonsággal állítható, hogy az új típusú influenzáról van szó. És amíg nálunk eddig még majd senkinek sem adatták be az oltást, a vakcina a keleti szomszé-dunknál hiánycikk. Úgy tűnik vi-szont, hiába vennének az ukránok külföldön a vakcinából, mivel nem uniós tagok, a receptjeiket sem válthatják máshol. -hir-

Szlovákiában egyelőre nincs H1N1 elleni oltóanyag, így meg-indult a gyógyszerturizmus Ma-gyarországra, számol be a Duna TV Híradója. Dél-Komáromban állítólag már több patikában is adtak el új influenza elleni oltást szlovák állampolgároknak. A po-zsonyi egészségügyi minisztéri-um szerint ez ellenkezik minden szabállyal. „Tegnap volt itt egy szlovákiai doktornő és ő vitt ol-tóanyagot“ – meséli Sáfránné Da-la Anna komáromi gyógyszerész. A gyógyszertárban két napja kap-ták meg az első H1N1 elleni vak-cinákat. A készlet gyorsan el is fo-gyott, de nem csak Magyarország-ról vásároltak.

„Az oltóanyagot tegnap délben kaptuk először, és 4 órára elfo-gyott mind a húsz. A húszból há-rom, vagy négy ment szlovák re-ceptre“ – tette hozzá. Azaz Szlo-vákiában a saját háziorvosukkal

íratják fel a szert, és a recepttel át-jönnek a hídon Magyarországra. Szlovákiában egyelőre nincs vé-dőoltás, pedig lenne rá igény.

„Nagyon szívesen beoltatnám magam a vírus ellen. Magyaror-szágról beszerezni oltószert, nem tudom, jó megoldás-e“ – tanako-dott a riportban megszólaltatott Kovács Péter. A szlovák egészség-ügyi minisztérium szerint azon-ban törvényellenes az országban nem regisztrált gyógyszert felírni és külföldön megvásárolni.

„Olyan vakcináról van szó, amit

csak Magyarországon regisztrál-tak. Ha szlovák állampolgár ilyen vakcinát kért, azt biztosan nem írhatja ki neki szlovákiai orvos, ez ugyanis jogellenes lenne. Tör-vényesen tehát nem szerezhető be egy szlovák állampolgár szá-mára a csak Magyarországon re-gisztrált vakcina“ – hangoztatta Marta Čižmáriková minisztériu-mi szóvivő. Szlovákiában jelen-leg 180 H1N1 vírussal fertőzött beteg van. Oltóanyagot a szlovák gyógyszertárak legkorábban janu-árban kaphatnak. -hír-

Megindult a gyógyszerturizmus Szlovákiából Magyarországra

Igen, da, ja - házasságkötés kisebbségi nyelven

Az anyanyelvükön mondhat-ják ki a jövőben a boldogító igent a szlovákiai magyarok, ruszinok és németek. A házasságkötési ce-remónia lebonyolítását kisebbsé-gi nyelven az államnyelvtörvény engedélyezni fogja - írta a Prav-da című független pozsonyi na-pilap csütörtökön. „A kormány-rendelet tartalmazni fogja a meg-felelő rész értelmezését, amely-ből világos lesz, hogy házasságot a nemzeti kisebbségek nyelvén is lehet kötni anélkül, hogy az el-hangzottakat le kellene fordítani (szlovákra)” - nyilatkozott Marek Maďarič, szlovák kulturális mi-niszter a lapnak. Pártbeli kollégá-ja Vladimír Maňka korábban azt állította: a házasságkötés nem ma-

gánakció, hanem nyilvános ese-mény, ezért azt szlovák nyelven kell megtartani.

A Pravda úgy tudja: a hétolda-las nyelvtörvényhez egy ötolda-las kormányrendeletet csatol-nak majd, amelyet a miniszter a jövő héten hoz nyilvánosságra. A Magyar Koalíció Pártját (MKP) Maďarič nem vonta be a doku-mentum kidolgozásába. „Ha va-lódi demokráciában élnénk, a mi-niszter a szabadon és demokrati-kusan megválasztott partnerekkel tárgyalna. A magyarokat csak mi képviseljük. Ha egy Maďaričnak nincs fogalma a demokráciáról, akkor az veszélyezteti a dokumen-tum legitimitását” - jelentette ki Csáky Pál, az MKP elnöke. -ku-