Ínske tajomstvÁ pevnÉho zdraviavyziva5elementov.eu/wp-content/uploads/2014/02/cinske... · 2014....

ÍNSKE TAJOMSTVÁ PEVNÉHO ZDRAVIA

napísala

Mgr. So a MILOVÁ

©2014 So a Milová, www.vyziva5elementov.eu

http://www.vyziva5elementov.eu/

Mgr. So a MILOVÁ Cisárske tajomstvá pevného zdravia

www.vyziva5elementov.eu 2

OBSAH

Úvod .................................................................................................................................................................................................................................... 4

1. DVERE DO TAJOV PRIRODZENÝCH SÚVISLOSTÍ ÍNSKEJ TRADI NEJ MEDICÍNY .............................................................................................................. 5

2. ROZDIEL MEDZI ÍNSKOU A ZÁPADNOU DIETETIKOU .................................................................................................................................................... 7

2.1 Jin a jang v nás ...................................................................................................................................................................................................... 8

2.2 o znamená o?.................................................................................................................................................................................................... 9

3. TRÁVIACI PROCES ....................................................................................................................................................................................................... 12

3.1 Tri ohrieva e (San Jiao) ....................................................................................................................................................................................... 12

3.2 Žalúdok ............................................................................................................................................................................................................... 12

3.4 Hrubé revo ........................................................................................................................................................................................................ 13

3.4 Tenké revo ........................................................................................................................................................................................................ 13

3.5 Slezina ................................................................................................................................................................................................................ 13

3.6 Tráviaci proces .................................................................................................................................................................................................... 13

4. VARENÁ ALEBO NEVARENÁ STRAVA ........................................................................................................................................................................... 14

4.1 Chladené a studené potraviny a nápoje .............................................................................................................................................................. 14

4.2 Vlhkos a hlieny .................................................................................................................................................................................................. 14



4.3 Teplota po spálení .............................................................................................................................................................................................. 15

5. PÄ CHUTÍ .................................................................................................................................................................................................................. 16

5.1 Kyslá s ahuje ....................................................................................................................................................................................................... 16

5.2 Horká vysušuje ................................................................................................................................................................................................... 16

5.3 Sladká harmonizuje............................................................................................................................................................................................. 17

5.4 Ostrá rozpty uje .................................................................................................................................................................................................. 17

5.5 Slaná zmäk uje ................................................................................................................................................................................................... 18

5.6 Tropizmus ........................................................................................................................................................................................................... 18

Vz ahy piatich orgánov a piatich chutí ............................................................................................................................................................................ 19

6. PÄ ENERGIÍ ............................................................................................................................................................................................................... 20

6.1 Potraviny zoradené pod a energií ....................................................................................................................................................................... 21

7. POHYB POTRAVÍN....................................................................................................................................................................................................... 22

7.1 Potraviny pod a štyroch ro ných období pod a ich kombinácií energie a chuti .................................................................................................... 24

7.2 Zásady zdravej stravy pod a T M ........................................................................................................................................................................ 25

8 ZÁVER ........................................................................................................................................................................................................................ 26



Úvod

Žijeme v dobe, kedy nám populárne média každých pár mesiacov ponúkajú a vychva ujú nejakú novú diétu. ínskadietetická terapia je založená na troch tisíckach rokov zdokumentovaných, neprerušených a stále sa vyvíjajúcichskúseností. Myslím si, že zdravý rozum, s ktorým ínska medicína pristupuje ku zdravému stravovaniu, dáva rovnaký alebodokonca vä ší zmysel než oko vek, o je k dispozícii v dnešnej dobe. Na základe klinickej praxe si myslím, že sedemdesiatpercent všetkých chronických neprenosných chorôb je dôsledkom nesprávneho stravovania a nevhodného spôsobu života.

Prehlásenie

Tento eBook je vzdelávaco – informa ným produktom. Dostali ste ho ako bonus, pretože ste lenom klubu Výživa piatichelementov. Akéko vek šírenie, alebo poskytovanie tretím osobám bez súhlasu autorky je zakázané. akujem za pochopeniea rešpektovanie tejto informácie. Stiahnutím tohto materiálu rozumieme to, že akéko vek používanie informácií z tohtomateriálu úspechy i neúspechy z toho plynúce, sú iba vo vašich rukách a autorka za ne nenesie žiadnu zodpovednos .



1.DVERE DO TAJOV PRIRODZENÝCH SÚVISLOSTÍ ÍNSKEJ TRADI NEJMEDICÍNY

Jedným z dôvodov, pre o sa zaobera a študova ínsku dietetickú terapiu, je jej dlhá zaznamenaná história. V roku 200pred n. l. bolo napísané dielo, ktoré sa stalo základným spisom ínskej medicínskej teórie, Huang Di Nie Jing ( Vnútornákniha Žltého cisára) . Toto dvoj zväzkové dielo sa zaoberá predovšetkým jinom–jangom, piatimi elementmi, qi ( chi)a krvou, teóriou dvanástich dráh a jej aplikáciou na akupunktúru a moxovanie. Obsahuje tiež ve ké množstvo ráda odporú aní, a samozrejme zásady zdravého stravovania. Napríklad v diele Su Wen (Jednoduché otázky), v kapitoleo vz ahoch medzi piatimi orgánmi a ro nými obdobiami sa píše: „Lie ivá sú podávanék potlá aniu škodlivín, ale obilie sa využíva k výžive tela, aj ovocie, mäso a zelenina napomáhajútomuto ú elu – všetkých pä chutí spolo ne pôsobí, aby dali qi a esenciu.“ o to znamená prenašu sú asnos ? Obilniny by mali by hlavnou zložkou stravy, naproti tomu mäso, zeleninaa ovocie by sa mali jes na doplnenie a na podporu tohto základu. Inak povedané, lovek nemôžeži iba z chleba. V tomto diele boli aj stanovené zásady medzi piatimi chu ami, obilninami,ovocím, zeleninou a druhmi mäsa, a medzi piatimi orgánmi a piatimi elementmi. Preto vieme, žesladká chu má špecifický vz ah k slezine, kyslé potraviny k pe eni, slané vstupujú do obli iek,ostrá (štip avá, pikantná)ovplyv ujú p úca a horké má mimoriadny vplyv na srdce.

Na konci dynastie Han 220 n. l. vzniklo alšie dielo, ktoré sa stalo pilierom ínskejmedicínskej teórie a praxi. Bola to kniha Shan Han Lun/Jin Kui Yao Lue ( Rozprava o zranení chladom/Recepty zo zlatejskrinky) od Zhang Zhong Jinga. Toto dielo je považované za prvý ínsky predpis liekov. Zhang Zhong vo svojej knihekombinoval lie ivé byliny (cao yao) s bežnými potravinami. Medzi bežné potraviny patria napríklad zázvor, škorica, cesnak,cibu a, ervená at a, sladká fazu a, slzovka, ryža všetky druhy, med, ocot, alkohol, vaje ný ž tok, jah acie mäso a alšie.Dnes, aj po troch tisíckach rokov sa hovorí: „Medicína a strava vychádzajú z toho istého zdroja.“ To znamená, že neexistuje



žiadna ostrá hranica medzi lie ivýmiprostriedkami a potravinami, každápotravina nejako pôsobí na zdravie.V knihe Bao Pu Zi Nie Bian (Pao Pchu-ziove vnútorné spisy) je rada:„Neprehá ajte pri jedle žiadnu z piatichchutí, pretože príliš ve a kyslej poškodzujeslezinu, príliš mnoho horkej poškodzujep úca, príliš mnoho ostrej poškodzujepe e , príliš mnoho slanej poškodzuje srdce a príliš mnoho sladkej poškodzuje obli ky.“ V období Juhu a Severu (420 – 589n.l.) Tao Hong-jing napísal svoje slávne dielo Shen Nong Cao Jing ( Klasická matéria medika Božského po nohospodára).Táto kniha obsahuje 365 lie ivých substancií – rastlinných, živo íšnych a minerálnych. Každá z týchto substancií jepopísaná a prináleží k niektorej z piatich chutí a štyroch pováh. Štyri povahy, to sú štyri tepelné charakteristiky potravín, toznamená ochladzujúca, osviežujúca, zahrievajúca a horúca. Existuje aj piata neutrálna. Ke dnes lekár hovorí o ú inkupotravín na nejakú osobu, berie do úvahy povahu iže teplotné pôsobenie danej potraviny. Dynastia Tang (618 -907 n.l.)a ve ký Sun Si-miao. Sun vo svojom diele Qian Jin Yao Fang ( Predpisy za tisíc zlatých) kategorizoval dietetické vlastnostia použitie potravín, rýb, hmyzu a alších živo íchov. Autor hovorí o vyvažovaní piatich chutí a všeobecných zásadvyvažovania stravy. Skuto nos , že sa dožil 100 rokov, poukazuje na to, že praktikoval to, o kázal. Za ním nasledovali alšiediela o výžive dokonca diela zaoberajúce sa výživou v období geriatrie.Existuje ve a podrobných u ebníc ínskej dietetiky, ve a menších špecializovaných knižiek o ajovej terapii, lie ivýchvínach, tinktúrach, lie ivých kašiach a dokonca octových vají ok. Pokia ide o ínsku dietetickú terapiu, máme k dispozíciipomerne rozsiahlu hlbokú štúdiu vyskúšanú a overenú praxou. ína je obrovská zem, kde je ve a etnických skupín (alebogenofondov) ve a rôznych geografických klimatických zón. Bolo preukázané, že ínska dietetická terapia ú inkuje aj vove mi diverzifikovanej skupine obyvate stva, od prímorskej oblasti až po vrcholky Himalájí, od chladnej tundry na severe ažpo tropické oblasti Hainanu na juhu, od vlhkého pobrežia ínskeho mora až k púš am ínskeho Turkestanu. Základné



princípy tritisíc rokov starého ínskeho systému dietetickej terapie sú s miernymi úpravami pod a individuálnych potriebpoužite né pre vä šinu udí na vä šine miest našej Zemi.

2.ROZDIEL MEDZI ÍNSKOU A ZÁPADNOU DIETETIKOU

Moderná západná strava, ktorú považujeme za samozrejmos , je z vä šej astiproduktom doby po druhej svetovej vojne a pokrokom v technológiách a doprave. Až dodruhej svetovej vojny neexistovali masovo dostupné možnosti chladeniaa medzinárodnej dopravy, ktorá umožnila každému kúpi si v ktoromko vek ro nomobdobí dva litre pomaran ovej š avy alebo ma doma v mrazni ke 1 kg zmrzliny ijogurtu. K tomu ešte isto ú elová reklama nasadila u om do hlavy ve a mylnýchpredstáv o „zdravom“ stravovaní a „zdravosti“ potravín. Moderná západná strava to jelen experiment, ktorý už viac menej kon í, lebo stále viac udí, rovnako ako vládnych

agentúr, dochádza k záveru, že ve ká as toho o považujeme za normálnu stravu, je v skuto nosti nezdravé. Rovnako akofaj enie nie je zdraviu prospešné, za íname chápa , že príliš ve a cukru, tuku, olejov a živo íšnych proteínov zdraviuneprospieva a nevedie k dlhovekosti.

Existujú dva základné rozdiely medzi ínskou a západnou dietetikou.

1. Predovšetkým sa západná dietetika chápe ako diéta, ktorej cie om je výživa populácie a rôzne diéty ako nástroje nazníženie hmotnosti. ínska dietetika slúži k uchovanie zdravia v kombinácii s dlhovekos ou, slúži ako lie ba primnohých chorobách a zdravotných problémoch.



2. Druhý rozdiel je ten, že v západnom vnímaní sa na potraviny pozerá len z h adiska proteínov, vitamínov, stopovýchprvkov, kalórií, uh ohydrátov a podielu iných živých látok. V ínskej dietetike hodnotíme potraviny z h adiska ichchutí, energie, pohybu, všeobecných vlastností a ú inku na organizmus. Najdôležitejšie aspekty ínskej dietetiky,pokia ide o hodnotenie potravín sú tieto: pä chutí potravín, pä energií potravín, smer pohybu potravín,všeobecné vlastnosti a ú inky potravín na organizmus.

Ako to vyzerá v praxi? Ke cítim chlad na tele a na nohách zjem prirodzene nie o o ma zahreje; ak mi je horúco, chcemnie o o ma schladí. Zahreje ma zázvor pretože má teplú energiu; fazu ky mungo ma schladia, pretože majú energiuchladnú.

2.1 Jin a jang v nás

,,Jednota plodí dvojicu...“

(Tao-te- ing)Pôvodný význam ínskeho ideogramu pre Jin je „odvrátená strana kopca“. Predstavuje tedatemnotu a ne innos a je spojená s vlastnos ami ako poddajnos , mäkkos a stla ite nos .Pre jin sú typické pohyby smerom dole a do vnútra. Symbolizuje ho žena, voda a Zem. Jangje oproti tomu „slne ná strana kopca“. Prestavuje preto svetlo a aktivitu, býva spojenás pevnos ou, tvrdos ou a rozpínaním, prirodzene pohybom smerom hore a von a hlavne hosymbolizuje muž, ohe , a nebesá. Jin a jang sú na sebe vzájomne závislé sily nemennéhonáboja, ktoré spolu nepretržite reagujú. Aj ke majú úplne opa nú polaritu, každá v sebeobsahuje zárodok tej druhej, ako to poznáme z ich kruhového stvárnenia. Kruh ako taký tupredstavuje „Prvopo iatok bytia“, polovica jin a polovica jang , pri om v každom z nich jeobsiahnutý zárodok toho druhého. Línia medzi nimi má esovité zakrivenie a znamená, že



hranice medzi týmito dvoma nie sú nikdy pevné. Pokia ide o ro né obdobie, chladná jese a mrazivá zima patria k jinu,zatia o teplá jar a horúce leto prináležia k jangu. S podobným dopl ovaním by sme mohli pokra ova donekone na.

Pokia ide o udské telo, jin ovplyv uje vnútorné pochody, dolnú a prednú as tela. To platí aj pre celok ako taký ajpre jednotlivé vnútorné orgány. Jin ovplyv uje krv, š avy, substancie a na telesnej úrovni pokojný spánok, dobré nervya schopnos uvo ni sa. Na psychickej úrovni je jin zodpovedný za zdržanlivos , trpezlivos , výdrž, pokoj. Schopnosempatie, nežnos a výdrž v sexuálnej oblasti sú dobrým znakom silného jinu. Jin má za úlohu ochladzova organizmus,zvlh ova a vyživova . Jang pre zmenu ovláda vonkajší povrch a horné a zadné partie tela. Jang je životná sila. Ke mámejangu dostatok, sme silní a dynamickí. Máme silnú imunitu. Naše trávenie sa stará o výživu z potravy. Na psychickej úrovnipredstavuje koncentráciu, silnú vô u a motiváciu, rados , nádej a odvahu. Qi a teplo sú tiež jangové initele, ktoré sastarajú o udržiavanie životných procesov v našom tele. V sexuálnej oblasti je jang zodpovedný za libido a potenciu. Akospozna i som jin alebo jang? Obvykle príznaky „prevahy jangu“ zahr ujú za ervenanú pokožku, zvýšenú teplotu,vyprahnutos , prílišnú aktivitu, zápchu a zrýchlený tep. „Prebytok jinu“ sa prejaví bledou tvárou a pomalým tepom.Nezáujmom o život, sklesnutos ou, smútkom, a uzimením.

2.2 o znamená o?

Skôr než sa ponoríme do jednotlivých elementov, je nutné si poveda nie o o termínochínskej medicíny a dietetiky, ktoré nám pomôžu v alšej ceste za zdravím. ínske termíny

budeme používa preto, že jednoducho vyjadrujú pochody a veci v udskom tele. Sú tozaužívané pojmy a predstavy o živote a smrti. Pokia si ujasníme tradi né ínske koncepty,budú nám jednotlivé odporú ania pripada zrozumite né.

Qi ( ítaj chi) – pokia by sme mali vyjadri podstatu ínskej medicíny jediným slovom,nenájdeme vhodnejšie ako slovo „Qi“. Qi je primárna substancia vesmíru, bytia ako takého,



vo všetkých jej podobách. Bez pochopenia tejto definície v celom jej rozsahu len ažko vieme pochopi celistvos výkladuteórie ínskej medicíny. Qi - vä šinou sa prekladá ako energia alebo životná sila. Je to hnacia sila všetkého pohybua premeny vo svete aj v našom tele. Akýko vek metabolický proces, ktorý sa odohráva v našom tele, každý pohyb, každýpocit a každá myšlienka sú vytvárané pohybom qi a sú asne sú jeho vyjadrením. V okamihu po atia dostávame qi odsvojich rodi ov. Práve táto sila je hnacím motorom nášho rastu a premeny v materinskom lone. Taktiež nám umož ujeprvý nádych. Ako náhle za íname dýcha a jes , vytvárame si novú qi – osnovná qi. Ke vstúpi do nášho žalúdku potrava,slezina (myslí sa ínsky koncept sleziny) premení najjemnejšiu esenciu potravy, a tú pošle k p úcam. Ke sa nadýchneme,p úca vdychujú najjemnejšiu esenciu vzduchu, a tá sa spojí s esenciou potravy a spolo ne vytvára qi. Táto qi ide dosrdie ka, tam sa zafarbí na erveno a je posielaná do celého tela a umož uje jeho rast, aktivitu a obnovu. Funkcie qi: -funkcia hnacej sily, zatep ovacia, ochranná, zadržiavacia, transforma ná a vyživovacia funkcia.

Krv – xue – ( ítaj sue). V ínskej medicíne má úplne iný význam ako v západnej. Pod pojmom krv si predstavíme lenjednu z foriem energie qi, ktorá je sú asne hustá a materiálna. Krv je s energiou qi neoddelite ne spätá. Energia qi prinášaživot pomocou krvi. Bez qi by bola krv iba tekutina. Funkcie krvi: vyživovacia a zavlažovacia, substrát psychiky.

Jang – jedna zo základných protichodných síl, ktoré riadia vesmír. Prejavuje sa ako tvar, svetlo, hluk, teplo, aktivita,rodenie, funk ná aktivita tela a teplo vznikajúce pri látkovej výmene. Jang je tiež ohe , sucho, rast, rozširovanie, plnosa náhly akútny stav. Pri ubúdaní Jangu pribúda Jin. Pri nedostatku jangu vzniká chlad a vlhko.

Jin- Druhá z dvoch protichodných síl, ktoré riadia vesmír. Prejavuje sa ako základ, tma, chlad, ne innos , smra predstavuje materiálnu podstatu tela, tj. tkanivo, tekutiny a krv. Jin je tiež mokro, nehybnos , zhoršovanie, s ahovanie sa,stuhnutos , prázdnota a chronický stav. Ke ubúda jinu, pribúda jangu. Pri nedostatku jinu vzniká teplo a sucho.

Esencia – ing – hmotná podstata života každého jedinca. Je najjemnejšou telesnou hmotou, ktorá tvorí základvšetkého tkaniva. Je zásobár ou a nahromadením telesnej qi, jednak zdedenej, získanej, prijímanej z potravy a zo vzduchu.



Schopnos získa a uchova si esenciu chráni loveka pred chorobami a ur uje d žku života. Stav esencie sa dá pozna pod avzh adu kože a podkožia, pod a jazyka, nápaditosti, výkonnosti a tvorivosti.

Dráhy alebo meridiány – tvoria pomyslenú sie prúdiacej qi. Každý vnútorný orgán má svoju dráhu (srdce, tenkérevo, pe e , žl ník, slezina, žalúdok, p úca, hrubé revo, obli ky, mo ový mechúr, trojitý ohrieva a osrde ník). Naviac

existuje predná stredná dráha (dráha po atia) a zadná stredná dráha (vládnuca dráha) a mimoriadne dráhy, ktoré majúvlastne aktívne body. Znalos jednotlivých dráh je nevyhnutná pre akupunktúru.

udské orgány – srdce, pe e , slezina, p úca, obli ky – nejde o orgány ako také, ale v ínskej medicíne hovorímeo orgánových sie ach. Každá z nich má špecifickú intelektuálnu funkciu, každá má svoju nápl práce, svoj typ správaniaa svoju pracovnú koncepciu. Srdce pohá a krv a je sídlom duch Shen vedomia, p úca prijímajú a rozde ujú qi, obli kyuchovávajú životnú esenciu, pe e skladuje krv a riadi rovnomerný pohyb qi, slezina vyrába a rozde uje výživu.

Teplo – je stav, ktorý urých uje innos metabolizmu, rozširuje cievy a oživuje obeh. Ak je teplo neprirodzené, potomspôsobuje zápaly, horú ky a zrých uje pulz. Okrem za ervenania, opuchom a bolestiam je sprevádzané smädom,suchos ou, zápchou, problémom pri mo ení a nervozitou.

Chlad – je stav, kedy sa pokožka a svaly stiahnu, objaví sa husia koža a triaška. Ak sa zmobilizuje obranná jangováenergia v tele, potom vzniká z chladu horú ka.

Vlhkos – je stav, ktorý sprevádza pocit tiaže, opuchy, roztiahnutie hrudníka a brušnej dutiny, hromadenie tekutín,zvä šenie uzlín, bolesti k bov, stuhnutos , vodnatá stolica a tvorba hlienu.

Sucho – je stav, kedy dochádza k narušeniu i strate telesných tekutín vplyvom horú avy, ve ké potenie, dlhotrvajúcehna ky, asté mo enie i strata krvi. Sprevádza ho lámavos nechtov a vlasov, vráskavá pokožka, hnisanie slizníc,podráždené o i, tuhá stolica, nedostatok potu a malé množstvo mo u.

sd



Vietor – je stav, ktorého je podstatou neznášanlivos prievanu a náhlych zmien, tendencia ku k om, labilita,pla livos , asté závrate, s ahovavá boles , chvenie, svrbenie, bolesti hlavy, nepriechodný nos, škrabanie v krkua necitlivos kon atín.

3.TRÁVIACI PROCESV ínskej medicíne sa trávenie rovná rozpty ovaniu istých substancií, ktoré majú by uchované, a kalných substancií, ktorémajú by vylú ené potom, o prešli premenou, transformáciou. Tráviacemu traktu sa hovorí aj (xiao hua dao) alebo cestarozpty ovania a transformácie. V ínskej medicíne je proces trávenia popisovaný ako proces sleziny (pi) a žalúdka (wei).Pod a nasledovného princípu nám bude proces trávenia pripada ve mi jednoduchý.

3.1 Tri ohrieva e (San Jiao)Slezina a žalúdok tvoria jin-jangový pár. Žalúdok patrí k 6 orgánom (liu fu) a je relatívne jangový. Slezina patrí k 5 orgánom(wu zang) a je relatívne jinová. Funkciou žalúdka je prijíma potraviny a tekutiny a obidve „rozloži a vari “. Môžeme si hoprirovna ku kotlu na ohnisku. Všetky fyziologické premeny v ínskej medicíne sú tepelnou transformáciou. Na trup samôžeme pozrie ako na tri ohniská , tri nádoby, ohrieva e. Horný ohrieva obsahuje srdce a p úca, stredný slezinu, žalúdok,pe e , žl ník a tenké revo. Dolný ohrieva zahr uje obli ky, mo ový mechúr, hrubé revo a reproduk né orgány.

3.2 ŽalúdokNachádza sa v strednom ohrieva i. Slezina je oh om tohto ohrieva a, ohe pod kotlom žalúdka, ako destila ný prístroj,ktorý je pripojený k tomuto kotlu. V re i dietetiky to znamená, že potraviny sa varia a rozkladajú na isté (qing) a ne isté(zhuo), ke sa oddelia, úlohou sleziny je predestilova a dopravi smerom hore k p úcam esenciu tekutín a potravín. istáas potravín nazývaná 5 chutí (wu wei) sa stáva základom pre tvorbu qi v p úcach. Tu sa to sa zmieša s energiou (qin qi) zo

vzduchu a toto sa pošle do srdca a ten vyrobí krv, ktorú pošle do žíl. Poslaním istej asti tekutín a potravy sprevádzanéslezinou sa nazýva stúpanie istého (shen qing) a je to teóriou hlavnej funkcie sleziny. Žalúdok potom posiela ne isté asti



alebo kalné k alšej premene do hrubého reva. Toto posielanie ne istých astí a tekutín dole iniciované žalúdkom sanazýva klesanie kalného (yang zhuo). Hovorí sa, že žalúdku sa protiví sucho. Jej funkcia závisí na tvorbe kaše alebo polievkyv kotly.

3.4 Hrubé revoFunkciou reva v ínskej medicíne je reabsorbova istú as ne istej pevnej potraviny. To sa stáva poznatálnym palivompre neskoršie nebo pre obli kový jang alebo ohe brány života. Hrubé revo odvádza ne istú as z tela von formou stolice.

3.4 Tenké revoJeho funkciou je reabsorbova istú as ne istej asti tekutín. Tá sa potom absorbuje na hustejšie telesné tekutiny (ye),ako napríklad mozgovo - miechový mok alebo k bové tekutiny a vyživuje poznatálny jin obli iek. Tenké revo odvádzane istú as do mo ového mechúra.

3.5 SlezinaFunkciou sleziny z poh adu dietetiky je možne zhrnú do dvoch slov pohyb (yun) a premena, transformácia (hua). Hovorísa, že slezina sa bojí vlhkosti. Vzh adom k tomu, že funkcia sleziny je prirovnávaná k ohni pod kotlom, v ktorom sa destilujeesencia z kaše obsiahnutej v žalúdku, rýchlo pochopíme, že príliš ve a vody môže tento ohe uhasi alebo poškodi .

3.6 Tráviaci procesZ uvedeného vyplýva, že najdôležitejšie je vytvori v žalúdku „polievku“ o teplote 38o C. Nesmieme zabúda , že telesnáteplota udského tela je 37oC. Všetko, o podporuje vytvorenie tejto teplej tekutiny – polievky v žalúdku, je dobré pretrávenie a všetko, o bráni, tráviacemu procesu alebo ho narúša, je zlé. To je v zásade pravda aj z poh adu klasickejmedicíny.



4.VARENÁ ALEBO NEVARENÁ STRAVA V ínskej medicíne tvrdíme, že vä šina udí by mala jes varenú stravu. Varenie je pred vstupom trávenia mimo telo,pri om sa potrava stáva lepšie strávite nou. Studené leng a surové sheng jedlo potrebuje ove a viacej energie na to, aby samohlo v žalúdo nom hrnci zmeni na horúcu „polievku“. A pretože k takémuto procesu je treba energiu alebo qi, istý ziskz takejto transformácie je menší. Pokia ale lovek je jedlo aspo v izbovej teplote, spotrebováva pri procese tráveniamenej qi sleziny. istý zisk je vä ší. V ínskej medicíne hovoríme o tom, že zelenina by sa mala len ahko restova a ovociesa môže jes nevarené, pokia vám to vyhovuje.

4.1 Chladené a studené potraviny a nápojeZ daného vyplýva, že ke jeme studené a chladené jedlá a k tomu pijeme studené nápoje s adom, bránime tak tepelnejtransformácii a procesu trávenia. Chlad zníži teplo a voda uhasí ohe . Znamená to, že takéto jedlo nestrávime dostato nedobre. Ke slezina a žalúdok dostato ne netransformujú a netransportujú potravu a tekutiny, za ína sa hromadiv organizme akési blato. Takéto blato sa v ínskej medicíne nazýva stagnujúca potrava shi zhi, vlhkos a kal shi zhuo. A onáš zvyk da si k jedlu studený nápoj? Za prvé chlad nápoja poškodzuje slezinu, ktorá je potom prázdna a oslabená, zadruhé, žalúdok sa prehrieva a v snahe vyrovna sa so studeným nápojom za ne by hyperaktívny, ke je postavený prednutnos rozloži ho a uvari . Niektorí udia majú konštitúcie ve mi jangovej qi. Oni môžu pi a jes ve mi ve a studenýchjedál a nápojov. Vä šina našej populácie však má oslabenú slezinu a aj žalúdok.

4.2 Vlhkos a hlieny

o sa stane potom, ak je žalúdok prepchaný hromadou jedla, alebo je jeho trávenie narušené studeným jedloma chladenými nápojmi? o sa stane v prípade ažkých nestrávite ných jedál? Stagnujúca potrava sa za ne hromadiv žalúdku. Ten za ne viacej pracova a snaží sa ju spáli , je ako auto, ktoré sa zaseklo vo vysokých otá kach. V snahe zbavi



sa nahromadenej potravy sa stále viacej zahrieva, o má obvykle za následok, že za ne by prehriaty chronicky. Stavprehriatia znamená, že za ne rezignova na pocit chladu, ktorý sa v ínskej medicíne rovná tepla a prázdnoty v tomtoorgáne. Hlad spôsobuje, že jeme stále viacej a viacej až sa ocitáme v za arovanom kruhu. Podobne je to so slezinou. Ak sazablokujú transforma né a transportné cesty sleziny qi pi akumulujú sa ako vlhkos shi. Tento nadbytok vodnatých tekutínindikuje slezinovú funkciu transformácie, tak ako voda hasí ohe . Po dlhšom ase sa môže vlhkos zmiesi so stagnujúcoupotravou a zrazi sa v podobe hlienu tan, ktorý zalepí celý organizmus a spoma uje prúdenie qi v celom tele.

4.3 Teplota po spálení

Pojem teplota po strávení ozna uje istý ú inok danej potraviny alebo nápojana „termostat“ nášho tela. Niektoré potraviny sú aj po uvarení chladné a majútendenciu znižova telesnú teplotu niektorých orgánov. ínska medicínakategorizuje potraviny ako chladné, osviežujúce, teplé, horúce a neutrálne.Tomuto hovoríme povaha potravín alebo tropizmus xing.



5.PÄ CHUTÍKaždá potravina má svoju charakteristickú chu : Kyslú, horkú, sladkú, ostrú ( štip avú, pikantnú) a slanú. V jedálnom lístkuby mali by zastúpené všetky chute. Žiadnu z piatich chutí by sme dlhodobo nemali preferova ani vylu ova . To znamenáporušenie rovnováhy, ktoré sa môže neskôr sta prí inou choroby. Každá chu telu prospieva v primeranom množstve alev nadmernom škodí. Výsledkom nevyváženosti piatich chutí môžu by také choroby ako je šeroslepos , beri-beri, i struma.Chu potravín v ínskej dietetike je ve mi dôležitá, pretože jednotlivé chute majú konkrétny efekt na vnútorné orgány.

5.1 Kyslá s ahujeChu kyslá je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Kyslá chu má zvieravý ú inok, bráni únikuenergie qi a tekutín. S ahuje póry. Je ú inná pri lie be hna iek, inkontinencii mo u alebo nadmernémupoteniu. Je kontraindikovaná pri napadnutí škodlivinou chladného typu (nachladnutie, chrípka) a priporuchách svalov a väziva. V primeranom množstve vyživuje pe e , š achy, o i a nechty.V jednorazovom nadbytku poškodzuje pe e . Pri chronickom nadbytku poškodzuje slezinu. Nadmernýpríjem potravín kyslej chuti sa prejaví zhrubnutím svalov, tvorbou vrások, stiahnutím kože okolo úst.Ku kyslej chuti sa radí zvieravá chu . Pôsobí proti nadmernému poteniu, hna kám, mo eniu,pomo ovaniu, proti krvácaniu a výtokom.

5.2 Horká vysušujeHorká chu je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Má laxatívny ú inok, rozpty uje a osviežuje teplo,vysušuje vlhko, spev uje a podporuje odtekanie. V primeranom množstve vyživuje srdce, v nárazovomnadbytku poškodzuje srdce, v chronickom poškodzuje p úca. Uzatvára cesty spájajúce tri ohniská –žiari e (cesty vody) a vyvoláva zvracanie. Horká chu je využívaná pri znižovaní horú ky, stimulácii



chuti a pre is ovaní organizmu. Je kontraindikovaná pri stavoch sucha v organizme a poruchách kostí. Nadmerný príjemhorkých potravín sa prejavuje vysušovaním a vypadávaním vlasov a chlpov. Horkú chu majú napr. fermentované sójovébôby, zvieracia žl , semená marhule

5.3 Sladká harmonizujeSladká chu pôsobí smerom hore a von. Mierne posil uje jang, zvlh uje. Dopl uje, harmonizuje a vyživuje,zvláš oslabenú slezinu a žalúdok. Uvo uje pe e , môže vyvoláva potenie. Sladká chu tlmí k e a bolesti,uvo uje a spoma uje trávenie, môže regulova energiu qi q krv. Avšak nadbytok sladkého môže v potraveoslabova chu . V primeranom množstve vyživuje slezinu v nadbytku ju poškodzuje. Nadmerný príjemsladkého môže by prí inou bolestí kostí a vypadávania vlasov. Sladká chu je kontraindikovaná, pokia jev tele prítomná nadmerná vlhkos a pri poruchách svalov. Sladkú chu má med, Sladovka hladkoplodá –sladké drievko. Ku sladkej sa radí fádna chu (neutrálna). Pôsobí mo opudne, vylu uje vlhkos . Používa sapri opuchoch, retencii (zadržiavaní) mo u, chronickej hna ke.

5.4 Ostrá rozpty uje

Ostrá - pikantná, štip avá chu má jangovú povahu. Pôsobí smeromhore a von. Rozpty uje, podporuje obeh vitálnej energie, vylu ujepatogénne initele, pôsobí potopudne. Ostrá chu zvlh uje obli kya v miernom množstve tonizuje p úca. V primeranom množstve vyživujep úca, v nárazovom nadbytku ich poškodzuje. V chronickom nadbytkupoškodzuje pe e . Ve ké množstvo štip avých potravín v jedálni kus ahuje š achy a vysušuje nechty. Byliny a jedlá s prevahou tejto chuti sapoužívajú pri nachladnutiach a chrípke. Ostrá chu je kontraindikovanápri oslabení energie qi p úc, kedy dráždi ku kaš u. Má ju zimná cibu a,zázvor, ínska hor ica. Tieto potraviny je dobré podáva na za iatku



nachladnutia, ke škodlivý chlad a vietor zostávajú na povrchu tela. Pri v asnom podávaní tak môžeme zabráni rozvojuchoroby.

5.5 Slaná zmäk uje

Slaná chu je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Zmäk uje, podporuje vylu ovanie smerom dole, málaxatívny ú inok, zvlh uje obli ky, v miernej dávke tonizuje p úca. Rozpúš a stvrdnuté miesta na tele, akosú nádory, zhluky, strumu. V primeranom množstve vyživuje obli ky. V nárazovom poškodzuje obli ky.V chronickom poškodzuje srdce. Ve ké množstvo slaného jedla vyvoláva zrážanie krvi v cievacha prejavuje sa matnou ple ou bez lesku. Slaná chu s nemôže používa v prípade hna iek a pri oslabeníkrvi. Mali by sme dáva prednos prirodzene slaným než soleným potravinám. Vhodná je potravapochádzajúca z mora, napríklad morské riasy.

5.6 Tropizmus

Lie ebné potraviny vyberáme aj pod a toho, kde má ich pôsobenie smerova , na akú dráhu, na aké orgány a tkanivá budezamerané. Pokia bude chcie lie i napr: o i, š achy, pe e , budeme vybera potraviny alebo byliny, ktoré prenikajú dodráhy pe ene. Vz ah k dráhe a orgánom vychádza z indikácie jednotlivých bylín. Napríklad klin ek a zázvor podporujú chuk jedlu, za ktorú zodpovedá žalúdok, tieto byliny budú prenika do dráhy žalúdka a lie i tento orgán. Med zasa vyživuje jin,zvlh uje a zmier uje kaše a lie i tento orgán. Preto jeho pôsobenie smeruje do dráhy p úc. Plody kustovnice lie iaproblémy so zrakom, rovnako ako brav ová pe e , chryzantéma a kapsi ka pastierska, preto budú ovplyv ova dráhupe ene. Jednotlivé byliny pôsobia vzostupne alebo zostupne, ich pôsobenie smeruje do h bky alebo na povrch. Tietovlastnosti môžeme odvodi z ich chuti a povahy.



Vz ahy piatich orgánov a piatich chutí

orgánmalé množstvo posil uje, ve ké

oslabujemôže poškodi

Pe e kyslá ostrá (štip avá, pikantná)

Srdce horká slaná

Slezina sladká kyslá

P úca ostrá (štip avá, pikantná) horká

Obli ky slaná sladká



6.PÄ ENERGIÍ

Energia potravín hovorí o ich schopnostiach vyvola v udskom tele pocittepla alebo chladu. K vytvoreniu dlhotrvajúceho efektu sa používajúbyliny, ktoré nahradzujú potraviny poskytujúce len do asnú pomoca ú avu. Inými slovami pre vytvorenie pocitu tepla alebo chladu sú bylinyove a ú innejšie ako potraviny. Potraviny sú zasa ú innejšia ako ada horúca voda. Ak hovoríme o piatich potravinách máme na myslienergiu studenú, horúcu, teplú, chladnú a neutrálnu. Prídavné mená tunevypovedajú o aktuálnom stave potraviny. Napríklad: aj má energiustudenú aj vtedy, ke sa pije teplý. ierne korenie má horúcu energiu.Takže, aj ke bude v chladni ke a zjete ho vždy bude ma horúcuenergiu. Energia potravín je to, o potravina urobí vo vašom tele, pocithorú avy alebo zimy, tepla alebo chladu, alebo pocit neutrálny. Horúci jeopakom studeného; teplý je opakom chladného; neutrálny je nie omedzi teplým a chladným. Studené a chladné potraviny sa navzájom odseba líšia rovnako ako teplé a horúce. Bambusové výhonky majú studenúenergiu, ierne korenie horúcu, uhorka má chladnú energiu, kur a teplú

a kukurica je energeticky neutrálna. Napríklad, ak niekto trpí chladným reumatizmom je dobré konzumova potravinys teplou a horúcou energiou. Ak má niekto kožnú vyrážku, ktorá sa zhoršuje ak je vystavená teplu, je dobré jes potravinys chladnou alebo studenou energiou, aby sme zmiernili symptómy. Ak ste dostali žih avku a všetko vás svrbí, uvarte sihrniec fazuliek mungo a rozmiešajte v nej trochu cukru. Schladia vás a žih avka zmizne, pretože studená energia a cukorlie ia horúce symptómy. Ak máte hemoroidy, budete jes každý de dva pe ené banány so šupkou (nie úplne upe ené).Banán má studenú energiu.



6.1 Potraviny zoradené pod a energií

Studená energia: bambusové výhonky, banány, horúca dy a, mušle, kraby, grapefruit, chaluhy, hlávkový šalát, výhonkylotosu, melón, kaki, so , morská tráva, morské riasy, karambola, cukrová trstina, vodné gaštany, vodný melón.

ahko studená energia: chme , paradajkyChladná energia: jablká, ja me , tofu, slepa ie bielko, uhorka, baklažán, Slzovka -jojobove slzy, hlávkový šalát, mišpulkajaponská, mandarínka krá ovská, mango, baklažán, majoránka, fazu ky mungo, hrušky, mäta pieporná, re kovka, sezamovýolej, špenát, jahody, mandarínka, pšenica, pšeni né otruby.

Horúca energia: ierne korenie, škorica, semená bavlníku, zázvor, zelené a ervené korenie, biele korenie, olej zo sójovýchbôbov.

Neutrálna energia: marhu a, hovädzie mäso, ervená repa, huba Judášove ucho, semeno ierneho sezamu, ierne sójovébôby, ínska kapusta, mrkva, zeler, jadrá erešní, slepa ie vajce- ž tok, kukurica, kukuri ný hodváb, plané jablká, sépia,ka ica, figa, hroznové víno, listy guavy, med, bôb konský, fazu a obecná, kaleráb, mlieko, olivy, ustrice, papája, búrskeoriešky, ananás, slivky, lúpaná ryža, brav ové mäso, paradajky, fazu ky adzuky, šafran, huba shitake, trnky, zelené fazu ky –struky, slne nicové semienka, sladká ryža, sladké zemiaky -batáty, ínska biela huba, biely cukor, žlté sójové bôby.

Teplá energia: marhu ové jadierka, hnedý cukor, rasca, ereš a, gaštan, kurence, pažítka, semeno pažítky, ty inky škorice,klin ek, kokosový orech, káva, koriander, at a, kôprové semienko, úhor, fenikel, cesnak, zázvor, ženšen, grapefruit šupky,v a bielej hlavi ky cibule zelenej, guava, šunka, malo plodný pomaran , listová hor ica, pór, li i ínske, longan, sladovýcukor, mor acie mäso, muškátový oriešok, brosky a, maliny, rozmarín, granát, mäta , tekvica, badián, slne nicovésemienko, sladká bazalka, bôb me íkovitý, tabak, vínny ocot, vlašské orechy, víno.



7.POHYB POTRAVÍNPotraviny majú tendenciu pohybova sa v tele rôznym smerom. Niektoré sa pohybujú smerom von; niektoré dovnútra; inémajú tendenciu pohybova sa smerom hore, niektoré smerom dolu. Aby sme to videli ako to funguje, je treba si rozdelitelo na 4 regióny.

- Vnútorný (vnútorné orgány)- Vonkajší (koža a povrch tela)- Horný (od pásu hore)- Spodný (od pásu smerom dole)

Pohyb von znamená pohybova sa z vnútra smerom von; takže potraviny s pohybom smerom von vedia vyvola poteniea znižova horú ku.

Pohyb smerujúci do vnútra znamená pohybova sa z vonkajška smerom do vnútra; takže potraviny s pohybom smerom dovnútra môžu zmierni pohyb riev i vnútorností a u avi pri opuchoch brucha.

Pohyb hore znamená pohybova sa od spodného regiónu smerom k hornému regiónu; takže potraviny s pohybom smeromhore, zmier ujú hna ku, prepad kone níka, pokles maternice a pokles žalúdku.

Pohyb smerom dole znamená pohybova sa z horného regiónu smerom dole k spodnému; to znemená, že potraviny môžuzmierni zvracanie, kanie a astmu.

Listy a kvety majú tendenciu sa pohybova smerom hore.

Korene, semená a plody majú tendenciu pohybova sa smerom dole.



K pohybom sú priradené dve doplnkové charakteristiky potravín a to hladký, k zavý pohyb a pohyb brzdiaci.

K zavé potraviny ako med a špenát pomáhajú pohybu. Sú dobré vo i zápche a vnútornej vysušenosti. Nie sú vhodné prihna ke a mimovo nom výrone semena.

Brzdiace potraviny ako guava a olivy pohyb spoma ujú. Sú vhodné pri hna kách a výrone semena, a nie sú vhodné prezápchu.

Smer pohybu sa mení aj pod a toho akým spôsobom sa potravina pripravuje.

Potraviny pripravované vo víne – majú tendenciu ís hore. Preto sa asto bylinky spracovávajú s vínom. Potravinyspracovávané so zázvorom získavajú tendenciu sa pohybova smerom von. Potraviny pripravované s vínnym octomzískavajú tendenciu brzdi . Potraviny spracovávané so so ou (pri fritovaní) majú tendenciu pohybova sa smerom dole.Pohyb potravín má spojitos s chu ou a energiou potravín. Všeobecne teplé a horúce potraviny, ktoré majú štip avúa sladkú chu , majú tendenciu sa pohybova hore alebo smerom von. Studené a chladné potraviny, ktoré majú kyslú aleboslanú chu alebo horkú chu , majú tendenciu pohybova sa smerom dole alebo do vnútra. Okrem toho všetko súvisís ro nými obdobiami. Potraviny smerujúce pohybom hore sa majú konzumova na jar, v dobe, ke živá príroda za ína rás ;rast znamená pohyb smerom hore. Potraviny so smerom pohybu von sú dobré na leto, ke všetko vystupuje, vyviera von,(ako je potenie a expanzia). Potraviny, ktorých energia smeruje dole, sú vhodné na jese , kedy všetko za ína opadáva(listy). Potraviny s energiou smerujúcou do vnútra sú vhodné na zimu, kedy sa všetko s ahuje do vnútra (a zostáva vovnútri).



7.1 Potraviny pod a štyroch ro ných období pod a ich kombinácií energie a chutiPotraviny s pohybom smerom hore je dobré jes na jar. Takéto potraviny majú neutrálnu energiu a tri chute – štip avú,sladkú alebo horkú. Patria medzi ne: use , marhule, hovädzie mäso, ervená repa, Judášove ucho, semeno iernehosezamu, ierne sójové bôby, ínska kapusta, mrkva, zeler, ereš ová š ava, slepa ie vají ka, ž tky, kukuri ný hodváb,sušená šupka mandarínky krá ovskej, ka ka, figy, hroznové víno, med, bôb konský, fazu a obecná, kaleráb, sladké drievko,plody a semená lotosu, mlieko kravské, olivy, ustrice, búrske oriešky, ananás, slivky, brav ové mäso, paradajky, dy a, listyre kovky, malá ervená fazu ka adzuki, ryžové otruby, šafran, huby shitake, zelená fazu a struky, slne nicové semienka,sladká ryža, batáty, biely cukor, žlté sójové bôby.

Potraviny sa smerom pohybu von sú dobré na leto. Tieto potraviny majú horúcu energiu a dve rôzne chute – štip avúalebo sladkú. Patrí medzi ne ierne korenie, kôra škorice, semená bavlníka, zázvor (sušený), zelené korenie, biele korenie,olej zo sójových bôbov.

Potraviny, ktorých energia smeruje dole, sú vhodné na jese . Tieto potraviny majú tri energie – studenú, chladnú aleboteplú a dve chute – sladkú alebo kyslú. Sú to jablká, bambusové výhonky, banány, ja me , tofu, bielko slepa ie, ínskavosková dy a, mušle rie ne, neotvorené hríbiky, uhorka, baklažán, grapefruit, plody hlohu, slzovka -jojobove slzy, hlávkovýšalát, baklažán, li i, mišpula japonská, mango, fazu ky mungo, melón pižmový, brosky a, kaki, špenát, karambola, jahody,š ava z cukrovej trstiny, mandarínka, vodný gaštan, pšenica, pšeni né otruby.

Potraviny s energiou do vnútra sú vhodné na zimu. Majú studenú energiu a dve rozdielne chute – horkú a slanú. Do tejtoskupiny patria horká tekvica, mušle, krab, chme , chaluhy, hlávkový šalát, so , morská tráva, morské riasy.



7.2 Zásady zdravej stravy pod a T M

Základné princípy ínskej dietetiky hovoria nasledovné:

1 Starostlivá harmonizácia piatich chutí – vneste harmóniu do svojho výberu stravy.

- Iba strava zložená z piatich chutí (sladkej, teplej, ostrej, kyslej a slanej), zaistí aby kosti boli rovné, š achy ohybné,qi a krv vo ne prúdiaca, póry uzavreté a funkcia všetkých piatich orgánov koordinovaná a harmonicky vyvážená.

2 Vo ba potravín vhodných k lie eniu konkrétnej osoby.

- Táto zásada poukazuje na konštitu ný typ loveka. Typ drevo - ohe ; typ vlhkos - hlieny; osoby s prázdnotou(nedostatkom) jin; osoby s prázdnotou jangu. Neskôr sa nau íte rozpozna svoj konštitu ný typ.

3 Daný as, dané množstvo – kedy a ko ko by sme mali jes .

4 Správna rovnováha pri varení.

5 Vyvážená strava vo všetkých ro ných obdobiach.

6 Recepty na každé obdobie



8 ZÁVER

Gratulujem vám! Pokia ste do ítali tieto stránky až do konca, ste jednoducho úžasní. V eBooku som toho napísalave a. Verím, že po pre ítaní všetkých informácií máte v hlave zmätok. Ne udujem sa! Moje pocity pred dvanástimirokmi boli presne také, ako vaše teraz. Cudzie slová, výrazy, kategórie to všetko pre m a zo za iatku nedávalo žiadnyzmysel. Napriek tomu som bola silno motivovaná. Bezmocnos , strach, nesmierna vô a a vytrvalos ma zaviedli natúto cestu. Dnes sedím pri po íta i a píšem tieto riadky pre vás. Podeli sa so skúsenos ami, nieko ko tisíc rokovosved ených a zaru ených receptov mi pripadá ako moje poslanie. Nechcem aby ste si kupovali nesmierne ve a kníh,

i chodili do odborných škôl. Skúste spolu so mnou preži rok výživy piatich elementov. Neponúkam žiadnuzázra nú tabletku, ani výživový doplnok. Dokonca nastane obdobie, kedy sa budete chcie na všetko „vykaš a “. Akvšak prekonáte túto hranicu, vaše telo a duša vám povedia ve ké „ AKUJEM“. Ni viac a ni iného nemôžete pre sebaurobi .

Prichádza jar a s ou aj nová energia, nový jang. Za nite nový rok a vykro te v roku dreveného ko a, roka zmiena vzdelávania, cestu premeny vášho tela a duše. Doprajte si rok zdravia a dlhovekosti. Ako na to, krok za krokom sapostupne dozviete na mojej stránke www.vyziva5elementov.eu .

©Spracovala So a Milová14.02.2014

http://www.vyziva5elementov.eu/

ÚvodÚvod2. ROZDIEL MEDZI ČÍNSKOU A ZÁPADNOU DIETETIKOU2.1 Jin a jang v nás2.2 Čo znamená čo?

3. TRÁVIACI PROCES3.1 Tri ohrievače (San Jiao)3.2 Žalúdok3.4 Hrubé črevo3.4 Tenké črevo3.5 Slezina3.6 Tráviaci proces

4. VARENÁ ALEBO NEVARENÁ STRAVA4.1 Chladené a studené potraviny a nápoje4.2 Vlhkosť a hlieny4.3 Teplota po spálení

5. PÄŤ CHUTÍ5.1 Kyslá sťahuje5.2 Horká vysušuje5.3 Sladká harmonizuje5.4 Ostrá rozptyľuje5.5 Slaná zmäkčuje5.6 Tropizmus

6. PÄŤ ENERGIÍ6.1 Potraviny zoradené podľa energií

7. POHYB POTRAVÍN7.17.2 Zásady zdravej stravy podľa TČM

8 ZÁVER

Ínske tajomstvÁ pevnÉho zdraviavyziva5elementov.eu/wp-content/uploads/2014/02/cinske... · 2014....

Documents