o b s a h · historický časopis, 58, 3, 2010 394 veľkým oblúkom. prečo napriek tomu...

O B S A H

Š t ú d i eF u n d á r k o v á, Anna: Význam vzdelania a študijných ciest vrodePálffyovcovv16.–17.storočí ............................................................... 393C h v o j k a, michal: Študenti,obchodníci,obchodnícestujúci aremeselníckitovarišipoddrobnohľadomhabsburskej pasovejpolitikyvrokoch1815–1848 .............................................................. 415B y s t r i c k ý,Valerián:Vojenskýzásahústrednejvlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939 ...................................................................... 439N i ž ň a n s k ý,Eduard:RokovanianacistickéhoNemeckaodeportáciách Židovvroku1942–príkladSlovenska,RumunskaaMaďarska ...................... 471D e j m e k,Jindřich:MinistrzahraničníchvěcíVladimírClementis, jehoúřadajehodiplomaté ................................................................................. 497

A r c h í vB a k a,Igor–T u l k i s o v á,Jana:VstupSlovenskejrepubliky dovojnyprotiZSSRvdokumentochnemeckejproveniencie ........................... 533

D i s k u s i aU l i č n ý,Ferdinand:Opôvodeavýznameslovves,dedina,mesto ...................... 575

R e c e n z i eL e t z,Róbert–M u l í k,Peterakol.:PohľadynaosobnosťAndreja Hlinku (RomanHolec) ........................................................................................ 583H u s s o n,Edouard:Heydrichetlasolutionfinale(LuciaGalibert) ........................ 588H l a v i n k a,Ján–N i ž ň a n s k ý,Eduard:Pracovnýakoncentračný táborvSeredi1941–1945(ĽudovítHallon) ..................................................... 592L a b i s c h o v á,Denisa–G r a c o v á,Blažena:Příručkakestudiu didaktikydějepisu(JúliusAlberty) ..................................................................... 594

G l o s y .................................................................................................................... 597

K r o n i k a .............................................................................................................. 608

O b h á j e n é p r á c e ........................................................................................... 616

C O N T E N T S

A r t i c l e sF u n d á r k o v á, Anna:Theimportanceofeducationandstudytours in the Pálffy family in the 16th-17th centuries ................................................... 393C h v o j k a, michal: Students, businessmen, commercial travellers andcraftsmenunderthescrutinyofHabsburgpassportpolicy intheperiod1815-1848 ..................................................................................... 415B y s t r i c k ý, Valerián: The military intervention of the central government in Slovakia, 9-11 march 1939 ........................................................ 439N i ž ň a n s k ý,Eduard:ThediscussionsofNaziGermanyonthedeportation ofJewsin1942–theexamplesofSlovakia,RumaniaandHungary ................. 471D e j m e k,Jindřich:MinisterofforeignaffairsVladimírClementis, hisofficeandhisdiplomats ................................................................................ 497A r c h i v e sT u l k i s o v á, Jana – B a k a, Igor:TheentryoftheSlovakRepublicintothewaragainsttheUSSRindocumentsofGermanorigin .................................................. 533D i s c u s s i o nU l i č n ý,Ferdinand:Ontheoriginandmeaningofthewords: ves, dedina, mesto .............................................................................................. 575

R E V I E W – A N N O T A T I O N S – B I B L I O G R A P H Y – C H R O N I C L EI N H A L T

S t u d i e nF u n d á r k o v á, Anna: Die Bedeutung der Bildung und der Studienreisen der Familie Pálffy im 16. und 17. Jahrhundert ................................................... 393C h v o j k a, michal: Studenten,Kaufleute,Handelsreisende undHandwerksgesellenunterderLupederHabsburger PasspolitikindenJahren1815–1848 ............................................................... 415B y s t r i c k ý, Valerián:MilitärischerEingriffderzentralenRegierung in der Slowakei am 9. – 11. märz 1939 .............................................................. 439N i ž ň a n s k ý,Eduard: Verhandlungen des nazistischen Deutschlands überdieJudendeportationenimJahr1942–amBeispielderSlowakei, RumänienundUngarn ....................................................................................... 471D e j m e k,Jindřich:DerAußenministerVladimírClementis, seinAmtundseineDiplomaten ......................................................................... 497A r c h i vT u l k i s o v á, Jana – B a k a, Igor:EintrittderSlowakischenRepublik in den Krieg gegen die Sowjetunion in den Dokumenten der deutschen Provenienz ................................................................................... 533D i s k u s s i o nU l i č n ý,Ferdinand: Über die Herkunft und Bedeutung derWorteOrtschaft,Dorf,Stadt........................................................................ 575

K R I T I K – G L O S S E N – B I B L I O G R A P H I E – C H R O N I K

Historický časopisROčNíK58,2010,číSLO3

Š T ú D I E

VýZNAMVZDELANIAAŠTUDIJNýCHCIESTVRODEPáLFFyOVCOVV16.–17.STOROčí

ANNA F UNDáRKOVá

FUNDáRKOVá,Anna.TheimportanceofeducationandstudytoursinthePálffyfamily in the16th-17thcenturies.Historickýčasopis,2010,58,3,pp.393-413,Bratislava.The aim of the study is to present the aims, content, course and results of foreign study tours by aristocrats from the Kingdom of Hungary in the early modern period,specificallyinthecaseoftherepresentativesofthePálffyfamily.Theparents of young aristocrats expended considerable financial resources so that their offspringcouldbeeducatedinthebestschoolsathome,andcouldlatergoontoursofforeigncountries.ThemostpopulardestinationsforHungariannoblemenwereusuallyGermanyandItaly.OnlytherichestcouldaffordaGrandTouraccordingtoforeignexamples,involvingtravelthroughvariouscountriesandeducationat so-calledknight’sacademies.youngmenaimingatachurchcareerstudiedtheology atleadingtheologyfaculties,amongwhichthemostfamousandprestigiouswastheCollegiumGermanicumetHungaricuminRome.AristocracyofHungaryinthe16th-17thcenturies.Upbringingandeducationofnoblemen.Foreign study tours.Kavalierstour andGrandTour – the “travelling court” of the aristocrat. Paternal instruction. Financing of travel. Knight’s academies.

„Neľutujte môj pán brat peniaze, ktoré miniete na jeho štúdium, pretože mu nemôže-te zanechať väčší a trvácnejší poklad ako dobré vzdelanie.“ Citát z listu Pavla Pálffy-hobratoviŠtefanovizroku1645jevýstižnýmzhrnutímideálnejpredstavyopodstatezahraničnýchštudijnýchciestmladýchšľachticovvranomnovoveku.1 Jeho slová v nás nevyhnutneevokujúobrazmladéhošľachtica,ktorývďakaznalostiamnadobudnutýchpočasštúdiídosiahnezávratnúkariéru.Zodpovedalavšak tátopredstavaskutočnosti?Skutočnemuseliurodzeníchlapcisedieťvtvrdýchškolskýchlaviciachspolusneuro-dzenýmivrstovníkmi,abydosiahlinajvyššiepozícievstoličnejspráve,vkrajineale-bonaviedenskomdvore?Navyše,aksašľachtickýmladíkvydalnacestupoEurópe,minulniemaléčiastkyatoajvprípade,aksavzdelávacíminštitúciámsnažilvyhnúť

1 ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,26.8.1644.ÖsterreichischesStaatsarchiv,Abt.Haus-,Hof-,undStaatsarchiv,FamilienarchivPálffy,A.I,L.IV,F.5,Nr.269,KartonNr.9aleboJEDLICSKA, Pál. Eredeti részletek gróf Pálffy család okmánytárához 1401-1653, a gróf Pálffyak életrajzi adatai. Budapest1910,s.387.

393

Historickýčasopis,58,3,2010

394

veľkýmoblúkom.Prečonapriektomuinvestovališľachticiobrovskésumydosvojichratolestíajvprípade,ak tínemaliprílišveľkýzáujemovzdelávanieanenadchla ichpredstavaspoznávaniacudzíchkrajov?Aké„vzdelanie“malnamysliPavolPálffyvho-reuvedenomcitáte?Vnasledujúcejštúdiihľadámeodpovedena tietootázky,pričombudemesledovaťštúdiumtrochgeneráciípálffyovskýchmužskýchpotomkovvobdobíodkonca16.storočiaaždosklonku17.storočia.Nemalismesícekdispozíciiúplnýar-chívnymateriál,abysmeposkytlicelkovýobrazovýchoveavzdelanívtomtouhorskommagnátskomrode,nonazákladezachovanejkorešpondencieaúčtovnýchzáznamovsanámpredsalenpodariloaspoňsčastizrekonštruovaťniektoréetapyprípravyapriebehuzahraničnýchštudijnýchciest.

Vzahraničí sprevádzavýskumuvedenejproblematikyužniekoľkodesaťročípre-trvávajúciintenzívnyzáujembádateľov.2Ovýchoveavzdelávanípredstaviteľovuhor-skýchrodovvznikliedícieprameňovivedeckéštúdieužvobdobípreddruhousvetovouvojnou.3ModernésystematickébádaniezahraničnéhoštúdiarozličnýchvrstievuhorskejspoločnostivšakodštartovalovporovnanísozápadnouEurópousniekoľkodesaťroč-nýmoneskorením, ažodkoncaosemdesiatych rokovminulého storočia.4Vdôsledkutohoovzdelávanímladíkov z aristokratických rodovv cudzinenemámeani zďaleka

2 Natomtomiesteuvediemezoširokéhovýberurakúskejanemeckejliteratúryibatiepublikácie,ktorésmeprispracovanítémypoužili:LOEBENSTEIN,Eva-Marie.Der adelige Kavalierstour im 17. Jahr-hundert. Ihre Voraussetzungen und Ziele.Dissertationsarbeit.Wien1966;HEISS,Gernot.Bildungsver-halten des niederösterreichischen Adels im gesellschfatlichen Wandel: zum Bildungsgang im 16. und 17.Jahrhundert.InKLINGENSTEIN,Grete–LUTZ,Heinrich.Spezialforschung und „Gesamtgeschich-te“. Beispiele und Methodenfragen zur Geschichte der frühen Neuzeit.Wien:VerlagfürGeschichteundPolitik,1981;CONRADS,Norbert.Ritterakademien der Frühen Neuzeit. Bildung als Standesprivileg im 16. und 17. Jahrhundert.Göttingen:VandenhoeckundRuprecht,1982;STANNEK,Antje.Telemachs Brüder. Die höfische Bildungsreise des 17. Jahrhunderts.Frankfurt;Newyork:CampusVerlag,2001;LEIBETSEDER,Mathis.Die Kavalierstour. Adlige Erziehungsreisen im 17. und 18. Jahrhundert. Köln; Weimar;Wien:BöhlauVerlag,2004:BABEL,Rainer–PARAVICINI,Werner(Hrsg.).Adeliges Reisen und europäische Kultur vom 14. bis zum 18. Jahrhundert.Ostfildern:Thorbecke,2005;GERSMANN,Gudrun–LANGBRANDTNER,Hans-Werner(Hrsg.).Adelige Lebenswelten im Rheinland. Kommen-tierte Quellen der Frühen Neuzeit.Köln;Weimar;Wien:BöhlauVerlag,2009.

3 Pozri napr.: FRAKNÓI, Vilmos.A hazai és külföldi iskoláztatás története. Budapest : F. Eggenber-ger,1873;HELLEBRANDT,árpád.AzOlmüczben tanultmagyarok1590-1664. InTörténelmi Tár. Budapest 1888;VERESS, Endre.A paduai egyetem magyarországi tanulóinak anyakönyve és iratai (1264-1864).Budapest1915;VERESS,Endre.Olasz egyetemeken járt magyarországi tanulók anyaköny-ve és iratai (1221-1864).Budapest1941

4 ZSOLDOS,Attila.Matricula Unversitatis Tyrnaviensis 1635-1701.Budapest:EötvösLórántTudomány- egyetem,1990;SZÖGI,László.Azolmütziegyetementanultmagyarországi,erdélyiéshorvátországiszületésűhallgatók1576-1850.InE.KOVáCS,Péter–KALMáR,János–V.MOLNáR,László.Unger Mátyás Emlékkönyv. Emlékkönyv Unger Mátyás negyedszázados egyetemi történésztanári működése emlékére, és születésének hetvenedik évfordulója alkalmából.Budapest:MTATörténettudományiInté-zete;Eger:HevesMegyeiLevéltár,1991;BITSKEy,István.Hungariából Rómába. A római Collegium Hungaricum és a magyarországi barokk művelődés.Budapest:NemzetiTankönyvkiadó,1996;VARGA,Júlia.Magyarországi diákok a Habsburg Birodalom kisebb egyetemein és akadémiáin. 1560-1789. Buda-pest:EötvösLórándTudományegyetemLevéltára,2004;BITSKEy,István.StudentenausdenLändernderStephanskroneankatholischenUniversitätendesHeiligenRömischenReichesdeutscherNationim17.Jahrhundert.InFATA,Márta–KURUCZ,Gyula–SCHINDLING,Anton.Peregrinatio Hungarica. Studenten aus Ungarn an deutschen und österreichischen Hochschulen vom 16. bis zum 20. Jahrhundert. Stuttgart:FranzSteinerVerlag,2006

395

Fundárková Anna Význam vzdelania a študijných ciest v rode Pálffyovcov

kdispozíciitakémnožstvospracovaníakovzápadoeurópskychkrajinách.5 Navyše ro-dovéarchívysúroztrúsenépoviacerýchkrajináchaarchívnemateriályoKavalierstour sanezachovali v takej kompletnej podobe, ako to častovidímevprípade rakúskych,nemeckých,francúzskychaleboanglickýchšľachtickýchrodín.

čo sa týka slovenskej historiografie, zatiaľ nebola uverejnená ani jedna vedeckámonografiaaleboštúdiaozahraničnýchštudijnýchcestácharistokratov,napriektomu,ževslovenskýcharchívochsanachádzajúpramenekdejinámviacerýchvýznamnýchuhorských aristokratických rodov.6Vslovenskejhistorickejterminológiineexistujedo-koncaanivýraz,ktorýmbysadalaadekvátnepomenovaťtátodôležitáetapavýchovyavzdelávaniašľachticov.Vnemeckej literatúresa tietocestyspomínajúpodnázvom Kavalierstour,ktorývznikolv19.storočí,tedavobdobí,keďzahraničnéštúdiummla-dýchšľachticovuž„vyšlozmódy“.Pritompoužívanietohtopojmumásvojeopodstat-nenie,pretoževlistochmladýchurodzenýchcestujúcichaichdvormajstrovsaoznače-nie Kavaliersťahovalonaurčitúskupinucestujúcich,tedakonkrétnenamladýchmužov,ktorícestovaliaštudovali.Rovnakosavšaktotooznačenievzťahovalonamladýchpá-nov, ktorí boli takpovediac na „začiatku svojej kariéry“ a ešte nedosiahli významnépozícienanejakomdvore.7

Vnemeckej,alenajmävanglosaskejliteratúresačastovyskytujepojemGrand Tour, ktorýcestovateliapoužívaliužodzačiatku17.storočia.8Okremtohosmesastretlivlite-ratúreajspomenovanímperegrinatio academica.Keďžetentonázovslúžilnaoznačeniezahraničnýchuniverzitnýchštúdiívšetkýchvrstievspoločnosti,vprípaderanonovekýchštudijnýchciestichmôžemepoužiťibavtedy,aksaurodzenýmladíkvcudzineskutočnevenovalvýhradneštúdiunajednejalebonaviacerýchuniverzitách.Vprevažnejmieresatovšaktýkaibatýchšľachticov,ktoríchcelinastúpiťnacirkevnúdráhu.9Zuvedených

5 FRAKNÓI,Vilmos.Rewai Ferencz nádori helytartó fiának hazai és külföldi iskoláztatása. 1538-1555. Budapest1873;ÖTVÖS,Péter.Széchenyi Zsigmond itáliai körútja 1699-1700. Peregrinatio Hungarorum 1.Szeged:JózsefAttilaTudományegyetem,1988;SZELESTEIN,László.Batthyány Kristóf európai uta-zása (1657-1658).PeregrinatioHungarorum2.Szeged:JózsefAttilaEgyetem,1988;SZILASI,László. „Vitéz vagy ájtatos?” I. Batthyány Ádám s „némely fontos kicsiség”. Peregrinatio Hungarorum 3. Szeged :JózsefAttilaEgyetem,1988;FAZEKAS,István.BatthyányI.ádámésgyermekei.InPÉTER,Katalin.Gyermek a kora újkori Magyarországon. „Adott Isten hozzánk való szeretetéből egy fraucimmerecskét nekünk.”Budapest:MTATörténettudományiIntézet,1996,s.91-114;TOMA,Katalin.NádasdyIstváneurópaitanulmányútja.AKavalierstouralkalmazásaamagyarfőúrinevelésigyakorlatban.InG.ETÉ-NyI,Nóra –HORN, Ildikó. Idővel paloták...Magyar udvari kultúra a 16.-17. században.Budapest :BalassiKiadó,2005,s.192-214.

6 Vkaždomprípade sivšakzasluhujepozornosťzborníkzmedzinárodnejkonferencieCestopisy v no-voveku (Bratislava, 3. – 5. novembra 2003), ktorý obsahuje príspevky o ranonovokejmobilite aj odslovenskýchhistorikov:FRIMMOVá,Eva–KLECKER,Elisabeth.Itineraria Posoniensia. Bratislava : AcademicPress,2005.

7 LEIBETSEDER,ref.2,s.22.AkojedenzmnožstvapríkladovzpálffyovskejkorešpondencieuvediemenemeckýúryvokzlistudvormajstraPhilippaErnstaBairaMikulášoviPálffymu,Nijmegen,7.9.1677:„Ihro gnaden herr graff Franz und alle andere cavalier miessen den ganze tag bey hoff vorbleiben […].“ ÖsterreichischesStaatsarchiv,Abt. Haus-,Hof-,undStaatsarchiv,FamilienarchivPálffy,A. I,L.VI, F.III.,Fr.95.

8 LEIBETSEDER,ref.2,s.19.9 LEIBETSEDER,ref.2,s.38.


396

dôvodovsmesarozhodliprevziaťpojmyzozahraničnejliteratúryatiežpoužívaťslo-venskéoznačenie„zahraničnáštudijnácesta“alebo„cestapocudzine“.

Pálffyovcispoznalivýhodyanevýhodyzahraničnýchciestužv16.storočívďaka„rábskemuhrdinovi“Mikulášovi(II.)Pálffymu(1552–1600).Ako12-ročnýsadostalnadvorMaximiliánaII.,kdeslúžilakopážaarcikniežaťaRudolfa.Vjehosprievodesanakonci60-tychazačiatkom70-tychrokov16.storočiazúčastnilnacestáchpoNizo-zemskuaŠpanielsku,pričomsiosvojilviacerojazykov.10Porovnávacieštúdiepreukáza-li,žeotcovia,ktorísazúčastnilizahraničnýchštudijnýchciest,poslaliaspoňnajstaršíchsynov na Kavalierstour.11Nečudo,žeajMikulášPálffyzaložil„akúsi“tradíciucestova-niadocudzinyvosvojomrode,pretoženasledujúcepokoleniapálffyovskýchchlapcovtaktiežposlaliichotcoviadoďalekejcudziny,abysavzdelávalialebostráviliistýčasnapoprednýchdvoroch.

PrvágeneráciaPálffyovcov,ktorýchrodičiaposlalištudovaťdocudziny,bolištyriasynovia mikuláša Pálffyho a márie Fuggerovej, Štefan, Ján, Pavol a mikuláš. Podrob-nosti o tom, ako sa im darilo v hlavnom meste habsburskej monarchie, sa dozvedáme z účtovnýchzáznamov,ktoré zhotovil prefekt červenokamenskéhopanstva JánKör-mendy, ktorý počas viedenského pobytu plnil funkciu dvormajstra a z pravidelnýchsprávpreceptoraJánaSzekeresa.12

Podľa školských pomôcok a učebníc, ktoréKörmendy uviedol vo svojich účtov-nýchzáznamoch,sazdá,žepálffyovskíchlapcinavštevovalivoViednijezuitskúškolu.Zoznámilisa totižsdielamiCicerona,OvídiaaJúliaCaesara,s latinskougramatikouasBonfiniovýmidejinamiUhorska.Základjezuitskéhoškolskéhosystémuavyučova-nia tvorilo dielo Ratio et institutio studiorum Societatis Jesuzroku1588,ktorévzniklozageneralátuKlaudiaAcquavivu.Jezuitskéškolynebrališkolnézaštúdium,prijalivšakmilodary.Štúdiumnajezuitskýchkolégiáchsadelilonadvastupne:prvý,nižšístupeň,ktorýtrvalpäťažšesťrokov,sadelilnatritriedy.V„prvejtriede“,ktorátrvaladvaroky,sažiacinaučilizákladylatinskéhojazyka(grammatika infima).V„druhejtriede“,ktorátiežtrvaladvaroky,simalištudentidokonaleosvojiťlatinskýjazykazákladygréčtiny.Právev tejto triedeboliobsahomvýukyužspomínanédielaCicerona,OvídiaaJúliaCaesara.Podľasvedectievmatríksaväčšinaratolestíuhorskýchšľachticovuspokojilaprávesabsolvovanímtýchtodvochtriednanižšomstupni.13Tretia,tzv.rétorickátriedatiežtrvaladvarokyažiacisimaliosvojiťteóriuapraxrétoriky,ďalejsamalivenovaťštúdiufilozofie,dejínaliteratúry.Navyššomstupnijezuitskýchkolégií,ktorévosvojejpodstatezodpovedalidnešnémuvysokoškolskémuštúdiu,sadalizískaťakademickéti-tuly.Štúdiumfilozofietrvalotriroky,teológieštyriroky.ObsahomvýukybolaAristote-lova logika, fyzika a metafyzika.

10 JEDLICSKA,Pál.Adatok erdődi báró Pálffy Miklós a győri hősnek életrajza és korához.Eger1897,s.5; PáLFFy,Géza.APálffycsaládfelemelkedésea16.században.InFUNDáRKOVá,Anna–PáLFFy,Géza.Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu.Bratislava;Budapest: Academic Press, 2003, s. 31; PáLFFy, Géza. A magyar arisztokrácia a 16.-17. század fordulóján. In Századok,2009,roč.143,č.4.,s.862.

11 PozriLEIBETSEDER,ref.2,s.25-39.12 JEDLICSKA,ref.1,s.6-15aleboSNA,ÚPA,A.VIII,L.I,F.1,Nr.1.13 Platítonapr.vprípadedetíAdamaBatthyányho,KrištofaaPavla.FAZEKAS,ref.5,s.96-99.

397


Okremnadobúdaniateoretickýchvedomostí,ktorézodpovedaloklasickémuštudij-némuplánunajezuitskýchškolách,sapálffyovskíchlapcivenovaliajrôznymdruhomumenia, ktorých rozvíjanie taktiež podporovalo jezuitské školstvo. JánPálffy hral nalutnuavšetcichlapcisaučilimaľovať,očomsvedčiavýdavkynamaliarskepotreby(farby,štetce)azmienkyoichvlastnejvýtvarnejprodukcii.JánaŠtefanPálffyovcivy-hotovilisvojeautoportrétyadarovaliichškole.14Nevieme,čiučiteliavkaždomprípadenapísalipravdu,novhláseniach ichrodičomnešetrilichválounaadresusvojichzve-rencov: „Moji malí páni sú v dobrom zdraví, dobre sa učia a slúžia vo všetkom Vašej milosti“–dočítamesavjednomzlistovJánaSzekeresa.15Pokrokyvučeníchlapcovvšaknechváliliibaučitelia.ŠtefanHirtházi,provizorŠtefanaIllésházyho,sauznanlivovyjadrilopísme13-ročnéhoŠtefanaPálffyho:„Váš syn Ištók mi napísal list, neveril som, že vie tak pekne písať, má krásne písmo [...].“16

PoskončeníštúdiívoViednisacestybratovPálffyovcovrozdelili.VtomtoobdobíužusmerňovalaštudijnécestyichmatkaMáriaFuggerová,keďžeMikulášPálffyroku1600zomrel.Prechýbajúcemateriálynevieme,čitútoúlohuzvládlasama,alebojejpomáhaliporučnícidetíalebopríbuzní.Ostredoškolskomvzdelanídvochstaršíchpálffyovskýchchlapcov,ŠtefanaaJána,smenenašliúdaje.Roku1606PavolaMikulášpokračovalivovzdelávanívbavorskomIngolstadte,kdenavštevovalitriedusyntax.SpolusnimijevmatrikeuvedenémenoistéhoStephanusaNagovithiusa,ktorýzačalštudovaťlogiku.17 Jezaujímavé,žemladíPálffyovcisavzdelávaliprávetu,pretožepotom,čosauniverzitavIngolstadtedostalaroku1556podkontrolujezuitovastalasaakýmsi„protipólom“univerzity voWittenbergu, sa príliv uhorských študentov podstatne znížil.18Od roku1609 saMikuláš a Pavol Pálffyovci stali žiakmi olomouckého jezuitského kolégia.19 TotovzdelávaciecentrumvzniklozpodnetuolomouckéhobiskupaViliamaPrušinov-skéhoabolatoprvájezuitskáuniverzitanaúzemíhabsburskejmonarchie.Olomouckékolégiumnedosiahloúroveňpražskejaniviedenskejuniverzity,nojehoregionálnyvý-znampresiahol hraniceMoravy avniektorýchobdobiach aj hraniceostatnýchdŕžavmonarchie.Jedôležitévyzdvihnúť,žepredstaviteliavysokejšľachtyposielalisvojichpotomkovdoOlomouca.Ichpočetdosiaholvranomnovoveku103osôb,čopredstavo-

14 JEDLICSKA,ref.1,s.14aleboSNA,ÚPA,A.VIII,L.I,F.1,Nr.1.15 JánSzekeresMáriiFuggerovej,Viedeň,3.2.1603.ÖsterreichischesStaatsarchiv,Abt.Haus-,Hof-und

Staatsarchiv,FamilienarchivPálffy,A.I.,L.IV.F.I,KartonNr.8,Fr.47.16 ŠtefanHirtháziMáriiFuggerovej,Pezinok,2.8.1600.ÖsterreichischesStaatsarchiv,Abt.Haus-,Hof-

undStaatsarchiv,FamilienarchivPálffy,A.I.,L.IV.F.I,KartonNr.8,Fr.33.17 UniverzitavIngolstadtebolazaloženároku1472anaotváracejslávnostisazúčastnilajvyslaneckráľa

MatejaKorvína.ZáujemoštúdiumnatejtouniverziteprejaviliviaceríštudentizUhorska.Najznámejšímznichbolpolyhistor,lekárabásnikJánSambucus(1531–1584).BITSKEy,StudentenausdenLändern,ref.4,s.131.

18 BOEHM,Laetitia–SPÖRL,Johannes.(Hrsg.).Die Ludwig Maximilians Universität in ihren Fakultäten. Quellenausgabe,Bd. I,Berlin1972, s. 1308;FRENINGER,FranzXaver (Hrsg.).Das Matrikelbuch der Universität Ingolstadt, Landshut, München 1472-1872. Rectoren, Professoren, Doctoren 1472-1872. Friedberg:Eichleiter,1872.

19 Zápisvmatrikekolégia:ExtraordinarieinscriptiIllustresetMagnificiDominiD.etc.;Magnif.D.PaulusPalffyabErdöd,dominusinVereskiöetStompha,Ungarus;Mag.D.NicolausPalffylib.baroetc.prae-positusPosoninensis,Ungarus,HELLEBRANDT,ref.3,s.201aSZÖGI,ref.4,s.201;VARGA,ref.4.


398

valo13,5%zovšetkýchštudentov.20OkremPavlaaMikulášaPálffyovcovtrebamedziaristokratickýmištudentmispomenúťFrantiškaIllésházyho(zapísalsar.1597),Františ-ka,MichalaaŠtefanaPethőovcov(zapísalisar.1614),FrantiškaWesselényiho(zapísalsar.1616)aleboMikulášaPázmánya–synovcaostrihomskéhoarcibiskupa(zapísalsa r.1638).21Významnájeajskutočnosť,žeolomouckékolégiumspolusviedenskouuni-verzitouzohrávalipoprednúúlohuvovýchoveavzdelávaníuhorskejkatolíckejinteli-gencie.Záujemcoviapresvetskúdráhutumohlinadobudnúťsolídnezákladypreštú-diumpráva,kýmbudúcicirkevníčiniteliasatumohlipripraviťnauniverzitnéštúdiumteológie.22

PoskončenístredoškolskýchštúdiísapálffyovskíchlapcivydalinacestupoTalian-sku. Giro d‘Italiapatrilamedzitie„európskecesty“,oktorévpriebehuranéhonovovekuprejavili uhorské aristokratické rodiny najväčší záujem. Zo synovMikuláša PálffyhoabsolvovalištudijnúcestupoTalianskutraja:Štefan,JánaPavol.Bohužiaľ,okremzá-znamovvmatrikáchuniverzítsanezachovalpramennýmateriál,ktorýbynámprezradilpodrobnosti tejtodôležitejetapy ichvzdelávania,pretosamusímeuspokojiťsvyme-novaním strohýchúdajov.Štefan a JánPálffyovci sa zapísali na univerzitu vPerugii6.decembra1603.Opolrokaneskôr,6.júla1604,saichmenáobjavilivmatrikeuni-verzity v Siene.23 PavolPálffy nastúpil na študijnú cestu poTalianskuo osem rokovneskôr.Šiestehonovembra1611sizapísalmenodomatrikyuniverzityvPerugii,ktorúopustil30.novembraaodtiaľodišieldoNeapola.PotompokračovalvcestedoRíma,kdesazdržalaždo28.októbra1612.Vo„večnommeste“vyhľadalPálffyajCollegiumGermanicumetHungaricum,24strediskoštudentovteológiepochádzajúcichzostrednejEurópy.OštyridnineskôrsizapísalmenodomatrikyuniverzityvSiene,kdesazdržalviac,nežrok.25

OveľaviacinformáciíakooštudijnejcesteŠtefana,JánaaPavlaPálffyovcovmámeo zahraničných štúdiáchnasledujúcichdvochgeneráciíPálffyovcov, vďaka čomu ichKavalierstourmôžemepodrobiťdôkladnejšejanalýze.Ďalšímipredstaviteľmitohtový-znamnéhouhorskéhomagnátskehorodu,ktorísavydalinaštúdiumdoďalekejcudziny,bolisynŠtefanaPálffyhoMikuláš(IV.)ajehobratranecTomášPálffy.Tenpochádzal z„vedľajšej“línieroduakeďžejehootecMichalbuďvtomčasezomrel,alebosanedo-kázalpostaraťofinancovaniejehoškôl,starostlivosťojehovzdelanieprevzalinasebaŠtefanaPavolPálffy.Nešlovšakožiadnu„dobročinnosť“.Vrámcirodinnejstratégiera-nonovekýcharistokratickýchrodovbolobežné,žepredstavitelia„úspešnej“línierodusapostaraliajobudúcnosťsvojichmenejsolventnýchpríbuzných.Predtým,akomladíkovposlalinaštúdiá,muselopadnúťrozhodnutieoichďalšomprofesijnomsmerovaní,či

20 SZÖGI,ref.4,s.193.21 SZÖGI,ref.4,s.199-207.22 Zmnožstvaznámychvzdelancov,ktoríabsolvovalištúdiumvOlomoucispomeniemeaspoňLaurinca

Ferencffyho,ktorýsastalkráľovskýmsekretárom,JánaHmiru,neskoršiehorektoraviedenskéhoPázma-nea aleboMartinaBorkowicza, ktorý sa stal generálom rádu pauliánov a tiež podporoval pauliánskuhistoriografiu.BITSKEy,StudentenausdenLändern,ref.4,s.126.

23 VERESS,Olaszegyetemekenref.3,s.315.24 Podrobnostiotejtovzdelávacejinštitúcii:BITSKEy,Hungáriából Rómába,ref.4.25 VERESS,A paduai egyetem, ref. 3, s. 339.

399


nastúpianasvetskúalebonacirkevnúdráhu.Dôležitýmkritériomtýchtoúvahbolopora-diesynovpodľanarodeniaatiežsmerovanierodinnejpolitikykonkrétnehorodu.Vnie-ktorýchprípadochsatiežbralohľadnaindividuálnepotrebyatúžbymladýchšľachticov,pretoexistujúpríkladyajnato,žechlapcisarozhodlivybraťsidráhupodľavlastnýchpredstáv.Nievždytovšakišloľahko,akotoznázorňujeprípadčanádskehoajágerskéhobiskupaFerdinandaPálffyho(1620–1680).ŠtudovalvTrnaveujezuitov,kdeukončilštúdiá roku1640azískal titulmagistra„slobodnýchumení“.Užv tomtočasemienilvstúpiťdojezuitskéhorádu,jehootecJánPálffyvšakmalinéplánysosvojímjedinýmsynomachcelhonasmerovaťnasvetskúdráhu.Ferdinandpretodlhúdobusvojzámerzatajoval.Keďsanapokonotcovipriznal, tenamnohípríbuznísahosnažiliodradiť,alenepodarilosaimto.Tvrdohlavýmladíkdokoncaodišielzrodičovskéhodomu,čonapokonJánaPálffyprinútilo,abysúhlasilsvoľbousvojhosyna.26

MikulášaTomášsazačalivzdelávaťnatrnavskomjezuitskomkolégiupravdepodob-neniekedynazačiatkutridsiatychrokov17.storočia.MatrikaspomínamenoMikulášaPálffyhoažodroku1641,27jehoprvýlistdatovanýzTrnavyvšakpochádzaužzroku1634.28Mladému šľachticovi savučenídarilo, otcovi sadokonca chválil, žehoci sablížiobávanáskúškazlatinčiny,onsajejnebojí.Dodalvšak,žekdobrýmvýkonomhomotivujeajkôňaluk,ktorémaldostaťakoodmenuzaúspešnezloženúskúšku.29Ový-konochTomášaPálffyhosazjeholistovdozviemepodstatnemenej.NastrýkaŠtefanasaobrátilnajmävtedy,keďniečopotreboval,napríkladlátkunaoblečenie.30

Najeseňroku1641ukončilMikulášštúdiumvTrnaveataksastalaaktuálnouotázkajehoďalšiehovzdelávaniavzahraničí.Nielen rozhodovanieobudúcejkariéremladí-ka,aleajplánovanieapriebehzahraničnýchštudijnýchciestbolovýsledkom„tímovejspolupráce“rodičov,synov,príbuznýchatiež„priateľovrodiny“.Týmibolibuďvzdia-lenejšípríbuzní,členoviaspriaznenýchrodov,ale taktiežvplyvnéosobyvovysokýchkrajinskýchalebodvorskýchfunkciách.Dôležitébolopredovšetkýmzhromaždiťinfor-mácieokrajináchauniverzitách,ktorémalmladíknavštíviť,abysamohlorozhodnúťocelkovompriebehuafinancovanízahraničnejcesty.31

HociŠtefanPálffymalbohatéskúsenostisoštúdiomvcudzine,organizovanieciestMikulášaajTomášaPálffyhoprevzaldosvojichrúkjehočinorodýbratPavol.Zrejmevtomzohrávaladôležitúúlohuokolnosť,žepredsedaUhorskejkomorymalvplyvnejšiekontaktynaviedenskomdvore a jehomanželstvo sFrantiškouKhuenovoudeBelasibolovtomčaseeštebezdetné.Podľazachovanýchlistovsazdá,ževšetkytietookolnos-

26 BolobyzaujímavénájsťkorešpondenciukprípaduFerdinandaPálffyho,zatiaľsanámtonepodarilo.JEDLICSKA,ref.1,s.502.

27 ZSOLDOS,ref.4,s.29.28 MikulášPálffyŠtefanoviPálffymu,Trnava,26.12.1634.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII.

Fr.29,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.137,č.255/r.29 MikulášPálffyŠtefanoviPálffymu,Trnava,8.9.1636.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L. IV,F.VII.

Fr.36,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.166,č.316.30 TomášPálffyŠtefanoviPálffymu,Trnava,10.7.1641.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L. IV,F.VII.,

Fr.60.,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.296,č.578.31 LEIBETSEDER,ref.2,s.48.


400

tiprispeliktomu,žePavolpraktickyprevzaltaktovkunadorganizovanímsynovcovejštudijnejcesty,kýmŠtefanovipripadlaviac-menejúloha„platiteľaúčtov“.

Prvoradoupovinnosťoubolozabezpečiťpremladéhošľachticapríslušnýsprievod,ktorý počas cesty plnil funkciu akéhosi „pojazdného dvora“. Predovšetkýmbolo tre-badôkladnezvážiť,akobudevyzeraťjehopersonálnezloženie.členmisprievodubolidvormajster (prefekt), vychovávatelia (preceptori), sluhovia a niekedy aj duchovní.Vkaždomprípadevšakpočetsprievodcovzáviselodpostaveniaafinančnýchmožnostícestujúceho.

Najviacstarostíznamenalvýbertútoraalebodvormajstra,ktorývzahraničíreprezen-toval hlavu rodiny.32Kýmvstredovekuboldvormajsternositeľomfunkcieahodnostinapanovníckomdvore,vpriebehuranéhonovovekusazadvormajstrapovažovalaosoba,ktorá vyučovala deti šľachticov alebomešťanov.33 Počas zahraničnej cesty bolo jehoúlohoudohliadaťnato,abykaždýčlensprievodudodržiavalotcovskéinštrukcie,roz-hodovalovýdavkochakontrolovalfinancie.Museltobyťrozhodnýaautoritatívnyčlo-vek,lebopočasciestnemoholčakaťnapriamerozkazyotca.34Vniektorýchprípadochboldvormajsterzároveňajpedagógom,ktorývyučovalmladéhošľachtica.Vkaždomprípadevšakmuselistýmspôsobomzastúpiťneprítomnýchrodičovanebolonaškodu,aksadoistejmieryvyznalajvliečení.35Jehoúlohavšakbolačastonevďačná,lebobolspoločenskynižšiepostavenýakojehozverenci,čotíčastozneužiliaspochybnilijehoautoritu.Aksamuvšakpodarilozískaťsipriazeňmladýchšľachticov,mohlotovyvolaťžiarlivosťhlavyrodiny,ktorásaobávalastratyautoritypredvlastnýmideťminaúkorneurodzeného dvormajstra.Napriek tomu sa vyskytli i prípady, a to najmä vtedy, akdvormajsterneboloveľastarší,žemedzinímamladýmšľachticomsavytvorilvyslove-nepriateľskývzťah.36

Náročnejúlohynájsťvhodnéhodvormajstraazároveňpreceptora,ktorýbysprevá-dzalMikulášaPálffyhopozahraničí,sazhostilPavolPálffy.Prvýpokuszískaťtakéhotovzácnehočlovekamunevyšiel,hocimusľúbilvysokýplat,„najal si ho pán Wirttem-bergh, hlavný kancelár Ferdinanda II. a potom mladý pán Löbl“.AkoprechodnériešenienavrholposlaťzaMikulášomdoTrnavysvojhoprovizora,PavlaKelia.37Trvaloďalšiedvamesiace,kýmPavolPálffykonečnenašielideálnehodvormajstrapresvojhosynov-ca.Nešetril chválouna jehoadresuazároveňv tejtocharakteristikeopísalajvlastnépredstavyodobromučiteľovi:„Zohnal som pre môjho pána brata preceptora, s ktorým som sa dohodol, že na rok mu zaplatím sedemsto zlatých a bude mať sluhu, ktorý však zároveň bude slúžiť aj mladému pánovi. Je to človek, ktorý už pochodil cudzie krajiny a získal veľa skúseností, vie dobre po taliansky a po francúzsky, je doktorom práv, nie je

32 Ofunkcii dvormajstra detailne: GARMS-CORNIDES, Elisabeth. Hofmeister auf Grand Tour. In BABEL,Rainer–PARAVICINI,Werner(Hrsg.).Adeliges Reisen und europäische Kultur vom 14. bis zum 18. Jahrhundert.Thorbecke:Ostfildern2005,s.255-273.

33 LEIBETSEDER,ref.2,s.87.34 TOMA,ref.5,s.200-201.35 FAZEKAS,ref.5,s.96.36 STANNEK,ref.2,s.204.37 ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.V,Nr.173,KartonNr.9,ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu.

Viedeň,13.11.1641.aleboJEDLICSKA,ref.1,s.321,č.627.

401


príliš mladý, ale v najlepších rokoch. Odvážim sa mu zveriť Mikuláša Pálffyho, ako keby išlo o moje dieťa. Verte mi, milý brat, že nič iného sa pri ňom nenaučí, iba dobré a čestné veci a bude pri ňom prospievať. Ten preceptor býval aj u mňa tri alebo štyri roky, napísal som, aby prišiel, sľúbil, že príde, akonáhle sa bude dať plaviť po rieke .“38Bohužiaľ,menotohtovynikajúcehovzdelancasmesazdostupnýchprameňovzatiaľnedozvedeli.

Veľmidôležitouanevyhnutnousúčasťouprípravnacestubolozabezpečeniejejfi-nančnej stránky.Nosiť so seboupeňažnúhotovosť bolo jednaknebezpečné kvôli lú-pežníkom a taktiež aj nemožné, pretože napr. tisíc rýnskych zlatých vážilo približne 29kilogramov.39Šľachtickérodinysaztohtodôvoduobrátilinaveľkébankovédomy.Tiejednakspravovalipeniaze,ktoréimšľachticizverili,resp.imposkytlipôžičky.Na-príkladkrajinskýsudcaFrantišekNádasdysaobrátilnaslužbybankovéhodomuPesta-lozzi.40Dohodaobsahovala,akúsumusimoholmladýšľachticajehosprievodzazmen-ku (cambium)vyzdvihnúťvzahraničí,samozrejmepodľakurzu,ktorýsiurčilabankaapoodpočítaníurčitýchpoplatkov.Zmenkavlastnepredstavovalamožnosťplateniabezhotovostia jejposielaniezjednéhomiestanadruhýuľahčilaokolnosť,ževpriebehu 16.storočiasavybudovalapoEurópesieťkuriérovapoštovásieť.41Bohužiaľ,vpálffy-ovskomarchívesmenenašlizmluvuuzavretúsniektorýmzbankovýchdomov.

Mechanizmusposielaniazmenkynebolprávenajflexibilnejšímspôsobomfinanco-vania zahraničných ciest. Povinnosťou otca bolo zmenky v pravidelných intervalochzaplatiť,pretouložiluobchodníkovalebobankárovistúfinančnúhotovosť.42Akopro-tihodnotudostalzmenku,ktorúposlalsynovi.Tápotomputovalacezrukysprostredko-vateľovaždorúkmladéhošľachtica.čímviacľudíbolozapojenýchdoprocesujejodo-vzdaniakonečnémuadresátovi, týmväčšiabolapravdepodobnosť,žesacestoustratí,čosavmnohýchprípadochajstalo.43Prechodným„deponovaním“zmeniekboličastopovereníjezuiti,pretožeichsúčasnícipovažovalizadôveryhodnéaspoľahlivéosoby.PálffyovciotakútoláskavosťčastopožiadaližilinskéhorodákaJánaHmiru,ktorýbolv tomčaserektoromviedenskéhoPázmánea.44 Na druhej strane však mala zmenka aj svoj„pedagogickýúčel“.Otecneposielalnarazveľkúsumupeňazí,abyjednakneutrpelveľkéstraty,kebysazmenkastratila,anadruhejstrane týmtiežudržalkontrolunadvýdavkamisvojhosyna.Aksamladíknesprávalvhodnepočascesty,otecmuprestávalposielaťpeniazea„neposlušnýštudent“samuselvrátiťdomov.45

Zahraničnúcestubolotrebazabezpečiťajpomateriálnejstránkeaurodzenýmladýpánsanemoholvybraťdocudzinybezpríslušnejvýbavy.PrípravynaštúdiumMikulášaPálffyho za hranicamiUhorska prebiehali voViedni, kam si ho pozval Pavol Pálffy,

38 ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.V,Nr.173,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.332.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu.Viedeň,26.1.1642.

39 STANNEK,ref.2,s.182.40 TOMA,ref.5,s.196.41 LEIBETSEDER,ref.2,s.65.42 TOMA,ref.5,s.197aSTANNEK,ref.2,s.197.43 LEIBETSEDER,ref.2,s.66-68.44 TomášPálffyŠtefanoviPálffymu,Rím,17.3.1645.ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII.,Fr.93,

KartonNr.9aleboJEDLIčKA,ref.1,č.797,s.398.45 LEIBETSEDER,ref.2,s.68.


402

ktorýzvlastnejskúsenostivedel,čovšetkopotrebujemladýaristokratnaštudijnejceste:„Pánom Mikulášovi Horváthovi a Štefanovi Csáktornyaimu sme rozkázali, aby kúpili u Ainzena látku na ošatenie mladého pána. Milý pán brat, poručili ste iba toľko, aby sme kúpili súkno, no neuviedli ste, kde a ako ho máme zaobstarať. Pani Elnazová nám dala plátno, no k tomu treba dať vyrobiť čipky a niečo také potrebuje aj preceptor.“ Štefan Pálffypodľavšetkéhonevedel,akéčiastkytrebaminúťnavýbavumladéhošľachtica,pretohobratmusel energickynapomenúť:„Na cestu i iné prípravy potrebujeme pe-niaze, Vaša milosť by mala uvážiť, máte iba tohto jediného syna a je vo Vašom záujme, aby študoval. Preto ho musíme čím skôr poslať na cesty, pretože každý ďalší deň je iba márnenie času. Ani striebro, ktoré ste poslali, nie je dostačujúce, museli sme ho doplniť, a tak sme opäť zbytočne vydali peniaze.“46

RovnakoprísnevšakpristupovalajFrantišekNádasdykotázkevystrojeniaKrištofaBatthyányhopredcestounakorunováciuLeopoldazačeskéhokráľa.JehootcoviAda-moviBatthyánymunapísal:„[...] keďže Vašu milosť tam poznajú, Vaša milosť tam má aj príbuzných, bolo by to proti urodzenosti domu Vašej milosti a aj nás všetkých z Uhorska, keby ste tam odišli taký zanedbaní. Pán Puchheim47 istotne prejaví voči Vašej milosti svoju dobrú vôľu, ale nepatrí sa, aby takýto vyspelý mladík hral sluhu Jeho milosti a bol každý deň pri jeho stole, ale musí sa správať, ako syn urodzeného pána a k tomu potrebu-jete viac financií. Ja veľmi dobre viem, čo znamená bývať na dvore, pretože svojho času som bol tiež v Prahe. Verte mi, treba mať sedemnásť osôb, osem koní, Vaša milosť bude musieť vydať ešte viac peňazí, lebo by to bolo nepekné, keby tam hore musel strádať. Vaša milosť dobre vie, ako sa kamarátia Nemci.“48Ajztýchtoriadkovvidno,žemladíšľachticineprezentovalinacestáchlensvojvlastnýrod,aleajkrajinu,zktorejpochá-dzali.Ichurodzenosť,spoločensképostavenieadobrávýchovasamalaprejaviťajvichzovňajškuavýbaveichsprievodu.Zozahraničiavšakpoznámeajprípady,keďniektoréšľachtickérodymalitendenciuprehnaťstarostlivosťosvojichpotomkov,ktorívláčilisoseboucelkomzbytočnéveci.TaknapríkladmladígrófizroduDernathvlieklisoseboupocudzíchkrajináchpiatichpsov,jednéhopáva,exotickévtákyaniekoľkoveveričiek.49 Naopak,poľskýprincVladislavWasanemoholniekoľkodníopustiťmestečkoNeiße,lebomuneposlalivčasvytúženézahraničnéoblečenieaonsahanbilukázaťnanemec-kýchdvorochvosvojompoľskomodeve.50

Ponormatívnejstránkezabezpečovalipriebehzahraničnejcestyotcovskéinštrukcie,ktoréhlavarodiny(aleboporučnícičimatka)vyhotovilapresynov,dvormajstroviaslu-žobníctvu.Jecelkomisté,žeaniPálffyovcinepustilisvojeratolestidoďalekýchkrajovbezodovzdaniasvojichdobremienenýchrád,zatiaľsmevšaknenašlianijedenztýchtodôležitýchdokumentov.Zotcovskýchinštrukciísadozvieme,akomaliurodzenímladí-cidbaťnakaždodennúpobožnosť,nadodržiavaniepravidielspoločenskéhosprávania

46 ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I,L.IV,.F.V.,Nr.201,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.352.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,12.6.1641.

47 PredsedaDvorskejvojenskejradyadobrýpriateľAdamaBatthyányhoJohannChristophvonPuchheimsprevádzalKrištofaBatthyányhonajehocestedoPrahy.

48 FAZEKAS,ref.5,s.102.49 STANNEK,ref.2,s.173.50 STANNEK,ref.2,s.171.

403


atiežobsahovalinávod,akocestujúcimalipostupovaťvnebezpečnýchsituáciách.51 Boli tedaakýmsizhrnutímideáluvýchovyavzdelávaniamladýchšľachticov.52 Inštrukcie sa všakčastotýkaliajcelkomkaždodennýchzáležitostí,akonapríkladjedálničkachlapcov.AdamBatthyánynapríkladurčil,žejehosynoviaKrištofaPavolmalijesťveľajahňaciny,teľacinyahydinu.53Skutočnú„záplavu“inštrukciívyhotovilpalatínMikulášEsterházy,ktorýmaljasnúpredstavuovýchoveavzdelávanísvojichsynovaneváhalichzvečniťnapapieri.Znichvychádzanajavo,žekládolveľkýdôraznaosobnúhygienuasvojhosynaŠtefananabádal,abysipokaždomjedleumylruky.54Mladýchneskúsenýchcesto-vateľovvšakotcoviavarovaliajprednástrahamiinéhodruhu:„môj syn nech sa vyhýba ženám a dievčatám a neslušnej konverzácii s nimi“–upozornilJurajSzéchenyisvojhojedinéhosynaŽigmundapredcestoudoFlorencie.55Predstaviteľkynežnéhopohlaviaznamenalivniektorýchprípadochnaozaj reálnenebezpečenstvoprenezodpovednýchmladíkov.Známy jeprípadKrištofaBatthyányho,ktorý sapočas štúdiívŠtajerskomHradcizaplietoldo„škandalóznehovzťahu“sistouslečnouStumbergerovou.56

PomesiacochdôkladnýchavšestrannýchprípravsaMikulášPálffyvseptembri1642konečnevybralnadlhúcestudoIngolstadtu.Podľasvedectievzachovaných listovsa vtomtomesteintenzívnevenovalštúdiu,dokoncauistého„doktoraLassiga“samuselnaučiť„veľmiťažkúlátku“.57Vtejtosúvislostisavynáraotázka,aképredmetyštudovalimladíšľachticianakoľkomalimožnosťprehĺbiťsisvojevedomostivurčitomvednomodbore?Záznamyvuniverzitnýchmatrikáchtotižmnohokrátzvádzajúkdomnienke,žeurodzenímladíciabsolvovali„vysokoškolskéštúdium“.Pozornejšípohľaddozacho-vanejkorešpondenciealebodocestovnýchdenníkovvšakodhalískutočnosť,žemladíkačlenoviajehosprievodusačastoibazapísalidomatríkacestovaliďalej.Pretovkaž-domprípadezvlášť trebadôkladnezvážiť,čisašľachticnaozajvenovalštúdiupočassvojhopobytuvzahraničí.Tentojavvšakvžiadnomprípadenesúviselsnejakým„od-porom“šľachticovvočiuniverzitnémuštúdiu,alescelkovýmzameranímapodstatouKavalierstour-u.Odurodzenýchmladýchpánovsatotižočakávalo,abyštudovali„ka-valiersmässig“,tedanaspôsob„Kavalier“-a.Toznamenalo,žesanemaliprílišzahĺbiťdo „filozofických ničomností“ alebo „do vedomostí, ktoré im budú aj tak nanič“.58

Skutočne„užitočné“azhľadiskasúčasníkov„potrebné“poznatkymalimladíšľach-ticimožnosťosvojiťsinatzv.rytierskychakadémiách(Ritterakademien). Prvá takáto inštitúciavzniklaroku1532vNeapoleajejcieľombolohlavnesprostredkovaťmladýmadeptomumeniejazdectva.Onedlhosanávštevarytierskychakadémiístalopevnousú-

51 TOMA,ref.5,s.197.52 LEIBETSEDER,ref.2,s.40-46.53 FAZEKAS,ref.5,s.94.54 FEJES,Judit.AzEsterházyakházasságipolitikája1645után.InPÉTER,Katalin.Gyermek a kora újkori

Magyarországon. „Adott Isten hozzánk való szeretetéből egy fraucimmerecskét nekünk”.Budapest:MTATörténettudományiIntézet,1996,s.120-122.

55 ÖTVÖS,ref.5,s.13.56 FAZEKAS,ref.5,s101.57 MikulášPálffyŠtefanoviPálffymu,Ingolstadt,16.4.1644.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII.

Fr.78aleboJEDLICSKA,ref.1,s.382,č.760.58 LEIBETSEDER,ref.2,s.105.


404

časťouštudijnejcesty.Potalianskomvzorevznikli takétovzdelávacie inštitúcieajvoFrancúzskuavpriebehu17.storočiapremenejsolventnýchštudentovajvNemeckejríši.Návštevníci akadémií sa okrem jazdectva zdokonalili aj v šerme a v tanci,malimožnosťnaučiťsahraťnahudobnýchnástrojochazískalipoznatkyzfortifikácie,mate-matiky,fyziky,metafyziky,logiky,dejínazgeografie.Nafrancúzskychakadémiáchsiprehĺbiliznalostizfrancúzštiny,natalianskychztaliančiny.Toznamenalo,žerovnakýdôrazsakládolnatelesnýiduševnýrozvojurodzenýchštudentov.Vpriebehu17.storo-čia„rytierskecvičenia“zahrnulidosvojhoprogramuajviacerékatolíckeiprotestantskéuniverzity.

Kýmvzahraničnýchšľachtickýchrodináchbolobežné,ževpriebehu16.a17.sto-ročiasvojeratolestiposielalinarytierskeakadémie,vUhorskuzatiaľpoznámepodstat-nemenejpríkladov.Zrejmetosúviselosenormnýmifinančnýmičiastkami,ktorétotošpecifickéštúdiumpohltilo.Napríkladmesačnýpobytnaparížskejrytierskejakadémii,kamposlalštudovaťsvojhosynaŠtefanakrajinskýsudcaFrantišekNádasdy,stál267livre-ov.59ŽigmundSzéchenyibolštudentomflorentskejrytierskejakadémieaKrištofBatthyánysapočassvojejsedemmesačnejcestypoEurópetaktiežmuselvenovať„ry-tierskymcvičeniam“.

MikulášPálffybolvšakprvýmuhorskýmaristokratom,oktorommámedoložené,žeštudovalnarytierskejakadémii.PredodchodomdoTalianskasihostarostlivýstrýkoPavolopäťpozvalksebedoViedne,abymuzaobstaralpotrebnéveci.Okreminéhomubolo trebanájsťajnovéhodvormajstra, lebo tenpredošlýnepoznalumenie jazdectvaaaniostatné„rytierskecviky“.Navyše,Mikulášhoprestalposlúchať.60 Vybavený no-výmišatami,sprievodomadobrýmiradamisvojhootcaistrýka,samladýPálffyvybralnaďalšieštúdiázačiatkomroku1645.JehocestaviedlazNeapoladoRíma,kdesavofebruárizačalvenovaťjazdectvu.61

Vo „večnommeste“ sa stretolMikuláš s bratrancomTomášom, ktorý tu študovalteológiunaCollegiumGermanicumetHungaricum.Ojehoštúdiumámekdispozíciipodstatnemenejprameňov,aleaj tak jezaujímavéaspoňvkrátkostipredstaviť inšti-túciu, kde savzdelával, pretože zohrávalavýznamnúúlohuvovýchove avzdelávaníuhorskéhokatolíckehokléruvranomnovoveku.ZaloženieprvéhojezuitskéhokolégiasnázvomCollegioRomanoroku1551,ktorévznikloakovýsledokdlhoročnýchsnáhsvätého IgnácazLoyoly, sprevádzalinasledovné slovápápežaGregoraXIII.:„Kolé-gium pre každý národ.“Podľavzorutohtokolégiaotvoriloorokneskôrsvojebrányaj CollegiumGermanicum,ktoréhoposlanímbolovychovaťpreprotestantskúNemeckúríšu duchovenstvo verné pápežovi. Začiatky novovzniknutej inštitúcie neboli ľahké,jednak premalý záujemnemeckých študentov a taktiež pre finančné problémy.TútosituáciuradikálnezmenilapápežskábulaGregoraXIII.zroku1573,ktorápoložilanovézákladyfungovaniakolégia.Pápežurčil,aképredmetysamalinauniverzitevyučovať,

59 TOMA,ref.5,s.60 ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.5,Nr.269aleboJEDLICSKA,ref.1,s.387.ListPavlaPálffyho

ŠtefanoviPálffymu,Viedeň,26.8.1644.61 ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.V,Nr.279.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Plavecký

hrad,26.8.1644.

405


postaralsaostálefinančnézdrojenazabezpečeniejehoprevádzkyaakosídlomudalkdispozíciikostolSanApollinarespriľahlýmpalácom.

Záujem o štúdium na Collegium Germanicum prejavili od počiatku aj študentizUhorska.DokoncajezuitskývzdelanecŠtefanSzántósapokúsilozaloženiesamostat-néhoCollegiaHungaricum.TietosnahyvšakzmarilaďalšiabulaGregoraXIII.zroku1580,následkomktorejboloCollegiumHungaricumzlúčenésCollegiomGermanicom.Totozjednotenieodôvodnil tým,žeNemeckúríšuaUhorskovnímalakokrajinyrov-nakoumierouohrozenéprotestantizmom.Vbulebolozakotvené,ženakolégiumôžeštudovaťdvanásťmladíkovzUhorska,novzhľadomnavojnovépomeryananeutešenúsituáciukatolíckejcirkvisadlhédesaťročianepodariloobsadiťtietomiesta.AžvďakaenormnémuúsiliuPetraPázmányasazačalaéravzdelávaniauhorskýchteológovvRí-me.činorodýkardinálsapredovšetkýmsnažilozjednodušeniepodmienokprijatiaštu-dentovatiežovybudovaniefinančnejzákladinyprezabezpečenieichštúdia.Spomedzitrochvzdelávacíchinštitúcií,oktorýchfungovaniesaPázmányzaslúžil(viedenskéPáz-máneum,TrnavskáuniverzitaaCollegiumGermanicumetHungaricum),sapráverím-skainštitúciastalamiestomvzdelávaniašpičkovýchpredstaviteľovuhorskéhokatolíc-kehokléru.VďakaPázmányovejpodporemohlivRímeštudovať:neskoršíostrihomskíarcibiskupiJurajLippayaJurajSzelepchény,nitrianskyhlavnýopátŠtefanBosnyák,jágerskýbiskupBenediktKisdyivesprémskybiskupJurajJakusith.62VyslanímTomášaPálffyhonaCollegiumGermanicumetHungaricumsledovalijehopríbuzníjasnýcieľ:maťpredstaviteľavradochvysokéhoduchovenstvaataktozvýšiťprestížrodu.63

SúčasnéfinancovanienákladnýchzahraničnýchštúdiídvochmladíkovbolozčasunačasnadmožnostiŠtefanaPálffyho.Takátosituácianastalaajnajarroku1645,keďsazačalimnožiťprosebnélistyodMikulášaaTomášaPálffyhonajehoadresu.Nečudo,veď lennahodiny jazdectvana talianskej rytierskejakadémiižiadalPavolPálffypresvojhosynovcatisíczlatých.64Navyše,vrovnakomčaseprosilodsvojhostrýkapeniazeajTomášPálffy,ktoréhoštúdiumteológienarímskomCollegiumGermanicumetHun-garicumsablížilokukoncu.NaVeľkúnocmalmaťsvojuprvúverejnúomšu,ktorúvšakmuselzaplatiťzvlastnéhovrecka, ináčhrozilo,že jubudemusieťabsolvovaťniekdev„kútikunejakéhokostola“,čobybolapreňho„veľkáhanbaapotupa“.65Vjúni1645sasituáciavyhrotilaaPavolPálffystratiltrpezlivosťsosvojímbratom,ktorýnebolochotnýalebonedokázalzaplatiťúčty.DvadsiatehojúnanapísalŠtefanoviažtrilisty,vktorýchsamuvyhrážal, žeaknesplatí svojdlh,prestane sa staraťo štúdiá svojhosynovca.66

62 BITSKEy,István.Pázmány Péter.Budapest:Gondolat,1986,s.168-186.63 Boltovlastnedruhýtakýto„pokus“Pálffyovcov,keďženajmladšiehosyna„rábskehohrdinu“Mikuláša

Pálffyho,MikulášaIII.(1593–1621),taktiežnasmerovalinacirkevnúdráhu.Odroku1615bolbratis-lavskýmprepoštomamaliba22rokov,keďsahodôverníkcisáraMatejaII.,arcibiskupMelchiorKhleslneúspešnesnažilpresadiťakokandidátanaostrihomskéhoarcibiskupaprotiPetroviPázmánymu.MožnovšakMikulášIII.Pálffyviacinklinovalkvojenskejdráhe,pretožeodzačiatkuBethlenovhopovstaniasaaktívnezúčastnilbojov.PadolvbitkepriFiľakove3.júla1621.JEDLICSKA,ref.1,s.498.

64 ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.5,Fr.279,KartonNr.9.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,17.2.1645.

65 ListTomášaPálffyhoŠtefanoviPálffymu.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII,Fr.97,Karton Nr.9.aleboJEDLICSKA,ref.1,s.401,č.808.

66 ListyPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,20.6.1645.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.V,


406

Nevieme,čonapokonprinútilobývaléhonovozámockéhohlavnéhokapitánazohnaťpe-niaze,alenapokonsynovipeniazedoRímaposlal.67Tomášvšakmalsvojuprvúomšuažkoncomjúnaanavyšesinaňumuselodniekohopožičaťpeniaze.OpäťvšakprosilŠtefana,abymuaspoňpokrylnákladynacestudomov.68

Vtejtosúvislostivznikáotázka,koľkoasistálazahraničnáštudijnácestamladéhošľachtica.Zistiťodpoveďnatútootázkujenáročnáúloha,keďženielenvUhorsku,aleajvceloeurópskommeradleexistujelenmáloprípadov,keďsazachovalakompletnádo-kumentáciacesty.Lenže,ajkeďmámekdispozíciivšetkyúčtovnéknihy,účtyazmenky,prepočítaniesúdobýchkurzovamiennadnešnépeniazebyboloriadnymhlavolamomi pre skúsených finančných expertov.69 V prípade Pálffyovcov opäť vyvstáva prob-lém,pretožesanezachovalikompletnéúčtovnézáznamy.Niektorélistyvšakobsahujúkonkrétneúdajeotom,aképoložkysaminulianaakéúčely.VjednomzlistovPavla Pálffyho bratovi Štefanovi sa o výdavkoch mikuláša Pálffyho dozvedáme: „Z tých 500 a potom 200 zlatých, o ktorých som môjmu pánovi bratovi prednedávnom napísal, som 300 poslal do Ingolstadtu, z ktorých hneď minuli 150. Gabanimu bolo treba kúpiť ako výplatu koňa za 6 zlatých, potom sme kúpili mladému pánovi súkno za 70 zlatých a na cestu sme ešte vydali 374 zlatých. Tých 100 zlatých, ktoré mi pán brat poslal pred tromi dňami, som hneď uložil istú sumu u pána Ottiho, môj pán brat dobre vie, že cudzinci chcú mať peniaze okamžite [...]“.70

Otakmertridsaťrokovneskôr,hlavnýaktércestydoIngolstadtuanatalianskery-tierske akadémie, vtedy už vplyvný politikMikuláš Pálffy,minul na zahraničné štú-diumsvojhosynaFrantiškaeštevyššiesumy,akovyplývazhláseniadvormajstraPhilipaErnstavonBaera:„Posielam Vašej milosti účty z prvého mesiaca, ostatné dva pošlem Vašej grófskej milosti až tesne pred tým, ako toto miesto opustíme. Z nasledujúceho mô-žete milostivo vidieť, že z tých 1850 zlatých, ktoré nám pán vyslanec vlastnoručne odo-vzdal a z ktorých som 700 dal poslať zmenkou z Amsterdamu do Londýna, nezostane veľa nazvyš, hoci ‚Sempeni‘71 povedal, že má ešte celých tisíc zlatých.“72Odvamesiaceneskôrvšakvyšlonajavo,žeplánovanásumanacestuFrantiškaPálffyhozNizozemskadoAnglickanebudestačiť: „[...] pred tromi dňami som bol opäť v Amsterdame a vzal som odtiaľ 200 zlatých. Domnieval som sa, že s predošlými 600 zlatými vystačíme až po Londýn, ale nebude to možné, ak jeho milosť pán gróf František bude chcieť držať krok s ostatnými ‚cavaliermi‘.“73

Fr.,297,298a299.KartonNr.9.aleboJEDLICSKA,ref.1,s.404-405,č.816a817.67 ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,24.6.1646.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.V.,

Fr.302,KartonNr.9.aleboJEDLICSKA,ref.1,s.406,č.819.68 ListTomášaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Rím,1.júla1645.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII.,

Fr.99,KartonNr.9.aleboJEDLICSKA,ref.1,s.407,č.820.69 STANNEK,ref.2,s.188.70 ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I,L.IV,.F.V.,Nr.201,KartonNr.9aleboJEDLICSKA,ref.1,s.372,

č.733.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,14.5.1643.71 Meno„Sempeniho“alebo„Sämpäniho“savlistochFrantiškaPálffyhoiPhilipaErnstavonBaeraviac-

krátvyskytuje,jehoidentituafunkciusanámvšaknepodarilozistiť.72 ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I.,L.VI.F.III.,KartonNr.14,Fr.84.PhilipErnstvonBaerMikulášoviV.

Pálffymu, Würzburg, s.d. 73 ÖStA,HHSTA,FAPálffy,A.I.,L.VI.F.III.,KartonNr.14,Fr.95.PhilipErnstvonBaerMikulášoviV.

407


Práveprenedostatokzachovanýchúčtovsicelkovýobrazocestevytvorímeskôrnazákladetoho,akodlhotrvaloštúdium,resp.cestovaniepoEurópeanačosajednotlivépoložkyminuli.Zporovnávacíchštúdiívyšlonajavo,žeasištvrtinuvýdavkovpohltilinákladynaubytovanieajedlo,ztretinypeňazísafinancovalavýplatadvormajstra,pre-ceptoraačlenovsprievodu.Zaujímavé je,žepomernemalýpodiel,vpriemereokolo 4–5%,minulišľachticinasamotnýobsahvzdelávania,tedanaplatyučiteľovjazyka,tancaahudbyatiežnaučebnice.Výdavkynaoblečeniepredstavovaliokolo10percentcelkovejsumy.Peniazesa tiežutratilina lekárov,almužnuadarčeky.74Otom,koľkofinančných prostriedkov vynaložili uhorskí šľachtici na štúdiá svojich potomkov, za-tiaľnemámeanizďalekatoľkoinformácií,akooichzahraničnýchrovesníkoch.KatalinToma,ktorámalakdispozíciipomerneveľamateriálukštudijnejcesteŠtefanaNádas-dyho,odhaduje,žekrajinskýsudcaFrantišekNádasdyminulnasvojhosynavprieme-re150–200 rýnskychzlatých.Pritom jepotrebnézdôrazniť,žepatrilknajbohatšímanajvplyvnejšímuhorskýmaristokratom.Tátosumapribližnezodpovedalatýmčiast-kam,ktoréutratilipredstaviteliaríšskychgrófskychrodovnacestysvojichratolestí.75 AristokratickérodyzNemeckejríše,AnglickaalebozFrancúzskavšakvenovalioveľaviacprostriedkovnaštúdiumsvojichdetí.TaknapríkladEarlofSalisburyutratilpočasciestaž426zlatýchmesačneatopodobu31mesiacov.76

OkremnadobudnutiateoretickýchapraktickýchpoznatkovdôležitousúčasťouKava-lierstourubolonaučiťmladýchšľachticovspôsobomsprávaniasanadvoroch,dvorskúkonverzáciu a etiketu. Pojem konverzácia v ranom novoveku neznamenal iba rozhovor, aleajprimeranýspôsobudržiavaniakontaktovvnajvyššíchvrstváchspoločnosti.77 Táto časťcestysivyžadovalatieždôkladnúprípravu,pretožeaudiencianadvorochpanovní-kovavysokopostavenýchsvetskýchacirkevnýchhodnostárovsadalazískaťlennazá-kladeznámostí,ktorýmidisponovalirodičiaapríbuznímladéhošľachtica.Priplánovaní,organizáciiarealizáciiciestdozahraničiavonkoncomnebolonaškodu,akmaluhorskýaristokrat vplyvných patrónov na viedenskomdvore.Vysoko postavení predstaviteliacisárskehodvoramohlipremladýchuhorskýcharistokratovsprostredkovaťprístupnadôležitédvoryvzahraničí.AdamBatthyánypožiadalsvojhoblízkehopriateľa,predseduDvorskejvojenskejradyatajnéhoradcu,JohannaChristophaPuchheima,abysapostaralojehosynaKrištofapočascestynapražskúkorunováciuLeopoldaI.VďakanemuzískalmladýBatthyányaudienciunadvoresaskéhokniežaťa.78Pálffyovci,ktorísavďakasvo-jejsobášnejpolitikedostalidopríbuzenstvasviacerýmipredstaviteľmiviedenskejdvor-skejaristokracieaviaceríznichdosiahlivslužbáchHabsburgovcomvysokékrajinskéidvorskéfunkcie,malisamozrejmeajviacmožnostívybaviťpresvojichpotomkovau-diencienazahraničnýchdvoroch.PavolPálffyzapojildoplánovaniaštudijnejcestysy-

Pálffymu, Nijmegen, 7. 9. 1677.74 TútoskutočnosťpotvrdzujeajúčetFranzaJosephaWolffaMetternichazjehoštudijnéhopobytuvLeide-

nezroku1729.GERSMANN–LANGBRANDTNER,ref.2,s.53.Ďalšiepríkladyuvádza:STANNEK,ref.2,s.187-195.

75 TOMA,ref.5,s.207.76 LEIBETSEDER,ref.2,s.63.77 LEIBETSEDER,ref.2,s.39.78 FAZEKAS,ref.5,s.102.


408

novcaMikuláša,svojhošvagraMaximiliánavonTrauttmansdorffa(1587–1650),ktorýzastávalfunkciupredseduTajnejrady,hlavnéhodvormajstraFerdinandaIII.abolvedú-coupostavouhabsburskejdiplomacie.79Zozachovanejkorešpondencievšakmámelenútržkovitéinformácieotom,ktoréosobnostivyhľadalMikulášpočassvojejKavaliers- tour v Bavorsku a v Taliansku.80

OveľaviacpríkladovnakonverzáciuvcudzíchkrajináchprinášaštudijnácestaFran-tiškaPálffyho(?–1687),synaMikuláša(IV.).Tenvrokoch1677–1679absolvovalsosvojimsprievodomGrandTourpoviacerýcheurópskychkrajinách.VuhorskommeradlesatýmtoPálffyovciznovuzaradilimedzi„výnimočnéprípady“,keďžetakútorozsiahluokružnúcestusimohlodovoliťlenmálouhorskýcharistokratov.KnimpatrilajviackrátspomínanýŠtefanNádasdy,ktorývyhľadalNemecko,Holandsko,Francúzskoakebyprísnyotecnezmenilsvojpôvodnýúmysel,mladýŠtefanbybolspoznalajTalianskoa Anglicko.81

FrantišekPálffyzačalsvoještúdiávzahraničíroku1676vŠtajerskomHradci(Graz),kdesapodvedenímistéhoprofesoraGronsfeltavenoval„rytierskymcvičeniam“.82Orokneskôrsavybralsosvojímsprievodom,zktoréhomenovitepoznámelendvormajstragrófaErnstaPhilippavonBaera,83nasvojuveľkúcestupoEurópe.Dňa1.júla1677pri-šieldoNorimbergu,kdehozaujalamiestnazbrojnicaatiežfortifikáciamesta.84 Násled-nesapremiestnildoWürzburgu,kdesazdržaldvamesiacenadvorekniežaciehobiskupabiskupstievBambergaWürzburgPetraPhilippavonDernbacha(1619–1683).85ŽivotvjehorezidenciiMarienburgbolmimoriadnerušnýatakmalmladýPálffymožnosťzoznámiťsasviacerýmivýznamnýmiosobnosťami.KnimpatrilnapríkladajbiskupzGurku,JohannFreiherrvonGoes(1611–1696),ktorýprišieldomestaurovnaťsvojsporstunajšoukapitulou.FrantišekPálffybolsvedkomjehoslávnostnéhopríchodudoWürzburgu: „[...] kniežací biskup86 ho prijal pred mestom a z pevnosti sa ozvali tri salvy [...]“. Hneďnasledujúcideňmukniežacíbiskupposlalkočiar,abysamoholzúčastniťnaprijatívrezidenciiaboltiežpozvanýnaobedsurodzenýmiosobnosťami.87

79 ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.5,Nr.269aleboJEDLICSKA,ref.1,s.387,č.774.ListPavlaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Viedeň,26.8.1644.

80 Napríklad v liste z 8. 4. 1645Mikuláš píše, že odovzdal odkaz istému „kardináloviBallottovi“.List MikulášaPálffyhoŠtefanoviPálffymu,Benátky,8.4.1645.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I,L.IV,F.VII.,Fr.96aleboJEDLICSKA,ref.1,s.399,č.803.

81 OeurópskejštudijnejcestemladéhoNádasdyhopozri:TOMA,ref.5,s.192-214.82 ListFrantiškaPálffyhoMikulášoviPálffymu,ŠtajerskýHradec,2.7.1676.ÖStA,HHStA,FAPálffy,

A.I.,L.VI.,F.II.,Fr.54.83 Vtexteuvádzamepodobujehomena,akosmesasnímstretlivarchívnychprameňoch.Zatiaľsanám

viacoňomnepodarilozistiť, jevšakpravdepodobné,žepochádzalzbaltickéhonemeckéhoroduvonBaer.

84 ListFrantiškaPálffyhoMikulášoviPálffymu,Norimberg,11.7.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.85.

85 PeterPhilippvonDernbach(1619–1683)–študovalvBamberguanarímskomCollegiumGermani-cumetHungaricum teológiu.Roku1672hopápežKlementVII. vymenoval zabiskupa zBamberguaotrirokyneskôrzabiskupazWürzburgu.GATZ,Erwin.Die Bischöfe des Heiligen Römischen Reiches 1648-1803. Berlin : Dunckel und Humbolt, 1990.

86 PeterPhilippvonDernbach.87 ListPhilippaErnstavonBaeraMikulášoviPálffymu,Würzburg,14.7.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,

409


DianievrezidenciibiskupazWürzburguvšaknebolozkaždéhohľadiskaprimeranépremladéhošľachtica,ktorýsimalpočaszahraničnejcestyosvojiťzásadypočestnéhoživota.NienadarmodostalDernbachprezývku„VeselýPeter“,keďžebolznámytým,žezčasunačasotvorilsvojepivniceapozvaltamsvojichpoddaných.Rovnakorádvšakpopíjalajsosvojimispoločenskyvysokopostavenýmihosťami,pretostarostlivýdvor-majstervonBaernenechalsvojhozverencaprenocovaťvrezidenciiazapríbytokvdobepobytuvoWürzburguradšejzvolilhostinec,ajkeďstýmMikulášPálffynesúhlasil.88 Na sklonku augusta sa František a jeho sprievod premiestnil do holandskéhoNijme-genu,kdesavleteroku1677začaliprípravnédiplomatickérokovaniapreduzavretímmierovýchzmlúv,ktorénapokonukončilifrancúzsko-holandskúvojnu(1672–1679).Vyslancizrôznycheurópskychkrajínsidoslovapodávalikľučky,jednaaudienciana-sledovaladruhúaFrantišekPálffy savďakapriaznibiskupazGurku stal ichočitýmsvedkom. „Včera začali návštevy a hneď skoro ráno mal prijatie španielsky vyslanec a poobede ho vyhľadalo naše knieža, aby ho pozdravilo. Dnes zrána mali audienciu pápežský nuncius a anglický vyslanec, dopoludnia prídu francúzsky, dánsky a branden-burský vyslanec. Zajtra ich návštevy opätuje Jeho výsosť knieža z Gurku. Jeho milosť pán František a ostatní ‚cavalieri‘ musia celý deň zostať u dvora“ referoval dvormajster von Baer mikulášovi Pálffymu.89

PočaspobytuvNijmegene saFrantiškovipodarilo získaťdôležitépísomnosti prejehocestudoAnglicka.BiskupzGurkuJohannFreiherrvonGoesmunapísalodporúča-cílist,vktoromsaoňomvyjadrillenvtom„najlepšom“.90Vďakaanglickémuvyslanco-vi Jenckinsovi91sastalvlastníkompasbriefu,cestovnéhodokladupodobnémudnešnýmcestovnýmpasom.92KoncomseptembrasaFrantišekPálffyspolusosprievodomvydaldoAmsterdamu,kdesazdržaldvadni.OdtiaľjehocestapokračovaladoHaaguanapo-konsazačiatkomoktóbradostaldoRotterdamu.93Následnehočakalastrastiplnáplavbado Anglicka: „[...] štyri dni a noci sme boli na mori, lebo fúkal silný protivietor a preto sme všetci na lodi ochoreli [...]“.94Veľkáškoda,žezanglickéhopobytusazachovalidokopylendvalisty,znichsavšakaspoňdozvieme,žeFrantišekPálffychcelzískaťaudienciunadvore„princaRoberta“,95ktorý savšak rovnakoakokráľKarol II.prá-

A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.86.88 ListPhilippaErnstavonBaeraMikulášoviPálffymu,Nijmegen,20.8.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,

A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.86.89 ListPhilippaErnstavonBaera,Nijmegen,7.9.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A. I.,L.VI.,F. III.,

Fr.95,KartonNr.14.90 ListJohannaFreiherravonGoesaMikulášoviPálffymu,Nijmegen,20.8.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,

A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.94,KartonNr.14.91 Ojehoosobesanámnepodariloničbližšiezistiť.92 ListFrantiškaPálffyhoMikulášoviPálffymu,Nijmegen,17.9.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.

VI.,F.II.,Fr.68,KartonNr.14.93 ListFrantiškaPálffyhoMikulášoviPálffymu,Amsterdam,28.9.1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.

VI.,F.II.,Fr.69,KartonNr.14.94 ListPhilippaErnsta vonBaera,Londýn, 8. 10. 1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A. I.,L.VI., F. III.,

Fr.100,KartonNr.14.95 Jehoidentitusanámzatiaľnepodarilozistiť.


410

vezdržiavalnavidieku.CestovateliazUhorskasatiežstalisvedkamiveľkéhopožiaruvmeste,našťastiesaimvšakničnestalo.96

SFrantiškomPálffymsaopäťstretávamenajarroku1678,keďzačalsvojucestupoTaliansku.Obzrel sipamätihodnostiModenyavParmesastretol smladýmipán-mi„Pöttingen“,ktorísavtunajšomkolégiuzdokonaľovaliv„rytierskychcvičeniach“.DvormajstervonBaertiežpoznamenal,že„poriadokapožiadavky“kladenénašľach-tickýchštudentovvParmeniesúažtaképrísne,akosaotomhovorívNemeckejríši.97 Nienáhodousainformovaloštúdiáchnatunajšomkolégiu,vtomtočasetuužštudovalJánPálffy(1663–1751),najmladšísynMikulášaPálffyho.BudúcivýznamnýpalatínadôverníkMárieTerézievšakočividnetentonázornezdieľal.Zjeholistuotcovisatotiždozvedáme,že„učenie mu nejde a ani sa nechce učiť, lebo ho vždy len zbijú“. Preto prosilotca,abyhovzaldomov.98

FrantišekpoParmevyhľadalFlorenciuanapokonsa7.mája1678premiestnildoRíma,abysa,rovnakoakopredtridsiatimirokmijehootec,ajonzdokonalilv„rytier-skychcvičeniach“natunajšejznámejakadémii.Okremtohosamalvenovaťštúdiuja-zykov,osvojiťsidvorskýtanecaprehĺbiťsvojeznalostizpráva.99 Audiencie na dvoroch významnýchosobnostívšaknarušilanepríjemnáokolnosťzapríčinenátým,žeMikulášPálffyneposielalvčassvojmusynovipožadovanésumy.Akosmeužspomínali,prísluš-néoblečeniebolonevyhnutnoupodmienkoupreabsolvovanie„dvorskejkonverzácie“.KeďžeFrantišeknemalpeniazenazaobstaraniesičiernehoodevu,nemoholprijaťpo-zvanie„kardinálaCaraffu“aani„kardinálaPia“,ktorýbolcisárskymvyslancompripá-pežskejstolici.Obidvajacirkevníhodnostárivyjadrilisvojepočudovanie,prečovlastnesynpopredného„ministra“nacisárskomdvorenenavštíviichdvor.100Hodinystrávené scvikmiaučenímvystriedalazábava.Dňa25.júna1678saFrantišekPálffyvspoloč-nostimladýchpánovSaurauaHerbersteinvydalidoFrascati,maléhomestečkaneďa-lekoRíma,ktoréboloznámeakoletoviskourodzenýchtalianskychrodov.Dvadsiatehodeviatehojúna,nasviatoksvätéhoPetraaPavlasinajprvpozrelohňostrojpriAnjelskomhradevspoločnostigrófaNostitza.PotomsapridalkugrófoviMontecuccolimu,skto-rýmsivychutnalitentozážitoknaŠpanielskomnámestí.VzáveredňausporiadaliďalšíohňostrojnaNámestíSvätéhoPetra,ktorýpoctilsvojouúčasťouajpápež.101

Akýzmyselvšakmalimesiacearokystrávenévďalekejcudzineštúdiom,„rytier-skymicvikmi“anamáhavýmpremiestňovanímsazjednéhomiestanadruhézhľadiska

96 ListPhilippaErnsta vonBaera,Londýn, 8. 10. 1677.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A. I.,L.VI., F. III., Fr.100,KartonNr.14.

97 ListPhilippaErnstavonBaera,Parma,21.4.1678.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.104,KartonNr.14.

98 ListJánaPálffyhoMikulášoviPálffymu,Parma,29.5.1679.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI.,F.II.,Fr.89,KartonNr.14.

99 ListPhilippaErnstavonBaera,7.5.1678.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.105,KartonNr.14.

100 ListFrantiškaPálffyhoMikulášoviPálffymu.Rím,25.6.1678.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI., F.III.,Fr.105,KartonNr.14.

101 ListPhilippaErnstavonBaera,2.7.1678.ÖStA,HHStA,FAPálffy,A.I.,L.VI.,F.III.,Fr.106,KartonNr.14.

411


ďalšejkariérymladéhošľachtica?Všetkonaznačujetomu,ževrodePálffyovcovkaždájednazahraničnáštudijnácesta,ktorúsmev tejtoštúdiipredstavili, splnila svojúčel,pretožezkaždéhomladéhocestovateľasaneskôrstalavýznamnáosobnosťpolitické-hoživota.StarostlivýstrýkoPavolPálffydosiaholvšetkyvýznamnéuhorskékrajinskéhodnosti:bolpredsedomUhorskejkomory (1625–1646),krajinskýmsudcom(1646až1649)ipalatínom(1649–1653),navyše,roku1646bolakoprvýuhorskýaristokratvymenovanýzaskutočnéhočlenaTajnejrady.JehosynovecMikuláš(IV.)Pálffysastalstrážcomkoruny,uhorskýmkráľovskýmradcomatiežhlavnýmkomorníkom.FrantišekPálffybolkomorníkomnadvoreLeopoldaI.aslúžilvplukuJánaKarolaIV.,kdedosia-holnajprvhodnosťplukovníkaapotomgenerála.Predčasnásmrťmuzabránilavtom,abydosiaholeštevyššiestupnenarebríčkukariéry.

Tietoúvahybynásmohliľahkozviesťknesprávnemuzáveru,žemedzizahranič-nýmištudijnýmicestamiabudúcoukariéroušľachticaexistovalaúzkasúvislosť!Od-borníci na problematikuKavalierstour upozorňujú, žemusíme striktne rozlíšiť, či sašľachticpripravovalna svetskúalebonacirkevnúdráhu.102Rovnakoakovostatnýchkrajinách,ajvUhorskusapovažovaloštúdiumteológiezanevyhnutnýpredpokladpredosiahnutievysokýchfunkciívcirkevnejhierarchii.čosavšaktýkasvetskýchpovolaní,situáciajeomnohozložitejšia.Jetotižrozdiel,čihodnotímekariérušľachticov,ktorísazaslúžiliovzostupsvojhorodumedzispoločenskú,politickúahospodárskuelitukra-jiny,aleboideočlenovetablovanéhorodu.AjvUhorskumámetotižpríkladynato,žepredstaviteliastrednejšľachtypatrilikúradnícko-vzdelaneckejvrstveavďakaslužbámpanovníkovialebomocnémumagnátovi,vybudovaniu„užitočnejsiete“kontaktovavý-hodnémusobášupostúpilimedzimagnátov.103Anivichprípadevšakneplatilo,žestačiloštúdiumavzdelanie,abydosiahlivýraznýpostupsmeromhorenarebríčkuspoločenskejhierarchie!Vnasledujúcejgeneráciivšakdedičnétitulyafunkcieotcovzískalinajstaršísynoviabezohľadunato,čipodstúpilináročnéštúdium,alebonie.Napríkladužspo-mínanýKrištofBatthyánybolužpočassvojichštúdiívŠtajerskomHradcivymenovanýzakomorníka.Nečudo,žemesiacestrávenévškolskýchlaviciachpovažovalza„rekre-áciu“.104

Je nepopierateľné, že zvýšenýzáujempredstaviteľovurodzenýchvrstievovzde-lávanienastrednýchaleboajvysokýchškoláchsúviselsozmenamivchápaníriadeniaštátuvranomnovoveku.Modernizáciabyrokratickéhoaparátuvcentrálnychúradochkládla čoraz vyššie nároky na vzdelanie a pripravenosť úradníkov, ktorí pochádzalivprevažnejväčšinezradovšľachty.105Porovnávacieštúdievšaktaktiežpoukazujúnato,žeajšľachtici,ktorínezískalihlbšievzdelanie,úspešnezvládliúlohysúvisiacesosvojimúradom.106Z tohtopoznatkuvšakvyplýva, ževýznamzahraničnýchštudijnýchciest

102 LEIBETSEDER,ref.2,s.24.103 Pozri napr. Kubinyiovci, Révayovci alebo Czoborovci. Podrobnejšie: PáLFFy, Géza. Különleges

útonamagyarKirályságarisztokráciájába:aRévaycsaláda16.században.InTörténelmi Tár,2009/1, s.1-20.

104 FAZEKAS,ref.5,s.101.105 HEISS,ref.2,s.140-141.106 KELLER,Katrin.VonderNützlichkeitdesReisens.InPARAVICINI,Werner(Hrsg.).Adeliges Reisen

und europäische Kultur vom 14. bis zum 18. Jahrhundert.Ostfildern:Thorbecke,2005,s.429-443.


412

bysmenemalihodnotiťpredovšetkýmzhľadiskatoho,akásúvislosťexistovalamedzivzdelanímšľachticaajehobudúcoukariérou.107Zahraničnéštudijnécestytotižtvorilivo svojej podstate kultúrny fenomén. Starostlivé prípravy, tímová spolupráca rodiny,jej príbuzných a vplyvných známych, vyhotovenie otcovských inštrukcií, naplánova-niecesty,nadviazaniekontaktovsvýznamnýmiosobnosťamivcudzine–tosúvšetkyprvky,ktorésúdodneszaujímavézhľadiskadejínkultúryavzdelanosti.Navyše,mladíšľachtici,ktoríbolivnímavívočištúdiuaspoznávaniucudzíchkrajín,sidonieslidomovz ciestmnožstvonovýchpoznatkov,ktorémohli zužitkovaťpri vlastnejmecenášskejčinnostialeboprivýstavbesvojichhonosnýchpríbytkov.Cestovaniepocudzíchkrajoch,rovnakoakodnes,rozšíriloobzorľudí,naučilisajazykyaspoznaliinézvykyamravy.Nesmiemezabudnúťaninakultivačnýprvok,veďjednýmzhlavnýchcieľovpobytovvcudzinebolo,abysimladíciosvojilipravidládvorskejetiketyasprávaniaprimeranéichspoločenskémupostaveniu.Ajkeďzahraničnécestynemuselimaťpriamyvplyvnabudúcukariérušľachtica,vkaždomprípadezvýšilijehoosobnúprestíž,pretožeichspo-menulivživotopiseavlistináchoudelenítitulovavyznamenaní.Jedincovitiežpriniesliakúsi„posmrtnúslávu“,leboajvpohrebnejrečiautorivyzdvihli,ktorékrajinyšľachticzasvojhoživotanavštívil,kdevšadeštudovalavktorýchvedáchsavyznal.108

Kavalierstourtaktiežmôžemevnímaťakoranonovekúformuiniciáciemladíkovdosvetadospelých.Cestapocudzinedávalatotižmladýmmužommožnosťdozrieť,získaťskúsenosti, zdokonaliť sa vurčitých zručnostiach a tiežuvedomiť si svoje špecifickéspoločenské postavenie. Počas pobytu v zahraničí samladíci naučili riešiť problémynajrozličnejšiehodruhu,museli sapresadiťv spletitej dvorskej spoločnosti, prekonaťprekážky– takže rovnako, akovdobovýchvýchovných románoch, ideálnymcieľomKavalierstour-ubolovychovaťznezrelýchchlapcovskúsenýchdospelýchmužov.109

DIEBEDEUTUNGDERBILDUNGUNDDERSTUDIENREISEN DERFAMILIEPáLFFyIM16.UND17.JAHRHUNDERT

ANNA F UNDáRKOVá

Die Kavalierstour – ausländische Studienreisen der Adeligen waren in der frühen Neuzeit ein fester Bestandteil derErziehungundBildung junger aristokratischenMänner.Vonder akademischenPeregrination der anderen Gesellschaftsschichten unterschieden sie sich vor allem durch ihreZielsetzung,denInhaltunddengesamtenVerlaufeinersolchenReise.DieausländischeReisebe-gann erst nach einer gründlichen Vorbereitung, da für den jungen Herren ein geeigneter Hofmeister (Tutor) undBegleitpersonen ausgewählt,materielleAusstattung und finanzielleMitteln herge-schafftundaucheineväterlicheInstruktiongefertigtwerdenmusste,dieeineArtvomErziehungs-

107 Pozritiež:LEIBETSEDER,ref.2,s.180-195,TOMA,ref.5,s.194.108 Pozri:KELLER,ref.106,s.429-443.109 HEISS,Gernot.Bildungs-undReisezieleösterreichischerAdeligerinderFrühenNeuzeit.InPARAVICI-

NI,Werner(Hrsg.). Adeliges Reisen und europäische Kultur vom 14. bis zum 18. Jahrhundert.Ostfildern: Thorbecke,2005,s.234.

413


undBildungsprogrammderganzenKavalierstourdarstellte.ImUnterschiedzueiner„klassischenakademischen“Peregrination,währendderdieJünglingetatsächlichandenUniversitätenstudier-ten und sich ebenfalls um einen Titel bemühten, trugen die jungen Adeligen lediglich nur ihre NamenindieUniverstitätsmatrikelnein.SpezielleBildungsanstalten,diesichaufdieErziehungundBildungderreichstenundhöchstenGesellschaftschichtenspezialisierten,warennämlichdiesogenanntenRitterakademien,wosichdieJunglingenichtnurtheoretische,sondernauchprak-tische Kennstnisse aneigneten, die unerlässlich waren, um die Hofetikette zu beherrschen. Unter anderem wurden sie auch im Tanzen und musizieren unterrichtet. Die Besonderheiten der aus-ländischenBildungsreisen stelltenwir auf demBeispiel von vierGenerationen derMitgliederdesmächtigenMagnatengeschlechtsPálffyvor.Esistinteressant,dassparallelmitdemAufstiegder Familie Pálffy auch der Verlauf und der Inhalt ihrer Studienreisen immer aufwendiger wur-de.WährendderHeldvonRaabNikolausPálffydieKavalierstourinBegleitungdesErzherzogsRudolfabsolvierte,wuerdederGrandTourseinesUrenkelsFranzPálffyvonderFamiliefinan-ziert. Die Tatsache, dass er Audienz bei den wichtigsten weltlichen und kirchlichen Würdenträgern inEuropaerhielt,isteindeutlicherBeweisfürdieBedeutungderFamiliePálffy,nichtnurinner-halbderHabsburgermonarchie,sondernauchimAusland.ZumSchlussmussmanbetonen,dassman die Kavalierstouren vordergründig nicht nach dem Kriterium beurteilen sollte, inwieweit die StudienreisediezukünftigeKarrierederadeligenJünglingepositivodernegativbeeinflusste.EshandeltesichnämlichumeinKulturphänomen,dessenBesonderheitundEinzigartigkeitgeradeinderVorbereitung,demVerlaufsowiedenErwartungen,diedieFamilieundBekanntenandiehoffnungsvollenpolitischen,militärischenoderkirchlichenVertreterndesLandesstellten,lag.


414

415

ŠTUDENTI,OBCHODNíCI,OBCHODNíCESTUJÚCIAREMESELNíCKITOVARIŠIPODDROBNOHĽADOMHABSBURSKEJPASOVEJPOLITIKyVROKOCH1815–1848

MICHAL C HVO J KA

CHVOJKA,Michal.Students,businessmen,commercialtravellersandcraftsmenunder thescrutinyofHabsburgpassportpolicy in theperiod1815-1848.Histo-rickýčasopis,2010,58,3,pp.415-437,Bratislava.ThisstudyisconcernedwiththeanalysisandinterpretationofHabsburgpolicyonpassportsandforeignvisitorsinrelationtofourspecificgroups.Itenablesustopenetrateintothe“everyday”struggleoftheAustrianpolicetopreservethestatusquo in theHabsburgMonarchy in the period of formation of the ideologies ofliberalism,nationalismandcommunism.Thoroughverificationofpeopleenteringtheterritoryof theAustrianEmpire,careful investigationofallpossible“harm-ful”influencesfromwhichitwasnecessarytoprotectthepopulation,“hermetic” closureoffrontiersononeside,andtheeconomicpressuresofinternationalco-operation,developmentofintellectualculture,nationalmovements,bureaucratiza-tionwithtypical“holesinthelaws”andexpressionsofofficialsloppinessontheother,representthemainlimitswithinwhichAustrianpassportpolicymovedinthefirsthalfofthe19thcentury.HistoryoftheHabsburgMonarchy.Historyofpolicyonpassportsandforeigners.Vormärzperiod.Commisvoyageurs.

„Pasová polícia patrí k hlavným a výsostným právam štátu, predstavuje prostriedok le-gitímnej vlády a je súčasne výrazom kultúry štátu, jeho pohostinnosti a spôsobu zaob-chádzania s cudzincami.“1

I.ÚvodPozriadenícentralizovanéhopolicajnéhosystémuvhabsburskejabsolutistickejmonar-chiikoncom18.storočianačelesPolicajnýmacenzúrnymdvorskýmúradomvoViedni,ktorémubolopodriadenéVrchnépolicajnériaditeľstvovoViedniapolicajnériaditeľstvávmetropoláchostatnýchhabsburskýchprovincií,2sapasovézáležitostiakontrolaosôbstalijednouznajdôležitejšíchúlohpolitickejpolície.LenvoViednipôsobiloasi17in-štitúcií,ktorémalioprávnenievydávaťpasy–taknapr.Štátnakanceláriaichvydávaladiplomatom,DvorskávojenskáradaosobámpodliehajúcimvojenskejjurisdikciiaUhor-skádvorskákanceláriauhorskýmpoddanýmacudzincomcestujúcimdoUhorska,nievšakremeselníckymtovarišom.DokompetenciepasovéhoúraduVrchnéhopolicajného

1 BURGER, Hannelore. Passwesen und Staatsbürgerschaft. In: Grenze und Staat. Passwesen, Staats- bürgerschaft,HeimatsrechtundFremdengesetzgebunginderösterreichischenMonarchie1750–1867.Zost.WaltraudHeindl,EdithSaurer.Wien;Köln;Weimar:BöhlauVerlag,2000,s.3.

2 Napr.BrnopreprovinciuMorava-Sliezsko,Prahaprečechy,ĽvovpreHalič,GrazpreŠtajersko,LinzpreHornéRakúsko,MilánopreLombardiuatď.

Chvojka michal Študenti, obchodníci, obchodní cestujúci a remeselnícki tovariši...


416

riaditeľstvaspadali„Rakúšania, Česi, Moravania, Štajeráci, Slezania, domáci a zahra-niční remeselnícki tovariši“.CudzineckákomisiaVrchnéhopolicajnéhoriaditeľstvazasavybavovalažiadosti„Talianov, Ilýrov, Grékov, Mohamedánov, Vorarlberčanov, Židov, ale aj Uhrov, Galicijčanov, Rusov, Prusov, študentov, hercov a všetkých rakúskych pod-daných, ktorí prichádzali do Viedne kvôli procesným záležitostiam“.3Vzhľadomnapoli-tickúrelevantnosťkontrolypohybuosôbdoazhabsburskejmonarchiepoobdobínapo-leonskýchvojentovšakbolipredstaviteliaŠtátnejkancelárieaPolicajnéhodvorskéhoacenzúrnehoúradu,ktorýmvyššiemenovanéinštitúciepravidelnezasielaliinformácieopasochavízach, resp.podkladyna rozhodnutieaktorí sa,akouvidíme, intenzívnezaoberalipasovýmiacudzineckýmizáležitosťami.

Poprávnejstránkehabsbursképasovépredpisyvprvejpolovici19.storočiavychá-dzaliz tzv.pasovej inštrukciez25.marca18014aznejodvodenejpasovej smernice(Passnormale)z1.marca1809.5Natomtozáklademaliguvernérijednotlivýchprovin-ciíRakúskehocisárstva impodriadenýmpolicajnýmriaditeľstvám,krajskýmúradom,magistrátoma taktiežcolnýmúradom„klásťdôraznena srdce“, abyčonajpresnejšiedodržiavalivšetkypredpisytýkajúcesaverejnéhoporiadkuabezpečnosti.6 Cudzinci tak mohlipricestovaťdohabsburskejmonarchie lensnáležitýmpredpísanýmcestovnýmpasom,ktorýsimohlivyžiadaťupríslušnýchc.k.7vyslancovalebokonzulovvzahraničí(§1pasovejinštrukcie).Každýpasmuselobsahovaťpresnýpopisdržiteľaijehopodpis(§3),pričombolopovinnosťoucestujúcehocudzinca,nechaťsiskontrolovaťvízanakaždomlokálnomúradevrámcipresnepredpísanejtrasy(§5).Podľaparagrafu10samalkaždýcudzinecihneďposvojompríchodedoViednehlásiťnaVrchnompolicajnomriaditeľstve(Polizei – Oberdirektion),vhlavnýchmestáchjednotlivýchprovinciínapo-licajnýchriaditeľstvách,nainýchmiestachnapríslušnýchmagistrátoch,ďalejupovedo-miťichoúčelesvojejcestyaposkytnúťimvšetkypotrebnéinformácieosvojejosobe.Ažpoabsolvovanítejtoprocedúrysatomu-ktorémucudzincoviudeľovalodlhšiealebokratšiepovolenienapobyt.

MichaelForchervosvojejprácivýstižnepoznamenáva,ževšetcicudzinciboliužodzačiatku„podozriví“.8Ajztohtodôvodubolicudzinciokrempasovejacudzineckejkontrolypodrobovaníopakovanémuhláseniusanajednotlivýchúradochasamozrejmenepretržitémusledovaniu,najmäsohľadomnaichmožné„pochybné“zámery,„dvoj-

3 FAULLER, Chrysostomus. Gesetze, Verordnungen und Vorschriften für die Polizei-Verwaltung im Kaiserthume Oesterreich,zv.3(L–R),Wien:Geistinger´scheBuchhandlung,1827,s.229-231.

4 PozriMoravskýzemskýarchív (ďalejMZA)Brno,Moravsko-sliezskegubernium–prezídium(ďalejMSGP),kartón(ďalejk.)357,č.336(tlačenápasovásmernicaz25.3.1801odštátnehoapolicajnéhoministragrófaJohannaAntonavonPergenaspolusovzoromcestovnéhopasu.

5 GEBHARDT,Helmut.Die Grazer Polizei 1786 – 1850. Ein Beitrag zur Geschichte des österreichischen Sicherheitswesens im aufgeklärten Absolutismus und im Vormärz.Graz:Leykam-Verlag,1992,s.176.PozriajFAULLER,ref.3,s.258-261.

6 MZABrno,MSGP,k. 357, č. 336, prípisgrófaPergenamoravsko-sliezskemuguvernéroviUgartemuz30.3.1801.

7 Cisársko–kráľovských,t.j.habsburských.8 FORCHER, Michael.Die geheime Staatspolizei im vormärzlichen Tirol und Vorarlberg. Dizertácia.

Innsbruck 1966, s. 339. Porovnaj aj TURNBULL, Peter Evan. Oesterreichs sociale und politische Zustände.Leipzig:J.J.WeberVerlag,1840,s.190nn.

417

značné“ výroky alebo správanie sa, štát „ohrozujúce“ princípy, podozrivé kontaktydomaivrakúskomvnútrozemí,resp.kvôli„nevysvetliteľným“pohnútkamichpobytuvRakúskomcisárstve.9 Pokiaľ sa rakúskejpolícii podariloobjaviť akékoľveknázna-kypolitickýchzámerov,bolojejúlohouokamžiteinformovaťnajvyššiehopolicajnéhošéfavoViedni(prezidentapolicajnéhoacenzúrnehodvorskéhoúradu),ktorývtýchtootázkach rozhodoval spoločne sministrom zahraničia. Podľa závažnosti jednotlivýchdeliktov,resp.akodôsledokfalšovaniapasov,odbočeniaodpredpísanejcestovnejtrasy (Marschroute)alebokriminálnychpriestupkovakonapr.potulovanie,žobranie,podvod-náčinnosťatď.mohlonasledovaťvykázanie,resp.vypovedaniezkrajiny(tzv.Abschaf-fung)alebodokoncasúdnyprocesasnímsúvisiacepotrestanie.10Ovypovedanícudzin-covsamalapodaťnielensprávanapolicajnýdvorskýúrad(Polizeihofstelle) do Viedne, alezároveňpravidelne(štvrťročne)zasielaťzoznamyvypovedanýchcudzincov.11

Ajpredomáceobyvateľstvoplatilivhabsburskejmonarchiiprísnepasovépredpisy,a tonielenpri cestáchdozahraničia, ale ajdo iných rakúskychprovincií.Uchádzačio pasy simohli cestovné doklady vyžiadať u „domovského“ krajinského úradu, účelicieľichcestyvšakvždymuselopreveriťpolicajnériaditeľstvo.Vprípadejehonejed-notnostismiestodržiteľstvomsažiadosťopaspredložilapolicajnémudvorskémuúra-dudoViednenadefinitívnerozhodnutie.Najednejstraneexistovaliosobitnépredpisyprediplomatov,úradníkov,vojakovčišľachticov,nastranedruhejcestovnéobmedzeniapreštudentov,Židov,podomovýchobchodníkovadokoncaajpremladýchpríslušníkovšľachty.12 Po revolučnej vlne na začiatku 30. rokov 19. storočia sa rigorózne pasovépredpisyešteviacsprísnili.13

Obráťme teraz našu pozornosť na niekoľko konkrétnych zaujímavých cieľovýchskupínvrámcipasovejacudzineckejpolície,asíce–vsúladesnašímzameraním–naj-skôrnaštudentov.14

II.Mladéštudentskéduševosvetepasov,vízabyrokracieUž v rámci osvietenského absolutizmu sa v pasovej polícii presadila o. i. zásada

rozlišovania „užitočných“ a „neužitočných“ ciest.Štúdiumv zahraničí boloužvtedyzhľadiskaštátnejivzdelávacejpolitikyčorazmenejžiaduceatátotendenciavýraznezosilnela v nasledujúcompredmarcovomobdobí, keďpolitickávrchnosťhabsburskejmonarchienazákladehnutíštudentov,telocvičnýchspolkov(Turnerbünde) a najmä tzv.

9 FORCHER,ref.8,s.342;MZABrno,MSGP,k.357,č.336,prípisgrófaPergenamoravsko-sliezskemuguvernéroviUgartemuz30.3.1801.

10 FORCHER,ref.8,s.343.11 Ref.10.PozriajFAULLER,ref.3,zv.1(A–F),s.13nn.12 GEBHARDT,ref.5,s.177.13 PorovnajCHVOJKA,Michal. Joseph Graf Seldnitzky als Präsident der Polizei- und Zensurhofstelle

in Wien (1817 – 1848). Ein Beitrag zur Geschichte der Staatspolizei in der Habsburgermonarchie. Dizer-tácia.Opava2007,s.310-327.

14 Vzhľadomnapovahupreštudovanéhoarchívnehomateriálusanebudemevenovať(užšiemu)národnos-tnémuhľadiskuavjehorámcirôznymprofesiám,aledôrazpoložímenaštyrivybranéprofesie,abytakvrámcijednejrovnakejkategóriemohlivyniknúťdeterminantypasovejpolitikyvočiviacerýmnárodnos-tiam.



418

buršenšaftov15videlavkaždomštudentoviminimálne„romantickéhorojka“,akniepria-mo„demagóga“alebo„jakobínsko–republikánskehorevolucionára“.16Nielenrakúske-mupolicajnémuprezidentovigrófoviJozefoviSedlnickému,aleajministrovizahraničiakniežaťuMetternichovivyrývalohnutienemeckýchburšenšaftovdotvárečorazhlbšievrásky,pričomposlednemenovanývzhľadomnarastpočtuburšenšaftovpoukazovaltakna „veľmi nebezpečnú tendenciu tohto spolku“,akoajna„znepokojujúcu“skutočnosť,„že táto fanatizovaná mládež bude mať prvé nároky na úrady vo všetkých nemeckých štátoch“.17

ReakciastrážcovverejnejbezpečnostiaporiadkuvRakúskomcisárstvenasebapre-tonenechaladlhočakaťasprísnenépasovépredpisysadotklidomácichizahraničnýchštudentov.RakúskypolicajnýprezidentSedlnickýzaujalnegatívnypostojprotištúdiukatolíckychiprotestantskýchštudentovzhabsburskejmonarchienauniverzitáchvTü-bingene,Halle,Berlíne iGreifswaldeapodľa rezolúcie rakúskehocisáraFrantiška I.nemohlispomenutíštudenticestovaťdozahraničiaanicezprázdniny.18 Študenti nemec-kých univerzítmohli naproti tomu získať pasy doRakúskejmonarchie len vtedy, akpreukázalisvoju„úplnúneškodnosť“.19

Gróf Sedlnický si dal v tomto ohľademimoriadne záležať na dôkladnej kontrolepatričnýchpasovýchpredpisov.Koncomseptembra1822,napr.kritizovalpostupc.k.vyslanectvavBerlíne,ktoréjednotlivým„cestovateľom označovalo ako zbytočnú povin-nosť kontroly víz na jednotlivých c. k. zahraničných zastupiteľstvách v rámci predpísanej trasy na ich pase“.20Šéfrakúskejpolíciezdôraznil,žekontrolavízpočascestygaran-tuje oveľa väčšiumieru „neškodnosti“ (Unbedenklichkeit) cudzincov prichádzajúcichdoRakúskehocisárstvaavyzvalkanceláraMetternicha,abyvtomtozmysleinštruovalrakúskezastupiteľstvávzahraničí.21

xxx

15 Buršenšafty (Burschenschaften) boli študentské spolky na nemeckých univerzitách, ktoré sa usilova- li–sklamanévýsledkamiViedenskéhokongresu(1814/1815)–ozjednotenieaoslobodenienemeckéhonárodaapredstavovalitakranúformu„meštianskej“opozícievočiabsolutistickýmrežimomvjednotli-výchštátochNemeckéhospolku.Porovnajnapr.ASMUS,Helmut(zost.).Studentische Burschenschaften und bürgerliche Umwälzung.Berlin1992;DOBLINGER,Max.DerburschenschaftlicheGedankeaufÖsterreichsHochschulenvor1859.InQuellen und Darstellungen zur Geschichte der Burschenschaft und der deutschen Einheitsbewegung,zv.8.Zost.HermannHaupt.Heidelberg:WinterVerlag,1925;HEER,Georg.GeschichtederdeutschenBurschenschaft.DieDemagogenzeit.VondenKarlsbaderBeschlüssenbiszumFrankfurterWachensturm(1820–1833),zv.II.InQuellen und Darstellungen zur Geschichte der deutschen Burschenschaft und der deutschen Einheitsbewegung,zv.X.Zost.HermannHaupt.Heidelberg1927ainé.

16 BURGER,ref.1,s.35n.17 Haus-,Hof- undStaatsarchivWien (ďalejHHStA), fondStaatskanzlei,Noten an die Polizeihofstelle

(ďalejStK,NaP),k.8,nótaz27.10.1818(zAachenu).18 HHStAWien, fond Staatskanzlei, Noten von der Polizeihofstelle (ďalej StK, NvP), k. 36, nóty zo

6.4.a12.11.1819).19 HHStAWien,StK,NvP,k.36,nótaz10.5.1819;HHStAWien,StK,NvP,k.8,nótaz19.5.1819.20 HHStAWien,StK,NvP,k.38,nótaz28.9.1822.21 Ref.20.

419

Karlovarskéčlánky22zroku1819asnimisúvisiacačinnosťÚstrednejvyšetrovacejkomisie vMohuči23 (Mainz) všakneprivodili úplný zánikburšenšaftovvNemeckomspolku, čo dokumentuje nielen zorganizovanie „všeobecného dňa buršov“24 v Dráž-ďanochna jeseň1820,aleajďalšiaaktivita tzv.užšíchspolkov.Tieto„užšiespolky“viedlijednotlivéburšenšaftynanemeckýchuniverzitách25avprípade,ževládnynátlaknútil lokálneburšenšafty k rozpusteniu spoločenstva, bolo ichúlohouďalej pokračo-vať v činnosti. Ich členovia sa však nezaoberali iba rozširovanímmyšlienky zjedno-tenia nemeckého národa na univerzitách na báze slobodnej ústavy, ale diskutovali ajo politických,filozofických a historickýchotázkach.Postupne sa vytvoril tzv. spolokmládencov (Jünglingsbund),26ktorýmožnopokladaťzatajnýspolokvtajnýchužšíchspolkoch.27Metternichpovažovalobjavenietohtotajnéhospolku28vlete1823zapotvr-denielegitimityrepresívnychopatrenívočinemeckýmuniverzitám,29najmäkeďcieľom„spolkumládencov“bolo„vyvrátenie vtedajších vlád, aby si ľud mohol prostredníctvom zvolených zástupcov dať ústavu“.30KancelárMetternichinformovalgrófaSedlnickéhoopriebehutzv.Köpenickskéhovyšetrovania31protičlenomtejtotajnejspoločnosti,akoajosprísnenýchopatreniachPruskavrámciobmedzovaniazahraničnýchciestsvojichštudentovasuspokojenímpoukázalnaskutočnosť,„že dovtedajšie výsledky vyšetrova-nia nepriniesli žiadnu stopu rozšírenia tohto spolku na rakúske univerzity“.32 V tomto ohľadesavšakveľmimýlil,pretožerakúskyvyslanecvBerlíne,grófZichy,vosvojichsprávachspomínalnávštevypražskýchuniverzitnýchštudentovvLipsku,HalleivJe-nepočasletnýchmesiacovodroku1820,akoajichúčasťnatamojšíchburšenšaftoch, avšakbezpredloženiapresnýchdôkazovichprijatiadoštudentskýchspolkovaleboiných„pozitívnychdeliktov“.Medzi týmitoštudentmisaspomínaajmladýgrófColloredo,

22 Tietoustanovenia,ktoréakoreakciunaradikalizáciuhnutiaburšenšaftovazavraždeniekonzervatívnehospisovateľaapublicistu,AugustaFridrichav.KotzebuademokratickyzmýšľajúcimštudentomKarlomLudwigomSandomvmarci1819,presadiliRakúskoaPrusko,prinieslizostreniecenzúry,prísnukontro-luuniverzítazriadenietzv.ÚstrednejvyšetrovacejkomisievMohuči.

23 PozriWEBER,Eberhard.DieMainzerZentraluntersuchungskommission. InStudien und Quellen zur Geschichte des deutschen Verfassungsrechts,zv.8.Zost.H.Konrad,G.KleinheyeraU.Scheuner.Karls-ruhe:C.F.MüllerVerlag,1870.

24 DerBursche–mladík,mládenec,vtomtozmyslečlenniektoréhozburšenšaftov.25 Napr.vGöttingene,Halle,JenealebovLipsku.26 PorovnajHARDTWIG,Wolfgang.ProtestformenundOrganisationsstrukturenderdeutschenBurschen-

schaft1815–1833.InDemokratische und soziale Protestbewegungen in Mitteleuropa 1815 – 1848/49. Zost.HelmutReinalter.FrankfurtamMain:SuhrkampVerlag,1986,s.50nn.

27 Vdecembri1823ajanuári1824došlokprvýmzatýkaniamjehočlenov.PorovnajHARDTWIG,ref.26,s.51;HEER,Georg.GeschichtederdeutschenBurschenschaft.DieDemagogenzeit.VondenKarlsbaderBeschlüssenbiszumFrankfurterWachensturm(1820–1833).Zv.II.InQuellen und Darstellungen zur Geschichte der deutschen Burschenschaft und der deutschen Einheitsbewegung,zv.10.Zost.HermannHaupt.Heidelberg1927s.120nn.

28 HEER,ref.27,s.120nn.;pozriajHHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz10.2.1824.29 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz6.8.1824.30 HEER,ref.27,s.110(porovnajbod1ichprogramu).31 Köpenick–miestnačasťBerlínavjehojuhozápadnejčastivokreseTreptow-Köpenicknasútokuriek

SpreeaDahme.32 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz24.3.,22.6.a6.8.1824.



420

ktorýbolužroku1819vPrahezpodobnýchdôvodovdočasnevoväzbe.33Sohľadomna„uskutočnenéudusenieduchadoby,šíriacehosaepidemickousilouarýchlosťoumedzištudujúcoumládežou“,navrholkniežaMetternichčomožnonajviacobmedziťkontaktyrakúskychštudentovsosusednýmikrajinami.34GrófSedlnický,ktorýužvmarci1824zaslalguvernéromvPrahe,Brne,Linzi,Innsbrucku,MiláneaBenátkachzoznamyčle-novdvochburšenšaftovvBerlíneanariadilimprísnekontrolycudzincovasledovanietýchto študentov,35takistopresadzovalprísnejšíkurzpriudeľovanípasovavízzahranič-nýmštudentom,najmävsúvislostisvývojomhnutiaburšenšaftovapopredĺženíplat-nostiKarlovarskýchčlánkovvauguste1824.36Začiatkomoktóbra1824oznámilsvojenázoryktejtoproblematikeštátnemukancelárovivdvochhlavnýchbodoch:

a)žiadnemuštudentovi,ktorýsavzoznamochÚstrednejvyšetrovacejkomisievMo-hučiusvedčujezaktivityvrámciburšenšaftovalebojeznejpodozrievaný,bynemalibyťzostranyrakúskychzahraničnýchzastupiteľstievpotvrdenévízanavstupdoRakús-kehocisárstva,nechbymalakýkoľvekpasaodporúčanie;

b)všetkýmostatnýmštudentombysamohlivízavlegálnychpasochvydanýchichdomovskýmikrajinskýmiúradmipotvrdiťažpopredloženílegálnehoosvedčenia,pod-písanéhokurátoromavládnymkomisáromdotyčnejuniverzity,ktorébyvýslovnezaru-čovalo„mravnosť“apolitickú„nezaujatosť“uchádzačaopas.37

Lentakétoobmedzeniapovažovalrakúskyšéfpolíciezadostatočnúzáruku,abysavstupdoRakúskehocisárstvapovoliliba„neškodným“študentomaabysazároveňob-medzilprílišveľkýpočettakýchtocestovateľov,akoajkontaktmedzinimiarakúskymištudentmi.Pokiaľbysaniektorázosusedných„nemeckých“krajínrozhodlaprijaťpo-dobnérecipročnéopatrenia,nevnímalbytogrófSedlnickýpodľavlastnýchslovnegatív-ne,skôrnaopak,veľmibytoprivítal.KancelárMetternichstýmitonázormipolicajnéhoprezidentaplnesúhlasilavydalna ichzáklade31.októbra1824nariadenievoformecirkuláraprevšetkyc.k.zastupiteľstvá,ktorébolivkontaktesnemeckýmiuniverzita-mi.38Tátoinštrukciasataktieždostaladorúkjednotlivýchrakúskychguvernérovsdo-datkom,abyžiadnemurakúskemupoddanému,ktorýbynapriekvšeobecnémuzákazuštudovalnaniektorejzahraničnejuniverzite,nebolvydanýalebopotvrdenýpasnacestudo habsburskej monarchie.39

33 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz5.4.,17.4.,24.9.,25.9.a11.12.1824.Ďalšímmenovanýmštudentombol istýFischer,pravdepodobneKarlHeinrichFischer,ktorý1818/19 spoločne sAdolfomMariaPinkasomnavštívilHeidelberg.PorovnajDOBLINGER,Max.DerburschenschaftlicheGedankeaufÖsterreichsHochschulenvor1859.InQuellen und Darstellungen zur Geschichte der Burschenschaft und der deutschen Einheitsbewegung,zv.VIII.Zost.HermannHaupt.Heidelberg1925,s.39.

34 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz22.6.1824.35 PozriAllgemeinesVerwaltungsarchiv(ďalejAVA)Wien,Polizeihofstelle(ďalejPHS),k.1066,č.9415

ex1823.36 HEER,ref.27,s.6;METTERNICH–WINNEBURG,Richard(zost.).Aus Metternich´s nachgelassenen

Papieren,zv.4.Wien1881,s.115nn.37 HHStAWien,StK,NvP,k.39,nótaz10.10.1824.38 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz31.10.a9.12.1824.39 MZABrno,MSGP, k. 358, prípis grófaSedlnickéhomoravsko-sliezskemuguvernéroviMitrovskému

z30.1.1825.

421

KeďkniežaMetternichpožadovalodpolicajnéhoprezidentazoznamyúčastníkovnaburšenšaftochzÚstrednejvyšetrovacejkomisievMohuči,abysanovovydanáinštrukciamohlaujaťvpraxi,odpovedalmugrófSedlnickývosobitnejnóte,žesprísnenépaso-vépredpisysamajútýkaťibatýchnemeckýchštudentov,oktorýchužrakúskapolíciazáznamy vlastnila.40Vpriebehunasledujúcichrokovaspribúdajúcimivyšetrovaniamisatento–prec.k.vyslanectváplánovaný–hlavnýzoznam41študentovzapletenýchdoaktivítvburšenšaftochstáledoplňoval,atoprostredníctvomnovýchanovýchzoznamovznemeckýchuniverzít.42Skutočnosť,žegrófSedlnickýnapopudkniežaťaMetternichazhlavnéhozoznamuvyškrtolštudentov„zaťažených“menšouvinou,43hovorívpros-pechštátnickéhorozhľaduaschopnostireálnezhodnotiťsituáciuurakúskehokancelára.Metternichsivtomtozmysleďalejželal,abysarobilpodstatnýrozdielprizaobchádzanísčlenmi„užšíchspolkov“asostatnýmičlenmiburšenšaftov,„pretože zoznam mladých ľudí, ktorí sa podieľali na buršenšaftoch na rôznych nemeckých univerzitách, stále na-rastá, ale samotné buršenšafty už zďaleka nemajú tak nebezpečnú tendenciu, ako ich „užšie spolky [...]“.44

Zatiaľ čo vRakúsku gróf Sedlnický sprísnenie pasových a cudzineckých kontrolurýchľoval,zdása,žespoluprácusPruskomvtejtooblastibrzdilajehopríslovečnáby-rokratickástrnulosť.Metternichmuselviackrátforsírovaťvybaveniepruskýchžiadostío informácieananótuzmarca1824dostalodpoveďažvoktóbri tohoistéhoroku.45 Takýto časový sklz bol však pre rakúsky byrokratický systém typický.AniÚstrednávyšetrovaciakomisiavMohučivšakneprinieslaželanévýsledkyataktiežnedisponovalapotrebnoumocouaautoritou,abymohlaúspešnefungovaťakosprostredkovateľmedzijednotlivýmivládamiNemeckéhospolku.46

40 Toznamenáštudentov,ktorísanachádzalivzoznamochburšenšaftuvBerlíne,rozpustenéhoroku1819,ďalejvberlínskomštudentskomspolkuArminia,akoajvzoznameosôb,ktorébolido10.októbra1824podozrievané zúčasti na „spolku mládencov“ aktorý zaslal kniežaťu Metternichovi apelačný radca v.Wagemann, ktorý bol zároveň rakúskymkomisárompriÚstrednej vyšetrovacej komisii vMohuči.PozriHHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz24.9.a9.12.1824;HHStAWien,StK,NvP,k.39,nóta z30.12.1824;AVAWien,PHS,k.1066,č.9415ex1823.

41 HHStAWien,StK,NvP,k.39,nótaz30.5.1825(tzv. Verzeichnis derjenigen Studierenden und sonstigen Individuen, welche in die, auf mehreren deutschen Universitäten bestandenen revolutionären und burschen- schaftlichen Umtrieben verflochten sind, fólia175-186, spolusmenami,miestomnarodenia,miestomadruhomštúdia,poslednýmznámymmiestompobytuapoznámkami).

42 Väčšinou sa jednalo o zoznamy študentov vylúčených v určitomobdobí z univerzít vLipsku a Jene(HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz13.6.,17.11.1825,k.12,nótyz9.1.,15.5.a14.11.1826)aleboozoznamyobjavenýchčlenovburšenšaftovvAschaffenburguaFulde(HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz24.11.1825),Marburgu(HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz24.11.1825),Karlsruhe(HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz19.1.1826),Freiburgu(HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz8.5.1826),Bonne(HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz24.7.1826),Würzburgu,TübingeneaErlangene(HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz24.8.1826,k.13,nótyz13.4.,19.4.,24.6.1828)alebovHalle(HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz22.12.1826,k.13,nótyz27.4.,21.5.,30.6.1829).

43 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótaz4.3.1825;HHStAWien,StK,NvP,k.39,nótaz30.5.1825.44 HHStAWien,StK,NaP,k.12,nótaz9.1.1826.45 HHStAWien,StK,NaP,k.11,nótyz6.3.,24.3.a11.11.1824.PorovnajajEMERSON,DonaldE.

Metternich and the Political Police. Security and Subversion in the Hapsburg Monarchy (1815 – 1830). TheHague:NijhoffVerlag,1968,s.128nn.

46 WEBER,ref.23,s.45nn;EMERSON,ref.45,s.130.



422

CisárFrantišekI.sanapokonkoncomroku1825rozhodolzahraničnýmštudentomúplnezakázaťštúdiumvRakúskomcisárstve,pokiaľbysaniektorýzguvernérovne-snažilzpádnychdôvodovoudelenievýnimky.47Totomimoriadneprísnerozhodnutietrochuzmiernilarezolúciaz27.apríla1827,nazákladektorejbolitízahraničníštudenti,ktorínac.k.školáchpoberali„štipendiumprecudzincov“,výnimočnepripusteníkštú-diuvRakúsku,alepravdažeažpopredchádzajúcejporadesoštudijnýmriaditeľstvomanajmäpríslušnýmpolicajnýmúradom.48

Vporovnanísprvoupolovicoudvadsiatychrokov19.storočiabolatádruháoveľapokojnejšia.Užneprichádzalo toľkoznepokojivýchsprávoštudentochzNemeckéhospolkuacisárFrantišekI.takmoholroku1827vkľudepovýšiťlýceávOlomouci,Inns-bruckuavGraziopäťnauniverzity.Ajrakúskeautoritypovažovalisituáciuza„viditeľ-nepriaznivejšiu“,čosaspolusobzvlášťdobrýmivzťahmisPruskomprejavilovzmier-není pasovýchpredpisovvoči pruskýmštudentom,prektorýchužneplatila smernica z31.októbra1824,alebežnénormyprecestujúcich.GrófSedlnickývidelvtejtosúvis-lostidostatočnúzárukunajmäv„časovo primeranej prísnosti, s akou sa pruská vláda snaží odstraňovať machinácie demagógov z tamojších univerzít“, ako aj v „zavedení prísnejších policajných opatrení pri cestách pruských študentov na územie c. k. monar-chie“.49Akosadalopredpokladať,udelenietakejtovýnimkymalosvojuodozvuaužzačiatkomdecembra1828žiadal rakúskygenerálnykonzulvLipsku,barónv.Berks,otakéisté„pasovézvýhodnenie“pretamojších(saských)študentov.50

III.Uhorskévýnimky?Roku 1829 sa pokúsila aj uhorská dvorská kancelária vyťažiťmaximum zo vše-

obecnepriaznivejsituácieadosiahnuťzrušeniezákazuzahraničnéhoštúdiavprospechuhorskýcha sedmohradskýchštudentovprotestantskej teológie.51 Štátna kancelária sa zdráhalaudeliťtakétopovolenie,pretožesiboladobrevedomáminimálnychmožnostínasledovanie týchtoštudentovnazahraničnýchuniverzitáchanavyšesa jejprincípya spôsob výuky na navrhnutých univerzitách vOxforde,Halle, Jene, Lipsku,Tübin-gene,Göttingene,MarburguaGreifswaldenezdalibyťvsúladesrakúskymištátnymizáujmami.52DonaldEmerson vo svojej práci o rakúskej politickej polícii konštatuje,že policajný prezident na nótu v tomto zmysle kniežaťuMetternichovi neodpovedal

47 HHStAWien,StK,NvP,k.40,nótaz28.10.1827;FAULLER,ref.3,zv.4(S–Z),s.266;GEBHARDT,ref.5,s.171.

48 HHStA Wien, StK, NaP, k. 12, nóty z 10. 6. a 3. 8. 1827; HHStA Wien, StK, NvP, k. 40, nóta z28.10.1827.

49 HHStAWien,StK,NvP,k.40,nótaz8.11.1828;HHStAWien,StK,NaP,k.13,nótaz22.11.1828.50 HHStAWien,StK,NaP,k.13,nótaz8.12.1828.Vrámcikorešpondenciemedzištátnoukanceláriou

apolicajnýmacenzúrnymdvorskýmúradomvoViednisomodpoveďgrófaSedlnickéhonatentoprípisnenašiel.Môžemesalendohadovať,čitonebolospôsobené„chceným“zadržiavanímalebolenpomalos-ťougrófaSedlnického,vkaždomprípadebymakladnáodpoveďpolicajnéhoprezidentaskôrprekvapila.Blízkosť„buršiackej“metropolyJena,hojnévyšetrovanieavylučovanieštudentovvLipsku,akoajna-sledujúcivývojsúurčitýmiargumentami,ktorépodporujútakútodomnienku.

51 PodľaMaxaDoblingerabolovrokoch1827–1828štúdiumnazahraničnýchuniverzitáchevanjelickýmteológomzUhorskaaSedmohradskapovolené.PorovnajDOBLINGER,ref.15,s.78.

52 HHStAWien,StK,NaP,k.13,nótyz18.8.a23.11.1829.

423

avypuknutiejúlovejrevolúcievParížiroku1830postavilorakúskeautoritypredrieše-nieúplneinýchproblémov.53Vtejtosúvislostivšaknemožnohovoriťožiadnomtakom-tozlyhaní,resp.zanedbanísisvojejpovinnostiugrófaSedlnického.Tennechalsíceštát-nehokanceláračakaťtrimesiacenaodpoveď,alepoprosbeourýchlenieužvdecembri1829predniesoljasnýmaobsiahlymspôsobomsvoje„osvedčené“stanovisko.Policajnýprezidentbolpresvedčený,žeštátumusízáležaťvprvomradenatom,abytítoštudenti54 „navštevovali iba tie zahraničné univerzity, na ktorých budú uchránení pred pochybnými názormi filozofického materializmu a náboženského racionalizmu alebo mysticizmu na jednej strane, na strane druhej však nebudú ani vydaní napospas revolučným dogmám takzvaného liberalizmu a revolučného princípu, ktorý je výsledkom skazeného ducha doby. Súčasne by mali byť uchránení aj pred nešvármi, ktoré v radoch zahraničnej aka-demickej mládeže spôsobuje korporačný duch sprevádzaný ‚landsmanšaftmi‘,55 buršen-šaftmi a ďalšími tajnými spolkami.“56

Skutočnosť,ženaväčšinezahraničnýchprotestantskýchuniverzítexistovalištipen-diápreuhorskýchasedmohradskýchštudentovsozameranímnaprotestantskúteológiu,považovalSedlnickývporovnaníso„zodpovednosťou“vládyza týchtoštudentovvovyššieuvedenýchoblastiachzaúplnevedľajšiu.Zčistopolicajnéhohľadiskadokoncanemohol „žiadnu zahraničnú univerzitu, a najmenej tie nemecké, prehlásiť v uvedených oblastiach za úplne neškodné.“57GrófSedlnickýnezabudolzdôrazniť,žeanitieuniver-zity,ktorébolipredtýmvrakúskychvládnychkruhochpovažovanéza„neškodnejšie“,ešte zďalekaneposkytujúplné zárukydobudúcnosti, pretože toprirodzene závisí odindividualityprofesorov,odpríslušnýchvlád,ichmožnostíavneposlednomradeajodichochotyovplyvňovaťvývojasmerovanietej-ktorejuniverzity.Abysavšakstanovilipresnéhranicepreprípadnépovolenieštúdianazahraničnýchuniverzitách,označilpoli-cajnýprezidentuniverzityvUtrechte,CambridgeaMarburguprereformovanýchauni-verzityvHalle,Lipsku,GöttingeneavGreifswaldepreevanjelickýchštudentovaug-sburskéhovyznaniaako„momentálnenajmenejnebezpečné“.Vprípade,žebyštudentiteológie zUhorska aSedmohradskadali štúdiuna týchtouniverzitáchprednosťpredprotestantskýmteologickýmvzdelávacímústavomvoViedni,malibysizvoliťlenjednuzmenovanýchuniverzítaobdržaťpríslušnýcestovnýdoklad.Svojvoľnénavštevovanieakejkoľvek inej univerzity samalo týmto študentom čo najprísnejšie zakázať, preto- že–podľavlastnýchslovgrófaSedlnického–„všetky ostatné univerzity, a obzvlášť tie v Tübingene a Jene, neposkytujú vzhľadom na princípy, ktoré tam študenti nasávajú, absolútne žiadnu záruku“.58

VypuknutiespomínanejrevolúcievParížikoncomjúla1830anáslednépovstaniavSpojenomnizozemskomkráľovstve,vsaskomkráľovstveavruskomzáborePoľska(tzv.Kongresovke)znamenalirýchleukončenie„pokojnej“druhejpolovice20.rokov19.storočia.Otázkaobmedzeniazahraničnéhoštúdiapre„mladýchaľahkoovplyvni-

53 EMERSON,ref.45,s.132.54 Uhorskíasedmohradskísozameranínnaprotestantskúteológiu.55 Krajinskéspolky.56 HHStAWien,StK,NvP,k.41,nótaz12.12.1829.57 Ref.56.58 Ref.56.



424

teľnýchštudentov“,najmänanemeckýchuniverzitách,ktoré silnozasiahli ideologic-kévplyvyrevolučnýchnepokojov,saopäťstalaprogramomdňavrakúskychvládnychkruhoch.Tentorazvšakišlovšetkoukážkovorýchlo:9.marca1831kontaktovalaštátnakanceláriapolicajnéhoprezidentasjasnýmcieľom–bezzbytočnéhorozruchuspomaliťprocespovoľovaniazahraničnéhoštúdiapreprotestantskýchteológovzUhorskaaSed-mohradska.

UžotýždeňobdržalMetternichpodporuvtejtootázkeodgrófaSedlnickéhoakon-commarca1831bolivšetkypodobnéštudijnécestyapobytycisárskourezolúciousus-pendovanéaždo„neurčitého“okamihu,„keď zmizne v tomto momente oprávnená oba-va, že títo mladí ľudia tam budú skazení“.59Policajnýprezidentprirodzeneneopomenulokamžitetútorezolúciurozoslaťzodpovednýmguvernéromavyzvaťichkjejpresnémudodržiavaniu.Uhorskejdvorskejkanceláriisanapriektomupodarilodosiahnuťzvýhod-nenieohľadnepokračovaniavzahraničnomštúdiupretýchprotestantskýchštudentovzUhorskaaSedmohradska,ktorýmštátnakanceláriavystavilapríslušnécestovnépasyeštepredpublikovanímvšeobecnéhocisárskehozákazuz31.marca1831.60

Aj v nasledujúcom období to boli predovšetkým študenti protestantskej teológiezUhorska aSedmohradska,prektorých ich „domovské“úradydokázali prostredníc-tvomopakovanýchintervenciívoViednivymôcť„staronové“výhody.Štátnakanceláriasav tomtoohľadezačiatkommája1833sťažovalapolicajnémuprezidentoviSedlnic-kému,keďžepod„tlakom“obochdvorskýchkancelárií61dokoncaurobilapri„niekoľ-kýchprípadochhodnýchzohľadnenia“výnimkuzcisárskehozákazuaudelilapasypreštúdiumvBerlíne.62Týmtospôsobomvšak„podávalaprstamohlastratiťcelúruku“,pretože napriek jej presviedčaniu o pretrvávajúcom „neusporiadanom“ stave väčšinyzahraničných univerzít, zostala obzvlášť uhorská kancelária tvrdošijným zástancomzrušenia63 akýchkoľvek cestovných obmedzení pre študentov protestantskej teológie,vtomtoprípadedoJeny,Halle,Tübingenu,Göttingenu,Heidelbergu,Marburgu,Lipska,WittenberguaBerlína.Ažtakýtoústupoksaprirodzeneuhorskejdvorskejkanceláriine-podarilodosiahnuť,alepríkladĽudovítaŠtúra64námo.i.ukazuje,žesaprotestantskýmštudentomzUhorskéhokráľovstvasem-tamumožniloštudovaťmimohranícRakúskehocisárstva.Takétolastovičkyvšakneznamenali„skorýpríchodleta“,pretožetakmožnosticestovania,akoajzahraničnéhoštúdiaprerakúskychštudentovbolivpriebehucelého„predmarcovéhoobdobia“(1815–1848)viac-menejobmedzené.Vovšeobecnostivied-lakaždánovárevolučnávlnakznovuzavedeniupredchádzajúcich,resp.skoršíchnaria-

59 HHStAWien,StK,NaP,k.14,nótyz9.3.a4.4.1831.60 MZA Brno, MSGP, k. 358, prípisy grófa Sedlnického moravsko-sliezskemu guvernérovi grófovi

Inzaghymuz5.4.1831a21.5.1831;HHStAWien,StK,NvP,k.42,nótaz9.2.1832.61 T. j. uhorskej i sedmohradskej dvorskej kancelárie.62 HHStAWien,StK,NaP,k.15,nótaz5.5.1833.63 Uhorská dvorská kancelária sa pritom opierala o bezpodmienečný prísľub v 26. článku a paragrafe

5zustanovenícelokrajinskéhosnemuzroku1791,ktorýprotestantskýmštudentompovoľovalbezpreká-žoknavštevovaťzahraničnévzdelávacieústavyapožívaťvýhodyprenichztohoplynúce.Ref.62.

64 Tátovedúcaosobnosťslovenskéhonárodno-emancipačnéhohnutiav40.rokoch19.storočiaštudovalavrokoch1838–1840nauniverzitevHalle.

425

denío„neudeľovaní cestovných pasov do zahraničia pre domácich študentov“,65 ako aj príkazovo„obmedzení potvrdzovania pasov do Rakúskeho cisárstva pre zahraničných študentov“.66

Prejdimeterazodštudentovauniverzítkďalšejzaujímavejvybranejcieľovejskupi-nevrámcipasovejacudzineckejpolície–kobchodníkom.

IV.PrivilegovaníobchodníciapodozrievaníobchodnícestujúciV duchu merkantilizmu67samalštátvšemožnesnažiťopodporuobchoduatýchod-

vetvívýroby,ktorézvyšovalijehoaktívnuobchodnúbilanciu.VtomtozmyslezazneloajvdekréteMárieTeréziezroku1752,„aby sa mladí občania, obchodníci a remeselníci“, ktorí„sa kvôli rozvoju komercie, ďalej svojej profesie a remesla cítia nútení vycestovať mimo krajinu“68všemožnepodporovalizostranyštátu.Obzvlášťobchodníciaveľko-obchodnícipredstavovaliztohtodôvoduvoblastičinnostipasovejpolícieznačnepri-vilegovanúskupinu.Príslušnýmikompetenciamivybavenémiestodržiteľstváakrajskéúrady69impritomnemalirobiťžiadneprekážky,anispomaľovaťvybavovanieichžia-dostí.Obchodníci takvporovnanís inýmiuchádzačmiocestovnépasydozahraničiapožívalioveľaväčšiuslobodu,ktorásanavyšeprejavovalaajvdlhšíchpovoleniachnapobytvzahraničí.70

VovlastnoručnomprípisecisáraFrantiškaI.zo7.decembra1809sanapr.hovorilo,„že tak s ohľadom na potrebu bezprostredného obmedzovania peňažných tokov do zahra-ničia, ako aj z iných dôvodov sa pri povoľovaní cesty do zahraničia mala nevyhnutnosť cesty dôkladne prešetriť a okrem obchodníkov, ktorí cestujú kvôli svojim obchodom, tzv. sujets mixtes, ktorí sú na ceste do oblastí, kde preukázateľne vlastnia majetok a obyvate-ľov pohraničia, ktorí cestujú len na krátky čas a na malé vzdialenosti, sa nikomu nesmie udeliť povolenie na cestu do zahraničia bez súhlasu Jeho Veličenstva.“71Vpodobnomaprecestujúcichobchodníkovpriaznivomzneníbolivydanéajnajvyššiekabinetnéprí-

65 BURGER,ref.1,s.37n.–Akovzorovýpríkladnámmôžeposlúžiťnapr.zákazštúdiarakúskychštuden-tovnauniverzitevKrakoveroku1837vsúvislostis„demagogickýmimachináciami“tamojšíchštuden-tovikvôlicelkovým„revolučno–protirakúskym“náladámvbaštepoľskéhonárodnéhohnutia(HHStAWien,StK,NvP,k.45,nótyzo6.2.,27.4.,26.5.,9.6.a24.7.1837).

66 Taknapr.aništudentomzospriatelenéhoPruskanebolodlhšíčaspovolenécestovaniedoRakúskejmo-narchie(HHStAWien,StK,NaP,k.15,nótyz20.8.1833,14.2.a4.8.1834,k.16,nótyz11.8.1836a12.9.1836;MZABrno,MSGP,k.358,prípisgrófaSedlnickéhomoravsko-sliezskemuguvernérovi,grófoviUgartemu,z24.9.1836),pokýmsakzmierneniucestovnýchobmedzenínesiahlonazáklade„za-ručenejneškodnosti“takýchtoštudentovzostranyPruska(MZABrno,MSGP,k.358,č.4402,SedlnickýUgartemuz23.8.1838)alebonazáklade„zlepšenej“politickejatmosféryvdanejkrajine(MZABrno,MSGP,k.358,prípisSedlnickéhomoravsko-sliezskemuguvernérovi,grófoviStadionovi,z5.4.1846).

67 Ekonomickáteória,ktorásavoformetzv.kameralizmuuplatňovalav18.storočívhabsburskejmonar-chii.

68 BURGER,ref.1,s.57.69 Podľa paragrafu 2 tzv. obnovenej pasovej smernice z 1.marca 1809 simali obchodníci zamýšľajúci

navštíviťvýročnétrhyvyžiadaťpasnaokresnomúradetohookresu,kdesadanýjarmokkonal,resp.namiestnommagistráte.PorovnajFAULLER,ref.3,zv.3(L–R),s.259.

70 FAULLER,ref.3,s.57nn.71 MZABrno,MSGP,k.357,prípispolicajnéhoviceprezidenta,barónaHagera,moravsko-sliezskemugu-

vernérovi,grófoviLažanzkémuz19.12.1809a19.10.1810,resp.nótaChorínskemuz27.4.1815.



426

pisyz18.októbra1810alebo23.apríla1815.72Taktiežjeviditeľnátendenciarakúskejvládyuľahčovať zahraničnýmobchodníkompodmienkypre vstupdo rakúskychpro-vinciíalebocestovanievnich.V januári1817sanapr.policajnýprezidentSedlnickýakniežaMetternichzhodlina tom,žeudeliaobchodníkomz ruskéhozáboruPoľska,ktoríčastocestovalivsúrnychobchodnýchzáležitostiachdorakúskejprovincieHalič,výnimkuanechajúichprekročiťrusko–rakúskuhranicusichruskýmipasmi.Tísataknemuselizdržiavaťvybavovanímcestovnéhopasuupríslušnéhorakúskehozahraničné-hozastupiteľstva.Akoodplatuzatakétoúľavyvšakrakúskeautorityočakávalireciproč-nénariadeniezostranycárskehoRuskavprospechhaličskýchobchodníkov.73Taktiežprioverovanípasovsačastokrátbralohľadnazahraničnýchobchodníkov.Dvorskáaštátnakanceláriasícenastolilazásadu,„že len to c. k. zastupiteľstvo [zahraničné–M.CH.]dokáže najlepšie posúdiť, či sa tomu-ktorému uchádzačovi má potvrdiť pas na vstup do rakúskych provincií, ktoré sídli na mieste, kde sa dotyčný dlhší čas zdržiaval, resp. pobýval“,74ktorúpodporilgrófSedlnickýanavrholjejprijatiedopasovejinštrukcieprec.k.vyslancov.Policajnýprezidentzároveňpoukázalnaniekoľkovýnimiekhodnýchzohľadnenia.Vprvom rade sa to–podľanázoruSedlnického– týkaloobchodníkov,uktorýchsačastomohlostať,„že hlavný účel ich cesty smeroval na miesto mimo Rakús-kej monarchie, ale v dôsledku nepredvídateľnej zhody okolností boli nútení pokračovať v ceste cez c. k. provincie.“75NapísomnúžiadosťštátnejkancelárietakgrófSedlnickývtomtozmysleprepracovalparagraf5vyššiespomenutejpasovejinštrukcie.76

Skupinacudzích„obchodnýchcestujúcich“(nazývanýchtiežHandlungskommisse, resp.commis voyageurs)sazďalekanetešilatakejpriaznirakúskychpasovýchúradov.Užvoviackrátspomenutýchdirektívnychpravidláchprerakúskychvyslancovsajasneuvádzalo,žeposlednemenovanínemaliobchodnýmcestujúcimnajmäzmenších,resp.máloznámychobchodnýchdomov,udeľovaťžiadnepasy,alemaliichinštruovať,abysaoneuchádzalivoViednialebouinýchrakúskychvnútrozemskýchúradov.77Takítoces-tujúciboliužvopredoznačeníako„vzorovíjazdci“ (Musterreiter),ktorínevykonávajúžiadnepresneurčenéobchodnézámery,alepodieľajúsanačiernomobchodeapodich

72 Ref. 71, č. 4 763/1-9, Hager Lažanzkému, 19. 10. 1810, resp. č. 2 040/1-9, nóta Chorínskemu z27.4.1815.

73 HHStA Wien, StK, NaP, k. 6, nóta z 15. 1. a 23. 6. 1817; HHStA Wien, StK, NvP, k. 33, nóta z16.6.1817.Roku1820vyšlodokoncanariadenie,ktorézrovnoprávňovalopoľskýchpoddanýchvrus-komzáborePoľskas rakúskymipoddanýmivpasovýchotázkach,nazákladektoréhosamalpovoliťvstupapobytvRakúskomcisárstvetýmpoľskýmpoddaným,ktorísamohlipreukázaťpasmikráľov-skéhopoľskéhomiestodržiteľaalebopolicajnéhoministra.Pokiaľsajednalooosoby„vojenskéhocha-rakteru“,postačovaliimpasyvydanémiestodržiteľomaleboveľkokniežaťomKonštantínom,resp.pasyniektorejzôsmichpalatinálnychkomisiívKongresovke,ktorésatakpostavilinaroveňpasomrakús-kychgubernií.PorovnajHHStAWien,StK,NvP,k.36,nótaz14.4.1820;MZABrno,MSGP,k.357, č.3683/1-9,prípisSedlnickéhomoravsko-sliezskemuguvernéroviMitrovskémuz1.8.1820.

74 HHStAWien,StK,NvP,k.34,nótaz29.8.1817.75 HHStAWien,StK,NvP,k.32,nótaz27.2.1817.76 HHStAWien,StK,NvP,k.34,nótaz29.8.1817,spolusprípisomgrófaSaurauaz29.7.1817aSedl-

nickéhonávrhomparagrafu5.KdirektívnympravidlámprerakúskychvyslancovporovnajMZABrno,MSGP,k.357,č.2674/1-9,prípisHageraLažanzkémuz13.8.1808.

77 MZABrno,MSGP,k.357,č.2674/1-9,prípisHageraLažanzkémuz13.8.1808,direktívnepravidláprerakúskychvyslancov,paragraf7.

427

maskousačastoskrývajú„špióni“.Okremtohosapokladalizanepríjemnúhospodárskukonkurenciuprerakúskychobchodníkov,pretoževykonávalinaichúkoršpedičnúčin-nosťprezahraničnéobchodnédomy.78

Po revolúciách v kráľovstve oboch Sicílií a v Piemonte začiatkom 20. rokov 19.storočiarakúskapolíciasprísnilaopatreniaprotiaktivitetajnýchspoločnostíaďal-ším „machináciám“ liberálnej a demokratickej opozície, ktorých činnosťmala podľastrážcovabsolutistickýchrežimovvychádzaťnielenzúzemiaNemeckéhospolku,talian-skychštátovaleboŠvajčiarska,alenajmäzFrancúzska.HypotézakniežaťaMetternichaagrófaSedlnického,ževParížisídliapôsobítzv.Generálnyvýbor(Comité directeur) akovedúciorgándobreorganizovanej„sekty“,ktorejcieľomjezvrhnutievšetkých„le-gitímnych“absolutistickýchvlád,začalanadobúdaťpresnejšiekontúryprávev tomtoobdobí.79ŠéfrakúskejpolícieSedlnickýsíceneustáleupozorňovalpríslušnéúrady„na protištátne machinácie, ktoré revoluční koryfejovia realizujú prostredníctvom tzv. ob-chodných cestujúcich alebo commis voyageurs“,80 ale až správyoexistencii súkrom-nej„kuriérnejinštitúcie“vParížihoprimälivydaťguvernéromvLombardii,Benátsku,Tirolsku,naIstrii,vHornomRakúskuavčecháchprísnedirektívyohľadnekontrolyastykustýmitosúkromnými,resp.obchodnýmikuriérmi.Sedlnickývnichtotižvidel„jeden z najnebezpečnejších prostriedkov tajného generálneho výboru v Paríži na usku-točňovanie svojich prevratných plánov a utajovanie svojich machinácií“81 a usiloval sa toto hroziace nebezpečenstvo odvrátiť presnými inštrukciami pre guvernérov západ-nýchprovinciíhabsburskejmonarchie.Rakúskehopolicajnéhoprezidentaokremtohoznepokojovalaskutočnosť,ženačeletejtokuriérnejinštitúciepodzáštitoufrancúzskejvlády stálo „indivíduum menom Marce, označované samotnou parížskou políciou za mi-moriadne podozrivé“.82ZtohtodôvoduSedlnickýzaslalvyššieuvedenýmguvernéromcirkulár,ktorýmichdôraznenabádalpresnedodržiavaťnasledovnéustanovenia:

1. Každý takýto súkromný alebo obchodný kuriér má byť vybavený vlastným cestov-ným pasom vydaným francúzskou políciou alebo vládou.

2. Každý takýto cestujúci má súčasne na cestu obdržať samostatné tlačené povolenie vo forme doložky od parížskej policajnej prefektúry.

3. Vydanie takéhoto povolenia sa má uskutočniť len na základe žiadosti daného ob-chodného domu, resp. obchodníka, ktorý chce vyslať obchodného cestujúceho vo svojom obchodnom záujme.

4. Takýto cestujúci si nemá uzurpovať titul a charakter kuriéra, ale má sa vyslovene označiť ako obchodný cestujúci.

78 Ref.77.79 PorovnajHHStAWien,StK,NvP,k.38,nótyz12.3.a31.5.1823;HHStAWien,StK,NaP,k.13,nóta

z11.10.1830.PozriajREINALTER,Helmut.Österreich:Vormärzund1848/49.InDie Anfänge des Liberalismus und der Demokratie in Deutschland und Österreich 1830 – 1848/49. Schriftenreihe der Internationalen Forschungsstelle „Demokratische Bewegungen in Mitteleuropa 1770 – 1850“, zv.32.Zost.HelmutReinalter.FrankfurtamMain:PeterLangVerlag,2002,s.279n.

80 HHStAWien,StK,NvP,k.38,nótaz30.4.1823.81 Ref. 80, cirkulár Sedlnického guvernérom v Miláne, Benátkach, Innsbrucku, Terste, Linzi a Prahe

z30.4.1823.82 Ref.81.



428

5. Cestovný pas i spomenuté povolenie takéhoto obchodného cestujúceho majú platiť len na jednu jedinú cestu, ktorú uskutočňuje.

6. Tento obchodný cestujúci má transportovať len jeden jediný obchodný list ako depešu, v žiadnom prípade nie viaceré listy, a už vôbec nie depeše a listiny iného ako obchodného charakteru.83

ObchodnícestujúcitotižčastoodišlizParížabeztoho,abysivyzdvihlinovýpredpí-sanýpasauvedenétlačenépovolenie.Taktopodnikliviacerociestsostarýmicestovný-midokladmiaargumentáciou,žesatakstalolen„kvôlimomentálnejnutnostiačasové-mutlaku“sastávalivočiachmimoriadneopatrnéhoaprecíznehogrófaSedlnickéhoeštepodozrivejšími.Tútookolnosťešteznásobovalaskutočnosť,žesúkromnéosobyzneuží-valimenotoho-ktoréhoparížskehoobchodníka–čiužsjehovedomímalebobezne- ho–azískavalitakodparížskejpolíciecestovnédokladyapovoleniavystavovanélenpreobchodnýchcestujúcich.Takýmtospôsobommohol„takzvaný“obchodnýcestujúciprenášaťokremobchodnéholistu(akvôbec)aj„nebezpečnúprotištátnu“korešponden-ciu.Sedlnickývtejtosúvislostizdôrazňoval,žeobchodnícestujúcinemajúvžiadnomprípade nárok na privilégiá diplomatických alebo kabinetných kuriérov84 zakotvenévmedzinárodnomaštátnompráveatakbysamalinahraniciachpodrobovaťdetailnejcolnejkontrole.Pokiaľbysa„u nich našli zapečatené listy alebo dokonca listiny očivid-ne podozrivého obsahu, resp. ďalšia batožina nejakého pochybného charakteru“, mali sa nazákladeuplatneniapoštovýchapolicajnýchpredpisovzabaviťaposlaťpríslušnémukrajinskémuguvernérovinabližšieoverenie.85Podľazávažnostipodozrenia,ktorépro-tiobchodnémucestujúcemuvypývaloznájdenýchlistín,moholbyťdotyčnýzatknutý abezpečnedopravenýnapolicajnýúradprovincie,kdesamalnáslednepodrobiťprísne-muvyšetrovaniu.Inaksamu–vprípade,žebynemoholpokračovaťvcestedoRakúskejmonarchie–ponechalonavýber, abypočkalnavrátenie svojichzabavenýchvecínapohraničnejstanicialebonanejakominommiestevcudzine.Pokiaľsamupovolilvstupaleboprechodcezrakúskeúzemie,políciamalastarostlivosledovaťjehospoločenskékontakty,správanieičinnosť.GrófSedlnickýupozorniljednotlivýchguvernérovajnatzv.pešíchposlíčkov(Fußboten),ktorýchmohliobchodnícestujúci,resp.tzv.cestujúcipoštovídoručovatelia(préposés, Geldbriefträger)využiťnaoklamanierakúskejcolnejapasovejkontroly.Vyskytlisatotižprípady,žesiobchodnícestujúcikrátkopredvstu-pomna rakúsku hranicu naverbovali takéhoto poslíčka, aby im prepašoval „háklivé“

83 Ref.81,cirkulárgrófaSedlnickéhoguvernéromvMiláne,Benátkach,Innsbrucku,Terste,LinziaPrahez30.4.1823.

84 Títonemaliničspoločnéskabinetomrakúskehocisáraatentonázovichmallenodlíšiťodpoštovýchkuriérov.Vmedzinárodnomprávesarozlišovalomedzi„riadnymi“a„mimoriadnymikuriérmi“,pričomteritóriumsuverénnehoštátužiadnakrajinanemohla„samovoľnevyužiťnasvojeúčely“, t. j. anipresvojichriadnychkuriérov.Narozdielodnichsatzv.mimoriadnikurérimohlipohybovaťvoľneabezprekážokzkrajinydokrajiny.PorovnajMAyRJosefK.Geschichte der österreichischen Staatskanzlei im Zeitalter des Fürsten Metternich. Wien : Selbstverlag des Haus-, Hof- und Staatsarchivs, 1935, s.100nn.;MAyR,JosefK.Metternichs geheimer Briefdienst. Postlogen und Postkurse. Wien : Selbst-verlagdesHaus-,Hof-undStaatsarchivs,1935,s.33n.

85 HHStAWien,StK,NvP,k.38,nótaz30.4.1823,cirkulárgrófaSedlnickéhoguvernéromvMiláne,Benátkach,Innsbrucku,Terste,LinziaPrahez30.apríla1823.

429

listinyalebobatožinucezhranicuapotomimjutajneodovzdalnadohovorenommiestena rakúskomúzemí. Policajný prezident doporučoval zmariť takúto lesť prostredníc-tvompoštovéhokočiša,ktorýmalobchodnýchcestujúcichnenápadne,nozatopozornesledovať,resp.urobiťtak,pokiaľbolikdispozícii,zapomociaspoluprácepríslušnýchcolných,poštovýchapolicajnýchagentov.Sedlnickýnapokondôraznevyzvalguverné-rov,abymuvkaždompodobnomvyšetrovacomprocesesobchodnýmicestujúcimičonajskôrpredložilivýsledkyvdôkladnerozpracovanejobšírnejspráve.86

Početnépodnetynapodobnézásahyvzniklivdôsledku júlovej revolúcievParížiroku1830asňousúvisiacimirevolúciamivNizozemsku,SaskuaruskomzáborePoľ-ska,ktorýchcieľombolarevíziaeurópskehostatusquozavedenéhonaViedenskomkon-grese9.júna1815.VkorešpondenciimedzikniežaťomMetternichomagrófomSedl-nickýmsanachádzajúviaceréaktovéspisy,ktorésazaoberajúspôsobomzaobchádzanias podozrivými alebo z kriminálneho deliktu usvedčenými francúzskymi obchodnýmicestujúcimi.Policajnýprezidentsasíceradilsoštátnymkanceláromomožnýchpolitic-kýchdôsledkochvykázania,resp.vypovedaniavšetkýchpodozrivýchcudzincovzhra-nice alebo z krajiny,87alebolpresvedčenýotom,„že každej vláde prislúcha neobme-dzené právo vypovedať zo svojho územia cudzincov“.88OkremtohosasnažildôkladnedodržiavaťnariadeniecisáraFrantiškaI.,abysavšetkýmpodozrivýmazrevolučnýchkrajín prichádzajúcim cudzincom zamedzil vstup doRakúskeho cisárstva a ak by satamužnachádzali,mali byť poprvompodozrivomprejave z habsburskejmonarchievykázaní.Taknapr.korešpondenciaobchodnéhocestujúcehoHeinrichaStädelasfran-cúzskymbankáromapolitikomJacquesomLafittomoudalostiachnauhorskomsnemevBratislaveboladostatočnýmdôvodomnavypovedanieStädela,89francúzskiobchodnícestujúciGauthieraSauvatbolizasavykázanízMilánakvôliúčastina„nepokojoch,ktoré vzplanuli v Itálii“.90 KniežaMetternich prihliadal v tejto súvislosti na neustálereklamácie francúzskeho veľvyslanca vRakúskom cisárstve,markízaMaisona, kvôlivypovedaniam,vykázaniamaleboodmietnutiuvydávaťpasyfrancúzskymobčanom,alelendotejmiery,žepovolilGauthierovivjúli1831vstupdoMilána.91Pokiaľsajednaloo„neškodného“obchodnéhocestujúceho–akovprípadeFrancúzaJauvalaChambreana jeseň1831– tenbolsícepodrobenýmimoriadneprísnejcudzineckejkontrole,alerakúskapolíciahonáslednenechala,abysanerušenevenovalsvojimobchodnýmzáleži-tostiamvLombardsko-benátskomkráľovstve.92

ObchodnéhocestujúcehoHansaGeorgaFellmannavšakpolicajnýprezidentSedl-nický oprávnene podozrieval, že je emisárom parížskeho revolučného „Generálnehovýboru“,pretožejehopasbolvystavený11.decembra1830,keďsaužvParíživedeloonovembrovompovstanívoVaršave,nacestuzParížadoViedne,GdaňskaaVaršavy,aleonnapriek tomumeral svojucestucez„menejkontrolované“Pruskoanavyšesa

86 Ref.85.87 PorovnajCHVOJKA,ref.13,s.318nn.88 HHStAWien,StK,NvP,k.41,nótaz10.11.1830.89 Ref.88;HHStAWien,StK,NaP,k.13,nótaz15.11.1830.90 HHStAWien,StK,NaP,k.14,nótaz3.3.1831;HHStAWien,StK,NvP,k.42,nótaz15.3.1831.91 HHStAWien,StK,NvP,k.42,nótaz9.11.1831.92 Ref.91.



430

zneho„vykľul“priateľveľkéhosympatizantaapodporovateľapoľskejrevolúcie,grófaJelskéhovBrne.Okremtohobrnenskápolícia intercipovala93 list jeho milenky, ktorá hoúpenlivonabádala,abysaneexponovaltakakovParíži,zčohosaprirodzenedalavyvodiťjehosilnázaangažovanosťvrámcijúlovejrevolúcievParíži.Fellmannnavyšenedokázal „vydokladovať“ a preukázať svoje obchodné zámery a grófSedlnickýmutaknielenže zakázal cestudoViedne, ale nariadil aj jehovypovedanie z habsburskejmonarchie.94

Taktiežšvajčiarskymobchodnýmcestujúcim,ktoríplánovalicestovaťdotalianskychprovinciíRakúskehocisárstva, venoval grófSedlnický a rakúskapolíciamimoriadnupozornosť.Podľamienkypolicajnéhoprezidentaobmedzeniepotvrdzovaniapasovpretútoskupinusamohlodosiahnuť týmspôsobom,žebyc.k.vyslanecvoŠvajčiarskuvyžadovalodkaždéhoobchodnéhocestujúceho,ktorýsizažiadalovízadohabsburskejmonarchie,„dôkaz“ojehoobchodnýchúloháchpredloženímdokladuodtamojšiehoob-chodnéhodomu.Vkaždomprípadevšakvideldostatočnúgaranciuvtom,ževyslanec,pokiaľbolpresvedčenýopolitickej„nespoľahlivosti“takéhotocestujúceho,maljasnúpovinnosťodoprieťmuudelenievíz.AkrakúskyzahraničnýzástupcavoŠvajčiarskupo-chybovalopolitickej„spoľahlivosti“uchádzačaocestovnévíza,malupozorniťprísluš-néhoguvernéranapríchoddotyčnéhoobchodnéhocestujúcehoprostredníctvompredpí-saného„znamenia“95alebovosobitnejsprávescieľomjehodôkladnéhosledovania.96

Ajvnasledujúcich rokochdochádzaloopakovanekprípadom,keďboliobchodnícestujúcikvôli„ľahkovážnemusprávaniu“,„skazenýmpolitickýmzásadám“,resp.po-licajnýmpriestupkomnielenvykázaní97alebonevpustenídoRakúskehocisárstva,98 ale ajprísnesledovaní99kvôlimožnostirozširovania„revolučnýchademagogickýchnázo-

93 T.j.urobilavýpisky(tzv.intercepty)zjehokorešpondencie.94 Porovnaj HHStAWien, StK, NvP, k. 42, nóta z 26. 3. 1831; HHStAWien, StK, NaP, k. 14, nóty

z24.3.1831a1.4.1831.95 Rakúskivyslanciboli inštruovaní, abyvprípadoch,keď sanemohlivyhnúťudeleniu cestovnýchdo-

kladovalebopotvrdeniuvíz„podozrivejosobe“,dátumvystaveniaalebopotvrdeniacestovnéhodokladuneuviedliarabskýmičíslicamiakozvyčajne,aleabyhovypísalicelýmslovom.PorovnajMZABrno,MSGP,k.357,č.2674/1-9,direktívnepravidláprec.k.vyslancov,paragraf10.

96 HHStAWien,StK,NvP,k.42,nótaz21.6.1832;HHStAWien,StK,NaP,k.14,nótaz27.6.1832.Lom-bardskýguvernér,grófHartig,sícetrvalnanevyhnutnostidokladovaťnielentenobchodnýdom,zktoré-hobolten-ktorýšvajčiarskyobchodnýcestujúcivyslaný,aleajten,sktorýmmalvstúpiťdoobchodnéhostyku.GrófSedlnickýspoločneskniežaťomMetternichomvšakz„vyššíchpolitickýchakomerčnýchohľadov“tútopožiadavkuzamietol.Dokladovanieobchodnýchdomovnaúzemíhabsburskejmonarchiesamohlonapokonľahkozistiťprostredníctvompolicajnéhoúradunatommieste,kdesachceldotyčnýobchodnýcestujúcizdržiavaťaodktoréhoúradusamalzároveňvyžadovaťajposudok,čiaakýdlhýpobytsadotyčnémumôžeudeliť.PorovnajHHStAWien,StK,NvP,k.43,nótaz25.10.1832;HHStAWien,StK,NaP,k.15,nótaz18.11.1832.

97 HHStAWien,StK,NvP,k.43,nótaz6.10.1832(vypovedanieGeorgaZornazMilána);HHStAWien,StK,NvP,k.44,nótaz1.9.1835(vypovedanieFrancúzaEduardaBourgeoisazMilána).

98 HHStAWien,StK,NvP,k.43,nótaz15.3.1834(nepovoleniecestydoMilánaprefrancúzskehoob-chodnéhocestujúcehoForestazdôvodupodozrenianarevolučnémachinácie);HHStAWien,StK,NvP,k.45,nótaz9.6.1837(vyhlásenieobchodnéhocestujúcehoAlexandraJ.Riehmazapersonu non grata vRakúskomcisárstve).

99 PorovnajMZABrno,MSGP,k.870,č.1727ex1823.

431

rov“,akoajkvôlipoškodzovaniudomácichrakúskychobchodníkovaštátnychpríjmov(prostredníctvomčiernehoobchodu).

V.RemeselníckitovarišiadvojtvárnosťhabsburskéhoabsolutizmuOdprivilegovanýchobchodníkovaostrosledovanýchobchodnýchcestujúcichteraz

prejdemekposlednejcieľovejskupinevrámcitejtoštúdie,asícektzv.remeselníckymtovarišom,naktorejsadázreteľnerozpoznaťambivalentnýcharakterrealizovaniapa-sovejpolícievpredmarcovomobdobí.Najednejstranesaichvandrovanie(vandrovka)vsúvislosti sozískavanímaprehlbovanímodbornej remeselnejkvalifikáciepodporo-valaavyžadovala,nastranedruhejbolichčastoviacročnýpobytvzahraničípodozri-výzpolitickýchdôvodov–mladíremeselníckitovarišitamtotižmohliprísťdostykusnázormi„nebezpečnýmipreštát“a„privodiťsimorálnuskazu“.100Samozrejme,žetíremeselníckitovariši,ktorípodliehalibrannejpovinnosti,museliprednástupomnavan-drovkunakrajskomúradepredložiťpovoleniesvojhodomovskéhovojenskéhoúradu(okresné verbovacie komando–Werbbezirkskommando) a okrem toho si eštemuselinazákladeustanovení jozefínskehovysťahovaleckéhopatentuz roku1784zadovážiťokremvandrovnýchknižiekajpasy,ktoréimbezplatnevystavilkrajskýúradalebokra-jinskégubernium.101Vzmysleštátnehoutilitarizmusavšakmalozamedziťichúplnémuvysťahovaniu,resp.ich„naverbovaniu“zahraničnýmicechmi.Prisťahovávanieaimig-ráciacudzíchremeselníckychtovarišovsanaopakvšemožnepodporovali.102 Na zákla-depasovejsmernicezroku1801dokoncaposlednemenovanínepotrebovalinavstupdohabsburskejmonarchieavandrovanieponejanirakúskypas.Úplnestačilo,keďsapreukázalisvojimivandrovnýmiknižkami,ktorémalibyťvystavenépodľapredpisovanemalimaťprílišstarýdátumvydania.Pravda,do14dnísimuselinájsťprácu,inakbyichpovažovaliza„vagabundov“alebo„dvojznačnýchľudí“avtomzmyslebysasnimiaj zaobchádzalo.103

Poskončenínapoleonskýchvojenmožnozpočetnýchrakúskychpasovýchdekrétovvyčítaťtendenciuštátuzískaťúplnúkontrolunadvandrujúcimiremeselníckymitovariš-mi.Štátneúradymalidávaťvprvomradepozornato,abytítotovarišiboliokremvan-drovnýchknižiek,ktoréimvystavilicechy,vybaveníajpredpísanýmiriadnymipasmi.Veľkýdôrazsaprirodzenekládolajnazamedzovaniefalšovaniavandrovnýchknižiek.104 Vandrovnéknižky,ktorébolivRakúskomcisárstvebežné,všakvystavovalkaždýmaj-sterosobitnearemeselníckitovarišitakmohlizískaťviacerovandrovnýchknižiek.Abysapredišloichprípadnémuzneužitiu,zaviedlisavhabsburskejmonarchiinapodnetpre-

100 BURGER,ref.1,s.63.101 BURGER,ref.1,s.63n.102 Vdirektívnychpravidláchprerakúskychvyslancovsavýslovneuvádzalo,žeprisťahovávanieremesel-

níckychtovarišovsamápodporovať,pretožemnohýmmajstromchýbaliučniatovarišiamajstrinavyšeuprednostňovalizahraničnýchtovarišovpreddomácimi,pretožeboličastokrátusilovnejšíašikovnejší.Zahraničníremeselníckitovarišiokremtohonepodliehalianidomácejbrannejpovinnosti.PorovnajMZABrno,MSGP,k.357,č.2674/1-9,direktívnepravidláprerakúskychvyslancov,paragraf4.

103 PorovnajMZABrno,MSGP,k.357,č.2687/1-9,HagerLažanzkémuz21.8.1808;FAULLER,ref.3, s.261(paragraf9obnovenejpasovejsmernicez1.marca1809).

104 BURGER,ref.1,s.65n.;FAULLER,ref.3,s.261n.



432

zídiaKomerčnejdvorskejkomisie(Kommerz – Hofkommission)vroku1820vandrovnéknižky,ktorémalizároveňplatiťakocestovnépasy.Ichvystavovanímbolipoverenéok-resnéúrady,ktorýchpovinnosťoubolopotomzaslaťzoznamyudelenýchvandrovnýchknižiekkrajinskémuguberniu.105Revolučnávlna30. rokov19. storočiasoseboupri-nieslapodstatnésprísneniecestovateľskejslobodypreremeselníckychtovarišov.GrófSedlnickýužvseptembri1830nariadilsprísnenýdozornadprichádzajúcimitovarišmi,„aby nemohli škodiť a aby sa tak zabránilo šíreniu skazených princípov, ktoré snáď mohli nasať v Paríži.“106

Špeciálnymtŕňomvokurakúskychreprezentantov„poriadkuabezpečnosti“boloúzemieŠvajčiarska(tzv.švajčiarskesprisahanectvo,Schweizer Eidgenossenschaft),naj-mäkvôliliberálnymzákonom(vporovnaníshabsburskoumonarchiou)aposkytovaniuazyluprepolitickýchutečencov.Dorevolučnýchaktivíttalianskych,107poľskýchane-meckých utečencov sa postupne zapájali aj remeselnícki tovariši (najmä nemeckí).108 Koncomjúla1834savSteinhölzlivkantóneBernkonalaverejnáslávnosťnemeckýchremeselníkov,kdesanazákladesprávyrakúskehovyslanca „viedli povstalecké reči pro-ti nemeckým kniežatám, zneuctili sa ich vlajky a štátne farby a vztýčili sa vlajky takzva-nej nemeckej republiky [...]“.109KeďžekantonálnavládavBernetento„hrubýprečin“neodsúdilaaneprijalaopatreniaprotijehozopakovaniu,rakúskycisárFrantišekI.pros-tredníctvomc.k.vyslanectvaodvolalvlehote8dnívšetkýchrakúskychremeselníckychtovarišovzmestaakantónuBern,aby ich„uchránilprednebezpečenstvommorálnejnákazy“.OkremtohosanapodnetkniežaťaMetternichanariadilovšetkýmrakúskymguberniám, aby „rakúskym remeselníckym tovarišom až do ďalšieho nariadenia ude-ľovali pasy do Švajčiarska s vylúčením kantónu Bern.“110Podľaprezidiálnehopredpisu z27.januára1831„sa cesty do kantónu Bern, ktorý sa v súčasnosti považuje za hlavné sídlo radikalizmu a revolučných machinácií, ak nie sú motivované preukázanými a dô-

105 FORCHER,ref.8,s.389n.106 GEBHARDT,ref.5,s.178.107 Vjanuári1834stroskotalpokusGiuseppeMazziniho,liberálno-demokratickéhorevolucionáraazakla-

dateľatajnejspoločnostiMladéTaliansko(La Giovine Italia)realizovaťvpáddoSavojskazoŠvajčiarskaapomôcťtakvznikajúcimrevolučnýmpohybomvAlessandriiaJanove.MazzinizaložilvoŠvajčiarskuešte jeden tajný spolok –Mladú Európu (La Giovine Europa, 1834), ktorýmal spoločne so svojimitalianskými, nemeckými a poľskými podzemnými organizáciami vytvoriť jadro plánovaného spolkuslobodnýchnárodov.Porovnajnapr.MÜLLER,Harald. ImWiderstreitvon InterventionsstrategieundAnpassung.DieAußenpolitikÖsterreichsundPreußenszwischendemWienerKongressundderFebruar- revolution 1848. In Studie zur Geschichte 12 – 13, 2. časť. Berlin 1990, s. 307; GRUNER, Erich. DieSchweizerischeEidgenossenschaftvonderFranzösischenRevolutionbiszurReformderVerfassung.In Geschichte der Schweiz.München:Dt.Taschenbuch-Verlag,1991,s.121;LILL,Rudolf.Geschichte Italiens in der Neuzeit.Stuttgart:WissenschaftlicheBuchgesellschaft,1998,s.114;PROCACCI,Giuliano. Dějiny Itálie.Praha:NakladatelstvíLidovéNoviny,1997,s.238.

108 Začiatkomroka1834vznikolvoŠvajčiarskutajnýspolokMladéNemecko,ktoréhocieľomboloodstrá-neniepanstvašľachtyaoslobodenienárodovspodcudziehoútlaku.Nazákladevyužitialiberálnychústavniektorých švajčiarskychkantónov,ktorénemeckýmremeselníckym tovarišomaemigrantompriznaliprávo zhromažďovania, sa podarilo vytvoriť určitú jednotnúorganizačnú štruktúru a zvýrazniť vplyvproletárskychremeselníckychtovarišovnaMladéNemecko.PorovnajMÜLLER,ref.107,s310nn.

109 MZABrno,MSGP,k.358,MitrovskýInzaghymu,1.10.1834.110 Ref.109.PorovnajajBURGER,ref.1,s.67.

433

ležitými záujmami, za daných podmienok nepovoľujú.“111Reštriktívnepasovézákonysaosobitnýmcisárskymnariadenímz29.augusta1834rozšíriliinamajstrov,pričomvšet-ciguvernériotomdostalisprávuvoformecirkulára.Týmtospôsobomsamalopredísťvšetkýmmožnýmdiskrepanciámarozdielompripasovomstykusremeselníckymito-varišmiamajstrami,akoajzamedziťmožnémuobídeniuzákazuvandrovkyvkantóneBern,pokiaľbysaniektorítovarišichcelidostaťdotohtokantónuzneužitímmajstrov-skýchtitulov.Akobytohovšetkéhonebolodosť,rakúskavládavyhlásilaajzákazvan-drovaniadoŠvajčiarskaaprerušilavzťahyskantonálnouvládouvBerne.112

Rovnakoprísnymmetrommeralvseptembri1835grófSedlnickýremeselníckychtovarišov,ktoríprichádzalizoŠvajčiarskaaleboboli„nejakýmspôsobom“podozriví.Rakúska polícia mala nielen dôkladne kontrolovať ubytovne, ale najmä zabraňovaťvzniku remeselníckych spolkov. Policajný prezident sa takto snažil eliminovať aký-koľvekmožnývplyv„revolučnýmduchomnasiaknutých“švajčiarskychremeselníkov,ktorínielenževytváralirevolučnéspolky,aledokoncamali–podľasprávzoŠvajčiar- ska – uskutočňovať cvičenia so zbraňami za účelom prípravy revolučného vpádu naúzemieNemeckéhospolku.113

Vdruhejpolovici30. rokov19.storočiasasituáciavdôsledkuopatrenízostranyšvajčiarskych úradov proti politickýmutečencomvoŠvajčiarsku, pravda pod tlakomeurópskychabsolutistickýchmocností,zlepšila.Akeďsaobávanérevolučnévplyvynarakúskychremeselníckychtovarišochprejavililenvminimálnejmiereanavyšehospo-dársketlakyvylučovaliúplnéodvolanierakúskychremeselníkovzoŠvajčiarskaatrvalýzákazvandrovaniav tejtoalpskejkrajine, rozhodlasa rakúskavládav júni1838 totoreštrikčnéopatrenieprekantónBernzrušiť.114Zaujímavé je,že totonariadenienebo- lo–nacisárskyrozkaz–verejnevyhlásené.Zatýmtrebahľadaťtzv.„vyššie“policajnédôvody.GrófSedlnickýtotižzískalinformácieoliberálnychsklonochniektorýchrakús-kychremeselníckychtovarišov,vandrujúcichvzahraničíaobávalsarozšíreniatýchto„skazonosných“názorovpoichnávratedovlasti.Pretovýslovnenariadilprostredníc-tvomguberniívšetkýmpríslušnýmpolicajným,pohraničnýmadozornýmorgánom,abysaprikontaktesremeselníckymitovarišmipresneriadilipredpismizoseptembra1830avyslovilželanie,„aby tým rakúskym remeselníckym tovarišom, u ktorých by sa pre ich mladý vek, neusporiadané správanie alebo iné dôvody dalo predpokladať, že by mohli byť prístupní skazonosným názorom, nepovolili vandrovať do tých zahraničných štátov, v ktorých došlo k revolučným ľudovým hnutiam.“115

Takátoopatrnosťpolicajnéhoprezidentanebolaažtakáneopodstatnená,pretoženazačiatku40.rokov19.storočiasavoFrancúzskuaŠvajčiarskuzačalavýraznerozras-taťnová–podľa slovdobovéhopolicajnéhožargónu–„štátunebezpečnásekta“ tzv.

111 MZABrno,MSGP,k.358,Mitrovskýmoravskémuzemskémuguberniu,6.12.1834.PozriajBURGER,ref. 1, s. 67.

112 MZABrno,MSGP,k.358,č.922/1-9,InzaghyUgartemu,21.3.1835;MÜLLER,ref.107,s.312.113 FORCHER,ref.8,s.361n.,391nn.114 MZABrno,MSGP,k.358,Inzaghymoravskémuzemskémuguberniu,10.7.1838;porovnajtiežS22IV

1838;MÜLLER,ref.107,s.312nn;FORCHER,ref.108,s.389,396n.115 MZABrno,MSGP,k.358,prípisSedlnickéhomoravsko-sliezskemuguvernéroviUgartemuzo16.júla

1838.



434

komunistov.Na základe správ, ktoré obdržal grófSedlnický, si tamojší revolucionárikládlizacieľ„vplývať prostredníctvom tejto sekty na nižšie spoločenské vrstvy, najmä na početných a ľahko ovplyvniteľných robotníkov a remeselníkov a získať ich za sľub ma-teriálnych výhod pre svoje revolučné plány na zvrátenie existujúceho status quo.“116 So zreteľomnarozširovaniekomunizmu,ktorésao.i.prejavovalovoveľkompočtereme-selníckychspolkov,redakciíkomunistickejtlače(napr.časopisHülferuf der deutschen Jugend, resp. knihaGarantien der Harmonie und Freiheit odWilhelmaWeitlinga)117 alebo aktívnej činnosti ich agentov, vyzýval gróf Sedlnický jednotlivých guvernérov,abypodobné„nešváry“potláčaliužvzárodkuarozposlal impretentoúčelzoznamyprívržencovkomunizmuacudzíchremeselníkov,ktorýchprekomunistické„machiná-cie“vypovedalizkantónuZürich.118Všetkýmtýmtoosobámsamalvkaždomprípadezamedziťvstupdoc.k.provinciíaúlohouvšetkýchpolicajnýchadozornýchorgánovbolo „podrobiť prišelcov zo Švajčiarska, Francúzska a Nemecka, ktorí pochádzali zo stredných, živnostenských a obzvlášť remeselníckych vrstiev, mimoriadne prísnej cudzi-neckej kontrole a konať presne a prísne podľa litery zákona, pokiaľ by sa u nich našli komunistické časopisy.“119Tietoopatreniasamaliuplatniťajnatýchrakúskychpodda-ných,ktoríbolioznačeníakoprívržencikomunizmuaobjavilibysavtej-ktorejoblasti.Podozrivýmzahraničnýmremeselníckymtovarišomhrozilotrvalévykázaniezúzemiahabsburskejmonarchie,samozrejmepokiaľsaprotinimnemoholuplatniťešteprísnej-šípostup.PolicajnýprezidentSedlnickýnapokonnariadilkrajinskýmguvernérom,abyizolovali c. k. provincieodvšetkýchproduktov revolučnej komunistickej tlače a abyvšetkyosoby,ktorébysazaplietlidojejrozširovaniaakolportovaniapotrestalipodľanajprísnejšíchmožností zákona.120Šéf rakúskejpolície sa s kniežaťomMetternichomradilajohľadneopakovanéhozavedeniaobmedzeniavandrovkydoŠvajčiarska,alena-pokonneprijalžiadnepodobnéopatrenie.121

Vjanuári1844oznámilgrófSedlnickýmoravsko-sliezskemuguvernérovi,grófoviUgartemu (a taktiež ostatnýmguvernéromzápadných provinciíRakúskeho cisárstva)osobnýpopisjednéhoznajaktívnejšíchkomunistickýchagentov,WilhelmaWeitlinga,ktoréhozatklivZürichuaodsúdilina10-mesačnéväzenie,snásledným5-ročnýmvy-hostenímzoŠvajčiarska.Akbysaobjavilnac.k.hraniciachalebodokoncanarakúskom

116 MZABrno,MSGP,k.878,č.278/g,SedlnickýUgartemu,16.9.1843.117 Krajčírsky tovariš zMagdeburgu,ktorý redigoval spomenutýčasopis a zakladalkomunistické spolky

voŠvajčiarsku.Odvolával sanaprirodzenéprávoaplánoval„revolucionizovať“vládnucemajetkovévzťahy.Spoločenskázmenasamalauskutočniťprostredníctvomrevolúcie.Tamtiež;FORCHER,ref.8, s.397n.;REINALTER,ref.79,s.280.PozriajBRUGGER,Otto.Geschichte der deutschen Handwerker- verbindungen in der Schweiz 1836 – 1843. Die Wirksamkeit Weitlings 1841 – 1843.Bern:HauptVerlag,1932;RUCKHÄBERLE,Hans – Joachim (zost.).Bildung undOrganisation in den deutschenHand-werksgesellen- und Arbeitervereinen in der Schweiz. In Studien und Texte zur Sozialgeschichte der Lite-ratur 4.Tübingen1983.

118 MZABrno,MSGP,k.878,č.278/g,SedlnickýUgartemu,16.9.1843.PorovnajtiežFORCHER,ref.8,s. 363 nn., 399 nn.

119 Ref.118.PozriajGLOSSy,Karl(zost.).Literarische Geheimberichte aud dem Vormärz. Wien : Konegen Verlag,1912,s.LXXXn.;REINALTER,ref.79,s.287.

120 MZABrno,MSGP,k.878,č.278/g,SedlnickýUgartemu,16.9.1843.121 FORCHER,ref.8,s.399.

435

území,mali homiestne autority na základeuvedenýchpasovýchpredpisovokamžiteposlaťspäťalebonamiestevykázať.122 michael Forcher sa vo svojej dizertácii zmie-ňuje,žerokovaniaoopatreniachprotišíreniukomunistickýchainýchrevolučnýchideíaprincípov,ktorésapredĺžiliaždoroku1846,savzťahovalihlavnenaremeselníkovzTirolskaaVorarlberskacestujúcichdoŠvajčiarska,resp.naichšvajčiarskychkolegovcestujúcich opačným smerom.123Tirolské a vorarlberskéGubernium bolo kvôli svoj-mubezprostrednémususedstvusoŠvajčiarskomprirodzenenajviacvystavenémožnýmkomunistickýmvplyvom.VBregenziroku1844odhalilispoločnosťtovarišovvofor-mespeváckehospolku,vofebruári1845zasaspolokremeselníckychtovarišovrôznychpovolaní av innsbruckomhostinci „Uslona“začiatkom roku1846dokoncazárodokkomunistického spolku.124GrófSedlnickýnepodceňoval aninebezpečenstvohroziaceostatnýmprovinciámhabsburskejmonarchie.Moravsko-sliezskyguvernér,grófUgarte,musícevjúli1844hlásil,„že sa medzi tamojším obyvateľstvom doteraz neprejavili žiad-ne sympatie ku komunizmu [...] a nebol zaznamenaný ani žiadny pokus, prostredníctvom zahraničného pôsobenia získať prívržencov pre túto sektu“,125alepolicajnéhoprezidentaznepokojovalidôvernéinformácie,ženaúzemíčiech,SliezskaaHaličemajúexistovaťpočetnéadobreorganizovanékontaktnéskupinynapojenéna„parížskecentrumeuróp-skejrevolučnejpropagandy“a„že stále aktívnejšie robotnícke bunky v Nemecku, kto-rých vznik aspoň sčasti podnietili komunistické machinácie, sú len predzvesťou omnoho väčších a rozsiahlejších povstaní.“126

KeďžeajkancelárMetternichdostával zMohuča stálenové správyo rozširovaníačinnostikomunistovvoŠvajčiarskuivoblastiBodamskéhojazeraainnsbruckýpo-licajnýriaditeľMartineztaktiežvyjadrilobavyzvplyvukomunistovnarakúskychre-meselníkov,začalisarakúskeúradyopäťzaoberaťmyšlienkoureštriktívnychpasovýchopatrení.127Tirolskýguvernér,grófBrandis,navrhol15.apríla1846úplnýzákazvandro-vaniadoŠvajčiarska,čímsi„vyslúžilplnýsúhlas“policajnéhoprezidenta.Porokova-niachsoštátnoukancelárioutakmoholgrófSedlnickývoktóbri1846oznámiťnovopri-jatéustanoveniadvorskejkancelárie.PasydoŠvajčiarskasamohliudeľovaťpresnetak,akopredtýmlenosobámsdobrou„vizitkou“,aleodterazužlennapresneurčenémiesta.Ktomueštepribudolfakt,žezáujemcoviaocestovnýdokladzradovremeslníkovužmuselimaťvoŠvajčiarskuzabezpečenúprácu.Pasyavandrovnéknižkynahľadanieprácesatýmpádomprestaliudeľovať.ZákazvandrovaniarakúskychremeselníkovdoŠvajčiarskasataknezrealizovalatakistošvajčiarskiremeselnícimohliajnaďalejprichá-dzaťdoRakúskehocisárstva,muselivšakuviesťazdokladovaťmiestoidruhzamestna-niaapreukázaťsanáležitýmicestovnýmidokladmi,pokiaľmožnoopatrenýmivízomra-kúskehovyslanca.128Ajnapriektýmtoobmedzeniampatriliremeselníckitovarišivčase

122 MZABrno,MSGP,k.878,č.278/g,SedlnickýUgartemu,21.1.1844,spoločnesosobnýmpopisomspomenutéhoWilhelmaWeitlinga.

123 FORCHER,ref.8,s.364.124 FORCHER,ref.8,s.403nn.125 MZABrno,MSGP,k.878,č.278/g,SedlnitzkyanUgarte,1.8.1844.126 Ref.125.127 FORCHER,ref.8,s.402,407nn.128 FORCHER,ref.8,s.365,410n.



436

svojej„výuky“čivandrovky,spoločnestirolskýmiavorarlberskýmiremeselníkmikvôlinedostatkuprácevichdomovineahospodárskymvýhodámvandroviekdoŠvajčiarska,skôrktýmprivilegovanejšímskupinámrakúskehoobyvateľstvavoblastislobody„po-hybu“vrakúskompredmarcovomobdobí.

VI.ZáverZaobchádzanie s uvedenými cieľovými skupinami nám umožňuje preniknúť do

každodennéhozápasurakúskejpolícieozachovaniestatusquovhabsburskomsúštátívobdobíformujúcichsaideológiíliberalizmu,nacionalizmučikomunizmu.DôkladnépreverovanieosôbprichádzajúcichnaúzemieRakúskehocisárstva,starostlivézohľad-ňovanie všetkýchmožných „škodlivých“ vplyvov, voči ktorým bolo „nutné“ chrániťvlastnýchobyvateľov,„hermetické“uzavretiehranícnajednejstraneahospodársketla-kyzahraničnej spolupráce, rozvojduchovnejkultúry,národnýchhnutí,byrokratizáciastypickými„dieramivzákonoch“iprejavmiúradníckehošlendriánstvanastranedruhejtvoriahlavnémantinely,vrámciktorýchsapohybovalarakúskapasovápolitikavprvejpolovici19.storočia.Spoločnýmmenovateľomtýchtotendenciíbolovytvorenieprísne-hopolicajného režimuv tomtoobdobí,ktorý sa stalhlavnou„nálepkou“habsburskejmonarchie,podobneakosasamotnámonarchiavpredmarcovomobdobístalasymbolom„reštauratívnejstrnulosti“apotláčaniavšetkého,čobyznamenalozmenustatusquo.

STUDENTEN,KAUFLEUTE,HANDELSREISENDEUNDHANDWERKSGESELLENUNTERDERLUPEDERHABSBURGERPASSPOLITIKINDENJAHREN1815–1848

MICHAL C HVO J KA

In dieser Studie befasst sich der Autor mit der Problematik der Habsburger Pass- und Fremdengesetze,mitderenAnregungenundmitderDurchführungderKontrollevonReisendennach demWiener Kongress. Er konzentriert sich konkret auf vier Zielgruppen – Studenten,Kaufleute,HandelsreisendeundHandwerksgesellen.AufgrundderamtlichenundpolizeilichenQuellenpräsentierterdiePasspolitikalseinhoheitlichesund legitimesMittel zurBewahrung„desFriedensundderOrdnung“indemÖsterreichischenKaisertum.ErweistaufdieTatsachehin,dassmandurchihrekonkretenBeispieledenCharakterdiesesStaateserschließenundvorallem verstehen kann.

WirkönnenZeugensein:vonderstrengenEinschränkungundKontrollederStudentenundihrer Auslandsaufenthalte, der Privilegierung von Kaufleuten und der strengen ÜberwachungvonHandelsreisenden,vondenfastambivalentenKontrollenderHabsburgerPasspolizeiinderVormärzzeit von Handwerksgesellen, die einerseits viel wandern mussten, um die fachmännische handwerklicheQualifikationzuerlangenundzuerweitern,aberanderseitswarihrmehrjährigesAufenthalt im Ausland aus politischen Gründen verdächtig. Die jungen Handwerksgesellen, ähnlich wie ihre studierenden Altersgenossen, wurden dort mit Ansichten konfrontiert, die sich vonderabsolutistischenStaatsideologieunterscheiden,undnachderRückkehrstelltensieeine„Gefahr“fürdieLegitimitätderheimischenpolitischenMacht.

437

Die Vertreter der Habsburger Vielnationalitäten-monarchie versuchten mit allen mitteln diese zentrifugalen Tendenzen zu eliminieren, ob durch die Vereinheitlichung der Passgesetzgebung und dieZentralisierungderEntscheidungsprozesse,durchdiewiederholteMeldepflichtderReisendenbei den einzelnen Pass- oder Fremdenämtern und durch höchst konsequente Überwachung der Ausländer, durch strenge Bewertung bzw. Ablehnung ihrer Studienanträge, Einschränkung,AuswahlundVerbotdesStudiumsderHabsburgerUntertanenimAusland,weiterdurchspezielleAnweisungenangesichtsderPasserfordernissederHandelsreisenden,durchdieEinführungundgenaueEvidenzderWanderbücheralsErsatzdesPassesfürdieHandwerksgesellenodersogardurchihrZurückrufenvomAuslandunddasWanderverbot.

Auf dem Hintergrund der Bewertung und des Zugangs der österreichischen Behörden zuden einzelnen Zielgruppen bemüht sich derAutor ebenfalls die Einstellungen und Einsichtender Hauptvertreter des Habsburger Regimes – vom Fürst Metternich, Außenminister desÖsterreichischenKaisertums,undvomGrafSedlnický,PolizeipräsidentderDonaumonarchie,zupräsentieren,ihreGedankenflüsseundideologischeAusgangspunktebzw.Meinungsunterschiede,dieaberdurchdiegemeinsamenBemühungen,die„unerwünschtenElemente“zuparalysierenundStatus quo in der Habsburger monarchie zu bewahren, völlig überdeckt wurden.



438

439

VOJENSKýZáSAHÚSTREDNEJVLáDyNASLOVENSKU 9.–11.MARCA1939

VALERIáN B y S T R I C Ký

BySTRICKý, Valerián. The military intervention of the central government in Slovakia, 9-11 March 1939. Historický časopis, 2010, 58, 3, pp. 439-469, Bratislava.The military intervention of the Prague central government in Slovakia during the daysfrom9to11March1939wasintendedtopreventtheinternaldisintegrationofCzecho-Slovakia.ItwouldachievethisbyreplacingtheautonomousgovernmentofJ.TisoandlimitingtheseparatisttendenciesoftheradicalmembersofHlinka’sSlovakPeople’sPartyandthepara-militaryHlinkaGuard.However,themilitarycoupwasnotthoroughlypreparedfromthemilitary,politicalorpropagandapointsofview.AftertheinitialsuccessesoftheCzechgendarmes,whopenetratedintoSlovakiaontheeveningof9March, theHlinkaGuardbegantoorganizeresis-tanceandpresentthecoupasanattempttoreversetheresultsoftheActonthe AutonomyoftheSlovakRegionfrom2November1938andreturntothecentralist regime in Slovakia. In the struggle for public opinion, the Prague governmentcouldnotconvincethepublicaboutitsintentions,andpressurefromthePeople’sPartyandHlinkaGuardforcedittohandoverpowertothepoliticalrepresenta-tives of the Slovak region on the afternoon of 11 march. During the evening of 11 MarchPresidentE.HáchaappointedK.Sidorasthenewpremieroftheautono-mousgovernment.Sidorbegantheworkofpoliticalconsolidation.HeenforcedthereleaseofimprisonedmembersoftheHlinkaGuardandrepresentativesofthePeople’sParty.HealsoforcedthegovernmentinPraguetomakevariouspoliticalconcessions,whichincreasedthelegalpowersoftheautonomousgovernmentinBratislava. The military intervention in Slovakia worsened relations between the Czechs and Slovaks. Adolf Hitler used the situation to achieve the internal break upoftherepublic.BerlinunambiguouslysupportedthedemandforthecreationofaSlovakstate.TheParliamentoftheSlovakRegiondeclaredanindependentstateon14March1939.ThisbegantheprocessofinternaldisintegrationofCzecho-Slovakia,whichledtotheoccupationofSub-CarpathianRutheniabyHungaryandtheoccupationofBohemiaandMoraviabyNaziGermanyon15March.Hlinka’s Slovak People’s Party. Hlinka Guard. Central government in Prague. Autonomous government in Bratislava. military intervention of Czech gendarme andarmyunitsinSlovakia.OriginoftheSlovakstate.OccupationoftheBohemiaandMoraviabyNaziGermany.

Začiatkomoktóbra1938došlovdôsledkuvývojamedzinárodnejsituácieasňouspoje-nýmivnútropolitickýmikonfliktamikzhoršeniučesko-slovenskýchvzťahov.UžŽilin-skádohodaslovenskýchpolitickýchstrán(6.októbra1938)vyvolávalavPraheobavy,žebysamohlazačaťcestaSlovenskaksamostatnosti.Negatívnesatiežvnímalaskutoč-

Bystrický Valerián Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939


440

nosť,žesanaspoločnompostupedohodlibývalípolitickíprotivníciatovotázkach,kto-rédonedávnamedzinimivyvolávaliostréboje.Ajztýchtodôvodovpovažovaliniektoríčeskípoliticiuzavretúdohoduzakrokk„úplnémuodtrhnutiuSlovenska“.1

Spochybnili sa záruky, ktoré dávali agrárnici, sociálni demokrati a ďalšiemenšiestrany ako protiváhu prípadnýmmožným separatistickým ambíciám časti členov ľu-dovej strany.A takéto tendencieniektoríministriústrednejvládyvideliprihodnotenívývoja na Slovensku.Veľmi pozorne sa registrovalo pôsobenie nacistických agentovvslovenskomprostredí,hocivPrahenemalipresnéahodnovernéinformácieoichkon-taktochsradikálmizHSĽS.2

Súčasnevšakniektoríministriústrednejvládymaliužzačiatkomjanuára1939kdis-pozícii správy, že časť radikálov ľudovej strany rokuje sNemcamioodtrhnutí saodrepubliky,resp.žeríšasachystánovýmspôsobom„riešiť“existenciučeskoslovenskéhoštátu.ZaznamenalisaajkontaktypolitickýchpredstaviteľovľudovejstranyvNemecku,oktorýchniktonikdyneinformovalMinisterstvozahraničnýchvecíčesko-Slovenska.3 SúčasnesapozorovalamediálnakampaňVojtechaTuku,AlexandraMachaovýhodnos-ti anutnostiutvorenia samostatného štátu.Nepriaznivopôsobilaaj skutočnosť, ženaSlovenskusazabúdalonavšetkyklady,ktoréprinieslarepublikaazdôrazňovalisalennepriaznivéstránkyčesko-slovenskéhopomeru,častoúplnebezvýznamné.4

Pražskávládamalatakúsumuinformácií,ženeboložiadnychpochybností;naSlo-venskusavčastiradikálnychčlenovľudovejstranyzosilňujehnutiezavyhláseniesa-mostatnéhoštátu.KarolSidortiežpotvrdilministroviJiřímuHavelkovi,žejezasamos-tatnéSlovensko.5RovnakoA.Machuisťovalvrajväčšinuministrovústrednejvlády,žečasťvedúcichčiniteľovľudovejstranyjerozhodnutávyhlásiťsamostatnosť.6PremiérústrednejvládyRudolfBerandokoncahovoril,ževo„všetkých pražských vyslanectvách vedia presný termín vyhlásenia samostatného slovenského štátu“.7

Nazasadnutíústrednejvlády9.marca1939došlonaviackprekvapujúcemuodhale-niu,žeHermannGöringvpriebehurozhovorovsoslovenskouhospodárskoudelegáciou

1 MASAŘIK,Hubert.V proměnách Evropy. Paměti československého diplomata. Praha; Litomyšl : Pa-seka,2002,s.278.UvedenýmstavombolrozčarovanýajE.Beneš,najmäpolitikouagrárnejstranynaSlovenskupoMníchove.BENEŠ,Edvard.Dopisy bratru Vojtovi.Ed.VieraOlivová.Praha:SpolečnostEdvardaBeneše,1998,s.20.

2 Národní archiv Praha,Archivministerstva vnitra (ďalejAMV) (1936 – 1940) 225, kartón (ďalej k.) 1212,č.18675.Brno30.12.1938;RyCHLíK,Jan.Češi a Slováci ve 20. století. Česko-slovenské vztahy 1914 – 1945.Bratislava:AcademicElectronicPress,s.161an.

3 LUKEŠ,František. Podivný mír. Praha :Svoboda, 1968, s. 295;TULKISOVá, Jana. Informovanosťčesko-slovenskejdiplomacieokontaktochslovenskýchautonomistickýchpolitikovsnacistamivobdobípomníchovskejrepubliky.InHistorický časopis,2009,roč.57,č.3,s.565-591.

4 ArchivNárodníhomuzea(ďalejANM)Praha,č.139.KLUMPáR,Vladislav.Paměti,částII.,s.1.5 SIDOR,Karol.Denníky 1930 – 1939.Bratislava :Ústavpamätinároda,2010, s.394.K.Sidorďalej

opostaveníčechovnaSlovensku10.februára1939povedal:„Vysťahujeme ich všetkých.“6 MACH,Alexander.Z ďalekých ciest.Martin:Maticaslovenská,2008,s.147.„Neraz som hovoril [...]

temer zo všetkými ministrami druhej republiky. Vedeli priamo odo mňa, že sme rozhodnutí vyhlásit samos-tatnosť Slovenska. Bol som presvedčený, že k rozchodu príde po dobrom na švédsko-nórsky spôsob.“

7 SIDOR,Karol.Takto vznikol Slovenský štát.PoznámkyakomentáreF.Vnuk.Bratislava:Odkazy.Ozve-ny, 1991, s. 77.

441

naprelomefebruáraamarcapodmieňovalposkytnutieekonomickejpomociSlovenskulenvprípadejehoosamostatnenia.8

Nahromadeniekonfliktovmedziústrednouaautonómnouvládou,snahaobmedziťzákonoautonómiiSlovenskejkrajinyaposilniťmocenskývplyvústrednejvlády,nonadruhejstranepokusyrozšíriťkompetencienovýchvládcovSlovenskaasporyvotázkachfinancií9viedliksústavnémuzvyšovaniuvnútropolitickéhonapätia.Akeď„nechajúc Prahu Prahou sami sme išli do Berlína rokovať [...] tieto momenty prispeli k tomu, že vnútorná situácia sa naplnila elektrinou“.10Prischvaľovaníprogramovéhovyhláseniavlády JozefaTisa sadeňpred jehoprednesením (20.2.1939)predsedníctvo ľudovejstrany „jednohlasne postavilo za myšlienku nezávislého štátu, ale jeho vyhlásenie odlo-žilo na neurčitý a neskorší čas“.11Začiatkomroku1939vovzťahukbudúcemuštáto-právnemupostaveniuSlovenskaarozbitiu,rozdeleniualebozachovaniučeskosloven-skabol rozdielmedzi jednotlivýmifrakciamiľudovejstranyv tom,žeradikálichceliutvoriťsamostatnýštátvčonajrýchlejšomčasebezohľadunaformuaumiernenékrídlov perspektívne nedefinovanom čase a evolučným – legálnym spôsobom. Požiadavkyadresovanéústrednejvládevotázkachpovýšeniaslovenskýchdôstojníkov,budovaniaslovenskýchplukov,utvoreniaslovenskéhoveliteľskéhozboru,zvyšovaniakompetenciíštátnychtajomníkovapod.12maliutváraťpodmienky,abysavprocesebudovaniaslo-venskejštátnostivrámcirepublikykládlizákladyprefungovaniesamostatnéhoštátuporozdeleníaleborozpadečesko-Slovenska.13Dochádzaloknebývalémuzostrovaniuvzá-jomnýchvzťahov,spochybňovalsavýznamrepublikyzhľadiskaorganizáciebezpeč-nostijednotlivýchjejčastíaSlovenskejkrajinyzvlášť,prejavovalisasnahydištancovaťsaodneúspešnejzahraničnejpolitiky,budovaťnové„priateľstvá“najmäsnacistickýmNemeckom,začalsaprienikslovenskýchpolitikovdooblastimedzinárodnýchkontaktovnekoordinovanýsMinisterstvomzahraničnýchvecíčesko-Slovenskaapod.Tietoten-dencieposilňovalasnahabratislavskejvládyvypovedaťzoSlovenskačeskýchštátnychzamestnancovačechovvôbecaztohovyplývajúcekonflikty.ÚstrednáajautonómnavládasvojimipolitickýmikrokmiporušovaliduchazákonaoautonómiiSlovenskejkra-jinyaneváhalipostupovaťvnesúladesjehoprincípmi,pretoženerešpektovali„rozsah

8 DelegáciutvorilihospodárskyodborníciministerM.Pružinský,P.Zaťko,J.Balko,aleprekvapujúcoajF.Ďurčanský.BALKO,Ján.Desať rokov v slovenskej politike.Prešov:VydavateľstvoMichalaVaška,2005,s.57-59;MATIĆ,Igor-Philip.Edmund Veesenmayer. Agent und Diplomat der nationalsozialistis-chen Expansionpolitik.München:R.OldenbourgVerlag,2002,s.69.

9 LIPSCHER,Ladislav.Ľudácka autonómia – ilúzie a skutočnosť.Bratislava:Slovenskévydavateľstvokrásnejliteratúry,1958,s.280an.PríjmyzdanívyberanýchnaSlovenskunepokrývalivtomtoobdobípredpokladanévýdaje.Sporysatýkalislovenskýchvojenskýchjednotiek,hospodárskychkontaktovľu-dovejstranysozahraničímapod.

10 TISO,Jozef.Prejavy a články (1938 – 1944). Zv. II.Eds.MiroslavFabricius,KatarínaHradská.Bratisla-va:HistorickýústavSAV;AEPress,2007,s.168.

11 SIDOR,ref.5,s.397.12 LUKEŠ,ref.3,s.257;Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel.Eds.ValeriánBystrický,Róbert

Letz,OndrejPodolec.Bratislava:AEPress,2007.F.čatloš,s.5113 J.Tisoneskôr,1.10.1939,oudalostiachvmarcikonštatoval:„Iba armáda a zahraničné zastupiteľstvo

nám ešte chýba, aby sme mali všetky [tie] atribúty [slovenskéhoštátu].“TISO,ref.10,s.168.



442

svojichkompetencií“.14Podstatnéarozhodujúcepredanúsituáciuvšakboloudržanieštátu,resp.jehorozpadaleborozkladvyvolanýradikálmiľudovejstranypodporovanýminacistami.Ktakémutovývojumohlodôjsťlenvprípadekonkrétnehoangažovaniasanacistovnauvedenomprocese.

MedziministramiústrednejvládyvšaknepanovaljednotnýnázornavzťahnacistovačastiľudovejstranyanazáujmeNemeckavyhlásiťsamostatnýslovenskýštát.Franti-šekChvalkovskýsadomnieval,žesnahyoutvoreniesamostatnéhoštátunevychádzajúzoZahraničnéhoúradu,t.j.oficiálnychmiest,aleichrealizáciusledujelenúzkafrakcianacistickej strany.15NadruhejstraneskupinaministrovAloisEliáš,VladislavKlumpár,JiříHavelka,Dominikčipera,LadislavFeierabendaďalšídospeliknázoru,žeAdolfHitler „má nejaké plány proti Česko-Slovensku“apriichrealizáciichcevyužiťajľu-dovú stranu.16 Súčasne sa domnievali, že sa tak deje s vedomím J.Tisa, resp. s jehotoleranciou,čímsaporušovalisľuby,ktorédalpremiérautonómnejvládyprezidentoviEmiloviHáchoviprijehonávštevevTatráchnakonciroku1938.17 Na základe týchto čiastkovýchhodnoteníaanalýzprichádzaliniektoríministriúradníckejvládyRudolfaBeranaknázoru,žejenutnédanémustavuzabrániťajzacenuneobvykléhovojenskéhozásahu.Vtomtokontextejezaujímavéasymptomatické,ženiktosanezaoberaltým,čobudenutnérobiťaksadosiahneúspechprivojenskomzákrokunaSlovensku.

NaznámomstretnutívreštauráciičiperkavNouzověblízkoPrahy12.februára1939aotridnineskôrvAgrárnomklubevPrahepodstaturokovanítvorilaotázkaakozabrá-niťhrozbevnútornéhorozpadurepublikyvdôsledkuseparatistickýchambíciíradikálovľudovejstrany.18MinisterJiříHavelkavidelvýchodiskoveliminovanívplyvuapozíciíHlinkovejgardy(HG)avzmenevlády,keďJ.Tisamalnahradiťinýpolitik,„katolík“.UvažovalosaoMartinoviSokolovi.19Niektoríministriústrednejvládypostupnedospeliknázoru,žejedinýmmožnýmaefektívnymspôsobomakoriešiťsituáciujevojenskýzásahnaSlovensku.Súčasťoutohtovojenskéhoapolitickéhokrokumalobyťaajbolojednoznačnédeklarovanie,ževojenskáakciasanedotýkaautonómieSlovenskejkraji-ny,čomaladokumentovaťskutočnosť,ženovýchministrovmalonavrhnúťpredsedníc-tvosnemuSlovenskejkrajiny.Priodvolaníministrovautonómnejvládysavychádzalozúvahy,žetentopostupjevsúladesústavouaprezidentmáprávotakýmtospôsobom

14 MATES,Pavel.Mezi Mníchovem a Berlínem.Státoprávníproblémydruhérepubliky.Brno:Masarykovauniverzita,1992,s.95.

15 ObdobneneskôrposudzovalsituáciuajK.Sidor.SIDOR,ref.7,s.152.16 FEIERABEND, K. Ladislav.Ve vládách Druhé republiky. New-york : Universum Press Co., 1961,

s.132,139;RyCHLíK,ref.2,s.165.17 čAPLOVIč,Miloslav.Návštevaprezidentadr.EmilaHáchunaSlovensku26.–31.decembra1938.

In Vojenská história,1999,roč.3,č.3,s.82-102;KRUŽLIAK,Imrich. Úteky z tiesne. V tôni dvoch tota-lít.Bratislava:Spolokslovenskýchspisovateľov,2005,s.58;LUKEŠ,ref.3,s.211.

18 SUK,Pavel.PrezidentEmilHáchaaSlovenskovdoběmezi9.–14.březnem1939.(Několikpoznámekkméněčivíceznámymfaktem).InSlovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami.Eds.MilanPekár,RichardPavlovič.Prešov:Prešovskáuniverzita,2007,s.403an;čAPLOVIč,Miloslav.čs.brannámocpoMníchove :náčrtproblematiky(október1938-marec1939). InViedenská arbitráž v roku 1938 a jej európske súvislosti.Ed.DanielŠmihula.Bratislava2008,s.61.

19 ANMPraha,č.139.KLUMPáR,Vladislav.Paměti,částII.,s.9-10.RokovanívNouzověsazúčastniliministriústrednejvládygenerálA.Eliáš,J.Havelka,V.KlumpáraL.Feierabend.Zministerstvazahra-ničnýchvecíH.Masařik,prednostakabinetuministra.

443

postupovať.20Jednýmzneskoršíchargumentovboloaj tvrdenie:„I keď išlo o zákrok násilný, predsa bolo právo na našej strane, lebo sme hájili štát, v ktorom sa práve volení zástupcovia dohodli o úprave štátoprávnych pomerov a ústave, ktorá dávala Slovákom všetko, čo mohli spravodlivo požadovať, ba viacej než to. Štát, ktorý v takej dobe nemá dosť síl, aby sa zbavil rozkladných živlov, nemôže sa udržať.“21

Organizátorivojenskéhozákrokuprihodnotenísituácievychádzaliznázoru,ževprí-padeneúspechuakciealebodokoncaajvprípadejejvyužitianacistickýmNemeckomjelepšiedať„prednosť zániku republiky zásahom zvonka pred vnútorným rozpadom“.22 ZdvochzlýchalternatívsazostrategickopolitickýchdôvodovpovažovalnásilnýzásahNemeckazamenšiezlo,pretožepredsvetovouverejnosťoubysaprezentovalaskutoč-nosť–HitlerdonútilSlovákovabyvyhlásilisamostatnosťaodtrhlisaodčechov.Akbydošlokvnútornémurozpadubolobypropagandistickyťažkodokazovať,žesatakstaloibavdôsledkutlakuNemeckaanaplneniaambíciílenčastiradikálovanieslovenskéhonárodaakocelku.Nezanedbateľnýmboltiežfakt,ževprípadelikvidácierepublikybydošlokporušeniuMníchovskejdohody,resp.Viedenskejarbitráže,t.j.porušilabysaplatnosťmedzinárodnýchdohôd,ktoréNemeckoiniciovaloapodpísalo.

Iniciátorivojenskéhozásahusaspoliehalidokoncafebruáranaarmádu,pretožedouvedenejdobynemalibyťdemobilizovanéďalšieročníky.BralsadoúvahyajmožnývojenskýzásahnacistickéhoNemecka,pričomministriústrednejvládyeštenekalkulo-vali snáslednouokupácioučeskýchkrajín.Naviac,priposudzovanícelkovejsituáciepresadzoval prednosta kabinetuministra zahraničnýchvecíHubertMasařik názor, žeNemecko nebude „zasahovať do našich vnútropolitických pomerov“.23Podobnéinfor-mácieprichádzaliodvojenskéhoatašézBerlína,ktoréhonemeckídiplomatiubezpečo-vali,žepovažujúčesko-slovenský„spor za našu vnútornú záležitosť“.24

Tátopredpokladaná,aleničímnepodloženátézasprevádzalapostojväčšinyminis-trovústrednejvlády,aleajprezidentarepubliky.EmilHáchapristretnutíspredsedomsnemuSlovenskejkrajinyMartinomSokolom10.marca1939povedal:„Áno, urobili sme to s vedomím príslušných činiteľov Nemeckej ríše a tí nás ubezpečili, že to budú považovať za našu domácu záležitosť.“25

Uvedené hodnotenie podporoval F. Chvalkovský, a to aj na základe rozhovorovaubezpečenínemeckéhocharged´affairesvPraheA.Henckeho,ženičnevie„o akých-koľvek politických plánoch ríšskej vlády, ktoré sa týkajú Slovenska“.Ministerzahranič-nýchvecísúčasnevyhlasovalžeak„Berlín chce nezávislé Slovensko, tak sa Praha bude musieť s takým riešením nejakým spôsobom vysporiadať“,pretože„nechce nezmyselne

20 MASAŘIK,ref.1,s.279-28021 ANMPraha,č.139.KLUMPáR.Vladislav.Paměti,částII.,s.11.22 MASAŘIK, ref. 1, s. 180; FEIERABEND, ref. 16, s. 139-140;čARNOGURSKý,Pavol.14. marec

1939.Bratislava:Veda,1991,s.125an.23 FEIERABEND,ref.16,s.139-141.24 Vojenskýhistorickýarchiv (ďalejVHA)Praha,Vojenskákancelářprezidenta republiky1919–1939,

(ďalejVKPR),kartón(ďalejk.)199/1939,č.j.635.25 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2diel.Eds.ValeriánBystrický,RóbertLetz,OndrejPodolec.

Bratislava:AEPress,2008.M.Sokol,s.143,G.Medrický,s.20.



444

zastávať takú politiku, ktorú si Berlín neželá“.26JánoviLichnerovitvrdil,žePrahamánaSlovensku„voľnúruku“amôžesirobiťporiadok.27

Hlavnýmiiniciátormiapodporovateľmimyšlienkyriešiťexistujúcusituáciumocen-skýmzásahombolministerdopravydivíznygenerálAloisEliášaministerbezkreslaJiřiHavelka.VNouzověaanineskôrvAgrárnomklube(15.2.1939)všaknepadlodefinitív-nerozhodnutie,pretožeprotizákrokusastavalnielenF.Chvalkovský,ministerskýpred-sedaR.Beran,aleajministernárodnejobranygenerálJ.Syrový.28 V agrárnom klube sarozhodlo,žezákroksaodloží,alerobilisaprípravy,abysaakciadalauskutočniťne-skôr.29Definitívnerozhodnutiepadloaž8.marca1939dopoludnianazasadnutíčeskýchministrovústrednejvlády.RudolfBeransarozhodolriešiťsituáciuspoužitímsily,kčo-mupraktickydostalsúhlasvšetkýchprítomných.KeďK.Sidoroznámilnadruhýdeň,žepremiérJ.Tisoneprídenazasadnutieústrednejvlády,30presvedčeniečeskýchministrovsalenposilnilo.Vdôsledkutohosanemohlavyriešiťotázkačesko-slovenskéhovzťahuvzmyslepožadovanéhopotvrdeniaudržaniacelistvostirepubliky,okoloktoréhovznik-linadôvernomzasadnutíústrednejvlády9.marcakomplikácie.VPraheslovenskýmministromdali navedomie, že rokovaniaousporiadanívzájomnýchvzťahovnemajúakýkoľvekzmysel,nepovedúkžiadnemuvýsledkudokiaľnebudezrejmé,žeSlovenskochcedefinitívnezotrvaťvspoločnomštáte.31Zrokovanívyplynulo,ževtejtootázkenieje slovenská vláda jednotná.32DokoncaK.Sidorodmietol9.marca1939vydaťvyhlá-senie v uvedenom zmysle. Naviac sa otvorila otázka o rozhovoroch delegácie ministrov autonómnejvládysH.GöringomvBerlíneaojehopodmienkeposkytnúťhospodárskupomocSlovenskulenvprípadevyhláseniasamostatnosti.Tútoinformáciupotvrdilaj P. Teplanský čo vyvolalo rozhorčenie veliteľa HG. Podpredseda ústrednej vlády sasvojím postupommorálne kompromitoval naviac preto, že R. Beranmal informácieonávšteveA.Seyss-InquartavBratislave7.marca , čovyvolaloprudkú reakciumi-nistrovústrednejvládyazasadnutiemalobúrlivýpriebeh.33Ministerzahraničnýchvecí F.Chvalkovskýdokoncapožiadal9.marca(o17,15hod.)nemeckéhocharged´affairesAndora Henckeho o informácie ohľadom návštevy slovenských ministrov v Berlíneaoplánochríšezachovaťaleborozdeliťrepubliku.Keďdostaltradičneničnehovoriacu„diplomatickú“odpoveď,žeA.Henckeničnevie„o akýchkoľvek plánoch ríšskej vlády týkajúcich sa Slovenska“, požiadal hoF.Chvalkovský, aby si nenápadne overil tieto

26 Akten zur deutschen auswärtigen Politik 1918-1945 (ďalejADAP) Seria D (1937-1945). Die Nach- wirkungen von München, Oktober 1938 – März 1939. Baden-Baden 1951, dok 184, s. 201. Praha 9.3.1939o17,15hod.;Das Deutsche Reich und die Slowakische Republik 1938-1945. Band I. Buch 1. Dokumente.Hg.LadislavSuško.Bratislava:Lúč,2008,dok.110,s.239-240.

27 ArchivMinisterstvavnitračR.S-511-4.J.Lichner.28 čARNOGURSKý,ref.22,s.112-113.Autorprinášamnohoinformáciíoprípraváchvojenskéhozákro-

ku,aleniektoréjehotvrdeniasúproblematické.29 ANMPraha,č.139.KLUMPáR,Vladislav.Paměti,částII.,s.9.30 FEIERABEND,ref.16,s.145;SIDOR,ref.7,s.72.31 ADAP-D-IV,dok.183,s.200.32 KRAJčOVIč,Milan.Medzinárodné súvislosti slovenskej otázky 1927/1936 – 1940/1944.Maďarskédo-

kumentyvporovnanísdokumentamivBonne,Bukurešti,ViedniaPrahe.Bratislava:SlovacAcademicPress,2008,dok.68,s.282.F.Chvalkovský.

33 LUKEŠ,ref.3,s.264an.

445

informácievBerlíne.34F.Chvalkovskýponávratedoministerskejradyvyhlásil,že„nič podobného Göring nepovedal“.TietookolnostitiežovplyvnilirozhodnutieuskutočniťvojenskýzásahnaSlovensku,aleväčšinačeskýchministrovústrednejvládysadozve-dela,žekzákrokudôjdeažpopríchodenazasadnutievlády9.marcapopoludní.Nik znichnemalopustiťvládnubudovu.35Vojenskýzákrokužpredtýmodobrilprezidentre-publikyaministerskýpredseda.Ničnenasvedčujetomu,žebysaniektoríčeskíministripostaviliprotitomutorozhodnutiu.Vpodstatenemalianikedy,pretožezasadnutievládytrvaloaždoneskorýchhodíndňa9.marca1939,alevojenskýzásahnebolpredmetomrokovaní,hociužprebiehal.GenerálA.Eliášdostávalpriebežnéoptimistickésprávy,žeakciajeúspešná,darilosauväzniťprominentovapod.DokoncaR.Berantvrdil,že„ohromná väčšina Slovákov je s naším krokom plne spokojná“.36 Všetko sa však dialo vúplnomutajenínielenvčecháchalepredovšetkýmvovzťahukSlovensku.Optimis-tickéhodnoteniaveľmirýchlovyprchali.

Ministri ústrednej vlády v žiadnomprípade neuvažovali omožnosti zbaviť ľudo-vú stranu moci a vládu nad Slovenskom odovzdať bývalým politickým subjektom. Stakoutoalternatívousanemohlopočítaťužlenzjednoduchéhodôvodu;bývaléstranyboliv rozkladeaneboli schopnéaktívnepolitickypôsobiť.Preto savôbecnepomýš-ľaloaktivizovaťzástupcovopozície,resp.likvidovanýchstránatátočasťslovenskéhopolitickéhospektranebolaaniinformovanáopripravovanejakcii.Možnopovedať,žepolitikomztohtopolitickéhospektravPraheprestalidôverovať,považovaliichzanieúplnehodnoverných.Možno jedine ImrichKarvašmohol „tušiť“, že sa„niečo chys-tá“.DoPrahyvšaksmerovalirôznevýstrahyaupozorneniavsúvislostisvývojomnaSlovensku.KoncomfebruárapísalV.Šrobár37osituáciinaSlovensku(Promemoriam)predsedoviústrednejvládyavpísanímemorándpokračoval I.Dérer,známyodporcaľudovejstrany.Vmarcovýchdňochdospelknázoru,žeotázkariešeniaspolužitiaSlo-vákovačechov„vstupuje do aktuálneho štádia“.38JánLichnernavštívilR.Beranaa F.Chvalkovskéhovdňoch7.až8.marca1939aneskôrichinformovalspolusJ.Ursí-nym a J. Lettrichom o vývoji na Slovensku.39Premiérústrednejvládynaznačoval,že„sa niečo pripravuje a žiadal ma aby som zostal v Prahe, že ma snáď bude potrebovať“.Dňa9.marcaokolopolnocisapriamoodR.Beranadozvedelorozhodnutíústrednejvlády.Dostalajďalšieinformácieopripravovanýchpolitickýchzmenáchvautonómnejvláde.SúčasnehoR.BeranpožiadalabysavrátilnaSlovenskoaspolupracovalsdivíznymge-nerálomHugomVojtom, zemským (krajinským)vojenskýmveliteľomvBratislave.40

34 ADAP-D-IV,dok.184,s.200-201.A.HenckežiadneinformáciezoZahraničnéhoúradunedostal.35 ANMPraha,č.139.KLUMPáR,Vladislav.Paměti,částII.,s.13.36 FEIERABEND,ref.16,s.151.37 Archív literatúry a úmenia Slovenskej národnej knižnice (ďalejALU SNK) Martin, fond (ďalej f.)

V. Šrobár. V-173, N 1.38 Protifašistický a národně osvobozenecký boj českého a slovenského lidu 1938 – 1945. I.díl.Mníchov

abřeznovátragédie,3.svazek,4.sešit.Praha:Státníústředníarchív,1988,s.116an.39 AMZVPraha,Kabinetministra1939,č.579/39;SUK,ref.18,s.407.40 Slovenskýnárodnýarchív(ďalejSNA)Bratislava,AÚMLÚVKSS.FondZM.ListJ.LichneraP.čar-

nogurskémuz21.1.1967.ANMPraha.F.MilanHodža,k.12,b.č.J.LichnerSprávaoSlovenskupreministerskúradu.Londýn31.1.1941.J.LichnervPamätiachtvrdí,žetobolo10.marcadopoludnia.Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12,s.197.



446

J.Lichnerokremtoho,žeinformovalblízkychspolupracovníkovanadviazalkontaktysH.Vojtom,sktorýmdebatovalosituácii,nevyvíjalžiadnupolitickúaktivitu.

Obdobnesachovaliajďalšíodporcovianovéhorežimu.Zásahústrednejvládyne-získalverejnúpodporuanivtýchtokruhoch.Vrozhlasovýchsprávach10.marca1939o 7.hodineránosatvrdilo,žeprezident„vyhovel opätovným prosbám skutočných sloven-ských vlastencov“ a tým zachránil „náš slovenský národ pred nebezpečenstvom brato-vražedných bojov“,41aleniktonikdynespomenulokohomaloísť.AjkeďvSlovenskejkrajinebolodosťtých,ktorímalivýhradyprotipolitikenovýchvládcovanajmäprotiseparatistickýmaktivitámradikálov,zásahústrednejvládyneprijímalianehodnotilihopozitívne.Vznikaliobavyznarastaniačesko-slovenskéhonapätia.Vtomtrebavidieťpríčinyprečo táto časťpolitického spektranaSlovensku lenpasívne sledovalavývojsituácieapraktickyvničomnepodporila,anilenmorálne,vojenskýzásah.

Vradochopozičnýchsílsúčasnepôsobilanielenrezignácia,frustráciaznedávnychporážok,politickéotrasy,ktorýmispoločnosťprechádzala,upevňovaniepozíciiľudovejstrany, podpory, ktorú dostávala od verejnosti, ale aj obavy z ťažkej situácie krajiny.Avneposlednomrade,obavyzmožnostivznikuozbrojenéhokonfliktuajehomožnýchdôsledkovpreteritoriálnuintegrituSlovenskejkrajiny.VpodstatesasúľavouaurčitýmisympatiamisledovalasnahaK.SidoraaneskôrjehovládykonsolidovaťastabilizovaťpoliticképomerynaSlovensku.Prípadnáostrejšiakonfrontáciadávalapríležitosťkvon-kajšiemuzásahu.Bezohľadunato,žepraktickyneexistovaličolenkonzultáciemedzivládouvPraheaopozičnýmtáboromnaSlovensku,anivtýchtokruhochsaneuvažo-valoomožnostivyužiťvzniknutúsituáciunapreskupeniepolitickejmocinaSlovenskuvzmyslenahradeniaHSĽSakourčujúcejmocenskejsilyvkrajine.Zjednoduchéhodô-vodu.VdanejchvílineexistovalanaSlovenskukonsolidovanáastabilizovanáopozičnápolitickásila,ktorábymohlaprevziaťmoc.českémédiapodporovalikonsolidačnéúsi-lieK.Sidoraajehovládyaaždo14.marcasaneobjavovaliobavyzrozbitiarepubliky.Schvaľovalivojenskýzásah,ubezpečovali,ženesmerujeprotiohrozeniuautonómie,aleokonkrétnychpríčináchasamotnompriebehuudalostínaSlovenskuneprinášaliveľainformácií.42

Prvéjednotkyčetníkov,predovšetkýmzMoravyzačaliprenikaťnazápadnéastred-néSlovenskopodvadsiatejhodine9.marca1939aichpríchodregistrovaliúradnémies-ta.43NeurčitésprávyomožnomvymenovanínovejvládynačelesgenerálomRudolfomViestompreniklivšakdookruhuA.Machazlegionárskychkruhovuž8.marcavečer.GenerálsamalpribližovaťkBratislavesčeskýmvojskom.44KarolSidorvšakuždostalprvéneurčitéinformácienaznačujúce,žebolautvorenánovávládanačelesgenerálomViestom9.marca1939opoldruhejnadránom.45 K. Sidor na informáciu nereagoval. DoViedneprišlisprávyopríchodečetníkovnaSlovensko10.marca1939okološtvrtej

41 FONTESRERUMSLOVACARUM,I.Vývojčesko-slovenskýchvzťahovvrokurozpaduspoločnéhoštátu.Ed.PavolPetruf.Trnava:FFTrnavskejuniverzity,2010,s.84;České slovo 11.3.1939.

42 FONTESRERUMSLOVACARUM,I,ref.41,s.84-93.43 SNA,Krajinskýúrad,k.300,303.Určiťpočettýchtojednotieksavsúčasnostinedá.44 mACH, ref. 6, s. 139. 45 SIDOR,ref.7,s.76.A.Machtvrdí,žetútoinformáciuzískaluž8.3.1939,alekSidorovisadovolalaž

popolnoci,t.j.9.3.1939.MACH,ref.6,s.139.

447

hodinyránoadoBerlínaopiatejhodineadvadsiatychminútach.46 miroslav Arciszew- ski zástupca štátneho podsekretáraministerstva zahraničných vecí Poľska vraj tvrdil P.čarnogurskémuprijehonávšteveVaršavy10.marca1939opoltretejpopoludní,ženaSlovenskujevyhlásenývýnimočnýstavaželeznice,poštyobsadzuječeskáarmáda,ktorázatýkavšetkýchpredstaviteľovautonómnejvlády.47

ZpríkazuvojenskýchveliteľovarmádynaSlovenskuboloužpopoludní9.marca1939vyhlásené stannéprávo,48hociKrajinskýúraddostal totoupovedomenieaž nadruhý deň dopoludnia. Prezident republiky zbavil funkcie „členov doterajšej vlády Slovenskej krajiny dr. J. Tisa, dr. F. Ďurčanského, dr. M. Pružinského a dr. M. Vanča“ rozhodnutímz9.marca1939.SúčasnebolpoverenýfunkciouzastupujúcehopredseduautonómnejvládyJozefSivák.49Ministerzahraničnýchvecíčesko-SlovenskaF.Chval-kovskýinformovalotýchtozmenáchsprávcunemeckéhovyslanectvavPraheAndoraHenckeho10.marca1939predpoludnímokolopoldesiatej.Súčasnemupovedalovo-jenskomzákrokunaSlovensku.Dôvodommalobyť:„Slováci nechceli dať prísľub k to-mu, že sa zrieknu vyhlásenia nezávislosti Slovenska, v prípade, ak sa im to bude zdať nutné a tiež neboli ochotní sa zaviazať k zastaveniu propagandistickej činnosti za nezá-vislosť Slovenska.“50

Politický, ideologický a koniec koncov aj vojenský scenár zásahu na Slovensku všaknebolpripravený.Dochádzalokneprípustnejimprovizácii.Panovalojednoznačnépresvedčenie,žeJ.Tisomusíbyťodvolanýanahradenýinýmpolitikom,kčomudošlouž9.marca.AlerozhodnutievymenovaťJ.SivákazapredseduautonómnejvládypadloažvnočnýchhodináchtohoistéhodňananávrhP.Teplanského.51

MinisterL.Feierabend sa dokoncadozvedel omenovaní J. Sivákado funkcie až 10.marcanapoludnie.PritomrozhodnutiepoveriťJ.Sivákazastupovanímministerské-hopredsedu autonómnej vlády sa stalo bez jehovedomia a súhlasu, naviac, keďbolvRímenakorunováciipápežaPiaXII.SoSivákomnikjehomenovanienekonzultoval

46 IRVING,David.Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945.Brno :yota,2000, s.186;MUT-ŇANSKý,Ľudovít.Kalendár Slovenskej pracujúcej pospolitosti na obyčajný rok 1942.Bratislava1941, s.98.Ľ.Mutňanskéhozobudili10.marca1939opolpiatejránososlovami:„Vstaňte rýchlo, dolu čakajú vás dvaja SS-dôstojníci s autom“,ktoríhozaviezlizaF.Hammersmidtom.SprávuzrejmesprostredkovalpracovníkSDvoViedniFridrichPolte,ktoréhovhoteliCarltoninformovalo4.hod.K.Murgaš.Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.K.Murgaš,s.304.

47 P.čarnogurskývovýpovedi9.7.1945tvrdil:„Vo Varšave som sa dozvedel dňa 10. 3. 1939 o stannom práve na Slovensku.“MV-SRŠtátnyarchív(ďalejŠA)Bratislava.Ľudovésúdy1945–1948.P.čarno-gurský9/48,355/48.Vspomienkachpíše,žetobolo9.marcaa10.marcavítalvBratislaveK.SidorapojehonávratezPrahy.čARNOGURSKý,ref.22,s.178,202an.TvrdenieP.čarnogurskéhooinformá-ciach,ktorézískalvrajvoVaršave„krátko po pol tretej“9.marcajespochybniteľné.Celáakciasazačalaneskôr.

48 ĎURICA, S.Milan. Jozef Tiso 1887 – 1947. Životopisný profil. 3 vydanie. Bratislava : Lúč, 2006, s.225.Naterazniejekdispozíciidokument,nazákladektoréhobysadalaurčiťpresnáhodinavyhláseniastannéhoprávagenerálmiB.HomolomaO.Mézlom.

49 Archivministerstva zahraničních věcí Praha (AMZV). Politická sekce II. Predsedníctvoministerskejrady,č.j.1364/S-39m.r.Praha10.3.1939.Niejeuvedenáhodinatohtorozhodnutia.

50 SCHVARC,Michal–HOLáK,Martin.Marcovákríza1939včeskoslovenskuvosvetlevybranýchne-meckých dokumentov. In Vojenská história,2007,roč.11,č.1,s.95.

51 čARNOGURSKý,ref.22,s.198.



448

aovymenovanísadozvedelvRímeztlače.52Tentokrokbolveľmiproblematickýajztohodôvodu,žeprezidenthomenovalbezvedomiaabezpoznaniastanoviskasnemuSlovenskejkrajiny, čobolaústavnápodmienka. JozefSivákodmietol funkciu prijaťataksapolitickyangažovalnaSlovenskulenPavolTeplanský,ktoréhoprezidentpo-nechalvofunkcii.Pritomjeproblematické,kedysaP.Teplanskýozákrokudozvedel.Zrejmelen9.marcapo20hodine.

KrátkopopríchodedoBratislavy,10.marca1939,sadostaldosporovsdivíznymgenerálomHugomVojtom,krajinskýmvojenskýmveliteľomnaSlovensku,ktorýfaktic-kycelúakciuzabezpečoval.Teplanskýzrejmeznepokojenývývojomsituáciepopoludní 10.marcavydalpísomnýrozkaz„aby četníctvo a vojenské útvary, ktoré boli dispono-vané do Bratislavy z územia mimo Bratislavy a Slovenska boli okamžite z Bratislavy od-disponované“čonarazilonanesúhlasgen.H.Vojtu,53pretožebytofaktickyznamenalokapituláciu.MomentálnenebolaúčinnáanitelefonickáintervenciavPrahe.

Teplanský sa snažil obnoviťporiadok, zabrániťdemonštráciám,ukončiťvojenskýzásahnaSlovenskua tak stabilizovaťpolitickú situáciu.54 Jehopostoje a skutočnosť,žeformálnereprezentovalzáujmyústrednejvlády,alesúčasnesasnažillikvidovaťná-sledky vojenského puču, vyvolávali v radoch radikálov ľudovej strany,Akademickejgardy,HG,aleajmedzipríslušníkmibývalýchstránnielennesúhlas,aleiodpor.Akopolitikbol všeobecneneprijateľný.Na situácii ničnezmenili ani jednorazovénávšte-vy,dalobysapovedaťskôrkrátkevýlety,ministrovústrednejvládyA.EliášaaJozefaKalfusavBratislave.Ústrednávládasituáciupostupneregistrovalaarealizovalisalenniektoréčiastkovéopatrenia.Teplanskýstratilvplyvnavývojudalostíado11.marcabollenštatistomnapolitickejscéne.

Zemský(krajinský)vojenskýveliteľvBratislavedivíznygenerálH.VojtavybudovalnaSlovenskukoncomroka1938,resp.začiatkomroka1939spravodajskúorganizačnúsieť,ktorásledovalanielenčinnosťHG,aleipredstaviteľovľudovejstrany.Vypracovalisazoznamyprominentnýchosobností,nielennaSlovensku,aleajnaMorave,ktorémalibyťinternované.

Spomínanáspravodajskásieťfungovalazačiatkommarca1939ajnapriekdemobili-záciiarmády.Jejslužbysasnažilavyužiťústrednávláda.SvojenskýmzásahomnaSlo-vensku,akospôsobomriešiťdanéproblémy,sapočítalodlhšiudobu,pričomsapostupnerealizovaliniektoréopatrenia.H.Vojtaoznámil8.marcapopoludnípredsedovivlády,ženaSlovenskujevšetkopripravenéajehoorganizácianarozkazokamžitezasiahne.55

Paralelne,alezrejmebezakejkoľvekkoordináciesoZemskýmvojenskýmveliteľ-stvom(ZVV)BratislavanariadilzačiatkommarcaministervnútraOtakarFišer,abysavBrnepostupnesústrediliaudržiavalivpohotovostičetníckejednotky,ktorébysarých-lomohlipresunúťautobusminaSlovensko.Už6.marca1939vyslalo2.spravodajskéoddelenieHlavnéhoštábunaSlovenskoniekoľkopozorovateľov.56 Velenie armády do-

52 F.ĎurčanskýposlalJ.Sivákovi10.marcadoRímavrajlietadlomlist,vktoromhožiadalabyfunkciuneprijal.Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.V.Kovar,s.141.

53 SNA,f.KÚ,k.300,fonogram21/1939,10.3.1939o15,10hod.54 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.J.Kirschbaum,s.97.55 FEIERABEND,ref.16,s.146.56 ALU,SNK,f.F.čatloš,č.129A7.ListP.čarnogurskéhoz19.5.1967oinformáciiFrantiškaFáreka.

449

stalopríkazodprezidentarepubliky,abyz9.na10.marca1939uskutočnilovojenskýzásah na Slovensku.57SúčasnekrajinskýveliteľnaSlovenskuH.Vojtadostal8.,resp.9.marca,podrobnéústneinštrukcieodministranárodnejobrany,armádnehogenerálaJanaSyrového,akomákonkrétnepostupovať.58NazákladepovereniaH.Vojtapriká-zalnáčelníkštábuZVVvBratislaveplk.gšt.BedřichKratochvíldivíznemugeneráloviBedřichoviHomolovi,veliteľoviVII.zboruvBanskejBystriciaveliteľoviVI.zboruvSpišskejNovejVsi,divíznemugeneráloviOndřejoviMézlovi,akosamajúmimoriad-neopatreniarealizovať.59VyhlásenievýnimočnéhostavubolovkompetenciiZemskéhovojenskéhoveliteľstvavBratislaveaobajageneráliplnilirozkazysvojhonadriadenéhoveliteľa,pričomich„Vyhlášky“boliskorodoslovneidentické.60Generálibolidopreduinformovaníocelejakciiadlhšiudobu juvúplnej tajnostiorganizačnepripravovali.Jezrejmé,žepolitickýmaspektomvojenskéhozásahusanevenovaladostatočná,resp.patričnápozornosť.Praktickydochádzalokimprovizácii,čosaplneodrazilovmasme-diálnychsúbojochavspôsobeinterpretáciecelejudalosti.

OpripravovanejakciimaloinformácietiežveliteľstvoIII.zboruvBrnenačelesve-liteľomdivíznymgenerálomJ.SergějomIngrom,zemskýprezidentvBrnea2.spravo-dajskéoddelenieIII.zboruvBrne.TietoorganizáciesavýznamneorganizačnepodieľalinaplneníniektorýchpríkazovvspoluprácisoZemskýmčetníckymveliteľstvomvBrneabrnenskýmpolicajnýmriaditeľstvom.61Vojenskéaspravodajské,resp.četníckejednot-kyvBrnesasnažili,resp.malipríkazsledovaťvývojsituácienaSlovenskuužkrátkopomníchovskejkatastrofe.

četnícke jednotkyzMoravyzačaliprichádzaťnaSlovenskovečer9.marca1939okolo20.hodinyvsmerezKútovaMalaciek.HlavnápozornosťsavenovalaBratislave,ktorúuzavrelizovšetkýchstrán.KontrolovaliželezničnútraťzBřeclavidoBratislavy.62 Postupnedochádzali informácie z celéhoSlovenskaopríchode četníckych jednotiek.Naniektorýchmiestach(NováBaňa)zatýkalivojaciužo19.hod.pričomažo21.hod.informovalpobočníkposádkovéhoveliteľaokresnéhonáčelníkaovyhlásenístannéhopráva.63NapolicajnomriaditeľstvevBratislavečeskíčetníciodzbrojiliavystriedalistrá-

Spravodajcibolirozmiestnení: „Mjr Dítě – priestor Piešťany, škpt. Fárek – priestor Trenčín, škpt. Lon- ga – priestor Banská Bystrica, Turčianský Sv. Martin, škp. Rybář – Bratislava a škp. Olmer – Žilina.“ Všetciokremškpt.Olmeraboličlenoviapátracejskupiny2.oddelenia.Škpt.OlmerbolodkázanýnaprípadnúspoluprácusPredsunutouagentúrnouústredňouzriadenouvŽiline,podobneakovoviacerýchmestáchnaSlovensku,vroku1935.

57 FEIERABEND,ref.16,s.146.Priskúmanírozkazovčetníkomaarmádenijakérelevantnédokumenty,napr.rozkazyvojenskýmveliteľom,četníckymoddielomkam,prečoakedymajúzasiahnuťsadoteraznenašli.

58 ANM,Praha,č.139.KLUMPáR,Vladislav.Paměti,částII.,s.12;SIDOR,ref.7,s.95.59 VHA,Praha.VKPR1919–1939,k.199/1939,č.j.635.Správač.205veliteľstvaVII.zboruz12.mar-

ca 1939.60 SNA,f.KÚ,k.300,b.č.;Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. II.Bratislava:Národné

literárnecentrum,1998,s.200-201.61 MoravskýzemskýarchívBrno, (ďalejMZA), f.Zemskýúrad(ďalejZÚ),Skup. I/1,č.2606,2598,

2668.62 čARNOGURSKý, ref. 22, s. 186;MURGAŠ,Karol.Národ medzi Dunajom a Karpatmi. Bratislava

1940,s.28.NapríkladvTrenčíneobsadilipoštuokolo20,30.hod.SNATnľud,k.30,s.422.63 SNA,f.KÚ,k.300,č.19010.NapríkladvčiernomBalogudoručilirozhodnutieovyhlásenístanného



450

žeapolicajnýriaditeľJánJuskoponátlakuvydalzbraneapotrebnékľúče.64O21.hod.vyhlásili poplach a obsadili„všetky dôležité budovy“.65 Hodinu po polnoci nariadiloKrajinskéčetníckeveliteľstvovBratislaveprísnupohotovosťvovšetkýchpodriadenýchútvaroch,pričompôvodnedislokovanéjednotkynedostaližiadneinštrukcieovzniknutejsituácii.Doútvarovprichádzali„cudzíčetníci“aodzbrojilistráže,prevzalizbraneane-dovoliliopustiťubytovaciepriestory.66Postupneporokovaniachapodohodespolicaj-nýmriaditeľomJuskomsavzdalimožnostitrvaleobsadiťpolicajnériaditeľstvovBrati-slave.Vďakatomunedošloknijakejzrážkemedzičetníkmiaštátnoupolíciou.Naopak,v záujme udržania kľudu a poriadku polícia aktívne zasahovala proti manifestáciámbratislavskýchNemcov11.marcaarozohnalapripravovanémanifestácie12.a13.marca večer, ktoré zrejme organizovali príslušníciHSĽS aHG.Vo viacerých prípadochúčastníciodsudzovalipolitickékrokyvládyK.Sidora.67

Dňa10.marcavdopoludňajšíchhodináchbolodvolanýkrajinskýveliteľčetníctvapplk.TimoteusIštok,ktorývpriebehutohoistéhodňabolznovauvedenýdofunkcie.četníckeoddielydislokovanénaSlovensku,azdaažnaichvedúcichveliteľovnemaliinformácieocieľochzásahu.Dokázalisíceobsadiťverejnébudovy,dôležitékomuni-kačnéuzly,budovyHlinkovejslovenskejľudovejstrany,hlavnúpoštuirozhlasvBra-tislaveavoväčšíchmestáchželezničnéstanice,poštovéúrady,okresnésúdy,okresnéúradyapraktickyvšetkyštátneúrady,aleobmedzilisa lennaudržanie týchtobudov.O19.hod.prerušilitelefonickéspojenia,nakrátkudobuochromilispoločenskýživot,dopravuanormálnybehudalostí.PoBratislave,aleajnavidiekusapohybovalipan-cierovévozy.SúčasnečetníckeoddielyzMoravyaarmádnejednotkydislokovanénaSlovenskuzpríkazudivíznehogenerálaBedřichaHomoluadivíznehogenerálaOndřejaMézlainternovalifunkcionárovHG,HSĽSaštátnychzamestnancovvoväzniciachnaSlovenskuapostupne ich10.marcaodvážali zBratislavynaMoravu.68 V miestnych podmienkachinternovanierealizovaliveliteliaapríslušnícičetníckychstanícnapríkaznadriadených slovenských veliteľov, resp. četníckych staníc ovládaných českými prí-slušníkmi.69Voviacerýchobciachnavidiekuzostalisuspendovaníúradnícinaďalejvosvojichfunkciách,ajnapriektomu,žeichodvolali.českíčetnícidoniektorýchmenšíchobcíanineprišliamiestničetnícisaneodvážilivykonávaťnariadenéopatrenia,pretožesaobávali,abynedošlokzrážkamsHGaobyvateľstvom.70Symptomaticképrecelkovú

právaaž10.3.o11.hod.SNA,f.KÚ,k.300,č.1075.64 VIBOCH, Pavel. Zpráva o vývoji pomerov na Slovensku od 6. X. 1938 do 10. XII. 1940. Londýn

21.9.1941,s.39.ArchivT.G.Masaryka.Sbírka38(Klecanda),sign.516.65 SNA,Tnľud,k.30,s.422.Záznam11.3.1939o3.hod.66 ArchivústavuT.G.Masaryla(ďalejAÚT.G.M.),f.38.V.Klecanda.Jaksevyvíjaliudalosti(sezřetelem

kčetníctvu)vBratislavěod10.března1939dovyhlášenísamostatnéhoSlovenskéhoštátu,s.239-247.67 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel, ref.12. J.Kirschbaum,s.109,112;2.diel, ref.25,

J. Stano, s. 166; SCHVARC – HOLáK, Marcová kríza 1939 v československu, ref. 50, dok. 21, s.109-110,dok.37,s.124.

68 čARNOGURSKý,ref.22,s.203.69 V lokálnychpodmienkachnie jezrejménazákladekohopríkazovpracovalimiestnečetníckestanice

aaképríkazyplnili.NaSlovenskueštezostaliv tomtoobdobíčeskíčetníci,alenemožnovylúčiť,žejednoduchočlenoviastanicebezohľadunanárodnúpríslušnosťplnilipríkazynadriadených.

70 SNA,f.KÚ,k.300.

451

situáciunaSlovenskupo6.októbri1938bolo,ževdôsledkučesko-slovenskýchkonflik-tovdochádzalokútokomprotičeskýmčetníkom,dehonestáciiichčinnosti,kstrateichautorityaknarastaniuobáv,abysaprípadnézákrokyprotidelikventomnevysvetľovaliakoprotislovenskáčinnosť.Snarastanímprotičeskýchnáladupadalaprestížacelkovémocenskopoliticképozíciečeskýchčetníkovvslovenskomprostredí,čosazrejmepre-javovaloajpočaskonfliktovvmarci1939.

Vojenský zásah sa javil spočiatku z organizačnéhohľadiska akoúspešný, pretožesapodarilouväzniťmnohýchvedúcichradikálnychčiniteľovľudovejstrany.Podstatnépreďalšívývojsaukázalo,ženižšiezložkyHGaľudovejstranydokázalimobilizovaťsvojichprívržencovaužvpriebehu10.marcaochromiličinnosťiaktivitučeskýchčet-níckychjednotiekaarmády.

VsúvislostisvojenskýmzásahomnaSlovenskusamalipreventívneopatreniavy-konávaťajnaslovensko-moravskompomedzí.VeliteľstvoIII.zboru,jeho2.spravodaj-skéoddeleniežiadalo9.marca1939užo18.hodinezpríkazuzemskéhovojenskéhoveliteľa,abysastrážilimoravsko-slovenskékrajinské(zemské)hraniceakontrolovalisaprechádzajúceosoby,resp.abyprípadnýchkuriérovzatvorili.Oddelenieposkytlote-lefonickyvovečernýchhodinách9.marca1939(o19,30hod.)ZemskémuúraduvBrnezoznam28ľudízokresuUhorskéHradište,HodonínaKyjova8osôbzoSlovenska,ktorýchmaliokresníhejtmanikontrolovať,resp.internovať.Momentálnesaupustilooduväzneniapodozrivýchosôb.71

Zatváranieministrovautonómnejvládyaprominentovzradovľudovejstranyusku-točnili dôstojníci obrannej sekcie.72 Pôvodne boli väzni sústredení vBrne, ale rýchlesarozhodlo,žez„osôb v Brne konfinovaných majú byť prominenti konfinovaní nie vo väzniciach, ale v slušnom ubytovaní, tak aby si nemohli sťažovať“.73Niekoľkýchznich,V.Tuku,A.Macha,M.černákaaďalšíchdvadsaťadvokátov,funkcionárovHG,redak-torov,duchovnýchapod.umiestnilivSkalnomMlýnepriBlansku.Uväzneniepromi-nentnýchväzňovzabezpečovalgenerálSergějIngr.

PrivyhlásenístannéhoprávageneráliB.HomolaaO.Mézlvoblastipôsobeniaichzborovvovyhláškeautentickéhoznenia74vyhlasovali,ževojenskýzásahsanedotýkaaniejenamierenýprotiautonómiiSlovenskejkrajiny.75Akodôvodsauvádzalargument,žejehopríčinouboloporušovaniečesko-slovenskejjednoty.Vcelejnieveľmipriprave-nejasystematickejideologickejpropagandesazdôrazňovalo,že„ani autonómia ani Ži-linská dohoda tým nebudú dotknuté“. V oboch vyhláškach sa konštatovalo rozhodnutie „prevziať na potrebný čas na teritóriu svojho zboru [!] všetku moc správnu a sudcovskú

71 MZA,f.ZÚ,Skup.I/1,č.2606.72 STRANKMÜLLER,Emil.československéofenzivnízpravodajstvívletech1937do15.března1939.

In Odboj a revoluce. Zprávy 1968.Praha1968,č.2,s.63-64.73 MZA,f.ZÚ,Skup.I/1,č.2668,11.3.1938.74 Ztejtoskutočnostivyplýva,žeobsahvyhláškyvypracovalinadriadenévojenskézložkyaniepríslušníci

jednotlivýchzborov.GRACA,Bohuslav.14. marec 1939. Z dejín Komunistickej strany Slovenska. Brati-slava:SVPL,1959,s.104an.;DANáŠ,Jozef.Ľudácky separatizmus a hitlerovské Nemecko. Bratisla- va:Vydavateľstvopolitickejliteratúry,1963.

75 SNA,f.KÚ,k.300.VyhláškagenerálaO.Mézla.SpišskáNováVes9.3.1939.PodobneajB.Homola.V nariadení sa zakazovali všetky verejné zhromaždenia,„kritizovanie tohto môjho činu“, počúvaniecudzozemskéhorozhlasuatď.Pristihnutéosobypripáchanítýchtočinovmalibyťzastrelené.



452

do svojich rúk“.Bolivydanéuž9.marca1939arovnakoajväčšinaokresnýchnáčelní-kovpublikovalavtenistýdeňnariadenievosvojomokrese.Namenšieaodľahlejšiede-dinynavidiekusavyhláškydostaliránoalebodopoludnia10.marca1939.76 Na základe prípaduzBrnasadáusudzovať,žezoznamynauväzneniečlenovvlády,HG,okresnýchnáčelníkovatď.prichádzalibezprostrednepredvojenskýmpučomvoviacerýchprípa-dochtelefonicky.Nebolotaklenzdôvoduutajeniacelejakcie,aleajkvôlineustálemupohybuosôbpoSlovensku.77VBratislavesauväznenievytypovanýchosôbuskutočnilopodvelenímZVVanavidiekupripraviliarealizovalicelúakciuobajageneráli.Vjed-notlivýchmestáchanadedináchčetníciuskutočňovalizatváranienazákladetelefonic-kýchpokynovanemaližiadnepísomnérozkazy.Nakrátkovmiestnychpodmienkachuväzniliokresnýchnáčelníkov,vedúcichnotárov,miestnychveliteľovHG,funkcionárovHSĽS,aleajpolitickyangažovanýchkatolíckychduchovných.78Snahaochromiťčin-nosťHG,resp.štátnejsprávyneprinášalavoväčšineprípadovdlhodobejšiepozitívnevýsledky a uväznenýchmuseli v dôsledku tlakuHG, verejnosti, resp. protestov častimiestnychobčanovprepustiť.Najmävprípadoch,keďčetníckestanicenedisponovalidostatočnýmmužstvom.

Vpodobnomduchusanieslaajargumentácia,ktorásmerovaladozahraničia.Ústred-návládazdôrazňovala,žeopatreniaprezidentarepublikymajúzacielzabrániť„rozbitiu česko-slovenskej jednoty [...] a nedotýkajú sa ani slovenskej autonómie, ani Žilinskej dohody“.Pražskévládnemiestavyjadrovalipevnúvôľuposilňovať„aj naďalej auto-nómnu samosprávu Slovenska“.Hlavnýmargumentombolo,žepropaganda„proti jed-note československého štátu nabrala v poslednom čase taký rozsah, že ústredná vláda a prezident republiky považovali za potrebné, v záujme uplatňovania ústavného zákona o autonómii zakročiť“.79Snahadaťzákrokulegitímnycharakterbojaprotiseparatizmubolaevidentná,aleminulasaúčinkom.Bolovšakzaujímavé,žemedzizahraničnýmidiplomatmivPraheboli sympatie„takmer bez výnimky na českej strane“ a dokonca talianskyvyslanecFrancescoFransonitvrdil,že„Slováci konali velezradne“.80

členomorganizácieH.Vojtu sapodarilouväzniť ažnaniekoľkovýnimiek (napr.F.Ďurčanský) väčšinu dopredu vytypovaných osobností. Podľa nie celkompresnýchinformáciíbolovSkalnomMlýnepriBlanskuuväznených23osôb,nakrajinskomsúdevOlomouci101osôbaďalšíchasi100osôbvBrneaOlomouci.81Zpolitického,pro-pagačnéhoivojensko-organizačnéhohľadiskabolvšakvývojiný.ÚstrednávládaijejpodriadeníúradníciavýkonnámocrealizáciučetníckovojenskéhozákrokunaSloven-skunezvládli z vojenskej, politickej, organizačnej a užvôbecnie z propagandistickoargumentačnejstránky.Ministerstvovnútravydalosícepríkaz,žesazozahraničnejtla-

76 SOKOLOVIč.Peter.Hektickýmarec1939vkronikáchHlinkovejgardy.InPamäť národa,2008,roč.4,č.1,s.62-69.

77 V.TukuzatvorilivTatrách,kdeprednášalnaschôdzispišskýchkňazov.M.černákavModromKameni,kdesazúčastnilzhromaždeniaapod.

78 SNA,f.KÚ,k.300.HláseniazokresovaobcíceléhoSlovenska.79 SCHVARC–HOLáK,Marcovákríza1939včeskoslovensku,ref.50,dok.5,s.95.80 ŠVARC–HOLáK,ref.78,dok.20,s.108.81 NAčR,Praha,PMR,k.208,č.1442/39.ViaceríokresníveliteliaHGiďalšíprominentiboliinternovaní

na Slovensku.

453

čemôžureprodukovaťlensprávydodanéčTK,„majú sa prepustiť len úradné správy, komentáre v tlači majú byť stručné a nesmejú sa dotýkať Slovákov samých a smerovať proti ním“,82nosúčasnesazdôrazňovalo,žeakékoľvek inésprávyakoaj informácieo sústreďovaní četníctva budú„potlačené“.Masmédiá na Slovensku toto nariadenieneovplyvnilo.RedakcietlačovýchorgánovHSĽSSlovák a Slovenská pravda boli obsa-denéčeskýmiozbrojenýmisilami,alemasmediálnu„vojnu“ústrednávládaprehrávalaaprehrala.Atoajnapriektomu,že10.marcanaSlovenskunevyšlitradičnéperiodiká.Plne,alezrejmeoneskoreneaniepreventívneakoncepčne,sisituáciuzačalouvedomo-vaťZemskévojenskéveliteľstvovBratislaveaž10.marca1939večer,keďbol„stratenýrozhlas“.ZVVžiadalo,abysapriamokontrolovalorozhlasovévysielanienaSlovenskuavysielačPrahaImalokamžitepripraviťslovenskýprogram,zabezpečiťslovenskýchhlásateľovaslovenskéoficiálnesprávy.Súčasnemalodôjsťkvyradeniumiestnehoprog-ramuvBratislaveapriamejkontrolerozhlasuvBanskejBystriciaPrešove.83RedaktordenníkaVenkov bolsíceuž10.marca1939vyslanýdoBratislavylietadlom,abyprevzalkontrolunadtlačouľudovejstrany,84alevýsledokjehopôsobeniasanedostavil,očom13.marcareferovalpremiéroviRudolfoviBeranovi.

Organizátorivojenskéhozákrokunemalivpodstatepripravenéanipremyslenézdô-vodneniepríchodučeskýchčetníkovnaSlovensko.Verejnosťsadozvedelaoakciinazákladerozhodnutiaústrednejvládyažvpiatokráno10.marcao7.hodinezrozhlasu.85 Bolotovčase,keďpoBratislave,noanielenpohlavnommeste,sauždlhšiudobupo-hybovaliozbrojenéjednotkyčeskýchčetníkov.Zrejmeišloosnahupostaviťverejnosťpredfait accompli.Samotnézdôvodnenievojenskéhozákrokubolovšakznačnevágneav rozhlasovej správe savyzdvihovala zásada štátnej jednoty a„nedeliteľnosť auto-nómnych celkov“.Hlavnýmargumentombolo,že„v poslednej dobe sa medzi Slovákmi objavili živly, ktoré začali pracovať proti zákonu o autonómii“aprotitýmtotendenciám„nebolo vidieť dosť rázneho odporu zo strany niektorých činiteľov slovenskej vlády“. Vzdôvodnenísakonštatovalo,žepostavenie,akéSlovenskozískaloprijatímŽilinskejdohody, nebolo narušené. Správy končili konštatovaním:„Falošný dobrodruh je ten, kto tvrdí, že Nemecko chce odtrhnúť Slovensko od Česko-Slovenskej republiky.“86 Hlav-nýzmyselzákrokusanezdôvodňoval,praktickylenneurčitonaznačovalasamozrejmetakétoargumentymohlilenťažkouspokojiťaešteťažšiepresvedčiťverejnosťozmys-luplnosti nečakaného a drastického spôsobu riešenia politických pomerov.Bolo všakprekvapujúce,žežiadenpolitiksaverejnenevyjadrilkcieľomazmyslucelejakcienaSlovensku.Irozhlasovékomentáremalilencharakterinformačnýchsprávaniezdôvod-neniacelejakcieajejcieľov.Vtomtokontextesapohybovaloajposudzovanieozme-náchnapostochautonómnejvlády.

82 MZA,f.ZÚ.Skup.I/1.č.2661.Informácie10.3.1939o21,35hod.,č.2598z10.3.1939.83 VHAPraha.VKPR1919–1939,k.199/1939,č.j.635.PožiadavkaZemského(krajinského)vojenské-

hoveliteľstvavBratislaveprečesko-Slovenskýrozhlasz10.marca1939vovečernýchhodinách.84 NAčRPraha.NárodnísoudvPraze.TNs1/7/47RastislavKorčák.85 FEIERABEND,ref.16,s.151;FONTESRERUMSLOVACARUM,I.,ref.41,dok.44,s.84.86 Národné noviny11.3.1939;BySTRICKá,Barbara.Vojenský zásah na Slovensku v marci 1939.Dipl.

práca.Bratislava1999,s.34an.



454

Ústredná vláda považovala za najdôležitejší politický krok výmenu vo funkciách autonómnejvlády.PrezidentodvolalpremiéraJozefaTisuasvýnimkouPavlaTeplan-ského a Jozefa Siváka aj ostatnýchministrov autonómnej vlády. Nikoho z bývalýchministrovnezobralidoväzby,resp.vprípadeF.Ďurčanskéhosatakaninemohlostaťvdôsledkujehoemigrácie.Následnýpostupbolvšakpolitickyneprehľadný.Vymeno-vanieJ.Sivákazazastupujúcehopremiéranemohlopôsobiťuspokojujúco,pretožebolvzahraničí.VPrahesasnažilisituáciurýchlekonsolidovať,alebolozrejmé,žedôveravschopnostiP.Teplanského,ajvzhľadomkjehopozíciámvslovenskomprostredí,savytrácala.Ukazovalosa,žesituáciujeschopnýriešiťlenK.Sidor,ktorýsavtomčasetešilpomerneveľkejdôverevslovenskejspoločnosti.Odnehosaočakávalastabilizáciasituácie,hocidonedávnabolpovažovanýzanebezpečnéhoradikála.TakhovPrahepo-sudzovaliaSidorsapribližnedokoncaroku1938dotejtopozíciesituoval.Jehoprog-ramombolosamostatnéSlovensko.ToutomyšlienkousazaoberalužvčaseŽilinskejdohody.87Akosirýchlesa„zabudlo“nauvedenéhodnoteniazobochstránapodpredsedavovládeR.Berana sazačal javiť akoprijateľnáosobnosťzo stranyväčšinyaktérov,schopnáriešiťdanúsituáciu.88Pozitívnezrejmepôsobiloajto,ževeliteľHGsakorektneaústretovosprávalprinávšteveprezidentavTatráchkoncomdecembra1938.

KarolSidorajvdôsledkusvojejfunkcievústrednejvládedostalvneskorýchnoč-nýchhodináchpoincidente,keďhochceliomylomzatvoriť,odpremiéraústrednejvlá-dyanásledneodprezidentaE.Háchu, informácieovojenskomzákrokuaoodvolaníautonómnejvládyna čele s J.Tisom.Bolo tov čase, keďcelá akciauždlhšiudobuprebiehala.Jehoreakciabolasamozrejmá;protizásahuprotestoval,podaldemisiu,alenanaliehanieprezidentasvojuhrozbunesplnil.

PopríchodedoBratislavy,večer10.marca1939,sastalnajaktívnejšímpolitikomnaSlovensku,ktorýsasnažilriešiťvzniknutúsituáciu.Už10.marcavovečernýchhodi-náchdošlopokonzultáciáchsvedenímsnemuSlovenskejkrajinyavedúcichčiniteľovľudovejstranykvypracovaniunávrhunamenovanienovejautonómnejvlády.VýsledokrokovanípredsedasnemuMartinSokolokamžiteoznámildoPrahy.Dilemouzostávalpredseda autonómnej vlády, pretože členovia predsedníctva snemu a ľudovej stranydo tejto funkcienavrhovaliopäť J.Tisa.Aktérombolovšakzrejmé, žeprezident lenzprestížnychdôvodovnemôžeakceptovaťuvedenýnávrh.Tobolazrejmepríčina,žekmenovaniunovejvládydošloažo24hodínneskôr,potomakoprezidentpozvalnadruhýdeňotretejhodinevnocidoPrahypredsedusnemuSlovenskejkrajinyMartinaSokolaapodpredsedovJúliusaStanaaKarolaMederlyho.Povzájomnýchdlhšíchkon-zultáciáchvymenovalprezidentsosúhlasomprítomnýchslovenskýchreprezentantovzanovéhopremiéraautonómnejvládyKarolaSidora.Stalosatako22hodine11.marca1939.89Novýpremiérvyužilsituáciuastanovilcelúradupodmienokakoboloprepuste-

87„Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I, dok. 99; SIDOR, ref. 7, s. 121. SIDOR, ref. 5, s.386.

88 České slovo12.3.1939.89 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2diel,ref.25.K.Sidor,s.113an.M.Sokol,s.144,s.168;

SUK,ref.18,s.415-416;Ministramisastali:M.Sokol,J.Stano,J.Sivák,P.Zaťko,A.Hrnčár,G.Fritz.

455

nieuväznenýchčlenovľudovejstranyaHG,budovanieslovenskýchplukovapod.čímpodmienilprijatienovejfunkcie.90

VoverejnýchrozhlasovýchprejavochK.Sidora,aleajprirokovaniachvedúcichči-niteľovľudovejstranyavedúcichpredstaviteľovsnemuSlovenskejkrajinyrezonovalasnahastabilizovaťsituáciu.Malosatakzabrániťmožnýmkonfrontačnýmakciám,ktorébymohliviesťkstratámnaľudskýchživotoch.Začalisarýchleavpodstateúspešnépo-litickérozhovoryarokovania.Úsilienovéhopredseduvládysmerovalokukonsolidáciipolitickýchpomerovcestouodvolaniačeskýchčetníckychjednotiek,posilnenímprávo-mociautonómnejvlády,akceptovanímpožiadavkynaprepustenieuväznených,podria-denímfunkcionárovHGvláde,utvorenímnovejvládynacelonárodnomzákladeapod.

Uvedenépožiadavkyústrednávládapostupneakceptovala,resp.bolanútenáakcep-tovať.VyplývalotoajzvývojapolitickejsituácievuliciachBratislavyivslovenskýchmestáchamestečkách,kdetiežvsúvislostisuväznenímTuku,černáka,Machaaďal-šíchsazačali10.marcašíriťnepokoje.Dochádzalokpouličnýmkonfrontáciám,naktorémuselavládavPrahereagovaťasktorýmisamuselnovýpremiérvysporiadať.

VojenskýzásahprekvapilpolitickékruhynaSlovenskubezohľadunaichzamera-nie.Rovnakoahádamajintenzívnejšieverejnosť.četníckeoddielyzMoravyačiechnakrátkoovládlibratislavskéulice,akoajinémestánaSlovensku,nonierozhodujúcemasmédiá,hlavnenie rozhlas.Začali sachovaťpasívnea jednotkyčs. armádyodišlizulícastiahlisadokasární.Aktivitupredovšetkýmvyvíjaličetníckeoddiely,pričombolozrejmé,žemedzizložkamiministerstvavnútraaarmádyneboladostatočnákoordi-náciaaspolupráca.

Vojenské jednotkyvyvíjalimalúaktivituapredobsadenýmibudovami,vktorýchsazabarikádovali četníci, začalanerušenedemonštrovaťHG,ktorejpríslušníciveľmirýchlepochopili,žeprotinimnebudúpoužitézbrane.Vynútilisiodchodčetníkovaod-zbrojovali ich.91Aktívne začala vystupovať predovšetkýmHG, ktorá dokázala už dovečera10.marca1939ovládnuťhlavnémesto,kdesazaspevudemonštratívnymspô-sobomprezentovalaAkademickágardanačelesJ.Kirschbaumom.„Akademici“patriliknajaktívnejšímzložkámvystupujúcimprotivojenskémuzákrokuavichradochboloveľaprívržencov,ktorísadomnievali,žesituáciutrebariešiťvyhlásenímsamostatnéhoštátu.92

MnohéakciesúčasneorganizovalinižšíveliteliaHG,keďajnavidiekusaimpodari-lopripraviťdemonštrácieaprotičeskévystúpenia.93KarolMurgašorganizovaldopravugardistovzvidiekadoBratislavya10.marcaránoopäťvyhlásilpohotovosťHG.94Sú-časnedošlokpouličnejkonfrontácii,priktorejvBratislavezahynuligardistaAntonKo-palprizápaseoŽivnodom–sídloveliteľstvaHlinkovejmládeže,nešťastnounáhodou

90 LUKEŠ,ref.3,s.269.91 AÚTGMMasaryka–BAR,k.124.NěkolikzáznamůoudalostechnaSlovenskuzejménaod4.3.do

15.3.1939.Autorprof.Lašťovka;SNA,f.KÚ,k.300.KodzbrojovaniučetníkovdošlopraktickynacelomZáhorí,aleajnamnohýchmiestachpocelomSlovensku.

92 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.J.M.Kirschbaum,s.95-122.93 SOKOLOVIč,Peter.Hlinkova garda 1938 – 1945.Bratislava:Ústavpamätinároda,2009,s.127.94 SUŠKO, Ladislav. Hlinkova garda od svojho vzniku až po salzburské rokovania (1938 – 1940).

In Zborník Múzea SNP,1969,roč.II,s.216,219.



456

trafikantkaMáriaPsotová95aneskôr,13.marca,trajaobyvateliaBratislavypriatentátochorganizovanýchríšskymiNemcami.DošlokstreľbevPrešoveakpouličnýmkonfliktomvoviacerýchmestáchnaSlovensku,najmävBanskejBystriciavTrenčíne.českéod-dielynedokázaličeliťaktivitámHGasňousympatizujúcou,nieveľmipočetnou,časťouobyvateľstva.96

Presituáciubolocharakteristické,žetajomníkodborovejorganizácieHSĽSRudolfStrieženecnedokázalzorganizovaťvBratislaveaokolígenerálnyštrajkhocichodilpobratislavskýchtovárňachavyzývalrobotníctvo,abyvyšlodoulíc.Jehovýzvypodporo-vanénacistickýmiagentminenachádzaliohlasvoverejnosti.OdborovýpredákRudolfčavojský,naopak,vsúladesosnahoukonsolidovaťpoliticképomery,vyzývalkzacho-vaniukľuduakpokojnémuriešeniukonfliktu.97DoBratislavydovážalinanákladnýchautáchpríslušníkovHGzokolia,98ktorídemonštrovalivhlavnommesteadostávalisadokonfrontáciesčetníckymijednotkami,alekostrýmzrážkamnedochádzalo.

četnícke jednotky nedokázali čeliť aktivitám HG. V Bratislave bola už večer 10.marcatakásituácia,žeZemské(krajinské)vojenskéveliteľstvo(faktickyH.Vojta)navrhovalo(o18,25hod.)čs.ministrovinárodnejobranycelúakciuzrušiť.Vnávrhusa konštatovalo: „Pretože bez krvi preliatia, ktorému mám podľa Vášho nariadenia za-brániť, nemožno už mimoriadne opatrenia na Slovensku udržať, ak nie je v úmysle ich zachovať a niesť dôsledky z toho vyplývajúce, aby boli zrušené.“99 V ranných hodinách 11.marca1939dostalKrajinskýúradinformáciuodvelenia9.divízie,žečetníctvoavo-jenskéjednotkybudúdopriebehuudalostízakročovaťlenvprípadoch,kedypolíciabynemohlasituáciuriešiť.100

ObdobnásituáciabolaajnaúzemíVII.zboru,kde11.marcadopoludniaboli„vo-jenské opatrenia čiastočne uvoľnené a vyvesené nové vyhlášky, ktorými sa oznamuje, že po dohode vojenských a politických úradov preberajú moc civilné politické úrady“.101 četníckeoddielysastiahlinielenzbudov,ktoréobsadili,aleajzulice.Užvtomtočasesasnažilaarmáda,aleivedeniečetníctvavyhýbaťpolitickým,resp.ozbrojenýmkom-plikáciámauvoľňovalipolitickýpriestorHG,resp.prenášalizodpovednosťzariešenienapätejsituácienapolicajnéorgány.

Bolovšaktypické,žepodobneakovBratislaveajnavidiekusaštátnapolíciasnažilavyhýbaťkonfliktom,usilovalasaoudržanieverejnéhoporiadkuadopouličnýchzápa-sovmedziHG,FreiwilligeSchutzstaffel(FS)ačeskýmičetníckymijednotkaminezasa-hovala,resp.savyhýbalazasahovať.

95 BySTRICKá,ref.86,s.27.96 DocumentsonBritishForeignPolicy1919-1939(ďalejDBFP).ThirdSeries.Eds.E.L.Woodward,Ro-

hanButler.London1951,Vol.4,dok.450,s.406-408.Bratislava20.3.1939.BritskýkonzulPeterParespísal,že10.marca1939dopoludniasazúčastnilonademonštráciáchlenmáloosôb.

97 čAVOJSKý,Rudo.Spomienky kresťanského odborára.Bratislava:Lúč,1996,s.42.98 SNA,Tnľud,k.30,s.286.Hláseniapolicajnýchúradníkovz10.3.1939.99 VHAPraha,VKPR1919-1939,k.199/1939,č.635.NávrhčítalministerJ.Havelkao19,15hod.Jeho

reakcia nie je známa.100 SNA,Tnľud,k.30,s.367.Bratislava11.3.1939o7,30hod.101 VHA Praha, VKPR 1919-1939, k. 199/1939, č. 635. Hlásenie zBanskej Bystrice 11. 3. 1939

o 10,10 hod.

457

Vojenský zákrok aktívne, morálne nepodporili ani tzv. čechoslovakisti, resp. prí-slušníci bývalých vládnych strán.102 Udalosti prebiehali bez väčšieho angažovania saverejnostinajednejalebodruhejstrane.HGnachádzalanavidiekuurčitúpolitickomo-censkúpodporu,aleviac-menejmiestnehocharakteru.Kpriamejvojenskejkonfrontáciinedochádzalo,pretožeHGnebolaozbrojená,ajkeďsapostupnečiastočneozbrojovala.AnidodávkyzbranízNemeckaprostredníctvomozbrojenýchoddielovDeutscheParteiFreiwilligeSchutzstaffel nemohli podstatne zmeniť situáciu.103Oveľa zložitejšia bolasituáciavpropagandistickýchsúbojoch.

OrganizátorivojenskéhozásahunaSlovenskunedokázalipresvedčiťslovenskúve-rejnosť o oprávnenosti a už vôbec nie o zákonnompodklade svojhopostupu.Najmä o zákonnom odvolaní vlády Jozefa Tisa. Nedokázali presvedčiť verejnosť, že nejde o„odmontovanie“autonómie,aleceláakciajenamierenáprotiseparatistickýmaktivi-támradikálovzľudovejstranyaHG.Spôsob,akýmsariešilipolitickésporyakonfliktyvyvolávalnacionalistickénáladyajvširokýchvrstváchobyvateľstva.104Ústrednávláda,resp.jednotlivévojenskéačetníckezložkynezvládlisituáciuanivpropagačnýchakti-vitáchanedokázalisapresadiťanipriovládnutímasovokomunikačnýchprostriedkov.Ataksavoverejnostipresadzovalopropagandistickévysvetľovanieudalostíjednoznač-nenasmerovanénaprezentáciuzásahuústrednejvládyakosnahyodbúraťautonómiuSlovenskejkrajiny.Uždlhšieideologickymasírovanejverejnostisaponúkalainterpre-táciaosnahečechovzvrátiťvývojaobnoviťstavpred6.októbrom1938.105Rozporyakonflikty,ktorésapermanentneopakovalivkontaktochústrednejaautonómnejvládysapoužilinazdôvodnenie,ževojenskýpučmázacieľpresadiťpožiadavkyPrahysi-lou.Vprincípesavšakneuvádzaližiadnekonkrétneargumenty,vktorýchparagrafochbolporušenýzákonoautonómiiSlovenskejkrajinyapod.NeurobiltakaniFerdinandĎurčanskýzViedne,ktorýboljednýmzautorovspomínanéhozákona,čotiežnazna-čujeveľaojehoodbornejkvalifikácii.Ataksauvádzalivroku1939vovyhláseniachpolitikovľudovejstrany,HGatď.,ale tiežvsúčasnýchprácachniektorýchhistorikovvšeobecné,naivné,neodborné,vmnohýchprípadochobranné,novpodstatepopulistic-kévyhláseniaoprotiústavnomodvolanívládyJ.Tisa.Uvedenétvrdenianemalioporu vzákoneoautonómiiSlovenskejkrajiny.

Povojenskomzásahuústrednejvládysapostupnevyhrocovalinázorynazmenuštá-toprávnehopostaveniaSlovenska.AktivituvzahraničívyvíjalF.Ďurčanský,ktorýsanajmä prostredníctvom slovenského vysielania viedenského rozhlasu snažil burcovaťodporprotičeskýmjednotkámatýmzostrovaťpolitickénapätie.Vzahraničnopolitic-kejoblastivyvíjalosobnúiniciatívuauž10.marcaposlalvmenesvojomaakotvrdil

102 FunkcionársociálnejdemokraciePavolVibochneskôrtvrdil,žezozásahuvšade „bolo mnoho radosti“ a „četníctvu a ani vojsku nikto sa nepostavil na odpor“.VIBOCH,Pavel.Zpráva o vývoji pomerov na Slovensku od 6. X. 1938 do 10. XII. 1940.Londýn21.9.1941,s.37.ArchívT.G.Masaryka.Sbírka38(Klecanda)sign.516.

103 KOVáč,Dušan.Nemecko a nemecká menšina na Slovensku (1871 – 1945). Bratislava : Veda, 1991, s.148-149;SOKOLOVIč,ref.93,s.128an.

104 SUŠKO,Hlinkovágardaodsvojhovznikuažposalzburskérokovania,ref.94,s.218.105 čARNOGURSKý,ref.22,s.113an;Slovák10.–14.3.1939;Slovenská politika12.3.1939;SNA,

f.KÚ,k.311,č.2003/39.Rozhlasováslužba,odposluch.



458

vzhodespremiéromJ.TisomtelegramA.Hitlerovi,žeSlovenskosapovažujezasa-mostatnýštátachceúzkospolupracovaťsnemeckouríšou.106NadruhýdeňpripravilkoncepttelegramuAdolfoviHitleroviotom,ževznikolSlovenskýštát,ktorývšakzrej-me nebol odoslaný.107OkoloĎurčanského sa grupovali radikáli zHSĽS aHG, ktorí spomocouapodporouagentovSD(Sicherheitsdienst),aleajzvlastnejiniciatívyforsí-rovalipožiadavkuvyhlásiťsamostatnýštát.Pripravovalosaprehláseniasamostatnosti,ktorépodpísalF.ĎurčanskýaJ.Kirschbaum.108ObajaniekoľkokrátžiadaliK.Sidora,abysavtomtosmereangažoval.109Pozornosťvšetkýchtých,ktorívidelivýchodiskozosituácievokamžitomvyhlásenísamostatnostisapostupnesústreďovalananovovyme-novanéhopremiéraautonómnejvlády.Napriektýmtoskutočnostiambolopreatmosférudobycharakteristické,žeažnaojedineléprejavyavýzvyĎurčanskéhoapoodvolanívojenskýchopatreníústrednejvládyvovystúpeníMurgaša110 vo viedenskom rozhlase sanaverejnosti jednoznačneaprednostneakovýchodiskozdanej situácieneforsíro-vala požiadavkautvorenia samostatného štátu.Ďurčanskývoviacerých rozhlasovýchprejavochzViednežiadal,abyHGprevzalamocnacelomSlovensku,čovkonečnomdôsledkumohlo amalo utvárať predpoklady pre revolučné vyhlásenie samostatnosti.CelkovevšakčinnosťF.ĎurčanskéhovoViedniajehorozhlasovéprejavynenachádzalisympatievradochumiernenéhokrídlastrany,bamožnopovedaťvyvolávalipochybnos-ti.Nadruhejstraneuradikálovvyvolávalipriamnadšenie.PostojeF.Ďurčanského,resp. K.MurgašatlmočenérozhlasomzViednealeboletákmisastretávalisviac-menejtichýmnesúhlasomK.Sidora,ministrovvládyajemuoddanýchobdivovateľov.Bolivrozpo-resosnahoukonsolidovaťpolitickúsituáciu.Dochádzalokobmedzenýmpolemickýmstretnutiammedziradikálmivzahraničíaumiernenýmivrámciľudovejstrany,aleažpo odvolaní vojenského zásahu.Najtypickejšímprejavombolo zbavenieK.MurgašafunkcienáčelníkaštábuHG,potomakozViedne13.marca1939horovalzasamostatnýštátaútočilprotiK.Sidorovi.NahradilhoPavolčarnogurský.TiežAlexanderMachaMatúščernákpoprepustenízväzenianeskrývalisvojunevôľunadpostupomKarolaSidora.Rovnako„akademici“nehodnotiliprejavyK.Sidora jednoznačnepozitívne.111 PoliticképostojeapostupyveliteľaHGpočasvojenskéhozásahuavovzťahukmo-mentálnemuvyhláseniusamostatnostitrvalenarušilijehopredchádzajúcedobrévzťahy sbývalýmispolupracovníkmi,partnermi,najmäsA.Machom,M.černákom,V.Tukom,K.Murgašomaďalšími.

106 Das Deutsche Reich und Slowakische Republik 1938-1945,ref.26,dok.112,120,s.241-242,251.107 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. 1. diel, ref. 12.V.Kovar, s. 145-146; SNA, f.KÚ, k. 311

ZáznamprejavuF.Ďurčanskéhovoviedenskomrozhlase10.3.1939.Ministertvrdil,žemáplnúmoc J. Tisa.

108 SIDOR, ref. 7, s. 125-126;Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. 1. diel, ref. 12. J.Kirschbaum, s. 101.

109 SIDOR,ref.7,s.110an.110 K.Murgašhovoril13.marcavoviedenskomrozhlaseookamžitomvyhlásenísamostatnéhoštátupod

ochranouA.Hitlera.MURGAŠ.Karol.Národ medzi Dunajom a Karpatmi.TurčianskýSvätýMartin:Kompas,1940,s.149.

111 mACH, ref. 6, s. 131 a n.Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.J.M.Kirschbaum, s. 100.

459

NavidiekupomernerýchloavBratislavepostupnesaHGdariloodzbrojiťmenšieoddielyčetníkov.Rovnakočetnícinedokázaliovplyvniťaužvôbecniezabrániťspolo-čenskopolitickýmaktivitámAkademickejgardy.Postupnesaukázalo,žeanizvojenskejstránkyniesúorganizátorivojenskéhozásahuschopníudržaťvývojsituáciepodkontro-louaarmádasanarozdielodčetníckychoddielovchovalapomernepasívne.112

Odporproti vojenskémuzásahuorganizovalapredovšetkýmHG.Výdatnej pomo-cisa jejdostalozostranyvedeniaDeutscheParteia jejozbrojenejzložkyFreiwilligeSchutzstaffel,ktorásivbratislavskýchuliciachmohladovoliťtakmervšetko.NadviazalisakontaktysnemeckýmidôverníkmizSDaSS(Schutzstaffel),ktorísľúbilizadovážiťzbrane.113Dokoncaobsadilabudovupredsedníctvavlády.Mohlatakpostupovaťipreto,že české četnícke oddiely samali vyhýbať akejkoľvek konfrontácie s „Nemcami“.114 PodstatouangažovanostiDPaFSvšaknebolapodporapožiadaviek,návrhov,nárokovHG,resp.HSĽS,alevyvolávanie„revolučnej“situácie,destabilizáciapolitickýchpo-merov,zvyšovanienapätia.Tieto tendencienacisti sledovalinaSlovenskuakosúčasťvnútornéhorozkladurepubliky.Celkovevšakpolitickáaktivitaverejnosti,svýnimkouBratislavy,nedosiahlaväčšíchrozmerovavždysajednaloodesiatky,prípadnestovkydemonštrantov.115Vhlavnommestesaodohralonajviackonfliktov.AkademickágardatupodvedenímaktívnehoJ.Kirschbaumaovládalaulicuaprezentovalasaspevom(Režarúbajdokrve),sebavedomýmvystupovaním,vyvolávanímhesiel„česivon“apod.116 Aktivituvyvíjaliajďalšíčlenoviaľudovejstrany,HGareprezentantinemeckejmenšiny.NaSlovenskoprichádzalinemeckíagentiEdmundVeesenmayer,117WernerGötsch,Hel-mutNaujocks,pôsobilitunovináriasúčasneagentiSDKunoGoldbach,LorenzKarbusaďalší,pašovalisazbraneapod.118TítoagentiSDneprichádzalinaSlovenskovsúvis-lostisvojenskýmzásahomústrednejvlády,aleichakciebolivopredplánované.Malizaúlohuvyvolať„revolučnú“situáciuorganizovanímteroristickýchakciívovopredpresneurčenej dobe.Aj keď savraj stretli s niektorými radikálmi zHSĽS,119 spolupracovalipredovšetkýmsDeutscheParteiahlavnesF.Karmasinom.Samozrejme,ichpobytnaSlovenskuboltajný.Charakteristickýmznakompreichčinnosťjeskutočnosť,ženaj-rozsiahlejšieteroristickéakciesauskutočnilivBratislave12013.marca1939po20.hoň dine, t. j.potomakosaskončilorokovanieA.HitlerasJ.Tisom.Boloto tiežvčase,keďbolodvolanývojenskýzásahústrednejvládynaSlovensku.PríslušníkomDPaFSaanišpeciálnevyslanýmagentomzríše,ktorísústredilisvojučinnosťtakmervýlučnenaBratislavusanepodarilovyvolať„revolučnú“situáciu,čomuselneskôrkonštatovať

112 SOKOLOVIč,ref.93,s.132an.113 SUŠKO,Hlinkovagardaodsvojhovznikuažposalzburskérokovania,ref.94,s.219.114 KOVáč,ref.103,s.149an.AutorpodrobnemapuječinnosťDPajejozbrojenejzložky.115 KRAJčOVIč,ref.32,dok72,s.284.116 SNA,Tnľud,k.30,s.286.Hláseniaz10.3.1939.117 MATIĆ,ref.8,s.66-68.118 SCHVARC,Michal.Sicherheitsdienst a Slovensko v rokoch 1938 – 1944.Bratislava:Múzeumkultúry

karpatskýchNemcov,2006,s.20an.119 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2diel,ref.25.A.H.Naujoks,s.49.120 Po teroristickej akcii boli uväznení štyria „ríšskíNemci“, ktorýchneskôrmuseli policajné orgányna

základeintervencienemeckéhogenerálnehokonzulavBratislaveprepustiť.



460

iA.Hitler.AkcieagentovSDlenvmalejmiereovplyvnilizmýšľanieobyvateľstvanaSlovensku.VäčšiuodozvuvyvolalokonsolidačnéúsilieK.Sidoraaneskôrjehovlády.121 Navidiekubolareakciaverejnostipomernezdržanlivejšia,očomsvedčilaajskutočnosť,ževPrešove11.marcao8,30hodineposlalineznámiorganizátorimanifestovaťdoulícpočasvyučovaniaškolopovinnúmládež,122pričomdošlokodsúdeniahodnémuinciden-tu–kstreľbevojakovdomanifestujúcichstredoškolákov.

Politickášpičkaľudovejstrany,okremaktivítF.ĎurčanskéhoaneskôrK.Murga-ša zViedne a niekoľkých poslancov sa snažila nájsť kompromisné politické riešenievzniknutejkrízy.JozefTisoakopodpredsedaHSĽSrezignoval,akceptovalodvolaniezfunkcieachcelodísťnafarudoBánoviecuž10.marca.NechalsavšakprehovoriťposlancomGejzomMedrickým,ktorýhozastavilpriauteslovami:„Tento Váš odchod by sa vysvetľoval ako nerozhodnosť. Chápem, že ste urazený, ale premôžte sa, prosím a neodchádzajte z Bratislavy [...].“123AtakTisoostaleštejedendeňvBratislave.Doprebiehajúcichudalostípolitickynezasahovalaždo13.marca1939.Dôvodil,ženech-cebyťKerenskýmvslovenskejpolitike.124Nepredniesolžiadenprejavanisaneanga-žoval vmasmédiách. J.Tiso nemienil využiť situáciu na vyhlásenie samostatnosti.125 E. Veesenmayer, najaktívnejší z nacistických agentov pôsobiacich na Slovensku muponúkol10.marcadvenemeckédivízieprotičeskémuvojenskémuzásahu.Tentoná-vrh bývalý premiér odmietol a rovnako bolo bezvýsledné nahováranie, aby požiadal A.Hitleraopomoc.126Tisopodporovalevolučnéavždylegálneperspektívnebudovaniesamostatnosti.

Politickú iniciatívu prevzalK. Sidor, aktívne vystupoval tiež M. Sokol a rovna-kopodpredsedoviaSnemuSlovenskejkrajinyK.MederlyaJ.Stano.127 Výsledkom ich politickéhoúsilia,aleajbezbrannostiústrednejvládyajejneschopnostiriešiťvzniknu-týkonflikt silovýmiprostriedkamibolo rozhodnutieoznámené11.marca1939odpo-ludnia: „Opatrenia sborových veliteľstiev ohľadom zavedenia vojenskej diktatúry boli krajinským vojenským veliteľstvom v Bratislave odvolané a zrušené.“ Toto rozhodnutie bolotelefonickyoznámenépolicajnýmriaditeľstvámvBratislave,Žiline,Prešoveapo 18.hodineokresnýmúradom.128Taksavojenskýzásahústrednejvládyskončilúplnýmneúspechomajehovýsledkomadôsledkombolozostrenienapätiamedziobomavlá-damiaverejnosťouvobochčastiachrepubliky.DokoncaveliteľstvoVII.zborumuselo

121 MATIĆ,ref.8,s.75.122 SNA,f.KÚ,k.300,č.21216.Prešov22.3.1939.123 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2.diel,ref.25.G.Medrický,s.18-19.124 „Nepovedal ani do rozhlasu nič, nevedel povedať presné stanovisko ako sa zachovať.“ Štátny archív

Bratislava.ĽudovésúdyvBratislave9/48,č.355/48.ZápisnicasP.čarnogurským11.7.1948.125 KIRSCHBAUM,M.Jozef. JozefTisoavznikSlovenskéhoštátu. InPokus o politický a osobný profil

J. Tisa.Eds.ValeriánBystrický,ŠtefanFano.Bratislava:SlovacAcademicPress,1992,s.119-120.126 MATIĆ,ref.8,s.72;NA,Praha,AA,č.763,213510.Bratislava10.3.1939;TiežL.Karbusponúkal

K.Sidorovi„dvedivízie“;SIDOR,ref.7,s,110;Die Tagebücher von Joseph Geobbels.Hg.ElkeFröhlich.TeilI,Band6,JanaRichter.München:K.G.Saur,1998,s.281.

127 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2.diel,ref.25.P.Zaťko,s.317-318.128 SNA, f. KÚ, k. 300. Fonogram Prezídia Krajinského úradu č. 31/39; VHA, VKPR 1919 – 1939,

k.199/1939,č.j.635.Bratislava11.3.1939o18,25hod.

461

13.marca1939dopoludniakonštatovať,že„všetku verejnú moc prevzala viac-menej HG“.129

VládavPrahehľadalavýchodiskovpolitickýchrokovaniachsautonomistickouvlá-douvBratislave,pričomustupovalaaprijímalapožiadavkynovejvlády.Už12.mar-cadochádzalokprepúšťaniuuväznenýchprominentovnaMorave,pričomA.Machaa M.černákaprepustilivnociz12.na13.marcaaeskortoudopravilidoBratislavy,kdesamaliránostretnúťsK.Sidorom.V.TukasamalvrátiťdoBratislavyzvláštnoueskortounažiadosťM.Sokolaaž14.marcapopoludní.130

PolitickéukľudneniesazačaloprejavovaťpovymenovaníautonómnejvládyK.Si-dora.Bolotovčase,keďbolvojenskýzásahužodvolaný.Rýchlosazabudlonatvrde-nia,ževládaJ.Tisubolazbavenámociprotiprávne.Súčasneboloevidentné,žeústrednávládavPrahesanechystala,resp.siuvedomila,ženemôžežiadať,abynovúautonómnuvláduzostavovalaináakoľudovástrana.Zrejmepozitívnepôsobilo,ževnovejvládesauplatniliviaceríodbornícianedostalipriestorradikálneorientovanípolitici.Postupneza-čaliodchádzaťčeskéčetníckeoddielyaneskôr,po14.marci1939,ajvojenskéjednotky.Hocivjednotlivýchprípadochdochádzalokukonfrontácii,odsunnesprevádzaližiadneobetenaživotoch.131HGsapokúsilačetníkovvodchádzajúcichtransportochodzbrojiťvPrešoveanáslednevŽiline,aleKrajinskýúrad(Dr.Klinovský)žiadalvedeniegardyabysaurobilipotrebnéopatrenia„aby nedošlo k prípadnej streľbe, v ktorej by mohli byť aj obete na životoch“.132Napriekkomplikovanejsituácii,vybičovaniupolitickýchváš-ní,emotívnemuprístupukriešeniuvzniknutýchproblémov,odchodčeskýchčetníkovanáslednérozdelenieštátunesprevádzaliozbrojenékonflikty.Vniektorýchprípadoch–vRužomberku–došlokodzbrojeniučeskýchčetníkovzaprotislužbu,žeimbolzabez-pečenýnerušenýodchod.133HGnapr.vPiešťanoch,BanskejBystriciuväznilaosobyčes-kejažidovskejnárodnosti,aleokamžitesahľadalanáprava.Tátoatmosférasaprenášalaajnastránkymasmédií.134Rovnakosapo14.marciHGsnažilaovysťahovaniečeskýchobčanovzoSlovenska,pričomichodchodsprevádzalineprístojnostianásilnosti.135

VojenskýzásahústrednejvládynaSlovenskusaminulúčinkom.Podarilosaelimino-vaťvedúcekádreHG,resp.uväzniťradikálnychprívržencovstrany,alenieovládnuťpo-litickúsituáciuapresvedčiťslovenskéobyvateľstvoocieli,zmysleadôvodochzákroku.Propagandisticko politická konfrontácia jednoznačne vyznela v prospech autonómnejvlády,ľudovejstrany,HGsozdôvodnenímužtradičnéhoobviňovanianeprajnejčeskej

129 VHAPraha,VKPR1919–1939,k.199/1939,č.635.VeliteľstvoVII.zboru13.3.o11hod.130 SNA,f.KÚ,k.300,č.18987.MenovaníodišlizBrnao1,25hod.131 SNA, f. KÚ, k. 303, č. 69 292. Informácia oprestrelke medzi českým četníctvom ačlenmi HG

vTrenčianskejTeplej14.3.1939,kdebolizraneníštyriaslovenskírobotníci,ktorícestovalivovlakusčeskýmičetníkmidoPřerova.

132 SNA,f.KÚ,k.300,č.19631,14.3.1939o18,15hod.133 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2.diel,ref.25.JozefTuranec,s.287-288.134 GEBHART,Jan–KUKLíK,Jan.Druhá republika 1938 – 1939. Svár demokracie a totality v politic-

kém, spoločenském a kulturním životě.Praha;Litomyšl2004,s.238;NOVOMESKý,Ladislav.Slávnosť istoty.Publicistika,zväzokIV.,1938–1944.Bratislava:Epocha,1970.Nelúčenie,s.192-194.Ohlasynelúčenia,s.201-204.Das Deutsche Reich und die Slowakische republik 1938-1945,ref.26,dok.153, s.285-289;FONTESRERUMSLOVACARUM,I.,ref.41,dok.64,70,s.104,108-109.

135 SOKOLOVIč,ref.93,s.143an.



462

politikyvočiSlovensku.českíobčaniapracujúcinaSlovensku,zvlášťinteligenciapoci-ťovaliužŽilinskúdohoduako„úplnú kapituláciu pred Slovákmi“.Ťažkonieslivyhra-nenúprotičeskúkampaňanajmäskutočnosť,žepražskávládasaichnechystalabrániť.Z tohohľadiskamaliveľkévýhradyprotivojenskémuzákrokuústrednejvlády,ktorýpodľaichnázoruprišielneskoro,armádasachovalapasívne,četníctvonemalopresnérozkazy,nerealizovalisapropagandistickéakcieavdôsledkutoho„Čechov sa zmocnila úplná panika“anastalovšeobecnésťahovanie.Tzv.HomolovpučnegatívnevplývalnapostaveniečechovnaSlovenskuačesko-slovenskévzťahy.136

SituáciuvyužilonacistickéNemeckonazdôvodnenievnútornéhorozkladurepubli-ky,čímzvrátilopôvodnézámeryorganizátorovzásahuvosvojprospech.Začalsabez-prostredný,takželanýakoncepčnepripravenývnútornýrozkladčesko-Slovenskejre-publiky.137VšetkytietookolnostisapriamoodrážalivpolitickýchpostojochTretejríšekprebiehajúcimudalostiam.

VBerlíne okamžite reagovali na informácie o udalostiach na Slovensku.Vzniklipraznivé,bamožnopovedať ideálnepodmienkyna„revolučné“ riešeniesituácie,po-skytnutieprípadnejpomoci„utláčaným“Slovákomanáslednejpacifikačnejakcievstre-doeurópskompriestore.VojenskýpučdalA.Hitlerovizámienkukzakročeniuatakcestakdefinitívnemuzničeniučesko-SlovenskaviedlacezSlovensko.138

Nietvšakkonkrétnychdokumentov,ktorébynaznačovali,ženacistickátajnáslužbazískaladopredu informácieopripravovanomvojenskomzásahu.Nemožnoani jedno-značnepovedaťaužvôbecniedokázať,žeakciuvyprovokovalinacisti,hociexistujúpresvedčivédôkazy,ževBerlínesofistikovaneasystematickypodporovalivyhrocova-niečesko-slovenskýchvzťahov.NaotázkučiočakávalitakétovyhrotenievzťahovmedziPrahouaBratislavousanedájednoznačnekladne,alevpodstateanizáporneodpovedať.PrávnyporadcaDeutscheParteiKurtO.Rablužvnovembri1938konštatoval:„Proti-české predsudky Slovákov považujem za tak hodnotný kapitál pre nás, že by sme nemali podniknúť nič v tom smere, aby sme ich utlmili.“139

Dodatočnesapotvrdzovalo,že„vposlednýchdňoch“bolinaSlovensko transpor-tovanéčetníckeoddiely,140alepodstatnejšiebolo,žeBerlínprovokovalPrahuk také-mutopostupu.141Ubezpečovania,žeusporiadanienapätýchčesko-slovenskýchvzťahov

136 AÚ T. G. M. – BAR, k. 124. Několik záznamů o udalostech na Slovensku zejména od 4. III. do 15.III.1939.Autorprof.Laštovka.

137 WEIZSÄCKER,Ernstvon.Erinnerungen.München;Leipzig;Freiburg:List,1950,s.216.138 KUHN,Axel.Hitlers Aussepolitisches Programm.Stutgart1970,s.207.139 „Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I,dok.102.140 NA,f.AA,č.19564.Brno10.3.1939o20.20hod.HOENSCH,K.Jörg.Slovensko a Hitlerova východná

politika. Hlinkova slovenská ľudová strana medzi autonómiou a separatizmom.Bratislava:Veda,2001,s.149tvrdí,žeprvéčetníckejednotkyišlinaSlovensko8.3.1939.

141 Vliteratúresaobjavujúhodnotenia,žezákrokústrednejvládynaSlovenskusazačalnapodnetNemecka,resp. ho do značnejmiery pripravovala vláda vBerlíne. Prehľad podávaĎURčANSKý, Ferdinand.Biela kniha.BuenosAires:Lach,1954,s.57-58.Sámtentonázornepodporuje.P.čarnogurskýtvrdí,že „o pripravovanom vojenskom zásahu proti Slovensku vládni sprisahanci prostredníctvom svojho zástup-cu dr. Huberta Masařika informovali 1. marca 1939 v Berlíne politického námestníka a zástupcu [Sic] von Ribbentropa dr. Altenburga, aby si takto zabezpečili súhlas Berlína“.čARNOGURSKý, ref.22, s. 260. Hodnovernosť tohto tvrdenia nepotvrdzuje záznam z rozhovoru. ADAP-D-IV., dok. 177, s.192-195.Das Deutsche Reich und Slowakische republik 1938-1945,ref.26,dok.101,s.225-227.

463

sapovažujezavnútropolitickýproblémrepublikyanadruhej strane tvrdeniesloven-skýmpolitikom,žeBerlínnevyjadrilsúhlassvojenskýmzásahom142malojednoznačný cieľ–podporovaťzostrovanievzťahovmedziústrednouaautonómnouvládouadour-čitejmierynepriamovyvolaťkonfrontačnériešeniesituácie.Nemeckýcharged´affairesA.Hencketvrdilčs.ministrovizahraničnýchvecíF.Chvalkovskému,žeotázkavzťahovmedzičechmiaSlovákmijevpodstatevnútropolitickázáležitosť,alepodpredsedovisnemuSlovenskejkrajinyJúliusoviStanovipovedalpopríchodedoPrahy(11.3.1939),žepodobnésprávy„sú vymyslené“.143Súčasťoutohtozápasubolaajinterpretáciaústav-nostialeboprotiústavnostizmienvautonómnejvládenaSlovensku.

Prezidentčesko-SlovenskaE.Háchaodvolal9.marca1939J.Tisuzfunkciepred-sedu autonómnej vlády v súvislosti s narastaním ambícii radikálov zHSĽS vyhlásiťsamostatný štát.144 Prirodzene obe strany tento akt hodnotili rozdielne a na Slovensku sa presadzovalatéza,žeideoprotiústavnýčin,ktoréhozmyslomjenavrátiťsituáciupred6.októbrom1938.Taksatopredkladaloverejnostiapropagandistickyvyužívalo,resp.zneužívalo.Skutočnosťči išlooústavný,aleboprotiústavnýaktmalaajďalekosiahlezahraničnopolitickédôsledkyaagitáciuoprotiústavnostipostupušírilvzahraničíhlavneF.Ďurčanský.PritomboljednýmztvorcovzákonaoautonómiiSlovenskejkrajinyaajvdôsledkujehoodbornejnespôsobilostisavuvedenomzákoneneriešilaotázkaodvo-laniaautonómnejvlády.Vzákonenebolaformulácia,žesatakmôžestaťlenzasúhlasusnemu Slovenskej krajiny.

Nacisti sa snažili situáciu okamžite využiť na zasahovanie do vnútropolitickýchzáležitosti a na vyvolávanie komplikáciímedzi ústrednou a autonómnou vládou. Už 10.marca v ranných hodinách požiadal referent politického oddelenia ZahraničnéhoúraduGüntherAltenburg správcunemeckéhovyslanectvavPrahe, abymupodal in-formácie,ktorésúnutnénaposúdeniepredmetnejzáležitosti,t.j.čijeodvolanievlády J.Tisavsúladesústavou.A.Henckeužvtelefonickomrozhovore(9,40hod.)potvrdil,žeprezidentE.Háchajeoprávnený„zosadiť a menovať ústrednú a krajinskú vládu“.145

Po konzultácii s „vedúcim odborníkom na štátne právo na nemeckej univerzite v Pra-he“informovalpodvečerBerlín,žečlenoviaslovenskejautonómnejvládysúmenovanína návrh Predsedníctva snemu Slovenskej krajiny. „Odvolanie sa uskutočňuje podľa ústavnej listiny z 29. februára 1920, na základe, ktorej má prezident právo ministrov odvolávať. Pri odvolaní je potrebný spolupodpis kompetentného ministra ústrednej vlá-dy.“146

KobdobnémunázorupostupnedospelajJ.Tiso:„Neskoršie som si však zistil, že to nebolo protiústavné, lebo len vymenovanie bolo viazané na súhlas a návrh snemu a nie

142 NA,f.AA,č.76380.Praha12.3.1939;SNA,NS,Tnľud,k.45,s.994-996.J.Stano6.6.1946;ĎURI-CA, milan. La Slovacchia e le sue relazioni politiche con la Germania (1938 – 1945) I. Padova : marsillio editoriinPadova,1964,dok.37,s.174;FEIERABEND,ref.16,s.146an.

143 SCHVARC–HOLáK,Marcovákríza1939,ref.50,s.110;Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. 2,diel,ref.25,J.Stano,s.169.

144 DekrétoodvolanídoručiliJ.Tisoviaž10.marcadopoludnia.145 ADAP-D-IV,dok.186,s.203.146 SCHVARC–HOLáK,Marcovákríza1939včeskoslovensku,ref.50,s.95,100.



464

aj prepustenie.“147AjprezidentE.Háchav rozhovore sA.Hitlerom15.marca1939konštatoval: „Som príliš právnik a príliš starý sudca aby som bol schopný protiústav-ného činu. Môj postup bol v plnej zhode s ústavou, ktorú v podstate formulovali Slováci sami.“148Führernauvedenúargumentáciunereagoval.

Charakteristickým pre postup nacistov a samotnéhoA.Hitlera k Slovensku, jehoosudu,významuaširšímmedzinárodnýmpozíciámbolprístupkspôsobuvyhláseniasa-mostatnéhoštátu,akomalvzniknúťamedzinárodnesaetablovať.Popredchádzajúcichintervenciách,mnohýchubezpečeniachF.Ďurčanského,V.Tuku,mediálnychvystúpe-niachA.Machaaďalšíchradikálnychčiniteľovľudovejstranysamohlozdať,azrejmevokolíFührerasazdalo,žestačí,aksavyšlesignálozáujmeTretejríšenavyhlásenísamostatnostiaslovenskípoliticiaknievšetcisnadšením,alerozhodneradikálnačasťľudovejstrany,možnorozhlasomaleboinýmspôsobomvyhlásisamostatnýštát.Jevšakproblematickéčivnacistickýchkruhochpanovalopresvedčenie,aleboimnatomzurči-týchdôvodovnezáležalo,abydávalidopopredianárodnéambícieSlovákov.Podporovaťutvorenieštátuakoprávanárodovnasebaurčenie,aleboichvtomtoobdobílenlákať,činútiťabysatakstaloakoalternatívazáchranynárodapredrozdelením,resp.okupáciou.JednoduchoišloorealizáciuplánovBerlínaanadspôsobom,akotorealizovaťsaprílišneuvažovalo.Aninadbudúcouprestížoutakýmtospôsobomvzniknutéhosamostatnéhoštátu.Vyslanienieveľmikompetentnejosoby,štátnehotajomníkaZahraničnéhoúradupremimoriadnenasadenieW.Kepplera11.marca1939doViedneanáslednevnočnýchhodinách12.marcadoBratislavynaznačovali,ževBerlínepodcenili,alebonedoceniliskutočnýstavvecí.SúčasnesatýmpotvrdzovalpostojalebopomerTretejríšekSloven-sku.Zásadnérozhodnutiaobudúcomosudeslovenskéhonárodasamaliriešiťnatakejtoúrovni.Praktickyvurčitomzmysleišlooimprovizáciu,pretožeA.HitlernebolspokojnýsvývojomnaSlovenskuahlavnestým,že„viedenskípáni“jednalisoSlovákmibezakéhokoľvekpríkazu.149Nadruhejstranesavnacistickejtlači11.marca1939výraznezvýšilzáujemovývojvrepublikeanaSlovenskuzvlášť,pričomsamnožiliútokyprotiPrahea jejnásilnýmakciámvočiSlovákom.150VerejnostisacieľavedomepredkladalisprávyoúsilíSlovákovaSlovenskautvoriťsamostatnýštát.151

W.Kepplerzrejme,abyurobildojem,prišieldohlavnéhomestaSlovenskejkraji-nyvnoci12.marcamedzi treťouaštvrtouhodinounielenvsprievode„viedenskýchpánov“,aleajuniformovanýchčlenovstraníckychfunkcionárovaagentovSD.Suve-rénnym spôsobom žiadal, bez akýchkoľvek zdôvodnení, ideologických alebo politic-kýchargumentov,lenkrátkopredtýmvymenovanéhopremiéraautonómnejvlády,aby

147 SNA,f.NS.Tnľud.6/46.J.Tiso,k.51.VýpoveďJ.Tisaod8.31946;RyCHLíK,ref.2,s.169.PoslanecGejzaMedrickýeštekoncom70.rokovminuléhostoročiatvrdil,žeodvolanievládysamohlouskutočniťlensosúhlasompredsedníctvasnemuSlovenskejkrajinyhociotomnietzmienkavzákoneoautonómiiz22.11.1939.Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.2.diel, ref.25.GejzaMedrický,s.16.TézuoprotiústavnostiodvolaniavládyJ.Tisadoterazopakujúviaceríhistoriciapublicisti.

148 Dokumenty z histórie československé politiky 1939 – 1943.Díl II.Eds.L.Otáhalová,M.červinková.Praha:Academia,1966.s.421.E.HáchamyslelnačasťústavyoautonómiiSlovenskejkrajiny.

149 MATIĆ,ref.8,s.73150 AÚT.G.M.,BAR,k.247,č.695/2.VýpoveďA.Henckeho17.10.1947.151 TULKISOVá,Jana.ZánikčSR–vznikSlovenskéhoštátuvtlačinacistickéhoNemecka. InRozbitie

alebo rozpad. Historické súvislosti zániku Česko-Slovenska,rukopisvtlači,s.4.

465

vyhlásilsamostatnosť: „Führerovi prichádza zo Slovenska čoraz viacej žiadostí ohľa-dom osamostatnenia Slovenska,“tvrdilW.Keppler.K.Sidorvtvrdejdebatepopreltietotvrdeniaaneskôrnapísal:„Začala sa vo mne búriť krv nad spoločenskými spôsobmi tohto berlínskeho Nemca.“ Poprel aj predkladaný telegram poslaný F. Ďurčanským A.Hitlerovi,vktoromsatvrdilo,ževznikolslovenskýštátajehovládahoprosí,abyvzal Slovensko pod„ochranu Veľkonemeckej ríše“. Rovnako poprel tvrdenia Josefa Bürckela,žedalsúhlasJ.Kirschbaumovi,abyinformovalF.ĎurčanskéhoozostavenínovejvládysamostatnéhoSlovenska.152KSidor,hocimalpodľavlastnýchslovsamos-tatnéSlovenskovprogrameadávaltovrôznychrozhovorochotvorenenajavo,odmietolzadanýchpodmienokavdanejsituáciiakceptovaťnátlaknacistickýchemisárov,abyvyhlásilsamostatnosť.Všetkonasvedčujetomu,žejehopostupnebolovplyvnenýlenpolitickými, štátnickýmiúvahamia závermi, alemožnoviacej ajosobnýmimotívmi.Bolatoodpoveďnaspôsob,akýmbyrokratickí,podľanehonievýznamníúradníciTretejríšehovorilispremiéromautonómnejslovenskejvlády.153Novýministerskýpredsedanebol naviac ochotný požiadať o podporu a pomocTretej ríše a jeho postup aktívnesmerovalkstabilizáciivnútropolitickejsituácie,cieľavedomémuodstráneniunepokojovadôsledkovvojenskéhozásahuústrednejvládynaSlovensku.Ešte13.marcasadomnie-val „že Nemecko neplánuje nič vážneho, že ide iba o akcie nezodpovedných osôb“.154

NemeckéoficiálnemiestapotomakostroskotalirozhovorysK.Sidorom12.marca1939pokračovalivrozširovanítézyoprotiústavnostirozhodnutiaE.Háchuazalegitim-néhoministerskéhopredseduuznávalilenJ.Tisa.Týmsamalivyhrocovaťvzťahyme-dziobomavládamiiverejnosťou.Republikasamalaprezentovaťakonekonsolidovanýaprávnespochybniteľnýštátnyútvar.SamozrejmepríslušníciHG,aleajprávnikF.Ďur-čanskýargumentovaliobdobneakonacistiscieľomvyostriťsituáciu.MinisterdopravypôštatelegrafovautonómnejvládyzačalargumentáciuoneústavnostipostupuE.HáchupoužívaťokamžiteahocisasámpodieľalnavypracovanízákonaoautonómiiSloven-skejkrajinyvrozhlasovýchprejavochzViedneverejnosťzavádzal.155VBerlínepostu-pomčasuvyhlasovali,žejedinoulegálnouvládoujevládaJ.Tisa,včomimsekundovalzViedneF.Ďurčanský.Podobnýúčelovýpostupsapoužívalajvovzťahuknovovyme-novanejvládeK.Sidora.PrinočnejnávšteveW.KeppleraaďalšíchnacistovvBratisla-ve,keďhožiadali,abyvyhlásilsamostatnýštát,rokovalisnímakospremiérom,keď

152 SIDOR,Karol.Ako som sa zrazil sNemcamiv roku1939. InKalendár Jednoty.Middletown1947;ZinéhopohľadualezrejmezámerneveľmistručneopisujeahodnotíudalostiĎURčANSKý,ref.141,s.153-154;LUKEŠ,ref.3,s.273-277.

153 „Keby boli v tú osudnú noc hovorili Nemci ako sa patrí hovoriť s ministerským predsedom Slovenska...možno ja by som bol letel do Berlína a možno by som bol aktívny býval pri vyhlásené neodvislosti Slo-venska.“SNA,f.S-178-1.ListK.SidoraK.čulenovi14.4.1939;HOLáK,Martin–MEDVECKý,Matej.VznikSlovenskéhoštátuvkorešpondenciiKarolaSidorasKonštantínomčulenom.InHistorický zborník.Bratislava2007,s.119.

154 SCHVARC–HOLáK,Marcovákríza1939včeskoslovensku,ref.50,dok.29,s.116.155 SNA,f.KÚ,k.311,č.18953.PrejavF.ĎurčanskéhozViedneo21hod.11.3.1939.„Postup pražskej

vlády je protizákonný. Vládu menuje prezident republiky na návrh predsedníctva snemu Slovenskej kraji-ny. Nedôveru môže vysloviť len zase slovenský snem a ani jeden z týchto prípadov nebol a neexistoval.“ F.ĎurčanskýajvsvojejpráciBiela kniha,BuenosAires1954veľmijednostranneinterpretujemnohéudalosti.Vpodstatesasnažídokázať,ževznikSlovenskéhoštátupripraviliazorganizovalivýlučneslo-venskípolitici.Mnohépodstatnéudalosti,ktorýchbolúčastníkomignorujealebozatajuje.



466

odmietol,považovalijehovláduzanelegálnu.Súčasneviedliajpsychologickopropa-gačnýnátlakvtlači.Ichsympatiebolijednoznačnenastrane„mučeníkovautonómie“apostupnesastupňovaliútokyprotiPraheačeskýmpolitikom.156 Išlo však len o krátke časovéobdobie,keďviac-menejsamozrejmeprišlonapretrasprenasledovanienemeckejmenšinyaútokyprotinejvčecháchanaMorave,aledokoncaajNemcovvKežmarkuzostranyčeskýchčetníkov.Vyrábalisafámy,podľavzoruzoseptembra1938,očeskýchprovokáciách,aleaždovojenskéhozákrokuústrednejvládynaSlovenskusanemec-kátlačsystematickejšienezaoberalaproblémaminaSlovensku.Dokoncapo10.marci1939,keďsazačalasystematickákampaňokolovývojavrepublike,vnemeckejtlačisaforsírovalamyšlienka,ževzniknutésporymajúsícesvojezahraničnopolitickéaspekty,aletonezbavujeSlovákovačechov,abysasnimivysporiadalisami.157 Do tejto atmo-sféryzapadloajchovanieAdolfaHitleraaJosephaGoebbelsa,ktoríusilovnenavštevo-validivadlá,ukazovalisanaverejnostiautváralidojemopokojnomvývojivríši.

PostojrozhodujúcichkruhovnacistickéhoNemeckabolpouskutočnenívojenskéhozásahuústrednejvládynaSlovensku jednoznačný.„Teraz môže sa otázka, ktorú sme mohli v októbri len polovičato riešiť, riešiť celkove.“ „Vodca“potzv.Homolovompuči„jasá od radosti“,pretože„táto partia je smrteľne istá“.Vpopoludňajšíchhodinách 10.marca na poradeA.Hitlera s J. vonRibbentropom, J.Geobbelsom amaršalom Keitlompadlodefinitívnerozhodnutie „vpadnúť pätnásteho do Prahy“.158Postuppraž-skejvlády9.až11.marca1939ponúkolA.Hitlerovi„elegantné riešenie“ realizovaťjehocieľ:rozbiťaobsadiťčesko-Slovensko.159Vybranéarmádnezborydostalipresnépokynysčasovýmplánompresunovmedzi17,52až18,25hod.tohoistéhodňa.160

Prípravaokupáciečeskýchkrajínsamalanaďalejudržiavaťvtajnosti.161 Na rozdiel od „prvej českej krízy“ sauskutočniladruhá„do istej miery ako rozkladný proces vo vnútri Česko-Slovenska“.162Pritom„úloha,ktorúhralivroku1938sudetskíNemcibolatento krát zverenáSlovákom“.163Nacistickú predstavu „revolúcie“, revolučných kon-fliktovvčechách,naMoraveanaSlovenskusavšaknepodarilonaplniť.Nepodarilosavyprovokovaťnepokoje.Vtejtofázevývoja„sklamal“nielenK.Sidor,aleajJ.Tiso,ktorýnechcelvyhlásiťsamostatnosťponávšteveuA.HitlerapriamozBerlína.„Zá-klad budeme musieť hľadať“sťažovalsisvojmudenníkuJ.Geobbels.164 Na druhej stra-nevšaknacistiposkytovalipodporutejčastipolitickéhospektraľudovejstrany,najmä F.Ďurčanskému,ktoráemigrovaladoViedne.Ničvšaknenasvedčujetomu,žebytej-toskupinepripisovalipodstatnúúlohuprirealizáciisvojichplánov.Prejavilosatopo-

156 SMETáčEK,Zdeněk.Od Mnichova k válce.2.doplnenévydanie.Praha:Práce,1945,s.96-71.157 TULKISOVá,Jana.ZánikčSR–vznikSlovenskéhoštátuvtlačinacistickéhoNemecka,ref.151,s.2,

rkp.158 Die Tagebücher von Joseph Goebbels,ref.126,s.279-280.159 MATIĆ,ref.8,s.71.160 KOKOŠKOVI,JaroslavaStanislav.Spor o agenta A – 54.Praha:Naševojsko,1994,s.120.161 Die Tagebücher von Joseph Goebbels, ref.126,s.279-280;IRVING,David.Goebbels. Pán myšlenek

Třetí říše.Brno:Books,1998,s.402-403.162 WEIZSÄCKER,ref.137,s.216.163 BULLOCK,Alan.Hitler a Stalin.Paralelníživotopis.Plzeň:Mustang,1995,s.58.164 Die Tagebücher von Joseph Geobbels,ref.126,s.281

467

skytovanímmateriálnejimorálnejpodporyzostranynajkompetentnejšíchpolitickýchčiniteľovvbývalomhlavnommesteRakúskaA.SeyssaInquarta,J.Bürckelaaimpod-riadenýchpracovníkov.Rovnakoslovenskévysielanieviedenskéhorozhlasusaplnesú-streďovalonanaplnenieplánovnacistickéhoNemecka.165Tátoskupinazľudovejstranysiúplneosvojilanemecképlány,nacistickúargumentáciuapostupBerlína.Aažsvýnim-koupozvanianacistickejarmádychcelarealizovaťsvojeambíciezapomociTretejríše.Pritomvychádzalazpredstavyjedinečnejdejinnejpríležitosti,ktorásanemusíopakovaťazjedinejmožnejalternatívyzáchranySlovenskaalebonájdeniavýchodiskazozložitejsituácie.ArgumentáciaF.Ďurčanskéhovychádzalaznázoru,že„váhavosťou sa môžeme zrútiť do priepasti“astratímevšetkolebonás„obsadia, alebo rozdelia ak sa neukážeme na výške a nevyužijeme príležitosť vyhlásiť samostatnosť“.Tátoalternatívasaprezen-tovalo ako jediná cesta „na zachránenie Slovenska pred rozdelením alebo okupáciou“. F.ĎurčanskývoViednisúčasnetvrdil,že„môžeme počítať na pomoc Nemecka, keby Maďari alebo Poliaci nás chceli obsadiť“.Bolirozhodnutíaajsasnažilivytvoriťtakúsituáciu,že„ak by nevyhlásil samostatnosť snem, vyhlásime ju na Námestí slobody“.166 Vtomtoobdobímaliradikálizľudovejstranymaximálnupodporunacistickýchkruhovanajmäpožívalidôveru„viedenskýchpánov“.LenževreálnejsituáciisaBerlínmoholmomentálnespoliehaťlennaF.Ďurčanskéhoaniekoľkojehospolupracovníkov,pretožeV.Tuka,A.Mach,M.černákaďalšíboliuväznení.Ztýchtodôvodovbolbývalýminis-terlenjednouzfiguriek,sktoroupredstaviteliaTretejríšehrali,čimanipulovali,alejehovplyvapozíciemaliobmedzenúpolitickúváhu.Svedčilotomajfakt,žeF.Ďurčanský ajehotajomníknaministerstveJ.M.KirschbaumpodpísalivoViedni11.marca1939bezakejkoľvekkompetencie textdokumentu,ktorýmvyhlásilisamostatnosť,ale jehoohlas voverejnosti bol zanedbateľný.167Bolo objektívnou skutočnosťou, že rozhodu-júcimi aktérmivyhlásenia samostatného štátu sa nestali prívrženci radikálnehokrídlaľudovejstrany,alejehoumiernenáčasť.

VojenskýzásahústrednejvládynaSlovenskuvdňoch9.až11.marca1939nesplnilpredpokladyjehoorganizátorov.Vsvojejpodstateišloonepripravenúakciutakzpo-litického, ako aj z vojenského, organizačného a ideovo-politického hľadiska. Svedčil otomfakt,žejehohlavnýorganizátor,divíznygenerálH.Vojta,muselpriznaťneúspechužpoviacako24hodináchodpríchodučeskýchčetníkovanavrhnúťzastaveniecelejakcie.Neschopnosťverejneprezentovaťcielezásahuatakpresvedčiťslovenskúverej-nosťozmysluplnostivojenskejakcie,kontrastovalisúspešnouagitáciouHGosnaheodbúraťvymoženostiautonómie.Ztohtohľadiskavslovenskomprostredíjednoznačnevíťazilaargumentáciaobsahujúcasilnýprotičeskýnáboj,čímdošlokzhoršeniuvzájom-nýchvzťahovnielenmedzivládamivPraheaBratislave,aleajmedziverejnosťouna

165 DELFINER,Henry.Vienna Broadcasts to Slovakia 1938-1939.ACaseStudyinSubversion.NewyorkandLondon:ColumbiaUniversityPress,1974,s.5an.,s.13,s.58an.;SCHRIFFL,David.Die Rolle Wiens im Prozess der Staatswerdung der Slowakei 1938/1939.FrankfurtamMain:PeterLangEuropäis-cherVerlagderWissenschaften,2004,s.159an.

166 MACH,ref.6,s.102;Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.J.M.Kirschbaum,s.100,103, 107.

167 Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939.1.diel,ref.12.J.M.Kirschbaum,s.101.DokumentuvádzaajF.VnukvpoznámkachkvydaniuspomienokK.Sidora.



468

obochstranáchriekyMoravy.SituáciuvyužilonacistickéNemeckonarealizáciusvojhoplánu„vnútorne“rozložiťrepublikuanazdôvodnenieokupáciečeskýchkrajínakopro-cesupolitickejstabilizáciestredoeurópskehopriestoru.

*ŠtúdiavzniklavrámciCESAV:CEVKOMSDagrantuVEGA2/0024/09Slovensko a slovenská otázka v období 1938-1939 v poľských a maďarských diplomatických dokumentoch.

MILITÄRISCHEREINGRIFFDERZENTRALENREGIERUNGINDERSLOWAKEI AM9.–11.MÄRZ1939

VALERIáN B y S T R I C Ký

Das münchner Abkommen hatte eine internationale Schwächung der Tschecho-Slowakischen Republik und Umgruppierung des Machteinflusses der politischen Elite im innenpolitischenLebenzurFolge.DieUmwandlungdesStaatesineineFöderationaufgrunddesGesetzesüberdieAutonomiedesSlowakischenLandesvom22.November1938bedeuteteStärkungdesEinflussesder slowakischenElite,RealisierungderGrundsätzedesPittsburgerAbkommens inderPraxisund möglichkeiten für den Aufbau der slowakischen Staatlichkeit innerhalb der bestehenden Republik.IndertschechischenGesellschaftundunterdertschechischenEliteentstandenwieder-umBefürchtungenvordemZerfalloderderTeilungdesgemeinsamenStaates.DieseÄngstestei-gertensichmitdenwachsendenseparatistischenTendenzenunterdenMitgliederndesradikalenFlügelsderHlinkasSlowakischenVolkspartei,dieinderZeitnachdemMünchnerDiktataufgrunddesÜbereinkommensmitdenslowakischenundtschechischenpolitischenSubjektendieMachtimSlowakischenLandübernahm.DieIdeederErrichtungdesSlowakischenStaateswurdeauchinmanchenKreisen der gerade entstehenden halbmilitärischenOrganisation derHlinka-Gardestark unterstützt.Gleichzeitig kamen immermehrere nazistischeAgenten in die Slowakei, dieanfangsdesJahres1939,imUnterschiedzurVorperiode,mitderFörderungundUnterstützungderEntstehungdesunabhängigenStaatesbegannen.

DieEntwicklunginderSlowakeibereitetedentschechischenMinisternderzentralenRegierunginPragSorgen.SiebeganneneinenmilitärischenEingriffinderSlowakeiinErwägungzuziehen,mit demZiel der Eliminierung und Pazifizierungmancher radikalenVertreter derVolkspartei,durcheineInhaftierungundEnthebungdesMinisterpräsidentenderautonomenRegierungJ.TisounddermeistenMinisterseinerRegierungvomAmt.SolcheradikaleLösungerwägtendietsche-chischenMinisteram12.Februar1939beiihremTreffeninNouzovinderNähevonPrag.AlssichdieBeziehungenzwischenderzentralenundderautonomenRegierungenbeidenVerhandlungenüberdieFinanzenundErrichtungderslowakischenRegimenteanfangsMärzzuspitzten,entschie-densichderMinisterpräsidentR.BeranundderPräsidentE.HáchadieSituationinderSlowakeidurch einenMachteingriff zu lösen. Sie entheben denVorsitzenden der autonomenRegierung J. Tiso seines Amtes, die mehrheit seiner minister wurde abberufen und es kam zur Inhaftierung vonetwa230prominentenMitgliedernderHlinkasSlowakischenVolkspartei(HSĽS)undHlinka-Garde(HG).

Die tschechischen Polizeieinheiten begannen am 9.märz in die Slowakei einzudringen. In der HauptstadtbelagertensiedieöffentlichenGebäuden,aberbereitsam10.MärzzeigtesichaufgrunddesWiderstandsderHlinka-GardeundeinesTeilsderÖffentlichkeit,dassdermilitärischePutschohneErfolg blieb.Es gelang nicht die slowakischeÖffentlichkeit zu überzeugen, dass es sich

469

umeinenAngriffgegendenabtrünnigenTendenzenmancherMitgliederderVolksparteihandelt.ImGegenteil,erfolgreichwurdedieArgumentation,dassderMilitärangriffdieBeseitigungderAutonomiederSlowakeiunddasWiedereinsetzendeszentralistischenRegimeszumZielhatte.InfolgederpolitischenMachtkämpfemusstediezentraleRegierungeinMisserfolgeinräumenundbereitsam11.MärzdenmilitärischenAngriffbeenden.GleichzeitigkameszurErnennungneuerRegierungunterK.Sidor,diedieVerhältnisseinderSlowakeikonsolidierteundvieleForderungen,dieihrePositionzumNachteilderzentralenRegierunginPragverstärkten,durchsetzte.

DurchdenMilitärangriffspitztesichdasVerhältniszwischendenRegierungeninPragundBratislava zu und es wirkte sich negativ auf die tschechisch-slowakische Beziehungen aus. Diese Situation wurde vom nazistischen Deutschland ausgenutzt und durch die Unterstützung und Druck zwang einen Teil der slowakischen Politiker zur Deklaration eines unabhängigen Staates. Die endgültigeEntscheidungkamnachdemGesprächzwischenA.HitlerundJ.Tiso inBerlinam 13.März1939.AmnächstenTagerklärtedasParlamentdesSlowakischenLandesdieEntstehungdesSlowakischenStaates.GleichzeitigkameszurBesetzungderKarpatenukrainedurchUngarnundam15.März1939zurBesetzungvonBöhmenundMährendurchnazistischesDeutschland.InBerlinwurdedieserProzessalsinnererZerfallderRepublikpräsentiert.



470

471

ROKOVANIANACISTICKÉHONEMECKAODEPORTáCIáCHŽIDOV VROKU1942–PRíKLADSLOVENSKA,RUMUNSKAAMAĎARSKA

EDUARD N I Ž ŇAN SKý

NIŽŇANSKý, Eduard. The discussions of Nazi Germany on the deportationofJews in1942– theexamplesofSlovakia,RumaniaandHungary.Historickýčasopis,2010,58,3,pp.471-495,Bratislava.ThestudyisanattempttocomparethediscussionsandresultingdeportationsofJewsinindividualstates.NaziGermanyaskedmoreorlessthesamequestionsinthesediscussions,butthethreestatesreacteddifferentlytothepossibilitytodeporttheirJews,inspiteoftheirhome-grownpoliciesofanti-Semitism.TherejectionofdeportationatthistimebyRumaniaandHungarydidnotresultinthepoliticalelitesofthesecountrieslosingpower.Quietcollaborationoftheindividualcoun-tries,economiccooperation,especiallyinthearmamentsindustry,andsendingofmilitaryunitstotheEasternFront,weremuchmoreimportantforNaziGermanythanthedeportationofJews.TheHolocaust.Deportation.Slovakia.Hungary.Rumania.

Jednouzmožnostíprehĺbenianašichznalostíoholokauste jekomparovaniepriebehuholokaustuvjednotlivýchštátoch.Akopríkladtakétohoprístupusapokúsimporovnaťrokovania o deportáciách Židov v roku 1942, ktoré realizovalo nacistické Nemecko stromištátmistrednejEurópy.

1.PredkladanákomparáciavychádzapredovšetkýmzospojeneckéhopostaveniaSlo-venska,1Rumunska2aMaďarska3vovzťahuknacistickémuNemecku.Toznamená,žezahraničná,vojenská,aleajhospodárskapolitikatýchtoštátovbolavdanomobdobíko-ordinovanásnacistickýmNemeckom,resp.tentopostojjednotlivýchštátovvychádzalzichspojeneckýchväziebnaTretiuríšu.Isteže,vtomtoohľademôžemevidieťrozdielmedzinacistickýmispojencami–RumunskomaMaďarskomasatelitnýmSlovenskom.

2.Všetkykomparovanéštátybolivdanomčase(vširšomzmysle1941–1943)ne-okupované.KtomudošlovprípadeMaďarskaiSlovenskaažvroku1944.

1 Pozrinapr.PETRUF,Pavol.ZahraničnápolitikaSlovenskejrepubliky(1939–1945).InHistorické štú-die,38,Bratislava:Veda,1997,s.7-42;SUŠKO,Ladislav.ObsadenieSlovenska–poslednáfázanacis-tickéhoovládaniaSlovenska.InArcheológia – história – geografia.Nitra:ArcheologickýústavSAV,1991,s.63-83;SUŠKO,Ladislav.Slowakische-deutscheBeziehungen1938–1945unterdemPrismapsychologischerundsubjektiverFaktoren.InDer Weg in die Katastrophe. Deutsch-tschechoslowakische Beziehungen 1938-1945.Essen:KlartextVerlag,1994,s.241-244;TÖNSMEyER,Tatjana.Das Dritte Reich und die Slowakei 1939 – 1945: politischer Alltag zwischen Kooperation und Eigensinn. Paderborn : Schöningh,2003.

2 K postaveniu Rumunska pozri napr. BALTA, Sebastian.Rumänien und die Großmächte in der Ära Antonescu (1940 – 1944).Stuttgart:F.Steiner,2005;DiNARDO,RichardL.Nerovní spojenci. Německo a jeho evropští spojenci od koalice ke zhroucení.Brno:NakladatelstvíJota,2006.

3 KpostaveniuMaďarska pozri napr.DURUCZ,Peter.Ungarn in der auswärtigen Politik des Dritten Reiches 1942 – 1945.Göttingen:V&RUnipress,2006.

NižňanskýEduardRokovania nacistického Nemecka o deportáciách Židov v roku 1942


472

3.Všetkytrimenovanéštáty(podobneakomnohéďalšievEurópe)realizovaliužpredtýmautochtónnupolitikuantisemitizmu4–ajkeďsrôznymstupňomradikalizmu.

4.Základnýkomparačnýmomentprenamisledovanýproblémvychádzazpoznania,ženacistickéNemeckosledovaloinštrumentalizáciuainštitucionalizáciuautochtónnejantisemitskejpolitikyvjednotlivýchštátoch.Jednotlivévyslanectvá,orgánySD(Sicher-heitsdienst–Bezpečnostnáslužba),akoajinéinštitúcieinformovaliBerlínoprejavochtejtopolitikyvlegislatívnejiinštitucionálnejpodobevjednotlivýchštátov(vrátaneSlo-venska,MaďarskaiRumunska).

5.Nacistianalyzovalitietovýsledkyanatomtozákladeočakávalispoluprácu–prí-padneproblémyprirealizácii–napr.prideportáciáchŽidov.5

6.Komparáciajemožnáipreto,lebonacistickéNemeckojednotlivýmštátompred-kladalopri rokovanichodeportáciáchpodobnéotázky,ktoré sa týkali spoluprácepririešeníkonkrétnychkrokovpolitikyantisemitizmuTretejríše.Tietoštátyvšakrozličnýmspôsobomodpovedali,aleajkonalivovzťahuknemeckýmpredstavám.Skrátenemô-žemetútonacistickúpredstavusledovaťodsúpisuŽidov,cezichoznačenie,pauperizá-ciuprostredníctvomarizáciealikvidáciežidovskýchfiriemamajetku,ažpodeportáciedokoncentračnýchtáborov.NapriekdominantnémupostaveniunacistickéhoNemeckavovzťahukspojencomisatelitomvyužívalaTretiaríšaajprirokovaniachožidovskejotázkeklasickúdiplomaciu.Snažilasazískaťpodporujednotlivýchštátovprerealizo-vanieholokaustu,resp.prejednotlivékrokyantisemitskejpolitiky.AkopríkladmôžemeuviesťoznačenieŽidov–cudzíchštátnychpríslušníkovvIII.ríši.Ajvtakejtozdanlivonepodstatnejotázke sanacisti neodvážili realizovaťoznačenie židovskýmihviezdamiautomaticky,alenacistickádiplomaciasaobrátilavpodstatenavšetkyvtedajšiespoje-necké,satelitnéineutrálneštátyvEurópe,abyzískalaajichsúhlaspretentokrok.

7.KomparáciajemožnánajmävovzťahukSlovenskuaRumunskuajpreto,lebovdanomobdobívobidvochštátochpôsobilinemeckíberáteri(poradcovia)preriešeniežidovskejotázky.NaSlovenskuDieterWisliceny,6vRumunskuGustavRichter.7 S ich pomocoubolivytvorenéinštitúcie,ktorémaliriešiťproblematikuŽidov(napr.naSlo-vensku–Ústrednýhospodárskyúrad,vRumunsku–Komisariátpreriešeniežidovskejotázky)akoajpovinnéorganizáciepreŽidov(tzv.Židovskérady–naSlovenskutobolaÚstredňaŽidov)8.

xxx

4 BližšiepozriHILBERG,Raul.Die Vernichtung der europäischen Juden. (3. zv.). Frankfurt a. m. : Fischer Verlag,1999,s.811-926.

5 MôžemetovidieťajnakonferenciivoWannseevjanuári1942,kdesarokovaloodeportáciáchŽidovzEurópysmeromnavýchod.Pozribližšienapr.ROSEMAN,Mark.Setkání ve vile u jezera. Konference ve Wannsee a „konečné řešení židovské otázky“.Praha:Dokořán,2003.(vknihesanachádzaajcelýprotokolzkonferencie).

6 BližšiepozriHRADSKá,Katarína.Prípad Wisliceny. Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slo-vensku.Bratislava:AcademicElectronicPress,1999.

7 GustavRichter(1912–?),SS-Sturmbannführer,odapríla1941doaugusta1944bolporadcomprežidov-skúotázkuvRumunsku.

8 BlišiepozriHolokaust na Slovensku 8. Ústredňa Židov (1940 – 1944). Dokumenty.Ed.KatarínaHradská.Bratislava:Dokumentačnéstrediskoholokaustu;Zvolen:Klemo,2008.

473

Prvýmproblémom,ktorýnastolilonacistickéNemeckopri rokovaní suvedenýmitromištátmiohľadom„riešenia“židovskejotázkybolooznačenieŽidov.KtomukrokudošlovnacistickomNemeckuvseptembri1941.Tretiaríšasapretoobrátiladiploma-tickoucestounajednotlivéštáty,čisúhlasiasoznačenímŽidov–svojichštátnychprí-slušníkovnaúzemínacistickéhoNemecka(včítaneProtektorátučechyaMoravaatzv.Ostmarky–tedabývaléhoRakúska).NatútoiniciatívupozitívneodpovedaloChorvát-sko(vtomčaseužboliŽidiavChorvátskuoznačení)aslovenskýštát(poprijatí tzv.Židovskéhokódexu9. 9. 1941– nariadenia 198/1941Sl. z. – boliŽidia označení ajnaSlovensku).Roku1941soznačenímŽidovnaúzemíTretejríšepôvodnesúhlasilo iRumunsko.

Na jeseň1941 začali deportácie nemeckých a následne aj českých a inýchŽidovdokoncentračnýchtáborov,resp.giet,ktoréorganizovalonacistickéNemecko.Jepreto„logické“,žesapostupneobrátilodiplomatickoucestounajednotlivéštáty–najprvnatie, ktoré súhlasili s označenímŽidov, či súhlasia s „presunom“ – teda deportáciamisvojichŽidov„navýchod“spolusdeportovanýminemeckýmiŽidmizTretejríše(vrá-taneProtektorátuaOstmarky).Nemcižiadaliprostredníctvomvyslanectievvyjadreniejednotlivých štátov.9Slovensko,ChorvátskoiRumunskosdeportáciamiŽidov–svojichštátnychpríslušníkovsúhlasili.10SlovenskústranuzaujímallenmajetoktýchtoŽidov,naktorý si robila nároky.11

9 Už28.10.1941F.Rademacherznacistickéhoministerstvazahraničnýchvecí(MZV)napísalštátnemusekretároviErichovi v.Weiszäckerovi, že saHlavnýúrad ríšskej bezpečnosti telefonickypýtal, či doodsunuŽidovzNemeckamajúbyťzaradeníajŽidiazoSlovenskaaChorvátska.Odporúčal,abysazoslušnosti tátootázkaprejednalaprostredníctvomvyslanectievvBratislaveaZáhrebe.NásledneštátnypodsekretárnacistickéhoMZVM.Luthernapísal17.11.1941nanemeckévyslanectvodoBratislavy,abysainformovaliuslovenskejvlády,čitátosúhlasísdeportáciamiŽidovslovenskejštátnejpríslušnostiznacistickéhoNemecka(včítaneProtektorátuaOstmark-y)do„getnaVýchode“,alebotýchtoŽidovprevezmeslovenskávláda.Totomalozanásledok,že:„Dňa 21. novembra 1941 oznámil legačný radca nemeckého vyslanectva Dr. Ringelmann tunajšiemu úradu, že Nemecká vláda sa rozhodla v najkratšej dobe previesť odsun všetkých Židov z Ríše i z Protektorátu na Východ. Nemecká vláda žiada okamžitú od-poveď hlavne s ohľadom na väčší počet Židov, slovenských štátnych občanov, ktorí sú usadení v Protekto-ráte, či slovenská vláda si praje, aby títo židia boli odsunutí s ostatnými Židmi z Ríše na Východ, alebo si želá aby títo Židia boli odsunutí na Slovensko. Nakoľko ríšska vláda zamýšľa previesť spomenutý odsun v najkrajšej dobe je žiadúce, aby slovenská vláda odpovedala čím najskôr.“ Holokaust na Slovensku 4. Dokumenty nemeckej provenience 1939 – 1945.Ed.EduardNižňanský.Bratislava:NadáciaM.Šimečku,2003,s.107-110.

10 TelegramnemeckéhovyslancaKillingerazBukureštidoBerlína13.11.1941:„Herr Antonescu, [...], erklärte mir, daß die rumänische Regierung es der Reichsregierung überlasse, die Juden rumänischer Staatsangehörkeit gemeinsam mit den deutschen Juden in die Ghettos nach dem Osten abschieben zu lassen. Die rumänische Regierung habe keine Interesse daran, daß die rumänischen Juden nach Rumä-nien zurückkehrten.“yadVashemArchiv,Jerusalem(ďalejyVA),fondR1„AuswärtigesAmt“,InlandIIg52/5(MicrofilmJM2215).TelegramodnemeckéhovyslancaKascheho(Agram-Zagreb)doBerlína20.11.1941.„Kroatische Regierung dankt fuer die Geste hinsichtlich der in Deutschland lebenden Juden kroatische Staatsangehoerigkeit. Sie waere aber fuer Abschiebung dieser Juden aus Deutschland nach dem Osten dankbar.“yVAJerusalem,fond(ďalejf.)R1„AuswärtigesAmt“,InlandIIg52/5(MicrofilmJM2215).

11 LudinovtelegramdoBerlína4.12.1941odeportáciáchŽidovslovenskejštátnejpríslušnostiznacistic-kéhoNemecka:„Slovenská vláda na otázku odpovedala, že v zásade súhlasí s odsunom Židov slovenskej štátnej príslušnosti do východných get, musí však klásť dôraz na to, aby neboli ohrozené oprávnené slovenské nároky na hnuteľný i nehnuteľný majetok týchto Židov v dôsledku ich odsunu na východ. Podľa



474

Prejdemterazkanalýzerokovanísjednotlivýmištátmi.

Slovensko Akosomužuviedol,slovenskástranasúhlasilataksoznačenímŽidov–slovenských

štátnychpríslušníkovnaúzemínacistickéhoNemecka,akoajsichdeportovanímsme-romna„východ“.

VovzťahukdeportáciámzúzemiasamotnéhoSlovenskasavliteratúreoholokaustedoterazpoukazovalo navýznamnávštevyvedúcichpredstaviteľovslovenskéhoštátu vHitlerovomhlavnomstanevoktóbri1941.12Akojejnásledoksainterpretovaladohodaz2.12.1941medziVojtechomTukomanemeckýmvyslancomvBratislaveHannsomElardomLudinom,vktorejslovenskástranasúhlasilasdeportáciamiŽidov–sloven-skýchštátnychpríslušníkovzTretejríšesmerom„navýchod“.13 Ak však analyzujeme situáciuvdruhejpoloviciroku1941vširšíchsúvislostiach,takýtozáverbysmemohlispochybniť.Akosmemohlividieť,nacistickéNemeckosaobrátilopostupnenajednot-livéštátysožiadosťouorealizáciuobidvochproblémov(označenieideportovanianavýchod)ajbeztoho,abypredstaviteliajednotlivýchštátovnavštíviliHitlera.Holokaustsastalsúčasťounacistickejzahraničnejpolitiky,apretosaNemeckoobrátilonajednot-livéštáty,abytentoproblémvyriešilo.

KeďžeslovenskástranasúhlasilasdeportáciamiŽidov–svojichštátnychpríslušní-kovzúzemiaTretejríše,logickýmkrokombolipotomdeportáciezosamotnéhoúzemiaSlovenska.Nakoniecnemeckástrananepredpokladala,žebytýmvzniklinejaképroblé-my.PozitívnapoznámkaoSlovenskuvjanuári1942nakonferenciivoWannseeehovoríza všetko.14

Napriekdoterajšiemurozsiahlemuvýskumuniesmedostatočneinformovaníone-mecko-slovenskýchrokovaniachodeportáciáchnazačiatkuroku1942.Dobovédoku-mentynámneumožňujújednoznačnerozhodnúťoiniciatívenemeckejaleboslovenskejstranyprideportáciách.

HistorikLadislavLipscher písal o slovenskej iniciatíve.15 Podľa neho po tom, čonemeckástranažiadalazvýšiťkontingentslovenskýchpracovnýchsílvRíši,slovenský

slovenskej mienky ide takmer výlučne o Židov, ktorí sa po udalostiach v októbri 1938 presídlili z auto-nómneho Slovenska do Protektorátu a ich majetok si protiprávne vzali so sebou. Slovenská vláda sa pýta, či bola svojho času podrobne zaregistrovaná hodnota majetku Židov slovenskej štátnej príslušnosti v Ríši, tak že by podklady pre ďalšie jednania o spätnom prevedení tohto majetku boli k dispozícii aj po odtransportovaní Židov. Ďalej sa pýta, či z nemeckej strany existuje ochota na základe týchto podkladov zabezpečiť spätný prevod židovského majetku, príp. zaistiť jeho použitie v národohospodárskom záujme a jednať o podrobnostiach realizácie. Už som vysvetlil, že oprávnené nároky na židovský majetok budú určite v rámci možností zaistené. Žiadam o pokyn, ako v jednotlivých položkách možno zodpovedať uve-denú slovenskú otázku.“ Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.111-112.

12 BližšiepozriHRADSKá,ref.6,s.38;HRADSKá,Katarína.JozefTisovHitlerovomhlavnomstaneanaUkrajineroku1941vosvetlenemeckýchdokumentov.InHistorický časopis,2003,roč.51,č.4, s.685-694;KAMENEC,Ivan.Po stopách tragédie.Bratislava:Archa,1991,s.155.

13 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.111-112.14 AktenzurdeutschenauswärtigenPolitik(ďalejADAP),SerieE,Bd.1,s.272(dokument150)„In der

Slowakei und Kroatien ist die Angelegenheit nicht mehr allzu schwer, da die wesentlichsten Kernfragen in dieser Hinsicht dort bereits einer Lösung zugeführt wurden.“Pozribližšienapr.ROSEMAN,ref.5.

15 LIPSCHER,Ladislav.Židia v slovenskom štáte 1939 – 1945.Bratislava:Print-servis,1992,s.114-115.

475

vládny splnomocnenec po dohode s IzidoromKosom16 ponúkol zástupcoviRíšskehoministerstvapráceSageroviakonáhradu20000Židov.TútoslovenskúponukupovojnepotvrdilvosvojejvýpovediberáterDieterWisliceny.17

Podľajehotvrdenia,keďsatodozvedelAdolfEichmann,zavolalsihodoBerlína,kdemupovedal,žeŽidiabudúnaHimmlerovrozkazdopravenýdotáborovpodsprávouRSHA (Reichssichererheitshauptamt – Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad).Wislicenymalsúčasneoznámiťslovenskejstrane,žeNemeckojeochotnéprevziaťponúkanýpočetŽidovakopracovnésily.18Povojnovévýpovedeslovenskýchinemeckýchpredstavite-ľovmusímebraťsrezervou.Jelogické,žeNemcisasnažilizodpovednosťzadeportácieprenechaťSlovákomanaopak.

MôžemetodokumentovaťajnazákladevýpovedenemeckéhovyslancaH.Ludina,ktorý si po vojne nepamätal, že bymuSager niečo také povedal.Vo svojej výpove-di uviedol: „Predpokladám, že k tejto ponuke došlo na základe slovenskej iniciatívy, lebo Sager sa židovskými záležitosťami nezaoberal a podľa môjho vedomia sa žiaden nemecký úrad u slovenských úradov o niečo takéto nezasadzoval. […] Pamätám sa, že v počiatkoch deportácie so strany oficiálnych slovenských miest nebol kladený proti deportácii odpor.“19

RozsiahlyvýskumvarchíveZahraničnéhoúraduvBerlíne,akoajvSpolkovomar-chívevBerlínenateraznepriniesoldokumenty,ktorébytentoproblémvyriešili.PodľadobovejsubordináciebySagermuselinformovaťBerlínoslovenskejponuke,keďžeonpodliehalRíšskemuministerstvupráce,ktorénemalonastarostiŽidov.TotoministerstvobymuselozaseoznámiťtentoproblémZahraničnémuúraduvBerlíne.Takýtodokumentsanezachoval.Dôležitéjeajto,ževdobovýchpoštovýchkniháchnaZahraničnomúra-de,ktorésazachovali,sanenachádzažiadnapoznámkaopríchodetakéholistu.20 Vo fon-deVyslanectvoBratislavavPolitickomarchíveZahraničnéhoúradu(PAAA)vBerlínesanenachádzažiadnetakétohlásenieodSagera,hociviackrátinformovalopracovných

Tútojehotézuprevzaliajviaceríiníhistorici(napr.G.Fatranová,y.Bauerai.).16 IzidorKosovpovojnovomprocesenaĽudovomsúdevBratislave(proces13/48)odmietolvzápisnici

z22.9.1947svojuzodpovednosťzatentokrok. „[...] nezodpovedá pravde, že by som sa bol koncom januára 1942 už či sám, alebo s inými dohodol s Wislicenym, že 20.000 občanov židovského pôvodu bude vyslaných do Nemecka na práce, lebo o tejto dohode som sa dozvedel len počas vyšetrovania [rozumejpovojne–E.N.]. Podobne nezodpovedá pravde, že by som bol spolupôsobil pri uzavieraní rámcovej doho-dy o prevzatí všetkých židov, ani iniciatívne som nevystupoval. Túto dohodu uzavrel Tuka sám v Berlíne a o tom, že sa bude za vyvezených platiť 500 RM som sa dozvedel ako sa pamätám, len na ministerskej rade. Koncom februára, alebo začiatkom marca mi Tuka povedal toto, ide o presídlenie na okolie Lub- lin – Minsk, kde budú sústredení všetci židia.“ŠtátnyarchívBratislava(ďalejŠAB),f.ĽudovýsúdBra-tislava,Tnľud43/46-58.

17 JehovýpoveďpotvrdilipodruhejsvetovejvojnebývalípredstaviteliaÚstredneŽidovTiborKováčaAn-drejSteiner.Dokumentyorokovaníodeportáciáchspredstaviteľmislovenskejvlády,ktoréWislicenysľúbilSteinerovi,muvšaknikdynedal.ZvýpovedíjeťažkourčiťčiimtietoinformáciepovedalWisli-cenyužvroku1942,aleboažvroku1943predsvojímodchodomzoSlovenska.ZostranyWislicenyho,ktorýodjesene1942vedel,žedeportovaníŽidiazoSlovenskaužväčšinounežijú,tomohlobyťajúčelo-védobovévystupovanievovzťahukpredstaviteľomÚŽ.ŠAB,f.ĽudovýsúdBratislava,procesI.Koso,Tnľud43/46-7,43/36-11.

18 SNA,f.Národnýsúd,Dr.AntonVašek,17/46-72.19 ŠAB,f.ĽudovýsúdBratislava,T.J.Gašpar14/48,kartón13.20 PozriPolitischesArchivdesAustärtigenAmtes(ďalejPAAA),JournalbücherInlandA-B.Juden.



476

siláchvroku1942.PodobnevofondeRíšskehoministerstvaprácevSpolkovomarchívevBerlínesanezachovalazložkaSageraorokovaniachopracovnýchsilách.

Akbysmesledovalinemeckédokumenty–štátnypodsekretárZahraničnéhoúradumartin Luther21vauguste1942napísal,žepotransportochŽidov(slovenskejainejštát-nejpríslušnosti)zRíšesaukázalo,žejemálopracovnýchsílapretosanemeckástranaobrátilanaslovenskúvláduspožiadavkou20000židovskýchpracovnýchsíl.22 Ako sme informovaníztelegramu,ktorývyslanecH.Ludinposlal20.2.1942doBerlína:„Slo-venská strana sa návrhu s nadšením chopila. Možno začať s prípravnými prácami.“23 NáslednenemeckástranaprejavilaochotuprevziaťvšetkýchŽidov.24Nemeckúdiplo-matickúnótuzodpovedajúcehoobsahuvšakdoteraznenašielžiadenhistorik.TátonótamuselaprísťnaSlovenskokoncomfebruára1942.

ProtirečivosťdobovýchprameňovmôžemeeštedoplniťovystúpenieAlexandreMa-chanazasadnutíŠtátnejrady26.3.1942,kdepovedal:„[…] vyšlo to od nás, teda nie Nemcov, […]. My sme získavali pomoc Nemcov i v tejto otázke židovskej. Pomocou Nem-cov chceme sa zbaviť Židov. Najväčší krok sme urobili vtedy, keď sme boli v Hlavnom stane u Führera. Mali sme možnosť hovoriť s Himmlerom a v prítomnosti p. ministra za-hraničia sa povedalo na otázku koľko je tých Židov u vás, že 90 000 povedali nám, že oni ich budú potrebovať.[…] Tak sa nadhodila tá myšlienka. Nedalo sa jej zaspať. […] lebo nám idú Nemci vo všetkom po ruke. […] My túto akciu nezastavíme za žiadnu cenu.“25

AjMachvšakvtomtovystúpeníhovorípriveľmivšeobecne,nato,abysmemohlijednoznačnepovedať,žeiniciatívabolanaslovenskejstrane,resp.žeslovenskástrana

21 MartinFranzJuliusLuther(1895–1945),1941–1943–štátnypodsekretárA.A.,takistovedúciOd-deleniaD(Deutschland)naAAzodpovednýzaspoluprácusH.HimmleromaRSHA,akoajzaRezortD III („Judenfrage, Rassenpolitik, Information der Auslandsvertretungen über wichtige innenpolitische Vorgänge“).VspoluprácisA.Eichmannomsastalspoluorganizátoromholokaustu.Zúčastnilsaajkon-ferencievoWannseevjanuári1942,ktorásazaoberalatechnickoustránkoudeportáciínielenznacistic-kéhoNemecka,aleiznacistamiokupovanejEurópy.

22 M.LutherH.Ludinovi16.2.1942:„V náväznosti na opatrenia konečného riešenia európskej židov-skej otázky je nemecká vláda pripravená prevziať 20 000 mladých silných slovenských Židov a presunúť ich na východ, kde pretrváva potreba pracovného nasadenia. Prosím upovedomiť o tom tamojšiu vládu. Akonáhle bude predložený zásadný súhlas slovenskej vlády, poradca pre židovskú otázku ústne objasní podrobnosti.“ Holokaust na Slovensku 4, ref. 9, s. 113.

23 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.113-114.24 „Die Zahl der auf diese Weise [rozumejcudzíštátnypríslušnícizRíše–E.N.] nach dem Osten abge-

schobenen Juden reichte nicht aus, den Bedarf an Arbeitskräften dort zu decken. Das Reichssticherheits-hauptamt trat daher auf Weisung des Reichsführer-SS an das Auswärtige Amt heran, die slowakische Regierung zu bitten, 20 000 junge kräftige slowakische Juden aus der Slowakei zur Abschiebung nach dem Osten zur Verfügung zu stellen. Die Deutsche Gesandtschaft Presßburg wurde zu D III 874 mit ent-sprechender Weisung versehen. Die Weisung haben abgezeichnet: Der Herr Staatssekretär, U. St. S. pol. Und Pol. IV. Die Gesandtschaft Preßburg berichtete zu D III 1002, die Slowakische Regierung habe den Vorschlag mit Eifer aufgegriffen; die Vorarbeiten könnten eingeleitet werden. Auf diese freudige Zu- stimmung der Slowakischen Regierung hin schlug der Reichsführer-SS vor, auch den Rest der slowak-ische Juden nach dem Osten abzuschieben und die Slowakei so judenfrei zu machen. Die Gesandtschaft wurde zu D III 1559 Ang. II mit entsprechender Weisung versehen, den Entwurf der Weisung hat der Herr Staatssekretär abgezeichnet, nach Abgang wurde er des Büro RAM und U. St. S. Pol zur Kenntnis gebracht.“ Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.207-212.

25 Holokaust na Slovensku 2. Prezident, vláda, Snem SR a Štátne rada o židovskej otázke 1939 – 1945. Dokumenty.Eds.EduardNižňanský,IvanKamenec.Bratislava:NMŠaŽNO,2003,s.153-178.

477

ponúklaŽidovnajprvakopracovnésilyapotomajvšetkýchostatných.Nadruhejstranejejednoznačné,ženemeckástrananemuselaslovenskýchpolitikovtlačiťdodeportácií.VyslanecLudintouviedolužvapríli1942.26

čosatýkanáslednéhodeportovaniažidovskýchrodín,D.Wislicenyvosvojejpovoj-novejvýpovedi25.9.1947povedal:

„Milý priateľu, keby ste poznali dejiny nášho národa, vedeli by ste, že židovská otáz-ka u nás nie je len židovských problémom, ale aj problémom národným. Pomenoval mi mená mnohých slovenských spisovateľov a hovoril, že židovstvo u nás je nositeľom cudzej štátnej ideológie a síce maďarskej. Z toho dôvodu si želá eliminovanie židov zo Slovenska, ako šéf vlády ma žiadal, aby som sa dopýtal v Berlíne, či by všetci židia ne-mohli byť odtransportovaní do Nemecka. Povedal som Tukovi, že v tomto smysle urobím dotaz u môjho šéfa Eichmanna v Berlíne. Predniesol som to v Berlíne ústne a potom aj písomne. Eichmann to najprv odmietol, lebo že nemá možnosti umiestniť týchto ľudí v Poľsku.

Asi 14 dní od tejto ponuky Tukovej som bol zavolaný Eichmannom do Berlína a tam mi povedal, že Himmler súhlasí s dodaním všetkých židov zo Slovenska do Nemecka, ale pod dvomi podmienkami. Za prvé, Slovenský štát musí oduznať štátne občianstvo židov a za druhé, že Slovenský štát zaplatí za každého žida určitý presídľovací poplatok. S týmto rozhodnutím sa ihneď vrátil na Slovensko k Tukovi, k tejto rozprave zavolal Tuka potom i Dr. Kosu. Tuka prejavil súhlas s podmienkami, žiadal však, aby mu tieto veci boly sdelené v oficiálnej nóte, aby mal podklad na ministerskú radu.27 […] Eichmann potom aj cestou ministerstva zahraničia uvedené podmienky oficiálne v diplomatickej nóte sdelil.28 Ministerská rada potom aj vec odhlasovala.“29

26 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.127-128.27 KtomutoproblémuvypovedalvprocesesI.KosomajsvedokA.Steiner,ktorýboljednýmzpredsta-

viteľov tzv.NebenregierungvÚstredniŽidov. „[...] Wisliceny z rozkazu nemeckých úradov žiadal od Macha a Kosu robotníkov pre Nemecko a to asi 15.000 mladých mužov a žien. Mach a Koso povedali Wislicenymu: Áno dáme Vám, ale budú to židia. Wisliceny potom dostal súhlas od Nemecka, že to môžu byť aj židia. Potom došlo k tomu, že bolo deportovaných 15 000 mladých mužov a žien židovského pôvo-du a Wisliceny mi o tom ukázal záznam, ktorý si urobil o tom jednaní s Machom a Kosom. Podľa tohto záznamu Tuka dal k tomuto tiež súhlas. Wisliceny mi na konci chcel aj urobiť opisy takýchto svojich záznamov s jednaním so slovenskou vládou, ale potom odišiel do Maďarska prevádzať tamojšiu židovskú deportáciu, takže k tomu nedošlo, aby som si od neho zaopatril tieto opisy. [...] Tuka, Mach a Koso prišli s tým návrhom, aby sa netrhaly židovské rodiny, ale aby sa deportovaly celé rodiny do Nemecka. Tuka to odôvodňoval náboženskými ohľadmi, lebo vraj to nie je ani kresťanské, aby sa trhaly rodiny. Wisliceny sa ironicky smial, keď mi toto hovoril. Poznamenal, že sa teší, keď ten nábožný Tuka, ktorý denne chodí do kostola do takéhoto obalu kresťanského dal tento svoj návrh.“ŠAB,f.ĽudovýsúdBratislava,proces I.Koso,43/46-7,výpoveďA.Steinera1.4.1946.

28 Spomínanúnemeckúnótudoteraznenašielžiadenhistorik.Zmienkaonejsanachádzaajvspráveštát-nehopodsekretáranacistickéhoMZVM.Lutheraz21.8.1942.„Na nadšený súhlas slovenskej vlády [rozumejreakciaslovenskejstranynaponukuprevziaťžidovského„pracovnésily“z20.2.1942–E.N.]ríšsky vodca SS navrhol, odsunúť na východ aj zvyšok slovenských Židov a dosiahnuť tak na Slovensku stav bez Židov. Vyslanectvo dostalo na D III 1559 Ang. II príslušné pokyny; návrh pokynov podpísal pán štátny tajomník, po odoslaní boli postúpené na vedomie kancelárii ríšskeho ministra zahraničia a St. S. Pol.“ Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.211.

29 ŠAB,f.ĽudovýsúdBratislava,procesI.Koso,Tnľud43/46-58.VýpoveďD.Wislicenyho25.9.1947.



478

Spomínané tvrdeniaWislicenyhobypotvrdzovalo aj zasadnutie vlády3. 3. 1942,kdeV.TukaaA.Machinformovalivláduodeportáciách.30 Informácie máme aj z Tu-kovhovystúpenia6.3.1942nazasadnutíŠtátnej rady,kdeužhovorilajoplatenízadeportovaných:„[…] Otázka Židov má byť vyriešená postupne vysťahovaním a to do oblasti Ukrajiny. Už nám aj označili, kde majú byť umiestnení. Židia tým, že opustia územie nášho štátu prestanú byť štátnymi občanmi Slovenskej republiky. So sebou môžu vziať na 14 dní jedenia. Slovenská republika je povinná s každým Židom odovzdať 500 RM. Vysťahovacia akcia Židov začne mesiacom marcom a končí asi v mesiaci auguste 1942. Bola však z našej strany vyhradená podmienka, aby Židia, ktorí sú prekrstení boli v novom domove umiestnení vo zvláštnych osadách od ostatných Židov separovane, kde budú mať svojich duchovných a svoje kostoly.“31

Hneďnazačiatkudeportácií10.4.1942sauskutočnilovBratislavestretnutie,me-dziV.TukomazástupcomnacistickéhoNemecka.32 Logika tohto stretnutia vychádzala ztoho,žepodeportáciách„mladýchŽidovnapráce“,ktorésapráveskončili,malipo-kračovaťdeportácieajostatnýchžidovskýchspoluobčanov.

V dokumente sa strohým úradným jazykom konštatuje, že:„Pán predseda vlády Dr. Vojtech Tuka jednal dnes s poverencom Heinricha Himmlera, ríšskeho vedúceho SS a šéfa nemeckej polície, ako poverenca ríšskeho maršála Göringa, ktorý má od ríšskeho kancelára a Führera Adolfa Hitlera priamy rozkaz vyriešiť otázku európskych Židov. Pri rokovaní bolo konštatované, že vysťahovanie slovenských Židov je len jedna čiastka programu. Teraz sa prevádza vysťahovanie pol milióna Židov z Európy na východ. Slo-vensko je prvý štát, ktorého Židov Nemecká ríša bola ochotná prevziať. Súčasne sa pre-vádza aj vysťahovanie Židov z Francúzska (obsadeného územia), z Holandska, Belgicka, Protektorátu a z ríšskeho územia. Židia zo Slovenska budú umiestnení na niekoľkých miestach na okolí Lublina (distrikt Lublin), kde natrvalo ostanú. Rodiny ostanú pohro-made. Medzinárodno-právne a štátoprávne postavenie Židov bude také, že budú chrá-nencami (Schutzbefohlene) nemeckej ríše. Pokrstení Židia budú separátne odtransporto-vaní a usídlení na zvláštnom území. (Pokrstenými Židmi rozumejú sa Židia kvalifikovaní ako pokrstení Židovským kódexom a pokrstení pred 10. septembrom 1941.33 Najnovšie pokrstení Židia nespadajú pod tento pojem, lebo sa pokrstili z konjunkturálnych príčin.) Nemecká vláda sa postará o Židov tak humánne, ako je len možné (v auguste 1941 minis-terský radca Izidor Koso videl,34 ako vyzerá židovské mesto, ktoré má svoju samosprávu, radu starešinov a políciu).“35

30 SNABratislava,f.Národnýsúd,GejzaFritzTnľud74/45.-27-30.čiastočnývýpiszápisniceoII/84za-sadnutiaministerskejradydňa3.marca1942.„ Predseda vlády oznámil, že ríšski vládni činitelia preja-vili ochotu prevziať všetkých Židov, pričom určujú podmienku stratu štátneho občianstva. Minister vnútra [AlexanderMach–E.N.] podal podrobný referát o prevedení deportovania Židov, čo vláda vzala na vedomie.“Vzápisnicisanehovoríoplatení500RMzakaždéhodeportovanéhoŽida.Pozriaj Holokaust na Slovensku 2,ref.25,s.142.

31 Holokaust na Slovensku 2,ref.25,s.146-148.32 Doteraz nevieme určiť, kto vtedy prišiel na Slovensko. V literatúre sa traduje, že to bol Reinhard

Heydrich. 33 Rozumejpredprijatímnariadenia198/1941Sl.z.–tzv.Židovskéhokódexu.34 Návštevavjúli1941vHornomSliezsku.Pozrinapr.Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.87-90.35 yVAJerusalem,f.M5/49.

479

VmájiprišielnarokovanieodeportáciáchdokoncaA.Eichmann,36ktorývšakzdô-voduatentátunaReinhardaHeydrichavPrahepredčasneukončilrokovaniaipobytnaSlovensku.37

Z júna1942 jeznáma jediná relevantná intervencianacistickéhoNemeckanapo-kračovaniedeportácií.Došloknejvdôsledkutoho,že24.6.1942neodišielplánovanýtransportdoLublina.NasledujúcideňsauskutočnilostretnutienacistickýchberáterovavyslancaH.LudinasTukom.Vrámci tohtostretnutiaporadcaprežidovskúotázkuWislicenypodrobnereferovalodeportáciách.Tvrdil,že:„Židovská akcia sa nachádza v záverečnom štádiu. 52 000 Židov bolo vyvezených,38 35 000 zostáva.39 Posledne meno-vaní vlastnia ochranné listy, ktoré teraz treba podrobiť revízii. Toto sa má udiať spôso-bom, že ich zamestnávateľ bude predvolaný a poučený o nenahraditeľnosti Židov. Určitá časť zostane aj naďalej nenahraditeľná, asi 4 000 je chránených zákonom z 15. mája.40 Pri posledne menovaných ide o najnebezpečnejšiu časť. Oddelenie 14. ministerstva vnút-ra pracovalo veľmi dobre (odhliadnuc od jeho vedúceho),41 práve tak ministerstvo do-pravy.“

NatotovystúpeniereagovalTukastým,že:„Na včerajšej rade ministrov bolo do-hodnuté, že každý minister má o udelených ochranných listoch upovedomiť ministra vnútra, ktorý vykoná revíziu.42 V ostatnom, ani on, ani minister Mach nepoľaví, kým táto dôležitá pracovná povinnosť nebude splnená.“

WislicenysanatozasadzovalzazotrvanieAugustínaMorávkaakopredseduÚstred-néhohospodárskehoúradu,ktorýje„čistýanekompromisný“.43 Antona Vaška charak-terizoval,naotázkuTuku,akokompromisníka,ktorýpaktujenavšetkystrany,takžejeterazvšadezaviazanýapretorevíziuochranných listovnemôžeuskutočniť.Vyslanec

36 AdolfEichmann(1906–1962),SSObersturmbannführer.Odroku1934vSD,odroku1935voddeleníII112(Juden),vauguste1938načeleZentralstellefürjüdischeAnswanderunginWien,ktoránásilnevysídľovalaŽidovz„Ost-marky“ (nacistickýnázovpreRakúsko),následnevedúcioddelenia IVB4vRSHA,ktorémalonastarostideportácieŽidovdokoncentračnýchtáborov.Hlavnýorganizátordepor-táciíŽidovdotáborovsmrti.

37 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.144-145.38 Totočíslobolonadsadené.Vjúli1942odišlizoSlovenskaešteštyritransporty,vseptembridvaa20.ok-

tóbra1942posledný.Toznamenácelkovoasi58000deportovanýchŽidov.Podľa toho,včase tohtoWislicenyhotvrdeniatobolopribližne50000deportovanýchŽidov.

39 NaSlovenskuvtomčaseužnebolotoľkoŽidov.Minimálne5000–6000utieklodoMaďarskaapribliž-ne2000saukrylonaSlovensku,abyzískalotzv.árijsképapiere.

40 Je toústavnýzákon68/1942Sl.z.,ktorýna jednejstraneumožňovaldeportovaťŽidovzoSlovenskaazbaviťichpritomštátnehoobčianstva,nadruhejstraneurčovalpodmienkynaudelenievýnimky.

41 VedúcimXIV.oddeleniaministerstvavnútrabolAntonVašek.42 Podľazápisnicezozasadnutiavlády24.6.1942:„Vláda schválila osnovu vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Pri prejednávaní tejto osnovy vláda rokovala o rodinných príslušníkoch hospodársky dôležitých Židov a rozhodla, že vo výni-močných a zvláštneho zreteľa hodných prípadoch možno odhliadnuť od vysťahovania rodičov takýchto Židov.“ Holokaust na Slovensku 2,ref.25,s.220-221.

43 InéhodnoteniaA.MorávkaposielalD.WislicenydoNemecka.Holokaust na Slovensku 4, ref. 9, s. 71-79, 93-102.



480

Ludin radil „100 %-né riešenie židovskej otázky“.44–toznamenádeportácievšetkýchŽidovzoSlovenska.

Ludin26.6.1942referovaldoBerlína:„Evakuácia Židov zo Slovenska sa v tejto chvíli dostala na mŕtvy bod. V dôsledku cirkevných vplyvov a podplatením jednotlivých úradníkov dostalo asi 35 000 Židov zvláštnu legitimáciu, na základe ktorej nemusia byť evakuovaní. Vysťahovanie Židov je v širokých vrstvách obyčajných slovenských ľudí veľ-mi nepopulárne. Tento postoj je ešte posilnený v posledných dňoch silnou anglickou pro-tipropagandou. Predseda vlády Tuka si však predsa len želá pokračovať vo vysídľovaní Židov a prosí o podporu ostrým diplomatickým tlakom zo strany Ríše. Prosím o pokyn, či majú byť v tomto smere podniknuté kroky.“45

Doproblémusavložilznemeckejstranydokoncadruhýmužzahraničnejslužbyna-cistickéhoNemecka–ErnstvonWeizsäcker,46ktorýnapísalLudinovitelegram,vktoromuviedol: „[...] diplomatickú podporu žiadanú predsedom vlády Tukom môžete poskytnúť tým spôsobom, že sa voči prezidentovi Tisovi príležitostne zmienite o tom, že zastave-nie vysídľovania Židov, a zvlášť vyňatie z odsunu tých v drôtovej správe spomínaných 35 000, by v Nemecku spôsobilo o to väčšie prekvapenie, že doterajšie spolupôsobenie Slovenska na židovskej otázke tu bolo veľmi cenené.“47

Akmôžemezhrnúťtento„nátlak“,slovenskástrananeobdržalažiadneverbálnenóty,vktorýchbynemecká stranaoficiálne žiadala „bezodkladnéa100%-né“deportova-nieŽidovzoSlovenska.Nemeckástrananepoužilažiadnevyhrážky.Slovenskípoliticinemohlimaťpretoobavyzostratypolitickejmocivdôsledkunedostatočne rýchlychdeportácií.Nakoniecpo tomto„zastavení“deportáciízoSlovenskaodišloeštesedemdeportačnýchvlakov.„Zastavenie“deportáciíbolo spôsobenéaj tým,žemnohíŽidiazískalivýnimky, resp.pracovnépovolenia.Boli teda„hospodárskydôležití“. Ich„so-ciálnapotrebnosť“rozhodlaotom,žeostalinaSlovensku.Totosatýkalonapr.lekárov,zverolekárovčiinžinierov,aleaj„pomocníkov“,bezktorýcharizovanéfirmynemohliďalejpracovať.

Osobitnouotázkou slovensko-nemeckých rokovaníodeportáciáchbolo rokovanieoplatenízadeportovanýchŽidov.Aktivitavtomtoohľadevyšlaznemeckejstrany.48 Nemeckézdôvodnenieplatiebprenevyhnutnosťpreškolenia,ubytovaniaapodobnejeukážkoudobovéhocynizmu.

Nemeckástrananiekoľkokrátintervenovaloohľadomplatenia.49Zadôležitúpokla-dámslovenskúverbálnunótuzjúna1942,vktorejslovenskávládajasnedeklarovalasvojuvôľuzaplatiťzadeportovaných.50

44 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.152-154.45 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.150-151.46 ErnstFreiherrvonWeiszäcker(1882–1951),diplomat.ŠtátnysekretárnacistickéhoMZV(Auswärtiges

Amt)vrokoch1938–1943.DruhýmužpoJoachimoviv.Ribbentropovivtomtoúrade.47 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.151-152.48 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.115-116,135-139.49 BližšiepozriNIŽŇANSKý,Eduard–KAMENEC,Ivan.PoplatkyzadeportovanýchslovenskýchŽidov.

In Historický časopis,2003,roč.51,č.2,s.311-342.50 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.150.

481

Napiatomspoločnomrokovaníslovenskéhoanemeckéhovládnehovýboruvsep-tembri1942bolprijatýprotokol,vktoromvbode31sahovoríajoplatenízadeporto-vanýchŽidov,resp.omajetkovýchproblémoch.„Výmenou nót medzi nemeckým a Slo-venským ministerstvom zahraničia (verbálne nóty nemeckého vyslanectva z 29. apríla 1942 [...] a z 1. mája 1942 [...] – ako aj Slovenského ministerstva zahraničia z 23. júna 1942 [...] bolo dohodnuté, že Slovenská vláda vyplatí za každého žida slovenskej štátnej príslušnosti, ktorý bol, alebo ešte len bude prevzatý na územie Ríše, čiastku 500.- RM. Nemecká vláda sa v menovaných nótach vzdáva ďalších nárokov na majetok Ríšou pre-vzatých židov, ktorý po ich odchode zostal na slovenskom území.“51Napriekuvedenémusúhlasusaslovenskástranasnažilavnasledujúcichrokochozníženiesumyurčenejzadeportovaných,čosajejvšaknepodarilo.52

OkremSlovenskazadeportácieŽidovvEurópemalizaplatiťešteChorváti.Sumu30,-ríšskychmariek.53

Deportácievroku1942pokladámsavyvrcholeniepolitikyantisemizmunaSloven-sku.Nemeckástrananemuselanaslovenskýchpolitikovtlačiť,abysúhlasilisdeportá-ciami.

Arizáciealikvidáciežidovskýchpodnikov,najmävrokoch1940–1941,akoajzákazvykonávaťrozličnépovolaniavrokoch1939–1941spôsobilirozsiahlesociálnezmenyvžidovskejkomunite.TietozmenysastalinaSlovenskuakobynutným„predpokladom“predeportácie.VytvoreniemasypauperizovanýchŽidovmalozanásledok,že sa štátzrazumuselonichstarať,resp.vytvoriťprenichpracovnépríležitosti.Navytvorenieget,54čiveľkýchpracovnýchtáborov55všakchýbalifinančnéprostriedky,keďžearizáciealikvidácieznamenalivpodstateštátomgarantovanérozkradnutiežidovskéhomajetkuaštátbymuseldávaťfinančnéprostriedkynauživeniemasyožobračenéhožidovskéhoobyvateľstva.56Židiasastalipreslovenskýštát„sociálnoupríťažou.“Odjesene1941bolažidovskáotázkanaSlovenskujednoduchoproblémomsociálnym.57Zodpovednosť

51 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.217-219.52 VzápisnicitrinástejschôdzkyrevidujúcehovýboruSlovenskejnárodnejbankyvBratislave,zo14.febru-

ára1945možnočítať:„Za každého deportovaného žida musel štát zaplatiť 500 RM. To nemalo žiadneho podkladu, len ten optický.”ArchívNárodnejbankySlovenska,f.Slovenskánárodnábanka,revidujúcivýbor–zápisnice1939–1945.PozriajHolokaust na Slovensku 2,ref.25,dokumentyč.95,121.

53 ADAP,SerieE,BandIV,s.83.VsprávevyslancanacistickéhoNemeckavChorvátskuKaschehomô-žemečítať:„Finanzminister Košak hat sich am 9. 10. 42 bereit erklärt, dem Deutschen Reich für jeden ausgesiedelten Juden RM 30,- zur Verfügung zu stellen.“

54 VojtechTukanavrholužvroku1940vytvoreniežidovskéhogetapre10000obyvateľov,ktoréhovýstav-bumalizaplatiťŽidia.PozriHolokaust na Slovensku 2,ref.25,s.82.

55 Židovsképracovnétáboryvzniklivroku1941,resp.vroku1942vNovákoch,SerediavoVyhniach.Okremtohoexistovaliviaceréžidovsképracovnéstrediská.BližšiepozriHolokaust na Slovensku 5. Ži-dovské pracovné tábory a strediská na Slovensku 1938 – 1944. Dokumenty.Eds.EduardNižňanský,IgorBaka,IvanKamenec.Bratislava:NMŠ;ZNO;VHÚ,2004.

56 VdôvodovejsprávevládnehonávrhuzákonaoFondeprezriaďovanieaudržovaniepodnikovpracovnejpovinnostiŽidov,ktoréhotvorcomboloministerstvovnútra1.4.1942bolivyčíslenéajnákladynaudržo-vaniepauperizovaných16000židovskýchdomácností–totočísloboloodhadnuténa160miliónovkorúnročne(10.000,-najednudomácnosť).BližšiepozriHolokaust na Slovensku 2,ref.25,s.180-181.

57 Napotvrdenietohtohistorickéhokonštruktuuvediemúdajezdôvodovejsprávyspomenutéhovládnehonávrhu zákona o Fonde pre zriaďovanie a udržovanie podnikov pracovnej povinnosti Židov, ktorého



482

zatentostavneniesliŽidia,58aleexekutívnealegislatívneorgányvojnovejSlovenskejrepubliky,vrátaneprezidenta.

Najeseň1941savýsledkyautochtónnejpolitikyantisemitizmuHlinkovejslovenskejľudovejstrany(HSĽS)prekrížilisnacistickýmholokaustomavýsledkombolideportá-cie.Slovenskástranasnimisúhlasilaaaktívnesananichpodieľala.

Nakoniec aj nemecká stranahodnotila postoj slovenskýchorgánovkdeportáciámveľmipozitívne.NemeckývyslanecLudinužvapríli1942napísaldoBerlína:„Slov. vláda súhlasila s odtransportovaním všetkých Židov zo Slovenska bez akéhokoľvek ne-meckého tlaku. Aj prezident osobne súhlasil s odtransportovaním, napriek zákroku slov. episkopátu. Odtransportovanie sa vzťahuje na všetkých Židov, ktorí sa podľa slovenské-ho Židovského kódexu pokladajú za Židov. Židia stojaci mimo Židovského kódexu, teda Židia podľa rasy, ktorí boli pokrstení pred rokom 1938, a ktorých je asi 2 000, sa majú podľa oznámenia prezidenta republiky sústrediť v táboroch na území štátu. Odtranspor-tovanie Židov prebieha plynulo, bez komplikácií. [...]“59Podobnepopísalúlohusloven-skýchorgánovajGünther60zoddeleniaA.EichmannavRSHA,keďnapísalmáji1942nanacistickéministerstvozahraničnýchvecí(MZV):„Zabezpečenie mobility [rozumej deportačnýchvlakov61–E.N.] zo strany slovenskej vlády značne uľahčí technické zabez-pečenie evakuácie, keďže Ríšske železnice by teraz z dôvodu veľkej vyťaženosti len veľmi ťažko mohli dať k dispozícii zvláštne vlaky.“62

Nemecký tlak na pokračovanie deportácií poznáme len z júna 1942. Nakonieczosprávyzaugusta1942vypracovanejštátnympodsekretáromA.A.M.Lutheromvie-me,ževpokynochdoBratislavy,ktorésatýkalideportáciebolojasnepovedané:„[…]

tvorcomboloministerstvovnútra1.4.1942.Podľatejtosprávyz88951(podľavládnehonariadeniačíslo198/41boloŽidov89053)Židov,ktorítvorilipribližne22000domácnostíbolopôvodnezárobkovočin-ných32527osôb(36,3%).Ďalších4000Židovžilozvýťažkusvojhomajetkubezvykonávaniaakejkoľ-vekzárobkovejčinnosti.(tedaspolu41%).Arizácioualikvidácioufiriemapodnikov,akoajzamietnutímpracovnýchpovoleníainýmiprotižidovskýmiopatreniamibolovyradených22267osôba2500osôb(zo4000)stratilomožnosťžiťzvýťažkusvojhomajetku(24767–toznamená71,7%).Podľadôvodo-vejsprávybolopribližne2/3znichhlavamirodín,poťažnedomácností.Správauzatvára,ževpodstate 16000domácností(teda72%zpôvodnéhopočtu22000)ostalobezmožnostizískaniaobživy.Pripre-počtetoznamenápribližne64000Židov.Aktotočísloporovnávamespočtomdeportovaných–približne58000apripočítamektomupribližne4500Židov,ktoríbolivžidovskýchpracovnýchtáborochažidov-skýchpracovnýchstrediskách–prípadneslúžilivVI.pracovnompráporevarmáde,sociálnyproblémsoŽidmi,resp.ichživenímpodeportáciáchsavládepodarilovyriešiť.BližšiepozriHolokaust na Slovensku 2,ref.25,s.180-181.

58 ÚstredňaŽidov(štátomvytvorenáorganizáciapreŽidovvseptembri1940,ktorejmuselibyťčlenmi)sasnažilapomôcť,napr.prostredníctvomrekvalifikácií(lenvroku1941cca10000väčšinoumladýchŽi-dovprešlotakýmitokurzami),prípadneprostredníctvomľudovýchkuchýňzabezpečiťstravuprepaupe-rizovanýchŽidov.Pozrinapr.Holokaust na Slovensku 5,ref.56,s.102-108,116-117.Pozrinapr.správyÚŽzroku1941Ústrednémuhospodárskemuúradu.SNABratislava,f.ÚHÚ,kartón145.

59 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.127-128.60 RolfGünther(1913–1945?),odroku1941zástupcaA.EichmannavoddeleníIVB4vRSHA,ktorésa

zaoberalodeportáciamiŽidovdokoncentračnýchtáborov.61 Slovenskástranapripravila šesť súpravnadeportovanieŽidov.Bližšieo technickejprípravedeportá-

ciíaslovensko-nemeckýchrokovaniachoželezničnejprepravepozriHolokaust na Slovensku 4, ref. 9, s.116,128.

62 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.143-4.

483

v žiadnom prípade nesmie dôjsť k vnútropolitickým ťažkostiam“.63 V nemecko-sloven-skýchrokovaniachvýrazný tlaknarealizáciu, resp.pokračovaniedeportáciív rokoch1941–1942nenachádzam.Bezpomocislovenskýchsprávnychapolicajnýchorgánovbysanepodarilonemeckejstranerealizovaťdeportácievroku1942.

Roku1943nachádzameniekoľkokrátnemecképokusynaznovuobnoveniedeportá-ciízoSlovenska(ktorýmslovenskástrananevyhovela)bezakýchkoľveknacistickýchrepresívnychdôsledkovnavnútropolitickúscénu.64

RumunskoPredovšetkým treba povedať, že Rumunsko realizovalo svoju autochtónnu politi-

kuantisemitizmu,čiužzhľadiskalegislatívy,aleajvlastnýchrumunskýchdeportáciíavraždeniaŽidov.65

VovzťahuksamotnýmdeportáciámŽidovzúzemiaRumunskajenutnépripomenúť,žeRumunsko„rozlišovalo“medziŽidmizhistorickýchčastíRumunska–Moldavska aValašska,zktorýchmnohímali rumunskéobčianstvoamedziŽidmizo„získanýchúzemí“.RumunskávládasamostatnedeportovalaavraždilaŽidovvBukovine,Besará-biiaTransistriinajmävrokoch1941a1942.66K„rumunským“Židomvládapristupo-vala inak.

Dokoncavčase,keďpriebiehalideportácieŽidovzcelejEurópydoGenerálnehogouvernamentu,rumunskástranapokračovalavdivokomvyháňaníŽidovzo„svojho“územia.

PodľaEichmannovhohláseniazo14.4.1942rumunskástranavyhnala10000ŽidovcezriekuBugnaUkrajinu,ktorúovládalonacistickéNemecko.Eichmannprejavilsta-koutonekontrolovanouaneplánovanouakciounespokojnosť.Dňa12.5.1942vspráveFranzaRademachera67zA.A.priamoEichmannovisadokoncahovoríovyhnaníďalších60000ŽidovcezBug.68Posledné rumunskédeportáciezBukovinydoTransistriesauskutočnilivseptembri1942.69

Zhľadiskanamisledovanýchrumunsko-nemeckýchrokovanítrebapripomenúť,žeRumunskoroku1941najprvsúhlasilosoznačenímideportáciamiŽidov,rumunských

63 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.207-212.64 BližšiepozriKAMENEC,Ivan.NeúspešnépokusyoobnoveniedeportáciíslovenskýchŽidov.InMILO-

TOVá, Jaroslava – LORENCOVá,Anna(Eds.).Terezínske studie a dokumenty.Praha:Academia,2002,s.299-315.

65 BližšiepozriBENZ,Wolfgang.RumänienundderHolocaust.InBENZ,Wolfgang–MIHOK,Brigitte.Holocaust an der Peripherie. Judenpolitik und Judenmord in Rumänien und Transistrien 1940 – 1944. Berlin:Metropol,2009,s.11-30;HEINEN,Armin.Rumänien, der Holocasut und die Logik der Gewalt. München :R.OldenbourgVerlag,2007;HAUSLEITNER,Mariana.Großverbrechen imrumänischenTransistrien1941–1944.InRumänien und der Holocaust. Hrsg. Von mariana Hausleitner u. a. Berlin : Metropol,2001,s.15-24.

66 VraždenieŽidovvRumunskuvoblastiachBukovina,Besarábia,Transistriajeodhadovanéna280000–360000Židov.BližšiepozriBENZ,ref.66.

67 FranzRademacher(1906–1973),nacistickýdiplomat,vrokoch1940–1943vedúci tzv.židovskéhooddelenianaA.A.,zodpovednýsaspolurealizáciuholokaustu.

68 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim.R.100.883Rumänien1941–1944.69 BližšiepozriBENZ,ref.66,s.21.



484

štátnychpríslušníkovžijúcichvTretejríši.70Vpriebehuroku1942rumunskézastupiteľskéinštitúciezmenilinázor.Rumunskékonzulátypodaliviaceroprostestov.71Verbálnounótouz23.6.1942Rumunskožiadalo,abysasoŽidmi–rumunskýmištátnymiobčanmi–jed-naloakostalianskymi,maďarskýmičišvajčiarskymiŽidmi.72Následne21.7.1942doš- lokrokovaniamnaA.A.medzinemeckýmzástupcomKlingenfussom73 a sekretárom ru-munskéhovyslanectvavBerlíneValeanom.Rumunskýzástupcapovedal,žeinýprístupkrumunskýmŽidom,akonapr.maďarským,jechápanýzostranyRumunskaakostratapolitickejprestížeazaujímalsaajomajetokrumunskýchŽidov.Klingenfusstvrdil,žejetochybnýpohľadavotázkemajetkupresadzovalteritoriálnyprincíp,74 ktorý ale ru-munskástrananeprijala.Nedosiaholvšakzmenurumunskéhopostoja.Nemeckástrananežiadalavýmenu rumunskýchkonzulov,ktorí takýmtospôsobomvlastne„vystúpili“protipredchádzajúcejdohoderumunskejvládyanedokázalatentoproblémrýchlozho-diťzostola.StalsaobjektomvyjednávaniaNemeckanielensrumunskou,aleajsinýmivládamivEurópe(napr.smaďarskou,talianskou...).

OtázkaoznačeniaanáslednedeportáciíŽidov–rumunskýchštátnychobčanov–sastalaotázkoupolitickej „prestíže“.Rumunsko sacítilobyť„ukrivdené“, žemaďarskíalebotalianskiŽidianiesúvNemeckuoznačení,resp.deportovaní.Rumunskástrananastolilaproblém„označeniaŽidov–rozličnejštátnejpríslušnosti“akootázkurovno-cennéhospojenectva.Rumunskáotázkaznela–jeazdaRumunskomenšímspojencomnacistickéhoNemeckaakospomínanéštáty?75NemeckásnahaooznačenieŽidovcudzejštátnejpríslušnostitaktovyvolala„nechcený“následok.Nemeckosamuselovyrovnať

70 ADAP,SerieE,Bd.2,dokument209,s.353-360.Existujeajšpecializovanárumunsko-nemeckáedíciadokumentovoholokauste.PozriAlIII-leaReichşiHolocaustuldinRomânia.1940-1945.Documentedinarchivelegermane.Eds.OttmarTraşcâ,DennisDeltant.Bukurest2007.

71 PAAABerlin,f.InlandIIA/B.DasJudentuminDeutschland1941-42,R99355.Napr.stanoviskoru-munskéhokonzulavoViednikoznačeniurumunskýchžidovz25.3.1942.RumunskýgenerálnykonzulMaressa16.3.1942obrátilnaReichstatthalteravoViednivovecioznačeniarumunskýchchŽidov,tenposlal25.3.1942správudoBerlínaohľadomodpovede.Rumunskýkonzulsaodvolalnarozličnésprá-vaniesavtejtootázkekbulharským,maďarským,tureckým,talianskymašvajčiarskymŽidom.ŠtátnypodsekretárZahraničnéhoúraduM.Lutheroznámilvjúni1942protestyprotioznačeniuŽidov–rumun-skýchštátnychpríslušníkov,rumunskýmikonzulmivParíži,BruseliavPrahe.

72 PA AA Berlin, f. Inland II geheim. Die Judenfrage – Kennzeichnung der deutschen und ausländischen Juden1941-42.R100851.

73 KarlOttoKlingenfuß(1901–1990),nacistickýdiplomat.Roku1942činnývtzv.židovskomoddelení A.A.,podriadenýF.Rademachera.

74 TentoprincíppresadilonacistickéNemeckovovzťahukSlovensku.Znamenal,žekaždástranasipone-chámajetoktýchŽidov(včítanecudzíchštátnychpríslušníkov),zktoréhoúzemiabudúŽidiadeportova-ní.Toznamelo,žemajetokŽidov–slovenskýchštátnychpríslušníkov,ktoríbudúdeportovaníznacistic-kéhoNemeckasiponechánemeckástrana.MajetokŽidov–nemeckýchštátnychpríslušníkov,ktoríbudúdeportovanízoSlovenskasiponecháslovenskástrana.Rumunskástranavychádzalazprincípu,žeonasanemôževzdaťžiadnehožidovskéhomajetkuvzahraničí,leboRumunsko„rumunizuje“(rumunskýpojemprearizovanie)židovskýmajetokanevzdásapretožiadnejjehočasti.

75 PA AA Berlin, f. Inland II geheim. Die Judenfrage – Kennzeichnung der deutschen und ausländischen Juden1941-42.R100851.RumunskývyslanecBossy–Woermannovi–24.7.1942:„Während Deutsch-land die rumänische Juden z. B. im besetzten Frankreich den französischen und deutschen Juden gleich-stelle, gelte dassele nicht für italienische und z. B. ungarische Juden. Es sei aber mit Rücksicht aud das ungarisch-rumänische Verhältnis für die Rumänische Regierung abträglich, wenn die Juden ungarischer Staatsangehörigkeit gegenüber denjenigen rumänischer Staatsangehörigkeit privilegiert würden.“

485

spripomienkamisvojichspojencov,ktorínazákladenemeckéhojednaniasoŽidmijed-notlivýchštátnychpríslušnostíchcelirobiť„politické“,čidokonca„spojenecké“záveryovzťahunacistickéhoNemeckakjednotlivýmštátom.

Riešenie tohtoproblémudospelo takďaleko, žev roku1943Rumunskodokoncačasť svojichŽidov, rumunskýchštátnychpríslušníkov,prevzalozúzemiaRíšeapre-miestnilo ich na územie Rumunska.76 To však bola už iná vojensko-politická situá- cia–bolopoStalingrade.

Pokiaľ sa jedná o samotné rumunsko-nemecké rokovania o deportáciách ŽidovzúzemiaRumunska„navýchod“–tedadoGenerálnehogouvernamentutrebapovedať,žezástupcapredseduvládyMihaiAntonescu77pôvodnesúhlasilsdeportáciamiŽidovzosamotnéhoRumunska(resp.zoSedmohradskaaBanátu)atoodpoloviceseptembra1942.78

OsúhlasnomlisteM.AntonescaberáteroviG.RichterovitakéhotoobsahuviemeajzosprávynemeckéhovyslancavBukureštiManfredav.Killingera,79ktorý12.8.1942poslaltakútosprávunaA.A.80

Dokonca19.8.1942napísalRintelen81 štátnemupodsekretároviM.Lutherovi,ževRumunskujevšetkopripravenénadeportácieŽidov.82Trebaajtuupozorniť,žezru-

76 PAAABerlin,f.InlandA/B.R100.882Rumänien.Rumunskovroku1943transportovalodoRumunskaŽidovzHolandska,TalianskaaGrécka.

77 MihaiAntonescu (1904 – 1946), zastupujúciministerský predsedaRumunska, 1943 – 1944ministerzahraničnýchvecíRumunska.Podruhejsvetovejvojnepopravený.

78 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.883Rumänien1941-1944.14.8.1942–M.LutherdoBukureš-ti. „Wie der Chef der Sicherheitspolizei und des SD mittteilt, ist vorgesehen, etwa ab 10. September 1942 nunmehr auch Juden aus Rumäninen in Sonderzügen nach dem Osten abzubefördern.“

79 ManfredvonKillinger(1886–1944),vrokoch1941–1944vyslanecnacistickéhoNemeckavRumun-sku.PoSalzburgubolvtejtofunkciinaSlovenskudozačiatkuroku1941.Roku1944spáchalvBukureštisamovraždu,keďRumunskoprešlonastranuSpojencov.

80 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.881.Rumänien.M.v.KillingernaA.A.–12.8.1942:„[...] mit der Aussiedlung der Juden aus Rumänien und mit dem sofortigen Abtransport der Juden aus den Bezir-ken Arad, Temeschburg und Turda einverstanden erklärt. Mihai Antonescu hat in dem Schreiben darauf higewiesen, dass dies auch der Wunsch des Marschalls Antonescu sei.“

81 EmilOttoPaulvonRintelen(1897–1981),nemeckýdiplomat.Vrokoch1941–1943patrilkštábuministrazahraničnýchvecíJoachimavonRibbentropa.Vcitovanejsprávemôžemečítať:„Es ist vorge-sehen, die Juden aus Rumänien, beginnend etwa mit dem 10.9.1942, in laufenden Transporten nach dem Distrikt Lublin zu verbringen, wo der arbeitsfähige Teil arbeitseinsatzmäßig angesetzt [sic] wird, der Rest der Sonderbehandlung unterzogen werden soll.“KLEE,Ernst.Das Personenlexikon zum Dritten Reich. Frankfurt/M.:FischerTaschenbuch,2005,S.498.

82 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.881.Rumänien.Rintelen–M.Lutherovi19.8.1942:„Der Bericht des Chefs der Sicherheitspolizei und des Sicherheitsdienstes vom 26. Juli an den Reichsführer-SS betreffend Evakuierung von Juden aus Rumänien lautet wie folgt: Die Vorbereitungen in politischer und technischer Hinsicht in Bezug auf die Lösung der Judenfrage in Rumänien sind durch den Beaftragten des Reichssicherheits-Hautpamtes soweit abgeschlossen, daß mit dem Anlaufen der Evakuierungstransporte in Zeitkürze begonnen werden kann. Es ist vorgesehen, die Juden aus Rumänien, beginnend etwa mit dem 10. 9. 1942, in laufenden Transporte nach dem Distrikt Lublin zu verbringen, wo der arbeitsfähige Teil arbeitseinsatzmäßig angesetzt wird, der Rest der Sondebehandlung unterzogen werden soll. Es ist Vorsorge getroffen, daß diesen Juden nach Überschreiten der rumänischen Grenze die Staatsangehörig-keit verloren geht. Die Verhandlungen bezüglich der Regelung in Rumänien sind seit einige Zeit mit dem Auswärtigen Amt im Gangen, ebenso die Besprechungen mit dem Reichsverkehrministerium zweck Fahrplanerstellung; die Verhandlungen sind als durchaus günstig anzusprechen. Auf Weisung des Reichs-



486

munskéhohľadiskatoneboli„rumunskí“Židia,aleŽidiazoSedmohradska,resp.Baná-tu,ktorírozprávalizväčšamaďarsky.

Situácia savšak začalapomalymeniť.NemeckývyslanecM.v.Killingernapísal 15.9.1942naZahraničnýúrad(spoznámkou,abytoposlaliA.Eichmannovi),žene-možnourčiťpresnýtermínzačiatkudeportácií.83Rumunskovtichostiodstúpiloodde-portáciíŽidovzosvojhoúzemianaúzemieTretejríše.

Dňa29.9.1942intervenovalštátnypodsekretárA.A.MartinLuthernanemeckomvyslanectvevBukureštiohľadomdeportácií.84

NemeckýberáterprežidovskúotázkuG.Richternásledne5.10.1942napísalroz-siahlusprávu,vktorejkonštatoval,žemedziŽidmi,keďsadozvedeli,žebudúdeporto-vanívypuklapanika.Rozličnížidovskíaktivistinadviazalikontaktsrumunskýmipoli-tikmi,abyzamedzilirealizáciudeportácií.RichtermenovalnajmäJuliuManiuaDinuBratianu.

PodľaRichteraŽidia dokázali získať na svoju stranu ajmetropolitu pravoslávnejcirkvivSedmohradskuBalana.Nadruhejstraneotvorenehovorilajo tom,žeMihaiAntonescuodstúpilodsvojhorozhodnutia,napriekpredchádzajúcemupísomnéhosúhla-su,ktorýdalvlisteG.Richterovi.85AkokonštatovalRichter,rozhodujúcabolaajzmenapostojamaršálaIonaAntonescu.86

Trebapovedať,ženapriektomutoodstúpeniuRumunskovytvorilovoktóbri1942porokovaniachsnemeckoustranouKomisariátprežidovskúotázkunačelesLeccom,ktorýsamalusilovaťoradikálnejšieriešeniežidovskejotázkyvRumunsku.

Nemecká strana pokračovala v rokovaniach s Rumunskom o deportáciách. Dňa 9.10.1942sastretolradcanemeckéhovyslanectvaDr.StelzersM.Antonescom.Tentosúhlasil,že22.10.1942saznovustretnesG.Richteromabuderokovaťodeportáciách.PočasrokovanípredložilAntonescukópiurozhodnutiamaršálaAntonesca,87že„evaku-ácia“ŽidovzoSedmohradskasanaterazlenštudujearealizáciabolapresunutá.88

DokoncaspomínanýMartinLuther14.12.1942napísalnemeckémuvyslancovidoBukureštiKillingerovi,ženevadí,žesadeportácienerealizovali.Dôležitéje,abyzačalinajar1943.Ktomuvšakužnedošlo.

sicherheits-Haupamtes ließ sich der Berater für Judenfragen in Bukarest, SS-Haupsturmführer Richter, vom stellvertretenden rumänischen Ministerpräsidenten Mihail Antonescu ein persönliches Schreiben aushändigen, dessen Fotokopie ich diesem Schreiben mit der Bitte um Kenntnisnahme beifüge. Ich bitte um Genehmigung, die Abschiebungsarbeiten in der Vorgetragenen Form durchführen zu könne. [...]“

83 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.881.Rumänien.84 PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.881.Rumänien.Luther–Killingerovi29.9.1942:„Rumän-

ische Teilnehmer sind zur vereinbarten Fahrplankonferenz über Judenaussiedlung nicht erschienen. Bitte darauf hinzuwirken, daß nachdem unsererseits alle Vorbereitungen getroffen Maßnahme bescheunigt und vor Eintritt Winterwetters durchgeführt werden können.“

85 Tentodokument,resp.listdoteraznenašiel,anineuverejnilžiadenhistorik.86 PAAA Berlin, f. Inland II geheim, R. 100.881. Rumänien. Richter spomenul aj osobnú intervenciu

Dr.LupuumaršálaI.Antonesca.87 IonAntonecsu(1882–1946),rumunskýmaršál,vrokoch1940–1944predsedavládysdiktátorskými

právomocami.Podruhejsvetovejvojnepopravený.88 PAAABerlin,f.InlandA/B.R100881Rumänien.

487

V pamätnom spise rumunskej vlády z 26. 3. 1943, v ktorom bola sumarizovanárumunskáprotižidovskápolitikaodroku193889sahovoriloovysťahovaníŽidovako oriešení.Počítalosavšak,žeŽidiabudúvysťahovanídooblastipodsprávouanglosas-kýchveľmocí.90

NapriekvlastnýmrumunskýmdeportáciámivraždeniuŽidovsaRumunskovyhloroku1942,akoajneskôr,deportáciámŽidovzosvojhoúzemiadonacistickýchkoncen-tračnýchtáborov.91NemeckástrananedokázalavlastnýmisilamirealizovaťdeportáciezRumunska.NacistickéNemeckonapriekneúspechuvotázkedeportáciírumunskýchŽidovaninežiadalo,abyzodpovednírumunskípolitici,napr.M.Antonescu,bolipotres-taní,prípadneabyodstúpilizfunkcií.92

MaďarskoVlastnú podobu politiky antisemitizmu realizovalo ajMaďarsko a to už od roku

1920.Poroku1938boliprijatéviaceréantisemitskélegislatívnenormy.93Roku1941dokoncaMaďarskopristúpilokdeportáciámŽidovcudzejštátnejpríslušnosti,ktorýchvydalonacistickémuNemecku.Po začiatkuvojnyprotiZSSRdeportovalaBardóssy-ho94vládacca15–17-tisícŽidovväčšinouzPodkarpatskejRusidooblastiKamencaPodolského.DeportácierealizovalvládnykomisárPodkarpatskejRusiM.Kozma95 so súhlasomM.Horthyho96akoajspomínanéhoBardóssyho.NemcitýchtoŽidovzväčšaokamžitezavraždili.97

89 DeportácieŽidovzBukoviny,Besarábie,akoajvraždenieŽidovvTransistriisavmemorandenespo-mínajú. Bližšie pozri: HAUSLEITNER, Mariana: Die Rumäniesierung der Bukowina 1918 – 1944. DieDurchsetzungdesnationalstaatlichenAnspruchsGroßrumäniens.München2001;HAUSLEITNER,ref. 66.

90 „Für die endgültige Lösung des jüdischen Problems in Rumäninen gibt es unserer Meinung nach – nur eine einzige Lösung: die Auswanderung. Diese Auswanderung ist auch heute möglich, da die Regierun-gen der Angelsachsischen Länder das Einwandern der Juden in gewissen Gebieten zulassen.“ PA AA Berlin,f.InlandA/B.R100881–Rumunsko.NakoniecManfredv.Killinger12.12.1942oznámildoBerlína,žeI.AntonescupripravujevysídlenieŽidovdoPalestínystým,žezakaždéhoŽidachcezískať200000lei.Killingerztohourobilzáver,žeAntonescusachcenajednejstraneŽidovzbaviťanadruhejstranezískaťfinančnéprostriedky.PAAABerlin,f.InlandIIgeheim,R.100.881.Rumänien.

91 KeďženazákladedruhejViedenskejarbitrážeRumunskostratiločasťsvojhoúzemiavprospechMa-ďarsku.Roku1944boliŽidiazoSedmohradskadeportovaníspolusostatnýmitransportmimaďarskýchŽidov,keďžetotoúzemiepatriloMaďarsku.

92 BližšiepozriyVAJerusalem,f.R1,A.A.,DeutschlandIII(Mikrofilm2215a2218).HILBERG,ref.4,s.811-858.

93 Roku1938tobolčlánokXV.zákonaO efektívnejšom zabezpečení sociálneho a hospodárskeho života. Roku 1939 článok IV. zákonaO obmedzení expanzie verejného a hospodárskeho života Židov. Tieto úpravyvychádzalizkonfesionálnejdefinícieŽida.Roku1941XV.aXXXI.článkomzákonabolaprijatárasovádefiníciaŽidaivMaďarsku.

94 LászlóBardóssy(1890–1946),odroku1941ministerzahraničnýchvecí.Od3.4.1941do7.3.1942predsedamaďarskejvlády.PoskončenídruhejsvetovejvojnyhovMaďarskupopravili.

95 MiklósKozma(1884–1941),vrokoch1935–1937predsedavlády,vrokoch1940–1941vládnykomi-sárPodkarpatskejRusi.

96 MiklósHorthydeNagybánya(1868–1957),vrokoch1920–1944ríšskysprávcaMaďarska.97 Pozrinapr.HILBERG,ref.4,s.875-877.



488

V autochtónnej maďarskej politke antisemitizmu sa dokonca vyskytuje v januári1942rozsiahlevraždenievNovomSadevoVojvodine.98MaďarskýgenerálF.Fekete-halmy-Czeydner99tunechalpostrielaťniekoľkotisícŽidovaSrbov.100

Tietopríkladymôžudokumentovať,žeMaďarskopodobneakoRumunsko(naroz-dielodSlovenska)„diferencovalo“medziŽidmi–maďarskýmištátnymipríslušníkmiaŽidmi–utečencami,resp.Židmizo„získaných“území.101Prepolitikovslovenskéhoštátutakétočlenenieneexistovalo.PrenichbolivšetciŽidia–rovnakoŽidmi.

Vovzťahuksledovanýmproblémommožnokonštatovať,žeMaďarskonesúhlasilosoznačenímmaďarskýchŽidovvTretejríši,resp.anisichdeportáciamizúzemianacis-tickéhoNemeckadokoncentračnýchtáborov.PodobneakoRumunsko(alevoväčšomrozsahu)vroku1943znichčasťprevzalo(zFrancúzska,BelgickaaHolandska)nasvojeúzemie.

VnamisledovanomobdobídošlovMaďarskukzmenevlády.PovládeL.Bardós-syhonastúpilvmarci1942novýpredsedavládyMikulášKállay.102

Spomínaný diferencovaný prístup k Židom – maďarským štátnych príslušníkoma„cudzincom“simôžmevšimnúťajvnasledujúcejmaďarskejponuke.PodľasprávyštátnehopodsekretáraZahraničnéhoúraduM.LutheraF.KlingenfussovinaZahraničnýúradzačiatkomroku[rozumej1942–E.N.],maďarskýgeneralporučíkJ.Heszlényi103 vyjadrilprianiemaďarskejvládynavysídlenie(Aussiedlung)Židov–utečencov,ktorížili vMaďarskubez povolenia.Maďarskodokoncanavrhlo, žemajú byť deportova-ní„naúzemievýchodneodDnestra“.Nemeckástranasatýmtoproblémomzaoberalazačiatkomjúla1942ajprostredníctvommaďarskéhovojenskéhoattaché.Maďarskýmnávrhomsavšakbližšienezaoberali,lebobolodmietnutýorgánmiRSHA.104

98 MaďarskozískalotútooblasťpoporážkeJuhoslávieroku1941.99 FerencFeketehalmy-Czeydner(1890–1946),poobsadeníJuhosláviebolvojenskýmveliteľomvNovom

Sade,ktorýzískaloMaďarskoajsčasťouVojvodiny.Roku1943získalazylvnacistickomNemecku.Voktóbri1944savrátildoMaďarskaastalsazástupcomministravojnyvovládeF.Szálasiho.PovojnebolvydanýdoJuhoslávieazavraždyvNovomSadeodsúdenýapopravený.

100 Pozrinapr.HILBERG,ref.4,s.876.101 NazákladeprvejViedenskejarbitrážezískaloMaďarskočasťjužnéhoSlovenska.Vmarci1939obsadilo

PodkarparskúRus.Roku1940podruhejViedenskejarbitrážirozšírilosvojeúzemiavSedmohradskunaúkorRumunskaaroku1941získaločasťVojvodinynaúkorJuhoslávie.

102 MiklósKállay(1887–1967).Od9.3.1942do22.3.1944predsedamaďarskejvlády.PookupáciiMa-ďarskaroku1944hoNemciodvlieklidotáboraMauthausen,neskôrDachau,kdehooslobodilispojenci.Všeobecnekmaďarsko-nemeckýmvzťahomvobdobíKállayovejvládypozrinapr.DURUCZ,ref.3.

103 JoszefHeszlényi(1890–1945),vroku1942veliteľIV.armádnehozboru.104 PAAABerlin,InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,

mikrofiš-R100.890.SprávaM.Luther–Klingenfussoviz24.12.1942.VlisteA.Eichmanna25.9.1942 F.KlingenfussovizoZahraničnéhoúradumôžemečítať:„[...] daß es aus technischen Gründen z. Zt. nicht möglich ist, eine Teilaktion für Ungarn in die Wege zu leiten. Als eine solche Teilaktion wäre die Übernahme lediglich der seinerzeit nach Ungarn geflüchteten Juden anzusprechen. Erfahrungsgemäss ist für die Vorbereitung und Durchführung solcher Teilaktionen derselbe Kräfteaufwand erforderlich, wie bei generellen Vorhaben, die möglichst alle Juden einer Landes umschliessen. Ich halte es daher nicht für engebracht, daß zur Aussiedlung nur jener Juden, die seinerzeit nach Ungarn geflüchtete sind, der ganze Evakuierungsapparat in Bewegung gesetzt und dann, ohne daß man der Lösung der Judenfrage in Ungarn näher gekommen wäre, wieder abgestoppt wird. Aus diesen Gründen wäre es nach h. T. besser, mit dieser Aktion solange zu warte, bis Ungarn bereit ist, auch die ungarischen Juden in die Maßnahmen

489

Danýproblémbolnatoľkozávažný,žeoňomvedelajH.Himmler.SpomenulhovlisteJoachimovi.v.Ribbentropovi105z30.11.1942.AjsamotnýHimmlerodmietolta-kétočiastočnériešenieanapísal,že„Abschiebung“Židovbezštátnejpríslušnostipočká,kýmmaďarskástrananebudepripravenávyhlásiť,že„akcia“sabudetýkaťajŽidovma-ďarskejštátnejpríslušnosti.106HimmlervtejdobedokoncaponúkolMaďarskuberáteraprežidovskáotázku,107ktorýmsamalstaťD.Wisliceny,ktorýsapodľanehoosvedčilnaSlovensku.Maďarskástranavšakporadcuneprijala.108

NemeckésnahyooznačenieŽidovmaďarskejštátnejpríslušnostivTretejríši,resp.oichdeportovanie,prípadneajodeportovaniesamotnýchŽidovzMaďarskamôžemesledovaťvrokoch1942–1943namnožstverokovanímaďarskéhovyslancaD.Szto-jaya,109 zástupcovmaďarskéhoministerstva zahraničných vecí a samotného premiéraKállaya s nemeckou stranou.

PrvýmtakýmtovýznamýmstretnutímbolorokovanievyslancaSztójayasoštátnympodsekretátomZahraničnéhoúraduLutherom11.8.1942.Sztójayvmenesvojejvládyprotestoval,žeŽidia,maďarskíštátnipríslušnícimuselivobsadenomúzemíFrancúzskanosiťžidovskúhviezdu.Podľajehovládysajednaloodiskrimináciu,keďžerumunskíalebotalianskiŽidiajunosiťnemusia.SámSztojayvšakpovedal,žemujenepríjemné,žemusítaktohovoriť,leboonvystupovalakobojovníkantisemitizmu.Luthermupove-dal,žesituáciasRumunmisaužriešiapodobneajsTalianskom.110Môžemetedavidieť,žeMaďarsko,podobneakopredtýmRumunsko,saodvolávanariešenieproblémusoŽidmisvojejštátnejpríslušnostiakonaproblémreciprocity–resp.rovnakéhokonaniazostranynacistickéhoNemeckakuvšetkýmŽidomcudzejštátnejpríslušnosti.

PotomtostretnutísinemeckástranauvedomovalaproblémysMaďarskom.MôžemetoilustrovaťnazákladetvrdeníM.Luthera.Vtelegramez21.8.1942Rintelenovi,ktorýpracovaluministraRibbentropavovzťahukMaďarskuuviedol,žedeportácieniesúrealizovateľné,leboniejedostatočnepripravenéaniantisemitskézákonodárstvo.111

einzubeziehen. [...]“PAAABerlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2276,roky1942–1943,mikrofiš-R100.890.

105 OdanomproblémebolZahraničnýúradinformovanýlistomzOKW21.7.1942.PozriPAAABerlin,InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2276,roky1942–43,mikrofiš-R100.890.MinisterJ.v.RibbentropchcelinformácieoŽidochbezštátnejpríslušnostiodvyslancaD.v.Jagowaaj10.12.1942.PozriPAAABerlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,mikrofiš-R100.890.

106 PAAABerlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,mikrofiš-R100.890.

107 Otázkaporadcupre riešenie židovskejotázkypreMaďarsko saobjavila ajv zápise zkonferencievoWannseevjanuári1942.Pozrinapr.ROSEMAN,ref.5,s.138-139.„K vyriešeniu tejto otázky v Maďar-sku je nutné oktrojovať maďarskej vláde v najbližšej dobe poradcu pre židovskú otázku.“


109 DömeSztójay(vlastnýmmenomDimitrijeSztojakovich)(1883–1946),1932–1935vojenskýattachévBerlíne;1936–1944maďarskýveľvyslanecvBerlíne;22.3.1944–29.8.1944predsedamaďarskejvlády.Podruhejsvetovejvojnepopravený.


111 ADAP,SerieE,Bd.2,dokument209:„An die ungarische Regierung ist wegen Judenausiedlung noch



490

DokoncavlisteWerkmeisteraz26.9.1942naZahraničnýúrad,vktoromsúinfor-mácieodefetizmevmaďarskýchpolitickýchkruhochohľadomvíťaznéhovedeniavojnynavýchodnomfronteavtomtoprístupenachádzažidovskývplyv.112Jetojasnáúkážkamyslenia–Židiamôžuzavšetkozlévosvete–tedaajvMaďarsku.

SpomínanýM.LuthersaznovustretolsoSztojayom2.10.1942.OhľadomŽidovmaďarskejštátnejpríslušnostivTretejríšiavzápadnýchúzemiachmuLutherjasnedalnavýberalebooznačeniaa„evakuácia“alebodo31.12.1942simaďarskástranamusítýchtoŽidovzobraťdoMaďarska.Ohľadomichmajetkupresadzovalteritoriálnyprin-cíp.Predstavyo„vyriešení“židovskejotázkyvMaďarskuLuthersformulovaldotrochbodov:

1.Vyradeniezkultúrnehoahospodárskehoživota.2.OznačenieŽidov.3. „Ausiedlung nach dem Osten“. OhľadomichmajetkuzastávalonacistickéNemeckoajvtomtoprípadeteritoriálny

princíp.113VyslanecJagowoznámil13.10.1942,žemaďarskástranatentoprincípod-mietla.114

Luther,akobynestačilostretnutiesoSztójayom,8.10.1942informovalonemeckompostupevovzťahukŽidommaďarskejštátnejpríslušnostiajvyslancavBudapeštiJago-wa,ktorýmaltietoinformáciesprostredkovaťmaďarskejvláde.115

Vážnosťsituáciedokumentujúajnáslednévnútronemeckérokovaniaohľadompri-pravovaného stretnutiaSztójaya sministromRibbentropom.SamotnýRibbentropna-koniec13.10.1942rozhodol,žesamaďarskývyslanecstretne„len“sdruhýmmužomnacistickéhoZahraničnéhoúradu–štátnymsekretáromWeizsäckerom.116

ŠtátnysekretárprijalSztójaya14.10.1942azopakovalvpodstatevšetko,čopred-týmpočulvyslanecodLuthera.Dodalajto,žepočaspripravovanejnávštevyvBudapeš-tibymalSztójayprerokovaťdanýproblémvmaďarskejvláde.Weizsäckerpoukázalajnato,žeŽidiapodľanehovyvolalivBudapeštipanikupočasjejbombardovania.Tobol,podľaneho,ďalšídôvodpre„Aussiedlung Juden nach Osten“.117

Následne, 17. 10. 1942, oznámil Jagow, že podľamaďarskéhoMZV je židovskáotázkavkompetenciipredseduvládyKállaya.118

nicht herangetreten worden, weil der Stand der ungarischen Judengesetzgebung bisher einen ausrechen-den Erfolg nicht vespricht.“

112 PAAABerlin,InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,mikrofiš-R100.890.






118 PAAABerlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,

491

Jagowvtenistýdeňinterpretovalajmaďarskúodpoveďohľadom„židovskéhoprob-lému.“OhľadomŽidovmaďarskejštátnejpríslušnostiv„západnýchúzemiach“maďar-skástranapresadzovalaprincíp„rovnosti“.Toznamená,žebolaochotnásapodriadiťtomu,žesasovšetkýmitakýmitoŽidmibuderovnakonakladať.Maďarsko,pokiaľideožidovskýmajetok,znovuodmietloteritoriálnyprincíp,očomJagownakoniecužskôrreferoval.

Ohľadomvšeobecnýchprincípov„riešenia“všakmaďarskástranauviedla,ževzhľa-domnasuverenituštátumusíkaždýnájsťsvojeriešenieproblémuaspomenulaantise-mitskénariadeniazroku1920,1938i1939.Inásituáciajealevoblastihospodárstva,ktoréskoroúplneobsadiliŽidia.Pritommaďarskástranapripomenula,že80%maďar-skéhohospodárstva jev„službáchnemeckýchhospodárskychzáujmov“Právez tohodôvodunemožnoŽidovodstrániťzkľúčovýchpozícií,hocisaotosnažia.MaďarskástranaodmietlaajoznačenieŽidov,lebobytomohlosproblematizovaťichvyradeniezhospodárskehoživota.„Aussiedlung“ŽidovzMaďarskanemožnorealizovať,lebobyľahkomohlodôjsťknepokojom,resp.knarušeniubrannéhohospodárstva.119Maďarskástranavšaksľúbila,žebudepokračovaťv„riešenížidovskejotázky“.

VyslanecJagoweštevtomistommesiacireferovalovystúpeníKállaya,ktorýpodľanehopovedal:„Nie je to dosť, Židov zbaviť určitých politických pozícií, nielen majetku, ale aj duch musíme vyradiť.“120

Nadruhejstrane,keďpísalosvojomstretnutísKállayom27.10.1942poznamenal,žemaďarskýministerskýpredseda sľúbil, žeohľadomŽidov–maďarských štátnychpríslušníkovdáMaďarskoodpoveď.AvšakpodľaJagowaKállaypovedal,žežidovskáotázkavMaďarskuječistovnútropolitickázáležitosť.PostavenieMaďarskajeiné,pre-tožesa tamnachádzapribližne jedenmiliónŽidov. Jagowmuoponoval,žežidovskáotázkajemedzinárodnouotázkouaponúkolstretnutiemaďarskýchanemeckýchexper-tovnatútootázku.121

PonávrateSztójayazBudapeštidošlo26.11.1942kjehostretnutiusWeizsäckerom.Vyslaneclenkonštatoval,žemaďarskávládaeštenerozhodlaožidovskejotázke.122

NásledneKállayzdôraznilJagowovi,žeakúplnevyradiaŽidov(tedaichdeportu-jú),budúmusieťasimilovaťNemcovvMaďarsku,lebomaďarskíŽidiasúasimilovaní.OtejtotézebolinformovanýajštátnypodsekretárLuther.123

Nemecký tlaknemaldovtedyúspech.Dokonca9. 3. 1943BergermannzoZahra-ničnéhoúradunapísalMartinoviBormannovi,abyintervenovalpočasnávštevymaďar-skéhoministraB.Lukácsaohľadom„vyriešeniažidovskejotázky“vMaďarskuazno-

mikrofiš-R100.890.119 PAAABerlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.208,Nr.2275,roky1942–1943,




mikrofiš-R100.890.123 PAAABerlin,f.InlandIIg,AktenJudenfrageinUngarn–vom1940–bis1944.Bd.212,Nr.2288,

mikrofišR100.894.



492

vuzopakovaltrinemecképožiadavky:vyradeniezkultúrnehoahospodárskehoživota,označenieŽidova„Aussiedlung nach Osten“.124

Problematika„riešenia“židovskejotázkyvMaďarskubolajednýmzbodovrokova-niaHitler–Horthy,ktorésauskutočnilo17.4.1943.Isteže,poStalingradebolaužinávojensko-politickásituácia,aleHorthyhosanepodarilovtedypresvedčiťonevyhnutnos-tideportáciíŽidovzMaďarska.125

VanalyzovanýchvystúpeniachvyslancaSztojayaipredseduvládyKállayamožnozaznamenaťvpodstatedosťveľkýdiapazónmaďarskýchargumentovprotideportáciámi rýchlym zásahomproti židovskej komunite. Závažnýmbolo tvrdenie o nemožnostivyradeniaŽidovzhospodárskehoživota,kdemalivýznamnépozície.Maďarskástranadokoncapoužilaargument,žebytýmboliohrozenévojenskédodávkyNemecku.Aksarumunskástranaodvolávalanastratusvojejprestíže,keďbudúrumunskíŽidiaoznačeníamaďarskínie,maďarskástranasazaseinformovala,čiprotižidovskéopatreniareali-zuje aj Taliansko.

Môžemetedanájsťpomernerozsiahluškáluargumentov,sktorýminemeckástranamuselapočítať,resp.onichvyjednávať.126Maďarsko-nemeckérokovaniaukazujú,žeexistovaliurčitémožnostispojencanesúhlasiťjednoznačnesnemeckýmipožiadavkaminariešeniežidovskejotázky.Týmsamaďarskípoliticinevystavilidopozícieokamžitejstratyvlastnejpolitickejmoci.127

Slovenskípoliticinebolipodrobneinformovaníotýchtovyjednávaniach,aleuverej-nenédokumentyukazujú,žesazaujímalinajmäosituáciumaďarskýchŽidovvnacistic-kom Nemecku.128Azdalendodajme,žeŽidia,maďarskíštátnipríslušnícinebolivroku1942zoSlovenskadeportovanídokoncentračných táborov(muselisaaleodvolaťnasvoještátneobčianstvo).Stýmsúhlasilaajslovenskástrana.Situáciasazmenilapotom,čoMaďarsko,resp.Slovenskoboli vroku1944okupovanénacistickýmNemeckom.Isteže,bezpomocimaďarskýchúradovbyEichmannovokomandonedokázaloanivtedyrealizovaťrozsiahledeportácieŽidovzMaďarska.

AkporovnávamesituáciuvMaďarskuanaSlovensku,zazaujímavúpokladámsprá-vuD.Wislicenyhozjesene1942.Dňa1.10.1942saWislicenystretolsFayomvBuda-pešti.129FayhovorilodôležitompostaveníŽidovvhospodárstve,čomožnozmeniťlenpostupne–vtrochstupňoch(ZakarpatskáUkrajinaaSedmohradsko,maďarskývidiek aBudapešť).Jednoznačnepovedal,žedeportácie,takakosarealizujúnaSlovenskusanemôžuvMaďarskuuskutočniť.Wislicenytonekomentoval.DokoncaanivoWislice-nyhosprávenenachádzamežiadnekriticképoznámkykFayovýmnázorom.


125 HILBERG,ref.4,s.881.126 yVAJerusalem,f.R1,A.A.–InlandIIg58/1(mikrofilm2219);HILBERG,ref.4,s.859-926.127 Stýmtoargumentomvystupovalislovenskípoliticivprocesochpodruhejsvetovejvojne.128 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.140-142.129 Vliteratúrejedoterazpolemika,čisaskutočnejednalooKállaoyvhosekrerátaGedeonaFay-Halasza,

alebooLászlóaVaya,členaparlamentu.Problémjevtom,ževnemeckomjazykusa„V“čítaako„F“.Pozrinapr.HILBERG,ref.4,s.879.

493

Nadruhejstrane,vsprávenemeckéhovyslanectvaz8.10.1942(po56transportochzoSlovenska)130sapíše,žeŽidiamajústálevýznamnéekonomicképostavenie(polik-vidáciípribližne10000židovskýchobchodovafiriemaarizáciiskoro2000).AkonáhleSlovenskoochotnepristúpilokdeportáciámŽidov,nemecká strana„logicky“žiadalaúplnúrealizáciudeportáciíavytvorenieštátu,ktorýbybol„judenrein“–bezŽidov.

ZáverPorovnaním situáciev trochneokupovaných štátoch, ktoréboli v spojeneckomči

satelitnomvzťahuknacistickéhoNemecku,chceautorvzáverepovedaťnasledovné.PrenacistickéNemeckobolooveľadôležitejšievyhraťvojnuakorealizovaťzakaž-

dúcenuholokaustvjednotlivýcheurópskychštátoch.PreTretiuríšubolopotrebnejšie1.abysledovanéštátybolistabilizované(tedaaniriešeniežidovskejotázkynemalo

vyvolaťvnútropolitickúkrízu)anacistinemuselitietoštátyokupovať.Kolaboráciaboladôležitejšiaakonásilnéobsadenieštátov.Nešlopritomoto,žebyTretiaríšanemalado-statokpolicajnýchavojenskýchjednotiek,tiealepotrebovalanavýchodnomfronte;

2.stabilitatýchtoštátovboladôležitákvôlivojenskejvýrobe,ktorábolaurčenáprenacistickéNemeckoajejvýsledkynedočkavoočakávalwehrmacht;

3.dôležitejšieboloaj to, aby sledované štáty (akoaj iné)nasadili svojevojenskéjednotkynavýchodnýfront.čiužakobojovéjednotky,alebojednotkyumiestnenézafrontom.Akékoľveknasadenievroku1942bolopreNemeckodôležité.

TakýtopohľadzostranynacistickéhoNemeckabolčistopragmatický.Akonáhlebyvyhralivojnu,ajtakbyurobilisEurópou(anielensoŽidmi),čobychceli.

Pre politickýchkolaborantov v analyzovaných štátoch však nerealizovanie depor-táciíŽidovvroku1942neznamenaloohrozenievlastnejpolitickejkariéry,čidokoncaživota.Stakýmitotvrdeniamivystúpilipodruhejsvetovejvojneniektoríslovenskípo-liticiHSĽS,ktorísapolitickyangažovalipočasslovenskéhoštátu.RumunskodokoncaodstúpiloodsúhlasudeportovaťčasťŽidovzúzemiaRumunskaanemeckástranasavôbecnesnažilaoodstúpenieM.Antonesca.Podobne,napriektlakunaMaďarsko,vláda K.Kállayadokázalav roku1942nedeportovaťŽidov.Podľapriebehu rokovaní (akoajnazákladedokumentovštátnehopodsekretáraM.Luthera)možno tvrdiť,žekaždávýhradaMaďarska či Rumunska, aby nemuseli deportovať Židov sa stala objektomdvojstrannýchdiplomatickýchrokovaní.Nemeckosícetlačilonaštáty,alenepoznámedokumenty,žebysavyhrážalopredstaviteľomtýchtoštátov,resp.žiadaloichodstúpenie,akbynerealizovalideportácie.

Isteže,politickéreprezentácieanalyzovanýchštátovnemaliprehľadorokovaniachdruhejstranysnacistickýmNemeckom.Jevšakzrejmé,žeprirealizáciideportáciíŽi-dovzúzemiaSlovenskapredstaviteliaslovenskéhoštátuveľmidobrevedeli,ženapr.Židov–maďarskýchštátnychpríslušníkovnemôžuzoSlovenskadeportovať,resp.žeichmajúodovzdaťmaďarskejstrane.

Trebapovedať,ženacistisiurčiteuvedomovali,žebezpodporyjednotlivýchvlád(resp.štátnych,policajnýchainýchorgánovtýchtoštátov),bynebolischopnírealizovaťdeportácieŽidov.MôžemetovidieťnapríkladeSlovenska,ktorérealizovalodeportácie

130 Holokaust na Slovensku 4,ref.9,s.220-222.



494

vlastnými silami.131TakistovMaďarskuvroku1944,132keďpookupáciidošlokdepor-táciamŽidov,bezpomocimaďarskýchštátnychapolicajnýchorgánovbytzv.Eichman-novokomandonedokázalorealizovaťmasovédeportáciezapármesiacov.

Politickéelityskúmanýchštátovsapretonemôžuvyhnúťpolitickejzodpovednos-tizarealizáciuautochtónnejantisemitskejpolitiky,akoajzaspoluprácusnacistickýmNemeckompriprípravearealizáciideportáciíŽidov,čiužroku1942,alebovrokoch1944/1945.

*ŠtúdiabolavypracovanávrámciprojektuAPVV0352-07Slovensko-nemecké vzťahy v rokoch 1938 – 1945 v dokumentoch (Od Mníchova po koniec vojny).

VERHANDLUNGENDESNAZISTISCHENDEUTSCHLANDS ÜBERDIEJUDENDEPORTATIONENIMJAHR1942– AMBEISPIELDERSLOWAKEI,RUMÄNIENUNDUNGARN

EDUARD N I Ž ŇAN SKý

DieStudie„VerhandlungendesnazistischenDeutschlandsüberdieJudendeportationenimJahr1942 – am Beispiel der Slowakei, Rumänien und Ungarn“ ist ein Versuch der KomparationvonVerhandlungen über dieDeportation der Juden aus den erwähntenLändern in den Jahren1941/1942. Die Komparation wird dadurch ermöglicht, dass sowohl die Slowakei, als auchRumänienundUngarnVerbündetedesnazistischenDeutschlandswaren.FürbedeutendhalteichauchdieTatsache,dassalleanalysiertenStaatenzudieserZeit (imweiterenSinne1941-1943)nichtzudenbesetztenStaatengehörten.AlledreigenanntenLänderpraktiziertenbereitsvorher autochthone Politik des Antisemitismus, auch wenn mit unterschiedlichem Ausmaß des Radikalismus. Das Grundelement der Komparation des von uns betrachtenden Problemsgeht aus der Kenntnis hervor, dass das nazistische Deutschland die Instrumentalisierung und

131 BližšiepozriHolokaust na Slovensku 6. Deportácie v roku 1942.Ed.EduardNižňanský.Bratislava :NMŠ,2005.

132 NemeckývyslanecVeesenmayerposlal11.7.1944zBudapeštinaZahraničnýúrad,vktoromnapísal,žemaďarskéMZVpoukázalonato:„[...] wie schwierig die Stellung der ungarischen Regierung durch die unterschiedliche Behandlung der Judenfrage durch die zuständigen deutschen Stellen in Ungarn, Rumänien und der Slowakei sei. Währen wir hierzuland von der Regierung schärfstes Vorgeher gegen die Juden forderten, erlaube man den Rumänen und Slowaken, die dortigen Juden weit milder zu behandeln. Aus Rumänien gingen sogar weiterhin regelmässige Judentranporte nach Palästina ab. Nach den Berich-ten der ungarischen Gesandtschaften in Bukarest und Pressburg seien in der letzten Wochen zahlreiche ungarische Juden illegal úber die Grenzen nch Rumänien bzw. der Slowakei übergetreten, wo sie oft den Landebehörden mehr oder weniger offen geduldet würden. Die Rumänen gingen sogar so weit, dass sie ihren Judentransporten nach Palästina neuerdeings 20Prozent ungarische Juden beimischen. Offenbar geschehe das, um bei unseren Feinden einen günstigen Eindruck hervozurufen. Nach aussen entstehe daher der Eindruck, dass die Rumänen und Slowaken in der Judenfrage einen ganz anderen Standpunkt einnähme als bei Ungarn, gegen die der ganze Hass der Feindstaaten und auch der Neutralen gelenkt werde. Dies wirke sich sehr ungünstig aud die Stellung der ungarischen Regierung aus.[...]“ PA AA Berlin,f.InlandII–geheim.DieJudenfrageinUngarn–Bd.209,Nr.2279,roky1943–1944,mikrofiš- R100.891.

495

Institutionalisierung der autochthonen antisemitischen Politik in den einzelnen Staaten verfolgte. DieKomparation ist auch deswegenmöglich,weil das nazistischeDeutschland den einzelnenStaatenbeidenVerhandlungenüberdieDeportationen imGrundegenommenähnlicheFragenstellte,diedieZusammenarbeitbeiderHolocaustdurchführungbetrafen.DieUnterschiedegabesbeiderArt,wiesiedemReichantwortetenundwiedieseLänderimBezugaufdiedeutschenVorstellungen und Anforderungen handelten. Aufgrund der Analyse der Verhandlungen kann man sagen, dass es für nazistisches Deutschland von wesentlich größerer Bedeutung war, den Kriegzugewinnen, alsum jedenPreis in alleneuropäischenLänderndenHolocaustdurchzu-führen. Die Kollaboration mit den Nazis war wichtiger als gewaltsame Besetzung der Staaten. DieStabilitätderSatellitenundVerbündetenermöglichtedemReich ihreRüstungsindustriezunutzen, ihreMilitäreinheiten halfen denNazis auf derOstfront. Eswar eine nazistische prag-matischeEntscheidung.Hätten sie denKrieg gewonnen,würden sie sowiesomitEuropa (undzwar nicht nurmit den Juden) tun,was siewollen. SolcheSchlussfolgerung könnenwir auchdurchdieBehauptungbekräftigen,dassdieNichtdurchführungderDeportationeninRumänienundUngarn imuntersuchtenZeitraumkeinepolitischeMachtverluste für ihreEliteoderderen physische Eliminierung zur Folge hatte. Die Slowakei wiederum eilte mit den Deportationenund die deutsche Seite konnte sie nur dank der ergiebigen Unterstützung durch die slowakische ExekutiveundGesetzgebungdurchführen.



496

497

MINISTRZAHRANIčNíCHVěCíVLADIMíRCLEMENTIS,JEHOÚŘAD AJEHODIPLOMATÉ(PŘíSPěVEKKPROBLÉMUFORMOVáNíDIPLOMACIEKOMUNISTICKÉHOčESKOSLOVENSKAVLETECH1948–1949)

JINDŘICH D E JM EK

DEJMEK,Jindřich.MinisterofforeignaffairsVladimírClementis,hisofficeandhisdiplomats(AcontributiontotheproblemoftheformationofthediplomacyofcommunistCzechoslovakia in theperiod1948-1949).Historickýčasopis,2010,58,3,pp.497-531,Bratislava.The study is concerned with the activities ofVladimír Clementis (1901-1952)in directing the diplomacy ofCzechoslovakia, especially in the role of foreign minister in theperiod1948-1950.AsheadofPraguediplomacyafter the com-munistcoupofFebruary1948,Clementis,aleftistintellectualand“undogmatic”communist, still attempted to achieve some degree of autonomy in the foreignpolicyofpeople’sdemocraticCzechoslovakia.However, thegrowingColdWar betweentheSovietUnionandtheWestreducedthespaceforsuchapolicyalmosttozero.TheviewsofMoscowbecamethedecidingfactorforthediplomaticactivity ofCzechoslovakia,andthemajorityofspecificsteps,includingtheappointmentofpersonneltothePraguediplomaticapparatus,werenotdecidedbytheMinistryofForeignAffairs,butbytheapparatusoftheCentralCommitteeoftheCommunistParty ofCzechoslovakia. InFebruary 1949,Clementiswas forced to introduce aradicalreorganizationofhisofficeaccordingtothemodeloftheSovietMinistryof Foreign Affairs, which gave the Prague foreign ministry roughly the organiza-tionalstructureitretainedforthewhole40yeardurationoftheregime.Inrelationto theoveralldevelopmentofworldpolitics,Clementishad togiveupmostofhismore independentpositions.However,pressure from the“Stalinists” ledby V.Široký,ledtohimbeingdeprivedofhispostinMarch1950andreplacedbyŠirokýhimself.In1952,Clementisfellvictimtoafabricatedpoliticaltrial.Czechoslovakia.Czechoslovakdiplomacy.InternationalrelationsatthebeginningoftheColdWar.Communist/Stalinistregimesandrepression.

OsobnostVladimíraClementisepřitahovalajižodšedesátýchletminuléhostoletíznač-noupozornosthistoriků„politických“iliterárních,většinabadatelůvšakaždonedávnapřipomínalamnohemvícejehoaktivitykulturníčikulturněpolitické.1Zatímcovširšímslovenském povědomí je ukotven především jako symbol intelektuální levice, jejímžerbovnímznamenímbylabezesporupředválečnárevueDAV, jehorolezaspektučes-ko-slovenského,„státního“, leží–a to izhlediskadosavadníhobádání–poněkudvestínu.PřitomClementisnáleželjižvletechdruhésvětovéválkyktěmpřednímčinitelůmčesko-slovenskéhoexilu,kteřísezamýšlelinadpostavenímpříštíhoobnovenéhostátu

1 ZdosavadníliteraturyoClementisovijetřebapřipomenoutzvláštědosudnejúplnějšípolitickoubiografii:HOLOTíKOVá,Zdena–PLEVZA,Viliam.Vladimír Clementis.Bratislava1967(a2.vyd.1972),adáleřadustudiíŠtefanaDruga,zvláštějehomonografii:Vladimír Clementis.Srov.téžjehovýběrovouedici:DRUG,Štefan(Ed.).Vladimír Clementis – život a dílo v dokumentech. Bratislava 1993; DRUG,Štefan. Clementis. Kultúrny publicista.Bratislava:Obzor,1967.

DejmekJindřichMinistr zahraničních věcí Vladimír Clementis


498

čechůaSlováků,a ještěvýraznějisezapsal idovýstavbypoválečnéčeskoslovenskédiplomacie.2Jehonominacestátnímtajemníkemministerstvazahraničníchvěcíkoncembřezna1945měla totižněkteré,prodalšívývojpoválečnézahraničníslužby tzv. třetírepublikydodnesnezceladoceněnédůsledky.3

Byl toprávěClementis, jenžužvdubnu1945založilvKošiciachpři tamnínovévláděZdeňkaFierlingera kancelář, zabývající se jejími vnějšími vztahy, která – přesrelativníkrátkostexistence–vytvořilapolitickyipersonálněnovýcelek,kterýsesjis-tounadsázkoustal„levicovým“,atakédominantněslovenskýmprotějškemvLondýněnadáleexistujícíhoministerstvazahraničníchvěcí,praktickyceleobsazenéhoprezidentuBenešovioddanýmúřednictvem.4DotétokancelářeClementispřivedlnezanedbatelnýpočetslovenskýchlevicověčipřímokomunistickyorientovanýchintelektuálů,většinouprávníků,kteřípakpřešlivkvětnu–červnu1945 idoslužebobnovenéhopražskéhoministerstvazahraničníchvěcí,kdetakévytvořilidůležitýsegmentjehoúřednictva,doznačnémíryzdereprezentujícízájmyKSč,resp.KSS.5

TatoskupinaClementisovičastoiosobněblízkýchúředníkůsicevčernínunezůsta- la – ani z hlediska „národního“, ani z hlediskapolitického–osamocena.Dochovanédokumentyukazují,žehnedvroce1945bylnapř.dořadčeskoslovenskédiplomaciepřevedenjistýpočetúředníkůbratislavskéhoMinisterstvazahraničníchvěcí(MZV)Slo-venskérepubliky.6PražskévedeníKSčsipaksamopostupnězačalonejpozdějivroce1946vytvářet(vněkterýchpřípadechdoslovakonspirativnícestou)inatomtominister-stvuvlastníbuňky,kterémělyojehoaktivitáchinformovatpřímotehdejšíhogenerálníhotajemníkastranyRudolfaSlánského.7Clementisova„skupina“všakbylasvýmzpůso-bemvýjimečnájižtím,žesejejíneformálníčlenovéznaličastodávnozpředválečnýchlet, v nemalémíře právě z aktivit okoloDAVu, případně podobných aktivit levicovéinteligencezdoblondýnskéhoexilu,aitatoskutečnostmělapozději,zvláštěvletech1948–1949,sehrátznačnouroli.

2 Zdepostačípřipomenoutněkterézjehotehdejšíchstudiíatextůsezahraničně-politickouproblematikouztédoby,např.CLEMENTIS,Vladimír.Medzi nami a Maďarmi.Londýn1943;CLEMENTIS,Vladimír.Panslavizmus kedysi a teraz.Londýn1944(adalšívydáníBratislava,Orbis1946)ad.

3 KtomudosudnejpodrobnějičIERNy,Ján.Vlado Clementis – diplomat.Bratislava1999;přednostíprá-cejejistěautorovazasvěcenost,plynoucíjižzjehotehdejšíhopůsobenívčs.diplomacii,řaduproblé-můvšakpominul.Viz téžsborník:HOLáSEK,Peter–BAŇACKá,Mira(Eds.).Vladimír Clementis 1902 – 1952.Bratislava2002.

4 Ktomusrov.např.NěMEčEK,Jan.LikvidacečeskoslovenskéexilovévládyvLondýně.InRok 1945 v českých a evropských dějinách.Praha2002,s.71-82;DEJMEK,Jindřich.československádiplomacienapočátkutřetírepubliky(1945):proměnyinstituceaosobností.InHáJEK, Jan – KOCIáN,Jiří(Red.).Fragmenty dějin. Sborník studií k 60. narozeninám Jana Gebharta.Praha2007,s.425-442.

5 Dotétoskupinynáleželnapř.RudolfBystrický,DaliborM.Krno,AlexandrKúnoši,DanielOkáliadalší;kariéry(idalšíosudy)většinyznichbudoupřipomenutyníže.

6 Jakobylnapř.DeziderRakšányi,příštívyslanecčSRvBelgii;jejichúplnýseznamlzenaléztvpřísluš-némpřehleduv:Archivministerstvazahraničníchvěcí(dáleAMZV),Kádrovýodbor(dáleKA),karton(dálek.)22.

7 Takovourolihrálpodlepozdějšívlastnívýpovědinapř.KarelDufek,pozdějiprvníkomunistickývel-vyslanecvTureckuapoč.padesátýchletjednazobětítehdejších„nezákonností“.Srov.obsáhlýelaborát,kterýsepsal(zřejměposvémzatčení)ajenžsepozději,zřejměpojehorehabilitaci(aznovupřijetídoMZV)dostalzpětdojehoosobnísložkyvAMZV.

499

Vnásledujícíchodstavcíchbudeještěnaněkolikakonkrétníchpříkladechilustrová-no,jakzvláštěve„východních“komponentáchzahraničnípolitikytřetírepublikyCle-mentishrál,politickyzaštítěnGottwaldemadalšímisoudruhy,prvníhousle,pochopi-telněčastokmaléradostidemokratůpočínajeprezidentem.KtakovémumodeluovšemčástečněnapomáhalyipracovnímetodyanávykysamotnéhoJanaMasaryka,kterýsinarozdílodmnohasvýchkolegůvdiplomaciinikdynepřivyklsystematičtějšíbyrokraticképráci.8Vdobě,kdy–vícenominálně,nežlireálně–vedlzahraničníúřadexilovévládyvLondýně,sepodobnýhandicappřílišneprojevoval.ÚřadtotižřídilnesmírněpracovitýaschopnýstátnítajemníkHubertRipkaanavícřaduklíčovýchjednání,aťjižsBrity,čipozdějisRusyčidalšímispojencivedlsámprezident.9Navícbyloministerstvosloženovnaprostémajoritězúřednictva,kteréprošlodobroubyrokratickoupřípravouještěvča-sechMasarykovyrepubliky.Tovšesevšaknynízměnilo.

Benešovarolepřivlastnímprováděnízahraničnípolitiky–pochopitelně–výrazněpoklesla,ikdyžtoneznamenalo,žebysineuchovalvčernínuvýraznývliv.Úřednictvoministerstvazahraničníchvěcí(Zamini)taképřesrelativněshovívavýpřístupnovévlá-dykudálostemvbřeznu1939procházelopostupněrozsáhlouobměnou,kterénezůstaliušetřenianinejvyššíúředníciz„londýnských“časů.10NejvýznamnějšízměnouvšakbyloprávěvystřídánídemokratickýmzásadámoddanéhoavůčiBenešoviloajálníhoRipky,jenžbyl„odsunut“nanovězřízenéministerstvozahraničníhoobchodu,agilnímkomu-nistouClementisem.Tensesicedíkynespornémuvzděláníadojistémírysamostatnémuúsudkuzásadněodlišovalodtradičníchstalinistickýchaparátčíkůvčetnějehopozdějšíhonástupce(amnohaletéhosoka)ViliamaŠirokého.PředevšímjehoprostřednictvímvšakmohlaKSčnynízískatprvnívýznamnějšípostyinapražském„Zamini“,cožpozději,ještěpřed„únorem“,usnadniloipenetracikomunistůnazastupitelskéúřadyapřispělokjejichrelativněsnadnémuovládnutídiplomacienajaře1948.

Demokratůmseovšemnapodzim1945,nedlouhoponávratuministraMasarykazezakládajícíkonferenceOSN,podařilvevztahukpretensímKSč,resp.KSSvdiplomaciiúspěšnýprotitah.Počátkem října t.r. byla totiž v rámci reorganizaceZaminivytvoře-nanová funkcegenerálníhosekretářeministerstva,a jejínositel–konkrétnězkušený apřitomBenešoviosobněblízkýdiplomatArnoštHeidrich–serázemdíkysvýmpra-vomocemstaltřetím„silným“mužemtohotoúřadu.Podlepříslušnéhodekretuměltotižnejenkoordinovat činnostvšech sekcí aodděleníministerstva, alevyjadřoval se i ke

8 ŘaduúdajůoMasarykovi jakoministruzahraničív letech1945–1948 lzenaléztvesbornících:Jan Masaryk. Diplomat, státník, humanista. I, II.Praha1998,avpopulárníbiografii:KOSATíK,Pavel–KO-LáŘ,Michal.Jan Masaryk: Pravdivý příběh. Praha 1998; o vlastní resumé jsem se pokusil v textu: JanMasarykjakoministrzahraničníchvěcípoválečnéhočeskoslovenska(březen1945–březen1948).In 60 let od smrti Jana Masaryka.InformačnízpravodajSpolečnostiJ.Masaryka,2008,s.11-27.

9 Řadudokladůotomostatněpřinášíidosudpublikovanédokumentyvčetněprvníchsvazkůúřednísbír-kyNěmeček, Jan. et cons. (Eds.).Dokumenty československé zahraniční politiky, zvl.DčZP ser.B., sv.II/1.

10 PrávěClementistotižvevláděprosadil,abybylinejpozdějidopočátkuroku1946zesvýchúřadůodvolá-nivšichničeskoslovenštítituláři,kteřítampůsobilivletechválky.Komunistépaksamozřejmězasahovaliidoprošetřovánířadyúředníků,kteřísvéúřady(ovšemzanejrůznějšíchokolnostípředalivbřeznu1939Němcům;viznynípodrobněNěMEčEK,Jan.Soumrak a úsvit československé diplomacie : 15. březen a československé zastupitelské úřady.Praha:Academia,2008.



500

všemotázkámpolitického,hospodářského,právního,baiorganizačníhoapersonálníhorázu,týkajícímsechoduúřadu.11Vzhledemktomu,žeHeidrichovoukancelářímuselyprocházetvšechnypodstatnédokumenty,aletakénávrhypersonálníhorázu,jezřejmé,že se zde podařilo „benešovcům“vytvořit alespoňnaZamini vůči přílivu komunistůznačnouhráz.Jednímzdůsledkůtohotoopatřeníbylaiskutečnost,žeještěpočátkemroku1948bylinaministerstvukomunistévevýraznémenšině(keKSčaKSSsehlásilonecelých12procentvyššíchúředníků!)12ademokratickýchsilámtakzůstalvdiplomaciiaždopřevraturelativněvýznamnýpotenciálníinstrument.Jakvšakještěpřipomeneme,vednechstřetunebylzmnohadůvodůnakonecpraktickyvyužit.

Clementisova role při řízení československé poválečné diplomacie ovšem zůstalabezohledunapředcházejícípoznámkyvýrazná,bavesvětlenejrůznějšídokumentacelzekonstatovat,žev lecčems–zvláštěve„východní“složcenašípolitiky–poněkudzastínilaúlohuMasarykovu.Jižvčervnu1945např.státnítajemníkMZVprovázelteh-dejšíhošéfavládyZdeňkaFierlingerapři jehoprvnípoválečnécestědoMoskvy,kdedošlokpodpisuněkolikadohodvčetnědokumentu,právněkonfirmujícího„odstoupe-ní“PodkarpatskaSSSR.13Vnásledujícímobdobí seClementispodílel napolitickýchjednáníchospojeneckousmlouvuskomunistickouJugosláviíapozději(zdeovšemužpodnátlakemSovětů)opodobnéspojenectvísPolskem.14Státnítajemníkměltaképo-dílnaobchodně-politickýchjednáníchstěmito„slovanskými“(veskutečnostiprimárněpředevším komunisty ovládanými) státy, jež posléze, roku 1947 vyústily do podpisudlouhodobýchsmluv.ZásadnírolialeClementissehrálipřimodelovánínovýchvztahůsMaďarskem,a to jakv roviněbilaterální, taknamírovékonferencivPaříži.Byl toon,kdovedlsšéfembudapešťskédiplomacieJánosemGyöngyösimjednáníosmlouvě ovýměněobyvatelstvamezioběmastáty(bylapakpodepsána27.2.1946)akdopozdějizásadnímzpůsobemzasahovaldotextacepříslušnýchčlánkůmírovýchsmluvpřijejichpřípravěvmetropolinaSeiněnapodzimtéhožroku.AClementisspolusMasarykemtaképodepsalmírovousmlouvuz10.února1947,ježmj.potvrzovalaprávnínulitutzv.vídeňskéarbitráže,ikdyždalšízásadníotázku,případnýčástečnýtransferMaďarůod-kazovalanadalšínegociacemeziobasousedy.15

StátnítajemníkMZVovšemovlivňovalirelacirepublikysdemokratickýmZápademapodílelseinadalšíchaktivitáchministerstva.Zezáznamůvjehoarchivujezřejmé,žesenapř.zúčastnilčástirozhovorůsezápadnímidiplomaty,ježsetýkalyfinančních

11 K tomuto úřadu srov. podrobnějiDEJMEK, Jindřich. SvědectvíArnoštaHeidricha o československédiplomaciiasovětsképoliticezkonceroku1948.InModerní dějiny,2009,roč.17,č.2,s.131-178,zvl.s.135-137,kdejsoucitoványipříslušnésměrnicetýkajícísekompetencísekretářeministerstva.

12 TakovéčíslouvádípodledokumentůÚVKSčKUčERA,Jaroslav.Der Hai wird nie wieder so stark sein: Tschechoslowakische Deutschlandpolitik 1945-1948.Dresden2001,s.27.PodrobnějikeskladběúřednictvaMZVpřed„únorem“vizDEJMEK,Jindřich.československádiplomacievúnoruabřeznu1948.InČeský časopis historický,2010,roč.108,č.1,s.80-86.

13 Srov.např.čSRaSSSR1945–1948.Dokumenty mezivládních jednání.Eds.K.Kaplan,A.Špiritová.Praha 1997, s. 76-77.

14 Srov. k tomu naposledy FRIEDL, Jiří.Rozpačité spojenectví. Československo-polské vztahy v letech 1945 – 1949.Praha2008,s.181an.

15 Srov.detailněKRNO,DaliborM.Jednali jsme o mír s Maďarskem.Praha–Bratislava1947,kdelzenaléztičástClementisovýchprojevůzpařížskékonference.

501

náhradzapostátněnémajetkyobčanůtěchtostátů,aježtehdyprogramověcílilykdosa-ženídohody,kterouostatněvelkáčástzápadníchvládpodmiňovalavyplněnípožadavkůčeskoslovenských.16Clementiszasahoval idokomplikovanýchnegociacíonovéspo-jenectvísPařížíaznačnourolinakonecsehrálivdramatickéepizodě,přinížbylačs.vládanucenapodStalinovýmtlakemrevokovatpůvodnírozhodnutíoobeslánípařížskékonference,týkajícísenabídkyamerickéhospodářsképomoci.Jedokoncemožné,žesepřitomonohokritického10.července1947osobněpodílelnazmatenísvýchdemokratic-kýchkolegůvevládě,kdyžjimpředložilúdajnýBenešůvapel,sovětskévetopřijmout,třebaželzepředpokládat,ževýsledekbybylzřejmězůstalbezohledunatutoepizodutotožný.17NejenBeneš,ale–jakbezpečnědokládápříslušnýprotokolschůze„kusého“kabinetuveStrakověakademii–idemokratičtíministřinebyliochotnisesovětskémutlakuvzepřít.18Nadruhéstranějevšaksymptomatické,žeještěotéměřdvarokypoz-dějiClementispovažovalzanutnésvojetehdejšístanoviskozdůvodňovatpředplénem IX.sjezduKSč,kněmužseještěvrátíme.

AčkolivClementiszastával–pochopitelně–užpředkomunistickýmpřevratemjas-náprosovětská(astranickykomunistická)stanoviska,zmnohaindiciíjezřejmé,žemutehdejšínejvyššípředstaviteléKSčpřílišnedůvěřovali, což jistěprameniloužz jehopostojůvroce1939.NaMZVbylasicehnedr.1945vytvořena„závodníorganizace“KSč,do jejíhožčelabylzvolen(tehdyještěřadovýúředníkapříštínáměstek)VavroHajdu.SoudruzialepozdějiobviňovalijakClementise,takjehozástupce,ževlivstranysepředúnoremprojevovalv„jejich“úřaděminimálněaže„stranicky se na MZV v roce 1946 – 1947 žilo velmi málo“.19Bylotaképříznačné,žeještěroku1946vyslalgenerálnítajemníkÚVKSčRudolfSlánskýdočernínajakořadovéhoúředníkasvéhoinformáto-ra(byljímpříštívyslanecF.Dufek),kterývšakmělsvojipartajníangažovanostmasko-vatipředsoudruhyzvedeníZamini.

Přisamotnémpřevratuvúnorovýchdnech1948sekomunistickémenšiněpodařiloministerstvozahraničícelkembezproblémůještěběhemvíkendu21.–22.únoraovlád-nout,takžedemokratickésílypřišlyopraktickyposlednídůležitýinstrument,jímždosuddisponovaly.Zkusématérievšakvyplývá, že tuklíčovou roli sehrál spíšenež státnítajemníkakčnívýbor,hbitěustavenýokolonedávnonominovanéhovedoucíhopolitickésekceministerstvaVlastimilaBorka,apak–apředevším–evidentnínevůlemajority

16 ŘadukonkrétníchdokladůktěmtojednánímlzenaléztvAMZV,GSTajný(dáleGS-T)1945–1954, k.65–70.

17 PodlesvědectvíA.Heidricha totižBeneš,postiženýkrátcepředtímzáchvatemmrtvice,nemohl řádněvnímat,comuzástupcivlády–V.ŠirokýaV.Clementis–vSezimověÚstísdělovaliajehoúdajnývzkazvláděmohlbýttedypouhousmyšlenkou;srov.FEIERABEND,LadislavK.Politické vzpomínky. Svazek III.Brno1996,s.488.

18 Srov.detailněKaplan,Karel(Ed.).Československo a Marshallův plán. Sborníkdokumentů.Praha1992,dok.č.49,s.69an.KpozdějšímuClementisovuprojevuvizníže,pozn.č111.

19 Cit. z elaborátu, vypracovaného na jaře 1951 odvolaným odborovým přednostou LucianemBendou,jistoudobušéfemsovětskésekceMZV.AMZV,OSO,V.Hajdu.Budižostatnědodáno,žekomunistyovládanábezpečnostvedoucínekomunistickéúředníkyMZVnejpozdějiodpolovinyroku1947neustálesledovalaapozději–alespoňpodleurčitýchsvědectví–odposlouchávalaijejichtelefonáty.SledovánídiplomatůvčelesA.Heidrichemostatnědosvědčujeitorzovitýmateriál,uloženývrůznýchsložkáchvArchivuBezpečnostníchslužebčRvPraze(dáleABS).



502

úřednictvakjakékolivenergičtějšírezistenci.20Takovésubmisivnostišelovšempříkla-demsámMasaryk,kterýseposlézesezaměstnancizúčastnilgenerálnístávkyadokoncepodepsalřadupropouštěcíchdekretůakčníhovýboru,znamenajícíchpřinejmenšímpro-fesníortelnadvůčikomunistůmneústupnějšímiúředníky.21Clementis zůstal státním tajemníkemministerstva i v „obrozené“Gottwaldově vláděz25.února1948,vnížsikřeslošéfaresortupodrželJanMasaryk, tovšakbylapou-háepizoda.Synzakladatelečeskoslovenskéhostátuatvůrcejehohumanisticko-demo-kratickéhoprogramusamozřejměnechtělsloužitjakoloutka,komunistickýmvládcůmužitečnákmateníveřejnosti,achystalsevelmipravděpodobněkodchodudoexilu,cožzajistépřispělokjehofyzickélikvidacianinedvatýdnypopřevratu.22

Jeho zavraždění sice způsobilo režimu nemalé komplikace, neboť bez ohledu naurychleněvyrobenouverziosebevraždědemonstrovaloširšíveřejnostidomastejnějakonaZápadějedenzrysůnovéhorežimu.NavícMasarykovasmrtsnadvícenežsámpře-vratvyprovokovalarevoltučástičeskoslovenskýchdiplomatůvcizině,ježvyvrcholilapodánímznáméstížnostizástupceuOSNJánaPapánkagenerálnímusekretářitétoin-stituceatedypokusemo„zmezinárodnění“důsledkůpražskéhopřevratu.23 Kontroverz-níúmrtípopulárníhopolitikavšakzřejměvkalkulechsoudruhůvážiloméně,nežjehopřípadnýútěknaZápad,anavíc–zmiňovanárevoltapřeceospravedlniladalšíčistkustátníhoaparátu…

Gottwaldsicepůvodnězamýšlelprosaditdostáledůležitéhokřeslaministrazahrani-čístávajícíhoministraprůmysluZdeňkaFierlingera,ježpotomtopostutoužilužroky, anavíc–díkysvédiplomatickékariéřeisvémuvčleněnídopolitickýchstrukturrepubli-kyvčetněčlenstvívevedenísociálnídemokracie–mohlpro foro externodočasněpřed-stavovatsymbolzdánlivékontinuity.24ProBeneševšakbylakandidaturatohoto„moska-la“nepřijatelnáanavícsezačalizanominacidosavadníhostátníhotajemníkazasazovatslovenštíkomunisté,jakti„národní“vBratislavě,tak(zjinýchdůvodů)soudruzipřímovPraze.Tytoidalšívlivy,dostmožnáiohlednaveřejnémíněnínaZápadě,pakrozhod-

20 Srov. např. vzpomínky J. Kopeckého, J. Jostena a dalších: KOPECKý, Jaromír. Paměti diplomata. Ed.J.Tomeš.Praha2004,s.447-448an.;JOSTEN,Josef.Československo žaluje.Praha1993,s.82-86,ad.;podrobnějiDEJMEK,ref.12,s.87-90aDEJMEK,Jindřich.Komunistickýpřevratvčeskosloven-skuvvúnoru1948ademokratickýZápad:československédiplomatickédokumenty.InSAP,2009,č.2.

21 Ještě předMasarykovým zavražděním byl např. propuštěnMichalHanák, za války zástupce exilovévládyvTurecku;FrantišekHavlíček,dlouholetýpředválečnývyslanecvJaponsku;JaromírKopecký,zástupcečs.exilovévládyuSpolečnostinárodů;VladimírVaněk,prvnívyslanecupost-fašistickévládyvItálii,atd.Kompletníseznamyúřednictva,navrženéhoakčnímvýboremkokamžitémupropuštění,vizAMZV,KA,k.23.

22 ProblémMasarykovy„záhadné“ smrti samozřejměnenípředmětem tohoto textu; srov. dobrýpřehledproblému(atakérůznýchteorií)vesborníkuKALOUS,Jan.(red.).Jan Masaryk. Úvahy o jeho smrti. Praha2005.Tamuvedenédokladyaanalýzylzesamozřejměještědoplnit,např.obsáhlýmsvědectvím,kterévpísemnépodoběposkytlBritůmjeho(aBenešův)osobnílékařOskarKlinger,BritishNationalArchives, London-Kew (dále cit. BNA), FO 371, f. 71 289, který také jasně potvrzovalMasarykůvplán odchodu do exilu. Ten ostatně potvrzoval i jinýMasarykův „intimus“, R. H. Bruce Lockhardt (LOCKHARDT,Bruce.My Europe.London1952,s.132-133).

23 KtomunejlépeMICHáLEK,Slavomír.Ján Papánek. Politik, diplomat, humanista 1896 – 1991. Brati-slava:VedavydavateľstvoSAV,1996,s.92-100.

24 Ktomunapř.SMUTNý,Jaromír.Svědectví prezidentova kancléře.Praha1996,s.205an.

503

ly.16.března1948bylpětačtyřicetiletýVladimírClementisjmenovánprezidentemBe-nešemvpořadíšestýmministremzahraničníchvěcíčeskoslovenskaodjehovzniku.25

IIVesvékonkrétnízahraničněpolitickéaktivitěClementisjakošéfpříslušnéhoresortu

vGottwaldově„obrozené“vládězpočátkupřímonavazovalnapředcházejícíkrokypraž-sképolitiky,ježjakostátnítajemníkMZVdoznačnémírytechnickydirigoval.ZatímcozákladnípůdorysčeskoslovensképolitikybyljižpředemvytčenspojeneckousmlouvousSSSRzprosince1943apaktzv.košickýmvládnímprogramem,jejímnejdůležitějšímtématemzpočátkuzůstávalaněmeckáotázka,koneckoncůproblém,jemužsepražskádiplomacievěnovalainamezinárodníkonferencitěsněpředkomunistickýmpřevratem.26 Clementisovitakézůstalavjehoresortuzpředúnorovéhoobdobířada„desiderat“,aťjižvevztazíchkVýchodu,čikZápadu(těchnyníovšemnotněoslabovaných).Novámocpochopitelněusilovalaodotvořenísvýchvýchodníchspojenectví,zvláštějižpředúno-rempřipravovanýchaliančníchsmluvsBulharskematakéRumunskem,knimžmělabrzypřibýti(podtlakemMoskvy)nověposuzovanárelaces„lidovědemokratickým“Maďarskem.Nelzevšakpochybovat,žeClementisovadiplomacieusilovalaioudrženíalespoňnaveneknormálníchvztahůsezápadnímistáty,zvláštěVelkouBritániíaFrancií,kjejichžrazantnímuzmrazenímělodojítažvprůběhuroku1949.Apražskázahraničnípolitikasechystala(samozřejměnebezkonzultacesMoskvou)seopatrněangažovat inavzdálenějšíchhorizontech,aťjižšloomultilaterálníorganizacevčelesOSN(kdeteprverok1949přineslzásadnějšícezúry),čirozvíjeníkrátcepředtímzahájenýchstykův(příštím)„třetímsvětě“.27

Vlastní zahraničně-politické aktivity komunistického československa ve sledova-némdvouletítulzeovšempouzenaskicovat,ikdyžbysinepochybnězasluhovalyvně-kterýchaspektech–jižvzhledemkdosavadníabsencipodrobnějšíhostudia–přiblíženídetailnější.28Podvlivemmezinárodnísituace,tedypředevšímvyostřujícísestudenévál-ky,vEvropěvýrazněovlivněnéjednakpolitickýmidozvukypražskéhokomunistickéhopřevratu, jednaktzv.prvníberlínskoukrizí,seovšemodvíjelybrzyznačněodlišnýmicestami,nežlisemohlozdátještěnajaře1948.29Jednuznejzásadnějšíchzměnznamena-

25 Srov.detailněčIERNy,ref.3,s.146-148.26 Vednech17.–18.února1948naschůzceministrůzahraničníchvěcíčSR,PolskaaJugoslávievPraze;

příslušnoudokumentacivizvAMZV,GS1945-54,k.8927 Jaktonejvýraznějiukazovalajednakdiplomatickáizbrojnípomocrodícímuseizraelskémustátuvlétě

1948, a také snahy o rozvíjení hospodářských (a politických) vztahů s Indií. Později, už na sklonkuClementisovavedenípražskédiplomaciektomupřibyloještěnavázánídiplomatickýchvztahůskomu-nistickouvládouvčíně,zdevšakjiž(narozdílodpředcházejícíchproblémů)PrahajensledovalakrokyMoskvy.Některákonkrétajsouuvedenaještěníže.

28 Srov.např.MICHáLEK,Slavomír.Kniektorýmotázkamčeskoslovenskejzahraničnejpolitikyvrokoch1945–1951sozameranímnačinnosťVladimíraClementisa.InHOLáSEK–BAŇACKá,Vladimír Clementis,ref.3,s.38-45;nařadukonkrétjsemupozornilvpříslušnýchkapitoláchsvéknihyČeskoslo-vensko, sousedé a velmoci ve XX. století.Praha2002.PodrobnoupráciomezinárodnímpostaveníčSRkoncemčtyřicátýchletovšemstálepostrádáme.

29 KtétofázistudenéválkyvEvropěsrov.např.GADDIS,JohnLewis.We now know. Rethinking Cold War



504

lopoměrněrychléopuštěnípůvodněslovanskouideologiípodbarvenéorientace,kteroujednoznačněnahradilomezinárodně-právnídotvořeníbloku„lidovýchdemokracií“jakzhlediskapolitického,veforměsériebilaterálníchsmluv,takzhlediskaekonomické-ho–založenímRVHPpočátkemroku1949.Přitomsebrzy,ještěvprůběhuroku1948,ukázalo,žejakékolivautonomistickétendencemezimenšímisatelityMoskvy(kjejichžzastáncůmnepochybněnáleželiClementis),v„centru“nebudoutolerovány,banaopak.Původníkoncepce,vnížbylyprioritnívztahysSSSRdoplňoványcelkemaktivnípoli-tickouihospodářskouspolupracímezijehomenšímispojenci,byla–jistěipodvlivemsovětsko-jugoslávské roztržky– rychleopuštěna a (jakostatněnaznačoval i počáteč-nívývojnapůděRVHP)celýblokbyl jednoznačnědirigovánvýlučně„paprskovitě“z moskvy.30PodobnáproměnasepaksamozřejměpromítlaidorelacíčSR(idalšíchsatelitů)sezeměmi„mimo“blok,včeskoslovenskémpřípaděnapř.opuštěnímjakých-kolivúvahojistéautonomnípoliticevrámcistředoevropskéhobazénu.

ClementisbylijakoministrzahraničníchvěcíGottwaldovyapozdějiZápotockéhovládymezisvýminejbližšímispolupracovníky(atakéčástízápadníchdiplomatů)pova-žovánzazastánceurčitéhonezávislejšíhokursuagenerálnísekretářMZVA.Heidrichdokoncepozději,posvémodchodudoexilu,Američanůmtvrdil,žebymohlsledovatcestujugoslávskéhovůdceJ.B.Tita,kdybysemupodařilozískativnitropolitickývý-raznějšívliv.31

TakovétvrzenísevšakvkonfrontacisClementisovýmivlastnímipísemnostmizdáponěkudpřehnané,ikdyžtuhýcentralizačníkurs,kterýStalinvrámcivýchodníhoblo-kunastolil,byljistějehopředstavěobudovánísocialismuvzdálen.Vesvýchveřejnýchprojevechnicméněnovýministrzahraničíneustávalopakovat,že„medzinami,budu-jucímisocializmus…nemožebyťžiadnychrozporovzaujmovatedaaninierozporovnázorov“,sčímžspojovaldictumotom,žeSSSRjakovítěznadnacistickýmNěmeckemzůstávápročeskoslovenskozáklademjehobezpečnostiasuverenity.32SoučasněstálevýraznějihájilisovětskoupolitikuvestudenéválceseZápademiutužujícísepřístupMoskvykmenším„spojencům“,např.vznikRVHP,dávaldopříméhoprotikladukpoli-ticeUSAazvláštěvznikemNATO.33

History.Oxford1998,kap.II;MASTNý,Vojtěch.Studená válka a sovětský pocit nejistoty 1947 – 1953. Stalinovaléta.Praha2001,adalší;k„ozvěnám“pražskéhopřevratunaZápadětéžDEJMEK,Jindřich.TheCommunistCoupd´EtatinCzechoslovakiainFebruary1948andDemocraticWesternEurope.InHistorica,SeriesNova12,2005,s.115-142.

30 Srov.ktomunapř.BRZEZINSKI,ZbigniewK.The Soviet Bloc. Unity and Colflict. Harvard UP, 1967 (2ed.Edition), kap. 6; z naší literaturypřehledněnapř.LITERA,Bohuslav–TEJCHMAN,Miroslav–VyKOUKAL,Jiří.Východ. Vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944 – 1989.Praha2000.

31 Velaborátu,vypracovanémA.HeidrichemproAmeričanyvprosinci1948,jehoautoroClementisovimj.napsal,že„is credited with having accomplished more than Masaryk in resisting anti-western measures and policies. He personally helped a great many persons who had been discharged after coup, in finding other employment. He was opposed to the brutal methods used by the regime. He is definitely considered a “moderate” Communist…” Viz DEJMEK,ref.11,s.144.

32 Cit.zClementisovavýkladuvzahraničnímvýboruNSzprosince1948;AMZV,GS1945-54,k.117,projevyV.Clementise.

33 Srov.např.ClementisůvprojevvHradciKrálové30.března1949;tamtéž,aleijehovýrokypředzápad-nímidiplomaty,např.předbritskýmvelvyslancemPiersonemDixonem.

505

Vdruhémprosincovémtýdnu1948seClementiszúčastnilnávštěvyčeskoslovenskévládnídelegacevMoskvě,vedenéA.Zápotockým,kterámělavesvýchdůsledcíchvéstkpodstatněhlubšíprovázanostičeskoslovenskaajehoekonomikysSSSRacelýmblo-kem„novýchdemokracií“.čs.komunističtínárodohospodářisimj.uvědomovaliznač-nou„zranitelnost“hospodářstvístátuvzhledemkjehostáletrvajícíznačnémuobchod-nímupropojeníseZápadem,asnažiliseprotojak„přeorientovat“zahraničníobchodnaVýchod,takzískatrozsáhlésovětsképůjčky,ježmělymj.umožnitrealizacidalekosáh-léhopětiletéhoplánu.34Vtomtoohledujednáníplnědosáhlacíle, ikdyžsečs.stranarecipročněnapř.zavazovalakdalšímuzvýšenítěžbyaúpravyuranovérudyvrámcitzv.projektuChalupa.Když sevšakClementispři jednání se svýmresortnímprotějškem V.Molotovem13.12.chtělpustitdořešenízbývajícíchproblémů,plynoucíchpředevšímzodstoupeníPodkarpatskaarepatriacevolyňskýchčechů,konkrétníchvýsledkůprak-tickyvžádnémohledunedosáhl,byťsesnažilvevšechohledechprojevovatsovětskémupartnerovimaximálníkonciliantnost.35československástranavšakbezohledunatopo-chopitelněhodnotilavýsledkynávštěvy(atoivinterníchmateriálech)jakojednoznačnýúspěchastejněpostupovalClementisponávratupředposlancizahraničníhovýboru.36

Obecnýrezultátmoskevskýchjednánívpodobězřetelnéhopřesměrováníceléčesko-slovenskéekonomiky„naVýchod“bylužvlednunásledujícíhorokupotvrzenzalože-nímRadyvzájemnéhospodářsképomoci.Jakvšakukázalanapř.práceKarlaKaplana,dalšívývojtétoinstitucesepředevšímpodruhémzasedánívSofiivsrpnu1949ubíraljiným směrem, nežli očekávala přinejmenším část pražského vedení. českoslovenštíekonomovéuvažovaliotom,žesejednotlivézeměbudouvesvéprodukcispíšenavzá-jemdoplňovat(ačSRmělavtomtoschématuhrátjasněroliprůmyslovévelmoci).Teďsevšakrychleprosazovalasnahaoindustrializacidosudpřevážněagrárníchzemíbloku,kteroumělanavícprovázetpraktickyjednostrannátechnologickápomoczestranyre-publikyjejímspojencům.Moskvanadtobrzyzačalavduchusvéstrategickékoncepceprosazovatmaximální omezení zahraničníhoobchodu členských státůRady seZápa-dem,cožseopětbolestnědotýkaloičeskoslovenska,jehoždiplomatůmseještěvroce1949podařilo–předevšímvrelacisněkterýmizápadoevropskýmistáty–docílitřadyprostátužitečnýchdohod.Taksejižrodícíse„spolupráce“nasamémpočátkuzačalanegativněpromítatdodalšíhovývoječeskoslovenskéekonomiky,cožještězvýraznilySověty nadiktované požadavky počátkemnásledující dekády.37Moskva však výrazněovlivnilaipolitickémožnostičeskoslovenskauvnitřbloku.

Jakbyloužvýšezmíněno,patřilokprvnímkrokůmkomunistickéreprezentaceza-vršeníjednáníonovéspojeneckésmlouvysdalšími„lidovými“demokraciemi,zvláště

34 Srov.např.koncepttzv.pamětníhospisučs.MZVaMZO,kterýbylvefinálnípodoběpředložensovětskéstraněpři těchto jednáních;AMZV,GO1945-54,k.65;k tomutéžKAPLAN,Karel.Československo v RVHP 1949 – 1956.Praha1995,s.27an.

35 Clementisnapř.Molotovapředemujišťoval,ževprocesurepatriace„nechceme přijmout ani jediného Čecha a Slováka, který zde [tj.vSSSR] žije a chtěl by se vrátit k nám z důvodů nepříznivého postoje k Sovětskému svazu“.KAPLAN,ref.34.

36 Srov. zvláště již cit. exposé z konce prosince, jehož plné znění je obsaženo vAMZV,GA 1954-55, k. 117.

37 KtomupodrobnějiKAPLAN,ref.34,s.55an.



506

BulharskematakéRumunskem.OaliancisBulharskempražskádiplomacievyjedná-valajižřaduměsícůpřed„únorem“,podpissmlouvyvšakkomplikovalasnahaBulharůrozšířitspojeneckézávazkyzpůvodněanticipovanépomociprotipřípadnénovéagresizestranyNěmeckainadalšístáty,atakénechuťčeskýchdemokratůvýraznějisevázatsjiževidentněcelekomunistickýmrežimem.38Popřevratuvšakjednánírychlepokra-čovalaauž23.dubna1948,přinávštěvěšéfabulharskévládyG.DimitrovavPraze,bylpaktZápotockýmaClementisempodepsán.39Pronovéhošéfapražskédiplomacietobylvůbec první podpis dokumentu podobné závažnosti, zdaleka ne však poslední. PlányčástikomunistickýchpředákůjihovýchodníEvropy,ježvedleJ.B.TitasdíleliDimitrovačástsoudruhůvBukureštiaBudapešti,podlenichžmělabýtzlidovýchdemokraciívtétočástiEvropyvytvořenajakásikomunistickákonfederace,sicejižvtétodoběvzalyza své i díky odporu Stalina.40Vzájemné propojovánímenších komunistických státůpolitickýmipaktyalepokračovaloavpoloviněčervence1948byla–poněkolikerémodkladu – podepsána při návštěvě šéfa vládyZápotockého aClementise vBukurešti inová spojenecká smlouvačeskoslovensko-rumunská.41 I tabyla formulovánapřede-všímjakodefenzivníprotiněmeckéspojenectví.Podobnějakodokumentčs.-bulharskývšakužobsahovalaiklauzulio(vpodstatěneomezené)pomociprotikomukoliv,kdobysespřípadnýmagresoremspojil,čímžsevlogiceakcelerujícístudenéválkymohlamysletpředevšímněkterázezápadníchvelmocí.

ClementisprezentovalponávratudoPrahypodpisnovéaliancejakopotvrzení„vřa-zení“oboustátůdo„nového bezpečnostního systému, který se opírá o Sovětský svaz“, přičemžmunyníjižnezahaleněpřiřklidalšípodstatnýznak–seskupení„vyšších pokro-kových forem společnosti“.Ztétokoncepce,vycházejícíostatnězeznáméŽdanovovyklasifikacestátů,prezentovanénaprvnímzasedáníInformbyravzáří1947,ovšemply-nulo,žesečeskoslovenskobudemuset„sblížit“isdalšímrežimem„novédemokracie“,tedyMaďarskem,ačkolivparadoxněpůvodníspojenectví,zvláštěaliancesMoskvou,směřovala i proti ohrožení ze strany tohoto státu.42 Jak ale ukazoval nejlépe příklad J.B.TitaatakéjehorumunskéhosoudruhaPetraGrozy,komunističtísoudruzinemě-livtomtoohleduskrupulíanapř.komunistickáJugosláviepodepsalas„novým“Ma-ďarskemspojenectví(atodokoncebezvědomíčeskoslovenskýchspojencůBělehradu)

38 Srov.např.KOŘALKOVá,Květa.Vytváření systému dvoustranných spojeneckých smluv 1943 – 1949. Praha1966;dodejme,žečernínskýpalácještěvlednu1948varovalpředpodpisemaliancísBulharskemaRumunskemibritskývelvyslanec.

39 Text této smlouvy viz např. KOTyK, Václav (Ed.). Dokumenty československé zahraniční politiky 1945 – 1959.Praha1960,č.23,s.167-169;ktomunapř.KUBKA,František.Listyzbulharskéhodeníku. In KUBKA, František. Z cest.Praha1958,s.154-156.

40 Kprojektu konfederace komunistických států v jihovýchodníEvropě srov. nejnovějiZNAMIEROW-SKA-RAKK,Elźbieta.Federacja Słowian południowych w polityce Bułgarii po II wojnie światowej. Warszawa2005,kap.VaVI.

41 Srov.podrobněKOŘALKOVá,Květa.Kčeskoslovensko-rumunskýmvztahůmvzávěrudruhésvětovéválkyavprvníchpoválečnýchletech.InHaV,1967,s.62an;,zdes.85-86.

42 Jak to jednoznačně dokládal jak obsah rozhovorů samotnéhoBeneše se sovětskými státníky již předpodpisemsmlouvyvMoskvěvprosinci1943,takpozdějisnahačeskoslovenskýchdiplomatů,abybylapřípadnáhrozbazestranyMaďarskazahrnutaimezizávazkychystanésmlouvyčeskoslovensko-fran-couzské.

507

už8. prosince 1947, přičemžRumunsko ji následovalo hnedv lednupříštího roku.43 Situacečeskoslovenska obecně a konkrétněClementise zvláště však byla obtížnější, atonejenvzhledemknedávnéválečnékoliziobouzemí.Připomeňme,žetobylprávěClementisještějakostátnítajemníkpražskéhoMZV,kterývyjednávalsesvýmmaďar-skýmprotějškemodúnora1946omožnostivýměnyobyvatelstvaaprosazovaltakétran-sferpodstatnéčástiMaďarů.PrávěClementispatřiltakénamírovékonferencivPařížikzásadnímoponentůmmaďarskýchaspirací,ježusilovalyalespoňzpočátkuouchováníčástiúzemníchziskůzpřecházejícíchlet.44Nynímuselpodlesovětskéhonávoduzačítsněkdejšímiprotivníkypřipravovatformálníspojenectví,ačkolivpodstatubolestivéhoproblému–existencepočetnémaďarskémenšinynajižnímSlovensku–neřešiltransfer,ale(ovšemužkomunistickoudikcínesený)zákonostátnímobčanstvíosobmaďarskénárodnostivčSRzříjna1948.

Bázinového„partnerství“obou státůnevytvořilo ani tolikpřekonáníhistorickýchkonfliktů,alepředevšímvnitropolitickézměnyvMaďarsku,tedyporážkatamnímalo-rolnickéstrany,avneposlednířaděpodpismaďarsko-sovětskésmlouvy18.února1948,tedytakřkavpředvečerkomunistickéhopřevratuvPraze.45NominálníšéfbudapešťskédiplomacieE.Molnár,kterýjižpředtímpodepsalzmíněnéaliančnísmlouvysJugoslávií(8.12.1947)aRumunskem(24.1.1948),setakékoncemčervna1948zúčastnilschůzkyministrůzahraničníchvěcíSSSRajehospojenců/satelitůveVaršavě,čímžseMaďar-skojaksidefinitivnězařadilodo„protiimperialistické“fronty.46Avzápětízačalounifor- mní,protidosavadnítradicisměřující„sbližování“obouzemí,kterénačs.straněkomu-nistickápropagandaodůvodňovala„zánikem starých imperialistických cílů maďarské buržoasie“.UžvsrpnudošlokprvníužšíspoluprácimeziClementisemaMolnáremnakonferenci oDunaji vBělehradě.V říjnubyl vydán zmiňovaný zákonopostave-níMaďarůvčeskoslovenskuapočátkemlistopadubylamezistátypodepsánapětiletáobchodně-politickásmlouva,ježmělapodstatněrozšířitvzájemnýobchodoboustátemregulovanýchekonomik.Vprosinci1948užClementisoznačilvprojevuvzahraničnímvýboruMaďarsko–příznačněvsouvislostis tamnímvnitřnímvývojem–za„spřáte-lenýstát“aoneceléčtyřiměsícepozdějipakdoprovázel šéfavládyZápotockéhonaprvníoficiálnínávštěvujihovýchodníchsousedů,přinížbyla16.dubna1949podepsána ismlouvaopřátelství,spolupráciavzájemnépomoci.47

43 Srov.např.KOŘALKOVá,ref.38,s.57an.,61an.Budiždodáno,žeSSSRpřitompodepsalvlastníformálníspojeneckésmlouvysbývalýmispojencinacistickéhoNěmeckateprvepozději,povynucenérezignacibalkánskýchkomunistickýchčinitelůnasvékonfederačníprojekty.Sovětsko-rumunskásmlou-vabylapodepsána4února1948,praktickyidentickýdokumentsovětsko-maďarskýpak18.únoraajakoposledníbyla ještě18.březnapodepsánasmlouvasovětsko-bulharská.Srov.např.WANDyCZ,Piotr.TheSovietsystemofAlliancesinEastCentralEurope.InJournal of Central European Affaires,1956-57,s.177n;téžBRZEZINSKI,ref.30,s.110.

44 Srov.ktomupřehledněčIERNA-LANTAyOVá,Dagmar.Podoby československo-maďarského vzťahu 1938 – 1949.Bratislava1992.

45 Srov.např.IRMANOVá,Eva.Maďarsko v éře sovětizace.Praha–Ústín./L.2008;zmaďarskéliteraturynapř.BORHI,Lajos.Hungary in the Cold War 1945-1956. Between the United States and the Soviet Union.Budapest2004,kap.III.,s.113an.

46 čIERNA-LANTAyOVá,ref.44,s.159.47 PříslušnoudokumentacivizAMZV,GS1945-54,k.168;text:KOTyK,Václav.(Ed.).Dokumenty česko-



508

Pakt,kterýhnedvpreambulisvalovalpředcházejícívzájemnékonfliktynapolitiku„vládnoucíchtříd“,dobřezapadaldokontextudotvářejícíhosemonolitníhovýchodní-hobloku,jakkolivbylnavenekstálezacílenpředevšímprotihrozbámútokuzestranyNěmeckaajehopřípadnýchspojenců–tedynyníjižzápadníchmocností.Clementis,jenžhovpražskémparlamentuprezentoval15.června,bylsicevěcnější,ionvšakzdůraz-nil,žejímvytvářenáspoluprácejemožná„len medzi štátmi budujúcimi socializmus“, jež – ve spojenectví s SSSR – povede k posílení jejich suverenity a hospodářskémurůstu.48Fakt,ževmezičasemezipodpisemsmlouvyajejíratifikací,zmaďarskéscényzmizel jehoresortníkolegaLászlóRajk,ovšemdodávalpodobnémutvrzeníponěkudzvláštnívyznění.Clementissivšakjistěnepředstavoval,žebudeběhemněkolikamě-sícůsdíletRajkůvosud–atodokoncevpřímésouvislostisjehobrzyvykonstruovanýmprocesem.

Praktickyvopačnémsměruse–oprotiutužovánímnohostrannýchvazebsVýcho-dem–odvíjelyvztahy sdemokratickýmZápadem,předevšímsUSA, ježbylyvko-munistickémtábořeoprávněněchápánynejenjakoskutečnýhegemonsvobodného(či„imperialistického“)tábora,ale–definitivněodjara1949–icentrumnovéhočeskoslo-venskéhoexilu.49Trumanovaadministrativa,kterástálaužvpozadíverbálníhoodsou-zenípražskéhopřevratu26.2.1948,akterátentomocenskýzvratpodrobilaostrékritice onecelétřitýdnypozdějiiústysamotnéhoprezidentavpozdějiznámémproslovuvdensv.Patricka,sáhlaužvbřeznukdalšímuomezenívzájemnéhoobchodu,atentotrendpakpokračovalivnásledujícímobdobí.50Užodjara1948takézačalodocházetkvzájemné-muvypovídánínižšíchdiplomatickýchúředníkůavztahybylykalenyidalšímiaférami,kjakýmpatřilonapř.(tehdyovšemještědostvýjimečné)zadrženímaléskupinkyame-rickýchvojákůučs.-bavorskýchhranic, ježmimochodemdlouhourovnával iministrClementisstehdejšímamerickýmvelvyslancem.Bezohledunapočátečnísnahyoales-poňformálníkonciliantnostsevšakiveřejnéprojevyšéfapražskédiplomacienaadresuUSAnáležitěvyostřovalyabrzynechybělaanislovao tom,žeWashingtonneusiluje onicmenšího,nežlikvidaci„lidovýchdemokracií“aizolaciSSSR.51

Atmosféra studené války ovlivnila i vztahy se západoevropskými demokraciemi,předevšímVelkouBritánií, ikdyžzdesikomunistickévládníkruhy jižzdůvodůob-chodně-politických alespoň zpočátku ukládaly výraznější rezervy. S oběma západní-

slovenské zahraniční politiky,č.36,s.219-221.PodrobnějičIERNA-LANTAyOVá,československo-maďarskázmluvaz apríla1949v spojeneckomsystéme socialistickýchkrajín. InHistorický časopis, 1987,s.513-533.

48 Srov.textClementisovaexposéz15.června1949,ArchivPoslaneckésněmovnyčR,www.psp,cz/eknih/1948ns/stenprot/,31.schůze.

49 Jenproúplnostbudižpřipomenuto,ževúnoru1949vUSAdefinitivněvzniklaRadasvobodnéhočesko-slovenskajakovrcholovýorgándemokratickéhoexilu,kterýpakzřídilsvépobočkyivLondýně,Paříži aŘímě.Srov.naposledyRAŠKA,Francis.Fighting Communism from afar: The Council of Free Czecho-slovakia.Boulder–Newyork2008,zvl.kap.1&2.

50 Srov.naposledypřehledněFAURE,Justine.Americký přítel. Československo ve hře americké diplomacie 1943 – 1968.Praha2006,s.96an.;podrobnějiMICHáLEK,Slavomír.Nádeje a vytriezvenia. Českoslo-vensko-americké hospodárské vzťahy v rokoch 1945 – 1951.Bratislava1994.

51 JaktoClementisdoslovaprohlásilnapř.vjižcitovanémprojevudne30.března1949vHradciKrálové,AMZV,GS1945-54,k.117.

509

mivelmocemibylavedenanováobchodníjednáníakomunistickávládabyladokonceochotnakpoměrnědalekosáhlýmkoncesímivevěcináhradzazestátněnémajetky,ježvedlyještěvprůběhuroku1949kpodpisupříslušnýchdohod.SBritániíbyl28.zářít.r.podepsáncelýkompletsmluv,doněhožbylavedleobchodníafinančnídohodyzahrnutatzv.dohodaovypořádáníněkterýchmezistátníchdluhůatzv.náhradovádohoda.52 V ro-viněpolitickésevšakvývojvzájemnérelacenikterakpodstatněneodlišovalodpoměrukUSA.Izdedocházeloksoustavnémuobtěžováníambasádyzestranybezpečnostníchorgánů(ačsemimojinéClementisosobnězaručovalvelvyslanciPiersonuDixonovi,žetatopraxeustane)aBritánieajejípolitikazvláštěvkoloniíchsetakéstávalastálečastějijednímzhlavníchterčůkomunisticképropagandy.Jižvprůběhuroku1949bylytakéomezenyvztahykulturní,aikdyžkúplnémuzmrazenídošlo–podobnějakourelacesFrancií–ažpoClementisověpádu,právěbritskývelvyslanecvPrazemuseljižvjed-nomzesvýchdokumentůkonstatovat„reckless breaking of bridges“seZápadem.53

JistounadějinaponěkudodlišnějšípodobumělalespoňzpočátkujediněvztahčSRkFrancii,atopředevšímdíkyodlišnépoliticetamníchvládvůčiNěmecku,aleitaserychle rozplynula.Francouzští stoupenci „třetí cesty“meziSSSRaUSAmuseli svůjkonceptopustitaužkoncembřezna1948upozorňovalačs.ambasádavmetropolina Seině, že „v zásadních otázkách zahraniční politiky Francie – s výjimkou komunis- tů – čím dále tím více hledí k Washingtonu než ke Quai´d´Orsay“.54 Francouzským úřadůmnavícnezůstalautajenapodpora,kterouprávě„noví“čs.diplomatéposkytovalifrancouzskýmkomunistům,akterávyvrcholilamasivnímifinančnímidotaceminapod-zimtéhožroku,atopředurčilodalšívývojvzájemnýchvztahů.Vříjnu1948,tedyvdobě,kdyClementispobývalvPařížinaprvníčástiIII.ValnéhoShromážděníOSN,uveřejnilfrancouzskýministrvnitra JulesMoch informaci, žezčSRdostali stávkujícíhornícipomocvevýši250milionůfranků(!)ažetakovévměšovánístavívůbecotázkudalšíhoudržovánívzájemnýchdiplomatickýchvztahů.55Kjejichpřerušenísicenedošlo,ikdyžotakovémkrokuuvažovalyvtédoběivládyveWashingtonuaLondýně.Tatoidal- šíudálostivšakjasněilustrovaly,jakvýrazněseběhemneceléhorokučeskoslovenskádiplomacieproměnilavpouhýpomocnýnástrojzáměrůSSSR.PodefinitivnímpodpisuNATOpakjižnajakékolivnejmenšíoteplenírelaceseZápademnebylažádnášance.

IIISituace na pražskémministerstvu zahraničí se vmomentu, kdy seClementis ujal

ijehoformálníhořízení,vmnohémpodobalasituacinařadědalšíchcentrálníchúřadůstátu,vlecčemsbylavšakpřecejenspecifická.AčkolivmeziúřednictvemMZVpřed-stavovali stoupenci KSč před únorovým převratem jen nepočetnou menšinu, jejichakčnívýborvčelesVlastimilemBorkemtu–jakbylojižzmíněno–dokázalpřevzít

52 Srov. detailněKUKLíK, Jan.Do poslední pence. Československo-britská jednání o majetkoprávních a finančních otázkách 1938 – 1982.Praha2007,s.286-288ad.

53 BritishNationalArchives(dáleBNA),FO371,f.86219.Czechoslovakia:Annualreviewfor1949ze 4.února1950.

54 AMZV,ZprávyZÚPaříž1948,ZprávavyslanceJ.Noskaz22.března55 AMZV,TD1948,č.4452,HoffmeisterdoPrahy17.listopadu.



510

23.2.celkembezproblémůkontroluavzápětítakézačaldoslovapodesítkáchpropouš-těthlavníoponentynovémoci.56Podobněsevyvíjelasituaceinaněkterýchčeskoslo-venskýchzastupitelskýchúřadech,zvláštěvzemích,kdesečeštíaslovenštístalinistémohliopřítotamníkomunistickoumoc,např.vMoskvěčivBělehradě.Určitáspeci-fičnostzahraničníhoúřaduadiplomacievůbecvčetněpotřebyerudovaných, jazykověi jinakvybavenýchúředníkůasamozřejměiskutečnost,ževčeleúřaduzpočátkudálsetrvávalJanMasaryk,ovšempřispělyktomu,žetu„očista“alespoňzpočátkumělasvé„limity“.částzpůvodněkpropuštěnínavrženýchúředníkůnakoneczůstalaveslužbě, anovémocitrvaloještěněkolikměsíců,nežliministerstvodostalaplněpodsvoukon-trolu,cožkoneckoncůnejvýraznějidemonstrovalawallenrodovskáhragenerálníhosek-retářeMZVArnoštaHeidricha.57

Strukturavlastníhoministerstvazůstalapopřevratuvícenežrokzachovánazhrubavtépodobě,vjakébylorekonstituovánopoobnověstáturoku1945,ikdyžvčeletéměřvšechodborů(sekcí)došlopochopitelnějižvprvníchdnech(částečněještěpodformálnítaktovkouMasaryka)kobměněpřednostůavnásledujícímobdobíbylatakévystřídánapodstatnáčástvedoucíchjednotlivýchoddělení.Nominacevedoucíchúředníků,stejnějakonávrhynajmenovánínových(vel)vyslanců,ovšemnezůstalyvkompetenciministrazahraničí,alezačalaonichvzápětírozhodovatkomisezřízenápřiÚVKSč,vnížmělrozhodující slovošéfnedávnozřízenéhoMezinárodníhoodboruÚV,BedřichGemin-der-Vltavský.58Rychlesetakéměnilreálnývlivjednotlivýchsoučástíministerstva,dojehožkompetencínynístálevícezasahovalydalšíúřady,zvláštěministerstvovnitra(ježžádaloformálnídiplomatickoulegalizacisvýchagentů,tedyrys,kterýsestaltypickýmprocelénásledujícíkomunistickéobdobí),aletakéministerstvoinformacívčelesvliv-nýmVáclavemKopeckýmapřípadnědalšíinstituce.Definitivníproměnujehopodobyvšak přinesla až razantní reorganizace jeho struktury podle sovětského vzoru, kterouClementisprovedlnazákladěusneseníÚVvbřeznu1949,akterávzásaděvytvořilaobrysyorganizačníhoschématismu,jenž–samozřejměsmnohýmizměnami–přežilaždoroku1989.

Pomineme-ligenerálnísekretariát,jehožrolebylajižvzpomenuta,zůstalozákladní-mičlánkyministerstva–stejnějakovmeziválečnémdvacetiletí–pět,resp.šest„fun-kcionalisticky“zaměřenýchsekcí,znichžpřikaždodennírealizacizahraničnípolitikystátubylanejdůležitější(II.)sekcepolitická.59Podleúředníhoschematismumělavkom-petenciřešenípraktickyvšechzahraničně-politickýchotázekvčetněpolitickéhoposu-zováníproblémůnárodohospodářských,finančníchaobchodnícha taképropagačních

56 Srov.např.seznamykpropuštěnínavrženýchúředníkůzMZVatakézeZÚ,ježschválilakčnívýborMZVk28.únoru1948;AMZV,Kádrovýodbor(dáleKA),k.23.Problémubezprostředníchdůsledkůpřevratunadiplomaciisetulzeovšemjendotknout,podrobnějivizDEJMEK,ref.12,s.91-95.

57 Ktomunaposledy:DEJMEK,Jindřich.SvědectvíArnoštaHeidrichaočeskoslovenskédiplomaciiaso-větsképoliticezkonceroku1948.InModerní dějiny,2009,roč.17,č.2;Heidrichodešeldoexiluažvlistopadu1948,vizještěníže.

58 B.Geminder(1902–1952),Slánskéhoblízkýspolupracovník,sepřitompozdějistalprosvůjněmecko-židovskýpůvodobětítéhožpolitickéhomonstrprocesu,jakoClementis,protiněmužopakovaněvystu- poval.

59 Podrobnějikestruktuřeministerstvavroce1945vizDEJMEK,ref.4,s.425an.

511

akulturních, a právě do čela tohoto zásadního článkuministerstva se již krátce předúnoremdostalkomunistaVlastimilBorek.60Tentovtédobějiždvaašedesátiletýnovinářapřekladatelsicekdysizačínalsvojipolitickoukariérujakoanarchistaačlenstvívanar-chisticko-syndikalistickéskupiněBohumilaVrbenskéhohopovznikučeskoslovenskanačasvřadilodostranyčeskýchsocialistů.SeskupinouVrbenskéhovšaktakévpolovinědvacátých letpřešeldoKSč,acobylonepochybněmnohemdůležitější,celouválkustrávilvmoskevskémexilu,kdebylposlézeustanoventiskovýmradoučs.ambasády.AprávěBorek se ve své významné funkci včernínu postavil v únoru 1948 do čelatamníhoakčníhovýboruanapomohlsnadnémuovládnutíministerstvakomunisty.Tatorolejej(spoluspravděpodobnými„neúředními“kontaktysesovětskýmikruhy)předur-čilaktomu,abysevnásledujícímobdobístaljednímznejdůležitějšíchmužůrodícísečeskoslovenskékomunistickédiplomacie.Nebylotedyžádnýmpřekvapením,kdyžbylnajaře1949,poreforměministerstva,jmenovánstálýmzástupcemsvéhošéfa,kteréhoovšemnakonecjakousisouhrounáhodpřežiljenopárdnů.61

PolitickásekceMZVseroku1948členilanapětteritoriálníchoddělení,knimždálenáleželoodděleníMezinárodníchorganizací(II-6),církevněpolitické(II-7)adálesa-mostatnéodděleníM,zabývajícísepřípravoumírovýchsmluvobecněaNěmeckazvláš-tě,mimochodemjedinýútvar,vněmž(dostmožnáprogramově)jižpředúnorempřeva-žovaličlenovéKSč.62„Váha“asamozřejměivedeníjednotlivýchoddělenísekcesealebrzypo„únoru“změnily.Nejdůležitějšíznichsenynístalopochopitelněoddělení„so-větské“(II-1),vjehožčelepůvodněstálmladýprávníkVladimírOutrata(nar.1909).Pojeho„vyšvihnutíse“napostnovéhoambasadoravUSAbylvšakdojehočelapostavenjehonedostudovanýkolegaRobertSchmelz,jemužjistěpomohlválečnýpobytvSSSRanáslednáslužbanačs.ambasáděvMoskvě.63PodobněserychledovedeníodděleníprostředníajihovýchodníEvropu(II-2),zněhožsebrzystalútvar„evropskýchlidovýchdemokracií“,prodraladceraKlementaGottwaldaa tehdy jižmanželkaministra spra-vedlnostičepičkyMartačepičková,absolventkamoskevskéuniverzity, jejížpozdějšíkariéru(narozdílodmnohadalšíchdiplomatů)neohrozilyani„nadstandardnívztahy“sčlenyjugoslávskéambasády.

Původnínekomunističtíúřednícisejistoudobuudrželijediněvčeleútvarů,majícíchnastarostivztahyseZápadem.TakvčeleodděleníII/3,dojehožkompetencespadalyvztahovéproblémypraktickyscelouzápadníEvropou,ale také seSkandinávií, Itálií aŠpanělskemazámořskýmidržavami,stálAntonínTomeš.OdděleníII/4,ježsledovaloagenduplynoucízevztahůsVelkouBritánií,dominiemiatakébritskýmikoloniemi,vedldlouholetýkonzulapozdějiprvnívyslanecvIrskuKarelKošťál,jenždočasněřídilisa-mostatnéodděleníproUSAaLatinskouAmeriku.Včeleposledníhodůležitéhoútvaru,

60 Kjehoosoběsrov.alespoňskicuHELLMUTH-BRAUNER,Vladimír.Vlastimil Borek. Praha 1976.61 Borek,vmomentuClementisovaodvoláníjedenzečtyřjehonáměstků,přežilnásledujícíčistkuanako-

nec,por.1951,zůstalvedleG.Sekaninové-čakrtovéformálněnejdůležitějšímspolupracovníkemnovéhoministraV.Širokého.Zemřelovšemnáhle21.prosince1952.

62 VčeletohotoútvarutotižstálV.Hajdu,uplatněnízdenalezlapříštínáměstkyněG.Sekaninová-čakrtováadalší.

63 GenerálnísekretářministerstvaHeidrichpozdějiAmeričanůmtvrdil,žeR.Schmelzbylsovětskýmagen-tem,cožpochopitelněnelzevyloučit.Srov.DEJMEK,ref.11,s.149.



512

oddělenímezinárodníchorganizací,dojehožreferátuspadalapředevšímrozsáhláagen-daOSN,aletakéMezinárodníhoúřadupráce,Dvorumezinárodníspravedlnostiadal- ších,pakstanulFrantišekGottlieb,původněcelkemúspěšnýliterát,jenžzaválkyjakonovinářprodělalafrickou„anabazi“vjednotcepluk.(pozdějigenerála)KarlaKlapálka.

Značnědramatickysevyvíjelasituacevtřetí,zpravodajskésekciministerstva.Jejívýznamsicevesrovnáníspředválečnýmirokyzásadněpoklesl(svůjpodílnatommělomj.zřízenísamostatnéhoministerstvainformacíinárůstvýznamuzpravodajskéagendynaministerstvuvnitra),odborvšakprimárněovlivňovalnapř.pravidelné informováníčeskoslovenskýchzastupitelskýchúřadůvzahraničíavneposlednířadědojehokom-petencespadalosledováníaktivitzahraničníchnovinářů,píšícíchočSR.Včelesekcepo únoru jistou dobu formálně zůstal její dosavadní přednosta, JosefChmelař, kdysipilnýredaktorataképřispěvatelrevueZahraniční politika,jemužjistěnapomohlajaksociálnědemokratickáorientace,tak(alespoňvprvníchměsících)vazbanaprezidentaBeneše.OdborvšakfaktickyjižvúnoruovládlslovenskýkomunistickýnovinářEvženKlinger,mužblízkýClementisovi,jenžjižvetřicátýchletechpřispívaldoDAVučlánky ozahraničnípoliticeazaválkyvLondýněbyl jednímz redaktorůČechoslováku, do něhožostatněpsávalijehonovýšéf.64Zesvědectvíjednohoztehdejšíchúředníkůsek-ce,JosefaJostena,pozdějivýznačnéhočeskéhoexilovéhožurnalistyvíme,jakseprávěKlingersnažilvednechpřevratuojednostrannéinformování(čispíšedezinformování)československýchvelvyslancůvzahraničí,vdalšíkariéřemutuvšaknepomohlo.Jižvprůběhuroku1949upadlionvsouvislostisnarůstajícípodezíravostístalinistůdopo-dezření, že se v doběpůsobení naZápadě stal anglickým špionem.Na sklonku roku1949,tedyvdobě,kdyClementisještěpobývalnazasedáníOSNvNewyorku,bylStBzatčenanařaduletuvězněn.65Dobřevybudovanýodbor,sestávajícízečtyřteritoriálníchoddělení(anglosaského,„slovanského“,románskéhoagermánského&severského)os-tatněpostihloidalšízatýkáníapropouštěníúřednictva66abylopříznačné,žeporeforměroku1949bylnakonecredukovánnakompetenčněmnohemzúženýtiskovýodbor,vje-hožčelevelkoučástnásledujícíhoobdobínavícaninestáližurnalisté.

Značnývýznamsiiv„poúnorové“struktuřeministerstvazpočátkuuchovalnárodo-hospodářský(IV.)odbor,67ikdyžsefaktickyočástsvéagendynynídělilsministerstvem

64 Srov.,coKlingersámpsalvesvýchživotopisech;AMZV,OSO,E.Klinger.Viztéžjehostať Zrod, vývin a zástoj DAVu,vesborníkuDAV. Spomineky a štúdie.Bratislava1966,s.352-365.

65 Jepřitomparadoxní,ikdyžproonudobytypické,žesenajeho„pádu“podílelimnozíztěchkomunis-tických úředníkůMZV, kteří byli zanedlouho sami obviněni ze stejného zločinu. Jak však naznačuje i DoznáníArthuraLondona(Praha1969),ikdyžsamibylipřesvědčeniovlastnínevině,obviněnívůčiKlingeroviadalšímčlenem„Clementisovykliky“(!)inadálevěřili.

66 V řadáchúřednictvapřitomčastopůsobili i nadprůměrní autoři; postačí snadpřipomenout, že v čeleanglosaského oddělení stál jistou dobu v té době známý publicista s filozofickýmvzdělánímZdeněkSmetáček,autorvesvédoběvynikajícíhistorickéstudie:Od Mnichova k válce.Praha1947;včele„slo-vanského“oddělení zase absolvent londýnsképrestižníSchool ofEconomics (a autor několika studií omeziválečnéAmerice)AlexiusBrož,atd.Úředníkemrománskéhooddělení,jemužšéfovalJiříHynais,synznáméhomalíře,bylvtédoběpozdějiznámýpublicistaapřekladatelAntonínJ.Liehm,atd.PrávěmemoáryA.J.LIEHMA,Minulost v přítomnosti.Brno2002,s.40an.,všakpřinášíojehopůsobenínaMZVjenvelmimálo.

67 Sekceser.1948členilananásledujícíoddělení:IV/1–všeobecné,IV/2slovanskéasousedníchstátů,

513

zahraničníhoobchoduajímpřímořízenýmimonopolnímiexportnímipodniky,zřadje-jichžúřednictvaseostatně,dodejme,pozdějirekrutovalařadavýznačnýchkomunistic-kýchdiplomatů.68VedenísekcebylsicevzápětípopřevratuzbavenjejídosavadníředitelZdeněkAugenthaler,přičemžhovjejímčelevystřídalRudolfBystrický,tehdyčtyřice-tiletýslovenskýprávníkžidovskéhopůvodu,kteréhozachránilpředrasovoupersekucívdoběSlovenskérepublikyjenodchoddosousedníhoMaďarska.AugenthalervšakmohlzůstatveslužběahnedvnásledujícímobdobípodniklněkolikcestdoLatinskéAmeriky,jejížtrhymělypodlepůvodníchpředstavčástikomunistickýchekonomůnahraditčesko-slovenskémuprůmyslunavlastnímZápadě„ztracené“zdrojesurovin.Schopnýekonomaprávníkostatněnalezluplatněníipozdějiaještěnapřelomupadesátýchašedesátýchletnáleželkpřednímznalcůmrodícísezápadoevropskéintegraceunás.69 Význam vlast-nínárodohospodářskésekcenicméněvnásledujícímobdobídáleklesalavnovéstruk-tuře,přijaténajaře1949,jižjakosamostatnýodborpřestalaexistovat.

Původní,„buržoasní“úřednictvo,seudrželoivčeleněkterýchdalšíchsoučástími-nisterstva, někdy – např. v sekci právní, v diplomatickémprotokolu amenších, spe-cializovanýchútvarech–praktickypoceloudobujehořízeníV.Clementisem.70 Sami komunistévšaktakovýstavpovažovalizapouhéprovizoriumapraktickyodpočátkuvěnovali značnoupozornost jakpřísnémuprověřování dosavadních zaměstnanců (ježbylovedleorgánůministerstvavnitrasvěřenostranickýmorganizacímvmístechbyd-lištědotyčných!),takdoplňováníministerstvavlastními„kádry“.Tipřicházelizjinýchúřadů,ovládanýchjižpřed„únorem“KSč,zčástisepakjednaloočerstvéabsolventyněkterýchvysokýchškol,ježsevpředcházejícímobdobíhlásilikeKSčapřípadněseangažovalipři„očistě“fakult,zvláštěprávnických.Užvdubnu1948např.ministerstvofinancíaNejvyššíkontrolníúřaduděliliMZVvýjimku,podlekterémohlybýtdojehostavupřijetyzhrubatřidesítkynovýchúředníků,mezinimižnechybělinapř.FranzCarlWeiskopfčiJanPátek(Clementisůvšvagr),aletakéněkolikmladýchprávníků,nakte-révnásledujícíchdekádáchčekalabrilantníkariéra,např.MiroslavŽemla,kterýještě

IV/3anglosaské,IV/4románské,IV/5středo-aseveroevropské,aIV/6BlízkéhoaDálnéhovýchodu.Vedletohodosekcepatřilooddělenídopravní.

68 Dobrýmpříkladembylostatněsámnovýministrzahraničníhoobchodudr.AntonínGregor,kterývúnoru1948převzalznačněrozsáhlýúřadpoH.Ripkovi.Tentopředválečnýprávník(apůvodněsociálníde-mokrat)sicepočátkempadesátýchletpřišelosvůjpost(zřejměivdůsledkustíháníjednohoznáměstků,EvženaLöbla),pojistéliberalizacipoměrůvšakpřešelnaMZV,dvarokypůsobiljakovelvyslanecvčí-něaodr.1957byldesetletnáměstkem(poslézeprvnímnáměstkem)ministrazahraničí.

69 Popřijetínařízeníotzv.„bývalých“lidechzroku1958,týkajícíchsemimojinépředválečnéhoúřednic-tva,muselovšempřejítdoÚstavupromezinárodnípolitikuaekonomii(ÚMPE).Ktomutozvrácenémuaktu, jasněprokazujícímukosmetickýrámecdestalinizacevčeskoslovensku,viznapř.KOUDELKA,František. Státní bezpečnost 1954 – 1968.Praha1993,s.88-90.

70 Proilustracitupostačípřipomenout,ževčelesekceprávní,ježseovšembrzy„scvrkla“napouhéod-dělení, zůstal zkušený jurista a diplomat Zdeněk Procházka, před válkou rada ambasády veVaršavě avdoběexistencelondýnskéhostátníhozřízenípřednostaprávnísekceMZV,jenžsemimochodempo-dílelnatextacičástitehdypřipravovanýchdekretůprezidentarepubliky.PodobněvčelediplomatickéhoprotokoluzůstávalJanSkalický,předválkouvyslanecnaLitvěavdoběokupacezástupcečs.exilovévládyukabinetupolského,atd.VětšinatěchtozkušenýchdiplomatůbylazMZVpropuštěna,častocestoupenzionování,napočátkupadesátýchlet,případněvedruhépolovinědekády,kdyjekomunistickýrežimjižsnadnonahradilvlastnímikádry.



514

koncemosmdesátýchletvykonávalúřadgenerálníhosekretářeMZV.71 Podobný trend, provázenýpochopitelnědůslednýmpenzionovánímstaršíhoúřednictva,pakpokračovalivnásledujícíchdvouletech,ikdyžvelkáčástnověpříchozíchbylapozdějivdůsledkuudálostí1950–1951zeZaminizasepropuštěna.

Jenesporné, ževnejbližšímobdobí si značnývlivnapersonálníobsazování čás-tiúřaduzachoval inovýministr, jenžužvpředcházejícímobdobípřivedl„dočerní-na“ zmiňovanou skupinu sobě blízkých úředníků, kteří nyní – jako např. zmiňovaný R.BystrickýčiVavroHajdu–zčástizaujalivedoucíposty,či(jakonapř.DaliborKrnočiIvanHorvát)převzalivedeníněkterýchambasád.Rozhodující,čialespoň„konečné“slovovtěchtootázkáchzaujímalovšemjednakMezinárodníodborÚV,jednakbrzypopřevratunověvytvořenátzv.kádrovákomise,jejímžpředsedoubyl(jistěnenáhodou)ustanovenV.BorekamístopředsedoudlouholetýúředníkMZVOldřichChýle,jenžhrálvúnorovýchudálostechvčernínurovněžnezanedbatelnouroli.72 Tak byl na minister-stvuzahraničívytvořenzákladdotédobyneznáméhoútvaru,kterýbylvrámcireformyzúnoranásledujícíhorokupřetvořendozvláštního„kádrového“odboru,jehožšéf(bezohledunakompetenciodbornou)pakpoceloudoburežimuvýznamněspoluurčovalper-sonálnípolitikuvedenívceléoblastiresortu.73Nemělvšakzůstatjedinýmnovotvarem.

IVZmiňovanépersonálnízměnyvprvníchměsícíchrežimupředjímalyizásadnítrans-

formaciministerstvazhlediskastrukturálního,neboťsilzesotvapředstavit,žebyvno-vých podmínkách, kdy se stále více volalo po aplikaci sovětských zkušeností, mohldlouhodobě fungovat útvar vybudovaný před třemi dekádami na základě kombinacerakousko-uherskéhoafrancouzskéhomodelu.74Jednímzvýraznýchpodnětůtakovéra-dikálníreformybylaiemigracedosavadníhogenerálníhosekretářeArnoštaHeidricha,jenž–vědomsi svéhosledováníkomunistickoubezpečností–opustilčSRspomocíamerickýchdiplomatů23.nebo24. listopadu1948.75Heidrichůvkrok, jehožvýznamnavícumocniladřívějšíemigracevelkéčástijehonejbližšíchspolupracovníkůanadtobrzké„prosáknutí“zprávojehoinformovánípříslušnýchamerickýchkruhů,pochopitel-něvyprovokovalnejendalšíčistkuvaparátuministerstva,kterouprovázelo„zpřísnění“kádrové politiky, ale přispěl i k prosazení radikální reorganizace celého úřadu. Jejímobecnýmzdůvodněnímsicebylopřizpůsobeníčeskoslovenskézahraničníslužbysovět-

71 AMZV,Kádrovýodbor,k.38.Přijímáníapropouštěnízaměstnanců.72 KroliChýleho,diplomata,jenžpůsobilodr.1930aždor.1946převážněvUSA,vizpodrobnostivmé

stati Československá diplomacie v únoru a v březnu 1948,ref.12,s.89,pozn.46.73 Jehodůležitostostatněpotvrzovalaskutečnost,žeporeforměMZV,onížsezmínímeníže,byl jeden

zečtyřustavenýchnáměstků,A.London,pověřenprávědominantněkádrovýmizáležitostmi.Ikdyžsepozdějiodtakovéhomodeluupustilo,šéfkádrovéhoodboru,resp.pozdějšínormalizační„správykádrů“(SPK)muselspolusministremčijehonáměstkemkontrasignovatveškerédůležitějšínominaceúřednic-tvanaMZV.

74 Kevznikuapočátečnímuvývojipražskéhoministerstvazahraničísrov.např.DEJMEK,Jindřich.Počát-kyčeskoslovenskédiplomacie.InDEJMEK,Jinřich–KOLáŘ,František.(Eds.).Dokumenty českoslo-venské zahraniční politiky.Sv.II/1.Praha2000,s.17-36.

75 AMZV,TO1948,č.5695;ktomupodrobnějiDEJMEK,ref.11.

515

skémuvzoru.Důvodemkonkrétnímvšakbylanepochybně i snahaeliminovatmožnédopady „prozrazených“ informací potencionálním nepřátelům za „železnou oponou“.Právětatoskutečnostpřispělaktomu,žebylužpočátkemúnora1949přijatzcelanovýavelmikomplikovanýorganizačníschematismusvčetnězavedeníněkterýchprvkůvčs.úřednístruktuřeneznámých,jenžskutečněnejenvesvédobě,aleještěpodesetiletích ihistorikovivelmikomplikujeorientacivmechanismuministerstva.76

Podle nového „organizačního plánu“, který se ovšemv některých dílčích prvcíchdáleměnil,bylonyníceléministerstvorozdělenodočtyřzákladníchskupin,dojejichžčelabylisoučasně–poprvévjehohistorii–postavenináměstciministrasúředněsta-novenoukompetencíjehozastupování.Zhlediskavlastníaktivitybylapřitomnejdůle-žitějšítzv.skupinaA,kterouodnynějškatvořilošestsamostatnýchodborů,ztohopětteritoriálních,ježnynípředstavovalyvzásaděnejpodstatnější„funkcionalistické“složkyúřadu.Dojehočelabylpřitompostavennikolivdosavadníšéfpolitickéhoodboru,jakbybylomožnoočekávat,aleJiříTaufer,vdiplomaciicelkemhomo novus (vedl necelý rok velvyslanectvívBělehradě),nesporněalemužsovětskédůvěry.77Tzv.skupinaB,jejížřízeníbylosvěřenoV.Borkovi,faktickypřevzalaúlohuněkdejšíhoprezídiaministerstvaavedletohobyldonízařazenkabinetministra,diplomatickýprotokolaněkteréútvarysouvisející s běžnou agendou úřadu včetně knihovny a archivu.Třetí skupinu, vede-noudosavadníreferentkouněmeckéhooddělenípolitickésekceGetrudouSekaninovou-čakrtovou,tvořilyněkdejšínárodohospodářskásekce,jejížvýznamovšemdálepoklesl,apakodborC/1,majícívreferátuSpojenénárodyadalšímezinárodníinstituce.Vedletohosesoučástítétoskupinystaloprávníoddělení,zredukovanézpůvodnědalšíhosa-mostatnéhoodboru,anověvytvořenéoddělenístudijní.78

JádroposlednískupinyDtvořilonejprvekádrovéoddělení,brzyrozšířenénavšeov-livňujícíkádrovýodbor,dáleodděleníevidenčníaškolní,avneposlednířaděútvarypa-sovýavízovýašifrovéoddělení.Bylojistěsymptomatické,žedojehočelabyldosazenvtédoběčtyřiatřicetiletý(!)ArturLondon,vdiplomacii(nevšakvpolitice)další„nový“muž,působícípředtímnedlouhoudobujakovedoucípařížskéčs.informačníkancelá-řeapotéčtyřiměsícejakotamnívelvyslaneckýrada,zastupujícínovéhoambasadoraAdolfaHoffmeistera.Bezohledunajehopozdějšítragickýosudjenutnéupozornit,žeprávětentosoudruh,spjatýostatnětěsnýmiosobnímivazbamistehdejšímivedoucímičinovníkyStB,brzynáležitěvčernínu„zostřil“kádrovoupolitiku,cožvnásledujícímobdobívydatněpřispělokeznačnéfluktuaciúřednictva.Iz jehopozdějšíchpamětí je

76 Bylopřitompříznačné,že(jistěprávězdůvodůutajení)bylapodstatatétoreformynapř.zastupitelskýmúřadůmsdělenasotvatýdenpředjejímjednorázovýmprovedením;srov.AMZV,TO1949,č.836-888.Clemetisovacirkulárníinstrukcez10.února1949.

77 KTauferověosoběseještěníževrátíme;zdebudižjenpřipomenuto,žetentorelativněmladýkomunis-tickýintelektuál(nar.1911)strávilcelouválkuvSSSR,kdepůsobiljednakvaparátuKominterny,jednakjakoredaktorčeskéhovysílánímoskevskéhorozhlasu.Poválcesestalředitelemkomunistickéhonakla-datelstvíSvoboda,vúnoru1948bylpřednímčlenemakčníhovýboruvSyndikátučeskýchspisovatelůatd.

78 Bylopřitompříznačné,ževčelevětšinytěchtovysocespecializovanýchútvarůzůstaliinynípředúnorovíexperti,nepochybněpředevšímproto,žezaněprostěrežimnemohlhnednaléztnáhradu.VčeleodděleníC-1,kterésebrzypřetvořilodotzv.mezinárodníhooboru,stálnadáleFr.Gottlieb.Oddělenínárodohos-podářskévedlZ.Augenthaler,oddělenístudijníněkdejšíradaambasádyveWashingtonuJ.Hanč,atd.



516

přitomevidentní,ženedůvěřovalanisamotnémuClementisoviajemupodobnýmlevico-výmintelektuálům.79AprávěLondonmělvkompetencidalšíkrokypřireorganizováníministerstva,kterévpodobědílčíchúpravpokračovaloještěvletech1950–1951abylozavršeno(byťnefinálně)ažzanovéhošéfaresortu,ViliamaŠirokého.80

Podívejmeseještěponěkudpodrobnějinanovoustrukturuzmiňovanýchteritoriál-níchodborů,zřízenýchsicevjisténávaznostinapředtímexistujícíodděleníjednotlivýchsekcí, organizovaných ale především podle vzoru sovětskéhoMinisterstva innostran-nychděl.81Odbory,kterézůstalyzákladnímisoučástmiorganizaceMZVfaktickyaždojehopost-komunisticképodobypočátkemdevadesátých let,byly totižpovažoványzaprimární instrumenty pro realizaci cílů československé zahraniční politiky„k zemím, pro něž jsou územně příslušné“,amělytedyříditpraktickyveškerouagendu,plynoucíjakzpolitických,takdalšíchvztahůkpříslušnýmoblastem.Vedoucíteritoriálníchod-borůvšakzodpovídali iza instruovánízastupitelskýchúřadů republikyvcizině,mělive svém„referátu“„součinnost s příslušnými [domácími]ústředními úřady a institu-cemi při sjednávání mezistátních smluv, úmluv a dohod“,alebylitaképovinnisledovatdůležitéinformacezněkterýchoblastíopříslušnýchzemích,coždřívenáleželozpravo-dajskésekci.Úřednícisekcísemělitakézúčastnitvyjednávánísezástupcicizíchzemí ootázkáchodškodněnízavčSRetatizovanémajetky,jednáníootázkáchdopravních,aleiozáležitostechpřidělování(resp.odebírání)státníhoobčanstvíadalšísociálníchzá-ležitostí,týkajícíchsečs.občanůakrajanů,atd.82Pracovnínáplňodborůtedybylavelicerozsáhláapřesahovalavněkterýchzáležitostech–např.vpovinnostisledovatpolitickývývojčs.emigrace–hlubocedopůsobnostidalšíchsložekstátnísprávy,zvláštěminister-stvavnitra,cožzpětněusnadňovaloužzmíněnérychlesešířícívysíláníjeho„zaměstnan- ců“zapomyslnouželeznouoponupoddiplomatickýmkrytím,tedypraxi,kteráopět–sa- mozřejměvrůznékvantitě–přežilacelénásledujícíčtyřidekádytrvánírežimu.

Bezesporu nejdůležitějším teritoriálním odborem se pochopitelně stal I., sovětskýodbor(A/I),do jehožkompetencenáleželypraktickyvšechnyproblémyčeskosloven-sko-sovětskérelace.Narozdílodostatníchúzemníchsekcíseještěčlenilnaoddělenípolitické a koordinační, přičemžod července 1949 ho „definitivně“ řídil už zmíněný R.Schmelz.Zhlediskaagendyhodoplňovalodborlidovědemokratickýchstátů,vede-nýM.čepičkovou-Gottwaldovou,který tehdy sestával ze tříúzemníchoddělení (pro

79 Londonjakořádně„zakalený“soudruhzjevněvěřilobvinění,kteréprotiClementisoviStBshromažďo-valajižodr.1949,aposvémzatčenívbřeznu1951sedokoncehájiltím,ženaléhalnadalšíkolegyvčetněBorka,aby„lidi“z„Londýna“znovudetailnějiprověřili.Srov.např.jehomotákženěLisein:NORA,P. V. Artur London. K pramenům doznání.Motákyzruzyňskévěznice.Brno1998,s.51an.;vširšíchsouvislostechktomuBARTOŠEK,Karel.Zpráva o putování v komunistických archivech.Praha–Paříž(1948–1968).Praha2000.

80 Srov.ktomupodklady,shromážděnév:AMZV,GS1945-1954,k.115a116;podrobnějivizDEJMEK,Jindřich.MinistrzahraničníchvěcíViliamŠiroký,jehoúřadadiplomatékomunistickéhočeskoslovenska(1950–1953).InPROKŠ,Petr(Red.).České země a moderní dějiny Evropy.Sborníkk70.narozeninámJ.Harny.Praha2010,s.289-316.

81 Srov.kjehoorganizaciavývojinapř.ULDRICKS,Teddy.TheTsaristandSovietMinistryofForeignAffaires.InSTEINER,Zara(Ed.).Foreign Minstries of the World.London1982,zvl.s.525an.

82 Srov.AMZV,GS1945,k.116.Nástinorganizačního řáduMZV,pocházejícízřejměz jarníchměsíců1949.

517

Polsko,Maďarskoabalkánskésocialistickéstáty)apozději,počátkemroku1950,bylještěrozšířenooddělenízabývajícísečínouaKoreou.Podlepůvodníhoschématupři-tomktétoskupiněnáleželještějakoIII.(A/III)odborinformační,ovšem,jakbylojižzmíněno,seznačnězredukovanýmikompetencemi,donichžnavíc–vysílánímvlastníhoúřednictva–zasahovaloipřímoministerstvoinformací.

Jakousidruhoupodskupinuteritoriálníchodborů,kterounasamémkonciClemen-tisovyéryzačalvést jehopátýnáměstekVavroHajdu, tvořilysekcemajícívkompe-tencirelacesoblastmimimovlastnísovětskýblok.Nejdůležitějšíznichbyljistěodbor VI.(germánský),obstarávajícípolitickouahospodářskouagenduvztahůsNěmeckem aRakouskem,kněmužsenavícpojiloodděleníA,zabývajícísepřípravou(nikdyovšemneuskutečněné)mírové konference s poraženou říší. Odbor vedl sámHajdu, klíčovéněmeckéoddělení(A/VI-1)pakEgonBush.Veškeráproblematikavztahůsezápadní,aletakéjižníaseverníEvropou,předevšímItáliíaSkandináviíspadalydokompetenceodboruA/IV-1, tedyzápadoevropského, jenžsedálečlenilnapětúzemníchoddělení.TenvedlaždoochodunapostvyslancedoTureckaKarelDufek,protežésamotnéhoge-nerálníhotajemníkaÚVKSč.83PoslednímteritoriálnímcelkembylodborA/V,dojehožreferátunáleželypředevšímUSA,ale (nelogicky) iKanada,dáleceláoblastLatinskéAmerikyaceláohromnáoblastStředníhoaDálnéhoVýchodu.84Ačkolivtatonaznačenáorganizaceprošlaještěřadoudílčíchúprav,znichžnejzávažnější(alejistěnejopodstat-něnější)bylor.1951vytvořenísamostatnéhoasijskéhoodboru,sekcejižzůstalytrvalousoučástívnitřníhoživotaministerstvaapřežila–samozřejměsmnohazměnami–nejensamotnýrežim,alevlastněičeskoslovenskoustátnost.

VJeštědramatičtějšíproměnounežliúřednictvovpražskémčernínuprošlovedvou-

letí1948–1950obsazenízastupitelskýchúřadůrepubliky, ikdyž jepravdou,žečást(vel)vyslancůakonzulůrepubliky,kteřísepostavilivúnoru1948zanovouvládu,svéposty–alespoňprozatím–udržela.Novámocbylabezprostředněpopřevratukonfron-továnasrevoltounevelkéčástičeskoslovenskýchtitulářů,kteří,budeme-liparafrázovatprojevtehdejšíhovelvyslancevUSAJurajeSlávika,deklarovali,žese„ČSR stala plně policejním a totalitárním státem“,aohlásilizápaszajehoosvobození.85JinívyslancinasvépostydemonstrativněrezignovaliponásilnésmrtiJanaMasarykaadalšískupinapoodstoupeníEdvardaBenešezprezidentskéhoúřadupočátkemčervna.86Režim,kterému

83 Byly tooddělení: anglické adominiální (A/IV-1), románské (A/IV-2), jihoevropské (A/IV-3), severo-evropské(AIV-4)ablízkovýchodní.

84 Jakábyla tehdynaMZV„kádrová“ situacenejlépeukazuje, ženemalou část z těchtooddělení vedlimladí,sotvadostudovaníúředníci.Např.severoamerickéodděleníA-V-1,dojehožkompetencespadalaveškeráagendaUSA,vedltehdyM.Žemla(nar.1925!),kteréhoočekávalavnásledujícíchčtyřicetiletechveslužbáchrežimubrilantníkariéra.

85 Jakoprvní takučinilzřejměvyslanec(aněkdejšígeneralissimusčs.armády)SergejIngrvHaagu,poněmnásledovaliJindřichKolovratvTurecku,EmilWaltervNorskuatakéJurajSlávikvUSA,FrantišekNěmecvKanaděaVáclavLáskavMexiku.Srov.detailnějiDEJMEK,ref.12,s.98-102.

86 PosmrtiJanaMasarykarezignovalnapř.velvyslanecvPařížiJindřichNosek,poBenešověodstoupenívelvyslanciveStockholmuaKodani,EduardTáborskýaZdeněkNěmeček,ad.



518

zpočátkupodobnékrokyzpůsobilynemalékomplikace,neboťněkterézastupitelskéúřa-dyrepubliky(např.vyslanectvívKanadě)faktickypřestalyexistovat,všakzáhyzačalsámsobměnoutitulářůanavícnalegacíchposilovalsvůjbezprostřednívlivvysíláním„prověřených“subalterníchúředníkůazřízenců.Odléta1948,kdymj.padlaposlednípřekážkavpodoběnutnékontrasignacepříslušnýchlistinzestranyBeneše,pakdošlokobměněnaprostévětšinypřednostůzastupitelskýchúřadů,atoitěch,kteřísevněk-terých případech hlásili již před „únorem“ ke komunistům. Jedinými výjimkami takzůstaloněkolikúřadů,unichž(ponejvícevLatinskéAmerice)hrozilo,žetamnívládynovýmkomunistickýmdiplomatůmneudělíexequatur a dojde de factokpřerušenídip-lomatickýchvztahů.87

Komunistická vláda nově obsadila jako první velvyslanectví v metropolích obourýsujících se supervelmocí, tedy vUSA a SSSR, a brzy také ve Francii a některýchmenšíchstátech,např.vNorsku,ikdyžznačnáčástzastupitelskýchúřadůstátuzůsta-lapoměrnědlouhoudobuporezignaci,případněodvolánítamníchtitulářůvedenajenzatímnímisprávci.Zatodošlohnedvprvníchměsícíchpopřevratukvystřídáníprak-tickyvšechvyslanců,kteřípůsobiliuvládevropských„lidovýchdemokracií“(všechnyznichseostatněvdohlednédoběstaly,jakbylojižzmíněno,spojencičSR)akotevřeníněkolikaúřadůnových,zvláštěvyslanectvívAlbánii.Výstavbadalšíchzastupitelskýchúřadůčeskoslovenskavmimoevropskýchoblastechvšakvesledovanémdvouletíprak-ticky ustrnula (jednou zmála pochopitelných výjimek bylo akreditování velvyslance unovékomunistickévládyvčíně)avněkterýchoblastech,zvláštěvLatinskéAmerice,sedokoncejejichpočetsnížil,atoioprotistavupředválečnému.Podíváme-lisepřitomnakonkrétnískladbunověsevytvářejícíhodiplomatickéhosborulidovědemokratické-hočeskoslovenska,zjistíme,žešlovskutkuovelmiheterogenníseskupení,sestávajícíslevicovýchintelektuálů,atostraníkůiintelektuálníchfellow travelers,mužůvzešlýchzpoválečnéadministrativy,zvláštězemskýchnárodníchvýborů,aletaképrvních„apa-rátčíků“,nechybělivšakani„kariérní“diplomaté,výjimečněvyrostlíještěvpředváleč-nýchletechpodBenešovýmvedením.

SymptomatickáasoučasněsymbolickábylaužvýměnavelvyslancůvMoskvě,tedypostunyníivnásledujícíchdekádáchpovažovanémprorežimzanejdůležitější,jenžtakénebylpraktickynikdyobsazovánkariérnímidiplomaty,alevětšinoustranickýmifunkcio- náři.Vpoloviněčervna1948tuprof.JiříhoHoráka,excelentníhoslavistuaetnografa(kteréhosekomunistickáčástúřednictvaambasádypokusilapředtím„vyakčnit“!)totižvystřídalBohuslavLaštovička,vtédobětřiačtyřicetiletýkomunistickýpolitik,kteréhonárůstkomunistickéhovlivuvyneslodžurnalistikyponedokončenýchvysokoškolskýchstudiíchažnapostprvníhopoválečnéhoředitelečs.rozhlasu.Velkákariéravdiplomaciijejvšaknečekala.JakukázalhnedzmiňovanýzájezdvládnídelegacevčelesA.Zápo-tockýmvlistopadu1948,klíčovéotázkymezioběmazeměmiseřešilybuďnanejvyššíúrovni, či prostřednictvímsovětské ambasádyvPraze.Životopisnovéhovelvyslance

87 Cožseostatněpozdějivněkterýchpřípadechstejněstalo.Např.vládaVenezuelyvyužilatoho,žeko-munistickýrežimodvolalvroce1951dosavadníhovyslanceVladimíraKheka(působilvCaracasujakoposlednítitulář,jmenovanýdofunkceještěE.Benešemr.1947!),avčervnu1952sčSRpřerušiladiplo-matickéstyky.TakévztahysPerubylydefactozmraženy,neboťvLiměsicenadáleformálněexistovaločs.vyslanectví,alejehosprávce–kancelářskásíla–nebylaninadiplomatickélistině.

519

navícobsahovalkapitoly(např.účastvešpanělskéobčanskéválcečipobytvLondýněv doběněmeckéokupace), které se do atmosféry počátkupadesátých let „nehodily“.V jistém smyslu paradoxně byl Laštovičkamezi prvními „vystřídanými“ velvyslancinedlouhopopolitickémpádusvéhošéfa,ikdyžhonarozdílodClementiseočekávalapoústupurigorózníhostalinismuještědlouhákariéra.88

Velmi podobný byl osudmužů, které si pražské stranické vedení vybralo za prv-ní reprezentanty v nejvýznamnějších zemích Západu.89Velvyslancem v USA byl jižvkvětnu1948jmenovánjižzmíněnýVladimírOutrata,relativněmladýprávník,kterýpůsobilvdiplomaciipostudiíchvPrazeavPaříži jižodr.1935.VedlepoválečnéhočlenstvívKSčmujistěnapomohloito,ževletech1942–1945působilnavelvysla-nectvívMoskvěapozdějivčernínuvedlsovětskéoddělenípolitickésekceMZV.ZcelajináosobnostbylazatovybránazavelvyslancedoPaříže,kamsevčervenci1948–pojistýchkomplikacíchsezískánímagrément–rozjelznámýpublicistaavýtvarníkAdolfHoffmeister.Původnímškolenímbylsiceprávník,jiždlouhopředválkouvšaknáleželkpražskéuměleckéavantgardě,bylčlenemDevětsiluaspolupracovníkemOsvoboze-néhodivadlaatakéválkustrávil–vUSA!–spíšejakoredaktorapolitickýkarikaturis-ta.90Mělovšemičetnéúzkékontaktysfrancouzskýmilevicovýmiumělciaintelektuály anavíczískalhnedpoosvobozenízkušenostijakosekčníšéfnanovězřízenémminis-terstvuinformací.VelvyslancemveVelkéBritániipakzůstalaždoléta1949dosavadnítitulář,docentpedagogikydr.BohuslavKratochvíl,jenžnejenzachovalloajalitunastu-pujícímurežimu,aledokoncehopozdějipravidelněinformovaloaktivitáchrodícíhosedemokratickéhoexilu.TehdyhonahradiljižzmiňovanýRudolfBystrický,kariéražád-néhoztěchtoprvníchreprezentantů„Gottwaldova“československavšaknemělatrvatomnohodéle,nežministerskáfunkcejejichprvníhošéfa.Najaře1951byliodvolánidoPrahy(Kratochvílnapříkazknávratuovšemreagovalemigrací)aponěkolikaměsíčnínejistotě,kterouprožívalivefaktickéinternacivjistémpražskémhotelu,bylivšichnitřizdiplomaciepropuštěni.91

Z velmi podobné skupiny, tedy víceméně komunistických intelektuálů, většinouspjatýchspředválečnouavantgardou,serekrutovalaimajorita„Clementisových“vel-vyslancůuvládmenšíchlidovědemokratickýchstátů,kdeaždotédobypůsobilivětši-

88 LaštovičkabylpoodvolánízMoskvyjmenovánjednímznáměstkůministraobrany,užr.1952bylalesuspendovánadočasnězbavenvšechfunkcí.Odpočátkuopatrnédestalinizacesevšakpostupněvraceldopolitickéhoživota.R.1957sestalšéfredaktoremteoretickéhoorgánuKSčNová Mysl,1961–1964vedlmezinárodníodborÚVKSčaodr.1964dor.1968bylpředsedounárodníhoshromáždění.Zemřel(jakoposlanecSněmovnyliduFS)r.1981vPraze.

89 Všechnynásledujícíúdajese,pokudneníuvedenojinak,opírajíoosobníspisypříslušnýchdiplomatů,uloženévAMZV-OSO.

90 Srov.ktomujehomemoárypozdějishrnutédosvazku:HOFFMEISTER,Adolf.Trojcestí.Praha1958;nejcelistvější biografické údaje poskytujeLexikon české literatury, sv. II/1. Praha : Academia, 1993, s.221-225.

91 OutrataaBystrickýpůsobilipozdějijakoprofesořiprávnickéfakultyUniverzityKarlovy,HoffmeisterjakopedagognaVysokéškoleumělecko-průmyslové,dojejichosudůvšakznovuzasáhlydůsledkyso-větskéokupacevsrpnu1968.Bystrickýemigrovalr.1969doŠvýcarska,Outratajiž9.7.1970(uprostředtzv.prověrek)zemřel,Hoffmeisterupadlu„normalizátorů“donemilosti,akdyžr.1973zesnul,bylojehoúmrtírežimnímisdělovacímiprostředkyzcelaignorováno.



520

noukariérníúřednícizahraničníslužby,kteřímělimožnostpříslušnédestinacepoznatještěpředrokem1939.92PrvnímtitulářemrežimuvsousednímPolskubylnapř. jme-novánužvdubnu1948FrantišekPíšek(nar.1901),vmeziválečnédoběnovinářapře-kladatel,kterýsicesvéhočasunáleželkDevětsilu,alepozdějizakotviljakožurnalistavbrněnskéredakciLidových novin.93TentopředválečnýpřekladatelErenburga,aletakéBucharina(apozdějipochopitelněStalina)sezaválkyzúčastnilodboje,poosvobozenípracovaljakotajemníkbrněnskéhomagistrátuapovolbáchroku1946sestalpředsedoumoravskéhoZemskéhonárodníhovýboru.Narozdílodvětšinysvýchideovýchsouput-níkůvšakjižvdiplomaciizůstalapozdějisloužilijakoambasadorvBulharskua(jakojedinýčechvdoběrežimu)ivMaďarsku.

Zobdobnéhoprostředídodiplomaciepřišelinovývelvyslanecvtehdyještěspoje-neckéJugoslávii,komunistickýbásníkapublicistaJiříTaufer,kterývBělehraděnahra-dil„benešovce“JosefaKorbela.Sámsynmoravskéholiteráta(nar.1911)aspoluzakla-datelbrněnskéhoBloku,mnohemvícenežvětšinajehokolegůale„zakalený“přímouúčastínatřídníchbojích,prožilválkuvSSSR,kdemj.redigovalČeskoslovenské listy apoválcepůsobiljakoredaktorTvorbyasoučasněředitelkomunistickéhonakladatelstvíSvoboda.JehomisivJugosláviiovšempředčasněukončilaroztržkameziBělehradem aMoskvou,kterájej–jakjižvíme–vyneslanajistoudobudopostujednohozClemen-tisovýchnáměstků.94

Zponěkud jinévrstvyvzešelprvnízástupcenovéhorežimuvMaďarsku,dr. IvanHorvát(nar.1901),ikdyžionnáleželkpolitizujícímliterátům.Poabsolvovánípráv-nickéfakultyUniverzityKomenskéhototižpokračovalvestudiíchnaprestižnípařížskéŠkolesvobodnýchnaukapotépůsobiljistoudobuvadvokátníkancelářiIvanaDéreraaIvanaMarkoviče.Jakopředválečnýsociálnídemokrat,stojícívopoziciprotiluďác-kémurežimu,sestalposloučenísocialistůskomunistyvdoběSlovenskéhonárodníhopovstáníčlenemKSSatojejpoválcepřivedlomj.napostpověřenceprosociálnípéči,přičemž současně vedl časopisKulturní život. Jako titulář vBudapešti, kde nahradil Fr.černého,setaképodílelnaúplnémobratuvdosavadnímneblahémvývojivzájem-ného vztahu obou států, zakončeném v dubnu 1949 podpisem spojenecké smlouvy.Horvátůvdalšípříběhbylvšak–podobnějakojehodalšíchkrajanůvčeskoslovenskédiplomacii–přílištěsněspjatsosudemClementise.Užpočátkemr.1951bylzesvéhopůsobištěodvolánanásledněnadlouhýchsedmletarestován,zdalekane jakojedinývysocepostavenýdiplomatprvníchletrežimu.95

92 Např.prvnípoválečnývelvyslanecvPolskuJanHejret;podobněvelvyslanecvJugosláviiJosefKorbel;Fr.černývMaďarsku,PeregrínFíšavRumunsku,aj.

93 Nejucelenější informace o jeho kulturních aktivitách lze nalézt vLexikonu české literatury, sv. III/2,Praha2000,s.931-932.

94 Taufer se ještě koncem roku 1950 zMZVvrátil na post náměstkaministra informacíV.Kopeckého apozdějipůsobiljakonáměstekministrakulturyajakoeditordílaV.Nezvala.Dodiplomacieseještěvrátilvlétě1966,kdybylustanovenkulturnímradoučs.velvyslanectvívMoskvě.PonávratudoPra-hy(1971)náleželkvůdčímpředstavitelůmnormalizačníhovedeníSvazučeskýchspisovatelů,zemřel r.1986.Srov.Lexikon české literatury,sv.IV/1.Praha:Academia,2008,s.851-855.

95 ZemřelovšembrzypopropuštěnívBratislavěvzáří1960.ZákladníúdajevizSlovenský biografický slovník,II.Bratislava1987,s.391.

521

ZeslovenskékomunistickélevicepřešeldodiplomacieinovývyslanecvBulharskuLadislavŠimovič(nar.1915),původněstředoškolskýprofesorslovenskéhojazyka,dalšíaktivní člen protiluďáckéhoodboje a po válce nejprve úředník pověřenectva školství aposlézeprezidiálníšéfpověřenectvavnitra.Ačkolivbylspjatsřadou(komunistických)„buržoasníchnacionalistů“,vzahraničníslužběsenejenudržel,aledokoncešedesá-tých let učinil brilantní kariéru, běhemníž bylmj. ředitelemasijskéhoodboruMZV,náměstkemministrazahraničíVáclavaDavida,prvnímpoválečnýmvelvyslancemvJa-ponsku(1957–1959),následněambasadoremvIndiianakonecvelvyslancemvJugo-sláviivdoběPražskéhojara,jehoždůsledkyovšemtakéučinilyjehodalšímupůsobenívdiplomaciikonec.JehokolegouvBukureštiseodpodzimu1948stalpůvodnědalšíčlenpražsképředválečnéavantgardy,tentokrátepředstaviteljejífilmovéafotografickésložky,LubomírLinhart.Tenměljiždokoncejistézkušenostizdiplomacie,ovšemniko-livčeskoslovenské,kdyžbylnapřelomudvacátýchatřicátýchletsekretářemsovětskéobchodnímisevPraze.Poválcesestalprvnímředitelempostátněnéhofilmu,apotří-letémpůsobenívBukureštiještějistoudobupokračovalvesvédiplomatickédráze,na-posledyjakovelvyslanecvevýchodnímBerlíně.Proúplnostsesnadslušízmínitioprv- ním velvyslanci v komunistickéAlbánii, za kterého byl zvolen v březnu 1949 tehdy sedmadvacetiletý(!)dopisovatelRudého práva(asynznáméhobalkánskéhokorespon-denta Národních listů)JasoňUrban,jehožpozdějšíkariéruvdiplomaciizřejměvícenežtentonevyhovujícíkádrovýpůvodukončilyjehoosobníproblémy.

Mnohemnesourodějšískupinupředstavovaliprvnívyslancikomunistickéhorežimuvdalších,převážněmenšíchstátechzápadní,severníajižníEvropy,jejichžúplnýpřehledpodávánásledujícítabulka.Jestliženapř.vBruseluzůstal(atoaždor.1951)dosavadnívyslanecDeziderRakšány,zaválkypřednostaprávnísekcebratislavskéhoMZV(!),zajehokolegudonizozemskéhoHaagubylažpotéměřdvouletévakancitamníhoúřaduvybránJaroslavMartinic,komunistickýprávníkapoválcečlennárodníhovýboruvOlo-mouci,kdetakévúnoru1948vedltamníakčnívýbor.PrvnímkomunistickýmtitulářemveŠvédskusezase–ovšemažvčervnu1949–stalznámýpražskýněmeckýpublicistaF.C.Weisskopf,kněmužseještěvrátímevsouvislostisnavázánímvztahůsMaovýmrežimemvčíně.ZatituláředoNorskabylvybránnaopakněkdejšíblízkýspolupracov-níkpomnichovskéhoministrazahraničíFrantiškaChvalkovskéhoTheodorKuška,kterýpoválcenalezlútočištěnaministerstvuinformacíVáclavaKopeckého,atd.96

MimoEvropusepozornostdiplomatůlidovědemokratickéhočeskoslovenskaupí-ralavnávaznostinapředcházejícítradicivíceméněnatřioblasti,tedyPředníVýchod,čínu(abrzyiIndii)atakéLatinskouAmeriku.Řadaúřadůvšakporezignaci,případněodvolánípůvodních,ještěprezidentemBenešemjmenovanýchvyslancůzůstávaladlou-háobdobíneobsazena, jinde,zvláštěvjižníAmericeněkterévládyvyužilytétopříle-žitostiapodrůznýmizáminkamivnásledujícímobdobípřerušilysčeskoslovenskemdiplomatickévztahy,takžepočetreálněfungujícíchzastupitelskýchúřadůzdeoprotiéře

96 Většinaztěchtonovýchúředníků,pokudovšemjakoKuškapředčasněnezemřeli,přitomzministerstvamuselaodejítvletech1951–1952vdůsledku„zostřené“kádrovépolitiky,souvisejícíisezatčenímCle-mentiseapozdějiarestovánímdvoujehonáměstků,V.HajduaA.Londona.PodrobnějiktomuDEJMEK,ref.80,s.297-299an.



522

třetírepublikydokoncepoklesl.Vládasezvláštězekonomickýchdůvodůsicechystalazvláštěv jižníAsii rozhojnitsvézastoupení, tentoprogram,částečně(např.vpřípaděAfghánistánu)navazující ještěnaúmyslyvedoucíchpředstavitelůčernínskéhopalácezdruhépolovinytřicátýchlet,bylvšakposlézerealizovánažvprůběhupadesátýchlet,tedyjižpoClementisověnahrazeníV.Širokým.

V oblasti PředníhoVýchodu si nejdůležitější význam uchovaly legace vTurecku atakévEgyptě(významdruhéznichpřitomumocňovalajejípůsobnostinaještěde-pendentníSúdánatakéEtiopii),ijevšakvětšinusledovanéhoobdobívedlijensubal-terníúředníci.DotureckéAnkary,kdetamnívyslanecJindřichKolovrat-Krakovskýpopřevraturezignovalmeziprvními,vyslalavládanovéhotitulářeažkoncemroku1949(!),přičemžbylzanějvybránjižzmiňovaný„intimus“RudolfaSlánskéhoKarelDufek.VčelevyslanectvívKáhiřezůstalporezignacitamníhovyslanceFrantiškaKruckéhochargé d´affairesVladimírHellmut,jemužvšakkomunistickávládabezohledunajehobohatézkušenostivdiplomaciinikdynepřiznalavyslaneckýtitulabrzypoodvolánídoPrahyjejpřeřadila„dovýroby“.97NedávnozřízenévyslanectvívBejrútu,jehožšéfmělčSRzastupovatjakvLibanonu,takvSýrii,dokoncezůstalo–atoaždor.1953–vede-nojennižšímkancelářskýmúředníkem.98

Většízájem(atojakzpolitických,takzhospodářskýchdůvodů)pražskávládapro-jevila o úřad v íránskémTeheránu, kambyl po rezignaci tamního vyslanceMirosla-vaKundrátajakozatímnísprávcedokoncevyslánbratrgenerálníhotajemníkaRichardSlánský.Vpřípaděíránuvšakrežimučinilvýjimku,avbřeznu1949jmenovalnovýmvyslancemkariérníhodiplomata„starého“režimuVáclavaVávru,předválkoukonzulavMarseilles,jemužnepochybněpomohlojakčlenstvívsociálnídemokracii(apoúnoru1948vKSč),takúčastvakčnímvýboruvednechpřevratu.AnikrežimuloajálníVávrasevšaksoudruhůmnateheránskémúřadu(aprýanitamnímusovětskémuvelvyslanci)nezamlouval, dramaticky seměnící personální skladba diplomacie však jistě přispělaktomu,ženakonecpřežilClementisůvpád,nevšaknáročnéklimaticképodmínkyPer-sie.99Proúplnostdodejme,ženedlouhopředodvolánímClementisezpostuministrabylvlednu1950jmenovándofunkceiprvní(aaždor.1990jediný)československývy-slanecvIzraeli,zakteréhobylvybránEduardGoldstücker,dotédobyradavyslanectvívLondýně.100

Z politických i hospodářských důvodů vzrostl ve sledovaném dvouletí i významzastupitelskýchúřadůvobourodícíchseasijskýchmocnostech,Indiiatakévítězném

97 Hellmuth,pocházejícízvýznačnéčesképatricijskérodiny(jeho„praprastrýc“FrantišekBraunernáleželvpolovině19.stoletíkzakladatelůmčeskéliberálnípolitiky,vprvo-republikánskédiplomaciipůsobili jehostrýc),bylpaknucenpracovatnastavběavletech1957–1960byldokonceuvězněn(!).Poz-dějipracovalvLiterárnímpamátníkunárodníhopísemnictvíanapsalobsáhlépamětiosvérodině;srov.HELLMUTH-BRAUNER,Vladimír.Paměti rodu.Ed.M.Lenderová,Praha2000.

98 JakonovývyslanecdoBejrútubylpůvodněurčendalšízněkdejšíchmladšíchlevicověorientovanýchúředníků,kterépřišlinaMZVsClementisem,dr.VladimírKlvaňa.Nakoneckrátcevedlvletech1949–1950diplomatickýprotokolministerstvaanásledujícíhorokubylionvyhozen.

99 Vávra,nar.1887,ještěpředsvýmodvolánímzTeheránuvlednu1951víránskémetropolizemřel.Dodej-me,žesjistouvýjimkouArnoštaKarpíška,pozdějšíhovyslancevnásirovskémEgyptě,zůstaljedinýmkariérnímdiplomatemprvnírepubliky,kteréhokomunistickávládanominovaladovyslaneckéfunkce.

100 Srov.ktomuGOLDSTÜCKER,Eduard.Vzpomínky 1945 – 1968.Praha2005,s.38-40an.

523

komunistickémrežimuvčíně.Řádnédiplomatickévztahysmladou indickou repub-likoučSRnavázala již těsněpředúnorovýmpřevratema inovávláda takézpočátkuponechávalavDillídosavadního(prvního)vyslanceJaroslavaŠejnohu,jenžmělbohatédiplomatickézkušenostiužzpředválečnéhoobdobíazaválkyreprezentovalčs.exilo-vouvláduvEgyptě(atakéutamsídlícířeckévlády).Odvolalajejteprvevprosinci1948(Šejnohanásledněemigroval),přičemžzazatímníhosprávceúřaduClementisnomino-valjednohozesvýchblízkýchspolupracovníků,AlfredaBihellera.Novýmvyslancembylažkoncemroku1949jmenovánužzmiňovanýB.Kratochvíl,kterýalenakonecmohlvúřaděsetrvatsotvapatnáctměsíců,abysdílelosuddalšíchfellowtravelers.101

Neméněobezřetněpostupovalavláda i v relaci čínské, ačkoliv již v doběmírovékonferencevr.1946usnadňovalačínskýmkomunistůmpříjezddometropolenaSeině.Aždokonceroku1948nicméněponechávalavNankinguještěBenešemjmenovanéhovelvyslanceJosefaLelekaateprvepojehoodvolánívprosinci1948zůstaltamníúřadjižneobsazen.102JakmilevšakMoskvauznalavříjnu1949vítěznouMaovuvládu,pražštísoudruzijiihnednásledovaliaužvprosincijmenovaliprvnímvelvyslancemvestaro-novémetropoliŘíšestředuvelvyslanceF.C.Weiskopfa,kterýnedlouhoreprezentovalrežimveŠvédsku.103

Zlatinsko-americkýchstátůbylazpočátkunejdůležitějšímpartneremkomunistické-hočeskoslovenskaperónovskáArgentina,kterouzamýšleliněkteříčinitelédokonceužítjakoprostředníkaknákupuzboží,kněmužsejinakčSRzpolitickýchdůvodůnemoh-ladostat.Tamnívyslanec,slovenskýsocialistaAlexanderKúnoši,zůstalvěrnýrežimu adokoncevlétě1948zajeldosousedníUruguaje,abynapomohludržetvchodutamníúřadporezignacitamníhovyslanceLadislavaRašína.Loajálnívůčivládězůstalaždokonceúnora1949,tedydosvéhoodvoláníijehokolegavBrazíliiJanReisser,zatímcovyslanecveVenezueleVladimírKheksetrvalvefunkcivCaracasuaždojara1952,ne-pochybněivzhledemkobavěPrahy,abytamníadministrativanevyužilastřídánítitulářůjakodůvodukpřerušenídiplomatickýchvztahůpovzoruChileadalšíchzemí.JedinědoMexikavyslalpražskýrežimužvčervenci1948novéhovyslance,jímžbylzeťtehdejší-hopředsedyvládyZápotockéhoOldřichKaiser.104

Úplnýpřehledzastupitelskýchúřadůpočátkemroku1949přitompodávánásledujícítabulka:

101 Jakobývalýsociálnídemokratbylodvolánvrámcičistkypočátkemroku1951,anionsevšakdoPrahynevrátilapožádalopolitickýazyl.

102 Ktomunapř.TRHLíK,Zdeněk.Československo-čínské vztahy 1949 – 1982, sv. I.Praha:ÚMV,1985;BAKEŠOVá,Ivana.Československo a Čína 1918 – 1949. Praha 1997, s. 133 an.

103 Srov.TRHLíK,ref.102;téžAMZV,OSO,F.C.Weiskopf.Titulářbylsoučasnějmenovánivelvyslancemvtzv.LidovědemokratickéKorejskérepublice.

104 Ijehopřitomočekávalacelkemúspěšnákariéra.PoodvolánízMexikapůsobilodkvětna1952dobřezna1954jakovelvyslanecvItálii,potévedldor.1957západoevropskýodborZEOMZV,pakpůsobiljakovyslanecvArgentiněanakonecbylvletech1961–1969tajemníkemčeskoslovenskékomiseprospo-luprácisUNESCO.JehokariéruovšempředčasněukončilanormalizaceavyhazovjakKSč,takzřaddiplomacie.



524

Přehledzastupitelskýchúřadůčeskoslovenskanapřelomulet1948/49(Stavk30.březnu1949)

Stát Zastupitelský úřad

titulář Datum nástupu

Poznámka

Albánie Tirana JasoňUrban 18.6.1949Argentina Buenos Aires AlexandrKunoši 8.5.1947Austrálie GKSydney JiříHalla 1.4.1948 VicekonzulBelgie Brusel DeziderRakšányBrazílie RiodeJaneiro JanReisser 4.6.1946Bulharsko Sofie LadislavŠimovič 16.10.1948čína Peking

GKŠanghajJosef Lelek 1.1.1947

Dánsko Kodaň Pavol Bretyš ChargédáffairesEcuador Quito Josef Bretyš 11.4.1949 ChargédáffairesEgypt Káhira Vlad. Hellmuth 7.11.1948 ChargédáffairesFinsko Helsinky ZdeněkHelfert ChargédáffairesFrancie Paříž Adolf Hoffmeister 19.8.1948Indie Dillí

GKBombajAlfred BihellerNeobsaz.

8.2.1949 Chargédáffaires

írán Teherán RichardSlánský 6.1.1949 ChargédáffairesItálie Řím miloslav matoušek 29.12.1949Izrael GKTelAviv Frant.Nečas 26.1.1949Jihoafrická Unie GK Kapské

MěstoJanTřebický 3.2.1947

Jugoslávie Bělehrad Karpíšek ChargédáffairesKanada Ottawa Zd.Roškot ChargédáffairesKolumbie Bogota Úřad k 13. 7.

1949uzavřenLibanon Bejrút neobsazenoMaďarsko Budapešť Ivan Horvát 22.7.1948Mexiko Mexiko OldřichKaisr 14.7.1948Nizozemí Haag Pavel Wellner ChargédáffairesNorsko Oslo Theodor Kuška 8.6.1948Polsko Varšava

GKKatoviceGKŠtětín

Frant.PíšekMatějAndrášAdolf Kania

5.6.19482.12.194717.1.1949

Rakousko Vídeň Dalibor m. Krno 18.6.1949

525

Rumunsko Bukurešť LubomírLinhart 23.10.1948SSSR moskva BohuslavLaštovička 22.6.1948Švédsko Stockholm Zd.Helfert 30.7.1948 ChargédáffairesŠvýcarsko Bern

GKCurychJaromírLangPavel Winkler

4.6.19481.3.1949

Turecko Ankara E.Brázda ChargédáffairesUruguay montevideo Karel Hoyer ChargédáffairesUSA Washington VladimírOutrata 21.6.1948Vatikán Řím IljaRath 9.3.1949 ChargédáffairesVelká Británie Londýn Boh.Kratochvíl 23.4.1947Venezuela Caracas VladimírKhek 6.6.1947OSN Newyork VladimírHoudek 29.3.1948

VIPodpispaktusMaďarskemvdubnu1949zůstalnadlouhoudobuposlednímúspě-

chemClementisovydiplomacie.Ikdyžseběhemjarníchměsíců1949poněkudutišilamezinárodníkrizeokoloNěmecka,krokyzápadníchvládkestabilizacivlastnísituace,předevšímpodpisSeveroatlantickéhopaktu4. dubna1949 apakdotvořeníSpolkovérepublikyNěmeckofakticky–alespoňvroviněpolitické–vylučovalysnahyoudrženíjistých„pootevřených“okenzaoponu.Byloostatnějižpřipomenuto,žezápadnídiplo-matévPrazevtamníkomunistickéreprezentacižádnésamostatněuvažujícílídrynespat-řovaliabyl-ličástečnězatakovéhoalespoňjistoudobuvnímánprávěšéfčernínskéhopaláce, i jehovyostřující seprojevy jakobychtělypotvrditoprávněnostzmiňovanýchpředpokladů.105

ZápadnívyslancisitakéuvědomovaliClementisovonepevnépostavenívrámcimo-censkéstrukturyaužvúnoru–březnu1949seočekávaljeho„pád“.BritskývelvyslanecDixonnazákladěsvých(teďseovšemtenčících)zdrojůvčernínudokoncetvrdil,ženo-minálníministrzahraničíaninedostávánastůltajnédokumentyažediplomaciifaktickyřídívedoucímezinárodníhoodboruÚVKSčBedřichGeminder.106Zcelapravdatojistěnebyla,faktemvšakzůstává,žeoklíčovýchotázkáchseskutečnědávnorozhodovalomimočernínskýpalácibudovuStrakovyakademieatakésvazkyinstrukcí,zasílanýchtelegraficky čs. vyslanectvímv zahraničí, jasně ukazují, že „nejsilnějším“mužemnaministerstvunebyljehošéf,alespíšejehonáměstciJiříTauferatakétehdyještěmocnýArthur London.107

105 Srov.např.BNA,London,FO371,f.77274.DixonzPrahydne21.února1949,aktomunáslednoureakciředitelepříslušnéhoodboruFOz17.Března.

106 Ref.105,f.77260.P.DixonzPrahy15.února1949.107 Srov.AMZV,TO1949;TauferaLondontaképozdějiClemenetiseinformovalisvými„šifrovkami“,zasí-

lanýmidoNewyorku.



526

Clementissibylprekérnostisvésituacenepochybněvědom,ikdyžnaplnomuzřej-mědošlaažponávratuzIV.ValnéhoshromážděníOSNnasamémkonciroku1949.108 Reakcí však byly i z jeho strany „přitvrzující“ se „proti-imperialistické“ projevy, ježsvýmzpůsobemvyvrcholilyvjehovystoupenínadevátémsjezduKSčkoncemkvětna.Britské dokumenty sice naznačují, že se i v té době pokoušel vyhýbat se formálnímstřetůmsezápadnímidiplomaty„naostřínože“a ještěvnedlouhopředzmiňovanýmsjezdemdokonceúdajněučinilpokus,omezitjejichsoustavnésledovánístátníbezpeč-ností aminimalizovat počty zadržených českých zaměstnanců západních ambasád.109 Oběstranysivšakuvědomovaly,ženaskutečnoureálnouzměnuatmosféryvevzájemnérelacineníšanceasnažil-liseministrzahraničí(ostatněpodobnějakořadajehokolegůvčernínu,případněnaministerstvuzahraničníhoobchodu)alespoňneprohlubovatvzá-jemnékolize,„druhá“stranasidobřeuvědomovala,žetaktato„pragmatičtější“skupinačinípředevšímzdůvodůzatímnínepostradatelnostičs.obchodníchstykůseZápademprorealizacivlastníchnárodohospodářskýchplánů.Utvrzovalajevtomostatněizmiňo-vanáveřejnávystoupenísamotnéhoClementise.

Jak vyplývá například z dokumentů londýnského Foreign Office, část diplomatův některých západníchmetropolích ještě v předvečer IX. sjezduKSč stále očekáva-laalespoňodčástivedoucíchpředstavitelůnáznakyurčitéhosamostatnějšíhopostupu.ProjevykomunistickýchlídrůvčelesGottwaldemvšakdalyplnězapravduskeptikům,avLondýně(anepochybněivPařížeajinde)semělydefinitivněpřesvědčit,ževede-níKSč„jezcelazávislénaMoskvě“ajejichpostojích.110Klíčovýprojeviprooblastvnějšíchvztahůrežimu,plnýparolonerozbornýchvztazíchčSRkSovětskémusvazujakogarantujehobezpečnostianezávislosti,siceproneslsámGottwald.JindyopatrnějivystupujícíClementissevšaknedalvesvérétoricezahanbit,ikdyžbylopřekvapující,žejádrojehovystoupenívlastnětvořilopodrobnézdůvodnění,pročseGottwaldovavládaodmítlaroku1947zúčastnitpřípravnéschůzkyonabídceamerickéhospodářsképomociapročnedošlokpodpisupaktusFrancií.Osouvýkladuovšemnyníbylútokproti„reak-ci“,ježseprý„snažila zviazať nás so Západom zmluvami, ktoré by boli mali za následok oslabenie, ba otrasenie nášho bezpečnostného systému, a ktoré by boli znamenali i stratu našej suverenity, stratu nášho práva na budovanie socializmu“.ClementistakénezvykleostřezaútočilnaZápad,kdeprýnebylyaniporážkoufašismuanacismuzlikvidovanésociálněekonomickézákladyreakce,USAjakovedoucísílu„imperialistickéhobloku“pakobvinilze„zvyšováníhysterickéválečnépropagandy“,jejímžjedinýmvýsledkemvšakprýbylo„zvýšenínašíostražitostiabdělosti“.111

Clementisovosjezdovévystoupení,zakončené(byťzajistépovinnou)apoteózouSta-linaaGottwalda,ovšempotvrzovalozápadníprognózy, že soudruhůmvPrazechybíjakákolivvůleksamostatnějšímupostupu,ikdyžsiministrzahraničíivnásledujícím

108 Kdydošlovdobějehonepřítomnostikněkterýmpersonálnímzměnám,kterémupřitom–jakbezpečnědosvědčujísvazkypříslušnýchodeslanýchtelegramů–nebylyanioznamovány!Vizktomuještěníže.

109 BNA,FO371,f.77274.P.DixonzPrahydne18.května1949.110 JakkonstatovalopříslušnémemorandumlondýnskéhoForeignOfficezpočátkučervna1949;BNA,FO

371,f.77274.111 Cit. z Protokolu IX. řádného sjezdu Komunistické strany Československa,Praha1949,s.249an.,zde

s.251,resp.253.

527

obdobíuchovávalmezičástízápadníchdiplomatůvPrazeobraz„nedogmatického“so-větofila.Potvrzovalatonapř.ijehoponěkudpřekvapujícídiskusesbritskýmvelvyslan-cemDixonemvpoloviněčervna1949,vnížpodleLeninavážnětvrdil,žesezápadnísvětnacházívzávěrečnéfázikapitalismu,stejnějakoopártýdnůpozdějšívášniváobha-jobaúdajnýchpřednostílidovýchdemokraciíprotidřívějšímu,tedyliberálněsociálnímumodeluvlády,předjehoamerickýmkolegouJosephemJacobsem.112

Počátkemzáří1949seClementisvydalnaIV.ValnéshromážděníOSNdoNewyorku, kdechtělmimojinépodpořitkandidaturučSRdoRadybezpečnosti,namístotriumfusealebrzystalsvědkem–amnohemvícejenpozorovatelem–událostí,ježjižnemohlovlivnit.Užjedenzhlavníchproklamovanýchcílůčs.účastinazasedání,podporasovět-skéhonávrhunaúplnoulikvidaciatomovýchzbraní,nepostrádaljistouabsurditu,neboťprávěvtédoběamerickékruhyoznámily,žeSSSRúspěšněodpálilsvojiprvníatomovounálož.113JenžeprávěběhemprvnífázeshromážděníseClementis–častojenzkrátkýchšifrovanýchzpráv–dozvídal,jakpražskávláda(kdehonynívčeleresortuzastupovalmístopředsedaV.Široký,jinaktradičníClementisůvsoupeř),přijímájednozásadníza-hraničněpolitickérozhodnutízadruhým.Takbylahnedpočátkemříjnadefinitivněvy-povězenaspojeneckásmlouvasJugoslávií.114Omálopozdějipřijalkabinetrozhodnutí odiplomatickémuznáníNDRavzápětíbylo–mnohempřekvapivěji–rozhodnutoioužzmíněnémuznáníkomunistickévládyvPekingu.115Atosenominálníšéfministerstvazahraničníchvěcíořadězáležitostívčetněpersonálníchzměnnavlastnímministerstvudozvídalbuďoklikou(častoveforměoznamováníinformacízezápadníhotisku!),nebosejealespoňtehdynedozvědělvůbec.

NáměstekTauferpřitomužpočátkemříjna1949Clementiseačs.delegaciupozor-ňovalnaprýhysterickoukampaň,kterouproti„lidovědemokratickémuzřízení“rozpou-talačástzápadníhotiskuvsouvislostisúdajněvymyšlenýmiarestyadalšímičistkamiv různýchúřadech.116 Informacebylyaleopodstatněné, režimse jižnyní cítilnatolikstabilizovaný,abysivmasovějšímměřítkuvyřídil„účty“vPrazeivregionechjaksesvýmidřívějšímioponentyzřadnárodníchsocialistůalidovců,taksesoudruhy,kteříseneosvědčili,přičemžmeziprvnímiobětmibyloiněkolikvysokýchúředníkůjakzminis-terstvazahraničníhoobchodu,takzeZamini.117Clementissetoovšemneměldozvědět, anaopakbylinstruován,abyinapůděshromážděníostřevystoupilprotipodpoře„zrád-

112 Srov.např.zprávuvelvyslanceP.Dixonaz16.června,azprávuorozhovorutéhožsamerickýmvelvys-lancemJacobsemz30.června,BNA,FO371,f.77270.

113 KtétoúčastivizčIERNy,ref.3;informaciosovětskéatomovézkoušceovšemičs.diplomatézískaliparadoxnězamerických(azřejměiargentinských)zdrojů,srov.AMZV,TO1949,č.5718,HajdudoNewyorku.

114 Clementis byl přitom o tomto důležitém kroku informován třířádkovým /!/ šifrovaným telegramem z4.října,podepsanýmnáměstkemJ.Tauferem.AMZV,TO1949,č.5711.

115 Ref.114,TO1949,č.5721;ktomuBAKEŠOVá,Ivana.Československo a Čína 1918 – 1949. Praha 1997,s.133-134.

116 AMZVTO1949,č.5846.TauferdoNewyorku8.října.117 Právětehdybylnapř.zbavenfunkceazatčendosavadníšéfinformačnísekceEvženKlingerabrzyišéf

ClementisovakabinetuTheoH.Florin(!)adalší.Většinaznichmělaovšemvětšíštěstí,nežlijejichšéf;např.Florinbylsicevletech1950–1953vězněn,potébylvšakrehabilitovánamohlseplněvěnovatliterárnítvorbě.



528

néemigrace“zestranyzápadníchvlád,kčemužsetaké29.listopadut.r.odhodlal.Vesvém projevu, jehož ostrost překvapila i západní diplomaty už přivyklé rétorickým duelům,sepřitomopřelnejendoHlasuAmerikyčiBBC,aleipřímodovládvLondýně aWashnigtonu,ježdokonceobvinilzpodporyterorismuproti„lidovýmdemokraciím“.118 Anitentofinálnípříklondotáborastalinistických„warmongers“,kterýsotvaodpovídaljehovnitřnímuustrojení,mualenepomohl.

Už počátkem listopadu se objevily prakticky současně v dánském listuPolitiken avbritskémDaily Telegraphinformace,žeClementisdostalpříkaz,abysezNewyorkuvrátilstím,žeuposlechne-li,budeurčitězatčen.119Ministrsimuselbýtvědomhrozbyužznáznaků,obsaženýchvněkterýchtelegramechzcentrály.Praktickysoučasněvšakproblesklazpráva,žesezanímdoNewyorkuvypravilajehomanželkaLída,atojistěaspoňčástečnějehoobavyrozptýlilo.Clementisnejennerezignovalanepožádaloexil(jakprorokovalačástzápadníhotisku),alenaopakvesvýchprojevechještěpřitvrdil,jakdokumentovalajehovýšezmíněnářečz29.11.,abysepakvydalisesvýmdoprovodempřesAtlantikzpětdoPrahy.Režim,vjehožspárechzatím„zmizelo“několikministro-výchspolupracovníkůvčelesjemublízkýmTheoFlorinem,mupřitomuspořádalteat-rálníuvítání,adokoncemuvústretyvyslaljehoformálníhozástupce,V.Borka(jehožkompetencevčernínubylyovšem, jak jižvíme,nevalné).120Clementisevšaknejspíšmnohemvíceukonejšilyosobnípřísliby,ježohledněsvébezpečnostiobdrželodsamot-néhoGottwalda,ikdyžprávěšéfstátuastranymuselvědět,žeseužnadnominálnímšéfemjehodiplomaciestahujítemnémraky...

PozadífinálnífázeClementisovapolitickéhopádubylojižvícekrátpopsáno,apo-stačíhotedypouzepřipomenout,ponejvíceprávěvsouvislostisjehoúřednífunkcí,ježtukoneckoncůhrálaznačnouroli.ZpracíKarlaKaplanaadalšíchhistorikůvíme,žeužvzáří1949vyslovilvdopiseKlementuGottwaldovijehomaďarskýsoudruhMátyasRá-kosinedůvěrukněkolikačs.představitelům,mj.právěkministruzahraničíatakévnitra(V.Noskovi).121Clementis spolu s několika dalšími prominenty režimu, kteří stráviliválkunaZápadě,takéihnedupoutalpozornostpřišedšíchsovětskýchporadcůnaminis-terstvovnitravčeles„Makarovem“a„Lichačevem“,kteříúdajněrychledospělikzá-věru,žeprávěšéfpražskédiplomaciemůžebýt„československýRajk“.Staršíliteraturavtésouvislostizdůrazňovala,žesevMoskvě„rozvzpomněli“naClementisovuherezipopodpisusovětsko-německéhopaktunapodzim1939.Nemenšírolivšaknepochybněhrályijehopostojeaktuální,včetněobčasprobleskujícíchtendencíksamostatnějšímupostupu(ježnaZápaděpotvrzovaliA.Heidrich),ijehosnahaudržetv„černínu“část„buržoazních“ úředníků, jež dráždila „bdělou“ komunistickou státní bezpečnost ještěvíceneždekádupojeholikvidaci.122částzatímzatčenýchkomunistickýchfunkcionářů

118 BNA, FO 371, f. 77 274. TelegramDixona zPrahy, obsahující výňatky zpříslušného Clementisova projevu.

119 Srov.svodku,sestavenouúředníkemjehokabinetuvPraze,AMZV,GS1945-54,k.65.120 NěkterédetailyuvádíčIERNy,ref.3,s.188-190.121 KAPLAN, Karel. Zpráva o zavraždění generálního tajemníka. Praha 1990, 60 an. 122 Jak ukazují zmínky vněkterých přehledech údajně nespolehlivých „bývalých“ lidí, tj. úředníků

předúnorového(avlastněještěpředmnichovského)režimu,ježStBpořizovalavletech1959–1960.Viznapř.ABSPraha,přehledúřednictvabývaléIII.SekceMZV,adalší.

529

včetněbývaléhonáměstkaministrazahraničníhoobchoduLöblabylatakénaClemen-tise„vyslýchána“,tj.mělasvýmivýpověďmiusnadnitjehoodstranění.123Vedoucítzv.evidenčníhoodboruÚVKarelŠvábpakvlednu1950přímooznačilClementiseza„čes-koslovenskéhoRajka“akeschválení„bdělostiaostražitosti“vtétosouvislostivyzvalpředsednictvoÚVtakéLadislavKopřiva,jenžsemělbrzystátprvnímministremnovězřízenéhoresortutzv.národníbezpečnosti.Dne13.března1950paktýžsoudruhpředlo-žilpředsednictvuÚVtzv.zprávuopřípaduClementis,kterávedlaihnedkjehoodvolánízfunkce–ajehovystřídáníjehodlouholetýmoponentemV.Širokým.124

Kopřivův„raport“sevdokumentechÚVsicedochovaljenvbodech,napolitickoupopravunepohodlnéhointelektuálavatmosféřepočátkupadesátýchletnepochybněpo-stačoval.Clementisovibylaprimárněvyčítánanedostatečnábdělost,projevenáprýpřineúplnéočistěministerstvazahraničíod„nepřátelských“elementů,bylvšaknařčenztzv.buržoazníhonacionalismu(cožjižanticipovaloipádjemublízkýchkomunistickýchin-telektuálůvčelesG.Husákem)avneposlednířaděz„nepřátelskéhopostojekSSSR“ataké–„intelektuálskéhopoměru“ke„straně“.PředsednictvoÚVsicerozhodlo,aby„pracínajinémúseku“Clementismohlještěprokázat,žetosestranou„smýšlídobře apoctivě“,ikdyžodnějbylasoučasněočekávánapísemnásebekritikazajehonázoryz let1939–1941.Vyhrazenýpostvyššíhoúředníka státníbankyvPraze,provázený i řadou dalších restriktivních opatření, se však měl stát finální stanicí do úplnéhopádu.125

VIIVdesetipříštíchměsících,kteréClementisovizbývalyz jeho(ikdyžnepochybně

velmilimitované)svobody,seexministropakovaněpokusiloopatrnouobhajobusvýchpostojůvčetněpůsobenívčeleMZV,alemarně.Promuže,kterýbyldonedávnaiširšíveřejnostívelebenjako„mírotvorce“,teďv„duchudoby“řadanižšíchstranickýchor-gánůpožadovalamnohempřísnějšítrest,nežjenzbaveníministerskéhokřesla.Olejdoohněnepochybněpřilévaliiněkteřízjehobývalýchkolegů,dosazenýchnaMZV,projejichžstalinistickoumentalitubyllevicovýintelektuálprostěmužemzjinéhosvěta,při- čemž–jakukazujepříkladA.Londona–ojeho„zločinech“zůstalipřesvědčeniipoté,codopříslovečného„rokuadne“samiupadlidomlýnkukomunistickýchrepresí.126 Jed-nímzmála,kdositroufliClementisezastat,bylGustávHusák.Ionbylvšakužvpolo-

123 LÖBL,Eugen.Svedectvo o procese s vedením protištěného sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym.Bratislava1968,s.59-60.

124 KAPLAN,ref.121,s.76-77;téžRyCHLíK,Jan.Češi a Slováci ve 20. století. Česko-slovenské vztahy 1945 – 1992.Praha1998,s.152an.

125 Dokumentace někdejšího ministerstva vnitra (dnes uložená vABS) jasně ukazuje, že již vdobě Clementisova odvolání, tedy vlednu 1950, byly o jeho „vazbách“ vyslýcháni někteří dříve zatčení diplomaté včetně skupiny okolo dr. J. Bydžovského, která měla být později obviněna zprovedení„vraždy“JanaMasarykanapokynčs.exiluabritskétajnéslužby.Srov.ABSčR,f.304-254-10,zápisyprotokolůvýslechůJ.Bydžovského.

126 Jasně to dokládají mj. dochované již zmiňované Londonovy „motáky“ zdob jeho uvěznění vletech 1951–1952,kteréposílalsvéženě–přesvědčenéčlenceFKS,aježsepozdějistalyfundamentemjehoautobiografickéhoDoznání.VizNORA,ref. 79.



530

viněúnora1950zesvéhopostupředsedysborupověřencůodvolánazatčen.127KdyžpakClementiszhrubavtéžedoběsepsalpožadovanousebekritiku,vnížsevyjádřilmj.kesvýmpostojůmakpersonálnípolitice,bylastranickýmvedenímseznánanedostatečnouatoseopakovalobrzyinaIX.sjezduKSS,kdemohlnaposledvystoupit„veřejně“.

Vesvémvystoupení26.května1950seexministrvrátilkřaděepizodsvéhoživota,přičemžseipřijistémpřitakánísvýmkritikůmsnažilsvépostojevysvětlit.128Připustilsice, že jehokritika sovětsko-německé smlouvyze srpna1939byla selháním,odmítlalenařčení,žejenepřítelemSSSRanaopakpřipomnělsvoječetnéprojevyveprospěchSSSRjižvletechprvnírepublikyasamozřejměipozději.Ajestližeuznalkritiku„své-ho“kádrovéhopřístupupřivedeníMZV(oněmžovšem,jakužvíme,sámsamozřejměnerozhodoval),jehopříčinuvidělnikolivvzáměrupoškozovatrežim,alevpasivitěapo-nořenísedoresortnípráce.Takováinterpretaceovšem„straně“,kterouzdenejvýraznějipersonifikovalViliamŠiroký,samozřejměnepostačovalaaprávěŠirokýtupředplénemsvéhopředchůdcenařklznedůvěrykSSSRakeStalinoviosobně,přičemždeklarativněvyzvalk„vykořenění“„zrady“z roku1939a„imperialisticképlatformy“.129Fakt, ženástupcevefunkciministrasehrálnasjezduroliClementisovaveřejnéhožalobce,ovšemjižfaktickyanticipovalmnohézvěcípříštích,počínajeClementisovýmuvězněnímvpo-lovinělednanásledujícíhoroku.

Exministrzahraničímělbýtpůvodněpřiřazendoskupinytzv.slovenskýchnaciona-listůvčele sG.Husákem,knížměl–zvláštěkLadislavuNovomestskému–nepo-chybněmyšlenkovědostiblízko.Poslézebylvšakvpravendozcelavykonstruovanéhotzv.protistátníhospikleneckéhocentra,dojehožčelabylstalinistickýmibezpečnostní- mi scénáristy postaven odvolaný generální tajemník KSč Slánský.130 Clementis se tu–ovšemvícevkonstruktechvyšetřovatelůnežlireálně–setkalisesvýminěkdejšímikritikyzřadskalníchstalinistů,mj.iB.GeminderemaK.Švábem,aovšemisdvěmazesvýchněkdejšíchnáměstků,A.LondonemaV.Hajdu,kteříbylizatčenipočátkemroku1951.Narozdílodposlednějmenovanýchbylvšaksdesetijinýmisoudruhyodsouzenjakoúdajný„imperialistickýagent“27. listopadu1952ktrestusmrtiajiž3.prosincetéhožrokutaképopraven.Shodouhistorickýchnáhodsetakstal–poKamiluKroftovi,FrantiškuChvalkovskémaJanuMasarykovi–vpořadíčtvrtýmšéfemčeskoslovenskédiplomacie,jehožživotbylnásilněukončenpolitickýmiokolnostmi.Užtotokonstatová-nívšak–spolusdalšímiokolnostmi–jistědostatečněnaznačujeileccoszdramatickýchosudůceléčeskoslovenskédiplomacieakoneckoncůistátu,kterýzastupovala.

*StudiebylavypracovánavrámcihlavníhovýzkumnéhozáměruHistorickéhoústavuAVčR,v.v.i.,AVO Z80150510Český dějinný prostor v evropském kontextu. Diverzita, kontinuita, in-

127 Ktomunapř.PLEVZA,Viliam.Vzostupy a pády. Gustav Husák prehovoril. Bratislava 1991, s. 70 an.128 Srov.detailnějinapř.HOLOTíKOVá–PLEVZA,ref.1,s.274-276;RyCHLíK,ref.124,s.155-157.129 HOLOTíKOVá–PLEVZA,ref.1,s.276-277.130 Srov.stálenejlépeKAPLAN,ref.121,passim;doplňky(ikdyžjenminimálněkosoběClementise)lze

naléztvABS,f.H-536(processR.Slánským).NěkterédůležitédetailyprosouvislostisdiplomatickýmaparátemstátupřinášíijižzmíněnéDoznáníA.Londona.Dobováoficiálníediceprojevůzednůprocesu,Proces s vedením protistátního spikleneckého centra v čele s Rudolfem Slánským.Praha1952,můžednessloužitmaximálnějakosvědectvítehdejšídobovéatmosféry.

531

tegrace. Volně navazuje na autorův text: československá diplomacie vúnoru a březnu 1948. In Český časopis historický,2010,roč.108,č.1,s.70-113.

DERAUSSENMINISTERVLADIMíRCLEMENTIS,SEINAMTUNDSEINEDIPLOMATEN(BEITRAGZURPROBLEMATIKVOMAUFBAUDERDIPLOMATIEINDERKOMMUNISTISCHENTSCHECHOSLOWAKEIINDENJAHREN1948-1949)

JINDŘICH D E JM EK

DieStudiebefasstsichmitdemEinflussvonVladimírClementisaufdieFührungdertschecho-slowakischenDiplomatieimJahr1945undvorallemmitseinerAmtszeitalsAußenministerindenJahren1948-1950.Clementis,derlinkeIntelektuelleunddernichtdogmatischerKommunist,versuchtealsersterChefderPragerDiplomatienachderWendeimFebruar1948,einegewisseautonomeLinieinderAußenpolitikdervolksdemokratischenTschechoslowakeidurchzusetzen.Infolge des sich steigenden Kalten Krieges zwischen der Sowjetunion und dem Westen, gab es für einen ähnlichenKurspraktischkeinenRaum.DerbestimmendeFaktorderdiplomatischenAktivitäten der Tschechoslowakei war immer öfter moskau, über die konkreten Schritte und über dieMitarbeiterauswahldesPragerdiplomatischenApparatswurdenicht imAußenministerium,sondern vom Zentralkomitee der Kommunistischen Partei der Tschechoslowakei entschieden.Als Außenminister stellte Clementis selbstverständlich in die Führung der einzelnen Abteilungen zwar die mitglieder der Kommunistischen Partei, aber gleichzeitig bemühte er sich die meisten Fachleute aus der früheren Periode zu erhalten. Trotzdem wurde die mehrheit der höheren Beamten dertschechoslowakischenDiplomatiebaldnachderWendegezwungen,dasAußenministeriumzuverlassen,odersiewandertenaus.ImFebruar1949wurdeClementisgezwungen,eineradikaleReorganisation seinesAmtes nach demVorbild des sowjetischenAußenministeriums durchzu- führen.DieseOrganisationsstrukturdesPragerAußenministeriumsbliebdannmehroderweni-gerunverändertwährenddesgesamtenvierzigjährigenZeitraumsdeskommunistischenRegimes.ObwohlderMinisterimHinblickaufdiegesamteEntwicklungderWeltpolitikallmählichaufdiemehrheit seiner selbstständigeren Stellungen verzichtete, wurde seine Position unter dem Druck derAnhängervonStalin,geführtvonV.Široký,immerschwächerundimMärz1950wurdeerseinesAmtesenthoben(undausgewechseltgeradedurchV.Široký).Sein„politischer“Absturz bedeutete denAnfang der nächsten Säuberungsaktion in der Prager Diplomatie, die den, imFebruar1948eingeleiteten,Prozessvollendete.AusderSichtseinesSchicksalshandeltesichesumdieVorbereitungenseinerspäterenendgültigenBeseitigung.AmEndedesJahres1952wurdeimProzessmitdemehemaligenGeneralsekretärdesZentralkomiteederKommunistischenParteiderTschechoslowakei,mitRudolfSlánský,zurTodesstrafeverurteiltundanschließendhingerich-tet. Inhaftiert wurden auch zwei seiner Stellvertreter und viele weiteren mitarbeiter.



532

533

A R C H í V

VSTUPSLOVENSKEJREPUBLIKyDOVOJNyPROTIZSSRVDOKUMENTOCHNEMECKEJPROVENIENCIE

IGOR B AKA –JANA T U LK I S OVá

BAKA,Igor–TULKISOVá,Jana.TheentryoftheSlovakRepublicintothewaragainsttheUSSRindocumentsofGermanorigin.Historickýčasopis,2010,58,3,pp.533-574,Bratislava.InconnectionwithanalysisoftheentryoftheSlovakRepublic(SR)intothewaragainsttheUSSRasanallyofNaziGermany,somedocumentsfromtheGermanForeignOfficearealreadyknown.Theyenableus to traceGerman ideasabouttheroleoftheSRinthewar,aswellasthedegreeofwillingnessoftheSlovakgovernmenttoparticipateintheattack.However,militarydocuments,especially reports of the German Military Mission in Slovakia and the German military attachéinBratislava,arealsoimportantforanalysisofthepositionoftheSlovakarmyinthefirstdaysofthewar.InformationabouttheideasoftheWehrmachtinconnectionwithuseoftheSlovakarmyandtheterritoryoftheSRinthewarcanbe found in them. They also enable us to trace the reactions of the Slovak side. The authorspresentatotalof18Germandocumentsofpoliticalandmilitaryorigin.The publishedtextsshedlightonthequestionoftowhatdegreethemilitarypartici-pationofSlovakiaintheaggressionwasenforcedandtowhatdegreeitwasan expression of the initiative the Slovak side.Analysis of the documents clearlyshows that, from theGermanpoint of view, the entryofSlovakia into thewar occurredwithoutcomplications.TheinitiativeoftheSlovaksideisstatedinvariousdeclarations.ThiscanbetracedinthecaseoftheprimeministerV.Tukainrelationto the act of Slovakia entering the war, but also in the decision making about the characteroftheparticipationoftheSlovakarmyinthecampaignfromthesideofitsleadershipheadedbytheministerofnationaldefenceandfirstclassgeneralFerdi-nandčatloš.Paradoxically,accordingtoGermanmilitarysources,theexaggerated SlovakactivityintheareaofdeploymentofSlovakunitsthreatenedtheproductivity ofarmamentscompaniesworkingfortheReich.SlovakRepublic1939-1945.WaragainsttheUSSR.Documents

VstupomSlovenskejrepubliky(SR)dovojnyprotiSovietskemuzväzu(ZSSR)vjúni1941saužzaoberaloviaceroprácslovenskejizahraničnejhistoriografie.Dodnesvšakabsentujeucelenýpohľadnatútoproblematiku,najmäprenedostatočnýzáujemonemec-kédokumenty.Isteže,zahraničníautori(HansDress,JohannKaiser,TatjanaTőnsmeyerai.)1vychádzaliprikoncipovanísvojichprácnajmäznemeckýchprameňov,využívali

1 DRESS,Hans.Slowakei und faschistische Neuordnung Europas 1939 – 1941.Berlin1972;KAISER,Jo-hann. Die Politik des Dritten Reiches gegenüber der Slowakei 1939 – 1945.Bochum1969;TÖNSMEyER, Tatjana. Das Dritte Reich und die Slowakei 1939 – 1945 (Politischer Alltag zwischen Kooperation und Eigensinn).Paderborn2003.

Baka Igor – Tulkisová Jana Vstup Slovenskej republiky do vojny proti ZSSR v dokumentoch


534

všakpredovšetkýmdiplomatickédokumenty.Toplatíajoslovenskýchautoroch.2Veľmidôležitézhľadiskaanalýzypostaveniaslovenskejarmádyvprvýchdňochvojnysúvšakajdokumentyvojenskejproveniencie.Idenajmäomateriályzfondunemeckejvojenskejspravodajskejslužby(RW 5/Oberkommando der Wehrmacht – Amt Ausland/Abwehr). Dokumenty sú uložené v Spolkovom archíve – pobočka Vojenský archív (Bundes- archiv – Militärarchiv, BA –MA) vo Freiburgu.Kópie viacerých dokumentov všakmožnoštudovaťajnamikrofilmochzfonduAlexandrijskýarchívvSlovenskomnárod-nomarchívevBratislave.ZhľadiskapredmetnejproblematikyidenajmäodokumentyoddeleniaAusland,ktorériadilostyksvojenskýmipridelencamiaudržiavalospojenieso Zahraničným úradom (Auswärtiges Amt – ríšskeministerstvo zahraničných vecí).DôležitésúnajmähláseniaNemeckejvojenskejmisienaSlovensku,akoajnemeckéhovojenského atašévBratislave, a to pri analýze jednotlivýchkrokov slovenskej vládyaveleniaarmádypriparticipáciinaagresiidoZSSR.Ichanalýzoumožnozískaťinfor-mácieopredstaváchnemeckéhoWehrmachtuvsúvislostismožnosťamivyužitianielenslovenskej armády, ale aj slovenskéhoúzemiavovojne.Zároveňumožňujú sledovaťreakcieslovenskejstranytak,akoichreflektovalinemeckéorgány.Tietodokumentytiežosvetľujúzákladnúotázku,doakejmierybolavojenskáúčasťSlovenskanaagresiiprotiZSSRlenvynútenýmaktom,akedyužmožnohovoriťovlastnejiniciatíveslovenskejstrany.Historicisidodneslenmálovšímalivlastnépredstavyveleniaslovenskejarmádynačelesministromnárodnejobrany,gen.I.triedyFerdinandomčatlošom,vsúvislosti s jej zapojením do operácií pod nemeckým velením.A to aj napriek tomu, že rôzneaspektynasadeniaslovenskejarmádynavýchodnomfrontesavposlednýchrokochde-tailneskúmajú.3

Vzhľadomnaobmedzenýrozsahštúdieedovanédokumentynepostihujúvšetkyas-pektyzapojeniaSRdovojny.4Našímcieľomjeuviesťnasprávnumieruniektorépovoj-novésvedectvá,ktorésaešteajvnovšíchprácachnekritickypreberajú.Vtejtosúvislostijenevyhnutnétietovýpovedekonfrontovaťspočínanímpredstaviteľovvládyaarmádyvprvýchtýždňochvojny,keďsaviedladiskusiaopostaveníslovenskýchjednotiek.Tutrebaupozorniťnajmänaspomienkyministranárodnejobranygen.F.čatloša.Tenpovojnetvrdil,žerozhodnutieísťdovojnyhoprekvapilo(rátallensúčasťounaspôsob„poľskejkampane“),pričomsasnažil(vprítomnostinemeckéhovyslancaHannsaLu-dina!)oponovaťtvrdením,že„sovietske letectvo nástupový priestor i s vojskom môže

2 KLIMKO,Jozef.Tretia ríša a ľudácky režim na Slovensku.Bratislava1986,s.184-185;HRNKO,Anton.PolitickývývojnaSlovenskunaprelome rokov1940–1941. InZborník Múzea SNP,1988, roč.13, s.12;KATREBA,Zoltán.VojenskéapolitickékrokypredchádzajúcevstupuSRdovojnyprotiSoviet-skemuzväzuv roku1941. InVojenská história,2000, roč.4, č.2, s.36-56;LIPTáK,Ľubomír.AkovstúpilslovenskýštátdovojnyprotiSSSR?InPravda,8.5.1966,roč.47,č.126,s.2.

3 Dôkazom sú mnohé štúdie Jozefa Bystrického, Martina Lacka, Pavla Mičianika, Petra Šumichrastaainých,aletiežprvémonografie.PozrinapríkladMIčIANIK,Pavel.Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu I. (1941 – 1944). V operácii Barbarossa.BanskáBystrica2007;LACKO,Martin.Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 – 1943.Bratislava2007.

4 Uvedomujemesi,žeexistujeveľanemeckýchdokumentov,napríkladkanalýzepostojovširokejverej-nostivtomtoobdobí.Pozrinapr.SCHVARC,Michal–PEKáR,Martin.SituačnésprávyprešovskéhokonzulátuVeľkonemeckejríšekvybranýmudalostiamvojnovýchrokov.InAnnales historici Presovien-ses,2008,roč.8.Prešov2009,s.243-273,dokumenty1-3.

535

zničiť ešte pred príchodom na front“.Vosvojichspomienkachsadokoncazdôveril,žezvažovaldemisiu.5Tietočatlošoveargumentyakceptovalvosvojejkniheoúčastislo-venskejarmádynaťaženíprotiZSSRhistorikPavelMičianik.Následnesačatlošpodľavlastnýchslovsnažilminimalizovaťúčasťarmádyvovojne,čosamupodariloreorgani-záciouarmádykoncomjúlaavauguste1941.Ajtútoargumentáciuviacčimenejakcep-tovaliviaceríhistorici.Spochybnilijuažnajnovšiepráce,avšakniedôsledne.6

Pomocou nemeckých dokumentov možno sledovať predstavy slovenskej vládyovlastnompostavenívovojneprotiZSSReštepredjejzačiatkom.Dôležitúúlohutuzo-hralmaďarskýfaktor,ktorýNemcišikovnevyužívali.Atotým,žeúplnenezavrhlimož-nosť,žezaplnenieichžiadostímôževbudúcnostiprísťodmenavpodoberevíziehraníc(podobnesastavalitiežkinýmsatelitom).TumožnouviesťiniciatívuministranárodnejobranyF.čatloša.Tenužnaprelomeaprílaamája1941vrozhovoresvojenskýmatašénemeckéhovyslanectvapodplukovníkom(pplk.)HeinrichomBeckeromkonštatoval,žeexistujemožnosťozbrojenejakcieprotiZSSR.Vtejtosúvislostipplk.Beckerapoprosil,abykompetentnýmnemeckýmmiestamoznámil,ževprípadespoluúčastiMaďarskasavojnychcezúčastniťtiežslovenskábrannámoc.čatlošovažiadosťjasnedokumentu-jevlastnúiniciatívuslovenskejvládyprizapojenísaSlovenskadovojny(pozridoku- ment1).Nadruhejstranečatlošnešpecifikovalpredpokladanýrozsahslovenskejúčas-ti. Po vojne tvrdil, že po rozhovore so šéfom Nemeckej vojenskej misie (Deutsche Heeresmission–termínomHeersaoznačujepozemnévojsko)7 na Slovensku, generál-poručíkom(genpor.)PaulomvonOttom,nadobudoldojem,ževprípade,akbysaslo-venskáarmádazúčastnilavojny,budetolenniečonaspôsob„poľského ťaženia“.8 Tento predpokladpotvrdzujeajOttovaspráva,vypracovanápozačiatkuťaženiaprotiZSSR(pozridokument18).9

Slovenskástranasiuvedomovala,žemimokonfliktuzostaťnemôžeatobezohľadunaúčasťvlastnej armády.PreNemeckú ríšumaloSlovensko strategickývýznampresvojupolohu,mohla tadiaľtopresúvať svoje jednotky,bolo spojnicoupre jej zbrojnýpriemysel so surovinovými zdrojmi na okupovanomúzemíZSSR.Uvedenýmvojen-

5 F.čatlošsacítilosobnedotknutýnajmävýpoveďamiJozefaTisupredNárodnýmsúdompodruhejsveto-vejvojne.TisosasnažilzbaviťzodpovednostizavstupSRdovojny,pričomjuprenášalnielennavtedaj-šiehopredseduvládyVojtechaTuku,aleajnaneho.Vojenskýhistorickýarchív(ďalejVHA)Bratislava,fond(ďalejf.)gen.Ferdinandčatloš1914–1971(pozostalosť),kartón(ďalejk.)4,Pravdaadeformá-cieskutočnosti,august1970.Proces s dr. Tisom. Spomienky obžalobcu Antona Rašlu, obhajcu Ernesta Žabkayho.Bratislava1990,s.194.

6 P.Mičianiksícekonštatuje,žeF.čatlošchcelvšetkyjednotkykoncentrovaťpodsvojevelenie,atopria-monafronte,čovšaknemeckástranaodmietlavdôsledkuťažkopádnostiväčšinyznich.Následnúre-organizáciuslovenskejarmádyaodoslanieznačnejčastivojskadomovvšakinterpretujeakovynútenýústupokznemeckejstrany.MIčIANIK,ref.3,s.182-184.

7 DoslovnýslovenskýprekladnemeckéhopojmujeNemeckámisiapozemnéhovojska,slovenskéorgányhovšaknepoužívali.NaSlovenskupôsobilaoficiálneodnovembra1939spolusNemeckouvojenskouleteckou misiou (Deutsche Luftwaffenmission).Obidvemisiemalipôsobiťakoporadnéorgánypreslo-venskéministerstvonárodnejobrany(MNO).Nemalimaťsíceveliaceprávomoci,dozáležitostíMNOmohlivšakbyťkedykoľvekzasvätené.

8 MIčIANIK,ref.3,s.47.9 Bundesarchiv–Militärarchiv(BA–MA)Freiburg,f.RW5/8,správaz10.októbra1941.



536

skýmcieľomzodpovedalspôsob,akýmsanaSlovenskupodnemeckoutaktovkouužv rokoch1939–1941upravovali komunikačné spoje.Dňa30. apríla 1941bolame-dzinemeckouaslovenskoustranoupodpísanáDohoda o prechode a pobyte nemeckých vojsk na Slovensku.Riešilaproblémy,ktorévyvstalivsúvislostisprítomnosťounemec-kýchjednotiekpresúvajúcichsazbalkánskehobojiskanavýchodnéSlovenskoaodtiaľdoGenerálnehogouvernementu.Dňa1.mája1941bolpodpísanýtieždodatok,ktorýupravovalotázkyichfinančnéhozabezpečenia,stravovaniaaubytovania.10

Vojenskéopatreniazo stranyministerstvanárodnejobrany (MNO)na sebanedalidlhočakať,ajkeďichcharakterbolskôrobranný.11NemeckástranapôvodnenepočítalasväčšímzaangažovanímSlovenskavovojne.12PodľaštvrťročnejsprávyaniNemeckávojenskámisianerátalasnasadenímslovenskejarmády,keďženatonebolapripravená adovojnyvstúpilasostarými,nemodernýmičeskoslovenskýmizbraňami.13Preprezbro-jenie,výcvikavýstavbuarmádysaplánovalicielevdlhšomčasovomhorizonte.PodľaNemeckejvojenskejmisieovyužitíSRsarozhodlotesnepred22.júnom1941(pozridokument18).Totokonštatovaniepotvrdzujúajdiplomatickédokumenty.Podľanich„Hitlerovoželanie“slovenskástrana(načelespremiéromVojtechomTukomaprezi-dentomJozefomTisom)prijalahladkoabeznátlaku.NaopakV.Tukaodzačiatkuvy-stupovaliniciatívneaprezentovalsasvlastnýmipredstavamibeztoho,abypočkal,kýmnemecká strana svojepredstavyoúčastiSRvovojnekonkretizuje (pozridokumenty 3,4,5,6,7).

V súvislosti smobilizáciou,ktorá začala22. júna1941,možno sledovaťdiskusiuotom,akébudepostavenieslovenskejarmádynafronte.Tietozáležitostimalaslovenskástranadohovoriť sNemeckouvojenskoumisiou (dokument4).Tátovšaknavrhovalanasadiťslovenskúarmádulennakrycieazaisťovacieúlohy.Využiťjunaplneniezložitejbojovejčinnostiprejejnepripravenosťneodporúčala.Stýmtonázoromsamalúdajnestotožniť samotnýminister národnej obrany.14 mobilizáciou sa mala mierová armáda (pechotasaskladalaz2divízií,zarmádnychazborovýchjednotiekaútvarov)posilniťnavojnovéstavy.Zvlášťvyčlenenávšakbolamenšiamotorizovanájednotka–Rýchlaskupina,ktorábolanasadenávprvejlínii.PodľakonštatovaniaNemeckejvojenskejmi-sie,aleajvojenskéhoatašépplk.H.Beckera,slovenskástranatútodohodunedodržala,keďmobilizáciurealizovalavoväčšomrozsahu,akobolodohodnuté.Došlokzmenámvorganizačnejštruktúreaobsadenípodriadenýchjednotiek.Podľanemeckéhovojen-ského atašé sa začalo tiež s formovaním jednotiekpre3. divíziu (dokumenty11, 14,

10 Slovenský národný archív (ďalej SNA) Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5627368-376,protokolz30.4.1941;5627377-379,dodatokkprotokolu;KATREBA,Zoltán.VyužitieslovenskéhoúzemiaprenástupnemeckýchvojskprotiSovietskemuzväzuvroku1941.InSlovensko vo vojnách a konfliktoch v 20. storočí.ZborníkzreferátovzvedeckejkonferencievBratislave15.–16.ok- tóbra2002,organizovanejVojenskýmhistorickýmústavom,HistorickýmústavomSAVasekciouprevojenskédejinypriSHS.Bratislava2003,s.144-156.

11 BližšiepozriKATREBA,Zoltán.„Skrytá“mobilizácianaSlovenskuvroku1941.InVojenská história, 2000,roč.4,č.3-4,s.87-100.

12 BližšiepozriKATREBA,ref.2,s.36-56.13 Vprípadezákladnejvýzbrojepechotysavšakdástýmtotvrdenímpolemizovať.14 BA–MAFreiburg,f.RW5/8,správaNemeckejvojenskejmisiez10.októbra1941.

537

18).15Nemeckámisiamalaúzko spolupracovať s jednotkamina fronte, preto sa sempresunuliajjejpríslušníci.16

Slovenskáarmádamalazačiatkomjúlaoficiálnenafronte50689vojakov,5. júla1941bolcelkovýstavarmády90533mužov.NemeckévojenskéorgánynaSlovenskusamozrejmezvažovalipríčinyprehnanejiniciatívySlovákov.Poukazovalinasnahuuplat- niťsa, precenenievlastnýchsíl,akoajsnahuposilniťsavprípade,žebyMaďarskovyužiloodveleniečastislovenskýchjednotieknafront(dokument18).Prekvapenýbolajnemeckývojenskýatašé,ktorývtejtosúvislostiupozornilinačatlošovepožiadavkyohľadnevýzbroje.Tiepodľanehoďalekopresahovalipotrebyzmobilizovanýchjedno-tiek.čatlošova snaha vytvárala u neho dojem, akoby počítal s neobmedzenýmnasa-dením oboch divízií, ktoré chcel pripraviť na potenciálne výpadky. Zároveň si chceltaktoodNemcovzabezpečiťmuníciuavýzbroj,ktorúHlavnéveliteľstvobrannejmoci(Oberkommando der Wehrmacht – OKW) nepovoliloprirokovaniachroku1939.Tiežsanevedelubrániťdojmu,žeslovenskástranachcepostaviť3.divíziu.Prehnanámobilizá-ciasapodľaBeckeranegatívneprejavilavhospodárskejoblastiaohrozilaokreminéhoajproduktivituzbrojárskychpodnikovpracujúcichpreNemeckúríšu(dokument11).

Podľa misie sa výsledok mobilizácie podpísal pod viaceré problémy. Príchodomveľkéhopočturezervistov(nedostatočnevycvičených)výraznekleslabojováhodnotajednotiek.Tiežvdôsledkupočetnostištábovajednotiekopäťvystúpiliužvmieriodstrá-nenénedostatky.Napriekvšetkémuuvedenémumisiakonštatovala,žemobilizáciapre-behla rýchlo a hladko.17Podľanemeckejmisieodzačiatkuťaženiaprebiehalirozhovorymedzislovenskouanemeckoustranouomožnostiachčonajväčšejúčastislovenskýchsíl v bojochv prvej línii. Jednalo sa omožnosť posilneniaRýchlej skupiny.K tomunakoniecskutočnedošlo,čodokazujejejreorganizácianaRýchlubrigáduzo7.júla.Ve-lenieslovenskejarmádysavšakmuseloodzačiatkusústrediťnaproblémyvArmádnejskupine(dvepešiedivízie,dvadelostrelecképluky,armádnejednotkyajednotkyvzduš-nýchzbraní),postupujúcejnačelesministromgen.čatlošomvtylenemeckejarmády.18 Slovenskéveleniemuselouznať,žetietojednotky,ktorýmchýbalamodernátechnika,boliťažkopádne,nafrontenepoužiteľné.Samotnýministersavšakstýmzmieriťnech-cel.Vprehľadečinnostislovenskejarmádynafrontesavtejtosúvislostikonštatovalo:„Očakávalo sa, že veliteľ slovenskej armádnej skupiny dostane úlohu pri operáciách proti Sovietom a túto bude uskutočňovať so všetkými slovenskými prostriedkami sám. Miesto toho boli mu postupne brané prostriedky a sám musel zostať v akejsi viac menej pasívnej činnosti, ačkoľvek sa o to všemožne domáhal.“čatlošpritomneúspešnežiadaldoplneniemateriálu,atotakzNemecka,akoajzoSlovenska(pozridokumenty9,11). PodľacitovanéhoprehľadutobolapráveNemeckávojenskámisia,ktoráprekazilapre-

15 Vrámciskrytejmobilizácieod22.júnado4.júla1941doarmádynastúpilo56858vojakov.16 SNABratislava,f.Alexandrijskýarchív,mikrofilmII.C-906,649,Armáda–dennýrozkazč.20z2.júla

1941.17 TotokonštatovaniepotvrdzujeajštúdiaZ.Katrebu,podľaktoréhotoboldôsledokužčiastočnezreorga-

nizovanejdoplňovacejsprávy.KATREBA,ref.10,s.87-100.18 BližšiepozriMIčIANIK,ref.3,s.166-171.



538

sun divízií na front.19Možno konštatovať, že tieto formulácie odporujú čatlošovmupovojnovémutvrdeniuovlastnejiniciatívenaminimalizáciuslovenskýchjednotieknafronte.

Právenaopak,jehoiniciatívaječitateľnátiežznemeckýchdokumentov.Dozvedámesaznich,žeopostaveníslovenskýchdivíziívpolisarozprúdilaživádiskusia.Vtedaj-šínáčelníkštábuveliteľstvaArmádnejskupinypodplukovníkgenerálnehoštábu(pplk.gšt.)ŠtefanTatarkouž6.júlaprosilspojovaciehodôstojníkapriveliteľstveHauptmannaElgera,abysavtejtozáležitostiprihovorilunáčelníkamisie.Rýchlubrigádunavrhovaldaťpriamokdispozícii veliteľstvu17. armády.Ostatné slovenské jednotkymali byťpoverenékrycímiabezpečnostnýmiúlohami.Elgeraupozornil,žeotýchtonedostatkochvieajministerčatloš,avšakozastavenípostupunechceničpočuť.Podľahlásenia,ktoréElgerztohtostretnutiavyhotovil,sasostanoviskomTatarkustotožnilaprisľúbilpomoc.Gen.Ottovnímalsituáciupodobne.Svedčío tomjehohodnotenieArmádnejskupinyvoficiálnejštvrťročnejsprávemisie(dokumenty13,18).Zuvedenéhoopäťvyplýva,žečatlošchcelspojiťvšetkyslovenskéjednotkyapodsvojímvelenímichnasadiťnafront.StýmvšaknesúhlasilaaniNemeckávojenskámisia,aninemeckývojenskýatašé,aleaniveliteliaobidvochjehodivízií(plk.JozefTuranecaplk.gšt.AugustínMalár).Tívrozhovoresčatlošom16.júla1941navrhovaliponechaťnafrontelenRýchlubrigá-duanastráženievzázemí2–3prápory.Zbytokjednotiekmalbyťodoslanýdomov,keďžezačínaližatevnépráce.20čatlošvšaknakonieczmenilsvojerozhodnutie,atoeštepredkrvavoubitkouRýchlejbrigádypriLipovci22.júla1941.21DocelejzáležitostisapritomvložilpredsedavládyVojtechTuka,ktorýpredstavyveleniaslovenskejarmádyurgovalpriamoceznemeckéhovyslancaLudina(vprítomnostiministraF.čatloša)už 21. júla1941.Poukázalpritomna zhoršujúcu samorálku slovenskýchvojakov,ktorípodľanehonechápu,prečobolizmobilizovaní,keďniesúnasadenínafronte.V.Tukaprosil, aby z dvoch slovenských divízií bola sformovaná brigáda, ktorá by na fronteposilnilaRýchlubrigádu.Zvyšokjednotieknavrhoval(vprípade,ženebudúpotrebnévtyle)poslaťdomov.H.LudinvhlásenípreZahraničnýúradodporúčalžiadosťposu-núťnaOKWspozitívnymodporúčaním(dokument16).Zahraničnýúradvtýchtointen-ciách24.júlaintervenovalpriamonaOKW(dokument15).OtázkaďalšiehopostaveniaslovenskýchjednotieknafrontesanakoniecdostalaažkAdolfoviHitlerovi.TenprivítalželanieSlovenskaďalejaktívneprispievaťkbojuprotiZSSR.Súhlasilajsmateriálnouvýpomocounovovytvorenémuútvaru.Počítaltiežsozníženímpočetnýchstavovarmádynamierovýmrozpočtomplánovaných32000mužov,kčomuvšaknedošlo.Tietosnahypodporovalkvôlipotrebámvojnovéhohospodárstva(dokument16),ktoréhoprodukti-vitabolapreNemcovvdanejsituáciidôležitejšia,nežpočetnejšiaúčasťslovenskýchjednotiek na fronte.

19 VHABratislava,f.MinisterstvonárodnejobranySlovenskejrepubliky1939–1945,Fondovéoddele-nieKabinetministra1939–1944,k.5,inventárnečíslo3/9,prehľadčinnostislovenskejarmádyvpoli 23.6.–25.7.1941.

20 VHA Bratislava, f. Rýchla divízia, k. 7, denník Jozefa Turanca. Bližšie pozri MIčIANIK, ref. 3, s.182-190.

21 Nemeckédokumenty,ktoréanalyzujúpriebehavýsledky tejtobitky,vzhľadomna limitovaný rozsahštúdienepublikujeme.PozriSNABratislava,f.Alexandrijskýarchív,II.C-906,654-663,675-676.

539

ZnemeckéhopohľaduprebehlozapojenieSRdovojnybezkomplikácií.Voviace-rýchhláseniachsaďalejkonštatujevlastnáiniciatívazoslovenskejstrany.Zpohľadune-meckýchdokumentovneobstojítvrdenie,žeministerF.čatlošbolprekvapenýrozsahomnasadeniaslovenskýchjednotiek.Bolotoopačne,prekvapenézostalinemeckévojenskéorgány, ktoré upozorňovali naministrovu prehnanú iniciatívu.Nemožno súhlasiť anistvrdením,ženávratomveľkejčastivojakovsanaplniloúsilieslovenskýchpolitikovnačelesgen.čatlošomznížiťúčasťvlastnejarmádynafronte.Naopak,Nemcinechceli,abyčatlošnafronteponechalcelúArmádnuskupinu,pretožetoohrozovalovýkonnosťvojnovéhohospodárstvanaSlovensku(dokument11).Predstavuspojenúsnasadenímvšetkýchslovenskýchsílnafrontesiosvojilsamotnýčatloš.Nadruhejstraneefektivitaúčastinavojnesareorganizáciouarmádyeštezvýšila.BolavytvorenáRýchladivízia,ktorámalabojovaťnafronte,atiežZaisťovaciadivízia,ktorámalapôsobiťnaokupova-nomúzemí.NaSlovenskosavrátilo35623mužov.

Dokumenty súpublikovanépodľazaužívanýchpravidielprevydávanieprameňovknovšímdejinámavplnomznení.Dokumenty2a6užbolivydanévnemeckejedíciiAkten zur deutschen auswärtigen Politik,22novzhľadomna jejhoršiudostupnosťpreslovenskéhočitateľasmesarozhodliichnapriektomudopríspevkuzaradiť.Vprípa-de,žedokumentbolporušený,resp.nečitateľný,jemiestografickyoznačené[...].Do-kumenty súuverejnenévpôvodnomznení a v slovenskompreklade.Editori opravili vpoznámkovomaparátelenskomolenénázvymienaobcí.Vzáhlavíkaždéhodokumen-tu je obsahový regest, ktorý je dielom editorov.

Dokument 12. 5. 1941, Bratislava. Správa vojenského atašé na nemeckom vyslanectve v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu pozemného vojska o rozhovore s ministrom národnej obrany ge-nerálom I. triedy F. Čatlošom.

DeutscheGesandtschaft Pressburg,den2.5.1941.DerMilitärattachéNr.180/41.geh.23

An GeneralstabdesHeeres–AttachéabteilungBerlinW35.

Betr.:UnterhaltungmitGeneralčatloš24

GelegentlichmeinesregelmässigenallwöchentlichenBesuchesbeidemLandesverteidigungsministerGeneralčatloškamnebenallgemeinenFragenderVersorgungderaugenblicklichum

22 Akten zur deutschen auswärtigen Politik(ďalejADAP)1918–1945,sériaD,1937–1941,zväzok(ďalejzv.)XII.2.Göttingen1969.

23 Geheim(tajné).24 Ferdinandčatloš (1895–1972),generál I. triedy (gen. I. tr.),1939–1944Ministernárodnejobrany

Slovenskejrepubliky(SR).



540

Prešov(Ostslowakei)liegendendeutschenTruppendieSpracheauchaufdieZeitspanne,wielangewohldieseTruppeninderSlowakeiverbleibenwürden.IcherwiderteGeneralčatloš,dassjabereitsvomdeutschenGesandten25derSlowakischenRegierungmitgeteiltwordensei,dassessichnurumeinevorübergehendekurzeZeithandele,unddieTruppendannindasGeneralgouvernementweitermarschieren würden.

Generalčatlošerwidertemir,dassimAugenblickauchinnerhalbderSlowakeidierussischeFrage sehr erörtert würde, und dass doch durchaus die möglichkeit bestände, dass es zu irgendeiner militärischen Aktion kommen könnte. In diesem Falle würden voraussichtlich doch auch dieRumänenundUngarnmitmachen.DahätteeranmichdiegrosseBitte,denmaßgebendendeutschen Stellen mitzuteilen, dass in diesem Falle auch die slowakische Wehrmacht nicht hinten-anstehen, sondern sich ebenfalls beteiligen möchte.

IcherwiderteGeneralčatloš,dassichüberdieAbsichtenderdeutschenFührungkeineswegsorientiertsei.Ichwürdeabernatürlichgern,wenneinmaldieSprachedaraufkommensollte,seineBitteentsprechendweitergeben.ObundwannichdazuGelegenheithabenwürde,könnteichihmheute natürlich noch nicht sagen.

General čatloš erwiderte dann noch, er hätte ja auch diese Bitte nur ausgesprochen, damit – für den Fall, dass Ungarn in irgendeiner Form mit der deutschen Wehrmacht etwas unter-nehmen würde – die slowakische Wehrmacht nicht abseits stehen müsste.

DerHerrGesandtehatKenntnis. Becker26 [v. r.27]

NemeckévyslanectvoVojenskýatašéč.180/41.taj.28 Bratislava2.5.1941

Generálnemuštábupozemnéhovojska–OddelenievojenskýchpridelencovBerlínW35.

Vec:Rozhovorsgenerálomčatlošom

Pri príležitosti mojej pravidelnej týždennej návštevy u ministra národnej obrany generálačatloša,poprivšeobecnýchotázkachprišlarečnazásobovanienemeckýchoddielov,nachádza-júcichsamomentálnepriPrešove(východnéSlovensko),atiežnadĺžkuobdobia,akodlhobyasizotrvalitietooddielynaSlovensku.Generálovičatlošovisomodvetil,ženemeckývyslanecužpredsaoznámilslovenskejvláde,žesajednálenoprechodné,krátkeobdobieapotomsaoddielypresunúdoGenerálnehogouvernementu.

Generálčatlošmiodvetil,ževsúčasnostisataktiežinaSlovenskuveľadiskutujeoruskejotázkeaževtejtovecipretrvávamožnosť,žebymohlodôjsťknejakejvojenskejakcii.VtomtoprípadebysapredsapravdepodobnezapojiliajRumuniaMaďari.Tubymalnamňaveľkúpros-bu,abysomurčujúcimnemeckýmmiestamoznámil,ževtomtoprípadebyajslovenskáarmádanechcelazaostať,aletaktiežsazúčastniť.

25 HannsElardLudin(1905–1947),odjanuára1941domarca1945nemeckývyslanecnaSlovensku.26 Podplukovník(pplk.)HeinrichBecker,odapríla1939styčnýdôstojníkOKWprinemeckomvyslanectve

vBratislave,kdeodaugusta1939dopoloviceroku1944pôsobilakovojenskýatašé.27 Vlastnou rukou.28 Tajné.

541

Generálovičatlošovisomodpovedal,žeoúmyslochnemeckéhovedenianiesomvôbecin-formovaný.Bolbysomvšak,samozrejme,rád,akbyraznatodošlareč,priktorejbyjehoprosbapostúpilananáležitémiesto.čiakedybudemmaťktomupríležitosť,sommu,prirodzene,dnesnemoholpovedať.

Generálčatlošpotomešteodvetil,ževeďtútoprosbuvyslovilibapreprípad,akbyMaďarskonejakýmspôsobomniečopodnikalosnemeckouarmádou,abyslovenskáarmádanezostalabo-kom.

Pánvyslanecjeupovedomený. Becker [v. r.]

Slovenský národný archív (SNA) Bratislava, fond (f.) Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5 627 384-385.

Dokument 221. 6. 1941, Bratislava. Telegram nemeckého vyslanca v Bratislave H. E. Ludina Zahraničnému úradu o súhlase V. Tuku a J. Tisa, aby sa slovenská armáda zúčastnila protisovietskeho ťaženia.

Telegramm(Geh.Ch.V.)

Pressburg,den21.Juni1941 16.25UhrAnkunft:den21.Juni1941 16.50Uhr Citissime!Nr.620vom21.6.

SoebenvorsprachChefderdeutschenHeeresmission,GeneralOtto29, bei mir und teilte mir mit,daßvorzweiTagenChefdesdeutschenGeneralstabesGeneralHalder30 inkognito bei ihm vorgesprochenhabe.GeneralHalderhatdenWunschdesFührers31 dahingehend zum Ausdruck gebracht, daß die slowakische Wehrmacht sich an einer eventuellen Aktion beteilige. Da ich Auffassung bin, daß es sich bei dieser maßnahme nicht nur um eine rein militärische, sondern um eine hochpolitischeAngelegenheit handelt, sprach ich in völlig unverbindlicher Form beiMinisterpräsidenten Tuka32 und Staatspräsidenten Tiso33 vor, um zu fragen, ob sie mit einer Teilnahme der slowakischen Wehrmacht bei eventuellen Aktionen grundsätzlich einverstanden sind.BeideHerrenbejahtendieseindeutig.IcherbittesofortigeWeisung,obdieseEntwicklungdenIntentionendesAmtsentspricht,daGeneralOttovonmirweitereWeisungerwartet. Ludin

29 Generálporučík(genpor.)PaulvonOtto(1881–?),odnovembra1939doapríla1942vedúciNemeckejvojenskej misie na Slovensku.

30 FranzHalder(1884–1972),vtomčasegenerálplukovník,odseptembra1938doseptembra1942náčel-níknemeckéhoGenerálnehoštábupozemnéhovojska.

31 Adolf Hitler.32 VojtechTuka(1880–1946),1939–1944predsedavládySR,porokovaniachvSalzburguvjúli1940aj

ministerzahraničnýchvecí.33 JozefTiso(1887–1947),1939–1945prezidentSR.



542

Telegram(Tajnéšifrovanie)

Bratislava21.júna1941 16.25hDošlo:21.júna1941 16.50h Citissime!č.620z21.6.

PrávemanavštívilnáčelníkNemeckejvojenskejmisiegenerálOttoaoznámilmi,žepreddvo-madňamihoinkognitonavštívilnáčelníknemeckéhoGenerálnehoštábugenerálHalder.GenerálHaldernáslednevyslovilprianieVodcu,abysaslovenskáarmádazúčastnilanejakejprípadnejak-cie.Pretožezastávamnázor,žepritomtoopatrenísanejednálenočistovojenskú,aleozáležitosťvysokejpolitiky,navštívilsomcelkomneformálnepredseduvládyTukuaprezidentaTisa,abysomsaspýtal,čivzásadesúhlasiasúčasťouslovenskejarmádynaprípadnýchakciách.Obajapánitojednoznačneschválili.Žiadamookamžitýpokyn,či tentovývojzodpovedázámeromúradu,pretožegenerálHalderodomňaočakávaďalšírozkaz. Ludin

Národní archiv České republiky (NA ČR) Praha, f. Zahraniční úřad Berlín 1932 – 1945, kartón (k.) 17, 548 625.34

Dokument 322. 6. 1941, Berlín. Záznam štátneho tajomníka Zahraničného úradu Ernsta von Weizsäckera z rozhovoru so slovenským vyslancom v Berlíne Matúšom Černákom o ochote slovenskej vlády zúčastniť sa vojny proti ZSSR po boku Nemecka.

Berlin,den22.Juni1941.St.S.35No.412.

DerslowakischeGesandte36 suchte mich heute Vormittag um 11 Uhr auf, um mir im Auftrage seinesMinisterpräsidentenzusagen,dieSlowakischeRegierungseibereit,inderjetzigenLagegegenüberRußlandmitderdeutschenmilitärischzusammenzuarbeiten.Siebrechediediploma-tischenBeziehungenmitRußlandabundersuchedieSchwedischeRegierungumWahrnehmungder slowakischen Interessen in Sowjetrußland. Herr Cernak wollte bei mir feststellen, ob das mili-tärischeZusammengehenmitunsauchimSinnederDeutschenRegierungsei.

IchhabedemGesandtenerwidert,seineMitteilunghabesichgekreuztmiteinerWeisunganunserenGesandteninPreßburg,welcheseineFragebereitsinpositivemSinneerledige.

DieBeantwortungderweiterenFragedesSlowakischenGesandtennachderHaltungFinnlands,Rumänien,ItaliensundJapanshabeichmirvorbehalten. gez:37 Weizsäcker.38

34 NemeckýtextjeuverejnenývADAP,D,zv.XII.2,dokument656,s.883.35 Staatssekretär(štátnytajomník).36 Matúščernák(1903–1955),1939–1944slovenskývyslanecvBerlíne.37 Gezeichnet(podpísaný).38 ErnstFreiherrvonWeizsäcker(1882–1951),1938–1943štátnytajomníkZahraničnéhoúraduvBer-

líne.

543

Berlín22.júna1941Štátnytajomníkč.412

Slovenskývyslanecmadnespredpoludnímo11hod.navštívil,abymizpovereniasvojhopred-seduvládypovedal,žeslovenskávládajepripravenázasúčasnejsituácievojenskyspolupracovaťsNemeckomprotiRusku.PrerušídiplomatickéstykysRuskomapožiadašvédskuvláduovyba-venieslovenskýchzáujmovvsovietskomRusku.Pánčernákchcelodomňazistiť,čiospoločnomvojenskompostupesnamiuvažujeajnemeckávláda.

Vyslancovi som odvetil, že jeho oznámenie sa križovalo s pokynom nášmu vyslancovi vBratislave,ktorýjehootázkuužvybavívpozitívnomzmysle.

Zodpovedanie ďalšej otázky slovenského vyslanca ohľadne postojov Fínska, Rumunska,TalianskaaJaponskasomsivyhradil. podpís.:39 Weizsäcker

NA ČR Praha, f. Zahraniční úřad Berlín 1932 – 1945, k. 17, 248 624.

Dokument 422. 6. 1941, Bratislava. Telegram nemeckého vyslanca v Bratislave H. E. Ludina Zahraničnému úradu vo veci slovenskej žiadosti vstúpiť do vojny proti ZSSR.

Telegramm(G-Schreiber)

Pressburg,den22.Juni1941 –10.50UhrAnkunft:den22.Juni1941 –11.25Uhr

Nr.624vom22.6. Citissime!GeheimeReichssache.HerrnReichsaussenminister40 sofort vorzulegen.AufMultexNr.401+)–G-Schreiber.+)R.A.M.41

Ich habe auftragsgemäss den Aussenminister Tuka42 von dem Inhalt des Drahterlasses in Kenntnis gesetzt.43 Er bittet, nachfolgendes dem Herrn Reichsaussenminister zur Kenntnis zu geben:

39 Podpísaný.40 JoachimvonRibbentrop(1893–1946),1938–1945ríšskyministerzahraničia.41 Reichsaußenminister(ríšskyministerzahraničia).42 V.TukabolzároveňpredsedomvládySR.43 Ribbentropov telegrambol zaslaný do dvanástich hlavnýchmiest.Tamojší vyslancimali podľa neho

informovaťmiestne vlády o začiatku vojenských operácií proti ZSSR„vzhľadom k stupňujúcemu sa ohrozeniu Ríše obrovským nástupom Červenej armády“.VládamvRíme,Tokiu,Helsinkách,BudapeštiaBukureštisamalooznámiť,žeRíšapočítastým,žepritomtoťažení„sa budeme môcť v každom ohľade spoľahnúť na tamojšiu vládu“.Ostatnýmvládam(včítaneSlovenska)samalopovedať,žeRíšapočítasosympatiami tamojšejvlády.MASER,Werner.Porušení slova. Hitler, Stalin a druhá svetová vojna. Ostrava1996,s.371-372.



544

1.)Slowakeibeabsichtigt,sofortdiediplomatischenBeziehungenzurUDSSR44 abzubrechen undbittetumEinverständnis.

2.)Die Slowakei bittet dringend, demWunsch der deutschenWehrmacht nachkommen zudürfenundmiteinementsprechendenKontingentandemKampfgegendieUDSSRteilnehmenzu dürfen. Die notwendigen militärischen Vorbereitungen werden im Einvernehmen mit den deutschen Wehrmachtsmissionen45 getroffen.DieserWunschder slowakischenRegierungwirdvon mir wärmstens befürwortet.

Ferner teilte mir Innenminister mach46 soeben mit, dass er etwa 1100 Personen,47 die im Verdachtstehen,mitdemKommunismuszusympathisieren,inHafthabenehmenlassen. Ludin.

Telegram(Šifrovacíprístroj)

Bratislava22.júna1941 –10.50hDošlo: 22.júna1941 –11.25h

č.624z22.6. Citissime!Tajnáríšskazáležitosť

Pánoviríšskemuministrovizahraničiaokamžitepredložiť.Vnadväznostinaobežníkovýtelegramč.401+)–šifrovacíprístroj.+)R.A.M.

VzmyslepríkazusominformovalministrazahraničiaTukuoobsahutelegrafickéhovýnosu.Žiada,abysapánoviríšskemuministrovizahraničiaoznámilonasledujúce:

1.SlovenskohodláokamžiteprerušiťdiplomatickévzťahysoZSSRažiadaosúhlas.2.Slovenskosúrnežiada,abysmelosplniťprianienemeckejbrannejmociasmieťsazúčastniť

primeraným kontingentom boja proti ZSSR. Potrebné vojenské prípravy sa vykonajú v zhode smisiaminemeckejbrannejmoci.Zatotoprianieslovenskejvládysanajvrelejšieprihováram.

ĎalejmipráveministervnútraMachoznámil,žedalzatknúťasi1100osôb,ktoré súpo-dozrivézosympatizovaniaskomunistami. Ludin


44 UnionderSozialistischenSowjetrepubliken(Zväzsovietskychsocialistickýchrepublík).45 MyslísaNemeckávojenskámisiaaNemeckáleteckámisianaSlovensku.46 AlexanderMach(1902–1980),vrokoch1940–1945MinistervnútraSR.47 Pravdepodobneideoprehnanéčíslo.Vpublikovanýchprácachsauvádza,žeMachdaldoIlavyzaistiť

okolo 400 komunistov. Podľa denníkaGardista zo 4. júla 1941 ich tammalo byť 695.Bližšie pozriKATREBA,ref.11,s.92-93.

545

Dokument 522. 6. 1941, Berlín. Záznam E. von Weizsäckera z rozhovoru so slovenským vyslancom v Berlíne M. Černákom o otázke vstupu Slovenskej republiky do vojnového stavu so ZSSR.

Berlin,den22.Juni1941.St.S.No.413.

DerSlowakischeGesandteteiltemirheuteum20Uhr30mit,seineRegierungwerdeindennächstenStundenindenKriegszustandgegenRußlandeintreten.

DieSlowakischeRegierungwerdediesesineinemAufrufveröffentlichen,worinsiesagt,siebeteiligesichmitihrenbescheidenenKräftenamKampfgegendasbolschewistischeRußlandundgegen den allgemeinen Kulturfeind.

Die Frage Cernak‘s, ob gegen eine solche Formulierung etwas einzuwenden sei, habe ich verneint. gez: Weizsäcker.

Berlín22.júna1941Štátnytajomníkč.413

Slovenskývyslanecmidneso20.30hod.oznámil,žejehovládavstúpivnajbližšíchhodináchdovojnovéhostavuprotiRusku.

Slovenskávláda tozverejnívovýzve,vktorejpovie,žesazúčastnísosvojimiskromnýmisilamibojaprotiboľševickémuRuskuaprotivšeobecnémukultúrnemunepriateľovi.

Naotázkučernáka,čisúnejakénámietkyprotitakejtoformulácii,somodpovedalzáporne. podpís.:Weizsäcker


Dokument 622. 6. 1941, Berlín. Telegram Joachima von Ribbentropa nemeckému vyslanectvu v Bratislave, v ktorom oznamuje Hitlerov súhlas s vojenskou účasťou SR na protisovietskom ťažení.

Abschrift.

Berlin,den22.Juni1941.

TelegrammüberG-SchreiberanGesandtschaftPreßburg.

Citissime!GeheimeReichssache.FürGesandtenpersönlich.

Bitte teilen Sie Herrn Tuka mit,



546

1)daßwirmitdemsofortigenAbbruchderdiplomatischenBeziehungenzwischenderSlowakeiunddenUdSSReinverstandenseien,und

2)daß(wieIhnenbereitstelegraphischmitgeteiltwurde)derFührermitderTeilnahmeeinesslowakischenKontingentesindemKampfgegendieUdSSReinverstandensei.DieEinzelheitenunterliegen bereits der Festlegung durch die militärischen Stellen.

Die Entschlüsse der Slowakischen Regierung in beiden Punkten würden von uns lebhaft begrüßt.48 gez:Ribbentrop

OdpisBerlín22.júna1941

Telegramcezšifrovacíprístrojvyslanectvu v Bratislave. Citissime!TajnáríšskazáležitosťVyslancovi osobne.

Žiadam,abystepánoviTukovioznámili,1)žesúhlasímesokamžitýmprerušenímdiplomatickýchstykovmedziSlovenskomaZSSR,

a2)(akoVámužbolotelegrafickyoznámené),žeVodcasúhlasísúčasťouslovenskéhokontin-

gentuvbojiprotiZSSR.Podrobnostiužstanoviavojenskémiesta.Rozhodnutiaslovenskejvládyvobochbodochvrelovítame.

podpís.:Ribbentrop

NA ČR Praha, f. Zahraniční úřad Berlín 1932 – 1945, k. 17, 248 628.49

Dokument 724. 6. 1941, Bratislava. Telegram nemeckého vyslanca v Bratislave H. E. Ludina Zahraničnému úradu s vyhlásením slovenskej vlády o vstupe SR do vojny.

Telegramm(G.-Schreiber)Pressburg,den24.Juni1941 –13.05UhrDošlo: den24.Juni1941 –13.30Uhr

Nr.637vom24.6. Citissime

An Auswärtig Berlin.

48 Spočínanímslovenskejvlády(ajpočaspresununemeckýchjednotiekcezúzemieSR)bolveľmispokoj-nýajsamotnýnáčelníkGenerálnehoštábupozemnéhovojskagenplk.Halder,ktorýuž23.júnaposlalpredsedovivládyV.Tukoviďakovnýlist.SNABratislava,f.S,S-424-7,zaposkytnutiedokumentuďa-kujemeprof.EduardoviNižňanskému.

49 NemeckýtextjeuverejnenývADAP,D,zv.XII.2,dokument672,s.902.

547

SoebenhatmichMinisterpräsidentundAussenministerDr.Tukaempfangenundmirmitge-teilt,dassdieslowakischeRepubliknunmehroffiziell indenKrieggegendieUDSSReintrete. DieSlowakischeRegierunghatfolgendenAufrufandasslowakischeVolkerlassen:

„AndasslowakischeVolk!In völliger Solidarität mit dem Grossdeutschen Reich tritt das slowakische Volk zum

SchutzedereuropäischenKulturanseinenPlatz.–TeileunsererArmeehabendieGrenzender slowakischenRepubliküberschritten,umsichderkämpfendendeutschenArmeeanzuschliessen.

Pressburg,den24.6.41. gez. Dr. Josef Tiso gez. Dr. Vojtech Tuka gez.FerdinandCatlos“.

IchbitteumBekanntgabeindeutscherPresseundRundfunk. Ludin

Telegram(Šifrovacíprístroj)Bratislava24.júna1941 –13.05hDošlo: 24.júna1941 –13.30h

č.637z24.6. Citissime

Zahraničnému[úradu]Berlín

PrávemaprijalpredsedavládyaministerzahraničiaDr.Tukaaoznámilmi,žeSlovenskárepublikaodterazoficiálnevstupujedovojnyprotiZSSR.Slovenskávládavydalanasledujúcuvýzvuslovenskémunárodu:

„Slovenskémunárodu!VabsolútnejsolidaritesVeľkonemeckouríšouslovenskýnárodzaujmesvojemiestokobrane

európskejkultúry.–častinašejarmádyprekročilihraniceSlovenskejrepubliky,abysapripojili kbojujúcejnemeckejarmáde.

Bratislava24.6.41. podpís.Dr.JozefTiso podpís.Dr.VojtechTuka podpís.Ferdinandčatloš“.

Žiadamozverejnenievnemeckejtlačiarozhlase. Ludin


Dokument 824. 6. 1941, Bratislava. Správa vojenského atašé na nemeckom vyslanectve v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu pozemného vojska o politickej situácii na Slovensku.

DeutscheGesandtschaftMilitärattachéNr.272/41.geh. Pressburg,den24.6.1941.



548

AnGeneralstabdesHeeres–AttachéabteilungBerlinW35.

Betr.: Politische Lage.1 Anlage.

DieMitteilungderReichsregierungundderAufrufdesFührersbeiEintrittdesKriegszustandesgegenüberSowjetrußlandlösteauchhierinderSlowakeieineSpannung,dieindenletztenTageneinengewissenHöhepunkterreichthatte.

DerDeutscheGesandte teilte am22. 6. 41morgens demMinisterpräsidenten offiziell deneingetretenen Kriegszustand Deutschlands mit Sowjetrußland mit. Sowohl Ministerpräsident Dr.TukaalsauchderVerteidigungsministerčatlošundspäterderStaatspräsidentbatendarum,dass sich nun auch die slowakische Wehrmacht an der Waffenaustragung beteiligen möchte.

InAusführungeinesBefehlsvomOKH50 wurden in Verbindung mit dem Chef der Deutschen Heeresmission die beiden Friedensdivisionen zumEinsatz gebracht unter demOberbefehl desLandesverteidigungsministers.EineVorausabteilungunterFührungdesbisherigenKommandeursder2.Division,OberstPilfousek,51istseit24.6.imRaumevonBrzozow(südl.Reichshof52)ver-sammelt.DieseVorausabteilungbestehtaus2Aufklärungsabteilungenzuje1Reiter-Schwadron, 1 schweren Schwadron (MG-53, Pi-54, Pak-55 Zug) und je 3 Panzer-Spähwagen, ferner 2 Panzerwagen-Kompanien und 2 Panzerjäger-Kompanien, einen auf Kraftwagen verlastetenInfanterie-Bataillonund1Artl.Abt.(mot).56

Die1.und2.Division,diebefehlsgemässzunächstimRaumumPrešov–Humennéunterge-brachtwurden,rückeninihrerFriedensgliederungaus.Eswirdlediglichdas3.InfanterieRgt.vollaufgestellt, und die friedensmässig bestehenden Teile der Divisionen auf volle Stärke gebracht. Die Versammlung ist am 30. 6. beendet.

Die bisherige Teilmobilmachung läuft ohne grössere Reibungen. Die Stimmung in derBevölkerung ist gut.Manhat denEindruck, als obman auchhier in derSlowakei von einemAlpdruckbefreitist.57

Am Sonntag um 12.30 Uhr gab der Stellvertretende Ministerpräsident und InnenministerMach über alle slowakischen Sender eine Erklärung zur politischen Lage ab. Minister Machunterstrich, dass nun endlich der Tag der Abrechnung mit den Drahtziehern des internationalen jüdischenKommunismus inMoskau gekommen sei.DieMoskauer rotenEmissäre hätten denAuftragerhalten,ohneSchonungvonMenschundMaterialdieWeltmitdenGiftenderKominternzu durchsetzen. Sie hätten mit den schamlosesten mitteln gearbeitet und auch in der Slowakei eine rege Tätigkeit entfaltet. Die Slowakische Regierung habe bedauert, nie gegen die eigen-

50 OberkommandodesHeeres(Hlavnéveliteľstvopozemnéhovojska).51 Vorausabteilung–oficiálnyslovenskýnázovtejtojednotkybolRýchlaskupina.Veliteľombolplk.gšt.

RudolfPilfousek(1899–1980).52 PoľskyRzeszów.53 maschinengewehrzug.54 Pionierzug(pionierska,predreorganizáciouzoktóbra1940ženijnáčata).55 Panzerabwehrkanonenzug.56 Rýchlaskupinasaskladalazveliteľstvasoštábnoučatou,II.práporupešiehopluku6,I.oddieludelo-

streleckéhopluku11,jazdeckéhopriezvednéhooddielu2,dvochtankovýchrôt,dvochrôtkanónovprotiútočnejvozbe(KPÚV),spojovacejroty,pionierskejčatyapomocnýchjednotiek.Prevzdušnýprieskumaleteckúpodporujejbolapridelenápozorovacialetka1(12lietadielLetovŠ-328).

57 Vskutočnostibolomožnésledovaťajprotivojnovénálady.BližšiepozriKATREBA,ref.11,s.92-95.

549

tlichen Bazillenträger vorgehen zu können. Sie habe sich bisher darauf beschränken müssen, die vonMoskauVerführtendenentsprechendenStrafenentgegenzuführen.JetztwerdeEuropadurchdasDeutscheReichundseinengrossenFührerAdolfHitlervondieserallgemeinenPlagebefreit.DieSlowaken,diesichschonimJahre1938zumPrinzipderNeuordnungbekannthätten,erneu-ertenheutedasGelöbnisderMitarbeitundwürdennochmehralsbisherdieFreundschaftzumdeutschen Volke vertiefen.

DierotePropagandahabeauchinderSlowakei–sowieindenanderenslawischenStaatendesSüdostens–mitderParoledesPanslawismusgearbeitet.DieSlowakenhättenGelegenheitgehabt,den Panslawismus am eigenen Leibe kennenzulernen. Sie hätten weiter gesehen, wie moskau den GedankenderslawischenGegenseitigkeitandenUkrainernpraktizierthabe.DieKulturweltseiheutevoreinePrüfunggestellt–auchdasslowakischeVolk.EsbestehekeinZweifel,wiediesePrüfung,derKampf,endenwerde.DasPrinzipderOrdnungwerdedenSiegüberdasSystemdesHasses und blutdürstiger Unterdrückung davontragen. –

FernerfandamSontagAbendaufdemTheaterplatzeineKundgebungstatt,beiderderneueChefdesPropagandaamtsGašpar58 und Staatssekretär Karmasin59sprachen.Siezeigte,wiesehrnun der vom Führer gewählten Lösung zustimmt.

VorderSowjetrussischenGesandtschaftkamesam22.wieaucham23.6.zumehrfachenDemonstrationen. Dabei wurden Fensterscheiben zertrümmert und das Gesandtschaftsauto inBrand gesteckt.60

DerAbtransportdersowjetrussischenGesandtschaftsmitgliedereinschl.derHandelsdelegationwird in Verbindung mit dem Auswärtigen Amt in Berlin durchgeführt. Slowakischerseits werden lediglich4MitgliederderGesandtschaft so langezurückbehaltenundaneinemOrtausserhalbPressburgsunterBewachunggestellt,bisdierestlichenMitgliederderslowakischenGesandtschaftaus moskau eingetroffen sind.

Seitens der slowakischen Staatssicherheitszentrale sind ca. 160061 bekannte Kommunisten festgesetzt worden. Irgendwelche grösseren Ausschreitungen von kommunistischer Seite sind bis-her nicht gemeldet.

Am24.6.wurdeseitensdesStaatspräsidenteneineProklamationerlassen,wonachsichauchdasslowakischeVolkandemKampfgegenSowjetrusslandbeteiligt.Näheress.Anlage.62

Gleichzeitig fand einTelegrammwechsel zwischen demStaatspräsidenten und demFührersowiedemMinisterpräsidentenDr.TukaundReichsaussenministerv.Ribbentropstatt.Näheress. Anlage.63

DerHerrGesandtehatKenntnis. Becker [v. r.]

58 TidoJ.Gašpar(1893–1972),1941–1945šéfÚradupropagandySR.59 FranzKarmasin(1901–1970),vodcanemeckejnárodnejskupinynaSlovenskuaštátnytajomníkpre

záležitostinemeckejmenšiny.60 PozričIERNA-LANTAyOVá,Dagmar.ZáverečnédejstvodiplomatickýchstykovmedziBratislavou

aMoskvoudojúna1941.InZ dejín demokratických a totalitných režimov na Slovensku a v Českosloven-sku v 20. storočí. Historik Ivan Kamenec 70-ročný.Bratislava2008,s.147.

61 Bližšiepozripoznámku47.62 DieProklamationdesStaatspräsidenten.Slovenská tlačovákancelária (ďalejSTK),Bratislava, 24. 6.

In Grenzbote,25.6.1941,s.1;SNABratislava,f.Alexandrijskýarchív,mikrofilmII.C-938,5627269.63 Dr.TisoanAdolfHitler.Bratislava,24.6.InGrenzbote,25.6.1941,s.2;SNABratislava,f.Alexandrij-

skýarchív,II.C-938,5627272.TelegramymedziTisomaHitlerompublikovalnapr.LACKO,Martin.Slovenská republika 1939 – 1945.Bratislava2008,s.94.



550

NemeckévyslanectvoVojenskýatašéč.272/41.taj. Bratislava24.6.1941


Vec: Politická situácia1príloha

OznámenieríšskejvládyavýzvaVodcuprinástupevojnovéhostavusosovietskymRuskomvyvolaliajtunaSlovenskunapätie,ktorévpriebehuposlednýchdnívyvrcholilo.

Nemeckývyslanecoficiálneoznámil22.6.41ránopredsedovivládynastúpenývojnovýstavNemeckasosovietskymRuskom.NielenpredsedavládyDr.Tuka,aleajministerobranyčatlošaneskôriprezidentžiadali,abyislovenskábrannámocterazsmelapozdvihnúťzbraň.

VykonanímrozkazuodOKHsavspoluprácisnáčelníkomNemeckejvojenskejmisienasa-diliobemierovédivíziepodnajvyššímvelenímministranárodnejobrany.Rýchlaskupina64podvedenímdoterajšiehoveliteľa2.divízie,plukovníkaPilfouska,jesústredenáod24.6.vpriestorepriBrzozówe(južneodReichshofu).TátoRýchlaskupinapozostávaz2priezvednýchoddielov,každýpo1jazdeckejeskadróne,1ťažkejeskadróne(guľometná,pionierska,protitankováčata)a3priezvednýchtankov,ďalej2tankovýchrôta2protitankovýchrôt,jednéhopešiehopráporunaloženéhonaautomobilocha1delostreleckéhooddielu(motorizovaný).

1.a2.divízia,ktorésanazákladerozkazunajskôrubytovalivpriestorePrešov–Humenné,savysunulivosvojommierovomčlenení.Úplnesapostaviliba3.pešíplukamierovéčastidivíziísadalidoplnéhopočtu.Sústreďovaniesaukončí30.6.

Doterajšiačiastočnámobilizáciaprebiehabezväčšíchincidentov.Náladamedziobyvateľstvomjedobrá.Mátedojem,akobysaajtunaSlovenskuoslobodiliodnočnejmory.

Vnedeľuo12.30hvydalzástupcapredseduvládyaministervnútraMachprostredníctvomvšetkýchslovenskýchvysielačovvyhláseniekpolitickejsituácii.MinisterMachzdôraznil,žeterazkonečnenastaldeňzúčtovaniasozákerníkmimedzinárodnéhožidovskéhokomunizmuvMoskve.Moskovskí červení emisári obdržali poverenie, aby– nešetriac človeka animateriál – preniklisvetjedmiKominterny.PracovalitýminajnehanebnejšímiprostriedkamiaajnaSlovenskuvyví-jali aktívnu činnosť. Slovenská vláda ľutovala, že nikdy nemohla postupovať proti skutočnýmbacilonosičom.Doterazsamuselaobmedziťnaukladanieprimeranýchtrestovtým,čosanechalizviesťMoskvou.TerazoslobodíEurópuodtejtovšeobecnejpliagyNemeckáríšaajejveľkývodcaAdolfHitler.Slováci,ktorísaužvroku1938prihlásilikprincípunovéhousporiadania,dnesobno-vilislávnostnýsľubspolupráceabudúešteviacneždoterazprehlbovaťpriateľstvoknemeckémunárodu.

červená propaganda pracovala aj na Slovensku – ako i v ostatných slovanských štátochJuhovýchodu– s heslompanslavizmu.Slovácimali príležitosť spoznať panslavizmus na vlas-tnomtele.Tiežvideli,akoMoskvapraktizovalamyšlienkuslovanskejvzájomnostinaUkrajincoch.Kultúrny svet jednespostavenýpred skúšku–aj slovenskýnárod.Nietpochybností, ako tátoskúška, boj skončí. Princíp poriadku dobyje víťazstvo nad systémom nenávisti a krvilačného útlaku.

64 Pozrinemeckýtext.

551

Potomsakonalovnedeľuvečernanámestípreddivadlomzhromaždenie,naktoromrečnilinový šéfÚradu propagandyGašpar a štátny sekretárKarmasin.Ukázalo, aký veľký je súhlas sriešením,ktorézvolilVodca.

Predsovietskymvyslanectvomdošlo22.,aaj23.6.kviacnásobnýmdemonštráciám.Pritomsarozbiliokennétabuleapodpálilovyslaneckéauto.

Odvozčlenov sovietskehovyslanectva,vrátaneobchodnejdelegácie, sa realizujev spojenísoZahraničnýmúradomvBerlíne. Iba slovenská stranazadržala4 členovvyslanectvaastrážiichnajednommiestemimoBratislavydovtedy,kýmsanevrátiaajzvyšníčlenoviaslovenskéhovyslanectva z moskvy.

Zostranyslovenskéhoštátnehobezpečnostnéhoústrediabolozatknutýchca1600známychkomunistov.Voľajakéveľkévýtržnostizkomunistickejstranynebolidoterazhlásené.

Dňa24.6.vydalprezidentvyhlásenie,podľaktoréhosaajslovenskýnárodzúčastníbojaprotisovietskemuRusku.Pozribližšieprílohu.

ZároveňprebehlavýmenatelegramovmedziprezidentomaVodcom,akoajpredsedomvládyDr.Tukomaríšskymministromzahraničiav.Ribbentropom.Pozribližšieprílohu.

Pánvyslanecjeupovedomený. Becker [v. r.]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5 627 266-268.

Dokument 91. 7. 1941, Bratislava. Správa nemeckého vojenského atašé v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu pozemného vojska o vyzbrojení slovenskej armády.

Anl.1zuNr.28/41geh.Mil.Att.Pressburg



Betr.:AusstattungderslowakischenHeeresteilemitWaffenundMunitionpp.

Nachstehendes Telegramm ging heute an das Auswärtige Amt:„AuswärtigBerlin.Citissime!Tukateiltesoebenmit,dassGeneralčatlošPräsidentenTisogemeldethabe,dassAusstattung

eingesetzterslowakischerHeeresteileinBezugaufWaffen,MunitionundsonstigesGerätungenü-gend.NachAngabečatlošsollMunitionslowakischenKalibersimProtektoratlagern.SlowakischeFührung hat auf zuständigem militärischem Wege um Unterstützung nachgesucht. Tuka bat drin-gend, Bitte des Nationalverteidigungsministeriums auf Anlieferung materials nachzukommen. Wäre denkbar, wenn von dort aus die geeignet erscheinenden Schritte unternommen würden. Ludin.“



552

EsistmirerstnachAbgangdurchdenHerrnGesandtenzurKenntnisgegebenworden.Ich nehme dazu wie folgt Stellung:NachRücksprachemitHerrnGeneralOttoistdieGesamtlagenichtsoungünstig,wiesievom

Generalčatlošdargestelltwird.BesondererMangelliegtvorallemimKraftfahrzeugen,BereifungundausgebildetenKraftfahrern.Eswirdz.Zt.eineZusammenstellunggefertigt,ausderderBedarfanWaffen,MunitionundGerätersichtlichist.NachEingangdieserZusammenstellungwirdweiterberichtet. Becker [v. r.]

Príloha1kč.28/41taj.,vojenskýatašéBratislava



Vec:Vybaveniečastíslovenskéhovojskazbraňamiamuníciouatď.NižšieuvedenýtelegrambolodoslanýdnesZahraničnémuúradu:„Zahraničnému[úradu]Berlín.Citissime!Tukapráveoznámil,žegenerálčatlošhlásilprezidentoviTisovi,ževybavenienasadených

častí slovenskéhovojska, čo sa týka zbraní,munície a inéhovýstroja [je]nedostatočné.PodľačatlošovýchúdajovmábyťmuníciadoslovenskýchzbraníuskladnenávProtektoráte.Slovenskévedeniepožiadalopríslušnouvojenskoucestouopodporu.Tukanaliehavoprosil,abysažiadostiministerstvanárodnejobranyododaniemateriáluvyhovelo.Bolobyvďačné,kebysaodtiaľpod-niklivhodnékroky. Ludin.“

Ažpoodoslanímapánvyslanecoňomupovedomil.Zaujalsomktomunasledujúcestanovisko:Podľa rozhovoruspánomgenerálomOttomnie jecelkovásituácia taknepriaznivá,ako ju

opisujegenerálčatloš.Jemimoriadnynedostatoknajmäautomobilov,pneumatíkavycvičenýchvodičov.Terazsazostavujezoznam,zktoréhobudezrejmápotrebazbraní,munícieavýstroja.Podoručenítohtozoznamusapodáďalšiaspráva. Becker [v. r.]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5 627 247.

Dokument 102. 7. 1941, Bratislava. Správa nemeckého vojenského atašé v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu pozemného vojska o nasadení slovenskej armády.


553


Betr.: Lage.

NachMitteilungderDeutschenHeeresmissionwerdendie1.und2.slowakischeDivisionam3.7.denSanüberschreiten.DerweitereAuftraglautet:SäuberungdesGebietesumDrohobycz65 (65kmsüdwestlichLemberg).66

General Otto begibt sichmit seinem Stabe am 2. 7. nachDobromil, General čatloš nachChyrow(23kmsüdlichPrzemysl).67 VorausabteilungPilfousek ist noch in vordererLinie eingesetzt und befindet sich am2. 7. beiRudki.68

Die Stimmung bei der kämpfenden Truppe ist gut. DieAngehörigen der VorausabteilungPilfousek haben sich gut geschlagen, was auch von den vorgesetzten deutschen Dienststellen mehrfachanerkanntwurde.DiebisherigenVerlustebetragen15Tote.69

DieStimmungbeider1.und2.slow.DivisionliessanfangsbeidenReservistenzuwünschenübrig.Siehatsichgebessert.EinEinsatzdieserbeidenDivisioneninvordererLinie istvorerstnicht beabsichtigt.

Bei den Ergänzungseinheiten ist die Stimmung infolge kommunistischer Einwirkung undvonjüdischerSeiteausgestreuterGerüchteschlecht.EssindseitensdesLandesverteidigungsministeriumsMassnahmenergriffen,dieeineentsprechendeBesserungerwartenlassen.Z.T.habenFührerderErsatzeinheitenausgewechseltwerdenmüssen,dasieesandernötigenEnergiefehlenliessen.IrgendwelcheNachteilesindnichtzuerwarten.NachAbschlussderEinberufungenundeinerentsprechendscharfenAusbildungistdamitzurechnen,dassdiez.Zt.teilweisebestehendenSchwierigkeiten überwunden werden.

In der Bevölkerung war infolge ungeschickter massnahmen des Wirtschaftsministeriums auf dem Gebiet der Brotversorgung eine gewisse Nervosität festzustellen. Die MassnahmenzurBrot-undMehlrationierungtrafenmitderErklärungdesKriegszustandeszusammen.70 Die Bekanntmachungerfolgtvordem1.7.mitdemHinweis, dassdieZwangsbewirtschaftungam 1. 7. in Kraft treten würde. Die mißstimmung in der Bevölkerung wurde durch diese Anordnung nochgesteigert,dadieAnsichtbesteht,dasssichdievermögendenKreisebiszudiesemZeitpunktnochentsprechendeindeckenkonnten.IrgendwelcheSchwierigkeitenwerdenaberauchhierausnicht erwachsen. Sobald die Bescheinigungswirtschaft sich einmal eingespielt hat, wird auch wieder Beruhigung eintreten. Becker [v. r.]

65 PoľskyDrohobycz,ukrajinskyDrohobyč.66 PoľskyLwów,ukrajinskyĽviv.67 OdchodjednotiekzoSlovenskazačal1.júla1941adourčenejoblasti(Sanok–Lesko–Chyrov)prišli

odvadnineskôr.VeliteľstvoArmádnejskupinysapotometablovalovChyrove,veliteľstvo1.divízie vSanokuaveliteľstvo2.divízievZagórze.

68 Rýchlaskupinasav tomčasepresúvaladopriestoruSambor,kde7. júlazačala jej reorganizácianaRýchlubrigádu.

69 Porovnajspoznámkami88a94.70 Brannápohotovosťštátubolavyhlásená24.6.splatnosťouod22.6.1941.Slovenský zákonník1941,

vyhláška115z22.6.1941ovstupeštátudobrannejpohotovosti.



554


Generálnemuštábupozemnéhovojska–OddelenievojenskýchpridelencovBerlínW35

Vec: Situácia

PodľahláseniaNemeckejvojenskejmisie1.a2.slovenskádivíziaprekročí3.7.San.Ďalšiepoverenieznie:čistkapriestoruvokolíDrogobyča(65kmjuhozápadneodLembergu).

Generál Otto sa vydá so svojím štábom 2. 7. do Dobromiľu, generál čatloš do Chyrova (23kmjužneodPrzemyslu).

PilfouskovaRýchlaskupinajeeštenasadenávprednejlíniia2.7.sanachádzapriRudki.71

Nálada v rámci bojujúceho oddielu je dobrá. PríslušníciRýchlej skupiny sa bili dobre, čo viacnásobneuznaliajvysunuténemeckéslužobne.Doterajšiestratyčinia15mŕtvych.

čosa týkanáladyv1. a2. slovenskejdivízii,bolouzáložníkovodzačiatkučonaprávať.Zlepšilasa.Nasadenietýchtoobochdivíziívprednejlíniisazatiaľneplánuje.

Uzáložnýchjednotiekjenáladavdôsledkukomunistickéhopôsobeniaaklebiet,rozosievanýchžidovskoustranou,zlá.Ministerstvonárodnejobranypoužiloopatrenia,vďakaktorýmsaočakávanáležitézlepšenie.Zčasti samuselivymeniťveliteliazáložných jednotiek,pretože imchýbalapotrebnáráznosť.Nejakétieškodysaneočakávajú.Poukončenípovolávaniaaprimeraneostromvýcvikutrebapočítaťstým,žeterajšiečiastočnéťažkostisaprekonajú.

Medziobyvateľstvomsazistila,vdôsledkunešikovnýchopatreníministerstvahospodárstva voblastizásobovaniachlebom,istánervozita.Opatreniapreprideľovaniechlebaamúkysačasovozhodovalisvyhlásenímvojnovéhostavu.Oznámeniebolovydanépred1.7.supozornením,ževiazanéhospodárenievstupujedoplatnosti1.7.Rozladeniemedziobyvateľstvomsatýmtonaria-denímeštevystupňovalo,pretožepretrvávanázor,žemajetnékruhysamohliaždotohtookamihueštenáležitezásobovať.Avšaknejakéťažkostiztohonevznikli.Lenčovstúpildohryprídelovýsystém,opäťdôjdeajkupokojeniu. Becker [v. r.]


Dokument 115. 7. 1941, Bratislava. Správa nemeckého vojenského atašé v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu pozemného vojska o slovenských požiadavkách ohľadom vojenskej výstroje.

Nebenabdruck m. 1 Anlage.DeutscheGesandtschaftMilitärattachéNr.299/41.geh. Pressburg,den5.7.1941.


71 DnesmestonaUkrajineRudky(poľskyRudki).

555

Betr.: Lage.2Anl.

1.) Die bisherige „Vorausabteilung Pilfousek“ (Deckname: „Rudolf“) ist dem Kommando derslowakischenArmeegruppewiederunterstelltworden.

DieslowakischeArmeegruppeistimVorgehenüberSambor–DrohobyczaufStryi72.73

Einzelheitenfehlen,daseit3.7.keineFernsprechverbindungzubekommen.2.)DieBeobachtungvonMassnahmendes slowakischenLandesverteidigungsministers so-

wie slowakischer Wirtschaftsstellen geben mir im Einvernehmen mit dem Herrn GesandtenVeranlassung zu folgenden Darlegungen:

InmeinemSchreibenvom1.7.41.(Nr.284/41.geh.-Anl.1zuBericht28/41.geh.)berichteteichüberAnforderungenanGerät,Munitionusw. seitensder slowakischenWehrmacht.74 Diese Anforderung ist jetzt hier eingegangen. Sie ist in der Anlage beigefügt.75

Aus der Anforderung geht hervor, dass sie in ihrem Ausmaß nach meiner Ansicht bei weitemdasüberschreitet,wasalsdringendzurAusstattungderbishereingesetzten2slowakischenDivisionenmiteinigenHeerestruppenerforderlichseindürfte.

AusderHöhederAnforderungdürfteaberweiterzuentnehmensein,dassGeneralčatlošmiteinemunbeschränktenEinsatzseinerbeidenDivisionenrechnet,unddasserfürdieeintretendenAusfälle Vorsorge tragen will.

Nach den mir gemachten Angaben soll sich das angeforderte Gerät, Munition usw. imProtektoratausBeständendesehemaligentschechoslowakischenHeeresbefinden.Esentziehtsichmeiner Kenntnis, ob dieses zutrifft.

BeiDurchsicht der betr. Liste kann ichmich ferner des Eindrucks nicht erwehren, als obGeneral čatloš die Gelegenheit des Einsatzes seiner Truppe benutzen möchte, um sich demGeräts-,Munitions-usw.Bestandzusichern,derihmbeidenVerhandlungenimJahre1939überdieStärkederslowakischenWehrmachtseitensdesOKW76 nicht genehmigt worden war.

Schliesslich dürfte für das Ausmaß der Bestellungen noch maßgebend gewesen sein die beim slow.OberkommandovielleichtbestehendeAbsichtderAufstellungeiner3.Division.IndieserAnsicht wurde ich bestärkt durch die Feststellung, dass von der 3. Division bereits aufgestellt sind:

3InfanterieRgter.zu2Batlnen,1Art.Rgt.zu3Abteilungenund1 Nachrichten-Bataillon.EsentziehtsichmeinerKenntnis,obdiemilitärischeLagedieAufstellungeiner3.Division

fordert.DerChefderDeutschenHeeresmission,Generald.Inf.77Otto,istvonmirgebetenworden,

zu derGeräts- ppAnforderung Stellung zu nehmen. Bisher habe ich noch keine Bestätigung,dassmeinediesbezüglicheBitteanGeneralOttogelangtist.DaGeneralOttodasOriginaldieser

72 SprávneStryj.73 Dňa5.7.1941saArmádnaskupinazačalapresúvaťdopriestoruDobromiľ–Chyrov–StaryjSambor,

ktorýdosiahlavpriebehuďalšiehodňaazostalavňomrozmiestnenádo8.7.1941.74 Pozri dokument 9.75 SlovenskéMNOvojenskémuatašénanemeckomvyslanectvevBratislave3.7.1941.Požiadavkyslo-

venskejarmádyohľadnevojenskéhomateriálusúuvedenévprílohe.SNABratislava,f.Alexandrijskýarchív,II.C-938,5627307-314.

76 OberkommandoderWehrmacht(Hlavnéveliteľstvobrannejmoci).77 Správnegenerálporučík.



556

Anforderungerhaltenhat,nehmeichan,dassdieseAnforderungaufdemWegeüberAOK1778 –HeeresgruppeSüd–mitentsprechenderStellungnahmeweitergeleitetist.

In Ergänzung zu demVorhergesagten habe ich festgestellt, dass bis zum 1. 7. einberufen worden sind: 1836Offiziere 9213Unteroffiziereund 39398Mann insgesamt: 49447Köpfe.79

Biszum4.7.sollsichdieZahlaufca.62000Köpfeerhöhen.Hinzukommendiefriedens- mässigbereitsimWehrdienstgestandenenca.26000Köpfe.80ImDurchschnittwurden8Jahrgängeeinberufen,beiSpezialtruppenz.B.Nachrichtentruppen,Leuteaus18Jahrgängen.

AuchdieseZahlenlassendenSchlusszu,dassdieAufstellungvonslow.VerbändendasMaßhinauszugehenscheint,dasursprünglichauf2DivisionenundeinigeHeerestruppenbeschränktbleiben sollte.

DiesesAusmaßhatdaherzuRückschlägenaufdenverschiedenstenGebietendeswirtschaft-lichen Lebens geführt:

a)DiefürdasReicharbeitendenWehrwirtschaftsbetriebeinderSlowakei81 wurden durch die EinberufungenerheblichinMitleidenschaftgezogen.EstretenVerzögerungeninderProduktionein.NurdurchscharfesEingreifenderGesandtschaftunddesWehrwirtschaftsoffizierssinddieeingetretenenSchwierigkeitenbisaufgeringeAusfällez.Zt.behoben.

b)ImReicharbeitendenSlowakenerhieltenihreEinberufung.DerAbzugdieserArbeiterhätteebenfallserheblicheFertigungsverzögerungenzurFolgegehabt.ErstaufentsprechendeForderungdeutscherseitswurdendieEinberufungengestoppt.

c) Strassenbau: Die Durchführung des vorgesehenen Strassenbauprogramms hat ebenfallsdurchEinberufungenundAbzugvonLastkraftfahrzeugengelitten.

d)DurchdieUK82-StellungderIndustrie-Arbeiterzua)undb)isteinvermehrterEinzugderbäuerlichenBevölkerungundvonLandarbeiternerfolgt,sodassdiebevorstehendeEinbringungderverhältnismässiggutstehendenErntegefährdetist.HinzukommteinerheblicherEinzugvonPferden,derenFehlensichbeiderEinbringungderErnteauchbemerkbarmachenwird.

e)AufdieSchwierigkeitenderMehl-undBrotversorgungwurdebereits ineinemfrüherenBerichthingewiesen.AbgesehenvonüberstürztenVorratskäufensprichthierbeiauchdievermehrte SicherstellungvomMehlfürdieTruppemit.

f) Nach einer mir soeben zugegangenen Mitteilung soll vom 5. 7. ab jeglicher zivilerKraftwagenverkehr–mitentsprechendendringendenAusnahmenselbstverständlich–eingestelltwerden,damitdieBetriebsstoffversorgungderTruppegewährleistetist.

Allezua)–f)geschildertenVorgängehabenindasgesamteWirtschaftslebensehrtiefeinge-griffen.Estauchendaherfolgende2FragenzurEntscheidungauf:

1.) Ist derEinsatzder slowakischenWehrmacht indemvomGeneralčatlošvorgesehenenAusmaß ausmilitärisch taktischenGründen so dringend notwendig, dass alle anderen Fragen zurückzutreten haben oder

2.)istdieAusnützungderSlowakeiaufwirtschaftlichemGebietvordringlicher?

78 Armeeoberkommando17(Hlavnéveliteľstvo17.armády).79 Správne50447.80 Dňa5.7.1941bolcelkovýstavarmády90533mužov.81 NemeckomohlovyužívaťslovensképodnikyprepotrebyWehrmachtunazákladeslovensko-nemeckej

zmluvyobrannomhospodárstvez30.1.1940.82 Unabkömmlich(nenahraditeľné).

557

BeiBejahungderFragezu1.)bedarfeskeinerweiterenÜberlegungen.Eshabensichdannselbstverständlich die wirtschaftlichen Fragen und die sich daraus ergebenden Schwierigkeiten allem unterzuordnen.

BeiBejahungder2.FragedürfenfolgendeAnregungengegebenwerden:a)FestlegungderAufgaben,diederslow.Wehrmachtzustellensind,unddamitBegrenzung

des Ausmaßes der mobilen Aufstellungen.b)BeschränkungderErsatztruppenteileaufdasunbedingtnotwendigsteMaß,wobeiesnicht

erforderlich erscheint, für jeden Truppenteil eine besondere Ersatzformation aufzustellen. Es dürftenentsprechendeSammeleinheitengenügen.

c)ImZusammenhangdamitsofortigeEntlassungallerArbeiterfürdiewehrwirtschaftlichenimReichsinteressewichtigenBetriebe.

d)EntlassungallerLandwirteundlandwirtschaftlichenArbeitersowieRückgabesämtlichernicht notwendigen Pferde.

e)RückgabedernichtunbedingtnotwendigenKraftfahrzeuge,wobeidieEinschränkungdeszivilen Kraftwagenverkehrs bestehen bleiben kann. Dabei müsste aber der wehrwirtschaftlichen NotwendigkeitbeiderFreigabevonLastkraftwagengrosszügigerRechnunggetragenwerden.

Ich habe mich zu vorstehenden Ausführungen veranlasst gesehen, weil ich glaube, dass bei Nichtsteuerung der augenblicklichen wirtschaftlichen Verhältnisse in der Slowakei seitens des Reichs Schwierigkeiten erwachsen, die nicht nur auf militärischem Gebiet (s. d. anliegendeGeräts-,Munitions-ppForderung)sondernauchaufwirtschaftlichemGebietForderungennachsichziehenkönnen,dienichtimReichsinteresseliegen.

Becker [v. r.]

Vedľajšiakópias1prílohouNemeckévyslanectvoVojenskýatašéč.299/41.taj. Bratislava5.7.1941


Vec: Situácia2prílohy

1.)Doterajšia„PilfouskovaRýchlaskupina“(kryciemeno:„Rudolf“)saopäťpodriadilavele-niuslovenskejArmádnejskupiny.

SlovenskáArmádnaskupinapostupujecezSambor–DrogobyčnaStryj.Podrobnostichýbajú,pretožeod3.7.sanedánadviazaťtelefónnespojenie.2.)Sledovanieopatreníslovenskéhoministerstvanárodnejobrany,akoajslovenskýchhospo-

dárskychmiestmapodnietilo,vzhodespánomvyslancom,knasledujúcimvysvetleniam:Vmojomprípisez1.7.41(č.284/41. taj.–príloha1kuspráve28/41. taj.)somreferoval

opožiadavkáchnavýstroj,muníciuatď.zostranyslovenskejbrannejmoci.Tátoobjednávkasemterazdošla.Jepriloženávprílohe.

Zobjednávkyvyplýva,žesvojímrozsahompodľamôjhonázoruďalekopresahujeto,čobymohlobyťsúrnepotrebnéprevyzbrojeniedoteraznasadených2slovenskýchdivíziísniekoľkýmivojenskými oddielmi.



558

Z veľkosti objednávky by sa však ďalejmohlo vyvodiť, že generál čatloš počíta s neob- medzenýmnasadením svojich oboch divízií a že sa chce preventívne pripraviť na potenciálnevýpady.

Podľa údajov, zostavených pre mňa, má sa požadovaný výstroj, munícia atď. nachádzať vProtektoráte,vzásobáchbývaléhočeskoslovenskéhovojska.Vybočujezrámcamojichvedomos- tí,čitotosúhlasí.

Priprezeranípredmetnéhozoznamusaďalejnemôžemubrániťdojmu,akobychcelgenerálčatlošvyužiťpríležitosťnasadeniasvojhooddieluktomu,abysizaistilzásobyvýstroja,munícieatď.,ktorémuOKWnepovoliloprirokovaniachvroku1939oveľkostislovenskejbrannejmoci.

Napokon by mohol byť ešte pre rozsah objednávok určujúcim zámer postaviť 3. divíziu,ktorýazdanaslovenskomhlavnomveliteľstvejestvuje.Vtomtonázoremaposilňujezistenie,že z3.divíziesúužpostavené:

3pešieplukypo2prápory1delostreleckýplukpo3oddielya1spojovacíprápor.Vybočujezrámcamojichvedomostí,čivojenskásituáciavyžadujepostavenie3.divízie.VedúcehoNemeckejvojenskejmisie,generálapechotyOtta,sompožiadal,abyzaujalstano-

viskokobjednávkevýstrojaatď.Doterazeštenemámžiadnepotvrdenie,čisapríslušnážiadosťdoručilageneráloviOttovi.PretožegenerálOttodostalorigináltejtoobjednávky,predpokladám,žetátoobjednávkabolapostúpenácestoucezAOK17–SkupinaarmádJuh–sodpovedajúcimstanoviskom.

Predoplneniepredchádzajúcehosomzistil,žek1.7.bolopovolaných: 1836dôstojníkov 9213poddôstojníkova 39398mužov spolu: 49447osôb.

Do4.7.samápočetzvýšiťcana62000osôb.Ktomupribudneešteca26000osôb,ktorésúužvovojenskejslužbe.Vpriemeresapovolalo8ročníkov,prišpeciálnychoddieloch,napr.spravodajskýchoddieloch,osobyz18ročníkov.

Z týchto údajov môžme vyvodiť záver, že postavenie slovenských útvarov, ako sa zdá,prevyšujeveľkosť,ktorásamalapôvodneobmedziťna2divízieaniekoľkooddielovpozemnéhovojska.

Tentorozsahsapretoodrazilvrôznychoblastiachhospodárskehoživota:a) Zbrojárske podniky na Slovensku, pracujúce pre Ríšu, sa kvôli povolávaniu podstatne

podieľajúnastrate.Nastalospomaľovanievýroby.Lenvďakaráznemuzásahuvyslanectvaadô-stojníkaprebrannéhospodárstvosaspôsobenéťažkosti,ažnamenšieprípady,naterazprekonali.

b)SlovácipracujúcivRíši obdržalisvojepovolanie.Odchodtýchtorobotníkovbymalrovna-kozanásledokznačnéstratyvovýrobe.Ažpopríslušnejpožiadavkenemeckejstranysapovolá-vania zastavili.

c)Výstavba ciest:Uskutočnenieplánovanéhoprogramuvýstavbyciestpovolávanímaodvo-zomnákladnýcháuttaktiežutrpelo.

d)Kvôlinenahraditeľnémupostaveniupriemyselnýchrobotníkovvovzťahukbodoma)ab)došlo k zvýšenému odchodu vidieckeho obyvateľstva apoľnohospodárskych robotníkov, takžejeohrozenénastávajúcezvážaniepomernedobrejúrody.Ktomusapridalodvozkoní,ktorýchnedostatoksaprizvážanítiežznačnepocíti.

e)Naťažkostiprizaobstarávanímúkyachlebasaupozorniloužvskoršejspráve.Odhliadnucodunáhlenýchnákupovzásobjepritomspoluurčujúcimtiežnadmernézabezpečovaniemúkyprevojenskéoddiely.

559

f)Podľa jedného,právedoručenéhooznámenia, samáod5. 7. zastaviť akákoľvekcivilná automobilovádoprava–prirodzene,spríslušnýminutnýmivýnimkami,abysazaistilozásobova-niebrannejmocipohonnýmilátkami.

Všetkyjavy,opísanévbodocha)–f),veľmihlbokozasiahlidoceléhohospodárskehoživota.Vynárajúsapretonasledovné2otázky,oktorýchtrebarozhodnúť:

1.)Jenasadenieslovenskejbrannejmocivrozsahuplánovanomgenerálomčatlošomzvo-jenských taktických dôvodov tak súrne nutné, aby všetky ostatné otázky ustúpili do úzadia?Alebo

2.)mávyužitieSlovenskavhospodárskejoblastiprednosť?Prikladnejodpovediotázkykbodu1.)niesúpotrebnéžiadneďalšieúvahy.Potomsa,prirodze-

ne,musiahospodárskeotázkyaztohovyplývajúceotázkypodriadiťvovšetkom.Prikladnomzodpovedaní2.otázkysamôžupodaťnasledujúcepodnety:a)Určenieúloh,ktorésamusiauložiťslovenskejbrannejmociatýmobmedzeniepočtumo-

bilnýchzostavení.b)Obmedzeniepohotovostnýchčastíútvarovnanevyhnutnepotrebnúmieru,pričomsanezdá

byťnutné,abysaprekaždúčasťútvarupostavilaosobitnápohotovostnáformácia.Mohlibystačiťprimeranésústreďovaciejednotky.

c)Vsúvislostistýmokamžitéprepustenievšetkýchrobotníkovprezbrojárskepodniky,po-trebnévríšskomzáujme.

d)Prepustenievšetkýchroľníkovapoľnohospodárskychrobotníkov,akoajvrátenievšetkýchnepotrebnýchkoní.

e)Vrátenieautomobilov,ktoréniesúnevyhnutnepotrebné,pričomobmedzeniecivilnejauto- mobilovej dopravymôže zostať.Pritom sa všakmusí zadosťučiniť potrebámbrannéhohospo-dárstvapriuvoľňovanínákladnýchautomobilov.

Cítil som povinnosť podať predchádzajúce vývody, pretože verím, že ak Ríša nebudekontrolovaťmomentálnehospodárskepomerynaSlovensku,vzniknúťažkosti,ktorébysinielenvovojenskej(pozripriloženépožiadavkynavýstroj,muníciuatď.),aleajvhospodárskejoblastivynútilipožiadavky,ktoréniesúvríšskomzáujme. Becker [v. r.]


Dokument 128. 7. 1941, Chyrov. Správa Nemeckej vojenskej misie na Slovensku o nasadení slovenskej Armádnej skupiny.

DeutscheHeeresmission O.U.,83Chyrov,8.7.41.in der SlowakeiAbt. Ia.

KurzerBerichtüberdenbisherigenEinsatzderslowakischenArmeegruppe.

83 Ortsunterkunft(ubytovanie).



560

Während die masse der slowakischen Armee noch mobil gemacht wurde, trat die schnelle Brigade84Pilfousekbereitsam24.6.vonMedcilaborce85denVormarschüberdieGrenzean.DemBefehlshaber des rückw. Kriegsgebietes 103 unterstellt,86 wurde sie an den San herangezogen. Dort erhieltsiedenAuftrag,denÜbergangüberdenSaninderGegendvonZagorse87 zu erzwingen und einenBrückenkopfzubilden.DurchdenvorbildlichenEinsatzderBrigadekonntedieserAuftragtrotz erbitterterAbwehr des Feindes ausgeführtwerden. SiebenMann und zweiKampfwagen waren die eigenen Verluste.88NacheinemweiternGefechtbeiWojtkowadrehtedieBrigadenachWestenein,umdurcheinenAngriffimRückendieDeutschenTruppenbeiderÖffnungderSan-Übergänge zwischen Sanok und Lisko89 zu untrestützen.90 Nachdem dieses gelungen war, drehte dieBrigadewiedernachOstenabunderreichteüberChyrovihrenUnterkunftsraumSambor.DortwartetsienachÜberholungderFahrzeugeunddesGerätesaufweiterenEinsatzbefehl.ZurZeitistdieBrigadewiederumderslow.Armeetruppeunterstellt.

DieMassederArmeehatteam30.6.41indenbefohlenenRaumumPresovundMedcilaborceihreVersammlungbeendet.Am1.7. (1.Div.)und2.7. (2.Div.)wurdederVormarsch indenbefohlenenRaumumLiskoundSanokangetreten.1.DivisionindreiTagesmärschenaufStraßeKomarnik91–Rymanov92–Sanok.2.Division in2TagesmärschenaufStraßeMedcilaborce–Turzansk93–Lisko.ArmeetruppenwurdendenDiv.nachgezogen.Am3.7.standdieArmeeamSan,umdenVormarschnachOstenindenMorgenstundendes4.7.fortzusetzen.Währenddie1.Div.nördl.beiSanokkeineSchwierigkeitenhatte,mußtedie2.Divisionin ihremAbschnittbeiLiskonocheinigeBunkerderrussischenGrenzbefestigungennehmen.94 mit geringen eige-nenVerlustenwurden dieBunker imZusammenwirkenmitDeutschenVerbänden genommen. Auf Straße Bircza – Rybotycze wurden die Divisionen und Armeetruppen in den Raum Sambor – Chyrov –Dobromil nachgezogen, der am 6. 7.mit allen Einheiten erreicht wurde.Nach einemRuhetag am 7. 7.wird heute (8. 7.) derVormarsch nachOsten auf zwei Straßenfortgesetzt.NördlicheStraße:Dobromil–Rudki–Lemberg–Brzezany–Kozowa;südl.Straße: Chyrov–Sambor–Drohobycz–Chodorow–Rohatyn–Podhajec95. I. A. [podpisnečitateľný]

84 VtomčaseRýchlaskupina,reorganizovanánabrigádubolaaž7.7.1941.85 SprávneMedzilaborce.86 Dňa23.6.1941bolapodriadenáveliteľstvunemeckej17.armády(veliteľgen.pechotyCarl-Heinrich

vonStülpnagel).87 SprávneZagórz.88 Stratyuvedenévtextezodpovedajústratám,ktoréutrpelaRýchlaskupinado7.júla,keďbolareorga-

nizovanánaRýchlubrigádu.Spolumala7mŕtvych,8ranených,2zhorenétanky,1rozbitýKPÚV,dvazhorenéosobnéautomobilyaniekoľkorozbitýchnákladnýcháut.MIčIANIK,ref.3,s.84

89 SprávneLesko.90 Nešlooďalšiebojezhľadiskačasovejnáslednosti,akotovyznievaztextu.Právepočastýchtobojov

slovenskéjednotkyutrpelisvojeprvéstraty.BojepriWojtkowejprebiehaliuž26.júna,akoajvnocina27.júna.Dňa27.júnaRýchlaskupinaútokomztylazneškodnilapriZaluźideväťbunkrovaštyriďalšiezablokovala.Za totovíťazstvozaplatilazničenýmtankomLT-38,piatimimŕtvymiadvomiranenými.BližšiepozriMIčIANIK,ref.3,s.65-85

91 Vyšný Komárnik.92 Rymanów.93 Turzańsk.94 Sovietskebunkredivíziadobylavnociz3.na4.júla1941útokomcezSanpriPostolowe(medziSano-

komaLeskom).Malapritom5mŕtvycha2zranených.95 SprávnePodhajce.

561

Nemeckávojenskámisia Ubytovanie,Chyrov8.7.41na SlovenskuOddelenieIa.

KrátkasprávaodoterajšomnasadeníslovenskejArmádnejskupiny

Zatiaľ čomasa slovenskej armády sa ešte lenmobilizovala, nastúpila Pilfouskova RýchlabrigádaodMedzilaboriecuž24.6.pochodcezhranice.Podriadenáhlavnémuveliteľovitylovéhovojenskéhopriestoru103sapremiestnilakSanu.TamdostalarozkazvynútiťsiprechodcezriekuSanvokolíZagorzaavytvoriťpredmostie.Vzornýmnasadenímbrigádysamoholtentorozkazajnapriekúpornémuodporunepriateľavykonať.Sedemmužovadvebojovévozidlápredstavovalivlastnéstraty.PoďalšombojipriWojtkowejsaotočilabrigádanazápad,abypodporilanemeckéoddielyútokomvtylepriotvoreníprechodovcezSanmedziSanokomaLeskom.Potom,čosatotopodarilo,otočilasabrigádaopäťnavýchodadosiahlacezChyrovsvojubytovacípriestorSambor.Tamčakápoprevzatíautomobilovavýstrojanaďalšírozkazknasadeniu.Terazjebrigá-daopäťpodriadenáslovenskejArmádnejskupine.

Vojskáukončili30.6.41svojesústreďovanievnariadenompriestorepriPrešoveaMedzila-borciach.Dňa1.7.(1.divízia)a2.7.(2.divízia)začalpochoddonariadenéhopriestorupriLeskuaSanoku.1.divíziavtrochdennýchpochodochpocesteKomárnik–Rymanów–Sanok.2.divíziav2dennýchpochodochpocesteMedzilaborce–Turzańsk–Lesko.Armádnejednotkysapre- miestnilikdivíziám.Dňa3.7.stálaarmádanaSane,abyzačalaspochodomnavýchodvrannýchhodinách4.7.Zatiaľčo1.divíziasevernepriSanokunemalažiadneťažkosti,musela2.divíziavosvojomúsekupriLeskuzdolaťešteniekoľkobunkrovruskýchhraničnýchopevnení.Sbez-významnýmivlastnýmistratamisabunkrevspoluprácisnemeckýmiútvarmipodarilodobyť.PocesteBircza–RybotyczesapremiestnilidivízieaarmádneoddielydopriestoruSambor–Chy- rov–Dobromiľ,ktorý6.7.dosiahlivšetkyjednotky.Podniodpočinku7.7.pochodpokračujednes(8.7.)navýchoddvomicestami.Severnácesta:Dobromiľ–Rudki–Lemberg–Brzeza- ny–Kozowa;južnácesta:Chyrov–Sambor–Drogobyč–Chodorow–Rohatyn–Podhajce. Vpoverení [podpisnečitateľný]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-906, 425.

Dokument 138. 7. 1941, sine loco. Správa kapitána Elgera o rozhovore s podplukovníkom generálneho štábu Štefanom Tatarkom.

Elger96 O.U.,den8.7.1941.Hauptmann.

96 KapitánElgerbolspojovacímdôstojníkomNemeckejvojenskejmisienaSlovensku,ktorýspolusgenpor.P.vonOttompôsobilpriamonaveliteľstveArmádnejskupiny.Okremnehoajnaďalšíchveliteľstváchpôsobilinemeckíspojovacídôstojníci.SNABratislava,f.Alexandrijskýarchív,mikrofilmII.C-906,649,Armáda–dennýrozkazč.20z2.júla1941.



562

Am6.7.41.gegen15.00UhrbatmichderChefdesStabesderslowakischenArmeegruppeObstlt.97 Tatarko98zueinerkurzenAusspracheaufseinZimmer.

ErsagtemirFolgendes:ErmüssemirinseinerEigenschaftalsChefdesStabesininoffiziellerFormeinBildvondemZustandderslowakischenArmeegeben.AufseinenBesichtigungsreisenhabeerfestgestellt,dassdieTruppedenAnforderungen,diediegroßenMärscheansiestellen,nichtvollgewachsensei.SieseiennurmiteinerGarniturausgerüstetwobeidasSchuhzeugbe- sondersschlechtsei.FernerseiendieKraftwagenlageundderZustandderReifensehrschlecht.

DieTatsache,daßdieslowakischenDivisionenüber200kmhinterderFrontseienundbeider Schnelligkeit derOperationen der deutschenArmee keineAussicht besteht, denAnschlußandiekämpfendeFront zugewinnen,wirke etwasniederschlagendaufdasOffizierkorps.DerHerr minister99kennediesemirdagelegtenPunkteauch,wolleabernichtsvoneinemEinstellendesVormarscheswissen. Eswäre ihm unmöglichmit demHerrnMinister über diesesThemaerneutzusprechen.NachseinerAnsichtwäreeswünschenswertdieschnelleBrigadePilfousekmitallemMittelauszustattenundsiedemAOK17direktzurVerfügungzustellen,währenddiebeiden anderen Divisionen nicht mehr allzuweit vorgezogen werden sollten, um dann Deckungs- und Sicherungsaufgaben zu übernehmen. Obstlt. Tatarko bat michmit Herrn General Otto ingleicherunverbindlicherFormüberdieseAngelegenheitzusprechen,sodaßdaraufhinderHerrMinistervonHerrnGeneralOttoaufdieLageaufmerksamgemachtwerdenkönnte,umvonsei-nenPlänenAbstand zunehmen. Ich erwiderteObstlt.Tatarko, daßmeineBeobachtung seinenAnsichtenvollentspräche,unddaßichsofortversuchenwerde,demGeneralOttoüberdiestattge-fundeneBesprechungVortragzuhalten.DerBesprechungwohntenausserdembei:HerrGeneralPulanich100Obstlt.Laveta,101Obstlt.Peknik.102Gegen17.00UhrhabeichHerrnGeneralOttodenInhaltderBesprechungvorgetragen. E[lger][v.r.]

Elger Ubytovanie,8.7.1941Kapitán

Dňa6.7.41okolo15.00hod.mapozvalnáčelníkštábuslovenskejArmádnejskupinypplk.Tatarko ku krátkemu rozhovoru na svoju izbu.

Povedal mi nasledujúce: Z titulu svojho postavenia ako náčelníka štábu musí neoficiálnepodaťobrazostaveslovenskejarmády.Nasvojichinšpekčnýchcestáchzistil,žeoddielyniesúnapožiadavky,ktorénanekladúdlhépochody,dostatočnepripravené.Súvystrojenélenjednouuniformou,pričomobuvjeobzvlášťzlá.Ďalejmábyťstavautomobilovapneumatíkveľmizlý.

Skutočnosť,žeslovenskédivíziesúviacako200kmzafrontomaprirýchlostioperáciíne-meckejarmádynietvyhliadky,abysapripojiliknemeckémufrontu,pôsobínadôstojníckyzbortrochaskľučujúco.Pánministerpoznátietobody,ktorémionvylíčil,tiež,aleozastavenípostupu

97 Oberstleutnant(podplukovník–pplk.).98 Pplk.gšt.ŠtefanTatarko(1904–1977),od1.1.1940do14.3.1941vojenskýpridelenecprislovenskom

vyslanectvevMoskve,odmarca1940ajvBerlíne.Od15.3.1941náčelník štábuministranárodnejobrany.

99 Ferdinandčatloš.100 Gen.II.tr.AntonPulanich(1884–1962),pozačatíťaženiaprotiZSSRbolzástupcomveliteľasloven-

skejArmádnejskupinyaveliteľomvzdušnýchzbraní,odaugustadoseptembra1941veliteľompoľnéhozboru.

101 Pplk.gšt.LadislavLavotha.102 Pplk.gšt.KarolPeknik(1900–1944),poprepadnutíZSSRpodnáčelníkštábuArmádnejskupiny.

563

nechceanipočuť.Opätovnehovoriťspánomministromotejtotémebyboloprenehonemožné.PodľajehonázorubyboložiaducevybaviťPilfouskovuRýchlubrigáduvšetkýmiprostriedkamiadaťjupriamokdispozíciiAOK17,zatiaľčoobeostatnédivíziebyužviacnemalipriďalekopostupovať,abypotomprevzalikrycieazaisťovacieúlohy.Pplk.Tatarkomapožiadal,abysomspánomgenerálomOttomhovorilrovnakonezáväznouformouotejtozáležitosti, takžepotombymoholbyťpánministerupozornenýpánomgenerálomOttomnadanúsituáciuanásledneodsvojichplánovupustiť.Odvetilsompplk.Tatarkovi,žemojepozorovanieúplnezodpovedájehonázoromažesaokamžitepokúsimpodaťreferátpánovigeneráloviOttoviokonanomrozhovore.Rozhovorusaokremnászúčastnili:pángenerálPulanich,pplk.Laveta,pplk.Pekník.Okolo17.00h sompánovigeneráloviOttovipredniesolobsahrozhovoru. E[lger][v.r.]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-906, 429.

Dokument 149. 7. 1941, Bratislava. Správa nemeckého vojenského atašé v Bratislave H. Beckera nemeckému Generálnemu štábu o situácii medzi slovenskými jednotkami na fronte.

DeutscheGesandtschaft Preßburg,den9.7.1941MilitärattachéNr.315/41geh.

AnGeneralstabdesHeeresAttaché-AbteilungBerlinW35

Betr.: Lage.

1.)StabsquartierGeneralOttoundGeneralčatlošbefindetsichab9.7.inLemberg.2.) Auf Grund meiner im Bericht Nr. 299/41 geh. vom 5. 7. gegebenen Anregungen103

habenaufVeranlassungdesdeutschenGesandtenbeimMinisterpräsidentDr.TukaverschiedeneBesprechungenstattgefunden.InAuswirkungdieserBesprechungenistseitensderslowakischenRegierungangeordnetworden,dass15000slowakischeLandarbeiterausdenErsatzformationenbeurlaubtwerdenumdieErntesicherzustellen.Desgleichenwerdenca.2000PferdederHeimatzurVerfügunggestellt.DieseMaßnahmeistauchnachVortragdurchdenStaatspräsidentengutgeheissen worden.

3.)Esbestehen seitensdes slowakischenOberkommandosnochweitereForderungennachAufstellung von Kraftfahrzeugkolonnen, um den Nachschub sicher zu stellen.

Wie aus einem heute stattgefundenen Vortrag des von der Front gekommenen GeneralsPulanichbeimStaatspräsidentenhervorging,istbeabsichtigtslowakischerseitsnoch2Infanterie-Bataillone auf Kraftwagen zu verlasten, um sie bei der Vorausabteilung Pilfousek104 noch ein-zusetzen. Welche Aufgaben inzwischen für die Vorausabteilung Pilfousek und die beiden slowakischen Divisionen erteilt sind, ist hier nicht bekannt. Die Schwierigkeit in der Versorgung sowiedieSchwierigkeitinderAusstattungmitLastkraftwagendürftehiereinegewisseGrenze

103 Pozri dokument 11.104 SprávneRýchlaskupina.Dňa7.júla1941bolareorganizovanánaRýchlubrigádu.



564

ziehen. General Pulanich ist von Seiten des Ministerpräsidenten Dr. Tuka gebeten worden,General čatloš auf die bestehenden Schwierigkeiten im Heimatgebiet nochmals hinzuweisenunddafürSorgezutragen,dassdieErfordernissederTruppeundderHeimat inentsprechendeUebereinstimmung gebracht werden. Becker [v. r.]

Nemeckévyslanectvo Bratislava9.7.1941Vojenskýatašéč.315/41taj.

GenerálnemuštábupozemnéhovojskaOddelenievojenskýchpridelencovBerlínW35

Vec: Situácia

1.)ŠtábgenerálaOttaagenerálačatlošasanachádzaod9.7.vLembergu.2.) Na základe mojich podnetov, uvedených v správe č. 299/41 taj. z 5. 7. 41, sa konali

zpopudunemeckéhovyslancaupredseduvládyDr.Tukurôzneporady.Vdôsledkutýchtoporádslovenskávládanariadila,aby15000slovenskýchpoľnohospodárskychrobotníkovdostalodo-volenkuzozáložnýchútvarovkvôlizberuúrody.Taktiežsaposkytnevlastica2000koní.Totoopatrenieodobrilprezidentajvprejave.

3.)Slovenskénajvyššieveleniemáešteďalšiepožiadavkyohľadnezostaveniakolónmotoro-výchvozidielprezaisteniezásobovania.

Akovyplývazdnešného referátuuprezidentaprednesenéhogenerálomPulanichom,ktorýprišielzfrontu,naslovenskejstranejeúmyselnaložiťešte2pešiepráporynaautomobily,abysa ešte nasadili pri PilfouskovejRýchlej skupine.Aké úlohy samedzitýmudelili PilfouskovejRýchlej skupine aobomslovenskýmdivíziám, tunie je známe.Problémypri zásobovaní, akoajťažkostivovybavenínákladnýmiautamiby tumohliviesťk istýmobmedzeniam.GenerálaPulanichapožiadalpredsedavládyDr.Tuka,abygenerálačatlošaešterazupozornilnaexistujúceťažkostivovlastiapostaralsaoprimeranézosúladeniepotriebbrannejmociavlasti. Becker [v. r.] SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5 627 232-233.

Dokument 1525. 7. 1941, sine loco (Berlín). Záznam oddelenia Ausland IX L na OKW o reorganizácii slovenskej armády.

Ausl105IXL den25.7.41.

Für Kriegstagebuch.

Betr.: Umorganisiation der slowakischen Wehrmacht.

105 OKW/AbteilungAusland(OddelenieAuslandpatrilopodAmtAusland/AbwehrnaOKW.).

565

AA.106übersendetmitSchreibenv.24.7.41.–Pol. IM5519geh.einenDrahtberichtderDeutschen Gesandtschaft Preßburg, in dem der Wunsch des Ministerpräsidenten Tuka aufVerstärkung der schnellen Brigade Pilfousek um 1 Brigade aus den bisherigen slowakischen InfanteriedivisionenundderenZusammenschmelzungzueiner, indieHeimatzurückführendenDivision befürwortend übermittelt wird. Auch das AA. befürwortet den Vorschlag und bittet um MitteilungderEntscheidungdesOKW.–WeitergabeanWFSt–L107 – zur Stellungnahme mit SchreibenNr.6925/41gehAuslIXLv.25.7.41.–InhaltlichgleichlautendberichtetMilitärattachéPreßburgam21.7.41.überGenstdHAtt.Abt.108(SchreibenderAtt.Abt.v.22.7.41–Att.Abt.(Ord.109)Nr.1175/41geh).DerBerichtwirdmitSchreibenv.27.7.41.Nr.5385/41gehAuslIXLanLu.OQu IV110FremdeHeereOstzurbeschleunigtenStellungnahmeweitergegeben.HierbestehenkeineGedankengegendieVorschläge.–MitSchreibendesWFSt–L–(IOp)v.28.7.1941Nr.01541gehWFSt.Abt.L (IOp)wirddieEntscheidungdesFührersmitgeteilt,daß1.) demWunschderSlowakei,mit geeignetenTeilkräftenweiterhin einen aktivenBeitragzumKampfgegenSowjetrußlandzuleistenundderVerstärkungderBrigadePilfousekaufetwaDivisionsstärkezugestimmtwird;2.)das slowakischeHeerunterZusammenlegungderbeidenSicherungsdivisionen auf eineDivision auf eineEinsatzstärke von 32 000Mannumgegliedertwird;3.)einebaldigeEntlassungderweiteranderFrontauchfürSicherungsaufgabeneingesetzterKräfte im Interesse der Kriegswirtschaft erwünscht ist. – mitteilung der Führerweisung an A.A., Genst dHAtt.Abt., dieser zurUnterrichtungdesMilitärattachés inPreßburg111 und des Chefs der Deutschen Heeresmission112,undAbw.IHOst113mitSchreibenNr.9009/41gehAuslIXL v.1.8.41. [podpisnečitateľný]

AuslIXL 25.7.41

Prevojnovýdenník

Vec:Reorganizáciaslovenskejbrannejmoci

Zahraničnýúradpreposielaprípisomz24.7.41–Pol.IM5519taj.telegrafickúsprávune-meckéhovyslanectvavBratislave,vktorejsaprihovárajúcsprostredkujeprianiepredseduvlá-dyTukuohľadneposilneniaPilfouskovejRýchlejbrigádyo1brigáduzdoterajšíchobochslo-venskýchpešíchdivíziíaichzlúčeniadojednejdivízie,vracajúcejsadomov.AjZahraničnýúradsaprihovárazanávrhažiadaooznámenierozhodnutiaOKW.PostúpenienaWFSt–Lkuzaujatiustanoviskaprípisomč.6925/41taj.AuslIXLz25.7.41.–ObsahovozhodnereferujevojenskýatašézBratislavy21.7.41cezGenerálnyštábpozemnéhovojska/Oddelenievojenskýchpridelen-

106 AuswärtigesAmt(Zahraničnýúrad).107 OKW/Wehrmachtführungsstab–AbteilungLandesverteidigung.108 GeneralstabdesHeeres–Attachéabteilung(Generálnyštábpozemnéhovojska–Oddelenievojenských

pridelencovnaOKH).109 Ordonnanz(ordonanc,spojka).110 OberquartiermeisterIV(oddelenievnemeckomGenerálnomštábepozemnéhovojskaprepozorovanie

cudzíchvojsk).111 Heinrich Becker.112 PaulvonOtto.113 Skupina(Gruppe)IHOstnaoddeleníAbwehrIvykonávalavýzvednúčinnosťnaVýchode.



566

cov(prípisAtt.Abt.z22.7.41–Att.Abt.(Ord.)č.1175/41taj.).Správasaposielaďalejprípisom z27.7.41,č.5385/41taj.AuslIXLpre[oddelenie]La[oddelenie]OQuIV/CudzievojskáVýchodkrýchlemuzaujatiustanoviska.Tuniesúžiadnepochybnostivočinávrhom.PrípisomWFSt–L(IOp)z28.7.1941č.01541taj.WFSt.Abt.L(IOp)saoznamujerozhodnutieVodcu,že1.)prianiuSlovenskanaďalejaktívneprispievaťvbojiprotisovietskemuRuskuprimeranýmpodielomsílaposilneniuPilfouskovejbrigádypribližnenaveľkosťdivíziesavyhovuje;2.)slo-vensképozemnévojskosaspojenímobochzaisťovacíchdivíziídojednejdivíziepretvorínapo-hotovostnú silu 32 000mužov; 3.) skoré prepustenie síl, nasadených naďalej na fronte aj prezaisťovacieúlohy,sapožadujevzáujmevojnovéhohospodárstva.–OznámenieVodcovhopokynuZahraničnémuúradu,Generálnemuštábupozemnéhovojska–Oddelenievojenskýchpridelen-cov,tentopreinformovanievojenskéhoatašévBratislaveanáčelníkaNemeckejvojenskejmisie aAbw.IHOstprípisomč.9009/41taj.AuslIXLz1.8.41. [podpisnečitateľný]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-938, 5 627 828.

Dokument 1628. 7. 1941, Vodcov hlavný stan [pravdepodobne pri meste Kętrzyn]. Záznam náčelníka OKW Wilhelma Keitela o Hitlerovách rozhodnutiach vo veci reorganizácie slovenskej armády. 1 prílo-ha.

OberkommandoderWehrmacht F.H.Qu.,114den28.7.41Nr.01541/41geh.WFSt./Abt.L(I.Op.) 17 Ausfertigungen 15.Ausfertigung

Bezug:AnliegenderGesandtschaftsberichtPressburg.MeldungdesGeneralOttoüberseineBesprechungmitdemslowakischenStaatspräsidenten115.

ZudenslowakischenAbsichtenhatderFührer116 folgendes entschieden:1.) DemWunsch der Slowakei, weiterhinmit hierzu geeigneten Teilkräften einen aktiven

Beitrag zum Kampf gegen Sowjetrussland zu leisten, wird zugestimmt, ebenso der Absicht,den Sicherungsdivisionen frontverwendungsfähige bewegliche Kräfte zur Verstärkung der teil-motorisierten Brigade auf etwa Divisionsstärke zu entnehmen. Zur Erhaltung der materiellenEinsatzbereitschaftdiesesVerbandessindunsererseitsdiegebotenenAushilfenzuleisten.

2.)DasslowakischeHeerkann,wievomStaatspräsidentenvorgesehen,unterZusammenlegungder beiden Sicherungsdivisionen auf eine Division derart umgegliedert werden, dass die dem FriedensetatentsprechendeEinsatzstärkevon32000Mannerreichtwird.

AndenStaatspräsidenten ist dieBitte zu richten, dass auchwährend der imEinsatzgebieterfolgendenUmgliederungdieSicherungdeszugewiesenenRaumesgewährleistetbleibt.Dabei

114 Führerhauptquartier(Vodcovhlavnýstan).TýmtopojmomsaoznačovaliveliteľskéstanoviskáA.Hitlera.PozačatívojenskéhoťaženiaprotiZSSRsanajčastejšiezdržiavalvtzv.Wolfsschanze(Vlčiahradba),ktorýsanachádzalpriRastenburguvoVýchodnomPrusku(dnesKętrzynnaúzemíPoľska).

115 Jozef Tiso.116 Adolf Hitler.

567

ist Wert darauf zu legen, dass die slowakischen Sicherungskräfte Aufgaben erhalten, durch die sie tatsächtlich voll ausgelastet sind.

3.) Im Interesse einer geordneterKriegswirtschaft der Slowakei ist baldigeEntlassung derweder an der Front noch für Sicherungsaufgaben eingesetzten Kräfte erwünscht.

DerChefdesOberkommandosderWehrmacht gez. Keitel117 [...]

Anlagezu OKW/WFSt./Abt.L(I.Op.) Nr.01541/41geh.v.28.7. Abschrift. Telegramm aus Pressburg.

An Auswärtige BerlinNr.741vom21.7.41

MinisterpräsidentTukahatmirinAnwesenheitdesGeneralCatlossoebenfolgendesmitge-teilt:

1.)VonderSlowakeisindz.Zt.2DivisionenunddiesogenannteschnelleBrigadePilfousekeingesetzt.

2.)DieBrigadePilfousek (tmot.)hatbereitsmitErfolggekämpftundbefindetsich invor-derer Linie. Die beiden Divisionen haben, vom Feind etwa 10-12 Marschtage abgesetzt,Sicherungsaufgaben, die vorwiegend im Wachdienst bestehen.

3.)DasGefühl,mobilisiertabernichteingesetztzusein,wirkesichaufdieMoralderTruppenachteiligaus.EinEinsatz,weinigstensvonTeilenderbeidenDivisionenseidahernotwendig.

4.) Ein geschlossener Einsatz der beiden Divisionen käme aus ausbildungsmässigen und technischenGründen(Transportmittel)nicht in Frage.

5.)Tukabittet,dassausdenbeidenDivisionendasBrauchbareherausgezogen(etwainStärke1Brigade)undausdenvorhandenenMittelnsoausgestattetwürde,dassderVerbandsofortundvoll kampffähig sei – er bittet, diesesKontingent dann auch noch – etwa alsVerstärkung derBrigadePilfousek–einzusetzenunddenRest,fallsernichttatsächtlichzurSicherunggebrauchtwird, in die Heimat zurückzuführen zu dürfen.

Ichbitte,dieseinPunkt5zusammengefasstenBittenDr.TukasbeimOKWmitNachdruckzubefürworten.AuchichbinderAuffassung,dasssichfürdieslowakischenTruppeneineTeilnahmeandemruss.Feldzug,ohnegeschossenzuhaben,psychologischnurnachteiligauswirkt.

man sollte ihnen diese Teilnahme, soweit sie aus eigenen slowakischen Kräften erfolgen kann,weitgehendstermöglichen.EineRückführungderResttruppenindieHeimatwürdeichaus wirtschaftlichenGründen(Erntearbeit,ErsparnisamKriegsetat)sehrbegrüssen. Ludin [...]

117 Wilhelm Keitel (1882 – 1946), nemecký poľný maršal, 1938 – 1945 náčelník Hlavného veliteľstvanemeckej brannej moci.



568

Hlavnéveliteľstvobrannejmoci Vodcovhlavnýstan28.7.41č.01541/41taj.WFSt./Abt.L(I.Op.)

17vyhotovení 15.vyhotovenie

Referencia:PriloženásprávavyslanectvavBratislave.HláseniegenerálaOttaojehorozho-voresoslovenskýmprezidentom.

OhľadneslovenskýchzámerovVodcarozhodolnasledovne:1.)PrianiuSlovenska aktívneprispieť k bojuproti sovietskemuRuskuprimeranýmpodie-

lomsílsavyhovuje,taktiežajúmysluodobraťzaisťovacímdivíziámmobilnésily,použiteľnénafronte,preposilneniečiastočnemotorizovanejbrigádypribližnenadivíznuveľkosť.Preudržaniemateriálnejpohotovostitohtoútvarunašastranamusíposkytnúťpožadovanúvýpomoc.

2.)Slovensképozemnévojskosamôže,akonavrholprezident,zazlúčeniaobochzaisťovacíchdivíziídojednejdivízietakreorganizovať,abysadosiahlapohotovostnásila32000mužov,zodpo-vedajúcamierovýmpočtom.

Prezidentovitrebaadresovaťžiadosť,abyajvpriebehureorganizácie,prebiehajúcejvoblastinasadenia,zostalazaručenábezpečnosťpridelenýchpriestorov.Pritomtrebazdôrazniť,abyslo-venskézaisťovaciesilyobdržaliúlohy,ktoréichskutočneplnevyťažia.

3.)VzáujmeriadenéhovojnovéhohospodárstvaSlovenskaježiaduceskoréprepusteniesíl,ktoréniesúnasadenéaninafronte,aninazaisťovacieúlohy.

NáčelníkHlavnéhoveliteľstvabrannejmoci podpís.Keitel [...]

Prílohaku OKW/WFSt./Abt.L(I.Op.) č.01541/41taj.z28.7. Odpis Telegram z BratislavyZahraničnému[úradu]Berlínč.741z21.7.41

PredsedavládyTukamivprítomnostigenerálačatlošapráveoznámilnasledujúce:1.)ZoSlovenskasúmomentálnenasadené2divízieatakzvanáPilfouskovaRýchlabrigáda.2.) Pilfouskova brigáda (čiastočnemotorizovaná) už dosiahla v boji úspech a nachádza sa

vprednej línii.Obedivízie,nasadenéasi10–12dnípochoduodnepriateľa,majúzaisťovacieúlohy,ktorépozostávajúprevažnezostrážnejslužby.

3.)Pocitbyťmobilizovaní,alenenasadení,pôsobínamorálkuvojskaškodlivo.Jepretonutnénasadenieprinajmenšomčastíobochdivízií.

4.)Ucelenénasadenieobochdivíziíbyneprichádzalodoúvahyzvýcvikovýchatechnických(dopravnéprostriedky)dôvodov.

5.)Tukapožaduje,abysazobochdivíziívyňalajednapoužiteľná(približnevsilejednejbrigá-dy)azexistujúcichprostriedkovsatakvystrojila,abybolútvarokamžiteaplnebojaschopný–onžiadatentokontingentpotomešteaj–asiakoposilneniePilfouskovejbrigády–nasadiť,azvyšokvprípade,žesanepoužijeskutočnenazaisťovanie,priviesťdovlasti.

569

Žiadam,abysapožiadavkyDr.Tukuzhrnutévbode5uOKWdôrazneodporučili.Ajjazastá-vamnázor,ženaslovenské jednotkybudemaťúčasťna ruskompoľnomťaženíbez toho,abyvystrelili,lenpsychologickyškodlivýúčinok.

Tátoúčasťbysaimmala,pokiaľmáprebehnúťzvlastnýchslovenskýchsíl,umožniťvčonajrozsiahlejšejmiere.Návrat zvyšných jednotiek do vlasti by som z hospodárskych dôvodov(žatevnépráce,úsporavojnovéhorozpočtu)veľmiuvítal. Ludin [...]

SNA Bratislava, f. Alexandrijský archív, mikrofilm II.C-898, 5 630 081-82, 5 630 084.

Dokument 1712. 8. 1941, Wielki Lubień. List gen. F. Čatloša generálovi pechoty Carlovi Heinrichovi Stülpnagelovi.

MINISTERNáRODNEJOBRANyBRATISLAVA Gr.Lubien,118den12.Aug.1941.

EuerExzellenz!NachdervomOKWgenehmigtenReorganisationderslow.ArmeegruppeverbleibenimFelde

nur eine schnelle und eine Sicherungs-Division mit der hierfür notwendigen Luftwaffe und ande-renWaffengattungen.Eswirddieseinslow.KorpsunterdemBefehldesGeneralPulanich.

MeineFunktion imFeldewirddadurchgegenstandslosund ichkehream12.d.Mts.nachPressburgzurück,vonwoichzeitweisedieimFeldestehendenTruppenbesichtigenwerde.

IchdankeEuerExzellenzfürdasbisherdenslow.BedürfnissenderFührungsgruppe,alsauchunserenEinheitenentgegenbrachtebesondereVerständnis.GleichzeitigbitteichauchinZukunftdiesesWohlwollenalsBefehlshaberunddiebesondereZuneigungdemslow.Korpsund ihremKommandeurGeneralPulanichbezw.demKommandeurderschnellenDivisionOberstTuranec119 zu bewahren, da ich der festenÜberzeugung bin, dass Euer Exzellenz in EurenmilitärischenForderungen und Befehlen nicht enttäuscht werden und dass dieselben jederzeit genau und bedin-gungslos durchgeführt werden.

Bei dieserGelegenheit bitte ich Euer Exzellenz, dass nachMöglichkeit die slow. schnelle Division immer als unteilbare Einheit eingesetzt wird und die ihr gegebenen Befehle derKommandeurdes slow.Korps,GeneralPulanich, zurKenntnis bekommt, dass ev. auch,wennnotwendig,seinGutachtenüberdieEinsatzmöglichkeitslow.Einheitenimvorausverlangtwird.

MitdenWünschen,dassauchweiterhinsoimposanteErfolgegegendengemeinsamenFeinderzielt werden mögen, wie die 17. Armee geschaffen hat, binichEuerExzellenz gen.čatloš[v.r.] Slow. Verteidigungsminister

118 GroßLubin,dnesWielkiLubieńvMalopoľsku.119 Plukovníkdelostrelectva(plk.del.)JozefTuranec(1982–1957).



570

SeinerExzellenzHerrnGenerald.Inf.H.Stülpnagel,Oberbefehlshaberder17.Armee.

MINISTERNáRODNEJOBRANyBRATISLAVA WielkiLubień12.augusta1941

VašaExcelencia!Po reorganizácii slovenskejArmádnej skupiny, schválenej od OKW, zostávajú na bojisku

ibajednaRýchlaajednaZaisťovaciadivíziaspotrebnýmivzdušnýmizbraňamiainýmidruhmizbraní.TotobudeslovenskýzborpodvelenímgenerálaPulanicha.

Moja funkcia na bojisku sa tým stáva bezpredmetnou a vraciam sa 12. tohto mesiaca doBratislavy,odkiaľbudemobčaskontrolovaťútvarynasadenénabojisku.

ĎakujemVašejExcelenciizamimoriadnepochopeniedoterazpreukázanévočislovenskýmpotrebám,akoajnašímjednotkám.Zároveňžiadamajdobudúcnostiozachovanietejtopriazne zpozícieveliteľaazvláštnejsympatieslovenskémuzboruajehoveliteľovigeneráloviPulanichovi,resp.veliteľoviRýchlejdivízieplukovníkoviTurancovi,pretožesompevnepresvedčený,žeVašuExcelenciuvoVašichvojenskýchpožiadavkácha rozkazochnesklamúa že tie savždypresne abezpodmienečnevykonajú.

PritejtopríležitostižiadamVašuExcelenciu,abysapodľamožnostislovenskáRýchladivíziavždynasadilaakonedeliteľnájednotkaarozkazyjejuloženédostalnavedomieveliteľslovenské-hozboru,generálPulanich,abysaeventuálne,akbybolonutné,vopredpožadovalajjehosúhlasohľadnemožnostinasadeniaslovenskýchjednotiek.

Sprianiami,abysadokázaliajnaďalejdocieliťvbojiprotispoločnémunepriateľovitakim-pozantnéúspechy,akédosiahla17.armáda, somVašímExcelencia gen.čatloš[v.r.] Slovenský minister národnej obrany

JehoExcelenciipánovigenerálovipechotyH.Stülpnagelovi,hlavnémuveliteľovi17.armády.

Archiv bezpečnostních složek Praha, H – 502 – 1.

Dokument 187. 11. 1941, sine loco [Berlín]. Záznam od Amt Ausland/Abwehr na OKW zo správy o činnosti Nemeckej vojenskej misie na Slovensku od 22. júna do 1. októbra 1941.120

AmtAusl/Abw121 7.November1941Nr.12 310/41gehAbt.AuslIXL

120 Vzhľadomnalimitovanýrozsahpríspevkupublikujemelenvýťahzosprávy,ktorábolazaslanánáčelní-koviOKWpoľnémumaršaloviW.Keitelovi.VlastnúsprávupozriBA–MAFreiburg,f.RW5/8.

121 AmtAusland/Abwehr(úradprezahraničnéotázkyaspravodajskúslužbunaHlavnomveliteľstvebrannejmoci).

571

VortragsnotizBetr.: Tätigkeitsbericht der Deutschen Heeresmission in der Slowakei über die Zeit vom

22.6.–1.10.1941.Vorgang: Bericht der Deutschen Heeresmission in der Slowakei Nr. 244/41 geh vom

10.Oktober1941.

I.LagebeiEintrittindenrussischenKrieg.Die Slowakei trat völlig unerwartet in den Krieg ein. Die slowakische Armee war noch mit

demaltenunmodernentschechischenGerätausgerüstet.Eswarvorgesehen,dieUmbewaffnungundAusstattungmitdeutschemGeräterstnachFriedenschlussvorzunehmen.

FürdieUmstellungdesWehrersatzwesensundderMob.-Organisationwarerstder1.April1942festgesetztworden.

DieslowakischeArmeemachte,alssiesicham22.6.entschloss,anderSeiteGrossdeutschlandsindenKrieggegenSowjet-Russlandeinzutreten,nochnachdemaltentschechischenMob.-Planmobil.

II. mobilmachung.DieArmeewarzuernsthafterenKampfaufgabennichtbefähigtundkonntenurfürSicherungs-

undDeckungsaufgabenverwendetwerden.EswurdeeinevielzuumfangreicheAufstellungvonmangelhaftausgebildetenErsatz-FormationeninderHeimatvorgenommen,sodassdasKriegsheereineStärkevonüber70000Mannerreichte,wovonetwa40000insFeldrückten.122

Die übergrosse Mobilmachung erfolgte aus einem unangebrachten Geltungsbedürfnisund aus einer Überschätzung der Kräfte, ausserdem spielte dabei die mit Ungarn bestehendeSpannung eineRolle,wobei eine gewisseBesorgnis derSlowakei nicht unbegründetwar,wiederGrenzzwischenfallam3.9. [1940]beweist,beidemungarischeStellendieAbsichthatten, einslowakischesGebietanderSüdgrenzesymbolischzubesetzen.

Diese übertriebene mobilmachung und ihr Ablauf nach dem alten tschechischen mob.-Plan war hauptsächtlich die Ursache der später auftretenden Schwierigkeiten. Die Mobilmachung ansich,ebensowiederEisenbahn-AufmarschliefenüberErwartenschnellundreibungslosab.

III. Aufmarsch.Beim Vormarsch in den Aufmarschraum am San zeigten sich alle Schwächen, mit denen man

ausobenerwähntenGründenrechnenmusste.SowieimFriedendasMinisteriumfürNationaleVerteidigung nicht ein förderndes, sondernmehr ein hemmendesGlied imAufbau desHeereswar,warauchimKriegdiePlan-undHilflosigkeitbeimslowakischenArmeegruppenkommandobesondersgross.EsbestandkeinerleiZusammenarbeitmitdenAbteilungen.Deshalbwaresnötig,OffizierederHeeresmissionmitdenwichtigstenAbteilungenzukoppeln(Ia,Qu.123, Inf.124,Ic),um einenGesamtüberblick zu haben.DasAOK17, demdie slowakischeArmeegruppe unter-stellt war, wurde gebeten, alle Befehle über die deutschen Verbindungsstäbe zu leiten, die sich gut bewährt haben.

Um denKampfwert der Truppen zu erhöhen, wurde der grösste Teil der Reservisten, derüber60%derFeldarmeebetrugundfürdenKampfmangelhaftausgebildetwar,entlassenundausaktivenMannschafteneinekleineschnelleDivisiongebildet,währendderRestderaktiven

122 Vrámcimobilizáciedo4.júlanastúpilo56858mužov,týmsazvýšilstavarmádyna90533mužov.Dojednotiek,ktoréišlinafront,bolozaradených50689mužov.

123 Quartiermeister(oddelenieUbytovateľvnemeckomGenerálnomštábepozemnéhovojska).124 Infanterie(pechota).



572

mannschaften in einer Sicherungsdivision zusammengefasst wurde. Die Stärke der slowakischen Wehrmachtwurdeaufetwa32000Mannfestgelegt.125

IV.AusbildungwährendderZeitderUmgliederung.Die Arbeit der Deutschen Heeresmission konzentrierte sich besonders auf die Schulung der

SchnellenDivision.SieendetemitRegts-ÜbungenimscharfenSchussderverbundetenWaffenaufeinemrussischenArtl.-SchiessplatzbeiLemberg.DieUmbildungzueinerschnellen,vollmo-torisiertenDivisiongingverhältnismässigraschvonstattenundFührungundTruppefandensichüberraschend schnell in das Wesen des neuen Verbandes hinein.

DieschwächsteSeitebliebdasVerhaltenderStäbe,diesichtrotzallerPlanspieleundGelände-Besprechungen völlig undiszipliniert verhielten. Die Verbandsausbildung wurde während desVorziehens der Division fortgesetzt und es fanden Nachrichtenrahmenübungen, Planspiele,Gelände-BesprechungenundÜbungenmitdervollenTruppeinderDivisionstatt.

Rühmendhervorzuheben istdaswilligeEingehenderFührerallerGradebeiderSchnellenDivisionaufdiedeutschenAnregungen,sodassdortGutesgeschaffenwurde.DieTruppeistlern-begierig und nimmt alles willig auf, die Führung dagegen handelt überhastet.

V.KampfwertderDivisionenundBewertungderTruppe.Die Schnelle Division ist einer deutschen Division nicht gleichwertig zu erachten; dadurch

aber,dasssiefastausschliesslichausaktivenOffizierenundMannschaftenbestehtundseitWochenimVerbandegeschultist,istsiefürKampfaufgabennichtzuschwerenCharaktersgeeignet.DieseshatsichauchbeiihremEinsatzbeiKiewgezeigt,beidemsiesichgutgehaltenhat.DasGleichegilt fürdieSicherungsdivision,derenVerbandsausbildungbereitsEndeJuliendenmusste,weilsieumfangreicheSicherungsaufträgeerhielt.SiehataufihremVormarschüber500kmundinderErfüllungderihrzuteilgewordenenAufträgedieAnerkennungderdeutschenStellenerworben.

Der slowakische Soldat hat sich im allgemeinen tapfer geschlagen. Diejenigen Führer,die durch die Kriegsschule bzw. die deutschen Lehreinheiten gegangen sind, also der jüngste OffizierjahrgangundjungeBerufsunteroffizier,ragtendurchguteLeistungenhervor;dagegenistderMassedesslowakischenOffizierkorpskeingutesZeugnisaufzustellen,besondersdemälterenOffizier,derindertschechischenArmeegrossgewordenistunddemeinBerufsethoswederan- geborennochanerzogenist.DerEinsatzdesslowakischenHeeresunddasdeutscheVorbildimFeldewirdgeradederStärkungderseelischenEigenschaftendesälterenOffizierssehrförderlichsein. [podpisnečitateľný]

Herrn ChefOKW126 vorzulegen.Herrn ChefAmtAusl/Abw127

zugl.fürZLvorzulegen.[...]

AmtAusl/Abw 7.november1941č.12 310/41taj.oddelenieAuslIXL

125 Vskutočnostisatútonemeckúpožiadavkusplniťnepodarilo.Koncomroku1941sapočetnéstavyustálilinačísle46–47000.CSÉFALVAy,Františekakolektív.Vojenské dejiny Slovenska 1939 – 1945. V. zvä-zok.Bratislava2008,s.100.

126 Wilhelm Keitel.127 Wilhem Canaris.

573

ZáznamreferátuVec:SprávaočinnostiNemeckejvojenskejmisienaSlovenskuvobdobíod22.6.–1.10.1941

Predošlý spis:SprávaNemeckejvojenskejmisienaSlovenskuč.244/41 taj. z10.októbra

1941

I.SituáciavčasevstupudoruskejvojnySlovenskovstúpilodovojnyúplnenečakane.Slovenskáarmádabolaeštevyzbrojenástarou,

nemodernoučeskouvýzbrojou.Realizovaťprezbrojenieavystrojenienemeckouvýzbrojousaplá-novaloažpouzavretímieru.Zmenabrannéhodoplňovaciehosystémuaorganizáciemobilizáciebolastanovenáažna1.apríl1942.

Slovenskáarmádamobilizovalapotom,čosarozhodla22.6.vstúpiťnastraneVeľkonemeckadovojnyprotisovietskemuRuskueštepodľastaréhočeskéhomobilizačnéhoplánu.

II. mobilizáciaArmádanebolaspôsobilákuvážnejšímbojovýmúlohámamohlasapoužiťlennazaisťovacie

akrycieúlohy.Vykonalasaprílišrozsiahlavýstavbanedostatočnevycvičenýchzáložnýchútvarovvovlasti,takževojnovýstavvojskadosiaholviacako70000mužov,zčohoasi40000sapresu-nulo na bojisko.

Kprehnanerozsiahlejmobilizáciidošlozdôvoduneprimeranejpotrebyuplatniťsaazpre-cenenia síl, okrem toho pri tom zohrávalo úlohu napätie s Maďarskom, pričom určité obavySlovákovnebolibezdôvodné,akodokazujehraničnýincident3.9.[1940],priktorommaďarskémiestasledovaliúmyselsymbolickyobsadiťslovenskéúzemienajužnejhranici.

Tátoprehnanámobilizáciaajejpriebehpodľastaréhočeskéhomobilizačnéhoplánubolihlav-nou príčinou ťažkostí, ktoré neskôr nastali.Mobilizácia sama osebe, ako aj železničný nástupprebehlinadočakávanierýchloahladko.

III.NástupPripochodedonástupnéhopriestorunaSanesaukázalivšetkyslabosti,sktorýmisamuse-

lo rátaťzhoreuvedenýchdôvodov.Rovnakoakovčasemieru,keďministerstvonárodnejob-rany nebolo podporujúcim, ale skôr brzdiacim členomvo výstavbe vojska, tak aj počas vojnybolabezplánovitosťabezmocnosťuslovenskéhoveliteľstvaArmádnejskupinyobzvlášťveľká.Neexistovalažiadnaspoluprácasoddeleniami.BolopretonutnézdružiťdôstojníkovNemeckejvojenskejmisiesnajdôležitejšímioddeleniami(Ia,Qu.,Inf.,Ic)prezískaniecelkovéhoprehľadu.AOK17,ktorémubolaslovenskáArmádnaskupinapodriadená,bolopožiadané,abyvšetkyroz-kazyvydávaloceznemeckéstyčnéštáby,ktorésadobreosvedčili.

Kvôli zvýšeniu bojaschopnosti brannejmoci sa prepustila najväčšia časť záložníkov, ktoráčinila60%armádynabojiskuaprebojbolanedostatočnevycvičenáazaktívnychmužstievsavytvorilamaláRýchladivízia,zatiaľčozvyšokaktívnychmužstievsazlúčildoZaisťovacejdiví-zie.Silaslovenskejbrannejmocisastabilizovalanaasi32000mužov.

IV.VýcvikpočasobdobiareorganizáciePrácaNemeckejvojenskejmisiesasústredilanajmänavýcvikRýchlejdivízie.Skončilaplu-

kovnýmicvičeniamivostrejstreľbekombinovanýchzbranínajednejruskejdelostreleckejstrel-nicipriLembergu.Reorganizácianarýchlu,plnemotorizovanúdivíziusauskutočnilapomernerýchloavedenieaoddielyvytvoriliprekvapivorýchlozákladnovéhoútvaru.

Najslabšou stránkou zostalo správanie štábov, ktoré sa napriek všetkým plánovacím hrám a terénnymporadámchovali úplne nedisciplinovane.Výcvik útvaru pokračoval počas postupudivízie a konali sa spravodajské rámcové cvičenia, plánovacie hry, terénne porady a cvičenia scelýmioddielmivdivízii.



574

ChvályhodnetrebavyzdvihnúťochotnépristupovanieveliteľovvšetkýchstupňovpriRýchlejdivíziiknemeckýmpodnetom,takžesatamdobrepracovalo.Oddielysatúžiaučiťavšetkoprijí-majúochotne,naprotitomuvedeniekonáprílišzbrklo.

V.BojaschopnosťdivíziíahodnotenieoddielovRýchladivíziasanedárovnocenneporovnávaťsnemeckoudivíziou;avšaktým,žepozostáva

takmervýlučnezaktívnychdôstojníkovamužstievaužtýždnejecvičenávútvare,jespôsobiláprebojovéúlohy,ktoréniesúprílišnáročnéhocharakteru.TotosaukázaloajprijejnasadenípriKyjeve,priktoromsadobredržala.ToistéplatípreZaisťovaciudivíziu,ktorejútvarovývýcvikmuselskončiťužkoncomjúla,pretožedostalarozsiahlezaisťovacieúlohy.Nasvojompochodedlhšomako500kmazaplnenieudelenýchrozkazovzískalauznanienemeckýchmiest.

Slovenskývojaksavovšeobecnostibilodvážne.Tívodcovia,ktoríprešlivojenskouškolouresp.nemeckýmivýcvikovýmijednotkami,čiženajmladšídôstojníckyročníkamladídôstojnícizpovolania,vynikalidobrýmvýkonom;naprotitomusamasaslovenskéhodôstojníckehozboruneosvedčiladobre,najmästaršídôstojník,ktorývyrástolvčeskejarmádeaktorémunie jesta-vovskáčesťanivrodená,anizískanávýcvikom.Nasadenieslovenskéhovojskaanemeckývzornabojiskubolprávepreposilnenieduševnýchvlastnostístaršiehodôstojníkaveľmipotrebný. [podpisnečitateľný]

PredložiťpánovináčelníkoviOKW.PredložiťpánovináčelníkoviAmtAusl/AbwzároveňpreZL.[...]

BA – MA Freiburg, f. RW 5/8.

*ŠtúdiabolavypracovanáakosúčasťgrantuAPVVč.0352–07Slovensko-nemecké vzťahy v ro-koch 1938 – 1945 v dokumentoch (Od Mníchova po koniec vojny).

575

D I S K u S I A

OPôVODEAVýZNAMESLOVVES,DEDINA,MESTO

FERDINAND U L I č Ný PriskúmaníapoznávanírozličnýchsúčastídejínSlovákovvstredovekusavyužívajúnielenvtedajšiepísomnéprameneavecnépamiatky,aleajpôvodné,dávneslovienskea slovenské slová, akoaj cudzie,napríklad latinské,maďarské,nemecké slová,ktoréSlováciprevzali,upravilisiichapoužívali.

Starobylýmislovenskýmislovamisúajslováves, dedina a mesto.Vtedysavzťaho-valinaurčitýtypľudskýchsídielnaSlovensku.Hociideojazykovéproduktyasúčastislovnejzásobyslovenčinyazdanlivoibaopredmetjazykovednýchvýskumovaštúdií,zakrátkosaukáže,žejenevyhnutnéskúmaťtieslováajzhistorickéhohľadiska.Obzvlášťvstredoveku,aleajprivýskumevývojaslovenskejspoločnostizhľadiskasociálneho.

Slovo ves dokázateľne používali Slováci už v stredoveku v dvoch súvislostiach: 1/akovšeobecnépodstatnémeno,ktorýmoznačovali sídlo roľníkov,sociálnepodda-ných;2/akosúčasťmiestnychnázvovojedinelýchvtedajšíchsídlisk.Najskôrpreskú-mamedruhéprípady,avšaklenpreto,žesavpísomnejpodobezachovaliavyskytujúzväčšaod13.storočia,tedaskôrakozápisyprvéhovzťahu.

Odpolovice20.storočiauždvegenerácieslovenskýchhistorikovpostupneskúmalivývojosídlenianiektorýchzemepisnýchčastíSlovenska,pričomokreminéhozistili,žeurčitáskupinasídlisknaSlovenskumalavslovenskýchnázvochajslovoVes.Takénáz-vymaliniektorédedinynazápadnomSlovensku,napríkladZáhorskáVesajVieska,1 na strednomSlovensku,napríkladKarlovaVesaVieskavTurci,2UhorskáVesvLiptove3 a ešteviacdedínnavýchodnomSlovensku, tedaBardejovskáNováVes,DrienovskáNováVes,ChminianskaNováVes,MaláVieska,PečovskáNováVesajRuskáNováVesv Šariši,4napokonMaláVes,NacinaVes,NováVieskaaTušickáNováVesvZemplíne.5 Typologickypodobnénázvymaliajinédediny,resp.neskoršiemestečkánaSlovensku.

Trebaupozorniťazdôrazniť,ževovšetkýchtakýchmiestnychnázvochboloslovoVesjedinoučasťounázvu,resp.základnoučasťounázvu,kuktorémuneskôrpridaliroz-lišujúcu,presneurčujúcučasť,najčastejšiepodľafeudálnehozemepánadediny.Vtedaj-šieslovenskénázvysčasťouVesnijakonespochybňujevtedajšiaskutočnosť,žemaďa-rizovanénázvytýchsídielmajúkoncovúčasť–falu.Maďarizovanétvaryslovenských

1 VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava : Veda, vyda-vateľstvoSAV,1984,s.163-164,178.

2 BEŇKO, Ján. Starý Turiec.Martin:VydavateľstvoOsveta,1996,s.101-105,113-114,122,124.3 ULIčNý,Ferdinand.DejinyosídleniaLiptovadokonca16.storočia.InLiptov, vlastivedný zborník 9,

1987,s.89-92.PozriajVARSIK,ref.1,s.27,104,163.4 ULIčNý, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša.Košice:Východoslovenskévydavateľstvo,1990,s.26,

66,108,186,233,273.5 ULIčNý, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplína.Michalovce :Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 298,

344,361,553.

UličnýFerdinand O pôvode a význame slov ves, dedina, mesto


576

názvovvovtedajšíchlatinskýchpísomnostiachsúcelkompochopiteľné,vzhľadomnaznámenárodnostnéapolitickévzťahyvUhorskomkráľovstve.

Terazpreskúmamevýskytaužívanievšeobecnéhopodstatnéhomenavesvjestvujú-cichpísomnostiach,vzťahujúcichsakuSlovensku.Hneďprvýmpoznatkomje,žeslovoves sanevyskytujev latinskýchpísomnostiachzo stredoveku,vktorýchhonahrádzazvyčajneslovovilla, zriedkavejšie slová possessio,resp.locus. Slovo ves sa vyskytuje lenvpísomnostiachnapísanýchposlovensky,ktorévznikaliod15.storočia.Vnichwes, napísanév roku1455vovzťahukdedinevsevernomŠariši,v roku1473vovzťahukdedinámvokolímestaŽilina,vroku1780vovzťahukuSvätémuJánuvLiptove,vro-ku1506vovzťahukdedinevblízkostimestaBanskáBystrica,vroku1682vovzťahukdedineprimestePrešov,vroku1764vovzťahukuLechnicinaSpiši.6

Trebapredpokladať,žeslovovessanachádzaajvinýchslovenskýchpísomnostiach.Avšakajzuvedenýchvýskytovvyplývapoznatok,žeSlovácipo15.storočítotoslovopoužívalistálezriedkavejšie,zanechalihoanapokonvpôvodnomvýznameupadlodozabudnutia.V20.storočíSlováciužuvedenéslovovpôvodnomvzťahukdedinámne-používaliajazykovedcihopovažovalizazastaraléslovo,výnimočnepoužitéojedinelýmliterátom.7

Trebaupozorniť,žeSlovácivstredovekuavnovovekuodslovavesneodvodiliprí-buznéslová.Slovovessavtedyjaviloakosterilné,neplodnéslovo.

Len nedávno slovenský jazykovedec Pavol Žigo zverejnil vlastné poznatky a ná-zory na pôvod, význam a vývoj slova ves.Okrem iného napísal, že:„Typologickým znakom miestnych názvov motivovaných podstatným menom ves je, že sa nevyskytujú v jednoslovnej podobe, ale spolu s prívlastkami.“8Takémutokonštatovaniuvšakprotire-číčasťdokladov,ktorésmevyššieuviedli.Napísaltiež:„Ďalším typologickým znakom názvov motivovaných všeobecným podstatným menom ves je, že sa na našom jazykovom území objavujú až od 13. storočia.“9Takýnázor jevúplnom rozpore sdnesužvše-obecnýmpoznatkomhistorikovnajmästredovekárovašpecialistovnavývojosídleniaSlovenskavstredoveku.Jenezvratnedokázané,žededinystakýminázvamijestvovaliužpred13.storočím,avšaklenpriamepísomnédokladyonichsúzväčšaod13.storočia.Jestvovaniesídlaapísomnýdokladoňombolisamostatnédejinnéčinitele.Napokon,vznik a jestvovanie sídliska boli do konca 13. storočia úplne nezávislé na dobovýchpísomnostiach.

Popreskúmaníčasovéhovzťahumedzislovamives a dedinajezrejmé,žeslovovesbolopodstatnestarobylejšieakoslovodedina.Užterazmožnopredpokladať,žeslovovesboloživým,používanýmslovomvslovienčinepred10.storočímaSlovácihobezfo-

6 ŠtátnyarchívBardejov,MMBč.845„gednu wes pobraly“zroku1455.CHALOUPECKý,Václav(ed).Kniha žilinská.Bratislava :Náklademučené společnostiŠafaříkovy,1934, s.10„O nowych wsech“; s. 59 „Kde sedláci [...] ves osazují“ v roku 1473. Magyar országos levéltár Budapest, DL 65 347 „z Detrikoweg Wsy, [...] nyze wsy Swateho Jana [...] po Vhersku Wes“zroku1480.Tieajmladšiedokladyuvádza Historický slovník slovenského jazyka VI.Bratislava :Veda,vydavateľstvoSAV,2005,s.344, v hesle ves.

7 Slovník slovenského jazyka V.Bratislava:VydavateľstvoSAV,1965,s.71,hesloves.8 ŽIGO,Pavol.Dedina–ves–selo–derevňavnárečiachstarýchSlovanov.InHistorický časopis,2009,

roč.57,č.2,s.334.9 ŽIGO,ref.8.

577

netickejzmenyplynulopoužívalivslovenskejrečiod10.storočia.Významovústránkuslovavesvslovienčinemôžeobjasniťlenšpeciálnyjazykovednývýskum.

* * *Slovo dedinajenepochybnemladšímslovomakoslovoves.JehovyvinutieSlovák-

mi,resp.prijatieaprevzatienapríkladodinýchzemepisnerečovoaetnickynajbližšíchMoravanovmôževyriešiťlenhistorickyzameranýporovnávacíjazykovednývýskum.Avšakobsahovú,významovúnáplňslovadedinamôžeodhaliť,spoznaťavysvetliťlenhistorickyzameranývýskum.Sotvatotižmožnopochybovaťotom,žemotívvyvinutiaalebo prevzatia slova dedina bol slovenským spoločenským javomurčitej doby, hocivyjadreným,realizovanýmrečovouformou.Inakpovedané,bezpoznania,pochopeniahistorického vývoja osídlenia Slovenska v stredoveku a vtedajšieho práva nemožnospoznaťpríčiny,okolnostizroduapoužívaniaslovadedinavslovenskejreči.

Terazjevhodnápríležitosťoboznámiťsasčerstvýmnázorom,resp.poznatkomja-zykovedca.PavolŽigonazákladevýskytuslovadedinavnárečiachnapísal,žeslovodedina sa „vyskytuje len v moravských nárečiach a v časti slovenských nárečí“.10 Pod-ľa tampriloženejmapky jeslovodedinabežnýmslovomnaMoraveajnazápadnomastrednomSlovensku,kdenímpomenúvajú„menšiu vidiecku obývanú lokalitu“.Ový-klade a význame skúmaného slova uviedol, že„slovo dedina sa na území pôvodnej Veľkej Moravy oddávna používalo na pomenovanie zádruhy“čiobčiny.Svojnázorďalejrozviedol vetou: „Dedina tak pôvodne znamenala pomenovanie majetku obývanej loka-lity spolu s obrábanou pôdou, ktorá bola jej súčasťou.“11Uvedenévetynemajúnijakúoporu v jestvujúcich prameňoch, preto ich autor nemohol citovať.Obsah uvedenýchvietjazykovedcasúvúplnomprotikladeknižšieuvedenýmdokumentovanýmzisteniamhistorickéhovýskumu.

Teraztrebapreskúmať,odkedysavslovenskomprostredídokázateľnepoužívaslovodedina,čonímoznačovali,akýmaloobsah.

Slovácislovodedinaspravidlanepoužilipritvorbemiestnehonázvu.Akovšeobecnépodstatnémenopripomenovanínemestského,roľníckehosídlasavyskytujevsloven-skýchpísomnostiachoddruhejpolovice15.storočia.12

SlovodedinasanachádzavslovenskejzápisnicimestečkaNemecká(terazPartizán-ska)Ľupča.Ľupčianskypisárvroku1538napísalúradnýzápisopredajiakúpedomuvtommestečku,čovyjadrilajvýstižnoučasťou.13Vtomtozápiseslovodedinazahŕňastavebnéadvorovépríslušenstvomeštianskehodomuvtommestečku,ktorépredajcadedičnevlastnilapredalkupujúcemutieždodedičnéhovlastníctva.Podstatnéaurču-júcebolo to, že sa slovodedinavzťahovalona súbordedenýchpredmetov,v zmyslerovnoznačnýchslovdedovizeň,dedičstvo.14

10 ŽIGO,ref.8,s.330.11 ŽIGO,ref.8,s.331,332.12 CHALOUPECKý,ref.6,s.42,§171„Což purgmistr udelá mestu a nebo diedine“zroku1473.13 ŠtátnyarchívLiptovskýMikuláš,P.Ľupča,Zápisnica1401–1729,i.č.133,fol.41,zápis30„kupil dom

z diedinamy diediczne [...] dom neboli statek prodal“.14 Ref.13,fol.65,zápis67„Aby geho diedicztwy nezahynulo“vroku1559;fol.94„potomky [...] diediczne

vžiwati ma“vroku1575.



578

Podstatné bolo, že sa slovo dedina používalo vmestskom prostredí, v ktorom savlastníctvonehnuteľnostíahnuteľnostírozvíjaloakoobyčaj,aod13.storočiaakojednazvýsadmešťanov.15

Z porovnania počtu zápisov slova ves a dedina vyplýva, že Slováci tie slová v15.–18.storočístriedavopoužívali,aleslovodedinačastejšieakoslovoves.

Slovodedinapatrídojednéhohniezdasfonetickyavýznamovoblízkymislovamidediť,dedič,dedičný,dedičstvo,dedovizeň,ktoréSlovácivyvinuliapríležitostnepouží-vali.Ajtietoslovásavslovenskýchpísomnostiachvyskytujúod15.–16.storočia.16Odslovadedinaodvodilislovádedinčan,dedinský,oktorýchsúzápisyod16.storočia.17

Slovodedinabolonielenjazykovoproduktívne,aleSlovácihopoužívalinepretržite,vrátane20.storočiaapoužívajúhoajv21.storočí.Slovácinímstálepomenúvajúurčitýtyproľníckehosídla,pričomešterozlišujúrozsahommenšieosadyasamoty,tedainésídlaakomestá.18

Fonetickáasémantickáblízkosťslovdedina,dediť,dedičstvo,dedovizeňnabádajúkmožnostibližšiepreskúmať ichvzájomnévzťahy.Slovesodediťznamenápreberaťvlastníckyvzťah,vlastníctvodediteľnýchvecídeťmiporodičochavnúčatamipostarýchrodičoch.Slovádedičstvoadedovizeňvšeobecneoznačujúpredmetydedenia.

Vyššiejeužuvedenéazdôvodnené,žeslovodedinavšeobecneoznačovalosídliskoroľníkov,sociálnepoddaných,akoajsúbordedičnýchpredmetovvmeštianskompro-stredí.Terazpreskúmame,akosavslovenskomdedinskomprostredívyvíjalivlastníckevzťahyvstredoveku.Zčasovéhohľadiskapostupnéhopoužívaniaslovvesadedinajeužitočné zistiť:čobolodedičnév roľníckomprostredí vo „vesnickom“období, tedapred10.storočím,nonajmäv11.až14.storočí?Historicipostupnezistili,ževtomtoobdobípoddanídediliporodičochapredkochvôbecroľníckenáradie,domácezvieratá,roľníckeproduktyajinéhnuteľnosti.Dedilivšakajobydlia,tedadomyahospodárskestavby.Keďženevlastnilipozemky,ibaichobhospodarovali,nemohliichanidediť.Toznamená, že v tomobdobí sa vlastnícky vzťah roľníkov, sociálne poddaných vyvíjalavzťahovalibakvlastnýmobydliamahnuteľnostiam.Predmetyvlastníctvapoddanýchbolisíceurčité,alevlastníctvopoddanýchnebolovšeobecné.Ztohomožnopochopiť,ževtedyslovodedinanemohlovzniknúťvroľníckom,sociálnepoddanskomprostredí,lebo v ňom nejestvovali všeobecné právne a sociálne, teda spoločenské predpokladyjehovznikuapoužívania.

Vnasledujúcomobdobí14.a15.storočia,keďSlovácieštepoužívalislovoves,alepravdepodobnezačínalipoužívaťajslovodedina,sastavvlastníckychvzťahovpodda-nýchpodľatradičnéhoprávanezmenil.Podstatnúzmenuvtomtoohľadenepriniesolaniprávnyvzťahpoddanýchhospodáriacichpodľazákupnéhopráva.Vživotepoddanýchtedanevzniklidôvodynavyvinutieslovadedina,koreniacehovslovesedediť.

15 PodrobnejšiepozriULIčNý,Ferdinand.Výsadnosťmešťanovod13. storočia. InHistorický časopis, 2001,roč.49,č.3,s.427-428.

16 Historický slovník slovenského jazyka I.Red.M.Majtánakol.Bratislava:Veda,1991,s.237,238,239,hesládedič,dedičný,dedičstvo,dedovizeň.

17 Ref.16,s.239,hesládedinčan,dedinský.18 Slovník slovenského jazyka I.Bratislava:VydavateľstvoSAV,1959,s.240,heslodedina.

579

Nedávnevýskumyvývojameštianstvaakosociálnejskupinypriniesliajpoznatok,ževlastníctvohnuteľnostíajnehnuteľnostípatrilokzákladnýmprávammešťanov,pričomvlastníctvobolodedičné.Vstredovekommeštianskomprostredísavšeobecnerozvíjal,uplatňovalvzťahvlastníctvaadedenia.Vmeštianskomprostredítedavznikaliprávne,sociálnepodmienkyajprevyvinutieapoužívanieslovadedinavzmyslededičstvo,de-dovizeň.

V odborných kruhoch historikov, najmä stredovekárov, je dávno a dobre známe ito,že:a)uhorskíkráliod11.storočiazakladalipočetnécirkevnéinštitúcie,ktoréšted-roobdarúvalinajmäpozemkovýmimajetkamistamojšímisídlamiapoddanými;b)žekráliodmeňovalipolitickyvernýchavojenskyzaslúžilých jednotlivcov, zakladateľovšľachtických rodín a rodov, vlastníctvom územne rozsiahlych alebomenších pozem-kovtiežstamojšímisídlamiapoddanými.Donáciepozemkovšľachticomvyvrcholili v13.storočíapretrvávaliajneskôr.

Najmämedziuhorskoušľachtousavtedyprvotnevyvíjalvlastníckyvzťahknado-budnutýmmajetkomadedičskývzťahichpotomkovknajcennejšejnehnuteľnosti,kpô-de.Dedičný vlastnícky vzťah šľachty k obývaným a poddanými obhospodarovanýmpozemkovýmmajetkombolnepochybnejedným,noniejedinýmurčujúcim,rozhodu-júcimmotívomk vzniku slova dedina. Slovomdedina pomenúvali najmäpoddanskésídloaknemutradičnepatriacepriľahlépozemky.Neskôrslovodedinaoznačovalolenpríslušnépoddanskésídlo.

Trebaeštepripomenúť,žeslovodedinavzniklovslovenskomprostredístredoveké-homeštianstvaašľachtynezávisleodpomenovaniadotyčnéhopredmetuavzťahupolatinsky,maďarskyaleboponemecky.Jejazykovýmproduktomdobovejslovenčiny,re-čovoanárodneslovenskéhomeštianstvaašľachty.

Slovodedinabolozhľadiskajazykovednéhoproduktívnymslovom.Odnehoboliodvodenéslovádedinčanadedinský.Slováciichpoužívajúdoteraz,pričomvsúčasnostínevznikajúokolnostiapríčiny,abyichzanechali.

Najnovšie výskumypresvedčivo dokázali, žemestá ako jedinečné sídelné útvary,vktorýchžilinajmäremeselníci,obchodníciafinančnícisanaslovenskomúzemírozví-jajúod9.storočia,pričomnajstaršímmestomjeNitra.19

Slovácitentosídelnýtyp,čiútvarpomenúvajúslovommesto. Slovo mesto sa vysky-tujepriamovpísomnostiachnapísanýchposlovenskyodpolovice15.storočia,alebonepriamovprídavnommenemestskýapodstatnommenemešťan.20

19 ULIčNý,Ferdinand.TrhyamestánaSlovenskuv9.–12.storočí.InSEDLáK,Vincent(zost.).Zborník príspevkov k slovenským dejinám. K životnému jubileu univ. prof. PhDr. Richarda Marsinu, DrSc. Bra-tislava:SlovenskýhistorickýústavMaticeslovenskej,1998,s.53-61;Nitra–mestov9.–12.storočí. In mARSINA, Richard (zost.). Nitra v slovenských dejinách. Bratislava : Matica slovenská, 2002, s.140-146.

20 CHALOUPECKý,ref.6,s.105,č.42„rada mesta Zilinskeho“vroku1453;s.111,č.51„ffogt mesta Zilinskeho“vroku1455;s.20,§70„k mestskemu scítu“;s.126,č.78„rada mesta Ziliny“vroku1472;s.46,§191„vedle miestkeho prava“vroku1473;s.134,č.89„pod peczeti miestsku“vroku1482.Štát-nyarchívL.Mikuláš,P.Ľupča,Zápisnica1401–1729,fol.37,zápis20„w meske knihy“vroku1509;fol.39,zápis27„miery meske“vroku1535;fol.55,zápis51„porzadky meske wedle mesta“ v roku 1553.PorovnajHistorický slovník slovenského jazyka II.Bratislava:Veda,VydavateľstvoSAV,1992, s.290-293,heslámestečko,mesto;mešťan,mestianstvo.



580

Oobyvateľochmesta, vtedy zvanýchmešťanin, sú priameúdaje tiež odpolovice 15. storočia.21Vtedy už rozlišovali a výstižne pomenúvali rozvinutémestá ohradenémúrmiamestečkábezhradieb.22

Teraztrebaobjasniťspoločenskýmotív,ktorýovplyvnilto,žejedinečnýsídelnýtyp,čiútvardostalpomenovaniemestoa jehoobyvateliavšeobecnépomenovaniemešťa-nia.

Slovumesto jev slovnej zásobe slovenčinypravopisneajhláskoslovnenajbližšiepodstatnémenoipredložkamiesto.Podstatnémenomiestosavpísomnostiachnapísa-nýchposlovenskyvyskytujeoddruhejpolovici15.storočia.23Slovácinímvšeobecnepomenúvaliurčitémiestavpriestore,naktorýchsaniečostalo,prípadnesatamniečonachádza.

Akopredložkasaslovomiestovyskytujetiežodpolovice15.storočia.24Vzápisochvyjadrujevýmenu,náhraduzaniekohoalebozaniečo.Jetovpodstatetotožnývzťahakopripredaji,keďpredávajúcivymenítovarzapeniazekupujúceho.Vodbornýchkruhochhistorikovaekonómovjedávnoznáme,ževýmena,alenajmäpredajrozličnýchvecísakonalna trhoch,ktoréboliekonomickýmizákladmistredovekýchmiestvstrednejEurópe.

Napriek ortografickej a fonetickej blízkosti slovmesto amiesto ako podstatnéhomenaipredložky,nedarísazhistorickéhohľadiskaprimerane,čiuspokojivoobjasniťspoločenskýmotívvznikuslovamesto.Nespochybniteľnévšakje,žeslovomestokorenívslovenskejrečiavzniklonezávisleodinorečovýchpomenovanímesta,najmälatinské-ho civitas,čioppidum,nemeckéhodie Stat,alebomaďarskéhováros.Jevšaktotožnésčeskýmslovomměsto.Pretomôžmepredpokladať,žeslovomestobolospoločnýmslovomvslovienčinepred10.storočím,zktorejhoprebraličesiajSlováci.

Vzávere tohtopríspevkumožnovyššieuvedenézisteniazhrnúťdonasledujúcichpoznatkov.

Slovácislovovesprevzalizoslovienčinyabezzmenyhopoužívalinajmävstredo-veku,zriedkavoeštev18.storočí.Slovomvesvšeobecnepomenúvalisídlaroľníkov,sociálnepoddaných.Pomenúvalinímajniekoľkésídla,ktorémajútakénázvydoteraz.Totoslovoboloužvstredovekuneproduktívne,lebonevznikliodnehoodvodenéinéslová.Slovácislovovesakovšeobecnépodstatnémenopravdepodobneprestalipouží-vaťužv18.storočí.

21 CHALOUPECKý,ref.6,s.114,č.57 „miesstienyn bozeny“vroku1460;s.117,č.64„miesstieniny z Warzyna“vroku1463.ŠtátnyarchívL.Mikuláš,P.Ľupča,Zápisnica1401–1729,fol.55,zápis51„ginssy messtian“vroku1553.

22 CHALOUPECKý,ref.6,s.48,§202„mestecko ustaviti, [...] mesta zavreného, zdí utvrzeného“ v roku 1473.ŠtátnyarchívL.Mikuláš,P.Ľupča,Zápisnica1401–1729,i.č.133„obecz mesteczka Lypczanske-ho“vroku1536.

23 CHALOUPECKý,ref.6,s.44,§183„od kohož jest to kupil i to miesto, kdež [...] to kupil“vroku1473.ŠtátnyarchívL.Mikuláš,P.Ľupča,Zápisnica1401–1729,i.č.133,fol.69,zápis71 „na kazdem mijstie“ vroku1560.MladšiedokladyuvádzaHistorický slovník slovenského jazyka II.,ref.20,s.297vheslemiesto.Slovumiestoboloblízkeslovomestisko.Tamže,s.290heslomestisko.

24 CHALOUPECKý,ref.6.,s.106,č.43„bratrza sweho miesto sebie“z roku1453;s.127,č.79„na miesto otce sweho“zroku1473.MladšiedokladypozriHistorický slovník slovenského jazyka II.,ref.20,s.298heslomiesto.

581

Slovo dedina jemladšímslovomaodsvojhovznikuoznačuje tiežroľníckesídlo.Jeho vznikmožno predpokladať v 14. storočí, avšak v písomnostiach napísaných poslovenskysavyskytujeod15.storočia.Slovodedina,koreniacevslovesedediťzaistevznikloakojazykovýdôsledokdedičnéhovlastníckehovzťahušľachtyknadobudnutýmpozemkovýmmajetkom,naktorýchjestvovalisídlaroľníkov,sociálnepoddaných.Slo-vodedinasapostupnevzťahovaloibanapoddanskéroľníckesídloaSlovácinímdoterazoznačujúnemestskésídla.

Slovo mestoúplnekorenívslovenskejrečiavzniklonezávisleodinorečovýchpo-menovanímesta,najmälatinského civitas,čioppidum,nemeckéhodie Stat, alebo ma-ďarskéhováros.Jevšaktotožnésčeskýmslovomměsto.Pretomôžmepredpokladať,žeslovomestobolospoločnýmslovomvslovienčinepred10.storočím,zktorejhoprebraličesiajSlováci.



582

583

R E C E N Z I E

LETZ,Róbert–MULíKPeterakol.POHĽADY NA OSOBNOSŤ ANDREJA HLINKU. martin : Maticaslovenská,2009,280s.

Kvalitnébiografiehistorickýchosobnostísútrvalýmdeficitomslovenskejhistoriografie.Ajpretotrebaprivítaťkaždýnovýpokusozachytenieosobnostivkontextedobovéhovývoja,atootoviac,akideoosobnosťniejednoduchú,baprotirečivú,diskutovanúavyvolávajúcuajdlhédesaťročiaposvojejsmrtirôznorodénázory,navyšesneskrývanýmipolitickýmikonotáciami.MedzitakétopatrínepochybnepredovšetkýmAndrejHlinka.Hocivtlačilvýraznúpečaťslovenskýmdejinám20.storočiaa„patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej politiky“ (s.11),stálesazaraďujektým,ktoríeštelenčakajúnasvojuvedeckúbiografiu.Ajpreto,aksanatrhuobjavíkni-havenovanáAndrejoviHlinkovi,vyvoláneskrývanýzáujemazaslúženúpozornosť.Akékoľvekčiernobiele videnie, akákoľvek jednostrannosť, glorifikácia alebo démonizovanie, býva týmnajhoršímpríspevkomkpoznaniukaždejhistorickejosobnosti.Naposledy sa takýtonekritickýprístup, navyše „obohatený“ metodicky pomýleným spojením dnes už historického prameňaasúčasného,viacčimenej,odbornéhovýkladudojednéhocelku,objavilvprípadeAndrejaHlinku(nekompatibilnétextyKarolaSidoraaFrantiškaVnukapodnázvomAndrej Hlinkavroku2008)aMilanaHodžu (nekompatibilné texty IvanaThurza aAlenyBartlovej podnázvomSlovenský Periklestaktiežzroku2008).

Predloženédielojeoznačenéakokolektívnamonografia,čojeakceptovateľné,lebospracovaťAndrejaHlinkumá šancu len spoluprácaminimálnedvochhistorikov–odborníkanaobdobiedoroku1918adruhéhonamedzivojnovéroky.Aksavšaknakolektívnumonografiupodujme 17autorov,toužodzačiatkumusívyvolávaťpochybnostiaotázniky.Prečítaniedielajednoznačnepotvrdí,žeskôrakoovýsledokkolektívnehoúsiliaideovýsledokkolektívnehozberutypu:daj-te, čomáte.Akoväčšinapokusovposledných rokov, aninajnovšiaprácanie jevýsledkomdl-hodobého systematického výskumu, ale zoskupením parciálnych štúdií, pripomínajúcich skôrkonferenčnýzborníkakokolektívnumonografiu.Celédielotrpínanevyváženosťkvalityarozdielmedzinajslabšímianajlepšímipríspevkamijedoslovapriepastný.Prácaakocelokmácelýradďalšíchzávažnýchnedostatkov,ktoréspôsobujú,žepodtitulkolektívnamonografiajesíceveľmi„trendy“,alevtomtoprípadevyslovenezavádzajúcianevysvetliteľný,keďžezostavovateliapráce(osobitne sú uvedeníRóbert Letz aPeterMulík, pretomoje pripomienky smerujú snajväčšoupravdepodobnosťounanich)pravdepodobnevedia,čosaoznačujetýmtopojmom.Koncepčnéne-dostatkydiskvalifikujúprácuakocelok,lebokolektívnamonografiamátvoriťucelený,navzájomsadopĺňajúciakompatibilnýtext.Pretomožnohneďkonštatovať,žesozreteľomkzámeruideoďalšiunevyužitúšancu.

CelédielonepokrývaHlinkovživotaaktivityrovnomerne,niektorýmudalostiamaúsekomživota je venovaná nadštandardná pozornosť, inýmminimálna alebo žiadna.Ak nepovažujemvýslednýproduktasúbortextovzavýsledoknáhodnéhovýberu,taklenpreto,žezostavovateliasimuselibyťodzačiatkuvedomí,žedielovzniknepodľazásady:každýdal,čomalarovnakood začiatkumuseli vedieť, že niektorí autori nie sú schopní splniť elementárne vedecké krité-riá.Ajpretoješkodahovoriťopôvodnedobromzámerealebohľadaťinéospravedlnenianane-podarenývýsledok.Navrubzostavovateľovkolektívnejmonografieidefakt,žemnohéudalostiakonštatovaniasavjednotlivých textochneustáleopakujú,autori savracajúspäťkudalostiamopísanýmužvinýchpríspevkochalebovymykajúcimsazvytýčenej témy.Niektorépríspevkysidokoncaúplneprotirečia(VladimírDanišaMilanS.Ďurica),čovšakanijednémuzautorovnebránihromadiťchybuzachybouapredbiehaťsavnekompetentnýchúvahách.Totovšetkomalafinálnaredakciaodstrániť.Eštehoršiajeužspomínanákvalitatívnarozkolísanosť.Príspevkyeru-

recenzie – anotácie – kronika


584

dovanýchhistorikovzaloženénasolídnomvýskumeasjasnevytýčenoutémou(anitievšaknievždykoncepčnepatriadokolektívnejmonografie)sastriedajúsinsitnýmištúdiami,ktorýchpoz-návacíprínosjenulovýavtakomtodielenemajúčohľadať.Autorskémuvýberusaskutočnenedározumieť.Výsledkomsúrozpaky,nekompetentnosťacelýradnezmyslovhromadiacichsahlavnepodniektorýmimenami.Celkuajehokoncepciesavšakdotýkajúajďalšiepripomienky.Každýautoruplatnilvlastnýspôsobpísaniapoznámkovéhoaparátuaodkazunapramene.Najlepšietovidieťvodkazochnatlač,kdemedzirôznymiprístupmikraľujeM.S.Ďurica.Neuvádzatotižaninázovčlánku,aniautora,nehovoriacužoročníku,čísleastrane.Odkázaťnanovinylenzkon-krétneho dátumu je pomôckou pre skutočne zdatných hľadačov.Každý autormá zrejme vlas-tnúpredstavuopísanívlastnýchmien (niektoré chybnepísanémenánesvedčia ani takopred-stave,akoskôroneznalostianekompetentnosti),vznikápotomúplnýchaos,ktorýsaodrážanapočetnýchduplicitáchanezmyslochvregistri.StretnemesatakvtextesAlexandromiSándoromPárvym,IstvánomiŠtefanomTiszom(častoskloňovanýspôsobomakobynominatívznelIstvánTiszo),Wolfgangom iFarkasomRadnayom (obaja sú dokonca osobitne vregistri), so ZichymaZičim...Chybne jeuvádzanémenonitrianskehobiskupanas.133(Batthánynamiestospráv-nehoBatthyány),menoatitulvyslancamonarchiepriSvätejstolicinas.75(SzechénnamiestosprávnehoMiklósSzécsen,korunovácioujeposlovenčenýtvarŠ.Sečénivregistri!;navyšeišloogrófa,nieobaróna),rozkolísanýavovšetkýchuvedenýchpríkladochchybnýjetitulFrantiškaFerdinanda(dedičnýprinc,veľkoknieža,veľkovojvodanas.74-77).Chybamianejednotnosťamivpísanímienbysadalazaplniťosobitnárecenzia.Ďalšíchaosspôsobujeautorompísanienázvučeskoslovenskejrepubliky,prektorúsúpoužitétoľkétvaryaskratky,žetosprofesionalitounemávôbecničspoločné.Osobitnoukapitoloujenejednotnépísanienázvovslovenskýchačeskýchar-chívov,vdôsledkučohosavynárajúpochybnosti,čivôbecvjednotlivýcharchívochautoripra-covali.čitateľjednoduchonevychádzazúdivuamusísazákonitepýtať,včomspočívalaprácazostavovateľov, kde vlastne zostala visieť myšlienka kolektívnej monografie avčom sa dieloodlišujeodklasickéhoslovenskéhokonferenčnéhozborníka,vktoromsavypublikujevšetko,sčímsaprídenakonferenciuaakosadodatočnereferátpretavídopísomnejpodoby?Podľavýslednéhoproduktuspočívazostavovateľskáprácalenvchronologickomzoradenízaslanýchpríspevkov,ničviac,ničmenej.Ohromujúcopôsobíajďalšiezistenie.SvýnimkoupríspevkuMarošaHertelasavôbecnepoužilamaďarskáliteratúra(čojenepredstaviteľnénajmädoroku1918),aleaničeskáapoľskáliteratúraniejevôbecadekvátnevyužitá.Akmápotomtakýtotvarpodaťsprávuostave,koncepčnejpripravenostiarozhľadenostislovenskejhistoriografie, ideoveľmismutnýapevneverím,ženiepravdivýobraz.Konštatovanie,žedielo„sa usiluje vecnou formou sprostredkovať pohľady súčasnej historickej vedy“naAndrejaHlinku(s.9),jepretoplatnélenčiastočne.Topo-tvrdzujúpredovšetkýmniektorépríspevky,ktorébysizaslúžilioveľakvalitnejšíkontextaoveľakvalitnejšiepublikačnéfórum.Ďalšímtristnýmzistenímkaždéhočolentrochusčítanejšiehozáu-jemcujeskutočnosť,ževiacerépríspevkyužbolivypublikovanéviných(slovenských)zborní-koch,časopisoch,narôznychkonferenciáchapriinýchsúvislostiach(napr.ĽuboslavHromják,MariánTkáč,V.Daniš).Aj tu jevidieť,žeprepotrebykolektívnejmonografieniktozautorov (ahlavneaniredaktori)nepovažovalizapotrebnéčokoľvekzmeniť,čiužnakvalitnomalebovy-sloveneslabomtexte,aženeexistovalažiadnakoncepcia.Jednoduchosavšetkodoslovavidlamiprehodiloajschybamidodiela,ktorésanazvalokolektívnoumonografiou.Priopakovanítextovideajoetickýproblém(podvedenýčitateľtotižnatentofaktniejenikdeupozornený)anavyšeide,atosaopakujemužodzačiatku,oproblémvyslovenekoncepčný.Ajtujejednazpríčindu-plicítačasovýchpresahov.PravdepodobneajslabučkýtextM.S.Ďuricuužkdesivyšiel,keďževňomodkazujenareprodukciumapky(dokoncapodporadovýmčíslom5),ktorásavšakvknihenenachádza.Ajtujevidieťhorúcaihla,čiúplnáabsenciaredaktorskejpráce,keďžezostavovateliasizrejmejednotlivépríspevkyanineprečítali.Ďalšímproblémomjeprézentizmus(vzmyslereak-

585

ciínasúčasnýalebonedávnyspoločensko-politickýkontext),ktorýnemávtakomto(vedeckysatváriacom)dieleničhľadať(P.Mulík,M.S.Ďurica,M.Tkáč,LadislavSuško).

Napriekvšetkýmzvyklostiamanormámjevprácipoužitýnetradičnýmodus,keďsúvšetkycitáty uvádzanékurzívou abez úvodzoviek.To spôsobuje chaos, lebokurzíva je použitá aj namiestach,kdeočividneožiadnucitáciunejde,čoúplnezneprehľadňujetextarobínejasným,čiautor„zabudol“naindex(odkaznapoznámku)alebočokurzívavlastnevtexteznamená(napr.s.133).Indesúzasecitátyuvedenésúvodzovkamiabezkurzívy(napr.s.26alebovpočetnýchcitátochvpoznámkach),atýmdospievachaoskusvojmuvrcholu.Rezignácianaúvodzovkyjetýmnajhorším,čomohliredaktoripoužiť,lebokeďžeideovprácinebývalújednotnosť,jeviacakopravdepodobné,žeideozáležitosťredakcieaniejednotlivýchautorov.Množstvopreklepovagramaticko-štylistickýchchýb,atoajvkvalitnýchpríspevkoch(EmíliaHrabovec)iderovnako(aj)navrubredakcie.Nas.170nájdemedokoncapozoruhodnezdvojenýindex,čojeopäťskôrpríspevoknahistorickýproseminár.Nebudemsa–ažnaniektorévybranénezmysly–zaoberaťpodrobnejšieslabými,nekompetentnýmiainsitnýmipríspevkami.Kmnohýmznichsomužsvojepovedalvinýchrecenziách,keďžečasťtýchtopríspevkovužbolapublikovaná.Ažnajednuvý-nimku(Ľ.Hromják),ideomimoriadneslabétexty.Narozdielodichautorov,nebudemopakovaťsvojestanoviská,naktorýchnemusímzmeniťanislovo.

Keďužredaktori„kolektívnejmonografie“(potom,čosomuviedol,trebaprávomdaťuve-denýpojemdoúvodzoviek)zostavilisvojkolektívakohozostavili,maliaspoňvychytaťmorefaktografických chýb, ktorými sa hemžia niektoré príspevky.M. S.Ďurica si napríklad na zá-kladevlastnejneznalostivyslovenevymýšľahypotézyavylamujeotvorenédverenadchronickyznámoufotografiouakontextomjejvzniku;ideaHlinkovýchprednášoknaMoraveavčecháchvzniklanaaugustovýchslávnostiachroku1907;naniekoľkýchriadkochoúčastiHlinkuna„unio-nistickýchkongresoch“naMoravejetoľkonepresností,žekebynaďalšíchstranáchnebolcelýradďalších,stálobyzatorozobraťjedennezmyselzadruhým.Ďuricaďalejaninetuší,žeporadaSNSz24.5.1918bolatajnouporadou,čopochopiteľnespôsobilo,žejejzáverysanedostalidopovedomiaširšejverejnosti.Rovnakoškolskyznámouskutočnosťou je,žeSNRsasformovalaaž30.10.1918vpredpoludňajšíchhodináchapretovšetkyzáveryvyplývajúceztejtoneznalostizostávajú irelevantné(napr.žeFerdinandJurigaprehovorilvuhorskomparlamentezpovereniaSNR).IvanDérernebolhlasistom,hocimalknemunepochybneblízko.Podobnebizarnýcharak-termápríspevokV.Daniša,ktorýmánielenproblémysdátumomčernovskejtragédie,alerovnakotrpínafatálneneznalostiuhorského(aleislovenského)historickéhokontextu(odkazujemnasvojurecenziu v Historickom časopise,57,2009,č.1,s.146-150).

PríspevokM.Tkáčapatríkinsitnejskupine,mácharakterseminárnejpráce,vktorejsamiešaHlinkovonarodeniesvydávanímslovenskýchbankovieko55rokovneskôr.Itujecelýradne-zmyslov.Dozvedámesa,žeDeklarácia slovenského národasa30.10.1918podpisovala(!),doroku 1910 je nezmyselne vložený odstavec ofunkcionárochĽudovej banky zmedzivojnovéhoobdobia, takžečitateľ sadozvieospišskombiskupoviVojtaššákovizroku1910apodobnéne-zmysly.JezamlčanáneslávnaúlohaapodielHlinkuprišafáreníakatastrofálnychhospodárskych výsledkochĽudovejbankyzačiatkom20.rokov(narozdielodTkáčahonaznačujevjednejpo-známkenas.223MichalPehr),zatohovoriťopodieleHlinkunajejneskoršejprosperitejepripi-sovanímzásluhčloveku,ktorývtomčase(zrejmenašťastie)nahospodáreníbankynemalvôbecpodiel.ŠtefanKucíkcitujejedenzcharakteristickýchHlinkovýchvýrokov:„Biznis je biznis a ja sa do toho veľmi nehodím.“(s.186).M.TkáčpoznáurčiteajoveľasebakritickejšievýrokyaHlin-kovejosobnostinepochybneničneuberie,akznehonebudemerobiťbankára.Autorvosvojomglorifikujúcompríspevkuprišielaždo roku1938akvýročnejsprávebanky,ktorá reflektovalaHlinkovusmrťspôsobom,akýmsahovoríomŕtvych.TextyV.Daniša,M.S.ĎuricuaM.Tkáčasújednoznačnenajslabšievcelejknihe.



586

ÚvodnýpríspevokR.LetzaoosobnostiA.HlinkujevpodstateparaleloukštúdiiM.S.ĎuricuoHlinkovizinéhozborníka(Kucík,Š.(ed.).Mýtus a realita.Zborníkzpríspevkovzmedzinárod-nejkonferencie...Ružomberok2008).AkĎuricahovoriloneslovenskýchnázorochnaHlinku,Letzsasústreďujenajmänaslovenskéstanoviská.Tovšaknie je jedinýrozdiel.NarozdielodĎuricovho nesúrodého achaotického textu, má Letzov príspevok systém, koncepciu avšetkynáležitosti,ktoréjednakultivovanáštúdiamámať.Vynikáprehľadom,dobresaorientujevprob-lematike,navyšesasnažívyhýbaťglorifikáciiastanoviskám,ktoréinýcharakteranimaťnemôžu(nekrológy).Niektoré postoje kHlinkovi sa však zbytočne zopakujú vosobitných príspevkoch (L.Suško)anakoniec,aniLetzsanevyholchybám,keďnapr.nas.33nemeckéBogenpreložilakobukanieakoluk(alebojetochybachybneprebratázoSlováka?).

PreštúdiuP.MulíkaoHlinkoviaslovenskomkonfesionalizmejecharakteristickýprávekon-fesionalizmus,ktorý trčí ztextuako slamaztopánok.Štúdia je taknajlepšiepoužiteľnána se-minárnedemonštrovaniekonfesionálnejstraníckosti,čopri jejpodobemožnoajbolozámerom autora.Vedeckáúloha,ktorúsistanovil,všakočividnepresiahlajehosilyaschopnosti.Mnohézáveryho usvedčujú znekompetentnosti aneznalosti. človekmusí nevdojak obdivovať sebavedomie autora.Nepoznágenézucirkevnopolitickýchzákonov,ktorásiahaažkrevolúcii1848/9,rovnakoneznalosťoujezužovaťprijatietýchtozákonovlennaobdobiekrátkejWekerlehovlády.Otázkalojalitycirkvikštátujepodstatnezložitejšia,abyjuodbavilpoučkovouformuláciou(s.55).KebypoznalexaktnéanalýzyViktoraKarádyhovsúvislosti sasimilačnýmiprocesmivrámci jednot-livýchkonfesií,možnobymodifikovalsvojuničímnepodloženúkomparáciuopodliehaníevan-jelikovakatolíkovmaďarizácii (s.50,pozn.31).Amožnoaninie.NaKarádyho témyazáve-ry jeveľmicitliváajmaďarskáhistoriografia,prečobysmehomaliakceptovaťnaSlovensku,všakže?Mulíkovo„všeobecnezjavné“„zdanie“otom,čozahataloHlinkovi aJehličkovi cestukbiskupskejhodnosti(s.54-55)vyvraciaE.Hrabovecvpríspevkuvtomistomzborníku(s.133anasl.).Nechcemrobiťrozhodcuprievidentnýchrozdielochvinterpretácii„volieb“slovenskýchbiskupských kandidátov medzi P. Mulíkom (s. 54) aE. Hrabovec (s. 133), ale pri neznalostiprameňovapočetnýchchybáchprvéhoaexaktnostidruhejautorky,nemámpochybnostiotom,kdejepravda.Akkonfesionalizmusevanjelikovdemonštrujeautornapr.tým,žeroku1896radšejhlasovaliza„maďarónskeho“liberálnehokandidátaakozaevanjelikakandidujúcehozakatolíckuľudovústranu(s.45),ktovieakobysiprisvojomnekompetentnommorfondírovaníMulíkporadilsfaktami,ktorébypodstatneskomplikovalijehodogmatickyzjednodušenétézy.Napr.keďkňazaHlinkuvroku1898nepodporilavlastnáľudovástrana,alenadruhejstranehopodporilislovenskíevanjelici.Práveprotivládnemu liberálovi JózsefoviAngyalovi,ktoréhoo3 rokyneskôrbudepodporovaťsámHlinka,asíceprotivôliSNSaprotikandidátovikatolíckejľudovejstrany.Atozasľubružomberskejfary.Neznalosť,pravda,neospravedlňuje.Dejinysavšaknedajúzhrnúťdozjednodušenýchpoučiek.AkuvedenéHlinkovekrokyautornespomína,leboonichnevie(hociknihajeoHlinkovi,nespomínaichpreistotunikto),Mulíkovoďalšietvrdenie,žeSĽSvystupova-lavovoľbáchvroku1896(s.45)nepotrebujekomentár.Atakýchtoprešľapovbysmevpríspev-kunašli viacero.Záverečné tvrdenieonajväčšom rozmachu slovenskéhokatolicizmuvrokoch 1918–1945(s.60)ajehoštyridôvodysúvrozporestextomMulíkovejvlastnejštúdie(hlavnebod1)ishistorickourealitou(bod4).Zapozornosťstojíajpozoruhodneneporiadnypoznámkovýaparátazjednodušujúcafundamentalistickáprotimaďarskárétorika.

Štúdia Ľ. Hromjáka jemateriálovo prínosná amá svoje nepopierateľné kvality. Trpí všakneznalosťouceloštátnehohistorickéhokontextu.Jejtextsomhodnotilvinejrecenzii(Historický časopis,58,2010,č.1,s.146-150),keďževmiernezmenenej(alenieopravenej)podobevyšlauždruhýkrát.Knajkvalitnejšímpríspevkom,ktorémôžuskutočneľutovať,žesaneocitlivlepšejspoločnosti,bysomzaradilnapôvodnomaoriginálnommateriálizaloženúprácuEmílieHrabovec.Jeargumentačnesilná,hocivovšeobecnejšíchhodnoteniachnemusí,pravda,čitateľsovšetkým

587

súhlasiť. To sa týka aj niektorých termínov („ľavicové liberálno-socialistické idey“). BeátaKatrebová-BlehovázhrnulapostojeHlinkukzahraničnopolitickýmsúvislostiamexistenciečSR.Zpomerneúzkejheuristikyvyťažilamaximum,aleHlinkoveparlamentnéprejavy,novinySlovák askromnývýberzinakmimoriadnebohatejliteratúrymôžuposkytnúťlenvýberovýailustratívnypohľad.Poľsképramenesúuždostatočneznámeajednaštúdia roku1969 ichmôže lenťažkonahradiť.Š.Kucíkvosvojompomernepopisnompríspevkuzachytilambivalentnévzťahyame-rickýchSlovákovkA.Hlinkovi.Natridsiaterokymuužsíceakobynevyšieldych,aj takvšakpriniesolzaujímavépoznatky,keďliteratúruamerickýchSlovákovskombinovalshláseniamiza-sielanýminapražskéMZV.

Je irelevantné,očompíšeAnnaMagdolenová, lebo jej text jeskôrďalšouukážkouakosavedeckýpríspevoknemápísať.Autorkapripomína fanúšikana futbalovomzápase,kde„naše“mužstvomusí jednoduchodaťviacgólovako súperovoalebohoaspoňvyfaulovaťzhry.Textsahemží„našim prvým kresťanským chrámom“, „našou národnou ideou“, „našim národom“, „našimi predkami“, „našim územím“, „našim kresťanským prvopočiatkom“ avystupujevňomvhlavnej úlohe „slovenský národ“ a „slovenský ľud“, ktorému autorka očividne drží všetkypalce.Vzáverezaznievíťaznýchorál,keďA.Hlinka„pripravil pôdu pre štátnu samostatnosť Slovenska“. Názory autorky nenechávajú nikoho na pochybnostiach, že ide omimoriadne„úspešnú“štátnusamostatnosťpočasdruhejsvetovejvojny.L.SuškorozvinulhodnotenieHlinkuvčasopisePřítomnost,ktoréhopodstatualeužkonštatovalR.Letz.Suškovparciálnypríspevok,taktypickýprekonferenčnézborníky,jevkolektívnejmonografiiúplneprebytočný.Navyšejehohodnotiaceprostriedkyakomentárenepatriadovedeckéhotextu.

ŠtúdiaMartinaVaššaoprístupeHlinkukriešeniuslovenskejotázkyv30.rokochaM.Hertela ovzťahuHlinkusTukomsúsolídnymitextami,ktorévšakdoplácajúnabizarnúspoločnosť,vktorejsaocitli.JaroslavaRoguľovásavpríspevkuovzťahuRázusakHlinkovinevyhlačastémunedo-statkupodobnýchprístupov,asíce,žehovorilapredovšetkýmoRázusoviamenejoHlinkovi.Jejprofesionalitepripisujem,žepricharakteristikeRázusasaneznížilakuklonuznajnovšiehorázu-sovskéhozborníka(Martin Rázus politik, spisovateľ a cirkevný činiteľ.Bratislava2008).Vytvorilasíce solídny text, ten je však vkolektívnej monografii o Hlinkovi nadbytočný. Nerozumiemtaktiež,prečoautorkapriodvolávkachnaarchívakorešpondenčnýsúbornemohlauviesťdátumykcitovanýmlistom.Dátumjedôležitýkukontextuarovnakoprečitateľa.Vinýchpríspevkochjetátoelementárnapožiadavkasplnená.PríspevokčeskéhoautoraM.Pehrahovoríopodobnomprotirečivom vzťahu Hlinku sďalším protagonistom katolíckej politiky Janom Šrámkom. Ideovydarený text sozaujímavýmipoznatkami, ale spredimenzovanýmpoznámkovýmaparátom,čím sa vydeľuje od ostatných príspevkov. Navyše rušivo pôsobí citovanie Hlinku včeštine (s.220).ÚlohaŠrámkaprizrušeníHlinkovýchsuspenziívsporesPárvymjeprecenenáaurčiteniejedinečná.

Tam,kde(inakzbytočneduplicitne)končiaštúdieB.Katrebovej-Blehovej,Š.Kucíkaavpod-stateajM.Vašša,začínapríspevokF.VnukapribližujúciposlednédniživotaapohrebA.Hlinku.Pomedzine,namiestologickejväzby,jepovkladanýcelýradinýchpríspevkov.Škoda,žemiestoA.Hlinkuvhistorickejpamäti supluječiastočneúvodnáLetzovaštúdiaapredovšetkýmkrátkypríspevokAntonaLaučeka.Sťaposlednýklinecdotruhly„kolektívnejmonografie“jebezpozná-mokasozoznamomliteratúrynakonci.

Po veľkorysom anglickom anemeckom resumé končí kniha bizarnýmmenným registrom,krásneodzrkadľujúcimrozpakyzpravidiel slovenskéhopravopisuakopírujúcimcelý radchýbvtexteknihy.Lenumocnilcelkovýrozpačitýdojemzdielaasmutnýzáver,žekebyAndrejHlinkapostupoval taktoneprofesionálneanekoncepčne,asibyniktoaninemalpotrebupodobnú„ko-lektívnumonografiu“pripravovať.Ajtaktozostalolenpripotrebe.

Roman Holec



588

HUSSON,Edouard.HEYDRICH ET LA SOLUTION FINALE.Paris:Perrin,2008,482s.

EdouardHussonjefrancúzskyhistorik,vysokoškolskýpedagógpôsobiacinauniverziteSorbonnevParížiIV.

Recenzovanápublikácia je rozdelenána15kapitol.Každáznich jeďalej členenánapod-kapitoly.Doplnenájeopredslov,epilóg,doslov,bohatýpoznámkovýaparátkukaždejkapitole,anex (prekladdokumentovzkonferencievoWannseedo francúzskeho jazykaanázoryhistori-kov k otázke rozkazov daných Einsatzgruppen), zoznam použitej literatúry aprameňov, indexapoďakovanie.Autorom predslovu je anglický historik nacizmu IanKershaw.Doslov napísalfrancúzsky historik Jean-Paul Bled. Obidvaja sa snažia Hussonovo dielo zaradiť do kontextujehoužpublikovanýchprác.Pripísaníprácesaautoropieralofrancúzsky,nemeckyaanglickypísanú literatúru, taktiež iobohatý archívnymateriál zfondov Bundesarchiv vBerlíne, CDJCvParíži, Institut für Zeitgeschichte vMníchove, Landesarchiv Schleswig-Holstein, NationalArchives vo Washingtone, Stadtarchiv Bremen, United States Holocaust memorial and museum voWashingtoneazosúkromnejzbierkyodMarioDederichs.

Hneďvúvoderecenziejepotrebnéupozorniťnato,žepublikácianiejebiografiouReinhardaHeydricha,akobysanaprvýpohľadmohlozdať.Túautorlenpripravuje.Heydrichjesíceústred-noupostavou,alejetupredstavenýakojedenzhlavnýchaktérovakoordinátorovtzv.konečnéhoriešenia.

Publikáciumožnopovažovaťzanovátorskúvdvochzákladnýchbodoch.Prvýjespôsob,akýmbolautorschopnývďakaprecíznejanalýzeprameňovnájsťspojeniemedziformuláciounakon-ferenciivoWannsee20.1.1942aviacerýmipredchádzajúcimiverziamiplánovanéhokonečnéhoriešenia,zaktorýmistáliHeydrich.Druhýmbodomjedátumzačiatoknovembra1941,ktorýautorpovažujezaobdobie,keďHitlerdalpokynihneďprejsťkugenocídeŽidovzcelejEurópy,atonielenzoZSSR.Isteže,autorzostávavhypotetickejrovine.Vsamejpodstateideoreinterpretáciuzačiatkuholokaustu.

Vprvejkapitole„Clarifier les questions de fond“ Reinhard Heydrich et la constitution dún „corps unifié de protection de lÉtat dún nouveau genre“saautorpokúsilnapozadíhistorickýchudalostí čitateľa zoznámiť nielen so životopisnými údajmi jedného znajväčších nacistickýchzločincov,aleajsozákladnýmiúdajmizoživotajehonajbližšíchpríbuzných.PokúsilsavysvetliťkomplikovanýpôvodHeydrichovhoantisemitizmu.

Predmetomdruhejkapitoly„Certains travaux préparatoires au déroulement de la solution finale“ LÁktion T 4: préhistoire du judéocide boloopísanie ideologickýchzákladov,prípravy,priebehuidôsledkovpredchodcuveľkejgenocídy,atoprogramu„AkciaT4“apodrobnejšíopisHeydrichovejúčastivňom.Išlooplánovanésystematickézabíjanie,zktoréhoskúsenostinacistivyužilipribudovanívyhlazovacíchtáborov.Poukázalinato,žeeutanázia,tzv.riešeniežidovskejotázky i rozpútanávojnabolinavzájompoprepájané.Lenčiastočnesazmienilopostoji cirkvi aorganizáciách,ktoréslúžilinakamuflovanie„AkcieT4“.

Vtretej kapitole „Qui parle encore, aujourd´hui, de lánéantissement des Arméniens?“ (A. Hitler, 22 août 1939) Les massacres commis en Pologne par la SS et la police (septembre – no-vembre 1939)saautorzameralhlavnenapopísanieokolnostívznikuEinsatzgruppen,ichsamotnývznik,úlohy,vkrátkostiinaichvnútornúorganizáciuazloženie,aajnaichpôsobenie,praktikypoinváziidoPoľska,keďsaichčinnosťráznezradikalizovalaizintenzívnila.IchobeťamibolipochopiteľneiŽidia.Autorsavzhľadomnasledovanútémunevyholpopísaniukrokovčelnýchpredstaviteľov(vrátaneHeydricha),ktorénaznačovali,resp.smerovalikorganizovaniugenocídyŽidovvEurópe.

Vštvrtejkapitole„Des solutions transitoires mais qui nous permettront dácquérir des expéri-ences pratiques“ La Pologne comme laboratoire de la „solution finale“autorpopísalpredovšetkým

589

plánovanie, organizovanie deportácií Poliakov, čímďalej týmviac iŽidov,Cigáňov aďalšíchkoncomroka1939naúzemieobsadenéhoPoľska.Totobolaďalšiaskúsenosťpriorganizovaníde-portáciídovyhladzovacíchtáborov.HeydrichajehoReichssicherheitshauptamt(RSHA–Hlavnýríšskybezpečnostnýúrad)sataktiežaktívnezúčastnilitohtoprocesu.VsúvislostisdeportáciamihovoriliodeportáciáchŽidovzríše.

VsúvislostisplánovanímdeportáciíRSHAsačiastočnezameralnainterpretáciudokumen-tu Fernplan der Umsiedlung in den Ostprovinzen. Vňommožno odhaliť zárodkymyšlienok,ktorébolirealizovanévZSSRvsúvislostisGeneralplan OstanaŽidochzEurópyvrámcitzv.konečnéhoriešeniažidovskejotázky.Taktiežsabližšievenovaldiskusiiz30.1.1940,ktoráboladôležitouetapounacestekukonferenciivoWannsee.

Vcentrepozornostipiatejkapitoly„Du ‚projet Madagascar‘ au ‚plan Heydrich‘“ bolopoporážkeFrancúzska,popísanieprípravyplánu(ajehoneúspech)deportovaťŽidovnaMadagaskar.Vnasledujúcej časti kapitoly autor pôsobí presvedčivo, keď podrobnou analýzou textov (napr.Heydrichov list Ribbentropovi z 24. 6. 1940, „plánMadagaskar“ z 15. 8. 1940, málo známeDanneckerovomemorandumz21.1.1941)ukazujepriamespojeniesformuláciounakonferenciivoWannsee.Týmtopoukázalnato,žešéfRSHArozmýšľalogenocídeodleta1940.Tiežinato,žekonferenciavoWannseebolazákladnýmelementomčlánku,ktorýsaťahalužodleta1940aústrednáčasťtextusformulovanáHeydrichommalapravdepodobnesvojpôvodvjanuári1941ahovorila odeportáciáchvsúvislosti spredchádzajúcou antižidovskoupolitikou.Vtejto súvis-losti sa teda zmienil o tzv. Heydrichovom pláne.Avšak začiatkom roku 1942 bola iná situáciaakoniecvojnybolposunutýnadobuneurčitú.

Vcentre pozornosti šiestej kapitoly „Porter un coup décisif à la juiverie internationale“ (P. Zapp, 29 janvier 1941) Les unités de la SS et de la police et le projet de destruction du „judéo-bolchevisme“ bol hlavne plán vyvražďovania Židov vZSSR existujúci už pred júnom1941abudúcedeportácieŽidov.Vsúvislostisvojenskýmťaženímsazameralajna to,ženaj-neskôrvjanuári1941sazačaloformovanieEinsatzgruppen,ktoréipopísal.Dôrazsakládolnapresnérozdelenieúloh,abysaznovuneobjavilikonfliktyohľadomkompetencií,akotobolopočasinváziedoPoľska.

Siedma kapitola „Poser les fondations de la solution européenne de la question juive“ (P.Zapp, 29 janvier 1941) La mise en oeuvre progressive du génocide des Juif soviétique de la fin juin à la mi-août 1941“bolazameranánapôsobenieEinsatzgruppennavýchodnomfronte,nakonkrétnychmiestach,naichsprávy,narôzneinterpretácierozkazov,ktoréimbolidané.Vtejtosúvislosti Himmler iHeydrich ponechali svojim podriadeným istú voľnosť. Popísal inšpekcieHimmleraaHeydrichanavýchodnomfronte,vkrátkostiito,ktoréďalšiezložky,aakýmspôso-bomsapodieľalinaužsystematickomvyvražďovaní.Upozornil,žegenocídaŽidovvZSSRbolavpodstateprvouetapougenocídyŽidovvôbec.

Vôsmejkapitole„‚En considerération des nouvelles possibilités à l´Est‘ Une planification génocidaire multiple“sazameralnapolitikunemeckejekonomikyvZSSR.GenocídaŽidovbolapovažovanázapodmienkugermanizáciedobytýchúzemí.Vtejtosúvislostisaautorzameralnapopísaniemožností či plánovosídlenia dobytých území, zbavených iŽidov, nemeckými kolo-nistami.RiešeniaspočívalovsystematickomlúpenípotravinovýchčlánkovZSSR.Autoranaly-zovalkonkrétne reakcie inázoryna takýto spôsob riešenia.Autor sapokúsilodôvodniť,prečoplán Heydrich zjanuára1941aplánhladomoru, vypracovanépribližnevtom istomčase, bolivkonečnomdôsledkuutópiou.Ďalejsavenovalproblematikevyhubeniavojnovýchzajatcov,kto-réprebiehaloparalelnesprvoufázougenocídyŽidovvZSSR.Vzáverekapitolysazameralnasituáciuvgetáchnajeseňroku1941.

Vdeviatejkapitoly„Avec l´aval préalable du Führer“ Août 1941-la décision hitlérienne de déporter les Juifs du Reichautorpodrobneanalyzovaljedenzozákladnýchdokumentovvhisto-



590

rických interpretáciáchvsúvislosti stzv. riešenímžidovskejotázky,atomandátz31.7.1941danýHeydrichoviGöringom.ĎalejanalyzujePokyny pre riešenie židovskej otázkysformulovanéRSHAeštepred tým,akosaHeydrichstretolsGöringomareakcie(napr.Stahleckerov textzozačiatkuaugusta1941)nane.Možnoskonštatovať,ževprotokolezWannseemožnonájsťvistomslovazmyslezhrnutietýchtopokynov.Upozornil,žepokynymožnoštudovaťzhľadiskaprípra-vy tzv.konečného riešenia židovskejotázky izhľadiskaúlohdanýchEinsatzgruppen vZSSR.Obidva aspekty boli navzájom úzko späté.Autor sa zameral na problém datovania Pokynov azdôvodnil,prečobolipodľanehonapísanéeštepredjúlom1941.Vďalšejčastiparalelnemapujesituáciuvlete1941vríši,voFrancúzskuanavýchodnomfronte.ProstredníctvomHimmlerovhovyhlásenia z18.9.1941autorvzáverekapitolypoukázal, žeprotokol zWannseepredchádzalsamotnej konferencii.

Úvodom desiatej kapitoly Lópération débutera sur le territoire du Reich, y compris les Protectorats de Bohême et de Moravie Coordonner la „solution finale de la question juive en Europe“ depuis Prague sa autor vkrátkosti venoval problematike deportácií Židov zríše,vrátaneProtektorátučiechaMoravy.PolemizovalnadstretnutímHitlera,HimmleraaHeydricha 21.–24.9.1941.Vcentrepozornosti autorabolidôvody iokolnostimenovaniaHeydrichazazastupujúceho ríšskeho protektora čiech aMoravy vseptembri 1941, ktorý mal odtiaľto o. i.koordinovať „prípravné práce“ týkajúce sa „konečného riešenia“.Tu analyzoval i Heydrichovprejav vPrahe z 2. 10. 1941, schôdzu z 10. 10. 1941.Vsúvislosti stextom správy si možnovšimnúť jeho podobnosť stextamiPokyny pre židovskú otázku, Stahleckerov text zo začiatku augusta1941asprotokolomzkonferenciezWannsee,vktorýchmožnonájsťidentickúpredstavuotzv.konečnomriešenížidovskejotázkyvEurópe.Ďalejnačrtolplánovanie,priebehdeportáciíŽidovzNemecka,RakúskaaProtektorátudoLodže,Rigy,Minska,Kovnahlavneodjesene1941areakcienane.AutorďalejanalyzujepostojHansaFrankaodjari1941kdeportáciámŽidovdoazGenerálnehogubernátu.Popísal situáciuvovýchodnejGalícii vdruhejpolovici roku1941,potomakosa1.8.1941začleniladoGenerálnehoGubernátu.VkrátkostipopísalipriebehvznikutáborovBelzec,Chelmo.Záverkapitolyvenovalpopisurozličnýchpraktíkzabíjaniaiprojektovlikvidácieažpoplynovékomory.

Vprvejčastijedenástejkapitoly„En raison des dangers de lémigration en temps de guerre“ Le piège se referme sur les Juifs dÉuropepodrobneanalyzovalHitlerovevyhláseniazoktóbra1941,vktorýchsispretrvávajúcouvojnoumožnovšimnúťradikalizujúcisaFührerovantisemi-tizmus,taktiežiobavyzostálepokračujúcejvojny,obavyzospojenectvaVeľkejBritánieaUSA.PredmetomdruhejčastibolaopäťcezHitlerovevyhláseniajehotendenciakokamžitejgenocídeŽidovvcelejEurópe,keďžeHitlerHimmleroviaHeydrichovinaznačovalmožnosťzačiatkunovejetapypolitiky„konečnéhoriešenia“.ObidvajasatotižaktívnevHitlerovomduchuzúčastňovalizáverečnýchpráctýkajúcichsafyzickejlikvidácieŽidovvEurópe,čakajúcnazelenúodHitleranapriekstálepokračujúcejvojne.

DvanástakapitolaLes Juifs ne vivent que du fait que la solidarité européenne néxiste pas (A. Hitler, 5 novembr 1941) La troisième décision de Hitler en novembre 1941 – la déportation de Juifs de tout le continentvpodstatepredstavujepodrobnúanalýzuapolemikuksúboruprameňov,ktorýmisaautorsnažilpodložiťhypotézu,žezačiatoknovembra1941bolobdobím,keďHitlerdalsúhlaskokamžitejgenocídeŽidovzcelejEurópyvtakejforme,vakejjupoznáme.Množstvoelementovsavyjadrilovprospechtejtohypotézy.

Predmetom úvodnej časti trinástej kapitoly „Nous savons quelle force se tient derrière Roosevelt“ (A. Hitler, 11 décembre 1941) La déclaration de guerre aux Etats-Unis pour légitimer le judéocidebolavprvomraderozsiahlaanalýzaorganizovaniakonferencievoWannsee,ktorejcieľombolozorganizovaťgenocíduŽidovzcelejEurópy,aktorá samalapôvodneuskutočniť 9. 12. 1941. Vtejto súvislosti autor detailne vysvetľuje pozvánky na konferenciu (i problém

591

adresy figurujúci na pozvánkach); problém idôvody výberu účastníkov konferencie, keďžeHeydrichoviakoorganizátorovikonferencieišlonietakosúhlassobsahomkonferencie,alehlav-neokoordináciu jednotlivých inštanciíohľadom tzv.konečného riešeniažidovskejotázky;dô-vodyjejodročenia.Vďalšejčastisaautorsnažilcezniekoľkovyhlásení(napr.Hitlerovprejav z12.12.1941naschôdziReichs- a Gauleiter-ov;prejavHansaFrankaz16.12.1941vKrakowe)ilustrovať Hitlerove rozhodnutie znovembra 1941 týkajúce sa „konečného riešenia židovskejotázky“nacelomeurópskomkontinente,nečakajúckoniecvojny.Vzáverečnejčastiautornačrtolotázku existujúcich spôsobov fyzickej likvidácie Židov avsúvislosti svyhlásením vojnyUSA i„židovskouotázkou“stručneanalyzovalRosenbergerovaHeydrichovprejavzdecembra1941.

Predmetom štrnástej kapitoly „La responsabilité du traitement de la solution finale de la question juive relève, sans considération des frontière géographiques, du Reichsführer SS“ La signification de la conférence de Wannseejepodrobnáanalýzaiinterpretáciadobreznámehopro-tokoluzkonferencievoWannseez20.1.1942,organizovanejHeydrichom.Okremorganizáciefyzickej likvidácieŽidovasnahyokoordináciu jednotlivýchinštanciíohľadomtzv.konečnéhoriešeniažidovskejotázkysaautorsnažilpoukázaťajnaďalšízmyselkonferencie,ktoráo.i.po-tvrdila,resp.upevnilaHeydrichovopostavenie.ĎalejznamenalavíťazstvoSS,ktorýchvýznamaautoritauprostrednacistickejpolykracievyšlazkonferencienesporneposilnená.KonferenciaboladôležitýmmomentomvovytváranípolitickejiekonomickejmociSS.Vtomtoohľadenebo-lanáhoda,žeWirschafts-und VerwaltungsamtbolvytvorenýkrátkopokonferenciivoWannsee.Autorkončíinterpretáciuprotokolustručnýmrozboromdokumentuz27.4.1942sformulovanomErhardomWetzelom,Rosenbergovýmspolupracovníkom.Vňombolo.i.uvedenýdôvod,prečoSSmohlamaťvúmyslevybudovaťekonomicképanstvo.

Názovposlednej, pätnástej kapitoly„Certains travaux préparatoires au déroulement de la soution finale“ La mise en place des camps dánéantissement par Himmler et Heydrich jasne naznačiljejobsah.Vúvodekapitolysaautor,cezvyjadreniaHitlera,HimmleraiHeydricha,sícevrátilkobsahuprotokolupoukončeníkonferencievoWannsee.AvšakjejpredmetombolohlavnepodrobnépopísanieprípravnýchpráckrozbehnutiugenocídyŽidovpokonferenciivoWannsee(ičiastočnejejpriebehvEurópevroku1942).Vzáverekapitolysazmieniloobaváchnacistovzhnutíodporuikroky,ktorépodniklikichzamedzeniuatiežioatentátenaarchitektagenocídy,situáciipoňomnielenvProtektoráte,aleivEurópe.

PrácajeukončenáepilógomReinhard Tristan Eugen Heydrich (1904 – 1942) Lárchitecte du génocide des Juifs dÉurope,vktoromautornapozadíhistorickýchudalostí

chronologicky zrekapituloval život aaktivity jedného zhlavných aktérov genocídy Židovinajväčšíchzločincovvhistórii.

Dvezákladnéskupiny(intencionalistiafunkcionalisti, resp.štrukturalisti)medzihistorikmisasnažiaodhaliťpostup,pochopiteľne,každásvojímspôsobom,ktorýviedolknajstrašnejšiemuzločinu vdejinách Európy. Édouard Husson sa domnieva, že táto opozícia je odteraz prežitá.Každázoškôlsazhodnenatom,žeHitlerrozhodolosystematickejextermináciivobdobíokolonovembra1941abolaužobsahomjehopredchádzajúcich rozhodnutí irozhodnutí jehopodria-dených.Autorpublikáciesadodiskusiezapájatým,žecezHeydrichovelistyzpolovicemája1940izozačiatkuroku1941sasnažípoukázať,žešéfRSHAmalgenocíduvpláneužvspomínanomobdobí.

Záverommožno skonštatovať, že ide oskutočne náročné, ale zato pútavé čítanie, ktoré sivyžaduje veľmi pozorného a erudovaného čitateľa. Publikácia je preto určená úzkemu okruhučitateľov,atohlavnehistorikom,odborníkomzaoberajúcimsaobzvlášťholokaustom.

Lucia Galibert



592

HLAVINKA,Ján–NIŽŇANSKý,Eduard.PRACOVNý A KONCENTRAČNý TÁBOR V SEREDI 1941 – 1945.Bratislava:Dokumentačnéstrediskoholokaustu,2009,191s.

Vostatnom období vslovenskej historiografii napreduje výskum aspracovanie problematikyholokaustu formou edícií prameňov, zborníkov štúdií i monografií. Jednu zkľúčových otázokvýskumuholokaustuvrokoch1939–1945predstavujenútenáprácapríslušníkovžidovskejko-munitynapodkladelegislatívytotalitnéhorežimuslovenskéhoštátu,ktorejnásilnýcharaktersapostupneprehlbovalzároveňsďalšímiprotižidovskýmiopatreniami.Vyvrcholenímdanéhosme-ru protižidovskej represívnej politiky súdobého režimu bolo zriadenie pracovných, respektívekoncentračných, táborovvNovákoch,Seredi avoVyhniach.Tieto sa stali prestupnou stanicoudovyhladzovacíchtáborov,aleparadoxneajútočiskompreddeportáciami.KontroverznáúlohapracovnýchtáborovvdejináchholokaustunaSlovenskuužbolačiastočnespracovanávedíciáchdokumentov,vštúdiáchaohľadnetáboravNovákochajvpodobemonografie.Doterazvšakchý-balomonografické spracovanie dejín pracovného akoncentračného tábora vSeredi, ktorýmalvsledovanejkapitoleholokaustuzviacerýchuhlovpohľaduosobitnémiestoavýznam.NatútonáročnúúlohusapodujalmladýnádejnýhistorikholokaustuJánHlavinkaarenomovanýodborníknapredmetnúproblematikuEduardNižňanský.Ichiniciatívu,podporenúDokumentačnýmstre-diskomholokaustu,možno lenprivítať.Výsledkomaktivityuvedenýchautorov jemonografia,ktorávyšlaroku2009.

J.HlavinkaaE.Nižňanskýkoncipovalisledovanúmonografiunapevnýchzákladochbohaté-hoheuristickéhovýskumu,ktorýzohľadnilvšetkyrelevantnéhistoricképrácekdanejtéme,akoajedíciedokumentovazároveňpriniesolnovépoznatkyzozdrojovdomácichazahraničnýchar-chívov.AutoričerpalinovépramenezfondovSlovenskéhonárodnéhoarchívu,zniektorýchre-gionálnycharchívov,ďalejzarchívuÚstavupamätinároda,zarchívovoralhistory,zfondovpa-mätníkaholakaustuvIzrealiyadVashem,akoajznajnovšíchvýskumovvnemeckýchačeskýcharchívoch.KnajvýznamnejšímpramennýmmateriálompatríajzoznamväzňovtáboravSeredizprelomurokov1944–1945,objavenýprednedávnomvSlovenskomnárodnomarchíve. Jehonálezboljednýmzmotivačnýchčiniteľov,ktorébezprostrednepodnietilikoncipovaniesledova-néhodiela.Heuristickýzákladmonografiejenáležitespracovanýapovšetkýchstránkachvyužitý.VývojaúlohytáboravSeredisúprogramovozakomponovanédokontextudejínholokaustuatieždoširšíchsúvislostínárodnýchdejín.Výslednákoncepciajepremyslenáazdôvodnená.Autorisle-dujúformovaniehlavnýchfunkciítáboranapozadíjednotlivýchfázprehlbovaniaprotižidovskýchopatrení.Vecnepopisujúzámeryanáplňčinnostitábora,aletietozároveňinterpretujúakovýsle-dokdlhodobéhovývojaautochtónnehoantisemitizmuvládnychštruktúriširšíchvrstievmajorit-néhoobyvateľstva.Osobitnezdôrazňujúsúvislostisprocesomarizácie,ktoréhovýsledkombolasociálnapauperizáciažidovskéhoobyvateľstva.Práve táborynútenejprácepredstavovali jednuzalternatívriešeniasociálnehoproblémužidovskejkomunityjejvyužitímprehospodárskepotre-byštátu.VládnyrežimvšakuprednostňovaldruhúalternatívuriešeniasociálnehoproblémuŽidov,atoichvyvezeniedotzv.novýchdomovovmimoúzemiaSlovenska.

Vlastný textmonografieautori členianaúvod,5kapitol,13podkapitol aanalytickýzáver,alevzásaderozoznávajúštyrihlavnéetapydejíntábora.Prváetapazachytávagenézutáboradofebruára 1942 vsúvislosti sformovaním idey nútenej práceŽidov amyšlienky pracovných, čikoncentračnýchtáborov,korešpondujúcejsnacistickýmivzormi.DruházobrazujetáborvúlohekoncentračnéhostrediskaŽidovpreddeportáciamidovyhladzovacíchtáborovvobdobíodmarcadoseptembra1942.Tretiaetapapredstavujetáborvdlhšomčasovomhorizonteodoktóbra1942aždoaugusta1944,keďplnilsvojupôvodneplánovanúfunkciustrediskanútenejpráceŽidovsozámeromichhospodárskehovyužitia,čomalabyť„umiernená“alternatívadeportáciíaštvrtáeta-

593

papribližujetransformáciusereďskéhotáboranakoncentračnývyhladzovacítábor,zodpovedajúcinacistickémuvzoruvobdobíodvypuknutiaSNPdomarca1945.

KaždázetápjezasadenádorámcaširšíchsúvislostívývojaperzekúcieŽidov,čiužvovzťahukarizácii,kčinnosti Ústredného hospodárskeho úradu alebo kúlohám apostaveniu ÚstredneŽidov.Komplexnejespracovanébudovanie,organizačnáštruktúraanáplňčinnostitáboravjed-notlivýchetapáchjehovývojapostránkepersonálnej,hospodárskejasociálnej.Piatakapitola,po-jednávajúcaoposlednomobdobíexistencietábora,súčasneriešivzťahžidovskejkomunityama-joritnejspoločnostipoobsadeníSlovenskanemeckouarmádou,keďsaosudyobochkomunítzačalivzájomneprelínať.Tusaautoridotýkajúvsúčasnostiveľmifrekventovanejproblematikysociál-nehookoliaholokaustu.Dôležitémiestomápodkapitolaoslovensko-nemeckýchdiplomatickýchvzťahochnaprelomerokov1944–1945,ktorápribližujepostoječelnýchvládnychpredstaviteľovkobnoveniudeportáciíaklikvidáciiŽidov,akoajpríslušníkovmajoritnéhoobyvateľstvavuve-denomobdobí.Vzhľadomna zobrazovanépohnutéobdobie rokov1944–45 je piata kapitolanajdynamickejšoučasťoumonografie.Vychádzazbohatéhoarôznorodéhopramennéhomateriá-lu,získanéhovoviacerýchsvetovýcharchívoch.TextumocňujúnapríkladsprávyveliteľasmutneznámejPohotovostnejskupinyHJ.Witisku,pochádzajúceznemeckýcharchívov.

Pôsobivé sú aj ďalšie časti monografie, pochopiteľne najmä stať odeportáciách Židov zosereďského tábora vroku 1942. Tu aj viných statiach autori vhodným spôsobom umiestnilivýpovede očitých svedkov zarchívov oral history.Autentickosť výpovedí najvernejšie priblížizobrazovanéudalostiiatmosférucelejdoby.Zajadromonografiemožnooznačiťštvrtúkapito-lu,ktorálíčinajdlhšieobdobieexistencietáboraodseptembra1942doSNP.Vsledovanejčastimaliautorimožnosťnaväčšejplocheanalyzovaťhospodárskeasociálneaspektykaždodennéhoživota vtábore, čím ho zaradili do kontextu hospodárskeho asociálneho vývoja slovenskéhoštátu.MonografiatýmtopredstavujeajhodnotnýpríspevokkhospodárskymasociálnymdejinámSlovenskavrokoch1939–1945.Absurdnosťkaždodennejrealityživotaväzňovsereďskéhotá-bora,vylíčenávpredmetnejkapitole, je tieždostatočnouodpoveďounapokusyoobhajobusú-dobéhorežimu,ktorýpodnátlakomzmenil„väčšiezamenšiezlo“pririešenísociálnehorozmeružidovskejotázky.

Monografia prináša celú plejádu postáv zradov iniciátorov holokaustu aich obetí. Okremčelných predstaviteľov režimu vystupujú do popredia organizátori, velitelia adozorcovia tábo-ra, regrutovaní spomedzidomácehomajoritnéhoobyvateľstvaaleboprichádzajúciako„expertiaporadcovia“znacistickéhoNemecka.Nadruhejstranestojavýznamnéosobnostiperzekvova-nejžidovskejkomunityajejradovíčlenovia.Podnetnýjezáverpublikácie,kdeautorianalyzujúazároveňsumarizujúmiestopracovnéhotáboravSeredianútenejpráceŽidovvkontextedejínholokaustuaantisemitizmuvpodmienkachSlovenska.Záverknihydoplňujerozsiahleanglickéresumé,štatistikyväzňovtáboraadeportovaných,akoajkvalitnáobrazovápríloha.Vmonografiivšakmoholbyť,podľamôjhonázoru,viaczohľadnenýmedzinárodnýrozmerporovnanímriešeniažidovskejotázkynaSlovenskusosituáciouvNemeckuajehosatelitoch,najmävsúvislostishod-notenímúlohynútenejpráceŽidov.

MonografiaJ.HlavinkuaE.NižňanskéhoopracovnomakoncentračnomtáboreŽidovvSere-dijevýznamnýmkrokomvrozvojivýskumuholokaustunaSlovensku.Užvprvýchmesiacochpovydanívyvolalaznačnýohlasdomaajvzahraničí.Uvažujesaojejpublikovanívcudzomjazyku.Pretosledovanúknihudoporučujemedopozornostiodborníkomilaickejverejnosti.

Ľudovít Hallon



594

LABISCHOVá, Denisa – GRACOVá, Blažena. PříRUČKA KE STUDIU DIDAKTIKY DěJEPISU.Ostrava:OstravskáuniverzitavOstravě,Filozofickáfakulta,2008,276s.

Vyučovaťdejepisnazákladnejastrednejškolepatríknajnáročnejšímpedagogickýmúlohám–profesiám.Minulosťtotiž,ktorájeobsahomtohtovyučovaciehopredmetu,žiaciaštudenitnikdynepoznali,anepoznajújuanidnešní,zautopsiealenvýnimočnemaliamajúmožnosťzoznámiťsasjejautentickýmireliktami.Obsahomvýučbybolopreto,atakajzostalo,poznávanieminulostisprostredkovanenajmähistorickouvedou,poznávanietransformovanédovyučovaco-výchovnéhoprogramu–dokurikula.Užprvéštátnezávažnédokumentylegalizujúcemodernýškolskýsystémdalidovienkatomutovyučovaciemupredmetuajštátno-politicképoslanie,ktorésamenilokon-krétnymiambíciaminastavenýchštátno-politickýchrežimov.Lenvminulomstoročísavčeskejškole avškoláchnaSlovenskuvystriedali štyri signifikantneodlišnékurikulávýučbydejepisu(odpromonarchistickej,resp.prouhorskej,cezčeskoslovenskú,protektorátnu,resp.slovenskúažposocialistickú).Politicko-spoločensképomeryporoku1989,návratkpluralitnejdemokratickejspoločnosti,vzniksamostatnejčeskejaSlovenskejrepubliky,ichzačleňovaniesadoeurópskychasvetovýchštruktúr,akceptáciaeurópskychaglobálnychhodnôtaproblémov,atď....tovšetkosazákoniteaneodkladnepremietaidovýučbydejepisu,ktorájevsúčasnostinebývaloliberálnaaprebieha vspoločenskom prostredí disponujúcom modernými informačnými zdrojmi atech-nológiamivzdelávania.Dnes,viacakovminulosti,siuvedomujememultiperspektívnosťhistó- rie–viacznačnosťvnímaniaahodnoteniajejfenoménov(súcpoučenínajmänedávnoujednostran-nou politickou koncepciou výučby dejepisu, ktorá deformovala viacrozmernosť, viacznačnosťhistorického diania, devalvovala kredit skutočných kultúrno-historických hodnôt ablokovalazáujemoichpoznanie).Aďalej...súčasnávýučbadejepisunemôžesledovaťlentradičnévzdelá-vacieakultúrno-výchovnéúlohy,aleaj,atonajmä,generovaťosobnostnékompetenciežiakovaštudentov pre poznávanie súčasnosti aich budúci občiansky profesijný život sdodatkom, ževýučbadejepisu,znalosťhistórieahistorickévedomieneposkytujesícetakýpraktickýpotenciál akovýučbacudzích jazykov,matematiky,či telovedy,apod.,ale jeazostávanevyhnutnýmat-ribútomosobnostičloveka,atoajnapriektlakuaprevaheinýchhodnôtsúčasnosti.Faktomďalejzostáva,žekaždéučivo,každájehozložka(faktografia,priestorováačasoválokalizácia,informá-ciezrôznychoblastíspoločenskéhoživota,apod.)másvojudidaktickúosobitosťatýmajsvoj-skúpotrebudidaktickýchmédií,metódapostupov.Svoješpecifikámáajosnovanieučiva(čodovecnosti,geopolitickýchačasovýchdimenzií;národné–svetovédejiny,chronologické–synchro-nické, fenomény– trendy,apod.).Toto súvzákladnýchčrtáchzvláštnosti–odlišnostivýučbydejepisu,ktorézakladajúaumocňujújejkonštatovanúnáročnosť.

Spôsobilosť vyučovať dejepis na školách 1. cyklu sa vnašich podmienkach získavala podesaťročia na učiteľských preparandiách aodbornými skúškami; na školách 2. cyklu štúdiomhistórienafilozofickýchfakultáchuniverzít.Natýchtofakultáchdominovalnázor,žespôsobilosťoujepredovšetkýmvecnáznalosťhistórieajejprezentovanieavyužívanievpedagogickejpraxisaceztietodesaťročiariešilaviacmenejsymbolicky.(EštepodruhejsvetovejvojnenaUniverziteKomenského vBratislave to bola jednosemestrálna hodinová prednáška zdidaktiky, výbero-vé prednášky zdejín pedagogiky, lektorské cvičenie zmetodiky, semester náčuvov ajeden sa-mostatnývýstup).Náročnosťpedagogickejpraxe,učiteľskejprofesie,nárokykladenénaškolu,skúsenostiabsolventov,aleajniekoľkopedagógov–vedcovužv30.rokochminuléhostoročianavrhovalovysokoškolskévzdelanieprevšetkýchučiteľovav40.rokochsazasadzovalozavy-rovnanie disproporciímedzi odbornou apedagogickou zložkou vysokoškolskej prípravy.Tietozámerysazačalinapĺňaťibapostupne(r.1946vysokoškolskévzdelávaniepreučiteľov2.stupňazákladnejškoly,r.1959ajpreprvýstupeňzákladnejškoly)aucelenejšoukoncepcioupropedeu-tickýchpedagogickýchzložiek,alenajmäfixovanímodborovýchmetodíkdoštudijnýchprogra-

595

mov.Vtomtokontexte sazačalagenerovaťajdidaktikadejepisu.V60. rokoch20. storočia saprofilovala akoaplikačnáveda (aplikáciadidaktikyvovyučovanídejepisu),v70. a80. rokochdostávala nové dimenzie ako samostatná vedná disciplína hraničnej povahy medzi dejepisomavedamiovzdelávaní, akoveda integrujúcadejepis so širokýmspektrom týchtovied.Súdobýstav avývoj didaktiky dejepisu bol ale blokovaný jednostranným historicko-materialistickýmpoňatímvšetkýchspoločenskýchvied,jednotnouškolouapoliticko-vedeckouizoláciouodmo-dernýchmedzinárodnýchtrendov.Zaúspechtejtofázyvývojatrebapovažovať,žesapostupnekonštituovalobsahacieľdidaktikydejepisu,čomalosvojevýstupyajvoformeštudijnejliteratúrypre poslucháčov (skriptá, učebnice). Porevolučná doba spravidla odsudzuje, resp. spochybňujevšetkopredchádzajúce.Pokiaľsajednáojehovecnúkritiku,jetoakceptovateľnéaproduktívne;horšiesúvšaklikvidačnézámery(napríkladspochybňovanieodborovýchdidaktík;naSlovenskusa odborové didaktiky zlegalizovali,možno sa vnich kvalifikovane uplatňovať apresadzovať,žiaľdidaktikadejepisunemánaterazodbornéhogaranta).Poodideologizovanídidaktikydejepisumásvojeracionálneavyužiteľnéhodnotyaj jejpredchádzajúcivývoj(osobitnetrebanapríkladpripomenúť, že preferovala domáce tradície pred sovietskym importom, čo je nezanedbateľnéupozornenie iprednešok).Výsledkyaskúsenostisúprvýmpilierommožnostíďalšiehorozvo-jadidaktikydejepisu.Vkontextesosledovanouproblematikou je21.storočieodlišnéodpred-chádzajúceho.Podmienilo,bapriamsivynútilo,akotovyplývazpredchádzajúcejčasti,zmenykurikuladejepisnéhovyučovaniaatýmlogickynielenzmenyobsahu,aleajcieľovdidaktikyde-jepisu.Novémožnostianovépotrebynielenrevitalizujúkoncepcie,aletomutovednémuodborudávajúnovéobzory,umocňujújehoaktuálnosťapotrebnosť.Modernávýučbadejepisu,modernáprípravavyučujúcichjetýmdruhýmpilierom,impulzomprerozvojtakvednéhoodboru,akoajpedagogickejpraxe.

čitateľovitohtopríspevkuchcempredstaviťPříručku ke studiu didaktiky dejepisu od Denisy LabischovejaBlaženyGracovej.Nezvyčajnedlhýúvodsompoužilpreto,abysomtentoautorkýzámervkomponovaldosúčasnýchpodmienokapotrieb,naznačiljehonáročnosť,obtiažnosť,alezároveňavizovaljehovýnimočnosťaprínosnosť.

Příručka ke studiu didaktiky dejepisu vyšla roku 2008 vrámci edície Filozofickeh fakul-ty Ostravskej univerzity (Scripta Facultatis Philosophicae Universitatis Ostraviensis).Autorkyrozštrukturovali obsah vysokoškolského kurzu didaktiky do štyridsiatich kapitol. Takýto roz-vetvený, síce logicky avecne kompatibilný, ale zároveň pestrý komplex, napriek uvedome-niu si istej vágnosti (didaktické fenomény sa len výnimočne dajú delimitovať „bezozbytku“),pre informovanosťčitateľaajehoorientáciusadázosystematizovaťdo trochoblastí:metodikavyučovaniadejepisu, teóriavýučbydejepisuadidaktikadejepisuakoveda.Takmervšetkypo-jednávané fenoménymajú historický aspekt amedzinárodnú dimenziu.Vzhľadom na adresátaPříručky ke studiu didaktiky dejepisuautorkypoložiliťažiskonareáliesúčasnejvýučbydejepi-su včechách, na dejepis ako vyučovací predmet ametodiku jeho vyučovania.Tejto orientáciisúvenovanékapitolyokurikulu (č.7-10;školskéainézávažnédokumenty,osnovanieaobsahvyučovania dejepisu, učebnice dejepisu snávodom na ich výskum ahodnotenie), ovýchovno-vyučovacomprocese(č.11),didaktickejanalýzeučiva(č.12),vyučovacíchformáchametódach(č.13-15;osobitnetrebaupozorniťnainterdisciplinárneprojektovévyučovanie)aodidaktickýchmédiách(č.16-30;otextových:písomných,krásnejanáučnejliteratúre,oralhistory;ovizuál-nych:hmotných, obrazových, fotografických, karikatúrach, plagátoch, komixoch, grafickcých; audi- tívnychaaudiovizuálnych;omoderných technológiách).Do tohtometodickéhokomplexuvsú-vamajregionálnedejinyvovýučbedejepisu(kap.č.39;preichdidaktickúproduktivitusažiadazakomponovaťichdokurikula),kapitolyvenovanéspätnejväzbe(didaktickétesty–kap.č.32;komunikáciaaprezentáciavýsledkovvýučby–kap.č.31;novépoňatiematuritnejskúšky–kap.č.33;vnímamjuakovýstupkurikula).Orientáciunateóriudejepisnéhovyučovaniamajúkapito-



596

ly:súčasnétrendyvovyučovanídejepisu(č.4-6),historickévedomieahistorickákultúra(č.34),historickémýtyastereotypy(č.35-36),európskadimenziavovýučbedejepisu(č.38)agenderovétémy(č.40).Kapitolyzmetodikyateórievyučovaniadejepisumajúsvojufunkčnosťajprerozvojdidaktikydejepisu,ktorejsúvenovanédvešpeciálnekapitoly(kap.č.1:didaktikaakovednádiscip- lína;kap. č.37:výskumvdidaktikedejepisu).Donastavenej sústavynezapadajúdvekapitoly (č.2a3)ovývojivyučovaniadejepisuvčeskýchzemiach;čitateľsiichistosozáujmompreštuduje,pretožehouvádzajúvnosnýchsférachdosúčasnýchreálií.TuuvedenéjeobsahomPříručky ke studiu didaktiky dejepisu.Vzhodesosúčasnoukoncepcioudidaktikydejepisu,ktorútýmtokon-kretizuje,napĺňaakvalifikovanevyčerpáva.Súčasťoutohtojejvýkladovéhoapracovnéhoobsahujepríloha:zaujímavédidakticképrvkyaprístupyvzahraničnýchučebniciachdejepisu (nemec-kých, rakúskych, francúzskych, anglických,poľskej alitovskej).Prezentovanéukážky (vpočte21)súnáležité,síceilustratívne,aleajmotivujúce,pretožesúnapriekcudzojazyčnostikaždémuzáujemcovi„čitateľné“azrozumiteľné.

Prezentovaná príručka je informatívno-pracovná amá dve roviny: zákadný kurz akurz„dobrovoľný“–rozširujúci.Jednotlivéjejkapitolymajúzhodnúvecno-metodickúštrukúru,ktoráprijednorazovom,kontinuálnomčítanínavodzujestereotypnosť;keďžeideopracovnúpríručkuna priebežné, či príležitostné využívanie, takéto vecno-metodické spracovanie je produktívne,praktické.Prikontinuálnomčítanísavynáraužspomínanáčrtapojednávanýchdidaktickýchseg-mentov–napr.vecnéprelínaniesa,prípadneopakovanie.Totoniesúindícienaspochybňovanievecno-metodickejzručnostiautoriek,pretožespravidlakaždýdidaktickýsegmentjeviacúčelový,vymykajúcisastriktnej,uzavretejkategorizácii.Vecno-metodickáštruktúrajednotlivýchkapitolvyzerá takto:účelacieľkapitoly („V této kapitole sa dozvíte...“),kľúčovéslová(pojmy,ktorési trebazapamätať), informatívnesekvencie,úlohynazamyslenie,kontrolnéotázky,odkazynaliteratúruanámetynaseminárnecvičenia.Sprievodcompotejtoštruktúrejevhodnásymbolika,grafika atypy písma.Osobitnú pozornosť si zaslúžia výkladové sekvencie: sú vnich definíciepojmov,názoryodborníkov,vstupyautoriek,skúsenosti,výskumyapod.Autorkysaprezentujúakoznalkynenielenpodmienokareáliívýučbydejepisuvčechách,aledisponujúajdôkladnouorientáciouvpríslušnejzahraničnej(islovenskej)odbornej literatúre,čodokladáaj jejvýbero-vý zoznam. Vtýchto sekvenciách ide oakýsi dialóg medzi odborníkmi akonfrontáciu praxesteóriou,ktorúautorkycieľavedomemoderujú.Zároveňvšetkypojednávanésegmentynavigujúdonajvýhodnejšieho anajprirodzenejšieho „terénu“: do základných školskýchdokumentov, doučebníc,odbornýchperiodíkapod.Prikaždejpríležitostirozkrývajúdidaktickýpotenciálkaždéhosegmentunarozvíjaniekompetenciížiakovaštudentov.NapĺňanímtýchtointenciísanepochybnezvyšujeprínosPříručky ke studiu didaktiky dejepisuprejejužívateľov,najmäprepripravenosťposlucháčovnapedagogicképoslanie.

Autorkymajú za seboumedzinárodne akceptovanú publikačnú činnosť, vlastné skúsenostizpedagogickej činnosti na vysokej škole. Zámer vybaviť vysokoškolské štúdium učebnicou,či príručkoudidaktikydejepisu siahado60. rokovminulého storočia (Mejstřík,Václav akol.:Metodikadějepisujakoučebníhopředmětu.Praha:SPN,1964),naňkukoncustoročianadväzo-valiviaceríautori(menovitepodvedenímV.čapka:DidaktikadějepisuI.,II.Praha:SPN,1985,1988).VtomtokontextejePříručka ke studiu didaktiky dejepisunielenzavŕšenímtýchtozámerov,alejetomodernávzorovápráca,zaktorúpatríautorkámvďakaauznanie.

Július Alberty

597

G L O S Y – B I B L I O G R A f I A

VŠEOBECNé DEjINY

čECHURA, Jaroslav. KRIMINALITA A KAŽ-DODENNOST V RANéM NOVOVěKU. Praha : Argo,2008,366s.

českýhistorikJaroslavčechurasaprofesionál-nevenujepredovšetkýmnovovekýmsociálnymdejinám, kriminalite, konfliktom, stavovskejpolitike. Edíciu každodenný život obohatilmonografiou analyzujúcou dobovú kriminali-tuvprostredíjužnýchčiechvrozmedzírokov1650 – 1770. Odbor historická kriminalita,rozoberajúca spôsoby vytvárania aaplikáciuprávnych noriem vkaždodennej spoločnostimestskýchividieckychsociet, jerozvíjajúcimsa odvetvím stredovekého aranonovovekéhobádania.

Kniha Kriminalita a každodennost v raném novověku vyšla na knižnom trhu sašpiráciouodhaliťminulosťčlovekapriblíženímjehospô-sobov vprekračovaní písaných inepísanýchnoriem. Najmä raný novovek vykazuje zá-kladnézmenyvtomtosmere,keďže„tehdejší společnost, zejména neurozených, disponovala, ba přímo vynikala neobyčejným konfliktním potenciálem“. Prínosom práce je priblíženiesahlbokokarchívnymprameňom,nazákladektorýchjepodanáštruktúraapopisstránokkri-minalityvurčitomčasovomvýseku.

Obsažnejší úvod oboznamuje čitateľovsgenézoukriminality,vytyčujeskúmanýprie-storanaichpozadípredstavuještruktúru,me-todikuacieľautorovejpráce.CielenesivšímamestoSoběslav ajehoprečinyuobyvateľstvastabuľkovým spracovaním kriminálnych de-liktovpodľačasovýchobdobí,množstvaprípa-dovaichtypov.

Názvy jednotlivých kapitol sú priame ci-tácie z dokumentov kriminálnych deliktov. Prvákapitola„Polib ty mě, lehkomyslná, tuto v prdel“ podáva prostredníctvom príbehovzminulosti pestrú paletu príkladov nie prílišslušnýchvýrazov,ktorýmisaaktérikonfliktovnavzájom„oslovovali“.Nasledujúúdajeorole

richtára vkonfliktoch, ich množstve a frek-venciipočasurčitýchdní,čifaktyodhaľujúcemechanizmysúdnejpraxe,podávanévylíčenímkonkrétnychsúdnychprípadov.

„Vy jste nováčkové, já jsem starej zloděj“ je názovdruhejkapitoly, zachytávajúcejpríbehydrobnejmajetkovejkriminality,zväčšakrádežíkusovšatstvaainýchosobnýchvecí,dobytka,obilia. Podrobne opisuje príhody „hrdinov“súdnychspisov,ichživot,zamestnanie,osudsozhrňujúcimikonštatovaniamiopočtekriminál-nychprípadov,ichcharakterečizávažnosti.

Vtretejkapitole „Poznal, že již pannou ne-byla“súspomínanésexuálnedelikty,ktorémajúvysoképercentuálnezastúpenienapomyselnomrebríčkukriminalityjužnýchčiech,soširokoupaletou prečinov súdených soběslavským sú-dom.Sledovaná doba aštudovaný región pri-niesli najpočetnejšiu skupinu trestov právemedziinfanticídiou.

Konkrétnosťnázvuštvrtejkapitoly„V tom- hle farářském lese se vyskytují ještě dva medvědi“ určuje jej zameranosť na rozborprípadov lesného avodného pytliactva protimestskej samospráve avrchnosti. Množstvovylíčenýchčinovvykazujerysyštrukturálnychposunovvzhľadomnastálenovovydávanénor-my,ktoré savšakvoväčšineprípadovmíňaliúčinkom.

Možnosťpozrieťsanaprípadyublíženianazdraví,zabitiačidokoncavraždyposkytujepia-takapitola„Nebožtík měl vlasy vyškubaný a po tváři všechen zmodralý byl“.Predkladanéprí-behy nás presviedčajú oagresívnom správaníkonfrontovanýchosôb,zaujímavéjepozorovaťaporovnávaťcharakterčinovsosúčasnosťou.

Pomernekrátkašiestakapitola „Nepůjdu-li se s nimi ze bránu servati?“ je venovaná de-liktom spojeným vsúvislosti sprítomnosťouvojska,ktorébolonajmäpotridsaťročnejvojnesúčasťoukaždodennéhoživota.Pestrosťčinovspojenýchspríslušníkmiarmádysaneobmedzo- valalennasituácievojaciaženy.

Osudy cigánskej minority naskicuje ka-pitola snázvom „Pravil, že přijde na cikán-skou hospodu“. Na pozadí početných prípa-dovsimožnovšimnúťnekompromisnýpostojväčšinovej spoločnosti proti nim, či dvojakýmeterprirozsudkochaexekúciách.



598

Vcentre pozornosti nasledujúcej kapitoly„Znám ho, je plačtivej na voči“ je židovskéobyvateľstvo aich prehrešky. Napriek tomu,že skriminálnymiprípadmi, vktorýchfiguro- valiŽidiasmesastretliužajvpredošlýchkapi-tolách,uvedenáútlakapitolazaznamenávapo- četnézastúpenieŽidovvštudovanomregióne.

Osobitne vyčlenené skupiny páchateľovapáchateliek zachytáva kapitola pod názvom„Sakramenští haunižvíti, nevemte mi právo“, ktorájerozdelenánaproblémyaotázkytrest-nýchčinovžien anamužskýchnositeľovkri-minality.

Záverečnákapitola,Raně novověká krimi-nalita a její strukturální proměna,jezhrňujúcoukonštatáciou ranonovovekej kriminality juhočeského regiónu sdôrazom na charaktertrestných činov, ich počet, intenzitu, riešenie,ale aj zložky celého spektra nositeľov krimi-nality. Istým druhom prekvapenia môžu byťaktivityžidovskéhoobyvateľstva,vymykajúcesaväčšineavykazujúce istédiferenčnéznakyvoblastiichvlastnejkriminality.Pozoruhodnéjezistenieabsenciepokleskovprotištátu,panov- níkovičivočicirkvi.

Po závere, vysvetľujúcom príčiny výberutémy amožnosti jej spracovania, ktoré pos-kytoval bohatý archívny materiál, nasledujúobsažné poznámky, literatúra amenný regis-ter.čechurov rozbor stretovľudí sozákonomprostredníctvom kriminálnych deliktov spra-covanýchdokrátkychpríbehov je posúdenímmierynezákonnéhosprávaniasaaranonovove-kejmorálkyvprotiklade smorálkoudnešnou.Vzájomnéspojeniekriminalityskaždodennýmživotom ajeho príhodami je svojráznymčítanímpreodbornúilaickúverejnosť.

Viera Vallová

LENDEROVá,Milena.A PTÁŠ SE, KNíŽKO MÁ... Ženské deníky 19. století. Praha : Nakla-datelstvíTriton,2008,360s.

Milena Lenderová patrí včeskej republikekrenomovanýmodborníkomnadejiny19.sto- ročia. Jej bádateľský záber je široký asiaha

od dejín každodennosti cez ženskú otázkua gender history až kdejinám česko-francúz-skych vzťahov. Hlavný zreteľ však kladie nadejiny akaždodennosť žien aich postavenievčeskejspoločnosti19.storočia,ktorýmveno-vala niekoľko štúdií, zborníkov amonografií.Širokýokruh (i laických)čitateľovzaujalaužsvojou monografiou snázvom Tragický bál. Život a smrt Pavlíny ze Schwarzenbergu vyda-nouvnakladateľstvePasekaroku2004,vktorejstrhujúco vykreslila plodný život atragickýskon kňažnej Pavlíny ze Schwarzenbergu,ktorázahynulapripožiarinaplesevroku1810.Zásluhouprof.Lenderovejbolistredoeurópskedejiny 19. storočia obohatené odimenziukaždodennéhoprežívaniažien,ktorýmvenova-lasvojeďalšiepráce–šľachtičien,meštianokčiprostitútok.Jejprácesúpriekopníckezhľadiskametodologickéhoiinterpretačného:jejvedeckéipedagogicképôsobenierehabilitovaloženskédenníkyakoplnohodnotnýhistorickýprameň,ktorývmnohýchprípadoch,najmäzhľadiskakultúrnychdejín,eštelenčakalnasvojeobja-venieahistorickézhodnotenie.

Práve ženským denníkom 19. storočiaje venovaná najnovšia knižná práca prof.Lenderovej, ktorá vyšla v minulom roku. Je zavŕšenímdlhoročnejsnahyautorkyozmapo-vanie výskytu ženských denníkov včeskýcharchívoch, ich výklad ahistorické zhodnote-nie. Posledné desaťročia priam prajú objavo-vaniu ainterpretácii textov ženských autoriekazdása,že iba terazhistorickáobecdocenilaich význam. Tento stav isto súvisí ismalýmzáujmom historikov oskúmaniedejín šľachty(predovšetkýmvobdobí19.storočia)predro-kom1989adominancioutémzpolitickýchde-jín,čojepríznačnénajmäpreSlovensko.

Monografickéspracovanieženskýchdenní-kov19.storočiajevnašichičeskýchpodmien-kach odvážny avýznamný počin, ktorý trebaoceniť po všetkých stránkach.Autorka svojupublikáciu rozdelila na osem kapitol usporia-danýchdodvochveľkýchčastí,predktoréza-radilaobligátnyúvod.

Úvodjeprirodzenekvantitatívnenajmenšoučasťou knihy, vprípade práce MilenyLenderovej obsahuje však základnú charakte-

599

ristiku situácie 19. storočia vkultúrno-histo-rickýchsúvislostiach,zdôvodneniepotrebybá-daniadenníkovapredovšetkýmopismetodolo-gickýchpostupovavymedzeniereflektovanéhoobdobia,ktorýmjedlhé19.storočieohraničenéútokomnaBastilu avýstrelminanásledníckypárvSarajeve.Akovúvodeuvádzasamaautor- ka, hľadá „onú každodennosť rozpustenú či rozpúšťajúcu sa v politických a sociálnych dejinách“ (s. 21). Lenderová podáva základ-nú charakteristiku denníkov ako špecifickéhotypuhistorickéhoprameňa,ktoréjejslúžiliakovzorka pri základnom výskume avenuje sa i ich pisateľkám.Uvádza číslo hodné rešpek- tu – spolu 74 denníkov, ktoré boli objavenévarchívnychfondoch,knižniciachčivregálochantikvariátov.Jednýmdychomvšakdodáva,žeide len ozlomok pôvodne napísaných denní-kov, ktoré vminulosti včeskom jazykovomprostredí vznikli. Záverečná časť úvodu patrízhodnoteniustavudoterajšiehovýskumudenní-kovveurópskejhistoriografiiskonštatovaním,ženajmä90.roky20.storočiaprialivýskumudenníkov voFrancúzsku,Nemecku,AnglickuiSpojenýchštátochamerických.

Prvá nosná časť monografie snázvomDeník o sobě sa skladá zpiatichkapitol.Prváz nich, 19. století, století osobních deníku, čitateľauvádzadokultúrno-spoločenskejsituá-cie v19. storočí apodáva základnú charakte-ristikugenézydenníkovvčeskom jazykovomprostredí.

Nasledujúca kapitola nesie názovPředpoklady psaní deníku a motivy jeho založení. V nej autorka charakterizuje tzv. spúšťací mechanizmus, ktorý stojí vždy napočiatku každého denníka. Ten bol ukaždejpisateľky rôzny. Autorka dokazuje, že prevšetkyautorkydenníkovplatí,žešlooudalosť,ktoráichkpísaniupriamoalebonepriamomoti-vovala:mohloísťovýznamnúcelospoločenskúudalosť, ktorá zasiahla do života spoločnosti(napr.francúzskaokupáciaViedne,ktorápod-nietila kpísaniu denníka Máriu FrantiškuKhevenhüllerovú)aleborýdzoosobnépohnút-ky (Františku Ševčíkovú priviedli kpísaniudenníkasympatie,ktorévnejvzbudilVojtěchAloisŠembera).Prof.Lenderovápripomína,že

základnýmpredpokladompísaniadenníkabolaistáúroveňvzdelanosti.Okremvzdelaniasadopísaniadenníkapremietaliičitateľskézážitky,podnetyzpriestoru,vktoromautorkadenníkažilaijejvlastnésnyatúžby,ktorýmLenderovávenujesamostatnépodkapitoly.

V tretej kapitole sa autorka dostávakvonkajšej ivnútornej formálnej stránkedenníkov,ichštruktúre,preferovanémujazyku,adresátovi,časuaštýlu.časťkapitolyjeveno-vanáinosičupísomnéhovyjadreniamyšlienokapocitovpisateľkydenníka.Vsamostatnejpod-kapitoleLenderovápodávakonkrétnepríklady,akopísaniedenníkaovplyvnilo ichmajiteľky.Prevšetkymaldenníkzostaťpamäťou,niekedydokonca podkladom pre plánované memoáreadresovanéverejnosti (s.95).Jednoduchopo-vedané, pre niektoré pisateľky boli denníky„iba“bútľavouvŕbou,ktorejmohlizveriťitienajtajnejšie túžby,pre iné zase, akonapríkladpre Marie von Ebner-Eschenbachovú aleboGabrielu zo Schwarzenbergu boli pracovnýmzošitomčiprostriedkomumeleckéhovyjadre-nia.

Prvú časť knihy uzatvárajú dve kapito-ly venované reflexii „veľkého“ a„malého“sveta v tomto type prameňa. Ako autorkaknihy správne uvádza, denník nie je len od-zrkadlením vedomia: obsahuje nielen názo-ry pisateľky, jej sny atúžby, ale iodrazskutočnosti spracovaný názorovým svetomavedomím pisateľky. Pre historika je okremtejtonezanedbateľnej rovinynesmiernecennáidruhá rovina,vktorejmajiteľkadenníkapo-dáva udalosti scelospoločenským dosahom,obrazspoločenskejtriedy,vktorejsapohybuje,charakteristiky svojich blízkych ivzdialenýchpríbuzný avýznamných osobností svojej do-by–častoobohatenéosubjektívnenázorynaneadrobnéčriepkyzichživota,oktorýchinépramenemnohokrátmlčia.

Druhúčasťautorkaknihyvýstižnepomeno-vala Deník jako historický pramen.Obsahujetrikapitolypodrobneanalyzujúcetrinajdôležitejšieoblastiženskéhoživota,prevýskumktorýchjedenník nezastupiteľným zdrojom informácií:každodennosť(rodina,priateľstvo,manželstvo,vieraatelo),vybočeniezostereotypu(sviatky



600

aoslavy,cestovanieaspoločenskéstyky)atzv.genderovécharakteristiky(profesiaasebarefle-xia).MilenaLenderovávšaknezostávalenprivymenovávanísuchýchfaktov,naopak,využívasvojeznalostiženskýchdenníkovavšetkysvo-je tvrdenia podkladá citáciami zdenníkovýchzáznamov ženských pisateliek afundovanetakčitateľazasväcujedomyšlienkovéhosveta autoriekdenníkov.

Nezanedbateľnýmprínosomknihyjeidvad- saťdvaukážkovýchcitáciízoženskýchdenní-kov,ktoréautorkazaradilanazáversvojejkni-hy.Tietozaberajú približne pätinu publikácie.Popri ženských denníkoch šľachtičien publi-kuje iukážky zdenníkov meštianok adávatak čitateľovi priestor na overenie si tvrdeníazáverov uvedených na predchádzajúcichstranách.Každáukážkazdenníkujesprevádza- ná informáciou, kedy vznikol a v ktorom ar-chíve sa v súčasnosti nachádza. Nechýbaanistručná charakteristika autorky denníkaavprípade,žeboldenníkalebojehočasťpu-blikovaná,ibibliografickýodkaz.

Informačná hodnota knihy je znáso-benáčiernobielouobrazovouprílohounadvad-siatich štyroch stranách, na ktorých sú publi-kovanéportrétypisateliekženskýchdenníkov,sktorými Milena Lenderová vtexte operuje.Orientáciu vknihe uľahčuje menný registerzaradenýna konci knihy.Nezastupiteľnúúlo-hu zohráva izoznam prameňov aliteratúry,ktorýmácharakterprehľaduodbornýchštúdií,monografií,editovanýchprameňovazoznamuarchiválií použitých prof. Lenderovou pri zo-stavovaníknihy.Sympatickéje,žeautorkakni-hynezabudlana tých,ktorí jejpripísaníkni-hypomohli ainakbyzostalivanonymite. Imvšetkým,ktoríakýmkoľvekspôsobomprispelikvzniku knihy, vyslovila svoje poďakovanievpredslove.

Po prečítaní knižnej práce nemožnoskonštatovaťničiné,akoto,žeknihajevyda-reným syntetickým zavŕšením niekoľkoročnejvedeckej práce autorky aobsahuje mnohopodnetného pre všetkých, ktorí pri svojejbádateľskejčinnostiprichádzajúaleboprídudostyku(nielen)soženskýmidenníkmi.Zároveňvšakautorkanechávapolepôsobnostiotvore-néprevšetkýchtých,ktorísdenníkmipracujú,

aby objavovali ďalšie aďalšie denníky, kto-ré by (nielen) do českých dejín priniesli viacplasticity aurobili ich bohatšími.Napokon toprof.Lenderovádokázalacitovanímviacerýchdiplomovýchprácštudentov,ktorésoženskýmdenníkompracovali.

Kniha A ptáš se, knížko má... Ženské dení-ky 19. stoletíobsahujemnohopodnetnéhoipreslovenskú historiografiu aje škoda, že na po-dobnúsyntetizujúcuprácunašahistorickávedaeštelenčaká.

Daniel Hupko

PORTMANN, Michael. DIE KOMMUNI-STISCHE REVOLUTION IN DER VOJVODINA 1944 – 1952. Politik, Gesellschaft, Wirtschaft, Kultur. Wien : Verlag der ÖsterreichischenAkademiederWissenschaften,2008.(Zentral-europa-Studien13),554S.

Historik Michael Portmann, spolupracovníkHistorickej komisie Rakúskej akadémie vied,savosvojomvýskumezaoberásúčasnýmide-jinami Juhoslávie, Srbska a Chorvátska a ich národnostnou politikou a dejinami nemeckyhovoriacehoobyvateľstvavspomenutýchkra-jinách. V monografii Komunistická revolúcia vo Vojvodine 1944 – 1952. Politika, spoločnosť, hospodárstvo, kultúra sa zameral na národnos-tneanáboženskydiferencovanýapolitickytur-bulentnýregión.

Vcentre záujmu stojí viacvrstvový pro-ces komunistickej revolúcie vo Vojvodine,ktorá jednes súčasťou Srbska. Sledovanéúzemie zahŕňa regióny Sriem, Bačka aBanátvprovinčných aštátnych hraniciach platnýchod roku 1945. časový rámec predstavuje ob-dobie od októbra 1944 (nastolenie vojens-kej správy vprovincii) do novembra 1952 (VI. zjazd Komunistickej strany Juhoslávie, ktorýokrem inéhodeklaroval ajoficiálnyod-klon od neúspešnej kolektivizačnej politiky).Autor sa snaží nájsť odpovede na otázky tý-kajúce sa premeny komunistických predstávacieľovonovejJuhosláviiaobjasniťdôsledkyinternácievoVojvodineusídlenýchDunajských

601

Švábov,akoaj stýmsúvisiacenáslednéosíd-lenie srbskými prívržencami komunistickéhonárodnooslobodzovacieho hnutia. Pokúša sazodpovedaťinato,čisaužvzačiatkochkomu-nizmudali odhaliť prvé príčinydramatickýchudalostí90.rokov.

Knihajerozčlenenádodesiatichkapitol,zaktorýminasledujúprílohy:tabuľkyadokumen-ty.TieilustrujúsituáciuvoVojvodinevobdobíkomunistickým odbojom nastolenej vojen-skej správy avprvých povojnových rokoch.Výberomdokumentov saautor snažípriblížiťpriebehvojenskej správyazaobchádzanieno-vých mocipánov smenšinami sdôrazom naetnických Nemcov.

Vprvej kapitole autor naznačuje témusvojej práce, oboznamuje, aké otázky chcezodpovedaťaakýmimetódamipracoval.Ďalejinformuje o súčasnom stave historiografie,oproblémoch spojených svýskumom archív-nych dokumentov. Vkrátkosti vysvetľuje preuvedenú problematiku dôležité pojmy ako súproletárskarevolúciaainternacionalizmus,ko-lektívnaetnicitaaspoločnosťielita.

Druháatretiakapitolapodávavyčerpávajúcipohľad do minulosti so zreteľom na zmenyvskladbeobyvateľstva.Autorsvojupozornosťzameral najmä na osudy nemecky hovoriace-ho obyvateľstva,DunajskýchŠvábov, od čiasMárieTerézie až po vznikKráľovstva Srbov,Chorvátov a Slovincov (SHS) po prvej sve-tovej vojne. Následne objasňuje udalosti ro-kov 1941 – 1944, keďKráľovstvo SHS boloHitlerovouNemeckou ríšou rozbitéarozdele-né.RozdeleniepostihloajVojvodinu.Banátsaocitolpodpriamounemeckouvojenskousprá-vou, Bačka aBaranja pod maďarskou. SriemsastalsúčasťounovovzniknutéhoNezávisléhoštátu Chorvátska.

Vďalších dvoch kapitolách sa dozve-dáme,akosavdomácomodporeprotifašizmupresadil komunistický odboj aako komunistipostupovalinanimiobsadenomúzemíodza-vedenia vojenskej správy až po konsolidáciupomerovnaplatformeNárodnéhofrontu.

Šiesta kapitola je venovaná národnostnejpolitikeJuhoslávievočinemeckejamaďarskejmenšine.Kýmmaďarskámenšinapokrátkom

období perzekúcií vdôsledkuvplyvuMoskvytrpkémuosuduunikla, taknemeckásimuselasvojkalichhorkostivypiťaždodna.Tínemec-kíobyvatelia,ktorínestihliutiecť,boliinterno-vaní a ich skonfiškovaná pôda predstavovalazáklad pre pozemkovú reformu anáslednúkolektivizáciupoľnohospodárstva.PodheslomBratstvo ajednota však nastal pre jednotlivénárodnostné menšiny nie práve ľahký procesintegrácie do novej ľudovo-demokratickejspoločnosti.

Poľnohospodárstvu sa venujúca siedmakapitola odhaľuje problematiku spojenia ko-munistovsroľníkmi,procespozemkovejrefor-my ana ňu nadväzujúcu kolektivizáciu, ktorávšak nakoniec stroskotala.

Vôsmej kapitole autor načrtáva priebehznovuosídlenia Vojvodiny. Multietnický cha-rakter tohto regiónu prešiel pomerne rýchlouaradikálnou premenou. Kým vpredvojno-vom období žiadne etnikum nepredstavovalopočetnevýraznúväčšinu,vdôsledkupovojno-vých presunov (útek, odsun, znovuosídlenie)vzložení obyvateľstva dominanovalo srbskéetnikum.

Hospodárstvuakultúrejevenovanádevia-ta kapitola, vktorej sa autor venuje ochraneaspráve národného majetku astým súvisia-cim zákonodarstvom a výkonnými orgánmi jednak na celoštátnej úrovni, jednak na úrov-niVojvodiny.Riešiajobnovuvojnouzničenejkrajiny.Nakoniecsazaoberáaspektmikultúrnejpolitiky,tlačou,systémomvzdelávaniaacirkev- nouináboženskouproblematikou.

Poslednádesiatakapitolajezhrnutímpoz-natkov jednotlivých kapitol aautor využívapriestorajnazamysleniesanadvplyvomuda-lostíminulýchnasúčasnédianie.

Radikálnezásahydoštruktúryobyvateľstvaamajetkovýchvzťahov,industrializáciaasňousúvisiace zanedbávanie poľnohospodárskehosektoraavneposlednomradepolitikanútenéhovýkupuotriaslitýmtoregiónom.KomunistickárevolúciatakzanechalavoVojvodinestopyaždodnešnýchčiasaajpretojedielorakúskehohistorikaM.Portmannaprínosom.

Lucia Šulejová



602

1848 – 1945

LOPATKOVá, Zuzana. MARTIN KOLLÁR (1853 – 1919). Trnava : Filozofická fakultaTrnavskej univerzity, 2009, 177 s. aobrazovápríloha.

Biografie popredných postáv verejného, po-litického aspoločensko-kultúrneho životapatria už tradične medzi vítané publikácie,ktoré vnášajú do historickej spisby ponor dojedinečnosti ichživotnejcestyadiela.Ostávavšakcelýradosobností,oktorýchživoteadie-le fundované prehľadné práce ešte nevyšli.Treba preto pokladať za pozitívny skutok, ževznikol prvý životopisný náčrt mnohostran-ne angažovaného katolíckeho kňaza MartinaKollára, ktorý sa okrempôsobenia na cirkev-nom poli zapísal do našich politických de-jín ako jeden zmála slovenských poslancovuhorskéhosnemu.

Autorkačerpalanielenzodbornejliteratúry,ale aj zarchívnych fondov, najmä v Spol-ku Sv. Vojtecha, čím sa usilovala vystihnúťosobnostné črty adôvernépostojeM.Kolláravprístupe kotázkam spojených sjeho verej-nýmúčinkovaním.Zaoriginálneapoznatkovonajhodnotnejšiečastivýkladumožnopokladaťpráve také, ktoré sa opierajú oarchívne zdro-je.Zaujímavésúpasáže,kdeautorkapribližujeosobnéizdravotnéproblémyM.Kolláranajmävsúvislosti svykonávaním funkcií vSpolkusv. Vojtecha avydávaním Katolíckych novín, ktoré súviseli s komplikáciami pri snaháchzachovať pôvodné poslanie spolku inovín ajnapriekvýčitkámcirkevnýchvrchností.

VKollárovom stručnom životopisnomprehľadesazachytávajúmomentyjehoštúdií,kňazské pôsobiská, znich najmä Trstín, kdeúčinkoval od roku 1892 až do smrti, ako ajďalšiedôležitéúdajeopostoch,ktoréodrážališírku jeho verejných aktivít. Zaslúžene veľkúpozornosťvenujeautorkačinnostiM.KolláravSpolkusv.Vojtecha,kdesazaštyridesaťročiavenovalvovedúcichfunkciáchnielenvlastnejorganizačnej práci, ale aj sústavnej staros-tlivosti oprekonávanie ariešenie rozličnýchprekážok, ktoré vyplývali z ohrozovania sa-

motnej existencie spolku. Poukazuje, že cel-kovú atmosféru vspolku zaťažovala neistotazhroziebmožnostíjehozániku,akoajvnútor-négeneračné rozpory,ktorésaM.Kollárusi-lovaltlmiťachrániťtakzáujmyspolkuajehočlenov. Kollárova účasť vpolitických zápa-sochpodalaautorkacezjehopodielnaformo-vaníkatolíckehoprúduslovenskejpolitikyod90. rokov 19. storočia aposlaneckú funkciuvdvoch obdobiach, keď na pôde uhorské-ho snemu predniesol reči, ktorými vsúzvukusďalšími poslancami za Slovenskú národnústranu tlmočil jej postoje kvládnej národnos- tnejpolitike.Najmäpresadeniesanaparlament-nej úrovni spôsobiloM. Kollárovi problémyscirkevnou vrchnosťou, keďže ho pokladalazaznámeho„pansláva“sovšetkýmiatribútmi„nevlasteneckého“kňaza.Autorkavšakmylneuvádza,žeKollárzískalprvýpriestornapoli-tickúčinnosťvrámciKatolíckejľudovejstra-ny na zhromaždení vMošovciach roku 1893(s.67).Vtomčaseeštetátostrananejestvovalaasériu zhromaždení so zámerom protestovaťproti príprave tzv. cirkevno-politických záko-nov anedodržiavaniu národnostného zákonazroku 1868 organizovala Slovenská národnástrana ako prejav oživenia verejnej politickejsebarealizácie,väčšinuznichvšakúradynepo-volili. ZKollárovej vydavateľskej činnosti saautorka zamerala predovšetkým na Katolícke noviny,ktoréštvrťstoročievychádzalipodjehovedením. Kollárov zástoj aj vtejto oblasti,najmä jeho permanentné snahy ozachovanievytýčeného smerovania novín, boli dôvodomna atakymaďarskej tlače ikritiku cirkevnýchpredstaviteľovzprovládnychpozícií.KapitolaoKollárovejpublicistickejaliterárnejčinnostimá orientačný atriediaci účel, keďže vyhod-notenietematickejšírkyaobsahovejdimenziejehoprácbysivyžadovalocielenúanalýzunie-lenvkontextesúdobejslovenskejžurnalistikyapublicistiky, ale aj vsúvislostiach chápaniapoliticko-spoločenských udalostí ajavov, kto-ré sa do Kollárových príspevkov premietali.Nemožnopritomztejtoanalýzyvylúčiť,napr.príspevky presahujúce cirkevno-náboženskúsféruodinýchautorovvKatolíckych novinách, leboodrážaliajKollárovuideovúorientáciuako

603

ich redaktora.M.Kollár začal totiž kliesniťcestu myšlienkam katolíckej ľudovej politikyeštevčase,keďvslovenskýchkruhochvládlataktika politickej pasivity apodnety na úvahyopotrebezmenytejtolínieboliskôrvýnimočnéa do vedomia zainteresovaných sa dostávali len postupne.

Vo výklade sú organicky zakomponovanéKollárove vzťahy kcelému radu osobností,sktorými nadviazal kontakty alebo priamospolupracoval.Autorka im vpoznámkach ve-nuje biografické profily až nadštandardnéhorozsahupretentotyppublikácie.Uvedenýas-pektumožňujepodaťsignifikantnéinformácieovnútorných napätiach avážnych disparitáchvokruhuKollárovhoúčinkovania,ktorésatý-kaliiširšiehopoliticko-spoločenskéhokontex-tuetablovania sakatolíckejzložkynárodnéhoživota.

Publikáciu dopĺňa obligátny zoznampoužitýchprameňovaliteratúry,mennýregis-ter, obrazová príloha aresumé vmaďarčine a angličtine. Za pozitívne pokladáme uverej-neniebibliografieM.Kollára,ktoráposkytujeinformácie pre ďalšiu orientáciu bádateľskejpraxe. Vtomto smere obsahuje publikáciaZuzanyLopatkovejdostatokpodnetov. MiP

HETÉNyI,Martin.SLOVENSKO-MAĎARSKé POMEDZIE V ROKOCH 1938 – 1945. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity KonštantínaFilozofavNitre,2008,218s.

Martin Hetényi sa dlhodobo venuje proble-matike maďarskej menšiny na Slovensku,ťažiskovo vobdobí druhej svetovej vojny.Publikácia Slovensko-maďarské pomedzie v ro-koch 1938 – 1945 predstavuje akúsi syntézujehovýskumu.Autorsivúvodevytýčilneľahkúúlohu,sledovaťavysvetliťniektoréčrtyživotaobyvateľstva na novoutvorenej južnej hraniciSlovenskasMaďarskomzpohľaduslovenské-hoštátnehoaparátu.časovýzáberM.HetényivymedzilViedenskou arbitrážou, po ktorej sazačalautváraťneskôrdefinitívnahraničnáčiaramedzi oboma štátmi aoslobodením Slovenkadoobnoveniapredvojnovýchhraníc.

Prácurozdelildo12kapitol,ktorénasebalogicky nadväzujú apostupne uvedú čitateľado zvolenej problematiky. Otázkam slovensko-maďarskýchvzťahovvrokoch1938–1945savenujevprvejkapitole.Tiebolipoznačenédlhodobýmspolunažívanímeštezčiasexisten-cieUhorského kráľovstva amedzník vtýchtovzťahoch predstavovala Trianonská miero-vá zmluva. Tá zaručovala po ukončení prvejsvetovej vojny uznanie územia SlovenskaMaďarskom ako súčasť československejrepubliky, no zároveň sa stala počas medzi-vojnového obdobia predmetom neustálehonapätia. Viedenská arbitráž bola čiastkovýmvíťazstvomMaďarska. Itu rezonoval etnickýprincíp zpohľadu sčítania ľudu zroku 1910amožnolensúhlasiťsautorovýmkomentárom,že práve údaje ztohto cenzu boli zetnickéhopohľadu silno ovplyvnené (s. 15-16). Navyšearbitrážnymrozhodnutímdošlokporušeniutej- to zásady, keď sa súčasťouMaďarska stali ajčistoetnickyslovenskésídla.M.Hetényisapritejtopríležitostidotkolajúdajovsčítaniaľuduzroku1940,ktorépriestorovozobrazilnamape,čiskôrštatistickomkartogrameo„rozvrstvení obyvateľstva maďarskej národnosti“ (s.18).

Slovensko-maďarskévzťahysapoarbitrážinezlepšili,právenaopak.Zoslovenskejstranybola snaha orevíziu hraníc spred novembra1938,maďarskástranasazasesnažilaoudržanieznovuzískanéhoúzemia.Aktivizovalasaspra-vodajská činnosť, ktorú na Slovensku okremkonzulátuMaďarskéhokráľovstvavykonávaliajpredstaviteliaMaďarskejstranynaSlovenskua„agent“, predseda vlády Slovenskej repub-liky (1939 – 1945) Vojtech Tuka (s. 25-26).Túto problematiku autor podrobnejšie analy-zoval vtretej kapitole (s. 63 a n.). Zpohľadumaďarskej menšiny na Slovensku, resp. slo-venskej vMaďarsku bolaprijatá zásada reci-procity,ktorásaudržiavalaaždokoncavojny.

Pohraničným stykom medzi SlovenskomaMaďarskomsaautorzaoberalvdruhejkapi-tole.Podrobnecharakterizovalnovovytvorenúhraničnú líniu anačrtol problém delimitáciehraničných aprihraničných území, ktoré sadokončovalipočasroku1939.Vosobitnejka-pitole riešil aj nedostatky, ktoré pri delimitá-



604

ciách nastali (s. 74 – 76). Spolu svytýčenímnových hraníc ale došlo ikúpravámúzemnejsprávy, ktorá sa sprvu len prispôsobovala no-výmpodmienkam.M.Hetényisatejtoproble-matikepodrobnejšievenovalnielenzpohľaducivilnejsprávy,alerovnakonačrtolivojenskúsprávupozdĺžnovej južnejhranice(s.31-33).Napokon sa podrobnejšie zaoberal úpravamiapodmienkamiprekročenia hraníc amalýmpohraničnýmstykom(ods.39).Autornezabu- dol uviesť problémy, ktoré nové hranice pri-niesli.Týkalosatonajmädopravnéhospojenia,aleihospodárskychapracovnýchväziebsme- romnaodtrhnutéúzemie,ktorésanakoniecriešilodohodami ešteroku1938.Všetky spome-nutéproblémyM.Hetényi demonštroval na viace- rých príkladoch, ktoré boli výsledkom jehodlhoročnéhobádateľskéhovýskumuajasnesved- čiaoautorovejrozhľadenostivproblematike.

Konkretizovanie spravodajských aktivítneobmedzil len na maďarské spravodajstvo,ale sporadicky načrtol aj spôsoby získavaniainformácií zobsadeného územia smerom naSlovensko (s. 63 – 65). Slovenská republika(1939 – 1945) sa vtomto smere bránila iob-medzovaním vycestovania nespoľahlivýchosôbdoMaďarskaodobranímcestovnýchpa-sov,prípadnesťaženímpostupuprivybavovanítohtodokladu(s.71).

Osobitnesaautorzaoberalrozsiahlouprob-lematikou utečencov zobsadeného územiaavnasledujúcej kapitole iopačne vyhostenia-mi aútekmiMaďarov zo Slovenska. Napriektomu, že vsúčasnosti nemáme úplne presnéštatistickédátaopočtochtýchtoosôb(nešlolenoosoby,ktorézobsadenéhoúzemiamigrovalinaSlovensko,čiopačne,aleioosoby,prektoréboloSlovenskoaMaďarskolentranzitnoukra-jinou),M.Hetényisapokúsilajokvantifikáciuutečencov aich charakteristiku.Migračné po-hyby cez štátnu hranicu sledoval izpozícieantifašistov, prevádzačov aprenasledovanýchosôb, ale rovnako neopomenul ani typicképašovanie. Osobitne sa zaoberal prechodmiozbrojených zložiek, jednotlivcov (vojenskízbehovia – dezertéri, pohraničná stráž), aleiväčších vojenských skupín (napr. tzv. malávojnavroku1939).Nelegálneprekročenieslo-

vensko-maďarskýchhranícsledovalizpozícienarušeniavzdušnéhopriestoru.

Vposlednejrozsiahlejšejkapitolesaautorvenoval cezhraničnej propagande, ktorá bolapomerne častá. Jej sledovanie tvorilo trvalúagendunotárskychaokresnýchúradov,ktorýmvtejto činnosti pomáhali najmä miestne jed-notky žandárstva. Propaganda sa vyskytovalanielenpredvojnouanovýmvytýčenímhranícvroku1938.Promaďarskyorientovanápropa-gandasavyskytovalanaSlovenskuužodvzni-ku československa a jej rezíduá pretrvávalipočasceléhomedzivojnovéhoobdobia.Popri-pojeníčastíjužnéhoSlovenskakMaďarskutátopropagandavrcholila.Viaceréobce,čikomuni-tysavyslovovalizapripojeniekMaďarsku,aleiopačnepoobsadeníjužnéhoSlovenskavzni-kalipetíciezaprinavrátenieobcí.Aj„slovenskástrana“viedlavlastnúpropaganduorientovanúprotimaďarskyavplyvyobochtýchtokampanínajviac pociťovali ľudia vprihraničných ob-lastiach.

Záverommožnokonštatovať,že ideovy-darenú publikáciu, ktorá si vslovenskej his-toriografii nepochybne nájde svoje miesto.Autor svojímprístupomakoncepciouvhodnespojil všeobecné skonkrétnym azpriestoro-vého pohľadu celoslovenské sregionálnym.Množstvo konkrétnych príkladov čerpajúcichzarchívnychdokumentov12štátnychašpecia-lizovaných slovenských amaďarských ar-chívov jasne svedčí oautorovom zanietení adlhoročnomvýskume,ktorýpretavildokva-litne spracovanej publikácie. Publikácia jepriekopnícka, smnožstvom podnetných úvah,ktoréjejhodnotuzvyšujú.

Pavol TišliarPo roku 1945

ZADOROŽNJUK, G. Ela. OT KRUŠENIJA PRAŽSKOJ VESNY K TRIUMFU „BARCHAT-NOJ“ REVOLJUCII. Iz istorii oppozicionnogo dviženija v Čechoslovakii (avgust 1968 – no-jabr` 1989 g.).Moskva:Indrik,2008,439s.

Rozsiahle vedecké dielo, prvé svojho dru-hu v ruskej historiografii, sa venuje analýze

605

arozboruopozičnéhohnutiavčeskoslovensku,predovšetkým jeho dôležitej súčasti: disident-stvu. Práca chronologicky pokrýva obdobieod augusta 1968 do novembra 1989, čo vy-stihuje aj názov knihy Od pádu Pražskej jari k triumfu „zamatovej revolúcie“.Rozhľadenosťa svedomitosť autorky vidno aj z poznámko-vého aparátu: používa všetky najdôležitejšiedomáce izahraničnépublikáciekdanej téme.Spomenúť treba i fakt, že k rozhodujúce-mupodielu českých autorov, ako napr.VilémPrečan a mnoho ďalších, zaradila autorkaaj prínos slovenských historikov: nebohéhoMichala Barnovského, Viery Hlavovej, JanaPeška a Jozefa Žatkuliaka. Škoda, že podľavydavateľskýchzásad,platnýchvRusku,kni-ha postráda súpis použitej literatúry a doku-mentov.čitateľ tak stretáva známych autorova ich práce výlučne v poznámkovomaparáte.Z nášho hľadiska je tento prístup neobvyklý atrochuťažkopádny.

Za mimoriadnu zásluhu autorky trebapokladať samotný fakt výberu témy a cieľzoznámiť ruského čitateľa s tak významnýmúsekom československých dejín, v časovomrozpätí takmer 22 rokov. Práve v tomto časesa dejinný osud čechov a Slovákov tragic-ky pohyboval v súkolí rozhodnutí vedúcichpredstaviteľov politickejMoskvy.Autorka vosvojejprácianalyzujezákladnéformyasmeryopozičnejčinnosti,skúmaformovanieširokéhospektra nezávislých iniciatív aj štruktúr, „sto-jacichprotirežimunormalizácie“.Prínosomjepodrobná typológiaa rozborvývojazámerovjednotlivých zoskupení, zafixovaná je postup-ná premena vzorov a východísk opozičnejčinnosti, teda prechod od politickej aktivitykukoncepcii„nepolitickejpolitiky“.Vprílohesúobsiahnutévybranédokumentyzákladnýchsúčastí československého opozičného hnutia. Z nášho hľadiska je v spomenutom výberemimoriadne zaujímavý predslov VáclavaHavla,zoktóbra1985,kpamfletuslovenskéhospisovateľaDominikaTatarkuDémon súhlasu.

Kniha, vzhľadom na nevyhnutnosť po-drobne uviesť ruského čitateľa do samotnejproblematiky, prináša podrobný, teoretickyladený úvod, doplnený obsiahlymi odkazmi

napríslušnú literaturu.Autorkakonštatuje, že vdanomobdobíboločeskoslovenskoosobitýmseizmografompolitickýchaideovýchpohybovne európskomkontinente. Zároveň poukazujena to, že rozbor daného problému a samotnúúlohutentopohybanalyzovaťsidosiaľneklád-laaničeskáaslovenskáhistoriografia,pričomhonenachádzameaniuautorovzápadoeuróp-skychčiamerických.

Prvá kapitola venuje pozornosťčeskoslovenskému opozičnému hnutiu v po-čiatočnej etape „normalizácie“, od augusta1968 do augusta 1969.Autorka v troch pod-kapitolách sleduje protiklady jesene 1968,rozoberá eskaláciu odporu a načrtáva aktivi-tuprotestnéhohnutiavapríli–auguste1969.Druhá kapitola skúma aktivity socialistickejopozície až do jej totálneho potlačenia od augusta1969doroku1972.Štyripodkapitolysledujú hnutie revolučnej mládeže, popisujúsocialistickéhnutiečeskoslovenskýchobčanov,upozorňujú na aktivity orientované na demo-kratickýsocializmusapoukazujúnarozsiahlerepresie proti opozícii. Tretia kapitola sledu-je protinormalizačné hnutie od začiatku roku1970dopoloviceroku1980.

Vdvochpodkapitoláchautorkapoukazujenaprechodknovýmformámprotestuavyzdvi-huje Chartu 77,rozoberajúcjejvytýčenéciele.Záverečná, štvrtá kapitola, analyzuje obrazčeskoslovenskejopozícievpredvečer„zamato-vej“ revolúcie.Mimoriadnupozornosťvenujezároveňdiferenciácii štruktúr a rotácii cieľov.Dve časti kapitoly načrtávajú predovšetkýmprvékrokykukonsolidáciiana-pokonsledujúorientáciusmeromnapozíciepriamehoodporu.V úvodnej podkapitole tejto záverečnej častimonografie, s. 227-229, autorka upozorňujena špecifiká opozičného hnutia v podmien-kach Slovenska. Cituje názory, známe nielen v západnej, ale aj v slovenskej historiogra-fii, teda, že takmer všetky organizované di-sidentské skupiny boli v zásade skupinamičeskými. K tomu poznamenáva, že skutočne,protinormalizačné hnutie na Slovensku savyznačovalo mimoriadnou rozdrobenosťou adonovembra1989muchýbalaspoločnáplat-forma.



606

Kniha E. G. Zadorožnjukovej rozoberáviacneždvedesiatkyrokovčeskoslovenskýchdejín,pootriasajúcomzlomevauguste1968. Srozhľadom,znalosťouamimoriadnesvedo-mitooboznamujeruskéhočitateľasudalosťami,ktoré po dlhé obdobie patrili k tabuizovanýmtémam historiografie, či už v Moskve, PrahealebovBratislave.Analyzovanéudalosti,zlo-my,pádyanovévystúpeniaopozícievdrama-tickom slede ilustrujú tento napínavý dejinnýúsek. Ostáva iba ľutovať, že znalosť ruskéhojazykanie jeuždostatočne rozšírená.Rozborasledovanietejtopráce,odporúčanejvMoskvehistorikom, politológom, prednášateľom čištudentom, by nepochybne pomohli aj naSlovensku spoznať špecifický pohľad zvonkanadramatickývývojporoku1968.

Dagmar Čierna-Lantayová

BÚTORA, Martin – KOLLáR, Miroslav– MESEŽNIKOV, Grigorij – BÚTOROVá,Zora (Eds.). KDE SME? Mentálne mapy Slovenska.Bratislava:Inštitútpreverejnéotáz-ky;Kalligram,2010,579s.

Minulýrok,keďsiverejnosťpripomínaladvad-siatevýročie„nežnejrevolúcie“,naadresuslo-venskejhistoriografieodznievalavcelkuopráv-nená kritika, že porevolučný dvadsaťročný vývoj Slovenska ostáva mimo pozornostiprofesionálnych dejepiscov aich odbornýchanalýz.Uvedenýstavmožnovysvetľovaťrôz-nymipríčinami,noistéje,žeslovenskáhisto-riografiavedela zomnohokratšieho časovéhoodstupu pohotovejšie a pružnejšie reagovať,aj keď vrámci tvrdých politických či ideo-logických limitov, na dejinný vývoj I. čSR, I.SR,povojnovejľudovejdemokraciečisocia-listickéhočeskoslovenska.Trebakonštatovať,že,doterajšívýskumslovenskýchhistorikov(narozdielodnašichčeskýchkolegov)neprekročilzhľadiska časového udalosti zkonca roka1989.Ajpretotrebaprivítaťknihu,ktorásazro-dilanapôdeInštitútupreverejnéotázky(IVO)ana jej vypracovaní sa podieľalo štyridsať

autorovrôznehoodbornéhozamerania,vrátanedvoch historikov – Dušana Kováča aMilanaZemku, ktorí svojimi úvodnými kapitolamizaraďujúnovembrovéudalostiadvadsaťročnývývojponichdoširšiehokontextumodernýchdejínSlovenska,aby „nadobudli v slovenskom národnom príbehu význam, ktorý im právom patrí“. Možno konštatovať, že „spiritus mo-vens“ tohtoprojektubolM.Bútora,ktorýmávkniheajnajviactextov.Prirodzene,vzhľadomna chronologický a obsahový objekt výsku-mu sa na zborníku autorsky najviac podieľalipolitológovia asociológovia, ktorí interpre-tujú svoje poznatky z takmer všetkých sférverejného života ponovembrovej spoločnostina Slovensku. Ich poznatky dopĺňajú ori-ginálne pohľady pracovníkov zďalšíchspoločenskovedných disciplín, no aj publicis-tov či spisovateľov. Zo žánrového hľadiskamajú jednotlivéštúdie razodbornýanalytickýcharakter,inokedysúoriginálnouazväčšapod-netnou osobnou reflexiou príslušného autoranaopisovanéudalosti.Vovšetkýchstatiachsaobjavujeajniekoľkospoločnýchčŕt.Ichautorivychádzajúzkomparáciespoločenskýchapo-litickýchpomerovpredrokom1989apoňom,upozorňujúc, že nežná revolúcia priniesla ajveľailúziíoďalšomvývojinaSlovensku,ktorésanenaplnili,čovzápätívyvolávaloavyvolávanielenfrustrácieapriaznivúpôdupreuplatne-niesapopulistickejanacionalistickejpolitiky,ale isentimentálneidealizujúcespomienkynaobdobie reálneho socializmu. Ambíciou au-torovbolo dávať aspoňpribližné alebohypo-tetickéodpovedenaotázku,kde sa slovenskáspoločnosťdvadsaťrokovpopáde totalitnéhorežimunachádza,akésújej„mentálne mapy“ aktoich„kreslil“.čitateľnemusísovšetkými(najmäprílišsubjektívnymi)názormiprezento-vanýmivknihevždysúhlasiť,nomusípriznaťichinšpiratívnupotenciuifakt,žedoterazunásnevzniklapráca,ktorábytakkomplexnezmapo-vala po faktografickej imyšlienkovej stránkedvadsaťrokovpolitickéhoaspoločenskéhový-vojanaSlovenskuponovembri1989.

Prinevyhnutnejdávkezjednodušeniamožnovovnútornejštruktúreknihynájsťniekoľkote-matickýchoblastí.Prvou,užspomínanourovi-

607

nou je zaradenie ponovembrového vývoja dokontextumodernýchslovenskýchdejín.Najviacpozornosti vknihe sa však venuje vnútropo-litickému azahraničnému vývoju Slovenskapo roku1989– zaspektudynamic-ky same-niacej straníckopolitickej štruktúry,zhľadiskavýsledkov šiestich parlamentných volieb,zaspektustavuexistujúcehoprávnehosystémuazahraničnej politiky Slovenskej republiky,najmä sprihliadnutím na jej vzťahy ksused-ným štátom a kjej zaraďovaniu do európ- skych aatlantických štruktúr. Ďalšou – voľ- neprepojenou–tematickouoblasťouknihysúekonomicképroblémy,otázkyprocesovdecen-tralizácieštátnejmociacitlivátémakorupcie,ktorálogickyprerastánielendohospodárskej,aleajdopolitickejoblasti,kdesastávazvlášťnebezpečnou.Problematika postavenia národ-nostíčiinýchmenšinovýchskupínobyvateľstvamávknihetiežsvojemiesto.Naňunadväzujúaj tri state orodovej rovnosti, resp. ovzťahucirkvi aštátu vdemokratickej spoločnosti.Do jedného, aj keď voľnejšieho tematické-ho celkumožno zaradiť štúdie oobčianskych aktivitách spoločnosti, ktoré vychádzajú jed-nak zkvalifikovaných výskumov verejnej mienky,jednakzpostrehovjednotlivýchauto-rov, profesionálne pracujúcich vkonkrétnych

oblastiachverejnéhoživota(vmédiách,venvi-romentálnej sfére apodobne). Do tejto tema-tickejoblastimožnozaradiťiniekoľkoštúdií,ktorésazaoberajúmapovanímnavonokmenejregistrovanýmiavnímanými zmenamivspô-sobekaždodennéhoživotaobčanov.Niekoľkokratších statí je venovaných jednotlivým ob-lastiamkultúrnehoživotanaSlovenskuajehonie vždy len pozitívnym abezproblémovýmzmenám po roku 1989. Píše sa vnich oslo-venskej krásnej literatúre, divadle, filme, vý-tvarnomumení,hudbe,vzťahukukultúrnemudedičstvu. Nesporným osviežením zborníkasú tri pohľady zahraničných autorov, dlhodo-božijúcichnaSlovensku,natunajšípolitickýaspoločenský vývoj, na mentalitu domácehoobyvateľstva ana jeho reakcie voči tunajšímdynamickým zmenám.

Cenným prínosom pre čitateľa zborníkaje fakt, že autori vňom podávajú nie ideali-zovaný, ale kritický rozbor stavu slovenskej spoločnostizaostatnýchdvadsaťrokovjejvývi-nu.Množstvozhromaždenýchfaktovjepodľamôjhonázoru už terazsolídnouzákladňouajpre historikov, ktorí sa zaoberajú alebo budúzaoberaťnajčerstvejšou fázou„reálnehokapi-talizmu“naSlovensku.

I. K.



608

K R O N I K A

ŠKOLSTVOAVZDELANOSŤAKOASPEKTčESKO-SLOVENSKýCHVZŤAHOV

Vdňoch13.–15.apríla2010savBanskejBystricikonalo32.zasadnutiečesko-slovenskejkomi-siehistorikov.Podujatiemá16-ročnútradíciuakonásadvakrátročne,vždynainommiestečeskejaSlovenskejrepubliky.Organizátormiahostiteľmipozvanýchhistorikov,okreminiciátorovstret-nutia–česko-slovenskejkomisiehistorikovboliKatedrahistóriehumanitnýchviedUniverzityMatejaBela,MúzeumSlovenskéhonárodnéhopovstaniavBanskejBystrici aSlovenskáhisto-rickáspoločnosť.

Druhýdeňpodujatia,14.apríl2010,patrilvedeckémusemináru,ktoréhotémouboloŠkolstvo a vzdelanosť ako aspekt česko-slovenských vzťahov.VedeckýseminársbohatouúčasťouštudentovKatedryhistórieFakultyhumanitnýchviedUniverzityMatejaBela sakonal vkinosáleMúzeaSNP v Banskej Bystrici.

PopríhovorepredsedovkomisieVilémaPrečanaaIvanaKamencadostalslovoMarekJunekzFilozofickejfakultyKarlovejuniverzityvPrahe.VovyžiadanompríspevkusnázvomPřebíraní škol na Slovensku po roce 1918 do československé správysazaoberalčinnosťouAntonaŠtefánka,politikaagrárnejstrany,sociológa,referentapreškolstvovŠrobárovomministerstvepresprávuSlovenska.Vchronologickomporiadku,vktoromsledovalproblémyformujúcehosaslovenské-hoškolstva,predstavilpostupnosťčinovnovejvládyvoblastivzdelávaniaavýznamosobnosti A. Štefánka.

MatejHanulazHistorickéhoústavuSAVBratislavavreferáteVzdelaný roľník, stúpenec čs. štátnej jednotyspodtitulomÚloha školstva a vzdelania v politike agrárnej strany na Slovensku sa zaoberal miestom vzdelávacieho systému vpolitických aktivitách agrárnikov počas prvejčeskoslovenskej republiky (čSR). Agrárna strana napriek zameraniu na poľnohospodárstvovenovala výraznú pozornosť školstvu avzdelávaniu, nielen svojej členskej základne, ale vovšeobecnosti.Zjejradovbolištyriaministriškolstvaanárodnejosvety.Výchovaavzdelávaniesastalitrvalousúčasťoučinnostiapolitickýchcieľovagrárnejstrany.

KarelRýdlzFilozofickejfakultyzpardubickejuniverzityoboznámilprítomnýchsozámermiaobsahomprojektusnázvomPo stopách Ivana Dérera v československom školství.

Popoludňajšiu časť seminára otvoril srozsiahlym príspevkom doyen stretnutia – profesorJúliusAlbertyzFakultyhumanitnýchvieduniverzityMatejaBelavBanskejBystrici.Vpríspevkuvenovanom Podielu českých pedagógov na budovaní slovenského národného školstva v Gemeri-Malohonte v medzivojnovom obdobípodrobnerozobralspoločensko-politickúsituáciuvregióneodvznikučeskoslovenskejrepublikydoroku1939.Pozornosťvenovalanalýzepostojovdomáce-hoobyvateľstvaknovýmučiteľomazapojeniupedagógovdokaždodennéhoživota.Doobsahupríspevkuzakomponovalajvlastnéštudentskézážitkyapoznatkyzdobovejsituáciezpredroka1939.

VpríspevkuFormovanie československej identity vo vzdelávacom systéme prvej ČSR v kon-frontácii s formovaním slovenskej identitysaMilanZemkovjehoprvejčastidotkolteoretickýchotázoksúvisiacichsidentitou,resp.národnouidentitouvmodernýchdejinách.Druhúčasťpríspev-kuvenovalponímaniačeskoslovenskejaslovenskejidentityvmedzivojnovomobdobíavtretejčastinapríkladochzučebníczemepisu,dejepisuavlastivedypreslovenskéstrednéškolypoukázalako sa uplatňovala školská výchova vpestovaní československej identity. Vzávere príspevkunaznačilfaktickýneúspechtohtovýchovno-vzdelávaciehozámeruvkonfrontáciisrastúcouslo-venskou národnou identitou.

609

ĽubicaKázmerovávreferáteŠkolstvo na Slovensku a politický systém jednej strany (negácia československej štátnej myšlienky z hľadiska vzdelávacieho systému v r. 1939 – 1945) savúvod-nejčastizaoberalasituáciouvškolstvepovznikuslovenskéhoštátu,realizáciouzákonaoodsunečeských zamestnancov vrezorte školstva do čiech adôsledkami odsunu, ktoré sa prejavovalipočasexistencievojnovejSlovenskejrepubliky.

JadropríspevkutvorilaanalýzapostojovavplyvuHlinkovejslovenskejľudovejstrany(HSĽS)ajejafinitnýchorganizáciínatvorbuškolskýchzákonovanaškolskúreformu.VzávereautorkakonkretizovalavplyvHSĽSnavýchovno-vzdelávacísystém,sdôrazomnatvorbuučebníc.

ElenaLondákovázHistorickéhoústavuSAVvBratislavevpríspevkuFormovanie koncepcie výchovno-vzdelávacej sústavy v obnovenom Československu po roku 1945 zachytila vývoj slo-venskéhoškolstvavkrátkompovojnovomrelatívneslobodnomobdobí,vktoromsamodernizá-ciavzdelávaniastalajednouzaktuálnychtémčeskejaslovenskejspoločnosti.Charakterizovalazákladné trendy – úsilie ozachovanie kontinuity spredvojnovým školstvom, prípravu novejškolskejreformy.AnalyzovalasituáciunaSlovensku,kdepoštátnenieškôlprebiehaloodr.1944podľasovietskehovzoru.Reformasastalasúčasťoupolitickéhozápasu.česká reformnácesta,považovanázaelitársku,ustúpilaslovenskej,vpodstatesocialistickej,koncepcii.

Vedeckýseminársprevádzalapodnetnádiskusiapokaždomprednesenompríspevku.

Ľubica Kázmerová

SPOMIENKANALITERáRNEHOHISTORIKAAINKUNáBULISTUIMRICHAKOTVANA

ImrichKotvansanarodil9.febrára1910vobciTrnovecpriHolíči.Gymnaziálneštúdiáabsol-vovalvSkalici,potomštudovalnauniverzitáchvBratislaveaŠtrasburgu.Vrokoch1934–1938vyučoval na Trnavskom gymnáziu Jána Hollého, vrokoch 1938 – 1950 pôsobil vústrednýchškolskýchúradochvBratislave.Odroku1950pracovalvUniverzitnejknižnicivBratislave.Svojprofesijnýživotzasvätilvedeckejtvorbe,vktorejdominovalaliterárnahistóriaainkunábulistika.Voblasti literárnehobádaniaprispelkhlbšiemupoznaniubernolákovskehoobdobiaslovenské-honárodnéhoobrodeniaavoblasti inkunábulistikyvykonalpriekopníckuprácuvkomplexnomspracovanínajstaršíchanajvzácnejšíchtlačí–inkunábulzachovanýchvknižniciachakultúrnychinštitúciáchnaSlovenskuivzahraničí.

Významnéjubileum–100.výročienarodeniaI.Kotvanapodnietiloodbornúverejnosťiro-dákovusporiadaťspomienkovúslávnosťnapočesťtejtovýznamnejosobnostinašichkultúrnych dejín. Obecný úrad vTrnovci vspolupráci s Národným bibliografickým ústavom Slovenskejnárodnej knižnice (SNK) vMartine, Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV)vBratislaveaSlovenskejhistorickejspoločnostipriSAV(Sekciapredejinyknižnejkultúry)uspo-riadali14.5.2010spomienkovékultúrnepodujatievrodnejobciI.KotvanavTrnovci.Posláv-nostnejomšivKostoleRužencovejPannyMárievTrnovciapoloženívencovnahrobI.Kotvananamiestnomcintoríne,kdesazišliúčastnícipodujatia,rodinnípríslušníciamiestniobčania,podu-jatiepokračovalovpriestorochObecnéhodomuvTrnovciotvorenímseminárasnázvomPrínos Imricha Kotvana v oblasti kultúrnej histórie.

ÚčastníkovprivítalstarostaobceTrnovecJozefKotvanslávnostnourečou,vktorejvyzdviholodkazživotaadielaI.KotvanaprekultúrnedejinyTrnovcaiširšiehoregiónu.

ÚvodnévystúpeniesnázvomVýnimočný bádateľ dejín knižnej kultúry na SlovenskupripravilMilošKovačka,riaditeľBibliografickéhoústavuSNK.Vširšomzáberepredstavilnadčasovékon-



610

textyvýskumnejpráceImrichaKotvanaajehopôsobenievslovenskejieurópskejkultúrnejhistóriivoblastispracovaniainkunábulastarýchtlačí.BiografickýportrétImrichaKotvananačrtlaKamilaFircákovávpríspevkuMedailón o Imrichovi Kotvanovi (1910 – 1984).Napozadíživotnýchosu-dovosvetlila jednotlivéetapybohatejvedeckejčinnosti I.Kotvana.Sumarizovala jehobádanievoblastiliterárnejhistórieadejínknižnejkultúry.Zameralasanajmänajehodlhoročnépôsobe-nie vUniverzitnej knižnici vBratislave.AugustínMaťovčík, riaditeľNárodného biografickéhoústavuSNK,savosvojomvystúpeníBernolákovci v diele Imricha Kotvanasústredilnahodnote-niepodieluI.Kotvananaskúmaníbernolákovskéhoobdobianárodnéhoobrodenia.OcenilnajmäKotvanovu Bibliografiu bernolákovcov,vydanúvMartineroku1957.Súdobíslovenskíhistoricipovažovalitútoprácuzavýchodiskovýprameňprevýskumdanéhoobdobia.

ElenaKrasnovskázPedagogickejfakultyTrnavskejuniverzityvTrnave,savenovalavedeckejtvorbeI.KotvanavpríspevkuStoročnica vedca, bibliografa, historika, experta v inkunábulistike Imricha Kotvana.OcenilaKotvanove „objavenie“ niektorých bernolákovských tlačí, ako napr.Michal Klimko a jeho preklad Uhlichovej drámy Krizant a Daria,ktorésavýbornedajúvyužiťajdnesprivyučovacomprocese.EvaFrimmovázHistorickéhoústavuSAVprednieslahistorickýprehľadInkunábuly a inkunábulistika na Slovensku.Analyzovalavznik,vývojavýznamtlačeakofenomenálnehoobjavu ľudskej spoločnosti.Vtomtokontexte svojupozornosťobrátilanapro-duktynajstaršíchtlačiarní–inkunábulíanaichodbornéspracovanievdomácichizahraničnýchsúvislostiach,naktorýchsavýraznoumierouzúčastňovalajI.Kotvan.

Klára Komorová, pracovníčka Bibliografického ústavu SNK, zmapovala úzku spoluprácu I. Kotvana (Spolupráca Imricha Kotvana so Slovenskou národnou knižnicou v Martine) s odbornými pracovníkmibývalejMaticeslovenskejvoblastiprojektovaniavýskumunajstaršíchdejínknižnejkultúry. Spolupráca I.Kotvana najmä s JozefomTelgárskym vyústila do vydaniaKotvanovhoceloslovenskéhosúpisuinkunábul–Inkunábuly na Slovensku(Martin1979).KláraMészárosová,pracovníčka Univerzitnej knižnice vBratislave, predstavila súčasnú činnosť Kabinetu starýchtlačí,dnesznámyakoKotvaneum,ktorýzaložilI.KotvanpočassvojhoprofesionálnehopôsobeniavUniverzitnejknižnici(Kabinet v Univerzitnej knižnici žije).Informovalaoprioritnýchúloháchkabinetu voblasti výskumu starých tlačí, očinnostiach spojených so službami pre bádateľoviširšiuverejnosťaperspektívachtohtovýznamnéhopracoviskadobudúcnosti.Osvojichosob-nýchaprofesionálnychstretnutiachsI.KotvanomreferovalvosvojomvystúpeníhistorikViliamčičaj,pracovníkHistorickéhoústavuSAVvBratislave.

Spomienkovépodujatiesauskutočnilovpríjemnejatmosfére.SvojuúctuapoklonurodákovivyjadrilimnohíobčaniaTrnovcasvojouprítomnosťouapohostinnosťou.Vmysliachstaršejge-nerácieešterezonovalispomienkynaI.Kotvanaajehorodinu.ZhodnoteniečinorodéhoživotaI. Kotvana prinieslomnohomotivujúcich ainšpiratívnych podnetov pre prítomnýchmladýchTrnovčanov.SúčasťouseminárabolainštalovanávýstavkaodieleImrichaKotvana,naktorejboliprezentovanévedecképráceI.Kotvanaafotografickýmateriál,dokumentujúcijehoosobnýživot.Milýmdoplnkomprogramubolumeleckýprednesúryvkovzbásnickejtvorbybásnika,trnovské-hoobčanaDušanaKubu.BásnickúskladbusnázvomPieseň o významnom rodákovi venoval os-laveživotaavedeckejtvorbeI.Kotvana.

Toto spomienkové podujatie bolo dôstojným pripomenutím vedeckého odkazu I. Kotvanavnašichkultúrnychdejinách.

Helena Saktorová

611

KONFERENCIAOZáUJMOVýCH,DRUŽSTEVNýCHAPEŇAŽNýCHORGANIZáCIáCHAGRáRNEJSTRANy

Vdňoch12.a13.mája2010sauskutočnilavUherskomHradištiďalšiaztradičnýchmedzinárod-nýchvedeckýchkonferenciívenovanýchagrárnemupolitickémuhnutiuaproblematikeagrarizmu,ktorésatukonajúpravidelnevdvojročnýchintervalochužodroku1990.HlavnýmorganizátoromboloznovumiestneSlováckemúzeum,napôdektoréhorokovanieprebiehalo.Naprípravepoduja-tiasapodieľaliajHistorickýústavAVčR,MasarykůvústavaArchivAVčRspolusOdborovýmzväzompracovníkovpoľnohospodárstvaavýživyčiechaMoravy.

Úvodnýrokovacídeňkonferencieotvorilihlavnéreferáty,ktorépredniesliJosefHarnaaMatejHanula.Prvýpredstavilorganizačnúštruktúrustranyvceloštátnommeradle,akoajnajdôležitejšiezdrojejejvplyvu,ktorýmibolinajčastejšieprávejejpridruženéorganizácie.Druhýsazaoberalhlavnýmirysmipolitickejorientácieslovenskýchagrárnikovaichpozíciouvrámcicelorepubli-kovejstranypričompoukázalajnanajdôležitejšiepridruženéorganizácieagrárnikov,ktorépôso-bilinaSlovenskuvobdobímedzidvomavojnami.

Prvýblokreferátovsasústredilnaagrárnehnutievmedzinárodnomkontexte.Príspevokve-novaný problémom bulharského agrarizmu predniesol Stefan Stefanov. Príčiny slabosti agrár-neho hnutia vmedzivojnovej Litve napriek veľkému množstvu obyvateľstva zamestnaného v poľnohospodárstve osvetlil Luboš Švec. Jeho vplyv bol výrazne slabší ako viných pobalt-skýchkrajináchajpreto,žeagrárnuproblematikuriešilivosvojichprogramochajinépoliticképrúdy.MilošTraplsavenovalagrárnejemigráciizPoľska,ktoránašlavďakapatronátuagrárnejstranypoPiłsudskéhoprevrateútočiskovčeskoslovensku.Pod jejochranoužilvrokoch1933až 1939 vRožnove podRadhoštěm inajvýznamnejší poľský agrárnikWincentyWitos.Zdrojevplyvu agrárnej strany na medzivojnovej Podkarpatskej Rusi boli predmetom referátu JulijeJudlovej.PodobneakonaSlovenskuajtusajejpriveľkommnožstvestránpodarilozaujaťpozí-ciujednoznačnenajúspešnejšejcentralistickejpolitickejstrany,ikeďanivnajvýchodnejšejčastičeskoslovenskanemohlakonkurovaťopozičnýmsubjektom.JanRychlíkpredniesolreferát,kto-réhotémoubolipoľnohospodárskemúzeáaúlohaagrárnejstranypriichzakladaníanáslednompropagačnomvyužívanívrôznychmestáchčeskoslovenska.

Popoludňajšie rokovanie sazačaloblokom referátovvenovanýchzáujmovýmorganizáciámvštruktúreagrárnejstranyaichúloheprišíreníjejvplyvu.PostupneodznelipríspevkyvenovanémaloroľníckymDomovinám,odboruprezáujmyvidieckychžien,Ríšskejjednoterepublikánske-hodorastučs.vidieka,organizáciiagrárnychakademikovaagrárnymodborom.IchautormiboliKarelPodolský,JanaBurešová,MilošCharbuský,LukášKopeckýaFrantišekčapka.Príspevkyznovupotvrdili,žeagrárnastrananeuplatňovalasvojvplyvnavidieckeobyvateľstvoanizďalekaiba prostredníctvom svojich miestnych politických organizácií, ale že pri šírení jej programuanáborenovýchčlenovmalinezastupiteľnémiestoprávepočetnézáujmovéorganizácie,ktorýchrozvetvenostinemohli jejpolitickísúperianizďalekakonkurovať.Netradičnýapodnetnýrefe-rátprednieslavrámci tohtobloku iAntonieDoležalová.Prezentovalametodologickýnávodnaštúdium spolkovej činnosti poľnohospodárov, ktorý využíva sociálno-ekonomickú analýzu vý-sledkovichpôsobeniazohľadňujúcuformálneineformálnepravidlá.

Vprvýdeňkonferencieodznelieštetrireferátyzďalšiehobloku,ktoréhotémouboliinštitúciefinančnéhoahospodárskehocharakterupodvplyvomagrárnejstrany.JiříŠoušapredniesolpríspe-vok, ktorého spoluautorom bol iEduardKubů atýkal sa agrárneho peňažníctva. Spostupnýmnárastomvplyvuaprostriedkovagrárnychpeňažnýchinštitúciíprišloajkveľmidôležitejzmeneichcharakteru–zostavovskýchbánksastalibankyceloštátne.Tentoprocessprevádzalopostupné„pomeštenie“agrárnychelít,ktoréparadoxneprogramstranypočasceléhoobdobia1.republiky



612

ostrokritizoval.Vývojompoľnohospodárskychdružstievaichmiestomvštruktúreceloštátnychdružstevných organizácií sa zaoberal referát Václava Průchu. Príspevok venovaný činnostidružstevnýchorganizáciíaichvplyvunaSlovenskuprezentovalaElenaŠúbertová.Prvýrokovacídeňpodujatiazakončilazaujímavádiskusia.

Blokvenovanýfinančnýmahospodárskyminštitúciámpodvplyvomagrárnikovpokračovalajnaúvoddruhéhorokovaciehodňa.Podielorganizáciíagrárnejstranyvjejkampanipredparlament-nýmivoľbamivrokoch1920–1929rozoberalpríspevokLindyOsykovej.JiříDvořáksazaoberalproblematikouNárodohospodárskychzborovvobdobí1.čSR.Išlosíceonepolitickéorganizácie,agrárnicivšakmalinapriektomunaichčinnosťnezanedbateľnýdosah.VplyvagrárnejstranynaproceselektrifikáciejužnýchčiechpriblížilPavelDufek.Zároveňodhalilpozadieparadoxnýchkoncepčných sporov medzi ministerstvom verejných prác aministerstvom poľnohospodárstva ovládanýmagrárnikmi,kuktorýmpritomdochádzalo.

Záverečnýbloktvorilipríspevkyvenovanékultúrnymaosvetovýminštitúciám.LubomírSlezáksazameralnamiestoSlobodnéhoučeniasedliackehovpolitikeagrárnejstranyaspoločnosti.Jehokurzyabsolvovalopočas1.republikylenvčecháchanaMoravepribližne5000mladýchľudí.Problémomvšakbolo,žekurzynedokázalirovnakoakostraníckyprogramreflektovaťzmeny,kto-révtomčasenačeskoslovenskomvidiekuprebiehali.ProceszaloženiaačinnosťčeskoslovenskejakademiezemědělskejpriblížilposlucháčomMarekJunek.Vnáslednejzáverečnejdiskusiestano-viliúčastnícitémupreďalšiepokračovaniepodujatianarok2012.Budeňoupôsobenieagrárnejstranyvregionálnejpolitikev1.polovici20.storočia.

Konferenciaprinieslamnožstvopodnetnýchpríspevkov,ktoréopäťpotvrdili,žetémysúvisia-cesagrárnoustranoupresahujúoblasťpolitikyadotýkajúsaajďalšíchvýznamnýchsfér,akýmisúnapríkladhospodárstvo,finančnýsektor,čiškolstvoavzdelávanie.Jelennaškodu,žetejtový-znamnejproblematikesanaSlovenskuanizďalekanevenujetoľkoprofesionálnychhistorikovakovčeskej republikeapreusporiadateľovuherskohradišťskejkonferencie jezrokana rokťažšiezískať slovenskýchúčastníkov.Výstupomzpodujatia bude už tradičná kolektívnamonografia,ktorábudepublikovanáeštevtomtoroku.

Matej Hanula

SyMPÓZIUMKVýROčIUŽILINSKEJSyNODy

Vtomto roku prešlo už 400 rokov od uskutočnenia významného zhromaždenia prívržencovLutherovej reformácie na Slovensku, duchovných ašľachticov na čele spalatínom JurajomTurzom.Využilimožnosť,ktorúimdávalzákonzroku1608avytvorililegálneštruktúryevan-jelickejcirkvinazápadnomastrednomSlovensku.PripríležitostitohtovýročiasakonalovBra-tislave17.júna2010sympóziumsnázvomŽilinská synoda roku 1610,naorganizáciiktoréhosapodieľali Sekcia pre cirkevné dejinySlovenskej historickej spoločnosti,Historický ústavSAV,KatedrahistórieFilozofickejfakultyTrnavskejuniverzity(TU)vTrnaveaSlovenskýhistorickýústav vRíme pri TU vTrnave. Sympózium otvorila predsedníčka Sekcie pre cirkevné dejiny M. Kohútová. I. Mrva (Univerzita Cyrila aMetoda vTrnave) v referáteBočkaiovo povstanie ako predpoklad osamostatnenia evanjelickej cirkvi poukázal na politické a nábožensképreme-ny,ktorýchpôvodcombolvpádsedmohradskýchprotestantskýchpovstalcovnaúzemieUhorskaaich úspechy vboji proti Habsburgovcom.M. Kohútová (TU vTrnave) sa zaoberala politic-kousituácioupredŽilinskousynodou,snahouarcivojvoduMatejaoziskkráľovskejkorunyizacenuspoluprácesevanjelikmi,hocižiadnyzozákonovprotinimnebolzrušený.T.Lengyelová

613

(Historický ústavSAV) vreferátePalatín Juraj Turzo, organizátor Žilinskej synody poukázalana úlohu palatína pri zorganizovaní oficiálnych cirkevných štruktúr evanjelikov.Rozbormate-riálov,kníhaspisov,ktorémalikŽilinskejsynodepredstavilaH.Saktorová(Slovenskánárodnáknižnica,Martin)Dokumenty k Žilinskej synode v knižnici Juraja Turzu.J.Nemeš(Katolíckauni-verzitavRužomberku)ukázalpohľadoficiálnejcirkvi(katolíckej)naŽilinskúsynoduvpríspevkuLegitimita Žilinskej synody podľa arcibiskupa Forgáčaajvširšíchsúvislostiach.Záveromsympó-ziabolabohatáapodnetnádiskusia.

Mária Kohútová

PRIATELIAAOBRANCOVIASLOVENSKOVAKTIVITáCHADIELER.W.SETONA-WATSONAAB.BJøRNSONA

MinisterstvozahraničnýchvecíSlovenskejrepubliky(SR)vBratislaveprivítalonasvojejpôde22. júna2010účastníkovmedzinárodného semináraodieleRobertaWilliamaSetona-Watsona a Bjørnstjerna Bjørnsona nazvanom Priatelia a obrancovia. Stretnutie zorganizovali Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ústav sveto-vej literatúrySAV,BritskéveľvyslanectvovBratislave aVeľvyslanectvoNórskehokráľovstva vBratislave.OrganizátorovzastupovaličlenPredsedníctvaSAVMiroslavMorovics,zástupkyňariaditeľaHistorickéhoústavuSAVEditaIvaničková,štátnatajomníčkaMZVSRDianaŠtrofová,britskýveľvyslanecMichaelRobertsanórskaveľvyslankyňaTrineSkymoen.

Medzinárodnýseminársazaoberalživotomadielomdvochvýznamnýchspisovateľovave-rejnýchčiniteľovBjørnstjernaBjørnsonaaRobertaWilliamaSetona-Watsona,ktorísapodstat-nýmspôsobomzaslúžiliouplatňovaniezáujmovSlovákovaďalšíchmalýchnárodovvRakúsko-Uhorsku. Seminár sa uskutočnil vroku dvoch jubileí, a to 100. výročia úmrtia BjørnstjernaBjørnsonaa130.výročianarodeniaRobertaWilliamaSetona-Watsona.ŠtátnatajomníčkaMZVSRDianaŠtrofovápripríležitostidruhéhospomínanéhovýročiaodovzdalaZlatúplaketuMinisterstvazahraničných vecí SR inmemoriambritskému spisovateľoviR.W.Setonovi-Watsonovi.Cenuprevzalajehovnučka.NórskaveľvyslankyňavSRTrineSkymoenuviedla,žeBjørnson,nositeľNobelovej cenyza literatúru,oduševneneobhajovalutláčanénárody, atiež ichprávopoužívaťmaterinskýjazyk.BritskýveľvyslanecnaSlovenskuMichaelRobertspripomenul,žepráveSeton-Watsonupriamilpozornosťnatragédiuvčernovejvroku1907.Okremtoho,žesivšímalnárod-nostnýútlakvUhorsku,patrilmedziosobnosti,ktorésazasadiliovznikčeskoslovenska.

PolitológBerntHagtvetzUniverzityvOsloprezentovalBjørnsonovučinnosťvykonávanúnaprelome19.a20.storočia,zameranúpredovšetkýmnaobranuprávmenšín.MilanŽitný,nordistaagermanistazÚstavusvetovejliteratúrySAVsavenovaltvorbeBjørnstjernaBjørnsonaaprekla-domjehodieldoslovenčiny.EvaBubnášová,taktiežzÚstavusvetovejliteratúrySAV,prednieslapríspevokzameranýnaprehľadprekladovBjørnsonovejtvorbynaSlovensku.

DušanKováčzHistorickéhoústavuSAVoboznámilprítomnýchsnázormiRobertaWilliamaSetona-Watsona,ktorýpublikovalajpodpseudonymomScotusViator,týkajúcichsaobmedzovaniaprávnárodnostívUhorsku.PripomenulparticipáciuSetona-Watsonanavznikučeskoslovenskaajehopozitívnyvplyvna situáciu naSlovensku.Edita Ivaničková zHistorickéhoústavuSAVprezentovala príspevok opolitickej činnosti Setona-Watsona v medzivojnovom období, keďsa zaoberal predovšetkým vzťahmimedzičechmi a Slovákmi. JanRychlík zÚstavu českýchdejín Filozofickej fakultyUniverzityKarlovej v Prahe sa zameral na aktivity Setona-Watsonaz obdobia druhej svetovej vojny, pričom si vybral ako hlavnú tému slovenskú otázku vpráci



614

Setona-Watsona.RomanHoleczKatedry slovenskýchdejínnaFilozofickej fakulteUniverzityKomenskéhovBratislaveprezentovalpohľadmaďarskejhistoriografienaSetona-Watsona,ktorámalaskôrnesúhlasnýcharaktersdielomačinnosťoutohtopublicistu,historikaapolitickéhoakti-vistuangažovanéhovochraneľudskýchpráv.Prednesenépríspevkymalizaujímavépokračovanievpodobeživejdiskusie,ktorálenpodčiarklavýznamdvochosobností,ktorýmbolmedzinárodnýworkshopvenovaný.

Linda Osyková

MEDZINáRODNáKONFERENCIACUKROVARNICTVí,CUKROVARyACUKROVARNíCI

Národnétechnickémúzeum(NTM)vPraheokremhlavnejnáplnesvojejčinnosti,ktoroujedoku-mentáciavývojatechnikyvčeskýchkrajinách,rozvíjaaktívnuvedecko-výskumnúčinnosť.Medzikľúčovévýstupytejtočinnostimúzeapatríorganizáciaodbornýchkonferenciínajednotlivétémyzdejíntechniky.NapodkladetradičnejdlhodobejspoluprácehistorikovtechnikyčeskýchkrajínaSlovenskamúzeumpravidelnepozývanatietokonferencieajslovenskýchhistorikov.Nakoncijúna2010múzeumzorganizovaloďalšiuzosvojichkonferencií,tentoraznavýznamnútémudejíncukrovarníctva.Keďžebývaléčeskoslovenskobolocukrovarníckouveľmocouadôležitáčasťcu-krovarníckehopriemyslusanachádzalanaSlovensku,múzeumopäťpozvalonasvojukonferenciuajúčastníkovzoSlovenska.Hlavnýmiorganizátormipodujatiabolipoprednípracovnícimúzea I.LorencováaM.Hořejš.

Rozsiahlaamnohovrstevnátémakonferenciemuselabyťrozdelenádoviacerýchtematickýchblokov. Dva znich mapovali aktivity cukrovarníckych podnikateľov aďalšie technický vývojcukrovarov, výstavbu ahospodársky rozvoj cukrovarníckych podnikov, dejiny cukrovarníctvavzahraničí,archívnepamiatkycukrovarníctva,akoajcukrovarníckeškolstvo.Nakonferenciusaprihlásiloaž40aktívnychúčastníkovzčeskýchaslovenskýchvysokoškolskýchaakademickýchvedeckých pracovísk, zcentrálnych aregionálnych archívov a múzeí, zprofesiových cukro-varníckych korporácií atiež zdobrovoľných združení záujemcov odejiny techniky aekológiu.PodujatieotvorilgenerálnyriaditeľNárodnéhotechnickéhomúzeaH.Kubíček.Potomužnasle-dovalidvablokypríspevkovopodnikaníapodnikateľochvcukrovarníctve.Tuodznelinapríkladtémyoprepojeníbánkscukrovarníckymipodnikmi(J.Šouša,UniverzitaKarlovaPraha),opre-pojenícukrovarníckehoabavlnárskehokapitálunaMoravev19.storočí(B.Smutný,MoravskýzemskýarchívBrno),ďalejopodnikaníšľachtyvčeskomcukrovarníctve(M.Hořejš,NTMPraha)aleboočelnýchpostaváchmoravskýchcukrovarníckychkorporácií(L.Slezák,Historickýústav(HÚ)AVčRBrno;F.čapka,MasarykovauniverzitaBrno).Vpoobedňajšíchhodináchprvéhodňakonferencieboliprednesenépríspevkyocukrovarníctvevzahraničí.Semorganizátorizaradiliajpríspevkyslovenskýchúčastníkov.Ľ.HallonaM.SabolzHÚSAVBratislavaoboznámilivsledo-vanomblokusvývojomcukrovarníckehopriemyslunaSlovenskudovznikučSRavobdobíro-kov1918–1948.KúzemiuSlovenskasavzťahovaliajprednáškyzameranéšpeciálnenaaktivitypriekopníkacukrovarníctvaK.KuffneraanadejinycukrovarovvSládkovičoveaZáhorskejVsi,prednesenépracovníčkouMestskéhokultúrnehostrediskavSládkovičoveE.Sudovouazástup-comdobrovoľníckychkorporáciíT.Haviarom.

615

Zďalšíchtematickýchokruhovzaujalinapríkladpríspevkyoarchívnomfondecukrovarníc-kejrodinyKarlíkovcov(L.Jůn,NTM),otechnickejtvorbecukrovarníckejrodinyWiesnerovcov(L. Jouza – M. Jouzová), ďalej prednášky na témy stavebno-historický vývoj cukrovarov (L.Mašková),formovaniecukrovarníckychkartelov(K.Pánková),históriavysokoškolskejvýukycukrovarníctva (P.Kadlec,Vysoká škola chemicko-technologickáPraha) alebo vyučovanie cu-krovarníckychtechnológiínačeskejpolytechnike(K.Mádrová,FilozofickáfakultaUKPraha).Podnetnábolaajväčšinaďalšíchpríspevkovkonferencie,ktorépojednávaliorôznychstránkachhistorickéhorozvojacukrovarníctvavčeskýchkrajinách.LeitmotívomodbornéhopodujatiaboliúvahynadpostupnýmrozkladomceléhoodvetviacukrovarníctvanaúzemíbývalejčSRporoku1989.Väčšinauvedených,akoajďalšíchpríspevkovcukrovarníckejkonferenciebudeuverejnenánastránkachodbornéhočasopisuCukrovarnícke listy.Tusamôžusichobsahomoboznámiťod-bornícinacukrovarníctvo,historicihospodárstvaitechnikyatiežďalšízáujemcovia.

Ľudovít Hallon



616

obHájené doktorandské dizertačné práce V ODBORE SLOVENSKé DEjINY

MGR.ZUZANAMIčKOVá:ŠPANIADOLINAV16.A17.STOROčí

Obhajobasakonala30.júna2010.Školiteľ:doc.PhDr.MariánSkladaný,CSc.Oponenti: prof.PhDr. JozefBaďurík,CSc., doc.PhDr.MiroslavKamenický,CSc.,PhDr.OtoTomeček,PhD.Školiacepracovisko:FilozofickáfakultaUniverzityKomenského,Bratislava.

Slovenskáhistoriografiasaprispracovaníotázkybaníctvavstredoslovenskomregióne,dosiaľza-meriavalanajmänadejinybanskobystrickéhomediarskehopodniku.ŠpaniaDolina,ktorátvorilasurovinovúzákladňutohtojedinečnéhofenoménuuhorskéhohospodárstva,všakdosiaľzostávalanaokrajizáujmu.Zmenutejtotendencienaznačilažseminár,ktorýsakonalvŠpanejDolineroku2005.Bolotuprezentovanýchniekoľkokvalitnýchštúdiíprinášajúcichnovévedomostiohľadomosadyaživotavnej.DodnessavšakŠpaniaDolinaakotémaprekračujúcanielenhraniceregiónu,aleikrajiny,nedočkalarozsiahlejšiehomonografickéhospracovania.

Práve ztohto dôvodu sa stalo cieľom dizertačnej práce objasniť azdokumentovať deji-nyŠpanejDolinyakoosadyodjejpočiatkovdokonca17.storočia.Dôrazjekladenýnajmäna 16. a17. storočie a na problematiku správneho acirkevného vývoja osady v koexistenciis mestom.

Vsprávnejoblastisasnažímesledovaťvývojúradubanskéhomajstravšpecifickýchbansko-bystrickýchpodmienkach,právaapovinnostimešťanovvbanskompodnikaníavzťahynájomcovbanísmestom.Neskôrsledujeme ištatistikyaživotnépodmienkybanskéhorobotníctvapracu-júcehoažijúcehovŠpanejDoline.

Vcirkevnejoblastibolohlavnýmcieľomnazákladehistorickéhovýskumuvyvrátiťdosiaľprezentovanústarobylosťšpaňodolinskéhokostola,ktorýbolúdajnenajstaršímvbanskobystric-komhistorickomchotári.Ambícioubolotaktieždatovaťvznikšpaňodolinskejfarnostiapríčinyjejvzniku.Vneskoršomobdobísmesapokúsiliozmapovaniedopadovprotireformáciearekato-lizácienakonfesiuobyvateľovŠpanejDoliny.

Dizertačnáprácasaprostredníctvomjejobsahusnažínaplniťstanovenécielehlavnekritickýmzhodnotenímdosiaľnapísanejliteratúryasyntézoudostupnýchprameňov.VarchívnomvýskumesmesasnažilisústrediťnaŠtátnyarchívBanskáBystrica,pobočkaBanskáBystrica,Štátnyústred-nýbanskýarchívvBanskejŠtiavniciaArchívliteratúryaumeniaSlovenskejnárodnejknižnice.Množstvo nespracovaných dobových dokumentov je pomerne veľké. Týkajú sa však zväčšabaníctvaainformácieoosade,ktorésúlenokrajové,savnichvyhľadávajúpomerneťažko.

Pri koncipovaní práce sme zvolili za najvhodnejšiu metódu kombináciu chronologickéhoaproblémovéhoprístupu.

Prácajerozdelenána5kapitol,ktorésasvýnimkouprvejkapitolydelianadvepodkapitoly.Vprvejkapitole jenaviacpodkapitolavenovanánajstaršímdejinámBanskejBystriceavýcho-diskámvzniku banských osád vjej okolí.Vostatných prípadoch je vždy prvá podkapitola ve-novanávšeobecnémuhistorickémuúvodutoho-ktoréhočasovéhoúseku,následnevzťahomosádsmestomavývojuichsprávy.Druhápodkapitola jevždyvenovanácirkevnýmdejinámŠpanejDolinyacirkevno-sociálnejustanoviznibanskýchrobotníkovBratstvuBožiehoTela.

617

čitateľoviprácesamožnobudezdať,žejekladenýprílišnýdôraznaproceszakladaniamestaanakoniec15.azačiatok16.storočia.Noprávetotoobdobiesajavíakorozhodujúceprevznik ŠpanejDolinynielenakobaníckej lokalitysmenšímibanskýmipodnikmianeskôrhlavnejsu-rovinovej základne turzovsko-fuggerovského podniku, ale i ako osady so stabilne usadenýmobyvateľstvomsošpecifickýmpracovnýmzameraním.

MGR.JERGUŠSIVOŠ:NÚTENáPRACOVNáPOVINNOSŤNASLOVENSKU VROKOCH1945–1953.PRACOVNÉASÚSTREĎOVACIETáBORy

Obhajobasakonala30.júna2010.Školiteľ:prof.PhDr.RóbertLetz,PhD.Oponenti:doc.PhDr.JanPešek,DrSc.,PhDr.VieraHlavová,CSc.,PhDr.MichalSchvarc,PhD.Školiacepracovisko:FilozofickáFakultaTrnavskejuniverzityvTrnave,Katedrahistórie.

DizertačnáprácasikladiezacieľprehĺbiťdoterajšiepoznatkyhistoriografieoinštitútenútenýchprácnaSlovenskuaporovnaťtáborovýsystémvrokoch1945–1948a1948–1953.Predpokladomkomplexnéhospracovania jeajpohľadnaniektoréčiastkovéproblémy–napr.zrodmyšlienkyobnovenia pracovných táborov po II. svetovej vojne, legislatívna príprava zákonov o pracov-ných táboroch, pohľad na výchovu, resp. prevýchovu zaradencov, ktorou sa zaraďovanie osôbdopracovnýchtáborovtiežzdôvodňovalo,zmenyvtáborovomsystémepodefinitívnomprevzatímocikomunistami,chodavnútornýživotvtáboroch,štatistickéspracovanieavyhodnoteniezís-kanýchúdajov(početzaradených,sociálnezloženie,národnostnézloženieapod.),činnosťŠtátnejbezpečnostivútvarochabudovanieagentúrnejsieteai.Prácaprostredníctvomanalýzyprávnychnoriem,ktoréurčovali legislatívny rámecnútenýchprácapôsobenia inštitúciína republikovej,krajskejaokresnejúrovni,ktorézabezpečovalirealizáciunariadenívpraxichceprispieťdodisku-sieocharakterenútenýchprácnaSlovenskuvrokoch1945–1953.PrinášaajprehľadpracovnýchasústreďovacíchtáborovnaSlovenskuvrokoch1945–1953,súdajmioichzriadeníazrušení.

Základnou pracovnou hypotézou je kontinuita pracovných táborov ako perzekučného pro-striedkunamierenéhonapotrestanie(prevýchovu)častiobyvateľstvapochádzajúcehozrôznehosociálneho, národnostného prostredia, patriaceho k rôznej politickej orientácii. Predpokladalsom,žeperzekúcia, jej intenzitaametódysúzávisléodcharakterudanéhopolitickéhorežimu,ževrokoch1945–1948prevládalanárodnostnápovahaperzekúcienadsociálnouažepolitickýmotívperzekúciebolsústavneprítomný.

Prácaokremformálnychčastí (obsah,abstrakt,zoznamprameňovapoužitej literatúry)po-zostávazúvodu,trochkapitolazáveru.Vzhľadomnato,žekorenenútenýchprácnaSlovenskusiahajú do obdobia pred rokom 1945, približuje úvodná kapitola vkrátkosti vývoj inštitútunútenejprácenaSlovenskuvjednotlivýchhistorickýchobdobiach–odhabsburskejmonarchiepoSlovenskúrepubliku1939–1945.Následnákapitolajevenovanáobdobiurokov1945–1948.Približujezrodmyšlienkyobnoveniapracovnýchtáborov,akoajlegislatívnyprocesprijímaniana-riadeniaopracovnýchtáborochvroku1945.Venujesaorganizáciitáborovéhosystémuvobdobíod apríla 1945 domája 1947, obdobiu tzv. právneho vákua aprijatiu nariadenia opracovnýchtáborochifungovaniutáborovpofebruári1948.Zaoberásaosvetovoučinnosťouvpracovnýchút-varochavytvorenímreferátuosvetyavýchovynapovereníctvevnútra,ktorýzaosvetovúčinnosťvtáborochzodpovedal.Tretiakapitola jevenovaná táboromnútenejpráce,ktorékomunistický


618

režimvčeskoslovenskuzriaďovalodkoncaroku1948.Pozornosťvenujeprípravezákonaotábo-rochnútenejpráceapostupnémuzavádzaniujednotlivýchustanovenízákonadopraxe.Analyzujepríčinyneúspechuinštitúcietáborovnútenejpráceadokumentujeichpostupnýzánik.Zároveňro-zoberáajčiastkovéproblémy,akýmijeosvetováavýchovnáčinnosťaleboagentúrno-operatívnačinnosťŠtBvtáborochnútenejpráce.

Dizertačnáprácasaopieranajmäoprimárnyarchívnyvýskum.Vychádzavšakajzdostup-nýchodbornýchpublikácií,štúdiíačlánkov,akoajzozbierokúradnýchdokumentov(zbierkyzá-konovanariadení),publikovanýchprameňovadokumentov,štúdiaperiodickejtlače,čiosobnýchsvedectievľudíinternovanýchvtýchtozariadeniach.

Autoričísla:mgr. Anna fundárková,PhD.,HistorickýústavSAV,Klemensova19,81364Bratislava,[email protected]; michal Chvojka,Ph.D.,FilozofickáfakultaUniverzitySv.CyrilaaMetoda,Katedra histórie, Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava, [email protected]; PhDr. ValeriánBystrický,DrSc.,HistorickýústavSAV,Klemensova19,81364Bratislava,[email protected];prof.Eduardnižňanský,Katedravšeobecnýchdejín,Gondova2,81801Bratislava,[email protected];PhDr. JindřichDejmek,DrSc.,HistorickýústavAVčR,Prosecká76,19000Praha9,česká republika, [email protected];PhDr. IgorBaka, PhD., Vojenský histo-rickýústav,Krajná27,82104Bratislava,[email protected];Mgr.JanaTulkisová, Katedra všeobecnýchdejín,Gondova2,81801Bratislava,[email protected];prof.PhDr.FerdinandUličný, DrSc.

Errata:Hč2010,roč.58,č.2štúdiačERNíK, Václav – VICENíK, Jozef. K niektorým metodologickým otázkam historického poznania:nas.207, riadok11-12zdola:etickej interpretáciea ideologickej implikácie.Vysvetlenie ideo-logickouimplikáciouzávisí...(mábyť:etickejinterpretácieadopĺňasaideologickáimplikácia.Ideologickáimplikáciazávisí...)nas.208,14riadokzhora:hermeneutickejinterpretácie(mábyť:sociálnejinterpretácie)nas.208,18riadokzdola:vktoromsavydávajúneskutočné,vymyslenépríbehyzapravdu.(mábyť:vktoromsanevylučujerozdielmedzipravdivýmavymysleným.)


619

Pokyny pre autorov

Historický časopis vychádza štyrikrát do roka.Uverejňuje výhradne pôvodné články, ktoré súvýsledkomvlastnejbádateľskejčinnostiautora.Príspevkyredakciapredložínaposúdeniedvomlektorom.OichprijatíaleboneprijatínazákladelektorskýchposudkovarozhodnutiaredakčnejradyHistorickéhočasopisuautorovupovedomímedo90dníododňadoručeniadoredakcie.Auto-riposkytujúsvojerukopisyexkluzívneHistorickému časopisuapredrozhodnutímredakčnejradyichneuverejniavinýchčasopisoch.Rukopisysanevracajú.PríspevkydoHistorickéhočasopisuodovzdávajte,resp.posielajtenaadresuredakcievelektronic-kejforme(nadisketealeboe-mailomformouprílohy)vtextovomeditoreWordpodoperačnýmsystémomWindows.Pripísanípoznámokpodčiarou(nienakoncipríspevku)používajtepríkazVložiť a následne Poznámka pod čiarou. Rozsahštúdií,vrátanepoznámkovéhoaparátu,bynemalpresiahnuť40strán(72000znakovvrá-tanemedzier),recenzií10strán(18000znakovvrátanemedzier)aanotácií3strany(5400zna-kovvrátanemedzier).Kštúdii jepotrebnépripojiťresumévrozsahucca1400znakov,krátkyabstrakt(cca700znakov)aosobnéúdajeoautorovi(bydlisko,zamestnanie,e-mailatelefonickýkontakt).

VzhľadomnaplatnosťSTN ISO 690 – Dokumentácia. Bibliografické odkazy –jepotrebnérešpek-tovaťjejzásady.Niektoréinterpunkčnéznamienkasavodkazochpoužívajúodlišneodpravidielslovenskéhopravopisu.Preuľahčeniecitovaniauvádzameniektorévzory:

odkaz na monografiu (1 – 3 autori):1KAMENEC,Ivan. Po stopách tragédie. Bratislava:Archa,1991,s.56.2PEŠEK,Jan - BARNOVSKý,michal. Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953. Bratisla- va : Veda, 1997, 311 s.Pozn.:dvealebo trimenásanavzájomoddeľujú spojovníkomsmedzeramipoobochstranáchspojovníka.

odkaz na monografiu (viac ako 3 autori):3HOLEC,Romanetal.Stopäťdesiat rokov slovenského družstevníctva : Víťazstvá a prehry. Bratis lava:DružstevnáúniaSR,1995,s.201-202.Pozn:číslastránvrozpätístránsauvádzajúsospojovníkom.

odkaz na zborník ako celok:4BySTRICKý,Valerián(ed.). Slovensko v politickom systéme Československa : Materiály z ve-deckého sympózia Častá 11. – 13. novembra 1991. Bratislava:HistorickýústavSAV,1992,99s.Pozn.:Akoprvýúdajsauvádzamenoeditora,akmáprimárnuzodpovednosťzazostaveniediela.Priviacerýchzostavovateľochmenoprvéhonatitulnomliste.Pozn.:Osoby,ktorémajúsekundárnuzodpovednosť(napr.vedeckýredaktori,editori,prekladate-lia...)sauvádzajúzanázvom.5Slovenská veda : zborník zo 14. medzinárodnej konferencie. Ed.ElenaNedorostová.Bratisla- va:Veda,2001,248s.

odkaz na štúdiu v zborníku alebo v kolektívnej práci:6MICHáLEK,Slavomír.HodžaaOsuský,názoryapozícievrokoch1939–1945.InPEKNíK,Miroslav(ed.).Milan Hodža štátnik a politik. Bratislava:Veda,2002,s.301-317.



620

odkaz na štúdiu publikovanú v periodiku:7KOVáč, Dušan. Popoluška slovenskej historiografie – vlastné dejiny. InHistorický časopis, 2004,roč.52,č.2,s.233-244.

odkaz na už uvedený prameň:8KAMENEC,ref. 1, s. 37.Vprípade,ževjednejpoznámkesúuvedenédvapramenetohoistéhoautora,vďalšíchpoznám-kachuvádzameajprvéslovánázvuprameňa:9KAMENEC,Postopách,ref.1,s.12.

Odkaz na elektronický zdroj:10KUCIANOVá, Anna. Personálie v elekronickej súbežnej Slovenskej národnej bibliografii. In Bibliografický zborník 2000 – 2001 [online]. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005, s.136-139.Dostupnénainternete:<http://www.snk.sk/nbuu/Zborník_2000_2001.pdf>

Všeobecné poznámky:-Akvprameniniejeuvedenémiestovydania,rokvydania,vydavateľstvouvádzame:b. m., b. r., b. v.-Vprípadeviacerýchmiestvydaniaavydavateľstievsanázovvydavateľstvapridákpríslušnémumiestu vydania: Praha : Argo; Bratislava : Concordia, 1999.-Ak je viacmiest vydania a len jeden vydavateľ, takmiesta vydania oddelíme bodkočiarkou a medzerou:Bratislava;Martin:Osveta,1956.-Údajevbibliografickompopisecitovanéhoprameňasauvádzajúvjazykuprameňaažpoúdajorozsahu.Prekladnázvusamôžepripojiťvhranatýchzátvorkách.-Skratkoupreoznačovaniestránalebostranyjes.,ročníkyčasopisovačíslazborníkovsauvá-dzajúarabskýmičíslicami.Pokiaľsúdokumentyvedíciáchčíslované,jepotrebnéuvádzaťokremstránajčíslo.-Odkaznaarchívnyprameň:Slovenskýnárodnýarchív(ďalejSNA),fond(ďalejf.)Povereníctvoinformáciíaosvety(ďalejPIO),kartón(ďalejk.),č.j.785.

Adresaredakcie:Historickýčasopis,HistorickýústavSAV,Klemensova19,81364BratislavaTel.:+421-2-52925753;0908098937E-mail:[email protected]:http://www.historickycasopis.sk/objednávky:písomne,telefonicky,mailom,prípadneprostredníctvomelektronickéhoobjednávko-véhoformulárunawebovskejstránkečasopisu