O Aquaplan, s.r.o., Komimo

Zflmer navrhovanej 6i n nosti

Sviity Peter, celo abecnd Eistiarefr adpadovych v6da celo ohecnd spla5kovd kanalizdcia

Obec $vdtii Peter

oka ..:'1_ :...i 11 "!-rt",1::-i:,'.11 ; ; tl,'',-\ i.,l. ' 15. ,"''

.- ' -.'l\r 1rl 1

''1;

t

vypracovan! podl'a prilohy 6. 8 z6kona d. 2412006 Z. z. o posudzovanl vply-vov na iivotnE prostredie a o zmene a doplnenf niektorych zikonov v zneninesksr€ich predpisov

."7.1't*oo

, tt'

\.\

r)tD(D

FC>-

=s'-g.cO).e.IDao,ct-

jun 2015

€ -\quaplan, s.r.o., KomAmoz6mer SVATV 1ETER, celo obecnd cistiaren odpadovych vdd a celo obecnd splaikovd kanalizdcia

Obsah:

r. ZAKLADNE UDAJE O NAVRHOVATELOVI..'... """""""""""""3il. zArmorur uoRlr o NAVRHOVANEJ C|NNOSTI...'..'..'.....' """" """"""""'3III. ZAKLADNE INFORMACIE O SUEASNOM STAVE ZIVOTruEHO PROSTREDIA DOTKNUTEHO UZEMIA 1'4

IV. ZAKLADNE uoruT o PREDPoKLADANYcH VPLYVocH NAVRHOVANEJ EINNOSTI NA ZIVOTNE PROSTREDIEVRATANE ZDRAVIA A O MOZNOSTIACH OPATRENI NA ICH ZMIERNENIE """'25v. poRovNANtE vARtANTov NAVRHovANEJ itNNosrlA NAVRH OPTIMALNEHO VARIANTU...'...,..31VI, MAPOVA A INA OBRAZOVA DOKUMENTACA."... """''''"32vil. DOPLNUJUCE INFORMACIE K ZAMERU """""""""""""'32V1t. MTESTO A DATUM VYPRACOVANA ZAMERU Kom6rno, j(n 2015,......' " """"""""'32tx, PoTVRDENIE SPRAVNOSTI UDAJOV....' """""""""""""'32

strana 2. z 37

I

-:uaplan, s.r.o., Kom6rno

Tamer svATV PETER, celo obecna iistiarefi odpadovych v1d a celo obecnd sptaikovd kanatizacia

I. ZAKLADNE UDAJE O NAVRHOVATETOVI

1.1. Niizov1.2, ldentif ikadn6 dislo

Obec Svdtf Peter00306436

1.3, S(dlo HIavnaZ; 946 57 Svdhi peter1,4. Meno, priezvisko, adresa, telef,dislo a in6 kont.rjdaje oprdvnen6ho ziistupcu obstardvatela

lng. Jozef Jobbagy, starosta obceTelefon: +42I3517685283; Fax: +421,3517685284., E_mail: starosta@svatypeter.eu

1,5, Meno, priezvisko, adresa, telefdnne dislo a in6 kontaktn6 (daje kontaktnej osoby, od ktorej moino Oostat'relevant-n6 informiicie o navrhovanej dinnosti a miesto na konzultdcie

Aquaplan, s.r.o. Komdrno; tiO: 36553425lng. Franti5ek N6methKossuthovo ndm. t_B; 945 01 KomdrnoTelefon: +42i, 3517704477 ; E-mail: aquaplan@stonline.sk

il, zAruoruE uoRre o unvRnovnrur.l itlruosrr11,1, Niizov

Sviiti Peter, celo obecn6 distiarefi odpadovich v6d a celo obecnd spla5kovd kanaliz6cia

11,2. Udel

lcet91 navrhovanej dinnosti je realiziicia celoob.ecnej distiarne odpadovfch v6d a celoobecnej spla5kovej stokovej siete v obciSvdni Peter s cielbm dosiahnutia limitov zbytkovdho znedistenia odpadovyich vod vypuSthnfch do'recipieniu Hurbanovskli kandlv silade s Nariadenim vlddy SR e.26912010 2.2., klorym sa ustanovujrl poZiadavliy na doiiahnu1e dobrdho stavu v6d v znenineskorSich predpisov,

I1,3. UZfvatel'

UZivatelbm navrhovanej cinnosti budu obyvatelia obce Svdtli Peter. Prevddzkovatelbm vodnej stavby bude Obec Svdtf peter.

11,4. Charakter navrhovanej dinnostiPosudzovand dinnost'predstavuje vzmysle zdkona t24t2006 Z. z. o posudzovanivplyvov na Zivotn6 prostredie a o zmene adoplneni niektonich zdkonov v znenI neskorSfch predpisov v dotknutom rjzemI novd dinnostlNavrhovand dinnost'v zmysle zakona (,. 2412006 Z. z. o posudzovani vplyvov na Zivotn6 prostredie a 0 zmene a doplneni nie-ktonich zdkonov v znen( neskorSich predpisov podlieha posudzovaniu podlh prilohy c. B:

Tabulka d. 10, Vodnd hospoddrstvoRezortn organ: Ministerstvo Zivotn6ho ia Slovenske blik

Pol. d. iinnost', objekty a zariadeniaPrahovd hodnoty

Cast'A(povinn6 hodnot.)

Cast'B(zistbvacie kon,)

listiarne odpadovlTch v6d a kanalizadn6 sieterd 100 000:kvivalent. obwatelbv

rd 2 000 do 100 000:kvivalent. obwatelbv

11.5. Umiestnenie navrhovanej 6innostiKraj: Nitriansky; Okres: Komdrno; Obec: Svagi Peter

Kataster: Svdt57 Peter, v zastavanom uzeml amimo zastavan6ho tjzemia obce

strana 3. z 37

{quaplan, s.r.o., Komiimo

Zdrmer SVI\W PETER, celo obecnd tistiarefi odpadav!,ch v6d a celo abecnAsplaikov6 kanalizhcia

11.6. Prehf

*";*",-f,-.'adna situdcia umiestnenia navrhovanej dinnosti

zdl' Kovef'aid.p-'if-le.ri"g;6."

: s{ok" ". . ;^": -&" \.'

i ''\,i. ',\

'.1Refazne:. Nov6 ",.' n,, ;?:alririry..9ir1.qF

spia.sirs1id0,C0\1 VPt

:.quaplan, s.r.o., Komd,nto

Tamer SVATV PETER, celo obecna iistiarefi odpadov,ich v1d a ceto obecne splaikova kanatizacia

ReZimy variantnei previidzky navrhnutej iOV:

1. etapa prevddzkov6ho variantuiistend s[ len samd Zumpovd vody dovdZan6 do vyrovndvacej nddrZe. Vyrovndvacia nddrZ je vyuZitd na homogenizdciukvalitatlvnych a kvantrtatfvnych parametrov pred vtokom do biologickejjednotky.

2. etapa previidzkov6ho variantuCistend je zmes cersMich splaSkov a Zumpor,nich vod.Do vyrovndvacej nddrZe si zv*iand objemy Z(mp a z postavenej casti stokovej siete splaSkovej tam pritekat'cel1i objembez regulovania mnoZstva. Vyrovndvacia nddri je vyuZitd na homogenizdciu kvalitat(vnych a kvantitatfvnych parametrov

: pred vtokom do biologickej jednotky.3. etapa previ{dzkov6ho variantuiistend su len spla5ky priveden6 spla5kovou kanalizdciou. Zo stokovej siete tam pritekd celli objem bez regulovaniamnoZstva. Vyrovndvacia nAdri je vyuZitd na redukciu Spickov6ho maximdlneho hodinov6ho prftoku na parametre ndvrho-vdho prietoku.

Zdthiov6 parametre, pri ktorlich sf garantovan6 kvalitativne parametre preiisteneivodv:

3.etapa previidzkov6ho variantuS a slet le vena, ut rstve Srt SUnle

Mnoistvo spla5kouich v6d oznadovan6 ako Qz+,,v zmysle STN 75 6401:1999 v sillade s d|.4.4, Qz,, ,je vypocftan6 podl'a prilohy c.1Vyhl.M-ZP SR 684/2006 2.2..V tabulke r4;poctu ,,REKAPITULACIA dennej potreby pitnej vody"je oznadend ako Qo

MIN, 'KQp.310 4501/ den

= 3,593 l/s

t.j. pri 2652 obyv.

117,06 l/obw./deiPdeflcmy bezdaidbvy denny prietok ,,...,... Q,o

podlh STN 75 6401:1999, (1.4.4 je vypocitanli ako:

Qz = Qza,' + Qza,p nQs

Qro,o Priemyseln6 odpadov6 vody - nebudri do iOV privddzan6 Ziadne - 0Q' Balastn6 odpadovd vody - odhadom uvaZujeme s neriadenfm a teda aj

nepovolenfm vtokom do 3% z celkov6ho objemu QoMlN. 3o/oz3L0 450 = 9313 l/denMAX. 3o/o z 444 450 = 13333 l/den

Qz v zmysle d|.4.5, STN 75 6401, je uichodiskovou hodnotou na urcenie priemer-nfch hodn6t priviidzan6ho znedistenia v odpadouich voddch podl'a ktonich sa dimenzujriobjekty distiarne, kde ndvrhovd parametre obsahujti ddaj vzt'ahujrici sa na dei (vek kalu,produkcia kalu, produkcia bioplynu a pod.).

MIN. *Qz= 319 763 l/ dei

= 3,701- l/s

Uaxiualry bezdaidbv'l dennV prietok ......,., Qopodlh STN 75 6401:1999, d|.4.4MlN. Qr = Qz,' x k1 + Qz+,p X ka,p *Qu = 31-0450 x l-,39 + 0 + 9313 =MAX, Qo = Qz,' x kr+ Qz,px ka,p *Qe =444450 x 1,38 + 0 + 1"3333 =

podlh tab.1, pre xy obyvatel'ov:ka = 500...1,50; 1000...1,5; 2000,.,1,4; 5000...1,35

MlN.'k

Q6 = 440 B3B l/dei= 5,L02 lis

l4axin6lnv bezdaidbvli hodinow prietok ..,,,.,.. Qr,podlh STN 75 6401:1999, d|.4.4 sa vypodita ako v;idSi z uisledkov:al Qr,= (Qr,' x kax kn + Qzp X ko,p -Qe) :24

MtN. = 3l-0450 x 1,39x 2,05 + 0 + 9313) .24 = 37 ,247 m3lhodMAX. =444450 x 1,38x2,05 + 0 + 13333):24 =52,945m3lhod

b/ Qn = (Qz,' x k6 + Qz,p X ka,p x kr,p - Qa) :24MtN. =(310450x1,39 +0+9313):24 =18,368m3/hodMAX. =(444450 x 1,38 + 0+ 13333):24 -26,LILm3lhod

podla tab,1, pre xy obyvatelbv:kr, = 500...2,60; 1000...2,5; 2000...2,1, 5000.,.2,00

MlN.'k

Q6 = 37,247 m3/hod

= L0,346 l/s

(..16 rtoko"6 ri"t' j" p ie si zv6Lane)

strana 5. z 37

\quaplan, s.r.o., Komdmo

z6mer svAr1 1ETER, celo obecnd iistiaren odpadovych v1d a celo obecnd splaikova kanalizdcia

NdLvrhovli prietok cov..,..,..,..,." Q"podl'a STN 75 6401:1999, dl'4.4

Ndvrhor,ni prietok Q. sa rovnd QoMlN. = 440 838 l/denMAX. = 626 674 l/den

Q" v zmysle c|.4.5. sTN 75 6401-, je uichodiskovou hodnotou na dimenzovanie ob-jektov COV, pri ktonich n6vrhov6 parametre s[:

hydraulick6 iat'azenie; cas zdrZania; das kontaktu; recirkulacnf pomer a podobne.

MlN.'k

Q. = 440 838 l/dei

= 5,102 l/s

hov6ho liltkov6ho zathZenia COV

nnrrl'c QTrrl lE,AAn1 1qqq il AQ tah.2pod.t skrt.d.Ych obYvatelbv Ptia MlN. 2 652 I'udf

*mina14lno znoiictonio aoo/ohwatel'a/dei 238,68 kq/den

^'^oninlz6 znoiic a0o/ohwatel'a/den 238,68 kq/den

^^ll,n.r znnXictonia 1R0n/nhrnratel'a/den 477,36 kq/den

aer 600/ohwatelh/dei 159,12 kq/denauQtl 120olohwatelh/den 318 24 kq/denNI tt o/ohwatel'a/dei 29,17 kq/denD 25o/ohwatelh/defl 6,63 kq/dehr culx !ll,r!,,rilr,r,

... _ - , J ,

podet ekvivalentnych obwatelffi 2 652 EO*

2.etapa prevadzkov6 ho variantu

zvoz snlaskov akumulovan hvZum h a stokov6 siet'ie v rozsahu l0o/o aL. 50o/o rczloh obce

Sucasne musia byl splnend podmienlry:

r dovezen6 spia5g dodasne akumulovan6 v Zumpdch s,objemom menej ako 100 - 70 m3/dei;2 stokove siei'z 100/o al600/o rozlohy obce privddza Oo iOV cerstvd spla5ky;3 hodnota sudtu BSKs privedendho do biologickej jednotky neprekrodi 159,12 kg/den

s@eru je podla prilohy c.7 k NV (,.269120102.2'- p - limitnd hodnota koncentrAcie znedistenra vprisluinom ukazovateli v ztievanei vzorke za uriit6 iasov' obdobie'

4 ich vod cistenV v eOV je 90 aZ 1701!1q9!

l.etapa prev6dzkov6ho variantulen zvoz Skov akumulovanvch v bez siete v obci

Zhotovitel,stavby urdenli podlh uisledku verejnej stjtaze musf ponukanlm technologic$im procesom zarudif najmenej na'

sledovn6 kvalitativne parametre preeistenej vody:

kvalitatfvne ukazovatele

urden6 sledovat'

pre rieSenil velkostn( kateg6riuv prilohe d.6, cast'A.1

k NV SR c.269120I02.2

ak sf distendZumpovd vodY

ak sri cisten6

derstv6 splaSkov6 vodY

p / m (mg/l) p / m (mgil)BSKs 13,0135,0 10.0 130,0

CHSKc' 60,0 I L50,0 45,0 / 125,0

NL 20,0, 40,0 15,0 t 35,0

N-NH4 2,3 t 30,0 1,9 130,0

- m - maxrmillna limitn6. hodnota koncentrfucie zneiistenia vpristuilnom ukazovateli vkvalrfikovanei bodovei vzorke

akumulovanVch v do wrovn6vacel n6drZe

strana 6. z 37

= r.quaplan, s.r.o., Kom6moZdmer SVATV PETER, celo obecne iistiaren oclpadouich vod a celo obecnd splaikova kanatizdcia

2iadan6 hodnoty k povoleniu na trval0 prevadzku s , neZ s0 hodnotv ored 4nluvnecarantovat techno cistiarne odpadovfch vod. 2iadan6 priemern6 hodnoty s0 v5akniZ5ie, neZ s0 limity vymedzen6 v Nariadeni vl6dy SR c.269/2010 2.2..Prisnej5ie parametre pre zhotovitel'a technologie OOV, ako parametre v povolenf na prev6dzku, su bez-oecnostnou rezervou zdovodnenou potenci6lnymi prevddzkovfmi uikyvmi obvykle vznikajOcimi prinedok6zatel'nej a neadresnej nedisciplinovanosti producentov odpadovlich vod (napr. prlleZitostn6 vy-puitanie odpadovfch vod z dom6cich malo chovov 0Zitkovfch zvierat a podobne).

VypriSthnie predistenej odpadovej vody z dOV do recipientu

''lSetky odpadov6 vody po mechanickom, biologickom a terci6rnom cisteni odtekaj( do povrchoveho vod-n6ho toku ,,Hurbanovski kan6l", v mieste tesne pod sutokom s odvodiovaclmi kan6lmi pritekajricimiz oblasti Svdt6ho Petra, co je pribliZne 600 m severne od styku Hurbanovsk6ho kanSla s cestou ll/589.Stanicenie Hurbanovsk6ho kan6la podl'a listu SHMU e3O2-192612015 zo dha 24.04.2015 je r km 6,0.

MnoZstvo vypti5thnlich odpadoWch v6d z iOV

Casovf reZim vypu5t'ania odpadovlich vod v priebehu dia a rocne

L. etapa prevddzkov6ho variantu

lenzvoz splaSkov akumulovanVch v Zumpach. bez stokovei siele v o )cPnenena-deua produkcia zo i[mp m3/dei 121,000Maximalny cerpanf pritok z vyrovndvacej nadrZe do biologickej jednotky

ie derpan'fm odtokom do recipientu l/s 2,000PriemernV dennrT odtok z COV l/s l_,400

[hrnnf rocn,i odtok z COV do recioientu m3irok 44 165

Casor4i reZim vyprl5thnia odpadouich vOd v priebehu dna a rodne

3, etapa prevddzkov6ho variantu

CO ezv6Lane)

Sp6sob zneSkodfiovania odpadovich v6d, prehlhd technologickich stupfiov distenia a fiinnost'distenia

Technologickf proces distenia odpadovej vody obsahuje z6kladn6 procesy:. mechanick6 predcistenie ceden[m cez jemn6 hrablice. biologick6 distenie s nitrifik6ciou a denitrifik6ciou. terci6rne distenie. distiaci ridinok eOV podfa ukazovateta BSKs

uva2ovan6 je mechanick5 cistenie, biologick6 1istenie, terci1rne cistenie)En pri cisteniZumpovlich vod 98,8 %En pri disteni derstvfch spla5kov 97,7 o/o

Koncentradn6 hodnotv vypristhnVch vdd z dOV

strana 7. z 37

cel6 stokov6 siet-ie postavena. do C'OV pritekaiu rba cerstve splaSk obremv Zumo nPncneCI{ bezdaZdbW demf prietok ,,.,.,.., Q,o m3/defi

l/s

319,763

3.701

llaxinalnv bezdaidbui dennV prietok ,,...,,,. Qa l/s 5,102Maximalxy bezdaidbvi hodinour prietok ,,.,...., Qr, l/s 10.346

I4axrmalnvieruanv pritok z vyrovndvacej nddrZe do biologickej jednotky

ie redukovan'iim odtokom do recipientu l/s 3,701f hrnnV rocnri odtok z COV do recipientu m3/rok 11.6713

= .:-quaplan, s.r.o., Komdmo

76mer SVATV PETER, celo obecna iistiareh odpadovych vod a celo obecnd splailkovd kanatizacia

I'lar. vlSdy SR c.269i2010 Z.z. predpisuje pri vyp05tani do povrchoveho vodneho toku sledovat na-s edovn6 udaje a neprekrodif ich hodnoty.L,mitnehodnoty ukazovatel'ov znecistenia vo vypOStanfch odpadovfch vod6ch spla5kovfch a komun6l-r:'1chz COV od 2001 do 10000 EOrpriloha c.6, casf.A.1 k Nariadeniu vl6dy SR c.269/20102.2., cast A.1pre spla5kov6 odpadov6 vody a komundlne odpadov6 vody vypri5tane do povrchovych vod)

CHSKc,(mo/l)

BSI(5(mo/ll

NLho/ll

N-NH4(mo/ll

p m p m p m p m120 170 zc 45 25 50 20

30(21)_ (22)

4040e1)_ (22)

- BSKS (ATM) - biochemickd spotreba kysllka za p6( dni s potlaienim nitrifik1cie.- CHSKc,- chemickl spotreba kyslika stanovend dichr6manovou met6dou.- NL - nerozpusten4 l6tky su5en6 pri 105"C- N-NHI- amoniak4lny dusik.- p - limitnd hodnota koncentrdcie zneiistenia vprfsluSnom ukazovateli v zlievanej vzorke za uriit1 iasov1 obdobie.- m - maximdlna limitnd hodnota koncentr(tcie zneiistenia vprlsluSnom ukazovateli vkvalifikovanej bodovej vzorke.- Z1 - hodnoty platia pre obdobie, poeas ktor1ho je teplota odpadovej vody na odtoku zbiologickdho stupfia niz1ia nei 12oC.

Teplota vody na tento Ied sa povaZuje za niZEiu neZ 12'C, ak zo Styroch merani realizovanych poeas dha v minim1lneStvorhodinovych intervaloch boli aspoh v dvoch meraniach teploty niL1ie neZ 17C. Hodnoty platia aj pre citlivd obtasti.

- Z2 - ukazovatel sa nesleduie v obdobi, poias ktor1ho je teplota odpadovej vody na odtoku z biologick1ho stupha niisianei 9oC. Teplota odpadovej vody na tento (teel sa povaZuje za niZ5iu neZ 9oC, ak zo Styroch merani realizovanych poiasdha vminimdlne Sfuorhodinovych intervaloch boli aspofi v dvoch meraniach teploty niZ1ie nei 9oC. lJstanovenie ptati aj precitlivd oblasti.

Na obdobie skf5obnej prevedzky navrhujeme povolit':(rozsah predpisanych ukazovatel'ov podl'a prilohy d.6, dast'A.1, Nariadenia vl6dy SR(,.26912010 Z.z)

Ukazovatel'

Koncentradnd hodnotv na odtokup m

(v mo/l)BSKs 25 45

CHSKc' 120 170

NL 25 50

N-NHa20

30(zr)

40

40Qt)

Spdsob a minimdlna pocetnost'odberu je podlh prilohy c.7 k NV 8.26912010 7.2.

Na obdobie trvalej prevddzky (v 3, etape prevedzkovdho variantu) navrhujeme povolit':(rozsah predpfsanfch ukazovatelbv podlh prilohy d.6, dast'A.1, Nariadenia vlddy SR (,.26912010 Z.z.)

ukazovatel'

ak su cisten6Zumpov6 vody

ak s( cisten6derstv6 spla5kov6 vody

p/m(v mo/l)

p/m(v mo/l)

BSKs 1s.50 / 4s 11,60 / 45CHSKc, 74,00 I r70 56,00 / 170

NL 25,00 / 50 20,00 / 50N-NHa

beZne...... 2,6 140podas Zl-... 2,61 4grzt)

beZne...... 2,0 140podas Zl-...... 2,0 I 40Qt)

Sp6sob a minimiilna podetnosf 0dberu je podl?r prilohy c.7 k NV t26912010 Z.z.

strana B. z 37

, {quaplan, s.r.o., Kom6moZ6mer SVATV PETER, celo obecnd iistiarefi odpadovych v6d a celo obecnd splaikovd kanalizdcia

Ziadane hodnoty k povoleniu na trvalf orevedzku sf , nez s[ hodnotv pred zmluvne qalantava!technolooickym zh distiarne odpador,nich vod. Ziadane hodnoty su vSak niZ5ie, nez s[ limity vymedzendv Nariadenivlady SR c.269120L0 2.2..PrfsnejSie parametre pre zhotovitelh technoldgie iOV, ako parametre v povoleni na prevddzku, sti bezpecnostnourezeruou zddvodnenou potencidlnymi prevddzkovlimi vfkyvmi obvykle vznikajfcimi pri nedokdzatel'nej a neadresnej

nedisciplinovanosti producentov odpadovfch vod (napr. prfleZitostnd vyprlSthnie odpadovfch vod z domiicich malo

chovov rjzitkowch zvierat a podobne).

Bilandn6 hodnoty podlh ukazovatelbv znedistenia

Na obdobie v 3. etape prevddzky navrhujeme povolit':

ukazovatel'

Koncentracnd hodnoty

na odtokupriemerne p

bilandn6 hodnoty

Maximdlne denne

(zaklad je max.den,

Li. 44I m'/den )

Maximiilne rocne

(zaklad je O den,t.i. 320 m'/dei)

Maximdlne za sez6nu

mq/l kq/m' kq/den t/rok t / sez6nuBSK. 11,60 0,0116 5,116 1,355

zariadenie pliinujeme pre-

vedzkovat' celorodneCHSK" 56,00 0,0s60 24,696 6,541

NL 20,00 0,0200 I,820 2,336

N.NH4 2,00 0.0020 O.BB2 0.234

- p - limitnd hodnota koncentrdcie zneilsfenia vprisluSn om ukazovateli v zlievanej vzorke za urei6 iasovd obdobie.

Lokalizdcia miesta Wuste a uvedenie sp6sobu odberu vzorky, druh vzorky

. riedny km 6,0 stanidenia potoka ,,Hurbanovskli kandl", v mieste tesne pod sutokom s odvodiovacimikandlmi pritekajricimi z oblasti Sveit6ho Petra, do je pribliZne 600 m severne od styku Hurbanovsk6hokandla s cestou ll/589.

. lokalizdcia miesta a uvedenie sp6sobu odberu vzotkyo Vyitokor,ni otvor z potrubia veden6ho z COV, vyusten6ho v brehu koryta potokao Sp6sob a minimdlna podetnost'odberu je podlh prilohy c.7 k NV c.269120L0 Z.z.

. druh vzorky je podlh prflohy d.7 k NV c.269120I0 Z.z.Casorni reZim vypriSthnia odpadoWch v6d v priebehu dia

Precisten6 vody budri z eOV do recipientu vypu5t'an6 priebeZne, pricom nebude prekrocenf maximdlny cer-

panyi pritok z vyrovndvacej nadrZe do biologickej jednotky (vyrovnanie prietokovfch nerovnosti bude homogenizacnej

nadrZiiov).derpanie v l.etape prevddzkovania je do 2,000 l/sderpanie v 3etape prevddzkovania je do 3,701- l/s

CasoW reZim wpf5thnia odpadoWch vdd v priebehu roka

Casoui reZim v priebehu roka je rovnomerny, s objemoui mi vfkyvmi medzi dnami podlh koeficientu ko.

Udaie o podte dnf v kalendi{rnom roku, kedv sri odpadov6 vody vypri5thn6

Vypu5thnie prebieha 365 dniv roku.

Druh a onis meracieho zariadenia na odtoku z COV

Objemov6 mnoZstvo je odvodzovan6 z merada okamZit6ho prietoku pomocou mikroprocesorovej vyhodnocovacejjednotky. Na cislicovom ukazovatelije moZn6 odcftat' okamZitli prietok a preteden6 mnoZstvo vody za zvolen( daso-

vtj jednotku. Vyhodnocovacia jednotka s ukazovatelbm bude osadend v dennej miestnosti obsluhy, mern6 za-

strana 9. z 37

Juaplan, s.r.o., Kom6nto

zdmer svATV PETER, celo obecne iistiaren odpadou.lch vod a celo obecnd splaikova kanalizacia

'?cenie bude osadend v potrubi ktor6 odvddza precistenil vodu do recipientu. Meradlo musi byt'certifikovane. Ziste--= udaje budu zaznamendvan6 do dennika prevddzky iOV v rozsahu podlh prevadzkov6ho poriadku.Udaje o recipiente odpadovvch v6d a vplyve na akost'vodv v recipiente:::sudenie vyprlStania precistenlich odpadovlTch vod vo vzthhu k velkostnej kateggrii eOv ie vykonan6 v rozsahu-^.azovatelbv predpisanfch pre kateg6riu od 2001 do 10000 EO prilohou c.O NariaJenia vlady SR c.269/20 I0 2.2.,:=cipientom precistenlTch vod je prirodzenf povrchov!vodnf tok,,Hurbanovskf kandt", v mleste tesne pod srjtokoms :dvodnovacfmi kandlmi pritekajfcimi z oblasti Svatdho Petra, do je pribliZne 600m severne od styku Fiurbanovske--: kandla s cestou ll/589. stanicenie Hurbanovsk6ho kandla podlh listu SHMU e302-Ig2612015 zo d(ta24.04.2015.: r km 6,0.F..cipient na vyprlSthnie precisten;7ch vod nie je.urcen! na odber pre pitnu vodu, nie je urcenli na zdvlahy, nie je ur-:=ny na Zivot a reprodukciu povodnfch druhov ryib.='trodzeny prietok askutocnd kvalita vody v recipiente pred vypusthnim je uvaZovand podl'a fdajov Slovenskdho-,'drometeorologickdho rjstavu uvedenfch v liste c. c.302-L92612015 zo dia24.04.20[5.

'

Vplyv na recipient

1. etapa prev6dzkov6ho variantu (zv|Lanie Zurnpovych v6d)

ukazovatel'

odtok predistenlTch vod z eOVQ5s = 121,0 m3/d

pri uvaiovani prederpdvaniamax. do = 2,0 l/s

prietok v recipiente

Qsss = 4lls

priemern6 hod-

notapred zmieSan[m

priemernii hod-nota

po zmieSani

poZiadavka nakvalitu povrcho-

vej vodyprfl,c.1A, NV SRL269120102.2.

priemernd koncentrdcia v mq/lBSKs 1s,50 2,6 6,90 7CHSKC, 74,00 15,4 34,93 35NL 2s,00 10 13,33 neurcuteN.NHO 2,60 0,08 0,92 1,0Zaveri P0 zmieSanlodtoku z COV s vodou v recipiente neOOlvolen6 Nariadenim vlddy t.269 12010 2.2..

Vplyv na recipient

3, etapa prev6dzkov6ho variantu (len pritok derstvlich spla5kov)

ukazovatel'

odtok predistenfch vod z iOVQse = 319,763 m3/d

pri uvaiovani prederpiivaniamax. do = 3,701 |/s

prietok v recipienteQsss = 4lls

priemernii hod-nota

pred zmieSanfm

priemernii hod-nota

po zmie5anf

poZiadavka nakvalitu povrcho-

vej vodypril.d,1A, NV SRt.26912010 Z.z.

Elemernd koncentriicia v mq/lBSKs 11 60 2,6 6,93 7CHSKC, 56,00 15,4 34,91NL 20 00 10 14,81 neurcuieN.NH4 2,00 0,08 1,00 1,0zaver: Po zmieSani odtoku z COV s vodou v recioiente neOOl lel parametrov naU ftoOnoty,po-volene Nariadenlm vlddy 8.26912010 2.2..

strana l-0. z 37

Mimoriadne prevddzkovd stavy v distiarni odpadovVch v6d

V pripade mimoriadnej udalosti (haviiria podstatndho celku biolog. cistenia) bude vykonand nasledovnd krfuovamanipuldcia:Manipuliicia podas [driby iOV:

Podas ridrZby iOV bude nasledovnd manipuldcia:termin udrZby napldnovat'na obdobie, v ktorom sa mdZu vyvdZat'objemy Zump na polhd hnojiskd;vykonat' maximdlne odkalenie aktivacnej z6ny;zachyten;7 kal a zachyten6 produkty odviezt'podlh podmienok pre beZnu previidzky;zvy5nli objem aktivacnej zdny odviest'do. najbliZSej kapacitne vyhovujric.j iOV;v zbernom (zemi zru5it'vyvoziump do iOV;vody pritecendzkanalizacie do vyrovndvacej niidrZe po dezinfekciivyviest'do najbliZ5ej kapacitne vyhovuju-cej iOV, alebo na polia podlh hnojndho pliinu;

Manipuliicia podas havarijnej poruchy v iOV:V pripade mimoriadnej udalosti (havdria podstatneho celku biologickdho distenia) bude vykonanii nasledovnd krizov1manipuliicia:

zastavit' dovoz Zumpor4ich vod ;vypntit'derpacie stanice na stokovej sieti;vypndt'cerpadlii cerpajdceho z vyrovndvacej nddrZe do biologickej jednotky;regulovat'dodiivku pitnej vody do odkanalizovanej dasti obce;v prlpade neodakdvanej haviirie vyprlSl?al mechanicky predcistend predisten6 vody do recipientu na obme-dzen( dobu, pridom objem biologickej dasti iov upravit'tak, aby ho boto moZnd vydistit'u ine; Cov. eoeustrvania havdrie vyhldsit' v zbernom rjzemf havarijnli stav s obm-edzenim dasu doddvania vody z verejn6hovodovodu.neodkladne odstraiovat' poruchu.

Stokovd siet'zdkladne ldaie o sfavbe, ieiitenenf, technickom alebo vyrobnom zariadeni, buddcej prevfudzke, vplyve na Zivotn1 prostrediea zdravie ludi a o sivisiacich opatreniach,Siavba je charakterizovand.ako dielo urcend k vytvoreniu predpokladov pre trvalo udrZatelhlT rozvod v obci. Jej cielbm je vytvorit,:echnickd podmienky tak, aby sa ndrastom podtu obyvatelbv v rieSenom tizem( splnili podmienky pre trvalo udrZatel'nf rozvoj.Predmet stavby je novostavba objektov urdenlich na zne5kodiovanie spla5kovliin vOb.Predmetom tejto dokumentiicie srj inzinierske siete stavand v na ploche ulicneho pdsu alebo.vymedzendho pracovndho pdsunej kult(ry. v5et$ navrhovan6 stavebnd objelty splna1u podmienky dand vo Vyhtiiske H,rZp-sn fi2tzoo2Z.z., ktorou salstanovujtl podrobnosti o vseobecnlich techniclcrTch poZiadavkiich na lnistavbu a oiseobecnyich technickfch poZiadavkdch nastavby uz(vand osobami s obmedzenou schopnostbu pohybu a orientdcie.

Technickd opatrenia s( v zmysle beZnyich zvyklosti rozdlenen6 na previidzkovd subory a stavebn6 objekty:PS 1,01 Technologickii cast'spolodnlich cerpacich stanic

Rie5i strojno-technologickd aelektrotechnologickd zariadenie instalovand v priestore cerpacfch stanlc nagravitadnej spla5kovej stokovej sieti. Funkciou stiboru je cerpat' gravit. pritedene spla5ky'do tlakov6ho po-trubia.

PS 1.02 Technologickd dast' individuiilnych cerpacich stanfc

Rie5i strojno-technologickd a elektro-technologickd zariadenie instalovan6 v priestore is indivioualnych cer-pllti9i91 do zbernej tlakovej stoky spla5kovej. S{dastbu PS je aj ptasrovd derpacia Sach1cka A 0,8-1_,0 m,hlbokii 2 m, Elektrickd napojenie individudlnej is, ktord nie je predmerom tejto siavby, je v2dy z meran6ho su-kromndho elektrickdho rozvodu kanalizadne pripojenej domiicnosti. runkciou prevddzkov6hos6boru je-derpat'spla5ky privedend z rodinndho domu do zbernej tlakovej stoky.

SO 1.01 Gravitadn6 stoky spla5kovd

V SO je rie5end splaSkovii gravitacnii stokovd siet'v uzemi, v ktorom je moZnd odviest' spla5kov6 vody sa-mospddom do spolodnlich derpacich stanfc. obsahuje verejn6 splaskbve gravitadn6 stoky ulidn6 a veiejnegravitacnd kanalizadnd odbocky ulidnd najviac po hranicu pozemku produceita. Jej funkciou je gravitacn6 srl-stredbvanie spla5kor4ich v6d z bodu ukondenia sf kromniich kanalizacnych prfpojok. V So s( zairnut6 stoky:

= r.quaplan, s.r.o., Komdmozdmer svArv PETER, celo obecna iistiarert odpadouich vod a celo obecnd sptaSkova kana1zdc6

strana l-l-. z 37

e Aquaplan, s.r.o., Kom6mo76mer SVATV PETER, celo obecne iistiarert odpadovych v1d a celo obecnd sptaikovd kanatizdcia

o L3 534 m gravitacnfch stok ulicnlch DN/|D300 a kanalizadn6 odbocky gravitadnd DN/ID 150SO 1.02 Zbernd tlakov6 stoky spla5k0v6

(oznacend stj plsmenom 2I...)V stavebnom objekte je rieSenii spla5kovii tlakovd stokovd siet'zbernii v t'ichmiestach odkanalizovandho uzemia kde z objektivnych d6vodov nie je moZne navrhn(t'gravitadnil stoku. Ob-sahuje verejn6 zbernd spla5kovd tlakovd sto$ a verejnd kanalizadn6 odbocky tlakov6, Funkciou stavebndhoobjektu je sustredbvanie splaSko4ich vod z bodu ukondenia Wtlaku individudlnych kanalizadnlich derpacichstanfc pripojok. V stavebnom objekte je zahrnut'ich:

o 2 480 m zbernfch tlakovyich stok DN/ID 65-100. kanalizadn6 odbocky gravitadn6 DN/ID 32 do l-0 m

SO 1,03 Tlakovd stoky zo spolocnlich derpacich stan(c

(oznacend s( pfsmenom L..)V objekte je rieSenii stavebnd cast'tlakouich stOk spla5kovfch, ktor6 sd pokra-dovan[m technologickdho potrubia rie5en6ho v PS 1.0]-. Funkciou objektu je sUstredbvanie spla5kouich vodz jednotlirryich spolodnej CS. V stavebnom objekte je zahrnuhich 3220 m tlakovlTch stOk spla5korryich.

SO 1.04 Stavebnd dast'spolodnfclr iSV objektejerie5eniistavebnddast'spolodnlichderpac(chstanicsplaSkovejstokovejsiete.Funkciouobjektujevytvorit'vhodn6 podmienky na akumuldciu gravitadne pritedenyich spla5kov a na osadenie technologick6ho za-riadenra, ktord je predmetom PS1.01. V stavebnom objekte je zahrnut5ich 11 ks verejnfch derpacfch stanfc.

Povodia ierpacich stanlc s dlikani grat;itain!,ch a tlakov!,ch splaskovych st6k, ktord do nich zatisfujti:

c,s1 CS2 cs3 CS4 CSJ CS6 CS7 C.SB CS9 CSl O CSl 1

Gravit.stoka (n) 795 891 6303 I 012 570 963 lI0 311 I 601 695 220

Tlakove stoky (m) I 4'l'l I 036

S0 1,05 Elektrickii pr(pojka nn k spolodnfm derpac(m staniciam

V stavebnom objekte je rle5enii stavebnd dast' elektrictc'ich pripojok nn z najbliZ5ieho napiijacieho bodu dis-tribudn6ho elektrickdho rozvodu ZSE po napojenie technologickdho rozvddzada rie5enej spolodnej derpacejstanice. V stavebnom objekte je zahrnutfch 11 ks spotrebitelshich elektr. pripojok nn.

Stavebno-technick6 rieSenie stavby

Zdsady generdlnei koncepcie od kanalizovania

V danfch terdnnych podmienkach je moZnd v prevaZnej dasti odkanalizovan6ho ilzemia navrhn(t' ulidnil spla5kovU gravitadnUstoku so sklonom min. 0,5% do niekolkyich lokiilne najniZ5fch miest, kde s[ navrhnutd spolodn6 derpacie stanice. V pripade vy-sokej hladiny podzemnej vody, kde nie je moZnd navrhndt'gravitacnu splaSkovrj stoku uloZen( v hlbke 2,2m-2,5m a viac je moZ-nd rie5it' odkanalizovanie tlakovou kanalizdciou.V ulici Mdd bola poZiadavka zdstupcov obce na ndvrh tlakovej kanalizdcie, nakolko bol nediivno rekon5truovanf povrch ulicea je evidentnd, Ze ndvrh tlakovej kanalizdcie bude vhodnej5[, z hlhdiska {kopov a spdtnfch ilprav v ulici.Stokovou sietbu budtj odviidzand iba spla5kov6 odpadovd vody. Spla5$ stjstreden6 v intravildne obce budti dopravend do navrhova-nej obecnej ioV.

Zbern6 uliin6 stoky - koncepcia

Trasa zbernfch ulidnlich stok v odkanalizovanej lokalite je zndzornenii v grafickyich prilohdch tohto projektu. Technick6 rie5enienavrhovanej spla5kovej stokovej siete je v sulade s STN 75 6101":2002 - Stokovd siete a kanalizacn6 pripojky.

a) Sristredenie splaSkov "TYP GRAVITAdNY"Tam, kde to prirodzend konfigurdcia ter6nu aind priestorov6 podmienky umoZfrujri, je navrhovanii klasickii gravitadnii stokovdsiet's ulidnou stokou DN/lD 300. GravitadnlT systdm s ulidnou stokou na do najvdcSfch celkoch, navrhujme vZdy prednostnepred ostatnlTmi spdsobmi odkanalizovania. Gravitadn6 ulicnii stoka zdkladndho radu fsti do derpacej stanice, Niveleta dna po-trubia navrhovanej ulicnej stoky zvlic5a sleduje prirodzenf povrch terdnu nad stokou. Tam, kde je sklon terdnu v smere toku

strana 12.237

icuapJan, s.r.o., Komdmo

Zdmer SVATV PETER, celo obecna iistiarei odpadovych vod a celo obecnd splaikovd kanalizacia

' stoke mensf, ako urcuje pre sklon nivelety dna stoky STN 75 6101, je navrhnugi sklon I = 1500/DN [%d. Vzdialenost' medzi:,omisusednlimi reviznymi Sachtamije najvrac 50m. Do gravitacnej ulidnejstoky ristia gravitacne kanalizacnd odbocky, pricom.razd17 subjekt kanalizacn6ho napojenia md vlastnI kanalizacnu odbocku. Z akumulacndho priestoru CS st1 splaSky precerpdva--= do tlakovdho potrubia s vytisten[m do dhl5ieho tlakov6ho useku, alebo do gravitacnejstoky. Tlakovii stoka je spravidla uloZe--d. v tej istej ryhe ako je gravitacna stoka,

b) Stistredenie spla5kov "TYP TLAKOVV"-an, kde sa z objektivnych d6vodov nedd navrhnut'sustredenie podlh rieSenta ,,TYP GRAVITAdNY", navrhujeme ,,zbernftlakovti stoku". Tam, kde v lokalite odakdvame hladinu podzemnej vody plytko pod ter6nom, Sucastbu zbernej tlakovej stokys; aj tlakovd kanalizacnd odbodky. Tlakov6 kanalizacnd odbocky navrhujeme ukoncit'na pozemku cesty plastovou derpaciuSachtickou objemu asi 200-300 I a objemovlim derpadlom. ierpacia niidrZka s derpadlom bude osadend pri oplotenisukromn6--r pozemku. Jej elektrickd napojenie a uikon prevddzky si v5ak budrl vykoniivat' jednotlivi producenti.

Zdsady niivrhu ierpacich stanic spolodnVch (verejnich)

:S typu "n" $p s akumuladnfm rozmerom l-,7x3,5x1",5 m, s akumuldciou podas rryTpadku elektriny min. l-0 m3. pouZije sapri odkanalizovani povodia obsahujuceho viac ako 40 domov.

CS typu "B" typ s akumuladnfm rozmerom $ 2,2 m x l-,m, s akumuldciou podas r,nipadku elektriny min. 5 m3. pouZrle sa priodkanalizovanf povodia obsahujuceho menej ako 40 domov.

Zdsady niivrhu tlakov6ho kanalizaindho potrubia

1,'' snahe sdstredit'odpadovd vody v uzemi s nepriazni{m sklonom, navrhujeme sustredbvanie zachytenfch spla5kov z jednotlir4ich po-, Ci eS ilakovou stokou. Tlakovd stoka je vZdy ak je to moZn6, uloZenii v spolodnej ryhe s gravitacnfm potrubim.

'

Takovd dopravnd potrubie je moZno po technickejstrdnke charakterizovat'ako tlakov6 pre tlak do 0,6 MPa, s detailmitechnic-tt:jno rte5enia podl'a normy STN 75 54O1--Navrhovanie vodovodniTch potrubf rlichlost' najmenej 0,7m/s. Prekrodenie uvedenejr.,lchlosti aspoti raz za den zaruduje samopreplachovanie dialkov6ho dopravndho potrubia.

Zdsady pripojenia zdrojov odpadoqich v6d

Sola5ky budtj odvddzan6 navrhovanou spla5kovou stokovou sietbu bez ich zdrZania pred r4itokom do stog. Splaskov6 vody od jednotli-,';"ch producentov budtj do spla5kovej ulidnej stoky cez kanalizadnd odbodky priviidzat'kanalizadn6 pripojky z casti pod silkromnfm po-remkom. Kanalizacnd pripojky v5ak uZ nie sti sddastbu verejnej kanaliziicie.

Kanalizacnd pripojka mdZe byt':

a) gravitacnd Ak nie je moZnd pre nedostatok sklonu viest'sdkromnf prfpojku gravitadne, treba oddelit'kanaliziiciu suterdnu a odviest'iba odpadovd vody z prizemia, Prietokoui profil gravitadndho pripojenia je naj-menej DN/lD L50, najviac DN/lD 200.

b) tlakovii Ak nie je moZnd pre nedostatok sklonu viest'sukromnri prfpojku gravitadne ani z prfzemia,vtedy treba v5etky spla5ky do verejnej kanalizadnej odbocky prederpdvat'sdkromnfm nfzkotlakor4Tm derpad-lom. Prietokor4i profil pripojenia tlakovdho je od DNi lD32 do DN/|D55

11.9. Zd6vodnenie potreby navrhovanej dinnostiv danej lokaliteKomundlne odpadovd vody, ktord vznikajd v aglomeriicidch, sa musia odvddzat'a prejst'primeranfm distenfm len verejnou.:analizdciou. Tam, kde 4istavba verejnej kanaliziicie vyZaduje neprimerane vysok6 naklady alebo jej vybudovanfm sa^edosiahne vyrazn6 zlepSenie Zivotndho prostredia, moZno pouZit'ind vhodnd sp6soby odvddzania komuniilnych odpadovlich,,0d, ktoryimi sa dosiahne rovnakd urovefr ochrany v6d ako pri odviidzanf hichto vdd verejnou kanalizdciou. Aglomeriiciou je-zemne ohranidend oblast', v ktorej je osidlenie alebo hospoddrska dinnost'natolko rozvinutd, Ze je opodstatnend odvddzat'z'ch komundlne odpadov6 vody stokovou sietbu. Komundlne odpadov6 vody a organicky znedistend priemyselnd odpadovd,,ody vypti5thn6 do povrchovfch vOd musia pred ich vyprl5tanfm prejst'sekunddrnym distenim, pripadne primeranlim disten[m,.rord zarudia limitn6 hodnoty znecistenia za beZnfch klimatickfch podmienok. Cielbm projektu je ndvrh optimdlneho technick6--o rieSenia z pohlhdu investicnlich a prevddzkovlTch ndkladov azabezpedeniafinancnfch prostriedkov nau/stavbu distiarne od-rado4ich v6d a stokovej siete v obci Svdty Peter. Z hlhdiska ochrany Zivotndho prostredia sa realizdciou navrhovanej investlcie

strana 1"3. z 37

r.quaplan, s.r.o., Komiimo

Zdmer SVATV PETER, celo obecna iistiarert odpadovllch vod a celo obecnd sptaikova kanalizdcia

=tedz( neriadendmu vypri5thniu znecisteniTch odpadovfch vOd, bude moZn6 zruSit' netesnd a nekvalitnd Zumpy, ktor6 srj, 'rnohVch pripadoch vyviiZan6 do okolitej prirody.11.10. Celkov6 n6klady stavby (orientadn6) Predpokladane n6klady stavby 12 mil. €.

11.11. Dotknut6 obec Obec Svdtii Peter; Obec Chotin; Mesto Hurbanovo; Mesto Komdrno

11.12. Dotknuti samosprdvny kraj Nitriansky

11.13. Dotknut6 org6ny. Okresny urad Kom6rno, odbor starostlivosti o Zivotn6 prostredie. Okresny 1rad Nitra, odbor starostlivosti o Zivotn6 prostredie. Okresny lrad Kom6rno, Pozemkovli a lesnf odboro Okresn'! 1rad Komdrno, odbor krizov6ho riadenia. Region6lny urad verejneho zdravotnictva so sidlom v Kom6rne. OR Hasicsk6ho azAchrann6ho zboru

ll.1 4, Povol'ujuci org6nOkresnf urad Kom6rno, odbor starostlivosti o 2ivotn6 prostredieSpolocnf stavebnf urad Mesto HurbanovoObec Svdtyi Peter

11.15. Rezortnf org6n Ministerstvo Zivotn6ho prostredia Slovenskej republiky

11.16. Druh poZadovan6ho povolenia navrhovanej dinnosti podlh osobitnlich predpisov?:zhodnutie o umiestnenI stavby podlh 5 39a ziikona c. 50/1976 Zb. o uzemnom pldnovanf a stavebnom poriadku (stavebnf:a

";:roge"orosicterro ra;jnu Q osz ftiartdr or'riiy#t.;i;3,i0"1i ll.iln;';fi:il*[il'fl,': j#iljt3,,rij',.iil fii:fis'ajonom Q 056 (kvarter Dunaja na dseku Komiirno - chlhba), ni ievero4;chodnej strane iuseor s rajonom N 058 (neogenr"onskej pahorkatiny), na s-z {r1ne s rajdnom Q 0i4 (kvarter nipravov vahuj.T:

e Aquaplan, s.r.o., Komdmo

Zdmer SVATV PETER, celo obecnd distiarert odpadovlch v6d a celo obecnl sptaikova kanatizacia

odtoku je daZd'ovo-sneho4i oblasti vrchovinovo-n(Zinnej.Vodn6 plochy - ako prirodzen6 vodnd ritvary na rjzemiobce a na mieste navrhovanej dinnosti nie srj.Po-dzemnd vody - kolektorom podzemnfch vod v ziiujmovom uzemf su kvartdrne Strkopiesditd aluvidlne sedimenty Vdhu, NitryaZtravy a s nimi spojene najmladSie neogenne sedimenty a su charakterizovand vysokyim stupiom zvodnenii. VyuZitel'n6mnoZstvo podzemnlTch vod v rajdne je v intervale 1 - 2 I .s 1.km2. Doplriovanie zdsob najvrchnej5rch horizontov podzemnfch v6dje striedavd - vodami z povrchoi4Tch tokov a z atmosf6rickych zraiok. Uzemie je v zdne dostatku vlastnlich vodnfch zdrojov,Mineriilne a termdlne vody - v Sir5om okolf lokality nie su ich aktivne zdroje. Hlavnfm kolektorom t5ichto vod sri neogdnnepiesky, pieskovce a zlepence. Celd fzemie je v zone vysokdho potencidlu termdlnych v6d.Vodohospoddrsky chrdnen6 (zemia - namieste navrhovanej cinnosti avkontaktnom okolf nie su. Vodohospoddrskyr,niznamnfmi tokmi su Vdh, Nitra, Zitava, PariZsky kaniil, Dunaj a ObidsgT kanal.

P6da - v zastavanom fzemf a pol'nohospoddrskych aredloch s( vyvinut6 antropog6nne pody (kultizeme). Z hlhdiska rjrodnostipatri cel6 uzemie k najurodnejSim podam Slovenska, index polhohospoddrskeho potenciiilu je vysoklT (81 - g0 %). Podlhstupna BPEJ prevlddaju vel'mi produkcn6 aZ produkcnd pddy. P0dny kryt na (zemi obce je zastrjpenf hlinito-piesditimia piescito-hlinityimi, miestami hlinitimi a ilovito-hlinigimi druhmi p6d, Z typov pod prevlddaj( dernozeme ciernicovd karbondtov{,ciernice kultizemnd karboniitov6 aZ diernice glejov6 karboniitovd a regozeme moddlne a kultizemn6 karbondtovd lhhk6, lokiilnedernozeme kultizemnd karboniitovd l?lhkd a diernice kultizemnd a diernice glejovd a liniovo pozdiZ vodnlTch tokov aj fluvizeme.Priemernd rocnd teplota aktivneho povrchu p6dy je viac ako I20 C a Uzemie mii vysokf produkcnlT pol'nohospodiirsky potencidl.

Flora avegetdcia - dzemie je sddastbu NiZinnej podz6ny pahorkatinnej oblasti - juZnf podokres Hronskej pahorkatiny nahranici s rovinnou oblastbu. P6vodn( potencidlnu vegetiiciu tvorili v prevaiujricom rozsahu karpatsk6 dubovo hrabovd lesy,v niZ5ich polohdch vfbovo-topolbv6 lesy a jasetiovo-brestovo-dubov6 lesy dubovd lesy s javorom tatarskiim a dubom plstnatrim.Okrem spolodenstiev ziivislyich na klimatickom charaktere, je krajina typickd prftomnostbu azondlnych typov. Srldasnli stavvegetecie oproti potencidlnej vegetiicii je rryirazne pozmenenli. P0vodnd vegetdcia bola z roznych dOvodov odstriineniia nahradend sekunddrnymi spolodenstvami, prevaZne premenend na pol'nohospoddrsky intenzivne vyuZivand plochy. Pdvodn6rastlinn6 spolodenstvii sa zachovali len v refugidch. Pozemok navrhovanej cinnosti je intenzivne zmenenlim a vyuZfvanlmdopravnlim a technicklim rjzem[m bez vegetdcie.

Fauna - na ziiklade zoogeografick6ho dlenenia Slovenska - terestrickf biocyklus - rjzemie je sucastbu Panonskeho usekuprovincie stepi; - limnictai biocyklus - Uzemie je sfdastbu podunajskdho okresu Pontokaspickej provincie. Obec leZf na rozhranfjeho stredoslovenskej (severnd okolie) a zdpadoslovenskej dasti fiuZnd okolie).SUdasn6 zastilpenie druhov fauny SirSieho rie5en6ho dzemia je r4Tsledkom pdsobenia zloZitdho komplexu prirodnfch dinitelbv azdsahov dloveka. Vzhlhdom na konfiguriiciu ter6nu, v kontexte s lokdlnymi podmienkami, uiraznou prevahou technickej,urbanizovanej a polhohospodiirskej krajiny, je sucasnd fauna z hlhdiska diverzity, pomerne chudobnii. V 5irSom rie5enom fzemIsa uplatnujtl druhy od nfZinnfch aZ po horsk6, vrdtane submediterdnnych druhov. Vo faune bl[zkeho dotknutdho rizemia srizastupend prevaZne kozmopolitn6 synantropn6 druhy viazand na biotopy ludsklich sidiel a druhy viazand na vol'nrj ordcinovrja or6cinovo-lesnd krajinu.

Uzemn6 ochrana prirody - priamo do lokality navrhovanej cinnosti nezasahuje Ziadne chr6nen6 uzemie prfrody, alebo jehoochranne pdsmo. Podlh ziikona o ochrane prirody a krajiny tu platf L. stupen ochrany. NajbliZ5ie (cca L,5 km na SV) chrdnen6(zemie su PR Chotinske piesky na SZ okraji obce Chotin (4iznamnd sedimentologicko-petrografickii lokalita), PR Marcelovsk6pies$, CHA Park vo Svatom Petri a Park v Marcelovej. iast'uzemia obce SvAtyi Peter je sucastbu Chrdnendho vtiidieho (ze-mia Dolnd PovaZie, vyhliisend vyhl. MZP SR dis. 593i2006 Z.z. Lokalita nie je priestorovou sudastbu tohto CHVU, nie je s nimv priamej, alebo nepriamej priestorovej a funkdnej spojitosti, Vfchodnii hranica tohto uzemia v prilhhlom useku je totoZnd sozdpadnyim okrajom cesty l/64 Hurbanovo - Komdrno. Tieto tizemia neobmedzujrl navrhovand funkdnd vyuZivanie lokality na-vrhovanej cinnosti a navrhovand dinnost'nebude ovplyviovat'vyhldsen6 chrdnend (zemia prirody,

lll.2. Krajina, krajinni obraz, stabilita, ochrana, scen6riaStrukttira krajiny a vyuiitie rtzemia - fzemie mii typickf antropog6nny charakter s intenzivnym polyfunkcnfm vyuZitim. Preli-naj( sa tu prvky polhohospoddrskej, priemyselnej, dopravnej a sfdelnej krajiny, ktoru reprezentuje oriidinovd a orddinovo-lesndkrajina. Dominantnlim typom krajinnej poknivky s( pol'nohospodiirske aredly - orn:i pOda a trvald kultfry, heterogdnne pol'-nohospoddrske areiily a sfdelnd z6stavba. Lesnd a poloprirodnd aredly su sporadickd a mdlo kvalitn6. lzolovane, najmd v Sir-Som vfchodnom a severnom okoli, su zachovand prvky polopr(rodn6ho charakteru, viazan6 na pahorkatinovri krajinu. Posudzo-vand lokalita leZi na JV okraji rizemia obce na pozemkoch uZfvanlch ZSR v objektoch Zeleznidnej stanice Chotfn.

strana l-6. z 37

ilaplan, s.r.o., Komdmo

Zdmer SVATi PETER, celo obecne iistiarei odpadovych vod a celo obecnd splalkova kanalizacia

-:'lalita je krajinnoekologickfm komplexom KEK riednych rovfn a nizkych terds s prevahou ornej pody. Podlh stupna urbanizd-: : de o vldiecku krajinu so strednlm stupriom osidlenia. Reprezentatlvnym potencidlnym geoekosystdmom je riecna rovina a::'asa s dubovo-hrabovlimi lesmi.

Typy abiotickfch komplexov - prevlddajil fluviiilne a proluvidlne sedimenty (nivnd rovina a terasovd sedimenty s pokryvoms:'aSia hlin) v kombindcii s eolickfmi a polyg6nnymi eolickyimi sedimentami mierne zvlnenej roviny teplej klimatickej oblasti.

Ekologickd stabilita krajiny v dynamickom chdpani predstavuje schopnost'ekologlckfchs,s:dmov pretrvdvat'aj podas posobenia ru5iv6ho vplyvu, uchovdvat'a reprodukovat'svoje podstatn6 charakteristiky aj v pod-- :rkach naruSania zvonku, co sa prejavuje: minimiilnou zmenou pocas posobenia ruSivdho vplyvu alebo spontdnnym nd-,'a:om do {chodiskovdho stavu. Koeficient ekologickej stability krajiny (KES) vyjadruje globdlny plo5nli pomer stabilizacnlch a-:srabilizadnfch krajinnfch prvkov, vzthhujucich sa na celd ziiujmov6 uzemie. e im vdc5ie je ploSnd zastupenie stabilizacnfch:", (0v, $im je koeficient ekologickej stability krajiny vy55i a znamend menSie nebezpedenstvo devast6cie krajiny, hlavne erdz--

' ni [cinkami, V rieSenom (zemf sme KES stanovili pomocou troch metodlk (KES1 - KES3). Nakol'ko rie5ene uzemie tvori pre-, zne polhohospoddrska krajina s vysoklm podielom zornenia, s nfzkym zastupenim lesnlich porastov, NDV, TTP a vodnfch:3.,0v a ploch vypoditanii hodnota KES vZdy klasifikuje (zemie obce Svdtli Peter celkovo ako krajinu s nfzkou ekologickou stabi-:aJ,

Priemet regiondlneho rtzemndho systdmu ekologickej stability- :avrhovand biocentrum regiondlneho vfznamu (RBC) Svebi Peter - Vinohrady,- : ocentrum regiondlneho uiznamu Chrbat,- ::restricko - hydrichi biokoridor rieky Nitry s lemouimi spolodenstvami Salici Populetum a Alneum glutinosa,- ctokoridory Martovskej mokrade - Hurbanovskf kandl (konkr6tne regioniilny biokoridor e, 25, 26, 27), viazand na lfniovris-r' evodnI vegetiiciou pozdiZ kandlov,- :erestrickyi biokoridor regiondlneho rryiznamu spajajfci RBC Svriti Peter - Vinohrady a RBC Chrbdt

Reg io niilny biokoridor RBk2 Hurbanovskf kaniilRozloha: 9,626ha (RBk2a: 8,250 ha, RBk2b: 1,386 ha)C- arakteristika:aiSfS-om navrhovan;i prvok hydrickdho regiondlneho biokoridoru,,Hurbanovs[i kandl" prechddza rjzemim obvodu severojuZ-i1n smerom od Hurbanova a pokraduje v Chotfne. Ahjvium kandla v rdmci vydleneneho obvodu PPU lemuje len fzky piissrievodnej trdvo-bylinnej vegetecie V bylinnom poschodi sa tak isto ako pri ostatnlich kaniiloch vyskytujri nitrofilnd druhy akori:lava dvojdomd (Urtrcadioica), ostrica srstnatd (Carex httta), ostruZina oZinovd (Rubus caeslus). Travinno - bylinn( synriziuccclnaju druhy loptich vdd5l (Arcfium lappa), pyr plazivy (Elytrigia repens), smlz kroviskovy (Calamgro.strs eprgelos), palina oby-ca.nd (Artemisia vulgaris), silenka biela pravii (Sr/ene latifolia subsp. a/ba).r"/ iakmer celom okol( toku v rdznej vzdialenosti od koryta sa vyskytujrl rozsiahle zdrasty trstinoqich spolodenstiev. Vyskytuju sa:- dva druhy spolocenstiev, v jednom je dominantnlim taxdnom trsf obydajnii (Phragmites austra/rs), v druhom dominuj( druhy'odov pdlka (Typha) a Skripinec (Schoenoplecfus). Druh6 menovand sa vyskytuje najma na novlich lokalitdch v depresidch,cord boli v roku 201-0 zaplavend v dOsledku zvfSenej hladiny spodnej vody. V spolodenstvdch nachddzame druhy vrbica vf-so istd (Lyfhrum salicaria), derkac obydajn! (Lysimachiavulgaris), povoja plotnd (Calystegia seplum), oman britslgi (lnula britan-ni:a), mdta vodnd (Mentha aquatica) a i. Na jednej lokalite rastie druh eurdpskeho uiznamu zeler plazivy (Apium repens) (nar ochiich velklTch 20xl-5 cm a 60x50 cm) a tieZ na jednej lokalite aj druh eur6pskeho niznamu pichliad tizkolisgi (Cirsiumnrachycephalum).3 oiop je obzvld5t'vfznamnli pre vodnd vtdky a obojZivelniky.r' niektonich casqich samotndho toku bol identifikovanyi biotop Vo2 - Prirodzend eutrofne a mezotrofn6 stojat6 vody s vegetiici-o; oldvajucich a/alebo ponorenlich cievnatfch rastlfn typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150) -biotop eurdpskeho ui-ziaru. Typichimi druhmisu leknica llIa(Nuphar /utea), lekno biele (Nymphaea alba), vodnianka iabia(Hydrocharis morsusra-nae), Zaburinka menSia (Lemna minor), Zaburinka trojbriizdovii (Lemna trisulca), bublinatka obycajnd (utricularia vulgaris),siolistok praslenagi (Myriophyllum verticillatum), rozkatec ponorenli (Ceratophyllum demersum) ai.l,' :stami tok lemuje sprievodnd drtinovd vegetdcia.S:av Hurbanovskdho kandla ako regiondlneho biokoridoru je z dovodu absencie drevinovej vegetdcie len diastodne vyhovujrlci.B okorrdorovd funkcia (najmii migrdcia suchozemsklTch organizmov) je znacne oslabend. Vegetdcia je na toku len sporadickii,

'.redzernata, bez typickej vertikdlnej i horizontiilnej Strukt(ry. VAdSina charakteristicklTch prvkov absentuje, napr. charakteristick6oocreZn6 ekosystdmy. V dosledku reguldcie je oslabend samodistiaca schopnost'toku.O:epl'ovanie vody vyplliva z absencie tieniacej brehovej vegetdcie. Voda je eutrofizovand vplyvom okolityich or6cin.

strana 1"7. z 37

: ::rplan, s.r.o., Kom6moZ6mer SVATY PETER, celo obecnd iistiarei odpadovich v1d a celo obecnd splailkovd kanalizacia

S-, sly liniovf brehov! porast s prvkami potencidlnej vegetdcie luZnlTch nrZinnfch lesov (podzvAz ulmenion), ktorii bude zabez-:=:rvat' v5etky funkcie vrdtane biokoridorovej. Obnovou brehovfch porastov s charakteristickfm druhouim zloZenfm a::'-(tirou sa obmedzia moZnosti prenikania nepovodnlich, najma inviiznych druhov rastlin, ktor6 vyuZivajri na osidlbvanie:'a,'e stanoviStia so zn[Zenou konkurenciou domacrch druhov.

Azemnd ochrana prlrody - prramo do lokality navrhovanej cinnosti nezasahuje Ziadne chrdnene uzemie prirody, alebo jeho::^:anne pdsmo. Podlh zdkona e.543120022.2. o ochrane prirody a krajiny v znenI neskor5fch predpisov tu plati 1-. stuperi::^'any. NajbliZ5ie (cca 1,7 km na SV) chrdnend dzemie su Prirodnd rezervdcra Chotinske piesky na SZ okraji obce Chotin::irana psamofilnfch a xerotermnfch spolocenstiev a druhov rastlin a Zivocfchov Podunajskej niZiny, doleZitlch z vedeckovlis-.-rr6ho, nducndho a kulturno-vfchovn6ho hlhdiska.) so 4. stuprlom uzemnej ochrany, ktroa ja srjcastbu uzemia europskeho' ,:.:ramu SKUEV0100 Chotinske piesky a ChrdnenST are6l Svdtopeterskf park v zastavanom uzeml obce s 3. stupriom uzemnej..-rany. iast'uzemia obce Svdtf Peter je sucastbu Chriinendho vtdcieho rjzemia Doln6 PovaZie, vyhliisend vylrl. VZe SR dfs.a3-?'2006 Z.z. Lokalila nie je priestorovou sfdastbu tohto CHVU, nie je s nfm v priamej, alebo nepriamej priestorovej a funkdnejs:.lttosti (cca L km na Z). Tieto uzemia neobmedzuju navrhovan6 funkcnd vyuZivanie lokality navrhovanej dinnosti a navrhova-- a ci n nost' nebude ovplyvriovat' vyh ldsen6 chrdnen6 fzemia prirody.

Diverzita krajinyP:'odnd plo5ne zastilpenie jednotlivich fytocenologichich jednotiek potenciiilnej vegetdcie odvodenfch z Geobotanickej mapyS :,'enska moZno vyjadrit'v relatfvnej stupnici nasledovne :' c.edinel1 rozSirenie (do 5 o/o plochy k. i.) - luZn6 lesy vfbovo-topolbv6- ale rozSlrenie (5 -15 0/o plochy k. ri..) - Dubov6 xerotermofilnd lesy ponticko - panonske-.:redne velkd roziirenie (15 - 30 0/o plochy k. U.) - Dubovo-cerovd lesy, Dubovohrabov6

:si, panonske, luZnd lesy niZinn6,. , :l ni velke roziirenie (30 - 50 0/o plochy k. ri.) - n ie je,. nminantnd roz1irenie (nad 50 0/o plochy k. u.) - nie je.\J: etdcia v s(dasnosti uZ vSak vdd5inou nezodpovedd potenciiilnej prirodzenej vegetdcii.r-ind lesy vfbovo-topolbvd sa p6vodne viazali na v5etky hlavn6 toky v obvode, spreviidzali ho na celej ich diZke. Zazvylky lui-ricir lesov vfbovo-topolbuich dnes moZno oznadit'fragmenty brehowch porastov toku Nitry. V pobreZniich porastoch sa vysky-i- j niektord druhy drevfn a bylin typichich pre nfZinn6 luZne lesy. Reprezentuj( ich poslednd refrigid v rie5enom (zemf, indec,r I Zial', znicend. LuZnd lesy nfZinn6, ktord sa povodne rozprestierali po takmer celej zdpadnej dasti v1imery katastra sa vs;casnosti zredukovali len na vliskyt v okolf vodnyich tokov. Zvdd5a vSak uZ tieto lesnd porasty svojou druhovou skladbou":zodpovedajd potenci6lnej vegetdcii a sd nahrddzand monokulturami Slhchtenyich topolbv. Dubovd spolocenstvd boli praktickyii ne zlikvidovand a premenen6 na ornd pddu alebo nahradend porastami nep0vodnlich drevfn.F cSne najrozsiahlej5ia cast'katastrdlneho rjzemia obce Sviiqi Peter je uivyuz[van6, na pol'nohospoddrske ricely napriek tomuroovuzemfidentifikovanlTch5biotopoveuropskehovfznamu,zloho2prioritndatieZ4biotopyndrodn6hovyznamuvzmyslezd.kona e .54312002 o ochrane prirody a krajiny.B ctopy zaraden6 medzi biotopy eur6pskeho viznamu, v zmysle vyhla5$ 492t2006, ktorou sa menia doplna vyhldska MZPSr. c 2412003, ktorou sa vykondva zdkon c. 54312002 o ochrane prirody a krajiny:

1s1,2 - Dubovo-brestovo-jaseiov6 niZinn6 luZnd lesy (91FO)l',rdd luZn6 lesy (U/menion) jednotky Lsl-.2 Dubovo-brestovo-jasenov6 n[Zinnd luZnd lesy dosahujti v uzemf velmi mahj r,nimeru- orakticky boli identifikovan6 ui len na jednej lokalite - d.42 Viid5ina ich povodnlich stanovf5l je uZ totiZ premenenfch na pol-^c'tospoddrsku pddu, pr[padne sa v uzemI vyskytujti aj porasty drevinouim zloZenim zodpovedajuce povodnfm porastom, aleso zmenenou Struktdrou. Jednii sa o porasty, ktor6 vznikli umelou obnovou.\1 rdmci hospodiirenia je v tomto type biotopu potrebnd dodrZiavat'nasledovnd z6sady (Volo5cuk 2003, Poliik, Saxa 2005):- z'ySovat'pestrost'zastupenia drevfn, nezjednoduSovat'druhov6 zloZenie z ekonomicklich dovodov, do porastov vnd5at'chfba--ce dreviny prirodzenej druhovej skladby

- co v najvdcSej miere podporovat'prirodzenu obnovu porastov- c:i umelej obnove porastov pouZivat'autochtonne dreviny-,,"nvdrat' maximdlne moZnu vekovu diferencidciu- .pLatiovat'diferencidciu hrdbkovej a vekovej Struktury- rntenzitu zdsahov prisposobit'ekologickfm poZiadavkdm jednotlivlch drevfn- ponechanie casti hmoty hrubSfch a casti Zi4ich hrubfch a cennfch stromov

Vo2 - Prirodzen6 eutrofn6 a mezotrofn6 stojat6 vody s vegetdciou plAvajf cichaialebo ponorenfch cievnat'fch rastlin typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150)

strana 18. z 37

i- :.:raplan, s.r.o., KomimoZdmer SVATV PETER, celo obecnd iistiarert odpadouich v6d a celo obecnd splaikova kanalizAcia

Ia:laven6 depresie a korytd pomaly tecfcich vodnyich tokov v (zemI s[ domovom spolodenstiev vodnlch rastlin jednotky Vo2r"odzen6 eutrofnd a mezotrofne stojat6 vody s vegetdciou pldvajucich a /alebo ponorenlich cievnaqTch rastlfn typu Magnopo-:aiiron alebo Hydrocharition. Negatfvny vplyv je zarastanie pdlkami a trst'ou, resp, postupnd sukcesia k biotopu Lk]-l-, zazemno-, are a pod.

Sl1 - Vndtrozemsk6 slaniskd a slan6 lf ky (1340*) - zdrovefi ide o prioritni biotop?:zloha v uzemije cca. 20 6rov. Negatfvnym vplyvom je poloha lokality, nachddza sa v susedstve obhospodarovan6ho pol'a,cilaje s( znadne ruderalizovand s 4Tskytom invdznych burinouich druhov.

T14 - Pan6nske travinno-bylinn6 porasty na pieskoch (6260*) - zdroveri ide o prioritnf! oiop;rzloha v [zemije cca. 55 drov. Negativne vplyvy - sever lokality ruderalizuje vzhlhdom k vynd5aniu r6zneho odpadu, tieZ tdtoras: zarastd bazou diernou a piirom plazi{m.

Lk8 - Aluviiilne lilky zvdzu Cnidion uenosi (6440)lra lokalite L cca. LBO arov, na lokalite 2 cca. 55 drov). Negativne vplyvy - na lokalite 2zaraslfvfbami. Na lokalite L je v opti--a nom stave, udrZiava sa pravidelnlim kosen[m.C^'em hichto biotopov boli na uzemIobce Svdtf Peter lokalizovand aj biotopy zaraden6 medzi biotopy niirodn6ho u/znamu, vzri,sle vyhla5ky 49212006, ktorou sa menf a doplna vyhlaSka MZP SR e.2412003, ktorou sa vykondva zdkon c. 54312002o:.1^rane prirody a krajiny:- Lk7 - Psiarkov6 aluvi6lne luky- Lk9 - Zaplavovan6 travinnd spolodenstvd- Lk10b - Vegetiicia vysokfch ostrfc- Lk12 - Trstrnov6 spolodenstvd brakickrich a alkalicklich vOdZ ychto biotopov md ploSne najvdc5ie zast[penie biotop LklOb-vegetdcia vysoklich ostric, ktoryi sa nachddza na takmer 25 ha v;zemis optimdlnym uiskytom na extenzivne vyuZilvanlich trvalfch trdvnych porastov Za Nitrou.

Scendria - dotknutd fzemie je mierne zvlnenf akumuladno-er6zny relidf s dobrou dohlhdnostbu, bez prfrodnfch prek67ok. NazdpadnejajuZnejstranevsmerekDunajuje ter6notvorenf,naSVstraneobzorohranidujrijuZn6svahyHronskejpahorkatiny,

lJze m n,! systdm stresoulch faktorovFrirodn1 stresovd javy a procesyPredstavujri negatfvne faktory v krajine, ktord vznikajf v ddsledku p6sobenia prirodzenyich sfl - prfrodn6 katastrofy, prirodzendcegradacnd procesy, prirodzend radidcia, vulkanizmus, seizmick6 procesy, sopednd dinnost'a pod. Tieto faktory v krajine poso-b a v dosledku evoludnlich procesov, na ktord sa zvadSa organizmy adaptujti.

Sekunddrne stresovd zdroje a ich ochranne pdsmaS:r'esovd faktory, resp. zdroje stj prvotnf povodcovia stresu. Prejavuj( sa ploSnlim zdberom prirodnfch ekosyst6mov. V rdmci:ejto skupiny boli mapovand primdrne stresovd faktory viaZuce sa na hmotn6 poloprirodzend a umel6 antropog6nne prvky. Cha-ra

= -::apJan, s.r.o., Komdmo

76mer SVATf PETER, celo obecnd iistiaren odpadovych vdd a celo obecnd splalkova kanalizdcia

D::.r sa nachddza mimo hlavn;7ch komunikacnyich t'ahov v rdmci Nitrianskeho kraja, pricom jej dzemim neprechddzaju Ziadne',".:iamn6 cestnd komunikdcie, hlavn6 spojenie zabezpecujri cesty ll. a lll, triedy. Obcou prechadza cesta ll. triedy c. ll/589, sc'ecojenfm na cestn6 komunikacie l. triedy c. l/75 Galanta - Novd Zdmky - Sahy a l/64 Komdrno - Nov6 Zilmky - Nitra. Okrem:c'o je obec prepojend s Hurbanovom cestou lll. triedy d. lll/0647 a s obcami Modrany a Mudroriovo cestou lll. triedy d.

' -1648.tr'aro cez obec Zeleznicnd trat' neprechddza, ale z6padnou castbu zdujmov6ho uzemia prechddza Zeleznidnii tral i. 135(:rdrno - Nov6 Zdmky, ktorii patri medzi najzataienejSie v Nitrianskom samosprdvnom kraji.l,' .stne komunikdcie vytvdraju dopravnu siet'v intravil6ne a jeho tesnom okolf.l,:dend skupiny Oopfriai( pol'nd cesty, ktore umoZriujri pristup k pozemkom predov5ethim', :amci pol'nohospodiirskej pOdy. lch negativny vplyv sa prejavuje v produkcii exhaldtov a hlukovej zallali uzemia a bari6rneho',: )r^/u na migrdciu bioty.

III.3. Obyvatel'stvo, jeho aktivity, infraStruktirra, kultirrnohistorickd hodnoty AzemiaDemografia (31.12.2011)

Ukazovatel'Poiet obwatelbv k 31-.1-2. spolu

E muiiS ienY

Predproduktivny vek (0-14) spoluProduktivny vek (L5-54) ZenyProduktfvny vek (1"5-59) muiiPoproduktivny vek (55+2, 60+M) spotuPoiet sob{iovPoiet rozvodovP o iet iivo n aro de ryi ch spol u

5 muii3 lenY

Poiet zomretich spoluE muii9 ienY

Celkow! prfrastok (Ubytok) obyv. spolu

9 muii9 ienY

Zdkladnd charakteristika (31.L2.2011)

Ukazovatel' HodnotaKdd obce 5011-15Ndzov okresu KomArnoNazov kraja NitrianskyStatitobce obecPSi 946 57Telefdnne smerovd cislo 035Pru6 pfsomnd zmienka o obci - meste - rok 1332NadmorskdvliSkaobce-mestavm L38Celkovd vymera izemia obce [m2] 34 326 801Hustota obyvatel'stva na km2 B0

Hodnota2730

1336

1394

387789

941

0_lJ

v

6

24q

1_5

29_lJ

16-11_

_(

Ukazovatel'

obyvatelstvo spolu - poietE muii poietE ieny pocet

B,iv aj i ci obyv. podlh ndr o d no stf :

SIDB1997

2 671_1_ 3261" 345

SODB20012 62L1 283L 338

SPDB2077

2 7341_ 3391 20tr

28,5368,4

Slovenskd o/o

Madhrsk{o/oR6mska o/o

23,44

75,33

0,82

25,75

76,640

strana 20. z 37

,i .r.:-:aplan, s.r.o., KomdmoZdmer SVATV PETER, celo obecne cistiaren odpadovych v6d a celo obecnd splaikovd kanalizdcia

Rusfnska o/o

Ukrajinskd o/o

eeskd o/o

MoravskA o/o

Sliezskii o/o

Nemeck{o/o

Pol\kd o/o

00000,3 0,27 0,180,04 0000000

glv aji ci obyv.podlh niiboiensk6ho vyznania:Rlmskokatolickd o/o 77,04Evanjelickd o/o L7,56Ref o r mov an A kre 5t anskdcirkev o/o

Braske jednota baptistov o/o

Gr6ckokatolfcke o/o 0Pravosldvne o/o 0es. Husitskd % 0Bez vyznania o/o 3,33ostatn6 0/o 0,71Nezisten6 o/o 535O s oby e kon o mi cky aktiv n espoluMuiircnyPracujicispoluMuiircnyNezamestnanl spoluMuii/.enyDomy spolu 890Truale obivand domy spolu 837

76,15 736,91_ 5,27

9,36

0,04

0,04

0

3,78

0

0,5

1300

714

586

833

490343394221_

L73887

803

1,170,070,1L

1,39

Bytow! fondVekovd Struktrira bytov v rie5enom uzem( poukazuje na staryi bytoui fond. V obci Svdni Peter su navrhovan6 ako potencidlnevhodn6 plochy pre novu obytnU vlistavbu tieto ilzemia:o v juZnej casti obce v novovytvorenej ulici na rozsiahlej5ich parceldch so zdhradami (nevrhove etapa). v zdpadnej casti obce p0 vymiestneni 4irobnej prevddzky (n6vrhovd etapa)o rozsiahla obytnd uistavba v severoz6padnej dasti obce (vo t4istavbe). v juhoziipadnej dasti obce na hranici s obcou Chotfn. v stavebnyich medzerdch v existuj(cej obytnej zdstavbe (niivrhovd a uihl'adov6 etapa) - v obci Svtityi Peter ide ozanedbatel'n1i pocetvzhl?ldom na rovnomernf a relatf'vne hust( existujricu zdstavbu.

Priemyselnd wlroba

V obci sa nenachddza Ziadna rozsiahlejSia priemyselnii prevddzka. MenSie stikromn6 prev6dzky sluZieb a komuniilnej, staveb-nej r,niroby, autodopravy s( umiestnen6 v men5ich aredloch alebo priamo v rodinnfch domoch. Vdc5f previidzko4i are6l sa na-chddza pri byivalom polhohospoddrskom letisku v juhozdpadnej dasti katastra pri odbodke na Chotln. Plocha najvddSieho pol-

nohospoddrskeho aredlu je vyuZitd pre potreby polhohospoddrskej uiroby,

slrana2L.237

:. j japlan, s.r.o., Komdmo

zamer SVATV PETER, celo obecnd iistiarert odpadovlich vod a celo obecne splaikova kanatizacia

P o l'n o h o s po ddrs ka u! ro ba

'' ' u Sv;itf Peter je pol'nohospoddrstvo plo5ne najroz5irenej5ou aktivitou, Z hl'adiska kvality pddneho fondu je rieSend uzemie'=:'ezentovand frodnlimi genetick]7mi podnymi typmi. ornica obsahuje vysokd percento humusu. V katastrilnom dzemf hos-::ldri na pdde viacero pol'nohospoddrskych subjektov. Na hlavnom stredisku Pb vo Svdtom petri sa Zivodisna vyroba zame-'a, a na chov o5fpanfch i HD. Mald cast'objektov v rdmci stredisk je vyuZivand ako dielne. Mnohd objekty najma na ostatnlichs:'.dtskdch v k.tj. su schdtran6 a opustend. Pre hlavnd stredisko stanovend ochrann6 pdsmo hospoddrske'tro dvora 250 m.

Lesne hospoddrstvo

-:snicku prvovfrobu zabezpedujri Lesy SR,5. p. Pestovatelskd, thZbovd, obnovn6 a ostatnd dinnostsa vykondva podlh lesnfch"cspodiirskych pldnov (LHP), ktor6 s[ vypracovan6 pre jednotlivd lesn6 hospoddrske celky (LHC) a u sjdasnosti i lesn6 uZ(va-:= :kd celky(LUC). Medzihospoddrske lesyv rieSenom dzemipatriporastv centriilnejdastik.u. obce.

Cestovn,! ruch a turizmus

i:zdielnost'uplatnenia cestovndho ruchu v obci vychddza z toho, 2e obec nesrjvisI priamo s ilzemim mikroregi6nu (medzi Svd-:r- Petr0m a mikroegerionom sa nachddzaju obce-Dulovce a Pribeta). Obec preto v oblasti turizmu viac naivazup na mestd'.crdrno a Hurbanovo (leZiv ich z6ujmovom rizemf a na rekreadno-turistickd ciele - termdlne kripalisko v patincialh a turistic-',; cds pozdiZ Dunaja. Rozvoju turizmu napomdha ajjej poloha na komunikiicii lll/58g (Komdrno - Svtitri peter - pribeta (napo-.:- e na lll/509) - Jasovd - Kolta (napojenie na ll/75, smer Pohronie). V s(dasnosti sa v turizme uplatriuje vinohradnictvo, i tot u-:ani vinicnfch a rekreadnfch domkov StriiZ a Novd vinohrady. Obec je clenom Nitrianskej krdlbvskej vinnej cesty a regiondlne-': zdruZenia Viih - Dunaj- lpel'. Pre potreby tunstov je pripravenf projekt tzv. regiondlneho (l'udoveho; O'omu pre u|astnikov.' 'rych ciest (gastrondmia s konzumdciou vina, oZivenie l'udoviTch remesiel), zatialherealizovaryi.

Kultirne a historick6 pamiatky a pozoruhodnosti, archeologickl ndteziskdc''Jpisomn6pamiatkypochiidzajrlzoL4.storodiaz roku 1332.V tedyobecspomfnaj1ipodmenom Sanctuspetrus (Zenth-::::r) a to pri prileZitosti vysvdtenia fary a kostola, zasvdtend menu Svdt6ho netra. Svat'; peter od pociatku svojho vzniku:ai::l k majetkom komdrrianskdho hradu. ioraz viac zal'udnend dedina podas turecklich vojen bola natolko spusto5end, Zes'rcro zanikla. V s(pise roku 1576 bolo zaznamenanyich len 9 oblivatelhiTch domov. Piedni m iu mal dom so zdhradou aj bds-":-r,r6jv6l63 Mikl6s Zrfnyi. Po turecklich niijazdoch dedina bola znovu zal'udnend nov.imi osadnikmi. V LT.storoci sa dostdvac: najetku f rdfa lstviina Zichyho spolu s infmi dedinami Komdrrianskej Zupy a to s privom ,,vecn1im a spdt' neprijatelhfm,,, co' 'c

I

= ::uaplan, s.r.o., Korndmozdmer svATf PETER, celo obecnd iistiarert odpadov,ich vdd a celo obecn| splaikova kana1z1c6

lll.4. sddasnf stav kvality zivotn6ho prostredia vretane zdraviaokres Komdrno je z hlhdiska zalazenia rjzemia vybranlTmi stresovfmi faktormi zaradenlT do skupiny silne zataZenfch okresov vka::gorii c s charakteristikou - znecisteniTmi podzemnfmi vodami, ohrozenou ekologic[ou staoiiitol, ktord sa preiivuiJ aJ v k.uorce Svd\i Peter. Dosledkom intenzivneho polhohosfoddrstva, vysokdho stupria.ornrni"fiolnohospoddrskei p'oo,,'i ni.t.r,ozas:upenia luk a pasienkov je nfuky podiel nelesnej drevinovej veg'etdcie v krajine, zneeistenil povrchovyich a1 fooremnycr., uoo,orrozenie pOdy veternou eroziou, monotdnna krajinnd Struktilia, vysokd naroky na zavlaZovanie a nizka druhovd rozmanitostl

Zat'rte ni e p rostre di a h I ukom

vlznamnd miesto v subore stresornich faktorov, ktor6 zhorsujri kvalitu Zivotndho prostredia, a tak nepriaznivo vpllvajri na floru,faunu, ako aj na zdravie dloveka, zauj{ma hluk. PoZiadavky na ochranu zdraviapied rizikom i vystavenia hluku, mechanickdmukritaniu a otrasom (vibrdciam) a na predchiidzanie tomuto riziku su Specifikovand nariadenim vlady sR c. 40/200 2 z.z. oochrane zdravia pred hlukom a vibrdciami, ktord uslanovuje najvy55ie pripustnd hodnoty rrlulu vo von1alsicn priestoroch a stav-b6ch. najvySsie prlpustnd hodnoty vibrdcii v stavbdch a najvyssi-e pripustn6 hodnoty htuku a vibrdcii pri'prdci. urcujucimi velici-rant hluku vo vonkaj5om priestore sU ekvivalentnii hladina A zvuku pre dennli das a pre nodnli das alebo prislu5na r,oonotiacahladina A zvuku. Podlh poznatkov zdravotnictva, hlukovd hladina 65 dB (A) piedstavule hranicu, od ktorej za(inaoyt'nefativneor'plyvnovanf vegetativny nervoui systdm. Podlh pr(lohy k nariadeniu vlddy d. 54912007 z.z. su pre hluk z dopravy vo vonkaj-Som ptiestore v obytnom uzemf v okolf dial'nic, letrsk, ciest L a ll. triedy, zbernfch komunikdcif a hlavnfch ZetezniSnfiiL thhovurcen6 najvy55ie prfpustnd hodnoty (LAeq,p)60 dB pre dennf das a 50-dB pre nodnf cas. prevonkaj5ipriestor v obyinom rize-mi priestor pred oknami chrdnenfch miestnosti Skolskyich bu-dov a viacpodlaZnyich budov, rekreadnd rjzemia, fzemia nemocnfca inlch budov vyZadujtlcich tiche prostredie bola stanovend najvy55ia pifpustna hodnota Gneq,p) 50 dB pre oenny a +o oe prenocnf cas. Najvdc5iu hlukovtj zdllai v zdujmovom rizem( spdsobuje cestnd (automobilbvii; doprava, ktord mii najvlTraznejSfnegatfvny dopad na obyvatelstvo v okoliZeleznicnej trate, cestn)7ch komunikdcii ll. a lll. triedi piechiidzalricicrr zastavanlim uze-nrim obce. Ostatn6 obsluZnd cesty zabezpedujdce dopravu predovSetlg;m v rdmci intravildnu'obce, predstavuj( slabf hlukovtjzdraZ' ObdasnlTmi zdrojmi hluku moZu byt'aj niektor6 hromadnd kultdrne a Sportovd podujatia.Poiencidlnym zdrojom hluku v zdujmovej oblasti moZe byt'pliinovanli priemyselnli aredl a veternd elektrdren.

Ovzduiie

Sirsie dotknutd (zemie sucastbu Je zony s priemernfmi rocnfmi koncentrdciami No2 10 - 15 pg.m-3, co predstavuje niZSislupen hodnotenia pre celd ilzemie SR. Uzemie nie je v blizkom kontakte na sidlo s r4iznamnlTmi priemyselnfmi a komunalnymiprevddzkami. Pomerne vysokd depozicie dusika (700 - 800 mg N.m-2) majd povod vo viacery;ch vzdnlenich domiicich a za-hranicnfch zdrojoch znedistbvania. Z hladiska emisii SO2 dosahujti priemernd rodn6 koncentricie do 10 pg.m-3, do je predpo-slednli najniZSf stupen hodnotenia pre celd uzemie sR. Depozfcia siry z domdcich a zahranidnlich zdrojov'1iooo i vial mg s.m-2) je vySSia ako je priemer pre uzemie SR. Oba ukazovateie maju nauzemI okresu v poslednom desat'rodivlznamne klesaj(cutendenciu. Hlavnfm zdrojom znedistenia na 0zemf obce sti polhohospodiirska vfroba, individuiilne zdroje tepla a dialkovfprenos. Celkovii mineralizdcia sneh.pokryivky je v z6ne 20 - 22 mg,l-1 a je na urovni najv.hodn6t pre cel6 fzemie SR.Kvalita povrchowlch vdd

Dosledn6 hodnotenie znedistenia vod je v danom fzemi velmi problematickd, nakolko absentujti miesta monitorovania kvalitypovrchot4ich vod. V rdmci ciastkov6ho monitorovacieho syst6mu vod sa nesleduje ani jeden tok v rieSenom uzemi, nakolko suworend odvodiovacfmi a priesakor4imi kandlmi. Sledovand srj len hlavn6.toky povoOirjzemia (Vdh a Dunaj), 1Oe previZule za-radenie uzemia do povodia Dunaja, o ktorom SHMU zverejnilo nasledovnd diiia'za rok 2005.Povodie DunajaZdrojmi znedistenia toku Dunaja srj jednak velkd bodovd zdroje, v podobe priemyselnfch a komundlnych odpador4ich vod, ploS-ne zdroje v podobe pol'nohospoddrs$ch ploch a znedistenie z toonel dopravy. okrern toho j Dunaj ovplyvriovanyi i; znee istenimjeho prftokov, najmd Moravy, Viihu a Hrona. Kvalita povrchovlich vod sa steoule a vyhodnocuje na iakaoe o s1upin sledova-nych ukazovatelbv, kt0r6 vyhodnocuje sHMU. Na ziiklade v,idbokov sa zaradujb kvalita vod dopiatich tried kvality. Za hoJnote-ne obdobie rokov 2004-2005 sledovan6 ukazovatele znediitenia - skupina ukazovatelbv kyslfkovdho reZimu, skupina zaklad-nych fyzikdlno - chemichich ukazovatelbv a skupina nutrientov radia bunaj do il. aZ til. tiiedy kvality . podlh ukazovatelh -skupina biologicklich ukazovatelbv radiDunaj do lll. triedy kvality, skupina mikrobiologichich uk#ovateiov ho zaradirje do triedykvality lll. a skupina ukazovatelbv riidioaktivity zaradUje kvalitu vody do t. aZ il. triedyi posledna skupina ukazovatelbv mikropo-lutantov priradlje Dunaju il. a V, triedu kvality.Vlznamn17mi zdrojmi znedistenia vod priamo v rie5enom (zemisrj tieZ difdzne zdroje znecistenia, vzhlhdom na polhohospoddr-sku cinnost'v zdujmovom dzemf (najm6i aplikiicia chemicklich hnojiv a ochrannfch liitok a splachy ornej pody do povrchovlichtokov)' v obci SveigT Peter v sildasnosti nie je e5te dobudovand spia5kovii kanaiizdcia. spla5kovd vooy iu a1umutovan6 v indi-

strana 23. z 37

a :.: japlan, s.r.o., Kom6moZdmer SVATV PETER, celo obecn| iistiaren odpadovych v6d a celo obecnd sptaikovd kanatizacia

i c-dlnych Zumpdch, ktonich technickfch stav zvadSa nezodpovedd predpisom, platnfm pre objekty urdend na manipuldciu sr1genicky ziivadnlTmi vodami. Odpadov6 vody z gichto Z(mp sti rozvdiand po okoli, vypri5thn6 do podzemnfch trativodov,ms.nfch priekop alebo priamo do kandlov.Poiencidlnym zdrojom znedistenia v6d predmetndho uzemia je doprava - posypovd ldtky pouZfvand pri zimnej rjdrZbe ciest.Podzemnf vody

Su slabo agresfvne. Uroveri ich znedistenia a riziko ohrozenia na fzemi obce je strednd az vysokd. Zdrojom znedistbvania pod-z:rnfch vod je predovSetlgim pol'nohospodiirska u/roba, pozemnd dopravnd siet'a urbdnne struktury, ktord p6sobia ako plo5n17a iinior,ni zdroj znedistbvania. Kvalita vod sa v poslednfch rokoch mierne zhor5ila. Prejavom sd limitn6, alebo nadlimitn6 obsahys rarov adusidnanov, arzdnu, niklu aorganickfch ldtok. Zvli5end obsahy Fe moZu byt'zaprldinend redukdnyim prostredim kon-kreiireho zvodnen6ho horizontu. Dotknutd uzemie je v oblasti pozorovania kvality podzemnfch v6d SHMU. NajbliZSie pozorova-cle objekty SHMU srj vKomdrne - Komodine, lli aulli - Bokro5i. Zdkladny chemizmus vdd je premenliui, ako dominantndt' kauonovej dasti v6d tu najdastej5ie vystupujti idny Ca, menej Na a Mg. V anionovej casti pribliZne s rovnakou pocetnostbu bolizislen6 ako dominantn6 sfrany a HCO3- s 4iznamnfm zastfpenim chloridov a sfranov. Vody sri dasto vysoko mineralizovand(nad 1000 mg.l-1-), najvySSia mineraliz6cia je dokumentovand v Kravanoch n/D. (1377 mg.l-1). Vody patria k zdkladndmu neui-razndmu vdpenato-horednato-hydrog6nuhlicitanovdmu typu, ktorli sa z4T5enyimi koncentrdciami siranov a chloridov menI naprechodnlT vdpenato-slrano-hydrog6nuhliditano4i typ a sodno-sirano-hydrog6nuhlicitanor4T typ.Hiadina podzemnej vody na mieste navrhovanej dinnosti nebola zistbvand.

Horninovd prostredie a p6dy

Sir5ieho dotknut6ho dzemia sd klasifikovand ako relativne distd. Geogdnne podmienenlT obsah riziko{ch prvkov taZtc,ich kovovnie je vy55i ako su limitn6 hodnoty. PrevaZujti pody hlinito-piesdit6, s prechodom do pod piescito-hlinitfch, v depresnfchpolohdch su p0dy ilovito-hlinit6. Retendnii schopnost'pod je mala aZ strednd, priepustnost'pod je stredna aZ velkd. Podna rea-kcia je neutrdlna aZ slabo alkalick6, lokdlne je stredne alkalickd. Pody sti mierne suchd, lokdlne aZ such6. Odolnost'proti kompa-kcii je slabd aZ stredne, odolnost'proti intoxikecii kyslou skupinou rizikouich kovov je silnd, proti intoxikiicii alkalickou skupinourlzikouich kovov je slabii. POdy vo volhej krajine su nezhutnen6, alebo su ndchyln6 na sekunddrne zhutnenie.

Raddnov6 rizikoPriamo dotknut6 a bliZ5ie kontaktnd uzemie patrido oblasti nfzkeho raddnov6ho rizika.

Zdkladov{ pomery

PrevaZujri jemnozrnnd piesky vlhk6, aZ velmi vlhkd a kyprd. Navrhovand dinnost'si nevyZaduje technickri upravu podloZia.

Rast/instyo a hivodfistvo

Flora a fauna lokality ndvrhu a dotknutdho dzemia je vfznamne ovplyvnenii a zmenend uplnou premenou p6vodnej krajiny nasucasnd krajinu. V kontaktnom dzemiprevaZuje or6dinovii, orddinovo-lesnii a sidelnd krajina s nfzkym podielom lesnej p6dy.Biotopy Zivodfchov - vo vzthhu k navrhovanej dinnosti nie srj ohrozend. Lokalita je sUdastbu funkdnej plochy pozemnej Zeleznid-nej dopravy a aredlu ZSR, priestorom vo vazbe na mal6 sfdlo vidieckeho typu.

Zdnvotn,! stav obyvatelstva a celkovd kvalita iivotndho prostredia pre 1loveka

Syntetichim ukazovatelbm (rovne Zivotnfch podmienok obyvatelstva a Umrtnostnych pomerov je strednd diZka Zivota, t.j. niidejna doZitie. Po roku 1991- pokles celkovej fmrtnosti, ale najmii dojdenskej a novorodeneckej sa prejavil v prediZen( strednej diZkyZivota pri naroden[. N6dej na doZitie pri narodeni u muZov v roku 2000 dosiahla 69,1 rokov (v roku 1990 - 66,64 rokov) a u Zienprekrodila uZ hranicu 77 ,2 rokou (v roku 1990 - 75,44 rokov).

Klasifikdcia podlh (mrtnosti v okrese Komdrnoumrtnost' na n6dorovd ochorenia

umrtnost'na

umrtnost'na ch

umrtnost'na ch

umrtnosti

stedne Zivota

slrana24.z37

= --:']aplan, s.r.o., Komdmo

Zdmer SVATV PETER, celo obecne iistiarei odpadovych vod a celo obecnd splaikova kanalizdcia

R3 evantnd informdcie o zdravotnom stave obyvatelbvpocrom zomrehich na l-000 obyvatelbv (11,45 - 14,8)i-enej ako 3,34o/oo) v ramci SR.

obce nie sil k dispozfcii. Okres Komdrno patri medzi okresy s najvy55imv rdmci SR a sddasne medzi okresy s najniZ5ou dojdenskou umrtnostbu

v.

|V.1. PoZiadavky na vstupyV suvislosti s posudzovanou dinnostbu stj zndme nasledovnd predpokladand vstupy:

Kanalizadn6 stoky a zberade budI vedend pozdiZ komunikdcif na verejnfch priestoroch, v zelenlch pdsoch prfpadne v priestore

miestnych komunikdci(. Navrhovanou dinnostbu nedOjde k trvaldmu ani dodasndmu zdberu lesnlch pozemkov. V trase uitladnd-

rro potrubia z iOv do recipientu dojde k dodasn6mu zdberu pol'nohospodiirskych pozemkov.

Pocas i4istavby budu pouZivan6 Stdtne a miestne komunikdcie na dopravu materi6lov a prfstup na stavenisko.V rdmci projekto-

vej dokumentiicie predkladanej na stavebnd povolenie bude vypracovanf projekt organizdcie dopravy, ktoni bude rieSit'obme-dzenie premdvky na komunikiicidch.

V rdmci {stavby NN pripojok pre derpacie stanice splaSko4ich odpado4Tch v6d dOjde k napojeniu na existuj(ce NN rozvody,

K stavebnej dinnosti bude potrebn6 doddvat'pitnri vodu pre pracovnkov a uZitkovtj vodu pre dkony stavebnlich prdc. Ndroky naodber nie sri Specifikovand av5ak nebudrj predstavovat'vfznamn6 poZiadavky. Voda pre prevddzku COV bude zabezpe(,en5,zvlastndho vodndho zdroja,

Navrhovand dinnost'nebude mat'privlTstavbe 5peci6lne niiroky nasuroviny. Nauistavbu sa pouZij( beZn6,5tandardn6 staveb-nd materi6ly v zdvislosti od stavebno technickdho rie5enia.

Ndroky na elektricku energiu vznikaju pocas vfstavby (predpokladd sa minimdlna spotreba, vzhl'adom na skutodnost', Ze staveb-nd mechanizmy majd vlaitny pohon) a prevdrdzky navrhovanej cinnosti. K zdsobovaniu objektov eOV aderpacich stanfc budupouZit6 existujuce siete. Ndroky technologicklich objektov na energie budtl Specifikovand v projektovej dokumentdcii.

Niiroky na pracovnd sily pri {stavbe vStddiu zdmeru nie je moZn6 Specifikovat'pretoZe stavba bude realizovand dodiivatel-slq;m spOsobom. V suvislosti s prevddzkou COV sa vywori L pracovnd miesto obsluhy technologickdho procesu

1V.2. Udaje o vfstupoch

Tdroje znedistenia ovzdu5ia :

Pocas Wstavby

Docasnyim zdrojom znedistenia ovzdu5ia budf zemn6 prdce, pridom produkovan6 budu najmA tuh6 znedistuj(ce ldtky zvfren6r,, prostredIstavebnfmi mechanizmami. Zdrojom znedistenia ovzduSia budd aj samotnd stavebnd mechanizmy. Tieto vplyvy budui,Sak lokdlne a dasovo obmedzen6.

Pocas prevddzkv:

Prevddzka navrhovanej dinnosti nebude predstavovat'r,niznamnyi zdroj znedistbvania ovzduSia kedZe cistiarne odpado4ich vOd

s kapacitou menSou ako 5000 EO su podlh zik.c.I37l20I0Z.z. o ovzdu5f avyhl.c. 4L0l2012Z.z.,klorou savykondvaj( niektor6usnnovenia zdkona o ovzdu5f kategorizovan6 ako mal6 zdroje znedistbvania ovzdu5ia.

VRATANE ZDRAVIA A

strana 25. z 37

e Aquaplan, s.r.o., Konrdmo

76mer SVATV PETER, celo obecne iistiaren odpadovych v6d a celo obecnd splaEkovd kanalizacia

Odpadov6 vody:

Podas vVstavbv Pri uistavbe navrhovanej dinnosti nebudu vznrkat'odpadovd vody.

Podas previidzky:

MnoZstvo vypri5thnfch odpadovich vOd z iOV-asovf reZim vypuStania odpadovfch v6d v priebehu dria a rodne

1. etapa previidzkov6ho variantu

en zvoz splaSkov akumulovanVch v Zumpdch. bez stokovei siete v obciPriemernd dennd produkcia zo Z(mp m3/deri 121,000Maximdlny derpanf prftok z vyrovndvacej nddrZe do biologickej jednotky

ie ierpanVm odtokom do recipientu l/s 2,000PriemernV dennV odtok z COV l/s 1,400rihrnnV rocnV odtok z eOV do recipientu m3/rok 44 165

Casoqi reZim vyp05fania odpadouich vod v priebehu dria a ro6ne

3. etapa prevddzkov6ho variantu

CO

Na obdobie skri5obnei orev6dzkv navrhuieme oovolit'

Na obdobie

nd)cel6 stokov6 siet'ie poslavena. do COV pritekaiu iba derstve spla5k zumD nezvazaPrienenV bezdaidbvf dennV prietok ..,..,.., Q'o m3/den

l/s

319,763

3,70rl{aximalnv bezdaZdbui denny prietok .,.,,.,.. Qa l/s 5,L02Maximdlry bezdaZdbui hodingyf prietok ....,,.., Qr, l/s 10,346

[4aximalnyjeruatrV pritok z vyrovndvacej nadrZe do biologickej jednotky

ie redukovanVm odtokom do recipientu l/s 3,701f hrnn',i rodnV odtok z eOV do recioientu m3/rok 116 713

vaazKy navrnuleme povo

Ukazovatel'

Koncentradn6 hodnotv na odtoku

0 m

(v mq/l)BSKs 25 45

CHSKC r20 170NL 25 50

N-NHa20

39(zt)

404g?t)

rrevidzkv (v 3. ho variantu) navrhuieme povolit

ukaz ovatel'

ak sil cisten6iumpovr6 vody

ak s( cisten6derstv6 spla5kov6 vody

p/m(v mo/l)

p/m(v mo/l)

BSK5 15,50 / 45 11,60 / 45CHSKc' 74,00 I 170 56,00 / 170

NL 25.00 I 50 20,00 / 50N.NH4

beZne...... 2,6 I 40pocas 21... 2,61 40,€D

beZne...... 2,0 140nocas 21....,. 2,01 40@1\

strana 26. z 37

:.:::plan. s.r.o., Komdmo76mer SVATV PETER, celo obecne iistiaren odpadovych v6d a celo obecnd splaskova kanalizacia

Bi landn6 hod noty podlh u kazovatelbv znedistenia

Na obdobie v 3. etape prevhdzky navrhujeme povolit':

ukazovatel'

Koncentracn6 hodnoty

na odtokuprlemerne p

bilancn6 hodnotv

Maximdlne denne

(z&lad je max.dei,

Li. 44I m'/deri )

Maximiilne rocne

(zdklad je O den,t i. 320 m'/deri)

Maximdlne za sez6nu

mq/l kq/m' kq/deri t/rok t / sez6nuBSKs 11,60 0,0116 5,116 1,355

zariadenie pldnujeme pre-

vddzkovat' celorodne

CHSKo 56,00 0,0s60 24,656 6,541NL 20,00 0,0200 8,820 2,336

N-NH4 2,00 0,0020 O,BB2 0,234

- p - limitnA hodnota koncentrdcie zneiistenia vprisluSnom ukazovateli v zlievanej vzorke za uriitd iasovd obdobie.

Zdroje hluku, vibrdcif, Ziarenia, tepla a z6pachu:

Pocas Wstavbv

Pri lnistavbe navrhovanej cinnosti budu zdrojom hluku a vibrdcii v (zemf stavebnd mechanizmy na stavenisku vykoniivajucenajma zemn6 prdce a ind stavebnd pr6ce a ndkladnd doprava zabezpecujrica prepravu stavebnfch materidlov. S dodasnouzvySenou hludnostbu v porovnanl so sddasn]im stavom bude potrebne pod(tat' nielen priamo na stavenisku, ale aj v okol(pristupowch komunikiiciIpri transporte materidlu. Tento vplyv vSak bude dodasnli a zanikne ukondenim stavebniTch priic.

Prt stavebnfch prdcach m0Zu vzniknilt'vibrdcie p6sobenim stavebnfch astrojnych mechanizmov. Tieto otrasy avibriicie srjsucastbu stavebnlch prdc a maju kratkodobli alokdlny charakter. lch vplyv moZno eliminovat'vhodnou stavebnou technologioua realizdciou prdc vo vhodnom obdobi.

Vplyv Ziareni a infch fyzikdlnych poll sa nepredpokladd. Navrhovanii dinnost'podas rryTstavby nebude zdrojom ziipachu aniZiadnych inlich negatilvnych r4istupov.

Pocas prevddzky:

Objekty stavby budti osadend technoldgiou, kde hlucnost'nepresiahne povolend hodnoty, pri ktoryTch by bolo potrebnd prij(mat'dodatocnd opatrenia. Zvf5enii hladina hluku bude v d[chiirni. Preto bude navrhnut6 zakrytie d(chadiel protihlukovlimi krytmi,Ostatnd navrhovand zariadenia nevykazujri nadmern( hludnost',

Vznik Ziarenf a infch fyzikdlnych poli sa nepredpokladii. Sirenie tepla do okolia sa nepredpokladii.

Sirenie ziipachu do okolia sa nepredpokladd vzhlhdom na aerdbnu technologiu cistenia odpadovfch vdd a dostatocnrjrrzd i alen ost' u m iestn en ia iOV oO sr.lvi slej ziistavby.

Posobenie inlich zdrojov sa nepredpokladd.

Ochrana zelene :

zabezpecit', aby zelen rie5en6ho (zemia bola podas uistavby re5pektovand v plnom rozsahu resp. s riou bolo nakladan6 vzmysle podmienok obsiahnutfch v projektovej dokumentiicii prislu5nej odbornej profesie, zo srjhlasom prfslu5ndho orgdnuStdtnej spriivy

Odpady:

Pri nakladanI s odpadmi sa musia re5pektovat'ustanovenia zdkona (,. 22312001, Z.z. o odpadoch v znenI neskorSfch predpisova vyhl.d. 310/2013 Z.z,klorou sa vykondvajd niektor6 ustanovenia zdkona o odpadoch. Produkovan6 odpady s( kategorizovan6na zdklade vyhl.(,.2Bal200IZ.z, ktorou sa ustanovuje kataldg odpadov v zneni zmien a doplnkov.

stranaZT.237

e ,{;:;aplan. s.r.o., Komdmo

Zdmer SVATV PETER, celo obecnd iistiarert odpadovych vod a celo obecne splailkovd kanatizacia

Pocas Wstavby

Pri rrystavbe navrhovanej cinnosti sa predpoklad avznik odpadov:

Kod

odpaduNdzov odpadu Kategdria

Kod zhodnotenia /zne5kodnenia -

objem

'150101 Obaly zpapiera a lepenky o D1 - 0,5 ton1 501 02 Obaly z plastov o R5 - 0,5 ton150104 Obaly z kovu o R4-1ton170101 Beton o D1 - 300 ton

170107 Zmes betonu, teh6l, obkladaciek, dlaZdic, keramiky in6 akouveden6 v 170106 o D1 -2ton

170302 Bitumenov6 zmesy in6 ako uveden6 v 17 03 01 o R4 - 5000 ton170504 Zemina a kamenivo in6 ako uveden6 v 170503 o D1 - 15000 ton1 70506 Vfkopov6 zemina o D1 - 21000 ton

170904 Zmieian6 odpady zo stavieb a demol6cii in6 ako uveden6170901,170902 a 170903 o D1 -5ton

Sposob nakladania s odpadom pocas vfstavby:

Doddvatel'stavebnfch priic, ako p6vodca odpadov vznikaj(cich pri jeho cinnosti zodpovedii za ich zneskodnenie alebo vyuZitiea pri nakladanije povinnii dodrZiavat'ustanovenia zdkona o odpadoch. Odvoz odpadu bude zmluvne zabezpedenyi oprdvnenyimisubjektami na ich likvidiiciu, V5etky odpady budrj skladovand tak, aby sa minimalizoval ich rjdinok na Zivotnd prostredie.

Pocas pripravnlich azemnlich prdc bude vznikat'4ikopovii zemina, ktorii bude zuZitkovanii prednostne v mieste vzniku.Prebytocnd zemina bude vyvezend zhotovitelbm na miesto urden6 stavebnfkom - Obcou Svdhi Peter k dhl5iemu vyuZitiu.Odpady zo staveniska, ktord vzniknd pri stavebnlich prdcach budU triedend podla jednotlir4ich druhov a moZnosti vyuZitiarecyklovanlTch zloZiek. Recyklovatel'nezloiky budrj odovzdand na materidlov6 zhodnotenie. NevyuZitelhii dast'odpadov budeumiestnend na skliidku odpadu.

Pre zber komundlnych odpadov budu sluZit'kontajnery umiestnend na vyhradenlTch miestach.

Podas prevddzkv:

Predpokladane druhy odpadov vznikaj0ce pocas prev6dzky eOV

K6d

odpaduNazov odpadu Kategdria

K6d zhodnotenia /zneSkodnenia

200306 Odpad z distenia kanaliziicie o D1 - 50 m3/rok190805 Kal stabilizovanli - odvodnenyi o D1- 250 m3/rok

190801 Zhrabky z hrabl[c o Dl - 20 Urok190802 Odpad z lapaca piesku o D1 - 32 Vrok15010'1 Obaly z papiera a lepenky o D1 - 1m3/rok

strana 28. z 37

i -:-:-::l:n- s.r.o.- KomdmoZ6mer SVATV PETER, celo obecn{ iistiarefi odpadovlch v1d a celo obecnd sptaskova kanalizacia

|V.3. Udaje o predpokladanlich priamych a nepriamych vplyvoch na Zivotn6 prostrediaPovrchove vodyZ'ar':el'nost'povrchovlich tokov je znadnd, srjvisls ich otvorenostbu, moZnostbu priameho uniku kontaminantovdo nich.

lch zranitel'nost'v suvislosti s navrhovanou investiciou sa dotyka:- odtoku nedostatocne vydistenfch odpadovfch vdd z COV (porucha zariaden[, havdria a pod.)do recipientu- vodotesnosti materidlov kanalizacnlTch potrubf- vodotesnosti objektov- kapacitn6 preplnenie prietocndho profilu stoky a niislednd zatopenie okolia- nekvalitn6 vyhotovenie kanalizadnej pripojky a jej napojenie

Znecistenie vedend do miestnych tokov z neodkanalizovanlich lokalit sa po realiz6cii kanalizdcii a odvedenIodpadovfch v6d naeov uptne eliminuje. Realizdciou eOV sa zniZia mnoZstvii znecistujricich liitok vypuSt'anfch do recipientu .Pocas realizdcie lnistavby stokovej siete budti prdce v niektonich usekoch prebiehat' pod hladinou podzemnej vody. Je nutn6tuio podzemnu vodu bezpedne odviest'do najbliZ5ieho povrchovdho recipientu. Vzhl'adom k tomu, Ze podzemndvoda mii lep5ieh'a tiativne parametre ako povrchovd voda, nebude cerpanii podzemn6 voda nepriaznivo ovplyvfrovat'recipient.

PodzemndvodaK negatvnemu ovplyvneniu podzemnfch v6d vplyvom vyistavby kanalizdcie moZe dojst' hlavne v oblastiach vyznadujricich saprtazni4Tmi hydrogeologickyimi pomermi. Podzemnd voda je v zdujmovom uzemf viazand na komplex Strkopieskovlich aZ piesdi-nich sedimentov kvart6rneho veku. Strkopiescitd sedimenty vytvdrajri dobr6 prostredie pre prUdenie a akumuldciu podzemnejvody. Koeficient filtrdcie je zavislf od mnoZstva podielu jemnej frakcie v Strkoch. Uroven hladiny podzemnej vody sa pohybujev zdvtslosti od mocnosti nadloZnfch nepriepustnfch vrstiev, v intervale 1,5 aZ 5,0 m pod terdnom.Ohrozenie podzemnyich vdd v srivislosti s realiziiciou navrhovanej investfcie predstavuje:

- ohrozenie podzemnfch vod moZnlm ilnikom ropnlich liitok zo stavebn;ich strojov, resp. skladov pohonnfch hm6t po-das uistavby

- ohrozenie podzemnlich v6d z d6vodu netesnosti realizovanlTch stdkOhrozenie podzemnlch vod v srjvislosti s moZnlim dnikom ropnfch liitok a pohonnlch hmOt zo stavebnlich strojov je potrebndzamedzit'doslednfm dodrZiavanfm v5etkfch ziisad previidzky audriby stavebnfch strojov a vSetklich zdsad pre skladovanie amanipulovanie s pohonnlmi hmotami. Pohonn6 hmoty je moZnd skladovat'len mimo PHO 1. a 2. stupna vodn6ho zdroja.Ohrozenie podzemnfch vod z ddvodu prevddzkovania technicky nevyhovujucich, alebo nesprdvne prevddzkovanlich Zrimp aseptikov, v ktoryich je v sUdasnosti akumulovanii odpadovd voda v lokalitdch s absenciou kanalizdcie, bude po vfstavbe stokovejsiete za predpokladu kvalitnej realizdcie dplne eliminovand.

Poda a horninovd prostredie

Vzhladom k charakteru investicie ako podzemnej stavby, realizovanej v Stiitnych a miestnych komunikiiciiich, prfpadne v s(be-hu s nrmi v zelenfch pdsoch, resp, realizovanej v aredli navrhovanej iOV je zrejmd, Ze vplyv na pddu ako celok, resp. na poduagronomicky vyuZfvan( nebude Ziadny. V porovnanI s potencidlnou kontamin6ciou exhaliitmi z infch zdrojov, nebude vplyv in-vesticie ani zo synergickdho efektu vliznamnf.Vplyv investicie moZe byt' pocas prevddzky a to priamo samotnym prevddzkovatelbm. Pri kvalitnlich a vyhovujucich vlastnos-tiach kalu sa mdZe vyuZfvat' na pol'nohospoddrske ticely. Nesmie vSak byt'zdvadnli a musI vyhovovat' prfslu5nej norme.

OvzduiieZnecistenie ovzduSia predstavuje riziko pre Zivotnd prostredie, predovSetlaim pri vlastnej realizdcii predmetnej invest[cie. lde ozt^i5en17 pohyb stavebnyich strojov podas uistavby, zabezpedujucich zemn6 pr6ce a prevoz stavebnfch materidlov a zeminy, dosp0sobi zt4iSenil koncentrdciu exhaldtov a pra5nosti v jednotlir4ich lokalitdch realizdcie investfcie. lde iba o docasnyi negativnyvplyv, ktoni nebude aktudlny po odovzdanistavebndho diela investorovi.Navrhovand 4istavba stokovej siete nemd ako podzemnd stavba vplyv na zhorSenie kvality ovzduSia. Pri sprdvnej prevddzke audrZbe stdk nie je ani v bezprostrednej blizkosti poklopov predpoklad vzniku zdpachu, do je mo2nd overit' na jestvujticich roz-vodoch kanaliziicif. V lokalite iOV av blfzkosti prevddzok s manipukiciou s kalmi sa mOZe vyskytn[t'zrryiSen;i stuperi zdpachu.Vhodnou ripravou rryiSky stien nddrZf sa dosiahne obmedzenie vzniku aerosdlov. Pri sprdvnom prevddzkovanf iOV podlh pre-vddzkovdho poriadku s dosiahnutfm poZadovanfch ukazovatelbv vypu5thn)tch odpadovyich vod bude zniieny stuperi zdpachuna minimum. Areiil COV md vynidend ochrannd pdsmo, t. j. Ze sa v urditej vzdialenosti nenachddza Ziadna z6stavba.Vzdialenost'ochrann6ho p6sma ud6va platnd STN 75 6401.Zvy5enie hluku a vibrdcif je moZn6 ocakdvat'predov5etlgim pri vyistavbe pohybom stavebnlich strojov, respektive technologic-hi ch zariad en f pri real izdci i bezvlTkopor4ich tech n ol og i i.

strana 29. z 37

e -r-:-::lar- s.r.o., KomamoZ6mer SVATV PETER, celo obecne iistiarefi odpadov,ich v6d a celo obecnd splaikovd kanalizdcia

1V,4, Hod noten ie zd ravotn'i ch rizikVysiavba ani prevddzka navrhovanej cinnosti nepredstavuje Ziadne rizikd pre dotknu-l'ich obwatelbv.

Pocas w/stavby

Reailzdcia stavby bude mat'dodasnf negatfvny vplyv na Zivotnil pohodu obyvatelstvav dosledku uikopotrich prdc (hluk, prach,

vibrd.cie), ktord je v5ak moZnd odakdvat'pri kaZdej stavbe t0ht0 typu. Dalej je stavenisko COV situovan6 na okraji obce mimopnameho dotyku so zdstavbou.

Poias prevddzky

Realizdcia investicie zabezpedf predov5etlgim cistenie odpadovfch vod aglomerdcie v srilade s NV d. 26912010 Z.2., ktonim sa

ustanovujri poZiadavky na dosiahnutie dobr6ho stavu v6d, tech