Číslo 13. V Prešporku. 27. marca 1914. Ročník 5.

t/ Slováci a Tiszova vláda. Kecf sa dieťa narodí, prvá starosf je,

aby popadlo dechu. Bez dechu, pred dýchaním nemôže ani hlesnúť, ani po­žívať. To je tak zrejmá pravda, že ju každá baba vie. Kto zamešká chvím, aby dieťa popadlo dech, ten ho zadusí.

Takú chybu spravili naši starí politi-kovia v roku 1867, ked sa na sneme priniesol národnostný zákon, v ktorom sa nám dávalo právo školské, právo pri súdoch a pri správe. Oni vo svojej na­myslenosti, alebo vzdorovitosti nemúdrej povedali si: to je nám málo. Žiadali „Okolie Slovenské". Neprijali zákon, hromžili naň, až sa vyhromžili, utiahli sa za pec a zaviedli politiku fňukania a nadávania, bez účasti na robote. To je najsnadnejšia, najľahšia, ale aj najľahko-myselnejšia politika. Nemusí sa nič robiť, iba fňukať a nadávať, ale sa ani nič nedosiahne, iba prenasledovanie, po­kuty a žaláre.

Keby boli bývali naši starí chytrejší, keby boli uznali, prijali národnostný zá­kon a húževnatou robotou o to sa sta­rali, aby hned za tepla bol uvedený do života, dnes by sme ináč stáli.

Chvíľa podobná r. 1867-mu nastala nám aj včuí. Je pravda, že Tisza svojím verejným čestným slovom a otvoreným vyznaním nedáva toľko, koľko je v ná­rodnostnom zákone. Ale predsa uznáva nam právo života, dáva popadnúť aspoň prvý dech.

A ked som ja někým tak přivalený, že mňa natoľko škrtí, až mňa už-už po­sledný dech necháva, zato, aby mi bola s hrdla odstránená ruka škrtiaca, či ne­mám všetko možné učiniť? Len na ten spôsob môžem-dúfať, že po popadnutí dechu si pomôžem. Tým sa nezriekam všeobecného hlasu, ba opačne chytím nádej, že sa zas na vrch dostanem v pasovaní. Predsa túto reguľu vedia ešte aj chlapci pasáci, ked sa na pasienku premáhajú.

Z tejto múdrosti musíme chytiť Tiszu za jeho čestné verejne dané slovo.

Isté je, že Rumunom sa ustúpi, Ru­muni to už majú spravené. My musíme dobýjať, aby sa to isté aj Slovákom dalo. Uitupky Rumunom dané dokazujú, že Tiszova vláda vážne chce aspoň niečo uznať a dať. A preto dokiaľ sa nedokáže,

že by to aj nám Slovákom nechceli dať, nesmieme upadnúť do chyby našich starých v r. 1868. Nie sme vládni. Ale odstrániť musíme všetky zádrapky, pre ktoré by sa vymlúviť mohli zpod záväzku svojho verejne daného čestného slova. Ukázať musíme úprimnú vôľu spolu­účinkovania za krajinu, za monar­chiu, za dynastiu.

A táto otázka spolucítiť, spoluúčinko­vať za monarchiu, za dynastiu rozhoduje a prevážiť musí v zaujatí našeho stano­viska.

Dnes, ked sa už verejne píše o roz­trhaní Rakúsko-Uhorska medzi Ruskom, Nemeckom a Rumunskom, ked Rus oh­romným zbrojením ohrožuje život našej ríše, životy naše a majetky naše, musíme vedeť kam patríme a z úprimného srdca, dľa kresťanského svedomia a prísahy, musíme sa pritúliť k vlasti našej a dynastie našej a týmto záujmom vyšším podrobiť strannícke záujmy a mierniť sa a konať múdro, aby sme národu aspoň prvý dech vymohli v tých ústupkoch, ktoré nám dať verejným čestným slovom sa zavia­zal sám Tisza. Iste nie jedine z vôle svojej, lež z vôle vyššej, z vôle Jeho Jasnosti apoštolského kráľa.

A proti tomuto odmietavo sa chovať, odhliadnuc od nevdaku, bolo by zrovna politickou sprostosťou.

Toto je stanovisko naše.

„Za tú našu večnú slávu." „Svätý Jánu z Nepomuku Drž nad nami tvoju ruku Nech nám Boh dá, čo dal tebe By náš jazyk nehnil v hrobe."

Utvoril sa výbor, ktorý bude riadiť prosebnú púf po mestách našich arcipastierov deťom nariadenia:

1. Aby sa vo všetkých r. kat. školách ru­dových náboženstvo vyučovalo v materinskej reči diefafa.

2. Aby sa vo všetkých r. kat. ľudových školách, do ktorých chodí aspoň tridsat deti, slovenské deti vyučovaly Čítať, písať a počto-vať v materčine.

3. Aby v každom kostole, ku ktorému patrí aspoň tristo dtsšf, so slovenskou materinskou rečou boly kázne a spev a. modlitby verejne aj v našej sladkej materčine.

Milé Sestry, Drahí Bratia! So sopätými rukami Vás prosíme, vezmite

si túto starosť na dušu. Veď sa jedná o náš najdrahší poklad, o spásu duše, o slávu Božiu, o sladkosť materčiny, o sväté právo prírody.

Srdečne ďakujeme tým horlivcom., ktorí nám už poslali zprávu, kde sa nekoná dfa týchto troch najprirodzenejších požiadavok.

Ďakujeme tým, ktorí sa už prihlásili k púti „za tú našu večnú slávu".

Prosíme o ďalšie príspevky a prihlášky. Co by sme mali ísť inde na púte, voľme si

radšej túto púť, ktorá nám bude najužitočnejšia, spasiteľná.

V púti „za tú našu večnú slávu" v prvom rade majú sa zúčastniť matky so školskými deťmi.

V prvom rade pôjdu deti, potom matky a potom otcovia, takže pút bude spolu pred­stavovať slovenskú katolícku r o d i n u .

Starosť o pút v prvom rade klademe do rúk našich predobrých matiek, ktoré majú školské deti.

Matičky slovenské, katolícke, pre b o f a s t i Matičky Sedmiboľastnej, Patronky Slovenskej vrúcne vás prosíme zaujmite sa za túto púť, „za tú našu večnú slávu" pod ochranou Ma­tičky Sedmiboľastnej, Patronky Slovenskej. Jestli sa vy zaujmete za túto svätú vec, bude to vašou cťou, vašou slávou a spásou našich detí.

Pútnický Výbor -za tú našu večnú slávu."

Reč poslanca Ferdifia Jurigu, ktorú povedal na uhorskom sněme dňa 11. marca 1914.

(Pokračovanie.) Národné povedomie, reč a štát.

Národ je životná príčina, ktorej najlepšie tak porozumieme, jestli do povahy vezmeme na základe prírodovedy ustálené, rôzne prí­rodné pravdy o sdedenf, o plemenem', p vý­bere. Najsnadnejšie pochopíme národ, jestli vezmeme do ohľadu človečenstvo, ako veľký smes, húf ľudí a máme na zreteli zákony kristalizácie a zárodnenia.

Človečenstvo je tiež jak jedno veľké more. V tomto mori jednotlivcov, v tomto materiál­nom smese, hromade, sú sústredňujúce, krís-talizačné žily a tieto sústredňujúce žily z toho smesu ľudí tvoria isté priechodne mravné osoby medzi jednotlivcom a človečenstvom.

P o 1 ó n y i Géza: Slovom, vy ste darvi-nista! Pravda? Vy ste darvinistický kňaz? To je novota!

J u r i g a : A tieto kristalizáciesústrednenia, tieto mravné osoby tvoria opravdivé národ. Prameň národa je pôvod, príroda. Sama prí­roda sa postarala, aby v človečenstve boly také skupeniny a jednotky, ktoré jednotlivca z mnohonásobňujú a slúžia obrane jedno­tlivca v húfe a národných bojoch. A toto dala ľudstvu „ľudu" natoľko, nakoľko ešte neni prebudený k povedomiu.

Dokiaľ sa ľud ešte neprebudil k povedo­miu, doífaľ je jednoducho „ľud". Akonáhle sa ho ale dotkla vzdelanosť, osveta, akonáhle

É Ľ U D O V Ě NOVINY. Číslo 13.

vystavia prvá tlačiareň, akonáhle užil prvú písmenu, akonáhle prvú iskru povedomia mu dakto vykresal z hlavy, alebo sama vznikla, v tedy hneď zařína premýšlať nad sebou. Ob­zerá sa na svoje plen.ä, na svoj pôvod, na svoje zvyky a obyčaje.

Porovnáva sa s inými. Samosvojsky poníma, chápe svet. Svoju duřevnosť vyjavuje do prí­rody, do sveta a jednoducho prebudí sa k povedomiu toho, Je on patrí k jednej osob­nosti ľudovej, ie je členom svojeho národa, že je v ňom svojská, národnost, na základe pôvodu s tyniže svojským podaním, s telesno-duševným príbuzenstvom k t o r é sa zvlášt­ne z j a v u j e v o s v o j s k e j r e č í j a k v d u š e v n o m t e l e s e .

A tak potom pcrozumien e vefké, ozaj sve-tozákladné slováSzéchenyiho: „V r e č i žije n á r o d . " Lebo veď reč činí, je jednomu ná­rodu ? R e č mu n e n i n i č i m i n ý m jak z j a v e n í m d u š e j e h o , prírody jeho, do sveta hlasu. Áno on hlas, ktorý zachytil po-chopom ako dušou, naplňuje, oduševňuje a tak činí z neho živé slovo, živú reč. A ž ivé , n á r o d n o s ť o u o ž i v e n é o d u š e v n e n é s l o v o d o t k n e s a d u š e v n o s t i j e h o p r í b u z n ý c h a v z b u d í v n i c h p o r o ­z u m e n i e , s ú c i t a z a u j a t o s t a tak tvorí m r a v n ú o s o b n o s ť . Slovo mrtvé, jazyk neporozumený je mu cudzím, jazyk mrtvý nevzbudí v ňom porozumenie, súcit, zaujatosť.

Áno, každému národu jeho reč je mu du-š e v n ý m c h r á m o m , k o s t o l o m . Preto je vážnou vecou ustáliť toto, aby sme vedeli, ie národnostná otázka je v prvom rade otáz­kou reči a jej ťažiste je vo vzdelanosti, v osvete, v školskej otázke.

Keď sme takto ustálili pochop národa, ná­rodnosti, reči, je veľmi vážnou vecou, aby sme ustálili aj pochop štátu, poneváč aj v tom ohľade je mnoho cmylu.

Dľa mojeho skromného presvedčenia štát neni ničim iným, ako miestom, krajinou, v ktorej k a ž d ý p r e d m e t jednej a tej istej najvyššej p r á v o m o c no s t i je p o d r i a ­d e n ý . (Pohyb na pravej strane. Výkriky: Aj predmet ?)

J u r i g a: Predmet a osoba. Ináč za pred­met môžem brať aj niektoré osoby. (Úsmev.)

P o l ó n y i Oéza: To je filozofia 1 J u r i g a : Vcuľ, kým národná otázka, ná­

rodné povedomie, národnosť zakladá sa na

Kalendár cirkevný. 29. N. Cyrill m. 30. P. Kvirína. 31. U. Amos pr. 1 S. Hugo b. 2. S. 7. Bol. P. M. 4. S. Isidor b.

Frant. p. 3. P.

Ha piatu nederu pôstnu, Smrtná Mieni! (.udica).

Čitanie z listu sv. Pavla k Židom fa. 9., v. U-15. Bratřil Kristus, čo najvyšší kňaz budúcich

dobrôt (t. j . večného spasenia), pres mnoho väčší a dokonalejší stánok, nie srobený rukou, totižto nie z tohoto sveta, ani nie s krvou kozfacou a teľacou, ale so svojou vlastnou vstúpil do svätyne jediný krát, preto že vy­našiel večité vykúpenie. Lebo jestliže vo Sta­rom Zákone pokropenie krvou k< zľaceu a bý­kovou a popolom z jalôvky posväfuje poškvr­nených k občisteniu na tele, o koľko visce] v Novom Zákone krv Kristova, ktorý skrze Ducha Svätého obetoval sám seba cele čis­tého Bohu, očistí na*e svedomie od skutkov mrtvých, aby sme slúžili Bohu živému. Preto je on Prostredníkom novej úmluvy (t. j . no­vého Zákona), aby, keď už nastúpila smrť, k vykúpeniu za priestupky počas prvej úmluvy páchané, — dosiahli zasľúbenie večného života aj lí, ktorí sú povolaní v Kristu Ježišovi Pánr našom.

Evanjelium sv. Jána h. 8., v. 46—59. Za onoho času riekol Ježiš zástupom ži­

dovským- Kto z vás môže mňa obviňovať z hriechu? Keď vám mluvím pravdu, prečo-že mi neveríte? Kto je z Boha, slyší slovo Božie; vy preto neslyšíte, že nie ste z Boha. I od­povedali na to židia a riekli mu: Či my ne­hovoríme dobre, že si ty Samaritán a posadlý diablom? Ježiš odpovedal: Ja nie som po­sadlý diablom, ?le vzdívrm purest sv>jemu

prírode, na spoločnom telesno-duševiiotn po­dobenstve, na príbuzenstve, na spoločností, reči, celkom inčiu spôsobnosť má štát.

Stát pochádza z pomeru človeka k miestu, je vonkajšia okolnosť, je súhrn životných pod­mienok, blahobyt v istej krajine, právny spč-sob života v istom kraji, ale nie sám život a v takom pomere je k národu, jak miesto, kra­jina k nečomu živému, k živlobe.

Včuľ ale je-li možná, že by národ ači ná­rodnosť do srážky prišiel so štátom?

To neni možná, poneváč žiadna tivloba nemôže priísť do sráíky so svojim piiestorom preto, lebo všetkého prirodzenou vlastnosťou je, že jestvuje v čaši a vo svojom mieste v čom je stálosť patričnej veci. Teda dfa svojej prirodzenosti, jestli vec debre chápeme, žia­den národ ači národnosť nemôže priísť do srážky so štátom, lebo to by tolko zname­nalo, jak keby som ja prišiel do sráiky s objemom môjho tela.

Odkiaľ pochádzajú tieto zvláštne sráíky a nedorozumenia? Jednoducho i prenererenia k pochopom a z podvrhnutia iných pocho-pov. Pomätenie pochopov je to, jestli tvrdí­me, že národ a štát sú jedno a to isté. Ná­rod a štát nie sú jednu. Národ je jestvujúci súhrn súrodných a štát je ich priestor, ich vonkajší rámec, právny spôsob.

Keď sa prírodou utvorený ľud v mieste ustáli a štát utvorí, môže sa stať, že jeden národ viac štátov utvorí. Môže sa stať, že v jednej krajine, v jednom Štáte sdruií sa viac národev. Môže byť, že ja v jednom štáte jeden národ.

Dľa p r i r o d z e n é h o v ý v i n u j e d i n e ž i v o t n ú p r í č i n u b e r ú c d o o h ľ a d u v z o r o m v ý v i n u by byť m a l o , a b y j e d e n k a ž d ý n á r o d j e d e n š t á t t v o ­ril .

Ale mimo životnej národnej, pôvodnej prí­činy sú ešte aj iné príčiny, jak záujmy kra-j ivé, živnostné, náboženské, právne, obranné, pre ktoré jeden národ nie v jeden štát sa sriadi, lež na viac štátov sa delí, alebo viac náro­dov jeden štát utvorí Na ten spôsob sú štáty; jeden štát s jedným národom ači národno­sťou ; viac štátov s tým istým národom ači národnosťou; jeden Štát s viacerími náro­da mi ači národnosťami a to dľa ťobo, jak vytvoria svoju ustálenosť v mieste v niekto-

Otcovi a vy ste mňa tu zneuctili: Ale ja ne­hľadám vlastnú siávu, jesto kto ju hrada a bude i súdiť Amen, amen, pravím vám, jestli kto zachová moje slová, neuvidí smrti na veky. Na to riekli židia: Včuľ sme spoznali, že máš zléh* ducha. Abrahám umrel, i proroci, a ty pravíš: jestli kto zachová moje slová, neokúsi smrti na vekyl Či si ty snáď väčší, nežli otec náš Abrahám, ktorý umrel?! proroci zomreli I Kým sa ty to robíš sám? Jetiš odpovedal: Oslavujem-H ja sám seba, sláva moja je nič; Otec môj je ten, čo mňa oslavuje, o ktorom vy pravíte, že je on váš Boh. A nepoznali ste h o ; ale ja ho znám, a keď by som riekol, že ho neznám, bol by som luhárom, zarovno vám. Ale ja ho znám a reč jeho zachovávam. Abrahám, otec váš, zaplesal, f e uvidí môj deň; videl ho a zaradoval sa. Riekli mu na to židia: Nemáš ešte ani pä'desiat rokov a bol by si videl Abraháma? Riekol im Ježiš: lite, iste, pravím vám, prv nežli bol Abrahám, som ja. Vtedy uchopili kamene, aby ich hád-z.: li na neho ; ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu. _ _ _ _ _

Besednica. Slovenské hriechy.

(Dokončenie.) Spozorovať ste museli u nich veľkú prácu

ducha, aká u nás často chybí a o akej mnohí naši ani pochopu nemajú, u nás len telesnú prácu za prácu pokladajú. Že telesná práca bez duchovnej práce je stavivo bez sústavy, dom bez základu, na to myslet mm hi ešte nedospeli.

Spozorovať ste museli u nich váínosf, aká rrrvhým n"5!m ~uy*i.

rom kraji z oh?adu na živnosť a na jejich právnoobrannú potrebu.

N a z á k l a d e t e j t o s k u t o č n o s t i o p o v á ž i m s a d ô s l e d i ť . ž e v j e d n o m š t á t e m ô ž u byť r ô z n e n á r o d y a z a s vo v i a c š t á t o c h j e d e n a t e n i s t ý n á r o d , a l e b o v j e d n o m š t á t e len j e d e n n á r o d .

O rovnoprávnosti národov. J u r i g a : Po tomto ustálení je ešte veľmi

vážne a zapotreby, aby sme ustálili pochop rovnoprávnosti, ze by sme veci vskutku zprávne posúdiť mohli.

Jak s pochopom štátu, národa, národnosti mnoho nadužívania, okaličenii pochopu spre-neverenia pochopu sa deje, podobne aj pochop rovnoprávnosti ľudia veľmi čssto naduíívajú a obecenstvu sa nepravý pechop podáva.

Krásne a dobre je to, keď národnostný yákon alebo tu jeden každý národnostnú rov­noprávnosť prízvukuje. Leníe skutočný život nikdy sa nám nejaví v pochopoch, lež každý skutočný predmet pred naše oči, pred um náš predstavuje sa v j e h o p o d s t a t n ý c h v l a s t n o s t á c h. Neni vo svete klobúka, alebo človeka dľa pochopu, lež každý pred­met, jehože kaídá vec v jej podstatnej vlast­nosti sa predstavuje pred oči človeka. Po­dobne aj národ ači poch povo „národnosť" v jej podstatnej vlastnosti sa zjavuje pred f údmi. A čo je podstatnou vlastnosťou náro­da ači národnosti? By som znovu so Szé-chenyim dokazoval, tvrdím s nim: V r e č i s v o j e j ž i j e n á r o d . Bez s v o j s k e j r e č i n i e t s k u t o čn e j n á r o d n o s t i v s k u t o č n o m v p o c h o p o v o m s m y s l e s l o v a .

Keď ja včuľ hovorím o rovnoprávnosti, v skutočnosti a v politike nesmiem urovnopráv-nit len pochopy, lebo to by bolo vlastne pokrytectvo a nepravdivosť. Keď hovorím o rovnosti života, o skutočnej rovnoprávnosti, vtedy tým bezpodmienečne to musím vyja­driť a uznať, že k a ž d ý p o d m e t j e r o v ­n o p r á v n y v j e h o p o d s t a t n e j v l a s t ­n o s t i .

Keď teda zákon hovorí, že každý národ je rovnoprávny vo vlasti našej alebo bárs kde na svete, vtedy espoň rozumne — ovšem inšia politická praks a jej uskutočnenie o čom sa neskôr zmienim — vtedy aspoň ro-

A tak aj francúzsky národ má svoje vlast­nosti. Je ohmvý, prchký, odvážny, ale často nerozvažitý. Keď sa lapí do dobrého, vykoná toho mnoho, ale keď sa pustí na planú cestu, hneď sa s nej nevráti, hlboko upadne.

Nemec a žid je vždy vážny a vždy ráta. A už i naše príslovie hovorí: Kto počtuje, ten gazduje. Preto Nemci a židia sú najlepší gazdovia, najlepší hospodári na celom svete, sú najb hatšími, najrozpínavejšími národami.

U Čechov je celý iivot bojom za právo českej reči, preto žiaden človek a národ svo u reč tak nemiluje, ako Česi.

Maďar rád rozkazuje a mysli si, že on je za pána stvorený nad druhými.

Poľský národ od dávna kochal sa vo svo­jich výtržnostiach. „Chlap" nikde toľkej úcty nemal, ako u Poliakov. „Chlap" vždy stál u nich nad zákt nami, a nie zákony nad chla­pom. Zákony boly tam len pre baby, kaliky, pre človeka, ale nie pre „chlapa". Ale preto ani toľko vystrednlkov, toľko dobrodruhov sa nikde inde nenachodí, ako u nich.

Keď každý národ, tak i náš slovenský ľud má svoje zvláštne vlastnosti, dobré i zlé, má svoje čnosti, svoje hriechy. V celku je skrom­ný, tichý, lenivý nie je, ale ani veľmi praco­vitý nie, vytrvanlivosti mu chybí, je ľahko­myseľný, viac mysií, ako robí, hľadá dobro, krásu, právo, slobodu, ale nepodujima, ne­podniká, nekoná, nerobí, nebojuje, neobětuje ža ňu; krivda ho mocnejšie nevyruší, na dobrú radu nep-sluchne: rád, keď ho druhý pechváli, hoc tej chvály nezaslúži; za chválu druhým ruky bozkáva, ale seba nezdokonáll; rád by sa stal závažným, ale len ľahkým spôsobom. A to neide. Ťažkú fúru nemožno odviezť, žeby ťažko netlačila na cestu, po ktorej ide. Má teda náš ľud svoje vlastnosti, má p"r<je nedostatky, svoje hdechy, ktorých

CMo 12 S L O V I N S K É ĽUD 01 JVINY Str. 3.

zumne, jestli nekto zásadu rovnoprávnosti uznáva, bezpodmienečne, z vnútorného ve­deckého presvedčenia vyznávat musí že: jestli jedna národnost je rovná s druhou ná­rodnosťou, j e s t l i j e j e d n a n á r o d n o s ť r o v n o p r á v n a s d r u h o u n á r o d n o ­s ť o u v t e d y p o n e v á č r e č j e jej p o d ­s t a t n o u v l a s t n o s ť o u , j e d n a r e č j e r o v n o p r á v n a s d r u h o u r e č o u . (Krik na ťavo. Oho! Ba ešte čo ?)

J u r i g a: A všetky tie výjavy a reči o rovnoprávnosti, ktoré n e u z n á v a j ú opráv­n e n o s ť p o d s t a t n e j v l a s t n o s t i ne­k t o r é h o ž i v é h o p o d m e t u s ú i b a m a m a k 1 a m, nepravda, nezodpovedajú skutočnej vedeckej múdroslovnej pravde. (Veľký krik. Predseda cengá. Krik.)

(Pokračovanie nasleduje.)

Evanjelicky hlas o spolupôsobení s katolíkmi.

Nikde snáď neprizvukuje sa potreba svor­ného spolupôsobenia katolíkov s evanjelikmi natofko, jako práve u nás, v našom slo­venskom živote. A to celým právom. Je to temer otázka nášho bytia. Avšak to spolu­pôsobenie často sa nedarí. I vždy obviňujú sa jako príčina nezdaru katolíci. Tomu však nie vždy je tak. Evanjelici temer všade meravo odopierajú kafdé spolupôsobenie, keď by z toho spolupôsobenia mohol mať osoh i kato­licismus. Ovšem, keď to spolupôsobenie vodu ženie na ich mlyn, vtedy ho majú plné ústa. Tu hľa tiež jedon príklad. Maďarský kat. časopis „Egyh. KôzlOny" v 4. čísle v úvod­níku pekne vylíčil potrebu spolupôsobenia katolíkov a veriacich ešte evanjelikov proti nekresťanskému smeru terajšieho času. Na tieto pekné vývody však odpovedal v Zlatých Moravciach, teda na našich slovenských stra­nách, vy chodiaci čas pis „Evangelikus Lap", ktorého redaktorom je dr. Stehlo, teda pôvo­dom tiež Slovák. A jako odpovedal? Celkom odmietavé, nakoľko doslovne takto píše: „My (totiž evanjelici) . . . nen ôžeme sa pridruiiť ku hlásateľom náboženského spolupôsobenia, my nemôžeme sa stat nohsledami (uszály-hordozói) katolicismu. Nemôžeme to učiniť ani vtedy, keď je reč o akcie proti Židom,

iné národy nemajú, aspoň v toľkej miere nie, ako my, a ktoré preto aj slovenskými hrie-chami správne pomenovat možno.

I ktoré že sú to té hriechy našeho ľudu, té slovenské hriechy? To nepýtajme sa seba samých, ale dakoho iného, kto nás lepšie pozná, ako my seba. Človeka najlepšie pozná jeho sused, ten pozná všetky jeho dobré i zlé vlastnosti. Tak i jeden národ najlepšie pozná jeho sťsedný národ, alebo susedné národy. Naši súseoia sú Nemci a bratia Ma­ďari. Títo najlepšie poznajú naše slovenské hriechy.

Nemec, keď dačo zlého chce povedať o slovenskom človekovi, keď mu akoby jeho mrzkost, jeho hriechy chce na oči vyhodiť, povie mu: Du besoffener Slovak! Opitý Slo­vák. To isté čini i Maďar, keď hovorí o nás: „Részeges tót." Slovenský ožran. Nemcom, Maďarom sme len opiti, ožrali Slováci. V Uhorsku ľud slovenský zo zlej stránky po­znajú len po jeho opilstve, ozranstve, korheľ-stve. A právom. U nás ľudia počínajú sa s pálenkou otrávenej, prebratej krvi, rodia sa pri pálenke, radostníky nebývajú bez pálenky,

krstiny nebývajú bez pálenky, vádky nie bez pálenky, vohlady nie bez pálenky, námluviny nie bez pijatiky, veselia ani nespomínam, j ti e bývaly veselé,

aj budú, pohrab nie bez pijatiky, pri kúpe, odpredaji sa pije, na odpuste sa pije,. na jarmaku sa pije, pri voľbách sa pije, ide na súd, len vyjde so súdu, sa pije, ide za svedka sa pije, prídu peniaze z Ameriky, sa pije, pride muž z Ameriky, sa pije, zakolie sa sviňa, sa pije,

a ani vtedy, keď k a t o l í c k a r e a k c i a p r o t i j e j f u n d a m e n t y p o d r ý v a j ú ­cemu p o k r o k u hl ad á s p o j e n c o v . N a š e m i e s t o j e s p o l u s o p r a v d e l i b e r á l n y m i k a t o l í k m i p r i b o k u p o k r o k á r o v , kde sme boli aj dosiaľ a nechceme vedeť o žiadnej „koalícii" (rozumej s katolíkmi).

Toto je teda úmprimné slovo z tábora evinjelickeho. Nech ale nikto nehovorí, te to píše len maďarský časopis evanjelicky. Spomenutý časopis je veľmi rozšírený aj medzi slovenskými evanjelickými kazateľmi a jeho redaktor je auktorita pred nimi I Nenie je teda div, že c e l k o m p o d ľ a t o h o t o r e c e p t u konajú aj, keď i nie všetci, zaiste veľká väčšina slovenských evanjelikov. Pozrite si len časopis „Nové časy", pozrite menosiov zakladateľov „Noviny", popri žiaľ „opravdu liberálnych svetských katolíkoch" (Srobár, Štefánek, Gregor), koľko mladých luteránskych kňazov tam vidíte?! Že my, našej viery silno sa pridŕžajúci katolíci, takýto smer schv. ľovať nemôžeme, že sa zo všech sil proti nemu stáváme, nech nám nik nemá za zlé. Káže nám to naše náboženské presvedčenie, ktoré za žiadnu cenu neobětujeme 1 —v.

Assentírky. Zákon o rekrutačke je už sankcionovaný. Minister domobrany už i roz­poslal na assentírky sa poťahujúce nariadenie. Dľa tohoto nariadenia assentírky začnú sa po Veľkej Noci dňa 22. apríla v celej krajine a do 20. júna sa skončia. V Rakúsku zákon o rekrutačke na základe 14 §-u rakúskej ústavy cisárskym nariadením uviedli do života.

Zahraničné zprávy. Revolučné hnutie v írsku.

V írsku panuje taký odpor a položenie je natoľko kritické, že Anglicku začína hroziť nebezpečie občianskej vojny. Príčina tohoto položenia je zrejmá. Ešte roku 1800 ztratilo Írsko svoju samostatnosť, samosprávu. Od tohoto času panuje v írsku stála nespokoj­nosť, ktorá hati hmotný vývin írska. Terajšia liberálna vláda Asquithova nahliadla, že jestli Irsko nedostane nazpät svoju simosprávu,

okotí sa mačka, pijačky nahovárajú gazdi-dinu, aby držala radostníky, pije sa.

U nás sa pije, pije, pije od narodenia až do smrti, ba niektorí ešte do truhly po smrti kážu si pálenky d=ií. A následky toho ? Ne­možno vysloviť! I

Vídal som častejšie po železničných stani­ciach slovenských robotníkov, vraciaf sa do­mov. Dakedy boli triezvi. Viacraz opití. Ce­stujúci učeni svetoví ľudia brali na pozor opitých, ako lovec na mušku divú zver. Skú­mali ich, čo sú to za ľudia, čo je to za ná­rod, či je hoden dačo, či sa oddá s ním za­oberať, či by sa dalo dačo s ním vykonať, či je povedomý seba a či ho možno vyučiť, ako hovädo ? Treba bolo stupo vat do vlaku. Naši robotnici sa tisli, kde nemali, do voz­ňov druhej triedy. Konduktor volal na nich, že tam nie 1 Nič neplatilo. Začal ich dolu strhávať, sociať a hrešiť im do: Részeges tótov, biidos tótov, részeges tót disznaját nekil do opitých, smradľavých Slovákov, do ožratých slovenských sviň! Aj zaslúžili si toho. Nuž myslím a bojím sa, že tí ich po­zorovatelia a skúmatelia neodniesli si prajnú mienku o nich.

Stál som ha stanici, bolo to asi o 9-tej hodine ráno, mimochodom poznamenávam, som kňazom. Bol som triezvy od nápoja, ako skalná sosna od vody. Vedľa mňa stálo niekoľko svetských pánov, vracajúcich sa z rannej poľovačky, veselo vyprávali si svoje poľovné príhody. Na stanicu prichodili traja slovenskí robotnici, kosci, boli opití. Jako zbadali kňaza, zamierili k nemu, aby ho uctili. Ja by som radšie bol býval, keby nie mňa, ale seba boli [uctili. Bozkali mi ruku. Sotva že mi posledný bozkal ruku a podišiel ledva na tri kroky zaplietli sa mu nohy a on počal spievať:

takzvaný „homerule-bill", vtedy Anglicku hroz veľké nebezpečie.

A preto vláda, aby vyhla nebezpečiu, chce dať írsku samosprávu, ktorou myslí užšie spútať Írov s ich vlasťou. Vláda aj predo­strela návrh zákona o samospráve írska, ktorý nižšia snemovňa už aj odhlasovala. Ale v severozápadnej časti írska je provincia U l s t e r (čítaj ôlsta), ktorá pozostáva zväčša z protestantov. Tito o uvedení samosprávy nechcú ani počuť, lebo si boja, že by v no­vom irskom sneme väčšinu tvorili irskl ka­tolícki vyslanci. Nuž začali sa búriť a chystať ku zbrannému odporu na ten pád, akby vláda chcela irskú samosprávu uskutočniť. Hlásajú občiansku vojnu. V každej protesta li­skej dedine a meste utvořily sa dobrovoľné Čaty, ktoré čítajú dnes 110.(00 mužov, a kto­rých vycvičili pensionovaní dôstojníci. Tieto čaty vystrojené sú kanónmi, strojovými puš­kami, muníciou, slovom všetkými potrebnos­ťami. Hlavným veliteľom je sir George Ri­chardson, pensionovaný maršali a šéfom gene-nerálneho Štábu je plukovník H icket Pain.

Vláda je odhodlaná, že proti revolucio ná-rom čo najprísnejšie bade pokračovať. V mi­nisterstve vojny zasedá válečná rada, kt orá ustavične pracuje na plánoch. Minister voj ny veliteľom viacerých posádok poslal tajné te legrammy.

Francúzsko. Zavraždenie redaktora Cal-matte-va stvorilo pre vládu trápne položenie. Poneváč je pre vraždu verejná mienka ešte vždy rozčúlená, vláda v š e o b e c n é v y s l a ­n e c ké v o ľ b y o d r o č i l a . Minister vnútra zavolal do Paríža všetkých präfektov, aby s i vláda dozvedela o tom, či by odročenie vy-slaneckých volieb nevyvolalo ešte väčšiu roz-čulenosť vo verejnej mienke.

Taliansko. V Taliansku utvorila sa nová vláda. Predsedom a ministrom vnútra zostal S a 1 a n d r a, zahraničným ministrom D i S a n G i u l i a n o , ministrom pravosúdia D a r i, ministrom- financií R a v a, ministrom námor­níctva M i 11 o, ministrom výučby D a a e o, orby Gavasola, verejných prác Giufellis, po­šty Riccio. Minister vojny ešte neni vymeno­vaný.

Proti poľským nápisom v Rusku. V Gu­bernii vilenskej dostali všetky poľské firmy

Starajú sa ľudia, za čo farár pije: to za té peniaze, čo smrť ľudí bije.

Darmo, opitý človek je už len raz múdry I Tak i ten ukázal, že vie uctiť kňaza, bozkal mu ruku. ukázal, že vie aj spievať; ukázal, že oa aj to vie, že i farár pije a to za aké groše? Nie za také, čo si rukami, prácou vyrobí, nadobudne, ako on, ale za také ni-čomné, zradné, „čo smrť ľudí bije".

Svetskí páni sa usmie/ali na ňom a poze­rali na mňa, ako by mi boli chceli povedať: „Aha, vaši veriaci, váš ľud, ktorý zastávate, za ktorý sa vystavujete, za ktorý idete do boja proti vláde i často proti nám . . . prišli by ste medzi nás, ináče by sme si vás vážili, ako tá bagáž, za ktorú celý život obetujete. Mne nebolo do smiechu, stál som tam chlad­nokrevné, ako by som nič nebol počul a ni­čomu nerozumel . . .

Bulhari a Srbi zbili toho roku vo vojne svojeho dávneho nepriateľa Turka. Čím ho zbili šabľou, guľkou, kanónami? I tým, ale predsa nie tým I Vodou ho zbili! Triezvej­šieho národa, ako Bulhari a Srbi v Europe niet. A triezvy človek, keď sa do dačoho pri­chytí, to vydrlí. Vydržaly i oni a premohli tyrana — ukrutníka svojho. Alebo či ste vi­deli Bosniaka, Srba, ktorý palice, note pre­dáva po našom kraji, opitého? Nevideli! Našemu Človekovi, keby tak tých palíc na-vešal a poslal ho po svete, mnohý, kým by z prvej dediny do druhej trafil, všetky by po jarkoch, ba ešte i seba potratil.

Mnohí z našeho ľudu si žiadajú, aby ich Ivet. úradníci, not Ír, slúžny, páni, farár, uči-• f viacej vážil, všimnul, uctil, aby sa im do­st ilo viacej práva, slobody, možnosti, uznan-livosti. Dobre, dobre, proti tomu nikto nemá nič, ani nemôže mať. Ale vedeť treba, *e svet úcty,váženosti, práva, slobody, hodnoíy, uznan-

Str. 4. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Clslo 13.

rozkaz, aby polské nápisy odstranily. Firmám, ktoré sa nepodrobily, sňaté boly poľské štíty násilím.

Srbsko a čierna Hora. Černohorská skup -Stína usniesla sa na spoločnom diplomatickom zastúpení Srbska a Čiernej Hory u cudzích Štátov.

Mexická revolúcia. Dľa mexických tele-

?:immov, ministerstvo vojny vyhlásilo, že u erreonu dôjde k rozhodujúcej bitve. Dľa

zprávy z Englepasu v Texasu, utieklo 40 po­vstalcov pred presilou vládneho vojska cez Rio Grande na americké územie. Boli pre­nasledovaní streľbou vládneho vojska až sem. Americká stráž strielala tiež a niekoľko Mexi­čanov padlo.

Čitateľky tohoto časopisu 405

npozoräujeaie zdvorilé na české citeorky:

Kolínskou, Bergrovu, Buvovku.

Dopisy. Piešťany (st. nitrianska).

Boh vložil v dušu ľudskú slobodnú vôľu Veľký to dar Boží. Ale tú slobodnú vôľu ne­máme na to, aby sme hrali posmešnú, hnusnú hni otrokov. Slobodnú vôľu nemáme na to, aby sme sa jako červy plazili po zemi, trpeli krivdu, bezprávie, platili, dali sa ohlupovať. Slobodnú vôľu máme na to, aby sme ukázali, že sme ľudia, tvory Božie, synovia pekného slovenského národa; slobodnú vôľu máme na to, aby sme uplatnili svoje nároky na poli vzdelania, osvety, a aby sme boli zapri­sahanými nepriateľmi každého otrokárstva, tmy a oblbovania, ktoré neslýchanou zlosťou a fíglami zrovna z pekla vyvolanými nivočia i telá i majetky i dušu našu.

Naše mestečko, ktoré počituje asi 7000 katolíkov dlho predlho spalo tuhý spánok sedmispáčov. No chvála Bohu, už sa brieždi aj u nás. Nemali sme tu ani jednoho kresťan­ského obchodu; všetky sklepy a šenky boly

livosti len zo samej lásky a náklonnosti nikomu nedožičí, ani nikdy nedožičil. To všetko živo­tom, prácou, mravnosťou zaslúžiť, silou, od­vahou vynútiť, vybojovať si treba od sveta. Nech zaslúži, vynúti, vybojuje si to í sloven­ský ľud a bude mať! Ale k tomu potrebuje najsamprv složiť korheľstvo, pijáctvo, ožran-stvo ! Dokiaľ túto škvrnu, túto porobu, túto potupu, túto biedu nestrasie so seba, do tých čias sú daromné jeho žiadosti, niet mu po­moci, do tých čias bude len: BesoffenerSlo­vak, részeges tót, t. j . opitý Slovák, ožran slovenský. A poneváč opilstvo otravuje všetko krv, kosti, modzgy, zatemňuje í rozum; bude len: Dummer Slovak, buta tót, résreges disz-nó, t. j . sprostý Slovák, hlúpy Slovák, opitá sviňa!

Nuž, ktože je priateľom ľudu, či ten, kto mu hovorí: pil či ten, kto mu káže: nepil Kto mu káže: pi 1 berie mu všetko a jeho samého robí opitou sviňou; kto mu káíe: nepi! dáva mu všetko, aby len sviňou, dum­mer Slovákom, buta tótom nezostal.

Čas je, aby sme raz stvrdli, aby sme raz zaťali, aby sme raz shodili so seba tento náš národný hriech, túto potupu, tento jed slo­venského mena: opilstvo naše, korheľstvo naše!

Opilstvo, jed, otrava, hniloba, hnoj, smrad, to jedno blato, jedna mláka, jedno bahno.

Slovenskí opilci sú najväčší zbojníci a vra­hovia slovenského ľudu!

Najväčšie hlupstvo je seba okrašlovat, seba vyhovárať, seba nepoznať, tak ako sme.

Poznáme seba! Najvaeäí hriech je seba klamať. Neklamme sa! Nedajme sa! Vyničme so seba nás druhý dedičný hriech ! Slyšte apoštola: „Skúmajte seba . . . sami

nedajte sa!" Amen.

• židovské. Konečne zobudil sa v nás cit a založili sme si tu pred pár rokamí potravný spolok.

Tento spolok bol ešte ien ako nemluvňa a už nepriatelia jeho zatínali päste, škriepali zubami naň, chcejúc ho len zaškrtiť.

A už by sa im to bolo aj podarilo, ale našiel sa človek, ktorý sa zaň zaujal a spolok oratoval. Bol to náí pán rechtor Gejza Šmer inga . On spolok priviedol zase k Životu a aj k rozkvetu tak, že o krátky čas vzali sme do árendy od panstva jedon šenk na 25 rokov a tu sme tiež otvorili filiálku. Obchod náš šiel dobre, vykázali sme čistý zisk, z ktorého sme si postavili jednu budovu a v tejto založili sme si čítací kruh, do kto­rého sa schádzame, aby sme sa vzdelávali. Tu sa nám vydržiavajú skrze pána kaplána a pánov učiteľov poučné prednášky, zariaďujú sa nám divadelné predstavenia a iné zábavy, ovšem, že len po slovensky.

Toto naše vzdelávanie sa nepozdávalo sa is­tému žitíkovi, akémusi Fôldešovi, i napáda nás vo svojom košerovom plátku, že vraj rozširujeme tu panslavismus?! Tento paten­tovaný vlastenec neni schopný spravedlivosti, on nevie vyroniť slzu nad krivdou biednych a preto hovorme o ňom ako o malej rybke, ktorá chce plávať vo veľkej vode. S takýmito židákmi polemisovať je škoda. Nech odpočíva v pokoji.

My tu máme ešte jednu vážnu robotu. A to je naša katolícka škola, Už minule znázor­nený bol v týchto novinách význam, potreba a úžitok katolíckej školy. Dokázané bolo, aký zástoj hrá v duševnom a hmotnom živote na­šom naša katolícka škola. A preto vezmime si k srdcu znovu, že nám v tomto našom mestečku zvláštne potrebná je škola katolícka. Nuž bráňme si ju, lebo jestli si ju obrániť nedovedeme, budeme my katolíci v mestečku našom úbohými stvoreniami, nad ktorými sa­mé nebesá slzy ronia. Nebuďme obeťou ni­koho, neťahajme celou pokorou voz, na kto­rom by sa viezli druhí výsadníci. Jestli si školu našu neoratujeme, podobní budeme tomu manželovi, ktorý príduc v noci neskôr domov, pred zlou ženou „utekal rovno pod postel schovať sa. Žena volá: „Ideš odtiaľ ty zba­bělce, až ti oči vyškriabeml" A muž odpo­vedá: „A just neidem, musím ti raz ukázať, že som ja pánom v dome!"

Dajme teda pozor, aby sme i my piešťanskí katolíci takýmito pánmi neboli v našej kato­líckej škole. Prosíme každého, nech si vštiepi do hlavy túto svätú pravdu a nech ho pri obrane našej kat. školy nezkláti ani hrozba, ani prosba, ani sľuby, ani judášske podchy-távania Bojovník.

Vajnory. Slávna Redakcia!

Nemôžem sa udržať, by som Vám nepodal zprávu, jak u nás prekvitá pobožnosť k Duchu Svätému za dar kresťanskej striezlivosti.

Viac než poldruha roka mávali sme túto pobožnosť každý prvý piatok v mesiaci. Včuľ ale, aby týchto milostí viacerí mohli byt úča­stní, p. farár ju preložili na tretiu nedeľu v mesiaci, ktorá je nedeľa k úcte Svätého Ducha, za dar kresťanskej striezlivosti. Odpoľudňa je vždy kázeň protialkoholná, litánie a krásne modlitby dľa Nábožných Výlevov v časti o spolku kresťanskej striezlivosti.

O poslednej kázni sa chcem zmieniť pre poučenie našeho národa. Predmet kázne bol ranější „šnops" ači „smrad". Duchovný otec dojemne nám vyložili jak to hneď skoro ráno osprosťuje, zdravie kazí a darebáctvo napo­máha, čím sa hreší proti Duchu Svätému a proti sebe, lebo Svätý Duch chce, aby sme boli múdri, zdraví a robotní. Dobre poukázali aj na to, že u mnohých je príčinou ranejšieho osprostovania žena, poneváč proti tomu ostro nevystúpi a načas dobré raňajky neprichystá.

Nemohli sme neuznať pravdivosť dôkazov, a mnohí ranější pálenkári „šnopsleri" zane­chali svoj osprostujúci, onezdravujúcí a dare-bácky zvyk a radšej pijú čaj — thee — ale bez rumu, lebo rum k tomu ešte s čiernou kávou je zabiják zdravia. Čaj sa pije s citró­nom, alebo bárs aj bez neho, alebo aj baz

cukru, jak to Rusi pijú. To je najzdravší nápoj, jak na žalúdok, tak proti smädu v zime lebo v lete.

Včuľ zkušujeme a sami dosvedčujeme, že najlepšia pobožnost a najvážnejšia práca ná­rodná je boj proti alkoholu, lebo odmena jeho je hojná: dobré zdravie, bystrost umu, sila, peniaze, čas drahý, ktorý shospodárime. A ľud, ktorý stríezlivo žije, rád číta, čím sa stáva intelligentným, majetným, ctihodným.

Nemec hovorí: Morgenstunď hat Gold im Mund — raňajšia hodina má. zlato . v ústach pre nás, jestli si ju nepokazíme „šnopsom". Ale žiaľ Bohu aj to som slyšal k tomuto po­rekadlu na posmech pridať: aber nicht fUr Slovaken, fíir den hat Schnaps im Maul, to-jest: ale nie pre Slováka, pre toho má šnops v papuli miesto zlata. Pochlapme sa, aby sme platnosť tohoto posmešného prídavku k dob­rému porekadlu u nás Slovákov-katolíkov vykorenili. S Pánom Bohom! Vajnorák.

Z biskupstva baňsko-bystrického. Slavná Redakcia!

Dňa 17. marca stáli sme zase nad otvoreným hrobom nášho vinikajúceho slovenského kňaza-spisovateľa, Martina Húsku. Kým v katolických rodinách a po kostoloch našich neprestanú v slovenskej reči prespevovať chvály najsvätej­šiemu Srdcu Ježiš, kým toto bude útočišťom krivd cudzích pastierov ubitého slovenského katolíctva — nevyhynie vďačná pamiatka Mar­tina Húsku zo sŕdc slovenských katolíkov. Nebožtík bol kňaz života svätého, hlbokých, vznešených myšlienok, velikej lásky k Cirkvi a k svojmu slovenskému rodu. Pochádzal s roduvernej rodiny Húskovskej, ktorá nám ne-jednoho znamenitého muža odchovala. Z nich starší brat a blíženec Ondrej bol do nedávna farárom v mori maďarstva už-už tonúcej slo­venskej farnosti na Hute u Miškovca; naj­mladší brat Venduš je mučeníkom svojej ver­nosti k slovenskej pravde, zastrčený ďaleko od sveta, na brdárku spišsko-poľskú do Les­nic. Nebožky narodil sa r. 1849 v Ružomber­ku, r. 1873. bol vysvätený za kňaza biskupstva banskobystrického, kde kaplanoval na rozlič­ných miestach na našom Banskom kraji (me­novite v Trubíne) za desaťročie. Konečne dostal skromnú faru vo Vieske, kde účinkoval v úz­kom spojení s výtečnými slov. kňazmi-náro-dovcami, s f Jul. Plošicom a f Geromettom. Roku 1897. prešiel na susednú faru do H. Opatoviec (u Tek. Sv. Kríža), kde blahodarne pôsobil až do r. 1900, keď pre stále zmáha­júci sa neduh (tlak modzgov) musel sa utia­hnuť nemajetný na 800 korunovú ozaj bedár-sku penziu, z ktorej opustený živoril až do 15. marca. K pohrabu jeho dohrnulo sa krém rodinky a ôsmych kňazov značné množstvo ľudu Horného Tekova. Naši prebudení Hlini-čania dali sa zastúpiť deputáciou činovníkov tamojšej Roľníckej Banky slovenskej. Nad hrobom dojímavé líčil Húskove cirkevné a li­terárne zásluhy, jeho mimoriadne hlbokú vieru, nádej a lásku k Bohu i ľudu svojmu, osved­čený rečník v dp. Ján Štrbáň. Ľud tekovský, opustený už od svojich prirodzených vodcov ťažko, dojímavé sa lúčil s nebožkým a márne sa ohliada po vodcoch-otcoch, ktorí, by na­stúpili tŕnistú, ale požehnanú cestu nášho Húsku. Jeho pamiatka ostane v požehnaní!

Chýry. Nemecký cisár Vilhelm vo Viedni. Ne­

mecký cisár Vilhelm v pondelok zavítal do Viedne na návštevu nášho staručkého panov­níka. Na stanici bol nemecký cisár Jtho Veličenstvom a arcikniežaťmi srdečne priví­taný. Z Viedne nemecký cisár odcestoval do Benátok, kde sa side s talianskym kráľom Viktorom Emanuelom.

Slovák samovrahom. Brooklyn, N. Y. (Amerika) 8. marca. — Stefan Astrab, rodák z Butkovec, st. zemplínske], siahol si na život 5 úmyslom sebevražedným. Bol to človek dobrý a striedmy, preto prekvapila každého správa o jeho sebevraždě. Zdá sa, Ze ne-

.

zaměstnanost dohnala ho k tomuto zúfalému činu. O vystrojenie pohrebu nebohého posta­rali sa jeho krajani Jozef Oieksfk, Jara j Bernát a Michal Bernát. Pohřeb sa konal 8. marca z kostola sv. Rodiny. Bol pochovaný s cir­kevnými obrady, pretože dokázalo sa, ie sebevraždu spáchal vo chvíľkovom návale choromyselnosti. Pohrab vystrojený bol po-hrebMÍckym závodom. J. J. Majroski a syn. Boh buď nebožtíkovi milostivým sudcom. Známy.

Desaťtisíc rybárov zmizlo na mori. Desné zprávy prichodia z Odessy. Do Odessy došla markonigrafická zpráva, dľa ktorej o 9200 rybároch, ktorí počas veíkého vlchra boli na mori, dosiaľ nič nevedia. Na atšujev-skom polostrove zahynulo 3000 rybárov.

Ý Dr. Ján Podlipný bývalý mešťanosta mesta Prahy v Prahe zomrel. Nebohý dožil 63 rokov a stál vždy v prvom rade českých národných pracovníkov. Veľké zásluhy si získal okolo Sokolstva a vývinu mesta Prahy. Po smrti Dr. Herolda ostal predsedom Národ­nej rady českej. Pohrab nebohého bol veľko­lepý, zúčastnily sa na ňom všetky spolky a ústavy. Pochovali ho zo staromestskej radnice na Olšanský cintorín. Nad hrobrom hovoril Dr. Karel Kramář.

Karlovský patriarchát odumretím Gau­čovým spravuje biskup Nikol i č. Biskup Nikolič je v tomto úrade už potvrdený. Toto vymenovania vyvolalo vo verejnej mienke veľmi dobrý dojem.

Z Klčovan (st. prešporská). Obyvatelia tejto obce tešili sa viackrát, keď videli, že aaša pani učiteľka v peknom poriadku vodí dietky naše do chrámu Božieho. Každý z nás cítil radosť v srdci svojom. Ale tým väčšia žalost opanovala srdcia naše, keď sme museli zažiť to, čo sme dosiaľ nezažili. Naša pani učiteľka viackrát si dovolí to, čo by si do­voliť nemala. Ona sa začala modliť v našom chráme s našimi dietkami pomaďarsky . A tak naše deti nemohly svojho Boha vo svojej materinskej reči chváliť. To nás naplnilo veľkým žiaľom, lebo vidíme, že naše deti takto duševne zahynú. Rodičia, dajte si pozor na deti a učte ich katekismus po slovensky!

Majster. Horvatský bán baróa Ivan S k e r l e c z

dá sa vyvoliť za vyslanca na horvatský snem. Kandidáciu už prijal a síce v prvom záhreb­skom volebnom okrese s programmom horvatsko-srbskej koalície.

Železničné nešťastie. Z Vrútok nám píšu, že na tamojšej stanici z Bohumína jachajúci rýchlik zadlávil dvoch robotníkov, ktorí pra­covali na dráhe. Jedon z robotníkov na mieste skonal, druhého odviezli do nemoc­nice, ale sotva zostane pri živote:

Františkánske kláštory v Stropkove a v Alsósebesi (st. šarišská) zrušili. Mníchov zo Stropkova preložia do kláštora bardijovského. Tieto uzavretia vynieslo posledné provinciálne shromaždenie.

Oprava. Náš časopis v predposlednom čísle priniesol zprávu o gajarskej smutnej uda ostí. V zprávě tej stálo i to, že majetok Pavla O r t h a malacká ľudová banka nechala odpredať. Teraz nám píšu, že majetok ten nechal odpredať súdnou cestou jeho vlastný brat z Dimburgu. — Poneváč dimburg-ského Ortha zastupoval pán advokát malackej ľudovej banky Dr. Jozef D é r e r, Gajarania mysleli, že majetok odpredáva malacká ľudová banka. Týmto omyl opravujeme.

Do ústavu hluchonemých v Jelšave (>t. gemerská) príjmu 30 hluchonemých poneváč je toľko miest uprázdnených. O tieto miesta môže sa uchádzať každý hluchonemý. Bližšiu zprávu podá_direktor ústavu.;

Nové pramene na petrolej. V chotári gbelskom minulý týždeň započali vŕtať novú studňu na petrolej. Nová veža je tiež 20 metrov vysoká. Tieto dni prichytia sa i k tretiemu vítaniu v blízkosti dosavádnych

N S Kg Ľ U R i l v E N Q y t s

vftatií. v chotári obce Straží z poverenia ministra financií minulý týždeň preskúmal hlavný banský radca Dr. Hugo Bock prameň na zemný plyn a petrolej, zemný plyn a petrolej v Stražoch je práve taký ako v Gbeloch. Vŕtanie na próbu je nariadené aj vo Stražoch.

Divadelné predstavenie. Račišdorfská mládež, ktorá dňa 22. marcu predstavila „Ma-rišu", dáva známosť, že kus tento dňa 29. marca na všeobecnú žiadosť znovu predstaví, na teraz aj so sólovým výstupom „Holič". Predstavenie bude v hostinci pána Karola Mészárosa . Nás novozaložený spolok naša mládež, ako vidno, pekne podporuje, začo jej vyslovujeme srdečnú vďaku. Prosíme na­šich bratov zo susedných obcí," aby nás dňa 29. marca svojou prítomnosťou znovu poctili.

Mládenec. Záhorská roľnícka banka v Zohori, v

Šaštíne, v Bystrici a v Prešporku (Vysoká ul. č. 3) a S e r e ď s k á ľudová b a n k a v Se-redi a v Trnave, ktoré banky sú postavené na široké základy ľudové, vrelé odporúčame naším katolíckym roľníkom a remeselníkom. Tieto banky predávajú aj hospodárske stroje a výbornú bridlicu asbestovú na pokrývky domov. Bratia, navštivujte len tieto banky, lebo to zodpvedá myšlienke ľudovosti a hoď note katolíckeho človeka.

UKNA a moderné látky pre pá­nov a dámy kúpite naj­lepšie u známej firmy:

Prokop Skorkovský a syn A y t i k o . Humpolec (Cechy). Nové letné vzorky sa už rozposielajú.

Výborná príležitosť ku kúpeniu majetku.

Majetok pozostáva asi z 50 ju-tár oráceho póla v jednom kuse. Tento kus možno parcelovať. Druhý kus vinohrad asi na desať minut od statku, vo výmere 7 katastrálnych jutár a 1916G0 je zase vcelku. Tento kus parcelovať nemožno, ten sa predá vcelku.

K majetku tomuto patrí krásne bývanie, ktoré má 6 izieb, ku­chyňu, špaiz, kúpelňu, vodo­vod do domu — vodovod v záhrade na polievanie, vodo­vod vo stáji (v maštali).

Z hospodárskych stavísk sú 2 sta j e (maštale) zde n é, s todola z d e n á všetko stavané z tehál, kryté škridlou, 2 sýpy, 6 bytov pre čelad, krásna zahrada u obytného stavenia, miesnosti na víno, nový sklep všetko v najlepšom stave, v dome sú 3 studne.

Majetok nachádza sa v blízkosti Szerede, pole teda prvotriedne. Cenu majetku ako aj všetky možné vys­vetlivky podá

Sereďská Ľudová Banha Sereď, prešporská stolica. "TSSi

Nový nášsky podnik. Pochvalne známa prostejovská fabrika na hospodárske stroje a motory F. W i c h t e r 1 e založila filiálku v Lučenci (Losonc) Kosouth Lajos utca 25. Fi­liálku tut > vedú Ing. Juraj Okrucký a Ján Kompiš. Zase o jeden kresťanský podnik viac. Prajeme mnoho zdaru.

Hrozná katastrofa na mori. V Benátkach jedna parná loď minulý týždeň plávala s 80 cestovateľmi do benátskeho prístavu a srazila sa s jednou torpédovou loďou. Srážka bola taká silná, že sa paroloď prelomila na dvoje a predná čiastka za 4 sekundy utonula. Ženy a deti boly v kajutách. Tito všetci zahynuly. Z pomedzi cestovateľov zachránili len 12 cestovateľov, desiati zachránili sa plávaním. 58 cestovateľov našlo svoj hrob vo vlnách mora. Na mieste nesřastia dlho videli topiacich sa cestovateľov, ktorí márne volali o ratu. Očití svedkovia hovoria, že taký strašný obraz ešte nikto v živote nevidel a kto ho teraz videl, nikdy h* nezabudne. V blízkosti sto­jace válečné lode rýchlo plávaly na miesto nešťastia a naskutku sa přichytily k ochran­ným prácam, ale bez výsledku. Jedon lodný poručík na chrbte s jedným živým cestova-ľom plával ku brehu, ale ho opustila sila a obidvaja utonuli. Viac potápačov spustili na dno mora, ktorí, našli tu 14 mrtvých. Dľa hodnoverných zpráv asi 70 cestovateľov zahynulo. V Benátkach panuje veľký smútok, hudba nehraje, divadlá a školy sú zavreté, úradné vítanie nemeckého cisára vystalo. Mesto so všetkých strán dostalo množstvo telegrammov sútrasti.

Hospodárstvo. Aby sa nám viac ovsa urodilo. Gazdovia s ovsom zachádzajú veľmi ma­

cošsky, lebo ho sejú obyčajne do najbied­nejšej pôdy. A veru by ovos zaslúžil aj trochu lepšej zeme, lebo by sa nám mnohonásobne odmenil za ňu. Okrem toho ovos je dnes veľmi hľadaný a takmer dvakrát toľko platia dnes za ovos, ako koľko platili povedzme len pred 10 rokami. Nechceme síce povedaf, aby gazdovia namiesto pšenice alebo raže siali ovos, alebo aby ho siali bezprostedne do maštaľného hnoja, len na to upozorňujeme gazdov, aby ovsu venovali viac pozornosti, ako dosiaľ, sejme ho aspoň do takej zeme, ktorú sme umelým hnojivom pohnojili, keď mu už maštaľného hnoja popriať nechceme.

Tu podáme jeden príklad, že jako sa od­mení ovos za umelé hnojivo. V rokoch 1908. a 1909. na mnohých stranách robili pokusy s umelými hnojivami pod ovos. Výsledok pokusov bol ten, že na 49 miestach pokusov na jednom jutre nepohnojenej pôdy urodilo sa 1244 metrických centov ovsa, na takom katastrálnom jutre, na ktoré vysiali 200 kilo-grammov superfosfátu, urodilo sa priemerne 1331 metr. centov a na takom jutre, na ktorý vysiali 200 kgr. superfosfátu a 50 kgr. čílskej sanitry urodilo sa 14*75 metr. centov ovsa.

Keď však pozřeme jednotlivé stanice poku­sov, tak vidíme, že na takom jutre, ktoré bolo pohnojené len samým superfosfátom, o 200 kilogrammov, ba v obci Puszta-Váltó (st. novohradská) o 481 kilogrammov viac ovsa sa urodilo, jako na takom jutre, ktoré nebolo pohnojené umelým hnojivom. A na takých jutrách, ktoré boly pohnojené aj superfos­fátom a Čílskou sanitrou o 300, 400, ba aj o 500 kilogrammov viac ovsa sa urodilo ako na nehnojenom jutre. V obci Puszta-Váltó dvojakým umelým hnojivom pohnojené jutro donieslo o 579 kilogrammov väčšiu úrodu ovsa, ako jutro, ktoré vôbec nebolo pohnojené.

Osoh z hnojenia umelým hnojivom a čilskov sanitrou bol nasledovný:

O 5 kor. väčší osoh bol na 6 miestach na 3 miest, (čílska sanitra a superfosfát) Od 5 do 10 kor. osoh bol na 3 miestach na 3 miest. „ 10 „ 20 „ „ „ „ 2 „ „ 8 ., „ Z) „ M „ n „ „ 5 n » « » „ 30 „ 40 , , . „ I mieste , 2 , n ™ n *Ä* n n » n * » n *• r

ge 50 kor. osob väčší bol na ! mi est c na 3 „

Str. 8. cx.oVE.NSKE ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 13

Čílska sanitra so superfosfátom teda dala o veľa vačU osoh, Jako samotný superfosfát, lebo kým samotný superfosfát len na 19 miestach priniesol osohu (od 10—30 korún), zatiaľ osoh čílskej sanitry so supeftostatom menil sa medzi 10 a 63 korunami.

Pri vypočítaní čistého osohu cena umelého hnojiva nebola rátaná, poťažne ju stiahli a takto výšudanč čísla ukazujú skutočný čistý osoh.

Umelé hnojivá nielen že ku väčšej úrode pobádaly ovos, lei prirýchlily aj jeho zrenie, zvláště v takej pôde, ktorá bola pohnojená obidvoma umelými hnojivami. Bolo aj také miesto, kde na pohnojene] pôde o týždeň skôr mohli sožaf ovos, ako na nehnojenej roli. Veľká výhoda tohoto záleží v tom, ie so žatvou ovsa nemusíme tak dlho čakať, keď sme už ostatné obilie požali.

Umelé hnojivá teda v každom ohľade dobre účinkovaly na ovos. Preto gazdovia veľmi múdre urobia, ked pod ovos budú hnojit umelými hnojivami, ale pravda predbežne

ech len v menšom vyprobujú, že ktoré umelé ojivo by sa najlepšie hodilo pre ich role.

Požičiavanie strojov. Cieľom lepšieho speňaženia ovocia, jednot­

livým takým obciam, ktoré" toho roku lepšiu úrodu ovocia očakávajú, a ovocie v čerstvom stave speňažiť nemôžu; z druhej strany ale nie sú v tom hmotnom položení, žeby si na spracovanie ovocia stroje sami zadovážiť mohly. Ministerstvo orby na spracovanie ovocia po­trebné mlýnky, j a b l k o v é preše , su­š ia rne, kot l íky na v a r e n i e l iehu atď. na 3—6 týždňové upotrebenie zdarma požičia.

Prosby do 15. júla možno podať. Poneváč ale v minulosti udal sa aj taký

prípad, že ľudia jednotlivé stroje zhubené a oneskoreno poslali nazpäf, jednotlivé prosby len v tom páde budú sa meritorne posudzo­vať, jestli tieto stroje obce prosiť budú a ku prosbe pripoja osvedčenie, v ktorom na seba berú zodpovednosť, že za neporušenosť vy­požičaných strojov ručia.

Kto by sa za toto zaujímal, tomu Horno­u h o r s k é m i n i s t e r s k é v y s l a n e c t v o v Žil ine, potrebné osvedčenie dopošle.

Pre domácnosť. Proti čiernemu kašfu,

na ktorý v tejto dobe mnoho dietok trpí, odporúča dr. Janko, lekár a včelár, odvar materinskej dúšky s mädom. Odvar sa pri­pravuje takto. Niekoľko kúsku v materinskej dúšky uvarí sa asi v '/, litre vode, potom sa scedí, dá sa do toho za 1. polievkovú lyžičku mädu, potom sa zase povarí, pričom sa pena sbiera. Kotlík odvaru mädom sladeného, 2—3. krát denne požitý veľmi mierni záchvaty kašľu. Pri tuberkulóse požíva sa šalveja; jej odvar pripravuje sa podobne k predošlému. Pre chuť pridá sa niekoľko kvapiek citrónovej šťavy. Odvar šalvěje a mädu s lyžicou vinného octu je veľmi výtečným kloktadlom pri boles-ťách v hrdle.

Verejná hovorňa. Oznámenie.

Svojim veľacteným odberateľom, ako i šir­šiemu obecenstvu úctivé oznamujem, že za­riadil som

T Lučenci, Losonc, Kossuth Lajos ul. 25

filiálku svojej svetoznámej továrne na hospodárske stroje a motory a poveril som jej správou svojho dosavádneho továrneho dipl. inžiniera

p. Juraja Okruckého a techn. úradníka p. Jána Kompiša.

Všetky moje výrobky, ako: benzínové, ply­nové a nattové motory, geple, parné, gepľové a ručné mláťačky, rajtáre, triére, siace a žacie stroje, pluhy, sečkovlce, píiy, pumpy ako ' polostabilneparnélokomobily, transmlssle atd., ktoré tú všeobecne známe ako stroje prvo­triedne, dostať za najnižšie továrne ceny v tejto mojej filiálke, ktorá v každom prípade poslúži nielen svedomitou obsluhou, ale i od­bornou technickou poradou a vysvetlením.

Cenníky na požiadanie zdarma a franko.

P n i prosrtjof sftá. teviren na hospodárili stroji, parne, binslnoii o naftoií motory, silivtrirt na hav a iiliia

P. WICHTERLE, Prostějov, Morava

Budapeštianska obilná bursa. Za 100 kiiogrammov. K

Pšenica tisská, 24 90—25 75 Pšenica stolnobelehr 24-55—25 50 Pšenica peštianska, 24-65—25-60 Pšenica banátska, 2460—2555 Raž (žlto), prvotriedna . . . .18-50—18 60 Raž (žito), druhotriedna . . . . 1835—18-45 Jačmeň nový, prvotriedny . . . 1445—15-— Jačmeň nový, druhotriedny . . . 14- 14*35 Proso —* •— Ovos prvotriedny 15-70^1640 Ovos druhotriedny 15.10—15-40 Kukurica 1390-1420 Repica —• — Lucerna, uhorská 110*—160 — Ďatelinové semä, veľkozrné . . 150—180-—

Shg.MPažnejhávy K Q Q A poStou o 50 halierov viac, v ručníkovom

O S Ä U obalu s praktickým darkom ponuka

Fr. Opatrný, Praha VH-403.

MALV OZNAMOVATEĽ XTAX+ya f Kto chce za málo peňazí dobrej jakosti VCIZ.I1C. hotové mužské a detské žaty kúpiť?

Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (KalvfnsVy dom) Sámueta Fehéra veľký sklad iiat vyhľadať, kde páni a dělnici lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dfa miery.

Dom s refeáren \z na predaj ^ S F Nitrianske] st. Denne sa utŕži 30 do 40 korún. Listy prosím na adressu týchto novin 528. PtlfiltlPm 7 l l řňno 8 e e J ? m zaopatrením «a mä-r rijinclll 6 UMIUW siarskeremesli okolo 14 roč. Nastúpiť môžu hneď na 3 roky. Matej Ullrich, Preé-porok, Uhorská ul. č. 64 (Szeplak-utca 64.)

T\f\tT\\)\T*\zti pravú karpatskú, čistú pôvodnú. D U I U V H I V U slivovicu stolovú sriemsku, čistú

Íiôvodnú. Karpatské horké žalúdočné bilinné, vSetky ri druhy v 3'/, litr. pletených ffaäiach 1 liter za K

2-40 A m a r o l pravé, bilinné, červené, železné zdravotné vino. C h i n o 1, zdravotné žalúdočné vino, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou vý­bornou liečibnou silou dokázané pri chudokrevnosti, bledničke, a žalúdkových chorobách, povzbudzuje chuť k Jedlu a napomáha trávenie. Cena: prvého pô­vodná veľká fľaša K 340, druhého pôvodná veľká fľaša K .1*60 v 5 kil. pošt. zásielkach obsahujúcich s prvého \ z druhého 2 fľaše, bezplatné balenie, vyplatené dobierkou zasiela Ľud. Stelndl, v Sklabine], Turč.stol.

Q + n l á r c l ŕ O n r á r P všetkého druhu sho-O l U l d í O f t C LM d t » C tovujem lacno a dobre so zárukou. Na žiadosť podám vysvetlenie, pri­padne dojdem do domu. Obsluha rýchla. Ceny fávné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).

m a H á m 6 obuvnických pomocníkov na mužskú u U d l 11 a ženskú prácu. Jozef Nagy v Modre

(Prešporská stol.)

Súcich yypástiych chlapcov S E i Ímaschinšlosiarstvo) G. MACKO, v Bysterec, p. Alsó Cubin (Árva m.) továreň na hospodárske stroje.

U | o r l a m m i e * t 0 z a mliečara (v mliekarni). l i I O U u 111 Adressu udá administrácia „Slovensk. Ľudových Novín".

S poctivosťou najdalej dojdeš. 0/x-7|-kf? Aby si každý mohol objednat r U Í U l i peknň partiju zbožia ručne pracovaného, zasielam za túto cenu, zbožie veľmo dobré SB m. Oxfordu no holele zo hop. 16" — franho dob. 3D m. zefíFU no Mi\i zo ka\ K'— franho dob. Vzorky od týchto druhov nezasielam, poneváč kaidý týždeň sú nové a nové vzorky, stále čerstvé zbožie. Objednajte si na skúšku tre­bárs polovičku zeflru, polovičku oxfordu, budete prekvapení lačním a dobrlm zbožím.

Vzorky rozličného zbožia zasielam zdarma a franko.

Kto u mňa nakúpi a jestli by nebol niekedy náhodou s niečim spokojný, nech zašle ne-Irankovane zpäť do 8 dni a ja peniaze Vám na halier vrátim.

Upozorňujem 1 Nemeškajte a objednajte si balík. — Zasiela bratská fyrma

ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna

Nový Hrádek n|Metuji č. 50 (Čechy).

L

ZEMSKÍ, PRUMVSLQVfi BflHHR AKCIOVÁ SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe,

zmen4.cn: V., F e r e n c József-tér 6. 584 BUDAPEST, V., Ferenc József-tér 6.

(palác „ORKSHAM"). Telegrafická adresa „INDUSTRIALS".

I I3I-Í5 Telefon : i 131—66

I 111—70 Prst a uhorskej poltovel spořitelny í. 28120. Biet a raktate] poštovej spořitelny í. 105585 Ultt n bos. herc. post, sporitefny I. 816«.

Filiálka v MUNKÁČI. Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000--a rezervy vyše . . K 20,000.000-—

Prijíma vklady pri naj-;-: vyššom zúročení. :-: Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenia všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, mariek a rublov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Amerikou,

SLOVENSKÉ Ľ U D O V h n *

Oznámenie, Dovofujem si oznámiť ct. obecenstvu,

že som tu dobre známy múčny obchod na Uhorskej ulici č. 19. prevzal. Prosím ct. obecenstvo toto vznámosť vziať a mňa jako môjho predchodcu naďalej podporovať. Ct. Obecenstvo obslúžim slušne a predávam všetko lacno a dobré.

S úctou:

Rudolf Pullmann, obchod múčny, Széplakutca U.

Odporúčam k pôstu: "w»

B r y n d z u ovčiu karpatskú I. jakosí 1 kg. kor. 150 konkurrenčnf tovar . 1 „ „ II. jakost ostrá . . . 1 „ „ jarná dessertná mastná 1 „ „ maslo kravské . . . 1 „ „

vyplatené na dobierku v 5 kg. od 5 kg. menej o 10 hal. drahšie, zasiela:

ĽUDOVÍT ŠTEINDL, Túróc-Szklabina. — —

Dajme prednosť íTesfanskénu slovenshérou výrobku.

1-25 1-— 1-65 2-40 balíkoch,

Nový Bersonový gwnmoDý podpitoh

pre mnohé vchody jepočudovania

Chod je príjemný, elegantný bez všet­kého lomozu. Podpätok je trvácny.

Káva o 50°|fl lacnejšiu Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdatná a úsporná. 5 kg. vrecúško na próbu K 10-— franko

na dobierku zasiela

A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju Tlszabogdány r. 258.

Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy

Stern a Glaser, Malacká továreň na okná a dvere aj parná píla.

« » :

Otvorená je ! ! a vyhotovuje v slušných cenách všetky knlhtlačiarske práce ako: obálky, listové papiere, obežníky pozvánky, účty, snubné karty atcľ.

Kníhtlaciaren s ktorou otvorený je, a sú v ňom k dostaniu knižky a Časopisy akej­koľvek reči, a všetky Ikclské a kancelárske potreby, aj knižný a

^ ^ = papierový obchod r ' ••••

Jána Sprisku v Žiline.

Výborná liečba. Pre prípadné nemoce (nemoc Sv. Valentína)

pre všeobecné nervové slabosti a iné podobné nemoce odporúčame v každom páde pro­striedok pod menom

Epilepticon Dr. Veil. Tieto pastilky majú výborný účinok a sú

od mnohých lekárov tak vo vlasti ako aj v cudzozemskú akožto najlepší špeciellný prost­riedok proti chorobe Sv. Valentína dokázané a odporúčané.

1 škatulka vktorej je 60 pastiliek a do stačí k užívaniu na 1 mesiac stojí K 7.— franko poštou K 8.—. Prosíme o objednávky u hlav­ného zastupitelstva pre Uhorsko: lekárnik V. TOrok, Budapest, Király-u. 12/98, Ján Filo, Budapest, Mátyástér 3/98, lekáreň „Salvátor" Prešporok 98.

Mactenému obecenstvu odporúčam do láskavej pozornosti na-slednjúce lieky. Hollandské kvapky, upotrebujú sa proti boleniu žalúd­ka proti črevovému katarru, proti kŕčom napomáha chuť k jedeniu. Ža­lúdkový prášok upotrebúva sa proti chronickým žalúdkovým chorobám. — Lona Crém, Lona púder a Lona mydlo, účinkuje výborne na zachovanie tváre a kože, tvár zotavuje nanajvýš.

Garmen Sylva (voda na vlasy) za­chováva zuby a občerstvuje ústa.

Garmen Sylva lieh na vlasy, upo­trebúva sa proti šupinám na hlave, proti padaniu vlasov a na posilnenie vlaso­vých koreňov.

Rôzne Francúzske Likéry, Cognac a Najlepší večný čaj.

Lekáreň (apotiefia) k .Svätej Anne4

Eugena Szabó, Szerecľ.

Najdokonalejšie pluiry rôznej sústavy, že lezné b r á n y za favné ceny, taktiež bys t r ia , čer­p a d l á n a v o d u dostať v továrni

G. Macko, V. Bysterec p. Alsókubín (Árvamegye).

Verkodicli na orjani a harmónia Eninuil Stein i BOBlOlIlTllílh. Odporúčame svoj zá­

vod si. patronátom, farným 1 obecným úra­dom k postaveniu no­vých organov všetkých sústavou. Opravy a ladenia organov, har­monii i klavírov sa prijíma. Vlastná vý roba cínových clnko vých píšťal, ktoré sa p. organistom odporú­čajú. Mnoho pochval­ných vysvedčení po ruke.-V Hore Kutné Krilovstvo České. 577

P. T. hostinský a obchodnici!

Údeniny najlepšej j a k o s t i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,

Ferdinandova ul. Hotel. Pri objednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.

Ú I N S K E ĽUBOVfe NOVIHV

v Zohori na ulici vedúcej so stanice Fiilállra \T íticfírtťk n a ^ k u v dome úverkového spolku, 1 l J l m f t d V O c t d l l i l C v susedstve hostinca ku trom zajacom

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijíma

1 d B vdatni opatrují úspory (vklady) naSich rolníRoo a FemíSBlnta, B platia od nlcb

O 4 ' a ° | 0 s danou (porciou) 5 0 | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžia vždy a v každom prfpade. — Banka úraduje od 8.-ej hod.

ráno do 1. popoiudnf. ^° Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

I g s s s 2 5 5

HslWsko-Awitóisia Liiia • ^ M ' ^ H W " ^ *

594 ROTTERDAM. Nizozemsko - Amerikánska paro-lodná účastinárska spoločnosť.

V Uhorsko zaznačená firma. Týždenný odchod lodi medzi

Hotterdam-Hewprk-Hanada

B H d a p w r V i U l i í i B l ^ . 10. k V a * W M M M M W f f W M ¥ M M M I |

^ A A A A A A A A Ä A A V \ / V A / <

Pozor; bavlnená priadzal

DOUBLE :: (cvernová priadza) :: 373

surovo a bieleno v najlepšej jakosti p iľ. dodáva zvláštne lacno •'•* , ,,.

E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. číslo 14.

Žiadajte vzorky a cenník. Kresfanská firma.

R. MAŠEK A SPOL. ===== Ústredné kúrenie. = = Železné konštrukcie a kotlárňa,

™°° Praha-Žižkov, **;;&; 3885. Husova třída číslo 24. zdarma.

wmmKMmsĚammB9

g g

P O Z O R ! 576

Toľkí f spen í lociel ien priamym nákupom dimikyeh a všetkých prádlových látok u známej

— a chválenej firmy

Odolf Soumar, piCní i nice, tkikniii i Oldiicl i Inflii l u t i i. lítali, fiaciy.

ytky za továrne ceny stále - Vzorky zdarma a franko.

Krásne zb na sklade

(3SS8(«S££äSJlfi££J( KsSďä2)6GS3f

i; l Pre Sereď a okolie I ] Cnni b e n n i m n l T o m á b v í našim heslom aj pri požičiavaní a ukladaní UVUJ R aWU|IIIU! peňazí na vkladnú knižku, preto odporúčame naiu

Sereďskú Ľudovú Banku Účast. Spoločnosť vo vlastnom dome pod Číslom 29., kde bola stará lekárfia * ^ f r a jej FILIÁLKU V TRNAVE, v dolnej hrabe] nlici číslo 3 5 . = =

STO Požičiava na zmenky (veksle), úpisy so zaročitehnl, CDCD na in*abuláciu pri výhodných podmienkach, oocsa

Piijlma peniaze na vkladné kaliky a na bežný účet a platí • „ . « . i B — I L « od nich 4V.'/• (Styrf a pol) interesov čisto, bex sráiky. BFIlIlI 990| I f J O j M !

^SS)@S§)@:^S^^SS) ^ ^ ^ ) @ 2 5 1

Čialo 13.

Pri rôznych nevoľnostiach žalúdka ku ustav, taliích chorOb osvedčil sa do­máci proftrledok tráveni* a chuť ku jedlu povzbudzujúci mierne poihrfujůcl labu, spynanie a kŕícvité bolesti uľavujúci Or». ROSYjBALSAM pre lalúdok z lekár­ne B. Fragner, v Prahe. Sklad v lekárni Lahve po 1 a 1 kor. Protp. zdarma a tranko

3XE • • • • B B B

TO!!! by mal už dnes

každý vedef lc n«JlcpSlu zdravotná

žitná kávu / v ročníkovom sáčku

S kg. balík za R 3*60 i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na

dobierku zasiela len firma

Jozef Skála. zasielateľstvo kávy v Prahe HL, Cech v. Založené v 1799. Ku kaidej zásielke prilo­

žený zdarma pekný kalendár na stenu.

hote potravin O f y i l u Z ä je výborná potravina a lacná tak, že pri jej lačnotě v každej domácnosti je ne-vyhnuteľne potrebná. — Túto dobr*

potravinu dorába prvá i r Liptovská diefna na bryndzu -%•*

Filip Pewný, Liptov. 5í. M n l i t Odporúča najtajnejšiu dessertnú

bryndzu 5 kg Kor. 7 50 Odporúča L triednu výživnú jemnú

bryndzu 5 kg Kor. *>M Odporúča IL triednu výživnú pi­

kantnú bryndzu 5 kg Kor. !•— V 5 kg. bedničkách zasiela vyplatená. Cenník

a reklamnú tabuľu zdarma a franko.

mmmmiimaMiQmmxm Pôsobí Vám starosť?

kde dobre a lacno kúpite

tkáčske tovary pre jarné a letné obdobie ? — Tak píšte si pre nádhernú kolekciu vzoriek, zefí-rov, kanafasov, plátna, kryzetov, ox-fordov, modrotlače, saúnov, delenov, dámskych látok, cajkov na mužské obleky

atď. našej domácej tkalcovně

HUDEC & LOCHMAN Nové Mesto n/Met. (Čechy)

ktorú obdržíte zdarma a franko k obzretiu. Zásielky od K SO*—franko. Ceny továrne.

tiaffteŕ a vydavatef: Nakladatefský, knfhtlaáarsky a kníhkupecký spolok, účastinárska spoločnosť v Prešporku. Zodpovedný redaktor f»erko Sk y l á k kraj. vyslane*, KníhtlačinreS katolíckeho literárneho spolku nčastinárskej spoločnosti v Preiporko.