UČEBNÉ OSNOVY ISCED I. PRIMÁRNE VZDELÁVANIE – I. STUPEŇ ZŠ

P R Í R O D O V E D A

1. Charakteristika predmetu

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne

nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné

oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým

preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale

postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň

s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho

procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom

je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích

problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych

schopností, napríklad v témach „plynutie času, zmeny v prírode, cyklus stromu, rastliny,

zvieratá, hmota“. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov

a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom

samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny

vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

Príroda a spoločnosť sú dve navzájom prepojené súčasti nášho života, ktoré zaujímajú žiakov

už od predškolského veku. Žiaci si uvedomujú priestor okolo seba, prírodu, ľudí, kultúru a to

všetko vo vzájomnom vzťahu a navzájom sa ovplyvňujúce. V tomto veku sú žiaci prirodzene

zvedaví, zaujímajú sa o svet okolo seba a o jeho fungovanie, hľadajú príčiny fungovania,

skúšajú a učia sa pri tom. Postupné oboznamovanie sa s prírodnými a spoločenskými javmi a

zákonitosťami v súlade s prírodovedným a spoločenskovedným poznaním je umožnené v

tomto stupni vzdelávania takým spôsobom, ktorý u žiaka rozvíja aj procesuálnu stránku

samotného poznávacieho procesu. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí,

rozumel a snažil sa ich vysvetliť. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie

poznávacej zvedavosti a skúmanie javov a udalostí, ktoré sú spojené so samotným a jeho

bezprostredným životným prostredím. Okrem samotného skúmania javov v prírode, žiaci

tým, že cestujú so svojimi rodičmi, všímajú si priestor okolo seba. Dôležitým cieľom je

rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním

súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich

spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň, viesť

žiakov k pochopeniu potreby ochrany prírodného a kultúrneho prostredia a k jeho aktívnej

ochrane, viesť žiakov k efektívnejšiemu využívaniu látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje,

umožniť poznanie fungovania ľudského tela a zdravý životný štýl a viesť k aktívnej ochrane

vlastného zdravia, rozvíjať emotívne (dobrodružné) poznávanie a pod. S rozvojom

poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj

špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí.

Rozvoj poznatkového systému, spôsobov jeho nadobúdania a modifikácie poznatkov, ako aj

rozvoj špecifických postojov, majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú

hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne

gramotným.

2. Ciele predmetu

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného

prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa

v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje

jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:

spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k

vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním

a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.

rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých

zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné

javy a existencie.

uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do

efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho

aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

Čiastkové ciele predmetu

Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa.

Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ

nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo

najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto

konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník

Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti

bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov

bežných situácií tak, aby:

sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí

schopnosť syntézy),

sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby

testov hypotéz a predpokladov),

vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí

schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr

súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj

schopnosť indukcie),

sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí

schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym

druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť

tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),

dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí

schopnosť efektívnej kooperácie).

Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo

možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách.

Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne

spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo

vzdelávacom procese tak, aby

si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú

bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť

flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu

súvisia a prečo,...

si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s

čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk,

farba,...

si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej

komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych

druhov rastlín a živočíchov, ...

si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie

ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce,

ekosystematické vzťahy,...

si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s

čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť

rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy

rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí

aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich

vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa.

U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:

Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa

najmä motiváciou k poznávaniu).

Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne

vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä

dokonalejším chápaním vedeckej práce).

Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým

organizmom).

Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie

a preferenciou logických princípov myslenia).

Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou

argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).

Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov

a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú

hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne

gramotným.

3. Výchovno-vzdelávacie stratégie

Formy a metódy

priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním,

vysvetľovanie, beseda – dialogická metóda, didaktické hry a metóda otázok

a odpovedí, motivačný rozhovor),

sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia,

manipulácia s predmetmi),

práca s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou),

aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming, programové a projektové

vyučovanie...),

opakovanie a upevňovanie učiva

samostatná práca, skupinová práca, individuálna práca.

V edukačnom procese prírodovedy sa využíva nielen základná organizačná forma vyučovacia

hodina, ale aj exkurzia, vychádzky.

4. Obsah učiva v 3. ročníku

Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený do siedmich tematických celkov:

I. VECI OKOLO NÁS.............................................................................................. 11 h

II. RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY..................................................................... 8 h

III. VESMÍR................................................................................................................. 5 h

IV. TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY............................................................. 9 h

V. ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY................................................................. 11 h

VI. ŽIVOČÍCHY.......................................................................................................... 13 h

VII. SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE................................... 9 h

5. Vzdelávacie štandardy Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová

téma

I. VECI OKOLO NÁS

1. Prečo sa veci líšia? Žiak aktívne vníma a pozoruje prírodu svojho

okolia. Pozná pojem prírodné deje, živá a neživá

príroda. Pozná špecifické zmeny prírody počas

zmien ročných období. Rozvíja svoje estetické

cítenie.

ENV

RLK

MDV

ČIG

Učebné osnovy

Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť

Ročník Tretí

Časová dotácia 2h/ týždenne 66h/ročne

1 hodina ŠVP + 1 hodina ŠkVP

2. Prečo je voda vo fľaši

a knihy nie?

Žiak pozná a vie vysvetliť pojem látka. Aktívne

používa zmysly na zisťovanie vlastnosti látok. Vie

rozoznať pevné a kvapalné látky.

OŽZ

OSR

3. Prečo je slon ťažký

a more veľké?

Žiak vie vysvetliť pojem hmotnosť a objem. Aktívne

a opatrne pracuje s váhami. Vie používať pojmy

kilogram a gram, liter a mililiter. Aktívne pracuje na

pokuse. Chápe súvislosť medzi objemom a

hmotnosťou.

OŽZ

OSR

TPZ

ČIG

4. Prečo je zmrzlina

studená?

Žiak pozná pojem teplota. Vie, že látky nemajú

rovnakú teplotu. Aktívne a bezchybne meria teplotu

meradlom teploty- teplomerom. Správne určuje

záporné a kladné teploty. Aktívne sa podieľa na

realizácii pokusu.

TPZ

OSR

OŽZ

ČIG

5. Prečo mláky miznú? Žiak pozná význam slova plyn- plynná, látka.

Aktívne sa podieľa na realizácii pokusu, kde

zaznamenáva špecifické vzťahy medzi vyparovaním

a skvapalňovaním. Vie všetky skupenstvá premeny

vody. Pozná skvapalňovanie a vyparovanie ako

vzájomne súvisiace deje, ktoré menia vlastnosti

látky, ale nie látku.

TPZ

RLK

MVD

ČIG

II. RASTLINY -

SÚČASŤ PRÍRODY

1. Prečo stromy plačú? Žiak vie pomenovať a rozlišovať jednotlivé druhy

rastlín na základe obrazového materiálu. Správne

pomenováva a špecificky rozlišuje pagaštan konský.

Žiak správne pomenuje časti rastliny a jej životné

pochody. Správne definuje pojmy miazga a živica.

Pozná význam listu pre rastlinu. Vie špecificky

popísať a odlíšiť pagaštan konský od gaštana

jedlého.

ENV

MDV

OSR

ČIG

2. Prečo existujú nahé

semená?

Žiak pozná najznámejšie ihličnaté stromy

Slovenska, vie definovať špecifické vlastnosti ich

jednotlivých častí. Správne rozlišuje ihličnaté

dreviny na základe obrázkovej predlohy.

ENV

3. Prečo máme stromy,

ktoré majú semená

ukryté?

Žiak vie špecificky popísať jednotlivé listnaté

stromy Slovenska. Vie rozlíšiť ovocné stromy a ich

plody.

ENV

III. VESMÍR

1. Prečo slnko vychádza

a zapadá?

Žiak má správne utvorenú predstavu o fyzikálnej

veličine - čase. Vie zadeliť čas na prácu a oddych.

TPZ

OSR

2. Prečo je Zem guľatá? Vie demonštrovať, že Zem je guľatá. Pozná a vie

vymenovať planéty slnečnej sústavy. Aktívne sa

podieľa na realizácii projektu.

MDV

TPZ

IV. TECHNIKA A

TECHNICKÉ

OBJAVY

1. Prečo sa lopta kotúľa? Žiak pozná pojem sila a vie správne vysvetliť jej

účinky. Aktívne sa podieľa na pokuse. Vie zistiť

veľkosť sily pri rôznych zaťaženiach. Šetrne

zaobchádzať a pracovať s pomôckami.

MUV

TPZ

OSR

ČIG

2. Prečo je ľad

šmykľavý?

Žiak pozná pojem trenie a vie správne vysvetliť jeho

účinky. Účinky trenia vie zistiť na pokusoch. Šetrne

pracuje s pomôckami.

TPZ

3. Prečo má bicykel

pedále?

Žiak má správne utvorenú predstavu o prevodoch v

strojoch. Vie, ako pracujú prevody bicykla. Vie

Vytvoriť vlastné ozubené kolesá z papiera.

DOV

OŽZ

4. Prečo žiarovka svieti? Žiak vie jednoducho a výstižne vysvetliť princíp

fungovania elektrickej energie. Vie vysvetliť

význam elektrickej energie pre človeka a zostrojiť

jednoduchý elektrický obvod.

ENV

OŽZ

TPZ

V. ČLOVEK AKO

SÚČASŤ PRÍRODY

1. Prečo sa podobáme na

opicu?

Žiak vie opísať cyklus života človeka, jednotlivé

fázy jeho zrodu. Vie, že človek patrí medzi cicavce.

Žiak vie vysvetliť, čím sa líšia cicavce od iných

skupín živočíchov. Vie triediť živočíchy podľa

skupín a rozprávať o dojčení mamičiek.

ENV

MDV

MUV

ČIG

2. Prečo cítime, vidíme,

počujeme?

Žiak vie, že pomocou zmyslových ústrojov

získavame informáciu o životnom prostredí. Vie

vysvetliť rozdiel medzi zmyslovým ústrojom a

samotným zmyslom. Pozná pojem zdravá výživa.

MDV

OŽZ

3. Prečo potrebujeme

zmysly?

Vie jednoducho popísať cestu získavania informácie

pomocou zmyslových ústrojov koža – hmat, oko –

zrak, ucho – sluch, nos – čuch, jazyk – chuť. Vie sa

správne starať o zmyslové orgány.

MDV

OSR

4. Prečo si učením

precvičujeme mozog?

Žiak vie vysvetliť pochody a riadenie organizmu

človeka, jeho schopnosť myslieť a cítiť. Pozná

rozdiel medzi človekom a živými organizmami. Vie

v skrátenej forme prerozprávať vývinové časti

človeka.

MUV

OSR

5. Prečo počujeme tlkot

srdca?

Žiak pozná primárne zloženie krvi, funkciu jej

jednotlivých častí a jej význam pre človeka. Pozná a

vie špecifikovať činnosť srdca a kritériá správnej

životosprávy pre život človeka.

MDV

OŽZ

VI. ŽIVOČÍCHY

1. Prečo majú živočíchy

kostru?

Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok a

vie určiť zásadné rozdiely medzi nimi. Žiak pozná

živočíchy, ktoré majú kostru – stavovce. Vie

vymenovať, ktoré skupiny živočíchov majú chrbticu.

ENV

ČIG

2. Prečo existujú

cicavce?

Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok.

Správne opísať ich vonkajšiu stavbu, rozmanitosť

pohybov, dýchanie, príjem potravy,... špecifiká

jednotlivých živočíchov. Pozná cicavce.

ENV

ČIG

3. Prečo vtáky vedia Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok a ENV

lietať? vie vymenovať ich zásadné rozdiely. Správne opísať

ich vonkajšiu stavbu, rozmanitosť pohybov,...

špecifiká jednotlivých živočíchov. Pozná vtáky.

OSR

4. Prečo had v chlade

nezamrzne?

Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok.

Vie správne opísať ich vonkajšiu stavbu,

rozmanitosť pohybov,... špecifiká jednotlivých

živočíchov. Pozná plazy.

ENV

OSR

ČIG

5. Prečo žaba môže žiť

vo vode aj na súši?

Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok.

Vie správne opísať ich vonkajšiu stavbu,

rozmanitosť pohybov,... špecifiká jednotlivých

živočíchov. Pozná obojživelníky.

ENV

OSR

ČIG

6. Prečo žralok nie je

typická ryba?

Žiak pozná živočíchy v rámci názorných ukážok a

vie vymenovať ich zásadné rozdiely. Správne opísať

ich vonkajšiu stavbu, rozmanitosť pohybov,...

špecifiká jednotlivých živočíchov. Pozná ryby.

ENV

OSR

TPZ

VII.SPOLOČENSTVO

– ZÁKLAD ŽIVOTA

V PRÍRODE

1. Prečo u nás nie je

púšť?

Žiak aktívne vníma a pozoruje prírodu svojho

okolia. Vie rozlišovať prírodné spoločenstvá lesa,

vodných tokov a takého, ktoré vytvoril človek.

ENV

MDV

ČIG

2. Prečo ryby nelietajú? Žiak aktívne vníma a pozoruje prírodu svojho

okolia. Vie rozprávať o vodnom spoločenstve a

demonštrovať na príkladoch.

DOV

RLK

3. Prečo medvede

nemajú rady parky?

Žiak aktívne vníma a pozoruje prírodu svojho

okolia. Vie demonštrovať na príkladoch kultúrne

spoločenstvo.

ENV

OŽZ

4. Prečo sú lesy pľúcami

planéty?

Žiak sa aktívne podieľa na realizácii projektu, ktorý

sa týka životného prostredia. Pozná znaky lesa a vie

vysvetliť, prečo je les dôležitý. Rozvíja estetické

cítenie, pocit spolupatričnosti.

ENV

ČIG

RLK

TPZ

DOV - DOPRAVNÁ VÝCHOVA ENV - ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

OŽZ - OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA MDV - MEDIÁLNA VÝCHOVA

MUV - MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA OSR - OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY

ROZVOJ ČIG – ČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ

TPZ - TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTIENV

RLK - REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

6. Zásady hodnotenia v predmete

Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie

žiakov základných škôl a ŠkVP na školský rok 2016/2017. Vo výchovno-vzdelávacom

procese a na konci klasifikačného obdobia je žiak 3. ročníka hodnotený známkou. Podklady

na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov získava učiteľ týmito metódami, formami a

prostriedkami:

- diagnostické pozorovanie žiaka

- sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho domácej prípravy na vyučovanie

- rôzne druhy skúšok (ústne, písomné, didaktické testy, grafické, praktické).

- počas školského roku budú žiaci písať polročný a výstupný test.

Percentuálne hodnotenie kontrolných a samostatných prác žiaka v predmete :

1 - výborný: 100% - 90%

2 - chválitebný: 89% - 75%

3 - dobrý: 74% - 50%

4 - dostatočný: 49% - 25%

5 - nedostatočný: 24% - 0%

O výsledkoch hodnotenia a klasifikácie žiaka v predmete PDA budeme zákonných zástupcov

žiaka pravidelne informovať cestou tlačenej žiackej knižky, prostredníctvom triednych

schôdzok ZRPŠ a osobných konzultácií v čase konzultačných hodín učiteľa. Informácie

o hodnotení a klasifikácii nájdu zákonní zástupcovia žiaka na stránkach

skolamakov.edupage.org .

7. Učebné zdroje

Na vyučovacej hodine prírodovedy sa bude používať učebnica: Prírodoveda pre 3. ročník

základných škôl (autorky: A. Wiegerová, G. Česlová, J. Kopáčová, vydavateľstvo SPN –

Mladé letá, 2011) a pracovné zošity schválené a odporúčané MŠ SR.

Na vyučovaní sa budú používať aj vyučujúcim vytvorené testy, pracovné listy, prezentácie

a iné zhotovené pomôcky; rôzne vhodné odborné publikácie, encyklopédie, detské časopisy,

atlasy rastlín a zvierat k daným témam prírodovedy; obrázky strojov, nástrojov, demonštračné

ukážky a pod..

Materiálno-technické a didaktické prostriedky (IKT, PC (internet), interaktívna tabuľa,

dataprojektor), ktoré má škola k dispozícii.

Vzdelávacia oblasť

Príroda a spoločnosť

Predmet

Prírodoveda

Ročník

Štvrtý

Časová dotácia

1 h/týždenne, 33 h/ ročne

4. Obsah učiva v 4. ročníku 1. Rastliny.................................................... 9h

2. Hustota......................................................6h

3. Živočíchy.................................................14h

4. Voda......................................................... 4h

5. Hmota....................................................... 3h

6. Plynné kvapalné a pevné látky...............5h

7. Rastliny polí a lúk....................................5h

8. Ľudské telo..............................................10h

9. Vesmír.......................................................4h

10. Sily...........................................................4h

5. Vzdelávacie štandardy

Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová

téma

1. RASTLINY

Význam vody pre rastliny

Vodné rastliny,

suchomilné rastliny

Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Žiak

vie, že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj

život potrebujú. Žiak vie, že niektoré rastliny žijú pod

vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde.

Vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno,

žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na

miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy).

Uvedený jav vie s pomocou učiteľa prakticky skúmať.

Uvedomuje si, že rastliny rastú na miestach, ktoré

poskytujú rastlinám

rôzne množstvo vody – pri vode i vo vode, ale aj na

suchých miestach a skalách. Žiak spoznáva, že rastliny

rastúce na suchých miestach vydržia dlhšie bez vody ako

rastliny žijúce vo vlhkých podmienkach.

OŽZ

ENV

OSR

Význam svetla pre

rastliny

Rastliny krátkych dní

Rastliny dlhých dní

Žiak vie, že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na

tienistých miestach neprežijú na miestach s priamym

slnečným svetlom a naopak. Danú informáciu vie

pozorovať v prírode a potvrdiť si tak vedomosť

skúsenosťou. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny,

ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte

krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré

kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť

niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky,

reďkovka, chryzantémy alebo paprika.

ENV

Druhová rozmanitosť

rastlín

Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým

sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. Žiak zároveň

vie, že rastliny sa inými znakmi vzájomne odlišujú –

žiak má osvojené základy poznávania druhovej

rozmanitosti. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať

rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom

okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých znakov

rozpoznal, že ide o daný druh. Žiak dokáže detailne

pozorovať rôzne rastlinné druhy a identifikovať niektoré

druhové rozdiely.

ENV

Koreň rastliny

Tvar a funkcia koreňa

Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa –

čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde.

Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a

danú skutočnosť vie vedecky skúmať (objektívne s

meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že

rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom

veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké

rastliny potrebujú veľké korene). Vie vysvetliť, prečo

majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v

súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z

pôdy. To znamená, že vie napríklad vysvetliť, prečo

majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie

korene. Poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri

presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení

ENV

OŽZ

OSR

prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v

súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Žiak je

oboznámený s tým, že koreň môže mať aj zásobnú

funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej

zeleniny.

Rastlinná stonka,

tvar a funkcia stonky

Žiak má osvojený poznatok o tom, že rastliny sa odlišujú

stonkou. Okrem toho, vie

rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a

stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými

rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, že stromy

majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie, že

byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku,

môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu

mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a

podobne. Žiak vie pozorovať, že niektoré stonky sa

vetvia a iné nie, informácie primerane reprodukuje. Vie

vysvetliť, že niektoré stonky vytvárajú úponky, ktorými

sa prichytávajú o podklad a dostávajú sa tak vyššie, aby

mali lepší prístup k svetlu.

ENV

OŽZ

Rastlinné listy,

tvar a funkcia listov

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať

napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a

rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. Pri

poskytnutí viacerých rastlinných druhov vie vymenovať

niektoré znaky, ktorými sa listovými čepeľami vzájomne

tieto rastliny odlišujú a dané znaky primerane opísať.

Žiak vie jednoducho vysvetliť, že funkciou listov je

prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké –

aby zachytili väčšie množstvo svetla. Poznatok vie

využiť pri objasňovaní pozorovaných javov, napríklad

vie vysvetliť na základe pozorovania, že ak rastline

odstránime väčšie množstvo listov, tak uhynie, lebo

nemá ako získavať slnečné svetlo.

ENV

Kvety

Tvar a zloženie kvetov

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú

rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov. Pri

porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet

lupeňov a farbu a počet tyčiniek. Vie, že na povrchu

tyčiniek je peľ, ktorý môže mať rôznu farbu. Vie, že

niektoré rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú

zoskupené do súkvetí. Vie pozorovať aj veľmi drobné

kvety nevýrazných farieb, napríklad kvet liesky, orecha,

skorocelu, žihľavy či rôznych druhov tráv. Jednoducho

vie vysvetliť funkciu kvetu – z kvetu sa vyvíjajú plody,

ktoré obsahujú semená.

ENV

OŽZ

Funkcia kvetov

Opeľovače

Žiak vie, že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili

plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku

vyrastú nové rastliny. Žiak vie, že kvety môžu mať

veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné,

inokedy veľmi výrazné. Žiak si uvedomuje, že niektoré

rastliny poznáme zvyčajne v kvete a iné poznáme skôr

bez kvetov. Vie vysvetliť túto skutočnosť tým, že

niektoré kvety kvitnú pomerne dlho a iné kvitnú veľmi

krátko. Žiak

vie, že v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je peľ,

ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety a len vtedy sa

môže zmeniť kvet na plod.

ENV

Rastlinné plody

Tvar a funkcia

rastlinného plodu

Žiak vie vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá

vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať

proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely,

čmele, motýle). Uvedenú informáciu vie spojiť s

vlastnou minulou skúsenosťou s pozorovaním

opeľovačov na kvetoch a vie vysvetliť, ako sa dostane

peľ z jedného kvetu na druhý.

Vie, že plod obsahuje semeno. Jednoduchým

pozorovaním vie zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú

plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. Vie,

že zo semena vyrastie nová rastlina. Vie vysvetliť, že

rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou,

veľkosťou a inými charakteristikami plodu. Detailným

pozorovaním zisťuje rôzne vlastnosti plodov, skúma,

kde sú uložené semená a zamýšľa sa nad funkciou

plodu, diskutuje s učiteľom a spolužiakmi, s pomocou

učiteľa vyhľadáva informácie v sekundárnych zdrojoch

(plod sa tvorí kvôli tomu, aby sa rastlina rozmnožovala

ďalej do prostredia a preto majú niektoré semená rôzne

nástroje na to, aby sa zachytávali na srsti zvierat a

prenášali sa na väčšie vzdialenosti, aby mohli letieť

vzduchom alebo obsahujú veľa zásobných látok, ktoré

lákajú živočíchov, tie ich prenášajú, uskladňujú,

konzumujú a tak aj na veľké vzdialenosti prenášajú).

ENV

OSR

RČG

Semená

Rozmnožovanie rastlín

Žiak vie, že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje

zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká,

paradajky, jahody). Vie, že len zrelé plody obsahujú

semená, ktoré vyklíčia. T. j. chápe, že aj semená musia

dozrieť (vie uviesť príklad nezrelých semien v jablku,

ktoré nemajú potrebnú tvrdosť, farbu, plnosť).

Jednoduchým skúmaním vie zistiť, že nezrelé semená

nevyklíčia.

OŽZ

Podmienky klíčenia

semien: teplo, voda,

vzduch

Žiak vie, že zrelým semenám je potrebné poskytnúť

dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. Žiak

vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa

zisťuje, že semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo,

určite potrebuje teplo, vodu a vzduch. Žiak vie, že čas,

za ktorý vyklíčia rôzne druhy semien je rôzny. Žiak vie

pozorovať klíčenie rôznych druhov semien a viesť si

záznamy z pozorovania, vytvoriť záver.

Žiak vlastnou výskumnou činnosťou príde na to, že

poškodené semená nevyklíčia.

Samostatne vie navrhovať rôzne spôsoby poškodení a

sleduje efekt na proces klíčenia (semená upravené

varom, rozkrojené, rozdrvené, uložené na dlhšiu dobu do

slanej vody a podobne)

ENV

RČG

Vegetatívne

rozmnožovanie rastlín

Žiak vie, že rastliny je možné rozmnožovať aj pomocou

iných častí rastlín ako sú semená. Vie, že rastliny je

možné rozmnožovať napríklad hľuzami (zemiak),

poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny) . Žiak vie, že

hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. Žiak

samostatne skúma, ktoré izbové rastliny je možné

rozmnožovať odrezkami rôznych častí rastliny.

OŽZ

Dĺžka života rastlín

Jednoročné, dvojročné a

trváce rastliny

Žiak vie, že niektoré rastliny žijú dlho a iné krátko a že

dĺžka života rastliny závisí aj od druhu rastliny. Vie, že

existujú aj rastliny, ktoré žijú len jeden rok, prípadne

časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v

ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien

vyrastú nové rastliny. Vie, že niektoré rastliny nekvitnú

každý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú,

zhromažďujú látky do zásoby a zakvitnú až v ďalšom

roku – napríklad mrkva.

ENV

TPPZ

2. HUSTOTA

Hustota látok – pomer

hmotnosti a objemu látok

Žiak vie, prečo niektoré predmety na vode plávajú a iné

nie hoci majú rovnaký objem (drevená a kovová

guľôčka rovnakej veľkosti...)

Zamerať skúmanie na objasňovanie toho, ktoré

predmety na vode plávajú, kedy plávajú a kedy nie.

Skúmať ako spraviť z neplávajúceho predmetu plávajúci

– nadľahčovaním.

Skúmať ako spraviť z plávajúceho predmetu

neplávajúci.

OSR

ENV

TPPZ

OSR

TPPZ

Pomerné meranie hustoty

látok

Nachádzať spôsob akým je relatívne možné zmerať

hustotu dvoch kvapalných látok.

Na základe jednoduchých pokusov vysvetliť, že teplá

voda má menšiu hustotu ako studená.

Pozorovať a zovšeobecňovať pôsobenie vztlakovej sily

vo vode.

Vysvetliť ako súvisí veľkosť sily, ktorá nadnáša telesá

v kvapaline od hustoty danej kvapaliny.

Zmena hustoty látok

pôsobením tepla

Vysvetliť, ako sa mení hustota vody pri zmene teploty

vody.

Vedieť vysvetliť, prečo pláva ľad na vode.

Vedieť zostrojiť jednoduchý „vodný teplomer“

a vyskúšať jeho funkčnosť.

Povrchové napätie vody

Vysvetliť ako sa prejavuje povrchové napätie vody a ako

je možné ho meniť.

Pomocou povrchového napätia vysvetliť pohyb hmyzu

po hladine vody, tvorbu bublín zo saponátovej vody.

ENV

Hustota a rozpustnosť

rôznych pevných,

kvapalných a plynných

látok vo vode.

Skúmať správanie sa rôznych pevných látok

a predmetov vo vode a vytvárať závery, v ktorých

využíva poznatky o o hustote a rozpustnosti látok vo

vode.

Skúmať správanie sa rôznych kvapalných látok vo vode

a vytvárať závery, v ktorých využíva poznatky o hustote

a rozpustnosti látok vo vode.

Skúmať správanie sa vzduchu , ktorý sa dostane do

vody.

ENV

OSR

TPPZ

Zmeny hustoty látok pri

zmenách skupenstva.

Časticové zloženie látok.

Vedieť, že látky sa skladajú z častíc a vedieť túto

predstavu prezentovať kresbou na základe svojho

naivného vnímania.

Vysvetliť, čo sa deje s vodou , keď zamŕza, prečo pláva

ľad na vode.

OSR

Vedieť vysvetliť, čo sa deje s vodou, keď sa

vyparuje(zahrievaním sa častice od seba odďaľujú

a potrebujú väčší priestor, voda vyparovaním nezaniká ,

len prestáva byť viditeľná).

Vedieť, že látky ochladzovaním zaberajú menší

priestor(pri ochladzovaní sa jednotlivé častice

dostávajú bližšie k sebe a tak potrebujú menší

priestor), výnimkou je zamrznutá voda.

OŽZ

ENV

3. ŽIVOČÍCHY

Životné prejavy

organizmov

Podobnosti a rozdiely v

živočíšnej ríši

Základ systematiky

stavovcov: obojživelníky,

plazy, ryby, vtáky,

cicavce

Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne

podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami

živočíchov spomína aj získavanie potravy. Zároveň si

žiak uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba

odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom života.

Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac

podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej

istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky,

plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny

živočíchov vie žiak samostatne vytvoriť opisnú

charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a

zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné).

Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných

zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.

ENV

MEV

RČG

Plazy

Chladnokrvný živočích

Žiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch

zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej

skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe

a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú

chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé,

lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže

človek). Žiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde je

možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch,

chodníkoch, kde sa vyhrievajú).

MEV

OŽZ

Vtáky

Žiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich

zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol,

labuť). Vie opísať spôsob života daných živočíchov,

uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad

spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky).

Zároveň vie, že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať,

ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Žiak

vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach

a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa

tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Vie, že medzi vtáky

patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a tučniak,

ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky.

Uvedené živočíchy vie vizuálne rozpoznať.

ENV

TPPZ

Mravce ako spoločenský

hmyz

Spôsob života

spoločenstva

Žiak vie opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací

cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v

priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o

organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých

kastách mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v

spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára

vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života

rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych

informačných zdrojoch.

ENV

MEV

RČG

Včely ako spoločenský Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací

hmyz

Spôsob života

spoločenstva

cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v

priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o

organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva

matku, trúda a robotnicu. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je

život v spoločenstve pre včely prospešný, pričom

vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o

spôsobe života včiel v rôznych sekundárnych

informačných zdrojoch.

MEV

ENV

RČG

Úžitkové zvieratá:

Včely

Kravy

Ovce

Sliepky

Kone

Žiak vie, že človek získava potravu rôznym spôsobom –

pestovaním úžitkových rastlín, chovom domácich

zvierat, ale čiastočne aj zberom divo rastúcich rastlín a

ich plodov a lovom divo žijúcich živočíchov (vie uviesť

príklady). Žiak vie vysvetliť, aký úžitok človeku

poskytuje chov nasledujúcich živočíchov: včely, kravy,

ovce, sliepky, kone.

Žiak vie, ako sa vyrába med a vie jednoducho opísať,

ako sa včelár stará o včely a ako od včiel získava med.

Žiak vie vysvetliť, ako sa z kravského mlieka vyrába syr

a ako sa vyrába maslo. Žiak vie jednoducho vysvetliť,

ako je potrebné sa starať o kravy, aby z nich mal človek

úžitok.

OŽZ

Rôzne spôsoby

zabezpečovania potravy

Žiak vie, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj

spôsobom získavania potravy. Vie, že niektoré sa živia

rastlinami, niektoré lovia iné živočíchy a poznáme aj

také, ktoré živia odumretými rastlinami, či živočíchmi.

Vie uviesť príklady zo života (napríklad: kôň, ktorý

hryzie trávu; slimák, ktorý hryzie list; motýľ, ktorý pije

nektár; pavúk, ktorý loví hmyz do siete; líška, ktorá loví

zajaca; sokol, ktorý loví myš; muchy na hnilom ovocí).

ENV

MEV

Bylinožravce

Charakteristika

získavania potravy

vybraných živočíšnych

druhov

Žiak vie uviesť niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa

živia rastlinnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu

tohto druhu potravy prispôsobujú. Vie, čím sa živia

nasledovné druhy a prispôsobenie získavaniu potravy na

nich vysvetlí: dážďovka zemná, slimák záhradný,

mlynárik kapustný, včela medonosná, kapor obyčajný,

hus domáca, zajac poľný, myš poľná, veverica obyčajná,

srna hôrna, kôň a krava. Vysvetľovanie žiaka je

jednoduché, napríklad: veverica sa živí rôznymi

rastlinnými plodmi ako sú žalude, semená v šiškách a

podobne. Preto má silné zuby, aby mohla získať semená

aj z tvrdých obalov. Veverica si vytvára zásoby na zimu,

preto musí nosiť väčšie množstvo semien, na čo jej

slúžia lícne vaky.

OŽZ

ENV

Mäsožravce

Charakteristika

získavania potravy

vybraných živočíšnych

druhov

Žiak dáva do súvislosti vonkajšiu stavbu živočícha,

spôsob pohybu v prostredí a to, čím sa živí. Vie

vysvetliť, že tie živočíchy, ktoré lovia iné musia byť

rýchle a silné, musia sa vedieť dobre orientovať i

maskovať v prostredí. Uvedomuje si, že niektoré

živočíchy si na lov iných druhov vytvárajú rôzne

zariadenia, či pasce (pavúk, mravcolev). Žiak vie uviesť

niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa živia živočíšnou

potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu

potravy prispôsobujú. Informácie tohto typu získa o

nasledujúcich druhoch: pavúk, kobylka, užovka, žaba,

šťuka, sokol, vlk, líška, medveď, rys.

ENV

MEV

OŽZ

Spôsob pohybu

živočíchov

Význam pohybu

živočíchov

Žiak vie, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj

tým, ako sa pohybujú. V súvislosti s predchádzajúcimi

témami vie vysvetliť, že niektoré živočíchy sa musia

pohybovať veľmi rýchlo, ak chcú uloviť korisť alebo sú

častou korisťou, iné sa pohybujú pomaly a proti lovcom

sa bránia iným spôsobom – výstražným zafarbením,

obsahom jedovatých látok a podobne. Vie uviesť

príklady. Žiak vie ,že pohyb živočíchom zabezpečujú

rôzne časti tela. Tento jav vie samostatne skúmať a

živočíchy kategorizovať podľa toho, čím sa pohybujú –

napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú (krídla,

plutvy, končatiny a pod.), podľa počtu končatín

(napríklad rak (8+2), pavúk (8), mravec (6), pes (4),

sliepka (2)), ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu

pohybu (skákanie, bežanie, plazenie a pod.). Informácie

dávajú do súvislosti s tým, kde živočíchy žijú.

MEV

ENV

Rôzne podmienky pre

život živočíchov

Žiak vie, že živočíchy sa odlišujú aj tým, v akom

prostredí žijú a že tomuto prostrediu sú prispôsobené.

Vie, že živočíchy môžeme nájsť takmer všade, podobne

ako rastliny. Vie vymenovať príklady živočíchov, ktoré

žijú v rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v

pôde (dážďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor);

vo veľmi chladných podmienkach (mrož), v tropických

púšťach (škorpión).

MEV

OSR

Typickí zástupcovia

suchozemských

živočíchov

Spôsob života vybraných

suchozemských

živočíchov

Žiak vie, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov.

Vie, že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je

dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky

vie vysvetliť prispôsobenie životu na súši, opíše jej

vonkajšie znaky. Vie, že niektoré suchozemské

živočíchy lovia korisť vo vode a tak majú vyvinuté

pohybové orgány, umožňujúce lepší pohyb po vode (vie

uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu

korčuliarku).

MEV

ENV

Typickí zástupcovia

suchozemských

živočíchov žijúcich v pôde

Spôsob života vybraných

suchozemských

živočíchov žijúcich v pôde

Žiak vie, že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť

príklad krta a dážďovky. Vie, že živočíchy žijúce v pôde

tiež potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou

komôrky. Vie vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by

sa. Spája vedomosť so skúsenosťou a objasňuje jav na

dážďovke.

ENV

MEV

Typickí zástupcovia

suchozemských

lietajúcich živočíchov

Spôsob života vybraných

suchozemských

lietajúcich živočíchov

Žiak vie, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu

žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch.

Žiak vie, že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním

rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na

lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje

mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa

lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo

vzduchu dostatok.

OŽZ

ENV

Typickí zástupcovia

vodných

živočíchov. Vybraný

spôsob života vodných

živočíchov.

Žiak vie, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a

dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré žijú vo vode. Vie

na príklade (kapor obyčajný ) vysvetliť, ako sa tieto

živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad

tvarom tela, spôsobom pohybu.

ENV

OŽZ

Parazity

Žiak vie, že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na

iných živočíchoch, kde získavajú aj potravu. Vie jav

vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu: voš detská.

Vie objasniť význam hygieny pri prevencii

rozmnožovania a šírenia vší.

TPPZ

4.VODA

Voda ako priestor pre

život rastlín a živočíchov

Spôsob života vybraných

druhov rastlín a

živočíchov viazaných na

vodný zdroj

Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých

rastlín a živočíchov, ktoré nie je často vidieť na prvý

pohľad alebo voľným okom. Vie vymenovať zástupcov

rastlín a živočíchov, ktoré sa najbežnejšie vyskytujú pri

a v priehradách a rybníkoch, vie ich vizuálne rozpoznať

(ryby – kapor a šťuka -t.j. dravá a nedravá ryba, vážka a

jej larva vo vode, potočník – larva a dospelý jedinec,

potápnik, korčuliarka, pijavica, žaba – skokan -

žubrienka aj dospelá žaba, kačica potápka, labuť; riasy,

žaburinka, tŕstie, vŕba). Žiak vie, že niektoré žijú priamo

vo vode, iné vo vode prežívajú len časť života alebo sa

pri vode zdržiavajú preto, lebo v nej nachádzajú zdroj

obživy. Žiak vie vysvetliť význam vody pre rastliny a

živočíchy.

ENV

MEV

OŽZ

RFG

Tvrdá voda

Minerálna voda

Žiak skúmaním zisťuje, že rôzne druhy pitnej vody

(vodovodná, stolová, rôzne druhy minerálnych vôd)

obsahujú rozpustené látky, ktoré sa vo varných

nádobách usadzujú a tvoria tzv. vodný kameň. Žiak

jednoduchým skúmaním zisťuje, že rôzne minerálne

vody obsahujú rôzne množstvo rozpustených látok (pri

kryštalizácii zostáva v miske rôzne množstvo

minerálov).

ENV

Vznik minerálnej vody

Podzemná voda

Žiak diskutuje o tom, aký pôvod má minerálna voda

(ako sa minerálna voda dostala z prírody do fliaš v

obchodoch); aký pôvod má studničná voda. Žiak vie, že

vodovodná voda obsahuje málo rozpustných látok a

preto je vhodná na pitie. Tiež vie, že veľké množstvo

rozpustných látok vo vode, ktorú pijeme často môže

spôsobiť poškodenie organizmu.

ENV

Zdroje vody

Úprava vody – pitná voda

Žiak vie vymenovať rôzne zdroje vody: prameň, potok,

rieka, jazero, rybník, priehrada, pleso, more a vie opísať

rozdiel v kvalite vody v týchto zdrojoch. Žiak vie

diskutovať o tom, ako sú jednotlivé zdroje vody

poprepájané. Žiak vie, že človek potrebuje pre svoj život

vodu, ktorá musí byť čistá, hovorím pitná. Vie vysvetliť,

čím sa odlišuje pitná voda od iných druhov vody. Vie

vysvetliť, z kadiaľ sa berie voda, ktorá tečie vo

vodovode, pričom spomína aj úpravu vody.

MEV

ENV

Vodný kameň

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo je to vodný kameň a

ako vzniká. Žiak vie, že vodný kameň je rozpustný v

rôznych kyslých látkach, napríklad sa dá odstrániť

octom, citrónovou šťavou alebo kyslým džúsom.

Uvedené poznatky získava skúmaním správania sa

vodného kameňa v rôznych látkach. Žiak vie, že ak varí

TPPZ

ENV

minerálnu vodu, vytvorí sa veľa vodného kameňa, ak

varí dažďovú vodu, vytvorí sa málo vodného kameňa a

túto skutočnosť vie jednoducho vysvetliť.

5. HMOTA

Zmena látok pôsobením

iných látok – chemická

zmena

Žiak vie vysvetliť, že hmotu je možné meniť nielen

pôsobením tepla, ale aj rôznych látok. Na príklade

šumivej tablety vie vysvetliť, že z pevnej látky sa pri

ponorení do vody uvoľňujú bubliny – plynná látka.

Podobným spôsobom vie vysvetliť reakciu vápenca

(ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného

kameňa z nádoby pomocou octu. Uvedomuje si, že pri

horení sa látky menia, vie opísať zmenu vlastností látky

pred horením a po horení (na príklade papiera alebo

dreva).

ENV

MEV

Putovanie svetla

priestorom

Tiene

Žiak dokáže vysvetliť, aký je rozdiel medzi priesvitnými

a priehľadnými predmetmi. Pokúša sa o vysvetlenie

toho, čo sa deje so svetlom, ktoré dopadá na priehľadné,

priesvitné a nepriesvitné predmety. Vie cielene skúmať

tvorbu tieňa a vie zo svojho skúmania vytvoriť záver, v

ktorom jednoducho objasní podmienky, v ktorých tiene

vznikajú, kedy sa predlžujú a kedy sa skracujú.

Odraz svetla

Žiak dokáže vysvetliť, že svetlom je možné hýbať tak,

že hýbeme s celým svetelným zdrojom a tak môžeme

presunúť svetlo aj tam, kde nie je. Uvedomuje si, že s

niektorými svetelnými zdrojmi hýbať nemôžeme –

napríklad slnkom. Žiak vie vysvetliť, že svetlo zo slnka

môžeme na iné miesta presmerovať, napríklad pomocou

zrkadla, od ktorého sa svetlo odráža.

MEV

6. PLYNNÉ,

KVAPALNÉ A PEVNÉ

LÁTKY

Zdroje znečistenia

vzduchu

Filtrácia vzduchu

Meranie znečistenia

vzduchu

Dôsledky znečistenia

vzduchu

Žiak vie, že vzduch môže obsahovať rôzne súčasti, ktoré

sú tak drobné, že sa udržia vo vzduchu a nie sú v ňom

viditeľné. Niektoré z týchto súčastí nie sú nebezpečné a

neznamenajú znečistenie, iné sú pomerne nebezpečné.

Žiak si uvedomuje, že vzduchom sa napríklad rozširujú

rôzne ochorenia a preto je potrebné v uzavretej

miestnosti kýchať do vreckovky, aby sa ich do vzduchu

dostalo čo najmenej. Žiak vie vymenovať niekoľko

ďalších zdrojov znečistenia vzduchu a vie diskutovať o

tom, ako by bolo možné vzduch čistiť.

ENV

Znečistenie vody

rozpustnými,

nerozpustnými látkami a

mikroorganizmami

Dôsledky znečistenia

rôznych vodných zdrojov

Žiak vie opísať vlastnosti čistej vody. Žiak vie, že

niektoré látky, ktoré vodu znečisťujú je vo vode vidieť a

niektoré viditeľné nie sú. Vie uviesť príklad s čajom – ak

do vody vložíme vrecko s čajom, voda sa zafarbí a

zrakom, čuchom a chuťou je možné zistiť, že voda nie je

čistá. Ak ale dáme do vody soľ, zrakom a čuchom to

nezistíme, zistíme to chuťou. Žiak vie, že niektoré látky,

ktoré vložíme do vody zostávajú na jej povrchu alebo

klesajú ku dnu. Žiak sa pokúša o vysvetlenie toho, ako je

možné rôzne druhy znečistenia z vody odstrániť a svoje

predpoklady si overuje jednoduchým praktickým

skúmaním. Žiak si uvedomuje, že znečistenie, ktoré nie

je možné zistiť žiadnym zo zmyslov je nebezpečné, voda

OŽZ

ENV

MEV

môže obsahovať zárodky ochorení, preto je dobré piť

vodu z overených zdrojov. Žiak si uvedomuje význam

pitnej vody pre človeka.

Pôda

Vznik pôdy

Žiak vie uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Žiak vie

vysvetliť, že pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie

časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie, rozdrobovaním

sa však nestávajú tekutými. Vie vysvetliť, že dlhodobým

rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká

pôda. Žiak vie v súvislosti s tvorbou pôdy jednoducho

vysvetliť, prečo sú kamene v potokoch okrúhle.

OŽZ

7. RASTLINY

POLÍ A LÚK

Rôznorodosť lúčneho

porastu

Žiak vníma lúku ako priestor, na ktorom rastie množstvo

rôznorodých rastlín a žije tu veľké množstvo

rôznorodých živočíchov. Vie, že živočíchy tu žijúce

majú stavbu tela a spôsob života prispôsobený lúčnemu

porastu. Žiak vie, že prítomnosť rôznych druhov

živočíchov je možné zistiť podľa zvukov, ktoré z lúky

vychádzajú. Vie aj to, že aj keď sa na prvý pohľad lúky

na seba podobajú, môžu na nich rásť rôzne rastliny a

môžu byť obývané rôznymi živočíchmi.

ENV

MEV

DOV

Typické druhy lúčnych

rastlín

Úvod do systematiky

rastlín

Žiak si uvedomuje rôznorodosť porastu na lúke a vie ju

objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť

dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať rodovými

názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí

mak, zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza

poľná, lipnica lúčna) a opísať rozdielne a zhodné znaky

týchto rastlín. Žiak vie detailným pozorovaním a

porovnávaním identifikovať rozdiely v druhoch rastlín,

ktoré patria do toho istého rodu, napríklad mak siaty a

vlčí mak.

OŽZ

ENV

REV

Typické druhy živočíchov

žijúcich na lúkach

Spôsob života lúčnych

živočíchov

Úvod do systematiky

živočíchov

Žiak si uvedomuje, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy

a vie túto rôznorodosť objektívne skúmať. Žiak vie

druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať

(nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov

slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková,

voška ružová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a

opísať rozdielne a zhodné znaky týchto živočíchov. O

živočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie

rozprávať o spôsobe ich života. Žiak vie detailným

pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v

živočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny

živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy

pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.).

OŽZ

ENV

REV

Rôznorodosť lúčneho

porastu

v porovnaní s poľnou

monokultúrou

Žiak vie, že polia vytvoril človek, aby mal kde pestovať

plodiny, ktoré potrebuje na svoju obživu. Žiak vie, že na

poliach rastú iné rastliny ako na lúke, a že na polia

vysadil rastliny človek, pričom na lúkach rastú

prirodzene. Vie, že na poli zvyčajne rastie len jedna

plodina, ostatné rastliny rastú len na okrajoch polí. Žiak

vie, že polia sú zvyčajne postrekované rôznymi

chemickými prípravkami, aby sa v nich nemnožili

MEV

TPPZ

DOV

škodce. Dieťa si uvedomuje, že ten istý živočích

vyskytujúci sa prirodzene na lúke je na poli považovaný

za škodcu. Žiak vie pozorovaním zistiť, že na poliach je

pozorovateľne menej druhov živočíchov, na medziach je

ich viac, podobne na lúkach.

Typické druhy živočíchov

žijúcich na poliach

Spôsob života poľných

živočíchov

Žiak vie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5

zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac

poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný,

škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa

živia. Informácie vie spájať a vytvárať tak jednoduchý

potravinový reťazec. O živočíchoch vie nájsť informácie

v encyklopédii.

ENV

REV

RČG

Význam poľnej

monokultúry

Najvýznamnejšie poľné

plodiny a ich využitie

Žiak vie, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny

boli vytlačené na medze. Vie vysvetliť, aké pozitíva má

pestovanie monokultúry. Pozná 5 druhov plodín, ktoré

sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka

olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vie ich opísať a

vymenovať využitia danej rastliny. O obilninách vie, že

poznáme rôzne druhy, napríklad pšenicu, raž, jačmeň a

ovos a vie, aké rôzne použitie majú dané obilniny.

ENV

OSR

REV

Liečivé rastliny

Najvýznamnejšie liečivé

rastliny a ich spôsob

využitia

Žiak vie vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.

Vo vysvetlení zdôrazňuje to, že rastliny obsahujú látky,

ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia. Vie, že

rôzne rastliny majú rôzny účinok, používajú sa na rôzne

účely. Rozpoznáva najčastejšie používané liečivé byliny

a pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky,

lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová a skorocel

kopijovitý. Vie, kde je možné rastliny nájsť a podľa

ktorých znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s

atlasom rastlín a samostatne zisťuje, na čo sa liečivá

bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska sa

nachádzajú uvedené liečivé byliny.

ENV

OSR

MEV

RČG

Zbieranie a

uskladňovanie liečivých

rastlín

Žiak vie, že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín

– korene, listy, kvety, plody. Na príklade repíka, lipy,

ruže šípovej a skorocelu vie vysvetliť, ktoré časti rastlín

sa zbierajú. Žiak si uvedomuje, že je nebezpečné zbierať

rastliny, ktoré nepoznáme, lebo poznáme aj jedovaté

rastliny, ktoré môžu spôsobiť otravu až smrť. Žiak vie

opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť a

uskladňovať .

ENV

MEV

DOV

RČG

Rozpustné a nerozpustné

látky – príprava výluhu

Zvyšovanie rozpustnosti

látok – príprava čaju

Žiak skúma, koľko látok sa uvoľňuje z liečivých rastlín

do vody, ak sušené rastliny zalejeme studenou, teplou a

horúcou vodou (pozoruje intenzitu zafarbenia). Na

základe záveru zo skúmania zdôvodňuje, prečo je

potrebné používať pri príprave čaju horúcu vodu. Žiak

skúma, ako sa rozpúšťajú látky zo sušeného čaju v

studenom a teplom alkohole a ako v oleji. Vytvára z

pozorovania závery a pri ich tvorbe využíva vedomosti o

rozpustnosti látok vo vode.

MEV

OŽZ

TPPZ

8. ĽUDSKÉ TELO

Potrava ako zdroj energie

a stavebného materiálu

pre obnovu organizmu

Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a

čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme

spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak sa vo

vysvetľovaní sústreďuje na objasnenie toho, že človek

potrebuje energiu a stavebné látky na rast a obnovu

organizmu. Žiak porovnáva človeka a jeho potrebu

prijímať potravu s inými živočíchmi a aj rastlinami a

zovšeobecňuje, že všetky živé organizmy potrebujú

prijímať látky z prostredia a tiež do prostredia vylučujú

látky, ktoré už nepotrebujú.

OSR

ENV

MEV

RFG

Jedy

Drogy

Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny

obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu

organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj

potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že

jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré

spôsobujú poškodenie organizmu. Tie sa môžu

vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria

nevhodným skladovaním. Žiak vie uviesť príklady

jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj

zle skladovaných potravín (huby uskladnené v

nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko).

Žiak vie, že niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme

veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v

nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol

a iné drogy.

OSR

MEV

TPPZ

OŽZ

RFG

Proces dýchania

Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka

(dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a

vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para).

Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje)

skúmaním na ľudskom tele.

OŽZ

OSR

Súčinnosť dýchania a

srdcovej činnosti

Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj

srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy. S pomocou

učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej námahe

rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa

o vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o

dýchaní žiak má. Žiak získava dodatočné informácie zo

sekundárnych zdrojov.

OŽZ

ENV

RČG

Rozmnožovanie človeka

Rast a vývin

Vývin pred narodením

Vývin po narodení

Význam zdravej stravy

pre vývin človeka

Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný

dospelý muž a dospelá žena. Vie, že na rozmnožovanie

má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom

mužská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po

oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky.

Vie, že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9

mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky

vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá

životospráva ženy v tomto období. Žiak vie vysvetliť, že

vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie

lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým

človekom, dieťaťom a novorodencom. Vie, že

novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú,

OSR

MEV

OŽZ

rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a

vyvážený pohyb.

9. VESMÍR

Vesmír

Vesmírne telesá

Vákuum

Čierne diery

Žiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom

opisu jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto

súčastí. Vie, že vo vesmíre nie je vzduch, ten je

sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Žiak

taktiež vie, že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná

sila. Vie vysvetliť, že gravitačná sila pôsobí len do

určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má základnú

informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu.

TPPZ

OSR

RČG

Planéta

Hviezda

Galaxia

Súhvezdie

Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie

vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou.

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou,

galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva

základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie

Orion, súhvezdie Veľký voz) a vie pozorovať pohyb

súhvezdí po oblohe počas roka.

MEV

Slnečná sústava

Prirodzené družice planét

Kométa

Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré

obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty

vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou

družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej

sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú

dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť, ako sa planéty

Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy

rotujú okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako

sa vo vesmíre pohybuje.

ENV

MEV

Rotácia Zeme okolo

vlastnej osi – striedanie

dňa a noci

Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo

spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, že Zem sa otočí

okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť, prečo

je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s

tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy.

Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii

argumentuje vlastnou skúsenosťou. Žiak vie striedanie

dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.

MEV

Naklonenie Zemskej osi

Rotácia Zeme okolo

Slnka

Striedanie ročných

období

Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že

Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka

za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na modeli

ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty

pri zmene ročných období na Zemi.

ENV

Podmienky života vo

vesmíre

Skúmanie vesmíru –

ďalekohľad, hvezdáreň,

umelá družica, vesmírna

stanica, rakety,

raketoplány

Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život

kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom

vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek vystúpiť

do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie

prostredníctvom skafandra. Okrem kyslíka skafander

poskytuje človeku ochranu pred chladom (žiak vie, že vo

vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom,

ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady,

hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru. Vie

vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna

MEV

RČG

stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia

funkcie.

10. SILY

Elektrický izolant

Bezpečnosť práce s

elektrickými

zariadeniami

Žiak vie, že elektrický prúd je životu nebezpečný a vie

predchádzať styku s vysokým napätím. Žiak vie

vysvetliť, prečo sú vodiče elektrického prúdu obalené v

umelej hmote, pričom využíva poznatky získané

vlastným skúmaním. Žiak vie využiť informácie o

elektrických izolantoch na ochranu vlastného zdravia

pred pôsobením elektrického prúdu.

MEV

RFG

RČG

Blesk

Bezpečné správanie sa v

búrke

Žiak vie, že blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v

atmosfére a vie jednoducho vysvetliť funkciu

hromozvodu. Žiak vie samostatne vyhľadať informácie o

tom, ako je potrebné sa chrániť pred bleskom vo voľnej

prírode a informácie vie zhodnotiť v súvislosti s tým, čo

už o elektrickom prúde vie.

OŽZ

Statická elektrina

Žiak vie jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká

statická elektrina a ako sa prejavu na rôznych

predmetoch. Spája informácie s vlastnou skúsenosťou a

cielene skúma vznik statického výboja pôsobením

rôznych látok.

TPPZ

Legenda:

Prierezová téma Skratka Prierezová téma Skratka

Osobnostný a sociálny rozvoj OSR Mediálna výchova MEV

Multikultúrna výchova MUV Ochrana života a zdravia OŽZ

Environmentálna výchova ENV Tvorba projektu a prezentačné zručnosti TPPZ

Dopravná výchova DOV Regionálna výchova REV

Rozvoj čitateľskej gramotnosti RČG Rozvoj finančnej gramotnosti RFG

6. Zásady hodnotenia v predmete Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie

žiakov základnej školy , ktoré schválilo MŠ SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou

od 1.5.2011 a ŠkVP na šk. r. 2016/2017. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne

najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Vo výchovno-vzdelávacom procese a na

konci klasifikačného obdobia je žiak 4. ročníka hodnotený známkou. Podklady na hodnotenie

výchovno-vzdelávacích výsledkov získava učiteľ týmito metódami, formami a prostriedkami:

- diagnostické pozorovanie žiaka

- sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho domácej prípravy na vyučovanie

- rôzne druhy skúšok (ústne, písomné, didaktické testy, praktické).

počas školského roku budú žiaci písať polročný a výstupný test.

Percentuálne hodnotenie kontrolných a samostatných prác žiaka v predmete :

1 - výborný: 100% - 90%

2 - chválitebný: 89% - 75%

3 - dobrý: 74% - 50%

4 - dostatočný: 49% - 25%

5 - nedostatočný: 24% - 0%

O výsledkoch hodnotenia a klasifikácie žiaka v predmete PDA budeme zákonných zástupcov

žiaka pravidelne informovať cestou tlačenej žiackej knižky, prostredníctvom triednych

schôdzok ZRPŠ a osobných konzultácií v čase konzultačných hodín učiteľa. Informácie

o hodnotení a klasifikácii nájdu zákonní zástupcovia žiaka na stránkach

skolamakov.edupage.org .

7. Učebné zdroje Na vyučovacej hodine prírodovedy sa bude používať učebnica Prírodoveda pre 4. ročník

základných škôl a pracovné zošity schválené a odporúčané MŠ SR Wiegerová, Česlová,

Kopáčová,svojpomocne vytvorené testy, krížovky, pracovné listy, prezentácie a iné

zhotovené pomôcky; rôzne vhodné publikácie, encyklopédie a časopisy, obrázkové materiály.

Materiálne učebné prostriedky: IKT, PC (internet), dataprojektor.