db

Aldo Maria Valli sa narodil v roku 1958 v talian-skom meste Rho. Vyštudoval odbor politické vedy naKatolíckej univerzite v Miláne. Neskôr sa stal profe-sionálnym novinárom. Je vatikanistom prvého pro-gramu talianskej štátnej televízie (Rai Uno). Napísalviacero kníh o náboženstve, rodine a médiách.

Od prepuknutia škandálu s pedofíliou takmer neprejde deň bez toho,aby Cirkev a pápež neboli vystavení zúrivej kritike a nemilosrdným útokommédií.

Globálny systém komunikácie totiž nemá rád Ratzingera, jeho prísnosťa dôslednosť, jeho jednoznačnosť a neoblomnosť. Už v minulosti sa dostalna mušku, keď ho obžalovali, že vyvoláva napätia s islamom, že podporu-je popierateľov holokaustu, že má svojím prístupom podiel na šírení AIDSv Afrike, že je proti potratom, že je konzervatívny, keď nástojí na celibátea nemenných morálnych kritériách, a podobne. Aké sú dôvody tohto ne-priateľského postoja? Kde sú jeho korene? Aké záujmy sú v hre? Kto chcezasadiť ranu pápežovi?

Taliansky novinár a autor tejto knihy Aldo Maria Valli sa nielenže usi-luje poukázať na rôzne manipulácie, skreslené podávanie informácií a vy-tváranie mienky o pápežovi zo strany viacerých médií, ale bez zakrývaniaslabostí a hriechov Cirkvi predkladá fakty, o ktorých mnohé médiá mlčia.No predovšetkým predkladá zmýšľanie a názory Benedikta XVI. v objek-tívnom svetle.

ISBN 978–80–8074–139–6

www.donbosco.sk

Prečo je muž v bielom

na čiernom zozname?

A l d o M a r i a V a l l i

Ald

o M

aria

Val

li

Pápežna muške

Pá

pe

ž n

a m

uš

ke

Obsah

ÚVOD .................................................................... 5

1. POSTOJ, KTORÝ SPÔSOBUJE KONFLIKTY ....9

2. ŠKANDÁL NA PRVEJ STRANE NOVÍN ......... 25

3. PÁPEŽ NA ČIERNOM ZOZNAME ....................49

4. PODANÁ BRATSKÁ RUKA .............................. 63

5. NOČNÁ MORA AKO PRÍLEŽITOSŤ ................83

6. JE PÁPEŽ PREDSTAVITEĽ MRAVNÉHOROZUMU? ........................................................... 97

7. „PROVOKÁCIA“ EURÓPSKEJ KULTÚRY ...... 113

8. ÚTOK ZVNÚTRA CIRKVI ................................129

9. „CIRKEV NIE JE NAD ZÁKON!“ ................... 147

10. PEKELNÉ BRÁNY JU NEPREMÔŽU ...........155

1. Postoj ,

ktor ý spôsobuje konf l ikt y

Modlite sa za mňa,aby som zo strachu

neustupoval pred vlkmi.Benedikt XVI., 24. apríla 2005

Dôvody agresie

Írsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko,Taliansko, Belgicko, Nórsko, Brazília, Spojené štátyamerické, Austrália, Malta. Pre Katolícku cirkev súmená týchto krajín spojené so smutnou skutočnosťou.Z nich totiž prišli hrôzostrašné a šokujúce správyo prípadoch sexuálneho zneužívania detí a mladis -tvých zo strany niektorých kňazov. Tieto prípady sačasto udiali pred mnohými rokmi, no zrazu vyšli napovrch. Otázka znie: prečo práve teraz? Prečo udalos-ti, ktoré sa stali v minulosti a na rôznych miestach,vyšli na povrch práve teraz a napĺňajú rubriky médiípo celom svete? Ide o manipuláciu? Čo je jej cieľom?Ide o útok na pápeža?

V mnohých prípadoch je dôvodom tohto javu jed-noducho plynutie rokov. Prednedávnom boli deťmi

9 )

Postoj, ktorý spôsobuje konflikty

a teraz sa stali dospelými ľuďmi, ktorí konečne našlispôsob a odvahu postaviť sa zoči-voči duchom minu-losti. Ale istotne to nie je jediný dôvod.

Podľa katolíckeho bádateľa Georgea Weigela, auto-ra životopisu Jána Pavla II. a poradcu Centra pre eti-ku a verejnú politiku vo Washingtone, sú v hre protiCirkvi viaceré záujmy:

„Existujú politici a mienkotvorcovia, ktorí chcú zničiťdôveryhodnosť Cirkvi, advokáti, ktorých zámer je spôso-biť finančné škody Vatikánu, antikatolícki laici, ktorí vy-užívajú každú príležitosť, aby mohli Cirkev zasiahnuť,a katolíci, ktorí sledujú nikdy neuskutočnenú revolúciu:zrušenie celibátu, kňazské svätenie žien, zmenšenie au-tority biskupov.“ (Interview v talianskom denníku LaStampa, 4. apríla 2010)

S týmto úsudkom môžeme súhlasiť aj v tom, keďWeigel tvrdí, že neexistuje opravdivý manéver. Avšak akneexistuje sprisahanie ako také, v každom prípade zbie-hajúce sa záujmy rôznych kategórií, ktoré americký au-tor cituje, hovoria o pláne. Takmer isto nebol odsúhla-sený, avšak predsa je účinný svojím útokom na Cirkeva najmä na súčasného pápeža Benedikta XVI. Ba vzni-ká dojem, že terčom sa stal práve Jozef Ratzinger.

Škandály, o ktorých sa hovorí, majú svoj pôvodv období, keď ešte nebol na čele Katolíckej cirkvi, nonapriek tomu vychádzajú najavo teraz. A zakaždým,keď ide o Európu, Oceániu alebo Spojené štáty ame-rické, vidno snahu akýmkoľvek spôsobom pripísať munejakú zodpovednosť – či už ako biskupovi v Mnícho-ve, alebo ako prefektovi Kongregácie pre náuku viery.

Nech je jasné: v žiadnom prípade nechceme od-kloniť pozornosť od problému ako takého. Keby bol

( 10

Pápež na muške

vyšiel na svetlo čo len jeden prípad pedofílie medzikňazmi a rehoľnými osobami, aj to by bolo veľké, po-horšenie s obrovským dosahom, pre ktoré by sa bolotreba hanbiť, urobiť si spytovanie svedomia a obnove-nou vernosťou znovu začať od Kristovho evanjeliav duchu očistenia. Na druhej strane práve toto bolarekcia Benedikta XVI., ktorú jasne vyjadril hneď, akovyšli najavo prvé správy o škandáloch. Nezakrývalhriechy, viny a zodpovednosť Cirkvi v jej rôznychštruktúrach a rovinách. Avšak zoči-voči obrovskémuprílivu protipápežského útoku sa zdá, že žiadne vy-hlásenia neobstoja. Vidno iba snahu zasiahnuť. A tusa vraciame k otázke prečo.

Súčasný pápež mnohých vyrušuje z rôznych dôvo-dov. No predovšetkým z týchto dvoch: hovorí, že prav-da existuje, a apeluje na sociálnu spravodlivosť. Prvýje politický front, druhý ekonomicko-sociálny. Avšakoba vytvárajú z pápeža orientačný bod, ktorý je pre-kážkou pre toho, kto sa živí morálnym relativizmoma sociálnou nespravodlivosťou. Odtiaľ pochádzajú úto-ky na jeho osobu.

„Katolícka cirkev,“ pripomína George Weigel v ci-tovanom interview, „je posledným inštitucionálnym ob-rancom idey, že vo svete ešte existujú morálne pravdy.Na západe jestvujú intenzívne sily, ktoré popierajú ichexistenciu a nútia nás veriť, že ľudstvo je plastickéa stvárňovateľné, že manželstvo možno zadefinovať zá-konom, že sex je určitým druhom športu, že nenarodené,vážne choré alebo postihnuté ľudské bytosti nemajú ce-nu a že štátna moc i zákony niekedy nanucujú diktatúrurelativizmu – ako ju definoval Ratzinger ešte ako kardi-nál. Tieto sily vidia príležitosť zničiť učenie Cirkvi v sla-

11 )

Postoj, ktorý spôsobuje konflikty

bostiach niektorých synov a dcér Cirkvi a v omyloch,ktorých sa dopustili niektoré autority.“

Niekto si povie, že je to hodnotenie katolíka „sta-rého štýlu“, hodnotenie človeka, ktorý nostalgicky tú-ži po už nenávratnej „morálnej civilizácii“. Nesúhla-sím! V každom prípade, ak chceme počuť iný hlas,tak tu je úsudok kardinála Carla Mariu Martiniho,ktorý v talianskom denníku Corriere della Sera z 25.apríla 2010 v odpovedi jednému čitateľovi o pedofil-nom škandále povedal:

„Nie som kompetentný v štatistikách a som alergickýna povrchné konštatovanie o skrytých príčinách nejakejveci. Preto v tomto víre prachu nerád vidím pri stole na-plánované sprisahanie proti Cirkvi a pápežovi. Je prav-da, že ten, kto je proti Katolíckej cirkvi (nemusí byť hneďkomunistom alebo voľnomyšlienkárom), sa azda tešíz tejto sústredenej paľby, ktorá pokoruje celé duchoven-stvo, a nezáleží mu na tom, že väčšina prípadov sexuál-neho zneužívania a pedofílie sa deje v rámci rodiny, čižetam, kde sú prítomní prví vychovávatelia dieťaťa. SvätýOtec bol veľmi jasný a neoblomný v prípade tohto prob -lému a aj ja som ho dôsledne bránil. Prekáža mi, že spo-ločnosť, ktorá zrušila každú hradbu voči pohlavnosti(ktorá má negatívny dosah aj na deti – ako napríklad sexuálne náznaky v reklame), sa zameriava iba na úzkučasť ľudí.“

Teda aj keď sa kardinál Martini vyjadruje, že jealergický na povrchné interpretácie o údajnom sprisa-haní, predsa priznáva, že ten, kto je nepriateľsky na-ladený proti Cirkvi, sa „teší“ z toho, čo sa deje, a ženie je správne vziať si na mušku iba Cirkev, keďže sato týka celej kultúry a spoločnosti. Ja by som pridal,

( 12

Pápež na muške

13 )

Postoj, ktorý spôsobuje konflikty

že sa treba rozhorčiť nad tým, ako sa niektoré médiá,ktoré dosť ležérne používajú sex a ľudské telo na vá-benie pozornosti, stávajú zarytými obhajcami morál-nych princípov a mladistvých, keď treba na Cirkev za-útočiť. Avšak toto nie je cesta, po ktorej chceme ísť,pretože aj keď začneme hodnotiť, kto je horší, neprí-deme k žiadnemu výsledku a predovšetkým ničím ne-prispejeme k náprave. To, čo tu chcem podčiarknuť, jedosah agresie na Cirkev a pápeža, na jeho kultúrnya duchovný rozmer, na to, čo sa týka človeka a jehoživota.

Samozrejme, že útoky na pápeža vždy boli, alev tejto chvíli zaútočili, pretože Jozef Ratzinger, aj keďbez veľkého hluku, čo je jeho osobitný štýl, bol a jemimoriadne účinný v postoji proti liberalizmu a mo-rálnemu relativizmu, ako aj proti „výrobcom“ sociál-nej nespravodlivosti, ktorí sa obohacujú vďaka využí-vaniu človeka človekom.

Cirkev by mala na to reagovať, pretože ide o veľ-mi naliehavú výzvu. Proti Cirkvi i pápežovi stoja moc-ní tohto sveta, ktorí majú k dispozícii silné pro-striedky a väčšiu časť globálneho mediálneho stroja.A potom – treba to povedať –, Cirkev nie je vôbec jed-notná, keď sa má brániť proti útokom, ba naopak,práve v nej sa nachádzajú jednotlivci, ktorí spolupra-cujú s útočníkmi.

Aby sme si mohli uvedomiť, akému obliehaniua akej násilnej agresii je Cirkev vystavená, netreba ro-biť veľké bádania. Stačí vojsť do ktoréhokoľvek kníh-kupectva. Nárast nových vydaní proti Vatikánu a pá-pežovi nás udivuje. Existovali aj predtým, ale neboloich toľko ako teraz a neboli také zlomyseľné. Cirkev

3. Pápež na čiernom zozname

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Mt 5, 10

Rehoľník v búrke

Tak ako po iné roky mal na Veľký piatok 2. apríla2010 pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa ká-zeň v Bazilike svätého Petra. Páter Cantalamessa jev Taliansku medzi televíznymi divákmi veľmi známouosobnosťou, pretože často vystupuje v náboženskýchreláciách a jeho argumentovanie je jasné a adresné.Zíksal doktorát vo Freiburgu a v klasickej literatúre naKatolíckej univerzite v Miláne. Až do roku 1979 sa ve-noval vyučovaniu, v roku 1980 sa stal úradným vati-kánskym kazateľom a v tejto úlohe každý týždeň počasAdventného a Pôstneho obdobia máva v prítomnostiSvätého Otca, kardinálov, biskupov a kňazov Rímskejkúrie viaceré rozjímania a príhovory.

V tejto kázni páter Raniero Cantalamessa žiadal,aby sa uvažovalo o Kristovej obeti, ktorá obsahuje ne-vídané posolstvo pre dnešný svet, pretože „dnešnémusvetu kričí, že násilie je archaickým pozostatkom, spia-točníckym krokom k primitívnym a prekonaným štádiám

49 )

Pápež na čiernom zozname

ľudských dejín a v prípade veriacich ide o vinné a pohor-šujúce meškanie v uvedomení si kvalitatívneho posunu,ktorý Kristus urobil. No nielen to. Kristova obeta námtotiž pripomína, že ,násilie prehráva‘, a ide o autentickúrevolúciu, pretože takmer vo všetkých starobylých mý-toch je obeťou porazený a tyran je víťaz. ,Ježiš zmenilznak na víťazstvo‘ – s ním sa rodí nový druh víťazstva,ktoré nespočíva v prinášaní obetí, ale v tom, že sám člo-vek sa stáva obeťou, a takto vlastne vzniká modernáhodnota obrany slabých.“

Uvažovanie pátra Cantalamessu vychádza z Nietz-scheho mýtu o superčloveku (Nietzsche uprednostňu-je násilie ako protiklad kresťanstva), aby sa tak do-pracoval k súčasnému násiliu, ktoré sa prejavujeprostredníctvom nových a starých prostriedkov spolo-čenskej komunikácie a veľmi často zasahuje deti a že-ny. Keď ide o ženy, pápežský kazateľ hovorí o násilína ženách, ktoré sa často deje za múrmi domu a natúto drámu sa zabúda. O nej sa hovorí veľmi máloa nemalo by sa prestať pripomínať, že tento druh ná-silia je tým viac odsúdeniahodný, ak ho spácha ten,kto by mal ženu brániť a chrániť, ako je to v prípademanželov, bratov a otcov.

Potiaľto úvaha o násilí. Kázeň sa chýlila ku koncu,ale páter Cantalamessa cítil potrebu vložiť jednu po-známku. V roku 2010 katolícka Veľká noc padla nadeň židovskej Veľkej noci, ktorá je jej predchodkyňoua modelom. Táto zhoda viedla kazateľa k tomu, aby sakrátkou myšlienkou obrátil na „židovských bratov“.„Oni sami z vlastnej skúsenosti vedia, čo znamená byťobeťou kolektívneho násilia a aj z tohto dôvodu súschopní rozpoznať jeho súčasné symptómy.“

( 50

Pápež na muške

A v tejto chvíli páter Cantalamessa povedal, že do-stal list od svojho židovského priateľa a s jeho dovo-lením čítal jednu jeho časť:

„S nechuťou sledujem násilný a sústredený útok pro-ti Cirkvi, pápežovi a všetkým veriacim zo strany celéhosveta. Použitie stereotypu, prenášanie zodpovednostia osobná, ako aj kolektívna vina mi pripomínajú najha-nebnejšie aspekty antisemitizmu. Túžim teda vyjadriťvám osobne, pápežovi a celej Cirkvi solidaritu mňa – ži-da, ako aj všetkých, ktorí v hebrejskom svete (a je ich ve-ľa) spoločne prežívajú tento pocit bratstva.“

Prešlo iba niekoľko minút a rozpútala sa nová búr-ka. Len čo slová pátra Cantalamessu skončili v tlačo-vých agentúrach, Katolícka cirkev, pápež a Vatikán súznova obžalovaní. „Je to odporné, obscénne a najmäurážajúce všetky obete holokaustu,“ hovorí pre Associa-ted Press generálny tajomník Ústrednej generálnej radynemeckých židov Stephan Kramer. „Doteraz som nevi-del horieť Baziliku svätého Petra a ani nevidno výbuchynásilia proti katolíckym kňazom. Som bez slov. Vatikánsa pokúša zmeniť prenasledovateľov na obete.“ O „po-užitom nešťastnom jazyku“ zo strany pápežského kaza-teľa hovorí pre American Jewish Committee rabín GaryGreenebaum zodpovedný za medzináboženský dialóg:„Kolektívne násilie proti Židom spôsobilo smrť šiestimmiliónom ľudí, kým kolektívne násilie, o ktorom sa tu ho-vorí, neviedlo k vraždám alebo ničeniu.“

Mnohé polemické stanoviská zazneli aj v Talians-ku. Hlavný rabín v Ríme Riccardo Di Segni prosilBoha, aby „svojím svetlom prenikol do sŕdc katolíkovv deň, keď sa oni modlia, aby sme uznali Ježiša Kristaako Spasiteľa ľudstva, a prosia, aby celý Izrael bol spa-

51 )

Pápež na čiernom zozname

sený“. Išlo o narážku na modlitbu za obrátenie židovpočas veľkonočných obradov na Veľký piatok. Nauniverzite v Macerata profesori a vedci zbierali pod-pisy proti udeleniu doktorátu honoris causa vo ve-dách spoločenskej komunikácie pátrovi Cantalames-sovi.

Vzhľadom na hurhaj, ktorý jeho slová vyvolali, bolna druhý deň páter Cantalamessa nútený prosiť o pre-páčenie v interview talianskeho denníka Corriere del-la Sierra. „Ak som sa dotkol citlivosti židov a obetí pe-dofílie, čo vôbec nebolo mojím úmyslom, je mi toskutočne ľúto a prosím o prepáčenie; opätovne deklaru-jem svoju solidaritu ako s jednými, tak i s druhými.“ Ka-zateľ sa potom usiloval ospravedlniť pápeža: „Musímvšak spresniť jednu vec. Svätý Otec ma neinšpiroval, aleako všetci ostatní po prvý raz počul moje slová počas li-turgie v Bazilike svätého Petra. Nikdy si nikto z Vatiká-nu nenárokoval vopred prečítať a kontrolovať text mo-jich kázní, čo pokladám za prejav veľkej dôvery voči mnea masmédiám.“ Nakoniec bol páter nútený spresniťzmysel svojich slov, ktoré boli samy osebe jasné prekohokoľvek, kto si dal námahu ich celé prečítať: „Vô-bec si nemyslím, že možno prirovnať antisemitizmusa útoky na Cirkev, a som presvedčený, že ani môj židov-ský priateľ to nechcel urobiť. On sa neodvoláva na ani-semitizmus šoa: mal na mysli – a zdá sa mi, že to jasnepovedal – stereotypné používanie a ľahký prechod od in-dividuálnej viny k tej kolektívnej, čiže antisemitizmusskôr ako kultúrny fakt, než efektívne prenasledovanie.“

K otázke sa vyjadril aj známy taliansky novinár Vit-torio Messori, ktorý v tom istom denníku v komentá-ri napísal:

( 52

Pápež na muške

7. „Provokácia“ európskej kultúry

Iba jedno viem:bez teba všetko je pre mňa zlé.

Svätý Augustín, Vyznania

Quaerere Deum – hľadať Boha

Kolégium svätého Bernarda v Paríži, ktoré vybudo-vali nasledovníci svätého Bernarda z Clairvaux, je dnesmiestom dialógu. Tak si to prial kardinál Jean MarieLustiger, arcibiskup mesta v rokoch 1981 – 2005, ktorýsa narodil ako žid. V tomto kolégiu mal Benedikt XVI.počas svojej návštevy Francúzska jeden z najdôležitej-ších príhovorov svojho pontifikátu, ktorý bol pokračo-vaním úvahy začatej v Regensburgu. Svätý Otec tu ho-voril o pôvode západnej teológie a koreňoch európskejkultúry, ktoré siahajú do stredovekého mníšstva. Okreminého povedal, že nej de iba o nejakú skúsenosť z minu-losti, ale o niečo, čo sa prihovára aj nám. Odvolal sa prá-ve na náboženskú, morálnu a intelektuálnu skúsenosťmníchov, pričom rozvil tému, ktorá je stredobodom je-ho poslania – hľadanie Boha. To je dôkaz, že hľadanieBoha v plnej miere patrí do racionálnej oblasti každéhočloveka a že nevyhľadávanie Boha sa rovná ochudobne-niu rozumu a nie jeho zdokonaľovaniu.

113 )

„Provokácia“ európskej kultúry

V prelomových chvíľach boli kláštory strediskamiuchovávania starovekej kultúry a vypracovania novej.Ale nie preto, že by si mnísi na základe nejakej teórietento cieľ len tak stanovili. Nie, oni sa v skutočnostimodlili a hľadali Boha. „Od druhoradých vecí chceliprejsť k tým podstatným“, jediným, ktoré majú cenupre človeka.

Hľadanie Boha nie je cestou cez púšť. Sám Boh po-skytol niektoré znaky prostredníctvom svojho slova.Hľa, ústredné miesto biblioték v kláštoroch a hľa, dô-ležitosť slova ako racionálneho prostriedku, ktorýmmožno komunikovať s inými ľuďmi a s Bohom.

Predsa však títo mnísi nežili iba zo samého slova.Bol tu aj iný pól, ktorého charakteristickým prvkombola tiež racionálnosť. Bola to labora, manuálna prá-ca, dôležitá časť kresťanského mníšstva, ako to doka-zuje svätý Benedikt so svojou regulou. Kým grécki bo-hovia nepracovali a grécko-rímsky svet nepoznal bohastvoriteľa, pretože najvyššie božstvo si nemohlo po-škvrniť ruky matériou, kresťanský Boh je Boh, ktorýtvorí a „ako osoba vstupuje do namáhavej práce dejín“,je Boh pracovník a ľudia, ktorí pracujú, majú podielna jeho činnosti.

V rámci tohto kontextu sa mnísi môžu stretnúťs Bo hom. Teda nejde len o teoretické špekulovanie,ale o osobné stretnutie. „Novosť kresťanského ohla-sovania nespočíva v myšlienke, ale v udalosti“, ktorá„je Slovom, prítomnosťou večného Rozumu v našom te-le“. Verbum caro factum est – Slovo sa telom stalo.Sme teda v samotnom srdci, kresťanská udalosť jerozumovou – uváženou udalosťou, a aby bolo možnéprijať ju, je potrebný rozum.

( 114

Pápež na muške

8. Útok zvnútra Cirkvi

Inter persecutiones mundi ed consolatio – nes Dei peregrinando procurrit Ecclesia.

Svätý Augustín, O Božom štáte

Ďakujem, ale...

V Ríme bolo 16. mája 2010 daždivé počasie a naj-lepšie by bolo zostať doma, ale napriek tomu od rá-na tisícky ľudí prichádzali na Námestie svätého Pet-ra. Mnohí z nich boli členovia katolíckych hnutía združení (Obnova v Duchu Svätom, Katolícka ak-cia, Spoločenstvo svätého Egídia, skautské hnutie,modlitbové skupiny, Mariánska mládež, Združenie ro-dičov katolíckych škôl, Hnutie fokolare a ďalšie). Napodnet Talianskej biskupskej konferencie podporilotúto iniciatívu Národné centrum laických združení.Cieľom manifestácie bolo verejne vyjadriť podporua solidaritu Svätému Otcovi po útokoch, ktorým bolvystavený Benedikt XVI. a Katolícka cirkev v spoji-tosti so skutkami pedofílie kňazov. Viaceré skupinytalianskeho cirkevného sveta sú totiž presvedčené, žesprávy o trestných činoch, ktoré spáchali niektoríkňazi, pochádzali väčšinou z cudziny a boli nespráv-ne použité, dokonca často prekrútili skutočnosť. Cie-

129 )

Útok zvnútra Cirkvi

ľom bolo spustiť ohováračskú kampaň proti pápežovia do kázať, že Cirkev po dlhý čas tieto zločiny prikrý-vala a že aj Jozef Ratzinger najmä v rokoch, keď bolmníchovským biskupom a potom prefektom Kongre-gácie pre náuku viery, je spoluzodpovedný za politikuzahmlievania.

Keď sa blížila dvanásta hodina, chvíľa počas kto-rej pápež pristúpil k otvorenému oknu Apoštolskéhopaláca, aby sa s veriacimi pomodlil modlitbu Raduj sa,nebies Kráľovná, na námestí už bolo okolo dvestotisícveriacich a niektorí dokonca stáli v bočných uličkách,pretože na námestí už nebolo miesto. Každá skupinapriniesla nejakú zástavu, heslo, bolo vidieť pestrosťčiapok a balónov. Stáli tam celé rodiny so starými ro-dičmi a deťmi, a nechýbali ani politickí predstavitelia.Na veľkých plagátoch bolo možné čítať: „Ty si Bene-detto!“ [v taliančine znamená Benedetto meno Bene-dikt, ale aj slovo požehnaný, pozn. prekl.]; „Rímsky ľudje s pápežom“; „Ty si Peter a my mladí ťa máme radi“;„Spolu s pápežom“; „V Tebe je pravda!“; „Sme s Tebou“a podobne.

Skôr ako sa pápež priblížil k oknu, ujal sa slovapredseda talianskych biskupov kardinál Angelo Bag-nasco a prítomným novinárom povedal: „Taliansko márado Svätého Otca a toto je veľmi jednoduchý a skrom-ný, no presvedčivý a výrečný znak lásky, ktorú Cirkevv Taliansku – som však presvedčený, že aj celá krajina –prechováva voči Svätému Otcovi.“ Táto manifestácianebola kritikou útokov na Svätého Otca, ale skôr„spôsobom, akým možno povedať ,áno‘ pápežovi a jeholáske k talianskej Cirkvi a Taliansku, k Cirkvi vo svetea celému ľudstvu“.

( 130

Pápež na muške

9. „Cirkev nie je nad zákon!“

Ak vás svet nenávidí, vedzte,že mňa nenávidel prv ako vás.

Jn 15, 18

Policajné zložky vtrhli na zasadanie Konferenciebiskupov Belgicka a všetkým prítomným zobrali mo-bilné telefóny, zhabali osobné počítače, otvorili hrobyzosnulých cirkevných hodnostárov, pretože hľadalikompromitujúce materiály... Nejde o scény z filmu. To-to sa stalo koncom júna 2010, keď bruselský štátnyprokurátor Wim De Troy v rámci vyšetrovania prípa-dov pedofílie nariadil bezprecedentný zásah, ktorýnielenže bol prehnane výstredný, ale vo svojej podsta-te aj nerozumný.

Hovorca tribunálu Jean-Marc Meilleur vysvetľoval:„Prokurátor bol informovaný o sérii obvinení zo zneuží-vania mladistvých, ktorých sa dopustil určitý počet osôbpatriacich do Katolíckej cirkvi. Cieľom zásahu bolo zis-tiť, či išlo o trestné činy, a preto padlo rozhodnutie uro-biť prehliadku.“

No dobre, ale bolo potrebné znesvätiť v krypte ka-tedrály Saint Rumbold v Mechelene hroby kardinálovJosepha Merciera (1851 – 1926), Jozefa-Ernesta vanRoeya (1874 – 1961) a Léona-Josepha Suenensa (1904

147 )

„Cirkev nie je nad zákon!“

– 1996)? Predpokladalo sa, že sa v hroboch nájdu do-kumenty užitočné pre pátranie? Prečo bolo potrebnépokoriť celú Konferenciu biskupov Belgicka, ktorá sazišla na plenárnom zasadnutí a fakticky ju deväť ho-dín zadržiavať ako rukojemníka v jej sídle, do ktoréhovtrhla skupina policajtov tak, ako sa to zvyčajne robípri bleskovom zákroku proti najväčším zločincom?

Medzi Belgickom a Svätou stolicou neexistuje kon-kordát. Vzťahy regulujú dva články ústavy: 19., podľaktorého trestné činy majú byť potrestané, aj keď ichspáchal kňaz, a 21., ktorý štátu zakazuje zasahovať doslobodnej aktivity Cirkvi a jej organizácií. Stačilo sanimi riadiť. No namiesto toho dostal prednosť zásahsily spojený so senzáciou, ktorá bola v konečnom dô-sledku arogantná a smiešna.

Sudca De Troy však 24. júna 2010 poslal políciu ajdo úradu komisie Adriaenssens, ktorú vytvorila Kato-lícka cirkev v roku 1998 s cieľom preskúmať prípadysexuálneho zneužívania detí a mladistvých. Komisia,ktorej názov nesie meno jej predsedu, psychiatraz univerzity v Lovaniu Petra Adriaenssensa, zozbiera-la 475 dokumentov, ktoré obsahovali aj obžalobyo predpokladaných zneužívaniach, ktorých sa dopus-tili kňazi. Zhabanie týchto dokumentov znamená nie-len narušenie autonómie Cirkvi, ale nepriamo tvrdí, žecirkevné autority nie sú schopné zistiť pravdu a uro-biť si poriadok vo vlastnom vnútri. Po štyroch dňochod zhabania podal profesor demisiu a všetci členoviakomisie nasledovali jeho príklad. „Zneužili nás ako ná-vnadu,“ komentoval Adriaenssens. „Ak to urobili, zna-mená to, že boli presvedčení, že my chceme veci zakryť,ututlať a oklamať ich, kým ja som si čestne zaumienil, že

( 148

Pápež na muške

budeme pracovať úplne transparentne.“ Mnohé obete,ktoré sa na komisiu obrátili, ju explicitne žiadali, abyich prípady nenahlásila štátnym úradom, avšak tátoich vôľa nebola rešpektovaná. Poslednú vec, ktorú ko-misia urobila, bolo poskytnutie domu obetiam zneu-žívania, kde môžu nájsť prijatie a pomoc.

Keď katolícky kňaz Rik Devillé informoval verej-nosť a políciu o prípade sexuálneho zneužívania zostrany niektorých belgických kňazov, komisia počastakmer desiatich rokov zhromaždila približne dvestoprípadov, ktoré sa v roku 2008 po odstúpení biskupaRogera Josepha Vangheluwea (jeho demisiu SvätýOtec hneď akceptoval) zdvojnásobia. Biskup sa totižpriznal, že sexuálne zneužíval istého mladistvého. Vroku 2008 bol menovaný za vedúceho komisie profe-sor Adriaenssens, ktorý do komisie vniesol väčšiutransparentnosť, čím sa aj zisťovania faktov stali pod-robnejšími. Dokazuje to i skutočnosť, že 26. júna 2010– po tom, čo polícia zhabala všetky dokumenty, – bo-lo naplánované stretnutie komisárov, ktorí mali deba-tovať o úlohe kardinála Daneelsa a o jeho možnommlčaní v prípadoch pedofilných kňazov.

Benedikt XVI. a Vatikán proti zásahu belgickýchúradov hneď reagovali. Veľvyslanca pri Svätej stoliciCharlesa Ghislaina si povolala štátna kancelária Vati-kánu, aby vyjadrila svoje rozhorčenie a úžas. „Takýtoprecedens neexistuje dokonca ani s komunistickým reži-mom, s ktorým sme mali dlhodobú skúsenosť,“ komen-toval pred televíznymi kamerami štátny tajomník kar-dinál Tarcisio Bertone. Benedikt XVI. v posolstve,ktoré zaslal belgickému arcibiskupovi Brusselu-Me-chelenu monsignorovi Andréovi Josephovi Léonardo-

149 )

„Cirkev nie je nad zákon!“

db

Aldo Maria Valli sa narodil v roku 1958 v talian-skom meste Rho. Vyštudoval odbor politické vedy naKatolíckej univerzite v Miláne. Neskôr sa stal profe-sionálnym novinárom. Je vatikanistom prvého pro-gramu talianskej štátnej televízie (Rai Uno). Napísalviacero kníh o náboženstve, rodine a médiách.

Od prepuknutia škandálu s pedofíliou takmer neprejde deň bez toho,aby Cirkev a pápež neboli vystavení zúrivej kritike a nemilosrdným útokommédií.

Globálny systém komunikácie totiž nemá rád Ratzingera, jeho prísnosťa dôslednosť, jeho jednoznačnosť a neoblomnosť. Už v minulosti sa dostalna mušku, keď ho obžalovali, že vyvoláva napätia s islamom, že podporu-je popierateľov holokaustu, že má svojím prístupom podiel na šírení AIDSv Afrike, že je proti potratom, že je konzervatívny, keď nástojí na celibátea nemenných morálnych kritériách, a podobne. Aké sú dôvody tohto ne-priateľského postoja? Kde sú jeho korene? Aké záujmy sú v hre? Kto chcezasadiť ranu pápežovi?

Taliansky novinár a autor tejto knihy Aldo Maria Valli sa nielenže usi-luje poukázať na rôzne manipulácie, skreslené podávanie informácií a vy-tváranie mienky o pápežovi zo strany viacerých médií, ale bez zakrývaniaslabostí a hriechov Cirkvi predkladá fakty, o ktorých mnohé médiá mlčia.No predovšetkým predkladá zmýšľanie a názory Benedikta XVI. v objek-tívnom svetle.

ISBN 978–80–8074–139–6

www.donbosco.sk

Prečo je muž v bielom

na čiernom zozname?

A l d o M a r i a V a l l i

Ald

o M

aria

Val

li

Pápežna muške

Pá

pe

ž n

a m

uš

ke