polygrafické minimum - typosettyposet.eu/downloads/polymin_v3_ukazka.pdfpolygrafické minimum z nej...

J. Panák, M. Čeppan,V. Dvonka, �. Karpinský,

P. Kordoš, M. Mikula,S. Jakucewicz

Polygrafické minimum

v spolupráciso Zväzom polygrafie na Slovensku

vydal TYPOSET, s. r. o.

Bratislava 2008

Copyright © Ján Panák, Michal Čeppan, Vladimír Dvonka, Ľudovít Karpinský,

Pavel Kordoš, Milan Mikula, Stefan Jakucewicz, 2008

Foto © Andrej Bán, archívy autorov

Grafická úprava a obálka © TYPOSET, s. r. o.

Lektorovali: František Endrych, Milan Lederleitner

Jazyková úprava: Nadežda Čeppanová

J. Panák, M. Čeppan, V. Dvonka, Ľ. Karpinský,

P. Kordoš, M. Mikula, S. Jakucewicz

Polygrafické minimumBasics of Graphic Arts Technology

v spolupráci so Zväzom polygrafie na Slovensku vydal TYPOSET, s. r. o.

issued by TYPOSET, s. r. o. in cooperation

with the Printing Industry Association of the Slovak Republic

Tretie aktualizované vydanie / Third Updated Issue

Bratislava 2008

Vnútro knihy je vytlačené na Hello Silk, 135 g.m�2, dodáva Bratislavská papierenská spoločnosť, spol. s r. o. (www.brp.sk), vyrába spoločnosť Sappi (www.sappi.com).

Viac informácií o papieri Hello nájdete na www.hellopaper.com.

Polep knihy je vytlačený stochastickým rastrom na tlačovom stroji KBA 46 Karat Plus v tlačiarni TYPOSET print, s. r. o.

5

Predhovor

Keď pred ôsmimi rokmi vznikla myšlienka zostaviť a vydať publikáciu Polygrafické minimum, bola to takpovediac z núdze cnosť. V polygrafic-kej brandži v tom čase neexistovala samostatná publikácia, ktorá by sa za-oberala ucelenou problematikou tlačiarenského priemyslu z pohľadu na-stupujúcich nových technológií, a predovšetkým procesov elektronizácie a digitalizácie, ktoré tak závratne ovplyvnili aj naše odvetvie. Je pravda, že kolektív autorov mal spracované samostatné prednášky k jednotlivým oblastiam polygrafickej výroby a prezentoval ich v rámci vzdelávacích ak-tivít, ale to malo len obmedzené možnosti. Zväz polygrafie na Slovensku zmobilizoval týchto autorov a v spolupráci s firmou TYPOSET zrealizo-val v roku 2000 (aké symbolické) 1. vydanie tejto ojedinelej publikácie. Mne osobne sa k prvému vydaniu viažu aj spomienky spojené s pobytom na Makarskej riviére v Chorvátsku, kde som v tieni slnečníka na pláži re-cenzoval rukopis knihy a spájal príjemné s užitočným.

Medzitým popularita Polygrafického minima prekročila očakávaný zá-ujem a bolo potrebné pripraviť 2. vydanie, ktoré obsahovalo aj aktualizo-vané informácie z veľtrhu Drupa 2000. O potrebnosti vydania takejto pub-likácie svedčí fakt, že v poľskom preklade ju využívajú kolegovia v Poľsku, a dokonca sa uvažovalo, že vyjde aj na Ukrajine. To, že je súčasťou nejednej knižnice polygrafov v Čechách, netreba ani špeciálne zdôrazňovať. Druhé vydanie sa beznádejne vypredalo a z brandže sa ozývala požiadavka na no-vé výtlačky. Teraz držíte v rukách 3. vydanie Polygrafického minima, upra-vené a doplnené o niektoré nové fakty. Musíme si uvedomiť, že v relatívne malej polygrafickej komunite niekoľkotisícový náklad odbornej publikácie Polygrafické minimum z nej robí bestseller na úrovni Harry Pottera. Kúzla polygrafie sú ale reálnejšie a sú všadeprítomné okolo nás.

Peter Blublaprezident ZPnS

7

J. Panák

P. Kordoš V. Dvonka

Obsah

1 Úvod ..................................................................................................... 111.1 Polygrafia a polygrafická technológia ................................................ 111.2 Tlačové techniky ................................................................................... 121.2.1 Tlač z výšky ........................................................................................... 121.2.2 Tlač z plochy ......................................................................................... 131.2.3 Tlač z hĺbky ........................................................................................... 141.2.4 Prietlač .................................................................................................. 141.2.5 Digitálne tlačové techniky ................................................................... 151.3 Polygrafické výrobky ............................................................................ 151.4 Vydavateľsko-polygrafický výrobný postup ....................................... 191.5 Polygrafický priemysel ......................................................................... 20

2 Predtlačová príprava ........................................................................ 232.1 Úvod ...................................................................................................... 232.2 Spracovanie textovej časti ................................................................... 252.2.1 Tlačové písma ....................................................................................... 252.2.1.1 Vývoj písma ........................................................................................... 252.2.1.2 Vývoj tlačového písma a typografie .................................................... 272.2.1.3 Typometrický systém ............................................................................ 322.2.1.4 Charakteristika tlačového písma ........................................................ 332.2.1.5 Klasifikácia tlačového písma ............................................................... 342.2.1.6 Rezy písma ............................................................................................ 362.2.2 Základy typografickej úpravy tlačovín ............................................... 372.2.2.1 Pojem sadzba ........................................................................................ 372.2.2.2 Rozdelenie sadzby podľa druhu a účelu,

kritériá výberu písiem .......................................................................... 372.2.3 Kompozícia stránky tlačoviny ............................................................. 382.2.3.1 Základné formáty papierov a tlačovín ............................................... 402.2.3.2 Technická úprava rukopisov v redakcii .............................................. 412.2.3.3 Spracovanie textu ................................................................................. 412.2.4 Základné pravidlá hladkej a zmiešanej sadzby .................................. 422.2.4.1 Medzislovná medzera .......................................................................... 422.2.4.2 Medziriadkový preklad ........................................................................ 422.2.4.3 Tvorba odsekov .................................................................................... 422.2.4.4 Delenie slov .......................................................................................... 432.2.4.5 Niektoré znaky a ich používanie ......................................................... 432.2.4.6 Niektoré ďalšie typografické pravidlá ................................................ 442.2.4.7 Zámena písmových znakov ................................................................. 442.2.4.8 Ako poznáme dobrú sadzbu ................................................................ 442.2.5 Korektúrne znamienka ........................................................................ 462.2.6 Techniky spracovania textu .................................................................. 52

8 Obsah

M. Čeppan

J. Panák

Ľ. Karpinský M. Mikula

2.2.6.1 Ručná sadzba ........................................................................................ 522.2.6.2 Strojová sadzba ..................................................................................... 522.2.6.3 Fotosadzba ............................................................................................ 532.2.6.4 Počítačová sadzba ................................................................................. 542.3 Spracovanie obrazu, grafická reprodukcia ....................................... 562.3.1 Svetlo a farba, základy kolorimetrie a denzitometrie ....................... 562.3.1.1 Denzitometria....................................................................................... 662.3.2 Obrazové predlohy a ich charakteristiky............................................ 682.3.3 Reprodukcia tónových hodnôt tlačou ................................................ 692.3.4 Reprodukcia farby tlačou .................................................................... 752.3.5 Fotografické procesy v polygrafii ........................................................ 842.3.6 Digitalizácia obrazových predlôh ....................................................... 872.3.6.1 Konštrukcia, princíp činnosti a rozdelenie skenerov ........................ 882.3.6.2 Základné pojmy skenovanej grafiky ................................................... 912.3.6.3 Porovnanie bubnových PMT a plochých CCD skenerov .................. 932.3.6.4 Voľba parametrov pri skenovaní ......................................................... 942.3.7 Technológia spracovania obrazovej časti tlačovín ............................. 982.3.7.1 Rozdelenie obrazových objektov ........................................................ 982.3.7.2 Histogram tónového obrazu................................................................ 992.3.7.3 Tónová krivka ..................................................................................... 1012.3.7.4 Tónové úpravy obrazu ........................................................................ 1022.3.7.5 Zvýšenie ostrosti obrazu, neostrá maska ......................................... 1062.3.7.6 Bežne používané formáty grafických súborov ................................. 1072.3.8 Výstupné zariadenia v predtlačovej príprave................................... 1092.3.9 Nátlačkovanie ..................................................................................... 1112.4 Technológia prípravy tlačových foriem ............................................ 1162.4.1 Spôsoby prípravy a požiadavky na tlačové formy ............................ 1162.4.2 Montáž ................................................................................................ 1182.4.2.1 Stránková montáž............................................................................... 1182.4.2.2 Hárková montáž ................................................................................. 1182.4.2.3 Ručná hárková montáž ...................................................................... 1182.4.2.4 Elektronická hárková montáž ........................................................... 1222.4.2.5 Kritériá kvality analógovej montáže ................................................. 1232.4.3 Ofsetové tlačové formy ...................................................................... 1242.4.3.1 Podložky ofsetových tlačových platní ............................................... 1242.4.3.2 Fotochemické metódy prípravy ........................................................ 1252.4.3.3 Metódy difúzneho prenosu, AgX / DTR ........................................... 1312.4.3.4 Elektrofotografické metódy .............................................................. 1332.4.3.5 Formy pre bezvodý ofset.................................................................... 1342.4.3.6 CTP technológie prípravy ofsetových foriem .................................. 1362.4.4 Kníhtlačové formy .............................................................................. 1422.4.4.1 Príprava leptaných štočkov ................................................................ 1422.4.4.2 Príprava kníhtlačovej fotopolymérnej formy ................................... 1432.4.5 Flexotlačové formy ............................................................................. 143

9Obsah

M. Mikula J. Panák

S. Jakucewicz J. Panák

2.4.5.1 Príprava flexotlačovej formy z fotopolymérnej kompozície ........... 1442.4.5.2 Príprava flexotlačových foriem (štočkov) systémom CTPlate ......... 1472.4.6 Hĺbkotlačové formy............................................................................ 1482.4.6.1 Fotochemické postupy ....................................................................... 1492.4.6.2 Príprava hĺbkotlačovej formy elektromechanickým rytím .............. 1502.4.6.3 Príprava hĺbkotlačovej formy vypaľovaním

laserovým lúčom ................................................................................. 152

3 Potláčané materiály a tlačové farby ............................................. 1533.1 Tlačové papiere .................................................................................. 1533.1.1 Výroba papiera ................................................................................... 1543.1.1.1 Vláknité suroviny na výrobu papiera, výroba vlákien ..................... 1543.1.1.2 Príprava papieroviny .......................................................................... 1573.1.2 Vlastnosti tlačových papierov ........................................................... 1603.1.2.1 Základné vlastnosti papiera .............................................................. 1623.1.2.2 Potlačiteľnosť papiera ........................................................................ 1633.1.2.3 Spracovateľnosť papiera .................................................................... 1673.1.3 Druhy tlačových papierov .................................................................. 1673.2 Plastové fóliové materiály spracúvané tlačou ................................. 1693.3 Tlačové farby a laky ........................................................................... 1733.3.1 Zloženie tlačových farieb .................................................................. 1733.3.2 Vlastnosti tlačových farieb ................................................................ 1783.3.3 Druhy tlačových farieb ....................................................................... 1843.3.5 Laky ..................................................................................................... 187

4 Tlač .................................................................................................... 1914.1 Základné prvky klasických tlačových techník ................................. 1914.2 Ofsetová tlač ....................................................................................... 1924.2.1 Ofsetové tlačové stroje ...................................................................... 1924.2.1.1 Systém transportu papiera hárkovým tlačovým strojom ................ 1964.2.1.2 Systémy transportu papiera v kotúčových strojoch ......................... 1974.2.2 Prenos tlačovej farby v tlačovej jednotke ......................................... 1984.2.2.1 Vlhčenie v ofsetovej tlači ................................................................... 1984.2.2.2 Farebník .............................................................................................. 2014.2.2.3 Tlačová sústava a úloha tlaku, jeho vytvorenie a regulácia ............ 2014.2.2.4 Mechanizmus prenosu filmu tlačovej farby pri tlači,

nárast rastrových tónových hodnôt ................................................... 2044.2.2.5 Príjem tlačovej farby papierom, schnutie

a sušenie výtlačkov ............................................................................. 2054.2.3 Riadenie a kontrola kvality ofsetovej tlače ...................................... 2074.2.3.1 Ciele a princípy ................................................................................... 2074.2.3.2 Hlavné kritériá kvality tlače (výtlačku), kontrolné prúžky ............. 2084.3 Kníhtlač .............................................................................................. 2154.3.1 Osobitosti kníhtlače a jej využitia ..................................................... 215

10 Obsah

4.3.2 Súčasné postavenie kníhtlače ............................................................ 2164.4 Flexotlač .............................................................................................. 2174.4.1 Flexotlačové stroje ............................................................................. 2174.4.2 Osobitosti flexotlače a jej súčasné postavenie ................................. 2204.5 Hĺbkotlač ............................................................................................ 2224.5.1 Hĺbkotlačové stroje ............................................................................ 2224.5.2 Osobitosti hĺbkotlače a jej súčasné postavenie ................................ 2244.6 Digitálna tlač ...................................................................................... 2264.6.1 Digitalizované analógové hárkové a kotúčové tlačové stroje......... 2264.6.1.1 Stroje s neprepísateľnou formou ...................................................... 2264.6.1.2 Stroje s prepísateľnými formami ....................................................... 2284.6.2 Digitálne tlačové stroje ...................................................................... 2284.6.2.1 Elektrofotografická digitálna tlač ..................................................... 2284.6.2.2 Ink-jetová digitálna tlač ..................................................................... 2314.6.3 Využívanie digitálnej tlače a jej perspektívy .................................... 232

5 Dokončovacie spracovanie polygrafických výrobkov ............... 2355.1 Jednotkové operácie spracovania hárkovej

a kotúčovej produkcie ........................................................................ 2355.1.1 Stohovanie a počítanie hárkov .......................................................... 2365.1.2 Rezanie................................................................................................ 2365.1.3 Razenie ............................................................................................... 2385.1.4 Lakovanie............................................................................................ 2405.1.5 Laminovanie ....................................................................................... 2405.1.6 Skladanie ............................................................................................. 2415.2 Kniha a priemyselné väzby ............................................................... 2445.2.1 Členenie knižných väzieb .................................................................. 2455.2.1.1 Znášanie knižného kompletu ............................................................ 2475.2.1.2 Spájanie knižného kompletu do knižného bloku ............................ 2485.2.2 Mäkké väzby ....................................................................................... 2495.2.2.1 Zošitová mäkká väzba (V1) .............................................................. 2495.2.2.2 Lepená mäkká väzba (V2) ................................................................ 2495.2.2.3 Bloková mäkká väzba (V3) ............................................................... 2505.2.2.4 �itá mäkká väzba (V4) ....................................................................... 2515.2.3 Tuhé väzby........................................................................................... 2515.2.4 Predsádky ............................................................................................ 2525.2.5 Spracovanie knižného bloku pre tuhé väzby ................................... 2535.2.6 Výroba knižných dosiek ..................................................................... 2545.2.7 Spájanie knižného bloku s knižnými doskami

a dokončenie knihy ............................................................................ 255

6 Literatúra .......................................................................................... 257

7 Index .................................................................................................. 259

13Úvod

mym kontaktom s papierom a za účinku tlaku nastane prenos farby. Tlač z výšky sa priemyselne realizuje ako kníhtlač a flexotlač. Kníhtlač je naj-staršou tlačovou technikou a asi do 60.�70. rokov 20. storočia mala do-minantné postavenie. Dnes je jej podiel na polygrafickej produkcii malý. Kníhtlač používa tuhú nestlačiteľnú formu a vysokoviskózne tlačové farby. Flexotlač je veľmi podobná kníhtlači s tým rozdielom, že tlačová forma je pružná a používa sa nízkoviskózna tlačová farba. Flexotlač je významnou technikou v obalovom priemysle.

1.2.2 Tlač z plochy

Pri tlači z plochy sú tlačiace i netlačiace prvky formy prakticky v jednej rovine. Selektívny prenos tlačovej farby zabezpečujú rozdielne fyzikálno-chemické vlastnosti tlačiacich a netlačiacich prvkov. Netlačiace prvky ne-prenášajú tlačovú farbu v dôsledku existencie slabej povrchovej vrstvy. V súčasnosti existuje ako ofsetová tlač s vlhčením a bez vlhčenia, t. j. tlač s nepriamym prenosom farby z formy na papier cez prenosový (ofsetový) valec. Použitie ofsetového valca s pružným poťahom predlžuje životnosť formy, umožňuje reprodukciu jemných detailov kresby i na drsných povr-choch a tlač s použitím relatívne malých tlakov.

Pri ofsetovej tlači s vlhčením (ďalej ofsetová tlač) sa na netlačiace mies-ta opakovane nanáša tenký film vodného vlhčiaceho roztoku, ktorý zabra-ňuje priľnutiu oleofilnej (mastnej) farby pri jej navaľovaní na tlačovú for-mu. Ofsetová tlač je dnes vo všetkých polygraficky rozvinutých krajinách najvýznamnejšou technikou tlače s najväčším podielom na objeme výro-by. Má takmer univerzálne použitie.

Obrázok 1.1�1

Analógové techniky tlače:1 — tlačová forma,2 — potláčaný materiál,3 — tlačová farba, 4 — tlakový valec, 5 — rakla, stierka

1

1

5

32

1

3

42

3

42

3

42

3

1

a) tlač z výšky

c) tlač z plochy

b) tlač z hĺbky

d) prietlač

27Predtlačová príprava

Gotické lomené písmo z obdobia okolo r. 1450

Podobizeň J. Gutenberga z r. 1584

Alde Manuce a jeho antikva z r. 1499

Na začiatku 13. stor. vzniká gotické písmo, ktoré nesie typické znaky go-tického slohu � je štíhle s lomenými, hranatými tvarmi. Najdlhšie sa po-užívalo na území dnešného Nemecka, kde z neho vznikli v 15. až 16. sto-ročí najznámejšie druhy � švabach, rotunda a fraktúra.

Začiatkom 15. storočia sa v Taliansku presadil humanizmus a v duchu renesancie sa aj v písme prejavil ústup od lomených tvarov a návrat ku kla-sickým vzorom. Roku 1465 vzniká antikva. V 16. storočí, v období vrchol-nej renesancie, prichádza prakticky k zakončeniu vývoja latinkového písma a v období ďalších slohov (barok, rokoko, empír) už neprichádza k pod-statnejším zmenám vo vývoji písma, len sa prispôsobuje dobovému vkusu a aktuálnym technikám sadzby a tlače.

2.2.1.2 Vývoj tlačového písma a typografie

Historický vývoj tlačového písma dovŕšil roku 1440 Johannes Gens fleisch zum Gutenberg (1394�1468), ktorý si dal patentovať výrobný postup, pou-žívajúci pohyblivé znaky, ktoré sa dali prisádzať k sebe a zložiť z nich text. Zo sadzby sa na ručnom kníhtlačovom lise zhotovil výtlačok na pergamen. Jeho umenie neskôr rozvinuli Johannes Fust a Peter Schöffer, ktorým Gu-tenbergova tlačiareň pripadla po právnom spore.

Rýchlemu rozšíreniu spočiatku bránili rôzne problémy � vysoké nák-lady na investície a prevádzku, potreba vyrobiť veľké množstvo písmových znakov, potreba zdokonaliť konštrukciu lisov…

Prvé používané znaky vychádzali z rukopisnej podoby písma. Guten-berg používal výlučne gotické písmo � tzv. textúru alebo ťažký švabach. V celej Európe sa čoskoro začali vyrábať a kopírovať matrice na odlieva-nie písiem a začali vznikať prvé písmové rodiny � vo Francúzsku bastar-da, v Taliansku karolína. Najbúrlivejší vývoj zaznamenala typografia v Ta-liansku. Tu vznikli aj prvé typografické pravidlá týkajúce sa formálneho členenia knihy.

S latinkou sa prvýkrát stretávame roku 1470 v knihách od benátskeho tlačiara Nikolasa Jensona, ktorý už používal renesančnú antikvu, a od Ul-richa Geringa, Michaela Freyburgera a Martina Crantza z dielne Zlaté slnko v Paríži. Krásnou latinkou tlačil roku 1499 Alde Manuce (Aldus Manutius) v Benátkach. Manuce roku 1501 vynašiel tzv. italiku � štýl podobný písa-nému písmu, ktoré sa stalo veľmi módnym. Najväčšou tlačiarňou na kon-ci 15. storočia bola Koburgerova tlačiareň v Norimbergu (až 24 lisov!), pre ktorú drevoryty a medirytiny zhotovoval aj Albrecht Dürer.

Bol to práve vynález kníhtlače, ktorý v 16. storočí pomohol renesancii a reformácii. Cirkev stratila výsadné postavenie v spoločnosti, prudko stúp-la vzdelanosť a dosiahol sa značný pokrok v mnohých odvetviach. Záujem o knihy bol taký vysoký, že tlačiarne sa museli industrializovať. Niektoré knihy už vychádzali v značných nákladoch (napr. Rabelaisov Gargantua) a vznikali tiež skutočné typografické skvosty � dá sa hovoriť o období vr-cholnej typografie.

34 Predtlačová príprava

hlavný ťah (duktus)

päta

zvislý driek

horný doťahhlava

priečka

dolný doťah

oblý doťahserify

oko

chvost

bruško

slučka

ucho

horná doťažnica

verzálková doťažnica

stredná doťažnicahorné indexové účiarie

účiarie

dolné indexové účiariedolná doťažnica

Obrázok 2.2�1

2.2.1.5 Klasifikácia tlačového písma

Pre lepšiu orientáciu v tlačových písmach vznikla potreba zaviesť ich jednotnú klasifikáciu. Od začiatku 20. storočia ich vzniklo už niekoľko de-siatok, nie všetky vyhovujú výrobcom písiem, nepoužívajú sa ani jednotne, ani dôsledne, čo komplikuje situáciu grafikom hlavne v súčasnosti, keď je pre počítačovú typografiu k dispozícii niekoľko tisíc rôznych písmových súborov od rôznych výrobcov. Znalosť základnej klasifikácie písma však umožňuje výtvarníkovi vybrať vhodné písma s väčším prehľadom a vyva-rovať sa chýb pri ich kombinácii.

Roku 1921 vydal prvú klasifikáciu písma Francis Thibaudeau. Založil ju na pätkách a ich charakteristickom tvare. Túto klasifikáciu neskôr do-plnil Maximilien Vox, zaradil do nej novovzniknuté písma, ktoré nespadali do pôvodnej typológie. Roku 1962 medzinárodná asociácia ATYPI uzna-


Tabuľka 2.2�3

Formáty papierov radu A a B

Typograf pri riešení zalomenia má k dispozícii priestor dvojstrany (lis-tu) ohraničený formátom, na ktorý tvorivým spôsobom musí umiestniť tex-ty a ilustrácie. Okrem formátu musí rešpektovať pravidlá sadzby a čitateľ-nosť a vytvoriť estetický a prehľadný celok. Prvým krokom je stanovenie tzv. sadzobného obrazca � to znamená šírky, výšky a presnej polohy sadz-by na dvojstrane, ktorá má zväčša symetrický vzhľad. Takto vzniknú okra-je � hlava, chrbát, vonkajší okraj a päta.

Pre vypočítanie správnej polohy sadzby a čo najestetickejších okrajov vo vzťahu k formátu je množstvo spôsobov, ktoré po stáročia používali vý-tvarníci, ale aj architekti. Najslávneší spôsob � zlatý rez � udáva pomer strán 1 : 1,618, ktorý sa zjednodušuje na 5 : 8. Zalomenie podľa zlatého re-zu ponecháva veľmi elegantné veľké okraje a najoptimálnejšie �vyfarbe-nie� dvojstrany. Vhodná voľba typu a veľkosti písma a riadkového prekla-du (vnútorné a vonkajšie presvetlenie písma) potom prispieva k celkovej neutrálnej �sivosti� a pokojnému pôsobeniu dvojstrany. Pravidlo zlatého rezu sa dnes z ekonomických dôvodov používa veľmi málo.

2.2.3.1 Základné formáty papierov a tlačovín

V súčasnosti najpoužívanejšie normalizované formáty papierov, kar-tónov a lepeniek sú radu A a B. Normy v niektorých prípadoch udávajú hrubý a čistý formát tlačoviny. Hrubý formát je formát tlačoviny pred ore-zaním, tak ako sa tlačí, teda aj s odpadom � okrajom na orezanie. Čistý formát má hotová tlačovina po orezaní. Z východiskových formátov dele-ním vzniká mnoho výsledných formátov tlačovín.

Rad A [mm] Rad B [mm] Rad RA [mm]

A0 841 × 1 189 B0 1 000 × 1 414 RA0 860 × 1 220 A1 594 × 841 B1 707 × 1 000 RA1 610 × 860 A2 420 × 594 B2 500 × 707 RA2 430 × 610 A3 297 × 420 B3 353 × 500 RA3 305 × 430 A4 210 × 297 B4 250 × 353 RA4 215 × 305 A5 148 × 210 B5 176 × 250 A6 105 × 148 B6 125 × 176

Zadávanie rozmerov v typografii

�írka sadzby a výška sadzby sa udáva zvyčajne v metrických jednotkách a definuje nám veľkosť sadzobného obrazca. Pre správne určenie rozme-rov sadzobného obrazca treba brať do úvahy vždy čistý formát publikácie vzhľadom na typ väzby (napr. pri väzbe V2 sa frézuje chrbát knižného blo-ku a po jeho vlepení do obálky sa ešte brožúra oreže z troch strán).


1. Vymeniť alebo vsunúť písmeno v slove, znak alebo číslicu.

Korektúrnym znamienkom sa preškrtne chybné písmeno alebo znak a na pravom okraji sa zna-mienko opakuje a uvedie sa správne písmeno, ktoré nahradzuje preškrtnuté. Ak treba v tom istom riadku vyznačiť niekoľko opráv, použijú sa rôzne znamienka opakujúce sa na okraji ko-rektúrneho výtlačku, pokiaľ možno v tom istom poradí ako v texte. Chýbajúce písmená sa dopl-nia tak, že sa preškrtne písmeno predchádzajú-ce alebo nasledujúce a na okraji sadzby sa napí-še znovu spoločne s písmenami chýbajúcimi.

Korektúra (oprova) je oprava chyb, ne-zrounalostí s rukopisom a technických nedostatkov, zistených v korektúrnom výtlačku.

v užšom zmysle korektúrou Nazývame opravu sadzby.

2. Vymeniť niekoľko za sebou idúcich písmen alebo celé slová.

Korektúrnym znamienkom sa preškrtnú chyb-né písmená alebo slová a na okraji sa uve-dú správne.

Pre korektúry tlačovej formy sa zhoto-vume tlačové tlačky.

a ýv

V n

a ýv

V n

jú výt jú výt

2.2.5 Korektúrne znamienka

Korigovanie je vyznačovanie chýb, zmien a technických nedostatkov, zistených na korektúrnom výtlačku sadzby, či už oproti rukopisu, alebo vzniknutých počas sadzby. Na korigovanie sa používajú korektúrne zna-mienka. Korektúrne znamienka sú značky pre vyznačovanie chýb, nepres-ností alebo technických nedostatkov, zistených v korektúrnom výtlačku. Korektúry sa vyznačujú čitateľne a jasne dvoma zhodnými znamienkami, z ktorých jedno prekrýva chybné miesto v texte a druhé sa s opravou opa-kuje na okraji výtlačku, pokiaľ možno súbežne s riadkom, v ktorom je chy-ba. Na výtlačku sadzby sa korektúry vyznačujú na pravom okraji výtlačku, pri väčšom počte chýb i na ľavom okraji.

Ukážka niektorých korektúrnych znamienok (ČSN 88 0410):


Obrázok 2.3�7

Kolorimetrický trojuholník

CIE x, y, (1931)

0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8 x

y

0,8

0,7

0,6

0,5

0,4

0,3

0,2

0,1

0

520

540

560

580

600

650

380

480

500

Trichromatické členitele definujú, ako sa farebný signál, ktorý vznikol odrazom osvetlenia od povrchu farebnej plochy, v procese merania far-by transformuje na tri čísla, nazývané trichromatickými zložkami X, Y, Z. Trichromatické zložky jednoznačne identifikujú farbu v zmysle farebné-ho vnemu.

Trichromatické súradnice sa získavajú normovaním trichromatických zložiek

xX

X Y Zy

YX Y Z

zZ

X Y Z=

+ +=

+ +=

+ +, , .

Pretože x + y + z = 1, stačia na definíciu farby dve trichromatické súrad-nice x a y, ktoré spolu s trichromatickou zložkou Y (definuje svetlosť) ur-čujú polohu farby vo farebnom priestore CIE xyY. Rovina, ktorú definujú trichromatické súradnice x a y, sa nazýva chromatickou rovinou a opisuje pestré vlastnosti farieb. Súbor súradníc x a y všetkých farieb vytvára v chro-matickej rovine kolorimetrický trojuholník � diagram chromatickosti CIE x, y (obrázok 2.3�7). Obvod trojuholníkovej podkovy na tomto diagrame zodpovedá škále spektrálnych farieb viditeľného svetla od modrého cez zelené po svetlo červené (obyčajne v rozsahu 400�700 nm). Úsečka, spá-jajúca body 400 nm a 700 nm, opisuje tzv. nespektrálne farby purpurové, ktoré vznikajú ako zmes červenej a modrej.

Obvod kolorimetrického trojuholníka zodpovedá farebným tónom sý-tych pestrých farieb. Nepestré (achromatické) farby, ako sú biela, čierna


hy medzi optickými veličinami pri prechode a odraze svetla sú uvedené na obrázku 2.3�14.

Na meranie vrstiev procesových tlačových farieb CMYK (t. j. azúrovej, purpurovej, žltej a čiernej, kap. 2.3.4) sú farbové denzitometre vybavené sústavou filtrov. Vrstvy pestrých procesových farieb sa merajú cez filtre, ktorých farba je komplementárna, t. j. vrstva azúrovej farby cez filter čer-vený, vrstva purpurovej farby cez filter zelený a vrstvy žltej farby cez filter modrý. Vrstvy čiernej tlačovej farby sa merajú cez tzv. vizuálny filter, kto-rý zodpovedá celkovej citlivosti ľudského oka.

Moderné denzitometre sú konštruované tak, že svetlo odrazené od vrstvy farby prechádza automaticky cez všetky štyri filtre a prístroj poskytuje šty-ri hodnoty farbovej optickej hustoty:� azúrovú optickú hustotu DC, ktorá sa meria cez červený filter;� purpurovú optickú hustotu DM , ktorá sa meria cez zelený filter;� žltú optickú hustotu DY , ktorá sa meria cez modrý filter;� vizuálnu optickú hustotu DV , ktorá sa meria cez vizuálny filter.Citlivosť meracieho systému denzitometra k jednotlivým farbám ur-

čuje spektrálna distribúcia zdroja svetla a spektrálna závislosť priepust-nosti denzitometrických filtrov. Dnes existuje viacero definícií a noriem pre spektrálnu citlivosť farbových denzitometrov. Prístroje s rôznou spek-trálnou citlivosťou neposkytujú potom porovnateľné výsledky. Norma

Obrázok 2.3�14

Vzťahy medzi optickými veličinami pri prechode a odraze svetla

Priepustnosť, transmitancia T = ⋅ΦΦ

T

0

100 %

Transmisná, priestupová optická hustota D

TT = − ⎛

⎝⎜⎞⎠⎟

log100

Odrazivosť, refl ektancia R = ⋅ΦΦ

R

0

100 %

Odrazná, refl exná optická hustota D

RR = − ⎛

⎝⎜⎞⎠⎟

log100

100 % 100 % 100 % Φ0 Φ0 Φ0

ΦT ΦT ΦT

100 % 50 % 10 %

T = 100 % T = 50 % T = 10 % DT = 0 DT = 0,3 DT = 1,0

100 % 100 % 100 % 100 % 50 % 10 %

R = 100 % R = 50 % R = 10 % DR = 0 DR = 0,3 DR = 1,0

ΦR Φ0 ΦR Φ0 ΦR Φ0


metóda farebnej reprodukcie sa využíva najmä v televíznej technike a vi-deo technike. V technikách reprodukcie farieb, ktoré filtrujú biele svet-lo sústavou prekrývajúcich sa vrstiev farieb, ako sú grafické a fotografic-ké techniky vrátane polygrafickej reprodukcie farby, sa aditívne miešanie využiť nedá.

Základom subtraktívneho miešania farieb je svetlo biele. Realizuje sa pomocou prekrývajúcich sa vrstiev doplnkových farieb: azúrovej � Cyan, purpurovej � Magenta a žltej � Yellow, skratka CMY. Pri pre-chode bieleho svetla sústavou prekrývajúcich sa vrstiev farieb subtrak-tívneho miešania vzniká farba tak, že z kompletného bieleho svetla sa odčítavajú určité farebné podiely, zodpovedajúce vždy jednej základnej farbe a do oko dopadá a farebný vnem vyvoláva svetlo zvyškové (obrá-zok 2.3�21). �ltá vrstva odčítava z bieleho svetla modrú zložku, zostá-vajú zložky zelená a červená, ktoré vyvolávajú vnem žltej. Purpurová vrstva odčítava z bieleho svetla zelenú zložku, zostávajú zložky modrá a červená, ktoré zodpovedajú purpurovému vnemu. Azúrová vrstva od-čítava z bieleho svetla červenú zložku, zostávajúce zložky modrá a ze-lená zodpovedajú azúrovému vnemu. Prekrytie vrstvy žltej a azúrovej prepúšťa, resp. odráža zložku zelenú. Kombinácia vrstvy azúrovej a pur-purovej prepúšťa, resp. odráža len modrú zložku. Kombinácia vrstiev purpurovej a žltej dáva farbu červenú. A nakoniec, prekrytie troch vrs-tiev farieb subtraktívneho miešania neprepúšťa a neodráža žiadne svet-lo, vzniká farba čierna.

V polygrafickej reprodukcii vznikajú mnohofarebné obrazy kontro-lovanou filtráciou bieleho svetla prekrývajúcimi sa vrstvami tlačových farieb. V stabilizovanej mnohofarebnej tlači sa používajú tri pestré tla-čové farby: azúrová, purpurová a žltá, CMY. Tieto tlačové farby sa nazý-vajú procesovými farbami, alebo škálovými farbami. Vrstva azúrovej tla-čovej farby kontroluje zoslabenie červenej zložky bieleho svetla, vrstva purpurovej tlačovej farby kontroluje zoslabenie zelenej zložky bieleho

Obrázok 2.3�20

Aditívne miešanie farieb

Obrázok 2.3�21

Subtraktívna syntéza farieb


rastra sa �rozbije� na malé body, ktoré sa rozmiestnia náhodne (stochas-ticky) (obrázok 2.3�26).

Náhodné rozmiestnenie malých rastrových bodov v jednotlivých výťaž-koch odstraňuje v systémoch stochastického rastrovania problém moaré bez natáčania rastrov a aj v systémoch tlače s viac ako štyrmi procesovými farbami. Malé rastrové body zlepšujú reprodukciu detailov a celkovú bri-lantnosť reprodukcie. Technológie stochastického rastrovania sú na dru-

Obrázok 2.3�25

Natáčanie vý-ťažkov v plno-farebnej tlači

M75 °

K45 °

C15 °

Y0 °

Obrázok 2.3�26

Štruktúra ras-tra a rastrového bodu pri klasic-

kom a stochastic-kom rastrovaní

raster AM

1 m

m

1 m

m

raster FM


rebný priestor. Takýto počet tónových úrovní predstavuje dostatočnú re-zervu pre tlač, ktorá bežne nie je schopná reprodukovať takú jemnú tóno-vú škálu (obrázok 2.3�35).

Počet farieb alebo farebných tónov (tiež farebná hĺbka) je daný súči-nom počtu stupňov sivej všetkých kanálov. Pri 8 bitoch na kanál je to 28 × 28 × 28 = 224 = 2563 = 16 777 216, čo predstavuje približne 17 milió-nov rôznych odtieňov farieb.

Obrázok 2.3�35

Ukážky kódovania tónov digitálneho

obrazu

Dmax je maximálna hodnota optickej hustoty (denzity), ktorú dokáže ske-ner zosnímať. Skenery bežne dosahujú hodnoty Dmax 3,0 až 4,2.

Dynamický rozsah denzít (ΔDmax = Dmax − Dmin) hovorí o maximálnom tónovom rozsahu, ktorý je skener pri skenovaní jednej predlohy v jed-nom kroku skenovania schopný zosnímať. Bežne sa dosahujú hodnoty ΔDmax 3 až 4,2.

2.3.6.3 Porovnanie bubnových PMT a plochých CCD skenerov

Bubnové rotačné PMT skenery sú objemnejšie a drahšie zariadenia vy-sokej kvality a rozlíšenia, vhodné pre veľkoprodukčnú profesionálnu prá-cu s tenkými a ohybnými predlohami. Dosahujú maximálne optické rozlí-šenie 4000 až 15 000 ppi, maximálnu zosnímateľnú denzitu Dmax 3,8 až 4,2 a dynamický rozsah denzít 3,8 až 4,2. Pri snímaní farebných predlôh vy-užívajú 14 až 16 bitov na kanál.

Medzi výhody bubnových skenerov oproti plochým CCD skenerom patrí:� vyššie optické rozlíšenie,� väčší dynamický rozsah snímateľných denzít,

perovka poltónový obraz poltónový obraz RGB poltónový obraz CMYK 1 bit (2 tóny) 2 bity (4 tóny) 8 bitov 3 × 8 bitov = 24 bitov 4 × 8 bitov = 32 bitov (256 tónov) (17 miliónov farieb) (17 miliónov farieb)


2.3.7 Technológia spracovania obrazovej časti tlačovín

Pri zhotovovaní kopírovacích podkladov tlačoviny resp. jej obrazovej čas-ti treba ešte pred započatím spracovania posúdiť a rozhodnúť o technológii spracovania jednotlivých objektov. Len správna technológia spracovania jed-notlivých objektov vedie k optimálnym reprodukčným výsledkom.

2.3.7.1 Rozdelenie obrazových objektov

Objekty použité na finálnej tlačovej strane môžeme rozdeliť do troch skupín � na text, bitmapové obrázky a vektorové objekty.

Text sa pred zalomením vysádže v textových editoroch a pred importova-ním do zalamovacích programov sa môže ešte spracovať textovými prepro-cesormi (kontrola pravopisu, zámena niektorých znakov za typograficky korektné, vkladanie deliacich značiek…). Optimálnym dátovým formá-tom textu, ktorý je určený na prenos textu do zalamovacích programov, je formát RTF (Ritch Text Format), ktorý spolu s textom nesie aj ďalšie atri-búty, ako sú napríklad znaky pre delenie slov alebo pokyny pre formáto-vanie textu (štýly) a zvláštne znaky.

svetlá

1/ 4 tóny

poltóny

3/ 4 tóny

tiene

Dmin DmaxDmax Dmin

čiernobiela tónová predloha farebná tónová predloha

vektorový objekt nesprávne reprodukovaný vektorový objekt

Obrázok 2.3�37

Vektorový objekt a bitmapové

obrázky

R GE ERE

SANCTIFICARE


Obrázok 2.3�44

Príklad tónovej úpravy obrazu

Obrázok 2.3�43

Tónová krivka

Tónová krivka (Tone Curve) je funkcia, podľa ktorej sa transformujú vstupné tónové hodnoty obrazu na požadované výstupné tónové hodnoty.

2.3.7.4 Tónové úpravy obrazu

Modifikácia histogramu tónového obrazu tónovou krivkouJedna z možností, ako redistribuovať tónové hodnoty v obrázku je apli-

kácia tónovej krivky. V prípade 8-bitových čiernobielych obrázkov sa zme-nou tónovej krivky dosiahne tónová zmena obrazu. V prípade farebných obrázkov (farebný priestor RGB, CMYK) zmena priemernej (celkovej) tónovej krivky spôsobí proporcionálnu zmenu vo všetkých čiastkových ka-náloch obrázka (napr. R, G, B; C, M, Y, K). Tónovú krivku možno apliko-vať aj osobitne na jednotlivé kanály.

Obrázok 2.3�44 bol upravený pomocou exponenciálnej tónovej krivky, ktorá spôsobuje zosvetlenie obrazu v celom tónovom rozsahu. Takáto úp-rava spôsobí posterizáciu.

Korekčná krivka na obrázku 2.3�45 spôsobuje zosvetlenie 3/ 4 a pol-tónov obrazu. Táto úprava zabezpečí vizuálne lepšie prekreslenie detai-lu v tieňoch obrazu. Tento typ tónovej úpravy sa v praxi často používa, ve-die však tiež k posterizácii.


PROOFGATEFOGRA Media Wedge CMYK 2.2 Report

Job: Altona_Visual_1v2_x3.pdf

Job printed: 29. septembra 2008 21:29:15

Control Wedge measured:

29. septembra 2008 21:31:18

Report created: 29. septembra 2008 21:50:11

Printer: Epson-Stylus-Pro 9600 HTM

Media: EFI-200-PPP-SMat

Ink: PhotoK

MetaModus: EFI-200-PPP-SMat_1440x720_ISOcoated

Profile: ISOcoated_v2_eci.icc

Printing conditions:

Ofsetová tlac, papier typu 1 alebo 2, t. j. lesklý alebo matný natieraný grafický papier, 115 g/m2, pozitívne tlacové platne, konvencný raster 60 lpcm (150 lpi), podmienky tlace v súlade s „ProzessStandard Offsetdruck“ a normou ISO/DIN 12647-2:2006 DAM 1

Reference values: FOGRA39

Measurementconditions:

according to ISO 13655

User: zákazník

Comment:

Results: Namerané hodnoty vyhovujú toleranèným limitom pod¾a ISO 12647-7.

FOGRA Pole deltaE Fogra limit HodnoteniePriemerná odchýlka: 1.57 3.00 OKMaximálna odchýlka: A17 3.82 6.00 OK

Simulácia papiera: B17 0.59 3.00 OKPrimárne farby: A1 1.68 5.00 OK

Primárne farby Max (dH): A7 0.42 2.50 OKSivá priemer (dH): 0.37 1.50 OK

Color Pole Device Color (C/M/Y/K) Reference (L/a/b) Measurement (L/a/b) deltaE delta L delta a delta b1 A1 100 0 0 0 55.00 -37.00 -50.00 54.73 -38.24 -51.09 1.68 0.27 1.24 1.092 A2 70 0 0 0 66.86 -24.73 -37.10 66.71 -25.83 -37.96 1.41 0.15 1.10 0.863 A3 40 0 0 0 79.72 -12.53 -21.75 79.67 -12.63 -22.28 0.54 0.05 0.10 0.534 A4 0 100 0 0 48.00 74.00 -3.00 48.42 74.50 -3.21 0.68 -0.42 -0.50 0.215 A5 0 70 0 0 60.84 50.59 -6.74 61.39 50.28 -6.26 0.79 -0.55 0.31 -0.486 A6 0 40 0 0 76.42 25.78 -6.91 76.64 26.44 -7.26 0.78 -0.22 -0.66 0.357 A7 0 0 100 0 89.00 -5.00 93.00 89.34 -5.37 92.17 0.97 -0.34 0.37 0.838 A8 0 0 70 0 90.34 -4.70 62.56 90.47 -4.85 62.45 0.23 -0.13 0.15 0.119 A9 0 0 40 0 92.19 -3.47 31.15 92.46 -3.63 31.34 0.36 -0.27 0.16 -0.1910 A10 20 70 70 0 53.08 37.72 28.91 53.24 37.85 26.71 2.21 -0.16 -0.13 2.2011 A11 40 70 70 20 41.55 22.73 16.76 41.69 22.86 15.85 0.93 -0.14 -0.13 0.9112 A12 40 100 100 20 31.92 39.95 23.98 33.73 40.75 26.24 3.01 -1.81 -0.80 -2.2613 A13 40 100 40 20 32.54 44.45 -1.80 33.23 45.79 -3.06 1.97 -0.69 -1.34 1.2614 A14 40 40 100 20 51.28 1.27 44.50 51.46 0.84 43.33 1.26 -0.18 0.43 1.1715 A15 100 40 100 20 34.56 -36.44 13.86 35.83 -37.86 15.44 2.48 -1.27 1.42 -1.5816 A16 100 40 40 20 35.95 -26.19 -20.86 36.74 -26.92 -21.64 1.33 -0.79 0.73 0.7817 A17 100 100 40 20 20.92 9.58 -23.65 23.98 11.60 -22.58 3.82 -3.06 -2.02 -1.0718 K10 0 0 0 10 88.97 0.00 -1.85 88.84 -0.05 -2.82 0.98 0.13 0.05 0.9719 K20 0 0 0 20 82.79 0.00 -1.69 82.51 -0.31 -2.25 0.70 0.28 0.31 0.5620 K40 0 0 0 40 69.28 0.00 -1.35 69.13 -0.11 -4.39 3.05 0.15 0.11 3.0421 K60 0 0 0 60 54.14 0.00 -0.97 53.92 -0.12 -3.11 2.16 0.22 0.12 2.1422 K80 0 0 0 80 36.62 0.00 -0.52 36.32 0.29 -1.94 1.48 0.30 -0.29 1.4223 K100 0 0 0 100 16.00 0.00 0.00 16.76 0.18 0.14 0.79 -0.76 -0.18 -0.1424 B1 100 100 0 0 24.00 22.00 -46.00 25.34 22.48 -45.90 1.43 -1.34 -0.48 -0.1025 B2 70 70 0 0 40.88 17.88 -36.58 41.30 17.25 -36.84 0.80 -0.42 0.63 0.2626 B3 40 40 0 0 63.69 10.33 -23.76 63.46 10.11 -24.65 0.95 0.23 0.22 0.8927 B4 0 100 100 0 47.00 68.00 48.00 47.80 68.50 48.81 1.24 -0.80 -0.50 -0.81

Obrázok 2.3�55

Certifikačný protokol

certifikovaného digitálneho

nátlačku


Obrázok 2.4�3

Montážny plán pre knižný hárok

kontrolný prúžok chrbtový lom

formát tlačovej formyhrana čelných náložiek

chytačová línia

sútlačové (registrové) značky

čistý formát dvojstrany

upevnenie for-my v lištách

formát tlačo-vého hárka

� vyradenie stránok pri knižnej a časopiseckej produkcii,� samotnú montáž. Montážny plán je východiskom samotnej montáže. Je to presný zákres

polohy tlačového hárka, umiestnenia čistého a hrubého formátu stránok dokumentu tak, ako majú byť vytlačené na hárku pre danú farbu. Navy-še obsahuje spôsob umiestnenia rôznych doplnkov: registrové a sútlačo-vé značky, lomové značky, rezné značky, polohy umiestnenia kontrolných prúžkov ap. (obrázok 2.4�3).

Robí sa v zásade vo formáte použitej tlačovej platne. Materiálom je papier alebo plastová fólia. Dôležitými vlastnosťami je rozmerová stabi-lita (zmena rozmerov so zmenou vlhkosti a teploty) a priesvitnosť alebo priehľadnosť. Montážny plán sa môže zhotovovať ručným kreslením ale-bo pomocou počítačom riadených súradnicových kresliacich plotrov. Ro-bí sa vždy tak, že dolná hrana hárka je čelnou hranou, náložkovou hranou, hranou, ktorou papier vstupuje do stroja.

Vyraďovanie je umiestňovanie strán v ploche tlačovej formy tak, aby po vytlačení a poskladaní hárka nasledovali strany v zložke podľa ur-čeného poradia (číslovania). Spôsob vyraďovania je daný najmä poč-tom strán na hárku, spôsobom tlače hárka (otáčania pri tlači rubo-vej strany), spôsobom skladania hárka na zložky a spôsobom znášania zložiek (do seba, na seba � obrázok 2.4�4). Pritom treba rešpektovať


k 0 a 100 % klesá. Rastie zvyšovaním hustoty rastra. Túto závislosť pri-bližne opisuje rovnica

Δ ΔA L d A AK K KP KP≅ −( )⎡⎣ ⎤⎦−10 1004

12

kde L je hustota rastra v počte liniek na cm, ΔdK úbytok, alebo prírastok veľkosti tlačového bodu v μm. Pri 60 lpc sa za normálne považuje Δ AK oko-lo 3,5 až 5 % (v oblasti maxima).

Pri negatívnych platniach prichádza z rovnakých príčin k nárastu ras-trových tónových hodnôt približne o rovnaké hodnoty ako pri pozitívnych k poklesu. Kópia je �plnšia�, čiže tlač bude tmavšia (menej kontrastná). S uvedeným javom treba počítať pri príprave kopírovacích podkladov. Pri tlači prichádza vždy k nárastu rastrových tónových hodnôt, a to o rovnaké hodnoty, nezávisle od toho, ako sa forma pripravila.

Metodiku UGRA/ FOGRA, resp. jej tabuľky nemožno použiť pri ko-pírovaní frekvenčne modulovaných rastrových štruktúr. V dôsledku men-ších rozmerov rastrových bodov prichádza pri kopírovaní k väčšiemu po-klesu AKP. Δ AK je väčšia viac ako dvakrát.

Vyvolávanie. Účelom operácie vyvolávania je odstrániť kopírova-ciu vrs tvu z netlačiacich miest formy jej rozpustením vo vývojke. Ako vývojka sa najčastejšie používajú vodné zásadité roztoky, ktoré obsa-hujú rad ďalších látok. Vyvolávanie sa robí ručne, alebo vo vyvoláva-com automate (procesore). Optimálne je vyvolávanie vo vyvolávacom automate. Problémom je zabezpečenie štandardnosti aktivity vývoj-ky v automate.

Dokončovacie operácie zhotovenia formy. Súčasťou postupu prípravy sú i ďalšie operácie ako hydrofilizácia, retuš alebo korektúra a zakonzer-vovanie formy. Úlohou operácie hydrofilizácie je neutralizovať v prípa-de pozitívne pracujúcich, ale niekedy i negatívne pracujúcich platní zvyš-ky vývojky a zlepšiť hydrofilitu netlačiacich miest formy. V prípade, že sa zo zhotovenej formy bude tlačiť po dlhšom časovom odstupe, je vhodné formu zakonzervovať, t. j. naniesť na jej povrch tenkú vrstvu ochranné-ho vodorozpustného polymérneho filmu. V súčasnosti sa operácie hyd-rofilizácie a konzervácie spájajú do jednej a robia sa s použitím jedné-ho prípravku.

Jedným z najväčších problémov práce s pozitívne pracujúcimi platňami je nevyhnutnosť mínusových korektúr, t. j. odstraňovania nežiaducich tla-

Obrázok 2.4�12

Kontrolný prúžok UGRA 1982 pre kontrolu

zhotovenia ofsetovej formy


Konštrukčné riešenia CTP zariadení

Ak neuvažujeme o technike osvitu firmy basysPrint a ink-jet technike, možno existujúce riešenia rozdeliť do troch skupín (obrázok 2.4�19):� osvit platne uloženej na vnútornom povrchu bubna (internal drum �

ID),� osvit platne uloženej na vonkajšom povrch bubna (external drum �

ED),� osvit platne uloženej v horizontálne (ale i vertikálnej) rovine (flat-bed � FB).

V zásade možno každú osvitovú jednotku rozdeliť na funkčné časti: la-ser s optikou, riadiacim systémom a systémom vychyľovania lúča na po-vrch platne, systém polohovania a upevnenia platne počas osvitu, riadiaca elektronika, pri automatických osvitových jednotkách je to navyše systém vloženia a vybrania platne z osvitovej jednotky.

ID technika. Princíp osvitu je rovnaký ako pri filmových bubnových osvitových jednotkách s tým rozdielom, že sa použitý laser prispôsobu-je svojimi charakteristikami nižšej citlivosti niektorých typov CTP platní.

external drumdigitálny signál

laser

šošovka

tlačová platňa

digitálny signál

laser

šošovka

tlačová platňa

rotojúce zrkadlo

zrkadlo

internal drum

fl at-bed

šošovka

tlačová platňazrkadlo

šošovka

polygonálne zrkadlo

digitálny signál

laser

modulátor

Obrázok 2.4�19

Schémy osvitu platne laserovým

lúčom v CTP osvitových

jednotkách

193Tlač

plošných hmotností potláčaných materiálov je bežne v intervale od 40 do 300 g.m�2 a špeciálne stroje pre kartóny a lepenky až 2mm hrúbky. Rýchlosť tlače je bežne 10 000 až 12 000 obratov/ hod a pri špičkových strojoch až 17 500 obratov/ hod.

Jednofarbové (tlač 1 + 0) tlačové jednotky sú postavené na trojvalco-vom princípe tlačovej sústavy. Viacfarbové stroje sa vytvárajú spravidla na princípe modulárneho skladania jednofarbových tlačových jednotiek (obrázok 4.2�1), prepojených trojicou transportných valcov. Pri strojoch určených na obalovú tlač sa často stretneme s použitím tlakového valca dvojnásobného priemeru a prepojenie je realizované jedným transport-ným telesom. (obrázok 4.2�2).

Obojstranná tlač pri jednom prechode hárkovým strojom sa robí naj-častejšie obracaním hárka v stroji. Výsledná farebnosť je potom určená počtom tlačových jednotiek, ich farbovosťou a umiestnením obracacie-ho zariadenia.

Ofsetové kotúčové stroje (ofsetové rotačky) možno rozdeliť na stroje, tlačiace farbami, ktoré schnú zapíjaním � novinové (cold-setové) rotačky

Obrázok 4.2�1

Schéma viac-farbového hár-kového stroja, zloženého z jed-nofarbových tla-čových jednotiek

Obrázok 4.2�2

Schéma viacfar-bového hárkové-ho stroja s lako-vacou jednotkou pre obalovú tlač

F

TO

IV

F

TO

III

F

TO

II

F

TO

I

F — formový valec, O — ofsetový valec, T — tlakový valec

213Tlač

V maxime, ktoré je medzi 40 a 75 %, dosahuje hodnotu 10 až 28 % v zá-vislosti od stroja a papiera. Narastá s narastajúcou hustotou rastra (ob-rázok 4.2�19).

Technika tlače Typ Hodnota nárastu pri platnivýrobok, tlačové farby papiera pozitívnej negatívnej

Akcidenčná tlač časopisov, CMY farby 1) 3 19 27Hárková tlač 1/ 2 17 25 (18)2)

a kotúčová akcidenčná tlač 3 19 27 (22) 2)

CMY farby 1) 4/ 5 23 31 (28) 2)

Tlač nekonečných formulárov 1/ 2 26 29CMYK farby 4/ 5 29 33

1) Pre čiernu farbu sú nárasty o 2 až 3 % vyššie.2) Alternatívne hodnoty nárastu pre tlač foriem, pripravených z negatívnych plat-

ní tak, aby sa minimalizoval nárast tónových hodnôt.

Uvedené hodnoty nárastu zodpovedajú meraniu denzitometrom s pola-rizačným filtrom s odozvou podľa DIN E. Pre denzitometre bez polarizač-ných filtrov s odozvou podľa ISO Status T budú hodnoty nárastu pre azú-rovú, purpurovú a čiernu približne rovnaké, ale pre žltú o 2 % menšie

Prijímavosť farieb (trapping) je veličina, ktorá charakterizuje zmenu prenosu farby � spravidla pokles pri tlači druhej farby na prvú, voči tlači druhej farby na papier. Vyjadruje sa v percentách. Existuje viacero vzťa-hov pre výpočet z denzitometrických meraní. Znížená prijímavosť sa pre-javí zmenou farebného tónu a celkovo zúžením reprodukovateľného fa-rebného priestoru.

Obrázok 4.2�19

Nárast rastrových tónových hodnôt pri tlači

nárast pri 40 %

tlačová krivka

nárast rastro-vých tónových hodnôt

20 40 60 80 100rastrová tónová hodnota

na forme ATF [%]

100

80

60

40

20

0

rast

rová

tóno

vá h

odno

ta

na vý

tlačk

u A V

[%]

20 40 60 80 100rastrová tónová hodnota

na forme ATF [%]

20

10

0nára

st ra

stro

vých

tóno

vých

ho

dnôt

pri

tlači

ΔA T

[%]

Tabuľka 4.2�3

Smerné hodnoty nárastu ΔAT [%] pre 50% plôšku kontrolného prúžku s 60 lpc

217Tlač

Obrázok 4.4�1

Schéma agre-gátového flexo-tlačového stroja s horizontálnym radením tlačo-vých jednotiek

F — formový valec, A — aniloxový valec, T — tlakový valec

AF T

AF T

AF T

AF T

Využívanie kníhtlače, napr. pri výrobe novín, pokračuje ďalej často len preto, že sú k dispozícii funkčné kníhtlačové rotačky. Po ich dožití sa spra-vidla prejde na ofsetovú techniku tlače. Pri ofsetovej tlači sa vlhčiaci roz-tok emulguje do farby, čo spôsobuje určité problémy pri potláčaní nesa-vých materiálov (kovové plechy, plasty). Preto sa nepriama kníhtlač stále využíva pri potláčaní túb, pohárov, plechov a nápojových obalov. Ďalšie oblasti využívania sú pri potlači cenných papierov a etikiet. Vo forme číslo-vačov je kníhtlačová jednotka často včlenená do ofsetového alebo flexo-tlačového stroja.

4.4 Flexotlač

4.4.1 Flexotlačové stroje

Flexotlač je variant tlače z výšky. Charakteristickými znakmi flexotla-če je použitie nízkoviskóznej tlačovej farby, stlačiteľnej reliéfnej tlačovej formy, rotačný princíp tlakovej sústavy, kovový tlakový valec bez poťahu a priamy prenos farby z formy na potláčaný materiál. Flexotlačové stro-je sa vyznačujú relatívne jednoduchou konštrukciou a výkonné kotúčové stroje pracujú s rýchlosťou nad 600 m/ min. V obalovej flexotlači sa rých-losť tlače nevyjadruje v počte obratov formového valca za hodinu, resp. v počte výtlačkov za hodinu. Je to tak preto, lebo obalová flexotlač pracu-je s formovými valcami premenlivého priemeru a na jeho povrchu sa tla-čený obal môže vyskytovať viackrát.

Flexotlačové stroje možno rozdeliť na hárkové a kotúčové a tieto ďa-lej na agregátové a satelitové. Spoločným znakom všetkých strojov je, že v prípade prerušenie tlače musia byť valce odstavené z tlaku a farebníko-vá jednotka sa v prípade disperzných a rozpúšťadlových farieb musí stále otáčať, aby farba na povrchu aniloxového valca nezaschla.

Pri kotúčových agregátových strojoch sú jednotlivé tlačové jednot-ky uložené v spoločných bočniciach a radia sa za sebou v horizontálnom (obrázok 4.4�1), alebo horizontálno-vertikálnom usporiadaní (obrá-zok 4.4�2). Pri veľmi malých šírkach pásu potláčaného materiálu sa rie-

226 Tlač

Obrázok 4.6�1

Schéma digitalizovaného tlačového stroja

Heidelberg Quickmaster

DI 46-4

laserová záznamová jednotkaformový valecofsetový valec

nakladač

tlakový valec

vykladač

Y

MC

K

4.6 Digitálna tlač

Digitálna tlač je definovaná ako tlač, pri ktorej obsah strán alebo obsah jednotlivých hárkov vstupuje do tlačového stroja v digitálnej forme. Digi-tálny tlačový stroj je spravidla vždy samostatné zariadenie, ktoré je ovlá-dané vlastným počítačom a vybavené výkonným RIP-om. Digitálne tlačo-vé stroje možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín, a to na digitalizované analógové stroje a digitálne stroje. Digitalizované tlačové stroje sa označu-jú ako Computer-to-Press a digitálne stroje ako Computer-to-Paper ale-bo Computer-to-Print.

4.6.1 Digitalizované analógové hárkové a kotúčové tlačové stroje

Ich spoločným znakom je tlač z analógovej tlačovej formy, použitie kla-sických tlačových farieb, pričom konštrukcia stroja je takmer rovnaká, ale-bo podobná analógovému ekvivalentu. Rozdiel je vo vyššej miere automa-tizácie obsluhy. Nároky na potláčaný papier a rozsah plošných hmotností sú rovnaké ako pri klasickej tlači. Využíva sa princíp ofsetovej tlače (bez vlhčenia i s vlhčením), hĺbkotlače a sieťotlače. Tlačová forma sa zhotovu-je priamo v tlačovom stroji technológiami Computer-to-Plate. Existujú dva varianty � stroje s neprepísateľnou a prepísateľnou formou. V prípa-de prepísateľnej formy sa po vytlačení nákladu forma regeneruje a tech-nológiou CTP sa vytvorí nová forma.

4.6.1.1 Stroje s neprepísateľnou formou

Patria sem najmä hárkové ofsetové tlačové stroje Heidelberg Quick-master DI 46-4, Heidelberg Speedmaster 74 DI, KBA 74 Karat, 46 Ka-rat a iné.

242 Dokončovacie spracovanie polygrafických výrobkov

Podľa spôsobu skladania sa rozlišuje skladanie na (obrázok 5.1�5):� jednoduchý lom � tlačoviny na hárkových skladacích strojoch alebo

na kotúčových tlačových strojoch sa skladajú jedným lomom na po-lovicu,

� krížový lom � najčastejšie sa používa pri skladaní knižných zložiek a merkantilu,

� súbežný (paralelný) lom � používa sa pri skladaní knižných zložiek a merkantilu,

� harmonikový (leporelový alebo tzv. cik-cak) lom � používa sa pri skla-daní merkantilných zložiek, napr. máp, prospektov, propagačných a hospodárskych tlačovín,

� okienkový lom � používa sa pri skladaní náročných knižných príloh, prospektov, propagačných tlačovín,

� zavinovací lom (nepravidelný paralelný lom) � používa sa pri skla-daní 12- a 24-stránkových zložiek (predovšetkým pri štvorcových for-mátoch).

V priemyselných podmienkach sa hárky papiera skladajú ručne iba má-lokedy. Hárky papiera sa skladajú na strojoch, ktoré využívajú tieto systé-my skladania (obrázky 5.1�6 až 5.1�9):� systém skladania na trojhrane (lieviku),� systém klapkového skladania,� systém nožového skladania,� systém kapsového skladania.

Obrázok 5.1�5

Základné varianty skladania:

a — skladanie jednoduchým

lomomb — skladanie

krížovým lomomc — skladanie

paralelným lomom

d — skladanie harmonikovým

lomome — skladanie

okienkovým lomom

f — skladanie nepravidelným

paralelným lomom

a)

b)

c)

d)

e)

f)

249Dokončovacie spracovanie polygrafických výrobkov

Pri šití v niťovkách sa používa jednoduchý (brožovací) steh, jednoduchý prešívací steh, striedavý brožovací steh a striedavý prešívací steh. Na šitie sa používajú bavlnené nite alebo nite zo syntetických vlákien.

5.2.2 Mäkké väzby

Neperiodické publikácie, ktoré nie sú určené na dlhotrvajúce použí-vanie, sa dokončujú nenáročnou knihárskou technológiou mäkkej väzby. Pre mäkké väzby je charakteristické použitie kartónovej potlačenej obálky, ktorá môže mať povrch zošľachtený laminovaním alebo lakovaním. Odli-šujú sa od seba spôsobom vytvárania knižného kompletu a jeho spájania do bloku a spájania s obálkou.

5.2.2.1 Zošitová mäkká väzba (V1)

Knižné zložky poznášané do seba a vložené do obálky sa v chrbte zoši-jú a orežú z troch strán spolu s obálkou. Obálka je zásadne bez záložiek. Ak je z papiera s vyššou plošnou hmotnosťou ako 110 g.m�2, je v mieste chrbtového lomu raz ryhovaná. Rozsah strán je závislý od plošnej hmotno-sti použitého papiera � do 70 g.m�2 je najvyšší počet listov 60 (120 strán), nad 70 g.m�2 je najvyšší počet listov 44 (88 strán).�ije sa drôtom, pričom počet použitých skobiek závisí od výšky chrb-

ta knižného bloku. Pod A6 � 1 až 2 skobky, od A6 do A5 � 2 až 3 skob-ky, nad A5 � 2 až 4 skobky. Norma povoľuje šiť zošitovú brožúru aj niťa-mi na krajčírskom stroji. Pri tomto spôsobe technického spracovania sa posledný lom robí až po zošití brožúry. Povolená minimálna dĺžka stehu 3 mm dáva zošitovej brožúre vyžadovanú pevnosť.

5.2.2.2 Lepená mäkká väzba (V2)

Jednotlivé listy, zložky, zložky špeciálne perforované, zlepené alebo zo-šité v chrbtovom lome a poznášané za sebou sa spoja v chrbte do bloku lepidlom, zavesia do kartónovej obálky a orežú z troch strán. Smer vlák-na papiera knižných zložiek musí byť, predovšetkým pri technológii fré-

Obrázok 5.2�5

Spájanie zložiek kompletu šitím niťou (jednodu-chým brožova-cím stehom)

259

AA/ D prevod 87A/ D prevodník 89aniloxový valec 219

Bbitová hĺbka 92

Cchrbtové značky 247CIE (Medzinárodná komisia

pre osvetlenie) 58CIELAB 61, 62, 63, 82CMS (systém riadenia

farby) 82, 215CMY 77CMYK 24, 67, 78CTP 24, 136, 147, 152CTP zariadenia 140

DDCS 107deformácia poťahu 202deformácie rastrových

hodnôt 210dekoračné výrobky 15denzitometer 66, 109denzitometria 56, 66

– refl exná, odrazová 66– transmisná 66

detektor svetla 89– CCD prvok 89, 91,

96, 209– fotonásobič 89, 90, 97

digitálny fotoaparát 88, 91

digitálny obraz 68, 77, 91– bitová hĺbka 96– rozlíšenie 92

dichroické zrkadlo 90dokončovacie spracovanie

(Postpress) 20dráha papiera

– široká 159– úzka 159

DTP 55dutinka 245

Eelektrostatická

podpora 224EPS 99, 107expozícia platne

– optimálna 128

Ffaktor kvality 96farby

– fl exotlačové 185– hĺbkotlačové 186– ofsetové 184

farebné výťažkovanie 77farebník

– fl exotlačových strojov 219

– ofsetový 201fi lmotvorné látky 176fl exotlač 13, 143, 217fl exotlačové formy 143

– CTP 147formát

– grafi ckých súborov 107– papierov 40– stránok 24, 38– tlačovín 40

fotochemické metódy 125fotografi cké materiály 72,

84fotografi cké procesy 84

Ggama korekcia 105gaussovské rozostrenie 97GCR 79GIF 108glejenie 253

Hhistogram 99HKS 75, 182

7 Index

hĺbkotlač 14, 222hĺbkotlačová forma

– autotypická 149– CTP 152– klasická 148– líniová 149– poloautotypická 149

hustota (lineatúra) rastra 71, 168– fl exotlač 71– ofset 71– sieťotlač 71

IICC (Medzinárodné

konzorcium pre farbu) 82– profi l 82

Illustrator EPS 99

JJPG 108

Kkapitálik 245klipovanie 100knihárske plátno 254kníhtlač 13, 215kníhtlačové formy 142, 215knižná väzba 245

– mäkká 246– polotuhá 246

– detská skladačka 246– polotuhá 246

– špeciálna 247– tuhá 247

– poloplátenná 251knižná zložka 244knižné dosky 245, 254knižný blok 245knižný hárok 244knižný komplet 245knižný obal 245kolorimeter 64kolorimetria 56kombinované materiály 171

262 Index

tlaková príprava 215tónova hodnota 74tónová krivka 102trapping farby 206typometrický systém 32

– Didotov 32– Fournierov 32– Haaseho 32– monotypový 33

UUCR 79úprava obrazu

– globálna farebná 105

– lineárna tónová 103– jas 103– kontrast 104

– lokálna farebná 106– nelineárna tónová 105

USM 106

Vvektorový objekt 99vizuálne parametre kvality

tlače 208vlhčenie v ofsetovej

tlači 198vlhčiace roztoky 200

vlhčiace systémy 199výdržnosť 118vyfarbenie výtlačku 209vykladač 197vyraďovanie 119

Zzdvojovanie 209zhotovenie tlačovej formy

(Prepress) 20znášanie 247zónová regulácia 201

Ján Panák, Michal Čeppan, Vladimír Dvonka, Ľudovít Karpinský, Pavel Kordoš, Milan Mikula, Stefan Jakucewicz

Polygrafické minimumV spolupráci so Zväzom polygrafie na Slovensku vydal TYPOSET. Graficky upravil, sadzbu, reprodukcie a litografie zhotovil TYPOSET, s. r. o. Vektorové obrázky zhotovil Jaroslav Tokarčík. V knihe sú použité reprodukcie fotografií a diapozitívov Andreja Bána. Lektorovali František Endrych a Milan Lederleitner. Jazykovú úpravu vykonala Nadežda Čeppanová. 264 strán, 145 obrázkov, 19 tabuliek.

Tretie upravené a doplnené vydanie.

Bratislava, október 2008.

polygrafické minimum - typosettyposet.eu/downloads/polymin_v3_ukazka.pdfpolygrafické minimum z nej...

Documents