poviedky - eknizky.sk · 2019. 1. 12. · strugackij - nekrológ 62 . martin králik -...

ČASOPIS JUPITER www.casopis-jupiter.skhttp://www.facebook.com/CasopisJupiter VYDAVATEĽSONATA Slovakia, s.r.o., Šustekova 7, 85104 BratislavaŠÉFREDAKTORMartin KrálikTECHNICKÝ REDAKTORMartin TomčíkGRAFICKÁ ÚPRÁVAMartin TomčíkREDAKCIAMartin Tomčík, Miloš Ferko, Bohumil Stožický, Dušan Fabián, Zuzana Stožická, Matej Vojtko, Anton Stiffel, Dagmar Méhešová a Mirka KlempováAUTORI POVIEDOK Charless Stross, Bea Tomash, Mark E.Pocha, Ingrid Rudavská, Lukáš Herma, Zuzana DroppováAUTORI ILUSTRÁCIÍZuzana Droppová, Bea Tomash, Pavel Kršek, Petra SlovákováILUSTRÁCIA NA OBÁLKEMartin MálekČÍSLO VYCHÁDZA16.12.2012

POVIEDKY Charles Stross - Nadčas 5 Bea Tomash - Dračia nátura 18 Mark E.Pocha - Mŕtva návnada 37 Zuzana Droppová - Tokov pes 40 Lukáš Herma - Vlkodlak ze Pstova 47 Ingrid Rudavská - Lovci 54

KNIHY Martin Králik - Rozhovor - Anglický Jupiter 16 Miloš Ferko - Cena Gustáva Reussa 17 Bohumil Stožický - Workshop 56 Miloš Ferko - Milošova knižná polička 57 Miloš Ferko . Knižná starinka 59 Martin Tomčík - Arceyho knižnica 61 Miloš Ferko: Strugackij - nekrológ 62 Martin Králik - Elektronická knižnica 64 Martin Králik - Rogerland 65 Miroslava Klempová - Prednášanie na conoch (1.) 76 Miloš Ferko - Kozmodróm 77 Martin Králik - Rozhovor - Martin Schuster 78 FILM Juraj Červenák - Hobit: Neočakávana cesta 65 SERIÁLY Martin Králik - BSG - Blood and Chrome 70 Miroslava Klempová - Supernatural 71 HUDBA Dušan Fabián - Anthrax 72 Martin Tomčík - Clannad: Legend 73

VEDA Anton Stiffel - Vedecké novinky 74

GALÉRIA Ingrid Rudavská - Výber z tvorby 80

Ospravedlnenie Redakcia sa týmto ospravedlňuje autorke Mire Foffovej za uverejnenie jej poviedky s názvom Modrý kôň v čísle 2 svojho časopisu, a to bezakéhokoľvek súhlasu autorky. Svojím nedbanlivým konaním sme spôsobili autorke jej diskvalifikáciu zo súťaže Ceny Fantázie. Autorka sineželá, aby jej poviedka bola naďalej uverejnená v časopise Jupiter. Keďže to nie je technicky možné, prosím nečítajte ju.

OBSAH ČÍSLA 04

S l o v e n s k á f a n t a s t i k a m á s v o j e š p e c i f i k á . J e d n o z n i c h j e v t o m t o č í s l e J u p i t e r a m i m o r i a d n e v ý r a z n é . I d e o t o , ž e v z h ľ a d o m n a p o č e t s p i s o v a t e ľ o v, š p e c i á l n e s p i s o v a t e l i e k , m á m e v e ľ k ý p o č e t t ý c h , k t o r í i l u s t r u j ú a j p í š u . Š t v r t ý J u p i t e r v á m i c h p r e d s t a v u j e h n e ď n i e k o ľ k o . N a š u v ý t v a r n ú r e d a k t o r k u Z u z k u “ K i r i ” D r o p p o v ú n e t r e b a č i t a t e ľ o m n á š h o č a s o p i s u p r e d s t a v o v a ť . P o s l e d n ý c h n i e k o ľ k o r o k o v v š a k p í š e a j p o v i e d k y, z k t o r ý m i v y h r a l a n a p r. p r v ú N a j l e p š i u s c i - f i p o v i e d k u , k t o r ú u d e ľ u j e I n t e l v r á m c i C e n y F a n t á z i e . P o t o m s k o n č i l a d r u h á v P o v i e d k e I s t r o c o n u ( P I C ) a t a k s a d o s t a l a d o J u p i t e r a . Te d a ž i a d n e r o d i n k á r s t v o . To p l a t í a j o B e i To m a s h . I l u s t r u j e s í c e v J u p i t e r i p o v i e d k y a v y d á v a l i s m e s p o l u I s t r o z i n , n o j e j “ D r a č i a n á t u r a ” j e s k u t o č n e d o b r á . O b i d v e a u t o r k y s i p o v i e d k y a j i l u s t r o v a l i . A d o t r e t i c e v č í s l e n á j d e t e p o v i e d k u a j o b r á z k y I n g r i d R u d a v s k e j . J e j “ L o v c i ” n á s v P I C z a u j a l i - a Z u z k u z a u j a l i j e j o b r á z k y. Ta k s k o n č i l i v g a l é r i i . A t o u ž n e h o v o r í m e o p r v e j s l o v e n s k e j S F s p i s o v a t e ľ k e - i l u s t r á t o r k e M a r t i n e P i l c e - r o v e j , k t o r e j m a l i č k é o b r á z k y o b o c h J u p i t e r o v ( v e s m í r n e h o a j m y t o l o g i c k é h o ) n á s s p r e v á d z a j ú v l o g u o d z a č i a t k u . Ď a l š i a p o v i e d k a z P I C , V l k o d l a k z e P s t o v a o d L u k á š a H e r m u , s k o n č i l a t r e t i a . J e t o n a š a d r u h á č e s k á p o v i e d k a a d n e s j e u ž j a s n é , ž e z ď a l e k a n i e a n i p o s l e d n á . N o a l e m á m e t u a j Vi a n o c e . O k r e m s ú ť a ž e , k t o r ú s m e s P a l m k n i h a m i a v y d a v a t e ľ s t v o m A r t i s O m n i s p r i t e j t o

p r í l e ž i t o s t i p r i p r a v i l i , j e n i m i i n š p i r o v a n á a j z a h r a n i č n á p o v i e d k a o d C h a r l e s a S t r o s s a . Tr o š k u p r o t i k l a d n e p o t o m p ô s o b í k r a t u č k ý s p l a t t e r M a r k a E . P o c h u . V p u b l i c i s t i k e s m e s a m o z r e j m e n e m o h l i o p o m e n ú ť u d a l o s ť t ý c h t o d n í - f i l m o v é h o H o b i t a . R o z o b e r á h o v o s v o j e j r u b r i k e J u r a j Č e r v e n á k a s o m r á d , ž e t u m ô ž e m e p r e d s t a v i ť j e h o r e c e n z i u b e z p r o s t r e d n e p o p r v o m p o z r e t í - a ž e n a p r i e k n e d o s t a t k o m , n a k t o r é u p o z o r ň u j e , z o s t á v a j e h o p o h ľ a d t a k ý “ n á š ” . S c i - f i č a s o p i s J u p i t e r e x i s t u j e a j v A n g l i c k u a m á s n a m i s p o l o č n ú n i e l e n p e r i o d i c i t u . Vi a c o ň o m v r o z h o v o r e s j e h o š é f r e d a k t o r o m . D r u h ý r o z h o v o r m á m e s d l h o r o č n ý m p r e d s e d o m R a d y Č e s k o -s l o v e n s k é h o f a n d o m u v S R a j e d n ý m z j e h o n a j z a s l ú ž e n e j š í c h č l e n o v M a r t i n o m “ Š i m o n o m ” S c h u s t e r o m . N o v i n k o u v p u b l i -c i s t i k e j e E l e k t r o n i c k á k n i ž n i c a , k t o r ú v á m p r i n á š a m e v s p o l u p r á c i s P a l m k n i h a m i . Ve r í m , ž e v á s z a u j m e r o v n a k o a k o ď a l š i a p u b l i c i s t i k a , k t o r ú v č a s o p i s e n á j d e t e . M i n u l é č í s l o b o l o o t r o c h u t e n š i e , t e r a z m á m e v P D F o s e m d e s i a t s t r á n . Č í s l o s m e s t i h l i p r e d Vi a n o c a m i z a d v a m e s i a c e a z a v ŕ š i l i t a k p r v ý ú p l n ý r o č n í k č a s o p i s u v p l á n o v a n o m p o č t e v y d a n ý c h č í s e l . D r ž t e p a l c e , n e c h s a n á m t o d a r í a j ď a l e j . A p o š l i t e d i e l a d o s ú ť a ž í z a 3 3 .

M a r t i n K r á l i k , š é f re d a k t o r

3Úvodník

Úvodník

Veselé Vianoce a štastný nový rok 2012

praje redakcia

4

N a s l e d u j ú c u p o v i e d k u u ve r e j ň u j e m e z a p o m o c i

A m e r i c k é h o ve ľ v y s l a n e c t vav B ra t i s l a ve

V š e t k y b y r o k r a t i c k é s y s t é m y s a p r i d r ž i a v a j ú u r č i t ý c h ž e l e z n ý c h p r a v i d i e l . J e d n o z n a j s t a r š í c h z n i e : N a h l á s t e s i s v o j e v i a n o č n é d o v o l e n k y d o p r e d u , i n a k v á s u š l i a p e d a v. V t o m t o r o k u s o m t o t o p r a v i d l o p o r u š i l a t e r a z z a t o m u s í m p l a t i ť . N e b o l a t o m o j a v i n a , ž e s o m s i n e d o k á z a l v i a n o č n ú d o v o l e n k u n a h l á s i ť n a č a s . B o l s o m v n e m o c n i c i a p o d s i l n ý m i s e d a t í v a m i . N e m i l o s r d n á k a n c e l á r s k a p o l i t i k a v š a k n e b e r i e o h ľ a d n a t ý c h , k t o r í b o l i z r a n e n í n a f r o n t e : „ M a l i s t e p r e d v í d a ť , ž e b u d e t e v n e m o c n i c i a m a l i s t e s i t o n a p l á n o v a ť , “ u p o z o r n i l o m a n e ú p r o s n é p r a v i d l o , k e ď s o m s a c h c e s ť a ž o v a ť . M a j ú p r a v d u , a p r e t o s o m s i t o p o z n a č i l , a b y s o m n a t o v b u d ú c n o s t i n e z a b u d o l , k e ď m a u n e s ú v r a ž e d n í o k u l t i s t i a l e b o n e p r i a t e ľ s k í š p i ó n i . O k a m ž i t e s o m z a č a l s n o v a ť p l á n y, a k o s i p r e d ĺ ž i ť p r á c e n e s c h o p n o s ť , a l e B r e n d a z a d m i n i s t r a t í v n e h o o d d e l e n i a , m á s r d c e z o z l a t a . P o d o t k l a , ž e k e ď b y s o m s a m o h o l p o č a s d o v o l e n k o v e j s e z ó n y p r i h l á s i ť d o b r o v o ľ n e a k o v e d ú c i n o č n e j z m e n y. M o h o l b y s o m p o t o m p o ž i a d a ť o t r o j n á s o b n ý p l a t a n á h r a d n é v o ľ n o , p r a c o v a l b y s o m v š a k a j o t r i p l a t o b n é t r i e d y v y š š i e a k o t e r a z . M ô ž e m t a k z í s k a ť s k ú s e n o s t i n a r ý c h l y p o s t u p , d o k t o r é h o m a v e d ú c i t l a č i a a k t o r ý s a n e d á z v l á d n u ť n o r m á l n y m s p ô s o b o m . N u ž s o m t u , v k a n c e l á r i i n a Š t e d r ý d e ň , h r á m b y r o k r a t i c k é h o P o k é m o n a a c h l a d n ý d á ž ď b u b n u j e p o s t r e c h u . ( O h , z a u j í m a v á s , č o s i o t o m p o m y s l í M o ? Š l a n a v š t í v i ť s v o j u m a m u v G l a s t o n b u r r y. M i n u l e s m e s a z h o d l i , ž e b y b o l o d o b r é d r ž a l s a p r i z e m i . Vi a n o c e s ú j e d i n é o b d o b i e v r o k u , k e d y n e m ô ž e t e v y h o d i ť o r i e š k y z r o d i n n ý c h v l o č i e k a m u s í t e s i t o o d t r p i e ť . A l e s t i a h o l s o m s a . )

* * *

Vi a n o c e s ú o b d o b i e p r i a t e ľ s t v a a l á s k y k v š e t k ý m ľ u ď o m , o k r e m b a n k o v ý c h m a n a ž é r o v, r a t i n g o v ý c h a g e n t ú r, k a ž d é h o , k t o p r a c u j e v o d v e t v í v i a n o č n ý c h p o h ľ a d n í c , a t u č n u č k ý c h m u ž o v v č e r v e n ý c h m u n d ú r o c h , k t o r í s a s p ú š ť a j ú

d o l u k o m í n o m a s t r a š i a m a l é d e t i p o k r i k o m „ H O , H O , H O ! “ K e ď s o m s a d o s t a l v s e p t e m b r i z n e m o c n i c e , v i a n o č n é š i a l e n s t v o u ž b o l o v p l n o m p r ú d e a v o b c h o d o c h v i s e l o i m e l o a v y z v á ň a l i r o l n i č k y a v š a d e s a t r b l i e t a l i p o z l á t k y, k t o r é z r e g á l o v v y t l a č i l i p o s l e d n é l e t n é v ý p r e d a j e o p a ľ o v a c í c h k r é m o v a p o t á p a č s k é h o v y b a v e n i a . N e m ô ž e m p o v e d a ť , ž e s o m b o l k t o v i e a k ý e x p e r t n a Vi a n o c e n a p r e d m e s t í . N a j p r v s i z a h r á t e d o p l ň o v a č k u s o š t á t n y m i s v i a t k a m i a t ý m , č o v á m z o s t a l o z c e l k o v e j d o v o l e n k y, a b y s t e č o n a j l e p š i e v y u ž i l i v o ľ n é d n i . P o t o m s a n a m i e s t o t o h o , a b y s t e s n i m i u r o b i l i n i e č o u ž i t o č n é a t v o r i v é , n a p c h á t e r e z ň o m , š a l á t o m a l e b o r y b a m i , z a l e j e t e t o l a c n ý m s ý t e n ý m v í n o m , p o n a h á ň a t e s a s m e č m i p o b y t e s o s v o j i m i s y n o v c a m i a n e t e r a m i a z a s p í t e n a g a u č i p r e d t e l e v í z o r o m p l n o m „ z a r u č e n e j z á b a v y “ n a v š e t k ý c h p r o g r a m o c h . V t ý c h t o d ň o c h s ú v š e t k y d e t i h o r e z a s v o j i m p o č í t a č m i , h r a j ú C h i c k s v. Z o m b i e s 8 . 0 , k d e k r v s t r i e k a a ž d o p o l o v i c e s t i e n , a d á v a j ú p o z o r, č i s a r o d i č i a n e d í v a j ú . N i e , v š e t k o j e v s u c h u ! D o s p e l í s e d i a p r e d t e l e v í z o r m i n a m i e s t o s p o l o č e n s k ý c h a k t i v í t . J e t o č a s h r a n ý c h ú s m e v o v, n u d n ý c h f i l m o v a n e u s t á l y c h n á v r a t o v B e n n y h o H i l l a – č i u ž s a v á m t o p á č i a l e b o n i e . J e t o a k o b y ť n a v ž d y u v ä z n e n ý v r o k u 1 9 7 4 – a m ô ž e š z a b u d n ú ť , ž e z m i z n e š z a p o č í t a č a i n t e r n e t . V š e t c i m a l i p r e s n e t e n i s t ý n á p a d a s i e t e s ú p r e ť a ž e n é . P r í p a d n e m ô ž e t e s t r á v i ť Vi a n o c e s a m i v k a n c e l á r i i , k d e a s p o ň p o t o m , a k o v š e t c i o d í d u d o m o v, z a v l á d n e t i c h o . M o ž n o s a v á m p o d a r í d o k o n č i ť p r á c u , p r e č í t a ť s i k n i h u a l e b o p o t a j m e s i z a h r a ť C h i c k s v. Z o m b i e s 8 . 0 s t r o c h u m e n š í m m n o ž s t v o m k r v i v o v e r z i i p r e d o s p e l ý c h . A s p o ň t a k b y t o m a l o f u n g o v a ť . . . o k r e m p r í p a d o v, k e ď t o t a k n i e j e . . . a s i a k o t e r a z . Č o s a v l a s t n e s t a l o m i n u l ý t ý ž d e ň ? V p r á c i s o m d o s v o j h o p o č í t a č a o p r e t e k y ť u k a l f o r m u l á r e h o d n o t e n i a k v a l i t y, k e ď k t o s i z a k l o p a l n a d v e r e . Z d v i h o l s o m h l a v u . B o l t o B i l l z b e z p e č n o s t n é h o . „ N e m á t e č a s ? “ o p ý t a l s a . „ H m . “ S r d c e m i z o v r e l o . „ Ve ľ m i n i e . . . “

5Charles Stross - Nadčas

Charles StrossPOVIEDKA

(OVERTIME)NADČAS

B i l l j e j e d n ý m z n a š i c h s t á l y c h b e z p e č n o s t n ý c h t e c h n i k o v. K e d y s i n o s i l m o d r ú u n i f o r m u , h u s t é f ú z y, ú h ľ a d n ý ú č e s . C h o d í a d r ž í s a a k o b y b o l s t á l e v a r m á d e . „ B l í ž i s a v a š a v i a n o č n á š i c h t a , “ z a č a l s n e i s t ý m ú s m e v o m , p r i č o m s i p o ť a ž k á v a z v ä z o k k ľ ú č o v v e ľ k ý c h a k o r u č n ý g r a n á t . „ M a l b y s o m v á m u k á z a ť , a k o t o c h o d í . . . a b y s t e v e d e l i , č o r o b i ť v n o č n e j n a b u d ú c i t ý ž d e ň . “ Z a c i n k á k r ú ž k o m s k ľ ú č m i . „ N a š l i b y s t e s i a s p o ň p o l h o d i n k u ? “ M ô j t e p s a u p o k o j i l . P o z r i e m n a e - m a i l n a o b r a z o v k e p o č í t a č a a h o v o r í m : „ Á n o , s a m o z r e j m e . “ Tr v a l o m i a s i p ä ť s e k ú n d , k ý m s a m o j e r o z p o l o ž e n i e z m e n i l o z m i e r n e j h r ô z y a ž k p o n í ž e n é m u u v o ľ n e n i u . N e p r i š i e l , a b y m i v y č i s t i l ž a l ú d o k z a m o j e t e n i s k y. „ V ý b o r n e , p a n e . M o h l i b y s t e t a d i a ľ t o ? “ H o c i m a p o ž i a d a l z d v o r i l o , p o ž i a d a v k a o d n e h o z n e l a a k o r o z k a z . „ E š t e s t e n e m a l i n o č n ú z m e n u ? Z v y č a j n e p o č a s n e j n i e j e v e ľ a p r á c e . M u s í t e z o s t a ť v b u d o v e a b y ť v ž d y k d i s p o z í c i i n a z a v o l a n i e . H m , s a m o z r e j m e v r o z u m n ý c h m e d z i a c h . P r e s t á v k a n a W C j e p o v o l e n á a v m i e s t n o s t i m á t e a j p o s c h o d o v ú p o s t e ľ . A s i n e b u d e t e m u s i e ť r o b i ť n i č . V z r i e d k a v ý c h p r í p a d o c h v š a k . . . n u ž . . . s t e n o č n ý s t r á ž n i k . “ S t ú p a m e p o s c h o d o c h , p r e c h á d z a m e m i m o r i a d n e o t l č e n ý m i p o ž i a r n y m i d v e r a m i a p o k r a č u j e m e r ý c h l o u c h ô d z o u p o z d ĺ ž h n e d o č e r v e n ý c h s t i e n c h o d b y s v y s o k ý m i o k n a m i s o s k l a m i s d r ô t e n o u v ý s t u ž o u . N a p á n t o c h v i d n o , ž e s a r á m y u r č i t e n a t i e r a l i p r i z a t v o r e n ý c h o k n á c h . B i l l s o š t r n g a n í m v y t i a h o l s v o j u k ľ ú č e n k u . „ Tu j e t o . M i e s t n o s ť n o č n é h o s t r á ž n i k a . “ S m e v n o v e j p r í s t a v b e p o c h m ú r n e j b e t ó n o v e j b u d o v y N e w B r u t a l i s t t ý č i a c e j s a n a d s t a r ý m o b c h o d n ý m d o m o m k d e s i n a j u ž n o m b r e h u Te m ž e . B u d o v a j e e l e k t r i c k y v y k u r o v a n á , z l e i z o l o v a n á a ž i a d e n o k e n n ý r á m p o r i a d n e n e t e s n í . N a š e o d d e l e n i e s a s e m p r e m i e s t n i l o v r á m c i ď a l š e j p r e s t a v b y b u d o v y D a n s e y H o u s e , k t o r á b u d e a s i t r v a ť d e s a ť r o č i a , p r e t o ž e t e n d e r v y h r a l a v e r e j n o - s ú k r o m n á s p o l o č n o s ť . K o n š t r u k c i e a d o p l n k y m i e s t n o s t i n o č n é h o s t r á ž n i k a d o d á v a j ú n o v e j p r í s t a v b e ú ž a s n ý f u t u r i s t i c k ý v z h ľ a d . O c e ľ o v ý r á m v k a k i f a r b e p o t i a h n u t ý z e l e n ý m i p l a c h t a m i v y z e r á a k o č u d e s n á k o n š t r u k c i a z v o j n o v é h o f i l m u . D o k o n c a a j n a s t e n e v i s í b l e d n ú c i p l a g á t s n á p i s o m H O V O R I Ť S T R I E B R O A M L Č A Ť Z L ATO . „ To j e v t i p , v š a k ? “ U k a z u j e m n a p o č í t a č s o z e l e n o u o b r a z o v k o u , k t o r ý s t o j í n a s t o l e ,a o b r o v s k ý z a b a b r a n ý o k r ú h l y c i f e r n í k t e l e f ó n u v e d ľ a n e h o . „ N i e , “ o d k a š l a l s i B i l l . „ R o z p o č e t n a m i e s t n o s ť n o č n é h o s t r á ž n i k a k t o s i p r e d r o k m i n e s p r á v n e v y p l n i l , z a b l o k o v a l a t e r a z n i k t o n e v i e s p r á v n y k ó d n a p r e v z a t i e n o v ý c h d o d á v o k . V z i m e j e n a š ť a s t i e t e p l o . S t e p r e s n e n a d m i e s t n o s ť o u s t a j n ý m i d o k u m e n t m i a v t e j j e d i n e j j e k o m í n . “ U k a z u j e m i a s p e k t y p o c h y b n é h o

a r c h i t e k t o n i c k é h o d e d i č s t v a t e j t o m i e s t n o s t i a j a z a t i a ľ p r e s k ú m a v a m j e j v y b a v e n i e . D rg o l s o m d o h r d z a v e j k a n v i c e : „ Va d i l o b y, k e b y s o m s i p r i n i e s o l v l a s t n ý k á v o v a r ? “ „ M y s l í m , ž e b y s a t o m u p o t e š i l i . . . M o h l i b y s t e m i t e r a z v e n o v a ť t r o c h u p o z o r n o s t i ? C h c e l b y s o m v á m v y s v e t l i ť , č o t r e b a r o b i ť s t e l e f ó n m i a č o r o b i ť v p r í p a d e p o h o t o v o s t i . “

* * *

Ta k a k o v š e t k y o s t a t n é v l á d n e ú r a d y a j P r á č o v ň a p r a c u j e o d 9 : 0 0 d o 1 7 : 0 0 , o k r e m v ý n i m o č n ý c h p r í p a d o v, k e ď s a n i e č o p o k a z í . V t e d y n i k t o n e m á r á d v y s e d á v a n i e p r i t e l e f ó n e s o d k a z o m : „ I n v á z i a m i n a d p r i r o d z e n ý c h m o z g o ž r ú t o v s a z a o b e r á m e p o č a s b e ž n ý c h p r a c o v n ý c h h o d í n . P o z a z n e n í s i g n á l u n e c h a j t e s v o j o d k a z . “ ( N a d p r i r o d z e n é ? N u ž , á n o . S m e s ú č a s ť o u v l á d y j e j k r á ľ o v s k é h o v e l i č e n s t v a , k t o r á s a z a o b e r á n a d p r i r o d z e n ý m i t e c h n o l ó g i a m i a h r o z b a m i . U r č i t é ť a ž k o p o c h o p i t e ľ n é z á k u t i a č i s t e j m a t e m a t i k y m ô ž u m a ť v r e á l n o m s v e t e k a t a s t r o f á l n e n á s l e d k y. N a z ý v a m e i c h m á g i o u a p r i p o m í n a m e s i i c h b ľ a b o t a j ú c i m i h o r o r m i , s k t o r ý m i n a n e š ť a s t i e z d i e ľ a m e m n o ž s t v o v r s t i e v u n i v e r z a [ a p l a t ó n o v s k ú r í š u m a t e m a t i c k e j p r a v d y ] . V z h ľ a d o m n a t o , ž e m á m e p o č í t a č e , k t o r é m o ž n o p o u ž i ť n a u r č i t é n a o z a j r ý c h l e v ý p o č t y, n e m a l o b y b y ť ž i a d n y m p r e k v a p e n í m , ž e a p l i k o v a n á p o č í t a č o v á d é m o n o l ó g i a z a z n a m e n a l a v p o s l e d n ý c h r o k o c h n á r a s t . ) M o j o u ú l o h o u , a k o n o č n é h o s t r á ž n i k a , j e s e d i e ť a o d p o v e d a ť n a t e l e f o n á t y. K e ď v o v ý n i m o č n o m p r í p a d e z a z v o n í , m á m z o z n a m č í s e l , k t o r é m o ž n o v o l a ť . V ä č š i n a z n i c h z a z v o n í k s l u ž b u k o n a j ú c i m v i n ý c h o d d e l e n i a c h , a l e j e d n o z n i c h z a d r n č í a ž v š p e c i á l n y c h a r m á d n y c h k a s á r ň a c h v H e r e f o r d , ď a l š í j e p r e p o j e n ý p r i a m o d o ú r a d u S H A P E v B r u s e l i , č o j e e u r ó p s k e k o m i c k é v e l i t e ľ s t v o N ATO . Tr e t i e s a o z v e p r i a m o v r o k o v a c e j m i e s t n o s t i a g e n t ú r y C O B R A n a D o w n i n g S t r e e t . N i k t o z P r á č o v n e z a t i a ľ n i k d y n e v y t i a h o l p r e m i é r a z p o s t e l e v r a n n ý c h h o d i n á c h , a l e v š e t k o r a z m u s í b y ť p r v ý k r á t . A č o j e d ô l e ž i t e j š i e , ú l o h o u n o č n é h o s t r á ž n i k a j e z a v o l a ť , a k j e n a o k o l í d o s t a t o k d i v á k o v. D o s t a l s o m a j t e n k ú z l o ž k u s n á p i s o m P R Í S N E TA J N É a k r i k ľ a v ý m a m u l e t o m , k t o r ý s v i e t i n a o b a l e a k o e l e k t r i c k á o z d o b a v o k r a j i m ô j h o z o r n é h o p o ľ a . V z l o ž k e s ú z o z n a m y z a p l n e n é k ó d m i t a j n ý c h o p e r á c i í . N e h o v o r i a o t o m , o a k é o p e r á c i e i d e , l e n v y m e n ú v a j ú v e d ú c i c h p r a c o v n í k o v, k t o r í b o l i z o d p o v e d n í d o z o r n a d n i m i , ľ u d í , k t o r ý m t r e b a v o l a ť , a k n i e k t o r ý z a g e n t o v s t l a č í n ú d z o v é t l a č i d l o . D o s t a l s o m k a n c e l á r i u , v k t o r e j m ô ž e m c h o d i ť s e m a t a m . J e v n e j p o s c h o d o v á p o s t e ľ z p ä ť d e s i a t y c h r o k o v, p r i p o m í n a j ú c a f i l m y a k o M A S H o ž i v o t e v a r m á d e , k o m í n , k t o r ý m m ô ž e p r e d ú v a ť v i e t o r , a b y s o m n á h o d o u n e z a s p a l , s t ô l s m u z e á l n y m p o č í t a č o m ( k t o r ý s o m v š a k h o d i l n a z e m , a b y s o m s i n a s t ô l m o h o l v y l o ž i ť s v o j

6

POVIEDKA

Charles Stross - Nadčas

n o t e b o o k ) a k a n v i c a . H n e ď v e d ľ a j e k ú p e ľ ň a s d r e z o m a z á c h o d o m , s p r c h o v ý k ú t , z k t o r é h o p o m a l ý m p r ú d o m t e č i e v o d a . V m i e s t n o s t i j e d o k o n c a a j p r e n o s n ý č i e r n o b i e l y t e l e v í z o r s l a c n ý m p r i j í m a č o m z r o k u , k e ď s a s k o n č i l o a n a l ó g o v é v y s i e l a n i e v p r í p a d e , ž e b y s o m p o c í t i l n u t k a n i e p o z r i e ť s i S h o w B e n n y h o H i l l a . I n ý m i s l o v a m i , v š e t k y v y m o ž e n o s t i m o d e r n e j d o b y. . .

* * *

P r a c o v n ý v e č i e r o k m á b y ť v s t r e d u p o p o l u d n í , p r e s n e o d j e d n e j d o p i a t e j . A k o š t á t n i ú r a d n í c i , h o c i l e n n e p r a v i d e l n í , n e d o s t á v a m e k t o v i e a k ú v ý p l a t u , t a k ž e s a n e m ô ž e m e p o r o v n a ť s b a n k á r m i a p o d n i k o v ý m i [ e š t e n e v i e m a d e k v á t n u z n a č k u p r e v y š š i u s t r e d n ú v r s t v u ] , k t o r í o b s a d i l i v ä č š i n u k a n c e l á r s k y c h p r i e s t o r o v v t e j t o č a s t i m e s t a . D o k o n c a a j v č a s e k r í z y s i m ô ž u d o v o l i ť v y h o d i ť n i e k o ľ k o s t o v i e k n a h l a v u , a b y s i k ú p i l i š a m p a n s k é . N e p ô j d e m e t e d a n a v e č e r u d o s n o b s k e j r e š t a u r á c i e , a l e v y z d o b í m e s i z á v o d n ú k u c h y ň u p o z l á t k a m i , u m e l o u s n e h o v o u v ý z d o b o u n a o k n á c h a b o r o v i c o u s o p a d a n ý m i h l i č í m v k v e t i n á č i v e d ľ a ú n i k o v ý c h d v e r í . P i n k y a B r a i n s b o l i t a k í o c h o t n í a r o z o s t a v i l i s v o j e d o m á c e s t e r e o . Te d a d o m a v y r o b e n é – n i e v e ľ k o s t i d o m á c e h o s t e r e a , a b y s m e s i p o v i n n e o d t a n c o v a l i n i e k o ľ k o k ô l . N a d r i a d e n ý ž m u r k o l a p o k ý v o l E l i n o r a B e t h , k t o r é b e ž a l i p r e d d v e r e p r e v z i a ť p o c h u t i n y, o a k ý c h t á t o j e d á l e ň n e p o č u l a ( o d d o n á š k o v e j s l u ž b y n e ď a l e k e j r e š t a u r á c i e , k t o r á s í c e d o k á z a l a p r i p r a v i ť k o l á č i k y a s h e r r y, a l e a n i v z d i a l e n e nema l i p r eds t avu , ako má chu t i ť p i zza a l ebo cu r ry ) . C e l á u d a l o s ť s a n i e s l a v d u c h u D u n k i r k u , k t o r é h o n o v á v l á d a z a s a d l a n a v e d ú c e m i e s t a , z o b r a l a d o r ú k m o t o r o v é p í l y, s k r á t i l a r o z p o č t y a n a l u x u s v š a d e n a o k o l o v e ľ a n e z o s t a l o . V t o m t o o d d e l e n í v š a k v i e m e , a k o v e c i u r o b i ť , z l e p i ť a o p r a v i ť ( v n a š i c h b y r o k r a t i c k ý c h k o s t i a c h j e s t á l e t r o c h u ľ u d s k o s t i ) a s p o m o c o u 5 0 0 l i b r o v é h o r o z p o č t u ( n a s t o ľ u d í , k t o r í t u p r a c u j ú ) s m e t o z v l á d l i a d o t i a h l i v e č i e r o k d o k o n c a . C e l é A n g l i c k o o v l á d a c h a o s a t r m a - v r m a s p o j e n á s p r í p r a v a m i v i a n o č n ý c h p r a c o v n ý c h v e č i e r k o v. R á n o p r e d v e č i e r k o m s a v k a ž d e j k a n c e l á r i i p r a c u j e l e n i v ý m t e m p o m . S t r e t n u t i a s a s k r á t i a a o j e d e n á s t e j j e k o n i e c . P r o g r a m y s a z m e n i a a p o š t a s a f i l t r u j e p o d ľ a k ľ ú č o v é h o s l o v a „ d o v o l e n k a “ . N i e k o ľ k o š ť a s t l i v c o v z a č í n a v y p r á z d ň o v a ť s v o j e z á s u v k y, p r e t o ž e v e d i a , ž e s a d o p r á c e v r á t i a a ž p o n o v o m r o k u . O v z d u š í m s a v z n á š a v i a n o č n á z á b a v a , k t o r á z a p ĺ ň a c h o d b y m o c i , a k o z v l h n u t é o z d o b y z k r e p o v é h o p a p i e r a . „ B o b ? “ Z d v i h n e m h l a v u o d m í n n a o b r a z o v k e . C e z d v e r e n a z r e l A n d y, m ô j p r í l e ž i t o s t n ý v e d ú c i . „ I d e š n a o b e d ? “ P o t i a h n e m m y š o u p o o b r a z o v k e a z a m k n e m m o n i t o r. „ To u ž j e t o ľ k o h o d í n ? “ P r á v e t e r a z p r e A n d y h o n e r o b í m , n o z d á s a , ž e m á m a j e t n í c k y

z á u j e m o t o , a k o s a m i d a r í . „ Á n o . “ H l a v o u p o k y v k á v a s e m a t a m . T v á r i s a t r o c h u p r e v i n i l o , a k o š k o l á k , k t o r é h o p r i c h y t i l i a k o v y j e d á s l a d k o s t i . „ J e t u M o . . . ? “ . . . „ D n e s t u n i e j e . “ P o s t a v i l s o m s a . V s k u t o č n o s t i j e n a o d d e l e n í v ý s k u m u a v ý v o j a a p o p í j a s m ú d r y m i h l a v a m i n a o v e ľ a c i v i l i z o v a n e j š o m v e č i e r k u , a k o j e t e n t o n á š . „ M á m e s a s t r e t n ú ť n e s k ô r. “ „ Ta k t e d a p o ď m e , n e c h n á m n e o b s a d i a m i e s t a . N e n e c h á m e s i p r e d s a u j s ť p r e d s t a v e n i e r o v n o z p r e d n ý c h s e d a d i e l ! “ „ P r e d s t a v e n i e ? “ Z a t v o r i l s o m z a n a m i d v e r e . „ Á n o , m á m e h o s ť a z p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í . P r e d p á r d ň a m i s o m d o s t a l e - m a i l . N e j a k ý d o k t o r K r i n g l e s a u r á č i l z o s t ú p i ť z v ý š i n a p o c t i ť n á s n á v š t e v o u a p á r r e č a m i o n a d c h á d z a j ú c o m r o k u . “ „ K r i n g l e ? “ S t i a h l o m i k ú t i k y ú s t . M e n o m i n e z n i e p o v e d o m e . „ Z p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í ? Č o s ú z a č ? . . P o č u l s o m u ž o n i c h v š e l i j a k é r e č i , a l e n i č k o n k r é t n e . Ti e ž s ú t o a s i n e j a k é t i c h é v o d y, č o b r e h y m y j ú . P r e č o n á m p o s i e l a j ú n i e k o h o , k t o b y n á m c h c e l n i e č o p o v e d a ť ? „ Á n o , p r e s n e t a k . “ A n d y s i m a p r e m e r a l k r a d m ý m p o h ľ a d o m . „ N e p ý t a j s a m a , v š e t k o č o v i e m j e l e n t o , č o s o m n a š i e l v o s v o j e j s c h r á n k e . P e r s o n á l n e p o s l a l o e - m a i l , n e c h m u d á m e t r o c h u p r i e s t o r u n a m o t i v a č n ý p r e j a v n a v e č i e r k u . N e b o j s a , “ d o d á v a p o t i c h u , „ n a k o n i e c t o v š e t k o d o b r e d o p a d n e . U v i d í š . L e n s e ď a d r ž j a z y k z a z u b a m i . “ R o z u m i e m . A n d y n a s a d í t v á r n o s i č a z l ý c h s p r á v a v e d i e m a k l a v i c i n i ž š í c h ú r a d n í k o v. N i e č o s a c h y s t á a ž i a d e n v i a n o č n ý p o k o j n a s v e t e a n i v ô ň a p u n č u n e d o k á ž e z a k r y ť n a p ä t i e a s m r a d h n o j a . A k o z a m e s t n a n e c n i ž š i e h o v e d e n i a b y s o m m a l p r e u k á z a ť s o l i d a r i t u . N u ž s o m s a p r i k ý v o l a ž m u r k o l . Z a č a l s o m p r e m ý š ľ a ť , č o t o m ô ž e b y ť .

* * *

M i e s t n o s ť n o č n é h o s t r á ž n i k a j e t e s n e p o d m i e r n e s a z v a ž u j ú c o u s t r e c h o u n o v e j p r í s t a v b y. H o r e j e s t r o p n é o k n o s o s i e ť o v o u v ý s t u ž o u . N a d h l a v o u h u č í v i e t o r a n a h á ň a m r a k y n a d o k n o m . Č a s o d č a s u s a o z v e z v u k p o d o b n ý c v e n g o t u b e t ó n o v é m u š t r k u n a s k l e , k e ď n e ľ ú t o s t n é p o č a s i e v y l e j e š á l k u m r a z i v e j v o d y n a o k n o , p o k t o r o m n a s l e d u j e z a h u č a n i e v e t r a v k o m í n e . K o m í n j e n a o z a j h o r ú c i a l e r ý c h l o s a o c h l a d z u j e . N a Vi a n o c e a s i z a t v o r i l i p e c v k o t o l n i . J e n o c a p r á v e b o l o j e d e n á s ť h o d í n . N i e j e ž i a d n a m o ž n o s ť , a b y s o m d n e s z a s p a l p r i k o m í n e , k t o r ý m p r e d ú v a v i e t o r. K e ď s v i a t o k p r i p a d n e n a v í k e n d ( a k o s a t o s t a l o t e r a z v p r í p a d e d r u h é h o s v i a t k u v i a n o č n é h o , ľ u d i a s i a k o n á h r a d u z v y k n ú z o b r a ť v o ľ n on a z a č i a t k u n a s l e d u j ú c e h o t ý ž d ň a o k r e m s l u ž b y n o č n é h o s t r á ž n i k a . Te n z o s t á v a v p r á c i š t y r i d n i a d o s t a n e t r o j n á s o b n ý p l a t , a k s a p r e d t ý m

7

POVIEDKA


n e z n u d í n a s m r ť . B o l s o m v s l u ž b e l e n š e s ť h o d í n a u ž s o m v y b a v i l s v o j e p r a c o v n é e - m a i l y. O d p o v e d a l s o m n a v š e t k o , n a č o b o l o p o t r e b n é o d p o v e d a ť a p r á v e s a c h y s t á m i g n o r o v a ť v š e t k y p r e z e n t á c i e v P o w e r p o i n t e , k t o r é j e p o t r e b n é i g n o r o v a ť a z a č a l s o m s a n u d i ť p r i h r e . Te l e v í z i a j e z a p n u t á a s l ú ž i l e n n a d o t v o r e n i e a t m o s f é r y. N e u s t á l e v š a k o p a k u j ú s t a r ý r o d i n n ý s e r i á l . N e m á m c h u ť p u s t i ť s a d o d v o c h s e r i á l o v, k t o r é s o m s i p r i p r a v i l p r e d c h á d z a j ú c i v í k e n d , t a k ž e m i z o s t á v a j e d i n á v e c . N e c h a l s o m š á l k u č a j u a z o b r a l d o r ú k l a m p á š , i P h o n e a p r e u k a z . N a s m e r o v a l s o m š p i č k y t o p á n o k d o p r e d u a z a p i c h o l n o s t a m , k a m n e p a t r í .

B o l a n o c p re d Vi a n o c a m i a ú r a d n a s v i a t k y z o s t a l p r á z d n y. K a n c e l á r i e p o z a m k ý n a l i a z a m e s t n a n c i d o m o v z m i z l i . P o n o ž k y č a k a j ú s t a ro s t l i v o z a v e s e n é p r i k o m í n e , N o S a n t a K l a u s v e č e r n e p r í d e , p re t o ž e t o t o j e š p e c i á l n e m i e s t o n á ro d n e j b e z p e č n o s t i p o d ľ a o d s e k u 4 . 1 2 p a r a g r a f u 3 z á k o n a o u t a j o v a n ý c h s k u t o č n o s t i a c h ( v z n e n í n e s k o r š í c h p re d p i s o v ) a n e o p r á v n e n é v n i k n u t i e d o t a k ý c h t o p r i e s t o ro v j e t re s t n ý m č i n o m . . .

R a d š e j p r e s t a n e m s p o é z i o u . A j z a m e s t n á v a t e ľ m i r a d š e j p l a t í z a b o j s d é m o n m i . J e d n a z v ý h o d s l u ž b y n o č n é h o s t r á ž n i k a j e , ž e m ô ž e m s t r č i ť n o s t a m , k d e s a m i z a c h c e . Ve ď s o m p r e d s a z o d p o v e d n ý z a b e z p e č n o s ť b u d o v y. Te r a z m ô ž e m k o n t r o l o v a ť m i e s t a , k d e b y s o m d o s t a l p o n o s e , a k b y s o m m a l t ú d r z o s ť , s t r k a ť h o t a m b e z p o v o l e n i a . M ô ž e m n a z r i e ť d o A n g l e t o n o v e j k a n c e l á r i e , z á j s ť m e d z i n e b e z p e č n e a k t í v n e k a n o p y a z d o b e n é o p t i c k é l a v i č k y o p e r a t í v n y c h s l u ž i e b , p r e c h á d z a ť s a p o z a p r á š e n ý c h c h o d b á c h M a h a g ó n o v e j u l i č k y s h r u b ý m i k o b e r c a m i a o b h á ň a ť z o m b i e v n o č n e j s l u ž b e ( o s p r a v e d l ň u j e m s a : s a m o z r e j m e s o m c h c e l p o v e d a ť z v y š k o v é ľ u d s k é z d r o j e ) v s u t e r é n e . V l a s t n e s o m c e l k o m o d h o d l a n ý d o z e r a ť n a v š e t k o , a s p o ň p o k i a ľ b u d e m v d o s a h u t e l e f ó n u n o č n é h o s t r á ž n i k a . A s i s a t o z d á a k o p a s c a , a l e t e l e f ó n n o č n é h o s t r á ž n i k a j e p o o d s k r u t k o v a n í o b r o v s k é h o k u s u b a k e l i t u , ú p l n e j e d n o d u c h ý k u s e l e k t r o n i k y z p ä ť d e s i a t i c h s ú č i a s t o k . N i e j e a n i k ó d o v a n ý . Š i f r o v a n i e j e z a b e z p e č e n é n a ú r o v n i p r e p o j e n i a . Ta k ž e p o p ä t n á s t i c h m i n ú t a c h p r o g r a m o v a n i a s a m i h o p o d a r i l o p r e s m e r o v a ť z v o n e n i a d o m ô j h o i P h o n u a m ô ž e m s m e l o o b j a v o v a ť .

( S n á ď s t e s i n e m y s l e l i , ž e s t r á v i m t r i d n i č a k a n í m p r i p e v n e j l i n k e , k t o r á n e z a z v o n i l a š e s t n á s ť r o k o v ? )

* * *

R e c e p t n a v i a n o č n ý v e č i e ro k v o b d o b í k r í z y :

Z o b e r t e :

2 8 n i ž š í c h a d m i n i s t r a t í v n y c h ú r a d n í k o v a z a m e s t n a n c o v s e k r e t a r i á t u , 1 7 a d m i n i s t r a t í v n y c h z a m e s t n a n c o v a z a m e s t n a n c o v ú č t o v n é h o o d d e l e n i a , 1 2 v e d ú c i c h ú r a d n í k o v, 4 š p i ó n o v, 5 m a n a ž é r o v ľ u d s k ý c h z d r o j o v, 9 b e z p e č n o s t n ý c h p r a c o v n í k o v b u d o v y, 6 p r a c o v n í k o v t e c h n i c k e j p o d p o r y, 9 d é m o n o l ó g o v,

( m ô ž e t e p r i d a ť : 1 a l e b o v i a c d v o j i t ý c h a g e n t o v, s t a r o b y l é h r ô z y č í h a j ú c e z h v i e z d a z o m b i e ) .

P r i d a j t e k l o b ú k y z k r e p o v é h o p a p i e r a , p í š ť a l k y, z á b a v n é v y b u c h u j ú c e p a p i e r i k y, o z d o b y z p o z l á t o k , r o z p r á v k o v é s v e t l á , z á b a v n é v a n k ú š e v y d á v a j ú c e v š e l i j a k é z v u k y, k o k t e i l y, k o l á č i k y z o s u p e r m a r k e t u a l a c n é v í n o a l i e h o v i n y p o d ľ a c h u t i . D ô k l a d n e p r e m i e š a j t e ( m i x é r n a s t a v e n i e n a „ p r e d - d i s k o “ ) a n a l e j t e d o z á v o d n e j j e d á l n e , k t o r á p o t r e b u j e n a l i e h a v ú z m e n u v ý z d o b y o d r o k u 1 9 7 7 . P o s a d a j t e s i n a l a v i č k y. O p a k o v a n e n a l i e v a j t e p u n č ( n i e v i a c a k o 1 0 % o b j e m u a l k o h o l u ) , p o d á v a j t e m o r i a k a , p r i h r e j t e v i a n o č n ý k o l á č , z i s t i t e , ž e h a s i a c i p r í s t r o j j e u ž š e s ť m e s i a c o v p o p o v i n n o m d á t u m e k o n t r o l y a z a t l a č t e . N e c h a j t e p o s t á ť , k ý m M a r t i n z o d d e l e n i a t e c h n i c k e j p o d p o r y v o p i t o s t i n e p o ž i a d a K r i s t i n z ú č t o v n é h o , a b y s i š l a z a t a n c o v a ť ( z a t i a ľ č o s a v š e t k y r o z h o v o r y s ú č a s n e z a s t a v i a a v š e t k o z m ĺ k n e , ž e p o č u ť i h l u p a d n ú ť n a z e m ) , Ve r a z l o g i s t i c k é h o s a o p ý t a Ay e s h i z p e r s o n á l n e h o , č i j e j p r í t o m n o s ť n a v e č i e r k u z n a m e n á , ž e k o n e č n e n a š l a J e ž i š a a G e o rg e z b e z p e č n o s t n é h o s a v y v r a c i a d o k v e t i n á č a v i a n o č n é h o s t r o m č e k a . A p o t o m . . A n d y o p a k o v a n e z a k l e p e n o ž o m n a o k r a j p o h á r a , a ž k ý m s i v š e t c i k o n e č n e v š i m n ú , ž e s a s n a ž í z í s k a ť i c h p o z o r n o s ť . N a p o k o n s a p o s t a v í . P o z e r á m t ú ž o b n e n a t á c k u s m i e r n e z a s c h n u t ý m i k ú s k a m i k o l á č i k o v u p r o s t r e d s t o l a a n a č i a h n e m z a n i m i r u k u . „ Ti c h o , p r o s í m ! P r e d o v š e t k ý m b y s o m r á d v y u ž i l t ú t o p r í l e ž i t o s ť a p o ď a k o v a l t o m u t o z a r i a d e n i u z a m o ž n o s ť z o rg a n i z o v a ť v e č i e r o k n a p o s l e d n ú c h v í ľ u a s v e ľ m i s k r á t e n ý m r o z p o č t o m , k t o r ý j e b e z p o c h y b y o m n o h o c h u d o b n e j š í , a k o p r i p o s l e d n ý c h o s l a v á c h . Ď a k u j e m A m b e r a L e e m u z a z a b e z p e č e n i e p o h o s t e n i a a t u p r í t o m n é m u d o k t o r o v i K r i n g l o v i , k t o r ý b o l t a k ý l á s k a v ý a s c h v á l i l n a š u p o ž i a d a v k u n a v y č l e n e n i e č a s t i r o z p o č t u n a z á b a v u , k t o r á b o l a v z h ľ a d o m n a s ú č a s n ý s t r a t e g i c k ý p l á n z n i ž o v a n i a d e f i c i t u m i n i s t e r s t v a f i n a n c i í v e ľ m i š t e d r á . “ ( P o t l e s k ) „ A t e r a z d o k t o r K r i n g l e p o ž i a d a l o k r á t k y p r e j a v o n a d c h á d z a j ú c o m r o k u . “

* * *

8

POVIEDKA


P r e c h á d z a m t e m n ý m i h a l a m i . N o v á p r í s t a v b a m á k a n c e l á r i e p o s t a v e n é v d u c h u b l u d i s k a p r e k r y s y, v k t o r o m s a v š a k n i k d y n i k o h o n e c h y t i l . V ý s l e d k o m j e z v l á š t n a a r c h i t e k t o n i c k á z m e s d r o b n ý c h u z a v r e t ý c h k a n c e l á r i í o h r a n i č e n ý c h u m e l o o s v e t l e n ý m i c h o d b a m i s t r i e d a j ú c i m i s a s o t v o r e n ý m i h a l a m i p l n ý m i l a c n ý c h s t o l o v, n a k t o r ý c h s ú p o č í t a č e s o s l a b ý m v ý k o n o m a z a ž l t n u t ý m i s k r i ň a m i . J e t u o b r o v s k ý p r i e s t o r , k t o r ý s a k e d y s i p o u ž í v a l a k o p i s á r e ň , p r e t o ž e k e d y s i t u p r a c o v a l i ľ u d i a , k t o r í n e v e d e l i p o u ž í v a ť k l á v e s n i c e . V s ú č a s n o s t i j e t o n a š e a d m i n i s t r a t í v n e j a d r o , m i e s t o , k a m p r i c h á d z a j ú ú r a d n í c i u m r i e ť . P r á č o v ň a , c h t i a c - n e c h t i a c , m u s í n á j s ť p r á c u p r e z á h a ľ č i v é r u k y k a ž d é h o , k t o s e m p r í d e a m u s í d o s t a ť p o n u k u n a p r á c u – p r á c u , k t o r ú n e s m i e o d m i e t n u ť . B y r o k r a c i a v š a k n a š ť a s t i e r a s t i e a m u s í s a o rg a n i z o v a ť m n o ž s t v o s c h ô d z o k n a z v l á d n u t i e o b r o v s k é h o a k o m p l e x n é h o a d m i n i s t r a t í v n e h o z a ť a ž e n i a , k t o r é s i v y ž a d u j e n a š a c h r o n i c k á p r e z a m e s t n a n o s ť . E x i s t u j ú ľ u d i a , k t o r ý c h p o z n á m l e n v ď a k a p l á n o m v O u t l o o k u a k t o r í s ú n a t r v a l o u v ä z n e n í z a p r e p á ž k a m i . C e l é o d d e l e n i e u s i l o v n e p r a c u j e v a n o n y m n o m t i c h u , v r s t v í h r á d z e z p a p i e r a , k t o r é i c h c h r á n i a p r e d p r i e n i k o m r e á l n e h o s v e t a . S v e t l o m z l a m p á š a p r e l e t í m p o p r i e h r a d k á c h n a p o š t u , o š a r p a n ý c h s t o l i č k á c h a s t o l o c h , k t o r é k r i č i a e x i s t e n č n o u z b y t o č n o s ť o u . U v e d o m i l s o m s i , ž e b y s o m t u m o h o l b y ť u v ä z n e n ý n a v ž d y . Z d e s í m s a a k r á č a m ď a l e j . B y ť s ú č a s ť o u o d d e l e n i a a k t í v n y c h s l u ž i e b P r á č o v n e j e r i z i k o s a m o o s e b e , a l e z o m r i e ť o d n u d y k t ý m t o n e b e z p e č e n s t v á m n e p a t r i l o . O d b o č i l s o m d o ľ a v a s k r a t k o u a v y d a l s a p o M a h a g ó n o v e j u l i č k e . K o b e r e c j e t u h r u b ý , d r e v e n é p o v r c h y v y l e š t e n é a n e z a t r e t é f a r b o u . J e d n o t l i v é k a n c e l á r i e s o b r o v s k ý m i d u b o v ý m i s t o l m i a k o ž e n ý m i l e ž a d l a m i , s t e n y o v e š a n é t m a v ý m i o l e j o m a ľ b a m i s t a r ý c h r ú k v o v o j n o v ý c h u n i f o r m á c h . N i k d y t u n i k t o n i e j e . H o v o r í s a , ž e v š e t c i p r e s t ú p i l i , č i s k ô r n i k d y n e b o l i ľ u ď m i . T ý c h t o z l o v e s t n ý c h v y š š í c h ú r a d n í k o v, k t o r í v e d ú o rg a n i z á c i u o d j e j ú p l n é h o p o č i a t k u , t u s o t v a n i e k t o v í d a . ( M á m s v o j u v l a s t n ý t e ó r i u o M a h a g ó n o v e j u l i č k e . M y s l í m s i , ž e v ý k o n n í ú r a d n í c i , k t o r í b y t u m a l i b y ť , v ô b e c n e e x i s t u j ú . V z h ľ a d o m n a h ĺ b k u b l í ž i a c e j s a k r í z y, k e ď s a h v i e z d y z a u j í m a j ú s v o j e k o z m i c k é u s p o r i a d a n i e a s t a r é s i l y s a v r a c a j ú , a b y s a m o h l i p l a z i ť p o Z e m i , s a b u d e m u s i e ť o rg a n i z á c i a e š t e v i a c z v ä č š i ť , p r e z i a ť n o v é z o d p o v e d n o s t i a p r i j a ť n o v ý c h z a m e s t n a n c o v. Z n a m e n á t o ž e t í , k t o r í t u u ž p r a c u j ú s a p o s u n ú v y š š i e , a b y p r i a m o v i e d l i v o j n o v é s t r a t é g i e . P r e v e z m ú z o d p o v e d n o s t i , k t o r é m a j ú v ä č š í z m y s e l a k o v y p ĺ ň a n i e n u d n ý c h f o r m u l á r o v b e ž n ý m i o b m i e ň a n ý m i ú r a d n í č k a m i . A k s a t a k n e s t a n e , n e c h s a C t h u l h u z m i l u j e n a d n a š i m i d u š a m i . ) Z a h o l s o m z a r o h a p r e š i e l o k o l o f u n g u j ú c i c h z á c h o d o v a b l í ž i m s a k p o ž i a r n y m d v e r á m . M á m n e o d b y t n ý a z v l á š t n y p o c i t . P re č o

s a m i z d á , a k o k e b y m a n i e k t o s l e d o v a l ? J e t o z v l á š t n e . P r e ž r e l s o m . „ N o č n ý s t r á ž n i k . “ S i a h o l s o m d o v r e c k a a v y t i a h o l s v o j p r e u k a z : „ U k á ž s a ! “ K a r t a v t e j t o t m e ž i a r i z e l e n o , a l e n i č s a n e h ý b e . „ H m . “ C h y t i l s o m j u d o d l a n e a c í t i l s o m s a h l ú p o . N o č n í s t r á ž c o v i a s ú n i e k d e t u , a l e n e m a l i b y c h o d i ť s e m h o r e . Vi e t o r a d á ž ď s a n a h á ň a z a o k n a m i k a n c e l á r i í a u d i e r a n a s k l o . Z a t l a č í m d o d v e r í a o t v o r í m i c h . Z a d v e r a m i j e ď a l š i a a d m i n i s t r a t í v n a p r í s t a v b a , k t o r á m a l a p o d ľ a v š e t k é h o s l ú ž i ť p r e s e k r e t á r k y. V j e d n e j z k o p í r o k z o s t a l v z á s o b n í k u z a l o ž e n ý p a p i e r n a k o p í r o v a n i e . P r e k v a p i l o m a t o v z h ľ a d o m n a p o v a h u p r á c e , k t o r á s a t u v y k o n á v a . B e z p e č n o s t n é o d d e l e n i e v ž d y z a z e r á , k e ď s a t u p o v a ľ u j ú p a p i e r e . B e z p e č n o s t n é s a v š a k p o t ý c h t o c h o d b á c h v n a j b l i ž š í c h d ň o c h n e b u d e p r e c h á d z a ť . A s i b u d e n a j l e p š i e , k e ď v y b e r i e m p a p i e r e z t l a č i a r n e a s t r č í m i c h d o i n t e r n e j p o š t y t o m u , k t o s i i c h v y t l a č i l , a l e b o i c h p u s t í m s k a r t o v a č k o u , n e c h i c h p o ž u j e . . . a k s ú t o n e j a k é d ô v e r n é d o k u m e n t y. O t o č i l s o m p r v ý l i s t , a b y s o m p o z r e l , č o n a ň o m j e a t a k m e r m i v y p a d l i o č i . Z a d o k ! P o r i a d n e c h l p a t ý z a d o k . Ta k ž e n i e k t o s a n a v e č i e r k u p o r i a d n e z a b á v a l . N a ď a l š o m l i s t e j e ď a l š í z a d o k . Te n t o v š a k n i e j e m u ž s k ý s ú d i a c p o d ľ a o b t i a h n u t ý c h p a n č ú c h a i n ý c h c h a r a k t e r i s t i c k ý c h i d e n t i f i k a č n ý c h z n a k o v. P o k r ú t i l s o m h l a v o u . Z a č í n a m s n o v a ť p l á n y n a o d v e t u . P r i p n e m i c h n a n á s t e n k u p r e z a m e s t n a n c o v s a n o n y m n o u v ý z v o u p r e ľ u d í , a b y s i p o k a ž d o m p o u ž i t í k o p í r k y u t r e l i s k l o . N o n a k o n i e c s a d o s t á v a m k t r e t i e m u l i s t u . Te n , k t o v t e d y s e d e l n a k o p í r k e , n e m a l ž i a d e n z a d o k – a n i c h l p a t ý , a n i ž i a d e n i n ý , d o k o n c a v ô b e c n e m a l č r t y z a d k u c i c a v c a . To , č o d r ž í m v r u k e , v y z e r á a k o k ó p i a p o d n i k a t e ľ s k é h o k o n c a o b r o v s k é h o š v á b a . M o ž n o t u p r e d s a l e n n i e s o m s á m .

* * *

P o t o m , a k o K r i n g l e o d p ľ u j e d o p o h á r a s p u n č o m , v e č i e r o k s a o f i c i á l n e k o n č í . D o k o n c a a j v z m y s l e f i r e m n e j z á b a v y. Vy t r á c a s a a j m o j a c h u ť d o j e d l a . N e c h s i n e c h a j ú v š e t k y k o l á č i k y. C h y t í m f ľ a š u m o d r é h o š a m p a n s k é h o a v y d á v a m s a s p ä ť k s v o j e j k a b í n k e n a ú t v a r e Vy v l a s t n e n i a . D o č e r t a ! M o t u n i e j e . U ž o d i š l a z a m a m o u . O n a b y t o p o c h o p i l a . O d z a j t r a d o p o n d e l k a r á n a m á m s l u ž b u a n e m a l b y s o m o p u s t i ť b u d o v u . C h y s t a l s o m s a í s ť v e č e r d o m o v, p u s t i ť s i p r á č k u , n a p l n i ť b a t o h č i s t ý m o b l e č e n í m n a v í k e n d a t a k . . . Te r a z m á m v š a k s i l n é n u t k a n i e o p i ť s a d o n e m o t y. J e t o t o t i ž p o s l e d n ý v i a n o č n ý v e č i e r o k v P r á č o v n i . Vy t i a h n e m t e l e f ó n , a b y s o m z a v o l a l M o a p o t o m s a z a s t a v í m . A s i m á t e r a z d o s ť p r á c e s m a m o u . N a č o b y s o m j e j p r i d á v a l s t a r o s t i ?

10

POVIEDKA


11

O k r e m t o h o t o a j t a k n i e j e b e z p e č n é t e l e f o n i c k é s p o j e n i e . S o t v a b y s o m m o h o l p o v e d a ť v š e t k o , č o c h c e m . ( N u t k a n i e z a c h o v á v a ť d ô v e r n o s ť i n f o r m á c i í j e h l b o k o z a k o r e n e n é a p o s i l n e n é m o j i m s ľ u b o m ú r a d u . V p r í p a d e v e d o m é h o p o r u š e n i a b y t o m o h l o m a ť v e ľ m i n e p r í j e m n é n á s l e d k y. ) C h y s t á m s a o d l o ž i ť s v o j t e l e f ó n , k e ď z a č u j e m A n d y h o o d k a š l a n i e . S t o j í h n e ď z a m n o u s h o r i a c o u c i g a r e t o u m e d z i p r s t a m i . „ B o b ? “ Z n o v u s a z h l b o k a n a d ý c h n e m . „ Á n o ? “ „ C h c e š s a p o r o z p r á v a ť ? “ P r i k ý v n e m . „ K d e ? “ „ V k l u b o v n i . “ I d e m z a n í m v o n n a b e t ó n o v ý b a l k ó n n a k o n c i n o v e j p r í s t a v b y, k t o r ý v e d i e k v o n k a j š i e m u p o ž i a r n e m u s c h o d i s k u . M i e s t n o s ť n a z ý v a m e k l u b o v ň o u z o ž a r t u . C h o d i a t a m f a j č i a r i v y s t a v i ť s v o j e z n i č e n é p ľ ú c a č e r s t v é h o v z d u c h u . H n e ď p r i d v e r á c h j e v e d r o d o p o l o v i c e n a p l n e n é p i e s k o m n a z h á š a n i e c i g a r i e t . Č a k á m , k ý m s i A n d y z a p á l i c i g a r e t u . Vi d í m , a k o s a m u p r s t y m i e r n e t r a s ú . J e c h u d ý , v y s o k ý , p r i b l i ž n e o p ä ť r o k o v s t a r š í , a k o j a . P r a c u j e t i e ž o š t y r i t r i e d y v y š š i e a k o j a – j e v e d ú c i m r ô z n y c h o p e r á c i í , o k t o r ý c h j e l e p š i e n e h o v o r i ť . N o s í o b l e k a p o z o r u j e s v e t s m i e r n y m p o b a v e n í m , a k o b y v s k u t o č n o s t i n a n i č o m n e z á l e ž a l o . J e h o o d d e l e n i e j e v š a k t e r a z p r e č . O d f ú k l o h o a k o d y m v o v e t r e . „ Č o s i o t o m m y s l í š ? “ o p ý t a s a b e z o k o l k o v. P o z e r á m n a j e h o c i g a r e t u a c h v í ľ k u m i j e ľ ú t o , ž e n e f a j č í m . „ N e v y z e r á t o d o b r e . S b l í ž i a c o u s a a p o k a l y p s o u m i p o s l e d n ý p o d n i k o v ý v i a n o č n ý v e č i e r o k p r i p a d á t r o c h u a k o v ý s t r a ž n á v l a j k a . “ A n d y z a k a š l e d o d l a n e . „ Ú p r i m n e d ú f a m , ž e n i e . “ „ Č o t e n t o K r i n g l e d o t e r a z u r o b i l ? “ p ý t a m s a . „ U r č i t e d o s ť d l h o v y ť a h o v a l k r á l i k y z k l o b ú k a , a b y s m e m o h l i u r o b i ť B a y e s o v u a n a l ý z u a z i s t i ť , a k o . . “ K e ď s o m v i d e l A n d y h o v ý r a z , m á m c h u ť v y t r a t i ť s a . „ P o č u l s o m , ž e j e t o j e d e n z n a j l e p š í c h j a s n o v i d c o v, a k ý c h s m e k e d y m a l i . A j e h o t v r d e n i a i b a p o d p o r u j ú u p r a v e n ý č a s o v ý r á m e c d o k t o r a M i k e a p r e P R Í PA D Z E L E N Á N O Č N Á M O R A . “ ( K o n i e c s v e t a s l o v a m i s t a r é h o š i a l e n é h o p r o r o k a , k e ď b u d ú h v i e z d y p r i p r a v e n é . J e t o v l a s t n e s e d e m d e s i a t r o k o v d l h é o k n o , p o č a s k t o r é h o s a s i l a m á g i e n i e k o ľ k o n á s o b n e m o n š t r u ó z n e z v ä č š í a n e p r i a t e ľ s k é s i l y z t e m n ý c h č i a s s p r e d v e ľ k é h o t r e s k u s a p r i b l í ž i a k z v r á t e n ý m k a z a t e ľ o m , k t o r í s ú o c h o t n í d y c h t i v o s a p o r o z p r á v a ť s a s d i a b l o m . M y s l e l i s m e , ž e n á m u d e l i l i m i l o s ť n a n i e k o ľ k o m á l o r o k o v, n o p o d ľ a D r M i k e a b o l i n a š e v ý p o č t y n e s p r á v n e a o k n o s a z a č a l o o t v á r a ť p r e d d e v i a t i m i m e s i a c m i . ) „ N i e č o s k u t o č n e z l é s a b l í ž i . A k K r i n g l e n e v i d í a ž d o ď a l š i e h o 2 4 . d e c e m b r a p o t o m j e v e ľ m i p r a v d e p o d o b n é , ž e v t e d y u ž n e b u d e n a ž i v e . “ „ Ta k ž e z í z a d o p r á z d n a a p r á z d n o t a z a s z í z a n a n e h o . M o ž n o n e b u d e n a ž i v e . “ Z a č í n a m s a c h y t a ť s t e b l a t r á v y. „ N e p r e d p o k l a d á m , ž e j e

n e j a k á š a n c a , ž e h o j e d n o d u c h o p r e j d e a u t o b u s ? “ A n d y m i v e n o v a l p o h ľ a d , s k t o r ý m s o m s a z a č a l s t r e t á v a ť s t á l e č a s t e j š i e o d z á l e ž i t o s t í v B r o o k w o o d e . B o l p l n ý e x i s t e n c i á l n e j z ú f a l o s t i p o s i l n e n ý s l u š n o u d á v k o u z ú r i v é h o h n e v u v o č i n e v y h n u t n e j b u d ú c n o s t i , k t o r ý s k r ý v a l z a s t i a h n u t ú h o r n ú p e r u . A k m á m b y ť ú p r i m n ý , s á m s o m z a č a l u v a ž o v a ť n a d n i e k t o r ý m i č í s l a m i . „ N e m á m t u š e n i e . Ú p r i m n e p o v e d a n é , v š e t k o j e t r o c h u v á g n e . P r o r o c k é t r a n z y n i e s ú d e t e r m i n i s t i c k é , B o b . N a n e š ť a s t i e m a j ú s k ô r t e n d e n c i u n a r u š o v a ť v š e t k y p r o c e s y, k t o r é s a s n a ž i a p r e d v í d a ť . J e t o d ô v o d , p r e č o p r o g n o s t i c k é o p e r á c i e p r o d u k u j ú t a k é v e ľ k é m n o ž s t v o š t a t i s t i c k ý c h a n a l ý z . A k K r i n g l e p o v e d a l , ž e n á s u ž n e č a k á ž i a d e n v i a n o č n ý v e č i e r o k , m ô ž e š s a s t a v i ť o č o k o ľ v e k , ž e n e r a z h o d i l i k o c k o u , a b y z í s k a l i a s p o ň m i n i m á l n y i n t e r v a l s p o ľ a h l i v o s t i . “ „ Ta k ž e u ž p r i j a l i j e h o p r o r o c t v o ! Ve z m i m e s i t e n t o c h a b ý p o k u s : a k z r u š í m e v i a n o č n ý v e č i e r o k n a b u d ú c i r o k , j e h o p r o r o c t v o s a o d d i a l i n a n e u r č i t ú d o b u , v š a k ? “ A n d y z a g ú ľ a o č a m i . „ N e b u ď , d o š ľ a k a , t a k ý h l ú p y ! “ „ B o l a t o i n t e n z í v n a ú v a h a . “ ( P r e s t á v k a ) „ Č o b u d e m e r o b i ť ? “ „ M y ? “ A n d y z d v i h n e o b o č i e . „ J a i d e m d o m o v k m a n ž e l k e a d e ť o m s t r á v i ť Vi a n o c e a n a c h v í ľ u s a p o k ú s i m z a b u d n ú ť , č o h r o z í n a š e j č í r e j e x i s t e n c i i . Ty, “ z h l b o k a s i p o t i a h n e z c i g a r e t y, „ t y s a z a h r a j n a n o č n é h o s t r á ž n i k a , p o p r e c h á d z a j s a p o p o l n o č n ý c h c h o d b á c h , a b y s i o c h r á n i l n a š e p r a c o v i s k o p r e d u k r u t n o u h r o z b o u t u č n i a k a , k t o r ý k a ž d ý š t e d r ý v e č e r p r i c h á d z a p l n i ť p o n o ž k y a t l a č í s a d o l u k o m í n o m a v e n t i l a č n ý m v e d e n í m , a b y v y k o n a l t e n h r o z n ý č i n š t e d r o s t i a o b d a r o v a n i a . D á v a j p o z o r, a b y ť a n e d o s t a l . O c h , a p r a j e m t i p e k n é s v i a t k y v s l u ž b e . “

* * *

M o j a c h u ť p o n o č n o m p r i e s k u m e s a v y t r á c a , k e ď s i p o m y s l í m , ž e m o ž n o n i e s o m j e d i n ý , k t o s a d n e s v e č e r p o t u l u j e p o p r a c o v n e j d o b e p o ú r a d e . N a č i a h n e m s a p o a m u l e t e , k t o r ý m i v i s í o k o l o k r k u v p o d o b e i d e n t i f i k a č n e j k a r t y, a c í t i m t o . B r n í n o r m á l n e a j e s t u d e n ý . D o b re . K e b y b o l h o r ú c i a l e b o ž i a r i l a p u l z o v a l , m o h o l b y s o m č a k a ť s p o l o č n o s ť . J e č a s v r á t i ť s a d o m i e s t n o s t i n o č n é h o s t r á ž n i k a a p r e h o d n o t i ť s i t u á c i u . Vy k r o č í m s p ä ť o d k i a ľ s o m p r i š i e l a h o r l i v o p r e m ý š ľ a m . P o l o ž k a : J e n o c p r e d Vi a n o c a m i a p r a v d e p o d o b n o s ť n á j s ť n á h r a d u j e m a l á a ž ž i a d n a . P o l o ž k a : M ô ž e t e o k l a m a ť v š e t k ý c h n a f i r e m n o m v e č i e r k u t r e ť o t r i e d n e j k v a l i t y, a l e k o p í r k u o k l a m a ť n e d o k á ž e t e . P o l o ž k a : K r i n g l o v o p r o r o c t v o . P o l o ž k a : S m e v P R Í PA D E Z E L E N Á N O Č N Á M O R A a v e c i , v k t o r é v e r í p r í l i š m n o h o ľ u d í , m a j ú n e p e k n ú v l a s t n o s ť z m e n i ť

POVIEDKA


12

s a n a p r a v d u . M á g i a j e v e t v a a p l i k o v a n ý c h p o č í t a č o v ý c h t e c h n o l ó g i í , n e u r ó n o v é s i e t e s ú p o č í t a č o v é p r í s t r o j e : j e t u p r í l i š v e ľ a ľ u d í a h v i e z d y s ú p r i p r a v e n é ( v ď a k a č o m u j e v e ľ m i j e d n o d u c h é z í s k a ť p o z o r n o s ť s u b j e k t o v, k t o r ý m s a z d á m e c h r u m k a v í a d o b r í s k e č u p o m ) . P o l o ž k a : K t o a l e b o a k ý d r u h n e p o z v a n e j e n t i t y b y m o h o l c h c i e ť s e d i e ť n a m a l o m K r i n g l o v o m p o v z b u d z u j ú c o m p r e j a v e . . . . ? S o m v p o l o v i c i c h o d b y c e z M a h a g ó n o v ú c e s t i č k u a p u s t í m s a d o b e h u .

* * *

„ Ž e l á m v š e t k ý m d o b r é p o p o l u d n i e . “ K r i n g l e p o č a s p r e j a v u s t í s k a r u k y. S ú z v l á š t n e b l e d é a b e z f a r b y, a k o b y r u k y s t a r e j č a r o d e j n i c e , a k u r á t m u c h ý b a v y č n i e v a j ú c i h r b , č i t r č i a c e r e b r á . M á i b a s i v é , s t r a p a t é v l a s y a h r u b é r o h o v é o k u l i a r e z a k t o r ý m i ž i a r i j e d i n é o k o m o d r é a k o v o d a . D r u h é o k o m á z a k r y t é k o ž e n o u p á s k o u . V š e t k y d r o b n é d e t a i l y m u d o d á v a j ú č u d e s n ý v z h ľ a d . A l e t e n j e h o p o h ľ a d ! „ To t o p o p o l u d n i e b u d e d o b r é , k ý m n e d o k o n č í m p r í h o v o r. “ U s m i a l s a , a k o k a t , k e ď o t v á r a p a d a c i e d v e r e n a š i b e n i c i . „ Ta k ž e p i t ea d o b r e s a z a b á v a j t e , p r e t o ž e t o t o b u d e p o s l e d n ý v ianočný več ie rok , k to rý sa bude konať v Práčovn i . “ A ž d o t e r a z s i h o v ä č š i n a ľ u d í n e v š í m a l a , a l e b o p o č ú v a l a l e n s o z d v o r i l o u n e z ú č a s t n e n o s ť o u . N o z r a z u b o l o t i c h o , ž e b y s t e p o č u l i m y š í p r d . „ A k c h c e t e p o s t u p o v a ť v s ú l a d e s p o k y n m i o v e r e j n ý c h v ý d a v k o c h , n e m u s í t e s a b á ť z n i ž o v a n i a a n i š k r t o v v š t á t n o m r o z p o č t e . “ J e h o ú s m e v s a v y t r á c a . H o v o r í m o z á k l a d n e j š í c h a n e o d v o l a t e ľ n ý c h z m e n á c h . „ N a š e o d d e l e n i e p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í d o s t a l o ú l o h u p o k ú s i ť s a z h o d n o t i ť ú č i n n o s ť n a v r h n u t ý c h k r o k o v p r i p r e s a d z o v a n í c i e ľ o v o rg a n i z á c i e , n a j m ä p r i p r e d c h á d z a n í v p á d u m r m l a j ú c i c h p r í š e r z o b l a s t í m i m o č a s o p r i e s t o r u . Vy t v o r i a s a p o s t u p y, p r e d l o ž i a s a n a s t ô la m y o d h a ľ u j e m e i c h n á s l e d k y. J e t o t r o c h u a k o š a c h o v á p a r t i a , a l e n a š a s c h o p n o s ť n a z r i e ť d o p r i e p a s t i b u d ú c n o s t i n á m u m o ž ň u j e z a u r č i t ý c h o k o l n o s t í v y h n ú ť s a n a j h o r š í m n á s t r a h á m . “ K r i n g l e t ú t o m y š l i e n k u c h v í ľ u ď a l e j r o z v á d z a . J e h o h l a s z n i e č u d n e u s p á v a j ú c o a c h v í ľ u m i t r v á , k ý m z i s t í m p r e č o . P r i p o m í n a m i č l o v e k a z B B C , k t o r ý p r e d p o v e d á p o č a s i e . N a p r e d p o v e ď j e v y č l e n e n ý c h n i e k o ľ k o m i n ú t h n e ď p r e d s p r á v a m i a n e c h s a a k o k o ľ v e k s n a ž í m s ú s t r e d i ť s a n a o b l a s ť , k t o r á m a m o ž n o a j z a u j í m a , v ž d y s a z o b u d í m v o c h v í l i , k e ď u ž k o n č i a . J e t o h r o z n é . K r i n g l e j a s n e h o v o r i l o n i e č o m v e ľ m i d ô l e ž i t o m , m o j a m y s e ľ s a v š a k s k ĺ z n e p o j e h o p r e j a v e a k o k v a p k a v o d y p o s k l e n e n e j t a b u l i . P o t r a s i e m h l a v o u a r o z h l i a d n e m s a o k o l o s e b a . S l o v á z n o v u z a b l i k a j ú a u p ú t a j ú m o j u p o z o r n o s ť . „ S a n t a K l a u s , a l e b o S a n t é K l a a s v s t r e d o v e k e j h o l a n d č i n e , p r i a t e ľ s k á p o s t a v i č k a v če rve nom ob l eku , k to r á p r i ná ša da r čeky v h lboke j z i m e , m ô ž e m a ť o m n o h o z l o v e s t n e j š í v ý z n a m .

S p o m e ň t e s i n i e l e n n a t r a d í c i u n ó r s k e h o Ó d i n a , s k t o r ý m s a s p á j a p o s t a v a S a n t a K l a u s a , z a m y s l i t e s a a j n a d š a m a n s k ý m i r i t u á l m i p o c h á d z a j ú c i m i z o s t a r o v e k e j k o l í s k y ľ u d s t v a . S v ä t ý m u ž v y p i l p o h á r m o č u s o b a , k t o r ý z j e d o l p o s v ä t n ú m u c h o t r á v k u A m a n i t a m u s c a r i a a v ď a k a n e j z í s k a l u r č i t é s c h o p n o s t i . K o ž u m a l p o m a ľ o v a n ú k r v o u o t r á v e n ý c h z v i e r a t , a b y z í s k a l s c h o p n o s ť n a z r i e ť d o b u d ú c n o s t i . M y v ď a k a m o d e r n e j š í m š t a t i s t i c k ý m m e t ó d a m f i l t r o v a n i a d o k á ž e m e z í s k a ť o m n o h o p r e s n e j š í p o h ľ a d d o b u d ú c n o s t i . M u s í m e v š a k z a t o z a p l a t i ť o s o b n ú d a ň . “ Č o ? Z n o v u s o m p o t r i a s o l h l a v o u a o d p i l s i d ú š o k z p a p i e r o v é h o p o h á r i k a s l a c n ý m p u n č o m . S l o v á s v i š t i a o k o l o , a k o b y p l á v a l i k n i e k o m u i n é m u , k t o s a n a n e s ú s t r e d í . J e t o v š a k z v l á š t n e , p r e t o ž e a j j a s a s n a ž í m s ú s t r e d i ť n a t o , č o h o v o r í . M á m n e z v y č a j n ý p o c i t , ž e j e t o d ô l e ž i t é . „ . . . n a j m ä n i e k t o r é s k u t o č n o s t i s a z d a j ú b y ť n e s p o r n é . N a b u d ú c i ro k u ž n e b u d e ž i a d e n v i a n o č n ý v e č i e ro k p re z a m e s t n a n c o v P r á č o v n e . N e d o k á ž e m p o v e d a ť p r e č o , a l e v d ô s l e d k u u d a l o s t í , o k t o r ý c h s o m p r e s v e d č e n ý , ž e u ž s a s t a l i , b u d e t e n t o p o s l e d n ý . P o k u s y z m i n u l é h o r o k a , p r e s k ú m a ť v ý s l e d k y s i a h a j ú c e z a t e n t o v e č e r, s k o n č i l i f i a s k o m . K o n i e c t o h t o v e č i e r k a j e j e d i n á u d a l o s ť , k t o r ú p r o g n o s t i c k é o p e r á c i e d o k á ž u p r e d p o v e d a ť a s p o ň s a k ý m - t a k ý m s t u p ň o m s p o ľ a h l i v o s t i . . .

* * *

Vr a c i a m s a s p ä ť d o m i e s t n o s t i n o č n é h o s t r á ž n i k a a p o c h r b t e m i s t e k á s t u d e n ý p o t . S v e t l o j e z a p n u t é a v y ž a r u j e u p o k o j u j ú c e l ú č e c e z z a h m l e n é o k n o n a d v e r á c h . Te l e v í z i a ď a l e j s p o k o j n e h r á v e s e l é n e z m y s l y. S k r y j e m s a d o v n ú t r a a z a v r i e m z a s e b o u d v e r e . C h y t í m p r á z d n u d r e v e n ú s t o l i č k u a z a t l a č í m j u p o d k ľ u č k u d v e r í . S p o m i e n k a n a t o , č o h o v o r i l K r i n g l e m i z n i e z n e p o k o j u j ú c o , a k o s e n , k t o r ý m a p r e n a s l e d u j e . D o k o n c a a j r o z h o v o r s A n d y m m a l j e h o č u d n ý n á d y c h . U ž s o m t o p r e d t ý m s k ú s i l a j e d i n á v e c , k t o r ú m o ž n o u r o b i ť j e , v y s k ú š a ť t o . S k ĺ z n e m z a s t ô l a o d o m k n e m z á s u v k u . Vy t i a h n e m t e l e f ó n n y z o z n a m . D á ž ď k l o p k á n a o k n á n a d m o j o u h l a v o u , k e ď j u o t v á r a m . E l e k t r i c k é b r n e n i e v k o n č e k o c h m o j i c h p r s t o v m i p r i p o m í n a , ž e a m u l e t y n a p o v r c h u ú p l n e o ž i l i . N o t a k , k d e s i ? . . . R o z t r a s e n e b l ú d i m p r s t o m p o s t r á n k e . N e n a š i e l s o m , č o s o m h ľ a d a l . P r e ž r i e m a v r á t i m s a s p ä ť . P o z e r á m i n ú č a s ť a h ľ a d á m A n d y h o č í s l o d o m o v. Á n o , j e t u a m á b e z p e č n ý t e r m i n á l . K o n t r o l a č a s u : j e d v a d s a ť m i n ú t p r e d p o l n o c o u , d o s ť n e s k o r o , a b y t o b o l n e v í t a n ý t e l e f o n á t . Z d v i h n e m s l ú c h a d l o a z a č í n a m v y t á č a ť n a c i f e r n í k u č í s l o . Te l e f ó n z a z v o n í t r i k r á t . „ A n d y ? “ „ H a l ó ? K t o j e t o ? “ J e t o ž e n s k ý h l a s . „ E h m , t u j e B o b , z p r á c e . J e A n d y d o m a ? B u d e t o l e n c h v í ľ k a . . . . “ „ B o b ? “ A n d y z o b e r i e s l ú c h a d l o . „ H o v o r ! “ P r e ž r i e m . „ O s p r a v e d l ň u j e m s a , ž e v o l á m

POVIEDKA


13

t a k t o n e s k o r o , a l e i d e o f i r e m n ý v e č i e r o k . Te n c h l a p z p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í , k t o r ý m a l p r e j a v. . . P a m ä t á š s i j e h o m e n o a u ž s i s a s n í m n i e k e d y p r e d t ý m s t r e t o l ? “ N a d r u h e j s t r a n e j e c h v í ľ u t i c h o . „ P r o g n o s t i c k é o p e r á c i e ? “ A n d y z n i e z m ä t e n e . Z d v í h a s a m i ž a l ú d o k . „ Č o j e t o ? N e p o č u l s o m o ž i a d n y c h p r o g n ó z a c h . . Č o s a d e j e ? “ „ P a m ä t á š s i n á š r o z h o v o r v k l u b o v n i ? “ p ý t a m s a . „ O k u r z o c h n a o s o b n ý r o z v o j ? N e m ô ž e t o p o č k a ť d o b u d ú c e h o r o k u ? “ P o z r i e m s p ä ť d o t e l e f ó n n e h o z o z n a m u . „ H m , e š t e s a o z v e m . M y s l í m , ž e t u m á m n e j a k ý p r o b l é m . “ P o l o ž i l s o m s l ú c h a d l o v e ľ m i o p a t r n e , a k o b y s o m k l á d o l d y n a m i t . Z n o v u p r e l i s t u j e m t e l e f ó n n y z o z n a m . N i e , p r o g n o s t i c k é o p e r á c i e t u n i e s ú . A A n d y s i n e p a m ä t á d o k t o r a K r i n g l a a n i j e h o p r e d n á š k u , d o k o n c a a n i n a š u k o n v e r z á c i u n a b a l k ó n e . M á m v e ľ m i z l ý p o c i t . A k o p o v e d a l j e d e n z n á m y š i a l e n ý f i l o z o f : „ K e ď z í z a t e d o p r á z d n o t y, p r á z d n o t a z í z a n a v á s . A k s a v š a k v r h n e t e d o p r á z d n o t y, d o s p e j e t e k u r č i t e j c h y b e k o n v e r z i e . “ ( Č o l e n d o k a z u j e t o , ž e N i e t z s c h e n e b o l p r o g r a m á t o r v j a z y k u C + + . ) D o k t o r K r i n g l e h o v o r i l , ž e j e h o o d d e l e n i e t e s t u j e n o v é p o s t u p y, p o t o m p r e č í t a b u d ú c n o s ť a z m e n í i c h p l á n y, a k s a v e c i n e v y v í j a j ú n a j l e p š i e a h o d í s c e n á r e d o p r á z d n a . Č o a k p r e d s a l e n b o l o o d d e l e n i e p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í . . . a k e ď s a d o t e m n o t y d í v a l i p r í l i š č a s t o , n i e č o z l é s a s t a l o ? N i e č o t a k é z l é , ž e n e ú m y s e l n e v y m a z a l i s v o j u e x i s t e n c i u ? P o z e r á m n a t e l e v í z i u . J e č a s n a v e č e r n ý f i l m a d n e s m á b y ť P re d v i a n o č n á n o č n á m o r a . J a c k S k e l l i n g t o n u ž s p i e v a s v o j m o n o l ó g , k e ď s t o j í p r e d p o r t á l o m , c e z k t o r ý s a d o s t a n e d o Vi a n o č n é h o m e s t a . A v t e d y s o m s i u v e d o m i l , o č o i d e .

* * *

J e Š t e d r ý d e ň a h v i e z d y s ú p r i p r a v e n é . R o d i č i a n a c e l o m s v e t e b u d ú o p a k o v a ť s v o j i m d e ť o m , ž e a k b u d ú d o b r é , S a n t a i m p r i n e s i e d a r č e k y. V t e m n o t e č a k a j ú v e c i , h l a d n é a s k r y t é m e d z i v e s m í r m i , k t o r é p r i c h á d z a j ú n a z a v o l a n i e . D n e s v n o c i s t o v k y m i l i ó n o v n e v i n n ý c h d e t í p r i v o l á v a j ú S a n t u . K t o d n e s v s k u t o č n o s t i z o s t ú p i d o l e k o m í n o m ?

* * *

V i z b e n o č n é h o s t r á ž n i k a j e p o r i a d n a z i m a . J e t o z v l á š t n e , p r e t o ž e v o n k u n i e j e t a k c h l a d n o . F ú k a v i e t o r a p a d á h u s t ý d á ž ď , a l e L o n d ý n j e u ž t a k ý . O t o č í m s a a p o z r i e m n a h l i n í k o v é p o t r u b i e , k t o r é v y s t u p u j e z p o d l a h y a ž k s t r o p u . To j e p re d s a r ú r a z p e c e . J e p o k r y t á

k o r á l i k m i k o n d e n z o v a n e j p a r y. N a č i a h n e m r u k u k n e j a v z á p ä t í r ý c h l o s k r č í m p r s t y. S t u d e n ý v z d u c h s a š í r i o d p o t r u b i a v c h l a d n ý c h v l n á c h a k e ď s a p o z r i e m n a z e m v i d í m t e n k ý z á v o j h m l y. K e ď s o m s a v y d a l n a p r i e s k u m , n a s t o l e s o m n e c h a l t a k m e r p r á z d n u š á l k u č a j u . Z d v i h n e m j u a h o d í m j e j o b s a h o k o m í n . K v a p k y ľ a d u s a r o z b i j ú a d o p a d n ú n a z e m . M ô j a m u l e t s a n á h l e z m e n í n a ť a ž k é r o z p á l e n é z á v a ž i e z a v e s e n é n a k r k u . S k ô r, a k o s t i h n e m p r e m ý š ľ a ť , s t o j í m n a d r u h e j s t r a n e s t o l a . K o m í n v m i e s t n o s t i j e n e z v y č a j n e s t u d e n ý . J e n a t o ľ k o s t u d e n ý , ž e s a p a r a n a ň o m v ô b e c n e z r á ž a . S t u d e n ý , ž e v y s a j e v š e t k u h o r ú č a v u z o š á l k y v l a ž n é h o č a j u z a n i e k o ľ k o t i s í c i n s e k u n d y. Č o t o v š a k z n a m e n á ? ( O k r e m t o h o , ž e m á m p r o b l é m – t e n t o f a k t j e u ž j a s n ý . ) Z n a m e n á t o . . . v p á d . N i e č o s a b l í ž i k o m í n o m , n i e č o z t e m n e j a n t r o p i c k e j z ó n y, z r o h u m u l t i v e s m í r u , z b a v e n é v š e t k é h o v ý z n a m u a e n e rg i e . P o ž i č i a m s i v t i p n ý v ý r a z o d A n d y h o a n a z v e m h o t u č n i a k o m , k t o r ý p l n í p o n o ž k y. Te n , k t o s t r i e h n e v k r b e a n o s í d a r č e k y. ( O d i n , J ò l n i r , K r á ľ v č e r v e n o m . Vy b e r t e s i , č o c h c e t e , a p r i p r a v t e s a n a s m r ť . ) Vi e l e n t o , ž e j e m u z i m a , j e h l a d n ý a c h c e s a d o s t a ť d n u . Ti e t o v e c i č e r p a j ú e n e rg i u z v i e r y. Te n t o ú r a d , t á t o o rg a n i z á c i a – s m e j e h o p r v ý c i e ľ , p r e t o ž e v i e m e , ž e j e z m i n u l o s t i . A k n á j d e n i e k d e m i e s t o , k a d e v s t ú p i ť , b u d e t o u r č i t e t u . Z a t i a ľ s o m h o v š a k n e v i d e l , t a k ž e n e m u s í m v e r i ť . D o š ľ a k a s K r i n g l o m a j e h o p r í h o v o r o m ! A k h o d o k á ž e m u d r ž a ť m i m o n o v e j p r í s t a v b y a ž d o ú s v i t u , n e b u d e m a ť č a s , a b y s i p r e d r a l c e s t u c e z s t e n u p o m e d z i t i e t o s v e t y. A s p o ň d o ď a l š i e h o r o k a n i e . A k u ž j e v š a k v k o m í n e . . . Vy t i a h n e m s t o l i č k u s p o d k ľ u č k y d v e r í , s c h y t í m l a m p á š a p r u d k o v y r á ž a m v o n .

* * *

H r a n a n o č n ú m o r u a e x p e d í c i e p o ú r a d e z í s k a l i ú p l n e i n ý v ý z n a m , k e ď v i e t e , ž e j e o s e m n á s ť m i n ú t d o p o l n o c i a p o d ľ a t r a d í c i e s a p r á v e v t e d y n i e č o h l a d n é a n e o p í s a t e ľ n é p r e d e r i e z p e c e v s u t e r é n e a b u d e č a k a ť , ž e n á j d e p o n o ž k y a p o l n o č n é j e d l o , a b y u k o j i l o s v o j n e n á s y t n ý a p e t í t . N a d r u h e j s t r a n e s p i a m i l i ó n y ľ u d í v e r i a c i c h v S a n t u a o t v á r a j ú t a k b r á n u p r e n i e č o h r o z n é , č o s a c h y s t á v s t ú p i ť d o n á š h o v e s m í r u . Č a k a j ú , ž e , k e ď ro z d á h r a č k y, z n o v a o d í d e . P r i r o d z e n o u a s a m o z r e j m o u s ú č a s ť o u v y v o l á v a n i a j e a j r i t u á l z m i z n u t i a . R i t u á l v š a k m u s í š u r o b i ť s p r á v n e . A k t o n e u r o b í t e , a k p o r u š í t e s v o j u č a s ť d o h o d y, d r u h á s t r a n a p r i v y v o l á v a n í s a o s l o b o d í a b u d e s i r o b i ť č o s a j e j z a c h c e . S e d e m n á s ť m i n ú t p r e d p o l n o c o u . Z n o v a s o m v p i s á r n i , v k t o r e j s t o j í s a m o s t a t n á s k r i ň a . S a m o z r e j m e j e z a m k n u t á a d r a h o c e n n é m i n ú t y m í ň a m p r e h r a b á v a n í m s a v k ľ ú č o c h , k ý m v o z v ä z k u n á j d e m t e n s p r á v n y. V n ú t r i s k r i n e

POVIEDKA


14

n á j d e m t o , č o h ľ a d á m – š k a t u ľ k u š p e n d l í k o v. P o k r a č u j e m ď a l e j a n e z d r ž i a v a m s a z a m y k a n í m z a s e b o u . A k s a m i t o p o d a r í , b u d e d o s ť č a s u u r o b i ť t o n e s k ô r. O b c h á d z a m M a h a g ó n o v ú u l i č k u a s p i a c i c h d u c h o v v e d e n i a , k t o r é m á n a s t ú p i ť , a s m e r u j e m d o j e d á l n e . M a x i n e s p r i a t e ľ k a m i s a v e ľ m i s n a ž i l i , a b y j u p r i p r a v i l i n a v e č i e r o k , a a k b u d e m m a ť š ť a s t i e , . . . Á n o , m á m š ť a s t i e . N i k t o z a t i a ľ n e z l o ž i l v ý z d o b u . Z a p n e m s v e t l á a s l i e d i m p o m i e s t n o s t i , a ž k ý m n e n á j d e m , č o h ľ a d á m . Vi d í m t o . Č e r v e n á p o n o ž k a s b i e l o u o b r u b o u n a p c h a t á m a l ý m i p a p i e r o v ý m i š k a t u ľ k a m i v i s i a c a z k o r k o v e j d o s k y v e d ľ a k u c h y n s k é h o v ý ť a h u . S c h y t í m j u a v y s ý p a m š k a t u ľ k y, k t o r é m i p a d a j ú p o d n o h y a z d r ž i a v a j ú m a v b e h u . J e d á l e ň j e p r á z d n a , a l e k u c h y ň a j e h n e ď v e d ľ a a t a k z n o v a h ľ a d á m k ľ ú č . N a d á v a m ( p r e č o t i e k ľ ú č e n i e s ú o z n a č e n é ? ! ) , a ž k ý m s a m i n e p o d a r í o d o m k n ú ť d v e r e . C h l a d n i č k a s t á l e b z u č í . O t v á r a m j u a n a c h á d z a m , v č o s o m d ú f a l , ž e n á j d e m – t á c k u s o z v y š k a m i p o c h ú ť o k , n a k t o r e j j e s t á l e n a t i a h n u t á i g e l i t o v á f ó l i a . D e s a ť m i n ú t . B e ž í m k u s c h o d i s k u , z v i e r a m p o n o ž k u , š k a t u ľ k u s o š p e n d l í k m i a t á c k u s k o l á č i k m i . Vo v r e c k á c h m i z v o n í z v ý r a z ň o v a č , i P h o n e n a p l n e n ý n a j n o v š í m b a l í k o m p r o t i o p a t r e n í P r á č o v n e a n i e k o ľ k o z á k l a d n ý c h p o t r i e b p r e p o m o c n é h o v ý p o č t o v é h o d é m o n o l ó g a . S t á l e j e č a s a m n e u ž z o s t á v a z d o l a ť i b a d v e p o s c h o d i a . K o n e č n e s o m z a d v e r a m i n a p r í z e m í . Z a s t a v í m s a a r ý c h l o z h o d n o t í m s v o j p l á n . P o l o ž k a : V b e h n ú ť d o k o t o l n e a n e d a ť s a z a s t a v i ť ( p r í p a d n e z j e s ť ) n o č n o u h l i a d k o u . P o l o ž k a : P r i p n ú ť p o n o ž k u k p e c i a p o l o ž i ť v e d ľ a k o l á č i k y. P o l o ž k a : S c h y t i ť n a j l e p š i u l a p a c i u m r i e ž k u , a k ú s a m i p o d a r í n a b l í z k u n á j s ť a d ú f a ť , ž e b u d e f u n g o v a ť . Č o b y s a m o h l o p o k a z i ť ? P o l o ž í m t á c k u n a z e m , v y t i a h n e m k r ú ž o k s k ľ ú č m i a o d o m k n e m d v e r e s u t e r é n u .

* * *

J e z á b a v n é , k o ľ k o d ô l e ž i t ý c h v e c í v ž i v o t e p r e b i e h a v p o d z e m í . O d p i v n i c e t a j o m n é h o n a c i s t i c k é h o o p e v n e n i a , c e z k r y p t u n a j v ä č š i e h o p o h r e b i s k a v E u r ó p e , a ž p o v r a k z a o c e á n s k e j š p i o n á ž n e j l o d e . V š e t k o s o m v i d e l a m á m n a p a m i a t k u a j t r i č k o . D o k o n c a s o m r a z a l e b o d v a k r á t n a v š t í v i l s u t e r é n n o v e j p r í s t a v b y. V n o c i j e t o v š a k i n é , k e ď v á m n a k r k d ý c h a s t u d e n á h r o z b a b l í ž i a c e h o s a b o h a s m r t i a z v i e r a v á m s r d c e . S c h á d z a m d o l u t l m e n ý m i p r e c h o d m i s n í z k y m s t r o p o m n a s t r a n á c h o z d o b e n ý c h p á s m i p o t r u b í a k á b l o v. P r e c h á d z a m p o p r i d v e r á c h a ú d r ž b á r s k y c h s k r i n i a c h a z n e p o k o j u j ú c e j p r í p r a v n e j m i e s t n o s t i p o d o b n e j r a k v e , k d e n o č n á h l i a d k a n e z ú č a s t n e n e č a k á n a v o t r e l c o v. Ž i a d n e z á k a z y z n e m ŕ t v y c h p i e r m a n e m ô ž u z a s t a v i ť . P r e u k a z m i z a b e z p e č í p r e c h o d . N i e j e t u ž i a d n e

s t r a š i d e l n é o s v e t l e n i e a r u č n é s v e t l á . N i e s o m p r e d s a h l ú p y. S v e t l o s o m z a p o l e š t e p r e d t ý m , a k o s o m s e m z i š i e l . N a p r i e k t o m u j e t o t u p o n u r é . N i e s o m s i i s t ý , k d e j e p e c n a s p a ľ o v a n i e d o k u m e n t o v, t a k ž e k o n t r o l u j e m š t í t k y n a d v e r á c h , k e ď z r a z u z a c í t i m c h l a d n a r u k e . P o z r i e m h o r e a v i d í m p o t r u b i e p o k r y t é n á m r a z o u . S l e d u j e m h o , a ž k ý m s a n e s t r a t í v s t e n e z a d v e r a m i s v y s t u ž e n ý m s k l o m , c e z k t o r é z v n ú t r a p r e s v i t á t l m e n é s v e t l o . Z d á s a , ž e m á m s p o l o č n o s ť . P r á v e s a c h y s t á m p o l o ž i ť t á c k u a z a š m á t r a ť p o k r ú ž k u s k ľ ú č m i , k e ď m i n e v i d i t e ľ n ý s p o l o č n í k u š e t r í n á m a h u a o t v o r í d v e r e . Z d v i h n e m t á c k u p r e d s e b a , u r o b í m k r o k d o p r e d u a p o v i e m : „ K t o , d o š ľ a k a , s t e ? “ „ V s t ú p t e , p á n H o w a r d . U ž s o m v á s č a k a l . “ K t o s i , k t o s a n a z ý v a d o k t o r K r i n g l e u r o b í k r o k s p ä ť d o k o t o l n e a u k á ž e , a b y s o m n a s l e d o v a l . P o d r á ž d e n e o d f ú k n e m . N e p o n á h ľ a l s a a p o m a l y s a p r e z l i e k o l d o p l á š ť a s k a p u c ň o u , k t o r á m u ú p l n e z a k r ý v a l a t v á r. Z r u k á v a v y č n i e v a l a l e n k o s t n a t á r u k a a m ô ž e m n a p r v ý p o h ľ a d p o v e d a ť , ž e n e m a l a s p r á v n y p o č e t k ĺ b o v. N a s l i n í m s i p e r y. „ M ô ž e t e s k r á t i ť t i e d i c k e n s k o v s k é k e c y. N e m á m z á u j e m . “ „ A l e j a s o m d u c h Vi a n o c , k t o r é s a a s i b l í ž i a . “ A h a , n e d o t k l i v ý ! „ A j a s o m v í l a z u b n i č k a . P o č ú v a j , m u s í m z a v e s i ť p o n o ž k u a n e m á m v e ľ a č a s u . D o k á ž e t e p r e d v í d a ť , t a k m i p o v e d z t e : c h y s t á t e s a z o ž r a ť m o j u d u š u , a l e b o m a n a j a ť d o n e j a k é h o s v o j h o k u l t u , a l e b o s n á ď b u d e m e b o j o v a ť , č i m a j e d n o d u c h o n e c h á t e u r o b i ť s i s v o j u p r á c u ? “ „ A c h , r o b t e č o c h c e t e , j a k o n e č n ý v ý s l e d o k n e z m e n í m . “ K r i n g l e s i p r e k r í ž i r u k y p r e d t e l o m v u r a z e n o m p o s t o j i . A s p o ň m y s l í m , ž e s ú t o r u k y. S ú k o s t n a t é a m a j ú p r í l i š v e ľ a k ĺ b o v a t e r a z s o m s i t o u v e d o m i l , ž e i c h m á p o d v e n a k a ž d e j s t r a n e . S p a ľ o v ň a j e v e ľ k á e l e k t r i c k á p e c s n á s y p n í k o m a z a v e s e n ý m i m r e ž a m i , k t o r é p o m á h a j ú u d r ž i a v a ť z v ä z k y d o k u m e n t o v s d ô v e r n ý m i i n f o r m á c i a m i . Vy l o ž í m t á c k u s k o l á č i k m i n a p e c , k t o r á j e u ž t a k á s t u d e n á , ž e a k s a j e j d o t k n e m h o l ý m i r u k a m i , r i s k u j e m o m r z l i n y ) a z a v e s í m p r á z d n u p o n o ž k u n a j e d e n z h á k o v m r e ž e . S t r a š n ý h l a d , k t o r ý č l o v e k n e d o k á ž e p o c h o p i ť , s k ľ u č u j e t ú ž b y m i m o d i m e n z i o n á l n y c h n e t v o r o v. K e b y s i l e p š i e z o r a d i l i s v o j e p r i o r i t y, m o ž n o b y n a k o n i e c m a l i v ä č š í ú s p e c h . P o d ľ a m o j i c h s k ú s e n o s t í , m ô ž e t e n a t o s t a v i ť s v o j k r k , ž e a k J . N á h o d n ý N e t v o r v y l e z i e p o t i s í c r o č i a c h z o s v o j h o ľ a d o v é h o v ä z e n i a v p r á z d n o t e , u r č i t e b u d e m a ť c h u ť s i n i e č o z a h r y z n ú ť . P r e t o t u č a k á l á k a v á t á c k a s p o c h ú ť k a m i . P o z r i e m n a h o d i n k y. D o p o l n o c i z o s t á v a j ú š t y r i m i n ú t y. S k o n t r o l u j e m e š t e o v l á d a c í p a n e l p e c e . K r i n g l e s t o j í v e d ľ a . „ O č o t u t e d a i d e ? “ p ý t a m s a . „ V ä č š i n u u ž v i e t e . I n a k b y s t e t u n e b o l i . “ Z n i e z n u d e n e a m o ž n o j e n a o z a j z n u d e n ý . „ Ta k m i t o z o p a k u j t e , k ý m t u b u d e m e č a k a ť . “ „ D o b r e . “ O t o č í m s a k n e m u . „ S t e t u

POVIEDKA


15

p r e t o , ž e s t e u v ä z n e n ý v č a s o v o m p a r a d o x e . K e d y s i d á v n o m a l a P r á č o v ň a o d d e l e n i e p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í . K e ď v š a k h r á t e š a c h s b u d ú c n o s ť o u , r i s k u j e t e m a t . N e h o v o r i a c o t o m , ž e s a p r i s p ô s o b u j e t e t o m u , č o š t u d u j e t e . P r v á v e c , k t o r ú o d d e l e n i e p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í p r e d p o v e d a l o b o l a , ž e e x i s t u j e m o ž n o s ť , ž e r a z b u d e s a m o c h y t e n é n i e č í m . O d d e l e n i e s a t e d a r o z p u s t i l o . N e m ô ž e t e v š a k r o z p u s t i ť n i e č o t a k é b e z t o h o , a b y t o z a s e b o u n e z a n e c h a l o n á s l e d k y. Ta k ž e s t e l e n o z v e n a b u d ú c n o s t i , k t o r á s a n i k d y n e s t a l a . “ S p e k t r á l n y t i e ň v o š k l b a n o m p l á š t i p o h o d í h l a v o u . . . č i č o t o t a m v l a s t n e m á . „ Vi a n o č n á i n v á z i a “ – z n o v u p o z r i e m n a s t u d e n ú p e c a p o t o m n a h o d i n k y – „ b y v á s z a b i l a . N o b e z o d d e l e n i a p r o g n o s t i c k ý c h o p e r á c i í b y s a t o s t a l o a j t a k , v š a k ? “ Tr i m i n ú t y . „ M u s e l i s t e t e d a v m a n i p u l o v a ť n i e k o h o d o p o z í c i e , z k t o r e j s a s t ý m b u d e m u s i e ť p o b i ť , d o k o n c a a j k e ď n e e x i s t u j e t e . “ S p o m í n a m s i , a k o s o m s e d e l n a v i a n o č n o m v e č i e r k u a p o č ú v a l b i z a r n ú a n e k o n e č n ú p r e d n á š k u . K t o i n ý s a v š a k n a ň u p a m ä t á ? A n d y s a n e p a m ä t á n a K r i n g l o v p r e j a v. A s t a v í m s a , ž e o k r e m m o j i c h v l a s t n ý c h s p o m i e n o k a č u d n e r o z m a z a n ý c h f o t o k ó p i í – v ý s l e d k u z a k r i v e n ý c h d r á h e l e k t r ó n o v n a v a l c i p o k r y t o m s a m á r i o m – n e e x i s t u j e ž i a d e n d ô k a z o t o m , ž e b y d u c h Vi a n o c , k t o r ý s a s t a l f i k c i o u v ď a k a p r e c h o d n é m u p a r a d o x u , k e d y n a v š t í v i l P r á č o v ň u v t ú s t u d e n ú a h r o z i v ú n o c . To ľ k o k t e l e f ó n n e m u z o z n a m u s n ú d z o v ý m i č í s l a m i . . . . D v e m i n ú t y. A k o ď a l e k o d o b u d ú c n o s t i v i d í t e p r á v e t e r a z ? p ý t a m s a K r i n g l a . U s t ú p i m o k r o k n a b o k o d n á s y p k y. „ U s t ú p t e , “ p o v i e m m u .K r i n g l e s a a l e n e p o s u n i e . „ B u d ú c n o s ť j e t u , “ h o v o r í t ó n o m , k t o r ý j e t a k ý p r á z d n y a p l n ý b e z n á d e j e , a ž s a m i z j e ž i a c h l p y n a c h r b t e . V p e c i p o č u ť b ú c h a n i e a b u b n o v a n i e . N a z r i e m d n u . N i e č o s a z v í j a z a m a l ý m z a d y m e n ý m p r i e z o r o m . H o d i n k y i d ú p o m a l y. U ž j e č a s . P r i s t ú p i m b l i ž š i e k u k o n t r o l n é m u p a n e l u a n a k l o n í m s a d o l u . R ý c h l o u r o b í m n a p o d l a h e o k o l o m o j i c h n ô h k r u h . „ P o č k a j t e ! O d k i a ľ s ú t i e k o l á č e ? “ o p ý t a s a K r i n g l e . D o k o n č í m k r u h . „ Z k u c h y n e . Z á l e ž í n a t o m ? “ „ L e n ž e v y s t e p r e k l i a t y. “ Z n i e z m ä t e n e .N i e č o s a b l í ž i k o m í n o m , a l e n i e j e t o o b l e č e n é v k o ž u š i n á c h . N e m á a n i r o z ž i a r e n é o č i a j a m k y v l í c a c h . „ N i e , “ t r v á m n a s v o j o m . U k á ž e m n a n á v n a d u : „ A m á m v ú m y s l e t o d o k á z a ť . “ „ L e n ž e v á s t o z o ž r a l o , “ p o v i e K r i n g l e r o z h o r č e n e . „ Ta k s m e t e d a z o m r e l i v š e t c i . „ P r i š i e l s o m v á s v a r o v a ť , a l e v y n e p o č ú v a t e . N i e e . “ P r o b l é m s p r o r o c t v a m i o v a š o m v l a s t n o m k o n c i j e v t o m , ž e t a k a k o p r i h o d n o t e n í r i z i k a , a k i m v e n u j e t e p r í l i š v e ľ a p o z o r n o s t i , z a č n ú

s a s a m i p l n i ť . I g n o r o v a l s o m t e d a n e p o k o j n é h o d u c h a b l ú d i a c e h o v č a s e a h ľ a d í m n a t u č n ý z e l e n ý v ý b e ž o k p s e u d o p o d a , k t o r ý s a n a ť a h u j e a k r ú t i a s l e p o s a n a č a h u j e z a z m r z n u t ý m i k o l á č i k m i n a p e c i . P o z e r á m a z d á s a m i , ž e t o t r v á h o d i n y, h o c i n e u b e h l o v i a c a k o p á r s e k ú n d . Z r a z u a k o b l e s k p l e s k n e c h á p a d l o , n a č i a h n e s a v o n a n a r a z u c h y t í v š e t k y k o l á č i k y, ú s t a p o d o b n é s o s á k u i c h p o ž i e r a j ú a ú t r o b y z a n i m i i c h p o h l t i a . Tu č n i a k p l n i a c i p o n o ž k y n i e j e ž i a d n o u v ý n i m k o u z p r a v i d l a o h l a d e . P o n a s ý t e n í s a j e h o n a č a h u j ú c e c h á p a d l o z l e n i v i e , m o ž n o m u b r á n i a h r č e p o c e l e j d ĺ ž k e . P o m a l y s a v l n í s m e r o m k r o z t v o r e n ý m o s r i e n e n ý m ú s t a m p o n o ž k y. Va l i a s a z n a h o v l n y s t u d e n é h o v z d u c h u . N a d ý c h n e m s a a z d á s a m i , a k o b y s o m v d y c h o v a l ž i l e t k y. Te p l o t a m i e s t n o s t i k l e s á r ý c h l o s ť o u d v o j c i f e r n ý c h č í s e l z a s e k u n d u . „ Č o ? “ h o v o r í K r i n g l e . Z n i e p r e k v a p e n e . Z j a v n e t o n i e j e b u d ú c n o s ť , d o k t o r e j s a p r i h l á s i l v c e n t r e v y v o l á v a n i a d u c h o v. „ K t o z j e d o l v š e t k y t i e k o l á č e ? “ Z o v r i e m r u k o v ä ť h l a v n é h o i s t i č a p r ú d u d o p o l o h y P O D P R Ú D O M a u d r i e m p o z e l e n o m t l a č i d l e Z A P N U T É . P r s t y m i o k a m ž i t e z a č í n a j ú m e r a v i e ť . „ Z o s t a l o i c h e š t e d o s ť , “ c h l á c h o l í m h o , „ p o t o m , a k o s t e s k a z i l i k a ž d é m u c h u ť s v o j í m p r e j a v o m . “ „ N i e , t o n i e j e m o ž n é . “ Z a z n i e h l b o k ý h u k o t a r a c h o t v e n t i l á t o r o v a s p a ľ o v a c i a p e c s a z a p í n a . N a s l e d u j e p l i e s k a n i e a v y t i e o d b o l e s t i a z l o s t i , a k o s a t u č n i a k p l n i a c i p o n o ž k y s n a ž í b r á n i ť a o d m o t a ť s a o d p l y n o v ý c h t r y s i e k . P r e t v o r o v z m n o h o r o z m e r n ý c h p r i e s t o r o v s m e m y, b y t o s t i n a v i a z a n é n a s v e t z o s t a v e n ý z t r o c h a j e d n e j d i m e n z i e s k u t o č n e n e b e z p e č n í . N o d o k o n c a a j b y t o s t i z d v o j r o z m e r n é h o s v e t a m ô ž u v p r í p a d e n e o p a t r n o s t i u š t e d r i ť r e z p a p i e r o m . M ô j a m u l e t s v i e t i , p r i a m ž i a r i a k o f a k ľ a a s p a ľ u j e m i k o ž u n a h r u d i . C h á p a d l o s a n a č a h u j e z p e c e v o n p o k r y t é p l a m e ň m i a d o m i e s t n o s t i s a š í r i z á p a c h s p á l e n ý c h k a l m á r o v. Z á r o v e ň s a t i e ň d o k t o r a K r i n g l a v y t r á c a a m i z n e z o z o r n é h o p o ľ a . S t r á c a s a v n á s y p n í k u a z v n ú t r a z a ž i a r i p e r l e ť o v ý m o d l e s k o m . L e t m o e š t e z a z r i e m z v í j a j ú c e s a a š k l b a j ú c e s a t v o r y a k o f a r e b n é č e r v y v n ú t r i p e c e . Vy t i e s a v y t r á c a a z m e n í s a n a v z d y c h , k t o r ý z a n e c h á v m o j i c h u š i a c h o z v e n u p o d o b n ú v z d i a l e n ý m k o s t o l n ý m z v o n o m . A m u l e t p r e s t a n e ž i a r i ť a j a s a z h l b o k a n a d ý c h n e m . S n a ž í m s a d o s t a ť h r ô z o u v y b i č o v a n ý t e p d o n o r m á l u . N a p o d l a h e n i e č o l e ž í . Z a š k ú l i m , z o h n e m s a a z m ä t e n ý h ľ a d í m n a m a l ý p r e d m e t . O c h v í ľ k u p o c h o p í m , ž e t u č n i a k p l n i a c i p o n o ž k y m i p r i n i e s o l u h l i e .

i l u s t ro v a l a Z u z a n a D ro p p o v á ,p re l o ž i l a M i ro s l a v a “ E l e n d i l k a ” K l e m p o v á

POVIEDKA


16 Rozhovor - Anglický Jupiter

Rozhovor

Zhruba od času, keď sa náš časák nazval Jupiter, viem, že časopis s rovnakým názvom existuje aj v Anglicku. Vždy ma zaujímal. Tak som sa konečne podujal urobiť rozhovor s jeho šéfredaktorom Ianom Redmanom.

Ako a prečo ste začali vydávať váš časopis?

Jupiter som založil pred desiatimi rokmi po skončení štúdia na univerzite. Milujem science fiction a keď sa stanem aspoň malou súčasťou začiatku kariéry nejakého autora, je to fantastické.

Môžete predstaviť váš Jupiter našim čitateľom?

Sme malonákladový časopis, zameraný na sci-fi poviedky. Zvyčajne publikujem každý štvrťrok 30 tisíc slov vo forme tlačeného časopisu aj e-booku. Nestaráme sa o to, odkiaľ sú naši autori a či sú etablovaní alebo nie. Pre nás je dôležitá poviedka.

Ako distribuujete Jupiter? Je to vaša profesionálna práca? Vyžijete z toho?

Ak by vydávanie Jupitera bolo mojou prácou, bol by som veľmi chudobný! Snažím sa venovať Jupiteru vo voľnom čase - považujem to za hobby, ktoré ma nič nestojí. Užívam si vydávanie časopisu a snažím sa komunite dať, koľko len môžem.

Podľa čoho vyberáte autorov pre váš časopis?

Základ je, že ja nevyberám autorov, ale poviedky.

Nie je to zložité, autori mi posielajú texty a ja sa z nich snažím vyberať najlepšie, zvyčajne také, čo ma nútia niečo cítiť. Nemám rád príliš prešpekulované poviedky, stačí mi dať dobré postavy, nejaké emócie a som spokojný.

Sú nejakí autori, ktorí začali vo vašom časopise a stali sa celosvetovo známymi?

Nechcel by som začať s tvrdeniami ako „Publikoval som Lavie Tidhara. Bude to pravdepodobne autor, ktorý sa stane najúspešnejším.”

Ako dnes vnímate britskú SF scénu? Poznáme vašich autorov zo 40 - 50 rokov (Clarke a Wyndham), vašu New Wave okolo Moorcocka a Aldissa, autorov z 80. a 90. rokov (Baxter, McAully) a vašich autorov New Weird a novej space opery. Prichádza v druhom desaťročí tohto tisícročia nová generácia? Ak áno, vedeli by ste ju charakterizovať?

Veľmi nerád rozdeľujem autorov do generácií. Máme niekoľko výborných autorov, ktorí píšu v súčasnosti. Ak by som mal menovať dvoch, ktorí ešte majú pred sebou veľkú budúcnosť, tak sú to Alastair Reynolds a Neal Asher. A ešte stále píše aj Stephen Baxter!

Podľa mňa sú britskí autori a ich diela diametrálne odlišní od amerických a zvyšku sveta. Máte tiež ten pocit? V čom je podľa vás najväčší rozdiel a čo ho spôsobuje?

Nie som si istý. Zoberte si Reynoldsa a Ashera. Sú pravdepodobne rovnako odlišní, ako aj ich americké náprotivky.

ANGLICKÝ JUPITER

KNIHY

Číslo 26 Číslo 34

Číslo 21

17

KNIHY

Cena Gustáva ReussaZakladateľ má 195

Štvrtého januára roku 1818 sa v Revúcej narodil Gustáv Reuss. Zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky, ktorý, presne ako Verne či Wells, vôbec nevedel čo tento pojem znamená a že bude jestvovať – napokon literárne normy majú zmysel, ak sa riadia praxou a opierajú sa o konkrétny materiál. Gustáv Reuss pochádzal z národne uvedomelej rodiny. Jeho brat Ľudovít zapisoval ľudové rozprávky (patril ku spolupracovníkom a istý čas i spolužiakom Pavla Dobšinského na lýceu v Levoči), zaoberal sa mytológiou Slovanov. Nadviazal pritom na prácu otca Samuela, časti rukopisov ktorého známe (alebo skôr neznáme) pod názvom Codex revúcky využil ako zdroj už spomenutý Dobšinský. Samotný Gustáv vyštudoval medicínu, po štúdiách pôsobil v meste ako lekár. Zaoberal sa botanikou, roku 1853 vydal knihu Května Slovenska. Písanú ako ostatné diela nie v štúrovskej slovenčine, ale slovakizovanej češtine so silnými prvkami gemerského nárečia. Pravdepodobne aj preto jeho beletristické práce ostali len v rukopise. Z hľadiska vedeckej fantastiky je dôležitá próza pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. V pozostalosti autora je označená rokom 1856, vznikla teda sedem rokov pred prvými románmi Verna, v tlačenej podobe ale až v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Text vznikol v súvislosti s ďalším koníčkom G. Reussa – astronómiou. Z hľadiska poznatkového v podstate ide o pokus prerozprávať informácie obsiahnuté v spise nemeckého astronóma Johanna Litrowa pútavejšou, verejnosti zrozumiteľnejšou formou. Len preto Reuss vymyslel hrdinu a príbeh. Krutohlav je gemerský filozof, vedec a bohatier duchom i telom. Zaumieni si postaviť balón a vyletieť v ňom na Mesiac. Pri stavbe géniovi pomáha takmer celé Slovensko. Krutohlav letí, zisťuje, vysvetľuje, komentuje. Na samotný Mesiac sa napokon nedostane,

no dobový čitateľ odchádza od textu bohatší o poznatky. V ďalších častiach rukopisu hrdina zostrojí obrovského šarkana. Na cestu tentoraz nevyrazí sám, ale s niekoľkými desiatkami Gemerčanov. Aby mal publikum, ktorému môže vysvetľovať, a ktoré mu môže klásť otázky. O krajinách Zeme nad ktorými letia, ale tiež o vesmírnych telesách. Pretože v rovine deja sa neudeje takmer nič, všetko, vrátane pádu, dopadne šťastne... Hviezdoveda teda stojí na hranici vedeckej fantastiky s literatúrou faktu. Súčasného čitateľa text bude nevyhnutne nudiť. V každom prípade, vďaka podnetu jedného z najstarších fanúšikov slovenskej fantastiky Jozefa Svíteka historicky prvá slovenská súťaž venovaná tvorbe vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, organizovaná Slovenským syndikátom autorov fantastiky (skratka SSAF, členmi boli osobnosti ako Ondrej Herec, už zosnulí Vladimír Srpoň a Eva Kováčová, tiež Miloš Ščepka, Vladimír Kvasnica, Juraj Toman a.i.) niesla názov Cena Gustáva Reussa (CGR). Prvý ročník prebehol roku 1991, od druhého každoročne vychádzal zborník Krutohlav, v ktorom boli publikované finálové poviedky súťaže a štúdie i články venované žánru. V rokoch 1995-2002 bol editorom zborníka predseda SSAF Ondrej Herec. Práve v rámci tejto publikácie sa v tlačenej podobe po prvýkrát objavili práce Jozefa Girovského, Alexandry Pavelkovej, Mareka Eliáša, Štefana Huslicu či Dušana Fabiana. Vyhlasovanie výsledkov sa od roku 1996 pravidelne konávalo priamo v Revúcej. Aby sa nezabudlo, že za všetko vlastne môže pred 195 rokmi narodený Gustáv Reuss.

Miloš Ferko

Ktorý je vás obľúbený subžáner a autor a prečo?

V tejto chvíli som veľkým fanúšikom Neala Ashera. Prebúdza vo mne dieťa, výborne ovláda svoje zbrane!

Čo je nové v Jupiteri? Méte za sebou niečo nové, čo by nás mohlo zaujímať?

Vydávanie e-bookov vnímam ako novinku, aj keď sme k dispozícii pre Kindle už asi rok. Nestanovil som si žiadne nové ciele – len vydávať pre čitateľov dobrú science fiction.

Moja obligátna záverečná otázka – aký mate názor na elektronické publikovanie, e-booky a časopisy?

Ako som už povedal, Jupiter vo forme e-booku vydávame už rok. E-booky sú z dlhodobého hľadiska budúcnosť. Myslím si však, že je potrebnej ešte veľa práce okolo distribúcie. V súčasnosti môže vydávať vo forme e-book každý človek aj jeho pes. Je veľmi ťažké oddeliť dobré diela od zlých – ale som si istý, že sa k tomu dostaneme.

Ďakujem za rozhovor.Martin Králik

Miloš Ferko - Cena Gustáva Reussa

DRAČIA NÁTURA

1 . Šk r ípavý zvuk b r ánky ma p r i nú t i l v s t a ť od s t o l a a poz r i e ť s a von oknom. Miho l s a v ne j j a zdec , v p r í tm í a v p rudkom l e j aku so tva v id i t e ľný . Neočakáva l i sme hos t í , a l e v dome l eká r a a by l i nká rky p r ekvapen ím n i e sú – obvyk l e s a p r i ž enú ako veľká voda a zďa l eka k r i č i a . Ten to v šak obvyk lý nebo l . Nehna l koňa oz lomkrky, an i nevo l a l o pomoc a z a n ím p rep l e t a l a nohami na ložená mu l i ca . Zamie r i l r ovno k p r í s t r e šku p r i s t a j n i . Zvedavý , o tvo r i l som dve re skô r ako návš t evn ík s t i ho l z ak lopať . „Tino !“ zvo l a l som na t e šene . „Dávno sme ťa nev ide l i . “ „Zd rav ím vospo lok , “ z azub i l s a a vk ĺ zo l dovnú t r a . P r i pohľade na neho , mo ja žena vyskoč i l a s r a zanc iou mačky k to r e j p r i šk r i p l i chvos t . „Ty ! Kde v če r t och s i bo l ? Š ty r i r oky o s ebe nedáš ved i eť a t e r az s i p r í de š akoby n i č?“ Obáva l som sa , ž e mu va r echu zabodne pod r eb r á . „Rád ťa v id ím , Ren i , “ odzb ro ju júc i ú smev na ňu nezab ra l . „Škoda , ž e t o nep l a t í a j naopak . “ S t á l i p ro t i s ebe – ona , s r ukami v bok ako s t e l e snená bohyňa hnevu , Tino s pohľadom š t eňaťa v núdz i . „P repáč , nema l som. . . n emoho l som. . . “ Eš t e chv í ľu ho škva r i l a pohľadom, nakon i ec máv la r ukou . N ič i né j e j nezos t áva lo – nevykáza l a by mô jho b r a t a p r ed dve re . „Choď sa o suš i ť a p r i da j s a k veče r i . Tvo j a i zba j e t am kde vždy. “ So tva poču t e ľne za šomra l a : „Uv id íme , aké budeš mať výhovo rky. “ Zďa leka n i e t ak t i cho zave l i l a na š im dvom ma lým lop to šom: „Do je sť , umyť s a a spať ! S t rýka môže t e t ý r a ť z a j t r a . “ Dnes j e mô j , v r ave l j e j pohľad . „Ma túš s a t i z a t i a ľ pos t a r á o koňa . “ Kývo l som smerom k ná šmu ch ránencov i , k to rý s a bez r ep t an i a pob ra l do s t a j ne .

* * *

Neskô r v mo je j p r acovn i , pohod lne u saden í a s doma nava reným p ivom p red nami , Tino spus t i l . „P r i š i e l som sp l a t i ť svo j e d lhy. “ Z kozuba s á l a lo p r í j emné t ep lo . „Heh , a máš dosť veľký mešec? Tvo j a p r e r a s t ená v l č i a be š t i a r oz t rha l a zopá r kon í , po lov i cu s t áda k r áv a sp l a šený zvyšok vydupa l novú ce s tu r i ch t á rovou záh radou . A škody sme sp l áca l i my!“ p r eced i l a Rena cez zuby. „Eš t eže n ikoho nedoka l i č i l i . “ „Viem, v i em,“ pozdv iho l r uky v ob rannom ges t e . „Mám na ú roky a a j na bo l e s tné . “ „A to má v še tko vy r i e š i ť ? An i nepamä tám, kedy sme od t eba dos t a l i sp r ávu a t á pos l edná nespomína l a t vo j e zmiznu t i e , “ už po k tov i e koľký k r á t odzne l a výč i t ka . „Bá l i sme s a o t eba , “ p r i zna l a n i e veľmi ocho tne . „A ako s a s t a l z t eba boháč?“ skoč i l som im do r eč i , n i e l en v snahe odv rá t i ť ďa l š i e dohadovan i e . Vŕ t a l a vo mne zvedavosť . Neve r i l som, že by s a da l , ako s a v r av í , na k r i vé chodn í čky, a l e p r eds t ava u sadeného a p r ácou za r ába júceho b ra t a zne l a r ovnako neuve r i t e ľne . Zabývaný by s i moho l naž ívať v b l ahoby t e – j e výbo rný l eká r, a hoc i o f i c i á l ne s a adep tom n ikdy ne s t a l , j e e š t e l ep š í mág . J emu však s t a č i l o , ak vo v r ecku mu š t rnga lo o t r ochu v i ac , než koľko p r áve po t r ebova l k pohod lnému p rež ívan iu . „Zded i l som. Po U lyenov i . “ „U lyen . . . U lyen . . . t en mág? Zomre l ?“ „Ten , “ p r i kývo l . „Fúha , t en pa t r í k Dek t e . Pa t r i l , “ op rav i l som sa . Tá to sp r áva oh romi l a , Dek tu t vo r i a na j l ep š í mágov i a k r a j i ny a t í ma jú veľmi t uhý ko r i enok . „Nevede l som, že ud ržu j e š kon t ak ty s n i ekým z t ých k ruhov. “ „Len s n i ek to rými , “ poveda l akoby n i č . Nema l r ád , ak s a p r e t r i a s a l i j eho s chopnos t i , p r ed cudz ími p r i znáva l l en t o , čo nemoho l pop r i e ť . „Čo t y s n ím?“ „P racova l i sme na rovnake j t éme a po p rvých spo roch sme z i s t i l i , ž e máme

18

Bea TomashPOVIEDKA

Bea Tomash - Dračia nátura

Súťaž Meteor

a j r ovnaký c i e ľ . Bo lo oveľa výhodne j š i e spo lup racovať , než s i vzá jomne p r ekážať . A čo mňa s a t ýka lo , z á s luhy s i moho l nechať v še tky. Mne ne š lo o p r e s t í ž , l en o pozna tky, “ pok rč i l p l e cami . „N ikdy som nechce l byť učňom a on n ikdy ž i adneho nechce l , sú v r a j na p r í ť až . . . Pos tupne sme s a sp r i a t e l i l i . Až ne skô r m i doš lo , ž e m i z ača l podsúvať svo j e vedomos t i . . . a som mu za t o veľmi vďačný . “ Kým rozp ráva l d robné p r í hody, pozo rne som s i ho p r eze r a l . Zmen i l s a . Nevyze ra l , ž e t r áv i ve ľa ča su vysedávan ím nad kn ihami . Ob lečený ako žo ldn i e r a n i e ako učenec . Dr sná t vá r, o s t rý pohľad , š ľ achov i t á pos t ava . Za pá som ošúchaná dýka . Č lovek , k to r ému sa r adše j vyhne t e . S t r a t i l s vo j vždy p r í t omný ú smev a po ce lý veče r nezav t i pkova l . Č ím l en p r e š i e l ? „ . . . ako zomre l ?“ vy t rh l a ma z úvah Ren ina o t ázka . „Dop la t i l n a na šu exped í c iu do Lavannske j vysoč iny. “ To zodpoveda lo mo ju nevys lovenú o t ázku . Vše tko z lo v r a j pochádza z Lavanny a ak by na sve t e ex i s t ova lo pek lo , bo lo by t am . Ľud i a s amoz re jme zve l i ču jú , a l e t am ná jde t e v še tky nočné mory a e š t e čo s i navyše . Akoby p r í r oda chce l a ukázať čoho v še tkého j e s chopná . Mág ia ne fungu j e podľa p r av id i e l , n emôže t e s a spo l i ehať na v l a s tný z r ak , s l uch a an i na vône . Mie s to , kam s a p r í č e tný č lovek nevybe r i e . N ie bez dob rého dôvodu . „Čo . . . p r ečo s t e t am š l i ? “ „Pá r mes i acov sme t am hľada l i s t a r é h r ad i sko . U lyen v šak zača l ch r adnúť , na jp rv s a l en rých l e j š i e unav i l , n ep r ip i sova l i sme t omu zv l á š tny význam. Pos tupne s a p r i d ruž i l a dýchav i čnosť . Keď zos l abo l a z ača l pokaš l i avať , r ozhod l i sme s a v r á t i ť . Bo l i sme h lboko v Lavanne ná ročná ce s t a domov s a s t á l e kvô l i n i ečomu naťahova l a . Občas som už an i nedú fa l , ž e s a nám poda r í z vysoč iny vymotať . Domov sme do raz i l i p r e U lyena p r í l i š ne sko ro . Zak rá tko skona l . “ Sk lon i l h l avu , keď ho z r ad i l i h l a s ivky. „Poďme na ve se l š i u t ému .“ A kým nás za sväcova l do k l eb i e t z h l avného mes t a , z vaku vyťahova l da r čeky. I dy lka ne t rva l a d lho . Domom sa rozľaho l bucho t a k r i k na š i ch synov. „Nechám vás , aby s t e s i p r eb ra l i svo j e ch l apské zá l ež i t o s t i , mo ja p r í t omnosť j e ž i adaná i nde , “ v s t a l a Rena a s povzdychom od i š l a .

* * *

Tino akoby l en na t o č aka l . P r i v r e l dve re , z a t i aho l z áves a z a lov i l h lb š i e v kapse . Z voskového p l á tna vyb ra l kn ihu . Neveľkú , no cez t r i p r s t y h rubú . Poda l m i j u . H i s tó r i a – vyšk raba l n i ek to do o šúchaného koženého oba lu . „To to j e č a s ť ded i č s tva . “ Za l i s t ova l som v ne j . S t r ánky hus to pok rýva l i d robné – hmm, k l i k iháky. P í smo , aké som n ikdy nev ide l . Až pá r s t a t í n a konc i n i e s lo

mne známu abecedu a ne spo rne b r a tov rukop i s . S lovám som ne rozume l . „Hm, t ak s t ýmto p r ek l adom t i nepomôžem,“ v rá t i l s om ju . „N ie , n i e , s t ým s i po rad ím .“ „Tak po tom?“ V mys l i s a m i vyno r i l a o t ázka : s č ím s i on nepo rad í ? „Kn iha pop i su j e dávne uda lo s t i . Nev i em ako a kde j u U lyen z í ska l . Pos l ednú š t v r t i nu dop ln i l s ám a j a som p r ida l čo s i navyše , pozb i e r ané z i ných p r ameňov. Spomína jú s a v ne j ohn i ská a l ebo cen t r á – m ie s t a , kde s a ok rem iného sk l adova l i pe rgameny učencov a r emese ln íkov. Mus ím i ch z í skať . A lebo a spoň p r eč í t a ť . “ Zh lboka s a nadýcho l a pok račova l : „Hrad i sko v Lavanne ma lo byť j edným z n i ch . Ces tou od t i a ľ sme špeku lova l i o po lohe ďa l š i eho s í d l a . Škoda , ž e U lyen s a t oho nedož i l – t en to r az sme odhad l i úp lne p r e sne . “ „Odk ia ľ be r i e š t akú i s t o tu?“ „Bo l som t am.“ Ušk rnu l s a . „Dvak rá t . “ Zv ra š t i l s om če lo : „A p rob l ém j e . . . “ Snaž ivo som ho popoháňa l s vysve t ľovan ím . P r i a l som s i j ednoduché pok račovan i e – r u iny sú p rázdne a kn iha s a mý l i l a . „P rob l ém j e , “ chy t i l s a , „ že p r í s t up j e ná ročne j š í než som očakáva l a a j s amo tné č í t an i e j e t r ochu o šeme tné . “ „A hľadáš ob racača s t r ánok . “ Krá tko s a z a smia l . „N iek to r é z t ých s t r ánok s a naoza j ť ažko ob raca jú . “ „P rob l ém j e , “ z ača l znova , „ že s ám na t o ne s t ač ím . P ro s ím ťa , A lden , po t r ebu j em tvo ju pomoc . Aby som pok roč i l , mus ím ,“ zaváha l , „ sp r av i ť pá r k rokov, počas k to rých budem p r í l i š z r an i t e ľný . P r e to po t r ebu j em n i ekoho spoľah l i vého , k to v i e d r žať j a zyk za zubami a komu bezvýh radne ve r ím . N ikoho ok rem t eba nemám.“ Poz re l s a m i do oč í . Tino obvyk l e ná jde východ i sko z každe j s i t uác i e . Neodmie tne ponúkanú pomoc , h l avne ak mu uše t r í č a s , a l e z r i edkavo j u naoza j po t r ebu j e a e š t e z r i edkave j š i e uzná , ž e by mu sa ne j aká z i š l a . Môžem z r á t a ť na p r s t och j edne j r uky, koľkok rá t o ňu pož i ada l – a dnes hneď dvak rá t . N i e . Dnes dokonca pop ros i l . V nemom úd ive mi sp rvu nedoš lo , čo v l a s tne chce . On s i t o nevš imo l . „Vie š , skúša l som s i pomôcť s ám, h ľada l i né r i e š en i e , skús i l som ná j s ť n i ekoho dôve ryhodného . Keby som ma l i nú možnosť , t ak by som ťa od rod iny neťaha l . “ D ing – ozva l s a pop l a šný zvonček v mo je j h l ave . On chce , aby som ho sp r evádza l . „Nemôžem t i s ľúb i ť z l a t ý pok l ad , l ebo nev i em č i t am ne j aký bude , a l e pos t a r ám sa , aby s t e s i naž íva l i k r á ľovsky - nechám tu Rene v še tko , čo som zded i l . “ Z kú t a p r i v l i eko l s ed lové vaky a j eden poo tvo r i l . Tupo som c ive l dovnú t r a – úhľadne zv i azané z l a t é p rú ty, m ince , zopá r špe rkov a h romada f a r ebných kamienkov. Načo s a t e r i gať p r e pok l ad , keď j eden mám p red s ebou? Za t o to s i

19

POVIEDKA


kúp i c e l é na še mes t ečko . Nemôžem povedať , ž e pen i aze nám vôbec ne t r eba . Zú fa lo? N ie , naž ívame s i c e lkom s lu šne . No z i š l i by s a . Môžem nechať ženu na dva - t r i mes i ace s amu? Poz re l som sa na maje tok p r ed s ebou . Ma túš by pomoho l a Ka r inu by sme na j a l i k deťom a na sťahova l i k nám. Renka by s i po rad i l a , l en . . . A môžem b ra t a pos l a ť p r eč bez pomoc i? J e bez r adný až ho ne spoznávam. Samoz re jme , občas by som mu r ád j ednu p r i so l i l . A l ebo a spoň n i ekam pevne uv i aza l . „Nehoda“ s t ým v lkom bo l a na jho r š i a , a l e a j t i e o s t a tné vede l i č l oveka na š tvať . Pokus mag icky odp l a š i ť k ry sy zo s t a t ku skonč i l p r i váben ím vše tkých mač i ek z oko l i a . Pe s p r ed n imi zdupka l . Trva lo nám týždne s a i ch zbav i ť . H la s i t é mačac i e r oz t r žky s a kona l i noc čo noc , r ovno pod oknami spá lne . A t á mazľavá t eku t i na roz l i a t a v p r í s t r e šku na d r evo? Smrde l a ho r š i e ako záp rdky a neda l a s a ods t r án i ť . Ba čo v i ac , smrde l každý , k to s a t oho do tko l . Drh l i sme s a kadeč ím – l úhom, sódou , p i e skom. . . Nakon i ec sme ruky máča l i do t i nk tú ry z l evandu l e , aby p r e r az i l a z ápach , kým s a s t r a t í s ám . D lážka v kô ln i s a muse l a vy t rhať a spá l i ť . A le . . . Nap r i ek v še tkým l apá l i ám , k to r é ho sp r evádza l i , n ám ne raz pomoho l . Cez t o s a neda lo l en t ak p r e j s ť . Nema lou č i a s tkou p r i spe l na kúpu ná šho s t a t ku , v r a j on t o ľko peňaz í nepo t r ebu j e . Zohna l s aden i ce vzácnych by l í n p r e Renu , na š i e l s t r a t eného Adama po dvoch dňoch hľadan i a a ma l ému Mar t i nov i z ach rán i l ž i vo t , keď už mo je an i ž en ine vedomos t i ne s t ač i l i . Mo je mlčan i e b r a l ako zamie tnu t i e . „Chápem, t i e ž by som i ch nechce l nechať s amých -“ nedopoveda l . P l ec i a mu pok l e s l i . Len p r e to , ž e ho poznám ako s t a r é t opánky som poču l , ž e do h l a su s a mu vk rad lo zú fa l s t vo . Dong – veľký zvon s a r ozzvuča l nap lno . A p lne som s i uvedomi l význam j eho s l ov. Vše tkých . N iečo j e z l e . Veľmi z l e . „Tino , čo j e v t ých zv i t koch , čo t ak nu tne po t r ebu j e š?“ „V tých zv i t koch sú rôzne p rocedú ry a návody. A ča s s a k r á t i . “ S t á l e som nebo l s chopný odpovede . Ma l i by sme Adama bez neho? „Nevad í . Ak nemôžeš í s ť , ne j ako s i po rad ím . Nechám tu väč š inu t oho , “ ukáza l na vak , „ j a t o ľko nepo t r ebu j em, vám sa p r i l ep šen i e z í de . “ Čo Mar t i nov ž ivo t ? Aká j e j eho cena? U lyen zomre l , p r i p l i e t l a s a m i do úvah myš l i enka . „ J e c e s t a nebezpečná?“ opý t a l som sa . „Ako k to r ákoľvek obchodná t r a s a . “ „Ná jde š t am , čo t ak zú fa lo zháňaš? S i o t om ska lopevne p r e svedčený?“ P r ikývo l . Náde j , k to r á s a mu mih l a v t vá r i ma p r e svedč i l a . J e na t om naoza j b i edne . „A p rez r ad í š m i sku točný dôvod?“ „Možno . Neskô r, “ z a šepka l . Opa t rne H i s tó r i u z aba l i l do p l á tna a s t r a t i l a s a v ú t robách kapsy.

* * *

D lho sme l en mlčky poze ra l i do ohňa , kým som sa ozva l . „Ale po rozprávam sa s ňou sám.“ Otoč i l som sa . S t á l a vo dve rách . „O čom?“ p remer i ava la s i naše vážne t vá re . „Po t r ebu jem Aldenovu pomoc ,“ spus t i l Tino skôr, ako som sa dos t a l ku s lovu . „Po t rebu jem, aby i š i e l na čas so mnou ,“ ďa le j ne rozvádza l . „Tak po š ty roch rokoch sa tu ob jav í š l en p re to , aby s i mi odv iedo l manže la . “ „Nemám inú možnosť , ve r mi . . . J e t o p re mňa ž ivo tne dô lež i t é , “ unavene zopakova l . „A k r ivd í š mi . “ Rena to vede la veľmi dobre , a l e v hneve vyhŕk la vše l i čo . Bez rozmys lu . „Odt i a ľ s i vybe r čo som t i d l žný za v lka . Ten zvyšok s i od lož na ho r š i e časy. “ Ju z l a t á kopa až t ak neohúr i l a . Pod i š l a k s to lu a nab ra l a h r sť z l a tých minc í : „Nedá sa vše tko zap la t i ť z l a tom!“ „ Ja v i em,“ p r i t aka l Tino . „A a j t y v i e š , že n ikoho iného , na koho sa môžem spoľahnúť , nemám.“ Ma l vážnu tvá r a zaťa t é päs t e . Zavre l oč i . Pozna la ho rovnako dobre ako j a . Vždy vše tko r i e š i l s ám, až kým nebo l v koncoch . Spý tavo sa na mňa poz re l a . An i j a som nevede l čo p re sne sa de j e . Pokrč i l som p lecami . „Kedy? A kam?“ h le s l a . „Rád by som č ím skôr. Hádam týždeň pos t ač í , aby sa zabezpeč i lo vše tko po t r ebné . Do Zar r i enu .“ P rudko som sa nadýcho l . Nepô jde l en o pá r dn í . Len ces t a t am t rvá t akmer t r i mes iace . Ne jaký čas s t r áv ime Tinovými zá l ež i to sťami , nech už sú akékoľvek . A ako inak , ce s t a späť nebude o n i č k ra t š i a . „Pô jdeme cez Pus tú p l an inu , t ým sa ces t a pods t a tne sk rá t i , “ t i cho do lož i l . Sk rá t i , n i e uľahč í . Po te šen ie z vyh l i adkove j j azdy n i e j e dôvod , p rečo ka ravány p lan inu obchádza jú . „Do roka ho budeš mať v každom pr ípade doma , č i už so mnou a l ebo bezo mňa .“ Pod ivné preh lá sen ie an i j eden z nás neokomen tova l , e š t e sme nes t r áv i l i t en rok . „Pô jdem sa u lož i ť , t en l e j ak ma ub i l , “ zobra l s i kapsu a necha l nám p r i e s to r na rozhodovan ie .

* * *

„Renka . . . “ ozva l som sa napokon , „d l ž íme mu to . “ Zav r t e l a h l avou , v i ac ne rozhodne ako nesúh l a sne . „Možno . . . “ Z lyha l i j e j h l a s ivky. Ob ja l som ju . Zh rnu l som svo j e pos t r ehy o Tinov i . Rozhovo r som vynecha l , ak j e j b r a t n i č nep rez r ad i l , mus í mať na t o p r í č i nu . „Máš p r avdu , d l ž íme mu to . “ súh l a s i l a

20

POVIEDKA


neocho tne .

* * *

Sedem dn í s a na t i ah lo na dva t ýždne , počas k to rých b r a t čo s i z a r i aďova l , i né zháňa l a kupova l , p lný ná s to j č ive j ene rg i e . Vy t rva lo odmie t a l na šu pomoc , nemáme sa p l i e s ť do j eho zá l ež i t o s t i . „R ie š s i svo j e , “ odv rko l m i , „ t i e ž máš zopá r vec í z abezpeč i ť . “ Po veče roch s edáva l nad š t ó som kn íh , k to r é p r i v i ezo l a r ob i l s i výp i sky. Sem- t am odbeho l k mo je j ma l e j kn i žn i c i , l en aby z i s t i l , ž e j e sku točne ma lá . Šomrúc s i popod nos , v r á t i l s a do svo jho kú t a a pok račova l v p í s an í . V j eden veče r z ah l á s i l : „Poza j t r a odchádzame .“ Obrá t i l s a k mo je j ž ene a poda l j e j č a s ť kn íh . „P ros ím ťa , bezpečne i ch u lož , n i ekam p reč z oč í . “ Rena p r ebeh l a z r akom po t i t u loch t ých k to r é d r ža l a v r uke , a j t ých , čo o s t a l i u neho . „P rez r aď mi , ma j s t e r Ju s t i nus , “ opý t a l a s a ho skúmavo , „k to rý v po rad í Des i a tky by s i bo l , keby s i chce l ? P r e sne j š i e , keby s i dovo l i l , aby s a ú roveň t vo j i ch s í l a vedomos t í p r ez r ad i l a ?“ Očakáva l som b ra tov smiech a pop re t i e . V mo j i ch oč i ach l e ž í Dek t a z a dosahom bežných smr t e ľn íkov z mäsa a kos t í . Tino s a l en za smia l . A n i č nepop re l . Napokon sme vy raz i l i . My dva j a a š e s ť s i l ných kon í . Š ty r i z t oho p lne na ložené zá sobami .

2 . Pus t á p l an ina n i e j e úp lne pus t á . A le vše tko čo t u r a s t i e a ž i j e j e húževna t é a d r sné . K to s i nez i s t í vop red po lohu p r ameňov, j e s t r a t ený . Nedos t a tok vody n i e j e j ed inou p r ekážkou – obávať s a t r eba p rudkých v í ch r i c , j edova t e j hávede ako a j nepevne j pôdy – úkaz známy l en v t ých to konč inách . Nesp rávny k rok a p r epadne t e s a pomedz i ko r i enky t r ávy do j amy. N iekedy p ly tke j , n i ekedy n i e . Z n i ek to rých bez pomoc i nevy l ez i e t e , z n i ek to rých an i s pomocou . A von mus í t e r ých l e , i nak s a t ŕ n i s t é ko r i enky z r a s tú a už i ch ne roz t rhne t e , a ž kým j ama nebude za se p r ázdna . Neos t ane po vá s an i kos t i čka . Za r r i en l e ž í z ápadným smerom. P re to ma p r e kvap i l o , keď sme d ruhý deň za h r an i cou pus t i ny zamie r i l i t akmer na s eve r. „Ne j aká nu tná obchádzka?“ „No . . . n e jdeme do Za r r i enu . P r epáč , v mes t e som muse l d r žať j a zyk za zubami , aby sme s a nep re r i ek l i p r ed ne sp rávnymi u šami a po tom som sa nevede l odhod l ať a odk l ada l t o na za j t r a . Rene som t i e ž p r ez r ad i l čo na jmene j , p r e ná s j e bezpečne j š i e ak s a r ozchý r i l en t o , čo chcem, aby s a r ozchý r i l o . “ „Hroz í j e j n i ečo?“ Zľako l som sa . „Má lo p r avdepodobné . D lho sme nema l i ž i adny kon t ak t a , ehm, vo svo jom oko l í som rozchý r i l , ž e sme s a ne roz i š l i v dob rom.“ Zaške r i l s a . „Čo j e do u r č i t e j m ie ry p r avda . Ak

by s a dopá t r a l i , ma jú j emné me tódy. Rena s i an i neuvedomí a vy t á r a im vše tko , a j čo by no rmá lne p r e t r i a s a l a i ba s b l í zkymi . Poš r amo t í t i t o v l a s tnú h rdosť , keď t i dô jde čo s i sp r av i l , a l e n i č v i ac . “ „Dozved i a s a , “ z ača l vy ra túvať , „ že po p rvé – od i š i e l som do Za r r i enu ; po d ruhé – rob í š m i spo ločnosť , t eda s i i n fo rmovaný ; po t r e t i e –o kn ihách , k to r é uk ry l a a n i č pods t a tné v n i ch n i e j e . “ Pok rč i l p l e cami . „No l a i kom by som i ch do r úk ne s t rka l . “ Ušk rnu l s a . „A v Za r r i ene j e j s l ová po tv rd i a náhodn í a ľ ahko dos tupn í ľud i a , k to r í ná s v p r avý ča s uv id i a ponáhľať s a k b l í zkemu t e l epo r tu . Nech skús i a hádať kam sme s a od t i a ľ p r ep rav i l i . “ Zasmia l s a a hneď zvážne l . „Nechcem, aby s a n i ek to r é pozna tky oc i t l i v z l ých rukách . “ S t ýmto som muse l súh l a s i ť . „Keď sa v r á t i š , “ pok račova l , „možno ťa ne j aké ť ažkos t i pos t r e tnú . Našťa s t i e máš p r i r odzenú imun i tu , ako a j j a – n ik to s a t i v h l ave l en t ak ľ ahko nepoh rabe , ak vôbec . A pá r t r i kov ťa nauč ím , povedzme ako i ch zv i e s ť na f a lo šnú s t opu . P r e p r í pad , keby som nemoho l p rob l émy z l i kv idovať s ám.“ O toč i l s a v s ed l e a skúma l k rok nák l adných kon í . Uspoko j ený , pok račova l . „Eš t e a j H i s tó r i a obsahu j e zopá r t emných pa sáž í . A veľa náznakov, kde h ľadať ďa l š i e . Radše j j u uk rývam, i keď má lok to ov l áda j a zyk a p í smo , aby j e j po rozume l . “ Poz re l s a na mňa . „Ty s i j eden z t r och , k to r í o ne j ved i a . “ „K to j e t en t r e t í ? “ „Ten , čo j u da l U lyenov i . “ „Aha . No t y j e j a spoň rozumieš . Aspoň mi p r ez r aď , čo j e t o z a p í smo . Nech s i v i em p reds t av i ť z k to rých konč ín pochádza . “ „Hmmmm. Bez l ekc i e z de j í n i ba ť ažko , “ usmieva l s a od ucha k uchu . Oh rnu l som nos . „Dobre , a l e s t r učne . “ „Kedys i dávno , ž i l a j edna r a sa , k to r á spú t a l a zvuk . Vše tko čo poču l i , uväzn i l i v ska l e , aby moh l i zvuky za s a znova počúvať . Toľko zvukov na j ednom mie s t e v šak spôsob i l o h luk . Tak zav i ed l i z ákon – i ba r é to r u r č i l , k edy k to rý zazne j e . Zvukov bo lo veľa a ská l má lo , t ak s i u r č i l i p r av id l á – l en s l ová , a l en n i ek to r é ,s a moh l i väzn i ť . Do ohn i ska p r i chádza l i zďa l eka , aby vypoču l i h l a sy, ne súce múdrosť s t a r š i nov. Každý chce l kúsok domov, a l e s l ovo , od t rhnu t é od o s t a tných , s t r a t i l o svo j e č a ro . Ako v šak p r en i e s ť c e lú veľkú ska lu ob rovskou d i a ľavou? Tak vymys l e l i pe rgamen , k to rý , ako z l a t á k l i e t ka , s a da l poľahky p r emie s tn i ť . A le beda , h l a sy bo l i s i l ne j š i e – r oz t rha l i pe rgamen a un ik l i . Bez radn í , na š l i s i pomocn íkov a da l i r ozumy dokopy. Spo lu spôsob ob j av i l i . Šamanov pož i ada l i o f a rbu . Takú , čo dážď ju nezmy je a s l nko nevyb i e l i . A s ňou na pe rgamen o t l a č i l i s ka lné väzen i e . No n i ek to r é s l ová i ba š epka l i – an i r é t o r s i nebo l i s t ý , č i im rozumie sp r ávne . Tak p r emýšľa l i ďa l e j . Nakon i ec pož i ada l i ma j s t r a špe rká r a o s t r i ebo rný pazú r. Nech du tý j e , ako

21

POVIEDKA


r oh j edno rožca , j emne ob rúsený aby ne šk r i aba l a s d i e rkou na šp i čke , menšou než p r e kvapku ro sy. Pazú rom vyzb ro j en í , pomocn í c i s d robnými rukami p r en i e s l i h l a s po h l a se na pe rgamen . A nazva l i ho p í smom.“ Tino s a t e a t r á lne odmlča l . „P re ná s j e dô l ež i t é , ž e s a p í smo použ íva lo - “ „S t ručne . . . “ P r i pohľade na mo ju kys lú g r imasu p r ednášku sk r á t i l . „Ah , t eda s t r učne povedané , kn ihu p í s a l i d r aken i a p í smo j e odvodené z d r ač í ch znakov. “ „Mys l í š t ým t i e vymys l ené by to s t i z l eg i end o d r akoch? Napo l ľud i a a napo l d r ac i ?“ P r i t i aho l som uzdu a neve r i acky naňho zagán i l . Len č i s i zo mňa neuťahu j e . Nevyze ra l t ak , p r i kyvova l . Pon i ek to r é s t a r é r ody, pýš i ace s a k rvou d r akob i j cov, v l a s tn i a kúsky vyp repa rovaného d raka – h l avy, r ohy, a j pazú ry sú cenné t r o f e j e . Ma jú dôkaz , ž e kedys i t ú z l ú a zú r i vú be š t i u naoza j p r emoh l i . A hoc i už pekných pá r gene rác i í n ik to ž i adneho nev ide l , s t á l e uč i a svo j e r a t o l e s t i ako i ch zab i ť . Podľa s t a rých k ron ík , v dávnych dobách ž i l o d r akov veľa a bo l i sku točnou h rozbou . Ľud í a j i ch s t a t ok , ľ ahkú ko r i s ť , z ab í j a l i b ez rozd i e lu . No občas v r a j n i ekoho un i e s l i ž i vého . Čo s a s n imi s t a l o k ron iky nep í šu . A le v n i ek to rých poves t i a ch s a t ak s t a l o p r e to , aby ma l i ne skô r če r s tvé sú s to . V i ných s a ľud i a , odv l ečen í do nô r, vyh rabaných v uz loch d ivoke j mág i e , p r emen i l i n a d r akenov. Zohaven í s a v r á t i ť nemoh l i a l ebo nechce l i – t ak o s t áva l i s l úž i ť d r akom. Ako , o t om p r íbehy mlč i a . Tv rd í s a , ž e d r ac i bo l i p r e r a s t ené j a š t e ry, l en t r ochu i n t e l i gen tne j š i e , než väč š ina zv i e r a t . Tak som sa vždy zabáva l p r eds t avou d r akena , kde vyťahu j e d r akov i t ŕ ň z pä ty, a l ebo ho šk r abe za u šami . A lebo t r i ed i pok l ady, k to r é s i t am nanos i l i . A t e r az t u Tino rozp ráva o d r ač í ch znakoch . N iečo kmása lo mo ju l og iku za nohu . „Počka j , počka j . Chceš t ým povedať , ž e s í d l a , o k to rých s a v kn ihe p í š e , k to r é vo l á š c en t r á , sú v l a s tne d r ač i e no ry?“ „Nie no ry, t o akoby s i h r ad nazva l p sou búdou , a l e podzemné s í d l a – so s i eňami , chodbami a o sve t l en ím . A le áno , sú d r ač i e . “ Neve r i acky som na neho z í za l . Zača l som sa pochech t ávať . „To j e dob ré , t akže v l a s tne i deme p r e čo s i ako d r ač í pok l ad . Heh . Ako keď nám bo lo de sať a h ľada l i sme z l a to . “ „V la s tne máš p r avdu , “ z a smia l s a a j on . „Urč i t e t o vyzn i e ako bá jka , a l e sú ľud i a , k to r í o t ých to sku točnos t i a ch ved i a a ma jú dôkazy a z r ôznych dôvodov t o t a j a . Dek t a s a obáva zneuž i t i a vedomos t í , n i ek to r é r ády s i z a se p r i svo ju jú bezvýh radný ná rok na v še tko čo s a i ch t ýka , a s ek ty vzýva júce d r ač í ch bohov s a o n i č nepode l i a z p r i nc ípu . “ Ukáza l dop redu . Roz t rú sené h r če k rov í sk a neveľkých s t r omov r á s t l i po r i edko vo výhľade neb rán i l i .

„Aha , t á o s t rož l t á skup inka s t r omov, sú o ch lp vyš š i e ako o s t a tné . Neďa leko n i ch s a dnes z lož íme . A nauč í š s a p rvý t r i k , ako s a uch rán i ť p r ed v še t ečným mágom. Z íde s a t i t o , keby s a m i n i ečo s t a l o . “ Zase t á na r ážka . Odhod la l som sa na o t ázku , k to r á m i už d lh š i e v ŕ t a l a h l avou . „Keď už sme p r i t om, čo s i mys l e l t ým p reh l á sen ím – v r á t im sa s t ebou a l ebo bez t eba?“ Ov i s l i mu p l ec i a a dob rá ná l ada z r azu zmiz l a . „V i ch mág i i sú kap i t o ly, k to r é po t r ebu j em – o mozgu a ne rvove j sú s t ave . “ „Som cho rý , “ z a šepka l . Vys t r e l r uku , poma ly zav re l a r ozov re l pä s ť : „Poma ly p r e s t ávam ov l ádať svo j e sva ly. S t r ácam c i t v p r s t och . Čosko ro začnem zabúdať . L i eč i ť s a nedá a ľudská mág ia? Nah rad í cho ré ča s t i zd r avými , a l e t i e odn i ek i a ľ mus i a byť . Vy t rhne i ch z ž i vého č loveka . Takú cenu n i e som ocho tný zap l a t i ť . Za t i a ľ b r zd ím pos tup cho roby mag ickými pos tupmi , a l e ako d lho t o dokážem, j e j edna veľká o t ázka . Po tom bude p r i ebeh rých ly. “ Te r az som už chápa l j eho sp r ávan i e . Pozna l som p r i ebeh cho roby – v l eč i e s a , bo l í a má i ba j edno východ i sko . „Kedy s i s i v š imo l p r í znaky?“ „P red p i a t im i r okmi . “ „Bohov ia . . . “ Cho r í l en z r i edkavo ž i l i d l h š i e . To , ž e po p i a t i ch rokoch s a p r í znaky s t á l e nep re j av i l i z r e t e ľne , v mo j i ch oč i ach h r an i č i l o so záz r akom. N ikdy som nevede l , čo povedať pac i en tom so speča t eným osudom. Navyše , Tino p r e sne v i e čo ho čaká . Z ú s t m i vyš lo i ba mrmlan i e : „Dúfam, že ná jdeme čo po t r ebu j e š . “ A j mne t o zne lo h lucho .

* * *

Vrav í s a , ž e n i ekde v s eve rne j č a s t i l e ž í kamenné s rdce p l an iny – z d i a ľky v id i e ť , ako s a t ýč i k nebesám. Má lok to ho zaž i l na v l a s tne j kož i , a z t oho má la , e š t e mene j p r ež i l o . Ak chce t e navš t í v i ť mes t á , k to r é l e ž i a z a s rdcom, ob íď te ho veľkým ob lúkom. Poces tu j e t e bezpečne j š i e , a a j r ých l e j š i e . A le my sme zamie r i l i do t e sného su seds tva .

* * *

S t á l e som sa nevede l zmie r i ť so s i t uác iou – d r aken i , d r ac i , b r a tova cho roba . . . Pop r i t om vše tkom sa p l an ina zda l a byť v šedná a j e j h rozby vyb l ed l i . Tino ná s v i edo l i s t ou nohou . Do h l avy mi v t ĺka l o r i en t ačné body a s t a ro s t l i vo upozo rňova l na uk ry t é nebezpečens tvá . A j a som s i každú j eho ve tu poc t i vo zaznamenáva l – na ma lom pe rgamene vzn ika l a pod robná mapa so v še tkým, čo som sa nauč i l . P r e s t r ýčka p r í hodu – ne r ád by som tu b lúd i l , ak by doš lo k na jho r š i emu . „Po náv ra t e j u i hneď spá l im ,“ s ľúb i l som.

22

POVIEDKA


Ale v r a j mapa vzb ĺkne s ama , keď s t ým budem d lho o t á ľať . Snáď ju v t e j chv í l i j u nebudem mať vo v r ecku . Nauč i l ma t r i ky na ob ranu fyz i ckúi p sych i ckú . Po tom mi p r ez r ad i l zopá r šp inavých a veľmi úč inných . Kde l en k n im p r i š i e l ? No a po veče roch som s i p r i pada l ako mladý adep t – uč i l ma na jnu tne j š i e kap i t o ly z t eó r i e mág i e , význam rún zák l adných a peknú kôpku o sob i t ých . Rozhodne v i ace j , n ež som chce l ved i eť . Ku každe j uv i edo l p r í k l ad použ i t i a a i ch ak t i vác iu . „Pasu j em ťa za p i s á r a , “ – dobe ra l s i ma , keď ma t r áp i l d r i l om s r unami . Eš t eže p í s ac i e po t r eby doma použ ívam p rav ide lne . Na mo je p ro t e s t y odv rko l : „Z ídu s a t i . A j ne skô r, keď už bude po v še tkom. Zded i l i sme t a l en t , t ak ho využ i . N ie každý k to chce ov l ádať s i l y a j m ôže . “

* * *

Te r én pomerne p rudko s t úpa l a z ak rpa t ených s t r omov p r i búda lo . P r i búda l i i n echu tne t ŕ n i s t é k r í ky, a ž s a dos t a l a k s l ovu Tinova mače t a a mo ja s eke rka . Kone sme muse l i čo chv í ľa p r e sv i edčať , ž e j ed iný sp r ávny smer j e t en , k to rým ideme . Ne rvózne s i s em t am ušk lb l i z l í s t i a . Záv ide l som im , mô j ž a lúdok s a h l á s i l . Ok l ama l som ho ďa l š ím kúskom suchá ra . Tu máš , l ebo obed nebude .

* * *

„Od r ána ná s ť aháš na jhus t e j š ím k rov ím . Už a j . . . kone . . . ma jú t oho . . . do sť , “ s t r i eda l som s lová s úde rmi s eke rkou . Z o s t r i a s a od raz i l l úč zapada júceho s l nka . Neve r i acky som p reze r a l ú sek za nami . „S i sku točne p r e svedčený , ž e i deme sp r ávnym smerom?“ „Hmmm. . . “ Zaťa l do t ŕ n i s t ého úponku , čo s a mu ov inu l oko lo nohy. „Hmm áno a l ebo hmm n i e?“ „Ale he j , i d eme dob re . I baže napos l edy t u e š t e ne r á s t l i t r nky, “ u smia l s a . „To bo lo kedy? Za t vo j i ch mladých č i a s? Veď za rok an i z a dva l e s t ak to neza r a s t i e . V t ých to konč inách u r č i t e n i e . “ „Trochu som tomu dopomoho l . Drobné kúz lo na podpo ru r a s tu . “ „Došľaka , moho l s i s em za sad i ť čo s i bez t ŕ n i a , “ obze ra l som s i ďa l š í šk r abanec do zb i e rky. „Moho l , “ pok rč i l p l e cami . „Hm. . . možno nebo lo až t aké d robné , s t á l e p r e t rváva . Ces tou nazad s a z a se budeme mus i eť p r e sekávať , “ vzdycho l . „No nazda r, “ z ahund ra l som. Oned lho zača l po ra s t r ednúť . „Tam! Vid í š ?“ ukáza l dop redu . Vide l som. Pomedz i s t r omy t r ča l i ska ly a v n i ch uzučký p r i e smyk . Hurá , c i e ľ na dohľad

3 . „No-do -pa roma!“ vyh ŕko l som na d ruhe j s t r ane . Ma l som poc i t , ž e ma od p l an iny de l í c e l á h romada mí ľ . Ska lné š t í t y a s t eny zv i e r a l i r oz ľah l é , do t va ru Y sa ť aha júce údo l i e . Pok ry t é hus tou , po ko l ená vysokou t r ávou , z e l enou ako v ča se j a rných dažďov. Ze l ená ze l eň ! N ie ž l t á , hnedá a l ebo zemi t á , a l e z e l ená t r áva a j ma lý l e s í k na p ro t i ľ ah lom konc i . Kone mo je nadšen i e zd i e ľa l i . Ako o ž ivo t s a z ača l i k ŕmiť . Opo jen i e z vôn í a výhľadu p r e ru š i l h rko t z a ch rb tom. Tino s a z ap re l do neveľke j ska lne j p l a tne p r i ú s t í p r i e smyku . P r eva l i l a a z a t a r a s i l a východ . „Ma lý t r i k . “ P r edv i edo l ako páka fungu j e . „Pôvodn í obyva t e l i a s i c en i l i s úk romie . A t ak to nám kone neu jdú , i ný východ z údo l i a n i e j e . I baže by ma l i v r odokmen i ho r ské kozy a na š l i s i c e s tu v r chom,“ doda l a hneď zv ra š t i l č e lo . „A j keď . . . ak zd ivoč i a , t u i ch budeme chy t ať t ýždeň . N iečo s a vymys l í . “ Naoza j , da l a by s a t u pos t av i ť a j väč š i a ded ina . „Na konc i s t úpa júceho r amena j e dom s p r ameňom,“ v i edo l ma spomínaným smerom. „V núdz i s a t u dá p r ež i ť a j d lh š i e . “ Dom som zbada l , a ž keď sme p r i š l i t akmer k nemu . P r i l epený ch rb tom k vysoke j ska lne j s t ene a p r avým bokom vsadeným do svahu , do p r i e s t o ru z neho t r č a l i i ba dve s t eny. A t i e z ak ry l a s t r e cha po ra s t ená t r ávou – an i som nev ide l , kde konč í obyd l i e a z ač ína s t r áň . Pos t avený z kamenných b lokov pôsob i l ve ľmi s t a r o , pevne a odo lne . Nebo l t o ma j s t e r t e s á r, k to zbúcha l dve re a oken i ce – posk l ada l i ch z koná rov, hus to p r ep l e t ených l ykom, a do špá r na t l a č i l mach . A rovnaká ruka zho tov i l a oh radu a p r í s t r e šok p r e zv i e r a t á . A le j edno a j d ruhé svo j úče l p ln i l o . Nák l ad sme nanos i l i do domu – j eho j ed iná veľká , tmavá mie s tnosť pôsob i l a napod iv ú tu lne . Oz ru tná kamenná pec pod s t enou t u mus í byť od j akž iva , a l e v še tko o s t a tné – nezvyča jne n í zky s t o l í k , po l i c a , t r uh l i c e a h romada kožuš ín – t u muse lo p r i budnúť nedávno . Na jv i ac ma po t e š i l i p r i čne , kon i ec so span ím na zemi . „To s i s em vše tko dov l i eko l s ám?“ Tino p r i svedč i l : „P l ánova l som tu o s t a ť d lh š i e , kým som ve r i l , ž e vys t ač ím s i v l a s tnými s i l ami . Väčš inu som p r iv i ezo l na voze a poda r i l o s a m i vy j s ť s n ím až do po lov i ce kopca p r ed vchodom do údo l i a . Od t i a ľ som sa n i ekoľkok rá t o toč i l s koňmi . To t am e š t e t r nky ne r á s t l i . A z voza j e náby tok . “ Z lož i l i sme s a , ods t ro j i l i a napo j i l i kone . An i vz ru šen i e z b l í zkos t i c i e ľa , nezahna lo únavu . Tino ukáza l ku b r a lu op ro t i : „Poz r i ! Tam sa spus t íme do d r ač i eho s í d l a . “ Na boku ska ly z íva l a ob rovská d i e r a – ako keby n i ek to oh romnou nabe račkou nač r e l do ska ly. Na j e j v r ch dopad l i pos l edné č r i epky sve t l a –

24

POVIEDKA


v i ch h r e s a m i zda lo , ž e sú t am vyce rené zuby. V noc i s a m i sn íva lo , ž e ná s ska l a p r eh l t l a a j s domom.

* * *

Ako ma lý som sa t e š i l n a s i ene , k to r é b r a t spomína l . On a l e men to r sky pozdv iho l p r s t a zdô razn i l každú s l ab iku : „P r í -p r a -vy sú dô l ež i t é . “ To som sa dož i l . Mô j m ladš í b r a t ma poúča . Zača l v ŕ š i ť kôpky z vec í , k t o r é bude po t r ebovať . Sk l ada l a p r e súva l , s t á l e s n i eč ím nespoko jný . Budem už i t očne j š í ak s a pos t a r ám o kone a pop r i t om môžem obz r i e ť oko l i e . Keď som sa v r á t i l s úmys lom n i ečo ukuch t i ť , p r i dve r ách l e ža l i ba tohy, l aná a kahanec . A le Tino kľača l p r i s t o l e a vyťahova l z t r uh l i c e r ôzne f ľ a š t i čky, aké j a použ ívam na mas t i čky a t i nk tú ry. Napod iv, c e s tu s em p rež i l i v c e lku . N iek to r é v r á t i l n azad , i né po lož i l na s t o l í k k s t r i ebo rnému b rku . „Dobre , ž e i de š , mám p re t eba ú l ohu , “ s t r č i l m i pod nos h l i nenú t abuľku , k to rou ma t r áp i l c e lou ce s tou s em. Nav lhč i l j u . Zamrač i l som sa . Nema l som na jmenš iu chuť s i c i b r i ť k r a sop i s . „Len p í š , p í š ! Nap í š pod s eba runu p r e oheň , kosť , č a s , h r an i cu . . . “ d ik tova l ďa l š i e a spoko jne p r i kyvova l . Keď so mnou skonč i l , vy šk lbo l s i h r s ť v l a sov a pomocou b rka nap ln i l p r ázdny f l akón v l a s tnou k rvou . S t a ro s t l i vo j u uzav re l a obo j e od lož i l . Vyz l i eko l s i ha l enu a s b rkom namáčaným do modre j b r ečky s i z ača l p í s a ť po p r ave j r uke . Prvá bo l a r una na ch rb t e d l ane . Pos tupova l k r amenu až mi s t r č i l p í s ac i e náč in i e do rúk a ukáza l na h l i nenú t abuľku : „Ti e r uny mi p ro s ím nap í š s em,“ ť aha l p r s t od k ľúčne j kos t i k l opa tke a späť k zadne j s t r ane r amena . J a s i t am l edva dos i ahnem. „Takže p r e to som tu ! ” „No a j , “ p r i kývo l . „Nebo j , budeš mať a j ďa l š i e p r í l e ž i t o s t i , l ebo t ýmto s i t r ochu obmedz ím využ i t e ľnosť p r ave j r uky. “ „Dúfam, že v i e š čo rob í š . “ „A j j a dú fam. A le som s i i s t ý na to ľko , ž e som ocho tný r i skovať . “ Sp rav i l som, čo chce l , a on pok račova l . Ďa l š ím i r unami pok rýva l p r s t y, d l aň a p r ed l ak t i e z vnú to rne j s t r any. Bo l i kos t rba t é , a ž m i šk lba lo kú t i km i ú s t . As i ľ avou rukou ča s to nep í š e . Nakon i ec s a v r á t i l k p rve j , a t en to r az b rko nenamoč i l . Os t rý h ro t z a t l a č i l h lb š i e a ob t i aho l j u . Zos t áva l a z a n ím k rvavá s t opa . Nehybne s a na ňu sú s t r ed i l . P r i v r e l oč i . Z r e jme i ch p r áve uv i edo l do č innos t i . „Dokonané , “ u smia l s a . Obz re l s i r uku . Modrá f a rba s a poma ly vy t r áca l a , o s t áva lo po ne j č e rvené , pod ráždené mie s to . Runy zač ína l i vyze r ať ako vpá l ené . „Zazá tku j e š t o?“ Opa t rne som vza l f ľ a š t i čku do ruky. „Č ím s i s i t o pop í s a l ?“ „ Iba hus tým tu šom. Reakc i a s kožou , “ zdv iho l r uku , „ j e dôs l edok mág ie . “

Čaka l som, že budú s a hýbať , v ln i ť a l ebo s a s t ane n i ečo neobyča jné . A n i č . Bo l som sk l amaný . „Čo s i t ým dos i aho l ?“ „Uv id í š . “ Odk ia ľ s i vy lov i l pá s č i s t ého p l á tna . „Obv iaž mi , p ro s ím , r uku , nech s i ne roz šk r i abem r uny. “ Tým sa p r í p r avy skonč i l i a j a som sa konečne dos t a l k va r en iu . S nechuťou som sa p r eh rabova l v ba l í čkoch s po t r av inami – mäsová pas t a , su šené mäso , suchá re , bôby, k rúpy. . . Toho vše tkého som ma l aku rá t dosť . Keď zbada l mô j sk l e s lý vý raz , po t e š i l ma : „Do zo tmen ia e š t e s t i hneme roz lož i ť oká . Sú t u c e l é f amí l i e z a j acov a p r epe l í c . Do do lného r amena občas z ab lúd i a ho r ské kozy, s t r ochou š ťa s t i a j ednu u lov íme . “

* * *

Ráno l e ža l b r a t v ho rúčke a šk lba l a n ím bo l e s ť . Pod rv i l som če r s t vé l i s t y be r en iky, p r i sypa l zmes by l i n i ek od ženy a sp r av i l vý luh . „P r ida j pá r kvap i ek z t amtoho , “ ukáza l na j eden z v l a s tných odva rov. P r i da l som. Hor š i e t o chu t i ť už a j t ak nemôže . P r i l ož i l som mu pohá r k pe r ám: „Fa jnová medec ínka , po t omto s a t i v š e tko bude zdať s l adučké . “ Vyp i l do dna , an i nemrko l . Spod obväzu mu vy t ŕ ča l č e rveno f i a lový ška r edý zápa l , a m ie s t ami p r e sakova l a k rv. A le nedovo l i l m i s a r uky an i do tknúť . „ . . . v po r i adku , mág i a r e agu j e s t e l om. Doza j t r a p r e jde , “ d rv i l s l ová pomedz i zuby, „ ak t e r az náhodou po ruš ím fo rmu lu na ruke , č aka l by ma z lý kon i ec . “ „Budem hádať – už s i t o skúša l . “ P r i kývo l . „Čos i podobné a l e n i e v t akomto r oz sahu . “ D lhá r eč ho vyče rpa l a . Če lo som mu sch l ad i l mokrou hand rou . Neos t áva lo mi n i č i né , než ve r i ť mu a č akať . On bo l l eká r a j mág – mo je vedomos t i na j eho s t av ne s t ač i l i . Oned lho nápo j z ab ra l , upado l do nepoko jného spánku . Ponaťahova l som sa , a ž m i kos t i z ap ra š ťa l i . Čo s nača tým dňom? Če r s tvé mäso s a na j edá ln i ček dos t a lo oveľa skô r ako som dú fa l .

Veče r s a Tinov i v id i t e ľne p r i l ep š i l o , t r ochu ož i l a ho rúčka u s túp i l a . Ako veľmi t r p í bo l e s ťami som odhadnúť nevede l . Ruka mu napuch l a – obväz s a napo l ako d ruhá koža . Ška redý f i a l ový zápa l p r e š i e l do e š t e ška r edše j hnede j . Odmie t avo zav r t e l h l avou , keď som mu chce l r uku p r ev i azať . „Eš t e ne smieme , “ poveda l . S rovnakou i n t enz i t ou s a vyk rúca l , k eď som z i s ťova l , čo v l a s tne chce kúz lom dos i ahnuť . „Necha j s a p r ekvap i ť , “ z azub i l s a . Áno , v sku tku mu bo lo l ep š i e .

25

POVIEDKA


* * *

K j a skyn i sme s a vyb ra l i už na ďa l š í deň , hoc i Tino ma l r uku s t á l e obv i azanú a s t á l e nedovo l i l obväz vymen i ť . „Trochu šp iny ma nezab i j e , a l e na ru šený p r i ebeh kúz l a áno , “ opakova l . B l í ž i a c s a k ne j som s l edova l , ako so sk r acu júcou vzd i a l enosťou ubúda z h ĺbky. Ako neuve r i t e ľne h r a t i eňov ok l ame oč i – do ú t rob ho ry z íva júca oh romná d i e r a s a men i l a na neh lboký zá sek . „To n i e j e an i j a skyňa , “ p r ehod i l som, keď sme do raz i l i k ok ra ju . ‚Žeby mag ické maskovan i e? ‘ pomys l e l som. A le n i č t ak z lož i t é , dozvede l som sa o chv í ľu . „Tam ďa l e j , “ pokynu l dovnú t r a . „na konc i dáva j pozo r, “ va rova l . Vsku tku . Za z r adným schodom z í za l a d i e r a do zeme . „Vchod , “ zby točne okomen tova l . Pu ff f f – sp r av i l a mo ja p r eds t ava o oh romi t ánskom d rakov i . Sem nev l ez i e an i kôň . Vhodený kamienok s a d lho , d lho ko túľa l , kým zazne lo s l abé „ tomp“ dopadu . „Šach t a j e pomerne s t rmá a h l adká , a l e dá s a zdo l ať a j bez l án , s t a č í s a z ap r i e ť aby s i s a nezošmyko l . “ Vi em s i ž i vo p r eds t av i ť ako t am l i e zo l p rvý k r á t . „N ie j e t o t r ochu ma lé p r e d r aky? Mys l e l som, že bo l i väč š í . “ „Veď bo l i . H l avný vchod som e š t e nenaš i e l , t o t o j e možno ve t r ac í sy s t ém, a l ebo zá sobovac i a š ach t a , “ pok rč i l p l e cami . Mô j d r ak v p r eds t avách opäť povy rá s to l . „Kaps i čku zobe r r ad še j t y, aby som ne rozb i l obsah , “ pokýva l z aba l enou rukou . „A tu s a r ozb i ť nemá čo , “ zob ra l ba tohy a j ednoducho i ch šupo l do č i e rňavy. Poda l m i l ano : „Za t ebou j e ž e l ezný hák . Unes i e ná s oboch . “ Z r e jme p r i budo l na j eho pos l edne j návš t eve , z a t i a ľ nen i e so l s t opy h rdze . P r ehod i l som l aná a zo zvyku s a do n i ch zap re l . D rža l i . Zos tup do j amy l evove j , v l a s tne d r ače j , moho l z ačať . Da l som Tinov i ná skok a s r ozochveným s rdcom a nohami nap red ho na s l edova l .

* * *

‚Vo t r e l ec . . . vo t r e l ec . . . cudz í , ‘ p r ed i e r a l s a j e j h l a s do vedomia . O tvo r i l a oč i – tma . Zav re l a i ch – väč š i a tma . Poh l a s a a ob j av i l a sva ly. I n š t i nk t í vne s a ponaťahova l a . ‚Vo t r e l c i . . . vo t r e l c i . . . ‘ Z r ak s a j e j p r i spôsob i l . Ako ma lé d i e ťa s i obze r a l a r uky – š t í h l e p r s t y, ú t l u mozoľna tú d l aň . O toč i l a i ch . Z p r s t ov j e j vy ra s t a l i p azú ry a ch rbá t r úk pok rýva l i šup iny. Ťaha l i s a a ž k p l ec i am a od t i a ľ , z i s ťova l a hma tom, po ch rb t e . Ruka j e j z aváha l a na l á t ke oko lo bed i e r, a j pevná ,

a j j emná a čo s i j e j z avadza lo pod l akťom. A le ma la z t oho sp r ávny poc i t , t ak s i an i j edno ne s t rh l a . ‚Cudz inc i . . . vo t r e l c i , ‘ h l á s i l o s a v j e j myš l i enkach kúz lo s neodby tnosťou zú r ivého bu ldoga . „Vo t r e l c i , “ nep r í če tne zopakova l a bez t oho , aby j e j doš i e l význam s lov. Zľak l a s a v l a s tného h l a su a vyskoč i l a . Sp l a šené s rdce j e j t ĺ k lo a ž v k rku , p r eh lu šené ďa l š ím zvukom – škv rča lo j e j v ž a lúdku . „H lad !“ bo lo p rvé s l ovo na k to r é s i spomenu la . A ve l en i e p r evza l i pudy. Vied l i j u smerom, kde s a k j ed lu p r av ide lne dos t áva l a . ‚Vo t r e l ec , vo t r e l ec , ‘ opakova lo kúz lo dooko l a . A le j e j sve t s a zúž i l na b i e lu hmlu , bo l e s t i vý ža lúdok , s l i ny a pachuť na j a zyku . Vybav i l a s i d ruhé s l ovo . „Lov !“ A t a ckavo s a r ozbeh l a .

* * *

Trva lo snáď večnosť , kým sme š ach tou z l i e z l i . A l e s t á l i sme na j e j dne a sve t l o z kahanca nám odk ry lo h rboľa tú chodbu so tva p r i r odzeného pôvodu . Vyze ra l a ako v s t a rých h r adoch chodb i čky p r e s l užobn í c tvo , l en s h rubo o t e sanými s t enami . Dva j a vedľa s eba by sme ňou nep re š l i , t ak som necha l Tina vyk roč i ť nap red . „Do opačne j s t r any j e chodba zava l ená , “ p rehod i l . Oned lho chodba vyús t i l a do š i r š i eho p r i e s t r an s tva . Sve t l o z kahanca zďa l eka nepos t ačova lo . Tino p r i l ož i l p l ameň k ž l i abku nad h l avou , ť aha júc im sa pozd ĺ ž s t i en a j a sné modravé sve t l o s t i chým p r skan ím obk rúž i l o m ie s tnosť . Z í za l som. Na d r ač í l u s t e r, ako som to ne skô r nazva l . Na s t eny zdobené r e l i é fom a p i e skovú pod l ahu , do k to r e j s a z abá ra l i nohy. Druhou chodbou , k to r á s em ús t i l a , by pohod lne p re š i e l a j dos t avn ík . „Vi t a j v d r ačom pe l echu , “ c e r i l zuby od ucha k uchu . „Sp í s a t u dob re . “ Ma l som t i s í c o t ázok a nevede l k to rou začať . „Ak í veľk í v sku točnos t i bo l i ? “ „Pop ravde , nev i em p re sne . Drač í ná rod bo l r ozman i tý – ex i s t ova lo mnoho d ruhov, väč š i e a j menš i e , a ne tu š ím aké ma l i medz i s ebou vzťahy. T í t o t u moh l i byť a s i l en o dve , možno t r i , s t opy vyš š í ako na še kone . A le s t á l e v i em o n i ch ža lo s tne má lo , “ povzdycho l . „Čo j e v šak v i ac , než v i e k to rýkoľvek i ný č lovek , “ neodpus t i l s i t r ochu márnomyseľnos t i . P r e š l i sme ča sť chodby, po tom Tino odboč i l a u sa l a š i l s a v j edne j z m ie s tnos t í . Po zemi roz lož i l svo j e kn ihy, pe rgameny a z áp i sky, p r ek l ada l i ch ho re -do l e a ne spoko jne k rú t i l h l avou . „Za j t r a pô jdeme do t e j t o č a s t i , “ ukáza l do chodby za ch rb tom. „Dnes s i p r ez r i chodbu , k to rou sme p r i š l i a po tom mi pov i e š pos t r ehy. Len s i dob re zapamä ta j a l ebo označ , kad i a ľ i de š , l ebo

26

POVIEDKA


s t r a t i ť s a t u dá skô r ako v l aby r in t e , “ odzne l a j edna z j eho mnohých dnešných pouč i ek . Chodby, s i ene . . . s i ene , chodby. . . n i ek to r é konč i l i v komna tách , i né s a napo j i l i z a se n a s eba . Tá , k to rú som s i nazva l h l avná , s a ťaha l a s t á l e ďa l e j . Mus í byť mí l e d lhá . P r e i s t o tu som s i nah rubo č r t a l mapku , p r ax už mám, a j keď som v ide l dosť k r i edových znač i ek . Spozna l som b ra tove symbo ly. Naš i e l som l en dve s i ene vys t l ané p i e skom. Vše tky o s t a tné s a podoba l i – h l adká d l ážka z kameňa a s t eny zdobené zv l á š tnym r e l i é fom, k to rý nep r í j emne ťaha l oč i a r ôzno rodými výk l enkami . P r ekvap i l ma č i s t ý a ch l adný vzduch a na zemi an i z rnko p r achu . Po chv í l i s a m i ma r i l o , ž e chodba k l e sá . Veľmi nepa t rne a l e p r edsa . Trocha vody pad l a z a obeť a domnienka s a m i po tv rd i l a . Keď h l avná s t á l e nema la konca , zh l t o l som pos l edný kúsok sušeného j ab lka a o toč i l s a . J e č a s s a v r á t i ť . Eš t e po t rva lo , kým som uchodený a h l adný do raz i l k Tinov i . Hod i l m i svo ju po rc iu , ah . . . s u šene j ch l ebove j pochúťky. „Dôve ru j svo jmu ža lúdku , “ poveda l . „ J e nača se vy l i e zť . “ To má byť v še tko , pý t a l som sa s ám seba . Deň s a m i zda l akýs i p r ázdny.

* * *

Vyh l i ad l a ko r i s ť . Zab i l a r ých lo a č i s t o – s t a č i l o p rudko t r hnúť k rkom v sp r ávnom uh l e . Pazú rmi s t r h l a z r eb i e r kožu a j so sva lmi . Zaťa l a i ch znova a h lb š i e a r eb r á vypáč i l a . S rdce a pečeň sú na j l ep š i e č e r s t vé , t ak neváha l a a s mľaskan ím s a do n i ch pus t i l a . Keď p rvý h l ad opado l , z ača l a r ozm ýšľať j a sne j š i e . Vede l a , ž e n i ečo chýba , n i ečo by ma la ved i eť a ž e sve t nebo l sp r ávny, a l e nedokáza l a s i v h l ave n i č u t r i ed i ť . D íva l a s a na svo ju k rvavú ruku s pazú rmi . A j t á j e z l e . Na jp rv a l e j ed lo . O l í z l a s i p r s t y a obze ra l a ú lovok . Veľa j ed l a j e dob re , bude za j t r a a . . . myš l i enky s a j e j p l a š i l i . Obhrýza l a r eb ro . ‚Ľadová j ama , ‘ vk ĺ z lo j e j do vedomia a p r eh lu š i l o chaos . Už v i e . Na j edenk rá t ú lovok do ľ adove j j amy nedos t ane , mus í po kúskoch . Chv í ľu s a mor i l a , kým sa j e j pazú rmi poda r i l o odde l i ť s t ehno a vyk rú t i ť k ĺb . Dýky za pá som sa an i nedo tk l a . Ne rvózne dup l a , p r i pada l a s i s l abá a bezmocná . Prehod i l a nohu cez ch rbá t a r ozbeh l a s a .

* * *

Doma – povýš i l som naše dočasné bývan i e – ná s č aka lo p r ekvapen i e a nepa t r i l o k t ým p r í j emným. Ryš i ak , j eden z na š i ch kon í , l e ža l v t r áve . Krk nep r i rodzene vyk rú t ený , č r evá rozťahané , r eb r á s a t ýč i l i k ob lohe . Chýba l a mu zadná noha a kusy mäsa . N iečo ho roz t rha lo . Rozbeh l i sme s a . Tino k Ryš i akov i a j a k oh rade . Kone za l i e z l i pod s t r i e šku a vys t r a šene

s a t i s l i h l avami k s ebe . Odľah lo mi . Pob ra l som sa za b r a tom. Kľača l p r i h l ave a snaž i l s a j u poo toč i ť . „Čo ho moh lo zab i ť?“ pod i š i e l som. Obze ra l šk r abance od pazú rov na pysku koňa . „Nev i em. Vždy som tu v ide l i ba za j ace a kozy. Zab i l o ho t o r ých lo , a n i e veľmi dávno . “ Zoho l som sa k podupane j t r áve , k h l i ne s od t l a čkom akýchs i pazú rov. „Poz r i , “ ukáza l som, „čo má t aké to s t opy?“ N ie som lovec , a l e nebo l i v l č i e an i medved i e , k to r é občas v ídam u ná s z a humnom. „Ž eby d r ak?“ p r ehod i l som v i ac zo ža r t u než vážne . Hľadan i e l ep še j s t upa j e ma odv i ed lo bokom. S t av i l by som veče ru , ž e on už n i ečo t u š í . O t ázka s a m i t í ska l a na j a zyk , keď som s tuho l up ros t r ed pohybu . Kú t ik mô jho oka zachy t i l pohyb . Rozum e š t e nevede l čo s t ým, keď mô j č e r s t vo ob j avený i n š t i nk t m i z ave l i l vy t i ahnuť dýku .

* * *

Vraca l a s a p r e zvyšok . Ces tou p r ežúva l a sú s to zo s t ehna . Už na sý t ená , s i spomenu la na nôž a a j ako s a použ íva . Také n i č . A le po t r avu s t ým nakúsku j e r ých l e j š i e . C í t i l a s a poko jne j š i e . . . kým sa nedos t a l a b l i ž š i e ku ko r i s t i . Zave t r i l a . „Vo t r e l c i . . . , “ konečne venova l a pozo rnosť h l a su , k to rý j e j , k t o v i e ako d lho , r e zonova l h l avou . Považova l a ho za nep r í j emnú ku l i su , z a n i ečo , čo p ro s t e j e . P r evaľova l a s l ová v myš l i enkach : ‚ vo t r e l c i , t e r i t ó r i um, nevo t r e l c i , j a . . . ‘ „ J a , “ š ep l a so tva poču t e ľne . Cúv l a , ako na ňu do l i eha l i ďa l š i e ú lomky pamä te . Z razu n i ek to r é z apad l i na mie s to . ‚On i cudz í ! Vo t r e l c i ! Kradnú ú lovok ! ‘ u t r i ed i l a s i v h l ave nové z i s t en i a . Z h rd l a s a j e j vyd ra lo t lmené v r čan i e . S na j eženými šup inami s a p r i k r áda l a b l i ž š i e . Dáva l a pozo r, aby s a k n im nedos t a l a po ve t r e . Nasa l a i ch pach . ‚On h rozba . . . Von i a ako mág ia . Mág ia . . . j a poznám. Nebezzzpečný . ‘ S lová v mys l i p r e súva l a i ba s ť ažkosťami , nevede l a ná j s ť i ch ha rmón iu , k to rú s i j e j podvedomie pamä ta lo . Po t r i a s l a h l avou a z a se s a zh lboka nadých l a . ‚Druhý von i a ako s t r a ch a by l i nky. N ie l ovec . N ie h rozba . Kor i s ť . ‘ Opa t rne s a k n im p r ik r áda l a .

* * *

„Pozo r ! ” sk r í ko l Tino . Už sme nemuse l i hádať , aké zv i e r a r oz t rha lo koňa . Ž i adne . Rú t i l o s a . . . TO , r ovno na mňa . Dýka mi bo l a nan i č , ne s t i ho l som sa an i po r i adne o toč i ť , keď mi j u šv ih pä s t e vy raz i l z r uky. A vzápä t í ma p l ecom za s i ah lo do h rude . Le t e l som vzduchom pá r s t ôp a t v rdo dopado l . Urč i t e by som s i vy raz i l dych t e r az , keby mi ho úde r nevy raz i l už skô r. Zadok

27

POVIEDKA


v p r i eh lb ine a ch rbá t ho re svahom mi da l výhľad ako p rvý r ad v c i rkuse . „ . . . j e ee , “ ch r ča l ú točn ík a hna l s a na Tina . Zamraz i l o ma . Ža lo s tne poma ly t a s i l mače tu ľ avačkou . Hre š i l by som, keby s a m i dos t a lo dosť dychu . Vide l som ú točn íka i ba odzadu – ľudská s i l ue t a , vecheť d lhých šp inavých v l a sov, š i r oké p l ec i a , na ch rb t e s a l e sk l i hnedas t é . . . š up iny. Normá lne by som hľada l i ný pop i s , a l e v t i ahnu tý do l eg i end , s a m i núka l s ám. „Mojeee ! “ Odzne lo z r e t e ľné s l ovo . Zopakované s dô razom a hneď podpo rené č inom. TO sa v rh lo na Tina . S o s t rými pazú rmi mu i š l o po k rku . Moho l sp r av i ť j ed iné – ch r án i ť s i ho o f ačovanou rukou . Keď pazú ry na r az i l i n a obväzy a r oz t rh l i ho , p r ekvapene od s eba odskoč i l i a oba j a u s t rnu l i . Napä to s a p r emer i ava l i . „Tvo j e , “ po tv rd i l Tino . A ods túp i l od mŕ tvo ly koňa . A e š t e kúsok , s r ukou na t i ahnu tou p r ed s eba . „Tvo j e , “ us tupova l , o s t ro s l edovaný . Posunu lo s a t o medz i nás a svo j ú lovok , p r i p r avené kedykoľvek znova zaú toč i ť . V tedy som zaz r e l ú točn íka sp r edu . A le l en na okamih , l ebo mô j z r ak p r i t i ah l a b r a tova ruka , čudná , z emi to hnedá . Ako- t ak s a m i poda r i l o nadýchnuť . V pľúcach ma bod lo . Obos t r e l i ma hv i ezd i čky a tma .

* * *

P r eb ra l som sa v dome . Ž i j em , po tv rd i l m i t o každý sva l v t e l e . „Čo- to -do -chmáry bo lo?“ za šk r i eka l som. Skús i l som s i s adnúť posad i ť . N ie bezbo l e s tne , a l e napod iv ľ ahš i e než som p redpok l ada l . As i som s i n i č nez lomi l . „Možno d r aken , pop i sy s a r ozchádza jú .A možno p r emenenec . “ „A to j e z a s čo?“ Tino mi poda l š á lku s vý luhom a dokona l e ma na podobn i l : „Na jp rv f a jnová medec í nka . “ Z lomyseľne s a u šk rnu l . Nemuse l som t r i k r á t hádať , čo v t om j e . S h rnčekom v ruke som v mys l i som p rebe ra l po týčkou k rok po k roku a snaž i l s a r ozpamä tať na pod robnos t i . „Óh . . . s ku točne t o ma lo p r s i a ?“ Tino vyp r sko l . „A j t y s i s i t o v š imo l? He j , bo l a t o hm. . . s amica , t eda v l a s tne žena . Po t om, čo každý veče r bá sn i š o Rene , som mys l e l , ž e ž i adne i né k r i vky n i e s i s chopný v id i e ť . Nebudeš na t om až t ak z l e , “ dobe ra l s i ma . „Nep reháňa j , každý veče r u r č i t e n i e . Nečaka l som z d ruhe j s t r any šup ín ženskú h ruď .“ Pokrú t i l s om h l avou . E š t e n i ečo . . . e š t e čo som sa chce l spý t ať? ‚ J a sne ! ‘ „Ruka ! A čo t vo j a r uka?“ S t á l t ak , ž e som na ňu nev ide l . „S t á l e s i nevyp i l odva r. “ Vyp i l som. Sk r iv i l o m i ú s t a . A j by som

sa o t r i a so l , a l e obáva l som sa , ž e ma t o bude bo l i e ť . „Ukáž !“ Na t i aho l r uku , zov re tú do pä s t e a o t áča l ňou aby som ju poobd ivova l každe j s t r any. Ma l j u a ž po r amenný k ĺb pok ry tú šup inami . Po tom päsť rozov re l . Pazú ry s a mu l e sk l i ako ož ivený obs id i án . „No do . . . “ Na t i aho l som ruku a j emne s a do tko l šup ín , t uhých ako kmeň s t a r ého duba ,a z á roveň pod ivne zama tových . Gaš t any. Do tykom p r ipomína l i č e r s t vo vy lúpnu t é ga š t any. Ten to d ruh kúz i e l pa t r í k s ak ramen t sky nebezpečným, t o ľko som s i z l ekc i í o p r ehľade mág ie pamä ta l . „Ve r ím že máš dob rý dôvod , aby s i z a š i e l do t ake j k r a jnos t i . “ „Mám,“ p r i kývo l . „A h l avne nemám čo s t r a t i ť . Ce lý p rob l ém l ež í v t om, že n i ek to r é d r ač i e t a j oms tvá budú vy j avené za se i ba d r akov i . Bude ľ ahš i e t i t o z a j t r a ukázať . “ C í t i l s om sa , akoby ma zadnými nohami nakopo l kôň . Dvomi na r az . A z oboch s t r án . A le zdá s a , ž e on nepochybova l o mo je j z a j t r a j š e j kond í c i i . „Ak vôbec v s t anem z pos t e l e , “ z a šomra l som. Ne j ako som ho t ým pobav i l , l ebo s a z ača l u smievať . „S mo j ím záz r ačným e l i x í rom a masťou na pogn i avené sva ly s i a j z a t ancu j e š . “ Masťou , k to rú mi s ľúb i l , s om s i na t r e l modr iny na h rudn íku a r ukách a on mi pomoho l s ch rb tom. Znova mi podáva l h rnček s t r omi h l tm i čohos i z l a t i s t ého – rozozna l som pá l enku , med , ďumbie r a . . . možno l ep š i e neved i eť . Pohod lne som sa upe l e š i l a už íva l s i u s tupu júce vypä t i e v sva loch . Masť p r í j emne ch l ad i l a a z ača lo s a m i d r i emať . A od razu som sa oc i t o l ako v pá l i vom pek l e . Eš t e a j p r s t y k to rými som nabe ra l masť ma pá l i l i a poc i t s a š í r i l . Moh l i by ma k r á j a ť . Zaškú l i l s om na t y r ana Tina . „O chv í ľu pá l en i e p r e s t ane , “ ubezpečova l ma , „ a kvô l i výs l edku s a op l a t í . “ Aspoň že s a t vá r i l v ážne . A lebo n i e? ‚Za j t r a t i t o vy tmav ím, ‘ pomyle l som, l ebo som sa bá l o tvo r i ť ú s t a . Urč i t e by mi z n i ch vyš ľaho l p l ameň . Bo l som nesmie rne r ád , keď odva r z l i s t ov be r en iky zab ra l a j a som za spa l ako ba toľa .

* * *

„ J e ako j a ! “ sk r í k l a . „ J e ako j a . . . “ po t i chu s i opakova l a c e s tou do svo jho obyd l i a . ‚A le j eho pach . . . Von i a ako mág ia . ‘ K l ik . Ďa l š í kúsok spomienok zapado l na svo j e m ie s to . ‚A č lovek ! To j e z ĺ é spo j en i e . ‘ „A le má d r ač í pazú r ! “ sk r í k l a . Zme tené myš l i enky s a j e j p r ep l e t a l i j edna cez d ruhú a pomedz i b i e lu hmlu .

28

POVIEDKA


‚A le j e s vo t r e l com! A j s t r á žca va ru j e – dva j a vo t r e l c i . ‘ Započúva l a s a . Te raz , keď i ch p r í t omnosť vza l a na vedomie , neodby tný h l a s s t í cho l . Toľko t oho zabud l a . P r í l i š , p r í l i š d lho spa l a . „Uv id ím . Počkám,“ poveda l a s t enám a zav ŕ t a l a s a do p i e sku .

* * *

V í t a l o ma k ru t é r áno . H lava mi dune l a pod kopy t ami sp l a šeného s t áda kon í . I l uzó rneho , s amoz re jme . Opa t rne som sa poho l – s t uhnu t é sva ly t r ochu p ro t e s tova l i a r eb r á na t om bo l i ho r š i e , no v únosne j m ie r e . A j keď p ráve t e r az by som t ancovať nechce l . Ten pá l i vý s a j r a j t z ab ra l . Tino s ede l z a s t o lom a skúmavo ma p r emer i ava l . „Lepš i e?“ „He j , moho l s i ma upozo rn i ť ! “ S t á l e som s a z l o s t i l . „Ty by s i ma he j ?“ u šk rnu l s a . „ I s t e , “ poveda l som s kamennou t vá rou , nacv i čenou p r e pac i en tov. H lavne p r e t ých s h lúpymi o t ázkami . Tým som ho za skoč i l . Váha l , nakoľko vážne t o mys l ím . Kú t ikom ús t m i šk lb lo . „Ve r ím ,“ sucho poznamena l . Nuž , pozna l i sme s a . Mys l e l som, že ob j aven i e t e j pod ivne j by to s t i nám zmen í p l ány. Mý l i l som sa . Len r anné p r í p r avy t r va l i d lh š i e . P r e Tina , n i e p r e mňa . Pob i eha l oko lo domu a mie s t ami pos t á l . P r i bud l i ne j aké v id i t e ľné runy, ne j aké k l i k iháky, vyšk rabané j eho novými nech t í kmi . A u r č i t e h romada znakov k to r é oko v id i e ť nemoh lo . Nakon i ec za s t a l p r i koňoch , č íms i i ch po t r e l na p l ec i ach a do h r i vy vp l i e t o l mo túzy. Spý tavo som zdv iho l oboč i e . „Ma lé och ranné opa t r en i e , “ t ľ apo l pos l edného po zadku . „Voňa jú ako t r áva a p r e d r avcov sú zau j ímavé a s i ako veľké kapus ty. Nemôžeme i ch d r žať dnu , nemáme p re ne dosť ž r ád l a . A čo neza s t av í kúz lo , neza s t av í an i oh rada . “ „Aby s i na n i ch nezgus t l i z a j ace . “ „Hehe , ob r i e z a j ace by možno a j he j . Snáď sa ž i adne neob j av i a . “ „A ok l ameš t ým JU?“ Ma l som pochybnos t i . „Na obyča jné d r avce s a zda l a byť dosť múdra . “ „Ve r ím , ž e s i nedá n i č , na čom j e kúz lo . A p rvý kôň by j e j ma l na ča s vyd ržať . Tu máš , “ hod i l m i p r í ve sok . „Ah , amu le t . Odkedy nos í š so s ebou t aké to čačky?“ „Odkedy som z i s t i l , ž e j e ľ ahš i e s i t o z aves i ť na k rk , než t r áp i ť s a f o rmu lou p r e r ovnaký výs l edok . A n i ek to r é t i e ozdôbky a j f ungu jú , ak i ch máš od povo l aných ľud í , a l ebo s i i ch vy rob í š s ám. Tá to ť a s í c e neoch rán i , an i kapus t a z t eba

nebude , a l e podpo r í t vo j i n š t i nk t a zmys ly. Bude ťažké ťa p r ekvap i ť . “ „Môže t o . . . ona byť uk ry t á do l e?“ Tino povzdycho l . „P ravdepodobne p r e spáva v s í d l e . V i ne j č a s t i , t á t o j e opus t ená . V la s tne som s i mys l e l , ž e vymre l i . “ „Draken i a l ebo p r emenenc i ?“ spomenu l som s i . „Eš t e m i d lhu j e š vysve t l en i e . “ „T í p rv í ma l i vzhľad medz i d r akom a č lovekom a nezmen i l a by i ch an i mág i a , naopak , sú voč i ne j odo ln í . No a p r emenenc i t i e ž ma jú po lpodobu , sp r av id l a d r ak a čo s i . A l e s t á l e by s a moh l i v r á t i ť do v l a s tne j kože , ak by s a sp ln i l i u r č i t é podmienky. A lebo dokonč i ť p r emenu . V la s tne , t e r az t i e ž k n i m pa t r ím , do u r č i t e j m ie ry. Rozsah v akom som použ i l kúz lo j e ve ľmi ma lé . “ Mne t ak ma lé nep r ipada lo . „Ako t o , ž e sme j e j r ozume l i ?“ „P ravdepodobne rozp ráva v šeobecnou . J a nev i em.“ „Čo keď ju s t r e t neme?“ „Tak použ i t ú na j l ep š iu zb r aň na ob ranu . U teka j ! “ Eš t e r a z s a poobze ra l a z ave l i l : „Poďme!“ Čaka lo ná s d r ač i e podzemie .

* * *

Voš l i sme do chodby, k to rú mi vče r a káza l vynechať . Oč iv idne s a t u vyzna l , an i p r i j edne j odbočke neváha l . A le na rozd i e l od vče r a , dnes vo vzduchu bo lo napä t i e . P r i pada l som s i ako v cudzom dome , k to r ého pán i by s a ma l i čochv í ľa v r á t i ť . „Koľko ča su s i t u s t r áv i l ? “ Šepka l som. „Napos l edy a s i š t y r i mes i ace , “ a j on r ozp ráva l po t i ch š i e . Znovu odboč i l a hneď za rohom za s t a l . Započúva l s a a pokynu l : „Počka j t u , an i s a nehn i . Len k r a tučko . P r ekvapen i e . “ Ne rvózne som pos lúcho l , hoc i som o ž i adne ne s t á l . Za každým rohom ma s t r a š i l d raken . O pá r k rokov ďa l e j chodba v i ed l a do t emne j s i ene . Tino s a v ne j s t r a t i l a o vchod za l i a l o modra s t é sve t l o . Vyš i e l s ú smevom. „Poď , t o to mus í š v id i e ť v p lne j k r á se . “ Zas t a l som p r i vchode a naz r e l dovnú t r a . V t om okamihu som na v še tky ná s t r ahy zabudo l . Roz loha s i ene ma oh romi l a . O v l a sy s a m i ob t r e l j emný p r i evan a z achy t i l s om žb lnko t avý zvuk , sk r e s l ený od razmi , a l e r oz sah t i e t o do jmy vy t l a č i l kams i na ok ra j vedomia . Rozs i ah l a ako a r éna a j s h ľad i skom, p r i t i ah l a v še tku mo ju pozo rnosť . A rovnako ako d ivák v na jvyš šom r ade h ľad i ska , obd ivova l som ju zho ra , keďže d l ážka s i ene l e ža l a o n i ekoľko s i ah n i ž š i e ako t á v chodbe . A le na rozd i e l od a r ény, t u do p lochy n i ek to pos t av i l r ôzne kamenné ú tva ry. Teda až t ak rôzne nebo l i , čo s a t ýka zák l adného t va ru – s t r i eda l i s a kvád re , s t ĺ py a s em- t am akýs i kvapeľ r a s túc i zo zeme . No pochybu j em, že by

29

POVIEDKA


s a t u na š l i dva úp lne rovnaké – š i r oké , úzke , h r a l i r ôznymi f a rbami . N iek to r é s a t ýč i l i s o tva do výšky č loveka , i né s a op i e r a l i a ž o s t r op . A v sve t l e d r ač i eho l u s t r a , k to rý s a t u k rú t i l obvodom v n i ekoľkých r adoch , v rha l i h r avé t i ene . Vrav ím h ravé , p r e tože – umne rozmie s tnené sve t l é p lochy i ch z j emn i l i , č i o toč i l i . Laby r in t , n apad lo mi , a l e n i e veľmi vhodne . Kamenné e l emen ty ne tvo r i l i chodb i čky, s t á l i s amos t a tne , r ozmie s tnené zdan l i vo chao t i cky. A le u r č i t e n i e náhodne – sk rýva l s a v t om u rč i t ý r y tmus . Keď sa zmys ly spamä ta l i z p rvého úd ivu , oč i p r i t i ah lo čudesné op racovan i e p lôch . každá p locha na kamenných ob j ek toch , každá s t ena , v l a s tne v še tko ok rem pod l ahy a s t r opu , pok rýva l i r yhy a šk r abance . Na t ých mie s t ach by som očakáva l výzdobu , a l e t u akoby j u n i ek to zošk raba l . A veľmi dôk l adne . A možno s em n i ek to zav re l a spoň dva t uc ty nad rozmerných , zú r i vých mač i ek a po tom s i eňou za t r i a so l . Tino , so š i r okým úsmevom a nadšen ím v oč i ach , ma po t ľapka l po p l ec i . „Poďme do l e . “ Schádza lo s a s chodmi , k to r é nemera l i p re ľud í . S i aha l i m i do po l s t ehna , t akže ak som nechce l r eb r á pokúšať skákan ím , r ad še j som s i na každom sado l na zadok . Až do l e som zbada l výk l enky – v p r av ide lných ods tupoch po obvode . „Fú . . . čo j e t o z a s i eň?“ „Skús hádať . “ Nema l som p reds t avu . Tino nečaka l na odpoveď , z amie r i l k j ednému z výk l enkov. Na zemi som v ide l značky k r i edou , j ednu hneď p r i výk l enku . Nas l edova l som ho . Pod i š i e l ku s t ene a pazú ry ť aha l r yhami . „Nuž?“ v oč i ach ma l v í ť azos l ávny vý raz . Spomenu l som s i na pod ivnú h i s t o rku a ve tu ‚n i ek to r é d r ač i e t a j oms tvá budú vy j avené za se i ba d r akov i ‘ . „Moh l i by t o byť . . . z áznamy?“ spý t a l som s a . P r i kývo l : „Vi t a j v d r ače j kn i žn i c i . “ „Haha , t ak t i e t o s t r ánky s a naoza j ť ažko ob raca jú . Len nechápem tú t vo ju ruku . Ak v i e š , čo k to r á r yha znamená . . . “ „N ie j e t o t aké j ednoduché . Každý znak j e po d ĺ žke rôzne h lboký . Dva znaky na pohľad rovnaké , môžu byť úp lne rozd i e lne . Navyše každý znak znamená j edno s l ovo a l ebo p r í ponu . Skúša l som č í t a ť pomocou d r evených t r i e sok , a l e č a s to som sa mý l i l , a l ebo mi z t oho vy l i e z l a somar ina . Pazú ry sú c i t l i vé , pomocou n i ch vn ímam, a spoň by som ma l , každú a j nepa t rnú zmenu v l í n i i . “ „Ako d lho s i s a t o uč i l č í t a ť?“ „Na p rvé znaky som na raz i l a s i p r ed j edenás t im i r okmi . P r edpok l ada l som, že pa t r i a k ne j ake j i ne j sú s t ave runového p í sma . Neskô r som ob j av i l „ z lož i t e j š i u ve r z iu“ , a a ž ne skô r som p r i š i e l k pozna tkom o d r akoch a d r akenoch . Vďaka t omu som sa zb l í ž i l s U lyenom. “ „To to t u nep rep í š eme an i z a r ok . “

„Ne t r eba ce l é . Našťa s t i e som ob j av i l k ľúč , kde h ľadať t o , čo po t r ebu j em. Os t a tné počká . A záznamy k to r é sú t u , by ma l i p r ez r ad i ť , kde ná jdem pe rgameny, k to r é po t r ebu j em. Ž i a ľ , n i ek to r é vec i d r ac i nezve r i l i k ameňu , sú na p r í l i š nebezpečné . “ O možnos t i , ž e t u nená jdeme r i e š en i e sme r adše j an i neuvažova l i . Tino vy t i aho l z výk l enku kopu p r ázdnych pap i e rov a zopá r pe rgamenov. Muse l i ch s em nanos i ť už minu l e . „Tak po tom sa pusťme do t oho , “ zob ra l som do rúk p r ázdny l i s t a b rko s a t r amen tom. Tino p r i kývo l . „P í š ako poču j e š , a š e t r i pap i e rom.“ doda l . Zváž i l kde začať a pus t i l i sme s a do p r áce . Poma ly č í t a l a j a som to p í s a l na pap i e r. Na jp rv s a č a s to mý l i l . Po tom veľa r áz f r u s t rovane pob i eha l a h ľada l významy znakov. Keď i ch na š i e l , z ap í s a l som s lovo na pe rgamen , j eho význam a medz i t ým som sa ho nauč i l . Tino s i k t omu p r ip í s a l n i ek to rý z k l i kyhákov a pok račova lo s a . Väčš ine s l ov som ne rozume l , a j keď n i ek to r é s a podoba l i s t a r e j Rhé j š t i ne , pov inne j p re každého l eká r a . Občas Tino p r eč í t a l a hneď p re lož i l . A t ak , hoc i i ba v ú t r žkoch , s a p r edo mnou pos tupne odv í j a l a h i s t ó r i a t oh to s í d l a – a l ebo hn i ezda – ako t o vo l a l i on i . Podveče r sme vy l i e z l i , s kon t ro lova l i kone , oká , na j ed l i a Tino s i e š t e r a z p r e š i e l mo je záp i sky. Ďa l š i e dn i p lynu l i v podobnom duchu a j a som pos tupne podchy t i l z ák l ad i ch r eč i .

J a š t e rka , ako som zača l vo l a ť by to sť , k to r á ná s napad l a , s a d r ža l a b l í zko . Pozo rova l a a počúva l a v še tko čo sme rozp ráva l i . Oba j a sme t o vede l i a zopá r dn í nám t rva lo , kým sme s i zvyk l i . Zda lo s a , ž e ú točné chúťky j u p r e š l i . Zavše som ju zah l i ado l uk ry tú v t i eňoch . Tak r ád by som vede l , čo má za l ubom. A le ce l é dn i i ba počúva l a . N iekedy ná s odp revádza l a a ž k domu , akoby n i ečo chce l a povedať Tinov i , a l e nakon i ec vždy ho i ba up rene pozo rova l a . A an i koňom sa n i č v i ac ne s t a lo , a l e neve r ím , ž e t o bo lo zá s luhou och ranných rún .

* * *

Bo l a z n i ch zmä tená . P r av ide lne s a p r i k r áda l a a pozo rova l a , čo rob i a , v údo l í a j v podzemí . Drža l a s a t ak , aby j u nev ide l i , no aby i ch ona a spoň poču l a . A j t e r az s a u sad i l a v j edne j z chod i eb nad kn i žn i cou , kam h l a s z r e t e ľne do l i eha l . Myš l i enky j e j v í r i l i : ‚D ivne rozp ráva . Tu rozumiem vše tko . Vonku v še tko n i e r ozumiem. J a v i em čo v r av í . ‘ Sús t r ed i l a s a . ‚Z l e , z l e . On z lý h l a s . Dobré s l ová . J a . . . z l é s l ová . Z l e . Poma ly, r ozmýšľa j . ‘ An i j edno s l ovo z t oho , čo s a v r ave lo v kn i žn i c i j e j neuš lo . Vz rušene a so za t a j eným dychom ho počúva l a . K l ik – k l i k . Na mie s to zapada l i ďa l š i e

30

POVIEDKA


d robné ú t r žky j e j ž i vo t a .Veče r i ch e š t e chv í ľu pozo rova l a p r i dome . Odpoze ra l a , načo sú oká a ako i ch vyb rať . ‚K to j e on? Nespomínam s i . ‘ Ža lo s tne s a z amrač i l a , keď z d i a ľky obze ra l a mága . A po tom ju roz ru š i l a o t ázka . „K to som j a? ! “ z akv í l i l a . U t i ek l a . Snaž i l a s a s t r i a s ť b i e l e j hmly, neúspešne . Spomienky s a v r aca l i l en veľmi poma ly.

4 . Už som pop í s a l dve t r e t i ny p r ázdnych l i s t ov. Sme t u d ruhý mes i ac , z a šk r to l som ďa l š í deň v ka l endá r i . A hoc i na še záp i sky ma jú cenu z l a t a , nemám poc i t , ž e by b r a t a posunu l i b l i ž š i e k r i e š en iu j eho p rob l ému . Drac i v poves t i a ch sú by tos t i l en o n i ečo i n t e l i gen tne j š i e ako zv i e r a t á . Opak j e p r avdou , moh l i by sme s a od n i ch nemá lo nauč i ť . I ch l i e č i t e ľ s tvo bo lo omnoho ďa l e j ako t o na še a o mág i i an i nev rav ím . Ned iv ím sa Tinove j t úžbe po zv i t koch . „He j ! Pá r v i e t vynecha l , “ zvo l a l . „P repáč , som sa zamys l e l , “ unavene som s i p r e t r e l oč i a p r eč í t a l som mu pos l ednú ve tu . „P ravda , odkedy sme t u , l opo t íme s a t u každý deň . Za j t r a s i dáme p r e s t ávku , “ p r i kývo l , „ t e r az p í š . “ A pok račova l v č í t an í .

* * *

Už s a ne sk rýva l a ako zo zač i a tku . Keď ju v ide l i , n eú toč i l i a necha l i j e j po l kozy. To , ž e ho počúva l a č í t a ť , j e j pomoh lo . Už nemuse l a veľmi pá t r a ť po s l ovách v pamä t i . A pochop i l a , ž e h ľadá pomoc , l ebo n i ečo a j on má ne sp rávne . Čo , t omu ne rozume la . V pos l edné dn i vysedáva l a p r i amo v kn i žn i c i , v ždy na odľah lom konc i , kde nebo l a na oč i ach . A j t en to r az počúva l a p r í beh o sk l á rov i a j eho pú t i . Ako v p r e s t ro j en í obchádza l ľudské mes t á a po tom navš t í v i l r ôzne ohn i ská , aby rozpoveda l čo s a nauč i l . P r i š i e l do hn i ezda . . . „So rgasz ! “ Vykr ík l a meno , k to r é p r áve zazne lo . Zvuk v l a s tného h l a su , umocnený akus t i kou kn i žn i ce , j u vyľaka l v i ac ako t ých dvoch . Takmer spad l a z b loku , na k to rom sede l a . „Poznám ho !“ poveda l a a zo skoč i l a . „ J a ho poznám! J a v i em. . . “ mrmla l a , keď sa hna l a z kn i žn i ce .

* * *

Tino kývo l na mňa a s p r s t om na ú s t ach s a vyb ra l smerom, kde J a š t e rka š r amo t i l a . Už j e j nebo lo . „Počka j t u , “ š epo l smerom ku mne a vybeho l z a ňou . Čo i né by som t ak a s i moho l r ob i ť .

* * *

Známe meno j e j r e zonova lo h l avou v i ac , než ce l á h i s t ó r i a hn i ezda . Vrá t i l o j e j ďa l š í z l omok spomienok . V la s tne n i e i ba z lomok , a l e ve ľké kus i sko . So rgasz bo l O tec hn i ezda . Vodca . Mus í t u n i ekde byť . Urč i t e j u vy t i ahne zo š l amas t i ky, do k to r e j s a dos t a l a . „Z ake j š l amas t i ky?“ rozmýšľa l a nah l a s . „ J a v i em, ž e mám p rob l ém,“ dup l a nohou . „A le aký? !“ Zase r az s a poz re l a na svo j e ľudské d l ane . ‚N ie sú sp r ávne , on má šup iny a j na d l an i ach . A le on má ako j a i ba j ednu ruku ! ‘ Za raz i l a s a . ‚Podoba ! To j e p rob l ém. ‘ Zmena uv i az l a na po l ce s t e . N iečo nevyš lo . ‚Kľud , k ľud . . . po t r ebu j em t i ché s rdce , ‘ upoko jova l a s a . „ J edova tý p l ameň , “ z ah romž i l a , „veď j a v i em kde j e ! “ Rozbeh l a s a . Tu p r edsa vy ra s t a l a . A za se p rudko za s t a l a . ‚A kde sú o s t a tn í ? Ce l é dn i j e p r ázdno ! ‘ r ozp ráva l a s a s ama so s ebou . P r i l i ahn i bo l vždy a spoň n i ek to z r odu . A le panova lo t u t i cho . Zase z rých l i l a . Sku točne s a r ozpamä táva l a . A s pamäťou p r i chádza l s t r a ch . Za s t a l a p r i zdan l i vo p r ázdne j s t ene . S i s t o tou s a pazú rmi zap re l a do zá sekov v r e l i é f e a za t l a č i l a . S t ena povo l i l a . Voš l a a mechan i zmus s a z a ňou uzav re l . A t ak nev ide l a , ž e v pä t ách má t i eň .

* * *

Zapamä ta l s i m ie s to a z amys l ený s a v r á t i l do kn i žn i ce . S t ručne mi zh rnu l čo s a s t a l o a pus t i l s a do h ľadan i a po výk l enkoch . Po tom sa rozbeho l s a pomedz i t ýč i ace s a kvapľov i t é ú tva ry, a ž p r i j ednom za s t a l . Zač í t a l s a doň , t eda ako i nak – r ukou , a l e ne spoko jne k rú t i l h l avou . „Šľak t o t r a f ! Ne rozumiem čo t u j e ! “ S t ým som mu pomôcť nevede l . Tak som l en konve rzačne p r ehod i l : „Kúpme ne j aký d r ač í s l ovn ík . “ Mien i l som to ako v t i p . S lovn íky sú vzácna vec , má lokedy na p r eda j . A l e Tino s a p rudko a bez s l ov o toč i l na pä t e . J eho pobehovan i e z ača lo odznova , l en t en to r az bo lo sy s t ema t i cké a náde jné . „Naš i e l som s t ĺ p s pop i som s íd l a , so zoznamom toho , čo kde j e a ako s a t am dos t a ť . “ Oč i mu ho rúčkov i t e sv i e t i l i . Ob j avený pop i s po rovnáva l s na šou mapou a dop ĺňa l značkami . „Máme to ! “ zvo l a l . „Tu , v id í š ?“ Ukazova l . „To kam vbeh l a J a š t e rka mus í byť vchod do s rdca s í d l a . Sp í s ané sú v še tky mie s tnos t i a j vybaven i e . A spomína jú a j zb i e rku r ecep tú r. “ A p í s a l , a p í s a l . J a š t e rku som v t en veče r už n ikde nev ide l .

31

POVIEDKA


* * *

„So rgasz , n i e ! “ sk r í k l a , a l ebo skô r z akňuča l a , keď ho uv ide l a . „N ie ! N ieee ! “ Keby vede l a p l akať , s l zy by j e j t i ek l i p rúdom. H l ava rodu spa l a spánkom večným. Pobehova l a v s rdc i s í d l a a už vede l a . Mor kos í v še tkých rovnako , s t a rých a j m ladých . A d r ač i a má rn ivosť a pýcha a množs tvo ďa l š í ch d robných náhod spôsob i l i , ž e pomoc nep r i š l a vča s . Keby s a n i ečo ud i a lo i nak . . . Keby a spoň ona neuv i az l a v po lpodobe . Trans fo rmác i a n i e j e ná ročná , a l e ak s t e na na pok ra j i s í l dopadne t o z l e , ako už a j ona z i s t i l a . J e d iv, ž e vôbec ž i j e . A lebo možno p r áve p r e to . Drač í mor ľud í nehub í . A v j e j h rud i b i j e ľudské s rdce . V l i ahn i op l aka l a d r áča tká . Zd ravé zá rodky ch rán i l pevný mine rá l , a l e čo z t oho keď n i e t p l ameňa k to rý by i ch zobud i l . A k to by s a o ne pos t a r a l , kým sú ma lé a nebezpečné s amy p re s eba . Ľu tova l a i ch . A ľu tova l a s eba . Vys i l ená s a v r á t i l a do svo jho p i e sku . Tam, vo chv í l i k eď ba l ansova l a na h r ane spánku ,s a v myš l i enkach v r á t i l a k neznámemu . ‚Veď n i e som sama! ‘ pomys l e l a s i . „Thyno“ skús i l a vys lov i ť meno , k to rým ho vo l a l Ten -d ruhý . ‚Možno keby s a mu v r á t i l a s i l a . I s t o tne h ľadá fo rmu lku na náv ra t z po lpodoby. Čo i né by hľada l ? Možno by moho l nap rav i ť uda lo s t i . Bo lo by dob re mať za se k r í d l a . ‘ Za spa l a .

* * *

Tv rd l i sme p r i s t ene , z a k to rou vče r a zmiz l a J a š t e rka . Mus ím p r i znať , n ikdy by mi nenapad lo , ž e s t o j íme p r ed dve rami . V la s tne j ed iné š i r oko -ďa l eko rozozna t e ľné sú ho re na dome . S t á l i sme up ros t r ed j edne j z š i r š í ch a ned lhých chod i eb , na ľ ave j s t r ane p r ed p r ázdnou s t enou . Ak t o to sú dve re , môže i ch t u byť neú rekom. A lebo ž i adne ďa l š i e . K to v i e . Nech som sa poze ra l akokoľvek , n i č nep rez r ádza lo , ž e t u sú . Tino skúma l j emný r e l i é f . No , pop ravde , z a r e l i é f som považova l t o , čo sme v ide l i nap r ík l ad v d r ačom pe l echu . Vid i t e ľné a j emne hma ta t e ľné vzo ry. Tu až po upozo rnen í som s i uvedomi l , ž e d r sná š t r uk tú r a s t eny vyk re s ľu j e aké s i t va ry a v i ac -mene j p r av i de lne s a opaku j e . A ako som v ide l , Tino ma l s t ým podobný p rob l ém, l ebo po š tv r t ý č i p i a ty r a z p r ehma táva l s t enu kúsok po kúsku . A kým nevy r i e š i t en to o r i e šok , môžem sa l en p r i z e r ať . „Nemôžeš použ i ť ne j aké j ednoduché čá ry -máry?“ opý t a l som sa . „Moho l by som,“ súh l a s i l , „keby nebo lo t oh to . “ Zdv iho l svo ju d r ač iu ruku . „Už na mňa pôsob í v i ac kúz i e l , j edno na cho robu , d r ač i e na t r an s fo rmác iu , ďa l š i e na j e j h r an i cu . K t omu nu tné p r i d ružené , aby t e l o t ak to fungova lo . Každé

ďa l š i e j e r i sk . “ Nap r i ek t omu pozd ĺ ž s t eny nak re s l i l s adu rún . P r i v r e l oč i . Na če l e mu vy raz i l po t . N i č som nev ide l , a l e v z á ty lku ma š t ek l i l a mág i a . Tino p r i k roč i l ku s t ene a z ap re l s a . A c í t i l s om, v l a s tne a j poču l , ž e p r i š l a ona . Aké skve l é nača sovan i e .

* * *

Vyb ra l a s a z a n ím , chce l a s a s n ím po rozp rávať . Spo lu by s i moh l i pomôcť , u r č i t e by fo rmu lu na š l i skô r. A on má s i l u . Uš i j e j b rne l i od t oho ako j u p r áve pú t a l a u smerňova l . Len n i ečo bo lo i nak . Ve t r i l a a p r emýšľa l a . Zav re l a oč i a zmys lom, k to rý ma jú i ba t a l en tovan í , s l edova l a sp l e t ence mág ie . Ti e to v l ákna nepozná , t i e t o sú j e j povedomé . . . A l e veď . . . t u j e uzo l , k to rý zväzu j e úč inky t r an s fo rmačných kúz i e l . Keby ho r ozv i aza l , n e t rpe l by v po lpodobe , t r an s fo rmác i a by pok račova l a . No a keby ho u t i aho l , z í ska l by svo ju sku točnú . ‚P r ečo t o ne sp rav i l ? ‘ Eš t e r a z a dôk l adne j š i e p r e skúma la v l ákna . ‚Takže ak s a bude uzo l z aťahovať , t r an s fo rmác i a s a z ru š í a vyno r í s a pôvodná fo rma , ‘ h ľada l a sp r ávne v l ákno . P r i t om z i s t i l a , ž e uzo l j e vy robený a n i e nehoda . ‚Mix tú r a r ôznych mág i í , ako t o môže fungovať? ! Tu j e ! ‘ Naš l a j emné a l e pevné v l ákno rodne j podoby. Pa t r i l o č l oveku . Poznan i e ňou o t r i a s l o . Zab i j e ho ! N ie , mus í ná j s ť spôsob ako ho využ i ť vo svo j p ro spech .

* * *

Dnes s a ne snaž i l a d r žať v t i en i . Tak to zb l í zka som ju v ide l d ruhý r az , a l e t en to r az som ma l v i ac ča su a mene j p rob l émov so s ebou . Bez šup ín by bo l a c e lkom k sve tu . S roz š í r enými očami pozo rova l a Tina . „Ty ! ! ! “ Zv l á š tne , ako ča s to ho ženy t ak to o s lovu jú . „Ty n i e s i ná š ! To to j e s i l a č l oveka !“ Ukáza l a na r ad rún pod s t enou . Nemoho l som dovo l i ť , aby b r a t a vy ruš i l a skô r ako dokonč í čo zača l . Ak som pochop i l j eho s t av sp r ávne , t ak p r e neho j e t o obzv l á š ť r i skan tné . Kým som s i uvedomi l má rnosť svo jho poč ínan i a , podvedome som s dýkou v ruke vyk roč i l a pos t av i l s a j e j do ce s ty. Akoby som chce l z a s t av i ť zú r i vého býka s pa l i čkou na bubon . Napod iv, z a s t a l a . Rozzú rená ukáza l a p r s t om na j eho d r ač iu ruku . „Ukrado l s i s i l u d r akov ! Nema l s i p r ávo použ i ť ! Ty, t y z l ode j ! “ Ma la ná s t u ako na t á cke . J a som p re ňu nebo l p ro t i vn ík a Tino v t omto okamihu nemoho l pohnúť an i p r s t om. Napä t i e vo vzduchu s t úpa lo a z j e ž i l o m i

32

POVIEDKA


vše tky ch lpy na t e l e . Vych r l i l a p rúd s l ov r ečou , akou sú p í s ané kamenné kn ihy. N iečo o vo t r e l coch a p l a t en í . S j e j p r í zvukom som rozume l mene j ako obvyk l e . Tinov k r i vý ú smev v r ave l , ž e on pochop i l a nebo l a pochva l a . Pok rú t i l z ápo rne h l avou a odpoveda l . Ospraved lnen i e . A n i ečo o odchode . J a š t e rka , s t á l e m ie r i l a p r s t om kams i c ez moje p l ece Nadých l a s a a o s t ro vys lov i l a j ed iné s l ovo . Nemuse l som byť mág , aby som vede l , ž e t o to nepa t r i l o do s l ovn íka bežne j konve rzác i e . Výs t r ažne som pozdv iho l dýku . Upre l a na mňa medovoz l a t é dúhovky a zv i s l é z r en i čky. Spánky ma la pok ry t é sve t l ohnedými šup inami , ťaha l i s a v t enkom pás iku nad ce lým oboč ím – čo e š t e vyn ik lo , keď ho na mňa v r a š t i l a . „A j t y ! S i na r ade ! “ p r sk l a obecnou . Zv r t l a s a na pä t e a odpochodova l a . Bo l by som veľmi r ád , keby mi vysve t l i l a , čo t ým mys l e l a . A lebo možno an i n i e . Tinov i s a pod lomi l i ko l ená . „Kurva ! Čo t o bo lo?“ p r i skoč i l som k nemu . Pok rú t i l h l avou . Vs t a l a dokonč i l čo zača l – znovu s a z ap re l do s t eny. Konečne s a odsunu l a .

* * *

„Poda j m i vodu , “ pop ros i l ma . Dopr i a l s i d lhý dúšok a p r e t r e l s i t vá r. „Čo sp r av i l a t á ž enská?“ z i s t i l s om, že ne rob í m i p rob l ém za r ad i ť j u k ž enským. Tým naš im t i e ž n i e vždy rozumiem. „Nie som s i úp lne i s t ý , veče r z i s t ím . Te raz môžeme ne rušene poz r i e ť dnu , ona bude čakať na mo ju r eakc iu . “ A l e u r č i t e vede l v i ac než mi p r ez r ad i l . „ Ideme do s rdca s í d l a , “ z a šepka l keď p rek roč i l p r ah . Únava ho nedokáza l a od rad i ť . Naz re l som do komná t pozd ĺ ž chodby. Tu s a kedys i ž i l o - svedč i l i r ozhádzane čačky. Veľa som z t oho neuv ide l , l ebo kahanec o sve t l i l l en ča s ť a Tino ma ťaha l ďa l e j . An i s a neop l a t i l o z apá l i ť sve t l o . „Tam!“ ukáza l na kon i ec chodby, kde p r i amy smer konč i l a chodba pok račova l a v ľavo a j vp ravo . A ďa l e j ? Doprava a l ebo doľava? Nevyb ra l s i an i j eden . Zas t a l ako keby chce l pok račovať v p r i amom smere cez s t enu . Hrboľa tý vzo r na ne j bo l r ovnaký , t eda nakoľko som už moho l posúd i ť , ako na p r edchádza júc i ch dve rách . A zača lo v še tko odznova – pus t i l s a pazú rmi p r ehľadávať r e l i é f . „Pod rbaný p r i nc íp ! “ z ah romž i l . Tak , kým ce lú s t enu poohma tkáva , mám hod iny k dob ru . P r ez r i em s i t o v ľavo a l ebo vp ravo? Obe chodby bo l i s l epé . Doľava , r ozhodo l som sa , l ebo som v ne j dov ide l na čos i , čo nápadne p r i pomína lo o tvo renú s t enu . Teda dve re . J e i ná , v ide l som ihneď . Sve t i e l ko

kahanca odha l i l o j emnú , b i e lu p i e skovú pod l ahu . Net rpez l i vo som zapá l i l l u s t e r. Ná l ez ma ohú r i l , v e ľmi mie rne povedané . S t ŕpo l som od s t r a chu vys t i hu j e mô j s t av l ep š i e . P r edo mnou , na p i e skove j pe r i ne spa l ob rovský d r ak . Meravo som vycúva l . „Tino !“ zach rča l som, keď sa mi poda r i l o ov l ádnuť h l a s ivky. Nemoho l som od t rhnúť oč i od pohľadu na sp i acu h romadu . Bá l som sa o toč i ť z r ak . Z j avne ho mô j t ón a pos to j z au j a l , l ebo p r i chádza l s vy t i ahnu tou mače tou . Opa t rne nakuko l c ez dve re . Šokovaná t vá r Tina ma poh l ad i l a na duš i . J e dob re ved i eť , ž e sú vec i , čo ho p r ekvap i a . D rak s a s t á l e nehýba l . Chv í ľu skúma l s i t uác iu . Po tom voš i e l . „Ten už nám neub l í ž i . J e mŕ tvy. “ „Vyze rá t ak ž ivo . . . “ š epka l som. „Nie , kdeže , “ š epka l a j Tino . „ J eho šup iny sú ma tné , vyb l ednu t é . S t r a t i l i l e sk . A t una j š í suchý vzduch ho dokona l e z achova l . Rukou mu p re š i e l po k rku . „ J e . . . v l a s t ne bo l nádhe rný . “ S t á l e r oz t r a sený , obz re l som sa . Naš l i sme d r aka a j d r ač í pok l ad . Nebo l nav ŕ šený bez l adu a sk l adu na kopu , ako t o p í šu v rozp rávkach . Kdeže . Vie t e , ž e d r ac i nepozna l i po l i c e? P re to každý j eden kúsok ma l svo j výk l enok v s t ene – š i t ý na mie ru . Vázy, č a se , he lmy, zb ro j . . . od výmys lu sve t a , vys t avené h rdo ako t r o f e j e . A v zdobene j t r uh l i c i možno budú z l a tky. Odhad som s i ove r i ť ne š i e l . „Tuš ím sme na r az i l i n a d r ač í pok l ad . “ Možno t o nemám v h l ave v še tko v po r i adku , a l e po n i čom z t oho pok l adu som ne túž i l . Že Tina nevz rušu j e , som nema l na jmenš í ch pochýb . Zanecha l i sme s t a r ého d r aka i s j eho ma je tkom.

Vide l som, že s i so s t enou nepo rad i l . „Tu j e t o , čo h ľadám.“ p r a š t i l do ne j pä s ťou . „Mapa p í š e , ž e sú t am nás t ro j e p r e r ánho j i čov a l i e č i t e ľov a po j ednávan i a o me tódach l i e čen i a . A le dnes s a t am už nedos t anem, som unavený a vyšťavený ako kôň po š i ch t e . S t ač i l o . “ N iečo ho že r i e , i nak by t o nevzda l .

* * *

V chyž i s i Tino vyz l i eko l ha l enu . Obze ra l s i m ie s to , kde s a mu d r ač i a konča t i na men i l a na ľudské t e l o . „Kurva ! Tá mrcha !“ Ak h r e š í , n a s l edu j e z l á sp r áva . Vyhraba l z rkad i e lko a poz re l s i oč i . „P ff f f , “ „Pop ros ím p rek l ad . “ „Tá mrcha mi z ru š i l a h r an i cu p r emeny. Ne j ako s a j e j poda r i l o z l omiť h r an i čný uzo l . “ vyze ra l na š tvaný , keď sa poz re l smerom k oknu . Tam n i ekde s a sk rýva l a . „A to znamená?“

33

POVIEDKA


„Že t r an s fo rmác i a bude pok račovať . A že mi zos t áva max imá lne t ýžden . “ No huh . „Čo t ak ce lú t r an s fo rmác iu z ru š i ť ?“ „Sp rav ím to , a l e a ž na pos l ednú chv í ľu . Už sme t ak b l í zko !“ „Ž i adny pok l ad ne s to j í z a t aký to r i sk , “ poveda l som, a l e hneď mi doš lo , ž e p r e neho j e t o ak t zú f a l s t va . „Hop a l ebo t r op , “ p i cho l ma pohľadom. „Dobre , dob re . . . p r epáč . “ „Keď t rochu u smern ím p remenu v še tko dopadne dob re . “ „Vy t i aho l b rko a t u š a s t r č i l m i i ch do rúk : „Po t r ebu j em nap í s ať pá r r ún na ch rbá t . “ Vzdycho l som a vy t i aho l mo ju obľúbenú h l i nenú t abuľku . „Pos l edná o t ázka – za j t r a budeš za se vy radený?“ „N ie , možno s a budem c í t i ť l en t r ochu nep r í j emne . P rvo tná r eakc i a j e na jho r š i a , odv t edy s i t e l o už zvyk lo . “ Tak on t o vo l á t r ochu nep r í j emné . Nechce l by som p i ť d ryák , k to rý s i t e r az mie ša .

* * *

Ďa l š í deň ma Tino bud i l so ž l t ka s tými očami . „Mys l e l som, že chce š p r emenu u smern i ť . “ „Sp rávne , a l e d r ač i e oč i s a m i z í du , “ po tv rd i l a o toč i l t ému , „poďme , vysve t l ím t i , ako spus t í š spä tnú t r an s fo rmác iu . „ J a?“ „Ty. “ Zako tv i l i sme , ako obvyk l e v kn i žn i c i , a l e t en to r a z s a nev rho l k z áznamom. Vyb ra l na j rovne j š i u p lochu a z ača l j u pok rývať č i a r ami a r unami . „Sem,“ ukáza l m i , „nap í š e š spúšťac iu r unu . A po tom l en s t o j . “ V pozad í p l e s l i o z em bosé nohy. Vide l i sme j u , zvedavo naťahu j e k rk . „Aha a aby som nezabudo l , “ oko lo v še tkého nač r t o l ďa l š í r ad znakov, „ud rž íme j u m imo , keby s a náhodou do t oho chce l a v lož i ť . Ak t ivu j t o , p ro s ím , j a by som už nema l . “ Ž i adny p rob l ém, nacv i čova l i sme j u c e lou ce s tou . Sús t r ed i l som sa a nak re s l i l p r s t om ak t i vačnú runu . Hneď mi p r s t y s t ŕ p l i a na p l ec i a dosad l a únava . To to som p r i učen í nec í t i l . „Ná ročne j š i e kúz l a s t o j a v i ac s í l , “ vysve t l i l Tino , ako keby vede l , na čo mys l ím , „ t r ochu č loveka vyšťav í . Podobne budeš c í t i ť a j spä tné kúz lo . Nap i s a . “ Sku točne , v hube som ma l kovovú p r í chuť . Už chápem p rečo och ranu nespus t i l s ám . „P rečo by chce l a z ru š i ť spä tnú p r emenu? Veď j e j vad i l o , ž e s i ‚ uk rado l ’ d r ač iu podobu . Teda ma la by s a po t e š i ť . “ „He j , t v rd i l a , a l e nad č íms i špeku lu j e . “ „A na d ruhe j s t r ane , p r ečo z ru š i l a h r an i cu

t r an s fo rmác i e? Veď tým z t eba sp r av í d r aka , “ uvažova l som nah l a s . Tino s a po mne obz re l . „Vie š , možno s i t e r az t r a f i l k l i nec po h l av i čke . “ „No , t o by bo l exemp lá rny t r e s t . “ J edna vec mi neda l a poko j . „Ak n i e j e d r aken a l e j e p remenenec , t eda ako s i v r ave l j e uv i aznu t á medz i podobami , t ak by s a da lo pochop i ť , p r ečo chce z t eba d r aka . A napadá mi v i ace ro dôvodov. “ „Ak nepok roč ím v h ľadan í , t ak t en t r e s t bude veľmi k r á tky. “ Odmlča l s a . „A ak pok roč ím , l en bohov i a ved i a , čo sp r av í , ak s i zobe r i em zv i t ky s kap i t o l ami . “ „Ak budú mať t akú to podobu , “ – ukáza l som na „kn ihy“ oko lo , mys l ím že i ch an i s d r ačou s i l ou neodnes i e š . Pok rú t i l h l avou . „Mag ické návody sú p í s ané na pe rgamenoch a l ebo na h rube j kož i . Zviazané do d r evených a l ebo s t r i ebo rných dosák . “ Sp rav i l d robné úp ravy vo vzo rc i na zemi a pozo rne s i p r ez r e l výs l edok . J a som za se pozo rne p reze r a l j eho p l ec i a a ch rbá t . Šup ín p r i búda lo . „Ak t i budú r á s ť šup iny t akýmto t empom, nemáš an i t ýžden , “ dú fa l som, že mi t o vyv rá t i . Tino i ba p r i kývo l . „P recv i č s i e š t e t ú r unu . A oza j , k eď ju spus t í š , mys l i na n i ek to rý zo svo j i ch v šedných dn í . Sús t r eď s a na t o , čo j e p r e ľud í t yp i cké . Použ i j em tvo j e p r eds t avy ako vzo rku ľudske j ná tu ry. “ „Bude t o bo l i e ť?“ p r ehod i l som ža r t om. Zasmia l s a : „S t r a šne . A le i ba mňa . “ Na če l e s a mu pe r l i l po t . „Keby t o nevyš lo , necha j ma t u . Necha j t u a j v še tky na še záp i sky, nechcem aby s í d lo kvô l i n im vyp l i en i l i . A pozd rav Renu , “ poz re l s a na mňa s d r ač ími očami . „Zamera j s a r ad še j na t o , aby t o vyš lo . “ Zap i l mo ju p r i pomienku p r i p r aveným d ryákom.

* * *

J a š t e rka zú fa lo odcup i t a l a . J e j p l án nevyš i e l . Donú t i l a ho použ i ť náv ra tovú fo rmu lku . Chce l a j u odkukať a využ i ť p r e s eba . A lebo j u r ovno uk radnúť – zmen i ť smer v l ák i en mág ie j e t aké j ednoduché . Lenže on ! Použ i l mag i cký hyb r id . Runovú mág iu , ľudskú a j d r ač iu poh romade . Nemôže použ i ť n i ečo čo nepozná . „Nech ho Ix i s r oz t rhá ! “ z aťa l a pazú ry do s t eny a so šk r í pan ím po t i ah l a . Záv ide l a mu . On bude mať svo ju podobu , a j keď úbohú , a l e svo ju . „A j a nemám an i j ednu an i d ruhú !“ rozp ráva l a s a s ama so s ebou .

* * *

Za s t a l i sme na mie s t e a z i s t i l i ž e a j v ľ ave j chodbe sú e š t e j edny dve re poo tvo rené . Tino zaváha l a neodo l a l . „Naz r ime t am na chv í ľu , “ poveda l . Ten to ob j av upú t a l r ovnako

34

POVIEDKA


p redchádza júc i , l en mene j vys t r a š i l . Uk ry t é v kamenných ko l í skach , l e ža lo t u zopá r va j ec . Na do tyk ako kamene , s t udené a t v rdé s nezamen i t e ľným tva rom. „Z t oho s a už mláďa tká nevy l i ahnu . “ „P ravdepodobne n i e , “ poveda l ľú to s t i vo . „Nev i em ako d lho p r ež i j ú z á rodky, d r ač i e r ozmnožovan i e som p re skoč i l . “ „Čo mys l í š , ako d lho t u sú?“ Zamys l e l s a : „Ťažko povedať . Urč i t e v i ac ako de sať ľudských gene rác i í . Podľa n i ek to rých p r ameňov vymre l i oveľa skô r, podľa i ných o same lé j ed ince p r ež íva l i d lh š i e . Os t a tky i ch c iv i l i z ác i e moh l i ex i s t ovať po t i chu vedľa ľud í . Neve r i l som tomu , a l e t e r az s a m i t o zdá p r avdepodobné . Škoda , r ád by som i ch zaž i l . . . a po roz p ráva l s a s n imi . Bo l i nádhe rn í , “ p r eds t av i l s i s t a r ého d r aka . Ak bude d lho o t á ľať , s t a č í s a mu poz r i e ť do z rkad l a . Nepoveda l som mu to . „K to v i e , ako s a t u oc i t l a J a š t e rka , “ Pok rč i l p l e com. „Chce l by som ž i ť a spoň t ak d lho , aby som sa o t omto mie s t e nauč i l v i ac . . . “ h l a s ma l ch r apľavý a z ača l s a chv i eť . Opre l s a o s t enu a p r i v r e l oč i . „Tino?“ Zľako l som sa , ž e p r emena pos tupu j e veľmi rých lo . Hruď sa mu dv íha l a v p r av ide lných i n t e rva loch . Po n i ekoľkých nádychoch o tvo r i l ž l t é oč i a od l ep i l s a od s t eny. „Poďme ,“ ne t rpez l i vo na mňa kývo l a v r á t i l s a k uzav re tým dve rám.

* * *

Ten to r az už ne t ápa l . S i s t o tou zap re l pazú ry na mie s to , kam mu poľahky vk ĺ z l i . „Vie š , poveda l m i , „d r ač i e oč i v id i a t i e r e l i é fy úp lne i nak . P r e sne v id ím , kde j e ‚ k ľučka ‘ . “ Druhú ruku , na k to r e j mu nech ty pováž l i vo na r á s t l i a zh rub l i , po lož i l o čo s i vyš š i e . Opre l s a a s t ena mu us túp i l a . Za sv i e t i l . Nezd rž i ava l s a obze ran ím inven t á r a . Zas t a l a ž pod s t enou , v k to r e j bo l i v še tky p í somnos t i . Zvedavo som nakuko l . Uc í t i l s om vôňu , mne t ak dôve rne známu . Na s t o l e som v ide l maž i a r e , kamen inové mi sky s ne j akými p r á škovými zmesami a f ľ a škami a r ôznymi d robnos ťami . Leká reň . N ič i né t o byť nemoh lo . Necha l som ho t am , nech s a pop reh rabáva a s ado l som s i do chodby. Ce l é ma t o zmoh lo . Bál som sa o Tina a j o s eba a l e svo j ím spôs obom som r ád , ž e s a t o b l í ž i ku koncu . Som unavený . A chýba mi mo ja žena a de t i . „A lden !“ V Tinovom h l a se r e zonova l a na l i ehavosť . Z r i edkavo ma vo l a l c e lým menom. Vybeho l som, j e l en j eden dôvod , p r ečo ma vo l á . Do kn i žn i ce sme dobeh l i na r az . On , už v dvoch d r ač í ch rukách zv i e r a l svo j pok l ad . P r emena pos tupova l a r ých lo . Až p r i veľmi .

Zhod i l i sme v še tko na s chody a v s túp i l i do runových k ruhov. S h rôzou som poze ra l , ako v id i t e ľne nap redu j e zmena . An i som sa ned iv i l , k eď sa v rú t i l a J a š t e rka . J e j úmyse l bo l oč iv idný – keď že nám ho vyk r i ča l a . „Keď j a nemôžem byť j a no rmá lna , an i nebudeš t y ! “ Rozbeh l a s a zn i č i ť k r e sbu . V t vá r i s a j e j z r ač i l šok , keď sa z r azu oc i t l a na d ruhe j s t r ane k ruhu . V i ne j s i t uác i i by som obd ivova l aký záz r ak som ak t i vova l . Vysypa l a pá r v i e t svo jou v l a s tnou r ečou . Odhadova l som, že p r evažne t o sú nádavky. Keby som nema l obavy, možno by som s a z a smia l . Schma t l a akýs i kamienok a hod i l a po Tinov i . Lenže márne , och rana fungova l a a j na p r edme ty. Vydýcho l som. Pochop i l a , ž e s i nepo rad í . S t i ah l a s a m imo mô jho dohľadu a s t í ch l a . Pozo rova l a ná s . Tino medz i t ým v pazú roch d rv i l svo j chumáč v l a sov a f ľ a š t i čku so svo ju k rvou . J eho pe ry čos i mrmla l i . „Te raz ! “ poveda l nah l a s . Nechýba lo veľa a t r i a s l a by s a m i r uka . Sús t r edene som nak re s l i l r unu . Zase som sa c í t i l o čo s i unavene j š í . Ak t o to j e p r e mágov no rmá lne , t ak n ikdy ž i adnym nechcem byť .

* * *

‚Keby s a s t a l na š incom, ‘ p r emýšľa l a , ‚ma l by dôvod pomôcť mi . A j e s i l ný . A v i e . Dokáza l by t o . ‘ ‚P r ečo mi t o nenapad lo skô r? ‘ vyč í t a l a s i . A l e ako? Ako? Nema la p r eds t avu , ako zv rá t i ť výs l edok vo svo j p ro spech . Spä tná p r emena , p r e ňu nepouž i t e ľná , z ača l a p r acovať . A ona nep rekona l a an i och rannú v r s t vu . Moh la s a l en p r i z e r ať a dú fať , ž e zmena s a p r eváž i ako ona chce . S l edova l a v l ákna mág ie . Pečať p r e pôvodné t e l o s a už u j a l a . Na pos l ednú chv í ľu . Kúz lo k rv i j e s i l né a spoľah l i vé , p r emena s a z a s t av i l a , a l e d r ač i a č a s ť e š t e d lho bude mať nav rch - f yz i cká zmena j e zd ĺhavá . Samo tná mág ia j e svo jou pods t a tou v p ro spech ľudskos t i , p r acu j e v šak poma ly. A čo vedomie a podvedomie? Zav re l a oč i . Vn íma la ozveny oko lo . Mie ša l i s a – u neho p r ev l áda l a h rdosť , t úžba za poznan ím , zvedavosť . Nesmie rnu t v rdoh l avosť a odhod l an i e , dávku s ebeckos t i , t r ochu márn ivos t i a pýchy. A t i e ž t r ochu k ru to s t i . Odvaha , s t r a ch , l á ska a smiech . . . Ža s l a , v še tko j e j bo lo známe . J e t o t yp i cké rovnako p r e ľud í ako a j p r e d r akov. Za t a j i l a dych . „Sú podobn í , t akmer ako my“ š epka l a s i . Premena s t á l e zo t rváva l a v r ovnováhe . Ten d ruhý , vo l a l ho A l -dh -en , s b r a tom p red očami mys l e l na b r a t skú súd ržnosť a dôve ru . S l edova l a j eho myš l i enky, dnes kúz lom vy t i ahnu t é na pov rch . C í t i l a j akús i vnú to rnú vy rovnanosť . Denne

35

POVIEDKA


s t r e t áva l smrť a muse l s a s ňou zmie r i ť . A le a j bá l s a j e j . ‚Aké ľudské . Myš l i enky o smr t i sú obvyk l é p r e t ých , čo ž i j ú k r á tko . ‘ Trans fo rmác iu p r eváž i l o k ľudske j po lov i c i . A lden p r i pohľade na Tina s i spomenu l na t ých , k to rých nemoho l z ach rán i ť a zov re l a ho ľú to sť . Smú t i l a j z a t ými , k to r í bo l i s t a r í a cho r í . Nedokáza l i ch pus t i ť bez bo j a , i k eď nas t a l i ch ča s . ‚Aké nep r i rodzené , ‘ pomys l e l a J a š t e rka . Zaznamena l a ďa l š í vý razný posun . Zaskuv íňa l a . „N ieee ! “ S t r áca ho . Ti chý zvuk vy ruš i l A ldena , s t r a t i l n i ť myš l i enok . „Mys l i ! Na rod inu , “ Tino so tva zv l áda l z a šepkať . P r i nú t i l s a . Mys l e l . Na ženu , na l á sku k ne j . S nevýs lovnou h rdosťou pomys l e l na svo j i ch dvoch synov. Sú t o t í n a jk r a j š í a na j š i kovne j š í synov i a na sve t e . Spomenu l s i na s t r a ch , keď o ne t akmer p r i š i e l . A na r adosť , keď sa poda r i l o i ch zach rán i ť . Ž ivo s i p r eds t avova l ako vy ra s t a l i , ako i ch uč i l bez t oho , aby on i o t om vede l i . Nezá l ež í čo s a j emu s t ane , ak de t i sú v bezpeč í . V j eho poc i t och p r ev l ád l a po t r eba ch rán i ť i ch . ‚ J e nám t aký podobný – t akmer ako my, ‘ š epka l a s i J a š t e rka s úd ivom. Po tomkov ia . Tino rozume l b r a tovým poc i t om, hoc i on s ám ž i adneho nemá . A l e b o naopak – možno p r áve p r e to . Drač i e oč i , k t o r é t e r az má , s i u r č i t e pamä ta jú l i aheň Vš imla s i skok v rovnováhe . Už vede l a čo s a de j e . V š i r okom úsmeve vyce r i l a zuby. ‚T í dva j a doh romady sú dokona l á d r ač i a ná tu r a . ‘

* * *

Tino s a zo sypa l . Zov re l a ma obava . Do te r az som s i neuvedomi l ako veľmi mi na b r a tov i z á l ež í . C í t i l s om, že kúz lo poma ly vyp rcháva , l ebo mravenčen i e v končekoch p r s t ov a z á ty lku u s t a lo . Nevede l som, č i s a môžem pohnúť . S t á l a z a n ím a u smieva l a s a . Poze ra l a s a na mňa . „Ty a on , “ v r ave l a , „ s t e doh romady dokona l á d r ač i a ná tu r a . “ Zvážne l a . „ J a nechám ťa í s ť , l ebo t y s i pomoho l . On zos t ane t u . Bude i ný , keď sa p r ebe r i e a nebezpečný , kým nezvykne . Keď p rež i j e . “ „Nemôžem. . . “ „Roz lúč s a s n ím , ak chceš , po tom j a s a pos t a r ám. A le ne rozmýšľa j p r í l i š d lho , l ebo t vo j i synov i a zo s t anú bez o t ca . “ z av rča l a výh ražne a poods túp i l a . Kľako l som s i k nemu . Men i l s a . Tep mal s l abý , nep rav ide lný a t e l o mu ho re lo . Dych p ly tký . Má p r avdu , a j t ak by som ho z d r ače j kože vy l i e č i ť nedokáza l . A možno p r emena vy r i e š i a j

j eho p rob l ém. ‚Nemám na výbe r, ‘ opakova l som s i . A l e podvedomie nechce lo uve r i ť . Poz re l som sa j e j smerom: „Hore v dome t i n echám odva r a by l i ny. P r i da j h r s ť do h rnčeka ho rúce j vody. A z odva ru zopá r kvap i ek . Dodá mu t o s i l u , aby p r ež i l . . . Neub l í ž im mu . J e mô j b r a t , n ech má akúkoľvek podobu . Vie š ako zoh r i a ť vodu , v šak?“ P r ikýv l a . „A e š t e n i ečo . J e cho rý , smr t e ľne . P r e to sme t u . Keď a j p r ež i j e p r emenu , nev i em č i t o spoma l í a l ebo u rých l i cho robu . Možno bude t e mus i e ť konať rých lo . Dúfam, že mu zos t a lo dosť ča su . “ Hrd lo mi zov re lo . J a š t e rka s a na mňa chv í ľu poze ra l a . „Ďaku j em. . . ž e m i t o v r av í š . “ Zdv iho l som svo j i ch pá r vec í . v ec i . Tinove vec i zh rnu l na kopu pod s chody. E š t e r a z som pod i š i e l k nemu . „Zbohom.“ „Odnes ho p ro s ím , na ne j aké pohod lne j š i e mies to . “ Odchádza lo s a m i veľmi ť ažko .

5 . Tr e t í r ok , čo som sa v r á t i l z Pus tých p l an ín . Ako pos l edné p r ekvapen i e m i Tino nachys t a l pá r „d robnos t í “ do b r a šne . S t ým, čo nám os t a lo po ňom sme s a od razu s t a l i boháčmi . A le n ikomu to nev rav t e . Rozhod l i sme s a vy l epšovať s i ž i vo t pos tupne a nenápadne . Náš ma je tok sme uk ry l i a j a som zapeča t i l . P r edsa l en s a m i r uny na n i ečo z i š l i . Že i ch pá r poznám a v i em použ i ť , j e ďa l š i e t a j oms tvo , k to rým sa r adše j n ikomu nechvá l im . Ani žene . V dažd ivé dn i ako dnes spomínam na Tina . V t ých to chv í ľach ma žena necháva zadumaného c iv i e ť von oknom. J emne pop ŕcha lo . Zamys l ený , som t akmer nepos t r eho l j a zdca , k to rý p rudko vcvá l a l do dvo ra . Z koňa opadáva l a pena ako ho hna l . Š t í h l a pos t ava zoskoč i l a skô r ako kôň za s t av i l . Kým s t i h l a z ak lopať , o tvo r i l som. Ges tom som ju pozva l dovnú t r a . Voš l a a z p l á š ťa j e j kvapka l a voda . Vysoká , pekná žena mi bo l a povedomá . „Dobrý veče r, “ pozd rav i l a so zv l á š tnym p r í zvukom, „p ros ím , po t r ebu j eme pomoc . “ S t í ch l a . „Po t r ebu j eme v še tko , čo j e na t omto zozname ,“ poda l a m i hus to pop í s aný l i s t , „ J e t o sú rne . Č ím skô r. Thýno v r ave l , ž e t y m i nakúp i š . “ Ten p r í zvuk ! Vyze ra l a i nak , r ozp ráva l a obecnou výbo rne , a l e už som vede l . Zmraz i l o ma . „ J a š t e rka ! Ako . . . “ z a seko l s a m i h l a s . „Ako s a má?“ „Dóbre . P r i š i e l by s ám,“ za l e sk l i s a j e j oč i , „ l en muse l zo s t a ť s t r á ž i ť d r áča tká . “

i l u s t rova la Bea Tomash

36

POVIEDKA


S ta rý Kos túr vza l vnuka na jeho prvú rybačku. V nafukovacom motorovom č lne typu pathf inder smerujú dopros t red t r i a po l hektárovej vodnej š í ravy. Ze lenkavá h lad ina sa mierne v ln í , v rezkom októbrovom ovzduš í pofukuje jemný vánok. Kra j ina navôkol má fa rbu padajúceho l í s t ia . S lnko sa čochvíľa začne sk láňať za obzor. “A návnadu,” spýta sa dôchodca pochybovačne , keď zhasne motor, “máš?” “Mám,” odvet í malý Pe t r ík . Do če la má narazenú š i l tovku s káčerom Duffym. Na h lave s ta rého Kos túra t rón i poľovnícka č iapka značky Jagdhund s ochranou uš í . “Tak na čo eš te čakáš?” Chlapec s iahne po umelohmotnom vedierku . Len čo ods t rán i uzáver, na nozdry mu zaútoč í č revá skrúca júc i zápach . Rukou s i zakry je ús ta , dus ivo zakaš le . Oči by mu rady vyl iez l i z h lavy, ža lúdok sa pokúša o premet . “Buď chlap , Boha jeho .” S tarý Kos túr nemá s ufňukancami t rpez l ivosť . Š tyr idsať dva rokov s ta točne s lúž i l v las t i v ze lene j un i forme. Kým z íska l vše tky t ie f rčky a metá le , v ide l veľa škaredých vec í . Oveľa horš ích , ako sú v tom vedre . Opovrž l ivo s i odchrchle , pľuvanec le t í do vody an i vys t re lený pro jek t i l ; rozčer í h lad inu . Chlapec zvádza vnútorný boj . Premôže nutkanie vyvrá t iť nes t rávené zvyšky obeda . Vezme nádobu do rúk , nahne sa ponad bočnicu a tak , ako mu s ta rý o tec doma ukáza l i , rozsype krmivo v polkruhu okolo č lna . Do vody čvachtavo dopadne s l izké k lbko modrých čr iev, kúsky odumretého mäsa , vnútornos t i . Úlomky kos t í , zdrapy kože . Kos túr vyhlás i : “Odborníc i sa jednos ta j háda jú o vhodnom krmive . Ale ak sa pýtaš mňa - mŕ tva návnada je dobrá návnada .” Potom s i o tvor í p lechovku p iva (vyšumí t rocha peny) a zapá l i s i c igare tu . Ponúkne a j mladého, no ch lapec zdvor i lo odmie tne . S ta rý o tec nad tým pre javom s labos t i zakrú t i h lavou. Pomysl í s i , že ten holobr iadok pot rebuje tvrdú ruku . Mlčky vyčkávajú . Kos t rba tý c i t rónový kotúč len ivo k lesá za pohor ie na obzore , maľuje oblohu do kr ikľavých tónov ružovej . Dolu , pod nohami rybárov, sa z razu niečo pohne . Hladina vody sa rozvln í . Trhanec

zakrvavenej pečene znenazdajky mizne v h lb inách . Na tom mies te sa pod vodou mihne veľký tmavý t ieň . S ta rý Kos túr náhl ivo schmatne harpúnu, prevrhne pr i tom plechovku so zvyšným pivom a vyskočí na rovné nohy. Pažbu s i p r i lož í k l ícu , zažmúr i oko . Z kút ika ús t mu v is í c igare ta s neodklepaným popolom. “Pr iprav sa ,” pr ikáže ch lapcovi pomedzi zuby. Chlapec vyt iahne z vnútorného vrecka kabáta dedovu čeze tu . Je nabi tá a od is tená . Už v ie , ako s ňou narábať , s ta rý o tec ho ce lé dni a noc i vodieva l na s t re ln icu . Ale tam bol i l en papierové te rče , p repadne ho úzkos tná myšl ienka . Tmavý t ieň pod ze lenkavou h lad inou opísa l k ruh . Teraz p láva pr iamo k č lnu . S ta rý Kos túr zadrž í dych . Do napätého t icha cvakne kohút ik harpúny. Vys t re lený š íp sv iš t í vzduchom, pevné lano sa odví ja od dôchodcových nôh. Chlapcovi na če le vyraz í po t . Oceľový š íp neomylne zas iahne svoj c ieľ . S ta rec v íťazne za jasá . Chlapec s t ŕpne . Rozt rasú sa mu ruky. S ta rec púšťa harpúnu a zač ína ťahať za povraz . Na predlak t iach pod č ie rnym ro lákom sa mu nadúvajú povrazce sva lov. Temný t ieň vo vode ras t ie , b l íž i sa k povrchu . . . Úlovok sa vynor í na h lad inu , pokyvkáva sa ako bója na rozbúrenom mor i . Chlapec s i p r i pohľade naň cvrkne do tmavomodrých dž ínsov. Živý mŕ tvy je v pokroč i lom š tád iu rozkladu . Vrč í a z los tne žmúr i . Š íp mu pres t re l i l h ruď, zakrvavený hro t vykúka vzadu spomedzi lopa t iek . V padajúcom šere sa ohyzdná tvár monš t ra ponáša na pr íz raky s t r iehnuce v ša tn íkoch de tských iz ieb . S ta rý Kos túr v íťazos lávne pr iťahuje ú lovok b l ižš ie k č lnu . Volá na ch lapca , aby sa pr ichys ta l . Na ten to okamih ho pr ipravoval pos ledných šesť týždňov. Chlapec zdvihne ľadovú ruku s p i š toľou . Musí s i ju podopr ieť ľavačkou, tak veľmi sa mu t ras ie . Podpierka to nez lepš í an i t rochu - h laveň kmitá sem a tam s dvojnásobnou in tenz i tou . “Nezabudni ,” dychčí s ta rý o tec , z rak hypnot izovane zapichnutý do ú lovku, “musí to byť

37

Mark E.PochaPOVIEDKA

MŔTVA NÁVNADA

Mark E.Pocha - Mŕtva návnada

do h lavy. Musíš mu vys t re l iť z lebky jeho zasraný mozog.” Telo nemŕtveho naraz í na okra j č lna , p lav id lo sa zakol í še a s ta rý o tec takmer s t ra t í rovnováhu. “TAK DO TOHO!” okr íkne ch lapca nervózne , “ODBACHNI HO AKO VŠIVAVÉHO PSA!” Pe t r ík vníma vše tko akos i skres lene . Má vyprahnuté hrd lo , popraskané pery. Zvierače sa mu sťahujú a uvoľňujú . V oč iach má s lzy. Sve t sa sk ladá z chvatných ťahov mal ia ra na psychot ropných lá tkach . Do chlapcových uš í do l ieha v spomalených vlnách kr ik s ta rého o tca . Pr ichádza akoby zo s t rašne j d iaľavy. Pr ichádza akoby z iného vesmíru . . . .ooo too s tvááárááááš . . . tyyy náááání í íčhodní í í ík . . . Ž ivá mŕ tvola sa za t iaľ oháňa rukami . Zovr ie č lenok rozzúreného dôchodcu. . . . aaaa j to seeeem. . . Po ch lapcovi sa zaženie mozoľnatá s ta recká ruka . Pe t r ík sa s t rhne , j eho nevinná myseľ sa prepadáva cez okra j t emnej pr iepas t i . V zas lzených oč iach sa z l ieva obraz s ta rého o tca s beš t iou z jazera . Uš i s odporom vnímajú s ta rcov kr ik zmiešaný s cvakaním ne tvorovho chrupu. Mozog nevoľky pr i j íma s igná ly, že smrť je nabl ízku , že n ie t p red ňou úniku . . . Chlapec spus t í v iečka a s t i sne spúšť . Dvakrá t . Traf í s ta rého Kos túra do tváre z bezpros t rednej b l ízkos t i . Raz do oka a raz pr iamo do vycereného chrupu. S ta rcov mozog

s odš t iepkami kos t í op íše d lhý oblúk ako cez pol íčko š i rokouhlého f i lmu. Rozt r ieš tené zuby v í r ia vzduchom. Lovecká č iapka značky Jagdhund s ochranou na uš i vy le t í vysoko ku hviezdam. Je vylepšená o dva ve t rac ie o tvory. Dôchodca sa z rú t i do vody, ž ive j mŕ tvole os tane v rukách kus lá tky vyt rhnute j z jeho nohavíc . Len čo sa s ta rcovo te lo objav í na h lad ine , obyvateľ jazera sa pus t í do hodovania . Dieťaťu v č lne nevenuje ž iadnu pozornosť .* Zo s lnka os ta l už len vrchný okra j , pos ledné lúče opúšťa jú kra j inu , kres l ia na h lad ine jazera kľukatý sve te lný prúžok. Pe t r ík zakl ipká očami . Zdá sa mu, že sa s ta lo n iečo s t rašné , p r í še rné , neznes i teľné . . . a le jeho mozog to s ta ros t l ivo zamie to l pod koberec vedomia . Ut r ie s i spotené če lo pod š i l tovkou s vese lým obrázkom káčera . Do rúk sa mu vrá t i la i s to ta . Akoby mu myseľ v pos lednom zúfa lom akte sebaobrany nasadi la pred oč i zázračné f i l t re , cez k toré sa sve t zdá znovu normálny. Cí t i sa p lný nových s í l . Sk lopí z rak k hodujúce j ž ive j mŕ tvole . Očiv idne je j chut í . Z vody sa zač ína jú vynárať ďalš í s to lovníc i . Niektor í s tá le majú zdrapy svoj ich š ia t , z iných os ta l i už len kos t i . Chlapec polož í p i š toľ vedľa seba , o tvor í s i p ivo a zdvihne t le júc i ohorok , čo vykĺzol z dedových ús t . “S tarý o tec mal i p ravdu,” povie zamyslene a nasa je do pľúc n ikot ín , “mŕ tva návnada , dobrá návnada .”

i lus t roval Kazumi

39

POVIEDKA

Mark E.Pocha - Mŕtva návnada

TOKOV PES

O t e c v o l a l To k a k r i p e l . H o v o r i l m u t a k o d 1 5 . m á j a 2 11 3 . O d v t e d y, a k o s a m u t o s t a l o , p r e š l i d v a r o k y. D e v ä ť r o č n ý c h l a p č e k s i n i e č o p o d o b n é n e z a s l ú ž i l . B o l d i e ť a , a k é s i p r a j e k a ž d á m a t k a . Š i k o v n ý , z r u č n ý , m ú d r y i z d a t n ý . N o o d o d ň a , a k o v M a r v i n o v e j s u š i č k e p r i š i e l o r u k u ,v ň o m n i e č o u m r e l o . U ž n i k d y s a t o n e v r á t i l o . V t e n d e ň i š i e l c h l a p e c z a o t c o m , s t e p l ý m o b e d o m v h n e d o m p a p i e r o v o m v r e c ú š k u . J e d l o v š a k b o l o h o r ú c e a k e ď s i h o p r e k l a d a l z j e d n e j r u k y d o d r u h e j , š m y k o l s a n a s t r a t e n e j r u k a v i c i N o r m a n a P r e s t o n a . Č i e r n a k o ž e n á r u k a v i c a l e ž a l a n a c h o d e n í m v y l e š t e n e j k o v o v e j p o d l a h e , p o k r y t á š t e d r o u v r s t v o u v a z e l í n y z u d r ž i a v a n i a o k o l i t ý c h s t r o j o v. N a š i r o k o r o z h o d i a c r u k y, z a c h y t i l s a r o z t i a h n u t ý m i p r s t a m i p r i a m o v m e d z e r e v e ľ k e j p r i e m y s e l n e j s u š i č k y n a n e o l a m i n á t o v é p l á t y. Z n i c h p o t o m v N e d w i l l e v y r á b a l i p r o t i h l u k o v é b a r i é r y. S t r o j v y z e r a l a k o v e ľ k ý m a n g e ľ , s y č i a c i , t l m e n e ž i a r i a c i ž e r a v e n o u č e r v e ň o u . N a v y š e s a m u r u k á v p r i v e ľ k e j k o š e l e p o s t a r š o m b r a t r a n c o v i z a c h y t i l v s á l a j ú c e j š t r b i n e a r u k u m u z a č a l o v ť a h o v a ť d o v n ú t r a . To k o v r i e s k a l a k o z m y s l o v z b a v e n ý . Ta k m e r m u p r a s k l i p ľ ú c a . S u š i č k a s a v ô b e c n e p o n á h ľ a l a . K r u t o , p o m a l y p o t i a h l a o 1 0 c e n t i m e t r o v a p o č k a l a . Z n o v a p o t i a h l a a z n o v a č a k a l a . C h l a p e c p r e s t a l e x i s t o v a ť v č a s e i p r i e s t o r e . O s t a l a l e n č í r a b o l e s ť , k t o r á n e k o n č i l a . S n a ž i l s a r u k u v y t i a h n u ť , n o s o m r a č u j ú c o u a g ó n i o u z i s t i l , ž e m y k a n í m s i o d t ŕ h a s p e č e n ú k o ž u a j s m ä s o m p r i a m o o d k o s t í . A t a k l e n k r i č a l . K o n e č n e n i e k t o d o b e h o l a s t r o j v y p o l . To k o k v í l i l a n a r i e k a l o d u t r p e n i a ď a l e j . H o c i b o l a m a š i n a v y p n u t á , s v o j o u m a s í v n o u s e d e m s t o s t u p ň o v o u p a p u ľ o u m u s t á l e p i e k l a u v ä z n e n ú r u k u z a ž i v a . N a k o n i e c m a l n a j v i a c r o z u m u s t a r ý Wi l l i a m s . R o b o t n í c i b u ď š o k o v a n e p o s t á v a l i d o o k o l a a k o z a m r z n u t í , s o č a m i a ú s t a m i d o k o r á n ,

a l e b o p o s k a k o v a l i o k o l o v n e f a l š o v a n e j h y s t é r i í . S t a r ý Ti m o t h y Wi l l i a m s s a b e z r o z m y s l u z v r t o l a u t i e k o l . Te d a a s p o ň t o s i v š e t c i m y s l e l i . N i e k o ľ k o c h l a p o v s i d o k o n c a o d p ľ u l o , a b y v y j a d r i l i s v o j e o p o v r h n u t i e n a d z b a b e l c o m . N o u p l y n u l o l e n p á r s e k ú n d , n e ž s a š ľ a c h o v i t ý s t a r e c b o d r o v r á t i l , v y z b r o j e n ý š i a l e n ý m p o h ľ a d o m a p o ž i a r n i c k o u l a s e r o v o u s e k e r o u . O d h o d l a n e j u z d v i h o l n a d h l a v u , z a k r i č a l n e v y h n u t n é á á á á á á á a n a j e d n o š v i h n u t i e o d ť a l m a l é m u To k o v i r u k u a ž p o l a k e ť .Z v u k o d d e ľ u j ú c e h o s a k ĺ b u a t r h a n i e š l i a c h n a d v i h l o n i e k o ľ k o ž a l ú d k o v a z o p á r i c h o b r á t i l o n a r u b y. Wi l l i a m s , s á m p l a č ú c , z a t i a h o l d i e ť a ť u t u r n i k e t v y r o b e n ý z k á b l a . D r ž a l c h l a p c a v n á r u č í a To k o m u p o h ľ a d n e p r í t o m n e v r a c a l , b l e d ý a k o m ŕ t v o l a , p e r y b e l a s é . N e m o c n i c a b o l a v z d i a l e n á 5 6 m í ľ , t a k m u s t a r e c p r e t i a h o l m o k r ý k ý p e ť a u t o g é n o m . K r v s a š k a r e d o s p i e k l a , n o p r e s t a l a t i e c ť . C h l a p c a u ž l e n p á r k r á t m y k l o a z b e z v ý r a z n e j t v á r e s a m u p o t o k o m p u s t i l i t i e c ť s l z y. „ M á r n e s i r o b í š n á d e j e , j e t o k r i p e l . Z o p s a s l a n i n a n e b u d e , “ h o v o r i e v a l o t e c m a m e . D l h o s a n a To k a d í v a l a p o t o m s a t i c h o h r e š i a c o d š u c h t a l d o s p á l n e p o z e r a ť t e l e v í z o r, a k o o b v y k l e š p o r t . F ľ a š k a s i l n é h o v í n a m u z r u k y n e z m i z l a a n i n a c h v í ľ u . N a t v á r i m a l z m e s ľ ú t o s t i , z l o s t i a b e z n á d e j e . M a m k a v ž d y p o s k r ý v a l a z o p á r s ĺ z v o v r e c k o v k e , n o n i k d y n i č n e p o v e d a l a .

* * *

S t a l o s a t o v o n o p o n d e l k o v é r á n o , k e ď d o F e rg u s s o n o v e j k o z y u d r e l b l e s k a v s e k u n d e j u s p i e k o l n a n e v e ľ k ú č i e r n u v r á s k u . Ú b o h é z v i e r a n e s t a č i l o a n i z b e č a ť , l e n t o t r e s l o , z a s y č a l o a n a m i e s t o k o z y l e ž a l v o p r š a n e j t r á v e a k ý s i d y m i a c i k o n á r, k t o r ý s a e š t e p á r k r á t o p l z l o o rg a n i c k y m y k o l . P o d ľ a c h l a p c a b o l p o n d e l o k n a j h o r š í d e ň

40

Zuzana DroppováPOVIEDKA

Poviedka Istroconu 2012 - 2.miesto

Zuzana Droppová - Tokov pes

v t ý ž d n i . L e n ž e p r á v e t e n t o b o l o v e ľ a l e p š í .To k o t o t i ž n a š i e l p s a . M o t a l s a b e z o b o j k u p o o k o l í a n a h á ň a l m o t ý l e s t a k o u v e r v o u a o d h o d l a n í m , a k o b y z a j t r a j š o k n e m a l p r í s ť . P s í k b o l m a l ý , h n e d ý , c h l p a t ý , s č i e r n y m z v e d a v ý m n o s o m a t u č n ý m i l a b k a m i . H l a d n e c h l í p a l m l i e k o s c h l e b o m , k t o r é m u c h l a p e c t a j n e d o n i e s o l z d o m u . P o z o r o v a l m a l é h o t v o r č e k a , a k o p r e d n ý m i n o h a m i s t o j í v m i s k e a p a h l t n e s a p o k ú š a ž u ť r o z m o č e n é k ô r k y t ý m , č o r a z b u d ú s k u t o č n é z u b y. To k o s a s n a ž i l v y m y s l i e ť š t e n i a t k u m e n o a a k o p r v é m u n a p a d l o v o l a ť h o Wa r d p o d ľ a j e h o n a j v ä č š i e h o f i l m o v é h o h r d i n u - Wa r d a K e n l y h o z o s e r i á l u Z a b i . H a v k o v i s a j e h o n o v é m e n o p á č i l o a z a č a l n a ň r ý c h l o r e a g o v a ť . N e d a l o s a v ô b e c o d h a d n ú ť , a k é r ô z n e r a s y s a v p r i e b e h u g e n e r á c i í p o d i e ľ a l i n a j e h o v y t v o r e n í . B o l t o v š a k p e k n ý p e s . O č k á a k o d v e č i e r n e t r n k y, t r o j u h o l n í k o v é u š k á š i b a l s k y n a s t r a ž e n é . M a l m a l ý h o r ú c i j a z y k a k e ď To k o v i z a s p a l n a s t e h n á c h , b o l o c í t i ť , a k o r ý c h l o m u b i j e s r d c e . V ž d y n i e k o ľ k o k r á t z a m ľ a s k a l a v z d y c h o l . Vr a j t o p s i r o b i a , k e ď s ú s p o k o j n í . P s í k o v i n e v a d i l o , ž e To k o n e m á r u k u . N e s m i a l s a m u z a t o , a n i h o n e m a l m e n e j r á d . T ú l i l s a k c h l a p c o v i r a d o s t n e v r t i a c c h v o s t o m , b a a j z a d k o m , u ž í v a j ú c s i j e h o p r í t o m n o s ť c e l ý m t e l o m . P r e c h l a p c a b o l a Wa r d o v a n á k l o n n o s ť v í t a n o u z m e n o u . O d k e d y p r i š i e l o r u k u , ž i a d n e z d e t í s a n e c h c e l o k a m a r á t i ť s m r z á k o m . S m i a l i s a m u , b i l i h o , p o n i ž o v a l i . A t a k s a c h l a p č a r a d š e j s a m o t ú l a v a l o p o o k o l í , b e z p o t r e b y v y h ľ a d á v a ť p r í t o m n o s ť i n ý c h ľ u d í . P á r s t o v i e k m e t r o v o d i c h c h a j d y s t á l r o z s i a h l y k o m p l e x s o b r o v s k ý m i v ý m e n n í k m i t e p l a . B o l o p u s t e n ý n a j m e n e j 7 0 r o k o v a v l á d a s t á l e n e n a š l a p e n i a z e n a j e h o o p r a v u č i z b ú r a n i e . D e t i s a t a m k e d y s i c h o d i l i h r á v a ť , n o n i k d y n e z a c h á d z a l i p r í l i š h l b o k o . D a l o s a v ň o m p o ľ a h k y z a b l ú d i ť . V m i n u l o s t i s a t a m s t r a t i l i n e j a k í ľ u d i a a k ý m i c h n a š l i , b o l i u ž m ŕ t v i . P r a v d e p o d o b n e z o m r e l i o d s m ä d u . S n á ď . H o c t a m u ž p r a k t i c k y n i k n e c h o d i l , o b č a s s a n a š i e l o p i t ý č i s f e t o v a n ý h l u p á k , k t o r ý d o k o m p l e x u v l i e z o l a z o m r e l .To k o t a m c h o d i l o d m a l i č k a . N a z á p ä s t i e s i v ž d y p r i p o l o t l č e n ý d e t e k t o r p o h y b u s G P S , č o v y m e n i l v š k o l e z a d u a l - l i n e k o r č u l e , z k t o r ý c h u ž v y r á s t o l . O b j e k t b o l c h r á n e n ý v y s o k ý m b e t ó n o v ý m p l o t o m , n o d á v n o , e š t e p r e d r o k m i , h o v e ľ k ý r o s o m á k p o d h r a b a l a t o u t o d i e r o u To k o c h o d i l d n u a v o n . D o k o n c a p r e d j a m o u z a s a d i l k r í k , k t o r ý v y t r h o l o b ď a l e č , a b y b o l o t v o r m e n e j n á p a d n ý . N a j b l i ž š i a z n e z a s t r e š e n ý c h p r í z e m n ý c h b u d o v b o l a p l n á m i e s t n o s t í , z k t o r ý c h m a l i b y ť k e d y s i k a n c e l á r i e . Ta m , v j e d n e j z n i c h , p o z v o ľ n a v z n i k o l Wa r d o v d o m o v. Z o p á r v a n k ú š o v, m a t r a c z o s k l á d k y n á b y t k u a j e d n a s t a r á d e k a z d o m u . C h l a p e c z a n í m n i k d y n e z a b u d o l p r í s ť a p r i n i e s ť m u n e j a k é j e d l o . A t a k s a z o b y č a j n é h o t ú l a v é h o š t e ň a ť a s t a l To k o v p e s .

* * *

L i t r o v ú f ľ a š u z e k o l o g i c k é h o p l a s t s k l a s i z a s t r č i l d o b o č n e j k a p s y d y n a t e x o v ý c h n o h a v í c , n o p r i c h ô d z i r ý c h l o z i s t i l , ž e m u t a m v e ľ m i z a v a d z i a . O k r e m t o h o b o l a m o k r á o d c h l a d n e j v o d y a d y n a t e x n e p r í j e m n e p i c h a l , k e ď b o l v l h k ý .N e r a z s a p ý t a l s á m s e b a : K a m m a l i n a m i e r e n é m o j i p r e d k o v i a , a p r e č o n a k o n i e c z o s t a l i t u , v t e j t o p u s t a t i n e ? Z a k é h o d ô v o d u s a z a s t a v i l i a p o v e d a l i s i : „ P o ď m e ž i ť v p o l o p ú š t i , k d e j e z e m ú r o d n á a k o m ŕ t v e m o r e , a n o s m e l a c n ý p i c h ľ a v ý d y n a t e x . “ V š a d e b o l p r e d s a l e n s i v a s t o - š p i n a v ý p i e s o k a l e b o l e p k a v á ž l t á h l i n a . Vy t i a h o l f ľ a š u z v r e c k a a n i e s o l j u v r u k e . V b a t ô ž k u n a c h r b t e s c h o v á v a l z v y š k y z o b e d a a t r o c h a l a c n ý c h g r a n ú l , k t o r é k ú p i l n a t r h u , k ý m s a o t e c v d r u ž n o m r o z h o v o r e o b č e r s t v o v a l č i e r n y m p i v o m . N a l i e v a l a m u h o k y p r á k r e o l k a , m a d a m S i w a h . M a l a v e ľ k ý ú č e s , k t o r ý s a m e n i l p o d ľ a n á l a d y h a d o v. M e d i c í n s k y k l o n o v a n é k a d e r n í c k e h a d y b o l i ú z k e t v o r y v š e t k ý c h f a r i e b a v z o r o v, k t o r é p o v y p u s t e n í d o d l h ý c h v l a s o v v y t v á r a l i j e d i n e č n é p r e p l i e t a n é ú č e s y p o d ľ a t o h o , a k o s a p r á v e u h n i e z d i l i n a s p á n o k . M a d a m S i w a h s a p e s t o v a n ý m n e c h t o m p o š k r i a b a l a z a u c h o m a j e j ú č e s s a p r e l i a l d o n o v e j k r e á c i e . P o v e d a l a n i e č o d v o j z m y s e l n é , p r e t o ž e s a p r i t o m z a t v á r i l a a k o m a č k a , k e ď r o b í p o t r e b u d o p l i e v. To k o n e m a l r á d k o k e t n é ž e n y. Ta k é , č o s a u ž z d i a ľ k y p o n ú k a l i . V ž d y m a l s t r a c h , ž e s i t a k á ž e n s k á p r e d n í m z r a z u z d v i h n e s u k ň u a u k á ž e m u j u . O n s a b u d e m u s i e ť p o z e r a ť a a j k e ď b u d e m a ť z i m o m r i a v k y a p o c i t z h n u s e n i a , n e o d t r h n e o č i d o p o s l e d n e j c h v í l e , a ž k ý m s a t a k m e r n e p o v r a c i a . U ž r a z v i d e l o d h a l e n ú ž e n u . B o l a t o t u l á č k a , k t o r á s i t o r o z d á v a l a v t r á v e v e d ľ a l a v i č k y s i n ý m b e z d o m o v c o m . N a p r i e k t o m u , ž e b o l a n o c , p o u l i č n é l a m p y v p a r k u o s v e t ľ o v a l i c e l é m i e s t o t a k , ž e m u n i č n e o s t a l o s k r y t é . C h r o c h t a v é o c h k a n i e h o p r i v í t a l o u ž z d i a ľ k y, n o v š a d e p r í t o m n é s v i e t i a c e t a b u ľ k y : N E C H O Ď T E P O T R Á V E ! ! ! m u z a b r á n i l i o b í s ť i c h . S n a ž i l s a p r e j s ť č o n a j r ý c h l e j š i e , n o b e z ď á k , k t o r ý b o l n a v r c h u , To k a v p r e d s t i h u z b a d a l a s p e r f e k t n ý m n a č a s o v a n í m s v o j h o v t á k a z r o z š k ľ a b e n e j ž e n y v y t i a h o l . T ý m o d h a l i l n i e č o , č o c h l a p c o v i v y p á l i l o d o m o z g u j a z v u v t v a r e s t r a š i d e l n e j v a g í n y. P r e f a j č e n ý h l a s a s l o v á ‘z a d v a c k u j e t v o j a ‘ m u v o h n a l i k a r m í n d o t v á r e , a ž t a k m e r v z b ĺ k o l . J e h o n e r v o v á s ú s t a v a t o n e v y d r ž a l a a o n s a r o z b e h o l k r í ž o m c e z t r á v n i k , č o n a j r ý c h l e j š i e p r e č . K e ď k o n e č n e z a s t a v i l , c í t i l v k r k u t r o c h u k y s e l i n y a p r e d o č a m i s a m u r o b i l i b i e l e b o d k y. S a d o l s i n a l a v i č k u a p o č k a l , k ý m t o p r e j d e . D o o k a m u v l e t e l a m a l á m u š k a a To k o s a p r e b r a l z h l b o k é h o z a m y s l e n i a . Z i s t i l , ž e u ž j e c e l k o m b l í z k o k o m p l e x u , k d e b ý v a l j e h o p e s . J e m n ý v e t r í k h o p o š t e k l i l n a h l a v e a d o n o s a m u

41

POVIEDKA


n e n á s i l n e v l i e z l a v ô ň a s y n t e t i c k ý c h m a z a d i e l z d e v ä ť k i l o m e t r o v v z d i a l e n ý c h d o k o v.

* * *

V t ú u p r š a n ú s t r e d u , k e ď z m i z l a m a l á Ta r a o d s u s e d o v, s i To k o p r v ý k r á t u v e d o m i l , ž e z Wa r d a z a č í n a b y ť n a o z a j v e ľ m i v e ľ k ý p e s . B o l z a n í m l e n n a c h v í ľ u , s k o n t r o l o v a ť , č i z v e d a v é z v i e r a t k o n e v b e h l o š ť a s t n e p o š t e k á v a j ú c d o n á r u č e o b y v a t e ľ o m š t v r t e a p o l i c a j t o m , k t o r í p r e h ľ a d á v a l i o k o l i e , p á t r a j ú c p o p ä ť r o č n o m d i e v č a t k u . V m a l i č k ý c h m e s t á c h s a c h ý r n e s i e v e ľ k o u r ý c h l o s ť o u , n o v t o m t o p r í p a d e k l e b e t y n e b o l i n u t n é . P a n i K e n t o v á l i e t a l a u l i c a m i k r i č i a c d c é r k i n e m e n o . T ó n j e j h l a s u s a z v y š o v a l , a k o p a n i k a n a r a s t a l a . N a k o n i e c b e h a l a a ž d o v y s i l e n i a , a j k e ď c e z s l z y n e v i d e l a , i b a h l a s n o p l a č ú c p r o s i l a o a k ú k o ľ v e k p o m o c . S v o j í m v ý s t u p o m z a u j a l a v e ľ k é m n o ž s t v o ľ u d í , k t o r í , o c h o t n í h n e ď p o m ô c ť , c e s t o u v e r b o v a l i ď a l š í c h z n á m y c h a j n e z n á m y c h . N a k o n i e c m a l ú Ta r u h ľ a d a l t a k m e r k a ž d ý . P a n i K e n t o v á n e b o l a a n i n e u r o t i č k a , a n i h y s t e r k a , p r a c o v a l a n a v y s o k o m p o s t e a m n o h o ľ u d í s i j u v á ž i l o . N o j e j c h a o t i c k é s p r á v a n i e , b e z n á d e j a z r ú t e n i e p o d n i e t i l o e š t e n i e č o i n é . V t e n d e ň p r i š l a s d c é r k o u d o m o v z o š k ô l k y a p o s l a l a j u d o s v o j e j i z b y p r e z l i e c ť s a d o d o m á c e h o o b l e č e n i a . O n a z a t i a ľ k r á j a l a z e l e n i n u a k d e - t u p o m i e š a l a v h r n c i . K e ď k l á d l a t e p l ý o b e d n a s t ô l , z a k r i č a l a n a d i e v č a , n o o n o n e p r i š l o , a n i s a n e o z v a l o . E š t e d v a k r á t n a ň u z a v o l a l a , p o s l e d n ý r a z u ž p o m e r n e n e r v ó z n e . N a k o n i e c j e j d o š l a t r p e z l i v o s ť , e n e rg i c k y s a z v r t l a n a p ä t e a r á z n e z a m i e r i l a k b e l a s ý m d v e r á m p o m a ľ o v a n ý c h a n j e l m i a ľ a l i a m i . B o l a p r e s v e d č e n á , ž e k e ď o t o č í k ľ u č k o u , n á j d e Ta r u v s n o v o m s v e t e , k a m z v u k y r e a l i t y l e n ť a ž k o p r e n i k n ú . I z b a v š a k b o l a p r á z d n a . Z n e p o k o j e n e p r e š l a c e l ý d o m a p o t o m e š t e r a z . K e ď s a t r e t í k r á t v r á t i l a d o i z b y d i e ť a ť a , v š i m l a s i n a b l e d o m k o b e r c i p o d o k n o m n i e k o ľ k o k v a p i e k k r v i . N o h y s a j e j p o d l o m i l i a o n a o d r a z u n e v i d e l a p r e d o č a m i n i č i n é , l e n s p r á v y j e d i n e j t e l e v í z n e j s t a n i c e a f o t o g r a f i e z m i e s t č i n u , k d e s a n a š l i o b e t e v r a h a n a z ý v a n é h o m é d i a m i K ŕ m i č . Z a p o s l e d n ý c h o s e m m e s i a c o v u n i e s o l z o k o l i t ý c h m e s t e č i e k a d e d í n d e v ä ť d e t í a z a n e c h a l p o s e b e l e n n i e k o ľ k o č e r v e n ý c h k v a p i e k p o d o k n o m . Te l á o b e t í s a v ž d y n a š l i d e ň – d v a p o ú n o s e , v ä č š i n o u v o k r a j o v ý c h č a s t i a c h . B o l i z m a s a k r o v a n é n a n e p o z n a n i e , p r e t o ž e v r a h n i m i k ŕ m i l m e d v e ď a , r o s o m á k a , a l e b o v l k a . M i e s t o , k a m b o l i d e t i u n á š a n é , o s t á v a l o d o s i a ľ n e z n á m e . K o r o n e r s o z n e p o k o j e n ý m v ý r a z o m p o t v r d i l , ž e p á c h a t e ľ o b e t e p r e d k ŕ m e n í m n e z a b i l . D o t r h a n é m ŕ t v o l y b o l i n a m i e s t o p r i n e s e n é t a k m e r b e z k v a p k y k r v i v t e l e . I d e n t i f i k o v a l i i c h č a s t o l e n p o d ľ a z v y š k o v o b l e č e n i a , z u b n ý c h z á z n a m o v, č i m a t e r s k ý c h z n a m i e n o k . D e t i m a l i o b ž r a t ú t v á r a v š e t k y č a s t i , k d e j e v e ľ a m ä s a . N a k o n i e c h ľ a d a l o d i e v č a t k o t a k m e r t i s í c

ľ u d í . N i e k t o r í p r e l i e z l i p l o t d o k o m p l e x u , k d e To k o s c h o v á v a l Wa r d a , n o p o c h v í l i s a v r á t i l i . N i č n e n a s v e d č o v a l o t o m u , ž e b y t a m p o č a s p o s l e d n ý c h r o k o v v k r o č i l a č o i l e n n o h a a o b l a s ť s o z l o u p o v e s ť o u b o l a p r í l i š v e ľ k á a n e b e z p e č n á n a p r e h ľ a d á v a n i e . Ve č e r p a n i K e n t o v á v h l a v n ý c h s p r á v a c h s o s l z a m i p r o s i l a ú n o s c u , a b y j e j d c é r k u v r á t i l . P o n ú k a l a š t e d r é v ý k u p n é o t ŕ č a j ú c d o k a m e r y f o t k u d i e v č a t k a v ž l t o m p u l ó v r i k u , s r u ž o v ý m p r í v e s k o m m a č i č k y s k l b k o m . Av š a k n a d r u h ý d e ň n a š l i z n e t v o r e n é t e l o m a l e j Ta r y p r i v ý p a d o v k e n a B r e i z h w i l l e . S p o z n a l i j u p o d ľ a b i e l e j s a n d á l y s f i a l k o v ý m v z o r o m .

* * *

P s í k o v a b ú d a b o l o m e n š i e u m e l e c k é d i e l o . S k l a d a l a s a z o 1 0 3 r ô z n y c h d r e v e n ý c h k ú s k o v, k t o r é s a To k o v i p o d a r i l o z o z b i e r a ť . B o l a t o f u š k a , v e ď p r a v é d r e v o s a p r e d s a n e v á ľ a l o l e n t a k h o c i k d e a p o s l e d n é n e s t r á ž e n é z a k r p a t e n é l e s y e x i s t o v a l i a ž n a č i a r e p o l á r n y c h o b l a s t í , k d e s a n e d a l o ž i ť . V m n o h o m p r i p o m í n a l i M a r s . S n e h b o l š p i n a v ý v ď a k a u m e l o o d v á d z a n é m u s m o g u a m a l s i v o - b o r d o v ú f a r b u . K y s l í k a b o l o m á l o a h o c i t a m t e p l o t a v l e t e v y s t ú p i l a p o č a s d ň a a j n a p r í j e m n ý c h 5 s t u p ň o v, n e d a l o s a i g n o r o v a ť , ž e v z i m e k l e s a l a a ž p o d m í n u s 8 0 . B ú d a m a l a a s y m e t r i c k ý t v a r a p r i p o m í n a l a s p i a c e h o m e d o j e d a . P e s e v i d e n t n e d r i e m a l v o v n ú t r i , p r e t o ž e n a o k r a j i č i e r n e h o o t v o r u s a č r t a l k o n č e k j e h o c h v o s t a . To k o s a o d z a č i a t k u s n a ž i l p s a n a u č i ť , a b y h o n e š i e l z d i a ľ k y v í t a ť , a l e t r p e z l i v o p o č k a l , k ý m s a n e p r i b l í ž i a n e z a v o l á n a ň h o . K e ď b o l o d n e h o a s i 4 0 s t ô p , p o t i c h u n a Wa r d a z a v o l a l . C h v o s t s a v š a k a n i n e p o h o l . Z a v o l a l h l a s n e j š i e . V ô b e c n i č s a n e z m e n i l o . To k o m p r e b e h l a v l n a n e p o k o j a a v y v o l a l a v ň o m z i m o m r i a v k y. S p o m a ľ o v a l k r o k , a ž n a k o n i e c z a s t a l a v t e j c h v í l i t i c h o z h u s t l o . S p o m e n u l s i , ž e s a n a h o d i n á c h b i o l ó g i e a j k r ú ž k u k y b e r n e t i k y u č i l i , a k o p s y r e a g u j ú n a o k o l i t é p o d n e t y. V ď a k a s v o j e j p r v e j s i g n á l n e j s ú s t a v e r e a g u j ú p r i m á r n e n a z v u k a a ž s e k u n d á r n e n a h l a s , č i s l o v o . A t a k n e h l a s n o z a p í s k a l . P o s l e d n é c h ĺ p k y n a k o n c i c h v o s t a s a v n á z n a k u p o h l i , n o k e ď s a l e p š i e p r i z r e l , b o l t o i b a v i e t o r. O d r a z u p o c h o p i l a o č i m u m i m o v o ľ n e z a l i a l i s l z y. V k r k u s a m u s p r a v i l a h r č a o d z a d r ž i a v a n é h o p l a č u , p u s t i l n a z e m v š e t k o , č o n i e s o l , a p o d l o m e n e k l e s o l n a z e m . S v ý r a z o m n e k o n e č n e j ľ ú t o s t i d o l i e z o l k b ú d e a t r a s ú c o u r u k o u , c e z m o k r ý z á v o j s ĺ z , p o h l a d k a l Wa r d o v c h v o s t . B o l t o v š a k i b a k u s r o z s t r a p k a n é h o p o v r a z u . O s t r á b o l e s ť v c h r b t e p r e ť a l a ď a l š í v z l y k a s ú r i l a h o p r u d k o d o p r e d u , a ž c e l ý m t r u p o m p r i s t á l v b ú d e . Vy k r í k o l , o b r a t n e s a z v r t o l , a b y v i d e l n a s v o j h o ú t o č n í k a , n o t e n h o š i k o v n e v t l a č i l d o v n ú t r a . S k ô r, n e ž s a c h l a p e c s t i h o l s p a m ä t a ť ,

42

POVIEDKA


p r e k o p ŕ c o l s a d o z a d u a v c h o d n i e č o z a t a r a s i l o . V k l a u s t r o f o b i c k e j p a n i k e s a s v i ž n e p r e k r ú t i l a j e d i n o u r u k o u s a z a p r e l d o p r e k á ž k y. P r s t y p r e k v a p e n e n a h m a t a l i t e p l ú k o ž u š i n u a To k o v i s t a č i l a l e n s e k u n d a , a b y p o c h o p i l , ž e Wa r d s n í m h r á h r u - n e p u s t í m ť a z b ú d y v o n . S á m j u k e d y s i v y m y s l e l , k e ď b o l p e s e š t e š t e ň a a o n c h c e l , a b y z v i e r a t k o z m o c n e l o . Z v y k o l h o n a p c h a ť s o s m i e c h o m d o v n ú t r a a c h r b t o m m u b r á n i l v y l i e z ť . P e s p o š t e k á v a l a d r o b n ý m i p a z ú r i k m i s a s n a ž i l p r e k u t r a ť c e z c h l a p c o v c h r b á t . D n e s t o u r o b i l o n j e m u . To k o s a o d ú ľ a v y e š t e r a z r o z p l a k a l a z a č a l Wa r d a l á s k a v ý m t ó n o m h r e š i ť . Te n m u l í z a l s l a n ú t v á r a n e c h c e l m u d o v o l i ť v s t a ť . To k o o b j a l k a m a r á t a r u k o u o k o l o k r k u a v t l a č i l m u b o z k p o d o k o . P o t o m h o n a k ŕ m i l , n a p o j i l , z a h r a l s a s n í m a k e ď n e s k ô r l e ž a l i p o d k o v o v ý m a l t á n k o m , p o č í t a l i k o ľ k o n e o p t é r p o n a d n i c h p r e l e t e l o . P e s m a l v e ľ k ú h l a v u p o l o ž e n ú n a To k o v o m b r u c h u a a k n i e k t o r é z o v z d u š n ý c h p l a v i d i e l h u č a l o s i r é n o u , Wa r d z d v i h o l n o s k n e b u , z a p o č ú v a l s a a p o t o m s v ý r a z o m p o r o z u m e n i a z o s e b a t i c h o v y r a z i l t i a h l e h ú .

* * *

K ý m b ý v a l i To k o v i r o d i č i a v p r á c i , h r á v a l s a v o s v o j e j i z b e a l e b o p o z e r a l t e l k u . N o h n e ď , a k o s a v r á t i l i , z v y k o l s a l e n u k á z a ť , a b y v e d e l i , ž e e x i s t u j e a p o t o m s a v y t r a t i l z d o m u . N e r á d p o č ú v a l o t c o v e o p i l e c k é h r e š e n i e a e š t e v i a c n e n á v i d e l p r e v e n t í v n e b i t k y, k t o r é d o s t á v a l . M a l p o c i t , ž e č í m j e s t a r š í , t ý m i c h p r i b ú d a . M a t k a s a h o n i k d y n e z a s t a l a , z r e j m e s a a j o n a b á l a m a n ž e l o v ý c h p ä s t í . H l a v n ý p r o g r a m n a k a n á l i 1 3 p r e r u š i l i s p r á v y. O p ä ť z m i z l o n e j a k é d i e ť a . Te n t o r a z t o b o l 1 4 r o č n ý c h l a p e c z d e d i n y Te n m o r e . K e ď s a v p r a v o m h o r n o m r o h u o b r a z o v k y u k á z a l a f o t k a , To k o h o s p o z n a l . C l a r k Ve n e r a c h o d i l t o t e j i s t e j š k o l y a k o o n . N i e k e d y s i k n e m u p r i s a d o l v j e d á l n i , a l e t o l e n v p r í p a d e , ž e u ž n e b o l o m i e s t o i n d e . N e r o z p r á v a l s a s n í m , n o a n i m u n e r o b i l z l e . B o l z b o h a t e j r o d i n y, p r e t o ž e d o š k o l y c h o d i l n a v l a s t n o m v z n á š a d l e a m a l a j a n d r o i d a . M o d e r á t o r k a h o v o r i l a , ž e C l a r k b o l u n e s e n ý z o z á h r a d y, k a m h o s t a r ý o t e c p o s l a l p r i p r a v i ť g r i l n a d o m á c u o s l a v u . B o l s á m s o t v a d v e m i n ú t y. O s t a l a p o ň o m l e n m a l á k r v a v á š m u h a n a b i e l o m p l o t e . N a s l e d o v a l i z á b e r y o b y v a t e ľ o v Te n m o r u , a k o p o m á h a j ú p o l í c i i h ľ a d a ť c h l a p c a . „ P r e d p o k l a d á s a , ž e ú n o s c a j e m l a d ý m u ž m o h u t n é h o v z r a s t u s v e ľ k o u f y z i c k o u s i l o u . V ý s l e d k y r o z b o r u s l í n z p o l i c a j n é h o l a b o r a t ó r i a p o t v r d i l i , ž e z v i e r a ž e r ú c e o b e t e j e v l k . “ To k o v s t a l a v y p o l t e l k u . P a n i k a ľ u d í k a ž d ý m ď a l š í m u n e s e n ý m d i e ť a ť o m v z r a s t a l a . B u d e m u s i e ť í s ť s k o n t r o l o v a ť Wa r d a , č i j e v b e z p e č í .

* * *

„ D a j s e m t ú f ľ a š k u , l e b o ť a z a b i j e m ! “ „ E š t e s o m s a n e n a p i l t y h o v ä d o ! “ „ A k m i t o v y p i j e t e , v y s v i n e , t a k s i m a n e p r a j t e ! D o b i j e m v á s a k o t o h t o p r a š i v é h o p s a ! R a d š e j n á j d i t e t ú k u d l u , n e c h h o m á m č í m o d r a ť ! “K r i k , h á d k a a n a d á v k y t r o c h š p i n a v ý c h v a n d r á k o v s a n i e s l i t i c h o u , s p u s t n u t o u k r a j i n o u a z a u j a l i p o z o r n é u c h o To k a n a n o č n ý c h p o t u l k á c h . C h l a p e c o d d e t s t v a z l e s p á v a l , a t a k s a č a s t o v n o c i h r á v a l v o k o l i t e j p u s t a t i n e n a d e t e k t í v a . J e h o v e č n e u n a v e n á m a t k a s p a l a a k o z a r e z a n á , r o v n a k o a k o p r i p i t ý o t e c . N e m a l i a n i t u š e n i a , ž e i c h s y n s a n i e k o ľ k o k r á t d o t ý ž d ň a t ú l a p o o k o l í a p l a s t o v o u p i š t o ľ o u z a b í j a i m a g i n á r n y c h z l o č i n c o v. K e b y s a t o o t e c d o z v e d e l , z b i l b y h o d o b e z v e d o m i a . To k o s a v y s o k o u t r á v o u n e č u j n e p r i p l a z i l k u k r a j u š k a r p y. B l e d ú t v á r m u s č a s t i z a k r ý v a l a v y s o k á t r á v a . P o d b r u c h o m h o t l a č i l k a m e ň p r e s n e n a t o m m i e s t e , k a m h o d n e s d v a k r á t u d r e l a k ý s i c h a l a n n a t o a l e t á c h , n o o n s a n e p o s u n u l , a b y s a š u c h o t o m n e p r e z r a d i l . P o d z r á z o m h o r e l s m r a d ľ a v ý o h e ň . Tr a j a b e z ď á c i n a v l á č i l i n a v e ľ k ú h r o m a d u r ô z n e o d p a d k y a p o d p á l i l i i c h . N a t r o c h n e o p r a c o v a n ý c h r a ž ň o c h s a n a d d y m i a c i m p l a m e ň o m p i e k l o n i e k o ľ k o c h u d ý c h p o t k a n o v, n o h l a v n ý m c h o d o m m a l b y ť z r e j m e v e ľ k ý t ú l a v ý p e s , p r i v i a z a n ý z a v š e t k y š t y r i d o l u h l a v o u . V b l i k o t a v o m o h n i h o t a k m e r n e b o l o v i d n o , n o To k o h o o k a m ž i t e s p o z n a l a s r d c e v ň o m z a m r e l o . A k o h o n a š l i ? A k o h o c h y t i l i ? Wa r d e š t e n e b o l m ŕ t v y, n o p o d j e h o h l a v o u s a v b l e d o m p i e s k u č r t a l a č i e r n a k a l u ž k r v i . P s í k o b č a s p o t i c h u z a s k u č a l a z a m y k a l s a , n a č o h o j e d e n z o š p i n a v c o v s i l n o k o p o l d o r e b i e r. Z v i e r a h l a s n o z a s k u č a l o a p o t o m p o k o r n e s t í c h l o . C h l a p c o v m o z o g o d s t r a c h u a p r e k v a p e n i a n a c h v í ľ u z a s t a l a p o t o m s a r o z b e h o l n a p l n é o b r á t k y. Ve d e l , ž e m u m u s í p o m ô c ť , n o n e v e d e l a k o . O d n e r v o z i t y s a r o z t r i a s o l a z u b y m u z a c v a k a l i t a k n a h l a s , a ž s a z ľ a k o l , ž e h o z a č u j ú . „ Tu m á š t e n n ô ž , “ p o v e d a l h r b a t ý v a n d r á k a v n a t i a h n u t e j r u k e p o d á v a l v y s o k é m u p a r ť á k o v i v k l o b ú k u d l h ú v y š t r b e n ú č e p e ľ . P s í k , a k o b y t u š i l , č o p r í d e , t a k z a č a l n e š ť a s t n e š t e k a ť a v y ť . „ D r ž h u b u ! “ z r e v a l v y s o k ý a o p ä ť h o k o p o l , n a č o s a t r e t í t u l á k , l e ž i a c i v t r á v e , c h r a p ľ a v o r o z r e h o t a l a h n e ď a j r o z k a š ľ a l , a ž s a t a k m e r z a d u s i l . M u ž v k l o b ú k u c h r c h ľ a v o n a t i a h o l s l i n u , n a p ľ u l n a n ô ž a u t r e l h o d o k a b á t a . P o t o m s a o t o č i l k z v i e r a ť u . V t e j c h v í l i To k o b e z p r e m ý š ľ a n i a v y s k o č i l z t r á v y a r o z b e h o l s a d o l u š k a r p o u . „ N e c h a j t e m ô j h o p s a n a p o k o j i ! “ z a k r i č a l z p l n ý c h p ľ ú c , n o o d m a l é h o c h l a p c a t o n e z n e l o p r á v e h r o z i v o . Wa r d z a č u l s v o j h o p á n a a z a č a l s a z c e l e j s i l y h á d z a ť , a j k e ď m u t o n e b o l o n i č p l a t n é . P r e k v a p e n í v a n d r á c i n a c h v í ľ u z m r z l i , n o

44

POVIEDKA


k e ď c h l a p e c v y š i e l z t m y n a s v e t l o , o p o v r ž l i v o s a r o z o s m i a l i . M o h u t n ý c h l a p v y s k o č i l z t r á v y a k o l a s i č k a a p o d v o c h v e ľ k ý c h s k o k o c h b o l p r i To k o v i . N a j p r v d e c k u v y l e p i l t a k é z a u c h o , ž e m u t a k m e r o d l e t e l a h l a v a a k e ď s p a d l o n a z e m , k ľ a k o l m u k o l e n o m n a h r u d n í k . C h l a p e c c í t i l , a k o m u z u c h a t e č i e k r v a s r d c e m u v ň o m p u l z u j e s ť a o z á v o d . P o k ú š a l s a n a d ý c h n u ť , n o š l o t o l e n ť a ž k o . „ P u s t i t e . . . m ô j h o . . . p s a . . . v y. . . “ To k o c h c e l e š t e n i e č o p o v e d a ť , n o d o š i e l m u d y c h . „ Z a v r i p a p u ľ u t y s m r a d ! “ z r e v a l n a ň h o ú t o č n í k z b l í z k a a z ú s t m u v y l e t e l a s p ŕ š k a p á c h n u c i c h s l í n r o v n o n a t v á r d i e ť a ť a . C h l a p e c b o j o v a l ď a l e j a t a k h o u z e m n i l t r o m a s i l n ý m i ú d e r m i p ä s ť o u d o o k a , č e l a a n o s a . To k o v i s a z a t m e l o p r e d o č a m i a t e l o m u o c h a b l o . B e z m o c n e s l e d o v a l , a k o v y s o k ý p r i š i e l k Wa r d o v i , č i ž m o u m u p r i s t ú p i l h l a v u a o d v i a z a l m u ľ a v ú p r e d n ú n o h u . N a j p r v m u j u m o c n ý m p o h y b o m v y k ĺ b i l a p o t o m d r s n e o d r e z a l . Z v i e r a o d s t r a š n e j b o l e s t i h l a s n o z a v í j a l o d o n o c i a m á r n e s a s n a ž i l o v a n d r á k a u h r y z n ú ť . M l á k a k r v i s a z v ä č š i l a . H r b á č s t r e l i l To k o v i f r č k u d o n o s a , a ž m u v y s t r e k l i s l z y. „ A č o s t ý m t o k r i p l o m ? A h a , a n i t e n n e m á ľ a v ú r u k u . U p e č i e m e a j j e h o ? “ B e z ď á k s i o b z e r a l c h l a p c a , c h e c h o t a j ú c s a v l a s t n é m u p o s t r e h u . „ N e m á r u k u , a l e m á z d r a v é p ľ ú c a , “ p o v e d a l t e n , č o p o d á v a l n ô ž . „ A p e č e ň t i e ž , “ u š k r n u l s a p o d m a s t n ý m i f ú z a m i , z a ž l t n u t ý m i o d f a j č e n i a . „ S t a r ý D a m i á n b ý v a b l í z k o . A k n e b u d e n a m o l , m o h o l b y o p e r o v a ť . “ K u m p á n i s ú h l a s n e p o k ý v a l i h l a v o u a z a h u n d r a l i p á r u z n a n l i v ý c h s l o v. To k o v š e t k o p o č u l , n o s i l y h o o p u s t i l i . E š t e c h v í ľ u c í t i l , a k o m u n o h y z v ä z u j ú k á b l o m a p o t o m s a v š e t k o p r e p a d l o d o č i e r ň a v y.

* * *

N a j p r v s a m u v r á t i l s l u c h , a ž p o t o m z r a k . Tu l á c i p o t ú ž e n í k r a d n u t ý m c h ľ a s t o m v y r e v ú v a l i a k ú s i o p l z l ú p e s n i č k u , a ž z t o h o u š i b o l e l i . To k o o t v o r i l o k o . D r u h é r o z o v r i e ť n e š l o . B o l o s p u c h n u t é a z l e p e n é k r v o u z m i e š a n o u s p i e s k o m . L e ž a l n a z e m i v p i c h ľ a v e j t r á v e , p r i a m o v e d ľ a Wa r d a . Te n h o s l e d o v a l n e h y b n ý m o k o m a p o m a l y d ý c h a l . K e ď z b a d a l , ž e s a j e h o p á n p r e b r a l , c h c e l z a k r ú t i ť c h v o s t o m , n o To k o s p r a v i l t i c h u l i n k é p š t , a b y s a p e s n e p r e z r a d i l . Wa r d h o p o s l ú c h o l a a n i s a n e p o h o l . O d o v z d a n e n a c h l a p c a h ľ a d e l a z o t v o r e n e j p a p u l e m u n a b o k v i s e l j a z y k . To k o s i v š i m o l , ž e m á z u b y o v e ľ a v ä č š i e n e ž v č e r a , t e l o a k o b y z m o h u t n e l o , n o s r s ť z r e d l a . O d r a z u m u j e h o t v á r p r i p a d a l a s k ô r ľ u d s k á , n e ž p s i a . Tr o c h u s a u s m i a l . P e s s c h o v a l j a z y k a u s m i a l s a t i e ž . A m o ž n o s a m u t o l e n z a z d a l o . P r a v d o u v š a k b o l o , ž e Wa r d m u r o z u m e l

l e p š i e , n e ž a k ý k o ľ v e k č l o v e k v j e h o ž i v o t e . H o c i c h l a p c a b o l e l o c e l é t e l o , p o m a l y s a p o s a d i l a o p a t r n e s a p r e s u n u l b l i ž š i e k z v i e r a ť u , a b y b o l č o n a j v i a c v t i e n i . Ta k m e r s a m u z a s t a v i l o s r d c e , k e ď s a j e d e n z v a n d r á k o v o t o č i l , a b y i c h s k o n t r o l o v a l , n o j e h o o č i o s l e p e n é o h ň o m n e z a z n a m e n a l i , z m e n u p o l o h y c h l a p c a . S t a č i l o m u , ž e n e z b a d a l p o h y b . S t r č i l s i m e d z i v y h n i t é z u b y r u č n e u š ú ľ a n ú c i g a r e t u , z a p á l i l s i j u o d k u s u p l a s t u z p a h r e b y a n a č a l n o v ú p i e s e ň , e š t e s p r o s t e j š i u a k o t ú p r e d t ý m . J e h o k u m p á n i s a s o ž r a n s k o u v e r v o u p u s t i l i d o b l i a k a n i a s n í m . To k o m a l o h n u t ú r u k u o m o t a n ú d r ô t o m t a k , ž e m u z m o d r a n é p r s t y t r č a l i r o v n o p r e d t v á r o u . Tr o c h u i c h r o z h ý b a l , a b y s a m u v r á t i l c i t a z a p o m o c i z u b o v s a h o r ú č k o v i t o p u s t i l d o r o z m o t á v a n i a u z l o v n a Wa r d o v ý c h n o h á c h . H r č e b o l i s k ú s e n e d o t i a h n u t é a i z o l o v a n ý k á b e l p o v o ľ o v a l l e n n e o c h o t n e . O d r a z u s a g u č a r o z t i a h l a a z a d n é n o h y b o l i v o ľ n é . P s o v z a d o k c u p o l d o t r á v y a z v i e r a o s t a l o v i s i e ť n a j e d i n e j p r e d n e j l a b e . N a m i e s t o d r u h e j s a š k e r i l a d o t r h a n á k r v á c a j ú c a r a n a , v e ľ k á a k o t o p á n k a . N a n e š ť a s t i e s a š u c h o t o z v a l p r á v e m e d z i d v o m i s l o h a m i p i e s n e o r a d o d a j n e j F i f i , č o t o m á r a d a d o a n á l u , a v š e t c i t r a j a ž o b r á c i s a p o z r e l i n a m i e s t o , k d e m a l i l e ž a ť i c h o b e t e . N a p r i e k o p i t o s t i v y s k o č i l i p o m e r n e č u l o a s o z ú r i v ý m r y k o m a n a d á v k a m i s a r o z b e h l i k c h l a p c o v i . To k o v e d e l , ž e i n á c h v í ľ a u ž n e p r í d e , s k o č i l n a r o v n é n o h y, c h y t i l k o n i e c k á b l a , k t o r ý d e l i l Wa r d a o d s l o b o d y a z c e l e j s i l y p o t i a h o l . Te n p r a v d e p o d o b n e p o v o l i l , p r e t o ž e m u o s t a l v p o v i a z a n e j r u k e a j e h o t e l o s a z r ú t i l o n a z e m . H l a v a m u t r e s l a o k a m e ň a k ý m o m d l e l , s t i h o l t í š k o p o v e d a ť : „ Wa r d , u t e k a j . “

* * *

T m a . N e o t v o r í m o č i . N e d á s a . B o l e s ť . V š a d e b o l e s ť . Ž i j e m . N a š l i m a . N i e k t o m a n e s i e n a r u k á c h a r ý c h l o b e ž í . M u s í m a ť v e ľ k ú s i l u . Ž i j e m . N a š l i m a .

* * *

K e ď s a To k o p r e b r a l , h l a v a m u t r e š ť a l a , t e l o h o n e z n e s i t e ľ n e b o l e l o , o b e o č i m a l z l e p e n é a r u k u m a l s t u d e n ú a k o ľ a d . P o h o l p r s t a m i a u v e d o m i l s i , ž e j u m á p o n o r e n ú v o v o d e . P o m a l y s a k n e j p r i t i a h o l a d l h o h l t a v o p i l . Vo d a c h u t i l a t r o c h u k o v o v o . P o t o m d o n e j p o n o r i l t v á r a p r s t a m i s i v y m y l z o č í š p i n u , h n i s a z a s c h n u t ú k r v. N a k o n i e c s a m u i c h p o d a r i l o t r o c h u o t v o r i ť . P o o b z e r a l s a r o z o s t r e n ý m p o h ľ a d o m o k o l o s e b a a z b a d a l , ž e j e v o Wa r d o v o m z a k á z a n o m k o m p l e x e . S e d e l m o k r ý v e ľ a v e l i k á n s k e j k a l u ž e a p r e m ý š ľ a l , a k o s a t a m d o s t a l . R u k u a n o h y u ž n e m a l s p ú t a n é a p o d j e h o

45

POVIEDKA


t e l o m b o l r o z p r e s t r e t ý š p i n a v ý z e l e n ý k a b á t . To k o s a p o s t a v i l a z a č u d o v a n i e k a b á t n a d v i h o l . Z v n ú t o r n e j s t r a n y b o l c e l ý o d k r v i . Vy ľ a k a n e v e c p u s t i l , k e ď z r a z u z v r e c k a n i e č o v y p a d l o a z a š t r n g a l o o š t r k . C h l a p e c s a k v e c i z v e d a v o z o h o l a z d v i h o l k o č i a m v e ľ k ý v y š t r b e n ý n ô ž . V t o m h o p r e m o h l i n a h r o m a d e n é e m ó c i e , s a d o l s i n a z e m a n a h l a s s a r o z p l a k a l . S l z y m u t r o c h u p r e č i s t i l i v i d e n i e a k e ď s a u p o k o j i l , z b a d a l , ž e j e l e n p á r s t o v i e k m e t r o v o d Wa r d o v e j b ú d y. S v o j h o p s a n i k d e n e v i d e l . N ô ž v o p c h a l n a s p ä ť d o v r e c k a k a b á t a a ť a h a j ú c h o z a r u k á v, v y b r a l s a z n á m y m s m e r o m . N o h y h o b o l e l i , a k o b y n i e s o l n a c h r b t e b a l v a n a c e s t a m u t r v a l a s n á ď v e č n o s ť . U n a v e n e p r e l i e z o l o t v o r o m Wa r d o v e j b ú d y, s c h ú l i l s a n a m a t r a c o c h , p r i k r y l s a d e k o u a c h c e l s i p o s p a ť . N o s p á n o k n e p r i c h á d z a l . C í t i l l e n b o l e s ť . Z a m r v i l s a , a b y z m e n i l p o l o h u , k e ď p o d k ý p ť o m ľ a v e j r u k y z a c í t i l c h l a d . N a h m a t a l n i e č o k o v o v é a z a p r e t r h n u t ý p l e t e n ý p o v r á z o k v y t i a h o l p r í v e s o k s r u ž o v o u m a č i č k o u s k l b k o m . N e c h á p a v o s a n a v e c z a m r a č i l a o d h r n u l m a t r a c n a b o k . Z a č a l p o s t u p n e v y b e r a ť r ô z n e d e t s k é t o p á n k y, h o d i n k y, s p o n k y d o v l a s o v, p l y š o v é h r a č k y – v š e t k y t r o c h u z a k r v a v e n é . C h u ť n a s p á n o k h o c e l k o m p r e š l a . P o c í t i l z n e p o k o j e n i e a s t r a c h , p r e t o ž e v š e t k o p o c h o p i l . N e c h c e l o s a m u v e r i ť , ž e s l á v n y v r a h K ŕ m i č j e v s k u t o č n o s t i

j e h o n a j l e p š í a j e d i n ý p r i a t e ľ . P o s a d i l s a o p r o t i o t v o r u v b ú d e a c h r b t o m s a o p r e l o z a d n ú s t e n u . C h a t r n á s t a v b a z a v ŕ z g a l a . V r u k e z o v r e l č e r v e n ú p a p u č k u , a k o b y s a z a ň u c h c e l s k r y ť . Wa r d n i e j e o b y č a j n ý p e s . Z a b i j e a z o ž e r i e a j j e h o ? P r e č o b y t o r o b i l ? V t o m s a p o p r e d b ú d u m i h l o n i e č o v e ľ k é a r ý c h l e . To k o m t r h l o , n o v z á p ä t í c e l k o m s t u h o l . S v y t r e š t e n ý m i o č a m i h y p n o t i z o v a l p r i e s t o r p r e d s e b o u , k e ď z a č u l t i c h ý z v u k z n á m y c h n ô h v p i e s k u . Wa r d v o p c h a l d o b ú d y v e ľ k ú h l a v u a t í š k o z a k ň u č a l . S r s ť m a l z l e p e n ú z a s c h n u t o u k r v o u , a k o b y s a v n e j b o l v y k ú p a l . C h l a p e c s o t v o r e n ý m i ú s t a m i p o z e r a l n a ľ a v ú p r e d n ú l a b u , k t o r ú m u v č e r a o d r e z a l š p i n a v e c v z e l e n o m k a b á t e , n o o n a m u c e z n o c d o r á s t l a . Wa r d r o z h o d n e n i e j e o b y č a j n ý p e s . Ve ľ k é z v i e r a p o m a l y v l i e z l o k c h l a p c o v i d o b ú d y a ľ a h l o s i . V l h k ý m j a z y k o m m u o b l i z l o t v á r a p o t o m s i p o l o ž i l o h l a v u n a j e h o s t e h n o , a k o t o m a l o v o z v y k u . To k o s i s v o j h o p s í k a p r i t ú l i l a š k r a b k a j ú c h o n a h r u d i o c h v í ľ u v y č e r p a n e z a s p a l . J e h o s p á n o k b o l d l h ý a p o k o j n ý . N i č m u n e c h ý b a l o . M a l s v o j h o Wa r d a .

i l u s t ro v a l a Z u z a n a D ro p p o v á

46

POVIEDKA

Časopis Jupiter vypisuje súťaže

POVIEDKA ZA 33, BÁSEŇ ZA 33, ILUSTRÁCIA ZA 33na tému Cesta časom

Podmienky súťaží:Do súťaže Poviedka sa môžu prihlásiť poviedky v slovenskom jazyku v maximálnom rozsahu 30 normostrán

Do súťaže Báseň sa môžu prihlásiť básne v maximálnom rozsahu 100 veršovDo súťaže Ilustrácia sa môžu prihlásiť kresby, maľby aj grafiky vytvorené ľubovoľnou technikou

Dielo nesmie byť nikde uverejnená, vrátane internetových stránok

Diela sa do súťaže zasielajú elektronicky na adresu [email protected] s predmetom Poviedka/Báseň/Ilustrácia za 33, do e-mailu uveďte meno a kontaktnú adresu (ilustráciu posielajte v rozlíšení 200 - 300 dpi)

Zaslaním autor dáva súhlas s uverejnením diela v časopise Jupiter

Uzávierka súťaží je 31. januára 2013, výsledky budú na facebookovej stránke časopisu a spriatelených weboch vyhlásené do konca fabruára 2013

Víťazi súťaží získavajú hlavnú cenu 33 eur

Tešíme sa na príspevky a prajeme veľa šťastia.


VLKODLAK ZE PSTOVA

„P ros ím, pane , spěche j t e , “ ř ek la j ako už t en den mnohokrá t . Se s t r a šnou na léhavos t í . Mě la venkovský p ř í zvuk . P ro tahova la j edno t l ivé s l ab iky. Můj h l a s p ro t i t omu j e j ímu po tom zně l zce l a nemelod icky. Mrš t ě j ako had se p řede mnou p rod í r a l a l e sem, j e j í l ehké kožené bo ty sko ro an i nezanecháva ly s top v namrz lém sněhu , j akoby by la l e sn ím duchem. Ně jakou nadpř i rozenou é t e r i ckou by tos t í . Zaha lená do tmavého p lá š t ě sp lýva la s oko ln ím še rem pomalu p ř i cháze j í c í tmy. Drobnýma rukama s i p ř id ržova la na h l avě šá t ek , k t e rý j e š t ě v í ce bo ř i l ob rys l i d ské pos t avy. A p ro mne by lo s t á l e t ěž š í a t ěž š í d rže t s n í k rok . Lapa l j s em po l edově s tudeném vzduchu . K lopý ta l pod t í hou vybaven í . A ces t a zdá la se bý t nekonečnou . Nechápa l j s em, j ak může se vyzna t v oko l í , j ak může na léz t sp rávný směr. Papr sky s lunce by ly sk ry té za nep ros tupnou s t romovou hradbou . P řes to š l a s ebe j i s t ě . A s t á l e s t e jným t empem. So tva j s em se zmoh l , abych občas zkon t ro lova l směr pomoc í mosazného kompasu p ř ipevněnému k l evému zápěs t í . J i ž t ak h luboké s t íny se s ub íha j í c ím časem s t á l e p rod lužova ly a t ep lo t a k l e sa l a , oko l í ze mne vysáva lo pomalu ž ivo t . P ř i cháze la noc . J e j í vesn ice by la obvyk le p ř í s tupná j en po ř ece . Namáhavým pád lován ím p ro t i p roudu . J enže t a by la zamrz lá . Zasněžená dvoumet rovými závě jemi , k t e rými by by lo j e š t ě t ěž š í s e p rob í j e t . Nav íc se s t áče l a da l eko na východ do ob rovského ob louku . Takže j ed iná sp rávná ces t a by la t a sk rz l e s . Namáhavá a nebezpečná . Vědě l j s em, že t akh le to dá l ne jde . Že se pomalu dos t ávám na konec svých s i l . A s t íny se po řád p rod lužova ly… „Na chv í l i za s t av, “ k ř ik l j s em zadýchaně a op ře l s e o vysoký s t rom. Pod koženými rukav icemi j s em c í t i l d r snou s t ruk tu ru ch ladné ků ry. Nezkoumal j s em, j e s t l i mne pos l ech la . Upus t i l j s em do sněhu koženou b rašnu a něko l ik rá t s e zh luboka nadech l . P rokřeh lými p r s ty j s em chv í l i zápas i l s knof l íky, než se mi poda ř i lo vy táhnou t sk l eněnou ampulku až po ok ra j nap lněnou

nachovou t eku t inou . Zuby j sem uvo ln i l ko rkovou zá tku a dopřá l s i ma lý doušek . By l ho řký . Avšak t éměř okamži t ě j s em uc í t i l , j ak únava z t ě l a pomalu miz í . A nahrazu je j i j akýs i pod ivný man iaká ln í s t av, ve k t e rém j e č lověk schopen u j í t ce l é des í tky i s tovky k i lome t rů bez j ed iné zas t ávky. Tep lo se mi opě t roz l i l o konče t inami . Až v tuh le chv í l i , kdy j s em peč l ivě uk l í ze l ampu lku , j s em s i v š iml , že se na mě Ž iva up řeně d ívá . Ze lené oč i j akoby sv í t i l y ně j akou pozapomenu tou vn i t řn í zá ř í . Op la t i l j s em j í poh led a ges t em nab íd l zazá tkovanou ampulku . Uskoč i l a o k rok dozadu , j ako bych j i popá l i l . Muse l j s em se usmát . Ubohé zaos t a l é děvče . „Mus íme j í t , pane , “ sko ro zašep ta l a a j á s i v š iml , j ak se j í roz t ř á s ly ú t l é p rokřeh lé ruce , k t e rými s i p ř id ržova la p l á šť . P ř ikýv l j s em. A znovu s i hod i l b ra šnu na záda . Už by la mnohem lehč í . Všechno by lo mnohem lehč í . Na jednou j sem s n í d rže l k rok zce l a snadno , t o p ro to , že mne ved l l ek tva r. J i ž j s em se snad an i neboř i l do sněhu , ochu tna l j s em ma lou čás t nep ř i rozna . Do vesn ice j sme doraz i l i s pos l edn ími pap r sky s lunečn ího sv i tu . Když už noc p řeb í r a l a v l ádu nad svě tem. Lesem se ozýva ly posměšné zvuky nočn ích tvo rů , k t e ř í nám dáva l i j a sně na j evo , že v něm t eď nemáme co dě la t . Že nas toup i l j e j i ch čas . Čas v lků a medvědů . Vynoř i l i j sme se z l e sa do zasněžených po l í obk lopu j í c í ch ma lou vesn ic i , oh ran ičenou z j edné s t r any h lubokým le sem a z d ruhé zamrz lou ř ekou . Ps tov, jméno p ro so tva dvace t , t ř i ce t d řevěných domků , nep rav ide lně roz t roušených po oko l í . J eden kos t e l ík pos t avený z h rubě op racovaných kamenných kvádrů . A spous ta ohně . Obrovské va t ry mez i domy, oza řu j í c í ce l é mís to a vy tvá ře j í c í na zdech cha t r č í z lověs tné miho ta j í c í s e s t í ny. Pan ickou ná ladu j s em dos lova c í t i l . Už í r a j í c í s t r ach měn íc í s e v pa rano iu . By l j s em vyče rpaný , p sych icky i fyz i cky. Hrozně h l adový . Náš p ř í chod nemohl zůs t a t nepovš imnu t . Necha l j s em se od Ž ivy zavés t do j ed iné mís tn í

47

Lukáš HermaPOVIEDKA

Poviedka Istroconu 2012 - 3.miesto

Lukáš Herma - Vlkodlak ze Pstova

t ave rny. Pak mne opus t i l a a běže la sehna t někoho , kdo má ve vesn ic i h l avn í s lovo . Podn ik zača l s e p ln i t j ako záz rakem ve chv í l i , kdy j s em used l k h rubé d řevěné l av ic i , ob jedna l s i něco k j í d lu a domác í p ivo v d řevěném korbe lu . J enže n ikdo nemluv i l . Ko lem mne vy tvoř i l s e sp í še j akýs i k ruh z vousa tých vys t r a šených venkovských tvá ř í . Samí muž i . Vš ichn i by l i zaha len í do p l á šťů , podobných tomu , k t e rý v l a s tn i l a Ž iva . Něk te ř í z n i ch pod n imi poněkud neš ikovně sk rýva l i s eke ry a d louhé nože . Co když to by la pas t ? Kdyby ch tě l i , dokáza l i by mě zab í t . Žádný ze svých l ek tva rů bych nes t ač i l vy táhnou t včas . A r evo lve r by na všechny nes t ač i l . Moh l i t o bý t b l ázn i . Kn ihy o t akových vesn ic í ch psa ly. I o tom, j ak pos l éze by ly vymazány z povrchu zemského . Pozorova l i mě , j ak j ím misku p lnou ob i lné kaše s t rochou uzeného masa . A zap í j e l t o hus tým domác ím p ivem. Mez i s ebou s i š ep ta l i , a l e mě p ř ímo n ikdo neos lov i l . Což by lo p ř í j emné , muse l j s em dop ln i t ene rg i i po pož i t í l ek tva ru , i ná ročném pochodu . Zkus i l j s em se j im a l e spoň pokynou t ko rbe lem, a l e vys louž i l j s em s i j en da l š í zma tené poh ledy. Možná mě j en hodno t i l i , č lověka , k t e rý p ř i še l , aby j e zbav i l p ř í z raku .Za j íma lo by mě , co moh l i z j i s t i t . Me t r s edmdesá t vysoký , b rý le se z l a tými ob roučkami , š l achov i t á pos t ava , a l e s e sk lony k obez i t ě . An i ne t ř i ce t l e t . Rozhodně žádný dvoumet rový z j i zvený zab i j ák , k t e rého bys t e očekáva l i p ro bo j s v lkod lakem. Ovšem ne tvá ř i l i s e t ak zk lamaně . Nebo a l e spoň vě t š ina z n i ch . Sp í še s r e spek tem. Možná kvů l i d louhému revo lve ru , k t e rý vykukova l z pouzdra na l evém boku . Na t en nah l í že l i s vy loženě posvá tnou úc tou . Pochybu j i , že už někdy podobnou věc v idě l i . A t aké už j i n ikdy neuv id í , pokud se sem nebude muse t vyda t da l š í j ako j á . Ovšem vš i chn i vědě l i , co j e t o za zb raň . Z pohádek a vyprávěn í . „Pane !“ ozva lo se na j ednou ode dve ř í k rčmy a dovn i t ř v s toup i l muž , t ak ko lem padesá tky, k t e rý na sebe z j evně ve l i ce rych le naháze l svá t ečn í š a ty, ve k t e rých muse l venku t rpě t ch ladem. P rošed ivě lé v l a sy mu us tupova ly z če l a . Tvá ř pokry tá v rá skami a něko l ika j i zvami . Levé oko zak ry té koženou páskou , a l e p ravé mne pozorova lo neobyče jně bys t ř e . „Vlado k vaš im c t ěným s lužbám, s to j ím v če l e t é to vesn ice , vzácný pane . Děku jeme , že j s t e p ř i j e l , “ mě l s t e jný p ř í zvuk j ako Ž iva . Mým uš ím zně l zv lá š tně . A le op ravdu p ř í j emně . „ Je to mou pov innos t í , “ odvě t i l j s em a ukáza l na l av ic i nap ro t i sobě . „Posaďte se . De j t e s i s e mnou p ivo . I t y Ž ivo . A chc i konečně p řesně s lyše t , co se tu v l a s tně dě j e . A t en tok rá t p ros ím n ic nevynecháve j t e . “ D ívka vypada la , j akoby se c í t i l a poněkud nesvá , j ako j ed iná žena v mís tnos t i . P ře s to po k rá tkém zaváhán í pos l ech la . A spo lu s n í s amozře jmě i V lado . Dos ta l j s em da l š í p ivo . Neby lo úp lně špa tné . Mě lo p ř í j emnou chuť a zap lňova lo ža ludek . Se s i lnou chu t í s l adu .

Poněkud nesymet r i cké . Z mého zamyš len í nad pěn ivým mokem mě vy t rh l až vesn ický s t a ře š ina , když se nadech l a zača l vyprávě t . Pomalu a opa t rně , j akoby s i snaž i l vybav i t každ ičkou ma l i čkos t . „No…poprvé j sme s i t o v šechno nespo j i l i . Když to ce lý zača lo . J e š t ě neby la z ima . V l e se j sme káce l i s t romy. Vždycky j e po tom p ř ip rav íme na j a ro , kdy se ř eka rozvodn í , abychom je moh l i bez po t í ž í sp l av i t do údo l í , “ v ř eč i mě l mnoho pomlk . Co chv í l i s e za raz i l , nap i l nebo zamys le l . Za t ímco vš i chn i o s t a tn í vesn ičané p ř ikyvova l i . „Vždycky už t am na nás čeka j ba ronov i ch lap i . A t en den nám pomáha l i t ámhle Lechův k luk . Dušan .“ Po tom zmlk l . Vypada lo to , že nev í j ak dá l . A vesn ičan , o j ehož syna se j edna lo , vypada l , j ako když mu někdo p ř ipomíná op ravdu odpornou vzpomínku . „A co se s t a lo?“ o toč i l j s em se na Ž ivu , k t e rá sk lop i l a oč i . Neodpovědě la . „Naš l i j sme ho o týden pozdě j i , “ ř ek l V lado . „Nebo a spoň to , co z ně j zby lo . Roz tahanýho po pů lce l e sa . Mys le l i j sme , že to udě la l medvěd . Občas se to s t ane . Když někdo nen í dos t opa t rne j . J e t o t ady občas dos t o hubu .“ Když toh le doda l , rukou naznač i l pohyb k pásce p ře s oko j ako zdůrazněn í svých s lov. „Kdo p řesně ho naše l ?“ zep ta l j s em se . A vy táh l s i z b ra šny ve lký se š i t vázaný v kůž i , do k te rého j sem s i zača l zap i sova t pe rem vyrobeným z býč í kos t i poznámky. Po t ř ebova l j s em se dozvědě t co ne jv í c a nep řeh lédnou t žádnou ma l i čkos t . I t yh le p ro mne napros to běžné věc i vyvo la ly u vesn ičanů da l š í s é r i i ud ivených poh ledů a mumlán í . As i j s em p rávě z í ska l ně j aké p lusové body. „Můj b ra t r, “ zamumla la Ž iva odpověď t ak po t i chu , že j s em j i sko ro nezas l ech l . Toh le možná vysvě t lova lo , p roč by la během našeho ce lodenn ího běhu l e sem t ak skoupá na in fo rmace . „Toho sme naš l i mr tvýho vo ně jakou dobu pozdě j i , “ ř ek l j eden z vesn ičanů . Mě l tv rdý poh led , sko ro bych ř ek l až vyzývavý . Neby la v něm skoro žádná úc ta . „Ale už v tud le dobu se chova t d ivně . Mys le l i sme s i , že ho vza lo , co se s t a lo tomu k lukov i , a l e -„ „Mladen n ikoho nezab i l ! “ vykř ik l a Ž iva vz t ek le a vypada la , že se chys t á na vysokého muže v rhnou t . A le Vlado j i zad rže l . A pokračova l v p ř íběhu . Naš tě s t í , p ro tože j s em s i nemohl nevš imnou t , že vesn ičan chce něco vy táhnou t zpoza kabá tu . „Nev íme , co se p ře sně s t a lo a n ikdo j e j neodsuzu je . A le vš i chn i j sme to v idě l i , “ ř ek l směrem k d ívce . Pak se o toč i l na mě . „Mladana j sme naš l i v h luboké rok l i . By l o šk l ivě po lámaný . V tu chv í l i j sme s i mys le l i , ž e to by la j en nehoda . Čas to chod i l na lov a l e s j e na podz im z rádný . Možná vypada l t rochu zv lá š tně , a l e k t e rý mr tvý č lověk t ak nevypadá .“ Povzdech l s i a ukáza l na muže , k t e rý p řed t ím p romluv i l .

48

POVIEDKA


„Po tom zmize la L juba , Goranova dce ra . To už napad l p rvn í sn íh . Neměla j e š t ě a s i devě t z im. Veče r nep ř i š l a domů. Ráno j sme se j i vyda l i h l eda t . S oha ř i , k t e ř í snadno naš l i j e j í s topu . Hluboko v l e se , a l e ved l i nás zpá tky do vesn ice . Nejp rve j sme s i mys le l i , ž e vedou špa tně . A le t áh l i nás rovnou k Mladanovu h robu . J eho oko l í by lo roz ry té . Se s topami zasch lé k rve . Když j sme ho o t ev ře l i , naš l i j sme v na r akv i s topy d rápů . A uvn i t ř dvě t ě l a . “ V lado se znovu za raz i l a něko l ik rá t nadech l . Goran vypada l , že nemá da leko k s l zám a s poh ledem upřeným na Ž ivu s t á l e sv í r a l cos i pod kabá tem. Než se však moh lo coko l i s t á t , s t a ř e š ina pokračova l . „Dívka by la zne tvo řená . Mlad-…něco j í vyšk rába lo obě oč i . A na t ě l e zanecha lo š í l ené r ány. Pozna l i j sme j i j en pod le ba rvy v l a sů . Všude by la k rev. S t r a šná spous ta k rve . Mladanova mr tvo la vypada la , j ako by by lo poznamenané j en časem. Dokud j sme s i nevš iml i j eho zubů . Neby ly no rmá ln í l i d ské , a l e d louhé v l č í t e sáky a mez i n imi zby tky masa . Obě dvě t ě l a j sme spá l i l i , t o , co zby lo , hod i l i do ř eky vysekanou d í rou v l edu . A mys le l i s i , ž e j e už po všem. Dokud p řed týdnem nezmize la da l š í ho lč i čka , Mona . Po tom j sme pos l a l i p ř ímo p ro vás . N ikdo z nás se neumí pos tav i t t akovým s i l ám.“ „Můj b ra t r- „ Za raz i l j s em Ž ivu posunkem ruky. A d íva l s e na dvě zaž lou t l é s t r ánky no te su p lné mých v la s tno ručn ích poznámek . Schnouc í i nkous t by l ve špa tném osvě t l en í t ave rny j en t ěžko rozezna te lný . „Z j i s t ím , co se tu s t a lo , “ ř ek l j s em k l idně . „ I co se tu dě j e . A kdo to má na svědomí . Co Monino t ě lo? Naš lo se?“„Ne pane , “ ozva l s e j eden z vesn ičanů . „Hleda l i j sme f ak t v šude , j á s em t ř eba p ro lez l j e skyně ve voko l í . J e t o vopravd ická záhada , co s n ím t en v lkod lak p roved .“ „Kos t i j s t e rozd r t i l i a smícha l i s e so l í ?“ zep ta l j s em se znovu . A t en tok rá t mi n ikdo neodpovědě l . Ovšem j e j i ch poh ledy s t ač i l i k t omu , abych pochop i l , že t ak neuč in i l i . A j en opá lené kos t ry s t r č i l i pod l ed . Možná že an i nepočka l i , než t ě l a dokona le sho ř í . T řeba j e děs i l puch pá l í c ího se hn i j í c ího masa . Poh ledem j sem p ře j í ždě l z j edné tvá ře na d ruhou , v š i chn i vesn ičané můj poh led vydrže l i . Uvn i t ř j s em se už t ak sebe j i s t ě nec í t i l . Po t ř ebova l bych v idě t t ě l a . J enže t a by la spá lená . Zv lá šť to Ž iv i j i na b ra t r a , j e s t l i by l op ravdu lykan t ropem. Po t ř ebova l bych a l e spoň kapku j eho k rve .Kdyby by l v lkod lakem, j ak ho moh l zab í t pád ze ská ly? A p roč by zab í j e l j en dě t i ? Žádná ze zb ran í vesn ičanů mu nemohla ub l í ž i t . A le na to , aby to by l ně j aký podvod , t u by lo p ř í l i š mnoho l id í . A vš i chn i by muse l i h rá t své pa r ty nap ros to dokona le . S t r a šná spous ta o t ázek . Má lo odpověd í . Muse l j s em se pod íva t do kn ih , k t e ré j s em s i p ř ines l s s ebou . J e š t ě j s em vyzpov ída l rod iče zav ražděných dě t í . A le n i c nového se nedozvědě l .

N ikdo n ikdy n i c nev idě l . Samozře jmě . O ně jaký čas pozdě j i j s em l eže l pod kožeš inami v ma lé dobře vy topené j i zbě . Pa t ř i l a k hos t inc i a p rý by la u rčena p ro podobné návš t ěvn íky, j ako j s em j á . Lůžko by lo č i s t é , bez vš í . Za sv i tu sv í čky j s em s i p roč í t a l s t a r é kn ihy, k t e ré j s em s sebou p ř ines l , když se ozva lo nesmě lé zak lepán í . Moh la bý t t ak pů lnoc . Sáh l j s em po r evo lve ru , p ro j i s to tu , než j s em uvo ln i l závoru . Pokud by la sebemenš í možnos t , že tu ř ád í v lkod lak , muse l j s em bý t p ř ip raven . By la to Ž iva . Pokynu l j s em j í , a ť v s toup í dá l a posad í s e na lůžko . Na sobě mě la j en p ros tou ha lenu . V lasy sp le t ené do dvou d louhých copů . Až t eď j sem konečně moh l odhadnou t j e j í věk . Neby lo j í v í c než še s tnác t l e t . Vš imla s i rozeč tené kn ihy v kožené vazbě a p roh l í že l a s i j i s e zce l a z jevnou posvá tnou úc tou . „P roz rad i l a vám, že j e můj b ra t r nev inný? Že to nemohl udě la t ?“ zep ta l a s e t i š e . Tak toh le by l t edy důvod j e j í návš t ěvy. Zavře l j s em dve ře a zav r t ě l h l avou . „Na to bych muse l v idě t j eho t ě lo , “ ř ek l j s em. „Tak k čemu po tom j sou?“ zašep ta l a snad poněkud zk lamaně . „Řek ly my, že to moh l bý t on , “ odvě t i l j s em. Možná t rochu h rubě . „Řek ly mi , že by s t ouh le k l e tbou moh l p řež í t v šechno , co se mu s t a lo . Že ho moh la donu t i t spá t . P řež í t i oheň . Zo tav i t s e . Že by moh l bý t po řád někde t am venku . Navždy uvězněný v ně j aké zv rácené podobě a v race t s e j en p ro poms tu . Ne , neo táče j s e p ryč . “ Chy t i l j s em j i za ruku . A v idě l , že se j í v oč í ch t řpy t í s l zy. „ Já v ím, že to neudě la l , “ za šep ta l a , „nemohl to udě la t . Původně sem vám všechno ch tě l a ř í c t j e š t ě na ces t ě , a l e neš lo to . Nedokáza la sem to . Von by l vždycky moc hodne j . Ne jhodně j š í ch l ap z ce lý vesn ice . Vš ichn i t o ř íka l i . “ „Z í t r a s e pů jdeme pod íva t k j eho h robu . A na mís to , kde zmize ly ty dě t i . Pak budu schopný povědě t v í c , “ ř ek l j s em a j emně j í s ev ře l d l aň . Ucuk la , j akoby můj do tyk pá l i l . Snad s i až v tuh le chv í l i v š imla , že j i d rž ím za ruku . Pod íva la se na mě a v oč í ch mě la pod ivné odhod lán í . Vs ta l a z l ůžka . Pos t av i l a s e t ě sně p řede mne . „S l ib t e mi , že p ře svědč í t e o s t a tn í , že to neby l on . A j á p ro vás udě lám všechno , co bude te ch t í t , pokud o mne bude te mí t zá j em, vzácný pane .“ By lo mi j a sné , j ak to mys l í . By la zoufa l á . Krásná . Takovým t ím j ednoduchým venkovským způsobem. A zby tek nahrazova lo mlád í . V oč ích se j í l e sk ly s l zy. Skoro mě vyděs i l a t a náh lá změna . Mě l j s em něko l ik možnos t í . Moh l j s em j í s l í b i t coko l i , j en abych z í ska l j e j í t ě lo . A po tom svů j s l i b nedodrže t , pokud by se ukáza lo , že j e j í b ra t r j e t am venku a naž ivu . J enže to bych r i skova l nůž mez i žeb ry. Nebo j sem j i moh l rovnou odmí tnou t . A le to bych p ř i še l o mnohá po tě šen í , k t e rá j e j í t ě lo moh lo nab ídnou t .

49

POVIEDKA


Dokonce , z poz ice svého ú řadu , moh l j s em s i j i vz í t i p ro t i j e j í vů l i . A nes l ibova t n i c . P ř ikáza t j í , aby se mnou u leh la . A le možnos t , k t e rá se mi zamlouva la ze všech ne jv í c , by lo počka t . Pos l a t j i p ryč s něko l ika n i c ne ř íka j í c ími s lovy. A kdyby se p řec i j en ukáza lo , že j e j í b ra t r n ikdy neby l onou z růdou , po tom j í s l i b p ř ipomenou t . Tah le možnos t s e mi l í b i l a ze všech ne jv í c . P ro to j s em se pod le n í za ř íd i l , necha l j i ode j í t , j e š t ě chv í l i s tudova l kn ihy a u lož i l s e ke spánku . Zbraň j s em s i s chova l pod po l š t á ř . Druhý den , j en k rá tkou chv í l i po východu z imního s lunce , s t á l j s em se s t a ře š inou Vladem a d ívkou Ž ivou u o t ev řeného h robu j e j ího b ra t r a . Nedáva la n i č ím na jevo , že by s i by la vědoma nab ídky, k t e rou mi p ředchoz í den uč in i l a . Zpovzdá l í nás pozorova lo něko l ik vesn ičanů . A le n ikdo se p ř í l i š nep ř ib l í ž i l . Všude se s t á l e j e š t ě da ly na j í t s topy zmrz lé k rve . Něko l ik j s em s i j i ch odebra l , a l e cos i mi ř íka lo , že bude pa t ř i t j en Goranově dce ř i . A le v í c…víc j s em p ros t ě vyč í s t nedokáza l . Vše se udá lo p řed p ř í l i š d louhou dobou . J en j s em zamyš leně s l edova l h lubokou d í ru v zemi pod odva leným náhrobn ím kamenem a p řemýš le l . Po ko lena zabořený do sněhu , za t ímco mě p ro fukova l s tudený v í t r. Les by l neda leko . Ozýva ly se z ně j pod ivné a nede f inova te lné zvuky. By l nep řá t e l ský . Konečně j s em pochop i l , že t akh le se n i c da l š ího op ravdu nedozv ím. Už j sme p roš l i mí s t a , kde zmize ly všechny dě t i , kde j e napos ledy spa t ř i l i . N ic . Pus to a p rázdno . Všechny důkazy odvá l ča s nebo louče vesn ičanů , snaž íc í s e ohněm vymýt i t z lo . A nec í t i l j s em ho . J en zma tené náznaky. Nav íc j s em neob jev i l an i s topy po pohřešované ho lč i čce nebo j e j ím t ě l e . A vypada lo to , že i vesn ičané , vče tně j e j í ch rod ičů , s e už smí ř i l i s f ak tem, že j e mr tvá . A j e j í t ě lo na jdou ne jd ř íve na j a ř e , po ob levě . P ro tože l ež í někde h luboko pod sněhem. Ubohá Mona . P rý j í t aky neby lo j e š t ě an i dese t l e t . Zbýva la j ed iná možnos t , j ak se a l e spoň p ř ib l í ž i t p ravdě . Sáh l j s em do kapsy a vy táh l ma lou l ahv ičku nap lněnou sy tě ze l enou kapa l inou . P roh léd l j s em s i j i p ro t i svě t lu . Neby la zaka lená . J e š t ě s e nekaz i l a . Naš t ě s t í . J inak bych se moh l ve l i ce snadno o t r áv i t . I t akh le se mi t ř á s ly ruce , když j s em j i o tv í r a l . P ravd ivé v iděn í by lo nebezpečné . P ř i j eho pož i t í j s em s i zah ráva l s o sudem. P ro tože svě t by l p lný lovců , k t e ř í s e dos lova rozpad l i . P ropad l i š í l ens tv í , p ro tože s n ím neuměl i zacháze t . A zby tek ž ivo ta s t r áv i l i v po l s t rovaných podzemních ce l ách , bo jem s vn i t řn ími démony. „Kdybych omdle l , vezměte mě do t ep la , “ zašep ta l j s em. „Kdybych nech tě l j í t , snaž te mne . Nepos louche j t e , co ř íkám. Kdybych se nep robra l . Poš le t e p ro pomoc .“ Počka l j s em na Vladovo p ř ikývnu t í , t ep rve po tom j sem s i da l ma lý doušek . A i t en mě skoro s r az i l na ko lena . Téměř okamži t ě po tom, co

se mi roz l i l t ě l em j ako spa lu j í c í oheň . Zapo táce l j s em se a uc í t i l , j ak mě Ž iva podp í rá . Viděn í s e měn i lo . Svě t s e ko lem zača l t oč i t , j ak mys l zača la f i l t rova t v še , co neby lo pods ta tné . J en s ne jvě t š ím sebezapřen ím j sem zapud i l po t ř ebu zv race t . Pokaždé to by lo ho r š í a ho r š í . A an i když j s em to dě l a l poprvé , neby lo to n i c p ř í j emného . Pomalu ze mě un ika lo t ep lo . C í t i l j s em, j ak p romrzám. Ale rozh léd l j s em se ko lem sebe úp lně novýma oč ima . Vědě l j s em, že v tu chv í l i mám v tvá ř i nap ros to nep ř í tomný výraz . Napů l j s em čeka l , že ode mne d ívka odskoč í , s t e jně j ako to udě la l a vče ra , když j s em pož i l l ek tva r, nav íc mnohem s l abš í . J enže to neudě la l a . J en se t rochu roz t ř á s l a . J ako každý , kdo se se tká s moc í , k t e ré nemůže rozumět . Ne jp rve j s em n ic nev idě l . Až po tom malý záb le sk . B l í ž i l j s em se k němu, s t á l e podp í rán Ž ivou , až mě skoro os l ep i l . Vy t rh l j s em se j í a pad l na ko lena . Hraba l ve sněhu ho lýma rukama , dokud j sem nena raz i l na to , co mě t ak zau ja lo . Nebo sp í š P ravd ivé v iděn í , než ně j akou vědomou čás t mé mys l i . By la to panenka . Vyrobená z l á tky a had ř íků . S d louhými v l á sky. J ednoduchá , a l e k rá sná . S t e jně j ako Ž iva . J enže Ž iva , na rozd í l od t éh le h račky, neměla ob l i če j nama lovaný k rv í ma lé ho lč i čky. Pozdě j i s i t o ově ř ím t e s t em, a l e už v tuh le chv í l i j s em h luboko uvn i t ř vědě l , že t a k rev kdys i p roud i l a v ž i l ách ma lé L jubě . A někdo s i s t ou k resbou da l op ravdu hodně zá l eže t . To neby la p ráce p rok le t ého mons t r a . A le č lověka . „Pokud toh le pa t ř i l o Goranově dce ř i , nezab i l j i v lkod lak , “ zašep ta l j s em. „Vlkod lac i j sou nemys l í c í k rve lačné bes t i e . Vedené pudem svého p rok le t í . A le toh le , t oh le udě la l někdo s rozmys lem, s vášn í a zv rh lým po těšen ím. Č lověk .“ V tu chv í l i j s em omdle l . Lek tva r nade mnou p řevza l moc . A p robra l s e až mnohem pozdě j i , úp lně zpocený po d louhých hod inách š í l ených snů na svém lůžku . Na če l e j s em mě l s tudený obk lad . A p rvn í , co j s em spa t ř i l , by la usmíva j í c í s e Ž iva . By l j s em zase v j i zbě , ve k t e ré j s em p řespa l .„Vlado ř ek l o s t a tn ím, co j s i ob jev i l . Vě t š ina l i d í s i nen í j i s t á , čemu má vě ř i t . S lyš í š j e? To j sou ved le a r ad í s e . “ K mým uš ím opravdu do léha l zvuk hádky. Pokus i l j s em se posad i t na pos t e l i , a l e h rozně se mi mota l a h l ava . By l j s em j i j i s tý , že rozeznávám Goranův h la s . Hodně rozhořčený .„Mus ím t am j í t , “ ř ek l j s em. „Než uvě ř í s lovům ně jakého nesouh las í c ího h lupáka . Pomoz mi . “ Opa t rně j s em se ob lék l a l e spoň do toho ne jnu tně j š ího . A op í r a j í c s e o k řehkou d ívku , veše l do výčepu . Hádka okamži t ě u s t a l a . Upře ly se na mě des í tky pá rů oč í . V lado okamži t ě vyskoč i l z l av ice , aby mi pomohl , p ro tože Ž iva se s mou vahou vypořádáva la j en t ěžko .„Gorane , t vou dce ru nezab i l v lkod lak , “ ř ek l j s em s poh ledem upřeným na vesn ičana . „Možná že žádné z vaš i ch dě t í . “ Nevypada l p ře svědčeně . Pozorova l mě se směs ic í s t r achu a hněvu v oč í ch .„Tak kdo t edy!“ ozva lo se od j ednoho z j eho

51

POVIEDKA


sousedů . „Někdo z vás . Možná že posed lý z lým démonem. Nebo zce la vědomě . A le ne v lkod lak . By l dos t chy t rý na to , aby pos l edn í t ě lo uk ry l p řed mým př í chodem. P ro tože vědě l , že bych to z r an pozna l . A j á p ř i jdu na to , kdo to by l . To p ř í sahám. A po tom, po tom ho odevzdám bož ímu hněvu , p ro tože s i n i c j i ného nezas louž í . Budu s i vás p ředvo láva t j ednoho po d ruhém. A mně , mně nemůže te lhá t . “ Necha l j s em se odvés t zpá tky do poko je . V loká le by lo nap ros t é t i cho , až po chv í l i s e za mými vzda lu j í c ími se zády zača l ozýva t na léhavý šepo t . S ú l evou j sem pad l po pos t e l e . Vědě l j s em, že mus ím vypada t h rozně . S h luboko zapad lýma oč ima a smr te lně b l edou tvá ř í . T řesouc í s e j ako ně jaký a lkoho l ik . „Děku j i za pomoc , V lado ,“ ř ek l j s em s t a ře š inov i , když s t anu l ve dve ř í ch , odcháze je z mís tnos t i . O toč i l s e na mě a ukáza l mi t ím svou pásku p řes oko . „Nemáte za co , pane , “ ř ek l k l idně . „Mys l ím, že j s t e j e nakonec dokáza l p ře svědč i t . “ Unaveně j s em se se sunu l na lůžko . Vědě l j s em, že d ruhý den už bych mě l snad bý t použ i t e lný . V hor š ím s podporou ně jakého s l abš ího l ek tva ru . Zase j s em to zv lád l . Da l š í vý le t s P ravd ivým v iděn ím. Ž iva mi pomohla se u lož i t . Vysv léc t , p ro tože p r s ty už mě zase nepos loucha ly. A lespoň t rochu j s em by l s chopný p řemýš le t . O tom, že j e s t l i někdo p řes noc u t eče , znamená to , že j e v in ík . Čeka l j s em, že po tom ode jde . A le mís to toho s i p ře t áh la p ře s h l avu svou ha lenu . Ob jev i lo se p ružné mladé t ě lo . A vk louz la za mnou na lůžko sp ln i t svou čás t dohody. Nepro te s tova l j s em. By l j s em unavený a omámený . A le ne p ř í l i š unavený . A p ro to j s em ocho tně p ř i j a l v še , co mi dáva la . I t oh le j e t o t i ž součás t ž ivo ta , neodmí ta t da ry, když j sou se s l ány. Nev ím, j ak pozdě v noc i by lo , když j s em se p robra l a nahmata l ved le sebe p rázdné mís to . Muse la ode j í t , když j s em usnu l . A le ve vzduchu se s t á l e vznáše l a j e j í vůně . P řev rá t i l j s em se na d ruhý bok , zah raba l s e h loubě j i do p ř ik rývek a znovu usnu l . A le j en d íky tomu , když mě pozdě j i v noc i p robud i l š r amot , vědě l j s em, že to nen í Ž iva . J eden ze s t í nů by l t emně j š í než ty os t a tn í , někdo by l s e mnou v mís tnos t i . C í t i l j s em, j ak se mi j ež í v šechny ch lupy na zá ty lku . C í t i l j s em ho . Pomalu j s em sáh l rukou pod po l š t á ř p ro r evo lve r. Neby l t am. Samozře jmě . Uk láda la mě Ž iva , j á by l veče r p ř í l i š omámený , než abych se o to za j íma l . As i j e š t ě s t á l e t r če l v pouzdru na mém ob lečen í . Nebo , j e š t ě l épe , už ho možná mě l t en neznámý, co by l s e mnou v mís tnos t i . I když pochybu j i , že by ně jaký mís tn í p ř i š e l na to , j ak j e j použ í t . Muse l j s em vydrže t . Než se ke mně dos t ane b l í ž . By la tma , t ak s t r a šná tma , že j s em an i ne rozeznáva l , j e s t l i má ně jakou zb raň . By l j s em h lupák , s t r a šný h lupák . P ředpok láda l j s em, že t en

v rah up rchne . On se mís to toho rozhod l mě zab í t . A t ím p ravdu umlče t . Mě l j s em to tu š i t . By lo to log ické a j á mu to snad an i nemohl mí t za z l é . Na j eho mís t ě bych dos t možná j edna l s t e jně . Neměl j s em p ředpok láda t , že mě ochrán í au to r i t a mého ú řadu . Sp í še j s em tuš i l , než vědě l , že j e t ě sně u mě , když j s em se p ro t i němu z lůžka vymrš t i l . Nečeka l t o . Zaúpě l h lubokým h la sem, p ře s to j s em c í t i l , j ak se mi os t r á čepe l nože zabod la h luboko do s t ehna . Odkop l j s em j e j od sebe . Využ i l momentu p řekvapen í a sku tá l e l s e z pos t e l e do mís t , kde j s em doufa l , že bude můj oděv a u ně j i zb raň . Skoro j s em vy jek l nadšen ím, když j s em nahmata l ch ladnou pažbu . J enže to už se ú točn ík vzpamatova l . Nes t ač i l j s em an i na t áhnou t kohou tek , když se na mě opě t v rh l . By l s i l ně j š í než j á . J enže naš t ě s t í pos t r áda l vzdě lán í v bo j i . J enže ho neomezova la r ána na noze . Nakonec se mi poda ř i lo na t áhnou t kohou tek . Mís tnos t p rozá ř i l záb le sk vyvo laný če rným s t ř e lným prachem. Ozá ř i l ú točn íka . Znovu j sem vys t ř e l i l . A znovu . P rodě ravě l j s em j eho t ě lo s t ř íb rnými ku lkami , dokud se nes lož i lo na pod lahu . C í t i l j s em, j ak mi s t éká po p ravém s t ehnu k rev. Moje k rev. Opa t rně j s em se zved l . Zvenč í j s em s lyše l h l a sy. Někoho muse ly p robud i t výs t ř e ly. Opa t rně j s em doce la na pos t e l . Zapá l i l sv í čku . Miho tavé svě t lo p rozá ř i lo mís tnos t . Na pod laze l eže l j eden z vesn ičanů , ma tně j s em s i vybav i l , že už j s em něko l ik rá t spa t ř i l j eho tvá ř . Poprvé a s i v hospodě , když ř íka l , že p roh ledáva l j e skyně p ř i pá t r án í po Moně . By l mr tvý , vykrváce l z mnoha r an . P rov izo rně j s em s i zaváza l v l a s tn í z r aněn í , u j i s t i l s e , že nen í moc nebezpečné , zakáp l j e j ho j ivým l ek tva rem. Pá l i l o to . C í t i l j s em, j ak se r ána za t ahu je . Muse l j s em vykř iknou t . Dveře mís tnos t i s e roz l e t ě ly a vpad lo do n í něko l ik vesn ičanů . S v id l emi a s eke rami . Ne jd ř ív j s em s i mys le l , že se na mě v rhnou . Když spa t ř i l i svého mr tvého souseda na zemi . A j á j s em sv í r a l zb raň , z j e j í ž h l avně vyš ly v ražedné r ány. Muse lo to ce l é působ i t op ravdu pod ivně . Nepouš tě l j s em zb raň , moh l i bý t j eho pomocn íky. Kdyby mě t akh le zab i l i , vesn ice l ehne pope lem. Taková by la och rana mé poz ice . P řes to j s em radě j i rych le vše vysvě t l i l . „Toh le j e v in ík , “ p roced i l j s em sk rz zaťa t é zuby. „Pokus i l s e mě zab í t , aby zak ry l svů j z loč in . P roh lede j t e j eho dům, j e s t l i nena jde te Monu . Nebo a l e spoň j e j í t ě lo . Zkus te h l avně sk lep a půdu . P ř iveďte mi sem Ž ivu . Rych le !“ Osaměl j s em. A p roh leda l vesn ičanovy kapsy. Naše l j s em něko l ik d louhých oce lových d rápů . Takže by mě zab i l v lkod lak . Má smr t by by la da l š ím důkazem o j eho ex i s t ence . Nepř í j emná p ředs t ava . J enže j s em se an i o ch lup nepř ib l í ž i l k vysvě t l en í t oho , p roč to v l a s tně dě l a l . Rozhodně by l j en obyče jný č lověk , neov láda la ho žádná t emná a t a j emná s í l a . Mot iv j s em se dozvědě l až mnohem,

52

POVIEDKA


mnohem pozdě j i . Když j sme s V ladem naš l i t ě lo ubohé Mony. S tač i lo j en p ro j í t j e skyně , k t e ré úda jně p rávě t enh le vesn ičan s l íb i l p roh leda t o sobně . Ve sku tečnos t i j i t am zab i l , s t e jně j ako všechny os t a tn í . J en s i ne j sem j i s tý , j e s t l i smr t Ž iv ina b ra t r a by la náhodou , k t e ré využ i l , nebo se mu dos ta l na s topu . Ho lč i čka by la pevně svázaná , pokry tá k rv í a spe rma tem. P ř ipomína la l edovou sochu s oč ima vy t ř e š t ěnými do neznáma . Nev ím, j e s t l i d ívka d ř ív zmrz la nebo pod leh la s t r a šnému mučen í a nechc i t o vědě t . N ikdy j sem nev idě l n i c ho r š ího . Se tka l j s em se s mnoha bes t i emi , če t l j s em j e š t ě o mnohem hor š í ch , a l e žádná n ikdy neby la t akh le bezc i tná a k ru tá . Muse l bý t nemocný . J enže t ímh le p ře skaku j i j i nou udá los t . S t e jně t r ag ickou . V lkod lakem, k t e rý mě mě l zab í t , neby l n ikdo j i ný , než Ž iva . I t u j sme naš l i mr tvou . Muse l j i z ab í t , když odeš l a z mé j i zby. Mnohokrá t

j s em s i ř í ka l , že j s em j i mě l zad rže t . J enže v tu chv í l i j s em p ros t ě nev idě l důvod . Vy t louk l j í v šechny zuby. Zakopa l j e . A na p rázdná mís t a v l ep i l v l č í t e sáky. Způsobem, k t e rý j s em n ikdy p řed t ím nev idě l . Vypada ly zce l a p ř i rozeně . Ned iv i l j s em se , že vesn ičany zmá t ly. A j sem s i j i s tý , že kdyby j i naš l i ved le mé po t rhané mr tvo ly, s t akovými t e sáky, možná j e š t ě pos t ř e l enou s t ř íb rnou ku lkou , v š i chn i by mě l i j a sno . Na j e j ím pohřbu j s em se op í r a l o hů l , abych p ř í l i š neza těžova l ho j í c í s e nohu a p řemýš le l , j e s t l i doš l a poko je . P řesvědč i l j s em vesn ičany, že op ravdu neex i s tu j e důvod t ě l a pá l i t . J sem s i j i s tý , že se Ž iva se tka l a s b ra t r em. Hloupá vesn ická husa . A le p ře s to mi to tvá ř i s t éka la osamělá s l za .

i l u s t rova la Pave l Kršek

53

POVIEDKA

ČASOPIS JUPITERvyhlasuje dlhodobú literárnu súťaž pre nepublikovných autorov

PODMIENKY:- poviedky s fantastickým ozvláštnením

- v slovenskom jazyku- od autorov, ktorým doteraz nevyšla knižne žiadna próza

SYSTEM SÚŤAŽE:- v každom čísle časopisu uverejníme minimálne jednu takúto poviedku

- bude označená logom súťaže- začiatkom nasledujúceho roka budú čitatelia hlasovať o víťazovi

- ten získa obrázok od našich popredných ilustrátorov


LOVCI

N á j d e n ý o b j e k t : J o z e f S t a n k e . Ve k : t r i d s a ť d v a r o k o v. S t a v : ž e n a t ý , ž e n a - l o v e c , d e t i – ľ u d i a . D v e s e s t r y - m a n u á l n i c i , b r a t - l o v e c . P i c h n ú ť i n j e k c i u ! Vy k o n a n é . D o č a s n á p a r a l ý z a .

Va š a d e n n á k v ó t a n e b o l a n a p l n e n á . D o k o n c a p o b y t u v r e g i ó n e 0 1 9 8 6 V á m z o s t á v a j ú d v e h o d i n y a o s e m n á s ť m i n ú t . Z á s o b y v z d u c h u : 8 3 p e r c e n t , - o z n á m i m u r o b o t i c k ý h l a s . L o v e c X LV 3 7 h o d í t e l o n a k o p u . L e n č o s a o t o č í , p o č í t a č h o u p o z o r ň u j e n a ď a l š í c i e ľ . X LV 3 7 i n f r a č e r v e n ý m l ú č o m n a m i e r i n a d i e ť a p r i j e h o n o h á c h . - Vr á ť m i o t c a ! – p r o s í c h l a p e c t i c h ý m h l á s k o m . P o t v á r i m u s t e k a j ú s l z y. - Š t e f a n S t a n k e , - a v i z u j e p o č í t a č . - Ve k : j e d e n á s ť r o k o v. D e t i n a O r f e t e n e m a j ú m i e s t o . L o v e c v y s t r e l i a n e c h á m ŕ t v e d i e ť a n a z e m i . P o t o m s a v y d á o p a č n ý m s m e r o m . K r á č a p o č i e r n y p i e s k u a k o p o z h o r e n e j p ú š t i . Ž i v o t n a z e m i p r e b ý v a l e n v o v y s c h n u t ý c h k r í k o c h . Ľ u d i a p r e d l o v c a m i a j e d o v a t ý m i p l y n m i p o v ý b u c h u j a d r o v ý c h a a t ó m o v ý c h e l e k t r á r n í n e n a c h á d z a j ú ú k r y t . X LV 3 7 z a r e a g u j e n a ď a l š i e h l á s e n i e . Vo p c h á r u k u m e d z i h o l é k o n á r e a s c h m a t n e č l o v e k a , k t o r ý n e m á s i l u s a b r á n i ť . J e d e h y d r o v a n ý a v y h l a d o v a n ý n a s m r ť . - N á j d e n ý o b j e k t : R ó b e r t S o k o l . Ve k : š t y r i d s a ť p ä ť r o k o v. S t a v : s l o b o d n ý , j e d e n b r a t - l o v e c . P i c h n ú ť i n j e k c i u . Vy k o n a n é ! D o č a s n á p a r a l ý z a . M e r a v é t e l o s k o n č í n a v r c h u ľ u d s k e j k o p y. - Va š a d e n n á k v ó t a n e b o l a n a p l n e n á . D o k o n c a p o b y t u v r e g i ó n e 0 1 9 8 6 V á m z o s t á v a h o d i n a a p ä ť d e s i a t t r i m i n ú t . Z á s o b y v z d u c h u : 8 2 p e r c e n t , - p r e d n e s i e s t r o j a n á s l e d n e l o v c a n a s m e r u j e n a n o v ý c i e ľ . L o v e c v y t i a h n e ž e n u , č o s a z a h r a b a l a p o d z e m . Z r a z u z a č u j e č u d e s n ý z v u k . O b s a h i n j e k c i e v y p r á z d n i d o ž e n y a v l o ž í r u k u n a m i e s t o o d k i a ľ

p r i c h á d z a n e i d e n t i f i k o v a t e ľ n ý t ó n . - N á j d e n ý o b j e k t : n e z n á m y. Ve k : n e z n á m y. S t a v : n e z n á m y. A n a l ý z a ! P o z r i e s a n a m a l i č k ý a f a r e b n ý p r e d m e t , n a d o t y k m ä k k ý a h u ň a t ý . P r e v r a c i a h o v r u k á c h . N i č p o d o b n é d o p o s i a ľ n e v i d e l . N a k o n i e c m u p i c h n e i n j e k c i u . - Va š a d e n n á k v ó t a n e b o l a n a p l n e n á . D o k o n c a p o b y t u v r e g i ó n e 0 1 9 8 6 V á m z o s t á v a p ä ť d e s i a t p ä ť m i n ú t . Z á s o b y v z d u c h u : 7 8 p e r c e n t . K e ď s a č a s o v ý l i m i t v y č e r p á , n a l o ž í t e l á n a v o z í k a v r á t i s a k m o d u l u . - C i e ľ c e s t y : v e s m í r n a s t a n i c a O r f e t a , - o z n á m i s á m p r e s e b a , a b y s i a s p o ň r a z z a č a s p r e c v i č i l h l a s i v k y. P o t o m z a p n e a u t o m a t i c k é r i a d e n i e a p o b e r i e s a d o l a b o r a t ó r i a , k d e n e c h a l v o z í k . Č a k á h o t r a n s f o r m á c i a n á j d e n ý c h , z d r a v š í c h s i l n e j š í c h n a l o v c o v a s l a b š í c h n a m a n u á l n i k o v u r č e n ý c h n a o p r a v u l o v c o v, č i i n ý c h s t r o j o v. X LV 3 7 p r a c u j e e f e k t í v n e . K e ď v j e d e n d e ň n e d o s i a h o l k v ó t u , n a s l e d u j ú c i j u p r e s i a h o l . T ý m s a ú s p e š n e d r ž í m e d z i n a j l e p š í m i l o v c a m i . A k b y n e n a p l n i l l i m i t , č a k a l a b y h o d e g r a d á c i a n a m a n u á l n i k a . N i e ž e b y m u n a t o m z á l e ž a l o , n i č s i n e u v e d o m u j e , n e p a m ä t á , n e c í t i s t r a c h a n i r a d o s ť , v y k o n á v a s v o j p r o g r a m . N a o p e r a č n ý s t ô l p o l o ž í p a r a l y z o v a n ú ž e n u a p r i v i a ž e j u . R ö n t g e n m u u k á ž e n i e k o ľ k o p o l á m a n ý c h k o s t í , k t o r é s a ľ a h k o n a h r a d i a f u n k č n ý m i . N a m a n u á l n i k a j e ž e n a v n o r m e . Ľ u d s k á b y t o s ť k r i č í a l o m c u j e s e b o u a k o m i l i ó n y p r e d ň o u a ž p o k ý m j e j X LV 3 7 n e v p i c h n e m a l ú d á v k u v z á c n e j l á t k y, k t o r á p o c h á d z a l a p r i a m o z C e n t r a . O k r e m s t r a t y v e d o m i a s u b s t a n c i a s p ô s o b u j e t r v a l ú s t r a t u p a m ä t i . - O p e r á c i a ú s p e š n á . O b j e k t : m a n u á l n i k 9 7 8 5 3 1 2 4 5 6 . N a s l e d o v n é o p e r á c i e s a u s k u t o č n i a v C e n t r e . L o v e c a u t o m a t i c k y p r e s u n i e t e l o n a l ô ž k o a n a s t ô l u l o ž í m u ž a . P r e j d e n í m p o c i t , a k o b y j e h o t v á r u ž n i e k d e v i d e l , l e n s i n e m ô ž e s p o m e n ú ť k d e . P r i v i a ž e o b j e k t s i l n e j š i e a k o ž e n u p r e d n í m . C h l a p i s a v ž d y v z p i e r a j ú v i a c . N a p l n í i n j e k c i u f i a l o v o u t e k u t i n o u . M u ž v y s t r a š e n e

54

Ingrid RudavskáPOVIEDKA

Workshop

Ingrid Rudavská - Lovci

Dnes sa do rubriky dostala poviedka Lovci od autorky Ingrid Rudavskej. V súťaži Poviedka Istroconu 2012 sa text neumiestnil na popredných priečkach, ale autorka využila možnosti publikovania ho v našom časopise. Namiesto Lívie Hlavačkovej prezentuje svoj pohľad Martin Tomčík a dúfame, že to bude pre autorku adekvátna náhrada.

Martin Králik: Výborne napisaný text. Mám rád poviedky, kde nie je ani slovo navyše. A mám veľmi rád skratku, ktorú autorka ovláda. Aj obsah je pre mňa zaujímavý, škoda len trocha predvídateľnej pointy.

Bohumil “Hromovlad” Stožický:Text nemá zmysel. Odľudštený svet nemá čím zaujať.Možno sa pokúša šokovať, aby tým nahradil svoju neschopnosť o niečom vypovedať. Nanešťastie zaostal za svojou dobou aspoň 40 rokov. Viac ako poviedku pripomína akýsi technický scenár. Autor nepredviedol schopnosť zobraziť ani zaujímavú a uveriteľnú postavu, ani zaujímavé a uveriteľné prostredie. V tejto podobe nemá zmysel text opravovať, skôr ho napísať odznova (hlbšie, rozsiahlejšie, logickejšie a hlavne ľudskejšie) alebo, lepšie, napísať iný text.

Dagmar Mehešová: Táto poviedka je pokusom o splatter a je to podľa môjho názoru prvotina tohto autora, ktorý sa zatiaľ

len pokúša písať. Je to akýsi apokalyptický splatter, ale po štylistickej stránke je dejovo trosku nesúrodý. Aj keď autor sa snaží o invenčné prvky, ako je maličký huňatý predmet, ktorý pravdepodobne mysli ironicky, a v tejto poviedke rozohráva utopickú vojnu medzi vyššou a nižšou civilizáciou. Opis tejto civilizácie je veľmi invenčný, z lovcov sa stávajú po degradácii manuálnici, čo som ešte nikdy v sci-fi literatúre nečítala, je topodla môjho názoru úplne nový pojem.

Martin “Arcey“ Tomčík:Vôbec mi to nepripomínalo poviedku, pretože tá ma celkom jasne definovanú štruktúru a isté pravidlá. Ide skôr o fragment zo sveta, ktorý autorka nemá sama ucelený a doladený. A ak áno, iba vo vlastných myšlienkach, ktoré na papieri nevidieť. Motív Lovcov ako nadradenej rasy je zaujímavý, ale potenciál tohto nápadu veľmi rýchlo vyprchá. Je síce jasný zámer tohto diela, ale príliš veľa slov je nevypovedaných a hoci mám rád keď čitateľ si musí ponamáhať mozgové bunky, toto prevedenie mi prišlo dosť chaotické. Hlavný hrdina je príliš neosobný na to, aby vliezol pod kožu a tak by som autorke radil zamerať sa na odzvlýštnenie postavy. a pokúsiť sa prehĺbiť ju. Slabšia štylistika sa dá upraviť viacnásobným prečítaním, tak aby text nezadrhával a pôsobil plynulo. Tu pomôže hlavne viac písať.

56

POVIEDKA

u t e k á z r a k o m p o l a b o r a t ó r i u . X LV 3 7 v i d í č a s t o v o č i a c h o b e t e s t r a c h , a l e t o t o j e n i e č o i n é . O p ä ť h o p r e p a d n e p o c i t , a k o b y t o h o č l o v e k a p o z n a l . N a c h v í ľ u z d v i h n e z r a k a v d i a ľ k e z b a d á d o m . S l n k o m u s v i e t i p r i a m o d o o č í . M u s í s i z a c l o n i ť v ý h ľ a d . V š e t k o j e s t a t i c k é a k o o b r a z . Vo v e t r e c í t i d á ž ď . S t r h n e s a n a s m i e c h a o b z r i e s a z a s e b a . B r a t h o z r a z i l n a z e m a s m e j e s a . G r e g o r l e ž í n a t r á v e a s m e j e s a v e d n o s b r a t o m . - N e c h a j t e m a . Č o s o m n o u c h c e t e u r o b i ť ? – c h l a p h o p r i n a v r á t i d o s ú č a s n o s t i . X LV 3 7 n e s m i e s o b j e k t m i k o m u n i k o v a ť , a j k e ď v e ľ a k r á t c h c e l . C e n t r u m h o s t á l e m o n i t o r u j e . P i c h n e c h l a p o v i i n j e k c i u . Te n o k a m ž i t e z a s p í . Z a n i e k o ľ k o h o d í n s a z o b u d í v C e n t r e . P o l o ž í t e l o v e d ľ a ž e n y. J e d n o u r u k o u z d v i h n e c h l p a t ý o b j e k t a u l o ž í h o n a s t ô l . O b j e k t v y d á v a l a r o v n a k ý z v u k a k o p r e d t ý m . V j e h o p o h ľ a d e j e č o s i , č o n e d o k á ž e o p í s a ť . P r e m e r i a s i m u ž a , k t o r ý p r e d c h v í ľ o u l e ž a l n a o p e r a č n o m s t o l e a v z á p ä t í s a z a m e r i a n a t o n e z n á m e č u d o . O d r a z u m á j e d e n á s ť r o k o v. S p o l u s b r a t o m n a h á ň a j ú v

z á h r a d e p s a . Z a l e j e h o p o c i t š ť a s t i a . - J e t o p e s , - v y k r í k n e o d r a d o s t i , a l e o d r a z u s a z ľ a k n e . U r č i t e h o v C e n t r e p o č u l i . - C h y b a v s y s t é m e , - o h l á s i s a p o č í t a č . – L i k v i d á c i a ! V t o m u c í t i n e p r í j e m n é p i c h n u t i e . V r u k e c h l a p a , k t o r ý m e d z i t ý m v s t a l z l ô ž k a , z b a d á i n j e k c i u . P o z r i e s a d o b r a t o v e j t v á r e . V m y s l i s a m u v y n á r a s p o m i e n k a z a s p o m i e n k o u . B r a t a o n n a z á k l a d n e j š k o l e , b r a t n a i n e j s t r e d n e j š k o l e , b r a t p r o m u j e , ž e n í s a , n a r o d í s a m u d c é r a , n á s l e d n e s y n , v ý b u c h a t ó m o v e j e l e k t r á r n e , s p o l u s b r a t o m a j e h o r o d i n o u h ľ a d a j ú ú k r y t , n e m a j ú č o j e s ť , s ú d e h y d r o v a n í , s i l n ý z á b l e s k , b r a t s a s t r a t i l , l o v c i , s ú v p a s c i . P r e m e n i l i h o n a l o v c a , r o v n a k o a k o o n p r e m i e ň a ľ u d í . A j o n b o l k e d y s i č l o v e k o m . Vo l a l s a G r e g o r. Z a h ľ a d í s a b r a t o v i d o o č í , r o v n a k o a k o s a n a n e h o p o z e r a l p e s , a l e n i č v n i c h n e n á j d e . N a t o v š e t k o z h a s n e .

i l u s t ro v a l a P e t r a S l o v á k o v á

Workshop

Workshop

57Miloš Ferko - Milošova polička

Milošova poličkaSLOVO O ANTOLÓGIÁCH

Antológie sú tvory vyskytujúce sa v zákutiach literatúry spôsobom viacčimenej utajene odhaľovanej túžby po všetkoobsiahnuteľnosti výberu. Ambiciózne už podstatou skromnosti byť čím sú prinášajú pôžitok i pôvab postrachu. Rozkoš a rozpaky. Najmä pre kritika a historika. Nič sa nečíta ľahšie a nehodnotí ťažšie než antológia. Súbor textov od rozmanitých autorov-autoriek ťažko ak vôbec zjednotiteľný názorom. Napokon, podstatou tohto spôsobu radenia textov je pestrosť, rozmanitosť, mnohosť voľby. Rázcestie alternatív, ak počítame s objektívnou snahou o pozorné čítanie, prirodzeným spôsobom vedie k otupovaniu vyhrotenosti názorov. Pokusy o recenzie antológií z hľadiska ucelenosti literárnokritického žánra môžu byť úspešné iba ak nadmerným spôsobom zdôraznia zaangažovanosť recenzenta. Pretože rôznorodosť príbehov sa vzpiera, ich interpretáciu môže udržať pokope iba názor vyhranený do predpojatosti – či už v ohľade kladnom alebo zápornom. Pokus obsiahnuť antológiu ako celok objektívne končieva potom pravdaže rozpadom recenzie na menoslov či glosár postrehov, ktoré sa nie vždy dajú prepojiť. Antológia textohryzovi-interpretátorovi väčšmi než priestor na kritiku ponúka materiál na konštatovanie, evidenciu, zamyslenie, súhrn po odstupe. Tvorená dnes, no nevyhnutne s ohľadom na širší kontext (času i priestoru alebo času i priestoru) pre budúcnosť aj a najmä ako svedectvo a dokument. Vehementným popieraním seba ako prítomnosti hneď v čase vzniku sa zo zorného poľa literárnej kritiky automaticky presúva do optiky literárneho historika. Ukazuje stav ako súhrn a zovšeobecnenie. Poskytuje prehliadku typov. Podľa niekoho galériu, podľa iného galerku, môžbyť, no realita prítomnosti textov ani v rámci fikcie či fantastiky zatiaľ nedosiahla tak ďaleko, aby sa obsahom antológií stali projekty túžob editorov-editoriek. Inými slovami, antológie obsahujú to čo je napísané ako je napísané, pričom jedným z cieľov, popri čitateľskom zážitku, je poskytnutie informácie o spôsoboch stvárňovania textov v tej ktorej oblasti či žánri literatúry. Ak teda, ako som už uviedol, antológia stáva sa okamžite pri vzniku objektom a priori historickým, jej vznik nie je mysliteľný bez povedomia širších kontúr. Popri pestrosti výber. Razantnosť gesta antológie, pravdaže, stúpa so zvyšovaním množstva alternatív. Koncipovanie antológie literatúry v jazyku ktorej číta necelých päť miliónov ľudí, navyše sústredenej na stále nie väčšinový žáner, je nevyhnutne spojené s rizikom prekročenia miery možnosti vyberať k nutnosti rozhodnúť sa.

Projekt antológií vydavateľstva Artis Omnis venovaný žánrom fantastiky a uskutočňovaný editorom Martinom Králikom (Farby strachu, 2011, v spolupráci s Petrom Uličným, zamerané na horor, triler, splater, Čas hrdinov, 2012, v spolupráci s Alexandrou Pavelkovou, orientovaný na fantasy, plánovaný tretí zväzok by mal priniesť diela zo žánra vedeckej fantastiky) delí od dvojice kníh vydavateľstva Smeny štvrťstoročie odstupu. Zmenilo sa mnoho, literárne však slovenskej fantastike veľhory nenarástli. Ponuka stále, s ohľadom veľkosť slovenského národa pochopiteľne, zďaleka nenapĺňa dopyt. Ak zatiaľ jestvujúca dvojica knižiek čestne a verne mapuje tváre slovenskej fantastiky, budeme ich musieť vnímať aj s hrbolcami, škvrnami, výmoľmi, preliačinami. Bez pocitu (falošnej) hrdosti na „malé, ale naše“ môžeme sa obmedziť na konštatovanie – toto v súčasnosti znamená a je (intencionálny, mimomainstreamový) slovenský horor či fantasy. Ak by niekomu náhodou bolo ľúto, že sa nekoná prehliadka veľdiel rovná čitateľským zážitkom antológií fantastiky svetovej či anglofónnej, nech si láskavo uvedomí, že počtom obyvateľov sa Slovensko vyrovná zhruba jednému zo štátov USA. Porovnanie s (hypotetickými) antológiami autorov fantastiky Utahu, Arizony či Nebrasky (antológia štátu Maine by sa pravdepodobne preorientovala na vydávanie zobraných spisov Stephena Kinga) by nemuselo byť zdrvujúce, hoci pohľad smerom do Česka...neprestajne pripomína prítomnosť rozdielu (nielen kvantitatívnu). Napriek tomu - v reálnej situácii na trhu bez existenciea nádeje na existenciu printového periodika venovaného fantastike s jedným profesionálnym a niekoľkými pravidelnejšie publikujúcimi autormi-autorkami ťažko čakať viac. Než zázrak splneného sna o festivale (hoci aj nedokonalej) rôznosti, ktorým pre mňa ako interpretátora i čitateľa knižky ostanú. S nádejou vo veci budúce venujem tvorcom vďaku.

REPETE S MÚMIOU

Aleks Tarn Ukradnúť Lenina(sitzrealistická fantázia)Bratislava, Marenčin PT 2012preklad: Ján Štrasser

Čo ak sa prebudí Boh a mýtus započne odznova? Čo ak sa prebudí mýtus a začne odznova hľadať Boha a vezme si čo má naporúdzi, v rakve, na obrovskom námestí... Teraz, o chvíľu, započne sa odvíjať alternatíva budúcnosti podľa stôp minulosti. Stane sa totiž, že po rokoch sa stretnú kamoši. Štyria, ako mušketieri. Všetci s krstnými menami začínajúcimi na V. Keďže

KNIHY

58

stretávka sa uskutoční v Rusku, nuž nemôže to dopadnúť inak -ožerú sa, začnú filozofovať o nesmrteľnosti chrústa a skazenosti súvekého gangsterského (tj. samozrejme ruského) konzumizmu. Všeličo im príde ľúto, v rámci nostalgie sa rozhodnú z mauzólea uniesť múmiu V. I. Lenina. Na jachtu jedného z nich. Miliardára, oligarchu, pravdaže mafiána. Avšak pretože v Rusku býva veselé počasie, prepadové komando jachtu potopí. Lenin ožije – nie v dôsledku prepadu, ale náhodným stretnutím s podomácky produkovanou v kurze naučenou mágiou mladej ctiteľky hnutia gothic, Lakrimózy. Oživený Vladimír Iľjič vstupuje do extrémistickej strany, strháva masy. Rozdáva portské, usporiada hry. Obklopený davom sa z ráčkujúceho krpáňa mení na obra. Spolupracovníkov čoraz sebaistejšie nazýva menami zosnulých (prípadne zavraždených) súdruhov: Ježov, Berija, Stalin. Zmene identít sa nik nevzpiera. Dav vstáva. Zapácha novou revolúciu. Dejiny sa chystajú na revival. S revom a krvou. Včerajšok splýva s dneškom. Budúcnosť je istejšia. Napokon...vyústenie si prečítajte sami. Zvrátená groteska hodna Ruska a miestami až sebazničujúcej sebakritiky jeho intelektuálov tvorí jedno z diel prúdu antiutopickej literatúry, rozšírenej v rámci Ruska po roku 2000 (opäť) aj v mainstreame (Deň opričníka Vladimíra Sorokina, diela Olgy Slavnikovovej, čiastočne tiež Viktor Pelevin). Autor, Aleks Tarn (1955) je židovského pôvodu. Od roku 1989 žije (tak ako jeden zo štyroch priateľov v románe) v Izraeli. Píše po rusky. Debutoval roku 2003. Odvtedy vytvoril sedemnásť románov, šesť divadelných hier, poviedky, fejtóny. Bol nominovaný na ruskú obdobu Bookerovej ceny. Román o znovuoživení Lenina vydal roku 2008. Repríza histórie mení sa tu na horor a či skôr triler. Nech sa páči, vážení zákazníci, ráčte si vybrať. Čiernym humorom a červeným súknom sa dajú dláždiť ulice. Dôležitú, ba priam rozhodujúcu úlohu, zohrajú vajcia vodcu. Myšlienkovo nič hlboké (veď ani po múmiu nebolo treba ďaleko chodiť), samozrejme nič objavné ani nové. Narážky na historické reálie buď pochopíte, alebo nie, no je to vcelku jedno. Mišmaš. Maž myšou. Sám autor ale tvrdí, že texty sa usiluje tvoriť v dvoch plánoch. Pod povrch bulvárneho čítania o virtualite vzrušujúceho deja, násilia (a miestami ešte násilnejšieho humoru) ukrýva realitu – tak, aby sa nedali oddeliť. Cieľom podľa Tarna je, aby sa kečup stal krvou... podľa možnosti iba v románoch. Hranice medzi vysokým a nízkym miznú. Tarn s obľubou prirovnáva svoje diela k súvislému plynutiu televízneho programu. Záznam divadelného prestavenia Shakespeara, následne reality šou, sitkom, prírodopisný seriál, veštenie z kariet na telefón. Ak teda pritvrdíte pozornosť, v nesúrodosti Tarnových textov môžete nájsť, čo sa vám len (ne)páči. Povedzme systém...ba... radšej iba zašepkajme, posolstvo a myšlienky (našťastie najviac tri. Pozri poslednú vetu textu.) Konkrétne v románe Ukradnúť Lenina totižto sa mi pozdalo, že okrem miestami fekálneho humoru a viacmenej zmäteného/zmúteného/zmutovaného (Pozor!!! Neprehliadnite!!! Len v časopise Jupiter!!! Využite jedinečnú možnosť!!! V rámci postmoderny

a demokracie trhovej ekonomiky si môžete slobodne zvoliť, ba až priam vybrať, z trojice možností, svoj prívlastok priamo na mieru... žiaľ bez zľavy na predplatný kupón) deja, jedná sa predsa napokon a predovšetkým – o hrôzu z návratu. Nie iba staré piesne môžu prísť. Ale tiež Ivan Krajíček. Mýtus je platňa večných otáčok a perpetuum mobile tvorí práve strach. Záverečné ponaučenie: Pozor na (scestné) myšlienky, nostalgiu a v...veď viete...Vladimíra.

SMÄD SMÚTKU

Štefan KuzmaPiaty Západ Slnka(intímny román o konci sveta, ktorý sa už začal)Bratislava, TRIO Publishing 2012

Únikmi z reality nestrácame skutočnosť, tú nemožno stratiť, možno do nej iba vstúpiť. Všetko je cesta, nečakaj nič prevratné, naďalej bude platiť, že žiadna situácia nie je skutočnejšia od inej len preto, že sa to o nej hovorí. (s. 297) Lukáš, hrdina žijúci všedným životom manžela, otca, novinára stretne Ženu. Kamila ho zasvätí do mytéria lásky. Následne mizne. Hrdina – potenciálny adept románov zásväty, stráca zasväcujúcu, hľadanie ďalších učiteľov (Hugo) je iba chimérou. Rozchádza sa s manželkou, po zblížení so synom trpí, pretože potomok po rozchode s láskou spácha samovraždu. V opare sebahľadania, keď sa mu v duši rútia svety nevníma priveľmi kolaps okolia. Hľadá a nachádza partnerku. Učiteľku mŕtveho syna. Bývalú. Medzičasom prestali fungovať školy. A vôbec, všeličo sa zmenilo. Avšak udalosti doliehajú iba zdiaľky, tlmene. Príčina katastrofy bude načrtnutá akoby mimochodom, tesne pred záverom textu. Dávno potom, čo hrdinovu novú lásku zabije v ruinách mesta bývalá žiačka (zrejme kvôli zlým známkam za školské slohy). Znejasnieva sa. No napriek útrapám,pôvodne manželkou i okolí manipulovateľný ak nie slaboch nuž (ne)rozhodne váhavec, pevnie. Ohniskom a strediskom knihy, v podstate jedinou skutočnou postavou je rozprávač. Zvyšok tvoria v podstate projekcie hľadania mysle. Po mysterióznom zážitku v úvode strácajúcej nádej na čokoľvek výrazné. Príbeh sa preto stráca vo forme traktátu – vyznania-spovede rozprávača. Adresát bude odhalený až v polovici textu, aby prevzal kormidlo a vyrozprával príbehy hľadačov šťastia v postapokalyptickom svete. Druhý rozprávač vystupuje ako svedok, kronikár a zároveň postava, obdarená schopnosťou neviditeľnosti a čítania myšlienok. Preto je chvíľu rozprávačom autorským, potom zasa personálnym. Tempo sa zrýchľuje, popri citáciách (vydarených) textov šansónov, poskytujúcich výdatnú miazgu nostalgie, stávame sa aj svedkami akčných scén. Tak či onak, odstup od postáv , podobne ako v prvej časti diela, zabraňuje spoluprežívaniu. Navyše, delenie na výlučné dobro a výlučné zlo dá sa zniesť iba podmienečne – s odkazom na prototyp. Pravdaže, evanjelium. V závere sa línie prepoja, osamelý muž nachádza spoločenstvo.

KNIHY

Miloš Ferko - Milošova polička

59Miloš Ferko - Stratená kniha

Z hľadiska žánra sa Kuzmovi darí kombinovať „román odsväty“ (vysvetlenie viďˇvyššie) s katastrofickou prózou antiutopického rázu. Pravda, prechod plynulosťou nenadchne. Avšak vzbudenie nadšenia zjavne ani nebolo účelom. Stlmeným tónom rozprávania, stišovaním zvukov doliehajúcich zvonka a znejasňovaním kontúr (postáv i prostredia) sa autorovi v prvej časti darí vystihnúť nebezpečie choroby dneška – ľahostajnosti navodením atmosféry zmieneného pocitu natoľko dôsledne a presvedčivo – že sa nám stáva miestami... ľahostajným samotný text... Napokon, autor zrejme riskuje vedome, veď rozpráva sa iba jednému – aj to viacmenej chimérickému, poslucháčovi – viacmenej onikiaľ donikam. Kuzmov opus nesporne zaváži sumou pregnantne sformulovaných maxím. Prináša miesta nevtieravej poetickosti. Akokoľvek zámerom diela vysvetliteľné, manká autora ako epika (napr. zmienený spôsob charakterizácie postáv a.pod.) sú viditeľné a nedajú sa odškriepiť.

Skôr než na čítanie ako plynulosť je text vhodný na pretŕhavý proces premýšľania, lebo ako taký aj sám osebe sa prerušuje, zadržiava dych, obzerá sa, zadŕha, predvádza rozpaky, zámlky, neobratnosť, presilu pátosu, slovom hľadanie aj za cenu zviditeľnenia nedokonalosti. Antiakčný román presýtený smútkom a múdrosťou. Dielo príliš poctivé na príbeh ako fikciu, azda ak posolstvo (pravdaže aj s príchuťou premúdrelosti pseudofilozofovania), ktoré možno vôbec mnohí nechcú a odmietnu, takže – tak ako je to už posolstvám aj súdené – zostane môžbyť nie veľmi povšimnutým, čo stane sa, ak a pretože ony potenciu odmietnutia vlastnej výnimočnosti predpokladajú vopred, napĺňajúc ju spôsobom stvárnenia . Mimochodom, knihu som dočítal presne pri západe slnka.

Miloš Ferko

KNIHY

Knižná starinka Všetko je všade, vzdialenosť stáva sa okamihom. Životopis Antoniho Langeho nájdete v poľštine a angličtine na wikipédii, v slovenčine v rámci doslovu knižky (pod názvom V iných dimenziách, autorom textu je prekladateľ Tomáš Horváth). Nebudem zbytočne opakovať, iba na úvod predstavím „persónu“. Básnik, dramatik, prekladateľ, polyglot, narodil sa roku 1861, zomrel o 68 rokov neskôr. Patril k predstaviteľom hnutia Mladé Poľsko. Symbolisti a dekadenti v rámci „revolty“ voči umeniu otcov odmietali realizmus ako úzkoprso iba realitu napodobňujúci a logický, nadvládou rozumu negujúci iné možné zdroje vnímania. Príklon k fantastike bol v rámci tejto generácie pochopiteľný. Kazimierz -Przerwa-Tetmajer v románe Legenda Tatier oživuje (poľským spôsobom, pre poľských čitateľov) jánošíkovský mýtus, Stefan Grabiňski píše hororovo ladené poviedky (slovenský výber „poľského Lovecrafta“ aj s doslovom vyšiel pod názvom Šialená záhrada pred rokom v preklade Tomáša Horvátha), ďalší z Langeho vrstovníkov Jerzy Žulawski napíše trilógiu pnú zvíchrených citov a psychoponorov, odohrávajúcu sa na Mesiaci, móde fantastiky neodolá ani predstaviteľ klasického realizmu, autor epopeje Sedliaci, Wladyslav Reymont si v tejto atmosfére ako bokovku „strihne“ románovú novelu Vampír (v slovenčine opäť k dispozícii vďaka Tomášovi Horváthovi). Nuž a Lange... Prekladal Wellsa, Poa, Baudelaira a E. T. A. Hoffmanna (majstra nemeckej romantickej fantastiky), tiež Meyrinkovho Golema, zaoberal sa teóriami Freuda a Einsteina. Na predsádke knižky máte možnosť vidieť portrét (pravdepodobne vytvorený uhľom, podpísaný šifrou autora, čiže pokus o autoportrét) muža s vysokým čelom pod tmavými, spola kučeravými,

spola rozstrapatenými vlasmi. Briadka úzka, takpovediac kozia, s neurčitou hustotou a sklonom k siveniu. Možno časť jej jestvovania môžeme prisúdiť tieňu pod zahroteným nosom. Viazanka vyskytuje sa v stave mierne uvoľnenom. Farba, v dôsledku materiálu zobrazovania, žiaľ, neznáma. Podobne u kabátaa na sfarbenie očí by sme pravdepodobne nedovideli ani pri použití palety maliara – kvôli hrubánskym sklám okuliarov, z pravej strany upevnených pre istotu retiazkou, ktorážeto na strane ľavej chýba. Preto sa ľavé sklo viditeľne zosúva, presnejšie povedané, okuliare vykazujú znaky krivosti. No nezdá sa, že by to vlastníkovi prekážalo. Tvári sa sústredene. Premýšľa. Alebo sníva? V každom prípade vyzerá ako prototyp... prinajmenšom mierne čudného intelektuála začiatku dvadsiateho storočia – tak ako ho poznáme napríklad z Vernových románov. Ibaže, zdá sa, že Lange jestvoval aj v realite... Tvrdia zdroje. Nevedno celkom presne, pretože stať sa môže aj to, že sa nič nestane. No písmenká jestvujú. Pôvodina zbierky vyšla v prvom vydaní roku 1912, teda dva roky pred prvou svetovou vojnou, na sklonku čias, ktoré netušili, že raz budú, veľmi staré, symbolizovať idylu a usporiadanosť. Čítanie hodilo by sa k hojdaciemu kreslu s trúbovému gramofónu. Kratšie poviedky na jednu pieseň, dlhšie by bolo treba fázovať na sekvencie, prípadne zrýchliť, tak, že by sa nedalo rozoznať, čo čítame. Ale rozumieť možno áno. Veď myšlienka je rýchlejšia než svetlo – akurát by sme nevedeli, čo sme pochopili... Nezabúdajme, že na trúbových gramofónoch sa nedali prehrávať dlhohrajúce platne... Tak či onak, pokúsme sa o návrat do čias, kedy fantastika nebola predovšetkým oddychovou

60

KNIHY

literatúrou, ale pokusom o presah smerom do riešenia problémov zmenou fungovania istých parametrov. Áno, presne podľa Ondřeja Neffa. Niečo je inak. Halleyova kométa (Kométa) spôsobí, že časový úsek na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa zopakuje ako pohyb kyvadla, presmerovanie morských prúdov mení Európu na ľadovú pustatinu skúmanú vedcom zo slnkom prežiarenej, pomarančovníkových plantáží plnej Sibíri (Memorandum doktora Čang-Fu-Liho), omladená starena sa stane objektom vášnivej lásky (Babička, sledujeme tu iný pohľad na tému večnej mladosti známy z Čapkovej Veci Makropulos) čas sveta pod mikroskopom beží omnoho rýchlejšie než náš, takže v priebehu minút sa dá zhliadnuť evolučný proces (Vládca času). Čas, priestor, relativita, hypnóza, inak ak vôbec nejako stanovované hranice vedy a mystiky, vedy a výmyslu, možno aj podobne ako povedzme u Meyrinka. Viac a podrobnejšie priblíži napokon v už zmienenom doslove Tomáš Horváth. My však čítajme. A vychutnávajme si radosť z myslenia, cez kľučky deja zbežne nahodeného smerujúceho k pointe. Zakaždým cítite, že jedná sa omnoho viac než o príbeh. Ide o pokus s vnímaním v širšom zmysle slova. Ohmatávajú sa hranice myslenia, cítenia, predstavovania si kam až dá sa dosiahnuť a odkiaľ (ne)vrátiť späť. Zažijeme napríklad cestu do hlbín duše dojčaťa uvedeného do hypnózy (Experiment), na Mickiewicza, Gottfrieda Bürgera a staré balady odkazujúci návrat prízraku vojaka z rusko-japonskej vojny k milej (Lenora, len pripomeniem, Lenora je nielen názov hlavnej hrdinky Langeho poviedky, ale i protagonistky Bürgerom spracovanej ľudovej balady) či popis sna (Sen), v ktorom korektor novín stretáva sochy navzájom si odtínajúce hlavy a všetky svoje bývalé lásky – nahé, v pitevni. Vízia končí pripomenutím krymskej továrne na výrobu cigariet s čudesným názvom Maraksudi. Po prebudení si korektor spomenie, že v článku o arabských autoroch omylom zmenil tvar mena Masudí na Maraksudí. Omyl, našťastie, včas opraví... Prekladateľ ponúka čitateľovi zbierku s pôvodným titulom V štvrtom rozmere s názvom zmeneným na Vládca času podľa jednej z poviedok. Zmena podľa mňa zbytočná, navyše samotný Tomáš Horváth uvádza, že autor titulom naznačoval presah za sféru priameho spoznateľna reality, potýkanie sa s hranicou (pozri doslov, s. 156). Prípadný komerčný efekt a cveng zostal mojej necitlivosti voči reklame, žiaľ, ukrytý. Ale späť, držme sa knihy. Meyrinkovsky ladený sklon k okultizmu sa u Antoniho Langeho prelína so zábleskmi poínt – avšak karty možnostiam detektívky prevracia fantastika. Rozprávač už spomenutej poviedky Kométa prostredníctvom zakopania skrinky s medailónom počas výchylky času spôsobenej nárazom kométy sleduje sám seba. Chce dokázať, že nastala zmena, že sa stalo, čo stať nemohlo, že sa stalo, čo sa nestalo – v rámci „normálneho“ vnímania zvnútra nespoznateľne. Logicky, nedarí sa, hrdina zabúda, podľahne opakovaniu osudu, ostáva iba medailón. Ako corpus delicti – absurdity. Ak sa totiž čas uzavrel, hrdina mohol vedomie o zmene získať iba zásahom vonka, tj. iba vtedy, keby sme uznali, že sa dá za realitu a z reality vyjsť a popreli ju ako jedine možnú. Lange teda pracuje

s hypotézou mnohosti svetov v zrkadlení ktorých ale miznú rozdiely medzi fikciou a realitou. Výchylka v čase je totiž možná ako spoznateľná iba ak to čo sa stalo sa mohlo aj nestať, čiže ak sa nevyhnutnosť jednosveta zmenila na hypotézu viacerých možností, ergo, jednota reality ustúpila svetu modelov. V príbehu pod názvom Nový byt si môžeme prečítať:Svet nie je len jeden, ale sú ich tisíce a človek vlastne žije v rôznych svetoch zároveň, no obmedziť sa musí iba na jeden, aby naplnil svoj údel...Nuž a tvoje oko sa teraz posunulo o pár stupňov a uzrel si svet trošku inak, než ako sa ti obvykle javí, no vo svojej podstate je ešte inakší než teraz a my vyzeráme ešte odlišnejšie (s. 151). Znalci iste zachytili cestičku k obrazom odhaľovania odhalení iluzórnosti ďalších a ďalších vrstiev ilúzie v próze Futurologický kongres Stanislawa Lema a azda aj inde. No radšej späť od pokušenia súvislostí a nafukovania dôsledkov - napokon, v poviedke Kométa sa čas vráti do medzí, kyvadlo ukončí pohyb a všetko je opäť v poriadku. Nič sa nestalo. Žiaden rébus ani tajomstvo, iba hračka. Premet ako v známej poviedke Ambrosa Bierca, keď hrdina kvôli kotúľu spravenému na precvičenie nôh beží tam a zasa späť, aby sa namiesto záchrany priateľa vyprosením milosti preň dočkal jeho popravy. Naozajstný rébus si môžu čitatelia vychutnať v Langeho rovnomennej poviedke, kde hrdina v takejto podobe napíše ľúbostné vyznanie. Textobraz je založený na neobmedzene voľnom prechode medzi hranicami slov, jazykov, významov (doslovných i prenesených) a tiež slova s obrazom... takže majster Da Vinci s kódom i Brownom sa môžu schovať. Doprajme si malú ukážku. Prvé slová rozlúšteného textu znejú: AK MILOSRDNÁ, v poľštine JEŽELI LITOSCIWA (prekladateľ tu MUSEL vsunúť na vysvetlenie aj text v originále). Šifra lúštiteľovi prináša obraz dvoch ježov (ježe) , ženy s hadím chvostom (diablica Lilit), nasleduje obrázok osi kolesa (os), písmenko c (c), obrázok vŕby (poľsky iwa) - ako dopadne takýmto spôsobom nadväzovaný vzťah, si prečítajte sami (celá poviedka na s. 127-144, zobrazenie rébusu pre menej trpezlivých na s. 136). Tak či onak práve princíp prestupnosti zdanlivo nesúmerateľného v texte i svete bol pre Langeho jedným z hlavných lákadiel fantastiky. Skôr než maľovanie súvislostí svetov (ktoré ako logicky jednotné nevyhnutne museli musia a budú sa musieť podobať s výnimkou nepodstatných detailov našim) ho zaujal princíp nazerania za a medzi. Pokusy často zničujúce pre dej pravdaže ponechali miesto „len“ poviedkam. Napokon, Langeho prózu Vládca času, ktorá sa, ako už vieme, stala v slovenskom vydaní titulnou, vybral do zámerom doposiaľ neprekonanej dvojzväzkovej antológie najstaršej poľskej fantastiky (Polska nowela fantastyczna, prvé vydanie 1953, druhé 1976), aj majster surealistickej poézie Julian Tuwim. Ľahko dostupné knižky mohol (a nemusel) čítať Lem – pred napísaním Futurologického kongresu.Sme teda blízko vzdialení časopriestorom na dosah. Všetko je inak.

Miloš Ferko

Miloš Ferko - Stratená kniha

61Martin Tomčík - Arceyho knižnica

Arceyho knižnicaDIALÓG MEDZI VIEROU A POZNANÍM

Predstavte si príbeh, v ktorom odľahlú dedinu navštívi vyspelá kultúra z inej dimenzie alebo zo vzdialeného vesmíru. Znie to príliš otrepane, že? Prihoďte k tomu temný stredovek okolo roku 1348, oblasť poverami opradeného Čierneho lesa, výskum cliológa a fyzičky a dostanete hneď zaujímavejšiu zmes. Dostanete Eifelheim. Všetko sa to začína tým, že mesto Oberhochwald zmizlo z mapy niekedy potom ako sa Európou prehnala Čierna smrť. Na tom by nebolo nič zvláštne, v tom čase sa vyľudnili stovky dedín, mestečiek a miest, ale zatiaľ čo všetky ostatné sa nanovo vybudovali, Oberhochwald zapadol zemou a prachom. A v oblasti, kde sa nachádzal, vznikli desivé povery a záhady, objavili sa povesti o mýtických tvoroch a niektorí hovorili o tom, že sa tam otvorila brána do pekla. Príbeh je rozdelený v čase i priestore na dve samostatné línie. Jednak máme možnosť sledovať riešenie problému medzi dvomi úplne odlišnými vednými odbormi, ktorých predstavitelia spolu žijú v trochu ťažšie zvládnuteľnom zväzku a na druhej strane sledujeme osudy ľudí priamo z miesta činu. Tu stojí kresťanská stredoveká spoločnosť proti vyspelej mimozemskej kultúre. Hlavným hrdinom je pastor Dietrich, ktorý sa stará o duchovné statky sedliakov, ale predstavuje aj pokrokové myšlienky ako bývalý študent parížskej univerzity. Je voľnomyšlienkar, túži po vedomostiach, ale opiera sa o vieru v Boha, pretože si z minulosti nesie so sebou ťažké bremeno hriechu. Práve on sa stáva prostredníkom medzi dvoma odlišnými kultúrami a vedie dialóg medzi vierou a vedou. Mimozemskú civilizáciu predstavuje hŕstka tvorov pripomínajúcich lúčne kobylky, ktorí na Zemi stroskotali a predčasne tak ukončili výskumnú misiu. Tí majú odlišné spoločenské zriadenie (podobné kastám v Indii, pozn. autora), myslenie, cítenie, proste sú neporovnateľne iní ako vystrašení, poverami a náboženskými dogmami spútaní dedinčania. Napriek tomu práve vďaka kultu spasiteľa, ktorý sa jedného dňa vráti z nebies, nachádzajú pomaly stratenú rovnováhu a mnohí z nich sa dajú pokrstiť. Konflikt balansuje medzi záujmami oboch strán. Mimozemšťania sa snažia opraviť poškodené plavidlo a neváhajú preto použiť ani donucovacie prostriedky v podobe vyspelejších technológií a dedinčania v predzvesti prichádzajúcej morovej epidémie sa snažia cudzích návštevníkov zbaviť a čeliť pokániu, ktoré by ich mohlo zachrániť. Veria totiž, že sú to démoni z pekla, ktorí skúšajú ich vieru. Ani netušia, že ich noví susedia nenachádzajú v pozemskej faune a flóre dôležitú látku, ktorú potrebujú k prežitiu a postupne

hynú od vyčerpania. Hlavný príbeh sa odvíja zrakom pastora, ktorého stopy pri pomoci Krenkom, ako ich on príznačne nazval (krenk v germánčine znamená kobylka) nachádza cliológ Tom o sedem storočí neskôr v dobových zvitkoch a záznamoch. Fascinuje ho to, že pravidelná mriežka osídlenia, ktorá sa dá uplatniť na všetky osídlené oblasti sveta minulosti i súčasnosti, v prípade Oberhochwaldu neplatí a na mieste dediny ostáva jedna veľká čierna diera. Tuší, že sa tam stalo niečo jedinečné a neopakovateľné, obklopené tajomstvom. Prečo bola dedina premenovaná na Teufelheim, v nasledujúcich dobách skomolená na Eifelheim? A ako môže toto všetko súvisieť s výskumom Tomovej partnerky Sharon, ktorá bojuje proti novodobej vedeckej inkvizícií a snaží sa potlačiť dlho zaužívané dogmy? Cestovanie v čase pomocou dier v iných dimenziách? Absurdné, alebo nie...? Šikovne vykreslené postavy posúvajú dielo na stupienku kvality do výšin – hrdinovia v Eifelheimu žijú vlastný všedný život akoby naozaj existovali. Postavy sú uveriteľné, plastické a každá jedna zanechá v čitateľovi stopu, ktorú si bude ešte dlho pamätať, či už ide o zaujatého františkána, radodajnú mlynárku, kastelána, či citlivého, ale zato tvrdo vládnuceho hradného pána Manfreda. Autor Michael Flynn je obrovský milovník histórie a v románe je to poriadne cítiť. Zakomponoval do diela skutočné udalosti, miesta, postavy, princípy a vrhá svetlo i na niektoré historické nezrovnalosti. Skutočný stredovek ožíva každou jednou stránkou a pohlcuje čitateľa do svojich pazúrov. Napriek tomu sa nájdu miesta, ktoré ostanú nakoniec nevysvetlené. Eifelheim i napriek rôznym časovým a priestorovým líniám sa číta absolútne bez problémov, tempo je obstojné a ako celok pôsobí kompaktne. Záverečná pasáž pôsobí ako nedostatočná, emocionálne utlmenejšia a možno by chcela byť dopovedaná, je to ale jediná väčšia chybička, ktorá sa v románe vyskytne. Originálna zápletka a štýl robia z tohto diela povinnosť v každej knižnici fantasy nadšenca, no poteší i náročnejšie založeného čitateľa milujúceho silné príbehy.

ČIERNOKŇAŽNÍKOV NÁVRAT

Stret dvoch súperiacich kultúr, boje medzi pohanmi, vôľa bohov, túžba po moci, pomste, bohatstve a k tomu obľúbení hrdinovia, konajúci nadpozemské skutky. To, čo sme si želali, je späť. Najnovší román Zlato Arkony z pera Juraja Červenáka. nám prináša všetko to, na čo sme od neho zvyknutí, od rúbania hláv až po viacvrstvové konflikty postáv. V románe, ktorý mal pôvodne predstavovať úvodnú kapitolu do oveľa

KNIHY

62

známejšieho boja medzi Frankami a Slovanmi na úsvite veľkomoravských dejín. Ale ako to už býva, nápad sa rozrástol do šírky a preto sa vrháme spoločne so známou dvojicou do ďalšieho veľkolepého dobrodružstva. Zlato Arkony chronologicky nadväzuje na predchádzajúce Černokňažníkove eskapády a čitateľ je tak vrhnutý do známeho sveta 9. storočia, v ktorom Európu sužovali rôzne nebezpečenstvá. Tentoraz sa vydáme na ďaleký sever, až k brehom Baltu. Najchýrnejší slovanský bojovník spoločne s verným vlčím spoločníkom bude čeliť rovnocennému nepriateľovi, elfom. Nie tak úplne, ale bielovlasí démoni bleskovo strieľajúci šíp za šípom silne pripomínajú bratov Legolasa, ktorí zablúdili zo Stredozeme do sveta Slovanov. Príbeh nás pohlcuje od prvých stránok. Autor nečaká, kým sa pohodlne usadíme do obľúbenej polohy a okamžite vrhá čitateľa pred neľútostnú hrozbu. Hradisko Volgost je napadnuté Bielymi (Červenákov ekvivalent elfov) a my od prvých stránok držíme palce jednej z hrdiniek, pre ktorú sa to všetko vlastne začalo. Pri dočítaní prvej kapitoly si s úľavou vydýchneme, ale šialené tempo nás stále ženie vpred a kým si uvedomíme, kto všetko je na scéne, objaví sa známy vlčí hlas a sme doma. Do Štetína prichádza Goryvlad v pätách s Roganom. Pomocou Krvavého ohňa a za prispenia starej známej Moreny udiera ako blesk a verbuje armádu. Priviedla ho sem totiž naliehavá prosba vyslaná od žrecov zo svätyne Arkona na ostrove Rujana, ktorí musia čeliť dobyvateľom túžiacim po ich bohatstve. Bez silného vodcu to ale nepôjde a to si uvedomuje aj Rogan. Scéna, pri ktorej postaví osudom ťažko skúšaného a zúfalého vládcu Štetína na nohy mi silno pripomínala príchod Gandalfa na dvor Theodéna a o to pôsobila veľkolepejšie. Plusom je aj to, že Rogan i Gorja trpia istým skorumpovaním a zneužitím vlastnej

moci. Napriek tomu to vyzerá, že bielovlasí démoni budú nad černokňažníkove sily. Pri záchrane utečenky z Volgostu prichádza o mocného vládcu záhrobnej svorky a pomerne dlho sa musí Rogan spoľahnúť iba na vlastné sily. A aby toho nebolo málo, vydáva sa spoločne so Štetínčanmi po ďalšie posily cez temné severské vody, čo znamená, že už aj tak oslabené prúdenie moci Krvavého ohňa je minimalizované. Obstojí Rogan v takejto skúške? Červenák sa po prepracovanejšom cykle Dobrodružstvá Kornela Báthoryho vracia späť k obľúbeným postavám, ktoré stáli pri zrode jeho úspechu a popularity. Napriek tomu, že sme u „roganoviek“ boli zvyknutí na jednoduchšie zápletky a priamočiarejší dej, je dobré pozorovať na tomto texte ako autor naďalej rastie. Dej je skvele vyvážený, zápletka chytí čitateľa za ruku a už ho nepustí a postavy sú také plastické, že sa pomaly bojíme aj o toho posledného družníka. Áno, preháňam, ale chcem iba zdôrazniť fakt, ako sa autor posunul. Motívy a konanie postáv je neskutočne uveriteľné a o konflikty najrôznejšieho druhu nie je núdza. A napriek veľkolepej finálnej bitke sa stále máme na čo tešiť v druhej časti, pretože vždy sa môže stať, že sa nájde niekto mocnejší... Kniha je doplnená o víťaznú poviedku prvého kola súťaže zo sveta Černokňažníka a jej autorom je Rastislav Weber, ktorý si požičal Rogana a chopil sa jedinečnej príležitosti najlepšie ako vedel. Ide o klasický príbeh ako vytrhnutý z mysle samotného Červenáka, takmer klišé. Jediným viditeľným rozdielom je úroveň oboch spisovateľov, kde kvalita na Weberovej strane pokrivkáva. Poviedka fanúšikov ale istotne poteší.

Martin Tomčík

KNIHY

Strugackij - nekrológPozvánka v čiernom rámčeku

Zomrel Boris Strugackij. Legenda ruskej, sovietskej, svetovej vedeckej i nevedeckej fantastiky. Spoločne s už tiež zosnulým starším bratom Arkadijom napísali niekoľko desiatok románov so vzrušujúcim dejom a myšlienkovým posolstvom. V časoch obmedzeného prístupu k anglofónnej fantastike v kontexte českej a slovenskej literatúry práve preklady tejto dvojice a Lema reprezentovali žáner. Na úrovni, ktorú na druhej strane dosiahli iba Philipp K. Dick a Kurt Vonneguth. Nikoho z početných počestných poctivých pracovitých poriadkumilovných poslušných perspektívnych priamočiarych a poväčšine

priateľsky prístupných (potľapkaniu pohladeniu porozumeniu príchylnosti priaznivcov) producentov príbehov neslobodno pustiť do blízkosti výnimočných talentov. Ak ste náhodou Strugackých ešte nečítali, dobehnite zameškané. Odporúčam začať zľahka Obývaným ostrovom. Napínavá space operka o takmer nezraniteľnom Pozemšťanovi z budúcnosti, ktorý sa ocitne na planéte posiatej žiaričmi vzbudzujúcimi nadšenie voči vládcom. Nielen kvôli tomuto dielku mali bratia problémy s režimom, avšak text si môžete vychutnávať bez ohľadu na okolnosti. Mechanizmy moci a iné podstaty sveta ostávajú napriek kulisám rovnaké. Poďme však nazrieť ďalej do tvorivej

Miloš Ferko - Strugackij - nekrológ

63

sa, čo je odraz a o obraz, čo príčin a čo dôsledok. Jednoducho, čiže veľmi zložito – Kafkov zámok kombinovaný s Carollovým zrkadlom (bez Alice). Uff, ak vám tŕpnu zuby, nuž oprávnene. Pre istotu teda vynechám ponurú antiutópiu o pomalom konci sveta pod názvom Chromý osud (pôvodne znel titul Mrzké labute – ako vidíte, samý optimizmus). Radšej spomeniem voľnú dilógiu Pondelok sa začína v sobotu a Rozprávka o trojke. Príbeh sa odohráva medzi vecami Výskumného ústavu čarodejníctva a kúzelníctva (VÚČAK). Vyskytuje sa v ňom vrátnik-upír, ktorý pije iba čaj, kocúr-zásobnica citátov ruských ľudových rozprávok, drak Gorynyč a najmä experimentujúci vedci. Autori vydarene balansujú na hranici vedeckej fantastiky a fantasy. Diela sú prešpikované odkazmi na ruskú klasiku s fantastickými motívmi (najmä Gogoľ a Bulgakov) a veľmi veselé, najmä ak neviete, že by okrem satirky na byrokraciu a pôvabné príbehy mohlo sa jednať – v druhej časti aj o alúziu na povestnú trojku aparátu Stalinovej hrôzovlády (Ježov, Berija, Stalin), ktorá poslala do gulagov a na smrť kvantá ľudí. Pravdaže... trojka... to sú i ruské koníky v záprahu na snehu, podkovičky, smiech, iskry, hviezdičky, rozprávka, romantika, nádhera architektonických pamiatok ruského severu, medzi ktoré nesporne patrí Solovecký kláštor, lokalita neďaleko VÚČAKU, v devätnástom storočí pútnické miesto, počas stalinizmu internačný tábor, kam sa chodilo umierať. Nech sa páči, vyberte si. Boris Strugackij pôvodne vyštudoval astronómiu, časť detstva (1941-1945) strávil počas druhej svetovej vojny v Nemcami obliehanom Leningrade (dnešný Peterburg) za neprestajných náletov a v hlade, keď jedli sa šváby a potkany a iné všetko. Prežil vtedy a teraz je mŕtvy. Klamal by som, keby som tvrdil, že mi je smutno či ľúto. Nie je. Nepoznal som ho o nič viac než tisícky iných ľudí, čo dennodenne umierajú. Vďaka knižkám, ktoré spoločne s bratom napísal, som sa v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia dostal k vedeckej fantastike, vďaka nim som pri nej vydržal aj napriek snahe početnej podprodukcie prekladov deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia odpudiť moje aj kvalitatívne rastúce nároky. Budem čítať, budem hľadať ďalej, budem si vo svetoch bratoch Strugackých (Svety bratov Strugackých sa nazýva dvojdielna encyklopédia vydaná v Moskve roku 1999) i mimo nich vymýšľať – verte mi či nie, tieto výlety sa naozaj oplatia (nie kvôli peniazom). Mimochodom, heslo venované tvorbe bratov nájdete v Slovníku ruskej literatúry 11.-20. storočia (Bratislava 2007) pekne medzi zaslúžilými klasikmi mainstreamu na stranách 417-419.

Miloš Ferko

KNIHY

Miloš Ferko - Strugackij - nekrológ

kuchyne. Hrdina známy z Obývaného ostrova, Maxim Kammerer, sa objaví aj v ďalších príbehoch – Chrobák v mravenisku a Vlny tíšia vietor. Vynikajúca vedecká fantastika, avšak pre náročnejších. Dej tlmený, text zložito štrukturovaný, mnoho myšlienok, ponurá atmosféra zložitej budúcnosti. Ak chcete niečo väčšmi vzrušujúce potom radšej Stalker. Román o zóne plnej podivných predmetov zanechaných na zemi návštevou z vesmíru – možno že aj po obyčajnom posedení v tráve pri ceste (názov originálu Piknik obočine, čiže doslovne, Piknik na kraji cesty). Do zóny po artefakty obdarené netušenými vlastnosťami prenikajú muži odvážni, drsní zúfalí ušľachtilí a vyprázdnení – prosto dobrodruhovia, stalkeri. Prinajmenšom jeden nich však má motiváciu a charakter o ktorom sa oplatí čítať. Filmová verzia je dôkazom tvorivej geniality režiséra Tarkovského, takže zhliadnete niečo úplne iné. Áno, úplne iné. V porovnaní s Asimovom či Heinleinom (ale i Balzacom) ma na Strugackých fascinovalo, fascinuje, bude fascinovať schopnosťa ochota meniť sa. Tvorivosť s rizikom straty priazne publika – na ktorú, v dôsledku podmienok totality neboli priamo finančne odkázaní.. . Podobne ako Vonneguth, Dick ale tiež iní naozajstní majstri beletrie od diela k dielu hľadali iné a nové riešenie stvárnenia reality a výmyslu. V snahe neopakovať sa. Nenudiť nielen čitateľov, ale i seba. Popri napínavom Stalkerovi teda v ich tvorbe nájdeme i psychologicky ladenú románovú novelu rozoberajúcu problém vzdoru/podriadenia sa vyššej moci (Miliardu rokov pred koncom sveta), ale tiež vedeckofantastickú detektívku (Hotel u zabitého alpinistu). Román Je ťažké byť bohom zasa zaujme pôsobivým vykreslením pseudostredovekého prostredia, pritiahne pozornosť bizarnými príhodami bujarého baróna i napínavou cestou so špionážnou zápletkou, pričom sa ale zároveň rieši závažný problém dvojsečnej zbrane ovplyvňovania/neovplyvňovania civilizácií či systémov. Aktuálny aj dnes vo vzťahu k tzv. zaostalejším – keď stojí za to položiť si otázku – čo je to vlastne pomoc? Je vôbec uskutočniteľná, ak sa s ňou nespája pochopenie druhého? Je vždy možné pochopiť? V príbehu pod názvom Chlapec z planéty Giganda bratia ponúkajú príbeh jedinca vychovaného civilizáciou natoľko odlišnou, že stretnutia zostáva nevyhnutne minutím sa dvoch navzájom nespoznateľných entít. Limity poznaniu ešte výraznejšie kladie neprehľadný Les v románe Slimáčik na úbočí. Text tejto prózy sa odvíja v dvoch dejových líniách. V jednej sledujeme putovanie bytosti z Lesa nám neznámym prostredím, v druhej život hrdinu v sídle na okraji Lesa, založenom ľuďmi pôvodne na výskum neznámeho javu. Odlišnosť presahujúca akékoľvek chápanie spôsobuje bezmocnosť, produkujúcu v podstate stratu zmyslu a poslania, ktorá sa v sídle prejaví vytvorením administratívnej organizácie zložitejšej a neprehľadnejšej než samotný Les. Jedna osoba teda blúdi v lese vonku, druhá v lese vnútri. Nikdy sa nestretnú. Nikdy sa tiež nedozvieme, či Les vnútri spôsobil vznik lesa administratívy alebo ten bol už predtým, zvnútra rozožratý stratou zmyslu a práve on vyprodukoval les ako nádor alogickosti- teda nevie

64

Predstavujem vám novú rubriku, v ktorej sa dozviete čo - to o zaujímavých elektronických knihách na našom trhu. Na jej vznik bolo treba dva dôvody. Prvý je jasný - elektronický SF časopis by mal o e-bookoch písať. Druhým je spolupráca, o ktorú sa náš časopis uchádza so slovenskou pobočkou najstaršieho existujúceho českého predajcu elektronických kníh Palmknihy (www.palmknihy.sk) . A práve z ich ponuky tentoraz (a zrejme aj v ďalších číslach) vyberáme. Mnoho čitateľov sa (ešte na český) na server mohlo registrovať kvôli akcii, ktorá sa viac propagovala začiatkom septembra. Iba za registráciu bolo možné získať dvojicu z piatich kníh - a medzi nimi sa okrem “Mládí v hajzlu” nachádzal aj prvý diel série JFK “Pašerák”, napísaný jej tvorcami Miroslavom Žambochom a Jiřím W. Procházkom. Keďže tento článok môžu čítať aj ľudia mimo našej SF komunity, treba im hrdinu prvého českého skutočne dlhého knižného SF seriálu predstaviť (tí ostatní ho dúfam dávno poznajú). John Francis Kovář sa postupne z bývalého kapitána špeciálnych jednotiek stáva pašerákom, aby nakoniec (spoiler!) skončil v bezpečnostnej agentúre, ktorá proti pašerákom a iným živlom na okraji paralelných svetov bojuje. Kniha je plná akcie, zvratov, no aj typického českého humoru a dokazuje, že keď sa spoja dvaja výborní spisovatelia, môže vzniknúť niečo pútavé a životaschopné (dnes má séria 28 dielov a vychádza aj v poľštine). Elektronické vydanie má obálku druhého vydania, ktoré uzrelo svetlo sveta tento rok a graficky oveľa viac zapadá medzi nové diely série (pri jej začiatku v roku 2005 tvorcovia samozrejme nemali „páru“, kam sa môže za pár rokov dostať obsahovo, nie to graficky). Na Palmknihách ho zoženiete vo štyroch všetkých formátoch, ktoré podporujú (epub, mobi, PDF a špeciálne PDF pre čítačky). Samozrejme bez DRM, keďže server ako prvý u nás začal používať tzv. „sociálne“ DRM – na začiatok knihy je pekne vložená strana s menom majiteľa. Ak sa vám kniha páči, dá sa v elektronickej podobe kúpiť ešte osem ďalších dielov seriálu, najnovší Žambochov “Na vlastní pěst”, ktorý vraj zásadne mení univerzum, a antológiu “Svůj Svět Si Musíme Zasloužit”, kde poviedku o agentovi napísali napríklad Ondřej Neff či Františka Vrbenská. K druhej knižke sa tiež dalo dostať cez akciu. Na Bibliotéke dievčatá v uličkách rozdávali leták, na ktorom bol akciový kód. Po jeho zadaní do profilu ste si mohli zadarmo zase stiahnuť dve knižky z niekoľkých. Medzi nimi aj prvého Rogana, najznámejšieho a znova aktuálneho hrdinu kníh Juraja Červenáka. “Začiatok prvej ságy “Vládca vlkov” tu je pekne v originále od Artis Omnis”, v najnovšej verzii (kto sleduje Červenákovu tvorbu pravidelne, vie, že ho pre každé vydanie viac či menej menil - a pre to

slovenské najviac). Ak jeho tvorbu nepoznáte a máte radi slovanskú fantasy, tak toto je povinnosť. Akčný román, ako má v tomto žánri byť - silný, no nie blbý hlavný hrdina, tajuplné magické bytosti a temní bohovia. Aj jeho ostatné dobrodružstvá nájdete na Palmknihách v slovenčine - a v češtine tucet ďalších Červenákovych kníh. Rovnako ako predstavovanú knihu pekne vo všetkých štyroch formátoch. No a posledný kúsok už je maximálne aktuálne. Vydavateľstvo Fantázia media vydalo zborník z Ceny Fantázie rovno aj ako elektronickú knihu. Okrem dostatočne známych finálových poviedok (počas hlasovania mali vraj čítanosť 4 až 11 tisíc) obsahuje ”Fantázia 2012” ďalších päť prozaických textov - trošku ženskejší výherca ceny pre najlepšiu fantasy poviedku “Krajina dlhých tieňov” Zuzany Javorovovej, trochu šialený horor Evy Lalkovičovej “Pavúčie chodníčky”, držiteľ Ceny Bibliotéky a splatter Jana Ilšu “Medzi regálmi”, čo je najnovší výherca ceny Bélla. Intel dal cenu za najlepšiu sci-fi zaujímavej klasickej vedecko-fantastickej poviedke “Monochromázia” Ruženy Srnkovej a všetko dopĺňa Lucia Lackovičová s príjemnou anekdotkou o strašidelnom dome “Dobré je to”. Úvod Ivana Aľakšu síce začína o prestávaní v najlepšom, no na konci knihy vydavateľstvo vyhlasuje ďalší ročník súťaže, čiže báť sa o ňu netreba. Zaujímavé je aj zhrnutie desiatich ročníkov súťaže. Ak by vás niektorý ročník zaujal, všetky zborníky okrem Ceny Fantázie v elektronickej forme nájdete. Môžete tak porovnať všetky finálové poviedky okrem prvých dvoch ročníkov, keď zborníky ešte neboli a Cena Fantázie sa volala Raketa - dokonca aj ten z roku 2005, čo bolo akoby mimoriadne vydanie časopisu s finálovými poviedkami. A aj ten máte k dispozícii vo všetkých štyroch formátoch. Ako vidíte, Palmknihy prinášajú poriadnu porciu slovenskej a českej fantastiky. Stále viac však vydavatelia ponúkajú aj preklady, a to nie len severských detektívok, ktoré v rebríčkoch predajcu dominujú. Spolupráca Jupitera so serverom je naštartovaná. Tak sledujte naše facebookové stránky http://www.facebook.com/CasopisJupiter .

Martin Králik

Odkazy na knihy:

1. http://www.palmknihy.sk/web/kniha/jfk-001-paserak-647.htm2. http://www.palmknihy.sk/web/kniha/vladca-vlkov-3341.htm3. http://www.palmknihy.sk/web/kniha/fantazia-2012-antologia-fantastickych-poviedok-3393.htm

Martin Králik - Elektronická knižnica

KNIHY

Elektronická knižnica

65

* Ako sa dočítate aj na inom mieste tohto čísla, na Slovensku vznikla pobočka českého predajcu e-bookov Palmknihy (www.palmknihy.sk). Ten v Čechách pôsobí od roku 1999 ako najdlhšie existujúci legálny zdroj elektronických kníh. Slovenská pobočka vznikla v spolupráci s Artfórom a treba povedať, že nabrala výborný smer. Z našich vecí tam nájdete stovky kníh, pekne zoradených podľa žánrov či dokonca populárnych podžánrov (napr. akčná fantasy). Sú väčšinou českého či slovenského autorstva (je pochopiteľné, že prerábať zmluvy so zahraničnými autormi a ich prekladateľmi nebude ľahké), no dajú sa tu nájsť aj novinky Terryho Pratchetta či Johna Ringa. Veľmi potešia aj kompletné Lukjanenkove Hliadky či celý slovenský Červenákov Rogan. Slovenské Palmknihy sa prezentovali aj na veľtrhu Bibliotéka, v rámci čoho sa na Facebooku objavila aj táto prezentácia českého zakladateľa firmy: http://bit.ly/W8UOVG .

* Keď už sme na Facebooku, pozrime sa, čo tam je okolo našej SF nové. Najväčšou stránkou je stále Fantázia s vyše 1800 fanúšikmi. Tak isto najväčšou skupinou zostáva rovnako v roku 2008 založená Slovak SF & fantasy, počet členov sa čerstvo prehupol cez 500. Z fanúšikovských skupín vyhráva Ďuro Červenák Fans s približne 450 členmi. Ale už k tým novinkám. Pre čitateľov žánrov hrôzy vznikla skupina Horror Fans SK/CZ, ktorá za necelý mesiac získala okolo 90 členov. Svoju stránku má aj Červenákov Čierny Rogan, aktuálne s okolo 530 likmi. Niektorí z vyše 220 členov skupiny JWP na HRAD!!! Pripravujú podpisové hárky pre kandidatúru Jiřího W. Procházky za prezidenta a monarchu. No a nakoniec nová skupina pre čitateľov elektronických kníh Čítame e-booky získala prvú stovku členov za niečo vyše dva týždne. Samozrejme, nezabudnite na stránku Časopis Jupiter – aktuálne prekročila 150 členov a na január chystá mnoho interaktivity – tu sa bude hlasovať v súťaži Meteor.

* Z českých stránok si niečo povieme o projekte MFantasy (http://www.mfantasy.cz). Stránka, zameraná na fantasy a horor, existuje od roku 2004. Obsahuje poviedky aj poéziu, knižnú publicistiku, recenzie filmov, hier aj hudobných albumov. V publicistike je zaujímavá rubrika rozhovorov, kde okrem Petry Neomillnerovej, Juraja Červenáka či Veroniky Válkovej nájdete aj viaceré zahraničné osobnosti či nášho šefredaktora. Stránka sa nedávno aj k vydávanie vlastného e-magazinu.

* Teraz niečo pre anglicky čítajúcich. Udalosťou zimy je pre stále najväčšie americké vydavateľstvo sci-fi a fantasy Tor vydanie posledného dielu Kolesa času „A Memory of Light“. Fanúšikovia určite vedia, že ho po zosnulom Robertovi Jordanovi dopísal Brandon Sanderson. Na stránke tor.com sa dala čítať prvá a počúvať druhá kapitola románu. Čitatelia, ktorí sa od 26. novembra do 8. decembra zapíšu do mailinglistu h t t p : / / w w w. t o r. c o m / m e m o r i e s - o f - l i g h t / re g i s t e r získajú denne do svojho mailu ďalšie slová, vety, odstavce či názvy kapitol románu. Kompletné zhrnutie ukážok, spoilerov, obálok a ďalších zaujímavostí o tejto knihe nájdete na adrese http://www.tor.com/features/series/a-memory-of-light.

* Na záver jeden európsky anglojazyčný projekt. Europa SF (http://scifiportal.eu/) je stránka o... európskej SF. Nájdete na nej množstvo noviniek z európskych fandomov, knižných a filmových recenzií, reportov z európskych conov, prestavenie jednotlivých národných fandomov, ich autorov, vydavateľov a časopisov. Nechýba ani kalendár doležitých conov a iných SF akcií v Európe.

Martin Králik

Rogerland

KNIHY

Rogerland

Prezentácia Palmknihy.cz na Bibliotéke 2012

66

Cynicky možno namietať, že je to všetko len o nostalgii. O sebaklame zaprisahaných fanúšikov Pána prsteňov, ktorí sa zúfalo snažia zopakovať si ten veľký kinozážitok spred desiatich rokov. Čo je vlastne nemožné, lebo Hobit sa už kvôli jednoduchosti a rozprávkovosti predlohy nikdy nevyrovná „veľkej trilógii“. Možno ohŕňať nos nad tým, že tvorcovia nasilu nafúkli dej, aby mu dodali epickú osudovosť, a zbytočne rozriedili dej väzbami a odkazmi na Pána prsteňov. Akoby hádzali priaznivcom keksíky za to, že vtedy opakovane chodili do kina a kupovali si všetky tie vydania na DVD a blu-ray. Akurát že za tie keksy musia znovu mastne zaplatiť.

Áno, niečo na tom bude. Ale nech už sú snahy tvorcov akokoľvek vykalkulované, Peter Jackson milovníkom Stredozeme stále rozumie. Napokon, nebola to ľahká úloha – čo najviac zostať „v duchu Pána prsteňov“ a zároveň prísť s niečím novým a iným. Hoci sa tieto dve polohy občas bijú, darí sa to i to. Je tu starý Bilbo (vyretušovaný Ian Holm) a mladý Frodo v deň onej pamätnej oslavy, je tu totožná štruktúra rozprávania (trebárs veľkolepá úvodná lekcia z minulosti Osamelej hory), Galadriel, Elrond, Roklinka, Glum... No napriek mnohým podobnostiam (príbeh je čosi ako beta verzia Spoločenstva prsteňov, od schôdze v Hobitíne až po veľkú bitku v podzemí) je atmosféra

Hobita iná. Pravdaže, je stále stredozemská (hudba, kamera, Nový Zéland, vypiplaná výprava), ale už Guillermo del Toro, keď ešte mal film režírovať, chcel preniesť divákov do iných, lepších, „zlatých čias“. Jackson jeho plány na radostnejšie podanie a pestrejšie farebné spektrum očividne považoval za dobrý nápad. Hobit má výrazne viac vtipu, hravosti a rozprávkovosti ako Pán prsteňov. Nepochybne je to ale autorský zámer, nie lucasovské skĺznutie do „senilnej infantilnosti“.

To, že je film plný humoru, či už slovného alebo situačného, ešte neznamená, že je to čistá groteska. Napokon, samotné vtipy sú často veľmi drsné, až kruté – najlepšie sa týkajú odseknutých hláv (príbeh o vynájdení golfu), škvarenia hobitieho mäsa v dračom ohni a podobných chuťoviek. Je to esenciálny Jackson – kombinácia rúbania hláv a párania brúch s komédiou je odjakživa jeho doména a veľký masaker goblinov v podzemí pripomenie až braindeadovské časy. Hobit je festival Jacksonovej hravosti, ktorá nám v Pevnom pute a čiastočne i v King Kongovi chýbala (a vďaka ktorej sa zaradil medzi najlepších režisérov na planéte). Funguje však aj pátos a emocionálne scény – finále samozrejme nemá silu Boromirovej smrti, ale rozhodne nenechá diváka chladným. No a občas sa ozve i Jackson hororista, najmä v scéne s Glumom, ktorej síce nechýba humor (počítanie zubov), ale celkové vyznenie je skôr strašidelné. So silným koncom. Áno,

FILM

Film

HOBBIT:NEOČAKÁVANÁ CESTA

Bilbo (Martin Freeman)

Thorin (Richard Armitage)

Juraj Červenák - Hobit: Neočakávaná cesta

67

Andy Serkis vládne. Peter Jackson natočil Hobita predovšetkým pre fanúšikov, ktorí sa chceli vrátiť do filmovej Stredozeme. Je to príjemný pobyt, i keď sa za jeho dĺžku platí rozvláčnejším rozprávaním a občasnými stratami tempa. Alebo scénami, ktorých absencia by príbehu nijako neublížila (v podstate celý Radagast, prípadne efektný súboj skalných obrov). Úprimne, Neočakávaná cesta nepotrebuje rozšírenú verziu. Kinozostrih je dlhý až-až. Dialógovým scénam (hlavne počas úvodného zoznamovania u Bilba doma) je dožičené času skoro ako v televíznych seriáloch. Film sa nevyhne ani repetitívnosti, trebárs Gandalf sa vždy niekam vytratí, aby sa vrátil v poslednej chvíli a všetkých včas zachránil. Ale rovnako ako v Pánovi prsteňov, aj tu sú jeho návraty veľmi efektné a v súhre s tradične silnou hudbou Howarda Shorea patria k najlepším scénam (tlaková vlna v podzemí). Čo však Hobit stráca na celkovej osudovosti a kompaktnosti rozprávania, vynahrádza si zábavnými postavami v podaní skvelých hercov. McKellenov Gandalf je presne ten Gandalf, akého sme si zamilovali – len je podchvíľou ešte vtipnejší a akčnejší. Filmu ale dominuje Bilbo v podaní Martina Freemana. V ňom má Hobit dokonca navrch nad Pánom prsteňov – má totiž zaujímavejšiu a určite lepšie zahranú

hlavnú postavu. Trpaslíci, hoci ich je trinásť, sú v podstate dve postavy: vznešene hrdinský Thorin (Richard Armitage by sa bez problémov uplatnil aj ako Aragorn) a kolektívny hrdina, ktorého nazvime „družina“. Väčšina trpaslíkov tu má svoje výraznejšie chvíľky (a ďalšie budú mať v pokračovaniach), ale v podstate vystupujú ako jedna bytosť – sympatický odroň, čo hlučne spieva, grgá, rúbe goblinov a oddane nasleduje Thorina na výprave za strateným domovom. Áno, bude v tom nostalgia. Alebo jednoducho láska k Jacksonovmu poňatiu Stredozeme. Nemožno nevidieť ťažkosti, ktorými rozprávanie občas trpí, no stále je to film so srdcom a veľkou dávkou úprimného tvorivého nadšenia. Neočakávaná cesta rozhodne Pánovi prsteňov hanbu nerobí – a podstatne výpravnejším pokračovaniam to tiež nehrozí. Je to plnokrvné fantasy-rozprávkové dobrodružstvo. Väčšina tých, čo párkrát videli maratón rozšírených verzií prsteňovej trilógie, sa bude počas jeho sledovania spokojne, ba možno šťastne usmievať. Som rád, že medzi nich stále patrím. V Jacksonovej Stredozemi nemusím cynizmus vypínať. Má zhruba trojhodinové výpadky celkom automaticky.

Juraj Červenák

Juraj Červenák - Hobit: Neočakávaná cesta

Hobit bude neočakávaný...

Gandalf (Ian McKellen)

FILM

68

Tento webseriál je špecifický tým, že za seriál ho môžeme považovať teraz, no vo februári ním už nebude - bude odvysielaný v televízii Syfy a vyjde ako film aj na DVD. A kým to druhé sa už niekoľkým webseriálom stalo (napr. The League of Extraordinary Dancers), do televízie sa zatiaľ dostali skôr ako pilot regulérneho seriálu. A prečo to tak je? Syfy jednoducho ďalší seriál z prostredia svojej (teda ešte ako Scifi Channel) produkcie Battlestar Galactica (známa aj ako BSG) nechce, aj keď dlho nad tým uvažoval a dokonca najprv rozhodol opačne. Vyrába už iba paranormálne seriály a reality show.

O čom je tento prequel spomínaného seriálu (ktorý, ako viete, je remake space opery Douglasa A. Larsona zo 70. rokov, no ja budem za pôvodnú pre tento webseriál považovať verziu z rokov 2004 až 2009)? William Adama nastupuje do flotily desať rokov po vypuknutí Prvej cylonskej vojny. Dostáva sa na najnovšiu loď triedy Battlestar, ktorú len vtedy uviedli do prevádzky (áno, volá sa Galactica). Dostáva svoju prvú úlohu, má dopraviť softwérovú inžinierku Beku Kelly do prístavu Scorpia. Úloha, ktorá sa zdá čisto rutinná, sa postupne komplikuje nie len stretom so cylonskou armádou. Čo od webseriálu majú čakať priaznivci BSG, ktorá nám pred pár rokmi skončila? Blood & Chrome je výrazne iný. Je to dané tým, že na seriáli nepracuje hlavný tvorca „novej“ BSG Ronald E. Moore aj faktom, že základom produkcie boli skeny prostredia tejto lode, ktoré štáb urobil tesne pred rozmontovaním pôvodnej scény seriálu. Digitálne potom vytvorili veľmi presnú kópiu Galacticy. Nemali nikoho z pôvodných hercov a veľmi málo scenáristov. Chýba tak nie len celá rovina

objavovania cylonov medzi ľuďmi, no aj nejaké silné medziľudské interakcie. Veľkú časť seriálu zaberajú prestrelky, či už vesmírne alebo s armádou centurionov na povrchu. Výrazné konflikty a vzťahy medzi postavami tak prídu až v závere. Keď som prvýkrát videl mladého starého Adamu, skoro mi oči vyleteli. Toto ucho sa má za pár desiatok rokov stať absolútne rešpektovaným generálom, ktorého v pôvodnom seriáli hral maximálne charizmatický Edward James Olmos? V Blood & Chrome ho hrá Angličan Luke Pasqualino, ktorý sa v domovskej krajine presadil hlavne vďaka tretej a štvrtej sérii uznávaného seriálu Skins. Treba povedať, že nehrá zle, a tak kým spočiatku je divák voči nemu skeptický, v závere ho už herec absolútne má. Bežnému seriálovému divákovi je známejší Ben Cotton, v Blood & Chrome pobočník hlavného veliteľa – poznať ho môžete hlavne zo Stargate Atlantis a Fringe. Spomínanú very important prográmátorku hrá Lili Bordán, maďarsko – americká herečka, ktorá sa zatiaľ prezentovala hlavne v krátkych a televíznych filmoch a ako vedľajšia neopakujúca sa postava v seriáloch ako Pohotovosť či Painkiller Jane. A viac dôležitých postáv v seriáli vlastne nie je. Nemožno však povedať, že Blood & Chrome nemá s pôvodnou BSG nič spoločné. Jeho tvorcovia a spoluproducenti Michael Taylor a Devid Eick na BSG pracovali. Výraznou devízou webseriálu je hudba Beara McCrearyho, ktorý okrem pôvodnej BSG vytvoril skladby pre mnohé zo SF seriálov posledných rokov ako Eureka či The Walking Dead. Práve táto hudba asi najviac prepája webseriál s BSG a vytvára atmosféru, ktorú sme mali v seriáli tak radi – vo vesmíre, či v interiéroch. Atmosféra, vesmírne súboje a „prvá kapitola v príbehu“ sú hlavné dôvody, prečo sa oplatí Blood & Chrome pozrieť (má desať epizód po 7 – 9 minút) . Môžete tak urobiť na youtubovom kanáli serveru Machinima (http://www.youtube.com/user/MachinimaPrime?feature=watch) či s titulkami serveri http://eldamar.cz . Treba však byť pripravený na to, že od šírky vzťahov a komplikovanosti pôvodnej BSG má poriadne ďaleko.

Martin Králik

Martin Králik - BSG: Blood and Chrome

SERIÁL

Battlestar Galactica:Blood and Chrome

William Adama (Luke Pasqualino)

69

Hororový, mysteriózny, komediálny a s dobrým hudobným vkusom – aj takto by sa dal v skratke charakterizovať seriál Supernatural. Pred ôsmymi rokmi začínal ako príbeh dvoch bratov, lovcov duchov Sama a Deana. Dnes by sa dal považovať za priekopníka žánru mystery na televíznej obrazovke. Hlavnými postavami sú bratia Sam a Dean Winchesterovci. Na začiatku seriálu sa dej sústredil nie len na nich dvoch, ale významnou postavou bol aj ich otec, John Winchester. Po záhadnej smrti svojej manželky Mary vychováva zo synov lovcov nadprirodzena. Starší Dean verne nasleduje v stopách svojho otca a z lovu duchov sa stáva jeho profesia. Sam, jeho mladší súrodenec, túži po normálnom živote a odchádza od svojej rodiny, študovať právo. Nájde si priateľku, v škole sa mu darí a zdá sa, že všetko je v poriadku – až kým sa na jeho prahu neobjaví Dean s prosbou o pomoc. Už nejaký čas sa nevie skontaktovať s otcom a obáva sa, že sa mu niečo stalo. Vydávajú sa po jeho stopách, no neúspešne. Sam sa vracia k svojmu životu, no dlho mu to nevydrží. Jeho priateľka zomiera rovnakou záhadnou smrťou, ako Mary Winchesterová. Začína siahodlhý príbeh, v ktorom bratia spolu s otcom čelia démonom, stretávajú sa s Krvavou Mary, upírmi, vlkolakmi, príšerami meniacimi podobu a mnohými duchmi či anjelmi. Samozrejme, že nie sú jediní, ktorí vykonávajú profesiu lovcov duchov a postupne spoznávame ich pomyselných kolegov. Ukáže sa, že svet lovcov je rôznorodý a Sam s Deanom v ňom rozhodne nie sú sami. Takisto tvorcovia časom upustili od epizódnych zápletiek a do popredia sa dostala ústredná dejová línia, ktorá sa počas seriálu mení. To je na Supernaturale chvályhodné – nestagnuje, ale neustále na dejovej línii pracuje, mení ju a posúva ju. Kým zo začiatku seriál fungoval v podobe hodinových hororov, teraz je to skôr kontinuálny dej poprepletaný hororovými časťami. Supernatural by mali poznať aj diváci v našich končinách. Najprv sa vysielal na českej Prime s podtitulom Lovci duchů a o niekoľko rokov bežal aj u nás pod názvom Hrozba z temnoty. Vzhľadom na jeho obsah bol v oboch prípadoch vysielaný v pomerne neskorých nočných hodinách. Fanúšikovskú základňu v našom priestore má aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam veľmi živú a aktívnu, stále je však len malým odrazom toho, ako to s fanúšikmi seriálu vyzerá v zahraničí. Ako som už spomínala, ústrednými postavami sú dvaja bratia. Ich predstavitelia Jensen Ackles a Jared Padalecki sú okrem dobrých hercov

aj pohľadní mladí muži, čo k obrazovkám láka veľké množstvo žien a v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o fanatických fanúšičkách. Tvorcovia sú si tohto faktu vedomí a dalo by sa povedať, že do veľkej miery fanatizmus podporujú špecifickými epizódami (v živej pamäti mám časť, v ktorej sa bratia dostali zo svojho do nášho „sveta“ a zistili, že tu sú hercami) alebo výrokmi o vzájomnej láske medzi bratmi, či inými protagonistami so súrodencami.

Seriál Supernatural sa zaoberá americkými urbánnymi legendami, jeho základnú kostru tvoria príbehy z americkej kultúry. V epizódach sa často vyskytujú mysteriózne bytosti z celého sveta a podstatnú časť deja tvoria pasáže, v ktorých bratia spolupracujú s anjelom Castielom, ktorého postava sa časom stala veľmi obľúbenou. V posledných sériách je považovaný za tretieho hlavného hrdinu. Zaujímavé je, že tvorcovia nikdy neurčili, kto je hlavným hrdinom seriálu. Sam a Dean sú rovnocenní a to platí aj o ich hereckých predstaviteľoch. V titulkoch je raz uvedený prvý Jensen Ackles a inokedy Jared Padalecki. Významné postavenie v univerze seriálu má aj winchesterovské auto, čierny Chevrolet Impala ‘67. Dean ho zdedil po otcovi a je to jeho miláčik. Veľmi často si v ňom púšťa rockové skladby z kaziet, čo seriálu dodáva istý šmrnc. Nie nadarmo sa hovorí, že sledovanie Supernaturalu vám vylepší hudobný vkus. Okrem toho vás musím varovať, že pozeranie niektorých epizód v tme nie je vhodné pre slabé nátury. Ak sa však radi bojíte, smelo po ňom siahnite.

Miroslava Klempová

Miroslava Klempová - Supernatural

Supernatural

Sam a Dean Winchester (J.Padalecki J.Ackles)

SERIÁL

70

Šíriac nákazu zvanú hudba

Asi nikoho neprekvapí tvrdenie, že medzi metalovými hudobníkmi je množstvo fanúšikov fantastiky. Výnimkou nie sú ani newyorskí thrashoví veteráni ANTHRAX. Svedčí o tom nielen pravidelné využívanie inšpirácií z komixových a hororových diel v ich textoch (napr. Sudca Dredd v „Am the Law“, Kingova Misery v „Misery Loves Company“, Lynchove Twin Peaks v „Black Lodge“ alebo Čierny zamat v „Now It’s Dark“). Záľuby ústrednej dvojice zoskupenia svedčia priam o geekovskom zápale. Bubeník Charlie Benante je vášnivým zberateľom „akčných figúrok“ (veľkosť jeho zbierky údajne charakterizuje číslo s niekoľkými nulami) a gitarista Scott Ian je zasa zažraným čitateľom komixov, ktorý neodolal nutkaniu realizovať sa i v tomto umeleckom smere a napísal napr. scenár k jednému z dielov série o Lobovi (s príznačným názvom Highway to Hell). Sú to proste „naši“.

Napriek tomu – ANTHRAX ma nikdy neoslovovali tak, ako iné thrashové kapely. Za to, že som ich tvorbu sledoval len okrajovo, mohol predovšetkým výškový „heavíkový“ spev Joey Belladonnu, ktorý bol síce osobitý, no príliš mi nesedel k thrash-corovému riffovaniu ani k divokým moshovým rúbaniciam zvyšku kapely. Omnoho viac som spozornel, keď Belladonnu v zostave vystriedal John Bush z ARMORED SAINT. Albumy s jeho chraplákom (na čele so „Sound of White Noise“) považujem sa skutočné metalové skvosty. Neskôr sa však odporúčal aj Bush, nastalo 8-ročné „obdobie temna“, vyplnené hudobným tichom a trápnymi mediálnymi prestrelkami s najprv do neba ospevovaným a neskôr vyhodeným Danom Nelsonom,

a ja som nad ANTHRAX znova iba mávol rukou. Keď sa do kapely napokon vrátil „stratený syn“ Belladonna a konečne vyšiel nekonečné roky ohlasovaný album „Worship Music“, siahol som po ňom naozaj bez nejakého valného záujmu. Kto by povedal, že ho onedlho na to označím za najlepší metalový album minulého roka? Áno, toto za ťažkých pôrodných bolestí zrodené dielko má naozaj všetky kvality, ktorými si takéto označenie zaslúži. Prvé, z čoho mi pri jeho počúvaní spadla sánka, bol práve spev. Joey Belladonna zostarol a musím povedať, že jeho hlasu to veľmi prospelo – nabral novú, zaujímavú farbu. Navyše na poslucháča neustále vybaľuje absolútne netypické polohy a techniky. Dostal ma tak, že som časom úplne prestal zaoberať otázkou, ako by piesne z „Worship Music“ zneli v podaní môjho obľúbenca Busha. Najväčšou devízou albumu však sú skladby samotné.

Úvodná moshovka „Earth On Hell“ vám možno trošku zamotá hlavu – má pomerne krkolomnú štruktúru a až časom prídete na to, aká premyslená a skvelá vec to je, no vzápätí vás už valcuje tsunami neošúchaných priamočiarych riffov a nápadov. Scottovi to thrashuje ako METALLICE v osemdesiatkach a Charlie platí stále za jedného z najtalentovanejších bubeníkov i skladateľov na metalovej scéne. Album má bombastický zvuk, je drsné, tvrdé, no zároveň úžasne chytľavé. Za refrény, aké znejú v „I’m Alive“ alebo „In the End“ by dobrovoľne daroval orgán nejeden hitmaker. Zároveň na ňom cítiť všetky tie uplynulé roky – ide o produkt, v ktorom sa očividne cibrila každá nota. Vo „Fight ‘Em ‘Til You Can’t“ príde dokonca aj na text o zombie apokalypse a v „The Constant“ na odkazy na seriál Lost. No povedzte, čo viac si ešte fanúšik z nášho tábora môže priať?

Dušan Fabian

Dušan Fabián - Anthrax

HUDBA

Hudba

ANTHRAX

Anthrax

John Bush

71

Čo by to bolo za legendárnu skupinu, ktorá by nenahrala album Legend? Hlavne ak hovoríme o jednej z najpopulárnejších írskych kapiel založenej rodom Bhraonáin začiatkom sedemdesiatych rokov, o Clannade. Zo soundtracku k jedinečnému seriálu Robin of Sherwood sa stala perla najvyššej kvality, ktorá aj po rokoch dokáže pohnúť správne naladeným srdcom hudobného fajnšmekra. Clannad sa inšpirovali keltskými motívmi a právom sa radia k folku a New Age. Využívali tradičné ľudové nástroje ako harfu, mandolínu či flautu, ktoré dopĺňali typickými rockovými nástrojmi, gitarou a klávesami. O vokály sa starali sestry Máira Ní Bhraonáin a Eithne Ní Bhraonáin, neskoršie vystupujúce pod slávnejšími menami Moya Brennan a Enya. Legend bol ich ôsmy album v poradí a zabezpečil skupine prelomové víťazstvo – v roku 1985 získali ako prvá írska skupina cenu BAFTA za Najlepšiu originálnu televíznu hudbu. Titulná skladba „Robin (The Hooded Man)“ sa pre súčasnú strednú generáciu stala synonymom prvých televíznych fantasy. Nejeden seriálový nadšenec si pri jej tónoch spomenie na charizmatického Michaela Praeda v hlavnej úlohe ako vypúšťa šíp, ktorý aj pri absencii obrazu dostatočne počuť. Skladba je od začiatku poznačená výraznými gitarovými a trúbkovými prvkami, ktoré sa nesú celým albumom. Takmer trojminútová skladba je správnym úvodom. Nasledujúce dva songy, „Now is Here“ a „Herne“, pokračujú v načatej melódii, ale doplňujúcimi basmi a zvoľneným tempom pridávajú na mystike. V clannadovskej klasike pokračuje skladba „Together

We“. Tempo je svižné a za účasti flauty a mandolíny sa pridáva bonus šumenia vetra v pozadí. Po podobne ladenej „Darkmere“ zaznie „Strange Lands“ s výrazným hlasom Póla Ó Braonáina, úšpešne mu sekunduje Máira a ich duet doznieva v komornom duchu.

„Scarlet Inside“ je druhou najvýraznejšou skladbou albumu s inšpirujúcim nápevom a textom, ktorý výborne dopĺňa pochmúrnu atmosféru soundtracku a seriálu zároveň. Trochu prekáža dominancia rockovejších prvkov, ale k celkovému dojmu zapadá. Bubny a gitara dominujú inštrumentálke „Battles“ a „Ancient forest“ uzatvára album v podobne ladenom štýle ako úvodná skladba. Absenciu niektorých ústredných motívov počas ďalších sezón (seriál ich mal nakoniec tri) si Clannad vynahradili v niektorých ďalších albumoch a najmä na Clannad: Live in Concert. Veľa piesni nahratých počas tretej série sa ale navždy stratilo v štúdiu a nikto ich dodnes nevie nájsť.

Martin Tomčík

Martin Tomčík - Clannad: Legend

Stratený album

CLANNAD - LEGEND

Robin zo Sherwoodu

HUDBA

72

Vedcom sa darí spomaliť starnutie

Storoční ľudia si budú môcť časom zaobstarať telo päťdesiatročného človeka, tvrdia britskí vedci. Polovica detí, čo sa v súčasnosti narodí, dosiahne vek sto rokov vďaka vyššej životnej úrovni, ale ľudské telo je už v tom čase veľmi opotrebované. Experti na univerzite v Leeds sa preto snažia prísť na spôsoby dosiahnutia ,,päťdesiatich aktívnych rokov po päťdesiatke.” Plánujú vybaviť seniorom implantáty dlhej životnosti a tiež tkanivá vypestované z ich vlastných buniek. Zatiaľ pracujú na nových bedrách, kolenách a srdcových chlopniach, ale do budúcnosti počítajú so zlepšením väčšiny telesných orgánov poznačených vekom. V univerzitnom ústave biomedicínskeho inžinierstva už vyvinuli transplantát bedrového kĺbu, ktorý by namiesto doterajších dvadsiatich rokov mohol človeku slúžiť celý život. Vďaka trvanlivým materiálom by vydržal sto miliónov krokov, ktoré päťdesiatročný človek zhruba prejde do svojich sto rokov, tvrdí jeho tvorca John Fisher. Expertka Eileen Inghamová s tímom zase pracuje na spôsobe, ako by sa telo mohlo samo zlepšovať. Spočíva v technológii, ktorá by umožnila ľudskému organizmu ,,dovyrobiť” si transplantované tkanivá a nakoniec aj celé orgány, čím by sa odstránil problém odmietnutia cudzieho materiálu. Zatiaľ s pomocou tejto technológie dokázali vyrobiť plne fungujúcu srdcovú chlopňu. A to tak, že vzali darcovskú chlopňu a opatrne z nej odstránili všetky bunky. Zvyšnú matricu potom mohli transplantovať do tela pacienta bez rizika odmietnutia. Organizmus pacienta ju prijal a osídlil vlastnými bunkami.

Počítače skúmajú ľudské pocity

Na Cambridgeskej univerzite desivo realistická

robotická hlava menom Charles sedí na dopravnom simulátore, vraští obočie a vyzerá zaujato alebo zmätene. A v hŕstke tried amerických stredných škôl budú tento rok na jeseň počítače sledovať emócie študentov, aby zaznamenali, kedy strácajú záujem a kedy ich, naopak, hodina baví. Všetky tieto prípady spadajú do rámca novej technológie nazývanej emočné programovanie, napísal denník The New York Times. Jeho cieľom je dať počítačom schopnosť čítať emócie užívateľov, alebo na ne emocionálne pôsobiť. Ľudia sú dobrí pri rozpoznávaní emócií ostatných. Rýchlo si uvedomíme, že práve teraz nie je tá správna chvíľa ísť za šéfom, alebo že naša milovaná osoba mala mizerný deň. Tieto schopnosti sú také zásadné, že ľudia, ktorí ich nemajú, sú často označovaní za mentálne postihnutých. A pritom až donedávna naše stroje nedokázali rozoznať ani tie najjednoduchšie emócie, ako je hnev alebo frustrácia. Navigačný systém GPS si šťastne bľaboce, aj keď je vodič práve zrelý vyhodiť ho z okna. Online hodina pokračuje, aj keď sa polovica študentov vo výklade stratila. Letiskový bezpečnostný systém nedokáže povedať, či sa niekto správa čudne preto, že niečo skrýva, alebo či sa len bojí lietať. Technológia, ktorá túto schopnosť zvládne, by tiež mohla pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy s vnímaním emócií ostatných, ako sú osoby trpiace nejakou formou autizmu, alebo poskytovať spoločnosť a povzbudenie obyvateľom domov s opatrovateľskou službou. Podľa presvedčenia niektorých výskumníkov bez zvládnutia emócií počítače nikdy nedosiahnu plný potenciál pomôcť ľuďom. ,,Náš digitálny svet z veľkej väčšiny úplne opomína bohaté spôsoby vyjadrenia našich emócií,” povedala Rosalind Picardová, riaditeľka emočnej programovacej výskumnej skupiny Massachusettského technologického inštitútu (MIT). Viac ako dve desaťročia už pracuje na tom, aby emócie preložila do strojového jazyka núl a jednotiek. Jedným z jej raných projektov bolo navrhnutie okuliarov pre osoby s Aspergerovým syndrómom, ktorý je miernejšou podobou autizmu. Tieto okuliare nositeľa varovali, keď niekoho začal nudiť. Ľudia trpiaci Aspergerovým syndrómom sa často držia jednej témy a nedokážu čítať také spoločenské náznaky, ako je zívanie, vrtenie sa či uhýbanie očami, ktoré naznačuje, že poslucháč sa nudí. Prototyp zahŕňal maličký semafor viditeľný len nositeľmi, ktorý zablikal žlto, keď konverzácia začala viaznuť, a rozsvietil sa červeno, keď poslucháč úplne stratil záujem. Picardová pred časom so spolupracovníkmi vyvíjala softvér, ktorý mapuje 24 miest na tvári,

VEDA

Vedecké novinky

Výroba umelých orgánov

Anton Stiffel -Vedecké novinky

73

aby vytušil emóciu. V minulosti mali počítačové algoritmy problém rozoznať napríklad úprimný úsmev od úsmešku alebo zubov kŕčovito stlačených frustráciou. Jednou z príčin bola skutočnosť, že tieto výrazové zmeny sú často veľmi prchavé a v celkovej skladbe tváre predstavujú len malé rozdiely. Zlepšený softvér by však mohol byť schopný spracovať ľudské emócie a tak umožniť vstup počítačov a robotov do spoločenského života ľudí. Spočiatku im však budeme musieť prepáčiť ich nedokonalosť a pre niektorých bude zrejme zábavné skúšať, ako ich hereckými schopnosťami oklamať.

Smutný koniec ruského raketoplánu Buran

Zatiaľ čo oslavovaný americký raketoplán Endeavour absolvoval počas víkendu cestu ulicami Los Angeles na zaslúžený odpočinok v múzeu, jeho zabudnutý ruský náprotivok hrdzavie pred výrobným závodom rozobraný na súčiastky. Minulý týždeň bola testovacia verzia ruského raketoplánu Buran vykázaná na uličnú skládku pred areál výrobného závodu v meste Koroľov pri Moskve. Prvý a zároveň posledný štart ruského raketoplánu sa uskutočnil v novembri 1988. O rok neskôr bol ešte ozdobou leteckej prehliadky v Paríži, ale na nový let okolo Zeme sa už nikdy nevydal. Po rozpade ZSSR začiatkom 90. rokov prešiel do vlastníctva Kazachstanu a bol zaparkovaný v jednom z bajkonurských hangárov. Neslávny koniec stroja priniesla veterná búrka v máji 2002, keď sa na raketoplán zrútila strecha hangáru. Pri tragédii zahynulo najmenej šesť ľudí. Počas vývoja a skúšok vzniklo desať exemplárov sovietskeho raketoplánu. Podľa dostupných informácií sa zachovali len dve – okrem Koroľova možno Buran vidieť v leteckom múzeu v nemeckom Sinsheime. V sídle výrobného závodu Energija v Koroľove sa zachovala testovacia verzia, ktorá slúžila na skúšky elektrických a počítačových systémov. Minulý týždeň bol raketoplán rozobraný, vyvezený na ulicu pred areál podniku a ponechaný svojmu osudu. Na torzo bez krídel a podvozku prší. O jeho ďalšom osude podľa agentúry Interfax nebolo rozhodnuté. Testovacia maketa Burana údajne verne zodpovedala podobe skutočného raketoplánu, líšila sa od neho len staršou verziou palubných systémov.Ruský vesmírny program sa v posledných rokoch viac prezentuje neúspechmi ako úspechmi. Rusko

však napriek tomu bude opakovať let sondy Fobos-Grunt, ktorý sa vlani nepodaril. Cestu prieskumného prístroja, ktorý mal pristáť na Phobose, mesiaci Marsu, a fotografovať túto planétu, predpokladá po roku 2020. Rusi tiež plánujú spoločne s Európou skúmať Mars a uskutočniť pristátie sondy na Mesiaci. V dlhšom horizonte plánujú aj prieskum Venuše, Jupitera a Slnka. Povedal to šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Vladimir Popovkin. Fobos-Grunt sa koncom minulého roka odmlčal na zemskej obežnej dráhe. Oficiálne došlo k zlyhaniu počítačov pre vesmírne žiarenie. Ruské „ponižujúce“ zlyhanie sprevádzali aj rôzne špekulácie o poškodení projektu zo zahraničia. Roskosmos vtedy pripustil, že za neúspechom mohli byť aj použité zahraničné mikroelektronické súčiastky, ktoré mohli byť falzifikátom. Vynorila sa aj hypotéza, že projekt za päť miliárd rubľov zmarili „neúmyselne“ americké radary na Marshallových ostrovoch. Vyvrátila to NASA a neskôr aj testy ruských odborníkov. Nová sonda Fobos-Grunt by podľa šéfa Roskosmos Popovkina mala vyštartovať okolo roku 2020.

USA neúspešne testovali superrýchle lietadlo

Americkí vedci vykonali dôležitú skúšku superrýchleho experimentálneho bezpilotného lietadla X-51A Waverider. Test sa však nevydaril. Krátko o spustení z bombardéra nastali podľa agentúry AP problémy so smerovým stabilizátorom. Lietadlo potom nemohlo naplno spustiť motor a armáda oň prišla. Podľa agentúry Reuters sa Waverider rozlomil. Američania považujú výskum takzvaných hypersonických lietadiel za kľúčový pre vývoj nových striel či vojenských, ale aj civilných lietadiel. Nové technológie môžu napríklad skrátiť čas potrebný na zasiahnutie cieľa. Keď sa v roku 1998 pokúsili Američania zlikvidovať šéfa siete Al-Kájda Usámu bin Ládina strelou s plochou dráhou letu odpálenou z lode v Arabskom mori, trvalo 80 minút, kým doletela do Afganistanu. Hypersonická strela by rovnakú vzdialenosť zvládla za 12 minút. Výskumníci z Pentagonu hypersoické stroje označujú za obdobu neviditeľných lietadiel. Stroje vybavené touto technológiou by totiž boli také rýchle, že by na ne nepriateľská paľba nestačila. Sú pre ne

Massachus. technol. inštitút (MIT)

Prevoz raketoplánu Buran


VEDA

74

potrebné úplne nové motory, bežné prúdové motory takúto rýchlosť nedokážu dosiahnuť. O hypersonických letoch sa hovorí v prípade, že rýchlosť lietadla dosiahne aspoň päťnásobok rýchlosti zvuku, teda Machovho čísla päť. Lietadlo X-15A Waverider pri pokuse v máji 2010 dosiahlo šesťnásobok rýchlosti zvuku, teda zhruba 7-tisíc kilometrov za hodinu. Letelo ňou väčšiu časť celkom dvestosekundového letu. Teraz sa Američania snažia trvanie hypersonického letu čo najviac predĺžiť. Stroj vyvíjaný spoločnosťou Boeing štartuje nad Tichým oceánom z krídla bombardéra B-52, pod ktorým je zavesený. Počas pokusu vystúpi do výšky 21 kilometrov. Podľa očakávaní vedcov by mal udržať šesťnásobok rýchlosti zvuku zhruba 300 sekúnd, čo by bolo dvakrát viac, ako je doterajší rekord. Potom sa zrúti do oceánu. Motor Waverideru nemá žiadne pohyblivé časti. Využíva špeciálne palivo JP-7, na ktoré v minulosti lietali napríklad legendárne nadzvukové špionážne stroje Lockheed SR-71 Blackbird, ktoré slúžili v americkom letectve v rokoch 1964 až 1998. USA momentálne financujú šesť programov vyvíjajúcich hypersonickú technológiu. Doteraz do nich investovali asi dve miliardy dolárov. Program Waverider zatiaľ vyšiel na 140 miliónov dolárov. Denník The Washington Post však poznamenáva, že vývoj hypersonických zariadení zatiaľ priniesol skôr neúspechy.

Na Nobelovu cenu kandiduje aj teleportácia

Odborníci na nobelovky predpovedajú, že tohtoročné ceny si prevezmú Charles Bennett z IBM, Gilles Brassard z Univerzity v Montreale a William Wootters z Williams College, ktorí pracovali na opísaní pravidiel kvantovej teleportácie. Pomocou kvantovej teleportácie je možné prenášať informácie bez toho, aby priestorom prešlo čokoľvek fyzického charakteru – napríklad rádiové vlny. To okrem iného znamená, že takýto prenos nemôže byť prerušený a môže tak byť základom pre úplne bezpečnú masovú komunikáciu a nakoniec aj pre kvantový internet, ktorý by bol oveľa výkonnejší ako ten súčasný.

Kvantová teleportácia sa zakladá na procese entanglementu, teda kvantového previazania dvoch častíc. Fyzici tento proces používajú na vytvorenie dokonalej repliky jednej častice svetla, pričom replika môže byť v takmer ľubovoľnej vzdialenosti od originálu. Súčasný rekord je z tohto mesiaca, keď sa vedcom na Kanárskych ostrovoch podarilo teleportovať fotón na vzdialenosť 143 kilometrov. Na experimente sa zúčastnil aj Rupert Ursin z Rakúskej akadémie vied. Podľa neho fyzici tomuto procesu rozumejú už dostatočne na to, aby našiel uplatnenie aj v reálnom svete. Entanglement však stále zostáva trochu záhadou. „Je to trochu divné. Je nutné sa vzdať klasického pohľadu na svet,“ hovorí Ursin.

Najľahší pevný materiál na svete

Vedci z Technickej univerzity v Hamburgu vytvorili špeciálny materiál, ktorý má prívlastok najľahší. Nesie označenie aerografit a jeho hlavnú zložku tvorí vzduch a uhlíkové vlákna. Vďaka spolupráci Kalifornského technologického inštitútu a Kalifornskej univerzity sa v novembri minulého roka podarilo vedcom vyvinúť najľahší pevný materiál na svete s hustotou 0,9 miligramu na centimeter kubický, ktorý bol približne 100-krát ľahší ako penový polystyrén. Materiál mal štruktúru mriežky s tenkými dutými trubičkami vyrobenými z niklofosforu, ohnutými do takého tvaru, aby sa na uzloch prepájali s ďalšími článkami a vytvorili tak trojdimenzionálny útvar. Okolie medzi trubičkami bolo vyplnené vzuchom. V podstate išlo o mriežku tvorenú zo vzájomne prepojených dutých trubičiek s hrúbkou steny 100 nanometrov, ktorá je tisíckrát tenšia než ľudský vlas. V týchto dňoch sa na pôde Technickej univerzity v Hamburgu zrodil nový materiál, ktorý si na svoje konto pripísal prívlastok najľahší. Takzvaný aerografit tvorí z veľkej časti vzduch, ktorý zapĺňa až 99,99 percent objemu a duté porézne trubičky vyrobené z uhlíkových vlákien. Aerografit je údaje dostatočne pevný a pružný, navyše s pamäťovým

Grafický návrh bezpilotného lietadla X-51A Waverider


VEDA

75Anton Stiffel -Vedecké novinky

efektom, ktorý zabezpečí, že po deformácii sa materiál vráti do pôvodného stavu. Materiál, ktorý je podľa vedcov veľmi stabilný, má extrémne nízku hustotu na úrovni 0,2 miligramu na kubický centimeter so stenou s hrúbkou 15 nanometrov. Špecifikom aerografitu je jeho elektrická vodivosť, ktorá rozšíri možnosti jeho použitia napríklad v elektrotechnike.

Bionický vták už brázdi vzduch

Zrodil sa nový vtáčí druh, Avitron V2.0. Ide o prvú hi-tech hračku tohto typu, bionického vtáka na diaľkové ovládanie, ktorého vyspelá technológia bola inšpirovaná dokonalosťou prírody. Avitron je určený pre začiatočníkov, ale aj skúsených aviatorov, ktorí si chcú trošku zablbnúť s novou hračkou. Model ma nastaviteľnú chvostovú plochu, vďaka čomu je možné upravovať vlastnosti letu z hľadiska rýchlosti aj náročnosti pri lietaní v exteriéroch aj interiéroch. Avitron V2.0 počas letu elegantne kopíruje pohyb klasického zástupcu vtáčej ríše a bez problémov pomýli hocijakú živú vranu. Disponuje precíznou mechanikou, ktorá je chránená niekoľkými patentmi. Vďaka tomu bude vo svojej kategórii ešte dlho jedinečný. Patentovaná technológia spočíva v konštrukčne jednoduchom riešení, ktoré je však zároveň veľmi účinné a minimálne poruchové.

Avitron V2.0 je vyrobený z veľmi pružného a zároveň odolného materiálu EPP a skrýva v sebe výkonný motor s hliníkovým chladičom. Model je dlhý 17 cm a má rozpätie 33 cm. Toto všetko pri extrémne nízkej hmotnosti 8.5 g. Na jedno nabitie sa dokáže Avitron udržať vo vzduchu 8 minút a preletieť 1.5 km. Nabíjanie je riešené prepojením modelu s vysielačom a trvá zhruba 12 minút. Riadenie letu prebieha cez WiFi v pásme 2.4 GHz a umožňuje režim multiplajeru. Vďaka tomu je možné z jedného miesta bez rušenia ovládať naraz kŕdeľ až 128 modelov. Dosah vysielača je 100 m a ovládanie umožňuje stvárať rôzne akrobatické kúsky.

Veci skúmajú hrozbu umelej inteligencie

Univerzita v Cambridge otvorí v budúcom roku nové centrum pre výskum rizík, spojených so štyrmi údajne najväčšími hrozbami pre ľudstvo: s umelou inteligenciou, zmenami klímy, nukleárnou vojnou

a biotechnológiami. Univerzita plánuje dať dokopy akademikov, ktorí budú zvažovať, ako zrýchlený vývoj superpočítačov a ďalších technológií ohrozuje našu vlastnú existenciu.Profesor filozofie z Cambridge Huw Price, ktorý pomáhal centrum zakladať, povedal, že aj keď sa myšlienka o robotoch ovládajúcich svet namiesto ľudí môže zdať veľmi vzdialená, oplatí sa možné rizika brať do úvahy. „Musíme zobrať vážne možnosť, že v prípade umelej inteligencie môže nastať moment Pandorinej skrinky, ktorý keď prepasieme, môže skončiť katastrofou,“ povedal Price pre Daily Mail.

Astronómovia našli planétu bez hviezdy

Väčšina planét vôbec nemusí krúžiť okolo hviezd. Môžu to byť exoplanetárni bezdomovci. Jedného z takýchto kozmických pútnikov teraz astronómovia objavili. Nachádza sa vo vzdialenosti približne sto svetelných rokov a putuje spolu so systémom mladých hviezd. Obrovská planéta CFBDSIR2149 je pravdepodobne plynný obor, štyri až sedemkrát väčší ako Jupiter. „Pozorovali sme stovky miliónov hviezd a planét, no v našom susedstve sme objavili iba jedinú planétu bez domova,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie v magazíne Astronomy & Astrophysics Etienne Artigau. „Tento objekt bol objavený vďaka prieskumu, ktorý pokryl asi tisícnásobne väčšiu oblasť, ako zaberá na oblohe spln Mesiaca.“ Problémom totiž je, že takéto exoplanéty nedokážeme pozorovať vďaka anomáliám v pohybe či jase ich hviezd. To pátranie po takýchto bezdomovcoch extrémne sťažuje.

Model Avitrona V2.0

Planéta CFBDSIR2149

VEDA

Superpočítače

76

Prednášanie na conoch - ako na to (1.)

Po mnohých hodinách presedených na prednáškach sa možno pohrávate s myšlienkou na nejakú vlastnú. V tejto rubrike sa postupne dočítate o všetkom, čo sa spája s prípravou kvalitného programu na cone. V tomto čísle si predstavíme prvú fázu prípravy prednášky – jej prvotnú koncepciu. Hneď na úvod by som rada poznamenala, že každý prednášajúci má individuálny spôsob prípravy, ktorý sa vôbec nemusí zhodovať s obsahom tejto série článkov. Ich hlavnou úlohou je poskytnúť pomocnú ruku začínajúcim prednášajúcim.

Keďže ste sa rozhodli prednášať, predpokladám, že máte nejaké skúsenosti s vystupovaním pred verejnosťou. Nemyslím tým prezentovanie na nejakej vedeckej konferencii, zužitkujete aj školské, či pracovné prezentácie projektov a podobne. Ak si však nie ste sami sebou až tak veľmi istí, odporúčam vám osloviť nejakého kamaráta, alebo už mierne ostrieľaného prednášajúceho, s ktorým by ste si mohli prednášku pripraviť a potom aj spoločne odprezentovať. Predpokladajme však, že naberiete dostatok odvahy a pustíte sa do toho osve – ako na to? V prvom rade sa musíte zamyslieť nad tým, o čom by prednáška mala byť. Samozrejme, že najprv vám napadne nejaký predmet prednášky, až potom sa zaoberáte tým, že by ste ju chceli uskutočniť. Rozhodne sa však pri vašom prvom pokuse vyvarujte toho, aby predmetom vášho príspevku bola nejaká téma, ku ktorej nemáte veľmi blízko a rozhodli ste sa spracovať ju len preto, lebo ste ju na cone ešte nezaregistrovali. Najlepšie totiž je, ak na svojej prvej prednáške hovoríte o niečom, k čomu máte vášnivý vzťah a viete o tom veľa, prípadne ste ochotní naštudovať si k tomu dodatočné množstvo materiálov.

Publikum od prednášajúceho očakáva, že bude akýmsi „laickým odborníkom“. V praxi to znamená, že účastník by sa mal počas hodiny strávenej na vašom programe dozvedieť niečo nové – platí to pre všetky skupiny prítomných. Niektorí o predmete vašej prednášky netušia možno nič a zaujíma ich to, no v publiku budú sedieť aj takí ľudia, ktorí pravdepodobne o danej veci vedia viac, prípadne sú väčšími odborníkmi ako vy. Preto si ešte na začiatku treba uvedomiť to, že publikum je interaktívne, rado dopĺňa a vašou hlavnou úlohou je dodať im nové informácie a zábavu. Ešte pred tým než oslovíte organizátora danej programovej sekcie, bolo by vhodné, aby ste sa komplexne zamysleli nad predmetom prednášky. V podstate, vezmite si kus papiera a v skratke, heslovito popíšte, ako si prednášku predstavujete. Čo by v nej malo byť, o čom by mala byť, akým témam by sa mala venovať. Zároveň sa musíte zamyslieť nad tým, čo by ste v prednáške mať nechceli – napríklad, ak si myslíte, že nezvládnete udržovať diskusiu, treba hneď dopredu počítať s tým, že náplň prednášky musí byť na celú dobu pripravovaného slotu. V tejto fáze môžete prednášku aj nejako pomenovať, tento názov by však mal byť len dočasný a treba počítať s tým, že sa môže zmeniť. Ak ste splnili kroky z predchádzajúceho odseku, nadišiel čas na zaslanie mailu organizátorovi. Zo skúsenosti viem, že ak náhodou neviete nájsť kontakt na príslušného sekčného vedúceho, napokon sa to aj tak dostane k tomu správnemu, nech už napíšte na hociktoré meno zo zoznamu. Zároveň, ak si nie ste istí, kam sa prednáška presne hodí, pokojne mail adresujte aj dvom, či trom, oni sa medzi sebou určite dohodnú. Čo sa týka odoslania mailu, berte na vedomie, že mesiac pred danou akciou sa väčšinou program už zverejňuje. Tým pádom je ideálny čas na prihlásenie sa do programu tri, najneskôr dva mesiace pred akciou. Čím neskôr, tým väčšia je šanca na to, že program je už plne obsadený. Preto platí pravidlo, čím skôr svoj nápad pošlete, tým lepšie. V správe treba uviesť nie len to, o čo v prednáške pôjde, ale zároveň by bolo dobré, keby ste spomenuli, aké skúsenosti s prednášaním máte. Sekčný vedúci je v podstate vaším radcom a pomocníkom a preto neváhajte napísať, že sa chystáte prednášať prvý raz a máte mierne obavy – každý hviezdny prednášajúci raz bol v tejto istej pozícii. Rozhodne sa netreba báť – jednou z hlavných úlohou conov je predsa poskytnúť priestor vám, kreatívnym ľuďom so záľubou vo fantastike.

(Nabudúce: prvotné koncipovanie prednášky a tvorba názvu.)

Miroslava Klempová

Fandomas

KNIHY

Fandomas

77

Vesmírne jašteričky, zlé ženy, penisy kozmonautov a iné Sedemnásty november 2012 neznamenal iba výročie nežnej a Noc v divadiel v Bratislave, ale tiež Kozmodróm. Jediný slovenský sci-fi festival. Štvrtý ročník akcie. Organizuje združenie sci-fi guide. V retro kine neďaleko autobusovej stanice Mlynské nivy v Bratislave. Martin Králik vydražil trilógiu Bohatier Juraja Červenáka za tridsať eur. Michal Rico Hruška sa v prednáške venovanej perličkám vesmírneho výskumu venoval aj problematike veľkosti umelých násadok na penisy kozmonautov potrebných na vylučovanie v podmienkach neštandardnosť ktorých zjavne bledla v porovnaní s rozmermi mužného ega dobyvateľov hviezd. Prednáške Annetty Riddick Čižmárikovej o humore vo fantastike a humoristickej fantastike (samozrejme predovšetkým Pratchett) atmosférou „kontroval“ Ondrej Herec v prezentácii pod názvom Zlé ženské sú dnes všade víziami pochmúrnych antiperspektív budúcnosti a dneška týkajúcimi sa zďaleka nielen posunu štatútu ženy odrážajúceho sa medziiným v stereotype energickej zabijáčky (Xena a iné amazonky), ale aj iných detailov spochmúrnievajúceho univerza vrátane napríklad spacej tyče, v závese na háku ktorej, postojačky, oddychovali v prvej polovici devätnásteho storočia robotníci v Manchestri, tj. niekoľko desiatok kilometrov južnejšie od hotela v Jazernej oblasti Veľkej Británie, kde začiatkom dvadsiateho prvého storočia ctiteľ piesní J.Schellingra a bývalý učiteľ hudobnej výchovy z Československa zarába na dostavbu domu v Humennom ako umývač riadu a býva v maringotke. Ako a kde spávajú robotníci v Hongkongu, Singapure a Číne sa ešte iba dozvieme.

Bezpochyby totiž, ako medziiným povedal prednášajúci „my sme ten príbeh, čo píše sám seba“, našťastie aj a stále ďalej trocha optimistickejšie, napríklad v besede o činnosti záujmových združení a organizácií Fandomu v rámci ktorej Miroslava Elendilka Klempová „vyspovedala“ okrem predsedníčky združenia scifi guide Lindy Lily Šimekovej, Roberta

Wina Žittňana, organizátora širšie koncipovaných popkultúrnych conov či Katku Crankiu Bajzíkovú z OZ Tolkiena, organizátorku Slavconov. Crankia poslucháčom vysvetlila, ako sa tolkienisti bránili voči obvineniu zo sektárstva a podozreniu z nekalej činnosti v súvislosti s výukou podivných jazykov, zrejme vhodných na zákernú konšpiráciu (elfčina a podobne).

Martin Roger Králik ako šéfredaktor rozprával o internetovom časopise Jupiter (medziiným sa chystá ďalší ročník súťaže s cenou v hodnote 33 eur, s témou cesta v čase, tentokrát okrem poviedkárov môžu zabodovať i básnici a ilustrátori). Marcel Klimo priblížil aktivity združenia Space Unicorna (Vesmírny Jednorožec) zamerané medziiným na prepojenie aktivít fandomu s geekmi uprostred mainstreamu, propagáciu komiksov a výuku prostredníctvom počítačových hier. Okrem jednorožcov sa navyše k slovu celkom vážne a objektívne dostal jeden z dvoch tvorcov a predstaviteľov vesmírneho univerza v komunizme žijúcich slovenských živorodých jašteríc. Avšak nie oni, ale predstavitelia už spomenutého tímu organizátorov sci fi guide pripravili najväčšie prekvapenie dňa. Výslovnosť sci-fi v podobe saj faj som doposiaľ počul iba v rámci folklóru prejavov nemenovaného riaditeľa Gymnázia J. B. Magina vo Vrbovom, organizátora sci fi (po novom čítaj a vyslovuj teda už saj faj, čiže saj fajn, v súlade s univerzom) súťaže Keď si vymýšľam. Je evidentné, že vplyv pedagógov sa, vďaka pokroku technológií, šíri vesmírnymi vlnami prostredníctvom čiernych dier... Alebo... žeby sa medzi organizátormi vyskytli absolventi spomenutého gymnázia? Tak či onak, našťastie mi veriť nemusíte, najmä keď si vymýšľam, ak chcete vedieť čo a ako bolo naozaj, príďte skontrolovať na Kozmodróm o rok, v novembri 2013.

Miloš Ferko

Kozmodróm 2012

KNIHY

Kozmodróm 2012

Miroslava Klempová

Kozmodróm 2012

78

Fandomas - rozhovor

Matrin Schuster, medzi fanmi známy ako Šimon, je jeden z najdlhšie fungujúcich fanúšikov a organizátorov v slovenskom fandome. Spoluzakladateľ ceny “O najlepšiu fantasy”, dlhoročný predseda rady Česko-slovenského fandomu v SR a šéf klubu 451 stupňov Fahrenheita, jeden z našich významnejších autorov SF v 80. rokoch - to všetko mu bez výhrad patrí. Opýtali sme sa preto na podrobnosti .

Ako začínal fandom na Východe a ako si sa doňho dostal ty?

Fandom na Východe už veselo fungoval, keď som doň vstúpil ja. Určite už existoval a fungoval náš klub 451°F a spišskonovoveský klub Castor. Chodili na cony, spusti l i Tatracon, organizovali burzu SF kníh. . . Ja som si vymieňal knihy na internáte s Marikou, teraz Halienovou, spolu sme sa rozhodli ísť na jednu burzu SF kníh v Košiciach a hneď sme sa aj prihlásil i do klubu. Začal som chodievať na schôdzky a s plnou vervou sa zapojil do klubovej činnosti , nesmierne ma toto moje nové hobby bavilo a napĺňalo. Spoznal som nových úžasných ľudí a mal som pocit , že som v kolektíve ľudí, s ktorými si mám čo povedať.

Predstav trochu našim čitateľom váš klub, jeho históriu a súčasnosť. Dá sa k vám nejako stále pripojiť?

Samozrejme, aj keď nejaká SF činnosť už ustala, stretávame sa každú stredu a keď človek vie, kde

nás nájde, určite privítame každého nováčika. Hmm, o našom klube bolo už popísané dosť, skúsim zaspomínať. Náš klub vznikol roku 1984, niekoľko našich členov bolo na Parcone v Pardubiciach a tam dostali zaujímavé materiály pod podmienkou, že založia v Košiciach SF klub. Partia piatich vysokoškolákov teda na TU niekde v pivnici aj klub založila a čochvíľa si našli aj vyhovujúcejšie priestory na klubové schôdzky, pretože sme sa uchýlil i pod Dom Československo-sovietskeho priateľstva a tu sme fungovali ako priaznivci sovietskej a socialist ickej fantastiky. Oficiálne. Neoficiálne každej dobrej, teda hlavne anglo-americkej, ale ako to už za socializmu chodilo, museli sme byť niekde organizovaní a vyvíjať nejakú činnosť. Činnosť sme vyvíjali , burzy pokračovali , premietania sovietskej fantastiky t iež, šéfovia mali z nás radosť, že majú čo vykázať a tak nám postupne prideli l i klubovňu, jedno z prvých videí v Košiciach a mali sme ich podporu. Rozrástl i sme sa takmer na 50 členov, navštevovali sme cony a spriaznené kluby - Castor, bystrický, šumperský a ďalšie. Kronika sa nám neustále zapĺňala vydarenými akciami, až sme sa v roku 1987 zmohli aj na prvý vážny con v Košiciach - festival Fantastiky Casscon. Obrovský úspech nás len posmelil , aby sme vydávali samizdatovo fanzin PRIT, pusti l i sme sa aj do prekladových zborníkov ako Dlhá stráž, Lety zakázanou rýchlosťou a podobne. Ja som sa stal po Igorovi Melicherčíkovi štvrtým predsedom klubu v roku 1988 a som ním dodnes. Urobili sme ďalšie Casscony, v roku 1991 dokonca aj Parcon, spoluorganizovali sme Tatracony s Miom Butorom, Kraakon, Herocon, jazdil i po celej republike (vtedy ešte Československu) na všeli jaké cony - veľké, reprezentatívne, ale aj malé, klubové, a môžem smelo konštatovať, že všade nás radi videli a privítali . V roku 1992 som obdržal cenu Ludvík za zásluhy o rozvoj a propagáciu Fandomu, nuž a veľa Slovákov sa touto cenou asi popýšiť nemôže. Z úspechov nášho klubu môžem spomenúť mimoriadne vydarené klubové akcie Rybáles, Cuccon, stali sme sa najpočetnejším pravidelne sa stretávajúcim klubom, udeľovali čestný doktotrát SFDr, zaviedli oficiálne párty na conoch, Fantasy show, vydávali PRIT, Legendy, Dlhú stráž, mali sme prvého „západného“ spisovateľa na cone, boli sme finančne úspešní, držali sme a asi aj držíme svetový primát v počte

MARTIN SCHUSTER

KNIHY

Martin “Šimon“ Schuster

Rozhovor - Martin Schuster

79Rozhovor - Martin Schuster

uzavretých manželstiev medzi členami klubu (8), vydupali sme si špeciálnu autobusovú zastávku čisto len na konanie conu, zaviedli otvorený bar na cone po celú noc.. . Mám pokračovať?

Si známy predovšetkým ako dlhoročný prezident ČS fandomu na Slovensku. Ako sa ti to stalo a ako si na roky prezidentovania spomínaš?

Po rozdelení Fandomu na Český a Slovenský sme takmer násil ím spísali vzájomnú zmluvu o spolupráci a prvým predsedom slovenského Fandomu sa stal Peter Pavelko. Po nejakom čase však dostal pracovnú ponuku v zahraničí a keďže opúšťal Slovensko, funkcie sa vzdal. Na porade slovenských klubov, tuším v roku 1999, ma s odretými ušami zvolil i za predsedu a odvtedy som bol na čele Rady Česko Slovenského Sci Fi Fandomu na Slovensku až do roku 2010, kedy žezlo prevzala mladá (a krajšia) krv a možno už stojaté ľady sa opäť rozhýbali . Ja som sa hlavne angažoval v čo najlepších vzťahoch s českým Fandomom a zastupovaním slovenského navonok voči európskemu Fandomu a propagoval SF v oboch našich krajinách.

Čo považuješ v tomto období za svoj najväčší úspech?

Ťažká otázka, asi taký najmarkantnejší počin boli Európske ceny, ktoré ako uznanie našim borcom som vybojoval na zahraničných conoch. Hlavnými cenami boli ovenčení Ďuro Maxon, Martina Pilcerová, časopis Fantázia a Robert Žitňan a podpornými cenami Saša Pavelková, Ďuro Červenák, Dušan Fabián, Martin Matuška, Jozef Žarnay. Mrzí ma, že sa mi nepodarilo získať cenu za najlepšieho európskeho spisovateľa pre Ďura Červenáka a najlepšieho teoretika Ondreja Herca, ale treba uznať, že konkurencia je mimoriadne silná. Ceny sme dostali len keď som sa zúčastnil daného Euroconu a teda snažil som sa dosť cestovať po celej Európe – od ostrova Jersey a Glasgowa až po Plovdiv či Kyjev. Najradšej som mal národné cony v Poľsku.

Spolu s Klubom Julesa Vernea vyhlasujete Cenu o najlepšiu fantasy. Ako táto súťaž vznikla?

Klub Julesa Vernea organizoval obrok súťaž o najlepšiu akčnú detektívnu a fantasy poviedku. Náš člen Jaro Lupečka dokonca súťaž o najlepšiu Fantasy vyhral a stal sa prvým nositeľom meča na Slovensku. Na Parcone 1991 v Košiciach sme si na prvej Fantasy show dali záležať a odvtedy sa traduje naša spolupráca s KJV a súťaž o najlepšiu Fantasy sa stala tradičnou a každoročnou. KJV skôr presadzuje Connanovský štýl , ja zase staroslovanský, a tak sa navzájom dopĺňame (a hádame). Naše spoločné Fanfasy show sa stali pojmom hlavne vďaka vydareným produkciám v Košiciach, Ostrave, Šumperku, najskvelejšia sa nám podarila hádam na Parcone 1994 v Banskej Bystrici a v roku 1997 v Spišskej Novej Vsi.

V čom je podľa teba najväčší rozdiel medzi

fandomom v 80. a 90. rokoch a tým dnešným?

Hlavný rozdiel je v dostupnosti k záujmovým oblastiam. Pri mojich začiatkoch to boli len knihy, ku ktorým sa navyše skoro nedalo dostať. Potom nastúpilo video a na tzv „šedivákov“ sme už pozerali cez prsty, lebo fanatici dokázali pri f i lmoch presedieť celé cony. Ako tak sme dokázali absorbovať Dračí doupě, dračikarov sme ešte adoptovali a urobili prvé Herocony v Košiciach, aj keď na klubových schôdzkach si už od nás odsadali a r iešil i zabíjanie trollov pri samostatných stoloch. A prišl i počítače, sťahovanie fi lmov, larpy a teraz sa aj čudujem, že mladí si stále vyhľadajú nejaký SF klub, pretože dostupnosť k objektu záujmu je už takmer bezhraničná. Našťastie prevláda pocit družiť sa do spolkov s ľuďmi podobných záujmov, či sa už jedná o „trekkies“ , „losťákov“ či prívržencov SF/F/H seriálov každého razenia. V dinosaurích časoch sme mali , lebo sme mať museli aj sponzorov, organizácie, pod ktorých krídla sme sa zašil i , a keďže sme vyvíjali činnosť, dostávali sme aj peniaze. Teraz je to na ťažko zohnateľných sponzoroch a samotných fanoch, klubom sa dýcha ťažšie a zorganizovať úspešný con je už umenie. Že sa to dá, nám každý rok dokazujú Róbert „Win“ Žitňan, Katka „Crankie“ Bajzíková či Zdeněk „Tunelář Big Shaman“ Zachodil . A teraz na Fénixcone som s úžasom zisti l , že máme na Slovensku aj SF vydavateľstvo – Hydra.

Ako hodnotíš súčasnú situáciu v Čs. fandome na Slovensku?

Ja myslím, že s príchodom Lucie „Lulu“ Bockovej-Kováčovej na predsednícky post sme sa opäť oživil i a priblížil i k nastupujúcej generácii fanov. Máme tu mega úspešné cony Istrocon, Slavcon, Tatracon, vznikajú (Kozmodrom) a obnovujú (Pegascon) sa ďalšie, fanúšikovia sa naďalej združujú a radi stretávajú, myslím, že oproti Európe a svetu sme na tom veľmi dobre, ak teda pominiem nešťastné financovanie. Aktivity a angažovanosť prívržencov nášho žánru je na Slovensku excelentná, nemáme sa za čo hanbiť, musíme byť na seba hrdí a hlavne rozvíjať sa a ísť neustále napred.

Čím ešte Šimon do nášho fandomu môže prispieť? Či čím by chcel?

Ja som niečím dúfam už prispel a pevne verím, že je dosť šikovných mladých ľudí v SF hnutí , aby dali a dávali rozvoju SF/F/H na Slovensku nový rozmer a posúvali ho stále dopredu. Ja ochotne pomôžem snáď skúsenými radami a najradšej by som ostal len v reprezentatívnej funkcii , ako je na Slovensku u prezidentov zvykom. Teda rád budem chodiť na Č-S a európske SF cony a budem rád, keď slovenská SF bude v čo najpozitívnejšom povedomí na celučičkom svete. Predpokladám, že otrockú robotu urobia mladí a ja budem žať len úspechy :) .

Martin Králik

KNIHY

80 Galéria - Ingrid Rudavská

Galéria

INGRID RUDAVSKÁ

GALÉRIA

poviedky - eknizky.sk · 2019. 1. 12. · strugackij - nekrológ 62 . martin králik -...

Documents