Vzdelávací program:

INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL

V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ

Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Názov záverečnej práce

Pedagogické prístupy pri riešení problémového správania

detí z marginalizovanej rómskej komunity.

Meno a priezvisko frekventanta:

Eva Csillagová

Pracovisko:

ZŠ s MŠ č.1547, Vlčany 925 84

Názov skupiny:

MRK2_INV_BB_010

Rok: 2015

Vo svojej už viacročnej pedagogickej činnosti sa čoraz častejšie stretávam

s rozličnými podobami nežiaduceho alebo deformovaného správania detí

predškolského veku. Do materskej školy prichádzajú deti z rôzneho rodinného

prostredia, s rozdielnou dosiahnutou osobnostnou úrovňou. Každoročne narastá

počet detí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, u ktorých sa často

prejavujú rôzne druhy problémového správania. Tie výrazne ovplyvňujú a narúšajú

výchovno–vzdelávacie pôsobenie učiteľa, brzdia kontakty, komunikáciu

a spôsobujú problémy aj pre samotné dieťa. Práca učiteľa je preto veľmi náročná,

kladú sa naň vysoké nároky na jeho pedagogický prístup a znalosti, ako pristupovať

k riešeniu a eliminácií problémového správania.

Problémové prejavy a poruchy správania sú negatívnym prejavom osobnosti

a negatívnym javom v sociálnom prostredí, ktoré vyžaduje pedagogicky pozitívne

riešenia (Lipnická,2014 ).

Problémové správanie dieťaťa má predovšetkým tieto negatívne znaky:

• neústupčivosť – dieťa sa usiluje dosiahnuť svoj cieľ za každých okolností

bez ohľadu na iných

• nepozornosť – dieťa prenáša pozornosť z jedného objektu na druhý, nie je

schopné určitú činnosť vykonávať v postupnosti a trpezlivosti

• neprispôsobivosť – ťažko sa prispôsobuje na nové prostredie a ľudí,

vyvoláva emocionálne napätie, presadzuje sa na úkor iných

• neposlušnosť – nerado sa podriaďuje určeným pravidlám, občas ich

nerešpektuje, nie je schopné dodržiavať pravidelný režim

• náladovosť – dieťa nemá rado zmeny, prekvapenia, často strieda nálady a

rýchlo sa nechá vyviesť z emocionálnej rovnováhy, vytrvale plače, kričí,

hnevá sa, ubližuje iným aj sebe

• nevyspytateľnosť – nedajú sa u neho predvídať reakcie na podnety ani náhle

zmeny v jeho správaní

• neposednosť ako dôsledok hyperaktivity, nedokáže sústrediť pozornosť, ani

ju udržať

Disociálne poruchy správania:

problémy v adaptácií, predvádzanie sa, hnev, hyperaktivita, detské klamstvo,

vzdorovitosť, agresivita, neuróza

Asociálne poruchy správania:

panovačnosť, agresivita, podceňovanie ostatných, opakované porušovanie

pravidiel správania

Antisociálne poruchy správania:

krádeže, vandalizmus, sexuálne deviácie

U dieťaťa v predškolskom veku sa objavujú len disociálne poruchy správania, ktoré

je však potrebné riešiť za aktívnej pomoci odborníkov a rodičov.

Vnútorné príčiny problémového správania

- patogénne psychické činitele: autizmus, porucha pozornosti spojená

s hyperaktivitou

- odchýlky stavby a funkcie nervovej sústavy – drobné poškodenia mozgu

- porucha centrálnej nervovej sústavy

- aktuálny zdravotný stav

Vonkajšie príčiny problémového správania

- patologické rodinné prostredie: nevhodná rodinná výchova, rozvrátená rodina,

citová tuposť rodiny, alkoholizmus, kriminalita, duševné choroby členov rodiny

- podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú

jeho zanedbávanie

- dlhodobé neuspokojovanie fyziologických potrieb dieťaťa

- nevhodný pedagogický prístup učiteľa k dieťaťu

Cieľom pedagogického diagnostikovania problémového správania dieťaťa je, aby

si učiteľ odpovedal na niekoľko otázok:

Aké sú prejavy problémového správania ? (zamýšľa sa nad správaním dieťaťa,

analyzuje jeho prejavy správania a konania).

Prečo sa dieťa správa problémovo ? ( diagnostikuje rozvoj osobnosti dieťaťa, za

akých podmienok a kedy sa vyskytujú prejavy problémového správania ).

Ako je možné problémové správanie dieťaťa zmierniť, alebo odstrániť ?(hodnotí výsledky diagnostikovania, hľadá riešenia problematiky študovanímodbornej literatúry, radí sa s rodičmi, odbornými zamestnancami o vhodnýchpostupoch a spôsoboch eliminovania problémového správania).

Učiteľ diagnostikuje dieťa s problémovým správaním dlhodobo, poznáva silnéi slabé stránky jeho osobnostného napredovania..Všetky poznatky využíva ajv spolupráci s rodičmi a odbornými zamestnancami vo výchovnom vedenía kultivovaní dieťaťa. Vhodnými metódami poznávania dieťaťa sú:Pozorovanie, rozhovor (učiteľ: dieťa, rodičia, odborní zamestnanci), dotazník prerodičov, návštevy v rodinách .

Agresivita:

striedať pohyb so sústredenou prácou pre možnosť uvoľnenia nahromadenej energie

používať čo najviac pochvál, kooperujúcich aktivít, prosociálnych činností

voliť pre deti zmysluplné činnosti, primerané ich aktuálnej osobnostnej úrovni

vytvoriť pre dieťa prostredie, v ktorom bude cítiť, že mu chce učiteľ pomôcť

situáciu riešiť, neodmietať dieťa, len jeho negatívny prejav správania

agresívnemu správaniu dieťaťa okamžite zabrániť, zdôvodňovaním počkať, kým

negatívne city ustúpia

pri riešení agresivity sa vyjadrovať o konkrétnom momente, nevhodné správanie

opísať a zdôvodniť dôsledky správania agresora, vypočuť si aj názor dieťaťa

posilňovať prosociálne správanie s využívaním zážitkových metód

sociodramatických hier, hodnotením správania a konania, hraním rolí a pod.

vhodne využívať humor ako prostriedok riešenia a agresívneho správania

aktívne spolupracovať s rodinou a odbornými zamestnancami poradenských zariadení

Hnev a vzdorovitosť:

pri prejavoch hnevu a vzdoru dieťaťa je veľmi dôležité, aby učiteľ ovládal svoj

hnev a iné negatívne emócie, hnev dieťaťa neopätovať hnevom

pri prejavoch hnevu a vzdoru venovať dieťaťu pozornosť udržiavaním

kontaktu očí alebo dotykom ruky na telo dieťaťa, aby cítilo záujem učiteľa

riešiť jeho problém

nadviazať s dieťaťom rozhovor, pýtať sa, čo ho hnevá, čo potrebuje, čo ho

trápi „aktívne dieťa počúvať“, zisťovať aké dôvody, city a pocity sa

skrývajú za správaním dieťaťa

trpezlivo počkať, kým hnev a vzdor odznie, vysvetliť dieťaťu, že svoje

názory môže riešiť aj iným miernejším spôsobom

hnev a vzdor netrestať, ale ani nesľubovať isté výhody, ak sa už nebude

hnevať a vzdorovať

Hyperaktivita:

pri riešení symptómov zachovať pokoj, byť trpezlivý a optimistický

vytvárať priateľský a pozitívny vzťah s dieťaťom a rodičmi, prejavovať mu

náklonnosť, dotyk, objatie, individuálne k dieťaťu pristupovať

vyhýbať sa direktívnemu prístupu

byť dôsledný a obozretný

dbať, aby dieťa poznalo a rešpektovalo pravidlá správania v triede,

dieťa zámerne učiť, len vtedy keď je sústredené

pozitívne hodnotiť každý pokrok v učení a správaní, poskytovať dieťaťu

spätnú väzbu

využívať premyslene motivačné prostriedky – povzbudenie, pochvalu,

pochvalu dieťaťa pred rodičmi, udelenie výhody

vytvárať vhodné podmienky na pohybové aktivity

tresty a materiálne odmeny nevyužívať, nie sú účinné

Klamstvo:

klamstvo riešiť objektívne, vysvetliť dieťaťu, že klamstvo je zbytočné

a veci nerieši

pri prejavoch klamstva dieťa nezavrhovať, získavať objektívne príčiny

prečo klamalo

vysvetliť dieťaťu dôsledky klamstva (pri porušovaní práv druhých)

pozitívne hodnotiť jeho priznanie sa ku klamstvu

Predvádzane sa:

na nežiaduce prejavy nereagovať pozornosťou, smiechom, trestom

vysvetliť dieťaťu, že jeho správanie nie je vhodné, ale viesť ho k tomu, aby

pochopilo, že i bez „šaškovania“ bude rešpektovaný v kolektíve detí

posilňovať neproblémové správanie uznaním, oceňovaním a poskytovaním

určitých výhod

K úspešnej prevencií a náprave problémového správania detí, by učiteľ mal:

prejaviť lásku všetkým deťom, neodsudzovať ich, emocionálne nezraňovať

akceptovať dieťa také aké je a snažiť sa mu pomáhať pri riešení problémového

správania, posilňovať jeho sebavedomie

neriešiť samostatne vážne problémy, ale úzko spolupracovať s rodičmi,

nadväzovať aktívnu spoluprácu s rodinou, podávať im relevantné informácie

o prejavoch detí, poznávať rodinné prostredie

trpezlivo s dieťaťom komunikovať o jeho problémovom správaní a jeho príčinách

riešiť pokojne nežiaduce prejavy správania dieťaťa

poskytovať dostatok času na spontánnu hru a pohyb

zamýšľať sa nad vlastným edukačným pôsobením a jeho účinkami na dieťa

zamýšľať sa, či nerobí niekde chybu, ktorá je spúšťačom problémového

správania

vytvárať pozitívnu sociálnu a edukačnú klímu triedy

individuálne k dieťaťu pristupovať, povzbudzovať, stimulovať, vyjadrovať nádej,

že sa mu činnosť podarí, uskutočňovať stimulačné činnosti

využívať adekvátne metódy a prostriedky ( hru, zážitkové učenie,

kooperatívnu výučbu, metódu induktívnej disciplíny...)

intenzívne spolupracovať s odbornými zamestnancami ( pediatrom ,špeciálnym

pedagógom, psychológom, logopédom )

výchovno – vzdelávaciu činnosť s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít

uskutočňovať za aktívnej

pomoci pedagogického asistenta v triede

vytvárať individuálne podmienky výchovy a vzdelávania pre deti

z marginalizovaných rómskych komunít

Ďakujem za pozornosť

Použité bibliografické odkazy:

Lipnická,M. 2014. Dieťa s problémovým správaním v materskej škole.

Bratislava: Metodicko – pedagogické centrum, 2014, 49 s.

ISBN 978-80-8052-677-1

Majzlanová,K. 1998. Poruchy správania u detí predškolského veku.

Bratislava: Humanitas,1998.114 s. ISBN 80-967890-4-X

Ďakujem za pozornosť

Ďakujem za pozornosť