1 / 14

Francúzska pieseň Špecifiká pri jej vokálnej interpretácii

PAULINE JABBOUR Katedra hudby Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity

French Song Specifics of its Vocal Interpretation

Abstrakt: Vokálna interpretácia hudobného diela by mala byť ponímaná s rešpektom, a preto je potrebné siahnuť až na podstatu textu, pričom cieľ vystúpenia interpreta spočíva v jeho vernom prístupe k dielu s vlastným pohľadom. Len prítomnosť interpreta môže umeleckému dielu dodať precítenie, pretože skladateľ inštrumentálnej hudby nemôže precítenie vyznačiť v partitúre, môže ho len naznačiť. Príspevok sa zaoberá vokálnou interpretáciou piesne, zvlášť sa zameriava na špecifiká interpretácie francúzskej piesne, konkrétne na piesni Ernesta Chaussona Le Temps des Lilas.

Kľúčové slová: francúzske piesne, interpretačná problematika, fonetická problematika, samohlásky, spoluhlásky, elízia

Teoretické východiská

1 Problematika vokálnej interpretácie

Interpretačný výkon predstavuje samostatné umelecké dielo. Vokálny výkon nevynímajúc. V hudbe vkladá skladateľ dôveru do interpreta - speváka, ktorý má jeho dielo zrealizovať. Hlavným problémom vokálnej interpretácie je úzka spojitosť medzi inšpiráciou a realizáciou. V tom spočíva podstata a celý problém hudobnej interpretácie. 1

Pri vokálnej interpretácii je treba sledovať niekoľko aspektov: kvalitný, krásny spevácky tón, dodržanie tempa, presný rytmus, intonácia, interpretačná hodnovernosť notového zápisu, dynamika, frázovanie, nuansy atď. Zapísaný a znotovaný text nepredstavuje ešte definitívnu verziu s interpretáciou a vystúpením.2 Ak sa má s dielom narábať s rešpektom, je potrebné siahnuť až na samotnú podstatu textu. Cieľ vystúpenia spočíva v tom, že spevák má pristupovať k dielu verne, a preto musí podať svoj vlastný pohľad. Len prítomnosť interpreta môže umeleckému dielu dodať precítenie. Skladateľ inštrumentálnej hudby nemôže precítenie vyznačiť v partitúre, môže len naznačiť, aký druh precítenia má na mysli. Preto sa musí spoliehať na emócie, ktoré v interpretovi vyvolá jeho hudba. Vo vokálnej hudbe sa

1 Bernac, P.: The Interpretation of French Songs, str. 11 2 Franz Liszt zastával názor, že by bolo naivné myslieť si, že je možné dať na papier všetko to, čo vytvára krásu vystúpenia. In: Citované dielo, str. 12

2 / 14

precítenie dosahuje aj pomocou poetického textu. Umelecký výkon a vokálna interpretácia vnášajú problémy dvoch elementov: hudobný text a literárny text, ktoré sa musia analyzovať a kombinovať. Literárny text si zasluhuje rovnakú pozornosť a rešpekt ako text hudobný. Tento rešpekt sa prejavuje dobrou technickou úrovňou, artikuláciou a výslovnosťou. Pokiaľ to hlasové dispozície a poloha hlasu dovoľujú, básnický text musí byť absolútne zrozumiteľný. Je to otázka pozornosti voči poslucháčovi a čestnosti voči básnikovi.

Vo vokálnej hudbe sú zvuk a rytmus slov vnútornou súčasťou hudby. Slovo samotné je hudbou. Výnimkou sú diela niektorých skladateľov, v ktorých je vokálna časť inštrumentálnou súčasťou a v ktorých sa slová iba opakujú (napr. Bachove árie). V prípade mnohých skladateľov piesní a opier vychádza prvotný impulz k melodickej inšpirácii nespochybniteľne zo sonoristiky a rytmu literárnej vety, jej modulácie, dôrazu a jej vlastnej hudby.

Keď skladateľ text zhudobní, má svoje vlastné chápanie pocitov vyjadrených v texte, ktoré sa potom snaží prostredníctvom hudby vyjadriť. Môže sa stať, že ten istý text vplýva na spevákov rôzne. Ak sa spevák cíti medzi dvomi pocitmi - skladateľovým a básnikovým - nezorientovaný, musí uprednostniť ten prvý pocit, pretože sa od neho očakáva, že oživí interpretačne práve hudobnú plochu. Spevák sa musí preto pokúsiť zosúladiť svoje pochopenie básne so skladateľovým prebásnením, pričom nesmie stratiť nič zo svojej osobnosti aj osobitosti. Je dôležité upozorniť na tento vzťah hudby a textu, pretože niektoré básne boli zhudobnené viacerými skladateľmi.3

2 Francúzska pieseň

2.1 Fonetické špecifiká

Francúzske piesne a vokálne tak ako vokálne diela iných skladateľov, sa nedajú interpretovať rovnako, pretože na ich interpretáciu majú vplyv také faktory, ako je štýl historického obdobia vzniku diela, štýl skladateľa a konkrétne jeho štýl v danom tvorivom období (raná tvorba, zrelá tvorba). Dovolíme si tvrdiť že francúzske diela, či hudobné alebo literárne, vyžadujú inteligentného interpreta, pretože na rozdiel od priamych a jednoznačných nemeckých textov, sú francúzske veľmi expresívne a obrazné, a poslucháč či interpret musí preniknúť nielen do hĺbky slov, ale celých viet, aby pochopil ich význam. Spevák môže úspešne interpretovať vokálne hudobné diela len vtedy, ak prekoná technické problémy spevu. Technická interpretácia literárneho textu by mala byť rovnako dokonalá ako hudobná a vokálna interpretácia. No treba priznať, že speváci sa tejto časti problému len málo venujú. Nevynakladajú dostatočné úsilie na to, aby interpretovali literárny text správne, dokonca niekedy aj v ich rodnom jazyku. Spevák, ktorý chce mať široký a pestrý repertoár so zrozumiteľnou výslovnosťou, by mal správne spievať aspoň v štyroch až piatich rôznych jazykoch. To však neznamená, že by mal tieto jazyky ovládať z hľadiska lingvistického, t.j. morfológiu, syntax, či lexikológiu, ale mal by ovládať výslovnosť so správnym akcentom. Nesprávna výslovnosť môže niekedy zmeniť význam spievaného slova. Správnou výslovnosťou a artikuláciou spevák budí dojem, že danú reč ovláda. Spevák musí pochopiť

3 Verlainove básne, napríklad zhudobnili Fauré, Debussy, Reynaldo aj Hahn.

3 / 14

význam každého slova, ktoré spieva. V opačnom prípade nemôže očakávať správnu interpretáciu textu a hudobné vyjadrenie piesne. Dobrá technika, správna výslovnosť a pochopenie textu sú základnými podmienkami výrazovosti a správnej interpretácie vokálneho diela.

Najprv je treba študovať samohláskové zvuky, pretože samohlásky sú základom každého jazyka a majú vysokú dištinktívnu hodnotu a navyše v jednotlivých jazykoch existujú zvuky, ktoré nenachádzame v iných jazykoch. No netreba zanedbávať štúdium spoluhlások, aby prejav neznel ako zmes neurčitých zvukov a nejasných slov. Spoluhlásky sú takisto veľmi dôležité pre správne posadenie tónu.

2.1.1 Samohlásky

Francúzština má 16 samohlások a nosoviek.

[a] = zatvorené „a“

[a] = otvorené „a“

[e] = zatvorené „e“

[ε] = otvorené „e“

[ə] = „e“ caduc

[o] = zatvorené „o“

[c] = otvorené „o“

[ø] = zatvorené „ö“

[œ] = otvorené „ö“

[i] = zatvorené „i“

[u] = zadné „u“

[y] = labializované „ü“

[ã] = nosové „a“

[ε˜] = nosové „e“

[õ] = nosové „o“

[œ˜] = nosové

Zoznam výnimiek pri speve:

Nemé „e“ na konci slov sa v speve musí vysloviť v prípade, keď táto hláska pripadá na vyššiu alebo nižšiu notu, ktorá nie je držaná, napríklad v piesni Le Temps des Lilas: doux printemps de ľannée [aneə], (bežne vyslovované ako [ane]).

2.1.2 Spoluhlásky

Francúzština má 20 spoluhlások.

B, C, D, F, G, H, J, K, L, M, N, P, Q, R, S, T, V, W, X, Z.4

4 Uvádzam iba základné spoluhlásky, prehľad ich kombinácii v prílohe č. 1.

4 / 14

Vo francúzštine platí všeobecné pravidlo, že spoluhlásky na konci slova sú nemé, teda sa nevyslovujú: temps, lilas, jamais, esprit, travers, doux, cieux, joyeux, baiser. Francúzske zdvojené spoluhlásky sa nevyslovujú podobne ako v taliančine. Vyslovujú sa ako jednoduché spoluhlásky: anno (it. rok) [anno] – année (fr. rok) [ané]; bella (it. pekná) [bella] – belle (fr. pekná) [bel]; irregolaro (it. nepravidelný) [irregolaro] – irrégulier (fr. nepravidelný) [irégylié].

2.1.3 Liaison (elízia)

Pri liaison ide o vyslovenie poslednej spoluhlásky slova, ktorá by bežne bola nemá (nevyslovila by sa), so samohláskou na začiatku nasledujúceho slova, napríklad slovo petit (malý) sa osamotene vysloví [pøti]. Keď však za ním nasleduje slovo začínajúce na samohlásku, napr. enfant [ãnfã], celok petit enfant sa vysloví ako [pøtit_ãnfã].

Liaison je povinné v nasledovných prípadoch:

za členom: Est passé, le temps des_œillets_aussi (Le temps des lilas);

za prídavným menom: Où l’açoka rouge_aux odeurs (Le Colibri);

za osobným zámenom: S’il me voulaient prêter leurs_ailes (Les Papillons);

za slovesom: J’irais_à vos lèvres (Les Papillons);

za príslovkou: Je ne pus d’abord_en répondre (Le Charme)

za predložkou: Où l’açoka rouge aux_odeurs (Le Colibri);

za spojkou (okrem „et“): Vers leur banquet quand_Hébé s’avançait (Hébé), mais_aussi

Liaison je však zakázané v týchto prípadoch:

za podstatným menom v jednotnom čísle, za vlastným menom, za spojkou „et“, pred časticou „oui“, pred číslovkami.

Praktická aplikácia

Pieseň Le Temps des Lilas skladateľa Ernesta Chaussona5 a jej rozbor

Ernest Chausson skomponoval približne štyridsať piesní a pokladá sa za predchodcu Claudea Debussyho6. Väčšina piesní vyšla kompletne v dvoch zbierkach. Jednu vydal Hamelle a druhú Salabert (Roart-Lerolle). Chaussonove piesne sú komponované v romantickom štýle aj forme. Mnohé majú strofický charakter, niektoré sú prekomponované alebo čiastočne prekomponované. Vo výraze obsahujú texty intímnej lyriky, sú melancholické, elegické, ale

5 Ernest Amédée Chausson (Paríž 20.január 1855 – 10.jún 1899 Le Limay (Mantes-La jolie). 6 Okrem piesní, jeho tvorba obsahuje vokálne, sakrálne, klavírne, symfonické a komorné diela, ako aj jednu organovú a jednu divadelnú kompozíciu. E. Chausson je tiež autorom dvoch literárnych diel.

5 / 14

nájdeme aj veselé, optimistické. Témou býva spravidla láska. Pri interpretácii vyžadujú vrúcnosť, minucióznu dynamickú diferencovanosť, ale aj expresivitu. Neoddeliteľnou súčasťou je klavírny sprievod, ktorý sa neobmedzuje iba na sprievodnú funkciu, ale tvorí neoddeliteľnú interpretačnú súčasť celkového vyznenia piesní. To robí podstatný rozdiel medzi piesňami jeho dlhoročného dôverného priateľa Clauda Debussyho a Gabriela Faurého, ktoré potrebujú pri interpretácii diskrétnu zdržanlivosť.

Le Temps des Lilas op.19 (Čas orgovánu)7

Text Maurice Bouchor

Ten čas orgovánu, ten čas ruží, Le temps de lilas et le temps des roses nevráti sa viac tohtoročná jar. Ne reviendra plus à ce printemps-ci; Ten čas orgovánu, ten čas ruží, Le temps de lilas et le temps des roses za nami už je aj klinčekov čas. Est passé, le temps des oeillets aussi.

Vietor sa zvrtol, nebo je chmúrne, Le vent a changé, les cieux sont moroses, nepobežíme už viac my zbierať. Et nous n´irons plus courir, et cueillir Orgovánu kvet a pekné ruže. Les lilas en fleur et les belles roses; Smutná je jar a nemôže skvitať. Le printemps est triste et ne peut fleurir.

Ó, radostná a nežná jar v roku, Oh! Joyeux et doux printemps de l´année, čo nás vlani ožiarila lúčom. Qui vins, l´an passé, nous ensoleiller, Milosti našej kvet uvädol už, Notre fleur d´amour est si bien fanée, hľa, neprebudíš ho ani bozkom! Las! Que ton baiser ne peut l´éveiller!

A ty, čo robíš? Nekvitnú kvety, Et toi, que fais-tu? Pas de fleurs écloses, niet žiary slnka, ni sviežej tône. Point de gai soleil ni d´ombrages frais; Ten čas orgovánu, ten čas ruží, Le temps des lilas et temps des roses aj s našou láskou naveky umrel. Avec notre amour est mort à jamais.

Rozbor piesne

Le Temps des Lilas tvorí poslednú časť 4 – časťového vokálneho cyklu Le Poéme de l´Amour et de la Mer op. 19 (1. La Fleur des Eaux, 2. Interlude, 3. La Mort de l´Amour, 4. Le Temps de Lilas), ktorý dedikoval Chausson Henrimu Duparcovi. Reprezentuje akoby v skratke všetky typické kompozičné nuansy skladateľa, od lyrických, miestami recitatívnych častí cez dramatické a epické úseky, s výnimočnou dynamickou aj výrazovou škálou, plnou nehy, lásky, ale aj smútku a nostalgie. Skladateľ prejde v opuse takmer všetkými duševnými rozpoloženiami – nádej, radosť, oduševnenie, ale aj náhly zlom, žiaľ, bolesť a hlboká beznádej v poslednej časti. Celé dielo (trvá cca 27 minút) ide attacca, má baladickú formu a predpokladá pri interpretácii široký diapazón výrazových prostriedkov a odtieňov, ktoré navonok musia nevyhnutne diferencovať niekedy paradoxne rovnaké texty. Avšak kontext je už ďalej.

7 Pozri prílohu č. 2. Partitúra obsahuje aj príklady elízie.

6 / 14

Vnútorná forma poslednej piesne – balady má štyri výrazové polohy a plochy: prvá úvodná má introdukčný a expozično-komentátorský charakter (po takt 20). Druhá strofa otvára naliehavejšiu polohu vo výraze, aj keď obsahový kontext ešte nevybočuje z predchádzajúceho básnického textu. Celkom novú dimenziu prináša tretia strofa, ktorá má v zhudobnenej podobe úplne nový hudobný materiál a spracovanie. Je vrcholom celej skladby, v nádeji prejde na ploche (12 taktov) k ff nástojčivosti a vzápätí z crescendového vrcholu padá do rezignácie s recitatívnym úsekom a nepochopiteľnou otázkou: Et toi, que fais-tu? Záver (4/4 takt) je v pp iba konštatovaním a totálnou rezignáciou v ppp v hudobnom spracovaní reminiscenciou z úvodnej prvej strofy.

a a´ b a´

1.strofa 2.strofa 3.strofa 4.strofa

6-20 takt 22-34 takt 39-51-56 takt 59-67-69-80 takt

Nie je nezaujímavé, že balada je skomponovaná v ¾ takte, ktorý je tempom bezstarostného valčíkového spoločenského víru. Pritom interpretačne ani vo výraze si valčíkový rytmus vôbec neuvedomujeme.

Je to hymna sklamanej lásky. Predstavuje až nadprirodzený účinok vyjadrenia smutných citov a utrpenie skladateľa v láske. Dovolíme si konštatovať po analýze skladby, že táto pieseň vyžaduje optimálnu interpretáciu, ktorá by umocnila skladateľovu literárne i hudobne pregnantne vyjadrenú hlavnú myšlienku - smrť lásky navždy: „Ten čas orgovánu, ten čas ruží, aj s našou láskou naveky umrel - Le temps des lilas et temps des roses, avec notre amour est mort à jamais“.

Literatúra

BERNARC, P.: The Interpretation of French Songs. New York. London W. W. Norton & Company, Inc, 1978. ISBN 0-393-00878

BERNARC, P.: FRANCIS POULENC et ses mélodies. ÉDITIONS BUCHET/CHASTEL – PARIS. 1978.

FRANÇOISE-SAPPEY, B. – CANTAGREL, G.: LA MÉLODIE ET DU LIED. FAYARD. 1994. ISBN 978-2-213-59210-7

NOSKE, F.: French Song from Berlioz to Duparc. New York. Dover publications, Inc. 1988. ISBN 0- 468-25554-9 (pbk).

www.google.com

http://perso.wandoo.fr/tybalt/LesGendelettres/biographie/Bouchor.htm

http://univerfranckiste.free.fr

http://musicologie.org/Biographies

7 / 14

Príloha č. 1

skupina grafém zvuk príklad vo FJ

B [b] beau, Jacob, belle

B [p] obtenir, observer

B [-] colomb, plomb C [-] blanc C [k] colibri, nectar C [s] cigogne, célèbre Ç [s] l´açoka Cc [k] accouplement Cc [ks] accepter Ch [�] s´échappe

Ct [-] aspect, respect, instinct

D [d] doré, admirer D [-] nid, regard

D [t] quand (pri liaison)

Dd [d] addition Di [dj] diamant Di [�] Dieu, diable Di [d�] édition F [f] frémir F [-] clef, nerf F [v] neuf (pri liaison) G [g] galant G [-] sang, long

Gg [gʒ] pred e, i, y

Gg [g] pred a, o, u

Ge, gi, gy [�] rouge, gibier, gymnaste

Gn [�] gagne Gu [g] guide, langue

Gu [g�] aiguille, linguiste

8 / 14

J [�] jalousie, joli J [d�] jazz K [k] kilo, koala H [-] hâter, humide

L [l] lèvre, vouloir, vol

L [-] gentil, fils

L [j] oeil, gentil homme,

Ll [l] Allemand, Apollinaire

Ll [ll] illisible, illusion Ll [j] oeillets, cueillir M [m] maman

Mn [mn] hymne, insomnie

Mn [-] automne, condamner

mm [m] femme, immortalité

emm [� ˜m] emmener, emménager

m + spoluhláska [-] comprendre, campagne

N [n] fané, nous N [-] son, papillon Nn [n] annocer

enn [ãn] innoblir, enneger

Gn [�] gagner, agneau

Gn [gn] gnome, incognito

P [p] printemps P [-] temps, dompter Pp [p] échappe Ph [f] Théophile Q [k] Qanun Qu [k] quand qua [kwa] quadrilatère

9 / 14

Qu [k�] requiem Qu [kj] inquiet

Cq [k] grecque, acquérir

R [�] revenir

R [-] koncovky –er: baiser, chanter

Rr [�] terre Rr [��] irrégulier S [s] sourire S [z] voisines S [-] jamais, frais Ss [s] aussi Sc [s] Descend, fascine Sc [sk] Crépuscule sch [�] schéma, schisme

Sh [�] shampoing, shérif

T [t] telle, tête T [-] point, Bizet Tt [t] attérrir, atténuer

Ti [t�] tirer, hostil, sorite

Ti [s�] initier, martial Ti [tj] amitié, frontière

Ti [�] chrétienn question

V [v] vallons V [f] lève-toi W [v] wagnérien W [w] Watt, week-end

X [ks] expressive, index

X [gz] exalté, exact

X [-] heureux, oiseaux

10 / 14

Príloha č. 2

11 / 14

12 / 14

13 / 14

14 / 14