Transformačné premeny slovenského Transformačné premeny slovenského

školského systému po roku 1989 – školského systému po roku 1989 –

konfrontácie vzdelávacej politiky, konfrontácie vzdelávacej politiky,

edukačnej praxe a vzdelávania edukačnej praxe a vzdelávania

učiteľovučiteľov

Prof. PhDr. Prof. PhDr. Beata KosováBeata Kosová, , CSc.CSc.

PF UMB Banská Bystrica, beata.kosova@umb.skPF UMB Banská Bystrica, beata.kosova@umb.sk

VÝCHODISKOVÝ STAV Edukačný systém v roku 1989

Historické charakteristiky obmedzujúce reformu Centralizačné tendencie a úsilie o štátnu kontrolu Tradícia informatívneho vyučovania Nivelizácia hodnoty vzdelania

Projekt ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy (1976)

Viaceré progresívne medzinárodné trendy Ideologická téza o akcelerácii vývinu detí v

socialistickej spoločnosti Neprimeraná teoretická náročnosť, prehustenie obsahu,

príklon k formalizmu Skrátenie ZŠ, najmä primárneho stupňa

Obmedzujúce a perspektívne predpoklady transformácie školského systému

Etapy vývinu cca do roku 1998 cca do roku 2006 od (2007), 2008

VZDELÁVACIA POLITIKA ŠTÁTU

KONCEPCIA EDUKÁCIE Neanalyzovaná, neprijatá Deklaratívna - Milénium Čiastočne proreformná

LEGISLATÍVA Bez systémových zmien, silná štátna kontrola

Bez systémových zmien okrem zriaďovania a financovania škôl

Kurikulárna systémová zmena

CHARAKTER KURIKULA Normatívne jednoúrovňové Normatívne jednoúrovňové Participatívne dvojúrovňové

VYKONÁVACIE KURIKUL. DOKUMENTY

Centrálne vymedzený obsah Štandardy predmetov a ročníkov - deklarovanie kompetencií

Štandardy predmetov a ročníkov – rozpor s kurikulárnou zmenou

ŠTÁTNY POHĽAD NA UČITEĽA

Vykonávateľ až implementátor štátneho kurikula

Implementátor štátneho kurikula Tvorca kurikula (čiastočný)

EDUKAČNÁ PRAX NA 1. STUPNI ZŠ

ŠTRUKTÚRA 4-ročná 4-ročná, deklarovaná 5-ročná 4-ročná

INOVATÍVNE PROCESY Zavádzanie inovácií Udržiavanie v boji s legislatívou Stagnácia inovácií

POSTOJE UČITEĽOV Nadšenie, vzdelávanie Reálni tvorcovia kurikula

Sklamanie, rezignácia

Pasívna rezistencia Nemožnosť kurikulárnych zmien

PRÍPRAVA UČITEĽOV Hľadanie, nový začiatok Konceptualizácia, europeizácia Štruktúra bolonského typu

PROFILÁCIA Stále teoreticky mnohoodborová, úsilie o didaktickú svojbytnosť

Orientácia na utvárajúcu sa učiteľskú osobnosť

Dva problematicky skĺbiteľné profily

ORIENTÁCIA PRÍPRAVY Vykonávateľ až implementátor kurikula

Implementátor kurikula Implementátor kurikula

VZDELÁVACIA POLITIKA

Vzdelávanie nikdy nebolo skutočnou prioritou Chýbajúca analýza reálneho stavu slovenského

školstva SR nemá „bielu knihu“ (EÚ) presvedčenie o vysokej kvalite slovenského školstva

Neexistencia dlhodobej národnej stratégie v oblasti vzdelávacej politiky, založenej na politickom a odbornom konsenze 1990 „Duch školy“ - neprijatý 1994 „Konštantín“ - neprijatý 2002 (NR SR) „Milénium“ - národný program výchovy

a vzdelávania na najbližších 10 – 15 rokov, avšak nepokračovalo vytváranie realizačných podmienok

VÝVOJ LEGISLATÍVY Nešlo o systémové, koncepčné

riešenie transformácie– aktuálne potreby a nie systémové

premeny Zákon o sústave základných

a stredných škôl (1984 – 2008) – 1990 - 2007 novelizovaný 19-krát

a doplnený 40 vyhláškami a nariadeniami– len dve zásadnejšie systémové úpravy:

2001 – obce zriaďovateľmi škôl 2001 – viaczdrojové a normatívne financovanie škôl

Impulzy pre zmeny – vstup SR do OECD (2000) - PISA – vstup do EÚ (2004)

ZÁKON O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ 2008 Zavádza:

– dvojúrovňový model kurikula štátny vzdelávací program deklarujúci rozvoj kľúčových kompetencií školský vzdelávací program

– predmetové oblasti , integráciu obsahu učiva– vzdelávacie štandardy– hodnotenie a monitorovanie kvality vzdelávania s externým

testovaním – max. počet žiakov 22 - 25 na 1. stupni ZŠ

Negatíva:– 164 paragrafov - neúmerne podrobný– množstvo centrálnych byrokratických požiadaviek – obsahuje výkonovú orientáciu– obmedzuje používanie iných kníh ako učebníc – obmedzuje slovné hodnotenie

Zákon je ako revolúcia (Porubský)– „neohlásený začiatok, bombastické heslá, nekoncepčné

deklarácie, rýchly priebeh a chaos v teréne“

KURIKULÁRNA POLITIKA PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA

1989 - 2008 nezmenená kurikulárna politika centrálne učebné plány s pevne stanoveným počtom

hodín (5 + 16 variantov) neopodstatnenosť centrálneho rozhodovania

o kurikule pre každú triedu a školu pevne stanovené učebné osnovy, ich postupné

premieňanie na obsahové štandardy učiteľ – najprv len ich vykonávateľom, postupne po

uvoľnení procesuálnej stránky edukácie implementátorom

2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1 dva varianty učebných plánov - s vyučovacím jazykom

slovenským a s jazykom národnostných menšín zavedenie povinného cudzieho jazyka od tretieho ročníka ZŠ

dvojúrovňové kurikulum participatívne – 5 hodín týždenne

učiteľ má byť podľa štátu aj tvorcom kurikula

KURIKULÁRNA POLITIKA PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA

1999 - štandardy jednotlivých predmetov (obsahové aj výkonové)

kopírovali prevažne obsah učebných osnovlen niektoré - schopnosti a zručnosti žiakovkritizované ako:

maximalistické, prehustené detailmi zamerané na pamäť, ignorujúce rozvoj kompetencií izolované, obmedzujúce integráciu učiva 

2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1 8 vzdelávacích oblastí a 7 prierezových tém +

kompetencie Paradoxne ale nové štandardy:

sú spracované izolovane podľa pôvodných vyučovacích predmetov

sú prehustené, opakujú predchádzajúce nedostatky formálne dôraz na kompetencie, avšak sú prevažne

obsahové, žiaľ aj v kompetenciách spracované na ročníky V skutočnosti sú prekážkou kurikulárnej

reformy

PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU VO VZDELÁVACEJ POLITIKE

• Do roku 1998– Neexistovali podmienky

• Jednoúrovňové kurikulum, centrálne určený obsah • Učiteľ – vykonávateľ kurikula

• Do roku 2006/7– Deklarovanie zmien (Milénium)

• Jenoúrovňové kurikulum, uvoľnenie obsahu, štandardy s kompetenciami• Učiteľ – implementátor kurikula

• Od roku 2008– Vytvorenie formálnych podmienok

• Dvojúrovňové kurikulum, ale absencia obsahovej reformy • Učiteľ – tvorca kurikula

• Reforma školstva sa nedá urobiť za jedno volebné obdobie, ale vyžaduje synergický postup viacerých vlád

ŠTRUKTÚRA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

Predĺženie ZŠ na deväť rokov (1990)– primárny stupeň zostal 4 – ročný– napriek vyše 50-ročnej tradícii (1922 –

1976)– 1994 - vstup do 8-ročných gymnázií po 1.

st. ZŠ – nesystémové a nelogické riešenie

maturita za 13 rokov (9+4), alebo za 12 rokov (4+8)

2002 – deklarovaná a parlamentom prijatá potreba predĺžiť 1. st. ZŠ na 5 rokov

2008 – zostal 4-ročný– podceňovanie jeho významu– ale vstup do gymnázií po 5. ročníku

INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV 90-te roky – európske impulzy 90-te roky – európske impulzy

po 1991 – činnosť a vzdelávania mimovládnych po 1991 – činnosť a vzdelávania mimovládnych organizácií organizácií

združovanie inovatívnych učiteľov, projektyzdružovanie inovatívnych učiteľov, projekty ITV (1992), Orava IOWA (1994), Krok za krokom (1994), pedagogika

waldorfskej školy (1994), pedagogika Márie Montessoriovej (1993, 1995) a pod.

skutočné zavádzanie inovácií do výučby a ich skutočné zavádzanie inovácií do výučby a ich spontánne šírenie spontánne šírenie 

často v opozícii voči vedeniu školy a voči rigidným často v opozícii voči vedeniu školy a voči rigidným predpisom, ale s podporou rodičovpredpisom, ale s podporou rodičov

Najväčší pohyb na primárnom stupniNajväčší pohyb na primárnom stupni

Zásadný vplyv vzdelávania mimovládnych Zásadný vplyv vzdelávania mimovládnych organizáciíorganizácií na didaktiku primárnej edukácie v praxina didaktiku primárnej edukácie v praxi

komunikatívne kruhy, portfóliá, pojmové mapy, slovné hodnotenia, komunikatívne kruhy, portfóliá, pojmové mapy, slovné hodnotenia, projekty, kooperatívne aktivity, projekty, kooperatívne aktivity, navodzovanie pozitívnej klímy a i..

Najlepšie podmienky pre skutočnú reformu Najlepšie podmienky pre skutočnú reformu školy zdolaškoly zdola

INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV

Do roku 2008Do roku 2008 bariéra štátneho neporozumenia, boj so strnulou bariéra štátneho neporozumenia, boj so strnulou

legislatívoulegislatívou reformné snahy napriek prijatiu Milénia nezískali reformné snahy napriek prijatiu Milénia nezískali

politickú podporupolitickú podporu udržiavanie inovácií za cenu veľkého úsiliaudržiavanie inovácií za cenu veľkého úsilia sklamanie a znechutenie učiteľovsklamanie a znechutenie učiteľov oslabenie inovatívneho pohybuoslabenie inovatívneho pohybu

Zánik viacerých alternatívnych škôlZánik viacerých alternatívnych škôl stály tlak inšpekcie, stála neistota existencie stály tlak inšpekcie, stála neistota existencie odchod zahraničných partnerov, koniec niektorých odchod zahraničných partnerov, koniec niektorých

vzdelávanívzdelávaní

Od 2008Od 2008 proreformná vzdelávacia politika, ktorá sa ale nedá proreformná vzdelávacia politika, ktorá sa ale nedá

realizovať v praxi realizovať v praxi (neexistencia obsahových zmien, štandardy)

unavení a skeptickí učiteliaunavení a skeptickí učitelia stagnácia v inovatívnom pohybe, pasívna rezistenciastagnácia v inovatívnom pohybe, pasívna rezistencia

ZÁKON O PED. ZAMESTNANCOCH

Zlepšiť postavenie učiteľov – progresívne prvky Právne otázky a ochrana

Mgr. kvalifikácia, profesijný rozvoj, kariérny systém, spojenie so vzdelávaním a odmeňovaním

Kontinuálne vzdelávanie, prenos kreditov

Regresívne prvky (najmä nižšie predpisy o kontinuálnom vzdelávaní) Diletantizmus – akékoľvek subjekty do vysoko profesijného

vzdelávania

Byrokratizácia procesu

Zlé nastavenie kreditov – nemožnosť nazbierať

Demotivácia – nezapočítanie vzdelávania inovatívnych učiteľov za dvadsať rokov

PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU V EDUKAČNEJ PRAXI

• Do roku 1989– Najlepšie podmienky pre systémovú reformu– Nadšení učitelia, snahy o rolu tvorcov kurikula

• Do roku 2006– Boj s administratívou – Udržiavanie, stagnácia, ale i zánik inovácií– Učitelia v role implementátorov kurikula

• Po roku 2008– Sklamanie, demotivácia, až pasívna rezistencia– Vyprchanie inovatívneho nadšenia

PRÍPRAVA UČITEĽOV PRÍPRAVA UČITEĽOV cca do 1997-8 - obdobie hľadania a nového cca do 1997-8 - obdobie hľadania a nového

začiatkuzačiatku Formálna i reálna „dekonštrukcia“ marxizmu – Formálna i reálna „dekonštrukcia“ marxizmu –

leninizmuleninizmu – rušenie niektorých pedagogických predmetovrušenie niektorých pedagogických predmetov– defenzíva pedagógov, nízka schopnosť obhajoby defenzíva pedagógov, nízka schopnosť obhajoby

pedagogických a didaktických disciplínpedagogických a didaktických disciplín– favorizácia teoretických predmetov rôznych odborov, favorizácia teoretických predmetov rôznych odborov,

často aj bez didaktickej orientácie často aj bez didaktickej orientácie – zdecimovanie pedagogického výskumu zdecimovanie pedagogického výskumu (1993 zrušenie UEP (1993 zrušenie UEP

SAV. rozpad SPdS, žiadne väčšie výskumy školstva)SAV. rozpad SPdS, žiadne väčšie výskumy školstva) Vznik univerzít - personálne a odborné oslabenie PF Vznik univerzít - personálne a odborné oslabenie PF

– oslabenie malo pre štúdium primárnoškolského učiteľstva oslabenie malo pre štúdium primárnoškolského učiteľstva konštitutívny význam, ale pre ostatné učiteľstvo niekonštitutívny význam, ale pre ostatné učiteľstvo nie

– študijný odbor sa zrazu stal pre PF základotvornýmštudijný odbor sa zrazu stal pre PF základotvorným Vplyv inovatívneho vzdelávania – inovatívne skupiny na VŠVplyv inovatívneho vzdelávania – inovatívne skupiny na VŠ

– špecializačné štúdiá o alternatívach na VŠ špecializačné štúdiá o alternatívach na VŠ – opustiť transmisívny prístup vo vzdelávaní, humanizácia, opustiť transmisívny prístup vo vzdelávaní, humanizácia,

prepojenie so školskou praxouprepojenie so školskou praxou– na dieťa orientovaná edukačná a didaktická teóriana dieťa orientovaná edukačná a didaktická teória– väčšina ale obhajovala vysokú teoretickú úroveň väčšina ale obhajovala vysokú teoretickú úroveň

poznatkov všetkých vedných odborovpoznatkov všetkých vedných odborov

PRÍPRAVA UČITEĽOV 1998 - 2005 PRÍPRAVA UČITEĽOV 1998 - 2005

Cca 1998 - 2002 - obdobie konceptualizácie Cca 1998 - 2002 - obdobie konceptualizácie – osobnostná orientácia učiteľskej prípravy a na dieťa orientovanej osobnostná orientácia učiteľskej prípravy a na dieťa orientovanej

edukácie edukácie

– výstavba štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej osobnostivýstavba štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej osobnosti

– tvorba pedagogicko-psychologického, predmetovo didaktického a tvorba pedagogicko-psychologického, predmetovo didaktického a praktického profilu štúdia, transformácia učebných plánov, obsahu praktického profilu štúdia, transformácia učebných plánov, obsahu predmetovpredmetov

– najsilnejšie sa prejavovalo v učiteľstve primárneho stupňanajsilnejšie sa prejavovalo v učiteľstve primárneho stupňa

– výstavba elementárnej pedagogiky, didaktík ako vedných odborov výstavba elementárnej pedagogiky, didaktík ako vedných odborov

– učiteľ ako autor vlastnej odborne zdôvodnenej filozofie a stratégie učiteľ ako autor vlastnej odborne zdôvodnenej filozofie a stratégie výučbyvýučby

Cca 2002 – 2004/5 – obdobie začínajúcej Cca 2002 – 2004/5 – obdobie začínajúcej europeizácieeuropeizácie– po podpísaní bolonskej deklarácie – kreditový systém štúdiapo podpísaní bolonskej deklarácie – kreditový systém štúdia– začal proces vyselektovania konštitutívneho základu v začal proces vyselektovania konštitutívneho základu v

mnohopredmetovom štúdiu - povinné penzum mnohopredmetovom štúdiu - povinné penzum (jasne určiť, čo je profilové)

– možnosť modulov povinne voliteľných a voliteľných predmetov možnosť modulov povinne voliteľných a voliteľných predmetov (špecializácie)

Najdynamickejšie a pre podporu systémovej Najdynamickejšie a pre podporu systémovej reformy vzdelávania najvhodnejšie obdobiereformy vzdelávania najvhodnejšie obdobie

PRÍPRAVA UČITEĽOV PRÍPRAVA UČITEĽOV od 2005 – štruktúra štúdia bolonského od 2005 – štruktúra štúdia bolonského

typutypu Vplyv bolonských princípovVplyv bolonských princípov– Povinné zavádzanie krátkej profesijnej protovedeckej prípravyPovinné zavádzanie krátkej profesijnej protovedeckej prípravy– Obmedzovanie nákladov, rýchlejšia uplatniteľnosť na trhu práceObmedzovanie nákladov, rýchlejšia uplatniteľnosť na trhu práce

5-ročné štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ5-ročné štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ (3+ 2), ale zložené z (3+ 2), ale zložené z dvoch ťažko skĺbiteľných stupňovdvoch ťažko skĺbiteľných stupňov– Bakalárskeho – profesijne orientovaného (učiteľ MŠ, vychovávateľ v ŠK)– Magisterského – akademicky a didakticky orientovaného (učiteľ 1.

stupňa) množstvo jednohodinových predmetov - strata integrity štúdia, slabá

kontinuita Bc. a Mgr. štúdia, včlenenie profesijnej prípravy do Bc. štúdia členenie profesijnej prípravy do Bc. štúdia vyžaduje obmedziť vedné základy predmetovvyžaduje obmedziť vedné základy predmetov

Členené štúdium kombinácií učiteľstvaČlenené štúdium kombinácií učiteľstva Formálne rozčlenenie na dva stupne, nezmyselný profil Formálne rozčlenenie na dva stupne, nezmyselný profil

bakalárabakalára Neefektívnosť – strata semestra v mnohopredmetovom Neefektívnosť – strata semestra v mnohopredmetovom

štúdiu, zdvojenie povinnostíštúdiu, zdvojenie povinností Čiastočná rezignácia na výstavbu štúdia podľa etáp rozvoja Čiastočná rezignácia na výstavbu štúdia podľa etáp rozvoja

učiteľskej osobnosti s vlastnou filozofiou výučby, schopnou učiteľskej osobnosti s vlastnou filozofiou výučby, schopnou podľa nej tvoriť kurikulumpodľa nej tvoriť kurikulum

T. j. zhoršenie podmienok na podporu systémovej transformácie T. j. zhoršenie podmienok na podporu systémovej transformácie školstvaškolstva

PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU V PRÍPRAVE UČITEĽOV

• Do roku 1997– Teoreticky orientovaná, mnohoodborová– Úsilie o didaktickú svojbytnosť primárneho stupňa, budovanie

na dieťa orientovaných didaktík, edukačných alternatív– Učiteľa ako vykonávateľ až implementátor kurikula

• Do roku 2004– Orientácia na utvárajúcu sa učiteľskú osobnosť, ale najmä v

učiteľstve primárnej edukácie– Učiteľ ako implementátor kurikula

• Od roku 2005– Problematická profilácia bc. učiteľského štúdia, – Sťaženie prechodu k potrebným systémovým zmenám

TRANSFORMÁCIA ŠKOLSTVA V TRANSFORMÁCIA ŠKOLSTVA V SRSR

Nie je kontinuálnym a systémovo Nie je kontinuálnym a systémovo podporovaným procesompodporovaným procesom Perspektívne predpoklady na úrovni vzdelávacej politiky, Perspektívne predpoklady na úrovni vzdelávacej politiky,

edukačnej praxe a prípravy učiteľov sa súbežne nestretliedukačnej praxe a prípravy učiteľov sa súbežne nestretli Proreformná politika štátu prišla neskoro, je Proreformná politika štátu prišla neskoro, je

viac deklaratívna na úrovni zákonaviac deklaratívna na úrovni zákona Systémová transformácia je obmedzená protikladnými Systémová transformácia je obmedzená protikladnými

rozhodnutiami o obsahu edukácie rozhodnutiami o obsahu edukácie (absencia reformy) Proreformné inovatívne nadšenie učiteľov

tvoriť kurikulum prevažne vyprchalo Systémová transformácia je obmedzené ich rezignáciou

a pasívnou rezistenciou pre reálnu nemožnosť podstatných zmien

Proreformná príprava učiteľov sa prerušila formálnymi zmenami vo vysokoškolskom vzdelávaní Podpora systémovej transformácie je obmedzená

charakterom terajšej prípravy, ktorá nezodpovedá výchove tvorcu kurikula

Ďakujem za pozornosť. Ďakujem za pozornosť.