PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY

PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY

sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely.

Delenie: Baktérie Archeóny

Rozdielne znaky s

eukaryotickými organizmami

ROZDIELNE ZNAKY S EUKARYOTICKÝMI ORGANIZMAMI

Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána).

Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo.

Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch.

Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou.

Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu.

Nikdy netvoria pohlavné bunky.

BAKTÉRIE

Baktérie Morfológia baktérií Rozmnožovanie Stavba Štúdium baktérií Výskyt Význam Choroby Fyziologická charakteristika baktérií Obrázky baktérií

BAKTÉRIE

Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov.

Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom

Jadro (nukleoid)- tvorí DNA Ribozómy prokaryotického typu. Obývajú rôzne biotopy

ŠTÚDIUM BAKTÉRIÍ

Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

MORFOLÓGIA BAKTÉRIÍ

Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.

Tvar bunky baktérií je rôzny: KOKY BACILY SPIRILY AKTINOMYCÉTY

KOKY

Guľovitý tvar

BACILY

Tyčinkovité baktérie

SPIRILY

Zvlnené tyčinkovité baktérie

Vibrio - mierne zahnuté bunky

ROZMNOŽOVANIE

Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily).

KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania

STAVBA

VÝSKYT

Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.

Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY)

Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, pH prostredia)

Symbióza s organizmami

VÝZNAM

POZITÍVNY NEGATÍVNY

POZITÍVNY VÝZNAM

Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú

Čistenie vôd Potravinársky priemysel V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie

baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

NEGATÍVNY VÝZNAM

Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov)

Rozličné ochorenia ľudí Ekonomické straty aj choroby

poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny)

Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

CHOROBY

antrax čierny kašeľ tuberkulóza (TBC) - Mycobacterium tuberculosis záškrt tetanus zápal pľúc - Streptococcus pneumoniae salmonelóza - Salmonella cholera mor škvrnitý týfus lepra - Mycobacterium leprae syfilis kvapavka

FYZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA BAKTÉRIÍ

1) podľa zdroja uhlíka  2) podľa získavania energie  3) podľa závislosti na kyslíku 4) podľa zdroja dusíka  5) podľa farbenia Grama

Gramovo farbenie

GRAMOVO FARBENIE

Diferenciačné farbenie založené na sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií.

Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene.

Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G- baktérií.

G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Escherichia Coli Legionella pneumophila Vibrio cholerae - Cholera

LISTERIA monocytogene - Listéria Mycobacterium

tuberculosis

Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria

AKTINOMYCÉTY

Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).

PODĽA ZDROJA UHLÍKA

autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2

heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky

PODĽA ZÍSKAVANIA ENERGIE

fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú)

chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom

PODĽA ZÁVISLOSTI NA KYSLÍKU

aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2

anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2

fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka

PODĽA ZDROJA DUSÍKA

amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N2

nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH4

+ na dusitany (Nitrosomonas) nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu

dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) nitrogénne druhy - sú schopné pútať

vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)

PODĽA SFARBENIA GRAMA

G – pozitívne G+ - farbia sa anilínovými farbami na fialovo

G – negatívne G- - farbia sa anilínovými farbami na červeno

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ