Júl-august 1969

PROTI­ALKOHOLICKÝ (j~04

ČfSlO 4

175

ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR)

43, 2008, 3, s. 177 - 180

HANGOVER - KATZENJAMMER - PĽÚŠŤ

M.TURČEK

Kým väčšina jazykov pozná a používa vhodné výrazy, ktorými vyjadruje stav po opitosti, ktorý sa obvykle prejavuje na druhý deň rôznymi nepríjemnými pocitmi, nevolnosťou, bolesťou hlavy atd., v slovenčine sme si zvykli vypomáhat" českým výrazom "kocovina". Tento výraz je prevzatý z nemčiny, kde sa bežne užíva slovo "Katzenjammer". Od Nemcov prevzali toto pomenovanie aj Poliaci, ked používajú názov "kocikjamer".

Prv ako by sme uviedli argumenty na správne slovenské slovo, dovolíme si aspoň v stručnom prehlade ilustrovať, aké výrazy sa používajú v niek­torých iných jazykoch.

V starom Grécku, kde nepochybne nebola vzácnou ani opilos( ani stav po nej, nazýval sa "Katzenjammer" "kralpalé", čo znamenalo aj opojenie, bo­lesť hlavy, opilstvo. Výraznejší je význam tohto slova v slovesnom vide "kraipaló" (t. j. mat" závrat, bolenie hlavy po opití).

Rimania prevzali mnoho slov od Grékov, a preto ani nie je ani divu, že prevzali aj názov stavu po opití. V latinčine je to "crapula" (ktorá znamená aj podnapitost", opilost", opicu, ale aj výslovne význam identický s gréckym kraipalé).

Aby sme išli radom po románskych jazykoch, uvedieme termíny vo francúzštine, kde je niekolko podôb: "avoir mal aux cheveux" alebo "il mal aux cheveux" (mat "kocovinu", bolí ho hlava, má "kocovinu" po opici)

Protialk. Obz, 4, 1969, 4, s. 115 - 116

177

M. TURČEK / HANGOVER - KATZENJAMMER - PĽÚŠŤ

a druhý výraz je "avoir la gueule de bois" (mať ťažkú hlavu, kocovinu po opici).

Španieli pre uvedený stav používajú zvrat "modorra" (de la borrachera). V taliančine sa používajú dva výrazy: "scrampanata" a "spranghetta". V madars/wm slovníku sa uvádzajú ku slovu "Katzenjammer" dva výra­

zy "bórcsomor a "másnapi mámor". Zrejme iba druhé z týchto dvoch výra­zov plne vystihuje podstatu stavu po opití.

V srbochorváčtine sa používa výraz "mamurluk". V angličtine je všeobecne, aj v odbornej literatúre zauzwané pomeno­

vanie "hangover", ktoré dobre vystihuje situáciu pacienta na druhý deň po opití.

Zo všetllých jazykov zdá sa najvýstižnejším pomenovanie v ruštine, kde sa používa výraz "pochmelje".

A teraz k slovenskému výrazu v Slovníku slovenského jazyka sa môžeme pri slove "plúšťať" dočítať mimo niekolkých iných významov aj tento: "zle sa GÍtit''' (obyčajne po pijatike): I tebe plúští - Je to mrcha porladok, že človek zábavu musí odpokutovať (Šolt.) - Čo by mi plúšťalo: nudím sa. Šolt.).

Hladali sme aj v staršej slovenskej literatúre sa možno so slovom "plúšťať" stretnúť nie/wlkorát:

Gavril Josipovič v Slovenských pohladoch píše v článku "Názvy chorôb u ludu" medzi iným toto: "Katzenjammmer" .. . majú na to - aspoň vo Zvole­ne a Honte - aj svojské, ako myslím pôvodné a dobré označenie. Substan­tívny názov som nepočul, ale ovšem verbálny výraz tento: "pluští mi" = ich habe Katzenjammmer, "Či ti pluští po svadbe?" ,Jedon deň pije, a druhý mu pluští ". Podobne píše Pavel Socháň v Slovenských pohla doch v článku uve­rejnenom pod názvom "Svadba vo Vrbici" r. 1905 (ale napísanom r. 1892): "... Po hejnáchej večeri na druhý deň ráno prídu ešte daktorí chlapi "na otrusky" (hlin klinom vybíjal) a tu žaluje sa každý, že "mu plúšti", že mu je zle, že ho hlava bolí. Preto dajú im čiernej kávy ... J"

Gustáv K. Zechenter v článku "Zvláštneho životopisu" píše na s. 610 v Slov. pohladoch: " .. . 21. novembra" Pavel Kuzmány, pozn. autora) píše, že požiadaný bol podať terminológiu opilstva, a to nielen opitého človeka, ale i rozličných "gradus ad Parnas - sum", ktoré človek prejde, až sa dostane do tohto zenitu blaženstva, kde mu nadávajú, že je "na motyku" spitý. Pri­tom všetky žartovné priezviská, ktorých je omnoho viac, ako serióznych. Talltiež spôsoby pijatyky, ako napr. "Polieva dušičku ako sysla v diere" atd. Nábožné vzdychnutie pri samom akte, ako napr. "Uhni sa dušička, ide plúšt'" (podčiarknuté autorom) - majú byť svedomite zaznamenané .. . "

178

M. TURČEK / HANGOVER - KATZENJAMMER - PĽÚŠŤ

Z vyššie uvedených príkladov možno teda uzatvárať, že v slovenčine nie je správne používať slovo "mať kocovinu", a/lO sme to doteraz robili, ale slo­vo "plúšťat"', "plúští mi" a pod. Aj ked G. Josipovič píše, že substantiválny názov nepočul, podla Zechenterových slov by sa dalo uvažovať nad tým, používať slovo "plúš{" v zmysle "kocovina" - i ked inak má odlišný a skôr meteorologický význam.

Súhrn

Autor diskutuje o možnosti nahradenia slova kocovina - Katzenjammer správnym slovenským výrazom, pričom cituje rozličné inojazyčné výrazy pre tento stav. Na základe Slovníka slovenského jazyka, ako aj na základe literatúry od­porúča, aby sa používal namiesto výrazu "ma( kocovinu" výraz "plúš(a(".

Aj ked v Slovníku slovenského jazyka nie je substantívny výraz pre uvedený stav, odporúča používať slovo "plúš(", ako ho cituje aj G. K. Zechenter.

Literatúra

Josipovič, G.: Názvy chorôb u ludu (Slov . Pohlo Xl, 315-319, 1891). Zechenter, G. K.: Z vlastného životopisu (Slov. pohlo XXXV, 610, 1915). Socháň, P.: Svadba vo Vrblici (Slov. pohl. XXV, 326, 1905). Prach, V.: Ŕecko-český slovník, Sprlnger, Praha, 1942, S . 310. Pražák, J. M., Novotný, F., Sedláček, J .: Latinsko-český slovník, Praha, Stát. ped.

nakl. 1955, 1. diel, S. 330. Buben, V.: Francouzsko-český, Česko-francouzský slovník, 1Il. vyd. Praha, Stát. ped.

nakl. 1961, S . 349, a 796). Kopeckij: Rusko-český slovník, Praha SPN 1950, S. 620). Beneš, Plachý: Némecko-český a česko-némecký kapesní slovník, Praha, SPN, S . 228. Rusinský: ltalsko-český a česko-italský slovník, Lorenz, Tŕebíč, 1932, III, S. 92. Deutsch - Ungarisches Taschenworterbuch, Langenschneidt, Berlin - Schoneberg,

1917, II. Teil, S. 239. Langenscheidtov Univeralzani Rječnik Hrvatsko-srpski - njemački, Njemački -

hrvatsko-srpski, Mladost, Zagreb 1964. Wiske, F., Teodosis, Noeli: Lengenscheidts Taschenworterbuch der spanischen und

deutschen Sprache. Editorial Herder, Barcelona, 1947, S . 215. Slovník slovenského jazyka III, Vyd. Slov. Akadémie vied, Bratislava 1963, S . 99.

179

M. TURČEK / HANGOVER - KATZENJAMMER - PĽÚŠŤ

Michal TURČEK: HANG OVER - KATZENJAMMER - PLÚŠŤ

Summary

Autor deals with the name of the state after alcoholic intoxication, for which in Slovakia the Czech term "kocovina" has been in use. In a concise survey he presents the descriptions of the above mentioned state in various foreign languages: in antic Greek "krajpalé", in Latin "crapula", in German "Katzenjammer", in Polish kocikja­mer, in French "avoir mal aux cheveux", or "il a mal aux cheveux", eventually "avoir la gueule de bois", in Spanish "modorra (de la borrachera"), in ltalian "scampata" or "sprangheta", in Hungarian "másnapi mámor" in Serbo - Croatian "mamurjuk", in English "hangover" in Russian "pochmelje".

On the basis of the older and newer literature he recommends to use in Slovak the term "plúš(a(".

However, this verb lacks, or is not used in a substantival form, only one older author suggests to use the term "plúšť". The author thinks that it is necessary also in terminology of alcoholism to find suitable words of the individual countries in or­der to form exact nomenclature to prevent occurrence of eventual misunderstanding.

Michal TURČEK: HANGOVER - KATZENJAMMER - PLÚŠŤ Zusammenfassung

Der Autor befasst sich mit der Benennung des nach der Betrunkenheit folgenden Zustandes, fur den sich in der slowakischen Sprache bisher kein richtiger Ausdruck ' einlebte, sondern es wurde das tschechische Wort "kocovina" benutzt. In einer kurz­gefassten Obersicht fuhrt er die Benennungen des angefuhrte Zustandes in einigen Sprac hen an, und zwar im antischen Griechisch "krajpalé", im Lateinischen "crapu­la", im Deutschen "Katzenjammer", im polnischen "kocikjamer", im Franzäsichen "a­voir mal aux cheveux", oder "il a mal aux cheveux" eventuell "avoir la gueule de bo­is". lm Spanischen "modorra (de la borrachera", itlienisch .,scampanata" oder "spranghetta", ungarisch "másnapi mámor" serbo-kroatisch " mamurjuk", im En­glisch hangover. im Russischen "pochmelje".

Auf Grund def älteren und auch neuen Literatur empfiehlt er im Slowakischen nur den Ausdruck "plúš(at" zu benutzen. Diesem Wort fehlt jedoch. bzw. ist kein entsprechendes Substantivum eingelebt und nur laut der Arbeit eines älteren Autors kann die Benennung "plúš(" vorgeschlagen werden. Der Autor urteilt, dass es wich­tig ist, das auch in der Terminologie des Alkoholismus wie die passenden Wärter einzelner Nationen gesucht werden sollen, so auch dass eine genaue internationale Nomenklatur gebildet werden soll, damit es zu keinen eventuellen Missverständnis­sen kom me.

180