príručka vlastníka a obhospodarovateľa lesa - nlcsk.sknlcsk.sk/files/2228.pdf · 6.2.2. obnova...

Príručka vlastníka

a obhosPodarovateľa lesa

2010

Jozef konôpka a kolektív

Príručka vlastníka a obhospodarovateľa lesa

Táto príručka je jedným z výstupov projektu.

Tento projekt je financovaný Európskym spoločenstvom.

Autori:

Ing. Ján Bavlšík

Ing. Eduard Greppel

Ing. Milan Fischer

Ing. Martin Kamenský, CSc.

doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Ing. Andrej Kunca, PhD.

Ing. Martin Moravčík, CSc.

Ing. Milan Oravec, CSc.

Ing. Milan Sarvaš, PhD.

Ing. Miriam Sušková, PhD.

Ing. František Štulajter, CSc.

Ing. Milan Zúbrik, PhD.

Lektoroval:

Ing. Jozef Paulenka, CSc.

Prvé vydanie

Vydalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v roku 2010

Rozsah 212 strán

Náklad 1 000 kusov

Tlač a knihárske spracovanie Národné lesnícke centrum

Za obsahovú stránku sú zodpovední autori jednotlivých kapitol.

Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2010

ISBN 978 - 80 - 8093 - 123 - 0

3

OBSAh

ABECEDNý ZOZNAM SKrAtIEK ................................................. 7

1. ÚvOD (Jozef Konôpka)....................................................................................... 9

2. hIStórIA A SÚčASNOSť vlAStNíCtvAA OBhOSPODArOvANIA lESOv(Milan Fischer, Jozef Konôpka) ............................................................ 13

2.1. Lesnatosť a vznik vlastníctva lesov ...................................................... 13

2.2. Vývin urbariálneho zriadenia ............................................................... 14

2.3. Vývoj vlastníckych vzťahov od 1918 do 1938 roku ................................ 17

2.4. Druhá etapa lesnej reformy v rokoch 1939 – 1944 .............................. 19

2.5. Vývoj vlastníckych vzťahov po roku 1945 ............................................ 20

2.6. Usporiadanie vlastníctva od roku 1990 ............................................... 24

2.7. Vlastníctvo, správa a obhospodarovanie lesov k 31. 12. 2009 ............. 25

2.8. Prekážky v usporiadaní vlastníctva ..................................................... 26

3. vlAStNíCtvO lESOv, OrGANIZAčNé FOrMyICh SPrávy A OBhOSPODArOvANIA v NEŠtátNOM SEKtOrE lESNéhO hOSPODárStvA v ZMySlE v SÚčASNOStI PlAtNýCh PrávNyCh PrEDPISOv(Milan Fischer) ...................................................................................... 29

3.1. Vlastníctvo a spoluvlastníctvo .............................................................. 29

3.2. Pozemkové spoločenstvá ...................................................................... 31

3.3. Združenia podľa Občianskeho zákonníka a spoločnosti podľa Obchodného zákonníka ........................................................................ 33

3.4. Obhospodarovateľ podľa zákona o lesoch ........................................... 34

4. PrávNE PrEDPISy v lESNOM hOSPODárStvEA v SÚvISIACICh ODvEtvIACh NA SlOvENSKu

A v EuróPSKEJ ÚNII (Martin Moravčík, Jozef Konôpka) .......... 36

4.1. Právne predpisy v lesnom hospodárstve .............................................. 36

4.1.1. Základné pojmy súvisiace s obhospodarovaním a starostlivosťou o lesy .......................................................................... 39

4.1.2. Zakázané činnosti, povinnosti a práva obhospodarovateľov lesov ..... 41

4.1.3. Sankcie za porušenie ustanovení zákona o lesoch ............................... 48

4.1.4. Právne predpisy na vykonanie zákona o lesoch ................................... 51

4

4.2. Právne predpisy súvisiacich odvetví .................................................... 52

4.3. Súvisiace právne predpisy Európskej únie .......................................... 63

5. PláNOvANIE hOSPODárENIA v lESOCh( Ján Bavlšík) .......................................................................................... 73

5.1. Zameranie, ciele a úlohy hospodárskej úpravy lesov ........................... 73

5.2. Vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu – všeobecné zásady a časová postupnosť .................................................................. 74

5.3. Vlastné vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu ............................ 79

5.3.1. Podrobné zisťovanie stavu lesa ............................................................. 79

5.3.2. Plán hospodárskych opatrení – predpisová časť lesného hospodárskeho plánu .............................................................. 81

5.4. Rámcové zisťovanie stavu lesa a rámcové plánovanie......................... 83

5.5. Súčasti lesného hospodárskeho plánu ................................................. 85

5.5.1. Všeobecná časť lesného hospodárskeho plánu .................................... 85

5.5.2. Čistopis lesného hospodárskeho plánu ................................................ 86

5.5.3. Plochová tabuľka .................................................................................. 87

5.5.4. Lesnícke mapy ...................................................................................... 88

5.5.5. Prehľadové tabuľky a grafy ................................................................. 90

5.6. Lesné pozemky ..................................................................................... 90

5.7. Funkcie lesa a kategorizácia lesov ........................................................ 92

5.7.1. Funkcie lesa........................................................................................... 92

5.7.2. Kategorizácia lesov ............................................................................... 93

5.7.3. Vyhlasovanie lesov osobitného určenia ............................................... 94

5.7.4. Vymedzenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia ................. 95

5.8. Hospodárske spôsoby .......................................................................... 96

5.9. Rozdelenie lesa – priestorová úprava lesa ........................................... 97

5.9.1. Hospodársko-úpravnícke rozdelenie lesa ............................................ 97

5.9.2. Jednotky priestorového rozdelenia lesa ............................................... 98

5.9.3. Stabilizácia hraníc jednotiek priestorového rozdelenie lesa ............... 99

5.10. Ťažbová úprava lesa ........................................................................... 100

5.11. Zmena, úprava a kontrola plnenia predpisov lesných hospodárskych plánov ........................................................................ 101

5.11.1. Zmena lesného hospodárskeho plánu ................................................. 101

5.11.2. Úprava lesného hospodárskeho plánu ............................................... 102

5.12. Hospodárenie podľa lesného hospodárskeho plánu .......................... 103

5

6. ZáKlADy trvAlO uDržAtEľNéhOOBhOSPODArOvANIA lESA(Eduard Greppel, Martin Kamenský, Andrej Kunca, Milan Sarvaš, Miriam Sušková, Milan Zúbrik) ................................. 106

6.1. Lesný reprodukčný materiál, škôlkarstvo a zakladanie lesa ............. 106

6.1.1. Základné právne predpisy o lesnom reprodukčnom materiáli ..........106

6.1.2. Lesné škôlkarstvo ............................................................................... 110

6.1.3. Kvalita sadbového materiálu lesných drevín a zakladanie lesa .......... 121

6.2. Usmerňovanie rastových procesov lesných porastov ........................ 123

6.2.1. Výchova lesných porastov ................................................................... 123

6.2.2. Obnova lesných porastov .................................................................... 127

6.3. Škodlivé činitele lesných drevín na Slovensku.................................... 131

6.3.1. Abiotické činitele ................................................................................. 133

6.3.2. Biotické činitele ................................................................................... 132

6.3.3. Antropogénne činitele ......................................................................... 136

6.4. Ťažba dreva, kvalita a evidencia drevnej suroviny ............................ 136

6.4.1. Technologické postupy ťažby a sústreďovania dreva ........................ 137

6.4.2. Meranie, klasifikácia, označovanie, uskladňovanie a preprava dreva ................................................................................. 142

7. POvINNOStI vlAStNíKA A OBhOSPODArOvAtEľAlESA PODľA rOčNýCh OBDOBí (KAlENDárIuM)(Jozef Konôpka)................................................................................... 145

7.1. Všeobecné zásady ................................................................................ 145

7.2. Časový harmonogram prác podľa ročných období a jednotlivých mesiacov .............................................................................................. 147

7.2.1. Jar (marec, apríl, máj) ........................................................................ 147

7.2.2. Leto (jún, júl, august) ......................................................................... 155

7.2.3. Jeseň (september, október, november) ................................................ 161

7.2.4. Zima (december, január, február) ....................................................... 166

7.3. Denník vlastníka a obhospodarovateľa lesa ....................................... 171

8. CErtIFIKáCIA lESA(František Štulajter, Milan Oravec) ..................................................... 172

8.1. Program pre vzájomné uznávanie lesných certifikačnýchschém (PEFC) ....................................................................................... 173

8.2. Rada pre dozor nad lesmi (FSC) .......................................................... 177

8.3. Iniciatíva pre trvalo udržateľné lesníctvo (SFI) ................................. 180

6

9. ENErGEtICKé lESNé POrASty A ICh využItIE (Milan Oravec) ..................................................................................... 181

9.1. Zámery a koncepcie energetickej politiky Európskej únie ............... 182

9.2. Súčasný stav a perspektívy využívania biomasy v Slovenskej republike ........................................................................ 183

9.3. Využiteľný potenciál biomasy na lesných pozemkoch a nevyužívaných poľnohospodárskych pozemkoch na Slovensku .... 185

9.4. Technológie pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy ..... 191

9.5. Plantáže rýchlorastúcich drevín a energetické porasty ..................... 195

9.5.1. Plantáže rýchlorastúcich drevín ......................................................... 196

9.5.2. Energetické porasty lesných drevín ................................................... 201

10. ZávEr (Jozef Konôpka).................................................................................. 204

POužItá A ODPOručENá lItErAtÚrA ...................................... 206

ZOZNAM tABulIEK A OBráZKOv .................................................. 208

Obrázky ........................................................................................................ 209

SuMMAry ................................................................................................... 211

7

ABECEDNý ZOZNAM SKrAtIEK

COSt – Európska spolupráca vo vede a technike

CS – cieľové stromy

EK – Európska komisia

EhK OSN – Európska hospodárska komisia Organizácia spojených národov

EÚ – Európska únia

FAO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

FSC – Rada na dozor nad lesmi (certifikačná schéma)

Gr – Generálne riaditeľstvo

hÚl – Hospodárska úprava lesov

ISlh – Informačný systém lesného hospodárstva

ISO – Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu

IttO – Medzinárodná organizácia pre tropické lesy

JMP – Jednomužná motorová píla

JPrl – Jednotka priestorového rozdelenia lesa

KlÚ – Krajský lesný úrad

KZSl – Komplexné zisťovanie stavu lesa

lC – Lesný celok

lh – Lesné hospodárstvo

lhC – Lesný hospodársky celok

lhP – Lesný hospodársky plán

lOS – Lesnícka ochranárska služba

lrM – Lesný reprodukčný materiál

luC – Lesný užívateľský celok

NlC – Národné lesnícke centrum

Olh – Odborný lesný hospodár

OlÚ – Obvodný lesný úrad

OM – Odvozné miesto

OŠSlh – Orgán štátnej správy lesného hospodárstva

OZE – Obnoviteľné zdroje

PE – Potenciálna elita

PEFC – Program pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém (certifikačná schéma)

PEZ – Prvotné energetické zdroje

8

PhM – Pohonné hmoty

Pt – Plochová tabuľka

rrD – Rýchlorastúce dreviny

SFI – Iniciatíva pre trvalo udržateľné lesníctvo

SFSC – Slovenská schéma certifikácie lesov

SKlrM – Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu

SNAS – Slovenská národná akreditačná služba

SNr – Slovenská národná rada

ŠPÚ – Štátny pozemkový úrad

tuOl – Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov

ÚKSÚP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

vC – Vlastnícky celok

ZClS – Združenie certifikácie lesov Slovenska

9

1. Úvod

1. ÚvOD Jozef Konôpka

Lesné hospodárstvo (LH) na Slovensku sa po roku 1989 podstatne zmenilo. Zrušil sa monopol štátnych organizácii tohto odvetvia na obhospodarovanie lesov. Došlo k obnoveniu neštátneho sektora. V súčasnosti subjekty neštátne-ho sektora obhospodarujú takmer polovicu výmery lesov na Slovensku (k 31. decembru 2009 45,2 %). Ich štruktúra podľa vlastníctva, je veľmi heterogén-na. Obdobne je tomu tak, aj pokiaľ ide o ich využívanie či obhospodarovanie – najväčšiu výmeru majú lesy spoločenstevné (60 %), potom obecné (20 %), nasledujú súkromné (15 %), cirkevné (4 %) a nakoniec poľnohospodárskych družstiev (necelé 1 %). Proces reprivatizácie neštátnych lesov sa ešte neukon-čil.

Obrázok 1. Lesy Slovenskej republiky (Archív NLC)

Uvedená zmena, rešpektujúca vlastnícke právo priniesla aj rad problé-mov. Tieto súviseli a aj naďalej súvisia s reprivatizáciou lesov, ale aj so samot-ným ich obhospodarovaním. Najväčší problém je vo finančnom zabezpečení riadneho obhospodarovania lesov, najmä súkromných. Krivdy – pokiaľ ide o odobratie vlastníckeho a užívacieho práva – sa síce odstránili. Nezobralo sa do úvahy, alebo sa zabudlo na to, že náklady na obhospodarovanie lesov v zmysle dovtedajších ako aj nových právnych predpisov, nemožno finančne

10

PríručKA vlAStNíKA A OBhOSPODArOvAtEľA lESA

pokryť len z tržieb za predaj dreva. Nerešpektovalo, resp. sa nerešpektuje ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že vlastnícke právo je možné obmedziť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na zá-klade zákona a za primeranú náhradu. Náklady súvisiace so zabezpečovaním verejnoprospešných funkcií lesov, či ujmu v dôsledku obmedzenia, resp. zá-kazu bežného ich obhospodarovania nikto nehradí, ak áno, tak nedostatočne.

K uvedenému hlavnému problému pristúpila globálna finančná a hospo-dárska kríza. V dôsledku nej sa znížili ceny dreva, čo ešte viac skomplikovalo financovanie trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL). Nie menšie problémy spôsobuje klimatická zmena a následné hromadné hynutie lesných porastov, najmä smrečín. Treba uviesť, že poškodzovanie lesných porastov škodlivými činiteľmi má stúpajúcu tendenciu. Príčiny sú tu jednak objektív-ne (už uvedená klimatická zmena), ale aj subjektívne (nedôsledná realizácia ochranných a obranných opatrení proti škodlivým činiteľom, najmä podkôr-nemu hmyzu). Je až zarážajúce, že vládnuce štruktúry štátu, ale aj verejnosť viac akceptujú stanoviská mimovládnych organizácií ako renomovaných od-borníkov v LH pokiaľ ide o opatrenia na ochranu lesov. Takáto, možno pove-dať celospoločensky škodlivá situácia je najmä od roku 2002, keď nadobudol účinnosť zákon o ochrane prírody a krajiny. V dôsledku obmedzení v zmys-le citovaného zákona došlo v smrečinách s vyšším stupňom ochrany prírody k premnoženiu podkôrneho hmyzu v takom rozsahu, že to nemá obdobu v do-terajšej histórii lesníctva na Slovensku.

Uvedené skutočnosti, či problémy sú vlastníkom a obhospodarovateľom lesa vo všeobecnosti známe. Možno povedať, že sa každodenne s nimi stretá-vajú. Prostredníctvom svojich zástupcov a organizácii na ne poukazujú a sú-časne predkladajú návrhy ako ich riešiť. Náprava nadobúda účinnosť len veľ-mi pomaly. Aj keď nemožno poprieť určitý pokrok, ktorý sa dosiahol prijatím zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Objektívne riešenie tejto nepriaznivej situácie je však v ďalekom časovom horizonte.

Napriek týmto problémom kontinuitu v obhospodarovaní lesov je nevy-hnutné naďalej zabezpečovať. K tomuto by mala svojím skromným podielom prispieť aj táto príručka vlastníka a obhospodarovateľa lesa. Treba uviesť, že nadväzuje na predchádzajúce príručky, ktoré sa už rozobrali, resp. v niekto-rých častiach stratili na aktuálnosti.

Cieľom príručky pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, teda pre ne-štátny sektor v LH je:

– Oboznámiť ich s históriou vlastníctva a obhospodarovania lesov na úze-mí súčasnej Slovenskej republiky. Tejto problematike venujeme pozornosť najmä preto, lebo kontinuita vo vlastníctve a využívaní lesov sa v druhej polovici minulého storočia prerušila. V novo konštituovanom neštátnom sektore v podstate nadväzujeme na dávne tradície. Pritom sa musí zobrať do úvahy aj nová situácia, pokiaľ ide o zmenené prírodné podmienky, roz-voj výrobných síl, nové požiadavky na funkcie lesov ako aj to, že sme sú-časťou Európskej únie (EÚ), ktorej opatrenia majú záväznosť taktiež pre nás. V ďalšom informujeme o organizačných formách, ktoré sa pri správe

11

1. Úvod

a obhospodarovaní lesov v neštátnom sektore používajú v zmysle platných právnych predpisov.

– Uviesť prehľad právnych predpisov v LH na Slovensku. Tu chceme venovať pozornosť tak povinnostiam, ako aj právam vlastníkov a obhospodarova-teľov lesov. Zaraďujeme sem aj nadväzujúce právne predpisy iných odvet-ví, ktoré často obmedzujú vlastníctvo a obhospodarovanie lesov. Sú však pre LH záväzné a musíme ich rešpektovať. Stručnú informáciu podávame o súvisiacich predpisoch EÚ. Túto časť príručky uzatvára plánovanie hos-podárenia v lese. Ide v podstate o oboznámenie sa so zámerom a cieľmi hospodárskej úpravy lesov (HÚL) a o všetkom tom, čo by mal vlastník a ob-hospodarovateľ lesa vedieť o lesných hospodárskych plánoch (LHP) a ich realizácii. Osobitná pozornosť sa tu venuje povinnostiam a právam vo vzťa-hu k orgánom štátnej správy lesného hospodárstva (OŠSLH).

– Charakterizovať jednotlivé činnosti pri TUOL. Uviesť povinnosti a zása-dy súvisiace s lesným reprodukčným materiálom (LRM), charakterizovať škôlkarstvo, zakladanie lesa, výchovu a obnovu lesných porastov, opísať metódy a spôsoby ochrany lesa, ťažby dreva, obchodnej činnosti a prvotnej evidencie o surovom dreve a jeho sortimentoch. Sem sme zaradili aj povin-nosti vlastníka a obhospodarovateľa lesa podľa ročných období (kalendá-rium), konkrétne v jednotlivých mesiacoch.

– Informovať o postupe pri certifikácii lesov. Charakterizovať jej účel a jed-notlivé systémy a ich použitie. Ďalej uviesť zásady zakladania a obhospo-darovania energetických porastov. Taktiež uviesť možnosti využitia lesnej biomasy na energiu. Osobitne charakterizovať technologické postupy výro-by lesnej štiepky, jej dopravy a možnosti jej najlepšieho speňaženia.

Autorský kolektív si je vedomý toho, že táto príručka sa nezaoberá všetkými problémami, s ktorými sa vlastníci a obhospodarovatelia lesa stretnú v prak-tickej činnosti. Tieto spravidla tvoria samostatné a dosť rozsiahle materiá-ly. Preto sme ich sem nezaradili. Ide napríklad o Slovenské technické normy (Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny, Kvalitatívne triedenie listnatej gu-ľatiny a ďalšie), lesnícku politiku, riadenie výrobných procesov, ekonomiku LH, zdaňovanie, poľovníctvo atď. Neuvádzajú sa tu podrobnosti, napríklad pokiaľ ide o právne predpisy, ale odkazy na ne. Taktiež sa podrobnejšie neana-lyzujú pretrvávajúce problémy v neštátnom sektore. Príručka má jednoznač-ne praktické zameranie. Zostavila na úrovni terajších poznatkov, súčasného právneho stavu a existujúcich podmienok v LH na Slovensku. Preto sa nazdá-vame, že vlastníci a obhospodarovatelia lesa nájdu v nej poučenia, ktoré budú môcť využiť vo svojej praktickej činnosti.

13

2. História a súčasnosť vlastníctva a obhospodarovania lesov

2. hIStórIA A SÚčASNOSť vlAStNíCtvA A OBhOSPODArOvANIA lESOv Milan Fischer, Jozef Konôpka

2.1. Lesnatosťavznikvlastníctvalesov

Po skončení poslednej ľadovej doby pokryli naše i celé stredoeurópske úze-mie v priebehu asi 5 tisíc rokov (od 11. do 7. tisícročia pred naším letopočtom) súvislé pralesy s pestrým a vyváženým zastúpením ihličnatých a listnatých drevín. Vytvorili sa prirodzené pásma zmiešanej lesnej vegetácie, ktorá sa v podstate udržala až do súčasnosti.

Pre dávnych ešte kočujúcich ľudí bol prales základným zdrojom obživy, dreva a iných materiálov i životnej ochrany. V etape neolitu a eneolitu (od roku 4500 do 1900 pred naším letopočtom) si už skupiny ľudí vytvárali stále sídla a získavali poľnohospodársku pôdu na úkor lesa. Spotreba dreva vzrastala, zvlášť v etape bronzovej, a potom železnej doby (od roku 1900 pred naším leto-počtom do jeho začiatku), najmä v súvislosti s výrobou kovov.

V dobe rímskych provincií (od začiatku nášho letopočtu do roku 500) sa keltskí Kotíni ako výrobcovia kovov i germánski Kvádovia zameriavali na pra-videlné ťažby dreva pre svoje potreby i dodávky po riekach z terajšieho nášho územia do južných krajín.

Hradištná (slovanská) doba od 500 do 1000 roku znamenala v dôsledku zvýšenia počtu obyvateľstva, domáckeho využívania dreva, výroby kovov, bu-dovania drevených ochranných hradísk zvýšenú spotrebu dreva.

Na prelome tisícročia bola lesnatosť Slovenska (podiel lesov na celkovej vý-mere územia) okolo 90 %. Dovtedy lesy nemali výslovných vlastníkov, boli „ve-cou nikoho“ (res nulliuns). Začali však s nimi disponovať panovníci, najmä pre svoje poľovnícke záujmy. Postupne ich v rámci feudálneho prideľovania pôdy odovzdávali do vlastníctva bojovníkov, dvorných úradníkov, cirkevných orga-nizácií a novo vzniknutej šľachty. Okrem toho sa začala dlhodobá zemianska poľnohospodárska kolonizácia. Táto privodila značné odlesňovanie na získanie poľnohospodárskej pôdy a pustošila lesné porasty pasením dobytka. Pustoši-vý tatársky vpád roku 1241 vyvolal rozsiahlu výrobnú a stavebnú rekonštrukciu s účasťou zahraničných ko-lonistov.

Obrázok 2. Kráľ Žigmund. Kráľovské nariadenie 1426... a preto kráľovským slovom svojím nariaďujem, aby sa na rú-banisku v nijakom prípade neoralo, lebo tam jedine les sa musí prinavrátiť (Archív LDM Zvolen)

14


Nová banícko-hutnícka výroba si vyžadovala veľké množstvá drevného uhlia. Z dreva sa postavilo mnoho nových obcí a rozličných osídlení. Všetko to znamenalo drastické ničenie pôvodných pralesov. Lesnatosť slovenského územia sa znížila na necelých 70 %. Tá sa ďalej znižovala v dôsledku valaskej (pastierskej) a neskoršej kopaničiarskej kolonizácie.

Držba lesov sa vyvíjala tak, že väčšiny z nich sa zmocnila vysoká šľachta. Iba tretina ostala vo vlastníctve kráľa.

Stav produktívnych lesov a ich ubúdanie začalo vzbudzovať pozornosť uhorských panovníkov už v polovici 15. storočia. Išlo najmä o usmerňovanie ťažieb a zabezpečenie obnovy na vyťažených plochách. Nariadenia panovní-kov vyústili do prijatia prvých zákonných noriem týkajúcich sa obhospodaro-vania lesov, ktoré podrobnejšie uvedieme v časti „Uhorské lesné zákony“.

2.2.Vývinurbariálnehozriadenia

Prechodom od štátu patrimoniálneho (panského, vrchnostenského, ro-dového) ku štátu stavovskému, vznikla potreba úpravy pomeru medzi zeme-pánom a novo vznikajúcim stavom poddanským. Táto úprava sa realizovala v tzv. urbároch.

Na pochopenie sústavy urbariálneho zriadenia v jeho vývojových štádiách, musíme sledovať na jednej strane pomer poddaných voči zemepánovi a na dru-hej strane pomer zemepána k panovníkovi.

Pomer poddaného k zemepánovi sa najlepšie odzrkadľuje v podrobných úpravách nájomných práv a povinností, ktoré sa spísali v urbároch. Spočiatku ich jednostranne vnútili zemepáni. Neskoršie začal panovník zasahovať do po-meru zemepána a poddaného autoritatívnou vrchnostenskou úpravou.

Ako donáciami prešla do rúk šľachty pôda, patriaca v patrimoniálnom štáte panovníkovi, tak prešli do područia šľachty aj všetci obyvatelia, ktorí nemali vlastnú pôdu. Tým sa z rozmanitých vrstiev obyvateľstva osadeného na pôde župnej, kráľovskej a hradov vytvorila nová stavovsko-sociálna trieda, a to poddanské obyvateľstvo. Toto podliehalo šľachte, tak z majetkovej, ako aj z osobnej strany.

Vývin urbárov sa začína už v XIII. storočí. Neskoršie, keď už poddaní ne-mali sťahovaciu slobodu, zemepáni dali spísať ich povinnosti v urbároch, teda v knihách, kde sa tieto povinnosti zapisovali. Mešťania sa sem nezahrnuli. Podliehali vrchnosti mesta podľa kráľovských výsad. Súkromné urbáre boli prostriedkami neobmedzenej vlády zemepánov nad poddanými.

Právne riešenie problematiky urbárov začína v Uhorsku vydaním patentu z 23. januára 1723. Pritom sa vychádzalo zo zásady, že kto nie je šľachtic, ne-patrí mu pôda. Ako poddaný je prinútený živiť sa z pôdy zemepána. Šľachtická pôda sa užívala rozličným spôsobom. Rozdelila sa na dva druhy, a to na pôdu pánsku (dominikát), ktorú obrábal vo svojej réžii sám zemepán. Ďalej na pôdu

15


urbársku (rustikál), ktorá patrila zemepánovi a tento ju prenechával do užíva-nia urbárnikom – poddaným. Podľa spôsobu užívania delil sa potom majetok poddaných na tri druhy, menovite na majetok poddanský, želiarsky a domkár-sky. Urbárska usadlosť (sessio) sa skladala z intravilánu a extravilánu.

Urbár stanovil povinnosti poddaného, ktoré sa viazali na urbárske práva. Napríklad to boli peňažné dávky (cenzus v sume zlatky každoročne od ženaté-ho), bremená ako desiatka pre zemepána, deviatka pre cirkev. Ako sa už uvie-dlo pozemky sa triedili podľa ich účelového určenia na intravilán – t. j. vnú-torný pozemok v obci, na ktorom stál rodinný dom a záhradka a na extravilán, t. j. polia na výrobnú činnosť mimo obce, ako oráčiny, lúky, lesy, prípadne trs-ťoviská zemepána. Pri tejto pôde nedošlo k deleniu, ale užívanie zostalo spo-ločné (pastva, ťažba dreva a pod.).

Z hľadiska vývoja právnych pomerov k pôde významné bolo obdobie regu-lácií v druhej polovici 18. storočia, konkrétne vydanie tzv. tereziánskeho ur-báru z roku 1767. Urbárske formy spoluvlastníctva boli v Hornom Uhorsku, Chorvátsku, Sliezsku a Hornom Štajersku. Iba ojedinele v Maďarsku.

Základná zmena urbárskych pomerov prišla v roku 1848 v dôsledku re-volučných udalostí. Zrušením všetkých viazaností bývalých poddaných, zalo-žených na urbáre alebo zmluvách, ktoré nahradzovali urbársky súpis došlo v roku 1848 (zákonný článok VIII./1848).

Zmenilo sa i vlastníctvo, poddaný sa stal z urbárskeho zaviazaného podda-ného voči pozemkom ich plným vlastníkom.

V roku 1853 tzv. urbárskym patentom sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi. Urbárnici sa stali právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy.

Neskoršia úprava z roku 1871 spresňovala pomery k lesom, pasienkom a vtedy ešte významným trsťoviskám. Ukladala zemepánovi, aby do jedného roka zaviedol sporné konanie o oddelenie urbárskeho podielu. Ak tak neuro-bil, súd konal z úradnej moci. Súčasne sa prisvojením urovnali majetkové po-mery k niektorým druhom opustených pozemkov, napríklad. kopaničiarskym, okupovaným poddanými.

Vznikli urbárske spoločenstvá, ktoré mali svoje opodstatnenie v dôsledku racionálnej požiadavky spoločného užívania. Boli to osobitné vzťahy vznik-nuté z urbárskych práv k lesom, pasienkom (lúkam) a trsťoviskám. Pre tieto druhy pozemkov vznikali tzv. urbárske spoločenstvá. Ostatné pozemky prešli priamo do vlastníctva roľníka.

Spoločné užívanie lesov a pasienkov vzniklo pôvodne ako náhrada za oprávnenia urbárnikov voči zemepánovi, ohľadne pôvodného práva pasenia, zbierania dreva a pod. Spravidla sa zaknihoval jediný pozemok. V pozemnok-nižnom protokole sa uviedol zoznam vlastníkov (oprávnených urbárnikov) spolu s označením ich podielu. Základom členenia podielov boli osminky, ok-távy. Za urbarialistu sa považoval len ten, kto mal jednu osminu podielu. Kto mal menej, patril do skupiny želiarov, ktorí mali spoločenstvá iného druhu.

16


Pri registrácii urbárov vznikalo veľa sporov z rozličných dôvodov. V roku 1898 došlo k vydaniu osobitného zákona pre podmienky urbárnikov v Uhor-sku. Išlo o zákonný článok XIX. o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré boli nedeliteľným vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov.

Všetky neskoršie regulácie, až do doby zrušenia týchto spoločenstiev za-chovávali osobitný poriadok ohľadne spoločného urbárskeho pozemkového a iného majetku. Udržal sa osobitný útvar a režim spoluvlastníctva. Majetok ako celok, zo spoločensko-hospodárskeho záujmu sa určil na riadne udržia-vanie, obhospodarovanie a poberanie úžitkov pod štátnym dozorom. Pritom každému jeho vlastníkovi – podielnikovi patrilo právo so svojím vlastníckym podielom – majetkom voľne narábať s prihliadnutím na zachovanie celkových záujmov urbárskeho spoločenstva. Ideálne podiely ostali predmetom práv-nych rokovaní (kúpa – predaj, nájom a pod.).

Proces premeny prebiehal aj vo vlastníckych vzťahoch tzv. zemianskych. Feudál sa spravidla usiloval stať sa veľkostatkárom. Tieto pozemky, najmä po-zemky členov kráľovskej rodiny (kráľovskej koruny) sa stali jadrom neskoršie-ho štátneho majetku. Z pozemkov drobných zemanov vznikli komposesoráty. Osobitné postavenie mal Oravský komposesorát.

Komposesorát, pôvodne podľa uhorského práva znamenal určitú osobitnú formu spoluvlastníctva rodinného klanu (spoločenstva) pri lesných pozem-koch prípadne pastvinách. Toto spoluvlastníctvo tiež vykazovalo niektoré od-chýlky od bežného chápania spoluvlastníctva. Patrili k nim výsady, ako právo mlyna, právo vykonávať niektoré remeslá, právo rybolovu, poľovníctva a pod.

Komposesorátne spoločenstvo získalo osobitný spôsob na réžiu rozhodo-vania o vlastníctve. Zvolili si správcu, ktorý spravoval celé spoluvlastníctvo. Správcu si určili majitelia dohodou alebo sa priamo organizovali ako tzv. kom-posesorátny spolok (bola to kooperácia podľa vlastných stanov). Mohli si zvoliť správcu podľa stanov schválených na valnom zhromaždení.

Hlavnými znakmi týchto spoločenstiev bolo:

– nedeliteľné spoluvlastníctvo,

– rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov alebo na základe ním schvá-lených zásad (uznesení),

– výkon správcovstva alebo uznesení spoluvlastníkov volenými orgánmi – predseda, správca, iné orgány (lesný gazda, pokladník, výbor),

– rozhodovanie hlasovaním, pri princípe väčšiny majiteľov počítanej podľa podielov.

Pôsobnosť spoluvlastníkov neumožňovala rozhodovať o scudzení, zaťažení alebo rozdelení podstaty užívaných lesov a holín. Vyčlenenie reálnej parcely zo spoločného lesného pozemku si spoluvlastník nemohol vyžiadať.

17


Z ďalších foriem spoločenstiev boli známe spoločenstvá kurialistov (ze-mianske), kopaničiarske pozemky – splynuli s vlastníctvom, cenzuaristi – zvláštny daňový režim, deputátnici – užívanie za odplatu prácou.

Pozemkové spoločenstvá a s nimi súvisiace osobitné druhy vlastníc-kych vzťahov zrušil alebo obmedzil zákon Slovenskej národnej rady (SNR) č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov.

2.3.Vývojvlastníckychvzťahovod1918 do1938roku

Osobitosti obhospodarovania lesných pozemkov zohľadnila už prvá po-zemková reforma v zákone č. 215/1919 Zb. „záborový zákon“ (zábor – zabratie). Následne zákon č. 81/1920 Zb. „prídelový zákon“ v § 10 taxatívne určoval, že lesné pozemky mohol Štátny pozemkový úrad v Prahe (ŠPÚ) prideliť najmä obciam a iným verejným zväzom a to tak, aby celkový lesný majetok svojou po-vahou a rozlohou zaručoval vyrovnané hospodárenie podľa lesných zákonov.

Podľa štatistických prehľadov bolo na území Slovenska v roku 1920 v súk-romnej a tzv. spoločenstevnej držbe viac ako 83 % lesov, vo vlastníctve štátu 19,4 %, vo vlastníctve miest a obcí 12 %, cirkevné lesy predstavovali výmeru viac ako 5 %. Do roku 1945 vznikli určité zmeny v prospech štátneho vlastníc-tva (+ 7 %) a poklesla výmera lesov v súkromnom vlastníctve (asi – 5 %).

Počas platnosti uvedených zákonov sa na Slovensku prevzalo celkom 753 549 ha lesných pozemkov, z ktorých sa 343 848 ha vrátilo pôvodným ma-jiteľom. Na prídel sa určilo 136 387 ha lesných pozemkov. Zvyšok prešiel do vlastníctva štátu. Išlo najmä o konfiškované majetky príslušníkov nepriateľ-ských štátov, panovníckej rodiny, a tiež náhrada štátu podľa záborového zá-kona.

Vzhľadom na väčší záujem o poľnohospodársku pôdu realizácia prvej po-zemkovej reformy v lesoch bola spočiatku na okraji spoločenského záujmu. V rokoch 1918 – 1938 možno rozlíšiť jej dve etapy. Prvá etapa (1918 – 1926) sa zamerala na prípravné práce. Tieto súviseli so zisťovaním skutkového stavu a realizáciou prvých parcelácií lesných celkov (LC).

Typickým znakom prvej etapy bola silnejúca kritika odborných lesníckych kruhov na ciele a realizáciu reformy lesných pozemkov. Vytvorili sa dva hlav-né názorové prúdy, ktoré mali odlišný názor na ďalšie štrukturálne zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Podobne sa polarizovala i politická scéna 1. Českoslo-venskej republiky. Politické strany často využívali odborné hľadiská na pre-sadzovanie svojich politických záujmov. Pritom sa veľmi pregnantne využíval

18


nie jednoznačný právny výklad pojmu „zábor“, ako aj právo štátu na odňatie súkromného majetku.

Prvá skupina lesníkov, ktorej názory neskôr prezentoval i Poradný zbor pre lesnú reformu, obhajovala vlastnícke práva majiteľov veľkých lesných celkov, ktorí v lesoch riadne hospodárili, samozrejme pri uplatnení národnostného hľadiska a v záujme ochrany hraníc štátu. Ich návrhy na zmenu znenia zá-borového zákona vychádzali z objektívnej skutočnosti, že väčšie lesné celky (1 500 – 2 000 ha) sú z lesohospodárskeho hľadiska výhodnejšie a aj nákla-dy a financovanie dopravných, ťažobných, pestovateľských a iných obslužných prác sa minimalizujú. V otázke prídelu lesov štátu zastávali súhlasný názor so ŠPÚ, aby sa Československo dostalo na porovnateľnú úroveň vo vlastníctve lesov s európskymi štátmi. Táto úloha sa realizovala rýchlejším tempom na Slovensku, hoci v porovnaní so západnou časťou republiky mal tu v roku 1918 vo vlastníctve lesov vyšší podiel štát.

Nesprávnosť a neobjektívnosť československej lesníckej politiky v tejto ob-lasti kritizovali i mnohí českí lesníci, ktorí pracovali na Slovensku v riadiacich funkciách a postupne sa oboznamovali s problémami slovenského lesníctva.

K prídelu lesov župám a obciam záporné stanovisko prezentoval Poradný zbor a uvedená skupina lesníkov. Obávali sa prílišnej exploatácie lesov v záuj-me finančného krytia požiadaviek rozbujnenej administratívy. Prídely lesov a pasienkov lesným spoločenstvám a jednotlivcom odporúčali iba pri zabez-pečení štátnej odbornej správy alebo dozoru. Absolútne odmietli myšlienku vytvárania družstiev.

Druhú názorovú líniu predstavovali lesníci, ktorí vehementne obhajova-li existenciu a vlastnícke práva majiteľov malolesov, spoločenstevných lesov a podporovali ich rozvoj. Perspektívu ekonomického pozdvihnutia Slovenska videli v rešpektovaní špecifickej štruktúry vlastníckych pomerov, ktorá sa budovala po stáročia. Kritizovali štátnu politiku, ktorá pôvodne cieľavedome orientovala svoj záujem na postupnú likvidáciu malolesov.

Prídel lesov a pasienkov obciam a župám považovali za pozitívny iba v tých prípadoch, kde už tieto preukázali odborné obhospodarovanie, alebo kde mohli zložiť kauciu na kúpu lesov prídelových.

Myšlienka združstevňovania lesov sa v lesníckych kruhoch neprijímala jednoznačne. Kým časť lesníkov podporovala vytváranie lesných spoločen-stiev s tzv. reálnymi podielmi. Druhá skupina lesníkov naopak prezentovala pozitívny názor na rozvoj lesných a pasienkových družstiev. V záujme riad-neho hospodárenia v spoločenstevných a novovytvorených družstevných le-soch a pasienkoch sa iniciovalo vypracovanie zásad na ich obhospodarovanie. V podstate tieto zásady suplovali zákon o lesných spoločenstvách a družstvách, ktorý sa neprijal. V praxi sa vznik lesných a pasienkových družstiev a spolo-čenstiev na Slovensku realizoval na pomerne širokej základni. Tým sa do istej miery uspokojovali požiadavky drobných roľníkov a majiteľov malolesov na väčšie prídely lesov a najmä pasienkov. V českých krajinách tendencia združ-stevňovania lesov nemala výraznejší význam.

19


Druhú etapu realizácie lesnej reformy na Slovensku (1928 – 1938) ovplyv-nili uvedené názorové rozpory na koncepciu prídelov lesov, i keď štátna les-nícka politika svoju základnú líniu nemenila. V prídelových konaniach sa prejavovali opatrnícke stanoviská, obvodné úradovne ŠPÚ vykonávali revízne kontroly, ktoré takto reagovali na viaceré kritické pripomienky.

Najväčšia kritika lesníkov smerovala na tzv. Šrobárove nariadenia, kto-ré povoľovali pasenie dobytka v lesoch. Záporné stanovisko vyjadrili lesníci k veľkej benevolencii štátu pri odlesňovaní lesných pozemkov na ornú pôdu, pasienky a lúky. Prídelmi lesných pozemkov pre pasienkové spoločenstvá sa kvantitatívne hľadiská uprednostňovali pred kvalitatívnymi a miesto premys-lenej politiky na zvýšenie produkcie trávnatých porastov, rozširovali sa roz-lohy lúk a pasienkov na úkor lesov. Vznikli aj prípady, že odlesnená pôda sa vôbec nevyužívala na pastvu a postupne zarastala znovu lesnými drevinami.

Realizáciu prídelového systému v prvej lesnej reforme podporovali rozlič-né finančné fondy, ktoré poskytovali úvery na kúpu lesov. Vzhľadom na per-manentný nedostatok financií medzi obyvateľstvom, pristúpil ŠPÚ v polovi-ci tridsiatych rokov k určitým úpravám prídelových cien. Sledovalo sa tým čiastočné obmedzenie preťažby dreva z dôvodov splácania úrokov a pôžičiek poskytnutých v rámci prídelových konaní.

Z hodnotenia priebehu a realizácie pozemkovej reformy v lesoch v rokoch 1919 – 1938 vyplynulo, že jej základné ciele sa splnili iba čiastočne, v poštátne-ní lesov, v podpore existujúcich lesných spoločenstiev a pri vzniku nových les-ných a pasienkových spoločenstiev a družstiev. Okrem bývalých urbárskych spoločenstiev, ktorých bolo vyše 3 400 a ich počet sa už nemenil, vzniklo viac ako 700 lesných a pasienkových spoločností a družstiev. Presný počet už nie je možné zistiť. Oficiálne sa neevidovali a niektoré po krátkom čase zanikli.

Uplatnením rozličných dodatočných právnych výkladov záborového záko-na a v rámci tzv. troch nárokov, ktorými štát reagoval na kritiku lesnej reformy sa pôvodným vlastníkom vrátilo okolo 60 % zabratej pôdy.

2.4.Druháetapalesnejreformyvrokoch 1939–1944

Druhá etapa lesnej reformy v rokoch existencie Slovenského štátu, napriek proklamovanej náprave chýb reformy z 1. Československej republiky sledovala v podstate tiež posilnenie štátneho vlastníctva v LH, prídely župám a obciam, ako aj lesným spoločenstvám a jednotlivcom. Skutočný prídel lesov sa reali-zoval najmä na úkor židovských lesných majetkov a majetkov niekoľkých po-litických zbohatlíkov. Nevýznamnú výmeru získal štát za kompenzáciu majet-kov Slovákov, ktorí sa po viedenskej arbitráži ocitli na maďarskom území. Štát siahol aj na ideálne podiely obyvateľov židovského pôvodu, ktorí mali majetky v lesných a pasienkových spoločenstvách.

20


Slovenská lesnícka politika v rokoch 1939 – 1944 sa prezentovala snahou lesníkov o zlepšenie stavu lesov a zabrzdenie odlesňovania v prospech iných pôdnych kultúr. Osobitná pozornosť sa venovala melioračným a zalesňovacím akciám. Na skvalitnenie trávnych porastov poskytovala vláda naturálnu i fi-nančnú pomoc, čím sa druhotne sledovala podpora dobytkárstva. Podporova-lo sa aj vytváranie lesných škôlok na získanie kvalitných sadeníc a ovplyvne-nie druhovej štruktúry lesných porastov.

Slovenské daňové orgány odhalili značné nedostatky v spravovaní a regis-trácii spoločných lesov. Mnohé bývalé urbárske a iné lesné spoločenstvá ne-mali vypracované LHP a niektoré i zatajovali presné výmery lesného majetku kvôli plateniu daní.

Na LH počas Slovenského štátu mali negatívny vplyv nariadenia vlády, kto-ré umožňovali ťažiť drevo až do výšky 150 % predpisu LHP, čím sa mali pokryť požiadavky na vývoz dreva, najmä do Nemecka. Zvýšené povolené ťažby dreva využívali i majitelia malolesov a lesných spoločenstiev. Tým si mnohé lesné spoločenstvá zlepšovali hospodársku situáciu. Získané peniaze buď investo-vali do rozvoja alebo kúpy piliarskych závodov, prípadne na zväčšenie lesného majetku. Vyskytli sa aj lesné spoločenstvá, ktoré ekonomicky neobstáli v tvr-dej konkurencii na trhu.

Ako odborné i politické nedostatky lesných reforiem v rokoch 1919 – 1944 možno považovať právne a majetkové neistoty vlastníkov lesov, perspektív-nych nadobúdateľov, udeľovanie často hromadných výnimiek zo záboru, predlžovanie exploatačných zákonných nariadení v neprospech riadneho ob-hospodarovania lesov. Negatívne pôsobilo i nedôsledné postihovanie protizá-konných ťažieb dreva na obohacovanie jednotlivcov i rozličných firiem, ktoré využívali medzery v právnych predpisoch.

2.5.Vývojvlastníckychvzťahovporoku1945

Podobný postup ako pri vzniku 1. Československej republiky sa zvolil aj po roku 1945. Uskutočnili sa viaceré opatrenia vyplývajúce z dekrétov prezidenta republiky č. 12/1945, podľa ktorého sa vykonala konfiškácia poľnohospodár-skeho a lesného majetku Nemcom, Maďarom a zradcom českého a slovenské-ho národa. Na území Slovenska konfiškáciu upravilo nariadenie SNR č. 33 z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a ko-laborantov a o zriadení ľudového súdnictva, nariadenie SNR č. 104 z 23. au-gusta 1945 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, nariadenie č. 64 zo 14. mája 1946, ktorým sa menilo i nariadenie č. 104/1945, nariadenie Zboru povereníkov č. 26 zo 4. novembra 1948, ktorým sa upravilo vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfišká-cie a ďalšie.

Do roku 1949 došlo ku konfiškácii lesných majetkov o výmere 264 tis. ha a k prevodu vlastníckych vzťahov tzv. revíznych lesných majetkov podľa záko-

21


na č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, aj niektorých menších lesných majetkov podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme z 21. marca 1948 (211 tis. ha).

Na základe prijatých zásad pôdohospodárskej politiky v roku 1945 pridelili 20 080 ha lesných pozemkov v podobe enkláv družstvám, urbárom a kom-posesorátom a vyše 220 tis. ha prevzali do štátnej správy štátne lesy. Tento postup sa zvolil kvôli tomu, že prevážil názor, podľa ktorého si štát musí pone-chať aktivity, ktoré majú pre spoločnosť strategický a verejný význam.

Postupný nárast výmery lesov v štátnom vlastníctve sa zaznamenal aj v roku 1949, keď zákonom o finančnom hospodárení národných výborov (zá-kon č. 279/1949 Zb.) majetok obcí prevzal do vlastníctva štát. Takto sa lesné pozemky približne o výmere 182 tis. ha stali k 31.12.1949 národným majet-kom. Podľa vládneho nariadenia 90/1950 Zb., ktorým sa umožnilo včlenenie lesov obecných, resp. lesov národných výborov do štátnych lesov.

V roku 1957 až 1965 sa tiež riešili vlastnícke vzťahy k lesným pozemkom, ktoré vlastnili výskumné ústavy, lesné družstvá a pod. Tento majetok postup-ne prešiel ako národný majetok do správy štátnych lesov.

V období po roku 1948 sa ako súčasť hospodárskej politiky štátu presadzo-vala zásada kolektivizácie poľnohospodárstva, s ktorou bezprostredne súvise-la aj otázka obhospodarovania lesov súkromných vlastníkov a spoluvlastníkov. Prijala sa zásada priority užívacích vzťahov. Znamenalo to, že vlastnícke vzťa-hy sa formálne neriešili, ale rozsah oprávnení vyplývajúci z užívania takmer nahrádzal vlastnícke oprávnenia a vlastníkom obmedzil voľné dispozičné prá-vo s pôdou a lesmi. Právna regulácia týchto vzťahov sa zamerala na posilnenie postavenia organizácií, ktoré zabezpečovali využívanie pôdneho fondu.

Zásadnú zmenu obhospodarovania spoločne užívaných lesov priniesol zá-kon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovania spoločne uží-vaných lesov bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov. Na tento zákon nadväzoval zákon Zboru povereníkov č. 3/1958 Zb. ktorým sa vy-konáva zákon SNR č. 2/1958 Zb. SNR.

Podľa § 1 cit. zákona došlo k zrušeniu útvarov bývalých urbarialistov, kom-posesorátov a podobných spoločenstevných útvarov, ktoré spoločne užívali lesy. Následne došlo k odovzdaniu týchto lesov do obhospodarovania kraj-ským správam lesov a len ojedinele jednotným roľníckym družstvám.

Z právneho hľadiska došlo zákonom SNR č. 2/1958 Zb. k zrušeniu útvarov bývalých urbarialistov, kurialistov, želiarov, kopaničiarov, osadníkov, deputát-nikov a ďalších podobných útvarov. V podstate išlo o útvary, hospodárenie ktorých sa riadilo zásadami II. dielu zákonného článku XIX/1898, to znamená zrušenie takto vytvorených útvarov zákonom, a to dňom jeho vyhlásenia.

Podobne ako pri zákone SNR č. 81/1949 Zb. došlo k zrušeniu útvarov, kto-ré sa vytvorili s cieľom rešpektovania princípu spoločného obhospodarovania lesného majetku, ktorý vlastnícky patril spoluvlastníkom segregovaných lesov. Zrušením týchto útvarov na rozdiel od postupu podľa zákona SNR č. 81/1949

22


Zb. SNR nedošlo k zmene vlastníctva v prospech nového obhospodarovateľa krajských správ lesov.

Pod obhospodarovaním spoločných lesov podľa § 4 zákona č. 2/1958 Zb. SNR išlo o výkon práv a povinností obhospodarovateľov, ktoré sa spojili s uží-vaním, právo na výnos z obhospodarovanej nehnuteľnosti, meniť podstatu nehnuteľnosti, vybudovať na nej stavby, to znamená zabezpečiť alebo zveľadiť prevzaté lesy.

Prijatím inštitútu „obhospodarovania lesov“ získal užívateľ rozsiahle práva takmer totožné s vlastníckym oprávnením. Spoluvlastníkom aj naďalej patrila náhrada za obhospodarované lesné nehnuteľnosti a náhrada v prípade odkú-penia pozemkov.

Osobitne významné bolo ustanovenie § 9 citovaného zákona, podľa ktoré-ho odovzdaním spoločných lesov na obhospodarovanie sa nemení vlastnícka podstata. Členovia zrušených útvarov ostali aj naďalej spoluvlastníkmi spo-ločných nehnuteľností v pomere svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, potom prechádzalo vlastníctvo na členov tohto útvaru. V prí-pade, že sa nedala zistiť veľkosť podielu jednotlivých členov, platila zásada, že každý spoluvlastník má rovnaký podiel.

Určitou osobitosťou opísaného právneho riešenia zmeny v užívaní lesov zo spoluvlastníctva bývalých urbarialistov bolo riešenie pri postúpení užívania v prospech nových, zákonom určených obhospodarovateľov. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona mal nový obhospodarovateľ povinnosť poskytnúť osobám, ktoré brali úžitky zo spoločného lesa náhradu drevom. Výška sa určila s pri-hliadnutím na osobnú spotrebu (ak bol les v zlom stave náhrada sa neposkyt-la). Vo výnimočných prípadoch mohol okresný národný výbor povoliť náhradu v peniazoch. Náhrada sa poskytovala na obdobie maximálne 10 rokov (v soci-álnych prípadoch aj na doživotie) do výšky 20 % z ťažby predpísanej LHP.

Na základe uvedeného zákona sa krajským lesným správam lesov odovzda-lo 377 824 ha a jednotným roľníckym družstvám asi 11 tis. ha lesných pozem-kov.

S kolektivizáciou poľnohospodárskej pôdy začiatkom 50. rokov súvisela aj problematika následného užívania lesnej pôdy, ktorá vlastnícky nepatrila jed-notným roľníckym družstvám, ale spravidla jeho členom. Zákon č. 68/1949 neupravoval združovanie lesných pozemkov, nepočítalo sa s tým, aby jednotné roľnícke družstvá obhospodarovali aj lesné pozemky. Podľa vzorových stanov z roku 1953 bolo povinnosťou členov družstva združiť všetku pôdu na spoločné obhospodarovanie. V zákone č. 49/1959 Zb. sa ustanovila zásada o povinnosti družstevníkov združovať všetky pozemky vrátane lesných pozemkov. Druž-stvo malo povinnosť starať sa o združené lesy vrátane tzv. zverených lesov, zabezpečovať ich riadne obhospodarovanie, ochranu a zveľaďovanie v súlade s pokynmi orgánov vykonávajúcich odbornú správu lesov.

Subjektom oprávnenia užívať lesy bolo jednotné roľnícke družstvo, aj keď išlo o súkromné vlastníctvo členov družstva. V roku 1951 obhospodarovali jed-

23


notné roľnícke družstvá asi 41 tis. ha lesov a v roku 1960 341 tis. ha. Postupne táto výmera klesla na asi 8 tis. ha v roku 1984.

Podľa zákona č. 166/1960 Zb. mal každý užívateľ povinnosť hospodáriť v lese tak, aby neznižoval produkčnú činnosť lesa a nezhoršoval aj ostatné funkcie, ktoré les plní. Lesy, ktoré užívali fyzické osoby, boli pod tzv. odbornou správou lesov. Povinnosťou odbornej správy bolo v súlade s predpisom LHP ur-čiť vlastníkovi úlohy, ktoré bolo potrebné v lese vykonať. V prípade nesplnenia úloh bolo potrebné túto skutočnosť hlásiť orgánom štátnej starostlivosti o lesy. Tieto orgány mohli rozhodnúť, kto plánovaný úkon vykoná namiesto vlastní-ka lesa, alebo mohli využiť právo podľa § 20 cit. zákona upozorniť vlastníka na povinnosť splniť úlohu v lehote určenej vo výroku rozhodnutia okresného národného výboru. V prípade, že súkromní užívatelia, ale aj jednotné roľnícke družstvá úlohu nesplnili, tieto lesy v súlade s § 22 lesného zákona sa prikázali na obhospodarovanie štátnym lesom. Okrem prípadov zanedbania povinností pri obhospodarovaní lesov sa tieto ustanovenia použili pri rozširujúcom vý-klade na zabezpečenie priority užívacích vzťahov v rámci akcie kolektivizácie a socializácie lesov na Slovensku.

Postupným prevzatím týchto lesov najmä v regiónoch, kde sa vykonala kolektivizácia poľnohospodárskej výroby, súkromné lesy v roku 1977 v celom rozsahu obhospodarovali štátne organizácie LH.

Od účinnosti zákona Federálneho zhromaždenia č. 61/1977 Zb., od 1. 1. 1978 zanikli užívacie práva, ktoré sme opísali v predchádzajúcej časti. Inštitút užívania sa nahradil novým „Inštitútom s právom užívania lesných pozem-kov“, na zabezpečenie výroby a ostatných funkcií lesov.

Toto právo bolo bezplatné, nebolo časovo obmedzené a za jeho zriadenie nepatrila doterajším vlastníkom žiadna náhrada. Oprávňovalo hospodáriť na lesných pozemkoch ako vlastníkovi a využívať ich na plnenie úloh, pre ktoré sa organizácia zriadila. Nositeľ práva mohol meniť podstatu, budovať stavby, ktoré mali slúžiť lesnej výrobe a na plnenie ostatných funkcií lesov (lesné ces-ty, sklady, prevádzkové budovy a pod.). Nositeľ práva mal povinnosť chrániť verejný majetok proti každému, kto do neho neoprávnene zasahoval, alebo ho obmedzoval vo výkone práv.

Po roku 1978 absolútnu výmeru lesného fondu užívali štátne organizácie LH, prípadne iné štátnej organizácie, najmä vojenské lesy a majetky, školské lesné podniky a pod.

Pre úplnosť treba spomenúť vypracovanie súhrnného projektu využívania pôdneho fondu v Československu (1954 – 1960). V roku 1960 sa prijal Gene-rálny plán zveľadenia poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Realizáciou tohto projektu na Slovensku vzrástla výmera lesov do roku 1985 približne o 265 tis. ha.

24


2.6.Usporiadanievlastníctvaodroku1990

Zmena politických pomerov v roku 1989 priniesla už v roku 1990 množstvo zákonných predpisov umožňujúcich zmierňovanie majetkových krívd spôso-bených od roku 1948.

Riešenie usporiadania vlastníckych vzťahov k pôde začalo v roku 1991 pri-jatím federálneho zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pôde). Zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a v stanovenom rozsahu aj na pôdu, ktorú tvorí lesný pôdny fond; obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane zastavaných pozemkov, obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane za-stavaných pozemkov, ku ktorým došlo v období rokov 1948 – 1989.

V mnoho ráz novelizovanom zákone sa podarilo odstrániť niektoré usta-novenia nezohľadňujúce špecifiká obhospodarovania lesných pozemkov a les-ných porastov. Išlo o zrušenie zámeny lesných pozemkov v prípade, ak na nich nebol porovnateľný lesný porast v čase prevzatia štátom a v čase ich odovzda-nia vlastníkom lesných pozemkov. Pri prijímaní zákona o pôde sa nerešpekto-vali osobitosti lesných pozemkov ani v nadväzujúcom zákone SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úradoch a pozemkových spoločenstvách.

Špecifické úlohy pri transformácii vlastníctva mal zabezpečovať Slovensky lesný pozemkový fond, ktorý vznikol na základe zákona SNR č. 510/1991 Zb. ako samostatná právnická osoba. Pretože lesné pozemky vo vlastníctve štátu spravovali štátne podniky LH na základe § 11 zákona č. 61/1977 o lesoch. Slo-venský lesný pozemkový fond mal pôvodne iné zameranie ako Slovenský po-zemkový fond, do ktorého sa začlenil novelou zákona o pozemkových úpravách č. 187/1993 Z. z. Týmto krokom vznikli problémy s jednoznačným výkladom pojmu správa lesného majetku štátu a nejednotným výkladom ustanovení § 6 ods. 1 a 2) a § 17 ods. 1, písm. d) zákona o pôde. Výklad uvedených ustanovení zákona o pôde Slovenským pozemkovým fondom bol, že fond spravuje lesné pozemky, ktoré sa zoštátnili (§ 6, ods. 1 a 2) bol podľa viacerých názorov v roz-pore s tým, čo sa uvádza v zákone. Podľa zákona NR č. 180/1995 Z. z. Sloven-ský pozemkový fond nemôže lesné pozemky a lesné porasty sám užívať, ale ich prenajíma na účely LH. Tým sa zaviedol v LH neobvyklý nájomný vzťah. Na-stolila sa otázka nevýnosových lesných majetkov, ich prenájmu. Taktiež fondu ako administratívneho medzičlánku a či tento môže spravovať lesné pozemky a lesné porasty vo vlastníctve štátu.

Problematika sa vyriešila prijatím zákona č. 80/1998 Z. z., ktorým sa menil zákon č. 229/1991 Zb., zákon SNR č. 330/1991 Zb. a zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. Štátne organizácie LH sa stali správcami lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, okrem podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a pozem-kov s nezisteným vlastníkom.

25


Ďalším právnym predpisom, ktorý rieši nápravu krívd spôsobených vlast-níkom pôdy v rozhodujúcom období bol zákon č 503/2003 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Majetok, ktorý bol k 31.12.1949 vo vlastníctve obcí a prešiel do vlastníc-tva štátu rieši zákon č. 306/1992 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Dňom jeho účinnosti 25. júna 1992 obce nado-budli do vlastníctva lesné pozemky a lesné porasty na nich, ktoré vlastnili do roku 1949.

Zmiernenie následkov majetkových krívd spôsobených cirkvám a nábo-ženským spoločnostiam rieši zákon NR SR č. 282/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ako nadväzujúce právne predpisy na federálny zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pôde) možno uviesť:

– zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozem-kového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozem-kových spoločenstvách,

– zákon NR SR č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-kych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

– zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,

– zákon NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,

– zákon NR SR č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností,

– zákon NR SR č. 80/1998 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 330/1991 Zb. a zákon č. 180/995 Z .z.,

– zákon NR SR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

2.7. vlastníctvo, správa a obhospodarovanie lesov k 31. 12. 2009

Celková výmera lesných pozemkov, ktoré sú predmetom transformácie vlastníckych vzťahov povinnými osobami v pôsobnosti ministerstva pôdohos-podárstva Slovenskej republiky a ministerstva obrany Slovenskej republiky predstavuje výmeru 1 162 519 ha. Z toho výmera odovzdaných je 935 909 ha a výmera neodovzdaných lesov je 226 610 ha.

K sledovanému termínu štátne organizácie lesného hospodárstva obhos-podarujú 1 076 045 ha. Z toho je 816 423 ha lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, 33 011 ha sú lesné pozemky v nájme od fyzických a práv-nických osôb a 226 610 ha sú lesné pozemky vo vlastníctve neštátnych subjek-

26


tov (fyzické a právnické osoby), ktoré si svoje práva uplatnili a ich žiadosti sa vybavujú, ďalej neznámych fyzických osôb, fyzických osôb, ktorých pobyt nie je známy a osôb, ktoré si svoje práva doteraz neuplatnili. Lesné pozemky vo vlastníctve štátu o výmere 10 861 ha sa prenajali lesníckemu školstvu na za-bezpečenie výučby stredných lesníckych škôl a Technickej univerzite vo Zvo-lene a fyzickým a právnickým osobám v rámci vydania vlastníctva ucelených lesných častí s cieľom zabezpečenia racionálneho obhospodarovania lesných porastov.

V súčasnosti sa vybavovanie žiadostí zameriava na usporiadanie užívacích vzťahov k lesným pozemkom po vydaní vlastníctva príslušným pozemkovým úradom a k pozemkom vo vlastníctve fyzických osôb s reálnym vlastníctvom, kde ostáva usporiadať 188 594 ha, podielnikom – členom spoločenstevných útvarov ostáva usporiadať majetok o výmere 20 363 ha, nedoriešený majetok miest a obcí predstavuje výmeru 2 035 ha, majetok cirkví a náboženských spo-ločností, ktorý sa nedoriešil má výmeru 4 433 ha, výmera iného neusporiada-ného majetku je 11 185 ha.

Súčasne s usporiadaním vlastníctva lesných pozemkov prebieha odovzdá-vanie lesných ciest (stavieb), riešia sa náhrady podľa zákona o pôde a zákona č. 503/2003 Z. z.

2.8.Prekážkyvusporiadanívlastníctva

Zo správy o transformácii vlastníckych vzťahov k 31. 12. 2009 vyplynulo, že ostáva nevybavených 39 088 žiadostí – 38,74 % z celkového počtu prijatých žiadostí, s požadovanou výmerou 91 919 ha , čo je 8,94 % z požadovanej výme-ry.

Za sledované obdobie sa vybavili najmä žiadosti, kde neboli problémy s identifikáciou. Vo väčšine prípadov išlo o identický stav podľa katastra ne-hnuteľností, ktorý nevyžadoval geometrické zameranie. Ďalej išlo o lesné po-zemky s väčšou výmerou, tvoriace ucelený vlastnícky komplex a prípady, kde lesné pozemky boli s ekonomicky zaujímavými lesnými porastmi.

Najvyšší počet nedoriešených žiadostí je v dôsledku nezáujmu oprávnených osôb doplniť žiadosti o doklady požadovanými povinnými osobami (doklad o vlastníctve, rozhodnutie o dedičstve a pod.) Z týchto dôvodov je nevybave-ných až 26 % žiadostí.

Ďalšou príčinou nevybavenia žiadostí je neochota vlastníkov združiť sa s cieľom odovzdania lesných pozemkov v ucelených lesných častiach bez vyty-čovania jednotlivých pozemkov – 16 % nevybavených žiadostí.

Problémy vznikajú aj v prípadoch, keď odovzdávaný majetok je neidentický, t. j. právny stav nekorešponduje so stavom registra C katastra nehnuteľností, prípadne hranice pôvodných pozemkov nie sú jednoznačne identifikovateľné. Takýto majetok je možné odovzdať až po predložení geometrického plánu –

27


17 % nevybavených žiadostí. Situáciu v týchto prípadoch skomplikovalo prija-tie zákona č. 571/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, kde sa zrušilo ustanovenie § 15, podľa ktorého vytýčenie neidentických hraníc zabezpečoval štát prostredníctvom prísluš-ných obvodných pozemkových úradov.

Nezanedbateľná časť nevybavených žiadostí – 16 % je v prípadoch, keď žia-datelia majú menší podiel v spoločnom vlastníctve ako 50 %, nechcú sa združiť s ostatnými spoluvlastníkmi ani uzatvoriť nájomnú alebo inú zmluvu v súvis-losti so spoluvlastníctvom podľa Občianskeho zákonníka.

Za chybu v evidencii nevybavených žiadostí – 21 %, vedenej štátnymi orga-nizáciami LH, možno považovať prípady lesných pozemkov, ktoré sa už odo-vzdali v ucelených lesných častiach. Z celkovej výmery neodovzdaných lesných pozemkov je to až 35 %.

V evidencii nevybavených žiadostí sa nachádzajú aj žiadosti pôvodných vlastníkov, ktorí zomreli a dedičské konanie neprebehlo. Vyskytujú sa aj žia-dosti neoprávnených osôb. Niektoré žiadosti obsahujú viac ako jeden dôvod, pre ktorý sa nevybavili.

Riešenie dosiaľ nevybavených žiadostí oprávnených osôb je mimoriadne zložité a náročné pre početnosť žiadostí. Z toho vyplýva aj spomalenie tempa vybavenia žiadostí, ktoré komplikuje drobné individuálne vlastníctvo, v teréne ťažko identifikovateľné, ale aj mnohé súdne spory.

Na zlepšenie usporiadania vlastníctva sa v správe odporúča:

Aktualizovať prehľad známych vlastníkov lesných pozemkov, ktorí o uspo-riadanie užívacích práv nepožiadali na základe schválených registrov eviden-cie pôdy a prehľad zverejniť na internetových stránkach organizácií.

Pokračovať v zlaďovaní nájomných vzťahov, ktoré vznikli na základe § 22a, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. s ustanovením § 23 zákona č 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, les-ných pozemkov v znení neskorších predpisov.

Vykonať kontrolu transformácie vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom v Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič, š. p., v Štátnych lesoch Tatranské-ho národného parku a v šiestich odštepných závodoch Lesov SR, š. p. Banská Bystrica.

Obhospodarovanie pozemkov neznámych vlastníkov, ktoré sa podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. odovzdali v ucelených lesných častiach zosúladiť s § 34 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a s § 18 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Devätnásť rokov po účinnosti zákona o pôde (24. júna 1991) sa z 1 162 519 ha lesných pozemkov podarilo usporiadať vlastnícke a užívateľské vzťahy na výmere 935 909 ha – 80,5 %. Podobne ako iné zmeny vlastníctva, pozemkové reformy, ich revízie, kolektivizácia, ani tento proces nebol jednoduchý a do-siahnutý výsledok je výsledkom spolupráce oprávnených osôb s povinnými osobami, OŠSLH, počnúc sekciou lesníckou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Národným lesníckym centrom a združeniami vlastníkov

28


lesov. Podobnú spoluprácu treba zabezpečiť aj na doriešenie zvyšnej výmery neodovzdaných lesných pozemkov.

Spolupráca je nevyhnutná aj pri obhospodarovaní lesov a odstraňovaní po-chybení vzniknutých v doterajšom procese transformácie vlastníckych vzťa-hov. Taktiež pri realizácii programového vyhlásenia vlády Slovenskej republi-ky, vypracovaní a novelizácii právnych predpisov, v súčasnosti obmedzujúcich vlastnícke práva vlastníkov lesných pozemkov a obmedzujúcich trvalo udrža-teľné obhospodarovanie lesných porastov.

29

3. Vlastníctvo lesov, organizačné formy ich správy a obhospodarovania v neštátnom sektore LH v zmysle v súčasnosti platných predpisov

3. vlAStNíCtvO lESOv, OrGANIZAčNé FOrMy ICh SPrávy A OBhOSPODArOvANIA v NEŠtátNOM SEKtOrE lESNéhO hOSPODárStvA v ZMySlE v SÚčASNOStI PlAtNýCh PrávNyCh PrEDPISOv Milan Fischer

3.1. Vlastníctvoaspoluvlastníctvo

Vlastníctvo

Jednotlivé oprávnenia (čiastkové práva), ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva, ustanovuje § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa neho vlastník je v me-dziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať (disponovať) s ním. Pri výklade obsahu vlast-níckeho práva sa definujú aj ďalšie zložky vlastníckeho práva, a to ako súčasť jednotlivých čiastkových práv, prípadne popri nich.

Pojem držby je v § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzený nepria-mo prostredníctvom držiteľa: držiteľom veci je ten, kto s vecou disponuje ako s vlastnou, čím sa rozumie faktické ovládanie veci (obrábanie pozemkov, zber úrody) alebo nepriamo napr. oplotenie pozemku.

Právo užívať vec a právo požívať jej plody a úžitky sú si blízke, ale sú medzi nimi rozdiely i keď v Občianskom zákonníku sa podrobne nešpecifikujú.

Podľa čl. 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť a nadobúdať majetok; vlastnícke právo pritom patrí k tým základným ľudským právam a slobodám, ktoré zaručuje ústava nielen fyzickým osobám. Táto zásada má svoje výnimky, sledujúce najmä dostupnosť niektorých pred-metov vlastníctva pre všetkých, resp. pre spoločnosť, či v inom verejnom zá-ujme.

Ústava v článku 4 vyhlasuje za vlastníctvo štátu niektoré prírodné zdroje, nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky (veci úzko spojené s vlastníctvom pozemkov), nemôžu byť v inom ako v štátnom vlastníctve. Vlastníctvo štátu, pokiaľ ide o pozemky, lesné porasty a stavby slúžiace LH osobitne upravuje spolu s jeho správou zákon č. 326/2005 Z. z. § 50 (nasledujúca kapitola).

Podľa článku 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke práva všetkých vlastníkov majú rovnaký zákonný obsah, vyjadrený v právnej úprave Občianskeho zákonníka a v ďalších zákonoch. Pri zachovaní tejto rov-nosti vlastníkov vecí určitého druhu, pre disponovanie s majetkom niektorých

30


vlastníkov – právnických osôb, ktoré sú nositeľmi určitých verejných funkcií (štát, obec, cirkev) platí aj špeciálna právna úprava, ktorá obsahuje určitú mie-ru účelovosti využitia majetku.

Štát svoje vlastnícke oprávnenia nevykonáva sám (priamo) vo svojom mene, ale prostredníctvom samostatných právnických osôb, ktoré jednotlivé oprávnenia vlastníckeho práva vykonávajú vo vlastnom mene, pričom štát po-necháva určité dispozičné oprávnenia svojim orgánom (ministerstvám), ktoré voči právnickej osobe plnia zakladateľské, resp. zriaďovateľské funkcie.

Obce boli subjektom vlastníckeho práva k pozemkom ako aj k inému ma-jetku do 31. 12. 1949, kedy obecné imanie stratilo túto povahu a prešlo na štát. Časť pozemkového vlastníctva štátu prešla späť do vlastníctva obcí zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákona č. 147/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje prechod vlast-níctva štátu na obce, ich majetkové postavenie, hospodárenie s majetkom obce a niektoré s tým súvisiace otázky. Pozemky nepatria k veciam, ktoré by podľa ústavy boli výhradne obecným vlastníctvom.

Obec môže svoj majetok spravovať sama, alebo ho môže zveriť do správy organizáciám, ktoré zriadila alebo založila, prípadne v mestách Bratislava a Košice, môže správa patriť k mestským častiam. Obsah správy obecného majetku sa formálne koncipoval inak ako správa majetku štátu, keď zahŕňa okrem práva užívania aj právo brať úžitky, držať ho a disponovať s ním podľa osobitných pravidiel zákona a zásad hospodárenia s majetkom obce určených obecným zastupiteľstvom.

Využitie majetku sa účelovo viaže, najmä prospechom rozvoja obce a jej obyvateľov. Darovanie pozemkov ako nehnuteľného majetku obce je neprí-pustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak a ich zmluvné prevody podlieha-jú schváleniu obecného zastupiteľstva.

Podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirk-ví a náboženských spoločností, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti uznané zo zákona sú právnickými osobami a ako také môžu vlastniť majetok. Základný dokument cirkvi (prikladaný k návrhu na registráciu alebo oznamo-vaný registrujúcemu orgánu) má obsahovať zásady jej hospodárenia a útvary, ktoré majú právnu subjektivitu, jej rozsah a kto je oprávnený konať v ich mene.

Spoluvlastníctvo

Ak vlastnícke právo k tej istej veci nerozdelene (bez rozdelenia veci či práva) patrí súčasne viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo, vzniká náhodne (napr. dedením) alebo zámerne (z vôle účastníkov, alebo zo zákona či rozhodnutia). Tento právny inštitút je typický (najmä vplyvom dedičského práva) zvlášť prá-ve pre pozemky na Slovensku.

Vznikom spoluvlastníctva nevzniká nový právny subjekt. Ťažiskom práv-nej úpravy spoluvlastníctva sú pomery medzi spoluvlastníkmi a ich vplyvy voči tretím osobám. Občiansky zákonník upravuje spoluvlastníctvo podielové a bezpodielové (v praxi je možná aj ich kombinácia v prípade, ak spoluvlastníc-

31


ky podiel prejde do vlastníctva bezpodielových spoluvlastníkov). Osobitnými prípadmi podielového spoluvlastníctva pozemkov sú pri reštitúcii pozemko-vého vlastníctva obnovené majetkové pomery bývalých urbarialistov (urbár-nikov) a podobných právnych útvarov.

Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva každého spoluvlastníka sa vzťa-hujú na celú vec. Podiel neznamená, že by sa práva spoluvlastníka vzťahovali len na určitú reálnu časť spoločnej veci – v tejto súvislosti sa hovorí o ideálnom podiele.

To, ale neznamená, že spoluvlastníci sa nemôžu medzi sebou dohodnúť o užívaní oddelených častí, pričom spoluvlastnícky vzťah zostáva zachovaný. Výška podielu vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou spoluvlastníctvo vzni-ká (podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely spoluvlastníkov rovnaké).

Novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 zaviedla v § 139 ods. 2 väč-šinový spôsob rozhodovania. Podľa neho o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov (zákon nepredpisuje formu, akou sa má väčšina pri rozhodovaní – hlasovaní spolu-vlastníkov – deklarovať). Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Spoluvlastnícky podiel môže prejsť, alebo ho možno previesť na iného. Spo-luvlastníctvo tým nezaniká (s výnimkou prípadov, keď sa všetky podiely sú-stredia u jednej osoby). Podľa § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlast-níci predkupné právo, spoluvlastník ho musí ponúknuť na predaj všetkým spoluvlastníkom, nielen niektorému z nich, okrem prevodu blízkej osobe.

Spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou spoluvlastníkov, ktorá musí byť v prípade nehnuteľností písomná, alebo rozhodnutím súdu na návrh niekto-rého zo spoluvlastníkov.

3.2.Pozemkovéspoločenstvá

Zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov je špeciálnou právnou úpravou podielového spoluvlastníctva, čias-točne dopĺňa a čiastočne odchylne upravuje niektoré hmotnoprávne otázky obsiahnuté vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o podie-lovom spoluvlastníctve (§ 136 až 142) a tiež osobitne upravuje organizačnú stránku rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139) a s tým súvisiacu verejnú správu.

32


Obrázok 3. Pozemkové spoločenstvá vlastnia a obhospodarujú lesy a poľnohospodársku pôdu (Čaboun, 2008)

Zároveň ruší ustanovenia zákonov, ktoré sa prijímali v rozličnom čase a upravovali túto otázku v rozličných súvislostiach, napr. § 40 zákona č, 330/1991 Zb., § 40 zákona č. 187/1993 Z. z., zákon č. 293/1992 Zb.

Zákon neupravuje problematiku právnych vzťahov podielového spoluvlast-níctva spoločnej nehnuteľnosti komplexne. V neupravených otázkach postave-nia spoluvlastníkov odkazuje na Občiansky zákonník.

Okrem všeobecnej terminológie Občianskeho zákonníka z oblasti spolu-vlastníctva (spoločná vec, spoluvlastník, podiel – spoluvlastnícky podiel) zá-kon používa aj ich konkretizované modality, ako sú spoločná nehnuteľnosť, vlastník podielu, vlastnícky podiel, vlastníctvo podielu.

Podľa § 2, pozemkovým spoločenstvom sa rozumie lesné a pasienkové spo-ločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, ktoré sa vydali podľa zákona č. 229/1991 Zb. a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, lesné spoločenstvo, pa-sienkové spoločenstvo a pozemkové spoločenstvo založené podľa zákona SNR č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pozemkové spoločenstvo zalo-žené podľa zákona č. 181/1995 Z. z. Podľa odseku 2, členom spoločenstva sú všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

Spoločenstvo podľa § 3 je priamo zo zákona oprávnené na podnikateľskú činnosť, akú môže vykonávať samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpi-sov pri vykonávaní poľnohospodárskej prvovýroby, spracovaní alebo úprave poľnohospodárskych produktov, hospodárení v lesoch a na vodných plochách

33


– ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy a je vykonávaná v súlade s nimi. Inú podnikateľskú činnosť môže spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnosten-skom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyrovnať podľa § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov treba upraviť tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m².1

Úprava podmienok drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnos-ti je v spoločenstve bez právnej subjektivity súčasťou vyhlásenia o združení, v spoločenstve s právnou subjektivitou je súčasťou zmluvy o založení.

Nerozdeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti je historicky daná od vzniku týchto spoločenstiev, dokonca sa kontrolovala vtedajšími štátnymi a súdnymi orgánmi. V súčasnosti okrem prevádzkovo-hospodárskych dôvodov s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej veci a obstarávať spoločné veci vyplývajú-ce zo spoluvlastníctva, sú to aj požiadavky na ochranu lesa a zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesa.

Princípy nedeliteľnosti, nezrušiteľnosť a zákaz drobenia sa vzťahujú na po-dielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti aj vtedy, ak nevznikne spolo-čenstvo podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

3.3.ZdruženiapodľaObčianskehozákonníka aspoločnostipodľaObchodnéhozákonníka

Záujmové združenia právnických osôb (§ 20 f, Občianskeho zákonníka) vy-tvárané na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu vytvárať právnické osoby. Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakla-dateľská zmluva uzavretá zakladateľmi a schválenie založenia združenia na ustanovujúcej schôdzi. O založení sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam za-kladajúcich členov s uvedením mena (názvu), bydliska (sídla) a podpisy členov.

Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápi-som do registra združení vedeného na krajskom úrade príslušnom podľa sídla združenia.

Združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka môže vytvoriť nie-koľko osôb, aby sa pričinili o dosiahnutie spoločného cieľa. Takéto združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti. Každý je povinný vyvíjať činnosť na

1 Inštitúty týkajúce sa drobenia pozemkov sa uvádzajú v zákone č. 180/1995 Z. z. o niekto-rých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa v § 11 píše: Pri drobení lesného pozemku, pri ktorom by vznikol pozemok s výmerou menšou ako 10 000 m2, sa vyžaduje súhlas OŠSLH.

34


dosiahnutie dohodnutého účelu spôsobom, stanoveným v zmluve o združení. Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia povinní podľa zmluvy poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Verejná obchodná spoločnosť (§ 76 a nasl. Obchodného zákonníka) je spo-ločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným me-nom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom na základe spoločenskej zmluvy, peňažné a nepeňažné vklady sa stávajú majetkom spoločnosti. Používa skratku „v. o. s.“.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (§ 105 a nasl. Obchodného zákonníka) je spoločnosťou, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoloční-kov. Spoločnosť môže založiť jedna osoba a môže mať najviac 50 spoločníkov, skratka „s. r. o.“.

Akciová spoločnosť (§ 154 a nasl. Obchodného zákonníka) je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovou hodnotou, za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom, skratka „a. s.“.

Družstvo (§ 221 a nasl. Obchodného zákonníka) je spoločenstvom neuzav-retého počtu osôb, založené s cieľom podnikania alebo zabezpečovania hos-podárskych, sociálnych alebo iných potrieb členov, skratka „družstvo“. Má najmenej 5 členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Je právnickou osobou, za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom, členovia neručia za záväzky družstva, stanovy môžu určiť, že čle-novia družstva na základe rozhodnutia členskej schôdze majú voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti, presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

3.4.Obhospodarovateľpodľazákonaolesoch

Ohospodarovateľom lesa podľa § 3, písm. p) je právnická alebo fyzická oso-ba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch.

Obhospodarovateľom, ktorého zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch bližšie ne-definuje, môže byť vlastník (fyzická alebo právnická osoba), správca lesného majetku štátu, nájomca podľa nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prene-cháva za odplatu nájomcovi pozemok, aby ho dočasne (v dohodnutej dobe) užíval alebo bral z neho aj úžitky (§ 663 Občianskeho zákonníka), prípadne v zmluve o výpožičke, podľa ktorej má nájomca možnosť privlastňovať si aj úžitky z pozemku (§ 659 04/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozem-kov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35


Podľa § 4 zákona o lesoch OŠSLH na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konania podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov.

Obvodný lesný úrad (OLÚ) okrem iného vedie evidenciu o lesných pozem-koch podľa vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa vo svojom územnom obvode a porovnáva ju so stavom katastra nehnuteľností (§ 60 ods. 2, písm. a)).

36


4. PrávNE PrEDPISy v lESNOM hOSPODárStvE A v SÚvISIACICh ODvEtvIACh NA SlOvENSKu A v EuróPSKEJ ÚNII Martin Moravčík, Jozef Konôpka

4.1. Právnepredpisyvlesnomhospodárstve

Ako sme uviedli v 2. kapitole v dávnej minulosti väčšinu územia Sloven-ska pokrývali lesy. V počiatkoch ľudstva les bol zdrojom obživy človeka a jeho obydlím. Vzťah medzi lesom a človekom sa však vyvíjal a menil. S rozvojom ľudskej civilizácie človek využíval čoraz viac úžitky lesa a svojou činnosťou ho značne ovplyvňoval. Na úkor lesa získaval pôdu potrebnú pre poľnohospodár-stvo, stavbu sídiel a infraštruktúry. Najmä baníctvo a stavebníctvo sa stali veľ-kými odberateľmi dreva. Drevo, ktoré sa získavalo výrubom lesa sa postupne stávalo strategickou surovinou. Lesy spočiatku nikto zvlášť nechránil, preto sa ich výmera i zásoby dreva v nich začali prudko znižovať. Dochádzalo k ubú-daniu lesa a jeho úžitkov, preto osvietení panovníci začali túto zložitú situáciu riešiť a ľudská spoločnosť sa začala starať o obnovenie a zachovanie lesa. Prvou formou starostlivosti o les bolo jeho stráženie a regulácia využívania pomocou rôznych nariadení a dekrétov.

Až do 15. storočia sa drevo v lesoch ťažilo ľubovoľne, túlavým spôsobom, bez zabezpečenia obnovy porastov na vyťažených miestach. Povážlivé ubúda-nie lesov podnietilo uhorských panovníkov k usmerňovaniu ťažieb. Preto už v roku 1426 vydal kráľ Žigmund smernicu, v ktorej nariadil Zvolenskej župe ťažiť ucelené časti lesa a až potom postupovať s ťažbou ďalej. Prvým medz-níkom vo vývine regulácie ťažby dreva a ďalších činností v lesoch bol lesný poriadok cisára Maximiliána II. (1565). Od jeho vydania sa datujú počiatky lesného hospodárstva ako cieľavedomej činnosti a začalo sa obdobie stabilizá-cie lesov a hospodárenia v nich.

Osobitne sa o rozvoj LH zaslúžila Má-ria Terézia, ktorá vydala v roku 1769 lesný poriadok. Jeho slovenské vydanie je z roku 1770 pod názvom Porádek hor aneb lesuv zachování. Tereziánsky lesný poriadok mal tri hlavné ciele: určiť, aký poriadok sa má dodržiavať pri rúbaní dreva; ustáliť ako sa majú vypestovať nové lesy a naznačiť, ako sa má zabezpečiť trvalý úžitok z nich.

Obrázok 4. O rozvoj lesného hospodárstva sa mimo-riadne zaslúžila Mária Terézia, ktorá vydala v roku 1769 Lesný poriadok (Archív LDM Zvolen)

37

4. Právne predpisy v LH a v súvisiacich odvetviach na Slovensku a v EÚ

Kodifikoval základný princíp LH – princíp trvalosti produkcie, ktorý mož-no považovať za etický kódex lesníctva. Bol druhým medzníkom vo vývine LH. Navodil etapu usporiadaného LH

Rozvinutosť lesníctva viedla v roku 1879 ku schváleniu zákonného článku XXXI ako prvého súborného lesného zákona, platného v celom Uhorsku. Bol to už moderný lesný zákon pozostávajúci zo šiestich častí a z 213 paragrafov. Zákon mal dosť represívny charakter (až 96 paragrafov sa týkalo lesopolicaj-ných priestupkov), čo bol nový prvok, pretože dovtedy sa sankčné úpravy v les-níckom zákonodarstve nevyskytovali. Najdôležitejším výsledkom zákona bolo povinné vypracúvanie spravidla desaťročných LHP v organizáciách štátnych lesov. Tento zákon sa stal tretím medzníkom vo vývine LH bývalého Uhorska.

Po vzniku Československej republiky sa prijal komplexný lesný zákon až v roku 1960. Na území Čiech platil dovtedy rakúsky zákon č. 250 z roku 1852. V období od roku 1879 do roku 1960 sa však prijalo mnoho ďalších zákonných opatrení, ktoré však nemali komplexný charakter. Riešili len niektoré čiast-kové problémy, ktoré boli aktuálne v danom období. Boli to najmä: čiastkový zákonný článok 19 z roku 1898 o štátnom spravovaní obecných, urbárskych, neštátnych a podobných lesov pod vedením štátnych lesných úradov; zákon č. 82 z roku 1918 o dočasnej ochrane lesov; zákon č. 37 z roku 1928, ktorým sa prikázalo vypracúvanie LHP pre všetkých majiteľov lesov s výmerou nad 50 ha, ako aj o systematickom vykonávaní výchovy porastov. Tejto problematiky sa týkalo aj vládne nariadenie č. 97/1930. Týmto sa uzatvorilo jedno z najdôle-žitejších období na Slovensku z hľadiska ochrany a záchrany lesov pred rôzny-mi formami devastácie a drancovania.

Podstatne odlišné pomery boli po roku 1945, keď sa postupne zjednodu-šovalo vlastníctvo a využívanie lesov v prospech štátu. Ak vynecháme právne predpisy, ktorých prostredníctvom prechádzali neštátne lesy do vlastníctva alebo využívania štátnych organizácií LH, čo bolo predmetom predchádza-júcich kapitol, treba spomenúť zákon č. 206/1948 Zb. o povinnom zalesnení holín a zakladaní ochranných lesných pásov. Tento zákon okrem iných usta-novení obmedzil používanie holorubov. Podobný charakter mal aj zákon č. 68/1950 Zb. o hospodárení s lesnými semenami a sadenicami. Zber semien lesných drevín sa mohol vykonávať len v uznaných porastoch a z uznaných stromov. Vlastník nesmel predávať lesné semená, mohol ich však využiť na vlastnú spotrebu. Vládne nariadenie č. 2/1956 v snahe zjednotiť hospodársku úpravu lesov a formu LHP pre všetky lesy, okrem vojenských, ustanovilo ako jediného ich vyhotoviteľa na Slovensku Lesprojektu Zvolen. Toto vládne naria-denie ustanovilo krajské správy lesov za výkonný orgán správy LH v krajoch a súčasne ich poverilo vykonávať aj lesnícko-technické meliorácie a zahrádza-nie bystrín. Dozorom nad plnením právnych predpisov sa stali orgány štátnej starostlivosti o lesy na úrovni krajov a okresov.

Nový súborný lesný zákon č. 166/1960 Zb. nadobudol účinnosť 1. januára 1961. Spolu so všeobecne platnými vykonávacími predpismi bol vyvrcholením snahy o formulovanie ucelených a na danú dobu veľmi pokrokových lesníc-kych právnych predpisov. Tento zákon zaviedol ako všeobecne platný podras-

38


tový hospodársky spôsob (vylúčil holoruby), čo z ekologického hľadiska možno hodnotiť ako veľmi pozitívny jav. Na jeho dôsledné uplatňovanie však neboli vhodné podmienky: animálna sila sa v tomto období pri sústreďovaní dreva už používala len v menšom rozsahu, stroje a zariadenia nespĺňali ekologické kritériá na jemnejšie obhospodarovanie lesov, lesné porasty neboli dostatočne sprístupnené.

Zákon č. 166/1960 Zb. sa stal východiskom pre tvorbu ďalších súborných predpisov, a to zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, ktorý mal federálny charakter a zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe LH, ktorý sa týkal len Slovenskej republiky. Zákon upravoval dlhodobé lesnícke plánova-nie, spôsob vyhlasovania kategórií lesov, otázky pestovania, ochrany a ťažby dreva v lesoch, využívanie lesov, spôsob zabezpečenia odbornosti ich obhos-podarovania, dozoru štátu a štátnej správy v lesníctve, otázky lesnej stráže, niektoré špecifické otázky konaní v lesníctve, ako aj lesné priestupky a pokuty. Do určitej miery sa znovu obnovili holoruby – zaviedli sa ako súčasť rúbaňo-vého hospodárskeho spôsobu.

Po roku 1989, keď sa zmenili politické, spoločenské a ekonomické pomery sa tieto zákony viackrát novelizovali. Súčasne sa pracovalo na návrhu nového zákona o lesoch. Tento Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) schválila v roku 2005 – zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Novelizoval sa v roku 2007 zákonmi č. 275/2007 Z. z., 359/2007 Z. z. a 360/2007 Z. z.

Základným štátoprávnym dokumentom najvyššej právnej hodnoty na Slovensku je Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 288/1998 Z. z.), ktorou sa riadia všetky zložky štátnej moci (zákono-darná, súdna a výkonná), orgány samosprávy a občania a na základe zmocne-nia v nej prijíma NR SR zákony, v ktorých sa určili práva a povinnosti štátu a občanov.

Právnou normou, ktorá v súčasnosti v najväčšom rozsahu defi-nuje a upravuje vzťahy, práva a povinnosti vlastníkov a obhospo-darovateľov lesov k lesom je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v zne-ní neskorších predpisov.

Druhou významnou normou v lh je zákon č. 138/2010 Z. z. o les-nom reprodukčnom materiáli. Nadobudne účinnosť od 1. 1. 20112. uvádza sa v kapitole 6.1. 1 Základné právne predpisy o reprodukč-nom materiáli.

Nemožno nespomenúť ani zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho charakteristiku však kvôli zostručneniu príručky vynecháme.

2 Do konca roku 2010 č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niekto-

rých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. a zákona č. 360/2007 Z. z.

39


4.1.1. Základné pojmy súvisiace s obhospodarovaním a starostlivosťou o lesy

les sa v zákone o lesoch definuje ako ekosystém, ktorý tvoria lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, ži-vočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom.

Obhospodarovateľ lesa je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hos-podári na lesných pozemkoch.

hospodárenie v lesoch je odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.

trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch je hospodárenie takým spô-sobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov.

Diferencované hospodárenie v lesoch je cieľavedomý systém hospodá-renia, pri ktorom sa zohľadňujú rozmanité prírodné, porastové, hospodárske, ekonomické a spoločenské podmienky a požiadavky uplatnené pri vyhotovení a realizácii LHP.

Bežné hospodárenie v lesoch je taký spôsob hospodárenia, ktorý pri do-držaní ustanovení zákona o lesoch umožňuje racionálne využívanie všetkých jeho funkcií, najmä produkčnej funkcie; zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení LHP pred uplatnením osobitného režimu hospodárenia.

Odborné hospodárenie v lesoch sa rozumie povinnosť obhospodarovate-ľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa LHP alebo výpisu z neho prostredníc-tvom OLH

Spôsob hospodárenia v lesoch (hospodársky spôsob) je systém hospodá-renia a využívania lesov v rámci ich produkčnej doby charakterizovaný obnov-nými postupmi, spôsobom a zameraním výchovy lesa.

Pestovanie lesov je súbor činností zameraných na semenárstvo, škôlkar-stvo, zakladanie, obnovu a výchovu lesa, s cieľom zabezpečiť trvalé plnenie funkcií lesov.

výchova lesa je hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku zame-rané na zlepšenie ich vývoja, druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality.

ťažba sa v zákone o lesoch definuje ako proces zahrňujúci vyznačovanie stro-mov určených na výrub, technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto.

Ochrana lesa je súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odol-nosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

Škodlivý činiteľ je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na:

– biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,

40


– abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,

– antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä zne-čistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami.

rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v les-ných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých za-nikli podmienky na ich prirodzenú obnovu, v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a pri prevodoch a pre-menách.

Funkcie lesov sa rozumejú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania; členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie.

Mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná a vodo-ochranná funkcia.

Produkčnými funkciami lesov sú funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy.

Kategorizácia lesov – je členenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa podľa prevažujúcich funkcií (ochranné lesy, lesy osobitného určenia a hospo-dárske lesy).

Ochranné lesy sú lesy, ktoré sa za takéto vyhlásili a ktorých funkčné zame-ranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý sa vyhlásili.

lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré sa za také vyhlásili a ktorých úče-lom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb ale-bo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hos-podárenia oproti bežnému hospodáreniu – osobitný režim hospodárenia.

hospodárske lesy sú lesy, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií.

hospodárska úprava lesov je činnosť zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie hospo-dárenia v lesoch tak, aby sa pri zosúladení záujmov vlastníkov, obhospodaro-vateľov lesov a verejného záujmu smerovalo k naplneniu cieľov trvalo udrža-teľného hospodárenia v lesoch.

lesný hospodársky plán je program starostlivosti o lesy, ktorého hlavným poslaním je stanoviť hospodárske opatrenia v jednotkách priestorového roz-delenia lesa na najbližšie, spravidla desaťročné obdobie.

vyhotovovateľ plánu je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení plánu a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti.

41


lesná hospodárska evidencia je evidencia o realizovaných plánovaných hospodárskych opatreniach i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vy-konaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa.

Národná inventarizácia lesov je zisťovanie a hodnotenie vybraných kvan-titatívnych a kvalitatívnych parametrov stavu lesov k zvolenému časovému okamihu. Vykonáva sa výberovým spôsobom na trvalých skusných plochách.

Monitoring lesov je periodické opakovanie národnej inventarizácie lesov; umožňuje dlhodobo porovnávať stav lesov a sledovať ich vývoj.

Informačný systém lesného hospodárstva slúži na zber, spracovanie a archiváciu údajov o stave a vývoji lesov, o vykonaných hospodárskych opat-reniach v lesoch, o vlastníctve, správe a nájme lesov a na zostavenie súhrnného lesníckeho ekonomického účtu.

Odborný lesný hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností konkrétne uvedených v § 48 zákona o lesoch. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.

Odborná správa lesov je zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak ob-hospodarovateľ lesa neplní túto povinnosť.

lesná stráž je stráž, ktorá zabezpečuje ochranu lesného majetku (ustanovuje ju orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo obhos-podarovateľa lesa). Oprávnenie člena lesnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.

Štátny dozor v lesoch je oprávnenie orgánov štátnej správy lesného hos-podárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava zákon o lesoch, osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne

predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe3.

4.1.2. Zakázané činnosti, povinnosti a práva obhospodarovateľov lesov

Zakázanéčinnosti

V zákone o lesoch sa v § 31 konkretizujú niektoré činnosti, ktoré sú v lesoch zakázané. Predovšetkým sa zakazuje neoprávnene používať alebo poškodzo-vať lesné pozemky, lesné porasty, stromy a kry, stavby a zariadenia slúžiace LH, t. j. lesný majetok.

3 Niektoré základné pojmy, ktoré majú špecifický charakter sa uvádzajú aj v ďalších kapi-tolách, resp. sa v nich bližšie špecifikujú (napríklad kapitola 5. Plánovanie hospodárenia v lese).

42


Na lesných pozemkoch sa napríklad zakazuje vykonávať terénne úpravy, stavať ploty, posedy, príbytky, budovať chodníky, narúšať pôdny kryt, odvážať lesnú pôdu alebo hrabanku.

Zakazuje sa ťažiť stromy alebo kry, získavať z lesa čečinu, živicu alebo živú kôru, zbierať v nadmernom množstve semená, vyberať semenáčiky alebo sade-nice lesných drevín, rušiť ticho a pokoj, manipulovať s látkami nebezpečnými pre prírodné prostredie, zakladať alebo udržiavať otvorené ohne mimo vyzna-čených miest.

Ďalej sa zakazuje jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, skútrom, motoro-vou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy, ako aj táboriť mimo vyznačených miest. Taktiež sa zakazuje vstupovať do lesných škôlok alebo do oplotených miest, vstupovať do lesných porastov na miestach, kde sa vykonáva technologická príprava pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva ale-bo plošné chemické ošetrenie.

Tieto zákazy sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov. V prípade nut-nosti založenia otvoreného ohňa je obhospodarovateľ lesa povinný zariadiť jeho sledovanie a bezpečné uhasenie pred opustením miesta, kde sa oheň na-chádza.

Taktiež štátni zamestnanci pri výkone štátnej správy v obvode svojej pô-sobnosti, fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti štátnej odbornej kontroly ochrany lesa, vyhotovovania LHP, národnej inventarizácie a monitoringu lesov, lesnej stráže a stráže prírody sú oprávnené vstupovať do lesných porastov, oplotených miest a jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom na lesných pozemkoch.

Zakazuje sa tiež zakladať skládky odpadov alebo znečisťovať lesné pozemky odpadmi, fajčiť alebo odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety v čase zvýše-ného nebezpečenstva vzniku požiaru, narušovať vodný režim najmä odvodňo-vaním pozemkov alebo úpravami vodných tokov v rozpore s osobitnými pred-pismi, pásť hospodárske zvieratá, voľne púšťať psov okrem psov poľovníckych a služobných pri výkone povinností, alebo iné domáce zvieratá, vypaľovať po-rasty bylín, krov alebo stromov.

Po písomnom súhlase vlastníka alebo správcu môže OŠSLH povoliť výnim-ku z niektorých zákazov aj iným právnickým alebo fyzickým osobám. Týka sa to napríklad budovania chodníkov, stavania posedov, táborenia v lese mimo vyznačených miest, jazdenia motorovým vozidlom, na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy, vstupu do lesných škôlok, zberu se-mien, vyberania semenáčikov alebo sadeníc lesných drevín a podobne.

Povinnostiobhospodarovateľovlesov

Obhospodarovatelia lesov sú povinní najmä:

Podľa § 4: OLH oznámiť každú zmenu OŠSLH do 15 dní od jej vzniku. Predložiť OŠSLH doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s iden-

43


tifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia do 15 dní od vzniku oprávnenia.

Podľa § 18: Uplatňovať holorubný hospodársky spôsob len na základe LHP vtedy, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi v borovicových, topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch, v ener-getických porastoch a na lesných plantážach a pri rekonštrukcii lesa.

Pri použití maloplošnej formy podrastového a holorubného hospodárskeho spôsobu nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Pri veľkoplošnej forme nesmie byť plocha jedného obnovné-ho rubu väčšia ako päť hektárov.

Najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným, nesmie byť menšia ako ich šírka, bez ohľadu na vlastnícku hranicu. Pri podrastovom hospodár-skom spôsobe táto podmienka neplatí, ak obnovným rubom nedôjde k poklesu zakmenenia obnovovaného lesného porastu pod polovicu plného zakmenenia.

Podľa § 20: Obnovovať lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými dre-vinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy a na umelú obnovu použiť reprodukčný materiál len z uznaných zdrojov.

Vykonať obnovu lesa na holine najneskôr do dvoch rokov od jej vzniku okrem chránených území s piatym stupňom ochrany. V prípade očakávanej prirodzenej obnovy môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva túto le-hotu predĺžiť o ďalšie dva roky.

Ak pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov – podrastového, výberkové-ho, účelového zanikli podmienky na prirodzenú obnovu je obhospodarovateľ povinný vykonať umelú obnovu na základe úpravy lesného hospodárskeho plánu vykonanej odborným lesným hospodárom.

Zabezpečiť lesný porast vzniknutý po obnove lesa do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty na jeho obnovu.

Podľa § 23: Vykonať ťažbu dreva len po jej vyznačení a na základe písom-ného súhlasu OLH (vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov).

Ohlásiť vznik náhodnej ťažby OŠSLH, ak jej odhadnutý objem jednorazo-vo presiahne 20 % zásoby dielca alebo ak je náhodná ťažba na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,5 ha.

Vykonať náhodnú ťažbu v záujme ochrany lesa prednostne tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s pia-tym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení vý-nimky. Ak je náhodná ťažba v rozsahu, na ktorej vykonanie do šiestich me-siacov od jej vzniku obhospodarovateľ lesa nemá sily a prostriedky, vypracuje návrh harmonogramu na jej vykonanie a predloží ho OŠSLH na schválenie.

44


Objem dreva z úmyselnej ťažby vykonanej v dielci s vekom nad 50 rokov sa môže oproti objemu ťažby odporučenému v LHP prekročiť najviac o 15 %. Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu LHP pre lesný celok (LC) nemožno prekročiť. Ak je v LC viac vlastníkov, každý z nich nemôže prekročiť celkový objem dreva predpísaný na ťažbu v jeho vlastníckom celku (VC). Objem dreva z náhodnej ťažby sa započítava do celkového objemu. Ak by sa vykonaním ná-hodnej ťažby celkový objem prekročil, môže obhospodarovateľ lesa na základe písomného súhlasu OŠSLH následne vykonať len naliehavú ťažbu.

Vykonávateľ ťažby má povinnosť uskutočňovať ju takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva. Po ukončení ťažby je povinný narušenú lesnú pôdu, lesný porast a priľahlé stromy ošetriť takým spôsobom, aby nedochá-dzalo k ich ďalšiemu poškodeniu.

Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva.

Podľa § 24: Pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva je obhospo-darovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný zabrániť nadmernému poško-dzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov. Zakazuje sa viesť cesty, zvážnice a sústreďovacie linky korytami drobných vodných tokov v pozdĺžnom smere.

Tiež je povinný vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evi-denciu.

Podľa § 25: Udržiavať lesné cesty v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Obhospodarovateľ lesa alebo združenie sú povinní umožniť bez-platné využívanie lesných ciest na výkon činností zložkám integrovaného zá-chranného systému, lesnej stráži, stráži prírody, štátnym zamestnancom pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti, ako aj osobám, ktoré vyko-návajú činnosti orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa, vyhotovovania LHP, národnej inventarizácie a monitoringu lesov.

Podľa § 26 a 27: Strpieť, aby sa jeho pozemky použili na prípravu, výstavbu a údržbu zariadení slúžiacich na realizáciu opatrení lesníckotechnických meli-orácií a zahrádzania bystrín v lesoch.

Podľa § 28 a 29: Vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spô-sobovanými škodlivými činiteľmi.

Vykonať neodkladne na svoje náklady opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd v prípade ich ohrozenia alebo vzniku škôd spôsobených škodlivými činiteľmi; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky.

45


Umožniť lesníckej ochranárskej službe na lesných pozemkoch a v les-ných porastoch zriadiť a využívať dočasné skusné a trvalé skusné plochy na zisťovanie zdravotného stavu lesa a vplyvu škodlivých činiteľov na lesy.

Podľa § 33: Umožniť vykonanie opatrení na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku pred škodami, ktoré by mohlo spôsobiť najmä zosúvanie pôdy, pa-danie kameňov, stromov a lavín z lesných pozemkov.

Podľa § 34: Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pô-vodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spô-sobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody.

Podľa § 36, 39, 41: Zabezpečiť hospodárenie podľa LHP alebo výpisu z neho prostredníctvom OLH.

Zabezpečiť hranice dielca v teréne ich farebným označením podľa kategó-rie lesa. Ak pri vyhotovovaní LHP dôjde k zmene hranice dielca alebo kategó-rie lesa, označenie hranice zabezpečí vyhotovovateľ plánu.

Oznámiť skončenie platnosti plánu príslušnému OŠSLH najneskôr 18 me-siacov pred skončením platnosti plánu.

Poskytnúť vyhotovovateľovi plánu podklady potrebné na vypracovanie správy o hospodárení a na vyhotovenie plánu zabezpečiť súčinnosť OLH.

Podľa § 44: Prostredníctvom OLH zabezpečiť vedenie lesnej hospodárskej evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa.

Prostredníctvom OŠSLH predložiť údaje z lesnej hospodárskej evidencie právnickej osobe zriadenej ministerstvom do 60 dní po ukončení kalendár-neho roka.

Podľa § 46: Umožniť na lesných pozemkoch a v lesných porastoch zriadiť a využívať dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy.

Podľa § 47: Uzavrieť zmluvný vzťah na výkon činnosti OLH s vybraným hospodárom do 30 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa a ohlásiť do 15 dní vznik tejto skutočnosti príslušnému OŠSLH.

Hradiť náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hos-podára.

Podľa § 52: Navrhnúť členov lesnej stráže na zabezpečenie ochrany lesného majetku OŠSLH, ktorý ustanovuje lesnú stráž.

Podľa § 62: Preukázať svoju totožnosť zamestnancovi OŠSLH pri štátnom dozore v lesoch. Umožniť vykonanie štátneho dozoru v lesoch a poskytnúť po-trebnú súčinnosť.

Zdržať sa činnosti zakázanej alebo obmedzenej zákonom o lesoch, všeobec-ne záväznými právnymi predpismi vydanými na základe tohto zákona alebo s rozhodnutiami vydanými na jeho základe.

46


Právaobhospodarovateľov(vlastníkov,správcov)lesov

Podľa § 7: Žiadosť o trvalé alebo dočasné vyňatie lesného pozemku na iné účely ako na plnenie funkcií lesov alebo o obmedzenie využívania funkcií lesov musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlast-níckych práv.

Podľa § 9: Právnická alebo fyzická osoba, na ktorej žiadosť sa rozhodlo o vyňatí lesného pozemku je povinná nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa (odvod). V odseku 7 § 9 sa uvádzajú niektoré konkrétne verejno-prospešné účely, pri ktorých sa vyňatie oslobodzuje od povinnosti náhrady straty mimoprodukčných funkcií lesa.

Podľa § 16: Vlastník alebo správca môže predložiť návrh OŠSLH na vyhlá-senie lesov osobitného určenia.

Ak návrh predkladá príslušný orgán štátnej správy alebo iná právnická alebo fyzická osoba súčasťou návrhu musí byť aj súhlas vlastníka alebo správ-cu s vyhlásením lesov osobitného určenia a dohoda o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia. Súhlas a dohoda sa nevyžadujú vo vojenských lesoch, alebo ak sa osobitný režim hospodárenia uplatňuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitného zákona (napr. rozhodnutia vydané orgánom štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny na základe zákona).

Podľa § 21: Ak obhospodarovateľ lesa vykonáva výchovu lesa odporučenú LHP, môže sa uchádzať o podporu z verejných zdrojov podľa osobitných pred-pisov.

Podľa § 24: Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodne-ných prípadoch oprávnený použiť cudzie pozemky na prepravu dreva v nevy-hnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom o výške a o spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov. Ak sa nedosiahne dohoda o výške alebo spôsobe úhrady za používanie cudzích pozemkov rozhoduje súd. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu môže OŠSLH rozhodnúť vo veci používania cudzích pozemkov.

Podľa § 25: Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté úze-mie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením o výške a o spôsobe úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu môže OŠSLH rozhodnúť vo veci využívania lesnej cesty, ak je to nevyhnutné na za-bezpečenie povinností.

Podľa § 26: Náklady na lesníckotechnické meliorácie vykonané na základe rozhodnutia OŠSLH vo verejnom záujme uhrádza štát. Ak obhospodarovateľ lesa svojou činnosťou vyvolal potrebu vykonať opatrenia lesníckotechnických

47


meliorácií, uloží mu OŠSLH uhradiť časť alebo všetky náklady spojené s ich realizáciou.

Podľa § 30: Pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a ne-narušovať lesné prostredie, rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa a pokyny obhospodarovateľa lesa, člena les-nej stráže a OŠSLH

OŠSLH môže na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa alebo z vlastného podnetu zakázať alebo obmedziť využívanie lesov verejnos-ťou na dobu nevyhnutne potrebnú, ak to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, ochrana lesa alebo iný verejný záujem.

Podľa § 32: Právnické alebo fyzické osoby vykonávajúce činnosti v lesoch podľa osobitných predpisov, na ktoré netreba povolenie podľa zákona o lesoch, sú povinné oznámiť obhospodarovateľovi lesa a OŠSLH rozsah, účel a dobu tr-vania takýchto činností, a to najmenej 15 dní vopred.

V prípade odstraňovania následkov havarijných stavov v lesoch môžu uve-dené právnické alebo fyzické osoby vykonať nevyhnutné opatrenia bezodklad-ne; o ich vykonaní sú povinné neodkladne, najneskôr do siedmich dní infor-movať obhospodarovateľa lesa a OŠSLH.

OŠSLH môže obmedziť, prípadne inak upraviť vykonávanie týchto čin-ností, ak to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, ochrana lesa alebo iný verejný záujem.

Podľa § 35: Vlastníkovi alebo správcovi lesa patrí náhrada za obmedzenie vlastníckych práv, ak vyňatím, obmedzením využívania alebo osobitným reži-mom hospodárenia dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv. Náhrada za obme-dzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa tohto zákona vtedy, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Náhradu je v primeranom rozsahu povinný po-skytnúť ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Poskytuje sa na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia medzi vlastníkom alebo správcom a tým, kto škodu spôsobil. Ak sa nedosiah-ne dohoda rozhoduje súd.

Podľa § 40: LHP je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovate-ľa lesa na TUOL. Náklady na vyhotovenie súčastí LHP hradí štát.

Súčasťami LHP sú najmä všeobecná časť, opis dielcov, plán hospodárskych opatrení, plochová tabuľka, prehľadové tabuľky, obrysová a porastová mapa.

Vlastník alebo obhospodarovateľ lesa môžu požiadať o výpis z plánu vyho-toveného pre LC s viacerými vlastníkmi lesných pozemkov.

Podľa § 43: Na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa môže rozhodnúť ministerstvo o predčasnej obnove plánu, t. j. o vyhotovení nového plánu pred skončením platnosti platného, ak v dôsledku vplyvov škod-livých činiteľov v lesoch dôjde v lesnom celku k narušeniu lesných porastov v takom rozsahu, že zámery a ciele plánu nie je možné dosiahnuť.

48


Na žiadosť vlastníka, správcu, obhospodarovateľa lesa alebo príslušného orgánu štátnej správy môže rozhodnúť OŠSLH o zmene plánu, t. j. o zmene kategorizácie lesov alebo zásad vykonávania ťažby alebo schválenia postupu rekonštrukcie lesa. Náklady súvisiace so zmenou plánu hradí žiadateľ. K roz-hodnutiu o zmene plánu sa vyžaduje vyjadrenie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny.

V pôsobnosti OLH je úprava plánu, t. j. odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia so zameraním na zlepšenie stavu a vývoja lesného porastu.

Podľa § 48: Na činnosti OLH možno poskytnúť obhospodarovateľovi lesa podporu podľa osobitného predpisu (zákon č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodár-skej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 49: V prípade odbornej správy lesov patria vlastníkovi výnosy z hospodárenia v lesoch po odpočítaní nákladov na hospodárenie a na odbor-nú správu lesov, ktoré sú uložené na osobitnom účte hospodára. Tieto výnosy vrátane úrokov hospodár odovzdá vlastníkovi po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia OŠSLH o pominutí dôvodov na výkon odbornej správy lesov.

Podľa § 55: S cieľom TUOL štát z prostriedkov štátneho rozpočtu pre potreby vlastníkov, správcov a obhos-podarovateľov lesov zabezpečuje naj-mä: stratu z hospodárenia v lesoch a zo zabezpečenia výkonu odbornej správy lesov, vyhotovovanie LHP, vzdelávanie a poradenstvo v LH.

Obrázok 5. Právne predpisy na úseku lesného hospodárstva (Vydáva a aktualizuje NLC-ÚLPV Zvolen)

4.1.3. Sankcie za porušenie ustanovení zákona o lesoch

Priestupky(§63)

Podľa § 63 zákona o lesoch sa priestupku na úseku LH dopustí ten, kto na lesných pozemkoch:

a) stavia posedy, príbytky alebo táborí mimo vyznačených miest,

a) jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou ale-bo štvorkolkou mimo vyznačených miest, alebo jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy,

49


a) vstupuje do lesných škôlok alebo do oplotených miest, ako aj miest označe-ných zákazom vstupu,

a) vstupuje do lesných porastov, kde sa vykonáva technologická príprava pra-coviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto alebo plošné chemické ošetrenie,

a) ruší ticho a pokoj,

a) voľne púšťa psov okrem psov poľovníckych a služobných pri výkone povin-ností alebo iné domáce zvieratá,

a) vykonáva terénne úpravy, stavia ploty alebo buduje chodníky, narúša pôd-ny kryt, odváža lesnú pôdu alebo hrabanku,

a) zakladá alebo udržiava otvorené ohne na lesných pozemkoch alebo v ich ochrannom pásme mimo vyznačených miest,

a) fajčí alebo odhadzuje horiace alebo tlejúce predmety v čase zvýšeného ne-bezpečenstva vzniku požiaru,

a) narušuje vodný režim,

a) pasie hospodárske zvieratá,

a) organizuje verejné telovýchovné, športové a turistické podujatia v rozpore s osobitným zákonom,

a) zbiera v nadmernom množstve semená, vyberá semenáčiky alebo sadenice lesných drevín,

a) manipuluje s látkami nebezpečnými pre prírodné prostredie,

a) ťaží stromy alebo kry, získava z lesa čečinu, živicu alebo živú kôru,

a) zakladá skládky odpadov alebo znečisťuje lesné pozemky odpadmi,

a) vypaľuje porasty bylín, krov alebo stromov.

Priestupku na úseku LH sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené zákonom o lesoch alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia OŠLH a lesníckej ochranárskej služby (LOS).

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až f) možno uložiť pokutu do 165,97 €.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. g) až l) možno uložiť pokutu do 995,82 €.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. m) až q) a odseku 2 možno uložiť po-kutu do 3 319,39 €.

V blokovom konaní za priestupky podľa tohto zákona možno uložiť pokutu do 66 €.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o prie-stupkoch (zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších pred-pisov).

Inésprávnedeliktyaukladaniepokút(§64a65)

OŠSLH uloží pokutu od 165,97 € do 99 581,76 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá:

50


a) využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez roz-hodnutia OŠSLH o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňu-je, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa,

b) neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25),

c) neplní povinnosti alebo opatrenia OŠSLH alebo LOS pri ochrane lesa (§ 28 a 29),

d) použije na obnovu lesa alebo na zalesňovanie pozemkov vyhlásených za lesné pozemky reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky ustanove-né osobitným predpisom, 29),

e) poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods. 2) alebo inak sťažuje prevádzku LH,

f) porušuje povinnosti pri príprave a realizácii plánu, pri vedení lesnej hospo-dárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného systému (§ 40 až 45),

g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia OŠSLH s LOS.

Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb – podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa OŠSLH o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlast-níka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

OŠSLH môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená.

Tomu, kto opakovane poruší počas troch rokov od nadobudnutia právo-platnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za ktorú mu bola pokuta už uložená, alebo nevykoná vyššie uvedené opatrenia, sa uloží ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 63 a 64.

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

Uložením pokuty právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo fyzickej osobe nie je dotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zod-povednosť ich zamestnancov. Príjmy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu4.

4 Sankcie v citovanom zákone sa uvádzajú v Sk. Prepočet na € sa urobil konverz-ným kurzom 30,1260 (zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a doplnení niektorých zákonov).

51


4.1.4. Právne predpisy na vykonanie zákona o lesoch

vyhláška MP Sr č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva

a dokladoch o pôvode dreva

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a postupe vyznačovania ťažby dreva; písomnom súhlase na ťažbu dreva; ciache, inom povolenom označení vyťaženého dreva a ich registrácii; označovaní vyťažené-ho dreva; dokladoch o pôvode dreva a o vedení evidencie dokladov o pôvode dreva.

vyhláška MP Sr č. 397/2006 Z. z . lesnej stráži

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o ustanovení člena lesnej stráže; vzore preukazu člena lesnej stráže a o odznaku člena lesnej stráže.

vyhláška MP Sr č. 441/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške odbornej spôsobilosti na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu a o vydávaní a od-ňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti a technickej spôsobilosti

na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu

Vyhláškou sa ustanovujú podrobnosti o skúške odbornej spôsobilosti na vyhotovenie LHP a o vydávaní a odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti a technickej spôsobilosti na vyhotovenie LHP.

vyhláška MP Sr č. 451/2006 Z. z. o odbornom lesnom hospodárovi

Táto vyhláška ustanovuje obsah a spôsob vykonania skúšky odbornej spô-sobilosti OLH, vzor žiadosti o vykonanie skúšky, žiadosti o vydanie osvedče-nia o odbornej spôsobilosti a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti OLH.

vyhláška MP Sr č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o HÚL a o ochrane lesa, najmä o ka-tegorizácii lesov a charakteristike subkategorií lesov; kritériách a podmien-kach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia; zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia; určovaní hospodárskeho tva-ru lesa; členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem; rekonštrukcii

52


lesa; kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu; určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí a podoblas-tí, časovej a ťažbovej úprave lesov; vykonávaní HÚL, postupe pri vyhotovova-né LHP, jeho schvaľovaní a kontrole; predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu; spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monito-ringu lesov; zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotic-kých škodlivých činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany

lesa pred požiarmi5.

4.2.Právnepredpisysúvisiacichodvetví

Okrem zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov sa LH dotýkajú aj niektoré ďalšie zákony. Sú to najmä zákony o: ochrane príro-dy a krajiny, rastlinolekárskej starostlivosti, ochrane pred požiarmi, vodách, pozemných komunikáciách, telekomunikáciách, energetike, ochrane a využití nerastného bohatstva a ďalšie.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cie-ľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využíva-nie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Poznámka autorov: v prípade lesných ekosystémov sa uplatňovaním tohto zákona často dosahuje opak.

V § 3 sa uvádza, že každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohro-zovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

V § 5 sa definuje priaznivý stav druhu, priaznivý stav biotopu a priaznivý stav časti krajiny.

Za priaznivý stav biotopu z hľadiska jeho ochrany sa považuje taký stav, keď jeho prirodzený areál a plocha, ktorú v hodnotenej lokalite pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú, jeho špecifická štruktúra a funkcie sú zachované a stav jeho typických druhov je priaznivý.

5 Legislatívny proces právnych predpisov na vykonanie zákona o lesoch sa ešte neukončil. Pokiaľ nenadobudli účinnosť nové právne predpisy používajú sa doterajšie aj keď došlo v citovanom zákone k ich zrušeniu (napríklad Vyhláška MP SR č. 31/1999 Z. z. o lesnej hos-podárskej evidencii). V príručke tieto zrušené predpisy neuvádzame.

53


Za priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny, navrhovaného územia európskeho významu a územia medzinárodného významu z hľadiska ich ochrany sa považuje stav, keď predmet ochrany je v súlade s cieľmi ich ochrany určenými v dokumentácii ochrany prírody a krajiny.

Vlastník (správca, nájomca) (ďalej budeme uvádzať len vlastník) pozemku s osobitne chránenou časťou prírody a krajiny, v navrhovanom území európ-skeho významu a území medzinárodného významu je povinný pri jeho bežnom obhospodarovaní zabezpečovať priaznivý stav časti krajiny. Ak udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu nemožno zabezpečiť bežným obhospo-darovaním, možno vlastníkovi dotknutých pozemkov poskytnúť finančný prí-spevok. Ak vlastník dotknutých pozemkov nezabezpečí ani po predchádzajú-com upozornení priaznivý stav, môže tak urobiť organizácia ochrany prírody a krajiny na vlastné náklady.

Podľa § 59 je vlastník pozemku povinný umožniť zamestnancom orgánu ochrany prírody a ním poverenej osobe, ktorí sa pri výkone svojej pracovnej činnosti preukážu služobným preukazom, vstupovať na pozemok s cieľom pl-niť povinnosti vyplývajúce zo zákona a z ďalších predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny. Je povinný strpieť označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, umiestňovanie a udržiavanie dočasných zariadení potreb-ných na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť, ako aj vykona-nie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody a ním poverenou osobou na účel zabránenia závažnému poškodeniu alebo zničeniu ekosystému, jeho zložky alebo prvku.

Zamestnanec orgánu ochrany prírody alebo ním poverená osoba sú povin-ní pri výkone týchto činností postupovať tak, aby nedochádzalo k neodôvod-nenému poškodzovaniu dotknutého pozemku, ako aj k rušeniu práv a právom chránených záujmov vlastníka pozemku nad mieru ustanovenú týmto záko-nom.

Orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba je povinná vopred ozná-miť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku rozsah a čas trvania výkonu uvedených činnosti.

V § 60 ustanovuje poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpoč-tu, ktorý je určený na udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu čas-ti krajiny, pokiaľ ho nie je možné dosiahnuť len bežným obhospodarovaním pozemku. Finančný príspevok poskytuje orgán ochrany prírody na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi orgánom ochrany prírody alebo ním po-verenou organizáciou ochrany prírody a vlastníkom dotknutého pozemku.

Výška finančného príspevku je vyjadrením nákladov vlastníka dotknuté-ho pozemku na zabezpečenie realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok a určuje sa dohodou medzi orgánom ochrany prírody alebo ním po-verenou organizáciou a vlastníkom (správcom, nájomcom) podľa náročnosti a rozsahu opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, nákladov obvyklých v mieste realizácie, rozdielu nákladov medzi bežným obhospodarovaním po-zemku rovnakej bonity v mieste realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok a požadovaným spôsobom obhospodarovania alebo udržiavania.

54


Finančný príspevok sa poskytuje pred realizáciou dohodnutých opatrení, a to v tom kalendárnom roku, keď sa záväzok vlastníka dotknutého pozemku, zabezpečiť príslušné opatrenie má plniť.

§ 61 rieši otázku náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania. Vlast-ník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatre-ní k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu obmedzenia bežného obhospodarovania.

Bežným obhospodarovaním sa rozumie hospodárenie na lesnom pozem-ku, ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestoro-vého rozdelenia lesa bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mi-moriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch6.

Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona

č. 295/2007 Z. z. a zákona č. 45/2009 Z. z.

So zreteľom na to, že ide o veľmi rozsiahly zákon vyberieme z neho len pa-ragrafy týkajúce sa používania prípravkov na ochranu rastlín.

V § 2 sa ukladá viesť evidenciu spotreby prípravkov a spôsobu ich aplikácie. Vedú ju osoby podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona vrátane osôb vykonávajúcich ošetro-vanie skladovaných rastlín a rastlinných produktov.

Evidencia sa uchováva desať rokov od skončenia kalendárneho roka, v kto-rom sa prípravky aplikovali. Vzor vedenia evidencie sa uvádza v prílohe záko-na.1.

Evidenciu možno viesť aj v elektronickej podobe, pričom počas kontroly vykonávanej zamestnancom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) treba zabezpečiť aj listinnú podobu aktualizo-vanú k termínu kontroly.

Ten, kto vedie evidenciu zašle súhrnné údaje o spotrebe prípravkov podľa prílohy č. 3 Národnému lesníckemu centru spolu s hlásením o stave a vývoji škodlivých činiteľov.

§ 3 stanovuje, že každý je povinný používať len registrované prípravky... podľa návodu uvedeného na etikete... a za podmienok uvedených v osobitnom predpise.

6 Posledne sa zákonom č. 117/2010 Z. z. menili a dopĺňali niektoré inštitúty tu citovaného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

55


Každý, kto podniká v LH má povinnosť viesť evidenciu spotreby prípravkov na ochranu rastlín …s uvedením spôsobu aplikácie a predložiť ju Národnému lesníckemu centru.

§ 10 určuje povinnosť uvádzať na trh a používať len také prípravky na ochranu rastlín a iné prípravky, ktoré zaregistroval kontrolný ústav alebo ich zaregistroval iný členský štát (nasledujúci odsek). Používať ich možno v rozsa-hu a spôsobom uvedeným v rozhodnutí o registrácii.

Ako súbežný prípravok sa označuje prípravok zaregistrovaný v inom člen-skom štáte; prípravok s identickým zložením ako už zaregistrovaný „referenč-ný“ prípravok.

Každý, kto chce použiť registrovaný prípravok na ochranu rastlín …na plodiny, alebo proti škodlivým organizmom, ktorých zoznam zverejňuje kon-trolný ústav vo Vestníku MP SR, môže požiadať kontrolný ústav o rozšírenie rozsahu jeho použitia. Riziko poškodenia plodiny ošetrenej registrovaným prípravkom s rozšíreným rozsahom jeho použitia na túto plodinu znáša ten, kto takýto prípravok použil. Ide o:

– Potláčanie významného, alebo aj zriedkavo sa vyskytujúceho škodlivého činiteľa v plodinách s malou výmerou pestovania.

– Potláčanie zriedkavého škodcu v hospodársky dôležitých plodinách..

– ÚKSÚP uverejňuje v „Zozname“ – kapitola 2.15 (str. 131) a na svojej webo-vej stránke v časti „register“.

– Na webovej stránke ÚKSÚP http://www.uksup.sk/index.php?n=25 v časti „žiadosti a tlačivá“ je formulár žiadosti o minoritné použitie registrovaného prípravku. Formulár treba vyplniť kompletne a včas.

– Rozhodnutie obdrží žiadateľ, takto používať prípravok môže každý.

§14 hovorí, že: po zrušení registrácie, skončení platnosti, alebo strate plat-nosti registrácie je povinnosťou:

a) Najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby odkladu (do spotrebovania zá-sob) prípravok vrátiť držiteľovi registrácie, povolenia, dovozcovi.

b) Držiteľa registrácie, ...., prevziať prípravok a zabezpečiť jeho zneškodnenie.

Náklady, ktoré vzniknú vrátením prípravku, je držiteľ registrácie, alebo do-vozca povinný uhradiť držiteľovi prípravku.

Kto nesplní povinnosť podľa písmena a), musí zabezpečiť likvidáciu prí-pravku na vlastné náklady do stanoveného termínu.

Prípravok sa stáva odpadom, ak ho nemožno identifikovať, ak je v poškode-nom obale a zmenili sa jeho fyzikálno-chemické vlastnosti, ak uplynula doba odkladu na spotrebovanie.

§ 16 stanovuje, že: každý mechanizačný prostriedok… musí byť podrobený kontrole v lehote zodpovedajúcej jeho záťaži pri použití, najmenej však raz za dva roky alebo bezodkladne pri poškodení, oprave, úprave..

§ 18a určuje, že prípravky na ochranu rastlín alebo iné prípravky môže aplikovať a túto aplikáciu zabezpečovať podľa návodu uvedeného na etikete

56


ten, kto je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aplikáciu príprav-kov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov…

Osvedčenie na aplikáciu prípravkov sa vydá tomu, kto úspešne absolvoval odborné vzdelávanie. Platnosť osvedčenia na aplikáciu prípravkov je desať ro-kov.

§ 36 stanovuje, že každý, kto aplikuje prípravky na ochranu rastlín alebo iné prípravky… má povinnosť získať osvedčenie na aplikáciu prípravkov do 31. decembra 2013.

Zákon č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

Určuje povinnosti ústredných orgánov štátnej správy, obcí, právnických osôb, podnikajúcich fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi.

§4 stanovuje, že právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná zabezpečiť v objektoch a v priesto-roch vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok a odstraňovať zistené nedostatky.

Zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako aj pri činnostiach spojených s takýmto nebezpečenstvom.

Určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi.

Zabezpečovať plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi v mimopracov-nom čase.

Zabezpečovať pravidelné školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi.

Vypracovať a viesť dokumentáciu o ochrane pred požiarmi. Umožniť do objektov vstup požiarneho dozoru, plniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov atď.

§ 5 stanovuje, že právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba je povinná obstarať a inštalovať vhodné druhy požiarnotechnických opatrení, označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, strpieť umiestnenie signalizačných za-riadení, udržiavať zdroje vody na hasenie požiarov, atď.

V § 8 sa zakazuje vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov, zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach , kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu.

Ďalej sa tu v § 14 uvádzajú povinnosti fyzických osôb a v § 15 povinnosti obcí7.

7 Citovaný zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi sa menil a doplnil zákonomč. 562/ 2005 Z. z.

57


Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších právnych predpisov (vodný zákon)

V piatej časti zákona o vodách týkajúcej sa ochrany vodných pomerov a vo-dárenských zdrojov sa v § 30 ukladá vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi (vlastníkom) lesných pozemkov povinnosť obhospodarovať ich takým spôso-bom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; t. j. povinnosť najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy; dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom lesných pozemkov vy-konať opatrenia smerujúce k splneniu vyššie uvedených povinností.

Podľa § 28 je na schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu v chrá-nených vodohospodárskych oblastiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy.

Podľa § 31 sa v chránenej vodohospodárskej oblasti zakazuje vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd.

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

v znení neskorších právnych predpisov

V § 15 vstup na susedné pozemky sa umožňuje zamestnancom cestných správnych orgánov a správcov komunikácií vstupovať na nezastavané pozem-ky v okolí diaľnice, cesty a miestnej komunikácie a vykonávať nevyhnutné opatrenia na účely výstavby, dozoru a na iné účely súvisiace so správou po-zemných komunikácií, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov (vrátane zákona o lesoch). Sú pritom povinní dbať, aby škoda pri týchto prácach, ak jej nemožno predísť, bola čo najmenšia.

Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších právnych predpisov

Tento zákon upravuje okrem iného podmienky na zriaďovanie a prevádz-kovanie telekomunikačných sietí a telekomunikačných zariadení, ich ochra-nu práva, povinnosti telekomunikačných podnikov, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, štátny dohľad, sankcie a pôsobnosť orgánov štát-nej správy v telekomunikáciách.

V štvrtej časti Ochrana telekomunikačných sietí a telekomunikačných za-riadení sa v § 45 uvádzajú základné povinnosti a vlastníkom nehnuteľností sa ukladá povinnosť dbať o to, aby užívaním nehnuteľnosti nepoškodzovali a ne-

58


rušili prevádzku telekomunikačných zariadení a verejných telekomunikač-ných sietí, najmä vzdušných a podzemných káblových vedení.

Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia verejnej telekomunikačnej siete.

Podľa § 46 prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia alebo verejnej telekomunikačnej siete je oprávnený vo verejnom záujme zriadiť a prevádzko-vať na základe schváleného územného plánu zóny alebo územného rozhodnu-tia vedenia verejnej telekomunikačnej siete vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov na cudzom pozem-ku.

Ďalej je oprávnený vstupovať v súvislosti s ich projektovaním, zriaďova-ním, prevádzkovaním, opravami a údržbou na cudzie pozemky, odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bez-pečnosť a spoľahlivosť prevádzky telekomunikačného zariadenia, vedenia ve-rejnej telekomunikačnej siete vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení, oporných a vytyčovacích bodov a rádiového zariadenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku.

Prevádzkovateľ je povinný pri výkone týchto oprávnení si počínať tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obme-dzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu oprávnenia musí upovedo-miť vlastníka nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárie alebo poruchy na vedení verejnej telekomunikačnej siete alebo na telekomunikačnom zariadení, upovedomí ho čo najskôr.

Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnu-teľnosti do predošlého stavu. Ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykona-ných prác alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpove-dajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.

Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa ob-medzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnu-teľnosti uplatniť u prevádzkovateľa do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti; inak právo zaniká. Ak prevádzkovateľ nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u prevádzko-vateľa.

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov

V § 7 zákona o energetike sa ustanovuje postup pri vydávaní povolenia na podnikanie v energetike (v danej činnosti, vymedzenom území, na výkon po-

59


žadovanej činnosti a na požadovanú dobu). Povolenie sa vydáva za predpokla-du preukázania plnenia požadovaných podmienok.

V § 10 sa uvádzajú práva a povinnosti držiteľa povolenia, podľa ktorých môže držiteľ (fyzická alebo právnická osoba) vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povole-nej činnosti; odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca (ďalej len „vlastník“); písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom činnosti. Povinnosť vopred oznámiť vlastníkovi výkon činností neplatí, ak ide o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov; v stave núdze alebo predchádzania jeho vzniku; v prípade porúch, údržby alebo havárie na zaria-deniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.

Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu uvedených činností majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú ná-hradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu škody alebo nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užíva-nia možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby, ktorí túto škodu alebo obmedzenie spôsobili, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom poškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo núteného obmedzenia, inak právo poškodeného zaniká.

Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach a právom chránených záujmoch vlastníkov do-tknutých nehnuteľnosti. Ak sa jej nedá vyhnúť je povinný obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení prác, je povinný uviesť pozemky do pô-vodného stavu, alebo ak to nie je možné, uhradiť vlastníkovi pozemku spôso-benú škodu.

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia sú vecnými bre-menami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie zázna-mu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednora-zovú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedze-ný pri užívaní nehnuteľnosti. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, náhrada sa určí znaleckým posudkom. Náklady na vyhoto-venie znaleckého posudku hradí držiteľ povolenia.

Podľa § 36 sa na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy zriaďujú ochran-né pásma, t. j. priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sú-stavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.

V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je okrem iného zakázané vysádzať a pestovať trvalé po-

60


rasty s výškou presahujúcou 3 m; vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vede-nia s jednoduchou izoláciou. Vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou pre-sahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpečené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodiť vodiče vzdušného vedenia.

Vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh po-zemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia.

§ 56 ustanovuje povinnosť zriaďovať ochranné pásma na ochranu plyná-renských zariadení a priamych plynovodov. Vlastníci pozemkov v lesných prie-sekoch, cez ktoré sú vedené plynárenské zariadenia prevádzkované s tlakom nad 0,4 MPa, sú povinní umožniť prevádzkovateľovi siete a prevádzkovateľovi ťažobnej siete zachovať voľné pásy v šírke 2 m na obe strany od osi plynovodu distribučnej siete a ťažobnej siete a v šírke 5 m na obe strany od osi plynovodu prepravnej siete a plynovodu, ktorý je súčasťou zásobníka. Vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu fyzické alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pra-covníka prevádzkovateľa8.

Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

v znení neskorších právnych predpisov

V § 5 sa ustanovuje, že nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej re-publiky.

Podľa § 26 môže obvodný banský úrad nariadiť vyznačenie hraníc dobý-vacieho priestoru hraničnými značkami na povrchu, ak je to potrebné vo ve-rejnom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru.

V § 28 sa riešia otázky súvisiace s konaním o určení, zmenách a zrušení do-bývacieho priestoru. Účastníkmi konania sú navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza. Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská v lehote, ktorú určí obvodný banský úrad a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Povinnosti a oprávnenia organizácie pri dobývaní ložísk sa ustanovujú v § 31. Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená zriaďo-

8 Náhradu za obmedzenie vlastníckych práv rieši zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch (§ 35). Prevádzkovatelia líniových stavieb, ktoré boli vybudované na lesných pozemkoch do 31. augusta 2007, sú povinní usporiadať právne pomery k nim do 1. júla 2012 (§ 68 a, písm. 4).

61


vať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho, stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu, do-bývanie a na činnosti vykonávané v súvislosti s dobývaním, úpravou alebo zu-šľachťovaním nerastov, vykonávaným v súvislosti s ich dobývaním a s dopra-vou. Ďalej tiež nadobúdať pre plnenie úloh ustanovených banským zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení, prípadne zriadením užívacieho práva (na vyvlastňovacie konanie sa vzťahujú osobitné predpisy).

Po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v banských dielach a lo-moch je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu a uskutočniť rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov dotknutých banskou činnosťou podľa osobitného predpisu, ak sa organizácia a vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je hlavné banské dielo alebo lom postavený, nedohodnú inak. Ak ide o trvalé vyňatie lesných pozemkov, uskutoční sa rekultivácia pozemkov podľa rekultivačného plánu, o schválenie ktorého organizácia požiada obvodný ban-ský úrad.

Ak podľa § 33 banského zákona sú využitím výhradného ložiska ohroze-né objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (vrátanezákonaolesoch), sú organizácie, orgány, fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tie-to strety záujmov takým postupom, ktorý umožní využitie výhradného ložiska i zabezpečenie nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

Organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzic-kými osobami a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana vyššie uvede-ných objektov a záujmov o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov už vyriešili pri iných konaniach alebo ak postup ustanovujú osobitné predpisy.

Ak pri riešení stretov záujmov organizácia zistí, že nie sú známe fyzické ale-bo právnické osoby, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa banského zákona je v prípade lesných pozemkov účastníkom dohody správca lesného majetku vo vlastníctve štátu v obvode ktorého sa lesné pozemky nachádzajú.

Zákon č. 513/2009 Z . z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Podľa § 4 sa v obvode dráhy zakazujú vysádzať stromy a kry, umiestňovať stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, konštrukcie a pred-mety, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzko-vateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky.

62


Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa ne-hnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom roz-sahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, ktoré sú ohroze-ním prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti neu-poslúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečen-stvo pre prevádzku dráhy alebo dopravu na dráhe, prevádzkovateľ je opráv-nený sám vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie vyššie uvedených činností. Opráv-nenia prevádzkovateľa dráhy sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľ-nostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy.

Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiest-nenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednora-zovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Vyššie uvedené činnosti môže vykonávať len prevádzkovateľ dráhy a ním poverení zamestnanci; iné osoby len na základe jeho poverenia alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom.

Podľa § 6 je v ochrannom pásme dráhy zakázané bez súhlasu prevádzko-vateľa dráhy a bez záväzného stanoviska špeciálneho stavebného úradu vyko-návať činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.

Vlastníci, správcovia a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neob-medzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.

Po upovedomení vlastníka, správcu alebo užívateľa nehnuteľnosti sú po-verení zamestnanci prevádzkovateľa oprávnení vstupovať na nehnuteľnosť v ochrannom pásme dráhy z dôvodu údržby a opravy dráhy a jej súčastí a sta-vieb a s nimi aj iné osoby nevyhnutne potrebné na vykonanie potrebných čin-ností. Oprávnenie na vstup majú aj osoby, ktoré vykonávajú záchrannú akciu alebo odstraňujú následky nehody alebo mimoriadnej udalosti, vykonávajú ich vyšetrovanie alebo štátny dozor. Ak je nevyhnutné vykonať okamžite zá-chrannú akciu a odstrániť následky nehody alebo mimoriadnej udalosti a ne-možno vlastníka, správcu alebo užívateľa nehnuteľnosti upovedomiť vopred, treba ho upovedomiť bezodkladne. Na tento účel je povinný strpieť vstup tých-to osôb na nehnuteľnosť.

Ak je bezprostredne ohrozená prevádzka dráhy, niektorej jej súčasti alebo ak je ohrozená bezpečnosť dopravy na dráhe, poverení zamestnanci prevádz-kovateľa sú po upovedomení vlastníka, správcu alebo užívateľa nehnuteľnos-

63


ti oprávnení vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov, na jeho náklady. Vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti je po-vinný tieto úpravy strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.

Zamestnanci prevádzkovateľa dráhy a ostatné osoby, ktoré vstupujú na nehnuteľnosť v ochrannom pásme, sú povinní počínať si tak, aby nespôsobili škodu neprimeranú vykonanej činnosti a aby neobmedzili vlastníka alebo uží-vateľa nehnuteľnosti nad mieru primeranú vykonanej činnosti.

4.3.SúvisiaceprávnepredpisyEurópskejúnie

Prehľad inštitúcií a politických nástrojov lesníctva v Európskej únii

EÚ nemá spoločnú lesnícku politiku. Uplatňovanie vhodného obhospoda-rovania lesov je podľa zásady subsidiarity v plnej kompetencii členských štá-toch. Súbor pravidiel, iných rozhodnutí a stratégií Spoločenstva týkajúcich sa lesníctva sa iba neoficiálne nazýva lesnícka politika EÚ. Hlavnými cieľmi EÚ vo vzťahu k lesníctvu sú:

– Prehlbovanie TUOL v EÚ, ako prínosu k rozvoju vidieka a najmä k vytvára-niu a udržiavaniu pracovných miest na vidieku.

– Ochrana prírodného prostredia prostredníctvom zabezpečovania funkcií lesov a lesníctva pri ochrane pôdy vrátane protieróznej ochrany, pri regulá-cii a zvyšovaní kvality vôd, zlepšovaní kvality ovzdušia, viazaní (sekvestrá-cii) uhlíka, zmierňovaní a prispôsobovaní sa vplyvom klimatickej zmeny, ochrane biodiverzity, obnove poškodených lesov a ich ochrane pred biotic-kými a abiotickými činiteľmi.

– Zvyšovanie využívania dreva ako environmentálne vhodného a klimaticky neutrálneho zdroja materiálov a energie a ďalších lesných produktov z le-sov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom; podpora certifiká-cie TUOL a označovania certifikovaných výrobkov.

– Prispievanie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti drevospracujúceho prie-myslu v EÚ.

– Zdokonaľovanie nástrojov monitoringu lesa v súlade s požiadavkami exis-tujúcich environmentálnych dohôd a dohovorov.

– Presadzovanie trvalo udržateľného lesného hospodárstva ako prostriedku na znižovanie chudoby v rámci rozvojovej politiky EÚ.

V Európskej komisii (EK) sa hlavná zodpovednosť za otázky lesníctva delí medzi:

– Generálne riaditeľstvo (GR) pre poľnohospodárstvo – lesnícke opatrenia v Spoločnej poľnohospodárskej politike a v politike rozvoja vidieka.

– GR pre priemysel – drevospracujúci priemysel.

64


– GR pre životné prostredie – ochrana prírody, biologická diverzita a klima-tická zmena.

– Ďalšími orgánmi, ktoré sa zaoberajú lesníctvom sú GR pre energetiku, GR pre výskum, a GR pre rozvoj.

Fóra pre spoluprácu medzi EK a členskými štátmi v sektore lesníctva a dre-vospracujúceho priemyslu poskytuje Pracovná skupina rady EÚ pre les-níctvo. Na jej práci sa zúčastňujú oficiálni predstavitelia členských štátov a predsedá jej zástupca rady EÚ a Stály lesnícky výbor, ktorý pracuje v rámci GR pre poľnohospodárstvo a vedie ho zástupca EK.

– Pracovná skupina Rady EÚ pre lesníctvo sa zaoberá medzinárodnými otáz-kami lesov a lesníctva, najmä v nadväznosti na prípravu účasti EÚ v glo-bálnych fórach o lesoch a Fórum OSN o lesoch. Vykonáva základné roz-hodnutia týkajúce sa prípravy politických a právnych dokumentov v oblasti lesníctva.

– Stály lesnícky výbor EK je poradným orgánom pre politiku Spoločenstva v oblasti lesníctva. Jeho úlohou je pomáhať EK na jej žiadosť, alebo z vlast-nej iniciatívy, pri prerokúvaní všetkých otázok a problémov súvisiacich s lesníckou politikou. V niektorých oblastiach lesov a lesníctva má tiež ria-diacu funkciu.

V sektore lesníctva je tiež Poradný výbor pre lesníctvo a korok a v sektore drevospracujúceho priemyslu je Poradný výbor pre politiku Spoločenstva tý-kajúcu sa lesníctva a lesného priemyslu. Otázky lesníctva sa diskutujú tiež vo výboroch „Biotopy“ a „vtáctvo“, ktoré pomáhajú EK pri realizácii smerníc o ochrane biotopov a vtákov.

lesnícka stratégia Európskej únie

NariadenieRadyz15.decembra1998olesníckejstratégiiEurópskejúnie

Lesnícka stratégia EÚ uvádza všeobecné zásady aplikácie TUOL a ich mul-tifunkčnej úlohy. V súlade so zásadou subsidiarity vytvára rámec pre činnosti súvisiace s lesmi na úrovni EÚ. Zameriava sa na zlepšenie prepojenia a spo-lupráce medzi rôznymi politikami a súdržnosť s lesníckymi politikami člen-ských štátov. Jej podstatnými prvkami sú najmä tieto:

– Zodpovednosť za lesnícku politiku spočíva na členských štátoch, EÚ môže prispieť k realizácii TUOL prostredníctvom politík EÚ (subsidiarita, spo-luzodpovednosť), ako sú Spoločná poľnohospodárska politika a Rozvoj vidieka, Životné prostredie, Výskum, Energetika, Vnútorný trh, Zdravie a ochrana spotrebiteľa.

– Realizácia medzinárodných záväzkov, zásad a odporúčaní prostredníc-tvom národných lesníckych programov vypracovaných členskými štátmi.

V marci 2005 EK predložila Rade EÚ pre lesníctvo a Európskemu parla-mentu „Oznámenie o realizácii lesníckej stratégie EÚ“. Toto uvádza, že v ob-lasti TUOL sa v EÚ za posledné roky zaznamenal pokrok. V meniacom sa

65


politickom prostredí a rastúcej globalizácii sa čoraz dôležitejšia stáva konku-rencieschopnosť a ekonomická životaschopnosť trvalo udržateľného lesníctva. Toto si vyžaduje aktívnejší prístup k riadeniu lesníctva v EÚ. Ako hlavný ná-stroj „Oznámenie o realizácii lesníckej stratégie EÚ“ navrhlo vypracovať Akč-ný plán EÚ pre lesy.

Akčný plán Európskej únie pre lesy

OznámenieKomisie z 15. júna2006RadeaEurópskemuparla-mentuoakčnompláneEurópskejúnieprelesy

Akčný plán sa pripravil v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií so zainteresovanými stranami. Slúži ako nástroj na koordináciu opatrení Spoločenstva a politík členských štátov v oblasti lesného hospodár-stva. Jeho všeobecným cieľom je podporovať a zlepšovať TUOL a ich poly-funkčnú úlohu. Uznáva národné lesnícke programy ako vhodný rámec na im-plementáciu medzinárodných záväzkov týkajúcich sa lesníctva. Zdôrazňuje, že rastúci význam globálnych a medzisektorových otázok a problémov v politike lesníctva si vyžaduje lepšiu koherentnosť a koordináciu. Ďalej tiež zdôrazňuje potrebu zlepšenia konkurencieschopnosti lesníckeho sektora v EÚ, jeho lepšie riadenie a dodržiavanie zásady subsidiarity. Uznáva potrebu osobitného prí-stupu a opatrení pre rôzne typy lesov, ako aj dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú vlastníci lesov pri ich trvalo udržateľnom obhospodarovaní. Účelom akčného plánu je prispieť k dosiahnutiu cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a Göteborskej agendy pre trvalo udržateľný rozvoj.

Pri príprave akčného plánu EK a členské štáty vytvorili túto spoločnú víziu lesníctva a príspevku lesov a lesníctva k modernej spoločnosti: „Lesy pre spo-ločnosť: dlhodobé polyfunkčné lesníctvo, ktoré plní súčasné a budúce spolo-čenské potreby a podporuje živobytie súvisiace s lesníctvom.“

V súlade s uvedenou víziou má akčný plán štyri hlavné ciele:

– zlepšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti,

– skvalitňovanie a ochrana životného prostredia,

– prispievanie ku kvalite života,

– podpora koordinácie a komunikácie.

Päťročný akčný plán (na roky 2007-2011) pozostáva zo súboru kľúčových činností, ktoré Komisia navrhuje realizovať v spolupráci s členskými štátmi. Poukazuje sa v ňom aj na ďalšie opatrenia, ktoré môžu členské štáty vykonať podľa svojich konkrétnych podmienok a priorít, s podporou existujúcich ná-strojov Spoločenstva.

lesníctvo v politike rozvoja vidieka a poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika (sa skladá z dvoch pilierov. Prvý sa zameriava na poskytovanie podpory farmárom – roľníkom a druhý podporuje pôdohospodárstvo.

66


Nariadenie rady (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľ-nohospodárskej politiky poskytuje pravidlá pre obidva piliere v jednom právnom predpise a vytvára dva fondy:

– Európsky poľnohospodársky záručný fond, ktorý financuje trhové a iné opatrenia v rámci prvého piliera.

– Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorý je určený na financovanie programov pre rozvoj vidieka v rámci druhého piliera.

Politika rozvoja vidieka EÚ, ktorá je druhým pilierom Spoločnej poľnohos-podárskej politiky sa usiluje o vytvorenie koherentného a trvalo udržateľné-ho rámca pre rozvoj vidieckych oblastí na základe týchto hlavných princípov: multifunkčnosť poľnohospodárstva, medziodvetvový a integrovaný prístup k ekonomike vidieka a subsidiarita.

Všetky zásady Lesníckej stratégie EÚ (multifunkčnosť, trvalá udržateľnosť) sa odrážajú v politike rozvoja vidieka EÚ tak, že spájajú ekonomické, sociál-ne a environmentálne ciele. Lesnícke opatrenia programov rozvoja vidieka sa zároveň snažia dosiahnuť prínosy k riešeniu globálnych problémov, ako napr. klimatická zmena a biodiverzita.

Hlavným nástrojom na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v rámci rozvoja vi-dieka je:

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 na podporu rozvoja vidieka prostred-níctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

Politika rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 ponúka nástroje na do-siahnutie ekonomického rastu prostredníctvom trhovej orientácie, zlepšenia kvality životného prostredia, ktoré prispieva aj k udržaniu atraktívnosti vi-dieka, ako aj vytvorenia možností pre aktivity podporujúce ekonomiku a za-mestnanosť.

Oblasť rozvoja vidieka predstavuje široké spektrum možností podpôr vo vidieckych oblastiach. Z tohto hľadiska pokrýva rôznorodých beneficientov a umožňuje realizáciu ochrany životného prostredia, zachovania poľnohos-podárstva v menej priaznivých oblastiach, a tým aj ich osídlenia. Umožňuje diverzifikáciu činností vo vidieckom priestore a napomáha zabezpečovať pri-jateľné podmienky obyvateľov vidieka.

Podpora rozvoja vidieka – Ciele a priority Slovenskej republiky v rokoch 2007 – 2013

Slovenská republika pre programové obdobie 2007 – 2013 vychádza zo sú-časne implementovaných opatrení v rámci Sektorového operačného programu „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ a „Plánu rozvoja vidieka na obdobie ro-kov 2004 – 2006“. Snahou SR je nielen pokračovať v realizácii týchto opatrení a plnení priorít, ale implementovať aj nové opatrenia, ktoré prispejú k zvý-šeniu konkurencieschopnosti, hodnoty životného prostredia a krajiny, ako aj kvalite života vo vidieckych oblastiach. K prioritám programového obdobia 2007 – 2013 patrí:

67


– Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a LH

– Zlepšenie životného prostredia a krajiny

– Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospo-dárstva

– Prístup „Leader“.

V súvislosti s rozvojom vidieka sa v novom nariadení na obdobie rokov 2007 – 2013 zaviedlo niekoľko dôležitých zmien. Uznala sa významná rola lesníckeho sektora v oblastiach vidieka a špecifické lesnícke opatrenia sa pre-skupili a zmodernizovali tak, aby lepšie podporili integráciu lesníctva v rozvoji vidieka v zmysle lesníckej stratégie EÚ a Akčného plánu EÚ pre lesy. Členské štáty a regióny môžu do svojich programov rozvoja vidieka zahrnúť súbory špecifických lesníckych opatrení, ktoré lepšie zodpovedajú ich prioritám a po-trebám. V súčasnosti možno v lesníctve využívať pomoc Spoločenstva v rámci politiky rozvoja vidieka na:

Zvýšenie a rozšírenie hospodárskej hodnoty a diverzifikácie výroby neštát-nych lesov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárskej činnosti vo vidiec-kych oblastiach.

Pridávanie hodnoty do produktov lesného hospodárstva (skvalitnenie spra-covania a obchodovania s primárnymi produktmi prostredníctvom investícií, zavádzanie nových technológií a inovácií, sprístupňovanie nových trhových možností a pod.).

Podporu metód využívania pôdy zlučiteľných s potrebou ochrany a skvalit-ňovania prírodného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov; patrí sem najmä ochrana biodiverzity, území sústavy NATURA 2000, vody a pôdy, zmierňova-nie klimatickej zmeny a pod.

Lesnícke opatrenia v rámci trvalo udržateľného hospodárenia a zvyšova-nia multifunkčnej úlohy lesov v súlade s lesníckou stratégiou EÚ, záväzkami Spoločenstva a členských štátov na medzinárodnej úrovni.

Podporu zriaďovania agrolesníckych systémov zlučujúcich systémy exten-zívneho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva so zameraním na produk-ciu vysokokvalitného dreva a iných lesných produktov.

Osobitnú podporu obhospodarovateľom lesov pri riešení špecifických problémov súvisiacich s vykonávaním smerníc o chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu.

Podporu a obnovu lesníckeho potenciálu v lesoch poškodených prírodnými katastrofami a požiarmi a na zavádzanie preventívnych opatrení.

Podporu pri nevýnosných investíciách, ak sú potrebné na splnenie lesníc-ko-environmentálnych záväzkov alebo spoločenskej hodnoty oblastí, v kto-rých sa lesy nachádzajú.

Podporu horských a iných znevýhodnených oblastí určených na základe objektívnych spoločných kritérií; členské štáty môžu určiť oblasti vhodné na zalesnenie z environmentálnych dôvodov, na ochranu pred eróziou, predchá-

68


dzanie prírodným rizikám, rozširovanie lesných zdrojov na zmierňovanie kli-matickej zmeny.

Zriadenie poradenských služieb pre LH pre vlastníkov a obhospodarova-teľov lesov.

lesný reprodukčný materiál a zdravotný stav rastlín

Využívanie kvalitného LRM, vhodného pre príslušné stanovištné podmien-ky, je nevyhnutné pre zvýšenie stability lesov, ich odolnosti voči chorobám, adaptačnú schopnosť, produktivitu a rozmanitosť lesov nevyhnutné. Preto EÚ v roku 1999 prijala: Smernicu rady 1999/1050 o marketingu lesného reprodukčného materiálu.

Táto smernica vytvorila schému EÚ v oblasti marketingu s LRM. Ustano-vuje potrebu zabezpečenia dostatočných zásob kvalitného lesného reprodukč-ného materiálu druhov drevín, ktoré sú v EÚ dôležité. Špecifikuje, že s LRM sa nesmie obchodovať, pokiaľ nie je jednou z kategórií stanovených smernicou, a že len schválený základný materiál (t. j. stromy, z ktorých sa reprodukčný materiál získal) sa môže použiť na produkciu, ak sa s materiálom obchoduje. Základný materiál musí schváliť oficiálny štátny orgán a musí spĺňať minimál-ne požiadavky uvedené v legislatíve.

S ohľadom na zdravotný stav rastlín, platí pre LRM:

Smernica rady č. 2000/29 o ochranných opatreniach proti zavle-čeniu do Spoločenstva organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty a proti ich šíreniu v Spoločenstve.

Je rámcovou smernicou Zdravotného režimu rastlín EÚ a predstavuje vše-obecné zásady, spočívajúce na ustanoveniach uvedených v Medzinárodnej konvencii o ochrane rastlín FAO. Smernica č. 2000/29 uvádza, medzi iným, technické fytosanitárne ustanovenia, ktoré majú rastliny a rastlinné produkty spĺňať a kontroly, ktoré sa majú uskutočňovať v mieste pôvodu rastlín a rast-linných produktov určených pre EÚ a pohyb v rámci nej.

lesníctvo v kontexte environmentálnej politiky

Lesníctvo je jedným z hlavných spôsobov využívania krajiny v Európe. Má kľúčový význam pre kvalitu životného prostredia, nielen vďaka známym funk-ciám, ale aj pre jeho prínosy do ochrany prírody a zachovania biodiverzity.

Šiesty akčný program pre životné prostredie ES 2001-2010, roz-hodnutie č. 1600/2002/EC Európskeho parlamentu a rady z 22. júla 2002

Tento program predstavuje environmentálnu zložku stratégie Spoločen-stva pre trvalo udržateľný rozvoj. Pokračuje v napĺňaní niektorých cieľov Pia-teho akčného programu, avšak ide ďalej v tom, že prijíma strategickejší prí-stup. Vyzýva na aktívne zapojenie a zodpovednosť všetkých strán spoločnosti, na hľadanie nových, inovačných, operatívnych a trvalo udržateľných riešení

69


problémov životného prostredia. Identifikuje štyri prioritné oblasti, z ktorých všetky obsahujú otázky a problémy súvisiace s lesníctvom. Sú to tieto: Klima-tická zmena, Príroda a biodiverzita, Životné prostredie a zdravie a Prírodné zdroje a odpad.

Ochrana lesov pred znečistením ovzdušia

V reakcii na rastúce znepokojenie z poškodzovania lesov v dôsledku znečis-tenia ovzdušia Rada Európy prijala:

NariadenieRady(EHS)č.3528/86oochranelesovSpoločenstvapredznečistenímovzdušia

Táto schéma vznikla v roku 1985 v rámci Dohovoru Európskej hospodár-skej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o diaľkovom prenose škodlivín a znečistení ovzdušia. Spoločný monitoring stavu európskych lesov sa rozvinul do jedného z najväčších svetových systémov biomonitoringu, ktorý tvorí unikátny zdroj ekologických referenčných údajov pre široké využitie vo vede a lesníctve.

Program podstatne prispel do zvýšenia povedomia ľudí o environmentál-nych hrozbách pre lesy. Významné výsledky sa dosiahli v sledovaní citlivosti lesov na depozície dusíka, kyslosti ovzdušia a ťažkých kovov. Monitoring odha-lil znižovanie depozícií síry v lesných pôdach, a tiež zlepšenie kvality ovzdušia v niektorých, predtým silne poškodených lesných oblastiach strednej Európy.

Nariadenie(EC)č.614/2007EurópskehoparlamentuaRadyz23.mája2007týkajúcesafinančnéhonástrojapreživotnéprostredie

V roku 2008 predložila EK Správu do Rady a Európskeho parlamentu o im-plementácii schémy Forest Focus a navrhla, aby sa zabezpečilo pokračovanie monitorovacích aktivít. V správe sa zdôrazňuje fakt, že ukončením platnosti schémy Forest Focus sa pre členské štáty zrušila povinnosť vykonávania ko-ordinovaného monitoringu lesov na úrovni EÚ. Aby sa predišlo nekoordino-vaným aktivitám v budúcnosti, bolo by treba rozvinúť novú schému (rámec) na úrovni EÚ, ktorý by umožňoval efektívne obhospodarovanie, zber údajov, analýzy, kontrolu kvality a reportovanie. Tieto odporúčania vrátane rozšírenia monitorovacích aktivít sú v súčasnosti zahrnuté v rámci finančného nástroja LIFE+, pre ktorý sa vypracoval projekt „FutMon“.

Stratégia Spoločenstva v oblasti biodiverzity

Táto stratégia vytvára všeobecný rámec pre tvorbu a uplatňovanie politík a nástrojov Spoločenstva s cieľom plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o biologickej rozmanitosti. Stratégia zahŕňa štyri hlavné témy realizo-vané prostredníctvom akčných plánov. Sú to: zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biologickej rozmanitosti; podiel na prínosoch vyplývajúcich z vyu-žívania genetických zdrojov; výskum, identifikácia, monitoring a výmena in-formácií; vzdelávanie, školenie a práca s verejnosťou. Stratégia sa sústreďuje na integráciu otázok biologickej rozmanitosti do relevantných odvetvových

70


politík. Lesy sa identifikovali ako jedno z dôležitých odvetví zachovania a trva-lo udržateľného využívania biologickej rozmanitosti.

Akčné plány biodiverzity v oblastiach Ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybárstva, rozvoja a hospodárskej spoluprá-ce. (Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, 2001).

Hlavným cieľom akčných plánov je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a in-tegrovanie environmentálnych otázok do sektorových politík a politických ob-lastí. Sektorové akčné plány definujú konkrétne akcie a opatrenia na plnenie cieľov definovaných v Stratégii Spoločenstva v oblasti biodiverzity a špecifiku-je merateľné ciele.

NAturA 2000

NariadenieRady79/409/EHSnaochranuvoľnežijúcichvtákov

SmernicaRady 92/43/EHS z 21.mája 1992 o ochrane biotopov,voľnežijúcichživočíchovavoľnerastúcichrastlín

Sieť NATURA 2000 pozostáva z „osobitne chránených území“ podľa smer-nice 79/409/EEC (tiež známa ako: smernica o vtákoch – Bird Directive) a „oso-bitne chránených území“ podľa smernice 92/43/EEC (smernica o biotopoch – Habitat Directive). Opatrenia, ktoré sa prijali v súlade s týmito smernicami majú slúžiť na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu ochrany prírod-ných biotopov a druhov voľne žijúcej fauny a flóry, ktoré sú predmetom záuj-mu Spoločenstva, pričom treba zohľadňovať ekonomické, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj regionálne a miestne charakteristiky.

Európska agentúra pre životné prostredia

Nariadenie Rady 1210/1990/EHS, zmenené nariadením Rady933/1999/ESz29.apríla1999

Cieľom Európskej agentúry pre životné prostredie je napomáhať dosiah-nutiu významného a merateľného skvalitnenia životného prostredia v Európe prostredníctvom poskytovania aktuálnych, cielených, relevantných a spoľah-livých informácií pre politické orgány a verejnosť. Má mandát na poskytovanie informácií o životnom prostredí, vrátane lesov, pomoc Spoločenstvu a člen-ským krajinám pri tvorbe efektívnych environmentálnych opatrení a hodno-tenie aktuálneho a očakávaného pokroku v danej oblasti.

lesy a klimatická zmena

Európsky program týkajúci sa klimatickej zmeny na roky 2000-2004 sa ustanovil v júni 2000 na pomoc identifikácii environmentálne vhodných a z hľadiska nákladov najefektívnejších opatrení umožňujúcich EÚ plniť svoj Kjótsky záväzok, t. j. znížiť emisie skleníkových plynov o 8 % od roku 1990 do rokov 2008 – 2012. Zameriava sa na vytvorenie stratégie a nástrojov na zníženie emisií skleníkových plynov. Vytvoril sa ako poradný proces, v ktorom

71


pracujú spolu EK, národní experti, priemysel a nevládne organizácie. Činnosť začala v októbri 2005.

Pracovná skupina pre zásoby uhlíka v lesoch začala svoju aktivitu v novem-bri 2001 po odsúhlasení definícií, obmedzení, pravidiel a modalít pre zásoby uhlíka v lesoch podľa článku 3.3 Kjótskeho protokolu (zalesňovanie, obno-va lesa a odlesňovanie) a článku 3.4, týkajúceho sa obhospodarovania lesov. Identifikovala a navrhla niektoré lesnícke opatrenia a zhodnotila potenciál le-sov zachytávať uhlík. Zhodnotila tiež niekoľko politických smerníc a odporú-čaní a identifikovala politické nástroje EÚ, ktoré by sa mali použiť na podporu navrhovaných opatrení.

Energia z dreva

Drevo je obnoviteľným zdrojom energie a jednou z najlepších náhrad za fo-sílne palivá. Environmentálne a energetické výhody vysvetľujú, prečo krajiny EÚ so silným drevárskym priemyslom pracujú na programoch zameraných na rozvoj technológií a prostriedkov na rozšírenie tohto sektora.

Akčný plán pre biomasu

OznámeniezKomisie–Akčnýplánprebiomasu,SEC(2005)1573

Tento akčný plán určuje opatrenia na zvýšenie produkcie biomasy z dreva, odpadov a produkcie poľnohospodárskych plodín prostredníctvom vytvára-nia trhových stimulov na jeho využívanie a odstránenie bariér v rozvoji trhu. Týmto spôsobom Európa môže znížiť svoju závislosť od fosílnych palív, znížiť emisie skleníkových plynov a stimulovať ekonomické aktivity vo vidieckych oblastiach. Plán stanovuje viac než 20 akcií. Väčšina z nich sa realizuje od roku 2006.

Štatistika sektora lesníctva – Eurostat

Eurostat, Štatistický úrad Európskej únie je zodpovedný za zber, správu a publikovanie údajov týkajúcich sa lesných produktov a obchodnej štatistiky, ako aj inej štatistiky vo vzťahu k lesníctvu ako celku. Európska lesnícka data-báza obsahuje údaje o produkcii a obchode s guľatinou a lesnými produktmi, primárnymi (guľatina, piliarska guľatina, drevné panely, celulóza, papier a kartóny) i odvodenými (ďalej spracované drevo a výrobky z papiera). Údaje pokrývajú územia krajín EÚ, Európske združenie voľného obchodu, Ruskej federácie, USA a Kanady. Pri zbere údajov lesníckej štatistiky sa stretávajú do-plniť názov (FAO), EHK OSN, Medzinárodná organizácia pre tropické drevo (ITTO) a Eurostat. Hlavným nástrojom pre spoluprácu je každoročný spoloč-ný dotazník lesníckeho sektora.lesníctvo a výskum v Európskej únie

Siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj

Siedmy rámcový program (7RP) pre výskum a technologický rozvoj je hlavným nástrojom EÚ na financovanie výskumu v období rokov 2007-2013.. Hlavné politické priority 7RP sú: budovanie európskeho výskumného priesto-

72


ru, hospodársky rast, konkurencieschopnosť, zdravie, kvalita života a život-ného prostredia, znalostná ekonomika a spoločnosť, šírenie a odovzdávanie poznatkov a atraktivita EÚ pre vedeckovýskumných pracovníkov.

Problematika lesníctva a drevospracujúceho priemyslu sa v 7RP vyskytuje najmä v týchto témach: (1) Zdravie: lesné liečivé rastliny, (2) Potraviny, poľno-hospodárstvo a biotechnológie: zabezpečenie a optimalizácia trvalo udržateľ-nej produkcie dreva, rozvoj stratégií obhospodarovania lesov, analýz rizík pre zabezpečenie produkcie dreva, príspevok nedrevných lesných produktov a slu-žieb, (6) Životné prostredie (vrátane klimatickej zmeny): Klimatická zmena, znečistenie a riziká (dopady klimatickej zmeny, riziká a lesné hospodárstvo, lesy a ich úloha pri sekvestrácii uhlíka, obnova poškodenej krajiny, dopady kli-matickej zmeny na druhy a ich odozvy); Trvalo udržateľné obhospodarovanie zdrojov (multifunkčné obhospodarovanie zdrojov a lesnej krajiny), (8) Soci-álno-ekonomické vedy a humanitné odbory (rast, zamestnanosť a konkuren-cieschopnosť; kombinovanie ekonomických, sociálnych a environmentálnych cieľov v európskej perspektíve; sociálno-ekonomické a vedecké ukazovatele).

Spoločné výskumné centrum

Poskytuje nezávislý výskum a technologické poradenstvo politickým či-niteľom v rámci EÚ. Kombinuje krátkodobé technické projekty s dlhodobým strategickým výskumom v pracovnom programe plánovanom v tesnej spolu-práci so svojimi hlavnými užívateľmi.

Všetky lesnícke a lesníctvu príbuzné výskumné projekty sa zahrnuli do ak-tivít Ústavu pre životné prostredie a trvalú udržateľnosť v Ispre, Taliansko. Lesnícky výskum sa zameriava na poskytovanie vedeckej a technickej podpo-ry pre vytváranie, realizáciu a sledovanie politík EÚ v súvislosti s trvalo udrža-teľným využívaním prírodných zdrojov: voda, pôda, lesy; trvalo udržateľným poľnohospodárstvom a rozvojom vidieka; klimatickou zmenou (mitigačnými a adaptačnými opatreniami); environmentálnymi a prírodnými rizikami, kva-litou ovzdušia; monitoringom životného prostredia a informačnými systéma-mi.

Európska spolupráca v oblasti vedy a technicky

Európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST) je najstarším a naj-širším systémom pre sieť výskumu v Európe. Jeho poslaním je posilniť Európu vo vede a technike prostredníctvom podpory európskej spolupráci a vzájom-ných vzťahov medzi európskymi výskumníkmi. V súčasnosti ho využívajú vedecké spoločenstvá 35 európskych krajín na spoluprácu v spoločných vý-skumných projektoch podporovaných z národných fondov.

73

5. Plánovanie hospodárenia v lesoch

5. PláNOvANIE hOSPODárENIA v lESOCh Ján Bavlšík

5.1. Zameranie,cieleaúlohyhospodárskej úpravylesov

hÚl ako vedná disciplína a zároveň aj praktická činnosť sa zameriava najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie TUOL.

Toto poslanie, ciele a úlohy musí plniť pri veľmi zložitom zosúlaďovaní záu-jmov vlastníkov, resp. obhospodarovateľov lesov s verejným záujmom.

Prostredníctvom hÚl, ako jedného z rozhodujúcich nástrojov od-borného a TUOL, sa zabezpečuje zároveň dlhodobý rozvoj lesníctva.

hlavným cieľom hÚl je zistiť stav lesných porastov, ich vývoj a navrhnúť opatrenia, ktoré odporúčajú hospodáriť v lesných porastoch spô-sobom zabezpečujúcim výnos z lesných pozemkov pri dodržaní zabezpečenia ostatných funkcií lesov (ochrana pôdy, ochrana vodných zdrojov či podzem-ných alebo povrchových, rekreačné funkcie lesa a pod.)

V rámci HÚL sa rieši:

– kategorizácia lesov – členenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa (porastov) podľa prevažujúcich funkcií, ktoré zabezpečujú,

– priestorová úprava lesa – priestorové rozdelenie lesa na hospodársko-úpravnícke jednotky (od jednotlivých porastov až po veľké hospodárske celky), priestorové umiestňovanie pestovateľských a obnovných zásahov do porastov, rozčlenenie lesných porastov a komplexov,

– časová úprava lesa – časový rámec plánovania ťažbových a pestovných zásahov do lesných porastov tak, aby sa dosiahli požadované ciele hospo-dárenia,

– ťažbová úprava lesa – určenie objemu ťažby (obnovnej aj výchovnej) a jej plynulosť tak, aby sa zabezpečila dlhoročná vyrovnanosť pri optimál-nom využívaní produkčného potenciálu lesných porastov a ich trvalom pl-není ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa.

hlavným výstupom hÚl je program starostlivosti o lesy9, ktorý od 1. 5. 2010 nahrádza doterajší názov lhP.

9 Termín „program starostlivosti o lesy“ miesto „lesný hospodársky plán“ zaviedol zákonč. 117/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a kraji-ny v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzova-ní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor-ších predpisov. So zreteľom na to, že tento termín sa v lesníctve ešte nepoužíva a doposiaľ spracované elaboráty s doterajším názvom sa zrejme počas ich platnosti nepremenujú, v príručke používame pôvodný termín „lesný hospodársky plán“.

74


hÚl zabezpečuje dlhodobý rozvoj lh prostredníctvom efektívneho systému zisťovania stavu a vývoja lesov a plánovania s cieľom TUOL pri plnení všetkých funkcií lesov a poskytovania ich úžitkov.

Takto sa definuje obsah, ciele a poslanie HÚL v súčasnosti, čím sa nadväzuje na viac ako 250-ročnú históriu zariaďovania lesov na Slovensku.

Obrázok 6. Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov (Bavlšík a kol., 2008)

V súčasnosti platný zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o lesoch) ukladá ako povinnosť obhospodarovateľovi lesa zabezpečiť odborné hospodárenie na lesných pozemkoch podľa programu sta-rostlivosti o lesy, resp. LHP alebo výpisu z neho prostredníctvom OLH.

5.2.Vyhotovenielesnéhohospodárskehoplánu– všeobecnézásadyačasovápostupnosť

LHP je nástrojom, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje cieľavedomé a systematické obhospodarovanie lesov. Je nástrojom na presadzovanie štát-nej lesníckej politiky. Takéto obhospodarovanie musí spĺňať tieto podmienky:

– súlad so všetkými platnými právnymi predpismi, najmä súvisiacimi s LH, životným prostredím a kritériami TUOL,

– zabezpečenie plnenia všetkých funkcií lesa,

– súlad s najnovšími vedeckými poznat-kami lesníctva (najmä genetiky lesných drevín, ekológie, klimatológie, atď.), ako aj iných odborov, v neposlednom rade aj s územným plánovaním.

Obrázok 7. Súčasnosť a budúcnosť hospodárskej úpravy lesov (Bavlšík, Bortel, 2010)

75


Časová postupnosť vyhotovenia lesného hospodárskeho plánu a súvisiace konania

� harmonogram obnov lesných hospodárskych plánov

LHP sa vyhotovujú podľa harmonogramu jeho obnov tak, aby sa ne-narušila kontinuita obhospodarovania lesov.

LHP sa vyhotovujú spravidla na obdobie 10 rokov v súlade s ministerstvom schváleným harmonogramom jeho obnov.

Predčasná obnova lesného hospodárskeho plánu

Predčasná obnova LHP je vyhotovenie nového návrhu plánu pred skonče-ním jeho platnosti, ak v dôsledku vplyvov škodlivých činiteľov v lesoch došlo v LC k narušeniu lesných porastov v takom rozsahu, že zámery a ciele pôvod-ného plánu nie je možné dosiahnuť.

O predčasnej obnove LHP môžerozhodnúťministerstvo na žiadosť vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predčasnej obnove plánu nemá odkladný účinok.

Žiadosť o predčasnú obnovu plánu obsahuje:

– zhodnotenie a kvantifikáciu škodlivých činiteľov v lesoch a dosahov ich pô-sobenia na stav a vývoj lesných porastov v LC,

– zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe lesnej hospo-dárskej evidencie a ich porovnanie s plánom hospodárskych opatrení,

– stanovisko hospodára,

– stanovisko lesníckej ochranárskej služby,

– rozhodnutie o určení LC, v ktorom sa predčasná obnova plánu má vykonať,

– rozhodnutie o schválení LHP,

– údaje z evidencie lesných pozemkov,

– stanovisko krajského lesného úradu (KLÚ),

– ďalšie podklady potrebné na posúdenie žiadosti.

� Komplexné zisťovanie stavu lesa

Právnická osoba zriadená ministerstvom vykonáva v ročnom predstihu pred plánovanou obnovou LHP komplexné zisťovanie stavu lesa (KZSL), ktorého výsledky sú podkladom pre:

– rámcové plánovanie,

– určenie modelov hospodárenia,

– podrobné zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie.

76


Modely hospodárenia sú súčasťou zásad na vyhotovenie LHP pre prí-slušný LC.

Právnická osoba poverená ministerstvom predloží príslušné podkla-dy z KZSl za LC vyhotovovateľom LHP najneskôr do 31. januára po-sledného roka platnosti lhP, ako podklad pre vypracovanie správy o hospodárení v zákonom stanovenom termíne.

� Návrh na určenie lesného celku

Vlastník alebo obhospodarovateľ lesa najneskôr 20 mesiacov pred skonče-ním platnosti LHP, predloží príslušnému OŠSLH návrh na určenie LC, ktoré-ho najmenšia výmera je spravidla 1 000 ha.

LC môže určiť OŠSLH aj z vlastného podnetu.

LC sa musí určiťnajneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti LHP.

� Oznámenie o skončení plánu a výbere vyhotovovateľa plánu

Vlastník alebo obhospodarovateľ lesa najneskôr 18 mesiacov pred skon-čením platnosti LHP oznámi túto skutočnosť príslušnému OŠSLH, prípadne oznámi aj skutočnosť, že obstará vyhotovenie LHP na vlastné náklady a záro-veň označí aj ním vybraného vyhotovovateľa LHP.

LHP sa vyhotovuje aj vtedy, ak si vlastník alebo obhospodarovateľ lesa uve-dené povinnosti nesplní v stanovenom termíne.

� verejný obstarávateľ

Verejným obstarávateľom je právnická osoba zriadená a poverená minis-terstvom na obstaranie plánov. Zabezpečuje verejné obstarávanie vyhotovenia LHP na určený LC.

Verejný obstarávateľ uzatvorí zmluvu o dielo s úspešnými uchádzačmi naj-neskôr do 31. decembra predposledného roku platnosti LHP.

� vyhlásenie lesov osobitného určenia

Subjekty, ktoré majú záujem o vyhlásenie lesov osobitného určenia, musia predložiť svoje návrhy príslušnému OŠSLH najneskôr do 31. decembra predposledného roku platnosti LHP.

Ak nedošlo k vyhláseniu lesov osobitného určenia do termínu predloženia správy o hospodárení, navrhovaná kategória lesov sa pri vyhotovení LHP ne-zohľadní a konanie o ich vyhlásení sa zastavuje.

� vypracovanie správy o hospodárení

Po uzatvorení zmluvy o dielo vyhotovovateľ LHP, v spolupráci s vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesných pozemkov v zastúpení odborným lesným hospodárom vypracuje správu o hospodárení, ktorú predloží príslušnému OŠSLH, najneskôr do 28. februára posledného roka platnosti LHP.

77


Súčasťou správy o hospodárení sú aj podklady od ministerstvom poverenej právnickej osoby predložené najneskôr do 31. januára posledného roka plat-nosti LHP, Sú to:

– predpokladaná výmera a rozsah subkategórií ochranných lesov,

– modely hospodárenia pre príslušný LC,.

– ostatné podklady z KZSL za LC.

� Prerokovanie správy o hospodárení

OŠSLH oznámi orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť dotknuté vyhotovením LHP:

– dátum prerokovania správy o hospodárení,

– skutočnosť, že môžu nahliadnuť do správy o hospodárení

OŠSLH ich vyzve k predkladaniu pripomienok a požiadaviek na vypraco-vanie zásad na vyhotovenie LHP v lehote do 15 dní od doručenia oznamu.

� vyhotovenie protokolu

O výsledku prerokovania správy o hospodárení, s prihliadnutím na pri-pomienky a požiadavky zainteresovaných subjektov, sa vyhotoví protokol. Tento obsahuje pokyny na vyhotovenie LHP a termín predloženia jeho návrhu OŠSLH – najneskôr do 15. decembra posledného roka platnosti LHP. Dňom vyhotovenia protokolu sa začína konanie o vyhotovení LHP.

� Úlohy na prvý rok platnosti lesných hospodárskych plánov

V priebehu terénnych prác dohodne vyhotovovateľ LHP s vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesov konkrétne úlohy plánu na obdobie od skon-čenia platnosti lhP do schválenia nového návrhu, ktorý odsúhlasí príslušný OŠSLH.

� Plnenie stanovených úloh pri vyhotovení lhP

Vyhotovovateľ LHP v priebehu terénnych a kancelárskych prác, v stanove-ných termínoch plní a zabezpečuje úlohy vyplývajúce:

– zo zmluvy o dielo uzavretej s verejným obstarávateľom,

– z protokolu,

– z platných všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc, usmernení,

– z iných rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú vyhotovenia LHP, v nadväznosti na akceptované požiadavky zainteresovaných subjektov, ktorých záujmy sú vyhotovením LHP dotknuté.

� Kontrola a posudzovanie verejným obstarávateľom

Vyhotovovateľ LHP je povinný strpieť kontroly verejného obstará-vateľa ohľadom plnenia zmluvy o dielo,

78


Vyhotovovateľ LHP je povinný umožniť verejnému obstarávateľovi posudzovanie a preverovanie predkladaných fakturovaných prác.

� Prerokovanie návrhu lesného hospodárskeho plánu pred pred-ložením na orgán štátnej správy lesného hospodárstva

Do konca terénnych prác, najneskôr do 15. novembra, vyhotovovateľ LHP prerokuje, za účasti vlastníkov alebo obhospodarovateľov lesov, ich od-borného lesného hospodára a zástupcov ďalších zainteresovaných subjektov, opis porastov a návrh plánu hospodárskych opatrení vo všetkých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPrl) na príslušnom LC.

Prerokuje aj zistený stav:

– vyznačenia hraníc lesného majetku,

– vyznačenia jednotlivých dielcov,

– hospodárskych a hraničných kopcov,

– katastra nehnuteľností.

Zápisnice z uvedeného prerokovania sú súčasťou všeobecnej časti LHP.

� Predloženie návrhu lesného hospodárskeho plánu na orgán štátnej správy lesného hospodárstva

Do 15. decembra posledného roka platnosti LHP vyhotovovateľ LHP pred-loží jeho návrh príslušnému OŠSLH.

Do konca februára prvého roku platnosti LHP vyhotovovateľ LHP zapra-cuje do neho:

– zmeny vyplývajúce zo stavu katastra nehnuteľností so stavom k 1. januáru prvého roku platnosti LHP,

– zmeny z hospodárenia za obdobie od skončenia terénnych prác do konca posledného roka platnosti LHP,

– opravy chýb a nedostatkov zistených OŠSLH pri preskúmaní návrhu LHP.

Takto upravený LHP predloží vyhotovovateľ ako návrh na OŠSLH na schválenie v termíne podľa zmluvy o dielo.

� Náležitosti lesného hospodárskeho plánu predloženého obhos-podarovateľovi pred schválením

Do 31. januára prvého roku platnosti LHP vyhotovovateľ LHP odovzdá vlastníkovi alebo obhospodarovateľovi lesov:

– provizórne mapy,

– prevodový kľúč číslovania JPRL.

Do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení LHP, kvô-li zabezpečeniu plynulého obhospodarovania lesov, poskytne vyhotovovateľ LHP obhospodarovateľovi lesov požadované údaje z opisu porastov

79


a plánu hospodárskych opatrení a informácie z hotových súčastí vyhotoveného návrhu lhP.

� Schválenie lesného hospodárskeho plánu

Príslušný OŠSLH po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej sprá-vy, po preskúmaní predloženého návrhu LHP a po odstránení prípadných ne-dostatkov, LHP schváli rozhodnutím, najneskôr do jedného roka od začatia konania o jeho vyhotovení.

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.

� Odovzdanie lesného hospodárskeho plánu oprávneným práv-nickým a fyzickým osobám

Vyhotovovateľ LHP protokolárne odovzdá vyhotovený LHP oprávneným právnickým a fyzickým osobám podľa ministerstvom schváleného „Štandar-du rozdeľovníka súčastí LHP“, najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právo-platnosti rozhodnutia o jeho schválení.

� Odovzdanie lesného hospodárskeho plánu verejnému obstará-vateľovi

Vyhotovovateľ LHP protokolárne odovzdá vyhotovený LHP obstarávateľo-vi s obsahom a štruktúrou alfanumerických a grafických databáz podľa mi-nisterstvom schválených štandardov, najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení LHP.

5.3. Vlastnévyhotovenielesného hospodárskehoplánu

5.3.1. Podrobné zisťovanie stavu lesa

Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre všetky dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže (v súvislosti so zisťovaním stavu lesa a plá-novaním v JPRL ďalej len „porast“).

Pri opise porastov sa zisťuje skutočný stav lesa, ktorý sa výstižne vyjadruje pomocou číselných a textových údajov.

Tieto charakteristiky sa môžu doplniť slovným opisom stavu porastu.

Pri podrobnom zisťovaní stavu lesa sa okrem údajov zistených priamo v te-réne, využijú aj dostupné údaje z predchádzajúceho LHP, vrátane údajov lesnej hospodárskej evidencie, odporúčania a výsledky KZSL a ďalších zisťovaní, ako aj ostatné informácie využiteľné pre podrobné plánovanie.

Predmetom základného zisťovania a opisovania stavu lesa v poraste sú údaje:

80


1. prevzaté z KZSl, prípadne aktualizované:

– kategória a subkategória lesa,

– lesné typy, hospodársky súbor lesných typov, prevádzkový súbor,

– rubná doba prevádzkového súboru,

– obnovná doba prevádzkového súboru,

– spôsob obhospodarovania,

– lesná oblasť,

– pásmo ohrozenia imisiami,

– imisný typ,

– doba zabezpečenia.

2. zisťované, resp. vypočítané priamo pri opise porastu s využitím dostupných údajov z predchádzajúceho LHP a údajov lesnej hospodárskej evidencie.

3. údaje z lesníckeho mapovania, ktoré majú bezprostredný vplyv na navrhované hospodárske opatrenia: výmery (plochy) v každej samostatne opísanej JPRL vrátane etáží s výnimkou porastových zvyškov.

4. údaje z iných zdrojov, ako napr. zóna rekreácie, zaradenie porastu do jednotlivých kategórií chránených území s príslušným stupňom ochra-ny prírody, ochranné pásmo vodných zdrojov, lesnícky obvod, výskumné a monitorovacie plochy, prípadne ďalšie potrebné údaje.

Pri opise porastov sa priamo v teréne zisťujú tieto údaje:

– tvar lesa,

– vek porastu,

– expozícia a sklon,

– nadmorská výška,

– zakmenenie,

– prirodzené zakmenenie porastu alebo jeho časti,

– zápoj,

– stupeň ohrozenia,

– zastúpenie drevín,

– stredná výška dreviny,

– stredná hrúbka dreviny,

– odhad objemu stredného kmeňa,

– zásoba kalamity,

– poškodenie imisiami,

– poškodenie pre sortimentáciu,

– poškodenie škodlivým činiteľom (druh, rozsah, intenzita),

– korunovosť (pre určenie fenotypovej hodnoty dreviny),

– kvalitatívne triedy,

81


– pôvod dreviny,

– terénny typ,

– približovacia vzdialenosť,

– percentuálny podiel z umelej obnovy,

– údaje charakterizujúce pôdu, prikrývku v poraste,

– údaje charakterizujúce vznik porastu, vekovú štruktúru, zmiešanie po-rastu,

– zápoj porastu, stav výchovy a rozpracovanosti porastu v obnove a iné údaje charakterizujúce stav porastu,

– doplňujúce údaje o objektoch v poraste sa nachádzajúcich.

5.3.2. Plán hospodárskych opatrení – predpisová časť lesného hospodárskeho plánu

Obsahuje údaje odporúčaných hospodárskych opatrení v LHP pre hospo-dárenie v lesných porastoch na princípoch TUOL.

Člení sa na:

– obnovu lesných porastov

– ťažbová naliehavosť (1 – naliehavá, 2 – ostatná),

– ťažbová plocha,

– obnovná ťažba v m3 po jednotlivých drevinách z opisu porastu,

– v texte sa uvádza hospodársky spôsob a ruby obnovnej ťažby, bližšie umiestnenie obnovných prvkov, prípadne iné dôležité informácie o plá-novanej obnovnej ťažbe;

– výchovu lesných porastov prebierkami

– prebierka v m3 na 1 ha,

– intenzita prebierkového zásahu na 1 ha,

– skutočná prebierková plocha,

– násobná prebierková plocha – plocha, na ktorej sa plánuje opakovaný výchovný zásah prebierkami,

– výchovná ťažba v m3 po jednotlivých drevinách z opisu porastu,

– v texte sa uvádza časovateľnosť a opakovateľnosť výchovných zásahov, umiestnenie výchovných zásahov, prípadne iné dôležité informácie o plánovanej výchovnej ťažbe;

– výchovu lesných porastov prečistkami

– skutočná prečistková plocha,

– násobná prečistková plocha – plocha, na ktorej je plánovaný opakovaný výchovný zásah prečistkami,

82


– výchovná ťažba prečistkami v m3 po jednotlivých drevinách z opisu po-rastu,

– v texte sa uvádza časovateľnosť a opakovateľnosť výchovných zásahov, umiestnenie výchovných zásahov, prípadne iné dôležité informácie o plánovanom výchovnom zásahu;

– rozčleňovanie porastov

– rozčleňovanie porastov v m3 po jednotlivých drevinách z opisu porastu,

– v texte sa uvádza potreba rozčleňovania popr. umiestnenie rozčleňova-nia v poraste;

– ťažba kalamitného dreva

– ťažba kalamitného dreva v m3 po jednotlivých drevinách z opisu poras-tu;

– zalesňovanie v členení

– plocha zalesňovania na skutočných holinách k začiatku platnosti LHP (staré úlohy – prvé zalesňovanie) – zalesňovanie na ploche skutočnej (zistenej), na ktorej sa plánuje sadba, sejba, podsadba, podsejba pr-výkrát od jej vzniku, alebo sa táto plocha plánuje zalesniť po uplynutí zákonnej lehoty na zabezpečenie porastu,

– plocha opakovaného zalesňovania (staré úlohy – opakované zalesnenie) – zalesňovanie na ploche, na ktorej sa plánuje sadba, sejba, podsadba, podsejba ako náhrada za straty, ktoré vznikli úhynom alebo zničením zalesňovania v lehote na zabezpečenie porastu,

– nové úlohy zalesňovania po vykonaní plánovanej obnovnej ťažby – za-lesňovanie na ploche vzniknutej po realizácii predpísanej obnovnej ťaž-by,

– z celkovej plochy na zalesňovanie očakávané prirodzené zmladenia – očakávaný rozsah prirodzeného zmladenia na celkovej ploche na zales-ňovanie (nové úlohy + staré úlohy prvé + staré úlohy opakované),

– z celkovej plochy na zalesňovanie plánovaná podsadba, podsejba – roz-sah zalesňovania z celkovej plochy na zalesňovanie (nové úlohy + staré úlohy, prvé + staré úlohy opakované), ktoré je potrebné vykonať pod-sadbou alebo podsejbou,

– v texte sa uvádzajú doplňujúce údaje k zalesňovaniu, napr. odporúčaný spon, umiestnenie zalesňovania v poraste a pod;

– ochrana lesa a ostatná pestovná činnosť – neplánuje sa v technických jed-notkách, len v texte ako napr. vyžínať, okopávať, celoplošná príprava pôdy, liesku vysekať a i.

83


5.4.Rámcovézisťovaniestavulesaarámcové plánovanie

Rámcové zisťovanie stavu lesa sa realizuje prostredníctvom KZSL. Zisťujú sa údaje o prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmien-kach hospodárenia a vývoji lesa; tieto údaje sú podkladom na rámcové pláno-vanie, podrobné zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie.

Cieľom KZSL je zhromaždiť všetky potrebné podklady pre tvorbu rámco-vého plánovania a modelov hospodárenia, zhodnotiť vývoj stavu lesov s ohľa-dom na definovanie cieľov a zásad hospodárenia v rámci lesných oblastí.

Základnou úlohou rámcového plánovania je určenie modelu hospodárenia

Model hospodárenia je podkladom na vyhotovenie LHP a súčasťou zásad a pokynov na vyhotovenie LHP pre príslušný LC .

Model hospodárenia obsahuje:

– cieľ hospodárenia, ktorým je cieľové drevinové zloženie, cieľová produkcia dreva a cieľová štruktúra lesného porastu,

– základný rámec hospodárenia, ktorým je hospodársky spôsob a jeho for-my, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu,

– zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy lesa, obnovy lesa, ochra-ny lesa a rekonštrukcie lesa.

Modely hospodárenia sú rámcom, z ktorého vyhotovovateľ LHP vychádza pri tvorbe konkrétneho pokynu v JPRL. Preto je potrebné vždy kriticky pre-hodnotiť jeho uplatnenie v príslušnej JPRL na základe skutočného hospodár-skeho a zdravotného stavu, ohrozenia ap. Konkrétny pokyn musí zodpovedať predovšetkým potrebám danej JPRL tak, aby sa postupne napĺňali ciele defi-nované príslušným modelom.

Rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia sú súčasťou „Správy o do-terajšom hospodárení a určení zásad pre vyhotovenie plánu“ a sú základným predpokladom pre plánovanie hospodárskych opatrení pre JPRL v rámci vy-hotovenia LHP na LC. Prepojenie modelu cez systém identifikátorov na úroveň JPRL zabezpečuje, aby sa v rámcovo podobných podmienkach (prírodných, porastových ap.) a vychádzajúc zo skutočného stavu a potrieb porastu, navrhol optimálny spôsob obhospodarovania.

84


Vys

vetl

ivk

y sk

rati

ek s

a u

vád

zajú

v P

raco

vnýc

h p

ostu

poc

h h

osp

odár

skej

úp

ravy

leso

v (2

00

8)

Obr

ázo

k 8

. Mod

el h

osp

odá

ren

ia (

Ba

vlší

k a

kol

., 20

08)

Obr

ázo

k 9

. Čis

top

is le

snéh

o h

osp

odá

rske

ho

plá

nu

(B

avl

šík

a k

ol.,

200

8)

85


Vysvetlivky skratiek sa uvádzajú v Pracovných postupoch hospodárskej úpravy lesov (2008)

Pokračovanie obrázku 9

5.5. Súčastilesnéhohospodárskehoplánu

5.5.1. Všeobecná časť lesného hospodárskeho plánu

všeobecná časť lhP sa vyhotovuje podľa § 40 ods. 2 písm. a) záko-na NR SR č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a v súlade s vyhláškou 453/2006 Z. z. pre LC určený príslušným KLÚ podľa § 39 ods. 3 zákona.

Obsahuje tieto náležitosti:

1. Slovný a číselný prehľad o lC

2. ťažbová úprava lesa

3. Modely hospodárenia (základné rozhodnutia a ciele hospodárenia)

4. Správy a protokoly z konania o vyhotovení lhP

5. Prehľadové tabuľky lC

6. Ďalšie potrebné údaje súvisiace s plánom

7. rozhodnutie KlÚ o schválení lhP

8. Prílohy

86


Súčasťou príloh všeobecnej časti LHP sú všetky dôležité dokumenty, ko-mentáre, odborné posudky, schvaľovacie dekréty, potvrdenia, zápisy, tabuľko-vé prehľady, ktoré sa svojím obsahom dotýkajú jeho vyhotovenia.

5.5.2. Čistopis lesného hospodárskeho plánu

Čistopis LHP je výstupom podrobného zisťovania stavu lesa a hospodár-sko-úpravníckeho plánovania (opis porastov a plán hospodárskych opatrení) na úrovni JPRL: dielca, čiastkovej plochy, porastovej skupiny a etáže.

Údaje čistopisu LHP je možno v zásade rozdeliť do týchto častí:

1. Údaje pre celú jednotku priestorového rozdelenia lesa

– identifikačné údaje o JPrl,

– údaje, na základe ktorých je možné bližšie identifikovať kon-krétnu JPrl, v určených územiach,

– údaje zistené/určené/stanovené najmä KZSl,

– údaje o zdrojoch reprodukčného materiálu,

– vlastné údaje zistené pri podrobnom zisťovaní stavu lesa,

– odvodené údaje na základe iných údajov.

2. Údaje opisu porastu pre dreviny v JPrl

Drevina a jej zastúpenie v percentách, výška, hrúbka, objem, bonita dre-viny, poškodenie, druh, rozsah a intenzita poškodenia, fenotypová kategória, pôvod, zásoba.

3. Údaje o plánovaných obnovných a výchovných ťažbách

– Výchovné zásahy v plochách a v m3 po drevinách – prebierková plocha skutočná a násobná, prebierka , prečistková plocha skutočná a násobná

– Obnovné ťažby v ťažbovej ploche a v m3 po drevinách

– Ťažbová naliehavosť

– Ťažbová plocha

– Obnovné ťažby v plochách a v m3 po drevinách

– Doplňujúce textové údaje o plánovaných ťažbách (bližšie určenie formy a rubu hospodárskeho spôsobu v obnovných ťažbách v súlade s ťažbo-vou mapou, časovanie výchovných zásahov, bližšie určenie plochy plá-novanej na ťažbu a i.).

4. Údaje o konkrétnych úlohách zalesňovania

– Nové úlohy zalesňovania vyplývajúce z realizácie plánovanej ťažby

– Prvé zalesňovanie

– plocha na zalesňovanie na existujúcich doposiaľ nezalesňovaných, resp. nedostatočne zalesnených holinách, plešinách, medzerách po ťažbe zistených pri podrobnom zisťovaní stavu lesa (na plochách ne-

87


zalesnených k začiatku platnosti LHP, resp. v porastoch po uplynutí doby na zabezpečenie),

– zalesňovanie „produktívnej holiny“ s výmerou nad 0,03 ha podsad-bou, podsejbou v porastoch s nízkym zakmenením (pod 0,7),

– zalesňovanie na pozemkoch pribudnutých v priebehu platnosti LHP do lesných pozemkov zmenou druhu pozemku v katastri nehnuteľ-ností,

– Opakované zalesňovanie – opakované zalesňovanie na plochách lesných porastov, ktoré už boli zalesnené, ale nachádzajú sa v nich pro-duktívne zalesnenia schopné holiny ako dôsledok neúspechu z prvého zalesnenia do doby zabezpečenia mladého lesného porastu; nahradenie uhynutých semenáčikov a sadeníc alebo sadba/sejba plôch po uhynu-tých sadeniciach.

5. Doplňujúce údaje k zalesňovaniu a ostatnej činnosti

Ide o spôsob zalesňovania, spon, bližší odporúčaný spôsob ochrany mla-dých lesných porastov, melioračné opatrenia a pod.).

6. Údaje z rámcového plánovania

V LHP s platnosťou od 01.01.2010 sa uvádzajú v čistopise LHP aj vybrané údaje rámcového plánovania: cieľová štruktúra porastu a cieľové drevinové zloženie.

Pri každom „Čistopise LHP“ sa uvádza aj informácia o vysvetlivkách jed-notlivých údajov (skratiek, kódov).

5.5.3. Plochová tabuľka

Plochová tabuľka (PT) obsahuje prehľady o lesných pozemkoch v LC, ich členení, parcelných číslach, katastrálnych územiach, vlastníckych vzťahoch a obhospodarovateľoch.

PT je súčasťou vyhotovenia LHP a nadväzuje na digitálnou technológiou zistené a vyrovnané výmery JPRL a ostatných lesných pozemkov na podkla-doch katastra nehnuteľností.

– PT vychádza zo základného členenia lesných pozemkov a to:

– podľa obhospodarovania (druh obhospodarovania 0 – 9),

– podľa obhospodarovateľov,

– podľa vlastníctva (druh vlastníctva 0 – 9),

– podľa spôsobu využívania pozemku (druhy lesných pozemkov 0 – 12), kde v rámci jeho druhu sa v poznámke uvádza jeho podrobnejšia charakteristi-ka, príp. v spojení s označením najbližšieho lesného porastu. Druhy lesných pozemkov musia byť v súlade s rozhodnutím príslušného OŠSLH.

88


5.5.4. Lesnícke mapy

Obrysová mapaObrysová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1 : 10 000 z lesníckej digi-

tálnej mapy pre JPRL, pre ktorú sa vyhotovuje LHP. Obsahuje podrobný pre-hľad polohopisu, výškopisu a priestorového rozdelenia lesa.

Obrysová mapa slúži najmä na zakresľovanie zmien v lesníckom detaile, ktoré vzniknú vykonávaním hospodárskej činnosti a na vedenie grafickej čas-ti lesnej hospodárskej evidencie a na zakresľovanie iných skutočností (naprí-klad na vyznačenie dôležitých údajov z hľadiska ochrany lesov pred požiarmi a pod.).

Porastová mapaPorastová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1 : 10 000 pre JPRL, pre

ktorú sa vyhotovuje LHP. Oproti obrysovej mape obsahuje navyše označenie JPRL podľa vekových tried, etáží a ich zakmenenia, grafické zobrazenie hraníc kategórií lesa a ďalších skutočností súvisiacich s rozdelením, stavom a funkč-ným zameraním lesov.

Porastová mapa slúži najmä na základnú orientáciu pri hospodárskej čin-nosti na lesných pozemkoch.

ťažbová mapaŤažbová mapa v mierke 1 : 10 000 obsahuje grafické schematické znázor-

nenie navrhnutých ťažbovo-obnovných postupov potrebných pre stanovenie výšky ťažby v JPRL podľa schválených mapových značiek.

Okrem vyššie uvedených máp je možné vyhotoviť aj iné účelové lesnícke mapy. Sú to mapy, vyhotovené na podklade lesníckej digitálnej mapy, máp tematického štátneho mapového diela doplnené ďalšími informáciami podľa priania žiadateľa.

89


Vysvetlivky sa uvádzajú v Pracovných postupoch hospodárskej úpravy lesov (2008)

Obrázok 10. Porastová mapa (NLC-ÚHÚL Zvolen, 2010

90


5.5.5. Prehľadové tabuľky a grafy

Obsahujú súhrnné informácie o stave lesa v LC, najmä o bonitách lesných drevín, zastúpení vekových stupňov a štruktúre lesných drevín, zakmenení a zásobách dreva v lesných porastoch, prírastkoch, obnovnej ťažbe, výchove lesa, obnove lesa.

Prehľadové tabuľky sa vyhotovujú osobitne podľa kategórií lesov a spolu za LC. Ide o tieto prehľadové tabuľky:

A1 – Sumárne údaje LHP

A2 – Prehľad zalesňovania podľa drevín

A3 – Prehľad plôch, zásob a plánovaných úloh LHP podľa jednotlivých obhospodarovateľov

A4 – Prehľad ochranných lesov

A5 – Prehľad lesov osobitného určenia

A6 – Prehľad plôch drevín a zakmenenia podľa vekových stupňov

A7 – Prehľad plošného zastúpenia drevín a priemerných bonít podľa vekových stupňov

A8 – Prehľad zásob drevín podľa vekových stupňov

A9 – Prehľad ťažieb drevín na desaťročie podľa vekových stupňov

A10 – Prehľad ťažby obnovnej na desaťročie podľa drevín a sortimentov

A11 – Prehľad ťažby výchovnej na desaťročie podľa drevín a sortimentov

A12 – Prehľad ťažby celkovej na desaťročie podľa drevín a sortimentov

A15 – Vývoj ťažieb a výhľad vývoja plôch v nasledujúcich desaťročiach

A16 – Prehľad prírastkov drevín (celkový priemerný prírastok, celkový bežný prírastok, priemerný rubný prírastok)

A18 – Prehľad prírastkov drevín podľa kategórií lesa

Grafy sa vyhotovujú za jednotlivé kategórie a tvar lesa a spolu. Znázorňujú:

– Prehľad skutočných a ťažbových plôch podľa vekových stupňov

– Vývoj ťažieb v nasledujúcich desaťročiach (ťažba výchovná, ťažba obnovná a ťažba spolu)

5.6.Lesnépozemky

Druhy lesných pozemkov

Z hospodársko-úpravníckeho hľadiska a evidencie lesnými pozemkami sú pozemky:

– s lesnými porastmi,

91


– dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní ná-hodnej ťažby,

– na ktorých sa zriadili lesné škôlky alebo semenné sady,

– ktoré sa dočasne vyňali z plnenia funkcií lesov alebo sa obmedzilo vyu-žívanie funkcií lesov na nich,

– bez lesných porastov,

– ktoré slúžia LH a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,

– ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,

– nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií,

– vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, alebo osobitných predpisov (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlast-níctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spolo-čenstvách v znení neskorších predpisov a zákon č. 220/2004 Z. z. o ochra-ne a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z),

– na ktorých sa lesné porasty odstránili protiprávnym konaním.

Predmetom vyhotovenia LHP sú pozemky, ktoré sa vedú v súbore popis-ných informácií katastrálneho operátu, v registri C katastra nehnuteľ-ností, ako druh pozemku „lesný pozemok – kód 10“ s údajom charak-teristiky nehnuteľností, resp. kódom pre spôsob využívania pozemku.

Podľa spôsobu využívania sa rozlišujú tieto druhy lesných pozemkov:

– Lesné porasty

– Lesné škôlky

– Lesné semenné sady, semenné plantáže

– Rozdeľovacie prieseky

– Lesné cesty

– Lesné sklady

– Pozemky so špecifickým zameraním

– Produktovody

– Neúrodné lesné pozemky

– Vysokohorské pozemky – hole

– Iné lesné pozemky

– Čierneplochy

92


vlastníctvo lesných pozemkov Každý pozemok na Slovensku má svojho vlastníka. Vlastníkom je ten, kto

toto právo získal v súlade s právnym poriadkom a má pozemok zdokumento-vaný s dôkaznými listinami o vlastníctve a toto vlastníctvo má zapísané a pre-ukázané v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo sa preukazuje platným listom vlastníctva.

Obhospodarovanie lesných pozemkovObhospodarovateľom lesa je subjekt s užívacím právom k majetku, ktorý

sa zaregistroval na podnikateľskú činnosť. Obhospodarovanie môže vlastník realizovať aj bez registrácie na podnikanie.

V rámci obhospodarovania sa lesné pozemky členia podľa jednotlivých konkrétnych obhospodarovateľov. Evidenciu vedie príslušný OŠS LH.

5.7. Funkcielesaakategorizácialesov

5.7.1. Funkcie lesa

Les ako polyfunkčný živý systém podstatnou mierou ovplyvňuje všetky zložky živej a neživej prírody vrátane spoločnosti. Je dôležité poznať tieto vzťahy, aby sme ich úmyselne alebo aj neúmyselne neničili, ale aby sme ich na základe porozumenia v príslušnom rozsahu zodpovednými postupmi po-zitívnym smerom ovplyvňovali, lebo tak chránime sami seba a našu vlastnú budúcnosť.

Pod funkciami lesov vo všeobecnosti chápeme úžitky, účinky a vplyvy, kto-ré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania,

Les má veľa funkcií, ktoré môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na produkč-né a mimoprodukčné/verejnoprospešné.

Produkčnou funkciou lesa je jeho schopnosť poskytovať úžitky spra-vidla materiálovej povahy. Ide najmä o drevnú surovinu, ale aj nedrevné pro-dukty.

Mimoprodukčnými funkciami sú:

– funkcie ekologické

pôdoochranná, (schopnosť lesa tvoriť a chrániť úrodnú pôdu)

– vodohospodárska (zachytávať a akumulovať čistú vodu)

– klimatická funkcia (produkovať kyslík)

– spoločenské funkcie

– zdravotná, (napríklad dezinfikovať životné prostredie pomocou fyton-cídov)

93


– kultúrna,

– rekreačná, (poskytovať priestor na oddych a harmóniu)

– prírodoochranná

– vodoochranná funkcia,

5.7.2. Kategorizácia lesov

Kategória lesa je významná hospodársko-úpravnícka veličina ktorá cha-rakterizuje základnú prevažujúcu funkciu/poslanie jednotlivých lesných po-rastov a významným spôsobom limituje a ovplyvňuje základné zásady hospo-dárenia v týchto porastoch.

Funkciu lesa významne a objektívne limitujú stanovištné podmienky jed-notlivých lesných porastov. Lesy sa členia na ochranné, osobitného určenia a hospodárske.

Ochranné lesy sa ďalej členia na:

a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,

b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie,

c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpe-ním kosodreviny,

d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Vyhlasuje ich KLÚ na dobu platnosti LHP. V LHP možno schváliť osobit-ný režim hospodárenia v takej intezite a rozsahu, aby nedošlo k obmedzeniu a ohrozeniu účelu, na ktorý sa vyhlásili.

Pred predložením návrhu na vyhlásenie ochranných lesov sa v správe o hospodárení pre LC predpokladaná výmera a rozsah subkategórií ochran-ných lesov, ktoré zodpovedajú aktuálnym výsledkom komplexného zisťovania stavu lesa.

Vyhotovovateľ plánu v priebehu procesu obnovy LHP tento návrh v teréne posúdi a v príslušnom rozsahu upraví alebo doplní. Definitívny návrh na vy-hlásenie ochranných lesov v členení podľa dielcov a jednotlivých vlastníkov v LC je súčasťou návrhu plánu.

Návrh na vyhlásenie ochranných lesov obsahuje:

– zdôvodnenie návrhu s posúdením zmien oproti platnému plánu,

– zoznam dielcov, v ktorých sa navrhuje vyhlásenie ochranných lesov v člene-ní údajov podľa prílohy č. 5 vyhlášky o hospodárskej úprave lesov a ochra-ne lesa,

– údaje o celkovej výmere navrhovaných ochranných lesov v členení podľa jednotlivých subkategórií,

– grafické znázornenie návrhu na obrysovej mape s farebným označením zmien ochranných lesov oproti platnému plánu.

94


lesy osobitného určenia sa ďalej členia na lesy:

a) v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,

b) kúpeľné,

c) rekreačné,

d) poľovnícke,

e) chránené,

f) na zachovanie genetických zdrojov,

g) určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu,

h) vojenské.

5.7.3. Vyhlasovanie lesov osobitného určenia

Lesy osobitného určenia vyhlasuje rozhodnutím KLÚ na návrh

– vlastníka alebo správcu,

– príslušného orgánu štátnej správy (napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny, vodný zákon v znení neskorších predpisov),

– inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia obsahuje najmä:

– identifikačné údaje právnickej osoby alebo fyzickej osoby, na ktorej ná-vrh sa lesy osobitného určenia vyhlasujú,

– konkrétny dôvod vyhlásenia lesov osobitného určenia,

– zoznam a výmeru dotknutých pozemkov vrátane výpisov alebo lis-tov vlastníctva,

– zoznam dielcov,

– rámcový návrh osobitného režimu hospodárenia minimálne v rozsahu modelu hospodárenia,

– návrh plánu hospodárskych opatrení, ak sa žiada o zmenu lesného hospodárskeho plánu, vypracované právnickou osobou alebo fyzickou oso-bou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vyhotovovanie LHP,

– dobu uplatňovania osobitného režimu hospodárenia.

Ak návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia predkladá osoba, kto-rá nie je vlastníkom príslušného lesného pozemku, návrh obsahuje súhlas vlastníka a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obme-dzenie vlastníckych práv.

Súhlas a dohoda sa nevyžadujú:

– vo vojenských lesoch,

– alebo ak sa osobitný režim hospodárenia uplatňuje na základe:

95


– právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy podľa vodného zákona alebo zákona o ochrane prírody a krajiny,

– všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných podľa osobitného zákona (zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpi-sov).

Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia sa predkladá do 31. decem-bra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť plánu.

Rozhodnutie o vyhlásení lesov osobitného určenia sa predkladá správcovi informačného systému LH.

Ak sa lesy osobitného určenia nevyhlásili do predloženia správy o hospo-dárení, konanie o ich vyhlásení sa zastaví. Vyhlásenie za lesy osobitného urče-nia možno opätovne navrhnúť v žiadosti o zmenu plánu.

Za osobitný režim hospodárenia sa považuje také hospodárenie, kto-rého účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických alebo fyzických osôb. Pritom sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému.

rámcový návrh osobitného režimu hospodárenia obsahuje náleži-tosti modelu hospodárenia. Pri obnovách LHP platia rozhodnutia o vyhlásení lesov osobitného určenia v súlade s dobou uplatňovania osobitného režimu hospodárenia. Pri návrhu nových lesov osobitného určenia sa postupuje podľa ustanovení zákona a vyhlášky.

Do návrhu nových lesov osobitného určenia sa nezaraďujú diel-ce spĺňajúce kritériá na vyhlásenie ochranných lesov.

5.7.4. Vymedzenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia

Ak sa v dielci nachádza ucelená plocha lesa s výmerou väčšou ako 0,5 ha, ktorá spĺňa charakteristiky na vyhlásenie lesov ochranných alebo lesov oso-bitného určenia možno so súhlasom vlastníka alebo obhospodarovateľa vy-tvoriť samostatný dielec.

Ak v dielci výmera lesa, ktorá spĺňa charakteristiky pre vyhlásenie prí-slušnej subkategórie ochranného lesa alebo lesa osobitného určenia presahuje 50 % jeho celkovej výmery, možno les v tomto dielci vyhlásiť za ochranný alebo osobitného určenia. Inak sa funkčné poslanie týchto lesov zohľadní v pláne.

Ak les možno zaradiť do viacerých subkategórií ochranného lesa, zaradí sa do subkategórie podľa funkcie, ktorá sa najviac využíva.

Za ochranné lesy sa vylišujú časti porastov spravidla od výmery 0,5 ha, ak ide o plošne ucelené časti, ktoré nemusia spĺňať kritériá dielca.

Nové ochranné lesy vymedzí a v teréne, s ohľadom na rozdelenie lesa, provizórne vyznačí pracovník KZSL.

96


Ak lesný porast spĺňa kritériá pre zaradenie do viacerých subkategórií po-stupuje sa tak ako sa to uviedlo v predchádzajúcom texte.

5.8. Hospodárskespôsoby

Hospodársky spôsob je systém hospodárenia a využívania lesov charak-terizovaný osobitnými hospodárskymi opatreniami (obnova a výchova) v ich časovej a priestorovej nadväznosti v rámci produkčného obdobia.

V lesoch sa uplatňuje hospodársky spôsob

– podrastový – uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiah-nutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky,

– výberkový – uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretrži-tej prirodzenej obnovy lesného porastu,

– účelový – uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stro-mov spravidla v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia tak, aby sa dosiahla štruktúra lesných porastov vhodná na zabezpečenie cieľa a úče-lu, pre ktorý boli vyhlásené.

– holorubný – uskutočňuje sa ťažbou s jednorazovým vyťažením obno-vovaného lesného porastu alebo jeho časti tam, kde sa prirodzená obnova porastu ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuť efektívne pred-chádzajúcimi spôsobmi

Forma hospodárskeho spôsobuForma hospodárskeho spôsobu spresňuje priestorovú stránku vykonáva-

nia hospodárskeho spôsobu. Základným kritériom formy hospodárskeho spô-sobu je okrem výmery obnovného rubu aj jeho šírka.

Hospodársky spôsob podrastový a holorubný sa vykonáva formou:

– maloplošnou, pri použití ktorej nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu.

– veľkoplošnou, pri použití ktorej nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako päť hektárov; v prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov nesmie presiahnuť sedem a pol hektára.

Hospodársky spôsob výberkový a účelový sa vykonáva formou

– stromovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom jednotlivých stromov na plo-che dielca,

– skupinovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom skupín stromov do 0,2 hek-tára v nepravidelne rozmiestnených skupinách na ploche dielca.

97


Najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným nesmie byť menšia ako je ich šírka, bez ohľadu na vlastnícku hranicu; pri podrastovom hospodárskom spôsobe táto podmienka neplatí, ak obnovným rubom nedôjde k poklesu zakmenenia obnovovaného lesného porastu pod polovicu plného za-kmenenia.

5.9. Rozdelenielesa–priestorováúpravalesa

5.9.1. Hospodársko-úpravnícke rozdelenie lesa

lesné oblastiLesné oblasti sú územné celky, vytvorené ako trvalé prírodné jednotky

regionálnej úrovne. Lesné oblasti a podoblasti vymedzuje vyhláška MP SR 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.

lesný hospodársky celokLesný hospodársky celok (LHC) je bývalá najvyššia hospodársko-úpra-

vnícka jednotka, pre ktorú sa vyhotovoval LHP.

V súčasnosti LHC predstavuje územne ucelenú časť lesov vytvorenú za úče-lom spracovania súhrnných informácií o stave a vývoji lesov ministerstvom poverenou organizáciou na správu informačného systému LH (ISLH).

lesný užívateľský celokLesný užívateľský celok (LUC), v súlade zákonom o lesoch č.100/1977 Zb.

v znení neskorších predpisov, tvoril súbor lesných pozemkov vymedzených podľa užívateľov, resp. vlastníkov týchto pozemkov (lesy jedného alebo via-cerých vlastníkov v spoločnom užívaní). Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 326/2005 Z. z. sa nahradil lesným celkom (LC).

lesný celokLC sa určí na návrh vlastníka alebo obhospodarovateľa lesných pozemkov

alebo z vlastného podnetu KLÚ, minimálne na obdobie platnosti LHP. Tvorí územne ucelený súbor lesných pozemkov, pre ktorý sa vyhotovuje LHP s vý-merou spravidla väčšou ako 1 000 ha.

OŠSLH môže z vlastného podnetu, najmä z dôvodov zachovania či zvýšenia ekologickej stability územia, zabezpečenia základných funkcií a reprodukcie lesov, ochrany lesov, racionálneho hospodárenia a zachovania kontinuity na platné LHP, zlúčiť žiadateľov o určenie LC do jedného LC.

98


Vlastník, alebo správca lesných pozemkov, požiada príslušný OŠSLH o ur-čenie LC najneskôr 20 mesiacov pred skončením platnosti LHP, t. j. najneskôr do 30. apríla predposledného roku platnosti LHP.

V prípade, že jednotliví vlastníci, resp. správcovia nepredložia návrh na ur-čenie LC, krajský lesný úrad určí LC z vlastného podnetu. Po skompletizovaní a posúdení úplnosti podkladov, porovnaní (zosúladení) stykov hraníc navr-hovaných LC, KLÚ určí LC najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti LHP, t. j. do 30. júna predposledného roku platnosti LHP.

vlastnícky celokVC je jednotka vymedzená zoznamom dielcov a ostatných lesných pozem-

kov v rámci LC za účelom vyhotovenia výpisu z LHP.

VC sú v rámci LC vymedzené počtom samostatných obhospodarovateľov lesa tak, aby boli v súlade s evidenciou lesných pozemkov podľa obhospoda-rovateľov lesných pozemkov, vedenou príslušným OLÚ v zmysle § 60 ods. 2 písm. a) zákona.

5.9.2. Jednotky priestorového rozdelenia lesa

Dielec Dielec je JPRL – porastovej plochy, vytvorená najmä na základe vlastníctva

k lesnému pozemku. Je základnou jednotkou pre zisťovanie stavu lesa, pláno-vanie hospodárenia, vedenie lesnej hospodárskej evidencie a kontroly hospo-dárenia. Jeho minimálna výmera je spravidla 0,5 ha.

Pri vylišovaní hraníc dielcov je potrebné v maximálnej miere využiť priro-dzené hranice (hrebene, potoky), ostatné trvalé hranice (trvalé cesty, prieseky a pod.) a hranice katastrálnych území.

Podľa potreby sa v dielci vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny a etáže.

čiastková plochaČiastkové plochy sa vytvárajú vždy vtedy, keď sa v dielci nachádzajú vý-

razné vekove a drevinovo odlišné časti, výnimočne odlišného tvaru lesa, ktoré majú nepohyblivé hranice a výmeru spravidla väčšiu ako 0,30 ha.

Porastová skupina Porastové skupiny sú dočasne vylíšené časti dielcov popr. čiastkových

plôch s pohyblivými hranicami.

Vytvárajú sa spravidla v obnovovaných lesných porastoch resp. ich častiach (až do zabezpečenia poslednej obnovovanej plochy), keď sa dielec alebo čiast-

99


ková plocha skladá z lesných porastov s pohyblivými hranicami a je predpo-klad postupného vekového zjednotenia a jednotného hospodárenia.

EtážV rámci dielca, čiastkovej plochy resp. porastovej skupiny sa pri zisťovaní

stavu lesa určujú na základe skutočného stavu porastu aj etáže.

Etáže sa v závislosti od druhovej skladby porastov, uplatňovaného spôsobu obnovy a dĺžky obnovnej doby vytvárajú a samostatne opisujú ako dôsledok výrazného vertikálneho a vekového členenia stromov, ktoré sa nedajú samo-statne plošne vymedziť.

5.9.3. Stabilizácia hraníc jednotiek priestorového rozdelenie lesa

Údržbu vyznačenia hraníc dielca zabezpečuje vlastník resp. obhospodaro-vateľ lesa.

Zmenu vyznačenia hraníc dielcov, ich farebného označenia príp. vyznače-nia čiastkových plôch v teréne vyznačuje vyhotovovateľ LHP.

Hranice dielcov sa v teréne označujú značkami tvaru obdĺžnika rozmerov 20 × 5 centimetrov na hraničných stromoch v smere priebehu hranice vo výške 1,30 m, a to v lesoch hospodárskych a lesoch osobitného určenia bielou farbou a v lesoch ochranných červenou farbou. Pod farebné znaky sa črtákom do kôry stromu vyznačia šípky, ktoré určujú smer priebehu hranice.

Hranice čiastkových plôch, a to najmä v prípade nejasných hraníc v teréne, sa odporúča označiť značkami tvaru obdĺžnika rozmerov 10 × 5 cm podľa tých istých zásad ako hranice dielcov.

Hranice porastových skupín sa v teréne nevyznačujúHraničné znaky sa umiestňujú na východiskových a na lomových bodoch

a na miestach, kde si to vyžaduje orientácia (na styku s cestou, chodníkom, potokom, priesekom a pod.).

V ostatných prípadoch sa umiestňujú vo vzdialenosti 50 – 100 m od seba v závislosti od terénu a porastových podmienok tak, aby ich bolo vidieť zo zna-ku na znak.

Východiskové body a umelé hranice dielcov sa stabilizujú hospodárskymi kopcami, ktoré súčasne slúžia ako pevné meračské body. Pre mapovanie lesov pomocou leteckých meračských snímok je účelné prerúbanie hranice dielcov do šírky prieseku max. 4 metre.

V prípade vyznačovania hraníc LC sa odporúča vyznačiť a stabilizovať ich v teréne v súlade s rozhodnutím o ich určení na hraničných stromoch vo výške 1,3 m znakom tvaru štvorca oranžovej farby, rozmerov 15 × 15 cm. Taktiež čr-

100


tákom vyznačenou šípkou priebežne v smere hranice LC. Pre mapovanie lesov pomocou leteckých meračských snímok je žiaduce aj prerúbanie hranice LC do šírky prieseku max. 4 metre.

5.10.Ťažbováúpravalesa

ťažbová úprava je systém určenia objemu ťažby dreva na obdobie plat-nosti LHP za LC tak, aby sa zabezpečila trvalosť plnenia funkcií lesov, ply-nulosť ťažby a optimálne využívanie produkčného potenciálu lesa v súlade so zásadami pestovania a ochrany lesa.

Cieľom ťažbovej úpravy je stanovenie takej výšky ťažby a jej roz-loženia, aby sa prírastok zvyšoval, a to pri plnení všetkých piatich základných princípov dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva – trvalosti, optimálneho plnenia verejnoprospešných a produkč-ných funkcií, stability, ekologizácie a hospodárnosti.

Ťažbová úprava musí zabezpečiť nielen trvalosť a plynulosť ťažby, ale aj zvyšovanie produktívnosti porastov a ich stability.

určenie výšky ťažbyŤažbovú úpravu tvorí vzťah troch zložiek: zásoba – prírastok – ťažba.

Za optimálnych podmienok pri štruktúre zásob a ich rozložení zodpoveda-júcom cieľovému usporiadaniu vekových stupňov, je možné trvale ťažiť maxi-málne možný prírastok bez negatívneho narušenia vzťahu zásoby, prírastku a ťažby.

Pri nedostatku rubných zásob je možné ťažiť len toľko, aby sa vytvá-rali postupne rubné zásoby zodpovedajúce cieľovému usporiadaniu vekových stupňov.

Pri nadbytku rubných zásob je možné ťažiť len výšku potenciálneho prírastku tak, aby sa nevytváralo do budúcnosti usporiadanie vekových stup-ňov, ktoré by narušovalo ich cieľové usporiadanie, a tým výkyvy v plynulosti ťažby v budúcnosti.

Záväzné údaje lesného hospodárskeho plánu určené zákonom

– Objem dreva z úmyselnej ťažby vykonanej v dielci s vekom nad 50 ro-kov sa môže oproti objemu ťažby odporučenému v LHP prekročiť najviac o 15 %.

– Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu LHP pre LC nemožno prekročiť.

– Ak je v LC viac vlastníkov, každý z nich nemôže prekročiť celkový objem dreva predpísaný na ťažbu v jeho VC alebo dielci.

101


– Objem dreva z náhodnej ťažby sa započítava do celkového objemu ťaž-by určeného LHP. Ak sa vykonaním náhodnej ťažby celkový objem prekro-čí, môže obhospodarovateľ lesa na základe písomného súhlasu OŠSLH následne vykonať len naliehavú ťažbu (§ 22 ods. 3 písm. a) a na základe písomného súhlasu vydaného OLH (§ 48 ods. 2 písm. k)) len ďalšiu ná-hodnú ťažbu. Ďalšou náhodnou ťažbou je taká ťažba, ktorú vyvolalo nové pôsobenie škodlivých činiteľov v lesoch.

5.11. Zmena,úpravaakontrolaplneniapredpisov lesnýchhospodárskychplánov

5.11.1. Zmena lesného hospodárskeho plánu

V priebehu platnosti LHP je možné v prípade potreby reagovať na zmenené podmienky, spravidla vyvolané pôsobením nepredvídaných okolností v čase vyhotovenia plánu. K prostriedkom, ktoré môžu, okrem predčasnej obnovy vlastníci resp. obhospodarovatelia lesa využiť, patrí zmena a úprava predpisu plánu.

Zmena plánu je zmena kategorizácie lesov alebo zmena zásad vykonávania ťažby, alebo schválenie postupu rekonštrukcie lesa .

O zmene plánu rozhoduje OŠSLH na žiadosť vlastníka alebo obhospodaro-vateľa lesa, alebo príslušného orgánu štátnej správy (napríklad zákon o ochra-ne prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vodný zákon v znení neskor-ších predpisov). Náklady súvisiace so zmenou plánu hradí žiadateľ.

K rozhodnutiu o zmene plánu sa vyžaduje vyjadrenie orgánu štátnej správy ochrany prírody . Odvolanie proti rozhodnutiu o zmene plánu nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.

Žiadosť o zmenu plánu sa predkladá, ak je počas jeho platnosti potrebné zmeniť celkový objem dreva predpísaný na ťažbu plánom pre LC, VC alebo dielec; zmena celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu pre lesný celok alebo vlastnícky celok vychádza z návrhu na zmenu objemu dreva predpísané-ho na ťažbu v jednotlivých dielcoch.

Súčasťou žiadosti na zmenu plánu sú:

– údaje o JPRL,

– zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe lesnej hospo-dárskej evidencie a jeho porovnanie s plánom hospodárskych opatrení,

– navrhované zmeny zásad vykonávania ťažby,

– dôvody zmeny objemu dreva predpísaného na ťažbu,

– stanovisko hospodára.

Dôvody na zmenu objemu dreva predpísaného na ťažbu sú najmä

102


– uvoľňovanie žiaduceho prirodzeného zmladenia pri obnove lesa,

– chybný opis dielca alebo chybne zistená zásoba dreva v dielci,

– nesprávny (podhodnotený) predpis prebierky v dielci s lesným porastom s vekom nad 50 rokov,

– plán hospodárskych opatrení v dielci, ktorý nezodpovedá predpokladané-mu vývoju lesného porastu,

– vykonanie naliehavej ťažby, ak v dôsledku vykonania náhodnej ťažby dôjde k prekročeniu celkového objemu dreva predpísaného plánom na ťažbu.

Pri zmene plánu sa uvádza pôvodný a zmenený celkový objem dreva pred-písaný plánom na ťažbu v JPRL, pre ktorú ho nemožno prekročiť, a pôvodný a zmenený objem dreva predpísaný na ťažbu v jednotlivých dielcoch v VC ale-bo LC.

Obsahom návrhu na zmenu plánu, ktorej obsahom je zmena kategórie lesa, sú náležitosti návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia.

Zmena plánu sa v pláne vyznačí červenou farbou; zároveň sa uvedie červe-nou farbou číslo rozhodnutia, ktorým sa zmena plánu vykonala.

5.11.2. Úprava lesného hospodárskeho plánu

Úprava plánu je odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia vzhľadom na stav lesného porastu s cieľom zlepšiť jeho stav a vývoj . Úprava plánu je v pôsobnosti odborného lesného hospodára, ktorý jej vykonanie vy-značí v pláne zelenou farbou.

Za odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia sa považuje najmä úprava:

– hospodárskeho spôsobu a jeho formy, ak sa nepresiahne objem dreva z úmyselnej ťažby v dielci s vekom nad 50 rokov o viac ako 15 % oproti ob-jemu dreva predpísaného na ťažbu plánom,

– priameho prevodu lesa na nepriamy prevod lesa výchovou lesa,

– objemu prebierky v dielci s lesným porastom s vekom do 50 rokov,

– plochy prečistky,

– prečistky na prebierku a prebierky na prečistku,

– plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania náhodnej ťažby, po ktorej vzniká holina,

– plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby,

– plochovej prečistky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby alebo náhod-nej ťažby.

103


5.12.Hospodáreniepodľalesnéhohospodárskeho plánu

Odborný lesný hospodár Činnosť OLH môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fy-

zickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracov-nom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je spôsobilá v zmysle zákona a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára.

Predpokladom odbornej spôsobilosti pre OLH je:

– vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax v lesníckych činnostiach,

– alebo vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania prvého stupňa a naj-menej päťročná prax v lesníckych činnostiach,

– alebo vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania a najmenej päťročná prax v les-níckych činnostiach.

Praxou v lesníckych činnostiach sa rozumie vykonávanie činností sú-visiacich s povinnosťami a oprávneniami hospodára stanovených zákonom po dosiahnutí príslušného vzdelania.

hospodár je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o od-bornej spôsobilosti vydaného príslušným OŠSLH na podklade:

– splnenia stanovených predpokladov odborného vzdelania,

– úspešného absolvovania skúšky vykonanej pred komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

– alebo na základe splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu (držiteľ osvedčenia odbornej spôsobilosti na výkon ŠSLH, resp. na vyhotovovanie LHP).

Príslušný OŠSLH môže rozhodnúť o vyčiarknutí z registra odborných lesných hospodárov a o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti ak držiteľ tohto osvedčenia závažným spôsobom alebo opakovane porušil povin-nosti vyplývajúce mu zo zákona alebo sa nezúčastnil pravidelného povinného preškolenia po uplynutí piatich rokov.

Hospodár môže vykonávať činnosť pre jedného alebo pre viacerých ob-hospodarovateľov lesa na lesných pozemkoch, ktorých súhrnná výmera nepresiahne 2 000 hektárov.

Na výmere väčšej ako 2 000 hektárov môže hospodár vykonávať činnosť pri ucelenom hospodárení v lesoch, ak:

– na každých ďalších, aj začatých 1 000 hektárov hospodár alebo právnická osoba obhospodarujúca lesné pozemky zamestnáva fyzickú osobu najme-nej s úplným stredným odborným vzdelaním lesníckeho zamerania,

104


– alebo ak s vykonávaním činnosti hospodára na výmere väčšej ako 2 000 hektárov súhlasí príslušný OŠSLH, ktorý v súhlase určí výmeru lesných pozemkov, na ktorých bude hospodár vykonávať činnosti podľa zákona.

Činnosť hospodára nesmie vykonávať zamestnanec OŠSLH. To neplatí, ak ide o jeho vlastný majetok nachádzajúci sa mimo územia obvodu jeho pôsob-nosti.

činnosť, povinnosti a oprávnenia hospodáraHospodár organizujeausmerňujehospodáreniev lese. Pri tejto

činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa osobitného predpisu.

Hospodár je povinný:

– pripravovať podklady a spolupracovať privyhotovovaníaschvaľova-níplánu a kontrole plnenia plánu,

– usmerňovať realizáciuplánu a opatrení uložených na ochranu lesa,

– dohliadať na vhodnosť reprodukčnéhomateriálu na obnovu lesa,

– kontrolovaťaevidovať práce vykonávané v lese,

– viesťlesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných pred-pisov,

– sledovaťstavavývojškodlivýchčiniteľov v lesoch a v súčinnosti s obhospodarovateľom lesa predkladať o nich hlásenie OŠSLH a lesníckej ochranárskej službe,

– navrhovať preventívneopatrenia na ochranu lesov a predchádza-nievplyvuškodlivýchčiniteľov a dozerať na ich realizáciu,

– navrhovať na uznanie semennézdroje a zabezpečovať opatrenia na zá-chranu a reprodukciu genetických zdrojov hlavných lesných drevín,

– navrhovať environmentálne priaznivé technológie pri činnostiach súvisia-cich s hospodárením v lesoch,

– upozorňovať obhospodarovateľa lesa a OŠSLH na každú činnosť, ktorá je vrozporesprávnymipredpismi na úseku lesného hospodárstva,

– zabezpečovať a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný sú-hlasnavykonanieťažieb,.

– vykonávať odbornúsprávulesov na základe rozhodnutia príslušného OŠSLH,

každých päť rokov sa zúčastniť školenia organizovaného ministerstvom.

hospodár je oprávnený – predkladať požiadavky a pripomienky k návrhu plánu,

– vykonať úpravu plánu,

– navrhnúť vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa predčasnú obnovu plánu alebo zmenu plánu,

105


– vydať súhlas na vykonanie náhodnej ťažby nad objem predpísaný plánom pre lesný celok alebo vlastnícky celok,

– navrhovať postup rekonštrukcie lesa, ak nebol určený plánom (§ 19 ods. 3),

– navrhovať projekty ozdravných opatrení.

Obhospodarovateľ lesa je povinný : – do 30 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa uzavrieť zmluvný

vzťah na výkon činnosti s vybraným hospodárom

– do 15 dní ohlásiť vznik tejto skutočnosti príslušnému OŠSLH.

Náklady spojené s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára hradí vlastník lesa.

106


6. ZáKlADy trvAlO uDržAtEľNéhO OBhOSPODArOvANIA lESA Eduard Greppel, Martin Kamenský, Andrej Kunca,

Milan Sarvaš, Miriam Sušková, Milan Zúbrik

6.1. Lesnýreprodukčnýmateriál, škôlkarstvoazakladanielesa

6.1.1. Základné právne predpisy o lesnom reprodukčnom materiáli

Od 1. 1. 2011 nadobudne účinnosť zákon NR SR č. 138/2010 o lesnom re-produkčnom materiáli a vykonávacia vyhláška. Prijatie nového zákona si vy-žiadali skúsenosti z uplatňovania zákona NR SR č. 217/2004 Z. z., ktorý prijalo Slovensko pri vstupe do EÚ a jeho cieľom bola o. i. transformácia Smernice Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných drevín na trh do legislatívy Slovenskej republiky. Niekoľkoročné skú-senosti z uplatňovania zákona v praxi priniesli potrebu právnych zmien, ktoré vyústili do prípravy nového zákona a samozrejme aj vykonávacej vyhlášky.

V § 1 zákona NR SR č. 138/2010 Z. z. o LRM (ďalej len „zákon“) sa presne špecifikuje predmet zákona, ktorého cieľom je upraviť:

a) požiadavky na reprodukčný materiál druhov lesných drevín a ich krížen-cov určených na umelú obnovu lesa, zalesňovanie a na iné lesnícke účely (zoznam druhov sa uvádza v prílohe 1 zákona),

b) požiadavky na zdroje LRM a ich ochranu,

c) podmienky zberu LRM a jeho uvádzania na trh,

d) podmienky použitia LRM pri umelej obnove lesa a zalesňovaní pozemkov na to určených,

e) práva a povinnosti osôb pri činnostiach súvisiacich s LRM,

f) podmienky na obchodovanie s LRM medzi členskými štátmi EÚ (obchod-ná výmena), na dovoz LRM zo štátov, ktoré nie sú členmi EÚ a vývoz LRM do štátov, ktoré nie sú členmi EÚ,

g) pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánu štátnej odbornej kontroly v ob-lasti produkcie LRM a jeho uvádzania na trh,

h) dozor nad produkciou LRM a jeho uvádzaním na trh,

i) sankcie za porušenie povinností v oblasti produkcie LRM a jeho uvádzania na trh.

§ 2 upresňuje a definuje jednotlivé pojmy uvedené v zákone. Oproti záko-nu č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov, ktorý tento zákon nahrádza dochádza k niekoľkým úpravám, najmä

107

6. Základy trvalo udržateľného obhospodarovania lesa

pri definovaní pojmov súvisiacich s produkciou LRM a jeho uvádzaním na trh. Dôležitou zmenou je zavedenie nového pojmu „odber LRM“ a jeho odlíšenie od pojmu „zber LRM“. Za odber sa v zmysle tohto zákona považuje konkrétne vykonávanie činností pri získavaní LRM – trhania, striasanie, vyzdvihova-nie semenáčikov z prirodzeného zmladenia, odber častí rastlín na vegetatívne množenie a pod. Za zber sa považuje organizovanie a zabezpečovanie odberu LRM. Zber môže vykonávať len osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbor-nej spôsobilosti na činnosti s LRM v zmysle § 17 tohto zákona.

§ 3 zákona definuje subjekty nakladania s LRM, ktorými sú správca zdroja, dodávateľ a odberateľ.

§ 4 určuje dreviny, pre ktoré sú v rámci Slovenska vymedzené samostatné semenárske oblasti, a pre ktoré je spoločnou semenárskou oblasťou celé úze-mie Slovenska. Vylišuje samostatné semenárske oblasti pre smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, buk lesný , dub zimný a dub letný.

Podrobnosti o hraniciach jednotlivých semenárskych oblastí a zásadách horizontálneho a vertikálneho prenosu LRM sa uvádzajú vo vykonávacej vy-hláške. Zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave je vo výraznom znížení počtu semenárskych oblastí pre jednotlivé dreviny a zmena zásad vertikálne-ho prenosu LRM. Na rozdiel od predchádzajúceho predpisu, ktorý určoval zá-sady vertikálneho prenosu na základe nadmorskej výšky jednotlivých výško-vých zón (po 200 m n. m.), nový zákon upravuje vertikálny prenos na základe lesných vegetačných stupňov.

§ 5 rieši ochranu genetických zdrojov lesných drevín podobným spôsobom, ako zákon č. 217/2004 Z. z.

§ 6 určuje zdroje LRM a rozdelenie LRM do kategórií. Na rozdiel od pred-chádzajúceho zákona, medzi zdroje LRM navyše zaraďuje klonový archív (resp. archív potomstiev, matečnica alebo hlavová škôlka) a banku semien les-ných drevín. Rozdelenie LRM do kategórií identifikovaný, selektovaný, kvali-fikovaný a testovaný ostáva bez zmeny. Toto rozdelenie vyplýva z ustanovení Smernice Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných drevín na trh.

§ 7 a 8 prináša pomerne výrazné zmeny na úseku uznávania zdrojov, naj-mä zdrojov LRM v kategórii identifikovaný a selektovaný. Zdroj pre kategóriu identifikovaný sa v zmysle zákona bude uznávať na dlhšie obdobie ako tomu bolo doteraz (1 rok) – najviac na 10 rokov. Zber z neho sa nebude vykonávať na základe povolenia vydaného Národným lesníckym centrom – Lesníckym výskumným ústavom Zvolen - Strediskom kontroly lesného reprodukčného materiálu Liptovský Hrádok (ďalej SKLRM), ale po uznaní zdroja príslušným OŠSLH, ktoré sa vykoná obdobným postupom ako pri selektovanom zdroji. V zdrojoch kategórie selektovaný sa nebudú rozlišovať porasty fenotypovej ka-tegórie A a B. Porasty oboch kategórií sa zaraďujú jednotne do skupiny zdrojov LRM , ktorou sú uznané porasty. Ďalšou zmenou na úseku uznávania zdro-jov je vyčlenenie procesu uznávania z postupov podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

108


§ 8 a príloha 5 zákona určujú aj nové znaky evidenčného kódu zdroja, ktorý zdroju LRM prideľuje SKLRM.

§ 9 určuje podmienky vedenia Národného registra a Národného zozna-mu zdrojov LRM, tak aby tieto boli v súlade s ustanoveniami Smernice Rady 1999/105/ES.

§ 10 prináša výrazné zmeny pri zbere LRM. Ako sa už uviedlo, zákon zavá-dza nový pojem „odber LRM“. Mení sa spôsob ohlasovania zberu, jeho kontro-ly ako aj vystavovania prvotných dokladov o pôvode zozbieraného LRM. Oso-ba, ktorá LRM zbiera oznamuje plánovaný začiatok a miesto odberu najmenej 3 dni pred plánovaným odberom príslušnému obvodnému lesnému úradu (OLÚ). Ak táto osoba nie je správcom zdroja, LRM môže zbierať len s prechá-dzajúcim súhlasom správcu zdroja. Získaný LRM musí byť okamžite po od-bere označený príslušnou etiketou (príloha 8 zákona). Do 15 dní po ukončení odberu musí osoba, ktorá LRM zbiera požiadať príslušný OLÚ o vydanie listu o pôvode LRM. Tento, do 5 pracovných dní od prevzatia žiadosti, vystaví List o pôvode LRM v troch vyhotoveniach (jedno vyhotovenie si ponechá, jedno zasiela osobe, ktorá zber vykonala a jedno zasiela SKLRM). Vzory listov o pô-vode pre jednotlivé kategórie zdrojov sa uvádzajú v prílohe 9 zákona.

§ 11 uvádza podrobnosti o balení a označovaní LRM, náležitosti etikety a sprievodného listu a tiež podrobnosti o farebnom odlišovaní listov o pôvode, etikiet a sprievodných listov vo vzťahu k jednotlivým kategóriám zdrojov.

§ 12 rieši zlučovanie oddielov podobným spôsobom ako predchádzajúca le-gislatívna úprava. V časti zameranej na delenie oddielov dochádza k menším zmenám v súvislosti so zmenami pri vystavovaní Listu o pôvode.

§ 13 podrobne upravuje podmienky, ktoré musí LRM spĺňať, aby sa mohol uviesť na trh. Požiadavky na LRM uvádza podrobne príloha 13 zákona. Okrem splnenia týchto požiadaviek musí LRM pochádzať z uznaných zdrojov, musí sa zaevidovať a počas produkcie uchovávať a označovať v zmysle ustanovení zákona. § 13 sa ďalej podrobne venuje aj vegetatívne rozmnožovanému LRM.

§ 14 upravuje požiadavky na LRM používaný na obnovu lesa a zalesňovanie pozemkov na to určených a na iné lesnícke účely.

§ 15 určuje podmienky obchodnej výmeny v rámci členských štátov EÚ. V prípade LRM, ktorý sa má uviesť na trh v Slovenskej republike je povinnos-ťou jeho dodávateľa informovať SKLRM najmenej 15 dní pred uskutočnením obchodnej výmeny. Takýto materiál sa môže na zalesňovanie a umelú obnovu lesa použiť len na základe súhlasu vydaného SKLRM. Odseky 4 a 5 zároveň určujú prípady, kedy sa súhlas nevydáva. Ak ide o obchodnú výmenu do inej členskej krajiny EÚ vydá SKLRM na základe žiadosti dodávateľa nový list o pôvode a zároveň zabezpečí zaslanie informácie o uskutočnenej obchodnej výmene príslušnému orgánu členského štátu EÚ, ktorý je prijímateľom LRM.

§ 16 rieši podmienky dovozu LRM z tzv. tretích krajín. Pri dovoze na úze-mie Slovenskej republiky platia podobné podmienky ako pri obchodnej výme-ne. Dodávateľ má povinnosť predložiť SKLRM oznámenie o dovoze, ktorého súčasťou je aj list o pôvode LRM. Na zalesňovanie a umelú obnovu lesa sa

109


môže takýto LRM použiť len na základe súhlasu vydaného SKLRM. V súla-de s Rozhodnutím Rady 2008/971/ES zo 16. decembra 2008 o rovnocennosti množiteľského materiálu lesných kultúr produkovaného v tretích krajinách, sú v tomto paragrafe uvedené aj podmienky na udelenie súhlasu na dovoz mate-riálu z tretích krajín.

§ 17, 18 a 19 ustanovujú pravidlá pre získanie osvedčenia o odbornej spô-sobilosti na činnosti s LRM, povinnosti držiteľa osvedčenia, ako aj okolnos-ti, za ktorých osvedčenie zanikne. Podmienky získania osvedčenia sa oproti predchádzajúcej legislatíve nemenia. Zákon prináša spresnenie podmienok, za ktorých platnosť osvedčenia zanikne.

§ 20, 21, 22, 23, a 24 upravujú právomoci a povinnosti OŠSLH a orgánu štátnej odbornej kontroly na úseku činností s LRM. Oproti predchádzajúcej právnej úprave výraznou zmenou je, že OLÚ bude zabezpečovať kontrolu ozná-mených zberov LRM, vystavovať listy o pôvode a viesť ich evidenciu. Ostatné práva a povinnosti ministerstva, KLÚ a OLÚ a orgánu štátnej odbornej kon-troly sa nezmenia.

§ 25 upravuje podrobnosti o dozore nad produkciou a uvádzaním LRM na trh. Definuje čo je dozor, kto ho vykonáva, čo je jeho predmetom a aké sú po-vinnosti kontrolovaného subjektu a orgánu vykonávajúceho dozor. Určuje tiež opatrenia, ktoré môže subjekt vykonávajúci dozor prijať v prípade, že sa dozo-rom zistili nedostatky.

§ 26, 27 a 28 v nadväznosti na predchádzajúce ustanovenia určuje spôsob riešenia priestupkov a iných správnych deliktov. Priestupku sa v zmysle zá-kona môže dopustiť fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Správneho deliktu sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba. § 28 stanovuje výšku pokút, ktoré obvodný lesný úrad môže v jednotlivých prípadoch udeliť.

§ 29, 30, 31, 32 a 33 sú záverečnými ustanoveniami zákona, ktoré určujú podmienky úhrady nákladov za odborné služby, splnomocňovacie a prechod-né ustanovenia vymenúvajú legislatívne predpisy, ktoré sa týmto zákonom zrušujú a právne akty EÚ, ktoré sa týmto zákonom preberajú.

V prílohách zákona sa uvádzajú okrem zoznamu lesných drevín, na ktoré sa zákon vzťahuje a požiadaviek na zdroje LRM aj základné formuláre, ktoré sú potrebné v procese uznávania zdrojov LRM, produkcie LRM a jeho uvádzania do obehu.

Vykonávacia vyhláška určuje podrobnosti o spôsobe vykonania jednotli-vých ustanovení zákona. Zároveň v prílohách uvádza podrobné mapy a popisy hraníc semenárskych oblastí a vzory niektorých ďalších formulárov používa-ných pri uznávaní zdrojov a produkcii a používaní LRM.

110


6.1.2. Lesné škôlkarstvo

V súčasnej dobe na Slovensku prevláda pestovanie voľnokorenného sad-bového materiálu lesných drevín. V rámci tohto pestovania je možné získať sadbový materiál aj pri použití jednoduchých technologických postupov a je možné ho použiť aj v lesných škôlkach s malou výmerou. Na druhej strane, s ohľadom na potrebu zefektívnenia dopestovania sadbového materiálu, sa pristúpilo k optimalizácii jednotlivých lesných škôlok s cieľom koncentrácie produkcie a maximálneho využitia modernejších technologických postupov.

Na Slovensku sa dopestúva ročne približne 190 mil. ks sadbového materi-álu na výmere 409 ha produkčnej plochy lesných škôlok. Nepredpokladá sa, že by sa produkčná plocha škôlok zväčšovala, skôr sa pozornosť sústredí na zlepšenie produkcie v už existujúcich lesných škôlkach.

V rámci pestovania voľnokorenného sadbového materiálu sú dva hlavné technologické postupy. Ide o výsev v regulovaných podmienkach (polyetyléno-vé kryty, skleníky) a následne sa dopestované semenáčiky zaškôlkujú na voľnú plochu. Pestovanie semenáčikov v týchto regulovaných podmienkach (mož-nosť regulovania podmienok prostredia, čas výsevu, dĺžka pestovania, atď.) je obdobné ako pri pestovaní krytokorenného sadbového materiálu.

Tradičný spôsob pestovania voľnokorenného sadbového materiálu sa spá-ja s vlastným výsevom na minerálnu pôdu alebo hlavne s ohľadom na vyššie využitie osiva do substrátov a následným škôlkovaním, resp. podrezávaním koreňovej sústavy.

Príprava pôdyHlavným cieľom prípravy pôdy je zachovanie, prípadne zlepšenie úrodnos-

ti pôdy. Fyzikálne a chemické parametre pôdy majú hlavný vplyv na kvalita-tívnu úroveň dopestovávaného sadbového materiálu lesných drevín. Samotná príprava pôdy zahrňuje: orbu, hnojenie, predsejbovú dezinfekciu pôdy, prípra-vu pôdy na výsevy a škôlkovanie.

Orba

Samotné použitie orby na prípravu pôdy závislí od viacerých faktorov a z časového hľadiska je možné orbu rozdeliť na:

Jesenná orba

Uskutočňuje sa do hĺbky 25 – 30 cm a jej hlavným cieľom je zachovanie vhodnej pôdnej štruktúry, úrodnosti a eliminácie výskytu buriny. Zameriava sa hlavne na vytvorenie optimálnych vzdušných a vodných pomerov a udrža-nie zimnej závlahy. Samotný čas orby závisí od uvoľnenia plôch po vyzdvihnu-tí sadbového materiálu. V závislosti od fyzikálnych charakteristík pôdy sa na ťažších pôdach rozbíjajú hrudy bránením.

111


Jarná orba

Uplatňuje sa na plochách, ktoré sa uvoľnili v jarnom období a v porovnaní s jesennou orbou je plytšia (18 – 22 cm).

Letná orba

Používa sa v menšej miere, na plochách kde sa plánuje letné škôlkovanie.

Technika orby

Najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje kvalitu orby je vlhkostný stav pôdy. Pri mokrej, resp. veľmi suchej pôde, dochádza k zhutňovaniu pôdy, čo nepriaz-nivo ovplyvňuje štruktúru pôdy. Optimálna rýchlosť orby je 4 – 6,5 km/h a pri správne vykonanej orbe:

– vrchná vrstva pôdy je dokonale preklopená na dno brázdy,

– hĺbka orby je rovná na celej ploche,

– podorničná vrstva sa nevyoráva na povrch,

– brázdy sú vysoko naorané, priame,

– dno brázdy je drsné.

Bránenie

Úlohou bránenia je urovnať, prekypriť a rozdrobiť vrchnú časť ornice.

Smykovanie

Používa sa na urovnanie povrchu zoraných plôch a rozdrobenie menších hrúd.

Valcovanie

Slúži na urovnanie a zhutnenie povrchu pôdy.

Kultivátorovanie

Predstavuje hlbšie nakyprenie ornice, bez toho, aby sa jednotlivé vrstvy obracali a je zamerané aj na ničenie buriny.

Hnojenie pôdy

Hnojenie pôdy je zamerané na zlepšenie, resp. zachovanie úrodnosti pôdy. Z organických hnojív sa v súčasnej dobe najviac používa zelené hnojenie, ktoré sa zaoráva do pôdy v počiatočnej fáze kvitnutia. Z minerálnych hnojív sa pou-žívajú fosforečné a draselné hnojivá.

112


Dezinfekcia pôdy

Vykonáva sa za účelom eliminácie škodlivých činiteľov (choroby, buriny). V minulosti sa používala aj termická dezinfekcia. V súčasnej dobe sa využívajú chemické prostriedky.

Príprava pôdy na výsev a škôlkovanie

Predstavuje záverečnú fázu prípravy pôdy. Pred výsevom sa pôda prekyprí do hĺbky 5 cm, čím sa ničí klíčiaca burina a následne sa povrch pôdy spevní valcovaním. Pri škôlkovaní sa pôda prekypruje do hĺbky 10 – 15 cm.

Sejba semena Pre úspešné dopestovanie voľnokorenných semenáčikov je potrebné zoh-

ľadniť viacero faktorov:

Čas sejby

V našich podmienkach prevláda jarný termín výsevu, kde sa ako prvé vy-sievajú semená s vyšším obsahom vody. V rámci letného výsevu sa vysievajú semená s krátkou životnosťou, hneď po zbere. Na jeseň sa vysievajú semená s krátkou životnosťou a vyšším obsahom vody. Nevýhodou jesenného výse-vu sú možné poškodenia hlodavcami. Doby sejby jednotlivých druhov semien drevín, podľa pripravenosti na klíčenie sa uvádzajú v tabuľke 1.

Tabuľka 1. Doby sejby jednotlivých druhov semien drevín, podľa pripravenosti na klíčenie (Šmelková a kol., 2001)

Doba výsevu Spôsob predsejbovej prípravy semien drevín

Jarný výsev Semeno s krátkou predsejbovou prípravou (namáčanie, krátka stratifikácia): jedľa, smrek, smrekovec, borovica lesná, duglaska, buk, duby, gaštany, orechy, jelše, brezy, agát.Semeno stratifikované počas zimného obdobia: borovica vejmutovka, tuje, javory, jaseň štíhly, pajaseň žliazkatý, jarabiny, jabloň planá, hruška obyčajná, bresty.Semeno dlhodobo stratifikované (viac ako 6 mesiacov): limba, tis, borievka, lipy, hrab, hloh.

Letný výsev Po zbere sa vysievajú: brezy, bresty, vŕby, topole, moruše

Jesenný výsev Semeno z predčasného zberu: tis, javory.Semeno z jesenného zberu bez predsejbovej prípravy: jedľa, vejmutovka, duglaska, buk, duby, orechy.Semeno dlhodobo stratifikované zo zberu v minulom roku: tis, hrab, hloh, jaseň štíhly, lipy.Semeno jesenného zberu bežného roka i minulého roka krátkodobo stratifikované: borievka, javory, jarabiny.Neskorý jesenný výsev: jelše, brezy, gaštan, agát (brezu možno vysievať i v zime).

Spôsob sejby

Základné predpoklady pre kvalitnú sejbu sú:

– výsev na vyrovnaný a rovnomerne spevnený povrch záhonov,

113


– uloženie semien v správnej hĺbke,

– zodpovedajúca výsevová dávka na jednotku plochy,

– dostatočný styk semien s pôdou,

– vhodná zásypka, ktorá zabezpečí ochranu semien.

V lesných škôlkach sa používajú dva hlavné spôsoby výsevu:

Výsev do prúžkov a riadkov

Výsev sa uskutočňuje do prúžkov (šírka 5 cm alebo 7,5 cm) a do riadkov (šírka 2 cm), ktoré sa vedú rovnobežne s dlhšou stranou záhonov. Výsev sa uskutočňuje ručne alebo mechanizovane. Tvar riadkov a prúžkov má byť li-chobežníkový, s mierne šikmými bočnými stenami a s rovnomerne spevnenou základňou.

Plnosejba (výsev naplno)

V porovnaní s prúžkovými a riadkovými výsevmi má plnosejba nasledovné výhody:

– homogénnejšie prostredie na ploche záhonu, vytvára predpoklady na do-pestovanie kvalitných semenáčikov,

– vyššie využitie produkčnej plochy,

– nižšie náklady na vypestovanie semenáčikov.

Obrázok 11. Plocha pripravená na plnovýsev na minerálnu pôdu (Sarvaš, 2010)

114


Stanovenie výsevovej dávky

Veľkosť výsevovej dávky ovplyvňuje druh dreviny, kvalita osiva, rýchlosť rastu semenáčikov, ich vek a účel pestovania, klimatické a pôdne podmienky.

V škôlkarskej praxi sa výsevová dávka vypočíta podľa vzorca:

N – výsevová dávka v gramoch na technickú jednotku (bm, m2),

V – požadovaný maximálny počet semenáčikov v čase vyzdvihovania,

A – absolútna hmotnosť 1 000 ks semien v g,

K – klíčivosť v %,

Č – čistota v %,

k – koeficient zohľadňujúci miestne prírodné podmienky.

Orientačné hodnoty výsevových dávok g/bm sa uvádzajú v tabuľke 2.

Tabuľka 2. Orientačné hodnoty výsevových dávok g.bm-1 (Dušek, 1997)

Drevinavýsevová dávka (g.bm-1) riadkového výsevu (šírka 5 cm)

Dávka (g.bm-1) Klíčivosť (%) Plnosť semien (%)

Smrek obyčajný 1,5 – 2,0 90 – 95

Borovica lesná 1,0 – 1,5 90 – 95

Smrekovec opadavý 2,0 – 2,5

Jedľa biela 20 – 25 50

Duglaska tisolistá 2,0 – 2,5 85 – 90

Jarabina 0,9 – 1,2 85 – 95

Jelša 1,5 – 2,0

Buk lesný 180 – 200 70 – 80

Dub 600 – 800 70 – 80

Lipa 100 – 150 60 – 70

Javor horský 80 – 130 70 – 80

Jaseň štíhly 70 – 80 70 – 80

Hrab obyčajný 100 – 150 60 – 70

Zasypávanie výsevov

Zásypka chráni vysiate semená hlavne pred výkyvmi počasia, vyplavením a poškodením vtákmi. Na zasypávanie je možné použiť viacero druhov mate-riálov a použitie konkrétneho materiálu je závislé od druhu vysiateho semena, potrebnej výšky zásypky, doby výsevu atď.

Výška zásypky (hĺbka sejby) – ovplyvňuje klíčenie osiva. Závisí od druhu vysievaných semien, použitého materiálu na zasýpanie, ročnej doby výsevu, vlhkostných, klimatických podmienok a pod.

kČ.K

A.V.10N

115


Ošetrovanie výsevov

Pozornosť je potrebné venovať dostatočnej vlhkosti pri klíčení semien, vzchádzaní a prežívaní semenáčikov. Výsevy sa chránia pred extrémnymi tep-lotami, prudkými dažďami a vtákmi zakrývaním rôznymi materiálmi – bam-busové alebo trstinové rohože, sieťovinami a pod. Na zabezpečenie rovnomer-nej vlhkosti je potrebné mať k dispozícii vhodný typ závlah, ktorý zabezpečuje rovnomernú dávku. Odporúčaná dávka pri výsevoch je 3 – 4 mm.deň-1 tak, aby vrchná časť pôdy bola stále vlhká. V posledných rokoch sa pristúpilo na aplikáciu látok viažucich vodu (hyd-roabsorbentov) s cieľom zabezpečenia rovnomernej vlhkosti pôdy.

Obrázok 12. Ochrana výsevov pred vtákmi (Sušková, 2010)

Pestovanie sadeníc škôlkovanímŠkôlkovanie je najčastejšie používaný spôsob pestovania sadeníc. Pred sa-

motným škôlkovaním je potrebné uskutočniť triedenie semenáčikov.

Škôlkovať je možné semenáčiky, ktoré majú:

– priebežnú stonku,

– živý terminálny výhonok a nepoškodený terminálny púčik,

– púčiky a bočné výhonky pravidelne rozmiestnené po celej stonke (platí pre ihličnany okrem borovice).

Ošetrovanie koreňového systému a nadzemnej časti

Pri triedení, manipulácii a samotnom škôlkovaní je treba venovať pozor-nosť ochrane koreňového systému pred slnečným žiarením, vysokými teplo-tami a vetrom. Na ošetrovanie nadzemnej časti semenáčikov je možné použiť antitranspiranty.

Termíny škôlkovania

Jarné škôlkovanie sa používa najčastejšie. Semenáčiky musia byť vo vege-tačnom pokoji, bez náznakov fyziologickej aktivity.

Časový postup jarného škôlkovania:

1. smrekovec – veľké straty už pri miernom napučaní púčikov,

2. listnaté dreviny – dub je citlivý na neskoré škôlkovanie,

116


3. ihličnaté dreviny – borovica je citlivejšia na neskoré škôlkovanie ako smrek a jedľa biela,

4. duglaska – škôlkuje sa koncom apríla, na začiatku pučania.

Letné škôlkovanie je podmienené vhodným zavlažovaním. Je možné ho použiť od konca júla do konca augusta pre drevinu smrek, jedľu a duglasku.

Jesenné škôlkovanie je možné použiť v nižších polohách na ľahších plo-chách, kde je možné eliminovať nebezpečenstvo vymŕzania sadeníc.

Vek a veľkosť semenáčikov pre škôlkovanie

Veľkosť semenáčikov závisí v prvom rade od druhu dreviny, ich veku a spô-sobu pestovania. Dôležité je, aby semenáčiky boli výškovo homogénne, a tým sa zabezpečil následný rovnomerný rast sadeníc. Pri ihličnatých drevinách, ktoré sa škôlkujú strojove je odporúčaná veľkosť 10 – 15 cm, pri listnatých dre-vinách 10 – 12 cm.

Označenie veku a spôsobu pestovania semenáčikov a sadenícVek a spôsob pestovania sa označuje vzorcom, kde prvé číslo znamená po-

čet vegetačných období pred zaškôlkovaním, podrezávaním alebo presadením do obalu, druhé číslo znamená počet vegetačných období po tejto operácii (obidve čísla s presnosťou na 0,5 roka). Súčet všetkých čísel vo vzorci udáva celkový vek rastliny. Jednotlivé operácie sa označujú nasledovnými symbolmi:

+ škôlkovanie alebo presadenie do obalu – podrezávanie koreňov,

f pestovanie v umelom kryte (skleník, fóliový kryt, parenisko),

k pestovanie v obale (krytokorenný sadbový materiál),

v sadbový materiál vegetatívneho pôvodu (rezkovanec, in vitro).

Príklady:

1- – 2-trojročná voľnokorenná sadenica vypestovaná na minerálnej pôde, jednoročnému semenáčiku sa podrezala koreňová sústava;

fk1+k1 dvojročná krytokorenná sadenica, jednoročný krytokorenný semenáčik pestovaný v umelom kryte bol presadený do väčšieho obalu, v ktorom bol pestovaný jeden rok;

v1+fk1 dvojročná krytokorenná sadenica získaná vegetatívnym množením, 1-ročný zakorenený semenáčik bol presadený do obalu a pestovaný jeden rok v umelom kryte.

Spon škôlkovaných sadeníc

Je závislý od druhu drevín, času pestovania sadeníc. Hlavne pri vzdiale-nostiach medzi radmi je potrebné zohľadniť technologické postupy ďalšieho pestovania (medziriadkové postreky herbicídov).

117


Technika škôlkovania

V závislosti od vybavenia škôlky a jej veľkosťou sa škôlkovanie vykonáva ručne, polomechanizovane alebo mechanizovane.

Zásady správneho postupu škôlkovania – na škôlkovanie používať len biometricky a fyziologicky kvalitný materiál, – koreňový systém semenáčikov, chrániť pred vyschnutím, – škôlkovať za priaznivých poveternostných podmienok (bezvetrie, zamra-

čené), – zabezpečiť pravidelný spon, – škôlkovať do dostatočne hlbokých brázd, – semenáčiky vysádzať do pôdy v kolmej polohe až po koreňový krčok.

Obrázok 13. Ručné škôlkovanie (Sušková, 2010)

Pestovanie sadeníc podrezávaním koreňového systému Podrezávanie je prioritne zamerané na tvorbu bohatého koreňového systé-

mu sadbového materiálu.

Podrezávanie je možné použiť pre:

– semenáčiky rôznych druhov drevín určené na výsadbu bez škôlkovania,

– škôlkované sadenice pestované ako 4 – 6 sadbový materiál,

– poloodrastky, kde môže nahradiť druhé škôlkovanie.

Samotný postup podrezávania závisí od dreviny, veku a pôdy.

Základné údaje o podrezávaní koreňov semenáčikov sa uvádzajú v tabuľke 3.

118


Tabu

ľka

3. Z

ákl

ad

né

úd

aje

o p

odre

záva

ní k

oreň

ov s

emen

áči

kov

(DuŠek

19

97)

Dre

vin

a

Ko

ren

e s

em

en

áči

ko

v t

reb

a p

od

reza

ť

ve

k

yzd

vih

ov

an

iaB

ližš

ia š

pe

cifi

ká

cia

ve

kr

ast

ov

á (

fen

o-

log

ick

á) f

áza

Ob

do

bie

v

ro

ku

hĺb

ka

po

dre

-zá

va

nia

Bor

ovic

a le

sná

a či

ern

a v

2. r

oku

poč

as v

eget

ácie

te

sne

pre

d u

kon

če-

ním

ras

tu ja

rnéh

o vý

hon

u (o

s v

po

-k

roči

lom

štá

diu

zd

revn

aten

ia)

Od

pol

ovic

e 6

–8

2+

0 d

o ko

nca

jú

na

6 –

82+

0

Je p

otre

bné

pre

reza

ť aj

boč

né

kore

ne

zvis

lým

rez

om v

o vz

dia

len

osti

6-8

cm

od

km

ien

ka

okra

jový

ch s

emen

áči-

kov

z ob

idvo

ch s

trán

prú

žku

(ri

adk

u).

Pri

2 +

0 a

1 +

2 r

astl

inác

h p

red

ržia

van

ých

ďal

ší r

ok n

a zá

hon

och

sa

pod

rezá

vajú

ver

tik

áln

e ko

ren

e p

red

zač

iat-

kom

veg

etač

nej

dob

y v

hĺb

ke 1

0 –

15

cm; s

úča

sne

treb

a p

rere

zať

boč

né

kore

ne.

Du

glas

ka

tiso

list

á

v 2

. rok

u

Tesn

e p

red

p

uča

ním

(obj

em

pú

čiko

v sa

zač

ína

zväč

šova

ť)

Pol

ovic

a ap

ríla

až

zač

iato

k m

ája

6 –

82+

0L

en p

ri s

iln

ých

sem

enáč

ikov

, v k

torý

ch s

a d

á p

red

pok

la-

dať

, že

ako

2+0

bu

dú

sch

opn

é vý

sad

by.

v 3

. rok

u8

– 1

03+

0

Pod

rezá

van

ie n

ajsk

ôr v

tre

ťom

rok

u p

rich

ádza

do

úva

hy

pri

sla

bší

ch s

emen

áčik

och

. Dop

lnko

vé p

odre

zan

ie š

kôl-

kova

nýc

h s

aden

íc m

ožn

o u

sku

točn

iť z

ačia

tkom

tre

tieh

o ve

geta

čnéh

o ob

dob

ia p

o za

škôl

kova

ní v

12

až 1

5 cm

sú

časn

ým p

rere

zan

ím b

očn

ých

kor

eňov

.

Jed

ľa

brov

ská

v 2

. rok

u

v ča

se z

väčš

ovan

ia

obje

mu

pú

čiko

v (t

esn

e p

red

pu

ča-

ním

)

od p

olov

ice

až

do

kon

ca a

prí

la6

– 8

2+0

Pri

vys

pel

ých

sem

enáč

ikov

z je

sen

nýc

h v

ýsev

ov.

V p

ríp

ade,

že

sem

enáč

iky

vo v

eku

2+

0 n

esp

ĺňaj

ú

pre

dp

ísan

é d

imen

zie

a je

tre

ba

pre

drž

ať ic

h n

a 3+

0, j

e p

otre

bné

pod

reza

nie

pre

d z

ačia

tkom

tre

tieh

o ve

geta

č-n

ého

obd

obia

op

akov

ať, n

ajle

pši

e v

hĺb

ke 1

2 cm

.

v 3

. rok

u10

– 1

23+

0

Pod

rezá

van

ie a

ž v

treť

om r

oku

je v

ýnim

očn

é a

pri

chá-

dza

do

úva

hy

len

pri

sla

býc

h s

emen

áčik

och

(z

jarn

ej

sejb

y ap

.), k

toré

bu

de

treb

a p

red

ržať

na

3,0

. Dop

lnko

vé

pod

reza

nie

škô

lkov

anýc

h s

aden

íc je

úče

lné

už

v d

ruh

om

rok

u p

o za

škôl

kova

ní –

sta

čí r

ez v

erti

kál

nyc

h k

oreň

ov

v h

ĺbke

15

a vi

ac c

m.

119


Dre

vin

a

Ko

ren

e s

em

en

áči

ko

v t

reb

a p

od

reza

ť

ve

k

yzd

vih

ov

an

iaB

ližš

ia š

pe

cifi

ká

cia

ve

kr

ast

ov

á (

fen

o-

log

ick

á) f

áza

Ob

do

bie

v

ro

ku

hĺb

ka

po

dre

-zá

va

nia

Sm

rek

obyč

ajn

ý v

3. r

oku

Pre

d z

ačia

tkom

ve

getá

cie

aprí

l, v

o vy

ššíc

h

pol

ohác

h n

e-sk

orši

e

spra

vid

la s

tačí

le

n p

rere

zať

boč

né

kore

ne

zvis

le v

eden

ým

rezo

m v

o vz

dia

-le

nos

ti6

– 8

cm

od

km

ien

ka

sem

enáč

ikov

3+0

Pod

rezá

van

ie m

lad

ších

a s

tarš

ích

sem

enáč

ikov

nes

pĺň

a ú

čel –

pod

rezá

van

ie s

a n

edá

nah

rad

iť š

kôlk

ovan

ím.

V k

rajn

om p

ríp

ade

mož

no

pre

drž

ať n

a 4+

0 z

a p

red

po

-k

lad

u p

rim

eran

ej h

ust

oty

a n

edos

iah

nu

tí š

tan

dar

dn

ých

ro

zmer

ov v

o ve

ku

3+

0.

Pri

škô

lkov

anýc

h s

aden

icia

ch p

esto

van

ých

na

viac

ro

čné

je ú

čeln

é d

opln

kové

pod

reza

nie

pre

d p

osle

dn

ým

vege

tačn

ým o

bd

obím

pre

d v

yzd

vih

nu

tím

. Sta

čí s

pra

-vi

dla

pre

reza

ť b

očn

é ko

ren

e zv

isle

ved

eným

rez

om v

o vz

dia

len

osti

5-8

cm

od

km

ien

ka

sad

eníc

.

Bre

zy

v 2

. rok

uP

red

zač

iatk

om

vege

táci

eaž

do

pol

ovic

e ap

ríla

6 –

82+

0P

ri s

emen

áčik

och

s v

äčší

m p

odie

lom

dlh

ších

boč

nýc

h

kore

ňov

je v

ýhod

né

ich

pre

tnú

ť zv

islý

m r

ezom

.

Bu

k le

sný

v 1.

rok

u

poč

as v

eget

á-ci

e, k

eď je

už

rozv

inu

tý p

rvý

pár

n

orm

áln

ych

list

ov

(ep

ikot

y)

kon

com

máj

a až

za

čiat

kom

jún

a6

– 8

1+0

ale

bo

2+0

Z b

iolo

gick

ého

hľa

dis

ka

naj

vhod

nej

ší. P

ri v

äčšo

m

výsk

yte

ple

sne

buko

vej u

nes

korš

ie a

ner

ovn

omer

ne

vzí-

den

ých

výs

evov

sa

pod

rezá

van

ie o

dk

lad

á n

a d

ruh

ý ro

k.P

red

ržan

ie n

a 2+

0 je

mož

né

pri

sla

býc

h s

emen

áčik

och

.

v 2

. rok

uP

red

zač

iatk

om

vege

táci

e

až d

o p

olov

i-ce

ap

ríla

, vo

vyšš

ích

pol

o-

hác

h n

esko

ršie

10 –

15

2+0

Pre

drž

anie

na

3+0

nie

je p

otre

bné

a vý

nim

očn

e sa

p

rip

úšť

a le

n p

ri s

lab

ých

sem

enáč

ikoc

h. P

odre

záva

nie

šk

ôlko

van

ých

sad

eníc

sa

usk

uto

čňu

je p

red

zač

iatk

om

pos

led

néh

o ve

geta

čnéh

o ob

dob

ia p

red

vyz

dvi

hn

utí

m,

naj

men

ej v

šak

2 ro

ky

po

zašk

ôlko

van

í, v

hĺb

ke 1

5 a

viac

cm

; sú

časn

é p

rere

zan

ie b

očn

ých

kor

eňov

nie

je

pod

mie

nko

u.

Hra

b ob

yčaj

ný

v 2

. rok

uP

red

zač

iatk

om

vege

táci

eaž

do

pol

ovic

e ap

ríla

6 –

82+

0P

ri p

red

ržan

í pod

reza

nýc

h s

emen

áčik

ov n

a 3+

0 je

vh

odn

é p

odre

záva

nie

op

akov

ať n

ajm

ä vt

edy,

keď

ná-

hra

dn

é ko

ren

e p

rera

staj

ú d

o vä

čšej

hĺb

ky.

Javo

r h

orsk

ý a

mli

ečn

y v

2. r

oku

pre

d z

ačia

tkom

ve

getá

cie

až d

o p

olov

ice

aprí

la8

– 1

02+

0P

ri s

emen

áčik

och

s v

äčšo

u p

otre

bou

dlh

ších

boč

nýc

h

kore

ňov

je v

hod

né

kore

ne

pre

reza

ť zv

isle

ved

eným

re

zom

.

1. P

okra

čova

nie

ta

buľk

y 3

120


Dre

vin

a

Ko

ren

e s

em

en

áči

ko

v t

reb

a p

od

reza

ť

ve

k

yzd

vih

ov

an

iaB

ližš

ia š

pe

cifi

ká

cia

ve

kr

ast

ov

á (

fen

o-

log

ick

á) f

áza

Ob

do

bie

v

ro

ku

hĺb

ka

po

dre

-zá

va

nia

Du

by

v 1.

rok

up

očas

veg

etác

ie p

o u

kon

čen

í výš

kové

-h

o ra

stu

kon

com

máj

a až

za

čiat

kom

jún

a

Min

.. 5,

max

. 8

cm

pod

vys

ia-

tym

i sem

enam

i1+

0 a

leb

o 2+

0

Z b

iolo

gick

ého

hľa

dis

ka

naj

výh

odn

ejší

. Pri

nes

korš

ie

a n

erov

nom

ern

e vz

íden

ých

výs

evoc

h a

sla

býc

h s

emen

á-či

kov

sa p

resú

va p

odre

záva

nie

do

dru

héh

o ro

ku

.P

red

ržan

ie n

a 2+

0 je

mož

né

pri

sla

bší

ch s

emen

áčik

och

, u

sil

nýc

h je

vh

odn

é p

odre

záva

nie

op

akov

ať v

hĺb

ke

o 3

-5 c

m v

äčše

j ako

pri

prv

om p

odre

záva

ní.

Jase

ň

štíh

ly.

v 2

. rok

up

red

zač

iatk

om

vege

táci

e až

do

pol

ovic

e ap

ríla

6 –

82+

0

Bre

sty

v 2

. rok

up

red

zač

iatk

om

vege

táci

eaž

do

pol

ovic

e ap

ríla

6 –

10

2+0

Pri

sem

enáč

ikoc

h s

väč

ším

pod

ielo

m s

iln

ejší

ch h

ori-

zon

táln

e p

olož

enýc

h k

oreň

ov je

vh

odn

é p

retn

úť

zvis

lým

re

zom

.

Pag

ašta

n

kon

ský

v 1.

rok

u

poč

as v

eget

ácie

, ke

ď s

a u

ž ob

javu

jú

nad

zem

né

čast

i a

kore

ne

sú u

ž 10

cm

dlh

é

od p

olov

ice

až

do

kon

ca m

ája

6 –

8 p

od v

ysia

-ty

mi s

emen

ami

1+0

Rez

om m

usí

byť

od

del

ená

časť

kol

ovýc

h k

oreň

ov.

Gaš

tan

je

dlý

v 1.

rok

u

Poč

as v

eget

ácie

po

uko

nče

ní v

ývin

u

prv

ých

dvo

ch

list

ov

kon

iec

máj

a až

za

čiat

ok jú

na

5 –

8 p

od v

ysia

-ty

mi s

emen

ami

1+0

ale

bo

2+0

Z b

iolo

gick

ého

hľa

dis

ka

naj

vhod

nej

ší. P

ri n

esko

ršie

a

ner

ovn

omer

ne

vzíd

enýc

h v

ýsev

och

a s

lab

ých

sem

ená-

čiko

v sa

pod

rezá

van

ie p

resú

va n

a d

ruh

ý ro

k.

v 2

. rok

up

red

zač

iatk

om

vege

táci

ed

o p

olov

ice

aprí

la10

– 1

52+

0P

ri p

red

ržan

í na

3+0

je v

hod

né

pod

rezá

van

ie o

pak

ovať

vo

väč

šej h

ĺbke

; pri

chád

za d

o ú

vah

y le

n p

ri s

lab

ých

se

men

áčik

och

.

Ore

ch

v 1.

rok

up

očas

veg

etác

ie p

o ob

jave

ní n

adze

m-

nýc

h č

astí

až d

o ko

nca

m

ája

Pod

5-8

vys

iaty

-m

i sem

enam

i1+

0R

ezom

mu

sí b

yť o

dd

elen

á ap

lik

áln

a ča

sť k

olov

ého

kore

-ň

a v

dĺž

ke m

inim

áln

e 2

cm; i

náč

je r

ez n

eúči

nn

ý.

Top

oľ

osik

a v

2. r

oku

pre

d z

ačia

tkom

ve

getá

cie

do

pol

ovic

e ap

ríla

6 –

10

1+0

Pri

sem

enáč

ikoc

h s

plo

šným

kor

eňov

ým s

ysté

mom

je

vhod

né

pre

reza

nie

boč

nýc

h k

oreň

ov z

visl

ým r

ezom

vo

vzd

iale

nos

ti 6

až

10 c

m o

d s

emen

áčik

a.

2. P

okra

čova

nie

ta

buľk

y 3

121


6.1.3. Kvalita sadbového materiálu lesných drevín a zakladanie lesa

Používanie kvalitného sadbového materiálu je jedným zo základných pred-pokladov úspešnej umelej obnovy lesa. Kvalitný sadbový materiál má všetky predpoklady na to, aby bola jeho ujatosť vysoká, aby rýchlejšie a bez veľkých strát odrástol a stal sa tak základom pre vznik odolného a stabilného lesného porastu.

Na Slovensku sa nedostačujúca kvalita sadbového materiálu spolu s ďal-šími faktormi podieľa na vysokom rozsahu opakovaného zalesňovania. Tento rozsah opakovaného zalesňovania zapríčiňujú faktory, ako je dodržiavanie ag-rotechnických termínov, technologická disciplína, kvalita (najmä fyziologická) sadbového materiálu, ochrana a ošetrovanie kultúr.

Vo všeobecnosti sa pod pojmom kvalita sadbového materiálu rozumie schopnosť jeho ďalšieho úspešného rastu.

Podľa normy STN 482211 „Semenáčiky a sadenice lesných drevín“ je kvalita sadbového materiálu daná súborom vzájomne podmienených gene-tických, fyziologických a morfologických znakov. Ďalšími charakteristikami sú aktuálny zdravotný stav, maximálny vek a spôsob pestovania sadbového materiálu.

V norme sa kvalitatívne znaky sadbového materiálu rozdeľujú na genetic-ké, fyziologické a morfologické. Súčasťou kvality sadbového materiálu je aj jeho zdravotný stav.

Genetické znakyPrvým znakom, ktorý sa uvádza v norme, a ktorý je dôležitým aspektom

pri výsadbe, je znak genetický. Pod genetickými znakmi sa rozumie pôvod se-mena a ostatných častí, z ktorých sa sadbový materiál vypestoval.

Genetické hľadisko (kvalita) sa zabezpečuje prostredníctvom dodržiavania smerníc platných pre LRM. Nedostatočná genetická kvalita má obyčajne za následok zníženie tak odolnosti jedincov a porastov voči nepriaznivým vply-vom prostredia ako aj adaptability na zmeny prostredia. Výnimku môže tvoriť šľachtený materiál testovaný pre konkrétne, aj keď úzke spektrum ekologic-kých podmienok.

Morfologické znakyVäčšinu morfologických znakov je možné priamo vizuálne zistiť a merať.

Je možné ich stanoviť ľahko a pomerne rýchlo, a preto sa v lesníckej praxi naj-častejšie využíva na stanovenie kvality sadbového materiálu Ide o tieto znaky:

– výšku a tvar nadzemnej časti,

– hrúbka (priemer) koreňového krčka,

– pomer nadzemnej časti a koreňovej sústavy (objemový),

– veľkosť a tvar koreňovej sústavy.

122


výška nadzemnej časti podľa normy sa meria od koreňového krčka po vrchol terminálneho púčika s presnosťou na 1 cm.

Hrúbka (priemer) koreňového krčka sa meria nad miestom styku kmienka s pôdou (farebný prechod medzi nadzemnou a podzemnou časťou rastliny) s presnosťou na 1 mm.

Objem častí rastliny sa zisťuje xylometricky (meraním objemu vody, ktorú vytlačí hodnotená časť rastliny v kalibrovanej nádobe) v čerstvom stave. Na listnatých drevinách a smrekovci sa hodnotí nadzemná časť bez asimilač-ných orgánov.

Morfologická kvalita sadbového materiálu, ktorá je daná uvedenými znak-mi, je o to dôležitejšia, o čo sú podmienky prostredia nepriaznivejšie pre uja-tie a odrastanie sadeníc. V lesníckej praxi sa morfologická kvalita sadbového materiálu sústreďuje na nadzemnú časť, pričom sa menej pozornosti venuje hrúbke v koreňovom krčku. Nedocenená teda zostáva kvalita a objem kore-ňovej sústavy (pomer objemu koreňového systému k objemu nadzemnej časti a podiel objemu jemných koreňov v koreňovom systéme) a hlavne deformácie koreňového systému.

Obrázok 16, 17. Vplyv deformovaného koreňového systému sadbového materiálu na stabilitu lesných kultúr (5 rokov po výsadbe) (Sarvaš, 2010)

Obrázok 15. Meranie priemeru koreňového krčka (Takáčová, 2006)

Obrázok 14. Meranie výšky nadzem-nej časti (Takáčová, 2006)

123


Fyziologické znakyOkrem morfologických znakov na ujatosť a rast založených kultúr vplýva aj

fyziologická kvalita sadbového materiálu.

Nebezpečenstvo zníženia fyziologickej kvality je podstatne vyššie pri voľ-nokorennom sadbovom materiáli. Pritom rozhodujúcim parametrom je stav koreňového systému, predovšetkým schopnosť rastu nových koreňov, ktorý súvisí s príjmom živín a vody pre ujímajúce sa dreviny. Koreňový systém je v porovnaní s nadzemnou časťou náchylnejší na fyziologické poškodenie. Pre-to je nevyhnutné chrániť koreňový systém sadbového materiálu ihneď po jeho vyzdvihnutí.

Fyziologické znaky rastlín sú dané najmä

– obsahom vody v pletivách,

– obsahom zásobných látok,

– stupňom vegetačného pokoja a

– vitalitou sadbového materiálu.

Zisťovanie fyziologických znakov sa uskutočňuje nepriamo pomocou odvo-dených parametrov (stanovenie vodného potenciálu, chemické analýzy rast-linných pletív, stanovenie odolnosti na mráz, zistenie rastu nových koreňov, atď.). Metódy na určovanie fyziologickej kvality sú vo väčšej miere deštruk-tívne, časovo a finančne náročné, a preto sa uskutočňujú len na reprezentatív-nych vzorkách sadbového materiálu. Väčšina fyziologických skúšok sa realizu-je v špecializovaných laboratórnych podmienkach.

6.2. Usmerňovanierastovýchprocesov lesnýchporastov

6.2.1. Výchova lesných porastov

Výchova porastov sa člení na prečistky, ktoré sa uskutočňujú v mladinách a prebierky, ktoré sa realizujú v neskorších rastových stupňoch, čiže v žŕdko-vinách, žrďovinách a kmeňovinách. Po dosiahnutí strednej hrúbky porastov 20 cm už rubmi nemožno podstatne ovplyvniť charakteristiky porastov, kto-rých ovplyvnenie je prvoradým cieľom výchovy (stabilita porastov, kvalita produkcie, drevinové zloženie), preto niektorí autori nazývajú ďalšie prebierky ako uvoľňovacie prebierky alebo presvetľovanie.

O dôležitosti výchovy lesných porastov, s ohľadom na kvalitu a bezpečnosť produkcie a plnenie ďalších požadovaných funkcii na rozhodujúcej výmere lesných porastov v podmienkach LH Slovenska, sa v súčasnosti nepochybuje. Jej význam je tým väčší, čím viac ňou možno usmerniť procesy diferenciácie a autoregulácie tak, aby sa trvalo dosahovali požadované prevádzkové (pro-dukčné a funkčné) ciele. V praxi to znamená, že najväčšia pestovná intenzita

124


je potrebná v porastoch na kvalitných stanovištiach, kde možno výchovou naj-viac ovplyvniť ich stabilitu, kvalitu alebo hodnotu iných požadovaných účin-kov, pričom bez zásahov sa môžu ponechať predovšetkým ochranné lesy so štruktúrou blízkou prírodným lesom, prípadne lesy, pri ktorých sú náklady na výchovu vyššie ako predpokladané zvýšenie hodnoty funkčných účinkov do-siahnuté výchovou. Ako hraničné bonity rozhrania výnosu a straty v priemer-nej rubnej dobe a pri priemernej sústreďovacej vzdialenosti sa vypočítali pre jednotlivé dreviny tieto absolútne bonity: duglaska 36, vŕba, osika 30, topoľ 28, agát 26, dub cerový 24, dub, smrek, jedľa, borovica, smrekovec 22, buk, javor, jaseň, lipa, brest, jelša 20, hrab, breza 18. Vykonávanie výchovných zása-hov v porastoch nižších bonít sa ukazuje ako stratové. Čím je absolútna bonita drevín v JPRL vyššia ako skôr uvedené hraničné bonity, tým viac vkladov je žiaduce investovať do výchovných zásahov.

Z hľadiska cieľov výchovy existuje zásadný rozdiel medzi kategóriami lesov. V hospodárskych lesoch je prvoradým cieľom výchovy vytvoriť predpoklady na dosiahnutie maximálneho množstva kvalitnej drevnej suroviny pri súčas-nom plnení celospoločenských funkcií. V lesoch osobitného určenia i v lesoch ochranných je to usmernenie štruktúry porastov tak, aby optimálne plnili požadované funkcie. V prípade, že ochranné funkcie optimálne plnia lesy so štruktúrou blízkou štruktúre prírodných lesov, cieľom výchovy je postupná zmena existujúcej štruktúry na štruktúru prírodných lesov. V prípadoch, že sa aj prírodné lesy v niektorej vývojovej fáze dostávajú na dlhšiu dobu do labilné-ho stavu najmä na väčších plochách (smrečiny v 7. lesnom vegetačnom stupni vo výške do 1 400 m n. m. vo fáze optima), odporúčajú sa zásahy na zvýšenie ich stability. V zásade však možno odporučiť v ochranných lesoch so štruk-túrou blízkou prírodným lesom zásahy nevykonávať, pri zmenenej štruktúre vykonávať zásahy zamerané na dosiahnutie štruktúry umožňujúcej samovoľ-ný vývoj po trajektórii prírodných lesov. Potreba zásahov je úmerná stupňu odklonu od požadovanej štruktúry.

V súčasnosti sa vo výchove porastov uplatňujú tendencie vo všeobecnosti známe „včas“, „silne“, „zriedkavejšie“. Tieto zásady nemožno paušálne rov-nakou mierou vzťahovať na všetky dreviny a všetky stanovištia. Uplatnenie zásady „silne a zriedkavejšie“ je žiaduce uplatňovať pri drevinách rastového typu smreka a vždy sa viaže na zachovanie zásady „včas“. Pritom je všeobecne platné, že včasná výchova je jednoduchšia, lacnejšia a účinnejšia a tiež, že čím produkčnejšie je stanovište, rýchlejšie rastúca drevina, pestrejšie obnovné a cieľové zloženie a náročnejšia výstavba porastu, tým častejšie treba výchov-né zásahy opakovať.

S ohľadom na komplex škodlivých činiteľov v súčasnosti pôsobiacich na lesy je pri výchovných zásahoch nutné dbať na podporu biodiverzity, ekostabi-lity a na zabezpečenie trvalosti využívania úžitkov lesa. Dôležitosť uplatnenia týchto zásad je úmerná stupňu odklonu štruktúry porastov od štruktúry prí-rodných lesov v daných prírodných podmienkach a miere ich ohrozenia škod-livými činiteľmi, a to aj v hospodárskych lesoch.

125


Prvoradým cieľom výchovných zásahov v lesoch poškodzovaných abio-tickými činiteľmi, čiže najmä porastov s prevahou smreka, je zabezpečenie, resp. udržanie ich statickej stability. Včasnosť a sila prečistky (prerezávky) v ihličnatých, najmä nezmiešaných smrekových porastoch sú nevyhnutnou podmienkou zachovania ich statickej stability najmä ak ide o porasty s vyšším počtom jedincov na jednotku plochy. Neskoršie zásahy, keď prírastková in-tenzita už klesá, nemajú podstatný vplyv na zvýšenie ich statickej stability. V zmiešaných porastoch je včasnosť zásahu často rozhodujúca pre zachova-nie žiaduceho druhového zloženia. Prerušenie kompaktného zapoja až vo fáze žŕdkoviny už znamená zvýšenie nebezpečenstva škôd snehom, vetrom, ná-mrazou i imisiami.

Pri prebierkach sa v minulosti, aj s ohľadom na prevahu holorubného hospodárskeho spôsobu, vykonávali predovšetkým podúrovňové zásahy, aby stromy nadobudli rubnú zrelosť naraz. Uplatňovanie podrastového hos-podárskeho spôsobu je jednoznačným signálom na realizáciu aj v minulosti odporúčaných systematických silnejších prebierok s charakterom úrovňovej prebierky s pozitívnym výberom (metódy cieľových stromov). V súvislosti s prednostným uplatňovaním podrastového hospodárskeho spôsobu saodpo-rúča upustiť od úsilia o pravidelné rozmiestnenie cieľových stromov (CS) a na-vrhuje širšie uplatňovanie tzv. skupinovej prebierky, v rámci ktorej môžu byť CS, resp. stromy potenciálnej elity (PE) vytypované bez ohľadu na rozstupové kritérium. Takýto postup sa zdôvodňuje tým, že v prírodných lesoch sa kva-litné a silné stromy nenachádzajú v pravidelných rozstupoch, ale často rastú v bezprostrednej blízkosti.

Obrázok 18. Výchova bukových porastov (Štefančík, 2008)

126


V rastovom stupni mladiny prebiehajú najvýraznejšie a produkčne i funkč-ne najdôležitejšie zmeny v živote porastu. V tejto fáze sa rozhoduje o drevino-vom zložení, kvalite a stabilite porastov. Prečistkové zásahy sú o to účinnejšie, menej prácne, jednoduchšie a hospodárnejšie, čím skôr sa uskutočňujú a čím viac sa pri nich rešpektujú vývojové a rastové, obyčajne zákonite prebiehajúce procesy.

Popri systematickom vykonávaní prečistiek má najmä včasnosť prvých prebierok prioritné postavenie tak z hľadiska zvyšovania odolnosti lesných po-rastov proti nepriaznivým škodlivým činiteľom ako aj z hľadiska zvyšovania kvality produkcie.

Metódou výchovy žŕdkovín a žrďovín sú pozitívne úrovňové prebierky, pri ktorých je zásah zameraný na podporu určitého počtu stromov výberovej kva-lity, čiže nádejných stromov alebo CS, resp. stromov PE. Sila prebierkového zá-sahu sa charakterizuje percentom uvoľnenia korún stromov výberovej kvality po ich obvode. V odôvodnených prípadoch je však možné použiť i inú metódu výchovy.

V našich podmienkach prichádza do úvahy napr. úrovňová voľná prebier-ka,ktorá sa síce vyvinula na výchovu najmä bukových porastov, ale priaznivé výsledky sa dosiahli jej aplikáciou aj v zmiešaných a smrekových porastoch. Jej základné princípy (zásah v celom porastovom profile pri spojení piatich základných spôsobov výberu) zodpovedá zásadám trvalo udržateľného, resp. prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Jej princíp spočíva v zámernom pestovaní zvoleného počtu CS, ktoré zodpovedajú stanoveným kritériám. Kým v hospodárskych lesoch sú na výber takýchto stromov určujúcimi kri-tériami kvalita, dimenzia a rozstup CS, v ochranných lesoch sa tieto kritériá modifikujú, pričom sa uprednostňuje najmä zdravotný stav a vitalita CS, resp. zanedbáva sa ich pravidelný rozstup v poraste. Ako sme už uviedli, v súvislosti s prioritným uplatňovaním podrastového hospodárskeho spôsobu odporúča sa upustiť od úsilia o pravidelné rozmiestnenie CS a navrhuje sa širšie uplat-ňovanie tzv. skupinovej prebierky, v rámci ktorej môžu byť CS, resp. stromy potenciálnej elity vytypované bez ohľadu na rozstupové kritérium v rámci pestovných buniek. Takýto postup sa zdôvodňuje tým, že v prírodných lesoch sa kvalitné a silné stromy nenachádzajú v pravidelných rozstupoch, ale často rastú v bezprostrednej blízkosti. Skupinová prebierka sa osvedčila aj v poras-toch poškodených, kde je problematické vytypovať CS rovnomerne rozmiest-nené po ploche porastu.

V nadväznosti na odporúčané širšie uplatňovanie výberkového hospodár-skeho spôsobu uvedieme aj zásady uplatňovania výberkovej prebierky a výber-kového rubu.

Výberková prebierka sa predpisuje v rôznovekých porastoch (25-50 rokov), v ktorých prevláda dolná vrstva (od náletu do 8 cm hrúbky) s menším podie-lom strednej vrstvy (hrúbkové stupne 10-34 cm) a v porastoch výškovo niveli-zovaných v takom veku, keď do veku začatia obnovy ostáva viac ako 50 rokov. Podmienkou na zaradenie porastu do tohto spôsobu výchovy je primerané za-stúpenie vhodných drevín a dobrý zdravotný stav, ktorý umožní zabezpečiť

127


potrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, keď túto funkciu prevezme následný porast. Je pochopiteľné, že lesy pod vplyvom imisií v pásmach ohro-zenia A a B nebude reálne prebudovávať na výberkové lesy. Podobne to platí aj o porastoch silne poškodených zverou a o porastoch s nedostatočnou statickou stabilitou (podiel dĺžky korún menej ako 50 % z výšky stromu).

Pod klasickou výberkovou prebierkou rozumie zásah do relatívne mladého porastu, ktorým sa má výškovo pomerne málo diferencovaný porast, svojou štruktúrou ešte vzdialený od výberkovej štruktúry priviesť do rovnovážneho stavu. Realizáciou tejto prebierky sa sleduje viacej cieľov. Na prvom mieste je výškovo diferencovaná, stupňovitá výstavba, ďalej podpora vitálnejších a kva-litnejších stromov (zušľachťovací výber) v celom výškovom profile a nakoniec vyvolanie a udržiavanie obnovy. Obdobne ako pri iných prebierkových metó-dach je samozrejmosťou prioritná realizácia zdravotného výberu. Úloha tejto prebierky je časovo obmedzená. Keď sa štruktúra porastu priblíži rovnovážnej štruktúre výberkového lesa, dostávajú zásahy charakter výberkového rubu. Týmto sa predovšetkým udržiava výberková štruktúra porastu a na rozdiel od výberkovej prebierky sa pri ňom uplatňuje ďalšie kritérium ťažby, a to ťažba stromov cieľových dimenzií.

6.2.2. Obnova lesných porastov

V systéme obnovy lesov sa rozlišujú dva základné a jeden odvodený druh obnovy. Základnými sú prirodzená (generatívna a vegetatívna) a umelá (sej-bou alebo sadbou) obnova, odvodeným druhom je kombinovaná obnova, pri ktorej sa v rámci jedného porastu alebo čiastkovej obnovnej plochy využíva prirodzená i umelá obnova.

V zmysle súčasných lesníckych právnych predpisov sa na Slovensku v hos-podárskych lesoch prioritne uplatňuje podrastový hospodársky spôsob, vo vhodných podmienkach i výberkový. Tieto sa viažu na prirodzenú obnovu, resp. prirodzená obnova je základným znakom a predpokladom uplatňovania týchto spôsobov. Používanie holorubného hospodárskeho spôsobu, viazané-ho prevažne na umelú obnovu, je zakázané (Z. z. č. 326/2005,§ 18, ods. 2), uplatňuje sa len tam, kde sa prirodzená obnova ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuť efektívne predchádzajúcimi spôsobmi (Z. z. č. 326/2005, § 18, ods. 1, písmeno d).

Z biologického hľadiska je potrebné pokladať v porastoch so stanovištne vhodným zastúpením pôvodných drevín za najvhodnejšiu prirodzenú obno-vu, ktorá najlepšie zabezpečí trvalo udržateľný rozvoj lesa a je aj ekonomicky najvýhodnejšia.

Prirodzená obnova sa chápe jednak ako prírodný jav v procese vývoja lesa, čiže ako schopnosť a výsledok autoreprodukcie lesného spoločenstva, ale aj ako ucelený systém cieľavedomej pestovnej činnosti, i ako výsledok zámer-ného pôsobenia lesného hospodára. Schopnosť autoreprodukcie je charakte-

128


ristická pre pralesovité útvary a snahou lesného hospodára je uviesť na túto trajektóriu vývoja viac-menej všetky lesy zaradené do kategórie ochranných lesov. V kategórii hospodárskych lesov a lesov osobitného určenia sa priro-dzená obnova chápe ako ucelený systém cieľavedomej pestovnej činnosti dife-rencovanej podľa stanovištných podmienok, danej štruktúry porastov a cieľov hospodárenia.

Od počiatku usporiadaného obhospodarovania lesov sa obnova realizuje tak prirodzenou ako aj umelou obnovou. Obidva základné druhy sa považovali za žiaduce, vzájomne sa doplňujúce. Je nesprávne všeobecne žiadať rozriešiť alternatívu umelej a prirodzenej obnovy. Jeden i druhý extrém je v rozpore s doterajšími poznatkami a skúsenosťami. Vhodnosť použitia oboch druhov obnovy sa bude s dobou od miesta k miestu odlišovať.

Pri umelej obnove sa obyčajne podstatne zužuje genetický základ v dôsled-ku obmedzeného rozsahu východiskovej populácie už pri zbere semena a pro-dukcii sadeníc. Umelo založené smrekové porasty vykazujú značne zníženú vnútropopulačnú variabilitu. Výrazné narušenie štruktúry izoenzímových génov sa odráža v narušení štruktúry, napr. aj tých génov, ktoré kontrolujú adaptabilitu na zmenené podmienky prostredia.

Obrázok 19. Obnova zmiešaných porastov (Štefančík, 2008)

Správne realizovaná prirodzená obnova má v porovnaní s umelou obno-vou jednoznačnú prednosť z hľadiska zachovania druhovej diverzity a vnút-rodruhovej genetickej variability zakladaných porastov. Ide teda o aspekty s mimoriadnym významom z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja lesa, naj-mä v období očakávaných klimatických zmien, ktorých význam a charakter, zvlášť na regionálnej úrovni, je ťažko prognózovateľný. Práve širšia druhová

129


diverzita a genetická variabilita lesných porastov a drevín vytvárajú základné predpoklady pre pružné prispôsobovanie sa lesných ekosystémov meniacim sa podmienkam. Významný je aj fakt, že pri prirodzenej obnove nedochádza k deformáciám koreňového systému, ako je to často pri umelej obnove. Takéto deformácie sú v mnohých prípadoch dlhodobé a zapríčiňujú zníženie static-kej stability, vitality a odolnosti stromov voči pôsobeniu nepriaznivých činite-ľov. Na značnej výmere našich lesov sa prirodzená obnova ukazuje biologicky i ekonomicky výhodnejšia ako umelá obnova a pokladá sa za racionalizačné opatrenie.

V mnohých prípadoch sa nepodarí zabezpečiť následný porast na celej ob-novovanej ploche cestou len prirodzenej obnovy, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin. Na miestach s nedostatočnou obnovou (napr. pri smreku pri menšom počte jedincov ako 1 biologicky zabezpečený jedince na ploche 2 m2, u duba a buka 3 biologicky zabezpečené jedinec na ploche 1 m2) je potreb-né doplniť prirodzenú obnovu umelou výsadbou. Umelú obnovu prostredníc-tvom podsadieb je niekedy nutné realizovať aj v porastoch, ktoré sa nezvratne dostali do senilnej fázy obnovy a nie je vhodné použiť holorub. Po zmene pod-mienok vplyvom realizácie podsadby dôjde zvyčajne aj k prirodzenej obnove materského porastu. Dreviny s lietavým semenom sa dokážu prirodzene ob-novovať aj na holých plochách vedľa materského porastu, ktoré už boli umelo obnovené. V takýchto prípadoch ide o kombinovanú obnovu.

Umelú obnovu je potrebné používať pri obnove rozsiahlejších kalamitných plôch často s charakterom ťažko zalesniteľných holín a všade tam, kde majú opodstatnenie holoruby. Je to napr. pri rekonštrukciách najmä drevinovo nevhodných porastov, obnove porastov pestovaných formou priemyselných plantáži najmä určených na energetické využitie, obnove agátových, topo-ľových a vŕbových porastov (s výnimkou ich obnovy cez výmladky), obnove borovicových porastov na piesočnatých pôdach, pri obnove lesných porastov fenotypovej kategórie D a geneticky nevhodných porastov nedostatočne plnia-cich požadované funkcie, pri obnove preriedených (zakmenenie 0,4 a menej) rozpadávajúcich sa smrečín a pod. Jej uplatnenie je samozrejme pri zalesňo-vaní nelesných pôd.

Z ekologického hľadiska sa v minulosti rozlišovali tri základné spôsoby obnovy v závislosti od postavenia následného porastu voči materskému. Išlo o clonnú obnovu, obnovu holorubom a okrajovú obnovu. V súčasnosti sa okra-jová obnova považuje za formu clonnej s tým, že na rozdiel od typickej okra-jovej obnovy sa východiskové obnovné pásy nerúbu naholo, ale minimálne na dve fázy.

Clonná obnova je najtypickejší spôsob prirodzenej obnovy, pri ktorej sa v určitých intervaloch na obnovovanej ploche ťažia zrelé alebo nežiaduce stro-my materského porastu tak, aby sa na rúbanisku vytvárali vhodné ekologické podmienky pre klíčenie semien a prežívanie náletu žiaducej dreviny. Násled-ný porast vzniká pod materským porastom a počas trvania clonenia existujú na tej istej ploche jedince dvoch porastových generácii. Materský porast má kladný, ale môže mať aj záporný vplyv na jedince následného porastu. Medzi

130


záporné vplyvy patrí najmä nadmerné zatienenie. Pri väčšom nedostatku svet-la klesá celková produkcia organických látok jedincov v podraste a znižuje sa u nich percentuálny podiel koreňov oproti nadzemnej časti, čím sa tieto stáva-jú citlivé na nedostatok vlahy. V oblastiach s nedostatkom zrážok jedince zmla-denia trpia nedostatkom vlahy najmä v dosahu koreňov stromov materského porastu. Na druhej strane clona materského porastu vytvára priaznivejšie podmienky pre klíčenie semien a chráni semenáčiky pred extrémami klímy. Účinok kladných aj záporných vplyvov je závislý od dreviny, stanovišťa a stup-ňa zatienenia. Na suchších stanovištiach, najmä v oblastiach s ročnými zráž-kami do 600 mm, je prežívanie a odrastanie náletov značne oslabené, a preto sa clona v rámci krátkej čiastkovej obnovnej doby odstraňuje rýchlejšie. Clona má brzdiaci účinok na výškový rast stromčekov a kulminácia prírastku sa po-súva do vyššieho veku. Pri rovnakej clone sa brzdiaci účinok zvyšuje s vekom podrastu a s náročnosťou na slnko dreviny. V dôsledku tohto možno v zmie-šaných podrastoch rozdielnou silou zásahu clonného rubu a rozdielnym ča-sovým rytmom jeho opakovania dosiahnuť prevahu podrastu určitej cieľovej dreviny, a tak usmerňovať drevinové zloženie porastu.

Výhodou clonného rubu vo vzťahu k materskému porastu je, že využitím prírastku z presvetlenia umožňuje využiť rastovú potenciu kvalitných jedin-cov na produkciu hrubších sortimentov, čím zamedzuje ich ťažbu pred dosiah-nutím rubnej hrúbky. Na druhej strane clonným rubom rozpojené porasty sú vo zvýšenej miere ohrozené vetrom a preto individuálna statická stabilita stro-mov je predpokladom úspešnosti clonnej obnovy.

Maloplošný clonný rub je limitovaný na šírku maximálne dvomi výškami obnovovaného porastu a výmerou 3 ha. Toto sú limity, ktoré sa rešpektujú najmä pri používaní okrajového clonného rubu. Z čisto ekologického hľadiska je horná veľkosť maloplošnosti pri clonnom rube limitovaná dosahom boč-ného vplyvu dobre zapojeného okolitého porastu vo vegetačnom období, čo je v našich podmienkach 1- – 1,5- násobok výšky porastu. Pri rešpektovaní tohto limitu veľkosť obnovného prvku obyčajne nepresahuje veľkosť skupiny (0,2 ha), ide teda o skupinovo clonný rub. V záujme väčšej diferenciácie násled-ných porastov možno odporúčať jeho prednostné uplatňovanie.

Nevýhodou veľkoplošného rovnomerného clonného rubu je, že umožňuje vznik rovnorodých a rovnovekých porastov. Aj v zmiešaných porastoch sa jeho aplikáciou obyčajne vytvoria najvhodnejšie podmienky pre obnovu len jednej dreviny, ktorá potom ostatné potlačí.

Čím úrodnejšie je stanovište, tým miernejší má byť clonný rub, pretože hrozí nebezpečenstvo rýchleho a silného zaburinenia a podrasty tu znesú sil-nejšie a dlhšie zaclonenie. Na chudobnejších a suchších stanovištiach je žiadu-ce clonný rub urýchliť. Potreba rýchlejšieho odstránenia clony nad následným porastom stúpa aj so stúpajúcou nadmorskou výškou.

131


6.3. Škodlivéčinitelelesnýchdrevín naSlovensku

Štruktúra činiteľov ovplyvňujúcich zdravotný stav lesov sa člení na abio-tické, biotické a antropogénne. Tieto činitele pôsobia samostatne, synergic-ky (súčasne s väčším efektom ako súčet jednotlivých efektov) alebo sukcesne (postupné striedanie činiteľov v nadväznosti na predchádzajúci činiteľ), resp. v rôznych kombináciách na jednej ploche. Najvýznamnejším škodlivým čini-teľom v roku 2009 bol podkôrny a drevokazný hmyz (obr. 20 a 21).

Obrázok 20, 21. Výskyt škodlivých činiteľov hodnotený podľa objemu napadnutého dreva – objem realizovanej náhodnej ťažby v roku 2009 (obr. 20), objem nespracovaného napadnuté-ho dreva k 31. 12. 2009 (obr. 21) (Kunca, 2010)

20

21

132


6.3.1. Abiotické činitele

Zo samostatne pôsobiacich činiteľov každoročne najväčšie škody na les-ných porastoch spôsobuje vietor. Zvyčajne ide o prepadavý typ vetra a dýzo-vý efekt zrýchleného vzdušného prúdu. Na rýchlosť vetra teda vplýva nielen pohyb vzdušných más s výrazne rozdielnym tlakom vzduchu, ale aj orografia terénu. Vietor stromy vyvracia s koreňmi alebo láme v rozličnej výške kmeňa. Predispozíciu vytvárajú najmä hniloby koreňov a kmeňov a dlhotrvajúce zráž-ky spôsobujúce zamokrenie pôdy. V zimnom období predovšetkým ihličnaté porasty do 50 rokov ohrozuje padanie ťažkého mokrého snehu. Najčastejšie odlamuje vrcholce stromov, spravidla v 2 – 3 m dĺžke. Snehové polomy sú zvy-čajne po poraste rozptýlené. Sťažuje to ich vyhľadávanie a ich následné spra-covávanie. Zanedbanie ich spracovania môže viesť k premnoženiu podkôrnych druhov hmyzu na zlomených vrcholcoch ako aj na stojacich zlomených kme-ňoch (štompoch). Skoré mrazy (v jeseni) ohrozujú predovšetkým tie stromy, na ktorých najmladšie pletivá výhonkov nevyzreli. Nízka teplota (niekoľko stupňov pod nulou) môže nenávratne poškodiť ich bunky. Predispozíciu vy-tvárajú múčnatky (hubové ochorenia listov a výhonkov). Neskoré mrazy, poškodzujú vegetačné orgány stromov na jar v čase ich pučenia. Poškodzujú kvetné a listové púčiky. Podkôrne pletivá zostávajú zvyčajne bez poškodenia. Stromy sú obyčajne schopné ešte raz vypučať. K takémuto poškodeniu stromov najčastejšie dochádza v údoliach (mrazových kotlinách). Námraza vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov. Pri niekoľko centimetrových vrstvách ľadu vzniká ľadovica. Konáriky, ale aj celé koruny stromov môže nad únosnú mieru zaťažiť a dochádza k polomom. V jarnom a letnom období sa strieda teplé a slnečné počasie so zrážkami. Pri deficite zrážok a ochladení, ktoré môže byť prirodzene rôzne v nížinách a v horskom prostredí, stromy tr-pia suchom. Jemné korienky uschýnajú spolu s mykoríznymi hubami a bak-tériami. Príznaky sa prejavujú na korune vädnutím asimilačných orgánov, ich hnednutím a predčasným opadom.

Obrázok 22. Vetro-vá kalamita z roku 2004 vo Vysokých Tatrách (Konôpka, 2004)

133


Niektoré skupiny hmyzu a húb, ktoré dané sucho prežívajú bez väčších problémov, stávajú sa za týchto podmienok vážnymi škodcami fyziologicky oslabených stromov. Pri opakovaní sa suchého obdobia v priebehu niekoľkých rokov môžu biotické škodlivé činitele posilňovať svoje populácie a boj s nimi sa následne veľmi komplikuje. Ako je všeobecne známe, lesné porasty tvoria zvyčajne väčšie komplexy. Na ich okrajoch dosahujú stromy menšiu výšku. Tieto sú spravidla hlboko zavetvené. Rastú tu taktiež kry. Ide o tzv. porastový plášť. Pri jeho odstránení sa stromy vystavujú priamemu slnečnému žiareniu. Dochádza k ich vysúšaniu, čo ich oslabuje. Takto sa zvyšuje ich náchylnosť na poškodenie biotickými činiteľmi. Kôru kmeňov nenávratne poškodia vysoké teploty. Táto následne opadáva a prestáva plniť ochranné funkcie. Hovoríme o kôrnej spále alebo úpale kôry. Pri nadmernom množstve vody v pôde resp. aj na povrchu pôdy v čase záplav dochádza k deficitu kyslíka v pôde a korene odumierajú. Poškodenie sa prejavuje vädnutím asimilačných orgá-nov, ich hnednutím a predčasným opadom. Takto poškodené stromy spravi-dla už nezregenerujú.

6.3.2. Biotické činitele

Patria sem hmyzí škodcovia, hubové patogénne organizmy a ostatné bio-tické činitele.

hmyzí škodcoviaZo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najzávažnejším škodli-

vým činiteľom lykožrút smrekový. V priebehu roka má v našich podmien-kach až tri generácie. Jedna generácia po jednej samičke pozostáva približne zo 40 jedincov, z čoho je polovica samičiek. V druhej generácii potom bude po-tomstvo 800 jedincov, v tretej generácii 16 000 jedincov (400 samičiek × 40). Pri ochrane, keď jeden lapač odchytí priemerne približne 5 000 chrobákov, by boli potrebné aspoň tri lapače na zachytenie potomstva po jedenej samičke. Lapače sa však využívajú predovšetkým na monitoring zisťovania aktuálneho stavu početnosti imág populácie podkôrneho hmyzu v lokalite. Metódou boja je spracovanie napadnutého stromu t. j. jeho spílenie a odvážanie s kôrou aj s konármi mimo porast, kde v blízkosti do 1 km, optimálne do 5 km nie sú atraktívne stromy. Takéto naletené stromy sa ošetrujú (asanujú) insekticídmi. Pri prehrýzaní kôry chrobáky zožerú aj insekticíd resp. prídu s ním do kon-taktu a zahynú. Účinnosť insekticídov je obmedzená,. Pri kvalitnom ošetrení 5 litrami roztoku na 1 m3 účinnosť trvá 8 – 10 týždňov. Trvalým spôsobom asanácie je odkôrňovanie, a to ešte pred vyletením potomstva. Kôru treba spá-liť. Účinnou metódou odchytu podkôrnych druhov hmyzu sú aj lapáky. Sú to spílené oslabené stromy, ktoré sa nechajú naletieť podkôrnym hmyzom a po naletení sa mechanicky alebo chemicky asanujú. Lapáky informujú odborné-ho lesného hospodára o priebehu vývoja podkôrnych druhov hmyzu v loka-

134


lite. V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je vážnym škodcom lykožrút lesklý. Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového. Drevokaz čiarkovaný patrí k technickým škodcom ihlična-tého dreva, t. j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo až spílených stromov. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v po-raste je však nežiaduce. K ostatným podkôrnym škodcom patria lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový, podkôrnik dubový a iné. K obávaným inváznym druhom podkôrnych a drevokazných škodcov patrí Anoplophora glabripennis – fúzač, ktorého larvy sa vyvíjajú na dreve listná-čov, Agrilus planipennis – krasec, ktorý sa vyvíja na jaseňoch, Ips duplicatus – podkôrny druh na smreku, ktorý je v súčasnosti rozšírený najmä v severozá-padnej časti Slovenska (Kysuce) a šíri sa na Horehronie a do Tatier.

Škodlivé pôsobenie listožravé-ho a cicavého hmyzu v porovnaní s podkôrnymi škodcami je menej nebezpečné. Škodia najmä húse-nice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých

stromov. K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých približne 7 – 10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3 – 4 roky, pričom poško-dí v priemere ročne okolo 30 tisíc najmä dubových porastov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotech-nickými prípravkami, a to 5 – 20 tisíc ha každý rok počas gradácie. Po gra-dácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením. V niektorých lokalitách dubových porastov je vážnym škodcom obaľovač zelený. V bučinách sa miestami premnožuje štetinavec orechový. V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte často ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc. Na ihličí borovíc škodia hrebenárky, na smreku ploskanka smreková. Z cicavého hmyzu k škod-com smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami.

V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach, vážne poškodenia vlá-sočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúl. Hrubšie korienky po-žierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov obžierajú nosániky, lykokaz sadenicový a tvrdoň smrekový. V čase vzniku rozsiahlych kalamitísk,na ktorých sa zakladajú nové porasty, význam týchto škodcov vzrastá.

Obrázok 23. Ručné odkôrňovanie smrekových kmeňov napadnutých lykožrútom smrekovým (Kunca, 2010)

135


hubové patogénne organizmyZ húb najvážnejším patogénom je podpňovka smreková v smrečinách

na Kysuciach, Orave a Spiši. Spôsobuje bielu vláknitú hnilobu koreňov, po infekcii stromu neexistuje účinná obranná metóda proti nej. Porasty, kde sa podpňovka vyskytuje, sa len ťažko prirodzene či umelo obnovujú s rovnakým drevinovým zložením. Podobné poškodenie koreňov spôsobuje aj koreňov-ka vrstevnatá, jej hniloba je však hnedá až červená s hranolčekovitým roz-padom dreva. Technické znehodnotenie dreva spôsobujú huby zodpovedné za bielu (napr. Phellinus, Fomes fomentarius) alebo hnedú (napr. Fomitopsis pinicola) jadrovú hnilobu. Vážne ochorenia spôsobujú tracheomykózne huby, ktoré svojím mycéliumom mechanicky upchávajú cievy, čím zabraňujú toku vody z koreňov do koruny. Okrem toho produkujú enzýmy rozkladajúce lúmeny ciev, čím prerušujú kapilaritu, a toxíny, ktorými spôsobujú otravu ži-vých buniek stromu. Najväčšia kalamita vyvolaná tracheomykóznymi hubami bola označovaná ako „hromadné hynutie dubov“ v rokoch 1983 – 1984. Ne-króza kôry a následne rakovina kmeňa znehodnocujú kmeň a napadnuté stromy môžu aj odumrieť. K najvýznamnejším hubám patrí hlivka šarlátová (Nectria coccinea) na buku. K menej nebezpečným ochoreniam hubové-ho pôvodu patria sypavky na ihličnanoch. Toto ochorenie je charakteristické predčasným hnednutím ihličia a jeho opadom. V kultúrach na extrémnych sta-novištiach môže dochádzať aj k odumieraniu stromov. Múčnatky sú charak-teristické pre duby, javory a iné listnáče. Vážnejšie sú ohrozené len semenáčiky a sadenice, prípadne jánske výhonky, ktoré následne nevyzrejú do príchodu prvých mrazov a vymŕzajú. Nepravidelne sa vo väčšej miere objavujú hrdze na ihličnanoch, predovšetkým na boroviciach a jedliach. Sú charakteristic-ké zložitým vývojovým cyklom s medzihostiteľom. Ohrozenie napadnutých jedincov je však nízke, aj bez aplikovaných obranných opatrení sa zvyčajne ochorenie v nasledujúcom roku nevyskytne. Pleseň buková napáda semená-čiky a sadenice v lesných škôlkach, ale korene dospelých stromov napr. bukov, jelší, gaštana jedlého. Pri jej výskyte vznikajú rozsiahle straty. Keďže huby vy-tvárajú oospóry a chlamydospóry, čo sú spóry odolné proti suchám a fungicí-dom aj viac ako 10 rokov, boj s týmito hubami je zložitý a zvyčajne neúspešný. Prevencia pred ich zavlečením do porastu napr. infikovanými sadenicami je jediným opatrením. Fungicídmi hubu zvyčajne nezabíjame, len potláčame prí-znaky na dobu účinnosti fungicídov. Pleseň sivá je bežná huba na poľnohos-podárskych plodinách, burinách a lesných drevinách. Straty na semenáčikoch a sadeniciach, ale aj v mladinách môžu byť ekonomicky významné. Padanie semenáčikov je komplex ochorení charakteristický hnilobou klíčkov, zaškr-covaním koreňových kŕčkov a odumieraním semenáčikov v letnom období. Táto skupina je zodpovedná za najväčšie straty semenáčikov.

Ďalšie biotické činitelehlodavce dokážu vážne obmedziť lesnícku činnosť popri potokoch, vod-

ných nádržiach a kanáloch. Obrana je často komplikovaná a neúčinná. há-ďatká ohrozujú zdravotný stav semien semenáčikov a sadeníc, v niektorých

136


štátoch Európy však spôsobujú vážne škody na dospelých stromoch. Naj-významnejším inváznym háďatkom je háďatko borovicové Bursaphelenchus xylophilus, ktoré napáda prímorské borovice, je však schopné napádať aj bo-rovicu lesnú. Nežiaduca vegetácia je problémom v lesných škôlkach a vo

výsadbách po zabezpečenie kultúry. Na obran-né opatrenia sa vynakladajú veľké finančné náklady do chemického ošetrenia plôch alebo ručného vyžínania. Invázne buriny (napr. po-hánkovec japonský, syn. krídlatka japonská – Fallopia japonica) predstavujú veľký problém najmä pre chránené územia. Zver patrí taktiež k vážnym škodcom lesných drevín. Obhryzom kôry, odhryzom terminálov a bočných výhon-kov dokážu zamedziť zabezpečenie kultúr ale-bo aj rozvrátiť už zabezpečené porasty.

Obrázok 24. Olistenie kmeňa patrí k jedným z príznakov tracheomykózneho ochorenia dubov (Kunca, 2010)

6.3.3. Antropogénne činitele

Imisie patria dlhodobo k najvýznamnejším antropogénnym škodlivým či-niteľom. Škody na porastoch sú najmä v okolí priemyselných centier na Spiši. V poslednom období, keď sa ponecháva kalamitná hmota bez asanácie a sle-dovania procesov samovývoja porastov, stúpa význam požiarov na týchto lokalitách. Krádeže dreva a turistika sú z celoslovenského hľadiska menej významné antropogénne škodlivé činitele V niektorých regiónoch, najmä v le-soch vo vyšších stupňov ochrany prírody, však aj táto problematika je závažná.

6.4. Ťažbadreva,kvalitaaevidenciadrevnej suroviny

Lesná ťažba je rozsiahla lesnícka disciplína, v rámci ktorej sa vykonávajú činnosti súvisiace s vyznačovaním stromov podľa druhov ťažby, ich spiľova-ním a opracovaním, sústreďovaním surového dreva, jeho kvalitatívnym trie-dením a manipuláciou s následnou prípravou tejto našej najdôležitejšej, stra-tegickej, obnoviteľnej suroviny odberateľovi.

Z pohľadu objemu výroby ťažba a doprava dreva predstavuje rozhodujú-cu časť výroby lesníctva, pričom tržby za drevo predstavujú hlavnú položku príjmov z lesa, ktorá je v súčasnosti v prevažujúcej časti neštátnych vlastníkov

137


lesov jediným zdrojom príjmov vytvárajúcim podmienky pre ďalšie hospodá-renie subjektov. V roku 2009 predstavovali tržby za drevo 94 % výnosov.

Lesná ťažba tvorí spolu s pestovaním lesov jednotný celok, ktorého cieľom je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov prírode blízkym hospodárením s rozvojom a využívaním ekologicky vhodných technológií a techniky, ktoré nenarušia plnenie mimoprodukčných funkcií lesa.

6.4.1. Technologické postupy ťažby a sústreďovania dreva

Zásady vykonávania ťažbyŤažba dreva sa podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších

predpisov člení na:

– Úmyselnú, ktorá sa plánuje v programe starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) pričom celkový objem dreva na ťažbu, ktorý sa predpíše pre LC alebo VC je záväzný a nemožno ho prekročiť.

– Výchovná ťažba v lesných porastoch do 50 rokov. V programe starostlivosti má charakter odporúčania, čo znamená, že OLH má oprávnenie jeho ob-jem upraviť podľa pestovnej potreby lesného porastu.

– Výchovná ťažba pri výchove lesa v dielci s vekom nad 50 rokov sa môže prekročiť najviac o 15 % oproti odporúčaniu uvedenému v programe sta-rostlivosti.

– Obnovná ťažba pri obnove lesa sa môže prekročiť v dielci najviac o 15 % oproti objemu ťažby odporúčanému v programe starostlivosti.

– Úmyselnú naliehavú ťažbu možno vykonať ako výchovnú ťažbu v lesných porastoch do 50 rokov, obnovnú ťažbu pri uvoľňovaní prirodzeného zmla-denia drevín a rekonštrukciu lesa v prípadoch kedy počas platnosti progra-mu starostlivosti sa vykonaním náhodnej ťažby prekročí celkový objem predpísanej ťažby a KLÚ vydal na základe žiadosti obhospodarovateľa lesa písomný súhlas na jej vykonanie. V štvrtom stupni územnej ochrany (ochranné pásmo rezervácie nie je dovolené predpísať a vykonať ťažbu ho-lorubom.

– Mimoriadnu, ktorá sa neplánovala v programe starostlivosti, ale je potreb-né ju vykonať (odlesnenie) na základe rozhodnutia o využití alebo obme-dzení využívania lesných pozemkov (výstavbu komunikácií, stavby alebo ťažbu stromov nad stavbami a zariadeniami v lese), ktoré vydal OŠSLH.

– Náhodnú na vykonanie opatrení súvisiacich s ochranou lesa alebo s odstra-ňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch.

Drevo vyťažené v rámci náhodnej ťažby sa započítava do celkového objemu ťažby určeného pre LC alebo VC v programe starostlivosti.

138


Aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov obhospodarovateľ lesa je povinný náhodnú ťažbu vykonať prednostne pred ostatnými druhmi ťažby.

V územiach s piatym stupňom ochrany územia môže obhospodarovateľ le-sa vykonať náhodnú ťažbu až po nadobudnutí právo-platnosti výnimky, ktorú povolil orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny.

Obrázok 25. V ťažbovej činnosti sa najčastejšie používa motorová píla (Šebeň, 2007)

Ak vlastník alebo obhospodarovateľ lesa zistí počas platnosti programu starostlivosti, že odhadnutý objem náhodnej ťažby dreva jednorazovo pre-siahne 20 % zásoby dielca alebo spracovaním náhodnej ťažby vznikne súvislá plocha nad 0,5 ha je povinný nahlásiť OLÚ takúto náhodnú ťažbu do 7 dní a pri väčšom rozsahu do 30 dní od jej vzniku. V chránených územiach so štvr-tým a piatym stupňom územnej ochrany musí vznik, potrebu náhodnej ťaž-by ohlásiť tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Ak je rozsah náhodnej ťažby veľký a obhospodarovateľ lesa nemá sily a prostriedky na jej spracovanie do šiestich mesiacov od jej vzniku, je povinný vypracovať návrh harmonogramu jej spracovania, ktorý predloží na OLÚ. Zároveň môže požia-dať o vydanie zákazu alebo obmedzenia využívania lesov verejnosťou na dobu realizácie náhodnej ťažby.

vyznačovanie ťažby drevaŤažba dreva sa môže vykonať len po vyznačení stromov určených na výrub,

výpočte objemu vyznačených stromov v m3 a na základe písomného súhlasu OLH, ktorý sa uchováva do konca platnosti programu starostlivosti. Vykoná-vateľ ťažby má povinnosť tento súhlas predložiť na vyzvanie OŠSLH, člena lesnej stráže alebo príslušníka policajného zboru.

Na vyznačovanie úmyselnej ťažby dreva nemožno použiť bielu a červenú farbu (biela farba je určená na vyznačovanie náhodnej ťažby a označovanie hraníc dielcov hospodárskych lesov a lesov osobitného určenia, červenou far-bou sa označujú hranice dielcov v ochranných lesoch, mimoriadna ťažba).

Pri vyznačovaní úmyselnej ťažby sa stromy, ktoré sa určili na výrub vy-značujú jednotlivo výrazným farebným znakom (bodkou) alebo čitateľnou cia-chou na pni a na kmeni v prsnej výške (1,3 m). Pri zakladaní východísk obnovy sa farebne označia okrajové stromy šikmým pásom.

139


Technologická príprava pracoviska sa vykonáva súčasne s vyznačením ťaž-by rozčlenením na pracovné polia sústreďovacími linkami, ktorých šírka je podľa uplatnenej technológie a terénu 2 – 4 m a označí sa z vnútorných strán linky dvomi šikmými pásmi farbou použitou na vyznačovanie.

Zákon o lesoch nevyžaduje vyznačenie výchovnej ťažby v porastoch s ve-kom do 50 rokov. S ohľadom na skutočnosť, že ťažba dreva sa takmer výhradne vykonáva dodávateľským spôsobom treba dôrazne upozorniť vlastníka lesa na to, že vykonávateľ ťažby pri výkone činnosti bez vyznačenej ťažby môže váž-ne poškodiť kvalitatívny a, objemový vývoj, ako aj stabilitu mladého lesného porastu.

Pri mimoriadnej ťažbe sa po obvode odlesnenia označia okrajové nerúbané stromy ležatým „x“ červenej farby.

Náhodná ťažba, po ktorej nevzniká holina sa na jednotlivých stromoch vy-značuje bielym farebným znakom (bodkou) na kmeni a pni. Vývraty, suché stromy bez kôry a zlomy do 3 m sa ťažia bez vyznačenia.

Pri náhodnej ťažbe, po ktorej vzniká holina sa označujú okrajové nerúbané stromy bielou farbou v tvare ležatého „x“ .

Evidenciu vyznačených stromov určených na výrub musí skontrolovať a overiť OLH.

ťažbové metódyPodľa uplatňovanej technológie ťažby, sústreďovania a dopravy dreva sa

v praxi uplatňuje výroba metódou:

– Celých stromov, ktorá je špecifická tým, že v poraste sa vykonáva len spi-ľovanie stromu. Všetky ostatné výrobné operácie sa vykonávajú po pribli-žovaní na skládke alebo odvoznom mieste. Touto metódou možno dosiah-nuť vysoké zužitkovanie drevnej suroviny a zmenovú výkonnosť. Je však náročná na kvalitnú techniku, skladové priestory a organizáciu práce. Uplatňuje sa vo výchovných ťažbách s následnou výrobou štiepky alebo pri strojovom odvetvovaní ihličnatých drevín na odvozných miestach. Nepred-stavuje však viac ako 5 % z celkového objemu ťažby v Slovenskej republike.

– Kmeňovou, ktorá je v súčasnosti najrozšírenejšou metódou s podielom 70 – 80 % na celkovej ročnej ťažbe v rámci Slovenska. Základnou operáciou je výroba odvetveného surového kmeňa na lokalite peň s následným vyťa-hovaním a priblížením na skládku alebo odvozné miesto. Táto metóda sa presadzovala najmä v druhej polovici 20. storočia. Dôvodom bola vysoká výkonnosť koncentrovanej výroby, viazanosť na mechanizované expedič-né sklady, ako aj požiadavky na využitie ťažkej techniky (lesné kolesové traktory) a dopravnej siete. V súčasnosti sa pri presadzovaní podrastového hospodárskeho spôsobu stále viac prejavujú významné nevýhody. Tieto sa prejavujú v poškodzovaní priľahlých stromov, ničení prirodzenej obnovy, narušovaní pôdneho krytu a v pôdnej erózii, ako aj v poškodzovaní lesných ciest a pretváraním sústreďovacích ciest na erózne ryhy s trvalými násled-kami na prírodnom prostredí. Zmene tejto metódy na ekologickejšie spôso-

140


by ťažby dreva bráni nedobudovaný systém lesnej dopravnej siete a trvalý nedostatok finančných zdrojov na jej výstavbu a nákup nových technológií najmä lanových systémov.

– Sortimentová metóda sa na Slovensku začala výraznejšie presadzovať až pri spracovaní rozsiahlej kalamity v roku 2004 nasadením viacoperačnej techniky harvestorov a vývozných súprav, čím dosiahla 15 – 25 % podiel na celkovej domácej ťažbe. Výroba sortimentov pri pni alebo na sústreďova-cích linkách má výrazne menší negatívny dopad na stromy a následný po-rast, ako aj na terén a lesné cesty. Viacoperačné technológie majú zároveň výhodu priameho druhovania, merania a evidencie sortimentov. V ostat-nom období sa stále častejšie výroba dreva presúva na odvozné miesta, kde sa dodávajú už hotové kvalitatívne určené a vymanipulované sortimenty.

Pretože väčšina neštátnych lesníckych subjektov nemá možnosť prístupu na mechanizované sklady uprednostňuje predaj dreva na pni z dôvodu zjed-nodušenia výrobného procesu od ťažby po platbu odberateľa. Tým stráca mož-nosť lepšieho speňaženia dreva kvalitatívnym triedením a manipuláciou, čo pri súčasných cenách predstavuje 10 – 15 € na 1 m3 guľatiny, ktoré zostávajú nákupcom dreva.

Spiľovanie stromovSpiľovanie stromov je pri ťažbe dreva zodpovednou a zároveň nebezpečnou

činnosťou. Podľa dlhodobých svetových štatistík práca drevorubača je treťou najnebezpečnejšou profesnou činnosťou. Pri spiľovaní stromu sa vykonáva celý rad pracovných úkonov, ktoré ovplyvňujú smer pádu stromu a jeho spíle-nie bez poškodenia kvality kmeňa.

Pre vlastníka lesa je dôležité, aby sa dodržiavali zásady smerovej stínky, ktorá pri výchovných ťažbách znižuje riziko poškodenia priľahlých stojacich stromov. Pri obnovnej ťažbe usmernenie pádu stromu vytvára podmienky pre minimalizovanie poškodenia prirodzeného zmladenia a následného lesného porastu. Správnym nasmerovaním sa znižujú škody vyťahovaním a sústreďo-vaním kmeňov ako na lesnej pôde tak na technologických linkách a sústreďo-vacích cestách.

Dodržanie zásad stínky pri záreze, hlavnom reze a vytvorení nedorezu za-medzuje výskyt veľmi častých výrobných trhlín, ktoré vznikajú pri hrubom porušení zásad stínky a spôsobujú závažné znehodnotenie kvality najcennej-šieho prízemkového dreva. Jeho kvalita tak klesá až do V. triedy vlákninového dreva.

Osobitnú pozornosť vyžaduje stínanie a spracovanie stromov v náhodných ťažbách. Sucháre, zlomy, vývraty s vytrhnutými koreňovými koláčmi sťažujú pohyb a uplatnenie prostriedkov, znižujú výkonové možnosti vykonávateľov ťažby. Pritom zároveň podstatne zvyšujú nebezpečenstvo úrazov, ohrozenie ťažných zvierat a poškodenie techniky.

141


Z uvedených dôvodov je pri spracovaní rozsiahlych kalamitných plôch dô-ležité pri realizácii náhodnej ťažby prednostne uvoľniť lesné cesty, komuniká-cie a korytá vodných tokov.

Sústreďovanie drevaPod sústreďovaním dreva sa rozumie pohyb surového dreva od pňa na

odvozné miesto. Vyťahovanie dreva je transport vlečením po povrchu pôdy z miesta stínky k sústreďovacej linke alebo ceste. Pri tejto činnosti vznikajú bežne a často aj benevolenciou OLH a vlastníkov lesov škody na 25 – 50 % pri-ľahlých stromov odieraním koreňových nábehov a prízemkov, ktoré sa stávajú vstupnou bránou pre hubové nákazy a vznik hniloby. Škody sú vždy vyššie vo vegetačnom období najmä pri drevine smrek buk. V zime klesá počet pora-nených stromov na 5 – 10 %. Ak dôjde k poraneniu stromov pri výchovných ťažbách rozvoj hniloby môže trvať 50 – 80 rokov čo pri postupe hniloby pri-bližne 20 cm za rok predstavuje znehodnotenie najkvalitnejšej prízemkovej časti kmeňa do výšky najmenej 10 m. Ochranu poškodených stromov treba dôsledne vyžadovať od vykonávateľa ťažby najneskôr do 24 hodín od vzniku poranenia kôry vhodným prostriedkom (napr. Pellacol). Je bežné, že pri pre-daji dreva na pni nákupca dreva výrazne znižuje predajnú cenu z dôvodu vý-skytu hniloby, čím sa vlastníkovi vráti v znásobenej forme zanedbanie ochra-ny vlastného majetku v predchádzajúcich obdobiach. Na zníženie škôd najviac

vplýva použitie smerovej stín-ky, uplatnenie koní pri vyťa-hovaní kmeňov na linky a pri použití traktorov vyťahovanie lanom s pojazdom mechaniz-mov len po linkách a dočas-ných sústreďovacích cestách. Uplatnením sortimentnej me-tódy pri použití viacoperačnej techniky klesajú uvedené ško-dy na 5 %, za predpokladu po-hybu strojov po linkách.

Obrázok 26, 27. Lesná technika (Šebeň, 2007)

142


V obnovných ťažbách je cieľom podrastového hospodárskeho spôsobu do-siahnutie maximálneho podielu prirodzenej obnovy stanovištne vhodných drevín a odbúranie potreby umelej obnovy, ochrany a ošetrovania kultúr. Malo by byť prioritným záujmom obhospodarovateľa lesa, aby sa spiľovanie stromov orientovalo od stredu obnovovanej plochy. Ďalej je potrebné vylúčiť jazdu traktorom po obnovovanej ploche a zakázať použitie zberného lana. Ten-to spôsob poškodzuje a ničí 30 – 70 % prirodzeného zmladenia. Obnovné ťaž-by realizovať v mimovegetačnom období pri optimálnej výške prirodzeného zmladenia 0,5 m. Vyťahovanie a sústreďovanie vykonávať, ak je to možné na snehu. Na vhodných terénoch uprednostniť vo fáze dorubu sortimentovú me-tódu, prípadne surové kmene vyťahovať jednotlivo. Sústreďovanie po neupra-vených zemných cestách nevykonávať v dobe nadmerných zrážok.

Dodržiavaním týchto zásad, s dôrazom na uplatnenie vhodných technoló-gií a vhodných mechanizačných prostriedkov možno znížiť náklady v pestov-nej činnosti, chrániť lesnú pôdu pred nadmerným poškodzovaním a eróziou (na nej sa najviac podieľajú lesné kolesové traktory – 100 %, kone ovplyvňujú intenzitu ťažbovej erózie na 20 % a lanovky len 6 %).

Primeraná pozornosť sa musí venovať aj úprave pracovísk po ťažbe a sú-streďovaní dreva zhŕňaním alebo uhadzovaním zvyškov po ťažbe na uvoľne-nie prirodzeného zmladenia, úpravu sústreďovacích ciest a zvážnic aspoň po-mocou radlice na používaných mechanizačných prostriedkoch.

6.4.2. Meranie, klasifikácia, označovanie, uskladňovanie a preprava dreva

Meranie, klasifikácia a označovanie surového drevaMeranie vyťaženého dreva tvorí podklad pre riadenie výroby, odmeňova-

nie, predaj a dodávku sortimentov surového dreva, ale aj pre kalkulácie o stave zásob dreva, dodržiavanie schváleného programu starostlivosti o lesné eko-systémy v rámci LC a VC.

Objem vyťaženého dreva sa pri guľatinových sortimentoch uvádza v m3 (plnometer alebo kubík) s presnosťou na dve desatinné miesta podľa tabuliek objemu guľatiny pre hlavné dreviny na základe dĺžky a hrúbky meranej v kôre. Skutočný objem sa v tabuľkách uvádza bez kôry. Dĺžka sa meria v cm s od-stupňovaním po 10 cm a ak zmluva o dodávke dreva neuvádza inak k dĺžke výrezu sa pridáva nadmiera 2 % (výrez 5 m má dĺžku 5,10 m). Hrúbka sa meria v strede dĺžky s presnosťou na 1 mm pri guľatine do 19 cm vrátane jedenkrát a pri hrúbkach nad 20 cm dvakrát kolmo na seba so zaokrúhlením výsledku na celý cm nadol (30,60 cm + 33,20 cm = 63,80 cm : 2 = 31,90 cm = 31,00 cm). Uvedený postup, ktorý je nevýhodný pre producenta dreva musela Slovenská republika prijať pri vstupe do EÚ (pri dodávke 100 m 3 strata predstavuje 2,5 – 7,6 m 3 pri hrúbke 20 – 60 cm dodávaného dreva). Presnosť meradiel používa-

143


ných pri meraní dreva (priemerky, dĺžkové meradlá) musí spĺňať podmienky zákona č. 142/2002 Z. z. o metrológii, pričom podliehajú kontrole príslušných orgánov a sankciám.

Na čele surového kmeňa sa označí poradové číslo dĺžka v metroch a stre-dová hrúbka v centimetroch (119, 14/32). Guľatinové sortimenty sa po ma-nipulácii označia aj triedou kvality (84, 5/42, II.). Rovnané drevo sa ukladá do priestorových rovnaní (prm). Objem v m 3 sa vypočíta podľa prevodových čísiel 0,64 pre ihličnaté dreviny a 0,54 pre listnaté dreviny.

Obhospodarovateľ alebo nákupca dreva má povinnosť označiť vyťažené drevo najneskôr pred odvozom z odvozného miesta ciachou alebo iným povo-leným čitateľným označením (štítok). Označuje sa každý sortiment úžitkového dreva s dĺžkou nad 2 m. Žrde a žŕdky sa neciachujú. Každá ciacha sa eviduje OLÚ, ktorému sa neodkladne nahlasuje jej strata. Náklady na vyhotovenie cia-chy znáša obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva

Sortimenty surového dreva sa podľa kvality triedia na základe odporúča-nia STN 480055 pre ihličnaté dreviny a STN 180056 pre listnaté dreviny na základe merania a hodnotenia znakov dreva.

uskladňovanie a preprava drevaSústredené surové drevo sa dočasne uskladňuje na skládkach a odvozných

miestach, ktoré sú aspoň sezónne prístupné odvozným dopravným prostried-kom. Uskladňované drevo sa ukladá na kmene (podklady) 15 – 20 cm vysoké uložené na vzdialenosť 3 – 5 m, aby nedochádzalo k jeho znečisteniu a kontak-tu s vodou. Dočasne uskladnené drevo je potrebné chrániť pred drevokazným hmyzom, hubami a výsušnými trhlinami. Podľa dlhodobých skúseností drevo pochádzajúce zo zimnej ťažby je kvalitnejšie ako z letnej ťažby, najmä pre zní-ženú možnosť infekcie drevokaznými hubami, poškodenie výsušnými trhlina-mi a nálet hmyzu (buk zaparenie, borovica zmodranie).

Najlepšou ochranou je zabezpečenie plynulosti ťažby a čo najskoršieho pre-daja odberateľovi. Z prevádzkových dôvodov sa dočasnému skladovaniu dreva nedá vyhnúť. Treba však dodržiavať zásady jeho ochrany.

Obdobie ťažby dreva v závislosti od nadmorskej výšky:

– Do 500 m n. m. zimné obdobie od 1. 10. do 30. 4. letné obdobie od 1. 5. do 30. 9.

– Nad 500 m n. m. zimné obdobie od 1. 9. do 15. 5. letné obdobie od 16. 5. do 31. 8.

Dodávky listnatých drevín z letnej ťažby sa musia realizovať najneskôr do 3 týždňov po ťažbe. Proti vzniku trhlín vysychaním sa drevo chráni ponecha-ním v kôre a uskladňovaním v tieni, chránením čiel nátermi a pri listnatých drevinách spevňovaním čela výrezov technickými pomôckami (mriežky, „S“ háky). Vo vegetačnej dobe sa musí dlhšie uskladňované ihličnaté drevo chrániť proti podkôrnemu a drevokaznému hmyzu schválenými ekologicky vyhovujú-cimi insekticídnymi prostriedkami.

144


Aby sa zabezpečila celoročne plynulá doprava surového dreva má vlastník povinnosť udržiavať lesné cesty v prevádzkyschopnom a pre dopravu bezpeč-nom stave. Takmer všetky prevádzkované lesné cesty sa projektovali a budova-li na podstatne nižšiu frekvenčnú a hmotnostnú zaťaženosť ako je v súčasnosti. Pretože opravy a rekonštrukcie lesných ciest sú pre chronický nedostatok dis-ponibilných finančných zdrojov nepostačujúce je potrebné sústrediť pozornosť aspoň na opravy výtlkov, prelomených úsekov a priekop pred vodnou eróziou. Práve priekopy často slúžia ako dočasné skládky dreva a po ukončení sústre-ďovania a dopravy dreva sa zabúda na ich vyčistenie a prehĺbenie, čím strácajú svoj hlavný význam zabezpečenia odtoku vody z telesa cesty. Na zvážniciach a sústreďovacích cestách nedostatočná starostlivosť je o zabezpečenie funkč-nosti odrážok. Sústreďovanie a dopravu surového dreva treba zabezpečovať tak, aby cesty, zvážnice a sústreďovacie linky neboli vedené v pozdĺžnom sme-re korýt drobných vodných tokov.

V dôsledku zložitosti vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom sú bežné prípady kedy jednu lesnú cestu užíva niekoľko vlastníkov. Pre nekonfliktné uží-vanie takýchto lesných ciest je potrebné uzatvoriť dohodu o spoločnom užívaní s určením výšky príspevku na údržbu a opravy podľa objemu ročne prepravo-vaného dreva. Stále sa vyskytujú prípady, že lesné cesty, ktoré sa vybudovali do roku 1990 na neštátnych pozemkoch a boli vydané pôvodným vlastníkom, nie sú doposiaľ usporiadané podľa zákona (odovzdané vlastníkom). Z týchto dôvodov nie je vlastníkom umožnené, na zlepšenie ich stavu využívať nástroje štátu a EÚ na podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lese.

Na zabezpečenie prepravy dreva má obhospodarovateľ lesa alebo nákup-ca dreva povinnosť vyhotovovať doklady o pôvode dreva. Ten, kto prepravuje, skladuje alebo spracúva drevo musí tento doklad uchovávať najmenej 10 rokov a preukázať sa ním na vyzvanie OŠSLH, člena lesnej stráže alebo príslušníka policajného zboru.

Vlastník a obhospodarovateľ lesa musí mať na zreteli, že bez funkčnej siete lesných ciest sa plnenie funkcií lesa, vrátane produkčnej funkcie ako hlavného zdroja ekonomiky LH obmedzuje alebo úplne znemožňuje.

145

7. Povinnosti vlastníka a obhospodarovateľa lesa podľa ročných období (kalendárium)

7. POvINNOStI vlAStNíKA A OBhOSPODArOvAtEľA lESA PODľA rOčNýCh OBDOBí (KAlENDárIuM) Jozef Konôpka

7.1. Všeobecnézásady

Povinnosti vlastníka a obhospodarovateľa lesa vyplývajú v prvom rade z platných právnych predpisov (kapitola 3 príručky) a usmernení OŠSLH Slo-venskej republiky. Ich realizáciu v značnej miere determinujú konkrétne prí-rodné podmienky, charakter lesných porastov a ich sprístupnenie, materiálne a personálne vybavenie vlastníka lesa a nie v poslednom rade jeho ekonomická či finančná pozícia. Konkrétna realizácia hospodárskych opatrení v značnej miere závisí od odborných poznatkov a skúseností, tak vlastníka lesa ako aj obhospodarovateľa lesa. Okrem toho veľmi dôležitý je ich vzťah k lesu či pocit zodpovednosti v tom zmysle, že hospodárskymi opatreniami treba zabezpečiť jeho zachovanie, ochranu a zveľadenie, čiže trvalo udržateľný rozvoj. Aj keď sa zdá, že uvedené konštatovanie má všeobecný charakter (treba ho rešpek-tovať aj v ostatných odboroch), nie je tomu celkom tak. V LH to platí veľmi výrazne, pretože toto odvetvie má svoje špecifiká. Ide najmä o dlhodobý pro-dukčný či výrobný cyklus. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že efektívnosť vykonaných opatrení často nie je možné posúdiť ihneď po ich realizácii, ale iba po značnom časovom odstupe. Preto aj niektoré opatrenia, ktoré sa zdajú byť momentálne efektívne, nemusia spĺňať požiadavky z hľadiska zabezpečo-vania strategického cieľa lesníctva – trvalo udržateľného rozvoja ekonomic-kých, environmentálnych (ekologických) a sociálnych funkcií. Čiže efektívnosť opatrení nemožno posudzovať len z hľadiska krátkodobého, ale najmä dlho-dobého, teda plnenia strategického cieľa. Tak napríklad, vysokú rentabilitu možno dosiahnuť ťažbou väčšieho objemu dreva, vyberaním kvalitnejších, ľahko prístupných stromov, podstatným znížením rozsahu umelej obnovy, re-dukovaním nákladov na výchovu a ochranu lesa. Takto by boli nižšie náklady, vyššie tržby, výrazne by sa zvýšila rentabilita. Dalo by sa to praktizovať, ale iba niekoľko rokov. Po čase by sa dosiahol celkom opačný ekonomicky efekt, nehovoriac o negatívnych ekologických a celospoločenských dôsledkoch. Pre-to sa v lesnom hospodárstve sleduje a musí sledovať, aký spoločenský účinok vyvolajú úsporné opatrenia na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti. Musí sa hodnotiť aký je vplyv zvyšovania produktivity na budúci stav lesov, či plnenie ich ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií v budúcnosti.

Časovú realizáciu jednotlivých opatrení v lese najviac ovplyvňujú ročné obdobia. Z uvedeného dôvodu rok rozdelíme na jar, leto, jeseň, zimu a v ich rámci podľa mesiacov. Pre zaujímavosť uvedieme, že aj v minulosti sa v les-níctve hospodársky rok začínal prvým jarným mesiacom (marcom) a končil posledným zimným mesiacom (februárom). Vyplývalo to zo sledu rastového

146


procesu lesných porastov a v následnosti na to logického poradia či sledu rea-lizácie jednotlivých opatrení. Niektoré opatrenia (práce) sa jednoznačne viažu na konkrétne ročné obdobie, či príslušný mesiac. Iné možno vykonať aj ino-kedy, aj keď nie je to zo všetkých hľadísk najpriaznivejšie. Okrem toho treba brať do úvahy, že na Slovensku, aj keď ide o malé územie, sú tu veľmi rozdiel-ne (pestré) prírodné a porastové pomery. Tieto z hľadiska časovej realizácie opatrení determinuje najmä nadmorská výška, ale aj zemepisná šírka. Preto uvedené prehľady vykonávania opatrení (prác) platia v priemere – majú teda charakter orientačný (v nižších nadmorských výškach napríklad jarné práce začínajú skôr ako vo vyšších atď.).

Pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia treba zdôrazniť, že niektoré výkony pes-tovnej činnosti sa veľmi prísne viažu na ročné obdobie, resp. mesiace. Je to hlavne semenárstvo, škôlkarstvo, zalesňovanie (najmä voľnokoreňovými sa-denicami), ošetrovanie a ochrana kultúr a nárastov. Naproti tomu opatrenia na usmerňovanie rastu porastov, ako sú prestrihávky, odstraňovanie nežiaducich (burinných) drevín, prečistky, prebierky možno vykonávať počas celého roka. Ale aj tu je v konkrétnych podmienkach žiaduca určitá časová diferenciácia, tak z biologického ako aj prevádzkového (ekonomického) hľadiska. Napríklad nebolo by logické realizovať tieto výkony keď je veľa snehu, alebo nepriaznivé počasie. Tam, kde vznikajú v zimnom období veľké škody zverou, vhodné je vykonávať výchovné zásahy v zimnom období, aby zver mala k dispozícii do-statok ohryzového materiálu, atď.

V ochrane lesa veľmi dôležitá je kontrola výskytu škodlivých činiteľov, ako aj realizácia ochranných a obranných opatrení v správnom čase, najmä pokiaľ ide o biotických škodcov. Tu je prísna viazanosť opatrení na vývojové štádia hmyzu, ale aj iných živočíšnych a rastlinných škodcov. Osobitne treba zdô-razniť naliehavosť včasného spracovania napadnutých stromov podkôrnym hmyzom a realizáciu príslušných ochranných a obranných opatrení skôr ako dôjde k jeho rojeniu. Ide hlavne o jarné rojenie. Preto spracovanie a asanáciu stromov napadnutých podkôrnym hmyzom je nevyhnutné ukončiť v nižších polohách do konca marca a vo vyššie položených lokalitách najneskoršie do konca apríla. Realizácia niektorých preventívnych opatrení, najmä proti an-tropogénnym a abiotickým činiteľom, ktoré majú preventívny charakter a pô-sobia spravidla dlhodobo sa až tak prísne neviažu na jednotlivé ročné obdobia či mesiace. Z týchto dôvodov im ani v tejto kapitole nevenujeme osobitnú po-zornosť.

Špecifický charakter má ťažba a preprava dreva. So zreteľom na to, že tie-to výkony sa realizujú vo väčšine dodávateľským spôsobom (menej vlastnými kapacitami), jednoznačne by sme ich mali smerovať do obdobia vegetačného pokoja, t. z. do zimného polroku, teda do zimných mesiacov. Takto tomu bolo aj v minulosti. Dôvodov je veľa. V prvom rade biologické, ale aj ekologické. V zime pri ťažbe a sústreďovaní dreva nedochádza k veľkému poškodzovaniu lesných porastov (zostávajúcich stromov v poraste), narušeniu pôdy, devas-tácie dopravnej siete či prírodného prostredia ako celku. Taktiež je tu nízke nebezpečenstvo znehodnotenia vyťaženého dreva, pokiaľ sa toto v zimnom

147


období vyťaží, sústredí a expeduje odberateľom. Takéto riešenie je teda naj-lepšie aj z hľadiska ochrany lesa či ochrany a tvorby životného (prírodného) prostredia. Nie je však vyhovujúce z hľadiska celoročného využívania stro-jov a zariadení na ťažbu, sústreďovania a odvoz dreva. Vznikajú tu prestoje. Napriek tomu zastávame názor, že by sme mali preferovať realizáciu ťažbovej činnosti v zimnom období.

Zároveň treba uviesť, že najväčšia pozornosť v celom „kalendáriu“ sa venu-je ochrane lesa, najmä smrečín proti podkôrnemu hmyzu. Je tomu tak preto, lebo jeho premnoženie má kalamitný charakter (ešte nikdy v histórii lesníctva na Slovensku nebola taká nepriaznivá situácia v ohrození smrečín ako je v sú-časnosti) a možno predpokladať, že aj v ďalších rokoch bude pretrvávať.

Zámerom tejto kapitoly je informovať vlastníka a obhospodarovateľa lesa o tom, čo by mal bez dlhého uvažovania urobiť v najbližšej budúcnosti a podľa toho potom práce vykonať, jednu za druhou podľa ich naliehavostí alebo dô-ležitostí. Jednotlivé činnosti sa neopisujú podrobne, skôr len poznámkami či upozorneniami. Taktiež sa upustilo od podrobnejšieho rozvrhu kancelárskych prác. Uvádzajú sa tu len štatistické výkazy, ktoré treba spracovať a odovzdať v stanovených termínoch v zmysle platnej lesníckej legislatívy.

7.2.Časovýharmonogramprácpodľaročných obdobíajednotlivýchmesiacov

7.2.1. Jar (marec, apríl, máj)

Jar je čas zrodu a sviežosti. Začína v dobe jarnej rovnodennosti, kedy je deň rovnako dlhý ako noc a stále pribúda tepla. Všetko je v pohybe, rastie a rozvíja sa s ohromnou energiou. Čo sa deje v prírode na jar, môžeme prirovnať k zro-deniu a prvým rokom života človeka.

MarecMarec je mesiac prechodu zimy na jar,

čas topiaceho sa snehu a prebúdzania sa života. V lese môžeme nájsť prvých poslov jari – bledule a snežienky. Zajace, jazvece a diviaky majú mláďatá a v stojatých vo-dách sa zhromažďujú k páreniu obojživel-níky – skokany, ropuchy a mloky. Vyletujú včely a prebúdzajú sa prvé motýle.

Obrázok 28. Začiatok vegetácie na jar (Čaboun 2008)

148


PestovanielesaSemenárstvo. Vo vyšších polohách pokračuje zber šušiek smreka, bo-

rovice lesnej, smrekovca. Pravidelne každé dva týždne kontrolujeme vlhkosť a stav uskladnených semien lesných drevín, pripravujeme ich na jarný výsev (predsejbová príprava semien buka, jedle a duglasky).

Škôlkarstvo. Končíme výrobu odrezkov na jarnú výsadbu. Vyzdvihujeme sadenice zo škôlok. Zabezpečujeme ich distribúciu a uskladnenie. Ak nie sú sadenice uložené v chladiarenských boxoch uskladňujeme ich do snehových jám. Prepravu sadeníc a manipuláciu s nimi časovo skracujeme, aby nedošlo k predčasnému ich pučeniu (rašeniu) a uschýnaniu koreňov. V škôlkach orie-me, hnojíme a pripravujeme pôdu na jarnú sejbu a škôlkovanie. Začíname jar-né škôlkovanie v nižších polohách. Z listnáčov na oneskorené škôlkovanie je citlivý dub, najmenej jelša a breza. Veľké nebezpečenstvo strát je pri použití napučaného smrekovca. Ak hrozí napadnutie semenáčikov a sadeníc škodca-mi, napríklad cicavým a žravým hmyzom zapracúvame do pôdy insekticíd Ba-sudín, realizujeme ochranu proti hlodavcom, preventívne aplikujeme fungicíd Dithane M 45 (Novozir MN 80) vo forme zálievky proti padaniu semenáčikov. Vysádzame odrezky topoľov a vŕb. Osievame časti škôlok určené na zelené hnojenie (napríklad lupinou a vlčím bôbom). Mrazom vytiahnuté sadenice pri-tláčame a prisypávame. Vysievame semená lesných drevín v skleníkoch a fóli-ovníkoch. V nižších nadmorských výškach, za priaznivých podmienok (skorý príchod jari) vysievame semeno aj priamo na voľné plochy. V priestoroch fóli-ových krytov (skleníkov) plníme výsevovým substrátom obaly a začíname do nich s výsevom pripravených semien.

Po vyzdvihovaní voľnokorenného sadbového materiálu kladieme dôraz na fyziologickú kvalitu semenáčikov a sadeníc najmä stav koreňového systému, schopnosť rastu nových koreňov, ktorý súvisí s príjmom živín a vody pre ují-majúce sa, pučiace dreviny. Na koreňový systém vypestovaných semenáčikov a sadeníc aplikujeme vhodné vododržné látky najlepšie ihneď po ich vyzdvih-nutí.

Zalesňovanie a ďalšie výkony pestovnej činnosti. Skontrolujeme výsledky zalesňovania, stav vysadených kultúr a nárastov z minulých rokov (najmä predchádzajúceho). Podľa toho skompletizujeme (upravíme) projekty jarného zalesňovania. Zalesňujeme hneď ak pôda rozmrzne. Najprv vysádza-me skoro pučiace dreviny (listnáče a smrekovec). Sadenice musia byť v úpl-nom vegetačnom pokoji t. j., že pri nadzemnej časti nie sú vizuálne prejavy pučania (najcitlivejší je smrekovec).

Dôležitá zásada umelej obnovy (zalesňovania) je kvalita prác už pri transporte a manipulácii so sadbovým materiálom a dodržiavanie dôsled-nej technologickej disciplíny a dobrej organizácie práce pri samotnej výsad-be. Distribúciu sadeníc z miesta uskladnenia zabezpečujeme tak, aby časový úsek od začatia ich prepravy po ich vysadenie bol čo najkratší. Po dopravení na miesto výsadby (porast) ich zakladáme do vlhkej zatienenej pôdy. Sadenice ani pri samotnej výsadbe nesmú byť voľne uložené, bez ošetrenia a zakrytia koreňov vlhkým materiálom.

149


Ujatosť a rýchlejšie odrastanie lesných kultúr je možné pri vhodne zvole-nom technologickom postupe zalesňovania ovplyvniť viacerými postupmi ako je napr. použitie vyššieho percenta krytokorenného sadbového materiálu, vy-užitie netradičných postupov obnovy, ale aj použitie niektorých progresívnych ekologicko – mikrobiologických prípravkov (pôdne kondicionéry, ekohnojivá).

Minuloročné výsadby a nárasty uvoľňujeme od zavalenia minuloročnou burinou. Na zamedzenie pňovej výmladnosti sa použije vhodný roztok glyko-fosfátov, alebo Garlonu.

Je možné začať s výchovou porastov do štyridsať rokov – prečistkami a pre-bierkami.

Ochrana lesaV ihličnatých porastoch osobitný dôraz kladieme na vyhľadávanie a asa-

náciu chrobačiarov. Ich identifikáciu nám uľahčuje zmena sfarbenia ihličia zo zelenej do žltej až hrdzavo-zelenej farby (vyfarbovanie sa chrobačiarov). Asa-náciu stromov napadnutých podkôrnym hmyzom treba vykonať pri pni, a to odkôrnením chrobačiara a spálením kôry. Pre jednoduchšie zbieranie a pále-nie odpadovej kôry sa odporúča odkôrňovať do plachiet a obsah plachiet (kôra a hmyz) spáliť. Odkôrňovanie pri pni minimalizuje riziko rozptýlenia hmyzu do porastu. Pri sústreďovaní vyťažených stromov dochádza k odpadávaniu kôry, a tým k rozptylu zimujúceho hmyzu. Dodržanie tohto opatrenia je roz-hodujúce z hľadiska riešenia súčasnej kalamitnej situácie v dôsledku premno-ženia podkôrneho hmyzu na Slovensku. Možno povedať, že mu treba venovať osobitnú pozornosť, čiže treba zmobilizovať všetky sily na jeho dôslednú rea-lizáciu. Ak by sa podarilo vyčistiť smrekové porasty do konca marca, bol by to veľký úspech z hľadiska riešenia súčasnej kalamitnej situácie. V tomto mesiaci by sa malo v ihličnatých porastoch zabezpečiť taktiež spracovanie dreva z vet-rových a snehových polomov zo zimného obdobia atraktívneho na napadnutie podkôrnym hmyzom.

V nižších polohách sa v smrečinách kladú lapáky I. série na lykožrúta smre-kového, lykožrúta lesklého a lykožrúta vrcholcového. Na vybraných lokalitách sa najneskoršie do polovice marca nainštalujú feromónové lapače na drevo-kaza čiarkovaného. V borinách sa kontrolujú lapáky na lykokazy položené vo februári. Zároveň sa pripravujú lapáky na lykožrúta borovicového. Najneskor-šie do konca marca treba vyťažiť a vyviesť chrobačiare podkôrnika dubového. Taktiež treba čím skôr ukončiť pálenie haluziny a zvyškov po ťažbe.

Pokiaľ ide o listožravý a cicavý hmyz, ukončuje sa kontrola vaječných zná-šok mníšky veľkohlavej, obaľovača mládnikového. Kontroluje sa výskyt pahu-seníc piliarok a ploskaniek v smrečinách.

Najneskoršie do polovice marca dokončíme čistenie a obnovenie protipo-žiarnych pásov. Dopĺňame výstražné tabule o zákaze fajčenia a zakladania ohňa v lese. Sprísnime dohľad na dodržiavanie zákazu vypaľovania trávy.

150


ťažba a preprava dreva Realizujú sa náhodné ťažby dreva, jeho sústreďovanie tak, ako sa to uviedlo

v časti o ochrane lesa. Do konca tohto mesiaca treba expedovať odberateľom všetko vyťažené smrekové drevo, najmä smrekovú guľatinu zo zimnej ťažby. Dokončujú sa úmyselné ťažby listnatých stromov a borovíc. Zároveň prebieha manipulácia dreva a jeho expedícia odberateľom.

Ostatné činnostiOšetrujeme a prihnojujeme oziminy a lúky priemyselnými hnojivami. Lúky

a pasienky ošetrujeme hrabaním, smykovaním, valcovaním, vyhrabaním ma-chu a stariny a rozhrabávaním krtincov. Po zimnej prevádzke vykonávame údržbu a opravy zvážnic a lesných ciest, vyčistíme odrážky a priekopy.

AprílVäčšina stromov a krov začína pučať a vyháňa nové výhonky, zo zeme vy-

rastajú svieže rastlinky. Prilieta väčšina vtákov, stavajú si hniezda a majú sva-dobné lety (rituál pred párením). Je to mesiac lesov – zakladajú sa nové lesné porasty.

PestovanielesaSemenárstvo. V priebehu apríla ešte môžeme zbierať šišky smrekovca, kon-

com mesiaca sa začínajú zbierať semená osiky a domácich topoľov. Podľa od-kvitnutia odhadujeme úrodu semien bresta, brezy, jaseňa, jelše a smrekovca.

Škôlkarstvo. Ihneď po zbere semena sejeme osiku a domáce topole. Ten-to mesiac je rozhodujúci pre včasné zvládnutie vyzdvihovania a distribúcie sa-deníc. Dôrazne dbáme na ochranu vyzdvihnutých sadeníc pred preschnutím. Koreňový systém ošetrujeme hydrogelmi (radu Stockosorb, Agrohydrogel, Agrisorb), nadzemnú časť sadeníc ihličnanov antitranspirantom Folicote, naj-lepšie nástrekom ešte pred vyzdvihovaním. Ošetrené sadenice uložíme pre-triedené s upravenými koreňovými systémami do vopred pripravených sneho-vých jám. Vyzdvihneme tiež všetky semenáčiky určené na jarné škôlkovanie. Koncom tohto mesiaca je vhodné škôlkovať duglasku (vyzdvihnutú najlepšie v tom istom dni). Vyzdvihnuté a hydrogelmi ochránené semenáčiky a sadenica uložíme do prepraviek v klimatizovaných priestoroch. Keďže ku škôlkovaniu ostatných drevín sa dostaneme neskôr, ošetríme semenáčiky proti plesniam úplným ponorením do roztoku prípravku Dithane M 45 (Novozir MN 80), Ba-vistin alebo Euparen s prídavkom aminokyseliny Aminol Forte, ktorá zmier-ňuje šok z presadenia.

Vysievame semená do fóliových krytov (voľnokorenné na substráty, kryto-korenné do obalov). Rašelinové substráty dezinfikujeme podobne ako pôdu. Veľmi dôležitá je kvalitná závlaha, najlepšie pohyblivá. Bežným javom pri stabilnej závlahe je nedostrekovanie alebo prekrývanie trysiek, čo vedie vždy ku stratám suchom, alebo ku hnilobám koreňov. Pred začiatkom pučenia tre-

151


ba záhony ošetriť proti burine povoleným prípravkom (napr. Roundupom). V miestach so silným výskytom tvrdoňa smrekového a lykokazov sa odporúča preventívne ošetrenie ihličnatých sadeníc tak ako vo výsadbách.

Zalesňovanie a ďalšie výkony pestovnej činnosti. V lokalitách, kde je potrebná príprava prostredia (mechanická, chemická) realizuje sa v jarnom období pred výsadbou. Využíva sa podľa možností obdobie zrážok a vlahy po zimnom období. V prípade nedostatku a nerovnomernosti zrážok sa pri vý-sadbe použijú na udržanie vlahy hydroabsorbenty. Pri nedostatku kvalitného sadbového materiálu sa použije sejba semien (napr. „do vegetačných buniek“). Pokračuje sa vo výsadbe sadeníc lesných drevín, zalesňujú sa miesta, kde ne-došlo k prirodzenej obnove lesa. Kontroluje sa stav zalesnenia z minulých ro-kov po zime, zisťujú sa počty stromčekov zdravých, chorých aj poškodených, aby sa zabezpečilo ich doplnenie.

Ochrana lesaApríl je posledným mesiacom na zabránenie šírenia hlavných druhov pod-

kôrnikov z ich jarného rojenia. Do polovice apríla sa musia spracovať všetky chrobačiare. Malo by sa spracovať aj všetko drevo zo snehových a vetrových polomov atraktívne pre podkôrnikov. Rovnako do tohto obdobia treba aj vo vyšších polohách položiť lapáky I. série na lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého. Na vhodných miestach možno pripraviť otrávené lapáky, resp. otrá-vené navnadené sekcie. Do 20. apríla v nižších polohách a do konca apríla vo vyšších polohách majú byť nainštalované feromónové lapače. Pokračuje sa v kontrole drevokaza čiarkovaného pomocou feromónových lapačov. V bori-nách pokračuje kontrola lykokazov a lykožrútov pomocou lapákov.

V miestach s vysokým výskytom tvrdoňa smrekového je vhodné ošetrenie sadeníc ihličnatých drevín vhodným insekticídom. V druhej polovici apríla sa pripravujú stojaté lapáky na podkôrnika dubového.

Prebehnú posledné kontroly vaječných znášok mníšky veľkohlavej, ďalej obaľovačov, piadiviek, ako aj ostatných druhov listožravého a cicavého hmyzu. V prípade zistenia prekročenia kritických počtov je potrebné urýchlene pri-praviť obranný zásah.

Zisťujú sa škody spôsobené zverou na lesných porastoch. Po obhryze kôry zverou zo zimného obdobia, ošetrujeme rany na kmeňoch najmä ihličnatých drevín proti vniknutiu hubových infekcií. Ošetrujeme len perspektívne jedin-ce. Pri jarnej výsadbe, v lokalitách ohrozených zverou, odporúčame sadenice ošetriť nástrekom alebo namáčaním celých viazaníc v repelentoch (Stop Z, Lentacol, Pellacol, menej RPZ, Aversol a Neoponit).

Kontrolujeme výskyt sypaviek v kultúrach. Odstraňujeme stromy napad-nuté hubovými patogénmi. Poškodené miesta na kmeňoch stromov pri ťažbe a sústreďovaní dreva ošetríme vhodným prípravkom s fungicídnymi účinka-mi (Lac Balzam, Pellacol, Kambilan – Balzam).

Chránime lesné porasty pred požiarmi.

152


ťažba a preprava drevaUkončuje sa realizácia neplánovanej (náhodnej) ťažby dreva (hynúce

a uhynuté stromy, stromy z polomov zo zimného obdobia). Tento mesiac je posledným, kedy musí byť smrekové drevo zo zimnej ťažby vyexpedované od-berateľom. Ak nie je to možné, musí sa zabezpečiť jeho asanácia proti podkôr-nemu a drevokaznému hmyzu. Ďalej sa robia prebierky v mladých porastoch v období ich rastu, kedy sa z nich odstraňujú nekvalitné stromy. Prebieha sú-streďovanie dreva v lesných porastoch, jeho manipulácia a expedícia odbe-rateľom. Z dôvodu znehodnotenia borovicového dreva modraním v dôsledku napadnutia hubami sa neodporúča vykonávať ťažbu a manipuláciu kvalitnej borovicovej drevnej hmoty. Listnatú guľatinu chránime pred výsušnými trh-linami a popraskaním.

Ostatné činnostiDokončujeme sejbu jarín, a začneme vysadzovať a siať okopaniny. Trávne

porasty vylepšujeme bezorbovými technológiami - prísevmi vhodných tráv-nych (ďatelinotrávnych) zmesí. Opravujeme a čistíme chodníky, lesné cesty a zvážnice.

MájMáj je mesiac kvetov a vôní, mláďat a čas prvých teplých dní. Kvitnú duby,

jarabiny, agáty a mnohé kríky. Vo vtáčích búdkach a hniezdach sú znesené vajíčka spevavcov.

PestovanielesaSemenárstvo. Zbierame semená osiky a brestov. Podľa odkvitnutia odha-

dujeme úrodu semena duba, buka, hraba, jaseňa, smreka, jedle a duglasky. Stratifikujeme semená uskladnenej lipy malolistej na jesenný výsev.

Škôlkarstvo. Na zachovanie úrodnosti pôdy aplikujeme rôzne organické a minerálne hnojivá, ktoré zapracovávame pri orbe v jarnom (príp. jesennom) období priamo do pôdnej vrstvy alebo využívame počas vegetačného obdo-bia tekuté hnojivá na list. Ihneď po zbere sa vysieva semeno brestov. Semeno jednotlivých drevín vysievame na nekrytých substrátoch a minerálnej pôde. Tieto práce načasujeme tak, aby semená vzišli až po „zamrznutých“ (Pan-krác, Servác, Bonifác). Semená ihličnanov pred výsevom moríme prípravkami Dithane M 45 alebo Fundazol 50 WP, čím čiastočne chránime vzchádzajúce semenáčiky proti padaniu. Výsevy ihličnanov proti vtáctvu chránime zakrý-vaním netkanými textíliami, alebo iným vhodným materiálom. V štádiu, keď semená začínajú klíčiť, postriekame záhony Roundupom, čím si ušetríme jed-no pletie. Keď väčšina semenáčikov zhodí semenné čiapočky, zalejeme záhony Fundazol-om 50 WP proti padaniu semenáčikov. Tento zásah sa nemá robiť za plného slnečného svitu a vysokých teplôt. Pri výseve buka je dôležité vy-brať miesto sejby tak, aby sa tam aj pri dlhšom daždivom období nehromadila voda. Pred sejbou sa vyplatí namočiť naklíčené bukvice do roztoku fungicídu

153


Ridomil MZ 72 WP, Apron 35 SD alebo Aliette. Zvyšným roztokom po výseve zalejeme záhony. Po vzídení, v štádiu, keď sa začínajú tvoriť pravé listy, postre-kujeme semenáčiky proti plesni bukovej prípravkom Previcur 607 SL s prídav-kom Agrovitalu. V prípade nebezpečenstva neskorých mrazov, postrekujeme záhony kyselinou boritou a chránime zadažďovaním. Pred slabším mrazom pomôže aj zakrytie netkanou textíliou.

Tam, kde sa zistilo poškodenie sadeníc ihličnatých drevín tvrdoňmi alebo lykokazmi, pristúpi sa k ich ošetreniu syntetickými pyretroidmi, alebo prí-pravkom Regent 800 WG, podobne ako vo výsadbách. Proti pandravám chrús-tov sa môžu robiť zálievky záhonov povoleným druhom insekticídu.

Zalesňovanie a iné výkony pestovnej činnosti. Dokončuje sa zales-ňovanie voľnokorennými sadenicami, naďalej sa zalesňuje obaľovanými sade-nicami; ochraňujú sa kultúry proti burine, bylinám a kríkom, ktoré ohrozujú rast mladých stromčekov. Pokračuje sa vo výchove mladých lesných porastov. Lesníci špeciálnym výberom stromov (čistky, prerezávky a prebierky) a rozčle-ňovaním ihličnatých porastov (mimo borovice) zabezpečujú, aby stromy v lese mali dostatočný priestor a zdravotný stav na kvalitný rast.

Ochrana lesaV tomto mesiaci kulminuje jarné rojenie väčšiny druhov podkôrneho hmy-

zu s čím bezprostredne súvisí aj ochranárska aktivita. Pravidelne sa kontrolu-jú lapáky a odoberá sa zachytený hmyz z feromónových lapačov, o čom sa ve-die evidencia. Koncom mesiaca, presnejšie podľa výsledkov kontrol sa začína s odkôrňovaním lapákov I. série na lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklé-ho. Podľa stupňa obsadenia existujúcich lapákov sa odporúča založiť ďalšie lapáky na zachytenie sesterskej generácie.

V borových porastoch prebieha asanácia lapákov na lykokaza borovicové-ho, lykokaza. Borinového, lykožrúta borovicového a lykožrúta vrcholcového. Opäť sa zintenzívňuje vyhľadávanie novonapadnutých stromov v smrekových i borových porastoch a bezodkladne sa pristupuje k ich asanácii. Asanuje sa tiež napadnuté vyťažené drevo na skládkach. V ihličnatých výsadbách sa kon-troluje výskyt tvrdoňa smrekového. Ak treba, vykonáva sa ošetrenie syntetic-kými pyretroidmi, resp. prípravkom Regent.

Počas mája sa kontroluje stav lapákov na podkôrnika dubového. Zvyšky po ťažbe z obdobia december – máj sa ukladajú na husto uložené hromady v silno zatienených častiach porastov. V prípade možnosti pálenia je vhodné časť ha-luziny ponechať na teplejších, svetlejších miestach ako lapáky. V tomto prípade sa aj o hromadách musí viesť evidencia. Vyznačujú sa hynúce a práve uhynuté stromy dubov napadnuté podkôrnikom dubovým.

Prebieha ošetrovanie dubín proti defoliátorom (obaľovače a piadivky) a mníške veľkohlavej. Stav vývoja populácie škodcov stanovujeme pravidel-nými kontrolami priamo v porastoch (ak je to nutné i spílením vzorníkov). Taktiež pokračujú kontroly početnosti ďalších druhov listožravého a cicavého hmyzu. V prípade potreby treba vykonať obranný zásah proti rúrkovčekovi

154


smrekovcovému, voškám na jedli, smreku a smrekovci, obaľovačovi mládni-kovému.

V máji dokončujeme terénne hodnotenie škôd zverou a kompletizujeme hlásenie L 115 „Hlásenie škôd spôsobených zverou na lesných porastoch“. Jed-na kópia tlačiva L 115 sa posiela na Národné lesnícke centrum – Lesnícky vý-skumný ústav Zvolen.

Koncom mája, ale najmä v júni, listnaté dreviny intenzívne poškodzuje zver letným odhryzom (topole, duby, cenné listnaté dreviny a pod.). Chránime ich postrekom repelentmi alebo tzv. fŕkaním (metličkovaním). Ošetrujeme len určitý počet stromov na ploche v časovom odstupe 3-4 týždne (2-3 krát po-čas vegetačného obdobia). Posledné ošetrenie robíme v prvej polovici augusta. Postrek proti letnému odhryzu je vhodné spojiť s ochranou mladých porastov proti burine vyžínaním. Druhá polovica mája a začiatok júna je obdobím na zraňovanie kôry smrekov (najlepšie ronenie živice po poranení), ako metódy ochrany kmeňov proti obhryzu a lúpaniu v prebierkových porastoch do 60 ro-kov.

V borovicových kultúrach dokončujeme sledovanie výskytu sypaviek. Vo výsadbách a kultúrach kontrolujeme výskyt ohýbača sosnového. Na sadeni-ciach borovice vejmutovky sledujeme výskyt mechúrnatky vejmutovkovej. Pri silných výskytoch odporúčame vykonať postreky účinnými fungicídnymi prí-pravkami. V druhej polovici mesiaca v topoľových oblastiach treba začať kon-trolovať výskyt dotichízy topoľovej.


ťažba dreva a jeho prepravaOdstraňujú sa stromy napadnuté lykožrútom smrekovým či inak hynú-

ce a uhynuté stromy, Ďalej sa robia prebierky v mladých porastoch v období ich rastu, kedy sa z nich odstraňujú nekvalitné stromy. Prebieha sústreďo-vanie dreva v lesných porastoch, jeho manipulácia a expedícia odberateľom. V prípadoch poškodenia stojacich stromov musíme dbať, aby dodávateľ prác najneskôr do 24 hodín od vzniku odreniny vzniknuté rany ošetril vhodným prostriedkom. Končí termín expedície listnatých výrezov, ktoré sú náchylné na nákazy (buk, hrab, breza, jelša, javor).

Ostatné činnostiPripravujeme sa na zber krmovín a zabezpečujeme letninu. Plečkujeme

okopaniny. Po odkvitnutí postrekujeme ovocné stromy proti chrastavitosti, monilióze a cicavému hmyzu. Opravujeme a čistíme chodníky, lesné cesty a zvážnice.

155


7.2.2. Leto (jún, júl, august)

Leto je čas zrenia, zberu a tepla. Začína v dobe letného slnovratu, kedy máme najdlhší deň v roku a tiež najviac svetla. V lete je najväčšie teplo z celého roku. Mláďatá strácajú svoju jarnú divokosť a dospievajú, rastliny zrejú. Leto možno prirovnať k mladosti a zreniu človeka.

JúnJún je mesiac rozkvitnutých lúk, prichádzajúceho leta a najdlhších dní.

Kvitne lipa a dozrievajú čerešne a väčšina lesných plodov. Roja sa lesné mrav-ce. Je to mesiac poľovníctva – rodí sa najviac mláďat.

Obrázok 29, 30. Leto v lesoch Slovenska – daniel s parožím v lyku (Hrbáľ, 2008) – od polovice júla do polovice augusta prebieha srnčia ruja (Čaboun, 2008

Pestovanie lesaSemenárstvo. Stratifikujeme usklad-

nené semená hraba a jaseňa. Sledujeme odkvitanie smreka, borovice, agáta a ja-rabiny.

Škôlkarstvo. Končíme jarné práce. Pokračuje sa v starostlivosti o sade-nice v lesných škôlkach. Pravidelne kontrolujeme zdravotný stav vzídených výsevov. Opakovane, spravidla v dvojtýždňových intervaloch, robíme postre-ky proti hubám. Vo výsevoch ihličnanov prípravkami na báze Dithane M 45 (Novozir MN 80) alebo Fundazol 50 WP s prídavkom Agrovital-u, vo výsevoch listnáčov, najmä buka striedame prípravky Previcur 607 SL, Ridomil MZ 72 WP, Dithane M 45 a Kuprikol 50. Do všetkých postrekových zmesí pridávame Agrovital, čo výrazne zvyšuje účinnosť postreku. Intervaly postrekov volíme podľa priebehu počasia.

156


Po skončení jarného škôlkovania s výhodou použijeme herbicídy na báze simazínu, ktoré nám udržia plochy čisté až do augusta. Záhony s výsevmi a za-škôlkované plochy podľa potreby zavlažujeme. V prípade potreby sa pokračuje v ošetrovaní záhonov proti pandravám chrústov, tvrdoňom a lykokazom.

výkony pestovnej činnosti. Pokračujeme v ošetrovaní kultúr. Radové výsadby (topole) okopávame, plošné výsadby kultivujeme celoplošne. Zabez-pečuje sa výchova mladých porastov. Vykonávajú sa prebierky v mladých ihlič-natých porastoch (okrem borovice), aby sa zabezpečil ich kvalitný rast a dobrý zdravotný stav, stabilita a odolnosť proti škodcom. Vyznačuje sa plánovaná ťažba. Lesníci označujú stromy pred ťažbou, odborne posudzujú kvalitu stro-mov, poškodenie a zdravotný stav. Následne sa vyťažia len označené stromy.

Ochrana lesaAj tento mesiac si vyžaduje vysokú ochranársku aktivitu. Pravidelne sa kon-

trolujú feromónové lapače, čo sa spája s odberom a vyhodnotením odchytov. Pokračuje sa v asanácii lapákov na rozličné druhy podkôrneho hmyzu. Per-manentne sa vyhľadáva, spracúva a asanuje nimi napadnuté drevo. Koncom mesiaca sa v smrekových porastoch, podľa stupňa napadnutia lapákov I. série lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým, pripravia lapáky II. Série na ich letné rojenie. Ukončí sa odchyt drevokaza čiarkovaného do feromónových lapačov, ktoré sa môžu koncom júna využiť, v prípade potreby, na lykožrúty.

Vo výsadbách ihličnatých drevín sa pokračuje v kontrole výskytu tvrdoňa smrekového a v prípade potreby sa vykonáva kuratívne ošetrenie odporúčaný-mi prípravkami. Proti podkôrnikovi dubovému sa vykonávajú podobné opat-renia ako v máji .

Kontroluje sa účinnosť obranných opatrení proti listožravým a cicavým škodcom, ktoré sa vykonali v predchádzajúcom mesiaci. Kontrolujeme počet-nosť a parazitáciu vajíčok ploskanky smrekovej. V nadväznosti na rojenie šte-tinavca orechového možno v júni vykonať kontrolu počtu ním vykladených va-jíčok. Kontrola sa odporúča najmä v lokalitách, kde sa tento škodca premnožil v minulých rokoch. V júni sa tiež rojí rúrkovček smrekovcový. Obranný zásah proti nemu je menej účinný ako keď sa vykoná v jarnom termíne (máj).

V tomto mesiaci sa zväčša v plnej miere prejavia následky žeru listožra-vých škodcov, proti ktorým neboli aplikované obranné opatrenia. Ak došlo k premnoženiu, zväčša sa na listoch v korunách už nachádzajú dospelé štádiá lariev resp. húseníc a došlo už k vzniku škôd. Ak vznikne takáto situácia, mala by slúžiť na determináciu pôvodcu poškodenia. Následné zmapovanie rozsahu škôd a intenzity poškodenia, čo možno využiť v prognózovaní vývoja a pri ná-sledných obranných opatreniach v budúcom vegetačnom období.

Pokiaľ ide o škody zverou platí to isté ako sme uviedli v mesiaci máji. Ide o vhodné obdobie na stavanie oplôtkov na ochrana mladých lesných porastov pred škodami zverou.

V topoľových oblastiach dokončujeme letnú kontrolu výskytu dotichízy to-poľovej. Kontrolu vykonávame najmä v hlavových škôlkach a vo výsadbách.

157


V dubinách kontrolujeme zdravotný stav, prírastok novo odumretých stromov. V tomto období je vhodný čas na vykonávanie revitalizačných zásahov, najmä v porastoch do 50 rokov. Vo výsadbách venujeme pozornosť výskytu múčna-tiek, pri silnej intenzite napadnutia vykonávame postreky fungicídnymi prí-pravkami.

V kultúrach zaznamenávame výskyt plesne šedej, ktorá poškodzuje najmä tohoročné výhony. Jej výskyt zosilňuje dlhotrvajúce vlhké počasie v období pučenia výhonov. Pri jej silnom výskyte odporúčame v novo zakladaných kul-túrach vykonať postreky fungicídnymi prípravkami.


ťažba a preprava drevaOdstraňujú sa stromy napadnuté lykožrútom smrekovým či inak hynúce

a uhynuté stromy. Ďalej sa robia prebierky v mladých porastoch v období ich rastu, kedy sa z nich odstraňujú nekvalitné stromy. Prebieha sústreďovanie dreva v lesných porastoch, jeho manipulácia a expedícia odberateľom. Pri rýchlokazných drevinách (buk, topoľ) musíme dodávky dreva realizovať naj-neskôr do 3 týždňov po ťažbe, a tým ochrániť drevo pred zaparením a technic-kým znehodnotením.

Ostatné činnostiOpravujeme lesné cesty. Sledujeme vývoj vegetácie krmovín. Na začiatku

kvitnutia trávnych porastov zabezpečujeme ich kosbu. Prihnojujeme ovocné stromy. Opravujeme a čistíme chodníky, lesné cesty a zvážnice.

JúlJúl je mesiac lesných plodov a voňavých lúk. Je to najteplejší mesiac v roku.

Môžeme zbierať liečivé rastliny a lesné plody. Prebieha srnčia ruja, jelene začí-najú vytĺkať parožie.

PestovanielesaSemenárstvo. Zbierame semeno čerešne vtáčej. Odhadujeme úrodu se-

mien jedle, borovice vejmutovky, limby, duglasky a jarabiny. Kontrolujeme zdravotný stav dozretých semien brezy, ktoré zbierame pred rozpadom nažiek.

Škôlkarstvo. Na potláčanie buriny využívame vhodné herbicídy. Na ťažko ničiteľné buriny (bodliak. Púpava, skorocely, podbeľ) treba aplikovať Lontrel 300, a to už na malú burinu. Plejeme a kypríme, nesmie dôjsť k vysemeneniu buriny. Zaorávame melioračné miešanky (lucerku, vlčí bôb) v kvete. Pripra-vujeme záhony na sejbu brezy. Prehadzujeme a ošetrujeme komposty. Zabu-rinené komposty ošetrujeme herbicídmi. Proti plesniam a hubám používame fungicídy. Vykonávame postrek borovice proti sypavke. Ak treba pristúpime k chemickým zásahom proti žravému a cicavému hmyzu..

158


Osobitnú pozornosť venujeme semenáčikom vo fóliových krytoch (vetra-nie, realizujeme postreky proti hubám, múčnatke). Krytokorenný sadbový materiál vykladáme z fóliových krytov na záhony a zatieňujeme. Ukončievame hnojenie na list. Dôsledne zabezpečujeme zavlažovanie.

Výkony pestovnej činnosti. Pokračujeme v ošetrovaní a ochrane kultúr. Sa-denice okopávame, alebo obkladáme – mulčujeme vyžatou burinou, pripravu-jeme pôdu pre jesenné zalesňovanie. Pokračujeme vo výchove mladých poras-tov. Vykonávame prebierky. Vyznačujeme hynúce stromy a úmyselné zásahy v zmysle predpisu lesného hospodárskeho plánu.

OchranalesaNajdôležitejšou činnosťou je stále ochrana proti lykožrútovi smrekovému,

prípadne ďalšiemu podkôrnemu hmyzu. Vyhľadávajú a asanujú sa napadnuté stromy. Ukončuje sa asanácia lapákov I. série. Vo vyšších polohách sa dokon-čuje príprava lapákov II. série. Kontrolujú sa lapáky založené už v júni. Pokra-čuje sa v kontrolách feromónových lapačov, v ktorých sa doplnia odparníky pre letné rojenie. Lapače pôvodne určené na odchyt drevokaza, sa preorientujú na lykožrúty. V ihličnatých výsadbách sa naďalej sleduje výskyt tvrdoňa smreko-vého. Ak treba, sa proti nemu zasiahne postrekom sadeníc.

Zvyšky po ťažbe v dubových porastoch je potrebné rozložiť na slnkom osvetlené miesta v tenkej vrstve, aby dochádzalo k jej rýchlemu zaschnutiu. Vyznačujeme stromy práve uhynuté alebo v poslednom štádiu hynutia.

V prípade potreby ošetrujeme napadnuté porasty štetinavcom orecho-vým. Ďalej porasty postihnuté hubovými patogénmi Nectria spp. Začíname s feromónovým monitorovaním početnosti mníšky veľkohlavej v hlavných gradačných centrách. Ak treba, v kosodrevine sa vykoná obranný zásah proti hrebenárke hrdzavej (Neodiprion sertifer). Na lokalitách s kalamit-ným premnožením ploskanky smrekovej vykonávame obranné opatrenia. V borovicových mladinách poškodených obaľovačom mládnikovým možno vykonať obranný zásah tesne po rojení (koncom júla resp. začiatkom augusta).

V prebierkových porastoch individuálne chránime cieľové stromy alebo ča-katele. K dispozícii máme viacero metód mechanickej ochrany aj ošetrenie re-pelentmi. Zásadne používame taký typ mechanickej ochrany (pletivá. Špirály a pod.), ktorý nebráni hrúbkovému rastu stromov.

V súčasnosti sú na ochranu kmeňov registrované repelenty Recervin a Pel-lacol. Výstavbu nových oplôtkov sústreďujeme do lokalít s predpokladom vy-sokého tlaku zveri. V tomto období vrcholia prípravy na realizáciu ochrany mladých lesných porastov proti zimnému odhryzu. V porastoch v blízkosti kŕmnych zariadení, na južných a juhozápadných expozíciách a výslnných hre-beňoch spravidla používame najúčinnejšie metódy ochrany.

Vykonávame obranné postreky voči sypavkám na boroviciach. Postreky je potrebné minimálne 2-krát zopakovať v 10 – 14 dňových intervaloch. Kon-trolujeme zdravotný stav porastov, asanujeme stromy s vonkajšími príznakmi napadnutia hubovými patogénmi.

159



ťažba a preprava drevaAko v predchádzajúcom mesiaci.

Ostatné činnostiOpravujeme lesné cesty. Dokončujeme zber sena. Organizujeme zber ovo-

cia a lesných plodov.

AugustAugust je druhým najteplejším mesiacom roku, mesiac končiacich sa

prázdnin a zrelého obilia.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Ešte zbierame semená brezy, vlčieho bôbu trváceho

a niektorých krov. Odhadujeme úrodu a pripravujeme zber dozrievajúcich se-mien druhov drevín, najmä jedle, limby (ktorú je potrebné chrániť pred ško-dami, ktoré spôsobuje orešnica perlavá), duglasky a javorov.

Škôlkarstvo. Vysievame brezové semeno pri zabezpečenej dostatočnej pôdnej vlhkosti. Ak treba, pokračujeme v pletí a kyprení. Zaorávame miešan-ky. Prehadzujeme komposty. Ničíme burinu na kompostoch. Na lokalitách, kde sa objavujú škody od pandráv chrústov, kontrolujeme ich výskyt pôdnymi sondami o rozmeroch 1 × 1 × 0,5 m v počte 5 kusov na ha v náletovej oblas-ti. Naďalej opakujeme fungicídne postreky na nekrytých substrátoch a v od-krytých fóliovníkoch. Pokračujeme v ošetrovaní záhonov s borovicami proti sypavke. Plochu rezervovanú pre výsevy v budúcom roku celoplošne dezin-fikujeme prípravkom Basamid granulát, čím zničíme živočíšnych škodcov a silne obmedzíme huby a burinu. Vyzdvihujeme semenáčiky pre letné škôl-kovanie a dbáme na ochranu koreňového systému pred preschnutím. Letné škôlkovanie je vhodnejšie pre smrek ako jarné, pretože smrek sa vyznačuje intenzívnym letným rastom koreňov. Podmienkou letného škôlkovania je však možnosť zavlažovania. Ukončuje sa do konca mesiaca. Pri krytokorennom sadbovom materiáli aplikujeme hnojenie s výskytom obsahu draslíka na zvý-šenie mrazuvzdornosti.

výkony pestovnej činnosti. Pokračujeme v ošetrovaní a ochrane kul-túr. Pripravujeme pôdu pre jesenné zalesňovanie a prirodzené zmladenie. Pokračujeme vo výchove mladých lesných porastov. Vykonávame prebierky. Vyznačujeme hynúce stromy a úmyselné zásahy v zmysle predpisu lesného hospodárskeho plánu.

Ochrana lesaVyhľadávame a asanujeme napadnuté stromy podkôrnym hmyzom (chro-

bačiare). Kontrolujeme lapáky a odoberáme z lapačov chytený hmyz. Koncom

160


mesiaca sa pristúpi k asanácii lapákov II. série odkôrnením. Chemickú asaná-ciu už treba obmedzovať a použiť ju len pri pokročilom vývoji lykožrútov pod kôrou, kedy by ešte mohlo dôjsť k vyleteniu imág a prípadnému zakladaniu 3. generácie. Vo výsadbách ihličnatých drevín sa stále venuje pozornosť výskytu tvrdoňa smrekového.

V dubových porastoch sa ťažbové zvyšky rozkladajú na oslnené miesta, kde v krátkom čase zasychajú. Začína sa s asanáciou pripravených stojacich lapákov. Pri asanácii je potrebné zaznamenať stupeň obsadenia podkôrnikom dubovým (na plôškach kmeňa o veľkosti 10 × 10 cm sa spočíta počet mater-ských chodieb). Vyznačujú sa stromy práve uhynuté alebo v poslednom štádiu hynutia. Tieto sa ťažia prednostne.

Hodnotí sa účinnosť obranných opatrení vykonaných v júli proti ploskan-ke smrekovej. Na začiatku mesiaca v porastoch vyšších nadmorských výšok s kalamitným premnožením štetinavca orechového. Monitoruje sa napadnu-tie pagaštana konského ploskáčikom pagaštanovým, prípadne aj výskyt iných zavlečených a karanténnych škodcov. V tomto mesiaci môžeme pozorovať de-foliácie na morušiach, jaseňoch a orechoch spôsobené žerom húseníc druhej generácie spriadača amerického. Začiatkom mesiace ešte možno hniezda s hú-senicami zostrihávať a páliť. V borovicových mladinách poškodených obaľova-čom mládnikovým, ak je to potrebné, možno vykonať obranný zásah približne do polovice mesiaca. Koncom mesiaca je možné začať s jesenným ošetrovaním smrekovcových porastov silne napadnutých voškami. Pri aplikácii sa využíva-jú najmä dotykové prípravky.

Pokiaľ ide o ochranu proti zveri postupujeme ako v júli.

V prvej polovici mesiaca dokončujeme postreky proti sypavkám na borovi-ciach. V druhej polovici mesiaca v topoľových oblastiach kontrolujeme výskyt dotichízy topoľovej.

Zvýšenú pozornosť venujeme ochoreniam s tracheomykóznymi príznakmi, najmä po predchádzajúcom teplom a suchom priebehu počasia. V tomto obdo-bí, najmä v dubinách dochádza k nárastu čerstvo odumretých stromov. V kul-túrach na listnatých drevinách zaznamenávame výskyt rôznych druhov hrdzí, ktoré pri silnom rozšírení môžu spomaľovať vyzrievanie letorastov.


ťažba a preprava drevaAko v predchádzajúcom mesiaci. Prípadne i ukončujeme práce, ktoré sa

nevykonali v júli.

Ostatné činnostiOpravujeme lesné cesty. Pripravujeme a sušíme letninu pre zver na zimné

obdobie.

161


7.2.3. Jeseň (september, október, november)

Začína sa v dobe jesennej rovnodennosti, kedy je zas svetlo a tma v rovno-váhe. V prírode všetko dozrieva, zbierajú sa plody. Vtáctvo odlieta za teplom na juh, zvieratá, ktoré zimujú u nás, zhromažďujú zásoby. Jeseň pripomína životné obdobie, keď človek zbiera plody svojej celoživotnej práce. Vychoval svoje deti a posiela ich do sveta, tak ako stromy rozsievajú svoje semená.

SeptemberSeptember je mesiac babieho leta, čas zberu úrody, je to čas hojnosti, počet-

né stavy väčšiny živočíchov dosahujú maximum. Lesom sa ozýva jelenia ruja. Začína ťah sťahovavých vtákov na juh.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Zbierame šišky duglasky, semená jarabiny, brekyne

a niektorých krov. Odhadujeme úrodu a od 15. septembra začíname so zberom jedle a duglasky, a pripravujeme zber limby a kosodreviny. Môžeme vykonávať zber hraba „na zeleno“. Nazbierané jedľové šišky uskladňujeme v dobre vetra-teľných priestoroch, v primeranej vrstve a pravidelne ich prehadzujeme.

Škôlkarstvo. Po zbere hrabu „ na zeleno“ semeno ihneď vysievame. Ak treba, pokračujeme v pletí a kyprení. Zakladáme komposty. Pokračuje sa v kontrole pandráv chrústov pomocou pôdnych sond tam, kde sa predpokladá ich zvýše-ný stav. Na úhorových plochách likvidujeme burinu celoplošne Roundupom. Jesenné škôlkovanie realizujeme len v nižších polohách na ľahších pôdach, ukončíme ho do polovice mesiaca. Semenáčiky neskôr zaškôlkované bývajú poškodzované vymŕzaním. Testovacou súpravou Eko-Test urobíme skúšku zrelosti sadbového materiálu ihličnanov a v prípade dostatočného vyzretia po-striekame „cez vrcholy“ Roundup-om, prípadne Garlon-om 4, najmä na prasličku. Ak seme-náčiky na nekrytých substrá-toch nedostatočne vyzrievajú, aplikujeme roztoky draselných a fosforečných hnojív a obme-dzíme zavlažovanie.

Obrázok 31. Pestré farby olistenia stromov v jeseni (Archív NLC)

162


výkony pestovnej činnosti. Chránime kultúry pred vysokou burinou. Pri-pravujeme pôdu pre jesenné zalesňovanie a prirodzené zmladenie. Koncom mesiaca začíname v prípade priaznivých klimatických podmienok jesenné za-lesňovanie voľnokorenným aj krytokorenným sadbovým materiálom. Pokra-čujeme vo výchove mladých porastov. Vykonávame prebierky. Vyznačujeme hynúce stromy a úmyselné zásahy v zmysle prepisu lesného hospodárskeho plánu.

Ochrana lesaPrednostne sa vyhľadávajú a spracúvajú napadnuté smreky podkôrnym

hmyzom (chrobačiare), ukončuje sa asanácia všetkých lapákov. Zhruba v po-lovici mesiaca sa končí kontrola feromónových lapačov, tie sa demontujú a sústredia na vykonanie údržby a opráv pred zimným uskladnením. V ošet-rených i neošetrených výsadbách ihličnatých drevín sa odporúča vykonať kon-trolu úhynu sadeníc spôsobenú tvrdoňom smrekovým, čo slúži ako podklad pre doplnenie výsadieb a prípravu ich ochrany v budúcom roku. V dubových porastoch sa pokračuje v spracovaní lapákov na odchyt podkôrnika dubové-ho. V prípade vhodného počasia (vlhko) sa takisto môžu začať páliť hromady zvyškov po ťažbe, ktoré sa v jarnom období pripravili ako lapacie hromady. Prednostne sa ťažia vyznačené odumreté a odumierajúce stromy.

Začiatkom mesiaca možno vykonať kontrolu stavu populácie kôrovnice kaukazskej a do polovice mesiaca realizovať ošetrenie proti aktívnym sistens prvého štádia. Vyhodnocujeme účinnosť obranných opatrení proti štetinavco-vi orechovému, ktoré sa vykonali v predchádzajúcom mesiaci. Kontroluje-me početnosť ploskanky smrekovej. Na ihliciach borovíc možno kontrolovať intenzitu rojenia a početnosť vajíčok hrebenárky hrdzavej. V borovicových porastoch kontrolujeme početnosť diapauzujúcich pahúseníc hrebenárky bo-rovicovej. Začiatkom septembra sa kopú pôdne sondy na zistenie početnosti chrústov, ktoré sa budú rojiť v máji nasledujúceho roka.

V druhej polovici mesiaca začíname s ochranou proti zimnému odhryzu repelentmi. Repelenty nanášame na terminálne výhonky v dostatočnej vrstve gumenou rukavicou s textilnou vložkou (Cervacol Extra, Pemol BTX, Repe-lan). Ihličnaté sadenice môžeme chrániť aj nástrekom repelentu na celú nad-zemnú časť (Stop Z, SR 11, Nivus, Pellacol, Lentacol). Tieto prípravky zásad-ne neaplikujeme náterom rukavicou, lebo takto dochádza k veľkým stratám odkvapkávaním. Sadenice možno tiež chrániť mechanickými prostriedkami, napríklad chránidlami, plastickými sieťovinami, hliníkovými fóliami. Ochra-nu smreka a borovice robíme do výšky 130 – 150 cm. Listnaté dreviny a jedľu do 200 cm.

V dubinách vykonávame jesennú kontrolu zdravotného stavu dubín zo zre-teľom na tracheomykózne ochorenia. V tomto období dokončujeme vyznačo-vanie hynúcich a uhynutých stromov ( 4. a 5. stupeň napadnutia). V bukových mladinách kontrolujeme výskyt nekrotických ochorení spôsobených hubami z rodu Nectria. Pri výskyte uvedeného ochorenia je nevyhnutné plánované výchovné zásahy vykonávať mimo vegetačného obdobia, kedy je minimálna

163


možnosť prenosu ochorenia. Hlavný dôraz je potrebné venovať negatívnemu výberu, odstraňovaniu jedincov s viditeľnými vonkajšími prejavmi ochorenia. Stromy silne napadnuté hubovými patogénmi vyznačujeme a spracúvame ich v priebehu zimných mesiacov. Čerstvo vzniknuté rany ošetrujeme s vhodnými prípravkami obsahujúcimi fungicídne látky (Lac Balzam, Pellacol, Kambilan – Balzam).


ťažba a preprava drevaV polohách, kde je už vegetačný pokoj začína hlavná ťažbová činnosť list-

natých drevín. Na lesných skladoch treba vykonať údržbu a likvidáciu zvyškov po manipulácii, aby boli pripravené na prísun sústreďovaného dreva počas zimnej ťažby. Pred vodou a znečistením chránime drevo navaľovaním na pod-kládky. Ostatné práce ako v predchádzajúcich mesiacoch.

Ostatné činnostiZačína sa sejba ozimín. Opravujeme lesné cesty, čistíme chodníky.

OktóberOktóber je mesiac farebných listov a skracujúcich sa dní. Srnce začínajú

zhadzovať parožky, začína ruja danielov. Plazy sa ukladajú na zimný spánok.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Zbierame šišky kosodreviny a semená tisa. Pokračuje-

me v zbere jedle (pozor na prvé mrazy, po ktorých sa šišky hneď rozpadajú na strome), dubov, buka, hrana, javorov, jaseňa, orechov, pagaštan, borievky a niektorých krov. Kontrolujeme stav úrody jelší. Semeno brekyne, pagaštan, a tisa a niektorých krov zakladáme do piesku. Zozbierané jedľové šišky naďalej prehadzujeme, až kým sa nerozpadnú. Rozpadávanie šišiek nikdy neurýchľu-jeme rozšľapávaním, pretože dochádza k poškodeniu semena s vysokým obsa-hom silíc a výraznému zníženiu klíčivosti semena. Nazbierané listnaté semená uskladníme a zabezpečíme pred škodcami. Pri zbere vylučujeme mumifikova-né žalude. Možno to zabezpečiť zberom neznečistených semien na plachty ale-bo sieťky, ako aj opakovaným ich prevzdušňovaním a preplavovaním. Usklad-ňované semeno hraba stratifikujeme.

Škôlkarstvo. V škôlkach vyzdvihujeme, triedime a zakladáme sadenice listnáčov, okrem duba, agáta a topoľov. Vykonávame hlbokú orbu, pripravuje-me záhony pre jesennú sejbu jedle, duglasky, vejmutovky, javora buka, a duba. Zabezpečujeme výsev semien týchto drevín. Sadenice zabezpečujeme proti mrazom. Prehadzujeme komposty.

Ak sa nestihla urobiť kontrola výskytu pandráv chrústov, možno tak ešte urobiť, ale sondy musia byť hlbšie (70 – 100 cm). Semenáčiky zazimujeme pi-linami, čím ich chránime proti vymŕzaniu. Krytosemenný materiál pestovaný

164


na vzduchovom vankúši premiestnime na zem a zazimujeme pilinami. V hla-vových škôlkach topoľov kontrolujeme výskyt dotichízy topoľovej.

Zalesňovanie a ostatné výkony pestovnej činnosti. Pokračujeme v jesennom zalesňovaní a v príprave pôdy pre zalesňovanie a na prirodzené zmladenie na budúci rok. Do porastov sejeme semeno buka, javora a duba.

Ochrana lesaStále sa pokračuje v boji proti podkôrnemu hmyzu Vyhľadávajú a asanujú

sa chrobačiare, ktoré „zviditeľnia“ ďatlovité vtáky ozobávaním kôry. Pokračuje sa v údržbe a opravách sústredených feromónových lapačov a v ich uskladnení na zimné obdobie. V ihličnatých výsadbách sa ukončí evidencia strát, spôsobe-ných tvrdoňom smrekovým. V dubových porastoch sa pokračuje v spracovaní lapákov pre odchyt podkôrnika dubového. V prípade vhodného počasia (vlh-ko) sa ďalej pália hromady zvyškov po ťažbe, ktoré sa v jarnom období pripra-vili ako lapacie hromady. Pokračuje sa v ťažbe vyznačených stromov.

V druhej polovici mesiaca (podľa nadmorskej výšky) inštalujeme lepové pásy na kontrolu rojenia piadiviek dubových. Pokračujeme v kontrolách počet-nosti ploskanky smrekovej, početnosti vajíčok hrebenárky a diapauzujúcich pahúseníc hrebenárky borovicovej. Laboratórne je možné vykonať kontrolu účinnosti opatrení aplikovaných proti kôrovnici kaukazskej v predchádzajú-com mesiaci.

Naplno sa venujeme ochrane mladých porastov proti zimnému odhryzu. S ochranou v horskom prostredí začíname vo vyšších nadmorských výškach, kde už v tomto čase očakávame prvý sneh. Ochrana porastov s prevahou list-natých drevín by mala byť ukončená do konca mesiaca, pretože zver ich môže vážne poškodiť už v novembri.

Čerstvo vzniknuté rany ošetrujeme Lac balzamom, štepárskym voskom, Pellacolom, príp. Slovakrylom s pridaním fungicídnych prípravkov.

ťažba a preprava drevaZačína hlavná ťažbová činnosť ihličnatého dreva. Ťažba listnatého dreva

pokračuje vo všetkých oblastiach. Zabezpečujeme manipuláciu a expedíciu dreva odberateľom.

Ostatné činnostiDokončujeme sejbu ozimín a zber okopanín. Ošetrujeme a hnojíme lúky

a pasienky. Ukončujeme údržbu lesných ciest.

NovemberNovember je mesiacom sychravého počasia a prvých mrazov. Zo stromov

opadávajú posledné listy. Začína doba párenia pre diviačiu (chrutie) a mufló-niu zver.

165


Pestovanie lesaSemenárstvo. Zbierame šišky kosodreviny a smrekovca japonského, se-

mená dubov, hraba, jelší, líp, agáta a niektorých krov. Od polovice mesiaca začíname zbierať šišky borovice lesnej, borovice čiernej a vejmutovky. Stratifi-kujeme nazbierané semená lipy, jaseňa a semená krov.

Škôlkarstvo. Dokončujeme vyzdvihovanie triedenie a zakladanie sadeníc listnáčov. Sadenice agáta, dubov a topoľov vyzdvihujeme len na jesennú vý-sadbu. Vykonávame hlbokú orbu a prehadzujeme komposty.

Zalesňovanie a ostatné výkony pestovnej činnosti. Dokončujeme zalesňovacie práce a výsev semien do porastov. Pripravujeme pôdu na jarné zalesňovanie. Tam, kde vznikajú škody zverou vykonávame prečistky (ohryzo-vý materiál pre zver).

Ochrana lesaVyhľadávame chrobačiare podkôrneho hmyzu a uskutočňujeme ich asaná-

ciu priamo pri pni odkôrnením a spálením kôry. Ukončíme údržbu a opravu lapačov, ktoré sa uložia na zimné obdobie, podľa možností pod krytý prístre-šok. Tiež venujeme pozornosť stavu aplikačnej techniky, jej vyčisteniu, údržbe a zabezpečeniu náhradných dielov. Zároveň zisťujeme aktuálny stav sklado-vaných pesticídov, feromónových prípravkov a pripravujeme ich objednávku na budúci rok.

Naďalej pokračujeme v spracovaní lapákov na odchyt podkôrnika dubo-vého.Pálime zvyšky po ťažbe, ktoré sa v jarnom období pripravili ako lapacie hromady. Čerstvé zvyšky po ťažbe a haluzinu uhadzujeme na husto uložené hromady a na silno zatienené vlhké miesta. Z porastov intenzívne odstraňuje-me chrobačiare.

Pokračujeme vo vykonávaní kontroly rojenia piadiviek dubových a stavu populácie ploskanky smrekovej (pokiaľ nám to dovolí snehová prikrývka). Na-ďalej možno vykonávať kontrolu početnosti vajíčok hrebenárky hrdzavej dia-pauzujúcich pahúseníc hrebenárky borovicovej. Prakticky celú jeseň a všet-ky zimné mesiace treba využiť na kontroly početnosti dubových defoliátorov. Mníšku veľkohlavú možno kontrolovať prakticky už od októbra do apríla.. Je možné tiež začať s kontrolou početnosti vajíčok obaľovačova na duboch. Tak-tiež počas celej zimy možno kontrolovať rúrkovčeka smrekovcového.

Dokončievame ochranu mladých lesných porastov proti zimnému odhryzu. Repelenty riediteľné vodou je potrebné zásadne aplikovať pri teplotách vyšších ako 0 °C. Tieto prípravky musia po aplikácii zaschnúť, aby ich nezmyl dážď. Repelenty nesmú zamrznúť a nikdy ich nenahrievame nad ohňom. Z tohto hľa-diska má výhodu Repelan, ktorý môžeme aplikovať aj za daždivého počasia a pri nižších teplotách pokiaľ úplne nestuhne (mráz ho nepoškodzuje).

Obrana voči širokému spektru drevokazných húb spočíva v odstraňovaní postihnutých stromov, príp. aspoň plodníc týchto patogénov. Rany vzniknuté pri ťažbách, poranení zverou, mrazom a pod. je potrebné ošetriť vhodnými

166


prípravkami obsahujúcimi fungicídne látky (napr. Lac Balzam, Pellacol, Kam-bilan – Balzam).

ťažba a preprava drevaŤažíme ihličnaté a listnaté drevo. Zabezpečujeme jeho manipuláciu a ex-

pedíciu odberateľom. V období nepriaznivého počasia sa snažíme obmedziť sústreďovanie dreva po rozmoknutých linkách a zvážniciach. Taktiež obme-dzíme odvoz dreva, pri ktorom by mohlo dôjsť k poškodeniu odvozných ciest.

Ostatné činnostiDokončujeme sejbu ozimín a zber okopanín. Ošetrujeme a hnojíme lúky

a pasienky. Ukončujeme údržbu lesných ciest.

7.2.4. Zima (december, január, február)

Začína sa v dobe zimného slnovratu, kedy je najviac tmy v celom roku. V prírode je pokoj. Stromy nemajú listy. Malé rastlinky prečkávajú zimu pod zemou, vo forme semienok. Niektoré zvieratá spia. V lese je chladno a ticho. Zima sa podobá sklonku ľudského života, keď človek už veľa prežil, veľa vie, už netúži po pohybe a odpočíva.

DecemberDecember je mesiac dlhých chladných večerov, krátkych dní a snehu.

Niektoré živočíchy spia zimným spánkom. Stromy majú vegetačný pokoj. V prírode poletujú len niektoré spevavce, ktoré často navštevujú kŕmidlá.

V snehu je možné pozorovať stopy zveri, ktorá v zime nespí, ale hľadá si potravu.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Zbierame šiš-

ky borovice lesnej, borovice čier-nej, smreka a semená agáta. Po-kračujeme v zbere semien jelší, hraba, lipy a borievky. Začíname zbierať šišky smrekovca. Semeno jelše striasame na plachty, prípad-ne na zamrznuté ľadové plochy. Za-kladáme do piesku semená javora a jedle. Uskladňujeme na zimu ža-

Obrázok 32. Ihličnatý les v zime (Archív NLC)

167


lude a bukvice. Kontrolujeme uskladnené semená a v prípade potreby vykoná-me potrebné opatrenia.

Škôlkarstvo. Plníme snehové jamy. Opravujeme aplikačnú techniku na chemické postreky. Kalkulujeme potrebu chemických a iných ochranných prostriedkov pre budúcu sezónu.

Ostatné výkony pestovnej činnosti. Za priaznivého počasia pokraču-jeme v príprave pôdy na jarné zalesňovanie. Tam kde vznikajú škody zverou vykonávame prečistky (ohryzový materiál pre zver).

Ochrana lesaVo všetkých porastoch sa zameriavame na sanitárne ťažby. Stále sa vyhľa-

dávajú a asanujú chrobačiare, ktoré sú v tomto čase už obyčajne veľmi zreteľné (sčervenanie ihličia, odlupujúca sa kôra po činnosti vtákov). V tomto období je vhodný čas na vybavovanie objednávok pesticídov, feromónových lapačov, od-parníkov, či iných prostriedkov pre ochranu lesa. Ukončuje sa údržba a oprava aplikačnej techniky.

Naďalej sa pokračuje v spracovaní lapákov pre odchyt podkôrnika dubové-ho. Pália sa zvyšky po ťažbe, ktoré sa i v jarnom období pripravili ako lapacie hromady. Čerstvé zvyšky po ťažbe a haluzina sa uhadzuje na husto uložené hromady a na silno zatienené vlhké miesta. Pokračujeme v odstraňovaní chro-bačiarov z porastov.

Pokiaľ to dovolia podmienky, môžeme pokračovať vo vykonávaní kontrol dubových defoliátorov a. rúrkovčeka smrekovcového.

Vykonávame asanačné ťažby, ktoré sa zameriavajú na odstraňovanie stro-mov napadnutých hubovými patogénmi. Hlavnú pozornosť v tomto období je potrebné venovať odstraňovaniu hubami napadnutých stromov, likvidáciu zvyškov po ťažbe, ošetrovanie mechanicky vzniknutých rán.

Zabezpečujeme ochranu jedľových a smrekových mladín pred krádeža-mi vianočných stromčekov. Taktiež v blízkosti sídiel ťažko prispôsobovaného obyvateľstva organizujeme ochranu lesných porastov proti krádežiam dreva, najmä na ohrev.

ťažba a preprava drevaAko v predchádzajúcom mesiaci. Využíva sa sneh a zmrznutá pôda na re-

alizáciu ťažby stromov a sústreďovania dreva na podmáčaných pôdach, ra-šeliniskách a na miestach s nárastom mladých stromčekov. Keďže sa končí hospodársky rok sumarizujeme vykonanú ťažbu, manipuláciu dreva a jeho expedíciu odberateľom. Zároveň bilancujeme realizáciu ťažbovej činnosti po finančnej stránke.

Ostatné činnostiOpravujeme náradie, stroje a zariadenia.

168


JanuárJanuár je mesiac najtuhšej zimy, ticha, ľadu a snehu. Spevavce sa živia

plodmi, ktoré zostali na stromoch a kríkoch, ale radi zavítajú i na vami pripra-vené kŕmidlá. Prebieha kankovanie (párenie) líšok, tokajú krkavce, prebieha honcovanie (párenie) zajacov.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Zbierame šišky smreka, borovice a smrekovca. Pokra-

čujeme v zbere semien jaseňa, líp a agáta. Stratifikujeme semeno javorov na jarný výsev. Kontrolujeme uskladnené semená jedle a listnáčov. V prípade na-padnutia plesňami treba aplikovať Dithane M 45, alebo Novozir MN 80 for-mou suchého morenia semena. Spravidla ho treba premiestniť do suchšieho prostredia. Dôležitá je ochrana pred hlodavcami, ktoré v krátkej dobe vedia znehodnotiť jeho značné množstvo. Osvedčil sa nástrahový jed Baraki, ktorý treba husto rozmiestniť okolo semien. Je výhodný pretože sa neznehodnocuje vlhkom a hlodavce ho veľmi dobre berú. Semená väčšiny dlhodobo skladova-teľných ihličnatých drevín (smrek, smrekovec, borovica) je do výsevu najlep-šie uložiť v dobre uzavretých obaloch (plechovky, pevné PVC vrecká) do chlad-ničky. Udrží sa tak ich klíčivosť a nie sú vystavené ani poškodeniu biotickými škodcami.

Zbierajme odrezky lesných drevín na zakladanie semenných sadov.

Škôlkarstvo. Plníme snehové jamy. Kontrolujeme oplotenie škôlok, aby do nich nevnikla zver. Pravidelne kontrolujeme uložené chemikálie v chemic-kom sklade, či im nehrozí znehodnotenie mrazom, najmä v prípade, že sú te-kuté. Je potrebné urobiť projekt ochranárskych prác v lesných škôlkach a na tomto základe zabezpečovať potrebné množstvá chemikálií.

Ostatné výkony pestovnej činnosti. Pestovné práce sa vykonávajú len za priaznivých poveternostných podmienok. Ak zver hladuje, treba zabezpečiť ohryzový materiál – stínka mäkkých listnáčov.

Ochrana lesaSpracúvajú sa informácie o výskyte škodlivých činiteľov za uplynulý rok

(hlásenie L 116), ktoré sa predkladajú na Národné lesnícke centrum – Lesníc-ky výskumný ústav Zvolen – Lesníckej ochranárskej službe v Banskej Štiavnici (LOS).

Hlavná pozornosť sa sústreďuje na vyhľadávanie a asanáciu stromov na-padnutých podkôrnym hmyzom. Asanáciu stromov (odkôrnenie chrobačiarov a spálenie olúpanej, ale aj opadanej kôry) treba vykonať priamo pri pni, aby sa roztrúsením kôry, odretej pri sústreďovaní, nerobil rozsev škodcov po poraste. Ak k tomu predsa dôjde, treba odraté kusy kôry na týchto trasách pozbierať a spáliť. Sú totiž veľmi vhodným a najčastejším substrátom na prezimovanie podkôrneho hmyzu a ich likvidáciou si môže hospodár už v zimnom období značne uľahčiť situáciu.

169


V nižších polohách sa ošetruje vhodným druhom insekticídu ihličnaté drevo na skládkach v lese a hrozí jeho napadnutie drevokazom čiarkovaným. V rámci prípravy na sezónu sa kompletizujú a opravujú feromónové lapače na lykožrútov príp. sa organizuje nákup nových tak, aby boli v požadovanom počte počas nasledujúceho mesiaca pripravené na inštaláciu. Kontroluje sa aplikač-ná technika na postrek insekticídov. Zabezpečuje sa dodávka feromónových odparníkov pre potrebný počet lapačov a insekticídy pre chemickú asanáciu, resp. pokiaľ sú v zásobe, skontroluje sa ich záručná doba. V tomto čase je dôle-žité odstraňovanie aktívnych chrobačiarov podkôrnika dubového z porastov. Spaľuje sa haluzina ponechaná na jar na svetlých, teplejších miestach ako la-páky. O postupe pálenia haluziny sa musí viesť evidencia ako o klasických la-pákoch. Pália sa takisto zvyšky po plánovanej a sanitárnej ťažbe.

V blízkosti sídiel ťažko prispôsobovaného obyvateľstva organizujeme och-ranu lesných porastov proti krádežiam dreva na potreby domácností (ohrev a varenie).

Kontrola listožravého a cicavého hmyzu sa vykonáva tak, ako sme to uvied-li v decembri. Tak isto treba venovať pozornosť asanácii stromov napadnutými hubovými patogénmi.

ťažba a preprava drevaŤažba dreva je v plnom prúde. Ťažíme, sústreďujeme, manipulujeme a ex-

pedujeme odberateľom najmä stromy napadnuté škodcami a dreviny, ktoré sú náchylné na nákazy (buk, jelša, hrab, breza). Využíva sa sneh a zmrznutá pôda na realizáciu ťažby stromov, sústreďovanie dreva na podmáčaných pôdach, rašeliniskách a na miestach s nárastom mladých stromčekov.

Ostatné činnostiOpravujeme náradie, stroje a zariadenia. Musíme zabezpečovať priechod-

nosť lesných ciest a odhŕňanie snehu na zabezpečenie dopravy pracovníkov a plynulú prepravu dreva.

FebruárFebruár je mesiac zimy, pokoja a čakania na jar a predlžujúcich sa dní. Je-

lene zhadzujú parohy, prebúdzajú sa jazvece.

Pestovanie lesaSemenárstvo. Ako v januári.

Škôlkarstvo. Vykonávame výsev brezy. Ak sa semená listnáčov vysiali v jesennom období, je nebezpečný príchod teplejšieho počasia spojený s roztá-paním snehu. V tom prípade môžu semená začať klíčiť a po opätovnom prícho-de mrazivého počasia zamrznúť. Výsev sa dá zachrániť zakrývaním fóliami, alebo zväčšením hrúbky zásypky materiálom, ktorý dobre izoluje. Na trhu je k dispozícii aj ochranný postrek „CROPAID“, ktorý chráni vzchádzajúce se-

170


menáčiky až do teploty -5 °C. Ochranný postrek sa vykoná jeden deň pred očakávaným ochladením. Najdostupnejšie sú piliny. Po príchode jari však túto vrstvu treba opatrne odstrániť. Ak sa v škôlke objaví sypavka, mechanicky odstránime opadané ihlice a pripravíme sa na chemické ošetrovanie záhonov s borovicou v letných mesiacoch.

Preventívne aplikujeme postrek Dithane M 45. Dôležité je udržať prípravok čo najdlhšie na rastlinách, čo sa dá dosiahnuť prípravkom Agrovital, ktorý pri-dáme do postrekovej zmesi.

Vyrábame odrezky topoľov a vŕb.

Ostatné výkony pestovnej činnosti. Ako v januári. Brezové semeno vysievame na sneh. Ak nie sú silnejšie mrazy vyvetvujeme topole. Poškodené topoľové a vŕbové sadenice zrezávame pri zemi.

Ochrana lesaAko v januári. Okrem toho sa v borovicových porastoch kladú lapáky na ly-

kokazy. Vrchovce sa používajú na lákanie lykožrúta vrcholcového. V nížinách sa na skladoch ošetruje vhodným druhom insekticídu (syntetické pyretroidy) ihličnaté drevo, ktoré sa nevyviezlo a hrozí jeho napadnutie drevokazom čiar-kovaným. Začína sa s rozmiestňovaním lapačov na drevokaza čiarkovaného (zatiaľ ešte bez feromónového odparníka). Ak snehové podmienky dovolia, pripravujú sa lapáky na lykokaza jaseňového v jaseňových porastoch napad-nutých hubou Chalara fraxinea.

V blízkosti sídiel ťažko prispôsobovaného obyvateľstva organizujeme ochranu lesných porastov proti krádežiam dreva.

V termíne do 15. februára sa prostredníctvom OLH predkladá na NLC – Stredisko LOS, Lesnícka 11, 969 23 Banská Štiavnica. Hlásenie o výskyte škodlivých činiteľov za uplynulý rok (L 116)

ťažba a preprava drevaAko v januári.

Ostatné činnostiAko v januári.10

termíny predkladania štatistických výkazovDo 15. februára sa prostredníctvom OLH predkladá za uplynulý rok na prí-

slušný OLÚ:

10 Názvy a použitie konkrétnych prípravkov na ochranu lesa slúžia ako príklady. Pri ich výbere je potrebné si overiť či konkrétny prípravok je zaregistrovaný (zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 45/2009 Z. z.). Prípravok aplikovať presne podľa stanoveného návodu. Výťah z citovaného zákona sa taktiež uvádza v tejto príručke, kapitola 4.2 Právne predpisy súvisiacich odvetví.

171


Bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie za uplynulý rok (L 144)

Výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za uplynulý rok. (L 146).

Do 15. marca po overení výkazov za uplynulý rok na OLÚ sa prostredníc-tvom OLH na Národné lesnícke centrum – Ústav lesných zdrojov a informati-ky Zvolen, Sokolská 2, 960 52 Zvolen predkladajú výkazy:

Porastová evidencia pestovnej činnosti (L 142 C)

Evidencia úhrnných ročných výkazov za kategóriu lesa (L 143).

7.3. Denníkvlastníkaaobhospodarovateľalesa

Vlastník, resp. obhospodarovateľ lesa by mal viesť denník. Tento by pozo-stával z dvoch hlavných častí:

Prvá z plánu prác a opatrení podľa jednotlivých činností a výkonov a ich finančného zabezpečenia na príslušný rok. Na to by nadväzovalo mesačné odpočtovanie plnenia úloh a čerpanie finančných prostriedkov narastajúcim spôsobom. Plánovaný ročný objem prác (výkonov) by sa stanovil na základe bilancie úloh vyplývajúcich z lesného hospodárskeho plánu a ich realizácie od jeho platnosti. Ďalej na základe aktuálnych problémov, ktoré vyplynuli z kon-krétnej a predpokladanej situácie v danom časovom období obdobným spô-sobom

Druhú časť by mal tvoriť vlastný denník (predtým sa označoval ako služob-ný). Tu by sa viedla denne evidencia o vykonávaných prácach (opatreniach), vrátane zistenia závažných skutočností z hľadiska ochrany a obhospodarova-nia lesných porastov.

Navrhujeme, aby sa vypracoval návrh takéhoto denníka, ktorý by odsúhla-sili zástupcovia neštátneho sektoru a štátnej správy lesného hospodárstva. Po-tom by sa vydal v potrebnom počte a vo vhodnej forme (veľkosti) ako jednotný pre všetky subjekty neštátnych lesov na Slovensku.

172


8. CErtIFIKáCIA lESA František Štulajter, Milan Oravec

Stupňujúci sa záujem verejnosti o ochranu lesa ako nepostrádateľnej zlož-ky životného prostredia priviedol vládne a nevládne organizácie, producentov a spracovateľov drevnej suroviny k dôslednému presadzovaniu, zabezpečova-niu a kontrole princípov TUOL. Jednou z ciest ochrany prírodného bohatstva, ktorým lesy nepochybne sú, je podpora spotreby a užívania dreva a výrobkov z dreva pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré sa obhospodarujú trvalo udržateľ-ným spôsobom.

Iniciatívy smerujúce k certifikácii lesov vo svete sa začali objavovať koncom 80. rokov 20. storočia. Zamerali sa na zamedzenie nadmerných až devastač-ných ťažieb tropických dažďových pralesov. Bol to ten prvý povestný krok, kto-rý upriamil pozornosť verejnosti na les, ako najdôležitejšiu zložku životného prostredia človeka.

Certifikácia lesa sa považuje za dôležitý trhový nástroj určený na podporu princípov TUOL. V praxi ide o hodnotenie vykonávané nezávislou treťou stra-nou, či hospodárenie v lesoch zodpovedá ekologickým, ekonomickým a sociál-nym štandardom podľa medzinárodne uznaných kritérií. Ak je hospodárenie v súlade so štandardami vydá sa vlastníkovi lesa osvedčenie o výsledku tohto hodnotenia – certifikát.

Certifikácia lesov alebo lesných produktov je priamym ekonomickým ná-strojom na presadenie určitých princípov obhospodarovania lesov do praxe – významné drevárske spoločnosti požadujú certifikované drevo a výrobky z neho sú taktiež certifikované, čiže kupujúci vie, že ich výrobou sa neohrozu-je budúcnosť lesov. Potvrdením pre zákazníka kupujúceho výrobok z dreva o tom, že drevo z ktorého sa tovar vyrobil pochádza z certifikovaného lesa je certifikát spotrebiteľského reťazca (chain of custody – C-o-C). Jeho držiteľom musia byť všetci spracovatelia podieľajúci sa na výrobe tohto tovaru.

Vo svete sa postupne vyvinuli rôzne certifikačné schémy využívajúce roz-ličné kritériá a indikátory. Jednotlivé schémy sa líšia v presadzovaní svojich predstáv o TUOL. K najznámejším certifikačným schémam patria:

– Program pre schvaľovanie lesných certifikačných schém (PEFC).

– Rada pre dozor nad lesmi (FSC).

– Iniciatíva pre trvalo udržateľné lesníctvo (SFI).11

11 PEFC (Program for the Endorsement Forest Certification Schemes); FSC (Forest Stewar-dship Council); SFI (Sustainable Forestry Initiative)

173

8. Certifikácia lesa

8.1. Programprevzájomnéuznávanie lesnýchcertifikačnýchschém(PEFC)

Systém PEFC vznikol v roku 1998 z iniciatívy asociácie súkromných vlast-níkov lesov šiestich európskych štátov, pôvodne ako Paneurópsky systém cer-tifikácie lesov. Rada PEFC sa oficiálne založila roku 1999 v Paríži. Ako medzi-národná organizácia sa zaregistrovala v Luxemburgu. Dnes je sídlom Rady Ženeva.

PEFC je dnes vo svete najrozšírenejším systémom certifikácie TUOL. Princípy systému sa zakladajú na medzinárodne akceptovaných pravidlách a princípoch podpory trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. V súčasnosti je riadnymi členmi Rady PEFC 33 štátov zo všetkých kontinentov sveta a 11 medzinárodne významných organizácii a združení pôsobiacich v prostredí environmentu a lesného priemyslu, ktoré podporujú organizáciu prostredníc-tvom štatútu mimoriadneho členstva. Približne 300 mil. ha lesa vo svete sa obhospodaruje podľa princípov TUOL, z toho 2/3 výmery podľa certifikač-ných schém uznaných Radou PEFC. Z týchto lesov je každoročne dostupných viac ako 20 % globálnej produkcie priemyslového dreva, ktorá sa dostáva ku konečným spotrebiteľom a používateľom vo forme papiera a výrobkov z dre-va. Vo svete je viac ako 3 500 organizácii využívajúcich tento mechanizmus prostredníctvom certifikácie svojho výrobného alebo obchodného reťazca a takmer 22 000 používateľov loga PEFC. Certifikač-ná schéma PEFC poskytuje zároveň dôkaz, že drevo nie je z nelegálnej ťažby a spĺňa predpísané parametre princípov TUOL. Pre výrobné drevárske a papierenské spoločnosti zaručuje, že do ich výrobkov sa dostáva drevo v rámci prísneho ochranného mechanizmu na zamedzenie nákupu suroviny z kontroverzných zdro-jov.

Obrázok 34. Logo PFEC (Archív NLC)

Združenie certifikácie lesov Slovenska (ZCLS) je správcom Slovenskej schémy certifikácie lesov (SFCS), ktorá je uznaná za súčasť celosvetového Programu pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém. hlavným cieľom PEFC je podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov založeného na environmentálne prísnom, sociálne spravod-livom a ekonomicky životaschopnom obhospodarovaní lesov pre súčasné a budúce generácie. Spoľahlivosť certifikačného systému je zaručená tým, že tento je:

– kompatibilný s platnými normami ISO (Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu) a príručkami,

PEFC/04-31 - 1080

174


– legálne povolený (certifikačný orgán spĺňa medzinárodné pod-mienky a je akreditovaný Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS),

– zhodný s medzinárodne uznávanými lesníckymi princípmi (v plnej miere rešpektuje PaneurópskeprevádzkovésmernicepreTUOL).

Povinným princípom certifikácie lesov je zabezpečenie nediskriminácie, dobrovoľnosti, dôveryhodnosti a nákladovej efektívnosti procesu pre všetkých účastníkov certifikačného procesu. SFCS je výberom regionálnej metó-dy certifikácie lesov prispôsobená štruktúre vlastníctva a veľkosti lesných majetkov umožňujúcej účasť všetkým obhospodarovate-ľom lesov Slovenska, bez ohľadu na ich právnu formu a veľkosť lesného majetku. Lídrom v procese certifikácie sú LESy SR, š. p. Banská Bystrica. Za-bezpečujú všetky potrebné podklady a administratívno-technické kroky spo-ločne pre všetkých zúčastnených obhospodarovateľov. Zároveň sú aj držiteľmi regionálnych certifikátov.

Pre obdobie rokov 2010 až 2015 prijalo ZCLS programové ciele PEFC zamerané na udržanie a zlepšovanie stavu lesov, spôsobov ich ob-hospodarovania a využívania. Zostavili sa podľa odporučení Paneuróp-skych prevádzkových smerníc pre TUOL (PEOLG, Lisabon 1998) aktualizo-vaných o závery Ministerských konferencií o ochrane lesov z Viedne 2003 a Varšavy 2007. Odrážajú dlhodobé tradície, skúseností, výsledky vedy a vý-skumu, ekologické, ekonomické a sociálne podmienky lesníctva na Slovensku. Obhospodarovateľom lesov vytyčujú základné prevádzkové ciele, ktorými prispejú k napĺňaniu Národného lesníckeho programu a plneniu Národných kritérií a indikátorov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch Slovenskej republiky.

Sú dôležitou komunikačnou bázou pre zvyšovanie povedomia vlastníkov/obhospodarovateľov lesov a verejnosti o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. Súčasne vymedzujú odporučenia a usmernenia pre praktický výkon ob-hospodarovania lesov účastníkmi certifikačného procesu.

v ďalšom uvedieme Programové ciele PEFC pri tuOl v Sloven-skej republike na roky 2010 až 2015:

Kritérium 1: Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolobehu uhlíka

Zámerom programových cieľov kritéria je plánovaným uplatňovaním vhodnej kombinácie funkčne integrovaného, prírode blízkeho spôsobu hospo-dárenia s funkčne diferencovaným spôsobom zameraným na produkciu dreva udržať existujúcu rozlohu a kvalitu lesov a ostatných zalesnených oblastí ako prirodzeného absorbenta skleníkových plynov z atmosféry.

Predovšetkým ide o:

175


– Obhospodarovanie lesov podľa LHP a tomu zodpovedajúcich vykonávacích plánov a opatrení

– Udržanie existujúcej výmery lesov

– Zvyšovanie zásob porastov uplatňovaním stanovišťu najvhodnejších, prí-rode blízkych hospodárskych spôsobov

– Priblíženie drevinovej skladby zabezpečených lesných porastov prirodze-nej drevinovej skladbe

– Účelné zalesňovanie spustnutých poľnohospodárskych pozemkov a iných lesných plôch

Kritérium 2: Zachovanie zdravia a vitality lesných ekosystémov Zámerom programových cieľov kritéria je zavedenie a uplatňovanie kom-

plexných zariaďovateľských, pestovateľských a ochranárskych opatrení na záchranu lesných ekosystémov a pri zmierňovaní negatívnych dôsledkov jed-notlivo alebo spoločne pôsobiacich škodlivých činiteľov ako následku nastu-pujúcej klimatickej zmeny a nesprávnych postupov pri hospodárení. Predo-všetkým ide o:

Vykonávanie pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa

Využívanie metód integrovanej ochrany lesov na elimináciu dôsledkov jed-notlivo alebo spoločne pôsobiacich škodlivých činiteľov a na udržanie alebo obnovu funkcií poškodzovaných lesných ekosystémov

Nahrádzanie pesticídov opatreniami biotechnologickej povahy všade, kde je to možné

Uprednostňovanie voči klimatickým zmenám odolnejších druhov a ekoty-pov lesných drevín v štruktúrach porastov

Znižovanie ekologických a ekonomických škôd včasným odstraňovaním kalamít

Znižovanie možných rizík vzniku požiarov

– Realizovanie dôkladnej technologickej prípravy porastov zameranej na mi-nimalizáciu škôd na okolitých porastoch a stromoch ako aj škôd spôsobe-ných na pôdnom prostredí

Kritérium 3: Zachovanie a podpora produkčnej funkcie lesov Zámerom programových cieľov kritéria je zabezpečovanie trvalosti a vy-

rovnanosti produkcie všetkých relevantných tovarov (sortimenty dreva, ne-drevné produkty) pochádzajúcich z lesa a zároveň udržiavaním a zlepšovaním efektívnej, environmentálne vhodnej lesníckej a logistickej infraštruktúry zvyšovať využitie dreva ako obnoviteľnej suroviny a zdroja energie z lesov. Predovšetkým ide o:

– Rovnomerné a včasné odčerpávanie zásob porastov (objem ťažby) do výšky objektívne stanoveného ťažbového ukazovateľa.

176


– Dosahovanie ekonomických hodnôt (výkonov) zodpovedajúcich kvalite vy-produkovaného dreva.

– Realizovanie vhodne načasovaných a stavu porastov zodpovedajúcich hos-podárskych zásahov v prospech zvyšovania ich produkčnej schopnosti.

– Zlepšovanie úrovne technologického procesu lesnej výroby a stavu doprav-nej infraštruktúry.

– Regulovanie zberu nedrevných produktov lesa v prospech ich racionálneho a dlhodobého využívania verejnosťou.

Kritérium 4: Zachovanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov

Zámerom programových cieľov kritéria je podpora takých foriem lesníc-keho plánovania a prevádzkového využívania prírodných procesov prebieha-júcich v lesoch, ktoré sú osobitne vhodné pre udržanie, zachovanie, obnovu a zvyšovanie ich biologickej diverzity. Predovšetkým ide o:

– Uprednostňovanie provenienčne vhodnej prirodzenej obnovy lesa, pre za-lesňovanie používať reprodukčný materiál pôvodných miestnych drevín s vysokou genetickou hodnotou

– Orientovanie pestovateľských opatrení na vytváranie horizontálnej, verti-kálnej a druhovej rôznorodosti porastov

– Zachovávanie pôvodných lesných porastov alebo ich častí s fungujúcimi autoregulačnými procesmi

– Obhospodarovanie lesov s vysokou fenologickou (génové základne) ale-bo prírodnou hodnotou (chránené lesy) vykonávať osobitným spôsobom zameraným na zlepšenie alebo udržanie ich stavu

– Tlmenie umelého rozširovania introdukovaných drevín mimo ich súčasné-ho areálu

– Podpora existujúcej biologickej diverzity ponechaním stojaceho alebo le-žiaceho mŕtveho dreva a bútľavých stromov v takom množstve a rozmiest-není, aby nemali nepriaznivý vplyv na zdravotný stav a stabilitu lesa

– Revitalizovanie a ochrana vzácnych biotopov s výskytom ohrozených dru-hov rastlín a živočíchov, pramenísk, mokradí, skalných formácií, roklín a migračných ciest

Kritérium 5: Zachovanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov (najmä pôdoochrannej a vodoochrannej)

Zámerom programových cieľov kritéria je udržiavať a prehlbovať ochran-né funkcie lesov na ochranu vody a pôdy ako aj zmierňovať miestne prírodné katastrofy súvisiace s vodou prostredníctvom cieleného lesného hospodárstva aj prostredníctvom verejných a súkromných spoločenstiev a partnerstiev. Pre-dovšetkým ide o:

177


– Udržiavanie trvalého pokrytia plôch a priaznivého stavu lesov plniacich pôdoochranné a vodoochranné funkcie

– Dodržiavanie osobitného režimu obhospodarovania vodohospodársky dô-ležitých lesov

– Udržiavanie prietočnosti bystrinných tokov a funkčnosti brehových poras-tov

– Preferovanie hospodárskych spôsobov a prevádzkových opatrení zmierňu-júcich povrchový odtok, najmä dažďovej vody z lesných porastov

– Udržiavanie priaznivého (prevádzky schopného) stavu telies lesných ciest a zvážnic, ich pozdĺžnych a priečnych odvodňovacích zariadení a objektov lesníckotechnických meliorácií

– Ochranu porastov pred zhutňovaním pôdy, vykonávanie poťažbovej asaná-cie koľají a rýh spôsobených pohybom strojov a nákladu

Kritérium 6: Zachovanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok

Zámerom programových cieľov kritéria je zlepšiť a zvýšiť úlohu obhospo-darovateľov lesov pri zlepšovaní kvality života obyvateľstva, nielen ako zdroja priamej zamestnanosti a príjmov, ale aj ako prostriedku na udržanie a posil-nenie miestnych spoločenstiev a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja vi-dieckych oblastí. Predovšetkým ide o:

– Rešpektovanie vlastníckych práv a zvykových práv obyvateľstva súvisia-cich s obhospodarovaním lesných pozemkov.

– Vytváranie štandardných pracovných podmienok a starostlivosť o odborný rast zamestnancov a dodávateľov pác.

– Systematické riadenie procesu bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone lesníckych činností.

– Sprístupnenie vhodných lesných porastov verejnosti pre účely rekreácie, oddychu, zotavenia, športového a kultúrneho vyžitia.

– Podporovanie ochrany a osobitného spôsobu obhospodarovania častí lesov s významnou historickou, kultúrnou a duchovnou hodnotou.

– Poskytovanie informácie o stave a výsledkoch hospodárenia v lesoch pre zvyšovanie všeobecnej úrovne vedomostí verejnosti o TUOL.

Programové ciele PEFC sa podrobne rozviedli v technickom dokumente „SFCS 1003:2009 Kritériá a indikátory trvalo udržateľného obhospodarova-nia lesov“, ktorý schválilo valné zhromaždenie ZCLS 1. 10. 2009 (www.pefc.sk).

178


8.2. Radapredozornadlesmi(FSC)

FSC systém vznikol ako prvý v októbri 1993 v Mexiku. Pôvodne sa zameral na oblasť tropických lesov Južnej Ameriky. Jeho vznik iniciovali environmen-tálne skupiny, hlavne Svetový fond pre prírodu (WWF), Priatelia Zeme, ako aj Svetová banka a vládne delegácie na rokovaní v Riu de Janiero v roku 1992. Aktuálne sídlo riadiacej centrály je v Bonne. Systém nemá povinnosť legálnej medzinárodnej registrácie.

FSC sleduje vyrovnanosť ekonomických, environ-mentálnych a sociálnych požiadaviek na lesy.

Základňu FSC tvorí 664 členov z prostredia dre-vospracujúceho priemyslu, medzinárodných ekolo-gických organizácií, obchodníkov s drevom, lesníkov a združení domorodých obyvateľov zo 77 rozvojových a ekonomicky vyspelých krajín.

hlavnou myšlienkou FSC je podporovať environmentálne zod-povedné, sociálne prínosné a ekonomicky životaschopné obhospo-darovanie lesov celého sveta. veľký dôraz sa kladie na presadzo-vanie prísnych environmentálnych a sociálnych obmedzení lh. Predstavuje štandardizovaný, medzinárodne akceptovaný, funkčný a okam-žite dostupný systém. Kľúčovým pilierom tohto certifikačného systému je 10 princípov a 56 kritérií FSC.

Princíp 1: Dodržiavanie právnych noriem a princípov FSC

Princíp 2: Vlastnícke a užívateľské práva a povinnosti

Princíp 3: Práva pôvodného obyvateľstva

Princíp 4: Vzťahy k miestnemu obyvateľstvu a práva pracovníkov

Princíp 5: Úžitky z lesa

Princíp 6: Vplyv na životné prostredie

Princíp 7: Hospodársky plán

Princíp 8: Monitorovanie a hodnotenie

Princíp 9: Zachovanie lesov s vysokou ochranárskou hodnotou

Princíp 10: Plantáže

Princípy a kritériá sa týkajú ako lesov tropických, tak aj lesov mierneho pásma a lesov boreálnych. Je evidentné, že nie je možné vytvoriť kritériá, kto-ré by bolo možné použiť pre všetky druhy lesov na Zemi. Pri certifikácii lesov podľa systému FSC sa v Slovenskej republike používa univerzálny program QUALIFOR, ako aj program SMARTWOOD (sú to značky aplikácií štandar-du FSC jednotlivých certifikačných organizácií). V roku 2003 vznikla v Slo-venskej republike z podnetu Gemerského regionálneho združenia vlastníkov

Obrázok 33. Logo FSC (Archív NLC)

179


neštátnych lesov s podporou zahraničných subjektov a donorov národná ini-ciatíva FSC, ktorej cieľom je vytvorenie národných štandardov FSC pre LH. V súčasnosti sa pripravilo prvé znenie národných štandardov.

FSC sám necertifikuje. Pre túto činnosť vybralo a akreditovalo 16 samo-statných certifikačných orgánov. Výklad kritérií a indikátorov použitých pri certifikácii závisí od audítorov certifikačných orgánov.

Podľa systému FSC možno vykonávať individuálnu alebo skupinovú certi-fikáciu lesov. Individuálna certifikácia je vhodná pre väčšie subjekty, kde ná-klady na certifikáciu nie sú li mitujúcim faktorom ich záujmu o ňu. Skupinová certifikácia je vhodná predovšetkým pre vlastníkov/užívateľov lesov menších vý mer, ktorí si takto môžu znížiť náklady na certifikáciu v rámci skupiny. Rizi-kom však je, že pri ne splnení podmienok certifikácie jedným členom skupiny môže byť ohrozené vydanie certifikátu pre celú skupinu.

Pre lesy malých výmer a lesy s nízkou intenzitou hospodárenia štandardy FSC definujú niektoré výnimky z indikátorov alebo alternatívne indikátory. Tieto sa týkajú predovšetkým zníženia ad ministratívnej náročnosti a rozsahu dokumentácie potrebnej na certifikáciu subjektu.

V poslednom návrhu FSC sa definovali štandardy LH pre Slovenskú repub-liku, ak splnia jednu z týchto podmienok:

Výmera obhospodarovaných lesov do 250 ha.

Výmera obhospodarovaných lesov je v rozsahu 250,01 – 1 000 ha a intenzi-ta obhospodarovania spĺňa tieto dve podmienky:

a) Ročná ťažba v obhospodarovaných lesoch je menej ako 20% priemerného ročného prírastku.

b) Ročná ťažba v obhospodarovaných lesoch nepresahuje 5 000 m3.

FSC certifikácia spracovateľského reťazca spája zodpovedné obhospodaro-vanie lesov a výrobu drevných produktov so spotrebiteľom. Pod spracovateľ-ským reťazcom sa rozumie „cesta“ surového dreva, spracovaných polotovarov alebo hotových výrobkov z lesa k spotrebiteľovi (v prípade recyklovaného ma-teriálu z miesta opätovného spracovania k spotrebiteľovi), vrátane každého štádia jeho spracovania, transformácie, uskladnenia a transportu. Firmy, kto-ré chcú získať FSC certifikát spracovateľského reťazca, musia zaviesť efektívny kontrolný systém zameraný na sledovanie pôvodu drevnej suroviny a poloto-varov v ich výrobkoch.

FSC certifikácia obhospodarovania lesov prebieha spravidla v týchto kro-koch:

– oslovenie certifikačnej organizácie, – sebahodnotenie a príprava na certifikáciu, – predbežný audit, – príprava na hlavný audit, – hlavný audit, – rozhodnutie o udelení certifikátu, – dozorné audity.

180


Certifikáciu môže vykonávať len certifikačná firma, ktorá získala akreditá-ciu od ústredia FSC. Ich činnosť sa neustále kontroluje tak zo strany FSC ako aj širokou verejnosťou.

Podrobnejšie údaje o dokumentoch, organizácii, udelených certifikátoch a pod. nájdete na stránke: www.fscslovakia.sk.

8.3. Iniciatívapretrvaloudržateľné lesníctvo(SFI)

Z ďalších certifikačných schém možno spomenúť SFI. Certifikuje lesy v Spojených štátoch a Kanade. Je tomu tak aj napriek postupom, ktoré po-škodzujú životné prostredie a sú bežné pri ťažbe založenej len na trhových princípoch, resp. na komerčnej báze. Škodlivé postupy, ktoré povoľujú a/alebo využívajú spoločnosti certifikované SFI zahrňujú:

– Rozsiahlu ťažbu nenahraditeľných starých, resp. rubných porastov, území bez ciest a iných ohrozených lesov.

– Premenu prirodzených lesov na priemyselné drevinové plantáže bez biolo-gickej diverzity.

– Ťažbu, stavbu ciest a iné operácie, ktoré škodia kvalite vody vrátane prípa-dov, resp. štátov, kde chýbajú primerané „metódy a praktické opatrenia na zabránenie či redukciu znečistenia vody“.

– Ničenie prirodzených lesov a ich nahradenie priemyselnými drevinovými plantážami, ktoré sú z ekologického hľadiska degradované.

– Permanentné, neustále premeny resp. zaberanie lesov mestskými časťami a iné využitie nelesnej pôdy.

– Celoplošné nadmerné, rutinné používanie toxických chemikálií na celom území v krajine (teréne).

– Nadmerné holoruby, kde sa povoľuje ťažiť celé územia vo veľmi krátkych časových intervaloch metódou kombinovaných (viacnásobných) ťažieb, každá o rozlohe 116 futbalových ihrísk.

– Využitie geneticky modifikovaných drevín.

Tento certifikačný systém primerane nechráni práva pracovníkov, spolo-čenstiev a domorodých obyvateľov.

– Nevyžaduje od spoločností dostatočné overenie dodržiavania príslušných zákonov a stratégií.

– Počas hodnotení nevyžaduje adekvátne konzultácie so záujmovými strana-mi a odborníkmi.

Uvedená certifikačná schéma nie je aktuálna v Slovenskej republike.

181

9. Energetické lesné porasty a ich využitie

9. ENErGEtICKé lESNé POrASty A ICh využItIE Milan Oravec

V uplynulom období a tiež v budúcnosti sú tržby za predaj dreva vo veľ-kej väčšine vlastníkov a obhospodarovateľov lesov najdôležitejšou zložkou ich príjmov. Ekonomickú efektívnosť produkcie dreva ovplyvňujú najmä pôdno-klimatické podmienky, terénne pomery, sprístupnenosť porastov, obmedzenia týkajúce sa ťažbovo výrobných činností vyplývajúcich z právnych predpisov napr. obhospodarovanie lesov v chránených územiach a vývoj cien jednotli-vých sortimentov dreva.

Z predpokladaného vývoja ekonomickej efektívnosti produkcie dreva v stredno-dobom časovom horizonte vyplýva, že jednou z mála reálnych mož-ností je diverzifikácia výroby sortimentov dreva a intenzifikácia ich produkcie na lesných pozemkoch a v prípade možnosti aj na iných vhodných lokalitách, ako sú nevyužívané poľnohospodárske pozemky vrátane tzv. bielych plôch, brehové porasty a ostatné líniové výsadby, rekultivované pozemky a ďalšie.

Vzhľadom na predpokladaný neustály rast cien fosílnych palív, nutnosť re-dukcie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej nezávislosti štátu a jeho regiónov možno predpokladať, že sa bude zvyšovať dopyt po palivovej drevnej biomase a v závislosti od vývoja cien fosílnych palív bude rásť jej cena.

Základnými možnosťami intenzifikácie produkcie dreva na lesných po-zemkoch sú:

– využitie drevnej suroviny z prerezávok, rozčleňovania porastov a výchov-ných ťažieb s komplexným spracovaním stromovej biomasy,

– komplexné spracovanie stromovej biomasy z obnoviteľných ťažieb vráta-ne kalamitných ťažieb v prípade opodstatnenosti skracovanie rubných dôb porastov,

– vo vhodných podmienkach zakladanie intenzívnych porastov rýchlorastú-cich drevín (RRD) alebo preraďovanie už jestvujúcich do režimu obhospo-darovania energetických porastov,

– vo vhodných podmienkach na kalamitou postihnutých plochách využíva-nie RRD ako prípravných, resp. krycích pre cieľové dreviny.

Základnými možnosťami intenzifikácie produkcie dreva na nelesných po-zemkoch je:

– vo vhodných podmienkach zakladanie intenzívnych porastov RRD, resp. energetických porastov,

– revitalizácia brehových porastov a líniových výsadieb výrubom prestar-nutých stromov, voľbou vhodného drevinového zloženia, hustoty výsadieb a optimalizáciou rubného veku, prípadne aj rubnej doby,

182


– obhospodarovanie jestvujúcich porastov drevín na nelesných pozemkoch a v závislosti od stanovištných podmienok zmena resp. úprava drevinového zloženia s cieľom zvýšenia produkcie dreva.

Efektívnosť realizácie uvedených možností podmieňuje vykonanie technic-ko-ekonomického hodnotenia, ktoré zahrňuje výber a dostupnosť vhodných technológií, výrobných nákladov, výnosov, porovnanie s ekonomickými do-padmi voľby alternatívnych riešení, napr. nevykonanie niektorých činností, ponechanie biomasy na ploche a pod. Ďalej sa musí rešpektovať vplyv na stabi-litu a zdravotný stav porastov a kvalitu následnej produkcie dreva. Na lesných aj nelesných pozemkoch možno tieto činnosti vykonávať len v súlade s platný-mi právnymi predpismi.

Diverzifikácia sortimentov dreva je možná na základe hodnotenia týchto faktorov:

– odbytové možnosti jednotlivých sortimentov, ich cena, stabilita dodávok a predpokladaná spoľahlivosť platieb za dodávky,

– náklady na výrobu jednotlivých sortimentov dreva vrátane ďalších ekono-mických dôsledkov ich výroby napr. likvidácia odpadov po ťažbe, hygiena porastov a ďalšie,

– výrobné podmienky vrátane kvality sprístupnenia, priestorových pome-rov, možnosti skladovania sortimentov, sezónnosti výroby a dostupnosti vhodných strojov a zariadení.

Predmetom možností diverzifikácie sortimentov dreva je vlákninové dre-vo, listnaté guľatinové sortimenty nižšej akosti, ostatné priemyslové drevo, palivové drevo a palivové štiepky.

9.1. Zámeryakoncepcieenergetickejpolitiky Európskejúnie

Zámerom v energetickom využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vrátane lesnej biomasy v EÚ je dosiahnuť podiel elektriny, vyrobenej z obno-viteľných energetických zdrojov, na celkovej spotrebe elektriny na úrovni 21 % a podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej spotrebe na úrovni 12 %.

Má tomu napomôcť Akčný plán rozvoja biomasy EÚ. Je to oznámenie EK zo 7. decembra 2005, ktoré má slúžiť ako návod na vypracovanie národných akčných plánov.

Komisia predkladá svoj akčný plán v širšom kontexte integrovanej a sú-vislej energetickej politiky a najmä podpory OZE. Využitie biomasy je jeden komponent opatrení využívania OZE, ktorý je potrebný na dosiahnutie uvede-ných cieľov. Pretože biomasa v súčasnosti predstavuje asi polovicu obnoviteľ-nej energie, ktorá sa využíva v EÚ.

183


Tento akčný plán EÚ predstavuje koordináciu postupných krokov ener-getického využitia biomasy. Prvý koordinovaný krok stanovuje opatrenia na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe elektrickej energie a v doprave. Po nich nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, financovania a výskumu. Dopĺňa ich všeobecné hodnotenie vplyvu na životné prostredie a ekonomiku. Druhý krok predstavuje predloženie indi-viduálnych opatrení členských krajín, ktoré podliehajú osobitnému hodnote-niu vplyvu, v súlade s pravidlami EK.

V roku 2005 mala biomasa v EÚ 4 % podiel na energii. Predpokladalo sa, že ak by naplno využil existujúci potenciál, do roku 2010 by sa tento podiel mohol zdvojnásobiť. Pritom by využívanie biomasy bolo v súlade s osvedčenou poľnohospodárskou praxou, pri zabezpečovaní trvalo udržateľnej výroby bez významného ovplyvnenia domácej výroby potravín. Akčný plán pre biomasu EÚ, predložený v decembri 2005 preto predpokladal zdvojnásobenie využíva-nia biomasy do roku 2010.

Výhody zdvojnásobenia využívania biomasy:

– podiel fosílnych palív na energetickom mixe EÚ poklesne z 80 % na 75 %, čo znamená 8 % pokles dovozu nespracovanej ropy. To môže celkovo pozitívne ovplyvniť ceny ropy a pohonných hmôt,

– emisie skleníkových plynov poklesnú o 209 miliónov ton, vyjadrených ek-vivalentom CO

2 ročne, čo pomôže únii splniť záväzky Kjótskeho protokolu,

– v sektore poľnohospodárstva a lesníctva členských štátov EÚ sa vytvorí 250 – 300 tis. dodatočných pracovných miest.

V „Stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, ktorú predložila EK na diskusiu začiatkom roka 2010 sa konštatuje, že Európa musí efektívne využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. Energia z obnoviteľných zdrojov by mala v roku 2020 dosiahnuť 20 % podiel.

9.2.Súčasnýstavaperspektívyvyužívania biomasyvSlovenskejrepublike

Slovenská republika počas predvstupových rokovaní do EÚ prijala záväzok zvýšiť podiel výroby z OZE do roku 2010 na 19 % a podiel OZE na celkovej spot-rebe potenciálnych energetických zdrojoch na 10 %. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili doterajší vývoj energetického využitia drevnej biomasy a ostatných OZE na Slovensku a v zahraničí boli:

– množstvo vlastných zásob fosílnych palív,

– domáci využiteľný potenciál drevnej biomasy vhodnej pre energetické vy-užitie,

– štátna energetická politika a jej vzťah k využívaniu OZE,

184


– miera rozvoja výrobných technológií potrebných na produkciu, spracova-nie a energetické využitie drevnej biomasy.

Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnia budúci vývoj produkcie a využívanie palivovej drevnej biomasy z lesnej a nelesnej pôdy v podmienkach Slovenskej republiky budú:

– lesnatosť územia, zásoby dreva a sortimentová štruktúra ťaženého dreva,

– vývoj domácich drevospracovateľských kapacít a cien jednotlivých sorti-mentov dreva,

– vývoj spotreby a cien palív a energie,

– energetická politika Slovenskej republiky, najmä v oblasti využívania OZE a vývoj na zahraničných trhoch.

Obrázok 35. Lesná štiepka (Farkaš, 2008)

Aby sa zvýšilo energetické využívanie drevnej biomasy do roku 2013 na úroveň súčasného využiteľného potenciálu, ktorý pokryje 5 až 6 % domácej spotreby prvotných energetických zdrojov je potrebné realizovať tieto opatre-nia:

– Podporovať producentov palivovej drevnej biomasy s cieľom zvýšenia udr-žateľnej produkcie, tvorby a stabilizácie trhu s týmto palivom realizáciou priamych a nepriamych finančných opatrení.

– Zlepšovať možnosti alternatívneho využitia nelesných pôd na produkciu palivovej a priemyselne využiteľnej biomasy formou právnych a finanč-ných podporných opatrení.

– Zlepšovať podmienky pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla z drevnej biomasy v jestvujúcich a perspektívnych energetických zariade-niach.

185


– Podporovať projekty výstavby tepelných zdrojov na báze drevnej biomasy formou finančného príspevku na krytie nákladov na prípravu a realizáciu projektov s cieľom vytvorenia siete spotrebiteľov schopných efektívne vyu-žívať zdroje drevnej biomasy.

– Podporovať výskumné a vývojové aktivity súvisiace s produkciou a energe-tickým využívaním drevnej biomasy, a tiež ekonomickými a ekologickými dôsledkami jej využívania.

9.3.Využiteľnýpotenciálbiomasynalesných pozemkochanevyužívaných poľnohospodárskychpozemkoch naSlovensku

využiteľný potenciál biomasy na lesných pozemkochTreba uviesť, že lesný zákon sa o produkcii palivovej dendromasy priamo

zmieňuje len v časti týkajúcej sa energetických porastov a obnovy lesa. Tu sa hovorí o energetických porastoch. Dôležitou skutočnosťou je, že okrem likvi-dácie kalamít ťažbu dreva holorubom možno realizovať aj v porastoch urče-ných na intenzívnu produkciu dendromasy.

V zmysle lesného zákona energetickým porastom sa rozumie lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou spravidla v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie. Lesnou plantážou sa rozumie lesný porast tvorený jedným druhom alebo dvomi druhmi drevín s pravidelným rozstupom a rovnakým vekom, s maximálnou produkčnou funkciou, z ktorej úžitky sa využívajú na priemyselné použitie; nachádzajú sa spravidla na stanovištiach s vysokým produkčným potenciálom.

Na objasnenie potenciálu biomasy na lesných pozemkoch uvedieme niekto-ré informácie o súčasných zásobách dreva na Slovensku a jeho ťažbe ako aj o výhľadoch do budúcnosti tak, ako sa uvádzajú v Prognóze a vízii vývoja slo-venského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka – časť les-níctvo z roku 2007.

Predpokladá sa, že celková zásoba dreva vzrastie zo súčasných 439 mil. m3 na 446 mil. m3 v roku 2025. V roku 2050 však poklesne na 418 mil. m3. Záso-ba dreva na 1 ha vzrastie zo súčasných 227 m3 na 230 m3 v roku 2025. V roku 2050 však bude len 214 m3.ha-1.

Ročná ťažba dreva hrubiny bez kôry sa v prognózovanom období rokov 2010 – 2025 bude zvyšovať z 8,262 mil. m3 na 9,042 mil. m3 a v roku 2050 dosiahne 9,885 mil. m3.

Ročná ťažba dreva ihličnanov v období 2010 – 2025 sa bude pohybovať v rozpätí 4,692 až 4,950 mil. m3 a ťažba dreva listnáčov v rozpätí 3,569 až

186


4,269 mil. m3 s tendenciou výrazného rastu. V roku 2050 sa predpokladá roč-ná ťažba ihličnanov 4,950 mil. m3 a listnáčov 4,935 mil. m3.

Ročné množstvo výchovnej ťažby sa v období 2010 až 2025 zníži z 1,973 mil. m3 na 1,742 mil. m3 a v roku 2050 dosiahne 1,671 mil. m3.

Ročné dodávky guľatiny v prognózovanom období rokov 2010 – 2025 sa budú pohybovať v rozmedzí 4,387 až 4,745 mil. m3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpokladá dodávka 5,272 mil. m3 guľatiny.

Ročné dodávky vlákniny v období rokov 2010 – 2025 sa budú pohybovať v rozmedzí 2,904 až 3,244 mil. m3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpo-kladá dodávka 3,599 mil. m3 vlákniny.

Využiteľný potenciál lesnej palivovej drevnej biomasy pozostáva zo suro-viny, ktorá svojimi parametrami nevyhovuje kvalitatívnym kritériám na prie-myselné spracovanie (rozmery, tvar, poškodenie).

Vývoj využiteľného potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy v prognó-zovanom období pri uvedenom množstve a sortimentovej štruktúre dodávok dreva bude ovplyvňovať najmä zmena drevinového zloženia porastov a spô-sobov ich obhospodarovania (zakladanie porastov, výchovné zásahy, ťažbové technológie). Rast využiteľného potenciálu bude dôsledkom rastu ťažieb list-náčov a uplatňovaním technológii umožňujúcich komplexné využitie dreva z dôvodu zlepšenia ekonomickej efektívnosti pri zachovaní ekologických ob-medzení vo využívaní lesnej biomasy.

Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde po roku 1990, v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sa uvádza v tabuľke 4.

Tabuľka 4. Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde na Slovensku (Oravec, 2009)

rokDoterajší vývoj Prognóza vízia

1990 1995 2000 2005 2010 2015 2020 2025 2050

ukazovateľ (tis. ton)

Palivové drevo z evidovanej ťažby

348 381 407 480 337 380 396 370 286

Manipulačné odpady z evidovanej ťažby

312 338 365 430 463 445 443 406 346

Odpady po mechanickom opracovaní dreva v LH

140 130 110 130 140 160 180 200 240

Pne a korene 35 35 40 40 40 40 40 40 40

Prerezávky 25 26 28 30 50 60 70 80 110

Tenčina a nezužitkova-ná hrubina na ťažbovej ploche

842 913 985 1 160 1 402 1 587 1 684 1 715 2 083

Lesná palivová biomasa spolu

1 702 1 823 1 935 2 270 2 432 2 672 2 813 2 851 3 105

Mieru využitia potenciálu palivovej drevnej biomasy okrem výšky a sor-timentovej štruktúry dreva ovplyvňuje vývoj cien palív a energie vo väzbe

187


na ceny dreva a štátna politika v týchto oblastiach. Pri doterajšom vývoji sa prejavil najmä rast cien palív a energie od roku 2002.

Prognózovaný vývoj využitia palivovej drevnej biomasy predpokladá okrem rastu disponibilných zdrojov, uplatňovanie podporných opatrení pre producentov biomasy a ostatných OZE a spotrebiteľov v súlade so stratégiou EÚ a záväzkami členských štátov do roku 2013 a v ďalšom období, s cieľom do-siahnutia podielu OZE na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v roku 2025 až 25 %.

Lesná palivová drevná biomasa sa aj v budúcnosti bude na trhu realizovať vo forme palivového dreva a palivových štiepok. Vzhľadom na vývoj technoló-gii energetického využitia drevnej biomasy sa predpokladá stagnácia spotreby palivového dreva a rast produkcie štiepok.

Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej pôde na Slovensku po roku 1990, v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sa uvádza v tabuľke 5.

Tabuľka 5. Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z lesnej pôdy na Slovensku (Oravec, 2009)

rokDoterajší vývoj Prognóza vízia

1990 1995 2000 2005 2010 2015 2020 2025 2050


Palivové drevo 368 417 471 640 720 735 742 750 700

Palivové štiepky 2 3 5 120 450 903 1551 2 002 2 250

Spolu 370 420 476 622 1 170 1 638 2 293 2 752 2 950

využiteľný potenciál biomasy na nelesných pozemkochZdrojmi palivovej drevnej biomasy na nelesnej pôde v rámci rezortu pôdo-

hospodárstva sú tzv. biele plochy, brehové porasty a líniové výsadby. Perspek-tívnym zdrojom sú intenzívne porasty rýchlorastúcich drevín na poľnohospo-dárskej pôde.

Porasty na nelesných pozemkoch vytvorené najmä sukcesiou drevín) sa v súčasnosti podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov Slovenskej republiky 2005 – 2006 nachádzajú na ploche 275 000 ha s celkovou záso-bou dreva 36,6 mil. m3 hrubiny bez kôry. Súčasná zásoba dreva ihličnanov je12,7 mil. m3, tvrdých listnáčov 9,1 mil. m3 a mäkkých listnáčov 14,8 mil. m3. Zásoba dreva v porastoch vo veku do 40 rokov je 15,1 mil. m3, vo veku 41 až 80 rokov 17,4 mil. m3 a 4,1 mil. m3 je zásoba starších porastov.

Sortimentová štruktúra porastov na bielych plochách v porovnaní s porast-mi na lesnej pôde je s vyšším podielom vlákniny a dreva na energetické využi-tie, najmä z korunových častí stromov.

Porasty na týchto bielych plochách sú vzhľadom na ich lokalizáciu dobre prístupné a terénne pomery umožňujú využitie efektívnych technológii.

188


Obrázok 36. Nekvalitné lesné porasty vhodné na využitie ako surovina na výrobu energie (Farkaš, 2008)

Vývoj využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy v prognózova-nom období sa stanovil na základe zachovania súčasného právneho stavu pri rubnej dobe ihličnanov 80 rokov, tvrdých listnáčov 100 rokov a mäkkých list-náčov 25 rokov.

Predpokladá sa zvýšenie výmery bielych plôch rovnakou intenzitou ako vý-mera lesnej pôdy.

Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na bie-lych plochách v roku 2007, prognózovanom období 2010 – 2050 a vízia v roku 2050 sa uvádza v tabuľke 6.

Tabuľka 6. Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na bielych plochách na Slovensku (Oravec, 2009)

rokSúčasný

stav Prognóza vízia

2007 2010 2015 2020 2025 2050


Palivové drevo z evidovanej ťažby

84 86 88 90 93 103

Manipulačné odpady z evido-vanej ťažby

36 37 38 39 40 44

Tenčina a nezužitkovaná hru-bina na ťažbovej ploche

218 224 230 237 245 272

Palivová biomasa bielych plôch spolu

338 347 356 366 378 419

Poznámka: údaje do roku 2007 nie sú k dispozícii.

189


Miera využitia potenciálu palivovej biomasy v prognózovanom období sa stanovila za rovnakých predpokladov ako pri porastoch na lesnej pôde. Pritom sa uvažuje so štiepkovaním korún stromov a výrobou palivového dreva z ne-kvalitných častí kmeňov. Treba poznamenať, že štiepka, resp. palivové drevo by sa nemala vyrábať na úkor cennejších sortimentov, ako sa to často objavuje v súčasnosti „kvôli módnej tendencii“.

Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy z tzv. bielych plôch v prog-nózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sa uvádza v tabuľke 7.

Tabuľka 7. Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z bielych plôch na Sloven-sku (Oravec, 2009)

rok Prognóza vízia

2010 2015 2020 2025 2050


Palivové drevo 18 59 87 118 125

Palivové štiepky 32 106 191 228 249

Spolu 50 165 278 346 374

Poznámka: Údaje o ťažbe nie sú k dispozícii.

výhrevnosť palív na báze biomasyEnergetickú hodnotu palivovej dendromasy ovplyvňujú obsah vody (vlh-

kosť), miera napadnutia hnilobou a plesňou a čiastočne aj druh dreviny. Spra-cúvať sa bude surovina z tvrdých listnáčov a ihličnanov. Vo veľmi malej mie-re aj surovina z mäkkých listnáčov. Absolútna vlhkosť dendromasy stromov krátko po ťažbe (do 30 dní) sa pohybuje v závislosti od druhu dreviny, ročného obdobia a lokality v rozmedzí 70 až 88 % čo zodpovedá 41 až 47 % relatívnej vlhkosti (absolútna vlhkosť sa používa v drevospracovateľskom odvetví a re-latívna vlhkosť v energetike). Priemerná hodnota mernej hmotnosti čerstvej dendromasy ihličnanov je 830 kg.m-3 a tvrdých listnáčov 1020 kg.m-3. Mer-ná hmotnosť sušiny dendromasy ihličnanov je 440 kg.m-3 a tvrdých listnáčov670 kg.m-3 (plnometre rastlého dreva).

Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim energetickú hodnotu den-dromasy je miera napadnutia, resp. stupeň biologického rozkladu hubami a plesňou, ktorý vzniká počas skladovania suroviny, a tiež spracovaním už nahnitej dendromasy. Biologickú a tým aj energetickú degradáciu suroviny ovplyvňuje nevhodné skladovanie na nekrytej skládke s podmáčaným povr-chom. Znehodnocovanie jednozrnnej dendromasy (piliny) a v menšej miere štiepok je oveľa intenzívnejšie ako drevo vo forme polien, výrezov, resp. ku-sových odpadov aj za rovnakých podmienok skladovania. K významnému po-klesu výhrevnosti o 10 až 30 % dochádza pri nepriaznivých podmienkach už po 60 dňoch (piliny), 90 dňoch (štiepky) a 180 dňoch (polená, kusové odpady).

Druh dreviny významne ovplyvňuje jej energetickú hodnotu maximálne v rozsahu 5 %.

190


Výhrevnosť sušiny dreva, resp. kôry sa pohybuje od 19,6 do 20,5 MJ.kg-1. Z energetického hľadiska je významnejší podiel anorganických látok resp. mi-nerálnych prímesí obsiahnutých v kôre stromov. Podiel týchto látok v čistom dreve je približne 0,5 %, t. j. na 1 kg dokonale spáleného dreva pripadá 50 g nespáliteľnej hmoty (popol, tuhé znečisťujúce látky). Veľký podiel znečistenej kôry (po približovaní stromov, kmeňov, korunových častí) môže tento podiel zvýšiť až na 7 %. Navyše v kôre sa usadzujú tuhé zložky emisií (napr. zlúčeniny síry). V priemere drevná biomasa obsahuje 2 až 3 % nespáliteľných látok. Asi-milačné orgány nie sú vhodným palivom (chemické zloženie emisie, výhrev-nosť), preto je potrebné ich prítomnosť v rámci možnosti minimalizovať.

Z hľadiska praktickej realizácie možno rozlišovať tieto skupiny palivovej dendromasy s výhrevnosťou:

– čerstvo vyťažená lesná dendromasa rozmerovo

neupravené (stromy, korunové časti, palivové

drevo, manipulačné odpady, iné sortimenty)

s dobou skladovania do 15 dní ............................................................ 8,8 GJ.t-1

– vyťažená lesná dendromasa rozmerovo neupravená

s dobou skladovania 30 až 40 dní ...................................................... 9,5 GJ.t-1

– lesná dendromasa vo forme palivového dreva, výrezov,

polien vhodne skladované po dobu 60 až 90 dní ............................ 10,8 GJ.t-1

– kusové odpady rozmerovo neupravené čerstvé ................................ 9,5 GJ.t-1

– kusové odpady rozmerovo neupravené

mierne preschnuté .............................................................................. 11,2 GJ.t-1

– piliny pri výrobe reziva, priemer ....................................................... 9,5 GJ.t-1

– palivové štiepky z čerstvo vyťaženej lesnej dendromasy

skladované do 15 dní ........................................................................... 9,0 GJ.t-1

– palivové štiepky z vyťaženej lesnej dendromasy

skladovanej 30 až 40 dní a čerstvých kusových dopadov .............. 9,6 GJ.t-1

– palivové štiepky z mierne preschnutých odpadov ........................... 11,2 GJ.t-1

– pelety a brikety .................................................................................... 17,5 GJ.t-1

Vo všeobecnosti je potrebné uvažovať v ďalších technicko-ekonomických analýzach s priemernou výhrevnosťou štiepok z lesnej dendromasy a pilín s priemernou výhrevnosťou 9,5 GJ.t-1 a štiepok z vhodne skladovanej dendro-masy po dobu 60 až 90 dní (palivové drevo, výrezy, kusové odpady) 11,0 GJ.t-1.

Ak odberateľ bude požadovať pravidelnú kontrolu vlhkosti a výhrevnosti dodávanej palivovej dendromasy, odporúča sa postupovať podľa STN 48 0057 a 48 0058 (ihličnaté a listnaté štiepky).

Poznámka: Uvedené hodnoty platia pri dodržaní vyššie uvedených pod-mienok.

191


9.4.Technológiepredezintegráciu,skladovanie atransportbiomasy

Štiepkovanie biomasyEnergetickú štiepku získavame dezintegráciou biomasy pomocou štiepko-

vačov, pričom táto biomasa môže pochádzať z týchto zdrojov:

– biomasa z energetických plantáží,

– biomasa nehrúbia zo zvyškov po úmyselnej ťažbe,

– biomasa nehrúbia z porastov postihnutými kalamitami,

– biomasa z prečistiek a prerezávok z mladých porastov,

– biomasa z energetických porastov.

Dôležitým faktorom ekonomickej efektívnosti produkcie štiepky je koncen-trácia objemu biomasy na určitej ploche. Z týchto dôvodov je napr. štiepkova-nie nehrúbia v rozptýlenej ťažbe ekonomicky neefektívne. Najvyššia koncen-trácia objemu je pri energetických plantážach a pri výskyte koncentrovaných náhodných ťažieb. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti je dôležité, aby presu-ny štiepkovača boli čo najmenšie a aby sa využíval vo viacsmennej prevádzke. Efektivitu je možné zvýšiť tiež napríklad. zásobovaním štiepkovača pohonný-mi hmotami. Ďalší predpoklad efektívnej produkcie štiepky je jej dostupnosť a zabezpečenie odberu zo strany odberateľov.

Z hľadiska procesov produkcia biomasy zahŕňa ťažbu stromov, manipuláciu (odvetvenie, krátenie), priblíženie a štiepkovanie. Pri ekonomickom zhodnote-ní rozdeľujeme technológie štiepkovania podľa stupňa mechanizácie do troch základných častí: nízky, čiastočný a úplný stupeň mechanizácie. Stručný opis vybraných jednotlivých technologických postupov je takýto:

1. ťažba – jednomužná motorová píla (JMP), ručné vyťahovanie na linku, štiepkovanie so štiepkovačom na ručné prikladanie, transport štiepky traktorom s prívesom,

2. ťažba – JMP, vyťahovanie – kôň, približovanie traktor so zberným ople-nom štiepkovanie časovo oddelené štiepkovačom s hydraulickou rukou pri lesnej ceste, resp. na odvoznom mieste (OM),

3. ťažba – JMP, vyťahovanie, približovanie – traktor, časovo oddelené štiep-kovanie na lesnej ceste, resp. OM,

4. ťažba – JMP, vyťahovanie – traktor, približovanie traktor so zberným oplenom na sklad, štiepkovanie na sklade,

5. ťažba – harvester, vyvážanie – Forwarder, štiepkovanie na OM, príp. les-nej ceste,

6. ťažba, štiepkovanie – plne mechanizovaná - štiepkovací harvestor s kon-tajnerom, výmena kontajnera – na odvozný mechanizmus – OM, lesná cesta.

192


Nákladovosť uvedených technologických postupov (€.t-1, čerstvej štiepky) na lokalite, OM, resp. lesnej ceste podľa dimenzie stromov meraných prieme-rom v d

1,3 sa uvádza v tabuľke 8. Nákladovosť sa prepočítala v €.t-1 resp. čer-

stvej štiepky smreka pri relatívnej vlhkosti dreva 35 %.

Tabuľka 8. Nákladovosť technologických postupov výroby lesnej štiepky (Oravec, 2009)

technologický postup

Náklady d

1,3 = 15 cm

Náklady d

1,3 = 15 cm

Náklady d

1,3 = 20cm

€.t-1

1. 56 50 —

2. 78 52 —

3. 65 49 41

4. 80 47 35

5. 162 66 49

6. 105 56 44

Pri výpočte nákladovosti sa uvažovalo s realizáciou dodávateľského spô-sobu s kalkuláciou mzdových nákladov 25 €.h-1. Do nákladovosti sa zahrnula hodnota energetického smrekového dreva. Na základe analýzy technologic-kých procesov môžeme vyvodiť záver, že pri dimenzii stromov v rozmedzí 10 – 15 cm v d

1,3 sú ekonomicky najefektívnejšie technológie s nízkym stup-

ňom mechanizácie. S rastúcim priemerom sa ekonomická efektívnosť presúva k technológiám s čiastočnou, resp. úplnou mechanizáciou. Často pri produkcii štiepky nemožno využiť najefektívnejšiu technológiu. Nízko mechanizované postupy sú napríklad vhodné pre vlastníkov lesov s malou výmerou pri výrobe štiepky z čistiek a prerezávok. V prípade produkcie štiepky pre veľké teplárne, alebo produkcii štiepky z energetických plantáží a energetických porastov je nutné produkovať štiepky vo veľkých objemoch. V tabuľke sa uvádza hodinová produkcia čerstvej štiepky (t.h-1) analyzovaných technologických postupov pri odvoznej vzdialenosti 5 km (Leitfaden Bioenergie).

Tabuľka 9.Výkon technológií štiepkovania (t.h-1 čerstvej štiepky) (Oravec, 2009)

technologický postup

výkon

d1,3

= 10 cm t.h-1 d1,3

= 15 cm t.h-1 d1,3

= 20cm t.h-

1. 0,32 0,37 —

2. 0,39 0,63 —

3. 0,46 0,65 0,81

4. 0,84 1,25 1,51

5. 0,77 1,60 2,04

6. 1,23 1,97 2,30

Pri produkcii štiepky z tvrdých listnatých drevín následkom vyššej sypnej hmotnosti sú náklady na produkcii štiepky približne o 30 % lacnejšie.

Lesy SR z technologického hľadiska využívajú pri produkcii štiepky stro-movú metódu. Najvhodnejšia časť stromu na štiepkovanie je vrchovcová časť,

193


prípadne celé stromy z prebierok a prečistiek. Maximálny priemer kmeňov je 25 – 30 cm. Vrchovce stromov, resp. celé stromy z mladších porastov sa sústre-ďujú vývoznou súpravou na OM alebo okraj lesnej cesty s následným štiep-kovaním mobilným štiepkovačom. Štiepkovanie je výhodné od sústreďovania časovo oddeliť. V časovom odstupe môžeme koncentrovať viac drevnej suro-viny a zároveň čerstvé drevo môže pred štiepkovaním preschnúť, najmä ak realizujeme ťažbu v letných me-siacoch. Ročný výkon štiepkovača využívaného Lesmi SR v šesť dňo-vej týždennej prevádzke (12 hodín denne) je 18 tis. ton štiepky.

Obrázok 37. Technológie výroby lesnej štiepky (Farkaš, 2007)

V Slovenskej republike je nákladovosť výroby štiepky v porovnaní s Nemec-kom a Rakúskom vzhľadom na nižšie náklady práce a hodnotu energetického dreva nižšia. Nákladová cena štiepky produkovaná Centrom biomasy Lesy SR, š. p. je v súčasnosti na úrovni 44,8 €. t-1. Do nákladovej ceny sa zahrnulo:

– štiepkovanie vrátane pomocných prevádzok 25 %,

– doprava 20 – 25 %,

– režijné náklady 10 %,

– hodnota energetického dreva 35 – 45 %.

Náklady na štiepkovanie zahŕňajú náklady na odpisy (odpisy štiepkovača, strojov), pohonné hmoty, mzdy a opravu a údržby. V prepočte na jednu tonu produkovanej štiepky relatívny podiel nákladov štiepkovania je takýto (Lesy SR):

Odpisy - 24 %

PHM - 20 %

Opravy, údržba - 28 %

Mzdy - 28 %

Najvyšší podiel predstavujú náklady na mzdy a opravy a údržbu. Výšku od-pisov podmieňuje výška investície dobou odpisovania a výkonom štiepkovača. K nákladom štiepkovania musíme tiež zahrnúť náklady pomocných prevádzok (napr. náklady na zásobovanie štiepkovača PHM).

Skladovanie biomasySkladovanie energetickej štiepky znamená dodatočné náklady na výstavbu

a prevádzku skladu, transport a nakladanie štiepky. Z ekonomického hľadiska najefektívnejší spôsob je priamy odvoz štiepky k odberateľovi bez jej skladova-nia. Pri dlhodobejšom skladovaní štiepky dochádza často k stratám na hmote, ktorú spôsobujú baktérie a huby. Na strane druhej skladovaním čerstvá štiep-

194


ka v závislosti od vonkajších podmienok a dĺžky skladovania schne. Z tohto dôvodu sú energetické straty nižšie ako straty na objeme.

Najefektívnejšou formou skladovania je skladovanie neštiepkovaného energetického dreva v poraste, OM, okraji lesnej cesty alebo na sklade. Ne-štiepkované drevo schne rýchlejšie, pričom v dreve sa tvorí podstatne menej spór húb a nedochádza k stratám na hmote. Napriek neefektívnosti skladova-nia dochádza k situáciám, kedy je skladovanie štiepky nutné, napr. pri vytvá-raní rezervných zásob štiepky, alebo podkôrnikovej kalamite, kedy je urýchle-né spracovanie a štiepkovanie nevyhnuté a zhodou okolností priamy transport do teplární nie je možný. Štiepku môžeme skladovať voľne, pod prístreškom, prípadne v hale na nespevnenej ploche, alebo spevnenej základovej platni. Ná-kladovosť skladovania závisí najmä od spôsobu uskladnenia štiepky.

Najnižšie náklady na skladovanie sú vtedy, ak je k dispozícii skladovací krytý priestor. Medzi najlacnejšie varianty patrí voľné skladovanie bez po-dlahy. Pri tomto skladovaní dochádza na druhej strane k najväčším stratám na sušine a k energetickým stratám, čo vedie k hodnotovo najvyšším stratám na skladovanie. Najvyššie náklady na skladovanie sú v novovybudovaných skladovacích priestoroch. K najvyšším energetickým stratám dochádza pri nekrytom skladovaní a pri skladovaní bez podlahy na voľnej zemi.

transport biomasyVýšku nákladov spojených s prepravou biomasy ovplyvňuje predovšetkým

miesto predaja dreva. Prepravné náklady sú limitujúcou nákladovou položkou, ktorá rozhoduje o maximálnej prepravnej vzdialenosti, na ktorú je efektívne biomasu prepravovať. Rovnako je potrebné eliminovať cykly nakladania a vy-kladania, ako i v maximálnej miere vylúčiť protismernú prepravu biomasy.

V podmienkach Slovenskej republiky sa biomasa prepravuje prevažne cest-nou dopravou. Alternatívou je železničná doprava. V prípade použitia železnič-nej dopravy sa najčastejšie používajú podvozkové vysokostenné vagóny. Cena prepravného sa kalkuluje podľa taríf pre prepravu vozňových zásielok na zá-klade hmotnosti zásielky a prepravovanej vzdialenosti. K tarife sa pripočítava-jú doplňujúce a ostatné poplatky.

Cestná doprava vďaka svojej rýchlosti, mobilite, dostupnosti a cene výraz-ne prevyšuje železničnú dopravu. Jej hlavnými nevýhodami sú: vyššie poško-dzovanie životného prostredia a nehodovosť. Cena prepravného sa stanovuje individuálne na základe dohody medzi prepravcom a dopravcom, najčastejšie ako cena za prepravený kilometer, resp. cena za prepravenú tonu štiepky.

Štiepka sa prepravuje voľne v ložnej ploche nadstavby dopravného prostriedku alebo v kontajneroch. V prípade prepravy inej formy dendromasy, napríklad palivového dreva sa preprava realizuje vo forme rovnaného guľaté-ho alebo štiepaného dreva obyčajne v dĺžkach 1 m alebo ako krátené štiepané drevo pripravené priamo na spaľovanie. Rovnané palivové drevo sa prepra-vuje na ložnej ploche dopravného prostriedku, krátené štiepané drevo sa naj-

195


častejšie prepravuje uložené na europeletách. Pelety sa prepravujú balené vo vakoch, vreciach, voľne uložené v cisterne alebo kontajneroch.

Kalkulácia dopravných nákladov vychádza z predpokladu, že štiepka a pa-livové drevo sa nenachádzajú u konečného odberateľa a že je potrebné prepra-viť ich z miesta ich výroby, resp. skladu. Jednotkové dopravné náklady (taktiež €.t-1.km-1) závisia od druhu dopravného prostriedku, jeho nosnosti, sadzby prepravného na 1 km a dodatočných nákladov súvisiacich s naložením a vylo-žením nákladu. Dopravné náklady na jednotku narastajú s dopravnou vzdia-lenosťou a znižujú sa s narastajúcou nosnosťou automobilov.

Výsledné priemerné prepravné náklady na t štiepky podľa prepravnej vzdialenosti a druhu prostriedku sa uvádzajú v tabuľke 10.

Tabuľka 10. Priemerné náklady na prepravu štiepky (Oravec, 2009)

Odvozná vzdialenosť (km)

Priemerné prepravné náklady štiepky €.t-1

Nákladný automobil

sólo (40 m3) náves (90 m3)

5 3,3 2,8

10 4,5 3,7

20 7,1 5,3

30 9,6 7,0

50 14,7 10,3

70 19,8 13,7

100 27,4 18,7

9.5.Plantážerýchlorastúcichdrevín aenergeticképorasty

Po ropnej kríze v roku 1971, ale najmä v posledných desaťročiach sa v západ-nej Európe ako aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky začína na čoraz väčšej rozlohe poľnohospodárskej pôdy využívať nový systém hospodárenia, ktorého výsledným produktom je produkcia rastlinnej hmoty – biomasy. Po-rasty drevín, ktoré sa takýmto spôsobom využívajú označujeme ako výmlad-kové plantáže RRD, prípadne ako energetické plantáže, alebo ako energetický les. Súčasťou produkčného systému sú aj reprodukčné porasty určené na pro-dukciu sadbového materiálu označované ako matečnice. Produktom plantáží RRD je dendromasa, najčastejšie upravená vo forme energetických štiepok využiteľná ako palivo na vykurovanie, prípadne na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie.

Záujemcovia o zakladanie plantáží RRD sa stretávajú spravidla s problé-mami. V súčasnosti majú možnosť obrátiť sa na inštitúcie a výskumné ústavy, ktoré sa touto problematikou zaoberajú už niekoľko rokov. V podmienkach

196


Slovenska má dlhoročné skúsenosti so šľachtením a selekciou domácich a cu-dzokrajných klonov topoľov a vŕb Národné lesnícke centrum.

9.5.1. Plantáže rýchlorastúcich drevín

Charakteristika plantáží rýchlorastúcich drevín a dôvody ich zakladania

Medzi RRD v stredoeurópskych podmienkach zaraďujeme tie, ktorých ročná objemová produkcia presahuje 10 m3.ha-1. Najväčšiu výmeru z týchto drevín na Slovensku zaberá agát biely (33 tisíc ha), potom nasledujú topole (21 tisíc ha) a nakoniec vŕby (3,5 tisíc ha). Vŕby produkujú v priemere o 20 % viac dendromasy ako topole. Hlavnými atribútmi pre pestovanie drevín s krát-kou (11 – 15 rokov) a veľmi krátkou rubnou dobou (3 – 10 rokov) je maximálna produkcia dendromasy (nadzemná časť bez asimilačných orgánov) a odolnosť

voči chorobám a škodcom a dob-rá schopnosť vytvárať výmladky z koreňov a pňov.

Pestovanie RRD na lesnej a ne-lesnej pôde sa zakladá na prin-cípoch uplatnenia poznatkov zo šľachtenia a progresívnych pestov-ných technológií. Za predpokla du, že sa pred a po výsadbe vykonáva pravidelné mechanické prepraco-vanie pôdy ide o inten zívny spô-sob pestovania, ktorého triedenie udáva tabuľke 11.

Obrázok 38. Plantáže rýchlorastúcich drevín (Farkaš, 2008)

197


Tabuľka 11. Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania topoľov v prírodných podmienkach Slovenska (Oravec, 2007)

Spôsob pestovania

Spon (m) rubná doba

(roky)

hospodársky cieľ (zastúpenie sortimentov

v %)

Celková objemová pro dukcia (m3.ha-1)

Lignikultúry 5×5 15 (25) I., II.tr. 20 300 (450)

6×6 III. tr. 55

Vláknina 25

Intenzívne 3×3 18 (25) I., II. tr. 10 300 (500)

kultúry 4×4 III. tr. 30

Kultúry na pro-dukciu.

3×3 12 (115) III. tr. 15 180 (220)

vlákniny Vláknina 85

Energetické porasty

1,0×0,8 1,0×0,7 1,0×0,7

2 (4) Energetická štiepka 10 (13)

m3.ha-1.rok-1

Poznamenávame, že uvedené spôsoby pestovania platia aj pre vŕby s vý-nimkou lignikul túr. V dôsledku pretrvávajúcich globálnych klimatických zmien bude mať agát biely stále väčší význam v nížinných a pahorkatinných oblastiach. V súčasnosti sú na pestovanie k dispozícii selektované klony ako aj overené potomstvá z uznaných porastov. Pravidelným mechanic kým pre-pracovaním pôdy a uplatnením poznatkov zo šľachtenia sa zvyšuje produkcia drevnej hmoty o 30 (50) % z jednotky plochy. Základné údaje o intenzívnych spôsoboch pestovania agáta bieleho udáva tabuľka 12.

Tabuľka 12. Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania agáta bieleho v prí-

rodných podmienkach Slovenska (Oravec, 2007)

Spôsob pestovania

Spon (m)rubná doba

(roky)

hospodársky cieľ (zastúpenie sortimentov

v %)

Celková obje-mová produk-

cia (m3.ha-1)

Intenzívne kultúry

2,0 × 2,0 62 × 1,5

25 (35) Guľatin. sort.

vláknina štiepka

+ 35 40 25

220 (300)

Kultúry na prod. vlákniny

2,0 × 1,0 výmladnosť

20 (25) Vláknina štiepka

6040

120 (180)

Energetické porasty

1,5 × 1,0 8 (12) Štiepka 100 6 (10) t.ha-1.rok-1

Výmladnosť V suchom stave

Na rozdiel od topoľových lignikultúr, ktoré sa zakladajú na lesnom pôdnom fonde a ich rubná doba sa pohybuje od 15 do 30 rokov, výmladkové plantáže sa zakladajú prevažne na máloúrodných poľnohospodárskych pôdach s rubnou dobou 3 – 7 rokov, ktorú je možné opa kovať niekoľko krát po sebe bez nutnosti novej výsadby.

Pri pestovaní RRD rozlišujú tri formy rotácie:

198


MinirotáciaPri mini rotácii sa realizuje zber dendromasy po dvoj- trojročnom raste.

Pri takejto krátkej dobe vývoja sa prírastky sušiny pohybujú okolo 10 t.ha-1.

Dosiah nuť takýto prírastok sušiny je možné len pri veľmi hustom zápoji 16 000 – 20 000 stromov na hektár. Takéto intenzívne pestovanie prináša vysokú hek-tárovú produkciu vo forme veľmi tenkého dreva. Priemer kmeňov v prsnej výš-ke pri ťažbe je 3 – 4 centimetre. Využitie takéhoto materiálu je možné výhrad-ne pre vykurovacie účely. Väčšinou sa minirotácia využíva pri vŕbe. Uvedená technológia pestovania nemá v podmienkach Slovenska praktický význam.

MidirotáciaZber dendromasy sa realizuje každých 4 – 6 rokov. Za tento čas dosiah-

nu stromy priemer kmeňa 6 – 8 centimetrov a vyššiu hmotnosť ako pri dvoj- trojročnom cykle. Pri midi rotácii je preto možné počítať s menšou hustotou porastu pre zabezpečenie rovnakého výnosu. Opti málna hustota je 8 000 – 12 000 kusov na hektár.

MaxirotáciaPredpokladá zakladanie takých porastov, pri ktorých je plánovaný cyklus

ťažby najskôr po 8 – 10 rokoch. Produkcia sa zabezpečí vďaka väčším roz-merom už pri počte 1 500 jedincov. Pri 3 000 stromoch na ha bude priemer kmeňov v čase ťažby okolo 10 – 12 cm.

Hlavnými dôvodmi pre zakladanie plantáží RRD sú:

– využitie pôdy na nepotravinársku produkciu (využitie málo produktívnych poľnohospo dárskych pôd, využitie degradovaných pôd a pôd v imisných oblastiach),

– rozvoj vidieckych oblastí a vytváranie nových pracovných príležitostí,

– posilnenie postavenia poľnohospodárstva a LH v rámci regionálnej eko-nomiky,

– znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív,

– podpora trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovanie kvality životného prostredia.

Druhy drevín pre plantáže v Slovenskej republikeU nás ako aj v zahraničí prebieha výskum v šľachtení a selekcii drevín s cie-

ľom rozšíriť sortiment drevín tak, aby umožnil zakladanie produkčných plan-táží na čo najširšom spektre stanovíšť.

V podmienkach Slovenska majú najväčší praktický význam tieto druhy hospodárskych drevín:

– Topole – zastúpené skupinami Aigeros, Tacamahaca a Leuce

– Vŕby – zastúpené stromovými a krovitými formami

– Agát biely –selektované klony.

199


Šľachtené klony topoľov a vŕb sú vhodnými drevinami v južných oblastiach Slovenska práve pre svoj rýchly rast a produkciu dendromasy. Produkcia pod-mieňuje pestovanie na pôdach bohatých na živiny a vodu. Na Slovensku sa najviac osvedčili tieto druhy topoľov a vŕb:

Topole: – Robusta

– I – 214

– Pannonia

Vŕby: – Salix viminalis I

– Salix alba R 1351

– Salix alba 9

– Salix aquatica gigantea VB

Z tvrdých listnáčov najširšie uplatnenie nachádza agát biely. Okrem inten-zívneho rastu sa vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodlivým biotickým čini-teľom. Vhodný je na pestovanie na marginálnych lesných a nelesných pôdach v nížinných a pahokatinných oblastiach. Okrem toho je schopný viazať vzduš-ný dusík. V súčasnosti sa na zakladanie energetických porastov ďa lej testujú dreviny: pajaseň žliazkatý, gledíčia trojtŕňová, dub červený a brest sibírsky.

Zakladanie, pestovanie a ochrana porastov rýchlorastúcich drevín

Predpokladom zvládnutia produkcie biomasy z plantáží rýchlorastúcich drevín sú rozhodnutia, ktoré je možné rozdeliť do troch okruhov. Je to v pr-vom rade výber a príprava vhodnej lokality, správne určenie dreviny a voľba odrody. Následne je potrebné venovať pozornosť ochrane drevín pred burinou a ostatnými biotickými škodcami. Poslednú fázu tvorí zber materiálu a jeho finálna úprava na energetické využitie. Zvládnutie týchto krokov dáva predpo-klad, že výsledná ekonomická bilancia bude priaznivá.

Výber lokality: Zakladaniu energetických porastov predchádza výber loka-lity. Na lesnej pôde sa opiera me o údaje z LHP, ktoré sa v prípade potreby dopl-nia o údaje týkajú ce sa vlastností pôdy. Na poľnohospodárskej pôde sa musí do zóny budúceho vývoja koreňové systému vykonať rozbor mechanických a che-mických vlastností pôdy. Bez znalostí pôdnych pomerov nie je možné zakladať energetické porasty.

Príprava terénu a odstránenie pôvodnej vegetácie: Plantáže drevín na energetické účely sa v rezorte LH zväčša zakladajú na stanovištiach pôvodne obsadzovaných najmä krovinatými porastmi, ktorých odstránenie bez potreb-nej mechanizácie by bolo príliš prácne. Vzhľadom na túto skutočnosť sa vyvi-nulo niekoľko druhov mechanizmov, ktoré je možno použiť aj na tento účel. Príkladom sú stroje určené na odstraňovanie krovinatých porastov, povrchové ničenie koreňov a haluziny. Montujú sa spravidla na trojbodový záves.

Aplikácia herbicídov: Použitie herbicídnych prípravkov je jednou z mož-ností racionalizácie boja s nežiaducou vegetáciou. Účinok ošetrenia spravidla

200


pretrvá minimálne dve vegetačné obdobia. Produkti vita práce je v porovnaní s vyžínaním desaťnásobne vyššia.

Predpokladom úspešného a bezpečného použitia je dokonalé poznanie vlastností a ich me chanizmu účinkovania, dodržanie technológie ich použitia a zásad bezpečnosti práce. Pri ne odbornom a nezodpovednom použití môžu spôsobiť nemalé finančné straty, dokonca ohroziť prírodné prostredie a zdra-vie ľudí. Zvlášť pri zakladaní a pestovaní intenzívnych porastov považujeme ich využitie za veľmi efektívne.

Príprava pôdy: S prípravou pôdy je vhodné začať rok pred výsadbou. Pri ťažkých pôdach sa odporúča hlboká orba na jeseň pred výsadbou. Pri ľahkých piesčitých pôdach je možné orbu vykonať na jar. Preoranie a skyprenie pôdy umožňuje ľahší rast koreňov. Pôda sa pripravuje ako pre obilniny, ale kultivuje sa do väčšej hĺbky. Zvyčajne je to jesenná hlboká orba. Na ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča hĺbka 30 – 50 cm, aby sa zlepšilo prevzdušnenie pôdy na viac rokov. Následnú úpravu pôdy robíme kultivátorom prípadne bránami. Na zaburinených lokalitách je nutné zabezpečiť odburinenie. Odporúča sa mecha-nické ošetrenie pôdy pred burinou. V prípade nutnosti chemického ošetrenia prostriedkami Roundup, alebo Flexuron je nevyhnutné dodržať postup prác a časový odstup pred výsadbou odporúčaný výrobcom.

Použitie chemických prostriedkov na veľkoplošné odburinenie sa neodpo-rúča z dôvodu ochrany prírody a tvorby rezíduí v pôde, ktoré môžu obmedziť rast RRD aj na niekoľko rokov po aplikácii. V odôvodnených prípadoch (veľmi silné zaburinenie, bez možnosti mechanického odburinenia) je možné pou-žiť overené a povolené biodegradujúce preparáty napr. Roundup. Pri aplikácii presne podľa doporučených postupov je možné znížiť účinnú koncentráciu na minimum.

Zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín: Základným reprodukčným materiálom na zakladanie energetických porastov sú zimné osové odrezky, ktoré sa bežne získajú: a) z jednoročných sadeníc, b) z matečníc.

Jednoročné sadenice sa zrezávajú v predjarnom období vo výške 3 (5) cm nad ze mou. Na výrobu odrezkov je možné použiť len zdravé, zdrevnatené prú-ty. Z jedného prúta je možné vyrobiť 4 (6) kusov odrezkov. Prúty do výroby od-rezkov sa uskladňujú v snehových jamách, alebo v dobre vetraných pivniciach pri teplote 4 (6) °C.

V stredoeurópskych podmienkach sa základný zdroj reprodukčného ma-teriálu (osových odrezkov) považujú matečnice. Matečnice sa zakladajú na sviežich, na živiny boha tých pôdach kvalitnými jednoročnými sadenicami. Výsadba sa realizuje skoro na jar v spone 1,5 × 1,0, alebo 2,0 × 1,0 m. Sadenice sa po výsadbe zrežú vo výške 80 cm a pestujú sa ako tzv. vysoké, resp. sa zrežú v 10 cm a ďalej sa pestujú ako nízke. Z jednej matečnice sa medzi 3 až 15 rokom získava každoročne 30 až 35 kusov kvalitných osových odrezkov.

Zdravotný stav a biotickí škodcovia porastov rýchlorastúcich drevín: Tak ako každá monokultúra aj plantáže RRD sú potenciálne viac ohrozené škod-cami a chorobami ako prírodný les. V tejto súvislosti je možné predchádzať na-

201


padnutiu vytvára ním mozaikovitej štruktúry a kombináciou drevín. To je však vzhľadom na potrebu zachova nia vysokej produkcie nie vždy možné. Výhodou mozaikovitej štruktúry zakladania porastov RRD je aj zapadnutie takýchto porastov do štruktúry krajiny. Tu sa vytvára predpoklad vzni ku polyfunkčné-ho systému, ktorého význam je zameraný okrem produkcie dendromasy aj na plnenie potrieb ochrany a tvorby krajiny.

Dotichíza topoľová spôsobuje totálne odumieranie kôry, ktoré sa prejavuje postupnou nekrotizáciou. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy. Vo všeobecnosti sa ochorenie prejavuje ako vodnaté stmavnutie kôry, pri ktorom dochádza k postupnému zhnednutiu až sčerneniu kôry v oblasti miesta infekcie.

Dominantné postavenie topoľov a vŕb v južných oblastiach Slovenska pri-náša so sebou špecifické problémy v oblasti hmyzích škodcov. Zástupcovia skupiny drevokazných druhov môžu vo vhodnom prostredí spôsobiť úhyn kultúr. Jedným z najosvedčenejších spôsobov je pravidelná zámena klonov, dodržanie technologickej disciplíny a na ucelených plochách s vý merou nad 10 ha aplikácia mozaikovej výsadby.

Z ostatných biotických činiteľov prichádza do úvahy poškodzovanie pro-dukčných plôch obhryzom, ohryzom a vytĺkaním lesnou zverou. Pri malých plochách do 1 ha sa porasty RRD môžu stať veľmi atraktívne pre raticovú zver, hlavne v prípade, ak sa už pred vysadením porastu sa na tých to lokalitách zdr-žovala zver. Najviac škody napácha zver v prvých mesiacoch, kedy sú odhry-zom atakované terminálne výhonky drevín.

Agát biely môžeme zaradiť medzi naše najodolnejšie listnaté dreviny, ktorý s výnimkou extrémne suchých stanovíšť odoláva pôsobeniu hubových pato-génov a škodcov asimilač ných orgánov. V ojedinelých prípadoch sa vyskytuje vírusové ochorenie, ktoré v korunovej časti spôsobuje tzv. metlovitosť

Energetické porasty agáta bieleho obnovované z pňových a koreňových výmladkov vy žadujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, s dôrazom na hubové choroby na pniakoch eliminujúce počet výhonov.

9.5.2. Energetické porasty lesných drevín

Energetické porasty RRD (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria perspektívny zdroj palivovej bio-masy. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre tra-dičnú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontamino vaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely, a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách.

Počnúc rokom 2003 sa podľa pokynu MP SR začalo s vyčleňovaním ener-getických porastov listnatých drevín, najmä agáta v nížinných a pahorkatin-

202


ných oblastiach Slovenska, ktorých obhospodarovanie sa má orientovať na pestovanie dendromasy na energetické vy užitie s celkovým rozsahom 10 – 12 tis. ha. Takto vyčlenené energetické porasty môžu produ kovať 220 tis. ton dendromasy ročne.

Očakávané výrazné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a vy-užívanie má loproduktívnych poľnohospodárskych pôd na pestovanie energe-tických porastov vytvára predpoklad podstatného nárastu potenciálu energe-ticky využiteľnej biomasy na Slovensku. Zároveň bude možné podporiť ďalší rozvoj trhu s palivovou dendromasou.

Energetické porasty účelovo založené na maximálnu produkciu biomasy budú pl niť aj ostatné funkcie, najmä pôdoochrannú, protieróznu a čiastočne aj krajinotvornú.

Potenciál biomasy z plantáží rýchlorastúcich drevínV rokoch 2000 – 2001 bola na Slovensku vykonaná rajonizácia území

vhodných na pestovanie energetických lesov. V rámci lesného pôdneho fondu ide o výmeru 8 400 ha a 37 000 ha predstavujú poľnohospodárske pôdy, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3 – 5 rokov dosahovať priemerný prírastok viac ako 10 t.ha-1 sušiny ročne. Na overovanie možností produkcie sú založené pokusné porasty šľachtených topoľov, vŕb a agáta, ktoré potvrdzujú reálne možnosti využívania takto zakladaných energetických porastov.Výme-ra pôdy vhodnej pre pestovanie energetických plodín na Slovensku sa uvádza v tabuľke 13.

Tabuľka 13. Výmera pôdy vhodnej na pestovanie energetických drevín na Slovensku (Oravec, 2008)

Druh dreviny Lesné pozemky Poľnohospodárske pozemky

(ha)

Topoľ 100 10 000

Vŕba 300 5 000

Agát 8 000 10 000

Osika — 12 000

Celkovo 8 400 37 000

výnosy z energetických plantážíVýnosy z energetických plantáží podobne ako náklady sú ovplyvnené rôz-

nymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:

– stanovištné podmienky,

– výber dreviny, klonu a spôsob pestovania,

– situácia na trhu s fosílnymi energetickými nosičmi a drevom

Výber vhodného stanovišťa v kombinácii s druhom, resp. klonom energe-tickej dreviny určuje výšku hektárového výnosu energetickej štiepky. Okrem výberu dreviny na výnos vplýva spôsob jej pestovania. V prípade plantáží určených výlučne na produkciu energetickej štiepky zakladáme výmladkovú

203


plantáž na obdobie 20 – 30 rokov. V rámci životnosti plantáže ťažíme drevo v opakovaných 3 – 5-ročných cykloch. Počet cyklov je 6 – 8. V rámci jedného 3-ročného cyklu vŕby Salix viminalis môžeme vyprodukovať asi 55 – 75 t štiep-ky v mokrom stave, čo predstavuje 35 – 48 t sušiny na ha. V prepočte na jeden rok dosahuje tento výnos vo fyzických jednotkách 18 – 25 t čerstvej štiepky, resp. 12 – 17 t sušiny na ha za rok. Ročný výnos sušiny niektorých klonov to-poľov a vŕb pestovaných v štvorročnom cykle je uvedený v tabuľke 14. Výnosy počas doby životnosti plantáže energetickej vŕby sa uvádzajú v tabuľke. 15

Tabuľka 14. Ročný výnos sušiny niektorých vybraných klonov topoľov a vŕb (Oravec, 2010)

Druh dreviny ročný výnos sušiny (t.ha-1)

Topoľ (P. trichocarpa) – výnosovo slabšie klony 7 – 14

Topoľ (P. trichocarpa) – výnosovo silnejšie klony 16 – 18

Topoľ klon Beaupré, Unal – optimálne podmienky 11 – 16

Topoľ klon Beaupré, Unal – zhoršené podmienky 2 – 4

Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich – mokré stanovištia

11 – 14

Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich –priemerne mokré stanovištia

8 – 11

Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich – suché stanovištia

4 – 6

Tabuľka 15. Výnosy počas doby životnosti plantáže energetickej vŕby (Oravec, 2010)

Cyklus výnos štiepky (t.ha-1) výnos (€.ha-1)

1 – 3 r. 60 2 900

4 – 6 r. 69 3 335

7 – 9 r. 72 3 480

10 – 12 r. 72 3 480

13 – 15 r. 72 3 480

16 – 18 r. 69 3 335

19 – 21 r. 60 2 900

Spolu 474 22 910

204


10. ZávEr Jozef Konôpka

Ako sa uviedlo v úvode, cieľom príručky pre vlastníkov a obhospodarova-teľov lesov, teda pre neštátny sektor LH je oboznámiť ich: s históriou vlastníc-tva a obhospodarovania lesov, organizačnými formami jednotlivých subjektov či ich skupín, najdôležitejšími inštitútmi súčasných právnych predpisov, systé-mom plánovania obhospodarovania lesov, zásadami TUOL podľa jednotlivých činností, resp. výkonov a s ich časovou postupnosťou, možnosťami certifikácie lesov a s využívaním dendromasy na energetické účely, vrátane zakladania a obhospodarovania energetických porastov. Čiže príručka má praktické za-meranie. Nevyčerpala celú problematiku LH, ale podľa názoru jej autorov len tie najdôležitejšie oblasti, ktoré majú bezprostredný vzťah k aktivitám vlastní-kov a obhospodarovateľov lesa.

Autorský kolektív ju zostavil v čase pretrvávajúcej globálnej hospodárskej a finančnej krízy, v období keď zdravotný stav lesov, najmä smrečín je doslova v katastrofálnom stave. Je tomu tak jednak z objektívnych ako aj subjektív-nych príčin. Možno povedať, že celé lesníctvo sa v súčasnosti nachádza v pre-lomovom období. Najbližšie roky ukážu či si vôbec zachová svoju relatívnu samostatnosť (existenciu), alebo zanikne, resp. sa rozptýli do iných sektorov či odvetví. Bude záležať najmä na vládnucich štruktúrach štátu, do akej miery po-chopia význam lesa pre spoločnosť, či poslanie LH ako funkčne integrovaného odvetvia, ktorého poslaním je zabezpečovať vyvážené plnenie ekonomických, environmentálnych (ekologických) a sociálnych funkcii. V ďalších rokoch bude dôležité, aby sa rozvoj LH uberal nie len ako odvetvie monofunkčné (produk-cia dreva), ale polyfunkčne. Teda tak, aby LH zabezpečovalo plnenie jednak produkčných ako aj mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesa. Ide o lesnícke služby, ktoré by sa mali stať súčasťou hospodárskeho mechanizmu Tieto by mali mať také isté postavenie v hospodárskej štruktúre jednotlivých subjektov obhospodarujúcich lesy ako majú tovary z výrobnej činnosti. LH, t. j. sortimenty dreva.

V LH má významné postavenie neštátny sektor. Aby sa dosiahla jeho čo najlepšia funkčnosť, treba, v rámci štátnej lesníckej politiky ujasniť zmysel a poslanie lesov v neštátnom sektore, resp. jednoznačne zadefinovať aká by mala byť štátna reglementácia nakladania s lesmi a spôsoby zabezpečovania verejných záujmov v lesoch súkromných, obecných, cirkevných a spoločen-stevných. Doterajší spôsob zabezpečovania verejných záujmov v neštátnom sektore formou trpenej ťarchy treba zmeniť. Konkrétne prejsť na európsky systém rozšíreného využívania majetku lesníckymi službami (environmentál-nej a sociálnej povahy) ako súčasť hospodárskej činnosti za úplatu. Týmto by sa podporila ekonomická stabilita neštátneho sektoru. Služby by boli v jeho prospech a v jeho záujme.

Realizáciou uvedených riešení by sa odstránila doterajšia diskriminácia neštátneho sektoru LH, ktorá tu je v porovnaní s ostatnými odvetviami či čin-nosťami. Neštátny sektor by sa stal konkurencie schopný. Lepšie ako doteraz

205

10. Záver

by plnil aj verejnoprospešné služby. Bolo by to veľkým prínosom nielen pre

vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, ale aj pre celú spoločnosť.

Funkčnosť neštátneho sektoru v LH v značnej miere determinuje aj od-borná spôsobilosť vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Preto aj tejto oblasti treba venovať náležitú pozornosť k čomu by mala prispieť aj táto príručka.

206

POužItá A ODPOručENá lItErAtÚrA

BaVlšíkJ. a kol., 2008: Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov. Zvolen: NLC, 147 s.

BaVlšíkJ., Kučera J., Ruman K., 2010: Hospodársko-úpravnícke plánovanie a trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Bratislava: MP SR, 128 s.

DušekV., 1997: Lesní školkářství. Základní údaje. Matice lesnická, 139 s.

GreGušC., 1999: Najstaršie lesnícke právne normy do prijatia zákonného člán-ku 31 z roku 1879 z hľadiska hospodárske úpravy lesov. In Právne normy v lesníctve. Zvolen: LDM, s. 13–10.

GreGušC., 2004: Základné princípy dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku. (Štúdia.), Zvolen: Lesoprojekt, 54 s.

GreGušC., 2004: Dlhodobý rozvoj lesného hospodárstva. na Slovensku. (Štú-dia.), Zvolen: UEL SAV, 51 s.

Greppele.,palušH.,CHuDoVskýD.,šulekr., 2009: Zhodnotenie drevnej hmo-ty a marketingové riadenie. Zvolen: NLC, 146 s. ISBN 978-80-8093-094-3. Dostupné na internete: http://www.nlcsk.sk/files/1513.pdf.

kolektíV, 1995: Pozemkové právo – I (prehľad). TriPe, s. r. o., Bratislava, 182 s.

kolektíV, 1995: Pozemkové právo – II (vybrané zákony s komentárom)). Brati-slava: TriPe, s. r. o., 190 s.

kolektíV, 1993 až 2010: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike, Zelená správa. Bratislava: MP SR, LVÚ Zvolen, 164 s.

kolektíV,2007: Predpoklady využívania poľnohospodárskej a lesníckej bio-masy na energetické a biotechnické využitie. Nitra: SAPV, 122 s.

konôpkaJ.,2006:Doterajší vývoj, súčasný stav a náčrt vízie lesníctva na Slo-vensku. Zvolen: NLC, 62 s.

konôpka J., koValčíkM.,MoraVčíkM., 2010:Krízový manažment v lesnom hospodárstve. Zvolen: NLC-LVÚ, 76 s.

kunCaa.,ZúBrikM.,noVotnýJ.a kol., 2007: Škodlivé činitele lesných drevín a ochrana pred nimi. Zvolen, NLC, 208 s. ISBN 978-80-8093-048-6.

MoraVčíkM.,noVotnýJ.,toMap., 2007: Národný lesnícky program Slovenskej republiky. Zvolen: NLC-LVÚ Zvolen, 63 s. ISBN 978-80-8093-036-3.

MoraVčíkM.a kol., 2009: Vízia, prognóza a stratégia rozvoja lesníctva na Slo-vensku. Zvolen: NLC, 172 s.

sarVašM.,BruCHánikr.,HoffMannJ.,CHVáloVák.,JežoVičV., 2010: Základ-né charakteristiky lesných drevín – ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo a škôlkarstvo, obhospodarovanie génových základní. Zvolen: NLC, ISBN 978-80-8093-112-4. Dostupné na internete: http://www.nlcsk.sk/files/1707.pdf.

šMelkoVáĽ.a kol., 2001: Lesné škôlky. Zvolen: ÚPVVPLVH SR, 275 s. ISBN 80-88677-83-1.

207

šMelkoš.a kol., 2008: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005-2006. Zvolen: NLC, 15 s.

štefančík i., kaMenský M., BruCHánik r., 2007: Výchova a obnova lesných porastov v rozdielnych ekologických podmienkach. Zvolen: NLC, 140 s. ISBN 978-80-8093-027-1. Dostupné na internete: http://www.nlcsk.sk/files/1539.pdf.

VarGal., 2010: Rýchlorastúce dreviny – jeden z obnoviteľných zdrojov drev-nej suroviny a energie. Zvolen: NLC, 104 s.

urGela J., 1999: Vývin lesníckeho zákonodarstva na slovenskom území. In Právne normy v lesníctve. Zvolen: LDM, s. 5–11.

ZúBrikM.,noVotnýJ.a kol., 2004: Kalendár ochrany lesa. Polnochem, a. s., 94 s.

ZDyCHa p., 1999: Lesnícka legislatíva na Slovensku koncom 19. storočia. In Právne normy v lesníctve. Zvolen: LDM, s. 21–28.

208

ZOZNAM tABulIEK A OBráZKOv

Tabuľky

tabuľka 1. Doby sejby jednotlivých druhov semien drevín podľa priprave-nosti na klíčenie (Šmelková a kol., 2010)

tabuľka 2. Orientačné hodnoty výsevových dávok g.bm-1 (Dušek, 1997)

tabuľka 3. Základné údaje o podrezávaní koreňov semenáčikov (Dušek, 1977)

tabuľka 4. Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde na Slovensku (Oravec, 2009)

tabuľka 5. Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z lesnej pôdy na Slovensku (Oravec, 2009)

tabuľka 6. Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na tzv. bielych plochách na Slovensku (Oravec, 2008)

tabuľka 7. Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z tzv. bie-lych plôch na Slovensku (Oravec, 2008)

tabuľka 8. Nákladovosť technologických postupov výroby lesnej štiepky (Oravec, 2009)

tabuľka 9. Výkon technológií štiepkovania (t.h-1 čerstvej štiepky) (Oravec, 2009)

tabuľka 10. Priemerné náklady na prepravu štiepky (Oravec, 2009)

tabuľka 11. Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania to-poľov v prírodných podmienkach Slovenska (Oravec, 2007)

tabuľka 12. Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania agáta bieleho v prírodných podmienkach Slovenska (Oravec, 2007)

tabuľka 13. Výmera pôdy vhodnej na pestovanie energetických drevín na Slovensku (Oravec, 2008)

tabuľka 14. Ročný výkon sušiny niektorých vybraných topoľov a vŕb (Ora-vec, 2010)

tabuľka 15. Výnosy počas doby životnosti plantáže energetickej vŕby (Ora-vec, 2010)

209

Obrázky

Obrázok 1. Lesy Slovenskej republiky (Archív NLC)

Obrázok 2. Kráľ Žigmund. Kráľovské nariadenie 1426… a preto kráľovským slovom svojim nariaďujem, aby sa na rúbanisku v nijakom prípade neoralo, lebo tam jedine les sa musí prinavrátiť (Archív LDM Zvolen)

Obrázok 3. Pozemkové spoločenstva vlastnia a obhospodarujú lesy a poľno-hospodársku pôdu (Čaboun, 2008)

Obrázok 4. O rozvoj lesného hospodárstva sa mimoriadne zaslúžila Mária Terézia, ktorá vydala v roku 1769 Lesný poriadok (Archív LDM Zvolen)

Obrázok 5. Právne predpisy na úseku lesného hospodárstva (Vydáva a aktu-alizuje NLC-ULPV Zvolen)

Obrázok 6. Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov (Bavlšík a kol., 2008)

Obrázok 7. Súčasnosť a budúcnosť hospodárskej úpravy lesov (Bavlšík, Bor-tel, 2007)

Obrázok 8. Model hospodárenia (Bavlšík a kol., 2008)

Obrázok 9. Čistopis lesného hospodárskeho plánu (Bavlšík a kol., 2008)

Obrázok 10. Porastová mapa (NLC-ÚHÚL Zvolen, 2010)

Obrázok 11. Plocha pripravená na plnovýsev na minerálnu pôdu (Sarvaš, 2010)

Obrázok 12. Ochrana výsevov pred vtákmi (Sušková, 2010)

Obrázok 13. Ručné škôlkovanie (Sušková, 2010)

Obrázok 14. Meranie výšky nadzemnej časti (Takáčová, 2010)

Obrázok 15. Meranie priemeru koreňového krčka (Takáčová, 2010)

Obrázok 16, 17. Vplyv deformovaného koreňového systému sadbového mate-riálu na stabilitu lesných kultúr (5 rokov po výsadbe) (Sarvaš, 2010)

Obrázok 18. Výchova bukových porastov (Štefančík, 2008)

Obrázok 19. Obnova zmiešaných porastov (Štefančík, 2008)

Obrázok 20, 21. Výskyt škodlivých činiteľov hodnotený podľa objemu na-padnutého dreva – objem realizovanej náhodnej ťažby v roku 2009 (obrá-zok vľavo), objem nespracovaného napadnutého dreva k 31. 12. 2009 (obrá-zok vpravo) (Kunca, 2010)

Obrázok 22. Vetrová kalamita z roku 2004 vo Vysokých Tatrách (Konôpka, 2004)

Obrázok 23. Ručné odkôrňovanie smrekových kmeňov napadnutých ly-kožrútom smrekovým (Kunca, 2010)

Obrázok 24. Olistenie kmeňa patrí k jedným z príznakov tracheomykózneho ochorenia dubov (Kunca, 2010)

210

Obrázok 25. V ťažbovej činnosti sa najčastejšie používa motorová píla (Še-beň, 2007)

Obrázok 26, 27. Lesná technika (Šebeň, 2007)

Obrázok 28. Začiatok vegetácie na jar (Čaboun, 2008)

Obrázok 29, 30. Leto v lesoch Slovenska – daniel s parožím v lyku (Hrbáľ, 2009) – od polovice júla do polovice augusta prebieha srnčia ruja (Čaboun, 2008)

Obrázok 31. Pestré farby olistenia stromov v jeseni (Archív NLC)

Obrázok 32. Ihličnatý les v zime (Archív NLC)

Obrázok 33. Logo PFEC (Archív NLC)

Obrázok 34. Logo FSC (Archív NLC)

Obrázok 35. Lesná štiepka (Farkaš, 2008)

Obrázok 36. Nekvalitné lesné porasty vhodné na využitie ako surovina na výrobu energie (Farkaš, 2008)

Obrázok 37. Technológie výroby lesnej štiepky (Farkaš, 2007)

Obrázok 38. Plantáže rýchlorastúcich drevín (Farkaš, 2008)

211

SuMMAry

This handbook presents information on the history of the ownership and management of forests on the territory of present Slovak Republic for non-sta-te forest owners and forest managers in Slovakia. A reason this issue is paid a special attention because continuity in the ownership and use of forest was interrupted in the second half of past century. A newly constituted non-state sector continues in long past traditions.

At the same time a new situation is considered what concerns changed na-tural conditions, development of production, new requirements being laid on functions of forests as well as the fact the Slovak Republic has become a mem-ber of the European Union and subsequently must fulfil commitments fol-lowing from its membership. The handbook brings information also on orga-nizational forms, which are used in the administration and management of forests in non-state sector in accordance with valid legislation.

An overview of legal norms valid for forest sector in Slovakia is presented. An attention is paid to the obligations as well as the rights of forest owners and forest managers. Forestry-related legal norms valid in other sectors are inclu-ded as well because they restrict frequently the ownership and management of forests. But they are obligatory for the forest management. Brief information on forest-related regulations of the European Union is given. The handbook contains also information on planning of management in forests. It is particu-larly explanation of intentions and objectives of forest management, and what forest owner or forest manager should know about forest management plans and their implementation. A special attention is paid to the obligations and rights in relation to the organs of state administration of forestry.

Individual activities performed in sustainable forest management are cha-racterized. Obligations and rules in relation to forest reproductive material are presented, and then nursery management is characterized as well as fo-rest establishment, tending and regeneration of forest stands. The handbook describes methods and ways of forest protection, timber logging, trade activi-ties and primary records on raw wood and its assortments. Obligations of fo-rest owners and forest managers according to respective seasons and months are presented as well.

The handbook brings information also on forest certification. A role of fo-rest certification, respective systems of forest certification and their imple-mentation are explained as well. Possibilities about the use of forest biomass for energy production are given. Technological procedures of the production of forest chips are presented together with possibilities of their transportation and the best possible realization.

The handbook does not deal with all problems and issues that forest owners and forest managers must solve in their daily work. They are, for example, Slovak technical standards as qualitative classification of coniferous roun-dwood, quantitative classification of broadleaved roundwood, then forest po-

212

licy, direction of production processes, economics of forestry, tax policy, game management and other, because they are usually independent and quite vast materials.

The publication is intended mainly for forest practice. The information was collected with regard to current knowledge, legislation and conditions in forest management in Slovakia. The authors hope that this handbook will be useful especially for forest owners and forest managers in non-state forest sector.

príručka vlastníka a obhospodarovateľa lesa - nlcsk.sknlcsk.sk/files/2228.pdf · 6.2.2. obnova...

Documents