Mrrtok a soboto.

M « | # nfe 1« k, M pol zoka 8 k., mimi rok* A k, M M 4 M

lk-Wk. to nfcoMuk*:

4o WwntH U mariek, Bolka • nbfev, Aauriky 4 dob. 76 &,

cadiOMauko M franky.

Předplatná aa s o b o t ň a j š i e ě i a l a JOÍ

pre Kakúako-Uhonko IOÍM A kor., pre Nemecko 4 marky,

Boako 8 rab., Amerika 1 d. M o,, oltatné cndxozemiko 6 fr.

Jednotlivé Sííla predávajú aa I po 10 h., poStou 13 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Utorok, 16. mája 1916. Číslo 58.

i m ' t o n o n A V ^ h otxatáoh i h r » b i v 0 > d r «sky- Cestovatel vidí massy opa-.preto, že sa vraj chce dat volit — sa panov-A m e r i K a n a n o v y c n t e s t d C U . | B t e n ý c h m a j e r 0 V j v y o i c w l ú p ^ y , nesmierne f níka. Dnes je to azda ešte iba žart, no kto Pred samým vypuknutím svetovej vojny i p i o o h y g p u ito8enýoh a spálených zemí, kosti]by bol pred 10 rokmi vážne hovoril o regu-

ivédsky vyslaneo dr. Rudolf Kjellen, professor j v ykynoíenýoh stád byvolov v prariaeh. Sveto-flárnom, millionovom vojska v demokratickej na vysokej škole v Gothenburgu, vydal k n i h u j v i á d n y p r je m y B el zasa stvoril taký vykorisfu- republike Spojených Štátov?! „—• pod názirom: .Terajšie velmoci", ktorá zaslúži Jj a oi g y a tém, akého svet ani v jednom kultúr-] ' vážneho preštudovania. (Vyšla v Lipsku a B . | n o m 8 t á t e ^ ^ . g ^ präzident Wilson po-l fi r G. Teubnera: „Die Grossmächte der G e g e n - | v e d a i r< 1 9 1 8 2 e n m y s m e d o f l i a I h o d n o t u ä $&W®t>®WÚ> W O f l S f l a wart.) V knihe je znamenitá, nestranná k r i - | w d g k é h o 2 i v o t e dogtatočne necenili." Z n r á „ 1 M B I l l l M l n nalnii;ah y ^ tik. o všetkých velmociach, tak i o Rakúeko-j Z v l á 8 t a e j p o i o r n 0 8 t i p r á v e v t i e t o ^ L *£" n e m e e k é f a o • **""*> *>»»"*•• *»• Uhorsku. Teras ale, ked sa i Spojené Státy | M j , l a h u j e kapitola o zahraničnej politike AmeJ Nemeké vzducholode hádzaly na Dflnkirehen a Americké samiešaly do europakého Bporu,jrfcy# j ^ j Washington vo svojom politickom j Adinakerke bomby. hodno je v krátkosti zvedieí, Ôo myslí spiso- J testamente r. 1796 radí svojmu národu, aby j Na západnom brehu Maase Francúzi napadli vate! o Spojených Štátoch. |vodi iným národom kládol tašište na obchodné |Homme morte a boli dva razy odklonení. 64 za-

Ony sú desat rás väčšie, ako Nemecko, f styky a „aby s nimi čím menej politických í jatých. Príroda im dala všetky výhody teplého|stykov nadpriadal". Len máločo vyše jedného] Na východnom brehn Maase boly boje B ročnými i chladného podnebia a aemepisného pode-fstoletia sa Amerikám držali tejto rady. Z n ej!B

r a n atomi. Útok sme odrazili, lenia tak, že majá všetky potraviny, priemy-1vyplýva i takzvaná Monroe-doktrím a 2. de- Severne od stanice Selburg štormovali sme 500 selné suroviny a pramene sily v hojnosti. Sú|cembra 1823 so svojimi troma protestmi proti í ̂ ^ ^ 1 ^ ^ V°zitíi' m **&*•*• Najvyššie ony najbohatším štátom na svete. Ohromná^zamiešaniu sa Európy do vecí Južnej Ame-f — ich poloha má ale i ilé stránky: menovite;riky, oproti rozpreatretin európskych „polití-1 Paríž, 11. mája. .Echo de Paris" píše: Beh •výšené nebezpečie vnútorného rozkladu ná- f okých systémov0 na Ameriku a oproti canjí-1 udalostí teraz závisí od spôsobu, ako bude vedený sladkom klimatickýoh proti y a a nich pooho- Imaniu a zakladaniu nových európskych ko-fboj podmorských člnov. Nový „Sussex" pád bude diaoioh ekonomických a sociálnych osobitných | lonií v Amerike. (Tento posledný protest\ katastrofálny. „Petit Parisien" kritizuje radostne, že záujmov. |patril Rusku, ktoré v tie časy cez AlaskujWilsoc odvrhol nemeeký šechar. „Temps" píšu: Co-

Ameriokí obyvatelia sú vyvandrovaní Euro-1 vystieralo svoje ruky za kúskami Spojených ] k o I v e k bude zajtra s Amerikou, odveta jej je suchá pejci. V minulom století sa ich 71 millionov f Štátov.) Amerika žiadala od Európy, aby j u ] a ž P° "eváienie. Má velký morálny dosah a oznamuje vysťahovalo do Ameriky. Taká istá smes je]nechala na pokoji a ubezpečovala ju, že 0 n a n w n o r á l n O B ť neme«kého cisárstva, ktoré robí každé i v náboženstvách, lebo v Amerike je asi 150 j sa tiež nebude miešat do európskych diel. r p o j e n i e B k n l t a r n y m i D á r o d m i nemožným, rozdielnych vierovyznaní. Ked bliišie skúmame j Monroe-doktrína sa vždy vSôšmi sprísňovala! Frankfurt, 11. mája. V New Torku utvorila Ba americký Ind, najdeme „bielych" 54%, okolo}a rozširovala, tak r. 1869 v tom smysle, 8e!

8 p o l o č n o 8 Í« yyd*ih°<" Me, torpedované Nemeckom, anglosaského jadra soskupených. Roku 1868 staré európske kolonie v Amerike nesmú b y í j P ^ a t o k n r o b i a s • ^ • ' ^ W i k*°'eJ *Mte a»»J<* 18 právom povedal Dilke, že ústami Ameriky inej európskej mocnosti prepustené. Präzident B . „ " . _ , . Anglicko hovorí svetu; neskôr ale Roosevelt\Cleveland r. 1895 privolal Anglicku > n d s j c l J ^ pÍ ä e T^ 0 * R u ^ ***" ***** bol už pyšný na to, že v Amerike sa vy-1 off" vo venezuelskej otázke, Mao Kinley-a] tvoril týp čistej Yankee-rassy, ktorý má svoj|.volili na základe programmu: .Amerika - . ^ ľ 8 " 0 ' U m? , R\ D n e B ***Z"""50*** ••*

i *_ji J- Ĺ • i.-L jtjfj .,, ,m • L • TT . L 4 8 t e r B"thou, exminister zahraničných diel Pichon. vlastný názor na svet a svoje osobitné ná- Amerihánomŕ to jest annexia Hawai, n k r o - i M . AmniM¥ oaSn„.u „ „„• t , « * ľ,- ľ . x A • t i l v u • J •* Í > . ™- . *• ^ i_ n íl #i l Ď* v ' deP°tát Beinaeh a spisovatel BarrÓB priali do roky naň. Americkí pohtikovia spomínajú?čenie na Kube a prevzatie otázky Panamského?D n ain e, P o z v a n í 8 Ú n a 8 0 Č g k ý f r 0 B t

velké nebezpečia, hroziace národu so strany} prieplavu do svojich rúk. Žatým nasledovalo „ .. ,„ Indiánov a so strany Japoncov (rudé a žlté J .aujatie Filippínskych ostrovov r. 1899. Po Ľ * ! Í ľ ' ^ " ľ ľ í w' ̂ ^ 1T u x' \ i. u i u u» J * ^ ' . w m_ M* i-- i. , * imecká vláda neodpovie na poslednú Wilsonovu nótu. nebezpečie); obe boly bezohladne přemožené: tejto ceste potom už kráčal celkom európsky,! » Indiánov zlomili bojom na život a na s m r í . ^ e o mnoho brutálnejšie smýšlajúci imperia-L, . ! * " ' ľ ^ V N e w

jY o r l r a J« v e I k é r M "

Japoncov zákonmi, zabraňujúcimi im osádzat\ l i , m u a Severnej Ameriky: zmocněním sa P a - 1 ^ 7 ľ ^ i ľ r ľ ™ - ^ ľ * f T Í * * -u I?JÍÍ • ili xi v * 1 . . . . , « . . « . # . ^uiienkn Ameriky. Chovanie sa Nemecka rozhodne sa v Amerike. JWRe im zostalo „čierne nebež- j namského prieplavu Spojené Státy opanovaly | m e a z i mjerom a vojnou. pečie", 10 millionov černochov, ktorí žijú v? celá Severnú Ameriku a Tichý Oceán. Teraz I * _ „ v Južnej Karolíne a Mississippi a tvoria t a m ^ a j ú obut opanovat i Južnú Ameriku s j e j ! v , , ^ 1 L ľ ? 8 ' B°m b a" i« , n e n t » « w ua

H x* u * 14. A • u T x • K \ ." - V ľ ľ ÍA . .! Jž Verdun slabne, z čoho moino zatvárať na blížiaci Ba vaíšinu obyvatelstva, sá, asi ako Irôama | bezhraničnými bohatstvami a nevyspelým? k o n i e c n e f f l e e k e j o f l e M f , y T r e b a b y ( p r i p r 8 V e n ý m

v Anghoku, tiež odbojníkmi Spojených Štátov.?obyvateľstvom, a velmi tážia za spojením saj ď a i í i n offeniiívu vzdor tomu. Marcel Hutin píše v Ale viac, než Amerika svojimi nepriateľmi, s najväčšou anglickou kolóniou: s Kanadou. nEcho de Paris": Naše vojsko ani pri prvej verdun-

ime my Europejoi ohrožení — samou Ame- Pre panamerický smýšlajáoich Severoameri- 8kej ofifenzíve nevydržalo tolký orkán střelby, ako rikou. Náš bývalý minister zahraničných dieljkánov — a takíto sú všetci — bolo osobitné | v poalednýeh dňoch. Nemci v posledné mesiace zdo-Groluohovský už roku 1897 povedal, že „naj-1 položenie Kanady — anachronizmom, nesmy- konálili svoju artilleriu. Severný svah 804 len tak bližšie storočia budú vidiet zápas Európy oslom, aby sa všetoi anglioky hovoriaci Ame- mohli zaajat. Musíme na každý pád obránit vý-jestvovanie na poli kupeckom." Známy spi- říkáni sjednotili. Menovite präzident Taft sa ô i n n 3 0 4 -sovatel Stead r. 1901 hovoril o amerikanizo- o ňu živo zaujímal. Tieto pokusy sa ale roz- Rotterdam, 12. mája. Francúzsky štáb vydal vaní celého sveta ako o zákone prírody, proti bily na vernosti kanadského Iudu k Angliokn. oznámenie: V Ohampagni ohnivými striekačkami zni-ktorému niet pomoci. Ovšem sa to má len; Posledný krok s cesty tradicionálnej, c™ sme francúzske zákopy v šírke 100 metrov. v kupeckom a hospodárskom smysle roz- drievnej politiky urobila Amerika vtedy, kedl Vlavom brehu MaaBe bola tuhá kanonáda okolo umief. My Slováci ale zkušujeme túto ameri-? prijala zásadu militarizmu. Ako vieme, v p o-|A™ n c o u r t B ' 0 d r a r i ! i B m e nepriateľský útok od Vani-kanizáoiu už i na svojom tele a krvi, cítime, * slednýoh dňoch Spojená Štáty vyniesly zákon i j a , e r a b a Í o n o t t o m • r n č ^ m i «"»^tmi. ako americké kupeotvo a hospodárstvo hloe o postavení regulárneho vojska a jedným mil-našioh ľudí a cicia naša krv, aby zveľaďovala Honom mužov. Tak sa zdá, že páni Yankee

V noci bola tuhá kanonáda na avoucurtskom od-diele.

bohatstvo svojich kapitalistov. Amerika jeípo chvíli ešte i druhé zásady, na ktoré boli] K ô , n ' 1 2 ' m á 3 a ' p l n k o v n l k H o u» e. WilBonov dô-polnohospodársky a priemyselný štát, S porno-j dosiaľ pyšní, hodia do starého železa. M n o h l | Y e r n í k ' ^ 8 8 p r í d e d o E n r o p y >

hospodárskym svojím bohatstvom zaobchodí sa na pr. báli volit Roosewelta po tretí raz"

Svetová vojna.

Úradná zpráva nšiho generálneho itábu. Dna 19. mája.

Na ruskom bojišti trvá i výšená bojovná činnost. Kanonády proti Mrilému Vrcbn trvajú. Jeden

útok sme odklonili. Námeitník šéfa generálneho štábo v. Hôfer, feldmaräallautnant.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 12. mája.

Zaujali sme viacero anglických pozícií fitnrmom. Nepriate! pri nezdarnom protiútoku mal velké straty.

Nepodaril ia protiútok na Fillemmorte. Na rieke Maaie z oboch strán boly iivé kano­

nády. Slabý útok pri Thiamonte Brne odklonili. Nemecká letúnska eBkadra bombardovala želez-

nicu pri Horodeja. Najvyššie kommando.

Lugano, 12. mája. Adriatický parník „Caadiona" premenili úradná na vojenskú loď.

Lugano, 12. mája. Po obeda bola v Bime mini­sterská rada. na ktorej Salandra referoval o svojej visitu u kráľa- Cestn Salandrova do Londýna odlo­žili na Jún.

Rotterdam, 12. mája. Sir Roger Casement príde pred súd, obvinený z velezrady.

Stockholm, 12. mája. Sazonov prišiel neočaká­vane do eárovho hlavného stanu.

Ženeva, 12. mája. Spojenie poštové a telegrafické z Francie do Grécka je pristavené B výnimkou na Korfn a Solún.

Petrohrad, 12. mája. Z Teheránu pfšu: Indivi dnom menom Djamal Bey urobil attentat na rakúiko-uhorského posla grófa Logothetiho. Nestalo sa mu nič.

Ženeva, 12. mája. V Eiisej skona paláci bola naj­vyššia rada národnej obrany. Predsedal Poincáre, prí­tomní boli Briand, generál Roqnes, admirál Lacase, Joffre a, Gastelnau s hlavnéht táborí.

Lugano, 12. mája. Talianske noviny píšu o veľ-kom víťazstve, ktoré talianska vojsko pod přikrytím flotty vydobylo v Kyrenajke. A BÍee vydobyly priata v Burgi Sulejman, ktorý bol oporným punktom pre ne­priateľské podmorské Člny. Obsadily ho dňa 5. mája, kommandant expedície bol generál Latini. „Giornale ď Italia" píše, že nepriateľské vetrilová lode často saehádzaly sem s benzínom a potravinami, ktoré ulo­žily do tajných jaskýň pre nemecké podmorské člny.

Berlín, 12. mája. Vo washingtonských úradných kruhoch nečakajú odpovede na poslednú amerikánsku nótu. Zámena myšlienok je vyčerpaná, očakávajú sa skutky a vyplnenia amerikánskych želaní.

Rotterdam, 12. mája. Asquith odceatuje do írska lebo položenie je tam eíte vždy nebezpečné.

čo sa stalo vlivom Csstelnaua v osobných otázkach; a premenách. Briand a Roques vyslovili, že aú a Joffre a Gastelnauom solidárni. Verdunská fronta nepúšta sa do vlčšíeh podnikov.

Amsterdam, 13. mája. Obetí civilných požadovala irská rebélia 216.

Rotterdam, 13. mája. Lord Curzon bude mini­strom pre vozdušné záležitosti.

Amsterdam, 12. mája. V mesiaci apríli na bol-landské pobrežia připlulo 90 mín, medzi nimi bolo 50 anglických, 3 francúzske, 13 nemeckých, 24 ne­známej národnosti. Od počiatku vojny připlulo 1014 mín, medzi nimi 535 anglických, 61 francúzskych, 103 nemeckých n 225 nesnaných.

Kopenhagen, 13. mája. Francúzske noviny zve­stujú o rýchlom marši Rusov na Bagdad. „Matin* píše, RUBÍ BÚ UŽ len 60 kilometrov od Bagdadu.

Berlín, 13. mája. Delbruek naozaj ochorel a musel sa poďakovat zo štátneho sekretárstva. Ako jeho následník spomína sa gróf Roedern B Elsaska.

Rotterdam, 13. mája. V Londýne majú za možné, že Švédsko sa zamieša do svetovej vojny.

Dňa Oradná správa nášho generálneho štábu. 14. mája.

Na ruskom bojišti nič zvláštneho. Na planine Doberdo sme odklonili tuhý nápad

Talianov B ručnými granátami pri Saa Martino. Ná­mestník šéfa generálneho štábo v. Hfifer, feldmaršal-leutnant.

Londýn, 13. mája. V New Yorku boly demonštra­tívne proceasia za zväčšenia amerikánskej armády.

Dňa Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. 14. mája.

Výsvedaá kolonna vnikla do bory Armentieres a vrátila sa s 10. zajatými Angličanmi.

Okolo Givencky en Coheles sme míny vybúšili a bojovali okolo lieviku.

Útok na 804 so strany Francúzov sme odklonili bombami.

Obspolná kanonáda bola tuhá po oboch brehoch Maase. Najvyššie kommando.

Cinkota a čacktice.

13 Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa mája. Na ruBkom bojišti niet premeny. Na severnom avahu Monte San Michele naše

vojsko viacero útokov odrazilo. Taliani mali velké ztráty. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfsr, feldmaršalleutnant.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 13. mája.

Medzi Argonnami a Maasou boly tuhé boje s ruč­nými granátmi. Nepriatelovi nepodarilo BB výhrat na terrains medzi avocourtskou a maloncourtskou horou.

Pri Morte-homme nepriatelský nápad pechoty v našom ohni sa ztroskotal.

Pri Albain pohorí mal nepriatel velké ztráty. Nemecký bojovný letún sostrelil protivnícky dvoj-

ploiník. Pr^blburgu odklonili Brne nepriateľské útoky

na niektorá naše zákopy. Najvyššie kommando.

Rotterdam, 13. mája. Brannú predlohu bez všet­kého incidentu pojednali. Na budúci týždeň stane ta zákonom.

Bazileja, 13. mája. Následkom tnhého bombar­dovania Rheimsu, previezli chorých zo ipitálov do Paríža.

Ženeva, 13. mája. Briand a minister vojny Ro­ques vo vojenskom výbore francúzskeho snemu do­plnili odvety na dôležité otázky, medzi iným na to,

Berlín, 14. mája. V Iraku bol zavedený sta? ob­loženia.

Ženeva, 13. mája. Včera bolo na verdunskom fronte pomerne ticho, satým BB boj obnovil. Nepriatej chce silou-mocou rosrumit naše prirodzené hate na 304, Morte Homme, pri Douaumonte a pri Vanx.

Berlín, 14. mája. Srbov prevážajú na lodacb do Solúna. % sa ich už previeslo.

Rotterdam, 13. mája. Na lavom brehu Masse, v avoeourtskej hore, na 304 výšina bol nepretržitý ka­nónový boj. Na výšinu 287 sa Franoúsi dostali.

Na pravom brehu Maase obnovili Nemci útoky proti francúzskym zakopám pri Douaumonte. Napriek velkým prípravným střelbám nepodarilo sa Nemcom oslabit naše línie. Každý útok sme odrazili B velkými stratami nepriateľa. I nočné nábehy na Thiamont sa nepodařily. Darmo Nemci napádali francúzske zákopy pri Espargues, boli všade energicky odbití. Y hore Parroy • Ban de Sapt rozvily sa tuhé boje.

Rotterdam, 14. mája. Lloyd zvestuje: „Eritrea" anglický koráb, potopili.

Rotterdam, 14. mája. Hollandia nedoBtane s An­glie mäsa.

Berlín, 14. mája. Francúsi obsadili Dora Tepe. Londýn, 14. mája. Y etnickom inštitúte bola

tajná porada o mier. Národ BB vzbúril, šturmoval lokál a hoci polieia chránila shromaždenie, napadli „ethi-kov" a viacerých ranili.

Paríž, 13. mája. Frankoanglieké vyjednávanie o regulovaní dodávania uhlia blížia sa koncu. Budú pu­blikované.

Berlín, 13. mája. Tu sa boja rastúcej amerikán­skej obchodnej flotty. Poklad siata umožňuje Amerike zabit každú konkurrenciu. S 13 milliardami zlata predčí Amerika: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko a Anglia dohromady.

Plné hrôzy sú nsše řasy. Už je to ani nia frasa, že celý svet kúpe BB V krvi, je to pravda, holá, strašná pravda. A ešte i v tejto dobe krajných, naj­väčších hrôz, úžasom naplňuje celý 3vet hrôza, ktorá svojou ošklivostou, potupou prekračuje už i hra­nice ľudskej zkaženosti a zdá sa byt akýmsi obrazom, zjavom pekla, dielom čerta, aké len v Danteho „Di­vina comedia" vedela nakreslit obrazotvornost bás­nika, kárajúceho zlobu Indskú.

Lombrozos postavil teóriu, ie každý zlý človek, vrah je telesne nepravidelný, má lebku zle utvorenú a v konci koncov, že patrí vlastne do nemocnice, nie na šibenicu. Y novšie časy „veľkí" zbojníci, ktorým BB vraj vždy podarí ujst, sa i chytajú tejto lombro sovskej slamky, keď sa top's v prúde trestajch para­grafov. Idú jednoducho — do sanatória. Tam lekári konštatujú, že pán zbojník alebo pán liferent nemá všetky kolečká v poriadku a súd — nepríčetného člo­veka osvobodí.

Ja neviem, čo povedia lekári o rosume Bélu KÍBBB. Ale ako človek dychtivé túžim za tým, aby ho vyhlásili za bláznivého. I keby týmto činom ušiel povrazu! Radšej nech sa dokáže, ie je človekom bes zdravého povedomia, nepríčetný, bez nmnl Len nech nezostane na celom človečenstve lpiet ukrutná hanba: že človek je i takejto hnusoby, podtverskej, diabolskej myšlienky, citu a skutku schopný I Človečenstvo nech' zaprie tohoto tvora v podobe ľudskej, nech ho ne­uznáva za Beberovného, nech sa ponáhľa a ním — ako pánska rodina BO svojím zlodejom — liferantom: — do sanatória, sakryt svoju hanbu.

A ja ani neverím, žeby bol Béla Kiss zdravého rozumu. Že bol sexuálne perverzný, že trpel na moral insanity, to je vidieť už i s dOBavádnych dôkazov. K tomu sa pojila nesmierna túžba za grošom. A to — ako vieme — je tiež čertova záhradka,

Elizabeta Báthori, ktorá sa vraj v krvi dievčat kúpavala, našla svoj odblesk v Bélovi Kissovi. Okkul-tisti zaiste povedia, že Báthoričkina duša vhupla do KiBSOvho tela v minútu jeho narodenia sa.

Ze takéto herostrátovské skutky ako ďaleko ležia od povolnej, mäkej duše nášho ludu, najlepšie doka­zuje povést o Báthoričke, ktorú si lud už asi 250 rokov s úžasom rozpráva. Celé legendy, pravé i ne­pravé historky povstaly o nej. Tragédiu jej obetí ntešene ospieval i slávny básník český Adolf Heyduk vo svojich spevoch „Cymbal a husle".

Hádam nebude od veci, keď spomenieme nie­ktoré historické dáta, vztahnjúee sa na ukrutné činy Elizabety Báthori.

Nie je pravda, žeby sa ona bola v krvi dievčat kúpavala, aby svoju starnúcu tvár omladila. To je báchorka. Báthorička bola historická alebo sexuálne pervesná, sadistka. Y latinskej knihe jezuita Ladi­slava Tbnróciiho (Ungaria suis am regibua, 1726.) prvý ras vyšla táto legenda o nej: „Žena sa vše­možne chcela páčit svojmu mužovi. Celú starost svoju, celý deň venovala svojmu okrášľovaniu; raz BB tak, raz inak obliekala; vlasy si lebo do vrkočov, lebo do štice česala; na zlato farbila, drahými perlami zdo­bila, Raz sa stalo, že ju slúžka pred zrkadlom česala voňavkami kropila, Xeliezkom kučera vila. Pri tejto práci vytrhla jej pár vlasov; Elizabeta Ba nazlostila a udrela ju po líci. A hľa, dievčatu sa pustila krv z nosa, kvapka krve strekla i na tvár panej, čo ked Bi utrela — mirabile äictul — mala na tom miesto jemnejšiu, krajšiu kolku, už ši to tá ľudská krv za­príčinila alebo, čo sa dá skôr uverit: satan oklamal ženské oči. No akokolvek bolo, tá kvapka krve, ach! éo za krveprelievanie zapríčinila! Lebo Elizabeta až do sblásnenia zaľúbená do svojej krásy, ako to zba­dala, začala takto rozmýšľať: čo? ked mi kvapka krve dala toľkoto kráBy, koľko mi jej dá, keď BB celá v nej okópem? Veď ja to moja povinnost, aby som sa páčila môjmu mužovi, a aby ma ľúbil, musím byt najkrajšia; osud a Boh mi ukázal spôsob, bola by ja vinovatá, akby ho nepoužila." — Táto báchorka sa tak ujala, že ešte i dr. Faustin Heil v Pallas nagy Lexihona U. sv. str. 724. toto píše o Báthoričke „Y tom bobonárskom domnění, že kúpanie v ľudskej krvi zabespečí jej ženskú krásu, už za života svojho

mula, ale ešte väčšmi ked bola vdovou, 600 zemian- Ujváriho (i Fickóm menovaného) lokaja, ktorý jej asi akých dievčat čo boly v jaj dvornej Blužbe, obetovala za 16 rokov pomáhal v tomto mäsiarsní.

Thurzo urobil krátky process: o týždeň neskôr, 7. januára 1611, v Bytči verejne dal katovat a po­pravit obe baby: Honu a Doru. Kat im Miestami po­vytŕhal prsty a raky, potom ieh na hranici opálili spola i B Jánom Ujvári Fiekóm, ktorému prv ale hlavu stali. Život Elizabety Báthori — hoci krá! Matiaš II. žiadal, aby bola popravená — zachránila jej vaemohúca rodina; ale odsúdili ja na doživotný žtlár: BEmurovali ju na čachtickom zámka do jednej komory a len tolké okienko vraj nechali, aby jej mohli cezeň dávat jest: Kým bola zavretá, nesmel na zámok nik iný chodit mimo troch kastellánov a kňaza. Umrela 21. augusta roku 1614. ,—"

svojej márnivosti." Táto legenda povstala zaiste tak, že India už

i predtým verili v liečebnú silu ľudskej krvi. PliniuB píše, že egyptskí králi ľudskou krvou liečili svoj ele-fsntiazis (chorobné zväčšenie rúk, nôh a iných údov). I Konštantín Veľký Ba detskou krvou liečil proti malc-mocaosti, ale potom ea mu vraj vo sne sjavil Peter apoštol a povedal mu, že proti jeho pliage ma len svätená voda pomôže. O Borgii Lucretii sa tiež vraví, že svoju krásu udržiavala kúpeľmi v krvi paneniek. Takto sa dostala táto rozprávka i o Bátboričke do historie.

Elizabeta Báthori sa okolo roka 1575 vydala za Fraňa Nádasdiho, ktorý mel vtedy ešte len 20 rokov. Manželstvo bolo desať rokov bezdetné. Pani ehoría- Z í d í a V p o ľ s k ý c h Z e m i a c h . vela. Užívala vraj kadejakú kloehty a žbrndy proti Veliká cast Židov, o ktorých tohto časn známe svojej nemoci, která sa vraj javila vo veľkom bolení ; na zemeguli, žije medzi Poliakmi. hlavy. To by tiež poukazovalo na nervozitu. Po de ľ « £ * • * 9 9 8 ««IWo sa Židov na celom svete • i - 1 u u 3 Í *ľ A *• * • A- x * 111.558.610 duší. Do roku 1918 tento počst iste vyšiel

Biatich rokoch sa jej narodily deti: troje dievčat a j a a 1 2 m i l H o n o v > A i e v R u 8 k u v guberniách bývalého jeden chlapec. Po dvadsafdevätročnom manželstve roku polského kráľovBtva roka 1912 načítali Židov 1,722.200, 1604 ovdovela. 13 i ostatnom Rusku už roka 1897 bolo ich 5,217100.

I V Europe, mimo Ruska, roka 1908 žilo len Kedy začala svoje ukrutnosti vyčíňať, sa nevie. 3,743.480 Židov; v Amerike, kam Ba posle iného času

Ale zaiste ešte za života svojho muža. Fraňo Nádasdi j véfmi hrnú, 1,898 087; v Ázii, kde bola kolíska Židov, ešte žil, ked šárvársky evanjelický kňaz Štefan Ma-j ^ . 4 2 ¾ ¾ t ý c h *105/25 7 ^ ' ^ f l ^ í Ä 5 *

ŕ , . . ^ . / , , í i m . t l n f i L .! Afrike 361857 a v Austrálii len nejakých 17.100. gyan v kostole pozdvihol slovo oproti Ehzabete Báthori j y p o I a k í c h ^ . ^ y y g o k ý j f l . p o m e r n ý p j j ó e f c a verejne ja obžalúval, že už dvoje paneniek zmámila, j Židov. Ked roku 1897 v celom Rusku Židia činili Tak Ba zdá, že i sám Fraňo Nádasdi vedel o zločinoch' 4.1% obyvateľstve, v gubarniach poľského kráľovstva, svojej ženy, ale zažmúril nad nimi oči. Po celej kra-j ^0¾ J * l 4 ' 0 5 P ^ t o v , čo činilo vyše 25 percentov ..'' ' ' , _ _ ... . . ' , J všetkých Židov celého Ruska, a vyše 11 percentov jine sa rozprávalo o Béthončke, lebo BO všetkých i i ( J o V 9 t v a c eiého sveta. V dvoch západných guberniách strán BÍ dala donášať svoje obete. Obyčajne to boly Ruska procentový pomer Židov bol ešte väčší, ako zemianske dievčatá, ktoré slúžily u nej nie za mzdu,N poľskom kráľovstve; menovite v grodniacBkej gu-

, . . . ... - . í l . w _ J . « . „ íbernii činil 17.5%, v rnmskej 16.1%, Utvoril Ba v ale aby » niečomu naučily na jej veľkopanskom dvore. J k r a J . š j r o k y ^ J> k t o r 0 j n ž i d o v i l k é

/ oo b y V a t e l 9 f c v o i d e

Rodičia, rodina darmo ich potom vyhľadávali na dvore | ag vyše 15 percentov pomerného počtu. Pás ten po-Alžbety Báthori. Kde len bývala, z jej dvora šly po 1 žínal sa od minskej gubernie a šiel cez grodniansku,

štátom, ktorí by prijímali a vybavovali písomne po­dané veci menšín — v ieh jazyka.' Narádza otvoriť dvojaký úradnícky status so zvláštnymi príplatky pre úradníkov, ktorí každých päť rokov zvláštnymi zkúš-kami preukážu znalosť oboch krajinských jazykov; oni by potom postupovali do miešaných okresov a do centrálnych miest krajiny a ríše.

Prísnym denným poriadkom mossla by znemož­nená byt na sneme každá obštrukcia; v národných otázkach znásilňovanie vylučovalo by sa kariátaym hlasom.

Liechtenstein nemyBlí, že by všetky tieto veci možné bolo ustanoviť zákonodarné, v parlamente; preto žiada uviesť ich vládnymi nariadeniami. Uviesť úplnú rovnoprávnosť obidvoch národov!

hreby: raz potaime, v noci, inokedy verejne, so zvo-S?8<*leekú' , T r i n i S i ' I . r r t a J ' Wl V 5 6 t o ? , ? ? ř Í •í8?*" uiouj. I M pi»a.uH>» u«v., * j " " J " " ' w , w k tomu pridáme Halič, v ktorej židovské obyvateľstvo

nením. V Sárváre bola veľká truhla, z ktorej vŽdy; r o k u 1910 činilo 10.86 percentov, predstavia sa nám mrtvolou páchlo. Na čachtickom zámka v záhrade psi j kraje, najžidovskejšie na svele. Ta je židovská otázka vyhrabali mrtvolu dievčaťa. Po nociach bolo počat i najpálčivejšia. krik a plač zo zámku. Ak pani veľkomožná zavítala* J 0 1 * ? ™ n 8 % Ž i d o V -n a B ľ t e J e 8 t ľi ? * " ť v TO.»UIU«*»O » ' » « » . Bggjj,,, p 0 n 0 ! B 1(JÚ gubernie poľského kráľovstva, do Cachtíc, dievčatá a mladé ženy ušly z celého; Litva, malo-ruské najjužnejšie kraje, Bessarabia i cher-okolia. Kastellán zámku dakedy v noci i za šesť hodín sonská gubernia, Bukovina, Halič. Palestína nemôže počul, ako kohosi bili dnu v izbe panej. Jeden zo š « / ? " . f , v & č i l m . P ^ 8 ^ . " 4 ^ 6 ^ ffi^í™ , , ' . , , , _ * n J ' :; „ -Potom ich je naj viacej v krajinách k poľským zemiam slohov videl, ako v noci pomocníčky Elizabetine, dve ? priliehajúcich: v Uhorsku 4 48%, v Dolných Rakúsach staršie ženy sviečkami opaľovali do nahá vyzlečené (s Viedňou!) 5.07%, v Rumunsku 3 8%, v europoj-dievča a ako sa pani čachtického zámka na toa í a J i k o m Turecku 3-2%. V ostatnej Europe jest Židov . . , a j. , .ľ. . . , , . .., „, . . ... i už málo. V Nemecku ešte 1%, ale v Anglii len bávala. Stará dojka, hlavná spoluvinníčka Báthončky, 1 0 6 6 o / o ) v o F r a n e 0 M k u 0.25%, v Taliansku 0.1%, v, Ilona Jó, pred súdom vyznala, že jedno dievča natreli j Španielsku 0 0 1 % . Mimo Európy, potom okrem Pele-medom a vystavili ju na since, aby ju muchy a ehro- j ««ňy. Jest Židov v TuniBi 3.1%, v Marokku 3%, Ml, W,.,,. hf. pcb.U ib., * **. do j M l t o, * S ' * Ä ? « £ J E ? ^ ¾ ¾ ^ do vĺčiek, potom ich zas liečili, aby sa o krátky čas a a č 8 l ubúdať pomerný počet Židov. 1 v samej minskej pvni Báthorička znovu mohla tešiť z ich bolesti. I ked!gubernii, k d e í í a i , i 2° Percentov obyvateľstva, až roka cestovala, brala svoje obete so sebou, poviazané v k o č i . : 1 ? " Pfdol1 na 18.1%.,J Haliči, kde židovstvo vzra-

' ' ' ť látalo ešte do roka 1890 a činilo už 11.63 percenty Konečne roka 1810 na jar, na rozkaz kráľa láa- \ obyvateľstva, roka 1910 ho zmenšilo sa na 10.86%.

tiaša H., Juraj Thurzo, nádvornik, zaviedol vyšetro-jV ^ o z n i a ° * a b o l° i c h 1831-ho 6.7%, roku 1905 zasa vanie proti Báthoričke, ktorá „B ukrutnosťou divého'; , v ' '"' . , v . . v . . . . . . -r . í«JNovfa ftetorma. \ zvera, zrejme na rozkaz čerta vyBe tristo dievčat a neviest zmámila bez viny." Vypočúvali svedkov na všetkých páastvach v desiatich stoliciach. Hlásili sa kňazi, kastelláni, úradníci, sluhovia a rodičia ztrate-ných detí. Ukrutné veci vyšly na javo. Elizabeta Bá­thori 1 holých dievčat tŕňom dala trhať mäso; pŕhľa­vou ich dala šibať; v KoBtolanocb v zamrznutom po­toka dala prebiť diera B tam okúpala jedno dievča;! na dvore čachtického zámka v treskúcej zime dala ľadovou vodou oblievať do nahá vyzlečené dievča. Vôbec vymýšľala vždy nové a nové spôsoby na trá­penie úbohých ludí.

j 25 časových otázok. I VčasopiBe „Das neue Ôsterreich" známy politik •princ Aloiz Liechtenstein píše o českej otághe a robí i návrhy, ako by ja bolo naj primeranejšie riešiť.

Princ Liechtenstein je tej mienky, že národ­nostný spor by podstatne mohol byt zmiernený tým, keby nemeckými väčšinami dosial obývané mestá a

j obce, ako aj ich obecné správy, boly primerane ohra­ničené, a noví prichádzajúci cudzojazyční osadníci

{keby len v predmestiach mohli bývať. Tak sa to t praktikovalo v stredoveku, že cudzie kolónia malý

Kochanie sa v útrapách, bôľoch nahého tela j e í B V O j e Y] a atnó mestské právo, B oddelenou správou, jasným dôkazom, že Báthorička bola otrokom ehorob-^xým by vznikly dvojaké mestá, dvojakej národnosti, neho pudu perverznosti, o ktorom psychiatri už dávno }a ktorých jedno tvorilo by jadro, drahé rastúci krub vedia a nazvali ho podľa msna zlopovestného markíza \ o k o i 0 j a d r a . p r i dvoch osobitných mestských správach de Sade (* 1740, f v blázinci 1819) saditmom. j D y tahšie b o l o B a c a 0 T a í vaájomný pokoj/

Juraj Thurzo 30. decembra 1610 v čachtickom] Narádza dalej rozdeliť okresy na národnostnom zámku zlapal Elizabeta Báthori. Prišiel k aej s jej;základe. V nemeckých okresoch boli by len nemeckí dvoma zatmi: Mikulášom Zrinskym (synom víťaza BÍ- úradníci a kňazi, ktorí by po nemecky úradovali, hoťskébo Zrinskóho-Subiča) a 8 Jurajom Drugethom v českých úradiísi a kňazi českí, úradujúci lea po s Humenného a našli v jej izbe jedno mrtvé a jedno (česky. V okresoch miešaných boly by dve úradné reči. do krvava strápené dievča. Thurzo dal zlapat i jej; Aby aa oslabovalo heslo o rozdelení krajiny — spolovinníkov: dve staré babizně: Ilona Jó a akuBi myslí princ Aloiz Liechtenstein — bolo by v každom Dorotu, ktoré jej pri tortúrach pomáhali a istého Jána okrese ustanoviť jedného alebo dvoch úradníkov extra

Chýrnik. Štvrtá vojenská pôžička. Podpisovanie na štvrtú

uhorskú vojenská pôžička ide čím dial živšie. Menom Jeho VyaosM korunného princa Karia Fraňa Jozefa správa privátnych a rodinných základín Jeho Veli­čenstva kráľa podpísala 500.000 korún. Kaločská urei-kapitula 800.000 korún. Jágerská arcikapitula 500.000 korún. Jágerský arcibiskup Ludvik Szmraesányi 100.000 korún. Súkenná fabrika v Žiline 1,500.000 korún. Bane a maše kniežaťa Koburga 500.000 korún.

t Dr. Vladimír Srb, bývalý starosta miest pražských, umrel v Prahe dňa 12. mája. Narodil sa 19, júna 1856 v Horiciach, stal sa advokátom, potom sta­rostom, vyslancom na sneme i ríšskej rade. Bol to priamy, čestný muž a významný politik. Slávna ma pamäť.

t Václav äamáaek, lekár v Liberci, zástupca tamojšej čeBkej menšiny, umrel v Liberci v 69. roka. Bol dašoa libereckých utlačených Cechov.

f Dr. Ferdinand Tonder, advokát, predseda „Ceakej priemyselnej Banky", zakladatel assekoračuej spoločnosti .Koruna" umrel v Prahe dna 11. mája.

Kukuričná múka. Od začiatku toho týždňa v me­stách aa Morave je až zavedená kukuričná múka. Každý, kto kapaje múku, je prinútený prijať 25 per­centov kukuričnej. Aie toho roka že je o mnoho lepšia od lanskej.

Slovinské gymnázium v Kroměříži. Ešte na po­čiatku minulého roku poprosili Apoštolát sv. Cyrilla a Metoda v Kroměříži, aby sa zaujal za školopovinné deti, ktorých rodičia z južných krajín Rakúska utiahli Ba na Morave. Prepošt dr, Stojan menom Apoštolátu svolal príslušných činiteľov do Kromeríža na poradu. Tak ustanovili sriadit školy a internáty v Kroměříži, v Přerove, v Zašovej a v Prestavlkách. Len vo Viedni konečné povolenie dosť pozde vydali. Žatým z Gorice prišli do Kromeríža s prosbou, aby apoštolát sv. Cy­rilla a Metoda sriadil slovinské gymnázium. A teraz je už i táto vec hotová. Doktor Stojan tak dlho chodil z Kromeríža do Viedne, radiť sa i so slovinskými či niteľmi pri veci, až sa všetko vykonalo. I mestská rada kromerížska dokázala krásne zaujatost. Okrem slovinského gymnasia otvoria v Kroměříži i taliansku školu.

Výstraha. Liaty B bojišta písané môže odnášať len pošta. V novinách vydali výstraha: Osoby, od­chádzajúce od armády, berú so sebou listy a vojen­ského obvodu, menovite i preto, aby sa vyhlo cen­zúre. Ale takéto dopravovanie listov je čo najprísnejšie zakázané a určený je trest pre každého, kto by pri tom mal úeast.

V Brne núdza i o múku. Písali sme, ako ťažko v moravských meBtáeh dostať vajec. V Brne už i múky málo. Mestká rada vyhlásila, že tento týždeň budú vydávať len chlebovú múka; múky na varenie ne­bude. Kukuričná múka pridáva sa (štvrtá časť) až od počiatku tohto týždňa.

Letný čas v Švédsku. Letný čas uviedli i v Švédsku. Živnostné biedy vo Viedni. V kaviarňach vie­

denských popoludní od drahej do siedmej je zaká­zaná biela káva prato, že málo mlieka; teraz zakázali už dávat miesto bielej kávy i vajcia. Už dostat v ka viarňaeh od druhej do siedmej popoludní len čiernej kávy, čaju alebo čokolády vo vode. — Od 18. mája vo Viedni na mlieko budú karty. Pre ročné deti karty budú denne na liter mlieka, pro dvaročné na tri štvr­tiny litra.

Oholené prasa. V Nemecku, vo weimarskej de­dine Udelstädt, gazda chcel zaklať prasa. Ale klát prasce je zákaz — z potreby, aby sa svine veľmi ne­vybily. Ako si teda chcel poradiť adelstädtský gazda? Aby ho neprezradil zápach, ked v koryte bnde obárat zaklaté prasa, on si ho len poriadne namydlil a pekne-krásne oholil. Už bol tak daleko, že si robil jaternice. No vtedy ho prezradila vôňa. Vyšlo na javo, čoho sa dopustil. A nielen že musel zaplatiť pokutu, ale konfiskovali mu i mäso, BO všetkým, čo mal a bravea.

Pivo v Bavorsku. V Bavorsku pivo v robotné dni i vo sviatky budú merať až len v istá hodiny.

List — radost Alois Sorm, syn barbiera v Olo moci, narukoval k armáde eSte v posledné dni júla 1914. Potom v auguste a septembri rodičia vedeli o ňom, že bol v bojooh vo východne] Haliči. Ále viac nedostali o ňom nijakej zvesti. Po dlhiom čase ro­dičia počali, že ich iyn padol. Zvěst bola nezaručená, preto je] celkom neverili. No pozdejšie dostali úradné uvedomenie, že Aloi? Sorm padol. Oplakali ho biedni rodičia, ako až pred nimi mnohí iní svojich synov. Ale teraz v máji nenadále prišiel im lístok. Bol z Baska. Na ňom syn píle im 3. marca, že je v za­jatí, až v Tarkeetane. Na drahý deň dostali drahý lístok, písaný ešte 26. februára. V tomto žaluje sa, že neodpovedajú mu ani na jeden s jeho listov.

H e n r y k S i e n k i e w i c z , (K jeho 70. narodzeninám.)

5. mája slávil svoje 70 e narodzeniny slávay polský básnik a spisovatel, i nášmu slovenskému obe-censvu dobre známy Henryk SJenaiewicz.

Poliaci ho považujú popri Miokiewiczovi, Mal czewskem, KraBiňskom a Kraszewskom za najvýznam­nejšieho polského literáta. Jeho velké romány: „Krt štaci*, — čiastočne i do slovenčiny preložené, — dale): románová trilógia „S ohňom a mečom", „Po­topa" a „Pán Wolodyjowski* aú známe v svetovej literatúra. Jeho najchýrnejšie dielo je ale bezporne ehýrny román: „Quo vadis", do slovenčiny ho pre­ložil Pavel Halaža. Z tohoto diela je až i kinemato­grafické divadlo sriadené, ktorého úprava Btála vraj million mariek.

Význam básnika je v utešenom epickom slohu, ktorým velkolepé opisaje historické doby. Kultúra a históra Poliakov, typické polské charaktery kniežat a rytierov, zemianstva a sedliakov sú ma tak známe, ako nikomu inému. Zvláštne 17. Btoietie, potom boje so Švédmi, kozácke vzbury, ató*., opisuje úchvatným perom.

Bomán „Križiaci" je typická historická roz­právka. Starý Jurand je jedna z najživších jeho po* stav. Opis bitky a Tannenberga je najutešenejäie, čo sme kedy či v románe, či v epose čítali.

Prvé práce jeho boly črty s novellety. Vyznač® valy sa realistikou a kritickým pesBimiimom.

Niekolko životopisných dát: Sienkiewicz sa na­rodil roku 1846 vo Woli OkrzejBkej. Školu naviti voval vo Varšave. V 80. roku robil dlhé ceBty po Amerike a Kalifornii, bol aj t Afrike, vôbec, väčšiu čiastka svojho života strávil na ceatách.

Boka 1879 vyšlo dráma: „Na jednu kartu', neskôr ^Dedinské roeprávky". V nich opisuje žitie a bytie polských sedliakov. Bez idealismu, úprimne a až kruté ich líči. Na pr. m Janko munkant*, uStráinik na majáku*, nPekná Hanka", mCe$ Step*, ,Tatárske eajatie*. Bovná sa svojimi cpismi Tur̂ ensvovi, Go­golovi, a Tolstémn.

Velký ÚBpech mal i so svojím moderným psy­chologickým románom: ,Ľee dogmy*. Je to problém o nadčlovekovi, ktorého pradedom je Hamlet Človek, ktorý prišiel na najkrajnejšiu hranicu poznania a skú­mania vlastného ja, ktorý bez rady stojí pred abso­lútnou pravdou, a nevie najst cesta do života.

Aj v nasledujúcom románe: nBodina Poíanie-ékýeh" je hrdina zádumčivej povahy, ale pri tom je i mužom činov; v láske k čistej žene najde svoje štastie, klesne síce i v láske, ale sa znova pozdvihne. Toto dielo je oslavovanie vernej ženskej lúboBti a manželstva, roboty a účinkovania pre blížneho a seba samého.

Vrchol jeho života a básnickej sily znamená však dielo 9Quo vadis*. Doba Nerona a prvých krestanov, starý Bim a jeho kultúra je nevýslovné krásne zveč­nená. Phstieky postaveným kultúrno-historickým opi­som primeraný je i sloh.

V Polsku je Sienkiewicz nsjstarším medzi žijú­cimi spisovateľmi, a najvýznamnejším staršej gene­rácie. Ked slávil roku 1900 pátadvadsatročné jubi­leum spisovatelské, venovali ma Poliaci panstvo Olegorek. 1905-ho dostal Nobelova literárnu senu. Počas terajšej vojny iije v Švajčiarsku.

N.

P r e A m e r i k a „Národnle Noviny"

možno předplat i t i prostredníctvom P a p á n e k , K o v á č & Qm», kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.

za eon u 4 doll. 75 oestov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročns.

Pre každého BffiSrjS

kdová zdravověda Napísal dr. VaVTO SľObáľ.

F o r m á t 8°, s t rán 369, s 8 6 rozličnými vyobrazeniami. Dielo vydalo dolupod-písané nakladateľstvo. C e n a broš . vý­tisku K 3 60, viaž. K 4-50, poštou o 2 0 hal., rekom m a n d o v a n e o 4 5 hal. viac. Dr. Vavro Šrobár sobral v tejto knihe BO zretelom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, sko treba žit, aby si človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. OBSAH: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvětlovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV, O otravách.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako ja horeudaná normálna cena.

— Objednávky vybavuje:

KníhMiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Rozširujte Národnie Noviny!

Mové vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.

Napísal Dr. S. O Z A M B E L . Druhé vydanie usporiadal JOZ|EF SKULTÉTY.

Formát 8°, strán 876. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. L Skloňovanie. H. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacich. — Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. O) Oddě­lovánu výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pravo­pise. — O ŕubozvuku. — Abecedný ukazovateľ. —

Na pokon. Abecedný ukazovateľ (str. 808—372) je doplňovaný vy-požitovaním germanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: broäírováného výtisku K 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku E 5*20, do poly v koži viazaný výtisk, zvlášť silná a jemná úprava . . . E 8*—.

Kto pošle peniaze vopred, nech priloží 80 hal. na pošt. porto (rekommandovane o ďalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 76 halierov.

Následkom zdraženia materiálov počítáme teraz každú väzbu o 4 0 I r a l i e r o v v l a o ,

ako je horeudaná normálna cena.

Medzi nami mnoho aa hreší proti slovenčine slovom 1 písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byt naučiť sa správne hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rod­nému jazyku, my musíme sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a i gram-matíky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czam-belova „RUKOVÄŤ''. Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju čím najčastejšie. Knihu dostať u dolupodpísaného na­kladateľstva i v každom riadnom

kníhkupectve.

Kníbtiaiiarsky účastlnársky spolok v Turčianskom Sv. Martine. cmrdw*etnmárton.>

Inserujte „Národných Novinách."

KÉtlačiarsky účastinársky spciol f Turčianskom Sv. Martino

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sobrue Diela Sietoxára Birbui Ytyiikili

Vychádzajú vo svazkoch 16—SO-hárkových. Dosial vyik 19 sváskov, dalsie nasledujú. Podrobný sosnám jednotli­vých g vtokov s udaním obsahu a den dm nááho soinass t kníh.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás* nické. Svazok L Oddiel epický. 8-hé vydanie. Broi. K »40

viazaný so slatoresom 8'<C Svazok IL Oddiel lyridrý. Druhé vydanie. Broi. . 8 4 ' -

viasanýso ziatoreiom „ »-60 Svazok DL Oddiel epický. Broi. K 4 —

viaž. so zlatorezom Svazok IV. Herodes a Herodias. Broi.

viazané so zlatorezom

6-60 - » -> 4*0

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v svaskoch 16—80-hárkových. Podrobný so* mam dosial vyšlých 6. svaakov s uvedením obsahu dfc nááho seznamu knih.

Cena jednotlivých svaakov: broiirovsných . . K ľ— viazaných 3*C

Prostonárodné slovenské povesti. Dodal vyšlo 9 soiitov. Cena 1 soiitu 80 haí., vietkých 9 soiitov spola K 4-80

A S I A v o s l i a > Historický román s časov Nereaa, od I fUU V a U I S r H. Bienkiewioa. Preložil Pavel Halase.

8 svazky s krásnymi iliustráciami. Broiirované . K e* » viazané • M'—

Spevy Sama Chalúpku. 1¾¾¾ % viazaný so zlatorezom . . . . . . . . . . 9-60

Sládkoňě Andrej, KSttftSSrA Svazok H. Broiirovaný . - . . . . « . . . , S —

viazaný • . . . » S'90

Botto Ján, Spevy. Í Ä Ä ' £ T I % vo skvostnej väzbe . . . » K 4'8ft

BoUýJán, Básne. S L ^ ^ P r Ä viazaný vo skvostnej polokoienej vizbe . . . K 5-8(

STA41CVI Román od Svetosára Hurbana Vajanskéhe. H 0 I 1 M 1 . Broiirovaný K 4 . -

viazaný * 6'6i

Proti prúdu. S S U ^ l ^ . T P B . viazaný . 4*—

U«»ln<a>-li<> Historická povést od Ľudovíta Kubániho V a i g a i n a . oena ÍOhal

V skutočnej službe. Ä i ^ L S S Skultéty. Cena . K 1*80

C 1 A V T A A { Vývin ich národného povedomia. Napísal Jolias O l U V U l l . Botto. Sv. L (rozobraný). Sv. H. Cena K «•—

L S.Tsigaiei: Zápisky p o M i . ?si: * ! S Záhorský Jonáš. S S & S S B & Ä

> íirovaný 60 kal

Kuzmány Karol, S J J Ä ' ď r Ä -Malkotenth %^^U9mm*mT*gtZ. Trenčiansky Matúš. K ^ c T Ä Románov* Bibliotéka- ro

vÄp* 7 svazkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných lao-rečových spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jednotli­vých sv&zkov dľa náiho sosnamu kníh.

Pospolité Čítanie. SÄSÄ*1*" Sočit 1. S l o v e n s f l t o M e m o r a n d n m r. 1 8 * 3 1 .

Napísal Jozef Skultéty. Formát 8» str. 64. Cena 40 hal. Sočit II. M l o l i a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Bolt . Formát 8s, strán 68. Cena M BRÍ.

Sočit 111. Z d r a v o t n í c t v o -v r o d i n e . Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 kal.

Sočit IV. H o s p o d á r s k a ó i t a x O c a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 164. Cena . . . . K 1—.

Sočit V. S l o v e n s k a o t a u t l c a o d k o n o a 1 8 . s t o l e t l a . Napísal Stefan M. Daxner. Cena 80 ha/-Následkom zdraženia materiálov počítame teras každá vistu

o 4 0 l i a l i e i * o v v l a o , ako sú horeudaná normálao ceny.

Všetky tieto knihy majú na sklade: v Turčianskom Sv. Martine J. Oaiparfk, P. Kompiä v Mosovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Parička, Ján Vftluch, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Ján Trnovský, v Dolnom Kubine J. Trnkóci, Jozef Neumann, v Bytči ViL Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Simon Roháček, v Pezinku Alfred Klein, na Myjave Daniel Pa-íický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpesti Budapeitiansky naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Jozef Tesllk. v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Znlovom Jozef Stekiáč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku 8ig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto, (L Oluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandská trioda, v Olomouci R. Promberger. v Brne J. Barviča J. Novotný, V Pittsburgu, Pa. (v Amerike): M. Gazdík 1137 days Ave.,

M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

2 J * » b s a b I r a Ä t O V 9 « l O i o d p o v ě d n á .

Zodpovadaý redaktor: S^etosár Hurhaa. Majitel a vydavatel: Consortium P*T*l Mmtlroa e Spol. Tlaeoa a aikladom Ssihtlaäarskebo éésatiBáraktno spol&a v Tarčiaaskoa 8v. Martiae.