VYCHÁDZAJÚ PRI PRÍLEŽITOSTI MEDZINÁRODNÉHO DŇA MÚZEÍ HUMENNÉ, MÁJ 2009

S účasný stav a tempo ži-vota spoločnosti už ne-stavia múzea pred dilemu, čije potrebné intenzívne ko-munikovať, ale problémomje koľko času a finančnýchprostriedkov vieme vyčleniťna komunikačný proces aakým spôsobom komuniko-vať.Pri vytváraní vlastnej ko-

munikačnej stratégie si mú-zeá musia položiť otázku –čo dnes dokážu vlastnýmisilami urobiť. Rozhodne ne-môžu zásadne zmeniť mysle-nie verejnosti. Môžu všakovplyvňovať verejnú mienkua pôsobiť na jej utváranie.Môžu meniť obsah a spôsobkomunikácie s verejnosťou,vyberať témy, prezentovaťsvoju činnosť tak, aby čo naj-lepšie dokázali využiť svojesilné stránky. V prípade mar-ketingovej komunikácie toznamená sústavnú a inten-zívnu komunikáciu so zá-kazníkom.Špecifikom múzejnej komu-

nikácie je nevyhnutnosť uve-domovania si v procese tvor-by komunikačnej stratégie,že predovšetkým vedecká po-vaha múzejnej práce a mú-zejného produktu nemôžedominovať v múzejnom ko-munikáte. Múzejná komuni-kácia preto musí vo všetkýchvýstupoch z múzea abstraho-vať primeranú dávku odbor-ných poznatkov a tieto ko-munikovať populárnou for-mou, tak, aby boli zrozumi-teľné širokej verejnosti. Mú-zejná komunikácia musí zá-roveň reflektovať požiadavkysúčasného moderného ná-vštevníka a tieto požiadavkyzosúladiť s muzeologickýmipostupmi múzejnej činnosti imúzejnej komunikácie.

Vihorlatské múzeum v Hu-mennom pôsobí ako re-gionálne múzeum pre oblasťHorného Zemplína (okresyHumenné, Snina a Medzila-borce). Jeho poslaním je nazáklade prieskumov a výsku-mov zhromažďovať, ochraňo-vať, vedecky a odborne zhod-nocovať, odborne spracúvať averejnosti prezentovať dokladyvývoja spoločnosti a prírody.Špecializovaným zameraním jevýskum dejín a dokumentáciaživota rómskeho etnika v ob-lasti východného Slovenska. Vjeho správe sú dva kaštiele (vKamenici nad Cirochou a vHumennom - sídlo múzea) aExpozícia ľudovej architektúrya bývania v Humennom –skanzen.

Vroku 2008 sa v renesanč-nom kaštieli, ktorý je síd-lom múzea uskutočnila roz-siahla rekonštrukcia, ktorá de-terminovala celú činnosť mú-zea. Predchádzalo jej náročnéprípravné konanie, realizácia

projektov a schvaľovanie prí-slušnými územnými inštitúcia-mi. Na základe rozhodnutí aschválení projektovej doku-mentácie bol realizovanýpredstihový reštaurátorskýprieskum v objekte a uskutoč-nili sa rekonštrukčné práce za-merané na statické zabezpe-čenie kaštieľa, rekonštrukciuelektrických a svetelných roz-vodov a ústredného vykurova-nia. Uskutočnila sa modernizá-cia elektrickej zabezpečovacejsignalizácie, elektrickej proti-požiarnej signalizácie a zabez-pečovacieho kamerového sys-tému vo vstupných priesto-roch budovy. Boli zreštaurova-né štukové stropy, kaštieľ bolkompletne vymaľovaný, boli vy-menené nevhodné svietidlá astaré plastové podlahy nahradi-li nové.

Napriek prebiehajúcej re-konštrukcií sa nám vďakadobrej organizácii práce ale ajtvorivému a zodpovednémuprístupu všetkých zamestnan-

cov múzea darilo plniť aj úlohy,ktoré vyplývajú zo štatútu mú-zea. Pre našich návštevníkovsme realizovali atraktívne vý-stavy a tradičné podujatia, zin-tenzívnili sme medzinárodnúspoluprácu a pozornosť smevenovali aj novým marketingo-vým aktivitám.

Vprvom štvrťroku roku2009 sme sa sústredili nareinštaláciu umelecko – histo-rickej expozície, prípravu pro-jektov a tvorbu databáz potreb-ných na vytvorenie novej príro-dovednej a rómskej expozície.Úspešné plnenie náročnýchúloh v budúcnosti spájame vmúzeu s prehlbovaním marke-tingovej koncepcie v riadení ačinnosti inštitúcie, ako aj s ak-tualizáciou organizačnej štruk-túry múzea a personálnymreinžinieringom ľudských zdro-jov smerom k posilneniu mú-zea odbornými pracovníkmi.

Mgr. Vasil Fedič

Reštaurovanie štukového stropu vo vstupnej hale kaštieľa

REKONŠTRUKCIA RENESANČNÉHO KAŠTIEĽA

riaditeľ múzea

V zbierkach múzeasa nachádza nie-koľko kusov luxus-ných loveckýchzbraní s koliesko-vým zámkom, vyrá-baných v období16.-18. storočia naobjednávku.Z konca 17. storo-čia pochádza ra-nobarokováručnica s

kolieskovým zámkom a pažbounemeckého typu. Vyrobenábola z orechového dreva s bo-hatým slonovinovým zdobením.Na pravej strane pažby jeokrem centrálne umiestnenéhoerbu figúrka lovca držiaca v ru-ke mlat, oproti je vyobrazenýmedveď na zadných labách.Na ľavej strane pažby sa nachá-dza lovec nesúci na palici pre-hodenej cez plece ulovenéhozajaca. Zámkova doska je vyro-bená zo slonovinovej platničkya zdobená rytou kresbou s kla-sickým loveckým námetom.Cieľnik má tvar štylizovanéhokvetu. Zámok je hladký, kohútikornamentálne vyrezávaný a kry-cia doska panvičky má tvar šty-lizovaného listu.

Zaujímavým exponátom je ajcelopažebná ručnica s kolie-skovým zámkom vyrobená vroku 1722 Wenzelom Spatzievo Viedni. Pažba stredoeu-rópskeho typu je vyrobená zorechového dreva a ozdobe-ná vložkami z rytej kosti. Nalícnici je oválna kartuš rozde-lená na tri polia, nad ktorou ješľachtická korunka. Po stra-nách sú dva levy zachytené vskoku. Kolieskový zámok jepokrytý rytou figurálnou vý-zdobou bojových výjavov. Na-pínacia plocha je zdobenáalegorickou postavou odpočí-vajúceho Turka.

PhDr. Ivana Strakošová

Koncom roka 2008 vyšla vo vydavateľstve REDOS Hu-menné pre Klub vojenskej histórie Beskydy v Humennom,autorov M. Drobňáka, M. Korbu a R. Turika, publikácia podnázvom Mementá prvej svetovej vojny - cintoríny v okre-soch Humenné a Medzilaborce, ako prvá z pripravovanejtrojdielnej edície zameranej na problematiku cintorínovprvej svetovej vojny na severe východného Slovenska. V úvodnej časti sa autor M. Korba venuje bojovým operá-ciám, ktoré v tomto regióne prebiehali od novembra 1914do mája 1915. Je evidentné a chvályhodné, že autor prispracovaní state využíva zahraničné archívne pramene. Pokrátkej genéze vzniku vojenských cintorínov uvádzajú au-tori M. Drobňák a R. Turík štyridsaťdeväť profilov vojen-ských cintorínov nachádzajúcich sa v okresoch Humenné aMedzilaborce ( polohopisná lokalizácia a fotodokumentá-ciou cintorína, analýza dostupných archívnych dokumen-tov, opis súčasného stavu cintorína s návrhom ďalšiehopostupu pri jeho udržiavaní).Možno konštatovať, že publikácia Mementá prvej svetovej

vojny – cintoríny v okresoch Humenné a Medzilaborce mávšetky atribúty cennej historickej práce a vytvára predpo-klady vzniku hodnotného diela, ktoré môže byť prínosompri poznávaní doteraz nedostatočne zmapovaných miestvojenskej histórie. Publikáciu možno odporúčať do pozor-nosti učiteľov histórie na všetkých stupňoch škôl.

Mgr. Vasil Fedič

Punc oficiálnosti mala sláv-nosť odhalenia pamätníka M.R. Štefánika v Humennom.Dielo vzniklo na podnet V. Ko-vátsa v náklade 70 000 korúnz prostriedkov, ktoré boli zí-skané zbierkami a darmi.Slávnostné odhalenie pamät-níka, ktoré sa uskutočnilo 25.novembra 1934, patrilo me-dzi najvýznamnejšie sláv-nostné udalosti v medzivoj-novom období. Prítomná bolapočetná oficiálna delegácia,v ktorej nechýbal minister ob-rany, krajinský prezident, ako

i gen. Lev Prchala. Súčasťouslávnosti boli prejavy zúčast-nených hostí, defilé lietadiela slávnostný obed u Mandla.Priamy prenos vysielalo ko-šické rozhlasové štúdio a je-ho vysielanie preberal aj praž-ský rozhlas. Filmové záberyslávnosti, spolu s predstave-ním mesta a okolia, propago-vali Humenné vo vojenskomfilmovom žurnáli. Pri tejto prí-ležitosti bolo priestranstvopred zámockým parkom, kdebola umiestnená socha, pre-menované na Štefánikovo ná-mestie.Zdroj: Dejiny Humenného

2 MÁJ 2009

Pamätník M. R. Štefánika

História vojenských cintorínov

Pamätník M.R.Štefánika

Zrekonštruovaný vojenský cintorín neďaleko kláštora v obci Krásny Brod

Umenie

na zbraniach

V zbierkach Vihorlatského múzeasa v súčasnosti nachádza niekoľkovyznamenaní, ktoré boli udeľovanéza statočnosť v bojoch 1. svetovejvojny . Medaila za statočnosť – der Tap-

ferkeitmedaile bola založená Franti-škom Jozefom I. ako trvalé a viditeľ-né vyznamenanie vojaka dňa 5. júna1849. Nahrádzala dovtedajšie spô-soby odmeňovania, teda peňažnúodmenu alebo verejnú pochvalu. V roku 1914 dochádza k novémuvydaniu medaile za statočnosť. Ra-zená bola v zlate a striebre. Averzznázorňuje cisára v maršalskejuniforme s Radom zlatého rúna aveľkostuhou Vojenského radu Má-rie Terézie. Okolo celého poprsia jenápis: FRANZ JOSEF I. V. G. G.KAISER VON OSTERREICH [Fran-tišek Jozef I. z božej milosti cisárrakúsky]. Medaila mala priemer 31mm, mala hmotnosť 17 g a malépevné uško.Dňa 14. februára 1915 bola cisár-

skym rozkazom založená bronzovámedaila za statočnosť (50/50bronz a delový bronz), s váhou 15 ga priemerom 30 mm. Vyznamena-nie udeľovali vojakom priamo v polivelitelia armád. (Vojaci, ktorí toto vy-znamenanie získali mali nárok nadoživotnú penziu stanovenú takto:30 korún mesačne za zlatú, 15 ko-

rún za strie-bornú 1. trie-dy, 7,50 zastriebornú 2.triedy, zabronzovú sapenzia ne-udeľovala.)Dňa 29. no-vembra 1915bola založenáželezná me-daila označo-

vaná aj ako náhradný kov, ktorúmohli dostať aj poddôstojníci a voja-ci spriatelených armád. Po smrtiFrantiška Jozefa sa radikálne menívzhľad tejto medaile. Jej nová podo-ba sa zavádza dňa 4. apríla 1917.Na prednej strane sa nachádzal po-rtrét cisára Karola v maršalskej uni-forme s radom Zlatého rúna a nápi-som Karol z milosti Božej rakúsky ci-sár, český kráľ a apoštolský kráľ .Na reverze sa zmenil názov z Tapfer-keit na FORTITVDINI [statočnosť]. Podľa údajov Viedenskej mincovnebolo len počas 1. svetovej vojny vy-razených 950 tisíc bronzových, 384tisíc malých strieborných, 143 tisícveľkých strieborných a 3 700 zla-tých medailí.

Vojenské vyznamenanie Vojen-ský jubilejný kríž 1908 – (MilitärJubiläaumskreuz 1908) bol zalo-žený k 60. výročiu vlády cisáraFrantiška Jozefa I. (10. 8. 1908).Vyznamenanie má tvar tzv. Tatzen-kreuz-u (tvar podobný nemeckémuželeznému krížu) s priemeromokolo 37 mm a vavrínovým ven-com medzi ramenami. V strede krí-ža je kruhový medailón s prieme-rom 20 mm, v ktorom sa nachádzaportrét panovníka otočeného doľa-va. Naľavo od neho je malý nápisFRANC. IOS. I. Reverz je hladký snápisom 1948 – 1908 v dvochriadkoch. Kríž bol vyrábaný z po-zlátenej mosadze. Nosil sa na bie-lej stužke s červenými pásmi. Dňa31. decembra 1914 adresoval ci-sár František Jozef mužom svojejarmády a námorníctva rozkaz, abyvšetci rezervní dôstojníci (od poru-číka vyššie) a úradníci, ktorí sa zú-

častňujú prebiehajúcej vojny bolivyznamenaní týmto vyznamenanímako výraz špeciálnej pocty.Železný kríž za zásluhy (Eisernes

Verdienstkreuz) bol založený dňa 1.apríla 1916 cisárom Františkom Jo-zefom I. v dvoch variantoch: s koru-nou a bez koruny. Bol udeľovaný vo-jakom, ktorí nedosiahli dôstojníckuhodnosť. Má tvar kríža s centrálnymkruhovým medailónom. Na lícnejstrane sú v strede medailónu iniciályFJ a kruhopis VIRIBUS UNITIS [Spo-jenými silami]. Na rubovej strane je vmedailóne letopočet 1916 a na le-me kruh so štylizovaným vavrínovýmvencom.Vojenský kríž (Karl-Truppen-Kreuz)založil cisár Karol po nástupe na tróndňa 13. decembra 1916. Tvar vy-znamenania (kríž na vavrínovom ven-ci) pripomína vojenský kríž z obdo-bia vojen s napoleonským Francúz-skom (1813-1814). Vojenský kríž bolza cisára Karola udeľovaný všetkýmvojakom bez ohľadu na hodnosť,ktorí bojovali na frontovej línii počastroch mesiacov. Na lícnej strane jenápis „GRATI PRINCEPS ET PATRIACAROLUS IMP. ET REX“ (Vďačnýprinc a vlasť Karol cisár a kráľ), narube iniciála „C“ pod rakúskou auhorskou korunou, nápis „VITAM ETSANGVINEM“ (životom a krvou) adatovanie 1916 (rímskymi číslami).Priemer kríža sa pohybuje okolo 30mm. Ako materiál na výrobu poslúžilzinok. Na pamiatku 1. svetovej vojny bola

Františkom Jozef I razená aj medai-la VIRIBUS UNITIS (spojenými sila-mi) s priemerom 31 mm, ktorá mána lícnej strane vyrazené poprsia

štyroch spojencov a na rube delo,tzv. tlstú Bertu, na pozadí horskejkrajiny s polkruhovým nápisom vhornej časti A VILÁGHÁBORUEMLÉKÉRE (Na pamiatku svetovejvojny) a letopočtom 1914 – 16 v dol-nej časti.

Aj následnícke štáty, konkrétneMaďarsko a Československo vyda-li na pamiatku bojov počas prvejsvetovej vojny niekoľko vyzname-naní. Maďarsko dňa 14. novembra1929 vydalo bronzovú postriebre-nú medailu s priemerom 37 mm.Verzia pre priamych účastníkovmala na lícnej strane prekríženémeče, na ktorých leží maďarskýštátny znak s korunou, okolo je ve-niec z vavrínovej a dubovej vetvič-ky. Na reverze je vojenská helma,pod ktorou je letopočet 1914-1918a nad ňou polkruhový nápis „PRODEO ET PATRIA“ (za Boha a ná-rod) a vavrínové vetvičky.

V Českoslo-vensku bola vobdobí rokov1918-1948 ra-zená bronzovápamätná me-daila s textomFIDAC (Medzi-národná fede-rácia starýchbojovníkov) al e t o p o č t o m1918-1919 nalícnej strane aantickou žens-kou postavouna rube (s prie-merom 36 mm)a bronzová medaila DOK „Za vernéslužby 1914-1919“ s hlavou panov-níka a kruhopisom KAREL IV. OTECVLASTI - ZAKLADATEL NÁROD-NÍCH GARD.

PhDr. Ivana Strakošová

• už po tretíkrát dostal od voličovjednohlasný mandát vo voľbách ri-chtára Ferencz Katzer;• riaditeľstvo humenskej izraelit-skej elementárnej školy zorganizo-valo pre nevidiacich osobitný kurzčítania a písania;• miestne dobročinné ženské adievčenské spolky pod vedenímsvojich tajomníkov zorganizovali vprospech Ligy ochraňujúcej detidobrovoľnú zbierku, svoje príspev-ky mohli Humenčania odovzdaťdo pokladničiek na Hlavnej ulici ana Andrássyho námestí;• uverejnené bolo nariadenie Ma-ďarskej kráľovskej kúrie, že vydatážena si nemôže zriadiť obchodalebo firmu pod svojich dievčen-ským menom a nemožno ju ani za-registrovať na súde;• dňa 2. a 3. apríla sa uskutočnilihlavné vojenské odvody, na ktorésa malo dostaviť 680 osôb, dosta-vilo sa však iba 230 a odvedenýchbolo 72;• noviny oznamovali, že v máji sazačne s výstavbou telefónnej sie-te, zavedenie bude stáť 120 korúna hovor so Sátoraljaujhelom bude

stáť 1 korunu, v auguste však už sľútosťou písali, že telefón nebude;• samovzdelávací krúžok humenskejpriemyselnej a obchodnej mládeže„skonal“ pre nedostatok peňazí;

• v Humennom chýbali lekári,nemocnica nemala stály lekár-sky dozor a vedenie, zastupova-ním bol poverený už aj tak dosťvyťažený okresný lekár, lekár

mal plat 1400 korún ročne;• štátna drevárska odborná školausporiadala výstavu výrobkov svo-jich žiakov, spomedzi ktorých vyni-kali práce Jánosa Prunyiho, DežaHutku a Kálmana Waldfogela;• v polročnom hlásení Humenskejľudovej knižnice sa uvádza, že jejslužby využilo 189 osôb, ktoré pre-čítali 208 diel;• okolie Humenného, Michalovieca Vranova sa v septembri stalo de-jiskom vojenských manévrov;• do kancelárie spoločnosti stava-júcej železnicu Humenné – Stak-čín sa vlámal zlodej a ukradol „vý-borné turecké cigary“, zlodeja ne-chytili;• pri hasení požiaru na Kosutho-vej ulici sa „chrabro držali“ žiacidrevárskej odbornej školy; • 1. decembra dali do užívaniatrať Humenné – Stakčín;• v decembri sa občania mestahromadne hlásili do Pellegrinihošermiarskej školy;• 28. decembra vypukol pri želez-ničnej stanici požiar haldy dreve-nej guľatiny.

3 MÁJ 2009

Vojenské vyznamenania prvej svetovej vojnyĽudskú spoločnosť, od jej zrodu až po dnešok, sprevádzajú najrôznejšie

symboly. So štátnou symbolikou či postavou toho, ktorého vladára bolivždy úzko spojené aj vojenské symboly – zástavy, uniformy, medaily a od-znaky nosené na uniformách. Ich štúdiom sa zaoberá jedná z pomocnýchvied historických – faleristika.

STALO SA V ROKU 1909Vybrané z novín Humenné a vidiek (Homonna és vidéke)

Železničný most na trati do Stakčína

4 MÁJ 2009

REKONŠTRUKCIA RENESANČNÉHO

Pohľad na renesančný kaštieľ v Humennom (sídlo Vihorlatského mú-zea v Humennom).

V roku 2008 prikročilo Vihorlatské múzeum k rozsiahlej rekonštruk-cií kaštieľa zameranej predovšetkým na technickú infraštruktúru,ktorá už nezapovedala nárokom súčasnej doby. Taktiež sme sa za-oberali statikou kaštieľa, ktorú predchádzajúca rekonštrukcia nerieši-la, ba pravé naopak, niektoré stavebne úpravy jej stav ešte zhoršili.Pod zlý statický stav budovy sa podpísala aj tá skutočnosť, že sa na-chádzame v seizmologicky aktívnej oblasti. Vzhľadom k tomu, že kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou, už sa-motný proces prípravy rekonštrukcie bol zdĺhavou a náročnou záleži-tosťou. Po získaní súhlasných rozhodnutí z Krajského pamiatkovéhoúradu v Prešove (na každý zámer zvlášť), sme pristúpili k spracovaniuprojektovej dokumentácie, ktorú na základe výberového konania rea-lizovala firma ALNICO Michalovce. Projekty sa pripravovali v tesnej sú-činnosti s múzeom a Krajským pamiatkovým úradom v Prešove (Mgr.Peter Vološčuk). Tento prípravný proces prebiehal takmer rok. Po pridelení finančných prostriedkov z Úradu Prešovského samo-správneho kraja a povolení začať investičnú akciu bola vyhlásená ve-rejná súťaž na realizáciu tejto rekonštrukcie. Víťazná firma TIMOTI,s.r.o prevzala stavenisko 4. júna 2008. Rozsiahlosť a náročnosť re-konštrukcie determinovala skutočnosť, že prevažná časť tohto veľké-ho kaštieľskeho komplexu (4275 metrov štvorcových zastavanejplochy) je zariadená masívnym dobovým nábytkom a steny majú his-torické drevené obloženie. Pred samotnou stavebnou činnosť sauskutočnil predbežný reštaurátorský sondážny výskum omietkových afarebných vrstiev v interiéroch kaštieľa.

Statické zabezpečenie podzákladovej časti objektusa realizovalo cielenou tlakovou injektážou polyuretá-novou dvojzložkovou živicou v súčinnosti s injektáž-nou oceľovou kotvou s valcovaným zavitom. Pomo-cou obturátorov sa touto metódou sanovali aj trhlinyv nadzemnej časti obvodových konštrukcií. Zároveňsa uskutočnila sanácia oceľových tiahel.

V celom objekte kaštieľa bola v interiéroch popri obvodových mú-roch odstraňovaná pôvodná vrstva podlahy. Na odkrytom prie-store bola vyhĺbená montážna „ryha“, do ktorej sa zabudovávalirozvodové siete všetkých modernizovaných systémov kaštieľa.Náročnou činnosťou boli podvrtávky širokých múrov, ktoré do-sahujú šírku zhruba až dva metre.

V rámci modernizácie vykurovacieho systému v kaštieľskych prie-storoch boli všetky vykurovacie rozvody vymenené za medené. Cel-kom 208 pôvodných tepelných telies bolo demontovaných. Radiá-tory boli následne preplachnuté, odtlakované a po ošetrení novýminátermi boli opätovne nainštalované na pôvodné miesta. Na každýradiátor sa osadili regulačné ventily s termostatickou hlavicou a ro-hové armatúry umožňujúce bezpečné vypustenie radiátora.

Prvá fáza stavebných činnostiv múzeu predstavovala prí-pravu 4891 štvorcových me-trov úžitkovej plochy v pivnič-ných priestoroch, na prvom ana druhom nadzemnom pod-laží k stavebným zásahom.Demontované boli všetky ex-pozície a dlhodobé výstavy. Vzaujme ochrany a bezpečnos-ti zbierkových predmetov bolivšetky múzejné zbierky opäťkatalogizované, zabalené doochranných fólii a sústredenévo vybraných priestoroch ex-pozícií alebo v depozite mú-zea v Kamenici nad Cirochou.Mobiliár a ostatný majetokmúzea bol uložený v pivnič-ných priestoroch kaštieľa ale-bo v Kamenici nad Cirochou.Predmety, ktoré nebolo mož-ne premiestniť boli obalenéochranným materiálom.

5 MÁJ 2009

KAŠTIEĽA V HUMENNOM

V priebehu stavebných prác sa pravidelne konali kontrolné dni zaúčasti zástupcov všetkých zainteresovaných . Dňa 6.10.2008 sa veľ-kého kontrolného dňa zúčastnila aj poslankyňa NR SR a zastupiteľ-stva PSK Jana Vaľová (prvá sprava), predseda PSK MUDr. Peter Chu-dík (druhý sprava ) a ďalší poslanci PSK za okres Humenné.

Posledné stavebné úpravy v rámci rozsiahlej rekonštrukcie pred-stavovalo pokladanie nových podlahových povrchov, ktoré na-hradzovali pôvodné podlahové plastové krytiny, čím sa priestoryhygienicky i esteticky zjednotili. Stavba bola ukončená 30.1. 2009. Finančné prostriedky na tútoinvestičnú akciu získal Prešovský samosprávny kraj z Európskejbanky pre rozvoj.

Stavebné činnosti v interiéroch kaštieľa vystriedali upratovaciepráce, opätovné sťahovanie a rozmiestňovanie jednotlivýchzbierkových predmetov.

Dvojstranu pripravil V. Fedič

Náročnou azdĺhavou a vy-soko profesio-nálne odbor-nou činnos-ťou v posled-ných fázachrekonštrukč-ných prác bo-lo reštaurova-nie štukovýchstropov. Vniektorých prí-padoch sapracovalo aj vdesať metro-vej výške. Cel-kovo bolozreštaurova-ných zhruba800 m2 strop-ných plôch soštukovou vý-zdobou.

Nevyhnutnou sú-časťou stavebnýchrekonštrukčnýchprác v kaštieli sa odpočiatku plánova-nia rekonštrukciestala modernizáciaelektrickej zabez-pečovacej signali-zácie objektu, elek-trickej požiarnejsignalizácie a za-bezpečovaciehokamerového systé-mu. V rámci ochra-ny a bezpečnostikultúrnych pamia-tok ide o splneniebezpečnostnýchštandard kaštieľaako kultúrnej pa-miatky.

Súčasťou sta-v e b n ý c húprav v areálikaštieľa bolináročné elek-troinštalačnépráce. Násled-ne po týchtozásahoch v in-teriéri kaštieľaboli nutné ma-liarske zása-hy. Celkovobolo uprave-ných a vyma-ľovaných tak-mer 20 tisícmetrov štvor-cových stien aťažko prístup-ných stropov.

Genéza tejto výstavy je spätá s dlhodobým projektomMúzeá a etniká, ktorý realizujú všetky pracoviskáSlovenského národného múzea zaoberajúce sa mapo-vaním a dokumentáciou života a kultúry etník na Slo-vensku. Na projekte v minulosti participovalo aj Vihor-latské múzeum v Humennom.

Výstava prostredníctvom samostatných celkov prezentujeosobitosti a špecifiká kuchárskych tradícií jednotlivých etník ži-júcich na Slovensku. Zameriava sa na zaujímavosti prípravy jedálv rámci významných príležitostí v rodinnom živote Slovákov, Ži-dov, Rómov, Maďarov, Nemcov, Chorvátov, Ukrajincov, Rusínovi Čechov. Výstava prezentuje typické jedlá štedrovečerného sto-la Ukrajincov, jedlá pripravované na počesť Veľkej noci a paschyu Rusínov, ukážky svadobnej hostiny Maďarov. Pútavým pr-vkom výstavy je prezentácia osobitého kočovného spôsobu ži-vota a stravovania Rómov, zvyklosti židovského sabatu, českého„posvícení“, viechy a vinohradníctva v živote Nemcov, prípravyhusaciny v chorvátskych rodinách a napokon domáce pečenieslovenského chleba.

Výstava aktov kanadského fo-tografa, humenského rodáka,Yuriho Dojca preklenula hrani-ce. V uplynulom roku ju moh-lo obdivovať publikum v poľ-skom Krasyczine, v maďarskej

Máteszálke, v českej metropo-le Prahe (otvorenia výstavy saokrem autora zúčastnili aj veľ-vyslanec Kanady pre Českúrepubliku a Slovensko, ako ajďalšie osobnosti kultúrneho a

spoločenského života) a v Ko-šiciach.Akty, ktoré sú doménou Doj-

covej tvorby sa predstavujú vkolekcii tridsiatich ôsmich fo-tografií. Modelky i amatérky,prezentované v najrozličnej-ších prostrediach vyjadrujúkrásu, zmyselnosť, iróniu ikontrast, či kúsok vtipu. Výsta-vy boli mimoriadne kladne pri-jaté odbornou i laickou verej-nosťou. Významný prínos tohto projek-tu bol nielen v neopakovateľ-nom estetickom zážitku, ale i vúspešnej propagácii nášhoregiónu a Slovenska prostred-níctvom umenia. Z úrovne Vi-horlatského múzea v Humen-nom to bol výrazný signál to-ho, že aj vo finančne a perso-nálne poddimenzovanýchpodmienkach vieme pripraviťa manažovať náročný kultúrnyprojekt, ktorý dokázal zaujaťnielen doma, ale aj v zahraničí.

Tradičné múzejné podujatieKarpatská kraslica sa v tomtoroku v galerijných priesto-roch Vihorlatského múzea vHumennom konalo už po 17krát. Výstavu veľkonočnýchkraslíc podporilo 45 autorovz rôznych oblastí Slovenska,10 autorov vystavujúcich vMúzeu kraslíc v mestečkuZengövarkony v Maďarsku adve autorky z poľskej gminyZarszyn.Vystavované kraslice prezen-tovali rôznorodosť tradičných

i nových techník reprezentu-júcich kultúrnu rozmanitosťjednotlivých karpatských kra-jín. V rámci tohtoročnej výsta-vy prevládali techniky vyškra-bávania, voskovania, batiko-vania a odrôtovania kraslíc,ale aj textilné variácie, zdobe-nie kraslíc aplikáciou štrasu,farebných fólii a iných netra-dičných materiálov. V rámcisúťažnej prehliadky vystavo-vaných kraslíc odborná poro-ta ako najlepšie vyhodnotilakolekcie šiestich účastníkov.

Napriek tomu, že prvora-dou činnosťou Vihorlat-ského múzea v Humennom vpredchádzajúcom obdobíbola rozsiahla rekonštrukciainteriérov kaštieľa, náležitúpozornosť sme venovali ajprezentačným aktivitám. Bo-la to celkom logická snahaneprerušiť kontakt so svoji-mi návštevníkmi. Ako mimo-riadnu situáciu vyhodnotilomúzeum obdobie, keď došlok úplnej demontáži trochstálych expozícii múzea (Zdejín Rómov na Slovensku, Zdejín mesta Humenné a Prí-rodovednej expozície) aUmelecko-historická expozí-cia bola v dôsledku rekon-štrukcie verejnosti neprí-stupná. Avšak ani tento značný ko-

munikačný handicap námnezabránil v úsilí, aby smerealizovali úspešné výstavnéprojekty a tradičné kultúrnepodujatia. Prvýkrát v históriímúzea sa nám v tejto oblastimúzejnej práce podarilo vý-raznejšie presadiť aj mimohraníc Slovenska.

6 MÁJ 2009

ÚSPEŠNÉ PREZENTAČNÉ AKTIVITY

Otvorenie výstavy v družobnom meste Humenného v ma-ďarskej Máteszálke

Yuri Dojc v strednej Európe

Karpatská kraslica 2009

Chute a vône Slovenska

Rudolf Schuster, významnáosobnosť politického života,bývalý prezident Slovenskej re-publiky a primátor mesta Koši-ce, scenárista, prozaik a dra-matik sa predstavuje ako vní-mavý pozorovateľ krajiny v úlo-he fotografa i kameramana.Túžba po spoznaní krás tejtojuhoamerickej krajiny prameni-la z rozprávania autorovho otcaAloisa, ktorý absolvoval prvúexpedíciu ešte v 20-tych ro-koch minulého storočia. V ro-ku 1991 spoločne s kamera-

manom Rudolfom Ferkom aPavlom Hlucháňom a neskôr vroku 2001 s rodinou (manžel-kou a deťmi) sa autor výstavyvydáva na tretiu cestu rodinySchusterovcov do vnútrozemiaBrazílie.

Filmový a fotografický materiálz troch expedícií zachytávanielen prírodné bohatstvo ča-rokrásnej juhoamerickej kraji-ny, ale i život domorodéhoobyvateľstva, život zlatokopovči zberačov kaučuku.

V spolupráci s Úradom Pre-šovského samosprávnehokraja sa Vihorlatské múzeumv Humennom v uplynulom ro-ku zapojilo do celoslovenskejsúťaže prípravy prezentačné-ho kalendára na rok 2009. Vsúťaži o najkrajší kalendárSlovenska 2009 získal ná-stenný kalendár pod názvomRenesančný kaštieľ v Humen-nom druhé miesto v kategóriínástenných kalendárov regió-nov.

Múzejný kalendár obsahuještrnásť obrazových farebnýchlistov a text v slovenčine, an-gličtine, francúzštine, nemčinea poľštine. Obrazový materiálkalendára predstavuje vyobra-zenie unikátnych priestorovrenesančného kaštieľa. Pät-násta listová strana obrazom atextom v uvedených jazyko-vých mutáciách v krátkosti pre-zentuje históriu humenskéhokaštieľa.Súťaž o najkrajší kalendár Slo-

venska je na Slovensku tradič-ným podujatím. V tomto roku sauskutočnil 17. ročník tejto pre-stížnej súťaže. Súťaž každoroč-ne vyhlasuje a organizuje Klubfotopublicistov, ktorý pracuje vrámci Slovenského syndikátunovinárov. Víťazné kalendáre,ktoré vzišli z jednotlivých súťaž-ných kategórii tvoria putovnú vý-stavu v jednotlivých sloven-ských mestách. Prvá výstava sakonala dňa 13. marca 2009.Prípravu a vydanie kalendárakoncepčne a organizačne reali-zovalo Vihorlatské múzeum vHumennom. Projekt finančnezabezpečil Úrad Prešovskéhosamosprávneho kraja.

Vihorlatské múzeum v Hu-mennom v spolupráci s Tech-nickým múzeom v Košiciachpripravilo výstavu reportáž-nych a dokumentárnych foto-grafií prezidenta Slovenskejrepubliky Rudolfa Schustera

z výpravnej cesty autora aspoločníkov v Brazílii. Výsta-va vyše 80 fotografii doku-mentujúcich cestu po exotic-kých brazilských zákutiachnesie názov Brazília očamitroch generácií.

Osobnosť i tvorba brekov-ského výtvarníka MilanaMihaľka nie je neznáma. Gra-fik, maliar a nesporne i experi-mentátor využívajúci nuansypoznaných maliarskych a gra-fických techník pôsobil dlhéroky ako výtvarník v Chemlone(1959-1990). Od roku 1990pôsobil v slobodnom povolaní.

Povolanie výtvarníka mu na-plno umožnilo umelecký rozlet.V početných figurálnych kom-pozíciách, zobrazeniach kraji-ny či zátišiach pretavil prevaž-ne vo výraznej typizujúcej štyli-zácii dušu bohéma. VýstavaRetrospektíva v spomienko-vých návratoch prináša priereztvorby tejto významnej osob-nosti výtvarného života nášhoregiónu. V čase od 24. májado 30. júna sa v galerijnýchpriestoroch Vihorlatského mú-zea predstaví časť grafického amaliarskeho diela tohto autora.Výstava nie je len „ brekovskoureminiscenciou“, ale predo-všetkým dôkazom výnimoč-nosti, zrodenej práve v našomregióne.

Deň svätého Huberta na Zemplínepatrí k tradičným podujatiam, ktoréVihorlatské múzeum v Humennompripravuje v spolupráci so Spol-kom svätého Huberta na Zemplí-ne. Poslednými ročníkmi podujatiasa nám podarilo úspešne „prekro-čiť“ hranice regiónu i Slovenska ana podujatiach sme privítali hostí,ako aj účinkujúcich z Poľska, Ma-ďarska a Českej republiky. Ako sú-časť podujatia sa na nádvorí ka-štieľa koná svätohubertská omša aodovzdávanie ocenení za rozvojpoľovníctva v regióne. Kultúrnyprogram za účasti verejnosti pre-bieha v areáli skanzenu a je pre-zentáciou poľovníckych tradícií.Knajpútavejším patria vystúpeniasokoliarov, chovateľov poľovníc-kych psov, ukážky poľovných sig-nálov (foto dole) a rôzne súťaže spoľovníckou tematikou.

7 MÁJ 2009

VIHORLATSKÉHO MÚZEA V HUMENNOM

Rudolf Schuster (prvý zľava) s účastníkmi expedície

Brazília očami troch generácií

Milan MihaľkoRetrospektíva

Múzejný kalendár

Rudolf Schuster

Deň svätého Huberta

Dvojstranu pripravil V. Fedič a Z. Petrová

8 MÁJ 2009

MÚZEJNÉ NOVINY − Vydalo VIHORLATSKÉ MÚZEUM V HUMENNOM pri príležitostiMedzinárodného dňa múzeí v máji 2009. Redakčná a grafická úprava: Mgr. Vasiľ Fedič, riaditeľ múzea.Tlač: Buraľ, Jovsa. NEPREDAJNÉ.

VIHORLATSKÉ MÚZEUM V HUMENNOMNámestie slobody 1, 066 18 Humennétel.: 057 / 775 3176, tel./fax: 057 775 2240E−mail: sekretariat@muzeumhumenne.sk, www.muzeumhumenne.sk

NNÁÁVVŠŠTTEEVVNNÉÉ••HHOODDIINNYYPočas sezóny (1.5. − 31.10)Kaštieľ: Pondelok − Piatok 9.00 − 18.00 hod.

Sobota − Nedeľa 14.00 − 18.00 hod.

Skanzen: Pondelok − Nedeľa 9.00 − 18.00 hod.

Mimo sezóny (1.11 − 30.4)v pracovných dňoch od 8.00 do 15.30 hod

Program MDM 24. 5. 2009

v kaštieli

14.00 hod.Slávnostné otvorenie MDM

Otvorenie výstav14.00-17.00 hod.Strašidlá v kaštieli

OZ Priatelia Múzy Michalovce18.00 hod.

Skupina historického šermu COHORS z Prešova14.00-18.00 hod.

Prehliadka umelecko- historickej expozície a výstav

Výstavy:Dialógy

Milan Mihaľko - RetrospektívaChute a vône Slovenska - tradícia kulinárskej kultúry

v skanzene

14.00-18.00 hod.Prehliadka Expozície ľudovej architektúry a bývania

Ukážky ľudových remesiel a umeleckej výrobyRekreačné jazdenie na koňoch

Štefan Barančík- Kamenica n/ Cir.15.00 hod.

Svätá liturgia Pravoslávnej cirkvi v chráme sv. Michala Archanjela

16.00 hod.Vystúpenie ľudového

folklórneho súboru MAKOVICA zo Svidníka

Celodenná vstupenka:Kaštieľ: dospelí 2€ deti 1€Skanzen: dospelí 2€ deti 1€

ÚSPEŠNÉ MÚZEJNÉ PODUJATIAS priaznivou odozvou u verejnosti sa stretávajú projekty, ktoré Vi-horlatské múzeum pripravuje v priebehu celého roka. K tradičné-mu Medzinárodnému dňu múzeí a výstave kraslíc pribudli v po-sledných rokoch Vianoce v múzeu, Deň sv. Huberta, INSITA,Medová nedeľa, Návraty rodákov, ako aj podujatia náučného avedeckého charakteru.

V rámci cyklu Návraty rodákov sme predstavili tvorbu foto-grafa Mikuláša Jacečka (v strede).

Historický šerm je každoročnou súčasťou osláv Medzinárod-ného dňa múzeí.

Výtvarného plenéra INSITA 2009 sa zúčastnili rezbári a maliariz Poľska, Maďarska, Francúzska a Slovenska.