reportáž o stredoškolských štipendiách
TRANSCRIPT
Gajova 4
811 09 Bratislava 1
Tel: +421-2-44 636 080
www.governance.sk
Sú stredoškolské štipendiá efektívny nástroj,
aby viac študentov z chudobných rodín
zvládlo strednú školu?
Martina Kubánová, SGI
„Vďaka zmenám vo vnútorných predpisoch,
ktoré sme konzultovali s Bratislavou, sú
štipendiá u nás veľmi motivačné a keby
neboli, počet predčasne ukončujúcich
žiakov by bol výrazne väčší. Štipendium
u nás poberá 75 z 93 žiakov.“
Jana Matzová, sociálna a registratúrna
pracovníčka, Odborné učilište internátne
v Prakovciach
„Ak by bol zavedený povinný predškolský ročník,
v materskej škole pri rómskej osade by vznikli
problémy s kapacitou a bolo by potrebné
dobudovať ďalšiu triedu. “
Marta Bezeková, MŠ Zámutov
„Nie som spokojná s dnešným nastavením
stredoškolských sociálnych štipendií,
pretože vôbec neslúžia ako motivačný
faktor. U nás ich poberá 15 zo 130 žiakov
a len pár z nich si doteraz zlepšilo priemer.
Máme problémy so záškoláctvom a ich
riešenie je veľmi neefektívne a zdĺhavé. “
Beáta Abelovičová, zástupkyňa riaditeľa,
Odborné učilište internátne v Hlohovci
Zhrnutie
Podľa našich zistení sú stredoškolské štipendiá efektívnym nástrojom podpory stredoškolského
štúdia detí z chudobných rodín pri splnení týchto dodatočných podmienok:
Ak si stredná škola k nim dopracuje vlastné prísnejšie pravidlá prideľovania
naviazané na dochádzku. Viaceré školy, ktoré sme oslovili, majú v školskom poriadku
určené, že štipendium neposkytnú, ak žiak prekročí určitý počet zameškaných hodín
(zväčša len neospravedlnených). Predstavitelia týchto škôl vychádzajú po konzultáciách
s Ústavom informácií a prognóz školstva (UIPŠ) z toho, že školský zákon hovorí, že
riaditeľ „môže“ prideliť štipendium, a na tom zakladajú svoje právo určiť ďalšie pravidlá
jeho prideľovania. Naopak, na chýbajúci motivačný účinok štipendií sa sťažujú tie
stredné školy, ktoré štipendium odnímajú len pri podmienečnom vylúčení žiaka, čo je
dôvod odňatia štipendia priamo uvedený v školskom zákone, pričom tieto školy vnímajú,
že by pridaním vlastných kritérií išli nad rámec zákona. Na týchto školách sa potom
stáva, že žiak nechodí na vyučovanie, ale stále poberá štipendium.
Ak sú pre týchto žiakov dostupné aj iné dotácie spojené so štúdiom, napr. znížený
poplatok za internátne ubytovanie a dotovaná strava. Nedotované náklady na
internátne ubytovanie a stravu prevyšujú podľa oslovených predstaviteľov škôl mesačne
50€, a preto niektorí z nich hovoria o finančnej nedostupnosti štúdia pre chudobnejších
študentov. Uvádzajú tiež, že nový školský zákon vypustil povinnosť zriaďovateľov
dotovať cenu internátneho ubytovania a stravy pre žiakov v hmotnej núdzi, čo výrazne
zvýšilo ich náklady a spôsobuje predčasné ukončovanie štúdia po ukončení povinnej
školskej dochádzky. Tento problém necítia tak výrazne v tých školách, kde zriaďovateľ
stále dobrovoľne dotuje tieto služby študentom z rodín v hmotnej núdzi.
Ak škola iniciatívne pracuje so žiakmi (rodičmi) a zabezpečí si ich súhlas, aby boli
zo štipendia prednostne hradené náklady žiaka so štúdiom, teda strava, cestovný
lístok pre dochádzajúcich žiakov, prípadne ubytovanie. Viacerí predstavitelia škôl sú
nespokojní s tým, že sa do rodiny dostávajú peniaze v hotovosti, ktoré nie sú vždy
použité v prvom rade na krytie nákladov štúdia dieťaťa. Najlepšie skúsenosti mali tie
školy, ktoré iniciatívne komunikujú so žiakmi alebo rodičmi a uplatňujú s ich súhlasom
systém prednostného platenia so štúdiom súvisiacich nákladov. Opačnú skúsenosť majú
niektoré školy, najmä odborné učilištia, kde žiak prinesie domov peniaze, ktoré rodič
nepoužije na výdavky spojené so štúdiom, a potom žiak nemá ani len zaplatenú stravu
v škole a prichádza do nej hladný.
Stredoškolské štipendiá majú však aj silnú konkurenciu, keď študent po povinnej školskej
dochádzke môže získať iný okamžitý vyšší príjem, a preto predčasne ukončí štúdium. Môže ísť
o tri najčastejšie možnosti. Prvou je, ak študent získa prácu načierno a prestáva chodiť do školy.
Druhou je, ak predčasne ukončí školu, prihlási sa do evidencie nezamestnaných a neskôr sa
uchádza o účasť na aktivačných prácach, kde aktivačný príspevok vo výške 63,07€ prevyšuje aj
najvyššie možné stredoškolské štipendium. Treťou častou možnosťou je, že si zakladá rodinu
a stáva sa priamo poberateľom sociálnych dávok v hmotnej núdzi, ktoré pre jednotlivca s 1-4
deťmi sú dnes vo výške 115,10€ s možnosťou získať ďalšie príspevky.
Pravidlá poskytovania stredoškolských štipendií
Stredoškolské štipendiá pre študentov
z chudobných rodín boli zavedené v roku 2004
ako jeden z nástrojov, ktoré majú podporiť
štúdium týchto detí na stredných školách.
Vyhláška 311/2004 o poskytovaní štipendií
žiakom stredných a špeciálnych škôl, stanovila
vtedy tri úrovne štipendia: 1200 Sk (prospech
do 2,0), 800 Sk (prospech 2,01-3,0) a 600 Sk
(prospech horší ako 3,0). Štipendiá sa mohli
poskytnúť študentom z rodín v hmotnej núdzi,
neskôr v roku 2006 pribudli študenti z rodín
s príjmom do výšky životného minima.
Podľa UIPŠ viedli štipendiá k zlepšeniu známok u ich poberateľov, čo usudzovali z nárastu
priemerného vyplateného štipendia. Ako pre Pravdu v roku 2006 uviedla Ľubica Chomová z
UIPŠ: „Dávka sa zvyšuje, čo ukazuje na zlepšujúci sa prospech žiakov.“1
Ich ďalším pozitívnym efektom bolo podľa Ruženy Grochovej z oddelenia stredoškolských
štipendií v UIPŠ, že „viac detí takto postupuje do ďalších ročníkov, dokonca boli prípady, kedy sa
vrátili z úradu práce, aby si doplnili vzdelanie,“ ako uviedla v roku 2007 pre TASR2.
Tabuľka 1: Prehľad o stredoškolských štipendiách v školských rokoch 2007/08 - 2009/10
gymnáziá konzer-
vatóriá
stredné
odbor. školy
špeciálne
stredné školy SPOLU
2009/
2010
priemerný počet
štipendistov 1 476,3 29,3 7 733,0 1 002,2 10 240,80
vyplatené štipendiá v € 537 729,33 10 007,36 2 342 489,74 361 870,52 3 252 096,95
priemerné štipendium
mesačne v € 36,42 34,15 30,29 36,11 31,76
2008/
2009
priemerný počet
štipendistov 1 357,10 51,5 6 690,30 866,5 8 965,40
vyplatené štipendiá v € 463 773 13 581 1 945 691 296 198 2 719 242,38
priemerná mesačná
výška štipendia v€ 34,17 26,37 29,08 34,18 30,33
2007/
2008
priemerný počet
štipendistov 1 597,90 73,4 9 226,50 945,3 11 843,10
vyplatené štipendiá v € 547 496 21 715 2 626 901 314 572 3 510 684,46
priemerná mesačná
výška štipendia v € 34,26 29,59 28,47 33,28 29,64
Zdroj: UIPŠ (Pozn.: V jednotlivých mesiacoch sa počet štipendistov mení, UIPŠ preto vykazuje priemerný počet
v danom roku.)
1 Štipendium zlepšilo stredoškolákom známky. Pravda 7. novembra 2006. Dostupné na
http://spravy.pravda.sk/stipendium-zlepsilo-stredoskolakom-znamky-fzl-
/sk_domace.asp?c=A061107_090340_sk_domace_p23
2 Stredoškolské štipendiá zlepšujú dochádzku, prospech a zvyšujú počet študentov. Hospodárske noviny
28.7.2007. Dostupné na http://hnonline.sk/slovensko/c1-21706280-stredoskolske-stipendia-zlepsuju-
dochadzku-prospech-a-zvysuju-pocet-studentov
Výška štipendia závisí od priemerného prospechu študenta v predchádzajúcom polroku a od výšky životného minima nezaopatreného dieťaťa.
V školskom roku 2010/2011 môže byť poskytnuté štipendium:
pri prospechu do 2,0 vrátane: 42,31€ pri prospechu horšom ako 2,0 do 2,5
vrátane: 29,62€ pri prospechu horšom ako 2,5 do 3,5
vrátane: 21,16€
V roku 2008 došlo v štipendiách k zmene kritérií prospechu: po novom ho môžu získať len
študenti s prospechom do 3,5. V dôsledku tejto zmeny sa očakával pokles počtu poberateľov
štipendií. Stanislav Kráľ, riaditeľ Spojenej školy v Čaklove (okres Vranov nad Topľou) pre
Hospodárske noviny3 v júli 2007 odhadoval, že o štipendium na jeho škole príde 20-25% žiakov.
Bolo by to však menej, ak by sa o plánovanej zmene dozvedeli skôr a žiaci by si stihli zlepšiť
známky na júnovom vysvedčení. Na Slovensku došlo po tejto zmene v školskom roku 2008/09
k celkovému poklesu poberateľov štipendií o 24%, no v ďalšom roku sa počet štipendistov zase
zvýšil. Vývoj z pohľadu podielu štipendistov na počte všetkých stredoškolských študentov bol
nasledovný: v roku 2007/08 tvorili 3,8%, v ďalšom roku pokles na 3% a v roku 2009/2010
nárast na 3,5% štipendistov spomedzi všetkých stredoškolských študentov.
Pre porovnanie, v základných a špeciálnych základných školách tvoril v roku 2009/2010 podiel
detí z nízkopríjmových rodín, poberajúcich dotácie na stravu a školské pomôcky až 13%.
Výrazný rozdiel medzi nimi poukazuje na stále veľkú skupinu žiakov z chudobných rodín, ktorí
nepokračujú v ďalšom vzdelávaní po povinnej školskej dochádzke. Okrem nízkej motivácie
z rodinného prostredia sú dva dôvody pragmatické:
možnosť získať iný vyšší príjem buď z príležitostnej práce načierno alebo zo
sociálnych dávok, a to buď založením rodiny alebo prihlásením sa do evidencie
nezamestnaných a neskoršej účasti na aktivačných prácach. Podľa Andrey
Smoradovej z Obecného úradu v Nálepkove je najčastejší scenár so založením rodiny:
„Keď skončia povinnú školskú dochádzku alebo aj počas nej majú deti, riešime problémy
s určením otcovstva. Oni si neuvedomujú, že potrebujú vzdelanie.“ Viera Demková
z Obecného úradu v Dobšinej vysvetľuje o zapojení do aktivačných prác: „Pravidlá pre
aktivačné práce sa líšia podľa toho, či ide o vzťah medzi úradom práce a občanom, alebo
medzi mestom a občanom. V krátkodobej aktivácii cez úrad práce máme asi 100 občanov.
Častejšie sú u nás ale využívané obecné aktivačné práce, kde máme teraz asi 200 občanov,
pričom tu môže ísť o dlhodobé aktivačné práce. Uplatňujeme však pravidlo, že občan musí
byť samostatne posudzovaný, teda musí byť sám poberateľom dávky, nielen jeho rodičia,
takže sa stretávame hlavne so staršími ako 18-ročnými.“ „V Prakovciach je zaužívaná
hranica pre účastníkov aktivačných prác 18 rokov a viac. Stačí potvrdenie, že je uchádzač
sám v hmotnej núdzi alebo žije v takej rodine a že je evidovaný nezamestnaný. Aktivačných
prác sa u nás zúčastňujú hlavne 22-roční a starší, mladší však k nám nechodia, asi sa
spoliehajú, že sa rodičia o nich postarajú,“ hovorí p. Gordan z Obecného úradu
v Prakovciach.
horšia dostupnosť stredoškolského vzdelávania pre absolventov špeciálnych škôl
(kde žiaci z nízkopríjmových rodín tvoria až 38%), ktoré je obmedzené len na odborné
učilištia alebo praktické školy. Na celom Slovensku je 46 odborných učilíšť, pričom
viaceré z nich majú elokované triedy v iných mestách. Napríklad podľa štúdie Rómskeho
vzdelávacieho fondu Škola ako geto (2009:35) je vzdialenosť mimoriadne dôležitý faktor
rómskych rodičov v rozhodovaní, či dieťa poslať na strednú školu, pričom najmä rodičia
detí z vidieckych oblastí odmietajú posielať svoje deti do vzdialenejších odborných
3 Nejedlý, Tomáš: Prísnejšie štipendiá vytlačia žiakov zo škôl. Hospodárske noviny 30. júla 2008.
http://hnonline.sk/slovensko/c1-26114380-prisnejsie-stipendia-vytlacia-ziakov-zo-skol
učilíšť a praktických škôl, z ktorých asi 80% je umiestnených v mestách a mestečkách,
a ochotnejší sú posielať na stredné školy skôr chlapcov ako dievčatá.
Podľa predstaviteľov škôl, ktorých sme v reportáži oslovili, sú štipendiá dôležité pre žiakov
z chudobných rodín, efektívnejšie sú však na tých školách, ktoré si internými predpismi upravili
presnejšie spôsob ich prideľovania a v snahe obmedziť záškoláctvo ho naviazali na školskú
dochádzku. Viacerí predstavitelia stredných škôl považujú za problém vyplácanie hotovosti do
rodín a v niektorých prípadoch sa to snažia, so súhlasom rodičov alebo žiakov, riešiť tak, že sa zo
štipendia prednostne vypláca strava, ubytovanie alebo cestovný lístok pre študenta. V názoroch
na to, čo by pomohlo zvýšiť účasť detí z chudobných rodín v stredoškolskom vzdelávaní, sa
rozchádzajú: viacerí navrhujú predĺžiť povinnú školskú dochádzku, hoci niektorí ju považujú za
neefektívne „predlžovanie agónie“. Viacerí predstavitelia škôl navrhujú zaviesť aj na stredné
školy systém dotovanej stravy obdobný základným školám, ktorou by čiastočne nahradili
štipendiá.
Podľa Ruženy Grochovej, vedúcej strediska stredoškolských štipendií ÚIPŠ, v právnej norme pre
poskytovanie štipendií - v §149 školského zákona v ods. (1) sa píše, že štipendium možno
poskytnúť žiakovi (teda nie rodičovi). Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok
právne zodpovednej osoby, že oznámi všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
poskytovanie štipendia, prípadne vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených
nepravdivých údajov alebo neoznámenej skutočnosti rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.
Rodič vystupuje v žiadosti o štipendium ako právne zodpovedná osoba. O vyplácaní štipendií
rozhoduje riaditeľ školy, v odôvodnených prípadoch (žiaci nižších ročníkov osemročných
gymnázií, niektorí žiaci praktických škôl alebo podľa referencií triednych učiteľov, prípadne
odôvodnených žiadostí rodičov, že poskytované štipendium nespĺňa svoj účel - pomoc pri
vzdelávaní), môže štipendium vyplatiť rodičovi. Podľa Ruženy Grochovej nie je problém, aby isté
úhrady platieb súvisiacich so štúdiom škola vyriešila vo svojej réžii, napríklad pri poskytnutí
štipendia žiakovi (v odôvodnených prípadoch rodičovi) „dá podpísať výdavkový pokladničný
doklad o prevzatí štipendia (kópiu potrebuje UIPŠ) a hneď vystaví príjmový pokladničný doklad, že
finančné prostriedky prevzala škola na úhradu niektorých platieb súvisiacich so štúdiom –
internát, strava, cestovné, učebné pomôcky a pod. Tento doklad dostane žiak a môže ho ukázať
rodičovi, že štipendium nepremrhal, kópia tohto dokladu ostáva v škole.“ Podľa Ruženy Grochovej,
riaditelia škôl čelia tiež veľkému tlaku zo strany rodičov v prípade nepriznania štipendia
a pomohlo by im, keby bolo ministrom školstva schválené metodické usmernenie, ktoré by
presnejšie určovalo pravidlá poskytovania štipendií a ktorého návrh je dostupný na webovej
stránke UIPŠ. V minulosti platný metodický pokyn bol zrušený prijatím školského zákona v roku
2008 a jeho náhrada doteraz nebola prijatá.
V ďalšom texte prejdeme jednotlivé diskutované oblasti štipendií z pohľadu skúseností
stredných škôl.
Stredoškolské štipendiá a ich naviazanie na prospech
Podľa Pavla Pástora, riaditeľa Odborného učilišťa
internátneho v Želovciach (okres Veľký Krtíš) sa
situácia po roku 2008 zhoršila. Uvádza dva dôvody:
nevyplácanie stredoškolských štipendií študentom
s priemerom horším ako 3,5, ako aj zrušenie zákonnej
povinnosti znížiť alebo odpustiť poplatky za stravu
a ubytovanie týmto žiakom v novom školskom zákone.
Keďže študenti školy zaplatia mesačne asi 50€ za
internátne ubytovanie a stravovanie, ani najvyššie štipendium nedokáže pokryť celú túto sumu.
Tento rok študuje na Odbornom učilišti internátnom v Želovciach okolo tridsať žiakov, no
štúdium z nich ukončí podľa Pavla Pástora asi len 60-70%, čo súvisí najmä so zvýšenými
finančnými nákladmi.
Problém s nedostatočnou motiváciou študentov vníma Daniela Surová, ktorá na Strednej
odbornej škole v Snine vedie agendu štipendií: „Ak by nebolo prospechové kritérium, poberalo by
štipendium u nás síce viac žiakov, no nemotivuje ich to žiaľ zlepšiť si prospech tak, aby naňho
nárok získali.“ Ako problém považuje to, že deťom z rozvedených rodín často nevyjde nárok na
štipendium, hoci reálne sa o celú rodinu stará len matka a takýmto rodinám by sa podľa nej malo
pomôcť.
Iný názor na prospechové kritériá stredoškolských
štipendií má Milan Šebian, riaditeľ Strednej odbornej
školy na Zvolenskej ceste 83 v Lučenci: „Suma, ktorú
žiaci dostávajú nie je malá, a je preto oprávnené
požadovať, aby za to aj niečo škole a spoločnosti
odviedli.“ Vo veľkej strednej odbornej škole s asi
1 400 žiakmi poberá v tomto roku stredoškolské
štipendium okolo 160 žiakov. Riaditeľ školy Milan
Šebian však uvádza, že okrem štátneho programu štipendií má škola cez občianske združenie aj
vlastný sociálny program a poskytuje štipendiá tým žiakom, „ktorí pre dve-tri eurá nesplnia limit
na pridelenie štátneho štipendia a škola pritom prísne sleduje dochádzku a prospech týchto detí.“
Systém štipendií by sa podľa neho dal zlepšiť tak, že by kritériá na ich pridelenie stanovovali
jednotlivé stredné školy.
Podľa Heleny Kadlubekovej z Odborného učilišťa
internátneho v Lučenci s viac ako 120 žiakmi, je
súčasné nastavenie štipendií vzhľadom na prospech
dobré a žiakov motivuje k lepším známkam. Pripája
sa k nej Emília Kúdelová, zástupkyňa riaditeľky
Odborného učilišťa internátneho Viliama Daňu
v Banskej Bystrici, ktorú podľa jej slov
neposkytovanie štipendií študentom s priemerom horším ako 3,5 veľmi neovplyvnilo, pretože
„len málo žiakov na našej škole má taký zlý priemer“.
„Podmienky pre žiakov z chudobných rodín sa v roku 2008 zhoršili, znížil sa nám počet žiakov aj ich záujem o štúdium.“
Pavel Pástor, Odborné učilište
internátne Želovce
„Naša škola má cez občianske združenie aj vlastný sociálny program pre tých študentov, ktorí pre dve-tri eurá nesplnia limit na pridelenie štátneho štipendia.“
Milan Šebian, Stredná odborná škola na
Zvolenskej ceste 83, Lučenec
„To, že štipendium nedostávajú žiaci s prospechom horším ako 3,5 u nás žiakov skôr motivuje zlepšiť si známky .“
Helena Kadlubeková, Odborné učilište
internátne Lučenec
Stredoškolské štipendiá a ich naviazanie na dochádzku
Školský zákon priamo uvádza v §149 len tieto kritériá pre udelenie štipendia: príjem rodiny,
prospech žiaka, ktorý zároveň nesmie byť podmienečne vylúčený a záväzok žiadateľa
poskytovať údaje a vrátiť štipendium neoprávnene poskytnuté. Hoci pravidelná školská
dochádzka štipendistu nie je priamo uvedená medzi zákonnými kritériami, školy vnímajú jej
potrebu. Preto formulácia zákona „štipendium možno poskytnúť žiakovi“, predstavuje pre
viaceré školy po konzultáciách s UIPŠ záchytný bod, o ktorý opierajú vlastné doplňujúce pravidlá
súvisiace s dochádzkou.
„Nie som spokojná s dnešným nastavením
stredoškolských sociálnych štipendií,“ hovorí Beáta
Abelovičová, zástupkyňa riaditeľa na Odbornom
učilišti internátnom v Hlohovci, „pretože vôbec
neslúžia ako motivačný faktor.“ Zo 130 žiakov školy
ho poberá asi 15 žiakov a len málo z nich si doteraz
zlepšilo svoj priemer. Na škole často riešia problém
záškoláctva žiakov spojený so zdĺhavou a neefektívnou procedúrou riešenia úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny a políciou. Štipendium škola odníme len tým žiakom v hmotnej núdzi
s prospechom do 3,5, ktorí boli podmienečne vylúčení. Keďže však žiakov v povinnej školskej
dochádzke nemožno podmienečne vylúčiť, škola u nich nemôže uplatniť sankciu odňatia
štipendia a aj napriek tomu, že do školy nechodia, štipendium dostávajú.
Iný prístup si zvolili v Prakovciach, kde interným
predpisom stanovili počet neospravedlnených hodín,
pri ktorom sa štipendium neudelí a pochvaľujú si ich
motivačný účinok. Na škole s 93 žiakmi, prevažne
rómskymi, poberá sociálne štipendium 75 žiakov.
„Máme stanovené, že ak má žiak v mesiaci viac ako 13
neospravedlnených hodín, štipendium sa mu v tom
mesiaci odníme,“ vysvetľuje Jana Matzová, sociálna
a registratúrna pracovníčka na Odbornom učilišti
internátnom v Prakovciach (okres Gelnica). Podľa
nej sú štipendiá pre žiakov výrazná motivácia, ak sú dobre nastavené a škola ich v prípade
porušovania pravidiel vie odobrať, alebo prednostne použiť na stravu a dopravu do školy.
Ešte prísnejší postup zvolili na Odbornom učilišti
internátnom v Snine. „V školskom poriadku máme
ošetrené, že ak žiak vymešká viac ako tretinu
vyučovacích hodín, tak sa mu štipendium odníme bez
ohľadu na to, či sú alebo nie sú ospravedlnené. Často
sa totiž stávalo, že si žiaci zohnali načierno
ospravedlnenku od lekára,“ vysvetľuje Veronika
Maliničová, sociálna pedagogička na OUi v Snine. Na
škole zároveň aj individuálne posudzujú, či za vymeškanými hodinami nie je nejaký vážnejší
zdravotný alebo rodinný problém žiaka. Na škole poberá sociálne štipendium asi 31 zo 120
žiakov, ktorí sú prevažne rómski. Podľa Veroniky Maliničovej štipendium najviac motivuje deti,
ktoré v štúdiu a živote viac podporujú aj ich rodičia. Každý rok predčasne ukončí školu asi 25-30
„Predstavte si, že až teraz riešia záškoláctvo u žiakov, ktorých sme pred dvomi-tromi rokmi vylúčili.“
Beáta Abelovičová, Odborné učilište internátne v Hlohovci
„Vďaka zmenám vo vnútorných
predpisoch, ktoré sme konzultovali
s Bratislavou, sú štipendiá u nás veľmi
motivačné a keby neboli, počet predčasne
ukončujúcich žiakov by bol výrazne
väčší.“
Jana Matzová, Odborné učilište internátne v Prakovciach
„Máme tu teraz napríklad päť detí, ktoré
bývajú v azylových domoch, rodičia ich
vyhodili z domu, a tie deti sa vrátili
k nám, že si chcú dokončiť školu.“
Veronika Maliničová, Odborné učilište internátne v Snine
detí, pričom veľké percento predčasne ukončujúcich sú deti z detských domovov, ktoré po
dovŕšení 18 rokov opustia domov aj školu, no mnohým sa potom dobre nedarí a niektoré sa
vrátia späť na školu.
Problémy spojené s vyplácaním štipendií v hotovosti
Jana Stoláriková, riaditeľka Odborného učilišťa
internátneho v Mojmírovciach, považuje za hlavný
problém stredoškolských sociálnych štipendií to, že
platby idú v hotovosti rodičom a častokrát nie sú
použité na podporu vzdelávania detí. Z asi 90 detí
v učilišti sa stravuje len 50 detí, deti sú potom v škole
hladné. Podľa Jany Stolárikovej by bol omnoho
efektívnejší systém dotácie na stravu podobný
základným školám, kde by peniaze nedostávali
priamo rodičia, ale použili by sa na dotovanú službu
pre deti. Spomedzi žiakov, ktorí sa dostanú do tretieho ročníka, získa výučný list takmer 98%, no
problémom je asi polovica zapísaných žiakov, ktorí zanechajú štúdium po splnení povinnej
školskej dochádzky. Zo 127 žiakov školy poberá sociálne štipendium asi tretina žiakov.
Niektoré školy sa preto snažia ovplyvniť, na čo sa
štipendium používa, potrebujú však na to spoluprácu
s rodičmi a žiakmi pri prednostnom zaplatení
školských služieb. V Odbornom učilišti internátnom
v Prakovciach (okres Gelnica) poberá stredoškolské
štipendium asi 80% žiakov a podľa pravidiel
v školskom poriadku žiakovi nedajú štipendium
v mesiaci, v ktorom má viac ako 13 hodín
neospravedlnených. Podľa Jany Matzovej škola
v problémových prípadoch zasahuje a prednostne so
žiakom uhrádza najprv náklady na stravu alebo dopravu, a potom dostane žiak zvyšok štipendia.
Veľmi dôležitá stála komunikácia s rodičmi: „Poznáme rodiny našich žiakov, raz za mesiac
vezmeme auto a robíme aj návštevy v rodinách, a potom vieme reagovať aj na problémy, ak nám
deti prestávajú chodiť do školy. Ak si však chlapci nájdu prácu načierno, alebo dievčatá si nájdu
partnerov, ktorí im bránia chodiť do školy, ani štipendium niektorých nevie motivovať
k dokončeniu školy,“ uzatvára Jana Matzová.
Na Odbornom učilišti internátnom v Snine spolupracujú pri výplate štipendijných peňazí
v prípade niektorých problémových rodín so sociálnymi pracovníčkami mestského úradu. Podľa
Veroniky Maliničovej, sociálnej pedagogičky na škole, sa so súhlasom žiaka/rodiny zo štipendia
zaplatí najprv internátna strava, keďže štipendisti majú na škole odpustený poplatok za internát.
„Z asi 90 detí, ktoré chodia k nám do Mojmíroviec, býva v internáte len asi 30 a stravuje sa len 50 detí. Deti sú potom v škole hladné. Hlavne u rómskych rodín, ktoré sú sociálne odkázané, je problém, že sa peniaze skôr prepijú, než použijú pre deti.“
Jana Stoláriková, Odborné učilište
internátne v Mojmírovciach
„Ak zistíme, že rodič štipendium vezme a žiak si nemá za čo zaplatiť ani desiaty v škole alebo dopravu, tak škola pri ďalšom štipendiu peniaze podrží, žiak s učiteľom zaplatia najprv stravu, cestovný lístok alebo internát, a potom dostane žiak zvyšok štipendia.“
Jana Matzová, Odborné učilište
internátne v Prakovciach
Ako štipendium pokrýva náklady na stravu, ubytovanie a dopravu
pri štúdiu na stredných školách
Hlavnou položkou spojenou so štúdiom na strednej škole je stravné, ktoré sa pohybuje v prípade
internátnych škôl vo výške asi 50-60€ mesačne, čo nepokrýva ani najvyššie možné štipendium.
Na Odbornom učilišti internátnom v Želovciach
študuje tento rok okolo tridsať žiakov, no štúdium
z nich ukončí podľa riaditeľa školy Pavla Pástora asi
len 60-70%. Pokles žiakov podľa neho spôsobilo
podľa neho aj zrušenie zákonnej povinnosti znížiť
alebo odpustiť poplatky za stravu a ubytovanie týmto
žiakom v novom školskom zákone. Študenti školy
dnes zaplatia mesačne asi 50€ za internátne
ubytovanie a stravovanie, no najvyššie možné
štipendium je v tomto roku 42,31€.
Pridáva sa k nemu aj Veronika Maliničová, sociálna
pedagogička OUi Snina, podľa ktorej nastal na ich
škole veľký odliv žiakov po tom, ako nový školský
zákon prestal umožňovať odpustenie poplatku za
stravu. Podľa nej by bolo pre žiakov prospešnejšie, ak
by dostávali dotovanú stravu a vedela by si
predstaviť, že by sa ňou aj nahradilo súčasné
finančné štipendium. Štipendisti majú na ich škole odpustený poplatok za internát, ktorý je
mesačne 3,32€, za deti z detských domovov ho hradia domovy.
S premenou časti štipendií na dotáciu na stravu by súhlasil aj Stanislav Kráľ, riaditeľ Strednej
odbornej školy v Čaklove s 230 žiakmi, v ktorej je aj väčší počet rómskych žiakov. Poplatok za
obedy na ich škole je v súčasnosti 1€ za obed. Prospešné by podľa neho bolo aj to, ak by sa
súčasné štipendiá dali vyplácať čiastkovo, napríklad týždenne, ale nie raz mesačne.
Podľa odhadu Heleny Kadlubekovej z Odborného učilišťa internátneho v Lučenci s viac ako 120
žiakmi štúdium ukončí úspešne asi 70% žiakov, pričom v priebehu roka po skončení povinnej
školskej dochádzky odchádza 18-20 žiakov. Za výhodu považuje aspoň znížený poplatok za
internát: „Vzhľadom na to, že poplatky za stravu a ubytovanie v internáte riaditeľka zariadení
stanovila len na 3€ mesačne za ubytovanie a asi 50€ mesačne za celodennú stravu, žiaci, ktorým
sa podarí získať štipendium, ním dokážu pokryť výraznú časť nákladov spojených so štúdium.“
Podobnú skúsenosť má Emília Kúdelová, zástupkyňa riaditeľky Odborného učilišťa internátneho
Viliama Daňu v Banskej Bystrici: „Máme len žiakov s mentálnym postihnutím zo sociálne
znevýhodneného prostredia, preto finančná podpora je pre nich dôležitá – dokážu si z nej uhradiť
časť sumy za stravu a ubytovanie.“ Mesačné platby študentov sú asi 60€ za stravu a 3,18€ za
internátne ubytovanie.
„Keď dostávali všetci štipendium, tak mali aspoň nejaké financie na stravu a ubytovanie. Dnes sa nám stáva, že žiaci si len dokončia povinnú školskú dochádzku a potom štúdium zanechajú, alebo sa prihlásia na štúdium, no kvôli financiám ani nemôžu nastúpiť.“
Pavel Pástor, Odborné učilište
internátne v Želovciach
„V minulosti to bola veľká motivácia, že žiaci mali „korunovú“ stravu a mohli získať aj štipendium.“
Veronika Maliničová, Odborné učilište
internátne v Snine
Predĺženie povinnej školskej dochádzky
O predĺžení povinnej školskej dochádzky na dobu získania minimálnej kvalifikácie sa uvažuje
ako o ďalšom opatrení, ktoré by mohlo zvýšiť počet detí z chudobných rodín, ktoré vyštudujú
strednú školu. Niektorí predstavitelia stredných škôl ho považujú za veľmi potrebné opatrenie,
iní sa obávajú problémov so záškoláctvom a s tým súvisiacou väčšou administratívou.
... dlhšiu povinnú školskú dochádzku by isté stredné školy privítali
Stanislav Kráľ, riaditeľ Strednej odbornej školy
v Čaklove by privítal predĺženie povinnej školskej
dochádzky na strednej škole. Z 230 žiakov školy,
z ktorých je väčší počet rómskych žiakov, poberá
štipendium o niečo viac ako polovica žiakov. Podľa
jeho odhadu asi 85% žiakov ukončí úspešne štúdium,
no veľa rómskych žiakov ukončí štúdium po skončení
povinnej školskej dochádzky. Pri predĺžení povinnej
školskej dochádzky nevidí dôvod obávať sa problémov so záškoláctvom. Podľa jeho skúseností
sú už teraz dostatočne silné finančné sankcie. V školskom poriadku školy si určili, že ak má
u nich žiak viac ako 14 neospravedlnených hodín, štipendium sa mu odníme. Výrazný efekt má
podľa neho tiež spolupráca so sociálnym odborom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: „Pri
záškoláctve rodine odoberú prídavky na deti na 3 mesiace a príspevok na školopovinné dieťa
k dávke v hmotnej núdzi, pričom počas týchto 3 mesiacov nemôže neospravedlnene vymeškať viac
ako 16 hodín.“
Pridáva sa k nemu aj Jana Šajnová, účtovníčka-
ekonómka na Strednej odbornej škole v Bijacovciach.
„Veľmi dobre sa nám osvedčilo vytvorenie vysunutých
pracovísk školy v Žehre, Rudňanoch, Bystranoch a
Spišskom Hrhove, za žiakmi tam dochádzajú naši
majstri, a tak im odpadajú náklady na dopravu,“
vysvetľuje. V škole z 284 študentov asi 85 poberalo
štipendium a podľa Jany Šajnovej sú kritériá a systém dobre nastavené, takže žiakov motivujú
a predčasné ukončovanie štúdia nie je výrazným problémom ich školy. Škola má v školskom
poriadku, že pri prekročení daného počtu neospravedlnených hodín sa štipendium neposkytne.
... no iné školy sa obávajú záškoláctva a väčšej administratívy
„Tento rok máme len 6-7 štipendistov, hoci minulé
roky sme mali okolo 15,“ hovorí Helena Mičeková,
sociálna pracovníčka na Odbornom učilišti
internátnom v Trnave s 206 žiakmi. Je skeptická
v tom, či by pomohlo situáciu zlepšiť predĺženie
povinnej školskej dochádzky: „Myslím si, že potom by
viac práce mali len policajti a úrady a my viac
papierovačky, ale neovplyvnilo by to nezáujem žiakov
„Je veľmi potrebné predĺžiť povinnú školskú dochádzku ideálne o dva roky tak, aby žiaci po základnej škole absolvovali 3-ročné štúdium a získali výučný list .“
Stanislav Kráľ, SOŠ v Čaklove
„Predĺženie povinnej školskej dochádzky, ideálne do 18 rokov, je dobrý nápad, žiaci by mali v ruke výučný list a škola by získala prostriedky na ich vzdelávanie.“
Jana Šajnová, SOŠ v Bijacovciach
„Máme veľmi veľkú fluktuáciu žiakov, veľa z nich štúdium preruší alebo zanechá, niektorí sa síce potom vrátia, ale nevydržia študovať trojročný učebný odbor .“
Helena Mičeková, Odborné učilište internátne v Trnave
a rodičov o štúdium. V našom okrese mám aspoň pocit, že polícia koná, občas nájdem správu, že
rodiča odsúdia za ohrozovanie mravnej výchovy dieťaťa, ktoré nechodí do školy, ale v iných
okresoch, z ktorých máme žiakov, to takto nefunguje.“
Obavy z nadmernej a neefektívnej administratívy pri
záškoláctve má aj Veronika Maliničová, sociálna
pedagogička OUi Snina: „Zasielame množstvo
oznámení o zanedbávaní školskej dochádzky na
sociálny úrad, mestský úrad a ďalej sa nedeje nič.“
Podľa nej by predĺženie povinnej školskej dochádzky
časť problémov vyriešilo, ale ostali by problémy so
záškoláctvom a veľká byrokracia pre učiteľov.
V strednej odbornej škole technickej v Rimavskej
Sobote s 315 žiakmi poberá sociálne stredoškolské
štipendium asi tretina žiakov a pre niektorých má aj
motivačný efekt na ich prospech. „Záškoláctvo je
problémom aj u nás, ale čo sa týka štipendií, máme to
ošetrené v školskom poriadku tak, že ak žiak prekročí
stanovený počet neospravedlnených hodín, štipendium
sa mu na mesiac odníme,“ vysvetľuje Jarmila
Bocmanová a dopĺňa: „Štipendium samotné však nie je
pre niektorých žiakov motiváciou ostať na škole, ak ich
obec dá na aktivačné práce, dostanú viac a nemusia ani platiť za dopravu do školy.“ Škola samotná
nemá vlastnú jedáleň, možnosť stravovať sa v jedálňach iných škôl žiaci nevyužívajú a podľa
Jarmily Bocmanovej by možno pre žiakov z chudobnejších rodín pomohlo, keby bol aj na úroveň
stredných škôl zavedený systém dotácií na stravu ako na základných školách.
Podľa odhadu Beáty Abelovičovej, zástupkyne
riaditeľa na Odbornom učilišti internátnom
v Hlohovci, skončí trojročné štúdium na ich škole asi
65-70% žiakov, ktorí sa naňho zapíšu a hlavný odlev
nastane po ukončení povinnej školskej dochádzky.
Škola pritom vychádzala v ústrety žiakom v hmotnej
núdzi aj v poplatkoch za stravu a ubytovanie:
mesačný poplatok 10€ za internát bol pre žiakov
v hmotnej núdzi polovičný, rovnako ako stravné,
ktoré pri celodennej strave mesačne vychádza asi na 57€ a po znížení vychádzalo 28,5€.
Problémy s predčasne ukončujúcimi žiakmi vníma aj Katarína Ihnátová, zástupkyňa riaditeľa na
Strednej odbornej škole v Sečovciach. Spomedzi 521 študentov poberá sociálne štipendium asi
25-30 študentov. Asi 10% žiakov, ktorí sa na školu zapíšu, ju neukončí a tento podiel sa oproti
predošlým rokom zvyšuje. Podľa Kataríny Ihnátovej ide na 99% o žiakov z problémových rodín,
aj rómskych, aj nerómskych a je skeptická, či by dlhšia školská dochádzka pomohla: „U žiakov,
ktorí nemajú záujem o štúdium, by predĺženie povinnej školskej dochádzky bolo len umelým
predlžovaním agónie a nezlepšilo by to ich prístup k vzdelaniu ani ich výsledky.“
„Stali sa prípady, že učiteľ bol predvolaný na priestupkové konanie v prípade žiaka záškoláka a odniesol si len vyhrážky a urážky od rodičov. Učitelia sa obávajú, že si sami uškodia.“
Veronika Maliničová, Odborné učilište
internátne v Snine
„ Zrejme by som nesúhlasila s predĺžením povinnej školskej dochádzky, pretože žijeme v chudobnej oblasti s vysokou nezamestnanosťou, máme tu aj rodiny, kde deti nemajú zimné ošatenie, aby mohli vôbec chodiť do školy a pre tieto rodiny by to bolo finančne neúnosné.“
Jarmila Bocmanová, SOŠ technická
v Rimavskej Sobote
„Ak by ministerstvo školstva predĺžilo povinnú školskú dochádzku, nezmenilo by to nezáujem rodičov a žiakov o štúdium a nemohli by sme riešiť problémy so správaním podmienečným vylúčením zo školy.“
Beáta Abelovičová, Odborné učilište
internátne v Hlohovci
Táto reportáž vznikla v rámci projektu „Žiaci zo znevýhodneného prostredia“, ktorý je spolufinancovaný z Finančného
mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorého sprostredkovateľom
je Nadácia otvorenej spoločnosti.