2

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Ján Barilla – Anna Portíková a kolektív

RÉTORIKA Praktické ukážky príležitostných prejavov pre riaditeľky a učiteľky materských škôl

- 2003 -

3

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................... 3

1 DEŇ UČITEĽOV ..................................................................... 5

2 DEŇ MATIEK ......................................................................... 16

3 ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI ........................................... 25

4 JUBILEUM ŠKOLY ................................................................. 32

5 ŽIVOTNÉ JUBILEUM ............................................................. 39

6 RÔZNE ................................................................................... 60

6.1 PRÍHOVOR NA RODIČOVSKOM ZDRUŽENÍ ............. 61

6.2 PRÍHOVOR NA RODIČOVSKOM PLESE ................... 64

6.3 PRIVÍTANIE NOVORODENCA .................................... 66

6.4 PRI ODCHODE DO DÔCHODKU ................................ 69

6.5 MESIAC ÚCTY K STARŠÍM ........................................ 71

6.6 SMÚTOČNÝ PREJAV .................................................. 75

4

Úvod

Pri zostavovaní príručky Rétorika – praktické ukážky príležitostných

prejavov pre riaditeľky materských škôl sme vychádzali z nedostatku pomôcok

tohto druhu. S istotou možno povedať, že termín rétorika absentoval nielen

v slovníku vedúcich školských zamestnankýň uvedeného typu školy, ale aj na

ostatných školách. Túto skutočnosť sme konštatovali už pri vydávaní podobnej

publikácie pre riaditeľov stredných škôl.

Príručka vznikla na základe seminárnych prác frekventantiek PVPZ

(Príprava vedúcich školských zamestnankýň). Keďže takmer v každom

príspevku boli zostavovateľmi urobené také štylistické zásahy, že pôvodný

obsah pre nich poslúžil už len ako inšpirácia, vydávame ju ako spoluautori a

kolektív.

Milé kolegyne!

Na seminároch z rétoriky sme sa snažili presvedčiť vás o tom, že

správna, vecná, esteticky pôsobivá a vypestovaná rečovo-komunikatívna

spôsobilosť by mala byť jednou z dôležitých zložiek profilu každého vedúceho

školského zamestnanca.

Ponúkame vám preto knižôčku, ktorá by vám mohla pomôcť

v zdokonaľovaní svojich komunikatívnych zručností.

Nedávame vám ju ako nemenný text, ktorý by ste mali pri istých

príležitostiach doslovne čítať. Naopak, budeme radi, ak vám niektoré

z myšlienok pomôžu pri zostavovaní vlastného prejavu.

Budeme sa tešiť, keď vám poslúži.

Autori

5

1

DEŇ UČITEĽOV

PRÍHOVOR K PEDAGOGICKEJ RADE

6

PRI PRÍLEŽITOSTI DŇA UČITEĽOV

Vážené kolegyne, kolegovia, milí spolupracovníci!

Vítam vás na dnešnej rozšírenej pedagogickej rade pri príležitosti

Medzinárodného dňa učiteľov.

Koľko času ubehne, kým sa z hravej bytosti stane dospelý človek. Koľko

námahy vynaložia tí, čo jeho dušu budú zušľachťovať ako najvzácnejší kvet.

Ťažšie je to s deťmi s nariadenou ústavnou výchovou. Chýba im milujúca

náruč matky, ktorá vie chrániť pred povíchricou aj slnečným úpalom.

Je šťastie pre dieťa, ak vyrastá v prostredí, kde mu zasievajú do srdca

dobro a lásku. Ale charakter dieťaťa pestujú aj pedagógovia a zamestnanci

v školstve. Oni sú tými záhradníkmi, čo odstraňujú burinu, aby rastliny mohli

zdvihnúť hlávky k slnku. Pekne to vystihol básnik J. Lenko v básni Dospelosť,

keď hovorí:

„Čo v sebe krásne máš, to rozmnožuj,

pýr vytrhaj a kypri pôdu klasom.“

Dobrý pedagóg robí všetko v znamení bohatej žatvy. Najprv preskúma

oči svojich žiakov, aby sa vedel rozhodnúť, kde pridať odvahu, kde lásku, kde

treba rozozvučať struny citu, lebo múdrosť bez spomínaných ľudských

vlastností by nebola tou pravou. Múdrosť bez vrúcnosti a lásky je smutná.

Svojich žiakov učíme konať dobro. Musíme však rátať s tým, že vždy to

nevyjde, aj keď sa veľmi snažíme. Práve preto musíme byť nároční, prísni, ale

aj milí a láskaví, aby po prijatí našich žiakov do ... nám znela pieseň radosti,

ktorá sa bude k našim žiakom vracať v podobe ozveny vďačných spomienok.

Duša mladého človeka je ako notová osnova, melódiu ktorej píše sám

pedagóg s obetavosťou, láskou a námahou. Taký je jeho údel. Sám si ho

zvolil, veriac, že aj on bude patriť medzi tých, o ktorých J. A. Komenský

povedal, že „vyučovanie je prácou pováh vznešených“.

Dovoľte mi teda, aby som vám všetkým poďakovala za vykonanú prácu

v našom zariadení a ku Dňu učiteľov zaželala pevné zdravie, veľa radosti

7

z dobre vykonanej práce a do budúcnosti popriala nekonečné množstvo

úspechov.

8

Milé kolegyne, milí kolegovia!

V našom všednom živote sú čoraz vzácnejšie chvíle sviatočné a

slávnostné. A ten dnešný je jeden z mála práve takých, kedy sa môžeme

zastaviť v tom kolobehu a porozmýšľať o zmysle nášho bytia a úsilia.

V marci s prvými jarnými kvetmi si už tradične pripomíname odkaz

velikána pedagogiky J. A. Komenského. Vraciame sa po stáročia k jeho

myšlienkam ako k nevysychajúcemu prameňu, pri ktorom si uhasíme smäd po

ľudskosti, láske a obetavosti.

Vo chvíľach slávnostných nepatrí sa polemizovať o vážnosti a

opodstatnenosti tohto sviatku, ktorý bol vytvorený našou tradíciou. Mám pocit,

že by to mal byť deň našej stavovskej hrdosti, spoločenského uznania a

ocenenia. V myšlienkach učiteľa národov J. A. Komenského nájdeme

vyslovenie takých želaní, ktoré by mali byť našimi - aby sa každá škola stala

„dielňou ľudskosti“, kde sa formujú práve ľudské city, „cvičišťom práce“

ustavičnej, ale príjemnej , „výrobňou svetla“ s cieľom osvietiť mysle, aby to

bola „škola hrou“, kde štúdium je späté s potešením.

Aj keď dnešná hektická doba nie je naklonená snom, ale prirodzená je

túžba prekonávať samého seba, obohacovať sa myšlienkami, napĺňať sa

ľudskosťou, mravnosťou, súladom rozvahy a odvahy, ale aj pravým zmyslom

z každej práce i každého ľudského srdca, lebo „rozum má cenu, iba ak slúži

láske“.

Komenský nám zanechal aj takýto odkaz: „... aby sme s hľadaním

pravdy, dobra a krásy s trpezlivou láskou, pracovito a nenásilne kráčali

k životnej múdrosti, radosti a šťastiu, lebo len tak sa môže škola stať chrámom

vzdelanosti a výchovy.“

Milé kolegyne, milí kolegovia, všetci spoločne zapaľujeme pochodeň

múdrosti našich žiakov, vychovávame a vzdelávame celou svojou

osobnosťou, aj keď nie vždy sa nám za to dostáva adekvátneho uznania. Veď

brány našej školy opustili už tisícky mladých ľudí, z ktorých sa stali lekári,

9

inžinieri, právnici, učitelia, vedeckí pracovníci a našli uplatnenia na rôznych

postoch spoločenského, kultúrneho aj politického života.

V tento deň sa vám chcem v mene vedenia školy poďakovať za vašu

zodpovednú a namáhavú prácu, pridať kytičku slov – ako je tolerancia,

nadhľad a láska, ktoré by nám mali spríjemniť náš každodenný život.

Prajem vám pevné zdravie a radosť z úspechov vašich žiakov.

10

PRÍHOVOR K MEDZINÁRODNÉMU DŇU UČITEĽOV

Vážení rodičia, milí študenti, vážení hostia a kolegovia!

Celá naša spoločnosť 5. októbra vzdáva hold jednému

z najušľachtilejších povolaní, povolaniu učiteľa. Medzinárodný deň učiteľov a

školských pracovníkov je dňom, kedy si všetci viac ako inokedy uvedomujeme

ušľachtilosť práce pedagóga. Ušľachtilosť spojenú s náročnosťou a

zodpovednosťou za výchovu a vzdelávanie mladej generácie.

Z histórie výchovy a vzdelávania je známe, že každá spoločnosť a všetci

pokrokoví pedagógovia kládli na prácu učiteľa a vychovávateľa vysoké nároky.

Vždy ju spájali s takými vlastnosťami, ako sú zodpovednosť, trpezlivosť,

vytrvalosť, slušnosť, čestnosť, úprimný vzťah k práci, osobný príklad a

podobne. Je ťažko taxatívne vyrátať všetky vlastnosti, ktorými má pedagóg

oplývať. Jeho práca je vysoko tvorivá hlavne preto, že vychovať zo žiakov

osobnosti si vyžaduje veľkú mieru pedagogického citu, veľa tvorivých

pedagogických úvah, vychádzajúcich zo sústavného štúdia, vzdelávania a

analyzovania výsledkov svojej práce. Iste netreba zvlášť vysvetľovať a

zdôvodňovať, prečo sú tieto, ale i ďalšie aspekty základom úspešnosti nášho

povolania. Len ten pedagóg, ktorý sa vyznačuje takýmto prístupom k práci, je

skutočným, dobrým pedagógom, pedagógom vychovávajúcim a vzdelávajúcim

mládež, pedagógom pripravujúcim budúcnosť našej spoločnosti. Budúcnosť

závisí od našej práce, od toho, ako našu mladú generáciu pripravíme na vstup

do spoločnosti, od toho, akými vedomosťami a mravnými kvalitami ju

vyzbrojíme.

Medzinárodný deň učiteľov je aj príležitosťou na zamyslenie sa i nad

vlastnou prácou a na vyvodenie záverov pre jej ďalšie skvalitnenie. U každého

z nás sú značné rezervy, aj tie je nevyhnutné využiť, a tak prispieť

k celkovému zdokonaľovaniu výchovno-vzdelávacej práce škôl a školských

zariadení. Skvalitňovanie riadenia výchovno-vzdelávacej práce uplatňovaním

11

aktivizujúcich metód, nových foriem a prostriedkov humanizácie, to sú oblasti,

ktorým sme tak trocha poplatní, a preto im musíme venovať zvýšenú

pozornosť. Pedagogický pracovník musí byť dokonale pripravený po stránke

pedagogicko-psychologickej aj odbornej, čo je našou prvoradou úlohou pri

ďalšom vzdelávaní a pri formovaní morálneho a odborného profilu žiakov –

pestovať v nich aj v súčasnosti úctu a lásku k vlasti a k hodnotám vytvoreným

celými generáciami.

Veríme, že sa nám to spoločnými silami pedagogických, ako aj

nepedagogických pracovníkov podarí, za čo vám všetkým, vážené kolegyne,

kolegovia, vyslovujem už vopred úprimné poďakovanie. Poprajme si preto

spoločne veľa zdravia, úspechov, aby sme vytýčené ciele úspešne dosiahli.

Želám vám, aby vás elán, pracovná aktivita a životný optimizmus sprevádzali

ešte veľa, veľa rokov v plnom zdraví.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie

ukončila prekrásnym citátom: „Umenie žiť – spoznávať slzy nielen vo svojich

očiach, pocítiť úsmev nielen na svojich perách, pozerať a vidieť, počúvať a

počuť“ – to je veľmi dôležité poznanie pre prácu pedagóga. Ak sa nám podarí

uplatniť zmysel týchto slov, budeme mať iste pocit šťastia nielen my, ale

predovšetkým tí, ktorých vychovávame. Vydávať pri práci zo seba čo najviac,

je koreňom úspechu a dáva jej zmysel. Každý v tomto tvorivom kolotoči

(vedome či nevedome) presadzuje seba; každý človek môže byť osobnosťou,

ale dobrý pedagóg, ktorý má rád svoju prácu, ňou byť musí. To, čím oplýva,

usiluje sa odovzdávať svojim zverencom a jeho najväčším potešením je vidieť

plody svojej práce.

12

PRÍHOVOR K DŇU UČITEĽOV

Vážené kolegyne, vážení kolegovia!

Dovoľte, aby som vás pozdravila v mene vedenia školy na dnešnej

pedagogickej rade, ktorá má slávnostný charakter, pretože sa koná pri

príležitosti Dňa učiteľov.

Deň učiteľov je významný deň v našej spoločnosti, lebo si pripomíname

prácu všetkých pedagogických pracovníkov, ktorých úlohou je formovať

osobnosť mladých ľudí, budúcich pokračovateľov našej práce.

Učiteľské povolanie je náročné, ale príťažlivé, lebo dáva každému

jedincovi spoločnosti nové poznatky, informácie, pretvára ich v pevné

vedomosti, návyky i praktické zručnosti. Lekár, športovec, robotník, inžinier

vďačí svojmu učiteľovi za prvé písmeno, číslicu, ale i za ďalšie rozvíjanie

talentu, za svoje miesto v živote a spoločnosti.

Parafrazujúc slová významného pedagóga, že učiteľ je inžinierom

ľudských duší, chcel(a) by som rozviť toto tvrdenie, že učiteľ na svojom

pracovisku, v triede, vo výchovnej či pracovnej skupine je režisérom,

scenáristom a dramaturgom v jednej osobe. Preto výkon tohto povolania si

vyžaduje celého človeka, odborne dobre pripraveného, mravne pevného, so

zmyslom vysokej zodpovednosti za vykonávanú prácu. Pedagóg musí poznať

každého jedinca, odhaliť cesty prístupu k jeho vnútru, pretvárať ho, pomôcť

mu v jeho ťažkých chvíľach. Táto práca si žiada mnoho energie, fyzických i

duševných síl, a to už nielen od učiteľov, ale aj od všetkých zamestnancov

v školstve.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia!

Spoločným menovateľom výchovy v našej demokratickej spoločnosti je

princíp humanizmu. Mali by sme ho premietnuť do všetkých oblastí školskej

práce. Praktickým dôkazom humanizmu je slobodné utváranie názoru a

tolerancie k iným názorom a k ich nositeľom. Ako dosiahnuť tieto ušľachtilé

13

ciele? Predovšetkým by sme mali urobiť určité korekcie sami v sebe, aby sme

dokázali vnímať realitu, aby sme v sebe zmobilizovali schopnosti, sily a dobrú

vôľu. Zrejme všetci pred i za katedrami cítime, že život okolo nás sa mení.

Viac začínajú rozhodovať skutočné schopnosti, vedomosti a talent. Končia sa

časy, keď stačilo odučiť hodinu bez fantázie a mnohokrát bezmyšlienkovite

odmemorovať látku.

Dnes však stojíme ešte pred jednou dôležitou úlohu, presvedčiť

spoločnosť o tom, aká nesmierne dôležitá je práca pedagóga. V myslení

mnohých však funguje stále takzvaný zvyškový princíp. Keď sa postupne

vyvinie tlak, úmerne sa zmení aj vnímanie dôležitosti vzdelávania i postavenia

učiteľa. Napriek všetkým zložitostiam dostáva pedagóg – dobrý pedagóg od

života obrovskú satisfakciu v podobe pocitu hlbokého šťastia a spokojnosti z

úspechov svojich žiakov, do osudu ktorých sa zapísal aj on.

Preto tento významný deň využime na to, aby sme sa na chvíľu

zamysleli. Vždy to tak býva, a tak ani teraz sa neubránime tomu, aby sme sa

neobzreli za tým, čo sme vykonali za uplynulé obdobie a nepouvažovali nad

tým, čo ešte treba urobiť, aby školská žatva bola bohatá, naplnená

vedomosťami a profesionálnymi zručnosťami našich žiakov.

Naše školstvo prechádza ťažkým obdobím premien i hľadania novej

koncepcie práce, didaktických i výchovných postupov.

Historický čas sa počíta na stáročia, čas práce pedagóga na minúty,

hodiny, ktoré sú mozaikou niekoľkých desaťročí. Snažme sa preto využiť tento

čas, aby sme seba aj svojich žiakov čo najviac obohatili o nové poznatky.

Na záver mi dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zaželať nám

všetkým spoločne veľa zdravia, pedagogického optimizmu, pracovných

úspechov i osobného šťastia.

14

PRÍHOVOR RODIČA PRI PRÍLEŽITOSTI DŇA UČITEĽOV

Vážené dámy a vážení páni!

Dnes, pretože sme sa chceli stretnúť, stretli sme sa. Zastavili sme sa

v beatovom rytme života. Odložili sme každodenné starosti a povedali sme si

„prečo nie?“ Možno mnoho z nás by si vedelo dnešný večer inak predstaviť.

Iste sme mali starosti so zabezpečením domácností, detí, ale prečo nie?

Prečo sa nestretnúť s tými, s ktorými nás čosi spája?

To nie je obeta prísť sem.

To nie je slušnosť prísť sem.

To nie je vypočítavosť prísť sem.

Je to radosť potriasť ruku.

Je to česť vysloviť úctu.

Je to srdce, ktoré vraví „ďakujem!“

Zišli sme sa na pôde materskej školy, aby sme my, rodičia, vzdali hold

vašej práci, práci všetkých, ktorí sa staráte o naše najmilšie, plačúce, smejúce

sa, bezradné, slušné i trošku problematické poklady. Poznáte ich prednosti i

nedostatky, to, čo my, možno z preexponovanej lásky, nie sme schopní reálne

vnímať. Poznáte a robíte všetko preto, aby ste rozvíjali to dobré a napravili to,

čo sme my, snáď zanedbali. Koľko vrkôčikov ste zaplietli? Koľko pančušiek

obuli. Koľko zaslzených očičiek potešili? Koľko rozprávočiek prečítali? Koľko

gombičiek, zipsov, šnúrok napravili? Koľko „slniečok“ k sebe pritúlili? To nik

nespočíta. To nik z tých detských očí nevyčíta. To sa nevykazuje. To sa

neprikazuje. Niečoho podobného je schopná len láska k deťom. Koľkokrát ste

maľovali snehuliaka, kreslili kruhy, čiary, vlnovky? Koľkokrát opakovali

básničku či pesničku? Koľko programov nacvičili? Koľkokrát ste triedu zdobili?

Koľko ste sa s nácvikmi morili? Možno to sa všíma. Možno to sa vníma.

Niečoho podobného je schopná len vysoká profesionálna úroveň učiteliek.

Vy sa namáhate, vymýšľate, vložíte do práce celé svoje ja a niekedy

máte pocit, akoby sa výsledný efekt stratil. Ale len naoko. Žije v našich

15

pokladoch, v našich slniečkach, v ich malých hlavičkách. Všetko sa tam

ukladá. Každé slovo, pohladenie i pokarhanie. Stavia sa pyramída detskej

dôvery. Na jej vrchole každé ráno ozve sa z malého srdiečka: Chcem sa ísť

hrať do škôlky. A možno inokedy sa ozve opačný hlas. Kto z nás je neomylný?

Kto niekedy nezapochybuje o význame toho, čo robí? Komu sa vždy darí? Kto

by si občas nezavolal bútľavú vŕbu na pomoc? Žiť život je krásne. I keď to

občas bolí.

My rodičia si vysoko vážime vašu prácu. Prácu všetkých, ktoré sa

staráte o naše poklady. Kuchárky, upratovačky či hospodárky. Osobitne sa

chceme poďakovať pani riaditeľke za jej statočnosť v boji, ktorý vedie takmer

na všetkých frontoch. Patrí jej za to obdiv i vďaka. I keď niekedy jej práca

pripomína bitku s veternými mlynmi, chceme jej povedať, že má našu

podporu. Prajme si, aby jej elán a kontakty rástli a raz sa iste dočkáme dňa

s veľkým D.

Ďakujeme aj pani zástupkyni, s ktorou sme vytvorili dobrý vedúci tím. Aj

vám všetkým učiteľkám.

Tisíce buchiet ste napiekli, kilá mäsa udusili, litre kakaa navarili, metre

štvorcové vyprali a vyžehlili, tisíce nákupov uskladnili. Nekonečné vedrá so

špinavou vodou ste vylievali. Zabudla som snáď na niekoho? Radšej skončím

prv, než sa všetci uložíme spať. Na záver nedá mi ešte niečo pekné vám priať.

Radosť z práce, veľké srdce a vodopád nápadov. Aby obohatili mysle našich

drahých pokladov. Nech sa zlievajú v delte sŕdc našich detí. Nech slnko lásky

nad našou škôlkou svieti. Zdvihnime poháre, ovlažme pery, potešme duše.

Zastavme čas. Deti sú to, čo nás spája. Nech dnešný večer ostane dlho v nás!

16

2

DEŇ MATIEK

17

PRÍHOVOR KU DŇU MATIEK S UVEDENÍM KULTÚRNEJ BESIEDKY V MATERSKEJ ŠKOLE

Milé mamičky, babičky, vážení prítomní!

V každodennom zhone pod tlakom povinností si mnohokrát ani

neuvedomujeme, ako sa striedajú dni pracovné i sviatočné. Zišli sme sa tu

dnes, aby sme si pripomenuli deň, na ktorý by sme nikdy nemali zabúdať. Je

to sviatok našich najdrahších bytostí – Deň matiek. To sladké a prosté

slovíčko mama znie tak dôverne a blízko. Zaznie z ústočiek malého dieťatka

ako prvé alebo jedno z prvých slovíčok. Jeho zmysel je mu úplne jasný aj

vtedy, ak význam iných slov ešte nepozná. Veď jeho mama je prvá veľká

istota, ktorú v živote má. Žilo s ňou v nežnom súzvuku ešte skôr, ako ju po

prvý raz zazrelo.

Neopísateľný je pocit šťastia pri narodení dieťaťa a jeho pobudnutie

v maminom náručí. Táto náruč je bezpečím, ktoré dieťa už ako dojča intuitívne

hľadá a nesklame ho. Veľmi ťažko by sa dala popísať vlastnosť ženy – matky,

čo to znamená prijať a brániť nový život, priniesť ho na tento svet, prebdieť

mnohé noci, sledovať a starať sa o vývoj a rast svojho dieťaťa, brániť ho pred

nástrahami, prežívať s ním jeho radosti, ale hlavne starosti. Aj vtedy, keď

z tejto malej ratolesti bude raz dospelý človek a bude mať svoje deti, ostáva

pre svoju mamu v jej srdci stále dieťaťom.

Nie je nič hrejivejšie ako „slnko“ vychádzajúce z milujúceho

materinského srdca. Srdcia našich mám sú pre nás záhadou. Kde sa v nich

berie toľko citu, lásky, porozumenia, oddanosti, trpezlivosti, sily, obetavosti,

starostlivosti a vznešenosti. Materinskú lásku snáď ani opísať nemožno. Je

dobrotivá, je trpezlivá, nemyslí na zlé, trpí pre neprávosti, všetko znáša, vo

všetko dúfa a všetko vydrží. Nikdy nezahynie a nedá sa ničím nahradiť.

18

Na záver svojho príhovoru si dovolím vás všetkých prítomných osloviť

slovami básnika Milana Rúfusa:

Pane, ktorý si na nebi,

zachovaj všetkým deťom mamy.

Nech ako cesto na chlebík

im rastú v teple pod rukami.

Zachovaj nám oboch rodičov,

veď dve ruky od Teba máme.

Dve rúčky deťom stvoril Boh:

Pre ocka jednu,

druhú mame.

Milé mamičky!

Aj vaše deti, ktoré ste nám zverili do výchovy, chcú vyjadriť svoju vďaku

a lásku malým kultúrnym darčekom. Čím sa vám predstavia? Spevom,

recitáciou, scénkami, ľudovými tancami a samozrejme aj srdečnými

blahoželaniami.

Tešíme sa na spoločne strávené chvíle a prajeme všetkým príjemný

zážitok.

19

DEŇ MATIEK

Modlitba za rodičov

Pane, ktorý si na nebi,

zachovaj všetkým deťom mamy.

Nech ako cesto na chlebík

im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka

na každý deň,

nie iba včera.

Bez otecka je ovečka

zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,

veď dve ruky od Teba máme.

Dve rúčky deťom stvoril Boh:

pre ocka jednu,

druhú mame.

Milé mamičky,

v tomto školskom roku sa stretávame tak trocha netradične. Akosi sme

si zvykli na to, že v najkrajšom období mesiaci roka – v máji sa pri príležitosti

Dňa matiek vzdáva hold ženám – matkám. Možno sme sa nechali inšpirovať

perom básnika. Možno nás k tomu priviedli zvedavé otázky našich detí:

„Prečo svoj sviatok neoslavujú aj ockovia?“ A tak sme spolu s deťmi rozhodli,

že tentokrát pozveme na slávnosť oboch rodičov. Sme radi, že ste si našli čas,

že ste naše pozvanie prijali.

20

Netreba veľa slov o tom, za čo všetko vám deti vďačia. Nevedia to

vyjadriť slovami, takisto ako sme to my nevedeli povedať svojim rodičom.

No až raz vyrastú, stanú sa z nich „dospeláci“ a založia si svoje rodiny,

určite za vami prídu a povedia:

„Ďakujem ti mama za dar života, za lásku, ktorou si ma zahŕňala, za

starostlivosť a opateru, za nekonečnú trpezlivosť a obetavosť. Pamätala by si

si ešte rozprávku O kozliatkach? Tú som mala najradšej. Aj tú tvoju uspávanku

si dodnes pospevujem. Ďakujem ti za všetko, mami, za prebdené noci pri

mojej postieľke, za vyplakané a utrápené oči, keď si mala strach z mojej

horúčky, za prvé slová, ktoré si mi vkladala do úst.

Ale aj tebe, drahý ocko, patrí moja vďaka za to, že si ma naučil milovať

prírodu, vážiť si ľudí či ochraňovať zvieratká. Ďakujem ti aj za to, že si ma

nechal vyhrať Človeče, naučil hrať futbal. Bol si pre mňa hrdinom, keď si mi

opravil autíčko či pomohol postaviť domček z lega.

Ver mi, aj ja by som chcel vedieť vymeniť žiarovku a byť takým ako si ty.

Milí rodičia, nikdy predtým som tak intenzívne nepremýšľala nad

básňou, ktorú som chcela využiť v príhovoroch. Žasnem nad pravdivosťou jej

poslednej slohy. Preto vám ju chcem ešte raz zopakovať. Dve rúčky deťom

stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame.

Želám všetkým deťom do budúcna, aby ich rúčky nikdy nezostali

prázdne, aby sa vás mohli celý život držať obidvomi, lebo je to naozaj tak, že

rodičovské ruky sú nikým a ničím nenahraditeľné.

Teraz už dajme príležitosť deťom, aby sa vám poďakovali spôsobom im

blízkym - pesničkami, básničkami a tancom. Prajem vám kultúrny zážitok.

21

DEŇ MATIEK, MDŽ (Príhovor rodiča – muža)

Milé naše mamičky, ženy!

Keď pán Boh stvoril svet, zamyslel sa a zistil, že na zemi chýba človek.

Zobral preto hlinu, sformoval z nej muža a vdýchol mu život.

Znie to trochu paradoxne, keď oslavujeme vás ženy a ja hovorím

v úvode najprv o mužovi. Robím to úmyselne, aby ešte viac vynikli atribúty,

ktoré ženu zdobia.

Biblické ponímanie stvorenia ženy iste umocní to, čo jej právom patrí.

Dovoľte mi teda povedať pár slov v podobenstvách.

Potom sa zamyslel Boh ešte raz a povedal: Som si vedomý, že muž

sám nie je schopný zaľudniť svet. Spojil preto oblosť mesiaca, chvenie trávy,

štíhlosť prúta, vôňu kvetov, prítulnosť a veselosť slnečného lúča, slzy rosy,

jemnosť páperia, plachosť vtáčaťa, sladkosť medu, hrkútanie hrdličky, ale i

márnivosť páva a všetky tieto vlastnosti vložil do bytosti zvanej žena.

Milé mamičky, ako ste počuli, je veľa krásnych prirovnaní, ktoré hovoria

o tom, prečo sú ženy ženami, matky matkami.

Prívlastky pracovitá, kamarátska, starostlivá, trpezlivá, obetavá, láskavá,

milujúca, odpúšťajúca a oddaná však nepatria len mamičkám, ale všetkým

ženám. Také ste v očiach vašich detí a verím, že aj v očiach všetkých mužov

či manželov.

Pri príležitosti vášho krásneho sviatku mi dovoľte, aby som v mene

všetkých mužov, ako aj v mene svojom zaželal vám predovšetkým pevné

zdravie. Aby ste v tento deň, ale aj v ďalších nastávajúcich dňoch vášho života

mali čo najmenej problémov, chvíľ bolesti a smútku, aby vás pohoda,

porozumenie a láska sprevádzali na každom kroku.

Dvíham pohár na vaše zdravie, na vašu krásu, ale predovšetkým na

materinský cit.

DEŇ MATIEK

22

(Príhovor zástupcu rodičov – muža)

Milé mamičky a staré mamy,

prišli májové dni plné teplého slnka, dni, keď sa nám zdá, že sa ľudia

k sebe prihovárajú jasnejším úsmevom. Vám dnes patria všetky tie detské

úsmevy, plné čistých a úprimných citov, lásky a vďačnosti.

Milé mamičky, staré mamy, dovoľte mi, aby som vás dnes čo

najsrdečnejšie privítal na oslavách vášho sviatku v priestoroch materskej školy

– výchovného stánku našich detí.

Istý slávny človek povedal: „Ja vkladám celú výchovu ľudského

pokolenia do matkiných rúk. O pravdivosti týchto slov netreba vôbec

pochybovať, lebo sú to ruky láskavé a mäkké, toľko adorované prastarými

pokoleniami básnikov, ale aj zbrázdené hlbokými jarčekmi života.“

Žiť život je veľká zodpovednosť. Naučiť ho žiť aj vaše deti je skutočné

umenie. Bol vám do rúk vložený púčik, ktorý rastie a záleží naozaj len na vás,

ako bude vyzerať v plnom kvete.

Dnes je Deň matiek. Právom by sme preto očakávali, že budem hovoriť

a ospevovať vás matky. Veď sa tak stalo. Tým, čo som povedal o vašom

vzťahu k svojim najdrahším bytostiam, svojim deťom, oslavujeme vlastne vás,

drahé mamy, lebo každý deň im odovzdávate kus seba. Držíte nad nimi

ochranné krídla, keď kráčajú po ceste života. Aj keď z tej správnej niekedy

vybočia, dokážete znova nájsť ten správny smer. Stojíte pri nich v dobrom aj

v zlom. Vaše oči neochvejne sledujú každý ich krok. Sú to láskavé oči, ktorých

jas a krása rozoženie aj najtemnejšie mraky.

Ďakujem vám aj v mene vašich detí za každé milé slovo, bozk a úsmev,

povzbudenie, ale aj za pokarhanie, ktoré im možno pomôže zamyslieť sa nad

sebou.

Buďte nám zdravé a krásne, také, aké ste boli doteraz.

23

PRÍHOVOR KU DŇU MATIEK

Milé mamičky, babičky, vážení hostia!

Dovoľte mi, aby som vás privítala na dnešnej slávnostnej besiedke,

ktorú si pre vás pripravili vaše deti.

Je máj – lásky čas. S týmto mesiacom sa spája krásny sviatok – Deň

matiek. Mama. Pri tomto slove si každý z nás predstaví svoju mamku. Milú,

starostlivú, ktorá prebdela nie jednu noc pri našej postieľke a ofúkla „boľačku“.

Bola si to ty, mama, ktorá si nás pritúlila, zovrela v náručí, keď nám bolo

ťažko. Bola si to ty mama, ktorá si sledovala prvé naše krôčky a vedela dať

slovám najkrajšiu podobu. Tvoje boli vždy najláskavejšie, plné nehy. Patrí ti za

ne vrúcna vďaka a uznanie.

Rady by sme to aj napísali my sami, mamička, ale sme ešte maličkí. My

vieme slová vďaky hovoriť len tak, že sa ich naučíme od starších. Hoci

básničky a spievanky, ktoré tu dnes odznejú napísali iní, ich krásny obsah

patrí vám. Prijmite náš obdiv a lásku k vám v podobe programu, ktorý sme pre

vás pripravili.

24

DEŇ MATIEK

Milé mamičky!

Dovoľte mi, aby som vás privítala na dnešnom slávnostnom

rodičovskom združení, ktoré sa koná pri príležitosti Dňa matiek. Mama – aké

jednoduché, ale najľubozvučnejšie slovo. Slovo, ktoré sa prevažná väčšina

z nás naučila vyslovovať ako prvé. Slovo, ktoré bolo už toľkokrát ospievané

v poézii či zhmotnené v umení v podobe plastík alebo malieb. No najčastejšie

sa pri vyslovení slova mama vynorí v našich mysliach tá naša mama. Žena,

ktorá nás sprevádzala životom od nášho počatia. Žena, ktorá je trpezlivá,

chápavá, milá a obetavá, ktorá nám od malička ofúkava naše „boľačky“, ktorá

sa teší z našich úspechov, ktorá sa trápi pre naše starosti. A predsa sa nedá

povedať, že týmto krásnym slovom môže byť označená každá žena. Veď toľko

je takých, ktoré majú deti a nevedia alebo nechcú im byť matkou. A koľkým

ženám na svete príroda zobrala nádej stať sa matkou, hoci ich srdce je

naplnené veľkou láskou a citom. Preto je na mieste otázka: Čo vlastne ženu

robí matkou? Je to len to, že daruje dieťaťu život? Aj keď tento fakt je

nádherný a neoceniteľný, skutočná matka sa z každej ženy stáva až vtedy,

keď dieťa rastie v jej duši, nie iba po jej boku. Aj keď dnešná uponáhľaná doba

akoby ukrajovala z materinskej lásky, dbajte o to, aby ste mali srdcia pre vaše

deti vždy otvorené.

Milé mamičky!

Ku každému sviatku neodmysliteľne patrí kytica. Aj vaše deti dnes pre

vás uvili kyticu z piesní, básní a hier. Nech je vyjadrením vďaky za vašu lásku,

starostlivosť a obetavosť. V mene celého pedagogického kolektívu vám

prajem, aby ste zo svojich detí mali vždy radosť. Ak sa vo vašich očiach

niekedy kvôli nim objavia slzy, nech sú to len slzy šťastia.

Prajem vám príjemný zážitok z dnešného stretnutia.

25

3

ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI

26

PRÍHOVOR PRI PRÍLEŽITOSTI ROZLÚČKY S PREDŠKOLÁKMI

Vážení rodičia, milé deti!

Dovoľte mi, aby som vás privítala na dnešnej slávnosti, ktorú sme dnes

pripravili pri príležitosti rozlúčky s našimi budúcimi prváčikmi.

Keď sa vo svojich spomienkach vrátime dozadu a zaspomíname si na

ich prvý príchod do materskej školy, zdá sa nám priam neuveriteľné, že

uplynulo už toľko času. Každé dieťa bolo iné, jedno bolo nesmelé, druhé až

príliš aktívne, jedno tichučké, druhé až príliš zhovorčivé. I keď sa stretli tie

najrozmanitejšie povahy, ich srdiečka mali jedno spoločné – všetky chceli byť

milované a všetky chceli rozdávať lásku. Detská dušička je veľká. Boli aj

chvíle, keď sme ich nevedeli správne pochopiť. Vtedy nás svojou

spontánnosťou dokázali strhnúť a my sme sa od nich mohli mnohému naučiť.

Bolo to vzájomné obohacovanie sa. Nastali dni pohody, spokojnosti a radosti.

Bola to pre nás odmena za naše úsilie a citlivý prístup k nim. Deti sa naučili

vážiť si jeden druhého a navzájom si pomáhať.

V našej výchovnej činnosti nám išlo predovšetkým o to, aby deti, ktorým

začína povinná školská dochádzka, boli na školu dostatočne pripravené, mali

radosť z nových poznatkov a prejavovali záujem o nové informácie. Dúfame,

že sa nám to podarilo a že prechod detí od hravého učenia k novým formám

práce zvládnu bez väčších problémov. Záleží aj na vás – rodičoch, ako

usmernite prvé kroky vášho dieťaťa, ktoré ho povedú do školy. Verím, že

dokážete spolu prekonať každú prekážku.

Na záver mi dovoľte pripomenúť vám, aby ste mali otvorené svoje

srdcia, lebo kto robí svoju prácu s otvoreným srdcom, bude odmenený tým

najkrajším darom – detským úsmevom. A vám, moji milí školáčikovia, želám

len to najlepšie, veľa úspechov a radosti, aby žiaden mrak nezakryl váš

úsmev.

ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI

27

Milé deti!

Po niekoľkých rokoch usilovnej práce, vytesávania jemných rýh do

majstrovského diela v podobe detskej dušičky, po príjemných, bezstarostných,

hravých chvíľach stojíme dnes na prahu veľmi dôležitej cesty života vašich

detí. Je to vstup do ZŠ.

Čas hier, plačúcich bábik, mrakodrapov zo stavebníc, postupne nahradí

skoré vstávanie, nosenie školských tašiek na ich útlom chrbátiku, učenie a

písanie domácich úloh.

Chvíle bezstarostné a hravé nahradia možno aj okamihy obáv, ale

celkom iste okamihy nových zážitkov. Samozrejme veríme, že to budú len

príjemné zážitky.

Želáme vám, ale hlavne vašim detičkám, aby ste prekážky zdolávali

veľmi ľahko, aby v ich a vo vašich mysliach utkveli len tie najkrajšie a

najradostnejšie zážitky. Prajeme im život bez väčších prehier, lásku, obetavosť

a podporu vás rodičov. My budeme veľmi potešení, ak na roky prežité s nami

budete spomínať len s úsmevom.

Vážení rodičia, ďakujem vám za príjemnú a dobrú spoluprácu a prajem

vám veľa trpezlivosti s vašimi detičkami pri „ odľahčovaní“ ich drobnej, ale

„ťažkej“ rúčky, ktorá bude vyvíjať veľký tlak na list zošita pri písaní prvých

písmen, pri písaní kúzelného slova mama, ktoré doteraz vedeli len povedať,

nie však napísať.

Veríme, že budete štastní, čo vám zo srdca prajeme my učiteľky, ale aj

celý personál našej materskej školy.

28

PREJAV K SLÁVNOSTI PRI PRÍLEŽITOSTI UKONČENIA ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY V MATERSKEJ ŠKOLE

Milé deti a vážení rodičia!

Vítam vás na dnešnej milej slávnosti, ktorá sa uskutočňuje pri príležitosti

ukončenia školskej dochádzky v materskej škole.

Vážení rodičia, je čas otvoriť stránku ďalšej životnej etapy vašich detí,

ktoré krok za krokom opúšťajú svoj bezstarostný svet hier. Prichádza čas,

kedy odložia svoje hračky a budú sa prispôsobovať dôležitejším každodenným

povinnostiam. Mne pripadla úloha bilancovania našej práce v predškolskom

zariadení za dobu, počas ktorej ich vychovávame. Ešte si živo pamätám

uplakané tváričky, ktoré boli odpútané z náručia svojich rodičov do celkom

cudzieho prostredia. Práve to nás nabádalo k tomu, aby toto prostredie bolo

vytvorené srdcom, dušou a aby deťom pripomínalo rodinné prostredie. Preto

pani učiteľky neraz nahrádzali deťom matky, ich ruky prechádzali po líčkach

detí a utierali im slzy. Tieto slzičky vyschli s pribúdajúcimi dňami, keď zistili,

ako je im v materskej škole dobre, kde si našli kamarátov, zžili sa

s prostredím. Ani sme sa nenazdali a z našich drobcov vyrástli krásne veľké

deti, ktoré sú pripravené na vstup do základnej školy.

Majúc toto na zreteli, v súčasnosti svoju prácu zameriavame hlavne na

grafomotorickú činnosť, aby ich ruka bola pri písaní prvých písmen čím ľahšia

a uvoľnenejšia. Počas celého obdobia dochádzky vašich detí do materskej

školy sme sa snažili výchovnú prácu viesť metódou postupnosti a primeranosti

tak, aby deti boli po stránke psychickej, rozumovej a citovej pripravené riešiť

situácie, ktoré prináša prechod z materskej do základnej školy.

Po dobrých skúsenostiach spolupráce s vami apelujem na vás, aby ste

boli nápomocní aj budúcim učiteľom vašich detí na základnej škole, aby úroda

vášho spoločného cieľa bola taká bohatá ako v našej doterajšej spolupráci. Do

ďalšieho života vám prajem veľa lásky, trpezlivosti a radosti z vašich detí.

ROZLÚČKA S PREDŠKOLÁKMI

29

Milé deti, milí rodičia!

Dnešná slávnosť je súčasne aj rozlúčka s materskou školou, v ktorej

sme spoločne strávili veľa pekných chvíľ. Prežili sme spolu krásne,

bezstarostné obdobie, plné hier, zábav, radosti a pohody.

Po prázdninách vkročíte po prvýkrát do „veľkej“ školy, stanú sa z vás

žiaci, ktorí si budú musieť plniť svoje školské povinnosti. Naučíte sa čítať,

písať, počítať. Rozprávkové knihy, ktoré ste doteraz poznali iba z rozprávania

a čítania dospelých, vám otvoria svoje skryté tajomstvá. Čaká vás nová pani

učiteľka, ktorá sa na vás už teraz teší. Čakajú vás noví kamaráti, s ktorými

v škole prežijete nezabudnuteľné chvíle.

Dnes sa s vami lúčim, deti, za všetkých, ktorí vás tu mali radi. Bude sa

nám za vami cnieť, ale veríme, že sa vám bude v škole páčiť, že z vás budú

usilovní žiaci, z ktorých bude mať radosť nielen pani učiteľka, ale aj rodičia.

Keď budete poslušní, trpezliví, zodpovední a budete sa dobre učiť, vaše

snaženie vám prinesie úspech a spokojnosť.

Želám vám, aby vám dnešný čarovný úsmev na vašich rozžiarených

tváričkách vydržal aj v budúcnosti.

A teraz si poďme spoločne ešte raz zaspievať vo vašej, od zajtra už

bývalej materskej škole.

30

Milé deti, vážení rodičia!

Dovoľte mi, aby som vás srdečne privítala na dnešnej rozlúčke

predškolákov s materskou školou. Dnes v tejto slávnostnej chvíli tu stoja pred

vami poslednýkrát v oáze detských hier a snov.

Vrátim sa na chvíľu do spomienok na onen prvý septembrový deň, keď

ste prvýkrát prešli našou školskou bránou so svojím dieťaťom v náručí so

slzami v očiach a s obavou, čo ho čaká.

Tieto pocity vyjadril Ján Kostra veršami:

Človek je sprvu maličký

a volajú ho dieťatko.

Tak mu je dobre, presladko,

že by chcel zostať navždycky

v náručí svojej mamičky.

Dieťatko rastie na dieťa.

Už nenosia ho v náručí.

Samo sa púšťa do sveta

okolo domu na skusy,

len čo sa chodiť naučí.

Milí rodičia,

zverili ste nám svoje krehké poklady, aby sme ich spoločným úsilím deň

čo deň, krok za krokom pripravovali na zvládanie a prekonávanie prvých

životných prekážok, učili ich osamostatňovať sa a nájsť si svoje miesto medzi

rovesníkmi, aby sa vedeli popasovať s prvými hádankami, rozriešiť

jednoduchú úlohu, aby dostali vždy odpoveď na každú otázku prečo?.

My však vieme, že všetko sa mení.

Nezostane všetko navždy tak,

lebo raz ráno v jeseni všetko sa zasa premení,

31

keď tieto deti v školskej predsieni

stanú si ako žiačka a či žiak.

Po celý čas pobytu v materskej škole sme sa snažili vštepovať im lásku

a úctu ku všetkému dobrému, pestovať ich vôľové a charakterové vlastnosti,

formovať ich zručnosti a vedomosti.

Takto vyzbrojení na prekonávanie životných prekážok a na zvládnutie

nových úloh sa vaše deti na školu veľmi tešia. Dnes s kamarátmi a s pani

učiteľkami rozlúčiť sa chcú, a to spevom tancom, hrami, nuž, nech sa každý

teší s nami.

Buďte šťastní. Tešíme sa na stretnutie s vami!

32

4

JUBILEUM ŠKOLY

33

VÝROČIE ŠKOLY

O údele jubilantky

Výročie, ktoré si dnes pripomíname, je spojené s dobou, v mnohých

ohľadoch veľmi rozpornou. Tragická výstraha výbuchu černobyľského

jadrového reaktora priniesla vytriezvenie z opojenia technikou,

z neobmedzenej viery v človeka. Ukázalo sa, že technika ako nástroj

ovládania prírody nám dala nebývalú moc deštruovať životné prostredie,

hazardovať s vlastným osudom.

Jednou z kľúčových otázok súčasnosti sa stáva otázka Imanuela Kanta,

či ľudský rod speje k lepšiemu. No nielen problém techniky čerí naše ospalé

svedomie. Silnie tendencia rezignovať na morálne hodnoty a normy, rastie

egoizmus spojený s absenciou občianskych cností. Strácame vieru, že má

zmysel tieto normy dodržiavať. Skepsa pramení aj z toho, že rozlíšime dobro

od zla, ale zlo je ľahšie rozoznať ako definovať dobro. Rast moci človeka

znižuje jeho schopnosť určiť poradie hodnôt. V tejto situácii je nesmierne

dôležité mať pevné body, míľniky, ktoré určujú cestu. Ich spoľahlivá znalosť je

jedným z predpokladov úspešnej výchovy.

Dostávame sa k poslaniu vychovávateľa a učiteľa. Sme vo výhode oproti

nedávnej minulosti, keď môžeme slobodne prijať a hlásať myšlienku veľkého

fyzika nášho storočia Maxa Plancka, že medzi náboženstvom a prírodnými

vedami niet významného protirečenia. Uvádzame to preto, že tento priam

čínsky múr nepochopenia či odmietnutia kresťanskej viery bol príčinou

hrubých chýb pri výchove mládeže.

Kardinálne postavenie učiteľa, napriek veľkému a prevažne

dezintegrujúcemu vplyvu masovokomunikačných prostriedkov, sa

v komplikovanom procese výchovy nedá nahradiť. Podobný Rúfusovmu

básnikovi, ktorý sklonený nad životom tvorí nežnú krásu tak, že ani o tom

nevie, aj pedagóg, ktorý je hodný tohto mena, kreše svojím osobným

príkladom iskru, zapaľujúcu šľachetnosť, lásku a dobro vo svojich mladých

34

zverencoch. Dnes, keď sa so slovom učiteľ často spája dojem nechápavého

počudovania, možno úškľabku, spomínam si na bývalého profesora a riaditeľa,

ktorý vravieval: „Kristus bol učiteľom, Komenský bol učiteľom, nuž buďme hrdí,

že i my sme učitelia.“ Po veľké príklady nemusíme ísť na východ, ako to bolo

kedysi, ani na západ, ako je zvykom dnes.

Uvediem iba príklad bývalého profesora katechétu, ktorý bol prvým

slovenským profesorom na našej škole. Vnútorný jas, silné rozhodnutie

nezištne konať dobro, náboženská znášanlivosť, ktorej nedostatok je jednou

z príčin rozkolísanosti dnešnej slovenskej spoločnosti, ho postavili do úlohy

prirodzeného vodcu mládeže. To, s akou úctou a rešpektom sa o ňom i po

mnohých rokoch vyjadrujú bývalí žiaci, je nezvratným dôkazom o sile dobra, o

tom, že ono nemusí víťaziť iba v rozprávkach.

Sme radi, že aj terajšia generácia pedagógov sa usiluje vykonávať svoje

poslanie s veľkým odhodlaním, obetavosťou a láskou, uvedomujúc si, že

omnia vincit amor a že pocit láskavého záujmu o žiaka je výrazným, ak nie

podstatným motivačným faktorom pre ich prácu.

Vždy platilo a platí, že jedným zo základných pedagogických princípov

je princíp exempla trahunt. Učiteľ, ako už raz spomenutý rúfusovský básnik,

bez toho, aby si to uvedomoval, zapĺňa dôležité miesto v živote iných ľudí –

svojich žiakov. Tí ho nasledujú, učia sa od neho, napodobňujú ho. V tom je

veľká individuálna zodpovednosť každého vychovávateľa. Celý rad skvelých

absolventov našej školy, ktorých máme česť privítať na našom jubilejnom

stretnutí, je dôsledkom využitého talentu a nadania, ale aj výborným

vysvedčením ich učiteľov. Pri dnešnej príležitosti chcem vzdať úprimný hold

všetkým tým, ktorí sa buď ako pedagógovia, absolventi, ale aj zamestnanci

pričinili o lesk a dobré meno našej starobylej výchovno-vzdelávacej

ustanovizne.

Pevne dúfame, že v našej komplikovanej a často disharmonickej

prítomnosti dokážeme viesť našich študentov tak, aby srdcom i rozumom boli

dôstojnými nasledovníkmi predošlých generácií.

35

PRÍHOVOR K JUBILEU ŠKOLY

Milí hostia, vážené kolegyne!

40 rokov. Je to málo alebo veľa? Myslím, že dosť na to, aby sme si

zaspomínali na chvíle krásne, veselé, ale aj trpké. Áno, 40 rokov ubehlo od

chvíle, keď sa po prvýkrát otvorili dvere našej materskej školy, aby privítali tie

najkrajšie kvety našej planéty, naše deti.

Tieto deti už dávno zabudli na chvíle, keď usmiate, ale aj vyľakané

prichádzali so svojimi rodičmi do škôlky, na slzičky, ktoré im stekali z očí, keď

ich nechávali samé. Snáď si na to spomenuli až vtedy, keď prichádzali do

škôlky už so svojimi deťmi.

Máme medzi nami žijúce pamätníky, naše kolegyne, ktoré si na to ešte

spomenú, lebo v našej materskej škole pôsobili od jej začiatku až po ich

dôchodok. Za tých 40 rokov opustilo naše predškolské zariadenie mnoho detí

a pôsobilo tu veľa učiteliek, upratovačiek a kuchárok.

Doba sa mení, ale deti ostávajú vždy iba deťmi. Sú náročnejšie,

vnímavejšie, ale sú stále deťmi, ktoré majú rady rozprávky, spev, pohyb a

potrebujú úprimnú lásku. My sa snažíme naďalej obohacovať ich ranné

detstvo tým, že ich učíme žiť v kolektíve, prispôsobovať sa, navzájom si

pomáhať, pripravujeme ich pre vstup do základnej školy a vytvárame pre nich

zdravú klímu v našom zariadení.

Je to práca náročná, ktorej výsledky nevidieť zo dňa na deň. Treba na to

vynaložiť veľa úsilia a trpezlivosti. Bez veľkej lásky k deťom by to žiadna

učiteľka nedokázala, lebo nie raz musí nahradiť matku, musí pohladiť, pritúliť,

utrieť slzičku, pofúkať kolienko. Pritom nám pomáhajú aj pani upratovačky a

kuchárky. Preto aj vám všetkým patrí srdečná vďaka.

Náš kolektív sa neuspokojuje s málom. Každý rok prichádzame s niečím

novým, čo by deti, rodičov, ale aj nás samotných uspokojovalo.

36

Rodičia v dnešnej dobe sú našou ekonomickou podporou. Je

potešiteľné, že spolupráca s nimi je z roka na rok aktívnejšia a kvalitnejšia.

Preto aj naše úsilie musí byť ešte bohatšie v prospech ich detí.

Za vašu finančnú, ale aj morálnu pomoc vám, milí rodičia, patrí úprimné

uznanie a poďakovanie celého kolektívu, ktorý sa stará o výchovu a

vzdelávanie vašich detí.

Vážení hostia, milé kolegyne!

Žiadne slová vďaky nevystihnú to, čo v tejto chvíli chcem povedať.

Chcem sa hlavne vo svojom mene poďakovať terajšiemu kolektívu za ozaj

svedomitú prácu, za to, že si viete navzájom pomáhať a tvoriť, čoho dôkazom

je aj poďakovanie od rodičov. A to je pre nás to najdôležitejšie.

Mnohí z prítomných sa navzájom nepoznáte, ale verím, že čas strávený

s nami vám otvorí priestor pre zblíženie a zoznámenie.

Dovoľte mi preto pozdvihnúť pohár vína a pripiť na zdravie, úspechy

v práci, pokoj a pohodu v rodinách, šťastný dôchodok a aby každý deň do

ktorého sa zobudíte, vám dodával energiu a lásku.

37

Kto nikdy nebol dieťaťom,

nemôže sa stať dospelým.

Ch. Chaplin

Vážení hostia, pani učiteľky, milí rodičia!

Pri vypočutí výroku Charlesa Chaplina sa určite mnohým z vás v pamäti

vynorili spomienky na detské roky. A mnohí z vás spomínajú práve na roky

prežité s deťmi v tejto materskej škole.

Materská škola ... si v týchto dňoch zapisuje do svojej histórie nové

číslo. Je ním číslo ... . Už plných ... rokov sa z týchto priestorov ozýva veselý

džavot detí.

Čo znamená ... rokov v živote človeka?

Neopakovateľný, dynamický prerod z novorodenca na dospelého.

Z nemohúceho bábätka, závislého od mamy, z predškoláka, žiaka a študenta

sa vyvinul samostatný dospelý človek, v ktorého šľapajách už mnohokrát

kráčajú vlastné deti. Pre niekoho to bol čas radostí, šťastia, čas naplnený

láskou najbližších, čas detských hier, snov a túžob mladosti. Šťastie mali tí,

ktorí vyrastali v rodinnom kruhu plnom porozumenia, podpory, súdržnosti a

istoty. Čo znamená ... rokov v živote jednej materskej školy? Tisíce očí malých

človiečikov, tisíce malých životov, tisíce nových ľudských osudov. Tisíce

detských ručičiek, ktoré hľadali oporu v učiteľkách, keď rodičia odchádzali,

tisíce drobných slzičiek, kotúľajúcich sa po detských líčkach. Ale aj mnoho

učiteliek s veľkým srdcom, ktoré vedeli byť deťom oporou vo chvíľach, keď

ťažko znášali rozlúčku s rodičmi, keď si nevedeli zaviazať šnúrku od topánok,

keď sa učili svoju prvú básničku, keď rodičom pripravovali prvé srdiečko

k sviatku, keď z „bábätiek“ vychovávali školákov, ľudí súcich do „veľkého“

sveta.

Pracovité tety kuchárky a tety upratovačky, ktoré sa starali o jedlo a

čistotu v triedach, často svojím úsmevom, pohladením, povzbudením dodali

deťom dôveru v dospelých okolo nich.

38

Ako sme začínali?

Bolo to v období ... . Za účasti vtedajších predstaviteľov mesta a okresu

bola slávnostne otvorená materská škola s kapacitou ... detí.

Posledné dni pred otvorením materskej školy boli pre prvú riaditeľku

p. ... a jej kolegyne naplnené húževnatou prácou pri estetickej úprave tried,

spální, šatní, školského dvora, pri materiálovom a technickom vybavení

priestorov materskej školy. Deň „D“ bol pre deti a a ich rodičov dlho

očakávaný. Od tohto dňa prežívalo v nej svoje detstvo mnoho detí a dnes sú

v nej už deti tých, ktorí pred ... rokmi začali písať jej históriu. Práve títo, dnes

už rodičia našich detí, môžu porovnávať, čo sa v materskej škole za uplynulé

obdobie zmenilo. Tak ako pred ... rokmi, aj dnes je v skorých ranných

hodinách počuť cupotanie detských topánočiek po školskom chodníku a

náhlivé kroky rodičov a tak ako v súčasnosti, aj vtedy mnohým deťom vypadla

z očí slzička pri rozlúčke s najbližšími, ale trvá to len chvíľku. Keď dnes

rekapitulujeme činnosť našej MŠ po ... rokoch, môžeme s uspokojením

konštatovať, že to boli roky naplnené svedomitou prácou mnohých učiteliek,

kuchárok, upratovačiek, kuriča - údržbára, roky zamerané na plnenie

náročných úloh vo výchove a vzdelávaní tých, ktorí sú naším najväčším

bohatstvom – našich detí. Počas ... rokov sa rozvíjala spolupráca s rodinou

a organizáciami v meste. Pripravovali sa s deťmi kultúrne programy pre

rodičov, starých rodičov a širokú verejnosť pri rôznych príležitostiach,

pripravovali sa pre deti výlety a kultúrne podujatia, prehliadky, súťaže,

exkurzie. Už tradíciou sa stala rozlúčka s predškolákmi, ktorých čaká základná

škola.

A aká je súčasnosť? (popísať)

39

5

ŽIVOTNÉ JUBILEUM

40

Vážený jubilant, milý náš …..

Všelijako mnohostranne sa dá zvažovať pojem šťastia. Na toto dráždivé

slovo sa dá nazerať z objektívnych, ale i vyslovene subjektívnych pozícií. No

nech je tak či onak, isté je, že nemôže byť šťastia bez ľudskosti. To znamená,

že je iste šťastím stretnúť dobrého človeka, ale ešte väčším šťastím je byť

s takýmto človekom zviazaný oslobodzujúcimi putami spoločného záujmu a

spoločnej práce.

Tieto slová mi prichádzajú na um, keď si spomínam, že mám šťastie už

... rokov byť v spoločnosti dobrého, nezištného človeka a priateľa, profesora

....., ktorý sa dnes dožíva významného životného jubilea – ... rokov.

Som presvedčený(á), že hovoriac za seba hovorím – pars pro toto – aj

za všetkých kolegov, ale i za všetkých študentov, terajších aj minulých, že

hovoriac o svojom názore vyslovujem aj názor tých, ktorí sa s profesorom …..

dostávali v živote do styku, totiž názor, že s menom nášho jubilanta sa

synonymne spája predstava dobrého človeka.

Byť dobrým človekom značí nesmierne veľa. Dobrým človekom sa

ľudská bytosť stáva iba vtedy, keď v sebe rozvíja pozitívne danosti, z ktorých

na prvom mieste by som menoval(a) altruizmus, teda schopnosť myslieť na

druhých a až potom na seba. Mať v zornom poli predovšetkým záujem iných a

až potom záujem svoj. A toto sú črty, ktoré nášho jubilanta charakterizujú.

Tieto nanajvýš humánne atribúty môžu zdobiť jedinca iba vtedy, ak

vznikli z poznania, že obetavosť a dobré ľudské slovo prinášajú tomu, kto ich

rozdáva, vari ešte väčšie šťastie, ako tomu, kto ich prijíma.

Niekedy poznáme človeka až podľa toho, ako sa k nám zachová

v ťažkej situácii. No býva i tak, že ktosi, prekvapujúco obetavý v hraničnom

konaní, nevie dostatočne dobre medziľudsky zvládnuť ťarchu a kolobeh

obyčajných, bežne sa opakujúcich, na prvý pohľad všedných dní. Inými

slovami – človeka možno v jeho duchovnosti a miere ľudskosti merať podľa

náročných, ale i všedných okolností života.

41

Ak túto mieru prirovnávam k nášmu jubilantovi, potom musím

konštatovať, že patrí k tým, u ktorých ľudskosť je ozajstná, na ktorých sa dá

spoľahnúť v každej životnej situácii.

Tieto kvality sú pre nášho jubilanta bytostné, a preto sa nimi nepotrebuje

navonok osobitne prezentovať, dávať ich najavo. Bolo by to totiž v kontraste

s jeho skromnosťou, že sa i napriek svojmu vzdelaniu a odbornosti nevysúval

do popredia, ale zostal jedným z viacerých a mnohých.

Iste mu nie je ani dnes celkom príjemné, že sa – ako to už býva – jeho

jubileum stáva predmetom širšieho záujmu, teda všetkých nás, no i napriek

tomu sa nechceme vzdať ničoho, prečo by sme nemali povedať tomu, kto si to

výsledkami svojho konania zaslúži, dobré a priateľské ľudské slovo.

Zaslúži si to za svoju pedagogickú prácu. A slovo prácu akcentujem,

lebo ona je tým, čo neodmysliteľne vytvára hodnotovú podstatu ľudí. Bez

vzťahu k práci by padla kategória dobrého človeka, lebo iste mi dáte za

pravdu, že v práci sa formuje aj vzťah k iným ľuďom.

Profesor ... počas svojho účinkovania na tejto škole vykonal veľký kus

pedagogickej práce. A ak ideme hlbšie do minulosti, treba povedať, že jeho

pracovná aktivita sa vzťahuje na obdobie, keď sa naša terajšia úroveň školy

ešte len začínala rodiť, keď bolo treba vynakladať zvýšené koncepčné úsilie,

aby sme obstáli v náročnosti a dospeli k čoraz priaznivejším výsledkom.

Práca učiteľa v súčasnom období si vyžaduje veľa pedagogickej, ale i

psychologickej invencie, žiada si, aby reagoval na rozličné ľudské situácie a

problémy, aby dokázal operatívne riešiť predvídané i nepredvídané

pedagogické otázky. Treba povedať, že k týmto úlohám pristupuje profesor ...

vždy s ľudskosťou a pedagogickým taktom. I z toho vyplýva jeho blízkosť a

pocit, ako to už u altruisticky založených ľudí býva, že práve on, hoci sme

rôzni, má niečo z nás. A tento pocit v skutočnosti značí to, že my chceme mať

niečo z neho.

Pri životnom jubileu pána profesora ... nemožno zabúdať ani na to, že

popri svojom takpovediac verejnom účinkovaní, v ktorom sa stal dobrým

pracovníkom, je aj obľúbeným kolegom, človekom príkladne žijúcim vo svojom

42

rodinnom prostredí, že je starostlivým otcom svojej dcéry, ktorej zabezpečoval

tie najlepšie podmienky pre zdravý rozvoj a vzdelanie. Ale dnes treba

pripomenúť i tých, ktorí prispeli k tomu, aby bol takým, akým je. Predovšetkým

jeho rodičov, učiteľov či profesorov.

Ak hovorím o rodinných pozitívach jubilanta, nemôžem nespomenúť

jeho manželku, ktorá ako každá matka bola a je cetero movensom života

rodiny, a to mu vlastne umožňovalo a umožňuje nerušene sa venovať svoje

práci.

Je šťastie stretnúť sa s dobrým človekom. Je šťastie byť v jeho

prítomnosti. Byť dlho a stále, čerpať z jeho podnetného priateľstva i ľudského

a pracovného nasadenia.

Preto mi na záver, milý náš jubilant, neprichodí povedať vari nič iné, ako

Ti zaželať, aby si dlhé roky žil v plnom zdraví a aby Tvoji zverenci mohli dlhé

roky plným priehrštím užívať duchovné dary, ktoré im budeš svojou

prítomnosťou na tejto škole rozdávať.

43

PRÍHOVOR K ŽIVOTNÉMU JUBILEU – 50. NARODENINÁM

„Keď rátaš údery, čo odbíjajú čas,

keď celkom bez lístia vidíš hrdé stromy stáť,

okienkom úzkym uvidíš krajinu detstva,

ach, áno, si to Ty.

Vieš, odkiaľ ideš, vieš, ako sa voláš

a to všetko je život.

A život je práca a práca je Tvoje dielo.“

Vážená jubilantka!

V živote každého z nás sú míľniky, pri ktorých sa na chvíľu zastavíme a

zamýšľame sa, aký kus cesty sme ubehli, čo sa nám podarilo či nepodarilo

uskutočniť a čo ešte chceme dokázať. Hoci v dnešnej uponáhľanej dobe má

človek málo času pozastaviť sa, popremýšľať, prehodiť slovo-dve s blízkym

človekom, nám sa to dnes podarilo. Dnešný deň je pre nás, a hlavne pre Vás,

vážená jubilantka, čímsi výnimočný. Výnimočný výročím, ktoré si spolu s Vami

chceme pripomenúť. Výnimočný svojím magickým číslom, polstoročím života.

Pozastavme sa však a pospomínajme. Spomínate si ešte na malé

dievčatko šantiace so súrodencami, na matkin láskavý úsmev i otcov prísny

pohľad? Roky detstva ubiehajú príliš rýchlo. A potom prišla škola. Spočiatku

v rodnej dedine a potom v susednej dedine. Spomínate na cestu peši do školy

v daždi, za teplého jarného počasia či v treskúcej zime? Ako pätnásťročná ste

odišli z domova. Roky mladosti ste trávili v učňovskej škole a neskôr v prvom

zamestnaní v našom meste.

Mladá s nádejou ste hľadeli na svet. Založili ste si rodinu, prišli vytúžené

deti a s nimi každodenné radosti a starosti. V duchu si premietate rána

poznačené nespavosťou, plné zhonu. Spomínate si na prvé horúčky a detské

choroby či strach o svoje deti. Dnes sú už Vaše deti dospelé a vedia plne

oceniť veľkosť Vašej obetavosti a lásky, všetko, čo ste pre nich urobili a ešte

44

robíte. Roky Vášho života vytvárajú prekrásnu mozaiku tvorivo a statočne

prežitého života. Každý z nás má svoju vlastnú životnú cestu, svoje

skúsenosti. V každom z nás je kus našej spoločnej histórie. Mnoho si

pamätáte, niečo je už zabudnuté. No jedno viete, že ste svoj doterajší život

nežili bezcieľne, bez viery a lásky. Nech Vás hreje pohľad na život, ktorý

prekvital v každodennej práci. Nie je ťažko uveriť týmto slovám:

„Darmo, my máme mužskú hrdosť svoju

a skrze ňu chceme byť suverénni,

nech ku všetkému, k láske a pokoju

vždy sú potrebné len ruky ženy.“

V brázde lemovanej zeleňou a kvetmi, ktorú ste statočnou prácou vyorali

a do ktorej ste zasiali semeno lásky, rozvahy, viery a oddanosť milujúcej

matky, sú všetky úspechy i neúspechy. Sú v nej všetky každodenné povinnosti

pre spokojný rodinný život.

Práca Vás priviedla medzi nás, do našej organizácie. Nie darmo sa

hovorí, že ak chceš poznať človeka, pozri sa na jeho prácu. A pri pohľade na

Vašu prácu môžem spokojne povedať, že ste veľmi dobrou pracovníčkou,

ktorá si svedomite a zodpovedne plní svoje povinnosti.

Milá jubilantka!

Životné jubileum, ktoré dnes slávite, je sviatkom celej Vašej rodiny a pre

nás príležitosťou k tomu, aby sme Vám poďakovali za Vašu statočnú a

zodpovednú prácu, za láskavý pohľad, milý úsmev a priateľské gesto, ktoré

Vás vždy sprevádza. Lebo nič nie je krajšie ako rozdávať lásku a šťastie

druhým ľuďom.

Želám Vám do nasledujúcich rokov života veľa pevného zdravia,

životného optimizmu, radosti z práce a veľa lásky a šťastia, aby ste ho mohli

naďalej rozdávať plným priehrštím.

Milí jubilant, vážení hostia!

45

Príroda je neuveriteľne múdra a riadi sa svojimi zákonitosťami. Každé

ročné obdobie má svoje krásy a očarúva nás. Jar symbolizuje zrod a začiatok

života, leto prekvapuje svojou nádherou rozkvitnutých kvetov a jeseň svojimi

plodmi.

Aj ľudský život má svoje zákonitosti a človek dospieva do obdobia, kedy

si uvedomuje, že to, čo bolo v ňom zasiate, naplno využíva v zrelom veku

päťdesiatnika.

Aj náš dlhoročný kolega … sa v týchto dňoch dožíva svojho pekného

jubilea a určite neraz zaspomínal na svoje prvé roky v učiteľskom povolaní.

Možno boli aj pochybnosti o správnosti voľby tohoto povolania, ale už to, že

zotrval v ňom toľko rokov, dosiahol mnohé úspechy vo výchove a vzdelávaní

mladej generácie, mu prináša dobrý pocit a spokojnosť. Určite je hrdý na to, čo

všetko dosiahli jeho absolventi, na akých postoch sa nachádzajú a práve toto

je stimulom aj do jeho ďalšej činnosti. Je pedagógom, ktorý sa neustále

vzdeláva a svoje poznatky odovzdáva nielen žiakom, ale aj svojim kolegom.

Svedčí o tom spolupráca s ..., príspevky do odborných časopisov a aktívna

účasť na vzdelávacích podujatiach.

Dovoľte mi, aby som sa v mene vedenia poďakoval … za doterajšiu

prácu, zablahoželal mu k životnému jubileu a do ďalších rokov poprial ešte

veľa tvorivých síl a optimizmu v jeho výchovno-pedagogickej činnosti, nech mu

prináša iba plody radosti a hrdosti.

46

SLÁVNOSTNÝ PRÍHOVOR K ŽIVOTNÉMU JUBILEU

Milý jubilant, vážení prítomní!

„Čas letí jak vtáci nedozerní ...“

Na perách pieseň, v oku záblesk a pred ním číslo 50. Aká to doba!

Päťdesiat rokov nezdá sa byť dlhým obdobím pre toho, kto stojí pred nami

plný síl s veľkými plánmi, kto zasvätil svoj život práci.

Každý z nás je akýmsi pútnikom na ceste životom. Vždy keď vykonáme

značnú časť svojej púte, zastaneme, odpočinieme si a uvažujeme, koľko sme

toho už prežili a koľko nám ešte zostáva. A práve dnes sa náš milý jubilant

približuje k významnému míľniku času – k päťdesiatke svojho života. Ohliadne

sa späť a spomína. Aký bol? Čo všetko v ňom zažil?

Postoj chvíľa, si krásna... Máš v sebe veľa neopakovateľného. Si

obdobím kontrastu: bilancujeme, veselíme sa, dvíhame plné čaše,

blahoželáme, avšak o niekoľko okamihov neskôr, keď chvíle sviatočné

vystrieda stereotyp všedného života, zvážnieme a uvažujeme. Čo nás ešte

čaká, čo nám prinesú ďalšie roky? Aké budú?

Život je javisko, na ktorom musíme vedieť hrať. Každý z nás predsa

obsadil hlavnú úlohu v hre Môj život. Na rozdiel od iných hier, v ktorých hrajú

profesionálni herci v divadlách, jej scenár do istej miery píšeme sami.

Mnohokrát iba na nás záleží, ako vyzerá naša hra - náš život. Každodenné

chvíle nám ponúkajú množstvo príležitostí na nové postavy. Sme schopní

rozdávať životodarnú silu tým, ktorí ju najviac potrebujú? Ak áno, tak tým

rastie úspech našej životnej hry. Vtedy nám divák začína tlieskať a keď aj

práve netlieska, do nášho srdca sa vkráda pocit užitočnosti, pocit, že sme

urobili niečo dobré.

Život je najkrajší dar, aký sme mohli dostať. Chráňme ho a tým

napĺňajme svoju existenciu. Žime tak, aby za tmavou oponou, ktorá ukončí

našu hru, ostal niekto, komu budeme chýbať.

47

Drahý náš jubilant,

dovoľte mi, aby som v mene všetkých gratulantov k Vašim tajným

túžbam a želaniam, ukrytým v hĺbke srdca, pripojila i svoje. Želám Vám pevné

zdravie, veľa radosti, šťastia, pohody, lásky, úspechov v osobnom i

pracovnom živote.

48

PRÍHOVOR K PÄŤDESIATKE

Milá oslávenkyňa!

V živote človeka sú významné medzníky a jedným z nich je aj životný

polčas – päťdesiatka.

Roky vráskavejú tvár, ale nedostatok nadšenia vráskavie dušu, starosti,

pochybnosti, nedôvera v seba, strach a zúfalstvo, to sú tie dlhé roky, ktoré

ohnú chrbát a obrátia rastúceho ducha späť na prah.

Si taká mladá, ako je tvoja viera, a taká stará, ako sú tvoje pochybnosti.

Taká mladá, ako je tvoja sebadôvera.

Taká mladá, ako je tvoja nádej, a taká stará, ako je moje zúfalstvo.

Milá oslávenkyňa, Matka Tereza povedala:

Život je šanca – využi ju, je krása – obdivuj ju,

je výzva – prijmi ju, je blaženosť užívaj ju,

je láska – poteš sa ňou, je sľub, splň ho,

je smútok – prekonaj ho, je hymna, spievaj ju,

je boj – prijmi ho, je šťastie – zaslúž si ho,

je život – bráň ho.

Život je naozaj len jeden a ubehne tak rýchlo, že sa ani nenazdáš. Na

svojich a manželových vráskach a šedinách vidíš, ako letí. Zatvoríš oči a

premietne sa ti život. Ešte nedávno boli tvoje deti malé a dnes už majú svoje

deti, tešíš sa z vnúčat a pri srdci Ťa hreje pocit, že po sebe niečo zanecháš.

S deťmi pracuješ celý život ako učiteľka. Vychovávaj aj naďalej deti

srdcom, pretože „čo je za nami a čo pred nami, nie je ničím v porovnaní s tým,

čo je v nás“. Rozdávaj okolo seba aj naďalej dary, nemyslím tým hmotné, ale

dar „cítenia“. Cítenie to je samotný život. Poznávať a vyjadrovať svoje city je

dar, ktorý želám Tvojim deťom z celého srdca.

Bez sebaúcty chradneme. Ak jej máme dostatok, prekvitáme. Neboj sa

povedať: som hrdá na svoje deti. Človek vždy dostane to, čo chce. Prajem Ti

dar citu. Prejaviť cit, znamená spojiť srdce a rozum, rešpektovať právo na

49

existenciu všetkého na zemi. Naše srdce môže byť otvorené voči druhým. Cit

znamená viac dávať ako brať a Ty si toho dosť rozdala druhým. K životu patrí

bolesť aj radosť, práca aj hra. Iba to všetko otvára zdravý a produktívny život.

Vyrovnanosť je kľúč k pokoju a múdrosti. Prajem Ti aj dar humoru. Nie

výsmech niekoho, ale úprimný výbuch radosti nad zvláštnosťami života.

Smiech osviežuje nielen našu dušu, ale posilňuje aj naše zdravie.

„Úsmev nestojí nič a prináša mnoho.

Obohacuje toho, kto ho prijíma bez toho, aby ochudobňoval

toho, kto ho dáva. Trvá len chvíľku, ale spomienka naň

je niekedy večná. Nikto nie je taký chudobný, aby ho

nemohol darovať. A keby si stretla niekoho, kto nemá

pre teba úsmev, aj keď naň čakáš – buď veľkorysá

a obdaruj ho svojím úsmevom ty, pretože nikto tak

úsmev nepotrebuje, ako ten, čo ho nemá pre iných.“

Milá oslávenkyňa, ostaň aj naďalej taká, aká si: dobrá, stále usmievavá,

ochotná pomôcť druhým, pretože „dobrota Tvoje meno je človek“.

Dovoľte, aby som zdvihla čašu vína a zaželala jubilantke aj nám

všetkým:

Pane daj vyrovnanosť,

aby som prijala to, čo zmeniť

nemôžem,

odvahu – aby som zmenila to, čo zmeniť

môžem,

a múdrosť, aby som vedela odlíšiť

jedno od druhého.

Nazdravie!

50

PRÍHOVOR JUBILANTOM – BÝVALÝM ZAMESTNANCOM

Mnoho jarí a jesení musí človek prežiť, aby uvidel svoje dielo ako

ucelené. Svojou prítomnosťou, svojím každodenným pohybom rúk a svojím

umom napĺňa hodiny práce, hodiny rozmýšľania, dlhé dni starostí a krátke

okamihy radostí. Lebo život človeka sa skladá práve z nich. Tie prvé ho nútia

neprestajne prenášať sa cez ne, boriť sa s nepriazňou, lebo taký je už život

človeka.

Jar, leto jeseň i zima sedemdesiat i osemdesiatkrát mnohým zaklopú na

dvere.

Za tento čas sa človeku starosti zahalia do jedinej vety, do niekoľkých

slov: „Veru, ťažký je život!“ A človek sa musí poriadne obracať, aby sa

nepoddal.

Roky plynú so starosťami i radosťami, s plnou životnou aktivitou

človeka. Až jedného dňa je to tu: (roky šesťdesiate, sedemdesiate .......). Ani

sa nenazdáme, ako rýchlo uplynuli a niekedy natoľko domŕzajú, až si myslíme,

že už sme celkom nepotrební, lebo sme postavení bokom. Nie tam, kde stoja

mladí, lebo by sme im možno zavadzali, lebo by sme im chceli nedajbože

v niečom poradiť.

Taký názor môžu mať len citovo narušení ľudia. Veď tí starí sú nám

potrební ako vzor, lebo vo svojom živote skúsili naozaj veľa. Keď teraz

oddychujú, majú na to právo, lebo tu po sebe nechali dielo, ktorému zasvätili

život, jeho najplodnejšie roky. Dnes majú možnosť poobhliadnuť sa, obzrieť si

brázdu, ktorú vyorali, pokochať sa v úrode z toho poľa, do ktorého zasiali svoju

prácu. Nesmieme preto, milí jubilanti, myslieť na to, akí ste nepotrební, ale na

to, akí ste boli veľmi potrební. My si vás vážime, lebo si uvedomujeme, ako ste

svojím dielom prispeli k výchove mladého pokolenia. Vy iste veríte, že táto

generácia bude pracovať tak, ako sa to naučila od svojich otcov či matiek,

teda od vás. Vy ste im vštepovali do sŕdc lásku k človeku, k práci, a preto sa

treba nádejať, že aj oni svojich potomkov povedú k takémuto cieľu.

51

Prešli ste jarou a letom svojho života, prišla jeseň. Všetko ide tak, ako to

v kolobehu prírody musí ísť a ako to funguje odjakživa. Jar a leto ste vyplnili

statočnou prácou starostlivého hospodára. Nuž, jeseň nech vám dožičí svoje

plody. Nech je krásna, pokojná a slnečná.

52

Vážení jubilanti, vážení prítomní,

dovoľte mi, aby som vás v mene zboru pre občianske záležitosti pri

Obecnom úrade v ... čo najsrdečnejšie privítala pri príležitosti významných

životných jubileí. Radi využívame túto príležitosť na to, aby sme vám prejavili

úctu a vďaku za váš plodný život a tvorivú prácu.

Pohľad na vaše tváre, pracovité ruky a striebrom sfarbené vlasy nám

dáva obraz plodne a statočne prežitého života.

Vieme, že mnohí z vás, vážení jubilanti, prešli tvrdou cestou života, ku

ktorému sa v spomienkach iste často vracajú. Bola to cesta naplnená

usilovnou a obetavou prácou. Čas sa zastaviť nedá a vy si už dnes všetci

užívate zaslúžený odpočinok. Nás však teší, že stále prejavujete živý záujem o

všetko, čo sa deje (v našom meste, obci) a snažíte sa byť nám nápomocní.

Vaše skúsenosti a rady nám v nejednom prípade pomohli a vaša obetavosť a

zodpovedný prístup k plneniu povinností je pre nás stále príkladom hodným

nasledovania. Jeseň života prichádza, ale tak ako umelec nachádza v prírode

krásu farieb, tak isto mi nachádzame vo vás krásu mimoriadnych ľudských

vlastností. Vaša čestnosť, obetavosť, skromnosť a neúnavná snaha pomôcť

vždy a každému, to je čistý prameň, z ktorého stále môžeme a chceme čerpať,

lebo z neho získavame silu pre našu budúcnosť. ... rokov ľudského života

predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. Minú sa roky. Uprostred

radostí i starostí v životnej aktivite človeka. Až jedného dňa je to tu: ... rokov.

Ani sa nenazdáme, ako jednoducho sú tie roky tu a natoľko domŕzajú,

až si myslíme, že sme už nepotrební, lebo sťažujeme život iným – mladým.

No nie je to tak. Prežili ste vo svojom živote rozličné chvíle, ťažké i

radostnejšie. A dnes, keď už odpočívate, keď už máte právo oddýchnuť si,

máte možnosť poobhliadnuť sa. Prešli ste jarou i letom svojho života, prišla

jeseň. Všetko ide tak, ako v kruhu prírody musí ísť a ako to chodí odjakživa.

Jar a leto ste vyplnili statočnou prácou starostlivého hospodára. Nech vám

preto jeseň života dožičí svoje plody, nech je krásna, spokojná a slnečná.

53

BLAHOŽELANIE K PÄŤDESIATKE

Milá jubilantka!

Každý z nás je akýmsi pútnikom na ceste životom. Vždy keď prejdeme

istú časť svojej púte, odpočinieme si, zaspomíname si na to, čo je už za nami.

Práve dnes sa naša jubilantka obzrie späť a položí si otázku: Čo všetko som

zažila? 50 rokov ... Aká to doba! Mladá s nádejou ste hľadeli na svet, založili

ste si rodinu, prišli vytúžené deti a s nimi každodenné radosti, ale aj starosti.

V duchu si premietate rána poznačené nespavosťou, plné zhonu. Spomínate

si na prvé horúčky a detské choroby či strach o svoje deti. Dnes sú už Vaše

deti dospelé a vedia plne oceniť veľkosť vašej obetavosti a lásky, všetko čo

ste pre nich urobili a ešte stále robíte. Roky Vášho života vytvárajú bohatú

mozaiku statočne prežitého života. Mnoho si pamätáte, niečo je už zabudnuté.

No jedno viete určite, že ste svoj doterajší život nežili nadarmo.

Milá naša kolegyňa – jubilantka, dožívate sa v týchto dňoch krásneho a

neopakovateľného veku. Dovoľte mi, aby som v mene nášho kolektívu

k Vašim tajným túžbam a želaniam, ukrytým v hĺbke srdca, pripojila i svoje.

Želám Vám pevné zdravie, veľa radosti, šťastia, pohody, lásky, úspechov

v osobnom i pracovnom živote.

54

Milá jubilantka!

Čože je to päťdesiatka – spieva sa v známej piesni. Je to veľa alebo

málo rokov? Ťažko to môžem posúdiť. Ale v každom prípade je to významný

medzník v živote každého človeka.

Rozmýšľala som, ako sa Ti prihovoriť, ako zhrnúť myšlienky, nájsť

vhodné slová, ktorými by som vhodne vystihla túto slávnostnú chvíľu, toto

„zastavenie“.

Päťdesiatka. Ako ten čas beží, v práci, starostlivosti o rodinu, vo

výchove najprv drahej dcéry, potom aj ešte drahšieho vnúčika. Ako sa vydarili

všetky Tvoje snaženia, iste najlepšie dokážeš zrekapitulovať sama. Myslím si

však, a verím tomu, že v Tvojom doterajšom živote prevládali tie dobré dni

nad menej dobrými, že v dôsledku Tvojho pozitívneho snaženia si dnes

obklopená svojimi blízkymi a drahými: svojou vďačnou rodinou, ale aj priateľmi

a kolegyňami.

Pri Tvojom snažení v pracovnej oblasti nechcela by som zabudnúť na

15 rokov Tvojej práce metodika pre predškolskú výchovu v našom okrese, kde

som Ťa aj ja osobne prvýkrát spoznala, krásnu, milú a usmievavú kolegyňu.

Táto Tvoja práca Ťa zapísala do vedomia mnohých kolegýň, ale aj ostatných

ľudí v odbore, v ktorom si zanechala dojem schopnej, múdrej a ambicióznej

ženy. V týchto šľapajách si pokračovala aj vo funkcii riaditeľky materskej školy,

ale aj ako učiteľka. Tvoju prácu si vážim nielen ja, kolegyne, ale aj rodičia,

ktorí nešetria slovami chvály a radosti nad spokojnosťou, že svoje deti majú

v tých najlepších rukách.

Ja ako riaditeľka a kolegyňa zároveň chcem dnes v mene svojom, ale aj

v mene nás všetkých z nášho početného kolektívu blízkych poďakovať sa Ti

za všetku Tvoju prácu, za všetko Tvoje snaženie pri plnení si pracovných

povinností. Poďakovať sa za Tvoj úsmev a ľudský rozmer. Chcem Ti povedať,

že si nesmierne vážim Tvoje ľudské cítenie, osobnostné vlastnosti, ktoré sa

stali dôvodom, že si Ťa vážime, máme Ťa radi, a preto sme tu aj dnes s Tebou

na tejto krásnej oslave. Adelka, ďakujeme!

55

Želáme Ti, aby si ostala aj v druhej polovičke svojho života taká, akú Ťa

máme radi – zdravá, šťastná a plná radosti zo života v kruhu svojej krásnej

rodiny.

Ukončím slovami Márie Pujmanovej: „Dospievať je ťažké, zrieť je krásne

a starnúť je dobré!“

Želám Ti, aby si aj Ty, Adelka, zrela krásne. Srdečne blahoželám!

56

Milá naša jubilantka Marienka!

Príroda je neuveriteľne múdra a riadi sa svojimi zákonitosťami. Každé

ročné obdobie má svoje krásy a očarúva nás. Jar symbolizuje zrod a začiatok

života. Leto prekvapuje svojou nádherou tepla a kvitnúcich kvetov a jeseň zas

svojimi darmi plodov.

Aj ľudský život má svoje zákonitosti zrodu, plného života i dozrievania

v zrelom veku.

A čas letí jak – vtáci nedozerní

Na perách pieseň, v oku záblesk a pred ním číslo 50.

A práve v týchto dňoch aj Ty, Marienka naša, napĺňaš to svoje číslo 50.

Všetci cítime, a hlavne Ty, že je to chvíľa krásna, ktorá má v sebe veľa

neopakovateľného.

Poobhliadnime sa teda na chvíle z Tvojho života.

Je to neuveriteľné, ale je to pravda, že pred 50-timi rokmi v rodine ... sa

narodilo dievčatko menom Marienka. Bolo veľmi múdre, schopné, hravé a

primerane ambiciózne. Iste aj to ho predurčilo na to, aby sa pripravilo na

učiteľské povolanie. Jej prvým učiteľským miestom bola malá dedinka ..., kde

v jednotriednej materskej škole odpracovala svojich prvých ... rokov. Tam

dozrela na vydaj. Od roku ... už ako vydatá začala pôsobiť na školách v ... .

Boli to miesta na zastupovanie, potom miesta „lietačky“ na viacerých školách.

Toto neľahké povolanie ju natoľko unavilo, že odišla zo školstva. Jej

srdce však predsa patrilo deťom, preto sa vrátila a začala pôsobiť v MŠ ..., kde

sa zrodil aj nápad usporiadať prehliadku detskej výtvarnej tvorby pre školy v

našom meste s názvom Svet okolo nás. Od roku 1992 sa jej pracoviskom

stala naša materská škola na ..., kde svoje ľudské, učiteľské a umelecké vlohy

rozvíja dodnes.

Na chvíľu nakuknime do jej súkromného života. Po niekoľkých rokoch sa

rozhodla kráčať po boku úspešného a milujúceho manžela a priviedla na svet

tri krásne deti. To bol teda dobrý nástup! Spolu so svojím manželom vytvorili

57

bezpečný prístav lásky, porozumenia a pohody, do ktorého sa všetci radi

vracajú.

Počas svojho života nadobudla aj isté imanie, ako napríklad ..., kde

naplno môže vychutnávať svoju veľkú lásku k prírode, ale aj svoj zmysel pre

duchovné prežívanie, ktoré sú nekonečným zdrojom nachádzania a čerpania

nových síl a pozitívneho prístupu k životu.

Milá Marienka!

Všetky kolegyne, ktoré Ťa dobre poznáme, vieme, že si jednou

z hybných pák nášho kolektívu. V každom z nás hľadáš iba to dobré. Ty si tá,

ktorá nás nabádaš, aby sme sa mali rady, aby sme si odpúšťali. Ty si tá, ktorá

nám nosíš letáčiky s návodmi, ako pozitívne vnímať život.

Všetci sa tešíme, že dnes môžeme byť s Tebou, keď oslavuješ svoj

sviatok, že si zdravá, že sa Ti darí, že si šťastná.

Končím so želaním:

Marienka, ostaň taká milá, dobrá, prajná a statočná.

Ďakujem Ti za seba, za kolektív, za rodičov, ale aj ako riaditeľka za

všetku Tvoju prácu a prínos pre našu školu a deti, ktoré si učila a učíš, i za

Tvoj svet okolo nás s Tvojimi slniečkami.

Buď v ňom so všetkými , ktorých máš rada – šťastná!

58

Príde čas, keď zo zrkadla vlasy vyskočia

nám – nite strieborné.

Pochopíme mlčky: už sa prehol deň ...

Čas je čas a s časom nie sú špásy.

Čas nezastane ani v pľušti, v nečase,

Ani čas nemáva času nadostač.

Čas je, pravda, krajší, ak je nebo belasé,

Ak šteklenie slnka cíti ráno spáč.

Milí jubilanti – drahý otec, mama, vážení prítomní hostia!

Všeličo môže človek v živote zastaviť, ale čo nikdy nezastaví, je čas.

Dávno sú za vami roky, keď ste sa rozhodli žiť svoje životy bok po boku. To

hlavné, čo ste si dali do vienka, bola vzájomná láska a túžba žiť spoločne, deliť

sa o svoje radosti i bolesti. Vzájomne ste v manželstve hľadali človeka,

priateľa, druha, ktorý vie vždy poradiť či povzbudiť. A tak ako sa míňali dni,

mesiace, roky, zisťovali ste, že práve vo vzájomnej úcte je najväčšie

bohatstvo.

Každý z nás, naplnený múdrosťou životných skúseností, sa vo svojom

zrelom, strednom či staršom veku zamýšľa nad svojím životom. Zamýšľa sa a

preciťuje chvíle strávené so svojimi najbližšími. S nostalgiou spomína na

mladosť, ktorá sa nenávratne stráca, rozmýšľa nad tým, či našiel vôbec

zmysel svojho života. Aj vy, naši milí jubilanti, sa dnes zamýšľate nad svojím

životom. Spolu s vami otvárame vašu knihu života, ktorá má popísaných už

sedemdesiat strán. Táto kniha je vzácna. Je v jednom jedinom exemplári. Je

v živom a neopakovateľnom prevedení. Je to premiéra, ktorá už nebude mať

reprízu. Pri listovaní v tejto knihe života zisťujeme, že každá z jej kapitol je

jedinečná, plná napätia, vzruchov a prekvapení. Je to presne tak, ako to

v každej správnej a dobrej knihe býva. Sú kapitoly, v ktorých nechýbali spory,

zápletky a nezhody, ktoré sa však nakoniec skončili dobre. Mnohé kapitoly a

59

životné príbehy potvrdili, že žiť spolu, to nie je len spev o šťastnej láske, to je

aj obyčajná próza životných problémov a ťažko riešiteľných otázok.

V živote všetkých nás sú miľníky, pri ktorých sa na chvíľu zastavíme a

zamýšľame sa nad tým, aký kus cesty sme prešli, čo sa nám podarilo a čo nie.

Aj vy, milí naši jubilanti, sa dnes právom zamýšľate nad prežitou etapou svojho

života. Lebo spoločná cesta životom má rôzne etapy. Niektoré z nich sú

poznačené šťastím, iné vážnymi starosťami. Nech sú však starosti a ťažkosti

akékoľvek, vždy sa ľahšie prekonávajú vo dvojici. Ak sa spoločne obzriete

dozadu, nevdojak si uvedomíte, že roky vám ako kvapky vody pomedzi prsty

pretekajú. Jar, leto, jeseň a zima sedemdesiatkrát sa pominuli. Prešla jar,

nevráti sa leto a je tu jeseň vášho života. Hovorí sa, že každý vek má svoje

čaro. Jeseň života býva nádherná, ak si ju uvedomujeme ako nevyhnutnú

skutočnosť v ľudskom živote. Dnes keď už odpočívate, keď už máte právo

oddýchnuť si po mnohých a mnohých rokoch tvrdej práce, máte aj možnosť

poobhliadnuť sa. Obzrieť si brázdu, ktorú ste vyorali, pokochať sa v dobrej

úrode tohto poľa. Vychovali ste na ňom spolu ... detí, ktorým ste vštepili tie

najkrajšie vlastnosti – dobro a lásku. Vaša mladosť je v nich. Aj ony sú už

dospelé, majú vlastné rodiny, vlastné domy, vychovávajú vlastné deti. Vašou

veľkou túžbou je, aby vaši blízki boli šťastní. Neraz tajíte svoje bolesti,

sklamania či strach. V duchu si premietate rána poznačené nevyspatosťou,

spomínate na horúčky, na detské choroby, ktoré ste spolu s nimi preciťovali.

Boli ste pre nich svetlom ich detstva a takým istým svetlom ste dnes aj pre

svoje vnúčatá, ktoré vás majú rady a vážia si vás.

Tí, ktorým ste venovali celý svoj život i prácu, vám dnes, v tento

slávnostný deň znova s láskou ďakujú za krásne chvíle detstva i dospievania,

za láskavé slová i múdre rady, za obetavosť. Spolu s kvetmi prijmite aj želanie,

aby ste ešte dlhé roky zbierali plody svojej práce v pevnom zdraví, obklopení

láskou svojich najbližších.

60

6

RÔZNE

61

6.1

PRÍHOVOR NA RODIČOVSKOM ZDRUŽENÍ

62

PRÍHOVOR RIADITEĽKY MATERSKEJ ŠKOLY NA RODIČOVSKOM ZDRUŽENÍ

Vážení rodičia,

končí sa rok 2000. Stojíme na prahu nového tisícročia. Sme plní

očakávania i obáv, plánov i predsavzatí, spoločných, ale samozrejme aj

súkromných.

Európa sa zjednocuje v spoločných záujmoch. Výchova nového

pokolenia, Europánov, je nástojčivou úlohou dneška, a to tak vo východných,

ako aj v západných krajinách.

Žijeme v časoch, keď elektronizácia a automatizácia, výpočtová

technika menia každú oblasť nášho života.

Dobre pripraviť deti pre život je najdôležitejším poslaním tých, ktorí

ovplyvňujú ich vývoj. Sú to ich rodičia, ale aj učitelia.

Vieme, že dieťa má právo na výchovu v súlade s jeho individuálnymi

schopnosťami, záujmami a potrebami. Vieme, že má byť vychovávané a

vzdelávané tak, aby bolo schopné vnímať dianie okolo seba, pružne sa v ňom

orientovať a správne naň reagovať.

Dosiahnutie týchto cieľov nie je vec jednoduchá. Možno to vôbec

zvládnuť?

Cítite aj vy, milí rodičia, že čosi nie je v poriadku,

keď sivovlasá starenka rozpačito postáva v dopravnom prostriedku,

keď hlavnou témou rozhovoru rodiny či priateľov sú len peniaze,

keď manžel či syn nechá unavenú manželku či mamu nosiť ťažké

nákupy.

Zo správania mužov sa vytráca galantnosť. Smutné to konštatovanie!

Veď predsa pozorní a taktní nechceme byť iba v určitej spoločnosti za určitých

okolností, takými musíme byť predovšetkým doma vo svojej rodine, na

pracovisku a zvlášť vtedy, keď naše správanie majú možnosť pozorovať deti.

63

Výchova, to nie je len záležitosť školy. Hlavné výchovné činitele musia

pôsobiť predovšetkým v rodine, lebo v škole prežíva dieťa len tretinu dňa,

ďalšie dve je pod ochranou svojich rodičov. Na to zabúdať nesmieme.

Moderná doba kladie na každého z nás vysoké nároky, a to nielen

pracovné, ale aj citové. Elektronika, exaktná technika síce uvádza človeka do

sveta netušených možností, ale ako protihodnotu za toto poznanie mu ponúka

ochudobňovanie o najprirodzenejšie prejavy, ktoré plynú z prostého ľudského

vzťahu plného ohľaduplnosti, pozornosti a srdečnosti. Staré príslovie hovorí:

Kto lásku seje, ten lásku žne. Láska je naozaj ten čarovný prútik vekov, ktorý

prebúdza svedomie, spája národy a otvára cestu človeka človeku.

Preto aj v tomto novom modernom a pretechnizovanom tisícročí

vychovávajme naše deti v duchu lásky a porozumenia.

64

6.2

PRÍHOVOR NA RODIČOVSKOM PLESE

65

RODIČOVSKÝ PLES

Vážení hostia, dámy a páni!

Vítam vás na rodičovskom plese Materskej školy na ... ulici. Pomaly sa

blížime k okrúhlemu číslu ... a mňa veľmi teší, že v tvrdej konkurencii plesov

v našom meste sa nám darí držať svoje pevné miesto. Za to vďačíme vám,

našim hosťom: rodičom, priateľom, známym i našim sponzorom.

Organizujeme tieto naše fašiangové stretnutia preto, aby sme sa spolu stretli,

oddýchli si od každodenných starostí, pobavili sa, pošantili. Ale organizujeme

ich aj preto, aby sme pomohli svojej škole, našim deťom. Aj dnes vám

ponúkame bohatú a zaujímavú tombolu, z ktorej finančné prostriedky pomôžu

škole i deťom. Mám so sebou aj zástupcu z radov našich detí, ktorí sa vám

chce tiež prihovoriť.

Keď som bol len chlapček malý

mal som taký zvláštny sen,

vidieť zo zábavy veľkých

aspoň taký kúštiček.

Sen sa splnil.

Je tu krásne navôkol.

Plno svetiel, zvláštna vôňa,

až sa z toho točí hlava.

Krásne tety v dlhých šatách,

„No najkrajšia moja mama!“

Hrdý ocko s láskou v oku

s úsmevom pozerá na mňa.

Tak sa bavte, veď je fašiang,

ocko s mamkou v náručí.

A ja zaspím s láskou ku vám

v babičkinom bezpečí.

66

6.3

PRIVÍTANIE NOVORODENCA

67

PRÍHOVOR UČITEĽKY – POSLANKYNE OBECNÉHO ÚRADU PRI PRIVÍTANÍ NOVORODENCA

Vážení rodičia, milí hostia!

Aj najväčší básnik sotva nájde výraznejší a presvedčivejší symbol

ľudského šťastia, ako sú blaženosťou svietiace oči matky a otca pri pohľade

na svoje novorodeniatko. Svojou láskou mu dali život, aby odovzdali posolstvo

existencie ľudského rodu ďalšej generácii.

Aj dnes sme sa zišli spoločne s vami, rodičmi, aby sme spolu precítili

veľkú chvíľu naplneného životného šťastia, aby sme medzi nami privítali

nového malého občana. Dovoľte mi, milí rodičia, aby som vám pri tejto

príležitosti srdečne zablahoželala a popriala vám veľa rodičovskej radosti

z vášho dieťaťa.

Som presvedčená, že vo chvíli slávnostného uvedenia vašej dcérky do

života si zvlášť uvedomujete zodpovednosť pri plnení svojho rodičovského

poslania. Dali ste život svojmu dieťaťu, aby ste z neho vychovali zdatného,

vzdelaného jedinca pre našu vlasť. Dávajte mu svoju rodičovskú lásku a

starostlivosť tak, aby vaše šťastie bolo znásobené v budúcnosti jeho láskavým

a starostlivým vzťahom voči nám.

Rodičovské starosti pri výchove dieťaťa nie sú malé. Od prvých dní

svojho života prijíma dieťa svoj citový svet z rodičovskej lásky. Chcela by som

vám pripomenúť, že niet lepšej výchovy, ako je dobrý osobný príklad rodičov,

ako je výchova v podmienkach zdravej rodiny, v ktorej vládne láska, vzájomné

porozumenia a podpora.

Želám vám, milí rodičia, veľa radosti z vášho dieťatka.

Na záver mi dovoľte, aby som vám aj vášmu novorodeniatku zaželala

veľa zdravia, pohody a lásky v kruhu svojej rodiny a blízkych.

68

Milí rodičia, vážení prítomní!

Niet väčšieho šťastia v živote rodičov, ako zovrieť do svojho náručia

malé, zdravé dieťatko.

Niet krajšej žiary na svete, ako je žiara detských očí. Najtajnejším

želaním každej matky, je mať dcéru – dcéru, ktorá by sa v starobe starala o

svojich rodičov, pomáhala im a bola im priateľkou. Syna by som chcel – tajne

vzdychne zasa otec. Syna, ktorý by nosil otcovo meno, pokračoval by v jeho

práci.

Tieto tajné želania sa však rozplynú vo chvíli, keď rodičia začujú prvý

plač. Rovnako sa teší otec i matka. Privítať mi pripadla dnes milá povinnosť na

svete nového občana. Je to neobyčajne milá a významná udalosť.

Milé mamičky, skláňate sa nad bielou perinkou, kde spokojne spia vaše

detičky. Hľadíte láskyplným pohľadom na ich hodvábne vlásky a snívate, čo

z nich vyrastie. Budú šťastné? Driemu zatiaľ s pästičkami zovretými, odkázané

na vašu starostlivosť. V ich tváričkách hľadáte svoje črty. Veď sú kvetom vašej

lásky. Prišli preto, lebo ste sa rozhodli obohatiť svet o nového jedinca.

Myslíte na to, že vaše dieťatko bude potrebovať lásku, ochranu a

trpezlivosť obidvoch rodičov, a to nielen teraz, ale v celom svojom živote. Iste

si uvedomujete, že poskytnúť všetky spomínané atribúty nie je ľahké.

Vyžaduje si to od rodiča veľkú trpezlivosť, prebdené noci. Vyjadrujem však

presvedčenie, že toto všetko vykonpenzuje radosť z vášho dieťatka. Prajem

vám, aby ste tých radostných dní mali čo najviac. Bude ich iste veľa už len

preto, že vo svojich deťoch sa opakujeme, žijeme v nich ďalej.

Nech vaše ratolesti prežijú čo najšťastnejší život!

69

6.4

PRI ODCHODE DO DÔCHODKU

70

PRI ODCHODE DO DÔCHODKU (DETSKÝ DOMOV)

Milé dámy, vážení páni!

Už mnoho rokov existuje naša škola a práve tak dlho je jej

neodmysliteľnou súčasťou žena, učiteľka a vychovávateľka ….

Veľa rokov zo svojho života zasvätila pani učiteľka deťom, ktoré okrem

výchovy a porozumenia potrebujú nehu a materinskú lásku. Vytvárala a

nahrádzala im v našom zariadení domov. Vám patrí môj obdiv hlavne za to,

že ste si trpezlivo a oddane hľadali cestu ku každému nášmu dieťaťu, prijali ho

do svojho srdca aj napriek tomu, že mnohokrát to nebolo najľahšie. Pomáhali

ste budovať školu, ktorá sa stala milým stánkom pre mnohých žiakov. Stali ste

sa pevným pilierom v ich ďalšom vývoji a často ich jedinou príbuznou. Svoj

život ste zasvätili výchove, či už ako učiteľka, vychovávateľka, či dlhodobo

vedúca výchovy. Obetovali ste nie raz aj svoj voľný čas na to, aby ste

v budúcnosti spokojne mohli nazrieť do osudov našich detí po odchode

z Vášho náručia. Aj keď život občas priniesol aj neúspech a naša snaha bola

neúspešná, nestratili ste vôľu a chuť neprestajne, bez zaváhania vkladať svoju

lásku do ďalších detských srdiečok, investovať svoj um do ďalších, výchovne

zanedbaných myslí.

Za to všetko Vám patrí nielen obdiv, ale aj vďaka. Obrovská vďaka,

ktorá by mala zaznieť z úst tých, ktorých osudy ste ovplyvňovali.

Dnes, keď sa ocitáte na ceste za zaslúženým odpočinkom, chcem Vás

ubezpečiť, že Vaša profesijná odbornosť, ale tiež Vaše ľudské počiny budú

pre nás nielen príkladom, ale aj výzvou do našej skutočne ťažkej práce.

Čaká nás vážna úloha vstúpiť s našou školou do nového tisícročia,

začať novú etapu, v ktorej dokáže prežiť len to silné.

Sľubujeme Vám, že budeme pokračovať vo Vašich šľapajách.

Prajeme Vám veľa zdravia a šťastia na zaslúženom odpočinku.

71

6.5

MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

OKTÓBER – MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

72

Milí naši hostia!

Jeseň je obdobím umeleckých diel prírody, ktorá je ako krásna paleta.

Stromy ohromujú pestrými farbami. Takýmto krásnym umeleckým dielom je aj

človek v jeseni života. Tvaroval a formoval ho majster život svojimi skúškami,

radosťami, ale aj starosťami.

Milé staré mamky a starí ockovia, aj keď sme presvedčení, že jeseň

vášho života vám vaše vnúčence skrášľujú tým, že vás denne obdarúvajú

svojím pohladením či úsmevom, básničkou a pesničkou, ktorú sme ich my

naučili, využívame mesiac október ako mesiac úcty k starším na to, aby v ňom

vaše vnúčence znásobili svoju nehu k vám, boli k vám ešte milšie, ešte

vrúcnejšie. Stretnutie s vami v priestoroch našej škôlky chce byť toho

vyvrcholením.

Prijmite od nich darček v podobe kultúrneho programu, ktorý pre vás

z lásky pripravili.

Môj úprimný prívet k vám neukončím ja, ale vaši drobčekovia, vnučky a

vnúčikovia básničkou.

Šálku voňavého čaju, sladké koláče,

Vľúdnu tvár, ruku, ktorá vie tak nežne pohladkať ...

A veľké srdce plné lásky!

Stará mama, starý otec, to všetko u vás vždy nájdem,

a preto vás mám tak rád.

73

MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

Vážené babky, vážení dedkovia, milí hostia!

V živote človeka sú chvíle, keď začne uvažovať o svojom živote a

hodnotiť svoju životnú cestu. Na tvári sa strieda úsmev so slzami. Veď boli

radosti a boli aj smútky. Dnes mi, vážení prítomní, pripadla milá úloha

pozdraviť vás pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Skláňame sa v úcte pred

rokmi, ktoré ste naplnili činmi pre blaho našej obce a celej našej vlasti.

Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román.

Bezstarostné detstvo, aj keď nemuselo byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo

krásne. To vystriedalo detstvo vašich detí. Úzkosť a trápenia z detskej slzičky

a v srdci ešte dodnes teplo a odovzdanosť detskej dlane, v očiach úsmev

detských pier. V mysli sa roja spomienky – na všetko. Predovšetkým na chvíle

pohody. Na to, že ten huncút má už svoje vlastné deti a vnúčatá, ktoré

oplácajú aj za rodičov lásku svojim starým a prastarým rodičom. Minú sa roky.

Uprostred starostí i radostí. V životnej aktivite človeka. Až jedného dňa je tu

staroba. Ani sa nenazdáme ako, jednoducho je tu.

Natrhám si kvety pod lesom na stráni,

vám starí rodičia, kytku dám do dlaní.

Hoc vlas vám šedivie a zrak sa zakalí,

prijmite od detí najkrajšie pozdravy.

Prijmite kytičku, čo slzou prevlhla

aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.

Nech sa vám predĺži životná vaša púť,

želáme zo srdca, vaša vnučka i vnuk.

Dnešná oslava vášho života je hudbou, ktorá zaznieva a vyžaduje obdiv

a úctu. S radosťou a potešením sme v Mesiaci úcty k starším pre vás pripravili

dnešnú malú slávnosť. Prajem vám, aby ste sa medzi nami dobre cítili a aby

vám na túto slávnostnú chvíľu ostali pekné spomienky.

Srdečne vás všetkých pekne vítam!

74

Vážení starí rodičia, vážení hostia, milé deti!

Srdečne vás vítam na dnešnej školskej besiedke, ktorú sme pripravili

pre vás pri príležitosti mesiaca október – Mesiaca úcty k starším.

Poslaním nášho predškolského zariadenia je výchova a vzdelávanie detí

v útlom veku a vštepovanie základných morálnych vlastností, ako je aj úcta

k starým rodičom a spoluobčanom. Mnohí z vás sa dennodenne podieľate pri

výchove svojich vnúčat a mnohokrát im nahradzujete rodičov či kamarátov.

Deti najlepšie vedia oceniť vašu lásku, pohladenie i vašu účasť pri spoločných

hrách.

Aj v dnešný deň ste prijali pozvanie s vedomím tešiť sa, dopriať si pár

nezabudnuteľných okamihov v prítomnosti svojich najmilších.

Preto prosím prijmite na znak vďaky a úcty kultúrny program plný piesní,

básní a tancov s poďakovaním za všetko krásne a dobré, čo ste pre svoje

vnúčatká urobili a v budúcnosti ešte urobíte.

Želám vám tu všetkým prítomným v mene učiteliek i vašich detí

príjemné popoludnie.

75

6.6

SMÚTOČNÝ PREJAV

76

Vážené smútočné zhromaždenie!

Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa včera

dozvedeli o predčasne zlomenom kvete života človeka. Krutá a nemilosrdná

smrť vyrvala z našich radov manžela, otca, spolupracovníka, ktorý mal pred

sebou ešte otvorený svet.

Neúprosná smrť si zahrala s ešte nezahojenými citmi dobrej dcéry po

strate jej milovanej matky a dnes opäť zjatrila tieto čerstvé rany tým, že

láskavej manželke vyrvala z rúk jej najdrahší poklad, jej nádej i budúcnosť.

Manželka stratila milovaného manžela, deti otca a (názov školy)

výborného profesora.

Bolestný je pohľad na rozžialenú manželku, ktorá v bolesti stojí pred

rakvou svojho manžela. Je o to tragickejšie, že len pár dní ju delí odvtedy, čo

stála pri svojom manželovi a tešila sa z úspešnej operácie, ktorej sa podrobil.

Celý týždeň sa mohla spolu so svojimi blízkymi tešiť z tohto úspechu.

Na siedmy deň jeho dobré, láskyplné, ale pritom veľmi postihnuté srdce

prestalo biť.

I napriek maximálnemu úsiliu, ktoré vynaložil lekársky tím na záchranu

života, podarilo sa ho predĺžiť už len o tri dni. Všetka dobrá snaha vyznela len

ako nesplniteľný sen. Prišla nečakaná smrť a skosila život, ktorý sa ešte

celkom nerozvil v najkrajší ľudský kvet. Prázdne ostalo miesto v rodine,

prázdne ostalo miesto za profesorským stolom, za školskou katedrou.

Veľkým žiaľom sú naplnené naše srdcia. O to viac, že je leto a smutnej

manželke, synom i profesorom tunajšej školy mráz smrti pozrážal kvet života.

Plody, ktoré ešte celkom nedozreli, predčasne sa vrátili do lona matky zeme. V nesmiernom žiali a v hlbokom smútku jeho rodiny i najbližších zastali

sme dnes pre rakvou zosnulého, aby sme sa s ním navždy rozlúčili, aby sme

sa mu hlboko poklonili, aby sme vzdali úctu jeho zakončenému životu. Prišli

sme sa rozlúčiť s človekom, ktorému svieca života dohorela a on odišiel

z kruhu svojej milovanej rodiny, známych, priateľov a kolegov, aby odišiel tam,

odkiaľ niet návratu.

77

Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: „Až zomriem, na

svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím,

smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého, čo strašné je, čo zlé je, to

umieranie je.“

Tým všetci chápeme skutočnosť, že človek je pominuteľný ako všetko

na svete, lebo taký prísny je odveký zákon prírody, života a smrti. Sama tá

strašná smrť patrí k životu, je s ním úzko spojená, je jeho zakončením, ale aj

pokračovaním.

Človek odchádza, už sa nevracia, už sa neopakuje, a predsa tu

zanecháva vždy niečo po sebe, niečo, čo môže zostať jedine po človeku. Je to

práca, je činnosť života, ktorú vykonal pre spoločné dobro ľudskej spoločnosti.

Sú to materiálne hodnoty, ale predovšetkým tie neraz ťažko merateľné, ťažko

postihnuteľné hodnoty ducha, jeho skutky.

Jeho choré srdce dobilo. Doznel tlkot, prestala bolesť, ústa onemeli, oči

stratili lesk a telo stvrdlo.

Smrť preťala vlákno života, vryla do sŕdc jeho najbližších boľavú ranu,

aby na ňom zostala trvalá jazva ako dôsledok straty blízkeho človeka.

Vážená smútiaca rodina, smútočné zhromaždenie!

Je nad moje sily vyjadriť slovami žiaľ a smútok, ktorý prechovávajú

v srdciach jeho najbližší nad touto stratou. Pripadla mi dnes teda veľmi ťažká

úloha navždy sa rozlúčiť s človekom, uzavrieť kapitolu jeho pozemskej púte,

jeho života. Života jedného skromného, ale zásadového človeka. Preto sa

vyjadrím slovami básnika Milana Rúfusa:

„Môj otec, priateľ, spolubojovník tu leží,

tichý jak balvan na loži, zrak privretý kdes do ďaleka ústí,

a prespevuje vietor tenkoústy.

Vo vŕbach priesvitných nad rozvravenou vodou,

sýkorky zobkajú z omrvín zlatých plodov,

v bezlístí pod oknami.

78

Vážená smútiaca rodina!

Vážené smútočné zhromaždenie!

V piatok sme sa dozvedeli smutnú správu. Zomrel náš kolega. Táto

nečakaná zvesť sa rýchlo rozšírila po celom okolí. Bolo to neuveriteľné, veď

len pred niekoľkými dňami sa spolu s ostatnými spolupracovníkmi tešil z toho,

že sú prázdniny, cez ktoré chcel nabrať veľa čerstvých síl, aby v novom

školskom roku mohol opäť učiť a vychovávať našu mlaď.

Bol tak ako i ostatní jeho spolupracovníci plný plánov a optimizmu, ktorý

pre neho bol takým príznačným. Smrť vykonala svoje. Udrela tvrdú pečať,

ukončila život, nedovolila splniť plány, doplnila kroniku našich dní touto

smutnou udalosťou.

Človek dokáže vzdorovať búrkam, byť pripravený na najťažšie rany a

vyrovnane očakávať i chvíle, keď sa bude musieť dielo uzavrieť. Jeho najbližší

zostali veľmi smutní. Veď hlavná vetva rodinného stromu sa odlomila a ten

okyptený zostal sám, pripravený čeliť ďalším skúškam, ktoré prináša ľudský

život. Dnes keď tu stojíme nad katafalkom mŕtveho manžela, otca, priateľa,

prišli sme sa hlboko pohnutí navždy rozlúčiť s tým, ktorého čas odvolal z kruhu

najbližších.

Náš zosnulý – zásadový, nebojácny a priamy človek teraz tu leží pred

nami. Pred nami v rakve leží telo človeka, v živote ktorého bolo mnoho hrádzí

a prekážok, ktoré s veľkým optimizmom prekonával, aj keď jazvy ostali i na

jeho zdraví. Človek skôr či neskôr musí odísť. Ale dielo, ktoré vykonal, vytvoril

vo svojom živote, tu ostáva v činoch, vo výsledkoch práce je človek

nesmrteľný.

Drahý kolega!

Nad Tvojím smrtným lôžkom stojíme s pokorou, smutné sú naše srdcia,

naše oči zarosené, ťažko je tu hľadať výstižné slová, ktoré by zahnali mraky

žiaľu, ktorý pociťujeme všetci tí, čo sme Ťa poznali, s Tebou sa denne

stretávali a pracovali. Poznali sme Ťa ako človeka vyrovnaného, so svojimi

79

zásadami, ktorý svoje sily, um a životné skúsenosti venoval tam, kde pôsobil.

Všetci sme Ťa poznali ako čestného pracovníka, a preto budeme na Teba

spomínať s úctou a láskou. Smrťou sa končí všetko. No nekončí láska a

vďačnosť za to, čo dobrého náš zosnulý vykonal pre svoju rodinu. A nebolo

toho málo. Šiel cestou života bez strachu pred zajtrajškom, cez všetky úskalia

a prekážky, ktoré mu do cesty postavil život. Preto i keď smrťou sa končí jeho

život, výsledky jeho práce sú pre nás odkazom i výzvou k ďalšiemu

vylepšovaniu pedagogického majstrovstva. Toto pomyslenie je útechou nám

všetkým, ktorí v zosnulom strácame nášho drahého priateľa.

Vám, drahá smútiaca rodina, keď v záplave sĺz vyprevádzate dnes

poslednýkrát svojho najmilšieho, keď so zarmúteným srdcom pozeráte na

rakvu skrývajúcu najvzácnejší poklad, nech je v tejto chvíli lúčenia útechou, že

náš zosnulý nežil nadarmo.

Všetci cítime a zdieľame s vami váš veľký bôľ. Stískame vám ruky,

akoby ich stískal on, keby bol medzi nami.

Drahá moja milovaná manželka!

Lúčim sa s Tebou a opúšťam Ťa v smútku a žiali. Za … rokov nášho

spoločného života prežili sme veľa radostných aj ťažkých chvíľ. Bola si mi

skutočne dobrým pomocníkom v mojom živote, preto ďakujem Ti v tejto

poslednej chvíli za všetku starostlivosť, ktorou si ma zahŕňala počas nášho

spolužitia. Dnes Ťa musím opustiť. Nikdy sa už nevrátim. Viem, že Tvoje srdce

je naplnené hlbokým smútkom, ktorý bolí. Smrť prekazila naše spoločné

spolunažívanie. Je krutá a my sme bezmocní. Zachovaj si ma aj naďalej vo

svojom srdci. Pre Tvoje potešenie Ti ostávajú naše deti. Nájdi v nich zmysel

svojho života. Nech Ťa obklopia svojou láskou. Pohladkaj a pobozkaj ich za

mňa tak, ako keby som to urobil ja. Nezabudni na mňa a spomínaj v dobrom

na svojho manžela.

80

SMÚTOČNÝ PRÍHOVOR

Vážená smútiaca rodina! Vážené smútočné zhromaždenie!

Smrť – tá najkrutejšia podoba života – nám vzala vzácneho človeka,

dobrého priateľa. A zrazu zisťujeme, že svet okolo nás akosi ochudobnel.

... pôsobil na tunajšom gymnáziu ... rokov. Boli sme radi, keď prišiel

k nám. Bol nielen dobrým učiteľom žiakov, ale i nás – mladších, začínajúcich.

Učil nás pracovitosti, no predovšetkým učil nás tešiť sa z práce. Obdivovali

sme jeho ľudskú vyrovnanosť a pohodu, ktorú si nenechával iba pre seba. Bol

naším nenápadným radcom, ktorý nám svoje bohaté životné skúsenosti

podával s takou radosťou, s akou sa podáva dar.

Žil s nami v čase úspechov, hľadaní, ale i ťažkostí a prehier. Dokázal

nám však vnuknúť presvedčenie, že víťazstvo po prehrách je cennejšie ako

víťazstvo bez prekážok. Dnes vieme lepšie, ako sme vedeli vtedy, aké sú to

hodnoty. Ešte z nich čerpáme, ešte z nich žijeme. A zrazu sa nám zdá, že sme

mu za to ani nemali čas poďakovať sa.

Aký rýchly a neúprosný je beh času. Náhlime sa a v tomto životnom

zhone často objavíme hodnoty človeka, až keď sa pominie. Ani sme si

nestačili uvedomiť, že bol pri nás, správal sa ako jednoduchý, skromný človek,

ktorý zdieľal naše osudy. Dokázal smútiť s tými, čo si bolesť či krivdu liečili

smútkom, smiať sa s tými, čo smiechom smútok porážali. Obdivovali sme jeho

životnú vitalitu i jeho ochotu pomáhať všade tam, kde bolo treba, a každému,

kto ho o to požiadal. Bol studnicou nevyčerpateľných skúseností a rád.

Rád sa k nám vracal i v čase, keď už nepracoval. Boli sme potešení, že

u nás sa rozhodol už ako dôchodca osláviť svoje … narodeniny. Vtedy sme

mu recitovali preňho napísanú báseň, v ktorej boli i tieto verše:

Lebo je taký nepísaný príkaz:

Ak chceš žiť tak, ako žiť treba,

musíš vziať ťarchu svojho času na bedrá

81

a smelo ísť i proti ostrým šľahom vetra.

Po pádoch z prachu vstať,

čo času patrí, času dať!

A potom skromne prežiť triumf víťaza!

Lebo si koreňom plodov kypril zemi

a zemi doprial vánok požehnanej vlahy.

To je oáza!

To je sieň slávy!

Vtedy sme počúvali tieto verše aj s určitou závisťou, ale najmä

s otáznikmi, či budú po rokoch aktuálne aj pre nás.

Dnes vieme, že náš zosnulý … bol pre nás naozaj vzácny človek.

Spomienky naňho nás presviedčajú o veľkej potrebe ľudskej spolupatričnosti a

vzájomnej pozornosti. Možno to zisťujeme až teraz, keď spomíname. Lebo

spomienky sú niekedy zreteľnejšie ako prežívaná skutočnosť. Je to tragédia,

ak smrť nemá zmysel, ak je koncom i začiatkom ničoho. Lenže smrť nášho

priateľa ….. je zavŕšením bohatého a činorodého života.

Už budeme iba spomínať, drahý náš ….., ale ver, že v týchto

spomienkach nám budeš inšpiráciou, vzorom i príkazom žiť z Tvojho odkazu.

Buď spokojný! Neodchádzaš ako dlžník. Ostal si v nás i v stovkách

Tvojich žiakov.

82

Vážená smútiaca rodina!

Vážené smútočné zhromaždenie!

Najkrajšie na svete – to je človek a jeho práca. Svojou prácou, jej

výsledkami zanecháva po sebe stopy, šľapaje.

A tých šľapají zostalo po nebohom ........ neúrekom – zostali šľapaje

kamsi sa predierajúce, kamsi namierené, ľudsky povedomé, mnohým tu

prítomným dôverne známe.

Snáď najviac šľapají po nebohom zostalo z najplodnejšieho obdobia

jeho života, z posledných … rokov pred odchodom do dôchodku, z rokov ...,

kedy vykonával funkciu riaditeľa školy.

Riaditeľom školy sa stal náš priateľ krátko po jej zriadení. Vtedy si

uvedomil, že život nie je ani pôžitok, ani trápenie, ale práca, ktorú sme povinní

konať.

A on ako riaditeľ školy ju naozaj konal statočne. Veď sídlom školy boli

najskôr schátrané objekty. Po rokoch námahy bol až v roku ... otvorený nový,

definitívny, terajší objekt školy.

Koľko práce, koľko stoviek či tisícok hodín sa skrýva za tým všetkým!

Koľko hodín práce učiteľov a žiakov, ale predovšetkým práce riaditeľa

školy – organizátora, ale aj stavbára, projektanta, ekonóma, kontrolóra,

stavebného dozorcu v jednej – v jeho osobe, to už nikto nespočíta.

… bol predovšetkým učiteľom, vychovávateľom. A na tomto poli

zanechal šľapají najviac. Učiteľ je zodpovedný za prítomnosť a budúcnosť

mladého človeka. A náš ….. si túto zodpovednosť plne uvedomoval a

dôsledne uplatňoval. Vždy bol čestný, priamy, zásadový, rozvážny, trpezlivý,

vytrvalý, cieľavedomý, vždy bol hrdý na svoju školu, učiteľov, žiakov. Vždy a

všade učil a vychovával – v triede, v zborovni, na chodbe školy či na ulici .….

Vážené smútočné zhromaždenie!

Život každého človeka je ohraničený smrťou ako deň 24. hodinou.

V nedeľu odbila ... tá 24.

83

Keď sa dnes s Tebou, náš p. riaditeľ, náš ..., lúčime, opäť si spomíname

na dni a roky spolupráce s Tebou, na Tvoju prácu .….

Za to všetko, čo si vykonal, za všetku Tvoju prácu Ti patrí uznanie a

naše úprimné poďakovanie. Poďakovanie vedenia ….. školy, všetkých jej

bývalých i terajších pracovníkov, všetkých absolventov školy, ktorých je už

vyše …..

Odchádzaš, ale výsledky Tvojej práce zostávajú a v tejto práci zostaneš

večne živý.

Nech Ti je zem, plná Tvojich šľapají, ľahká!

Česť Tvojej svetlej pamiatke!

84

Názov : Rétorika – praktické ukážky príležitostných

prejavov pre riaditeľky a učiteľky materských škôl

Autor : PhDr. Ján Barilla, Mgr. Anna Portíková a kolektív

Recenzenti : PhDr. Zora Mihoková Mgr. Monika Miňová

Jazyková úprava : PhDr. Zlatica Hlebová

Vydavateľ : Metodicko-pedagogické centrum v Prešove

Za vydanie zodpovedá : PaedDr. Ivan Pavlov riaditeľ MPC

Náklad : 250 ks

Rok vydania : 2003

1. vydanie

ISBN

85

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Ján Barilla – Anna Portíková a kolektív

RÉTORIKA Praktické ukážky príležitostných prejavov pre riaditeľky a učiteľky materských škôl

- 2003 -

86