Romantizmus a Štúrovci

Spoločenské podmienky• Veľká francúzska revolúcia (1789-1794), heslo: Sloboda

– Rovnosť - Bratstvo• Buržoázne revolúcie v Uhorsku 1848/49• Vznik Spoločnosti česko-slovanskej (1829),

usporadúvala slávnosti na oslavu významných národných hist. udalostí

• 24. 4. 1836 Spoločnosť uskutočnila vychádzku na Devín, kde na znak vernosti slovanstvu prijímali účastníci slovanské mená (Hurban – Miloslav, Štúr – Velislav)

• 1848, Viedeň – vznik Slovenskej národnej rady (na čele Štúr, Hurban a Hodža), SNR organizuje povstanie proti uhorskej vláde – 1. dobrovoľnícka výprava (rozprášená).

Znaky romantizmu

• Oproti rozumu sa začína zdôrazňovať cit (v slov.lit. – národný)

• Využívajú filozofiu idealizmu (myšlienka, vedomie sú prvotné, hmota druhotná, idealizujú svoje postavy)

• a sentimentalizmu (opierajú sa o city, citové zážitky).• Individualizmus – hrdina spravidla vnútorne silný

jednotlivec, ktorý vzdoruje osudu.• Autoštylizácia - autor sa s niektorou z postáv stotožňuje,

tá postava má autobiografické črty autora.• Téma sa čerpá najmä z histórie, napodobňuje sa ľudová

tvorba (balady, piesne)• Jazyk diel oživený prvkami hovorovej reči.

Štúrovci

• Ľudovít Štúr• Andrej Sládkovič• Jozef Miloslav Hurban• Ján Botto• Janko Kráľ• Samo Chalupka• Ďalší predstavitelia

Ľudovít Štúr(1815 – 1856)

• Jazykovedné vzdelanie získal v Halle. • 11.-16. júl 1843, Hurbanova fara v Hlbokom: Ľ. Štúr, J.

M. Hurban a M. M. Hodža uzatvárajú dohodu o podobe novej spisovnej slovenčiny.

• December 1843 – Ľ. Štúr odvolaný z Katedry reči a literatúry česko-slovenskej (na protest odchod niektorých žiakov)

• Od r. 1845 Štúr vydáva Slovenské národné noviny• Zdôvodnenie potreby spisovného jazyka: Nárečja

slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846).• Štúrove pravidlá: Náuka reči slovenskej (1846)• Prvé diela v spisovnej slovenčine:

• Janko Francisci - Svojim vrstovníkom na pamiatku • Jozef Miloslav Hurban - 2.ročník almanachu Nitra

Jozef Miloslav Hurban(1817 – 1888)

• Najbližší Štúrov priateľ a spolupracovník• Ukončil teologické štúdium, väčšiu časť života pôsobil

ako ev. farár v Hlbokom (predtým kaplán v Brezovej)• Vydával almanach Nitra, jeho 2. ročník už v Štúrovej

slovenčine (1844) • Od r. 1846 vydáva aj Slovenskje pohľady na vedi,

umeňja a literatúru.• V revolučných rokoch 1848/49 najaktívnejší organizátor

dobrovoľníckej výpravy.• Tvorba:

• Olejkár (hist. román)• Od Silvestra do Troch kráľov (satirická novela)

Andrej Sládkovič(1820 – 1872)

• Vlastným menom Braxatoris• Živil sa ako domáci učiteľ aj vychovávateľ, aby si

zarobil na štúdium v Nemecku.• Nenaplnená láska k Márii Pischlovej v Banskej

Štiavnici sa odrazí v Maríne• Pôsobil ako ev. farár v Hrochoti, neskôr v

Radvani pri B. Bystrici• Tvorba:

• Marína (lyricko-epická básnická skladba)• Detvan (lyricko-ep. Skladba v 5 spevoch:

» Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka

Ján Botto(1829 – 1881)

• Najdôslednejšie vychádzal z ľudovej tvorby, orientuje sa najmä na balady

• Na lýceu v Levoči začína študovať práve v čase, keď tam prichádzajú Štúrovi žiaci, ktorí z Bratislavy odišli na protest pre odvolanie Štúra.

• Tvorba: • Smrť Jánošíkova (baladická skladba v 9 spevoch)• Margita a Besná, Žltá ľalia (balady)

Janko Kráľ(1822 – 1876)

• Najrevolučnejší štúrovský básnik• Patrí k študentom, ktorí demonštratívne odídu z lýcea v Bratislave

po odvolaní Štúra (hoci on tam vtedy študoval len druhý rok)• 10 mesiacov väznený v Šahách za to, že v r. 1848 vyzýval ľud, aby

povstal proti pánom so zbraňou v ruke. Po prepustení organizoval v Liptovskom Mikuláši (tam sa narodil) dobrovoľnícky oddiel pre slovenskú výpravu.

• Zomrel na týfus

• Tvorba: • Duma bratislavská (báseň)• Orol a Orol vták (básne)• Šahy (revolučná báseň)• Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (rozsiahla balada)• Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka,

Samo Chalupka(1812 – 1883)

• Pochádzal z Hornej Lehoty a práve tam aj väčšinu života pôsobil ako kňaz.

• Bol spolu s Karolom Štúrom zakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej.

• Ako dobrovoľník bojoval za slobodu Poliakov, keď vypuklo ich povstanie proti cárskemu Rusku (1830)

• Vo svojej tvorbe burcoval najmä proti krivde a nespravodlivosti.

• Tvorba:• Mor ho! (hrdinská epická báseň)• Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská (básne s jánošíkovskou tematikou)• Branko (báseň)• Boj pri Jelšave, Turčín Poničan (básne s protitureckou tematikou)

• Pavol Dobšinský – zbieral najmä ľudové rozprávky a povesti, pochádzal zo Slavošoviec pri Rožňave

• Prostonárodné slovenské povesti

• Ján Kalinčiak – redaktor a vydavateľ lit. mesačníka Orol

• Reštavrácia (humoristická próza)• Púť lásky (romantická povesť)

• Janko Matuška • Dobrovoľnícka (Nad Tatrou sa blýska...) – báseň,

ktorú napísal na protest proti odvolaniu Ľ.Štúra z katedry, hudba je z ľudovej piesne Kopala studienku.

• neskôr sa stáva hymnou Slovenskej republiky