Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredveíer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária uL č. 15.

Predplatné : na rok . K H r ­na pol roka K M— na štvrťroka K 3-— na mesiac. K1-79 Do Nemecka I Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korí

ty ročne un. =

Ročník V. Číslo 215 BUDAPEŠŤ, vo š vrtok, 10. decembra 1914 J e d n o t l i v é č í s l a p o 6 h a l .

BgrSBfftW

Talianska politika. Politikovia trojdohody obkurujú už vyše

3 mesiacov taliansky národ, aby padol svoj­mu bývalému spojencovi do chrbta, aby prispel pomocou Francúzom a napadnul Trentius (Tyrolsko), obsadil Terst a bom­bardoval Pulju. V tomto smysle pracujú Angličania, Francúzi, Rusi, ba i Srbi (ta­lianska kráľovná Helena je dcérou čer­nohorského kráľa Nikolaja, teda pô­vodu srbského. Terajší srbský kráľ Pe­ter mal staršiu sestru Heleninu za ženu) a tlačia silno na ministerstvo, ktoré cíti svoju ťažkú zodpovednosť. Taliansky ľud ovšem nemiloval Nemca nikdy, ale politici italskí vsiúpili s nami do spolku a vyzískali neraz práve pomocou trojspolku nejeden politický úspech. Keby teraz Itálci sprisahali sa s nepriateľom a napadli nás, nuž to by bola taká zrada, akej svet nevidel. Ministerstvo a kráľ Emanuel načúvajú na hlas svedomie a snáď preto odporujú . . . ale možné je i to, že Taliani nedôverujú Angličanom a Francúzom, s ktorými sa neraz utkali v diplomatických bojoch o provincie africké a o nadvládu na stredozemnom mori.

Doteraz boly medzinárodné smluvy sväté a nezrušiteľné. Ale svetová vojna ukázala, že ani smluvy všetkými veľmociami podpísané sa nedodržujú. Ani len zásada neporušiteľnosti osobného majetku nestojí dnes. Po rôznych vyvlastňovacích zákonoch a konfiškáciách majetkov vo Francúzsku, v Prusku, Anglii, Rusku, teraz i v Srieme, prišiel rad i na genfské konvencie a haagske úmluvy. Vo­jenská bieda ruší všetko. Táto okolnosť dá­va faktorom politickým do ruky ukrutnú zbraň: kdo z koho . . . Nie mrav, dané slovo, ale prospech a takzvaný politický zá­ujem má rozhodovať. Posledná reč ministra Salandru v rímskom parlamente nemálo za­razila priateľov trojspolku svojou ostrosťou. Minister a celý parlament sa síce usniesli na bezpodmienečnej neutralite, ale na úprim­nosť týchto slov mnohí neveria. Vec talian­ska neni ovšem pre nás tak zlá. Jesto ešte v Rime rozumných ľudí nadostač. Posl. Cir-meni na pr. plamennými slovy bičuje agi­táciu radikálov proti Rakúsku vo váženej „Deutsche Revue" a vyslovuje svoje pevné presvedčenie, že Taliansko zostane neutrálne. Podobne sa rozpísali mnohí iní vážni politi­kovia a veľká čiastka italských žurnálov. V poslednej dobe badať na pr. ešte i v Corriere delia Sera istý príklon na rakúsko-uhorskú stranu. Ale naši nepriatelia triumfujúcim hla­som vykrikujú, že Salandra odsúdil válečnú politiku berlínsku.

Na smluvy a mravnosť sa tedy uspolie-haf nemožno. Ako máme teda posudzovať situáciu? Že Taliansko nepôjde zbraňou bo­jovať po našom boku, o tom boli zasvä­tení politikovia dávno na čistom. Knieža Qrigorij Trubeckoj predpovedal už roku 1910., že Taliansko má pre trojspolok len akúsi teoretickú cenu. Vo svojej knihe: Rusko ako veľmoc (Russland als Grossmacht — Deut­sche Verbergsanstalt — Stuttgart 1913. — Preklad z ruštiny od Jozefa Melnika, str. 122.) píše Trubeckoj: „V positivnom smysle slova nemôžu ani Taliani ani jeho spojenci na vzájomnú podporu počítať v prípade vojny. Na jednej strane bude Nemecko vždy podporovať záujmy italské v Adriatickom mori, na druhej strane nepodnikne Itália ni­kdy niečo, aby svojho nemeckého spojenca podporovala voči Francúzsku. Dokladom to­

hoto sú nielen priame záujmy Talianska, ale i existencia anglofrancúzskej dohody. Pre Itáliu je skutočne nemožné, i keby chce­la, proti vôli Anglie ani len prstom pohnúť. Jej osud je vložený do rúk Anglie. Anglicko môže Taliansko zničiť a to vedia itálski štátnici veľmi dobre."

Taliani sú teda odvislí od Anglie, ktorá vládne na mori ešte vždy a ohrožuje nielen Tripolsko ale i samé pobrežie talianske. A predsa, čo by znamenalo keby Anglia a Rusko zvíťazilo? Rusko by opanovalo Cari­hrad a Dardanely a Anglia s Francúzskom celky stredozemné more bez nádeje na dákusi zmenu. Anglia panuje nad Gi­braltárom nad Maltou, Cyprusom, Egy­ptom a Suezským kanálom, Francúzsko so svojim opevneným pobrežím, nedobytným Toulonom a Korsikou, s Bisertou, ktorá na­veky ohrožuje Sicíliu a Kalábriu, nie sú do­brými susedmi Talianska. Tak aspoň súdi polovládna Vossische Zeitung, ktorá tvrdí i to, že na prípad víťazstva Nemcov kynie Talianom skvelá budúcnosť v Stredozem­nom mori a v afrických kolónia.h. Itália sa preto nesmie pridať na stranu trojdo­hody, lebo tým by vraj vlastným záujmom škodila. - y.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 8. decembra na j poludnie.

Boje v západnej Haliči nabúdajú rozmerov. Teraz už aj od západu napádajúce naše

vojsko vyhnalo nepriateľa z jeho pozícií ) Dobczyce Vieliczka.

Naša ofenzíva ešte trvá. Počet zajatých nedá sa teraz ešte prehlia- j

dnuť, doteraz odpravené bolo vyše 5000 za- j jatých, medzi nimi 27 oficierov.

V Poľsku obnovené útoky Rusov na juho- \ západ od Pietrkova boly naším a nemeckým j vojskom všade odrazené.

V Karpatoch neudalo sa nič významnej-šieho. í

Generálmajor Hôler. Nemecká úradná zpráva vydaná 8. de­

cembra. Z Východu od východno-pruských hraníc

nedošly žiadne zvláštnejšie zprávy. V severnom Poľsku sú nemecké vojská j

východne a juhovýchodne od Lodzu rýchle • ustupujúcemu nepriateľovi na pätách. j

Okrem včera už oznámených neobyčajne i krvavých ztrát Rusi utratili doteraz asi 5000 ; zajatých a 16 diel i s muničnými vozlkami. :

V južnom Poľsku neudalo sa nič zvláštnej- ; šieho.

Hlavné vodcovstvo. Spišská Nová Ves, 7. dec. Podžupan spiš­

skej stolice vydal úradne toto prohlásenie: ; Doterajšie zkušenosti dosvedčujú, že ľudia, ktori posledný menší poplach zapríčinili sú : práve tí, ktorých odchod aspoň zabezpečuje ! pokoj tu doma ostalých. Fakt je, že cez prie- j smyk pri Dukle vtrhly početné ruské voj- j ská, voči tomuto nepriateľskému vojsku ale protipostavilo sa aj z našej strany silné voj- j sko, ktoré — dľa zprávy hlavného župana j stolice šarišskej, - zahatilo ďalšie postupo- j vanie nepriateľa. V Sptšt ku obavám niet príčiny. Zo zpráv denne dochádzajúcich môžme tvrdiť, že ani pri Spišskej Starej Vsi, ani pri Starej Ľubovni niet nepriateľského ná- j pádu a tam stanujúce naše vojská sú úplnou

zábezpekou ochrany hraníc. Osvedčujem sa že ako otvorene uvedomil som obecenstvo o položení doteraz, s tou istou úprimnosťou urobím to aj vtedy, keby skutočne hrozilo nebezpečenstvo.

Košice, 7. decembra. Košický mešťanosta uverejnil oznam, v ktorom pred dakoľko dňami poplašené a uprchlé obecenstvo uve­domuje, ža dľa zprávy došlej zo smerodaj­ného miesta, každé nebezpečenstvo pominulo a niet príčiny ku ďalším obavám. S týmto súčasne aj filiálka Uhorskej všeobecnej úver-nej banky, ktorá pred štyrmi dňami dočasne preniesla sa do ústredia, dnes sa vrátila a zajtra započne úradovať. Toto všetko chlá­cholivo pôsobilo na občianstvo.

Krakov, 7. decembra. ,Czas~ a „Nowa Reforma" oznamujú, že dľa opisu z bojišťa došlých ranených boje v ruskom Poľsku sú tie najkrvavejšie a najurputnejšie od počiat­ku vojny. Za každú piarfzeme sa tvrdošijne bojuje. Ztráty Rusov sú následkom vražedlnej palby nášho delostrelectva ohromné. Stravo­vanie ruských čiat následkom nedostatočnej služby etapnej naráža na vždy väčšie ťaž­kosti. Ruskí zajatci zťažujú sa okrem toho aj na časté krádeže v ruskom vojsku Ešte aj počas boja kradnú vojakom proviantně vrecká s chatrnou zásobou chleba. (P. Ll.)

Južné bojiště. Úradná zpráva, vydaná 8. decembra. Nové soskupovanie stáva sa dľa progra­

mu. Podajednie pokusy nepriateľa, ktorý ho chcel prekaziť, sme zmarili. Nepriateľ pritom utrpel citlivé ztráty.

Južne od Belehradu naša ofenzíva postu­puje so zdarom. Tu sme zajali 14 oficierov a 400 mužov.

Bukarešt, 7. decembra. „Dimineata ozna­muje zo Sofie, že dľa tvrdenia ta došlých srbských uprchlikov kráľ Peter je si vedo­mý ťažkého a bezvýhradného položenia Srb­ska. Kráľ sa vraj vážne zaoberá s prípra­vami ku úteku a udajne svoj majetok už aj odpravil na bezpečné miesto.

Viedeň, 7. decembra. Od vtiahnutia nášho vojska do Belehradu panuje v meste pokoj. Početní priemyselníci a krčmári dochádzajú ku komandu, ktoré ubytované je v jednom kríd e Koňaku, aby oznámili otvorenie svo­jich obchodov. Majitelia krčiem ale musia pri tejto príležitosti podpísať osvedčenie, že medzi iným prísne zadržia aj nariadenia ko­manda ohľadom zatvárania miestností a zá­kazu Akoholu. Po uliciach belehradských, menovite vo vonkajších čiastkach mesta dňom-nocou chodia silnejšie jazdecké patro­ly. Všetky verejné budovy obsadilo vojsko a väčšie čaty jazdy a pechoty rozložené sú v žandárskej kasárni, ležiacej neďaleko ko­ňaku, v oficierskom kasíne na ulici kňaza Miloša, v budove konzulálu rakúsko-uhorského, v starých colniciach a na vŕškoch južne od mesta. Opravovacie ptáce sú po celom meste v plnom prúde. Elektrárne čiastočne už započaly pracovať a elektrická pouličná železnica už aj chodí od stanice pri Save cez ulicu kňaza Michaila po želez­ničnú stanicu a pozdĺž Savy ku stanici. Na námestí pred policajnou budovou včera bol už aj trh, ale predbežne ešte slabý. V ob­chodoch žiadané ceny sú normálne. Občian­stvu sobrali všetky zbrane. Nad poriadkom a verejnou bezpečnosťou bdie žandarmeria pod komandom plukovníka Schwarza. Dnes-zajtra vyvesia plakát v nemeckej a srbskej reči, aby sa každý obyvateľ behom 24 ho-

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 215

djn hlásil. Každý dostane dovolenie zostať, internujú len tie najnebezpečnejšie živly.

Bukarešt, 7. dec. (Bud. tud.) Ruský ge­nerál Peter Vladislavov i s celým svojim štábom došiel do Tura-Severínu, zkadiaľ cez Bessarábiu odcestoval do Ruska. Generála Vladislova poslal car do Srbska na podporu srbskej armády, ale medzi. srbským hlavným veliteľstvom a ním boly stále roztržky, tak že Vladislav odišiel so Srbska bez toho, žeby svojmu poslaniu bol vyhovel.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva vydaná 8. de­

cembra. Na flandrijskej fronte poslednými dážďami

rozmoknutá pôda robí veľké ťažkosti pohy­bom vojska.

Severne od Arras urobili sme dakoľko menších pokrokov.

Vojenský lazaret v Lille zhorel. Pravdepo­dobne následkom podpalačstva. Ztrát na ži­votoch na šťastie nebolo.

Tvrdenie Francúzov, že by oni v Argon-ských horách napredovali, nezodpovedá sku­točnosti. Už od dlhšieho času nebolo tam vôbec žiadneho francúzskeho nápadu. Na­proti tomu my zaujímame pomaly pôdy.

Pri Malancourte východne od Varrenes predvčerom zaujali sme jeden francúzsky oporný bod. Pri tom väčšia čiastka posádky padla; zbytok: dakofko oficierov a asi 150 mužov, sme zajali.

Nápad Francúzov proti našim pozíciám se­verne od Nancy sme včera odrazili.

Hlavné veliteľstvo. Turecké bojiště.

Carihrad, 7. decembra. Úradne sa ozna­muje :

Na vidieku adžarskom boly nové pre nás úspešné šarvátky, pri ktorých turecké vojsko ukoristilo jedno delo a veľkú zásobu streliva a ručných zbraní. Rusi strieľajú dum-dum guľami. Nápad Rusov na tureckej hranici východne od jazera Van ostal bezvýsledný, naproti tomu naše od Revandusu postupujú­ce čaty na 70 kilometrov od našich hraníc pri Asserbejdsane zaujali jednu dôležitú ru­skú pozíciu.

Neutrálne štáty. Debata v talianske/ snemovni. Z Ríma

oznamujú, že poslanecká snemovňa prikro­čila k debate o vládnom vyhlásení. Lab-rtole (neodvislý socialista) dôvodí, že zod­povednosť za európsku konflagraciu padá na Nemecko a že záujem Talianska naprosto odlišuje sa od záujmov centrálnych moc­ností. Cavagnanl konštatuje, že vláda, vy­hlásivšia pri vypuknutí vojny neutralitu, vy­

konala nielen právo, ale i splnila svoju povinnosť. — Eugen Chiesa (republikán) žia­da intervenciu Talianska v mohutnom konflikte. Itália môže len sympaticky posudzovať mocno­stí, ktoré hája zásady slobody a civilizácie. Vac-caro, Bacelll a Tedesco schvalujú neutralitu, Treves (socialista) vyhlasuje v mene svojich stúpencov, že pokračovanie vlády neschva­luje, žiada naprostú neutralitu. Socialisti sú proti vojne, nevedie-li na obranu zeme. Re­čník končí prejavom dôvery v znovu zro­dení internacionály. Colajany (republikán) je za intervenciu Talianska. Medzi iným pove­dal : národ nech nezabúda, že sú situácie, ktoré sa za storočia neopakujú. Na konci bola odhlasovaná dôvera a síce 413 hlasmi proti 49 hlasom. Sulandra v odpovedi vy­hlásil, že niektorí poslanci nezadržali sa tak, ako to vyžaduje dnešná situácia. Podotýka, že k svojmu prejavu nemá čo pridať.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Najvyššie ceny v Budapešti. Včera zjavily

sa po uliciach peštianskych zelené plakáty, na ktorých magistrát sídelného a hlavného mesta Budapešti uvedomuje obecenstvo, ako ustálil najvyššie ceny obilfn a múky. Obsah tohoto práve tak senzačného plakátu, ako boly plakáty mobilizačné, vzbudil všeobecné zdesenie, lebo tie ustálené ceny sú ešte vyššte ako to zainteresované kruhy vopred st boly vvrdtnly. Vysvitlo, že magistrát nevzal do ohľadu to ustanovenie nariadenia, že sa v páde, ak na mieste panovaly v tom kritic­kom čase, dľa ktorého sa ceny tieto ustáliť malý, mimoriadne pomery, že sa môžu ceny odchylné ustanoviť. Nuž u nás, tu v Buda­pešti, takéto mimoriadne pomery panujú už od dávna a menovite v októbri boly našpi-kované všetky kasárne a značná čiastka škôl vojskom, početné nemocnice ale rane­nými, čo v nie malej miere prispievalo na utváranie sa cien všetkých potravín smerom na hor. Ustálené najvyššie ceny sú za 100 klgramov:

Pšenka 41 K, raz 3270 K, jačmeň 28 K, kukurica 22 korún.

Múka: pšeničná: a) vyrážková (nullová) 68 68 K,

b) na varenie (nie hrubšia ako č. 2.) 64-58 K, c) chlebová 48-13 K, d) prvotriedna (hla­dká) 50 02 K.

ražná 44 24 K," jačmenná 44-18 K, kukuričné 31 90 K, ryfová 52 K. Toto sú ale ceny vo veľkom, o cenách v

malom odpredaji oznam hovorí, že nesmú byt nepoměrné vyšite, ako ceny tieto a že

kdo sa proti všetkému tomuto prehreší, tre­stať sa má zatvorením po 15 dní a peňaži­tým trestom po 200 korún.

Aj z tohoto vysvitá, že bude treba nielen tieto, ale aj vidiecke ceny (V Rjeke ku pr. je pšenica 48 K,) základnej revízii podro­biť, lebo teraz od cien týchto čoby sa čo stalo, lacnejšie nebude predávať nik a pri takýchto cenách chudobný ľud pomre hladom, špekulanti ale, akoby na odmenu toho, že veľké zásoby obilín odtiahly doteraz verejnej zpotrebe, budú ich môcť predávať za naj­vyššie ceny tieto, a keby im administratívne vrchnosti zásoby tieto aj vyvlastnily, dostať musia za ne ceny tie isté. Zbohatnú tedy úžasne.

Jarné ceny superfosfátu. Ako nám Ústre­dné družstvo sdeľuje, superfosfátový kartel ustálil už ceny superfosfátu pre jarné obdo­bie r. 1915. Ceny tieto sú proti tohoročným značne vyššie (viac než o 20*/0), čo vysvě­tluje sa válečnou dobou a z nej plynúcim zdražením surovín i výroby.* Ceny tieto — ktoré nižšie uvádzame — rozumejú sa ako dosiaľ za 100 kg hrubej váhy vo vreciach 75 až 100 kg-ových, lenže voľbu vriec po-držujú si teraz továrne (dosiaľ mohol si od­berateľ voliť, či chce vrecia 75 a či 100 kg-ové). Za plnenie do vriec 50 kg-ových účtuje kartel 35 h prirážku na 100 kg-ov. Pošle-li odberateľ svoje vlastné vrecia k pl­neniu, sľaví mu kartel na každých 100 kg 80 halierov z ceny. Ceny tieto rozumejú sa síce franko na stanici odberateľovej, ale len pri celovagónových dodávkach (100 q); pri dodávkach menších nahradí kartel len po­mernú čiastku dľa celovagónovej tarify. V každom páde však tovar ide nevyplatene, ale dovozné odráta sa z účtu.

Ako nám Ústredné družstvo ďalej sděluje, majú továrne v zásobe tovar 16%-ový, 16-1970-ový a 17—1970-ový. Dľa zkuše­ností, získaných pri tohoročných jasenných dodávkach, možno len odporúčať, aby si od­beratelia čím skôr objednali potrebné množ­stvo a čím skôr ho aj odobrali, aby ich po­tom dajaké dopravné alebo iné nepredvída­teľné prekážky nepřekvapily. Superfosfát ob­jednáva každý Slovák len cestou Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod v Bu­dapešti, jehož terajšia adresa je: VIII., Bér-kocsis-u. 3.

* Dľa nášho náhľadu ešte väčšmi vysvětluje zdraženie toto okolnosť, že vývoz Thomasovej múčky z Nemecka je zakázaný, tak že superfosfá­tový kartel nemusí počítať s konkurenciou tohoto výhodnejšieho a lacnejšieho hnojiva fosforečiého

l (výroba rakúskych núti Thomasových je príliš ne-5 patrná, než aby zavážil.-) a môže ceny dľa ľúbosti

érÓbovať do výšky. — Red.

BESEDNICA. Politické a hospodárske položenie

Egypta. (Dokončenie.)

/(x) — Aby sme ocenili výhľady na vnú­torné politické povstanie proti panstvu an­glickému, je treba, aby sme uvážili národo­pisné složenie obyvateľstva a jeho hospo­dárske i náboženské protivy.

Väčšiu časť obyvateľstva egyptského, ktoré pri poslednom sčítaní r. 1907. čítalo 11,287.359 duší (bez Sudanu), tvoria felachovia (t. j . „oráči"): viac než 9'/2 miliónov. Je to mie­šaná rasa, po väčšine potomci starousadlého obyvateľstva egyptského, ktoré miešalo sa s Arabmi, neskôr sa dosfahovavšími. Zamestná­vajú sa, ako i meno svedčí, zemedelstvom, ktoré prevádzajú vesměs ešte po spôsobu svojich pradedov, obrábajú svoje polia nájprimitívnejšfmi nástrojami, bez používania strojov, a v samých drobných parcel-kách. I zvieraciu silu používajú iba pri oraní a pri polievaní polí pomocou t. zv. „zakié", nemotorného to čerpacieho kola, predpokladajúc ovšem, že takýto úbo­hý felach môže si dovoliť prepych i tak

primitívneho zariadenia. Mnohí zalievajú totiž svoje polia iba t. zv. „šadufom", dlhou to žrďou, jejž kratší koniec obťažený je ka­mením, kdežto dlhší nesie čerpacie vedro.

Ač nie nenadaní, ztratili felachovia všetku duševnú rezkosť pod ťarchou jednotvárnej, úmornej práce a ťažkých bremien daňových, ktoré nedajú im vydýchnuť a udusia v nich všetku energiu a snahu k dačomu vyššiemu. Osudu oddane klonia svoju šiju do jarma, od rána do večera konajú svoju prácu, tupo, bez duševných záujmov. Allah tomu tak chce! Stali sa pracovnými zvieratmi, ktoré mechanicky konajú svoju prácu. K tejto otu-pelosti veľmi prispieva okolnosť, že už deti 7—8-ročné musia konať ťažké poľné práce. Dľa zákona, roku 1909 vydaného, neslo­bodno deti niže deväťročné zamestnávať v továrňach a živnostenských závodoch a do 13-ho roku len s úradným povolením, ale pre maloroľnícke živnosti zákon ten ne­platí. Felach, veselý, bystrý a čulý za dě­tinstva, otupie čím diaľ väčšmi, akonáhle vstúpi do školy ťažkej, jednotvárnej práce.

Robota, ktorá hrala veľký zástoj ešte i pri stavbe prieplavu Suezkého, je síce už zrušená, len ku stráženiu rieky a ku prácam násypovým môžu byť felachovia nútení v dobe nebezpečia pôvodní (r. 1892, keď príval vody bol zvlášť silný, povolala vláda 84.000

: mužov k ochranným prácam, v rokoch so slabšími prívalmi povoláva obyčajne iba 5 - 10.000 ľudí). No, zrušenie roboty príliš nezlepšilo položenie felachov. Položenie toto

uvážime-li svetlé i stinné jeho stránky — nie je v podstate horšie, než bolo za pan­stva tureckého, pred správou anglickou, ale značne horšie v porovnaní so stavom v 18. a začiatkom 19. storočia, za časov islamit-ského poddanského systému. Vtedy bol vrchným majiteľom pôdy zemepán. Všetci sedliaci mali buďto polia v úžitku za ne­patrné dávky („desiatok"), alebo v nájmu s robotou spojenom, t. zv. „charadži". Posled­nější spôsob bol nevýhodnejší, bo majiteľ okrem značných poplatkov požadoval oby­čajne príliš mnoho roboty.

Roku 1813. Mehemed Ali znovu podelil celú pôdu Egypta, ktorý mal vtedy iba 273 miliónov obyvateľov a bol ešte číročistým agrárnym štátom. Každý plnoletý felach do­stal v doživotný nájom 3 až 4 „feddany" roll (1 feddan == 4200 m2) a okrem toho — za účelom spravodlivejšieho vyrubenia poplatkov — hľadelo sa i na akovosf pôdy a rozlišovaly sa tri jakostné triedy pôdy.

Bola to pomerne priaznivá doba pre felaš-ských sedliakov; lenže ona je dávno tá-tam. Rozmnoženie sa obyvateľstva, stúpajúce da­ne za časov pozdějších panovníkov, rýchle

Cfslo 215

Ceny: franko na každú stanicu v stolici: Abauj Békéš čanád Gerrier Hont Horvatské stolice Liptov Marmaroš Nitra Novohrad Orava Prešporok Slavonské stolice Spiš Šariš Tekov Torontál Trenčín Turiec Užhorod Zemplín Zvolen

pri 16% obsahu ky­seliny fosforečné]

10 K 40 h 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „ 10 „

40 „ 40 i 40 „ 24 „

16 „ 48 „ 08 „ 24 „ 16 „ 08 „ — „ 40 „ 40 „ 08 „ 48 „ 08 „ 16 „ 48 „ 40 „ 24 „

aa každý ďalši 1%

65 h 65 „ 65 „ 65 „ 64 „

621/, „ 637, „ 65V, „

63 „ 64 „

63Va * 63 „

62 V, „ 65 „ 65 „ 63 „

65 V, » 63 ,

63'/, „ 65 V, „

65 „ 64 „

S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

Chýrnik® Budapest, dňa S. decembra.

— Fedor Kállay. Budapeštiansky naklada­telský spolok účastinárska spoločnosť vydala nasledovné smútočné oznámenie: So žiaľom dávame Vám na známosť, že náš obchodný správca Fedor Kállay na východnom bojišti dňa 18. novembra 1914 o 3. hodine popo­ludní hrdinskou smrťou padnul a ešte v ten deň bol pochovaný pri dedine Jankrot. Pa­miatku jeho s vďačnosťou zachováme a roz­pomínat sa budeme na jeho bezžistné účin­kovanie v našom ústave. Budapešť, dňa 5. decembra 1914.

— ]. M. Hovorka, český spisovatel a di­rektor inzertnej kancelárie zomrel v Prahe.

— Viliam Pauliny-Tóth padnul. Oznámili sme, že Viliam Pauliny-Tóth bol ranený. Teraz nám došla zpráva, že dňa 6. decem­bra umrel vo Viedni, kde ležal ranený. Zra­nenie jeho bolo vefmi ťažké, tak že mu museli amputovať nohu. Nepomáhalo však, podľahnul. Bol vnukom býv. podpredsedu „Slovenskej Matice" Viliama Pauliny-Tótha.

— Potiorek čestným doktorom. Právnická fakulta v Štýrskom Hradci vyvolila Oskára Potiorka, veliteľa balkánskych armád, za svoj­ho čestného doktora.

— Taliansky rozpočet. Talianska vláda podala v parlamente dočasný rozpočet až do 31. júna 1915.

vnikanie Angličanmi podporovaných kapita­listických foriem hospodárskych a majetko­vých, všetko to zhoršovalo položenie fela-chov. Zrušenie zemepánskeho vrchného vla­stníctva a zavedenia majetku súkromného — menovite že stalo sa tak bez zreteľu na sta­ré, historicky dané pomery — viedlo ku silné­mu rozmnoženiu drobných hospodárstiev, ku vzrastu veľkostatkov, k rozšíreniu nájmu „na polo" a ku zadĺženiu roľníctva. O starších do­bách nemáme, žiaľ, žiadnych štatistických výka­zov. No veľmi príznačné je pre vývoj krajiny — zavinený z veľkej čiasti len kapitalistickým režimom anglickým — okolnosť, že kým r. 1897 bolo iba 644.066 roľníkov, ktorí mali po menej než 5 feddanov vlastnej zeme [spolu 1,020.463 feddanov, takže na jednu domácnosť pripadalo priemerom 1.58 fed­danov], bolo takých roku 1909 už 1,210.727, ktorí vlastnili úhrnom 1,363.427 feddanov zeme, teda jedna domácnosť priemerom len 1.13 fed­danov. Tomu zodpovedave silne klesnul aj po­čet majiteľov 5 : 50 feddanov pôdy, kdežto po­čet majiteľov pozemkov po viac než 50 fedda-noch stúpnul. Že ale malé hospodárstva V, —7* hektarové nie sú životaschopné, me­novite nie v Egypte, kde chybia všetky pomôcky, to vari netreba dokazovať.

Obetujte na Červený kríž!

— Kňažná vzduchoplavkyňou. Kňažná Ša-vonská, mladá Ruska po zdarenej vzducho-plaveckej zkúške vstúpila dobrovoľne do ru­ského vojska ako vzduchoplavkyňa. Bola prijatá do oddielu, ktorý bojuje proti Nem­com. Je to prvá vojenská aviatička.

— Nemecko svolalo domobranu druhej vý zvy, á síce dľa vyhlásenia ríšskeho käríeéláŕä predbežne za účelom zápisu do soznamov. Prihlášky majú sa diať od 16. do 20. de­cembra.

— V Mexiku vypukla nová revolúcia. Ge­neráli Salafar a Campa vydali proklamáciu, v ktorej sa stavajú proti Villovi a Carauzovi. Povráva sa, že majú i pri vojsku mnoho prívržencov.

— Nová srbská vláda. Pašič z neznámych príčin podal demisiu, ktorú kráľ prijal. Nová vláda utvorila sa takto: Pašič, predseda a minister zahraničia; financie Paču, vnútra Ivanovic, spravodlivosti Jurišič (prívrženci staroradikálnej strany); minister verejných prác Draskovic (neodvislý radikál), osvety Davidovič (neodv. radikál), orby a obchodu Marinkovič (strana progresívna), vojny Bo-jovič.

— Japonská žiadosf u Spejenýcb Štátov. Dľa švajčiarskych časopisov Japonsko zase predložilo Spojeným Štátom požiadavok na­prostej rovnocennosti žltej a bielej rasy v Kalifornii.

Konfiškácia encykliky. V jednom českom kresťansko-sociálnom týždenníku bola uve­rejnená encyklika pápeža Benedikta XV. Tri miesta encykliky však cenzor skonfiškoval.

— Odsúdený pre velezradu. Adolf Klein, horár z Bergsinemu, bol odsúdený válečným súdom na 10 rokov do väzenia a ku ztrate cti na tú istú dobu. Obžalovaný pri vtrhnutí Rusov do Východného Pruska sdělil ruskému dôstojníkovi isté veci, ktoré ohrožovaly život jeho kolegov.

— Pätnásťročný žalár pre klamstvo. Gross-berg, obchodník z Čenstochovej, predával miesto pálenky metylalkohol, následkom čo­ho 11 vojakov a dvaja občania zomreli. Grossberga vojenský súd posúdil na 15 ro­kov do väzenia. Keď ho viezli do väzenia chcel ujsť, jedon vojak ho však zastrelil.

— Pes poslom medzi nepriateľskými stra­nami. „Times" uverejňuje nasledovnú zábav­nú historku: Na jednom mieste frontu, kde bol zvlášť čulý styk medzi nepriateľskými stranami, slúžil dlhšiu dobu za posla psík, ktorý bol sem a tam vysielaný s časopismi a zprávami.

— Sľub nemeckého cisára Irsku. Dľa chi­cagského telegramu oznámil Clarke, pred­seda spojených irských spoločností v Chi­cagu, že nemecký cisár sľúbil Rogerovi Ca-sementovi, že oslobodí Irsko, vyjde-li Ne­mecko z vojny víťazne, Clarke hovorí, že zná nemecké úmysly o Irsku a že ich sdelí v shromaždeniach a demonštráciách, ktoré usporiada súčasne na rôznych miestach v Chicagu nemecko-irský sväz v Amerike.

— Remeš. Dľa zpráv z Paríža, je situácia v Remeši príšerná. Nemecké strelecké zá­kopy sú vzdialené od predmestia len 1800 metrov. Bombardovaním nebola ušetrená žia­dna časť mesta. Mesto je na niekoľko rokov zničené. Škodu odhadujú na 350 miliónov frankov.

— Biskup z Przemyslu v Ríme. Tribuna oznamuje, že biskup z Przemyslu Pelcsar priešiel do Ríma a tam sa ubytoval.

— Ferd. L. Krafta, surčínsky ev. farár vymenovaný je za aktívneho feldkuráta, vo-janského kňaza a pridelený ku Platzkom-mandu vo Viedni. Adressa: Wien, VIII., Florianigasse 8. Hotel Hammerand L, 5.

— Ko korazy bol Belehrad z uj tý naším vojskom? .Vídeňský Denník" píše: „Srbský Bělehrad dostal se poprvé do rukou vojska císařského za války svaté ligy proti Turkům koncem století sedmnáctého. Byl dobyt r 1688. Tehdy vítězná vojska císařská zaujala r. 1689 i Niš a Vidin. Císařský generál hra­bě Piccolomini obsadil Prištinu, Prizren a Peč. Skoplje byla vojskem jeho spálena. Štěstí zbraní císařských netrvalo však dlou­

ho. Rok na to 1690. císařští již ustupuji" a Srbové, kteří stáli po jejich boku, stěhuji se do Uher. Pak byl Bělehrad opět pod pan­stvím tureckým po dvacet sedm let. Za Karla VI. započata nová válka s Turky a slavný vojevůdce princ Eugen Savojský ví­tězně vtáhl dne 16. srpna roku 1717. do Bělehradu. Válka vedena s úspěchem, ták že v míru Požarevackém bylo nuceno Tu­recko odstoupiti severní Srbsko až za jižní břeh srbské Moravy. Zřízeno království srbské, jemuž dán v čelo vojenský guver­nér. Bělehrad mimo pevnost sestával z ně­meckého a srbského předměstí. V prvém založil řád jesuitský gymnasium. Za vlády rakouské učiněny počátky s dolováním, sklářstvím a hedvábnictvlm v Srbsku. Země byla však válkami velice zpustlá. Tak v teh­dejším království srbském roku 1721 mimo Bělehrad, napočteno 6020 statků s 30.000 oby­vateli. Shledáno 415 osad osídlených a 342 bezlidných. R. 1722 docílen nejvyšší výnos daní 105.000 zlatých. R. 1739 království srbské ztraceno a rok na to pobořivši hradby císař­ské vojsko vydalo Bělehrad Turkům. Půl­měsíc vládl nad ním do roku 1789, kdy ge­nerál Laudon za Josefa II. opětně jej dobyl. Ze Srbska byla obsazena větší část než ro­ku 1717. Ale mírem Svištěnským roku 1791 vráceno vše i Bělehrad Turecku. Tito v Bě­lehradě hospodařili až do 6. dubna 1867, kdy poslední velitel, Riza paša, odevzdal klíče pevnosti knížeti Michajlovi srbskému."

— Brat proti bratovi. „Lidové Noviny" píšu: Je známo, že Poláci na říšských hra­nicích často vcházejí do manželství se svými krajankami za hranicemi říše. Hrabě Stanislav Dembrowski, zemský poslanec haličský, který má statky v brodském okresu, měl matku z Ruska. Po její rodině zdědil před několika lety velkostatek Palanku u Čenstochové. Podle ruských zákonů nesmí nyní rakou­ský nebo německý Polák nabýti statků v ruském Polsku. Když před sedmi lety hrabata Dembrowští zdědili zmíněné pan­ství, hleděli dědictví prodati. V tu dobu ce­na pozemků v ruském Polsku byla tak ne­příznivá, že nebylo lze statku výhodně se zbýti. Tudíž usoudili v rodině hraběcí, aby starší syn Stanislav nároků na ruské dědictví se zřekl, mladší pak syn, hrabě Jozef, aby se do Ruska přestěhoval a tamní státní pří­slušenství přijal. Hrabě Stanislav konal svou jednoroční službu vojenskou před lety u hu­lánů a nabyl hodnosti poručíka. Při vypuk­nutí nynější války byl povolán ku svému plu­ku a súčastnil se několika srážek s takovou sta­tečností, že byl polním podmaršálkem Boroevi-čem osobně na samém bojišti povýšen na nadpo­ručíka a vyznamenán zlatou medailí za sta­tečnost. Při nedávných bojích o průsmyk užocký byl hrabě Stanislav Dembrowski vy­slán svým plukovníkem ku ztřežení železnič­ního náspu, který měli obsazený Rusové. Zřídili si z domku hlídače trati tvrz, kterou hájili úporně. Bez zmocnění se tohoto domku nebylo možno ovládnouti část trati. Hrabě Dombrowski vrhl se v čele svých hulánů na strážní domek s takovou prudkostí, že Ru­sové počali ustupovati, takže na místě zbyla jenom četa, pálící z domku. Hrabě osobně dy­namitovou patrónou vyrazil zabarikadované dveře a vyvlekl ven nepřátelského důstojní­ka, který všecek krvácel. Když si ho polo­žil přes sedlo, aby ho odvezl do zajetí, se­třel mu s tváře krev, a tu ku své hrůze, poznal, že zajal svého vlastního bratra.

Bylí hrabě Josef Dombrowski jakožto ruský státní občan zaradení do ruského vojska a jmenován záložním praporčíkem. Bratři bo­jovali proti sobě na tomtéž bojišti, aniž o tom věděli. Poraněni hraběte Josefa není těžké, takže se as v rakouském zajetí záhy uzdraví.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Clslo 215

Obrázky z terajšej vojny a mnoho opisov a článkov o válečných udalostiach nájdete v Párlčkových ružomberských kalendároch. Vy­šly tri: Hospodársky kalendár (za 60 hal.), Slovenský Roriinný (za 60 hal.) a Malý Ru­žomberský kalendár (za 40 hal.) Žiadajte v každom sklepe len tieto kalendáre ružomber­ské, lebo v iných kroniku vojny nenájdete 1 Ak ich nedostanete, píšte o ne na adresu: kníh-tlačlareň Jana Fárlčku. v Ružomberku (Ró-zsahegy) Oddá sa vám kúpiť ich a čftať a] vtedy, ak už máte aj iný kalendár! 4195

Majitt f a vydavateľ: SLOV. DENNÍK ÚČ. SPOL. Zodpcvedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

ANTON KREIBICH, t o v á r f t a na m ä s o a údeniny

R i c h a r d u l . 6.10. (Vo vlastnom dome).

o b c h o d Š p i t á l s k á u l i c a 3 0 . má na sklade vžoy čerstvé i údené Telefon mäso, klotásy, virštle, šunky stď. č. 739.

Prešporok.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko uhorského bojišťa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišťa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišťa za 80 bal.

Všetky 4 mapy za vopred ros laný ob­nos ŕekomandovane za K4*30, na dobieruk z a K 4 50 Maďarské v y d a n i e : m a p a ce­lej EURÓPY za vopred poslaný obnos za K 170, n a dobierku za K 2 1 0 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. sp, Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

| i 81

Vždy čerstvé cukrárske vý- Märl "?™M*p*<™t ••_?«?»* ""rfenopra-j j i'JUU vy vŕely 5 kg za 9 korun zasiela franko

r o b k V m á n a S k l a d e Ondrej Mudroch, vefkuvčelár, Nový Sad, Ujvlcék, J Holubova ul. č. 8. 4)94

Antonín Pantelič, s s Budapest, 1U., biszí Ferenc-lér 10. E h r e n b e r g e r a P e t r i c h ,

Budapest, Vli l., Rákoci-ter 10, ( v c h o d z a t r ž n i c o u .

Sklad: s t a v e b n é h o s t o l a ř s k é h o m a t e r i á l u , c e l é z a r i a d e n i a b y t o v , o b c h o d o v , o k ú v a -n i a p o r t á l o v , š p e c i á l n e z á t v o r y n a n á ­b y t o k , p á n t y , o z d o b n é o k ú v a v i a a r ô z n e n á s t r o j e . 4180 T e l e f o n i 31—12.

ES6aÉ3IŠ6S€9t9SS Uhorská) apoločwosť na č i s t e n i e a b a r v e n i e k o ž e n é h o n á r a d i a

Ferdinand Auer, B u d a p e s t , VII., S z o v e t s é g - u . 2 6 .

Založené r o k u 1895.

CUDOi/fi BANKA UČ. SPOL VO FHflŠTflHU.

Platí od Vil LADOV Wio-SVow čistých.

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957 B ^ - m i B i - — . — - — :

Zvláštne vyhotovuje prima stoličkové sedadlá, leštenie a boxovou kožou obťahavsnie stoličiek,

| | ktoré sa hoťia do každej jedálne, vkusre zhoto­vuje tas za K 10"—. 4175

mm® TUNÄVSKÄ A VIOIECKA LUPOVÁ f BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE I

(Hagyszombat). Rákócziho ulica 6» 19. Z a l o ž e n á w. 1897. {vo v l a s t n o m d o m e ) . Z a l o ž e n á s*. 1897.

P i a t i o d v š e t k ý c h v k l a d o v p e l p i a t a p e r c e n t a (4'|2

0|o)- 4 k o r u n y 5 0 h a l i e ­r o v č i s t o , s d a ň o u 5°|0-©vý ú r o k . a: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

3571

II

Odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími stroja--mi a moderným písmom opatrenú

kníhflačiareň k rýchlemu a vkusnému prevedeniu všetkých kníhtlačiarskych prác za ceny primerané v úprave vkusnej.

Pri knihtSačiarni máme dobre zariadené

Viažeme knihy jednotlivé i celé knižnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrátif.

Budapešt iansky nakladatelský spolok účastinárska spoločnosť

udapešf, VIII., Már ia u. 15. S22^ZS ROZPOČTY na p o . ž i a d a a i e z d a r m a .

iwws

Tlač«s Bufispeíť.soäSrftee eakänflafiSíSkéhc špalku úíastinarskej spoločnosti, Budapest, V11L, Mária ulica čisls 15.