Ročník XLV. Štvrtok, 11. júna 1914. Číslo 67.

Bohatstvo. Ze sme my Slováci vzdor rozličným kriv- P o l i t i c k ý p r e h ľ a d . dám, útiskom a prenasledovaniam nevyhynuli, — 10. júna

Keď povážime, že v dnešnej hmotárskej o k o v a ť môžeme našej chudobe. Albánska politika našej monarchie. Albánsky pro-dobe hodnota človeka cení sa dla toho, kolkol Chudoba nás naučila obrábať a milovat b l é m ! 1

c e l o u 8 v o j o u t'ežou tlačí len nás Vodcovia , . , , , , , , , , , , t « . onuuooa nas nauuia oDraoai a miiuvat z a h r a n i č n e ; poiitiky monarchie od prvopočiatku boli kto má v bankách uložené, alebo nakoíko j e j z e m i k t o r á n á 8 živí; chudoba nás učí milovat 8i na čisto s tým, že samostatná Albania bude yyžá kto tisícjutrášom; kolko kto zamestnáva v ; m a { našu slovenskú* chudoba nás drží v dovat ohromné obete od monarchie tak v blízkej bu-evojieh et í tírfee tadekých íivotov p o ^ d a j é - j ^ j o h a W f ) k e o t o a n á j h o . c b u d o b a Da8£"£&!* St?í**£SEä!Z£& cich baniach a dielňach: fahko pochopíme,í shromažďuje okolo chudobného, rodolásku na nás. Obchodné a priemyselné kruhy ešte pred prečo sa nielen jednotlivci, lež i národy takou hlásajúceho Spasiteľa: chudoba nás nepustí. ™*oIkými mesiacmi sa domnieval;, že Albánia bude . . - - - . vlastne našou provinciou, dobrým výdobytkom. Al«

silou žena za bohatstvom. j do prekliatych zámkov a palácov, plných i teraz zo všetkého vychodí, že naša albánska politika Tuha po zbohatnutí robí človeka hluchým i z ] a t a a bohatstva kde nás Čaká isté zahynutie ' smerovala ta, aby sme aspoň čiastočne paralyzovali

. .lepým. 0 O nevidí „ a W p ^ ý c h . jnnohoj J e d n a l e g a n d a h o v o r i , ž e A l M a n d e r V e í k ý l ^ ; ™ b l ^ J - t t i - K Ä ráz jeho život a svobodu ohrožujúeioh k n - j r a B K ablúdil do ríše mŕtvych. Tam dostal kost. t prístup k moru, boli by sme Ba museli pustit do ta-vých, priepastných ciest, po ktorých k r á č a j y tábore ro«povedal svoje dobrodružstvo v ! k é h ? zväčšovania flotty, ktorého výdavky by boly , v , . x . . , , *«•""*" « - F « « »«j i značne převýšily výdavky, spojené 8 utvorením Al­ku prameňom zlata; nepočuje ston a n á r e k j r í g i mŕtvych a ukázal so sebou prinesená kost.|bánie. Takto vyzerá naše priateľstvo k Taliansku v chudobných a biednych nevoľníkov, ktorým -odoberá od úst ešte i kúsok suchého chleba, a to len preto, že chce zbohatnut.

Kde vedie takáto bezohladná hrabivosť, čítame nielen v našich krásnych prostonárod­ných povestiach, lež i v dejinách človečenstva.

Tam sa nám výprava o chudobnom slo­venskom junákovi, ktorý vzdor svojej chudobe žil veselo a šťastne, lebo bol bohabojný.

Diablovi sa ale bohabojnosC nelúbila, preto rozmýšľal, ako by mohol slovenského junáka do svojej moci dostať.

Svoju pekelnú prácu započal tak, že ne­veľké pole junákovo znivočil, stádečko mu pobil, potom ho do choroby uvalil, len aby v svojej biede Bohu zlorečil. Náš junák miesto zlorečenia po každej pohrome novou silou a nádejou prichytil sa k práci, aby si svojou usilovnosťou nahradil škodu. Nad svojím ne­zdarou) zarmútený diabol začal teraz robiť opak toho, čo robil posial, a priniesol juná­kovi ohromné poklady,

Keď videl túto kosť starý kňaz, kázal priniesť j úradnom, ale za španielsku stenu diskrécie schovanom **\- T\ - J • • i_ J* i_ \-J i i a'Mí osvetlení. Druhý ciel albňnBkej politiky pochodí z na­

vážky. Do jednej misky vážok kázal položiť j „oženských záujmov. Viedeň vydala ordró, že albán-kost, do druhej misky ale drahokamy, zlato skych katolíkov treba vymanit zpod moci mohame-

i * - - t , - J _ j dánov. Viedeň chcela tento svoj úmysel aj uplatnit a me posiaay. j y A l b a n i i i v m n o n o m v i f v a i a t eda na to, že Albánia

Oím viac ale pokladov kládli do jednej stojí viac pred náboženskou, ako pred občianskou voj­nou. Má to byt boj kríža s polmesiacom, v ktorom sa misky, tým viac ťahala nadol kosť druhú misku

vážok. Poklady nemohly prevážiť kosť. č o to má znamenať? zvolal Alexander. To znamená — hovorí kňaz — že kus

vlastne ztratí i tak bezvýznamná osoba Wiedova. Vodcovia našej zahraničnej politiky hotoví sú na všetky obete za Albániu a silou-mocou chcú nasuggerovat monarchii, že takto ešte predsa lacnejšie vyjdeme, ako riskovat pripadne vojnu s Talianskom, alebo sa

kosti je z tej Čiastky lebky, v ktorej je očná pustiť do šialenej stavebnej akcie flotty, alebo vždy jamka, a prírodou ľudského oka je, že čím viac pokladov vidí, tým viac ich žiada.

zostrenú stráž udržiavať na juho východných hraniciach. V istom čase rozchyrovali, že samostatná a neodvislá Albánia so svojou armádou bude nám znamenitou pod

Túto vlastnosť oka treba nám mrtvit, abyjporou proti Srbsku, vtedy to vysmial každý a vysmeje sme pri pohľade na zlato nezabudli, že naším i d n e s - T e r a z c h c á ! e n z a c h r á D Í ť W i e d o v t r 6 n ' t e d a

určením na tejto zemi je našu živitelku zem obrábať, seba vzdelávať, kultúru rozširovať, a nie poklady sveta tohoto do pokladníc ukladať. Bohatstvo robí človeka pyšným, nadutým a skúpym.

Boháč v svojej pýche a nadutosti zabúda, z akého rodu pošiel. Hanbí sa za svojich chudobných bratov, preto ich i na každom

takého panovníkov, ktorý doteraz nepreukázal ani len zbly panovníckej BChopnosti. Akokoľvek sa má vec,

'zo všetkého vychodí uadovšetku pochybnost smutná istota, že nové (archy složia na naše i tak hrozne obtsžené plecia, oproti čomu obrana a protesty sú len teoretickej hodnoty pri dnešnom stave vnútornej a zahraničnej politiky. Musíme sa s tým uspokojiť, ako s nejakou živelnou pohromou, oproti ktorej niet moci obránit Ba.

Tieto poklady dosť skoro zaslepily oči j kroku zatají a pridruží sa k mocným a bo-junákove, tak že nevidel viac svoju rodnú jhatým sveta tohoto. chalúpku, svojho chudobného, ale pritom po- Pozrime na pr. na, zo slovenského rodu čtivého a bohabojného rodu slovenského, j pochodiacich barónov, krajinských hodnostá-Uprostried svojich pokladov žil len sám pre j rov, biskupov, ako taja svoju slovenskú mat seba v rozličných telesných radovánkách. Keď a svoj slovenský pôvod. Hanbia sa za chudobu

Vládna kríza v Srbsku. Z Belehradu oznamujú, že sa vyjednávanie královo s oppozíciou zmarilo. Vo vládnych a vyslaneckých kruhoch hovoria o rekon­štrukcii Pašičovho kabinetu.

videl diabol, ako sa premenil statný, usilovný a bohabojný junák na rozmaznaného, lenivého a len svojmu telu hoviaceho mamonára, pre­menil skaionosné zlato na piesok.

Ten, ktorý nezúfal, keď mu diabol nivočil pole, statok a zdravie, hodil sa do priepasti diablom pristrojenej a biedne zahynul, lebo nevedel viac bez zlata žiť

svojich bratov a priznávajú sa k národu bo­hatšiemu, moc svetskú majúcemu.

Takíto velikáši a boháči, pokým boli malí a chudobní, vďačne prinášali obete na oltár humanity a kultúry, akonáhle ale zbohatli, priložili ruku na mešec, nie síce preto, aby ho otvorili, lež aby ho lepšie zatiahli, že by sa z neho nejako nedostala von korunka na

J e to síce len výtvar ostrovtipnej fantázie, dobročinný cieľ. keď ale hlbšie nazreme do dejín človečenstva, Nežiadajme si tedy v našom národe slo-asi takýto obraz hynutia národov vidíme j venskom trúdov boháčov, ale žiadajme si usi-vtedy, keď ony stály na tej najväčšej výške lovné včeličky, ktorí svojou usilovnosťou sná-bohatstva. šajú sladký med nielen pre seba, lež i pre

Pozrime na pr. na pyšný Babylon, bohaté iných. Karthago, na svetovládny Rím, kde keď miesto

Konflikt medzi Tureckom a Srbskom. Dva odbory ekumenického patriarchátu na základe novších zpráv o stálom prenasledovaní Grékov radily 8a o situácii a jednohlasne uzavřely, že všetky kostoly a školy v Turecku pozatvárajú a o tomto v encyklide uvedomia ortodoxnú áutokefálnu cirkev. Kostol zavreli i 1891, keď* terajší patriarcha bol locum tenens, pre konflikt, ktorý vznikol medzi portou a patriarchátom pre pri­vilegia. _ _ _ _ _

Srbská štátna pôžička. Srbsko chce vyzdvihnúc 120,000.000 frankovú pôžičku umiestením štátnych ärárnych poukážok. 90 millionov umiestia vo Fran­cúzsku a 30 millionov v Nemecku. Vyjednávanie Ba už počalo. V Nemecku umiestia ärárne poukázky v „Rýnskej továrni na stroje", kde Srbsko objednalo väčší počet zbrane.

Nový francúzsky kabinet. Dnes sa už rozhodne či bude životaschopný kabinet, ktorý utvorí Ribot a či tak pochodí, ako Viviani. Staručký Ribot vyjednával celý deň s politikmi, všade ho posmelovali, len Viviani nebol náchylný vstúpiť do kabinetu, odôvodňujúc svoje pokračovanie tým, že sa nechce natahovat s radikálmi a spojenými socialistmi. Ribot získal si dvoch význam-

Pracujme usilovne na roliach a lúkách od ných politikov: Bourgeois bude v novom kabinete zahraničným ministrom a Delcassé námorným. Do ka-

jednoduchosti a mravnej čistoty nastúpil pre- otcov zdedenýoh; podporujme jedni druhých; b i n e t u V 8 t u p i j J e a n D u p u y . ciementel, druhý pod-pych, kde ked miesto statočných, vyaokoum- obetujme ochotou' chudobných na chrámy, t predseda snemu, prevzal torbu financií, vojenským ných éredníkov .aoeli paaovet tt, ktorí mali íkolv . b é kultérne . homéane ciele, . _ w | - g * - Ä K S . Ä Ä Ä najviac zlata, optimáti, a vidíme, že národy j zeme byť ist/, že tak ľahko nevyhyineme ani bude zastupovat i ministerstvo pravosúdia, Nová vláda týchto miest zahynuly od zbytku bohatstva, ] pri našej chudobe. I b u d e republikánskym koncentračným ministerstvom.

ako to pádne povedal Vostokov o dnešnej Buďme bohatí nie v zlate, ale v dobrých' Z m a r e n á bulharská pôžička. Missiu bulharského Francii. skutkoch, a Boh nám pomôže. Rectus. finančného ministra Tončeva v Berlíne cielom uza

vretia 500-millionovej pôžičky sa nevydarila. Tončev aa už i navrátil do Sofie. Diskontná banka chcela totiž, aby Bulharsko garantovalo pôžičku dohánovým exportom, na ktorú podmienku Tončev nechcel pristať.

£

Voľba \ räzidenta v Mexiku. V Mexiku konajú velké prípravy k voľbe präzidenta, senátorov a vy­slancov. Volba bude ô. júla. Do Mexika prišiel generál Velasco, ktorý bude pravdepodobne zahraničným mi­nistrom.

Valné shromaždenie spoluvlastníkov Domu v Turčianskom

Sv. Martine. Dňa 9. júna popoludní od 3. hodiny mali sme

valné shromaždenie spoluvlastníkov Domu, v jeho kassínskych miestnostiach, pod predsedníctvom správcu spoluvlastníctva, pána Matúša Dulu.

Zpráva, ktorú valnému shromaždeniu predložil správca, obsahuje hodne pozoruhodného o snažení martinskej spoločnosti z posledného štvrtsloletia; po­dávame ju v nasledovnom v plnom jej znení:

Ctené valné shromaždenie 1 Pred 27-mi rokmi, 20. marca 1887, sriadili sa

.̂a moju iniciatívu, teraz už nebohí: Pavel Múdrou, Ambro Píetor, Andrej Halaša, Andrej Sokolík, Ján Kohút, Tobias Ivanka, Jozef Horvát, Ďuro Cajda, a ešte chvalabohu žijúci: Jozef Škultéty, Jozef Fábry, Svetozár Hurban, Ludvik Soltész, Samuel Šimko, Gusto Izák, Žigmund Melfelber a moja maličkost v za-Madateľstvo nášho spoluvlastníckeho Domu a hned 1. mája 1887 predstúpili pred naše obecenstvo- s ozná­mením, že „idú atavät Dom v Turčianskom Sv. Mar­tine, ktorý bude obsahovat miestnosti pre divadlo a knižnicu" a „bude povolaný vyhovieť od zhabania Slovenskej Matice vzniklej, všeobecne cítenej súrnej potrebe", ako i „že sa spoluvlastníkom Domu každý môže stať v toľkých podieloch, kolkými 50 zlatými naň prispeje". Súčasne vyzvali našu verejnosť o pri­stúpenie za spoluvlastníkov, „aby každý podlá svojej možnosti prispel k realizovaniu tohoto jednak vlaste­neckého, ako i rodolubného ciela".

Neskôr sme k vôli tomu, aby sa naša spoločnosť obci turčiansko-sv.-martinskej odvďačila za pohostin­nosť jej vždy, zvláště od rokov 60 tých minulého sto-letia preukazovanú, a aby sme nášmu podniku, už dla pôvodného rozpočtu najmenej 80.000 korunovú inve­stíciu vyžadujúcemu, aspoň tolkú rentabilitu zabez­pečili, že by sa stavať uzavretý Dom z vlastného dô­chodku mobol v dobrom stave udržovať, — k vôli tomu sme pripojili ku kultúrnemu ciel lokálno-patrio-tický. Uzavreli sme okrem miestností pre divadlo a knižnicu postaviť i slušná reštauračné, kaviarničke a hotelové lokality.

Páni urbáŕski majitelia obce Turčianskeho Sv. Martina v uznaní našej lokálno-patriotickej snahy pre­pustili nám pre náš botel svoje regalne právo navždy, t. j . pokia! ouo potrvá, pod miernymi podmienkami, a prevzali 50 podielov nášho spoluvlastníctva.

Právne očakávali sme, žo naše nezištné snaženie dôjde všestranného uznania, i uznania so strany na­šich vrchností. Tobôž boli sme to oprávnení očakávať, ked naším pričinením obohatené bolo sídelné mesto Turčianskej stolice takou modernou budovou, akej do toho času v nej nebolo a bez akej nedá sa teraz nž ani myslieť ani jedno, menšie väčšie, i na návštevu cu­dzích hostí odkázané obchodné mestečko a mesto.

V tomto svojom predpokladaní sme sa však ná­ramne sklamali.

Onedlho žatým, ako sme postavili náš „spolu­vlastnícky Dom", tak len preto menovaný, aby sme na patriotickú (?) citlivosť nepriaznivcov nášho života

r BESEDNICA. Utopená.

Napísal Francois Coppée. Pred niekolko rokmi strávil som pár týždňov v

rybárskej dedine, na brehu bretegoeakom. Je to len diera, ale aká malebná! Zlý prístav, najviac pre desať lodí, jediná ulica, velmi strmá, podobná korytu hôrnej rieky a hore na prvej čistinke vysokého brehu kostol, gotická perla, naprostred vysokou trávou zarasteného cintorína, odkiaľ je výhlad na Oceán. Cítil som sa tu byť natolko práceschopným, že som ostal v tomto hniezde až do konca septembra, ktorý náhodou, zried­kavou v daždivom počasí, bol tento rok výnimečne príjemný.

V hostinci, jedinom to v meste, obýval som velkú obielenú izbu, chudobne, ale čisto zariadenú, ktorej obloky boly k šíremu moru obrátené. Sediac na ple­tenej stoličke pri bielom stole, písal som báseň o velkolepom a uspávajúcom šume velkých vín, ktoré ako čo by znova a znova vravely, že rytmus je záko­nom prírody.

Ale človek nemôže vždy básne robit a písať, prechádzka bola mojím odpočinkom a vyrazením. Naj­častejšie išiel som popri mori, majúc na pravej strane skalnaté, velkolepé pobrežie a na ľavej vodu, ohromnú pieskovitú púšť, len kde-tu s černejúcimi sa gruppami

nenarazili, a ako sme ho oddali všeobecnej, interna­cionálnej službe bez všetkého obmedzenia, prišla vý­mena regálneho práva, a my darmo sme sa odvolávali na zákon, ktorý spoluvlastníctvu nášmu pre náš hotel a hostinec zabezpečuje nielen právo, ale i prednosť ku licencii na čapovanie nápojov.

Od konca roku 1889 až do jari 1910, teda za vyše 20 rokov, bol náš Dom bez výšspomenutého práva. V našej reštaurácii mohly byt hosťom jedlá servírované, ale ak žiadali nejaký nápoj, musel ho­stinský preň do vzdialených hostincov posielať, — v kaviarni smel sa piť čaj, nebolo však svobodno do neho primiešať za lyžičku rumu.

Len na jar 1910 zmenil sa tento, naše spolu­vlastníctvo z malicherných príčin do krvi urážajúci stav. Vtedy konečne nahliadla vláda jeho excellencie grófa Karia Khuena-Héderváryho, že sme za tých vyše 20 rokov trpeli krivdu, a bola nám z naloženia vte dajšieho ministra financií, jeho excellencie Ladislava Lukácsa, vydaná k nášmu Domu spojená licencia.

Kolku škodu sme utrpeli odpieraním licencie, dá sa labko vypočítat pri hoteli s tolkými reštauračnými, kaviarnickými miestnosťami a s 21 hosťovskými izbami!

A ledvaže nám v tomto ohlade bola pravda pri-slúžená, azda k vôli tomu, aby, čo nám bolo dané jednou rukou, druhá nám odobrala, zahájené bolo proti nám ťaženie o právo upotrebovania našej velkej dvorany, pod zámienkou, že ona, zvláště javište, ne-vyhovievajú ohňo-bezpečenským predpisom. Toto ťa­ženie trvalo za dva roky.

Vyslovujem nádej, že tým horký kalich nášho utrpenia do kvapky vyprázdnený, že teraz už i naše vrchnoBti zastavia svoj, im nijakého osohu nesľubu­júci, nám však škodiaci a len spokojné spolunažívanie s nimi prekážajúci, pritom verabože ničím nezaslúžený boj proti nám, že na budúce budú sa voči nášmu spoluvlastníctvu blahosklonnejšie chovať.

Ak sa táto naša nádej splní, v tom prípade, kedže sa výnosnosť nášho Domu čiastočným vydaním našej velkej dvorany ku predstaveniam kinematogra­fickým už doteraz o ročných korún 2000 zväčšila, bude nám umožnené nielen s času na čas potrebné opravy pri dome vykonávať, ale i ťarchu na našom Dome ešte vždy visiacu rýchlejším tempom amortizovat.

Ťarcha naša činí dnes kor. 46 92410 hal. Toľká je preto, lebo sme r. 1905 prikúpili za

7.200 korún susedný, Matuľovský dom a na jeho po­zemku nákladom asi 15 000 korún vykonali prístavbu ku lavej strane nášho Domu, mimo toho však od po­stavenia Domu na ňom mnohé opravy robiť museli.

Len tohoto roku vykonané opravy boly spojené s výlohou vyše 2000 korún, a to: oprava škrydlovej strechy, komínov a fasády 436 korún, inštallácia elektrického osvetlenia 1550 korún, a ešte toho roku treba nám obnoviť dlážku aspoň v reštauračných miest­nostiach a malbu čiže náter velkej dvorany a azda i Bchodišta.

Ctené valné shromaždenie! Nech mi je dovolené túto svoju neodvolateľné

poslednú zprávu o diele na môj návrh pred 27. rokmi započatom a mnou od toho času až podnes spravo­vanom so žertvou i v čase i v práci i v groši, ale vďačne a nezištne, v záujme verejnom, mnou za dobré a užitočné pokladanom, — zavŕšiť konštatovaním toho faktu, že spoluvlastníctvo naše svojho účelu dosiahlo, platne služby svojou tvorbou preukázalo i našej kul­túre a národnosti, i obecenstvu bez rozdielu na ná­rodnú príslušnosť. V Dome malo prístrešie naše Mu­zeum so svojou knihovnou až do roku 1907, v ňom stojí naše slovenské divadelné javište a naším spolu­vlastníctvom sa umožnilo vystavenie zvláštnej mu­zeálnej budovy. Ďalej nech mi je dovolené vysloviť svoju vďaku predovšetkým svojim ešte žijúcim spolu­pracovníkom za ich podporu, ktorú mi pri správe nášho spoluvlastníctva venovali, potom všetkým pánom spoluvlastníkom za ich, pred 27. rokmi vo mne slo­ženu a mi až do konca zachovanú dôveru.

Mnohí z milých, drahých spolupracovníkov, medzi

skalísk. Samota bola úplnv. Len dva alebo tri razy pozdravil som sa s financmi, ktorí, s flintami na ple­ciach, robili svoju každodennú prehliadku. Prechá dzaval som sa tak riadne a pokojne, že sa už ani la­stovičky nebály môjho červeného kabáta a skackaly pár krokov predo mnou, nechávajúc za sebou stopy nožičiek v mokrom piesku. A takto som prešiel každý deň šest-osem kilometrov, navrátiac sa s plnými vre­ckami skvostných mušlí, ktoré som našiel, prehŕňajúc v ruke mokré kamienky morské.

Toto bola moja oblúbená vychádzka. Ale predsa, v dni, keď bol silnejší vietor a nepokojné more, za­nechal som pobrežie a sídúc ulicou dediny, blúdil som po pustatine; alebo s knihou v ruke sadol som si na starú lavicu v cintoríne, kde ma kostol chránil pred západným vetrom.

Krásne miesto smútku a snívania! K oblohe, po ktorej letěly velké oblaky, vypínala sa zbožne štihlá veža. Vrany, ktoré sa v nej usalašily, kvákajúc lie-taly dnu i von a tieň ich velkých krídiel neprestajne sa tiahla po hroboch, roztratených vo velkej tráve. Medzi dvoma vežičkami kostola, do polovice už v ru­moch, ktorých hnedé skaly, napadnuté od morského vetra, zarastené boly malými chĺpkami žltých kviet­kov, čierna, neuviazaná koza, skoro strašná s jej oh­nivými očami a čertovskou hriadkou, blačala a ťahala motúzok za sebou. Večer, ked cez mŕtve, fantastickej podoby ratolesti suchej jablone díval sa človek ďa­leko k horizontu, keď zapadajúce slnko na krvavo za-

nimi i takí, ktorí sa v prácach a starostiach o zdar nášho spoluvlastníctva so mnou na rovno a čiastočne azda i vo vyššom pomere delili — medzi časom prešli ku otcom. Týchto pamiatku prosím zvečniť v dnešnej zápisnici. K nim počítam v prvom rade nášho On-driška Halašu, pokladníka nášho spoluvlastníctva od jeho zaloienia, potom predsedu nášho prvého sriadu-júceho shromaždenia Petra Makovického, podpredsedu našej prvšej správy Rudolfa Krupca, bývalých tajom­níkov Ďurka Cajdu a Žižku Paulíny-Tótha, našich výboruíkov Pavla Mudroňa, Jána Kohúta, Ambra Pietra, dr. Jána Petrikoviča, Jána Kunaja, Andreja Sokolíka, našich spoluzakladatelův Jozefa Horväta a Tobiáša Ivanku. Týmto všetkým bud vďačná pamiatka v našom spoluvlastníctve i v našej spoločnosti voždy zachovaná.

Že ja od ďalšieho spravovania spoluvlastníctva neodvolatelné odstupujem, o tom urobil som ozná­menie poslednému výborovému zasadnutiu. Nedeje sa to preto, ako Ba azda jeden-druhý nazdávať budete, že som sa dověděl o letákoch proti úradovaniu môjmu a úradovaniu nášho nebohého pokladníka nedôveru budiť hľadiacich, ani preto, že by som naďalej kde a ak bude potreba nechcel svoje služby nášmu spolu­vlastníctvu venovať. Nie! lebo práce skrze mňa a môjho pripomenutého hlavného spolupracovníka v našom spoločnom záujme vykonané, čas a ustávania záujmom nášho spoluvlastníctva skrze nás za 27 rokov venované povznášajú nás — silno verím — v očiach všetkých pánov spoluvlastníkov nad všetko podozrenie. Odstupujem preto, lebo sa spoluvlastníctvo naše v svojom dnešnom prajnejšom postavení bezo mňa lahko zaobíde, lebo nie som priatelom sústredňovania vše­tkých možných úradov v jednej osobe a, ako star­núci, pritom i rozličnými inými prácami preťažený človek, chcem ešte za svojho živobytia vidieť, ako náš mladší dorost bude šafárit s dedictvom po,nás. Daj Bože, aby jeho práca bola lahšia a prospešnejšia a pre nás, našu spoločnosť, náš slovenský národ po-žehnanejšia.

Prosím o láskavá v známostvzatie tejto mojej zprávy.

Dr. Dušan Halaša, ktorému po svojom oslávenom otcovi pripadlo spravovať i pokladnicu spoluvlast­níctva Domového, prečítal účty, Lajo Vanovič zprávu dozorného výboru o preskúmaných účtoch.

Na návrh Jozefa Capku valné shromaždenie uza­vrelo uverejniť správcovu prečítanú zprávu v plnom znení, s tým doložením, že uverejnia sa i predložené účty. Valné shiomaždania, v smysle návrhu Žigmunda Melfelbera, budú sa každoročne svolávat. Po vy­svetlení, ktoré Jozef Požeský žiadal si o formálnej stránke pozemno-knižného vtelenia istej čiastky po­dielov, valné shromaždenie uspokojené vzalo v zná­mosť i zprávu, i účty.

Nasledovala volba. Správcom spoluvlastníctva Domu je Josef Orseágh, podsprávcom dr. Miloš Vančo, pokladníkom Ján Hvizdák, účtovníkom Ján Straka, tajomníkom dr. Dušan Halaša. Dozorný výbor: Lajo Vanovič, Gustáv Simko a Vladimír Fábry. Výbor: Svetozár Hurban, Jozef Škultéty, Samuel Simko, Sa­muel Starke, Ján Šimko Klanica, Ján čičmanec, dr. Ján Vanovič, Jozef Fábry, dr. Ján Kohút, dr. Ján Mudroň, Ladislav Tbomka-Markovický, Ján Elavaj.

Matúša Dulu valné shromaždenie vyvolilo za do­životného čestného správcu.

Po zaklúčení valného shromaždenia spoluvlastníci rozišli sa s uspokojujúcim povedomím, že ich podnik bol i bude užitočným. V spoluvlastníckom Dome je

farbilo more, tento divý cintorín naplnil dušu trápnou melanchóliou.

V jeden takýto večer, blúdiac medzi hrobami, — na viacerých z nich, pod menami rybárov, stála táto strašná poznámka: utopený v mori... — čítal som na jednom ešte novom kríži tieto slová, nad kto rymi som sa zadivil a ustrnul:

„Tu odpočíva Nona I e Maquet, utopená 26. ok­tóbra 1878, devätnásťročnia."

Utopená! Mladé dievčat Ženské predsa nikdy nevstupujú na rybárske loďky. Ako sa prihodilo toto nešťastie?

„Ach, pane môj!— počul som za sebou drsný hlas. — Obzeráte hrob úbohej Nony?"

Obrátiac sa, videl som starého matróza s dreve­nými nohami, ktorého som si bol naklonil, dajúc mu v hostinci pár pohárov pálenky.

„Áno, — odpovedal som. — Ale ja som si myslel, že vy rybári necháte ženské doma. Lebo, myslím, by sa častejšie stávalo nešťastie!"

„To je pravda, — odpovedal on. — Ani Nona nikdy nevstúpila na loďku.... Chcete vedieť, ako umrela, úbohá!... drahá?! Dobre, rozpoviem vám to."

MuBÍte vedieť najprv, že jej otec, Pierre le Maquet bol matrózom, ako ja, dobrý, starý priatel. V Bourges, ked admirál La Ronciére, vystrčiac svoju pozlátenú čiapku na šabľu, poslal nás so zbraňou v ruke k pev­nostiam, išli sme jeden pri druhom, Pierre a ja, tiež on to bol, ktorý ma vzal na ramená, keď tí prekliati

naze slovenské divadelné javište, v ňom majú stánky i naše Kassíno a Priemyselný Spolok, Pred sloven­ským národom zásluhou tohto spoluvlastníctva bude, že jeho Domom umožnila sa najväčšia slovenská^kul-túrna tvorba poslednej periody, naše Muzeum. Keď zas Muzeum, umiestené v Dume, zvláštnou poaväte-nostou svojho tvorcu Andreja EmeCa a neunavnostou Andreja Halasu vzrástlo a sa rozhojnilo, len pri našom spoluvlastníckom spolku bolo pomerne lahko postavit preň zvláštnu budova.

Z valného shromaždenia rozišli sme Ba uverení, le tarcha, ktorá je ešte na Dome, pri terajších jeho okolnostiach sa už lahko sotre.*)

J. K.

*) Účty až v nasledujúcom čísle bude nám možné umiestniť. Bed.

Domáce zprávy. Gróf Stefan Tisza v Kfuži. Národná strana práce

v Kluži inštallovala svoje nové klubové miestnosti, ku ktorej slávnosti pozvali i grófa Štefana Tiszu. Mini-sterpredseda povedal na' slávnosti dve velké reči, kto­rých ostrie naměřené bolo hlavne proti oppozícii. Je to u nás akosi naopak; v iných štátoch oppozícia na­páda a vláda sa bráni, u nás vláda napáda vždy op-pozíciu, už či je to maďarská, či národnostná. Tisza pomenoval oppozíciu „polodivým kmeňom", ktorý „di­vým indiánskym tancom" vyvoláva pozornost vysokých viedenských kruhov. Vo svojej reči po prvý raz ho­voril aj o následníkovi trónu:

„ Poznamenávam predovšetkým, že pokladám za najväčšiu nejapnosť a nevkusnosť akékolvek zamie­šame do uhorskej politiky jeho cisársku a královsko výsost následníka trónu. Ináče poznamenávam, že uhorský král a budúci uhorský král nemôže byt nikdy pre uhorského občana vysokým viedenským kruhom".

V ďalšej reči pripomenul programm vlády a označil:

Regulovanie horného toku riek s nákladom 120 millionov,

opravenie stavu stredných hospodárov, revíziu horného a pasienkového zákona, revíziu štrajkového práva, a pretvorenie ustanovizne poistovania robotníkov. Všetko toto je nie novum, opätoval to Tisza už

viac ráz. Zaujímavá je poznámka v jeho reči: „Dúfam, že pri najbližších volbách budeme môct

vystúpit pred národ s takým národným programmom, ktorý nás oprávni, aby sme s pozdvihnutou hlavou žiadali dôveru národa."

Aký že môže byt ten nový programm? Bez­významné plátanie dnešného. Ale jestli bude vláda pokračovat vo vynášaní zákonov, aké vyniesla doteraz, velmi lahko sa ztratí oprávněnost a miesto pozdvihnutej hlavy pôjde vláda do volebného boja so sklopeným zrakom, aby nevidela svoje vlastné násilie a klam, ktoré jej majú zabezpečit prípadné víťazstvo.

grófa Viliama Festeticha. Volba bude 22. t. m. Gróf Eárolyi zadrží programnú reč teraz v piatok. Vo vo­lebných prípravách nebude brat účast, lebo dla da­ného slova americkým Maďarom odcestuje po drnhý raz do Ameriky.

Národnostná otázka. Ministerpredseda Tisza v nedelu vlastne nato bol v Kluži, aby mohol i tam bit Bvojich osobných protivníkov, snemovú oppozíciu ma­ďarskú, ale pritom nezameškal rozpalovat ani osobo-vačnost Maďarov. Na pr. oslavoval svojho predchodcu Lukácsa, ako takého, ktorý vysoko staval „záujmy maďarského národa, súvisevšie s volebnou reformou". Áno, v Kluži medziiným stalo sa i toto:

Župan gróf Edmund Bethlen priviedol pred mi-nistrapredBedu deputáciu právomocností a rečnil mu:

„Posledného času s istej strany bolo badat žia­dosti a nároky, ktoré jestli by sa splnily, náš kultu-rálny a materiálny stav bol by povážlivé ohrožený. My, hoci si žiadame v pokoji žit s inorečovými ob čanmi Sedmohradska, jednako predovšetkým ako plemä, ktoré tvorí národ, chceme svoje práva, nadobudnuté a rozvité na historickom základe, zachránit a i obránit oproti hocikomu, a to i urobíme. Práve preto povinní sme vzdat vašej excellenců uznanie, že ste svoju po­zornosť, rozprestierajúcu sa na všetko, posledného času intenzívnejšie a v znamení pokoja venovali ná­rodnostnej otázke. My Sedmohradčania, najlepšie ob-

delok nebude snem zasedat a predostreté odborové oznámenia i tak možno len o tri dni označit na denný poriadok. Nie je isté, či poštátnenie administrácie bude snem pojednávat iste pred letnými feriami. Ohľadom tejto otázky sa vláda ešte nedohodla. Je istá frakcia vo vládnej strane, ktorá prízvukuje, aby návrh vybavil snem čím skôr, lebo je súrny z poli­tických príčin a po druhé s exekvovaním spojené práce budú vyžadovat velmi mnoho času. Ale väčšia strana prízvukuje, že je už prineskoro návrh pojed­návat ešte pred vakáciami. Jestli minister vnútra pre-dostre návrh v piatok, vláda rozhodne o dva-tri dni, či sa má už teraz započat výborové a plenárne po­jednávanie návrhu, a či len na jaseň.

ť t a l s _ ú s f e L O . Dňa 7. júna bolo vo Viedni valné shromaždenie

„Klubu rakúskych národností", na ktorom prijali na­sledovnú rezolúciu:

„Valné shromaždenie „Klubu rakúskych národ­ností" vyslovuje svoje najúprimnejšie sympatie čeakým protivládnym stranám a ich vodcom, ako i všetkým vyslancom na ríšskej rade, za ich mužný poBtup proti vláde a jej protislovanskému systému.

Shromaždenie vyzýva všetkých českých vyslancov na ríšskej rade, aby konali svoje povinnosti voči celej šestine českého národa v Dolnom Rakúsku a vo Viedni,

umieme nervóznym obavám životného inštinktu — dôverujúc sile maďarského plemena a politickej múd

známeuí s pomermi, túto Vašu politiku — hoci roz- aby zanechali strannícke boje, spojili sa na ríšskej rade v jeden klub, vynútili si rešpekt druhých slo­vanských národov a spoločnými silami s nimi uviedli

rosti Vašej Ěxcellencie, sprevádzali sme so sympatiou \ zastúpenie dolno-rakúskych Cechov do všetkých zá a v pokračovaní tejto politiky pri vás i ďalej vy- (konodarných sborov. držíme." Shromaždenie pripomína zmocneným českým

Ministerpredseda, ktorý neprestajne opakuje, že i faktorom v česko-nemeckých pokonávaniach v krá-chce stvořit pokoj s národnosťami, nepovedal ani slova Iovstve Českom: Neobmedzujte Ba pri vyrovnávaní na proti reči grófa Bethlena, ktorý bil sa v prsia, že oni | hájenie našich i tak malých práv doma v Cechách, chcú zachránit a obránit svoje práva, nadobudnuté a ale postavte proti výbojnému programmu nemeckému rozvité na historickom základe. Ministerpredseda temer í spravedlivý programm čeBký a nezabudnite v ňom na ešte utvrdil rečníka deputácie v takom predpotopnom polmillionovú menšinu dolno-rakúskych Cechov a po-chápaní vecí. A o svojom pokonávaní s Rumunmi gróf zatvárané české školy. Tisza hovoril: j ^><1 t a i

„Dnes už nie je tajnost, že porady tieto preto C/uVTUlk* nemalý úspechu, lebo som chcel presvedčiť Rumunov * . . , , *, u •-»- O Í I i J.~ o tom! že ich existenčný záujem je, aby podporovali! . , ^ ¾ ¾ frár v K o " ° P | S ^ u č a 9 n ° * n « m t f / ° 1

politiku maďarského národa. Záujem ii Rumunov ^ J ' Ä " ^ í í ľ L ^ / Ä ? n í k a t r Ó n U

i Nemcov je, aby sa nepripojili k Slovanom, lebo Slo vania ohrozujú ich existenciu. Za čas dúfal, že vážnu čast Rumunov presvedčí o správnosti tohto stanovi

Franca Ferdinanda i švédsky král Gustáv. Bulhari zaujali grécky kostol. V Sofii Bulhari

zaujali grécky kostol, ako náhradu za utrpenie, ktoré ska... lebo oni majú i takú časť, ktorých nemožno museli Bulhari v Grécku znášal. Eostol pomenovali získat pre nijaký čestný mier... Ale nedala sa pre- dla mena kňaza Borisa. Incidentu nebolo, svědčit ani smierlivejšia časť. Zostala v jednom tábore j z a 8 8 zahynula loď. Pri Greenwichi srazily Ba s OBtatnými. Jeho základná myšlienka je, že treba sa parníky „Corinthian" a „Oriole", posledný utonul, vynasnažovat, aby Ba z nich čím väčšia čast smierila j Cestovateľov a osobníctvo zachránil „Corinthian," lebo s politikou madarstva... Osvedčuje, že s takými, ktorí Ba nacionalistického programmu pridŕžajú, ne­uzavře nijakého kompromissu..."

A my opakujeme i pri tejto príležitosti, čo tvrdie-

„Oriole" veľmi pomaly tonula. „Corinthian" je slabo poškodený.

Cár Fedinand v Lučenci. Bulharský cár Ferdi­nand cestoval na svoj majetok v Gemeri. Cestou pri-

vame už drahý rok, že kým gróf Štefan Tisza zostane I stavil sa v Lučenci. Vopred uvedomili lučenBkého opáta Jána Valihoru telegraficky, že cár príde v ne­deľu ráno a pôjde do kostola na omšu. V nedelu na čele vlády, v Uhorsku nebude vnútorného pokoja.

Svolali krajinský snem mujú; že sa snem side v piatok, 12. t. m. Jediný predmet je ustálenie pracovného poriadku pre budúce zasedania, prípadne podajú svoje relácie i referenti!

f ! . . * . ráno tisíce ľadu bolo na stanici a po uliciach. Cár zo Úradné časopisy ozna- 8t a niee viezol sa rovno do kostola a po omši vykonal

Voľba v Cegléde. Oproti neodvislému grófovi Mi­chalovi Eárolyimu kandiduje národná strana práce

krátku uávítevu u opáta, potom na automobile odce Btoval na Muráň.

Audiencia u kráľa. Dňa 9. júna mal audienciu i u kráľa arciknieža Earol Albrecht, barón Georgi, ra-

jednothvých odborov. I to spomínajú, že na t o m t o | k u s k y minister domobrany. Bhromaždení predostre snemu minister vnútra návrh; proti suffražetkám búri sa sám ľud. V Illforde zákona o reforme administrácie, ale vo vládnych j obháďzali ich záprdkami. Suffražetky Ba utiekly do kruhoch iste neoznačili určitý čas. Najbližšie zásad 1 ^ - la

Ad ?*™] d i m " P ^ J * z a h a t i l a P°" c i a - V

. . . ' . . . ' . , 'Hamsteade išli suffražetky pohádzať do rybníka, no nutie bude potom len v polovici budúceho týždňa, poHcia ich zachránila. V londýnskom predmestí štyri poneváč sa vo vláde dohodli, že v sobotu a v pon-; suffražetky vyzliekli do nahá a pnstili ulicou.

Prosiaci strelili mi do boku. V ten istý večer, v la­zarete, Pierre, držiac moju ruku, posmeľoval ma, zakiaľ vojenský lekár vykonal na mne operáciu. Aj vtedy bol pri mne, keď mi sám admirál doniesol od­znak do postele... Eonečne ale predsa len Prušiaci zvíťazili. Vyhlásili pokoj, dobre I — a nás poslali domov. Ja s mojimi drevenými nohami bol som utisnutý na chlieb dobrých ľudí. Pierre, ktorý mal všetky údy celé, stal sa rybárom. Za tento čas umrela mu žena v horúčke, zanechajúc ho samého s malou Nonou, ktorá mala v ten čas len desať rokov.

Pravda, zakiaľ bol vdovec na mori, ja, starý matróz, som zabával maličkú. Dobré, pekné dieta a, pane, smelé a milé. často sme išli spolu na skaly k moru chytať ryby, mušle a niekedy i rakov. Ach, my sme boli dobrí priatelia 1

Takto to išlo asi za dva roky. Nona bola pri prvej spovedi, rástla ako z vody. Ale, hľa, jedného dňa, keď bol zlý čas, ľ Amélie, loďka, na ktorej bol Pierre, darmo sa usilovala priplávať k brehu a sám náčelník ju nemohol už so všetkým sa topiacu doviesť ta, ku násypu tam hľa, trocha na pravo I Štyria boli v nej: náčelník, dvaja matrózi, jeden z nich bol Pierre a učeň. Avšak more len troch utopencov vyhodilo na breh, môjho priateľa si zadržalo. Nona ostala sirotou. Rozumie Ba, usilovrl som sa jej otca nahradit. Ale dieťa sa nerozveselilo ani po dlhom čase. A viete prečo, pane? Pre poveru, na ktorú tu veria skoro

i -všetky ženy. Namýšľajú ai, vidíte, že aby duša ne­ostala v pekle až do súdneho dňa, telo musí odpo­čívať len v posvätenej zemi. My neveríme v tieto hlú­posti, my druhí, ktorí vieme, ako sa to deje, keď je mŕtvy na brehu Ja znám celú tú ceremóniu: mŕtvola vystretá je na doske pri brehu v nepremoknuteľnom vreci, B ťažkou guľou na nohách, a kňaz s holou hlavou, s knihou v ruke číta pohrabnú omšu. Ale ženy sú všetky poverčivé. A tak aj Nona nechala horieť vo­skové sviece pred každým svätým obrazom i po su­sedoch, za pokoj duše svojho otca.

No časom sa dá všetko zabudnut a o pár rokov zdalo sa mi, že Nona sa rozveselila. Ináčej to ju i tak nehatilo, aby sa nevyvinovala a neopeknela; nehovorím to snáď preto, lebo som ju miloval ako vlastný otec, ale čestné slovo I ona bola najkrajšia a najmilšia na celom okolí. Tak šťastne ame žili spolu. Neboli sme bohatí, pravda, ale Brne si pomohli. Ja som mal svoju penziu, odznak, a potom však sme chodili každý deň na rakov medzi skaly. Zamestnanie to nebolo zlé, len sme sa báli, že budeme prekvapení vlnami... Achl a bedal Takto aj prišla o život, úbohá, maličká!

Jedného dňa som musel pre lámku doma ostat. a ona sama išla loviť. Toho dňa, tak ako dnes vi-

fdíte, nebo bolo jasné a dosť silný vietor. Eed sa ry-; bári vracali s plnými košíkmi, zbadali, že Nona chybí. Bože! Nič je nie nemožné I Ona Ba obneskorila, iste ju scbytily vlny.... Utopila 3&... A akú noc som

j ja vtedy mal, panel V mojom veku, ja vyslúžilý vojak, plakal som, ako slabá žena. Rozpomenul som

jsa, ako ona verila, že aby duša prišla do neba, musí byt pochovaná v cintoríne. A tak, akonáhle more

! opadlo, prikyvkal som sa k brehu a hľadal aj B dru-fhými jej mŕtvolu.

A našli sme ju, moju Nonu, pokračoval starý i matróz s trasľavým hlasom. Našli sme ju, pokrytú ] hlienom na jednej skale, ktorej, vidiac sa ztratenou, [chytila sa, aby tam dokonala. Áno, pane, uviazala ; si sukňu pod kolenami šatočkou, a pridržiavajúc sa j tiež tej povery, pripevnila sa na morskú trávu vlasmi, i s jej krásnymi čiernymi vlasmi, iste preto, aby sme |ju tam našli a do posvätenej zemi pochovali... A môžem vám povedať, ja, ktorý som sám smelý, že sotva sa najde človek natoľko chladnokrvný, sotva bych urobil podobné.

Starec zamlkol. Pri posledných lúčach slnka videl som bol veľké slzy tiecť po jeho ohořených lícach.

i'Sišli sme spolu do dediny, jeden vedľa druhého, bez j toho, že by sme boli slova preriekli. Mňa veľmi pohla ' smelosť tohoto prostého dievčatá, ktoré ešte i v smrteľnom strachu zadržalo si rýdzosť svojho plemena a pobožnost rassy — a predo mnou v nekonečnej diaľke tmavej samoty neba a mora zapálily sa ma­jáky a hviezdy.

Ó, smelí India mora! Ó, nádherná Bretagne! Oľga Šimková.

Proti Grékom idú silné demonštrácie po celom Bulharsku.

Černomorská flotta bude rozmnožená. V Nikola­jové spustili na vodu tretí černomorský koráb „Ne­bojsa" : „Ekaterina II."

Štrajk v Taliansku. Pre krvavé udalosti vyplý vajúce z demonštrácie v Ancone, vo väčších talian­skych mestách od Venecie až po Rím robotníctvo vypovedalo všeobecný štrajk. Na mnohých čiarach ne chodia železnice, fabriky nepracujú, kupcov nútia po zatvárať obchody. Vo viacerých mestách sú s políciou krvavé srážky.

Učiteľka republikánkou. Segedínska súdna Btolica pojednávala pravotu Emmy Andrássy, učitelky z Ôkô ritó, žalovanej pre urazenie Jeho Veličenstva. Učitelka napísala článok do časopisu „Magyar Kôztársaság", z ktorého fiškus inkriminoval nasledovné vety: „Ne vieme, či o šestdeBiat rokov apoštolský krá! nebude za peniaze předávat cudzincom zemianske titule. Nás z duše nenávidí Viedeň a jej cisár, atď." Pred súdom smelo vyznala, že je republikánkou a že ju žalár ne odstraší. Posúdili ju na 14 dní štátneho väzenia.

Spolkové zprávy. Poslali mi:

Muzeálnej slovenskej spoločnosti v lláhej rospo-mienhe na jej prvého zaslúžilého podpredsedu dr. Jána Fetríkovieha:

Matúš Dula svojím a svojich detí menom 50 kor. i Sporiteľňa úč. spolok v Turčianskom Sv. Mar­

tine 50 kor. (Okrem venca.)

Jozef OrszAgh, pokladník.

p

ikednakatdej$kri= f dliči vidno vypuMú j zákonom chránenú ochrannú známku

i Gternit.

- i ' 7'VJ + i VI. ANDRASSY-Uf S 3 .

TOVÁRŇfc I I Y E R G E I U J F A I U .

ŽIADAJTE V ZORKY A CENNÍK.

J e ž t o %& p r a v á F r a n c k o v a p ř í s a d a

fe:© k á v ě k o ř e n i t é o l x v ť t i , z n a č n é b a r v i v o s t i ,

k d u h u j d o u c í a l a c i n á , j e s t a z ů s t a n e p r o t o

n e j l e p š í p ř í s a d o u k e k á v ě .

Odpredavač: NATHAN TENCZER v Turčianskom Sv. Martine.

* * * * * * * *

Práve vyšlo:

Komenský. Jeho o s o b n o s t a jeho sústava vedy pädagogickej.

Napísal r > r . J á n K v a ô a l a .

W'r ^ F o r m á t 8°. 128 strán.

Cenabroširovanŕho výtisku K 2-40, ^=^ postou o 20 halierov viac. =

DOSÍBÍ u

ľ Tnrtakom Sv. Martine.

Rozširujte Národnie Noviny!

mm* SBCháftove DOhladnice! Praha—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tí. Pod Karlovem č. 12.

i • • I

•

• •I

i [ • • E

CompagnieGjigeTransatlantiqu F r a n c ú z s k a p l a v e b n á IlnaJ.

Riadna, direktná plavba rýcblolodná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Švajc.) a Paríž.

Bureau: BUDAPEST VII., Barosstér IS. Telefon József 14-97. Budapešť. Teleíon 14—97.

4 Prvý horno^kranjský zasielateľský závod

IVANA SAVNIK %5fcÄJ2r-rozposiela najlepšej dobroty a najlacnejšie:

rozličné súkenné, vlnené látky, kambriky, bar chenty, plátna, látky nohavicové, futra, záclony, teppichy, linoleum, pokryvadlá, posteľné plachty prádlo, cestovné kufry, ručné tašky, penaženkj, harmoniky, hračky, papier, britvy, detské vozíky, náhrobné vence, topánky, šaly, zásterky, košele vyhotovené vo vlastných dielňach.

Onedlho vyjde môj bohaté illuatrovaný cennfk Žiadajte si poslat franko zdarma vzorky na dám ske a pánske koaturoy. D ^ * " Solídny a vážený domáci podnikl

Hotel Savoy, » % Ä N o v o z a r i a d e n ý m o d e r n ý hotel, s kúrením vzduchom, c h l a d n á a t e p l á v o d a v každej D izbe, dňom i nocou lift. D

Zavedoje osobne majiteľ Rendes Sidor. Izby s 1 posteľou od 3 k., izby s 2 p o s t e -liami od 5 k. s kúrením, osvet lením a o b ­s luhou. IJSF"1 Pri d lhšom p o b y t e s levy. - ^ B Novozavedený s y s t é m pensionový, d e n n é z a o p a t r e n i e za 4 koruny. Izby m e s a č n e D po 8 0 korún. n

v Turčianskom Sv. Martine predá na

•£••2» <§»$<8» «$»£» •&<§»•«$> «$M8»«2"3»«£M3» •$»<$» *Š* «5»

g Urbársky spolok § «3»

% verejnej licitácii §

«3» C*

C*

vo svojich horách vo „Ve lke j " na 300 katastrálnych jutrách sa nacho diace drevo a asi 3000 festmetrov pekných svrčín.

Licitácia zadrží sa 26. j ú n a bež. r o k a o 9. hodine v Turčianskom Sv. Martine v obecnej kancellárii.

Podmienky a bližšie vysvetlenie podá Ján Šimko Klanica, X

urb. predseda. Y •:*$$$$<3»$«:*<s»«$<3M3»«:.<3H$$i3i<g»

«3»

Festianska obilná burza. 9. júna.

Zbožie Druh

Inserujte

v „Národných Novinách, u

S 3 §> £ " 3 •a * * o >

Cena sa 100 kilogr.

od do

Pšenica

Baž Jačmeň

Ovog Kukurica Bepica Proso

slovenská tisaká

oanátska báčaka

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78—82 78—80 78-80

28-10 27-56 27-75 20-40 15.40

15.40 15-SO

2860 2805 2815 2115 ie-7o

16-70 15-50

a. o b s a h i aa. as © r á t o v r e d a k o l a n i e j e x o d p o v e d n ô .

?eitianska burza. 9. júna.

š tá tne pôžičky: (Xuwy sa každých 100 korún.)

Um. slutá rwta „ korunní, renta

Pôžička Železnej brány „ ah. prem. 100 si.

50 si. Kegál. úpisy horvatské Poz. Tývflí. úpisy uhorskí

„ „ horvatské.... tissko-seged. pôžička

Rakúska konvertovaná rent* . . . , slatá renta . korunná renta

Žreby: z roku 1860 po 600 si , 1860 . 100 . „ 1864 . 100 „

Bos.-hereegov. kraj. želez, pôž...

4V.

87.

1 *7,7.

Peňaž. kurs

96-76 80-05 7075

250-250-98 — 83--8íä60 145— 84-75 100-81-60

16 2 -217--350-— 89-50

Vplst hodn

240 200 300 200 400 400 1200 1000 600 600 2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-uhorská banka PeStianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Uh. ústredná sporiteľňa Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny..

Účastiny rozliô. podnikov ,Adria", uh. morská paroplav...

Koiicko-bohumínska Železnica... Bakúsko-uhorská Štátna želexnica 8evero-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

331 —

3 2 2 -275 — 492-50 489 —

1935 — 3 5 7 0 -2180--1565 —

16275-

571 — 310 — 685-— 8a7--706-— 29--

Men. hod D

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjáaske uholné bane I. uh. fabrika hosp. strojov . . . .

Bisnavsko-m.-8.-t. želez, závody. . BraSovská dielňa na celluloau . .

Uh. cukrový priemysel úč. spol.

Privátne žreby:

Žreby sanatoria kr. Alžbety. „

Taliansky spolok Oerv. Kríža „ lal . Oerv. kríža (s rak. kolk.) .

Peňaž. kurs

6 8 4 -870 —

2 7 7 5 -610 — »«)•—

5700 — 2200-—

4 7 5 - -662 —

24-50 4 6 6 -

11-60 I 8 60 2 6 -43 — 46 — 6 3 -

4 8 2 - -

Viedenská burza. 9. júna.

(V korunách.)

Uh. vSeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka... Bakúska Lftnderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť .. Uč. Ferdinand, sev. Železnice...

Peňažné druhy Dukáty, vrub , 20-frankovníky 20-markovníky Nem. riSske banknoty.. Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 funt. iterl. Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Bubel „

100

Peňai. kurs.

V78 489 4&a-io 264-bO

1132-4980-

11-40 19-21 23-56

11785 9597 2416 96-66

4 9 0 -252--

Zodpovedný redaktor: Svatosár H a r b a n . Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l Madroň a Spol. Tlačou a nákladom Eníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.