Ročník XLV. Štvrtok, 26. februára 1914. Číslo 24.

Tisza falsiflkoval. p o t o m e S t e c e l é s t y r i r o k y" A l e p r i š l a u d a ! 0 8 t

1866-ho, pokorenie Austrie v praskej vojne, V svojej snemovej reči o zmarení poko- a n a 8 i e a 0 v a l akt roku 1867, ktorým sme v

návania s Rumanmi ministerpredseda Tisza t e j t o krajine všetci ostatní boli vydaní do hovoril: „Jednotlivé ustanovenia zákonov j m o c i Maďarom . Z á k o n roku 1868 nebol idea-z roku 1868, a to velmi vážne ustanovenia,, 1 Í 8 t i c k o u e m a n á c i 5 u povznesenej nálady ma­je nemožno exekvovat. Nemožno ich exe- d a r B k é h o n á r o d a _ z á k o n o m fcým Maďari už kvovať preto (!), lebo zákon 1868-ho roku | p r e j a v i l i g v o j u z abezpečenost. Doniesli ho bol idealistickou emanáciou povznesenej ná- U 8 t a l e n í n a t o n i ) ž e z j e h o dôležitejších a lady maďarského národa, ktorému bolo pri-j l a d n ý c h predpisov neuvedú do života ani navrátené svobodné vykonávat ústavná svo- | j i t e r „ bodu. Zákony roku 1868 maďarský národ) Štyridsiaty Štvrtý zákonný článok z roku doniesol tak uverený, že toto prejavenie b r a H 1 8 6 8 p r e dpíaa l také poriadky, aby sme sa my Btva, temer zabúdajáce na seba, vzbudí po- S l o v á c i a ž p o t i a I > k d e 8 a z a ô í n a akademické dobnú ozvenu; že nemaďarskí občania tejto vzdelávanie, v svojej materinskej reči mohli krajiny s r.adostou vďaky chytia sa tohto zá konného zakladá; že pochová sa všetko ne­dorozumenie; pochová sa všetka nenávist;

učit. Z tohto predpisu neuviedli do života ani litery. Zákon bol sankcionovaný 6. decembra 1868, a minister výučby v nasledujúce dni,

pochová sa každý nápad, smerujúci na terri- j t ý ž d n e a m e a i a c e z a klada l po slovenskom toriálnu jednotu a na politická jednotu m a - | a a e m í g m a j a r 8 k ý m vyučovacím jazykom darského národa. Výsledok bol trpké s k l a - | g t a t n e g y a m a i 5 j a i reálky, meštianske i elemen-manie. Zákon tento osočovali, nazývali ho t á r n e 8 k o l y , v ktorých slovenčina nebola pri-tyranským zákonom; 7elmi mnohí s n e m á - 1 p a 8 t e i i a a n i z a obligátny predmet. Cast tých

vtipní Iudia, veď im tolká miera protektorstva až musí by č podozrivá!

V Berlíne zas vedia už i ti), že Vilhelm I. zprvu bude kniežaťom, a potom, 21. februára 1915, vo vý-ročitý deň svojho povolania do Albánie, dá sa vy­hlás i f za krála.

Grécka nóta o Agejských ostrovoch a otázka albánskej. Verbálnu nótu gréckej vlády, ktorá je od­poveďou na poslednú nótu velmocí, odovzdali včera cudzozemským poslancom. Grécko ďakuje veľmociam za spravedlivé riešenie otázky Agejských ostrovov, ktoré zodpovedá záujmom obidvoch krajín. Grécka vláda je ochotná podriadiť sa rozhodnutiu velmocí a vyslovuje nádej, že sa velmoci postarajú o to, aby Turecko garantovalo, že grécke obyvatelstvo ostrovov Imbros, Tenedos a Castelarizo dostane náboženskú a školskú Bvobodu. Čo sa týka otázky hraníc južnej Albánie, berie grécka vláda rozhodnutie velmocí v zná­mosť a rozkáže vojsku, aby vyprázdnilo územie, Al­bánii priznané. Vláda sa zaväzuje, že sa nebude stavať na odpor ani priamo ani nepriamo, že nebude k od­poru podnecovať, ale súčasne upozorňuje velmoci, že z národopisných, strategických a hospodárskych ohľa­dov by bolo oportunné, keby niektoré dediny okolo Argyrokastra boly priznané Grécku, za čo je grécka vláda ochotná zaplatiť Albánii 2 a pol millions fran­kov rekompenzácie. ,

ďarských občanov proti nemu dali sa na naj-ďalej idúce búrenie a agitácia. Začala sa agi­tácia v krajine, začalo sa očerňovaaie národa

Í všade; začalo sa i v takých rakúskych kruhoch, odkial sme očakávali podpora, a v širokej, vefkej europejskej verejnosti začal sa boj, borba. Nuž či by maďarský národ bez samo­vraždy bol mohol uviest do života také usta­novenia, ktoré on chcel mat pre milujúcich bratov a nie pre zářivých nepriateľov? Museli sme sa teda obrátit iným smerom, bolo treba i na poli inštitácií silnejšie ukázať národný charakter maďarského štátu, bolo treba na poli pravosádia a administrácie utvořit ma­ďarská organizáciu. . . "

Zbrojenie vo Švédsku. Nový švédsky minister­predseda Hammarskjôld, ktorý je stúpencom ríšsko-

predpisov totožné znela i v 38, zákonnom n e m e c kého militarizmu, hovoril žurnalistom, že hlav-článku z toho istého 1868-ho roku; v jeho iným cieľom novej vlády je podmienečné uskutočnenie smysle minister výučby bol povinný založiť b ™ n ? ? h ^ / V l S Ä 0 Í V B k i . C ? " \ J ^ -° i k ? J J J , , , považuje za potrebné. Vláda rozhodnutá je B úplným na slovenskom ázemí so slovenským vyučo- j presvedčením zasadiť sa o splnenie kráľovských po-vacím jazykom i učitelské präparandie. I za- j žiadaviek, v páde potreby i proti vôli zastupitel-ložil ich hneď po sankcionovaní zákona v * Modre, v Kláštore pod Zniovom a v Lučenci Opatrenie Francúzska a Ruska. Francúzska mi cele maďarské.

Tak robili v školstve. V administrácii a v pravosádí tiež neexekvovali ani jediného predpisu zákona — len čo v niektorých málo významných veciach nechali za čas starý usus. Každým krokom vládnej moci, urobeným po roku 1868 v slovenských krajoch, môžeme dokázat, že takzvaný národnostný zákon a

Tak ministerpredseda Tisza 20. februára. s ním niektoré ustanovenia školských zákonov Vedľajšie námietky proti jeho nepravdivému a spupnému tvrdeniu potlačíme v sebe. Tisza hovoril, ako by veľkodušný maďarský národ

nisterská rada rokovala o opatrení dostatočných zásob potravín pre Paríž na prípad vojny. Francúzske no­viny píšu, že vo východnej Francii na nemeckých hra­niciach v obvode tretieho armádneho sboru bude mo­bilizácia v druhej polovici marca, ovšem len na zkúšku.

Ruská vláda podala dume návrh o úvere 105 millionov rubľov na próbnu mobilizáciu, ktorá má byt v polovici marca. Na ten čas povolajú na cvičbu i re-zervistov černomorskej flotty.

Nepokoje v Mexiku. V Mexiku len nechce byt pokoj. Vo Washingtone 24. februára poloúradne ozna­movali, že Japonsko a Francúzsko uzavřely vysadiť v Mexiku námorných vojakov, aby poslanatvá malý ochranu.

Domáce zprávy. Cesta národnostného mieru. Vo „Világu" za­

oberá sa Oakár Jászi v obšírnom článku s národ-Jeho výklady označujeme v nasle-

roku 1868 nikda ani nemali v úmysle uviesť do života.

Roku 1861, ako Deák rečnil na sneme, roku 1868 bol chcel nám milosti r o z d á v a t ; j m y 8 m e v aáujme svojej národnosti mali po-milosti nám, ktorí sme práv nemali. No, teraz j žiadavky, a Maďari boli hotoví vyplniť ich. j toto pominieme; urobíme pár poznámok len j To preto, aby ich Dožadovania naproti Viedni! proti podstate jeho slov. m a l y v ä c š i u váhu. Keď rokii 1867 Viedňou 5 ° ° ^ .

V máji 1861, keď začínal sa akt v rokoch j boli posadení do sedla, umienili si nedať nám m ^ e o d v i s l á 8 t r a n a p o r u m u n 8 k o m p a k t o v o m Be_ 1867 a 1868 dokonaný, Deák hovoril na:ničoho. Co do zákona vzali, to bolo len o č i | z d a r e z a o b e r a 8 a B t a k t i c k o u B t r á n k o a n o y e j B Í t u á c Í 6 í

sneme: „Smutné udalosti minulého času spÔ-;slepiť. ! T o j e n i e d o s ř ) m u 8 Í p r a covat s veľkými zásadnými Bobily škodné nedorozumenia medzi nami a Tiszova reč o zákonoch 1868-ho roku je koncepciami. Přizvukované heslá musí aj uskutočniť našimi spoluobčanmi nemaďarskej národnosti. í ialsifikácia. Vlastne ona nemá ani päty, ani podstatne a spravedlivé. Nepostačia pekné frázy o Títo naši spoluobčania v záujme svojej národ- hlavy. pravde a láske, nepostačí paktům, nepostačí ani zákon. nosti a Horvatsko i v záujme svojho štáto-j Veď sme už mali národnostný zákon. Eeby ho boli právneho postavenia majú požiadavky, ktoré P o l i t i c k ý p r e h ľ a d . 'zachovali, by sa národnostná otázka nebola zhoršila. ignorovať nemôžeme, ale ani nechceme. Sme od- í — 2 5 - f e D r ! Ale ho sfalšovali a vyzdvihli z platnosti novými zá-hodlaní urobit všetko, aby sa nedorozumenia] -^ž 8 m i e š n e v e c i čítame vo viedenských i pe- koňmi a nariadeniami. Zákon, ktorý snažil sa ako-tak

1odstranily, a urobíme, čo bez rozkúskovania krajiny a bes obetovania jej samostatnosti urobiť m ô ž e m e . . . Ustanovenia našich záko­nov, ktoré by v tejto veci mohly byť na pre kážke, žiadame si premeniť podľa našich spo­ločných záujmov na základe spravedlivosti...

štianskych novinách o tom, ako očakávajú Albánci svojho Nemca do Dráča. Ako by v celej Albánii ani jediná duša nemala inej túžby, ako čím skorej môcť vidieť „jeho veličenstvo." Deputácie vraj valia sa so všetkých strán krajiny.

vyplniť oprávnené požiadavky národností, ostal len na papieri. Známo je, čo povedal Deák o srbskom di­vadle: sEeď niet štátnej podpory pre srbské divadlo, nech nedostane ani maďarské." Utvorili národnostný zákon, ale ho pozdejšie pokolenie zatlačilo. Maďarský

Princ Wied, čiže Vilhelm L, ako ho budú volať, j politický svet obrátil sa proti svojmu vlastnému zá-na druhý týždeň dôjde do svojho sídelného mesta, i konu. Maďarizácia stala sa zjavným cieľom zákono-

vyrovnania povstala My na základe úplnej rovnoprávnosti chceme j dovezený na dvoch lodiach, jednej rakusko-uhorskej, j darBtva. V duchu nešťastného rozviť a zabezpečiť náš ústavný ž i v o t " . . . ; druhej talianskej. Ešte i pri tom musí byť Rakúsko- ideológia, ktorá chcela oddialiť národnosti z požívania

To bolo v máji 1861. Maďari tak hovorili Uhorsko a Taliansko, Ak sa medzi Albánci najdú všetkých práv. Šovinistická nenávisť proti inej reči,

hlúpy krik špekulatívnej tlače o „národnostnom ne­bezpečí" a „vlastizrade" doniesli škodlivé ovocie. Ne­možno vážne pomýšľať na riešenie národnostnej otázky, kým duch spravedlivosti neprenikne snem, admini Btráciu, súdobníctvo. Hlavné je vypracovat rečový a kultúrny programm spravedlivého volebného zákona. Musí každý pochopit, že svoboda reči znamená zá­klady pravej, svobodnej kultúry. Veď i sám gróf An drássy uznal počas koalície neodškriepiteľnú realitu rečových potrieb ludu a to v každom prejave verej neho života. Dnes hovoria mnohí, že vyplnit rečové, politické a hospodárske nároky ludu stálo by mnoho peĎazí, ktorých niet Nech prestanú panamy a volebné štátne kassy i bez nových daní by bolo hned! dost prostriedkov. Cesta dosiahnutia národnostného mieru je: spravedlivé umožnenie hmotného a duševného blahobytu národnostných občanov spoločnej vlasti na každom poli verejného života.

svedčený, že nie. Kňažstvo ju nemôže utvoriC. Naši cirkevní hodnostári nemôžu prejavit mienku, ktorá by sa nezakladala na kardinálnych zásadách rumunskej verejnosti. Ich hodnost ztratila by svoj symbolický význam, keby sa postavili proti politickému krédu ru­munskej národnej strany. Naši cirkevní vodcovia v tomto povedomí musia byt s nami solidárni. Mierna strana je teda nemožná. Legenda miernej rumunskej strany je práve ako legenda o strašiakoch a bosor­kách, o ktorých „nulla quaestio fiat, quia non sunt."

Rumunská otázka. Dňa 2. marca bude teda sne­movňa na dennom poriadku rokovat o povestnej reči Tiszovej strany rumunského pokonávania. Y debatte ozvú sa všetky politické strany. Prvý rečník neodvi-alej strany bude gróf Michal Károlyi, za vládnu stranu bude bovorit Albert Berzeviczy a rumunskí členovia vládnej strany. Z Rumunov budú hovořit T. Mihali, Vajda, Pop-Čičo a Damjan.

„Romaoul", úradný orgán rumunskej národnostnej straay vo včerajšom čísle ostro napadá Tiszu a po­litiku jednotnej národnej maďarskej štátnej idei.

„Tisza dúfa", píše, „že príde doba, keď Rumun-stvo postaví sa na základ národnej jednoty maďar­ského štátu, čo je dominujúcou ideou Maďarstva. Opätovne oznamujeme, že gróf Tisza lebo seba klame alebo druhých chce oklamat. Nech zvie Tisza a s ním všetci, ktorým chce prach sypat do očú, že uhorský a Bedmohradský rumunský lud neprijme nikdy ideu národnej jednoty maďarského štátu, alebo panujúcu präponderanciu Maďarstva, ale bude do nekonečna bo­jovat za urovnoprávnenie uhorských národností. Len na tomto základe je možné národnostné porozumenie v Uhorsku "

„Gazetta Transilvaniei" píše: „Gróf Štefan Tisza bol nútený na základe zahraničných prúdov započat vyrovnávajúce pokonávanie. Po vynesení volebného zákona národné komité nemohlo přijat Tiszove návrhy. Národnostnej politiky a národnostného zákona sa Ru­muni nikdy nezrieknu."

Oktavian Goga vyslovil sa zaujímavé o prípadnej miernej rumunskej národnostnej strane;

„či je možná mierna rumunská strana ? Som pre-

BESEDNICA. D e ň aea mestom.

Od A. P. Čechova. Devät hodín ráno. Oproti slncu lezie temná olovená hromada. Na

nej to tu, to tam červenkavo hadí sa blesk. Počut dialné pohrmievania. Teplý vietor prechádza trávou, zohybuje stromy a dvíha prach. Hneď začne špliechat májový dážď a začuc sa opravdivá búrka.

Po dedine behá šestročná žobrácka Fekla a hladá čižmára Terentija. Bielych vlasov, bosá dievčinka je bledá. Oči má rozšírené, pery sa trasú.

— Strýčko, kde je Terentij? — spytuje Ba kaž­dého, koho postretne. Nikto jej neodpovedá. Všetci sú zaneprázdnení približujúcou sa búrkou a schová­vajú sa do domov. Konečne postretáva zvonára Silantija Silica, priatela Terentijovho. On ide a kláti saod vetra.

— Strýčko, kde je Terentij? — Na záhradách, — odpovedá Silantij. Zobr. ča beží poza chalupy na záhredy a nachodí

tam Terentija; vysoký stařík s rapavou chudorlavou tvárou a dlhými nohami, bosý a odetý do roztrhaného ženského kabáta, stojí u hriadok a mútnymi od pija­tiky očami hladí na temné mračno. Na svojich dlhých, Btaby bociaňových nohách kláti sa od vetra.

— Strýčko Terentij! — obracia sa k nemu bielo­vlasé žobráéa. — Strýčko, rodnučký! i Terentij skloňuje aa k Fekle, a jeho zpytá, su­rová tvár pokrýva sa úsmevom, aký býva na tvárach ludí, keď vidia pred sebou niečo malinké, hlúpučké, smiešne, ale milučké. ;..:. — A a - i . , . dieta Božie Fekla, — hovorí, nežno naladený. — Zkadial ta Boh priniesol? ^ — Strýčko Terentij, — zachodí sa plačom Fekla, potrhujúc čižmára za kabát. — S bračekom Danilkom prihodila sa nehoda 1 Poďme I

— Aká že to nehoda? Och, och, aká hrmavica I Svätý, svätý, svätý... Aká nehoda?

Rakúsk o. Písali sme už v našich novinách, že nemecké

strany, vedené vyslancom Bachmannom znemožnily vyjednávanie o česko-nemecký mier. Naproti tomu Ne­mecký národný sväz na svojom shromáždění prijal na­sledovnú rezolúciu:

„Predsedníctvo nemeckého národného s väzu po­važuje dohodu medzi Nemci B Cechmi v Cechách za nezbytne potrebnú, poneváč ja terajší stuv najväčším nebezpečenstvom pre trvanie ústavy, i pre hospo­dársky a kultúrny rozvoj nášho ludu a jeho posta­venia v štáte. Túto dohodu nemožno dosiahnút násil­ným zakročením vlády, ale len vyjednávaním. Preto je nevyhnutelné, aby vyjednávanie, v lete roku 1912 prerušené, bolo zase obnovené. Forma, v ktorej sa to má stať, so zreteľom na dôležitosť veci, musí ustúpit do úzadia. Tak isto vedenie pokonávania nesmie zá­visieť od toho, že táto alebo oná vláda požíva dô­veru, lebo nie. Táto vec je vysoko povznesená nad prechodné trvanie rakúskej vlády. Jestli sú vládou podané vyjednávacie podklady nepotrebné, čo všetky nemecké strany z Čiech aj oznámily, musia byt utvo­rené aj nové, ktoré by podporovaly prekonanie veľ kého diela. Ďalšie úspešné vyjednávanie považujeme len tak za možné, jestli Ba na ňom zúčastnia všetky nemecké strany a preto očakávame, že všetky strany opustia Bvoje zvláštne stanovisko, budú mat na zre­teli jedine a výhradne veľký cieľ a zúčastnia sa na spoločnej práci o zavedení sporiadaných pomerov v Cechách.0

Udalosti v nemeckom tábore sledujú české strany s pochopeným záujmom, ale pokojne. Pri posledných pražských poradách českých delegátov dosiahli úplnú shodu ohľadom ďalšieho postupu. Len v otázke kra jinskej volebnej opravy sú názory ešte nie úplne vy­jasnené. Prípisu dr. Bachmanna privlastňujú len tak­tický význam. Týmto sa nedajú české strany oslabit vo svojom doterajšom usudzovaní o dohodovacej akcii a o parlamentnej situácii vôbec. Česi nenachodia prí­činy, aby akokolvek menili svoje doterajšie uznesenia a dispozície.

Chýrnik. m

— V grófovom lese Danilko zastrčil ruku do stro­movej dutiny a nemôže ju teraz vytiahnuť. Pod strý­čko, vytiahni mu ruku, buď tak dobrý 1

— Ako že to on ruku zastrčil? Načo? — Chcel mi odtiaľ dočiahnut kukučkyno vajce. — Ešte sa ani dobre deň nezačal a vy už máte

biedu. . . — krútil hlavou Terentij, pomaly odplú-vajúc. — No, čože budem teraz B tebou robit? Treba íst . . . Treba, aby vás vlk sožral, prostopášníkovi Poďme, sirôtka I

Terentij ide zo záhrady a, vysoko dvíhajúc avoje dlhé nohy, začína kráčat pozdĺž ulice. Ide bystro, ne hľadiac po stranách a nezastavujúc Ba, staby ho socali od zadu alebo ako by ho hnali. Ledva stačí za ním žobráča Fekla.

Pútnici vychodia z dediny a po prašnej ceste idú smerom k sinejúcemu v dialke grófovmu lesu. Bude k uemu BO dve versty. A mračná už zatiahly since a na nebi skoro neostane ani jedného modrého miesta. Tmí sa.

— Svätý, Bvätý, Bvätý, — šepce Fekla, spešiac za Terentijom.

Prvé kvapky, hrubé a tažké, čiernymi bodmi lí­hajú BÍ na prášnu cestu. Veľká kvapka padá na líce Fekly a lezie slzou na bradu.

— Dážď sa začali — mrmre čižmár, dvíhajúc prach svojimi bosými kostnatými nohami. — To je chvalabohu, bratku Fekla. Z dážda sa tráva a stromy živia, ako my chlebom. A čo Ba týka hrmavice, ty sa neboj, sirôtka. Začo teba takú malinkú zabíjat?

Vietor, keď sa spustil dážď, tíchne. Šumí len dážď, klopajúc, ako bubnovanie, po mladej raži a ceste.

— Zmokneme my veru poriadne, Fekluškal — mrmle Terentij. Suchej nitky na nás nezostane... Cho cho, bratku 1 Za šiju tečie! No ty sa neboj, blá-zinko . . . Tráva vyschne, zem vyschne, aj my vy­schneme. 'Since je jedno pre všetkých.

Nad hlavami pútnikov sa zablysklo asi na dve siahy dĺžky. Zduní rachot hromu a Fekle sa idá, že čosi veliké, tažké a iste okrúhle kotúľa sa po nebi a pretrhuje aebo nad samou jej hlavou.

t Andrej Uličný, veterán slovenských upovedo-melých národovcov, verný syn svojho slovenského ná­roda, umrel po krátkej nemoci v Liptovskom Sv. Mi­kuláši v 90. roku svojho požehnaného, ako krystal čistého života dňa 24. februára 1914 Andrej Uličný od detských nôh dal sa do služby slovenskej národnej idei, pracoval za národ, bojoval za národ v radoch slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 a 1849. Bol zlatníkom. Roku 1861 na pamät slovenského shro-maždenia pod lipami sväto-martinskými robil velmi krásns prstene a náramnice s belasým emailom, na ktorom bolo datum shromaždenia... Bol to jasný duch, ideálne smýšľajúci, čiastočne nepraktický pre samého seba, ale za vec národnú vždy horlivý a činný. Pohrab bude dnes 26. februára v Liptovskom S v. Mikuláši z evanjelického chrámu na mestský cintorín. Oplakáva ho žena Lujza rod. Tomanová, deti: Mária, Andrej a Anna, nevesta Adela Uličná rod. Zimáni a vnučky Adela, Mária a Anička. Večná pamät sloven­skému veteránovi, patriotovi a bojovníkovi 1

f Margita Alžbeta Kristína Šimkovicová, dcéra farára hybbianskeho Jána Š.mkovica a jeho manželky Anny rod. Scheffelovej, umrela dňa 22. februára 1914 v Hybbiach v 32. roku života. Pohrab bol 25. febru­ára. Okrem rodičov oplakávajú nebohú siedmi bratia a tri seBtry. Boh poteš zarmútenú rodinu I

Tlačová pravota Ivana Lilge Lyseckého pred kráf. kuriou. Dňa 24. februára pojednávala kráľovská kuria výrok peštianskeho porotného súdu v známej tlačovej pravotě Lilgeho a potvrdila v plnom znení prvostupňový výrok, dľa ktorého Lilge bude sedieť úplný rok v štátnom väzení, musí zaplatit pravotné trovy a z kaucie časopisu, — Slovenský Denník, —; v ktorom bol uverejnený inkriminovaný článok, atiahnu 1000 korún peňažnej pokuty. Nullitu pojednával prvý trestný senát kurie pod predsedníctvom Belu Vavrika. Obranca obžalovaného dr. Emil Stodola ostro kriti­zoval naše neblahé politické pomery. Predseda ho tri razy volal k poriadku, napokon sa osopil naňho slo vami: „Nekritizujte tu vládu a jej konanie, nedržte politickú reč, lebo upotrebím OBtrejšie prostriedky." Je to nie smiešne?! V čisto politickom processe ob­ranca nesmie o politike hovoriť, článok od prvej do poslednej litery je výlučne kritikou konania maďari­začných spolkov, uznal to i predseda, ako uznal i to, že kritizovanie spolkov je nie poburovaním, ale Lil­geho zato predsa len posúdili pre prečin poburovania. Úbohé pravosúdie! A národnostiam nastávajú vraj

lepšie časy v Uhorsku! Nový velký prior-knieža Maltézskeho rádu. Dňa

;21. februára volili veľkého priora rytierskeho rádu í Maltézskeho. Vyvolený je Rudolf Hardegg, od p&t-] nástich roko •? komtur rádu a posledného času jeho i plnomocný minister pri viedenskom dvore. Je 63-roč-jný. S hodnostou „veľkého priora-kniežata českého a rakúskeho" ide rakúsky kniežací rang.

Ruská výprava do Ľadového mora. Ministerstvo námorníctva vypracovalo plán pre ďalšie preskúmanie Severného ľadového mora. V júni vydá sa výprava na cestu pod vodcovstvom kapitána G. A. Wiekitzkého na Novuju Žemľu a do rôznych krajov Ľadového mora na západ od Ceľuskina.

— Svätý, svätý, svätý... prežehnáva sa Terentij. — Neboj sa, Birôtka! Nie so zlobou hrmí.

Nohy čižmárove a Fekline pokrývajú sa kúskami ťažkej, mokrej hliny. Stúpať je ťaiko, kľzko, ale Te­rentij kráča vždy bystrejšie... Malinká slabej sily žobrácka zadychčiava Ba a ten že nepadá. No, hla, konečne vchodia do grófovho lesa. Umyté Btromy, znepokojované naletajúcim vetrom, sypú na nich celý potok prokavice. Terentij potkýna sa na pne a začína ísť tichšie.

— Kdeže je tu Danilko? — spytuje sa. — Veď ma k nemu!

Fekla vedie ho do húštiny a, prejdúc na štvrť versty, ukazuje na brata Danilka. Jej brat, malinký, osemročný chlapec B červenými vlasmi a bledou ne-zdravistou tvárou, stojí, oprúc sa o strom a, skloniac hlavu na bok, kosmo pozerá na nebo. Jedna ruka drží obnosenú čiapočku, druhá je schovaná v diere Btarej lipy. Chlapec hľadí do hrmiaceho neba, a ne­badá svojej biedy. Začujúc kroky a uvidiac čižmára, nezdravisto sa usmieva a hovorí:

— Strach aká je hrmavica, Terentij! Akživ som takej nevidel.

— A tvoja ruka je kde? — V diere... Vytiahni, prosím ta, Terentij! Kraj diery sa nadlomil a zavrznui Danilkovi ruku:

ďalej možno zastrčiť, ale vytiahnuť nie. Terentij od­lamuje nadlomeninu a ruka chlapcova, červená a do-kaličená, osvobodzuje Ba.

— Strach, ako hrmí! — opakuje chlapček, škra-búc si ruku. — A prečo hrmí, Terentij?

— Mračno na mračno nachodí . . . — hovorí čižmár.

Naši pútnici vychodia z lesa a po jeho okraji idú k černejúcej Ba ceste. Hrmenie pomaly utichuje a len od dediny ešte slabo pohrmieva.

— Tu, Terentij, onehdy kačice přeletěly... — hovorí Danilko, vždy ešte škrabúc si ruku, — Iste v Hnilých Zajmiščach na močiari sadnú. Fekla, chceš, ja ti slávičie hniezdo ukážem ?

— Netýkaj sa, znepokojíš... — hovorí Terentij

Župan v Šariši. Novovymenovaný župan Šarišskej stolice Stefan Szinyei-Merse bol v Prešove inštallo-vaný. Prítomný bol i minister palného hospodárstva barón Ghillány a tajný radca Berzeviczy, grécko ka­tolícky biskup Novák a deputácia z Oravy, pod ve­dením podžupana Zmeškala.

Minister námorníctva Churchill vyletel nad more v aeroplane, ktorý sám kormidloval.

Šéf generálneho štábu u kráľa. Barón Conrád von Hôtzeodorf, Sóf generálneho štábu mal a Jeho Veličenstva v Scbôobrunne dlhšiu audienciu.

Prvý turecký preklad .Koránu". Ibrahim Halmi bej vydal po tieto dni I. diel Koránu v tureckom preklade v Carihrade. Doteraz preloženie Koránu po­važovali za narušenie náboženských citov a presved­čenia.

Obrovský tunnel v Rusku. Ruská vláda pod pred­sedníctvom generála Petrova sriadila komisiu, ktorej cieľom je vystavit tunnel popod Kavkaz. Tunnel bol by 23 verst (24% kilometra) dlhý a spojil by pria­mou cestou Vladikavkaz s Tiůisom Politický význam tunnel u je, že by Rusko ľahšie mohlo priatu pit k Persii. Stavba potrvá asi 10 rokov.

* + Salvarsan. V medicínskom svete urobila velký

dojem zpráva z Berlína o tom, že doktor Dreuw po­žiadal cisársky sanitárny výbor o zákaz liečenia vel­kými dózami salvarsanu dr. Ehrlicba. Protestoval pred­seda výboru professor Bumm.

Professor Ehrlich so svojej strany osvedčil, že z millions pádov liečenia so aalvarsanom bolo iba 275 smrtných pádov, pri ktorých nenie dokázané, že staly sa následkom salvarsanu. A číslo smrti od syfi­lisa je velké. Len v samom Paríži umiera ročne 3000 osôb od -syfi isu a jeho následkov (nemoci srdca a vy­sychanie chrbtového špiku atď). Dla mieuky lekárov vystúpenie dr. Dreuwa nemá oBuovy. Len treba pri liečení veľkej ostražitosti pri určení dózy dla toho, aká je choroba, aký pacient. Salvarsan možno dávat v dózach do troch decigrammov (0,3), ale treba po­čínat s menšími dózami. K tomu treba salvarsan kombinovat s druhými prostriedkami, ako so rtutou a jódom. Malinké dózy, aké odporúča dr. Dreuw, ne­pomôžu.

Umenie, veda a literatúra. Noviny Malých. Ročník XV. Číslo 6. Rediguje

Strýčko Martin. Vydáva KníhtlačiareĎ Jána Bežu a spol. V Senici (Nitrianska stolica). Na celý rok 70 halierov. Z obsahu: Zmrznutý vták, Strýčko Martin. Zabodnutý poklad. Na sanici, čo si vtáčky vyprávaly. Dobroditelka vtáčkov. Viac rozumom, ako silou. Voda, vietor, ctnost. Strašidlo. Milým čitateľom „Novín Ma­lých". Listáreň. Oznamy. Odporúčame.

Evanjelickí biskupi kedysi a teraz. Jozef Székács, niekdajší biskup baňsaébo dištriktu, vo svojom liste, datovanom dňa 18. júna 1861 v Rákos-Palote, volá k sebe za kaplána Viliama Gyóryho, pozdejšie farára v Orošháze a maďarského cirkevného spisovateľa. Székács píše v liste: „Očakávam od Vás, že najviac svojej práce venujete záujmom cirkevnými" Dnešní biskupi vyžadujú v prvom rade maďarskú vlasteneckú prácu a chovanie sa, cirkev je len druhotriedny zá­ujem. Veď statočných národovcov nedopúšťajú ani na kaplánske a kňazské stanice, bez ohľadu na to, či sú to praví a veriaci kňazi, len aby boli vo vlasteneckom ohľade spoľahliví. Ďalej píše Székács: „Budeme 8a učit slovensky, lebo nám je to veľmi potrebné i" Dnes biskup nedrží za hodné, aby sa naučil reč veriacich, ktorí tvoria viac ako dve tretiny dištriktu. Napokon píše ešte Székács: „Naše kroky musíme BpravovaC optiona fide, aby sme zodpovedali nárokom Krista a cirkvi*. Dnes konajú biskupi všetko mala fide v smyBle nekalých politických a šovinistických záujmov. Tak písal kedysi rodený Maďar rodenému Maďarovi. Ako píšu a konajú dnes nemeckého a slovenského pôvodu biskupi?!

Debrecinsky attentat. Katastrofálny výbuch, ktorý sa udal v Debrecíne, je výsledkom attentátu, naměře­ného proti hajdu dorogakému maďarskému grécko kato­líckemu biskupovi dr. Stefanovi Miklóssymu. Vec udala .sa nasledovne. Biskup dostal v sobotu list z Cernoviec, y ktorom mu istá nagykárolyi Kovács Anna oznamuje, že súčasne s listom zasiela mu do daru v poštovom balíku pekne vypracovanú pardalovú kožu a pre nie ktorú chudobnú cirke? kostolné nádoby. Balík prišiel v pondelok pred obedom a doručili bo do biskupskej kancellárie Biskup ho sám chcel otvorit, ale ho ná hodou volali práve k telefonu. Balík otvorili biskupský námestník, vikár Jaczkovics a sekretár Slepkovszky. V menovanej koži bola zakrútená neveľká drevená truhlička. Nemohli ju nijak otvorit, dali donieat se kerku, v nasledovnom okamihu, ako sa dotkly trub-s lieky, udal sa hrozný výbuch, ktorý spomenutých dvoch kňazov potrhal na nepoznanie. Tretia obet je dr. Ale­xander Csatth, biskupský fiškus. Biskup bol ďalej vo svojej pracovni, jeho výbuch celkom ušetril. Tri obete pochovávajú v stredu. Ťažko ranení sú nasledovní: Elek Krisko, biskupský archivár, Mikuláš Dávid, kan didát advokátova, Mikuláš Bibon, biskupský pisár, Jur Gyuró, sluha, Mikuláš Pecze, kupec, Zuzanna Szurós, kuchárka, a Michalova Székely, sluhova žena. Všetkých opatrujú v nemocnici. Výbuch bol taký Bilný, že potrhalo mohutné železno-betonové steny. Výbuch udal Ba na prvom poschodí, budova je troj­poschodová a predsa i strechu potrhalo. Rozrumila sa i veliká sklenená kupola na budove. V susedných ulici aí,h od otrasu roztrieskaly sa obloky. Výbuch za­príčinila dla všetkého ekrazitom naplnená bomba. V meste panuje veliké zhrozenie. Po attentátoroch stopujú na všetky strany medzi Rumunmi a Rusmi, ale dosial bez výsledku. Biskup Miklóssy hovoril žurnalistom, že attentat nebol naměřený proti jeho osobe, ale proti ideám, ktoré on repräzentuje. Iaáče oznámil i to, že on nikoho neupodozrieva.

Rumunská kráľovná operovaná. Kráľovná Alžbeta (Carmen Sylva) podrobila sa operácii helma na ľavom oku. Operoval ju šťastlivé proftssor Landolt. Jej stav je normálny.

Storočná oslava pripojenia Dalmácie k Rakúsku. V Splite bola veľká slavnost na storočnú pamiatku pripojenia Dalmácie k Rakúsku. Slávnosť započali ve­likou omšou, ktorú celebroval splitský biskup dr Gji voje Na slávnosti boly všetky vrchnosti a konzulátny sbor.

Nový akademický spolok v Belehrade. Černo-horskí študenti na belehradskej univerzite založili spolok „Jedinstvo8, ktorý má za cieľ sblížit všetkých Juhoslovanov. Prvým činom by bolo užšie sblfženie aa Čiernej Hory BO Srbskom.

Príjmy uhorských štátnych železníc v ro'iu 1913 činily za osobnú premávku 97,235 500 osôb a za do­pravu 37,908 100 tonu tovaru 408,739.054 kor., o 5-46 millionov viac ako roku 1912. Južná železnica na uhorskom území prijala 27,026.472 kor., o 383.476 korún menej ako roku 1912. Košicko bohumínska že­leznica prijala 21,355128 korún, teda o 38.426 kor. menej, ako roku 1912. Rábsko-šopronská železnica prijala 3,754555 kor., o 307.734 korún viac, ako roku 1912. Všetky štátne a privátne železnice přijaly spolu o 126 millionov korún viac, ako roku 1912.

Ruský obilný monopol Nový ruský minister fi nancií Bark mieni zameniť liehový monopol ua štátny obilný monopol. Chce rozmnožiť doterajšie elevátory a poskytnúť roľníkom štátny úver, jestli budú svoje obilie do nich dovážať. Štát ustanovil by obilné ceny a postaral by sa sám o vývoz, čím by získal nový veľký prameň príjmov.

Rusko opery v Anglicku. Londýnske divadlo Drury-Lane Theatre v máji predstaví štyri ruské opery a síce: „Kňaz Igor" od Borodina, „Májová noc" a „Zlatý kohút" od Rímskeho Korsakova a „Škovránka" od Strávi tiského.

Slovanský spolok v Sofii vyvolil za čestných členov ruského veľkokniežata Nikolaja Nikolajeviča a universitného professora Miljukova v Petrohrade.

Nové stredné školy v Rusku. Toho roku otvoria v Rasku 31 nových stredných škôl.

Srbské ztráty v balkánskych vojnách. Pri po­jednávaní návrhu zákona o zaopatrení invalidov sa zistilo, že v dvoch balkánskych vojnách bol každý piaty muž alebo usmrtený alebo ranený. Takýchto číslic vo vojenských dejinách doBiaľ ešte nebolo. Spolu padlo všetkých 20.000 mužov, 6000 umrelo na cho­leru, 48000 bolo ranených.

Petrohrad V čísllciach. Roku 1913 mal Petro­hrad i B predmestam: 2 milliony 73.000 obyvateľov, teda skoro toľko, ako Viedeň, ktorú asi chytro pred­behne, lebo obyvateľstva veľmi rapídne pribýva. Man želství u/avreli 13.217, narodilo sa 54.622, umrelo 45.446 Nešťastných pádov bolo do 2000. V mestských nemocniciach bolo 183 464 chorých, denne priemerne 14.488 V chudobíncach opatrovali 4584 bedárov. Dô­chodky mesta činili 43,318 051 rubľov' Najväčší príjem dáva mestská tramway — 15,622.285 rubľov. Telefo­nická siefi má v Petrohrade 49.fctí0 predplatiteľov. Na ľudové vzdelanie venoval Petrohrad 4,195000 rnblov. V elementárnych obecných školách učilo sa 51.652 detí obojeho pohlavia, na dvojtriedových uči­lištiach 1298, na štvortriedových 7061 žiakov. Stred­ných škôl mesto nemá svojich, sú všetko štátne.

V Lissabone železničiari počali generálny štrajk.

šmýkajúc zo svojej čiapky vodu. S'ávik je spevavý vták, bezhriešny... On má taký hlas v hlave, aby Boha chválil a človeka rozveseloval. Hriešno je ho znepokojovať.

— A vrabca? — Vrabca možno, zlý vták, potutelný. Má my­

šlienky v hlave, sťaby kradoš, vsgibund. Nerád, keď je človeku dobre. Koď Krista išli ukrižovať, on Ži dom klince nosil a kričal: „živý, živý!"

Ns nebi ukazuje Ba svetlo-modrá škvrna. — Pozrižel — hovorí Terentij. — Mravenisko

zatopilo 1 Vytopilo šelmy, Pútnici zobybujú sa nad mraveniskom. Príval

rozrušil obydlie mravcov: mravci znepokojeno snujú po blate a chlopotia okolo svojich utonulých spolu-bydliacicb.

— Nebude vám nič," nepodochnetel — pod fúzy usmieva sa čižmár. — Len čo slniečko přihřeje, prí­dete k sebe... To je vám, bláznom, naučenie.Druhý raz nebudete si stavať obydlie na nižine.

Idú ďalej. — A hľa, i včely! — vykríkne Dauilko, uka­

zujúc na vetev mladého duba. Na tejto vetvy, tesno stisnuté jedna k druhej, sedia premoknuté a preziab-nuté včely. Tak mnoho ich je, že pre ne nevídať ani kôry, ani listia. Mnohé sedia jedna na druhej.

— To je včelný roj, — poúča ich Terentij. — Roj lietal a vyhľadával si obydlie, a keď ho dážď pokropil, usadil sa. Keď roj letí, to treba len vodou naň špliťcbnuť, aby si sadol. Teraz, povedzme, ak chceš ich sobrat, len spusť vetev, u* ktorej sedia, do vreca, potras, ony všetky odpadnú.

Malinká Fekla zrazu sa zmraití a silne si škrabe šiju. Brat pozerá na jej šiju a vidí na nej veľký pľuzgier.

— He, he, he! — Bmeje sa čižmár. — Vieš ty, braček, Frkla, zkadiaľ máš túto nehodu? V lese na Btrome niekde sedia španielske mušky. Voda tiekla z nich a kvapla ti na šiju — od toho je i pľuzgier.

Since sa ukazuje zpoza oblakov a zalieva les, pole a našich pútnikov hrejúcim svetlom. Tmavé,

hrozné mračno ušlo u í ďaleko a odnieslo so sebou búrku, vzduch stáva sa teplým a voňavým, Vonia ba­zickou, medovou kaškou a konvaiinkámi.

— Túto zelinu dávajú, keď z nosa krv ide, — hovorí Terentij, ukazujúc na mochnatý kvietok. — Pomáha.

Počuť hvizdot a hrmenie, ale nie to hrmenie, ktoré len teraz uniesly so sebou mračná. Pred očami Terentija, Danilu a Fekly letí nákladný ^vlak. Paro-voz, fučiac a dýchajúc čiernym dymom, vlečie za se bou viacej než dvadsať vozňov. Silu má neobyčajnú. Deťom sa chce zvedieť, ako to lokomotíva neživá a bez pomoci koni môže sa pohybovat a vliect takú ťarchu, a, Terentij podoberá sa im to vysvetliť:

— Tu je, bračekovia, celá vec v pare... Para účinkuje... Ona to napiera na ten kúsok železa, čo je pri kolesách, a ono toto... účinkuje...

Pútnici prechodia cez trať, a potom spustiac sa z násypu, idú k rieke. Idú nie po práci, ale kam ich oči vedú, a po celej ceBte sa rozprávajú... Daniio sa spytuje, Terentij odpovedá.

Terentij odpovedá na všetky otázky a v prírode niet takej tajnosti, pred ktorou by on kapituloval. Pozná všetko. Tak, on pozná mená všetkých poľných bylín, zvierat a skál. Pozná, akými bylinami liečia nemoce, urči bezchybne koľko má kôň alebo krava rokov. Hľadiac na západ slnca, na mesiaa, na vtákov môže povedať, aký bude zajtra čas. Ba nielen Terentij je taký rozumný, Silantij Silič, krčmár, záhradník, pastier, vôbec celá dedina, znajú tiež to isté, čo on.

j Učili sa títo ľudia nie z kníh, ale v poli, v lese, na j brehu rieky. Učili ich samy vtáci, keď im spievaly piesne, sloce, keď zapadajúc, nechávalo po sebe pur-púrnu zoru, samy stromy a byliny.

Danilko hľadí na Terentija a žiadostivé vniká v každé jeho slovo. Z jari, keď ešte neomrzely teplo a jednotvárnu zeleň polí, keď je všetko nové a dýcha sviežosťou, komuje neinteresantné počúvat o zlatistých chrústoch, o bocianoch, o klasiacej Ba raži a žblnko-tajúcich potôčkoch.

Oba, čižmár a sirôtka, idú po poli, hovoria ne-

Firma Jindřich Vaněk semenárstvo v Prahe, Václavské náměstí „U zlaté husy" vydala odbornú knihu „Zahradnicky rádce" pré majiteľov záhradok a milovníkov kvetín a prikladá spisok svojim odbe­rateľom zdarma. Kniha je písaná odborne a populárne, a obsahuje na 80 stranách určité návody o pestovaní všetkých druhov domácich a záhradných kvetín.

Túto snaživú českú firmu môžeme odporúčať ku nakúpeniu semien k tohoročnému siatiu.

prestávajúc a neustanú. Oni by bez prestania chodili po bielom svete. Idú, idú, a v rozhovorách o kráse zeme nespozorujú, že za nimi vosled drobčí malinké, nezdravisté žobráča. Na silu ide a ztažka vydychuje. Slzy odvislý na jej očiach. Rada by ponechat nepo­sedných pútnikov, ale kamže a ku komu ona môže íst? Nemá ani domu. ani rodných. Chceš-nechceš, ale choď a načúvaj rozhovory.

Pred poludním všetci traja sedajú si na breh rieky. Danilko vyberá z vrecka kúsok premoknutého, obráteného n kašu chleba, a pútnici začínajú jest. Pojediac chlieb, Terentij sa prežehná, potom roztiahne sa na piesočnatom brehu a usína. Pokiaľ on spí, chlapec hľadí m vodu a premýšľa. Má mnoho rôz­nych myšlienok. Nedávno videl búrku, včely, mravce, vlak, teraz ale pred jeho očami plávajú sem-tam rybičky Jedny rybky sú asi od palca väčšie, druhé sú nie dlhše nechta. Od jednéno brehu ku druhému, zdvihnúc do hora hlavu, pláva had.

Len k večeru sa naši pútnici vracajú do dediny. Deti idú nocovat do zanedbanej kôlne, kde sa prvej sosypávalo spoločné obilie, a Terentij, rozlúčiac sa s nimi, ide do krčmy. Pritisknúc sa jedno k druhému, deti ležia na slame a driemajú.

Chlapec nespí. Hľadí do temnoty, a zdá sa mu, že vidí všetko, čo videl vo dne: mračná, tuhé Blnko, vtákov rybyčky, dlhé väzy Terentija. Hojnost dojmov, unaveno3t a hlad berú svoje. On horí, ako v ohni a prevracia Ba s boka na bok. Chce Ba mu niekomu vyrozprávať všetko, čo sa mu teraz ukazuje potme a nepokoji dušu, ale porozprávať nemá komu. Fekle je ešte malá a nepochopí.

„Zajtra to rozpoviem Teren ti j o vi.. ." — myslí chlapček.

Uáínajú deti, mysliac na bezprístrešného čižmára. A v noci prichádza k nim Terentij, prežehnáva ich a kladie im pod hlavy chleba. A takú lásku nevidí nikto. Okrem ak ju vidí len mesiac, ktorý pláva po nebi a láskavo, cez deravú stenu zahliada do zaned­banej kôlne.

Preložil J. Moro.

Dnes varte karflolovú polievku.

Dobre očistený karfiol v l l/ 2 l i tre mierne posolenej vody skoro na mäko nvarlt. Potom spraviť r iedku záprašku, ktorú polejeme zavarenou karfiolovou vodou pridajme 3 M A G G I - h o kooky a cele dobre zavařit, na koniec vložíme do nej karafiolové ruže a zamiešame poprípade do polievky eSte jedno vajce.

Presvedčíte sa, že mäsová polievka z Krížová hviezda. | | § f | f | | B 0 -. B ••

+ MAGGI kociek „ 5 pripravená, dodáva každej takzvanej „falošnej" polievke

n.

MAGGI 4' 1 kocka pre v4 litra mäsovej polievky.

-

Vere jná h o v o r ň a .

Poďakovanie. V hlbokom našom zármutku nad ztrátou nášho

drahého zosnulého Vladimíra Hurbana,

ev. farára, dostali sme od blízkej a ďalšej rodiny, od známych a priatelov ústne a písomné výjavy sústrasti, za ktoré touto cestou srdečne ďakujeme.

Spomíname v prvom rade tých verných priatelov Btaro-pazovských, ktorí v prvej chvíli žalosti našej 8 pravým kresťanským súcitom pomáhali nám, sú to cirkevníci, predstavenstvo cirkevné a priatelia naši Srbi a Horvati. Nech prijmú vďaku za to.

Ďakujeme duchovenstvu horvatsko-Blavonskébo seniorátu, ktoré sa zúčastnilo pri pohraboých obradoch a dojímavými řečmi a skutkami hľadelo upokojit naše ubolené srdcia.

Ďakujeme velebným cirk vám: rímsko-katolíckej a srbsko-pravoslávnej, že pri pohrabnom sprievode daly zvonit nebohému.

Ďakujeme i úradným osobám, ktoré prítomnosťou svojou daly celej pohrabnej nábožnosti slávnostný ráz; menovite ctenému učiteľskému sboru, ktorý prišiel na pohrab so všetkými školskými detmi.

Ďakujeme i slávnemu hasičskému sboru, ktorý pri­šiel v plnom počte a staral sa o poriadok pri pohrabe.

Nech prijme vďaku každý, ktorý akokoľvek pre­javil sústrasť k nám a tak vyplnil slovo Písma:

s — abychom i my mohli potěšovati těch, kteříž by byli v jakémkoli saužení...*

Hospodin odplať všetkým bohaté! Stará Pazova, dna 22. februára 1914.

Rodina Hurbanovská.

•

Tak sa povodí každému, kto chce oklamať

Na všeobecnú žiadost po druhý raz! Ochotnícke divadlo v Turčianskom Sv. Martine

(Slovenský Spevokol). Dňa 1. marca 1914. Začiatok o 7. hodine večer.

Vo dvorane „Domu". F » r l s r d ž e n ý o l i o e n á o h . *9Q

Komédia v piatich dejstvách. Napísal N.. V. Gogoľ. Pre.ložil Fedor Jesenský.

Režisér Rudolf Slezák, Osoby:

Anton Antonovič Skvozník Dmu chanovský, mešťanosta p. Rudolf Slezák.

Anna Andrejevna, jeho žena slč. Mária Mikytová. Mária Antonovna, ich dcéra . si. AnnaŠimko Elanicová. Luka Lukič Gblopov, škôldozorca. p. Stefan Várnai. Jeho žena si. Olga Halamova. Amnios Fedorovič Lapkin-Ťapkin,

suiica p. A. Klimáček. Artemij Filippovič Zemľanika, ku­

rátor bohumilých ústavov p. B. Vároš. Ivan Euzmič Špekän, predstavený

pošty p. Mikuláš Cajda. Peter Ivanovic Dobčinský 1 statkári p. Igor Thurzo. Peter Ivanovic Bobčinský | v meste p. Ján Obuch. Ivan Alezandrovič Ghlestakov,

úradník z Petrohradu p. Ján Straka. Jozef, jeho sluha p. Samo Štarke. Štefan Ilič Uchovertov, policajný

strážmajster p. J. Kováč. Svitunov, policajt p. Karol Košina. Abdulin, kupec p. Pavel Bôčik. Sluha v hostinci p. Jozef Šimo.

Kupci, hostia obojeho pohlavia, mešťania a prositelia.

í ! ! ! " SocMňove ooMadnice!

J e ž t o je p r a v á F r a n c k o v a p r í s a d a Re k á v é k o ř e n i t é c h u t i ,

z n a č n é b a r v i v o s t i , K d u h u j d o u c í a l a c i n á ,

jest a z ů s t a n e p r o t o ne j lepš í p ř í s a d o u

Re k á v é .

Malý oznamovatel. Trávnice.

100 slovenských řadových piesní.

Na klavír přistrojil M . F r a n o l s o í . Vyšly práve v novom

vydaní. Cena 1. a 2. sošitu spolu 6 k., poštou 6 k. 30 h., rekomman-

dovano 6 k. 55 h. Dostat u Kníhtlačiarskeho

účastinárskeho spolku v Tur­čianskom Sv. Martine, ako i

v každom kníhkupectve.

Potrebujem

2 tovarišov aj

2 učňov n a stálu remenársku

prácu. N a s t ú p i ť m o ž n o hneef.

Dáno Klobusiczky, remenársky majster

v K r e m n i c i , Kôrmôcbánya.

Compagnietart Transatlantic F r a n c ú z s k a p l a v e b n á l lnaj .

Riadna, direktná plavba rýchloloďná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Švajc.) a Paríž.

Bureau: BUDAPEST VII., Barosstér 15. Telefon József 14-97. Budapešť. Telefon 14—97.

Pozvanie do

XV. riadneho valného shromazdenia vydavatelského a knihkupeckého uč. spolku

„Tranoscius", ktoré bude

důa 10. marca 1914 o 2. hodine popoludní v ev. Škole vrbicko-sväto-mikulášskej.

Predmety: 1. Volba predsedu tohoto shromazdenia a vysiatie

dvoch údov na uhodnovernenie zápisnice. 2. Zpráva správy. 3. Záverečné účty a súvaha na r. 1913, zpráva

dozorného povereníctva a uzavretie o čistom zisku. 4. Návrhy, ktoré písomne majú sa podat správ­

covi najneskoršie do večera 9. marca. V Liptovskom Sv. Mikuláši, 12. februára 1914

Správa.

Pestianska obilná bnrza. 24, febr.

Zbožie Druh

Jako

vost

na

1 h

l. v

kilo

gr.

Oena za 100 kilogr.

od | do

Pšenica

Baž Jačmeň

Ovos Kukurica Eepica Proso

slovenská tisská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

25 a. o b s a h i n z e r á t o v r e d a k o i a n i e j e z o d p o v e d n á .

Meštianska burza. 24. febr.

Štátne pôžičky: (Knny na každých 100 korún.)

Uk. *latá isnta korunná renta

Polička Železnej brány „ nh. prem. 100 zl.

50 zl, Regál, úpisy korvatské Poz. výväz. úpisy uhorské . . . . .

„ „ horvatské..., tSosko-aeged. pôžička

Rakúska konvertovaná renta . . . zlatá renta korunná renta

Znby: z roku 1860 po 600 zl. 1860 „ 100 1864 , 100

Bot.-hercegov. kraj. Želez. pôž.

7.

47. *•/! 8¾

V 4% 47.

4V,7. 47. 4». 47! 47.

47,7.

Peňaž. kurs

100-30 8316 71-50

232— 282—

98-75 84-26 82 60

148— 87-50

106-40 83-40

163-50 22V— 340 — 9 0 -

Vplat. hodn.

240 200 300 200 400 400

1200 1000

600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spori teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá nh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-nhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hlavnomeatská sporiteľňa Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", uh. morská paroplav. Košicko-bohumínska železnica. Bakúako-uhorská Štátna železnica Severo-uh. spoj. nhl. a ind. spol. Homo-uh. banská a hutná úč. ip. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

344-— •

330— 285— 531-60 62976

1965— 3700— 2206— 1585—

16375—

585— 310— 718— d63-86*—

42—

Hen. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane.. . uh. fabrika hosp. strojov . . .

Ganz a spol. železiarne Bimavsko-m.-š.-t.'želez, závody. Brašovská dielňa na cellulosu . I. uh. účast, pivovár I. uh. spolok na kŕmenie sviň. „Hnngaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

Privátne žreby: Bazilika kns Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. „Dobré srdce" Uh. Červeného križa Taliansky spolok Červ. Križa Tal. Červ. kríža (s rak. kolk.) Bakús. Oerv. kríža Bakús. úver. ústavu

Peňaž. kurs

749-50 860—

8060-670 50 205--

6100-

475-549--

25--472 —

11-70 16— 2 9 — 4 3 — 46 — 6 3 —

480—

Viedenská burza. 24. febr.

(V korunách.)

Uh. vSeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka... Rakúska Länderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť.. Uč. Ferdinand, sev. železnice...

Peňažné d r n h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty „ Ang. banknoty, 10 fnnt. šterl. . . Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Rubel .

Peňaž. kurs.

846-50 529 528-75 280-75

1257-5060

11«9 19-07 23-51

11762 96-30 24-02 94-95

490—

Zodpovedný redaktor: Svetosár Hurban. Majitel a Tlačen a nákladom Kníhtlačí

vydavateľ: Consortium P a v e l Mudroň a Spol. ho spolku v Turčianskom Sv. Martine.