ROZHODOVANIE – rozhodovací ROZHODOVANIE – rozhodovací procesproces

1.1. Charakteristika a druhy rozhodovacích Charakteristika a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutíprocesov a rozhodnutí

obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovaniaobsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a

rozhodnutírozhodnutí

2.2. fázy rozhodovacieho procesufázy rozhodovacieho procesu postupy rozhodovaniapostupy rozhodovania metódy rozhodovania - empirickémetódy rozhodovania - empirické

- matematicko-- matematicko-štatistickéštatistické

- heuristické- heuristické

1.1. Obsah, hlavné znaky a prvky Obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovaniarozhodovania

Hlavnou podmienkou kvality manažmentu (riadenia) je Hlavnou podmienkou kvality manažmentu (riadenia) je kvalita kvalita

rozhodovacieho procesu. rozhodovacieho procesu. Platí to najmä o rozhodovaní v Platí to najmä o rozhodovaní v etape etape

plánovania, teda ešte pred začatím transformácie riadeného plánovania, teda ešte pred začatím transformácie riadeného objektu. objektu. Rozhodovanie pred začatím transformácie riadeného Rozhodovanie pred začatím transformácie riadeného objektu musí byť v istej proporcii s rozhodovaním v priebehu objektu musí byť v istej proporcii s rozhodovaním v priebehu realizácie transformácie – realizácie transformácie – táto proporcia zodpovedá miere neistoty budúceho vývoja táto proporcia zodpovedá miere neistoty budúceho vývoja riadeného objektu.riadeného objektu.Budúci vývoj riadeného objektu sa má určovať vopred Budúci vývoj riadeného objektu sa má určovať vopred plánovaním,plánovaním, ale nie za cenuale nie za cenu nedostatočného nedostatočného

zohľadnenia zohľadnenia miery neistoty tohto vývoja, to by sa stratil význam miery neistoty tohto vývoja, to by sa stratil význam

plánu ako plánu ako nástroja manažmentu.nástroja manažmentu.Je potrebné posilniť vedeckosť plánovania.Je potrebné posilniť vedeckosť plánovania.

Každý riadiaci pracovník– manažérKaždý riadiaci pracovník– manažér, v ľubovoľnej , v ľubovoľnej sfére sfére

pripravuje a prijíma rozhodnutia pripravuje a prijíma rozhodnutia organizuje a kontroluje ich splnenie. organizuje a kontroluje ich splnenie.

Manažéri prijímajú rozhodnutia, Manažéri prijímajú rozhodnutia, opierajú sa pri tom o skúsenosti, vedomosti o danom opierajú sa pri tom o skúsenosti, vedomosti o danom

problémeprobléme a väčšinou na prijímanie kvalitných rozhodnutí a väčšinou na prijímanie kvalitných rozhodnutí

potrebujú aj špeciálnu prípravu.potrebujú aj špeciálnu prípravu.Ak sa prijímajú opakujúce sa rozhodnutia v Ak sa prijímajú opakujúce sa rozhodnutia v

analogických situáciách, analogických situáciách, príprava nie je potrebná.príprava nie je potrebná.

Čoraz väčšia Čoraz väčšia komplexnosť a zložitosť problémov komplexnosť a zložitosť problémov rozhodovaniarozhodovania

a rast jeho významu majú za následok a rast jeho významu majú za následok rozvojrozvoj teórie teórie rozhodovaniarozhodovania

Teória rozhodovaniaTeória rozhodovania sa zaoberá sa zaoberá opisom rozhodovacích situáciíopisom rozhodovacích situácií spôsobom rozhodovania (deskriptívna spôsobom rozhodovania (deskriptívna

teória rozhodovania)teória rozhodovania) pravidlami, ako možno a treba pravidlami, ako možno a treba

rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodnutie bolo racionálne rozhodnutie bolo racionálne (normatívna teória rozhodovania)(normatívna teória rozhodovania)

Rozpracovaním metód a postupov Rozpracovaním metód a postupov rozhodovania sa rozhodovania sa

vytvára pre rozhodovateľa vedecký vytvára pre rozhodovateľa vedecký základ na základ na

prijímanie a realizáciu rozhodnutí.prijímanie a realizáciu rozhodnutí.

Subjektom každého rozhodovania,Subjektom každého rozhodovania, ako myšlienkovo-ako myšlienkovo-psychologického aktu psychologického aktu je človekje človek – aj keď rozhodnutie zdanlivo – aj keď rozhodnutie zdanlivo robí človekom naprogramovaný počítač.robí človekom naprogramovaný počítač.

Rozhodovanie je nevyhnutným momentom Rozhodovanie je nevyhnutným momentom vôľového konania vôľového konania

pri výbere cieľa činnosti a spôsobov jeho pri výbere cieľa činnosti a spôsobov jeho dosiahnutia.dosiahnutia.

Rozhodovania a rozhodnutia v sociálnych systémoch sú Rozhodovania a rozhodnutia v sociálnych systémoch sú dvojakého druhu: dvojakého druhu: tie, ktoré sa bezprostredne týkajú iných ľudí (ľudia - tie, ktoré sa bezprostredne týkajú iných ľudí (ľudia -

ľudia)ľudia) a súvisiace so vzťahom ľudí k prírode, k veciam (ľudia a súvisiace so vzťahom ľudí k prírode, k veciam (ľudia

– veci; ľudia – príroda)– veci; ľudia – príroda)V literatúre je mnoho definícií rozhodovania a V literatúre je mnoho definícií rozhodovania a

rozhodnutí.rozhodnutí.Niekto ho stotožňuje s riadením, iní ho chápu len ako Niekto ho stotožňuje s riadením, iní ho chápu len ako

jeho jeho jednu časť.jednu časť.

Hovorí sa o rozhodovaní v širšom a užšom zmysle slova.Hovorí sa o rozhodovaní v širšom a užšom zmysle slova.

Rozhodovanie je činnosť, ktoráRozhodovanie je činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako určuje a analyzuje problém ako

predmet riešeniapredmet riešenia určuje možné varianty riešenia určuje možné varianty riešenia a podľa určitého kritéria vyberá a podľa určitého kritéria vyberá

najvhodnejší spôsob riešenia najvhodnejší spôsob riešenia problémuproblému

Rozhodovanie tvorí časť, a nie celý Rozhodovanie tvorí časť, a nie celý proces proces

riadenia a zahŕňa prípravu i výber riadenia a zahŕňa prípravu i výber rozhodnutiarozhodnutia..

z technicko-intelektuálnej stránky sú pre z technicko-intelektuálnej stránky sú pre rozhodovanie rozhodovanie

charakteristické tieto znaky:charakteristické tieto znaky: existuje možnosť výberu, ten kto rozhoduje existuje možnosť výberu, ten kto rozhoduje

má niekoľko variant možného správania;má niekoľko variant možného správania; výber riešenia je vedomý, zakladá sa na výber riešenia je vedomý, zakladá sa na

myšlienkovom procese, nie je to inštinktívny myšlienkovom procese, nie je to inštinktívny akt;akt;

výber je cieľavedomý, zameraný na jeden či výber je cieľavedomý, zameraný na jeden či viac cieľovviac cieľov

výber riešenia sa robí podľa kritérií, čomu výber riešenia sa robí podľa kritérií, čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľa;dosiahnutie cieľa;

výber sa končí konaním, to znamená že výber sa končí konaním, to znamená že rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých činností, smerujú k jeho uskutočneniu a vedú činností, smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkomk výsledkom

Základné prvky rozhodovaniaZákladné prvky rozhodovania - v - v každom každom

rozhodovacom procese existujú rozhodovacom procese existujú isté prvky isté prvky

ako:ako: problém a cieľ rozhodovania,problém a cieľ rozhodovania, subjekt rozhodovania,subjekt rozhodovania, rozhodovacia stratégia,rozhodovacia stratégia, podmienky rozhodovania.podmienky rozhodovania.

Rozhodovanie je nutné preto, Rozhodovanie je nutné preto, lebo lebo

existujeexistuje problém aproblém a cieľ, ktorý treba dosiahnuť.cieľ, ktorý treba dosiahnuť.

Subjektami rozhodovania sú ľudia.Subjektami rozhodovania sú ľudia.Osobitné miesto má Osobitné miesto má rozhodovateľrozhodovateľ, t.j. , t.j. ten, ten,

kto riadi priebeh celého rozhodovacieho kto riadi priebeh celého rozhodovacieho procesuprocesu, ,

prípadne sa zúčastňuje aj niektorých prípadne sa zúčastňuje aj niektorých ďalších fáz, ďalších fáz,

primárne primárne jeje však však jeho povinnosťou urobiť jeho povinnosťou urobiť

vlastné rozhodnutievlastné rozhodnutie, t.j. , t.j. zvoliť jedno z zvoliť jedno z riešení. riešení.

Môže to byť jednotlivec, alebo kolektív Môže to byť jednotlivec, alebo kolektív

s potrebnou rozhodovacou právomocous potrebnou rozhodovacou právomocou..

Rozhodovacia stratégia Rozhodovacia stratégia sa prejaví sa prejaví vo vo

zvolenom variante riešenia z viacerých zvolenom variante riešenia z viacerých možných možných

riešení. riešení.

Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľacieľa

Podmienky rozhodovaniaPodmienky rozhodovania predstavujú súbor predstavujú súbor

faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie.faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie.

Sú to:Sú to: vlastnosti subjektu rozhodovania vlastnosti subjektu rozhodovania

(odborná spôsobilosť, právomoc atď.),(odborná spôsobilosť, právomoc atď.), vybavenosť informáciami a možnosti ich vybavenosť informáciami a možnosti ich

získať,získať, používané metódy rozhodovania,používané metódy rozhodovania, zdroje organizácie, napr. finančné zdroje organizácie, napr. finančné

zdroje,zdroje, stav riadeného systému a okolia a pod.stav riadeného systému a okolia a pod.

Klasifikácia a druhy Klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodovacích procesov a rozhodnutírozhodnutí

Klasifikácia rozhodovacích procesov a Klasifikácia rozhodovacích procesov a

rozhodnutí rozhodnutí

prispieva k lepšiemu pochopeniu ich prispieva k lepšiemu pochopeniu ich rozmanitosti, rozmanitosti,

objasňuje niektoré ich dôležité stránky,objasňuje niektoré ich dôležité stránky,

pomáha k ich presnejšej formulácii v pomáha k ich presnejšej formulácii v konkrétnych konkrétnych

podmienkach.podmienkach.

Rozhodovania a rozhodnutia môžeme Rozhodovania a rozhodnutia môžeme

členiť podľa týchto dôležitých členiť podľa týchto dôležitých hľadísk:hľadísk:

1.1. podmienky rozhodovania podľa podmienky rozhodovania podľa informovanosti rozhodovacieho informovanosti rozhodovacieho subjektusubjektu

2.2. postup (program) rozhodovaniapostup (program) rozhodovania

3.3. závažnosť (význam a dosah) a závažnosť (význam a dosah) a zložitosť rozhodovacích problémovzložitosť rozhodovacích problémov

4.4. subjekt rozhodovaniasubjekt rozhodovania

5.5. metódy používané pri rozhodovanímetódy používané pri rozhodovaní

Dôležité je rozlišovanie rozhodovacích procesov podľa - Dôležité je rozlišovanie rozhodovacích procesov podľa -

1.1. podmienok rozhodovania z podmienok rozhodovania z hľadiska informovanosti hľadiska informovanosti rozhodovacieho subjektu.rozhodovacieho subjektu.

Na rozhodovanie musíme mať informácie o Na rozhodovanie musíme mať informácie o 3 3 základných základných

skutočnostiachskutočnostiach (prvkoch): (prvkoch): alternatívaalternatíva (stratégia) t.j. opisy možných (stratégia) t.j. opisy možných

volieb pri rozhodovaní;volieb pri rozhodovaní; stavy okoliastavy okolia, t.j. súbor navzájom sa , t.j. súbor navzájom sa

vylučujúcich situácií (vonkajších vplyvov), vylučujúcich situácií (vonkajších vplyvov), ktoré môžu nastať a ovplyvniť problém;ktoré môžu nastať a ovplyvniť problém;

úžitkovosťúžitkovosť, t.j. výsledky alternatív pri , t.j. výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch okolia vyjadrené jednotlivých stavoch okolia vyjadrené hodnotou úžitkovosti.hodnotou úžitkovosti.

Podľa Podľa miery informovanostimiery informovanosti sa rozoznávajú sa rozoznávajú trojaké trojaké

podmienky rozhodovania – istota, neistota, podmienky rozhodovania – istota, neistota, riziko a riziko a

neurčitosťneurčitosťa teda existujú a teda existujú 3 základné typy, spôsoby 3 základné typy, spôsoby rozhodovania:rozhodovania:

1.1. rozhodovanie v podmienkach istotyrozhodovanie v podmienkach istoty2.2. rozhodovanie v podmienkach rozhodovanie v podmienkach

neistotyneistoty3.3. rozhodovanie v podmienkach rozhodovanie v podmienkach

neurčitostineurčitosti

Rozhodovanie v podmienkach istotyRozhodovanie v podmienkach istotyvychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho

správania správania sa rozhodovateľa, je to deterministické rozhodovanie.sa rozhodovateľa, je to deterministické rozhodovanie.

Pri rozhodovaní v podmienkach istoty sa predpokladá, že Pri rozhodovaní v podmienkach istoty sa predpokladá, že ten, ten, kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnostikto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti všetky alternatívy, všetky alternatívy, ich dôsledkyich dôsledky ako aj stav okoliaako aj stav okoliaPri istote, môže nastať len 1 stav okolia, vieme, ktorý nastane Pri istote, môže nastať len 1 stav okolia, vieme, ktorý nastane

na 100%.na 100%. Rozhodovateľ musí zvoliť alternatívu s najväčšou hodnotou úžitkovosti – Rozhodovateľ musí zvoliť alternatívu s najväčšou hodnotou úžitkovosti – považuje sa to za nerealistické, v realite ide len o predpokladanú istotu.považuje sa to za nerealistické, v realite ide len o predpokladanú istotu.

Aj keď v riadiacej praxi sa vyskytujú aj rozhodovania robené v podmienkach Aj keď v riadiacej praxi sa vyskytujú aj rozhodovania robené v podmienkach istoty, či predpokladanej istoty.istoty, či predpokladanej istoty.

Väčšina doteraz používaných exaktných metód, Väčšina doteraz používaných exaktných metód, založených na založených na

matematických modeloch vychádza z podmienok istoty.matematických modeloch vychádza z podmienok istoty.

Rozhodovanie v podmienkach Rozhodovanie v podmienkach neistotyneistoty

sú známesú známe alternatívyalternatívy ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okoliaich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia

Nie je známeNie je známe , , ktorý z týchto stavov nastane, čo vnáša ktorý z týchto stavov nastane, čo vnáša riziko do riziko do

rozhodovania.rozhodovania.

Vychádza sa však z toho,Vychádza sa však z toho, že je známa, alebo sa dá že je známa, alebo sa dá odhadnúť odhadnúť

pravdepodobnosťpravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov okolia.výskytu jednotlivých stavov okolia.Značnú časť rozhodovacích procesov tvorí rozhodovanie za Značnú časť rozhodovacích procesov tvorí rozhodovanie za

neistoty.neistoty.

Teória rozhodovania sa zdokonalila používaním teórie Teória rozhodovania sa zdokonalila používaním teórie pravdepodobnosti – umožňuje racionálne rozhodovať aj pravdepodobnosti – umožňuje racionálne rozhodovať aj v podmienkach neúplnej informovanosti.v podmienkach neúplnej informovanosti.

Rozhodovanie v podmienkach Rozhodovanie v podmienkach neurčitostineurčitosti

– – neznamená úplnú neznalosť.neznamená úplnú neznalosť.Známe sú Známe sú možné alternatívymožné alternatívy a ich výsledky v jednotlivých stavoch okolia.a ich výsledky v jednotlivých stavoch okolia.

NeurčitosťNeurčitosť je v tom, je v tom, že nepoznáme pravdepodobnosť že nepoznáme pravdepodobnosť výskytu výskytu

možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť.možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť.

Nastáva situácia, kedy nevieme určiť dôsledky zvoleného Nastáva situácia, kedy nevieme určiť dôsledky zvoleného riešenia ani na základe pravdepodobnostných riešenia ani na základe pravdepodobnostných

charakteristík - charakteristík - je to označované aj ako „čiastočná neistota“je to označované aj ako „čiastočná neistota“Veľkú časť rozhodovacích procesov tvoria rozhodnutia za Veľkú časť rozhodovacích procesov tvoria rozhodnutia za

neistoty. neistoty. Toto sú najobtiažnejšie rozhodovania na hranici racionálnosti.Toto sú najobtiažnejšie rozhodovania na hranici racionálnosti.

2. Podľa postupu (programu) 2. Podľa postupu (programu) rozhodovaniarozhodovania

sa rozoznávajú:sa rozoznávajú: programové rozhodovania a rozhodnutiaprogramové rozhodovania a rozhodnutia neprogramové rozhodovania a rozhodnutianeprogramové rozhodovania a rozhodnutiaProgramom Programom sa rozumiesa rozumie jednoznačne určený jednoznačne určený

postup postup riešenia nejakej úlohy. riešenia nejakej úlohy. Ak je známy postup, program rozhodnutia, Ak je známy postup, program rozhodnutia, zvyčajne vedie k jedinému zvyčajne vedie k jedinému programovému programovému

rozhodnutiu.rozhodnutiu.Programové rozhodnutiaProgramové rozhodnutia, ktorých program , ktorých program

bol bol vypracovaný, sú rutinné, opakovateľné, vypracovaný, sú rutinné, opakovateľné, typické pre typické pre manažérov na nižších organizačných jednotkách.manažérov na nižších organizačných jednotkách.

Neprogramové rozhodnutieNeprogramové rozhodnutie je riešenie je riešenie nového nového

rozhodovacieho problému, aký doposiaľ nebol rozhodovacieho problému, aký doposiaľ nebol

riešený , jedinečný, nie je ešte vyjadrený riešený , jedinečný, nie je ešte vyjadrený presným presným

modelom postupu, na jeho riešenie ešte modelom postupu, na jeho riešenie ešte neexistuje neexistuje

štandardný postup, jeho riešenie si žiada štandardný postup, jeho riešenie si žiada veľkú veľkú

tvorivosť, využitie skúseností, prehľadu aj tvorivosť, využitie skúseností, prehľadu aj intuície intuície

rozhodovateľa.rozhodovateľa.

Dnes je vysoký záujem o Dnes je vysoký záujem o heuristické programyheuristické programy – –

neobvyklé riešenia problémov.neobvyklé riešenia problémov.

Zaujímavá je otázka vzájomného vzťahu Zaujímavá je otázka vzájomného vzťahu programových a programových a

neprogramových rozhodnutí na jednej strane a neprogramových rozhodnutí na jednej strane a

algoritmizovateľnými a algoritmizovateľnými a nealgoritmizovateľnými nealgoritmizovateľnými

rozhodnutiami na strane druhej.rozhodnutiami na strane druhej.

Algoritmus Algoritmus – je špecifická forma programu.– je špecifická forma programu.

Algoritmus vedie vždy k rovnakému výsledku, Algoritmus vedie vždy k rovnakému výsledku, čo o programe čo o programe

všeobecne neplatí.všeobecne neplatí.

obrázok 1 obrázok 1 Typy problémov, druhy Typy problémov, druhy rozhodnutírozhodnutí

(programované a neprogramované) a (programované a neprogramované) a stupeň manažmentu v organizáciistupeň manažmentu v organizácii

obrázok 1obrázok 1

Typy problémov, druhy rozhodnutíTypy problémov, druhy rozhodnutí(programované a neprogramované) a stupeň (programované a neprogramované) a stupeň

manažmentu v organizáciimanažmentu v organizácii

3.Podľa významu 3.Podľa významu rozhodovacích rozhodovacích

procesovprocesov(to súvisí s dôsledkami pre organizáciu ako celok,(to súvisí s dôsledkami pre organizáciu ako celok,

s časom, ktorý predchádza rozhodnutiu i časom s časom, ktorý predchádza rozhodnutiu i časom realizácie realizácie

rozhodnutia) rozhodnutia) členíme rozhodovanie a členíme rozhodovanie a rozhodnutia na:rozhodnutia na:

a)a) strategické (koncepčné)strategické (koncepčné)

b)b) taktickétaktické

c)c) operatívneoperatívne

SStratégia tratégia je formulácia cieľov a postupov, je formulácia cieľov a postupov, pomocou pomocou

ktorých sa majú ciele dosiahnuť. ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Patria sem najdôležitejšie rozhodnutia, týkajúce sa Patria sem najdôležitejšie rozhodnutia, týkajúce sa

organizácie ako celku.organizácie ako celku.

Najdôležitejším strategickým rozhodovacím procesom je Najdôležitejším strategickým rozhodovacím procesom je

rozhodovanie o jej cieľoch.rozhodovanie o jej cieľoch.Strategické rozhodovanie má Strategické rozhodovanie má upraviť vzťahy organizácie k jej okoliu z pohľadu zásobovania, upraviť vzťahy organizácie k jej okoliu z pohľadu zásobovania,

výroby, odbytu a finančného hospodárenia,výroby, odbytu a finančného hospodárenia, robí to na dlhšie obdobie vopred, keď ešte nie sú známe všetky robí to na dlhšie obdobie vopred, keď ešte nie sú známe všetky

okolnosti, za ktorých bude prebiehať budúci vývoj.okolnosti, za ktorých bude prebiehať budúci vývoj.

Je to jedinečné, neopakovateľné rozhodnutie, v podmienkach Je to jedinečné, neopakovateľné rozhodnutie, v podmienkach čiastočnej čiastočnej

neistoty a je sprevádzané rizikom možného neúspechu. Právomoc neistoty a je sprevádzané rizikom možného neúspechu. Právomoc meniť meniť

strategické zásady riadenia organizácie je výsadou vrcholového strategické zásady riadenia organizácie je výsadou vrcholového

manažmentu, nie je delegovateľná na nižšie stupne riadenia.manažmentu, nie je delegovateľná na nižšie stupne riadenia.

Taktika organizácie Taktika organizácie je umenie používať je umenie používať prostriedky, prostriedky,

ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie čo najlepšieho ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku výsledku

pri realizácii zvolenej stratégie. pri realizácii zvolenej stratégie. Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami. Na Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami. Na

rozdielrozdiel odod strategického rozhodovaniastrategického rozhodovania, kde ide o to, aby sa , kde ide o to, aby sa zvolil taký spôsob riešenia, ktorý bude viesť kzvolil taký spôsob riešenia, ktorý bude viesť k dlhodobej dlhodobej ekonomickej efektívnosti, ekonomickej efektívnosti, taktické rozhodovanietaktické rozhodovanie dbá na dbá na účinnosť prostriedkovúčinnosť prostriedkov v v

danej danej etapeetape dosahovania určeného cieľa organizácie. dosahovania určeného cieľa organizácie. Ide najmä Ide najmä

o o riešenie súčasnej alebo blízkej situácie, riešenie súčasnej alebo blízkej situácie, obmedzuje sa ním miera neistoty,obmedzuje sa ním miera neistoty, znižuje riziko prijímaných rozhodnutí aznižuje riziko prijímaných rozhodnutí a vytvára sa možnosť prenosu právomocí a kompetencií vytvára sa možnosť prenosu právomocí a kompetencií

na nižšie stupne riadenia.na nižšie stupne riadenia.Sú to rozhodnutia rutinné, opakované v kratšom časovom Sú to rozhodnutia rutinné, opakované v kratšom časovom intervale.intervale.

Operatívne rozhodnutiaOperatívne rozhodnutia sú bežné, sú bežné, každodenné, s krátkym každodenné, s krátkym

dosahom, sú orientované na plnenie taktických dosahom, sú orientované na plnenie taktických rozhodnutí. rozhodnutí.

TOK OPERATÍVNEHO ROZHODOVANIA JE NEPRETRŽITÝ.TOK OPERATÍVNEHO ROZHODOVANIA JE NEPRETRŽITÝ.

Operatívne sa rozhoduje o operatívnych cieľoch – o Operatívne sa rozhoduje o operatívnych cieľoch – o časovom časovom

rozvrhu výroby, o časovej a priestorovej štruktúre rozvrhu výroby, o časovej a priestorovej štruktúre výroby, prijatí a výroby, prijatí a

odmietnutí obchodných akcií.odmietnutí obchodných akcií.

Operatívne problémy vznikajú spontánne, spotrebujú Operatívne problémy vznikajú spontánne, spotrebujú väčšinu energie väčšinu energie

organizácie.organizácie.

4. 4. Podľa subjektu rozhodovaniaPodľa subjektu rozhodovaniapoznáme rozhodovanie poznáme rozhodovanie

a)a) individuálne,individuálne,

b)b) kolektívnekolektívne

používajú sa v praxi oba spôsoby podľa podmienokpoužívajú sa v praxi oba spôsoby podľa podmienok

Individuálne rozhodovanieIndividuálne rozhodovanie je vhodné vtedy, ak treba je vhodné vtedy, ak treba rozhodnúť rozhodnúť

rýchlo, a nie je to náročné, zložité, namieste je individuálna rýchlo, a nie je to náročné, zložité, namieste je individuálna

zodpovednosť – nebezpečenstvom je subjektivizmus.zodpovednosť – nebezpečenstvom je subjektivizmus.

Kolektívne rozhodovanie Kolektívne rozhodovanie ak je problém náročný, zložitý.ak je problém náročný, zložitý.

Ide o rozhodovanie v koncepčných otázkach, kde je nutné Ide o rozhodovanie v koncepčných otázkach, kde je nutné

kolektívne posúdenie – v niektorých právnych formách sa na kolektívne posúdenie – v niektorých právnych formách sa na tento tento

účel tvoria kolektívne orgány – napr. v akciových účel tvoria kolektívne orgány – napr. v akciových spoločnostiach.spoločnostiach.

Problémom môže byť zosúladenie individuálnych preferenčných Problémom môže byť zosúladenie individuálnych preferenčných

alternatív členov kolektívneho orgánu, zabezpečiť alternatív členov kolektívneho orgánu, zabezpečiť zodpovednosť.zodpovednosť.

Iné hľadiská klasifikácie rozhodnutí Iné hľadiská klasifikácie rozhodnutí – – napr. napr. členenie členenie

podľa:podľa: časového horizontučasového horizontu – dlhodobé, strednodobé, – dlhodobé, strednodobé,

krátkodobé;krátkodobé; stupňa opakovateľnosti situáciestupňa opakovateľnosti situácie - jedinečné, viac- - jedinečné, viac-

menej opakovateľné;menej opakovateľné; stupňa prácnostistupňa prácnosti – jednoduché a zložité; – jednoduché a zložité; použitých podkladovpoužitých podkladov – informácií – na subjektívne a – informácií – na subjektívne a

objektívne;objektívne; organizačného stupňaorganizačného stupňa – rozhodnutia vrcholového, – rozhodnutia vrcholového,

stredného a najnižšieho manažmentu;stredného a najnižšieho manažmentu; rozsahu, komplexnosti rozhodnutiarozsahu, komplexnosti rozhodnutia – komplexné a – komplexné a

čiastkové;čiastkové; vzťahu k systémuvzťahu k systému – vonkajšie a vnútorné; – vonkajšie a vnútorné; záväznostizáväznosti – záväzne a nezáväzné; – záväzne a nezáväzné; formyformy - písomné a ústne atď. - písomné a ústne atď.

2. Fázy rozhodovacieho procesu - 2. Fázy rozhodovacieho procesu - rozhodovací proces podľa časového rozhodovací proces podľa časového priebehupriebehurozhodovací procesrozhodovací proces je prúdom transformácie informácií, je to je prúdom transformácie informácií, je to

rad činností, rad činností,

fáz, ich uskutočnením vznikne fáz, ich uskutočnením vznikne efektívne rozhodnutie.efektívne rozhodnutie.

Členenie rozhodovacích procesov na fázy, kroky – Členenie rozhodovacích procesov na fázy, kroky – používa sa používa sa rôzne členenie, rôzne členenie,

počet, druhy fáz; podmieňuje to aj to, že sa veľmi rôznia podmienky počet, druhy fáz; podmieňuje to aj to, že sa veľmi rôznia podmienky

uskutočňovania. rozhodnutí.uskutočňovania. rozhodnutí.

Rozhodovanie môžeme rozdeliť na 3 skupiny fáz –Rozhodovanie môžeme rozdeliť na 3 skupiny fáz –1.1. identifikačno - analytickáidentifikačno - analytická, , znamená skúmanie systému a znamená skúmanie systému a

okolia za účelom objavenia, formulácie a zdôvodnenia problému okolia za účelom objavenia, formulácie a zdôvodnenia problému aj cieľa jeho riešenia;aj cieľa jeho riešenia;

2.2. návrhová návrhová – – ide o zber a analýzu informácií, zhodnotenie situácie ide o zber a analýzu informácií, zhodnotenie situácie – určenie diagnózy, hľadanie riešenia – rôznych variantov aj ich – určenie diagnózy, hľadanie riešenia – rôznych variantov aj ich očakávaných prínosovočakávaných prínosov

3.3. výberová - rozhodovacia výberová - rozhodovacia – ide o výber– ide o výber,, odôvodnenie odôvodnenie a a formulformulááciuciu najlepšieho variantu rozhodnutia pripravenho na najlepšieho variantu rozhodnutia pripravenho na uvdenie do života.uvdenie do života.

proces rozhodovania podľa časového priebehu

oo identifikovanie a definovanieproblému

vypracovanie variantných riešení

zhodnotenie variantných riešení

voľba riešenia

realizácia rozhodnutia

zhodnotenie a kontrolavýsledku

podmienkyurčitosti

podmienky rizikapodmienkyneurčitosti

KOREKCIA

KOREKCIA

KOREKCIA

1. a 2. fáza predstavujú prípravu, 3. najdôležitejšia predstavuje 1. a 2. fáza predstavujú prípravu, 3. najdôležitejšia predstavuje konečné konečné

rozhodnutierozhodnutie;;

Niektoré operácie rozhodovacieho procesu nemusí Niektoré operácie rozhodovacieho procesu nemusí robiť robiť

rozhodovateľ - môže ich zveriť svojim podriadeným, on rozhodovateľ - môže ich zveriť svojim podriadeným, on iba v iba v

hlavných črtách určuje metodiku prác a základné hlavných črtách určuje metodiku prác a základné znaky znaky

jednotlivých variantov riešenia.jednotlivých variantov riešenia.

Rozhodovateľ robí najdôležitejšiu fázu - výber jednej Rozhodovateľ robí najdôležitejšiu fázu - výber jednej

z alternatív. Ak by aj túto právomoc delegoval na z alternatív. Ak by aj túto právomoc delegoval na

podriadených aj tak zostáva zodpovedný za kvalitu podriadených aj tak zostáva zodpovedný za kvalitu

rozhodnutia.rozhodnutia.

3. Postupy a metódy rozhodovania3. Postupy a metódy rozhodovaniaSpôsoby riešenia problémov - príprava a prijatie rozhodnutia ak vznikne nový problém, vedúci sa musí presvedčiť, či ho môže riešiť na základe existujúcich skúseností, ak áno rozhodne na ich základe, je to najčastejšia prax v

rozhodovaní; niektoré problémy však nie sú natoľko rutinné,

opakujúce sa a ak sa aj napriek tomu rozhodnú takto spontánne - silou zvyku, môže to viesť ku ignorovaniu procesu prípravy rozhodnutia; to isté sa môže stať aj keď má vedúci málo času, je preťažený, bežnými otázkami riadenia, ktoré

vyžadujú rýchle rozhodnutia, ale aj keď precení vlastné skúsenosti.

Dôkladná príprava rozhodnutia je náročný proces, náročný na čas a náklady, pri

zložitejších rozhodnutiach je potrebný viac-menej zložitý prípravný proces, sú na to

vypracované špeciálne metódy prípravy rozhodnutí - tieto zohľadňujú

komplexnosť, zložitosť, dôležitosť riešených problémov i čas potrebný na ich

rozhodnutie . Schéma

prístupy rozhodovateľa k rozhodovaniu podľa toho v akom rozsahu sa rozhodovateľ

spolieha na intuíciu, či fakty, logiku, ...

rozsah v akom sa rozhodovateľ

spolieha na intuíciu

rozsah v akom sa rozhodovateľ

spolieha na fakty a logiku

subjektívny rozumový logickýimpulzívny racionálny

intuícia odvodená logikazdravý rozumemócia vedecká analýza

Základom každého rozhodnutia je určitá predstava, založená na

informáciách, viac či menej úplných, na cieľoch a predpokladoch a

na kritériách, ktoré tvoria základ pre hodnotenie výsledku. Predstava nám umožní analyzovať situáciu - riešiť problém a

úlohy, určiť cesty riešenia - odhadnúť očakávané výsledky.Nestačí rozhodovať len na základe predstáv 1 človeka -

vedúceho, jeden nemôže obsiahnuť všetky súvislosti.Je potrebné objektivizovať predstavy a na ich základe objektivizovať rozhodovanie zvýšiť jeho spoľahlivosť.Intuíciu a skúsenosti vedúceho štrukturovať problém, je

potrebné doplniť špeciálnymi metódami objektivizujúcimi predstavy vedúceho.Najdôležitejšia úloha v procese rozhodovania je HODNOTENIE ALTERNATÍV ROZHODOVANIA.

Klasická forma odôvodnenia ekonomických rozhodnutí je

A. výpočet efektívnosti - kvantitatívny pomer nákladov a výsledkov v hodnotovom vyjadrení; - nedostatočne prihliada na 2 dôležité okolnosti, ktoré sa týkajú dlhodobých rozhodnutí.

1. neberie do úvahy hierarchiu cieľov rozhodovania teda to, že ciele jedného rozhodnutia môžu byť vzájomne závislé, mať heterogénny vzťah a konkurovaťsi.

2. nemá na zreteli existenciu kvantitatívnych cieľov a stupeň rizika pri realizácii cieľov.

Pri výpočte efektívnosti sa predpokladá, že od samého začiatku existujú

kritériá rozhodovania určené kvantitatívne a presne kvantifikovateľné.

B. metóda odhadu - sa spolu s výpočtom efektívnosti používa čoraz viac. Teda ide o spojenie presného výpočtu so subjektívnym odhadom. O problém odhadu ide vtedy ak sa zvažujú, porovnávajú prednosti a nedostatky rôznych variantov na základe určitých, veľa krát heterogénnych kritérií a o určenie poradia týchto variantov.

1. tradičná forma odhadu - intuitívna odohráva sa takpovediac „v hlave“na základe

objektívnej informácie; prednosťou je, že intuitívne správanie sa vyvíja počas

mnohých rokov. nedostatok - intuícia sa vyvíja počas mnohých rokov. nedostatok - intuícia sa ťažko kontroluje, vedie k subjektívnym odhadom a rozhodnutiam, hlavne

vtedy, ak v kolektíve nie je rozvinutá výmena názorov, bežná v praxi.

2. odhad na základe jasne stanovených kritérií - uvádzajú sa rôzne varianty rozhodnutia im zodpovedajúce prednosti a nedostatky, tieto sa potom intuitívne zvažujú podľa stanovených kritérií. preferencie možno stanoviť číselne.

Metódy odhadu majú niekoľko etáp: voľba formulácie rozhodovacieho problému, výber osôb pre odhad, pomocou dotazovania účastníkov sa určia kritériá

a alternatívy riešenia, vlastný odhad, na záver porovnanie variantov na základe

všetkých kritérií + určenie prednostných variant.

Metódy rozhodovania

ZákladZákladom om „technológie“ „technológie“ prijímania prijímania rozhodnutí rozhodnutí sú sú

metódy rozhodovaniametódy rozhodovania ..

Delíme ich do týchto hlavných skupín: Delíme ich do týchto hlavných skupín:

1.empirické1.empirické

2.matematicko-štatistické2.matematicko-štatistické

3.ostatné,3.ostatné, ktorých ktorých základom sú heuristické metódy. základom sú heuristické metódy.

1.Empirické metódy rozhodovania

 V rámci empirického rozhodovania rozoznávame:

1.    1. tradičné metódy, a to : a) empiricko-intuitívne b) empiricko-analytické2.    2. expertné metódy

1. tradičné metódy a) empiricko-intuitívne rozhodovanie sa opiera o skúsenosť

a intuíciu rozhodovateľa . Skúsenosť sa získava prostredníctvom „skúšok a omylov“ čo je nákladné a zdĺhavé. Používa sa najčastejšie a kvalita závisí od kvalifikcie a okamžitej dispozície rozhodovateľa.

b) empiricko-analytické rozhodovanie sa opiera nielen o skúsenosť a intuíciu ale aj o informácie získané na základe analýzy. (sú to údaje z účtovníctva, štatistiky a pod.)

2.    2. expertné metódy  Pri expertných metódach vyjadrujú experti svoje subjektívne

predstavy a názory, ktoré su spravidla kvalifikované a opierajú sa o skúsenosť. Možno ich

rozdeliť do dvoch skupín : a) expertné metódy spočívajúce na princípe dotazovania -

anketárne dotazovanie, metóda DELPHI singulárne dotazovanie... (problém sa rozloží na prvky, ktoré sa kladú expertom a na záver sa odpovede zhodnotia tak aby sa našlo vhodné riešenia)

 b) expertné metódy spočívajúce na princípe kolektívneho

vybavovania myšlienok - brainstorming, metóda synetics. (vlastné názory expertov)

 Najznámejšie metódy: metóda brainstorming, delfská metóda a metóda synetics. 

2.Matematicko – štatistické metódy 2.Matematicko – štatistické metódy rozhodovaniarozhodovania

Zásadným rozdielom exaktného rozhodovania v porovnaní s empirickým je formalizácia rozhodovacieho procesu v podobe modelu skúmaného systému s kvantitatívnym vyjadrením vzťahov jeho prvkov, čo umožňuje matematické algoritmické riešenie problému.

exaktné metódy rozhodovania v praxi sa osvedčujú najmä v opakovaných situáciách,

vyžaduje sa kvantitatívne vyjadrenie medzi prvkami modelu,

nie su dobre využiteľné na riešenie zložitých, jedinečných problémov, v ktorých prevládajú kvalitatívne faktory - tu sú málo efektívne.

vychádzajú z poznatkov klasickej matematiky a štatistiky,

poznatkov operačného výskumu (operačnej analýzy)

Exaktné metódy pri rozhodovaní môžeme rozdeliť do

troch skupín. Sú to:Sú to:

1. 1. metódy matematickej štatistiky,2. metódy matematickej analýzy a lineárnej

algebry,3. metódy operačnej analýzy.

3. Heuristické modely v rozhodovaní

Na základe výskumov vytvorených modelov správania sa Na základe výskumov vytvorených modelov správania sa a myslenia a myslenia

človeka vyplynulo, že existujú dva druhy úloh:človeka vyplynulo, že existujú dva druhy úloh:

  

a)a) úlohy algoritmickéúlohy algoritmické - - (využívajú sa v opakujúcich sa (využívajú sa v opakujúcich sa situáciach )situáciach )

  

b)b) úlohy neúplne štrukturovanéúlohy neúplne štrukturované - - (sú tie, pri ktorých (sú tie, pri ktorých nie sú presne vymedzené východiskové dnie sú presne vymedzené východiskové dááta , ako aj ta , ako aj cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Tu pôsobí faktor cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Tu pôsobí faktor náhodnosti a riešenie je pravdepodobnostné. Tieto náhodnosti a riešenie je pravdepodobnostné. Tieto úlohy je možné riešiť iba tak, že pre daný typ problému úlohy je možné riešiť iba tak, že pre daný typ problému sa vytvorí zjednodušujúci model.)sa vytvorí zjednodušujúci model.)