Rozlú ili sme sa s kamarátmi! Kamarátky, kamaráti moji! D a 7.7.2010 Nás náhle

át

opustil kamarát Tibor BOTLO odiiel do miest,odkia niet návratu. Bol to vynikajúci hudobník a

kamarát, na vandre chodil s S.T.O. Dunajský kormorán. Spome te si s nami na neho. es jeho pamiatke! Ahoj Kamarátky, kamaráti! Oznamujem vetkým, smutnú správu navdy odiiel kamar

Hurikán Bol vynikajúci kamarát, na vandre chodil s T. O. Mesa ný jazdci -Martin. Spome te si s nami na neho.

es jeho pamiatke. Posledná rozlú ka bola v piatok 6.augusta v dome smútku v Martine. Ahoj Kaja

10. augusta uplynul rok od banského ne astia kde zahynulo dvadsa baníkov medzi ktorými boli aj nai kamaráti trampi Boris Pico Koprna z T.O. Dakota a Július Jules Uj ek

z T.O. ierny jazdec. Pripome me si spomienkou na nich chví kou ticha! Ne akaná správa prila z Austrálie, e ná karát Milan Blacha Raj any T.O.

Zlatý sup po dlhej a akej chorobe d a 11.8.2010 v skorých ranných hodinách Austrálskeho asu odiiel na ve ný vander rozlú ka s ním bola 21.8.2010 v katolíckom cintoríne a contry klube SSR vo Warragambe.

Oznamujem vetkým, smutnú správu navdy odiiel

kamarát jeden z nejv tích znalc a hrá starých i klasických trampských písní

Ivan erný

jet v noci hrál na potlachu a k ned lnímu ránu

náhle zem el. Tramping a osada Údolí D su jsou tak ochuzeny o dalí osobnost trampské kultúry a

skromného vynikajícího kamaráda.

Nikdy nezapomeneme!

2

Kamaráti kamarátky smutná správa z Admirálskej lodenice sa rozniesla ako blesk v piatok17. septembra sa odobral na ve ný

vander vo veku 62 rokov kamarát

Marian Sifón Kollár z T.O. Santrope - Krokodíl

bol osobnos ou a lenom osady od roku 1962 tie jedným so zakladate ov T.O. Santrope- Krokodíl. Tramp, vodák, undrák, krstný otec mnohých trampských osád, ktoré vznikali v tomto období len lodenice Figaro, zakladate lodenice Admirál. Na sklonku svojho ivota trávil chvíle na osadnej

chatke, neskôr jeho vlastnej. Rozlú ka s kamarátom bola 23. septembra 2010 v Bratislavskom krematóriu Na posledný vander sa prili rozlú i kamaráti nielen z Ivanky pri Dunaji, Bratislavy, Feriby, z Pluhovej, ilinskej, kamaráti z Trnavy, Pezinka, z celého Slovenska i ostatní nemenovaní z blízkeho okolia! Spomíname!!!

es ich pamiatke! Slne né údolie. V. pokra ovanie T.O. DIGGERS- 1966 Do obdobia vzniku(1967) nových malokarpatských trampských osád patrí aj T.O. DIGGERS, ktorá vznikla práve na prelome rokov 1966 a 1967, presný dátum vzniku tejto osady nevieme. Piati kamaráti sa do roku 1966 stretávali v Slne nom údolí a na Pezinskej Babe ako osada bez mena. Stretnutia v Malých Karpatoch hlavne na Babe a Zochovej chate prináali nové priate stvá. Boli pozvaný kamarátmi z Ivanky pri Dunaji (vtedy traja Putala, Ochmel a Frigo) na potlach osád Albatrosu a Santrope tu pochytili nieko ko zásad ne zaloenie a vyhlásenie osady o je pravdepodobne aj datovanie tejto osady lebo na jar v roku 1967 boli na potlachu u Rusa u ako osada Diggers - Putala, drnko, Baran, Ochmel a neskôr aj ervík. Osadníci v tomto období navtevovali stredajie sleziny na Kamzíku, Slamennej búde, u Patkoa, Marye, Matúa i Helene. za ú elom získa informácie o pripravovaných trampských potlachoch a slezinách. Sleziny vtedy zvä a poriadali kamaráti STO Bratislava, ku ktorým sa neskôr po potlachoch T.O. Manila a Zlatá líka aj pri lenili. erifom bol : -. Janko Putala Spusta.

3

lenovia: - Vladimír Baran vec, - Milan drnko Farka, Jozef Ochmel urina a - tefan ervík Diviak V roku 1968 sme sa zú astnili spolu s viacerými pezinskými osadami (Tulaví vlci, ierny bobor, Zlatý sup. Mexico, Skarabeus, elmi a iní kamaráti) rehabilitácie M.R. tefánika na Bradle.Osada svoje zázemie mala trvale v Slne nom údolí kde si svojpomocne postavila chatku, na ktorej po útlme trampingu policajnými zlokami sa na alej stretávali s kamarátmi z iných trampských osád.

Kamarát Frigo si zaloil novu osadu T.O. Mescalero ete v roku 1967. Kamaráti Vlado Baran vec, Janko Putala Spusta, tefan ervík Diviak, Milan drnko Farka, nae rady u opustili. Kamarát Jozef Ochmel urina je jediný ijúci len tejto osady, ktorí rád príde medzi nás.Spomienkou na týchto kamarátov nám nedá spomenú si aj na kamarátov z ulice , ktorí s touto osadou chodili i u ako bez mena alebo pod Diggersom. Osadníkmi neboli ale svojou prítomnos ou veselili kamarátov (spomenieme Pijavicu, Boba mnohí ho poznali aj pod prezývkou uvaj). Hlásil sa k nim aj pekár Cicka ako benjamínek, ale nikdy sa nestal lenom osady i u a (tie zaloil osadu T.O. elma spolu z Pijavicom). Cicka tragicky zahynul

de po Blatolape v r. 2006 pádom zo strechy na Babe. Foto .1. je bývalá chata T. O. Diggers stav1969. Foto 2 je stav 2010. Informácie o Trampskej osade poskytol kamarát Ochmel.

Pokra ovanie v budúcom ísle -spracoval Lewis

PEZINSKÉ BANÍCTVO 2. Pezinské zlaté baníctvo v 18.-19. stor.

Pezinské baníctvo v 18.-19.storo í ( as prvá)

O obnovu pezinského zlatého baníctva sa výraznou mierou zaslúil penzionovaný banský podnikate Jozef Entzler z Gelnice, ktorý sa po svojom penzionovaní pres ahoval k dcére do Bratislavy a oskoro po svojom príchode rozvinul banské aktivity v malokarpatských horách. U 15.4.1773 poiadal banský súd v Novej Bani o oprávnenie na vetky kovy z istej starej banskej tôlni, ktorá sa nachádzala na území dnenej Bratislavy - Ra e. V nasledujúcich týd och podnikol rozsiahlu cestu po starých banských dielach v Perneku, Kuchyni, Modre a Cajle a irom okolí Pezinka. V iadosti z 1.6.1773, ktorou Entzler iadal banský súd o povolenie aby v starých tôl ach sa medzi inými spomína aj nepomenovaná tôlna "in dem

gebir Altstadt ". iados o právo na túto tôl u sa dá povaova za základ obnovenia pezinského zlatého baníctva. V nasledujúcich týd och poiada Entzler o právo na dedi nú tôl u neznámeho mena.

4

5

Ke sa tak stalo Jozef Entzler zaloil aiarsky banský podnik "Spojené aiarstvo staromestkej sv. Marianna, Terézia, Trojkrálovej, Jozef, Barbora a

Kristína tôlne" so 128 a neskôr 150 banskými podielmi (kuxami). Entzler nadviazal kontakty s vysokopostavenými osobami v okolí a zaviazal si ich darovaním 1-2 kuxov. alie kuxy predával po 500 zlatých rôznym záujemcom (medzi nimi aj rakúskej arcivojvodkyni Marianne). 2 kuxy daroval na uzmierenie mestu Pezinok, ktoré mu zmluvou umonilo vybudova v mestských lesoch na Staromestskom potoku banské jazero. Napriek tomuto s ubnému za iatku zostávalo koncom roku 1777 v majetku aiarstva ete 53 nepredaných kuxov. Na jese 1774 zapo al aobný podnik s opravou starých tôlní Trojkrálová, Marianna a Mária Terézia. Pod a správy banského súdu v Novej Bani za alo v roku 1775 zmáhanie dedi nej tôlne Terézia, a ako najperspektívnejia sa javila tôlna Marianna v ktorej blízkosti vyryovali dokonca vidite né zlato. Pod a tej istej správy zamestnával Entzler v roku 1775, 55 baníkov (z toho 14 úkolových haviarov, 2 banských tesárov, 17 pumpárov, 5 isti ov rudy, 3 voza ov a 14 povrchových pracovníkov). Ete v tom istom roku bolo na príkaz banského majstra v Novej Bani v pezinských horách vykolíkovaných 6 banských mier 6 x 25.000 tvorcových siah (asi 770.000 m2) s ochrannými názvami Marianna, Terézia, Trojkrálová, Barbora, Kristína a Jozef. toto vykolíkovanie dalo aiarstvu reálny právny základ. Z roku 1778 máme prvú spo ahlivo zaevidovanú výrobu zlata, ktorá dosiahla 1267 gramov istého zlata. To po odpo ítaní mincovných zráok a urbury predstavovalo výnos 1.354 florénov a 5 grajciarov. Prevádzkové náklady za rok 1778 vak boli a 9.049 florénov a 19,5 grajciarov. Od obnovenia aby v roku 1773 do konca marca 1779 predstavovala celková strata sumu 59.044 florénov a 24,5 grajciarov. V tom ase prebiehala aba predovetkým na starých výdobyvkach v severnej asti zlatonosného banského územia. Vzh adom na to, e sa prvé roky obnovenej aby zlato ukazovali ako nádejné, ustanovil banský súd v Novej Bani v roku 1777 akúsi expozitúru, ktorá bola o rok neskôr pretvorená na samostatnú Banskosúdnu substitúciu. Pezinská Banskosúdna substitúcia viedla banskú agendu v irom okolí Bratislavy a v astiach dneného rakúskeho a ma arského územia. Banskými substitútmi v Pezinku boli asto krát významné osobnosti slovenského baníctva, ako bol napríklad kremnický banský radca F.C.Hell. V septembri 1779 sa najvä ia nádej vkladala do ily Terézia, ktorá bola hrubá a 90 cm a obsahovala dokonca vidite né zlato. V nasledujúcich rokoch náklady iasto ne klesali a hodnota výroby stúpala (1780 - 2.559 florénov, 59 groov), no aj

tak bol aobný podnik na alej v deficite. Najzávanejím problémom, ktorý zabra oval vyuitiu kapacity baní na 100% bol trvalý nedostatok vody. Preto sa u v roku 1776 pristúpilo k výstavbe banského jazera pod dedi nou tôl ou Jozef. Kapacita jazera po dokon ení sta ila na pohon 10 eliez po dobu 20 týd ov. Stupa bola umiestnená na západnej strane údolia, pod vyústením bo nej doliny Kreid (dnes známa skôr pod názvami Reisinger, resp. Huncokáre). Voda Staromestského potoka bola z jazera privádzana 750 metrov

6

dlhým viaduktom, ktorého pozostatky sú dodnes zrete ne vidite né po pravej strane cesty do údolia (dnes vedie po om ltá turistická zna ka). Neskôr bola postavená ete jedna stupa, asi o 100 metrov niie. Banský podnik bol neustále v hlbokom deficite a nepomáhalo mu ani povolenie na zvýenú cenu zlata a striebra, ktoré banskému podniku vydala 25.8.1786 Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni. V rokoch 1789-1790 sa najrentabilnejie na alej javila aba v tôlni Marianna, kde sa dobývali dokonca dve zlatonosné ily - Plochá ila a Zvislá ila, ktoré sa navzájom kriovali. V ilovine Plochej ily bolo dokonca vidie zlaté zrnká. Zvislá ila bola smerom na sever od kriovania s Plochou ilou u vydobytá, ale junom smerom bola hrubá 5-6 cm a výdatne zlatonosná. V rokoch 1798-1799 vykázal banský podnik prvý krát celkový ro ný zisk. Avak v rokoch 1773-1801 bola vykázaná celová strata 69.626 zlatých. Koncom 18.storocia bola do asne zastavená aba v tôlni Terézia pre príli tvrdú horninu. Banský podnik sa snail nepriaznivú

ekonomickú situáciu zvráti iasto ným preorientovaním sa na abu iných, hlavne antimónových rúd v oblasti dnenej Cajly. V roku 1800 poiadalo taiarstvo MTJ o právo dedi nej tôlne na Dedi nú tôl u Jozef, ktorá mala sledova novoobjavenú zlatonosnú ilu, hrubú 20 cm. Prepodkladalo sa toti, e ide o pokra ovanie ily Terézia, no u po 35 metroch sa zistilo, e ide len o krátku paralelnú nadlonú ilu V tom istom roku bola hodnota výroby vykázaná na 3.280 zlatých, no týmto rokom za ína postupný úpadok aiarstva MTJ. V roku 1806 bola do asne zastavená aba v tôlni Marianna, ktorú zatopila voda. Dolovalo sa iba v tôlni Jozef a aj to len s ve kými akos ami. V rokoch 1810 bola hodnota výroby vykázaná na 400 zlatých a o rok neskôr na 426 zlatých. V roku 1812 to bolo u len 170 zlatých. Túto hodnotu vak vyprodukovala prevane iná innos ako bola aba zlata. V roku 1811 dokonca nebolo vy aené iadne zlato a v roku 1812 len 210 g. Celkový banskosúdne evidovaný deficit dosiahol v roku 1810 bol 99.925 zlatých. V roku 1806 bola dokonca zatvorená najvýnosnejia tôl a Marianna, ktorá vak u bola vo ve kej miere vy aená. V tom období vak výrazne stúpol záujem viedenskej vlády o pezinské zlaté bane. Bol spôsobený predovetkým neustálym poklesom hodnoty papierových pe azí a tie rastúcou infláciou. Pezinský banskosúdny substitút F. Fail zareagoval na tento záujem návrhom na uskuto nenie kutacích prác na zlato v terénoch Bratislava-Ra a a Modra a sú asne na prevzatie pezinských zlatých baní do tátneho vlastníctva. Návrh bol postúpený do Banskej tiavnice, kde ho posudzovali banský radcovia Reichetzer, Pribil a Hell, ktorí boli svojho asu tie banskými substitútmi v Pezinku. Predovetkým kremnický banský radca F. C. Hell neodporú al viedenskej vláde odkúpenie pezinských baní do tátneho vlastníctva z dôvodu takmer 80% vy aenia vtedy známych loiska zlata. Odporú al vak poskytnú pezinskému aiarstvu MTJ pôi ku, resp. subvenciu na výskum nových nálezísk a taktie plne

odporú al kutacie práce na zlato v oblasti Modra. V nasledujúcom období najvä ieho úpadku prechádzalo aiarstvo MTJ v niektorých obdobiach úplne na abu antimónových rúd. pokra ovanie v budúcom ísle (U o. M.muzeum)

Perla Posázaví a trampové III. Nespornou autoritou, kterou respektovali, byla vy ouhlá, dvoumetrová postava vousatého trampa, který vyjel na sv j první vandr na elivku k ertovým dírám v roce 1957 Ládi Svobody-Araba. Hrá e na banjo a kytaru, výbornéhozp váka, skladatele n kolika trampských písní - lede ského Matuky. Dalí z tramp , které jsem tady poznal byl K Kudrna-Pytlák, M. kvor, a J. Nusko, který pozd ji zaloil skupinu Víkend. Arab, Bob, Bó a s nimi jsem jezdil nej ast ji. Bó a, skv ly kamarád, mladý umírá. Jezdíme ve t ech plus t i kytary. asto jsme tábo ili a hráli na rybníku

eka u Krucem- burku, na Se i, Velkém Dá ku a Zlaté ece.Od poloviny edesátých let a do srpna 1968 p estala represivní sloka KS - trampy pronásledovat. V p í-rod se objevila individua, která jako trampové vypadala, ale

nem la s nimi nic spole ného. Mnoho z nich kradlo. Zatímco v padesátých letech jsme mohli v ned li nechat své v ci na tábo iti a odjet do koly nebo zam stnání, te to ji nelo. V sobotu, a bychom se vrátili, neostal by tam ani kolík od stanu. To byly ty paradoxy. Ve m stech na nás po ádala Ve ejná

bezpe nost hony a venku nám sta í policajti, poch zká i, nae v ci hlídali. Na elivce, kam jsem jezdil se svými kutnohorskými kamarády od roku 1957, to byl tatík Fogl. Dolnokralovi ák, upocený v modré uniform , s námi sedával, upíjel beneovskou desítku kterou jsme chladili v ece, potlachal a pokra oval v poch zce. Myslím, e nás m l rád na rozdíl od t ch, kte í nás prezentovali jako chuligány a nic o nás nev d li. Ani to, e jsme jim et ili práci. S vandaly a podobnými experty jsme rychle vyb hli. V t chto letech je op t povolen Junák. Ostravtí kamarádi vydávají znovu asopis Tramp. L. Svoboda, B. Urban a M. kvor pracují v Praze. N které soboty jsou ji volné a ak máme více asu na vandry. V srpnu 68 p epadnou republiku gaune i v uniformách spojenc . Národ vyjde do ulic. Trampové v ele s Junáky a Sokoly. Lá a Svoboda s Pepou Pavelkou- Kulasem p eijí v Praze st elbu okupant . Rok 1969. Jezdíme dál, nikdo neví co se bude dít a tak nás 7

nechávají na pokoji První. rok okupace. Národ jde do stávky. Pro-testují také lede tí tram-pové, stejn jako rok p edtím p eijí. Tentokrát, ale na n nest ílejí okupanti. Sta-te né lidi surov mlátí a st ílí ob ané stejného národa. Lidová milice op t v akci. Co to je za lidi? Je jasné, e nastanou zlé asy. Ob ané

ze socialistického ráje op t emigrují. Trampové mezi nimi. V roce 1970 bylo jasno. Na v né asy. KS po ádá prov rky

ve svých adách. Jestli po okupaci jet n jaký tramp z stal ve stran , musel býti ducha chabého. Koman v adách tramp v sedmdesátých letech byl práska . V Led i ubývá tramp . Z n kolika d vod . Politická situace je pouze jednou z nich. M sto pro svou

polohu bylo vdy centrem skaut , luf ák , turist , vodák a tramp . Nejkratí spojení na elivku. Je nezvratné, e na elivce bude p ehrada. Odchodem tramp ztrácí kraj nejen oivení ale i trby v místních hosp-odách. P estává se hrát na R ku, Sázav , Centrále, Koelun . Na P emelovsku u Chaloupk , v Kolí u T m . P estávají jezdit také místní trampové. Na potlachy jezdím v tinou sám. Více tramp op t láká pozornost magického oka strác po ádku. K jídlu si sta í vzít skývu chleba. Jelita rozdávají nai p íznivci z LM. Lá a Svoboda se za íná v Praze v novat trampské muzice. Za íná zpívat se známou skupinou OHIO, která se musí v dob normalizace p ejmenovat. Dají ji název PIVO KY, s kytkami to nemá nic spole ného. Pod starým názvem úsp n vystupují na Port . Dalí skupina se kterou zpívá je trampská skupina Veteráni. Ani v této skupin nenachází plné uplatn ní a zakládá novou kapelu. Jsem astým ú astníkem jejich vystoupení. Mohu potvrdit, e se tentokrát trefil. Skupina Bonanza je v praské konkurenci velice úsp ná. Lá a Svoboda v ní nejen zpívá, ale ze za átku hraje na baskytaru. Kdy seenou dobrého basáka, v nuje se svému nástroji. Kyta e a zp vu. Skupina Bonanza vystupuje úsp n s KTO a W. Matukou v Radiopaláci, v Dom Barikádník -populární Bar e se skupinou: Schovanky, ervánek, Anonym. Pavel Koní ek Doufejme, e kone n dokon í CD a budeme si ho moci poslechnout. Foto . 1 Lá a Svoboda a Ohio v Nuslích u Jurist 1971. Foto . 2 Lá a Svoboda

a Veteráni v Malostranské Besed . Foto . 3 Bonanza v dom Barikádník . pokra ovanie v budúcom ísle

Trampské hnutí a valaskokloboucko Jaroslav perling Kejpr V nováno kamarádkám a kamarád m -- druhé pokra ovanie

8

9

VLIVY NA VZNIK TRAMPINGU PRVNÍ VANDROVNÍCI A OSÍDLOVÁNÍ AMERIKY

Okouzlení p írodou a tuláctvím zakusili tolikrát i necht n lidé, kte í odcházeli do sv ta na vandr. Hledali práci i p íst eek a na zimu se vraceli dom s výd lkem, nebo aspo s novými záitky i zkuenostmi. N kte í z nouze i touhy po n em novém, lepím, odcházeli natrvalo. Také tak to asi bylo p i dobývání amerického Západu a Severu. Davové ílenství, které vypuklo na ja e roku 1898, kdy a na ty icet tisíc lidí se vypravilo hledat na daleký sever, u hranic mezi Britskou Kolumbií a Aljakou, zlato. Snad ádná doba nezanechala takový ohlas v literatu e i v ivotech lidí jako zlatá hore ka na Yukonu. Obraz a ivot Indián , lovc , kovboj a zlatokop k nám p inesla hlavn záplava americké dobrodruné literatury a filmu. U zrodu trampingu asistovala p edevím díla estice amerických spisovatel : Jamese Fenimora Coopera, Jamese Oliwera Curwoda, Zane Greye, Breta Harta, Jacka Londona, Henry Davida Thoreaua, Ernesta Thomsona Setona a také n meckého spisovatele Karla Maye. Knihy t chto autor , jejich úrove je r zná, nep sobily na tramping stejnou m rou. Ve vech vak najdeme obraz drsné, nebezpe né, ale krásné p írody a silného nezdolného jedince - lov ka nebo zví ete - který vzdoruje vem nástrahám divo iny.

STR.4 TRAMPSKÉ HNUTÍ A VALASKOKLOBUCKO Pokra ovanie v budúcom ísle.

10

11

Czarna Ha cza 2010 Lackie 2010 Trasa splavu Stary Folwark - Jazioro Wigry - Wioseczka - Podjezjovki - Buda Ruska - Wysoki Most - Studziany Las Gulbín Tartczysko - G boki Brod Fracky- Okó ek - Adamowe aczky - o ki Jalowi Róg - Mikaszowka - Jazioro Mikaszówek - Jazioro Mikaszewo - Jazioro Krzywe - Jazioro Paniewo - Gorczyca - P aska - Sucha Rzeczka Kanal Augustówski - Studzienicznie - Czarny Bród - Jazioro Biale Augustowskie - Augustów. TURISTICKÝ SPRIEVODCA: Czarna Ha cza a Augustówský kanál Czarna Ha cza je jedným z prítokov Niemna, so za iatkom v blízkosti Wi ajny. Je 141,7 km dlhá (v Po sku, 107,8 km). Je najznámejou turistickou vodnou trasou v Po sku. Má dve rozdielne asti. Prvá je medzi dvoma jazerami: Wigry a Ha cza o je najhlbie jazero v oblasti Mazúrskych jazier (108,5 m). Úsek je dlhý 47 km a na niektorých miestach voda klesá a o 4%. Tu je v plytkej vode na jar ve a prekáok. Jazero Wigry má 2 187 ha je sú as ou národného parku - Wigierski Park Narodowy. Czarna Ha cza za jazerom Wigry je ve mi iroká rieka, bez prekáok a s dostatkom vody v akéko vek ro nej dobe. V obci Wigre stojí za to navtívi starý klátor s kostolom zo 17. storo ia. No a za obcou Rygol Czarna Ha cza u prechádza cez hranice do Bieloruska. Od tohto bodu sa splavuje Augustowski kanál, postavený v rokoch 1824-1839 a je dlhý 80 km. Na ceste do Augustówa sa ide cez sedem stavidiel a je moné sledova vetky hydrotechnické zariadenia z blízkej vzdialenosti. Koniec splavu je v Augustówe. Zo zaujímavostí obce mono spomenú starú potu z roku 1829 (ul Legionów) a výstavu o kanáli v miestnom múzeu. Augustowo sa môe pochváli napríklad aj majstrovstvami Po ska v plávaní na hoci om. Mesto leiace pri troch jazerách v Augustowskom pralese má tatút kúpe ov a pri ahuje zdravou mikroklímou. Spracovala Rendy 22.7.-23.7.2010 Bratislava Starý Folwar Pomaly sme sa za ali schádza na hlavnej stanici. Kadý v o akávaní, ako to celé dopadne. Pytík nám porozdával zelené tri ká s nápisom Slovensko Po sko, Czierna Ha cza 2010. Ocenili aké boli pre nás uito né. akali na vlak, ktorý priiel s mekaním 20 min. Rozlú ili sme sa s kamarátmi, ktorí nám prili da posledné ahoj Jarka, Majo, Packa a Iti, zakývali sme im

a odovzdali sme sa osudu. S príchodom do WARSZAWY, nae mekanie sa zvýilo na 1 hod, take prípoj do Suwalki sme nestihli. alím spojom - cez BYALYSTOK sme do SUWALKI dorazili o 17:00 hod a u iaden spoj do Starého

Folwarku nebol. aman vybavil exkluzívny odvoz taxíkom a do kempu. Tam nás u akal Palo s Ma om, Kla ko a Ivan s Majkou, ktorí prili Mazdou sprie- vodným vozidlom. Postavili sme stany. Medzitým rozbalili gril a za ali grilova kuriatka padli vhod po takej úmornej ceste. Únava vetkých

Prvý tábor: Starý Folwark nás zmohla a uloila spa . Len Kla ko s Edom (Ameri an) v drunom rozhovore akali Gulu, Lewisa, Milana (Am.) a Ruda. O 04:15. hod. dorazili aj oni. Po krátkom

podaní hlásenia a priebehu cesty vetci za ahli. 24.7.2010 Starý Folwar Buda Ruska Po pooblizovaní si prstov po grilovaných kurencoch, ktoré nám Kla ko ete ráno pripravil sme nádherný prístav plný plachetníc v Starom Folware o 10:30 opustili. Nasadli sme do lnov a vyrazili sme po

jazere Wigry, lebo sme si chceli pozrie klátor z 17. storo ia, ktorý sa nachádza na tomto poloostrove. Mnohí by Druhý tábor : Buda Ruska vak mohli potvrdi , e to nebolo jazero, ale ozajstné more, lebo sme museli prekona vlny, ktoré poniektorým pripravili mokré chví ky. Lewis so Singsingom po prvý krát skúali teplotu vody u pri móle za klátorom, potom 12

ju ete raz skontrolovali na mori vlny boli ú takmer neprekonatelné. My ostatní - astlivo suchí - sme akali v rákosí. Ke sa ani po vye hodine neobjavili, prvá záchranná ata - Horvi s Palinom, sa ich vybrali poh ada . Ako prví zachránení boli Gula s Karfom. tí potopili ln v strede mora- vraj tretia vlna bola kritická - a zvyok cesty s asti preplávali, alebo prekrá ali po dne popri rákosí ako ninja korytna ky. Druhú záchrannú atu tvorili traja Ameri ania. Vrátili sa pre zvyných stroskotancov - Slezi, ktorá la sama v lodi a tie Kla ka, ktorého seklo v kríoch s Johanom - a pomohli im dosta sa na suchú zem, zatia o sme relaxovali v závetrí a obdivovali vodnú scenériu a v pozadí sa tý iaci klátor. Ke u sme boli tak zafúkaní, e sme mali pocit, e bliia cesta ku klátoru bude cez rákosie ako po jazere, vrátili sa amanovi mladí a oznámili nám, e zvyné posádky sú zachránené, tak sme sa pobrali vodnou cestou ku klátoru. Cesta nebola zna ená, samozrejme e sme poblúdili a pri klátornom móle sme urobili prieskum. Naich sme vak nenali a ke e nás tla il as, oeleli sme prehliadku klátora Camedolite a odbo ili sme z jazera Wigri okolo poloostrova Czerwony Folwark do jazera Postaw a odtia priamo do Czanej Ha cze, ktorá nás priviedla a do prvého táboriska. Cestou sme

Druhý tábor : Buda Ruska spolo né foto mí alirybársku výstavu s ponukou pe ených rýb, lekná a ka ice, dokonca sme zbadali na brehu aj stádo krásnych gatanových koní. Aj originálna

13

architektúra dom ekov sa pekne odráala vo vodných zrkadlách proste bolo opráska . Celou cestou nám vietor fúkal priamo do tváre, a tak okrem

presileného ukazováka (na spúti) mali o robi hlavne nae svaly. Tí, ktorí boli prvý krát na vode preili krstom oh om. Obed s krátkou obednou siestou nám opä dodal elánu, ale Pri Ma kovej Rude sme u boli na konci svojich síl a nemali sme iadny kontakt na ostatných, ktorí si to skrátili cez klátor po zemi. Pomohla SMS (vivat Orange!) a my sme zistili, e sme 1km od náho nového táboriska Buda Ruska. Neviem, i tú vzdialenos správne odhadli, alebo my sme u boli príli vy erpaní, lebo kým sme na brehu zbadali ervenú Mazdu a zelené tri ko, zdalo sa nám, e to bolo viac. Chalani

medzitým zistili, e na okolí nie je iaden obchod, tak najvä í hladoi sa vyviezli do najbliej civilizácie najes sa a na pivo. Ten ve er do táboriska ete dorazili alie partie Poliakov, a tak Gula s Lantalom nadväzovali vo vode s priate ské medzinárodné vz ahy skákali do vody a pliechali na Po ky. Bol skoro spln a v táborisku bolo do polnoci veselo, lebo Poliaci pekne hrali na gitare a spievali. Hrzavý: Ráno som sa nadýchol, dal kamarátom ahoj a vyrazil som na cestu okolo jazera Wirgie ku klátoru Camedolite zo 17. storo ia. Celý som si ho poobzeral, nevynechal som ani nádhernú vyhliadku z vee do okolia jazera Wigry. Potom som sa pobral okolo jazera po rovine smerom na Ma kovu rudu a odtia po usmernení a na Buda Ruska. KLÁTOR CAMEDOLITE sa malebne vypína na kopci nad jazerom

Wigry, ktorého okolie bolo ob ú- beným loveckým revírom po ských krá ov. V r.1667si krá John Casimir prenajal ostrov s budovami i lesom a rozhodol sa tam postavi kontem- platívny klátor. V nasledujúcom roku dorazil Kameduli a zaloil si tam svoje sídlo. Postavil z

Klátor Camedolife

14

dreva kaplnku, kostol a potrebné hospodárske budovy, ktoré vak pri poiari v r.1671 vetky zhoreli. V r 1694 Kameduli opä za al s výstavbou ve kého klátorného komplexu, tentokrát z tehál. Ostrov obohnal vysokou hrádzou a vybudoval dve terasy v nadmorskej výke 11 a 16 m nm. Vo vnútri areálu postavil kostol, 12 domov pre pustovníkov, prefektár, kaplnku, kancelskú veu s hodinami, dom Porter a iné budovy. Dominantou tohto komplexu je barokový kostol, postavený v tvare kría, s dvomi kupolovitými veami. Vo vnútri kostola sa nachádza 9 oltárov z polovice 18.st. Hlavný oltár a dva ved ajie sú zo zlatého duba. V tretej kaplnku na pravej strane oltára je krásna majolika. V r.1796 pruské úrady klátor a celý jeho majetok skonfikovali a mnísi sa museli vys ahova do Bielany blízko Varavy. Neskôr v r. 1800 bol objekt vrátený Wigerskému biskupstvu, as diecézy bola prevedená na Sejny a kostol sa stal farským. Od tej doby za alo postupné ochudobnenia a ni enia objektu, ve ké kody narobila aj vojna. S rekontrukciou objektu a posil ovanie oporných múrov sa za alo u prvých povojnových rokoch. V sú asnosti je kostol prístupný verejnosti. V jeho podzemí je pochovaný biskup Wigry a prominentný kazate , Fr. Francis Karpowicz a tie starí mnísi klátora. EREM je prestavaný a ostatné objekty sú pouívané ako rekrea né stredisko. (http://mazury.info.pl/atrakcje/wigry/index.html)

15

http://mazury.info.pl/atrakcje/wigry/index.html

Splav do druhého tábora tie nebol bez prania Pokra ovanie v budúcom

Regionálne trampské zduenie Pezinok 2009, www.rtzpezinok.tym.sk výber webových stránok pre potrebu zdruenia. Spolupracovali kamaráti : Gula, Rendy, Lewis, Lackie, Frenky (ahojahoj), U o, Kejpr a alí. Predpokladaná uzávierka budúceho ísla 30.11.2010. kontakt: joseph.j@atlas.sk, joseph@zoznam.sk, sikula.marek@gmail.com

16

http://www.rtzpezinok.tym.skmailto:joseph.j@atlas.skmailto:joseph@zoznam.skmailto:sikula.marek@gmail.com