Trnavská univerzita v Trnave; Fakulta Zdravotníctva a sociálnej práce; odbor Sociálna práca; denná forma

Samovraždy

Meno: Magdaléna KubišováPredmet: Sociálna patológiaAkdemický rok: 2010/2011Ročník: tretí

Obsah

1. Postoje k samovražde 1

1.1 Vnímanie samovraždy v minulosti 1

1.1.1. Zaujmavé spúšťače v milulosti 1

1.2 Vnímanie samovraždy v súčasnosti. 2

2. Vznik samovražedných myšlienok 4

3. Varovné signály 5

4. Samovraždy v krajinách vychádzajúceho slnka 6

4.1 Japonský pohľad na dobrovoľnú smrť 6

Zoznam použitej literatúry

Prílohy

1. Postoje k samovražde

1.1 Vnímanie samovraždy v minulosti

Každých štyridsať sekúnd spácha niekto na svete samovraždu. Dobrovoľný odchod zo

života teda rozhodne nie je výnimočný alebo zvlášť ojedinelý úkaz.

Samovražda je skutok, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Len jeho postoj k nej sa

postupom času a naprieč kultúram mení. Napríklad starí Kelti, ich bojovníci považovali

prirodzenú smrť za zbabelú, a ak sa niektorý z nich dožil staroby, dal prednosť skoku zo

skaly, pretože nemohol bojovať, a teda padnúť v boji, ako sa vtedy patrilo. Samovražda bola

pre nich dôstojnejšia ako pozvoľné starnutie a prirodzená smrť. Podobne rozšírené boli

samovraždy aj v Starovekom Grécku a Ríme. Poznáme príbehy Sokrata a Senecu, ktorí boli

donútený siahnuť si na život vlastnou rukou. Známy výrok Senecu:

„Myslieť na smrť znamená myslieť na slobodu.

Páči sa ti žiť. Ak sa ti to nepáči, vráť sa odkiaľ si prišiel.“

Pohľad na samovraždu zmenil až nástup kresťanstva, ktoré tento čin prísne

zakazovalo. Samovražda poškodzovalo nielen meno obete ale aj celej rodiny. Tí, ktorý sa

dobrovoľne pripravili o život, nesmeli byť pochovaní na cintoríne a svoje miesto trvalého

odpočinku nachádzali až jeho múrmi. Počet samovrážd vzrástol až v čase renesancie. Cirkev

strácala vplyv, spoločnosť propagovala slobodu, vrátane slobody rozhodnúť sa o svojom

živote, davy sa sťahovali z dedín do miest. To všetko malo vplyv na psychiku ľudí a na ich

tendenciu skoncovať zo životom predčasne. Ani v novodobých dejinách nebolo v priemere

rovno ako samovrahov. Napríklad v roku 1929 v čase finančnej krízy sa len v New Yorku

počas troch dní zabilo viac než 200 ľudí. Podobnú vlnu samovrážd vyvolala aj newyorská

epidémia chrípky v roku 1890 alebo epidémia cholery na Sicílií v roku 1897. Strach

z choroby, bolesti utrpenia, to všetko v ľuďoch vyvolalo paniku a beznádej, ktorým

nedokázali čeliť.

1.1.1. Zaujmavé spúšťače v milulosti

Tak trochu raritou bola pieseň Temná nedeľa (príloha 1) mladého maďarského

skldaťela Ladislava Javora. Táto pieseň čoskoro obletela svet a vyvolala toľko samovrážd, že

ju nakoniec budapeštianska polícia zakázala hrať. Podobne bizarným popudom k samovražde

bola panika, ktorú vyvolal Orson Welles rozhlasovou reláciou v roku 1938. Jeho adaptácia

románu britského spisovateľa H.G. Wallesa Vojna svetov pôsobila tak realisticky, že tisícky

poslucháčov skutočne uverili, že Spojené štáty obliehajú mimozemšťania a ničia Zem kúsok

po kúsku. Rodiny utekali na vidiek, niektorý ľudia sa nervovo zrútili a mnohí z nich dali

prednosť dobrovoľnej smrti, akoby padli do rúk nepriateľských votrelcov.

1.2 Vnímanie samovraždy v súčasnosti.

Dnešná spoločnosť samovraždu spája s duševnou poruchou. Štatistiky hovoria, že až

80 % tých, ktorí život ukončili samovraždou, trpeli nejakou psychickou poruchou, v polovici

prípadov depresiou. Okrem depresie sa so samovražednými tendenciami spájajú:

- schizofrénia,

- ťažké úzkostné poruchy,

- hypochondrické poruchy,

- posttraumatická stresová porucha

- užívanie návykových látok.

Suícidum súvisí aj s náročnejšími životnými udalosťami:

- úmrtie blízkej osoby, ako je dieťa alebo celoživotný partner,

- živelná pohroma,

- znásilnenie,

- výpoveď z práce,

- nevera partnera,

- rozvod.

Psychiater MuDr. Jiří Koutek vysvetľuje „ Nad uvedeným dôvodom sa musíme

v každom prípade zamyslieť a celú situáciu posúdiť komplexne. Bez takého posúdenia by sa

nám mohlo zdať, že budeme brať do úvahy len pacientom uvedenú príčinu, teda napríklad

školský neprospech, a vôbec sa nebudeme zaujímať o komplikovanú rodinnú situáciu. O tej sa

nám pacient pri prvom vyšetrení spontánne nezmieni, pritom však bez zložitej sociálnej

situácie by sa pravdepodobne nevyskytoval školský neprospech, prípadne by školský

neprospech neviedol k suicidálnemu konaniu. Veľmi často je viac motívov pre také konanie.

Tie sa môžu rôzne doplňovať a vzájomne sa umocňovať. Pritom si ich pacient nemusí

uvedomovať v plnej miere, môže byť sám presvedčený o tom, že jediným dôvodom jeho

konania je napríklad nevera partnera.

Odborné štúdie hovoria, že zvýšenú samovražednosť nájdeme napríklad u osôb zo

zhubným nádorom, Huntingtonovou chorobou, roztrúsenou sklerózou, žalúdočnými vredmi

ochorením obličiek alebo zranením chrbtice. Rizikovou skupinou sú tiež dospelí muži

z diagnózou AIDS. Tých sa samovraždu pokúsi 36 krát viac, ako mužov bez tejto diagnózy.

Dôvody sú jasné- ide o fatálne ochorenie, navyše stále pomerne stigmatizujúce. Navyše

s predpokladá aj jeho vplyv na centrálnu nervovú sústavu.

2. Vznik samovražedných myšlienok

Veľa ľudí nedokáže pochopiť, ako sa niekto vôbec môže uchýliť k rozhodnutiu

pripraviť sa dobrovoľne o život. Je to preto, že ich mozog i psychika pracujú na iných vlnách

ako myseľ potencionálnych samovrahov. Odborníci hovoria o takzvanom suicidálnom vývoji,

vývoji samovražedného správania. Na začiatku všetkého stoja suicidálne nápady. Dotyčnému

prebehne hlavou predstava, že samovražda by mohla byť riešením. Väčšinou ju hneď

zamietne, ale ona sa objaví znovu a znovu. Až sa v hlave usadí a prerastie v samovražedné

myšlienky. Človek začne o samovražde vážne premýšľať a popúšťať uzdu svojej fantázii.

Ako by to mohol urobiť? Čo y bol najspoľahlivejší spôsob?. Tieto myšlienky bývajú veľmi

intenzívne, dotyčná osoba sa nimi zoberá väčšinu dňa a často sa nemôže sústrediť na nič iné.

Čím jasnejšie a konkrétnejšie sú, tým väčšie je riziko, že svoj zámer naozaj uskutoční. Ak sa

človek na samovraždu už konkrétne pripravuje napríklad zháňa zbraň alebo zhromažďuje

lieky hovoríme o o samovražedných tendenciách. Tie niekedy bývajú zakončené

samovražedným pokusom alebo dokonca dokonaným suicídom. Zatiaľ čo v počte

„neúspešných“ samovražedných pokusoch prevládajú ženy nad mužmi (pokúšajú sa

o samovraždu ž 4 krát častejšie ako muži) počet dokonaných samovrážd je takmer opačný-

traja muži na jednu ženu. Rozdiel je spôsobený predovšetkým voľbou smrtiacich prostriedkov

– ženy dávajú prednosť takzvaným „mäkkým“ spôsobom, ako je napríklad otrava liekmi,

muži siahajú po „tvrdých“ či definitívnych riešeniach, ako je obesenie alebo zastrelenie. Preto

potom bývajú vo svojich zámeroch „úspešnejší“ .

Východiskom môže byť pomoc druhých ľudí, pocit že človek nie je na všetko sám, počúvanie

a dôvera môžu byť gestá, ktoré dotyčnému pomôžu nájsť cestu z tmy. Najčastejšie je k tomu

potrebná odborný starostlivosť a dlhodobá práca n sebe samom. Utrpenie totiž nemusí trvať

večne a, ako povedal Franz Kafka : „Kto spácha samovraždu, je ako väzeň, ktorý keď vidí

vztyčovať n dvore šibenicu, myslí si že je určená jemu, v noci utečie z cely, ide na dvor a sám

sa obesí.“

3. Varovné signály

Ľudia, ktorý majú v úmysle siahnuť si n život, niekedy vysielajú do okolia varovné signály.

- hovorí o tom, že má v úmysle spáchať samovraždu. Môžete počuť vetu typu: „Chcem

zomrieť“ alebo „Lepšie by bolo nežiť.“

- Naznačuje, že v budúcnosti sa stane nejaká významná zmena: „Čoskoro Vám už

nebudem robiť starosti,“ „Keby sa mi niečo stalo, chcem aby ste vedeli že...“

- Sťahuje sa do seba, je nezvyčajne plachý. Stráni sa spoločnosti priateľov.

- Cíti bezmocnosť, bezvýchodiskovosť situácie, vlastnú neužitočnosť, samotu beznádej.

- Trpí nechutenstvom a poruchami spánku.

- Má veľmi nízke sebavedomie, nereaguje na pochvaly

- Správa sa inak, ako je u neho obvyklé

- Stráca záujem o koníčky, štúdium alebo prácu

- Zbavuje sa vecí, ktoré sú mu najdrahšie.

- Prestáva sa starať o svoj výzor

- Dáva do poriadku svoje veci, lúči sa s priateľmi

- Nadmerne pije alebo užíva drogy

- Myslí si že už nemôže ďalej žiť

- Neustále myslí na smrť

- Plánuje ako so všetkým skoncuje

- Počuje hlasy ako ho nabádajú k niečomu nebezpečnému

- Stratil niekoho blízkeho

- Má závažné problémy v medziľudských vzťahoch a nevidí žiadne uspokojivé riešenie

4. Samovraždy v krajinách vychádzajúceho slnka

V rebríčkoch samovražednosti vedie Japonsko. V novodobej histórií sa k dobrovoľnej

smrti Japonci vo väčšej miere uchyľovali predovšetkým v desaťročí nasledujúcom po

ukončení 2 svetovej vojny.

Tvrdenie o tom , že v Japonsku je dobrovoľná smrť väčším problémom než

v západných krajinách, počuť i Japonských médiách. Hlavným dôvodom skresleného pohľadu

na vlastnú samovražednosť je skutočnosť, že Zem, ktorá pre väčšinu Japoncov stále najviac

reprezentuje západnú kultúru, sú Spojené štáty. Mnohé prirovnania „Západu“ a Japonska

odrážajú iba rozdiely medzi Japonskom a USA a práve vo výške samovražednosti

nachádzame medzi európskymi a severoamerickými krajinami podstatné rozdiely. Zatiaľ čo

priemerná samovražednosť v USA sa pohybuje okolo 11 prípadov na 100 000 obyvateľov, vo

veľkej časti Európy je podstatne vyšší ako 13 ľudí na 100 000 obyvateľov.

4.1 Japonský pohľad na dobrovoľnú smrť

Obyvatelia západných krajín veľakrát predpokladajú, že japonská spoločnosť samovraždu

toleruje viac ako európska či americká. Ale v Japonsku je väčšina samovrážd považovaná za

tragické ľudské zlyhanie. Niektoré formy dobrovoľnej smrti však boli a sú v Japonsku

prijateľné.

V polyteistickej japonskej spoločnosti v ktorej takmer vždy vládla relatívna

náboženská sloboda, nepredstavovala dobrovoľná smrť náboženský problém. Ani jedno

z dvoch veľkých japonských náboženstiev (šintó a buddhismus) dobrovoľnú smrť explicitne

nezavrhuje, smrť vlastnou rukou nebola v rozpore ani s konfuciánskou etikou. Veľkú rolu tu

nepochybne zohral i podstatne iný postoj k smrti a posmrtnému životu, ktorý po storočia

ovplyvňoval japonskú mentalitu.

Zatiaľ čo jedincov žijúcich v západných kultúrach predstava smrti, ktorá je niečím

nezvratným a konečným, obvykle desí, v tradičnej japonskej kultúre bola smrť vnímaná ako

niečo tak prirodzené ako samotný život. Japonský nasledovníci budhizmu boli silne

ovplyvnení učením o reťazci životov a smrti. Ukončenie života tak neznamenalo úplný zánik,

smrť bola akýmsi mostom zo starého života do života nového. Šintó, pôvodné japonské

animistické náboženstvo, učí, že smrť nie je ukončením ľudskej existencie, človek síce opúšťa

svoje pozemské telo, ale i naďalej zostáva v spojení so svojimi žijúcimi príbuznými

i zosnulými predkami. Z hľadiska konfucianizmu bola smrť pokiaľ bola spojená s obetovaním

sa pre skupinový cieľ lebo nutne súvisela so splneným určitej povinnosti, dokonca žiaduca.

Všeobecne možno povedať, že v japonskej spoločnosti, obdobne ako v spoločnosti

západnej bolo vždy pozitívne hodnotené sebaobetovanie. V prípade samovraždy záležalo na

pohnútkach, ktorých aktéra k tomuto činu viedli. Pokiaľ človek k samovražde pristúpil ako

k spôsobu riešenia svojich osobných problémov a jeho jednanie tak prevážili určité sebecké

pohnútky, bolo jeho čin považovaný negatívne.

Pokiaľ však samovražda bola spojená s nesebeckými pohnútkami, bola považovaná za etický

čin, ktorý bol ohodnotený kladne. Medzi altruistické samovraždy patrí napríklad tzv. „kanaši“

teda smrť ako protest“, k nej sa v predmodernej japonskej spoločnosti uchyľoval samuraj

v okamihu keď chcel upozorniť svojho pána na jeho nespravodlivé správanie. V súčasnosti je

samovražda kanaši vnímaná ako kladný čin.

Použitá literatúra

Koutek Jiří, Kocourková Jana, Sebevražedné chováni, Současné poznatky o suicidalitě a její specifika u dědí a dospívajících, Portál 2008, str. 128, ISBN 80-7178-732-9

Sineľnikov V., Slobodčikov S. Ako sa mať rád, Obraz šťastného človeka, O láske k sebe, Dva druhy pýchy, Muž - žena, rodičia – deti, Eugenika 2007, ISBN 80-8922-782-2 , 187 strán

www.dusevnezdravie.sk

PhDr. Veronika Kavenská, časopis Moja Psychológia, máj 2010, str. 28-31

Nymbuská Dana, Dobrovolná smrt v japonské kultuře, Praha: Česká orientalistická spoločnosť 2000, str. 214-229

Príloha 1

Temná nedeľa

Nedeľa je temná Moje hodiny sú bez spánku

Najdrahší, tiene s ktorými žijem sú nespočítatelné Malý biely kvet ťa nikdy nezobudí

Nie tam, kde ťa čierny koč žialu vzal Anjeli nemyslia na to, že by ťa niekedy vrátili

Nahnevali by sa, keby som rozmyšlala o pripojení sa k tebe Temná nedeľa

Nedeľa je temná S tieňmi, znesiem to všetko

Moje srdce a ja sme rozhodnutí ukončiť to všetko Čoskoro tu budú smutné kvety a modliaci sa ľudia

Viem, že ich nenecháš plakať Daj im vedieť, že som išla rada

Smrť nie je sen Po smrti ta budem objímať

V poslednom dychu mojej duše ťa budem milovať Temná nedeľa

Snívam Bol to iba sen

Zobudím sa a nájdem ťa Spiaceho v hĺbke

Môjho srdca Drahý

Drahý, dúfam, že ta môj sen nebude nikdy prenasledovať Moje srdce hovorí ako veľmi ťa chcem

Temná nedeľa