Ďakujeme za priazeň a želáme zdravie,

lásku a pokoj v roku 2013.

Redakcia

STRANA 2 STRANA 3

23. decembra 4. adventná nedeľa 7:30 , 10:0024. decembra Štedrý deň 7:00

25. decembra Slávnosť Narodenia Pána

24:00 / polnočná omša /, 7:30, 10:00 / požehnanie

koledníkov Dobrej noviny /

26. decembra Sviatok sv. Štefana -prvého mučeníka 7:30, 10:00

30. decembra Nedeľa svätej rodiny 7:30, 10:00, 16:00 koncert mladých

31. decembra Koniec starého roka 15:00 / sv. omša spojená s koncoročno ďakovnou

pobožnosťou

1, januáraSlávnosť panny Márie

Bohorodičky Nový rok

7:30, 10:00

6. januára Slávnosť Zjavenia Pána

7:30, 10:00/ požehnanie vody /

13. januára Sviatok Krstu Pána 7:30, 10:00

Vianoce – ozdobené obchody, ulice, domácnosti, nákupná horúčka, to všetko je s blížiacimi sa Vianocami čoraz viac poznačené atmo-sférou prípravy. Určite každý z nás pozná tie chvíle plné zhonu, keď kráčame z obchodu do obchodu, aby sme našli a nakúpili pre tých svojich darčeky, ktoré ako dúfame, ich potešia. Ďalšia starosť je, aby bol plný stôl a nič nechýbalo a aby a aby... No predsa musí to byť akurát, pripravené, upratané... a ozaj, čo naša duša? Pri tom všetkom by sme nemali zabudnúť poupratovať aj svoju dušu. Veď sami vieme, že keď čakáme hosťa, snažíme sa mať všetko v poriadku a upratané. A na Vianoce čakáme nesmierne vzácneho hosťa, ktorý k nám z neba podniká a nemal by nájsť k nášmu srdcu chodníka? Či skutočne len poupratujeme a všetko pripravíme a potom pred hosťom, ktorý k nám prichádza a prináša lásku, zatvoríme dvere, aby sme zostali len sami so sebou? Zdá sa, že potom nevieme, o čom Vianoce sú a nechápeme ich význam. Vianoce, lepšie pove-dané narodenie BOHA a ČLOVEKA ZÁROVEŇ znamenajú oveľa viac, než plný stôl a kopu darčekov pod stromčekom. Vianoce znamenajú zásadnú zmenu v plynutí času. Každý človek žije v čase a zápasí s časom. Preto len v JEŽIŠOVI KRISTOVI je možné zachrániť čas a preto ho každý po-trebuje, či sa nazýva ateistom, či vyznávačom ktoréhokoľvek nábo-ženstva. POCHOPIŤ A PRIJAŤ VIANOCE ZNAMENÁ ZAČAŤ MAŤ ČAS, ZNAMENÁ TO, ŽE „VEČNOSŤ SA ZAČÍNA UŽ DNES“. Advent – to je ten čas, ktorý nám môže pomôcť dôstojne sa pripraviť na príchod tak vzácneho hosťa. Advent je zameraný na Vianočné sviatky, ale už toto obdobie môže byť poznačené častým a živým stretaním sa s Pánom. Je to čas, kedy sa môžeme stíšiť, utiahnuť sa hlbšie do samoty, aby sme mohli hlbšie patriť sebe, Bohu a tým oko-lo nás. Môžeme to vyjadriť obrazne – utiahnuť sa na púšť. Je to vý-borná príležitosť začať čítať Sväté písmo, lebo „živé a účinné je Božie slovo“, hovorí sv. Pavol. Vianoce sú nádherný a skutočný príbeh lásky. „LÁSKOU ODVEKOU ŤA MILUJEM“, vraví BOH a preto neváha poslať na Zem svojho syna. A pozrime na Máriu. Bola plná milosti a na anjelom oznámenú Božiu vôľu povedala svoje FIAT. Vtedy sa „SLOVO STALO TELOM A PREBÝVALO MEDZI NAMI“. Dnes sme na rade my. Slovo, skrze ktoré povstal vesmír a naša Zem. Svetlo, ktoré osvecovalo dejiny ľudstva, chce počas týchto dní spôsobiť, že my sa staneme Božími deťmi, synmi toho istého Otca, ktorého Synom je aj JEŽIŠ. Nič väčšie si nemožno predstaviť a nič viac si nemožno priať.

A aby ste túto Božiu lásku a tieto Vianočné sviatky prežili v Božej milosti, to Vám vyprosuje Váš duchovný otec Michal.

V januári 2013 si p r i p o m e n i e m e 100. výročie naro-denia vdp. Alfonza Paulena. Pri tejto príležitos-ti prijal pozvanie odslúžiť sv. omšu v našom kostole otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Spomienková sláv-nosť sa bude konať v nedeľu, 27. januára 2012 o 10:00 hod. v kostole Sv. Anny v Šenkviciach.

UPOZORNENIE Povinnosť prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia

Obecný úrad v Šenkviciach upozorňuje všetky právnické a fyzické osoby podnikajúce v obci na povinnosti prevádzkovateľov malých zdro-jov znečisťovania podľa zákona 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane ovzdu-šia a zákona 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o poplatkoch za znečistenie ovzdu-šia.

Zákon 401/1998 Z .z. § 6 hovorí:Prevádzkovateľ malého zdroja je povinný ozná-miť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú a ďalšie údaje potrebné na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vy-pustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečisťovania ovzdušia a o druhu účin-nosti odlučovacích zariadení.Za nesplnenie povinností uvedených v § 6 ods.4 a určených v rozhodnutí obce vydanom podľa § 6 ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 663,88 EUR.Malým zdrojom znečisťovania sú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným te-pelným výkonom do 0,2 MW.

Jozefína Tichá referentka miestnych daní a poplatkov

POZOR! Blíži sa termín podania daňového priznania

Vážení občania, blíži sa daňové obdobie pre podávanie daňových priznaní „Dane z nehnuteľností“ na rok 2013. Každý, kto mal zmenu skutočností pre vyrubenie dane, je povinný podať daňové priznanie do 31.1.2013. Za zmenu sa považuje – kúpa, predaj, darovanie, dedenie, stavebné povo-lenie, kolaudačné rozhodnutie. Nesplnenie si povinností je sankcionované podľa zákona.

Upozorňujeme občanov – daňovníkov, že v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 582/2004 Z. z. aj drobné stavby podliehajú dani z nehnuteľností. Za drobné stavby sa považujú šopy, altánky, rôzne prístrešky, letné kuchyne, prístavby a po-dobne. Ak nemáte v daňových priznaniach tieto drobné stavby uvedené, ste povinní podať daňové priznanie do 31.1.2013. V roku 2013 bude prebiehať miestne zisťovanie a u koho sa zistia nezrovnalosti, bude pokuto-vaný v zmysle § 155 zák. č. 563/2009 Z. z. – Daňový poriadok.

Jarmila Maťusováreferentka miestnych daní

Požehnané, milostiplné a v láske prežité Vianočné sviatky

BOHOSLUŽBY V KOSTOLE SV. ANNY POČAS VIANOČNÉHO OBDOBIA

Slávnostná svätá omša

Vážení občania,

chceli by sme Vám dať do pozornosti nutnosť separácie odpadov. Separovaný odpad neskončí na sklád-ke odpadov, ale je ďalej spracovávaný, čím sa šetrí životné prostredie. Taktiež separáciou sa znižuje množstvo komunálneho odpadu, čiže sa znižujú náklady na ich vývoz a likvidáciu.. Poplatok za vývoz a likvidáciu odpadu v roku 2013 - 21 € (na osobu) . Tiež sa dá znížiť množstvo komunálneho odpa-du vyhodeného do kontajnera v rodinných domoch kompostovaním. Kompostovať je možné všetky organické látky, okrem tých, ktoré sú chemicky ošetrené a napadnuté chorobami. Zvyšky varených jedál a potraviny by nemali byť dávané do kompostu vo veľkých množstvách, pretože lákajú rôzne zvieratá a skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú. To je možné odstrániť zmiešaním s väčším množstvom suchého, savého materiálu. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú je potrebné vhodne upraviť ( podrviť, posekať, zvlhčiť atď. ) a dobre premiešať. Konečný produkt kompost, môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo, vracajúce do pôdy výživné látky, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali.

ŠETRÍTE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE AJ VLASTNÉ PEŇAŽENKY - tým, že separujete a kompostujete odpad sa zníži množstvo komunálneho odpadu vyvezeného na skládku. Obci sa tým znížia náklady na vývoz a likvidáciu, čo je predpoklad, že v budúcom roku sa nebudú zvyšovať poplatky a separovaním odpadu, ktorý nám firma A.S.A. zbiera bezplatne sa Vám v ďalšom roku znížia poplatky za vývoz a likvidáciu TKO, zároveň kompostovaním získate kvalitné biologické hnojivo.

ĎAKUJEME, ŽE ŠETRÍTE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vážení spoluobčania, opäť sa priblížil čas Vianoc, sviatkov, ktoré sú pre nás jednými z najkrajších v roku. Vianoce sú pre nás predovšetkým sviatkami rodiny a pokoja. Veď v tento čarovný čas sa stretávajú príbuzní a priatelia, sadáme si k sviatočne prestretému stolu a snažíme sa aspoň na malú chvíľu zastaviť, aby sme sa tešili zo vzájomnej prítomnosti. V tento sviatočný čas si ešte viac uvedomujeme silu vzájomnej lásky, priateľstva, úcty, obetavosti a pochopenia, sme citlivejší k potrebám druhých, zabúdame na nezhody a hádky. Tieto spoločne prežité chvíle sú tým najkrajším darčekom, ktorý si môžeme dať.Tento čas je aj časom bilancovania. Preto Vám chcem, vážení spoluob-čania, poslanci OZ, členovia komisií, pracovníci Obecného úradu a členovia spolkov a organizácií, poďakovať za vašu prácu v tomto roku v prospech našej obce, ktorá je našim spoločným domovom. Zároveň Vám všetkým želám, aby ste si po roku plnom práce oddýchli v kruhu svojich najbližších, načerpali nové sily a hlavne precítili silu rodinného krbu.

V mene celého Obecného zastupiteľstva, pracovníkov úradu, ale aj osobne Vám želám, aby ste prežili sviatky plné pokoja a lásky v kruhu svojich najbližších. Prajem vám úspešný vstup do Nového roka 2013, nech Vás v ňom po celý čas sprevádza zdravie, pokoj v duši, vnútorná sila, radosť i z malých vecí, a potešenie z najbližších.

Váš starosta Mgr. Peter Fitz

STRANA 4 STRANA 5

Spracovala : Olga Somorovská

STRANA 6 STRANA 7

Pripravovaný nový zákon o odpadoch je dlhodobo sa ťahajúci nekonečný príbeh, o ktorom by sa dalo písať veľa. Pre zaujímavosť niekoľko čísel: ministerstvo v lete zistilo, že k poslednej predkladanej verzii zákona prišlo 2850 pri-pomienok, z toho približne 1800 zásadných, len ich spracovanie by mohlo trvať až pol roka. A keďže aj Európska únia má len jedny nervy, po vyše roku a pol zhovievavého čakania, začali hroziť Slovensku pokutami vyše sedemnásťtisíc eur za každý deň omeškania. Takže na zákone o odpadoch sa naďalej pracuje a prímerie s EÚ dočasne zabezpečila novela riešiaca len transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade. Neobsahuje koncepčné zme- ny odpadového hospodárstva, ale mení len čiastkové oblasti úpravy zákona o odpa- doch, zákona o obaloch a zákona o miestnych daniach a o miestnom poplat- ku za komunálne odpady a drob-ný stavebný odpad. Do platnosti vstúpi 1.januára 2013. K tomuto dátu-mu vzniká obci povinnosť zaviesť trie- dený zber biologického odpadu a biologicky rozložiteľného ko- munálneho odpadu (ďalej len BRKO). Obec sa môže vyhnúť povinnosti zaviesť a zabezpečovať triedený zber BRKO len jeho energetickým zhodnotením, alebo pokiaľ je preukázané, že zber neu-možňujú technické problémy vykonávania zberu (na-príklad v riedko osídlených oblastiach), alebo ak aspoň 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad, alebo ak je to pre obec ekonomicky ne- únosné, pretože náklady na nakladanie s komunálny- mi odpadmi nemožno pokryť ani pri vyrubení ma- ximálneho možného miestneho poplatku. BRKO nie je len tak na zahode- nie, tvorí až 30 – 45% komunálneho odpadu. Zmieša- ním s ostatnými druhmi komunálneho odpadu prispieva k zvýše- niu škodlivých a nekontro-lovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Zasvätení vedia, že BRKO je podmnožinou biologického odpadu a môžeme ho ďalej deliť na kuchynský bioodpad a záhradný bioodpad. A okolo toho je celá veda. Kým kuchynský bioodpad treba zbierať častejšie a jeho spracovanie je náročnejšie (v zakrytých halách alebo bioreaktoroch kvôli zápachu a hygiene), záhradný nevyžaduje také časté prevzdušňovanie pri kompostovaní. Výhodou kuchynského bioodpadu je zase možnosť ručného zberu a finančne nenáročný odvoz, záhradný bioodpad je nutné pri zbere stlačovať a zvážať na veľkých zberových vozoch. Pre nezasvätených BRKO sú: zvyšky ovocia a zeleniny, šupky zo zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, bezmä-sité zvyšky jedla, škrupiny z orechov, kvety, ihličie, tráva, lístie, drobné konáre, burina, piliny, hobliny, vata, drevný popol, vlasy, chlpy, trus malých zvierat, poľnohospodárske plodiny, papierové vrecko (znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom), papierové vreckovky, triesky, hnedá lepenka, novinový papier a pod. Medzi BRKO určite nehodíme šupky z citrusov, mäso, kosti, kamene, obväzy, cigaretové ohorky a pod. V novelizovanom § 18 ods. 3 písm. o) zákona sa doplnil zákaz vykupovať odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí. Takže je nádej, že nám v obci už nebudú pribúdať ďalšie náhradné drevené kryty na kanály. Monika Adameková

Slovensko v iniciatíve Centrope má síce štyroch rovnoprávnych členov (dve mestá a dve župy), ale nikto

z nich sa hádam neurazí, ak poviem, že lídrom je už roky Bratislavský samosprávny kraj. Napokon v sídle BSK sa nachádza aj kancelária

Slovenského domu Centrope, čo je inštitúcia zastrešujúca záujmy všetkých štyroch slovenských part-nerov. Sú to záujmy v najrôznejších oblastiach, od kultúry a cestovného ruchu, cez ľudské zdroje, trh prá-ce, dopravu až po vedu a výskum či spoluprácu univerzít. Spoluprá-ca medzi regiónmi prebieha nielen medzi odborníkmi v pracovných skupinách, každého pol roka sa ko-najú tzv. summity Centrope, kde sa riešené otázky stávajú politic-kou agendou županov a primáto-rov. Myšlienka iniciatívy Centrope vznikla v Rakúsku po páde železnej opony. Hlavným cieľom bolo začať rozvíjať spoluprácu s ľuďmi spoza hraníc, integrovať čo bolo roky nasi-lu rozdelené. Tak sa združili prihra-ničné regióny a veľké mestá z Ra-kúska, Slovenska, Maďarska a Čiech. Myšlienka možno predbehla dobu, keďže mnohí z právoplatných part-nerov tejto organizácie sa uspokojili s úplne pasívnou rolou štatistov. Slo-vensko budúci rok oficiálne preberá predsedníctvo Centrope.

Monika Adameková

V predvianočnom období prinášame rozhovor so Šenkvičankou Alexandrou Stránskou, ktorej ši-kovné ruky sa venujú rôznym novým, ale aj starým a znovu objaveným remeselným technikám. Čo Ťa priviedlo k tvoreniu a skúšaniu rôz-nych techník?

A. Stránska: Keď som pred pár rokmi zostala na materskej dovolenke, pociťovala som potrebu ve-novať sa aj niečomu inému ako rodičovským po-vinnostiam a začala som skúšať rôzne techniky – navštívila som zopár kurzov, ďalšie techniky som naštudovala z literatúry. Najprv mi učaroval nešitý alebo nepravý patchwork, čo je vlastne určitá obdoba klasického patchworku. Patchworkové vzory sa vytvárajú postupným skla-daním nastrihaných stužiek, ktoré sa pripevňujú špendlíkmi na polystyrénové výlisky rôznych tva-rov – najčastejšie sú to vajíčka, gule, zvončeky, ku-žele – stromčeky, či venčeky.

Dajú sa tak vytvárať zložité viacfarebné ornamenty a môžeme si vyrobiť naozaj pekné ozdoby na Via-noce alebo Veľkú noc. Táto technika si však vyžadu-je veľkú trpezlivosť, ozdobiť jednu guľu trvá aj 3 – 4 hodiny, ale výsledok stojí za to. Rýchlejšou a jednoduchšou verziou je „vtlačovaný“ patchwork, ktorý sa robí tak, že do polystyrénových výliskov najprv urobíme zárezy ostrým nožíkom a do nich potom vtláčame okraje látky tak, aby sme postup-ne pokryli celý povrch. Opäť môžeme použiť rôzne druhy látok a stúh podľa vlastného vkusu.

Okrem patchworku sa venuješ aj pleteniu z pedigu – môžeš nám priblížiť túto techniku?

A. Stránska: Pedig je prírodný materiál, ktorý sa získava z lián jedného druhu palmy rastúcej v Ázii. Dajú sa z neho pliesť rôzne predmety podobne ako z prútia. Má výhodu v tom, že po namočení do vody zostane ohybný a poddajný a veľmi dobre sa s ním pracuje. Na trhu ho dostať v prírodnej, ale aj far-benej podobe a dá sa z neho vytvoriť naozaj všeli-čo – od malých vecí, ako sú napr. obľúbené vianočné zvončeky a gule, až po venčeky, pod- n o s y , tienidlá na lam- py, košíky, misky, strom- čeky... Pri výrobkoch, ako sú napr. podnosy, môže- me pletenú časť aplikovať na hotové dno – polotovar, ktorý dostaneme kúpiť v obchode spolu s pedigom. Dno môžeme prípadne ešte nadekorovať obrúsko-vou technikou (dekupáž) a na záver nalakovať, aby bol podnos odolnejší.

Medzi Tvoje koníčky však patrí aj ďalšia zau-jímavá technika – maľba na hodváb.

A. Stránska: Tejto technike sa venujem už dlhšie – vyskúšala som maľovať rôzne vzory na rozličné hodvábne predmety – púzdra na okuliare, mobi-ly... Momentálne maľujem na hodvábne kravaty a v budúcnosti by som rada skúsila maľovať na šat-ky a šály.

Je maľba na hodváb náročná technika? Kde sa dajú kúpiť hotové hodvábne výrobky a farby?

A. Stránska: Nedá sa povedať, že by išlo o zložitú techniku, skôr je dôležité dodržiavať odporúča-ný postup pri práci s farbami na hodváb, aby naše úsilie nevyšlo navnivoč vďaka malej nepozornosti. Po namaľovaní treba nechať látku dobre vyschnúť a maľbu fixovať prežehlením. Všetky pomôcky – farby na hodváb, štetce, hodvábne šatky, šáliky, púzdra, kravaty a iné predmety sa dajú zohnať v rôznych predajniach s umeleckými potrebami alebo objednať cez internet.

Kde získavaš inšpiráciu na svoje maľby?

A. Stránska: Inšpirujem sa všeličím – vzormi v knihách, časopisoch, ľudovými vzormi, ale vytvá-ram aj svoje vlastné vzory, len tak „od oka“. Napríklad spomínané kravaty sú pomaľované mojimi vlastnými vzormi.

Ako zatiaľ poslednú techník si si vyskúšala plstenie...

A. Stránska: Plstenie ma zaujalo relatívne nedávno, venujem sa mu zatiaľ len pár mesiacov. Je to v pod-state stará technika, ktorú využívali aj v minulos-ti naši predkovia pri výrobe netkaných textilných predmetov. Základným materiálom potrebným na plstenie je ovčie rúno (predáva sa prírodné aj farbe-né) a pomôckami podložka a špeciálna ihla na pls-tenie s drobnými zúbkami. Opätovnými vpichmi ihly do rúna na pod- ložke sa vlákna zachytávajú do zúbkov a vťahujú sa dovnútra. Výrobok sa tak po- stupne tvaruje aj spevňuje. Rúno môžeme týmto spô- sobom tva-rovať do akéhokoľvek t v a r u . Tento postup sa na- zýva suché p l s t e - nie. Okrem s u c h é - ho plstenie existu- je aj tzv. mokré plstenie, kde sa v u ž í v a a k o pomôc-k a n a urých- l e n i e p l s t e - n i a v o d a a mydlo. P l s t e - ním sa dajú vytvárať rôzne pred- m e t y – náušnice, náhrdelníky, broš- ne, rôzne figúrky či ozdoby na stromček, ale aj väčšie veci – napríklad klobúky, šaliky či kabelky.

Máš „v zálohe“ aj nejaké ďalšie techniky, ktoré plánuješ vyskúšať v blízkej budúcnosti?

A. Stránska: Momentálne ma naplno „zamestnáva-jú“ moje dve malé deti a na tvorenie nemám toľko času, koľko by som chcela, takže zostávam pri ak-tuálnych koníčkoch. Keď to však čas dovolí, určite sa rada naučím aj nejaké ďalšie zaujímavé techniky.

Za rozhovor ďakuje Natália ManekováFOTO: archív autorky

Rubrika: Žijú medzi namizhovára sa Mgr. Natália ManekováALEXANDRA STRÁNSKA

nepravý patchwork, pletenie z pedigu, maľba na hodváb, plstenie

BEZ KOMENTÁRA

Tabuľa s názvom obce na pezinskej ceste bola posunutá z dôvodu rozšírenia zastavanosti územia obce.

Dočkali sme sa. Nová cesta vo Vinosadoch konečne odľahčila dopravu

v Šenkviciach.

Čo nového prináša novela zákona o odpadoch? Novinky z BSKSlovensko bude v roku

2013 predsednícka krajina Centrope

Foto: Katarína Nosálová

STRANA 8 STRANA 9

Práva občana a práva pacienta

Rubrika: Sprievodca občanapripravuje Mgr. Monika Adameková

Chorý človek zvyčajne vyhľadá le-kára. Moderný človek však myslí aj na prevenciu a lekára vyhľadá, aj keď sa cíti dobre. Preventívne prehliadky sú dobré na to, že po-tenciálne ochorenie, o ktorom ešte nevieme, sa zachytí v počiatočnom štádiu, a následne je liečba aj závaž-ných diagnóz účinnejšia a pravdepodobnejšia, ako keď sa na ochorenie príde, keď je už nesko-ro. Vlastne prečo to nevyužiť, keď máme na to nárok? Podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti máme bezplatne nárok na preven-tívnu prehliadku u všeobecného lekára raz za dva roky, darcovia krvi a zdravotne postihnutí raz za rok. U r o - lóga by mali

muži na-vštíviť raz za tri roky (nad 50 r o k o v ) , ženy gy-

nekológa raz za rok (od 1 8 r o -kov),

tehotné raz mesačne. Na zubného lekára by bolo vhodné si spomenúť raz za rok (od 18 rokov), tehotné ženy dvakrát v priebehu tehotenstva a deti až dvakrát do roka. S bábät-kom treba navštíviť lekára trikrát v priebehu prvých troch mesiacov, potom ešte šesť krát do veku jed-ného roka die-ťatka. Poisťovňa prepláca jednu preventívnu pre-hliadku u pediatra vo veku 18 mesia-cov a potom každé dva roky ako u do-spelých. Na základe verej-ného zdravotného poistenia sa čias-točne uhrádza tiež jedna preventívna prehliadka pois-tenca aktívneho v organizovanom športe do 18 rokov veku raz za rok u telovýchovného lekára. Dôležité je mať na pamäti, že lekár nemá povinnosť pacienta na pre-ventívnu prehliadku predvolávať,

rovnako ako budete márne ča-kať, že vás lekár vyzve na pre-

očkovanie proti tetanu, 10 až 15 ročný interval si mu-síte ustriehnuť sami. Ako by mala prebiehať pre-

hliadka u všeobecného le-kára? Lekár začne prehliad-

ku rozhovorom – analyzuje riziká vyplývajúce z pracov-nej záťaže a životného štýlu, rodinnej anamnézy, skontro-luje či ste boli pravidelne oč-kovaní, nasleduje komplexné

vyšetrenie celého tela od hla-vy po päty, a to pohľadom, po-

hmatom, poklopom, posluchom, skontroluje pulz a tlak krvi. V rámci

prevencie je aj prehliadka zameraná na kardiovaskulárne choroby. V prí-pade potreby sú súčasťou prehliadky aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia, v 17. a 40. roku veku aj vyšetrenie cholesterolu, triacylglycerolov a hladiny cukru v krvi. Pacientom nad 50 rokov ale-bo s pozitívnou rodinnou anamné-zou karcinómu hrubého čreva a ko-nečníka sa vyšetruje aj prítomnosť krvi v stolici.

Žena u gynekológa má v rámci pre-vencie okrem iného nárok na vy-šetrenie prsníkov (plus raz za dva roky na sonografiu, po štyridsiatke raz za dva roky na mamografické vyšetrenie), na cytologické vyšetre-nie a podľa potreby aj na odbery na hematologické a biochemické vyšet-renia.Mužov po päťdesiatke je dobrovoľne na preventívnu prehliadku k uroló-govi určite ťažko dostať, preto sa ne-budeme vystrašovať podrobnosťami

vyšetrení, okrem iného majú nárok na ultrazvukové vyšetrenie prostaty a laboratórne vyšetrenia moču.Pravidelná prehliadka u stomato-lóga je veľmi dôležitá vec. Štandardne zahŕňa: vyšetrenie sta-vu chrupu, slizníc, mäkkých tkanív čeľustí a ústnej dutiny, kontrolu zub-ných náhrad, kontrolu zubnej hy-gieny a hygienických návykov (áno, u dospelých). V prípade potreby sa odstráni povlak a zubný kameň a ošetrí zubný kaz. K stomatológovi a gynekológovi výmenný lístok od všeobecného lekára netreba, iní špe-cialisti ho môžu požadovať.Okrem základných preventívnych prehliadok majú ľudia vo veku 19 – 20 rokov nárok aj na bezplat-nú špeciálnu prehliadku u gas-troenterológa, na ktorej sa vykoná dychový test na Helicobacter pylori. Poistenci nad 50 rokov majú raz za desať rokov nárok na preventívnu prehliadku konečníka a hrubého čreva u gastroenterológa. Poistenci so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a koneč-níka raz za 5 rokov.Zákon neurčuje preventívne návšte-vy očného lekára. Ak má však pa-cient problémy alebo bolesť v očiach, môže absolvovať vyšetre-

nie u očného lekára, ktoré sa uhrá-dza z verejného zdravotného poiste-nia. Oči si treba šetriť, nevysedávať viac ako tri hodiny bez prestávky pred počítačom, zaujímavosťou, ktorú mnohí ignorujú je, že ľudia, ktorí pracujú vo veľmi znečistenom a prašnom prostredí, vystavujú svoje oči rovnakej záťaži ako ženy, ktoré sa maľujú. Preventívna prehliadka u očného lekára pozostáva z viacerých vyšetrení zrakovej ostrosti, mikro-skopického vyšetrenia prednej

a zadnej časti oka a dôležitého vyšet-renia očného tlaku. Týka sa to naj-mä ľudí nad 40 rokov, keď sa prudko zvyšuje riziko vzniku glaukómu. Pediater pošle deti často na očné vy-šetrenie, keď ich bolieva hlava. U detí je najčastejšou poruchou zra-ku krátkozrakosť prípadne ďaleko-zrakosť, u dospelých po štyridsiatke vzniká potreba predpísania okulia-rov na blízko, vo veku nad 50 rokov prichádzajú závažnejšie ochorenia ako šedý zákal šošovky (riešený ope-račne) alebo zelený zákal (glaukóm), ktorý si vyžaduje dlhodobú farma-kologickú a niekedy aj chirurgickú liečbu a pravidelné sledovanie. Brať na ľahkú váhu rozhodne netreba ani úrazy oka: poranenie rohovky, alebo neodstránené cudzie teliesko v oku môžu spôsobiť zápal a ďalšie kom-plikácie. Vážne následky môže mať tupé poranenie oka, k akému do-chádza najmä pri športe. Dôvodom na návštevu očného lekára môže byť aj dlhodobé užívanie niektorých lie-kov, alebo niektoré ochorenia (napr. cukrovka). Do nového roku Vám prajem pevné zdravie a dobrý pocit z absolvova-ných preventívnych vyšetrení !

Drobná, vždy elegantne upravená, energická žena. Energia, chuť žiť naplno a vôľa konať z nej doslova vyžaruje. Mohla by oddychovať na dôchodku a tešiť sa z vnúčat, ale ona sa rozhodla zúročiť svoje celoživotné skúsenosti a založila Asociáciu na ochranu spotrebi-teľov liekov. Zažila priveľa neprá-vostí, aby mlčala. Bojuje za práva pacientov, ale i občanov – skôr než sa z nich pacienti stanú. Hanka Rážová.

Ak si myslíte, že tento článok sa vás netýka, tak si spomeňte koľ-ko liekov ste pojedli za posledné mesiace. Že nič? Takého človeka hádam ani nepoznám... Vo vše-obecnosti tiež platí, že čím budete starší, tým toho budete jesť viac. A je to naozaj pre naše dobro?Obchod s liekmi, zdravotnícky-mi pomôckami či dietetickými potravinami je nepochybne veľ-mi zaujímavý biznis. Výrobcovia a distribútori liekov a zdravotných pomôcok neustále prichádzajú s novými medikamentmi, kto-rých názvy nám už nič nehovoria a ponúkajú širokú škálu rôznych zdravotných pomôcok, ktoré majú človeku uľahčiť každodenné problémy spojené s jeho zhorše-ným zdravotným stavom. Laik sa v tom už ťažko orientuje. Na slo-venskom trhu je v súčasnosti ka-tegorizovaných vyše 5000 liekov a viac ako 4500 zdravotných pomô-cok. Podľa Asociácie na ochranu spotrebiteľov liekov je dôležité, aby mal každý spotrebiteľ lieku náležitý prehľad, aké lieky sa na trhu SR pre jeho diagnózu nachá-dzajú a ktoré sú preňho najvhod-nejšie. Práve pacient – konečný spotrebiteľ si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, ako sa mu doposiaľ, či už zo strany štátu alebo výrobcov a distribútorov liekov a zdravot-ných pomôcok poskytovala.Prioritou asociácie je poskytovať dostatok pravdivých informácií z nezávislých zdrojov o všetkých vlastnostiach liekov a ich nežia-ducich účinkoch, vzájomných interakciách, alternatívach. Aso-ciácia sa zasadzuje za korektnosť v predpisovaní a výdaji liekov bez lobingu farmaceutických spoloč-ností, objektívnosť v informova-nosti pacienta a vyvarovanie sa užívania iracionálneho množstva

liekov. Cieľom asociácie je v ne-poslednom rade rozvíjať sebave-domie občana / pacienta, aby si bol vedomý svojich práv a budovať korektnú komunikáciu medzi pa-cientom a lekárom. Pani Rážová úzko spolupracuje so Slovenským pacientom, ktorý na Slovensku za-strešuje viacero združení pacien-tov (asociáciu diabetikov, autistov, zdravotne postihnutých, abstinen-tov, Ligu proti rakovine a mnoho iných neziskových organizácií).

Základné práva pacienta: (Zákon o zdravotnej starostli-

vosti, Charta práv pacienta)o Právo na preventívne vy-

šetrenia.o Právo na informácie.o Právo vyjadriť súhlas (to znamená právo na prístup

ku všetkým informáciám, ktoré umožnia vašu aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o vašom zdraví).o Právo slobodného výberu

(metód aj poskytovateľov).o Právo na súkromie a za-

chovanie dôverného prístupu.o Právo na rešpektovanie

vášho času – každý má právo byť ošetrený v krátkom a vopred urče-nom čase.o Právo na dodržiavanie

úrovne kvality.o Právo na bezpečnosť.o Právo na ino-

vácie (prístup k novým metódam nezávisle od ekonomických alebo finančných okolností).o P r á v o

predchádzať zby-točnému utrpe-niu a bolesti.o P r á -

vo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby.o P r á v o

sťažovať sa.o Právo na

náhradu škody.Pacient má právo byť

podrobne informovaný o svojom zdravotnom

stave tak, aby tomu porozu-mel. Môže požiadať lekára

aj o písomné vyjadrenie. Nevedieť o svojom zdravotnom stave môže pacient, len ak o to sám požiada. Pacient má právo nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej výpisky. Pri úmrtí pacienta majú právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel či plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domác-nosti, alebo rodičia, ak ide o ich deti. Pacient má tiež právo vedieť meno a priezvisko zdravotných pracovníkov, ktorí sa o neho stara-jú a liečia ho. Žena má po doho-de so zdravotníckym zariadením právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie (mama, manžel, kamarátka), pri zomierajúcom pacientovi tiež môže byť osoba podľa jeho priania. Pacient má tiež nárok na plné reš-pektovanie jeho písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmiet-nuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.

V dnešnej dobe už lekár nie je uct ievaná a u t o -r i t a , kto-r e j s a n e -

Práva občana a práva pacienta

Rubrika: Sprievodca občanapripravuje Mgr. Monika Adameková

môžeme nič opýtať, s ktorou je neprípustné nesúhlasiť či polemi-zovať. Práve pacient by mal byť zaangažovaný na svojej liečbe, mal by si pamätať a upozorniť na lieky, ktoré mu v nedávnej minu-losti predpísali iní lekári (napr. v nemocnici), mal by jasne a vec-ne vedieť popísať svoje ťažkosti, nezatajovať dôležité fakty, mal by pozorne počúvať informácie od le-kára a komunikovať s ním. O dodržiavaní pokoja na lôžku a dôslednom využívaní predpísa-ných antibiotík ani nehovoriac :o).

Viac na: www.liekinfo.sk, www.aosl.sk, www.slovenskypacient.sk

STRANA 10 STRANA 11

Uvítanie detí do života - 21. 10. 2012

Posedenie s jubilantami - 21. 10. 2012

Mesiac úcty k staršim - 23. 10. 2012

Strašidelné čítanie - 30. 10. 2012

Foto: Katarína Nosálová

Foto: KIS

Foto: KIS

STRANA 12 STRANA 13

Vianočné trhy 2012 Súťaž vo varení kapustnice 15. 12. 2012

1. Pozemní hokejisti 2. Skupina Samorast 3. ZAČ

Foto

: Kat

arín

a N

osál

ová

Foto: Katarína Nosálová

STRANA 14 STRANA 15

Obec Šenkvice

Karpatská Perla, s.r.o.

PD Šenkvice

KNOTT spol. s r.o.

Novplasta, s.r.o.

Reštaurácia Bini

Autodoprava Heriban

Elstra s.r.o.

Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.

Peter Kubo - Best Base

Vinárstvo Ing. Marian Bočko

Vinárstvo Kamil Kukumberg

Spolok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach

Mgr. Peter Fitz

Ing. Jozef Kocanda Csc.

Ing. Karol Motyka

Peter Illy

Ing. Vojtech Trubač

Nadácia SPP

Darcovia 2% dane z príjmu

V tretí novembrový večer plná sála KIS ožila spevom, tancom a spomienkami priateľov a fanúšikov šenkvického folkóru. Bývalí, sú-časní a snáď aj budúci folkloristi spomínali na krásne časy s Mladosťou. A ostatní sa s radosťou pridali a pri tónoch Šenkvickej muziky a speve členov Folklórnej skupiny Mladosť sa roztancovala celá sála.

Do života bola uvedená kniha „Na šenkvic-kom tanieri“, ktorej krstným otcom sa stal náš starosta Peter Fitz. Bol to skvelý večer a už teraz sa všetci tešíme o rok.

Folklórna skupina Mladosť srdečne ďaku-je Obci Šenkvice za poskytnutie priestorov a vybavenia KIS, nielen počas tejto akcie, ale počas celého roka. Zároveň sme vďační zamestncom KIS - Petre Javorkovej, Petrovi Trojnovi st. a Jane Zmajkovičovej za ochotnú spolu-prácu pri organizácii celého večera.

Ďakujeme Vám všetkým za priazeň a tešíme sa na stretnutia s Vami pri speve a tanci aj v roku 2013!

Naša vďaka patrí aj sponzorom a podporovateľom FSk Mladosť

Večer s Mladosťou

3. 11. 2012

Stranu pripravila: Zuzana Somorovská, Foto: Katka Nosálová

STRANA 16 STRANA 17

V piatok, 30. novembra 2012, prišlo do obecnej knižnice 13 prihlásených odvážlivcov zo 6. A. ZŠ Šenkvice na štvrté Strašidelné čítanie. Všetci boli odhodlaní, že sa ničoho nezľaknú. Strašidelná atmosféra ich privítala už pri vstupe do KIS, kde na schodoch sedeli čierne mačky a svetlonosi. V prítmí množstva sviečok a v spoločnosti neto-pierov a duchov ich v knižnici čakala pani kni-hovníčka, ktorá pre nich pripravila naozaj bohatý program. O tajomnú atmosféru sa však zaslúžili aj žiaci, ktorí vynaložili všetku svoju fantáziu a šikov-nosť, aby sa premenili na rôzne strašidelné bytosti. Musíme skonštatovať, že najmä dievčatá sa prejavi-li ako vynikajúce maskérky. Z nich si hneď v úvode deti vybrali najstrašidelnejšiu masku, pod ktorou sa skrývala Zuzka Preverčíková. Za svoju šikovnosť dostala od pani knihovníčky na pamiatku malé strašidlo.

Potom nasledovalo čítanie strašidelnej poviedky Jiřího Holuba Ceduľka pre Jakuba z knihy Zubami – nechtami, ktoré bolo občas prerušené strašidelný-mi zvukmi. Čítanie malo byť inšpiráciou pre ďal-šiu úlohu, v ktorej mali žiaci preukázať svoje spi-sovateľské schopnosti. V troch skupinkách museli vytvoriť strašidelný príbeh. Toľko pretečenej krvi, žblnkania vody, tmavých zákutí či strašidelných prenasledovateľov v Šenkviciach na jednom mies-te ešte nebolo. Napriek tomu sa zdá, že táto úloha bola pre naše strašidlá najnáročnejšia. Autori naj-lepšieho príbehu dostali sladkú odmenu. Ostatných za snahu pani knihovníčka, pardon, v ten večer čertica – nočné strašidlo šenkvickej knižnice – odmenila sladkými ,,potkanmi“, ktoré nachytala v ,,hlbokých katakombách“ strašidelného kultúrneho domu. Na to ktorési strašidlo položilo otázku, čo sú to katakomby. A čiasi odpoveď roz-hodne stála za to: ,,To je miesto, kde sú pochovaní bývalí ľudia obce!“ Prvé disciplíny rastúcim odváž-livcom neubrali na statočnosti a s elánom sa vrhli na ďalšiu úlohu – kvíz zo „strašológie“, po kto-rom ich čakalo splnenie poslednej úlohy – uhád-nuť názov ďalšieho strašidelného príbehu. Vďaka

siedmym splneným úlohám, ktoré neboli vždy jednoduché, dostali sedem písmeniek, z ktorých museli poskladať názov príbehu z knihy Veľká kni-ha strachu. Slovo ,,vyvrheľ“ bolo zároveň názvom druhého prečítaného príbehu, ktorý zopár deťom navodil husiu kožu a niektorí sa priznali, že aj vo vyhriatej knižnici im prebehol mráz po chrbte. Na rozohriatie im ,,teta čertica“ priniesla sladké ,,červíky“, ktoré našla v stenách čoraz strašidel-nejšieho zámku s menom KIS. Už zostávalo len rozlúsknuť krátke úlohy z hry Biele historky. Deti úlohy veľmi šikovne zvládli a mohlo sa ísť do hlbín sídla strašidiel. V skupinke a „potichu“, aby nezo-budili nejaké strašidlá, zišli do najhlbšej katakom-by KIS. Zrazu, na konci dlhej miestnosti, sa ozvalo strašidelné hukotanie. Najmä dievčatá začali kričať od strachu a boli pripravené bežať ohnivou čiarou

do knižnice. Zrazu sa im zjavil veľký duch, už dlho sužujúci ostatné príšery tejto budovy! Našťastie, z ducha sa stal jeden zo spoluorganizátorov – Martin Lukáč. Keď sa všetci upokojili, išli sa po-baliť do knižnice, aby mohli postupne odchádzať pred kultúrny dom, odkiaľ si ich už vyzdvihli rodi-čia. Veľká vďaka patrí pani knihovníčke Silvii Mi-šúnovej i pani učiteľke Zuzane Kapcovej za príjem-ný zážitok našich šiestakov a samozrejme všetkým zúčastneným deťom, pretože bez ich snahy by sme takúto akciu nemohli zorganizovať.

Martin Lukáč a Silvia Mišunová

JANUÁRDialogizované čítanie v školskom klube spoje-né s workshopom – pre 1. – 2. ročník, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, dopoludnie s ľudovou rozpráv-kou – 3. ročník ZŠ, čítanie pre najmenších.

FEBRUÁRLiterárny milionár pre 7. ročník ZŠ, čítanie s po-rozumením spojené z úlohami z textu pre MŠ Horná, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie pre najmenších.

MARECInformačná výchova + zážitkové čítanie – pre 1. – 4. ročník ZŠ a pre MŠ Horná a Záhradná, informačná výchova + literárne PEXESO – 6. ročník, čítanie pre najmenších, Noc s Andersenom – pre 4. ročník.

APRÍLDialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, čítanie pre najmenších.

MÁJDialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spoje-né s úlohami z textu pre MŠ Horná, čitateľský maratón v ZŠ Vinohradská (zúčastnených 105 detí), dopoludnie s ľudovou povesťou – pre 5. ročník, čítanie pre najmenších.

JÚNDialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, “My už vie-me čítať” – literárna výchova pre 1. ročník, číta-nie pre najmenších.

SEPTEMBERČítanie pre najmenších na Dni otvorených dverí v MC Adamko, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, čítanie pre najmenších.

OKTÓBERZážitkové čítanie pre 3. ročník, čítanie s porozu-mením spojené s úlohami z textu pre MŠ Horná, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom.

NOVEMBERČítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Záhradná, Večerníčkové čítanie, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom, čítanie pre najmenších, Strašidelné čítanie – pre 6. ročník.

DECEMBERČítanie s porozumením spojené s úlohami z textu pre MŠ Horná, Večerníčkové čítanie, dialogizované čítanie v školskom klube spojené s workshopom.

Knižnici želáme veľa podobných zaujímavých podujatí a čo najviac spokojných čitateľov aj v roku 2013.

Rok 2012 v Obecnej knižnici

Veľké zásluhy na výbornom fungovaní šenkvickej knižnice má jej knihovníčka, PhDr. Silvia Mišuno-vá. Pamätám si, keď som knižnicu počas jej pôsobe-nia navštívila prvýkrát. Vtedy bola ešte umiestnená v starých priestoroch, v suteréne Obecného úradu v Šenkviciach. Pani Mišunová zvládla zložitú re-víziu, vyradenie veľkého množstva zastaranej a opotrebovanej literatúry a následné presťahovanie knižnice do nových priestorov v Kultúrnom a in-formačnom stredisku. Následne po sťahovaní opäť zvládla spracovať celý knižničný fond do zakúpe-ného programu KIS MaSK, teda knižnicu automa-tizovala. Vypracovanie rôznych tlačív, materiálov a formulárov v elektronickej podobe, s ktorými sa na ňu obraciam, je pre ňu samozrejmosťou.

Intenzívne pracuje s čitateľmi, hlavne s deťmi, spo-lupracuje s Materským centrom Adamko, s deťmi pripravuje rôzne hry, súťaže, či už literárne, alebo výtvarné, usporadúva hodiny hlasného čítania, organizuje Noc s Andersenom, neustále má nové ná-pady a čitatelia ju majú radi. Úzko spolupracuje aj s MŠ a ZŠ v Šenkviciach. Je s ňou výborná spolu-práca a vo vždy upratanej a vyzdobenej knižnici sa každý cíti dobre. O jej výbornej práci svedčia aj výsledky každoročnej štatistiky za knižnicu G. Ko-linoviča. Pani Mišunová je otvorená pomáhať aj ostatným, ako vzorovú knižnicu ju chodia navštevo-vať kolegyne knihovníčky z Vištuka, Častej, Svätého Jura a podobne. Kto sa na ňu obráti s prosbou, tomu určite pomôže.

Želala by som si, aby v knižnici pracovala veľmi dlho, lebo je tam organizácia a poriadok a vidno, že ju táto práca baví a napĺňa.

PhDr. Katarína Benciovázástupkyňa riaditeľky a vedúca Oddelenia metodiky a koordinácieMalokarpatská knižnica Pezinok

Rubrika: Žijú medzi nami

SILVIA MIŠUNOVÁ - život medzi knihami

Knižnica G. Kolinoviča patrí medzi najlepšie v okolí

Strašidelné čítanie bolo naozaj strašidelné

Burza kníh v Obecnej knižniciPOKRAČUJE

Kúpou knihy podporíte

Obecnú knižnicu.

STRANA 18 STRANA 19

Rubrika: Žijú medzi nami

AKO SA ROBIA NOVINY ?

EVA BRAUNOVÁ prvá šéfredaktorka časopisu Šenkvičan

Rok 2012 nie je v živote Šenkvičana ničím význam-ný ani prelomový. To však nie je prekážkou, aby sme vám priblížili ako sa tvoria noviny a koľko prá-ce je za ich prípravou, až kým sa dostanú do vašich poštových schránok. A kto by o tom vedel viac ako človek, ktorý stál pri zrode našich obecných novín a pripravoval pre vás aktuálne informácie zo živo-ta Šenkvíc celých 12 rokov?Ing. Eva Braunová zažila rôzne zmeny, nielen ob-sahové, či personálne, ale najmä technické, ktoré výrazne menili a ovplyvňovali celý proces prípravy novín. V roku 1994 sa vtedajšie vedenie obce spolu s obecným zastupiteľstvom dohodlo na vydávaní novín, keďže Šenkvice v tom čase vlastné noviny ešte nemali. Pritom obecné noviny už vydávali nie-len niektoré bratislavské mestské časti, či Modra a Pezinok, ale aj okolité, oveľa menšie obce. „Začínali sme na kolene, od nuly. Neboli ľudia, neboli peniaze. Zozbierali sme si noviny okolitých miest a dedín, kde už fungovali, porovnávali sme a vymýšľali. Názov, štruktúru, obsah... Začiatky boli veru ťažké.“, otvorila náš rozhovor pani Brau-nová, na ktorej pleciach boli po celé desaťročie formovanie, príprava a hlavne všetka zodpoved-nosť za vydanie každého čísla. A že to bola a stále je náročná úloha, vie snáď len ona a zopár jednot-livcov, ktorí jej pomáhali. Samozrejme všetci po práci, vo svojom voľnom čase. „Nerobilo sa nám dobre, nebolo dostatok materiálov. Zo začiatku

akoby ľudia a organizácie neboli pripravení na to, že o svojej činnosti majú informovať aj širšiu verejnosť. Dve volebné obdobia som pôsobila v Obecnom zastupiteľstve, no keď som z obecnej

politiky odišla, stratila som priamy kontakt s dia-ním v obci. Bola som odkázaná len na zasadnutia redakčnej rady pred tým, ako vyšlo každé číslo. Aktívne pracovalo málo ľudí. Nedá mi však ne-spomenúť výbornú spoluprácu s pani Evkou Lu-povou a pánom J. M. Dubovským, ktorých pomoc veľmi oceňujem. V začiatkoch mali ľudia obavy, že snáď nie sú povolaní na to, aby písali a prispie-vali do novín. Až keď sa objavili prví odvážlivci, osmelili sa aj ďalší. V prvých rokoch nosili mate-riály na obecný úrad a trvalo aj niekoľ-ko dní, kým sa to dostalo ku mne.“, po-kračovala v rozprávaní pani Braunová.

Nuž, nepochybne veľa vecí sa za uplynulú dekádu zmenilo, niektoré však zrejme ešte dlho zostanú časom nedotknuté.Raz bolo informácií viac, inokedy menej, spravidla

však Šenkvičan vychádzal na ôsmych stranách v štvrťročnej periodicite. Príležitostne bol rozsah väčší, keď bolo viac materiálov alebo k sviatkom. Najskôr noviny vychádzali čiernobielo, až neskôr sa pridala doplnková farba, ale vyberala sa vždy len zo základnej škály, čo bolo lacnejšie. A aké ďal-šie úskalia vo svojich začiatkoch prekonávali? Spomína pani Braunová: „Všetky rukopisy som v tej dobe dostávala na papieri. Ja som ich upra-vila a v tlačiarni ich prepisovali. Až potom sme robili veľké korektúry, takže sa stalo, že často pracovníci tlačiarne niečo zle prečítali alebo ne-správne pochopili. Až keď sa rozšírili počítače

a dostali sa konečne aj na obecný úrad, pracov-níci úradu podklady prepísali a odovzdávali na diskete. To už boli korektúry oveľa prijateľnejšie, počítače mnohé uľahčili. Napriek tomu stále ne-pomáhali tak, ako dnes. Keďže sme nemali gra-fického redaktora, aký býval vo veľkých novinách a časopisoch, musela som robiť tzv. zrkadlo, čiže som na dvojhárok presne zakresľovala rozloženie strany – titulky, umiestnenie textov a obrázkov. A takto som zakreslila všetky strany. Spraviť zr-kadlo trvalo niekedy aj dva dni. Zalamoval podľa mojej predlohy grafik v tlačiarni. Tlačili sme na menej kvalitnom papieri, lebo bol cenovo prí-stupnejší, aj samotná tlač bola často zlá, šedivá.“ Klobúk dolu, ešte že tieto časy sú už za nami! V dnešnej „rozmaznanej“ dobe e-mailov, face-booku a prepracovaných grafických programov si niečo takéto nevieme ani predstaviť. Keď si po-myslím, že napriek informačným časom a vyspe-lým technológiám je príprava obecného štvrťroč-níka stále náročná, a kým sa noviny dostanú k čitateľovi, musíme zvládnuť viac ako mesačnú intenzívnu prípravnú fázu, skláňam sa pred ľuď-

mi, ktorí fungovali bez počítačov a inter-netu. „Príprava celé-ho čísla trvala viac ako mesiac a keď Šenkvičan niekedy vychádzal aj viac ako štyrikrát za rok, bolo to naozaj nároč-né. Manžel vozil ma-teriály do tlačiarne do Bratislavy, chodil pre vytlačené podklady, urobili sme korektúry, ktoré opäť osobne od-viezol do tlačiarne, a to všetko na našom sú-kromnom aute. Vydá-vať noviny šesťkrát za rok by sme už časovo nezvládli. Časopis som robila po práci, priš-la som večer domov z Bratislavy z redakcie a tá istá práca ma potom ča-kala aj doma dlho do noci. Na úkor voľného času, rodiny a iných povinností.“ Veru, nie

všetko vyrieši technologický pokrok. Sú veci, ktoré sa jednoducho nezmenia, ani keď máte k dispozí-cii to najlepšie vybavenie a doba výrazne pokročila. Korektúry, dolaďovanie grafických de-tailov, „napratanie“ čo najviac informácií do ob-medzeného priestoru si vyžadujú svoj čas. A práca redaktora v obecných novinách (pokiaľ samozrej-me nepracuje vo väčšom meste

a netvorí mesačník alebo týždenník) nie je a nikdy ani nebola prácou na plný pracovný úväzok. Vždy ju treba zvládnuť, až keď si odkrútite pracovnú dobu vo svojom „normálnom“ zamestnaní. Po večeroch, nociach či víkendoch. Našťastie, vôňa čerstvej tla- č i a r e n s k e j farby a pocit, keď s v o j „výtvor“ prvýkrát listujete, zosta-nú pre každé-ho redaktora r o v n a k o „magické“ aj napriek o b r o v -s k é m u d e f i -c i t u času, n á -

roč -nému z h á ň a -niu in-formácií, či nezastaviteľ-nej interneto-vej globalizácii a technickému vývo- ju. To, že obec mala v pani Braunovej odborníčku na slo- vo vzatú, je nepochybné. „Redaktorskú prácu som robi-la po celý svoj profesionálny život. Vyštudovala som Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Začínala som vo vydavateľstve Príroda, kde som zotrvala dvadsať rokov, z toho trinásť rokov som bola šéfredaktorka časopisu Záhrad-kár. Potom prevzal vydávanie časopisu Slovenský zväz záhradkárov, kde som pracovala dva roky, a nakoniec získala vydavateľské oprávnenie SPO-LOČNOSŤ 7PLUS, kde som v časopise odpracova-la ďalších vyše dvadsať rokov. Odkiaľ som ako šéfredaktorka odišla do dôchodku. S redakciou Záhradkára spolupracujem doteraz, revidujem a upravujem pre nich niektoré články.“

Prácu v Šenkvičanovi ukončila pani Braunová v roku 2006. „Bola som už unavená. Bolo to celé časovo náročné. Mnohé akcie sa konali skoro po-poludní, keď ja som bola ešte v práci. Nemohla som sa ich zúčastňovať, nemal ani kto robiť fo-tografie. Ak chcete robiť dobré obecné noviny, musíte poznať miestne reálie a vzťahy, miest-nych ľudí, chodiť medzi nich, zúčastňovať sa živo-

ta v obci a nie robiť od stola, tak ako sa žiaľ mnohé noviny a časopisy robia

dnes. Je to neosobné a nie je to v poriadku.“ A na záver ešte po-hľad odborníčky na zmeny v jej

profesii. Keď sa pozornejšie začítate do niektorých súčasných novín,

či časopisov, určite dáte jej slo-vám za pravdu. Prečo sa na

jednej strane mnohé mení k lepšiemu, no na druhej stra-ne sa stávame

povrchnejšími, ľahostajnejší-

mi a neod-

b o r ný m i amatér-

mi? „

V r e d a k c i i

som pracova-la viac ako štyridsať

rokov. Keď som nastúpila, museli sme pravidelne absolvovať

rôzne prednášky a neustále sa vzdelávať, lebo nám, aj vydavateľom záležalo na kvalita-tívnej úrovni výstupov našej práce. Chodila som na kurzy odbornej terminológie, jazykové kurzy, školili nás jazykovedci z Jazykovedného ústavu, odborníci v novinárskej oblasti na terajšom Slo-venskom syndikáte novinárov. Voľakedy boli vy-davateľstvá špecializované. Napríklad v Prírode sme vydávali všetko s poľnohospodárskou tema-tikou – počnúc učebnicami, odbornou literatúrou pre záhradníkov a záhradkárov, až po časopisy. Boli sme odborníkmi v jednej oblasti. Dnes nič také neexistuje, každý vydáva čo chce, píše aj o tom, o čom nemá dostatok informácií a hlavne nemá odborne zdatných redaktorov. V textoch sa vyskytujú čechizmy, spisovná slovenčina mno-hým nič nehovorí.“ Žiaľ. Nuž, ale keď to dnešnému masovému čitateľovi stačí, čo s tým? Za rozhovor ďakuje Zuzana Somorovská

STRANA 20 STRANA 21

Mikulášska akciaV stredu, 5. decembra 2012 o 17.00 hod. sa konalo v sále KIS privítanie Mikuláša pre všetky deti Šenkvíc. Bol to deň pred sviatkom sv. Miku-láša, ktorý patrí k najočakávanejších sviatkom v roku pre deti, starostlivo si pripravujúce svoje čižmičky, aby si v nich našli sladké dobroty.

Pred príchodom Mikuláša sa naj-prv deťom v programe predstavi-li ADT crew junior Šenkvice, po nich vystúpili deti z MŠ Šenkvice. Krásnu vianočnú atmosféru vytvo-rili svojim spevom a tancom aj deti z folklórneho krúžku Šenkvičárik pri ZŠ Šenkvice. Skupinu anjelov a čertov na pó-diu nakoniec vystriedal vytúžený Mikuláš, ktorý spoločne s deťmi

rozsvietil vianočný stromček na ná-mestí. No a samozrejme každé dieťa od neho za pomoc dostalo sladkú odmenu.

ADT crew junior Šenkvice Vám touto cestou ďakuje za podporu a priazeň. Prajeme „Veselé Vianoce!“ a tešíme sa na stretnutia a vystúpenia v no-vom roku 2013.

Čerešničky z CerovéhoV elokovanej triede MŠ na Záhradnej ulici mali naše „Čerešničky“ viacero aktivít. V októbri to bola tekvičková slávnosť, pri príležitosti ktorej deti predviedli vlastnoručne vyrobených svetlonosov. Na ich príprave sa uká-zala kreativita nielen našich detí, ale samozrejme aj rodičov, ktorí veľmi radi pridali ruku k dielu. Po celý na-sledujúci týždeň nás pri vstupe do škôlky každé ráno vítali vysvietené príšerky od výmyslu sveta ozdobené gumenými cukríkmi, gaštanmi a pod. Škôlkarov potešilo aj divadelné vy-stúpenie Slncový kôň a koncert Ide, ide muzika.

V novembri pripravili rodičia pre deti lampášikový sprievod. Deti mali ob-rovskú radosť zo svojich lampášikov, ktoré v tme krásne svietili a robili ra-dosť aj nám dospelým. Okrem toho sa v MŠ konalo divadel-né predstavenie Palček a obor.Začiatkom decembra už deti netrpez-livo očakávali Mikuláša, pre ktorého si pripravili básničku a dostali krásne balíčky. Mikuláš a jeho pomocníci anjeli, čertice a škriatok vytvorili prí-jemnú atmosféru a krásny zážitok pre deti.Veľká vďaka pri organizovaní podob-ných akcií patrí p. učiteľkám a rodi-čom.

Ing. Karolína Masárová

Tekvicová slávnosťDňa 26. októbra 2012 sa konala v MŠ Šenkvice každoročná tekvicová sláv-nosť. Deti so svojimi rodičmi a pani učiteľkami sa stretli na futbalovom ihrisku, priniesli svoje vlastnoruč-ne vyrobené zaujímavé strašidielka, zvieratká či vázičky z tekvíc alebo si sami pre seba zmajstrovali masku na slávnosť.

Pani učiteľky spolu s rodičovským združením deťom pripravili rôzne súťaže, maľovanie na tvár a taktiež sa škôlkari mali možnosť povoziť na koči s poníkmi.Nakoniec sa v sprievode presunuli na školský dvor MŠ Horná, kde tekvičky osvetlili sviečkami a vyzdobili si tak školský dvor.„Hurááá a tešíme sa na ďalšiu sláááv-nosť!“

Školská Katarínska zábava

Tak ako aj po iné roky, i tento rok Rada rodičov pri Základnej ško-le zorganizovala tradičnú školskú zábavu, tento krát „Katarínsku“. V sobotu, 24. 11. 2012 sa prišli zabaviť a zatancovať si pri dob-rej hudbe rodičia a priatelia školy. V príjemne a vkusne vyzdobenom prostredí školy nikomu nevadilo, že „neplesá“ v luxusnej sále. Veď všetci prišli na „školskú zábavu“.V kultúrnom programe sa predsta-vili žiačky Základnej školy Betka Godovičová a Petra Červenková hrou na husliach a gitare. Členky skupiny ADT Crew pod vedením „Kubesa“ zase ukázali ako vedia tancovať. A potom už tancova-li a spievali do rána len dospelí.

O polnoci sa samozrejme losovala tombola. Bola bohatá, vďaka šted-rým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly množstvom rôznych cien a poukážok. Tí, čo mali šťastie, sa tešili z vý-hier. Avšak verím, že i tí, čo nevy-hrali, odchádzali zo zábavy s dob-rým pocitom. Veď svojou účasťou a míňaním peňazí za tombolové lístky prispeli na dobrú vec. Zo zis-ku bude vynovené školské ihrisko novými preliezačkami. Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí pomáhali pri príprave zábavy, všetkým, ktorí zabezpečili samotný priebeh zábavy a všetkým sponzo-rom, ktorí nás podporili.Už teraz Vás srdečne pozývame na školskú zábavu v budúcom roku.

Martina GrancováPredseda Rady rodičov

Moniky Lichancovej

Moji milí bývalí žiaci!Pretože prichádza najkrajšie ročné obdobie – Vianoce, kedy sa určite každý z nás trošku pristaví a ponorí do spomienok, robím tak aj ja, pre-tože tie moje patria práve Vám.Chcem sa Vám všetkým zo srdca poďakovať za pozvania na stretnu-tia, ktoré majú pre mňa veľkú cenu. A že sa stretávame aj po mnohých rokoch je dôkazom toho, že sme sa aj dačo naučili. Pamätám si veľ-mi dobre, keď sa robili prijímacie skúšky, ktoré nebývali až také ľahké a ich spätná väzba znela: „Prijatý (-á)“. To bola krásna odmena!Spomínam však aj na chvíle od-dychu, na naše spoločné výlety či exkurzie, pričom sme spoznávali nielen naše krásne Slovensko, ale aj blízku Moravu a Čechy, ba zatúlali sme sa aj do Poľska, do Krakova, ob-divovali sme jeho krásy a historický Wavel. No nebolo núdze ani o kultúrne programy, tých bývalo vždy najviac. Vaši rodičia boli na Vás pyšní, čo všetko ste dokázali. Chválou nešet-rila naša dedina a sála bývala vždy plná.Nedá mi však nespomenúť ani to, že ste si boli rovní aj ako paralelky, že ste si vždy dobre rozumeli, vzá-

jomne ste spolu krásne vychádzali. A aj za toto chcem poďakovať hlav-ne svojim dobrým a milým kole-gyniam – Vincke Pobieckej a Evke Baričičovej, s ktorými sme veľmi často kráčali ako „trojka A, B, C“ bez akýchkoľvek problémov. Chvá-lou na Vás nešetrili nikde, kam sme prišli.A ešte Vám chcem povedať to naj-dôležitejšie!Všetky Vaše spoločné stretnutia sa začínajú tam, kde chodíte klásť kve-ty a zapaľovať sviečky – na cintorí-ne. Tam kde ležia Vaši bývalí spolu-žiaci a naši žiaci, naše „školské deti“, ako sme Vás volali. A preto ste ostali v našich srdciach navždy.V závere sa chcem poďakovať Vašim rodičom, ktorí Vás takto vychovali, takže my sme už len dotvárali to, čomu oni položili pevné základy!Milé „naše deti“! Keď už zakrátko budete stáť pri vianočnom strom-čeku a cítiť jeho vôňu, spomeňte si na všetkých, ktorí Vás majú radi a ktorých máte radi Vy, pretože až po-tom môže zaznieť: „Tichá noc, svätá noc...“

S vďakou Vaša bývalá uči-teľka a triedna učiteľka Cecília Kupkovičová

LISTÁREŇČas vianočný, čas spomienok...

Infošky zo škôlky Infošky zo škôlky

STRANA 22 STRANA 23

7. decembra 2012 pripravil miest-ny Spolok vinárov a vinohradníkov Mikulášske požehnanie mladých vín. Podmienky ovplyvňujúce vlast-nosti tohtoročných vín počas celé-ho roka vyhodnotil predseda spol-ku Ing. Tibor Ruman. V kultúrnom programe vystúpil FS Šenkvičárik, nové vína požehnal náš pán dekan Michal Pokopec.

F. Šarmírová

ŠTB známa – neznáma

Témou prednášky, konanej v pia-tok, 30. 11. 2012 vo veľkej sále KIS bola neslávne známa, tajom-stvom opradená Štátna bezpeč-nosť. Zaujímavú diskusiu na túto tému viedli Mg. Jerguš Sivoš, PhD. a Mgr. Ľubomír Morbacher, obaja z Ústavu pamäti národa. Prítomným porozprávali o zákulisí praktík bý-valej Štátnej bezpečnosti. Pozvanie prijal aj pán Anton Malacký, ktorý bol za bývalého režimu politickým väzňom, porozprával nemilé zážit-ky z väzenia v Jáchymove a mnohé ďalšie strasti jeho života.V závere večera si prítomní pozre-li film „Voľne žijúca mládež“. Je to výpoveď speváka Zóny A, Petra Schredla Koňýka o jeho spolupráci s ŠtB. Film zachytáva pokus totalit-ného režimu kontrolovať súkromný život mládeže.

Petra Javorková

Spomienkový country večer

Už nikdy nezaznie pri ohni jeho hlas, jeho gitara navždy onemela. Tá gitara, ktorá ho sprevádzala ce-lým jeho životom, ktorá bola jeho neoddeliteľnou súčasťou rovnako ako jeho povestný klobúk, ktorý z neho robil prototyp tuláka so zla-tým srdcom.

Varenie „zelňačky“ vo Veľkých Bíloviciach

V sobotu, 24. novembra 2011, už o pol siedmej ráno, vyrážal autobus spred Obecného domu Šenkvice a cieľ bol jasný – Veľké Bílovice. Atmosféra v autobuse bola veľmi srdečná, zišli sa členovia Spolku vinohradníkov a vinárov a Country skupiny Samorast, ktorí reprezen-tovali Šenkvice vo varení kapustni-ce, ale aj zástupcovia obce, KISu a ďalší občania, poslanci a členovia komisií. Na hlavnom bílovickom námestí – Námestí osloboditeľov už boli roz-ložené stánky a kotle, kapustnica podľa vlastných receptov sa začala variť. Hneď z rána, po privítaní za-mestnancami mesta a starostkou – pani Máriou Vlkovou, bolo na celom námestí cítiť tradičnú a ty-pickú vôňu Vianoc – vôňu klobásy a kapusty. Pravú slovenskú (alebo šenkvickú) kapustnicu varili naše dve repre-zentačné družstvá – Spolok vi-nohradníkov a vinárov Šenkvice a Country skupina Samorast. Od začiatku to našinci nemali ľahké, mali veľkú konkurenciu a dokonca aj slovenskú – družstvo z Malaciek a družstvo zo Svätého Jura. Postupne sa námestie začalo za-pĺňať, návštevníkov lákala chuť výbornej kapustnice (zelňačky). Ten, kto nechcel celý čas sledovať usilovných súťažiacich, mohol sa prejsť uličkou so stánkami remesel-níkov a obdivovať nielen krásne ad-ventné vence, vytvorené pomocou rôznych originálnych ozdôb, ale už aj na pohľad lákavé koláče budme-rických gazdiniek, či vyrezávané ku-chynské pomôcky a perníky. Samo-zrejme, všetko bolo na predaj. Pred dvanástou hodinou moderátor programu vyzval súťažiace druž-stvá o zaslanie vzoriek kapustnice na ochutnávku odbornej komisii. A po dvanástej sa mohlo predávať! Podľa počtu záujemcov v ten deň v Bíloviciach nikto nevaril obed, všetci sa zišli na námestí, kde sa

mohli nielen najesť, ale aj stretnúť s priateľmi a známymi a zažiť neo-pakovateľné „skladanie“ 42 met-rového mája, postaveného v sep-tembri počas bílovických hodov. Šenkvičania navštívili aj Mestské vlastivedné múzeum, kde bola na-inštalovaná výstava vianočných betlehemov. Po jej prehliadke sme sa vrátili na námestie na vyhod-notenie súťaže. Starostka konšta-tovala, že súťaže sa zúčastnilo 24 družstiev a jednu z hlavných cien – druhé miesto – obsadili členovia country skupiny Samorast, k čomu im úprimne blahoželáme. Po rozlúčke s bílovickými priateľmi sme sa plní pozitívnych zážitkov a dojmov vrátili z tejto kultúrnej Mekky Moravy k nám domov, do slovenských Šenkvíc.

Martin Lukáč

Jablkové hodovanie

Bratislavský samosprávny kraj spo-ločne s MOS Modra a viacerými mestami nášho kraja zorganizo-vali 13. októbra 2012 ďalší ročník úspešného podujatia „Jablkové ho-dovanie“. Pravidelne býva jeho sú-časťou aj „Strunobranie“ – festival folkovej a country hudby. Teší nás, že naša country skupina SAMO-RAST sa už po tretí krát zúčastnila tohto festivalu.„Záver prehliadky patril skupine Samorast, ktorá nám predviedla ľudovú country trampskú zábavu. Treba oceniť tú pozitívnu energiu, ktorá sa šíri pri ich produkcii z pó-dia“, napísal o ich vystúpení časo-pis Vidiečan.My im srdečne ďakujeme za repre-zentáciu Šenkvíc.

F. Šarmírová

„DÔLEŽITÁ PRÍSADA GU-LÁŠU? KORKOVÉ ZÁTKY.“, napísal „Břeclavský den-ník“ o vinárskom guláši

Pálavský gulášfest v Mikulove slávil 20. októbra už svoje šieste naro-deniny. České, maďarské, rakúske, poľské a slovenské tímy varili čer-tov, rybací, ovčí, zabíjačkový, inšta-latérsky, jelení, ba aj guláš zlome-ných sŕdc. Špeciálne ingrediencie – korkové „štople“ varili v guláši iba naši šenkvickí vinári, ktorí sa tohto festivalu zúčastnili iba po druhýkrát, ale tentoraz s veľkým úspechom. Z päťdesiatich súťaž-ných družstiev – čo je nesporne veľká konkurencia – získali nádher-né tretie miesto. Veríme, že guláš

termíne – v marci – sme neuspoko-jili všetkých záujemcov. Niektorých malých „odvážlivcov“ sme na chvíľu prichýlili v MC Adam-ko, aby sa po rozptýlení mohli vrátiť do sály, kde ich čakala Rafaela Sto-nožka, Vlk a kozliatka a ďalšie ich obľúbené piesne, ktoré nechýbajú v žiadnej rodine, kde majú malé deti.Aj napriek dvom odohratým koncer-tom sme nevyhoveli všetkým, ktorí si chceli naživo pozrieť Spievanku a Zahrajka. Preto pripravujeme

v druhom polroku 2013 ďalší kon-cert. Sledujte stránku www.senkvi-ce.org, z ktorej sa dozviete podrob-nosti.

Petra Javorková

Rozprávočky kvapky Danky

‚,Rozprávka má veľkú moc – otvára nám dvere do nádherného sveta fantázie, ktorá nepozná hraníc.Už po stáročia oslovuje všetky veko-vé kategórie, každý z nás v nej nájde to, čo hľadá – spravodlivé potresta-nie tých, ktorí si to zaslúžia, priateľ-stvo a lásku – dva určite najkrajšie city, bez ktorých si náš život ani nevieme predstaviť. Len rozprávka má v sebe tú moc, ktorá nám dovolí rozprávať sa napríklad s prechlad-nutým snehuliačikom, dozvedieť sa o problémoch slepého črievka. Veríme, že vás pobaví aj malá sne-hová vločka, ktorej, čuduj sa svete, mrzne zadoček, a že sa radi zozná-mite s ufrflaným chrústom a malou lienkou, ktorá má naozaj, ale naozaj veľký problém.“Týmito slovami som sa 7. novembra 2008 prihovorila všetkým tým, kto-rí prišli na krst rozprávkovej knižky Rozprávočky kvapky Janky. Aby sa naša knižka mohla vybrať pokojne do sveta, potrebovala svojich krst-ných rodičov. Boli nimi tí, ktorí ako prví počúvali príbehy našich malých hrdinov – moji vnuci Danko a Paťko. Od tohto dňa uplynulo už zopár rôč-kov. Danko s Paťkom podrástli a do našej rodiny pribudli ďalší malí

členovia – Majko a Veronika. A tak bolo treba napísať pokračovanie týchto pekných rozprávkových prí-behov. Kto iný sa mal stať rozprá-vačom nových príbehov ako naša Danka, moja neter, ktorá s Jankou tvorí nerozlučný pár, je jej dvo-jičkou. Druhá knižka vyšla vďaka vydavateľstvu Daxe pod vedením PhDr. Danuše Faktorovej a spon-zorom – firme Tempest a pánovi Františkovi Vitálošovi z firmy Vita-los s.r.o. A takmer presne o štyri roky – 13. novembra 2012 – sme sa opäť stretli v Šenkviciach, odkiaľ sme symbolicky poslali všetkým deťom aj túto ďalšiu knižočku, veríme, že sa im bude páčiť aspoň tak, ako tá prvá.Veľmi nás potešili aj krásne kresbič-ky, ktoré nakreslili deti zo Základnej školy v Šenkviciach. Tri najkrajšie z nich ocenila ilustrátorka knihy Janka Dallosová. Bola to veľmi milé popoludnie, za organizáciu ktorého by som sa chcela zo srdca poďakovať Mgr. Františke Šarmírovej, pánu staros-tovi Šenkvíc Mgr. Petrovi Fitzovi a všetkým účinkujúcim – folklór-nemu súboru Šenkvičárik, skupi-ne Samorast a speváčkam Danke a Stanke.Svetlo sveta mohla aj vďaka nim uzrieť naša rozprávková knižka. Vydala sa na dlhú púť za svojimi čitateľmi. Všetci sme jej spoločne popriali šťastnú cestu.

A. Varadinová – autorka

Človekom, ktorý okolo seba šíril po-hodu, úsmev a dobrú náladu. Správa o tom, že spevák šenkvickej country skupiny Samorast Franti-šek Mezey, ktorého sme poznali pod menom KUKY, už nikdy medzi nás nepríde, nás všetkých bolestivo zasiahla.Gitara, spev a country hudba boli jeho životom. Nerobilo mu prob-lém prísť na akúkoľvek akciu – či to bolo pochovávanie basy, ho-dové vystúpenie, varenie kapust-nice – čokoľvek sme v obci orga-nizovali, vždy prišiel a bez nároku na odmenu hral, spieval a prinášal dobrú náladu. S Kukym sa dôstojne rozlúčili aj jeho najbližší kamaráti – členovia country skupiny SAMORAST, sku-pina SALEM z Pezinka, skupina BKR z Cífera, mnohí priatelia zo Senca, Modry a trampi, s ktorými sa dlhé roky stretával.Spomienkový country večer v ne-deľu, 11. novembra 2012 v Šenkvi-ciach bol dojemným stretnutím, na ktorom odzneli Kukyho najobľúbe-nejšie piesne z úst jeho kamarátov.Ďakujeme Ti, KUKY, za radosť, ktorú si všetkým prinášal svojou hrou a spevom.

KIS Šenkvice

Spomínali sme

Pietnu spomienku pri príležitosti Pamiatky zosnulých pripravili na dolnom cintoríne 1.novembra 2012 Farský úrad, Kultúrne a informačné stredisko a Obecný úrad v Šenkvi-ciach za účasti pána farára vdp. Mi-chala Pokopca, starostu Petra Fitza, zástupcu Petra Červenku a vedúcej KIS Františky Šarmírovej. V modlitbách a príhovoroch zneli slová úcty a vďaky k tým, ktorí nás opustili v tomto roku. Spomínali sme na dobré a starostlivé mamy, otcov, starých rodičov, susedov, priateľov a známych, všetkých, ktorí zostávajú navždy v našich srd-ciach.Pietny akt sprevádzala dychová hudba Šenkvičanka.

KIS Šenkvice

Návšteva z krajiny Spievankovo

My sme dvaja kamaráti..... za tó-nov tejto známej pesničky prišli na šenkvické pódium Mária Podhrad-ská a Richard Čanaky, medzi deťmi známejší ako Spievanka a Zahrajko. Privítali sme ich 18. novembra 2012 a pripravené boli hneď dva koncer-ty, nakoľko v predchádzajúcom

INFO

RMUJ

E bol výborný, ale tajne dúfame, zisk tohto ocenenia ovplyvnil aj „imidž“ našich súťažiacich, ktorý pripravili zamestnanci KISu. Srdečne vinárom blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu obce.

F. Šarmírová

Kurz mozaikovania

Už v septembri sme zverejnili po-nuku rôznych kurzov, na ktoré bolo možné sa prihlásiť. Prvým usku-točneným bolo 27. októbra 2012 „mozaikovanie“ – výzdoba rôznych predmetov úlomkami kúpeľňových obkladačiek. Kurz viedla Miriam Kučerová a zúčastnilo sa ho dva-násť šikovných žien, ktoré bravúrne zvládli túto techniku a vyrobili si niekoľko zaujímavých mozaikových obrázkov a kvetináčov.Kurz bude mať pokračovanie v ja-nuári a je možné sa ešte prihlásiť.

F. Šarmírová

V skratke z KISu

27. októbra 2012 pripravili ma-mičky z MC Adamko burzu hračiek a detského oblečenia.V ten istý deň sme navštívili dru-žobné mesto Veľké Bílovice, kde náš folklórny súbor Mladosť účin-koval v spoločnom programe so slováckym krúžkom „Hrozen“ z Bílovic. Naši folkloristi si pripra-vili excelentný program, v ktorom v dvoch tanečných blokoch pred-stavili piesne a zvyky našich pred-kov. Medzi nimi nechýbal známy SOTYŠ, ŽIDOFKA, či ŠIRÁKOVÝ TA-NEC. V rezkom tempe zatancovali čardáš SEDZÍ MACI, ACH MAMEN-KA či TANCUJ, TANCUJ a pridali aj dva tance z okolia Čierneho Balogu. Záver podujatia patril spoločnému vystúpeniu všetkých účinkujúcich – dve hudby a dva folklórne súbory zahrali a zaspievali spoločnú pie-seň, ku ktorej sa pridali aj vďační a spokojní diváci.

Úprimná vďaka patrí všetkým čle-nom súboru Mladosť a Šenkvickej muziky za túto krásnu reprezentá-ciu Šenkvíc.

9. novembra 2012 sme usporiadali zájazd do Modry na hru Radošin-ského naivného divadla „Hra o lás-ke“, zúčastnilo sa 45 návštevníkov.

13. novembra 2012 sa pán Peter Fitz a pani Františka Šarmírová zú-častnili rozlúčky so zastupujúcou veľvyslankyňou Chorvátskej re-publiky pani Tugou Tarle, ktorá im pri príležitosti odchodu do dôchod-ku osobne poďakovala za výbor-nú spoluprácu počas uplynulých dvoch rokov. Novým veľvyslancom Chorvátskej republiky je od 1.októbra 2012 pán Jakša Muljačič.

INFO

RMUJ

E

STRANA 24 STRANA 25

Bilancovanie aktivít v Klube dôchodcov ŠenkviceAni v druhom polroku dôchodcovia neboli pasívni čakatelia na starobu. V letných mesiacoch absolvovali kú-panie v termálnej vode vo Veľkom Mederi a v Dunajskej Strede v plne obsadenom päťdesiatmiestnom autobuse. V priaznivom počasí ab-

solvovali vychádzky na Ranč a k so-che sv. Urbana. V klubových dňoch diskutovali o liečivých bylinách, o zdravej výžive v pokročilom veku, o záhradkárstve a pestovaní kvetín. Členovia klubu pravidelne využívali

aj rehabilitačné prístroje, na požia-danie im bol meraný krvný tlak a sporadicky sa venovali aj rehabi-litačnému cvičeniu podľa nahrávky z liečebných kúpeľov. V období do-zrievania hrozna napiekli hroznové štrúdle, s ktorými ponúkli aj ostat-ných členov.

V októbri sa štyridsaťšesť členov zúčastnilo ozdravného pobytu v zo-tavovni Avena v Liptovskom Jáne. Tento pobyt bol opakovaný už štvr-týkrát pre vyhovujúce služby, uby-tovanie a procedúry. Na spiatočnej

ceste domov sa zastavili na pútnic-kom mieste Staré hory, kde sa mohli krátkou modlitbou a piesňami obrátiť o pomoc a ochranu Panny Márie. Tí zdatnejší absolvovali aj vý-stup k studničkám s liečivou vodou a krásnemu pútnickému areálu so sochou Matky Božej. O histórii toh-

to miesta boli infor-m o v a n í v o p r e d . K o n c o m októbra sa v spolu-práci s KIS dôchodco-via stretli vo veľkej sále v rám-ci Mesia-ca úcty k starším. K u l t ú r n y p ro g ra m , p o h o s t e -nie od sta-rostu obce a z pros-t r i e d k o v Klubu dô-chodcov a živá hudba skupiny Sa-

morast spríjemnili posedenie všet-kým zúčastneným až do neskorých večerných hodín. Keďže v našich záhradách dozrievali jablká, člen-ky klubu si urobili „jablkové hody“. Doma napiekli rôzne jablkové kolá-

Strava človeka je pestrá. Pochádza nielen z rastlinnej, ale aj zo živočíšnej výro-by. Živočíšna výroba, dá sa povedať, závisí od rastlinnej. Dôvod napadne hneď všetkých – zvieratá musia byť kŕmené a zvyčajne sú ich krmivom obilniny, strukoviny a podobne. Píše sa rok 1960 a na šenkvickom JRD je rok, ako každý iný – pokračuje sa v pestovaní obilnín, chovaní zvierat a iných poľnohospodárskych prácach. Na JRD sa v tomto roku chovalo 473 kusov hovädzieho dobytka, z toho 168 kráv, ošípaných bolo 944, z toho prasníc 120, chovali sa taktiež kone, v počte 33 kusov a sliepky nosnice v počte 1 909 kusov. Okrem týchto zvierat, bol chov zameraný na sliepky, kačice a morky. Individuálni, respektíve súk-romní chovatelia chovali sliepky, králiky, kačice a kozy. Niektorí členovia JRD chovali na záhumienkoch ešte kravy a ošípané. Teraz sa zamerajme na poľnú zver. Čaníkovský chotár bol rozmanitý nielen z hľadiska flóry, ale aj fauny. V háji sa vyskytovala srnčia zver, líšky, jazvece, zajace a z vtákov – bažanty. Z drobných sťahovavých vtákov tu žili kukučky a sláviky. Polia zas obývali drobné druhy zvierat – jež, lasica, tchor, syseľ, škrečok, zajac, hraboš poľ-ný. Najviac rozšírené boli ježe a hraboše. Z vtáctva sa vo Veľkých i Malých Čaníkovciach vyskytoval strnad obecný, žlna, hrdlička. Ako kronikár uvádza, hrdličky sa po druhej svetovej vojne veľmi rozmnožili, mohli ste ich nájsť aj

v záhradách za domami. Naproti tomu však poriadne klesol stav populácie stehlíkov, následkom odchytu.O dobrý stav lovnej zveri a ničenie škodnej zveri sa staral takzvaný ,,Poľovníc-ky ochranný spolok“, ktorý v roku 1960 mal štrnásť členov. Okrem už spome-nutých činností poľovníckeho združenia boli poľovníci povinní počas zimy kŕ-miť lovnú zver, najmä jarabice. Problémom v tomto roku bol hromadný úhyn jarabíc, ktoré umierali v dôsledku nočných orieb traktormi a kvôli aplikáciám chemických postrekových látok. Okrem jarabíc kvôli rov-nakým príčinám umierali aj zajace. Srnčej zveri bolo málo kvôli prebiehajú-cim stavebným prácam v lese, čím bola rušená. Zo živočíšnej ríše hmyzu sa v chotári vyskytovali všetky bežné druhy. Z chrobákov bol bohato rozmnožený chrúst, ktorý sa však údajne od roku 1953 ,,takmer neobjavil“. V povojnových rokoch sa však objavil nový nebezpečný škodca – pásavka zemiaková, ľudovo prezývaná ,,mandelínka“. Obyvatelia Čaníkoviec sa proti nej rozhodli bojovať zberom jej lariev a chemickými prostriedkami. V ďalšej časti sa budeme venovať včelárstvu. Takže si nachystajte pohár medu a pri čítaní o včelách a o mede v budúcom čísle Šenkvičana, sa vám nemusia iba slinky zbiehať, ale váš jazyk a zmysel pre chuť môžu byť v siedmom nebi Martin Lukáč

Knižka bola s úspechom prijatá na všetkých úrovniach, predstavená v bloku Živá knižnica na knižnej výstave v Inchebe (8. 11. 2012) aj na konferencii na najvyššej úrovni zameranej na Rok aktívneho star-nutia, trojgeneračného spolužitia a vzájomnej akceptácie. Myšlienka vzájomnej interakcie vnukov a sta-rých rodičov v literárnej podobe zaujala ako originálny projekt aj naj-vyššie slovenské orgány, ktoré ho podporili sponzorsky a organizačne. Šťastnej zhode vďačíme za tento predvianočný čas, aby sa mohla dostať do našich rodín ako darček pod stromček. Úprimné detské prí-behy svojou jednoduchou fabulou, úrovňou vyjadrovania, výberom jazykových prostriedkov, rozprávač-ským štýlom, humorom, emóciami sú zrkadlom života dnešných detí, ich myslenia a atmosféry, v ktorej vyrastajú. Hoci si to možno neuve-domujú, formujú si v podvedomí svoju identitu: kto som, odkiaľ som, kam patrím, kam sa vždy môžem

vrátiť, kde ma čakajú s láskou, kde je môj domov...? Tak sa rodí patriotiz-mus a vedomie vlast-nej hodnoty. Každé dieťa má urči-té predpoklady. Ako ich môžeme roz-víjať, ako ho môžeme viesť, akým smerom

sa bude uberať ľudsky aj profesio-nálne? Všetci starí rodičia majú na tomto poli široké možnosti, ak majú vôľu odovzdávať zo svojich múd-rostí a životných skúseností tým najmladším. Okrem takýchto „starorodičovských asociácií“, ktoré môže vyvolať náš malý vydavateľský počin, tu pred-kladané detské príbehy môžu poslú-žiť i „mladším kolegom“ na praktic-ké účely: na nácvik techniky čítania, sú iné ako v čítanke, na vnímanie pravopisu vo vetných celkoch alebo ako ukážka slohových kompozícií s podnadpisom: rozprávanie, opis, úvaha, charakteristika... Fantázii sa medze nekladú ani na ich farebné výtvarné premeny. Svojou ľahkos-ťou a zaujímavosťou sú dobrým materiálom tiež na štúdium sloven-činy ako cudzieho jazyka alebo pre zahraničných Slovákov. Potešíme sa, keď táto detská prvo-tina, ktorá vás čaká na šenkvických vianočných trhoch a v Dome kultú-ry, prinesie radosť do rodín a bude prijatá s takou empatiou, s akou lás-kou sme ju tvorili.

Dr. Anna Perďochová – Sklárová

Posedenie jubilantov so starostom obce

Dňa 21. októbra 2012 sa vo veľkej sále nášho Kultúrneho a informač-ného strediska (KIS) uskutočnilo milé a príjemné podujatie s názvom Posedenie jubilantov so starostom obce. Niektorí z prichádzajúcich oslávencov sa po zvítaní s ostatný-mi seniormi rozhodli prezrieť si za-ujímavú expozíciu vtedy hosťujúcej výstavy obrazov JUDr. Aleny Polako-vičovej a Kvetoslavy Turanskej. Sláv-nosti sa zúčastnilo tridsať šenkvic-kých jubilantov, atmosféra bola veľmi srdečná. Po privítaní hostí ve-dúcou KIS-u, Mgr. Františkou Šarmí-rovou, predstavila pracovníčka mat-riky pani Emília Figurová jubilantov, ktorí v tomto roku oslávili 80, 85, 90 a viac rokov. Starosta obce, Mgr. Peter Fitz v príhovore vyzdvihol ich celoživotné dielo v prospech svojich rodín a celej obce a zablahoželal im k vzácnym životným jubileám. Najstaršou občiankou Šenkvíc je pani Rozália Bočková, ktorá sa 17.12. 2012 dožíva krásnych 99 rokov. V kultúrnom programe vy-stúpili deti z detského folklórne-ho súboru Šenkvičárik. Ich tance a piesne pripomenuli prítomným časy mladosti. Súbor vedú pani uči-teľky Soňa Mifková a Mária Figu-rová, na akordeóne sprevádza pán učiteľ Jozef Legáth. Pri zápise oslá-vencov do „Pamätnej knihy obce“ spojenom s odovzdaním pamätné-ho listu a malej pozornosti, pomohli pánu starostovi zástupca starostu Peter Červenka, PhDr. Viliam Ku-kumberg a matrikárka Emília Figu-rová. Potom nasledoval slávnostný obed a po ňom sa rozprúdila deba-ta medzi jubilantmi a zástupcami obce.Opätovne chceme, aj touto formou, srdečne zablahoželať všetkým na-šim oslávencom a popriať im veľa zdravia, aby sme sa ešte veľa krát stretli pri oslavách ich vzácnych ju-bileí.

Martin Lukáč

Mikuláš dorazil aj do Šenkvíc

Predzvesťou najkrajších sviatkov v roku je šiesty december – svia-tok svätého Mikuláša. Deň pred ním si všetky deti poctivo vyčistia a vyleštia svoje topánky, aby im Mi-kuláš nenechal uhlie so zemiakmi, ale ovocie a sladkosti. V predvečer tohto sviatku, v stredu 5.12. sme ho netrpezlivo čakali o 17. hodine vo veľkej sále KIS plnej detí a ich rodičov. Mikuláš však kvôli snehovej kalamite meškal, tak nám program vyplnili milé vystúpenia – najskôr to boli deti z ADT Crew, ktoré zatan-covali choreografiu v hiphope, po nich sa predstavil Folklórny súbor Šenkvičárik a svojim vystúpením navodil takmer vianočnú atmosfé-ru. Tančekom a básničkami prispeli aj detičky z MŠ a tiež žiaci deviateho ročníka ZŠ. V tento večer sa z nich stali anjeli, škriatkovia, či čerti, ktorí sprevádzali Mikuláša na jeho ceste s darčekmi. Na veľké prekvapenie prítomných sa práve v Šenkviciach stretli dokonca dvaja Mikuláši, lebo prišiel aj skutočný biskup Mikuláš, ktorý odovzdal všetkým prítomným vianočné posolstvo – v láske a po-koji prežité rodinné sviatky. Potom pozval všetky deti a ich rodičov na námestie, kde rozsvietil vianočný stromček a slávnostné osvetlenie v obci. Každé dieťa dostalo pri vychá-dzaní zo sály malú sladkú odmenu. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, deťom aj pedagógom, ktorí pripra-vili takýto nádherný večer pre všet-kých.

Martin Lukáč

Vernisáž obrazov Nory Gičinskej

V piatok, 7. decembra 2012, sa o 17. hodine vo veľkej sále KIS uskutočni-la vernisáž výstavy obrazov Nory Gi-činskej, mladej výtvarníčky, pochá-dzajúcej zo Šenkvíc. Nora Gičinská má 22 rokov, študuje učiteľstvo vý-tvarného umenia na Pedagogickej

fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a absolvovala už nie-koľko výstav, ale toto bola jej prvá samostatná a konala sa vo veľmi priateľskej, priam až rodinnej at-mosfére. Úvod programu patril mladému talentovanému gitaristovi Tadeášovi Hrozáňovi, ktorý je čle-nom skupiny Patriot, s veľmi fun-dovaným hodnotením vystavených prác vystúpil kurátor výstavy PhDr. Ľuboslav MOZA a hosťom sa priho-vorila aj autorka vystavených obra-zov. V programe zahral a zaspieval ešte niekoľko piesní gitarista Tomáš, moderovala Mgr. Šarmírová. Obra-zy s názvami ako napríklad Hnev, Apple (po slovensky Jablko), Srdce, či dokonca aj vlastný autoportrét autorky si mohli záujemcovia aj zakúpiť. Želáme autorke veľa úspe-chov a tvorivý elán.

Martin Lukáč

Šenkvičky Šenkvičanom pod stromček

Často si uvedomujem, koľko je v Šenkviciach múdrych a šikovných ľudí, akí sú dobrí gazdovia, tvoriví vo svojom odbore, sčítaní, scesto-vaní a ako s nadhľadom nazerajú na svet. Takéto osobnosti dokážu oceniť aj námahu a výkony iných. Im skromne a vďačne podávame do rúk malú knižočku, detskú literárnu prvotinu, azda aj slovenský unikát, nazvanú ŠENKVIČKY. Napísali ju 3 deti, vtedy vo veku 8 a 9 rokov, Miško a Matejko Sklá-rovci zo Šenkvíc a Natálka Muňo-zová Perďochová z Madridu a tiež aj zo Šenkvíc. Ich príbehy krásne ilustrovali škôlkari z MŠ na Hornej ulici. Za pochopenie zámeru takejto spolupráce vďačíme pani riaditeľke Mgr. Monike Khúlovej a pani učiteľ-ke Gitke Pokojnej – Petrakovičovej. Graficky, technicky, esteticky a vy-davateľsky všetko zrealizoval Ing. Štefan Červenka. Bez jeho ochoty zdolať okrem toho aj časovú tieseň by nebolo nič! Zostavovateľkou, manažérom a režisérom v pozadí bola babka Anička (Dr. Anna Perďo-chová – Sklárová).

„potulky históriou Šenkvíc“ Diel štvrtý

če, priniesli recepty a ochutnáva-li. Z týchto receptov vznikne nová knižka. Pán Ludvík Palla priniesol na ukážku 9 druhov jabĺk, urobil z nich ochutnávku a predniesol výklad o ich chuťových vlastnostiach.

Začiatkom novembra aktívna členka Zlatica Šúplatová oslávila v klube 70. narodeniny. Keďže žiadna väčšia aktivita sa nezaobíde bez jej kuchár-skeho umenia, výbor klubu jej udelil „Rad zlatej varešky“. Ďalšia kapust-nica v klube bude opäť dobrá.

V decembri na obecných „Vianoč-ných trhoch“ ponúkali členky ba-bičkine dobroty – mastené lokše, štrúdle, pagáče, slané posúchy, ktoré po dobrej kapustnici chutia najlepšie.Na konci roka sa v klube uskutoční tradičné posedenie pri stromčeku spojené s koledami a podávaním kapustnice. Priestory klubu budú tiež patrične vyzdobené. Podľa záuj-mu osamelých členov sa uskutoční aj koncoročné silvestrovské pose-denie, ktoré sa v predchádzajúcom roku osvedčilo. V kruhu seberov-ných sa osamelý človek necíti tak sám a v dobrej nálade a pri dobrom vínku zabudne na lámku v kostiach a na iné problémy, ktoré by ho doma trápili.

Vlasta Drozdová členka výboru Klubu dôchodcov

STRANA 26 STRANA 27

SPOMIENKA

Pamiatka na padlých veteránov aj v ŠenkviciachOd roku 1919 – vždy 11.11. medzi 11:00 – 11:10 (v deň skončenia 1. svetovej vojny), sa v mestách a dedinách celej Európy koná spomienka na vojakov, padlých nielen v 1. a v 2. svetovej vojne, ale aj v ostatných vojnových konfliktoch po celom svete.I v našej obci máme vojnový pamätník – pomník s menami padlých v I. a II. svetovej vojne, v areáli parku pred kostolom sv. Anny. Sú to naši šenkvickí a cerovskí pradedovia, dedovia, bratia, strýkovia, ktorí padli v nezmyselných vojnách, aby sme my – ich potomkovia, mohli žiť v pokoji, slobode a mieri.V tento deň si „šenkvickí potulkári“, ako i okoloidúci, medzi 11:00 – 11:10 uctili pamiatku vojnových vete-ránov položením kytice červených ruží a makov, zapá-lením sviečky a tichou spomienkou na našich padlých predkov.Ak pôjdete okolo pomníka so svojimi deťmi, vnúčata-mi či pravnúčatami, pristavte sa na chvíľku. Určite tam viacerí z vás nájdu aj mená svojich vzdialených príbuz-ných.

Úcta a česť ich pamiatke. Mária Sklárová

POZNÁMKA REDAKCIE:

Deň vojnových veteránov (11. november)

11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria v Compiég-ne vo Francúzsku, ktorým sa skončila prvá svetová vojna. Straty na ľudských životoch, ktoré si táto „Veľká vojna“ vyžiadala, nemali dovtedy obdobu v celých ľudských dejinách. Zo 65 miliónov vojakov ich bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených, alebo doživotne zmrzačených. Hrôzy a útra-py z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne na to ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov.

Prvopočiatky symbolu červeného maku, ako symbolu nového života, nájdeme v básni „In Flanders Fields“ od kanadského vojenského lekára – podplukovníka Johna McCrae, rodáka z mesta Guelph, v provincii Ontario v Kanade. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na druhej veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres (22. 4. – 25. 5. 1915). Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. Osobitne sa ho dotkla smrť priateľa a bývalého žiaka, poručíka Alexisa Helmera z Ottawy, ktorý bol zabitý výbuchom granátu 2. mája 1915. Očitý sve-dok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána, keď vial jemný východný vietor, sa červené (divé) maky medzi hrobmi akoby vlnili. John McCrae svoju bolesť vpísal do básne, ale papierik s ňou zahodil. Okolo-idúci dôstojník ho však zdvihol a poslal do Anglicka. Časopis Punch publikoval báseň 8. decembra 1915. Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil, zomrel 28. januára 1918 v Britskej vojenskej nemocnici pre dôstojníkov č. 14 vo Wimereux, neďaleko Boulogne vo Francúzsku vo veku 45 rokov. Bá-seň sa dostala aj do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania Moiny Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke učiniť z kvetu červeného maku poetický symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho celosve-tového vojnového konfliktu. Prvýkrát túto svoju predstavu realizovala v USA v roku 1920, keď červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali americkí veteráni. V roku 1921 ju nasledovala fran-cúzska Anne Guerin, ktorá tento symbol nového života rozšírila medzi kanadských a britských legioná-rov. V rovnakom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália. Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje dôstojné miesto aj na Slovensku.

V krajinách Commonwealthu si 11. november pripomínajú pod oficiálnym názvom Remembrance Day (Deň pamäti) a tiež aj ako Poppy Day (Deň červených makov), v Spojených štátoch ako Veterans Day (Deň veteránov), vo Francúzsku, či Belgicku ako Jour de l’Armistice (Deň prímeria), alebo tiež pod ná-zvom Jour du Souvenir (Deň pamäti), v Holandsku ako Wapenstilstandsdag (Deň prímeria). Pre tento deň sú typické 3 symboly – červený kvet poľného maku, hlas 22 tónového Zvonu mieru z návršia mesta Rovereto a tretí symbol pridali štáty Európy. Sú to plamene horiacich sviečok.

Zdroj: Vojenský historický ústav, www.vhu.sk

V sobotu, 27.10.2012 sme sa my, členovia FSk Mladosť spolu so Šenkvickou muzikou, vinármi a predstaviteľmi obce vybrali do Velkých Bílovic na Morave. Nebol to výlet. Čakala nás milá povin-nosť. Boli sme pozvaní spoluúčin-kovať na Folklórnom večeri, ktorý organizovalo mesto Velké Bílovice v spolupráci so Slováckym krúžkom Hrozen. Poctivo sme sa pripravovali a na ten večer natrénovali tri vstupy. V pr-vých dvoch sme predviedli šenkvic-ké tance. Čerešničkou bol ten tretí s balockými tancami. Párovým a no-vým dievčenským. V tancoch sme sa striedali so Slo-váckym krúžkom Hrozen. Na záver sme spoločne zaspievali pieseň „Kdo má počernú galánku“. Vystú-penie sa vydarilo. Potvrdil to aj náš vedúci Ľubo, ktorý nás dodatočne pochválil, ocenil našu snahu a poc-tivé prevedenie tancov.Mali sme teda za sebou cestu aj vy-stúpenie a veru, poriadne sme vy-hladli. Veľmi nás potešilo pozvanie na večeru pri cimbalovke v reštau-rácii Kultúrneho domu. Po jedle a vínku sa len tak zaprášilo. A tie šamrole! Mňam! Netrvalo dlho a stoly zostali prázdne. Nie, nikam sme neodišli. Naši muzikanti sa pri-dali k cimbalovke a o chvíľku bol už parket náš. Do tanca sme vzali aj členov Hroznu. Zábava bola výbor-ná. Škoda len, že nás na Slovensku

čakali v ten večer ďalšie povinnosti. A tak, či sme chceli, či nie, rozlúčili sme sa s moravskými priateľmi a vy-razili na spiatočnú cestu.Dúfam, že podobných milých spo-ločných akcií bude viac. Už teraz sa tešíme. Do videnia! Erika Maceková

58-0063

www.baumobel.sk

24-0108

Asociácia spotrebiteľov Slovenska udelila spoločnosti Decodom certifikát víťaz testu za najlepší produkt zo 6 testovaných kuchýň. Každý mesiacnové a zaujímavé akcie, navyše u násponúkame Z D A R M A :• zameranie kuchyne• vypracovanie grafického návrhu s dispozičným riešením kuchyne• doprava kuchyne

KUCHYNE DECODOM- OVERENÁ KVALITA kuchyňa ELIS

produkt zo

kuchynePonúkame splátkový predaj

na kuchyne, spálnea obývačky až doZĽAVY

-30%na kucha obývaAVY

Šenkvická cesta 12/D/4798, 902 01 Pezinok(oporoti Hypernove)

tel.: 0917 778 297

pokračujúZĽAVY

Folklorní večer ve Velkých Bílovicích

POZOR na bezpečnosť počas sviatkov

Blížia sa Vianoce – sviatky pokoja, čas stretnutia sa rodín, radostných iskričiek v očiach našich detí a to nie len pri rozbaľovaní darčekov. Dovoľte preto aj nám, profesionálnym hasičom, aby sme Vám zaželali ich príjemné prežitie v kruhu svojich najbližších. Príprava na vianočné sviatky je sprevádzaná zho-nom. Nesmieme zabúdať predovšetkým na bez-pečnosť, pretože toto obdobie je charakteristické aj zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Naše domovy sú dnes doslova preplnené vyso-ko horľavými materiálmi vyrobených z umelých vlákien, ktoré veľmi ľahko horia. Požiare v bytoch sa vplyvom blízkosti horľavých materiálov rýchlo šíria a môžu spôsobiť rozsiahle materiálne škody, ale i vážne zranenia. Majme na pamäti, že horia-ca sviečka je otvorený oheň a každý rok počas vianočných sviatkov dochádza k požiarom od ho-riacich sviečok umiestnených predovšetkým na adventných vencoch. Požiare vianočných strom-čekov od nekvalitného a nesprávne inštalované-ho osvetlenia, skraty nekvalitných elektrických svietnikov sú taktiež nepríjemnými skutočnosťa-mi, ktoré by mohli narušiť pokojnú a slávnostnú atmosféru najkrajších sviatkov v roku.Príčinou nešťastia, bolesti a škôd spôsobených na majetku je každoročne aj rôzna zábavná py-rotechnika. Ak si chcete dožičiť aj toto poteše-nie, nepoužívajte doma vyrobené pyrotechnické hračky. Používajte len ohňostroje, rakety, svetli-ce, delobuchy či piráty zakúpené v obchode a pri manipulácii s nimi sa riaďte odbornými radami a návodom. Zábavná pyrotechnika nepatrí do rúk detí, preto ju starostlivo uchovávajte mimo ich dosah.Príslušníci Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku Vám želajú prí-jemné prežitie vianočných sviatkov a v Novom roku 2013 veľa zdravia, šťastia, pokoja a pohody.

kpt. Ing. Škvarková, OR HaZZ v Pezinku

Anna Dugovičová

Prevádzka: Chorvátska 57vám ponúka svoju služby:- predaj rezaných , črepníkových a umelých kvetov- viazanie kytíc gratulačných a smútočných- viazanie vencov zo živej a umelej čečiny- viazanie vencov zo živých a umelých kvetov- donáška do domu- vybavenie kompletných pohrebných služieb

NON STOP služba0903/247488 | 0903/842167

Pondelok, Nedeľa - zatvorenéUtorok, Štvrtok: 13:00 - 18:00

Streda: 8:00 - 11:00 | 15:00 - 18:00Piatok: 8:00 - 18:00Sobota: 8:00 - 12:00

STRANA 28 STRANA 29

Na podujatí Slovenské víno získala KARPATSKÁ PERLA zo Šenkvíc ocenenie Vinárstvo roka 2012 a ob-hájila tak minuloročný titul. Tento rok súťaž organizoval Zväz výrob-cov hrozna a vína spolu s časopisom Vinotéka. Podujatie Slovenské víno 2012 sa konalo 29. novembra v Palugyayo-vom paláci pod záštitou ministra zahraničných vecí, pána Miroslava Lajčáka. Okrem ocenenia Vinárstvo roka sa udeľovali ceny aj vinárskym osobnostiam, ktoré prispeli svojou prácou do sektoru vinohradníc-tva a vinárstva. Jedným z ocene-ných bol aj pán prof. Vilém Kraus, CsC., najvýznamnejšia osobnosť vinohradníctva na Morave, ktorý si ocenenie prišiel prevziať osobne. Ďalšími ocenenými sa stali riaditeľ SVOSMO Mgr. Slavomír Zoch a pán Štefan Janák zo Slovenského rozhlasu. Vinárstva v súťaži posudzovali na základe objektívnych kritérií. Naj-viac zavážili ocenenia z medziná-rodných súťaží, ale do úvahy sa bra-li aj ďalšie kritériá, ako napr. úroveň technológií, vlastná vinotéka, de-gustačné priestory, produkcia vína z vlastných vinohradov, ocenenia Horeca a pokrytie v reštauráciách, či prínos do vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

KARPATSKÁ PERLA prispieva k rozvoju vinohradníctva aj v Šenkviciach. Obec Šenkvice oce-nila vinárstvo v júli 2012 cenou Gabriela Kolinoviča za rozvoj vi-nohradníctva a vinárstva a formova-nie krajinotvorby v regióne. Spolu so Spolkom vinohradníkov a vi-nárov v Šenkviciach buduje vi-nárstvo v tejto obci náučný vino-hradnícky chodník. V spolupráci s Ing. Tiborom Rumanom prispieva k záchrane špecifických zdrojov vi-niča hroznorodého na Slovensku. KARPATSKÁ PERLA v blízkosti Šenkvíc obrába unikátnu vinicu Su-chý vrch obkolesenú Šenkvickým hájom a Martinským lesom. Tu sa v lone prírody na rozlohe 28 hektárov rodia tie najkrajšie perly KARPAT-SKEJ PERLY. Kristína Šebová

FOTO: Karpatská perla

KARPATSKÁ PERLA druhýkrát ocenená

ako Vinárstvo roka

Taliansko v Šenkviciach

Spolok vinohradníkov a vinárov získal od Obce Šenkvice do nájmu záhradu o výmere 641m2, ktorá sa nachádza priamo pod budovou Obec-ného domu. Nakoľko táto bola niekoľko rokov neobrábaná, rozhodli sme sa po jej rekultivácii vybudovať ampelografický náučný chodník. Cie-ľom nášho zámeru je poskytnúť návštevníkom ucelený prehľad o vývoji spôsobov vedenia vini-ča od vedenia na hlavu (kolové), až po moderné drôtenkové spôsoby. Pre tento účel bola vybraná typická odroda severných vinohradníckych ob-lastí – Tramín červený a to z viacerých dôvodov. V minulosti boli vína z tejto odrody dorábané v družstevnej pivnici známe široko ďaleko a na výstavách vín sa dobre umiestňovali. A keď sa nám podarilo získať výsadbový materiál priamo z obce Tramino v južnom Tirolsku, bolo rozhod-nuté! V jeho domovine sa ospevuje „malé červe-né zlato“ už v 15. storočí a dodnes nedajú naň dopustiť. Nami vysadený tramín pochádza z pô-vodného 80 – ročného vinohradu, čo je základom zachovania jeho biologických vlastností hlavne smerom ku kvalite vína. Nesmieme zabudnúť aj na to, že prvé tramínové klony registrované na Slovensku vznikli práve v Šenkviciach – na bývalej šľachtiteľskej stanici. Pre túto výsadbu začneme v roku 2013 s budovaním oporných konštrukcií. Druhým cieľom je výsadba ampelografickej zbier-ky všetkých registrovaných odrôd viniča hrozno-rodého, vrátane starých odrôd v minulosti u nás pestovaných, ako aj slovenských novošľachten-cov. Samozrejme, táto časť predpokladá postup-né sústreďovanie a výsadbu. Dúfame, že po vybu-dovaní náučného chodníka dostane náš „stánok“ širší rozmer a vyrobený tramín bude našou pý-chou a pôžitkom pre každého. Ing. Tibor Ruman, predseda spolku

Koniec kalendárneho roka je vždy aj časom rôz-neho bilancovania. Preto aj my vinohradníci pri stretnutí s mladým vínom spomíname, ako sa me-teorologické podmienky podpísali na jeho koneč-nom profile. Ukazuje sa, že ročník 2012 sa zapíše do histórie ako veľmi kvalitný.Zimné mesiace začali miernym, až skoro jar-ným počasím. Začiatok januára bol sprevádza-ný teplotami cez deň v rozmedzí +3 až +10ºC. Prvé sneženie v roku sme zaznamenali 17. 1., ale aj to vydržalo iba 2 dni. Až posledný januárový týž-deň prišla na naše územie suchá a mrazivá zima s nočnými mrazmi až do - 30ºC. Takéto ustálené počasie bolo v celej Európe a vydržalo až do 15. 2. Potom sa k nám nasunula tlaková níž, ktorá spôsobila zmiernenie mrazov a výdatné sneženie. Toto však u nás vydržalo iba do 17. 2. a behom pár dní teplota stúpla takmer o 20 stupňov. Treba povedať, že viniču vyhovuje viac snehová perina, ktorá chráni pôdu i korene pred hlbokým vy-mrznutím a prikrýva nad zemou aj časť kmienka so spiacimi očkami. Preto tohtoročná suchá zima so silnými mrazmi po januárovom oteplení mohla spôsobiť škody najmä na mladých jesenných vý-sadbách.Jarné mesiace tiež začali rozpačito, ale v polovici marca sa denné teploty stabilizovali nad 10ºC. Je však extrémne sucho a hovorí sa, že ide o naj-suchšiu jar za celú históriu meraní.Na trvalej hlboko koreniacej plodine, akou vinič je, sa však tento deficit zatiaľ neprejavil. Prvý let-ný deň, čo sa týka teplôt, sme zaznamenali 24. 4.

a ku koncu apríla už teploty atakovali tridsiatky. „Zmrzláci“ – Pankrác, Servác, Bonifác sa našťastie neprejavili, zato však 18. 5. bolo výrazne chladné ráno, na mnohých miestach s mínusovými teplo-tami. Veľké škody vznikli v susednom Rakúsku a na Morave (zmrzlo cca 5000 ha viníc), u nás

však škody boli iba minimál-ne. Koncom mája začína po-stupne kvitnúť vinič, rozvoj chorôb však nehrozí. Preto sme v lete pracovali prevaž-ne iba s preventívnymi po-strekmi. Júnové a júlové tep-loty často prekračovali + 35ºC a stále pretrváva suchý ráz počasia. Preto i žatva začala s polovičnými úrodami.

V polovici augusta sa objavujú prvé burčiaky, ale už koncom mesiaca aj neskoršie odrody ako sú burgundy, či sauvignony dosahujú cukornatosť cez 20 kg/hl. Prílev studeného zvlneného vzdu-chu spôsobil 13. 9. ochladenie skoro o 20 stupňov a slabé zrážky. Bolo to však iba krátkodobé, nasta-lo tzv. babie leto a oberačky pokračovali v plnom prúde. Boli charakterizované krásnym zdravým hroznom, vysokou cukornatosťou muštov a tro-chu nižšou výlisnosťou, spôsobenou extrémnym suchom. Prakticky v polovici októbra sú oberačky ukončené a dnes sa už môžeme stretávať pri čis-tom mladom víne a konzultovať prípadné ďalšie technologické postupy.Spolok vinohradníkov a vinárov ďakuje všet-kým za priazeň a praje, aby ste sa s dobrým ví-nom stretávali počas celého roka iba pri radost-ných príležitostiach. Ing. Tibor Ruman

Vinohradnícky rok 2012

STRANA 30 STRANA 31

Vykurovacie obdobieZimné obdobie je sprevádzané aj zvýšeným nebezpečenstvom vzniku po-žiarov, rovnako od samotných systémov vykurovania, ako aj od ich nespráv-nej obsluhy, o čom nás každoročne presviedča štatistika požiarovosti. Aby sme predchádzali týmto nežiaducim javom, chceme vás stručne informovať o tom, ako im predchádzať.Najčastejšie zisťované nedostatky sú nevyhovujúci technický stav komínov, nesprávna inštalácia a obsluha vykurovacích telies, nedovolená manipulácia s otvoreným ohňom a horľavými kvapalinami, ponechanie detí bez dozoru, odkladanie žeravého popola na nebezpečných miestach a do horľavých ná-dob a pod. V poslednom období, žiaľ, sme museli registrovať aj úmyselné podpaľačstvo.Ponúkame vám niekoľko dobre myslených rád:- Neprekurujte vykurovacie telesá, neskladujte a nesušte v ich blízkosti horľavé mate riály a neponechávajte ich bez dozoru.- Nepoužívajte k rozkurovaniu horľavé kvapaliny, najmä benzín, petrolej či denaturovaný lieh.- Inštaláciu vykurovacích telies zverte vždy odborníkom pri plnom rešpekto-vaní pokynov výrobcu.- Dbajte na to, aby vykurovacie telesá – šporáky, pece a pod. boli umiestne-né na nehorľavej podložke predpismi určených rozmerov a odborne zaúste-né do komínových prieduchov.- Popol z vykurovacích telies zásadne vysýpajte do nehorľavých a uzaviera-teľných nádob.- V zimnom období, najmä na dedine, vytvárajú nebezpečenstvo vzniku po-žiaru drevené udiarne. Venujte údeniu potrebnú pozornosť, aby plody vašej práce nezničil požiar.- Horiaci vianočný stromček mnohokrát narušil čaro Vianoc vznikom po-žiaru. Toto nebezpečenstvo zvyšuje hra detí ponechaných bez dozoru pri stromčeku.- Dbajte na to, aby neboli ponechané v prevádzke a bez dozoru také spotre-biče, ktorých technické parametre a vyhotovenie vyžadujú trvalý dozor, ako napr. tepelné spotrebiče bez automatickej regulácie.- Dodržujte predpismi stanovené zásady pre skladovanie a používanie hor-ľavých kvapalín, kovových tlakových nádob na propán-bután, tuhé palivá a iné materiály.- Starostlivo uskladňujte slamu, seno, aby nesprávnym skladovaním nepriš-lo k ich samovznieteniu a následnému požiaru.

Len dôsledným dodržiavaním týchto rád predídete možnému vzniku po-žiarov vo vašich domovoch. Zamyslite sa nad nimi. Pripomíname vám, že požiarnici sú pripravení odborne vám poradiť v otázkach, ktoré vám robia problémy. Využite preto túto možnosť, aby ste vy a vaša celá rodina prežili zimné obdobie spokojne a bez obáv z požiarov.

Nezabudnite uzatvoriť poistenie vášho majetku pre prípad požiaru.

Rudolf Nemčovič

Prežite zimu v zdraví

A je to zasa tu. Čas, keď kolegovia v práci smrkajú, doma všetci kašlú a ľudia okolo vás prskajú bacily. Áno, máme síce sezónu prechladnutí a chrípok, ale prečo by ste sa mali zaradiť medzi maródov? MUDr. Alžbeta Béderová radí: „Správna strava – základ zdravia“ „Zabudnite na názor, že keď je vonku zima, treba sa posilniť jedlom bohatým na tuky. No vhodná nie je ani diéta bez tuku či odtučňovacia kúra. Tuky si treba vedieť správne vybrať. Uprednost-ňujte rastlinné a rybie, ktoré sú bohatými zdrojmi cenných nenasýtených mastných kyselín“. Do-prajte si „zeleninu a ovocie každý deň“ – toto pra-vidlo by malo platiť po celý rok, v zime však ešte častejšie, nakoľko nám chýba „živá“ strava, radí MUDr. Béderová z Poradne zdravia, RÚVZ Brati-slava. Veľmi zdravé je zaradiť do svojho jedálnička polievky. Napríklad domáca polievka z kuracích kostí, zeleniny a mäsa je v zime najlepšia, keďže pomáha srdiečku ostať zdravím a vitálnym. Isto vás prekvapí fakt, že 140 ml vývarovej kuracej polievky na deň, má rovnaký povzbudivý účinok ako šálka kávy. Môžu za to špeciálne bielkovinové peptidy. Zaujímavé však je, že polievka z bravčo-vých kostí a mäsa už taký účinok nemá.

Čo vám posilní imunitu?

Na posilnenie imunity má priaznivý vplyv vitamín C (paprika, chren, citrusy, kiwi, kel, kapusta, zele-né vňate), zinok (ovsené vločky, orechy, struko-viny, mäso, pečeň, vaječný žĺtok, obilné klíčky), selén (celozrnné výrobky, morské ryby, huby) a železo (vnútornosti, mäso, mak, orechy, strukovi-ny, kakao, vaječný žĺtok), vitamín A, D, E a väčšina vitamínov skupiny B.

Čo na nás najmä v zime striehne?

Naše telo musí v zime vyrovnávať teplotné roz-diely medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Náhly prechod medzi vykúreným prostredím môže spôsobiť telu teplotný šok, s ktorým sa ne-musí dobre vysporiadať.Prechladnutia a respiračné ochorenia sú v zim-ných mesiacoch častým javom. Chrípka má veľmi náhly začiatok. Z plného zdravia sa dostaví vyso-ká horúčka, ktorá dosahuje viac než 39 stupňov. Sprievodným znakom ochorenia je únava, bolesti svalov, končatín a hlavy, neskôr sa pridáva suchý kašeľ, bolesť krku a nádcha. Prechladnutie začína veľmi pozvoľna, chorý sa cíti celkovo unavený, má zvýšenú teplotu. V každom prípade je dôležité za-čať s liečbou čo najskôr, dopriať si pokoj na lôžku, užívať vhodné lieky a vitamíny.Zimné mrazy sú mimoriadne nebezpečné naj-mä pre pacientov so zvýšeným krvným tlakom. V zime krvný tlak narastá dokonca až o 33%. Navyše, čím je človek starší, tým ťažšie túto záťaž znáša. Pri nízkej teplote musí srdce viac pracovať, aby si udržalo telesnú teplotu.

Rady pre „srdciarov“: • Pri extrémne nízkych teplotách ostaňte radšej doma, ak už musíte ísť von, vezmite si radšej viac tenších vrstiev oblečenia, dajte si čiapku, šál, ru-kavice a teplé ponožky – najviac teploty človek stráca hlavou, nohy i ruky najrýchlejšie prechlad-nú.• Vyhnite sa rýchlej chôdzi na studenom vzdu-chu, ak toto odporúčanie nedodržíte, môžete po-cítiť bolesť na hrudi. • Nedýchajte studený vzduch, vdychovanie stu-deného vzduchu spôsobuje srdcové záchvaty a vaše cievy budú na chlad reagovať kŕčmi a zú-žením.

Dajte si pozor na to, aby ste v mrazivej zime ne-mali odhalené kríže a bedrovú časť tela, pretože z obyčajného prechladnutia sa rýchlo vyvinie zápal, infekcia napríklad močového mechúra či obličiek. Na pár dní si môžete ako preventívnu liečbu nasadiť urologický čaj a preparáty s brus-nicami. Keď vám to nepomôže a bolesti sa začnú stupňovať, vyhľadajte lekára. Astmatici si musia dávať pozor na mrazivý vzduch i na respiračné vírusy, ktoré kolujú medzi ľuďmi. Keďže už bojujú so závažnou chronickou choro-bou, ďalšie vírusové ochorenie dýchacieho systé-mu im môže sťažiť liečbu. Okrem chorôb tela vás môže prekvapiť aj sezón-na zimná depresia. Môže sa prejaviť znížením pracovnej výkonnosti, pochmúrnou náladou, útl-mom myslenia, poruchami koncentrácie. Dopraj-te si dostatok spánku a vychutnávajte si aj malé radosti.

Malé fígle pre zdravie počas zimy* Pri prechladnutí si okrem dostatku tekutín do-prajte aj dva taniere kuracej polievky denne.* Ak vás trápi bolesť hrdla, kloktajte slanú vodu alebo odvar z harmančeka, rebríčka či šalvie nie-koľkokrát denne. * Ak vás trápi kašeľ, ponorte väčšiu vreckovku do vlažnej bravčovej masti, nechajte odkvapkať a na noc si ňou obaľte krk. * Keď vás bolí hlava, masírujte si čelo a spánky citronelovým alebo tymianovým olejom. Veľmi

dobrý je aj obklad na čelo (do 0,25 l teplej vody pridajte 10 kvapiek, namočte vreckovku, zľahka vyžmýkajte a priložte si na čelo).* Bolesť svalov a kĺbov zmiernite ľahkou ma-sážou zázvorovým alebo čajovníkovým olejom, vhodný je i eukalyptus, citrónová tráva, levan-duľa či majoránka. * Popraskané pery môžete ošetriť jelením lojom s placentou alebo si ich potrite medom.* Ak už máte od smrkania rozodretú pokožku pod nosom, môžete si ju niekoľkokrát denne očistiť vodou a zľahka poťukať vatovou tyčinkou namočenou v čajovníkovom oleji.

Pomoc z prírodyCitrón je malý zázrak nielen kvôli obsahu vita-mínov a minerálov, ale aj kvôli blahodarnému vplyvu na celý organizmus a jeho energiu. Preto by malo byť zvykom vypiť ráno aj večer pohár vlažnej vody so šťavou z polovice vytlačeného citróna.Zázvor je výborný bojovník s baktériami, znižuje cholesterol, zlepšuje kardiovaskulárne prejavy ochorení, pôsobí preventívne proti arteoskleróze a je to prírodné antibiotiukum. Cesnak je prírodný silný antioxidant, antibioti-kum a navyše má antibakteriálne a dezinfekčné účinky na organizmus. Počas zimy je vhodná jeho konzumácia aj každý deň.Chren je vynikajúci proti kašľu, zachrípnutému hlasu, zahlieneniu priedušiek a má protizápalové účinky. Chren dodá telu vysoké dávky vitamínu C, čím podporí činnosť imunitného systému. Štipľa-vú chuť chrenu môžete zmierniť pridaním nastrú-haného jablka.

Čím viac sa budete starať preventívne o svo-je zdravie, tým intenzívnejšie sa vám odmení. Nebudete musieť vysedávať u lekára, cítiť sa ne-príjemne a baktérie a vírusy kolujúce v okolí sa vám budú vyhýbať míľovými krokmi.

Cibuľový čaj na kašeľ

Cibuľa obsahuje alicín, okrem toho aj vitamíny C, A, B, E či zinok. Éterické oleje z cibule pôsobia protizápalovo a uvoľňujú hlien. Ak vás trápi ka-šeľ, uvarte si cibuľový čaj. Ošúpanú veľkú cibuľu zalejte litrom vody a uvarte domäkka. Tesne pred dovarením si z troch kopcovitých polievkových lyžíc kryštálového cukru urobte karamel a zalejte ho vývarom z cibule. Pri prechladnutí pomáha aj šťava z cibule. Surovú cibuľu nadrobno nasekajte, pokvapkajte medom a nechajte tri hodiny odstáť. Užívajte každé dve hodiny jednu čajovú lyžičku.

Mgr. Katarína Nosálová, RÚVZ Bratislava

CESTO:300 g hladkej múky 1 žĺtok25 g rozpusteného masla1,5 dl vlažného mlieka20 g droždia (polovica kocky)štipka soli1 polievková lyžica cukru

PLNKA:50 g zmäknutého masla10 polievkových lyžíc kryštálového cukru1,5 kávovej lyžičky mletej škorice

PRÍPRAVA:Pripravíme si kvások a spolu s ostatnými surovinami vymiesime cesto, ktoré necháme približne hodinu kysnúť na teplom mieste. Po vykysnutí ešte trochu premiesime a rozvaľkáme na obdĺžnik s hrúbkou cca 1 cm. Cesto potrieme zmäknutým maslom, posypeme cukrom zmiešaným so škoricou a zvinieme ako roládu. Ostrým nožom ho pozdĺžne prerežeme na dve polovice, ktoré zapletieme do vrkoča a stočíme do tvaru venca. Veniec uložíme na plech vy-ložený papierom na pečenie a pečieme do zlatista asi 20 minút pri teplote 180 °C. Koláč chutí podobne ako náš trdelník a vďaka škorici krásne rozvonia celý dom. Kto nemá rád škoricu, môže skúsiť variant s hrozienkami.

RECEPTARIUMEstónsky „kringel“

STRANA 32 STRANA 33

V čase predvianočnom, od Kataríny po Štedrý deň v 50 – tych rokoch 20. storočia bývalo po-časie ako dnes. Jeden rok studený, bez snehu no so silnými mrazmi, ďalší zase zasnežený, no aj s „člapkanicou“. Boli roky, keď bol aj náš „Šifak“ zamrznutý, my deti sme vzali korčule – „kvintá-ky“ na kľúčik a ptrešli mse na nich niekedy až na modranské šúre alebo dolu k mostu Za dolinou pod Cerovým. Keď bolo dosť snehu, sánkovali sme sa, väčší chlapci „chodzili na talafatky“ (stá-li vzadu na sánkach). Sanica v Šenkviciach bola v každej uličke, všetky „kopce“ viedli z dediny k potoku, kde často skončila nejedna „posádka“, „kerá nevedzela dobre karuvat a friško brzdzit“. Najdlhšia a najbláznivejšia sanica bývala z vrchu na Uhliskách cez hornú Trojičku dolu po Hlavnej (dnešná Horná ulica) až k mostu pri obchode. No vtedy sa nám sánko-valo, keď chodili tri autá za týždeň!Ďalšie sánkovačky bývali v úzkej uličke z Poluselky vedľa „Figurof“ a osvetovej besedy (dnes Námestie G. Ko-linoviča), v Kostolnej uličke, pri „starej ško-le“ na ihrisko (dnes sú tam bytovky), v Školskej uličke (dnes Jánska uli-ca – pri Coop Jednote), v Pekárskej ulici (dnes Jánska ulica – Hel – in-stal) alebo po Cerovskej uličke (dnes Spojná). Komu sa chcelo ťahať sane, mohol sa ísť sán-kovať až na Kozare alebo do „Kandie“, na „Gla-nec“. A tu sme už stretali aj Cerovanov, ktorí sem tiež chodili. Oni mali sanicu na „úzkom táliku“ a na „Doline“ a dokonca aj vlastný „korčuliarsky areál“ – dve bariny. Jedna bola na cerovských „Zahacách“ (dnešná Záhradná ulica v miestach, kde stojí materská škôlka) a veľká barina bola pri krčme u Matúša (voľakedy „Panšula pri majeri“). Keď tuho mrzlo, barina pri „Panšuli“ mala veľ-mi kvalitný ľad, chlapi ho sekali pre zmrzlinára Džabiroviča na zmrzlinu na leto. V šenkvických chladných pivniciach vydržal v slame až do šenkvických hodov. Sánkovať sme sa mohli do-sýta, ale lyžovať bolo ťažšie. Na lyžovačku sme Šenkvičania aj Cerovania mali spoločný „areál“ – Kozare a Kandia – jediné návršia v obci. Keď sme išli zo školy a nemali sme lyže, či sánky, veru aj na „kabelách sme sa zvézly“. Počas sánkovačiek sme sa prezliekali aj 2 – 3 krát. Tepláky boli vtedy univerzálne oblečenie, ktoré hneď nasalo vodu, takže sme bývali celí mokrí. A „mrázofky“ boli univerzálna obuv – troje ponožky a „pančuchové galoty“ boli tiež hneď mokré. Od večera do rána sa sušili „v trúbe šporhelta“ a ráno sa obuli do školy. Ale v tomto zimnom, predvianočnom čase sme mávali aj povinnosti – „odmetali“ sme sneh na ulici, stáli sme v rade na „mléko“, rozbíjali ore-chy a mleli mak na dlhé vianočné koláče, chodili

sme na „slámu“. Večer chodili ženy „drápat péri“ a my deti s nimi. Počúvali sme „drápačof“ a mno-hokrát sme unavení aj trochu „zadrímali“. A kedy sme sa učili? No asi ako dnes. Kto vedel – vedel, kto nevedel, ani učeniu mu nepomohlo.Ráno sme už o šiestej chodili s babkami do kostola na omšu – v advente sa to volalo „ro-raty“. Niesli sme malý lampášik s „petrolínom“ vo vnútri. Niektorí mali už aj malú baterku, lebo ráno bola ešte tma a verejné osvetlenie bolo „v plienkach“. Bolo to obdobie asi 15 rokov po vojne, všetko sa pomaly budovalo. Zimu sme veľmi nepociťovali, boli sme na ňu zvyknutí – v každom dome sa zväčša kúrilo len v kuchyni, spalo sa v studených izbách. Ale v kostole bolo celkom príjemne. Pán farár dali zaviesť elektrické

kachle. Babky v dlhých sukniach, čižmách a vlnia-koch sedeli v laviciach, my deti a staršia mládež okolo kachlí. Ale to len na „roráty“, keď nás bolo v kostole menej. Inak na omši deti museli byť vpredu v laviciach, aby boli „na očiach“ a nevy-rušovali.

Na Vianoce mávali Šenkvičania najčastejšie tradičné „sedliacke dlhé koláče“ – makové, orechové, syrové (tvarohové), pečené vo veľ-kej pekárskej peci u „pekarof“ Somorovských v Šenkviciach. Kto mal veľa kapusty, pripravoval aj kapustníky na sladko. S vôňou koláčov a ka-pustnice prelínala sa vôňa vianočného stromče-ka – väčšinou smreka a napĺňala dom i naše mys-le sviatočnou pohodou. Stromčeky neboli také honosné ako v dnešnej dobe, boli skromné – len zopár saloniek (fondántových) „v zlatku“, ktoré viseli na farebnej bavlnke. Farebné, krémové alebo biele voskové sviečky, reťaz z farebného papiera, „staniol“ a „andelské vlasy jemné jak páper“. Aj darčeky boli skromné, väčšinou prak-tické, ale o to viac potešili a robili radosť. Za štedrovečerného súmraku, po zvonení zvo-nov sa sadalo k stolu s bielym obrusom a množ-stvom dobrôt. Na štedrovečernom stole však nesmel chýbať: - peniaze pod tanierom, aby po celý rok nechý-bali,

- cesnak, ktorý mal prinášať hojnosť, ale hlavne zdravie,- jabĺčka, orechy, šošovica, aby bola hojnosť ovo-cia a strukovín,- svieca v svietniku uprostred stola, aby sa neza-budlo na tých, ktorí už nie sú medzi nami,- oblátky ako spomienka na Premenenie Ježiša Krista,- med na znak sily a zdravia.

Jedávala sa vždy kapustová polievka so sušený-mi slivkami a hríbmi a pupáky s makom a sliv-kovým lekvárom. Každý mal pri večeri iné zvyky. Po večeri sme počúvali rádio, čítali si pri ohni v kachliach a chodili sme vinšovať rodine: „Vinšujeme Vám tieto radostné sviatky, aby Vám

dal Pán Boh zdravia, šťastia a na statku rozmnoženia a na poli úrody, ochraňuj Vás novonarodený Boh od všetkého zlého!“ Večer ubehol ako voda a prišla chvíľa, keď sa ozvali zvony a volali nás na pol-nočnú svätú omšu. Na „polnočnú“ cho-dili do kostola celé rodiny. Náš kostol bol krásne vysvietený (kedysi ešte troma krásnymi starobylými lustrami) a hlavne bol

preplnený. Ľudia si vychutnávali čaro vianoč-nej noci. No čaro a „tajomno“ týchto nocí bolo aj v tom, že do roku 1963 sa omše slúžili v latinčine. Možno aj preto sme cítili silu sláv-nostnej chvíle a sviatočnej noci. Slávnostnú polnočnú svätú omšu začal pán organista Há-jek, organ vydal hlasný akord a celým kostolom zaznelo: „Narodil sa Kristus Pán, radujme sa“ v podaní spevákov – pána Richarda Rakúsa a Michala Granca.

Na Božie narodenie sa ráno chodilo na „malú“ alebo „veľkú“ svätú omšu, poobede na letánie a a po nich si už každý našiel chvíľku pre seba a svätil najväčší sviatok v roku. Niektorí oddy-chovali doma pri príjemne hrejúcich kachliach, iní zas navštívili najbližšiu rodinu (rodičov, kmot-rovcov, súrodencov) a vinšovali: „Vinšujeme Vám tieto šťastlivé sviatky, aby Vám Pán Boh dal zdra-via, šťastia a hojného Božského požehnania, aby ste sa mohli s narodeným Ježiškom tešiť a rado-vať a anjelskú pieseň prespevovať. Sláva Bohu na nebi a pokoj ľuďom na zemi. To Vám zo srdca prajeme a vinšujeme.“ 26. decembra, na sviatok svätého Štefana sa ráno išlo opäť do kostola a poobede sa už cho-dilo po návštevách, alebo sme v rádiu počúvali „štefanské estrády a veselice“. No a večer sa už mládež išla prvý krát po pôste zabaviť na Štefan-skú zábavu. Mária Sklárová

Rozpomienky na čas vianočný v ŠenkviciachNajviac používané staré šenkvické slová sa vyskytli pod písmenom „š“. Zozbierala som z nich vyše sto slov, ponúkame len časť z nich.

„Š“štrumpadla – podväzokšlofík – zdriemnutiešomel – malý stolčekšnicle – reznešnuptychel – vreckovkašmykance – haluškyšmajdra – špinavá ženašerbel – nočníkštek – kôl vo vinicištrajchnut – poškriabaťšušen – hlien v nosešklopec – návnada na myši

štekle – topánky na vysokom podpätkuštupel – zátkašáfik – hlboká misaščeglit – štekliťšidunk – vymedzený priestoršichtové mydlo – veľmi nekvalitné šína – koľajnicašinter – vetroplachširinu-marinu – kade-tadešuviks – nič hodenšperhák – pakľúčšvingel – ozdoba na šatách

Ďakujem všetkým „spolupracovníkom“ a teším sa na ďalšie zabudnuté šenkvické výrazy.

Tetyčka Babula

Nový rok 1993 samostatnej Slovenskej republiky

Vitaj nám, rok 1993,priniesol si, čo nám právom patrí .Priniesol si samostatnosť a slobodu slovenskému národu.

Vážme si rodáci tieto cenné dary a majme stále úsmev na tvári.Veď je to túžba odveká ,každého čestného Slováka.

Národovci tejto krásnej zemi,ktorí už nie ste medzi nami ,semeno, čo Vy ste začali siať,vyklíčilo v našich srdciach a toho roku budeme ho po prvý krát žať.

No než začneme túto úrodu žať,plevel, ktorú do našich sŕdc začali podsievať,treba okamžite vytrhať.Keď budeme vlastným potom zalievať a svojim srdcom zohrievať túto úrodu,bude užitočná celému nášmu národu.

Veď Slovensko je kraj krásny,nech je v ňom každý človek šťastný.Slováci, Maďari či Rusíni ,nech ctia zákon tejto krajiny.

Budeme spolu ako brat s bratom nažívať,v duchu tejto krajiny spolu užívať.Preto podajme si ruky svornosti,spolu servírujme stôl hojnosti.

Keď vymizne z našich sŕdc nenávisť a zloba ,a spoločne si upečieme čerstvého chleba,Bude to tá najšťastnejšia doba,veď nám nič zadarmo nespadne z neba.

Imrich LOJ st.

1. ja

nu

ár 2

01

32

0. v

ýro

čie

vzn

iku

sa

mo

sta

tnej

Slo

ven

skej

rep

ub

lik

y

Cestovný poriadok ŽSRplatný od 9.12. 2012 do 14. 12. 2013

Babulin šenkvicko-slovenský prekladový slovník

Chovateľská výstava v ŠenkviciachSlovenský zväz chovateľov, ZO Šenkvice, usporiadal v dňoch 6. a 7. októbra v priestoroch Reštaurácie BINI výstavu zvierat: holubov, králikov, hydiny a exo-tov. K výstave bol vydaný aj katalóg, ktorý zostavila vedúca výstavy pani Angela Ifčičová. Pred výstavou boli zorganizované aj dve brigády na dovoz a stavanie klietok pre zvieratstvo.Výstavy sa zúčastnilo tridsaťdva vystavovateľov z Bratislavy, Stupavy, Modry, Šenkvíc, Veľkého Grobu, Moravského Lieskového, Častej – Píly, Šajdíkových Hu-meniec, Chorvátskeho Grobu, Trnavy, Plaveckého Petra, Vinosád, Hosťoviec, Jelky, Hoste, Senca, Pezinka, Jablonky, Kvetoslavova, Ratnoviec, Stupavy, Krá-ľovej pri Senci, Veselého pri Piešťanoch, Topolčianok a Žitavian. Na vyhodno-tení a odovzdávaní cien sa zúčastnili predseda organizácie chovateľov Miroslav Nemec a zástupca starostu obce Peter Červenka. Pohár starostu obce získal za bažanta zlatého Miroslav Nemec zo Šenkvíc, víťazom výstavy za Kinga ame-rického sa stal Anton Mizera zo Šenkvíc. Pohár predsedu organizácie za papa-gája červenokrídleho získal Ladislav Binder zo Šenkvíc. Víťazom srdečne blahoželáme. Milan Urbanovský, kronikár ZO

STRANA 34 STRANA 35

Jesenná časť v ročníku 2012/2013 vyšla šenkvickým futbalistom v konečnom účtovaní nad všetky očakávania. Akoby priam doslova a do písmena vypočuli želania fanúšikov o zvýšenie hernej, ale najmä výsledkovej stability. Od vysokej domácej prehry s iničným v 8. kole si to nakoniec namierili k štyrom víťazstvám a jednej remíze. Táto vysoká bodová efektivita ich nakoniec vyniesla až na druhú priečku jesennej tabuľky. Svojimi výsledkami od začiatku ročníka hráči potvrdzovali, že táto sezóna vonkoncom nebude o záchrane. No asi ani tí najväčší optimisti z radov fanúšikov nášho futbalu nečakali, že by sa v tejto sezóne mohlo začať potichu skloňovať slovíčko postup. Ak aj na jar dokážu nadviazať na úspešný výsledkový a bodový efekt z posledných kôl, mohla by sa táto sezóna stať jednou z najlepších za dlhé roky. Hoci na vedúce mužstvo z Báhoňa strácajú šesť bodov, stále sme jediným mužstvom, ktoré ho v tejto sezóne dokázalo poraziť. Do ďalšieho vývoja tabuľky pritom veľa napovie hneď prvý jarný zápas 17. marca 2013, kedy sa Šenkvice stretnú s lídrom tabuľky na jeho pôde. Držme teda našim futbalistom palce, aby sa počas zimnej prestávky stihli dobre zregene-rovať a svoj výkon zo záveru jesene ešte viac vygradovať. Šenkvice do toho!!!

1. ŠK Báhoň 13 10 2 1 47 : 13 322. ŠK Šenkvice 13 8 2 3 33 : 24 263. TJ Baník Pezinok 13 6 4 3 28 : 20 224. FC Družstevník Budmerice 13 6 3 4 32 : 24 215. TJ Záhoran Kostolište 13 6 2 5 33 : 23 206. FK Jablonové 13 6 2 5 34 : 25 207. PŠC Pezinok 13 6 1 6 20 : 25 198. TJ Družstevník Závod 13 5 3 5 28 : 30 189. TJ Slovan Viničné 13 6 0 7 29 : 34 1810. FC Zohor 13 5 3 5 20 : 27 1811. TJ Záhoran Jakubov 13 5 2 6 18 : 20 1712. ŠK Malacky FO 13 4 0 9 21 : 44 1213. FC Záhorská Ves 13 3 0 10 15 : 26 914. TJ Veľké Leváre 13 2 2 9 19 : 42 8

1.kolo: 19.8. ŠK Šenkvice – ŠK Báhoň 4 : 3 /2x Sprušanský, M.Mrva, Ulrich/ 2.kolo: 26.8. ŠK Šenkvice – PŠC Pezinok 6 : 1 /3x Ulrich, Černay, Sprušanský, Meszároš/3.kolo: 2.9. FC Družstevník Budmerice - ŠK Šenkvice 1 : 04.kolo: 9.9. ŠK Šenkvice – Baník Pezinok 0 : 25.kolo: 16.9. FC Zohor - ŠK Šenkvice 1 : 4 /M.Mrva , Benčúrik, Ulrich, Černay/ 6.kolo: 23.9. ŠK Šenkvice – FK Jablonové 5 : 5 /J.Mrva, 3x M.Mrva, Benčúrik/ 7.kolo: 30.9. FC Záhorská Ves - ŠK Šenkvice 0 : 1 /Čambal/8.kolo: 7.10. ŠK Šenkvice – TJ Slovan Viničné 3 : 8 /Benčúrik, Ulrich, J.Mrva/9.kolo: 14.10. TJ Družstevník Závod - ŠK Šenkvice 0 : 3 /Meszároš, J.Mrva, Sprušanský/10.kolo: 21.10. ŠK Šenkvice – TJ Záhoran Kostolište 1 : 1 /J.Mrva/11.kolo: 21.10. TJ Veľké Leváre - ŠK Šenkvice 1 : 2 /M.Potočný, D.Čambal/12.kolo: 4.11. ŠK Šenkvice – ŠK Malacky FO 2 : 1 /J.Mrva, D.Čambal/13.kolo: 11.11. TJ Záhoran Jakubov - ŠK Šenkvice 0 : 2 /D.Čambal, M.Tábora/

Zdroj: www.futbalnet.sk

Peter Nemčovič

PoďakovanieŠportový klub Šenkvice

– oddiel futbalový, pozemného hokeja

a športovej gymnastiky týmto úprimne ďakuje všetkým

prispievateľom 2% dane z príjmu

v roku 2012 na účet nášho občianskeho združenia.

Získané prostriedky boli použité na činnosť športového klubu

pre deti a mládež.

Ján Belkopredseda ŠK Šenkvice

Tohtoročným dejiskom každoročného turnaja pod názvom Dunajský pohár bola Bratislava. Tradičnými účastníkmi boli opätovne po dva kluby

zo Slovenska (Šk Šenkvice a KPH Rača), z Maďarska (Rosco SE a SZLG DSE Budapest) a Rakúska (AHTC Wien a Arminen Wien).Dunajský pohár býva už tradične dobrou prípravou pred halovou sezónou. Turnaja sa vždy zúčastňujú prvé dva tímy z národných súťaží daných krajín, hoci tento rok pod hlavičkou Lászlo Gymnásium nastúpil maďarský výber do 21 rokov. Po minuloročnom druhom mieste boli naše ciele vysoké, najmä keď sa nám konečne raz podarilo nastúpiť v plnej sile, bez absencie niektorého z hráčov. Prvý zápas sme zohrali proti KPH Rača. Dá sa povedať, že sme mali navrch počas celého duelu, avšak slabým výkonom v obrannej činnosti sme Rači vždy dovolili dotiahnuť náš náskok. Namiesto jednoznačného výsledku sme sa na konci zápasu tešili „len“ z víťazstva 6:5. Druhý zápas sme sa stretli s minuloročným víťazom AHTC Wien, ktorému sme po prehre 1:10 z ročníka 2011 mali čo oplácať. AHTC je pravidelným účastníkom EHL (európskej hokejovej ligy) a radí sa medzi top 32 tímov Eu-rópy. Hoci neprišli s najsilnejším zložením, tohto súpera je vždy ťažké poraziť. Zápas bol veľmi kvalitný, plný gólov a pekných hokejových kombinácií. Na konci sme sa oprávnene tešili z víťazstva 8:5, keď najmä naša útočná hra bola excelentná.V treťom zápase a zároveň poslednom v danom hracom dni na náš čakal ma-ďarský Rosco SE, víťaz ligy našich južných susedov a náš budúcoročný súper na Pohári Majstrov v Budapešti. V zápase sme sa poľahky dostali do vedenia 4:1, čo bol i polčasový výsledok. Zrazu sme mali pocit, že sa už nič nepredvídané nemôže stať. Avšak v druhom polčase Maďari zabrali naplno, začali meniť tem-po hry, s čím sme my mali veľké problémy. Zrazu sme boli pomalší, nevedeli sme sa presadiť v hre jeden na jedného, či vypracovať si gólovú príležitosť. Zá-verečný hvizd rozhodcu bol pre nás vykúpením, a mohli sme byť radi, že sme uhrali aspoň bod po remíze 4:4. Neskôr sa ukázalo, že práve tento duel bol rozhodujúci a nebyť zle zahratého druhého polčasu, mohli sme turnaj vy-hrať suverénnym spôsobom.

Na druhý hrací deň sme sa ráno v otváracom zápase dňa stretli s maďarským výberom do 21 rokov, hrajúcim pod hlavičkou SZLG DSE Budapest. Zápasy s maďarskými klubmi sú vždy nevyspytateľné, avšak tentokrát sa prejavila naša skúsenosť a juniorov z Maďarska sme deklasovali v pomere 12:2.Náš posledný súper bol Arminen Wien. Arminen na celom turnaji predvádzal dobré výkony, avšak málokedy dotiahol zápas do víťazného konca. Na nás vy-rukoval s veľmi nepríjemným obranným štýlom, keď na nás čakali na vlastnej polovici ihriska a snažili sa prehusťovať priestor. Presadiť sa bolo naozaj veľmi ťažké, k čomu sa pridala i naša občasná nemohúcnosť v zakončení. Polčas sme vyhrali len tesne 2:1 a rovnakým výsledkom skončil aj ten druhý, pričom gól na 4:2 sme strelili až po uplynutí riadneho hracieho času pri dohrávanom trest-nom rohu. V tej chvíli sme ešte netušili, že práve tento gól bude v bodovom súperení s maďarským Rosco SE rozdielový. Práve Rosco hralo posledný zápas turnaja s Račou, ktorá okrem dobrého zápasu s nami a povinným víťazstvom nad SZLG DSE Budapest, predviedla veľmi slabé výkony. Rosco na celkové ví-ťazstvo na turnaji potrebovalo Raču poraziť o sedem gólov. Tento cieľ sa javil ako nereálny a aj to tak do polčasu vyzeralo. Rača však druhý polčas nepred-

viedla absolútne nič a zápas nakoniec prehrali o šesť gólov. Tento výsledok nám tesne stačil na celkové prvenstvo, keď sme na turnaji ani raz neprehrali a body sme stratili len v remízovom zápase s celkovo druhým Rosco SE.

Víťazné ťaženie na Dunajskom pohári

Zápasy Šk Šenkvice:

Šk Šenkvice : KPH Rača 6:5Šk Šenkvice : AHTC Wien 8:5Šk Šenkvice : Rosco SE 4:4Šk Šenkvice : SZLG DSE Budapest 12:2Šk Šenkvice : Arminen Wien 4:2

JUDr. Matúš Parajka

Celkové poradie:

1. Šk Šenkvice 2. Rosco SE Budapešť 3. AHTC Wien 4. Arminen Wien 5. KPH Rača 6. SZLG DSE Budapest

Jesenná časť ligy úspešná

DECEMBER 2012

29.12. Mariášový turnaj, KIS Šenkvice, 9:0030. 12. Sviatočný koncert v kostole – Mládežnícka spevácka skupina pri kostole sv. Anny, 16:00 31. 12. Rozlúčka so starým rokom a uvítanie Nového roka 2013, Námestie G. Kolinoviča

JANUÁR 2013

19. 01. Matičný ples 26. 01. Ples futbalistov

FEBRUÁR 2013

02. 02. Ples poľovníkov09. 02. Ples vinárov12. 02. Babská zábava, pochovávanie basy, 18:00 24. 02. Divadlo „ Na strnisku“ – divadelné predstavenie

MAREC 2013

23. 03. Farmársky jarmok a veľkonočné inšpirácie

XII. ročník Výstavy vín

KAM V ŠENKVICIACH

DECEMBER 2012

Vianoce na hradePrehliadky vianočne vyzdobenej časti expozície v hradnom paláci so sprievodným slovom o tradíciách spojených s týmito sviatkami.27., 28., 29., 30. december 2012

JANUÁR 2013

Trojkráľové Gemini - koncertPri príležitosti sviatku Troch kráľov prídu prvýkrát na Červený Kameň zakoledovať členovia trnavskej formácie Gemini.6. január 2013

KAM ZO ŠENKVÍC

OBECNÁ KNIŽNICA

MC ADAMKO

31. januára Koza rohatá a jež28. februára O Pampúšikovi28. marca Divotvorný hrnček

vo štvrtok 17. januára 2013 o 17,00 hod.z knihy M. Mikovej: Farebné rozprávky

príbeh „Zázračný snehuliak“vo štvrtok 14. februára 2013 o 17,00 hod.

z knihy M. Mikovej: Farebné rozprávkypríbeh „Zlomyselné táradlo“

o 10:30 hod.

MATRIKA

Peško MarekMaluniaková LenkaMravec JakubCalamarová TimeaNagyová KatarínaBöhm – Klein DamiánVydra FilipBelko MichalPavlech MartinFiala FilipKöplinger Peter

Toporčík Mikuláš, 89 r.Minarič Augustín, 69 r.Novák Rudolf, 75 r.Činčala Ignác, 81 r.

Kukumbergová Františka, 74 r.Belková Magdaléna, 80 r.Majerová Klára, 80 r.Palenkar Teodor, 77 r.

Odišli z našich radov ::.

Nar

odili

sa ::

.

Peter Čuboň – Anna NemčovičováTomáš Uhľár – Martina RöthováRoman Simandl – Soňa UrbanováMarek Melišík – Mgr. Martina KernováMarián Krajčík – Marianna Krajčiová – nie sú zo ŠenkvícRadovan Hrebíček – Martina Šuranová – nie sú zo ŠenkvícĽubomír Babuliak – Stanislava Strakulová – nie sú zo ŠenkvícDaniel Mego – Martina Horváthová – nie sú zo Šenkvíc

Zosobásili sa ::.

ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec ŠenkviceRedakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 310,E-mail: senkvican@senkvice.org, Web: www.senkvice.org, Šéfredaktorka: Ing. Zuzana Somorovská

Redakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Andrea Maluniaková DiS, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková, Bc. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol Hlavatý

Grafická úprava: ZORG DESIGN Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.comTlač: PMP Tlačiareň, Bratislava.

Najbližšia uzávierka je vo februári 2013. Najbližšie číslo výjde v marci 2013. Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov.

NEPREDAJNÉ.

ŠENKVIČAN

Čítanie pre najmenších

Večerníčkové čítanie