Školský vzdelávací program - súkromné gymnázium,...
TRANSCRIPT
kolsk vzdelvac program
Skromn gymnzium, itavsk 1, 821 07 Bratislava
kolsk vzdelvac program
ISCED 3A
kolsk vzdelvac program
Gymnzium
Stupe vzdelania 3A
Dka tdia tvorron, osemron
Vyuovac jazyk: slovensk
tudijn forma denn
Druh koly: skromn
Predkladate:
Nzov koly Skromn gymnzium, itavsk 1
Adresa: itavsk 1, 821 07 Bratislava
IO: 308 05473
Riadite koly: RNDr. Pavel Spiiak
Koordintor pre tvorbu VP: Mgr. Martin Krian
alie kontakty
Zriaovate: PhDr. Elvra Chadimov
Adresa: Gallayova 3
Kontakty
Platnos dokumentu do
Podpis riaditea
Veobecn charakteristika koly
Vekos koly
kola m vsasnosti 12 tried dennho tdia. Maximlny poet tried vdennej forme tudia je 17. Od k. roku 1996/97 realizuje Skromn gymnzium vchovno-vzdelvac proces vprenajatch priestoroch vbudove Zkladnej koly na itavskej ul. .1 Od kolskho roku 2002/03 realizuje vchovno-vzdelvac proces aj vprenajatch priestoroch na Vskej ul. . 34.
Vprenajatch priestoroch Zkladnej koly na itavskej ul. . 1 m Skromn gymnzium 7 kmeovch tried, odborn uebne alaboratria ueba alaboratrium chmie, potaov ueba, fyziklne laboratrium. Na portovanie iaci vyuvaj 2 telocvine. Vpriestoroch budovy na Vskej ulici . 34 m Skromnho gymnzia 5 kmeovch tried. Budova je jednopodlan. Vpriestoroch sa nachdzaj kmeov uebne, kancelrie, vdajn kolsk jedle neprevdzkuje sa zdvodu nezaradenia do siete kolskch zariaden z rozhodnutia magistrtu hlavnho mesta Bratislava aVUC Bratislava, kolsk golfov klub, miestnos pre vyuovanie golfu.
kola je situovan v Mestskej asti Bratislava Vrakua. Mestsk as Vrakua sa rozprestiera vo vchodnej asti Bratislavy, na ceste vedcej cez Mal Dunaj na itn ostrov. Patr k najmenm bratislavskm mestskm astiam. Budova koly je umiestnen v tichom prostred sdliska.
V externej forme tdia prebieha vyuovanie aj v elokovanch pracoviskch Martin, Nitra a Kemarok.
Charakteristika pedagogickho zboru
Priemern poet uiteov na kole je 33. Tento poet zodpoved potrebm vzhadom na vekos a zameranie koly. Odborn spsobilos pedagogickho tmu je 98%.
Organizcia prijmacieho konania
kola prijma iakov na tdium do 1. ronka na zklade: prijmacch pohovorov.Bez prijmacch pohovorov me by prijat iak, ktor spa podmienky:
Podmienky s zverejnen na www.ssg.sk
iaci so zdravotnm znevhodnenm mu ma na zklade odporania kolskho zariadenia vchovnho poradenstva aprevencie prijmaciu skku upraven.
Do vyieho ronka koly me by prija uchdzaa, ktor nie je iakom inej strednej koly, na zklade jeho psomnej iadosti. Podmienkou prijatia je spen vykonanie prijmacej skky, ktorej predmetom je znalos uiva z nich ronkovgymnzia urenho vzdelvacm tandardom ttneho vzdelvacieho programu.
Dlhodob projekty
Spolone proti klimatickm zmenm
Projekt Spolone proti klimatickm zmenm, podporuje nrodn agentra pre celoivotn vzdelvanie vpodprograme Comenius multilaterlne partnerstv kl. Hlavnou mylienkou projektu je rozri vedomosti iakov voblasti ivotnho prostredia aprepoji ich na predmety biolgia, chmia, fyzika aanglick jazyk. Partnersk krajiny zapojen do projektu (Taliansko, Fnsko, Slovensko, Franczsko, panielsko aNemecko). Tmto spsobom nai iaci auitelia zviditeuj nau kolu vzahrani, nadvzuj nov kontakty avymieaj si sksenosti so svojimi kolegami.
Vmenn tudijn pobyty s organizovan na zklade ronch plnov.
Protidrogov programy:
Cesta Km nie je prli neskoro
Jeden svet (tolerancia, empatia, pomoc inm )
Aktivuj sa (tudentsk programy)
Stebou otebe(sexulne zdravie)
Spoluprca pri programe prevencie ikanovania na kolch
Organizovanie diskusnch fr kproblematike tolerancie , rasizmu , rodovch stereotypov vspoluprci sAmnesty International, udia proti rasizmu, lovek vohrozen, UNICEF, UNHCR
Sme autorom arealiztorom projekt Otvorme deom brny na golfov ihrisk
Priestorov a materilnotechnick podmienky koly
Priestorov amaterilne vybavenie koly zodpoved potrebm apoiadavkm iakov auiteov zhadiska plnenia uebnho plnu. kola vyuva pre svoju innos prenajat priestory na itavskej ul. .1 aVskej ul. .34. Kmeov uebne auebne pre delen skupiny iakov s vybaven novm nbytkom aspaj vetky hygienick kritri. Na informatiku mme zriaden odborn uebu. Pre vyuovacie predmety chmia afyzika vyuvame laboratria spolu so Zkladnou kolou na itavskej ulici. Vbudove na Vskej ul. s zariaden kmeov uebne aoddelenie pre vtvarn vchovu aklubov innos.
kola vyuva tieto odborn uebne: vek a mal telocviu, odborn uebne pre vyuovanie fyziky a chmie, uebu vpotovej techniky (18 potaov).
Tieto odborn uebne umouj plne realizova uebn osnovy a zvolen uebn varianty.
Vybavenie kabinetov je postaujce, ale je potrebn pomcky pravidelne obnovova a vymiea za modernejie.
kola m vybudovan golfov indoorov centrum acvin golfov ihrisko.
Podmienky na zaistenie bezpenosti aochrany zdravia pri vchove a vzdelvan
Bezpen azdraviu vyhovujce podmienky vpriestoroch na vyuovanie, pouenie iakov obezpenosti aochrane zdravia pri prci, pravideln kolenia zamestnancov koly obezpenosti aochrane zdravia pri prci aproti poiaru, pravideln kontroly bezpenosti aochrany zdravia aodstraovanie nedostatkov poda vsledkov revzi. Vetky tieto innosti zabezpeuje
Organizcia maturitnej skky
Organizcia maturitnej skky je realizovan vslade so zkonom . 245/2008 Z.z. z22.mja 2008 / kolsk zkon / avyhlkou Ministerstva kolstva SR . 318/2008 z23. jla 2008. Termny externej asti apsomnej formy internej asti maturitnej skky uruje Ministerstvo kolstva SR. Termny stnej formy internej asti uruje Krajsk kolsk rad vBratislave, tak ako aj predsedu kolskej maturitnej komisie apredsedov predmetovch maturitnch komisi.
iaci externej formy tdia maturuj vtom istom tdni, ako iaci dennej formy tdia.
Spoluprca srodimi ainmi subjektmi
Kee nm zle na vzjomnej spokojnosti medzi rodimi, iakmi auitemi, vedenie koly prijma pripomienky, poiadavky anvrhy na skvalitnenie vzjomnej komunikcie, zlepenie klmy koly adosiahnutie lepch vchovno-vzdelvacch vsledkov iakov. Na kole je Rada koly, ktor tvoria zstupcovia rodiov kadej triedy . Rada koly zasad svedenm koly dvakrt do roka ato vjni, kedy hodnot vsledky uplynulho kolskho roka avseptembri , kedy schvauje plnovan aktivity na nov kolsk rok , rozpoet, vku kolnho. Vpriebehu kolskho roka sa uskutouj 4 rodiovsk zdruenia / triedne aktvy akonzultan rodiovsk zdruenia /.
kola m vchovnho poradcu, a koordintora prevencie drogovej zvislosti. Okrem inho zabezpeuje prezentcie naich izahraninch vysokch kl naim iakom.
kola spolupracuje svevyslanectvami akultrnymi centrami. iaci spedaggmi sa zastuj ich kultrnych podujat, filmovch predstaven, vernis ,vstav, koncertov, besied.
Vzahrani mme partnersk koly / Nemecko, Posko, Slovinsko, Chorvtsko, Rusko, esko/,s ktormi realizujeme vmenn tudijn pobyty, rzne spoloensk aportov podujatia.
kola ako ivotn priestor iakov azamestnancov
Aby sa iaci auitelia vkole dobre ctili, je potrebn kls draz na upraven, prjemn aestetick prostredie tried, chodieb, dvora. Informcie oaktivitch koly s zverejovan na nstenkch, informanch tabuliach,prostrednctvom kolskej televzie ana webovej strnke naej koly. Vekou vhodou koly je golfov ihrisko pri budove koly, as ktorho iaci vyuvaj aj ako znu relaxu aoddychu a sami si ho zveauj. Priestory golfovho klubu slia okrem golfovch aktivt aj na spoloensk posedenia, besedy. Vek draz kladieme na budovanie dobrch, otvorench vzahov medzi iakmi, uitemi arodimi.
Hodnotenie vzdelvacch vsledkov iakov
Cieom hodnotenia vzdelvacch vsledkov iakov je poskytn sptn vzbu iakom arodiom otom, ako iak zvldol dan problematiku, vom m nedostatky, rezervy, ak s jeho pokroky. Sasou je tie povzbudenie do alej prce, nvod, ako m postupova pri odstraovan nedostatkov. iaci maj monos vyui konzultcie, ktor poskytuj vyuujci zdarma arozpis konzultci je zverejnen vrozvrhu konzultci, ktor si jednotliv vyuujci urili sami. Umonen maj tie platen konzultcie vo vom rozsahu, na zklade objednvky acennka koly.
Internetov iacka knika umouje informovanos rodiov ovzdelvacch vsledkoch iaka, ojeho absencich, plnovanch psomnch prcach, ako aj benej komunikcii medzi rodimi auitemi. Pri hodnoten aklasifikcii iaka vychdzame zmetodickch pokynov na hodnotenie aklasifikciu.
Vntorn systm kontroly a hodnotenia
Hodnotenie aklasifikcia vedomost iakov sa riadi klasifikanm poriadkom.
Metodick usmernenie . 15/2006-R zo7. jna 2006, ktorm sa upravuje postup hodnotenia aklasifikcie iakov strednch kl vSlovenskej republike
Hodnotenie mimovyuovacch aktivt iakov sa realizuje bodovm systmom:
Prideovanie bodov:
poet bodov
as na kolskch kultrnych podujatiach (akadmia)
ak je prprava sasou volitenho predmetu
4
ak je prprava sasou nepovinnho predmetu
8
kolsk podujatia bez monosti postupu (vyhlsen kolou)
as na podujat
2
spen rieite alebo in ocenenie
4
zskanie umiestnenia v tme na tretej pozcii
4
zskanie umiestnenia solo na tretej pozcii
6
zskanie umiestnenia v tme na druhej pozcii
6
zskanie umiestnenia solo na druhej pozcii
8
zskanie umiestnenia v tme na prvej pozcii
8
zskanie umiestnenia solo na prvej pozcii
10
Ostatn podujatia portov, kultrne a vedomostn sae
na rovni koly a okresu
as na podujat v tme, bez umiestnenia
2
as na podujat slo, bez umiestnenia
3
zskanie umiestnenia v tme na tretej pozcii
4
zskanie umiestnenia slo na tretej pozcii
5
zskanie umiestnenia v tme na druhej pozcii
5
zskanie umiestnenia slo na druhej pozcii
6
zskanie umiestnenia v tme na prvej pozcii
6
zskanie umiestnenia slo na prvej pozcii
7
spen rieite alebo in ocenenie v individulnej prci
4
na rovni VC alebo kraja
as na podujat v tme, bez umiestnenia
2
as na podujat slo, bez umiestnenia
4
zskanie umiestnenia v tme na tretej pozcii
6
zskanie umiestnenia slo na tretej pozcii
8
zskanie umiestnenia v tme na druhej pozcii
8
zskanie umiestnenia slo na druhej pozcii
10
zskanie umiestnenia v tme na prvej pozcii
10
zskanie umiestnenia slo na prvej pozcii
12
spen rieite alebo in ocenenie v individulnej prci
6
na celoslovenskej rovni
as na podujat slo, bez umiestnenia
4
zskanie umiestnenia v tme na tretej pozcii
8
zskanie umiestnenia slo na tretej pozcii
10
zskanie umiestnenia v tme na druhej pozcii
10
zskanie umiestnenia slo na druhej pozcii
12
zskanie umiestnenia v tme na prvej pozcii
12
zskanie umiestnenia slo na prvej pozcii
14
spen rieite alebo in ocenenie v individulnej prci
8
na medzinrodnej rovni
iak zskava dvojnsobn poet bodov oproti asti, alebo zisku umiestnenia na rovni Slovenska
Vyhodnocovanie:
hodnotiaci hrok:
na kadej triednickej hodine v danom tdni zape triedny uite
poet bodov, ale aj do poznmok za o pridelil body
body sa situj na konci polroka a kolskho roka
1. Hodnotenie pedagogickch zamestnancov sa zaklad na bodovom hodnoten. Body sa prideuju na zklade:
Vsledky dosiahnut vo vyuovacom procese
1. Vsledky hospitci na vyuovan
2. Vsledky dosiahnut so iakmi na saiach zpredmetu
3. Organizovanie sa a prehliadok vnvznosti na vyuovanie vpredmete
4. Prprava uebnch pomcok, textov na vyuovanie
5. Organizovanie otvorench hodn
6. Vsledky iakov zriaditeskch testov, prpadne kolskej inpekcie
alie vzdelvanie pedagga
1. as na podujatiach organizovanch MC MB
2. Spoluprca sintittmi, vevyslanectvami, vysokmi kolami
3. Publikan innos
4. Prspevky do seminrov, konferenci, asopisov (aj kolsk asopis)
Prca na projektoch
Spoluprca svchovnm poradcom a kolskm psycholgom
Dodriavanie pracovnej disciplny, vytvranie dobrch vzahov na pracovisku, spoluprca extern a intern pracovnci, dodriavanie pracovnho poriadku
Dodriavanie termnov pri plnen pracovnch loh
as a aktivity spojen so zabezpeovanm podujat koly
Spoluprca spartnerskmi kolami
1. Nadvzovanie kontaktov
2. Vypracovanie programov spoluprce
3. Zabezpeovanie programov
4. Udriavanie dobrch vzahov a alej spoluprce
5. Zapjanie iakov do aktivt spojench stmito podujatiami
Samostatnos pri plnen loh
Vytvranie dobrho mena organizcie
Spoluprca srodimi
Vedenie pedagogickej dokumentcie, vypracovvanie tatistickej a inej dokumentcie
3. Hodnotenie koly
Vlastn hodnotenie koly je zameran na:
Ciele, ktor si kola stanovila, najm vkoncepnom zmere rozvoja koly avkolskom vzdelvacom programe aich relnos astupe dleitosti
Posdenie ako kola spa ciele, ktor s vttrnom vzdelvacom programe
Oblasti, vktorch kola dosahuje dobr vsledky, oblasti, vktorch kola dosahuje slabie vsledky, vtane nvrhov aopatren
Monitorujeme pravidelne:
Podmienky na vzdelanie
Spokojnos s vedenm koly a uitemi
Prostredie klmu koly
Priebeh vzdelvania vyuovac proces, metdy a formy vyuovania
rove podpory iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
Vsledky vzdelvania
Riadenie koly
rove vsledkov prce koly
Kritriom pre ns je:
Spokojnos iakov, rodiov, uiteov
Kvalita vsledkov
Nstroje na zisovanie rovne stavu koly s:
Dotaznky pre iakov a rodiov
Analza prijatch iakov na vysok kolu
Dotaznky pre absolventov koly
Analza spenosti iakov na saiach, olympidach
Charakteristiky tudijnch zameran
kolsk vzdelvac program - osemron tdium: zameranie: umenie a kultra
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
5.
5.
6.
6.
7.
7.
8.
8.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
4
4
5
5
3
3
3
3
30
0
30
literrny seminr
1
2
0
3
3
prv cudz jazyk
3
1
3
1
3
1
3
1
4
4
4
4
28
4
32
druh cudz jazyk
1
3
1
3
1
3
1
3
2
2
2
2
2
2
12
16
28
70
23
93
lovek a prroda
fyzika
1
1
2
1
2
2
1
0
10
0
10
chmia
0,5
0,5
1
2
2
2
1
0
9
0
9
biolgia
1
1,5
1
1
2
3
1
0
10,5
0
10,5
29,5
0
29,5
lovek a spolonos
dejepis
1
1
1
2
2
2
2
0
11
0
11
geografia
1
1
1
1
1
2
1
0
8
0
8
obianska nuka
1
1
0,5
0,5
0
0
2
1
6
0
6
25
0
25
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0,5
0,5
1
1
0
0
5
0
5
psychosocilny trning
1
1
1
1
2
0
0
0
6
1
7
matematika a prca s informciami
matematika
4
3,5
4
4
4
3
3
1
26,5
0
26,5
informatika
0,5
0,5
0,5
0,5
1
1
1
0
1
5
1
6
0
0
0
31,5
0
31,5
lovek a svet prce
technika
0
1
1
0
0
0
0
0
2
0
2
2
0
2
umenie a kultra
vtvarn vchova
1
1
2
0
2
hudobn vchova
1
1
2
0
2
dejiny umenia
0,5
0,5
1
1
1
1
1
1
5
2
7
umeleck innosti
2
2
2
2
2
2
1
2
0
15
15
umeleck tvorba
1
0
1
1
9
18
27
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
2
2
2
2
16
0
16
16
0
16
voliten predmety
4
7
0
11
11
spolu povinn as
23
6
24
6
24
6
24
6
27
4
28
4
24
7
15
15
189
54
243
6
6
6
6
4
4
7
15
54
kolsk vzdelvac program - tvorron tdium, zameranie: umenie a kultra
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
3
3
3
3
12
0
12
literrny seminr
2
2
2
prv cudz jazyk
4
4
4
4
16
0
16
druh cudz jazyk
2
2
2
2
2
1
2
8
5
13
36
7
43
lovek a prroda
fyzika
2
2
1
5
0
5
chmia
2
2
1
5
0
5
biolgia
2
3
1
1
6
1
7
16
1
17
lovek a spolonos
dejepis
2
2
2
6
0
6
geografia
1
2
1
1
4
1
5
nuka o spolonosti
2
1
1
3
1
4
13
2
15
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0
1
psychosocilny trning
1
1
0
1
2
0
2
matematika a prca s informciami
matematika
4
3
3
1
1
11
1
12
informatika
1
1
1
1
3
1
4
14
2
16
umenie a kultra
umenie a kultra
1
1
1
1
4
0
4
dejiny umenia
1
1
0
2
2
umeleck innosti
2
2
1
1
0
6
6
0
0
0
4
12
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
8
0
8
8
0
8
voliten predmety
4
6
0
10
10
spolu povinn as
27
4
27
4
24
7
15
15
93
30
123
4
4
7
15
30
Profil absolventa vtudijnom zameran - umenie akultra
iaci, ktor si vybrali zameranie umenie maj vrmci uvedenho vzdelvacieho programu monos od 1. ronka tudova hru na hudobnom nstroji / klavr, flauta, gitara /, alebo slov spev, alebo vtvarn vchovu, alebo literrno- dramatick vchovu. Sasou tohto zamerania s hodiny dejn vtvarnho umenia aarchitektry adejiny hudby.
Vzdelvacia oblas rozvja iakovo povedomie vlastnej kultrnej identity, jeho vlastn kultrno-historick vedomie, rozvja schopnos repektova atolerova hodnoty inch kultr, rozvja kultivovan vizulnu, sluchov, jazykov apohybov gramotnos.
iak sa u rozliova hlavn umeleck druhy, opisova averbalizova svoje estetick zitky zvnmania umeleckch diel, chpa vznam umenie vivote jednotlivca aspolonosti. Zskava vedomosti arozvja si porozumenie kumeleckej akultrnej tvorbe.
Pri realizcii tejto oblasti vzdelvania sa vyuva metda kombincie sksenosti postaven na osobnom zitku, cez reflexiu sksenosti, aktvnu aplikciu poznatkov, a po al rozvoj vtejto oblasti.
kolsk vzdelvac program - osemron tdium, zameranie: cudzie jazyky
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
5.
5.
6.
6.
7.
7.
8.
8.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
4
4
5
5
3
3
3
3
30
0
30
literrny seminr
1
2
0
3
3
prv cudz jazyk
3
1
3
1
3
1
3
1
4
4
4
4
28
4
32
druh cudz jazyk
1
3
1
3
1
3
1
3
2
2
2
2
2
1
2
2
12
19
31
tret cudz jazyk
2
2
2
2
2
2
2
2
0
16
16
70
42
112
lovek a prroda
fyzika
1
1
2
1
2
2
1
0
10
0
10
chmia
0,5
0,5
1
2
2
2
1
0
9
0
9
biolgia
1
1,5
1
1
2
3
1
0
10,5
0
10,5
29,5
0
29,5
lovek a spolonos
dejepis
1
1
1
2
2
2
2
0
11
0
11
geografia
1
1
1
1
1
2
1
0
8
0
obianska nuka
1
1
0,5
0,5
0
0
2
1
6
0
6
spoloensko-vedn seminr
0
0
0
25
0
25
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0,5
0,5
1
1
0
0
5
0
5
psychosocilny trning
1
1
1
1
2
0
0
0
6
1
7
matematika a prca s informciami
matematika
4
3,5
4
4
4
3
3
1
26,5
0
26,5
informatika
0,5
0,5
0,5
0,5
1
1
1
0
2
5
2
7
0
0
0
31,5
2
33,5
lovek a svet prce
technika
0
1
1
0
0
0
0
0
2
0
2
2
0
2
umenie a kultra
vtvarn vchova
1
1
2
0
2
hudobn vchova
1
1
2
0
2
vchova umenm
0,5
0,5
1
0
1
umenie a kultra
1
1
1
1
4
0
4
9
0
9
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
2
2
2
2
16
0
16
16
0
16
voliten predmet
voliten predmet
3
6
0
9
9
0
9
9
spolu povinn as
23
6
24
6
24
6
24
6
27
4
28
4
24
7
15
15
187
54
241
6
6
6
6
4
4
7
15
54
kolsk vzdelvac program - tvorron tdium, zameranie: cudzie jazyky
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
3
3
3
3
12
0
12
literrny seminr
2
2
2
prv cudz jazyk
4
4
4
4
16
0
16
druh cudz jazyk
2
2
2
2
2
1
2
1
8
6
14
tret cudz jazyk
2
2
3
3
0
10
10
36
18
54
lovek a prroda
fyzika
2
2
1
5
0
5
chmia
2
2
1
5
0
5
biolgia
2
3
1
6
0
6
16
0
16
lovek a spolonos
dejepis
2
2
2
6
0
6
geografia
1
2
1
1
4
1
5
nuka o spolonosti
2
1
1
3
1
4
spoloensko-vedn seminr
0
0
0
0
13
2
15
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0
1
psychosocilny trning
1
1
0
1
0
0
0
2
0
2
matematika a prca s informciami
matematika
4
3
3
1
1
11
1
12
informatika
1
1
1
1
3
1
4
0
0
0
14
2
16
umenie a kultra
umenie a kultra
1
1
1
1
4
0
4
4
4
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
8
0
8
8
0
8
voliten predmety
3
5
0
8
8
0
8
8
spolu povinn as
27
4
27
4
24
7
15
15
93
30
123
4
4
7
15
30
Profil absolventa vtudijnom zameran cudzie jazyky
Vychdzajc ztradcie naej koly sme aj vnovom kolskom programe umonili iakom zameranie na tdium troch cudzch jazykov. Na rozdiel od predchdzajcich rokov, kedy si iaci 8-ronej formy tdia povinne museli zvoli 1 slovansk jazyk a2 neslovansk, vsasnosti je anglick jazyk povinn pre vetkch ako 1.jazyk a2., 3., jazyk si vyberaj zponuky vetkch jazykov, ktor sa na kole vyuuj / nemeck, franczsky, panielsky, rusk, posk, chorvtsky/. V4-ronej forme tdia je povinnos voby jazykov podobn 1.CJ je anglick, 2.a 3. poda vberu zo vetkch jazykov, ktor sa na kole uia.
Vzdelvacia oblas sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia akomunikcie medzi umi. Kvalitn rove jazykovej kultry je zkladnm znakom veobecnej vyspelosti absolventa koly.
Zkladnou charakteristikou uvedenej vzdelvacej oblasti je nielen shrn jazykovch kompetenci, ale rozvja aj kov kompetencie tak, aby jazykov prprava iakov efektvne zodpovedala poiadavkm modernho eurpskeho obana, pripravenho na ivot vspojenej Eurpe. Uenie sa jazykov podporuje otvorenej prstup kuom, umouje tdium aprcu vzahrani. Orientcia jazykovho vzdelania na kompetencie vytvra vnemalej miere podmienky pre nadpredmetov amedzipredmetov vzahy, ktor pomhaj uiacemu sa chpa vzahy medzi jednotlivmi zlokami okolia asveta vktorom existuj.
Vprvom adruhom cudzom jazyku uiaci sa aktvne pristupuje kzskavaniu vedomost nielen na hodinch cudzieho jazyka, ale iprostrednctvom vetkch dostupnch mdi, vzhode so svojimi osobnmi zujmami aprofesijnou orientciou.
Vtreom cudzom jazyku uiaci sa ovlda jazyk vzkladnom rozsahu, o mu umouje opisova kadodenn situcie, predvdatenho rozsahu, ike vo veobecnosti je nten obsah vpovede obmedzi ahada slov.
lenenie vzdelvacej oblasti poda kovch jazykovch kompetenci :
- povanie
- komunikcia / hovorenie / s porozumenm
- tanie
- psanie
lenenie poda jazykovch rovn atylistickho vyuitia jazyka :
fofetick afonologick rovina jazyka
lexikologick rovina jazyka
morfematick amorfologick rovina jazyka
syntaktick rovina jazyka
tylistika
Poda Spolonho eurpskeho referennho rmca pre jazyky sa pri pouvan auen sa jazyka rozvja cel rad kompetenci. Uiaci sa vyuva veobecn kompetencie, ale aj cel rad komunikanch jazykovch kompetenci, ktor spolupsobia vrozlinch kontextoch avrznych podmienkach. Kompetencie definujeme ako shrn vedomost, zrunost, postojov ahodnt, ktor umouj osobe kona.
Preto zkladnm princpom jazykovho vzdelvania na bze kompetenci je zabezpei aby uiaci sa :
-dokzal riei kadodenn ivotn situcie vcudzej krajine avich rieen pomhal cudzincom, ktor s vjeho vlastnej krajine
- dokzal vymiea si informcie anpady sumi, ktor hovoria inm cudzm jazykom
- repektoval hodnoty pozitvnych medziudskch vzahov
- uznval hodnoty vlastnho nroda, inch nrodov anrodnost, kresansk tradcie
- zskaval poznatky znrodnch asvetovch dejn
- zskaval orientciu vaktulnom verejnom ivote vSR avo svete
- pochopil arepektoval kultrne, nboensk ain odlinosti ud aspoloenstiev
- budoval kladn vzah ku vetkm humnnym ademokratickm hodnotm
kolsk vzdelvac program osemrontdium, zameranie: port - golf
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
5.
5.
6.
6.
7.
7.
8.
8.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
4
4
5
5
3
3
3
3
30
0
30
literrny seminr
1
2
0
3
3
prv cudz jazyk
3
1
3
1
3
1
3
1
4
4
4
4
28
4
32
druh cudz jazyk
1
3
1
3
1
3
1
3
2
2
2
2
2
2
12
16
28
70
23
93
lovek a prroda
fyzika
1
1
2
1
2
2
1
0
10
0
10
chmia
0,5
0,5
1
2
2
2
1
0
9
0
9
biolgia
1
1,5
1
1
2
3
1
0
10,5
0
10,5
29,5
0
29,5
lovek a spolonos
dejepis
1
1
1
2
2
2
2
0
11
0
11
geografia
1
1
1
1
1
2
1
0
8
0
8
obianska nuka
1
1
0,5
0,5
0
0
2
1
6
0
6
spoloensko-vedn seminr
0
0
0
25
0
25
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0,5
0,5
1
1
0
0
5
0
5
psychosocilny trning
1
1
1
1
2
6
1
7
matematika a prca s informciami
matematika
4
3,5
4
4
4
3
3
1
26,5
0
26,5
informatika
0,5
0,5
0,5
0,5
1
1
1
0
1
5
1
6
31,5
1
32,5
lovek a svet prce
technika
0
1
1
0
0
0
0
0
2
0
2
2
0
2
umenie a kultra
vtvarn vchova
1
1
2
0
2
hudobn vchova
1
1
2
0
2
vchova umenm
0,5
0,5
1
0
1
umenie a kultra
1
1
1
1
4
0
4
9
0
9
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
2
2
2
2
16
0
16
golfov hra
2
2
2
2
2
1
1
1
0
13
13
gof v cestovnom ruchu
1
0
1
1
zakladanie a drba golfovch ihrsk
1
0
1
1
manment golfovch klubov
1
1
1
0
3
3
16
18
34
Voliten predmety
4
7
0
11
11
0
11
11
spolu povinn as
23
6
24
6
24
6
24
6
27
4
28
4
24
7
15
15
189
54
243
kolsk vzdelvac program tvorron tdium, zameranie: port - golf
vzdelvacia oblas
predmet / ronk
1.
1.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
spolu
spolu
SPOLU
Jazyk a komunikcia
slovensk jazyk a literatra
3
3
3
3
12
0
12
literrny seminr
2
0
2
2
prv cudz jazyk
4
4
4
4
16
0
16
druh cudz jazyk
2
2
2
2
2
1
2
8
5
13
36
7
43
lovek a prroda
fyzika
2
2
1
5
0
5
chmia
2
2
1
5
0
5
biolgia
2
3
1
1
6
1
7
16
1
17
lovek a spolonos
dejepis
2
2
2
6
0
6
geografia
1
2
1
1
4
1
5
nuka o spolonosti
2
1
1
3
1
4
spoloensko-vedn seminr
0
0
0
13
2
15
lovek a hodnoty
etick vchova /nboensk vchova
1
1
0
1
psychosocilny trning
1
1
0
1
2
0
2
matematika a prca s informciami
matematika
4
3
3
1
1
11
1
12
informatika
1
1
1
1
3
1
4
14
2
16
umenie a kultra
umenie a kultra
1
1
1
1
4
0
4
4
0
4
zdravie a pohyb
telesn a portov vchova
2
2
2
2
8
0
8
golfov hra
2
2
1
1
0
6
6
gof v cestovnom ruchu
1
0
1
1
zakladanie a drba golfovch ihrsk
1
0
1
1
manment golfovch klubov
1
1
0
2
2
8
10
18
Voliten predmet
voliten predmety
3
5
0
8
8
0
8
8
spolu povinn as
27
4
27
4
24
7
15
15
93
30
123
4
4
7
15
30
Profil absolventa vtudijnom zameran port - golf
Absolvovanm tdia s pripraven pre innosti a aktivity profesionlneho golfovho hra. tdium golfu im dva vysok predpoklady tudova golf na vysokch kolch. Uplatni sa ako trneri alebo uitelia golfu. Ich vedomosti, sksenosti a zrunosti ich preduruj pre psobenie v golfovom rezorte obchod, cestovn ruch.
iaci v triedach s vyuovanm golfu sa uia poda upravenho uebnho plnu pre rozren vyuovanie telesnej vchovy. Popri technickom zameran, maj iaci vrmci predmetu golf monos absolvova golfov kondin trningy, teriu spravidlami golfu aveobecnou etikou. Taktick as pripravuje hrov na obtiane situcie ahern manament.
Vyuovanie golfu zabezpeuje tm profesionlnych trnerov, uiteov golfu a telesnej vchovy. Technick vybavenie gymnzia je viac ako postaujce. Vonkajie priestory golfovho arelu s navrhnut tak, aby sprehadom mohol trnova v poet iakov. lenit jamkovisko, ipovac green pre ncvik krtkej hry aj spostrannmi pieskovmi prekkami aodpaovacmi kjami pre odpaly driverom, alebodlhmi elezami. Priestory klubovne s indoorovm simultorom .
Voliten predmety
Vtejto asti uvdzame tie predmety , ktor si iaci mu vybra vposlench dvoch rokoch tdia tak,aby sa mohli viac profilova kvobe svojho budceho povolania.
Spoloensko vedn seminr(2)
Seminr zdejepisu
(1)
Dejiny umenia ainterpretcia umeleckho diela(2)
Seminr zbiolgie(1)
Seminr zmatematiky (1)
Seminr zfyziky(1)
Seminr zgeografie(1)
Seminr zchmie(1)
Ekonmia aekonomika(1)
Prvo aprvny systm(2)
Socilna psycholgia(2)
Vztvorke je uveden odporan asov dotcia, ktor je mone ale prune zmeni tak ako aj ponuku volitenych predmetov vzvislosti od poiadaviek. Voliten predmet sa bude realizovaprpade minimlneho potu prihlsench tudentov na dan predmet o znamen 5 tudentov vskupine
Prierezov tmy
ttny vzdelvac program uvdza tzv. prierezov tmy , ktor spjaj jednotliv vzdelvacie oblasti. .V kolskom vzdelvacom programe sme sa poksili obsah prierezovch tm zaspracova do obsahu jednotlivch predmetov apreto sa neuvdzaj vjeho obsahu ako samostatn kapitola. Po odskan takejto formy osnovania , nevyluujeme in napr, blokov monos vuby tychto tm vzvislosti od zskanej sksenosti.
Vzdelvacia oblas: Jazyk a komunikcia
Slovensk jazyk a literatra
Charakteristika predmetu:
Obsah vuby vychdza zo vzdelvacej oblasti Jazyk akomunikcia VP. Na tto vzdelvaciu oblas VP vylenil po 3 hodiny tdenne vo vetkch tyroch ronkoch tvorronej formy tdia, priom tdium slovenskho jazyka aliteratry je vzverenom tvrtom ronku doplnen predmetom literrny seminr vpote 2 hodiny tdenne pre vetky tri zamerania tdia na naej kole pecializciu jazyky, umenie, port.
Predmet slovensk jazyk hodiny tdenne aliteratra svojm obsahom nadvzuje na uivo zkladnej koly, rozvja, roziruje aprehlbuje ho. Jeho obsah je truktrovan do tematickch celkov (tmy apodtmy). Uivo sa sklad zpoznatkov overblnom apsomnom vyjadrovan, jazykovch prostriedkoch, tylistike, ojednotlivch vvinovch obdobiach literatry, oprci stextom azskavan informci.
Predmet vedie iakov ktomu, aby zkladn komunikan spsobilosti budovali na zklade tolerancie, aby zskali aosvojili si teoretick vedomosti azrunosti, ktor by potom mohli vyui aj vbenom ivote.
Metdy, formy aprostriedky vyuovania slovenskho jazyka aliteratry maj stimulova rozvoj poznvacch schopnost iakov, podporova ich cieavedomos, samostatnos atvorivos. iak je tu vnman ako aktvny subjekt vprocese vuby a m monos spolurozhodova aspolupracova.
Uite zase m motivova, povzbudzova avies iaka ko najlepm vkonom, podporova jeho aktivity veobecne, ale aj voblasti zvenho zujmu vrmci tudijnho odboru.
Stimulova poznvacie innosti iaka predpoklad uplatova vo vyuovan predmetu slovensk jazyk aliteratra proporcionlne zastpenie aprepojenie empirickho ateoretickho poznvania. Vtomto predmete chceme rozvja askvalitova kov kompetencie komunikatvne, socilnointerakn ainterpersonlne, ako aj spsobilosti tvorivo riei problmy, spsobilosti vyuva informan technolgie aspsobilosti myslie demokraticky.
Sasou teoretickho poznvania aupevovania i prehlbovania jednotlivch tematickch celkov jevyuva poznatky zviacerch ast uiva vrmci medzipredmetovch vzahov. Predmet slovensk jazyk aliteratra je zko previazan spredmetom dejepis,scudzmi jazykmi aetickou vchovou. Slovensk jazyk aliteratra na naom gymnziu koreponduje aj soblasami multikultrna amedilna vchova, ako aj osobn asocilny vvoj (vi.: vchovno vzdelvacie stratgie)
Kvznamnm prvkom vo vchovno-vzdelvacom procese predmetu slovensk jazyk aliteratra patria aj nvtevy rznych kultrnych podujat (divadl, kin) a historickch pamiatok, nachdzajcich sa vdanom regine imimo neho. Vyuitie videa, CD nosiov, potaov ainternetu tie predstavuje monosti stimulcie iakov.
Hodnotenie iakov bude zaloen na kritrich hodnotenia vkadom vzdelvacom vstupe. Klasifikcia bude vychdza zpravidiel hodnotenia tohto kolskho vzdelvacieho programu. Pouij sa adekvtne metdy aprostriedky hodnotenia.
Vuba prebieha vuebni slovenskho jazyka U1.
Spsobilosti vyuva informan technolgie
zskava informcie v priebehu vzdelvania vyuvanm vetkch metd a prostriedkov, ktor maj v danom okamihu kdispozcii;
zhromaova, triedi, posudzova a vyuva informcie, ktor by mohli prispie k rieeniu danho problmu alebo osvoji si nov poznatky.
Spsobilos myslie demokraticky
formulova aprezentova svoje postoje vpriebehu ich vzdelvania vyuvanm vetkch metd aprostriedkov, ktor maj vdanom okamihu kdispozcii;
preukza vlastn zodpovednos za svoje vlastn sprvanie sa, zdravie
aspoluzodpovednos za ivotn prostredie alebo stav spolonosti ako celku
Kompetencie
Komunikatvne asocilne interakn spsobilosti:
vyjadrova azdvodova svoje nzory;
reprodukova ainterpretova pretan text;
poda vklad apopis konkrtneho objektu, veci alebo innosti;
osvojova si grafick aformlnu pravu psomnch prejavov;
spracovva psomn textov informcie (osnova, vpisky, dennk) amaterily poda elu oznmenia asohadom na potreby uvatea;
vedie prijma atvori text, chpa vzahy medzi reovou situciou, tmou ajazykovm prejavom vmaterinskom jazyku;
rozliova rzne druhy atechniky tania, ovlda orientciu vtexte ajeho rozbor zhadiska kompozcie atlu vmaterinskom jazyku.
Interpersonlne a spsobilosti:
rozvja prcu vkolektve, vdrunej apriateskej atmosfre;
osvoji si pocit zodpovednosti za seba aspoluzodpovednosti za prcu vkolektve;
hodnoti arepektova svoju vlastn prcu aprcu druhch.
Schopnosti riei problmy:
rozpoznva problmy vpriebehu vzdelvania svyuitm vetkch metd aprostriedkov, ktor maj iaci vdanom okamihu kdispozcii (pozorovanie, prca stextom, rozbor textu, vlastn sksenosti, vyjadrenie vlastnho nzoru a pod.);
vyjadri aformulova problm, ktor sa objav pri vzdelvan;
hada, navrhova alebo pouva alie metdy, informcie alebo nstroje, ktor by mohli prispie krieeniu danho problmu;
posudzova rieenie danho problmu zhadiska jeho sprvnosti, efektvnosti ana zklade toho porovnva aj rzne rieenia danho problmu;
korigova nesprvne rieenia problmu;
pouva osvojen metdy rieenia problmov aj vinch oblastiach
vzdelvania iakov.
Stratgia vyuovania
Pri vyuovan sa bud vyuva nasledovn metdy aformy vyuovania:
a) Vklad informano-receptvna metda
b) Rozhovor reproduktvna metda
c) Rozhovor heuristick metda
d) Rieenie loh (samostatn askupinov)
Formy prce:
a) Frontlna vuba
b) Frontlna aindividulna prca iakov
c) Skupinov prca iakov
d) Prca sknihou (beletria, ukka zuebnice)
e) Prezentcia
Ciele vyuovacieho predmetu:
Cieom vyuovacieho predmetu slovensk jazyk aliteratra na naej kole je poskytn iakom sbor vedomost, zrunost akompetenci, formova logick myslenie, rozvja vedomosti, zrunosti akov kompetencie vyuiten aj valom vzdelvan. iaci zskaj poznatky ovybranch pojmoch, osvoja si jazykovedn nzvoslovie abud vedie vyui teoretick znalosti vpraktickom ivote.
Pri vube literatry budeme najv draz kls na schopnos interpretcie umeleckho textu.
Uebn zdroje
Na podporu aaktivciu vyuovania auenia iakov sa vyuij nasledovn
zdroje:
a) Hincov, Hskov Slovensk jazyk pre 1. a4. ronk S
b) Ihntkov, Bajzkov, Krlik Slovensk jazyk pre 1. a2. ronk S
c) Ihntkov, Bajzkov, Horeck Slovensk jazyk pre 3. a4. ronk S
d) Obert, Ivanov, Keruov - Literatra pre 1. (2., 3., 4.) ronk S
e) ilka aspol. - Teria literatry pre gymnzia aS
f) Weidlerov, Weidler Sloh na dlani
g) Florinov, pakov Slovensk aesk literatra na dlani
h) Hovorkov aspol. Svetov literatra na dlani
i) Findra aspol. Slovnk literrnovednch termnov
j) tanky, texty, slovnky
k) Kninica, internet
Tematick pln
LITERATRA
1.ronk gymnzia, vyuovac jazyk slovensk
asov dotcia 33 hodn/k. rok
1. EPICK POZIA
KOV KOMPETENCIE:
analza
POET HODN:5
zoveobecnenie
POJMY:
rytmus
defincia pojmov
sylabick verov systm
porovnvanie
anafora
itanie s porozumenm
metafora
funkn analza textu
bsnick pririvnanie
dialg
monolg
argumentcia
POVINN AUTORI A DIELA:
H. Gavlovi: Valask kola...
S. Chalupka: Mor ho!
J. Botto: Smr Jnokova
2. KRTKA EPICK PRZA - POVIEDKA
POET HODN:5
POJMY:
rytmicky neviazan re
KOV KOMPETENCIE:
analza
vevediaci rozprva
zoveobecnenie
literrna postava
defincia pojmov
vntorn kompozcia - osnova
funkn analza textu
argumentcia
aplikcia-jednoduch transfer
tvorba stnej vpovede
POVINN AUTORI A DIELA:
Kukun: Ke bik ...
diskusia
Tajovsk: Maco Mlie
3. LYRICK POZIA
POET HODN:3
POJMY:
sylabicko-tonick(przvun) princp rytmickej zviazanosti vera
stopa
trochej
KOV KOMPETENCIE:
analza
daktyl
indukcia
metonmia
zoveobecovanie-defincia pojmov
aplikcia-jednoduch transfer
tanie s porozumenm
POVINN AUTORI A DIELA:
nie s
interpretcia vznamu
odporan autori:
P.O.Hviezdoslav
tvorba stnej vpovede
Vajansk
monolg
Pukin
dialg
Goethe
argumentcia
Lermontov
Byron
4. KRTKA EPICK PRZA - NOVELA
POET HODN:5
POJMY:
vertiklne lenenie diela
KOV KOMPETENCIE:
analza
a/ dejov pln(rovina)diela
idukcia
b/vznamov(mylienkov) pln (rovina ) diela
zoveobecovanie - tvorbapojmov
novela
porovnvanie, klasifikcia
tanie s porozumenm
funkn anylza textu
POVINN AUTORI A DIELA:
Timrava:apkovci
interpretcia vznamu
odporan autori:
Kaliniak: P lsky
tvorba stnej vpovede,monolg, dialg
Kukun: Neprebuden
tvorivos - pecifick transfer
Tolstoj: Kozci
hlasn tanie-ortoepia
Bjorson:Synove zo Solbakenu
5. EPICK POZIA
POET HODN:6
POJMY:
epika ako literrny druh
KOV KOMPETENCIE:
aplikcia vedomost - jednoduch transfer
jambick stopa
tanie s porozumenm
anakrza(predrka)
funkn analza celku
rm
interpretcia vznamu
tvorba stnej vpovede-momolg,dialg
VKLAD UITEA:
predrka(anakrza)
argumentcia
vzah medzi rmom a rytmickou truktrou
POVINN AUTORI A DIELA:
nie s
odporan autori:
S. Chalupka
J. Kr: Zakliata panna...
Sldkovi: Detvan
P.O.Hviezdoslav: Hjnikova ena
,Eo Vlkolinsk
Pukin: Eugen Onegin
6. VEK EPICK PRZA
POET HODN:9
POJMY:
romn
KOV KOMPETENCIE:
analza
priamy(subjektvny) rozprva
indukcia
horizontlne lenenie textu
textu:
psmo rozprvaa
zoveobecovanie-defincia pojmov
psmo postv
klasifikcia
monolg
trukturlna tranformcia
dialg
tanie s porozumenm
transformcia ryvku s dialgmi postv do autorskej rei
funkn analza textu
interpretcia vznamu
tvorba stnej vpovede-monolg,
POVINN AUTORI A DIELA:
Kukun:Dom v strni
dialg
Balzac:Otec Goriot
hodnotenie
Remarque:Na zpade ni novho
argumentcia
asovo-tematick plny
PRMA
LITERATRA
asov dotcia: 66 hodn/ 2 hodiny tdenne
MESIAC
POET
TEMATICK
TMA
POJMY
SPSOBILOSTI
POZNMKY
HODN
CELOK
IX.
1
Opakovanie
Opakovanie
autor
vedie rozli poziu
6 hod.
uiva z predch. Ro.
itate
a przu
text
vedie vysvetli pojem
ilustrcia
AUTOR
bse
pozna zkladnch autorov
pozia,lyrika
slovenskej detskej liter.
prza
1
Zoznmenie s ueb-
nicou
10
udov piesne,
udov piesne:
ver
vedie charakterizova:
ukky nahrvok ud.p.
koledy,
uspvanky
strofa
ver
zudoven pies.,
bostn
nadpis
strofu
pozia nonsensu
zbojncke
rm
rm
pracovn/trvnice
prirovnanie
prirovnanie
obradov
zdrobnenina
zdrobneninu
X.
regrtske/vojensk
rytmus
rytmus
8 hod.
artovn
personifikcia
personifikciu
spievanie znmych .pies.
koledy
nonsens
nonsens
zudoven piesne
udov slovesnos
pozitvny vzah k nrodu
pozia nonsensu
tradovanie
iak plynule preta
ry:Mon nemon.
umeleck text s drazom
Janovic: O cestovan
na vrazn tanie
OPAKOVANIE,TEST
doke na ukke demon-
trova teoret. poznatky
4
Hdanky,prslov.
Hdanky
inotaj
iak vie rozli tvary
reprodukcia krtkej .slov.
porekadl
krtkej ud.slovesnosti
pranostiky
Prslovia
pouenie
v ukkach z literatry,
vytvranie kultrnych posto
kalendrov a pod. vie
jov
XI.
Porekadl
pozorovanie prrod.
vyhada tieto tvary
vzah k tradcim
8 hod.
javov
iak vie vysvetli pvod
Pranostiky
a spsob vzniku tchto
liter. tvarov
11
Rozprvky
tanie-nahlas
udov rozprv.
Zlat bratkovia
tradovanie
iak vie vysvetli znaky
tich
zberatelia
fantastickej roz. A ukza
P.Dobinsk
ich v ukke
draz na:
S. Czambel
intonciu
fantastick roz.
iak vie charakterizova
meldiu vety
magick predmety
umel roz. A ukza to
vyuitie prozodickch vl. J.
ensk vtip
realistick roz.
na ukke
monolg
z textu doke vybra
doplnkov tanie rozpr.
dialg
monolg a dialg
Najvie cignstvo
nonsens
vie uri priamu re
reprodukcia rozprvky,
Rozp.o ahrazd
arabsk roz./Orient
iak doke uri
ktor sa mi pi
charakterist. Znaky orient.
akcept. Odli.kultr
Autorsk roz.
Andersen:kared...
zvieracia roz.
rozprvky
vysvel lohu zvieracch
ncvik tania
postv vo zvieracej rozp.
sprvne vyjadrovanie/
na prklade hodnot sprvnie
vslovnos
postv/vsmech,lskavos
analytick zrunosti
Rfus:Laktibrada
verovan roz.
prirovnanie
iak vie pretvori viazan
pamov a klasifikan
viazan umel. Re.
umeleck re na neviazan
zrunosti
pokus vytvori z prozaickej
NASPAM
roz.O troch gr..bse
XII.
Zbek:Ako ertk...
charakteristika
iak vie charakterizova
tanie a rozhovor o pret.
6 hod.
a opis postv
postavy, pouke na ich
smiene a poun
dobr strnky, vie ich
slovn zsoba-
opsa a nakresli
prca s textom
vyhada nezvyajn.
vlastn ilustrciu
slov,nahradi
iak vie v texte njs miest.
synonymami
ktor s vtipn alebo
ilustrcia - vlastn
poun
Rodari:Pinochio
porovnanie umelej
kompozcia prbehu
tvoriv psanie
a udovej roz.
zakonenie prbehu
hodnotenie
kompozcia
samostatn prca a na
analza
zakonenie prbehu
zver porovnanie iac.pr.
Caroll:Alica
nezmysly v rozpr.
porovnanie s ukkami
nonsens
nonsensu z predch. Obd.
rozli modern a
a absurdn prvky
Satinsk:tiktko
modern autorsk
iak vie vysvetli, preo
o vieme o Satinskom
rozprvka
sa rozprvka povauje
prca s textom
fantastika je
za modern,
plne odlin od
odlinos fgantastiky od
klasickej fant.
klasickej fant. Rozp.
v udov. Rozp.
OPAKOVANIE TEST
6
POVESTI
Jnokovsk Vianoc
miesto deja
vzah k nrodnm trad-
historick postava
cim
udalos - s v pov.
relne
historick prvky v poves.
opis a charak. Jn.
porovna povesti a
uvedomenie si nrodnej
rozprvky
spolupatrinosti
I.
Tri prty Svt...
historick pov.
Vekomoravsk ra
5 hod.
autorsk pov.
vzah k vlasti,nrodu
abia studa
dejov osnova
prca s pretanm textom
sdrnos
miestna pov.
dialg-ncvyk,pred.
v spoluprci s inmi spo-
ilustrcia
luiakmi tvorenie dialgov
povesti o naom meste
pochopi nslednos deja
Skala Margita..
bsnick obrazy
v prze 96/2.
vie njs umeleck prvky
v texte
tiavnick Jateriky
iak pozn znaky herald.
povest. V texte
pomocou umelec diela
poznva histriu
OPAKOVANIE TEST
D R U H P O L R O K
II.
10
BJE,LEGENDY
6 hod.
MODLITBY
Bje:
Zrodenie sveta
bj
hadanie odpovede na otz.
mtus
o vzniku ivota na Zemi
Ako sa zrodila Zem
rozdelenie bj127
porovnvanie bj rznych
nrodov - zhoda a rozdiel
Prometeus
grcka kultra
pouenie z biblickch prb.
grcki bohovia
Dobr iny kladne vplvaj
ivot a pvod lovek.
na obohatenie ns samch
Tatransk Kikimora
slovensk bj
Legendy:
svtec
Stvorenie sveta
ivot svtch
tanie, prca s textom
Biblia
rozprvanie
Star zkon
analza
Nov zkon
argumentcia
solnski bratia:
tvorba stnej vpovede
Cyril a Metod
hebrejsk jazyk
staroslovienina
III.
Narodenie Jeia
Vianoce
tradcie, zvyky
8 hod.
biblick postavy
V Nazarete
Nazaret
Jei Jud -
porovnanie
opis
personifikcia
Uzdravenie hospod.
porovnanie vlastnost Jei
gradcia
v detstve a dospelosti
umelec. Prostr. V
tanie s porozumenm-
prze
vie pracova s textom a
postupnos deja
sprvne odpoved na otzk
y
zzrak
vyplvajce z textu
Modlitby
Ote n...
Rfus
10
PRBEHY
ZO IVOTA
DET
Ondrejov:Obyvatelia..
charakterist.post
analza
hlavn postava
argumentcia
vedajia postava
rozprvanie
Zelinov:Spa na ...
"ivot je to najkrajie o
rozhovor na dan temu
na svete jestvuje..."
hlasn a tich tanie
"Za najkraj dar ivota
budem povaova svoje deti
IV.
Sloboda:Konkurz
fntzia a tby
ako ba sme my preili
vyjadri svoj nzor na prijatie
8 hod.
konkurz?
Miloa do spevokolu
ikula:Moje povinno..
vtipn dialg
pokusi sa porozprva
priama re
vtipn prbeh
loha slovies
v texte
Tansk:Dve stoliky..
vasvetli podoby TICHA
iak po pretani vysvetl,
V znamen bumeran.
fair play
o om je prbeh
pravidl hry
rozprva prbehu
dorozprva prbeh
Jarunkov:Kamarti
kamartstvo
"V kamartstve meme
slang
vie vyhada slov, ktor
artova,ale kamartstvo
humor
pouvajiaci,vype ich
nie je art"
dokoni prbeh poda
svojej fantzie
Ma takho brata
poviedka
lska
"Je poehnan ten,
prza
nklonnos
kto dva"
rozprvanie
Nebo a peklo
literrna postava
vlastnmi slovami
rozdiel medzi "nebom
porozprva obsah poviedky
a peklom"
OPAKOVANIE TEST
V.
4
NUN
8 hod.
LITERATRA
Encyklopdie
encyklopdia
vie uri rozdiely medzi
odborn-nun t.
umeleckou a odbornou
umeleck tl
literatrou
Psmo a kalendr
obrzkov ps.
nun slovnk
doke v texte vyhada
Encyklopdia zvierat
fakty a prvky charakterist.
pre nun lit.
Slvni lekri
Jessenius
5
FILMOV ROZ.
O hlpej..
dramatick ner
prehliadka DVD a video
ROZHLASOV
filmov rozprvka
filmov rozprvka
HRA
rozhlasov hra
BBKOV HRA
O vlkovi
bbkov hra
filmov scenr
scenrista
povanie rozhlasovej hry
O vemi chorej..
reisr
rozprva
herec
Dramatizcia
dramaturg
dialg
monolg
Dramatizcia
divadlo
dramatizcia
bbkov divadlo
animcia-oivovanie
bbok
zahra divadel. Hru 178
maukov divadlo
marionetov div.
javajkov div.
VI.
2
KOMIKS
komiks
komiks do kolskho as.
5 hod.
slovn bublina
vie vytvori komiks
dokoni komiks
1
OPAKOVANIE
1
OPAKOVANIE
1
VYHODNOTENIE PRCE
Anglick jazyk - rove: A1
Charakteristika predmetu:
Stanovenie rovn ovldania jazyka m za cie presne vymedzi rmec pre harmonizciu dosiahnutch jazykovch kompetenci uiaceho sa, priom kovmi kompetenciami v oblasti jazykovej prpravy s: porozumie ( pova, ta), hovori (stna interakcia, samostatn stny prejav) a psa. Kov kompetencie s priamo ovplyvovan kvalitatvnymi aspektmi ako rozsah, presnos, plynulos, interakcia a koherencia.
zkladn rove A nazvan Pouvate zkladov jazyka, ktor sa alej del na rove A1 (fza objavovania/oboznamovania sa s jazykom) a
rove A2 (poiaton fza vyuvania zkladnch komunikanch nstrojov),
mierne pokroil rove B nazvan Samostatn pouvate, ktor sa alej del na
rove B1 (fza plynulho vyuvania zkladnch komunikanch nstrojov/prahov rove) a
rove B2 (fza primeranho vyuvania komunikanch kompetenci v bench komunikanch situcich),
pokroil rove C nazvan Sksen pouvate, ktor sa alej del na
rove C1 (fza plynulho vyuvania komunikanch kompetenci v irokom komunikanom kontexte) a
rove C2 (fza celkovho operanho vyuitia jazyka v akomkovek komunikanom kontexte vrtane vyuvania interkultrnych kompetenci).
Veobecn kompetencie
iak na rovni A1 rozvja veobecn kompetencie tak, aby dokzal:
zskava uvedomene nov vedomosti a zrunosti,
opakova si osvojen vedomosti a dopa si ich,
uvedomova si stratgie uenia pri osvojovan si cudzieho jazyka,
opsa rzne stratgie uenia s cieom pochopi ich a pouva,
pochopi potrebu vzdelvania sa v cudzom jazyku,
dopa si vedomosti a rozvja reov zrunosti, prepja ich s poznanm, systematizova ich a vyuva pre svoj al rozvoj a relny ivot,
kriticky hodnoti svoj pokrok, prijma sptn vzbu a uvedomova si monosti svojho rozvoja,
udra pozornos pri prijman poskytovanch informci,
pochopi zmer zadanej lohy,
inne spolupracova vo dvojiciach i v pracovnch skupinch,
aktvne a asto vyuva doteraz osvojen jazyk,
vyuva dostupn materily pri samostatnom tdiu,
by otvoren kultrnej a etnickej rznorodosti.
Komunikan jazykov kompetencie
Komunikan jazykov kompetencie s tie, ktor umouj uiacemu sa kona s pouitm konkrtnych jazykovch prostriedkov.
Na uskutonenie komunikanho zmeru a potrieb sa vyaduje komunikan sprvanie, ktor je primeran danej situcii a ben v krajinch, kde sa cudzm jazykom hovor.
iak, ktor dosiahne rove A1:
rozumie znmym kadodennm vrazom a najzkladnejm frzam, ktorch elom je uspokojenie konkrtnych potrieb, tieto vrazy a frzy doke pouva,
doke predstavi seba aj inch, doke kls a odpoveda na otzky o osobnch dajoch, ako naprklad kde ije, o uoch, ktorch pozn a o veciach, ktor vlastn,
doke sa dohovori jednoduchm spsobom za predpokladu, e partner v komunikcii rozprva pomaly a jasne a je pripraven mu pomc.
Jazykov kompetencia
iak na rovni A1:
pouva iba zkladn rozsah jednoduchch vrazov tkajcich sa osobnch dajov a potrieb konkrtneho typu,
m zkladn repertor slovnej zsoby izolovanch slov a slovnch spojen vzahujcich sa na dan konkrtne situcie,
prejavuje iba obmedzen ovldanie zkladnch gramatickch truktr a typov viet, ktor s sasou osvojenho repertoru,
ovlda vslovnos obmedzenho repertoru nauench slov a slovnch spojen zrozumiten pre rodench hovoriacich, ktor s zvyknut komunikova s cudzincami,
doke odpsa znme slov a krtke slovn spojenia, naprklad jednoduch pokyny alebo intrukcie, nzvy kadodennch predmetov, nzvy obchodov a bene pouvan ustlen spojenia,
doke vyhlskova svoju adresu, ttnu prslunos a ostatn osobn daje.
Sociolingvistick kompetencia
iak na rovni A1:
doke nadviaza zkladn spoloensk konverzciu tak, e pouije najjednoduchie spsoby vyjadrenia zdvorilosti: doke pozdravi aj rozli sa, predstavi sa, poakova, ospravedlni sa, at.
Pragmatick kompetencia
iak na rovni A1:
doke spja slov alebo skupiny slov pomocou najzkladnejch linernych spojovacch vrazov, naprklad a alebo potom,
doke zvldnu vemi krtke izolovan a vinou vopred nauen vpovede, ktor s poznamenan mnohmi pauzami, nevyhnutnmi na hadanie vrazovch prostriedkov, na artikulciu menej znmych slov a na pokusy o vhodnejiu formulciu.
Komunikan zrunosti
Komunikan zrunosti nemono chpa izolovane, pretoe sa navzjom prelnaj a dopaj (integrovan zrunosti).
Povanie s porozumenm
iak na rovni A1:
doke rozozna znme slov a najzkladnejie slovn spojenia tkajce sa jeho samho, jeho rodiny a bezprostrednho konkrtneho okolia, ke udia hovoria pomaly a jasne,
rozumie, ak sa hovor vemi pomaly a pozorne, a ak dlhie pauzy poskytuj as na pochopenie zmyslu,
rozumie jednoduchm pokynom, ktor s pomaly a zretene adresovan a doke porozumie krtkemu jednoduchmu popisu cesty.
tanie s porozumenm
iak na rovni A1
rozumie znmym menm, nzvom, slovm a vemi jednoduchm vetm, naprklad na oznmeniach a plagtoch alebo v katalgoch, na pohadniciach,
rozozn zkladn slovn spojenia v jednoduchch oznamoch z kadodennho ivota,
doke si pri jednoduchom informanom materily a krtkych, jednoduchch opisoch urobi predstavu o obsahu, najm ak m k dispozcii vizulnu pomoc,
rozumie krtkemu jednoduchmu psomnmu popisu cesty.
Psomn prejav
iak na rovni A1:
doke napsa krtky osobn list alebo pohadnicu, naprklad pozdrav z dovolenky,
doke vyplni jednoduch registran formulre s osobnmi dajmi ako meno, ttna prslunos, adresa, telefn a podobne,
doke napsa jednoduch slovn spojenia a vety o sebe a inch uoch, o tom kde ij a o robia,
vie si psomne vyiada informcie alebo ich poda alej,
vie napsa jednoduch slovn spojenia alebo vety a poui v nich spojovacie vrazy ako a, ale alebo pretoe.
stny prejav
stny prejav dialg
iak na rovni A1:
doke komunikova jednoduchm spsobom za predpokladu, e jeho partner v komunikcii je pripraven zopakova alebo preformulova svoju vpove pri pomalej rchlosti rei, a e mu pome sformulova, o sa poka poveda,
doke kls a odpoveda na jednoduch otzky z oblasti jeho zkladnch potrieb alebo na znme tmy,
pouva jednoduch zdvorilostn formulcie ako pozdrav, lenie, opta sa niekoho ako sa m,
vie predstavi seba a inch a reaguje, ke ho predstavuj,
rozumie kadodennm vrazom, ktor s zameran na uspokojenie jednoduchch konkrtnych komunikanch potrieb a vie reagova na jednoduch informcie, ktor sa dozvie,
rozumie otzkam a pokynom, jednoduchmu opisu cesty, vie niekoho o nieo poiada a niekomu nieo oznmi.
stny prejav monolg
iak na rovni A1:
doke vyuva jednoduch slovn spojenia a ucelenmi vetami opsa seba, miesto, kde ije, o rob a ud, ktorch pozn.
Spsobilosti
Funkcie
1. Nadviaza kontakt v slade s komunikanou situciou
Upta pozornos
Pozdravi
Odpoveda na pozdrav
Rozli sa
Poakova a vyjadri svoje uznanie
2. Vypou si a poda informcie
Informova sa
Potvrdi (trva na nieom)
Zaleni informciu
Odpoveda na iados
3. Vybra si z ponkanch monost
Identifikova
Opsa
Potvrdi/Odmietnu (vyjadri neshlas)
Opravi (korigova)
4. Vyjadri svoj nzor
Vyjadri svoj nzor
Vyjadri svoj shlas
Vyjadri svoj neshlas
Vyjadri presvedenie
Vyjadri vzdor
Protestova
Vyjadri stupe istoty
5. Vyjadri svoju vu
Vyjadri svoje elania/tby
Vyjadri svoje plny (blzke a budce)
6. Vyjadri svoju schopnos
Vyjadri vedomosti/poznatky/zistenia
Vyjadri neznalos
Vyjadri svoju schopnos vykona nejak innos
7. Vnma a prejavova svoje city
Vyjadri rados z nieoho, astie, uspokojenie
Vyjadri smtok, skenos
Vyjadri sympatie
Vyjadri fyzick boles
Utei, podpori, doda odvahu
8. Vyjadri oakvania a reagova na ne
Vyjadri ndej
Vyjadri sklamanie
Vyjadri strach, znepokojenie, obavu
Ubezpei
Vyjadri avu
Vyjadri spokojnos
Vyjadri nespokojnos, posaova si
Zisti spokojnos/nespokojnos niekoho s niekm/s niem
9. Predstavi svoje zuby a svoj vkus
Vyjadri, o mm rd, o sa mi pi, o uznvam
Vyjadri, e niekoho/nieo nemm rd
Vybra si z ponkanch monost najobbenejiu
10. Reagova vo vyhrotenej situcii
Vyjadri svoj hnev, zl nladu
Reagova na hnev, na zl nladu niekoho inho
Ura
Nadva
11. Stanovi, oznmi a
prija pravidl alebo povinnosti
Vyjadri prkaz/zkaz
Vyjadri morlnu alebo socilnu normu
Zska povolenie, shlas
Da shlas, povoli nieo
Odmietnu
Zakza
Vzoprie sa proti zkazu/Spochybni zkaz
Vyhra sa
Sbi
12. Reagova na nesplnenie pravidiel alebo povinnost
Obvini, obvini sa, prizna sa
Ospravedlni sa
Odmietnu obvinenie
Vyta
13. Reagova na prbeh alebo udalos
Vyjadri zujem o nieo
Vyjadri zujem o to, o niekto rozprva
Vyjadri prekvapenie
Vyjadri, e ma niekto/nieo neprekvapil/-lo
Vyjadri nezujem
14. Ponknu a reagova na ponuku
iada od niekoho nieo
Odpoveda na iados
Navrhn niekomu, aby nieo vykonal
Navrhn niekomu, aby sme spolone nieo vykonali
Ponknu pomoc (urobi nieo namiesto niekoho inho)
Navrhn, e nieo poiiam/darujem
Odpoveda na nvrh niekoho inho
15. Reagova na nieo, o sa m udia v budcnosti
Varova pred niekm/niem
Poradi
Doda odvahu/Podpori
Adresova niekomu svoje elanie
16. Reagova na nieo, o sa udialo v minulosti
Spomen si na nieo/niekoho
Vyjadri, e som na nieo/niekoho zabudol
Pripomen
Kondolova
Gratulova
17. Reagova pri prvom stretnut
Predstavi niekoho
Predstavi sa
Reagova na predstavenie niekoho
Privta
Prednies prpitok
18. Korepondova
Korepondova
Zaa list
Ukoni list
19. Telefonova
Zaa, udriava a ukoni telefonick rozhovor
20. Vymiea si nzory, komunikova s niekm
Zaa rozhovor
Uja sa slova v rozhovore
Vypta si slovo
Vrti sa k nedopovedanmu, ke ma preruili
Zabrni niekomu v rozhovore
21. Vypracova prezentciu/prednku
Uvies tmu, hlavn mylienku (hlavn mylienky)
Oboznmi s obsahom/osnovou
Rozvies tmu a osnovu
Prejs z jednho bodu na in
Ukoni svoj vklad
22. Obohati / Doplni truktrovan prezentciu/prednku
Podiarknu / da do pozornosti
Odboi od tmy (digresia)
Vrti sa k pvodnej tme
Uvies prklad
Citova
Parafrzova
23. Zastni sa na diskusii / Argumentova
Navrhn nov tmu / nov body diskusie
Odmietnu diskutova na ponkan tmu/bod diskusie
Vrti sa k tme / k bodu diskusie
24. Uisti sa v rozhovore, e moje slov/mj vklad/mj argument boli pochopen
Uisti sa, e astnci komunikcie pochopili moje vyjadrenia
Uisti sa, e som dobre pochopil to, o bolo povedan
Poiada o pomoc pri vyjadrovan ohadom problematickho slova/vyjadrenia/frzy
Nahradi zabudnut/nepoznan slovo
Hada slovo/vetu
Opravi sa, vrti sa k rozhovoru
25. Porozprva nieo
Rozprva prbeh
Zaa prbeh, historku, anekdotu
Zhrn prbeh, historku
Tmy pre komunikan rovne
Uvdzame zoznam tm pre komunikan rovne A1 a B2:
Rodina a spolonos
Osobn daje
Rodina - vzahy v rodine
Nrodnos/ttna prslunos
Tlaiv/dokumenty
Vzahy medzi umi
Nboenstvo
Domov a bvanie
Mj dom/byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Bvanie v meste a na dedine
Spolonos a ivotn prostredie
Spolonos a jej ivotn tl
udsk telo, starostlivos o zdravie
udsk telo
Fyzick charakteristiky
Charakterov vlastnosti loveka
Choroby a nehody
Hygiena a starostlivos o telo
Zdrav spsob ivota
Nemocnica a klinika, lekre a lieky, poistenie
Doprava a cestovanie
Dopravn prostriedky
Osobn doprava
Prprava na cestu a cestovanie
Turistika a cestovn ruch
Problmy cestnch, elezninch a leteckch siet
Vzdelvanie a prca
kola a jej zariadenie
Uebn predmety
Pracovn innosti a profesie
kolsk systm
Celoivotn vzdelvanie
Pracovn podmienky
lovek a prroda
Zvierat/fauna
Poasie
Rastliny/flra
Klma
lovek a jeho ivotn prostredie
Prroda okolo ns ochrana ivotnho prostredia
Von as a zuby
Zuby
Knihy a tanie
Rozhlas, televzia a internet
Vstavy a vetrhy
Kultra a jej vplyv na loveka
Umenie a rozvoj osobnosti
Stravovanie
Stravovacie nvyky
Mso a msov vrobky
Zelenina a ovocie
Npoje
Cestoviny a mne vrobky
Mliene vrobky
Stravovacie zariadenia
Prprava jedl
Kultra stolovania
Zdrav viva
Multikultrna spolonos
Cudzie jazyky Rodinn sviatky
Cudzojazyn komunikcia
ttne a cirkevn sviatky
Zvyky a tradcie v rznych krajinch
Zbliovanie kultr a repektovanie tradci
Obliekanie a mda
Zkladn druhy obleenia
Odevn doplnky
Vber obleenia na rzne prleitosti
Druhy a vzory odevnch materilov
Mda a jej trendy
port
Druhy portu: zimn a letn, individulne a kolektvne
portov disciplny
Vznam portu pre rozvoj osobnosti
Nov trendy v porte
Fair play portovho zpolenia
Obchod a sluby
Nkupn zariadenia
Pota a telekomunikcie
Druhy a spsoby nkupu a platenia
Hotely a hotelov sluby
Centr krsy a zdravia
(kadernctva, fitnes, ...)
Kultra nakupovania a sluieb
Krajiny, mest a miesta
Krajiny a svetadiely
Moja krajina a moje mesto
Geografick opis krajiny
Kultrne a historick pamiatky krajn a miest
Kultra a umenie
Druhy umenia
Kultra a jej formy
Umenie spolonos kultra
lovek a spolonos; komunikcia
Jazyk ako dorozumievac prostriedok
Formy komunikcie
Kultra komunikcie
Mlde a jej svet
Aktivity mldee
Vzahy medzi rovesnkmi Generan vzahy
Predstavy mldee o svete
Zamestnanie
Pracovn pomery a karira
Platov ohodnotenie
Nezamestnanos
Veda a technika v slubch udstva
Technick vynlezy
Vedeck pokrok
Vzory a idely
lovek, jeho vzory a idely
Pozitvne a negatvne vzory
Slovensko
Geografick daje
Histria
Turistick miesta, kultrne zvyky a tradcie
Krajina, ktorej jazyk sa um
Geografick daje
Histria
Turistick miesta, kultrne zvyky a tradcie
Vber zpovinnej lexiky pre rov A1
name, address, age, birthday, street, telephone number, country, boy, girl, family, mother, father, brother, sister, parents, grandmother, aunt, uncle, boy-cousin, girl-cousin, baby, child, family tree
house, flat, building, castle, farm, downstairs, upstairs, stairs, floor, room, living room, sitting room, dining room, bathroom, bedroom, kitchen, toilet, hall, door, window, wall, live, stay, build, move, paint, repair, table, desk, chair, armchair, bed, wardrobe, cupboard, drawer, light, lamp, carpet, rug, sofa, vase, fridge, cooker, washbasin, bath, picture, shower, mirror, cup
head: face, nose, eyes, ears, mouth, lips, tooth/ teeth body: neck, throat, back, stomach, arms, hands, wrist, fingers, shoulder, elbow, legs, knee, foot/ feet, ankle, thumb, heart, lungs, Whats the matter with you?, I have got /a / an / - ache, pain, temperature, cough, sore throat, cold, back ache, I am fit, tired, cold ..., doctor, nurse, patient, dentist, pills, what does s/he look like?, tall, short, young, old, hair long, short, wavy, curly, straight
car, bus, ship, boat, plane, rocket, bike, taxi, train, helicopter, go by car, take a taxi, arrive, leave, fly, drive, ride
school, classroom, teacher, pupil, board/blackboard, chair, desk, schoolbag, pencil, pen, book, exercise book, homework, popular, important, favourite learn, write, read, start/finish the lessons, timetable, subject, English, Slovak, Maths, Geography, History, Science, Music, Art, P.E. (physical education), R.E. (religious education), double period, break
the natural world animals: mammals, birds, reptiles, pets, cow, pig, dog, mouse, frog, elephant, horse..., sun/ny, rain/y, fog/gy, cloud/y, hot, cold, snow, sky, wind, clear,showery, rainbow, plants: flowers, trees, bushes, roots, leaf / leaves, trunk, branch, grass, weather, climate, weather seasons, calm climate- dry, continental, wet
hobby, photography, stamp collecting, keeping pets, reading, playing, computer games/ dominoes/a musical instrument/chess, collecting badges/pop-star photos, model-making, board games, spare time, join a club, collect, swap, show
food, meal, breakfast, lunch, dinner, supper, fast food, restaurant, be hungry, thirsty eat, drink, cook, meat, sausages, egg, chicken, fish, hot dog,
hamburger, fruit, apple, orange, lemon, banana, pear, peach, cherry, vegetable, carrot, tomato, potato, bean, pea, pepper, onion, mineral water, milk, tea, coffee, fruit juice, lemonade, cold, hot, pour, have a drink
nation/ nationality, language foreign / native, grammar, spelling, vocabulary, pronunciation, different and common words, cultures, family, festivals, church, birthday, wedding, relatives, presents, food,
meet, visit, congratulations, cards, Christmas, carol, socks, reindeer, turkey Easter,
buy/ give/ get presents, candles, tree, stars
T-shirt, jeans, trousers, cap, skirt, shoes, jumper, dress, hat, jacket, clothes, trainers, sandals, shorts, anorak, coat, socks, boots, fancy dress, pullover, sweater, night dress, slippers, get dressed, put on, take off, wear, go with
Prma
Hodina
Obsah hodiny/Vzdelvac cie
Lekcia
1-2
vodn hodina, Pozdravy
1
Predstavenie sa
1
3-20
slovky
1
Pomenovanie vec
1
Ncvik otzky a odpovede
1
Povanie, priame uite-iak
1
Obrzkov slovnk
1
Povanie - predstavenie sa
1
Pokyny v triede
1
Abeceda - spelling
1
Pomenovanie vec
1
Obrzkov slovnk
1
stny prejav predstavenie
1
Predloky in, on under
1
Uvedenie stavby vety - This is/that is
1
Mnon slo podst mien
1
Povanie- otzka, odpove
1
Ptanie sa, odpovedanie
1
Zpor vo vete, ncvik
1
Hra, piese
1
21-41
Povanie - komunikcia
2
Pozdravy
2
Otzky - odpovede
2
Ncvik krtkych tvarov
2
To be otzka, zpor
2
Prslovka miesta - ncvik
2
21-41
Skrten tvary- ncvik
2
Ps. prejav vety s to be
2
Psomn prejav - pozdrav
2
Ncvik otzok - to be
2
Zmeno privlastovacie
2
Zkl. osobn daje
2
stny prejav ptanie sa
2
tanie porozumenie
2
Reprodukcia tanho textu
2
Tvorenie zporu to be
Stiahnut tvary, ncvik
2
Projekt
2
Projekt prezentcia
2
Ako postupujem , piese
2
Opakovanie a upev. uiva
2
42-61
Prca so slovnkom
3
Povanie - odpovedanie
3
This/these - ncvik
3
Mnon slo pods. mien
3
Pou. mn. ., nepravideln
3
Pevn slovosled v anglitine
3
Psanie, jednoduch pozdrav
3
Have got - ncvik
3
Have got otzka
3
Prca so slovnkom
3
tanie pre porozumenie
3
Dramatizcia
3
Ncik - have got
3
42-61
Have got otzka
3
Prca so slovnkom
3
tanie pre porozumenie
3
Dramatizcia
3
Ncik - have got
3
Povanie o kole
3
kola slovn zsoba
3
kola- osobn daje
3
Projekt o sebe
3
Prezentcia projektu
3
Hry, piene
3
Pokrok v uen, dni v tdni
3
62-82
slovky opakovanie
4
Whats the time lexika
4
Urovnie asu, ncvik
4
Povanie, Whats the time?
4
Nzvy dn lexika
4
Jednoduch prtomn as
4
Reim v tdni
4
Oboznmenie sa s frz. slov.
4
Jednoduch prt. otzka
4
Voln as slov. Zsoba
4
Povanie zachytenie frz
4
Jednoduch prtomn as
4
tanie pre porozumenie
4
Dramatizcia
4
Jednoduch prt. . - zpor
4
Like/dont like
4
62-82
Projekt
Prezentcia projektu
Hry, piese
o viem , predloky on, at - s asom
Opakovanie uiva
83-103
Prca so slovnkom
5
Can, cant - vznam
5
Povanie nepriamy
5
stny prejav - can you?
5
Opakovanie predloiek
5
Povanie nepriame/priame
5
Ncvik stavby - there is/there are
5
Rozrenie lexiky, krtke prd.men
5
stny prejav bvanie
5
Povanie mesto
5
stny prejav opis mesta
5
Povanie- pre informciu
5
Hra komun. Frzy
5
Uvedenie must
5
Roztenie predloiek to, at
5
Uvedenie Lets ..
5
Opakovanie uiva/samotesty
5
Projekt
5
Prezentcia projektu
5
Hry, piese
5
Mj pokrok opakovanie
5
104-132
Prca so slovnkom
6
Rozrenie slov prd. men
6
Povanie nepriame
6
Dramatizcia
6
stny prejav opis osoby
6
Povanie nepriame/priame
6
Priebehov prtomn as
6
Jednod. a priebeh. prt. as
6
Povanie nepriame
6
stny prejav dramatizcia
6
How much
6
Projekt
6
Prezentcia projektu
6
Opakovanie gramatiky
6
stny prejav miesto kde ijem
6
Prca so slovnkom opakovanie
6
Hry, piesne
6
Dramatizcia
6
Povanie priame
6
Samotdium/samohodnotenie
Hodnotenie prce- iaci
Hodnotenie prce- iaci
Inform. o jazykovom portfoliu
Inform. o jazykovom portfoliu
Samohodnotenie
Hry, dramatizcia
1. ronk
Hodina
Obsah hodiny/Vzdelvac cie - 1. ronk
UO/
L
MATRIX literatra
1-2
vodn hodina, organizan pokyny
F
truktra a obsah uebnice, slovnky
F/L
3-6
VOD. Sloves to be, to have
M/S
Vzba there is, leny
M/L/S
Urovanie asu, predloky asu a pohybu
F/M
Predloky miesta, opis izby
M/Z
7-23
Lekcia 1. Prca s textom (Road to nowhere)
L/Z
1
stny prejav - Mj denn reim
Z
1
Ncvik slovnej zsoby
L/Z
1
Prtomn as jednoduch
M/S
1
Opytovacie zmen
L/M
1
Frekvenn prslovky
L
1
Opis bvania
L/Z
1
Posluch s porozumenm (Homes)
F/Z
1
Opis izby
L/Z
1
stny prejav - moja izba
Z
1
tanie, hadanie informci
L/Z
1
Modlne sloveso (can)
M/S
1
Ncvik slovesa can, dialgy
F/Z
1
Pravopis, rozbor listu
L/Z
1
Psanie listu
Z
1
Upevovanie uiva
Rzne
1
Test L. .1
24-37
Lekcia 2. Prca s textom (on the Road)
L/Z
2
Zloen slov
L/M
2
Potaten a nepotaten podstatn men
M/L
2
Vyjadrovanie mnostva (How much, How many)
F/Z
2
Posluch s priraovanm (Transport)
Z/F
2
Ncvik slovnej zsoby (Cestovanie)
L
2
Prca s textom
L/Z
2
stny prejav - Ako sa dostanem...?
Z/F
2
tanie, hadanie informci
F/Z
2
Hodina
Obsah hodiny/Vzdelvac cie - 1. ronk
UO/
L
MATRIX literatra
Minul as slovesa to be
M
2
Minulos mjho mesta (opis)
F/Z
2
Rozbor a psanie odkazov
Z/F
2
Opakovanie L. .1 a 2
Rzne
2
Test L. 2 (1-2)
2
38-39
1. kolsk slohov prca
Opis miesta (na zklade obrzku)
40-54
Lekcia 3. Prca s textom
Z/F
3
Ncvik slovnej zsoby
L
3
Prtomn as priebehov
M
3
Ncvik prtomnho asu priebehovho
M/Z
3
Posluch s porozumenm (Mobile TV)
Z
3
Frzov sloves
L/S
3
stny prejav - dialgy o televzii
Z
3
Posluch s porozumenm (Mobile TV)
Z
3
tanie - hadanie informci
F/Z/L
3
Prtomn as jednoduch a priebehov
M
3
stny prejav - prca v proch
Z/F
3
Ncvik pravopisu, psanie Emailov
M/F
3
Upevovanie uiva
Rzne
3
Test L. .3
3
55-71
Lekcia 4. Prca s textom
L/Z
4
Ncvik slovnej zsoby
L
4
Minul as jednoduch (pravideln sloves)
M
4
Ncvik minulho asu
F/Z
4
Minul as (nepravideln sloves)
L/M
4
Otzka a zpor minulho asu
M
4
Posluch s porozumenm (Films)
Z
4
stny prejav - rozprvanie o filmoch
Z
4
Sloves s predlokami
L/S
4
Posluch a stny prejav (telefonovanie)
Z/F
4
tanie - hadanie informci
Z/L
4
Ncvik asovch dajov
M/L/S
4
stny prejav - minul sksenosti
Z
4
Hodina
Obsah hodiny/Vzdelvac cie - 1. ronk
UO/
L
MATRIX literatra
Psanie textu na pohadnici
Z/F
4
Upevovanie uiva
Rzne
4
Opakovanie L. .3 a 4
Rzne
4
Test L. .4 (3-4)
4
72-83
Lekcia 4. Prca s textom
L/Z
5
Ncvik slovnej zsoby
L
5
Rodokme - opis
F/Z
5
Stupovanie prdavnch mien
M/S
5
Ncvik stupovania
M/Z
5
Prdavn men - opis charakteru
L/Z
5
Urovanie ceny
F/Z
5
stny prejav - dialg v retaurcii
Z/F
5
tanie - hadanie informci
Z/F
5
leny
M
5
Opis osoby
L/Z
5
Upevovanie uiva
Rzne
5
84-96
Lekcia 6. Prca s textom
L/Z
6
Ncvik slovnej zsoby
L
6
Modlne sloves (have to, don't have to, must)
M
6
Ncvik modlnych slovies
F/Z
6
Posluch pre informcie
Z/L
6
stny prejav - interview
Z
6
tanie - hadanie informci
F/L
6
Modlne sloves (should, shouldn't)
M/F
6
Ncvik modlnych slovies
F/Z
6
Psanie neformlneho listu
F/L
6
Upevovanie uiva
Rzne
6
Opakovanie L. .5 a 6
Rzne
6
Test L. .4 (5-6)
6
97-99
2. kolsk slohov prca (50-70 slov)
Skromn list (poda osnovy)
Zveren hodnotenie prce iakov
100-109
Technika rchleho tania, lexika
F/L
1
Rozvjajce prslovky, lexika
M/L
1
Modlne sloves (can, could, may, have to)
M
1
Modlne a pomocn sloves
M
1
Upevovanie uiva
R
1
Povanie - zskavanie informci
Z
1
stny prejav - prdavn men
F/L
1
Frzov sloves, funkcie lenov
F/L
1
Upevovanie uiva
R
1
Test
Matrix Pre-Intermediate
110-120
tanie s porozumenm
F
2
Frzov sloves (put)
F/L
2
Gramatick asy - Prtomn a prtomn priebehov as
M/S
2
Gramatick asy - predprtomn as
M/S
2
stny prejav - uplatovanie asov
F/Z
2
Upevovanie uiva
R
2
Psomn prejav - osobn profil
Z
2
Povanie - zskavanie informci
F/Z
2
Psanie - samostatn prca
L/Z
2
stny prejav - opis, krdke prdavn otzky
F
2
Upevovanie uiva
R
2
Test
Rusk jazyk
Charakteristika uebnho predmetu:
VEOBECN CIELE:
vies iaka kpodpore sebadvery
vies iaka k osvojeniu si vedomost anadobudnutch kompetenci, ktor im umonia vzdelva sa po cel ivot azauja aktvne miesto vekonomickom, socilnom akultrnom ivote
zarui rovnak ance socilnej emancipcie pre vetkch iakov
HLAVN CIE:
vies kvnmaniu apostupnmu osvojovaniu si cudzieho jazyka ako prostriedku kzskavaniu aodovzdvaniu informci, kvyjadrovaniu vlastnch postojov anzorov
ALIE CIELE:
osvoji si zkladn pravidl medziudskej komunikcie danho kultrneho prostredia anadobudn kladn vzah kjazyku
uplatova tvorivos pri prci
vies iakov kobjektvnemu hodnoteniu vlastnej prce
Kov kompetencie:
Komunikan jazykov kompetencie
Komunikan jazykov kompetencie s tie, ktor umouj uiacemu sa pouva konkrtne jazykov prostriedky v komunikcii.
Na uskutonenie komunikanho zmeru a potrieb sa vyaduje komunikatvne sprvanie, ktor je primeran danej situcii a ben vkrajinch, kde sa cudzm jazykom hovor. Komunikatvne kompetencie zahaj nasledovn zloky:
Jazykov kompetencia
iak na rovni A2 m osvojen jazykov kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal pouva:
ben slov a slovn spojenia nevyhnutn pre uspokojovanie jednoduchch komunikanch potrieb obmedzenho charakteru,
zkladn vetn modely avedel komunikova o osvojench tmach prostrednctvom nauench slovnch spojen avrazov,
vymedzen repertor nauench krtkych slovnch spojen a vrazov pokrvajcich predvdaten zkladn komunikan situcie,
osvojen slovn zsobu tak, aby si vedel poradi v kadodennom konan, ktor sa tka znmych situci atm,
niektor jednoduch gramatick truktry cudzieho jazyka, aj ke sa niekedy dopa zkladnch chb, ale je mu rozumie.
Sociolingvistick kompetencia
iak na rovni A2 m osvojen sociolingvistick kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal:
komunikova vbench spoloenskch situcich,
jednoducho sa vyjadrova pomocou zkladnch funkci jazyka, akmi s napr. vmena informci, iados, jednoduch vyjadrenie vlastnch nzorov apostojov, pozvanie, ospravedlnenie at.,
udriava arozvja zkladn spoloensk konverzciu prostrednctvom jednoduchch bench vrazov.
iak vie vyjadri v situcich jednoduchej apriamej vmeny informci, tkajcich sa znmych abench vec a zleitost, ale zhadiska limitovanej slovnej zsoby agramatiky, ktor si osvojil, je nten podstatne zjednodui obsah svojej vpovede.
Pragmatick kompetencia
iak na rovni A2 m osvojen pragmatick kompetencie na rovni A1 a alej si ich rozvja tak, aby dokzal:
sformulova svoje mylienky vslade svyadovanou stratgiou (zmer, tma, logick nslednos),
funkne vyuva zkladn jazykov prostriedky na zskavanie informci, na jednoduch vyjadrenie odmietnutia, tby, zmeru, uspokojenia, zujmu, prekvapenia, rozarovania, strachu,
vytvori jednoduch interaktvny text za elom vmeny informci,
poui jednoduch vrazov prostriedky na zaatie, udranie aukonenie krtkeho rozhovoru,
pouva najfrekventovanejie konektory na spjanie jednoduchch viet potrebnch na vyrozprvanie alebo opis prbehu vlogickom asovom slede.
Prierezov tmy:
MULTIKULTRNA VCHOVA - Rodina aspolonos
Vzdelvanie aprca
Domov abvanie
MEDILNA VCHOVA Von as azuby
OSOBNOSTN ASOCILNY ROZVOJ Rodina aspolonos
Vzdelvanie aprca
Obleenie
OCHRANA IVOTA AZDRAVIA udsk telo
Spsobilosti:
nadviaza kontakt vslade skomunikanou situciou pozdravi, odpoveda na pozdrav, poakova
vypou si apoda informciu zaleni informciu
vybra si zponknutch monost identifikova
vyjadri svoj nzor vyjadri shlas, neshlas
vyjadri schopnos vykona nejak innos
predstavi svoje zuby vyjadri, o sami pi / nepi, o mm / nemm rd
korepondova napsa jednoduch pohadnicu, mail, sms
telefonova zaa aukoni telefonick rozhovor
Poznvacie spsobilosti:
dokza naplni konkrtne potreby na zklade porozumenia podstaty poutho
rozumie krtke jednoduch texty, ktor obsahuj frekventovan slovn zsobu
vedie strune akrtkymi vetami predstavi acharakterizova osoby aveci
dokza jednoducho opsa aspekty vednho da ( udia, miesta, kola, rodina, zujmy)
Tematick plny
Prma, 1. ronk
Ncvik azbuky, tanie
Mj de
Mj dom, domce p