SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

2125075

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2011 Marcela Škorvagová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

2125075

ZELENÁ ARCHITEKTÚRA

Diplomová práca

Študijný program: záhradná a krajinná architektúra

Študijný odbor: 4121800 krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Školiteľ: Roberta Štěpánková, doc. Ing. arch. PhD.

Nitra, 2011 Marcela Škorvagová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Názov záverečnej práce: Zelená architektúra

Označenie záverečnej práce: diplomová práca

Jazyk, v ktorom sa práca vypracuje: slovenský

Študent: Marcela Škorvagová, Bc.

Študijný program: záhradná a krajinná architektúra

Študijný odbor: 4121800 krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Školiteľ: Roberta Štěpánková, doc. Ing. arch. PhD.

Vedúci školiaceho pracoviska: Ľubica Feriancová, prof. Ing. PhD.

Dátum schválenia: ...................................................................

podpis vedúceho školiaceho pracoviska

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Marcela Škorvagová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

Zelená architektúra vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 20. apríla 2011

Marcela Škorvagová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie vedúcej diplomovej práce, doc. Ing. arch.

Roberte Štěpánkovej, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri

vypracovaní mojej diplomovej práce.

Vďaka patrí aj tým, ktorí ma podporovali počas celého môjho vysokoškolského

štúdia.

Abstrakt

Diplomová práca rieši otázku spoločnej existencie narastajúcej výstavby, ochrany

životného prostredia a zdravia človeka. Odpoveďou na túto problematiku je termín zelená

architektúra ako syntéza architektúry a prírody v urbanizovanom prostredí.

Téma práce sa zameriava na novodobé riešenia nedostatku zelene inšpirované svetovou

tvorbou architektov, ich "zelenými" dielami, strešnou a vertikálnou zeleňou. Sprehľadňuje

nové trendy reagujúce na estetické, spoločenské, hospodárske a v neposlednom rade na

ekologické požiadavky dnešného sveta. Práca spája dve oblasti: zeleň ako prirodzenú súčasť

existencie človeka a architektúru ako výdobytok ľudských potrieb. Z tohto faktu vychádza

cieľ práce a navrhované ozelenenie "nezelenej" architektúry.

Práca uvádza alternatívne spôsoby ozelenenia, prehľad tradičných a nových spôsobov

zakladania strešných záhrad a vertikálnych konštrukcií vo svete a poukazuje na možnosti ich

uplatnenia v našom prostredí. Práca vyzdvihuje novodobú integráciu zelene do

urbanizovaného prostredia, hlavne do centrálnych mestských zón, ktoré sa stali obeťami

narastajúcej výstavby.

Na záujmovom území po vykonaní analýz aplikujeme poznatky zo štúdia danej

problematiky. Výsledkom je vytvorenie modelového územia, ktoré demonštruje vzájomnú

existenciu zelene a architektúry a vytvára harmonický a udržateľný priestor pre ľudí.

Kľúčové slová: zelená architektúra, strešné záhrady, vertikálna zeleň, popínavé rastliny

Abstract

The thesis addresses the question of coexistence of the growing construction,

environmental and human health. The answer to this problem is the term green architecture as

a synthesis of architecture and nature in urban areas.

Topic of the work focuses on modern solutions to the lack of green generation of architects

inspired by the world, their "green" works, roof and vertical greenery. Streamlines new trends

in response to aesthetic, social, economic and, not least the environmental requirements of

today's world. The work combines two areas: green as a natural part of human existence and

architecture as the achievement of human needs. This fact is based on the objective of the

work and the proposed greening "non - green" architecture.

Work out alternative ways of greening, an overview of traditional and new ways of

creation of roof gardens and vertical structures in the world and points to the possibility of

their application in our environment. The work highlights the integration of the new age of

green in the urban environment, particularly in central urban areas, who are victims of

increasing construction.

On the area of interest after completion of the analysis we apply lessons from the study of

the issue. The result is a model area, which demonstrates the existence of mutual greenery and

architecture and create a harmonious and sustainable space for people.

Key words: green architecture, roof gardens, vertical green, climbing plants

7

Obsah

Obsah ............................................................................................................................... 7

Zoznam ilustrácií ............................................................................................................ 9

Úvod ............................................................................................................................... 11

1 Súčasný stav riešenej problematiky ...................................................................... 12

1.1 Zelená architektúra .............................................................................................. 12

1.2 Príklady "zelenej architektúry" ............................................................................ 13

1.3 Alternatívne formy zelene ................................................................................... 18

1.3.1 Zeleň na strechách ........................................................................................ 18

1.3.2 Vertikálna zeleň ........................................................................................... 20

1.4 Centrálne mestské zóny ....................................................................................... 28

1.4.1 Princípy centrálnych mestských zón ............................................................ 28

1.4.2 Zeleň centrálnych mestských zón ................................................................ 29

1.4.3 Pešie zóny .................................................................................................... 32

2 Cieľ práce ................................................................................................................. 37

3 Materiál a metodika práce ..................................................................................... 38

3.1 Metodický postup pri spracovávaní práce ........................................................... 38

3.2 Podkladové materiály .......................................................................................... 38

3.3 Charakteristika lokality ....................................................................................... 38

3.4 Charakteristika riešeného územia ........................................................................ 41

3.4.1 Inventarizácia zelene .................................................................................... 41

4 Vlastná práca a jej výsledky................................................................................... 43

4.1 Analýzy ................................................................................................................ 43

4.1.1 Širšie vzťahy ................................................................................................ 43

4.1.2 Súčasný stav ................................................................................................. 43

4.1.3 Inventarizácia zelene .................................................................................... 44

4.1.4 Dopravná analýza ......................................................................................... 46

4.1.5 Funkčno-priestorová analýza ....................................................................... 47

4.1.6 Kompozičná analýza .................................................................................... 47

4.1.7 Výšková analýza budov ............................................................................... 48

4.1.8 SWOT analýza ............................................................................................. 48

4.2 Návrh ................................................................................................................... 50

4.2.1 Návrh - rozdelenie územia ........................................................................... 50

8

4.2.2 Návrh pešej zóny .......................................................................................... 51

4.2.3 Mobiliár a iné technické detaily ................................................................... 54

4.2.4 Návrh zelenej strechy ................................................................................... 57

4.2.5 Osadzovací plán drevín ................................................................................ 57

4.2.6 Konštrukcie pre popínavé rastliny ............................................................... 60

5 Záver ......................................................................................................................... 61

6 Zoznam použitej literatúry ..................................................................................... 63

9

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 California Academy of Sciences.......................................................................13

Obr. 2 School of Art, Design and Media......................................................................13

Obr. 3 Residence Antilia..............................................................................................14

Obr. 4 Green House......................................................................................................14

Obr. 5 Dom krytý zemou ............................................................................................14

Obr. 6 Wallenrod biznis centrum.................................................................................15

Obr. 7 Wallenrod biznis centrum.................................................................................15

Obr. 8 Lace Hill............................................................................................................16

Obr. 9 Luxury Resort....................................................................................................16

Obr. 10 The Sozawe.. ....................................................................................................16

Obr. 11 Paineiras Hotel Complex...................................................................................16

Obr. 12 Bratislava Business Center 1 Plus ....................................................................17

Obr. 13 EcoPoint............................................................................................................17

Graf 1 Druhové zloženie stromov................................................................................45

Graf 2 Sadovnícka hodnota stromov............................................................................45

Graf 3 Zdravotný stav stromov.....................................................................................45

Obr. 14 Lavička..............................................................................................................54

Obr. 15 Stôl so stoličkami..............................................................................................54

Obr. 16 Odpadkový kôš..................................................................................................54

Obr. 17 Stojan na bicykle...............................................................................................55

Obr. 18 Picia fontánka....................................................................................................55

Obr. 19 Ochranná mreža pre strom................................................................................55

Obr. 20 Informačná tabuľa.............................................................................................56

Obr. 21 Dlažba................................................................................................................56

Obr. 22 Obrubník............................................................................................................56

Obr. 23 Prunus fruticosa 'Globosa'. ..............................................................................57

Obr. 24 Tilia x euchlora.................................................................................................58

Obr. 25 Lonicera henryi.................................................................................................58

10

Obr. 26 Lonicera caprifolium.........................................................................................58

Obr. 27 Vitis vinifera 'Purpurea'....................................................................................59

Obr. 28 Hydrangea anomala 'Petiolaris'.......................................................................59

Obr. 29 Hedera helix 'Green Ripple'..............................................................................59

Obr. 30 Hedera helix 'Buttercup'....................................................................................59

Obr. 31 Parthenocissus quinquefolia.............................................................................59

11

Úvod

Zeleň je súčasťou životného priestoru človeka už od počiatku vývoja civilizácie.

Ľudia si postupne stavali príbytky, vymedzovali si svoje pozemky, vysádzali stromy,

pestovali úžitkové rastliny, čím menili krajinný ráz.

S postupným vývojom architektúra nadobúdala nový rozmer. Stala sa akousi

nevyhnutnosťou. Človek k svojmu pohodlnému životu totiž potrebuje stále väčší a väčší

priestor. Narastajúcou urbanizáciou sa neustále znižoval počet zelených plôch.

Namiesto stromov rástli budovy. Namiesto pohodlia, ktoré nám má náš "poľudštený"

priestor poskytnúť, vnímame stiesnenosť, nepohodu. Enormným stavebným rozvojom

ničíme nielen svoju psychiku, ale aj prírodné zložky, životné prostredie. Práve preto do

popredia nastupuje problematika zelenej alebo ekologickej architektúry.

Zelená architektúra zachytáva problematické body, ako napríklad nedostatok zdrojov

energie, neekologickú výstavbu, absenciu zelene, a snaží sa zachrániť to, čo sme dlhé

stáročia ničili. Ide o spojenie architektúry a prírody vo vysoko urbanizovanom prostredí,

ktoré sa stáva predmetom riešení architektov a záhradných architektov. Výsledky ich

spolupráce sa aplikujú na estetické, hospodárske, spoločenské a ekologické problémy

dnešného sveta. Do tejto oblasti architektúry bezprostredne patrí tematika strešných

záhrad a vertikálnej zelene. Touto alternatívnou formou zelene neprezentujeme samotnú

zelenú architektúru, ale ňou riešime nedostatok plôch zelene v "betónových pralesoch".

Zeleň vyjadrená takýmito spôsobmi zjemňuje rysy architektúry, dodáva jej mäkký

výraz.

Práca poukazuje na praktické využitie strešnej a vertikálnej zelene v urbanizovanom

prostredí, konkrétne v centrálnych mestských zónach, sprehľadňuje pozoruhodné

návrhy a riešenia vo svetovej tvorbe, ponúka možnosti uplatnenia alternatívnych

technológií v podmienkach Slovenska.

12

1 Súčasný stav riešenej problematiky

1.1 Zelená architektúra

Zelená architektúra, trvalo udržateľná architektúra, ekologická architektúra. Všetky

tieto pojmy označujú architektúru, ktorá zohľadňuje prírodné prostredie, využíva

prírodné zdroje, minimalizuje negatívny dopad na životné prostredie, je ekologická

a zároveň ekonomicky výhodná.

Zelená architektúra vyzdvihuje vzťah architektúry a urbanizmu k prírode, klíme,

zohľadňuje tradičné princípy výstavby, používa environmentálne stavebné materiály

(materiály z obnoviteľných zdrojov, energeticky nenáročné, recyklované

a recyklovateľné materiály, materiály neohrozujúce zdravie človeka, materiály

z miestnych zdrojov – napríklad drevo, kameň, keramiku, pálenú a nepálenú hlinu,

sklo, slamu), šetrí energiu vo výstavbe a prevádzke stavieb (čoraz populárnejšie

nízkoenergetické – pasívne domy), využíva alternatívne zdroje energie (napríklad

solárne systémy), prispôsobuje sa potrebám užívateľov, využíva zeleň. Ekologické

stavebné materiály sú jedným z hlavných princípov zelenej architektúry.

Počas minulých desaťročí ľudstvo zaplnilo krajinu neestetickými a hlavne

neekologickými stavbami. Používali sa materiály a systémy ekonomicky prístupné,

nehľadiac na ich energetickú úspornosť. V novodobom spôsobe výstavby sa čoraz viac

stretávame s nízkoenergetickými domami, stavbami zo slamených blokov,

v podhorských oblastiach sa realizuje výstavba dreveníc. Postupne sa vraciame

k tradičným tzv. ľudovým stavbám, objavujeme stále nové technológie, zdokonaľujeme

postupy. Naprávame, čo sme pokazili, zachraňujeme, čo sa ešte dá. Zelená architektúra

vyzdvihuje najmä tradičný prístup výstavby, ktorý je ohľaduplným k prostrediu, keďže

využíva materiály a spôsoby typické pre určitý typ krajiny.

Zeleň a architektúra - dva pojmy, ktoré by nemali byť protikladné. V programových

riešeniach vidíme spätosť architektúry s prírodným prostredím, zeleň sa však môže

stávať úplne jej súčasťou – dom môže rešpektovať a „obrásť“ strom, zeleň môže

doslova obrásť dom. Niekedy živá zeleň naozaj tvorí architektúru, bežným riešením sú

však skôr drobné počiny – popínavá zeleň na fasáde či zatrávnená strecha (Pifko,

2008).

13

1.2 Príklady "zelenej architektúry"

Medzi "zelené" stavby možno zaradiť už spomínané pasívne (nízkoenergetické)

domy, stavby s nízkou spotrebou energie, ekologické stavby. Z pohľadu záhradnej

architektúry nás však zaujímajú hlavne stavby a objekty, ktoré v sebe zahŕňajú aj

alternatívne formy zelene, ako sú strešné a vertikálne záhrady. Ďalším príkladom

"zelenej architektúry" je aj nový typ pestovania poľnohospodárskych plodín - vertikálne

farmy na mrakodrapoch. Vznikajú jednotlivé objekty, či celé komplexy.

Zrealizovaných a plánovaných projektov zelenej architektúry je vo svete neskutočné

množstvo. S nárastom počtu obyvateľov a s tým súvisiacou urbanizáciou sa navrhujú

projekty nenáročné na priestor (väčšinou smerované vertikálne), ohľaduplné

k životnému priestoru a zahrňujúce zeleň. Na Slovensku žiaľ pozorujeme veľké

nedostatky v tejto oblasti. Stretávame sa buď s nedostatkom finančných prostriedkov,

alebo s odmietaním filozofie "zelenej architektúry".

Existujúce projekty vo svete:

California Academy of Sciences -

Kalifornská akadémia vied v San

Franciscu vytvorená Renzom Pianom

v roku 2008.

School of Art, Design and Media –

pozoruhodná strešná záhrada na budove

umeleckej školy v Singapure. Táto

budova svojím organickým vzhľadom

a vegetačným pokryvom vyjadruje

kreativitu tohto priestoru.

Obr. 1 California Academy of Sience

Obr. 2 School of Art, Design and Media

14

Residence Antilia – rezidencia vytvorená

skpinou architektov Perkins + Will,

postavená v roku 2008. Táto budova má

70 poschodí a nachádza sa v Mumbai

(India). Väčšina poschodí je obývaná, no

niektoré sú využívané výhradne pre

záhrady vo výškach. Môžeme ju zaradiť

medzi budovy, ktoré sa využívajú aj na

pestovanie úžitkových rastlín – patrí

medzi tzv. vertikálne farmy. Táto

pozoruhodná stavba je najvyššou stavbou

v Indii.

Green House – dom, ktorý je pokrytý

vertikálnou zeleňou na princípe "živých"

stien francúzskeho botanika Patricka

Blanca. Dom navrhol Samyn and

Partners v roku 2007 v meste Linkebeek

v Belgicku.

Existujúce projekty na Slovensku:

Dom krytý zemou - prvá stavba tohto

typu na Slovensku v Kráľovej nad Váhom

pri Šali. Ide o dvojpodlažný rodinný dom

krytý zeminou. Stavbu si majiteľ postavil

svojpomocne.

Obr. 3 Residence Antilia

Obr. 4 Green House

Obr. 5 Dom krytý zemou

15

Wallenrod biznis centrum

Lokalizácia: Mickiewiczova ul. Bratislava

Investor: ITB development, a. s.

Autori: Mgr. arch. Igor Lichý, Ing. arch.

Tomáš Šebo, Ing. arch. Emanuel Zatlukaj

Generálny projektant: ITB architekti, s. r. o.

Hlavný inžinier projektu: AK Csanda-

Piterka, s r. o. – Ing. Marián Piterka

Zodpovedný projektant: Ing. arch. Tomáš

Šebo

Aktuálny stav: vo výstavbe

Nová budova má mať päť typických

podlaží, posledné dve mierne ustupujú

a vytvárajú dojem strechy. Výška ako aj

tvar budovy rešpektuje regulatívy mestskej

pamiatkovej zóny. Tvorcovia stavili na

jednoduchý dizajn stavby, pričom do

svojho návrhu zakomponovali zdanlivo v

tejto časti mesta neriešiteľný problém –

zeleň. Na každom podlaží sa na údržbu

priestoru nachádza pochôdzny rošt.

Rastliny budú rásť v špeciálnych

kvetináčoch s automatickou závlahou.

Kvetináče sú umiestnené pri vnútornej strane fasády (Turancová, 2009).

Návrh počíta s výsadbou popínavej zelene, ktorá sa bude ťahať po oceľových

lankách, pozdĺž celého podlažia. Svojím habitom a farbou dotvorí štruktúru fasády.

Výber rastlinných druhov zodpovedá ekologickým podmienkam vo vnútri dvojskla, ale

aj nárokom investora na údržbu. Počas slnečných dní ochráni rastliny tieniaca žalúzia,

inštalovaná pri vonkajšom skle. Medzipriestor fasády sa bude neustále vetrať

(Turancová, 2009).

Obr. 6 Wallenrod biznis centrum

Obr. 7 Wallenrod biznis centrum

16

Plánované projekty vo svete:

Lace Hill – umelo vytvorený kopec,

v ktorom sú umiestnené budovy,

parkoviská, kancelárie, apartmány, hotel,

reštaurácie. Celý tento multifunkčný

komplex v Arménsku je navrhnutý

skupinou Forrest Fulton Architects.

Luxury Resort – toto luxusné letovisko

je navrhnuté architektonickou firmou

MVRDV v Montenegro. Úžasným

prvkom je, že na povrchu budovy je

zakomponovaná prirodzená fauna a flóra

a tým budova dotvára ráz krajiny. Stáva

sa atrakciou, pretože sa týči do neba, je

novým prvkom v krajine, ale zároveň

akceptuje jej prirodzené zložky.

The Sozawe – komplex kancelárií,

obrovského verejného vnútorného

priestoru a 215 parkovacích miest

navrhnutý skupinou NL Architects

v meste Groningen City v Holandsku.

Budova je pozoruhodná kvôli svojim

intenzívnym strešným záhradám, ktoré

zabezpečujú v interiéri príjemnú klímu.

Paineiras Hotel Complex – hotelový

komplex navrhnutý architektmi Hepner,

Cossia, Payar, Brych, Goncalves

a konzultantom v oblasti

environmentálneho dizajnu Ricardom

Messanom v Rio de Janeiro. Hotel

poskytuje krásne výhľady.

Obr. 8 Lace Hill

Obr. 9 Luxury Resort

Obr. 10 The Sozawe

Obr. 11 Paineiras Hotel Complex

17

Plánované projekty na Slovensku:

Bratislava Business Center 1 Plus

- kancelársky komplex

Začiatok výstavby: december 2010

Investor: CA IMMO

Autor: Michal Bogár

BBC 1 Plus je udržateľnou budovou. CA

Immo chce podporiť ekologický koncept

tohto komplexu získaním LEED

certifikátu.

EcoPoint - Košice

Začiatok výstavby: jar 2011

Použité materiály znížia prevádzkové

náklady v EcoPointe o 30 % oproti

štandardnej spotrebe v kancelárskych

priestoroch. Tento projekt ekologických

kancelárií ako prvý v strednej Európe

získal predcertifikát Pečať trvalo

udržateľnej výstavby.

Tieto navrhované ekologické budovy síce zaraďujeme medzi zelenú architektúru,

chýba im však dotvorenie zeleňou ako je to v prípade Wallenrod biznis centra v

Bratislave. Práve toto riešenie prináša do mesta nielen ekologicky a ekonomicky

výhodnú budovu, ale navracia do urbanizovaného priestoru zeleň vo vertikálnej forme.

Takáto forma výsadby zelene sa javí ako najefektívnejšia na miestach s akútnym

nedostatkom zelene a s takmer žiadnou voľnou plochou na jej výsadbu. A práve tieto

plochy môžeme ľahko získať či vo vertikálnom rozmere, alebo na strechách.

Obr. 12 Bratislava Business Center 1 Plus

Obr. 13 EcoPoint

18

1.3 Alternatívne formy zelene

Nové trendy vo výsadbe a úprave zelene nastali, keď sa objekty architektúry

v sídlach stali dominantnejšími. Začali ubúdať plochy vhodné na výsadbu zelene,

ľudom začal chýbať priestor na trávenie voľného času, na rekreáciu.

Prudkým nárastom staviteľskej činnosti sa rieši potreba návratu zelene do sídel a jej

ekologická a environmentálna funkcia. Účinným a funkčným prostriedkom sa stáva

práve strešná a vertikálna zeleň, ktorá je odpoveďou na otázku "zekologizovania"

neekologickej architektúry a zazelenenia "nezelených" priestorov.

Problémom sa stáva najmä ozelenenie centrálnych mestských zón, ktoré sú často

husto zastavané a tak neposkytujú zeleni takmer žiadny priestor. Práve v týchto

lokalitách sa uplatnia alternatívne spôsoby výsadby zelene.

1.3.1 Zeleň na strechách

Za najstaršie strešné záhrady považujeme visuté záhrady kráľovnej Semiramis

v Babylone, ktoré založil kráľ Nabukadnesar II. Na južnej strane svojho paláca dal

postaviť terasovité záhrady pre svoju manželku Amytis. Konštrukcia týchto

stupňovitých terás spočívala na klenbách. Podlahy boli utesnené olovom, aby

zadržiavali vodu potrebnú na pestovanie rastlín. Terasy mali vysokú nosnosť, takže na

ne mohla byť navezená pôda v takom množstve, ktoré umožňovalo pestovanie

stromov.

Zazeleňovanie striech je už viac ako tisícročie zaužívané v Škandinávií.

V šesťdesiatych rokoch sa zelené strechy stali trendom v Nemecku a postupne sa

dostávali do celej Európy a USA.

Strešné záhrady majú architektonickú, urbanistickú, hygienickú, klimatickú,

ochrannú, ekologickú a psychologickú funkciu. Zelené strechy zlepšujú mikroklímu,

znižujú negatíva znečisteného ovzdušia, hluku, zmierňujú výkyvy teplôt, zvyšujú

vlhkosť vzduchu v sídlach, zachytávajú prach, regulujú teplotu strechy, zadržiavajú UV

žiarenie a dažďovú vodu. Okrem toho rozširujú plochy zelene a zväčšujú obytný

priestor.

19

Argumenty pre tvorbu strešných záhrad:

• zadržanie vody v krajine,

• zníženie teploty ovzdušia v okolí objektu,

• zabránenie prehrievania objektu,

• zvýšená tvorba kyslíka,

• estetická (pohľadová) funkcia,

• zníženie nákladov na klimatizovanie a vykurovanie objektu,

• zníženie nákladov na odkanalizovanie objektu,

• zabránenie poškodenia strešnej izolácie prostredníctvom UV žiarenia,

• ochrana strešných vrstiev (Mikulaj, 2009).

Pred zakladaním (vysádzaním) strešnej záhrady treba venovať väčšiu pozornosť

príprave vegetačnej vrstvy a samotným „základom“ strešnej záhrady. Tie by mali spĺňať

niekoľko kritérií. Medzi najdôležitejšie patria odolnosť proti vlhkosti,

mikroorganizmom a požadovaná nosnosť (tá je najmä pri intenzívnej vegetácii viac ako

dôležitá). Ale predovšetkým základy musia byť odolné proti prerastaniu koreňov

trvaliek, letničiek alebo drevín. Jednotlivé vrstvy sa ukladajú v tomto poradí:

• najspodnejšiu vrstvu tvorí špeciálne spevnená plocha, na ktorú sa kladie difúzne

otvorená a nehnijúca geotextília. Tá zabraňuje vyplavovaniu drobných

fragmentov z vegetačnej alebo drenážnej vrstvy;

• nasleduje drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje odtok dažďovej a zálievkovej

vody. Jej hrúbka sa pohybuje okolo 15 cm. Najideálnejším drenážnym

materiálom je štrk alebo hrubozrnný piesok;

• tretiu, poslednú vrstvu, tvorí pestovateľský substrát. Mieša sa podľa požiadaviek

rastlín, ktoré sa v ňom budú pestovať (Košťál, 2006).

Ozelenenie možno realizovať nielen na rovných strechách, ale aj na šikmých (so

sklonom do 40 stupňov), pričom už pri sklone 8 stupňov treba zabezpečiť hustý

vegetačný kryt, ktorý zabráni zosuvu substrátu. Strešnú záhradu možno založiť sejbou,

mačinovaním, vysadením priesad, roztrúsením časti výhonkov (pri sukulentných

trvalkách) alebo kombináciou viacerých spôsobov (Košťál, 2006).

Rozoznávame extenzívne a intenzívne zelené strechy. Pri extenzívnych je výška

vegetačnej vrstvy – pestovateľského substrátu päť až pätnásť centimetrov (nosnosť

substrátu je približne 60 až 300 kg na štvorcový meter); pri intenzívnej vegetácii je to

20

tridsať až päťdesiat centimetrov (nosnosť substrátu je veľmi vysoká, približne 300 až 2

000 kg na štvorcový meter). Pri oboch typoch by pestovateľský substrát mali tvoriť

rašelina, kompostová zemina, piesok a drvená kôra (Košťál, 2006).

Na extenzívne zelené strechy vysádzame skôr nižší porast, v ktorom rastliny dokážu

rásť aj s menšej zásobou živín, sú dostatočne odolné proti suchu a nepriaznivému

počasiu. Okrem toho sa po poškodení rýchlejšie regenerujú a vyznačujú sa vysokou

pravdepodobnosťou vytvárania kompaktných porastov. Patria sem rozličné druhy

nízkych sukulentných trvaliek, ktoré z času na čas nádherne zakvitnú (rozchodníky,

skalné ruže, lomikamene), klasické skalničkové plazivé trvalky (materina dúška,

piesočnica, klinčeky, rožec plstnatý alebo devätorník), okrasné cesnaky a určitý priestor

by mali dostať aj okrasné trávy (ostrica, lipnica, kostrava). Po istom čase všetky tieto

rastliny môžu na streche vytvoriť imitáciu prirodzeného prostredia, čo zvýrazní jej

atraktívnosť. Medzery možno vyplniť aj machmi (Košťál, 2006).

Naopak na intenzívne strešné výsadby sú okrem spomenutých rastlinných druhov

vhodné aj vyššie okrasné kríky, prípadne zakrpatené kultivary okrasných drevín. Tento

druh vegetácie je finančne náročnejší, rovnako ako jeho údržba. Rastliny pestované na

strechách by mali byť dostatočne odolné proti vetru, preto si vyberajte druhy, ktoré

dorastajú do výšky maximálne dva až tri metre (Košťál, 2006).

Kým v predchádzajúcich obdobiach boli pokladané strešné terasy a záhrady skôr za

výnimku, alebo za vrchol technických možností architektúry, v dvadsiatom storočí sa

stávajú bežnou súčasťou zelenej architektúry, nakoľko všetky hlavné problémy spojené

s ich zakladaním sú doriešené (Krajčovičová, 2006).

1.3.2 Vertikálna zeleň

Vertikálne záhrady, zelené steny, "žijúce" steny, vegetačné steny, zelené fasády.

Všetky tieto názvy označujú spôsob, pri ktorom zeleňou pokrývame budovy, konkrétne

steny, a tým maximálne využívame priestor.

Systém vertikálnych zelených stien patrí v súčasnosti medzi nové výzvy uplatnenia

zelene v meste. Stáva sa reálnou odpoveďou na narastajúci trend zahusťovania

mestských plôch výstavbou, a tým na zmenšovanie výmery plôch verejnej zelene.

Vynikajúce termické vlastnosti systému pomáhajú znižovať energetickú spotrebu budov

v zime (ochraňujú budovu pred chladom) aj v lete (pôsobia ako prirodzený chladiaci

21

systém). Zelené fasády sú jedným z účinných spôsobov ozdravovania vzduchu v meste.

Nielen listy, ale aj korene a celý mikrobiotop výsadieb zohráva dôležitú úlohu v procese

zachytávania prachových častíc vo vzduchu, vo zvyšovaní vlhkosti vzduchu atď.

Nečistota prichytená na rastliny sa pomaly kompostuje, mineralizuje a neskôr ju rastliny

využívajú ako hnojivo. Zelená fasáda okrem iného pôsobí aj ako významný

protihlukový systém (Turancová, 2008). V neposlednom rade, vertikálna zeleň výrazne

zvyšuje estetiku sídel.

Vertikálna zeleň neprináša do miest iba plochy zelene, ale má oproti klasickým

obkladovým materiálom a fasádam ešte jednu výhodu. Neustále sa mení a architektúre

tak dodáva dynamiku počas celého ročného obdobia.

Tento spôsob návratu zelene do miest môžeme rozdeliť na:

• hydroponické vertikálne záhrady,

• "greenscreen"

• lankové treláže

• zelené fasády.

1.3.2.1 Hydroponické technológie vertikálnych záhrad

Touto technológiou sa preslávil francúzsky botanik Patrick Blanc. Zvislé steny

pokryl umeleckým spôsobom, a preto jeho diela môžeme označiť ako eko-art.

Vertikálna záhrada alebo zelená stena je buď samostatne stojaca stena, alebo súčasť

budovy čiastočne alebo úplne pokrytá vegetáciou. Je označovaná takisto ako živá stena.

Na existenciu takýchto stien je potrebná cirkulácia vzduchu. Samotné konštrukcie preto

musia byť od stany vzdialené pár centimetrov. Vrstva vzduchu medzi budovou

a zelenou stenou pôsobí ako účinná tepelná izolácia.

Konštrukciu tvorí kovový rám, v ktorom sú osadené PVC dosky hrúbky 10 mm. Na

týchto doskách sú dve vrstvy polyamidovej plsti hrúbky 3 mm. Celá táto konštrukcia je

vodotesná. Panel je vysoko pórovitý a zabezpečuje tak dostatočnú distribúciu vody.

Vertikálna záhrada je bezsubstrátová. Rastliny na tejto konštrukcii sú vyživované len

roztokom minerálnych látok a živín – čiže hydroponicky. Roztok je rozvádzaný

pomocou potrubia - vystupuje až na vrch steny a samospádom zostupuje. Korene rastlín

si vezmú živiny, ktoré potrebujú, a prebytočná voda odteká z konštrukcie do odkvapu,

22

situovaného v jej spodnej časti. Tento systém zachytáva nielen prebytočnú vodu, ale aj

vodu dažďovú a opäť ju využíva na zavlažovanie rastlín.

Rastliny vyberáme na základe ich schopnosti rásť v takomto type prostredia a v

závislosti na svetelných podmienkach. Rozmiestňujeme ich tak, aby každá rastlina

zachytila maximálne množstvo svetla. Hustota výsadieb sa pohybuje v rozmedzí od 10

do 30 ks/m2. Ak zvolíme správne rastliny, záhrada je takmer bezúdržbová.

Tento systém je navrhnutý najmä pre teplé klimatické oblasti. V našej klimatickej

zóne by sa mohli uplatniť napríklad rody Campanula, Geranium, Euphorbia, Heuchera,

Hedera, Veronica a ďalšie.

Medzi hlavné nevýhody zakladania hydroponických vertikálnych záhrad však možno

zaradiť cenu – pri plochách menších ako 40 m2 sa cena pohybuje okolo 1200 € za m2,

pri väčších plochách klesá na 600 € za m2. K tejto sume však ešte treba pridať cenu za

prácu.

Na podobnom princípe fungujú vertikálne steny aj v interiéri. Pri výsadbe týchto

systémov už nie sme obmedzovaní klímou a zmenami teplôt, takže sortiment rastlín sa

výrazne zvyšuje. Na zachovanie biodiverzity systému sa odporúča použiť aspoň pätnásť

druhov rastlín. Na osadenie steny používame rastliny, ktoré pochádzajú z podrastov

z dažďových pralesov.

Najvhodnejšie umiestnenie vegetačnej steny je oproti severnému alebo

severovýchodnému oknu s rozptýleným slnečným žiarením. V prípade nedostatku

svetla je možné použiť osvetlenie s vhodnou vlnovou dĺžkou.

Vegetačná stena v interiéri zvyšuje vzdušnú vlhkosť a zároveň priaznivo pôsobí na

psychiku človeka. Inštaluje sa v hoteloch, reštauráciách, bytoch, obchodných

priestoroch, relaxačných centrách, galériách...

Na princípe hydropónie vytvoril svoje vertikálne záhrady aj pôvodom český

architekt Vladimír (Tom) Sitta, ktorý v roku 1986 založil v Sydney firmu Terragram

Pty. Ltd., špecializujúcu sa na krajinársku architektúru a záhradný dizajn. Spolu s

Richardom Wellerom neskôr v Sydney založili firmu ROOM 4.1.3 Pty. Ltd. Možnosť

ozelenenia stiesnených mestských lokalít demonštruje nielen na strechách, ale i na

zazelenených stenách.

Jedna z Blancových vertikálnych záhrad bola otvorená aj v Bratislave. Ide o zelenú

stenu v interiéri dvojposchodovej kaviarne J & T Bank Café. Táto záhrada je vytvorená

z viac ako 2600 rastlín z 66 rôznych druhov, pričom jej momentálny vzhľad závisí od

kvitnutia jednotlivých druhov. Realizovalo ju architektonické štúdio MIMOLIMIT v

23

rámci projektu AED. Ide o prvú vertikálnu záhradu na Slovensku (Zelená architektúra,

2011).

1.3.2.2 "Greenscreen"

"Greenscreen" je trojrozmerná oceľová konštrukcia určená na popínanie rastlín.

Panely sú vyhotovené v rôznych tvaroch: kocky, hranoly, valce, tvary prispôsobené

zazeleňovanému objektu. Môžu byť orientované vertikálne alebo horizontálne,

pripevnené k stene alebo samostatne stojace. Rastliny, ktoré sa popínajú po týchto

konštrukciách, sú zasadené buď priamo do pôdy, alebo do kontajnerov.

Tento systém je používaný v exteriéroch, interiéroch, na fasádach, na priemyselných

budovách, parkovacích budovách, na tenisových a golfových ihriskách, štadiónoch,

v hoteloch, reštauráciách, školách, nemocniciach, na strešných záhradách, nahrádza

oplotenia, zabezpečuje ochranu proti vandalizmu.

Veľkou výhodou tohto systému je, že je relatívne cenovo prístupný, rastliny sa

nepopínajú priamo na fasádach a má široké spektrum využitia.

1.3.2.3 Lankové treláže

V tomto prípade sú na fasádu pripevnené oceľové lanká alebo drôty, ktoré slúžia ako

opora pre popínavé rastliny. Čiastočne usmerňujú a určujú rast rastlín. Pre tento typ

vertikálnej zelene sa vyberajú prevažne ovíjavé a úponkaté popínavé rastliny, ako sú

napríklad zemolez, plamienok, chmeľ, akébia a veľa iných.

1.3.2.4 Zelené fasády

Zelené fasády dopĺňajú ľudské sídla pravdepodobne od nepamäti, nielen pre ochranu

fasád budov, ale aj pre ich estetickú funkciu, keď tieto fasády, v rámci ročného cyklu,

pôsobia neopakovateľným dojmom. Dnes sa k pôvodnej funkcii pridružuje aj intenzívny

návrat ku kontaktu s prírodou a zeleňou, ktorý moderná spoločnosť presunom do

mestských aglomerácií stráca. Pritom zeleň má pozitívny vplyv na našu psychiku,

24

popínavé rastliny počas horúcich letných dní ochladzujú rozpálené fasády, pri daždi i

vetre ju zase chránia, a v neposlednom rade prispievajú k zlepšeniu a ozdraveniu klímy

miest a mikroklímy v budovách (Burian, 2009).

Poznáme rastliny úponkaté, opieravé, ovíjavé a koreňujúce. Úponkaté sa zachytávajú

na opornej konštrukcii pomocou výhonkov (Clematis), opieravé na prichytávanie

k opore využívajú bočné výhonky, chĺpky, ostne a tŕne (Rosa, Jasminum). Ovíjavé

rastliny sa okolo opory ovíjajú (Lonicera, Wisteria). Jedinou skupinou, ktorá

nepotrebuje k svojmu rastu oporu, sú rastliny koreňujúce, tzv. samopopínavé (Hedera,

Parthenocissus). Tie na prichytávanie využívajú prísavné doštičky alebo priliepavé

korienky.

Z uvedených faktov jasne vyplýva, že úponkaté, opieravé a ovíjavé rastliny rastú na

oporných konštrukciách, čiže nespôsobujú na fasáde žiadne problémy. Výnimkou môžu

byť rastliny koreňujúce, ktoré bez údržby dokážu zarásť rímsy a odkvapy, okná

a strechu. Dôležité je skontrolovať stav omietky, pretože priliepavé korienky týchto

rastlín dokážu rásť v puklinách a tým ich zväčšujú.

Popínavé rastliny sa okrem ozelenenia fasád využívajú aj na popnutie konštrukcií,

pergol, neestetických miest, ako sú ohrady, múry, hospodárske budovy, na pokrytie

pôdneho povrchu a všade, kde je nedostatok priestoru.

Popínavé dreviny (liany) sa od "bežnej" vegetácie líšia len jednou vlastnosťou – pri

svojom rýchlom raste si nedokážu vytvoriť dostatočne pevný kmeň alebo vetvy, a musia

sa preto spoliehať na nejakú oporu, ktorej sa pridŕžajú (popínajú sa po nej). Na prvý

pohľad sa táto vlastnosť môže zdať ich veľkým nedostatkom, ale prináša to aj rad výhod

nielen pre samotné rastliny, ale aj pre ich využitie v architektúre. Energiu, ktorú rastlina

ušetrí pri budovaní vlastných nosných štruktúr, tak môže investovať do omnoho

rýchlejšieho rastu do výšky. Všetky popínavé rastliny vďaka tomu môžu veľmi úspešne

konkurovať ostatnej vegetácii (Burian, 2009).

Inou veľkou výhodou sú ich minimálne pôdorysné nároky a zároveň schopnosť

vytvoriť nadzemnú hmotu zrovnateľnú i s veľkým stromom. Nájdu tak jedinečné

uplatnenie všade tam, kde je potreba väčšej zelenej hmoty a pre výsadbu "bežnej"

vegetácie pritom nie je dostatočný priestor (v dláždenom chodníku im postačí otvor cca

200×150 mm). Niektoré, hlavne krásne kvitnúce druhy lián, možno popínať iba po

jednom lanku a využiť ich ako zaujímavé solitéry k rozčleneniu fasády (Burian, 2009).

25

Ešte zaujímavejšie je ale ich využitie pre plošné pokrytie múrov – pre vytvorenie

zelenej fasády. Niektoré z popínavých drevín sú našimi pôvodnými domácimi druhmi

(Hedera) a doprevádzali ľudské sídla pravdepodobne od nepamäti, iné sa u nás pestujú

už celé storočia ako úžitkové rastliny (Vitis vinifera) a niektoré dnes už bežné druhy sa

po prvýkrát objavili až na začiatku 20. storočia (Burian, 2009).

Blízky kontakt s budovou vyvoláva u niektorých ľudí isté obavy. Pri ich správnom

použití sú ale pre obe strany – budovy i jej obyvateľov, v mnohých smeroch veľmi

prospešné. Strach z možného šírenia nežiaduceho hmyzu, alebo dokonca myší, je úplne

neopodstatnený (nie sú hostiteľmi žiadneho dotieravého hmyzu a hlodavce sa pri

premnožení dokážu do bytu dostať i bez zelenej fasády). Tieto dreviny naopak

pomáhajú zvyšovať druhovú diverzitu prostredia. Skúsenosť nám ukazuje, že obavy sú

často druhotným problémom, ktorý bez ohľadu na racionálne argumenty vyjadruje skôr

obecný postoj ku kontaktu s prírodou, po ktorom každý netúži.

Dôvody, ktoré hovoria pre zelenú fasádu:

• vhodná zelená fasáda vytvára vrstvu s jedinečnými vlastnosťami, tá ju chráni

proti zrážkovej vode (bezpečne steká po listoch a to i vtedy, keď ju proti fasáde

ženie veľmi siný vietor),

• vrstva listov je zároveň priedušná a vodné pary unikajúce z objektu medzi

listami voľne prechádzajú, v starých budovách s narušenou izoláciou nie je

zanedbateľný ani fakt, že korene odčerpávajú zo základovej škáry desiatky litrov

vody denne,

• okrem toho zelená fasáda znižuje prehrievanie a tepelné výkyvy plášťa budovy,

zachytáva prach a exhaláty, znižuje hlučnosť a dynamicky oživuje vzhľad

objektu,

• prach, oxidy dusíka, oxid siričitý a ďalšie látky sa spoľahlivo zachytávajú na

listoch rastlín, ktoré ich buď trvalo viažu do molekúl vody (oxidy), alebo sú

neskôr zmyté. Fasáda je tak dokonale chránená nielen pred kyslým dažďom, ale

i pred plynnými polutantmi a prachom.

• porast vytvára na povrchu iných plôch členitú štruktúru, ktorá podstatne tlmí

odraz hluku a zvyšuje protihlukový účinok konštrukcie (Burian, 2009).

Popínavé dreviny vyrastajú v prírode väčšinou pod ochranou iných drevín, ktoré

postupne zarastajú (až prerastú) a využívajú ich ako oporu, po ktorej sa dostávajú ku

26

slnku. Väčšina lián preto v mladosti vyžaduje, alebo aspoň znáša, mierny tieň a neskôr

im prospieva zatienenie prízemnej časti (modelovým príkladom je plamienok –

Clematis). Len veľmi málo druhov je vyložene tieňomilných alebo naopak

nekompromisne svetlomilných (napr. podražec – Aristolochia, ktorý rastie dobre i na

slnku, podmienkou je ale zatienenie prízemnej časti a dostatočný prísun vody, ktorú

tento druh odparí svojimi veľkými listami). Zatienenie alebo plné slnko môže významne

ovplyvniť rastovú formu, kvetenstvo a vzhľad rastliny (napr. prísavník –

Parthenocissus, rastie veľmi dobre i na severnej strane domu, je ale redší a na jeseň sa

nevyfarbí). Introdukované druhy sa tiež môžu v našich klimatických podmienkach

chovať trochu inak, ako vo svojej domovine. Druhy z južnejších oblastí vyžadujú

väčšinovou plné slnko, i keď vo svojej domovine veľmi dobre znášajú zatienenie

(Burian, 2009).

Hlavné zásady ich aplikácie možno zhrnúť:

• Na pokrytie väčších plôch využívame predovšetkým tzv. samopopínavé druhy, t.

j. tie, ktoré nevyžadujú oporné konštrukcie (Parthenocissus tricuspidata, P.

quinquefolia, Hedera helix, Hydrangea petiolaris).

• Na plochách s oknami alebo tam, kde bude pokrytá len jej istá časť, je vhodné

dať prednosť druhom vyžadujúcim opornú konštrukciu, ktorá vymedzí plochu za

ktorú sa dreviny nerozrastú. V prípade použitia samopopínavých druhov je nutné

počítať s tým, že porast v budúcnosti musíme pravidelne obmedzovať rezom.

• Podľa veľkosti objektu volíme druhy primerané vzrastom – pre veľké objekty

mohutnejšie dreviny, pre menšie objekty menšie druhy.

• Každý druh vyžaduje iné stanovištné podmienky (iné druhy sa hodia do tieňa,

iné na slnko). Rovnako tak sa líšia v nárokoch na vlahu, teplo alebo kvalitu

pôdy.

• Niektoré zvislé konštrukcie tvoria prirodzené opory pre ovíjavé popínavé

dreviny (napr. zvody hromozvodov, rôzne stĺpy). Možné je ich síce využiť k

ozeleneniu, ale musíme dbať na určitú opatrnosť. Ovíjavé dreviny sa nikdy

nesmú sadiť ku konštrukciám, ktoré by mohli zdeformovať (napr. odkvapové

potrubie). Obzvlášť pevno podklad zoviera Celastrus a Wisteria. Opatrnosť je

potrebná i pri výsadbe k stromom – starým stromom väčšinou ovíjavé popínavé

dreviny neublížia, ale mladé môžu úplne „zadusiť“.

27

• Druhy, ktoré vykazujú negatívny fototropizmus (Hedera helix, Hydrangea

petiolaris) sa nikdy nesmú sadiť k objektom s priznanými škárami, výhony by

mohli do nich prenikať a hrubnutím pňa ich poškodiť (napr. odtrhávanie

obkladu).

• Popínavé dreviny vysádzané na stanoviskách, na ktorých sú ľahko mechanicky

zraniteľné (tesné susedstvo komunikácie a pod.) je nutné vhodne chrániť

(zvýšený záhon, ochranná mreža a pod.) (Burian, 2009).

Únosnosť konštrukcie musí byť dostatočná s ohľadom na sily, ktorými ich bude plne

vyvinutý, dospelý porast zaťažovať. Popri vlastnej hmotnosti budúceho porastu hrajú

určitú rolu i ďalšie faktory, ktoré zaťaženie zvyšujú (napr. zrážky, ktoré uviaznu na

listoch, námraza, či namáhanie vetrom). Na druhej strane staršie vetvy popínavých

rastlín vykazujú značnú tuhosť a únosnosť a na opornú konštrukciu preto neprenášajú

celú záťaž. V niektorých prípadoch sa dokonca drevina časom stáva z väčšej časti

"samonosná" a stojí, i keď pôvodná opora zanikne. Táto schopnosť je podľa druhu

veľmi odlišná – pevné vetvy postupne vytvára napr. Hedera, Campsis, Parthenocissus

tricuspidata či Vitis, teda úponkovité a koreňujúce druhy (Burian, 2009).

Naopak, u ovíjavých druhov priestorové usporiadanie stoniek do špirály značne

znižuje schopnosť rastliny udržať sa bez opory (pri niektorých druhoch, ako napr.

Fallopia, je všetka hmotnosť vždy prenesená na oporu). Hmotnosť rastliny nie je

zďaleka jedinou silou, ktorá pôsobí na tieto konštrukcie. Často je významnejšia sila

vetra, ktorá závisí od polohy a konfigurácie okolitého terénu i stavieb a tiež od výšky

rastliny (vo väčšej výške je výrazne väčšie i pôsobenie sily vetra) (Burian, 2009).

Nemecká norma DIN 1055 napr. pre namáhanie konštrukcií vetrom s popínavými

drevinami, v závislosti od výšky uvádza nasledujúce hodnoty: do 8 m = 0,5 kN/m2, 8 –

20 m = 0,8 kN/m2, viac ako 20 m = 1,1 kN/m2. U nás podobná norma neplatí a

zaťaženie vetrom sa počíta individuálne. Údaje o hmotnosti popínavých drevín sa

značne rozchádzajú a pohybujú sa obvykle v rozpätí 2 – 20 kg/m2, z toho je zrejmé, že

vietor je skutočne významnejšou veličinou, ako hmotnosť rastliny (Burian, 2009).

Použitie popínavých rastlín vyzdvihujeme kvôli ich nízkym nárokom na priestor

hlavne na miestach s husto zástavbou a nedostatkom plôch pre zeleň. Takýmito

plochami sú najmä centrálne mestské zóny a v rámci nich pešie zóny, kde je často

sústredené množstvo budov (aj výškových), prevádzok, spevnených plôch, námestí,

výrazne tu absentuje podiel zelene. Práve preto môžeme využiť vertikálny rozmer

28

a aplikovať popínavé dreviny či už na konštrukciách alebo voľne sa pnúcich na

budovách.

1.4 Centrálne mestské zóny

Centrálna mestská zóna predstavuje prirodzené ťažisko priestorovej a funkčno-

prevádzkovej štruktúry mesta. Ako zväčša najstaršia a najdynamickejšia časť mesta

vznikala a neustále vzniká v zákonitom dynamickom procese, ktorý už existujúce

štruktúry podrobuje stále znova funkčnému a priestorovému prehodnoteniu

a konfrontuje ich so stále sa meniacimi podmienkami a potrebami spoločnosti.

Jedinečné hodnoty, ktoré sa takto generujú, spočívajú v rozložení na teréne (resp.

začlenení sídla do krajiny) a včlenení prírodných prvkov, v siluete, v celkovom členení

a mierke, v dispozíciách priestorov a uličnej siete, vo funkčných a prevádzkových

charakteristikách, v architektonickej a historickej hodnote a v neposlednom rade

i v štýle života a spokojnosti jeho obyvateľov. S istou toleranciou potom možno

povedať, že centrum zväčša svojím vlastným charakterom určuje identitu celého mesta

(Supuka, Feriancová a kol., 2008).

Popri tradičnej funkcii bývania sú predovšetkým tu sústredené inštitúcie správne

hospodárske, obchodné a obslužné, kultúrno-vzdelávacie a ďalšie tak, aby efektívne

plnili občianske a a spoločensko-kultúrne potreby obyvateľov a návštevníkov mesta.

Zvyčajné umiestnenie tejto štruktúra v centrálnej časti mesta je dôsledkom vzťahu

samotných funkcií centra a ich dostupnosti pre obyvateľov i návštevníkov mesta.

Ďalším charakteristickým znakom centra je preto sústreďovanie obyvateľov

i návštevníkov a z toho vyplývajúce vysoké prevádzkové zaťaženie územia (Supuka,

Feriancová a kol., 2008).

1.4.1 Princípy centrálnych mestských zón

Funkčný model využívania verejného priestoru mesta sa behom histórie neustále

mení. Napriek odlišnostiam však môžeme definovať tri funkcie, ktorým mesto slúžilo

vždy. Mesto vždy fungovalo ako miesto zhromažďovania, obchodu a dopravy (Gehl,

Gemzoe, 2000) .

29

Námestia a ulice boli miesta stretávania, kde občania mohli pestovať kontakty medzi

sebou navzájom i s návštevníkmi mesta, kde si vymieňali informácie o meste

a spoločnosti a kde sa odohrávali dôležité udalosti: vymenujme aspoň niektoré, ako

korunovácia, procesie, slávnosti, stretnutia občanov a verejné tresty. Mesto fungovalo

taktiež ako trhovisko, ponúkajúce tovar a služby a možnosť ich výmeny. Ulice

a námestia slúžili taktiež doprave, ktorá zaisťovala prístup a umožňovala rôzne funkcie

mesta (Gehl, Gemzoe, 2000).

Situácia vo využití verejných priestranstiev mesta sa dramaticky zmenila s vývojom

automobilovej dopravy, ktorá sa stala dominantou po druhej svetovej vojne.

Všadeprítomná a rýchla automobilová doprava sa nemohla prevádzkovať súčasne

s funkciami stretávania a trhu. Predošlú rovnováhu vystriedal konflikt. Obchodovanie sa

postupne presťahovalo z otvorených stánkov na trhoviskách najprv do malých

obchodíkov pozdĺž námestí a ulíc, neskôr so obchodných domov a supermarketov

a nakoniec do stále väčších nákupných centier umiestnených mimo mesta alebo

v niektorých prípadoch vo vnútri mesta. (Gehl, Gemzoe, 2000).

Vývoj v 20. storočí rozhodujúcim spôsobom zmenil predpoklady pre funkciu

priestoru mesta ako miesta stretávania a komunikácie medzi občanmi. Tradičná rola

mesta ako významného miesta stretávania zmenila úplne svoj charakter (Gehl, Gemzoe,

2000).

1.4.2 Zeleň centrálnych mestských zón

Zeleň bola súčasťou verejných priestorov od nepamäti, buď v podobe solitérnych

stromov a lebo tzv. tieniacich stromov. Námestia boli nespevnené, okolie sídla

poskytovalo dostatok zelene, spoločnosť nepociťovala nedostatok zelených plôch.

Postupné spevňovanie povrchov námestí a ulíc bolo podmienené zavádzaním

inžinierskych sietí ale aj s rozvojom dopravy. Práve jej agresívna prítomnosť vyvolala

potrebu separácie pešieho pohybu. Tak sa do interiéru verejných priestranstiev a ulíc

dostali stromové aleje ako psychologický predel a vymedzenie možného pešieho

pohybu. Boli vysadené práve na deliacu čiaru medzi peším pohybovým pásom pozdĺž

uličných priečelí a ostatnou plochou. Výsadba bola pravidelná, vysadené boli listnaté

dreviny. Kmeň stromov chránili drevené koly, neskôr kované mreže. Tie sa postupne

30

dostali aj ako prekrytie koreňovej sústavy do plochy okolo kmeňov. Aj keď boli

výsadby alejí rôzne, v jednom sa zhodovali. V pôdoryse kopírovali tvar námestia či

ulice vymedzených kulisou zástavby a tým výrazne prispeli k akcentovaniu dispozičnej

schémy sídla. Koncepčná verejná zeleň do interiéru mestskej zástavby pribudla

pomerne neskoro a zo začiatku bola chápaná len ako funkčný prvok. Až neskôr k

jednoduchej funkčnosti pribudlo aj estetické vnímanie uličných stromoradí. Ochranné

mreže horizontálne aj vertikálne dosahovali rôzny stupeň ozdobnosti, čím sa do

uličných interiérov dostali zaujímavé prvky drobnej architektúry, a v tomto kontexte sa

strom stal jedným z dôležitých kompozičných prvkov verejného priestoru. Nárast

motorovej dopravy vyžadoval výraznejšiu segregáciu chodca, čo v reále znamenalo

posilnenie stromových alejí súvislými líniovými pásmi zelene v ich podnoží. Vo vývoji

sadovníckych foriem pribudla nová kvalita vtedy, keď v mestskom prostredí vznikla

potreba zriadiť kľudové a oddychové plochy. V sídlach to vyvolalo plošné členenie

námestí a ulíc do rôznych pôdorysných útvarov. Znova však je možné princíp členenia

zovšeobecniť. Východiskovým tvarom pre založenie malých parkovo upravených plôch

- parčíkov - bol základný tvar námestia či rozšírenej ulice (Semanová, 1999).

V súčasnosti má zeleň nenahraditeľné miesto v centrálnych mestských zónach. Už

historický vývoj centrálnych mestských priestorov potvrdzuje, že zeleň sa v objavuje

takmer v celej histórii sídiel v týchto priestoroch, aj keď v rôznom význame i rôznych

podobách. Zeleň má v týchto priestoroch aj funkciu hygienickú, účinne vplýva na

mikroklímu prostredia peších zón, kde prevažujú spevnené plochy (zlepšuje extrémne

tepelné výkyvy, zvyšuje vzdušnú vlhkosť, znižuje prašnosť, ovplyvňuje prevetrávanie

priestorov atď.). Nezanedbateľný je význam zelene ako prírodného prvku kompozície,

ktorý zlepšuje estetiku prostredia a vplýva tak pozitívne na vnímanie priestoru a

psychiku človeka (Rózová, Halajová, 2002).

Podmienky pre uplatnenie zelene sú sťažené nepriaznivými faktormi, ako napr.

veľké množstvo inžinierskych sietí a ich ochranné pásma, nemožnosť vylúčenia

dopravy alebo stiesnený priestor najmä v uliciach. V týchto podmienkach si navyše

založenie a vytvorenie vhodných podmienok pre existenciu zelene ale aj jej údržba

vyžadujú vysoké finančné náklady (Rózová, Halajová, 2002).

V centrálnych mestských zónach je podľa Machovca (1999) možné uplatniť tieto

priestorové funkčné vegetačné prvky:

31

• solitérne stromy, poprípade stromy v malých skupinách alebo alejách. Tento

prvok vyžaduje stanovište mimo vplyv inžinierskych sietí, poprípade stanovište

bez komunikačných stretov a také situovanie, ktoré nenarušuje historickú

prezentáciu miesta, ale naopak, pokiaľ je to doložiteľné, historické prostredie

dotvára.

• plošne menej rozsiahle plochy trávnikov, resp. kvetinových záhonov na rastlom

teréne buď v úrovni terénu, alebo na mierne vyvýšených záhonoch.

• komplexné, nie príliš rozsiahle sadovnícke úpravy, zahrňujúce tak stromy ako aj

kry, trávniky, kvetinové záhony, ale i spevnené plochy prípadne i drobné vodné

a ďalšie abiotické prvky. Táto situácia býva dosť výnimočná a je vhodná iba

tam, kde to história miesta dovoľuje (Karlovo námestie v Prahe, vstupné

priestory pred MÚ v Nitre, centrálne plochy väčších kúpeľných miest na

Slovensku i v Čechách, novovybudovaná pešia zóna v Plzni a pod.).

• zeleň na konštrukciách, t.j. pevné záhony na dlažbe, alebo inak zabetónovanej či

spevnenej ploche námestia a iných lokalít, vrátane strešných záhrad v mestských

centrách, kde sú plochy pre zeleň inak veľmi obmedzené.

• vertikálna zeleň, t.j. popínavé, resp. plazivé a previsnuté rastliny pokrývajúce

steny a iné vertikálne plochy. Tento typ zelene je tiež možno voliť len

s ohľadom na historickosť či modernosť priestoru a v súlade s architektúrou

prostredia. Do tohto typu zelene je možné zaradiť i samostatne vytvárané

pergoly. Tento typ zelene je riešiteľný tam, kde sú potrebné plochy veľmi

obmedzené a tam, kde pre rast a vývoj rastlín je možné vytvoriť plošne síce

veľmi malé, ale funkčne plne vyhovujúce prostredie.

1.4.2.1 Zakladanie zelene v centrálnych mestských zónach

Koncepcia systému zelených plôch v urbanistickom útvare mesta a v jeho centre

musí zodpovedať jeho veľkosti, obytnej hustote, spôsobu zástavby i charakteru okolia.

Mala by logicky nadväzovať na ostatné zložky a štruktúry zelene v organizme mesta.

Zároveň bude limitovaná klimatickými, geografickými, ubanisticko-architektonickými

(predovšetkým dopravným systémom), technologickými a socioekonomickými

podmienkami (Supuka, Feriancová a kol., 2008).

32

Zlepšenie kvality prostredia je podmienené predovšetkým ochranou existujúcich

plôch zelene a zároveň postupným zvyšovaním podielu vegetačných prvkov,

predovšetkým ale dôsledným plánovaním štruktúry funkčných plôch na všetkých

úrovniach a v neposlednom rade aj dôslednou realizáciou a následnou údržbou plôch.

Všetky uvedené opatrenia by mali nájsť oporu v legislatíve i primeranom finančnom

zabezpečení, ako aj vo zvýšení ekologického a environmentálneho povedomia

a iniciatíva občanov, organizácií a mestského zastupiteľstva (Supuka, Feriancová a kol.,

2008).

Zásadnou otázkou ostáva stanovenie miery, rozmiestnenia a štruktúry zelene, ale aj

množstva a druhu biologického materiálu použitého v centre mestského sídla. Je

potrebné nájsť primerané proporcie medzi rozsahom predpokladaných voľných plôch

zelene a biologickou schopnosťou týchto plôch plniť požadované funkcie. Z dôvodu

jednoduchšej údržby i zabezpečenia lepšej vitality rastlinného materiálu je žiaduce

navrhovať vegetačné prvky dostatočne kompaktné, nerozdrobené. Úsporné riešenia

týchto úprav vedú následne k rýchlemu opotrebovaniu a devastácii prostredia, kým

predimenzovane plôch je zbytočne investične náročné a vyžaduje zvýšenú údržbu počas

dlhého obdobia prevádzky (Štencel, Souček, Šonský, 1983).

V centrálnych mestských zónach kombinujeme vysokú zeleň, kry, trávnaté plochy,

trvalkové záhony, záhony s nenáročnými pôdopokryvnými rastlinami, mobilnú zeleň.

Čoraz častejšie pozorujeme výskyt alternatívnych spôsobov uplatnenia zelene – strešnú

a vertikálnu zeleň.

1.4.3 Pešie zóny

Pod pojmom pešia zóna sa rozumie územie - časť mesta, v ktorom sa vo verejných

priestoroch koncepčne preferuje peší pohyb. Peší pohyb prežíva v poslednom období v

živote miest, v tvorbe urbanistických koncepcií a územných plánoch svoje

znovuzrodenie. Pešie zóny sa objavujú teda najmä v tých miestach, kde motorové druhy

dopravy prinášali do územia negatíva v oblasti životného prostredia, ale aj prevádzkové

kolízne situácie. Peší pohyb má parametre, ktoré iné druhy dopravy neposkytujú ako

zdravotný aspekt chôdze, možnosť výberu trasy, individuálnej rýchlosti, zastavení, ale

aj možnosť kontaktov medzi ľuďmi (Rózová, Halajová, 2002).

33

Pešia zóna je priestorom, kde sa odohráva intenzívny dynamický život mesta

vyvolaný určitým stupňom atraktivity prostredia. Atraktivita pešej zóny je prvou a

hlavnou podmienkou jej existencie. Pešie zóny sú priestory, ktoré maximálne

uspokojujú psychické a fyzické potreby človeka. Atraktívnosť a život pešej zóny

nevytvárajú len obchody na trase pešieho pohybu, ale aj bývanie a odpočinkové

priestory s možnosťou pre vytváranie spoločenských kontaktov. Závisí tiež od

príťažlivosti z hľadiska funkčnej náplne, urbanisticko-architektonického dotvorenia a

celkovej príťažlivosti samotného prostredia (Rózová, Halajová, 2002).

1.4.3.1 Typy peších zón

Z doterajších realizácií vo svete a u nás vyplynuli určité druhy, alebo typy peších

zón, ktoré možno členiť z hľadiska funkcie, stupňa segregácie, trasovania a z hľadiska

rôznych foriem upokojenia alebo tlmenia dopravy na autokomunikáciách (Rózová,

Halajová, 2002).

Brath (2000) rozdeľuje pešie zóny na jednotlivé kategórie a typy takto:

• typy peších zón z hľadiska funkcie, kde patria pešie zóny s prevahou obslužnej,

kultúrnej, reprezentatívnej, spoločensko-zábavnej a historickej funkcie. V

riešení týchto typov pôjde vždy o viacfunkčné útvary.

• typy peších zón z hľadiska segregácie pešej dopravy a ostatných druhov

dopravy:

o pešia ulica s kombináciou iných druhov dopravy

o pešiu ulicu časovo vyhradenú aj pre nevyhnutnú motorovú dopravu

o pešiu trasu v jednom koridore s MHD

o pešie zóny s výraznou segregáciou pešej a ostatnej dopravy –

horizontálne segregované systémy

o vertikálne segregované pešie zóny

o kombinácie vertikálno-horizontálnych systémov peších zón.

• typy peších zón z hľadiska tvarovania a vedenia peších trás

o pešie zóny rozvinuté v jednom hlavnom smere

o pešie zóny rozvinuté v rozmanitých smeroch

34

o pešie zóny rozvinuté podľa špecifických požiadaviek.

1.4.3.2 Tvorba peších zón v mestskom prostredí

Požiadavky a nároky na tvorbu priestorov peších zón, ktoré zosumarizoval Brath

(2000):

• funkčné požiadavky z hľadiska využitia - zohľadniť antropometrické hľadiská

(dimenzie plochy a objemu v mestskom priestore pešej zóny, potrebné pre

ľudskú aktivitu a pohyb v týchto priestoroch), spresniť vnútornú náplň

priestorov peších zón (rozmanitosť funkcií v jednotlivých typoch priestorov),

vytvárať rozmanité úseky na pešej zóne pre rozmanité aktivity obyvateľov s

dôrazom na priestory spoločenských kontaktov.

• kompozično-výtvarné a organizačné nároky - na peších zónach sa žiada

zabezpečiť celkovú kompozíciu jednotlivých typov priestorov a ich jednotlivých

elementov, ale dôležitá je tiež individualizácia (neopakovateľnosť) v zmysle

výtvarnom aj funkčnom.

• dopravné nároky a požiadavky - doprava zabezpečuje prevádzku a zásobovanie

peších zón. Žiada sa, aby nerušila intímny charakter tohto prostredia -

nespôsobovala hluk atď.

• zdravotno-hygienické a psychologické nároky - pre zdravie človeka treba

proporčne zosúladiť uplatnenie prírodných a umelých prvkov. Tieto dva póly

vytvárajú rovnováhu a harmóniu celého takéhoto prostredia. Je potrebné

zabezpečiť na peších zónach nároky na dotykové hľadiská (hmatový zmysel),

zrakové hľadiská (svetelné pomery pre zrakovú pohodu pešej zóny a na

vnímanie okolitého prostredia), sluchové hľadiská (bezpečnosť proti hlukovému

obťažovaniu), vytvárať podmienky pre kvalitu vzduchu, dodržať hygienické

hľadiská a podmienky pre bezpečnosť človeka.

35

1.4.3.3 Zásady tvorby peších zón

• Pri riešení peších zón v prvom rade je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie

peších trás a ostatných druhov dopravy a ich vzájomných väzieb v celom

pôdoryse mesta.

• Funkčná náplň peších zón v historickom centre je závislá od funkčnej náplne

existujúcich objektov, ktoré lemujú pešiu zónu. Najatraktívnejšie sú také pešie

zóny, ktoré sú modifikované polyfunkčnými budovami a ponúkajú širokú škálu

uspokojovania nárokov všetkých vekových kategórií obyvateľov.

• Každé mesto má osobité prírodné a civilizačné podmienky, ktoré treba pri

tvorbe peších zón využiť a tak vytvárať neopakovateľné prostredie peších zón v

jednotlivých mestách.

• Atraktivitu, živosť a výtvarnosť na pešej zóne je možné dosiahnuť prvkami

prírody, tvarovaním terénu napríklad vo forme kaskád, vhodne vyriešenou

dlažbou, ale najmä atraktívnosťou historických objektov lemujúcich pešiu zónu.

• Z hľadiska formy sa prevažne vyskytujú pešie zóny lineárne rozvinuté a pešie

zóny námestí - uzlov pešieho pohybu. Pre ich formovú rôznorodosť aj ich

pôsobenie je odlišné. Inak vnímame lineárny útvar, ktorý je dynamický a inak

statické námestie - uzol, ktorý nás núti zastaviť sa a pozorovať prostredie v

pokoji.

• Z hľadiska vnímania sú veľmi príťažlivé úzke a krivolaké pešie zóny v

historickom prostredí, ktoré často menia svoje šírkové a perspektívne parametre.

V novších častiach centier budú prevládať priamejšie a dlhšie pešie zóny aj

koridorového typu.

• Mimoriadne široká pešia ulica nepôsobí dobre na psychiku človeka. Vyvoláva

dojem priveľmi otvoreného a pustého priestoru. Dĺžka peších trás by nemala

presahovať asi 600 metrov, pretože pri väčších dĺžkach sa pešia zóna rozpadne

na celky, ktoré už vyžadujú použiť dopravný prostriedok.

• Kresba dlažby zohráva z hľadiska vnímania dôležitú úlohu. Veľkorozmerovú

kresbu dlažby chodec nevníma. Veľké a zložité kompozície dlažby sú nevhodné

a nevnímateľné. Vhodné sú neutrálne kresby dlažby do štvorca, alebo

zosúladenie kresby s okolitým prostredím budov, malej architektúry, zeleňou,

36

prípadne také riešenia dlažby, v rastri ktorých sa odráža rytmus a gradácia budov

lemujúcich pešiu zónu. Dlažba by mala pomáhať nasmerovať návštevníka k

významným objektom pešej zóny.

• Závažným problémom je zachovanie charakteru prostredia – "genia loci". Pešie

zóny musia vyplynúť zo širšej urbanistickej koncepcie a rozdelenia

celomestských funkcií. Architektonické riešenie pešej zóny vyžaduje dôsledný

antropologický prístup, (nestačí len vylúčiť dopravu), aby vytvorené hodnoty

umožnili človeku vstúpiť s prostredím do aktívneho interakčného vzťahu (Brath,

2000).

37

2 Cieľ práce

Cieľom diplomovej práce je sprehľadniť prístupy k téme zelenej architektúry vo svete

a na Slovensku a poukázať na potrebu a možnosti využívania alternatívnych foriem

zelene v husto zastavaných sídlach.

V súčasnosti sa z urbanizovaného prostredia vytráca zeleň. Architektúra zaberá stále

väčšie a väčšie plochy, z priestoru vytvoreného pre človeka miznú zelené plochy.

Úlohou diplomovej práce je preto vyzdvihnúť význam vegetačných prvkov

v alternatívnej podobe, akými sú zelené strechy a vertikálna zeleň, zamyslieť sa nad ich

využitím v našich podmienkach, hlavne v mestských sídlach.

Práve v centrálnych mestských zónach pociťujeme absenciu zelených plôch. Tieto

lokality sú vhodné na aplikáciu strešných a vertikálnych konštrukcií. Cieľom práce je

priniesť pohľad na nové spôsoby návratu zelene do miest v podobe strešného a

vertikálneho ozelenenia. Strešná a vertikálna zeleň pritom nemá stavby začleniť do

okolia. Má ich urobiť výnimočnými. Výnimočne zelenými.

Architektúra a zeleň v súčasnosti spolu veľmi úzko súvisia, navzájom sa ovplyvňujú

a dopĺňajú. Hlavným cieľom práce je poukázať na možnosti ozelenenia "nezelenej"

architektúry v podmienkach Slovenska, na možnosti jej vhodného začlenenie do okolia

prostredia.

38

3 Materiál a metodika práce

3.1 Metodický postup pri spracovávaní práce

• Štúdium riešenej problematiky, zbieranie podkladových informácií, literatúry,

fotografií týkajúcich sa témy.

• Výber lokality vhodnej na uplatnenie alternatívnych foriem zelene.

• Návšteva centrálnej mestskej zóny v Galante za účelom získania

fotodokumentácie pre spracovanie potrebných analýz.

• Spracovanie praktických výstupov – návrhov riešenia verejného priestoru vo

forme štúdie na základe teoretických poznatkov získaných štúdiom témy

diplomovej práce a na základe výsledkov vypracovaných analýz.

3.2 Podkladové materiály

• Územný plán mesta Galanta – 2001

• Územný plán mesta Galanta – návrh – 2010

• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Galanta

3.3 Charakteristika lokality

(zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Galanta)

Lokalizácia

Galanta patrí podľa regionálneho morfologického členenia do oblasti Podunajskej

nížiny a celku Podunajskej roviny na juhozápadnom Slovensku. Územie má nečlenitý,

mierne zvlnený, väčšinou plochý povrch s celkovým spádom k juhu. Priemerná

nadmorská výška je 120 m n. m. Galanta je obvodným mestom v Trnavskom kraji.

Susedí s obvodmi Trnava, Hlohovec, Nitra, Komárno, Dunajská Streda a Senec. Počet

obyvateľov k 31. 12. 2006 je 15 826. Mesto je jedným z kultúrnych, správnych a

39

hospodárskych centier podunajského regiónu. Galanta sa nachádza 52 km východne od

Bratislavy, hlavného mesta SR.

Prírodné danosti

Mesto Galanta sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, v severnej časti

Podunajskej roviny, ktorá je časťou Podunajskej nížiny. Územie s rozlohou 3 391 ha má

nížinný charakter s vysokým podielom ornej pôdy a takmer žiadnou lesnatosťou. Mesto

sa nachádza v najteplejšej a najproduktívnejšej poľnohospodárskej oblasti Slovenskej

republiky. Priemerná stredná teplota vzduchu je okolo 9,9 °C a priemerné ročné zrážky

sa pohybujú od 550 do 600 mm.

Pôda

Prevažná časť územia disponuje najkvalitnejším pôdnym fondom. Územie je

poľnohospodársky intenzívne využité. Je potrebné konštatovať, že toto územie patrí

medzi najsuchšie na Slovensku. Je to spôsobené nielen menšími zrážkami, ale aj

vysokými teplotami v letnom období a silným prúdením vzduchu. Najviac zrážok

pripadá na máj, jún a júl, ale jedná sa prevažne o búrkové zrážky, ktoré sú málo vhodné

pre zaistenie zásoby vody v pôde. Ročný úhrn zrážok dosahuje iba 550–600 mm. Pôdy

v širšom okolí Galanty patria z hľadiska bonity medzi najlepšie, i keď sú vplyvom

činnosti človeka postupne degradované.

Voda

Cez katastrálne územie Galanty pretekali a pretekajú viaceré menšie toky, ktoré

geneticky súvisia s vývojom Váhu. Niektoré z nich zanikli (Csipkés) a niektoré existujú

aj naďalej (Šárd, Derňa). Ďalšími významnými vodnými tokmi, ktorými je Galanta

obklopená, sú: Malý Dunaj, Dudváh, Čierna Voda a rad menších tokov, ktoré sú tokmi

alochtónnymi a na územie pritekajú znečistené.

Významná je aj prítomnosť geotermálnych prameňov s vysoko mineralizovanou

geotermálnou vodou s teplotou 72–74 °C a taktiež artézskych prameňov.

Klimatické pomery

Mapa klimatických oblastí klímu Galanty charakterizuje ako suchú, s priemernou

januárovou teplotou nad mínus 3 °C. Teplú klimatickú oblasť charakterizuje viac ako 50

letných dní (max. teplota vzduchu min. 25 °C). V letnom období spadne 55 percent

zrážok (320 mm). Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj, jún a júl – priemerne 59,3

mm zrážok za mesiac. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou dosahuje hodnotu

40

okolo 35 dní za rok. Priemerná ročná teplota územia je do 10 °C. Najteplejší mesiac júl

dosahuje priemerné teploty nad 20 °C. Pozorovaná maximálna teplota širšieho regiónu

dosiahla 38 °C a minimálna – 35 °C. Prevládajúcim smerom vetra je SZ (28 %),

nasleduje SV (13 %) a S (12,8 %).

Lesy a dreviny

Zastúpenie lesov v krajine je nielen v katastrálnom území mesta, ale aj na území

celého obvodu Galanta veľmi nízke. Galanta má evidované lesné porasty na ploche 43

ha, teda len 1,3 % z katastra. Lesné porasty sú tvorené drevinami lužného typu. V

drevinovej skladbe prevláda jelša lepkavá, dub letný, javor poľný, topoľ biely, topoľ

šedý a agát biely.

Zeleň

Sídelná vegetácia je pomerne dobre zastúpená plochami i líniami stromov, krovín,

kvetov a trávnikov. Celkovo dobré zastúpenie vegetácie verejnej a občianskej

vybavenosti dopĺňajú najmä vegetačné porasty ovocných stromov v súkromných

záhradách a záhradkových osadách rozložených takmer okolo celého sídla.

Verejná zeleň v správe Technických služieb mesta Galanta sa rozprestiera na

sídliskách o rozlohe 340 967 m², v parkoch 43 906 m² a ostatná zeleň v meste a

prímestských častiach o rozlohe 112 408 m² . Na zelených plochách je vysadených cca

6 605 stromov a 6 790 kríkov. Podľa tejto bilancie je v sídelnom útvare bilancovaných

497 281 m² plôch s vegetáciou. V prepočte na jedného obyvateľa to predstavuje 31,5 m²

zelene.

K verejnej zeleni patrí aj mestský park nachádzajúci sa okolo neogotického kaštieľa.

Chránené územia

Na území mesta Galanta sa nachádza v zmysle zákona č. 543/2003 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny chránené územie Galantský park s rozlohou 3,3927 ha, v rámci

ktorého sú všetky stromy chránené. Historický park je najväčšou súvislou zelenou

plochou v meste Galanta s výskytom množstva starých hodnotných jedincov drevín. Je

to objekt veľkej historickej, mikroklimatickej, biologickej, hygienickej, dendrologickej

a architektonickej hodnoty. Na základe Národného zoznamu chránených vtáčích území

a Národného zoznamu území európskeho významu sa na územie mesta nevzťahujú

normy NATURA 2000.

41

3.4 Charakteristika riešeného územia

Centrálna mestská zóna (CMZ) v Galante bola v minulosti poznačená radikálnymi

zásahmi do organizmu mesta celoplošnými asanáciami blokovej zástavby a následnou

výstavbou výrazne solitérne komponovaných objektov. Okrem stavieb občianskej

vybavenosti zodpovedajúcich potrebám okresného mesta (úrady, obchody, služby,

kultúra, školstvo) vznikli sídliská, ktoré sú svojou polohou súčasťou CMZ. Riešené

územie zahŕňa centrálne mestské jadro s námestím a plánovanou pešou zónou.

Dominantnými prvkami v historickom jadre sú pamiatkovo chránené objekty - kostoly

umocnené prevažne nízkopodlažnou zástavbou na Hlavnej ulici (Územný plán mesta

Galanta – návrh – júl 2010).

Súčasný rozvoj mesta Galanta prebieha podľa platného územného plánu z roku 2001.

Pracuje sa však na novom územnom pláne, ktorého návrh z roku 2010 je

východiskovým dokumentom pri riešení návrhu v diplomovej práci.

3.4.1 Inventarizácia zelene

Inventarizácia zelene je dôležitým krokom pri jej analýze. Ide o zdokumentovanie

aktuálneho stavu drevín. Je podkladom pri vytváraní návrhu.

V práci používame metodiku podľa Machovca (1987) a vyberáme nasledovné

hodnoty:

• obvod kmeňa - vo výške 1,3 m

• výška dreviny - v m

• priemerná šírka koruny - v m

• sadovnícka hodnota - vyjadrenie kvality dreviny. Je vyjadrená päťbodovou

stupnicou:

5 bodov – najhodnotnejšie

4 body – veľmi hodnotné

3 body – dreviny priemernej hodnoty

2 body – dreviny podpriemernej hodnoty

1 bod – dreviny nevyhovujúce

42

Podľa Juhásovej (1999) hodnotíme:

• zdravotný stav - pri hodnotení je daná päťbodová stupnica, kde 5 bodov

predstavuje zdravú drevinu a 1 bod úplne alebo takmer suchú drevinu.

Na základe vyhlášky 24/2003 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch

a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín,

ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, určujeme:

• spoločenskú hodnotu drevín - vyjadruje sa v eurách a v rámci skupín I.-III.

- u stromov podľa výšky a obvodu kmeňa

- u krov a krovitých porastov podľa výšky a plochy v m2.

43

4 Vlastná práca a jej výsledky

4.1 Analýzy

4.1.1 Širšie vzťahy

Galanta leží na juhozápadnom Slovensku, patrí do Podunajskej nížiny. Galanta je

okresným mestom v Trnavskom kraji.

Významnými orientačnými bodmi v meste sú: Mierové námestie, autobusová

a železničná stanica, Nemocnica sv. Lukáša, neogotický kaštieľ s priľahlým historickým

parkom, Aquapark Galandia. V centrálnej mestskej zóne (CMZ) sa zachoval historický

typ zástavby zo šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. CMZ je obklopená prevažne

sídliskovou formou zástavby.

4.1.2 Súčasný stav

Riešené územie siaha od kruhového objazdu pri Mierovom námestí po budovu

Polície. Má rozlohu približne 46 900 m2. Riešeným územím prechádza cesta I. triedy

I/75. Táto cesta je hlavným dopravným ťahom v smere Bratislava – Šaľa.

Hlavným bodom územia je Mierové námestie pred Obvodným úradom. K budove

patrí aj reštaurácia STOP. Z terasy reštaurácie je výhľad na celé námestie. Na námestí

sa okrem Obvodného úradu nachádza aj budova Všeobecnej úverovej banky

a poisťovne Allianz. Táto plocha je z hľadiska pešieho pohybu najfrekventovanejšia. Na

námestí dominuje kruhová fontána s lavičkami a za ňou výsadba stromov.

Severovýchodným smerom sa nachádza jediná časť historickej výstavby na tomto

úseku. Ide o väčšinou trojpodlažné obytné domy. Na ich prízemí sú obchodné

prevádzky, cukráreň a rýchle občerstvenie. Popri tejto historickej výstavbe je zachovaná

aleja stromov Celtis occidentalis.

Budova polície je výškovo rozdelená na tri časti – jednopodlažnú, trojpodlažnú

a päťpodlažnú časť. Pred budovou je trávnatá plocha a skupinová výsadba stromov.

44

Na náprotivnej strane ulice je budova reštaurácie. Nasleduje obchodné centrum

Galaxia, v ktorom sú rôzne obchodné prevádzky a taktiež kaviarne. Práve sem sa z ulice

presúva väčšina návštevníkov centra mesta.

Zástavba pokračuje ďalším obchodným domom – OD UNIVERZÁL. Tento objekt

prešiel v nedávnej dobe rekonštrukciou fasády. Pred obchodným domom je parkovisko.

Výškovou dominantou je zatiaľ nedokončený hotel Arli kruhového pôdorysu. Vedľa

hotela je novozaložené námestie s fontánou a novou výsadbou stromov. Pôdorysne

korešponduje s hotelom.

Za novým námestím je budova Mestského kultúrneho strediska, ktorej fasáda bola

rekonštruovaná súbežne s fasádou OD UNIVERZÁL. V budove Mestského kultúrneho

strediska sa nachádza kaviareň, kníhkupectvo a kino so samostatným vchodom.

Záujmové územie je ukončené polyfunkčným objektom.

Na celom riešenom území sú chodníky zo zámkovej dlažby, len pred budovou

polície je asfaltová plocha. Zámková dlažba sa skladá z viacerých druhov, veľkostí

a farieb, čo na chodcov pôsobí mätúco a chaoticky. Pri leteckom pohľade je jasne

určené geometrické stvárnenie námestia, pri pešom pohybe je však tento zámer

nebadateľný. Asfaltová plocha pred Políciou je v dezolátnom stave.

Pri fotodokumentácii územia bolo zistených viac typov mobiliáru (lavičiek,

smetných košov, osvetlenia, stojanov na bicykle, mobilných nádob na zeleň). Je to

dôsledok výmeny mobiliáru na Mierovom námestí, výstavby nového námestia pred

Mestským kultúrnym strediskom a rekonštrukcie plochy pred OD UNIVERZÁL.

Následne sa starší mobiliár premiestnil do iných častí mesta.

Celkovo riešené územie pôsobí po rekonštrukcií a vybudovaní niektorých častí

upraveným dojmom. Najrušivejším elementom je práve cesta I. triedy I/75. Cieľom

návrhu je preto preložiť dopravu na ulicu Z. Kodálya a vylúčiť tak dopravu z centra

mesta. Vznikne tak výborný priestor pre pešiu zónu.

4.1.3 Inventarizácia zelene

Súčasťou riešeného územia je mestská zeleň. Zastupujú ju vzrastlé listnaté

a ihličnaté stromy, listnaté a ihličnaté kry a skupiny krov. Významnú zeleň v súčasnosti

45

tvorí mestská aleja, je potrebné ju v zachovať, chrániť a dopĺňať. Mestskú zeleň dopĺňa

sezónna zeleň v mobilných nádobách.

Celtis occidentalis

Betula pendula

Tilia x euchlora

Pinus sylvestris

iné

Graf 1. Druhové zloženie stromov

sadovnícka hodnota 4

sadovnícka hodnota 3

sadovnícka hodnota 2

sadovnícka hodnota 1

Graf 2. Sadovnícka hodnota stromov

zdravotný stav 5

zdravotný stav 4

zdravotný stav 3

zdravotný stav 2

Graf 3. Zdravotný stav stromov

Návrh na zásahy:

Na základe výsledkov hodnotenia drevín uvedených v tabuľkovej časti (viď príloha

Inventarizačné tabuľky)sa javí ako optimálny výrub niektorých stromov, krov a skupín

krov(viď príloha Tabuľky výrubov). Na okamžitý výrub sú navrhnuté aj niektoré

46

dreviny, ktoré nezapadajú do koncepcie úpravy tejto plochy vzhľadom na ďalšie

využívanie záujmového územia ako pešej zóny (zvýšený pohyb návštevníkov).

4.1.4 Dopravná analýza

Centrálnou mestskou zónou (CMZ) prechádza ulica Mierové námestie a Hlavná

ulica (v smere zo Sládkovičova na Šaľu). CMZ lemujú nasledovné komunikácie: ulica

Esterházyovcov (zo Serede), Parková ulica (pokračuje od kruhového objazdu na

východ), ulica Z. Kodálya (sever – juh), Vajanského ulica (smerom z Matúškova na

západ), pokračuje Hodskou ulicou. CMZ uzatvára Šafárikova ulica (v smere juh –

sever).

Za dominantné dopravné spojenie možno považovať komunikácie v smere juh –

sever a východ – západ. Medzimestská doprava sa uskutočňuje najmä na ceste I. triedy

I/75 v smere Bratislava – Šaľa a rozdeľuje tým CMZ na dve polovice. Doprava na tejto

komunikácia je vysoko frekventovaná a je potrebné ju z centra mesta preložiť na

okrajovú časť CMZ.

Cyklistická doprava je zanedbateľná, neexistujú tu žiadne cyklistické trasy. V smere

východ – západ je orientovaná pešia doprava (smer autobusová a železničná stanica –

Nemocnica sv. Lukáša).

Plochy parkovísk v centre mesta dostatočne pokrývajú potrebu obyvateľov

a návštevníkov CMZ. Sú tu vytvorené primerane veľké parkovacie plochy pri

nákupných centrách, reštauráciách, úradoch aj pri obytných domoch.

Pri návrhu pešej zóny je potrebné brať do úvahy, že sa vylúčením automobilovej

dopravy na určenej lokalite zvýši potreba parkovacích miest. Je vhodné ju doplniť

výstavbou "zeleného" parkovacieho domu na súčasnom parkovisku neďaleko

plánovanej pešej zóny. Vyrieši sa tým úbytok parkovacej plochy pred OD

UNIVERZÁL a súčasne sa vytvorí miesto pre bezpečné parkovanie návštevníkov pešej

zóny.

V návrhu je prioritné zvýšiť ničím neobmedzovanú pešiu dopravu na riešenom

území.

47

4.1.5 Funkčno-priestorová analýza

Funkcie jednotlivých budov v riešenom území môžeme rozdeliť na:

• administratívu,

• služby,

• bývanie,

• bývanie spojené so službami,

• polyfunkčné objekty.

Vo funkčno – priestorovej analýze je okrem počtu nadzemných podlaží potrebné

určiť aj typ strechy. Tento fakt nám umožňuje na nami zvolenom type strechy vytvoriť

extenzívnu alebo intenzívnu strešnú záhradu. Keďže ide o staršie budovy,

predpokladáme, že nosnosť striech bude zodpovedať minimálne nosnosti potrebnej na

založenie extenzívnej strešnej záhrady.

Voľné plochy na území plnia funkciu námestí. Sú to pomerne veľké otvorené

priestranstvá s frekventovanou pešou dopravou najmä v dopoludňajších

a popoludňajších hodinách počas pracovného týždňa. Vo večerných hodinách a počas

víkendov sa frekvencia pešieho pohybu znižuje. Cez víkend sa výrazne obmedzuje

väčšinou na dopoludňajší presun smerom z obytných častí mesta ku kostolu, tržnici

a späť.

4.1.6 Kompozičná analýza

Z hľadiska kompozície je hlavnou kompozičnou osou územia cesta I. triedy, ktorá

toto územie rozdeľuje v smere juh – sever na dve polovice. Pohľadové dominanty tvorí

prebiehajúca výstavba hotela Arli, panoráma Mierového námestia. Farebne zaujímavým

objektom je OD UNIVERZÁL, ktorý púta pozornosť svojou sivo – červenou fasádou.

Významným prvkom je existujúca historická zástavba bytových domov, pričom na

prízemí sa sústreďujú služby. Budovy boli postavené približne v šesťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia. Tieto budovy aj so zachovanou alejou stromov tvoria protiklad

protistojacim moderným obchodným domom.

48

Výrazne pozitívne hodnotíme voľné priestranstvá jednotlivých námestí – Mierového

námestia a námestia pred Mestským kultúrnym strediskom. Tieto plochy ponúkajú

široký potenciál pri návrhu pešieho verejného priestranstva.

4.1.7 Výšková analýza budov

Z hľadiska výšok jednotlivých objektov sme územie rozdelili podľa počtu

nadzemných podlaží na nasledovné:

• objekty s jedným nadzemným podlažím,

• objekty s dvoma nadzemnými podlažiami,

• objekty s tromi nadzemnými podlažiami,

• objekty so štyrmi nadzemnými podlažiami,

• objekty s piatimi nadzemnými podlažiami,

• objekty so šiestimi nadzemnými podlažiami,

• výšková dominanta.

Do výškovej analýzy budov sme zakomponovali aj vhodnosť jednotlivých budov na

realizáciu strešnej a vertikálnej zelene.

Pri potenciálnych strešných záhradách sme vyberali budovy s plochou strechou.

Jednou z podmienok bolo, aby bol na strechu dobrý výhľad z vyššej susediacej budovy

pre estetický zážitok pozorovateľa.

Pri uplatnení vertikálnej zelene sme brali do úvahy najmä vzhľad budovy (fasádu)

a esteticko – kompozičný význam pre okolité prostredie.

Na niektorých objektoch je podľa analýzy možné použiť kombináciu strešnej aj

vertikálnej zelene, a to konkrétne na budove Obvodného úradu, Všeobecnej úverovej

banky, polície, OD UNIVERZÁL a Mestského kultúrneho strediska.

4.1.8 SWOT analýza

SWOT analýza je metóda používaná na hodnotenie silných a slabých stránok,

príležitostí a ohrození, ktoré sa vyskytujú v danom projekte:

49

• silné stránky (Strenghts) – vnútorné atribúty, ktoré napomáhajú k dosiahnutiu

cieľa

• slabé stránky (Weaknesses) – vnútorné atribúty, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa

• príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré dopomáhajú k

dosiahnutiu cieľa

• ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré komplikujú dosiahnutie cieľa

Táto SWOT analýza bola vykonaná na základe prieskumu, pri ktorom obyvatelia

mesta Galanta odpovedali na nasledovné otázky s možnosťou doplnenia vlastných

pripomienok a názorov:

• Čo vám - občanom Galanty - v centre mesta chýba, čo by ste privítali/zmenili?

• Čo vám v centre mesta prekáža?

• Čo sa vám páči?

• Zdržujete sa v centre mesta často?

• Trávite tu voľný čas (napr. víkend)?

• Je tu podľa vás dostatok zelene?

• Čo pokladáte za pozitíva centra mesta?

• Čo pokladáte za negatíva centra mesta?

Na základe zodpovedaných otázok sme vypracovali nasledovnú SWOT analýzu:

• silné stránky:

o pekne upravené Mierové námestie

o udržiavané centrum mesta

o príjemne pôsobiace centrum

o modernizácia centra

o prítomnosť dôležitých úradov → pohyb ľudí

o dostatok obchodných prevádzok

o dostupné z autobusovej a železničnej stanice

o veľká plocha námestia

50

• slabé stránky:

o frekventovaná doprava v centre mesta

o nedostatok zelene

o rušivo pôsobiaca stavba hotela

o veľa spevnených plôch a budov

o absencia ľudí vo večerných hodinách a cez víkend

o nedostatočne využité budovy

o nedostatok kaviarní, cukrární s vonkajšou terasou

• príležitosti:

o miesto na oddych – tienisté miesta

o vodný prvok

o stánky na ulici – menši trh – sezónne trhy(vianočné, veľkonočné,

Galantské trhy...)

o pešia zóna

o pódium – kultúrne predstavenia

o detské ihrisko

o park

o trávnaté plochy – piknik, slnenie

• ohrozenia:

o centrum sa začína podobať na kamenné mesto

o nedostatočná návštevnosť

o frekventovaná cesta I. triedy

4.2 Návrh

4.2.1 Návrh - rozdelenie územia

Riešené územie sme v návrhu rozdelili na pešiu zónu a parkovacie plochy. Pešia

zóna zaberá celý "vnútorný" priestor územia. Najväčšie parkovisko sa nachádza za OD

UNIVERZÁL. Je situované na mieste pôvodného parkoviska určeného najmä na

51

zásobovanie obchodného domu. Parkovisko sme vytvorili aj na mieste vjazdu do

podzemnej garáže obchodného domu Galaxia. Slúži najmä pre návštevníkov

reštaurácie.

Vo výkrese sú takisto naznačené extenzívne strešné záhrady. Objekty vhodné na

umiestnenie strešnej zelene sú volené podľa výškovej analýzy budov. Predpokladáme,

že budovy sú postavené tak, aby uniesli relatívne nízku hmotnosť extenzívnej strešnej

záhrady. Na týchto strechách vegetačnú vrstvu tvorí nízka lúčna zmes určená pre suché

stanovištia. Túto formu rastlinného krytu sme volili s ohľadom na jej bohaté estetické

vlastnosti (pestré kvitnutie) a predovšetkým kvôli nízkej intenzite údržby (kosba

dvakrát za rok).

Výnimku tvorí strecha budovy Polície, kde časť strechy je intenzívne využívaná

zamestnancami, ale i návštevníkmi tejto inštitúcie.

4.2.2 Návrh pešej zóny

Vytvorenie pešej zóny v mieste od Mierového námestia po budovu Polície je v

súlade s uvedenými územnoplánovacími dokumentmi mesta.

Pešia zóna z hľadiska funkcie patrí medzi pešie zóny s prevahou kultúrnej

a spoločensko – zábavnej funkcie. bude. Sú tu umiestnené zariadenia obchodov, služieb,

verejného stravovania a inej občianskej vybavenosti. Takisto sú tu vytvorené plochy pre

kultúrne spoločenské akcie. Pešia zóna je rozvinutá v jednom hlavnom smere – tvorí ho

hlavná kompozičná os územia. Ide o pešiu zónu vyhradenú výlučne pre pešiu

a cyklistickú dopravu. Zásobovanie sa úplne presúva na okrajové časti pešej zóny – za

pôvodnú zástavbu a za OD UNIVERZÁL.

Trvalou súčasťou pešej zóny bude mestská zeleň, mestský mobiliár – pevne osadené

lavičky, smetné koše, svietidlá verejného osvetlenia. Pôvodný mobiliár sme z územia

odstránili, ponechali sme len jeden typ pouličného osvetlenia. Zvolili sme jednoduchý

a moderný typ mobiliáru nenáročný na údržbu. Celú plochu pôvodnej dlažby a asfaltu

sme odstránili a nahradili jednoduchou veľkoformátovou betónovou dlažbou v dvoch

odtieňoch sivej farby.

Spojením Mierového námestia a s menším námestím pri hoteli Arli sa vytvoril veľký

priestor, ktorý sme využili na vybudovanie stupňovitého amfiteátra umiestneného pod

52

terénom. Vytvorili sme tak priestor pre rôzne kultúrne podujatia, ale i zaujímavú

terénnu modeláciu najmä pre posedenie a hry detí. Okolie fontány sme doplnili

polkruhovou výsadou druhu Tilia x euchlora a vytvorili sme tak miesto pre príjemné

letné posedenie v tieni týchto stromov. Vyrúbali sme pomerne veľkú časť drevín, ktoré

sme však nahradili novou výsadbou. Pre hotelom sme zopakovali geometrickú výsadbu

druhu Tilia x euchlora a zároveň sme tak vytvorili miesto pre terasu kaviarne

umiestnenej na prízemí hotela. Obe geometrické výsadby sme podporili dlažbou

tmavšej farby. Pri hlavnom vstupe do hotela sú vysadené dva kusy druhu Prunus

fuoticosa 'Globosa'.

Zaujímavým prvkom na námestí je vodný kanál organického tvaru, ktorý narúša

a zároveň ozvláštňuje pravidelné usporiadanie pešej zóny. Kanál ústi z picej fontánky

a vlieva sa do fontány na námestí. Tento kanál je 20 centimetrov hlboký a 50

centimetrov široký. Na mieste hlavných peších ťahov je zasklený, aby uľahčil prechod

pre peších, či pre hendikepovaných. Smerom k fontáne je voľný a slúži na osvieženie

a hru pre deti.

Na časti budovy Obvodného úradu je umiestnená lanková konštrukcia pre popínavé

rastliny. Tvorí zelenú stenu námestia.

Pred hotelom Arli sme odstránili kruhové námestie s fontánou. Na navrhnutom

elipsovitom námestí sme umiestnili vodotrysky, ktoré budú vo večerných hodinách

podsvietené bodovým osvetlením a vytvoria tak pôsobivé reprezentačné miesto pre

vstup do hotela. Na plochu námestia nadväzuje elipsovitá plocha rovnakého rozmeru,

ktorá bude v lete využívaná ako pláž a v zime ako klzisko. Veľkou výhodou v tomto

prípade je umiestnenie tejto plochy blízko pri spomínanej kaviarni. Návštevníci tak

majú dobrý prístup na terasu kaviarne a takisto na letné osvieženie pri vodotryskoch.

Pôvodnú cestnú komunikáciu sme naznačili pásom striedajúcich sa trávnatých

a vodných plôch s vydláždenými prechodmi. Prechody sme umiestňovali na základe

peších trás. Vodné plochy sú 20 centimetrov hlboké a vedú cez ne prechody zo

stupákov (jednotlivé dlažobné kocky). Celý tento pás začína zasklenou vodnou plochou

s picou fontánkou, odkiaľ pramení spomínaný vodný kanál.

Na tomto úseku navrhujeme doplniť vináreň a umiestniť sem, k existujúcej cukrárni

a fastfoodu posedenia. Posedenia sú voľne umiestnené pod alejou, nie sú žiadnym

spôsobom ohraničené.

53

Na pôvodnom parkovisku pred OD UNIVERZÁL sme vytvorili plochu pre konanie

kultúrnych podujatí (veľkonočné trhy, májové oslavy, Galantské trhy, vianočné trhy...).

Zaujímavým prvkom na tejto plocho je vyvýšená zatrávnená terasa s výsadbou Prunus

fruticosa 'Globosa', ktoré poskytujú tieň v slnečných dňoch. Návštevníci sú na terasu zz

námestia navedení pomocou bodových osvetlení a na opačnej strane ich upúta striedanie

bodového osvetlenia s vodoryskami s tzv. preskakujúcou vodou.

Súčasná malá terasa patriaca kaviarni v obchodnom centre Galaxia je rozšírená

a napodobňuje terasu pri hoteli. Na vytvorenie príjemného tieňa sú tu vysadené štari

kusy druhu Prunus fruticosa 'Globosa'.

Terasa pri kaviarni je od parkoviska oddelená kovovou konštrukciou s popínavými

rastlinami, Konštrukcia je prechodná a aj po opadaní listov zaujímavá svojou červenou

farbou.

Priestor pred Políciou je navrhnutý ako malé námestie s výsadbou Prunus fruticosa

'Globosa'. Pod stromami sú umiestnené lavičky. Dominantou tejto časti je zelená

strecha budovy. Terasovitá strecha je doplnená aj konštrukciou s popínavými rastlinami

a tvorí zaujímavý pohľad pre peších. Budov je doplnená aj lankovou konštrukciou pre

popínavé rastliny (podobne ako na budove Obvodného úradu).

Dočasné zariadenie je mobilnými predajnými stánkami, ktoré sa na určené miesto

(pred OD UNIVERZÁL) umiestňujú počas veľkonočných sviatkov, májových osláv,

Galantských trhov, vianočných trhov...). Taktiež navrhujeme zapojiť do verejného

života deti, a to sezónnymi výstavkami ich výtvarných prác vytvorených na rôznych

krúžkoch v Centre voľného času a na Základnej umeleckej škole.

Svojou rozlohou, prepojením s Mierovým námestím a atraktivitou sa pešia zóna

stane zaujímavým rozšírením centrálneho verejného priestoru mesta a privedie do mesta

život. Stane sa atraktívnou pre všetky vekové skupiny obyvateľstva. Opäť sa v Galante

vyzdvihne do popredia pôvodná funkcia verejných priestorov – vytvoríme miesta

stretávania, kde občania môžu pestovať kontakty medzi sebou navzájom

i s návštevníkmi mesta.

54

4.2.3 Mobiliár a iné technické detaily

Pri výbere mobiliáru a sme zohľadňovali jeho odolnosť, ľahkú údržbu a celkový

dizajn. Volili sme modernejší kovový vzhľad mobiliáru a dve farby jednoduchej

betónovej dlažby. Všetok pôvodný mobiliár sme odstránili, ponechali sme len

jednoduchší typ pouličného osvetlenia a bodové svietidlá, ktoré sú v súčasnosti na

území použité. Tieto typy osvetlenia sme v návrhu použili na doplnenie.

Lavičky – inšpirácia Pražský hrad

Stôl so stoličkami

Stôl ET 1511

- rozmery:100 x 100 cm

- výška: 74 cm

Stolička ECH 0297

- rozmery:50x50 cm

- výška: 91 cm

Odpadkový kôš SINGLE FOX INOX

- zdroj: http://www.karim.cz/

- katalóg METALCO 2007

- materiál: nerez

- objem: 150 l

- priemer: 500 mm

- výška: 1040 mm

Obr. 14 Lavička

Obr. 16 Odpadkový kôš

Obr. 15 Stôl so stoličkami

55

Stojan na bicykle RESET INOX

- zdroj: http://www.karim.cz/

- katalóg METALCO 2007

- materiál: nerez

- rozmery: 420x1230 mm

- výška: 560 mm

Picia fontánka FUENTE INOX

- zdroj: http://www.karim.cz/

- katalóg METALCO 2007

- materiál: nerez

- výška fontánky: 102 + 990 mm

- šírka fontánky: 100 mm

- rozmery základne: 296x890 mm

hĺbka 102 mm

Ochranná mreža pre strom LITTERA

- zdroj: http://www.karim.cz/

- katalóg METALCO 2007

- materiál: nerez

- hrúbka: 4 mm

- rozmery: 1440x1440mm (s centrálnym

otvorom ø=800mm) Obr. 19 Ochranná mreža pre strom

Obr. 17 Stojan na bicykle

Obr. 18 Picia fontánka

56

Informačná tabuľa ICARO

- zdroj: http://www.karim.cz/

- katalóg METALCO 2007

- materiál: nerez

- obojstranná

- rozmery tabule: 800x2050 mm

- rozmery informačnej časti: 700x1000 mm

Dlažba Klasiko

- zdroj: www.premac.sk

- farba sivá, grafit

- rozmer: 20 x 20 cm

- výška: 8 cm

- spotreba: 25 ks/m2

- hmotnosť: 190 kg/m2

Obrubník záhradný

- zdroj: www.premac.sk

- farba sivá, grafit

- dĺžka: 498±2 mm

- šírka: 50±2 mm

- výška: 150±5 mm

- hmotnosť: 8,75 kg/ks

- spotreba: 2 ks/m

- povrch: drsný, odolný proti oderu

Obr. 20 Informačná tabuľa

Obr. 22 Obrubník

Obr. 21 Dlažba

57

4.2.4 Návrh zelenej strechy

Zelená strecha na budove Polície je terasová, čo dáva možnosť využitia nielen pre

strešnú, ale i vertikálnu záhradu. Strešná záhrada je založená na princípoch extenzívnej

strešnej záhrady. Vegetačnú vrstvu tvorí nízka lúčna zmes určená pre suché stanovištia.

Túto formu rastlinného krytu odôvodňujeme jej estetickými vlastnosťami (pestré

kvitnutie) a predovšetkým nízkou intenzitou údržby (kosba dvakrát za rok).

Časť strechy je využívaná intenzívne. Je to strecha najnižšej budovy a terasovito

členená budova. Na týchto plochách sú umiestnené posedenia.

Strecha najnižšej budovy je určená pre zamestnancov a návštevníkov inštitúcie.

Súčasťou sú automaty na nápoje umiestnené v budove.

Jednotlivé terasy sú vyhradené pre zamestnancov. Súčasťou je bufet umiestnený pred

vstupom na terasy.

Na jednotlivých terasách sú umiestnené jednoduché konštrukcie pre popínavé

rastliny. Pozostávajú s hustého pletiva a z drevených latiek, ktorými je pletivo spevnené

Táto opora je určená najmä pre priliepavé rastliny, ovíjavým rastlinám zabezpečíme

oporu oceľovými lankami.

4.2.5 Osadzovací plán drevín

4.2.5.1 Stromy

Na výsadbu sme vybrali dva druhy

drevín: Tilia x euchlora a Prunus

fruticosa 'Globosa'. Sortiment sme volili

na základe existujúcej výsadby. Aleju

sme doplnili štyrmi kusmi Celtis

occidentalis. Okolo fontány sme vysadili

7 kusov Tilia x euchlora. Na terase pri

hoteli Arli je vysadených 9 kusov Tilia x

euchlora. Pred vstupom do hotela sme

Obr. 23 Prunus fruticosa 'Globosa'

58

vysadili 2 kusy Prunus fruticosa

'Globosa'.

Na vyvýšenej terase je 7 kusov Prunus

fruticosa 'Globosa'. Na terase kaviarne

v obchodnom centre Galaxia je sú

vysadené 4 kusy Tilia x euchlora.

Pred budovou polície je výsadba z 9

kusov Prunus fruticosa 'Globosa'.

Výsadbu realizujeme tradičnými

postupmi. Údržba stromov nevyžaduje

okrem všeobecnej údržby žiadne

špecifické opatrenia.

4.2.5.2 Popínavé rastliny

Na výsadbu zelenej steny na časti

budovy Obvodného úradu je zvolená

stálozelená Lonicera henryi a to v počte

40 kusov (1 kus na 50 centimetrov).

Na výsadbu ku konštrukcii medzi

terasou kaviarne a parkoviskom je

vysadených 16 kusov Lonicera

caprifolum na zvislé oceľové lanká a 10

kusov Vitis vinifera 'Purpurea' na

mriežku z oceľových lán.

Na budove polície sú umiestnené dva

druhy konštrukcií. K lankovej konštrukcii

vysádzame 22 kusov Lonicera henryi. Ku

konštrukcii z pletiva vysádzame celkovo

16 kusov Lonicera caprifolum, 9 kusov

Hydrangea anomala 'Petiolaris', 5 kusov

Hedera helix 'Green Ripple', 15 kusov

Obr. 24 Tilia x euchlora

Obr. 25 Lonicera henryi

Obr. 26 Lonicera caprifolum

59

Hedera helix 'Buttercup', 13 kusov

Parthenocissus quinquefolia , 8 kusov

Vitis vinifera 'Purpurea' podľa

osadzovacieho plánu. Ovíjavé rastliny

(Lonicera caprifolum) podporíme v raste

umiestnením oceľového lanka.

Oceľové lanká na všetkých lankových

konštrukciách umiestňujeme vo

vzdialenosti 50 centimetrov.

Výsadbu realizujeme základným

postupom. Rastliny vysádzame v rozstupe

50 centimetrov. Údržba sa obmedzuje len

na udržanie veľkosti rastlín rezom.

Obr. 27 Vitis vinifera 'Purpurea'

Obr. 29 Hedera helix 'Green Ripple'

Obr. 30 Hedera helix 'Buttercup'

Obr. 31 Parthenocissus quinquefolia

Obr. 28 Hydrangea anomala 'Petiolaris'

60

4.2.6 Konštrukcie pre popínavé rastliny

4.2.6.1 Kovová konštrukcia pre popínavé rastliny

Ide o kovovú konštrukciu, ktorá je ukotvená v zemi. Oddeľuje terasu od parkoviska

a zároveň umožňuje bezproblémový prechod peších vďaka nevyplneným priestorom.

Súčasťou konštrukcie sú oceľové lanká, ktoré slúžia ako opora pre popínavé rastliny.

Zvislé lanká sú určené pre rastliny ovíjavé, kombinácia zvislých a vodorovných pre

rastliny úponkovité. Pod jednotlivými prvkami je potrebné doplniť substrát pre rastliny.

Na vyhĺbenie základov použijeme vinohradnícky vrták s priemerom 30 cm. Na dno

základovej jamy dáme vrstvu štrku. Do betónového základu upevníme tyč, na ktorú je

upevnená konštrukcia pomocou skrutky. Lanká upevňujeme ku konštrukcii špeciálnymi

držiakmi vyvinutými pre tieto lanká a do zeme pomocou kovových klinov.

4.2.6.2 Lanková konštrukcia

Lanková konštrukcia pozostáva z oceľových lán. Laná sú v rozstupe 50 centimetrov.

Sú upevnené o stenu budovy kotviacimi prvkami.

4.2.6.3 Konštrukcia na strešnej záhrade

Konštrukcia je vytvorená z jednoduchej drevenej kostry, na ktorú je upevnené husté

pletivo, ktoré umožňuje rásť najmä priliepavým rastlinám. Na podporu ovíjavých rastlín

je konštrukcia doplnená oceľovými lanami.

61

5 Záver

Počet obyvateľov sa každým rokom zvyšuje. Tým vzrastá aj potreba rozširovania

urbanizovanej krajiny. Zelená architektúra je čiastočnou odpoveďou na otázky týkajúce

sa rastu populácie a s ním i na zvyšujúce sa nároky na životný priestor. Premýšľajme

nad možnosťami využívania tradičných stavebných materiálov, alternatívnych zdrojov

energie, nad skutočnými potrebami ľudstva. Už neexistuje možnosť napraviť zásahy do

prírody. Je na človeku, aby sa chybám, ktoré doteraz svojím nerozvážnym konaním

spôsobil, začal vyhýbať a v rámci možností ich aj napravil. Jednou z alternatív je

ozeleniť "nezelenú" architektúru. Samozrejme nemôžeme všetko zazelenené považovať

za skutočne "zelené". Zeleň ekologickú architektúru iba dopĺňa.

Záleží na každom z nás, aby sme si na základe overených poznatkov a skutočností

vytvorili svoj vlastný názor. Spĺňa zelená architektúra všetky požiadavky na skutočne

ekologický rast ľudských sídel? Je ekologická architektúra schopná reagovať na súčasné

spoločenské, kultúrne, hospodárske a ekologické problémy? Je architektúrou

priateľskou k prírode a životnému prostrediu?

Práca prináša pohľad na tradičné prístupy i trendy vo svetovej tvorbe a na návrhu

strešného a vertikálneho ozelenenia budov v centrálnej mestskej zóne demonštruje

spôsob realizácie nových technológií na Slovensku. Poukazuje na metódy na našom

území dosiaľ nepoužívané, na jeden z aktuálnych príkladov ich využitia. Práca apeluje

na návrat prijateľných a nových foriem zelene v podobe zelených stien.

Možnosti uplatnenia poznatkov z teoretickej časti práce sú široké. Ich aplikáciu

v našich podmienkach však ovplyvňujú funkčné, estetické, spoločenské

a v neposlednom rade hospodárske podmienky. Cieľom je nájsť kompromis (možno

syntézu) v známych metódach súčasnej tvorby zelene a nájsť adekvátny spôsob

integrácie nových vegetačných prvkov do urbanizovanej krajiny. Inšpiráciou sa nám

stáva tvorba svetových architektov a záhradných architektov. Je potrebné zistiť, ktorá

forma zazelenenia je v akom prostredí najvhodnejšia. Prečo sa strešné záhrady

vyskytujú v takej malej miere? Prečo sa na Slovensku takmer nevyužíva ozelenenie

pomocou popínavých rastlín? Prečo na verejných priestranstvách nevidíme vertikálnu

zeleň? Prečo reprezentatívne budovy neupevnia svoju funkciu zaujímavými "živými

62

stenami"? Nie je na to priestor, finančné prostriedky alebo odvaha? Veď je to zeleň ako

každá iná.

Zameranie sa na vertikálnu zeleň a na problematiku vysokého podielu architektúry

v centrálnych mestských zónach upozorňuje na možnosť relatívneho zmiernenia

dopadu urbanizácie na psychické a fyzické zdravie človeka. Popínavými rastlinami

a strešnými záhradami dokážeme obmedziť negatívne vplyvy hustej zástavby

a rozsiahlych spevnených plôch aj vo vzťahu k vodnému režimu.

Strešné záhrady a vertikálne konštrukcie sú v našej krajine novinkou, ktorá vyžaduje

pozitívny prístup a náklonnosť k experimentovaniu. Architektúra ozvláštnená takouto

formou zelene sa stáva výnimočnou. Ovplyvňuje svoje okolie a priaznivo pôsobí na

psychiku človeka a umožňuje zvyšovať aj štandard interiérov prechodom na zelené

strechy - terasy, čo pomôže priestorom pracovným ale aj obytným.

Hlavnou požiadavkou súčasnosti je spojiť architektúru a zeleň do harmonicky

pôsobiaceho celku. A práve novými metódami ozelenenia a ich aplikáciou v husto

zastavaných centrálnych častiach miest môže byť táto podmienka splnená tak, ako

prezentuje predložená diplomová práca. Jej využite nie je iba v prínose novej inšpirácie,

ale po predložení mestskému zastupiteľstvu by sa dala efektívne použiť na reálne

uplatnenie pri koncipovaní prestavby centra Galanty.

63

6 Zoznam použitej literatúry

1. BRATH, J. 2000. Pešie zóny. Bratislava: STU, 2000. 175 s. ISBN 80-227-1300-

7

2. BURIAN, S. 2009. Zelené fasády budov. [online]. [cit. 2011.03.18.]. Dostupné

na internete:< http://www.uzemneplany.sk/zakon/zelene-fasady-budov>

3. CANTRELL, B. – MICHAELS, W. 2010. Digital drawing for landscape

architecture : contemporary techniques and tools for digital representation in

site design. USA, 2010. ISBN 978-0-470-40397-6

4. ĎURIŠOVÁ, A. 2005. Extenzívne ozelenenie strešných konštrukcií. [online].

[cit. 2011.03.25.]. Dostupné na internete: <

http://www.slpk.sk/eldo/2006/007_06/durisova_a.pdf>

5. Expression paysagére - french landscape design. Paris: ICI Interface. 2007.

ISBN 978-2-916977-03-4

6. GAVIN, D. 2005. Navrhnite si záhradu. Bratislava: Ikar, 2005.192 s. ISBN 80-

551-0911-7

7. GEHL, J. – GEMZOE, L. 2002. Nové městské prostory. Era, 2002, 264 s.

8. KALUSOK, M. 2004. Zahradní architektura. Brno: Computer Press, 2004. 192

s. ISBN 80-251-0287-4

9. KOŠŤÁL, D. 2006. Záhrada na poschodí alebo zeleň vo výškach. [online]. [cit.

2009.01.10.]. Dostupné na internete:

<http://www.mojdom.zoznam.sk/cl/10032/99467/Zahrada-na-poschodi-alebo-

zelen-vo-vyskach>

10. KRAJČOVIČOVÁ, D. 2006. Strešné záhrady I. [online]. [cit. 2009.03.12.].

Dostupné na internete: < http://www.zahradaweb.cz/Stresne-zahrady-

I.__s517x44262.html>

11. MACHOVEC, J. 1999. Význam a možnosti uplatnenia zelene pri

rekonštrukciách centrálnych mestských zón a peších zón. In: Pešie zóny. Nitra:

Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu, 1999. s. 5 – 8.

12. MACHOVEC, J. 2000. Systémový přístup k historickým plochám zeleně

v městském prostrědí. In: Životní prostrědí a veřejná zeleň ve městech a obcích.

Klatovy: VÚST Průhonice, 2000. s. 41 – 47. ISBN 80-85116-21-9.

64

13. MEHL, U. – WERK, K. 1996. Popínavé rastliny. Bratislava : Nezávislosť,

1996. 115 s. ISBN 80-85217-36-8

14. MIKOVÁ, K. - PAULÍKOVÁ, M. - PAULINIOVÁ, Z. Verejné priestory.

Nadácia EKOPOLIS. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.pdcs.sk/files/file/Verejne_priestory.pdf>

15. MIKULAJ, M. Strešná zeleň v meste.2009. [online]. [cit. 2011.03.18.].

Dostupné na internete:< http://www.uzemneplany.sk/zakon/stresna-zelen-v-

meste>

16. MINKE, G. 2001. Zelené střechy. Ostrava: HEL, 2001. ISBN 80-86167-17-8

17. OTRUBA, I. 2002. Zahradní architektura, tvorba zahrad a parku. Era group:

Brno, 2002, 356 s. ISBN 80-86517-13-6

18. PIFKO, H. 2008. Zelená architektúra: desatoro. [online]. [cit. 2011.02.07.].

Dostupné na internete: <http://www.asb.sk/2008/12/03/architektura/stavby-a-

budovy/nizkoenergeticke/zelena-architektura-desatoro.html>

19. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Galanta. [online]. [cit.

2011.02.07.]. Dostupné na

internete:<http://www.galanta.sk/files/PHSR_galanta_0.pdf>

20. RATAJ, V. a kol. 2010. Metodika písania záverečných prác na SPU v Nitre.

Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2010. 84 s. ISBN 978-80-552-

0361-4

21. RÓZOVÁ, Z. – HALAJOVÁ, D. 2002. Parková tvorba. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2002. 130 s. ISBN 80-8069-103-7

22. SEMANOVÁ, E. 1999. Zeleň – integrálna súčasť pamiatkovo chránených

území. In: Pešie zóny. 1999. Nitra: Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu,

1999. s. 9 – 11.

23. SPENS, M. 2007. Landscape architecture: Site/Non site. London: Artmedia

Press, 2007. ISBN-13 9780470034798

24. STEVENS, D. – BUCHAN, U. 2004. Encyklopedie zahrady. Brno: Computer

press, 2004, 352 s., ISBN 80-251-0198-3

25. SUPUKA, J. – FERIANCOVÁ, Ľ. - SCHLAMPOVÁ, T. – JANČURA, P.

2004. Krajinárska tvorba. NITRA, 256 s. ISBN 80–8069-334-X.

26. SUPUKA, J. – FERIANCOVÁ, Ľ. a kol. 2008. Vegetačné štruktúry v sídlach.

Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008. 504 s. ISBN 978-80-552-

0067-5

65

27. SUPUKA, J. a kol. 1991. Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. 1.vyd.

Bratislava: Veda, 1991. 308 s. ISBN 80-224-0128-5

28. ŠKORVAGOVÁ, M. 2009. Zelená architektúra : bakalárska práca. Nitra : SPU,

2009. 57 s.

29. ŠTENCEL, V. – SOUČEK, V. – ŠONSKÝ, D. 1983. Architektonické úpravy

verějných prostranství. Praha: SNTL, 1983. 172 s.

30. ŠTĚPÁNKOVÁ, R. 2006. Základy architektúry a staviteľstva. Nitra: SPU,

2006. 146 s. ISBN 80-8069-741-8

31. TURANCOVÁ, M. 2008. Zelené tapisérie mesta. [online]. [cit. 2011.02.07.].

Dostupné na internete: <

http://www.asb.sk/2008/05/29/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/obvodove-

plaste/zelene-tapiserie-mesta.html>

32. TURANCOVÁ, M. 2009. Živá fasáda v centre mesta. [online]. [cit.

2011.02.07.]. Dostupné na internete:

<http://www.asb.sk/architektura/projekty/ziva-fasada-v-centre-mesta-

3168.html>

33. Územný plán mesta Galanta – návrh- júl 2010. 2010. [online]. [cit. 2011.02.07.].

Dostupné na internete:< http://www.galanta.sk/samosprava/uzemny-plan-mesta>

34. WAGNER, B. 1989. Sadovnická tvorba 1. Praha: SZN, 1989. 336 s. ISBN 80-

209-0031-4.

35. WAGNER, B. 1990. Sadovnická tvorba 2. Praha: SZN, 1990. 328 s. ISBN 80-

209-0112-4

36. YOUNG, CH. 2009. Garden design. New York: DK Publishing, 2009. ISBN

9780 7566 42747

37. ZELENÁ ARCHITEKTÚRA. 2011. Vertikálne záhrady francúzskeho botanika

Blanca. 2011. [online]. [cit. 2011.02.07.]. Dostupné na internete:

<http://www.zelenarchitektura.sk/2011/02/vertikalne-zahrady-francuzskeho-

botanika-blanca/>

66

Zdroje použitých ilustrácií:

Obr. 1: http://www.gardenvisit.com/assets/madge/california_academy_sciences/600x/

california_academy_sciences_600x.jpg

Obr. 2: http://www.inhabitat.com/wp-content/uploads/nanyang1.jpg

Obr. 3: http://markosun.files.wordpress.com/2010/11/antiliamukesh-ambani-house-

antilia.jpg?w=460

Obr. 4: http://inhabitat.com/wp-content/blogs.dir/1/files/2010/03/gardenhouse-ed01.jpg

Obr. 5: http://img.cas.sk/img/12/gallery/470589_.jpg

Obr. 6: http://www.asb.sk/UserFiles/Image/architektura/projekty/ziva-fasada-v-centre-

mesta-3168/01.jpg

Obr. 7: http://www.asb.sk/UserFiles/Image/architektura/projekty/ziva-fasada-v-centre-

mesta-3168/02.jpg

Obr. 8: http://2.bp.blogspot.com/_d2hhrNRmcKw/TTi8l3pRMbI/AAAAAAAAC3g/

YnQbjWs0pSE/s640/mountains-lace-hill-china.jpg

Obr. 9: http://2.bp.blogspot.com/_d2hhrNRmcKw/TTi8pkdlqUI/AAAAAAAAC3s/

2QY3yRPHmUU/s640/mountains-mvrdv-montenegro-resort.jpg

Obr. 10: http://home-and-gardening.info/wp-content/uploads/2009/12/sozawe_3_U9

sEn_69.jpg

Obr. 11: http://news.architecture.sk/uploaded_images/2010/05/paineiras-02.jpg

Obr. 12: http://www.stavebne-forum.sk/data/cms/18627/image-small.jpg

Obr. 13: http://i.pravda.sk/11/031/skcl/P01397db3_EcoPoint.jpg

Obr. 14: Škorvagová, 2010

Obr. 15: http://www.kovany-nabytok.sk/zahradny-nabytok/images/nabytek-pro-

vybaveni-restauraci-algarve.jpg

Obr. 16: http://www.karim.cz/

Obr. 17: http://www.karim.cz/

Obr. 18: http://www.karim.cz/

Obr. 19: http://www.karim.cz/

Obr. 20: http://www.karim.cz/

Obr. 21: http://www.premac.sk/cache/images/tmp/dlazba_forum_povrch_standard

_premac_

http://www.premac.sk/cache/images/tmp/dlazba_klasiko_bezsparove_grafit_premac_97

436.jpg

67

Obr. 22:

http://www.premac.sk/cache/images/tmp/obrubnik_zahradny_farba_siva_premac_99ec

7.jpg

http://www.premac.sk/cache/images/tmp/obrubnik_zahradny_farba_grafitpremac_3c30

1.jpg

Obr. 23: http://www.dreviny.sk/img_dreviny/00938a-visna-krovita-globosa-globosum-

umbraculifera-na-kmieniku180cm-obvod-kmienika-6-8cm--prunus-fruticosa-globosum-

eminens-umbraculifera-.jpg

Obr. 24: http://www.uni.illinois.edu/~dstone/index.1.jpg

Obr. 25: http://www.mobot.org/gardeninghelp/images/low/thmb/D370-0701033.jpg

Obr. 26: http://www.infogradina.ro/arbori-si-arbusti/lonicera/392/1/lonicera-

caprifolium.jpg

Obr. 27:

http://www.derkleinegarten.de/400_ideen/460_balkon/bilder/120_zierwein_vitis_

vinifera_purpurea_rotlaubiger_wein.JPG

Obr. 28: http://www.mobot.org/gardeninghelp/images/low/thmb/D370-0701033.jpg

Obr. 29: http://zahrada.nana.sk/data/po77.jpg

Obr. 30: http://www.garten.cz/images_data/5177-hedera-helix-buttercup-brectan-

popinavy.jpg

Obr. 31: http://1.bp.blogspot.com/_7JUX99uanFs/SN8m3xYIkdI/AAAAAAAAAxM/

iQtyJYyKOtY/s1600/sugisevarvid2.jpg