SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

2125349

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2011 Bc. Marianna Nováková

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

2125349

Využiteľnosť GNSS (Globálnych navigačných satelitných systémov) pri

účelovom mapovaní v projektoch pozemkových úprav

Diplomová práca

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: 4127800 krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav

Školiteľ: Ing. Marcel Kliment, PhD.

Nitra, 2011 Bc. Marianna Nováková

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Bc. Marianna Nováková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Využiteľnosť GNSS (Globálnych navigačných satelitných systémov)pri účelovom

mapovaní v projektoch pozemkových úprav“ vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, dňa 10. mája 2011 .........................................

Abstrakt

Globálne navigačné satelitné systémy sú kozmické družicové systémy, ktoré

umožňujú trojrozmernú orientáciu v čase a priestore na celom svete. Tieto družicové

systémy sú budované na technológii pasívnych diaľkomerných systémov, ktoré za

pomoci merania nosnej fázy alebo kódu dokážu určiť polohu daného objektu v danom

súradnicovom systéme. Tieto merania nie sú presné, ovplyvňujú ich atmosférické,

prístrojové, vizuálne a signálové faktory, ktoré spôsobujú chyby v meraniach. GNSS sa

využívajú v pozemkových úpravách na zriaďovanie bodov podrobného polohového

bodového poľa, účelové meranie polohopisu a účelové meranie výškopisu. V našej práci

sme pomocou pokusu zistili, že pri zatienení meraných bodov vegetáciou alebo stavbou, je

najvýhodnejšie využiť 5 až 15 sekundovú observáciu.

Kľúčové slová: Globálne navigačné satelitné systémy, GPS, GLONASS, GALILEO,

COMPASS, SKPOS, pozemkové úpravy, bod, polohopis, výškopis, meranie, observácia,

analýza

Die Zusammentfassung

Die Global Navigation Satelliten Systeme sind eine Weltraumsatellitensysteme, die

dreidimensionale Orientation in der Zeit und im Raum auf dem ganzes Welt ermöglichen.

Diese Satellitensysteme werden auf der Technologie passives Entfernungsmeßsystem

gebaut. Die Systeme werden den Positionsobjekt im Koordinationsystem mit der Hilfe von

der Phasen- und Kodemessungen navigiert. Die Messungen haben falsche Präzision. Sie

werden durch eine Atmosphärenfaktoren, eine Gerätefaktoren, eine Visuellefaktoren und

eine Signallenfaktoren beeinflußen, die viele Fehler in den Messungen gemacht werde.

GNSS werden in der Flurbereinigung bei der Abgreichtpünktlenherstellt im ausfürlichen

Lagefestpunktfeld, bei der Höhendarstelung und bei der Landenarstelung ausgenutzt.

Unsere Abhandlung werde mit dem Hilfe der Experiment eruierten, dass

Abschirlagenpünkten werden mit dem Pflanzenwuchs und mit dem Gebäuden

aufgemessen. In dieser Situation ist in der Flurbereinigung günstige Einsatz 5 oder 15

Sekunden in einen Observation.

Schlüsselwörter: die Global Navigation Satellite Systeme, das GPS; das GLONASS; das

GALILEO, das COMPASS, SKPOS, die Flurbereinigung, das Punkt, Landendarstelung,

Höhendarstelung, die Observation, die Analyse

Obsah

Úvod 10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 12

1.1 Pozemkové úpravy 12

1.2 Etapy pozemkových úprav 14

1.3 Geodetické činnosti v projektoch pozemkových úprav 16

1.3.1 Zriaďovanie bodov podrobného polohového bodového poľa 17

1.3.2 Účelové meranie polohopisu 19

1.3.3 Účelové mapovanie výškopisu 21

1.4 Základná charakteristika GNSS 23

1.5 Základná charakteristika GPS 25

1.6 História a vznik GPS 26

1.6.1 1. časť budovania systému GPS NAVSTAR 27

1.6.2 2. časť budovania systému GPS NAVSTAR 27

1.6.3 3. časť budovania systému GPS NAVSTAR 27

1.7 Štruktúra GPS 29

1.8 Základné princípy merania pomocou GPS 30

1.9 Technické údaje o systéme 31

1.10 Služby SA, SPS a PPS 32

1.11 Navigačný systém GLONASS 33

1.12 Navigačný systém GALILEO 36

1.12.1 1. Fáza EGNOS 36

1.12.2 2. Fáza tvorba systému GALILEO 37

1.13Navigačný systém COMPASS 40

1.14 Systém SKPOS 43

2 Cieľ práce 46

3 Materiály a metodika práce 47

3.1 Použité prístroje 47

3.2 Metodika práce a metódy skúmania 49

3.3 Popis pokusu 52

4 Výsledky práce a diskusia 53

4.1 Pokus – Prípravná fáza 53

4.2 Pokus – Meračská fáza 56

4.3 Spracovanie výsledkov experimentu 60

4.4 Vyhodnotenie výsledkov experimentu 72

4.5 Faktory ovplyvňujúce presnosť merania pomocou GNSS 86

4.6 Riadenie prístupu signálu z družíc 87

4.6.1 Anti – Spoofing 87

4.7 Stav družíc 88

4.8 Pomer signál/šum a viascestné šírenie signálu 89

4.9 Počet viditeľných družíc a geometrické usporiadanie 90

4.10 Typ prijímača 91

4.11 Dôslednosť prípravy plánu merania, platnosť a presnosť efemeríd 93

4.12 Vplyv ionosféry a troposféry 94

5 Návrh na využitie výsledkov 96

6 Záver 97

7 Použitá literatúra 98

8 Prílohy 104

Zoznam použitých označení

Označenie Pôvodný názov Slovenský ekvivalent

AC Analytické centrum

C/A kód Coarse/Acquistions code Kód pre civilné prijímače

DC Date Center Dátové centrum

DGPS Diferential Global Positioning Diferenciálny polohový systém

System

DOP Dilution of Precission Zníženie presnosti

DPZ Diaľkový prieskum zeme

EC European Commision Európska komisia

EGNOS European Geostationary Navigation Európska geostacionárna

Overlay Service navigačná pomocná služba

ESA European Space Agency Európska vesmírna agentúra

FKP Plošné korekčné parametre

FOC Full Operational Capability Plný operačný stav

GLONASS Globalnaja navigacionnaja Globálny navigačný družicový

sputnikovaja sistema systém

GIS Geografické informačné

systémy

GNSS Global Navigation Satellite System Globálny navigačný satelitný

systém

Označenie Pôvodný názov Slovenský ekvivalent

HDOP Horizontal Dilution of Precision Horizontálna presnosť súradníc

vzhľadom na konšteláciu a

postavenie satelitov

IOC Initial Operational Capability Počiatočný operačný stav

JPO Joint Program Office Spoločná programová skupina

kozmického oddelenia

veliteľstva systémov vzdušných

síl USA

MCS Master Station Control Hlavná riadiaca stanica

NATO Organizácia Severoatlantickej

Zmluvy

NAVSTAR Navigation System with Time and Globálny navigačný

GPS Ranging Global Positioning System pozičný systém

NSC Národné servisné centrum

NR SR Národná rada Slovenskej

Republiky

PDOP Position Dilution of Precision súčet HDOP a VDOP

P-kód Precision code Presný vojenský kód

PGB Podrobné geodetické body

PPS Precise Positioning Service Presná polohová služba

RC Riadiace centrum

RPS Register pôvodného stavu

Označenie Pôvodný názov Slovenský ekvivalent

RTK Real Time Kinematics Kinematická metóda v reálnom

čase

SA Selective Avalilability Zvláštny režim prevádzky GPS

SAR Search and Rescue Service Pátracia a záchranná služba

SC Spracovateľské centrum

SKPOS Slovenská priestorová

observačná služba GNSS

SPS Standard Positioning Service Štandardná polohová služba

ÚGKK SR Úrad geodézie, kartografie a

katastra

USA United States of America Spojené štáty americké

VDOP Vertical Dilution of Precision Vertikálna presnosť súradníc

vzhľadom na konšteláciu a

postavenie satelitov

VRS Virtuálna referenčná stanica

Y-kód Y-code Šifrovaný kód pre vojenské

využitie

Úvod

Globálne navigačné satelitné systémy sú v súčasnej dobe značne frekventovaným

pojmom. Záujem o ich využívanie exponenciálne rastie s novými výdobytkami vedy

a techniky, ako aj s technickým pokrokom krajín, ktoré ich prevádzkujú.

Využívanie navigácie v súčasnosti zasahuje skoro do všetkých sfér národného

hospodárstva, dokonca aj do bežného života obyčajného človeka. Zaznamenávame jeho

použitie najmä v sfére dopravy, či už pozemnej, leteckej, lodnej alebo námornej.

V súčasnosti sa využívajú aj napríklad v lesnom hospodárstve, v presnom

poľnohospodárstve, v environmentalistike, ale najmä pri geodetických činnostiach, ktoré

sa využívajú v rôznych odvetviach.

Problematika globálnych navigačných satelitných systémov je v dnešnej dobe často

diskutovanou a riešenou problematikou v rámci Európskej únie, vzhľadom k výstavbe

nového satelitného navigačného systému pod jej záštitou, známeho pod pracovným

názvom GALILEO. Na jeho spolufinancovaní, napriek prebiehajúcej svetovej

hospodárskej kríze, sa Slovenská republika, ako člen Európskych spoločenstiev,

spolupodieľa.

Systém GALILEO má spolupracovať s ostatnými, v Európskom sektore dostupnými,

navigačnými satelitnými systémami ako sú americký GPS NAVSTAR a ruský GLONASS,

u ktorých zaznamenávame postupnú modernizáciu, ktorá dovoľuje vzájomné prepojenie

týchto globálnych navigačných satelitných systémov.

Po dobudovaní nového čínskeho systému COMPASS predpokladáme zvýšenie

dostupnosti navigačných služieb s väčšou presnosťou a kvalitou aj pre bežného užívateľa,

ktorý nevyužíva predplatené rozhranie s vyššou špecifikáciou kvality signálu.

Príjem kvalitného signálu z družíc globálnych navigačných satelitných systémov sú

jedným zo základných prvkov určujúcich kvalitu nameraných údajov. Kvôli rôznym

rušivým elementom ktoré ďalej rozvádzame v práci, dochádza k skresľovaniu akosti

dosiahnutých, nameraných, prvkov, pričom sa snažíme tieto elementy eliminovať.

V našej práci sa budeme venovať využitiu globálnych navigačných satelitných

systémov v projektoch pozemkových úprav, pre ktoré potrebujeme omnoho vyššiu

presnosť nameraných údajov, ako sú potrebné pre bežného užívateľa navigačných

systémov.

Pozemkové úpravy sú jedným z najstarších a najzložitejších reformačných procesov

v oblasti katastra nehnuteľností a vlastníctva pozemkov. Je preto dôležité, aby sme pri ich

formovaní vychádzali z čo najpresnejších a najaktuálnejších informácií.

Globálne navigačné satelitné systémy nachádzajú široké uplatnenie v projektoch

pozemkových úprav, najmä pri aktualizácií máp katastrálneho operátu, resp. pri

spresňovaní informačných databáz o území, na ktorom sa tieto úpravy majú vykonávať.

Pre tieto účely sa využívajú najmä pri geodetických činnostiach spojených s tvorbou

pozemkových úprav. Ich bližšiu špecifikáciu, ako aj realizáciu rozvádzame v práci.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Pozemkové úpravy

Pozemkové úpravy sú na Slovensku špecifickým procesom úpravy pozemkov

a pozemkového vlastníctva, závislým od historického vývoja krajiny.

Legislatívne zázemie pre realizáciu projektov pozemkových úprav obhospodaruje

Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Môžeme argumentovať, že uvedený zákon úplne nepostihuje problematiku

pozemkových úprav v takej miere, ako si to vyžaduje praktické využitie.

V paragrafe 1 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách sa dočítame, že

obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového

vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku s ním

spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby

územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a

prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva.

Pozemkové úpravy zahŕňajú viaceré činnosti:

• Zistenie vlastníckych a užívacích pomerov, nové rozdelenie pozemkov (scelenie,

oddelenie alebo iné úpravy pozemkov)

• Technické, ekologické, biologické, ekonomické, právne opatrenia súvisiace s

novým usporiadaním právnych pomerov

Dôvody pre riešenie pozemkových úprav v danom katastrálnom území sú rôzne.

Pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych

a užívacích pomerov a odstránenie prekážok výkonu vlastníckych práv, vyvolaných

historickým vývojom našej krajiny, pred účinnosťou Zákona č. 330/1991 Zb. o

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Ďalšie dôvody pre tvorbu projektov pozemkových úprav sú napr. ak dôjde k

podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav,

resp. má dôjsť k zmene hraníc zastavaného územia obce – intravilánu, alebo k investičnej

výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v

obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti.

Vykonávanie projektov pozemkových úprav je potrebné pre zriadenie

verejnoprospešných zariadení alebo zariadení spoločne využívaných vlastníkmi resp.

užívateľmi pozemkov, v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v

územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, hospodárenia na pôde,

resp. má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej výroby z dôvodu vyhlásenia pásiem

ochrany, chránených území alebo z iných dôvodov, má dôjsť alebo došlo k podstatným

zmenám v lesnom a poľnohospodárskom pôdnom fonde.

Účastníkmi procesu vytvárania a realizácie projektu pozemkových úprav sú:

• Vlastníci pozemkov, resp. ich nájomníci, ktorých pozemkové vlastníctvo podlieha

pozemkových úpravám

• Vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa

v obvode pozemkových úprav

• Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré môžu byť dotknuté projektom pozemkových

úprav

• Investor

• Iná fyzická alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy

vykonávajú

• Slovenský pozemkový fond

• Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu

• Obec

• Vyšší územný celok

1.2 Etapy pozemkových úprav

Tvorba a realizácia projektu pozemkových úprav je členená do jednotlivých etáp,

ktorých náležitosti sú bližšie špecifikované v Metodickom návode na vykonávanie

geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, najnovšie aktualizovaný v roku

2008.

Etapy projektu pozemkových úprav môžeme rozdeliť na tri základné časti:

• Vypracovanie projektu

• Vykonanie projektu

• Vlastnú realizáciu projektu

V rámci etapy vypracovania projektu pozemkových úprav musíme najskôr obstarať

úvodné podklady, ktoré tvorí:

• Operát obvodu projektu

• Aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek v obvode projektu

• Vytvorenie mapy hodnoty pôvodných pozemkov

• Register pôvodného stavu

• Miestny územný systém ekologickej stability

• Všetobecné zásady funkčného usporiadania územiva v nadväznosti na územný

systém ekologickej stability

Pre lepšie pochopenie a vizualizáciu postupu tvorby jednotlivých etáp uvádzame

tabuľku č. 1, ktorú sme prevzali od autorov Muchová a Konc, v ktorej sa nachádza

procesná schéma projektovania pozemkových úprav ( 2010).

Tab. 1: Etapy projektu pozemkových úprav a postup prác (Muchová, Konc, 2010)

PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV

Vypracovanie

projektu

pozemkových

úprav

Úvodné

podklady

Operát obvodu projektu pozemkových úprav

Zriaďovanie PGB Určenie hranice obvodu pozemku Účelové mapovanie polohopisu Účelové mapovanie výškopisu

Aktualizácia BPEJ a mapa hodnoty pozemkov Register pôvodného stavu Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav

Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu MÚSES na účely projektu pozemkových úprav

Návrh funkčného usporiadania územia

Návrh nového

usporiadania pozemkov v obvode projektu

pozemkových úprav

Zásady umiestnenia nových pozemkov Plán spoločných zariadení a opatrení a plán verejných zariadení a opatrení Vypracovanie projektovej dokumentácie spoločných zariadení a opatrení Aktualizácia obvodu projektu pozemkových úprav a RPS Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Zrovnávacie zostavenie (kombinatórium)

Vykonanie projektu pozemkových úprav

Postup prechodu na nové usporiadanie Rozdelenie parciel registra C hranicou obvodu projektu Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov

Vytýčenie a označenie význačných lomových bodov hraníc nových pozemkov Vytýčenie a označenie podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov

Aktualizácia RPS a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Aktualizácia kombinatória Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo formou obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Atlas projektu pozemkových úprav

Realizácia v projekte navrhnutých spoločných

Výstavba spoločných zariadení a opatrení v teréne

zariadení a opatrení

1.3 Geodetické činnosti v projektoch pozemkových úprav

Geodetické činnosti sú jednou z najdôležitejších oblastí, ktoré riešime pri projektoch

pozemkových úprav. Sú podkladom pre ďalšie spracovanie údajov a riešenie danej

problematiky, zároveň sú súčasťou vykonávacieho procesu.

Pre potreby racionalizácie a úpravy postupu geodetických prác pri projektoch

pozemkových úprav vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pod

záštitou Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky Metodický návod na

vykonávanie geodetických činností pre projekty pozemkových úprav.

Metodický návod obsahuje a upravuje postup nasledovných geodetických prác, ktoré

sú potrebné pre účely pozemkových úprav a to:

• Zriaďovania bodov podrobného polohového bodového poľa,

• Určenia hranice obvodu projektu,

• Účelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode projektu,

• Vyhotovenia mapy hodnoty pozemkov a registra pôvodného stavu,

• Vyhotovenia rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho

plánu,

• Vykonania projektu,

• Vyhotovenia rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme

obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,

• Vyhotovenia podkladov pre informačný systém katastra nehnuteľností a pre

automatizovaný zápis údajov projektu do katastra.

Pre účely našej práce sme sa rozhodli venovať hlavne tým častiam geodetických

činností, pri ktorých sa môže a využíva Globálny satelitný navigačný systém. Jedná sa

predovšetkým o činnosti, potrebné pre zistenie obvodu operátu pozemkových úprav a to:

• Zriaďovanie bodov podrobného polohového bodového poľa,

• Určenie hranice obvodu projektu,

• Účelové mapovanie polohopisu pre projekt,

• Účelové mapovanie výškopisu pre projekt.

1.3.1 Zriaďovanie bodov podrobného polohového bodového poľa

Táto činnosť sa zaraďuje do úvodných podkladov projektu. Pre účely zhotovenia bodov

podrobného polohového bodového poľa sa vyhľadávajú body Štátnej trigonometrickej

siete ( „ŠTS“), Štátnej priestorovej siete ( „ŠPS“) a Štátnej nivelačnej siete („ŠNS“).

Body PPBP sú využívané hlavne na:

• Meranie a vytýčenie hranice obvodu projektu,

• Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu,

• Na vytyčovanie hraníc nových pozemkov

• Na vytyčovanie spoločných zariadení a opatrení a na ich výstavbu v teréne.

Hustota výsledného polohového bodového poľa by mala 5 až 10 bodov na 100

hektárov v závislosti od členitosti terénu. V lesoch a v lokalitách určených v špecifických

podmienkach môže byť počet bodov menší po dohode s orgánom katastra nehnužeľností

(priemerne 1 až 4 body na 100 ha).

Prípravné práce pre tvorbu PPBP zahŕňajú:

a) Písomné vyžiadanie a prevzatie geodetických údajov, zoznamov súradníc vrátane výšok

a grafických prehľadov o existujúcom bodovom poli (ŠTS, ŠNS, PPBP) zo štátnej

dokumentácie katastra.

b) Písomné (resp. elektronické) vyžiadanie a prevzatie údajov bodov geodetických

základov (ŠTS, ŠNS, ŠPS) od správcu geodetických základov.

c) Údaje o bodovom poli sa preberajú podľa potreby aj z priľahlých oblastí k obvodu

projektu

prípadne zo susedných katastrálnych území.

d) V teréne sa zisťuje stav bodov ŠTS, ŠPS, ŠNS, PPBP v rámci obvodu projektu

a priľahlých oblastí k obvodu projektu Vyhotoví sa prehľad o existencii, stave a

použiteľnosti geodetických bodov

e) Overenie daných a prevzatých bodov sa vykoná v rozsahu obvodu projektu.

f) Predloženie žiadosti orgánu katastra o pridelenie čísiel novozriadených bodov a jej

prevzatie zhotoviteľom projektu.

Výsledný elaborát zriaďovania PPBP nakoniec obsahuje:

a) Technickú správu obsahom ktorej sú:

• všeobecné údaje o záujmovom území,

• údaje o existujúcich bodoch ŠTS, ŠPS, ŠNS, PPBP,

• posúdenie kvality bodov ŠTS,ŠPS, PPBP v zastavanom území obce,

• údaje o novozriadenom PPBP,

• odchýlky od projektu a ich zdôvodnenie,

• použité prístroje,

• zhodnotenie presnosti a kvality prác.

b) Projekt budovania PPBP,

c) Prehľad o existencií, stave a použiteľnosti geodetických bodov,

d) Zoznamy súradníc a výšok novozriadených pevných bodov

e) Geodetické údaje o novozriadených pevných bodoch PPBP,

f) Plán merania a výpočtový plán, prehľadný náčrt PPBP vo vhodnej mierke,

g) Geodetické výpočty

h) Doklad o pridelení čísiel nových bodov PPBP,

i) Záznamy automatizovanej registrácie vo formáte PDF,

j) Bodové pole v súbore vo výmennom formáte grafických súborov ( „VGI“, pre program

KOKEŠ) s názvom BPxxxxxx_y.VGI (miesto „xxxxxx“ sa uvedie číslo katastrálneho

územia, miesto „y“ poradové číslo súboru) s vrstvou bodového poľa POLYGON vektorovej

katastrálnej mapy ,

k) Zoznam súradníc a výšok novozriadených pevných bodov PPBP v súbore vo formáte

XML s názvom BPxxxxxx_y.XML (miesto „xxxxxx“ sa uvedie číslo katastrálneho územia,

miesto „y“ poradové číslo súboru) so zoznamom súradníc a výšok novozriadených bodov

bodového poľa

1.3.2 Účelové meranie polohopisu

Účelovým mapovaním polohopisu v obvode projektu sa rozumie zameranie

skutočného stavu v teréne a zistenie zmien medzi skutočným a evidovaným stavom v

katastri.

Ako polohopisný podklad pre mapovanie slúži katastrálna mapa, ktorú dopĺňajú na

plochách lesných pozemkov porastové mapy. Ďalšími podkladmi sú digitálna

ortofotomapa a výstupy predchádzajúcich etáp projektu pozemkových úprav.

Mapovanie polohopisu sa vykonáva v III. triede presnosti s analógovým výstupom pre

mierku 1:2000, v osobitných prípadoch v inej mierke podľa dohody so správnym orgánom.

Predmetom mapovania sú všetky polohopisné prvky v obvode projektu a ak to vyžaduje

riešenie spoločných zariadení a opatrení aj mimo obvodu projektu (napojenie ciest,

kanálov, ekologických zariadení a pod.), okrem plôch nedostupných meraniu (plošne

zarastené územia kríkovými alebo stromovými porastmi, strmé skalné útesy, opustené

dobývacie priestory).

Predmetom mapovania na plochách lesných pozemkov sú stavby vrátane spevnených

ciest, ktoré nie sú evidované v katastri alebo nie sú polohovo správne určené. Polohovo

nesprávne určené stavby, vrátane ciest možno zistiť prešetrovaním z digitálnych

ortofotomáp. Ostatné prvky polohopisu sa v častiach lesných pozemkov preberajú z

porastových máp.

Predmetom mapovania sú všetky polohopisné prvky, najmä však:

• Priebeh hraníc držby a hraníc druhov pozemkov,

• Priebeh hraníc chránených skutočností,

• Dopravné stavby a zariadenia,

• Vodné krajinotvorné prvky, vodné stavby a zariadenia,

• Inžinierske siete, respektíve ich povrchové znaky,

• Ostatné stavby,

• Ďalšie prvky polohopisu (pomníky, kríže, samostatné stromy –solitéry, ...),

• Ďalšie existujúce objekty potrebné pre projektovanie pozemkových úprav ako

zastavané plochy, skupiny stromov a kríkov, smer radov viníc a ovocných stromov,

druh, výška a hrúbka stromov a pod.,

• Iné významné terénne útvary a krajinotvorné prvky, ktoré nie sú predmetom

evidovania v katastri.

Meračské náčrty sa vyhotovujú v celom obvode projektu ako blokové alebo rámové.

Číslujú sa arabskými číslami od čísla 1 v rámci celého obvodu projektu.

Spracovávajú výsledky merania polohopisu a slúžia na vytvorenie grafických

prehľadov druhov pozemkov a účelovej mapy polohopisu.

Mierka spracovania meračských náčrtov sa volí individuálne podľa reálnej potreby

vo väzbe na hustotu polohopisnej kresby.

Obsah účelovej mapy polohopisu tvorí:

a) farebne odlíšené objekty komisionálne odsúhlasených druhov pozemkov - hranice, texty,

symboly druhov pozemkov červenou farbou, farebné vyplnenie,

b) stav katastrálnej mapy (čiernou farbou) – hranice a symboly druhov pozemkov, bez

parcelných čísiel, popis,

c) hranica obvodu projektu (oranžovou farbou),

d) klad mapových listov (čiernou farbou),

e) doplnkové údaje (ak výstup nie je spracovaný po mapových listoch) - názov projektu,

text „Účelové mapovanie polohopisu – Účelová mapa polohopisu“, číslo mapy

polohopisu, vyhotovil, severka, mierka, označenie susedných máp polohopisu, legenda,

rozpiska (čiernou farbou).

1.3.3 Účelové mapovanie výškopisu

Účelové mapovanie výškopisu slúži pre účely aktualizácie máp BPEJ a pre následné

projektové práce spoločných zariadení a opatrení a návrh nových pozemkov v rámci

projektu pozemkových úprav. Mapovanie výškopisu sa vykonáva v III. triede presnosti.

Výškopis sa zobrazuje vrstevnicami, výškovými kótami a technickými šrafami a

vyznačuje sa značkami uvedenými v príslušnej technickej norme. Na plochách lesných

pozemkov alebo iných plochách nedostupných meraniu sa výškopis preberá z iných

dostupných podkladov, napr. lesných hospodárskych máp, Základnej mapy 1:10000 a pod.

Predmetom merania výškopisu je:

a) Sieť podrobných výškových bodov vo vzájomnej vzdialenosti 20 až 30 m v závislosti od

obtiažnosti terénu v územiach dostupných meraniu,

b) Povinné hrany s výškovým rozdielom nad 1m,

c) priečne profily malých vodných tokov a povodí s 30 m staničením,

d) Priečne profily existujúcich ciest s 30 m staničením,

e) Priečne profily iných líniových stavieb s 30 m staničením.

Účelová mapa výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav sa musí vyhotovovať

vo forme vrstevnicového plánu v rovnakej mierke a formáte ako účelová mapa polohopisu.

Vrstevnicový plán je vygenerovaný z nameraných a prevzatých podrobných bodov

výškopisu (medzi nameranými a prevzatými bodmi nesmie vzniknúť prekrytie).

Obsah účelovej mapy výškopisu:

• Objekty komisionálne odsúhlasených druhov pozemkov - hranice, texty, symboly

druhov

• Pozemkov (červenou farbou),

• Vrstevnice a popis vrstevníc – interval určí zhotoviteľ_ v súčinnosti so správnym

orgá-nom podľa výškových pomerov v území (hnedou farbou),

• Popis (čiernou farbou),

• Hranica obvodu projektu (oranžovou farbou),

• Klad mapových listov (čiernou farbou),

• doplnkové údaje - názov projektu, text „Účelové mapovanie výškopisu – Účelová

mapa výškopisu“, číslo mapy výškopisu, vyhotovil, severka, mierka, označenie

stykových máp výškopisu, legenda, rozpiska

Na základe meraných alebo prevzatých podrobných bodov výškopisu sa vyhotoví

digitálny model reliéfu ( „DMR“) v rastrovej forme. DMR sa vytvára v rastri s rozlíšením

bunky 5 m. Na základe DMR sa vyhotovia odvodené účelové mapy výškopisu v rastrovej

forme.

Výsledky merania polohopisu a výškopisu slúžia aj ako údajová báza do Základnej

Bázy GIS („ZB GIS“). Objekty merania polohopisu a výškopisu pre ZB GIS sú

špecifikované v osobitnom predpise, ktorého súčasťou je „Katalóg objektov PPÚ“ s

definíciou objektov a popisom spôsobu ich merania.

Digitálnym výstupom z etáp účelového mapovania polohopisu a výškopisu pre projekt

je súbor, spracovaný v štruktúre uvedenej v Metodickom návode na aktualizáciu ZB GIS z

projektov pozemkových úprav – MN 74.20.73.22.80, ktorý bude prevzatý do ZB GIS.

1.4 Základná charakteristika GNSS

GNSS, t. j. Globálne navigačné satelitné systémy, sú dnes frekventovaným a často

používaným pojmom nielen pre odbornú verejnosť.

GNSS môžeme definovať, ako technický prostriedok, ktorý dokáže zabezpečiť presné

časopriestorové informácie pre javy a objekty na lokálnej, regionálnej aj celosvetovej

úrovni (Bukovská a kol., 2007).

Presná poloha a čas sú veličiny strategického významu. Mnohé GNSS boli vymyslené

a budované najskôr ako výlučne systémy pre vojenské využitie, až neskôr sa stali

prístupnými aj bežnému užívateľovi (Nováková,2009).

GNNS sa vo všeobecnosti skladajú z troch základných komponentov, resp. segmentov:

• Kozmický segment

• Riadiaci segment

• Užívateľský segment

Kozmický segment, môžeme nazvať aj družicový, skladá sa z družíc vypustených na

orbitu Zeme (viď Obrázky 1,8,10 v Prílohe). Ich počet je limitovaný konštrukciou

výstavby jednotlivých GNSS podľa krajiny, z ktorej pochádza a rozpočtom, resp.

finančnými zdrojmi danej krajiny. Počet družíc, vynesených na obežnú dráhu, sa zvyčajne

pohybuje okolo čísla 20, avšak to neznamená, že všetkých 20 družíc je plne funkčných.

Jedna až tri družice sa obvykle nechávajú ako tzv. náhradné družice pre prípad, že by

niektorá z pracujúcich družíc vypadla zo zostavy (Nováková,2009).

Riadiaci segment sa skladá z pozemných monitorovacích staníc, z ktorých je vždy

jedna hlavná, riadiaca, a ostatné sú vedľajšie. Zväčša sa nachádzajú na území štátu, ktorý

je tvorcom daného GNSS (USA, Ruská federácia). Úlohou týchto staníc je koordinovať

dráhu družíc, určiť presnosť nastavenia družicových hodín a zisťovať integritu vysielaného

signálu. V prípade potreby korigujú dráhu družíc (Nováková,2009).

Užívateľský segment sa skladá z užívateľov a ich prístrojov, pomocou ktorých

zameriavajú nosnú fázu alebo kód vysielaných z družíc. Vďaka nim dokážu určiť presnú

polohu a čas subjektu v reálnom trojdimenzionálnom priestore (Nováková,2009).

Užívatelia sú rozdelený na tzv. bežných užívateľov, ktorý využívajú GNSS systém na

najzákladnejšej úrovni, zväčša sa jedná o automobilové príručné prístroje nízkej kvality

príjmu signálu alebo o užívateľov GNSS systémov v námornej a lodnej doprave. Ďalej

evidujeme tzv. odborných užívateľov, ktorí využívajú technológie GNSS s vyššou

presnosťou pri svojej práci, ide napr. o geodetické práce, DPZ, GIS,...

Užívatelia, ktorí vyžadujú GNSS s najvyššou presnosťou, sú zväčša z vojenského

sektoru. Využívajú sa zväčša pri lokalizácii cieľov (známy je najmä lokalizačné

bezmotorové lietadlo PREDATORS, ktoré je vo výbave Armády Spojených Štátov

Amerických), navádzaní rakiet a riadených striel, atď.. (NOVÁKOVÁ,2009).

Jednotlivé segmenty sú navzájom prepojené, a práve vďaka dobrej kooperácii a

koordinácii týchto troch komponentov dosahujeme požadovaný cieľ – zistiť reálnu polohu

subjektu v aktuálnom, reálnom čase a priestor. V súčasnosti sa uvažuje o vzájomnej

kooperácii jednotlivých systémov (Nováková,2009).

Význam využívania GNSS zasahuje do mnohých sfér, napríklad do národného

hospodárstva, vojenskej techniky, dopravy, či geodézie a diaľkového prieskumu Zeme.

Môžeme konštatovať, že GNSS sa stali súčasťou informačnej infraštruktúry na celom

svete. Ich ďalší vývoj je v záujme zachovania trvalo udržateľného rozvoja, najmä

technologickej oblasti záujmu informačnej spoločnosti. Preto boli vytvorené alebo sa

vytvárajú viaceré systémy GNSS, medzi najznámejšie systémy patria GPS NAVSTAR,

GLONASS, GALILEO a COMPASS, ktoré ďalej prezentujeme v práci (Nováková,2009).

1.5 Základná charakteristika GPS

NAVSTAR GPS (NAVIGATION SYSTEM WITH TIME AN RANGING GLOBAL

POSITIONING SYSTEM,) je navigačný systém na báze umelých družíc Zeme, ktorý

poskytuje určovanie polohy, navigáciu a informácie o presnom čase používateľom

vybaveným špeciálnymi prijímacími zariadeniami, (Ďuriš a kol., 2003).

Global Positioning System (skrátene GPS, Americké námorníctvo ho prezentuje ako

NAVSTAR GPS) je satelitný navigačný systém používaný na zistenie presnej pozície a

poskytujúci veľmi presnú časovú referenciu takmer kdekoľvek na Zemi alebo zemskej

orbite. Používa zostavu aspoň 24 satelitov na strednej zemskej orbite,(viď Obrázok 1

v Prílohe).

Ako vysvetľuje Ján Hefty, GPS je družicový systém pre určovanie polohy a času na

zemskom povrchu a v priľahlom priestore. Je schopný poskytovať tieto údaje nezávisle na

počasí 24 hodín denne (2008).

Môžeme tiež argumentovať, že ide o pasívny družicový dĺžkomerný systém.

Cieľom prevádzkovateľa tohto systému, Ministerstva obrany USA, pôvodne bolo, aby

vojenské jednotky mohli presne určovať polohu, rýchlosť a čas v jednotnom referenčnom

systéme, a tým zabezpečiť ich koordináciu v reálnom čase a priestore. Americký kongres

neskôr schválil jeho využitie s určitými obmedzeniami aj pre civilný sektor

(Nováková,2009).

1.6 História a vznik GPS

Históriu družicových systémov môžeme začať datovať od začiatku 60-tych rokov

20.stor., keď memorandom ministerstva obrany USA boli vzdušné sily poverené

zlúčením pokusných programov Timation a 621B do programu označeného ako GPS

NAVSTAR (Nováková,2009).

Prvými elektronickými navigačnými systémami boli rádiomajáky. Po vynájdení

umelých družíc sa začalo uvažovať, či by sa nedali pomocou nich vyvinúť presnejšie

navigačné systémy. Prvý navigačný systém uviedli do prevádzky USA v 60-tych rokoch

minulého storočia. Išlo o systém tzv. Transit. V rovnakom čase bývalý Sovietsky zväz

uviedol do prevádzky navigačný systém označovaný názvom Cyklon (Nováková,2009).

Dnes sú používané ďalšie dva obdobné systémy - vojenský šesť družicový systém,

známy pod názvom Parus (niekedy Cikada-M) a civilný 4 družicový systém s názvom

Cikada. Oba systémy majú totožné nevýhody, poskytujú iba dvojrozmerné súradnice,

určenie polohy je s presnosťou 500 m pri príjme signálu len z jednej družice, pričom

zachytávame nepresný časový signál. Tieto navigačné systémy sú tiež známe pod názvom

Dopplerovské systémy (Nováková,2009).

Po skúsenostiach s Dopplerovskými systémami sa na začiatku sedemdesiatych rokov

20. stor. USA rozhodli vybudovať nový družicový navigačný systém, ktorý by umožňoval

určenie polohy v trojrozmernom priestore spolu s presným časom a sprístupnil by tak

družicovú navigáciu letectvu(Nováková,2009).

Od 17. decembra 1973 riadi rozvoj programu GPS Spoločná programová skupina

kozmického oddelenia veliteľstva systémov vzdušných síl USA (Joint Program Office; JPO).

JPO je zložená zo zástupcov letectva, námorníctva, armády, námornej pechoty, pobrežnej

stráže, obrannej kartografickej agentúry, zástupcov štátov NATO a Austrálie.

Práce na budovaní systému GPS NAVSTAR boli rozdelené do troch častí.

1.6.1 1. časť budovania systému GPS NAVSTAR

Prebiehala v rokoch 1973 - 1979 kedy bol systém v skúšobnej prevádzke. Boli

konštruované pokusné užívateľské zariadenia. Družice bloku I (Obrázok 2 v Prílohe) od

firmy Rockwell boli vypustené v roku 1978 a umožňovali trojrozmernú navigáciu po

obmedzenú dobu len na testovacom polygóne v Arizone. Ich konečný počet bol 11.

1.6.2 2. časť budovania systému GPS NAVSTAR

V tejto časti projektu sa budovala komunikačná infraštruktúra a riadiace strediská.

Firme Rockwell bola v roku 1980 pridelená objednávka na vývoj a výrobu 28 družíc bloku

II, (viď Obrázok 3 v Prílohe).

1.6.3 3. časť budovania systému GPS NAVSTAR

Prvá z 28 družíc bloku II bola vypustená v roku 1989. Družice bloku I boli doplňované

a postupne celkom nahradené družicami bloku II. Desiata až 28 družica sú označované ako

družice bloku IIA (viď Obrázok 3 v Prílohe). Týchto osemnásť družíc má modifikovanú

pamäťovú jednotku, čo im umožňuje činnosť 108 dní bez kontaktu s riadiacim strediskom.

V roku 1989 bol s firmou General Electrics uzatvorený kontrakt na rekonštrukciu a

výrobu 20 zdokonalených družíc bloku IIR, (viď Obrázok 4 v Prílohe).

Družice môžu byť bez kontaktu s riadiacim strediskom 180 dní, pričom môžu medzi

sebou komunikovať a zisťovať svoju polohu. Systém zabezpečuje rýchlejšie zistenie chyby

na niektorej z družíc a zaslanie príslušnej správy bez kontaktu s riadiacim strediskom

(Nováková,2009).

Vypustením 35. družice 8. decembra 1993 bol dosiahnutý počiatočný operačný stav

systému (IOC - Initial Operational Capability), čo znamená, že v systéme pracuje 21

navigačných a 3 aktívne záložné družice, ktoré poskytujú službu SPS a prevádzkovateľ je

schopný oznámiť zmeny prevádzkového stavu užívateľom 48 hodín vopred.

Podmienkou pre dosiahnutie plného operačného stavu (FOC - Full Operational

Capability) bola činnosť 24 družíc, (viď Obrázok 5 v Prílohe), čo sa dosiahlo 3. marca

1994. V tomto stave je po dnes.

V súčasnosti sa nahrádza blok IIR modernejším blokom družíc IIR - M (viď Obrázok

6 v Prílohe ). Nahrádzanie má byť ukončené v roku 2013, Vzhľadom k prebiehajúcej

svetovej ekonomickej kríze môže byť tento dátum posunutý (Nováková,2009).

1.7 Štruktúra GPS

Systém GPS je zložitý systém, ktorý tvoria tri segmenty:

1. Kozmický segment

2. Riadiaci segment

3. Užívateľský segment

Kozmický segment GPS systému je tvorený sústavou družíc, rozmiestnených na

šiestych obežných dráhach vysielajúcich navigačné signály. Ako bolo spomenuté už skôr,

systém je tvorený 24 družicami, z ktorých je 21 navigačných a tri sú aktívne záložné.

Družice obiehajú vo výške 20 200 km nad povrchom a rovnakú vzájomnú polohu nad

daným bodom zopakujú za 11 h 58 min. Každá družica je vybavená prijímacou a

vysielacou anténou, atómovými hodinami, palivom pre trysky pohonu, akumulátormi ktoré

majú k dispozícii solárne panely s plochou 7,2 m2 a radom ďalších prístrojov, ktoré slúžia

pre navigáciu alebo iné špeciálne účely (napr. pre detekciu výbuchu jadrových náloží).

Družica prijíma, spracováva, uchováva a vysiela informácie z alebo do pozemného

riadiaceho centra, na základe ktorých môže korigovať svoju dráhu tryskami, alebo

informuje o svojom stave riadiace centrum (Nováková,2009).

Riadiaci segment je zodpovedný za plynulý chod celého systému. Táto zložka je

tvorená systémom hlavnej riadiacej stanice, štyroch monitorovacích pozemných staníc

umiestnených v rôznych častiach sveta a troch vysielacích staníc, ktoré komunikujú s

družicami. Hlavná riadiaca stanica (MCS - Master Station Control) je umiestnená v

opevnenom bunkri v Skalistých horách blízko leteckej základni Falcon v Colorade a má

špeciálnu ochranu, (viď Obrázok 7 v Prílohe).

Monitorovacie stanice pasívne sledujú družice, prijímajú ich dáta, a tieto predávajú

MCS. Tu sú na základe prijatých dát vypočítané presné parametre obežných dráh (tzv.

efemeridy) a korekcie hodín pre jednotlivé družice. Vysielacie stanice potom tieto

parametre minimálne raz denne odovzdajú družiciam. Tie potom vysielajú pomocou

rádiových signálov efemeridy svojich obežných dráh a presný čas užívateľom do GPS

prijímačov (Nováková,2009).

Užívateľský segment je tvorený GPS prijímačmi – vykonávajú na základe prijatých

signálov výpočty polohy, rýchlosti a času, užívateľmi, vyhodnocovacími nástrojmi a

postupmi potrebnými k vyhodnoteniu meraní (Nováková,2009).

1.8 Základné princípy merania pomocou GPS

Základným princípom merania pomocou prístroja GPS (platí rovnako pre všetky

navigačné systémy) je určovanie polohy meraného bodu z priesečníku guľových plôch,

ktorých polomer je daný meranými vzdialenosťami. Tento systém sa nazýva dĺžkomerný

systém (Nováková,2009).

Meranou veličinou je doba šírenia rádiového signálu z družicovej antény k anténe GPS

prijímača. Rýchlosť šírenia signálu je rovná rýchlosti svetla, t. j. 299 792 458 metrov za

sekundu (Balla, 2010).

Každá družica v navigačnej správe okrem iných údajov posiela aj parametre svojej

dráhy (tzv. efemeridy), z ktorých vieme vypočítať aktuálnu polohu družice (XS, YS, ZS).

Keď poznáme súradnice družíc, môžeme polohu užívateľa (X, Y, Z) určiť vypočítaním

sústavy troch rovníc o troch neznámych, pomocou náležitého softvéru (Nováková,2009).

Hlavný problémom pri meracom procese je doba, ktorá uplynie medzi vyslaním

diaľkomerného signálu z GPS družice a jeho prijatím užívateľským GPS prijímačom,

keďže v dôsledku straty signálu a nedokonalosti prístrojov prichádza k omeškaniu príjmu

signálu a tým k neželanej odchýlke (Nováková,2009).

1.9 Technické údaje o systéme GPS

Signály GPS družíc sú vysielané na dvoch nosných frekvenciách:

• L1 (1575,42 MHz, vlnová dĺžka 19 cm) - štandardný polohový systém

• L2 (1227,60 MHz, vlnová dĺžka 24 cm) - presný polohový systém.

Frekvencie sú modulované navigačnými kódmi.Signál L1 je modulovaný dvoma

pseudonáhodnými kódmi (PRN - Pseudo Random Noise):

1. hrubý/dostupný kód (C/A - Coarse/Acquistions code) pre civilné prijímače, má

frekvenciu 1,023 MHz.

2. presný kód (P - Precision code) určený je pre civilné a vojenské prijímače, má

frekvenciu 10,23 MHz.

L2 je modulovaná jedným šifrovaným kódom, a to Y-kódom, ktorý je určený len pre

vojenské prijímače. Ide vlastne o šifrovaný Precision code (P - kód) (Nováková,2009).

1.10 Služby SA, SPS a PPS

Určenie polohy pomocou systému GPS je veľmi presné už pri použití jedného kanálu a

kódu C/A (Coarse/Acquistions). Americká vláda vzhľadom na strategické záujmy a

bezpečnosť štátu rozhodla o zavedení zvláštneho režimu prevádzky GPS - výberový

prístup (SA - Selective Availability) (Nováková,2009).

Výberový prístup spočíva v zámernom zhoršovaní presnosti merania vzdialenosti tým,

že sa menila hodinová frekvencia signálu a efemeridy vo vysielanej navigačnej správe.

Výsledkom toho meraná pseudovzdialenosť nezodpovedala vzdialenosti užívateľa od

družice a nezodpovedal ani posun jeho hodín vzhľadom k systémovým hodinám. Táto

náhodná funkcia, ktorá zhoršovala presnosť merania, bola zavedená 25. 3. 1990 u

všetkých družíc (Nováková,2009).

Po protestoch odbornej verejnosti Americká vláda prehodnotila svoje rozhodnutie o

zavedení SA a dňom 2. 5. 2000 bol zvláštny režim výberového prístupu (SA) zrušený.

Dosiahnuteľná presnosť GPS prijímačov v určení polohy je od zrušenia SA 10 - 15 m.

Už od začiatku budovania celého systému sa uvažovalo o využívaní toho systému

nielen vojenskými, ale aj civilnými užívateľmi. Hľadala sa rozumná miera obmedzenia

prístupu civilných užívateľov, ktorá by zaistila prijateľne nízke riziko zneužitia celého

systému, a pritom by podstatne neobmedzovala civilné využitie. Nakoniec sa rozhodlo o

rozdelení prístupu pre autorizovaných a neautorizovaných užívateľov (Nováková,2009).

Autorizovaný užívateľ systému GPS NAVSTAR je Armáda Spojených štátov (US

ARMY), armády niektorých ďalších štátov NATO a prípadne vybraný civilný užívateľ,

s požadovanou autorizáciou. Autorizovaní užívatelia využívajú službu s označením Presná

polohová služba (PPS - Precise Positioning Service), ktorá pozostáva z prístupu k C/A

kódu na nosnej frekvencii L1 a k P - kódu (Precision code) resp. Y - kódu (šifrovaný

Precision code) na frekvenciách L1 a L2 bez obmedzenia. K využívaniu služby PPS musí

byť autorizovaný užívateľ vybavený špeciálnym GPS prijímačom, ktorý po zadaní hesla

dokázal eliminovať umelú chybu SA a spracovávať šifrovaný Y – kód (Nováková,2009).

Neautorizovaným užívateľom GPS je poskytovaná štandardná polohová služba (tzv.

SPS - Standard Positioning Service), ktorá pozostáva v prístupe k C/A kódu a navigačným

dátovým správam na nosnej frekvencii L1 a je nepretržite k dispozícii všetkým užívateľom

GPS po celom svete (Nováková,2009).

1.11 Navigačný systém GLONAS

Systém GLONASS, ako protiklad amerického systému GPS NAVSTAR, bol v

bývalom Sovietskom zväze vyvíjaný od 80. rokov minulého storočia výhradne ako

vojenský navigačný systém. Jeho úlohou je zabezpečiť dostatočný navigačný servis

armádnym zložkám Ruskej federácie. Do oficiálnej prevádzky bol uvedený 24. septembra

1993 dekrétom prezidenta Ruskej federácie (Nováková,2009).

Systém GLONASS (v originálnej forme Globalnaja navigacionnaja sputnikovaja

sistema) sa definuje ako pasívny diaľkomerný družicový rádiový navigačný systém,

umožňujúci určovanie polohy, času a rýchlosti v trojrozmernom priestore kdekoľvek

a kedykoľvek na Zemi a v priľahlom kozmickom priestore (Nováková,2009).

Jeho hlavné využitie môžeme vidieť podobne ako u ostatných navigačných systémov v:

• Riadení a zvýšení bezpečnosti leteckej a námornej dopravy

• Geodézii a kartografii

• Monitorovaní pozemnej dopravy

• Synchronizácii času medzi odľahlými miestami

• Ekologickom monitoringu

• Využitie pre potreby záchranných a vyhľadávacích služieb.

Systém GLONASS je v súčasnosti riadený a v správe Ruských kozmických síl pre

potreby Ruskej federácie. V dnešnej dobe však evidujeme aj jeho civilné využitie.

Tak ako systém GPS, tak aj systém GLONASS sa skladá z troch základných

segmentov:

• Vesmírneho segmentu

• Riadiaceho segmentu

• Užívateľského segmentu

Vesmírny segment navigačného systému GLONASS pozostáva z 27 družíc

rozmiestnených v troch orbitálnych rovinách, vzájomne posunutých o 120 stupňov (viď

Obrázok 8 v Prílohe). Družice sú na každej obežnej dráhe rozmiestnené rovnomerne,

pričom obiehajú po kruhových obežných dráhach so sklonom 64,8 stupňov vo výške

19 100 km. Obežná doba je 11 hodín a 15 minút.

Takého usporiadanie družíc zaisťuje viditeľnosť minimálne šiestich a maximálne

jedenástich družíc kdekoľvek na zemskom povrchu, v ktorúkoľvek hodinu.

Prvá družica systému GLONASS bola na obežnú dráhu vynesená 12. 10. 1982 a

pokračuje sa v ich ďalšom vysielaní. Dosiaľ bolo na obežnú dráhu Zeme odoslaných cca

86 družíc v 28 blokoch, fungujúcich družíc je v súčasnosti 27, z toho 22 je v úplnom

operačnom stave, t. j. plne funkčných, 1 satelit je v pohotovostnom režime, pre prípad

poruchy a 4 satelity sú momentálne v údržbe. Ide o stav systému GLONASS k 20. 3.

2011, (IAC, 2011).

Keďže ide o ruský systém navigácie, je samozrejmé, že riadiaci segment sa nachádza

na území Ruskej federácie, neďaleko hlavného mesta Moskvy, pričom sekundárne riadiace

centrá sú rozprestreté po celom území Ruska (viď Obrázok 9 v Prílohe).

Tieto centrá majú obdobnú funkciu ako riadiaci segment GPS, určujú polohu družíc

a vykonávajú korekcie družicových hodín. Nakoľko sú, ako sme už v texte spomenuli,

monitorovacie centrá veľmi ďaleko od seba, prakticky na celom území Ruskej federácie,

dochádza k tzv. „čiernym zónam“ , keď družice nie sú v dosahu ani jedného z týchto

centier, čo sa prejavuje znížením presnosti určovania efemeríd (Nováková,2009).

Obdobne ako pri systéme GPS aj pre systém GLONASS platí, že užívateľský segment

pozostáva prevažne z prijímačov, ktoré môžu užívatelia používať a z postupov merania.

Systém GLONASS má určitú nevýhodu v tom, že väčšina prijímačov, ktoré dokážu

využívať tento systém sú vyrobené v Rusku a sú určené hlavne pre armádne využitie.

Vývojom prišla technológia až tak ďaleko, že ruské prijímače dokážu v súčasnosti

spracovávať aj signály ostatných navigačných systémov (GPS, GALILEO, COMPASS),

keďže sa uvažuje o ich vzájomnom prepojení v užívateľskej sekcii, ide o jednoznačnú

výhodu oproti iným prijímačom (Nováková,2009).

Tieto prijímače sú relatívne presné, pričom dokážu využívať kódové aj fázové merania.

V roku 2008 schválilo Federálne zhromaždenie Ruska schválilo federálny zákon "O

navigačných aktivitách", ktorý je určený na podporu a vývoj národného satelitného

navigačného systému GLONASS a jeho rozsiahle použitie pre podporu ekonomického

rozvoja krajiny. Ďalej schválilo investíciu vo výške 3,5 miliárd rubľov (približne 1,9

miliárd Eur) na dokončenie systému GLONASS (Kubík, 2009).

Ruský premiér Vladimír Putin vyhlásil, že dobudovanie systému GLONASS je jednou

z prioritných štátnych záležitostí. Zároveň uviedol, že ani prebiehajúca celosvetová kríza

neovplyvní fungovanie a rozširovanie systému (Hlas Ruska, 2010).

V najbližšom čase sa má celé územie Ruskej federácie pokryť modernými navigačnými

mapami na základe tohto systému, pričom sa predpokladá vzájomná spolupráca a

kooperácia s ostatnými navigačnými systémami, pre spresnenie dátovej verifikácie údajov

(Nováková,2009).

V súčasnosti sa začalo s postupným obnovovaním hardwerového vybavenia systému

GLONASS. 26. 2. 2011 raketa SOUJUS II z Kazašského Bajkonuru vyniesla na orbitu

prvý satelit typu GLONASS K-1. Jedná sa o prvú fázu pripravovanej modernizácie

navigačného systému GLONASS. Daný satelit má spolu s ostatnými jeho typu, podporiť

a zlepšiť šírenie signálu na dĺžke L1 a L2, pričom zároveň má vysielať nový typ signálu

typu CDMA, určený hlavne pre komerčného a bežného užívateľa (GIBBONS MEDIA &

RESEARCH LLC., 2011).

Spolupráca medzi jednotlivými systémami GNSS a napojenie systému GLONASS,

COMPASS a GALILEO na systém GPS je hlavnou témou rokovaní na 6. samite

Medzinárodnej komisie pre GNSS, ktorý sa by sa mal konať od piateho do deviateho

septembra 2011 v Tokiu, v Japonsku. Avšak kvôli zemetraseniu z 11. marca 2011 prišlo

k odloženiu daného samitu na (GIBBONS MEDIA & RESEARCH LLC., 2011. )

1.12 Navigačný systém GALILEO

Už od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia začala uvažovať Európska únia

o vytvorení nezávislého navigačného systému na báze umelých družíc, ktorý by bol určený

prevažne pre súkromnú sféru, a ktorý by napomohol k zvýšenej dostupnosti navigačných

služieb pre verejnosť, k zlepšeniu kvality a zvýšeniu presnosti a zároveň by vďaka

konkurencii, ktorej priamym dôsledkom je zníženie cien poskytovaných služieb, mohol

napomôcť k zvýšeniu používania navigácie v komerčnom sektore (Nováková,2009).

Na vytvorenie globálneho navigačného systému s požadovanými parametrami bolo

potrebné zahájiť analýzu a výskum reálnej možnosti dosiahnutia tohto cieľa. Výsledok

tohto snaženia predstavuje niekoľko fáz tvorby takéhoto systému (Nováková,2009).

1.12.1 1. Fáza EGNOS

Po počiatočnej analýze možnosti vývoja družicového navigačného systému sa pristúpilo

k realizácii prvej fázy projektu GALILEO, k realizácii systému EGNOS (European

Geostationary Navigation Overlay Service; Európska geostacionárna navigačná pomocná

služba ). EGNOS poskytuje užívateľom satelitnej navigácie vysoko erudované navigačné

a polohové služby. Skladá sa z troch segmentov:

• Vesmírny segment – tri transpondéry umiestnené na geostacionárnych satelitoch

• Pozemný segment – sieť viac ako 40 polohových staníc

• Riadiaci segment – 4 kontrolné centrá, hlavné riadiace centrum Toulouse

Francúzsko

EGNOS vďaka navzájom prepojeným segmentom napomáha zlepšiť presnosť

aktuálnych GPS signálov prostredníctvom ich lepšieho spracovania a spresnenia

(Nováková,2009).

Systém bol vyvinutý vďaka Výskumnému rámcovému programu Európskej vesmírnej

agentúry pod záštitou trilaterárnych dohôd medzi Európskou komisiou (EC), Európskou

vesmírnou agentúrou (ESA) a EUROCONTROL-om.

Za posledných 12 rokov bolo na vývoj tohto systému vynaložených viac ako 600 miliónov

eur,(Kubík, 2009)

V novej fáze existencie systému sa EC stala jeho vlastníkom na žiadosť Európskeho

spoločenstva.

Hlavnou úlohou systému EGNOS je výpočet WADGPS korekcií a kontrola integrity

systému. Jeho dôležitou službou je oprava a korekcia služieb systémov GPS a

GLONASS, čím dosiahneme presnosť 2 metre (Nováková,2009).

V súčasnosti tento systém pokrýva svojou pôsobnosťou takmer všetky európske štáty,

predpokladá sa jeho rozšírenie o krajiny severnej Afriky a všetky územia, ktoré pokryjú

geostacionárne satelity vysielajúce signál systému EGNOS (Nováková,2009).

1.12.2 2. Fáza tvorba systému GALILEO

Druhá fáza vývoju Európskeho navigačného systému je vývoj a tvorba samotného

systému GALILEO. Táto fáza začala 17. júna 1999, keď ESA (Európska vesmírna

agentúra) za výdatnej spolupráce Európskej dopravnej rady prijala rozhodnutie o začatí

prípravnej fázy projektu GALILEO, ktorá pozostávala z viacerých projektov:

1. Projekt GALA – definoval celkovú štruktúru a architektúru projektu

2. Projekt GEMINUS – vznikol ako podpora služieb GALILEA

3. Projekt INTEG – integrácia systému EGNOS do systému GALILEO

4. Projekt SAGA – podpora štandardizácie GALILEA

5. Projekt GALILEOSAT- definícia vesmírneho segmentu systému GALILEO

6. Projekt GUST – špecifikácia a certifikácia prijímačov vhodných pre tento systém

7. Projekt SARGAL – možnosť využitia záchranného systému SAR

Kompletný systém GALILEO by mal tvoriť vesmírny segment s hodnotou 30 družíc na

3 obežných dráhach. V každej dráhe bude 10 družíc, z toho jedna bude záložná(Obrázok

10 v Prílohe).

Výška družíc bude približne 26 616 km nad zemským povrchom a sklon dráh voči

rovníku bude 56o, (Šimčák, 2006).

V súčasnosti sú v vypustené už dve družice, posledná GIOVE B (viď Obrázok 11 v

Prílohe) 27. apríla 2008, (ESA, 2008.).

Systém GALILEO by mal pracovať na princípe troch frekvencií, ktoré sa navzájom od

seba líšia a tým zaručujú relatívnu presnosť systému (Nováková,2009).

Riadiaci segment bude pozostávať z piatich TT&C (Tracking, Telemetry & Command),

ktorých úlohou je udržiavať nepretržitú komunikáciu s družicami, z deviatich ULS staníc,

ktoré budú vysielať navigačné správy do družíc, s 30 staníc GSS (Galileo Sensor Stations),

ktoré majú za úlohu preberať signály z družíc pre kontrolu integrity a časovej

synchronizácie. Mali by byť umiestnené na zemskom povrchu v rovnomerných

rozstupoch. Riadiaci segment ďalej pozostáva z dvoch pozemných monitorovacích centier

GCC (Ground Control Centres ) a z ďalších lokálnych segmentov pre miestne rozšírenie

presnosti, dostupnosti a integrity signálu, pričom ich zloženie a umiestnenie je závislé od

vyžadovaných podmienok (Nováková,2009).

Systém GALILEO by mal pri plnom funkčnom stave schopný plniť tieto služby:

1. Open Service – OS – ide o tzv. „verejnú službu“, je to voľná základná služba,

ktorá pozostáva z kombinácií voľných frekvencií, ktoré budú bez poplatkov.

Zároveň má táto služba umožniť prepojenie viacerých fungujúcich GNSS

navzájom. Veľký potenciál má pre bežného používateľa navigačných systémov,

ktorý využíva navigáciu napr. v autách, lodiach..

2. Safety of Life Service – SoF – služba tzv. „bezpečného života“, dopĺňa

predchádzajúcu službu, má mať najvyššiu presnosť. Využitie sa predpokladá najmä

v leteckej a námornej doprave.

3. Commercial Service – CS – tzv. komerčná služba, by mala poskytovať lepší

výkon a zvýšený objem dát oproti základnej služby, využitie sa predpokladá pre

komerčné a profesionálne aplikácie. Táto služba bude spoplatnená.

4. Public Regulated Service – PRS - pôjde o službu obmedzenú pre verejnosť,

pretože by mala poskytovať najvyššiu presnosť jej použitie sa predpokladá v

oblasti ochrany štátnej bezpečnosti, civilnej ochrane a iných dôležitých štátnych

inštitúciách. Má byť sprístupnená len pre autorizovaných užívateľov, signály budú

kódované.

5. Search and Rescue Service – SAR – tzv. pátracia a záchranná služba, ktorú budú

využívať záchranné systémy, bude možné vysielať a prijímať núdzové signály.

Širokospektrálne služby systému GALILEO by mali výrazne posilniť komerčné využitie

navigačných systémov, ako aj využívanie týchto systémov v bežnom živote.

V súčasnosti sa predpokladá skončenie budovania systému GALILEO v roku 2013.

Európska komisia navrhla, aby sa chýbajúca suma na dofinancovanie vo výške 2,4

miliardy eur (72,3 miliardy SKK), zaplatila z rozpočtu EÚ, (TASR. ,2008).

Kvôli ekonomickej kríze sa spustenie projektu GALILEO omeškalo o viac ako rok.

Uvažuje sa o využití súkromného sektora k doplneniu chýbajúcich finančných prostriedkov

na dostavbu systému. Fungujúci systém GALILEO by mal pomôcť k rozvoju ekonomiky

v krajinách Európskych spoločenstiev (GPS WORLD, 2011)

1.13 Navigačný systém COMPASS

Najnovším satelitným systémom je navigačný satelitný systém vyvinutý a spustený pod

záštitou Čínskej ľudovej republiky. Jedná sa o systém COMPASS, resp. BEIDOU II, nejde

však o nadstavbu systému BEIDOU I, ale o celkom nový systém (Pace,2010 ).

Čína sa rozhodla vybudovať nezávislý navigačný systém už v osemdesiatych rokoch

minulého storočia. Prípravy na spustenie systému a na jeho prevádzku trvali do roku 2003.

V súčasnej dobe je systém COMPASS v konštrukčnej fáze (China Satellite Navigation

Project Center, 2009).

Základné princípy systému COMPASS sú:

• Otvorenosť

• Nezávislosť

• Kompatibilita

• Postupnosť

Otvorenosť systému znamená, že Čína sa zaviazala poskytovať vysoko kvalitné služby

pre širokú verejnosť tak, aby boli prístupné užívateľom na celom svete.

Spustením systému COMPASS chce Čínska ľudová republika dosiahnuť nezávislosť od

ostatných krajín na poli navigačných technológií.

Už od začiatku výstavby systému COMPASS sa počítalo z kompatibilitou s ostatnými

globálnymi navigačnými systémami. Táto myšlienka súvisí najmä s frekvenciami, na

ktorých bude systém pracovať. Sú totiž úplne kompatibilné s frekvenciami systému

GALILEO. Následne po úplnej prestavbe systému GLONAS, ktorá je momentálne

naplánovaná na najbližších dvadsať rokov by malo prísť k zlepšeniu šírenia signálu GNSS

systémov.

Aby sa zabránilo výraznému zabrzdeniu vývoja a spustenia systému bola zvolená

politika postupného budovania. Rýchlosť a technologická úroveň budovania závisia od

momentálnej ekonomickej situácie a technologickej vyspelosti krajiny (Shaovu Dong

a co., 2007).

Skladá sa podobne ako ostatné globálne navigačné satelitné systémy z kozmického,

riadiaceho a užívateľského segmentu.

Kozmický segment systému COMPASS je jeden z najmodernejších a technologicky

najvyspelejších zo všetkých GNSS systémov. Čínska ľudová republika čakala so

zahájením celého projektu tak dlho hlavne preto, lebo technológie využité pri tvorbe

celého systému neboli dostatočne rozvinuté na takú úroveň, aby zabezpečili požadovanú

prevádzkyschopnosť.

V poradí siedmy satelit, umiestnený na MEO vyslala Čínska ľudovodemokratická

republika na obežnú dráhu 17. Decembra 2010 (GIBBONS MEDIA & RESEARCH LLC.,

2011).

Jedná sa o jeden z 30 satelitov, ktoré majú byť umiestnené na mediálnej obežnej dráhe

vo výške 21 150 km, dopĺňa ich 5 geostacionárnych satelitov, ktoré sú základom

kozmickej časti systému COMPASS (viď Obrázok 13 v Prílohe).

Ich presná amplitúda a obežná dráha nie sú predmetom verejného prístupu. Keďže sa

jedná o strategický systém čínskeho hospodárstva, nie sú v súčasnosti zverejnené niektoré

podrobnosti o tomto systéme, v rámci zabezpečenia ochrany dát.

Riadiaci segment pozostáva z:

• Hlavného riadiaceho centra

• Upload centier

• Monitorovacích centier

Presné označenie polohy, ich množstvo a špecifikácia kompetencií nie sú zatiaľ

dostupné k nahliadnutiu, keďže systém je v aktívnej výstavbe.

Užívateľský segment systému COMPASS je navrhnutý predovšetkým na využitie

v Ázijskej a Pacifickej oblasti. Vďaka jednému zo základných princípov, použitých pri

výstavbe systému a to kompatibilite, by mal systém pracovať na takej báze, že žiadne

mimoriadne upgrady pozičných prístrojov nebudú nutné.

Frekvencie, na ktorých bude daný systém operovať sú:

• B1: 1559.052~1591.788MHz

• B2: 1166.22~1217.37MHz

• B3: 1250.618~1286.423MHz

Signál typu B1 a B2 sú otvorené, prístupné bežnému užívateľovi. Umožňujú zameranie

s presnosťou 10 metrov za 20 nanosekúnd. Pre náročnejších bežných užívateľov je

možnosť predplatiť si služby B1 a B2 s presnosťou 1 m, pričom sa uvažuje, že táto služba

bude zahrnutá v poplatku pri kúpe navigačného prístroja.

B3 je navrhnutý ako autorizovaný signál, prístupný len pre užívateľov s oprávnením.

jedná sa o signál určený prevažne pre vojenské účely. Ich prvoradých využívateľom má

byť Armáda Čínskej ľudovej republiky a jej spojenci.

Dokončenie celého systému a následné spustenie sa predpokladá na rok 2020.

1.14 Systém SKPOS

Systém SKPOS – Slovenská priestorová observačná služba GNSS, je sofistikovaný,

multifunkčný systém, určený na priestorovú a časovú lokalizáciu objektov a javov,

s vysokým priestorovým a časovým rozlíšením, pracujúcom v reálnom čase, priestore a v

jednotnom celoeurópskom priestorovom referenčnom systéme ETRS 89 (Nováková,2009).

Aby SKPOS ako systém mohol legálne fungovať na území Slovenskej republiky

potrebujeme mať právne zaštítenie, preto sa v zákone Národnej rady Slovenskej republiky,

číslo 215 z roku 1995 o geodézii a kartografii sa , v Druhej časti s podtitulom Úlohy štátu,

dočítame, že v § 4 Štátna správa na úseku geodézie a katastra, odsek 2 v bode b a d, že

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky:

„ b) určuje záväzné geodetické systémy a lokalizačné štandardy mimo potrieb obrany

štátu a potrieb správy štátnych hraníc,

d) zabezpečuje zriaďovanie a aktualizáciu geodetických základov.“

Ďalší zákon, z ktorého čerpá systém SKPOS je zákon NRSR číslo 423/2003 Zbierky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z.

o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V ňom sa bližšie definuje

SKPOS ako: „Permanentná služba globálnych navigačných satelitných systémov je sieť

kooperujúcich staníc, ktorá spracúva a v reálnom čase poskytuje geocentrické

súradnice na presnú lokalizáciu objektov a javov.“ Ďalej sa v ňom dočítame, že ÚGKK

SR: „zabezpečuje tvorbu a prevádzkovanie permanentnej služby globálnych navigačných

satelitných systémov“.

Systém SKPOS je úplne pod štátnou kontrolou, konkrétne pod kontrolou Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky – Odbor geodetických základov,

(Ferianc a kol., 2008).

Aby sme lepšie porozumeli systému SKPOS musíme poznať geodetické základy, ktoré

tvoria v geodetické body určované v špecializovaných geodetických sieťach, ktoré sú

medzinárodne prepojené na záväzné geodetické súradnicové systémy a to:

• ŠPS - Štátna priestorová sieť (ETRS89)

• ŠNS - Štátna nivelačná sieť (UELN- Bpv; Ams)

• ŠGS - Štátna gravimetrická sieť (UEGN- SGr95)

• ŠTS – Štátna trigonometrická sieť v systéme S-JTSK

Fázy budovania systému SKPOS:

• 6.09.2006 ukončenie inštalácie staníc

• 1.11.2006 začiatok registrácia používateľov

• 21.11.2006 štart skúšobnej prevádzky

• 1.04.2007 prechod na blade technológiu po ukončení jej testovania

• 05.2008 sieť 21 / 33 staníc

• 2.1. 2009 začiatok uzatvárania nových zmlúv o používaní služieb SKPOS,

prechod na spoplatnené služby

Služba SKPOS je budovaná na 4 pilieroch:

1. Legislatívny základ

2. Sieť referenčných staníc na príjem signálov GNSS umiestnených na geodetických

bodoch (viď Obrázok 14 v Prílohe)

3. Národné servisné centrum (NSC), ktoré plní funkcie riadiaceho centra (RC),

dátového centra (DC), spracovateľského centra (SC) a analytického centra (AC).

4. Virtuálnej privátnej siete VPS-WAN. VPS-WAN slúži na prenos dát z RS do NSC a

komunikáciu s používateľmi cez prostredie internetu., resp. lokálnej siete LAN.

Na základe tejto infraštruktúry prevádzkovateľ, ÚGKK SR, poskytuje používateľom

službu, ktorú nazývame Slovenská priestorová observačná služba ( SKPOS)

(Nováková,2009).

Zabezpečenie služby je realizované softvérovým vybavením, z ktorého preferujeme

sieťové riešenie v konceptoch VRS (virtuálna referenčná stanica) alebo FKP (plošné

korekčné parametre, zatiaľ neposkytované). Do sieťového riešenia služby je pripojených

21 referenčných staníc, ktoré sa nachádzajú na celom území Slovenska (viď Obrázok 14

v Prílohe).

SKPOS má dva základné druhy služieb:

Pre aktuálne spracovanie v teréne (RTK) máme 2 typy služieb:

• SKPOS – dm – diferenciálne korekcie pre kódové merania s využitím pre

navigáciu a určovanie polohy s presnosťou 1 – 0,5 m pre dynamické objekty

a 0,2 m pre statické objekty

• SKPOS – cm – diferenciálne korekcie pre kódové a fázové merania na presné

určovanie polohy v reálnom čase s presnosťou 2 cm

Pre dodatočné spracovanie údajov (postprocessing).

• SKPOS-mm VS. údaje z virtuálnej referenčnej stanice – kódové a fázové merania

na veľmi presné určovanie polohy, dodatočné spracovanie s presnosťou 20 – 0,5

mm.

• SKPOS-mm RS. údaje z vybranej referenčnej stanice – kódové a fázové merania na

veľmi presné určovanie polohy, dodatočné spracovanie (postprocessing)

s presnosťou 20 – 0,5 mm.

Služby pre reálny čas sa poskytujú cez internet prostredníctvom štandardu NTRIP

(Networked Transport of RTCM via Internet Protocol) vo formáte RTCM (Radio

Technical Commission for Maritime) 2,3 resp. 3,0 alebo formáte CMR/CMR+ (Compact

Measurement Record) (Nováková,2009).

Pre postprocessing prostredníctvom štandardu využívajúc Hypertext Transfer Protocol

HTTP/1.1 resp. FTP vo formáte RINEX 2.11 (Nováková,2009).

V testovacej prevádzke sa overovala plnú funkcionalita určovania 3D - geocentrických

súradníc v súradnicovom systéme ETRS89 a určovania 2D – rovinných súradníc v

národnom systéme JTSK. Služba zabezpečuje šírenie korekcií pre celé územie SR. Počas

testovacej prevádzky bolo snahou dosiahnuť garantovanú presnosť do 2 cm pri dodržaní

optimálnych podmienok, čo sa aj dosiahlo, preto sa pristúpilo k sfunkčneniu celého

systému SKPOS pre celé územie Slovenskej republiky (Nováková,2009).

Koncový používateľ služieb SKPOS, pre reálny, skutočný čas, musí byť schopný prijať

signály GNSS a korekcie z NSC cez GPRS, pričom užívateľ musí mať k dispozícii

adekvátnu techniku (Nováková,2009).

2 Cieľ práce

Základným cieľom našej práce bude analyzovať a zhodnotiť eventualitu využitia

Globálnych navigačných satelitných systémov v prostredí projektov pozemkových úprav.

V prvom rade sa budeme zaoberať najdôležitejším faktorom a to presnosťou observácií,

t.j. meraní pomocou prístrojov využívajúcich technológiu Globálnych navigačných

satelitných systémov.

Globálne navigačné satelitné systémy sa využívajú v prostredí pozemkových úprav pri

zriaďovaní bodov podrobného polohového bodového poľa, účelovom meraní polohopisu

a účelovom meraní výškopisu.

Pre potreby pozemkových úprav potrebujeme presnosť III. triedy. Naším pokusom sa

budeme snažiť zistiť, či danú presnosť a kvalitu nameraných údajov dosiahneme aj

v sťažených podmienkach:

- Zatienenie v dôsledku vegetačného krytu

- Zatienenie vplyvom stavieb

Ďalej budeme analyzovať namerané údaje pomocou štatistických metód.

Z vyplývajúcich výsledkov odvodíme, využitie dvojfázových prístrojov na princípe GNSS

v projektoch pozemkových úprav, pri sťažených podmienkach a určíme minimálnu dĺžku

observácie pre jednotlivé prípady merania v sťažených podmienkach.

3 Materiály a metodika práce

Pre účely našej práce sme sa rozhodli vytvoriť meračský pokus v lokalite Katedry

krajinného plánovania a pozemkových úprav, Fakulty záhradníctva a krajinného

inžinierstva, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Bližšia špecifikácia

lokality je Nitra – Zobor, Hospodárska ulica číslo 7.

Súradnice lokality sú: 48o19´21´´ severnej šírky

18o05´47´´ východnej dĺžky

3.1 Použité prístroje

Pri našom meračskom pokuse budeme využívať nasledujúce prístrojové

zabezpečenie:

• TRIMBLE R8 GNSS

• LEICA TC 600

TRIMBLE R8 GNSS je vysoko sofistikovaný prístroj, určený na meranie v ťažko

dostupných terénoch, resp. na meranie na území so slabou dostupnosťou signálu z družíc.

Prístroj TRIMBLE R8 GNSS (viď Obrázok číslo 15 v Prílohách),pracuje na systéme

dvoch fáz, pričom má schopnosť prijímať signál zo všetkých GNSS systémov dostupných

v Európskom sektore, t. j. z GNSS GPS NAVSTAR, GNSS GALILEO a GNSS

GLONASS.

TRIMBLE R8 GNSS podporuje široký výber družicových signálov, vrátane GPS L2C a

L5 a GLONASS L1/L2.

Technické parametre TRIMBLE R8GNSS ako ich definuje výrobca firma TRIMBLE

(2011) pre:

a) Kódové diferenciálne merania GNSS

• Horizontálna presnosť ±0,25 m + 1 ppm RMS

• Vertikálna presnosť ±0,50 m + 1 ppm RMS

• WAAS diferenčné určovanie polohy obvykle menej ako5 m.

b) Statické a rýchle statické merania GNSS

• Horizontálna presnosť ±5 mm + 0,5 ppm RMS

• Vertikálna presnosť±5 mm + 1 ppm RMS

c) Kinematické meranie

• Horizontálna presnosť±10 mm + 1 ppm RMS

• Vertikálna presnosť±20 mm + 1 ppm RMS

d) Trvanie inicializácie3 obvykle <10 s

e) Spoľahlivosť inicializácie je obvykle viac ako 99.9 percent

Model TRIMBLE RT 8 je vybavený technikou BLUETOOTH, čo mu zabezpečuje

bezproblémové pripojenie na väčšinu dostupných prístrojov. Wifi agregát dovoľuje

aktuálne sťahovanie dát z internetu.

Vďaka zvýšenej citlivosti a väčšej odolnosti je výhodný na merania v ťažšie

dostupnejších terénoch.

Prístroj LEICA TC 600 je teodolický prístroj, tzv. totálna stanica. Použijeme ju na

tachymetrické zameranie bodov.

Technické parametre:

• Zväčšenie ďalekohľadu: 30x

• Uhlová presnosť: 5"

• Obvyklý výsledok kalibrácie uhlov: 3"

• Dĺžková presnosť: 3 mm + 3 ppm

• Obvyklý výsledok kalibrácie dĺžok: 1 mm

• Dosah na 1 hranol: 1 100 m

• Interná pamäť: 2 000 bodov

• Klávesnica: základná

3.2 Metodika práce a metódy skúmania

Pre družicové systémy budované na technológii tzv. pasívnych diaľkomerných

systémov môžeme identifikovať dve špecifikácie, ktoré nám umožnia určiť presnú polohu,

t.j. :

• Nosná frekvencia

• Kód

Evidujeme dva základné spôsoby určenia polohy:

• Absolútny spôsob

• Relatívny spôsob

Absolútna poloha žiadaného bodu sa určuje v teréne hlavne meraním

pseudovzdialeností pomocou priestorového pretínania.

Relatívny spôsob znamená, že pomocou referenčného bodu so známymi súradnicami

dokážeme určiť nami žiadanú polohu (Kováč, 2008).

Metódy merania podľa veličín, pomocou ktorých určujeme polohu, delíme na:

a) Meranie pseudovzdialeností (kódové merania)

b) Fázové merania

c) Merania Dopplerovho efektu

d) Interferenčné meranie vzdialenosti z časového oneskorenia

Pri použití nosnej frekvencie hovoríme o fázových meraniach (meranie fázy resp.

fázového rozdielu). Pri využití kódu ide o meranie tzv. pseudovzdialenosti, ale môže sa

využiť aj pri meraní pomocou fázy.

Základom pri interferenčnom meraní vzdialeností z časového oneskorenia je

prijímanie signálu z družice na oboch koncoch určovanej základne, ktorý je vplyvom

rôznej vzdialenosti časovo oneskorení. Ide o meranie rozdielu okamihov prijatia rovnakého

signálu.

Najvyužívanejšie sú meranie pseudovzdialeností a fázové merania.

Fázové merania sú založené na stanovení fázového posunu nosnej vlny. Fáza

prijatého družicového signálu je porovnávaná s referenčným signálom vygenerovaným

prijímačom. Fázové merania vzdialeností ku družiciam GPS sa vzťahujú k miestu,

ktorého poloha vyplýva z elektronických vlastností antény prijímača, (Hefty, 2002).

Prijímač spočíta počet vlnových dĺžok nosnej vlny, nachádzajúcej sa medzi prijímačom

a družicou. Tento počet sa skladá z celočíselného násobku nosných vĺn, ktorých počet sa

určuje len z námahou a z desatinnej časti, ktorú prijímač určí relatívne presne, rádovo

v milimetroch.

Fázové merania preto vykazujú určitú celočíselnú nejednoznačnosť, tzv. ambiquita,

rovnajúca sa počtu celých vlnových dĺžok nosnej vlny, nachádzajúcich sa medzi

prijímačom a družicou na začiatku merania. Niekedy sa označuje tiež pojmom celočíselná

nejednoznačnosť (integer ambiquity).

Ako náhle prijímač počiatočnú hodnotu celočíselnej nejednoznačnosti určí, je schopní

priebežne sledovať zmeny fázového posunu a počtu celých vĺn a tím aj vlastnú polohu,

respektíve jej zmeny. Prijímač udržuje hodnotu počiatočnej celočíselnej nejednoznačnosti

a k nej pripočítava celý počet vlnových dĺžok, o ktoré sa zmenila vzdialenosť medzi

prijímačom a družicou od začiatku merania (počet môže byť kladný alebo záporný)

a následne desatinnou časť vlnovej dĺžky.

Programové vybavenie pre spracovanie dát musí umožniť stanovenie počtu tak, aby

bolo možné spočítať presné súradnice prijímača. Merania sa robia na frekvencii L1 alebo

na frekvencii L2.

Pre určovanie relatívnej polohy pomocou merania nosnej fázy boli vyvinuté viaceré

technológie merania:

• Statická metóda

• Rýchla statická metóda

• Kinematická metóda

• Pseudokinematická metóda

Pre účely našej práce využívame osobitnú formu relatívnych kinematických meraní -

kinematickú metódu v reálnom čase - RTK.

Prístrojové vybavenie pozostáva z jedného referenčného nepohybujúceho sa prijímača

a druhého pohybujúceho sa prijímača, pričom oba prijímače uskutočňujú simultánne

fázové merania. Základnou podmienkou správneho merania je trvalé rádiové spojenie

prostredníctvom modemov s vysokou prenosovou rýchlosťou.

Princíp RTK je v okamžitom prenose meraných údajov referenčného prijímača

prostredníctvom rádiového spojenia do pohybujúceho sa prijímača, ktorý má v sebe

zabudovaný softvér na spracovanie fázových meraní,.

Po inicializácii sa z meraní prijatých z referenčného prijímača a z vlastných meraní

môžu tvoriť diferencie a uskutočniť celkové spracovanie relatívneho určovania polohy

s využitím vysielaných efemeríd.

Oneskorenie spracovania evidujeme v rozmedzí niekoľko sekúnd po meraní, takže ide

v skutočnosti o prácu v reálnom čase. Spoľahlivosť RTK závisí od výkonu rádiového

modemu zabezpečujúceho spojenie referenčného a pohybujúceho sa prijímača.

Alternatívou je pripojenie prijímačov navzájom prostredníctvom siete GSM, resp. GPRS.

Merania metódou RTK môžeme uskutočniť dvoma spôsobmi:

a) Statické meranie v reálnom čase – najlepšie výsledky sa dosiahnu ak meranie

na bode trvá niekoľko minút, výsledné súradnice sú priemerom meraní

z intervalu, počas ktorého bol prijímač na určovanom bode

b) Kinematické meranie v reálnom čase – pohybujúci sa prijímač plynule mení

svoju polohu, registrujú sa okamžité súradnice, záznam súradníc môže byť v

intervale 0,1 sekúnd až niekoľko desiatok sekúnd

Softvéry pre metódu RTK poskytujú možnosť práce v geocentrickom systéme,

možnosť prácu v rovinnom systéme s voľbou kartografického zobrazenia. Okrem toho

majú zabudovanú možnosť určenia transformačných parametrov na základe merania na

identických bodoch. Súčasťou výsledku merania sú rovinné súradnice vo zvolenom

súradnicovom systéme, elipsoidické, aj nadmorské výšky a charakteristiky presnosti

určenia okamžitej polohy (Hefty, 2008).

Pre presné stanovenie referenčných súradníc jednotlivých meraných bodov sme využili

metódu tachymetrie. Jedná sa o meračskú metódu, ktorou sa súčasne určuje poloha

s výškou bodu, pomocou uhlu a výšky bodu od zemského povrchu.

3.3 Popis pokusu

Prípravná fáza:

- Príprava prístrojového zabezpečenia

- Tvorba bodového poľa : vytvorili sme základné referenčné body 5001 a 5002

kontrolný bod R1 s optimálnymi podmienkami pre meranie

GNSS a body bodového poľa K1, K2, K3, K4

Meračská fáza:

- Určenie priestorových súradníc referenčných bodov 5001 a 5002 tachymetrickou

metódou, tridsať minútová observácia na bodoch 5001 a 5002 (1 800 meraní) na

začiatku pokusu, pätnásť minútová observácia (900 meraní) na konci pokusu

- Určenie priestorových súradníc referenčného bodu R1

- Určenie priestorových súradníc bodového poľa K1,K2, K3, K4

- Určenie priestorových súradníc Katedry krajinného inžinierstva, Fakulty

záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

v Nitre

- Kontrola vypočítaných hodnôt súradníc pomocou nezávislého merania

tachymetrickou metódou

- Zameranie bodov R1, K1,K2,K3,K4 pomocou prístroja TRIMBLE R8 GNSS ,

metódou merania RTK GNSS – s pripojením na štátnu sieť SKPOS, v dĺžke

meraní 1 sekunda, 5 sekúnd, 15 sekúnd a 30 sekúnd, pričom 1 sekunda sa rovná 1

observácii

- Zameranie bodov R1, K1,K2,K3,K4 pomocou prístroja TRIMBLE R8 GNSS,

metódou merania RTK GNSS – s pripojením na štátnu sieť SK POS, v dĺžke

meraní 1 sekunda, 5 sekúnd, 15 sekúnd a 30 sekúnd s inicializáciou prístroja, t. j.

uvedením prístroja do počiatočného stavu pred začatím merania, medzi

jednotlivými bodmi, pred každým meraním

Spracovanie údajov:

- Spracovanie nameraných údajov pomocou LEICA TC 600 v programe KOKEŠ

- Vytvorenie referenčných údajov o bodoch 5001, 5002,

- Spracovanie nameraných údajov pomocou TRIMBLE R8 GNSS v programe

Microsoft OFFICE EXCEL

- Porovnanie a štatistické vyhodnotenie meraných hodnôt, vyvodenie záverov

4 Výsledky práce a diskusia

4.1 Pokus – Prípravná fáza

Na začiatku nášho pokusu sme si určili lokalitu, v ktorej budeme pokus vykonávať.

Rozhodli sme sa pre územie v okolí Katedry krajinného inžinierstva, Fakulty záhradníctva

a krajinného inžinierstva, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, v lokalite

Nitra – Zobor, Hospodárska ulica 7 (viď Obrázok č. 18).

Obr. č. 17 Zatienenie vegetačným krytom

[Zdroj: autor ]

Vybrali sme si miesto, s optimálnymi podmienkami pre pokus, t.j. miesto, kde máme

zabezpečenú podmienku absolútnej viditeľnosti, bez tieniacich segmentov a miesto, kde sa

nám vyskytuje tienenie spôsobené vegetáciou a stavebnou činnosťou človeka (viď

Obrázok č. 17 hore).

Pripravili sme si prístrojové zabezpečenie pokusu. Skontrolovali sme funkčnosť

a výdrž batérií na prístroji TRIMBLE R8 GNSS.

Pre účely nášho pokusu sme sa rozhodli vytvoriť bodové pole. Pre lepšiu interpretáciu

výsledkov a pre stabilitu nameraných hodnôt sme najskôr pomocou drevených kolíkov

a jasnoružovej farby zastabilizovali dva referenčné body 5001 a 5002, s nasledujúcimi

podmienkami:

• Aspoň z jedného bodu dokonalý výhľad na celé bodové pole

• Umožnená observácia pomocou GNSS prístroja bez možnosti zatienenia

• Ľahká dostupnosť v teréne

Následne sme pomocou geodetických klincov zafixovali body R1, K1, K2, K3, K4,

(viď Obrázok č. 19), pričom sme sa snažili dodržať tieto podmienky:

• Z bodu R1 je možná dokonalá observácia pomocou GNSS prístroja bez možnosti tienenia

• Z bodu R1 je výhľad na celé bodové pole

• Body K1 a K2 sú umiestnené blízko budovy (tienenie stavbou)

• Body K3 a K4 sú blízko vegetácie (tienenie vegetáciou)

• Všetky body bodového poľa sú ľahko dostupné v teréne (viď Obr. 18)

• Označili sme jednotlivé body jasnoružovou farbou pre ľahšiu orientáciu

Obr. 18 Situácia bodového poľa

[Zdroj: autor ]

Obr. č. 19 Príklad fixácie meračského bodu (K2)

[Zdroj: autor ]

Po prípravných prácach a po zafixovaní bodového meračského poľa sme pristúpili

k vlastnému meračskému pokusu.

4.2 Pokus – Meračská fáza

Pomocou prístroja LEICA TC 600 sme určili priestorové koordináty referenčného bodu

5001 a referenčného bodu 5002, (viď Obr. 20).

Obr. 20 Meranie prístrojom LEICA TC 600

[Zdroj: autor ]

Následne sme zamerali prvky, potrebné pre výpočet súradníc kontrolného bodu R1,

bodov K1, K2, K3 a K4, tachymetrickou metódou, pričom sme kvôli eliminovaniu chýb

merali v dvoch polohách ďalekohľadu.

Presunuli sme sa na kontrolné stanovisko 6001, z ktorého sme opakovali tachymetrické

meranie jednotlivých bodov, ako aj bodu 5001, ktoré sme určovali ako voľné stanovisko.

Tým, že sme využili dve postavenia prístroja LEICA TC 600, na stanovišti 5001 a 6001,

sme eliminovali viaceré chyby v meraní, čo spolu s meraním v dvoch polohách nám

zabezpečilo vysokú presnosť nameraných údajov, ktoré nám budú slúžiť na porovnanie

jednotlivých meraní s prístrojom TRIMBLE R8 GNSS.

Meranie z bodu 6001 nám slúži na kontrolu nameraných súradníc (vi

Výpočtový protokol spracovaných údajov z LEICA TC 600 v programe KOKEŠ,

v podkapitole 4.3 Pokus

Po vykonaní tachymetrického merania, sme spustili dlhšiu, tridsa

prístrojom TRIMBLE R8 GNSS, na referen

zariadenie vykonalo až 1800 meraní (vi

napojili na sieť SKPOS. Toto meranie sme robili kvôli ur

5001 a 5002.

Obr. 21Observácia na bode 5001

Obr. 22Observácia na bode 5002 pomocou TRIMBLE R 8 GNSS

bodu 6001 nám slúži na kontrolu nameraných súradníc (vi

tový protokol spracovaných údajov z LEICA TC 600 v programe KOKEŠ,

podkapitole 4.3 Pokus – spracovanie výsledkov).

Po vykonaní tachymetrického merania, sme spustili dlhšiu, tridsať

prístrojom TRIMBLE R8 GNSS, na referenčných bodoch 5001 a

zariadenie vykonalo až 1800 meraní (viď Obr. 21, 22). Po inicializovaní prístroja sme sa

SKPOS. Toto meranie sme robili kvôli určeniu korektných súradníc bodov

Obr. 21Observácia na bode 5001 pomocou TRIMBLE R 8 GNSS

[Zdroj: autor ]

Obr. 22Observácia na bode 5002 pomocou TRIMBLE R 8 GNSS

[Zdroj: autor ]

bodu 6001 nám slúži na kontrolu nameraných súradníc (viď Obr. 24

tový protokol spracovaných údajov z LEICA TC 600 v programe KOKEŠ,

Po vykonaní tachymetrického merania, sme spustili dlhšiu, tridsať minútovú observáciu

bodoch 5001 a 5002, pričom dané

Obr. 21, 22). Po inicializovaní prístroja sme sa

eniu korektných súradníc bodov

pomocou TRIMBLE R 8 GNSS

Obr. 22Observácia na bode 5002 pomocou TRIMBLE R 8 GNSS

Po úvodnej tridsať minútovej observácií, sme začali s vlastným meračským pokusom

na bodoch R1, K1, K2, K3 a K4.

Prvou fázou pokusu bolo, že po inicializácii prístroja TRIMBLE R8 GNSS a pripojení

na sieť georeferenčných staníc SKPOS, sme o 9 hodine 34 minúte, dňa 6. mája 2011,

začali meranie na jednotlivých bodoch meračského poľa v dĺžke jednej sekundy, pričom za

tento čas prístroj vykonal jedno meranie (viď Obr. 23 dolu).

Obr.23 Meranie pomocou TRIMBLE R8 GNSS v bode R1

[Zdroj: autor ]

Experiment sme zopakovali, zakaždým po inicializácii prístroja a pripojení na sieť

SKPOS, v dĺžke času merania 5 sekúnd, 15 sekúnd a 30 sekúnd, pričom každá sekunda sa

rovná jednému vykonanému meraniu.

Následne sme prikročili k druhej fáze merania, t. j. k meraniu v dĺžke jednej sekundy,

pričom medzi jednotlivými bodmi R1, K1, K2, K3 a K4 sme prístroj opätovne

inicializovali a pripojili na sieť georeferenčných staníc SKPOS.

Meranie sme vykonali aj v časovej dĺžke 5, 15 a 30 sekúnd, pričom sme postupovali

takisto, ako pri prvom meraní v trvaní jednej sekundy, to znamená, že sme prístroj

zakaždým uviedli do inicializačného stavu a znovu sa pripojili na systém SKPOS.

Druhé meranie sme tvorili rovnakou technológou, len s tým rozdielom, že sme ho začali

o 12:46, dňa 6. mája 2011. Zopakovali sme jedno sekundovú, päť, pätnásť a tridsať

sekundovú observáciu, pričom jedna sekunda observačného času znamená, vykonanie

jedného merania prístrojom TRIMBLE R8 GNSS. Pokračovali sme so začatým pokusným

meraním s inicializáciou medzi jednotlivými meranými bodmi znovu v hodnote observácií

1,5,15 a 30 sekúnd.

Kvôli dosiahnutiu referenčných výsledkov, t. j. takej kvality a kvantity údajov, ktoré

môžeme štatisticky spracovať a ktoré nám budú udávať určitú mieru presnosti, sme sa

rozhodli pokračovať v pokuse na druhý deň. Pokus začal 7. mája 2011 o 9 hodine a 15

minúte. Za približne dvanásť hodín čistého času sa nám zmenila konštelácia

dosiahnuteľných satelitných objektov, čo nám pomôže zachovať objektivitu skúmaného

javu.

Technologický postup meracích prác bol zachovaný. Postupovali sme presne podľa

stanoveného postupu, t. j. observácia na bodoch R1, K1, K2, K3 a K4 v čase 1,5,15 a 30

sekúnd, s inicializáciou medzi zmenami v dĺžke merania. Ďalej sme prikročili k meraniu

bodov v daných časových intervaloch, len s tým rozdielom, že sme medzi jednotlivými

bodmi neustále spúšťali inicializačný proces a pripájali sme sa na systém SKPOS.

Po ukončení tretieho merania, dňa 7. Mája 2011, sme vykonali skúšobné kontrolné,

záverečné merania na referenčných bodoch 5001 a 5002, v intervale 15 minút, s prístrojom

TRIMBLE R8 GNSS, pričom sme vykonali 900 meraní.

Po skončení merania sme dosiahnuté údaje stiahli s obidvoch prístrojov a spracovali,

ako prezentujeme v práci.

4.3 Spracovanie výsledkov experimentu

Jednou z najdôležitejších a zároveň aj najzložitejších častí nášho pokusu je určite

spracovanie nameraných informácií.

Aby sme mohli dané údaje správne interpretovať potrebujeme ich najskôr spracovať do

takej formy, aby sme ich mohli následne použiť.

Tachymetrické meranie, ktoré sme vykonali prostredníctvom totálnej stanice LEICA TC

600, sme riešili v prostredí programu KOKEŠ (viď Obr. 24, 25 ).

Pomocou softvéru KOKEŠ sme dokázali zistiť referenčné údaje pre jednotlivé body, ako

prezentujeme v Tabuľke č. 2.

Tab. č. 2 Referenčné súradnice bodov

Číslo bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m. nad m.)

5001 498691.419 1268004.176 145.531 5002 498733.060 1268096.082 144.510

6001 498700.646 1267998.479 146.943

R1 498694.666 1268008.674 144.465

K1 498708.994 1268000.560 144.240 K2 498710.677 1267999.667 144.262 K3 498718.042 1267994.470 144.267

K4 498724.520 1267990.587 144.242

V práci budeme predpokladať, že referenčné údaje, uvedené v Tabuľke č. 2 sú správne,

, resp. s minimálnou odchýlkou od skutočnej hodnoty. Ich hodnoty sú relatívne presné

a využiteľné pri spracovaní ďalších údajov, získaných pri tomto pokuse.

Pre nás sú najdôležitejšie súradnicové informácie YX a nadmorská výška, z ktorých

vypočítame strednú kvadratickú chybu a chybu rozdielu.

**************************************************************************** osnova smerov Korekce měřených směrů indexová chyba: není nastavena kolimační chyba: není nastavena Korekce měřených délek lineární člen: není nastaven absolutní člen: není nastaven vliv refrakce na délky: neuvažuje se vliv nadmořské výšky na délky: neuvažuje se vliv zobrazení na délky: neuvažuje se Korekce výšek a převýšení vliv refrakce na výšky: neuvažuje se stanovisko 5001 498691.419 1268004.176 orientačné body or. posun číslo bodu Y X smer š.dĺžka z.uhol ds ds_mez ------------------------------------------------------------------------------------ 222.1602g 5002 498733.060 1268096.082 204.9225g 100.962 102.2205g -0.001 0.221 osnova vyrovnaná aritmetickým priemerom priemerná dĺžková korekcia: 0.000cm/1km smerník na počiatok: 222.1602g **************************************************************************** polárna metóda - zadanie priamky (osnova smerov) číslo bodu smerník Y X Z Ch 5001 222.1602g 498691.419 1268004.176 145.531 typ dĺžok: 2 - šikmá, výška stroja = 1.201 ---------------------------------------------------------------------------- podrobné body v.cieľa číslo bodu dĺžka smer z.uhol Y X Z Ch ---------------------------------------------------------------------------- 1.714 R1 5.575 217.6518g 106.3283g 498694.666 1268008.674 144.465 1.714 K1 17.960 290.7563g 102.7598g 498708.994 1268000.560 144.240 1.714 K3 19.793 292.4825g 102.4308g 498710.677 1267999.667 144.262 1.714 K3 28.347 300.0970g 101.6878g 498718.042 1267994.470 144.267 1.714 K2 19.793 292.4825g 102.4308g 498710.677 1267999.667 144.262 1.714 K4 35.790 302.6405g 101.3798g 498724.520 1267990.587 144.242

Obr. 24 Výpočtový protokol spracovaných údajov z LEICA TC 600 v programe

KOKEŠ

[Zdroj: autor ]

KONTROLA

**************************************************************************** voľné stanovisko Korekce měřených směrů indexová chyba: není nastavena kolimační chyba: není nastavena Korekce měřených délek lineární člen: není nastaven absolutní člen: není nastaven vliv refrakce na délky: neuvažuje se vliv nadmořské výšky na délky: neuvažuje se vliv zobrazení na délky: neuvažuje se Korekce výšek a převýšení vliv refrakce na výšky: neuvažuje se orientačné body Y X Z číslo bodu smer š.dĺžka z.uhol v.cieľa v_s v_fi v_dh ---------------------------------------------------------------------------------- 498691.419 1268004.176 145.531 5001 99.4613g 10.840 98.1965g 1.714 0.008 0.2927g -0.006 498694.666 1268008.674 144.465 R1 130.7203g 11.850 104.1150g 1.714 -0.006 0.0497g 0.001 498708.994 1268000.560 144.240 K1 249.2383g 8.665 107.2933g 1.714 -0.005 399.7483g 0.001 498710.677 1267999.667 144.262 K2 257.2475g 10.134 106.0940g 1.714 0.013 399.7911g 0.002 498718.042 1267994.470 144.267 K3 278.9955g 17.888 103.4330g 1.714 -0.010 399.9680g 0.001 498724.520 1267990.587 144.242 K4 284.8535g 25.155 102.5015g 1.714 0.009 0.0148g 0.001 osnova vyrovnaná aritmetickým priemerom výška stroja = 0 výpočet vykonaný MNŠ stredná polohová chyba = 0.007; medzná 0.140 stredná chyba or. posunu = 0.3274g stredná chyba vo výške = 0.000 stanovisko: 498700.646 1267998.479 146.943; číslo stanoviska: 6001 or. posun: 235.4584g ****************************************************************************

Obr. 25 Výpočtový protokol spracovaných kontrolných údajov z LEICA TC 600

v programe KOKEŠ

[Zdroj: autor ]

Po skončení meračského pokusu dňa 7. mája 2011, sme pomocou portu USB 2.0,

transportovali z prístroja TRIMBLE R8 GNSS namerané hodnoty do počítača, kde sme

namerané údaje následne spracovali v programe Microsoft OFFICE – EXCEL.

Informácie sme spracovali podľa dĺžky observačného času na prehľadné tabuľky, ktoré

prezentujeme ďalej v práci.

Tab. č. 3 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 1 sekunda

Číslo bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m. nad m.)

Označenie HDOP VDOP PDOP

1 498 694,689 1 268 008,687 144,460 R1 1,14 1,67 2,02

2 498 709,015 1 268 000,534 144,238 K1 1,75 2,26 2,86

3 498 710,698 1 267 999,662 144,160 K2 1,56 3,02 3,40

4 498 718,058 1 267 994,476 144,285 K3 1,59 2,49 2,96

5 498 724,589 1 267 990,531 144,178 K4 3,16 4,42 5,43

21 498 694,722 1 268 008,733 144,432 R1 I 0,88 1,44 1,69

23 498 709,022 1 268 000,553 144,313 K1 I 1,82 2,34 2,96

25 498 710,742 1 267 999,691 144,256 K2 I 1,75 2,23 2,83

26 498 718,012 1 267 994,373 144,194 K3 I 1,83 2,54 3,13

28 498 724,561 1 267 990,610 144,183 K4 I 2,25 2,65 3,48

50 498 694,693 1 268 008,707 144,485 R1 1,30 2,82 3,11

51 498 709,020 1 268 000,610 144,244 K1 1,48 1,84 2,36

52 498 710,731 1 267 999,648 144,319 K2 1,77 1,84 2,55

53 498 718,025 1 267 995,000 143,898 K3 3,63 4,37 4,94

54 498 724,509 1 267 990,646 144,272 K4 7,17 9,52 10,74

70 498 694,706 1 268 008,708 144,462 R1 I 1,38 2,31 2,69

71 498 709,014 1 268 000,528 144,170 K1 I 1,41 2,29 2,69

72 498 710,674 1 267 999,513 144,431 K2 I 2,20 2,76 3,53

73 498 717,211 1 267 994,621 145,494 K3 I 2,38 3,23 4,01

74 498 724,533 1 267 990,620 144,215 K4 I 1,94 3,25 3,78

90 498 694,678 1 268 008,711 144,454 R1 I 0,81 1,41 1,63

91 498 709,029 1 268 000,582 144,202 K1 I 1,30 1,84 2,26

92 498 710,668 1 267 999,606 144,310 K2 I 2,68 2,44 3,62

93 498 718,02 1267994,459 144,325 K3 I 2,40 3,09 3,91

94 498 724,52 1267990,628 144,206 K4 I 2,50 3,17 4,04

111 498 694,701 1268008,677 144,481 R1 I 0,81 1,39 1,61

112 498 709,006 1 268 000,520 144,219 K1 I 1,30 1,90 2,30

113 498 710,720 1 267 999,728 144,165 K2 I 1,31 1,91 2,32

114 498 718,008 1 267 994,464 144,278 K3 I 1,34 2,00 2,41

116 498 724,484 1 267 990,560 144,239 K4 I 4,71 5,44 7,20

Pokračovanie Tab. 3 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 1 sekunda

Číslo bodu

Označenie Presnosť

YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Čas merania

(h)

Dátum merania

Počet viditeľných

družíc

1 R1 0,009 0,013 9:34 6.5.2011 11

2 K1 0,016 0,021 9:34 6.5.2011 9

3 K2 0,014 0,027 9:34 6.5.2011 8

4 K3 0,017 0,027 9:35 6.5.2011 8

5 K4 0,270 0,038 9:35 6.5.2011 6

21 R1 I 0,013 0,021 10:09 6.5.2011 11

23 K1 I 0,021 0,026 10:14 6.5.2011 8

25 K2 I 0,020 0,026 10:17 6.5.2011 8

26 K3 I 0,018 0,025 10:19 6.5.2011 10

28 K4 I 0,037 0,044 10:25 6.5.2011 8

50 R1 0,010 0,220 12:46 6.5.2011 9

51 K1 0,016 0,019 12:47 6.5.2011 8

52 K2 0,025 0,025 12:48 6.5.2011 7

53 K3 0,028 0,053 12:49 6.5.2011 6

54 K4 0,017 0,029 12:54 6.5.2011 5

70 R1 I 0,012 0,020 13:22 6.5.2011 9

71 K1 I 0,015 0,024 13:24 6.5.2011 8

72 K2 I 0,022 0,027 13:26 6.5.2011 6

73 K3 I 0,028 0,038 13:28 6.5.2011 6

74 K4 I 0,015 0,026 13:31 6.5.2011 7

90 R1 0,007 0,013 9:15 7.5.2011 12

91 K1 0,013 0,018 9:15 7.5.2011 8

92 K2 0,021 0,020 9:16 7.5.2011 7

93 K3 0,021 0,026 9:16 7.5.2011 7

94 K4 0,024 0,027 9:19 7.5.2011 7

111 R1 I 0,009 0,016 9:40 7.5.2011 13

112 K1 I 0,014 0,021 9:42 7.5.2011 11

113 K2 I 0,014 0,021 9:44 7.5.2011 11

114 K3 I 0,018 0,026 9:46 7.5.2011 10

116 K4 I 0,021 0,027 9:51 7.5.2011 7

Pre observačný čas päť sekúnd sú namerané údaje spracované v Tabuľke č. 4.

Tab. č. 4 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 5 sekúnd

Číslo bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m. nad m.)

Označenie

HDOP VDOP PDOP

6 498 694,694 1 268 008,715 144,447 R1 0,88 1,79 2,00

7 498 709,020 1 268 000,537 144,269 K1 1,63 2,50 2,98

8 498 710,717 1 267 999,699 144,181 K2 1,63 2,52 3,00

9 498 718,058 1 267 994,476 144,240 K3 1,71 2,67 3,17

10 498 724,560 1 267 990,623 144,144 K4 4,39 6,05 7,23

29 498 694,704 1 268 008,703 144,455 R1 I 0,94 1,31 1,57

30 498 709,060 1 268 000,622 144,227 K1 I 1,43 1,58 2,13

31 498 710,676 1 267 999,645 144,297 K2 I 1,29 1,53 2,00

32 498 718,089 1 267 994,508 144,238 K3 I 1,47 1,79 2,32

35 498 724,504 1 267 990,574 144,285 K4 I 2,04 2,03 2,88

55 498 694,688 1 268 008,718 144,468 R1 1,32 2,74 3,04

56 498 708,981 1 268 000,529 144,279 K1 1,51 1,79 2,35

57 498 710,771 1 267 999,711 144,288 K2 1,67 1,80 2,45

58 498 718,042 1 267 994,426 144,403 K3 2,16 3,76 4,33

59 498 725,044 1 267 990,449 143,309 K4 2,01 3,09 3,69

75 498 694,695 1 268 008,704 144,505 R1 I 1,31 1,79 2,22

76 498 709,010 1 268 000,550 144,258 K1 I 1,42 2,16 2,58

77 498 710,729 1 267 999,538 144,274 K2 I 2,20 3,01 3,73

78 498 718,065 1 267 994,474 144,295 K3 I 1,87 2,45 3,08

79 498 724,524 1 267 990,620 144,343 K4 I 1,89 2,37 3,04

96 498 694,684 1 268 008,708 144,480 R1 0,84 1,58 1,79

97 498 709,004 1 268 000,528 144,254 K1 1,30 1,99 2,38

98 498 710,680 1 267 999,627 144,259 K2 1,23 1,93 2,29

99 498 718,073 1 267 994,474 144,289 K3 2,27 2,60 3,45

100 498 724,549 1 267 990,578 144,157 K4 3,22 4,38 5,44

117 498 694,680 1 268 008,694 144,469 R1 I 0,87 1,44 1,65

118 498 709,025 1 268 000,582 144,211 K1 I 1,59 2,17 2,69

119 498 710,731 1 267 999,758 144,172 K2 I 1,61 2,18 2,71

120 498 718,043 1 267 994,460 144,228 K3 I 1,62 2,18 2,71

121 498 724,50 1 267 990,63 144,385 K4 I 2,27 2,59 3,39

Pokračovanie Tab. č. 4 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 5

sekúnd

Číslo bodu

Označenie Presnosť

YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Čas merania

(h)

Dátum merania

Počet viditeľných

družíc

6 R1 0,007 0,010 9:39 6.5.2011 10

7 K1 0,016 0,024 9:40 6.5.2011 10

8 K2 0,017 0,026 9:40 6.5.2011 8

9 K3 0,019 0,029 9:42 6.5.2011 6

10 K4 0,031 0,041 9:43 6.5.2011 11

29 R1 I 0,014 0,020 10:28 6.5.2011 12

30 K1 I 0,017 0,019 10:31 6.5.2011 9

31 K2 I 0,016 0,018 10:34 6.5.2011 10

32 K3 I 0,018 0,022 10:36 6.5.2011 10

35 K4 I 0,030 0,030 10:43 6.5.2011 10

55 R1 0,011 0,022 12:57 6.5.2011 9

56 K1 0,015 0,018 12:58 6.5.2011 8

57 K2 0,022 0,024 12:58 6.5.2011 7

58 K3 0,021 0,036 12:59 6.5.2011 7

59 K4 0,016 0,028 13:02 6.5.2011 6

75 R1 I 0,012 0,017 13:33 6.5.2011 10

76 K1 I 0,016 0,024 13:35 6.5.2011 8

77 K2 I 0,024 0,033 13:39 6.5.2011 6

78 K3 I 0,018 0,024 13:41 6.5.2011 7

79 K4 I 0,017 0,022 13:43 6.5.2011 7

96 R1 0,007 0,013 9:22 7.5.2011 12

97 K1 0,011 0,017 9:23 7.5.2011 8

98 K2 0,012 0,019 9:23 7.5.2011 9

99 K3 0,024 0,027 9:24 7.5.2011 8

100 K4 0,023 0,034 9:25 7.5.2011 6

117 R1 I 0,011 0,017 9:53 7.5.2011 12

118 K1 I 0,016 0,022 9:54 7.5.2011 10

119 K2 I 0,021 0,028 9:56 7.5.2011 10

120 K3 I 0,017 0,023 9:58 7.5.2011 10

121 K4 I 0,044 0,049 10:00 7.5.2011 7

Pre dĺžku observačný čas 15 sekúnd sme namerali nasledujúce údaje prezentované

Tabuľkou č. 5.

Tab. č. 5 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 15 sekúnd

Číslo bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m. nad m.)

Označenie HDOP VDOP PDOP

11 498 694,702 1 268 008,728 144,487 R1 0,91 1,59 1,83

12 498 709,025 1 268 000,555 144,270 K1 2,20 2,84 3,43

13 498 710,696 1 267 999,671 144,271 K2 1,93 2,86 3,46

14 498 718,053 1 267 994,490 144,256 K3 1,71 2,62 3,13

15 498 724,350 1 267 990,465 144,491 K4 9,53 11,24 14,74

36 498 694,682 1 268 008,717 144,468 R1 I 0,83 1,28 1,52

37 498 709,076 1 268 000,583 144,285 K1 I 1,84 1,67 2,31

38 498 710,726 1 267 999,656 144,235 K2 I 1,80 1,52 2,35

39 498 718,065 1 267 994,485 144,284 K3 I 1,43 1,64 2,18

40 498 724,525 1 267 990,599 144,254 K4 I 2,43 2,91 3,79

60 498 694,696 1 268 008,711 144,458 R1 1,34 2,67 2,99

61 498 708,994 1 268 000,555 144,215 K1 1,46 2,69 3,05

62 498 710,714 1 267 999,668 144,360 K2 3,36 3,88 5,13

63 498 718,025 1 267 994,426 144,372 K3 1,86 3,40 3,88

64 498 724,509 1 267 990,624 144,273 K4 6,25 9,56 11,14

80 498 694,696 1 268 008,690 144,495 R1 I 1,54 1,87 2,42

81 498 709,003 1 268 000,551 144,273 K1 I 1,99 2,29 3,03

82 498 710,714 1 267 999,670 144,193 K2 I 2,08 2,51 3,26

83 498 718,069 1 267 994,518 144,217 K3 I 1,83 2,43 3,04

84 498 724,546 1 267 990,561 144,248 K4 I 2,33 3,06 3,84

101 498 694,674 1 268 008,704 144,455 R1 0,84 1,60 1,81

102 498 709,012 1 268 000,544 144,251 K1 1,25 2,04 2,39

103 498 710,680 1 267 999,636 144,219 K2 1,25 2,06 2,41

104 498 718,040 1 267 994,484 144,312 K3 2,23 2,83 3,42

105 498 724,547 1 267 990,600 144,237 K4 2,93 4,33 5,22

122 498 694,665 1 268 008,699 144,458 R1 I 0,88 1,38 1,63

123 498 709,024 1 268 000,570 144,223 K1 I 1,71 2,29 2,79

124 498 710,721 1 267 999,724 144,219 K2 I 1,63 2,10 2,65

125 498 718,080 1 267 994,509 144,272 K3 I 1,72 2,43 2,98

126 498 724,581 1 267 990,674 144,308 K4 I 4,20 4,08 5,23

Pokračovanie Tab. č. 5 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 15

sekúnd

Číslo

bodu Označenie

Presnosť YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Čas merania

(h)

Dátum merania

Počet viditeľných

družíc 11 R1 0,008 0,014 9:48 6.5.2011 9 12 K1 0,021 0,025 9:49 6.5.2011 9 13 K2 0,017 0,025 9:50 6.5.2011 8 14 K3 0,017 0,026 9:51 6.5.2011 6 15 K4 0,038 0,045 9:52 6.5.2011 10 36 R1 I 0,008 0,013 10:46 6.5.2011 12 37 K1 I 0,022 0,023 10:48 6.5.2011 9 38 K2 I 0,022 0,019 10:51 6.5.2011 8 39 K3 I 0,016 0,018 10:55 6.5.2011 8 40 K4 I 0,028 0,034 11:03 6.5.2011 8 60 R1 0,011 0,021 13:02 6.5.2011 9 61 K1 0,014 0,026 13:03 6.5.2011 8 62 K2 0,014 0,021 13:04 6.5.2011 5 63 K3 0,018 0,032 13:12 6.5.2011 7 64 K4 0,018 0,022 13:15 6.5.2011 5

80 R1 I 0,014 0,019 13:46 6.5.2011 9 81 K1 I 0,019 0,021 13:49 6.5.2011 7 82 K2 I 0,022 0,026 13:51 6.5.2011 6 83 K3 I 0,019 0,024 13:54 6.5.2011 7 84 K4 I 0,016 0,020 13:57 6.5.2011 7

101 R1 0,007 0,013 9:27 7.5.2011 12 102 K1 0,014 0,022 9:28 7.5.2011 9 103 K2 0,012 0,019 9:29 7.5.2011 9 104 K3 0,024 0,036 9:30 7.5.2011 8 105 K4 0,023 0,032 9:31 7.5.2011 7 122 R1 I 0,011 0,017 10:03 7.5.2011 12 123 K1 I 0,018 0,023 10:05 7.5.2011 9 124 K2 I 0,015 0,019 10:06 7.5.2011 9 125 K3 I 0,020 0,025 10:09 7.5.2011 8 126 K4 I 0,033 0,026 10:11 7.5.2011 6

Tab. č. 6 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 30 sekúnd

Číslo bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m. nad m.)

Označenie HDOP VDOP PDOP

16 498 694,667 1 268 008,761 144,440 R1 0,90 1,52 1,76

17 498 709,032 1 268 000,556 144,224 K1 2,53 2,94 3,58

18 498 710,721 1 267 999,707 144,201 K2 2,45 2,87 3,49

19 498 718,116 1 267 994,507 144,253 K3 6,49 9,25 11,30

20 0,000 0,000 0,000 K4 - - -

41 498 694,716 1 268 008,728 144,491 R1 I 0,84 1,32 1,55

42 498 709,020 1 268 000,565 144,254 K1 I 1,62 2,04 2,50

43 498 710,675 1 267 999,630 144,316 K2 I 1,46 1,74 2,10

44 498 718,086 1 267 994,493 144,271 K3 I 2,46 3,12 3,98

45 498 724,447 1 267 990,715 144,382 K4 I 2,89 3,19 4,20

65 498 694,682 1 268 008,699 144,485 R1 1,37 2,45 2,80

66 498 708,995 1 268 000,560 144,253 K1 1,42 2,44 2,80

67 498 710,709 1 267 999,570 144,258 K2 2,80 3,05 4,15

68 498 718,027 1 267 994,427 144,299 K3 3,19 3,65 4,48

69 498 725,146 1 267 990,494 143,305 K4 3,24 3,61 4,44

85 498 694,695 1 268 008,711 144,485 R1 I 0,99 1,47 1,77

86 498 709,054 1 268 000,606 144,241 K1 I 1,71 1,84 2,44

87 498 710,705 1 267 999,616 144,292 K2 I 1,90 1,74 2,58

88 498 718,060 1 267 994,298 144,383 K3 I 1,94 2,31 3,02

89 498 724,505 1 267 990,663 144,258 K4 I 6,59 7,49 9,69

106 498 694,680 1 268 008,716 144,452 R1 0,81 1,40 1,62

107 498 709,022 1 268 000,572 144,222 K1 1,25 1,78 2,18

108 498 710,710 1 267 999,721 144,149 K2 1,33 1,93 2,31

109 498 718,081 1 267 994,439 144,253 K3 2,07 2,49 3,24

110 498 724,540 1 267 990,636 144,209 K4 3,79 4,35 5,77

127 498 694,704 1 268 008,722 144,490 R1 I 0,95 1,29 1,60

128 498 709,019 1 268 000,531 144,243 K1 I 1,63 2,10 2,57

129 498 710,673 1 267 999,634 144,340 K2 I 1,56 1,70 2,30

130 498 718,064 1 267 994,485 144,333 K3 I 1,72 2,15 2,69

131 498 724,485 1 267 990,682 144,361 K4 I 1,96 2,15 2,74

Pokračovanie Tab. č. 6 Namerané údaje pomocou GNSS s dĺžkou observácie 30

sekúnd

Číslo bodu

Označenie Presnosť

YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Čas merania

(h)

Dátum merania

Počet viditeľných

družíc

16 R1 0,011 0,018 9:56 6.5.2011 9

17 K1 0,023 0,023 9:57 6.5.2011 9

18 K2 0,024 0,024 9:58 6.5.2011 9

19 K3 0,020 0,029 10:00 6.5.2011 9

20 K4 - - 10:01 6.5.2011 0

41 R1 I 0,009 0,014 11:06 6.5.2011 13

42 K1 I 0,014 0,016 11:10 6.5.2011 9

43 K2 I 0,014 0,020 11:12 6.5.2011 9

44 K3 I 0,033 0,042 11:15 6.5.2011 7

45 K4 I 0,051 0,054 11:18 6.5.2011 7

65 R1 0,010 0,019 13:17 6.5.2011 9

66 K1 0,010 0,018 13:18 6.5.2011 8

67 K2 0,020 0,021 13:19 6.5.2011 6

68 K3 0,025 0,024 13:20 6.5.2011 6

69 K4 0,031 0,028 13:22 6.5.2011 6

85 R1 I 0,011 0,016 14:00 6.5.2011 9

86 K1 I 0,015 0,017 14:03 6.5.2011 6

87 K2 I 0,020 0,018 14:06 6.5.2011 6

88 K3 I 0,016 0,017 14:09 6.5.2011 7

89 K4 I 0,038 0,037 14:14 6.5.2011 5

106 R1 0,007 0,011 9:33 7.5.2011 13

107 K1 0,011 0,015 9:34 7.5.2011 11

108 K2 0,014 0,020 9:35 7.5.2011 10

109 K3 0,023 0,028 9:37 7.5.2011 8

110 K4 0,018 0,024 9:38 7.5.2011 7

127 R1 I 0,013 0,017 10:13 7.5.2011 12

128 K1 I 0,022 0,032 10:16 7.5.2011 9

129 K2 I 0,021 0,023 10:18 7.5.2011 10

130 K3 I 0,018 0,024 10:20 7.5.2011 8

131 K4 I 0,021 0,025 10:23 7.5.2011 9

Riadok označený červenou farbou vyjadruje meranie, ktoré nám prístroj TRIMBLE R8

GNSS nezaznamenal, resp. ktoré bolo nekorektné. Dané meranie sa nám nepodarilo

uskutočniť v dôsledku straty inicializácie.

Vysvetlivky: Presnosť YX – Presnosť YX udávaná prístrojom TRIMBLE R8 GNSS

Presnosť Výšky H – Presnosť výšky udávaná prístrojom TRIMBLE R8

GNSS

HDOP – horizontálna presnosť súradníc vzhľadom na konšteláciu

a postavenie

satelitov (Horizontal Dilution of Precision)

VDOP – vertikálna presnosť súradníc vzhľadom na konšteláciu a postavenie

satelitov (Vertical Dilution of Precision)

PDOP – HDOP spolu s VDOP (Position Dilution of Precision)

Označenie I – inicializácia pri každom meraní

4.4 Vyhodnotenie výsledkov experimentu

Pre vyhodnotenie výsledkov budeme vychádzať zo zaznamenaných údajov, ktoré sme

spracovali v predchádzajúcej podkapitole.

Aby sme zachovali podmienky korektného spracovania údajov, musíme využiť

analizovať pomocou štastiky.

Aby sme dokázali určiť správnosť merania pomocou fázového merania s prístrojom

napojeným na Globálne navigačné satelitné systémy, potrebujeme vypočítať hodnotu

strednej kvadratickej chyby, pomocou ktorej zistíme hodnotu chybového merania.

Výpočet strednej kvadratickej chyby (m)

� � �������

n –počet meraní (závisí od počtu observácií)

ε – skutočná chyba merania

Výpočet opravy

� � x

y – oprava

X– priemerná hodnota súradnice

x – meraná súradnica

Tab. č. 7 Porovnanie vypočítanej strednej kvadratickej chyby a chýb zistených

prístrojom GNSS, počet meraní 1 800

Číslo

bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m.n.m)

Oprava vypočítaná (m) Chyba

YX (m)

Chyba Výšky

H (m)

P D O P Y

X

H

5001

498691,417 1 268 004,185 145,538

-0,002 0,010 0,007 0,003 0,004 1,51

5002

498733,061 1 268 096,083 141,521

-0,001 -0,002 -0,011 0,004 0,004 1,79

Tab. č. 8 Porovnanie vypočítanej strednej kvadratickej chyby a chýb zistených

prístrojom GNSS, počet meraní 900

Číslo

bodu

Y (m)

X (m)

Výška H (m.n.m)

Oprava vypočítaná (m) Chyba

YX (m)

Chyba Výšky

H (m)

P D O P Y

X

H

5001

498691,417 1 268 004,185 145,538

-0,001 0,009 0,007 0,003 0,004 1,51

5002

498733,061 1 268 096,083 141,521

0,001 -0,002 -0,012 0,004 0,004 1,79

Ako sme už v práci uviedli, pre účely projektov pozemkových úprav potrebujeme

informácie III. triedy presnosti.

Pri porovnaní nameraných údajov pomocou prístroja TRIMBLE využívajúceho

technológiu GNSS, prezentovaných v stĺpci Chyba YX a Chyba výšky H a z vypočítaných

opráv Y, X, H, môžeme argumentovať, že dané meranie bolo vykonané s maximálnou

presnosťou, akú sme mohli dosiahnuť za daných prírodných a antropogénych podmienok.

Pre porovnanie chýb v ďalších prípadoch sme pripravili nasledujúce tabuľky, ktoré nám

udávajú rozsah chýb, nameraných pri danom pokuse a ktoré udával samotný prístroj

(stĺpce s označením Presnosť YX a Presnosť výšky H) spolu z vypočítanými hodnotami

strednej kvadratickej chyby.

Riadky označené kurzívou a tučným písmom znamenajú merania, pri ktorých sme pred

zameraním bodu, zakaždým incializovali prístroj TRIMBLE R8 GNSS a opätovne sme sa

pripojili k sieti SKPOS.

Tab. č. 9 Porovnanie chýb udávaných TRIMBLE R8 GNSS a vypočítaných stredných

kvadratických chýb merania pre kontrolný bod R1

Číslo

bodu

Presnosť YX (m)

Stredná kvadrat.

chyba YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Rozdiel výšky H

(m)

PDOP

Počet viditeľných

družíc

Čas (h)

Deň Dĺžka

observácie (s)

1 0,009 0,026 0,013 0,005 2,02 11 9:34 6.5. 1

21 0,013 0,059 0,021 0,059 1,69 11 10:09 6.5. 1

50 0,010 0,043 0,022 0,043 3,11 9 12:46 6.5. 1 70 0,012 0,052 0,020 0,052 2,69 9 13:22 6.5. 1

90 0,007 0,039 0,013 0,039 1,63 12 9:15 7.5. 1 111 0,009 0,035 0,016 0,035 1,61 13 9:40 7.5. 1

6 0,007 0,050 0,014 0,018 2,00 11 9:39 6.5. 5 29 0,014 0,029 0,020 0,010 1,57 12 10:28 6.5. 5

55 0,011 0,049 0,022 0,003 3,04 9 12:56 6.5. 5 75 0,012 0,042 0,017 0,040 2,22 10 13:33 6.5. 5

96 0,007 0,038 0,013 0,015 1,79 12 9:22 7.5. 5 117 0,011 0,024 0,017 0,004 1,65 12 9:53 7.5. 5

11 0,008 0,065 0,014 0,022 1,83 11 9:48 6.5. 15 36 0,008 0,043 0,013 0,003 1,52 12 10:46 6.5. 15

60 0,011 0,048 0,021 0,007 2,99 9 13:02 6.5. 15 80 0,014 0,034 0,019 0,030 2,42 9 13:46 6.5. 15

101 0,007 0,031 0,013 0,010 1,81 12 9:27 7.5. 15 122 0,011 0,025 0,017 0,007 1,63 12 10:03 7.5. 15

16 0,011 0,065 0,018 0,025 1,76 10 9:56 6.5. 30 41 0,009 0,043 0,014 0,026 1,55 13 11:06 6.5. 30

65 0,010 0,048 0,018 0,020 2,80 9 13:15 6.5. 30 85 0,011 0,034 0,016 0,020 1,77 9 14:00 6.5. 30

106 0,007 0,031 0,011 0,013 1,62 13 9:33 7.5. 30 127 0,013 0,025 0,017 0,025 1,60 12 10:23 7.5. 30

Graf č. 1 Porovnanie presnosti meraní hodnôt YX pri bode R1

Graf č.2 Porovnanie presnosti meraní hodnôt výšky pri bode R1

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Priemerná

presnosť

YX

Priemerná

presnosť

YX

inicializácia

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX inicializácia

VYHODNOTENIE:

Ako vidíme z počtu viditeľných družíc, t. j. z počtu družíc na ktoré sa nám dokázal

prístroj TRIMBLE R8 GNSS pripojiť, kontrolný bod R1 mal vynikajúce observačné

podmienky. Index PDOP nie je vyšší ako 3,11, čo znamená, že meračský pokus na tomto

mieste, v dĺžke merania 1,5,15 a 30 sekúnd, nám priniesol namerané výsledky s výbornou

kvalitou. Chyby udávané prístrojom GNSS, takisto ako vypočítané stredné kvadratické

chyby nám nestúpajú nad 7 cm, čím sme dosiahli požadovanú III. triedu presnosti.

Tab. č. 10 Porovnanie chýb udávaných TRIMBLE R8 GNSS a vypočítaných

stredných kvadratických chýb merania pre bod K1

Číslo

bodu

Presnosť YX (m)

Stredná kvadrat.

chyba YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Rozdiel výšky H

(m)

PDOP

Počet viditeľných

družíc

Čas (h)

Deň Dĺžka

observácie (s)

2 0,016 0,033 0,021 0,005 2,86 9 9:34 6.5. 1 23 0,021 0,029 0,026 0,073 2,96 8 10:14 6.5. 1

51 0,016 0,056 0,019 0,004 2,36 8 12:47 6.5. 1 71 0,015 0,038 0,024 0,070 2,69 8 13:24 6.5. 1

91 0,013 0,041 0,018 0,038 2,26 8 9:15 7.5. 1 112 0,014 0,042 0,021 0,021 2,30 11 9:42 7.5. 1

7 0,016 0,035 0,024 0,029 2,98 10 9:40 6.5. 5 30 0,017 0,091 0,019 0,013 2,13 9 10:31 6.5. 5

56 0,015 0,034 0,018 0,039 2,35 8 12:58 6.5. 5 76 0,016 0,019 0,024 0,018 2,58 8 13:35 6.5. 5

97 0,011 0,034 0,017 0,014 2,38 10 9:23 7.5. 5

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Presnosť

výšky H

Presnosť výšky H

inicializácia

Rozdiel

výšky H

Rozdiel výšky H

inicializácia

118 0,016 0,038 0,022 0,029 2,69 9 9:54 7.5. 5

12 0,021 0,031 0,025 0,030 3,43 9 9:49 6.5. 15 37 0,022 0,085 0,023 0,045 2,31 9 10:48 6.5. 15

61 0,014 0,005 0,026 0,025 3,05 8 13:03 6.5. 15 81 0,019 0,013 0,021 0,033 3,03 7 13:49 6.5. 15

102 0,014 0,024 0,022 0,011 2,39 9 9:28 7.5. 15 123 0,018 0,032 0,023 0,017 2,79 9 10:05 7.5. 15

17 0,023 0,042 0,023 0,016 3,58 9 9:57 6.5. 30 42 0,014 0,030 0,016 0,014 2,50 9 11:10 6.5. 30

66 0,010 0,005 0,018 0,013 2,80 8 13:18 6.5. 30 86 0,015 0,079 0,017 0,001 2,44 6 14:03 6.5. 30

107 0,011 0,034 0,015 0,018 2,18 11 9:34 7.5. 30 128 0,022 0,041 0,032 0,003 2,57 9 10:16 7.5. 30

Graf č. 3 Porovnanie presnosti meraní hodnôt YX pri bode K1

Graf č.4 Porovnanie presnosti meraní hodnôt výšky pri bode K1

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Priemerná

presnosť

YX

Priemerná

presnosť

YX

inicializácia

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX inicializácia

VYHODNOTENIE:

Ako môžeme vidieť so spracovaných, nameraných informácií, ak porovnávame

vypočítanú veľkosť odchýlok merania s presnosťou udávanou meracím zariadením,

pracujúcim na princípe GNSS, bod K1 s čiastočným zatienením, budovou Katedry

krajinného inžinierstva, nám umožnil vysokú kvalitu merania. Index PDOP nám zostával

relatívne nízky, čo znamená, že pokus na bode K1, nám čiastočné zatienenie stavbou

neovplyvnilo. Dané meranie môžeme vyhodnotiť za korektné.

Tab. č. 11 Porovnanie chýb udávaných TRIMBLE R8 GNSS a vypočítaných

stredných kvadratických chýb merania pre bod K2

Číslo

bodu

Presnosť YX (m)

Stredná kvadrat.

chyba YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Rozdiel výšky H

(m)

PDOP

Počet viditeľných

družíc

Čas (h)

Deň Dĺžka

observácie (s)

3 0,014 0,022 0,027 0,102 3,40 8 9:34 6.5. 1 25 0,020 0,069 0,026 0,006 2,83 8 10:17 6.5. 1

52 0,025 0,057 0,025 0,057 2,55 7 12:48 6.5. 1 72 0,022 0,154 0,027 0,169 3,53 6 13:26 6.5. 1

92 0,021 0,062 0,020 0,048 3,62 7 9:16 7.5. 1 113 0,014 0,075 0,021 0,097 2,32 11 9:44 7.5. 1

9 0,017 0,051 0,026 0,081 3,00 8 9:40 6.5. 5 31 0,016 0,022 0,018 0,035 2,00 10 10:34 6.5. 5

57 0,022 0,104 0,024 0,026 2,45 7 12:58 6.5. 5 77 0,024 0,139 0,033 0,012 3,73 6 13:39 6.5. 5

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Presnosť

výšky H

Presnosť výšky H

inicializácia

Rozdiel

výšky H

Rozdiel výšky H

inicializácia

98 0,012 0,040 0,019 0,003 2,29 9 9:23 7.5. 5 119 0,021 0,106 0,028 0,090 2,71 10 9:56 7.5. 5

13 0,017 0,019 0,025 0,009 3,46 8 9:50 6.5. 15 38 0,022 0,050 0,019 0,027 2,35 8 10:51 6.5. 15

62 0,014 0,037 0,021 0,098 5,13 5 13:04 6.5. 15 82 0,022 0,037 0,026 0,069 3,26 6 13:51 6.5. 15

103 0,012 0,031 0,019 0,043 2,41 9 9:29 7.5. 15 124 0,015 0,072 0,024 0,043 2,65 9 10:06 7.5. 15

18 0,024 0,055 0,024 0,061 3,49 9 9:58 6.5. 30 43 0,014 0,040 0,020 0,054 2,10 9 11:12 6.5. 30

67 0,020 0,104 0,021 0,004 4,15 6 13:19 6.5. 30 87 0,020 0,060 0,018 0,030 2,58 6 14:06 6.5. 30

108 0,014 0,059 0,020 0,113 2,31 10 9:35 7.5. 30 129 0,021 0,037 0,024 0,078 2,30 10 10:18 7.5. 30

Graf č.5 Porovnanie presnosti meraní hodnôt YX pri bode K2

Graf č.6 Porovnanie presnosti meraní hodnôt výšky pri bode K2

0,000

0,020

0,040

0,060

0,080

0,100

0,120

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Priemerná

presnosť

YX

Priemerná

presnosť

YX

inicializácia

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX inicializácia

VYHODNOTENIE:

Bod K2 sa nachádza priamo vedľa budovy Katedry krajinného inžinierstva (viď Obr. Č.

18), môžeme teda predpokladať, že veľkosť chyby zo zatienenia bude väčšia. Naše

meranie dokázalo, že evidujeme zvýšenie nepresností merania, ktorá však korešponduje so

zníženým počtom viditeľných družíc, kvôli zmenám konštelácie satelitov na obežnej dráhe

Zeme.

Tab. č. 12 Porovnanie chýb udávaných TRIMBLE R8 GNSS a vypočítaných

stredných kvadratických chýb merania pre bod K3

Číslo

bodu

Presnosť YX (m)

Stredná kvadrat.

chyba YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Rozdiel výšky H

(m)

PDOP

Počet viditeľných

družíc

Čas (h)

Deň

Dĺžka observácie

(s)

4 0,017 0,017 0,027 0,018 2,96 8 9:35 6.5. 1 26 0,018 0,102 0,026 0,073 3,13 10 10:19 6.5. 1

53 0,028 0,530 0,025 0,369 4,94 6 12:49 6.5. 1 73 0,028 0,845 0,027 1,227 4,01 6 13:28 6.5. 1

93 0,021 0,025 0,020 0,058 3,91 7 9:16 7.5. 1 114 0,018 0,035 0,021 0,011 2,41 10 9:46 7.5. 1

9 0,019 0,027 0,029 0,027 3,17 6 9:42 6.5. 5 32 0,018 0,029 0,022 0,029 2,32 10 10:36 6.5. 5

58 0,021 0,136 0,036 0,136 4,33 7 12:59 6.5. 5 78 0,018 0,028 0,024 0,028 3,08 7 13:41 6.5. 5

99 0,024 0,022 0,027 0,022 3,45 8 9:24 7.5. 5 120 0,017 0,039 0,023 0,039 2,71 10 9:58 7.5. 5

14 0,017 0,023 0,026 0,023 3,13 6 9:51 6.5. 15 39 0,016 0,027 0,018 0,027 2,18 8 10:55 6.5. 15

0,000

0,010

0,020

0,030

0,040

0,050

0,060

0,070

0,080

0,090

0,100

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Presnosť

výšky H

Presnosť výšky H

inicializácia

Rozdiel

výšky H

Rozdiel výšky H

inicializácia

63 0,018 0,047 0,032 0,047 3,88 7 13:12 6.5. 15 83 0,019 0,055 0,024 0,055 3,04 7 13:54 6.5. 15

104 0,024 0,014 0,036 0,014 3,42 8 9:30 7.5. 15 124 0,020 0,054 0,025 0,054 2,98 8 10:09 7.5. 15

18 0,020 0,085 0,029 0,085 11,30 9 10:00 6.5. 30 44 0,033 0,051 0,042 0,051 3,98 7 11:15 6.5. 30

68 0,025 0,045 0,024 0,045 4,48 6 13:20 6.5. 30 88 0,016 0,173 0,017 0,173 3,02 7 14:09 6.5. 30

109 0,023 0,051 0,028 0,051 3,24 8 9:37 7.5. 30 130 0,018 0,028 0,024 0,028 2,69 8 10:20 7.5. 30

Graf č. 7 Porovnanie presnosti meraní hodnôt YX pri bode K3

Graf č.8 Porovnanie presnosti meraní hodnôt výšky pri bode K3

0,000

0,050

0,100

0,150

0,200

0,250

0,300

0,350

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Priemerná

presnosť

YX

Priemerná

presnosť

YX

inicializácia

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX inicializácia

VYHODNOTENIE:

Namerané hodnoty bodu K3 sú čiastočne ovplyvnené vegetačným krytom, pričom

evidujeme zvýšenú hodnotu chýb udávaných prístrojom TRIMBLE R8 GNSS, ako aj

vypočítaných stredných kvadratických chýb, najmä pri meraniach , pri ktorých sme

inicializovali merací prístroj medzi jednotlivými bodmi.

Index PDOP sa nám pri meraní 6.5. 2011 o 10:00 dostal až na úroveň 11,3, čo svedčí o

veľkej nepresnosti merania.

Tab. č. 13 Porovnanie chýb udávaných TRIMBLE R8 GNSS a vypočítaných

stredných kvadratických chýb merania pre bod K4

Číslo

bodu

Presnosť YX (m)

Stredná kvadrat.

chyba YX (m)

Presnosť výšky H

(m)

Rozdiel výšky H

(m)

PDOP

Počet viditeľných

družíc

Čas (h)

Deň Dĺžka

observácie (s)

5 0,270 0,089 0,038 0,064 5,43 6 9:35 6.5. 1

28 0,037 0,047 0,044 0,059 3,48 8 10:25 6.5. 1

54 0,017 0,060 0,029 0,030 10,74 5 12:54 6.5. 1 74 0,015 0,035 0,026 0,027 3,78 7 13:31 6.5. 1

94 0,024 0,041 0,027 0,036 4,04 7 9:19 7.5. 1 116 0,021 0,045 0,027 0,003 7,20 7 9:51 7.5. 1

9 0,031 0,054 0,049 0,098 7,23 11 9:43 6.5. 5 31 0,030 0,021 0,034 0,043 2,88 10 10:43 6.5. 5

59 0,016 0,542 0,022 0,933 3,69 6 13:02 6.5. 5 77 0,017 0,033 0,028 0,101 3,04 7 13:43 6.5. 5

100 0,023 0,030 0,030 0,085 5,44 6 9:25 7.5. 5

0,000

0,050

0,100

0,150

0,200

0,250

0,300

0,350

0,400

0,450

0,500

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Presnosť

výšky H

Presnosť výšky H

inicializácia

Rozdiel

výšky H

Rozdiel výšky H

inicializácia

121 0,044 0,051 0,041 0,143 3,39 7 10:00 7.5. 5

15 0,038 0,209 0,045 0,209 14,74 10 9:52 6.5. 15 38 0,028 0,013 0,034 0,013 3,79 8 11:03 6.5. 15

62 0,018 0,039 0,022 0,039 11,14 5 13:15 6.5. 15 82 0,016 0,037 0,020 0,037 3,84 7 13:57 6.5. 15

103 0,023 0,030 0,032 0,030 5,22 6 9:31 7.5. 15 126 0,033 0,106 0,026 0,106 5,23 7 10:11 7.5. 15

20 0 0 0 0 0 0 - 6.5. 30 43 0,051 0,145 0,054 0,140 4,20 6 11:18 6.5. 30

67 0,031 0,633 0,028 0,937 4,44 6 13:22 6.5. 30 89 0,038 0,075 0,037 0,016 9,69 5 14:14 6.5. 30

110 0,018 0,050 0,024 0,033 5,77 7 9:38 7.5. 30

131 0,021 0,098 0,025 0,119 2,74 9 10:23 7.5. 30

Graf č. 9 Porovnanie presnosti meraní hodnôt YX pri bode K4

Graf č.10 Porovnanie presnosti meraní hodnôt výšky pri bode K4

0,000

0,050

0,100

0,150

0,200

0,250

0,300

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Priemerná

presnosť

YX

Priemerná

presnosť

YX

inicializácia

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX

Priemerná hodnota

strednej

kvadratickej

chyby

YX inicializácia

VYHODNOTENIE:

Bod K4 sme lokalizovali na mieste s úplným zatienením, spôsobeným vegetačným

krytom. Pokusom sme dokázali, že merania pri úplnom zatienení vegetáciou sú

nepresnejšie a nedosahujú požadovanú kvalitu.

Ako môžete vidieť, pri bode 20 neudávame žiadne hodnoty, pretože sme nedokázali

udržať inicializáciu v prístroji TRIMBLE R8 GNSS, čím sme stratili napojenie na sieť

SKPOS. Prístroj nám daný pokus nedokázal zaznamenať.

Pri bode s označením č. 59 nám v dôsledku zlyhania ľudského faktora vznikla stredná

kvadratická chyba pri súradniciach YX väčšia ako pol metra, kvôli čomu predpokladáme,

že dané meranie nebolo korektné.

Bod R1 má optimálne podmienky pre príjem signálov z družíc, neevidujeme žiadne

rušivé elementy v jeho blízkosti. Za priaznivých poveternostných podmienok, aké nastali v

čase pokusu, môžeme skonštatovať, že ako najvýhodnejšia sa javí minimálne 5 sekundová

observácia, bez inicializácie medzi jednotlivými bodmi meračského bodového poľa.

Bod K1 nemá výhodné podmienky pre príjem signálov z družíc z obežnej dráhy Zeme.

Ich optimálnemu príjmu bráni vplyv budovy Katedry krajinného inžinierstva, Fakulty

záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

0,000

0,050

0,100

0,150

0,200

0,250

0,300

0,350

0,400

0,450

1 5 15 30

Hodnoty(m)

Dĺžka observácie(s)

Presnosť

výšky H

Presnosť výšky H

inicializácia

Rozdiel

výšky H

Rozdiel výšky H

inicializácia

(viď Obr. 18). Pri porovnaní nameraných výsledkov v kontrolnom bode R1 a bode K1 sme

zistili, že pri podmienkach, aké má bod K1, t.j. čiastočnom zatienení stavbou, je

najvýhodnejšou alternatívou použitie minimálne 5 sekundovej observácie.

Bod K2 svojou lokalizáciou a postavením znemožňuje optimálny príjem signálov

z družíc, pretože je tienený budovou Katedry krajinného inžinierstva, Fakulty

záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

(viď Obr. 18). Z analyzovaných nameraných údajov môžeme vyvodiť záver, že pre

situáciu, v akej sa nachádza bod K2 je najoptimálnejšie využiť minimálne 15 sekundové

meranie, bez inicializácie medzi jednotlivými bodmi.

Umiestnenie bodu K3 nám neumožňuje dokonalý príjem signálov so satelitov,

v dôsledku čiastočného vplyvu vegetácie (viď Obr. 18). Z analýzy nameraných informácií

môžeme konštatovať, že pri čiastočnom zatienení vegetačným krytom je najvýhodnejšie

využiť minimálne 15 sekundovú observáciu.

Bod K4 nám skoro úplne zakrýva vegetačný kryt Zeme (viď Obr. 18). Kvôli tomuto

umiestneniu sme nemohli dosiahnuť optimálny príjem signálov z družíc z obežnej dráhy

Zeme, čo sa nám prejavilo v čiastočnom skreslení nameraných údajov (viď Tab. č. 13).

Pri danej metóde merania – RTK a pri využití dvojfázového prístroja TRIMBLE R8

GNSS, je najvýhodnejšou alternatívou, pre dosiahnutie požadovanej presnosti, využitie

minimálne 5 sekundovej observácie.

Na základe vyhodnotenia údajov uvedených v Grafe č. 9 Porovnanie presnosti meraní

hodnôt YX pri bode K4, na hodnotách Priemernej hodnoty strednej kvadratickej chyby,

môžeme konštatovať, že, pri päť sekundovej observácii, dané meranie nebolo korektné,

v dôsledku zlyhania ľudského faktoru.

4.5 Faktory ovplyvňujúce presnosť merania pomocou GNSS

Presnosť polohy určenej prijímačom GNSS sa môže pohybovať od 100 m do niekoľko

milimetrov v závislosti na použitom zariadení, použitom spôsobe merania a spracovania

výsledkov merania, na aktuálnom stave atmosféry a na aktuálnej politike ministerstva

obrany USA (kódovanie a degradácia presnosti niektorých signálov) a podobne (Rapant,

1998).

Presnosť určovania polohy a času pomocou systému GPS ovplyvňujú nasledujúce

faktory:

• Riadenie prístupu k signálu z družíc

• Stav družíc

• Rozsah presnosti merania

• Pomer signál/šum

• Viac scestné šírenie

• Počet viditeľných družíc

• Geometrické usporiadanie viditeľných družíc

• Typ prijímača

• Dôslednosť prípravy plánu merania

• Vplyv ionosféry a troposféry

• Chyba hodín prijímača

• Spôsob merania a vyhodnocovania

4.6 Riadenie prístupu signálu z družíc

Globálny polohový systém bol pôvodne, ako sme už prezentovali v predchádzajúcich

častiach práce vyvíjaný prevažne ako vojenský navigačný systém. Preto už od začiatku

jeho budovania bolo rozhodnuté, že do neho musia byť zabudované mechanizmy

umožňujúce ochranu pred neautorizovanými užívateľmi. Tieto mechanizmy na ochranu

pred zneužitím boli vytvorené dva:

• Selektívna dostupnosť (anglicky Selective Availability – SA)(v súčasnosti zrušená

funkcia)

• Anti – Spoofing (AS)

4.6.1 Anti – Spoofing

V prípade vojny sa počíta s možnosťou, že nepriateľ by mohol začať vysielať klamné

signály, ktoré by napodobovali navigačné signály družíc GPS, čo by malo nedozerné

následky. Údaje z GPS by mali buď chybný obsah alebo by cielene ovplyvňovali

určovanie polohy v zhode s taktickými zámermi nepriateľa (tzv. spoofing).

Aktivácia Anti-Spoofingu (AS) znamená priebežné šifrovanie P-kódu, čím je

obmedzená manipulácia so signálmi systému GPS zo strany nepriateľskej strany. K strate

presnosti dochádza preto, že civilný užívateľ nemôže využívať P-kód, vďaka čomu nie je

možné určovať oneskorenie signálu pri prechode ionosférou (Hefty, 2008).

AS bol aktivovaný 31. 1. 1994. Od tej doby je P-kód prakticky nedostupný pre bežného

užívateľa. Občas ho síce vypínajú, ale k vzhľadom k udalostiam vo svete – vojna proti

terorizmu, ho v súčasnosti nechávajú v nepretržitom aktivovanom móde.

V našom pokuse sme P-kód nevyužívali, takže Anti – Spoofing nemal žiadny vplyv na

naše meranie.

4.7 Stav družíc

Družice prinášajú v navigačnej správe aj údaje o svojom momentálnom stave.

V prípade potreby môže byť ktorákoľvek družica označená ako tzv. nezdravá (unhealthy),

k čomu prichádza v niektorom z týchto prípadov:

• Ihneď po vypustení družice na obežnú dráhu až do doby, až je umiestnená na

svoje miesto, dostatočne otestovaná, overená jej funkčnosť a sú získané

dostatočné informácie o jej chovaní na obežnej dráhe, o fungovaní jej hodín,

aby bolo možné modelovať jej obežnú dráhu

• Periodická údržba – korekcia obežnej dráhy, korekcia hodín

• Špeciálne testovacie obdobie

• Náprava abnormálneho chovania, napr. keď družica nezachováva stabilnú

dráhu

Využitie signálu od „nezdravej“ družice nie je možné vďaka existujúcej automatickej

kontrole v prijímači (Rapant, 2002).

Informácie o prístupných, tzv. zdravých družiciach, ich časovom umiestnení

a dostupností sú v súčasnosti pravidelne zverejňované na stránkach NASA, ESA, alebo

Ruskej národnej vesmírnej agentúry.

V súčasnej dobe nemôžeme posúdiť, či sme využili tzv. „nedzravú“ družicu pri svojom

meraní, tak ako hovorí Rapant vo svojej knihe Družicové polohové systémy, na strane č.

132 (2002).

Môžeme však konštatovať, že výrobca použitého prístroja, firma TRIMBLE garantuje

automatickú korekciu tejto chyby (2011).

4.8 Pomer signál/šum a viacscestné šírenie signálu

Ak pomer medzi signálom a šumom klesá, znamená to stratu užitočných informácií

v šume. Signály z družíc sú relatívne slabé.

Preto ak je šum okolitého prostredia veľmi hlasitý, tak sa výsledky merania výrazne

skresľujú, až znehodnocujú. Oslabenie signálu môže byť spôsobené rôznymi vplyvmi,

napríklad priechodom korunami stromov, nízkou polohou nad horizontom, alebo napríklad

elektromagnetickým smogom.

Kvalita prijímaných signálov môže byť výrazne znížená odrazom signálov od okolitých

objektov s vysoko reflexným povrchom (kovové a sklenené budovy, výrazné terénne

prvky, vodné plochy, vozidlá,...). Tomuto javu sa hovorí viac scestné šírenie signálu GPS

(anglicky multipath). Anténa prijímača prijíma dva signály:

• Priamy signál z družice

• Nepriamy signál vzniknutý odrazom od zemského povrchu alebo na ňom sa

nachádzajúcich objektov

Interferencia týchto signálov v prijímači má za následok chybné určenie

pseudovzdialenosti medzi prijímačom a družicou tzv. multipath error. Veľkosť tejto chyby

je závislá od schopnosti antény eliminovať vplyv odrazených signálov a na reflexnej

vlastnosti povrchu. Môže sa pohybovať rádovo v metroch, ba až v kilometroch. Vplyv

týchto odrazov na kvalitu prijímaného signálu evidujeme najmä u družíc, ktoré sú nízko

nad obzorom. Preto je doporučené vyradiť z merania všetky družice, ktoré sú nižšie ako 15

stupňov nad obzorom. Výrazne ho môžeme eliminovať vhodnou voľbou miesta merania

(Hefty, 2008).

Chybu viacscestného šírenia signálu sme pri našom pokuse nemohli eliminovať tak, ako

to navrhuje Hefty (2008), pretože sme mali pevne zadané meračské bodové pole, na

ktorom boli prekážky v teréne, ktoré nám odrážali signál zo satelitov.

4.9 Počet viditeľných družíc a geometrické usporiadanie

Pre určenie všetkých štyroch súradníc musí mať prijímač k dispozícii signáli najmenej

zo štyroch družíc. Omnoho výhodnejšie sa vidí použitie väčšieho počtu družíc k meraniu,

čo vedie k presnejším výsledkom.

Pre potreby fázových meraní poskytuje sledovanie viac družíc nevyhnutnú mieru

bezpečnosti pre prípad, keď sa vyskytne výpadok v príjme signálu z niektorej družice.

Geometrické usporiadanie viditeľných družíc používaných pre určovanie polohy

významne ovplyvňuje presnosť určovania polohy. Pokiaľ sú družice zoskupené v relatívne

malej oblasti, tak určovanie polohy na základe nimi vysielaných signálov dosahuje

evidentné zhoršenie výsledkov.

Ideálne postavenie družíc je :

• 1 družica priamo nad hlavou resp. nad prístrojom

• 3 družice 15 – 20 stupňov nad obzorom, 120 stupňov od seba

Kvalitu geometrického usporiadania družíc je možné matematicky ohodnotiť, za

použitia základného parametra tzv. zníženie presnosti (angl. Dilution of Precission -

DOP), ktorý je jednoznačným indikátorom kvality určenia polohy, respektíve času. Je

výsledkom výpočtu, ktorý berie do úvahy relatívnu polohu každej družice vzhľadom k

ostatným družiciam. Na základe tejto hodnoty je možné predpovedať presnosť polôh,

určených týmto usporiadaním. Nižšia hodnota DOP nám hovorí, že dané usporiadanie

umožňuje určovať polohu a čas s vyššou presnosťou. Vyššia hodnota naznačuje, že

usporiadanie družíc je nevhodné pre zabezpečenie potrebnej presnosti (Bergmann,2002).

Kvalitu geometrického usporiadania družíc nám v našom pokuse reprezentuje inde

PDOP. Počet družíc, s ktorých dokázal prístroj TRIMBLE R8 GNSS prijímať signál

reprezentujeme v práci.

4.10 Typ prijímača

Typ použitého prijímača GNSS signálu je základný prvkom, ktorý nám určuje charakter

presnosti meracieho procesu (Hefty, 2008).

Prijímače môžeme rozdeliť do skupín podľa rôznych kritérií, najčastejšie sa využívajú

tieto:

• Spôsob použitia

• Spôsob merania

• Počet súčasne sledovaných družíc

Typy prijímačov podľa spôsobu použitia:

a) Prijímače pre kozmickú navigáciu – sú používané pre účely družicovej navigácie

a určenie výšky letu, od bežných prístrojov sa odlišujú protiradiačným obalom

a vysokou cenou.

b) Prijímače pre leteckú navigáciu - sú používané pre účely navigácie a určenie

výšky letu a polohy lietadla.

c) Prijímače pre lodnú navigáciu – sú využívané pre navigáciu v dvojrozmernom

priestore (2D), využívajú sa v lodnej aj námornej doprave.

d) Ručné navigačné prijímače – niektoré sú určené k špeciálnym účelom, napr.

pozemnej, riečnej navigácii, navigácii malých lietadiel, priemyselnému

mapovaniu,.. zväčša sa však jedná o navigáciu pre osobné automobily

e) Prijímače pre mapovanie - sú určené k získavaniu podkladov pre tvorbu máp, sú

vybavené možnosťou merania v diferenčnom móde a veľkou kapacitou vnútornej

pamäti k uchovávaniu nameraných dát.

f) Meračské prijímače – sú určené k meracím účelom, najmä k meraniu s čo

najväčšou presnosťou.

g) Prijímače presného času – ich účelom použitia je generovať presný čas, využívajú

sa najmä pre vojenské účely

h) OEM moduly – sú to holé dosky GPS prijímačov, určené k zabudovaniu do iných

zariadení, mávajú komunikačné porty štandardu RS – 232, respektíve v súčasnosti

sa využívajú aj porty typu USB 1.1 alebo USB 2.0, USB 3.0 resp. MINI USB

i) PC a PCMCIA karty – ide o bežné karty do počítačov, ktoré sú určené bežným

používateľom, v súčasnosti sú často priamo zabudované na základnej doske

počítača, resp. súčasťou hardwarového vybavenia iných zariadení

j) Referenčné prijímače – sú špeciálne vyrábané prijímače GPS určené k výstavbe

referenčných staníc DGPS.

Typy prijímačov podľa spôsobu merania delia sa podľa použitého princípu merania:

•••• Prístroje založené na kódových meraniach – sú určené predovšetkým pre navigačné

účely, ďalej sa využívajú pre zber dát pre potreby mapovania

•••• Prístroje založené na fázových meraniach – využívajú sa najmä pri meračských

účeloch, pri práci v teréne využívajú diaľkomerné kódy pre približné určenie

polohy a času, ale pri následnom spracovaní už využívajú výsledky fázových

meraní, presnosť je relatívne vysoká: 1cm ± 1 ppm.

Typy prijímačov podľa počtu súčasne sledovaných družíc - počet súčasne

sledovaných družíc závisí od počtu vstupných kanálov prijímača. Spravidla sa vyskytujú

jedno až dvojkanálové, päť resp. šesť kanálové, osem kanálové a jedenásť a dvanásť

kanálové. Význam počtu kanálov v prijímači tkvie v tom, že pokiaľ majú dva prijímače

rovnako kvalitnú anténu a merajú za rovnakých podmienok, tak prijímač s viac kanálmi

bude pracovať omnoho lepšie (Rapant, 2002).

Nemôžeme optimálne posúdiť vplyv typu prístroje, pretože sme na náš pokus použili

len jeden typ, t. j. dvojfázový prístroj TRIMBLE R8 GNSS.

4.11 Dôslednosť prípravy plánu merania, platnosť a presnosť efemeríd

Geodeti pracujúci s prijímačmi GNSS musia dôsledne plánovať svoje merania, aby boli

schopní optimálne využiť možnosti GNSS v zadanej oblasti.

Majú k dispozícii programy, ktoré umožňujú vopred zistiť polohu družíc nad danou

oblasť v predpokladanom čase a následne vhodne prispôsobiť dobu merania charakteru

terénu a najvýhodnejšej polohe družíc, čo napomáha zvýšeniu presnosti merania, resp.

môžu nahliadnuť na internetový portál daného GNSS, na ktorom sa pravidelne aktualizuje

časové rozmiestnenie a poloha družíc.

Navigačná správa obsahuje aj aktuálne efemeridy družíc. Pri prevode dát z prijímača

do zariadenia na digitálne spracovanie dát, program uloží tieto efemeridy do súboru pre

ďalšie spracovanie.

Približné efemeridy sú použiteľné do troch mesiacov od dátumu prijatia, za predpokladu,

že nepríde k narušeniu konštelácie družíc GNSS v dôsledku mimoriadnej udalosti.

Presnosť určenia efemeríd nemôžeme ako užívateľ ovplyvniť. O presnosti určenia

efemeríd na obežnej dráhe rozhoduje Riadiaci segment GNSS, jeho obsluha ho reguluje.

Pokiaľ niektorá z družíc obdrží od riadiaceho segmentu chybné efemeridy, tá ich bude

vysielať ako správne, pričom užívateľ na to nemusí vôbec prísť a namerané výsledné

súradnice budú s

Chybu v dôsledku nedôslednosti prípravy plánu merania a chybu platnosti a presnosti

efemeríd sme v našom pokuse neevidovali, resp. nemôžeme ju posúdiť.

4.12 Vplyv ionosféry a troposféry

Ionosféra obsahuje vysoký počet ionizovaných častíc, ktoré ovplyvňujú rádiové

signály.

Vzniká chyba tzv. ionosférickej refrakcie (angl. ionospheric refraction error). Vo

vertikálnom smere môže dosiahnuť až 30 m. Pri príjme signálu z družíc na horizonte je

táto chyba trikrát väčšia. Je premenlivá v čase a priestore.

Vplyv ionosféry je závislý od kmitočtu prechádzajúcich vĺn, takže jej vplyv sa

vhodným usporiadaním vĺn darí eliminovať.

Vplyv troposféry sa označuje ako chyba troposférickej refrakcie (angl. tropospheric

refraction error). Vo vertikálnom smere môže dosahovať hodnoty až 2,3 m, v prípade

signálov prijímaných z družíc na horizonte môže táto chyba byť až desaťkrát väčšia.

Tento vplyv je možné pomerne presne vypočítať pri znalosti atmosférických podmienok

na mieste zadania (Hefty, 2008).

Môžeme konštatovať, že atmosférické podmienky dňa 6.5. 2011 a dňa 7. 5. 2011 boli

optimálne. Danú chybu sme eliminovali pomocou merania na dve fázy.

Fázové merania vykazujú určitú celočíselnú nejednoznačnosť, tzv. ambiquita, rovnajúca

sa počtu celých vlnových dĺžok nosnej vlny, nachádzajúcich sa medzi prijímačom

a družicou na začiatku merania. Niekedy sa označuje tiež pojmom celočíselná

nejednoznačnosť (integer ambiquity).

Keď určí prijímač počiatočnú hodnotu celočíselnej nejednoznačnosti, je schopný

priebežne sledovať zmeny fázového posunu a počtu celých vĺn a tým aj vlastnú polohu,

respektíve jej zmeny. Prijímač udržuje hodnotu počiatočnej celočíselnej nejednoznačnosti

a k nej pripočítava celý počet vlnových dĺžok, o ktoré sa zmenila vzdialenosť medzi

prijímačom a družicou od začiatku merania (počet môže byť kladný alebo záporný)

a následne náležitú časť vlnovej dĺžky.

Programové vybavenie pre spracovanie dát musí umožniť stanovenie počtu tak, aby

bolo možné spočítať presné súradnice prijímača. Merania sa robia na frekvencii L1 alebo

na frekvencii L2.

5 Návrh na využitie dosiahnutých výsledkov

V návrhu na využitie výsledkov našej práce sa budeme venovať využiteľnosti GNSS

prístrojov v prostredí projektov pozemkových úprav.

Aby sme dosiahli požadovanú, III. triedu presnosti, za každých podmienok, musíme si

určiť aký observačný čas by bol najvýhodnejší, pri použití dvojfázového prístroja

podobného typu ako je TRIMBLE R8 GNSS, pri využití meračskej metódy RTK.

Pri optimálnych podmienkach pre príjem signálov z družíc GNSS systémov, sa na

danom bode javí ako najvýhodnejšia minimálne 5 sekundová observácia, bez inicializácie

medzi jednotlivými bodmi meračského bodového poľa.

V prostredí projektov pozemkových úprav sa často stretávame s rôznymi typmi

rušivých elementov, zvýšenie nepresnosti v meraniach.

Z nášho pokusu vyplýva, že pri zhoršení príjmu signálu zo satelitov, v dôsledku

čiastočného zatienenia stavebným objektom, je najvýhodnejšou alternatívou použitie 5

sekundovej observácie.

Pokusom sme dokázali, že v projektoch pozemkových úprav, pri získavaní súradníc

bodu tieneného stavebným objektom je najoptimálnejšie využiť minimálne 15 sekundové

meranie, bez inicializácie medzi jednotlivými bodmi.

Z analýzy nameraných informácií môžeme konštatovať, že pri čiastočnom zatienení

vegetačným krytom je najvýhodnejšie využiť minimálne 15 sekundovú observáciu.

Ak nám meraný bod skoro úplne zakrýva vegetačný kryt Zeme, najvýhodnejšou

alternatívou, pre dosiahnutie požadovanej presnosti, sa javí využitie minimálne 5

sekundovej observácie.

6 Záver

V problematike Globálnych navigačných satelitných systémov zaznamenávame

v súčasnej dobe neustále zmeny, súvisiace s neustálim vedecko – technickým pokrokom

a zvýšením variability využitia technológií Globálnych navigačných satelitných systémov.

S príchodom nového Navigačného satelitného systému COMPASS, ktorý vytvára

Čínska ľudová republika, spolu so začatím prevádzky, Európskou úniou, podporovaným

projektom globálneho navigačného satelitného systému GALILEO, predpokladáme

rapídne zvýšenie kvality, aj kvantity poskytovaných údajov, v rámci navigačných služieb.

Môžeme predpokladať sprístupnenie technológií Globálnych navigačných satelitných

systémov, s vyššou presnosťou aj pre bežného užívateľa, na využitie nielen pri doprave ale

aj napr. pri presnom hospodárstve.

V našej práci sme poukázali, že globálne navigačné satelitné systémy sa využívajú

v projektoch pozemkových úprav predovšetkým na vytýčenie a zriaďovanie bodov

podrobného polohového bodového poľa, na určovanie a účelové meranie polohopisu a na

určovanie a účelové meranie výškopisu.

Pri týchto úkonoch sa často stretávame so znížením kvality príjmu signálu z družíc

systémov Globálnych navigačných satelitných systémov, v dôsledku zatienenia,

spôsobených stavebnými objektmi alebo vegetačným krytom, resp. inými faktormi,

nachádzajúcimi sa v lokalite merania.

V návrhu na využitie výsledkov našej práce sme sa podrobne venovali riešeniu tejto

problematiky a navrhli sme vyriešenie problémov so zatienením meraných bodov, ktoré sú

časté v praxi.

Navrhli sme spôsob observácie pre jednotlivé podmienky, ktoré sme si zadefinovali

v cieľoch práce.

Pre dosiahnutie požadovanej, III. triedy presnosti, za každých podmienok, sme určili

najvýhodnejší čas observácie, pri použití dvojfázového prístroja podobného typu ako je

TRIMBLE R8 GNSS, pri využití kinematickej metódy merania v reálnom čase.

Je dôležité sa pozerať na technológie Globálnych navigačných satelitných systémov

s určitým rozhľadom. Záverom môžeme konštatovať, že sa nám podarilo splniť cieľ práce

a zistiť možnosti spresňovania meraných údajov prostredníctvom Globálnych navigačných

satelitných systémov.

7 Použitá literatúra

1. Backwell, G. 2010. GNSS – GPS, GLONASS, Galileo, & Compass – What's in the Air?

[Preklad: GNSS – GPS, GLONASS, Galileo a Compass – Čo je vo vzduchu?].

In suite101.com. [online]. October 10. 2010. [cit. 10-3-2011].

Dostupné na internete: http://www.suite101.com/content/gnss--gps-glonass-galileo--

compass--whats-in-the-air-a295030

2. BALLA,E. 2010. Rýchlosť svetla. In univesalb.com [online]. 18. 11. 2010.

[cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete: http://www.universalb.com/showthread.php/90-

Shpejtesia-e-Drites-Speed-of-Light?language=sk

3. BERGMANN. 2002. Co to je GPS? Historie a úvod do problematiky . In ce4you.cz.

12. [online]. Prosinec 2002 [cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete:

http://www.ce4you.cz/support/detail.asp?a=244

4. BUKOVSKÁ a kol. . 2007. Globálny navigačný satelitný systém GALILEO a jeho

využitie v železničnej doprave. In Železničná doprava a logistika, roč. 3, 2007, č. 3, s. 119

– 121.

5. BUNDESMINISTERIUM FÜR VERKEHR , BAU UND STADTETWICKLUNG.

2007. Tiefensee: Galileo steckt in der Krise. [Preklad: Tiefensee: Galileo sa dostalo do

krízy]. In bmvbs.de. [online]. 22. März 2007, Nr. 063/2007 [cit. 11- 3-2010]. Dostupné na

internete:

http://www.bmvbs.de/en/Press/Pressreleases,1933.989843/TiefenseeGalileoisincris.htm?g

lbal.back=/en/Press/%2C1933%2C5/Pressreleases.htm%3Flink%3Dbmlste%26link.sKate

gorie%3D

6. Družicové polohové systémy.[s.a.] In sgs.edu.sk. [online]. [cit. 10-3-2011]. Dostupné

na internete: http://www.sgs.edu.sk/HTML/gps.htm

7. ĎURIŠ, J. a kol. 2003. Geodézia. 1. vyd. Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2008. 310

s. ISBN 80-8069-290-4

8. ESA – European Space Agency. 2008. GIOVE-B transmitting its first signals [Preklad:

GIOVE-B prenáša prvé signály]. In esa.int [online]. 7. May. 2008 [cit. 10-3-2011].

Dostupné na internete: http://www.esa.int/esaNA/SEMGVUZXUFF_galileo_0.html

9. FERIANC a kol.. 2008. SKPOS Slovenská priestorová observačná služba GNSS:

výskumná správa – prezentácia. Bratislava: ÚGKK SR, 2008. 30 s.

10. GIBBONS MEDIA & RESEARCH LLC. 2011. China Adds Another IGSO Satellite to

Compass/BeiDou-2 Constellation [Preklad: Čína vyslala ďalší IGSO satelit z

konštelácie COMPASS/BEIDOU-2 .] In insidegnss.com [online]. 17. 10. 2010 [cit. 10-3-

2011]. Dostupné na internete: http://www.insidegnss.com/node/2406

11. GIBBONS MEDIA & RESEARCH LLC. 2011. Russia’s First GLONASS-K In Orbit,

CDMA Signals Coming [Preklad: Ruský prvý GLONASS – K na orbite, CDMA signál

prichádza.] In insidegnss.com [online]. 26. 2. 2011 [cit. 10-3-2011].

Dostupné na internete: http://www.insidegnss.com/node/2487

12. GIBBONS MEDIA & RESEARCH LLC. 2011. ICG-6: Sixth Meeting of the

International Committee on GNSS [Preklad: Šiesty samit Medzinárodnej komisie pre

GNSS.] In insidegnss.com [online]. 16. 3. 2011 [cit. 20-3-2011]. Dostupné na internete:

http://www.insidegnss.com/node/2435

13.GPS WORLD. 2011. European Companies Say Funding Lack Has Halted GNSS

Applications R&D. [Preklad: Európske spoločnosti hovoria, že chýbajúce financie

prerušujú funkciu GNSS aplikácií� In gpsworld.com [online]. 1. 3. 2011 [cit. 20-3-2011].

Dostupné na internete: http://www.gpsworld.com/gnss-system/galileo/news/european-

companies-say-funding-lack-has-halted-gnss-applications-rd-11150

14. HEFTY, J. a kol.2008. Družicová geodézia – Globálny polohový systém. 3.vyd.

Bratislava: Vydavateľstvo STU v Bratislave, 2008. 118 s. ISBN 978-80-227-2807-2

16. HEFTY, J. a kol. 2002. Skúsenosti s určovaním charakteristík antén GPS na

základnici katedry geodetických základov STU. In Zeměměřič, Česká republika, roč. 8,

2002, č. 10. s. 3

17. HOFMANN-WELLENFOF, B. a kol. 2001. Global positioning System, Theory and

Practice. Wien, New York: Springer – Verlag. 2001. 382 s.

18. HLAS RUSKA. 2010. GLONASS funguje pre nás. In slovak.rur.ru [online]. 8. 4. 2010

[cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete: http://slovak.ruvr.ru/2010/04/08/6175351.html

19. CHINA SATELLITE NAVIGATION PROJECT CENTER. 2009.

COMPASS/BEIDOU Navigation Satellite System Development. [Preklad: Vývoj

COMPASS/BEIDOU navigačného satelitného systému]. In The 4th Meeting of

International Committee on GNSS. September 2009. [cit. 20-3-2011].

20. IAC – Information –Analytical Centre, Russian Space Agency. 2011. GLONASS

Constelation status, 20.3.2011. In glonass-ianc.rsa.ru. [online]. 20.3.2011

[cit. 20-3-2011]. Dostupné na internete: http://www.glonass-

ianc.rsa.ru/pls/htmldb/f?p=202:20:1962821427773669::NO

21. INTERNATIONAL LASER RANGING SERVICE. 2008. GIOVE –B and GALILEO.

December 2008. In nasa.gov [online]. 2008 [cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete:

http://ilrs.gsfc.nasa.gov/satellite_missions/list_of_satellites/gioa_general.html

22. KOVÁČ, V. – MOJIČKOVÁ, Z. 2008. Globálny polohový systém. Učebný text. 1.

Vyd. Banská Štiavnica: SPŠ Samuela Mikovíniho, Banská Štiavnica. 2008. 22s. Európsky

sociálny fond, názov projektu: Tretie tisícročie na SPŠ S. Mikovíniho II, kód projektu:

11230100214

23. KUBÍK, D.2009. EGNOS: Jasná budúcnosť európskeho systému. In katus.sk [online].

20. Apríl 2009, 21.51. [cit. 30-3-2011]. Dostupné na internete:

http://www.katus.sk/20090420762/GNSS-Gps-Navstar-Glonass-Galileo/egnos-jasna-

buducnos-europskeho-systemu.html

24. KUBÍK, D. 2009. Financovanie ruského GNSS GLONASS. 09. In katus.sk [online].

Marec 2009, 06.51. [cit.14-3-2010]. Dostupné na internete:

http://www.katus.sk/20090309688/GNSS-Gps-Navstar-Glonass-Galileo/financovanie-

ruskeho-gnss-glonass.html

25. KVAPIL, J. 2005. Kosmický segment GPS a jeho budoucnost. In Aldebaran Bulletin.

[online]. 2005 , roč.3, č.2 [cit.14-3-2010].

Dostupné na internete:http://www.aldebaran.cz/bulletin/2005_02_gps.php

26. Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových

úprav 2008

27. MUCHOVÁ, Z. – KONC, Ľ. 2010. Pozemkové úpravy: Postupy, prístupy

a vysvetlenia. 1. vyd. Nitra: Vydavateľstvo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

v Nitre. 2010. 222 s. ISBN 978-80-552-0426-0

28. PACE, S. 2010. Expert Advice: The Strategic Significance of Compass. [Preklad:

Posudok experta: Strategický prelom pre Compass.] In gpsworld.com [online]. 1. 12.

2010. [cit. 9-3-2011]. Dostupné na internete: http://www.gpsworld.com/gnss-

system/compass/expert-advice-the-strategic-significance-compass-10826

29. RAPANT, P. 2002. Družicové polohové systémy. 1. vyd. Ostrava: VŠB – Technická

univerzita Ostrava, 2002. 202 s. ISBN 80-248-0124-82

30. RAPANT, P. 1998. Úvod do družicových polohových systémů. In Geoinfo, roč. 5,

1998, č. 1. Odborná príloha.

31. SEDLÁK, V. a kol.2009. Družicové navigačné systémy. vyd. 1. Košice: Vysoká

škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach. 2009. 78 s. ISBN 978-80-89282-31-9

32. SHAOWU DONG a co.. 2007. ABOUT COMPASS TIME AND ITS

COORDINATION WITH OTHER [Preklad: O COMPASSe a jeho koordinácii s ostatnými

GNSS]. Peoples Republic of China: National Time Service Center, Chinese Academy of

Sciences, 2007

33. ŠIMČÁK, M. 2006. Nové družicové systémy na získavanie údajov pre geografické

informačné systémy. In Acta Montanistica Slovaca, roč. 11, 2006, č. 3, s. 192-196.

34. TASR.2008. EP dal zelenú satelitnému navigačnému systému Galileo .

In aktualne.centrum.sk [online]. 23.4.2008. [cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete:

http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/clanek.phtml?id=1156853

35. TRIMBLE. 2011. TRIMBLE JUNO SB HANDHELD. In trimble.com. [s.a.] [online].

[cit. 10-3-2011]. Dostupné na internete: http://www.trimble.com/junosb.shtml

36. TRIMBLE. 2011. TRIMBLE R8 GNSS. In trimble.com. [s.a.] [online]. [cit. 10-3-

2011]. Dostupné na internete: http://www.trimble.com/trimbler8gnss.shtml

37. UNI STUTGART. Institut für Ingenieurgeodäsie – tachymeter. In uni-stutgart.de

[s.a.] [online]. [cit. 10-5-2011]. Dostupné na internete:

http://www.uni-stuttgart.de/ingeo/institut/ausstattung/tachymeter.htm

38. Zákon NR SR č. 215/1995 Zbierky zákonov z 12. septembra 1995 o geodézii a

kartografii

39. Zákon NR SR č. 330/1991 Zbierky zákonov z 12. júla 1991 o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o

pozemkových spoločenstvách

40. Zákon NR SR č. 413/2003 Zbierky zákonov z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a

dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a

kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

41. ŽILINSKÁ UNIVERZITA – KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ –

RÁDIOKOMUNIKÁCIA. 2009. Družicové spoje. [s.a.] [online] [cit. 10- 3-2011].

Dostupné na internete: http://www.sev.wz.cz/temy/24.php