1. Teória HP

Vznik, východiská a zdroje

HP = prístup štátu k ekonomike krajiny- nositelia HP používanjú určtité právomoci na ovplyvnenie ekonomického

a sociálneho vývoja- snažia sa dosiahnuť určité ekonomické a celospoločenské ciele

V dobe raného vývoja ekon. systému keď na objasňovanie hospodárskych procesov postačovala teória dokonala fungujúceho trhového systému, nebola HP potrebná. Jej zásahy do ekonomického sytému boli považované za vzďaľovanie sa od liberálneho trhu, fungujúceho na princípoch prirodzeného poriadku. Až keď problémy prerástli ich možnosti riešenia trhom a narastalo sociálne a politické napätie, vstúpila do hry politika a právo. Spolu s poznatkami ekonomickej teórie vytvárali systém HP s prvkami intervencionalizmu.

1. Merkantlizmus (17.-18. storočie)Ekonomické myslenie merkantilistov sa vyvíjalo od 16 st.do polovice 18 st. nie len v podobe ekonomickej teórie, ale aj ako praktický prúd ekonomických názorov. Jeho tvorcami boli najmä ľudia z hospodárskej praxe, ktorý sa zaujímali predovšetkým o praktické otázky hospodárskeho života. Cieľom markantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.Vývoz bol zväčša zakazaný.Peniaze ktoré získali predajom tovarov nesmeli z krajiny vyviesť ale museli za ne nakúpiť vyrobený tovar v danej krajine. V období rozvinutého markantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí zamerali aj na podporu manufaktúrnej výroby určenej predovšetkým na vývoz. Cieľom hos.politiky bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu. Najdokonalejšiu podobu dosiahol markantilizmus v Anglicku a neskôr vo Francúzku. Najvíznamnejším predstaviteľom v anglicku bol Thomas Mun- známy obchodník a vo Francúzku J.B.Colbert. Predstaviteľmi politiky u nas za čias Rakúsko-Uhorska boli Mária Terézia a jej syn Jozef II.

2. Fyziokratizmus (okolo 1750 Francuzsko)Fyziokratizmus, ktorý vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlady prírody, vznikol v ekonom.myslení ako reakcia na učenie markantilizmu v druhej tretine 18 st. vo Frnacúzku. Odmietal glorifikáciu peňazí a drahých kovov za hlavný zdroj bohactva krajiny pokladal pôdu a poľn.výrobu.Hlavnými predstaviteľmi fyziokratizmu boli F.Quesnay a A.R.Turgot.Zdrojom všetkého bohactva krajiny je poľn.výroba, pretože je jedinnou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady.Všetky ostatné druhy pokladá fyziokratizmus za neproduktívne.Tieti názory aplikoval Quesnay aj na sociálnu štruktúru spoločnosti, krotú podľa neho, tvoria tri triedy:-trieda vlastníkov (pôdy)-produktívna trieda ( podnikatelia,pracujúci v poľn.)-strerilná trieda(pracujúci v ostatných odvetviach hospod.)Produktívnu triedu tvoria nájomcovia pôdy ,ktorý vynakladajú vlastný kapitál na poľ.výrobu, a poľn.robotníci pracujúci za mzdu. Všetkých ostatných pracovníkov v obchode,remeslách,manufaktúrach a pod.-zahŕňal do sterilnej triedy pretože nevytvárajú nové hodnoty,ale iba sumarizujú hodnoty vyrobené v poľnohospodárstve.Na týchto princípoch vysvetlil Quesnay ekonomickú tabuľku,ktorá vyjadruje a znazorňuje toky peňažných dôchodkov medzi triedami,resp.ekonomiky.

1

3. 1. etapa formovania HP- vznik klasickej ekonomickej teórie (ekon. Teória sa stáva vednou disciplínou)- zakladateľ Adam Smith „Pojednanie o pôvode a podstate bohatsva národov“

- naviazal na fyziokratické liberálne chápanie fungovania hospodárstva- úloha štátu v oblastiach :

ochrana krajiny pred násilím a vonkajším napadnutím ochrana jednotlivca pred nespravodlivosťou a útlakom budovanie a starostlivosť o verejné statky

Smith predpokladal ze všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z priridzenej povahy človeka a ten je hybnou silou celého ekon.vyvinu. Smithovo učenie o hodnote- zdrojom bohactva je práca, a to bez ohľadu na to v akom odvetví bola vynaložená.

4. 2. etapa - spojená s obdobím veľkej hospodárskej krízy 1929 – 1933- Keynes (1936) „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí“

- Nedostatočne efektívny dopyt -> zníženie sklonu k ivestovaniu -> rast nezamestnanosti a pokles výkonnosti ekonomiky - Cieľ : plná zamestnanosť - Prostriedok : pôsobenie na efektívny dopyt a sklon k investovaniu prostredníctvom aktívneho uplatňovania nástrojov fiškálnej a monetárnej politiky- zdroj splácania štátneho dlhu = príjmy z progresívneho zdaňovania v čase hospodárskej konjunktúry - dôsledok : inflácia, stagflácia (vysoká nezamestnanost ^ inflácia ^ stagnácia ekonomiky) – možnosti tlmenia amplitúdy hospodárskych cyklov

5. 3. etapa - po skončení 2.sv. vojny- neokonzervatívne ekonomické teórie (návrat k trhu podľa Chicagskej školy)- odmietanie zásahov štátu do ekonomických procesov podľa keynesa- cieľ : relatívna stabilita cenovej hladiny- regulovanie prostredníctvom funkcie peňazí (monetarizmus)- konjunkturálna HP6. 4. etapa - koniec 20. st.- vyvolaná integračnými a globalizačnými procesmi- prevláda liberálny pohľad na hosp. procesy- riešenie dôsledkov inflačných kríz

Mikroekonomická HP

- založená na alokácii zdrojov a ich efektívnom využívaní ekonomickými subjektami, skúma správanie jednotlivých ekon.subjektov z ktorých skladá národné hospodárstvo.Analyzuje viaceré ďalšie otázky z ktorých najdôležitejšia je problematika rozmiestňovania a použitia vzácnych ekon.zdrojov.

= politika ochrany hospodárskej súťaže= štrukturálna politka

Makroekonomická HP

- rieši otázky makroekonomickej rovnováhy a efektívneho využívania zdrojov- snaha o efektívne realizácie základných celospoločenských cieľov.Skúma

makroekonomiu ako celok .Zaoberá sa agregátnymi veličinami,skúma problémy ako npr.celková výroba tovarov a služieb.

2

= rozpočtová (fiškálna) politika= menová (monetárna) politika= medzinárodná hospodárska politika= dôchodková politika

Vzťah politiky a ekonomiky

- despotický prístup = potláča všetky individuálne iniciatívy, preto sú možnosti praktickej aj teoretickej HP na úrovni jednotlivcov minimálne

- anarchický prístup = absentuje koordinácia- demokratický prístup = (konsenzus = vyjadrenie súhlasu väčšiny s volebným

programom)

Politický a ekonomický cyklus

- vzájomné pôsobenie politiky a ekonomiky, keď sa voliči zajujímajú o ekonomiku a politici o moc

- nadväzuje na cyklus volieb (spravidla 4 toky)- snaha politikov o opätovné získanie moci ich motivuje k odlišnému správaniu pred

a po voľbách – uvedomujú si, že ich popularita závisí od ich úspešnosti realitácie HP- snaha dosiahnutia ekonomického a politického vrcholu v obodobí volieb= pred voľbami – vláda sa snaží aktívne pôsobiť na hospodársky vývoj, aby v čase volieb ekonomika dosahovala vrchol konjunktúry= nová vláda – snaha prijať nepopulárne opatrenia (potrebné pre pozitívny rozvoj) čo najskôr po voľbách- popularita klesá= druhá polovica politického cyklu – snaha o znovuzískanie dôvery voliča a prijíma opatrenia, ktoré vedú ku konjunktúre= pred novými voľbami – vrchol ekonomického cyklu - pri správnom načasovani

3

2. Základné koordinačné mechanizmy a trhová štruktúra ekonomiky

Požiadavka koordinácie konomických procesov vzniká na určitom stupni rozvoja ľudskej spoločnosti ako nutnosť vzájomného zlaďovania jednotlivých činností. Je daná nutnosťou odpovedať na základné otázky fungovania ekonomického systému – čo, ako, pre koho vyrábať.

Histrocky sa vyvinuli tri základné ekonomické systémy, kt. riešia problematiku ekonomickej koordinácie tromi rôznymi mechanizmami :

1. zvyková ekonomika - alebo dedičné prinútenie 2. direktívne príkazový mechanizmus- založený na existencii centrálneho národohospodárskeho plánu - chrakteristický pre tzv. socialistické ekonomiky – centrálne plánované- viedol k rozpadu systému, nakoľko nebol životaschopný3. trhový mechanizmus- resp. trhovo – cenový- historicky prežívajúci a najrozšírenejší- vychádza z existencie trhu založenom na voľnej, slobodnej výmene tovaru všetkých

účastníkovTrhový mechanizmus- základ = trh , kde sa uskutočnuje ponuka a uspokojuje dopyt, zahŕňa vzájomné vzťahy

medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Trhový mechanizmus má tendenciu obnovovať a nastoľovať ekon.rovnováhu.Hlavným prvkom trhového mechanizmu a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria dopyt, ponuka, cena a konkurencia.

Trh dokonalej konkurencie - má hypotetický chrakter - ideálna teoretická, resp. modelová koncepcia- znaky:

1. všetci účastníci trhu sa chovajú podľa princípu maximalizácie (domácnosti – úžitku, spotreby, firmy – zisku)

2. existuje rýchla, okamžitá prispôsobivosť cien účastníkov trhu 3. predpokladá sa homogenita trhu , neexitujú žiadne preferncie (časové, vecné,

miestne)4. existuje absolútna transparentnosť trhu, t.j. dokonalá, rovnaká informovanosť

účastníkov trhu. Trhová konkurencia je hybnou silou trhu.Uskutočňuje sa v troch rovinách medzi ponukou,dopytom,medzi spotrebiteľmi alebo medzi výrobcami. Z hľadiska metód rozpoznávame cenovú a necenovú konkurenciu.Z hlľadiska podmienok subjektov na trhu rozlišujeme dokonalu a nedokonalú konkurenciu.Dokonalá konkurencia v reálnom svete neexistuje.hlavnými formami nedokonalej konkurencie sú úplný monopol,oligopol, a monopolistická konkurencia.Fungovanie trhu je narušované nedokonalou konkurenciou (monopoly),existenciou externalít a verejných statkov.

Trh nedokonalý- minimálne jedeno zo znakov dokonalého trhu chýba- realita = trh je nedokonalý, na strane dopytu a ponuky existuje nerovnaký počet

nerovnako veľkých trhových subjektov, ktoré sa chovajú rozdielne- dôvody = trhové zlyhania

4

Vzťahy regulácie a deregulácie

Regulácia- nástroj HP zlučiteľný s trhovým systémom- vedomé usmerňovanie ekonomického a sociálneho vývoja v spoločnosti v súlade

s vytýčenými cieľmi - potreba zabezpečovania :

prirodzené verejné potreby (obrana, právo, administratíva atd.) minmálne základné potreby obyvateľstva (sociálny konsenzus) riešenie dôsledkov nedokonalosti trhu (v zdravotníctve, život. prostredí,

obrane, možnosti vzniku monopolov a pod.)- týka sa makro aj mikro ekonómie- v podmienkach trhového mechanizmu orientovaná na ciele :

vytváranie všeobecných pravidiel na konanie ekonomických subjektov zabezpečenie prístupu k informáciám podpora súťaživosti a rozvoj konkurencie

- nástroj, ktorého uplatňovanie musí zodpovedať reálnemu stavu ekonomiky

Deregulácia- presadilo sa v hospodársky najrozvinutejších krajinách - znižovanie regulovaných oblastí ekonomiky a presúvanie regulácie na pôsobenie trhu- podporovaná liberálnymi ekonomickými teóriami, hlavne neokonzervatívna

a neorakúska škola- dôvody :

každý regulačný zásah do ekon. vývoja narúša jeho spontánny vývoj efektívnosť regulačných opatrení je problematická existuje značné nebezpečie vládneho zlyhávania

5

3. Ciele, nositelia a nástroje HPCiele – dávajú ľudskému konaniu zmysel- rôznorodosť až protichodnosť cieľov- nevyhnutnosť koordinácie rôznorodých a často protichodných cieľov (v čase aj

priestore)- v HP ich odvodzujeme od najdôležitejších spoločenských hodnôt (sloboda, mier,

spravodlivosť, bezpečnosť, pokrok..)

Na formovanie cieľov HP pôsobia : 1. prvky politickej voľby (víťaz volieb)2. poznatky ekonomickej analýzy 3. skupinové záujmy4. globálne vplyvy

Požiadavky kladené na ciele HP: 1. konzistentnosť (zosúladenosť a spätosť)2. hierarchia (usporiadanosť podľa dôležitosti)3. preferencia (možnosti ekonomiky a indiv., kolektívnych a spoloč. potrieb)4. reálnosť5. kvalifikovateľnosť6. kontrolovateľnosť

6

Dynamická rovnováha

Hospodárska rovnováha Hospodársky rast

Nízka miera nezamestnanosti

Nízka miera inflácie

Vonk. ekonom. rovnováha

Socálne ciele = spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov

Ekologické ciele = trvale udržateľný vývoj

Nositelia HP

subjekty, ktoré sa podieľajú na tvorbe, realizácii a kontrole HP

= nositelia hospodárskopolitického rozhodovania (decízna sféra)- právomoc rozhodovať, presadzovať, vykonávať a niesť zodpovednoť im je daná

zákonom - parlament, vláda, - presadzujú HP ktorú sami modelovali, - potrebný sociálny a politický konsenzus – zabezpečné legislatívou, právnymi

normami a hodpodárskymi predpismi- centrálna banka, štátne úrady, súdnictvo, výskumné a expertné inštitúcie –

podieľajú sa na tvorbe a realizácii HP v okruhu svojej kompetencie

= nositelia hospodárskopolitických vplyvov (vplyvová sféra resp. sféra vplyvu)- majú možnosť ovplyvňovať hospodárskopolitické dianie- nemajú príslušnú moc na rozhodovanie- napr. opozícia, mimoparlamentné strany, odbory, veľké podniky, vedecké

inštitúcie, tlač, média- nepatria do formálnej organizácie HP, ale reálnym spoločenským postavením

ovplyvňujú tvorbu HP- patria sem aj záujmové zväzy, sociálnych partnerov, ktorí majú niektoré právomoci

aj v rámci verejného práva

= nadnárodné organizácie- významná decízna pozícia v krajinách, kt. sú združené v rôznych integračných

zoskupeniach a majú vysokú mieru otvorenosti svojej ekonomiky- čím je vyšší stupeň integrácie, tým je viac obmedzovaná autonómia národnej HP

Úloha byrokracie a lobbying

Byrokracia - hierarchické usporiadanie určitých úradov a má veľký vplyv na realizáciu hospodárskej politiky- Každá byrokracia je reprezentovaná ľuďmi – je tu riziko zneužitia postavenia Byrokrat = úradník, ktorý rozhoduje o prostriedkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve.

Bez existencie byrokracie sa HP nedá realizovať. Jediná možnosť ako byrokraciu udržať nekorupčnú, je kontrola. Zásadný princíp byrokracie je, že by mala byť apolitická (politicky nezávislá). Verejná kontrola sa realizuje: - nezabezpečuje ju štát, ale ľudia – novinári, televízia, rozhlas=masmédia, internet. - Aby fungovala verejná kontrola, musí fungovať verejná mienka. Tá sa cibrí diskusiami v masmédiách.

Lobovanie

Lobby v prenesenom význame značí nátlakovú skupinu, ktorá sa usiluje ovplyvniť dianie v parlamente (prípadne na iných fórach, napr. vo vláde, v úradoch, ale aj pri rozličných rozhodovaniach mimo štátnych orgánov) v duchu presadzovaných záujmov. Lobbying / lobbyism - lobizmus, lobing je anglický výraz pre súbor činností na ovplyvnenie legislatívnych a ďalších rozhodnutí.

Nástroje HP

= páky, kt. má štát k dispozícii a kt. sa snaží o dosiahnutie ceľov= ekonomická veličina, kt. štát priamo alebo nepriamo pôsobí (reguluje) na cieľové premenné (hospodárstvo)

Triedenie nástrojov1. podľa úrovne pôsobenia

a. makroekonomické (fiskálna, monetárna, dôchodková HP) b. mikroekonomické

i. určovanie pravidiel správania ekon. subjektov prostredn. právnych noriem, vlastníctvo výrobných faktorov, riešenie dôsledkov vzniku externalít

ii. náprava dôsledkov nadmernej diferenciácie dôchodkov a následno sociálne napätie v spoločnosti

iii. zabezpečovanie rovnakých prostriedkov pre ekon. subjekty v konkurenčnom prostredí

2. podľa charakteru vplyvu a. priame – majú priamy, adresný a direktívny charakter, málo používané

v trh.ekonomike, ich porušenie je sankcionovanéb. nepriame – pôsobia plošne a majú charakter odporúčaní, resp.

ovplyvňovania správania subjektov3. podľa čiastkových HP

a. menové (diskontná sadzba, povinné min.rezervy, pravidlá likvidity a pod)b. fiškálne (dane, subvencie, vládne programy, transfery)c. nástroje zahraničnoobchodnej politiky (clá, kvóty, embargá)d. nástroje cenovej a dôchodkovej politiky (stanovenie max a min cien, min.

mzdy, životného minima, regulácia rozdeľovania dôchodkov)4. podľa oblasti pôsobenia

a. menové b. fiškálne

Konfrontácia nástrojov a cieľov

- vzťah cieľov a nástrojov veľmi dôležitý- naplnenie cieľov – spravidla si vyžaduje využitie viacerých nástrojov v optimálnej

kombinácii- účinky využitia nástrojov sa prejavujú často oneskorene- nástroje môžu mať aj negatívne účinky, primárne i sekundárne – ich odstraňovanie

náročné- použitie experimentu ako vedeckej metódy je veľmi obmedzené , hlavne v oblasti

realizácie HP

- „Scenár ekonomickej reformy“ (1990) šoková terapia (Washingtonský koncenzus)- spontánny vývoj trhu bez zásahov vlády- nekompromisné riešenie neefektívnych podnikov- rýchly transfer vlastníctva do súkromných rúk- pritvrdenie rozpočtových obmedzení pokles ekonomiky o 25%

4. Trhové zlyhania

Príčiny a hlavné prejavy

- situácie, keď thr. mechanizmus sám o sebe nie je schopný zabezpečiť efektívne rozdelenie zdrojov , zabezpečiť uspokojenie niektorých potrieb, kt. sú z mikrooekonomických (sociálnych, ekologických, politických) dôvodov považované za spoločensky potrebné, či dokonca nevyhnutné

1. nedokonalá konkurencia- chápe sa ako monopolná sila ekonomikého subjektu vplývať na cenu. - monopolná sila likviduje jednotné kritérium rozhodovania spotrebiteľov

a výrobcov, následne mechanizmus efektívneho umiestňovania zdrojov2. externality- vedľajšie efekty výroby alebo spotreby, neprechádzajúce trhom, nie sú adekvátne

zachytené v trhových cenách pozitívne e. : tretiemu subjektu prináša určité výhody (dodatočné

príjmy, úžitok) negatívne e. : tretiemu subjektu prináša určité nevýhody

3. verejné statky- statky hmotnej alebo nehmotnej povahy, pre ktoré je typická nerivalita v spotrebe

a nemožnosť vylúčenia zo spotreby (pr. národná obrana, služby polície, cestné komunikácie)

4. asymetria informácií- jedna strana trhu má k dispozícii viac informácií ako druhá - (pr. predávajúci vie viac ako kupujúci na trhu hotových výrobkov, alebo práce)

Príčiny zlyhania trhu :

1. mikroekonomické – prejavy neefektívnosti, čo vedie k deformácii trhovej ceny, ktorá nevytvára predpoklady na následnú efektívnu alokáciu zdrojov

2. makroekonomické - majú väzbu na stabilitu trhového systému - trh môže viesť k nestabilite vo vávoji základných makroekonomických veličín, a to

v ekonomike reastu, cenovej stabilite, nezamestnanosti, a vyrovnanosti platobnej bilancie

3. mimoekonomické - dotýkajú sa najmä otázky solidarity , spravodlivého rozdeľovania príjmov a potreby

zasahovať prostredníctvom prerozdeľovacích procesov do zmierňovania majetkových a sociálnych rozdielov

Morálny hazard

- činnosť informovaného ekonomického subjektu, ktorý pri maximalizácii svojho úžitku znižuje úžitok iných (neinformovaných) účastníkov transakcie konanej na trhu. Informovaný subjekt za túto činnosť zväčša nenesie žiadne následky, pretože je obtiažne dokázať, že disponoval danými informáciami. (napr. predaj nekvalitného statku – neinformuje kupujúceho)

5. Vládne zlyhania

Príčiny a hlavné prejavy

1. Záujmy a schopnosti byrokracie - nedostatočná informovanosť byrokracie- vlastné záujmy („vyhľadávanie renty“)- nedostatok kvalifikácie- absencia priamej zodpovednoti za rozhodnutia a za ich ekonomické následky

2. Časové oneskorenie v HP- v dôsledku činnosti vlády a reakcie subjektovzásah štátu -> predlžuje sa obdobie stagnácie => vačšia strata ako zisk

3. Politicko-ekonomický cyklus - súvis s voľbami - pred voľbami snaha o konjunktúru- následne „vraciame“ vynaložené financie

4. Vzťah politikov k ekon. teóriám- nerovnováha medzi teoretickou a praktickou stránkou HP (preceňovanie alebo

podceňovanie prognostických alebo teoretických poznatkov)5. Nevyužite politického kapitálu

- vláda má čas na plnenie programu, ktorý sme podporili vo voľbách

Intervencia vlády a dôvody zlyhania Keynesiánskeho konceptu „osvietenej vlády“

- keynesovský prístup – makroekonomický, rieši problémy nezamestnanosti, peňazí, rozdeľovania dôchodkova a pod.

- nie je orientovaný mikroekonomicky, nerieši efektívnosť vynakladania obmedzených zdrojov, ziskovosť ekon. subjektov

- vychádza z existujúcich mocenských pozícií štátu, ktorý je uplatňovaním svojich síl schopný ochraňovať a stabilizovať ekonomický systém aj pri pasivite ostatných ekon. subjektov

- uprednostňovanie podpory dopytovej stránky truhu prostredníctvom štátnych výdavkov a verejných prác vedie k inflácii

6. Hlavné koncepcie HP

Etapy vývoja.

Laissez-faire, keynesiánstvo, konzervatívny obrat. Ordoliberalizmus,. Organizačne usporiadaná ekonomika

Merkantilizmus (17.-.18.st)F yziokratizmus (1750-1780)nemecká hospodárska škola (teórianezrelého priemyslu)socialistické teórie (K. Marx 19.st.)1. Etapa Klasická ekonómia (dokonalá konkurencia podľa Adama Smitha)- ochrana pred vonkajsím a vnútorným násilím- ochrana jednotlivca pred nespravodlivosťou a útlakom- budovanie a starostlivosť o verejné statky- Laissez-faire = štát sa nemá miešať do podnikania jednotlivcov (protištátny skepticizmus)

Medzi kľúčové bloky myšlienok Adama Smitha patria napríklad:1. Prirodzený (spontánny) poriadok a neviditelná ruka (trhu)2. Zákonitosti tvorby/pôvodu (a rozdelovania) bohatstva3. Pracovná teória hodnoty4. Mimopracovné faktory a ich ceny5. Slobodný obchod a kritika merkantilistov6. Liberálna hospodárska politika s minimálnou vládou

2. Etapa - Keynesovská teória (zlyhávanie trhu podľa Keynesa, 1936 – vznik vedeckej teŕie HP)

Cieľ – plná zamestnanosťprostriedok – pôsobenie na efektívny dopyt a sklon k investovaniu prostredníctvom aktívneho uplatňovania nástrojov fiškálnej a monetárnej politikydôsledok – inflácia, stagflácia (vysoká nezamestnanosť, + inflácia + stagnácia ekonomiky)

4. Etapa – neokonzervatívne ek. teórie - návrat k trhu podľa Chicagskej školy , druhá pol. 20.st.- cieľ – relatívna stabilita cenovej hladiny, - regulovanie prostredníctvom funkcie peňazí (monetarizmus)- konjunkturálna HP

ORDOLIBERALIZMUS

– štát = garant hospod.súťaže (cielené pravidlá na fungovanie trhového mechanizmu)základnou myšlienkou tohto konceptu musí byť slobodne zvolený a nie direktívne nariadený poriadokNemecko po 2. sv. vojne – predstaviteľ Ludwig Erhard

Teoretické koncepcie : 1. Liberálna koncepcia HP- súkromný sektor je schopný zadovážiť si informácie o vývojových tendenciách

ekonomiky a berie ich pri svojom rozhodovaní do úvahy- chybný vývoj je spôsobený správaním sa štátneho sektora, ktorý stanovením

obvykle chybných rámcových podmienok vyvolávava zlyhanie štátu, - HP sa prisudzuje malý priestor- HP a zásahy štátu sú cudzím prvkom

2. Intervencionistická koncepcia HP- súkromný sektor sa orientuje na krátkodobé rozhodovanie v dôsledku

nedostatočných informácií a spôsobuje defekty trhového procesu - potreba štátneho zásahu do chodu ekonomiky, existuje tu veľký priestor pre HP

Liberálna koncepcia a Intervencionistická koncepcia sa zhodujú v tom, že ich hlavným mechanizmom je koordinácia ekonomických aktivít prostredníctvom trhu

3. Koncepcia organizačne usporiadanej ekonomiky- odmieta trhový mechanizmus ako nástroj koordinácie ekonomických činností,

signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaní,- zaniká priestor pre HP

7. Liberálna (konzervatívna) koncepcia HP

liberálnaČlenenie HP :

intervencionalistická Liberálna koncepcia predpokladá, že trh vyrieši otázky ekonomickej triády (čo, ako, prekoho). Zastáva názor, že zásahy a ich hospodársky systém treba zjednotiť s trhovýmmechanizmom. HP nemá žiaden prietor, pretože trh sa zjednocuje sám a tiež sa zjednocuje shlavnými aktérmi. Usporiadanie a zjednocovanie hlavných aktérov smeruje k prirodzenémuporiadku a tým pádom sa pripúšťa určitá angažovanosť štátu, vlády, ale len do tej miery,pokiaľ oni riešia princípy, problémy fungovania trhu. Táto HPK dbá na to, aby vplyv štátu bol čo najmenší a obvykle presne vymedzuje oblasti, kde môže štát zasahovať. Napr.nezamestnanosť, riešiť otázky bezpečnosti, problém nadvýroby, sociálne nepokoje, konflikty.Umpžňuje štátu riešiť problém nedostatku investičných zdrojov, inflácie, infraštruktúry aproblémy vo verejnom sektore (školstvo, zdravotníctvo).Táto liberálna koncepcia je zdôvodňovaná nasledovnými argumentami:1, len trh zaručuje najlepšie uspokojovanie spotrebných preferencií, ako aj najlepšiu alokáciuzdrojov. Trh umožňuje, že každý hospodársky subjekt sleduje vlastné záujmy a tým prispievaautomaticky dochádza k riešeniu otázky spoločenského blahobytu.2, samostatné rozhodovanie ekonomických subjektov zabezpečuje súlad individuálnych aspoločenských záujmov3, trhovo orientovaný systém vedie spoločnosť k iniciatívnemu, aktívnemu konaniu(iniciatívnosť, pružnosť) - to všetko sa formuje do progresného ekonomického systému.

Historiské skúsenosti:- vplyvom liberálnej koncepcie dochádza k destabilizácii spoločnosti, pretože hospodárskyporiadok založený na tejto HPK sústreďuje na strane jednej nesmierne bohatstvo do rúkjednotlivcov a na strane druhej dochádza k rastúcej miere chudobných a biednych.- dochádza k nadvýrobe (nesúladu agregátnej P a D), nedostatočnému D, prudko klesajúinvestície. Tieto negatíva musí riešiť štát. Štát sa dostáva do zlej finančnej situácie, vznikajúfinančné ťažkosti štátu. Môže sa to dostať až do takej miery, že štát sa nedokáže brániť(zvonku, aj zvnútra) a nedokáže brániť ani trh. V dôsledku toho vzniká inflácia, čo vyvolánerovnovážny vývoj, dochádza k destabilizácii meny, k zastaveniu ekonomického rastu aprudko vzrastá nezamestnanosť. Táto koncepcia nie je vhodná pre súčasnoť.

-teoretické princípy a prioritné ciele, preferované nástroje. Neokonzervatívny obrat, monetarizmus. - zameraná na vytváranie optimálnych podmienok pre fungovanie trhového mechanizmu.

• Štát má určiť len dlhodobo platné pravidlá pre ekonomické subjekty na trhu a minimalizovať zásahy štátu do ekonomiky.

• Zdôrazňuje, že hlavnou podmienkou fungovania trhového mechanizmu je cenová stabilita. Štát napomáha rovnováhe dopytu a ponuky cenovou stabilitou, ktorú udržiava stálym rastom ponuky peňazí v súlade s dlhodobým tempom rastu produkcie. Hlavným nástrojom regulácie podľa konzervatívcov je monetárna politika

Neoliberálna (neokonzervatívna) (monetaristická) HPNeoliberálna koncepcia HP sa ešte len formuje. Aplikovať sa začala v 80-tych rokoch.Formuje sa vo vyspelých ekonomikách. Výrazná charakteristika: snaha vybudovaťhospodársky systém bez výrzných zásahov štátu, t.j. odregulovanie ekonomiky, privatizáciaštátneho sektoru. Je zameraná na odstraňovanie vysokých deficitov ŠR, je to politika rastová -zameraná na problémy ekonomického rastu, ale aj na otázky nezamestnanosti. Pričom najdejej o plnú zamestnanosť, ale o znesiteľnú úroveň nezamestnanosti. Cieľom je aby,ekonomický systém mohol existovať v prostredí únosnej inflácie a mal by fungovať nazáklade udržania vonkajšej rovnováhy.Táto koncepcia preferuje:1, stabilitu meny a teda aj nízku mieru inflácie2, dosahnutie konštantného tempa rastu peňažnej masy v obehu. Tempo rastu peňažnej masy v obehu musí byť v súlade s tempom rastu produkcie, produktivity práce. Toto sleduje centrálna banka, ktorá je nezávislou od štátu.3, dosiahnuť vyrovnaný ŠR - možný deficit nesmie presiahnuť 3 % vytvoreného HDP.4, zadĺženosť štátu nesmie byť viac ako 60 % ročnej tvorby HDP.5, držať nízke úrokové mieryZmyslom je vytvoriť taký ekonomický sytém, ktorý by bol zbavený inflačných tlakov a ktorýby bol schopný poskytovať ekonomickým subjektom neskreslené informácie. Táto koncepciasa opiera o rozpočtovú politiku, ale niektoré problémy rieši pomocou politiky menovej apeňažnej. Napr. stabilitu peňazí rieši aktívnou platob. bilanciou a nie prispôsobovanímúrokových mier. Rozdiely medzi liberálnou a neoliberálnou koncepciou:Neoliberálna - neabsolutizuje mikroekonomické subjekty, ale uznáva trh a jeho sily, uznáva ajštát (teda, že štát má zasahovať pri riešení makroekonomických problémov.

Liberálna - neuznáva štát, len trh. Ekonomickým východiskom neoliberalizmu sú rôzne teoretické zdroje, ktoré v zásade vychádzajú z neoklasickej ekonómie.

• Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie, že najdokonalejší nástroj, ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé, podporujú presadenie systému voľnej súťaže.

• Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Štát to dosiahne ponukou investičného kapitálu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb prostredníctvom trhu.

• Z rozšíreného trhu vyplýva dopyt po výrobných faktoroch, a teda i po zamestnanosti. V konečnom dôsledku to vedie k rovnováhe ponuky a dopytu.

Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ak ponukovú hospodársku politiku. Vo všeobecnosti sú najcharakteristickejšie tieto jej znaky:- zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum- zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu- redukcia sociálnych programov a sociálnej pomoci obyvateľstvu- zrušenie opatrení horných limitov cien- nahradenie rozpočtovej a peňažnej politiky automaticky fungujúcou trhovou ekonomikou- obmedzovanie rozpočtových deficitov

8. Intervencionalistická koncepcia HPIntervenčná koncepcia - môžeme ju stotožniť s Keynessiánskou politikou. Základom tejtokoncepcie je zdôvodniť, prečo vláda musí zasahovať do ekonomiky a v ktorých oblastiach jeto nevyhnutné. Trh si vyžaduje viac zásahov, ako sú liberáli ochotný priznať. Koncepciaobhajuje zásahy štátu, ale nespochybňuje trhový systém. Táto koncepcia tvrdí, že že trh jenedokonalý a že mikroekonómia vyvoláva problémy, ktoré treba riešiť z centra a tiež tvrdí, že je potrebné riešiť makroekonomické problémy, ktoré sú vyvolané mikroekonomickými. Trh rieši mikroekonomické problémy a štát makroekonomické problémy. K nim patria:1, zmierňovanie nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov, riešenie sociálnych konfliktov,ktoré môžu vyústiť do politickej nestability.2, štát má obmedziť tvorbu negatívnych externalít, má chrániť životné prostredie, rozvíjaťverejnoprospešné aktivity a vytvárať konkurenčné prostredie a konkurenciu.3, štát má riešiť nerovnovážne stavy ekonomiky, t.j. stabilizovať ekonomiku, čiže má riešiťnedostatok D, dopravnú sieť, nezamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo, kultúru.

Jej problémom je, že HP stráca charakter koordinácie vo vzťahu k trhu. Umožňuje zmenu HPna hospodárske riadenie, čeže na priamu intervenčnú koordináciu. Trh je závislý od toho, akorozhodne vláda. (Pr. Nemecko pred 2. sv. v. a v čase vojny). Časový horizont tejto koncepcieje veľmi krátky. Táto koncepcia prudko reaguje na cyklické výkyvy a snaží sa ichminimalizovať. Intervenčná koncepcia HP je dopytovo orientovaná vyvoláva inflačnétendencie, dochádza k ďalším poruchám, až k poruche vonkajšej ekonomickej rovnováhy.Dochádza k stagflácii, ktorá je charakteristická veľmi nízkym alebo žiadnym ekonomickýmrastom, rastie inflácia a nezamestnanosť.-teoretické princípy, prioritné ciele, preferované nástroje. Keynesiánska revolúcia.predpoklad – trhový mechanizmus je nestabilnýekonomická úloha štátu:

1. externality – rozdiel medzi súkromnými a verejnými nákladmi výroby a spotreby2. verejné statky – starostlivosť štátu o infraštruktúru (dopravné siete, školstvo,

zdravotníctvo)3. udržanie konkurencie na trhoch4. životné riziká5. prerozdeľovanie dôchodkov a majetkov6. existencia nerovnovážnych stavov hlavné rysy:

– prioritou je plná zamestnanosť– hlavným nástrojom je fiškálna politika i za cenu deficitov– monetárna politika je podriadená fiškálnej– HP je orientovaná na krátku dobu– HP je orientovaná dovnútra ekonomiky – dochádza k rastu inflácie

a vonkajšej nerovnováhe–

Makro-ekonomické úvahy známe ako “keynesovská revolúcia ” predstavovali príchod k reálnemu trhu. K. nadväzoval na svojich ngl. predchodcov, najme Marshalla a znovu sa prihlásil k “racionálnemu” jadru merkantilizmu, kt. vyzdvihol ako prínos k štátnickému umeniu zaoberajúcemu sa hosp. systémom ako celku. Kritizoval aj známu Sayovu tézu, že ponuka si vytvára dopyt. Základom jeho teórie je jeho učenie o efektívnom dopyte ako základe pre určenie velkosti národného dôchodku a zamestnanosti , kt. objem určujú nie robotníci, ale podnikatelia - ich dopyt po práci na trhu práce. Stav zamest. nemožno nechať len na podnikateľoch, ale musí ju prevziať aj štát, napr. zníženie miezd nie je účinným liekom proti nezamest. Keynes sa usiloval nájsť súvislosť medzi dopytom po spotrebnom tovare a objemom výroby a zamestnanosťou. Ak v hospodárstve klesá dopyt po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Štát to môže dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky: rozpočtovým regulovaním ekonomiky a peňažným a úverovým regulovaním.

Návrh, aby sa vláda nedržala zásady nezasahovania - ”laissez faire”, ale aby dala prednosť vlastnej aktívnej úlohe pri ekonomickej stabilizácii, bol v 30-tych rokoch 20. storočia považovaný za revolučný. Od tohto obdobia sa myšlienky ”keynesiánskej revolúcie” stali súčasťou všeobecného vedomia.

9. Fiškálna HP (rozpočtová)Vývoj ekonomiky možno ovplyvňovať prostredníctvom zmien v štruktúre a rozsahu rozpočtových príjmov a výdavkov tie sa určujú na základe pravidiel ktoré prija príslušný štátny orgán. Nástroje fiškálnej politiky:

- zabudované stabilizátory- zámerné diskrétne opatrenia

Zabudované stabilizátorySú nástroje fišk.politiky, ktoré po prijatí pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia príslušných štát.orgánov.Ich úlohou je pôsobiť ako proticyklické regulátory. Ako zabudované stabilizátory pôsobia: progresívna dôchodková daň, poistenie v nezamestnanosti, subvencie k cenám poľ. produktov, štátny výkup poľn. prebytkov.

Zámerné diskrétne opatrenia sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú jednorázové rozhodnutia štát.orgánu.Patria k nim tieto opatrenia:zmena daňových sadziebzmeny v štruktúre vládnych výdavkovzmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.Základné funkcie fiškálnej politiky. Sústava verejných rozpočtov a deficity. Štátny rozpočet ako nástroj makroekonomickej stabilizácie. Reforma verejných rozpočtov.

= cieľavedomé, makroekonomicky motivované využívanie systému verejných financií na ovplyvňovanie hospodárskych procesov

Cieľ FP: ovplyvňovať dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov tak, aby ich správanie viedlo k napĺňaniu základných makroekonomických cieľov HP

Základné funkcie fiškálnej politiky

- stabilizačná – cez FP pôsobiť na rovnomerný rast ekonomiky pre prijateľnej miere inflácie, vysokej zamestnanosti a vyrrovnanej platobnej bilancii

- alokačná – poskytovanie verejných statkov verejným sektorom (vzdelanie, vnútorná a vonkajšia obrana )

- distribučná – redistribúcia dôchodkov - korekcia zlyhania trhu napr. negatívnych externalít

Štátny rozpočet ako nástroj makroekonomickej stabilizácie.

hlavný nástroj FP = cyklicky vyrovnaný štátny rozpočet = keď pôsobenie nástrojov FP nenarúša rovnovážny vzťah medzi príjmami a výdavkami ŠR

FP používaná ako nástroj :- keď sa v ekonomike nevyužívajú všetky dostupné zdroje - typická vysoká miera nezamestnanosti - nevyužívanie existujúceho potenciálu

- uplatňuje sa expanzívna FP vláda podporuje agregátny dopyt s cieľom zvýšiť úroveň

rovnovážneho dôchodku a zvýšiť tak zamestnanosť zvýšenie št. výdavkov na nákup tovarov a služieb

- reštriktívna FP ak hrozí „prehriatie ekonomiky“ = smeruje k prekročeniu

potenciálneho produktu snaha zabrániť vzniku makroekonomickej nerovnováhy krátenie výdavkov št. rozpočtu zrušenie dotácií

- realizácia FP spojená so zásahmi do daňovej politiky

Hlavný nástroj FP = cyklicky vyrovnaný štátny rozpočet (ŠR)- príjmy = dane, clá , poplytky- výdavky = neekvivalentne rozdelené (= niekto prispieva, ale nie je isté že výdavky

pôjdu k nemu)

- deficit ŠR – krytý predajom vládnych obligácií, alebo pôžičkou - ŠR sa môže využívať obmedzene- funkcie ŠR

rozdeľovacia = distribučná= finančné zdroje sa odoberú ekon. subjektom, použijú sa na úhradu potrieb štátu, nenávratným spôosobom poskytnuté prostriedky jednotlivým sektorom, podnikom, obyvateľstvu

alokačná = hlavne na alokácii na verejné potreby stabilizačná = riešenie makroekonomických problémov

sústava verejných rozpočtov štátu. - je to zložitá sústava, do ktorej patrí štátny rozpočet, miestne rozpočty, ako aj rozpočty rozpočtových a príspevkových organizácií. Patria sem aj štátne účelové fondy

Sústava verejných rozpočtov

• Ústredný rozpočet • Miestne rozpočty • Rozpočty štátnych účelových fondov • Rozpočty štátnych podnikov a organizácii

V užšom zmysle verejné financie tvoria tieto rozpočty:• ústredný (federálny, štátny) rozpočet,• miestne rozpočty a rozpočty štátnych účelových fondov.

Všetky tieto časti verejných financií slúžia na financovanie verejného sektora a zostávajú vlastné rozpočty.V širšom zmysle verejné financie a verejný sektor zahŕňajú aj štátne (verejné či verejnoprospešné) podniky a organizácie, ako sú štátne banky a štátne poisťovne

Deficit štátneho rozpočtu vždy nepriaznivým javom, ale fiškálne to môže byť „cena“ za riešenie niektorých prioritných makroekonomických cieľov. Keďže sa odlišuje rozpočtový význam deficitu štátneho rozpočtu a fiškálny význam, treba pri jeho hodnotení rozlišovať pasívny a aktívny deficit. · Pasívny (cyklický) deficit: Vzniká ako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády, t.j. spôsobujú ho vonkajšie činitele. · Aktívny (štrukturálny) deficit : Spája sa s fiškálnou politikou štátu. Vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky vlády.

Príčiny pasívneho deficitu: - hospodársky pokles či depresia - zvýšenie cien základných surovín, najmä v sedemdesiatych rokoch – ropný šok - mimoriadne udalosti, ako sú vojnové konflikty, prírodné katastrofy - úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti

Príčiny aktívneho deficitu: - snaha rozložiť daňové zaťaženie na viac generácií pri budovaní nákladných verejných projektov - expanzívna fiškálna politika vlády, ktorá sleduje aktivizačné makroekonomické ciele a táto politika sa spája so zvyšovaním rozpočtových výdavkov , resp. znížením daní - vládny populizmus, ktorý sa prejavuje rovnako ako fiškálna expanzívna politika

- snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku, ktoré súvisia napr. s prudkým zvýšením cien surovín

Rozpočtové (finančné ) dôsledky rozpočtového deficitu sú pozitívne v krátkom časovom období, ale negatívne v dlhšom období. · Krátkodobou výhodou deficitu je predovšetkým, že môže napomáhať pri eliminovaní pôsobenia silných exogénnych činiteľov v rámci rozpočtového obdobia, napr. môže eliminovať negatívne dôsledky šokovej zmeny. · Dlhodobou nevýhodou deficitu a jeho negatívny finančný dôsledok spočíva v tom, že je potrebné ho nejakým spôsobom uhradiť. To vedie k rastúcej úrokovej miere a pri peňažnom krytí i k inflácii.

Reforma verejných rozpočtov

Počas rokov 2002 až 2004 došlo k výraznému presunu právomocí na obce (a kraje), čo znamenalo nielen posilnenie postavenia, ale i nárast zodpovednosti územnej samosprávy pri spravovaní vecí verejných, nielen pri vykonávaní originálnych (samosprávnych) kompetencií ale i v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, tzv. delegovanej štátnej správy.

Prenesenie kompetencií znamenalo tiež rast výdavkov samospráv, pričom systém financovania obcí a miest sa nezmenil. Nedostatočné vlastné príjmy samospráv preto boli dopĺňané každoročne zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval centrálne parlament. Logicky nadväzné sa teda javilo uskutočnenie fiškálnej decentralizácie, teda potreba presunúť na obce (a regióny) okrem kompetencií i financie.

Stalo sa tak na základe balíka zákonov, ktoré schválil parlament v septembri 2004. Od 1. januára 2005 sa 70,3 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb stáva vlastným príjmom obcí (a 23,5 percent výnosu tejto dane príjmom vyšších územných celkov).

Podstatou tohto procesu je teda prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie originálnych kompetencií k financovaniu obcí (a regiónov) najmä prostredníctvom výnosov dane z príjmov fyzických osôb podľa všeobecne platných kritérií. Až týmto krokom sa de facto posilňuje skutočná autonómnosť rozhodovania obecnej (a regionálnej) samosprávy na Slovensku a i jej nezávislosť od centrálnej vlády.

10. Monetárna HP. postavenie CB a jej menovej politiky. Peňažné zásoby, menové kurzy, cielená inflácia.

Cieľ : udržanie relatívne stabilnej cenovej hladiny Prostriedok : vedomé regulovanie množstva peňazí v obehu (a tým aj ceny peňazí) = úroková mieraSubjekt MP – politicky a ekonomicky nezávislá centrálna banka Problém : zladenie pôsobenia nástrojov fiškálnej a monetárnej politiky

Nástroje MP1. nepriame

a. zmeny diskontnej sadzbyb. zmeny povinnej miery rezervc. operácie na voľnom trhu s cennými papiermi d. lombardný úver (banka ktorá žiada úver musí poskytnúť záloh =

hnuteľnosť- drahé kovy, cenné papiere), konverzia devízového kurzu , operácie so zahraničnou menou, intervenice

2. priame a. pravidlá likvidityb. limitovanie úverov c. odporúčania, výzvy, dohody

Centrálna banka :- určuje menovú politiku štátu

- vydáva bankovky a mince

- vykonáva dozor nad bankovými činnosťami ostatných bánk

- pokladnica štátu

- zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych CP

- riadi devízové hospodárstvo v krajine

- riadi medzinárodný platobný styk a zahraničné medzinárodné platobné

zúčtovanie ( pri poskytovaní úverov od medzinárodných menových

inštitúcií )

Vláda a centrálna banka riadi peňažné a úverové zabezpečenie ekonomiky a usiluje sa o ekonomický rast, stabilitu cien, rast zamestnanosti, rovnováhu finančných tokov.

Centrálna banka: stabilita meny. Priame nástroje: úverové limity, povinné vklady, pravidlá likvidity, odporúčania, výzvy a dohody.Nepriame nástroje: diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, reeskontné sadzby a úvery, lombardný úver, intervencie devízového kurzu, konverzie a swapy zahraničnej meny. Expanzívna pol.: zvýšenie ponuky peňazí a tým pokles úrokovej miery. => viac peňazí do ekonomiky – rast peňažných zásobvýsledok: rast peňazí, rast HDP. dlhodobo: nezmenený reálny produkt aj zamestnanosť, rast úrovne cien. Reštriktívna politika: vyúsťuje do poklesu ekonomického rastu. krátkodobo: pokles reálneho produktu, zmena cenovej hladiny dlhodobo: pokles úrovne cien.

Peňažná zásoba = Peňažná masa PM- objem dočasne alebo trvalo voľných peňažných prostriedkov PP (domácej alebo zahraničnej meny) jednotlivých ekonomických subjektov v hotovostnej alebo bezhotovostnej podobe.

Mena = účtovná jednotka, ktorou sa merajú účtovné veličiny v ekonomike a ktorá sa zúčastňuje medzinárodných výmenných procesov

Menový kurz

- formuje sa rozdielne pri externe vymeniteľných menách, interne vymeniteľných

menách a pri nevymeniteľných menách.

- externe vymeniteľná mena

môže sa voľne pohybovať doma aj v zahraničí

môžu ju voľne používať devízoví tuzemci aj cudzozemci pri bežných

i kapitálových platbách,

vytvára na devízových trhoch doma a v zahraničí. Menový kurz sa vzťahuje na

konkrétnu menu a konkrétny devízový trh.

- vnútorne vymeniteľná mena

na medzinárodných devízových trhoch sa ňou neobchoduje

Jej menový kurz sa tvorí na vnútornom devízovom trhu.

Túto menu môžu vymieňať za zahraničné meny iba devízoví tuzemci a potom

ju použiť na úhradu záväzkov voči zahraničiu.

Kurzy vymeniteľných mien sa na devízových trhoch ustavične menia, oscilujú okolo

svojej východiskovej úrovne. Pokles ceny danej meny sa označuje ako depreciácia ,

znehodnotenie meny a zvýšenie kurzu meny sa označuje ako apreciácia, zhodnotenie

meny.

- kurzy nevymeniteľných mien sa nevytvárajú na devízových trhoch.

Určujú sa administratívne ako cena devíz alebo valút, najčastejšie pomocou

metódy parity kúpnej sily (v minulosti aj od zlatej parity).

v priebehu kratšieho, ale aj dlhšieho obdobia nemenia svoju oficiálnu cenu.

Zmeny kurzov sa vyjadrujú pomocou rozličných koeficientov, prirážok

a zrážok. Takto čiastočne riešia nesúlad medzi nominálnym a reálnym

menovým

Cielená infláciaspôsob riadenia menovej politiky zameraný na strednodobý a dlhodobý inflačný cieľPri cielení inflácie sa banka snaží regulovať krátkodobú úrokovú mieru s hlavným cieľom dosahovať cenovú stabilituV poslednom období sa v Európe presadzuje jediný cieľ: stabilita cenovej hladiny (tzv. inflačne cielená politika). Konečným cieľom však nie je akékoľvek zníženie miery inflácie, ale jej udržiavanie na cieľovej úrovni (2% priemerná ročná miera inflácie). Hlavným problémom inflačného cielenia MP sú nepredvídateľné inflačné šoky (ropa, zmena klimatických podmienok, prístup k pitnej vode, úprava regulovaných cien – prirodzené monopoly, výkyvy cien surovín a ropy, zmena nepriamych daní a pod.), t.j. vplyvy ležiace

mimo dosah MP daného štátu. Zložitosť menovej politiky je daná tým, že medzi nástrojmi centrálnej banky a cieľmi jej cenovej politiky neexistuje priamy, ale len sprostredkovaný vzťah

11. Politika hospodárskej súťaže

Nežiadúce prejavy obmedzenia HS, bariéry monopolu. Formy obmedzenia konkurencie. Dominantné postavenie firmy, kartely. Nástroje a subjekty politiky HS.

Cieľom politiky ochrany hospodárskej súťaže je chrániť a napomáhať rozvíjaniu konkurenčných podmienok.

Konkurenčná politika je aj nástrojom na vytvorenie atraktívneho prostredia pre investície a pre rast pracovných miest, preto pôsobí na zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky.Hospodárska súťaž je nástroj na riešenie trhových zlyhaní, ktoré vyplývajú z nedostatku konkurencie.Korekcie, ktoré vykonáva Protimonopolý úrad vychádzajú z kompetencií, ktoré mu zveril zákonodarca v   zákone č. 136/2001 Z.z. o   ochrane hospodárskej súťaže .

HS = súperenie hospodárskych subjektov na strane ponuky alebo dopytu s cieľom dosiahnuť hospodrásky výsledok prostredníctvom výmeny s rovnakými potenciálnymi účastníkmi trhu, kotrým vytvára možnosť voľby rozličnými ponukami alebo dopytmi (konkurencia). Zneužívaním HS vzniká nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie

Konkurencia= proces, v ktorom sa vačší počet súťažiacich hospodárskych subjektov sleduje rôznymi formami vo svojom individuálnom záujme určitý hospodársky cieľ. =nie je cieľom, ale prostriedkom vytvorenia ekonomickej aktivity

nekalá súťaž= konanie v HS, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže privodiť ujmu účastníkom súťaže alebo spotrebiteľom.

nedovolené obmedzovanieak konanie účastníkov na trhu znamená vytvoriť takú situáciu na trhu, keď podnikateľ alebo skupina podnikateľov sa zbaví povinností brať ohľad na prostredie, v ktorom pôsobia a to tým, že pre seba podstatne obmedzia súťaž.

Predpoklady - ekonomická sloboda a nezávislosť výrobcu aj spotrebiteľa- dokonalá informovanosť- schopnosť subjektov prispôsobiť sa meniacej sa situácii na trhu

Dôsledky dokonalej konkurencie - rast efektívnosti- koncentrácia moci a bohatstva

Dôsledky nedokonalej konkurencie - neefektívne využívanie obmedzených zdrojov- obmedzenie slobodnej voľby spotrebiteľa- zníženie výkonnosti ekonomiky

Formy obmedzovania konkurencie

1. Relatívne bariéry (odstrániteľné)- (nedokonalá konkurenica, monopol)- prirodzená koncentrácia kapitálu a výroby- nedokonalý kapitálový trh- rozdielny prístup k výrobným faktorom - informačné bariéry

-spotrebiteľská vernosť

2. Absolútne bariéry (neodstrániteľné)- (vedú spontánne ku vzniku monopolného postavenia)- držba kvalitných zdrojov (ropa)- vlastníctvo siete (vodárne)- mimoriadne schopnosti (výnimočný jedinec)

3.Ďalšie formy- dohody a iné formy dohodnutého správania (kartely, skryté al. Zjavné dohody, know-how, franšíza)- zneuzívanie ekonomickej sily- zlučovanie podnikov (koncentrácia – rieši sa ňou kapitálová nedostatočnosť)- štátne intervenice (cenové regulácie, cenový dohľad)- nekalá súťaž (klamlivá reklama)- dumping (predaj za ceny nižšie ako náklady)

Monopol

predstavuje takú trhovú štruktúru, keď jeden výrobca vyrába jeden výrobok a záujem o tento výrobok má veľký počet kupujúcich, výrobok je homogénny a nemá substitúty – monopolne vysoké ceny – monopolný zisk

Dósledky správania monopolu a protimonopolná regulácia

1) Monopol predáva za vyššie ceny, než by boli v podmienkach dokonalej konkurencie 2) Monopol nevyrába také množstvo produkcie, aké si žiada dopyt 3) Monopoly sú technicky neefektívne – navyrábajú s najnižšími priemernými nákladmi, lebo nemajú konkurenciu, nevyužívajú plne výrobnú kapacitu firmy.

Základným subjektom na riešenie týchto problémov je štát, a to tými to formamy a nástrojmi: · protimonopolné zákony · inštitút štátneho vlastíctva · daňová politika · ekonomická regulácia

Dominantné postavenie firmy

Vzniká na základe : - vlastnej výkonnosti (pružná reakcia na požiadavky spotrebiteľov, nižsie výrobné

náklady )- spôsobom obmedzujúcim konkurenciu (vytláčaním konkurenta, priamym

vykorisťovaním, zabránením určitej činnosti)

Kartel:

- zmluvná dohoda medzi účastníkmi trhu (spravidla na strane ponuky) , kotrí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentami

- obsahom dohôd môžu byť všetky parametre trhovej ekonomiky : ceny, objem produkcie, jej rozdelenie na kvóty, podmienky predaja, kontrola technického rozvoja alebo investícií

kartel > cenový , výrobný, kontingentový, rajónový, kondičnýKartelové dohody nemusia byť vždy deformáciou alebo vylúčením HS, pokiaľ sa týkajú :

a) spoločného používania obchodných, dodávateľských alebo platobných podmienok v výnimkou dohôd o cenách

b) racionalizácie hospodárskej činnosti, najmä jej špecializácie, pokiaľ nevedie k podstatného obmedzeniu súťaže na trhu

c) poskytovania obchodnej zrážky, pokiaľ predstavuje skutočnú náhradu výkonu a nevedie k diskriminácii medzi odberateľmi

d) podielu na trhu < 5% v rámci národnej ekonomiky alebo menšom než 30% v rámci miestneho trhu

Nástroje a subjekty politiky HS

Priame nástroje :- legislatívne zákonodarstvo – legislatívne opatrenia (zákony, a ich novelizácie)- vykonávanie súdnej právomoci zodpovedajúcich orgánov (protimonopolný úrad,

súdy)

Nepriame nástroje:- dane- regulácia cien- štátne vlastníctvo

Subjekty ochrany - Protimonopolný úrad- Ochrana spotrebiteľa- Obchodná inšpekcia- Súdy

Súťažná politika = posun od pasívnej k aktívnej tvorbe konkurenčného prostredia (podpora malých a stredných podnikateľov, vedeckotechnický pokrok

12. Vonkajšia hospodárska politika

Obsah = ovplyvňovanie vzťahov národnej ekonomiky voči svetovému hospodárstvu

Čiastkové politiky VHP: zahraničnoobchoná politika devízová úverová

investičná migračná

Otvorená ekonomika -

Ekonomika, ktorá obchoduje s inými krajinami, t. j. dováža a vyváža statky a kapitál. Uzatvorená ekonomika naproti tomu ani nedováža ani nevyváža.

Nástroje VHP

1. Autonómne a.Tarifné (clá, prirážky)b. Netarifné (obmedzenia, kvóty )c.Subvencie (úhrada časti nákladov = vývozné prémie)d. Mimocolné bariéry (hygienické, zdravotné a pod. Predpisy)e.Menové a platobné opatrenia (devízové kurzy, úrokové miery, poplatky, dane..)

2. Zmluvné a.Dvojstranné (obchodné zmluvy a dohody, platobné dohody)b. Multiraterálne (1945 Brettonwoodsky menový systém = pevný výmenný kurz,

WTO Svet.obchodná organizácia, MMF, Všeobecná dohoda o clách a obchode, 1976 – systém plávajúcich kurzov – zlato už nie je platidlom)

Platobná bilancia

= súhrn účtov, na ktorých sa zaznamenávajú ekonomické transakcie domácich rezidentských jednotiek so zvyškom sveta za určité časové obdobie.

Vecná štruktúra platobnej bilancie

1. Bežný účet PB a. obchody s tovarmi a službami, b. príjmy z kapitálu v zahraničí, c. bilancia transferových služieb

2. Kapitálový účet PBa. Kúpa alebo predaj aktív,b. Priame investíciec. Nákupy cenných papierovd. Pôžičky súkromného sektora a vlády v zahraničí

3. zmeny devízových rezerv- deficit platobnej bilancie znižuje devítové rezervy štátu4. štatistické odchýlky

Menové kurzy

Cena jednej meny vyjadrená v inej mene sa nazýva devízový alebo menový kurz= nástroj prepojenia vnútorného a vonkajšieho prostredia Pevný menový kurz - Snaha Národnej banky o udržanie kurzu na vopred stanovenej hodnote, ktorá sa nazýva centrálna parita.

- Nástroj - nákup a predaj devíz. Ak ponuka devíz pri danom pevnom kurze prevyšuje dopyt, centrálna banka získava rezervy a naopak pri dopyte prevyšujúcom ponuku centrálna banka stráca zahraničné rezervy

Pružný – plávajúci devízový kurz (floating) - je základným devízovým režimom. - Narobná banka nezasahuje, kurz je v tomto režime determinovaný len na základe trhovej

ponuky a dopytu, bez akéhokoľvek vplyvu centrálnych bánk

Vonkajšia rovnováha

- cieľ : vyrovnaná platobná bilancia - čistý export (X) tvorí súčasť agregátneho dopytu HDP = C + I + G + X- zmena čistého exportu vplýva na užitie HDP - v podmienach pružného menového kurzu na deficit alebo prebytok - deficit = výdavky do zahraničia sú vyššie ako príjmy z predajov v zahraničí

(schodok sa vyrovnáva predajom aktív do zahraničia alebo získoním pôžičky zo zahraničia)

- deficit platobnej bilancie – ak sa do deficitu dostáva kapitálový aj bežný účet =>devízové rezervy štátu sa znižujú

- rovnováha = keď sa deficity a prebytky jednotlivých účtov navzájom vyrovnávajú = výsledok platobnej bilancie je nulový, nie je schodok ani prebytok (export = import)

13. Štruktúrna a regionálna politika

+ vedecko technická a investičná politika - úloha : vytvárať také ekonomické podmienky v krajine, aby sa dosahoval efektívny

ekonomický rast- objektom ŠP je hospodárstvo

- ŠP vs. Priemyselná politika – úzke prepojenie na vedecko-technický pokrok (I-I-I = invencia->inovácia->investícia)

Štruktúra národného hospodárstva (NH)

= odraz dosiahnutého stavu spoločenskej deľby práce - o štruktúre hospodárstva poskytuje informácie :

- Systém národných účtov- Sústava sociálno ekonomických informácií – štatistické úrady

Obvyklé členenie NH - Sektory (primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny)- Odvetvová klasifikácia ekonomických činností- Vecná, výrobková štruktúra, podľa vlastníctva, veľkosti, teritória, teritoriálna

a komoditná štruktúra

Tradičné a liberálne prístupy k ŠP a ich nástroje

Tradičné prístupy = Keynesovská ekonomická teória (intervečná, štát pomáhal budovať hospodárstvo napr. Automobilový priemysel potrebuje cesty)Liberálne prístupy = trh ako katalyzátor štrukturálnych zmien

Nástroje ŠP Priame = subvencie, štátne zákazky, legislatívne opatrenia, úvery, úľavy napr. EU- zákaz narúšania konkurečného prostredia

Nepriame = dane , odpisy, clá, informácie, atď.

Zameranie ŠP- podpora inovácie (dematerializácia- menej vstupov do výroby)- podpora adaptovania sa na zmeny (reštrukturalizácia, znižovanie vstupov, na

zmeny v konkurenčnom prostredí, atď)- podpora malých a stredných podnikov (najpružnejšie, najadaptabilnejšie)- podpora podnikania v zaostávajúcich regiónoch

Podstata a funkcie regionálnej politiy (RP)

Regionálna politika je koncepčná a výkonná činnosť štátu, územnej samosprávy a ďalších zainteresovaných subjektov, ktorých cieľom je:

a. prispievať k harmonickému a vyváženému rozvoju regiónov,b. znižovať rozdiely medzi úrovňou rozvoja jednotlivých regiónov,c. podporovať hospodársky a sociálny rozvoj jednotlivých regiónov, najmä pokiaľ ide

o aktivizáciu ich nedostatočne využívaného hospodárskeho a sociálneho potenciálu

a podporovať racionálne využívanie prírody a prírodných zdrojov vrátane ochrany životného prostredia, t.j. podporovať trvalo udržateľný regionálny rozvoj.

MSP malé a stredné podniky

- menej ako 250 zamestancov - ročný obrat < 50 mil. €

1. mikropodnik - menej ako 10 zamestnancov - obrat < 2 mil. €

2. malý podnik- 10-49 zamestnancov- obrat < 10 mil. €

3. stredný podnik- 50-249 zamestnancov - obrat 10-50 mil. €

14. Vývoj praktickej hospodárskej politiky

Teoretická HP – tvorí koncepciePraktická HP - Vychádza z teoretickej HP, opiera sa o teoretické odporúčania- Nesie politickú zodpovednosť za svoje opatrenia- Musí zohľadňovať politickú, sociálnu a medzinárodnú situáciu

Vývoj praktickej HP

Celková tendencia:- Od počiatku 30. rokov do konca 70.rokov prevládala intervencionalistická HP (vplyv

Keyens. Ekonom. Teórieako reakcia na veľkú hospodársku krízu 1929-1933)- od konca 70. rokov 20. storočia prevláda liberálna HP (vplyv inflácie a nestabilného

vývoja)

USA1. New Deal (Roosevelt 30.roky 20. storočia)- využívanie vládnych výdavkov ako protirizikový krátkodobý stabilizačný program - dôsledok = oživenie ekonomiky, ale aj raste deficitu štátneho rozpočtu- štát zavádzal reguláciu vzťahov v odvetviach, niektoré formy plánovania,

progresívne zdaňovanie

2. New Economics (Kennedy 60. roky 20.storočia)- snaha o dlhodobú stabilizačnú politikuuplatnením kombinácie fiškálnej

a monetárnej politiky- deficitné rozpočtovanie , kým sa dosiahne plá tzamestnanosť (Samuelson –

Neoklasická syntéza)- inflačné tlaky- riešenie sociálnych problémov prerozde+ovaním národného dôchodku

3. Raeganomika (80. roky 20. storočia)- ekonomika strany ponuky , aplikácia monetarizmu - obmedzovanie vládnych výdavkov (pri súčasnom zvyšovaní vládnych výdovakov

na zbrojenie)- znižovanie daňových sadziebň- deregulácia- => zníženie inflácie, ekonomický rast

Veľká Británia

1. Krátkodobú protikrízovú HP vystriedalo plánovanie a   zoštátňovanie (Churchill)- Politika „stop – go“ expanzívna, resp. Reštriktívna fiškálna a monetárna politika- Výsledok = rozpočtové deficity, inflačné tlaky, zehodnotenie meny = hospodársky

pokles2. Teacherizmus - deregulácia (miezd, cien, dividend)- obmedzenie moci odborov- privatizácia (št. Podnikov, bytov, pôdy)- uplatňovanie moneteraizmu, zavedenie veľného floatingu

Nemecko - od 30.rokov 20 st. Centrálne riadená ekonomika- Menová reforma; Marshalow plán- Aplikované učenie ordoliberalizmu = liberálna škola, ktorá je založená na snahe

zabezpečiť, že výsledky voľného trhu sa približujú k jeho teoretickému potenciálu (1948 – Erhard 1. slobodné trhové hospodárstvo, 2. sociálne trhové hospodárstvo , 3. pevná mena – ordoliberalizmus)

- Keynesovstvo (60.-80. roky) – rast štátneho dlhu - Od 80. rokov 20. storočia neokonzervatívny prístup (zníženie daní )

Francúzsko - socilogisko ekonomický smer (Perroux) po 2. sv. Vojne – indikatívne plánovanie =

nenariaďuje čo robiť, ale pomoc podmieňujú tak, aby privátny sektor fungoval ako chce vláda

- modernizácia premyslu, zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb, - zoštátnenie kľúčových odvetví a peňažníctva

Švédsko - štát blahobytu - švédsky model socializmu (negociačná ekonomika)- kompromis – vyjednávaním, decentralizácia verejnej moci – štátna moc delegovaná

na inštitúcie - negociačné dohody z ahŕňajú celú sociálnu sféru - problém vysokých daní a zosúladenia legislatívy s EÚ

Japonsko - Indikatívne plánovanie(proexportná politika)

o  úloha MITI (Ministerstvo zahraničných vzťahov)- podpora nových technológií, rozvoj spotrebného priemyslu (70. – 80. roky)- orientácia na vnútorný trh (po 80. rokoch )- keiretsu (konglomerát výrobných, obchodných a peňažných subjektov)- snaha o dereguláciu (v podstate v každej sfére ekonomiky)

15. Proces ekonomickej transformácie- dlhý, špecificky národný, bezprecedentný proceskomplexnej premeny centrálneho

plánovania na trhovú ekonomiku

Pokusy reformy CEP

- Rozsypalova reforma (1956-68) organizácia zmeny odmeňovania- Šikova reforma (1963-68) prvky trhového hospodárstva- Prestavba hospodárskeho mechanizmu (1987) orientácia na efektívnosť (prepojenie trhu a miezd)

- „Scenár ekonomickej reformy“ (1990) šoková terapia (Washingtonský koncenzus)- spontánny vývoj trhu bez zásahov vlády- nekompromisné riešenie neefektívnych podnikov- rýchly transfer vlastníctva do súkromných rúk- pritvrdenie rozpočtových obmedzení pokles ekonomiky o 25%

Determinanty trasnsformácie východiskový stav ekonomiky (bariéry, zotrvačnosť nedostatkovzdrojov kapitálu,

nejasnoť koncepcií, nevhodná štruktúra) Cieľový stav – budovanie funkčnej trhovej ekonomiky Konsenzus – ochota a schopnosť subjektov zúčastniť sa na transformácii

Obsah transformácie = kvalita a kvantita politicko – ekonomickej zmeny

1. Rýchla a masívna privatizácia (malá, veľká)2. liberalizácia cien (zmena od prevahy dopytu na ponuku )

dôsledky : bankroty , raste nezamestnanosti, diferenciácia bohatstva3. Liberalizácia vonkajších ekonomických vzťahov = konvertabilita (vnútorná aj

vonkajšia) meny , zrušenie RVHP a dohôd dôsledky: trvalo negatívne saldo zahraničného obchodu

Obnova a udržanie makroekonomickej rovnováhy:- „odrazenie sa od dna“ 1994 - gradácia ekonomického rastu - stabilizácia inflačného coelenia- stabilizácia peňažnéhno trhu (úrokovej miery)- postupné znižovanie vysokej nezamestnanosti

16. Procesy európskej ekonomickej integrácie Ekonomickú integráciu charakterizujeme ako objektívny proces rozvoja hlbokých –stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce na medzi národnými ekonomikami a vytváranie medzinár.hospo. komlpexov v rámci skupiny štátov.- podstata, ciele, formy, inštitúcie. Základné stupne integračného procesu a jeho postupné formovanie v západnej Európe. ESUO, EHS, Euratom, EÚ, EZVO.

- po 2. sv. Vojne- dôvody – regionálna hospodárska spolupráca- obnova hospodárstva- zvýšenie hospodárskeho a politického vplyvu - vytvorenie európskeho trhu

Schumannov plán (min. Zahraničia FR) 9.5.1950 Deň Európy- cieľ = zabrániť konfliktu medzu Nemeckom a Francúzskom- základ europskej integrácie- kontrola uhlia a ocele zabráni novej vojne vytvoriť spoločný trh -> mier -> hospodárske výhody

ESUO 18.4.1951- FR, SRN, IT, BENELUX

Rímske zmluvy (1.-2.6.1955)- stretnutie ESUO – otázky atom. Energie a spol. Trhu - 25.3.1957 Zmluva o EHS a   Euratom - snaha o vytvorenie spoločného trhu - Euratom – cieľ rozvoj atómovej energie (spoločný výskum, jadrová bezpečnosť)

EVZO (4.1.1960)- nečlenovia EHS (Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Rakusko, VB, Švajčiarsko,

Švédsko)- pôvodne konkurent EHS, následne pripojenie k EHS- dnes – 4 krajiny Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko

Zmluva o   zlúčení (prijatá 1965)- do 1967 – zlúčenie paralelných orgánov EHS, ESUO, Euratom- => názov Európske spoločenstvá- pôvodné spoločenstvá si zachovali svoj nezávislý štatút , spoločné sú len ich orgány

Ekonomickú integráciu charakterizujú tieto znaky:-jej vznik je podmienený určitým stupňom ekon.vývoja a deľby práce, medzin.špecializácie a kooperácie-integrácia je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví regiónov, krajín, formujú sa hlboké pevné vzťahy-integračné procesy majú regionálny charakter-integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní ekon.vzťahov-integráciou sa dosahujú významné ek. efekty npr. zvýšenie produktívnosti výrobných faktorov, úspory v rozsahu znižovania nákladov,efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov,surovín a pod.Poznáme tri prúdy medzinárodnej ekonomickej integrácieLiberálny-v ktorom sa integrácia spájala s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovarov,služieb.výrob.faktorovNeoliberálny-pripúšťa určité zásahy štátu,lae s cieľom, zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre fungovanie ekonomiky založenej na konkurencii.Neokeynesovský-ktorý zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese.Prvé dva prúdy predstavujú v ekon.teórii fuinkcionaliustický prístup a tretí inštitucionálny prístup.

Formy integrácie

1. Vytvorenie zóny voľného obchodu - zahraničný obchod liberalizovaný- štáty – vlastná colná politika voči tretím krajinám2. Colná únia - voľný pohyb tovarov a služieb - spoločné colné sadzby voči tretím krajinám

- spoločná obchodná politika voči tretím krajinám3. Spoločný trh- liberalizovaný trh výrobných faktorov (kapitál, pracovná sila 4. Jednotný (vnútorný) trh- odstránené prekážky necolnej povahy, kt. Bránili voľnému pohybu tovarov, služieb,

kapitálu, pracovníkov5. Hospodárska únia - integrácia hospodárskych politík + zosúlaďovanie národných polittík6. Menová únia - Zavŕšenie integrácie- Zámer – 1986 Jednotný európsky akt – revízia Rímskych zmlúv - 1989 – Delorsova správa - návrh na prechod k menovej únii v 3 fázach

o  1. (1990-1993) voľný pohyb kapitálu, užšia koordinácia HP, užšia spolupráca CB

o  2. (1994-1998) konvergencia hospodárskej a menovej politiky štátov + zriadenie Europskeho menovéh inštitútu (predchodca ECB)

o  3. (1.1.1999) – stanovenie devízových kurzov + zavedenie spoločnej meny na devízových trhoch a v elektronickom platobnom styku

7. Politická únia- prenos vládnych kompetencií a legislatívy na úroveň spoločenstva- spoločná zahraničná politika - otázkyvnútornej spravodlivosti riešené na úrovni spoločenstva

Inštitúcie :

Rozhodovací proces EÚ vo všeobecnosti a konkrétne spolurozhodovací postup sa týka troch hlavných inštitúcií:

Rada Európskej únie, ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty, je medzivládnou organizáciou

Európska komisia, ktorá presadzuje záujmy Únie ako celku Európsky parlament (EP), ktorý zastupuje občanov EÚ a je nimi priamo volený

Tento „inštitucionálny trojuholník“ tvorí politiky a právne predpisy, ktoré sa uplatňujú v celej EÚ. V podstate Komisia navrhuje nové právne predpisy, ale Parlament a Rada ich prijímajú. Dôležitú úlohu zohrávajú aj dve ďalšie inštitúcie:

Európsky súdny dvor presadzuje európsky právny poriadok, zabezpečuje dodržiavanie a jednotné uplatňovanie práva spoločenstva

Európsky dvor audítorov kontroluje financovanie činnosti Únie.Okrem týchto inštitúcií má EÚ aj viacero iných orgánov, ktoré majú osobitné úlohy (napr. Výbor regiónov, Európska centrálna banka, Európsky ombudsman, Európskej školy verejnej správy ai.)

popri 5 hlavných inštitúciách plnia významné úlohy aj ďalšie orgány únie sú to orgány zriadené na základe zmlúv:

dva poradné výbory: Výbor regiónov Hospodársky a sociálny výbor

finančné inštitúcie: Európska investičná banka

Európska centrálna banka (riadi jednotnú menu a Európsky systém centrálnych bánk)

európsky ombudsman Európska rada – prezidenti a predsatvitelia vlád štátov

- nie je oficiálnou inštitúciou

Ciele

1. harmonický, vyvážený, udržateľný rozvoj hospodárskych činností2. vysoký stupeň zamestnanosti a sociálnej ochrany3. rovnosť medzi mužmi a ženami 4. udržateľný (neinflačný) rast5. vysoký stupeň konkurencieschopnosti a zbližovania pospodárskej výkonnosti krajín6. ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia7. zvyšovanie životnej úrovne a kvality života8. hospodárska a sociálna súdržnosť solidarita medzi členskými štátmi

17. Budovanie spoločného trhu a hospodárskej a menovej únieVýsledky JEA a Maastrichtskej zmluvy , etapy hospodárskej a menovej únie , ECB

Jednotný európsky akt - ropné krízy – vznik necolných bariér (potreba ochrany národných trhov)- Jaques Delors – potreba vnútorného trhu - plán do r. 1992 – plán vytvorenia

vnútorného trhu - Odstránenie bariér

o Fyzických (hraničné formality a kontroly)o Finančné (rozpočtové a daňové pravidlá)o Technické (odlišná legislativa a normy)

- Obmedzenie zvrchovanosti čl.štátov v prospech spoločných pravidiel - => zmena Rímskej zmluvy - podpísaný 18.2.1986 Luxemburg- účinný od 1.1.1987- cieľ : vytvorenie jednotného e. trhu do 31.12.1992 - => harmonizácia práva medzi členmi – smernice- => odstránenie bariér voči pohybu tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl- => posilenie vplybu E. parlamentu (od roku 1979 – volený organ) a E. komisie- => zmena systému hlasovania v Rade (kvalifikovaná väčšina)

Maastrichtská zmluva

- v Rímskej zmluve – úmysel vytvoriť úniu - JEA – prostredie na vznik únie - 7.2.1992 – Zmluva a založení EU v Maastrichte , účinnosť od 1.1.1993- Hospodárska a menová únia – do roku 1999 – jednotná mena- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika- spoločné ciele v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti - občianstvo EU => občan štátu je občanom EU

o  nenahrádza štátne občianstvo o  dopĺňa ho a poskytuje dodatočné práva

- úplná sloboda pohybu osôb- od Maastrichtu – 4 základné slobody únie :

o voľný pohyb tovaru,o slobodné poskytovanie služieb,o voľný pohyb kapitáluo voľný pohyb osôb

- zavedený názov EÚ- EÚ nie je nástupcom starých spoločenstiev (nezanikli)- nemá právnu subjektivitu – majú ju pôvodné spoločnosti- EU nie je právnou kategóriou al. politickým konceptom- zmena názvu z EHS na Európske spoločenstvo - =>všeobecná pôsobnosť spoločenstva- všetky tri spoločenstvá sa označujú ako Európske spoločenstvá

Etapy hospodárskej a menovej únie

Prvá etapa HMÚ

V júni 1989 Európska rada na základe Delorsovej správy rozhodla, že prvá etapa hospodárskej a menovej únie sa začne 1. júla 1990, teda v čase zrušenia prakticky všetkých obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi.

Výbor guvernérov

Výbor guvernérov centrálnych bánk členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorý hral od svojho vzniku v máji 1964 čoraz významnejšiu úlohu v oblasti menovej spolupráce, dostal širšie kompetencie. Medzi jeho nové úlohy, stanovené v rozhodnutí Rady z 12. marca 1990, patrili konzultácie zamerané na podporu koordinácie menovej politiky členských štátov s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu.

Vzhľadom na pomerne obmedzený čas a komplexnosť úloh výbor guvernérov inicioval aj práce na príprave tretej etapy Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Prvým krokom bolo určiť všetky otázky, ktoré bolo potrebné riešiť už v ranom štádiu, vypracovať plán prác do konca roka 1993 a podľa toho definovať mandáty pracovných výborov a podvýborov zriadených na tento účel.

Právne prípravy

Na realizáciu druhej a tretej etapy bolo potrebné novelizovať Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Rímsku zmluvu) tak, aby sa vytvorila požadovaná inštitucionálna štruktúra. Na tento účel bola zvolaná medzivládna konferencia o HMÚ, ktorá sa konala v roku 1991 súčasne s medzivládnou konferenciou o politickej únii.

Rokovania vyústili do Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola prijatá v decembri 1991 a podpísaná v Maastrichte dňa 7. februára 1992. V dôsledku meškania v ratifikačnom procese však zmluva (ktorá zmenila a doplnila Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pričom zmenila aj jej názov na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a jej súčasťou bol i Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a Protokol o štatúte Európskeho menového inštitútu), mohla vstúpiť do platnosti až 1. novembra 1993.

Druhá etapa HMÚ, založenie EMI a ECB

Založenie Európskeho menového inštitútu (EMI) dňa 1. januára 1994 znamenalo začiatok druhej etapy HMÚ a zánik Výboru guvernérov. Dočasná existencia EMI bola i odzrkadlením stavu menovej integrácie v Európskom spoločenstve. EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v Európskej únii - táto zostala doménou domácich orgánov - a ani nemal kompetencie na výkon devízových intervencií.

Dve hlavné úlohy EMI: prehlbovať spoluprácu medzi centrálnymi bankami a koordináciu menovej politiky

a urobiť potrebné prípravy na zriadenie Európskeho systému centrálnych bánk

(ESCB), výkon jednotnej menovej politiky a vytvorenie jednotnej meny v tretej etape.

Na dosiahnutie týchto cieľov EMI poskytoval fórum pre konzultácie a výmenu názorov a informácií o menovopolitických otázkach a vytvoril regulačný, organizačný a logistický rámec potrebný na výkon úloh ESCB v tretej etape.

V decembri 1995 Európska rada schválila „euro“ ako názov európskej menovej jednotky, ktorá mala byť zavedená na začiatku tretej etapy, a potvrdila, že tretia etapa HMÚ začne 1. januára 1999. Zároveň oznámila postupnosť krokov pri prechode na euro. Tento scenár vychádzal predovšetkým z podrobných návrhov EMI.

Mechanizmus výmenných kurzov ERM II

EMI súčasne dostal za úlohu vykonať prípravné práce v oblasti budúcich menových a kurzových vzťahov medzi eurozónou a ostatnými krajinami EÚ. V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade správu, ktorá sa stala základom Uznesenia Európskej rady o zásadách a základných prvkoch nového mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) prijatého v júni 1997.

Nové bankovky

V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade a následne i verejnosti vybranú sériu návrhov eurobankoviek, ktorá sa mala uviesť do obehu 1. januára 2002.

Pakt stability a rastu

Na doplnenie a spresnenie ustanovení zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vo vzťahu k HMÚ prijala Európska rada v júni 1997 Pakt stability a rastu. Tento pakt tvoria dve nariadenia, ktorých cieľom je zaistiť v HMÚ rozpočtovú disciplínu. Európska rada svojou deklaráciou v máji 1998 pakt doplnila a rozšírila príslušné záväzky.

Prví účastníci

Dňa 2. mája 1998 Rada Európskej únie, v zložení hláv štátov a vlád, jednomyseľne rozhodla, že 11 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) spĺňa podmienky pre účasť v tretej etape HMÚ a prijatie jednotnej meny k 1. januáru 1999. Hlavy štátov, resp. vlád sa dohodli na členoch Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB).

Príprava na stanovenie pevných výmenných kurzov

Ministri financií členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu, guvernéri národných centrálnych bánk týchto členských štátov, Európska komisia a EMI sa v máji 1998 tiež dohodli, že neodvolateľné výmenné kurzy eura stanovia na základe aktuálnych vzájomných centrálnych parít mien zúčastnených členských štátov v rámci ERM.

Menovanie rozhodovacích orgánov

Dňa 25. mája 1998 vlády jedenástich zúčastnených členských štátov vymenovali prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov Rady guvernérov ECB. Ich menovanie do funkcie nadobudlo účinnosť 1. júna 1998 a znamenalo založenie ECB. ECB a národné centrálne banky zúčastnených členských štátov spolu tvoria Eurosystém, ktorý tvorí a určuje jednotnú menovú politiku v tretej etape HMÚ.

Založením ECB dňa 1. júna 1998 EMI splnil svoju úlohu. V súlade s článkom 123 (predtým článkom 109l) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vstúpil EMI založením ECB do likvidácie. Všetky prípravné práce zverené EMI boli ukončené včas a ECB venovala zvyšok roka 1998 finálnym skúškam systémov a postupov.

Tretia etapa HMÚ, stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov

Tretia a posledná etapa HMÚ sa začala 1. januára 1999 stanovením neodvolateľných výmenných kurzov mien jedenástich členských štátov, ktoré sa do menovej únie zapojili od samého začiatku, a realizáciou jednotnej menovej politiky, za ktorú nesie zodpovednosť ECB.

Vstupom Grécka do tretej etapy HMÚ sa 1. januára 2001 počet zúčastnených členských štátov zvýšil na dvanásť. Trinástym členom eurozóny sa 1. januára 2007 stalo Slovinsko. O rok neskôr, 1. januára 2008, ho nasledovali Cyprus a Malta, a 1. januára 2009 Slovensko. V deň vstupu do eurozóny sa centrálne banky týchto krajín stali súčasťou Eurosystému.

Európska centrálna banka

- založená na základe Maastrichtskej zmluvy (1993)o ustanovila vytvorenie Európskeho systému centrálnych bánk a zriadenie

ECB- po zavedení jednotnej meny sa E. systém centrálny bánk (ESCB) stal vedúcou

inštitúciou pre finančnú politiku únie - ESCB = ECB + národné centrálne banky čl. štátov bez ohľadu na to, či prijali

alebo neprijali euro- Eurosystém = ECB + národné centrálne banky krajín, ktoré prijali €- Eurosystém i ESCB budú existovať paralelne dovtedy, kým sa všetky čl. št. EU

nestanú členmi eurozóny - ECB od 1.1.1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne- ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro, - hl. úlohou ECB je udržať kúpnu silu eura, a tým cenovú stabilitu v eurozóne- Eurozóna = šestnásť čl. št. EÚ, ktoré od roku 1999 zaviedli euro

18. Spoločné a komunitárne, resp. výlučné a zdieľané politiky EÚ

Spôsoby koordinácie HP EÚ

- Politiky EÚ- súbor nástrojov na dosiahnutie stanovených cieľov EÚ- prepracovaný systém jednotlivých častí hospodárskej politiky (efektívne

fungovanie a napĺňanie stanovených cieľov)

Klasifikácia politík v EÚ spoločné sektorové komunitárne (koordinované) individuálne (národné)

1. Spoločné politiky

- štáty sa vzdali právomocí, preniesli ich na úroveň spoločenstva- riadené orgánmi, ktoré majú exkluzívne kompetencie

o Spoločná obchodná politikao Spoločná poľnohospodárka politikao Spoločná politika rybného hospodárstva o Spoločná dopravná politikyo Spoločná menová politiky

2. Sektorové politiky

- sú špecifické dobou ich vzniku a fungovaním orgánov- Pôsobnosť sektorových politík bola stanovená samostatnými zmluvami - Zmluva o ESUO – SP v oblasti uhoľného a oceliarskeho priemyslu- Zmluva o EUROATOM- Samostatné orgány do r. 1965 (ZZ)

3. Komunitárne (koordinované) politiky

- čl. štáty sa úplne nevzdali právomocí- orgány EÚ majú značný vplyv na ich fungovanie- KP – koordinácia nevyhnutá pre plnenie základných cieľov Únie:

o JT – jednotný trho HMÚ -hospodárska menová úniao Zvyšovanie konkurencieschopnosti

4. Politika konkurencie (hospodárskej súťaže)5. Regionálna a štrukturálna politika6. Priemyselná politika, Energetická a Vedecko-výskumná politika7. Sociálna politika8. Politika životného prostredie 9. Politika na ochranu spotrebiteľa10. Rozvojová politika

4. Individuálne (národné) politiky

- EÚ nedisponuje takmer žiadnymi kompetenciami - Do popredia záujmu sa dostávajú v prípade ak:- 1. zasahujú do vývoja a fungovania jednotného trhu- 2. v dôsledku problémov, ktorých riešenie presahuje národné možnosti (imigračná,

azylová a bezpečnostná politika)- Napr. vzdelávacie systémy, kultúra, zdravotníctvo, kde sa ani v budúcnosti

nepredpokladá vyššia miera konvergencie

Proces koordinácie hospodárskej politiky v EU

- každý členský štát Európskej únie je zodpovedný za svoju rozpočtové politiku. - Fiškálna politika v Európskej únii (EÚ) nie je harmonizovaná alebo inak

centralizovaná, členské štáty však svoje fiškálne politiky koordinujú. - Pravidlá koordinácie sú určené viacerými dokumentmi (napr. Zmluva o Európskom

spoločenstve.

- Nevyhnutné pre koordináciu fiškálnych politík je udržiavanie zdravých verejných financií.

- Rámcové pravidlá koordinácie fiškálnej politiky sú stanovené v Zmluve o Európskej únii

- Cieľom koordinácie HP - vytvorenie jednotných štandardov vo všetkých členských štátoch a zabezpečenie spoločného ekonomického vývoja v EÚ.

- Povinnosť čl. štátov - zabrániť nadmernému deficitu verejných financií. o Pomer deficitu verejných financií k HDP by nemal prevýšiť 3% HDP. o Pomer dlhu verejných financií k HDP by nemal prevýšiť 60% HDP. Pri

existencii nadmerného deficitu verejných financií nasledujú v prípade krajín, ktoré už zaviedli euro, finančné sankcie.

Doplnením a spresnením ustanovení Zmluvy o ES v oblasti fiškálnej politiky je Pakt stability a rastu, ktorý bol schválený v júni 1997 v Amsterdame. Pakt stability a rastu definuje strednodobý cieľ fiškálnej politiky - takmer vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Základom mechanizmov na sledovanie rozpočtového vývoja sú programy stability, ktoré členské štáty eurozóny predkladajú EK a Rade EÚ. Členský štát, ktorý nie je členom eurozóny, má povinnosť vypracúvať tzv. konvergenčný program.

Existuje možnosť zastavenia financovania z Kohézneho fondu Žiadne nové projekty alebo v prípade dôležitých projektov žiadne nové projektové etapy nesmú byť financované Kohéznym fondom v členskom štáte v prípade, že členský štát pri uplatňovaní tohto nariadenia neimplementoval konvergenčný program takým spôsobom, aby zabránil nadmernému deficitu verejných financií. Toto rozhodnutie sa zruší, ak Rada EÚ zistí, že

príslušný členský štát prijal opatrenia na implementáciu tohto programu takým spôsobom, aby zamedzil nadmernému deficitu verejných financií.

Slovenská republika je plne zapojená do procesov fiškálneho dohľadu a koordinácie hospodárskych politík EÚ. SR predložila Európskej komisii svoj konvergenčný dokument „Konvergenčný program Slovenska pre roky 2007 – 2010“, ktorý prezentuje ciele SR do roku 2010 a záväzok dosiahnuť stredno- až dlhodobé zámery hospodárskej politiky Slovenskej republiky

po Lisabonskej zmluve (LZ)

Zdôraznenie princípu prenesených právomocí

EÚ bude mať tri druhy kompetencií:

Výlučné: menová únia, pravidlá hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, monetárna politika pre štáty, ktoré sú členmi eurozóny, spoločná obchodná politika

Spoločné: vnútorný trh, kohézna politika, poľnohospodárska politika, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Podporné (koordinované): priemysel kultúra, turizmus, ochrana zdravia, vzdelávanie, šport, civilná ochrana

Ak sa EÚ rozhodne prestať vykonávať svoju právomoc, prenesie spätne výkon právomocí členským štátom.

Hospodárska súťaž

Francúzi dosiahli vyškrtnutie zmienky o "nerušenej hospodárskej súťaži" zo zoznamu základných cieľov EÚ. Preto bola politika konkurencie a hospodárskej súťaže ošetrená v ďalšom z protokolov k zmluve.

LZ nadobudla platnosť 1. decembra 2009- potvrdzuje záväzok dosiahnuť hospodársku a menovú úniu s menou, kt. je euro – je

základným cieľom EÚ- je rozhodujúcou silou na zabezpečenie návratu Európy k prosperite a pracovným

miestam - EÚ a čl. státy vyčlenili spoločne 200 mld. € na financovanie stilulácie hospodárstva

EÚ v súčasnej finančnej kríze- Zmluvou sa formálne schvaľuje postavenie ECB, ktorá sa stáva inštitúciou EÚ

Dňa 1. decembra 2009 Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, čím sa definitívne ukončili niekoľkoročné vyjednávania o inštitucionálnych otázkach.

Lisabonská zmluva mení a dopĺňa súčasné Zmluvy o EÚ a ES bez toho, aby ich nahrádzala. Únii poskytuje právny rámec a nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a napĺňanie očakávaní občanov.

1. Viac demokracie a transparentnosti v Európe, s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov, väčším počtom príležitostí pre občanov, aby

presadili svoje názory a prehľadnejším rozdelením právomocí na európskej a vnútroštátnej úrovni. o Posilnená úloha Európskeho parlamentu: Európsky parlament volený priamo

občanmi získal nové dôležité oprávnenia v procese schvaľovania právnych predpisov EÚ, rozpočtu EÚ a medzinárodných zmlúv. Obzvlášť rozšírenie postupu spolurozhodovania na nové oblasti politík zabezpečuje, že Európsky parlament má pri prijímaní prevažnej väčšiny právnych predpisov EÚ rovnoprávne postavenie s Radou, ktorá zastupuje vlády členských štátov.

o Väčšia účasť národných parlamentov: národné parlamenty sa môžu intenzívnejšie zapojiť do fungovania EÚ, a to najmä vďaka novému mechanizmu monitorovania skutočnosti, či Únia koná len v prípadoch, ak je na dosiahnutie cieľa vhodnejšie opatrenie na úrovni EÚ (subsidiarita). Spolu s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu sa tým upevní demokracia a zvýši legitímnosť fungovania Únie.

o Silnejší hlas občanov: vďaka novému inštitútu – iniciatíva občanov – môže milión občanov z významného počtu členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila nové legislatívne návrhy.

o Rozdelenie právomocí: vzťahy medzi členskými štátmi a Európskou úniou sa stali prehľadnejšie vďaka roztriedeniu právomocí.

o Možnosť vystúpiť z Únie: Lisabonská zmluva po prvýkrát výslovne uvádza možnosť členského štátu vystúpiť z Únie.

2. Efektívnejšia Európa, s jednoduchšími pracovnými metódami a pravidlami hlasovania, optimalizovanými a modernými inštitúciami pre EÚ s 27 členmi a zlepšenou schopnosťou konať v oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu. o Efektívne a účinné prijímanie rozhodnutí: hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v

Rade sa rozšírilo na nové oblasti politík s cieľom zefektívniť a zrýchliť proces prijímania rozhodnutí. Od roku 2014 bude počítanie kvalifikovanej väčšiny založené na dvojitej väčšine, t. j. väčšine členských štátov a obyvateľov, čo lepšie zodpovedá dvojitej legitimite Únie. Dvojitá väčšina sa bude považovať za dosiahnutú v prípade, ak rozhodnutie schváli 55 % členských štátov zahŕňajúcich aspoň 65 % obyvateľstva Únie.

o Stabilnejší a zjednodušený inštitucionálny rámec: Lisabonská zmluva vytvára pozíciu predsedu Európskej rady voleného na funkčné obdobie dva a pol roka, zavádza priamu súvislosť medzi voľbou predsedu Komisie a výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, prináša novú úpravu budúceho zloženia Európskeho parlamentu a obsahuje aj jasnejšie pravidlá pre posilnenú spoluprácu a finančné ustanovenia.

o Zlepšenie životných podmienok Európanov: Lisabonskou zmluvou sa zlepšuje schopnosť EÚ konať vo viacerých oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu a jej občanov. Prejavuje sa to najmä v oblasti politík zameraných na slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, konkrétne v boji proti terorizmu a zločinu. Do určitej miery sa to týka aj ostatných oblastí vrátane energetickej politiky, verejného zdravia, civilnej ochrany, zmien klímy, všeobecne prospešných služieb, výskumu, vesmíru, územnej súdržnosti, obchodnej politiky, humanitárnej pomoci, športu, turizmu a administratívnej spolupráce.

3. Európa založená na právach a hodnotách, slobode, solidarite a bezpečnosti, propagovanie hodnôt Únie, začlenenie Charty základných práv do primárneho európskeho práva, úprava nového mechanizmu solidarity a lepšia ochrany európskych občanov. o Demokratické hodnoty: Lisabonská zmluva podrobnejšie rozvádza a posilňuje

hodnoty a ciele, na ktorých je Únia postavená. Tieto hodnoty slúžia ako oporný bod pre európskych občanov a na demonštráciu toho, čo Európa ponúka svojím partnerom po celom svete.

o Občianstvo a Charta základných práv: Lisabonská zmluva nielen zachováva súčasné práva, ale aj zavádza nové. Zaručuje najmä slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv a jej ustanoveniam udeľuje právnu záväznosť. Ide o občianske, politické, hospodárske a sociálne práva.

o Slobody európskych občanov: Lisabonská zmluva zachováva a posilňuje „štyri slobody“ a politickú, hospodársku a sociálnu slobodu európskych občanov.

o Solidarita medzi členskými štátmi: V zmysle ustanovení Lisabonskej zmluvy Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Zdôrazňuje sa aj solidarita v energetickej oblasti.

o Zvýšená bezpečnosť pre všetkých: Únia môže viac konať v záujme slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo prináša výhody týkajúce sa schopnosti Únie bojovať proti zločinu a terorizmu. Cieľom nových ustanovení o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom zdraví je pozdvihnúť aj možnosti Únie reagovať na hrozby pre bezpečnosť európskych občanov.

4. Úloha Európy ako aktéra na svetovej scéne sa dosiahne zladením nástrojov zahraničnej politiky EÚ pri tvorbe aj prijímaní nových politík. Lisabonská zmluva zjednocuje vystupovanie Európy vo vzťahoch s partnermi po celom svete. Spojenie hospodárskej, humanitárnej, politickej a diplomatickej sily Európy celosvetovo umocňuje propagáciu európskych záujmov a hodnôt s rešpektom pre záujmy jednotlivých členských štátov v zahraničných veciach.o Funkcia nového vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú

politikua súčasne podpredsedu Komisie, zvýši účinok a jednotnosť zahraničných krokov Únie a zároveň ich zviditeľní.

o Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude vysokého predstaviteľa podporovať a pomáhať mu pri výkone činností.

o Samostatná právna subjektivita Únie posilní jej vyjednávaciu pozíciu a pomôže vytvoriť obraz efektívnejšieho a zreteľnejšieho partnera pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

o Pokrok v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky zachová osobitné ustanovenia o prijímaní rozhodnutí, no zároveň vytvorí priestor pre užšiu spoluprácu menšieho počtu členských štátov.

19. Spoločný rozpočet a fondy EURozpočet Európskej únie

- EU je financovaná hlavne z príspevkov svojich členských štátov - Úroveň týchto zdrojov je zakotvená v rozhodnutí Rady, jednomyseľne prijatom a

ratifikovanom národnými parlamentmi. - Rozpočet EÚ = zmluva, ktorá každoročne oprávňuje financovanie všetkých aktivít a

prevádzkových činností Únie. - Rozdeľovanie zdrojov - spôsobom, ktorý zohľadňuje aktuálne priority a politiku. - pokrýva rôzne oblasti politiky EÚ: výdavky na poľnohospodárstvo, pomoc

regionálnemu rozvoju, na spoluprácu s ostatným svetom atď. - platby členských štátov (15) do rozpočtu EÚ sa rovnajú len 1.1 % ich spoločného

hrubého domáceho produktu (HDP).- Od roku 1988 ročný rozpočet EÚ rastie v zhode so strednodobým finančným plánom

("finančná perspektíva"), ktorý stanovuje ročné limity výdavkov.- V roku 1999 – (sučasť Agendy 2000) prijatý plán finančnej perspektívy na obdobie

siedmych rokov (pokrývajúci obdobie 2000 - 2006). Fixovaním rozpočtových pravidiel na obdobie siedmych rokov sa napomáha uľahčenie schvaľovania rozpočtu.Finančná perspektíva na obdobie 2000 - 2006 vymedzuje výšku príspevkov na rozšírenie (väzba na časť 6: Rozširovanie) Európskej únie o štáty strednej a východnej Európy bez ohrozenia súčasných hlavných priorít EÚ.

Financovanie Európskej únie

Rozlišuje sa medzi štyrmi druhmi vlastných zdrojov:

poľnohospodárske dane na dovozy poľnohospodárskych výrobkov z nečlenských štátov.

Clo vyplývajúce zo zavedenia spoločnej colnej tarify (Common Customs Tariff) na obchodovanie s nečlenskými krajinami

Zdroj dane z pridanej hodnoty, ktorý predstavoval 35% všetkých vlastných zdrojov v roku 2000, zahrňuje príspevok členských štátov zodpovedajúci predpokladanému produktu DPH 1% na spoločnej báze.

Ďalší zdroj založený na hrubom domácom produkte (HDP) každého členského štátu, zabezpečuje dofinancovanie zvyšku rozpočtu a v roku 2000 predstavoval polovicu všetkých vlastných zdrojov. Tento systém umožňuje Únii zaistiť stabilné a nepretržité financovanie všetkých druhov a oblastí jej politiky.

Existujú aj ďalšie, hoci menej dôležité príjmové kategórie, ako napríklad daň platená európskymi štátnymi zamestnancami, pokuty, ktoré dáva Európska komisia spoločnostiam za nedodržanie pravidiel súťaží a akékoľvek zisky prenášané z predchádzajúceho roku.

Kohézny fond

- mimoriadny fond solidarity menej prosperujúcim štátom - vznikol v 90.rokoch 20. st.- financuje projekty životného prostredia a trans-európske dopravné siete v členských

krajinách, ktorých HDP je pod úrovňou 90 % priemeru EÚ,

Konvergenčné procesy

Konvergencia - proces spočívajúciv zmenšovaní rozdielov rôznych ukazovateľov medzi jednotlivými ekonomikami, resp. medzi ekonomikou a integračným zoskupením. Pokrok v nej je predpokladom úspešného napredovania procesu európskej integrácie po stránke politickej, ekonomickej i sociálnej. Vzhľadom na to, že konvergencia predstavuje významný faktor zvyšujúci efektívnosť menovej integrácie, slúži aj ako prostriedok hodnotenia pripravenosti krajín na prijatie jednotnej meny.

Ciele spoločenstva : 1. konvergencia

regióny ktoré majú HDP < 75% priemeru EU (v SR okrem Bratislavy celé územie) financovanie z kohézneho fondu

2. Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť3. európska teritoriálna spolupráca

20. EURO Výhody jednotnej meny

Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva. Aj vklady všetkých štátov sa prekonvertovali na túto novú spoločnú menu. Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z automatov.Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať

Faktory vytvárania spoločnej európskej menyHospodárska a menová únia (HMÚ) je hospodárskou časťou Európskej únie. Obsahuje:

- zónu voľného obchodu, - colnú úniu medzi krajinami EÚ, - voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ, - koordináciu hospodárskych politík medzi krajinami EÚ, - spoločnú menu euro. Detailné ustanovenia o Hospodárskej a menovej únii priniesla

Zmluva o Hospodárskej menovej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993. Cieľom HMÚ je zbližovanie hospodárskych politík jednotlivých členských štátov, vytvorenie spoločnej meny a výkon spoločnej menovej politiky s udržaním cenovej stability ako svojho hlavného cieľa. Proces vytvárania HMÚ pozostával z troch fáz. Prvá fáza bola zameraná na zbližovanie sa hospodárskych politík členských štátov a na odstraňovanie bariér voľného pohybu kapitálu. Počas druhej fázy sa členské štáty sústredili na znižovanie deficitov verejných financií a ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu voči nečlenským štátom. V tomto období bol založený Európsky menový inštitút, predchodca súčasnej Európskej centrálnej banky. Tretia fáza sa začala 1. januára 1999 a charakterizuje ju zavedenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie výmenných kurzov národných mien voči euru. Od 1. januára 2002 bolo euro zavedené aj v hotovostnom obehu.

Maastrichtské kritériá Zmluva o EÚ

- podpísaná v Maastrichte 7.2.1992, vstúpila do platnosti 1.11.1993- stanovila konvergečné kritériá pre štáty pred vstupom do eurozóny1. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť

3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.

2. inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.

3. stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.

4. stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

Rorozširovanie eurozóny (EZ)- VB 1961 – snaha pripojiť sa k EZ, veto de Gaulle- 1967 - snaha pripojiť sa k EZ, veto de Gaulle- 1970 Rokovania o vstupe s VB, Dánskom, Nórskom, Írskom- 1972-1973 Dánsko, Írsko, VB, členmi = 1. rozšírenie

o  Nórsko – referendom odmietnutý vstup- Posilnenie významu EU v rámci svetovej ekonomiky -> USA začalo Európu

vnímať ako konkurenta - Pol. 70.rokov – uplatňovanie spoločnej obchodnej politiky - -> jednotný postup voči 3. krajinám v oblasti hospodárstva a obchodu - 1979 – E. Menový systém => finančná stabilita = 1. krok k vytvoreniu

hospodárskej únie- od 1973-2982-3 (skončenie hospodárskej krízy) prevláda euroskepticizmus- 80. roky –opätovný rozvjo integrácie a rozširovania ES- 1981 – pozvánka Grécko- 1986 – Španielsko a Portugalsko – po viacročných rokovaniach <= iný stupeň

rozvoja o => nové problémy (chudobnejšie krajiny)o => významná otázka hospodárskej a sociálnej súdržnosti a vyrovnania

regionálnych rozdielovJednotný európsky akt (JEA)

- ropné krízy – vznik necolných bariér (potreba ochrany národných trhov)- Jaques Delors – potreba vnútorného trhu - plán do r. 1992 – plán vytvorenia

vnútorného trhu - Odstránenie bariér

o Fyzických (hraničné formality a kontroly)o Finančné (rozpočtové a daňové pravidlá)o Technické (odlišná legislativa a normy)

- Obmedzenie zvrchovanosti čl.štátov v prospech spoločných pravidiel - => zmena Rímskej zmluvy

- podpísaný 18.2.1986 Luxemburg- účinný od 1.1.1987- cieľ : vytvorenie jednotného e. trhu do 31.12.1992 - => harmonizácia práva medzi členmi – smernice- => odstránenie bariér voči pohybu tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl- => posilenie vplybu E. parlamentu (od roku 1979 – volený organ) a E. komisie- => zmena systému hlasovania v Rade (kvalifikovaná väčšina)-

Maastrichtská zmluva - v Rímskej zmluve – úmysel vytvoriť úniu - JEA – prostredie na vznik únie - 7.2.1992 – Zmluva a založení EU v Maastrichte - Hospodárska a menová únia – do roku 1999 – jednotná mena- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika- spoločné ciele v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti - občianstvo EU => občan štátu je občanom EU

o  nenahrádza štátne občianstvo o  dopĺňa ho a poskytuje dodatočné práva

- úplná sloboda pohybu osôb- od Maastrichtu – 4 základné slobody únie :

o voľný pohyb tovaru,o slobodné poskytovanie služieb,o voľný pohyb kapitáluo voľný pohyb osôb

- zavedený názov EÚ- EÚ nie je nástupcom starých spoločenstiev (nezanikli)- nemá právnu subjektivitu – majú ju pôvodné spoločnosti- EU nie je právnou kategóriou al. politickým konceptom- zmena názvu z EHS na Európske spoločenstvo - =>všeobecná pôsobnosť spoločenstva- všetky tri spoločenstvá sa označujú ako Európske spoločenstvá

Pakt stability a rastu 

- prijatý Európskou radou na Dublinskom summite v decembri 1996- politická dohoda,

- stanovuje pravidlá rozpočtového správania a finančnej rozvahy, podporujúcej úspech Hospodárskej a monetárnej únie (HMU).

- Základ: konvergenčné kritériá, ktoré musia členské štáty naplniť, aby sa mohli pripojiť k spoločnej mene.

- zaväzuje všetky zúčastnené strany k urýchlenej implementácii procedúry nadmerného deficitu (excessive deficit procedure - EDP) v prípade, že niektorá z nich poruší jeho ustanovenia. Procedúra sa uplatňuje, ak suma, vynaložená členským štátom na verejné výdavky prekročí výšku jeho príjmov o 3 percentá HDP. Celkový verejný dlh by navyše nemal prekročiť hranicu 60% HDP krajiny. Členské štáty sú povinné včas oznámiť výšku svojich dlhov Komisii, ktorá túto informáciu odovzdá Rade EcoFin a Výboru pre monetárne záležitosti.

Ak krajina vážne poruší protokol, Komisia môže odporučiť Rade, aby proti nemu začala konanie. EDP chráni členské štáty pred konaním v prípade, že ich deficit je „dôsledkom mimoriadnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, a ktorá závažným spôsobom postihuje finančnú situáciu celej vlády“ [„asymetrický šok“].

Pakt oficiálne zastrešuje tri odlišné zložky:

Politický záväzok všetkých členov implementovať procesu dohľadu nad rozpočtom vhodným spôsobom, a uplatniť tlak na zaostávajúce štáty prostredníctvom uloženia konečných termínov na poskytnutie informácií o rozpočte

Preventívnu zložku multilaterálneho dohľadu na stav rozpočtu a koordináciu hospodárskych politík. Všetky členské štáty musia Radu informovať o programoch stability a konvergencie

Vydaním „avis motivé“ [dôvodové stanovisko] smerom k členským štátom, ktoré sú na ceste k porušeniu kritérií ich prinútiť, aby prijali okamžité opatrenia - hrozí, že ak varovaniu nevenujú pozornosť, bude proti nim začatá procedúra nadmerného deficitu.

Pristúpenie SR k eurozóne

Slovensko sa zaviazalo prijať euro podpisom Prístupovej zmluvy s EÚ 16. apríla 2003 v Aténach. Zmluvný záväzok nedefinoval žiadny časový  limit. Krajina musí vstúpiť do Európskej menovej únie, keď splní všetky stanovené podmienky (maastrichtské kritériá):

inflácia nemôže prekročiť priemer troch štátov s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percenta

deficit verejných financií nemôže prekročiť 3 percentá HDP celkový verejný dlh krajiny nesmie prekročiť 60 percent výšky HDP dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac o dva percentuálne body vyššie ako

priemer troch štátov s najnižšími sadzbami

Proces vstupu Slovenska do Európskej menovej únie odštartovala vláda Mikuláša Dzurindu v júli 2003, keď schválila stratégiu prijatia eura. V septembri 2004 stanovila cieľový dátum vstupu do eurozóny na 1. januára 2009. Vláda Roberta Fica, ktorá vzišla z volieb v júni 2006, sa k stanovenému záväzku prihlásila. Euro sa stalo menou v SR 1.1.2009.