Doc.PhDr. Eva Mydlkov, PhD., Mgr. Kristin Kovcs, PhDr. Peter Brnula, PhD.

Socilna prca a poradenstvoOdborn publikcia vydan v rmci projektu

Posilnenie udskch zdrojov vzdelvanm

2 3

Obsah

Duevn zdravie ako sas zdravia .......... 4(Mgr. Alexandra Fischerov)

vod .......... 6

1. kapitola .......... 7Veobecn charakteristika socilneho poradenstva

2. kapitola .......... 11Zkon . 305/2005 o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele a akreditcia

3. kapitola .......... 18Zkon . 448/2008 o socilnych slubch a akreditcia

4. kapitola .......... 26Prvna prava peanch prspevkov na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia

5. kapitola .......... 30Prvna prava socilneho poistenia vo vzahu k invalidnmu dchodku

6. kapitola .......... 33Vedenie evidencie a dokumentcie

7. kapitola .......... 35Etika v socilnej prci

Prlohy .......... 37Adresr radov prce, socilnych vec a rodiny

Porovnanie socilnych sluieb poda starho a novho prvneho predpisu

iados iadatea o akreditciu poda zkona . 305/2005 Z. z. prvnick osoba

iados iadatea o akreditciu poda zkona . 305/2005 Z. z. fyzick osoba

Zznamov hrok klienta

Etick kdex

Liga za duevn zdravie SR, o.z., evenkova 21, 851 01 Bratislavatel.: 02/6381 5592, fax: 02/6353 7089, e-mail: dusevnez@dusevnez.sk, www.dusevnezdravie.sk

Doc.PhDr. Eva Mydlkov, PhD., Mgr. Kristin Kovcs, PhDr. Peter Brnula, PhD.

Socilna prca a poradenstvo

Odborn publikcia vydan v rmci projektu Posilnenie udskch zdrojov vzdelvanm

Projekt Posilnenie udskch zdrojov vzdelvanm vznikol za podpory Eurpskeho socilneho fondu a Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR v zastpen SIA ako SORO pod RO pre OP ZaSI,

kd ITMS: 27140130014

ISBN 978 80 970123 2 8EAN 9788097012328

4 5

Duevn zdravie ako sas zdravia.

Duevn zdravie predstavuje zkladn hodnotu, ktor zsadne ovplyvuje ivot ud. Spokoj-nos s vlastnm ivotom, schopnos tei sa, zapoji sa do spolonosti, prispsobi sa jej poiadav-km celkov kvalita ivota, zvisia v znanej miere od duevnho zdravia. Duevn zdravie ovplyv-uje aj telesn zdravie a schopnos loveka prekonva rzne formy za bez zdravotnch problmov a s o najlepou monosou vyuva vlastn schopnosti.

TABU

Duevn ochorenia s stle pre vinu ud vekou neznmou. O telesnch problmoch sa vieme s inmi porozprva, poradi sa, prekonva ich s pomocou najblich alebo odbornkov. Psychick problmy si vak vina ud nechva pre seba, hanb sa niekomu zdveri, vyhada pomoc odbornka. Ostvaj tak sami so svojm trpenm. Utrpenie pri mnohch duevnch cho-robm vak patr k najach bolestiam, ktor udia poznaj. Nedostatok informovanosti, vedo-most, predsudky v nich samotnch, ale aj v rodine i okolitej spolonosti, im utrpenie predluj.

Duevn ochorenia okrem udskho utrpenia prinaj aj tragick straty na ivotoch. u-dia s duevnmi ochoreniami odchdzaj zo ivota dobrovone astejie ako in. Obava z oznako-vania s duevnou chorobou a strach z vylenia zo spolonosti, obava so straty zamestnania, i priateov, zabrauj mnohm navtvi odbornka psychiatra alebo psycholga. astejie trpia aj inmi telesnmi ochoreniami, ich priemern dka ivota je o 10-20 rokov kratia ako u ostatnch ud. Duevn ochorenia prinaj aj nemal nklady pre cel spolonos. S treou najastejou prinou invalidity a z celosvetovho hadiska je 5 duevnch ochoren medzi 10 ochoreniami, ktor s pre spolonos najzaaujcejie.

DISKRIMINCIA A NEVEDOMOS

Napriek vetkm uvedenm faktom spolonos men svoje postoje k duevnm ochoreniam len vemi pomaly a neochotne.

Hoci na Slovensku navtvi psychiatra rone takmer tvr milina ud, prve zo strachu z monho zosmieovania alebo z neskorej diskrimincie sa neodvia vystpi na verejnos-ti a iada zlepenie podmienok starostlivosti a rovnocennho prstupu k duevne chorm nielen v porovnan s telesne chormi, ale aj so zdravou asou spolonosti. Aj organizcie pacientov a ich prbuznch, ktor na Slovensku v poslednch rokoch vznikli, nie s dostatone siln a vplyvn, aby ovplyvnili verejn mienku, politikov a dosiahli zlepenie podmienok starostlivosti o chorch, ale aj v podpore pozitvneho duevnho zdravia a prevencie duevnch ochoren.

KTO SME A AK S NAE CIELE

Liga za duevn zdravie SR vznikla ako neziskov organizcia, ktor si dala za svoj cie zmeni pohad spolonosti na duevn zdravie a ochorenia. Zdruuje takmer 30 organizci, ktor sa vo svojej innosti zaoberaj duevnm zdravm alebo ochoreniami. Ide o organizcie odbornkov, ud s duevnmi poruchami, ich prbuznch ako aj dobrovonkov, ktor sa im snaia pomha. Liga sa sna vytvori spolon platformu, kde sa jej lenovia mu vzjomne podpori, posilni a vystpi na verejnosti s vm drazom. Tlak na politikov, od miestnej cez medzinrodn rove a po ovplyvnenie ud, ktor rozhoduj o organizcii zdravotnctva a prideovanie fi nanci na najvyej rovni, je teda jednm z hlavnch poslan Ligy.

alm cieom Ligy je zlepenie informovanosti verejnosti o duevnom zdrav a duev-nch chorobch. Najvie kody pre duevn zdravie rob prve neinformovanos. ia napriek mnohm novm objavom a poznatkom, vek vina ud nie je o nich informovan zotrvva v ne-odvodnenom strachu z duevnm ochorenm a nevie, ako sa im d predchdza. Osveta na vetkch rovniach, pre vetky vekov kategrie vetky vrstvy spolonosti je prostriedkom nielen na to, ako si zachova duevn zdravie, ako predchdza duevnm ochoreniam, ale aj ako vyhada rchlu a inn pomoc a zmierni tak ich nsledky.

Tretm hlavnm cieom Ligy je priama pomoc tm, ktor u maj problmy so svojm duevnm zdravm: iniciovanie zlepenia komplexnej siete starostlivosti, zlepenie podmienok lieby tak, aby sa vyrovnali v liebe telesnch ochoren a nezniovali dstojnos chorch, pomoc pri modernizci psychiatrickm zariaden, pomoc pri rozirovan siete socilnych sluieb, pomoc pri znovuzaraden do prce a spolonosti po prekonan ochorenia, dodriavanie udskch prv.

NAE AKTIVITY

Organizujeme verejn aktivity, na ktorch oboznamujeme ud s problematikou duevnho zdravia a duevnch ochoren. Aktvne spolupracujeme s mdiami, odbornci ktor s nami spolupra-cuj, prinaj informcie prostrednctvom tlae alebo rozhovorov v televzi i rozhlase. Vydva-me informan letky o duevnch poruchch.

Liga sa podiea na prprave viacerch seminrov, konferenci, nvtevy expertov Svetovej zdra-votnckej organizcie pri ich hodnotiacej nvteve Slovenska, pri prprave Nrodnho progra-mu duevnho zdravia.

Prevdzkujeme anonymn a bezplatn Poradu Nezbudka, pre verejnos, kde odbornci poskytuj konzultcie a informcie tm, ktor sa z rznych dvodov neodvili navtvi priamo psychiatra i psycholga vo svojom sdle.

Motivan centrum Nezbudka ponka programy na podporu ud s duevnou poru-chou, ich prbuznch ako aj vzdelvacie aktivity pre odbornkov v pomhajcich aktivitch.

Galria Nezbudka podporuje tvorivch ud s duevnmi ochoreniami, predstavuje ich tvorbu verejnosti prostrednctvom vstav a postupne zhromauje zbierku vtvarnch diel.

Pri prleitosti Svetovho da duevnho zdravia organizujeme kad jese celoslovensk informan kampa Dni duevnho zdravia, ktor je spojen s verejnou zbierku Dni Nezbu-diek. Z vnosu zbierky podporujeme zlepenie starostlivosti o ud s duevnou poruchou v regi-noch celho Slovenska.

Liga realizuje svoje ciele v spoluprci so svojimi lenskmi organizciami, a regionlnymi zdru-eniami pacientov a prbuznch. Vaka podpore z Eurpskeho socilneho fondu v rmci Opera-nho programu Zamestnanos a socilna inklzia pripravila Liga pre lenov zdruen vzdelvac cyklus v oblasti rozvoja udskch zdrojov Vzdelvanie multiplikanch pracovnkov psobiacich v pacientskych zdrueniach. Cieom vzdelvania je zefektvnenie innosti zdruen tak, aby dok-zali inne presadzova a obhajova zujmy a prva ud s duevnmi poruchami.

Mgr. Alexandra Fischerovvkonn riaditeka Ligy za duevn zdravie SR

6 7

vod

Autori tejto publikcie si dali za cie popsa aktulnu spoloensk a legislatvnu situciu ne-ziskovch organizci, ktor pracuj v socilnej oblasti. Poksili sme sa vemi strune popsa me-tdu socilneho poradenstva, ktor je jednm z najefektvnejch nstrojov pomoci rznym socil-nym klientom.

Poradenstvo sme spracovvali tak, aby lovek, ktor psob v oblasti svojpomocnho pora-denstva, sa mohol pomerne jednoducho orientova v monostiach, ktor klientovi slovensk legis-latva poskytuje.

Pracovali sme s vemi strohmi vymedzeniami veobecnch pojmov novho zkona o socil-nych slubch, ale aj so zkonom o socilnoprvnej ochrane. Pri ich interpretcii sme sa zamerali na poradenstvo, ktor je popri socilnej rehabilitcii monm zdrojom relnej pomoci klientom so zdravotnm a teda aj duevnm znevhodnenm.

Popsali sme proces akreditcie neziskovej organizcie, ktor chce pre svojich lenov a klien-tov poskytova socilne poradenstvo, ako aj spsob vedenia dokumentcie a evidencie jednotli-vch poradenskch prpadov.

Prcu ukonila sta o zkladnch etickch princpoch, pouvanch a veobecne prijatch v socilnej prci veobecne.

K uvedenej prci bude v septembri 2009 prebieha kolenie, ktorm sa dotvor cel obraz o monostiach svojpomocnho poskytovania socilneho poradenstva v Lige za duevn zdravie a inm pacientskm organizcim.

V prci sme zohadnili najm princpy vyuitia mechanizmu svojpomoci, ako obrovskho a ne-vyerpatenho zdroja pomoci svojim vlastnm lenom, ich prbuznm, ale aj uom, ktor ete netuia, kde vade mu njs kvalifi kovan pomoc.

Mnoh z tch, ktor bud fungova vo svojom regine ako loklni poradcovia, sami kedysi prevali pocit bezradnosti a bezmocnosti. Mnoh z nich maj ete v ivej pamti, ako museli de o de preva syndrm brontosaura vyhynutho druhu, ako aj pocit avy, ke nali niekoho, kto im rozumel.

Pri zostaven tejto tlej publikcie potame s tm, e, prve tento preit pocit im nedovol zosta pasvnymi, ale vyjd medzi ud, aby mnohch z nich tohto pocitu zbavili.

Eva Mydlkov

1. kapitola

Veobecn charakteristika poradenstva(Eva Mydlkov)

Poksime sa charakterizova miesto poradenstva v systme socilnej pomoci. Socilnu po-moc realizujeme prostrednctvom socilnej prce.

Tto m niekoko nstrojov, ktormi sa vykonva. Medzi tie zkladn patria: socilna prevencia,

socilne poradenstvo,

socilno-prvna ochrana,

socilne sluby,

socilne dvky a kompenzcie.

To, ktor z tchto nstrojov pouijeme zle viac menej na stupni rozvoja etape, fze- socil-neho problmu. Teda, ak lovek zana pociova tlak na niektor z aspektov svojho ivota a vnma ho u ako problm, nachdza sa v etape, kedy by mal obyajne vyhada socilneho poradcu.

Poradenstvo by mu malo pomc mobilizova svoje vntorn (psychick) zdroje a vonkaj-ie (monosti jeho okolia) na to, aby si za pomoci poradcu dokzal problm vyriei viac menej sm (opusten ena stratila zamestnanie a nevie z oho bude plati njomn za byt).

Ak sa tak nestane a lovek naalej prepad cez socilnu sie a dostva sa do stavu hmotnej alebo socilnej ndze, stva sa zvyajne klientom socilnych sluieb (ena riei svoju situciu zvislosou na alkohole, pre zanedbanie vivy jej deti odober do stavnej vchovy a ona kon na psychiatrickom odvykacom oddelen).

Ak lovek z rznych dvodov, zva preto, e ide o nedospel diea, alebo je lovek chor - nie je zodpovedn za svoje sprvanie, preber tt nad nm socilno prvnu ochranu. Ak lovek sa ocit v stave chudoby a vyhovuje podmienkam danm v platnej socilnej legislatve, je prijma-teom socilnych dvok. V prpade, e jeho zmyslov, mentlne, fyzick, metabolick funkcie s pokoden chorobou alebo razom, m nrok na socilne kompenzcie (prplatok na ditu uom trpiacim cukrovkou, nevidiacemu sa zaplat pota...). Socilnu prevenciu robme vtedy, ak pozn-me dsledky socilno - patologickch javov tak dverne, e dokeme pracova u dopredu tak, aby sme im predchdzali. Zle od toho, ak typ prevencie (primrna, sekundrna, tercirna) vo svojej prci pouvame.

Z toho celho nm vyplva, e to, ktor nstroj socilnej pomoci pouijeme, zle od nieko-kch faktorov: stupa zasiahnutia klienta socilnou patolgiou, rozsahom socilnej patolgie, etape rozvoja socilno patologickho problmu, schopnostiach a monostiach klienta a poradcu a in. Veobecne mono poveda, e pokia klient nie je celkom patologick, e sa u neho objavuj len prznaky socilnej patolgie, pouvame zva nstroje ako s : socilna prevencia a poradenstvo. Ak vak je naplno rozvinut socilno patologick symptomatolgia, radej by sme mali poui n-stroje socilnej terapie, ako s: socilne sluby, dvky a kompenzcie, socilno prvna ochrana. Nie je vak mon jednoznane uri, ktor nstroj je pre dan diagnzu najefektvnej. Vdy to zle najm od schopnost a monost klienta. Aj poas terapie vak pracujeme s poradenstvom ako jednm z mnohch nstrojov.

8 9

Terapiu pouvame vtedy, ak potrebujeme liei ochorenie- teda socilnu patolgiu. Ak mme len prznaky ochorenia, pouijeme prevenciu a poradenstvo. Je vak vemi ak ohranii polia ich psobenia a myslme, e to ani nie je v prci s klientom dleit.

Zvltne postavenie v socilnej legislatve m aj problematika socilnej rehabilitcie. Ide o ob-novenie, navrtenie zbytkovho potencilu loveka na optovn zalenenie sa do society. Niek-tor socilni praktici povauj socilnu rehabilitciu za ist formu socilneho poradenstva, in zasa za formu socilnej prevencie.

Socilne poradenstvo m v autorskom defi novan mnostvo defi nci. My vak pouijeme de-fi nciu, ktor zostavili aktvni poradcovia tak, aby bola zrozumiten najm klientom, ktorm pora-denstvo poskytuj.

Socilne poradenstvo je teda proces, zaloen na vzahu medzi socilnym poradcom a socil-nym klientom, ktorho cieom je zvi kvalitu ivota klienta za pomoci mobilizcie vntornch a vonkajch zdrojov prirodzenho prostredia klienta. ( kol.aut., 2002). Tto defi nciu znzornme aj v nasledujcom obrzku .1.

Obrzok 1: Kontext socilneho poradenstva

OBSAH poradenstva CIE poradenstva

komunikcia, metdy, formy

VZAH

Socilny poradca Socilny klient

PROCES

PROSTREDIE

Zdroj: Mydlkov a kol.aut., Socilne poradenstvo, 2002

lohou socilneho poradcu je minimalizova neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu spoluas na rieen problmu. Socilny poradca by mal svojho klienta podporova, informova, vzdelva, vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu rieenia problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti a alternatvy kontruktvnej zmeny.

Zkladnm predpokladom dobrho poradenstva je partnersk vzah medzi poradcom a jeho klientom. Poradca by mal repektova autenticitu klienta, akceptova jeho odlinosti, dok-za sa vcti do jeho aktulnej situcie, motivova a povzbudzova klienta ku zmene, pomha mu a spolu s nm hada optimlne vzorce sprvania a fungovania vo svete.

Socilne poradenstvo me efektvne fungova iba v prostred, kde je dostatok monost pre rast kadho loveka a priestoru pre potrebn zmenu, kde ivotn priestor loveka nebloku-j tak kritri ako s: pohlavie, rasa, vierovyznanie, nrodnos, politick prslunos alebo zdravot-n stav. Socilne poradenstvo by malo by otvoren vetkm uom.

Veobecne je vak poradenstvo proces, ktor prebieha v istom prostred. astnkmi tohto procesu s minimlne dvaja: klient (resp. skupina klientov) a jeho poradca (resp. skupina poradcov). V poradenskom procese sa vytvra medzi nimi vzah, ktor sa formuje prostrednctvom ich komu-nikcie, prijmania a poskytovania sptnej vzby, prijmania a odoslania informcie, rznych stratgi prce, vytvorenej databzy zdrojov a ponk, interaktvnej innosti a alch inch aspektov.

Proces poradenstva zana v tom momente, ke sa poradca a klient nakontaktuj, Klient sa dostva k poradcovi bu tak, e je k nemu niekm distribuovan (lekr, in MVO, prbuzn, sd..) alebo prichdza sm od seba (spontnne) alebo si ho poradca aktvne vyhad sm (prde za nm do nemocnice, domov, do klubu a podobne).

Po nakontaktovan sa s klientom zana prebieha fza diagnostikovania socilnych probl-mov. Pouvame na to niekoko technk. Najpouvanejou s: technika vedenia anamnestickho rozhovoru, pozorovania a analzy rznych dokumentov. V prpade, e mme k dispozcii, vyuvame aj: vsledky tandardizovanch testov (lekrske sprvy, psychologick a podobne), innostn dia-gnostiku a diagnostiku prostrednctvom vec. Na zver procesu diagnostikovania sa stanov socil-na diagnza, ktor tvor vchodisko pre plnovanie procesu poradenstva. V plne, ktor m podo-bu kontraktu /dohody, ktor sa uzatvor medzi klientom a poradcom / sa ur cie poradenstva, podmienky spoluprce s klientom, pouit metdy.

Po dohode s poradcom si klient sm defi nuje cie poradenskho procesu, ktor je determi-novan obsahom problmu. Cieom poradenstva je v podstate elimincia patolgie, pomoc klien-tovi k jeho nezvislosti od inch ud, podporovanie osobnostnho rastu klienta, zvenie kvality ivota, rieenie potrieb loveka v ndzi, jeho duevn a fyzick zdravie, mobilizcia zdravch zdrojov prirodzenho prostredia klienta.

Rchlos postupu rieenia problmu zvis od vonkajch a vntornch faktorov poraden-stva. Medzi vonkajie patr: prostredie klienta aj poradcu, as, technick zabezpeenie, fi nann prostriedky, legislatvne svislosti, komunitn a spoloensk podmienky. Vntorn faktory zvisia predovetkm od schopnosti klienta mobilizova svoj osobn potencil k rieeniu problmu, spolu-prce jeho okolia na rieen problmu. Nemenej dleit je aj kvalifi kan a osobnostn potencil poradcu.

10 11

Za socilneho klienta sa povauje lovek, ktor vyhad poradcu preto, e m ne-jak socilny problm, s ktorm si sm nevie rady. Je to vlastne poradcov zkaznk, ktor potrebu-je poradcov produkt. Tm produktom je sluba, ktor sa vol poradenstvo.

Klient me by jeden, ale me to by aj pr, skupinka alebo cel rodina.

Klient me ma problm, ktor poradca doke riei alebo m problm, ktor mus riei in odbornk. V kadom prpade vak poradca klienta vypouje a poksi sa ho v problme zorien-tova. Klienti prichdzaj za poradcom na vlastn podnet (spontnne), lebo sa tak rozhodn alebo ich za poradcom niekto pole (lekr, uite, policajti, rady, in organizcie...). Poradca si vak me niekedy aktvne klientov vyhada (naprklad ide na oddelenie v nemocnici, ide do kl a podobne) kde ponkne svoju pomoc verejnosti tak, e im porozprva o poradenskej prci a zanech kontakt na svoju poradu.

Problm, s ktorm klient prichdza, je obyajne poradca schopn riei, pretoe asom sa problmy zvykn opakova a jednak aj poradca si zskava vedomosti o ptanch veciach. Problm nastva v prpade, e poradca problm vie riei, ale klient nechce, nevie prezentova svoj problm, je agresvny, alebo depresvny alebo je v takom odpore, e nie je schopn zska od problmu od-stup. Na zvldanie takchto situci sa zameriame konkrtne v septembrovom ncviku zvldania problmovch klientov.

Socilne poradenstvo v Lige za duevn zdravie a ostatnch pacientskch organiz-cich sa me poskytova na profesionlnej rovni alebo na laickej rovni.

Profesionlnu rove socilneho poradenstva zabezpeuj zamestnanci organizcie, ktor maj na tto innos prslun vzdelanie. Laick poradenstvo mu poskytova aj laici, teda udia bez prslunho vzdelania. Obyajne ide o ud, ktor preli vlastnou sksenosou v diagnze sami alebo prostrednctvom svojich prbuznch. Vtedy hovorme o svojpomocnom poradenstve.

Socilne poradenstvo me poskytova ktokovek, kto si njde klienta, ochotnho za porad-com chodi. Takto je charakterizovan dobrovon vzah: poradca dobrovone (bezplatne a z vlast-nej vle) poskytuje poradenstvo druhm a klient ho dobrovone prijma. Aj z radov bvalch klien-tov sa pomocou vzdelvania vak me sta socilny poradca za predpokladu, e spln Zkonom stanoven podmienky.

Na socilne poradenstvo me zska neziskov organizcia fi nann prostriedky od ttu prostrednctvom vkonu poradenstva v zmysle:

Zkona .305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele

Zkona . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch.

2. kapitola

Zkon .305/2005 o socilnoprvnej ochrane det a so-cilnej kuratele a akreditcia nettnych subjektov

(Eva Mydlkov, Kristin Kovcs)

Keby sme to mali vemi zjednodui, tak vade tam, kde je ohrozen diea, dospel osoba alebo rodina, prpadne ide o socilnu kuratelu, tak sa bude organizcia uchdza o akreditciu na vykonvanie jednotlivch opatren socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately, ie ide sa cez Zkon .305/2005 (a jeho novelu 466/2008). Ak by sme to vemi zostrunili, tak v rmci tohto zkona me pracovnk, len alebo dobrovonk pacientskej organizcie poskytova poradenstvo pre rodinu, ktorej niektor len je znevhodnen duevnm ochorenm. Z tohto dvodu tento pomerne obrny zkon vysvetlme tak, aby bol uiton pre poradensk prcu s rodinou, ktor m niektorho lena s duevnm ochorenm.

Problematika socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately v Slovenskej republike je upra-ven v zkone . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 305/2005 Z. z.). - konkrtne v znen zkona . 330/2007 Z. z., zkona . 643/2007 Z. z., zkona . 215/2008 Z. z. a zkona . 466/2008 Z. z. V roku 2009 bolo v zbierke zkonov pod slom 27/2009 Z. z. vyhlsen pln znenie zkona . 305/2005 Z. z.. Vkon niektorch ustanoven zkona . 305/2005 Z. z. upra-vuje vyhlka Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny . 643/2008 Z. z..

Socilnoprvna ochrana det je sbor opatren na zabezpeenie ochrany dieaa, ktor je nevyhnutn pre jeho blaho a ktor repektuje jeho najlep zujem poda Dohovoru o prvach die-aa, na zabezpeenie vchovy a vestrannho vvinu dieaa v jeho prirodzenom rodinnom prostre-d a na zabezpeenie nhradnho prostredia dieau, ktor neme by vychovvan vo vlastnej rodine. V mnohch rodinch, najm tam, kde osamel rodi trp zvanejm ochorenm, sa asto stva, e diea sa z rodiny odober a dostva sa do systmu nhradnej rodinnej starostlivosti. Mono by vak stailo, aby v ase krzy bol nablzku niekto, kto by situciu pomohol rodiovi riei.

Socilna kuratela je rovnako ako socilnoprvna ochrana det sbor opatren zameranch na odstrnenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porch psychickho v-vinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu dieaa a plnoletej fyzickej osoby a na poskytovanie pomoci v zvislosti od zvanosti poruchy a situcie, v ktorej sa nachdza diea alebo plnolet fy-zick osoba. Kuratela sa priamo dotka pacientov s duevnm ochorenm a pouva nstroje na pomoc v socilnej krze.

Zkon teda upravuje socilnoprvnu ochranu det a socilnu kuratelu na:

zabezpeenie predchdzania vzniku krzovch situci v rodine,

zabezpeenie ochrany prv a prvom chrnench zujmov det,

zabezpeenie predchdzania, prehlbovania a opakovania porch psychickho vvinu, fyzic-kho vvinu a socilneho vvinu det a plnoletch fyzickch osb,

zamedzenie nrastu socilno-patologickch javov.

12 13

Km adrestom opatren socilnoprvnej ochrany det je prioritne diea a samozrejme jeho rodina, opatrenia socilnej kurately smeruj i na plnolet fyzick osobu. Samozrejme v oboch prpadoch s opatrenia vykonvan v kontexte rodiny, skupiny i komunity.

Opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately vykonvame v rznych prostre-diach, priom zkon upravuje tyri zkladn prostredia:

prirodzen rodinn prostredia (t. j. domce prostredie dieaa, rodiny, fyzickej osoby a po-dobne),

nhradn rodinn prostredie, (napr. domce prostredie pestna...),

otvoren prostredie, t. j. verejn priestranstvo, ktor je pre jednotlivcov, skupiny prirodze-nm prostredm a v ktorom sa zvyajne zdriavaj,

prostredie utvoren a usporiadan na vkon opatren poda zkona . 305/2005 Z. z., t. j. zariadenie socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately ako naprklad detsk domov, krzov stredisko, resocializan stredisko a podobne.

Zkon upravuje rzne opatrenia tak, aby bolo zrejm v ktorch situcich sa rzne formy pomoci jednotlivcom a rodinm, i vm socilnym skupinm mu ponka, v ktorch situ-cich sa musia ponka a kedy nastala situcia kedy sa mus zasiahnu, priom systematika zkona zrove rad opatrenia k situcim v tejto gradcii.

Zkon zrove upravuje psobnos ttnych orgnov (Ministerstvo prce socilnych vec a rodiny, stredie prce, socilnych vec a rodiny, 46 radov prce socilnych vec a rodiny, Cen-trum pre medzinrodnoprvnu ochranu det a mldee) a samosprvy (obce a vyie zemn cel-ky). Opatrenia mu zrove za zkonom stanovench podmienok vykonva i in subjekty, napr-klad mimovldne organizcie.

Opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately na predchdzanie vzniku krzo-vch situci v rodine s najm:

organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch, trningoch a aktivitch za-meranch na podporu plnenia rodiovskch prv a povinnost, plnenia funkci rodiny, na utvranie a upevovanie vzahov medzi manelmi, medzi rodimi a demi, rozvoj schop-nost riei problmov situcie a adaptova sa na nov situcie,

organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch a aktivitch zameranch na predchdzanie socilno-patologickm javom,

sprostredkovanie kultrnych, zujmovch a inch aktivt zameranch na podporu vhodn-ho vyuvania vonho asu det.

Tieto opatrenia je vhodn vykonva na predchdzanie rznym krzovm situcim v rodinch a to v ase, kedy sa problmy ete nevyskytuj, maj vrazn preventvny charakter a z toho dvodu nie s adresovan pecifi cky vyhranenej klientele (tzv. intaktn tern). Na ich vykonvanie nie s upraven iadne pecifi ck podmienky a s vykonvan v samosprvnej psobnosti obc.

Opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately na obmedzenie a odstraovanie negatvnych vplyvov, ktor ohrozuj psychick vvin, fyzick vvin alebo socilny vvin dieaa a plnoletej fyzickej osoby s najm:

ponkanie pomoci dieau, rodiom alebo inej plnoletej fyzickej osobe alebo ponknutie sprostredkovania pomoci pri rieen vchovnch problmov alebo rodinnch problmov a pri uplatovan nrokov dieaa, napr. pomoc v hmotnej ndzi,

sledovanie negatvnych vplyvov psobiacich na diea a rodinu, zisovanie prin ich vzniku a vykonvanie opatrenia na obmedzenie psobenia nepriaznivch vplyvov,

organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch zameranch na pomoc pri rieen problmov det v rodine, v kole a na pomoc rodinm pri rieen vchovnch prob-lmov, socilnych problmov a inch problmov v rodine a v medziudskch vzahoch,

organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch zameranch na pomoc de-om a plnoletm fyzickm osobm ohrozench sprvanm lena rodiny, lenov rodiny ale-bo sprvanm inch osb,

organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch zameranch na plnolet fy-zick osoby, ktor svojm sprvanm ohrozuj lenov rodiny,

organizovanie alebo sprostredkovanie programov na obmedzenie a odstrnenie negatv-nych vplyvov prostredia a na predchdzanie socilnemu vyleniu det a plnoletch fyzic-kch osb v otvorenom prostred.

Z uvedenho je zrejm, e tieto opatrenia s adresn a smeruj k pecifi cky vyhranenej klientele. S vykonvan v samosprvnej psobnosti obc a na ich vykonvanie v prpade, e ich vykonva nettny subjekt u je potrebn akreditcia MPSVR SR.

Osobitne je upraven vkon opatren, ak sa rodiia dieaa rozvdzaj, a je potrebn riei problmy v rodine, konfl ikty v rodine, prispsobi sa novej situcii v rodine, ide o rodinu so peci-fi ckm problmom a podobne. Tieto opatrenia vykonva alebo zabezpeuje ich vykonvanie rad prce socilnych vec a rodiny orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately.

Ak je to potrebn orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately rozhodne o uloe-n primerane zvolenho vchovnho opatrenia. K dispozcii m irok repertor vchovnch opat-ren upravench zkonom . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch predpisov v znen neskorch predpisov (alej len zkon o rodine) i vchovnch opatren upravench pria-mo v zkone . 305/2005 Z. z. Sasn systm vchovnch opatren umouje vyuitie irokho spektra vchovnch opatren v zvislosti od zvanosti a charakteru situcie dieaa ktor je po-trebn riei. O vchovnch opatreniach rozhoduje sd alebo orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. Orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately neme rozhodnutm o uloen vchovnho opatrenia oda diea z osobnej starostlivosti rodiov alebo osoby, ktor sa osobne star o diea. Takto vchovn opatrenia me urobi iba sd s ohadom na lnok 41 odsek 4 stavy SR a lnok 9 Dohovoru o prvach dieaa.

Orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately me za zkonom stanovench pod-mienok rozhodn o upozornen dieaa, jeho rodiov alebo osoby, ktor sa osobne star o diea, uloen povinnosti dieau podrobi sa odbornej diagnostike, uloi dieau povinnos zastni sa na liebe v pecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo o uloen povinnosti dieau zastni sa na vchovnom programe alebo socilnom programe (poda zkona 305/2005 Z. z.). Sd alebo orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately me za zkonom stanovench podmie-nok rozhodn o napomenut maloletho dieaa, jeho rodiov a inch fyzickch osb, uren dohadu nad vchovou maloletho dieaa, uloen obmedzenia maloletmu dieau alebo uloen povinnosti podrobi sa socilnemu poradenstvu alebo odbornmu poradenstvu v pecializova-nom zariaden (zkon o rodine). Sd me nariadi i vchovn opatrenia ktormi sa odnma diea doasne z osobnej starostlivosti - nariadi maloletmu dieau pobyt v zariaden, ktor pln lohy odbornej diagnostiky najdlhie na es mesiacov, pobyt v pecializovanch zariadeniach najdlhie na es mesiacov a pobyt v resocializanom stredisku pre drogovo zvislch.

14 15

Socilnu kuratelu det zabezpeuje orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately vykonvanm opatren poda tohto zkona najm pre:

maloletho, ktor sa dopustil pchania inu inak trestnho, mladistvho pchatea trestnej innosti alebo mladistvho podozrivho z pchania trest-

nej innosti, diea, ktor sa dopustilo priestupku, diea, ktor je lenom skupiny, ktor ho svojm negatvnym vplyvom ohrozuje, diea zneuvajce drogy alebo diea zvisl od drog, diea hrajce hazardn hry alebo diea zvisl od hazardnch hier, internetu, potaovch

hier a inch hier, diea, u ktorho sa pre poruchy sprvania prejavuj problmy najm v kole, v skupinch,

vo vzahoch s inmi demi, rodimi alebo inmi plnoletmi fyzickmi osobami, diea, u ktorho sa prejavuj poruchy sprvania zanedbvanm kolskej dochdzky, tekmi

z domu alebo zo zariadenia, v ktorom je umiestnen, diea, u ktorho sa neprejavili problmy v sprvan ani poruchy sprvania, avak jeho jed-

norazov sprvanie alebo krtkodob sprvanie vyaduje pre svoju zvanos alebo nepri-meranos pomoc.

Socilnu kuratelu zabezpeuje orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately aj pre plnolet fyzick osobu, a to najm:

po prepusten z vkonu trestu odatia slobody alebo z vkonu vzby,

ak je astnkom probcie alebo medicie,

ak zneuva drogy alebo je zvisl od drog,

po zniku stavnej starostlivosti alebo ochrannej vchovy po doven plnoletosti,

ak bola prepusten zo zdravotnckeho zariadenia na liebu drogovch zvislost alebo inch zvislost,

ak bola prepusten zo zariadenia na resocializciu drogovo zvislch,

ak poiada o pomoc pri rieen nepriaznivej ivotnej situcie.

Vobu a uplatovanie opatrenia socilnej kurately det i plnoletch potom podmieuje povaha a zvanos poruchy psychickho, fyzickho a socilneho vvinu i situcie v ktorej sa klient nach-dza. Vkon opatren socilnej kurately je zveren do psobnosti orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately s vnimkou rznych typov skupinovch programov pre deti a ich rodiny. Tieto me orgn organizova priamo vo svojej psobnosti ale me ich aj sprostredkova. V rm-ci opatren socilnej kurately pre plnoletch nie je priamo upraven povinnos orgnu organizova programy pre plnoletch. V tomto prpade ide o odporanie, ponkanie resp. sprostredkovanie pomoci pecializovanch intitci a programov organizovanch inmi subjektami.

Opatrenia na zabezpeenie ochrany ivota, zdravia a priaznivho psychickho vvinu, fyzick-ho vvinu a socilneho vvinu dieaa, ktorch vkon zkon podrobne upravuje s:

vkon opatrovnctva ( procesn, hmotnoprvny, majetkov opatrovnk) a porunctva,

opatrenia na zabezpeenie sstavnej ochrany ivota, zdravia a priaznivho psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu dieaa (24-hodinov dosiahnutenos orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately),

opatrenia na zabezpeenie nvratu dieaa ktor m na zem Slovenskej republiky obvyk-l pobyt a nachdza sa na zem inho ttu bez sprievodu rodia, prbuznho alebo inej zodpovednej osoby a nevzahuje sa na neho Dohovor o obianskoprvnych aspektoch medzinrodnch nosov det alebo na zabezpeenie premiestnenia dieaa ktor sa naro-dilo na zem inho ttu obanovi Slovenskej republiky a je opusten,

opatrenia pre maloletch bez sprievodu na zem Slovenskej republiky, (t. j. pre deti ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a ocitli sa na zem SR bez sprievodu zodpovednej osoby),

sborom opatren na zabezpeenie sdnych rozhodnut v zariadeniach.

Vemi pecifi ckmi s opatrenia na zabezpeenie nhradnho rodinnho prostredia. Osobitne ide o opatrenia ktor je treba vykona v prpade ak rodiia dieaa nezabezpeuj, alebo nemu zabezpei osobn starostlivos o diea a diea nie je mon zveri do osobnej starostlivosti inej fyzickej (blzkej) osoby ne rodia. V tomto prpade orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately uren na tieto ely sprostredkuje pestnsku starostlivos alebo osvojenie.

Sprostredkovanm pestnskej starostlivosti alebo osvojenia je:

vedenie prehadu det, ktorm treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos,

evidencia iadost fyzickch osb, ktor maj zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom,

prprava, posdenie a odporanie fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, na nhradn rodinn starostlivos,

rozhodovanie o zapsan fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojite-om, do zoznamu iadateov a vedenie zoznamu iadateov (hmotnoprvna podmienka, ktorej splnenie sa preukazuje v konan pred sdom) a vedenie zoznamu iadateov,

sprostredkovanie nadviazania osobnho vzahu medzi dieaom, ktormu treba sprostred-kova nhradn rodinn starostlivos a iadateom,

sprostredkovanie medzittneho osvojenia.

Ako u bolo uveden, opatrenia je mon vykonva v rznych prostrediach, jednm z prostre-d je i zariadenie. Zkon umouje zriaova rzne typy zariaden a taxatvne upravuje podmienky vykonvania opatren len v zariadeniach, v ktorch sa vykonva sdne rozhodnutie, a to:

detsk domov,

detsk domov pre maloletch bez sprievodu,

krzov stredisko,

resocializan stredisko.

Na podporu plnenia elu zkona s upraven i opatrenia socilnoprvnej ochrany det a so-cilnej kurately fi nannho charakteru, ktor s:

prspevok na podporu pravy rodinnch pomerov dieaa (ide o diea, ktor je umiestne-n v detskom domove, na pravu jeho pomerov obec me poskytova prspevok na do-pravu jeho rodiom tak, aby mohli udriava s dieaom pravideln kontakt, detsk domov poskytuje prspevok na stravu v prpade ak ide diea na nvtevu rodiom, alebo blzkym osobm, obec za zkonom stanovench podmienok poskytuje fi nann prostriedky na pravu pomerov dieaa resp. prspevok na tvorbu spor),

prspevky na zabezpeenie elu rozhodnutia sdu vykonvanho v zariaden a na uahe-

16 17

nie osamostatnenia sa mladho dospelho ( vreckov, dary, prspevok na osamostatnenie sa mladmu dospelmu),

resocializan prspevok ( na podporu resocializcie po prepusten z vkonu trestu alebo z vkonu vzby napr. na vybavenie osobnch dokladov).

Opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately zabezpeuj a vykonvaj:

Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny, www.employment.gov.sk stredie prce, socilnych vec a rodiny, www.upsvar.sk rady prce, socilnych vec a rodiny (vi Tabuka . 1)

Centrum pre medzinrodnoprvnu ochranu det a mldee, www.cipc.sk vyie zemn celky, portal.gov.sk/Portal/sk/ obce, portal.gov.sk/Portal/sk/ akreditovan subjekty, www.employment.gov.sk/Organizcia, ktor chce poskytova poradenstvo svojim klientom a ich rodinnm prslun-

kom, mus preukza odborn spsobilos zodpovednho zstupcu, ktor bude v organizcii po-radenstvo vykonva. Zodpovednm zstupcom sa v zmysle zkona mysl odbornk, ktor m kvalifi kciu na to, aby bol zodpovedn za vkon opatren v organizcii. Vlastne zodpoved za vypra-covanie metodiky aj realizciu poda jednotlivch opatren na prcu s demi a rodinami a db o dodriavanie zkona.

Tento zodpovedn zstupca mus by k akreditovanej organizcii v pracovnom pomere a ne-smie by u zodpovednm zstupcom pre socilnoprvnu ochranu det a socilnu kuratelu v inej organizcii.

Ak by sa v organizcii naiel lovek, ktor by spal poda novely zkona .466/2008 poiadavky na odborn spsobilos a organizcia by ho poverila vykonvanm poradenskch aktivt, musela by organizcia da podnet na MPSVR SR na zaatie akreditanho procesu (iados je v prlohe).

Pod odbornou spsobilosou sa rozumie:

a) absolvovanie vysokokolskho tdia v prslunom humanitnom, pedagogickom alebo so-cilnom zameran poda povahy vykonvanho opatrenia a najmenej trojron prax vyko-nvan na pln vzok,

b) absolvovanie vysokokolskho tdia druhho stupa v prslunom humanitnom, pedago-gickom alebo socilnom zameran poda povahy vykonvanho opatrenia a najmenej p-ron prax vykonvan na pln vzok,

c) ovldanie zkonov o SPO a SK a vetkch veobecno zvznch nariaden,

d) mus ma znalos osobitnch predpisov medzinrodnho prva pri medzittnom osvoje-n,

e) mus ma znalosti princpov ochrany det.

Opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately me organizcia poda zkona . 305/2005 Z.z a jeho noviel, vykonva alebo podiea sa na vykonvan tchto opatren vykonva-nm rznych metd, technk, postupov i fyzick a prvnick osoby na zklade udelenej akreditcie.

Zkon taxatvne upravuje na vykonvanie ktorch opatren nie je mon udeli akreditciu. Akreditcia sa nevyaduje pri realizcii opatren socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately na predchdzanie vzniku krzovch situci v rodine (opatrenia primrnej socilnej prevencie).

Akreditovan subjekt nevykonva opatrenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately za elom zisku.

Akreditciu je mon udeli za zkonom stanovench podmienok naprklad na vykonvanie vchovnch skupinovch programov, socilnych skupinovch programov alebo vchovno-rekrea-nch programov, na vybran vchovn opatrenia, napr. socilny alebo vchovn program, na prpra-vu fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom na nhradn rodinn sta-rostlivos, na sprostredkovanie pestnskej starostlivosti alebo osvojenia, na rzne programy na sanciu rodiny - na zabezpeenie pravy rodinnch pomerov, na vykonvanie opatren v zariade-niach, prpravu na profesionlne vykonvanie nhradnej starostlivosti. Tu meme naprklad uvao-va o monosti organizova programy, v ktorch naume zdravch lenov rodiny pozna peci-fi k ochorenia svojich duevne chorch lenov, zvi ich schopnos vnma a prijma tieto prejavy a podobne.

Akreditciu poda zkona . 305/2005 Z. z. nemono udeli na vykonvanie opatren socil-noprvnej ochrany det a socilnej kurately naprklad na rozhodovaciu innos (napr. vo veciach vchovnch opatren, o resocializanom prspevku) vkon funkcie opatrovnka a porunka, na pl-nenie loh orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately v trestom konan a v konan pred sdom, tzv. dosaitenos a pod.. Opatrenia vzhadom na svoj charakter jednoducho musia vykonva tie subjekty, ktor ich maj upraven v psobnosti. Vemi strune povedan, v rmci tchto paragrafov sa mimovldne organizcie pohybova nemu.

Podrobnosti o podvan iadosti o udelenie akreditcie, obsahovch nleitostiach iadosti o udelenie akreditcie a o overen odbornej spsobilosti a odbornch znalost s upraven vo vyhlke Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR . 643/2008 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona . 305/2005 Z. z. a znen jeho neskorch predpisov. Zkladn pod-mienky pre fyzick osoby a prvnick osoby na zskanie akreditcie poda zkona . 305/2005 Z. z. a v znen jeho neskorch predpisov s uveden v tabuke . 3 a v tabuke . 4.

18 19

3. kapitola

Zkon . 448/2008 o socilnych slubch a akreditova-nie neziskovch organizci

(Eva Mydlkov, Kristin Kovcs)

Dvodom, preo sa zaoberme aj tmto zkonom je, e tto legislatvna norma upravuje podmienky poskytovania socilneho poradenstva neziskovmi organizciami. Ak si dovolme op vemi schmatizova toto tvrdenie, tak by sme mohli poveda, e ide o poradenstvo pre jednotliv-ca, ktor sa nachdza v socilnej krze.

Socilne sluby a ich poskytovanie do 31. 12. 2008 upravoval zkon . 195/1998 Z. z. o socil-nej pomoci v znen neskorch predpisov. Cieom socilnej pomoci bolo zmierni alebo prekona s aktvnou asou obana socilnu ndzu, zabraova prinm vzniku, prehlbovania alebo opako-vania porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu obana a zabezpei integ-rciu obana do spolonosti.

Socilna ndza bola defi novan ako stav, ke si oban nemohol sm zabezpei starostlivos o svoju osobu, starostlivos o svoju domcnos, ochranu a uplatovanie svojich prv a prvom chrnench zujmov alebo kontakt so spoloenskm prostredm najm vzhadom na vek, nepriaz-niv zdravotn stav, socilnu neprispsobenos alebo stratu zamestnania. Za socilnu ndzu sa povaoval aj stav, ke oban s akm zdravotnm postihnutm potreboval zmierni socilne d-sledky akho zdravotnho postihnutia alebo ich prekona za podmienok upravench v zkone.

Hlavn formy socilnej pomoci na rieenie socilnej ndze boli:

socilne poradenstvo,

socilne sluby,

socilne sluby, pean prspevky na kompenzciu a pean prspevok za opatrovanie.

Socilne poradenstvo bolo zadefi novan ako odborn innos zameran na zistenie roz-sahu a charakteru socilnej ndze, na zistenie prin jej vzniku, na poskytnutie informci o mo-nostiach rieenia socilnej ndze a na usmernenie obana pri vobe a uplatovan foriem socilnej pomoci. Socilne poradenstvo sa poskytovalo najm rodinm. V rmci socilneho poradenstva bolo mon obanovi odporui poskytnutie odbornch poradenskch sluieb pecializovanmi intitciami. Do 31. 12. 2008 Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR vydvalo povolenia na vykonvanie socilnej prevencie a poskytovanie socilneho poradenstva.

Socilne sluby boli defi novan ako pecializovan innos na rieenie socilnej ndze. Zkladn delenie socilnych sluieb bolo:

opatrovatesk sluba,

organizovanie spolonho stravovania,

prepravn sluba,

starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb,

socilna pika.

Od 1. 1. 2009 socilne sluby upravuje zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch (alej len zkon . 448/2008 Z. z.) a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 188/2008 Z. z.).

Zkon vytvoril podmienky a systm na zabezpeenie prstupu k socilnej slube kadej fyzic-kej osobe, ak je na u odkzan, vytvra variabilitu socilnych sluieb, upravuje nov sluby, najm nzkoprahovho charakteru a vytvra podmienky pre zotrvanie klienta v prirodzenom (domcom) socilnom prostred.

Socilna sluba je vymedzen ako odborn innos, obslun innos alebo alia innos alebo sbor tchto innost, ktor s zameran na:

prevenciu vzniku nepriaznivej socilnej situcie, rieenie nepriaznivej socilnej situcie ale-bo zmiernenie nepriaznivej socilnej situcie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby vies samostatn ivot a na podporu jej zalenenia do spolonosti,

zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb fyzickej osoby,

rieenie krzovej socilnej situcie fyzickej osoby a rodiny,

prevenciu socilneho vylenia fyzickej osoby a rodiny.

Fyzick osoba za podmienok upravench v zkone m zaruen prvo na poskytnutie socil-nej sluby, alebo zabezpeenie jej poskytnutia. M aj alie prva, ako napr. rozsah, forma a spsob poskytovania socilnej sluby mus umoova realizova zkladn udsk prva a slobody, zacho-vva udsk dstojnos, prvo na zabezpeenie dostupnosti informci o socilnej slube a po-dobne. Osobitne s upraven prva klienta v zariaden socilnych sluieb.

Kad poskytovate socilnej sluby je povinn:

prihliada na individulne potreby prijmatea socilnej sluby,

aktivizova prijmatea socilnej sluby poda jeho schopnost a monost,

poskytova socilnu slubu na odbornej rovni,

spolupracova s rodinou, obcou a komunitou pri utvran podmienok na nvrat prijmate-a socilnej sluby poskytovanej v zariaden s celoronou pobytovou formou do prirodze-nho rodinnho prostredia alebo komunitnho prostredia s prednostnm poskytovanm socilnej sluby ternnou formou, ambulantnou formou alebo tdennou pobytovou for-mou, a to so shlasom prijmatea socilnej sluby a pri repektovan jeho osobnch cieov, potrieb, schopnost a zdravotnho stavu.

alej je poskytovate socilnej sluby povinn (najm v zariadeniach):

vypracova a dodriava procedurlne, personlne a prevdzkov podmienky poskytova-nia socilnej sluby, tzv. tandardy kvality,

vypracova individulny rozvojov pln klienta,

dodriava maximlny poet klientov na jednho zamestnanca,

za elom zvyovania profesionality prce vypracova a uskutoova program superv-zie.

20 21

Osobitne je upraven povinnos poskytovatea socilnej sluby pri ochrane ivota, zdravia a dstojnosti prijmatea socilnej sluby. Veobecne pri poskytovan socilnej sluby nemono pouva prostriedky telesnho a netelesnho obmedzenia prijmatea socilnej sluby. Existuje jedin vnimka, a to ak je priamo ohrozen ivot alebo priamo ohrozen zdravie prijmatea so-cilnej sluby alebo inch fyzickch osb. V tomto prpade mono poui prostriedky na obmedze-nia prijmatea socilnej sluby, a to len na as nevyhnutne potrebn na odstrnenie priameho ohrozenia. Pouvanie prostriedkov netelesnej povahy m prednos pred pouitm prostriedkov telesnho obmedzenia prijmatea.

Za prostriedky netelesnho obmedzenia povaujeme napr.:

verblna komunikcia,

odvrtenie pozornosti,

aktvne povanie.

Za prostriedky telesnho obmedzenia povaujeme naprklad:

pouitie rznych pecilnych chopov,

umiestnenie prijmatea socilnej sluby do miestnosti, ktor je uren na bezpen pobyt,

pouitie liekov na zklade pokynu lekra psychiatra.

Socilne sluby rozdeujeme do niekokch skupn, v zvislosti od povahy nepriaznivej socil-nej situcie a od cieovej skupiny, ktorej s uren. Niektor zariadenia sa rozdeuj aj od stupa odkzanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Druhy socilnych sluieb s: socilne sluby na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch

ivotnch potrieb v zariadeniach, ktormi s:

- nocahre,

- tulok,

- domov na pol ceste,

- nzkoprahov denn centrum,

- zariadenie ndzovho bvania,

socilne sluby na podporu rodiny s demi, ktormi s:

- pomoc pri osobnej starostlivosti o diea a podpora zoslaovania rodinnho ivota a pracovnho ivota,

- poskytovanie socilnej sluby v zariaden doasnej starostlivosti o deti,

- poskytovanie socilnej sluby v nzkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

socilne sluby na rieenie nepriaznivej socilnej situcie z dvodu akho zdravotnho postihnutia, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo z dvodu dovenia dchodkovho veku, ktormi s:

- poskytovanie socilnej sluby v zariaden pre fyzick osoby, ktor s odkzan na po-moc inej fyzickej osoby a pre fyzick osoby, ktor dovili dchodkov vek,

- opatrovatesk sluba,

- prepravn sluba,

- sprievodcovsk sluba a preditatesk sluba,

- tlmoncka sluba,

- sprostredkovanie tlmonckej sluby,

- sprostredkovanie osobnej asistencie,

- poiiavanie pomcok,

socilne sluby s pouitm telekomunikanch technolgi, ktormi s:

- monitorovanie a signalizcia potreby pomoci,

- krzov pomoc poskytovan prostrednctvom telekomunikanch technolgi,

podporn sluby, ktormi s:

- odahovacia sluba,

- pomoc pri zabezpeen opatrovnckych prv a povinnost,

- poskytovanie socilnej sluby v dennom centre,

- poskytovanie socilnej sluby v integranom centre,

- poskytovanie socilnej sluby v jedlni,

- poskytovanie socilnej sluby v provni,

- poskytovanie socilnej sluby v stredisku osobnej hygieny.

Socilne sluby meme elne a vhodne spja.

Formy socilnych sluieb s: ambulantn - poskytuje sa fyzickej osobe, ktor dochdza, je sprevdzan alebo je do-

pravovan do miesta poskytovania socilnej sluby. Miestom poskytovania ambulantnej socilnej sluby me by aj zariadenie.

ternna poskytuje sa fyzickej osobe v jej prirodzenom socilnom prostred. Ternnu socilnu slubu je mon poskytova aj prostrednctvom ternnych programov, ktorch cieom je predchdza socilnemu vyleniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktor s v nepriaznivej socilnej situcii.

pobytov v zariaden poskytuje sa ak sasou socilnej sluby je ubytovanie. Pobyto-v socilna sluba sa poskytuje ako celoron alebo tdenn socilna sluba.

in forma poda nepriaznivej socilnej situcie a prostredia, v ktorom sa fyzick osoba zdriava.

Poskytovanie ternnej socilnej sluby alebo ambulantnej socilnej sluby m prednos pred pobytovou socilnou slubou. Pri pobytovej socilnej slube m prednos tdenn pobytov so-cilna sluba pred celoronou pobytovou socilnou slubou.

Socilne sluby poskytujeme prostrednctvom: odbornch innost, ktor s:

- zkladn socilne poradenstvo,

- pecializovan socilne poradenstvo,

- pomoc pri odkzanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

22 23

- pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov,

- socilna rehabilitcia,

- oetrovatesk starostlivos v zariaden,

- pracovn terapia,

- tlmoenie,

- sprostredkovanie tlmoenia, sprostredkovanie osobnej asistencie,

- pomoc pri vkone opatrovnckych prv a povinnost,

obslunch innost, ktor s:

- ubytovanie,

- stravovanie,

- upratovanie,

- pranie,

- ehlenie,

- drba bielizne a atstva,

alch innost, ktor s:

- utvranie podmienok na prpravu stravy, vdaj stravy a vdaj potravn,

- utvranie podmienok na vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny,

- utvranie podmienok na poskytovanie nevyhnutnho oatenia a obuvi,

- utvranie podmienok na schovu cennch vec,

- utvranie podmienok na vzdelvanie,

- utvranie podmienok na zujmov innos,

- poskytovanie osobnho vybavenia,

- poskytovanie nevyhnutnho oatenia a obuvi,

- poskytovanie prepravy,

- donka stravy,

- poiiavanie pomcok,

- zabezpeenie zujmovej innosti.

Poskytovate socilnej sluby me vykonva aj alie innosti, ktor zkon . 448/2008 Z. z. neupravuje ak zvia kvalitu socilnej sluby.

Pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov je odborn innos, ktor vyko-nvame s psomnm shlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameran najm na:

poradenstvo pri vybavovan radnch zleitost,

pomoc pri vybavovan osobnch dokladov,

spisovanie a podvanie psomnch podan, vypisovanie tlav,

pomoc pri psomnej komunikcii v radom styku,

vybavovanie inch vec v zujme fyzickej osoby.

Socilna terapia je odborn innos na podporu samostatnosti, nezvislosti, sebestanosti fyzickej osoby rozvojom a ncvikom zrunost alebo aktivizovanm schopnost a posilovanm n-vykov pri sebaobsluhe, pri konoch starostlivosti o domcnos a pri zkladnch socilnych aktivi-tch. Ak je fyzick osoba odkzan na pomoc inej osoby, socilna rehabilitcia je aj ncvik pouva-nia pomcky, ncvik prc v domcnosti, ncvik priestorovej orientcie a samostatnho pohybu, vuba psania a tania Braillovho psma a socilna komunikcia.

Pracovn terapia je odborn innos na osvojenie pracovnch nvykov a zrunost fyzickej osoby pri vykonvan pracovnch aktivt pod odbornm vedenm na el obnovy, udrania alebo rozvoja jej fyzickch schopnost, mentlnych schopnost a pracovnch schopnost a jej zalenenia do spolonosti.

Socilne sluby zabezpeuj a vykonvaj:

Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny, www.employment.gov.sk vyie zemn celky verejn poskytovate socilnej sluby, portal.gov.sk/Portal/sk/ obce verejn poskytovate socilnej sluby, portal.gov.sk/Portal/sk/ fyzick alebo prvnick osoby - neverejn poskytovatelia socilnej sluby.

V texte zkona .448/2008 sa objavuj dva pojmy, svisiace s poskytnutm socilnej sluby:

nepriazniv socilna situcia,

krzov socilna situcia, v ktorej sa klient nachdza.

Za nepriazniv socilnu situciu sa v zmysle zkona povauje (2, ods.2) .. ohrozenie fyzickej osoby(alej len FO alebo klient) vylenm alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoloen-sky zaleni a samostatne riei svoje problmy

a) z dvodu, e nem zabezpeen nevyhnutn podmienky na uspokojovanie zkladnch i-votnch potrieb,

b) pre svoje ivotn nvyky alebo spsob ivota,c) pre ak zdravotn postihnutie alebo nepriazniv zdravotn stav,d) z dvodu, e dovila vek potrebn na nrok na starobn dchodok poda osobitnho

predpisu,e) pre vkon opatrovania FO s akm zdravotnm postihnutm,f) pre ohrozenie spvanm inch FO,g) z dvodu, e sa stala obeou obchodovania s umi. V takejto socilne nepriaznivej situcii sa nachdza vek as prve ud s duevnm ochore-

nm, pretoe sa asto ocitaj opusten svojimi partnermi, vzhadom na svoj stav si nevedia zabez-pei zkladn prostriedky obivy, nedoke si sm vybavi prcu alebo dchodok a podobne.

Za krzov socilnu situciu zkon povauje ... ohrozenie ivota alebo zdravia FO a rodi-ny, ktor vyaduje bezodkladn rieenie socilnou slubou. (2, ods.4). Toto je situcia, ktor za-siahne klienta alebo jeho rodinu aktne, vinou sa to stane pri prvom ataku ochorenia.

Poradca, ktor m takhoto klienta = prijmatea socilnej sluby, ktor sa nachdza v nepriaz-nivej alebo krzovej situcii orientuje klienta v jeho situcii a podporuje ho v tom, aby sa obrtil o pomoc pri jej rieen na obec alebo VC, v ktorej m klient trval pobyt. Obec alebo vy zemn celok, kde m prijmate socilnej sluby trval pobyt, vyd rozhodnutie o odkzanosti na socilnu slubu.

24 25

Obec m dve monosti, ako riei situciu klienta : poskytne mu ju alebo mu ju sprostredku-je a to najneskr do 60 dn (alebo bezodkladne, ak ide o ivot ohrozujcu situciu) od doruenia iadosti o uzatvorenie zmluvy.

Poradenstvo je na rozdiel od Zkona .195/1998 o socilnej pomoci v znen jeho neskorch predpisov, ktor platil do konca roka 2008, v tomto Zkone o socilnych slubch chpan ako sas socilnych sluieb a povauje sa za odborn innos, vykonvan v zariadeniach socilnych sluieb.

Socilne poradenstvo sa poskytuje prostrednctvom kadej socilnej sluby, okrem: opatro-vateskej sluby (41), prepravnej sluby (42), sprievodcovskej a preditateskej sluby (43), tl-monckej sluby a jej sprotredkovania (44 a 45), sprostredkovania osobnej asistencie (46) a poiiavania pomcok (47).

Pod socilnym poradenstvom zkon .448/2008 chpe (19):(1) Socilne poradenstvo je odborn innos zameran na pomoc fyzickej osobe v nepriazni-

vej socilnej situcii. Socilne poradenstvo sa vykonva na rovni zkladnho socilneho poradenstva a pecializovanho socilneho poradenstva.

(2) Zkladn socilne poradenstvo je posdenie povahy problmu fyzickej osoby, rodiny ale-bo komunity, poskytnutie zkladnch informci o monostiach rieenia problmu a poda potreby aj odporanie a sprostredkovanie alej odbornej pomoci. Zkladn socilne poradenstvo je sasou kadej socilnej sluby poskytovanej poda tohto zkona.

(3) pecializovan socilne poradenstvo je zistenie prin vzniku, charakteru a rozsahu probl-mov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrtnej odbornej pomoci.

(4) Socilne poradenstvo mono vykonva aj prostrednctvom poradn socilneho poraden-stva zriadench na tento el.

Zkladn socilne poradenstvo a pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench z-ujmov vykonva FO, ktor m (84):

a) vyie odborn vzdelanie zskan absolvovanm vzdelvacieho programu akreditovanho poda osobitnho predpisu v tudijnch odboroch zameranch na socilnu prcu, socilnu pedagogiku, pecilnu pedagogiku, lieebn pedagogiku, andragogiku, socilnu a humanitr-nu prcu, socilno-prvnu innos a charitatvno-misijn innos,

b) vysokokolsk vzdelanie zskan tdiom v bakalrskom tudijnom programe alebo magis-terskom tudijnom programe zameranom na socilnu prcu, socilnu pedagogiku, pecil-nu pedagogiku, lieebn pedagogiku, psycholgiu akreditovanom poda osobitnho pred-pisu1) alebo uznan doklad o takom vysokokolskom vzdelan vydan zahraninou vysokou kolou,

c) akreditovan vzdelvac kurz v oblastiach uvedench v psmench a) a b) v rozsahu najme-nej 150 hodn a prax pri vkone povolania v oblasti socilnej prce v trvan najmenej troch rokov, ak m skonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa, ktor nie je uveden v psmene b).

pecializovan socilne poradenstvo vykonva fyzick osoba, ktor m trojron prax s cieovou skupinou a m

a) vysokokolsk vzdelanie zskan tdiom v bakalrskom tudijnom programe alebo magis-terskom tudijnom programe zameranom na socilnu prcu akreditovanom poda osobit-nho predpisu, alebo

b) vysokokolsk vzdelanie zskan v bakalrskom tudijnom programe alebo magisterskom tudijnom programe akreditovanom poda osobitnho predpisu, zameranom na innos, ktor sa poskytuje v rmci pecializovanho socilneho poradenstva.

pecializovan socilne poradenstvo pre fyzick osobu s akm zdravotnm postihnutm vykonva aj fyzick osoba so stredokolskm vzdelanm prslunho zamerania, ak m by sas-ou pecializovanho socilneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostrednctvom innos-t, na vykonvanie ktorch sa nevyaduje vzdelanie poda odseku 5, a ak tto fyzick osoba m jednoron prax zodpovedajcu obsahu innosti v rmci poskytovanho pecializovanho socil-neho poradenstva (84, ods. 6). Z textu zkona vidme, e kvalifi kan nroky na socilneho po-radcu s pomerne vysok. Trocha miernejie poiadavky na kvalifi kciu poradcu si presadili orga-nizcie ud so zdravotnm postihnutm. Take platia poiadavky na stredokolsk vzdelanie prslunho zamerania a jednoron poradensk prax prce s klientom tak, ako je to uveden v texte vyie.

Povolenia na vykonvanie socilneho poradenstva vydan v zmysle Zkona o socilnej pomo-ci . 195/1998 skonili svoju platnos 31. 12. 2009. Organizcie, ktor bud chcie poskytova zkladn socilne poradenstvo v zmysle Zkona o socilnych slubch bud musie poiada o nov Zpis do registra VC do 30. 6. 2009.

Organizcia, ktor bude chcie poskytova pecializovan socilne poradenstvo v zmysle zkona o socilnych slubch a mala povolenie MPSVR na poskytovanie socilneho poradenstva a prevencie v zmysle Zkona .195, bude musie najneskr do 30. 6. 2009 poiada psomne o ude-lenie akreditcie na odborn innos Akreditan komisiu MPSVR SR (obsah iadosti o ude-lenie akreditcie vi 88-89-90).

Akreditcia sa poda zkona . 448/2008 Z. z. vyaduje pri realizcii socilnych sluieb na:

vzdelvac program v oblasti socilnych sluieb zameran na vykonvanie vybranch pra-covnch innost a na alie vzdelvanie,

pecializovan socilne poradenstvo,

socilnu rehabilitciu.

Zkladn informcie ohadom innosti Akreditanej komisie, podmienky na akreditovanie, ako aj rzne potrebn tlaiv njdeme na webovej strnke Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR www.employment.gov.sk.

Inou innosou v zmysle zkona je Pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov defi novan ako odborn innos, ktor sa vykonva s psomnm shlasom plnoletej fy-zickej osoby a je zameran najm na:

poradenstvo pri vybavovan radnch zleitost,

pomoc pri vybavovan osobnch dokladov,

spisovanie a podvanie psomnch podan, vypisovanie tlav,

pomoc pri psomnej komunikcii v radom styku,

vybavovanie inch vec v zujme fyzickej osoby.

26 27

4. kapitola

Prvna prava peanch prspevkov na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia

(Kristin Kovcs)

Tto legislatvna norma priamo nesvis s vkonom poradenstva, avak dotka sa jeho obsahu. Poradca mus ovlda zkladn orientciu v najastejie sa opakujcich problmoch svojich klien-tov. A medzi ne bezo sporu patria aj pean prspevky.

Od 1. 1. 2009 prspevky na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia upravuje zkon . 447/2008 Z. z. o peanch prspevkoch na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len zkon . 447/2008 Z. z.).

Zkon . 447/2008 Z. z. upravuje prvne vzahy pri poskytovan peanch prspevkov na kom-penzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia, prvne vzahy pri vyhotoven preukazu fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm, vyhotoven preukazu fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzick osobu so zdravotnm postihnutm.

Cieom pravy prvnych vzahov je podpora socilneho zalenenia fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm do spolonosti za jej aktvnej asti pri zachovan jej udskej dstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovench vyie uvedenm zkonom.

Kompenzcia socilneho dsledku akho zdravotnho postihnutia je zmiernenie alebo pre-konanie socilneho dsledku akho zdravotnho postihnutia poskytovanm peanch prspev-kov na kompenzciu poda zkona alebo poskytovanm socilnych sluieb poda zkona . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch. Socilny dsledok akho zdravotnho postihnutia je znevhodnenie, ktor m fyzick osoba z dvodu jej akho zdravotnho postihnutia v porovnan s fyzickou osobou bez zdravotnho postihnutia rovnakho veku, pohlavia a za rovnakch podmienok a ktor nie je schopn z dvodu akho zdravotnho postihnutia prekona sama.

ak zdravotn postihnutie je zdravotn postihnutie s mierou funknej poruchy najmenej 50 %. Funkn porucha je nedostatok telesnch schopnost, zmyslovch schopnost alebo duev-nch schopnost fyzickej osoby, ktor z hadiska predpokladanho vvoja zdravotnho postihnutia bude trva dlhie ako 12 mesiacov.

Socilne dsledky akho zdravotnho postihnutia sa kompenzuj v oblasti:

mobility a orientcie,

komunikcie,

zvench vdavkov,

sebaobsluhy.

V oblasti mobility a orientcie sa kompenzuje znen pohybov schopnos alebo znen orien-tan schopnos. elom kompenzcie je v tejto oblasti zmierni alebo prekona znevhodnenia v prstupe k veciam osobnej potreby a k stavbm a uahi orientciu a premiestovanie sa. Znen pohybov schopnos a znen orientan schopnos je obmedzen schopnos samostatne sa pre-miestova v dsledku naruenia telesnch funkci, zmyslovch funkci alebo duevnch funkci.

V oblasti komunikcie sa kompenzuje naruen schopnos komunikcie. elom kompenz-cie v tejto oblasti je umoni styk so spoloenskm prostredm a sprstupni informcie. Naruen schopnos komunikcie je obmedzen schopnos komunikova v dsledku pokodenia alebo stra-ty telesnch funkci, zmyslovch funkci alebo duevnch funkci.

V oblasti zvench vdavkov sa kompenzuj:

zven vdavky na ditne stravovanie,

zven vdavky svisiace s hygienou alebo opotrebovanm atstva, bielizne, obuvi a byto-vho zariadenia,

zven vdavky svisiace so zabezpeenm prevdzky osobnho motorovho vozidla,

zven vdavky svisiace so starostlivosou o psa so pecilnym vcvikom.

elom kompenzcie v tejto oblasti je zmierni dsledky pravidelnch zvench vdavkov spojench s akm zdravotnm postihnutm fyzickej osoby.

V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzen schopnos sebaobsluhy alebo strata schop-nosti sebaobsluhy. elom kompenzcie v tejto oblasti je poskytn pomoc pri konoch sebaob-sluhy. Obmedzen schopnos sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, ke fyzick osoba s akm zdravotnm postihnutm v dsledku pokodenia alebo straty telesnch funkci si sama neme zabezpei kony sebaobsluhy, kony starostlivosti o svoju domcnos alebo reali-zova zkladn socilne aktivity.

Posudkov innos na ely kompenzcie, na ely preukazu a parkovacieho preukazu je le-krska posudkov innos a socilna posudkov innos. Posudkov innos vykonva posudkov lekr prslunho radu prce, socilnych vec a rodiny, socilny pracovnk prslunho radu pr-ce, socilnych vec a rodiny a in prizvan odbornci najm z oblasti stavebnctva, architektry, ergo-terapie a pomcok.

Lekrska posudkov innos na ely kompenzcie je:

hodnotenie a posudzovanie zdravotnho stavu, jeho zmien a porch, ktor podmieuj zdravotn postihnutie fyzickej osoby,

urovanie miery funknej poruchy,

posudzovanie socilnych dsledkov v oblastiach kompenzci, ktor m fyzick osoba v dsledku akho zdravotnho postihnutia v porovnan s fyzickou osobou bez zdravot-nho postihnutia,

posudzovanie jednotlivch druhov odkzanosti fyzickej osoby s akm zdravotnm po-stihnutm,

posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonva opat-rovanie,

posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s akm zdravot-nm postihnutm udeli psomn shlas na opatrovanie fyzickou osobou.

Socilna posudkov innos na ely kompenzcie je:

posudzovanie individulnych predpokladov fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnu-tm,

posudzovanie rodinnho prostredia fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm,

28 29

posudzovanie prostredia, ktor ovplyvuje zalenenie fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm do spolonosti,

posudzovanie vetkch druhov odkzanosti fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnu-tm poda zkona; na ely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblas mobility a orientcie,

navrhovanie kompenzci v jednotlivch oblastiach.

Socilna posudkov innos sa vykonva, ak je fyzick osoba posden ako fyzick osoba s akm zdravotnm postihnutm.

Na zklade lekrskeho posudku (lekrska posudkov innos) a na zklade posudkovho z-veru (socilna posudkov innos) prslun rad prce, socilnych vec a rodiny vypracva kom-plexn posudok na ely kompenzcie, ktor obsahuje:

mieru funknej poruchy,

vyjadrenie, e ide o fyzick osobu s akm zdravotnm postihnutm,

socilne dsledky akho zdravotnho postihnutia vo vetkch oblastiach kompenzcie,

nvrh druhu peanho prspevku na kompenzciu,

vyjadrenie, i fyzick osoba s akm zdravotnm postihnutm je odkzan na sprievodcu,

vyjadrenie, i fyzick osoba s akm zdravotnm postihnutm je odkzan na individulnu prepravu osobnm motorovm vozidlom alebo i m praktick slepotu alebo pln slepo-tu oboch o,

termn optovnho posdenia zdravotnho stavu, ak ho ur posudkov lekr.

Pean prspevky na kompenzcie s:

pean prspevok na osobn asistenciu 20 a 23 (opakovan),

pean prspevok na kpu pomcky 24 a 31 (jednorazov),

pean prspevok na vcvik pouvania pomcky 24 a 31 (jednorazov),

pean prspevok na pravu pomcky 24 a 31 (jednorazov),

pean prspevok na opravu pomcky 32 (jednorazov),

pean prspevok na kpu zdvhacieho zariadenia 33 (jednorazov),

pean prspevok na kpu osobnho motorovho vozidla 34 (jednorazov),

pean prspevok na pravu osobnho motorovho vozidla 35 (jednorazov),

pean prspevok na prepravu 36 (opakovan),

pean prspevok na pravu bytu 37 (jednorazov),

pean prspevok na pravu rodinnho domu 37 (jednorazov),

pean prspevok na pravu gare 37 (jednorazov),

pean prspevok na kompenzciu zvench vdavkov 38 (opakovan),

pean prspevok na opatrovanie 39 a 40 (opakovan).

Nrok na pean prspevok na kompenzciu a nrok na jeho vplatu vznik prvoplatnm rozhodnutm prslunho radu prce, socilnych vec a rodiny o jeho priznan, ak zkon neusta-novuje inak. Pean prspevok na kompenzciu sa prizn a vyplca od prvho da kalendrneho mesiaca, v ktorom sa zaalo konanie o peanom prspevku na kompenzciu. Pean prspevok

na kompenzciu sa poskytuje za cel kalendrny mesiac, a to aj vtedy, ke podmienky nroku boli splnen len za as kalendrneho mesiaca. Pean prspevok na opatrovanie mono prizna a vy-plati aj vtedy, ak opatrovan fyzick osoba zomrela pred vypracovanm komplexnho posudku, ktor mal by podkladom rozhodnutia o peanom prspevku na opatrovanie a ak sa preuke, e boli splnen podmienky na jeho poskytovanie. Opakovan pean prspevok na kompenzciu sa vyplca mesane pozadu.

Pean prspevok na kompenzciu sa vyplca:

v hotovosti alebo

bezhotovostnm prevodom na iados fyzickej osoby, ktorej sa pean prspevok na kom-penzciu priznal, alebo na iados osoby, ktor je osobitn prjemca:

- na jej et v banke alebo v poboke zahraninej banky so sdlom na zem Slovenskej republiky alebo

- na et v banke alebo v poboke zahraninej banky so sdlom na zem Slovenskej re-publiky inej osoby, ktor fyzick osoba, ktorej sa pean prspevok na kompenzciu priznal, alebo osobitn prjemca psomne ur.

Nrok na preukaz vznik prvoplatnm rozhodnutm prslunho radu prce, socilnych vec a rodiny o preukaze alebo prvoplatnm rozhodnutm prslunho radu prce socilnych vec a rodiny o peanom prspevku na kompenzciu, z ktorch vyplva, e fyzick osoba je fyzickou osobou s akm zdravotnm postihnutm.

Nrok na parkovac preukaz vznik prvoplatnm rozhodnutm prslunho radu prce, so-cilnych vec a rodiny o parkovacom preukaze, z ktorho vyplva, e fyzick osoba je fyzickou osobou s akm zdravotnm postihnutm odkzanou na individulnu prepravu osobnm motoro-vm vozidlom, alebo e fyzick osoba s akm zdravotnm postihnutm m praktick slepotu alebo pln slepotu oboch o.

Pean prspevky na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia vykonvaj a zabezpe-uj:

Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR,

stredie prce, socilnych vec a rodiny,

rady prce, socilnych vec a rodiny.

30 31

5. kapitola

Prvna prava socilneho poistenia vo vzahu k invalid-nmu dchodku.

(Kristin Kovcs)

Tak, ako v predolej kapitole, aj v tejto sa budeme zaobera tmou, ktor sa u lenov pacient-skch organizci vyskytuje najastejie : socilnym poistenm a invalidnm dchodkom.

Invalidn dchodok je dchodkov dvka, ktor sa za podmienok ustanovench zkonom . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov poskytuje z invalidnho pois-tenia. elom invalidnho dchodku je zabezpei poistencovi prjem v prpade poklesu schop-nosti vykonva zrobkov innos v dsledku dlhodobo nepriaznivho zdravotnho stavu pois-tenca.

Nrok na invalidn dchodok m poistenec, ktor:

je invalidn

zskal potrebn poet rokov obdobia dchodkovho poistenia a

ku du vzniku invalidity nesplnil podmienky nroku na starobn dchodok alebo mu nebol priznan predasn starobn dchodok.

Za osobitne stanovench podmienok me vznikn nrok na invalidn dchodok (tzv. inva-lidn dchodok z mladosti) aj fyzickej osobe, ktor sa stala invalidnou pred dovenm veku, v ktorom sa kon povinn kolsk dochdzka alebo v obdob, v ktorom je nezaopatrenm dieaom. Nrok na tento dchodok vznikne najskr odo da dovenia 18 rokov veku. Po 31. decembri 2007 me za osobitnch podmienok tie vznikn nrok na invalidn dchodok aj doktorantovi v dennej forme doktorantskho tdia.

Poet rokov obdobia dchodkovho poistenia potrebn na vznik nroku na invalidn dcho-dok je:

menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,

najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 22 rokov,

najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov,

najmenej tri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 26 rokov,

najmenej tyri roky, ak ide o poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov,

najmenej p rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov.

Potrebn poet rokov sa zisuje:

z celho obdobia pred vznikom invalidity, ak ide o poistenca, ktor nie je star ako 28 rokov, t. j. m 28 rokov alebo menej ako 28 rokov veku,

z poslednch desiatich rokov pred vznikom invalidity, ak ide o poistenca, ktor m viac ako 28 rokov veku.

Potrebn poet rokov sa nezisuje u poistenca, ktor sa stal invalidn v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania. Na nrok na invalidn dchodok posta, ak spa zvyn dve

podmienky nroku, t. j. je invalidn a ku du vzniku invalidity nesplnil podmienky nroku na sta-robn dchodok alebo mu nebol priznan predasn starobn dchodok.

iadate o invalidn dchodok je povinn preukza skutonosti rozhodujce na nrok na invalidn dchodok a jeho vplatu spsobom urenm Socilnou poisovou. iados o priznanie invalidnho dchodku spisuje poboka Socilnej poisovne (alej len poboka) prslun poda miesta trvalho pobytu iadatea.

Tlaivo iadosti je vyhotoven tak, aby mohlo sli ako podklad na posdenie nroku na d-chodok a urenie jeho sumy. iados okrem identifi kanch dajov iadatea obsahuje alie da-je, ktor priamo ovplyvuj nrok a sumu dchodku. Preto iadate na ely spsania iadosti o invalidn dchodok je povinn predloi doklady preukazujce vetky potrebn daje (originly alebo radne overen kpie), a to z dvodu zabezpeenia uvedenia pravdivch, platnch a pres-nch dajov v iadosti.

Ide predovetkm o nasledovn doklady potrebn na spsanie iadosti o priznanie invalidnho dchodku:

platn preukaz totonosti (obiansky preukaz alebo cestovn pas),

tlaivo Prehliadka zisovacia kontroln, vyplnen a potvrden oetrujcim lekrom ia-datea,

doklad o ukonen vzdelania (vun list, maturitn vysvedenie, diplom, a podobne) alebo potvrdenie koly odkedy dokedy trvalo tdium, ktor nebolo predpsanm spsobom ukonen,

vojensk kniku alebo doklad vydan prslunou vojenskou sprvou,

rodn listy det, prpadne rozhodnutie prslunho orgnu, na zklade ktorho bolo diea prevzat do starostlivosti nahrdzajcej starostlivos rodiov a v prpade mrtia dieaa pred dosiahnutm 18. roku veku aj mrtn list alebo vpis z matriky; ak diea bolo v sta-rostlivosti inej osoby alebo stavu, je potrebn predloi aj doklad preukazujci trvanie takhoto obdobia (len, ak sa iada o uznanie starostlivosti o diea alebo vchovy dieaa),

rozhodnutie Socilnej poisovne o dchodku manela, ktormu bol dchodok upraven z dvodu jedinho zdroja prjmu.

Aby nrok na invalidn dchodok, o ktorho priznanie sa iada, mohol by Socilnou poisov-ou posden o najrchlejie, je potrebn daje uveden v iadosti preukza hodnovernmi dokladmi. iados nedoloen potrebnmi dokladmi si vyaduje dodaton zisovanie chbajcich dajov, o m spravidla za nsledok, e o iadosti nie je mon vas rozhodn.

K iadosti o invalidn dchodok musia by priloen najm tieto doklady:

potvrdenie o vetkch obdobiach, v ktorch oban:

- bol evidovan v evidencii nezamestnanch obanov hadajcich zamestnanie pred 1. janurom 2001

- poberal podporu v nezamestnanosti v ase od 1. janura 2001 do 31. decembra 2003

hodnovern doklad (najm evidenn list dchodkovho zabezpeenia, potvrdenie za-mestnvatea, prpadne jeho prvneho nstupcu), z ktorho je zrejm, odkedy dokedy trvalo zamestnanie

potvrdenie zamestnvatea o dobe zamestnania pred 1. mjom 1990 v ttoch, s ktormi Slovensk republika nem uzavret medzittnu zmluvu o socilnom zabezpeen.

32 33

Invalidn dchodok sa vyplca vopred v pravidelnch mesanch lehotch, vdy v pravidelne sa opakujcich vplatnch termnoch. Vplatn termn ur kadej osobe, ktorej je priznan dcho-dok, Socilna poisova. Do cudziny, ktor nie je ttom, na ktor sa vzahuj koordinan naria-denia Eurpskej nie, sa invalidn dchodok vyplca pozadu v trojmesanch lehotch vdy a po predloen potvrdenia o it poberatea dchodku. Za istch podmienok mono invalidn dcho-dok prizna preddavkovo, a to vtedy, ak poistenec splnil podmienky nroku na invalidn dchodok, ale ete pred vydanm rozhodnutia o priznan invalidnho dchodku je potrebn zisti niektor skutonosti, ktor s potrebn na urenie jeho sumy.

Invalidn dchodok sa me poukazova:

na et prjemcu dchodku (pozri prjemca dchodkovej dvky) v banke alebo v poboke zahraninej banky,

v hotovosti, ak si takto spsob poukazovania dchodku prjemca dchodku zvol,

na et manela (manelky) poberatea dchodku v banke alebo v poboke zahraninej banky, ale len za predpokladu, e o to poberate dchodku psomne poiada, manel (man-elka) ako majite tu s tm shlas a poberate dchodku m v ase poberania dchod-ku dispozin prvo k uvedenmu tu,

prostrednctvom hromadnho poukazu do zariadenia socilnych sluieb, ak je poberate dchodku umiestnen v tomto zariaden a nepoiada o in spsob poukazovania dchod-ku,

prostrednctvom stavu na vkon vzby alebo stavu na vkon trestu odatia slobody, ak je osoba umiestnen v tomto zariaden.

Poberate dchodku me Socilnu poisovu poiada o zmenu spsobu vplaty dchodku, priom vplatu iadanm spsobom je Socilna poisova povinn zabezpei najneskr od vplat-nho termnu dchodku splatnho v treom kalendrnom mesiaci nasledujcom po kalendrnom mesiaci, v ktorom bola iados o zmenu spsobu vplaty dchodku Socilnej poisovni doruen. Uveden sa nevzahuje na osobu umiestnen v stave na vkon vzby alebo v stave na vkon trestu odatia slobody.

Vznik, respektve trvanie invalidity posudzuje v rmci dvkovho konania posudkov lekr socilneho poistenia.

Nrok na invalidn dchodok zanikne dom nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia sdu, ktorm bol poberate invalidnho dchodku prvoplatne odsden za myseln trestn in, v d-sledku ktorho sa stal invalidnm. Nrok na invalidn dchodok nezanik uplynutm asu. Nrok na invalidn dchodok a nrok na jeho vplatu zanik dom smrti fyzickej osoby, ktor splnila podmienky nroku na invalidn dchodok a podmienky nroku na vplatu invalidnho dchodku, ak zkon . 461/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov neustanovuje inak.

Informcie o dchodkoch je mon zska na pobokch Socilnej poisovne, na bezplatnej linke 0820 123 123, alebo na www.socpoist.sk.

6. kapitola

Evidencia a dokumentcia prpadu(Eva Mydlkov)

V zsade rozliujeme dva druhy evidencie v poradenskom procese:1. evidencia poskytnutch informci

2. evidencia klientov-prpadov-konzultci poradenskho procesu.

Ak k nm klient prichdza so iadosou o poskytnutie informcie, resp. o sprostredkovanie zskania takejto informcie, nem zmysel vies dkladnejiu evidenciu. Krtky zznam do psanky, resp. do PC o tom, kto (klient a nemus by menovite, ale sta jeho prslunos k istej klientskej skupine, respektve in dleit identifi kan znak), dtum (de, hodina), miesto (vaa pracova, tern) a typ informcie. Takto strun zznamy nm po istom ase (mesiac, vrrok, rok) mu poskytn celkom slun materil na vypracovanie analzy poradenskej innosti, ako aj signalizova ist socilne potreby naej klientely. V prpade, e mme klientov, s ktormi sme v dlhodobejom poradenskom vzahu, spracovvame si precznejie zznamy, o ktorch existencii samozrejme a nevyhnutne oboznmime aj klienta. Forma takchto zznamov me by rzna. V starch pora-denskch systmoch (Centr poradensko-psychologickch sluieb) sa osvedili tzv. Zznamov hrky klienta. Tieto s fyzicky uloen v kartotkach, ku ktorm okrem poradcu nem nikto in prstup. V dnenej dobe si samozrejme meme zvoli modernej spsob zznamu, prostrednc-tvom PC, ale nesmieme zabda na jeho zlohovanie a istenie proti ich zneuitiu a pokodeniu. Mechanick papierov spsob m aj in vhodu k hrku sa daj priklada aj jednotliv in dokumenty, ktor s prpadom svisia (kresby, listy, dennky...). Poradca je priamo zodpovedn za zneuitie informci, nachdzajcich sa v hrkoch a teda je zodpovedn aj za ich nedostupnos inm osobm.

NR SR prijala v mji novelu zkona .52/1998 Z. z. o ochrane osobnch dajov v informanch systmoch, ktor stanovuje povinnosti prevdzkovateov informanch systmov a prva obanov pri spracvan osobnch dajov.

Poda tohto zkona je prevdzkovateom informanho systmu ( 3 psm.g) ... prvnick a fyzick osoba alebo in subjekt, ktor spracovva osobn daje, a ktor zrove uruje ciele a prostriedky spracvania.

Za osobn daj sa poda tohto paragrafu povauje ...daj tkajci sa uritej alebo uritenej fyzickej osoby, priom takouto osobou je osoba, ktor mono uri priamo alebo nepriamo, najm na zklade identifi kanho sla alebo na zklade jednej alebo viacerch charakteristk alebo zna-kov, ktor tvoria jej fyzick, fyziologick, psychick, mentlnu, ekonomick, kultrnu alebo socilnu identitu... Z tohto pohadu je socilny pracovnk tie prevdzkovateom informanho systmu a zo zkona mu vyplvaj defi novan povinnosti, ktormi mus chrni prva svojich klientov. Mu-sme teda od klienta zska shlas so spracovanm jeho osobnch dajov, defi novanie elu spra-covania, postup v prpade neshlasu klienta, povinnosti pri ochrane a archivcii, likvidcii, registr-cii na tatistickom rade, pri psomnom spracovan dajov a podobne. (Spravodaj, 2002).

34 35

Optimlny obsah a formu takhoto zznamovho hrku klienta si vytvorme vemi pravdepo-dobne vzhadom na pecifi k svojej klientely sami, existuj vak ist spolon prvky tohto obsahu, ktormi s:

1. Meno a priezvisko klienta toto nm klient, pokia nie je distribuovan nemus uda a meme ho vies ako klienta X alebo Y

2. Dtum a miesto narodenia, resp. vek

3. Adresa jeho trvalho bydliska

4. Kontaktn adresa, telefn

5. Dosiahnut vzdelanie (vedomosti, zrunosti)

6. Profesionlna karira

7. Rodinn stav (deti, partner, rodinn zzemie a ich podpora)

8. Socilne pomery (fi nancie, vlastnctvo, in podpory, poistenie, socilne postavenie)

9. Inicitor nvtevy

10. Dtum jeho prvej nvtevy (aj jeho motv k nvteve)

11. Problm s ktorm prichdza (trvanie, popis, motivcia na jeho rieenie, postoj klienta k problmu, o u pre jeho vyrieenie urobil, preo neuspel, ak m stratgiu na jeho vyrieenie, ak si v svislosti s problmom preil spechy a ak nespechy)

12. Formulcia klientovej objednvky a jeho oakvan

13. Spolupracujce intitcie a jednotlivci

14. Meno a priezvisko poradcu

15. Pouit metdy

16. Zznamy o jednotlivch konzultcich

17. Vyhodnotenie a zver.

Medzi veobecne povaovan ako menej podstatn informcie sa daj zaradi tak, ktor hovoria o zdravotnom stave klienta, o jeho svetonzore a hodnotovej orientcii, postojoch klienta, o jeho predstavch, snoch, tbach a zmyslu ivota, o jeho zujmoch, trven vonho asu, kon-koch a dleitch obdobiach v jeho minulosti, plnoch a oakvaniach do budcnosti, aktulnom psychickom stave klienta a podobne.

7. kapitola

Etika v socilnej prci(Peter Brnula)

Etika je slovo starogrckeho pvodu a jeho vznamom je mrav alebo obyaj. Etika bola vdy chpan ako uenie o morlke a mravoch od antickho Grcka v podstate a

dodnes. Tmu etiky v socilnej prci mono povaova za aktulnu a v poslednch rokoch sa stva predmetom odbornch diskusi socilnych pracovnkov.

Profesijn etika socilnej prce je taktie zaloen na dodriavan morlky, mravnosti a hod-nt profesie. Mono kontatova, e profesijn etika je vyjadren v etickom kdexe profesie. Profe-sijn etika socilnej prce je taktie zaloen na dodriavan morlky, mravnosti a hodnt profesie. Priom dodriavanie profesijnej etiky pri prci so socilnymi klientmi je vemi podstatn a dleit.

Za hodnoty v socilnej prci poda eznka (1997, s. 29 32) mono povaova: repektovanie slobodnho rozhodovania sa klientov,

repektovanie dvernosti,

profesionlne zsady,

zachovanie sfry psobnosti socilnej prce,

zodpovednos voi klientom,

zodpovednos voi zamestnvateovi, obci alebo komunite a profesii.

Vetky hodnoty profesie socilna prca sa odraj v jej etickom kdexe.

Etick kdex socilnej prce s medzinrodnou platnosou prijala Medzinrodn federcia socilnych pracovnkov (IFSW) v roku 1976, a modifi kovala ho v roku 2004. Obsahuje veobecne platn podmienky sprvania sa socilneho pracovnka ku klientom, organizcii, kolegom a k profe-sii. K jeho modifi kcii IFSW pristpila z dvodu, e neobsahovala etick princpy platn pre dobu, v ktorej ijeme. Nastalo posunutie v princpoch etiky z dvodov meniacej sa kultry bytia a ivota ud v dnenej spolonosti.

Nsledne v kadej jednotlivej krajine plat vlastn nrodn etick kdex, ktor sce je v sin-nosti s tmto medzinrodnm, ale upravuje kultrne pecifi ckosti kadho nroda a je rozpraco-van do vej hbky. Na Slovensku mme taktie etick kdex socilnych pracovnkov prijat Asociciou socilnych pracovnkov na Slovensku v roku 1997 (ASPS, 1999, s. 5 6). Na rozdiel od inch nrodnch etickch kdexov (americk a pod.) je slovensk ovea strunej (2 stranov dokument).

Ak sa priklonme k hodnotm v socilnej prci o ktorch peme vyie, jednoznane musme hovori aj o hodnotch socilneho pracovnka vykonvajceho socilnu prcu vo veobecnosti s akoukovek cieovou skupinou (klientmi). Socilny pracovnk by mal okrem hodnt socilnej prce pozna dokonale:

svoje vlastn hranice a limity kam doke s a kam u nie,

jednoznane by mal vedie o svojich predsudkoch voi inakosti (rasy, nboenskho vyzna-nia a podobne),

36 37

vlastnch stereotypoch, i u kultrnych alebo rodovch,

mal by ma poznatky aj o hodnotch v inch kultrach respektve subkultrach.

Prve hodnoty, ktor sa tkaj vymedzenia vlastnch postojov socilneho pracovnka mu prispie ku skvalitneniu vykonvanej socilnej prce2).

2) cel text citovan a upraven poda: Brnula, Peter. 2008. Socilna prca so iadatemi o azyl a azylantmi. 1. vyd. Preov: Pavol idelsk Akcent print 2008. 88 s. ISBN 978-80-89295-10-4

Zoznam bibliografi ckch dajov:

1. ASPS. 1999. Informan spravodaj Asocicie socilnych pracovnkov na Slovensku. 1999.

2. Gabura, Jn- Mydlkov,Eva a kol.:Vedenie socilneho prpadu. Bratislava : ASSP, 2004, s.125.ISBN 80-968713-2-3

3. Mydlkov, Eva- Gabura, Jn- Schavel, Milan: Socilne poradenstvo. Bratislava: ASSP,2002, s. 67, ISBN 80-968713-1-5

4. eznek, Ivo. 1997. Metody sociln prce, vyd. 1. Praha : SLON, 1997. 75 s. ISBN 80-85850-00-1

5. Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov

6. Vyhlka Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny . 643/2008 Z. z., ktorou sa vykon-vaj niektor ustanovenia zkona . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o so-cilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov

7. Zkon . 195/1998 Z. z. o socilnej pomoci v znen neskorch predpisov

8. Zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov

9. Zkon . 447/2008 Z. z. o peanch prspevkoch na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia a o zmene a doplnen niektorch zkonov

10. Zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov

11. www.upsvar.sk - Zoznam kontaktov radov prce, socilnych vec a rodiny

12. www.employment.gov.sk Akreditan komisia

13. www.socpoist.sk

14. www.zbierka.sk

PRLOHY 1. Adresr radov prce, socilnych vec a rodiny

2. Porovnanie socilnych sluieb poda starho a novho prvneho predpisu

3. iados iadatea o akreditciu poda zkona . 305/2005 Z. z. prvnick osoba

4. iados iadatea o akreditciu poda zkona . 305/2005 Z. z. fyzick osoba

5. Zznamov hrok klienta

6. Etick kdex

38 39

PRLOHA 1Adresr radov prce, socilnych vec a rodiny orgnov socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately

PSVR Adresa Tel. slo Fax e-mailBansk Bystrica Zvolensk cesta 27, 974 05 048/2441 101 048/4163 057 upsvr_bb@upsvar.skBansk tiavnica A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 045/2444 101 045/6921 494 upsvr_bs@upsvar.skBardejov Dlh rad 17, 085 01 054/2440 101 045/2444 109 upsvr_bj@upsvar.skBratislava Vazovova 7/A, 816 16 02/20443862 02/204443109 upsvr_ba@upsvar.skBrezno Rzusov 40, 977 01 048/2442 101 048/6117 003 upsvr_br@upsvar.skadca Matin nmestie 1617, 022 01 041/2448 859 041/4331 409 upsvr_ca@upsvar.skDoln Kubn Nmestie Slobody 1, 026 01 043/2444 101 043/5810 107 upsvr_dk@upsvar.skDunajsk Streda ndorsk . 41, 929 48 031/2440 101 031/5904 454 upsvr_ds@upsvar.skGalanta Stanin . 5, 924 00 031/2444 101 031/7804 598 upsvr_ga@upsvar.skHumenn Kukorelliho 1, 066 70 057/2440 101 057/2440 109 upsvr_he@upsvar.skKemarok Dr. Alexandra 61, 060 01 052/2442 124 052/4524 035 upsvr_kk@upsvar.skKomrno Nmestie M. R. tefnika 9, 945 78 035/2443 101 035/7701 675 upsvr_kn@upsvar.skKoice Stanin nmestie 9, 040 01 055/2440 101 055/6805 556 upsvr_ke@upsvar.skLevice . tra 53, 934 03 036/2440 101 036/6312 049 upsvr_lv@upsvar.skLiptovsk Mikul M. Hodu 30, 031 01 044/2440 101 044/5522 868 upsvr_lm@upsvar.skLuenec F. Lehra 18, 984 01 047/2440 101 047/4333 743 upsvr_lc@upsvar.skMalacky Zhorcka 60/A, 901 01 034/2444 101 034/7725 058 upsvr_ma@upsvar.skMartin Novomeskho 4, 036 01 043/2440 101 043/4135 502 upsvr_mt@upsvar.skMichalovce Ul. Salezinov . 1, 071 01 056/2440 101 056/6442 957 upsvr_mi@upsvar.skNmestovo Nm. A. Bernolka 381/4, 029 01 043/2445 101 043/5523 004 upsvr_no@upsvar.skNitra tefnikova treida 88, 949 01 037/2440 101 037/2440 109 upsvr_nr@upsvar.skNov Mesto nad Vhom Hviezdoslavova 40, 915 01 032/2441 101 032/7435 805 upsvr_nm@upsvar.skNov Zmky F. Kapisztryho . 1, 940 01 035/2440 101 035/6420 728 upsvr_nz@upsvar.skPartiznske Nmestie SNP 151/6, 958 01 038/2442 101 038/7493 100 upsvr_pe@upsvar.skPezinok Moyzesova 2, 902 01 033/2443 101 033/6902 622 upsvr_pk@upsvar.skPieany Krajinsk cesta 13, 921 28 033/2441 101 033/7740 489 upsvr_pn@upsvar.skPoprad Nbreie Jna Pavla II. . 439/16, 058 01 052/2440 101 052/7163 442 upsvr_pp@upsvar.skPovask Bystrica Centrum 13/17, 017 01 042/2440 101 042/4307 351 upsvr_pb@upsvar.skPreov Slovensk 87, 080 28 051/2440 101 051/7711 197 upsvr_po@upsvar.skPrievidza umpersk 1, 971 01 046/2440 101 046/5431 449 upsvr_pd@upsvar.skRevca Jilemnickho 92/36, 050 01 058/4422 012 058/4424 570 upsvr_ra@upsvar.skRimavsk Sobota erenianska 18, 979 01 047/2450 101 047/5632 064 upsvr_rs@upsvar.skRoava afrikova 112, 048 01 058/2440 101 058/7331288 upsvr_rv@upsvar.skRuomberok Nmestie Slobody 9, 034 05 044/2443 101 044/4327 777 upsvr_rk@upsvar.skSenica Vajanskho 17, 905 01 034/2440 101 034/6512 733 upsvr_se@upsvar.skSpisk Nov Ves Odborrov 53, 052 21 053/2440 101 053/4426 140 upsvr_sn@upsvar.skStar Lubova Farbiarska 57, 064 01 052/2446 101 052/4322 837 upsvr_sl@upsvar.skStropkov Hlavn 26, 091 01 054/2444 101 054/7423 617 upsvr_sp@upsvar.skTopoany kulttyho 1577/8, 955 01 038/2440 101 038/5367 243 upsvr_to@upsvar.skTrebiov Zborskho 1826/8, 075 01 056/2446 101 056/6726 395 upsvr_tv@upsvar.skTrenn M. R. tefnika 20, 911 01 032/2440 101 032/6400 233 upsvr_tn@upsvar.skTrnava J. Bottu 4, 917 01 033/2440 101 033/5521 539 upsvr_tt@upsvar.skVek Krt Madcha . 2, 990 01 047/2451 101 047/4831 727 upsvr_vk@upsvar.skVranov nad Topov Nmestie Slobody 5, 093 01 057/2445 101 057/4880 273 upsvr_vt@upsvar.skZvolen M. R. tefnika 22, 960 01 045/2440 101 045/5325 157 upsvr_zv@upsvar.skilina Hurbanova 16, 010 01 041/2440 101 041/5624 953 upsvr_za@upsvar.sk

PRLOHA 2Porovnanie socilnych sluieb poda starho a novho prvneho predpisu

poda zkona o socilnej pomoci(do 31. 12. 2008)

poda zkona o socil