sondy do morfosyntaktického výskumu slovenčiny na...

ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREŠOVIENSIS Jazykovedný zborník 20 (AFPh UP 154/236) 2006

Sondy do morfosyntaktického výskumu

slovenčiny na korpusovom materiáli

Editorky

Miloslava Sokolová – Martina Ivanová

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Prešov 2006

Vedecká redaktorka Doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc. Recenzentky Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. PhDr. Mária Šimková Prípravu a vydanie zborníka spolufinancovala Vedecká grantová

agentúra Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied (grant VEGA č. 1/1432/04).

Zborník je súčasťou riešenia grantového projektu MŠ SR VEGA č. 1/1432/04 Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského národného korpusu pod vedením doc. PhDr. Miloslavy Sokolovej, CSc.

© Zdena Bugajová, Vladimír Dziak, Dr. Markus Giger, Mgr. Martina

Ivanová, Mgr. Agáta Karčová, PhDr. Martina Kášová, PhD., Mgr. Daniela Majchráková, prof. PhDr. Jolana Nižníková, CSc., Mgr. Martin Ološtiak, Slavomíra Rabatinová, doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc., CSc. PhDr. Mária Šimková, doc. PhDr. František Šimon, CSc. 2006 Redakčná rada: prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. (predsedníčka),

prof. PhDr. Júlia Dudášová, CSc., prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc., prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD., doc. PhDr. Ľubica Babotová, CSc.

Technická redaktorka: Emília Sýkorová © Vydala Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove roku 2006 Vydanie Prvé – Náklad 100 – Strán 196 Tlač: Grafotlač, Prešov

ISBN 80-8068-545-2 EAN 9788080685454

5

Obsah

Miloslava Sokolová – Mária Šimková – Martina Ivanová Možnosti a medze lingvistického výskumu v Slovenskom národnom korpuse................................................................................................. 7

I. Výskum verbálnych tvarov a lexém na korpusovom materiáli ............ 15 Martina Ivanová

Výskum primárnych statických slovies ............................................. 16 Martina Kášová – Slavomíra Rabatinová

Výskum kondicionálu prézenta.......................................................... 40 Martina Kášová – Slavomíra Rabatinová – Vladimír Dziak

Výskum kondicionálu préterita v slovenčine ..................................... 61 Miloslava Sokolová

Výskum aktívneho particípia préterita ............................................... 77 Miloslava Sokolová – Zdenka Bugajová

Výskum transgresívu v slovenčine..................................................... 89 Markus Giger

Prospektívna konštrukcia ísť + infinitív........................................... 103 Jolana Nižníková

Výskum valencie slovies.................................................................. 114 II. Výskum neverbálnych tvarov a lexém na korpusovom materiáli ..... 119 Mária Šimková

Princípy a problémy spracovania neohybných slovných druhov v ručne anotovanom podkorpuse Slovenského národého korpusu... 120

Martin Ološtiak Deklinácia anglických antroponým v slovenčine............................. 132

Agáta Karčová – Daniela Majchráková Distribúcia koncoviek -mi, -ami v tvaroch v tvaroch maskulínnych substantív zakončených na konsonantické skupiny............................................................................................. 155

6 František Šimon

Prevzaté slová na -cia a ich konkurenčné verbálne substantíva....... 176 Mária Šimková

Výberový slovník termínov z korpusovej lingvistiky ...................... 187 Resumé............................................................................................. 194

7

Možnosti a medze lingvistického výskumu v Slovenskom národnom korpuse1

Miloslava Sokolová – Mária Šimková – Martina Ivanová

1. Lingvistika zaznamenáva za posledných päťdesiat rokov nebývalú akce-

leráciu. Prejavuje sa to okrem iného v rozvoji nových, najmä tzv. hraničných disciplín (napr. psycholingvistika, sociolingvistika, etnolingvistika, filozofia jazyka) prevažne príbuzného – spoločenskovedného charakteru, ale pribudli aj odbory, ktoré zexaktňujú a zefektívňujú lingvistické výskumy – napr. matema-tická a počítačová lingvistika. V jej rámci sa už od 60. rokov minulého storočia rozvíja korpusová lingvistika napĺňajúc a súčasne sledujúc záujmy odborníkov z oblasti počítačového spracovania prirodzeného jazyka, spočiatku predovšet-kým anglického. Pre jazykovedca-bádateľa to prinieslo nevyhnutnosť ďalšej (počítačovej) gramotnosti, postupné opúšťanie ručnej excerpcie, kartoték a takmer výlučnej opory v jazykovej introspekcii, ako aj množstvo otázok ohľadom nových metód výskumu a spracovania výsledkov z materiálu dovtedy nebývalého rozsahu. Od neraz odmietavo znejúcej otázky „načo korpus?“ a striktného odmietania dodatočného vnášania lingvistických informácií do „čistého“ súboru slov v reálnych kontextoch sa postupne prešlo k objavova-niu/otváraniu ďalších možností využitia korpusu na jazykový výskum a pristúpilo sa aj k lingvistickým (najmä morfologickým a syntaktickým) ano-táciám korpusových textov. A to aj s vedomím existujúcich nástrah a rizík – anotácia, ani ručná, tobôž nie automatizovaná, nie je dokonalá a bezchybná, gramatické teórie sú rôzne a menia sa v čase atď. Do tohto procesu sa postupne zapojili aj jazyky flektívneho typu, ktorých formalizácia je síce náročnejšia, ale nie nemožná.

Slovensko zachytilo nástup budovania korpusov a rozvoja korpusovej lin-gvistiky v podstate až po r. 2000, keď už napríklad susední českí lingvisti mali k dispozícii 100-miliónový reprezentatívny korpus SYN2000. Najviac skúse-ností sa preto čerpalo aj vzhľadom na blízku príbuznosť jazykov práve z počítačovo- a korpusovolingvistických pracovísk v Českej republike.

1 Názov sme aktualizovali podľa F. Štíchu, ktorý pomenoval svoju grantovú úlohu Možnosti

a meze gramatiky češtiny ve světle Českého národního korpusu. Výskum v SNK prináša ďal-šie obmedzenia (Sokolová, 2005).

Možnosti a medze lingvistického výskumu... 8

2. Lingvistický výskum založený na korpusových zisteniach prináša báda-teľovi nepopierateľne veľa výhod, jeho konečný efekt však závisí od kvality úrovne počítačového vybavenia pracovísk, ale aj od pripravenosti a schopnosti lingvistov/slovakistov tento potenciál využiť. Základnou výhodou je možnosť overenia a ilustrácie teoretických postulátov, ktorá sa už v súčasnom lingvistic-kom výskume považuje za conditio sine qua non, ako o tom hovorí F. Štícha: „... lingvistiku ,deskriptivní´ či ,popisnou´, jíž jde – zjednodušeně řečeno – o pravidla a/nebo pravidelnosti výskytu potenciálních entit jazykového systému v reálném diskursu (v textech, v promluvách, v ,parole´), si nelze v budoucnu – dříve či později – představit jinak než jako lingvistiku ,korpusovou´; minimálně v tom smyslu, že všechna její tvrzení o ,existenci´, stylové hodnotě, frekvenci, textové distribuci či (míře) gramatičnosti uvažovaného výrazu budou vždy podložena korpusovými nálezy“ (Štícha, 2001, s. 161).

Korpusový materiál teda možno považovať za nevyhnutné empirické, des-kriptívne východisko lingvistického výskumu, ktoré bude fungovať ako základ explanačného zhodnotenia. Takéto chápanie možno nájsť u F. Štíchu, ktorý navrhuje rozlišovať akceptabilitu/prijateľnosť jazykovej štruktúry, ktorá sa bude vzťahovať na reálne javy langovo-parolové, a gramatickosť, ktorá je vyhradená pre oblasť primárne langovú. Nulová potencialita jazykovej štruktú-ry (t. j. jej nulová realizácia v korpuse) znamená, že takúto štruktúru označíme ako negramatickú, pozitívna potencialita jazykovej štruktúry znamená jej dolo-ženosť v korpuse, čo však nemusí značiť jej gramatickosť (porovnaj Štícha, 2001, s. 162). Napredujúce korpusovo-lingvistické výskumy (porov. napr. zborník Korpus jako zdroj dat o češtině, 2004) však ukazujú, že postulát o negramatickosti štruktúry vzhľadom na jej nulový výskyt v korpuse nemá reálnu platnosť. Na to by bol potrebný národný korpus jazyka, v ktorom by bol preukázateľne zachytený každý jazykový jav či prostriedok. Ak národné kor-pusy v súčasnosti disponujú len niekoľkými (dvoma, troma) stovkami miliónov textových jednotiek z (prevažne) písaných textov posledných desaťročí, nemô-žeme to považovať za úplné zachytenie daného jazyka či reči. „... dostatečně velký korpus (sbírka dokladů parole) sice může být ,objektivizací´ této parole, avšak z principiálních důvodů nemůže být ,objektivizací´ langue... základním materiálem pro gramatický výzkum (tj. pro explikaci langue) je právě tato langue (jako implicitní znalost jazyka), korpus může být pro takovou práci pouze inspirací a korektivem“ (Oliva – Doležalová, 2004, s. 10). Korpusovú lingvistiku ako jazykovednú disciplínu, ktorá systematicky pracuje s korpusom a jeho nástrojmi, aby lepšie poznala funkcie a štruktúru jazyka, definoval aj F. Čermák (2000, s. 17).

3. Založením oddelenia Slovenského národného korpusu (ďalej SNK) v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v roku 2002 sa otvorili nové možnosti aj v lingvistickom skúmaní súčasného slovenského jazyka. Hneď od roku 2003 sa


9

začala spolupráca oddelenia s FF PU v Prešove, na základe ktorej vznikol pro-jekt Morfosyntaktický výskum v rámci Slovenského národného korpusu (MŠ SR VEGA 1/3149/04).

Kolektív SNK bol v r. 2002 inštitucionalizovaný, aby realizoval projekt vy-budovania Národného korpusu slovenského jazyka a projekt elektronizácie jazykovedného výskumu v rokoch 2002 – 2006. Od roku 2003 do roku 2006 kolek-tív súčasne riešil úlohu výskumu a vývoja Komplexné spracovanie slovenského jazyka a jeho elektronizácia na účely jazykovedného výskumu tematického štátneho programu výskumu a vývoja Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti. Riešitelia zvolili nie celkom zvyčajný, pre používateľov aj trochu náročnejší postup sprístupňovania korpusu verejnosti (http://korpus.juls.savba.sk). Neča-kalo sa totiž na zhromaždenie dostatočného východiskového materiálu, z ktorého by sa po čase dal vytvoriť vyvážený či reprezentatívny korpus rele-vantnej veľkosti (odhaduje sa, že treba mať k dispozícii aspoň päťnásobné množstvo textov, aby sa dal „namixovať“ korpus vyvážený, reprezentatívny nielen z hľadiska štýlov, ale aj žánrov, regiónov, vedných odborov, umelec-kých škôl, periód a pod.), no priebežne sa sprístupňovali všetky texty. S každým významnejším prírastkom a zlepšením anotácie sa zverejňovala nová verzia, niekedy to boli aj dve verzie v priebehu roka. Od 30-miliónového kor-pusu zloženého takmer úplne z publicistických textov vo verzii prim-0.1 v r. 2003 sa SNK do konca r. 2006 rozrástol na približne 350 miliónov textových jednotiek s približne 20-percentným podielom umeleckých a 20-percentným podielom odborných textov vo verzii prim-3.0. Bol to pragmatický postup vzhľadom na dlhodobú absenciu korpusu slovenského jazyka a veľké zaostá-vanie za okolitými krajinami, ako aj vzhľadom na potreby koncipovania nové-ho výkladového Slovníka súčasného slovenského jazyka. Na lingvistický vý-skum v rámci grantu to však kládlo zvýšené nároky pri udržiavaní konzistencie najmä pri zisťovaní a hodnotení frekvencie skúmaných javov.

Rovnako náročné, spočiatku až problematické bolo využívanie morfologic-kej anotácie. V r. 2004 a 2005 bola k dispozícii len automatizovaná anotácia pomocou českého softvéru a českých značiek, ktorá mohla byť nápomocnou a orientačnou iba pri sledovaní niektorých javov, napr. základných kategórií pri substantívach a verbách s výnimkou vidu, ale na výskum napr. neflektívnych slovných druhov nebola takmer vôbec vhodná vzhľadom na rozdielnosť grama-tických teórií a rozdielnych slovnodruhových charakteristík v slovenskej a českej lingvistike. Ručná morfologická anotácia pomocou slovenských pravi-diel a značiek (Garabík – Gianitsová – Horák – Šimková, 2004) napredovala pomaly, prvý ručne anotovaný korpus bol sprístupnený až začiatkom r. 2006, aj to iba v rozsahu 322 600 textových jednotiek. Automatizovaná anotácia slo-venskými značkami na jeho základe bola značne nespoľahlivá. Zdokonalenie morfologickej anotácie na konci r. 2006 (ručne anotovaných 511 534 textových


jednotiek, automatizovaná anotácia vylepšená aj zapojením morfologického analyzátora a generátora tvarov slovenského jazyka vyvinutého v oddelení SNK) už bolo mimo možnosti zahrnutia do výskumu v tomto grante.

4. Keďže riešitelia grantu VEGA nemali do decembra 2005 k dispozícii verziu štýlovo vyváženého, kvalitne anotovaného korpusu, pôvodné ciele vý-skumu sa museli modifikovať, porov. aj názov tohto zborníka Sondy do morfo-syntaktického výskumu slovenčiny na korpusovom materiáli. Zameranie na výskum vybraných verbálnych a substantívnych tvarov a lexém zväčša koreš-pondovalo s dlhodobou vedecko-výskumnou orientáciou členov riešiteľského kolektívu a dalo sa realizovať aj v podmienkach budovania a premenlivosti materiálovej bázy. Spracovanie vybraných jazykových javov je v štúdiách zborníka prezentované zámerne v podobnej štruktúre ako v Longman Gram-mar of Spoken and Written English (1999) – v prehľadných tabuľkách a gra-foch podľa jednotnej úpravy. Na rozdiel od uvedenej gramatiky v kapitolách zo slovenskej korpusovej morfosyntaxe sa vzhľadom na chýbajúci korpus hovore-ných prejavov muselo vychádzať len z písaných textov z troch štýlových oblas-tí bez konverzačných (hovorených) textov. Korpus ako východisko pre morfo-syntaktický výskum bol zúžený na publicistické (centrálne a regionálne) texty, odborné, populárno-vedecké a umelecké texty v adekvátnom pomere, čo zna-mená na rozdiel od existujúcich gramatík výrazný posun k publicistickým a vedeckým textom (vo vyváženom korpuse prim-2.1-vyv bol pomer 60 % publicistická literatúra, 20 % umelecká literatúra, 20 % odborná literatúra ako odraz zastúpenia štýlov v súčasnej produkcii aj percepcii textov na Slovensku). V tomto zmysle vyvážený elektronický korpus (externe anotovaný – štýl, žá-ner) je výberom zo všetkých textov v Slovenskom národnom korpuse (Šimko-vá, 2004). Zatiaľ sa nám v lingvistickom výskume potvrdzuje, že čím väčšia starostlivosť sa venuje selekcii východiskových textov, tým objektívnejšie výsledky možno získať aj z početne menšieho korpusu. Neplatí to však pre všetky jazykové javy rovnako.

Autori štúdií pracovali podľa jednotnej metodiky pomocou korpusového manažéra Manatee s klientom Bonito. Spôsob, ako z korpusu získať požadova-né lingvistické informácie, je vyhľadávanie slova alebo tvaru v kontextových použitiach pomocou špeciálneho konkordančného (vyhľadávacieho) programu. Konkordančný program jednotlivé javy nielen zobrazí tak, ako sa v konkrét-nych kontextoch nachádzajú, ale poskytuje o nich aj frekvenčné, štatistické a bibliografické údaje, napr. absolútny počet výskytov v danom korpuse, vý-skyt v jednotlivých štýloch, výber autora, titulu a štýlu textu. Program umožňu-je skúmať aj širší kontext dokladov, ako je prednastavený počet slov pred alebo za hľadaným výrazom. Z ďalších nástrojov je nevyhnutné využívať filtre: pozi-tívny filter pri veľkom množstve javov rozličnej hierarchie, negatívny filter pri redundantných informáciách. Keďže vo väčšine prípadov sme skúmali tvary,


11

okrem hľadania pomocou lemy sme vyhľadávali aj konkrétne tvary pomocou funkcie word. Vyhľadávanie pomocou tagov bolo dosť nespoľahlivé, preto veľa času zabrala individuálna ručná kontrola materiálu. Predovšetkým pri výskume valencie je dôležitá štatistika kolokácií.

Doterajší výskum v troch verziách Slovenského národného korpusu potvr-dzuje, že kým na výskum frekventovaných jazykových prostriedkov lepšie vyhovuje frekvenčná distribúcia vo vyváženom korpuse (prim-2.0-vyv, prim-2.1-vyv), okrajové jazykové prostriedky treba skúmať v celých korpusových verziách (prim-2.0-all, prim-2.1-all). Keďže, ako sme už uviedli, na začiatku výskumu nebola k dispozícii verzia štýlovo vyváženého, spoľahlivo anotova-ného korpusu, začali sme skúmať okrajové javy slovenského gramatického systému, ktorých nižšia frekvencia dovoľovala aj manuálnu kontrolu získaného materiálu (Stašková – Sokolová – Kášová, 2005).

Silnou stránkou korpusových výskumov sú údaje o frekvencii dokladov, preto sa v každej štúdii uvádza: • frekvencia morfosyntaktických prostriedkov v korpuse (celkovo podľa

štýlov – štýlová disperzia); • pomerná frekvencia (v pomere k podielu daných textov), ktorá má vyššiu

výpovednú hodnotu než celková frekvencia, porov. Stašková – Sokolová – Kášová, 2005. Pri interpretácii morfosyntaktických javov sa využíva možnosť, ktorú kor-

pusový výskum ponúka – overenie komunikačných funkcií v prirodzených komunikačných modeloch (porov. štúdie o kondicionáli). Pri každom skúma-nom jave sme interpretovali relevantné parametre jeho statusu vyplývajúce z jeho východiskovej definície.

5. Osobitne cenným prínosom práce na grante Morfosyntaktická analýza Slovenského národného korpusu je spolupráca študentov a doktorandov. V oddelení SNK JÚĽŠ SAV sa na lingvistických anotáciách podieľali študenti a absolventi Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viacerí z nich sa zapojili aj do prípravy materiálu a spracovania výsledkov výskumu v tomto zborníku. Výsledkom doterajšieho zapojenia študentov FF PU do vý-skumu sú aj diplomové práce pod vedením M. Sokolovej: výskum transgresívu a činného prítomného particípia (Zdena Bugajová), výskum verbálneho sub-stantíva (Erika Gregusová), výskum imperatívu (Anna Krellová), výskum pronomín (Júlia Timčová), výskum numerálií (Daniela Kalaninová), výskum kondicionálu (Vladimír Dziak a Slavomíra Rabatinová), a pod vedením J. Nižníkovej: výskum valencie slovies (Zuzana Mattová, Daniela Vidová). Via-cerí študenti a doktorandi vystúpili s čiastkovými výsledkami na vedeckých konferenciách.


Pri získavaní inšpirácií, zadávaní a vedení diplomových a doktorandských prác bola dôležitá tímová spolupráca sústredená do jedného týždňa v rámci viacerých špeciálnych workshopov zvyčajne pred začiatkom semestra. Na workshopoch sa zúčastňovali aj predstavitelia z českých pracovísk, napr. Fran-tišek Štícha (Ústav pro jazyk český AV ČR Praha), Jan Hajič, Zdeňka Urešová a Veronika Kolářová (Ústav formální a aplikované lingvistiky MFF UK Praha), od ktorých získali riešitelia projektu významnú metodickú pomoc.

Práca na grante Morfosyntaktická analýza Slovenského národného korpusu sa napokon stala prvou koncepčnou a systematickou sondou do možností a obmedzení korpusového výskumu na Slovensku. Pri uzatváraní a rekapitulá-cii tejto prvej fázy môžeme konštatovať, že bola vytvorená základná metodika lingvistickej práce s rozsiahlym korpusom textov, získali sa štatisticky presné informácie o distribúcii skúmaných javov, čo môže prispieť k ich presnejšiemu opisu v budúcich pravopisných či gramatických príručkách. Keďže sa medzi-tým zväčšila a skvalitnila materiálová báza Slovenského národného korpusu, veríme, že podobné výskumy budú pokračovať a prinášať ďalšie relevantné výsledky, z ktorých bude možné vytvoriť syntetický morfosyntaktický opis slovenského jazyka.

Literatúra BIBER, D. – JOHANSSON, S. – LEECH, G. – CONRAD, S. – FINEGAN, E.:

Longman Grammar of Spoken and Written English. Harlow: Longman 1999. BUGAJOVÁ, Z.: Deklinácia cudzích proprií. In: Študentská vedecká konferencia.

Zborník abstraktov. Zost. D. Slančová – I. Žarnovská. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2005, s. 11 – 12.

CZABALOVÁ, L.: Analýza aj, ani, i – využitie a fungovanie v Slovenskom národ-nom korpuse. In: Študentská vedecká konferencia. Zborník abstraktov. Zost. D. Slančová – I. Žarnovská. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2006, s. 11 – 12.

ČERMÁK, F.: Jazykový korpus: Prostředek a zdroj poznání. In: Studie z korpusové lingvistiky. Acta Universitatis Carolinae. Philologica 3 – 4. Praha: Univerzita Karlova – Nakladatelství Karolinum 2000, s. 15 – 37.

DZIAK, V. – RABATINOVÁ, S.: Korpus verzus tradícia. In: Študentská vedecká konferencia. Zborník abstraktov. Zost. D. Slančová – I. Žarnovská. Prešov: Filo-zofická fakulta Prešovskej univerzity 2005, s. 17 – 19.

DZIAK, V. – RABATINOVÁ, S.: Temporálna súslednosť na základe korpusových zistení. In: Študentská vedecká konferencia. Zborník abstraktov. Zost. D. Slančo-vá – I. Žarnovská. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2006, s. 17 – 19.

GARABÍK, R. – GIANITSOVÁ, L. – HORÁK, A. – ŠIMKOVÁ, M.: Tokenizácia, lematizácia a morfologická anotácia Slovenského národného korpusu. In: http://korpus.juls.savba.sk, 2004.


13

GIANITSOVÁ, L.: Zamyslenie nad výučbou zámen a čísloviek pri príprave morfolo-gickej anotácie SNK. In: Tradiční a netradiční metody a formy práce ve výuce českého jazyka na základní škole. Sborník prací z mezinárodní konference konané 19. 3. 2004 na Pedagogické fakultě UP v Olomouci. Ed. M. Polák, K. Vodrážko-vá. Olomouc: Univerzita Palackého, 2005, s. 53 – 65.

GIANITSOVÁ, L.: Jazykový korpus a nové dimenzie výskumu a výučby jazyka. In: Slovo o slove. Zborník Katedry slovenského jazyka a literatúry PdF Prešovskej univerzity. Roč. 11. Prešov: KSJL PdF PU, 2005, s. 27 – 36.

GIANITSOVÁ, L.: K morfologickej variantnosti v deklinácii feminín a neutier (niek-toré frekvenčné ukazovatele). In: Študentská vedecká konferencia. Zborník abs-traktov. Zost. D. Slančová – I. Žarnovská. Prešov: FF PU 2005, s. 20 – 22.

HORÁK, A. – GIANITSOVÁ, L. – ŠIMKOVÁ, M. – ŠMOTLÁK, M. – GARABÍK, R.: Slovak National Corpus. In: Text, Speech and Dialogue. 7th International Conference TSD 2004 Proceedings. Ed. P. Sojka, I. Kopeček, K. Pala. Berlin – Heidelberg: Springer – Verlag 2004, s. 89 – 94.

Korpus jako zdroj dat o češtině. Ed. P. Karlík. Brno: Masarykova univerzita v Brně 2004.

LOPATKOVÁ, M. – ŽABOKRTSKÝ, Z. a kol.: Tektogramaticky anotovaný valenč-ní slovník českých sloves. Praha: Universitas Carolina Pragensis 2002.

OLIVA, K. – DOLEŽALOVÁ, D.: O korpusu jako o zdroji jazykových dat. In: Kor-pus jako zdroj dat o češtině. Ed. P. Karlík. Brno: Masarykova univerzita v Brně 2004, s. 7 – 10.

Slovenčina a čeština v počítačovom spracovaní. Zborník referátov zo seminára (Bratislava 26. – 27. októbra 2001). Red. A. Jarošová. Bratislava: Veda 2001.

Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2005. Do-stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk.


SOKOLOVÁ, M.: Koncepcia slovenskej korpusovej morfosyntaxe. In: Jazyk a ko-munikácia v súvislostiach. Bratislava: FF UK, 2005 s. 284 – 297.

STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení v tradičných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Gramatika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2005, s. 60 – 61.

ŠIMKOVÁ, M.: Možnosti využitia SNK na štúdium slovenského jazyka. In: Studia Academica Slovaca. 33. Red. J. Mlacek, Bratislava: Stimul – Centrum informati-ky a vzdelávania FF UK 2004, s. 204 – 217.

ŠTÍCHA, F.: Gramatický výskum dříve a dnes: korpus jako výzva. In: Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Zost. M. Šimková. Bratisla-va: Veda 2003a. s. 24 – 31.

ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha: Argo 2003b. ŠTÍCHA, F.: Kritéria gramatičnosti (Korpus jako argument a inspirace). In: Slovo

a slovesnost, 62, 2001, s. 161 – 175. ŠTÍCHA, F. – HOLUBOVÁ, V.: Okazionální slovesné vazby v českém národním

korpusu. In: Jazyky a jazykověda. Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy – Ústav českého národního korpusu 2004, s. 273 – 284.


Teoretické základy synchronní mluvnice spisovné češtiny. In: Slovo a slovesnost, 1975, s. 18 – 46.

Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Zost. M. Šimková. Bratislava, Veda 2003.

15

I.

Výskum verbálnych tvarov a lexém na korpusovom materiáli

16

Výskum primárnych statických slovies

Martina Ivanová Za najdôležitejšie údaje, ktoré možno z korpusových dát za účelom valen-

čného výskumu získať, možno považovať v prvom rade zachytenie synchrónnej dynamiky jazykového systému, ktorá sa prejavuje na úrovni delimitácie polysé-mantov. Ide tu otázku vymedzovania jednotlivých slovesných lexií, pri ktorých sa možno oprieť nielen o lexikálnosémantické, pragmatické a kognitívne činitele, ale pri verbálnych lexémach aj o porovnanie príslušných valenčných štruktúr. Korpusový výskum môže tiež zachytiť výskyt slovesa s novými triedami partici-pantov, ktorý sa môže stať základom vzniku novej lexie.

Na úrovni syntaktickej valencie slovesa môže korpusový výskum odhaliť výskyt okazionálnych (neuzuálnych) väzieb, prípadne relativizovať mieru spomínanej okazionálnosti na základe výskytu tej-ktorej väzby v korpuse (po-rovnaj takto zameraný výskum u F. Štíchu a V. Holubovej, 2004, s. 273).

Výhodou korpusového výskumu pre oblasť lexikografického spracovania valencie je materiálová dostupnosť (dostupnosť dokladov o tom, ako sa jazyk reálne používa, nie je potrebné vymýšľať príkladové vety), čím sa dosahuje tzv. uzuálna relevancia príkladov.

1. Frekvencia a štýlová distribúcia statických slovies v korpuse Zisťovanie frekvencie statických slovies v korpuse komplikovalo niekoľko

skutočností. V prvom rade je to polysémickosť slovies, teda skutočnosť, že veľké množstvo statických lexií vystupuje v pozícii sémantických motivátov, je teda výsledkom transpozičných a intenzno-extenzných derivácií z primárnych dynamických významov. Pri vysokej frekvencii takýchto verbálnych polysé-mantov sa nemožno k frekvencii jednotlivých statických lexií dopracovať ani individuálnym prezretím a selekciou jednotlivých lexií slovesných polysémantov.

Jednou z možností je overovať frekvenciu takýchto statických lexií na zá-klade formálnej valenčnej štruktúry. Ako príklad možno uviesť polysémant ísť, ktorý má vo verzii SNK prim-2.0-public-all až 62 483 dokladov. Pri zadaní lemy „ísť“ a lemy „o“ sme zistili výskyt 19 446 dokladov, ktoré možno na základe formálneho stvárnenia pravointenčného participanta bezpečne identifi-kovať ako statické jednotky (statický význam „týkať sa niekoho, niečoho“). Takáto možnosť je však obmedzená na prípady tých statických lexií, ktorých

Martina Ivanová

17

pravointenčný participant má v štruktúre polysémantu jedinečné formálne stvárnenie.

Z toho dôvodu sme boli nútení podrobiť štatistickému výskumu len primár-ne statické slovesá. V prvom rade sme z nášho výskumu museli vylúčiť naj-frekventovanejšie slovesné jednotky s primárnymi statickými významami byť a mať, keďže pri vysokej frekvencii spomínaných jednotiek neexistuje spoľah-livý nástroj na odlíšenie autosémantických slovies byť, mať a synsémantických slovies byť, mať ako kopúl, resp. relátorov modálnosti, kategoriálnosti a limit-nosti.

Z rovnakých dôvodov sme z korpusového výskumu vylúčili aj heterogénne polysémanty s primárnymi statickými významami, ktoré vystupujú ako moti-vanty sekundárnych dynamických významov (napr. vyzerať, bývať, vidieť sa, deliť sa, stačiť). Na druhej strane však uvádzame frekvenciu statických výz-namov tých slovies, pri ktorých bolo možné z dôvodu ich nízkej frekvencie manuálne vyselektovať statické lexie (v našom výskumnom materiáli ide o sloveso obkolesovať s akčným dynamickým významom „postaviť sa okolo“). Overovanie frekvencie primárnych statických slovies komplikovali aj ďalšie skutočnosti. V ďalšom kroku sme boli nútení vylúčiť z výskumu prípady ho-monymných statických a dynamických polysémantov (napr. stáť1 – stáť2, zod-povedať1 – zodpovedať2). V prípade dvoch homonymných slovies sme frek-venciu stanovili na základe manuálneho prezretia všetkých dokladov (sloveso pozostávať homonymné s distributívnym slovesom k zostávať a sloveso paso-vať homonymné s akčným dynamickým slovesom s významom „povyšovať do rytierskeho stavu“).

Ďalším problémom bol vysoký počet reflexívnych statických slovies a možnosť ich presného frekvenčného zachytenia. Spoľahlivosť štatistických údajov komplikovala najmä homonymia reflexívneho exponentu sa (lexikálne sa ako pronomen verzus morfematické sa so statusom derivačnej, gramatickej, resp. prázdnej lexikálnej morfémy). Problém zachytenia frekvencie reflexív-nych verb sme riešili takto:

Bezproblémovo bolo možné určiť frekvenciu statických slovies s prázdnou lexikálnou morfémou, reflexív tantum (10 slovies): páčiť sa, týkať sa, podobať sa, ponášať sa, týčiť sa, zmestiť sa, pozdávať sa, šiknúť sa, klenúť sa, kľukatiť sa.

Pri ostatných slovesách situáciu komplikovala 1. homonymia reflexívnych transformátov dynamických slovies a reflexívnych statických slovies, resp. homonymia pronominálneho sa a derivačného segmentu sa, 2. homonymia nereflexívneho slovesa a jeho reflexívneho derivátu, ktorá sa zakladá na lema-tizovaní exponentu sa bez ohľadu na jeho status, 3. pozícia sa vo vetnej štruk-túre (značná vnútrovetná vzdialenosť medzi slovesom a exponentom sa). Tieto problémy sa vyskytovali pri tejto skupine statických reflexívnych slovies:

Výskum primárnych statických slovies 18

podať sa, konať sa, rozkladať sa, rozprestierať sa, vzťahovať sa, nachádzať sa, členiť sa, odohrávať sa, uskutočňovať sa, uskutočňovať sa.

Zistenie frekvencie týchto slovies preto predpokladá vyhľadávanie pro-stredníctvom dvoch samostatných lem: slovesa a exponentu sa v antepozícii i postpozícii k slovesnej jednotke, a to aj vzhľadom na výskyt iných potenciál-nych lem v pozícii medzi slovesom a exponentom sa (v našom výskume sme vyhľadávanie obmedzili na maximálne tri ľubovoľné lemy vyskytujúce sa medzi slovesom a exponentom sa). Z toho dôvodu frekvencia týchto jednotiek nevykazuje absolútnu presnosť. Nazdávame sa však, že početnosť ďalších dokladov v iných pozíciách je taká nízka, že to neovplyvní predstavu o frek-vencii a fungovaní spomínaných jednotiek v podsystéme statických slovies.

Celkovo sme analyzovali 50 statických slovesných lexém. Prehľad štatis-tických výsledkov týkajúcich sa frekvencie a štýlovej distribúcie slovies získa-ných z verzie prim-2.0-vyv ponúkame v nasledujúcej tabuľke, statické lexémy sú na základe frekvencie zoradené zostupne:

Tabuľka 1. Frekvencia primárnych statických slovies

Sloveso: Frekvencia: Publicistický š.: Odborný š.: Umelecký š.:

patriť 20110 11415 4998 3697 znamenať 15633 8443 4384 2806 potrebovať 12705 6924 2097 3684 týkať sa 5842 3999 1194 649 páčiť sa 5245 2637 421 2187

obsahovať 4956 2413 2305 238 nachádzať sa 4736 2688 1499 549 pochádzať 4223 1749 1717 757 konať sa 4073 2931 643 499 vyplývať 3736 2208 1189 339 súvisieť 3514 1694 1413 407 závisieť 3217 1585 1217 415 vlastniť 2131 1510 347 274

vyhovovať 2040 1229 471 340 podobať sa 1912 572 698 642 odohrávať sa 1456 639 436 381

vládať 1452 248 105 1099 vzťahovať sa 1231 519 565 147 disponovať 1187 891 257 39 pozostávať 1063 367 559 137 figurovať 956 798 121 37 sídliť 939 575 199 165 trčať 680 127 92 461

pozdávať sa 650 324 40 286 uskutočňovať sa 632 320 231 81 zdržiavať sa 600 301 98 201 prameniť 584 247 217 120

Martina Ivanová

19

Sloveso: Frekvencia: Publicistický š.: Odborný š.: Umelecký š.:

rozprestierať sa 515 113 146 256 zmestiť sa 497 274 76 147

symbolizovať 486 204 242 40 ponášať sa 404 43 74 287 týčiť sa 309 49 54 206

prináležať 256 123 96 37 prislúchať 249 93 116 40 tkvieť 175 85 50 40

kontrastovať 158 75 32 51 rozkladať sa 151 28 67 56 hraničiť 144 84 33 27

imponovať 120 69 25 26 susediť 109 48 24 37 pasovať 104 56 14 34 členiť sa 93 17 66 10 náležať 90 40 39 11 čnieť 87 20 17 50

hniezdiť 73 22 12 39 slušať 61 22 23 16

klenúť sa 58 7 15 31 kľukatiť sa 37 8 6 23 obostierať 26 1 5 26 konvenovať 22 11 7 4

Získané frekvenčné zistenia možno konfrontovať aj s lexikografickým za-

chytením slovies vo Valenčnom slovníku slovenských slovies (1998, ďalej VSSS). Pri zisťovaní spracovania jednotlivých statických jednotiek možno dôjsť k záveru, že z dvadsiatich najfrekventovanejších slovies, ktorých výskyt v korpuse presahuje 1000 dokladov, valenčný slovník zachytáva len osem (absentujú slovesá obsahovať, pochádzať, vyplývať, súvisieť, závisieť, vlastniť, vyhovovať, podobať sa, odohrávať sa, vzťahovať sa, disponovať, pozostávať). Na druhej strane však VSSS spracúva statické slovesá s nízkou pozitívnou potencionalitou (napr. ľúbiť sa, písať sa, biť sa). Je to výsledok lexikografické-ho zachytenia valencie jestvujúcich reflexívnych pendantov všetkých nerefle-xívnych slovies. Takýto prístup však relativizuje úmysel zachytiť valenciu najfrekventovanejších slovies, ako sa to avizuje v teoreticko-metodologickom úvode slovníka.

Frekvenčné údaje poukazujú na fungovanie podsystému statických slovies, v ktorého centre je špecifikácia elementárnych typov relácií posesívnosti (pat-riť, vlastniť), lokalizovanosti (nachádzať sa, obsahovať), temporálnosti (konať sa), dependancie (týkať sa, vzťahovať sa, súvisieť, závisieť), hodnotenia (páčiť sa, vyhovovať) a znakovosti (znamenať). Možno povedať, že dané slovesné


jednotky fungujú ako centrálne, prototypické predikáty jednotlivých sémantic-kých podskupín.

Z hľadiska miesta statických slovies v lexikálnej zásobe jazyka možno kon-štatovať, že väčšina statických slovies sa zaraďuje do prechodnej sféry lexikál-nej zásoby. Do jadra lexikálnej zásoby, ktoré možno orientačne vymedziť poč-tom 3000 jednotiek, patrí niekoľko najfrekventovanejších statických slovies (patriť, znamenať, potrebovať, nachádzať sa, týkať sa, obsahovať, pochádzať, zodpovedať, vlastniť).

Nízku frekvenciu slovies náležať, prislúchať, tkvieť, prináležať možno vy-svetliť na základe prítomnosti štýlového príznaku knižnosti. Nižšia frekvencia sa v tomto prípade spája s obmedzeným využitím v istých typoch komunikač-ných situácií (nevšednosť, prestížnosť).

Okrem údajov o celkovej frekvencii statických slovies prinášajú korpusové zistenia zásadné poznatky o štýlovej disperzii statických slovies. Podľa frek-venčných údajov na základe pomerného zastúpenia sa väčšina slovies vyskytu-je najčastejšie v odborných textoch, výnimku tvoria len slovesá hodnotenia, ktoré dominujú v umeleckom štýle, najmenšiu frekvenciu vykazujú statické slovesá v publicistickom štýle. Štýlovú distribúciu slovies zachytávajú nasledu-júce grafy:

Graf 1. Absolútna frekvencia Graf 2. Pomerná frekvencia

Korpusová analýza teda odhaľuje, že vyjadrenie o preferenčnom výskyte

statických slovies v textoch odborného štýlu nemožno generalizovať, relevan-tnejšie sa javí diferencovať vyjadrenia o štýlovej distribúcii slovies vzhľadom na jednotlivé sémantické podskupiny.

V nasledujúcich tabuľkách zachytávame percentuálny podiel výskytu jed-notlivých slovies v príslušných štýloch. Slovesá v tabuľkách sú zoradené zo-stupne.

Absolútna frekvencia

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

publicistický štýl odborný štýl umelecký štýl

Pomerná frekvencia

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

publicistický štýl odborný štýl umelecký štýl

Martina Ivanová

21

Tabuľka 2. Štýlová distribúcia statických slovies Publicistický štýl Odborný štýl Umelecký štýl Sloveso % po-

diel Sloveso % po-

diel Sloveso % po-

diel figurovať 83,47 členiť sa 70,96 vládať 75,68 disponovať 75,06 pozostávať 52,58 ponášať sa 71,03 konať sa 71,96 symbolizovať 49,79 trčať 67,79 vlastniť 70,85 prislúchať 46,58 týčiť sa 66,66 týkať sa 68,45 obsahovať 46,5 kľukatiť sa 62,16 sídliť 61,23 vzťahovať sa 45,89 čnieť 57,47 vyhovovať 60,24 rozkladať sa 44,37 klenúť sa 53,44 vyplývať 59,1 náležať 43,33 hniezdiť 53,42 hraničiť 58,33 pochádzať 40,65 rozprestierať sa 49,7 imponovať 57,5 súvisieť 40,21 pozdávať sa 44 patriť 56,76 závisieť 37,83 páčiť sa 41,69 nachádzať sa 56,75 slušať 37,7 rozkladať sa 37,08 zmestiť sa 55,13 prináležať 37,5 susediť 33,94 potrebovať 54,49 prameniť 37,15 podobať sa 33,57 znamenať 54 uskutočňovať sa 36,55 zdržiavať sa 33,5 pasovať 53,84 podobať sa 36,5 pasovať 32,69 uskutočňovať sa 50,63 vyplývať 31,82 kontrastovať 32,27 páčiť sa 50,27 konvenovať 31,81 zmestiť sa 29,57 zdržiavať sa 50,16 nachádzať sa 31,65 potrebovať 28,99 konvenovať 50 odohrávať sa 29,94 slušať 26,22 pozdávať sa 49,84 tkvieť 28,57 odohrávať sa 26,16 závisieť 49,26 rozprestierať sa 28,34 tkvieť 22,85 obsahovať 48,68 znamenať 28,04 imponovať 21,66 tkvieť 48,57 klenúť sa 25,86 prameniť 20,54 súvisieť 48,2 patriť 24,85 hraničiť 18,75 prináležať 48,04 vyhovovať 23,08 patriť 18,38 kontrastovať 47,46 hraničiť 22,91 konvenovať 18,18 náležať 44,44 susediť 22,01 znamenať 17,94 susediť 44,03 disponovať 21,65 pochádzať 17,92 odohrávať sa 43,88 sídliť 21,19 sídliť 17,57 prameniť 42,29 imponovať 20,83 vyhovovať 16,66 vzťahovať sa 42,16 týkať sa 20,43 prislúchať 16,06 symbolizovať 41,97 kontrastovať 20,25 prináležať 14,45 pochádzať 41,41 čnieť 19,54 závisieť 12,9 prislúchať 37,34 ponášať sa 18,31 pozostávať 12,88 slušať 36,06 týčiť sa 17,47 vlastniť 12,85 pozostávať 34,52 potrebovať 16,50 uskutočňovať sa 12,81 hniezdiť 30,13 hniezdiť 16,43 konať sa 12,25 podobať sa 29,91 zdržiavať sa 16,33 náležať 12,22 čnieť 22,98 vlastniť 16,28 vzťahovať sa 11,94 rozprestierať sa 21,94 kľukatiť sa 16,21 nachádzať sa 11,59 kľukatiť sa 21,62 konať sa 15,78 súvisieť 11,58 trčať 18,67 zmestiť sa 15,29 týkať sa 11,1 rozkladať sa 18,54 trčať 13,52 členiť sa 10,75 členiť sa 18,27 pasovať 13,46 vyplývať 9,07


vládať 17,07 figurovať 12,65 symbolizovať 8,23 týčiť sa 15,85 páčiť sa 8,02 obsahovať 4,8 klenúť sa 12,06 vládať 7,23 figurovať 3,87 ponášať sa 10,64 pozdávať sa 6,15 disponovať 3,28 figurovať 83,47 členiť sa 70,96 vládať 75,68

Ukazuje sa, že najvyšší percentuálny podiel v publicistickom štýle má slo-

veso figurovať, ktoré vyjadruje význam relačnej klasifikácie, resp. význam abstraktnej lokalizácie. Vysoké percento zastúpenia má aj sloveso konať sa ako predikát temporálnosti, ďalej slovesá vyjadrujúce reláciu posesívnosti (dispo-novať, vlastniť) a slovesá vyjadrujúce reláciu dependencie (týkať sa, vyplývať). Naopak, najnižší percentuálny podiel zastúpenia v publicistickom štýle majú slovesá vyjadrujúce reláciu lokalizácie (klenúť sa, týčiť sa, kľukatiť sa) a slovesá vyjadrujúce reláciu similarity (ponášať sa, podobať sa). Pokiaľ ide odborný štýl, najvyšší percentuálny podiel výskytu vykazujú slovesá vyjadru-júce reláciu partitívnosti (členiť sa, pozostávať, obsahovať), slovesá vyjadrujú-ce reláciu posesívnosti (prislúchať, náležať) a slovesá vyjadrujúce reláciu kon-tiguity a dependencie (vzťahovať sa, súvisieť, závisieť). Najnižší percentuálny podiel zastúpenia vykazujú slovesá axiologickej relácie (pozdávať sa, páčiť sa, pasovať) a slovesá lokalizačnej relácie (trčať, kľukatiť sa). Opačné percentuál-ne rozloženie možno pozorovať pri umeleckom štýle, kde najvyšší percentuál-ny podiel vykazujú slovesá vyjadrujúce reláciu lokalizácie (trčať, týčiť sa) a slovesá vyjadrujúce axiologickú reláciu (páčiť sa, pozdávať sa), najnižší zasa slovesá partitívnosti (členiť sa, obsahovať) a kontiguity a dependencie (vyplý-vať, súvisieť). Podobnú distribúciu vykazuje aj sloveso vládať blízke významu modálnej schopnosti.

2. Fázová modifikácia statických slovies Ako jedna z vlastností fázových slovies sa uvádza to, že „nepodliehajú

v zásade ani bežne modifikácii pomocou limitných alebo fázových slovies“ (VSSS, s. 11). K podobnému záveru dochádza aj J. Nižníková: „Vzhľadom na skutočnosť, že statické slovesá vyjadrujú statické vzťahy a stavy, nepodliehajú fázovým a vo väčšine prípadov ani modálnym modifikáciám“ (2001, s. 122 – 123). V korpusovej verzii prim-2.0-public-all sme však zistili výskyt 105 do-kladov fázovej modifikácie statických slovies inchoatívnym funktorom začať, a to pri statických slovesách chýbať (47 dokladov), existovať (22 dokladov), pozdávať sa (7 dokladov), podobať sa (8 dokladov), páčiť sa (8 dokladov), jestvovať (5 dokladov), patriť (4 doklady), znamenať (2 doklady), hraničiť (2 doklady), vyskytovať sa, stačiť, tkvieť, symbolizovať, nazývať sa, konať sa, vzťahovať sa (1 doklad).

Martina Ivanová

23

Pri interpretácii uplatnenia fázovej modifikácie sa pri jednotlivých slove-sách budeme opierať o sémantiku slovies a ich klasifikáciu v jednotlivých sémantických podskupinách. Jednoznačne možno interpretovať uplatnenie fázovej modifikácie pri existenčných predikátoch jestvovať a existovať, keďže ich príslušnosť do skupiny statických slovies nie je jednoznačná. Vo VSSS sa interpretujú ako procesné slovesá, hoci v spracovaní hesiel je sémantický prí-znak dynamickosť v zátvorkách, čím sa poukazuje na jeho oslabenie. Možno konštatovať, že existenčné slovesá sa blížia k významu statických slovies v prípadoch, keď vyjadrujú komplexný typ relácie „existencia + lokalizácia“. Po manuálnom prezretí jednotlivých dokladov sme zistili, že fázová modifiká-cia sa pri týchto existenčných slovesách uplatňuje bezvýhradne v tých prípa-doch, ktoré vyjadrujú elementárnu reláciu existencie:

Príklady: Od začiatku oktobra <začal existovať> Slovensko-ruský plynárenský dom. – Odvtedy <začali existovať> dvaja Cayceovia, jeden spiaci a druhý bdiaci. – On <nezačal existovať> a neprestane existovať. – My sme <začali jestvovať> v okamihu, ktorý sa dá časovo určiť. – Presne jeho chcel a začal milovať skôr, ako <začal jestvovať>.

V zásade však možno konštatovať, že uplatňovanie fázovej modifikácie pri existenčných slovesách posilňuje vedomie ich príslušnosti k skupine pro-cesných predikátov.

Najviac dokladov uplatnenia fázovej modifikácie sme zaznamenali pri slo-vese chýbať. VSSS ho spracúva ako polysémické sloveso s dvoma statickými lexiami s parafrázami významov 1. „pociťovať nedostatok, stratu“; 2. „byť neprítomný“. Podľa nášho názoru však treba odlíšiť prípady, keď sloveso po-menúva psychosomatický dej (čo je naznačené už v samotnej parafráze výz-namu prostredníctvom komponentu „prežívať“), od prípadov, pri ktorých slo-veso pomenúva neprítomnosť posesívneho vzťahu:

(1) Po čase dieťa <začalo chýbať> aj jemu. (2) Školám <začali chýbať> peniaze. Predikát chýbať v príklade (1) možno interpretovať ako jednotku zo séman-

tickej podskupiny psychických predikátov, zatiaľ čo sloveso v príklade (2) patrí do sémantickej podskupiny predikátov posesívnosti. Dôkazom tejto klasifikácie je synonymia posesívneho predikátu s konverzným predikátom posesívnosti nemať: Školám chýbajú peniaze. – Školy nemajú peniaze. Rovnaký postup nemožno pri psychickom predikáte uplatniť: Dieťa mu chýba. – Nemá die-ťa.(?). Nazdávame sa, že práve toto odlíšenie nám pomôže interpretovať vyso-ký výskyt uplatnenia fázovej modifikácie pri analyzovanom slovese. Po manu-álnom prezretí príkladov fázovej modifikácie sme prišli k záveru, že väčšina dokladov reprezentuje práve fázovú modifikáciu psychického predikátu.

Fázová modifikácia sa však realizovala aj v prípadoch posesívneho vý-znamu slovesa chýbať:


Príklady: FNM SR <začali chýbať> dividendy. – Po vypadnutí z druhej a neskôr z tretej ligy, <začali chýbať> nielen financie, ale odišlo aj množstvo hráčov.

V jednom zo svojich významov sloveso chýbať označuje neprítomnosť v priestore, teda typ mikrosituácie „niekto/ niečo nie je niekde“, na základe čoho ho možno klasifikovať ako lokalizačný predikát. Modifikácia funktorom fázovosti sa opiera o to, že v nasledujúcom príklade statický predikát chýbať označuje opakovaný dej:

Príklad: Potom som na nasledujúcej hodine chýbal a potom <začala chýbať> ona. Možnosť fázovej modifikácie pri statických predikátoch posesívnosti sa dá

vysvetliť prostredníctvom skutočnosti, že posesívne predikáty môžu vyjadro-vať vlastníctvo (posidenciu) relatívne stále, ale aj temporálne obmedzené. Pri primárne statickom posesívnom predikáte patriť však pozorujeme realizáciu fázovej modifikácie najčastejšie v prípadoch, keď dané sloveso označuje začle-nenie do triedy:

Príklady: Konkrétne v okrese Malacky stredisko <začalo patriť> pod okresné mesto. – Medzi mojich známych <začali patriť> cudzinci. – Tým, že sa vyjadrujete k čomukoľvek, <začnete patriť>, či chcete, alebo nie, do elitárskych skupín.

Fázová modifikácia sa uplatňuje aj v prípadoch, keď sloveso vyjadruje ko-reláciu dvoch objektov (termín pozri Grepl – Karlík, 1998, s. 122), a to ako podobnosť objektov (podobať sa) alebo ako axiologickú reláciu (páčiť sa):

Príklady: <Začal sa mi páčiť> New York. – <Začali sa mu páčiť> dievčatá. – Bratislava nie je už Jeruzalemom Uhorska, ale<začala sa podobať> na Jabne. – Kroll sa za posledných dvadsať rokov zmenil, <začal sa podobať> na ostatných.

V prípadoch slovies z ostatných sémantických skupín možno považovať uplatnenie fázovej modifikácie za okrajovú záležitosť, keďže príklady z korpusu nepresahujú počet dokladov väčší ako dva. Nízka pozitívna potencia-lita fázového operátora pri týchto slovesách potvrdzuje, že platnosť statického významu nemá priebeh a nepredstavuje zmenu kvality. Statické významy však majú rozmer, ktorý možno označiť ako trvanie platnosti. Tento rozmer môže byť reprezentovaný škálou od punktuálnej až k nekonečnej platnosti. Práve oba krajné póly – statické významy s punktuálnou platnosťou a statické významy s atemporálnou platnosťou – sú ťažko fázovateľné (pozri Kořenský, 1980, s. 192). Avšak pri statických významoch v prechodnom pásme, teda pri prípa-doch temporálne obmedzenej platnosti vzťahu (na základe dokladov možno konštatovať, že ide najmä o statické relácie prináležitosti objektov, podobnosti objektov a axiologickej relácie), použitie operátora signalizujúceho fázu plat-nosti vylúčiť nemožno. Zároveň však platí, že fázová modifikácia oslabuje „statickosť“ slovesných jednotiek a posilňuje pri nich význam procesnosti (možnosť aplikovať otázku: Čo sa deje?). Napriek relatívne nízkej pozitívnej potencialite výskytu fázového exponentu so statickým slovesom však bude potrebné relativizovať tvrdenie o neuplatňovaní fázovej modifikácie v tejto sémantickej podskupine slovies.

Martina Ivanová

25

3. Problematika modálnosti pri statických slovesách Pri otázke možnosti modálnej modifikácie statických slovies vychádzame

z definície, že modálne slovesá alebo základné modálne výrazy sú prostried-kami na vyjadrenie modálnosti, ktoré prešli procesom gramatikalizácie (Ďuro-vič, 1956, s. 61). V súvislosti s modálnou modifikáciou statických slovies teo-retické práce konštatujú niekoľko obmedzení. V prvom rade sa uvádza, že statické slovesá vo väčšine prípadov nepodliehajú modálnej modifikácii, pri-čom výnimkou sú niektoré porovnávacie statické slovesá, ktoré sa môžu modi-fikovať z hľadiska vzťahu hovoriaceho k slovesu (porovnaj Nižníková, 2001, s. 122 – 123). Modálnu modifikáciu funktormi môcť a musieť v korpusových verziách prim-2.0-vyv a prim-2.0-public-all zachytávame v tabuľke. Predikáty sú zoradené zostupne podľa korpusovej frekvencie:

Tabuľka 3. Modálna modifikácia primárnych statických slovies funktormi

môcť a musieť Sloveso môcť musieť Sloveso môcť musieť

patriť 87/278 23/63 prameniť 12/37 5/9 znamenať 285/1415 75/312 rozprestierať sa 2/2 2/2 potrebovať 30/95 0/3 zmestiť sa 4/20 6/38 týkať sa 43/155 10/42 symbolizovať 5/123 0/0 páčiť sa 23/96 38/155 ponášať sa 0/3 0/2

obsahovať 74/271 76/336 týčiť sa 0/0 0/0 nachádzať sa 55/101 9/18 prináležať 0/1 1/1 pochádzať 47/147 13/45 prislúchať 1/5 1/2 konať sa 119/27 54/8 tkvieť 0/2 0/1 vyplývať 25/63 3/16 kontrastovať 0/1 0/1 súvisieť 59/257 9/45 rozkladať sa 0/0 0/0 závisieť 18/56 3/11 hraničiť 2/9 0/0 vlastniť 26/146 4/37 imponovať 2/3 0/0

vyskytovať sa 34/128 5/17 susediť 1/1 0/0 podobať sa 13/39 2/13 pasovať 1/3 0/3 odohrávať sa 11/24 3/14 členiť sa 1/3 0/0

vládať 0/3 0/4 náležať 0/0 1/1 vzťahovať sa 36/71 4/14 čnieť 0/0 0/0 disponovať 16/112 10/54 hniezdiť 1/0 0/0 pozostávať 10/28 3/6 slušať 0/0 0/0 figurovať 9/36 1/7 klenúť sa 0/0 0/0 sídliť 2/22 0/1 kľukatiť sa 0/0 0/0 trčať 6/12 12/43 obostierať 0/0 0/0

pozdávať sa 1/2 3/7 konvenovať 1/2 0/4 uskutočňovať sa 12/35 1/12 spolu 1083/3868 384/1362 zdržiavať sa 9/34 4/15

Na základe korpusového zachytenia výskytu modálnej modifikácie pri jed-

notlivých podskupinách statických slovies možno vyvodiť tieto závery:


1. modálna modifikácia sa uplatňuje najmä pri predikátoch znakovosti (zname-nať, symbolizovať), pri predikátoch posesívnosti (patriť, vlastniť, disponovať), pri predikátoch kontiguity a dependencie (týkať sa, súvisieť), axiologických predikátoch (páčiť sa) a pri predikáte partitívnosti obsahovať. Najnižší výskyt modifikácie modálnymi funktormi možno konštatovať pri predikátoch lokali-zácie. Malú početnosť dokladov modálnej modifikácie pri slovese vládať mož-no interpretovať na základe toho, že spomínané sloveso možno hodnotiť ako modálne, vyjadrujúce schopnosť v rámci deontickej modálnosti.; 2. Výskyt modálnej modifikácie súvisí s absolútnou frekvenciou statických slovies. Pri slovesách s nízkou frekvenciou je výskyt modálnej modifikácie nízky, až nulo-vý.; 3. Vyššiu frekvenciu výskytu so statickými slovesami vykazuje modálny operátor mať.

V súvislosti s modálnosťou sa v literatúre tiež uvádza, že modálne slovesá ako polyfunkčné výrazy modálnosti môžu vyjadrovať deontickú a epistemickú modálnosť. Pri statických slovesách je však obmedzené primárne deontické použitie modálnych slovies (Sokolová, 1995, s. 26). Modálna modifikácia v rámci deontickej modálnosti zahŕňa vyjadrenie vzťahov necesitatívnosti (modálny funktor musieť), posibility (modálny funktor môcť), optatívnosti (modálny funktor chcieť) a permisívnosti (modálny funktor smieť).

Korpusové doklady odhaľujú, že modálny funktor môcť vyjadruje pri sta-tických slovesách primárne strednú pravdepodobnosť v rámci epistemickej modálnosti:

Príklady: Podľa inej hypotézy by noha <mohla patriť> aj soche cisára. – Na tej-to snímke vidieť odstavené civilné lietadlo, ktoré by <mohlo patriť> k AFO. – Vlhká jar a blatistá zima, aká bola napríklad minulý rok, <môže znamenať> katastrofu. – Kvapka morskej vody <môže obsahovať> milióny predstaviteľov fytoplanktónu. – Zároveň ich upozornili na to, že sa v horiacom objekte <môže nachádzať> aj jeho majiteľ, štyridsaťpäťročný Anton H.

Okrem epistemickej modálnosti však korpus potvrdzuje aj doklady, ktoré vyjadrujú jeden zo vzťahov v rámci deontickej modálnosti, a to

• objektívnu možnosť v rámci deontickej modálnosti: Príklady: Singel Refugges by sa spokojne <mohol nachádzať> na popovom

Coming Up. – Uňho doma by napríklad <mohlo chýbať> čokoľvek, ale nie žena.; • povolenie v rámci deontickej modálnosti: Príklady: Personálu <môže chýbať> istá profesionalita, nie však prirodzená mi-

lota a ľudskosť. – Na rozdiel od ostatných ústrojov zuby <môžu chýbať>. – Každá správa <môže obsahovať> až 160 znakov – Z 20 sledovaných štátov v Európe v 10 <môže vlastniť> lekáreň právnická osoba, v šiestich len farmaceut.

Modálny funktor musieť vyjadruje pri statických slovesách primárne vyso-kú pravdepodobnosť v rámci epistemickej modálnosti:

Príklady: Vedel, že východ slnka je macedónskym symbolom, takže hrobka <mu-sela patriť> jednému z macedónskych kráľov. – Odohrali sme pekné výmeny, kvalitný zápas sa <musel páčiť>. – Organizácia takého veľkého podujatia, akým sú OH,

Martina Ivanová

27

nutne <musí znamenať> i problémy, ktoré sa dotýkajú životného prostredia. – Je isté, že naše referencie sa <musia týkať> Sokarovej hrobky.

Okrem epistemickej modálnosti však funktor musieť môže vyjadrovať nut-nosť/povinnosť v rámci deontickej modálnosti:

Príklady: „Ženy <musia patriť> vede, lebo inak budú patriť cirkvi.“ – Zem ne-môže patriť nikomu, ale jej plody <musia patriť> všetkým!“ – Čína <musí patriť> nám, nie gaidžinom. – Návšteva Svätého otca <musí znamenať> našu vnútornú premenu. – Zaslaná kresba alebo maľba <musí súvisieť> s niektorou z nasledovných tematík. – Žiadosť <musí obsahovať> údaje o žiadateľovi, komu je informácia určená.

Korpus priniesol aj doklady o modálnej modifikácii statických slovies pro-stredníctvom operátora chcieť, ktorým sa vyjadruje vôľa, optatívnosť. V takýchto prípadoch je však obsadzovanie ľavovalenčnej pozície sémanticky obmedzené najmä na personického statuála, resp. metonymicky transponované pomenovanie inštitúcie:

Príklady: Pred takouto dilemou stojí napríklad Fínsko, ktoré <chce patriť> ku „štartovým“ účastníkom EÚ. – Uspokojili sa už obce, ktoré <nechceli patriť> pod Brezno, ale pod Banskú Bystricu? – Do knižnice mohol prísť každý, kto <chcel pat-riť> ku komunite židovských vzdelancov.

Modálna modifikácia funktorom chcieť v prípadoch nepersonického statuá-la pôsobí príznakovo a jej výskyt sa spája s individuálnym vyjadrovaním, naj-častejšie v rámci umeleckého štýlu:

Príklady: Ak to obvinenie z „rapsodickosti“ by <chcelo znamenať> iba to, že aristotelský zoznam nie je niečo absolútne. – Jedna zo základných rozlišovacích defi-nícií hovorí, že gýč je niečo, čo sa <chce páčiť>.

Podobne ako príznakový hodnotíme korpusový doklad modálnej modifiká-cie statických predikátov modálnosti potrebovať a vládať modálnym funktorom chcieť. Príznakovosť sa zakladá na faktickej inkompatibilite modálnych funkto-rov so slovesami s významom modálnosti:

Príklady: Boh <chcel potrebovať> človeka. – Dokedy <chceš vládať>?! Pre skupinu statických slovies je charakteristická modálna modifikácia fun-

ktorom smieť len v negovanom tvare, čím sa význam dovolenia, resp. možnosti transponuje na signalizáciu nevyhnutnosti (musieť – nesmieť):

Príklady: Spotrebiteľské zmluvy <nesmú obsahovať> nerovnovážne ustanovenia v neprospech spotrebiteľa. – Program strany sa musí vyznačovať ekonomickou pres-nosťou a <nesmie obsahovať> nič nadbytočné.

Výskyt kladného tvaru modálneho funktora smieť so statickým slovesom je zriedkavý, vyjadruje sa ním povolenie v rámci deontickej modálnosti:

Príklady: Občan <smie vlastniť> iba dom a záhradu, inak je všetko spoločné. – Ak však odmietame snahu Ruska rozhodovať o tom, do ktorého bezpečnostného zväz-ku <smieme patriť>, neznamená to, že v ňom vidíme svojho protivníka.

Na základe korpusovej analýzy možno relativizovať tézu, že statické slove-sá v zásade nepodliehajú modálnej modifikácii, resp. ju korigovať v tom zmys-le, že to platí pre niektoré skupiny statických slovies. Korpus odhalil, že modi-


fikácia funktormi modálnosti sa netýka len niektorých predikátov porovnáva-nia, uplatňuje sa pri predikátoch posesívnosti, prináležitosti, hodnotenia a zna-kovosti. Podobne možno polemizovať s tézou o nevyjadrovaní významov v rámci deontickej modálnosti. Korpus síce potvrdzuje, že pre statické slovesá je typickejšie vyjadrovanie významov v rámci epistemickej modálnosti, avšak prináša aj doklady o signalizácii významov deontickej modálnosti.

Význam modálnosti môžu vyjadriť aj statické predikáty, a to modálne sta-tické slovesá, modálne analytické predikáty s kategoriálnym slovesným kom-ponentom a interným nominálnym objektom a modálne analytické predikáty so sponou a adjektívom. Pri analytických predikátoch je séma modálnosti zakom-ponovaná vo význame komplementových autosémantických jednotiek. Va-lenčné štruktúry modálnych statických predikátov možno teda zachytiť takto:

Pri modálnych statických slovesách možno vymedziť tieto podoby valen-čnej štruktúry:

Sn – VF – INF pri slovesách vládať, stačiť; Sn/INF/VV – VF – Sd pri slovesách prináležať, prislúchať, náležať, páčiť

sa, žiadať sa; Sn – VF – o Sa pri slovese stáť. Pri analytických predikátoch s kategoriálnym verbálnym komponentom

možno stanoviť jeden model valenčnej štruktúry, a to Sn – [VF – Sa] – INF pri predikátoch mať záujem, mať schopnosť, mať právo, mať zámer, mať v úmysle, mať možnosť.

Pri modálnych predikátoch so sponou a adjektívom ide o tieto valenčné modely:

Sn – [VF – ADJ] – INF pri predikátoch byť kompetentný, byť schopný, byť rozhodnutý, byť pripravený, byť povinný;

INF/VV – [VF – ADJ] pri predikátoch byť nutný, byť možný, byť žiaduci, byť potrebný.

Pokiaľ ide o signalizáciu významov modálnosti, modálne statické predikáty môžu vyjadriť tieto typy modálnych významov:

• modálny význam schopnosti Význam schopnosti možno vyjadriť autosémantickými verbami vládať

a stačiť. Pri modálnom význame schopnosti je nositeľ modálnosti nevyhnutne personický, z toho dôvodu sa ľavovalenčná pozícia obsadzuje doplnením so sémantickým príznakom HUM (ANIM):

Príklady: Dokonca ani s Moldavou, ktorá hrala slabšie, <nestačilo> mužstvo dr-žať krok. – Vodiči už <nevládzu> riadiť tisíce kilometrov zastarané autobusy.

V prípade metaforickej transpozície môže byť ľavointenčný participant aj nepersonický:

Príklad: Zároveň aj o moci priateľstva, ktoré <vládze> vydržať vo svete zápolia-cich protichodných síl.

Martina Ivanová

29

Modálny význam schopnosti vyjadrujú aj analytické predikáty byť schopný a mať schopnosť:

Príklady: <Má schopnosť> strhnúť divákovu pozornosť na postavu. – Rómski politici sami nie <sú schopní> riešiť problém komunity.

• modálny význam optatívnosti Význam optatívnosti možno vyjadriť statickými modálnymi slovesami pá-

čiť sa a žiadať sa, čo sa odráža v parafráze ich významu „mať vôľu do nejakej činnosti”. Nositeľ modálnosti je pri nich vyjadrený v pravovalenčnej pozícii Sd. Sémantický rozdiel medzi danými slovesami spočíva v tom, že pri slovese žiadať sa nejde o vôľu „vnútornú”, ale stimulovanú, ktorú najlepšie vystihuje parafráza „niečo ho nútilo, pudilo k deju“, takže ide o význam blízky významu nutnosti. Pri slovese páčiť sa je konanie deja závislé od nositeľa modálnosti. Formálne spôsoby realizácie ľavointenčného participanta zahŕňajú vyjadrenie prostredníctvom infinitívu, resp. vedľajšej vety:

Príklady: Možno by sa niektorým <páčilo> prejsť cez Fangorn, aby si skrátili cestu domov. – <Žiadalo sa> mu piť.

Pri modálnom statickom slovese stáť sa nositeľ modálnosti realizuje v ľavovalenčnej pozícii a pravovalenčné doplnenie, ktorým je zväčša deverba-tívne substantívum, má formu o Sa, resp. je vyjadrené vedľajšou vetou:

Príklady: Bociania rodinka zrejme <nestála o> ich ďalšiu opateru. – Viem, že ve-ľa Rómov by <stálo o> to, aby som sem k vám prišiel na dlhší čas.

Význam optatívnosti vyjadrujú aj modálne analytické predikáty mať záu-jem, mať chuť. Ako statické predikáty modálnosti ich hodnotíme v tom prípade, že ich pravovalenčným doplnením je infinitív:

Príklad: Musím ho pochváliť, lebo <mal záujem> boxovať. • modálny význam dovolenia Modálny význam dovolenia môžu vyjadriť primárne posesívne slovesá pri-

náležať, náležať, prislúchať. Možno predpokladať, že signalizácia významu modálnosti je pri nich založená na elipse substantíva právo (neprináleží mi hodnotiť = neprináleží mi právo hodnotiť). Nositeľ modálnosti sa môže pri nich zhodovať s konateľom deja, vtedy ide o tzv. intrasubjektívnu modálnosť (Aké počasie budú mať, o tom nám <neprislúcha> rozhodnúť.), resp. konateľ deja a nositeľ modálnosti sa nezhodujú, vtedy ide o intersubjektívnu modálnosť (Lenže problém týchto ľudí <prislúcha> riešiť niekomu inému).

Význam modálnosti môžu vyjadriť aj analytické predikáty mať právo a byť kompetentný:

Príklady: Každý občan Európy <má právo> vyznávať náboženstvo podľa vlast-nej voľby. – Ja nie <som kompetentný> vyjadrovať sa k tomu, čo bolo.

• modálny význam zámeru Modálny význam zámeru môžu vyjadriť len analytické predikáty mať zá-

mer, mať v úmysle, mať v pláne, byť odhodlaný, byť pripravený. Vyjadruje sa


nimi, že realizácia/nerealizácia zamýšľanej činnosti je v kompetencii konateľa, ktorý je tak zhodný s nositeľom modálnosti:

Príklady: Vládnuce hnutie malo a <má zámer> ovládnuť odbory. – Britská vláda <má v úmysle> zmeniť imigračný zákon. – Obidvaja garanti sú podľa nej <rozhod-nutí> brániť štrajkujúcich študentov.

4. Valenčné modifikácie pri statických slovesách Ako jedna z ďalších charakteristík statických slovies sa uvádza, že „netvo-

ria transformáty kategórie diatézy, ale môžu vytvárať dispozičné konštrukcie, resp. konverzné statické konštrukcie“ (VSSS, s. 10). Možnosť tvorenia static-kých konverzných konštrukcií nás privádza k otázke produktívnosti tvorenia príčastí od statických slovies. J. Sejáková konštatuje, že produktívnosť tvorenia príčastí od statických slovies je diametrálne odlišná pri činných a trpných prí-častiach. Tvrdí, že „tvorenie činných príčastí je neobmedzené, zatiaľ čo trpné príčastia sa od statických slovies takmer netvoria“ (1996, s. 233). Rozhodli sme sa overiť v korpuse prvú časť jej tvrdenia, teda tvorenie činného príčastia od statických slovies.

Korpusové doklady odhalili pomerne vysokú frekvenciu činných príčastí od statických slovies, avšak výskyt spomínaného tvaru nebol zastúpený rov-nomerne pri všetkých jednotkách. V prvej skupine sa nachádzajú slovesné jednotky, pri ktorých sme zaznamenali nulovú, resp. nízku potencialitu výskytu spomínanej konštrukcie. Patria do nej slovesá tkvieť, vládať, páčiť sa, stačiť, potrebovať, znamenať, prináležať. Do druhej skupiny patria slovesá s vysokou frekvenciou aktívneho particípia (súvisieť, hraničiť). Výskyt činného príčastia mapujeme nielen na základe absolútnej frekvencie (teda na základe počtu do-kladov spomínanej konštrukcie), ale aj na základe pomernej frekvencie, t. j. pomeru dokladov činného príčastia k frekvencii slovesnej jednotky.

Pri interpretácií výsledkov nízkej, resp. nulovej frekvencie aktívneho parti-cípia pri skupine spomínaných slovies sa môžeme oprieť o funkciu tejto kon-štrukcie v jednotlivých štýlových modeloch jazyka. J. Findra (2004, s. 69) konštatuje, že spomínané tvary fungujú ako kondenzátory v polopredikatívnych syntaktických konštrukciách a predpokladá ich preferenčný výskyt v odbornom štýle. Takéto funkčné vymedzenie zodpovedá zisteniam o frekvencii danej konštrukcii v jednotlivých štýloch. Možno pozorovať, že slovesá potrebovať a stačiť vykazujú preferenčný výskyt v textoch publicistického a umeleckého štýlu, na rozdiel od väčšiny statických slovies, ktorých doménou je odborný štýl. Naopak, slovesá s vysokým podielom aktívneho particípia sú podľa našich zistení najmä doménou odborného štýlu (súvisieť, hraničiť). Pri slovesách s nulovou pozitívnou potencialitou aktívneho particípia možno dôvody obme-dzeného využitia tohto tvaru hľadať v sémantike slovies. Neprítomnosť aktív-neho particípia sa systémovo ukazuje pri primárnom schopnostnom predikáte

Martina Ivanová

31

vládať a pri axiologických predikátoch (páčiť sa, ale aj ľúbiť sa, zdať sa, vidieť sa, pozdávať sa).

Možno teda konštatovať, že korpusové doklady priniesli zistenia, ktoré rela-tivizovali tvrdenie o neobmedzenom tvorení aktívneho particípia pri statických slovesách.

Tvorenie pasívneho particípia od statických slovies sa obmedzuje na skupi-nu slovies tvoriť (1372 dokladov), reprezentovať (845 dokladov), symbolizovať (98 dokladov), skladať sa (4554 dokladov). Vzťah medzi statickým predikátom a konštrukciou s trpným príčastím sa javí ako vzťah syntetického a analytického konverzného, resp. synonymného predikátu. O konverznom vzťahu možno hovoriť v súvislosti s predikátmi tvoriť – byť tvorený, reprezen-tovať – byť reprezentovaný, symbolizovať – byť symbolizovaný, obsahovať – byť obsiahnutý, o synonymii v prípade dvojice skladať sa – byť zložený.

Pri konštrukciách s pasívnym particípiom je potrebné odlíšiť statické kon-verzné, resp. synonymné analytické predikáty od participiálnych transformátov dynamických slovies:

Participiálne transformáty dynamických slovies: Príklady: Deväťčlenná rada volená NR SR bola <zložená> z odborníkov jednot-

livých oblastí. – (možná interpretácia: niekto ju zložil) Statické konverzné, resp. synonymné analytické predikáty: Príklady: Väčšina dokumentu je <tvorená> obyčajným textom. – Výraz je <sym-

bolizovaný> naplneným piatym kalichom. – Menu je v 3D a je <reprezentované> „prelietavajúcou“ kamerou.

V prípade analytických statických predikátov formálne utvorených od per-fektívnych dynamických lexém (obsiahnuť – obsiahnutý, zložiť – zložený) dochádza k deaktualizácii príznaku rezultatívnosti, možno o nich hovoriť ako o kvázirezultatívach (porovnaj Sejáková, 1996, s. 239).

5. Defektnosť paradigmy statických slovies Termín defektnosť sa objavuje v súvislosti s výskumom okrajových javov

slovenského gramatického systému (porovnaj Stašková – Sokolová – Kášová, 2005). V súvislosti so statickými slovesami rozlišujeme lexémy s defektnou paradigmou (statické slovesá ako imperfektíva, resp. perfektíva tantum), de-fektné lexémy (napríklad statické slovesá pristať, svedčať, slušať, podať sa) a okrajové jazykové prostriedky (aktívne a pasívne particípium pri niektorých statických slovesách). V súvislosti so statickými slovesami sa náš korpusový výskum bude zameriavať najmä na problematiku vidu (zistenie fungovania statických slovies vo vidových koreláciách, prípadne potvrdenie tézy o defek-tnosti paradigmy vzhľadom na jednovidovosť statických slovies) a tvorenia imperatívu pri statických slovesách.


5.1 Imperatív pri statických slovesách Jeden z dôvodov defektnosti paradigmy statických slovies je, že „netvoria

bežne imperatívne tvary“ (VSSS, s. 11). Dôvodom je sémantika statických jednotiek, ktorá neumožňuje pozitívne vyjadriť modálnosť založenú na výzve adresátovi, aby niečo urobil alebo neurobil. Výskum prípadných imperatívnych tvarov statických slovies sme realizovali v korpusovej verzii prim-2.0-public-all, keďže na výskum okrajových jazykových prostriedkov je vhodnejší vý-skum v početnejších korpusových verziách. Zistili sme celkovo výskyt 4 do-kladov imperatívnych tvarov pri troch statických slovesách (rozprestierať sa, volať sa, potrebovať):

Príklady: Buď vôňa tvoja ako v nebi, tak i na zemi, <rozprestieraj sa> nad hladi-nami oceánov. – Ferka chytá zúrivosť: „Ty <sa volaj> Luster, ak chceš!“ – Zostaň s ním, lebo si zvedavá na jeho názor. Alebo <potrebuj> jeho pomoc. – Vedz o svojej sile, <potrebuj> ruky, keď ťa hyzdia.

Ak spomínané doklady analyzujeme z hľadiska výskytu v istých štýloch, zisťujeme ich preferenčný výskyt v umeleckých, resp. publicistických textoch najmä s ohľadom na individuálny spôsob vyjadrovania.

Na základe tejto nízkej pozitívnej potenciality spomínaných prostriedkov možno teda konštatovať, že tvorenie imperatívnych tvarov je pri statických slovesách zriedkavý, obmedzený jav a možno ho považovať za príznakový prostriedok individuálneho vyjadrovania.

5.2 Vid pri statických slovesách Jeden z dôvodov defektnosti paradigmy statických slovies je skutočnosť, že

„nemajú vidové dvojice“ (VSSS, s. 11). Statické lexie patria prevažne k imperfektívam tantum, sú to duratívne slovesá s príznakmi – potenciálne časové ohraničenie a + trvanie, čo podmieňuje ich samotná sémantika, keďže statické slovesá vyjadrujú relácie relatívne stálej priestorovej a temporálnej lokalizovanosti objektov, korelácie objektov na základe relácií identity, dife-rencie, similarity, dependencie, resp. signifikácie, resp. atemporálne chápanú klasifikáciu a kvalifikáciu objektov. Sila týchto sémantických charakteristík sa prejavuje aj pri primárnych i sekundárnych perfektívnych statických slovesách, ktoré sa správajú ako imperfektívne a vyjadrujú aktuálny prézent: Šaty ti pri-stanú., Oblek ti sadne., Na každého vyjde 200 Sk., Dôjde na to, čo chce (porov-naj VSSS, 1998, s. 12).

J. Sejáková (1996) vo svojej štúdii rozdeľuje statické slovesá podľa toho, či majú alebo nemajú pár medzi udalostnými slovesami (pojem udalostné slovesá podľa F. Daneša, 1971). Rozhodujúcim kritériom je pre autorku sémantika, sémová štruktúra slovesných jednotiek, resp. zhoda a odlišnosť sémantických príznakov na jednotlivých úrovniach v štruktúre slovesného významu. Prípady slovies s diferenciou len na úrovni klasifikačných sém (teda na úrovni katego-

Martina Ivanová

33

riálnych sém udalostnosť – neudalostnosť) sa hodnotia ako vidové páry, v prípadoch, kde sa diferencia uplatňuje aj na nižších rovinách štruktúry vý-znamu, sa vidová párovosť vylučuje. Za diskutabilné považujeme hodnotenie udalostných a statických jednotiek ako vidových pendantov. Aj keď sa v štúdii chápanie vidu bližšie nevymedzuje, v teoretických prácach sa za rozhodujúce kritériá vidovej párovosti považujú rovnaký význam, rovnaká valencia, rovna-ký kontext, rovnaká reflexívnosť a jeden ekvivalent v jazyku bez kategórie slovesného aspektu (porovnaj Sokolová, 2001). Pri rešpektovaní daných pod-mienok nemožno ako vidový pár hodnotiť prípady lexií s odlišnými klasifikač-nými sémantickými príznakmi. Napriek tomuto nedostatku podnecuje Sejáko-vej štúdia úvahu o tom, ako interpretovať dvojice slovies typu prevládnuť – prevládať, vyskytovať sa – vyskytnúť sa, prevyšovať – prevýšiť.

Na základe korpusových výskumov budeme v súvislosti so slovesnými po-lysémantmi so statickými lexiami rozlišovať kvázividové a semividové pen-danty. Za rozhodujúci faktor vymedzenia vidových pendantov budeme pova-žovať kontext, možnosť parafrázy pomocou statického (byť), resp. procesného predikátu (stať sa), v prípade homonymných imperfektív, resp. perfektív tan-tum a imperfektívnych, resp. perfektívnych tvarov sémantickú charakteristiku participantov a štruktúru sémových príznakov príslušného významu.

Ako kvázividové pendanty budeme hodnotiť jednovidové statické lexie vy-jadrujúce príslušnú statickú reláciu a jednovidové dynamické lexie.

• typ obsiahnuť – obsahovať Do prvej kategórie patria samostatné slovesné lexémy, ktoré sa líšia

z hľadiska sémovej štruktúry, a to nielen na úrovni klasifikačných, ale aj identi-fikačných, prípadne špecifikačných sém. Z hľadiska vidu medzi nimi teda neexistuje korelačný vzťah. Ako príklad uvádzame perfektívum tantum ob-siahnuť, ktoré vystupuje ako polysémant s dynamickými významami, a zdanli-vý vidový pendant, imperfektívum tantum obsahovať, ktoré je zasa statickou lexémou partitívnosti. Pri porovnaní sémovej štruktúry možno konštatovať, že okrem diferencie na úrovni klasifikačných sém (protiklad akčnosť – statickosť) spomínané predikáty vykazujú diferencie aj na nižších úrovniach v štruktúre slovesného významu.

• typ prevládať – prevládnuť V druhej skupine ide o prípady slovies, ktoré sa líšia len prítomnosťou od-

lišných klasifikačných sém, na základe ktorých patria do odlišných sémantic-kých tried predikátov. Z toho dôvodu ich nehodnotíme ako vidové pendanty. Prítomnosť odlišných klasifikačných sém vo významovej štruktúre sa prejavuje už pri parafráze ich významov, porovnaj parafrázy významov z KSSJ: odlíšiť sa – „stať sa odlišným“, odlišovať sa – „byť odlišným“, zhodnúť sa – „dosiah-nuť súlad“, zhodovať sa – „byť v súlade“. Podľa nášho názoru by sa podobne mali zachytávať aj ostatné prípady imperfektívnych statických slovies, ktoré sa


v lexikografických dielach spracúvajú ako vidové pendanty dynamických jed-notiek, napr. prevládnuť –„nadobudnúť prevahu“, obdobne prevládať – „mať prevahu“ (nie „nadobúdať prevahu“); prevýšiť – „dosiahnuť väčšiu mieru, intenzitu ako niečo iné“, obdobne prevyšovať – „mať väčšiu mieru, intenzitu ako niečo iné“.

Keďže v našom prístupe vylučujeme možnosť vidovej korelácie medzi sta-tickým a udalostným slovesom, musíme uspokojivo vyriešiť status týchto slo-vesných dvojíc. Podľa nášho názoru dvojice typu prevládať – prevládnuť ne-tvoria vidové pendanty a líšia sa príslušnosťou k odlišným sémantickým podskupinám: imperfektíva patria k statickým a perfektíva k procesným predi-kátom. Za rozhodujúci faktor pri interpretovaní spomínaných slovies považu-jeme kontext a z neho vyplyvajúcu možnosť parafrázy všeobecnými korelá-tormi statickosti, resp. procesuálnosti byť a stať sa.

Kvázividové slovesné jednotky sa vyskytujú najmä pri slovesách zo séman-tickej podskupiny slovies vyjadrujúcich kvantitatívnu vlastnosť objektu alebo kvantitatívnu komparáciu dvoch objektov. Ide napríklad o kvázividové sloves-né jednotky prevládať – prevládnuť, prevýšiť – prevyšovať.

Pri slovesách prevládať – prevládnuť je jadrovou sémou v štruktúre ich významu kvantitatívny („byť/stať sa početnejším“), resp. intenzitný príznak („byť/stať sa silnejším/dominantnejším“). Imperfektívne statické predikáty disponujú parafrázou „byť početnejší/dominantnejší“ a odpovedajú na otázku „V akom vzťahu/aký je ľavointenčný participant x1 k pravointenčnému partici-pantu x2?“:

Príklady: Útok <prevládal> nad obranami. – Podľa Svobodu tento názor v EÚ jednoznačne <prevláda>. – V masmédiách ešte stále <prevláda> obraz ženy ako obete.

Perfektívne procesné predikáty disponujú parafrázou „stať sa početnej-ším/dominantnejším“ a odpovedajú na otázku „Čo sa stalo s ľavointenčným participantom?“:

Príklady: V hladových dolinách <prevládla> beznádej a pesimizmus. – Špagety <prevládli> nad strukovinami. – Môže sa totiž stať, že v strane <prevládne> druhé krídlo.

Podobne možno interpretovať aj slovesné jednotky prevyšovať – prevýšiť, pri statických jednotkách ide o kvantitatívnu komparatívnu koreláciu z hľadiska rozmeru, miery, intenzity, prípadne kvality:

Príklady: Lemuje ho veniec piatich pohorí, ktorých ľadovcom vybrúsené končiare <prevyšujú> naše Vysoké Tatry. (rozmer: „byť väčší“) – Trhová cena <prevyšuje> aj dnes 200 korún. (miera: „byť väčší“) – WinTrasher obsahuje kalendár, ktorý <prevyšuje> všetky papierové jednorazové kalendáre. (kvalita: „byť lepší“)

Ako kvázividovú hodnotíme aj dvojicu vyplývať – vyplynúť, imperfektívna statická jednotka disponuje parafrázou „byť následkom“, perfektívna procesná jednotka zasa parafrázou „vzniknúť ako následok“:

Martina Ivanová

35

Príklady: Zánik skupiny <vyplýval> z generačného problému. – Ako už z názvu <vyplýva>, má na starosti dohliadanie nad dodržiavaním etiky.

Za semividové pendanty budeme považovať tie prípady slovesných poly-sémantov, pri ktorých sa vidová párovosť nerealizuje na všetkých úrovniach štruktúry polysémantu, teda pri každej lexii. Ide o statické lexie, ktoré v štruktúre slovesného polysémantu vystupujú ako sémantické motiváty jedné-ho z vidových pendantov dynamickej lexie, ale nevstupujú do vidovej korelácie s vidovým náprotivkom svojho sémantického motivanta.

• typ podnikať – podniknúť Do tejto kategórie patria slovesá, pri ktorých imperfektívna jednotka plní

dvojakú funkciu: jednak vystupuje ako vidový pendant perfektíva, jednak pred-stavuje samostatnú statickú lexiu. Pri slovesách tejto skupiny je dôležité odlíšiť takúto imperfektívnu jednotku v konkrétnej vete: v závislosti od vetného kon-textu môže vystupovať ako imperfektívny tvar dynamickej lexie alebo ako jednovidová statická lexia. Kritériami na odlíšenie takýchto tvarov sú: sémanti-ka, charakter participantov, valencia slovesných jednotiek.

Uvádzame príklady slovesa podnikať získané z korpusu: a) Zákon podľa neho hovorí, že poslanec nesmie <podnikať>. b) Aké kroky <podniká> vaša asociácia? V danom prípade sa možnosť odlíšiť imperfektívny tvar dynamickej lexie

od imperfektívnej statickej lexie opiera o sémantiku a odlišnosť valencie. Kla-sifikačný význam imperfektívnej statickej lexie podnikať („byť podnikateľ“) s obligatórnym ľavointenčným participantom možno bezpečne odlíšiť od dy-namického významu imperfektívnej akčnej lexie („uskutočňovať“) s obligatór-nym ľavovalenčným a pravovalenčným doplnením. Ponúkame aj korpusové príklady ďalších slovies:

(1a) U nechránených osôb sa hepatitída A <vyskytuje> stokrát častejšie ako týfus.

(imperfektívny tvar procesnej lexie s významom „objaviť sa“) (1b) Alka tenkozobá sa <vyskytuje> na pobreží Atlantiku a v Európe. (imperfektívna statická lokalizačná lexia). (2a) Šijou mu <spočívala> na objímajúcom ramene. (imperfektívny tvar akčnej lexie s významom „zaujímať isté miesto“) (2b) Terapia <spočíva> na princípe prirodzených vzťahov. (imperfektívna statická lexia s významom dependencie „zakladať sa na nie-

čom“). Do tejto skupiny zaraďujeme aj sloveso dosahovať. Ako imperfektívny

pendant dynamickej lexie disponuje parafrázou „docieľovať, úsilím získavať“: Príklady: Paradigmatickým využitím opakovacieho slovesa autor <dosahuje>

oveľa expresívnejší, osobitejší výraz. – Toto slovo pôsobí nanajvýš ošúchane a nezaujímavo, takže ním <dosahujú> práve opak toho, čo sledujú.


Ako imperfektívum tantum vyjadrujúce statickú reláciu kvantitatívnosti ho identifikujeme v nasledujúcich dokladoch:

Príklady: Ponuka privatizačného konzorcia <dosahovala> len 90 miliárd. – Po-dobne aj náklady na jeho prevádzku <dosahujú> iba tri štvrtiny z uvádzanej sumy. – Vyťaženosť hotelov počas vrcholiacej sezóny <dosahovala> päť pecent!

V niektorých prípadoch je dôležitým činiteľom charakter ľavointenčného participanta:

... sučka nie je nič. A to napriek psom, ktoré ju <obkolesujú> a žiadostivo sa jej domáhajú.

(personický participant, akčný pohybový predikát) Krásne záhrady <obkolesovali> vysoké múry. (nepersonický participant, statický lokalizačný predikát). V súvislosti s touto kategóriou je potrebné upozorniť na neadekvátnosť le-

xikografického spracovania týchto slovies v slovníkoch: KSSJ nevyčleňuje napríklad samostatnú statickú lexiu obkolesovať, vyskytovať sa, rozprestierať sa.

J. Kořenský (1984) konštatuje, že slovesný vid hrá dôležitú úlohu pri diferenciácii statických bázových významov a dynamických dejových vý-znamov. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vidové formálne diferencie môžu zohrávať úlohu jednak pri vyjadrovaní rozdielov medzi statickými relá-ciami navzájom, jednak pri vyjadrovaní rozdielov medzi statickými a dynamic-kými, dejovými reláciami.

Prípady, pri ktorých vidová diferencia signalizuje protiklad dvoch static-kých významov, sú pomerne zriedkavé. V zásade môže ísť o prípady, kde proti sebe stoja:

• vidové pendanty jednej statickej lexie proti jednovidovej statickej lexii Vo VSSS sa ako vidové pendanty vyčleňujú jednotky padať/padnúť vyjad-

rujúce reláciu závislosti (význam „vzťahovať sa, týkať sa“), robiť/urobiť vyjad-rujúce reláciu kvantity (význam „rovnať sa“) a páčiť sa/zapáčiť sa vyjadrujúce axiologickú reláciu (významy „mať v obľube“ a „mať vôľu do nejakej činnos-ti“). Ako jednovidová sa hodnotí perfektívna lexia padnúť vyjadrujúca reláciu hodnotenia (význam „pristať, svedčať, slušať“), imperfektívna lexia robiť vy-jadrujúca kvalifikáciu (význam „byť niečím v zamestnaní“) a imperfektívna lexia hodnotiacej relácie páčiť sa (s významom „byť vhod“). Takéto lexikogra-fické zachytenie vidových pomerov statických lexií však relativizuje spomínanú tézu, že statické slovesá nemajú vidové pendanty. Nazdávame sa, že spomínané dvojice by bolo možné rovnako hodnotiť ako kvázividové, resp. semividové pendanty. Perfektívnu jednotku padnúť nehodnotíme ako statickú lexiu vyjadrujúcu reláciu dependencie, ale ako procesný predikát odpovedajúci na otázku „Čo sa udialo s x1?“:

Voľba <padla na> baníctvo. Ako statickú vymedzujeme len imperfektívnu jednotku padať odpovedajú-

cu na otázku „Koho/čoho sa týka x1?“:

Martina Ivanová

37

Zodpovednosť <padá na> všetky orgány verejnej správy. Pri dvojici robiť – urobiť ako statickú vymedzujeme len imperfektívnu jed-

notku robiť s významom „činiť, rovnať sa“, argumentom takéhoto hodnotenia je, že v príslušnej vetnej štruktúre ju nemožno nahradiť perfektívnou jednot-kou:

Podiel tohto odvetvia <robí> 6,5 percenta na hrubom domácom produkte. Podiel tohto odvetvia *urobí 6,5 percenta na hrubom domácom produkte. Pri dvojici páčiť sa – zapáčiť sa statický význam hodnotenia vyjadruje len

imperfektívna jednotka páčiť sa. Perfektívnu jednotku zapáčiť sa hodnotíme ako procesnú, vymedzujeme pri nej sémantický príznak inchoatívnosti signali-zovaný príslušným prefixom:

Skala, na ktorej stojí hrad, sa <zapáčila> Keltom ešte v predchádzajúcom leto-počte.

• perfektívna a imperfektívna lexia, ktoré vyjadrujú odlišný statický vý-znam

Ako príklad uvádzame perfektívnu lexiu dôjsť vyjadrujúcu statický význam závislosti a imperfektívnu lexiu dochádzať vyjadrujúca význam prináležitosti.

Pomerne frekventované sú však prípady, kde vidová diferencia signalizuje protiklad statického a dynamického významu. Pri týchto prípadoch možno identifikovať dva základné procesy: •••• intralexematickú redukciu významov

Ide tu o prípady, pri ktorých lexie príslušnej lexémy s dynamickým vý-znamom majú svoje vidové pendanty, statická lexia však takýto pendant po-stráda. V takýchto prípadoch je teda jeden z vidových náprotivkov chudobnejší o jednu lexiu. Intralexematická redukcia prebieha v oboch smeroch, teda tak na osi perfektívum → imperfektívum, ako aj na osi imperfektívum → perfektí-vum.

a) primárne imperfektívum → sekundárne perfektívum Limperf = L1(d) + L2(d) + L3(s) ↔ Lperf = L1(d) + L2(d) + ∅ Imperfektívny polysémant tvoriť disponuje v svojej štruktúre dvoma dyna-

mickými a dvoma statickými významami, ktoré perfektívne vidové pendanty postrádajú. Podobnú štruktúru významov možno identifikovať pri slovesách skladať sa/zložiť sa, kričať/zakričať, podnikať/podniknúť, hľadať/pohľadať, spočívať/spočinúť. Imperfektívami tantum sú statické lexie skladať sa (partitív-ny význam „byť zostavený, utvorený“), kričať (kvalifikačný význam „byť krikľavý“), podnikať (klasifikačný význam „byť podnikateľ“), hľadať (lokali-začný význam „nachádzať sa na nezvyčajnom mieste“), spočívať (lokalizačný význam „byť uložený“ a závislostný význam „zakladať sa na niečom“).

b) primárne perfektívum → sekundárne imperfektívum Lperf = L1(d) + L2(d) + L3(s) ↔ Limperf = L1(d) + L2(d) + ∅


Intralexematická redukcia významov na osi primárne perfektívum → se-kundárne imperfektívum je zriedkavejšia. Perfektívny polysémant prísť má vo svojej štruktúre jeden statický význam, a to význam kvantitatívnej relácie „stáť“, ktorý však svoj imperfektívny vidový pendant nemá.; •••• intralexematickú extenziu významov

Lperf = L1(d) + L2(d) + ∅ ↔ Limperf = L1(d) + L2(d) + L3(s) Intralexematická extenzia významov prebieha len v smere primárne perfek-

tívum → sekundárne imperfektívum. Ide tu o prípady, pri ktorých má imper-fektívny pendant o jednu statickú lexiu viac než jeho perfektívny náprotivok. Ako príklad uvádzame predikát predstaviť/predstavovať, pri ktorom identifiku-jeme statickú imperfektívnu lexiu s významom identity. Podobne možno o intralexematickej extenzii významov hovoriť v prípade vidových pendantov obkolesiť/obkolesovať, vyskytnúť sa/vyskytovať sa, rozprestrieť sa/rozprestierať sa. Extenzia je v týchto prípadoch založená na tom, že pri sekundárnych imper-fektívach je okrem funkcie vidovch pendantov k perfektívnym dynamickým lexiám potrebné vyčleniť statické lexie, a to statické lokalizačné lexie obkole-sovať, vyskytovať sa a rozprestierať sa.

Literatúra DANEŠ, F.: Pokus o strukturní analýzu slovesných významů. In: Slovo a slovesnost,

32, 1971, s. 193 – 207. FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin: Vydavateľstvo Osveta 2004. GREPL, M. – KARLÍK, P.: Skladba češtiny. Olomouc: Votobia 1998. KOŘENSKÝ, J.: Vymezování platnosti slovesných významů. In: Jazykovedné štúdie

XVI. Bratislava: Veda. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1980, s. 189 – 192.

KOŘENSKÝ, J.: Konstrukce gramatiky ze sémantické báze. Praha: Academia 1984. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Red. J. Kačala, M. Pisarčíková. Bratisla-

va: Veda 2003. NIŽNÍKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M.: Valenčný slovník slovenských slovies. Prešov:

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 1998. NIŽNÍKOVÁ, J.: Vetné modely v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej

univerzity 2001. SEJÁKOVÁ, J.: Adjektivizácia n/t-ových príčastí v súčasnej slovenčine. [Kandidát-

ska práca]. Bratislava: Slovenská akadémia vied 1995. SEJÁKOVÁ, J.: Statické predikáty a ich vzťah ku konštrukciám založeným na VF

byť + N-/T-ové príčastie. In: Slovenská reč, 61, 1996, s. 231 – 239. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2005. Do-

stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2006. Do-

stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a genus verbi. In: Jazykovedný časopis, 43,

1992, s. 99 – 115.

Martina Ivanová

39

SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava: Veda 1993. SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontact 1995. SOKOLOVÁ, M.: Aspektológia v Regensburgu. In: Jazykovedný časopis, 52, 2001,

s. 101 – 120. STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení

v tradičných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Gramatika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2005, s. 60 – 61.

ŠTÍCHA, F.: Systémový a funkční status konstrukcí s n-/t-ovými participii v současné češtině. In: Slovo a slovesnost, 47, 1986, s. 177 – 185.

ŠTÍCHA, F.: Kritéria gramatičnosti (Korpus jako argument a inspirace). In: Slovo a slovesnost, 62, 2001, s. 161 – 175.

ŠTÍCHA, F. – HOLUBOVÁ, V.: Okazionální slovesné vazby v českém národním korpusu. In: Jazyky a jazykověda. Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy – Ústav českého národního korpusu 2004, s. 273 – 284.

40

Výskum kondicionálu prézenta

Martina Kášová – Slavomíra Rabatinová

1. Modalita a morfologické prostriedky jej vyjadrenia – modus verbi Termíny modus a modalita predstavujú komplexný a veľmi zložitý feno-

mén. Literatúra zaoberajúca sa problematikou modu verbi je neprehľadná a terminologicky nejednotná. Vo všeobecnosti sa rozlišujú dva typy modality, a to objektívna a subjektívna. Pod objektívnou modalitou rozumieme vzťah obsahu výpovede k realite a pod subjektívnou vzťah hovoriaceho k výpovedi vzhľadom na jeho zhodnotenie stupňa reality. Morfologickým prostriedkom na vyjadrenie objektívnej alebo všeobecnej modality je predovšetkým modus verbi, pričom irealitu vyjadruje kondicionál.

Okrem lingvistiky sa modalitou zaoberá aj logika (Maurice, 1996, s. 18). Uvádza možnosť a nutnosť ako základné operátory modality, ktoré sa môžu spájať prostredníctvom negácie. Modálna koncepcia logiky rozlišuje tieto typy modality: aletickú, deontickú a epistemickú modalitu. V literatúre nachádzame však aj iné označenia: volitívna, fatalická, aleticko-potenciálna (Maurice, 1996; Deth, 1989). Charakteristika modálnych typov nie je jednotná. Aletická moda-lita je založená na objektívnych danostiach, prípadne psychických možnos-tiach. V prípade deontickej modality zohrávajú svoju úlohu súvislosti ako napr. spoločenské normy, morálne záväzky a iné. Často ide o dovolenie alebo zákaz. P. Karlík (1995, s. 535) používa termíny deontický a aletický presne opačne ako uvádzaní autori. Epistemická modalita vyjadruje domnienku, zhrnutie či zhodnotenie reálnosti obsahu hovoriacim. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o rozličných stupňoch reálnosti deja. Epistemický typ modality sa prekrýva s termínom subjektívna modalita alebo istotná modalita. V takom prípade, keď hovoriaci reprodukuje už počuté texty, tzv. správy „z druhej ruky”, používa A. Weidner (1986, s. 33) termín komperetívna modalita. Ide o zhodnotenie stupňa reálnosti hovoriacim, ktorý je o pravdivosti obsahu správy viac či menej presvedčený. Spomínané typy modality nie sú uzavretými kategóriami. To znamená, že existujú prechody medzi jednotlivými typmi.

Modus verbi je v slovesnej vete vlastným a základným prostriedkom vyjad-renia modálneho odtienku, ktorým je charakterizovaná daná výpoveď ako celok. Jej konštituovanie sa opieralo o to, že niektoré deje zaznamenávame na základe priamej skúsenosti ako skutočné, o iných uvažujeme ako o možných a za istých podmienok uskutočniteľných. Tretie vnímame ako také, ktorých


41

realizovanie sa adresátovi prikazuje (Horák, 1993, s. 7). V rámci toho rozlišu-jeme v kategórii verbálneho spôsobu indikatív, kondicionál a imperatív. Prvý z nich je chápaný ako nepríznakový člen kategórie slovesného spôsobu, kondi-cionál a imperatív sú príznakové členy. Podľa R. Czarneckého (1977, s. 17) je modus prostriedkom, ktorý slúži na vyjadrenie modality a spolu s inými jazy-kovými prostriedkami vytvára modálnu informáciu vety. Ide o jav, ktorý je pre jazyk typický, závisí od modálneho systému tohto jazyka a je vyjadrený istými formálnymi morfologickými prostriedkami. Najvšeobecnejším významom kondicionálu je označenie všeobecnej možnosti. Táto možnosť môže byť pod-mienená, v tom prípade ide o modus hypotheticus. Ak sa možnosť určuje v rámci dejov prítomných alebo budúcich, prípadne ak sa uskutočňuje v nadča-sovom rámci, ide o modus potentialis. Pri dejoch minulých hovoríme o moduse irrealis, pretože možnosť v minulosti už nie je realizovateľná. Modus ako výra-zový systém na označenie stupňa reality sa delí na skutočný alebo neskutočný (realis, irrealis), možný alebo nemožný (potentialis), akceptovaný alebo akcep-tovateľný (hypotheticus), podmienený (conditionalis) a očakávaný (eventualis). Modus je v slovenčine a v iných slovanských jazykoch veľmi slabo rozvinutý. Na základe odbornej literatúry podľa klasického chápania môžeme rozdeliť modus na modus v užšom zmysle slova – indikatív, imperatív a kondicionál a modus v širšom zmysle slova, teda lexématický modus – modálne slovesá, modálne vetné príslovky, modálne častice, infinitívne konštrukcie, performa-tívne slovesá, syntaktický modus, ktorý je charakterizovaný slovosledom, oznamovacími vetami, opytovacími vetami (Horváth – Péteri, 2004), a slovo-tvorný modus, ktorý charakterizujú modálne prípony -ný, -teľný, -ivý, -avý. Ďalším typom je fonologický modus, ku ktorému zaraďujeme fonematicko-grafematické prostriedky, melódiu vety, intonáciu a vetný dôraz. Poslednou skupinou sú periférne výrazové prostriedky, napr. nemodálne deje vo futúre, negácia, vid.

2. K forme a názvu Kondicionál prézenta (Kpréz) sa tvorí v slovenčine samostatnou kondicio-

nálovou morfémou by + gramatickými morfémami na vyjadrenie osoby + l-ovým particípiom daného slovesa by som čítal, prípadne čítal by som. Druhý spomenutý tvar sa vyskytuje najmä na začiatku viet a po negácii (nečítal by som). Uprostred vety a po spojkách postupuje morféma by spolu s personálnou flexiou smerom dopredu (keby som čítal). V ukrajinčine je to tvar čytav by, v ruštine я читал бы, v dolnej lužickej srbčine ja by źěłał, v hornej lužickej srbčine čitał bych, v češtine psal bych, v poľštine czytał bym, v macedónčine bi (sum) vikal, v srbčine a chorvátčine on bi izabrao a v slovinčine delal bi.

Výskum kondicionálu prézenta 42

3. Charakteristika Kpréz v slovenských gramatikách Kpréz vyjadruje ireálny dej možný alebo taký, ktorý sa kladie ako želanie

alebo podmienka, pričom nahrádza indikatív, ak treba vyjadriť skromné alebo neisté tvrdenie (Oravec, 1984, s. 145). Rozlišujeme pritom kondicionál prítom-ný nedokonavých slovies písal by som, ktorý má platnosť v budúcnosti a vyjadruje realizovateľné, možné deje, a dokonavých slovies odpísal by som, ktorý vyjadruje fakticky potenciálne (fiktívne), nerealizované deje (Horák, 1993, s. 112 – 145).

Podľa J. Mistríka (1984, s. 129) je prítomný kondicionál zacielený do času, ktorý bude až nasledovať: Odišiel by som, ale nemôžem. Aj učebnica F. Štíchu (2003, s. 65) charakterizuje kondicionál prítomný ako jav, vzťahujúci sa na prítomnosť alebo budúcnosť.

4. Metodologické otázky Výskum Kpréz sme realizovali vo verzii SNK prim-2.1-vyv na materiáli 55

miliónov tokenov. Využijúc možnosti tohto typu korpusu (štýlová vyváženosť, kvalitná anotácia), sme stanovili metodologický postup zameraný na frekven-ciu výskytu oboch možných tvarov Kpréz (neinverzný a inverzný tvar), ich pozičných variantov (vzhľadom na analytický tvar Kpréz v slovenčine) a na zastúpenie týchto tvarov a ich variantov v jednotlivých štýloch jazyka.

Vďaka anotácii korpusu prim-2.1-vyv bol výskum realizovaný v rámci jed-nej osoby (v singulári alebo pluráli) pre tvary Kpréz vo všetkých rodoch spo-ločne. Neinverzný slovosled typ (?i).*l by Po zadaní [word=“by“] sme dostali 159 793 tvarov a pozitívnou filtráciou

[tag=“VL.*s.*“] v 1. pozícii (-1<KWIC, -1<KWIC) nám zostal súbor 19 923 tvarov. Po následnom odrátaní tvarov Kprét sme získali konečný počet 12 434 tvarov Kpréz. Keďže súčasťou tvarov Kpréz v korpusovom materiáli sú aj tvary Kprét, bolo potrebné osobitne preskúmať najprv tvary Kprét (Sokolová – Kášová – Stašková, 2006) a následne výsledky Kprét odčítať od výskytov Kpréz.

Výskyt pozičných variantov neinverzného slovosledu (napr. *neprišiel vče-ra by) sme v korpuse nezaznamenali. Inverzný slovosled typ (?i)by.*l Po zadaní [word=“(?i)by“] sme dostali súbor 159 887 tvarov a následným

pozitívnym odfiltrovaním [tag=“VL.*s.*“] v 1. pozícii (1 KWIC>, 1 KWIC>) nám zostalo 33 808 tvarov. Po odrátaní tvarov Kprét sme získali konečný počet 32 312 tvarov Kpréz.

Pri skúmaní pozičných variantov inverzného slovosledu (typ (?i) by.* robil) sme po pozitívnej filtrácii [tag=“VL.*s.*“] v 2. pozícii (2 KWIC >, 2 KWIC >)


43

ešte negatívne odfiltrovali znaky prerušenia, resp. ukončenia predikácie [word=“a|\,“], [word=“alebo|\.“], [word=“\;|\:“], [word=“\!|\?“] v 1. pozícii (1 KWIC >, 1 KWIC >). Následne sme tento postup aplikovali aj pri skúmaní pozičných variantov v tretej pozícii a v ďalších pozíciách (napr. on by včera neprišiel).

Týmto postupom sme získali výskumný materiál, ktorý sme štatisticky vy-hodnotili a manuálne roztriedili, využijúc pri tom anotačné značky podľa jed-notlivých kategórií autosémantického verba (perfektívnosť/imperfektívnosť/ obojvidovosť, afirmácia/negácia, kongruencia s maskulínom životným, masku-línom neživotným, feminínom, neutrom, resp. s menom vo všeobecnom, neur-čenom/neurčiteľnom rode).

5. Slovosledná nepravidelnosť a rodové zastúpenie v Kpréz Výsledky výskumu v SNK naznačujú vyššiu frekvenciu Kpréz v podobe

s inverzným slovosledom vo všetkých osobách v singulári i pluráli (135 012), napr. typ ... by som robil, a podstatne menšiu frekvenciu (25 793) v podobe, ktorá sa bežne uvádza v gramatikách robil by som.

Tabuľka 1. Pomer neinverzných a inverzných tvarov v Kpréz

Pomer inverzných a neinverzných tvarov v Kpréz tvar Kpréz SPOLU singulár plurál neinverzný 25 793 18 875 6 918 inverzný 135 012 93 926 41 086

Graf 1. Pomer neinverzných a inverzných tvarov v Kpréz

Pomer neinverzných a inverzných tvarov v Kpréz

0

50 000

100 000

150 000

neinverzný inverzný

Z uvedeného vyplýva, že základným tvarom pre Kpréz (podobne ako pre

Kprét) je jeho inverzná podoba. Výskyty v korpuse ukazujú v pozícii subjektu


vysoké frekvenčné zastúpenie životných maskulín (neinverzný : inverzný slo-vosled – 8 249 : 37 266), potom nasledujú neutrá (5 969 : 24 374), feminína (3 821 : 23 265) a neživotné maskulína (836 : 9 018).

NEINVERZNÝ Príklady: auth=vincent šikula, type=img Keby ste mu boli povolili poľovačku,

<bol by sa> vám o zver a o chotár staral. – auth=Karl May, type=img <Potreboval by> som veľa stránok, keby som mal opisom čo len priblížiť vnútrajšok... – auth=XXX, type=inf A <stratila by> sa myšlienka pomôcť konkrétnemu človeku. – auth=Robert Bauval, type=prf Ak by ste sa chceli stať majstrom v tomto spôsobe zapamätúvania, <vyžadovalo by> to celé roky praxe.

INVERZNÝ Príklady: auth=Svetlana Schubertová, type=inf Keby bola hlava hrdo vztýčená,

asi <by som> pocítila strach. – auth=XXX, type=inf „Isteže <by neprerazili> a nezískali podporu... – auth=Anton Hlinka, type=prf Zanedbanie prvej <by znamenalo> popieranie dedičného hriechu a jeho následkov...

NEINVERZNÝ + INVERZNÝ Príklad: auth=James Aldridge, type=img“...neprestal by som na vás strieľať, kým

<by> neodišiel posledný britský vojak.“

Tabuľka 2. Inverzný a neinverzný slovosled (sg.+ pl.) INVERZNÝ + NEINVERZNÝ SLOVOSLED (sg. + pl.)

ROD VERBA OSOBA SPOLU

m i f n h o 1. osoba 29 735 16 318 715 4 428 134 8 065 75 2. osoba 12 910 5 862 387 2 133 278 4 216 34 3. osoba 118 160 46 177 11 720 26 029 30 972 2 664 598

Celkový počet 160 805 68 357 12 822 32 590 31 384 14 945 707 m – maskulínum životné, i – maskulínum neživotné, f – feminínum, n – neutrum, h – všeobecný rod, o – neurčený/neurčiteľný rod

Príklady: auth=Paľo Sibyla, type=inf <Povedal> by som, že hlavným motívom je

strach so zmeny. – auth=Mary Jane Clarková, type=img Rád by <vedel>, koľko ďalších redaktorov z Presýpacích hodín berie drogy. – auth=XXX, type=inf <Zostali> by len dve voľné kreslá. – auth=Andrej Tirpák, type=prf Koľko neskompenzovaných elementárnych nábojov by <obsahoval> 1 m³?, – auth=XXX, type=inf ... nebyť krátkych prestávok pre kone, <premávala> by nepretržite. – auth=Tyler Cortland, type=img Upratovačka by <neprežila>, keby našla izbu 'nepripravenú'. – auth=Adrian G. Gilbert, type=prf <Nestalo> by sa to, keby osud bol nabral iný kurz. – auth=rf, kim, type=inf ... lesníci iba vyťahovali popadané stromy z koryta potoka, lebo na jar by <hrozilo> riziko záplav. – auth=XXX, type=inf <Potrebovali> by sme zhruba tri milióny korún na opravu strechy. – auth=James Dickey, type=img Možno by prípad vyšetrovali, ale nič by <nezistili>... – auth=XXX, type=inf ... keby hrali útočnejšie, <nedostali> by sme dva zbytočné góly. – auth=XXX, type=inf „Nie som politické perpetuum mobile, ktoré by <uvádzali> do chodu, len čo sú ohrozené ich funkcie,“...


45

6. Používanie pozitívnych a negatívnych tvarov v Kpréz Výskum ukázal, že používatelia jazyka v písomnom prejave uprednostňujú

výber pozitívnych tvarov pred negatívnymi.

Tabuľka 3. Inverzný a neinverzný slovosled INVERZNÝ + NEINVERZNÝ SLOVOSLED

AFIRMÁCIA / NEGÁCIA VERBA OSOBA SPOLU

+ - 1. osoba 29 735 25 983 3 752 2. osoba 12 910 10 982 1 928 3. osoba 118 160 104 272 13 888

Celkový počet: 160 805 141 237 19 568

Graf 2. Afirmácia/negácia verba

AFIRMÁCIA / NEGÁCIA VERBA

020 00040 00060 00080 000100 000120 000140 000160 000

+ -

Príklady: auth=XXX, type=inf ... obchodné vzťahy s Izraelom by <otvorili>

dvere zahraničným investíciám v Indonézii. – auth=B. Günter, type=prf Veď kto by <dokázal> odolať, ak by si mu k nohám sadol taký obrovský maco... – auth=Tyler Cortland, type=img Iba veľmi pozorné oko by <vybadalo> rozdiel. – auth=XXX, type=inf <Pripisoval> by som to hlavne tomu, že každé mužstvo vonku nehrá optimálne. – auth=Miroslav Marcelli, Miroslav Petříček, type=prf <Nazval> by som ho univerzálnym konštruktivizmom. – auth=William Saroyan, type=img <Spravil> by, čo mu kázali. – auth=XXX, type=inf Každá strana by <nerobila> štyri kandidátky. – auth=XXX, type=inf <Neklamal> by som, keby som hovoril o zlých podmienkach na prípravu. – auth=Andrej Tirpák, type=prf V látke by <neexistovala> v žiadnom smere výsledná nenulová polarizácia. – auth=Róbert Sabo, type=prf Samozrejme priznávam, že tu politická a spoločenská satira je, ale <nedefinoval> by som autorov slovami Miloša Mistríka... – auth=Anton Habovštiak, type=img Za rok


by <neprejedol> všetko, čo si zarobil za mesiac...“ – auth=Martin Kukučín, type=img Vidno, bojí sa ho; <nedbala> by ho obísť, ale už nemôže.

7. Kategória vidu v Kpréz Morfologická kategória slovesného vidu charakterizuje všetky slovenské

slovesá. Týka sa trvania deja, jeho určenosti a opakovanosti. Základným čle-nom v systéme je nedokonavý vid, ktorý podáva dej v jeho priebehu, čo doka-zuje aj počet výskytov v korpusovom materiáli v tretej osobe v počte 87 182 výskytov a v celkovom počte 117 051 výskytov.

Príklady: auth=XXX, type=inf Európskej komisii (EK) sa nezdá, <že by sa rokovania> o zostavení koaličnej vlády z doterajších opozičných strán na Slovensku príliš predlžovali... – auth=XXX, type=inf Tento účel by asi nebol splnený, <ak by zamestnávateľ> bez ohľadu na oprávnené záujmy pracovníka bezdôvodne direktívne určoval čerpanie dovolenky. – auth=XXX, type=inf A tá druhá?“ <Ja by som> nikdy nič také nerobila, keby ma Jana na to nenaviedla. – auth=Eugene O’Neill, type=img <Ja by som> mu nič také do rúk nedávala. – auth=XXX, type=inf Ak nenájdete dosť ľudí pre svoju podporu, vystúpite z SDKÚ? „<Prečo by som> vystupoval? Som presvedčený, že ich nájdem.“ – auth=Joseph Heller, type=img Tu tvrdím, že ste mu tú paradajku dali. Je to pravda?“ „<Prečo by som> mu ju dával?“ riekol plukovník Cathcart.

Dokonavý vid ako príznakový a sémanticky presnejšie vyznačený člen, kto-rý podáva dej v jeho komplexnosti, má nižšie zastúpenie v celkovom počte 39 922 výskytov.

Príklady: auth=sita, čtk, type=inf... dnes čakajú nárast cien, ale pochybujú, že <by cena americkej> ľahkej ropy z piatkovej úrovne tesne pod 40 dolármi za barel prekonala doterajší rekord 41. – auth=r, mim, type=inf „Ak by sme boli od začiatku v prvej skupine, <tak by sme napríklad> v závese na Poľsko možno v niektorých otázkach dohodli viac,“ dodáva Kosír. – auth=XXX, type=inf To <by prinieslo> určité pozitívum pre pacienta. – auth=Italo Svevo, type=img... ani by si na ulici nestretla ľudí, čo <by zastali> a pozerali na teba.

Osobitnú skupinu v systéme tvoria obojvidové slovesá, kde si obidva vidy navzájom konkurujú, pričom dokonavé slovesá vyzdvihujú výsledok deja, kým nedokonavé jeho priebeh najmä v rozkazoch a zvolaniach. Väčšinu obojvido-vých slovies tvoria prevzaté cudzie slová.

Príklad: auth=Dušan V. Mikeš, type=inf... <argumentoval> by tým, že čím viac kostí niekomu poláme, tým viac peňazí dostane.

Niektoré slovesá, ku ktorým patria modálne, polomodálne a viaceré pôvod-ne predponové slovesá, majú iba jednu vidovú formu.

Príklady: auth=Valér Mikula, type=prf Ak <by sme teda k> množstvu predchádzajúcich pokusov o situovanie literárnej kritiky mali pridať i náš pokus,... – auth=XXX, type=inf Tento rok <by mal> Lidl podľa informácií SME otvoriť predajne v dvoch vlnách. -auth=Krista Bendová, type=img Aj on <by chcel> mať psa, ale tiež je narodený tak, že nemajú ani balkón. – auth=James Clavell, type=img


47

A právom, bolo tam veľmi hlučno. — No, ja už pôjdem. — <Smela by som> dnes pozvať Marí Sinclairovú? — Hej. – auth=Elmore Leonard, type=img Vyzeral príšerne, <potreboval by> ešte zo päť hodín spánku... – auth=Valérie Alma-Marie, type=img Rada <by poznala> dôvody, ktoré ju prinútili cestovať...

Tabuľka 4. Inverzný a neinverzný slovosled

INVERZNÝ + NEINVERZNÝ SLOVOSLED (sg. + pl.) VID VERBA

OSOBA SPOLU PERFEKTÍVA IMPERFEKTÍVA

OBOJVIDOVÉ a JEDNOVIDOVÉ

1. osoba 29 735 8 927 20 463 345 2. osoba 12 910 3 390 9 406 114 3. osoba 118 160 27 605 87 182 3 373 Celkový počet: 160 805 39 922 117 051 3832

Graf 3. Verbálny aspekt

VID VERBA

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

PERFEKTÍVA IMPERFEKTÍVA OBOJVIDOVÉ

8. Pozičné umiestnenie Pozičné zisťovanie tvarov Kpréz naznačilo nezvyčajne širokú kompozičnú

fúgu medzi komponentom by spolu s personálnou flexiou a l-ovým príčastím daného slovesa. Najvyšší doteraz zistený pozičný posun je v tvare by14.*l :

Príklad: auth=XXX, type=inf... pretože po minuloročnom víťazstve Jízdy <by podľa Jana> Svěráka udelenie dvoch Krištáľových glóbusov po sebe tomu istému režisérovi prehliadku dosť zdiskreditovalo.

Týka sa to aj zvratného tvaru, pričom sa pozície posunuli doľava podľa ty-pu by10.*l:

Príklad: auth=XXX, type=inf... okupované Izraelom zo strategických príčin od roku <1967 by sa> zmiznutím hrozby povstaleckých útokov na severných hraniciach židovského štátu značne obmedzili.

Podľa typu by9.*l:


Príklad: auth=XXX, type=inf Andrej Dzelinskij, podľa ktorého ďalších slov <by sa v prípade nasadzovania> ostrieľaných borcov až do posledných kôl možno podarilo Rožňavu v konečnej tabuľke predbehnúť.

Podľa typu by8.*l: Príklad: auth=XXX, type=inf Ak <by sme sa pred> futbalovým zápasom Poľsko

21 – Slovensko 21 pozreli. Alebo nakoniec podľa typu by7.*l: Príklad: auth=XXX, type=inf. <Radi by sme sa> v spolupráci s našimi partnermi

zo združenia Holocén z Miskolca pričinili o to, aby… Z ďalších viacpozičných príkladov sme vybrali nasledujúce vzorky: Príklady: auth=Miloslav Vojtech, type=prf <Ak by sme nad> jednotlivými

európskymi spisovateľmi uvedenými v Tablicovom “výbere“ uvažovali z hľadiska ich príslušnosti... – auth=XXX, type=inf ... takmer všetkých hráčov zo severoamerickej NHL, <ktorí by pre tento> termín vzhľadom na vypadnutie z ďalších bojov o Stanleyho pohár pripadali do úvahy. – auth=Linky šéfredaktora, type=inf ... minimálne Marian Jaslovský (a ja určite tiež ) <by po rušnom víkende> na Bratislavských jazzových dňoch určite zopár voľných dní privítal.

V spojení s infinitívnym slovesným tvarom s trinásťpozičnou fúgou: Príklad: auth=Lorenzo Scupoli, type=img A hoci dispozícia tvojej povahy <by ťa

aspoň zo strachu> pred pekelným ohňom alebo pre nádej na nebeskú blaženosť mala povzbudiť ku konaniu dobrých skutkov...

A s desaťpozičnou fúgou: Príklad: auth=bbc, reuters, type=inf Ale pripustil, <že podujatie by v> dôsledku

udalostí vo Washingtone či na Blízkom východe predsa len mohli odložiť. V negovanom tvare: Príklady: auth=Andrej Kiszling, type=inf V každom prípade <ja by som od

služby> za cenu 5 bratislavských veľkých pív veľa nečakal. – auth=XXX, type=inf ... nastala rozdelením federácie a častou zmenou vlád, <by ani formálne> prijatie päťročného volebného obdobia na situácii nič nezmenilo.

9. Frekvencia spájacích výrazov s komponentom by v Kpréz V slovenčine existujú typy partikúl a konjunkcií, ktoré vo svojom kmeni

zahŕňajú element -by. Je formovou kategóriou vety a vzťahuje sa buď na celú vetu, alebo len na jej časť, pretože nemusí byť tesne prepojený s prísudkom. Ovplyvňuje charakter výpovede, udáva modálnu informáciu vety. Jeho vzťah ku gramatickej kategórii osoby je indiferentný, používa sa v spojení s finitnými slovesnými prostriedkami. Element -by môžeme písať osobitne alebo aj spolu so slovom. Z 32 450 dokladov je v korpuse najviac frekventovaná konjunkcia (aj partikula) aby – 23 738 zastúpení, keby 3 930 dokladov, akoby 3 538, ak by 953, žeby 127, kiež by 106, sťaby 46 a bárs by 12 výskytov. Jednoznačná kon-dicionálová podmienka sa vyskytuje vo vedľajších vetách so spojkou keby a ak by. Znakom vyjadrenia zámeru je lexéma aby. Nachádza sa aj v dôsledkových


49

a želacích vetách. Akoby je častá v porovnávacích vetách. Kiež by sa zaraďuje medzi uvádzacie častice a väčšinou stojí na začiatku vety. Niektoré lexémy sa obmedzujú na jednotlivé štýly, iné sa používajú v spisovnom jazyku.

Tabuľka 5. Inverzný a neinverzný slovosled

Výrazy spájajúce sa s Kpréz Konjunkcia spolu IMG PRF INF

KEBY 3 930 1 690 367 1 873 ABY 23 738 7 056 4 259 12 423 ŽEBY 127 37 11 79 SŤABY 46 41 3 2 AKOBY 3 538 2 074 473 991 KIEŽ BY 106 64 12 30 BÁRS BY 12 6 3 3 AK BY 953 49 140 764

Príklady: auth=Interview, type=inf <Keby som robil> celkom sám, tak by som

ich pravdepodobne už nepoužil. – auth=J. R. R. Tolkien, type=img Bol by som radšej, <keby som videl> stopu po čižme. – auth=XXX, type=inf <Aby som> to dostatočne dobre vysvetlil, musel by som napísať ďalšiu esej,... – auth=XXX, type=inf Čo by sa dalo urobiť pre to, <aby sme> naše peniaze skutočne dostali? – auth=XXX, type=inf Určite, nie som autor, ktorý by miloval svoje texty tak, <žeby> ich neškrtal. – auth=Anton Habovštiak, type=img Husári nehybne driemali opretí o jeden bok koňa, <sťaby> čakali, že im dá veliteľ dajaký rozkaz. – auth=jk, type=inf Keď mi ich prvý raz požičala, hneď som mala pocit, <akoby> bežali samy od seba. – auth=Sait Faik, type=img Ach, <kiež by> sa tie hodiny rýchlejšie míňali, kiež by tu už bolo ráno,... – auth=William Shakespeare, type=img Ó kiež by ma bohovia vyslobodili z hniezda neresti, <bárs by> ma premenili na vtáča,... – auth=Miro Veselý, type=inf <Ak by> videorekordér stál desiatky tisíc, mnoho ľudí by si ho nekúpilo...

10. Komunikatívno-pragmatický aspekt Kpréz Analýzu komunikatívnych funkcií Kpréz uskutočňujeme na úrovni vety,

prípadne súvetia, ale prihliadame aj na iné modálne prostriedky ako modálne slovesá, modálne slová, modálne častice, ktoré komunikatívno-pragmatický aspekt Kpréz do značnej miery ovplyvňujú a posúvajú na inú úroveň (Kášová, 2003, 2004, 2005).

Všade tam, kde je nevyhnutná spolupráca a spolunažívanie ľudí, existujú aj určité podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby toto spolunažívanie fungovalo na kvalitnej úrovni. Predpoklady na toto kvalitné spolunažívanie a spoluprácu môžeme z lingvistického hľadiska pomenovať termínom potenciálne podmien-ky. Často sa zamýšľame aj nad tým, čo by bolo, keby sme mali iné podmienky (hypotetické podmienky) – keby bolo lepšie počasie, keby sme mali viac priate-ľov... A nakoniec existujú nerealizovateľné podmienky, ktoré sú už nesplniteľ-né. V slovenskom jazyku sa podmienka vyjadruje najmä v súvetiach. Jedno-


značná kondicionálová podmienka sa vyskytuje vo vedľajších vetách so spoj-kou keby a ak by, pričom môžeme tieto príklady zastrešiť termínom eventuálny – Keby pršalo, pozbieraj bielizeň., Keby niekto zazvonil, otvor., Ak by bolo teplo, choď na plaváreň.

Príklady: auth=XXX, type=inf A <keby> ste chceli poznať aj širšie okolie, siahnite po bohato ilustrovanom sprievodcovi… – auth=XXX, type=inf <Keby> ste niekedy videli pána Gauthiera, povedzte mu, že idem na večeru. – auth=Psychoporadňa M.E.M, type=inf A <keby> (sa) čosi (stalo), napíšte do tejto poradne. – auth=Šerverové šari-vari, type=inf … <keby> sa vám podarilo niečo nahrať, nezabudnite to dielko poslať… – auth=Počítačové hry a hračky, type=inf <Ak by> niekto spochybnil vizuálny potenciál PS dvojky, ukážte mu Silen… – auth=XXX, type=inf <Ak by> náhodou nevedela, opýtajte sa jej kolegyne.

Potenciálne podmienky sú v istých situáciách realizovateľné. Hypotetické podmienky sa vzťahujú na zmenu situácie. Napr. Je chorá, nemôže pracovať. Keby vyzdravela, mohla by pracovať. Ide pritom o možnú hypotetickú pod-mienku.

Príklad: auth=XXX, type=inf … zhodnotil zápas tréner hostí, ktorý ináč s bodovým ziskom svojich rozhodne nie je spokojný.“ <Keby sme mali> o šesť bodov viac, vtedy <by sme mohli> hovoriť o spokojnosti.

Okrem tej poznáme aj nerealizovateľnú hypotetickú podmienku typu keby som bola tebou, vymyslela by som to inak.

Príklad: auth=J. R. R. Tolkien, type=img Ale <keby som bol tebou>, chytil by som toho, čo tu pobieha, kým pošlem do Lugbúrzu hlásenie.

Z uvedeného vyplýva, že hypotetická podmienka sa najčastejšie vyskytuje vo vedľajších vetách s keby: Keby si mal čas, išli by sme na zmrzlinu. Keby si mi pomohol, veľmi by ma to potešilo. Keby som bol bohatý, kúpil by som si byt.

Hypotetickým súvetím so spojkou keby vyjadrujeme svoju vlastnú mienku: Bolo by dobré, keby si na schôdzku prišiel skôr.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> sme jednotne protestovali... – auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> vláda po štyroch rokoch občanom SR zložila účet zo svojho vládnutia... – auth=Maj Sjöwal, type=img <Bolo by dobré, keby> ste niekoho menovali,...

Ďalšou možnosťou je použitie infinitívnej konštrukcie v pozícii subjektu: Bolo by lepšie prísť na schôdzku skôr.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Bolo by lepšie> doviesť vec až do konca a všetko oslobodiť aj za cenu vojny… – auth=XXX, type=inf... toto usporiadanie sa ukáže neudržateľné a <bolo by lepšie> nemať vôbec žiadnu spoločnú menu. – auth=Elmore Leonard, type=img <Bolo by fajn> vybrať sa ta celkom sama. – auth=Tonino Lasconi, type=prf …<bolo by najlepšie> vytiahnuť z kabelky sprej proti násilníkom.

Inou možnosťou je použitie reflexívneho transformátu (Sokolová, 1993): Bolo by lepšie, keby sa to prehodnotilo.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> sa v tejto súvislosti nezabudlo ani na zákon o štátnom jazyku.... – auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> sa od osemfinále hralo na dva víťazné zápasy.


51

V slovenskom jazyku platí, že postavenie oboch viet v súvetí je ľubovoľné, bez vplyvu na význam a obsah vety, ako aj na jej gramatickú formu: Keby som mal viac peňazí, cestoval by som po svete. Alebo: Cestoval by som po svete, keby som mal viac peňazí.

V prípade, že sa hypotetické podmienky vyskytujú v súvetiach, je veľmi dôležité, aké iné spojky sa v ich obsahovom prostredí nachádzajú. Významové rozdiely, ktoré sa v nich nachádzajú, sú podobné ako pri potenciálnych pod-mienkach. Spojka aj keby vyjadruje špecifické podmienky: Aj keby bola tá kniha drahšia, kúpila by som ju.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Aj keby> som už nič nedokázala, medailu mi nik nevezme. – auth=XXX, type=inf <Aj keby> prišlo sto či dvesto ľudí, som presvedčený, že Belgičania nepodľahnú hneď na začiatku panike…

Spojka dokonca keby vyjadruje špecifické alebo extrémne podmienky: Dokonca keby ju vystavili väčšiemu tlaku, vydržala by.

Príklady: auth=XXX, type=inf Ba <dokonca keby> Nova posunula svoj štedrovečerný program o hodinu, tak po Sám doma I by sme kontinuálne hneď mohli sledovať Sám doma II… – auth=Jevgenija Vasilievova, Iosif Chalifman, type=prf Je zaujímavé, že keby sme zmenili polohu úľa, alebo <dokonca keby> sme preniesli plásty zo zvislej polohy do vodorovnej, riešili by včely svoje úlohy presne tak ako prv. – auth=Sait Faik, type=img Aj keby sme ho stratili, <dokonca keby> sme ho sami od seba odohnali, ono nás bude hľadať ako verný pes…

Spojka ešte aj keby vyjadruje neobyčajnú situáciu, ktorú môžeme vnímať ako hypotetickú podmienku: Bol by v počtoch najrýchlejší, ešte aj keby ostatní použili kalkulačku.

Príklad: auth=XXX, type=inf Zmluvy s nadobúdateľmi majú byť verejné, <ešte aj keby> sa vzpierali.

Podobne ako pri potenciálnych podmienkach sú aj pre hypotetické pod-mienky typické dvojvetné spojenia, v ktorých druhá veta začína spájacou prí-slovkou potom. Prvá veta je väčšinou vo forme otázky: Radi by ste objavovali krásy prírody? Potom by ste nemali váhať, ale rýchlo konať! (Keby ste radi objavovali krásy prírody, potom...).

Príklady: auth=XXX, type=inf Koľko máme oblôh? Dve? Severnú a južnú? Ale <potom by> mala byť aj západná a východná! – auth=XXX, type=inf Podľa akých kritérií by sa malo vyberať? Na základe sily ekonomiky? <Potom by> sa ním mala stať angličtina.

Spájacou príslovkou potom sa uvádzajú aj želania: Keby som mal čas, pri-šiel by som domov. Potom by som navštívil mamu. Potom by som si s priateľmi zahral futbal. Potom by som išiel do kina. Potom...

Príklady: auth=Saul Bellow, type=img <Keby> som len bola prefíkanejšia! Potom by si mi visel na perách.“… – auth=Charles A. Borden, type=img „<Keby> sme tak prilákali niekoľkých Maoriov na palubu,“ uvažoval kapitán Cook pri večeri.“Potom by sme ich o našich priateľských úmysloch presvedčili jedlom, darmi a vľúdnosťou…“


Podobne ako pri potenciálnej podmienke je aj pre hypotetickú podmienku typické pomerne časté používanie predložkových výrazov: Bez tvojej pomoci by som to nevyriešil. (Keby si mi nepomohol, nevyriešil by som to.); Pri strate lopty by sme nemali šancu na výhru. (Keby sme stratili loptu, nemali by sme šancu na výhru.).

Príklady: auth=XXX, type=inf <Bez lásky by> bol svet veľký a smutný. – auth=XXX, type=inf V politických kruhoch sa už vážne začalo hovoriť o tom, že <bez pomoci by> Mexiko muselo v priebehu niekoľkých dní vyhlásiť platobnú neschopnosť. – auth=Elisabeth Haichová, type=prf <Bez pomoci by> stagnovali ešte storočia… – auth=tasr, type=inf <Pri> hlasovaní o návrhoch zákonov dôležitých pre SDKÚ by HZDS malo… – auth=XXX, type=inf … pravda, <pri> súčasnom stave ihrísk sotva by mohli hrať na tej istej ploche…

Predložkové výrazy sa nachádzajú vo vete spolu s vystupňovanými adjektí-vami a/alebo inými lexikálnymi jednotkami, ktoré naznačujú zmenu situácie: S lepšou technikou by sme pracovali rýchlejšie. Za menej peňazí by sme ten obraz nekúpili.

Príklad: auth=XXX, type=inft <Za> ešte spravodlivejšie by predstavitelia Rusínskej obrody považovali…

K lexikálnym prostriedkom, ktoré sú pre vyjadrenie hypotetickej podmien-ky v Kprét charakteristické, patrí predložkové spojenie v prípade: Zdravotnícka reforma je ukončená. V opačnom prípade by vláda musela prijať ďalšie zákony.

Príklady: auth=XXX, type=inf <V> prípade víťazstva prozápadného Viktora Juščenka by tieto plány boli tabu. – auth=XXX, type=inf “<V> nijakom prípade by sa prerušenie tehotenstva nemalo podporovať ako metóda plánovaného rodičovstva. – auth=rak, type=inf <V> žiadnom prípade by nemalo ísť o prehrávače dostupné v hypermarketoch… auth=XXX, type=inf <V> opačnom prípade by bojoval o titul. – auth=XXX, type=inf <V> každom prípade by ste si mali organizovať pomoc a budovať vzťahy (sieť) na podporu.

V týchto typoch viet s hypotetickou podmienkou sa vo veľkej miere vysky-tujú slovné spojenia substantívum + adjektívum v zhodnom alebo nezhodnom tvare: Išlo by o špeciálny prípad. Dopravné podmienky by sa stále zhoršovali. Priaznivé poveternostné podmienky by mu pomohli získať náskok. V prípade smrti by to neplatilo.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Išlo by o> nulový efekt, keď by sa napríklad znížila percentuálna sadzba dane… – auth=XXX, type=inf <Išlo by o> ďalší neprípustný zásah štátu do slobody občanov.. – auth=tasr, type=inf <V prípade> poskytnutia úveru by zrejme splácali pôžičku aj z príjmov z predaja... – auth=XXX, type=inf <V prípade> predaja akcií akciových spoločností by mal FNM podľa J. Volfa pristúpiť k zrušeniu zmlúv…

K iným slovným druhom, ktoré charakterizujú hypotetickosť, patrí sloveso podmieňovať a jeho synonymá typu predpokladať, spôsobovať, vyvolávať: Usilovnosť by podmienila úspech. Z uvedeného vyplýva vzťah: niečo – pod-mienený obsah podmieňuje niečo – podmienku. Podobným slovesom je závi-


53

sieť vo vzťahu: niečo (podmienený obsah) závisí od niečoho ( podmienka): Moja účasť na konferencii by závisela od tvojej vôle.

Príklady: auth=XXX, type=inf…ich ďalší priebeh <by závisel> od miery pripravenosti jednotlivých krajín. – auth=Barbora Vidová, type=prf … dosiahnutie tejto hodnoty <by spôsobovalo> príliš vysoké zasolenie živného média… – auth=XXX, type=inf “Kto <by predpokladal> pred turnajom takú opatrnosť… – auth=XXX, type=inf Ďalšie vykreslenie volebnej kampane pod vedením súčasného viceprezidenta Anatolija Čubajsa <by vyvolávalo> husiu kožu…

Substantíva typu podmienka, predpoklad, pravidlo a adjektívum pod-mienený (-čný) tiež patria do spomínanej oblasti: Požičal by som ti peniaze len pod jednou podmienkou. Potom by mala dobré predpoklady na štúdium mate-matiky. Hra by neexistovala bez pravidla. Podmienečne by sa zapísal do ďal-šieho ročníka.

Príklady: auth=XXX, type=inf Sanitku <by> sme do mesiaca mali dostať s podmienkou, že zriadime prevádzku… – auth=XXX, type=inf … ktorá tento rok platí v priemere 546 korún, <by> od januára pri takomto predpoklade platila o 109 korún viac. – auth=XXX, type=inf prirodzené: … kto vstupuje do akéhokoľvek seriózneho klubu, mal <by> dodržiavať jeho pravidlá.

Nerealizovateľné či nesplniteľné podmienky sú javom, ktorý vyjadruje podmienené deje neprikázané, hypotetické a nerealizovateľné, pretože patria do minulosti, napriek tomu sú však v slovenskom jazyku vyjadrované Kpréz. Ak porovnáme tento jav s inými jazykmi (nemčina, francúzština), vidíme, že v nich je základným gramatickým jazykovým prostriedkom vyjadrenia nereali-zovateľnej podmienky Kprét. V slovenčine nie je Kprét obligatórny, ale na-opak, je doplnený, ba dokonca nahrádzaný jednoduchším Kpréz (Sokolová, 1995). Na tomto mieste je však potrebné konštatovať, že výpoveď potom stráca nádych nesplniteľnosti, preto by tento variant mal byť v gramatikách považo-vaný len za hovorovú formu. Kpréz sa vyskytuje najmä v podraďovacích súve-tiach v spojení s konjunkciou či partikulou keby, kde, ako sme už spomínali, nahrádza alebo dopĺňa Kprét – keby som mal peniaze, požičal by som ti, a zároveň v spojeniach s aj keď vo vzťahu keby – potom a s infinitívnou väz-bou: bolo by lepšie, keby som sa začal učiť jazyky skôr – bolo by lepšie začať sa učiť jazyky skôr.

Väčšina ľudí sleduje svojou výpoveďou nejaký cieľ a vedome má určitý zámer. Pre danú výpoveď je charakteristický nasledujúci vzťah: subjekt vyko-náva dej – vysvetlenie zámeru. Zuzana usilovne študuje. Neskôr by sa chcela stať riaditeľkou firmy. V súvetiach sú obe vety spojené spojkou preto: Zuzana by sa chcela stať riaditeľkou firmy, preto usilovne študuje.

Príklad: auth=László F. Földényi, type=prf Zaľúbený túži, <chcel by> si prisvojiť tú, do ktorej je zaľúbený, preto je v zraniteľnej situácii.


Vety s partikulami prinajmenšom, najmenej sa vzťahujú na situácie, ktoré bližšie objasní kontext: Peter opravoval Zuzane auto. Nič za to nechcel, ale Zuzana by mu chcela dať prinajmenšom nejakú maličkosť.

Príklad: auth=XXX, type=inf … aby vypracoval zákon, ktorý by v prípade útoku <prinajmenšom> minimalizoval riziko hroziace ostatným občanom.

Nielen modálne sloveso je znakom vyjadrenia zámeru, ale najmä konjun-kcia aby: Zuzana usilovne študuje, aby sa neskôr stala riaditeľkou firmy.

Príklad: auth=XXX, type=inf A navyše intenzívne <študuje, aby> zmaturoval. Konjunkcia aby zvykne stáť obyčajne v spojení s preto, aby alebo na to,

aby: Prišiel preto, aby ju mohol vidieť. Pripíjam na to, aby sa ti všetko vydari-lo. Tieto vety sa v súčasnom jazykovom prejave zvyčajne skracujú.

Príklady: auth=čtk, type=inf „Aukcia slúžila aj <na to, aby> sa určila cena 15- -ročných peňazí,“ doplnil obchodník. – auth=Maria Chiara Carulli, type=img A usmievaj sa aj <preto, aby> si všetci uvedomili, že si šťastný,…

V textoch sa v súvislosti so želacími vetami a vyjadrovaním zámeru vysky-tovali dvojvetné tvary so slovesom chcieť: Zuzana sa učí za kuchárku. Chcela by pracovať vo vlastnej reštaurácii.

Príklad: auth=XXX, type=inf Vaša dcéra je dosť nerozhodná. <Chcela by> mať naraz všetko, ale nechce sa ničoho vzdať. A to sa nedá…

Vo veľmi veľkej miere sa Kpréz vyskytoval v konzekutívnych vetách, teda takých, ktoré obsahovali nezrealizovaný dôsledok. Náklad na aute sa uvoľnil bez toho, aby si šofér niečo všimol. Spojenie bez toho, aby neguje výpovednú hodnotu vedľajšej vety.

Príklady: auth=sita, type=inf Zväz nakupoval letenky <bez toho, aby> preukázal účel nákupu… – auth=XXX, type=inf Plač tíchne <bez toho, aby> zanikol.

Posilňujúcimi prostriedkami neočakávaného deja sú tak ako v prípade Kprét partikuly avšak, ale – ako posledný avšak/ale bez toho. Nerealizovateľný dôsledok sa vyjadruje vo vedľajšej vete aj spojkou než aby, modálnym slove-som môcť a vedieť vo funkcii finitného tvaru slovesa. Vedľajšia veta sa vždy nachádza za hlavnou vetou. Tieto výpovede sa týkajú väčšinou označenia mie-ry: Má príliš nízky príjem, než aby si mohol dovoliť cestu okolo sveta. Tento typ sa vyskytuje aj v minulosti: Mal príliš nízky príjem, než aby si mohol dovo-liť cestu okolo sveta. Obsah výpovede býva posilnený príslovkou príliš: Pracu-je príliš krátko na to, než aby mohol poznať všetky problémy.

Príklady: auth=Wilhelm von Humboldt, type=prf Táto otázka je príliš dôležitá, <než aby> sme jej základy neosvetlili podrobnejšie. – auth=Karl May, type=img Radšej podstúpi smrť, <než aby> to urobil. – auth=Vladimír Bobeš Tužinský, type=inf Bolo to príliš dôležité, <než aby> sa mohol rozptyľovať nejakými hlúpymi všednosťami. – name=Herzog, auth=Saul Bellow, type=img Nevystatujte sa.“ Vykĺzlo mu to z úst a Moses bol príliš veľkorysý, <než aby> mu to vyčítal.

Vedľajšie vety s aj keby sú typické pre podmieňovacie súvetie, kde sa môžu používať v koncesívnom vedľajšom význame: Aj keby ráno pršalo, išli by sme na výlet. Nestihli by sme to, aj keby sme sa poponáhľali. Vo vetách je vyjadre-


55

ný protiklad, jedna veta vylučuje druhú, navzájom si odporujú. Podobne je to vo výpovediach typu: Nech by sa akokoľvek namáhal, neurobil by skúšku. Nevidel by nás, nech by sme akokoľvek mávali. Na rozdiel od prvej výpovede pôsobia druhé dve vety v dôsledku použitej častice akokoľvek intenzívnejšie.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Aj keby> nás požiadal, aby sme abdikovali, nevyhoveli by sme mu. – auth=XXX, type=inf <Aj keby> zápas pokračoval, aj tak by som Klička porazil. – auth=William Faulkner, type=img … nech by lovil akokoľvek rýchlo alebo <akokoľvek> úspešne, nikdy by sa mu nepodarilo nazhromaždiť toľko jedla,…

S použitím Kpréz v korpusových dokladoch sa spájajú aj porovnávacie ve-ty, ktoré vyjadrujú nereálnu, hypotetickú rovnosť obsahu výpovede vedľajšej a hlavnej vety. Vedľajšia veta je pri tom na druhom mieste v poradí: Správal sa ku mne tak, akoby som bol jeho nepriateľ. V tomto príklade sa akoby nachádza po slovese, ktoré vyjadruje správanie. Hypotetické akoby sa vo vetách nachá-dza aj po slovesách zmyslového vnímania: Vyzerá to, akoby malo pršať. Robí dojem, akoby bol skúsený obchodník. K hypotetickému typu súvetia patria aj niektoré príslovia a porekadlá typu: Vyzerá, ako keby nevedel do troch narátať.

Príklady: auth=XXX, type=inf Vyzeralo to <tak, akoby> sa uznesenia zastupiteľstva schvaľovali pre primátora osobne,… – auth=J. R. R. Tolkien, type=img <Vyzerá to, akoby> sa pod nekonečnými stromami valil dolu z vrchov súmrak. – auth=James Dickey, type=img Vždy <robí dojem>, akoby sa vrhal niečomu v ústrety s radostnou nedočkavosťou.

V slovenskej lingvistike charakterizuje J. Nižníková (1994, s. 34) výzvové vety ako vety, vyjadrujúce výzvu, aby adresát realizoval, prípadne nerealizoval nejakú činnosť. Dodáva pritom, že tradične sa tieto vety nazývajú rozkazova-cie. (Porovnaj napr.: Pauliny – Ružička – Štolc, 1953; Oravec – Bajzíková, 1982; Pauliny, 1981; Mistrík, 1984). Za základný prostriedok na ich vyjadrenie sa okrem imperatívu pokladá i kondicionál a explicitné performatívne formuly typu prikazujem ti, aby…, žiadam vás o/ aby… a pod. Na výslednú formovú podobu má vplyv niekoľko faktorov, ku ktorým patrí vzájomný vzťah medzi hovoriacim a adresátom, osobnosť hovoriaceho, jeho mentálna vyspelosť a psychické založenie, vzdelanostná a kultúrna úroveň, ktoré sa v jazykovom prejave odrážajú a modifikujú ho. Základnou formou vyjadrenia žiadosti v slovenčine je spojenie explicitnej performatívnej formuly a vedľajšej vety so spojkou aby: Žiadam Vás, pán redaktor, aby ste pána Dzurindu citovali presne. Okrem toho prevažovali v korpuse kondicionálové výpovede typu: Necitovali by ste, pán redaktor, pána Dzurindu presne? Citovali by ste, pán redaktor, pána Dzurindu presne? Pomerne často sa vyskytovali kondicionálové výpove-de s modálnym slovesom môcť: Mohli by ste, pán redaktor, citovať pána Dzu-rindu presne? Keby ste mohli pána Dzurindu citovať presne, bol by som rád.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Mohli by ste> nám to bližšie vysvetliť? – auth=Sexuologická poradňa, type=inf druhej <Mohli by ste> stručne opísať spôsob


liečby takýchto deviácií? – auth=James Clavell, type=img Viete, keby to nebolo možné... ale <bol by som rád>, keby si Tess pozrela ten pozemok a porozprávala sa s architektom.

Najviac zastúpené v korpuse boli typy príkazových viet: Mohli by sme už skončiť túto tému! Iným príkladom je interogatívna veta, pričom nariadenie nadobúda formu žiadosti: Nemohli by sme už skončiť túto tému?

Kpréz je zastúpený v apelačných vetách typu: Bez dobrých spisovateľov by sme boli chudobnejší!

Kpréz sa v korpuse veľmi často nachádzal vo vetách, ktoré vyjadrujú pros-bu. Mohli by ste, prosím, ...li ste, prosím..., takto približne vyzerá prosba v bežnej komunikácii. Ak niekto niekoho o niečo prosí, potom si želá a dúfa, že mu adresát jeho prosbu splní. To však nemusí byť vždy pravda a adresát má vždy možnosť prosbu odmietnuť. Prosba patrí medzi výpovedné akty, ktoré sú úzko prepojené s prejavmi pocitov, prípadne s hodnotením, ako napr. prejav dobrej vôle, smútok, priateľstvo, solidarita, pocit blaha, dobrej vôle. Obsahovo rozlišujeme malú a veľkú prosbu. Rozdiel medzi nimi spočíva v námahe, ktorú musí adresát vynaložiť na jej vyplnenie. Najfrekventovanejším typom prosby je tvar Mohli by ste to, prosím, ešte raz zopakovať?, pričom ide o spojenie intero-gatívnej vety s modálnym slovesom. Forma prosím sa v tvaroch s Kpréz použí-va v spojení s prosbou veľmi často, má úlohu zjemnenia, prípadne oslabenia direktívnosti. Iným typom vyjadrenia prosby je formulka: Smel by som vás poprosiť o zopakovanie? Takéto výpovede pôsobia oficiálne a konvencionali-zovali sa najmä vo verejnej komunikácii. Performatívne výpovede majú v takomto situačnom kontexte väčšinou formálny charakter. Performatívne sa používa predovšetkým sloveso prosiť, takže poslednú výpoveď by sme mohli označiť ako modalizovanú performatívnu výpoveď, pretože navyše obsahuje modálne sloveso smieť, ktoré navodí atmosféru dovolenia. Dovolenie vyjadru-jú tvary dovolíte, aby…, dovolíte, prosím, aby… Ak dovolíte, mohol by som sa vrátiť k pôvodnej téme.

Interogatívne vety bez opytovacieho zámena a modálneho slovesa pôsobia priamejšie, a preto sa najmä v privátnej komunikácii považujú za akceptova-teľné na kladnú realizáciu prosby: Pomohol by si mi a požičal by si mi peniaze? Urobil by si mi láskavosť a požičal by si mi peniaze?

Kpréz sa nachádzal v uvádzacích vetách, ktoré obsahovali prosbu: Rád by som ťa o niečo poprosil: Požičaj mi peniaze. Chcel by som ťa o niečo popro-siť: Požičaj mi peniaze. Mal by som k tebe veľkú prosbu: Požičaj mi peniaze. Smel by som ťa o niečo poprosiť? Požičaj mi peniaze. Modálne slovesá dodá-vajú vete zvláštny jemný rozdielový odtienok.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Chcel by som ťa> spoznať a stretnúť sa s tebou. – auth=Saul Bellow, type=img <Chcel by som ťa> požiadať o mimoriadnu láskavosť.

V mnohých výpovediach tohto typu sa v korpuse vyskytovali hodnotiace výrazy ako napr. dobrý/milý/priateľský, ktoré posilnili charakter prosby vo


57

vete, pričom prvé dva výrazy pôsobia skôr privátne až dôverne, kým posledné oficiálne. Boli by ste taký dobrý a priniesli mi jedálny lístok?

Príklady: auth=Eugene O’Neill, type=img <Boli by ste> taká láskavá a odobrali sa do svojej kajuty? – auth=Viktor Krupa, type=img <Boli by ste> takí láskaví a pomohli nám ich určiť?

Nasledujúce príklady spadajú do oblasti návrhových výpovedí. Kpréz vy-jadruje isté váhanie, prípadne premýšľanie o téme. Súčasne naznačuje, že adre-sát nemusí radu doslovne splniť, prijať. Vo vetách uvádzaných spojkou keby sa nachádza obsah rady/návrhu a hlavná veta obsahuje vyhodnotenie tejto rady zo strany podávateľa rady, prípadne dôsledky, ktoré pre neho z toho vyplynú. Bolo by dobré/ správne/ pekné/ zmysluplné.../Urobil by si dobre, keby si študoval na vysokej škole.

Príklady: auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> sme už tento model nezažili. – auth=XXX, type=inf <Bolo by dobré, keby> sme takýto výkon zopakovali aj na východe. – auth=Gottfried Fankhauser, type=img <Bolo by pekné>, keby ste mohli Spasiteľa aj vidieť. – auth=Jasunari Kawabata, type=img <Urobil by si dobre>, keby si išiel,...

Oznamovacie vety sa v korpuse vyskytujú predovšetkým v spojení s modálnymi slovesami a patria k najfrekventovanejším výpovedným typom. Všetky podniky v regióne by sa mali/museli/mohli dohodnúť na spoločnom postupe. Oznamovacie vety s performatívnou uvádzacou vetou reprezentuje typ Radil by som ti, aby..., Chcel (mohol) by som ti navrhnúť, aby... Práve modálne sloveso môcť patrí k pomerne frekventovaným pri vyjadrovaní tejto komunika-tívnej funkcie a naznačujú priamy návrh: Mohli by ste k nám prísť na návštevu. Iná je výpoveď Mohol by si ísť na návštevu, kde modálne sloveso môže posil-ňovať význam rady. Časté sú interogatívne vety s opytovacím zámenom, ktoré v Kpréz pôsobia opatrnejšie: Čo by si povedal na to, keby sme k nej zašli na návštevu?

Príklady: auth=XXX, type=inf Leteckí prepravcovia <by> mali podľa nových pravidiel zaplatiť 600 eur každému „odmietnutému“. – auth=XXX, type=inf Kto vstupuje do akéhokoľvek seriózneho klubu, mal <by> dodržiavať jeho pravidlá – auth=XXX, type=inf Táto medailová bilancia <by> mala podľa predpokladov stačiť na tretie miesto v hodnotení národov...

Jednotlivé komunikatívne formy prekračujú tradičné gramatické vzorce, ak ich sledujeme v pragmatickom kontexte (Wagner, 2001). Jednotlivé vzorce sú rôzne modifikované a môžeme v nich sledovať na jednej strane oslabenie účin-ku, na druhej strane jeho posilnenie. Komunikatívny účinok výpovede oslabujú interogatívne vety, modálne slovesá, častice, kondicionálové vzťahy so spojkou keď, ak, ale aj iné signály, ku ktorým patria doplňujúce otázky typu nemám pravdu?, čo by ste povedali, nezdá sa Vám?, ako aj voľba funkčnej vetnej perspektívy. Na úrovni výpovede sú to stratégie, ktoré majú charakter zdôvod-nenia, ospravedlnenia, vysvetlenia, pričom ich použitie závisí od situácie. Ko-


munikatívny účinok posilnenia výpovede nesie v sebe používanie kondicionálu prézenta. Doplnený je samozrejme takými jazykovými prostriedkami ako prí-slovky a príslovkové spojenia, imperatívom, typmi bez modálnych slovies a modálnych častíc, ako aj voľbou správnej funkčnej vetnej perspektívy so zdô-raznením nutnosti a povinnosti.

11. Zastúpenie Kpréz v jednotlivých štýloch Z našich korpusových výskumov jednoznačne vyplýva, že Kpréz sa vysky-

tuje v najväčšom zastúpení v publicistickom štýle (61,58%). Menej je zastúpe-ný umelecký štýl (26,69%) a sporadicky sa Kpréz vyskytoval aj v odbornom štýle (11,73%).

Tabuľka 6. Zastúpenie Kpréz v jednotlivých štýloch

Zastúpenie Kpréz

v jednotlivých štýloch v %

IMG INF PRF 26,69% 61,58% 11,73%

Graf 4. Percentuálne zastúpenie Kpréz v jednotlivých štýloch

Zastúpenie Kpréz v jednotlivých štýloch v %

26,69%

61,58%

11,73%

IMG INF PRF

Z hľadiska pomernej frekvencie Kpréz v jednotlivých štýloch, ktorá reál-nejšie vyjadruje jeho fukciu v texte, sa však najčastejšie vyskytuje v umelec-kých textoch.


59

Tabuľka 7. Pomerná frekvencia Kpréz v jednotlivých štýloch Pomerná frekvencia Kpréz

v jednotlivých štýloch v %

IMG INF PRF

45,28% 34,82% 19,90%

Graf 5. Pomerná frekvencia Kpréz v troch štýloch

Pomerná frekvencia Kpréz v jednotlvých štýloch v %

45,28%

34,82%

19,90%

IMG INF PRF

12. Záver Doterajší výskum vo vyváženom korpuse v rozsahu 55 miliónov tokenov

v adekvátnom pomere umeleckých, odborných a publicistických textov 20% : 20% : 60% potvrdzuje, že skúmaný Kpréz je v korpuse stredne frekventovaný, používaný v určitých textoch ako pomerne príznakový prostriedok. Ako už výsledky výskumu naznačili, Kpréz sa vyskytuje pokiaľ ide o absolútny výskyt najviac v publicistickom štýle (61,58%), pokiaľ ide o reálny výskyt vzhľadom na nerovnaký pomer textov, je najčastejší v umeleckom štýle (45,28%), čo súvisí s jeho komunikatívno-pragmatickou funkciou v texte. Parciálne výsledky tejto štúdie sa využijú pri vymedzení nových či spresnených definícií pre kor-pusovú gramatiku slovenského jazyka.

Literatúra CZARNECKI, R.: Der Konjunktiv im Deutschen und Polnischen. Versuch einer

Konfrontation. Warszawa: Ossolineum 1977. DETH, R.: Modalität. In: Gladrow, W.: Russisch im Spiegel des Deutschen. Leipzig:

Enzyklopaedie 1989, s. 61 – 84. HORÁK, G.: Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitie. 1. vyd. Bratisla-

va: Veda 1993.


HORVÁTH, K. – PÉTERI, A.: Das Satzmodussystem im Deutschen und im Unga-rischen. In: Orosz, M. – Albrecht, T.: Jahrbuch der ungarischen Germanistik. Bu-dapest – Bonn: DAAD 2004, s. 185 – 220.

KARLÍK, P.: Příruční mluvnice češtiny. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 1995.

KÁŠOVÁ, M. 2003. Direktive kommunikative Funktionen – der Untertyp Fordern und seine sprachlichen Realisierungen. (Eine vergleichende Analyse). In: Deutsch mit allen Sinnen. Košice: 2003, s. 54 – 58.

KÁŠOVÁ, M. 2004. Gesprächsanalyse aus der Sicht der Modalität. In: Studia philo-logica, Annus XII, FHPV PU, Prešov: 2004, s. 87 – 102.

KÁŠOVÁ, M. 2005. Zu einigen Aspekten im Bereich der deutschen und slowa-kischen Illokutionen im Vergleich. In: www.idt-2005.at Graz: 2005.

MAURICE, F.: Der modale Infinitiv in der modernen russischen Standartsprache. Slawische Beiträge 340. München: Otto Sagner 1996.

Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1966.

MISTRÍK, J.: Moderná slovenčina. Bratislava: SPN 1984. NIŽNÍKOVÁ, J.: Zo slovenskej skladby. Prešov: FF UPJŠ 1994. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk.

Morfológia. Bratislava: SPN 1984. PAULINY, E. – RUŽIČKA, J. – ŠTOLC, J.: Slovenská gramatika. Martin: Osveta

1953. PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava: SPN 1981. prim1-public-all. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra

SAV 2004. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. prim1-public-sane. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra

SAV 2004. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. prim-2.0-vyv. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra

SAV 2005. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2006. Do-

stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M.: Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava: Veda 1993. SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontact 1995. STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení v tradič-

ných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Grama-tika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2005, s. 60 – 61.

ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha: Argo 2003. WAGNER, K. R. 2001. Pragmatik der deutschen Sprache. Frankfurt a. M.: Peter Lang

2001. WEIDNER, A.: Die russischen Übersetzungsäquivalente der deutschen Modalverben.

In: Slawistische Beiträge Bd.203. München: 1986.

61

Výskum kondicionálu préterita v slovenčine

Martina Kášová – Slavomíra Rabatinová – Vladi-mír Dziak

1. K forme a názvu Kondicionál préterita (Kprét) sa tvorí v slovenčine l-ovým particípiom slo-

vesa byť (l-ovou formou, ktorá ako samostatná gramatická morféma slúži ako nositeľ časového významu) + samostatnou kondicionálovou morfémou by + gramatickými morfémami na vyjadrenie osoby + l-ovým particípiom daného slovesa: bol by som čítal. V ukrajinčine je to tvar buv by čytav, v dolnej lužic-kej srbčine ja by był źěłał, v hornej lužickej srbčine bych był čitał a archaický tvar budźech čitał był, v češtine byl bych psal, v poľštine byłbym czytał, v srb-čine a chorváčtine bio bih pevao a v slovinčine delal bi bil. Ide o analytické, väčšinou trojslovné slovesné tvary. Význam vzdialenejšej minulosti sa niekedy posilňuje pripojením slovesa býval – bol by býval písal, pričom ide o okrajový príznakový tvar, ktorý má zastúpenie v rozličných typoch textov. Všeobecne platí, že východoslovanské jazyky majú len jeden kondicionál (výnimka – ukrajinčina), podobne ako bulharčina a macedónčina, pozri Panzer, 1991.

Názov tohto jazykového tvaru nie je v slovanských jazykoch jednotný, ide o preklad lat. coniunctivus, v slovenčine sa používa termín kondicionál alebo podmieňovací spôsob. V ruštine sa používa termín сослагательное наклонение (soslagateľnoje naklonenije), v srbčine a chorvátčine je to kondi-cionál (lat.) a pogodbeni način, način mogućnosti, čeština disponuje názvami kondicionál a podmiňovací způsob a poľština má tryb warunkowy – podmieňo-vací spôsob, tryb Ŝyczący – spôsob žiadajúci, forma przypuszcająca – možná, prípustková. Rôznorodé množstvo názvov zrejme predstavuje snahu určiť zároveň funkciu (význam) tejto jazykovej formy. V dialektoch a v hovorovom jazyku nachádzame typ podobný češtine, ide o aoristovú flexiu bol bych písal alebo typ podobný ruštine ja bol by písal.

V našom výskume sme si všímali Kprét z hľadiska jeho frekvencie v SNK, z hľadiska slovosledu, pozícií vo vete, reflexívnych, negatívnych a inverzných tvarov, okrem toho z hľadiska žánru a typu textu ako aj komunikatívno- -pragmatickej stránky.

Výskum kondicionálu préterita v slovenčine 62

2. Charakteristika Kprét v slovenských gramatikách Podľa slovenských gramatík ide o jav málo frekventovaný, ktorý vyjadruje

deje nereálne, podmienené, potenciálne, želané, fiktívne, neprikázané, závislé od vôle ich vykonávateľa alebo od splnenia objektívnych príčin. Všeobecne sa rozlišuje minulý kondicionál dokonavých a nedokonavých slovies (Horák, 1993, s. 112 – 145). Podľa E. Paulinyho (1981, s. 181 – 182) sa Kprét používa na označenie deja, ktorého uskutočňovanie alebo uskutočnenie v minulosti bolo len možné. Vyslovuje sa ním: a) želanie pre minulosť Bodaj by to nebola býva-la pravda!, b) prítomnosť deja v minulosti hoci by sa bol vyznal zo všetkého, c) skromnejšie tvrdenie bol by som mal viacej námietok, ale neostávalo času, d) zdôraznené tvrdenie vo forme želania Počul si? Bodaj by som nebol počul vo význame počul som dobre. J. Oravec (1984, s. 145) charakterizuje kondi-cionál ako vyjadrenie ireálneho deja, možného alebo takého, ktorý sa kladie ako želanie alebo podmienka, preto je obmedzený podľa času a väčšinou sa používa v súvetiach. Podľa J. Mistríka (1984, s. 129) sa používa na označenie deja, ktorý sa v minulosti mohol alebo nemohol uskutočniť: Najradšej by som to bol urobil hneď. Ako príznakový tvar sa využíva na želanie, platné pre minu-losť: Kiežby sa to nebolo stalo. Ako príznakový tvar s otázkovou intonáciou sa využíva na vyjadrenie presvedčenia, dôrazu: Prečo by som to bol povedal?

3. Metodologické otázky Výskum Kprét sme uskutočnili v štýlovo vyváženej verzii SNK (prim-2.0-

vyv) na materiáli 55 miliónov tokenov. Stanovenie metodologického postupu bolo pomerne náročné, keďže Kprét patrí v slovenčine k analytickým tvarom a zároveň preto, lebo nás zaujímala nielen frekvencia výskytu základných tva-rov (neinverzný a inverzný – bol by robil, by bol robil), ale najmä ich pozič-ných variantov (typ bol.* by.* robil, by.* bol.* robil).

Najzložitejšie a časovo najnáročnejšie bolo skúmanie 3. osôb, ktoré sú jed-noznačne najfrekventovanejšie, preto za vzor pre metodologický postup sme si vybrali 3. osobu sg. maskulína v oboch základných tvaroch.

Typ (?i)bol by robil (by bol robil) Po zadaní [word=“(?i)bol by“] sme dostali 1521 tvarov a pozitívnym odfil-

trovaním [word=“.*l“] v 1. pozícii (1 KWIC >, KWIC >1) nám zostal súbor 118 tvarov.

Typ (?i)bol by.* robil (by bol.* robil) Po zadaní [word=“(?i)bol by“] sme dostali 1521 tvarov. Z tohto súboru sme

negatívnou filtráciou v 1. pozícii [lemma=“byť“] odfiltrovali tvary 1. a 2. osoby singuláru a z počtu 891 tvarov sme pozitívnou filtráciou [word=“.*l“] v 2. pozícii (2 KWIC >, KWIC >2) získali 133 tvarov.

Typ (?i)by.* bol.* robil (bol.* by.* robil – tento tvar sa v korpuse nevyskytol)

Martina Kášová – Slavomíra Rabatinová – Vladimír Dziak

63

Pri inverznom tvare bolo najnáročnejšie pozorovať jednotlivé pozičné va-rianty, čomu zodpovedá aj pomerne náročný metodologický postup. Po zadaní [word=“(?i)by“] sme dostali 161 326 tvarov. Z tohto súboru sme negatívnou filtráciou v 1. pozícii [lemma=“byť“] odfiltrovali tvary 1. a 2. osoby singuláru a z počtu 136 035 tvarov sme pozitívnou filtráciou [word=“bol“] v 2. pozícii (2 KWIC >, KWIC >2) získali 1021 tvarov a z tohto počtu sme následne opätov-nou pozitívnou filtráciou [word=“.*l“] v 3. pozícii (3 KWIC >, KWIC >3) našli súbor 364 tvarov. Postup bolo potrebné aplikovať pre všetky pozície do 10.

Z každého dosiahnutého výsledku sme potom negatívnym filtrom odfiltro-vali ešte tvary substantív (proprií a apelatív typu Kohl, anjel, titul, hotel a pod.), čím sme získali definitívny počet výskytov. Následne sme pre tento konečný výsledok vytvorili osobitnú štatistiku (konkordance → statistiky) zahŕňajúcu komplexné informácie o autorovi (auth.), žánri (type – IMG / INF / PRF), ale aj o slovnodruhovej príslušnosti lexém nachádzajúcich v jednotlivých pozíciách.

4. Slovosledná nepravidelnosť Výsledky výskumu v SNK do istej miery menia, ale predovšetkým spresňu-

jú tvrdenia spomínaných slovenských gramatík. Naznačujú vyššiu frekvenciu Kprét v podobe s inverzným slovosledom vo všetkých osobách v singulári i pluráli (3339), napr. typ ... by som bol dostal a podstatne menšiu frekvenciu (998) v podobe, ktorá sa bežne uvádza v gramatikách bol by som dostal. Z uvedeného vyplýva, že základným tvarom pre Kprét je jeho inverzná podoba. Kprét v slovenčine má aj kongruenčnú morfému, ktorá v singulári signalizuje kongruenciu v mennom rode, najfrekventovanejšie sú tvary s kongruenčnou morfémou pre maskulína (neinverzný : inverzný slovosled – 319 : 1315), potom nasledujú feminína (201 : 617) a neutrá (68 : 341).

V negovaných tvaroch sa nám potvrdila hypotéza, ktorá vyplynula z výskumu neinverzného a inverzného slovosledu. Počet dokladov 269 : 1015 svedčí aj tu o výraznejšom zastúpení inverzných foriem. Porovnateľne je naj-frekventovanejšia 3. osoba singuláru maskulín (neinverzný : inverzný slovosled – 78 : 370), potom nasledujú feminína (43 : 179) a neutrá (70 : 175).

Formálna slovesná zložka sa/si má v slovenskom jazyku tri funkcie – je sú-časťou slovesnej formy, tvarom zvratného zámena, prípadne je gramatickým formantom (Sokolová, 1995). Vo svojich výskumoch sme sa nezameriavali na morfematické rozlišovanie zvratného verbálneho komponentu, ale na jeho frekvenciu v tvaroch Kprét. Najväčší počet výskytov z celkového počtu 1511 sme zaznamenali v inverznom slovoslede (918 : 402), napr. ... by som sa bol.*.*l.* a bol.* by som sa.*l.*, ale aj v negovaných tvaroch (312 : 77), pri-čom inverzná negácia bola v korpuse častejšia ako negácia v neinverznom slovoslede, čo je porovnateľné s nereflexívnymi tvarmi.


Tabuľka 1. Zvratný verbálny komponent SA/SI v kondicionáli préterita Osoba*/tvar NEINVERZNÝ

SLOVOSLED NEINVERZNÁ

NEGÁCIA INVERZNÝ SLOVOSLED

INVERZNÁ NEGÁCIA

1. osoba singulá-ru

73 27 176 73


22 4 8 3


51 35 617 182

1. osoba plurálu 19 4 25 12 2. osoba plurálu 2 0 4 1 3. osoba plurálu 37 7 88 41 Celkom - tvary 204 77 918 312

CELKOM 1511 * v tabuľke sme zlúčili do jednej osoby všetky rody (M/F/N) Príklady: auth=vincent šikula, type=img Keby ste mu boli povolili poľovačku,

<bol by sa> vám o zver a o chotár staral. – auth=lýdia kokavcová a martin krno, type=inf ... priestor sa zúžil na jeden hlas, ktorý <by sa bol> určite skôr či neskôr z nášho klubu stratil. – auth=xxx, type=inf Ak <by sa boli> údaje o rádioaktívnom spade po jadrových skúškach dostali... – auth=anton hlinka, type=img Za ne <by sa> vládcovia v demokratických štátoch už dávno boli museli... – auth=francis scott fitzgerald, type=img … a ešte pred dvoma týždňami <by sa> mi bolo medzi tými istými ľuďmi celkom páčilo. – auth=joseph conrad, type=imgnámahy. A hoci <by sa> to Mr. Sternovi bolo azda videlo neuveriteľné… – auth=xxx, type=inf … že ktokoľvek bez Simpsonových miliónov <by sa> v podobnom prípade späť na slobodu nebol dostal… – auth=leo deuel, type=prf … nálezy, ktoré <by sa> bez precedensu či bez hmatateľnej opory neboli dali predvídať…

Modalita je všeobecne definovaná ako hodnotenie reality zo strany hovoria-ceho, inými slovami, je to názor hovoriaceho na realitu alebo realizáciu opisova-ného deja či stavu, prípadne platnosť, ktorá je výpovedi jazykovo priznaná. Mo-dalitu vyjadrujú viaceré gramatické a lexikálne prostriedky, nevynímajúc ani intonáciu v hovorenom prejave. Modálne slovesá sú lexikálnymi prostriedka-mi, ktoré patria v slovenskom jazyku do skupiny pomocných slovies, pretože nevyjadrujú samostatné deje, ale iba vôľové, citové či príčinné obsahy, ktoré slúžia na uskutočnenie deja vyjadreného ďalším slovesom. Vo svojich pozoro-vaniach sme sa sústredili len na základné modálne slovesá, ku ktorým patria v slovenčine tieto: môcť, mať, musieť, chcieť, dať, dať sa, smieť, vedieť.

Tabuľka 2. Zastúpenie modálnych slovies v jednotlivých štýloch

Osoba*/tvar NEINVERZNÝ SLOVOSLED

NEINVERZNÁ NEGÁCIA

INVERZNÝ SLOVOSLED

INVERZNÁ NEGÁCIA

1. osoba singuláru

6 9 17 3


65

2. osoba singuláru

5 2 2 1

3. osoba singuláru

28 8 83 30

1. osoba plurálu

5 0 6 0

2. osoba plurálu

0 0 1 0

3. osoba plurálu

0 0 38 7

Celkom - tvary

44 19 147 41

CELKOM 251

*v tabuľke sme zlúčili do jednej osoby všetky rody (M/F/N) a funkčné štýly

Príklady: auth=ken kesey, type=img Deň pred výletom mu ešte vždy niekoľkí chýbali a bez nich <by nebol mohol> za čln zaplatiť. – auth=eugenio ceria, type=img Nedá sa povedať, že <by bol mal> ktovieakú náklonnosť do prasknutia preťažovať tlačiarske... -auth=italo svevo, type=img ... mohol by ísť rovno k Amá-liinej posteli a <nebol by> sa musel ani pretvarovať auth=ján lenčo, type=img Bol cnostným len z toho dôvodu, že za hriešne neresti <by bol musel> podľa seba hriešne veľa zaplatiť. – auth=anton habovštiak, type=img A ktohovie, či <by nebol musel> s hanbou odtiahnuť spod neho, keby sa niť života pána Oravského zámku... – auth=michael baigent, richard leigh, henry lincoln, type=prf Ak <by bol> však chcel vyjadriť rozikruciánsky postoj... – auth=james dickey, type=img ... a <bol by> som sa ochotne dal bez námahy unášať nadol...

Vzdialenejšia minulosť sa niekedy posilňuje pripojením slovesa býval – bol by býval písal, pričom ide o okrajový príznakový tvar. Naša hypotéza sa potvr-dila, počet 69 dokladov je v korpusovom materiáli zanedbateľný. Zaujímavé však je, že antepréteritum sa tu viac používa v neinverznom slovoslede (20 : 11), čo by mohlo byť dôkazom jeho vylúčenia zo živého jazyka, keďže v ňom prevládajú inverzné tvary.

Tabuľka 3. Zastúpenie kondicionálového préterita v jednotlivých štýloch

Osoba*/tvar NEINVERZNÝ SLOVOSLED

NEINVERZNÁ NEGÁCIA

INVERZNÝ SLOVOSLED

INVERZNÁ NEGÁCIA

1. osoba singuláru 13 1 3 5 2. osoba singuláru 0 0 0 0 3. osoba singuláru 5 0 4 28 1. osoba plurálu 2 0 3 0 2. osoba plurálu 0 0 0 0 3. osoba plurálu 0 0 1 4 Celkom – tvary 20 1 11 37

CELKOM 69 *v tabuľke sme zlúčili do jednej osoby všetky rody (M/F/N) a funkčné štýly


Príklady: auth=joseph conrad, type=img Bolo to iste veľmi dôstojné počínanie; no <bol by som býval> urobil lepšie, keby som bol mal oči zatvorené. – auth=michael baigent, richard leigh, henry lincoln, type=prf Kto <by si bol býval> pomyslel, že Leonardo sa vôbec musel spovedať a kajať. – auth=adrian g. gilbert, type=prf Ak <by bol býval> žil, spojené nemecké, francúzske a anglické oddiely by boli možno... – auth=martina balogová, type=inf Žmúrim oči, kedysi <by som bola bývala> dodala: v daždi. – auth=xxx, type=inf Dovolím si tvrdiť, že ak <by sme boli bývali> premenili len polovicu z tých najvyloženejších šancí, tak už... – auth=recepty, type=prf Nemôžem povedať, že <by sme boli bývali> žili v dákom luxuse. – auth=michael baigent, richard leigh, henry lincoln, type=prf Na druhý deň <by boli bývali> mohli slobodne opustiť pevnosť a zachrániť si život. – auth=michael baigent, richard leigh, henry lincoln, type=prf V nijakom inom prípade <by nebol býval> toleroval militantných domobrancov, ktorí operovali tak ďaleko za... – auth=jasunari kawabata, type=img Ani za denného svetla <by nebol býval> videl znak, ale teraz tu bol pred ním, vnímal ho celkom zreteľne. – auth=xxx, type=inf Ku katastrofe <by nebolo bývalo> prišlo, keby včas vyhodili do vzduchu hrádze pred mestom...

Ukazuje sa, že minulé kondicionálové tvary sa netvoria len od najfrekven-tovanejších slovies v korpuse, napr. mať (2.), môcť (3.), povedať (4.), dať (8.), dostať (9.), prísť (13.), ale aj od slovies, ktoré sa nachádzajú v rebríčku frek-vencie na posledných miestach, napr. zažiť (294.), dopadnúť (323.), štartovať (366.), poškodiť (422), spraviť (455.), odstúpiť (482.). Práve tie patria k najfrekventovanejším slovesám v Kprét. Pri porovnávaní frekvencie Kprét perfektív a imperfektív sme v korpuse našli obidve vidové podoby, ktoré sa navzájom prelínali a vyznačovali rôznorodosťou, a zároveň sa potvrdil náš predpoklad, že Kprét sa spája prevažne s perfektívnymi slovesami. Najmä v publicistických textoch sa nachádzali aj obojvidové, resp. jednovidové slove-sá typu bol by sa informoval, bol by musel mať.

Tabuľka 4. Zastúpenie verb v kondicionáli préterita podľa štýlov Zastúpenie verb v kondicionáli préterita Spolu IMG PRF INF

perfektíva 3938 3002 489 447 Verbá

imperfektíva 1667 1148 292 227 Celkový počet: 5605 4150 781 674

Používanie Kprét prevláda v umeleckých typoch textov. V odborných

a publicistických textoch sa jeho zastúpenie pohybuje približne na rovnakej úrovni.


67

Graf 1. Absolútna frekvencia Kprét Graf 2. Pomerná frekvencia Kprét

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

4000

4500

IMG PRF INF

perfektíva imperfektíva

Pomerná frekvencia zastúpenia funkčných

štýlov

80,49%

15,15%

4,36%

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00%

80,00%

90,00%

IMG PRF INF

5. Výrazy obsahujúce kondicionálovú morfému -by S používaním antepréterita, najmä s jeho temporálnym významom, úzko

súvisí ďalší zo skúmaných tvarov v SNK. Slovenčina rozoznáva v rámci gramatickej kategórie slovesného spôsobu

(modus verbi) tri typy: indikatív, imperatív a kondicionál. V rozličných typoch jazykov (napr. nemčina a francúzština) existuje aj štvrtý typ – konjunktív (resp. vo francúzskej terminológii subjunktív, porov. Šabršula, 1986). V slovenčine tento slovesný spôsob neexistuje, existujú však isté typy partikúl a konjunkcií, ktoré tradične chápaný konjunktív vyjadrujú funkčne (aby, abyže, keby, bodaj, bodaj by, žeby, hociby, kdežeby, akoby…).

Z pravopisnej stránky je zaujímavé, že ich môžeme písať osobitne alebo aj spolu so slovom. Tento pravopis súvisí s kontextom a so skutočnosťou, či ide o spisovný, alebo hovorový jazyk, prípadne dialekty. Sú to teda slová, ktoré vo svojom kmeni zahŕňajú element -by. Spomínané častice sú formálnymi pro-striedkami vety, sú komponentmi modality, nie sú výrazovými prostriedkami spôsobu, t. j. nie sú morfémami slovesa. S ich použitím je obligatórne zviazané použitie slovesných tvarov s l-ovým particípiom: pracoval by som, bol by som pracoval, bol by som býval pracoval.

Pri porovnávaní tvarov morfémy -by v konjunkciách a partikulách typu ke-by, aby, akoby, žeby, sťaby a pod. sa opäť ukázala nevyváženosť v korpusovom zastúpení jednotlivých tvarov. V tejto štúdii nie je cieľom podrobne preskúmať všetky možné pozičné varianty, dokladujeme len najjednoduchšie postavenie v prvej pozícii (typ keby som bol.*l). Zo 472 dokladov je v korpuse najviac frekventovaná konjunkcia (aj partikula) keby – 292 zastúpení, aby 7 dokladov,


akoby 123, žeby 6 a sťaby 8 výskytov. Konjunkcie a partikuly keby a žeby vy-jadrujú isté váhanie, prípadne premýšľanie o téme. Hovoriaci dáva adresátovi najavo, že obsah výpovede nemusí doslovne prijať, prípadne splniť.

V súvetiach je jeden Kprét nahrádzaný kondicionálom prézenta (porov. aj Sokolová, 1995), pričom neplatí presné dodržiavanie časovej následnosti. Po-tvrdila sa však tendencia vyjadrovať Kprét v podmieňovacích súvetiach v prvej vete (Mluvnice češtiny II, 1986: 167), napr. Znamenalo to, že keby jej otec <bol dal> celé veno, dostalo by sa jej patričnej starostlivosti.

Tabuľka 5. Výrazy obsahujúce kondicionálovú morfému -by

Konjunkcia Spolu IMG PRF INF KEBY 292 206 33 53 ABY 7 5 2 --- ŽEBY 6 4 --- 2 SŤABY 8 8 --- --- AKOBY 123 106 13 4 AK BY 34 4 18 12

6. Použitie kondicionálu v podmienkovom súvetí Vyjadrenie podmienky pomocou kondicionálu sa najčastejšie realizuje vo

forme súvetnej konštrukcie. Tu už zohráva rolu nielen samotný morfologický tvar kondicionálu, ale podľa našich zistení aj širší syntaktický kontext, príp. aj poradie viet v hypotaktickom súvetí. Z hľadiska sémantiky podmienkovej vety hovoríme o dvoch typoch deja – podmienený a podmieňujúci, pričom v hlavnej vete ide o dej podmienený, čiže potenciálny za istých podmienok, a vo vedľaj-šej vete o dej podmieňujúci, ktorý vyjadruje okolnosti a podmienky realizácie deja podmieneného. Keďže poradie viet v slovenčine nie je pri vedľajších ad-verbiálnych vetách gramatikalizované, nemožno súhlasiť s G. Horákom (1993, s. 113), ktorý tvrdí, že „objektívne poradie viet [v podmienkovom súvetí] je vedľajšia, hlavná; aktuálne poradie hlavná, vedľajšia“. Domnievame sa, že možno hovoriť len o aktuálnom poradí v rámci výpovede.

S problematikou poradia viet v rámci súvetia úzko súvisí aj otázka tempo-rálnej súslednosti. Pod týmto pojmom rozumieme, podobne ako aj v iných cudzojazyčných gramatikách, fakt, že ak sme v prvej (hlavnej, resp. vedľajšej) vete použili istý časový stupeň (Kprét alebo Kpréz), v druhej (vedľajšej, resp. hlavnej) vete musí byť použitý iný alebo ten istý časový stupeň (Kprét alebo Kpréz). Zjednodušene povedané, ak je podmieňujúci dej vo vedľajšej vete chápaný v prítomnosti (Kpréz), potom nemôže byť podmienený dej v hlavnej vete v minulosti (Kprét). Tu sa zároveň dotýkame aj problematiky poradia viet. Z našich zistení vyplýva, že opačné poradie sa ukazuje ako bezproblémové a možné (Kprét → Kpréz). Tieto reflexie nás viedli k základnému teoretickému východisku práce a k zostaveniu modelových vzorcov, ktoré by odrážali možné


69

a nemožné poradia viet a jednotlivých časových stupňov v rámci podmienko-vého súvetia.

V slovenskom jazyku je morféma -by samostatným enklitickým komponen-tom analytického gramatického tvaru alebo môže byť zároveň súčasťou iných lexém. Je to formálny prostriedok, ktorý slúži na vyjadrenie modality vety. Je formovou kategóriou vety a vzťahuje sa buď na celú vetu, alebo len na jej časť, pretože nemusí byť tesne prepojená s prísudkom. Ovplyvňuje charakter výpo-vede, udáva modálnu informáciu vety. Jej vzťah ku gramatickej kategórii oso-by je indiferentný, používa sa v spojení s finitnými slovesnými prostriedkami.

Podobné úvahy sa týkajú aj pozičného umiestnenia Kprét vo vete. Na začiatku vety a po negácii sa vyskytujú tvary typu bol by som čítal, nebol by som čítal zvyčajne v tomto poradí, po konjunkcii či partikule obsahujúcej kom-ponent -by sa personálna flexia posúva smerom dopredu – keby si bol čítal. Medzi bol by, prípadne bol by som, ktoré stoja vždy spolu, a l-ovým príčastím môže stáť podľa korpusového materiálu počet slov 1 – 9. Na tomto mieste sa vytvára silná kompozičná fúga, ktorá oddelí l-ové príčastie a komponent -by spolu s personálnou flexiou. V korpuse sme našli pomerne veľké množstvo dokladov tohto charakteru:

Príklady: auth=anton hlinka, type=img ... napr. v podobenstve o nemilosrdnom sluhovi –, <boli by> ho pri prekladaní Biblie do gréčtiny a latinčiny správne pretlmočili... – auth=anton habovštiak, type=img A <boli by> i naďalej k tej studničke rok čo rok prichodili, keby ju raz nebol... -auth=ján lenčo, type=img Keby však Kameník bol dôsledne predvídal všetko, čo sa stane, <nebol by> Šuhajka pred nezmyselným pridávaním predstavení iba varoval, ale... -auth=ladislav ťažký, type=img Nemal som sa na to dívať, <nebol by> som teraz na smrteľnej posteli namiesto seba videl zomierať otca. – auth=xxx, type=inf ... Ukrajinci pochádzajúci z Užhorodu vo veku od 30 do 45 rokov, <by boli> dodaním tohto množstva cigariet na slovenských trh spôsobili SR vyše miliónový colný a daňový únik. – auth=ladislav ťažký, type=img ... v hociktorej časti Prísľubie, jej malej alebo veľkej krajine, <by boli> moju i Keltovu Bredu, Kelta i Aliho zabili najmenej tri razy. – auth=joseph conrad, type=img Nik <by nebol> takýto skvelý zjav a sebaistý výzor spájal so znevažujúcimi útrapami chudoby.

Pozičné zisťovanie tvarov Kprét bolo pomerne náročné. Vysokú frekvenciu rôznych pozícií sme zistili najmä v inverznom slovoslede. Najvyšší doteraz zistený pozičný posun je v tvare by bol9.*l:

Príklad: auth=ján lenčo, type=img Kameník <by bol> tohto rodného brata starého Grandeta najradšej na stroji času poslal do dávnovekého Orientu,...

Týka sa to aj zvratného tvaru, pričom tentoraz sa pozície posunuli doľava podľa typu by 9 bol.*l:

Príklad: auth=italo svevo, type=img Bozk prišiel veľmi rýchlo; Emilio <by sa bol> totiž po tej prvej pohnútke zaraz ju vyobjímať teraz uspokojil...


Tabuľka 6. Potenciálne vzorce jednotlivých typov kondicionálových viet v podmienkových súvetiach s Kprét


71

Vysvetlivky: K préz – kondicionál prézenta, K prét – kondicionál préterita, VFindperf prét – indikatív dokonavého slovesa v préterite, VFindperf préz/futur – indikatív dokonavého slovesa v prézente/futúre, VFind imperf prét – indikatív nedokonavého slovesa v préterite, VFind imperf préz – indikatív nedokonavého slovesa v prézente, VFind imperf futur – indikatív nedokonavého slovesa vo futúre, VFindmod prét – indikatív modálneho slovesa v préterite, VFindmod préz – indikatív modálneho slovesa v prézente, VFindmod futur – indikatív modálneho slovesa vo futúre, VFind-kopula prét – indikatív kopuly v préterite, VFindkopula préz – indikatív kopuly v prézente, VFindkopula futur – indikatív kopuly vo futúre

Neinverzný slovosled sa tiež vyznačuje pomerne vysokým pozičným rozpä-

tím, čo dokladujú typy: Príklad: auth=jana skladaná, type=prf. Keby neboli belosi prerušili jej rozvoj,

<bola by> iste v priebehu niekoľkých generácií ovládla široké územie Severnej Ameriky...,

prípadne zvratné tvary Príklad: auth=xxx, type=prf ... <bola by> sa jeho životná dráha pravdepodobne

uberala smerom odborne predsa len bližším k Slovnaftu a azda by sme aj my... alebo šesťpozičný príklad Príklad: auth=martin kukučín, type=img Krtuľa už vlani <bola by> sa za

nejakou kravou na jarmok vybrala, ale tu prišlo jej zaplatiť osem zlatých porcie... Zastúpený bol doložený sedempozičný inverzný tvar bol by 7.*l Príklad: auth=andrej tirpák, type=prf ... ju nebol v roku 1831 svojimi

experimentmi objavil Michael Faraday, <bol by> ju možno zhruba o tridsať rokov neskôr objavil na písacom stole

Predovšetkým v inverznom tvare Kprét sme zistili aj interpozičné umiest-nenia typu: by som.* bol.*l:

Príklad: auth=joseph conrad, type=img Nepamätám sa, že <by som> sa niekedy predtým alebo potom bol cítil úbohejším.

by.* bol.*l: Príklady: auth=sakae cuboi, type=img ... ani čo <by> celú zodpovednosť za

porážku Japonska bol vzal na svoje slabé plecia. – auth=joseph conrad, type=img Cítil sa ľahšie, ani čo <by> tento človek už svojím príchodom bol prebral ťarchu búrky z väčšej časti na svoje plecia.

by.* bol.*.*l: Príklad: auth=james clavell, type=img ... a hoci <by sa> s ním bol o tom rád

pozhováral, neželal si,... by.* boli.*.*li: Príklady: auth=xxx, type=inf zmenili v istotu. Pohonné hmoty dvojmotorového

lietadla <by sa> v skutočnosti boli totiž už dávno minuli. – auth=valérie alma-marie, type=img Zjavila sa prineskoro; dom bol vyľudnený, ani čo <by sa> únosca a jeho obeť boli pod zem prepadli...


8. Komunikatívno-pragmatický aspekt Kprét Jednou z otázok, ktoré sme chceli v súvislosti s Kprét zodpovedať, je vý-

skum jeho komunikatívnych funkcií na korpusovom materiáli. Veta ako výpo-veď môže mať rôzne komunikatívne funkcie, ktoré závisia od komunikačného kontextu (Wagner, 2001; Kášová, 2003, 2004, 2005). Pri analýze komunikatív-nych funkcií Kprét však berieme do úvahy aj iné modálne prostriedky ako modálne slovesá, modálne slová, modálne častice, ktoré sú pre ich správne určenie nevyhnutné. Používanie Kprét v texte závisí od situácie, pričom môže mať a má rozličné komunikatívne funkcie. Hovoriaci totiž používa vo svojej výpovedi Kprét preto, aby čo najlepšie zrealizoval želanú ilokúciu, ktorú by adresát vzhľadom na situáciu správne ilokučne/perlokučne pochopil.

Formu Kprét v komunikatívnej funkcie sme sledovali v pragmatickom kon-texte. Už sme spomínali, že v prípade Kprét ide o jav relatívne málo frekvento-vaný, ktorý vyjadruje podmienené deje neprikázané, hypotetické, nerealizova-teľné, pretože patria do minulosti – nebol by si nikdy pomyslel... Kprét patrí ku gramatickým jazykovým prostriedkom, pričom sa vyskytuje najmä v podraďo-vacích súvetiach v spojení s konjunkciou či partikulou keby – keby som bol mal peniaze, požičal by som ti, a zároveň v spojeniach s aj keď. Ide o vzťah keby – potom.

Príklady: auth=michael baigent, richard leigh, henry lincoln, type=prf ... <nebol by mohol> zaujať lepší postoj. – auth=robert bauval, type=prf Ak by sa to nebolo prihodilo iba hodinu pred zotmením, aj Dareios <by bol býval> padol, alebo by ho boli zajali.

Kprét sa môže viazať s infinitívnou väzbou: bolo by bývalo lepšie, keby som sa začal učiť jazyky skôr – bolo by bývalo lepšie, začať sa učiť jazyky skôr.

Kprét vyjadruje nerealizovateľné želanie radšej by som bol odišiel, pričom sa želanie vzťahuje buď na hovoriaceho, alebo na adresáta, alebo na oboch súčasne. Väčšinou sa nachádza v oznamovacích vedľajších vetách keby len bol prišiel.

Príklad: auth=xxx, type=prf Keby som bol vedel, čo ma v MS čaká, <nebol by> som sa dal zvoliť do nijakého orgánu.

Na mieste pomocnej konštrukcie sa nachádza lexéma rád/radšej/najradšej, posilňujúca obsah výpovede, ktorý si hovoriaci želá: Najradšej by som bol dostal nový bicykel. Ak sa výpoveď začína uvádzacou spojkou ako spolu s adjektívom rád – ako rád by som bol dostal..., vyjadruje hovoriaci skutoč-nosť, že vie o nerealizovateľnosti želania a zároveň expresívnym spôsobom vyjadruje svoju ľútosť.

Príklad: auth=james clavell, type=img ... a hoci <by sa> s ním bol o tom rád pozhováral, neželal si,...

Prostredníctvom Kprét môže však hovoriaci vyjadrovať súčasne skepsu, pretože sa dej nezrealizoval skôr – bol by mohol získať... Tieto typy výpovedí sa väčšinou viažu na modálne slovesá: Bol by musel mať šťastie – modálne


73

sloveso musieť signalizuje istú rezignáciu hovoriaceho a jeho prijatie nereali-zovateľného želania.

Príklady: auth=martin kukučín, type=img Krt <bol by mohol> čapicu i zahodiť... – auth=lin hairová-sargeantová, type=img Len vizionár <by bol mohol> bez ohľadu na odpornú podobu vtedajšieho Heathcliffa zaletieť do minulosti...

Tieto tvary sa vyskytujú i v spojení s temporálnymi príslovkami, napr. bol by musel minule navrhnúť.

Príklady: auth=ion marin sadoveanu, type=img...že všetok jeho zápal je len prázdna bublina, <bol by> sa ho mal už dávno opýtať práve na to. – auth=saul bellow, type=img Moses sa nechcel stretnúť s jej pohľadom, <bol by> ho musel dlho a vážne znášať a nič by z toho nevzišlo.

Najtypickejším príkladom viet, v ktorých sa Kprét vo funkcii želania vy-skytuje, sú želacie vety – keby len bol prišiel... Táto emocionálno-expresívna výpovedná forma sa vyskytuje predovšetkým v monologických typoch textov. Splniteľnosť želania je pritom úplne vylúčená. Hovoriaci berie na vedomie, že želanie sa nikdy nesplní. Dôležité je poznamenať, že v týchto formách je obli-gatórny výskyt častice ako spoluindikátora komunikatívnej funkcie (Sokolová et al., 2005, s. 106). Na konci vety sa v písomnej podobe zvykne vyskytovať výkričník. (V ústnom prejave je dôraz kladený na sloveso, čo sa v korpusových dokladoch nedá dokázať.) Partikuly sa vyskytujú v rôznych obmenách len, najmenej, vari a pod.

Príklad: auth=alberto moravia, type=img Carla i Leo, a všetci ostatní ako pokrivené a neskutočné figúry; <bol by> vari vedel úprimne nenávidieť toho muža a úprimne milovať tú...

Želaním vyjadruje Kprét nutnosť nevykonať dej najradšej by som sa bol stretol s Petrom…, pričom je význam želania často posilnený interjekciami ach, och, ó, ktoré vyjadrujú beznádej vo vzťahu k splniteľnosti želania. Aj v želacích vetách sa často vyskytuje modálne sloveso môcť, ktoré vyjadruje možnosť. Želacie vety podčiarkujú práve nedostatok spomenutej možnosti – keby mi len bol mohol pomôcť... Bolo by ma potešilo, keby nám to s tou cestou bolo vyšlo. Prvú časť takéhoto typu výpovede chápeme ako hodnotiacu formu-lu, ktorá spolu s Kprét vo vedľajšej vete vylučuje splnenie želania. Chcel som, aby sme sa neboli nikdy rozišli – uvádzacie modálne sloveso chcieť tiež vylu-čuje splnenie želania. Tento jazykový prostriedok sa nachádza v beletristických textoch.

Kprét sa nachádza vo výpovediach, ktoré sú dôsledkom predchádzajúcej činnosti. Štartoval ako posledný bez toho, aby bol mohol zneužiť svoju pozíciu. Spojenie bez toho, aby neguje výpovednú hodnotu vedľajšej vety. Posilňujúci-mi prostriedkami neočakávaného deja sú partikuly avšak, ale – ako posledný avšak / ale bez toho... Bolo príliš horúco na to, aby sme boli mohli ísť na výlet. Kprét vyjadruje pochybnosť, že výpoveď je skutočná (často otázka): žeby boli videli tetu v záhrade? Kprét vyjadruje neistotu čím by sa mu bolo dalo po-


môcť?, Kprét sa nachádza v porovnávacích vetách – robil, ako keby ma nebol videl.

Kprét vyjadruje domnienku, napr. bol by mu tak vyberaným spôsobom na-značil, bol by sa nad tým možno zasmial, bol by vraha na mieste zabil – pričom rozlišujeme, istotu, neistotu a pochybnosť.

Príklad: auth=alberto moravia, type=img...“A keď kradneš?“ <bol by> sa ho chcel spýtať Michele, ktorý vchádzal za ním.

V prvom prípade si je hovoriaci istý, že obsah výpovede sa zhoduje so sku-točnosťou. Popritom rozlišujeme rôzne stupne istoty – viac istý/menej istý, ale dôležité je aj subjektívne, vecné a objektívne posúdenie skutočnosti. Bol by mu tak vyberaným spôsobom naznačil znamená istotu – pravdepodobnosť – prav-depodobne mu tak naznačil. V prípade viet ... bol by sa ti páčil – domnievam sa, myslím si, žeby sa ti páčil. ide o istú domnienku v minulosti. Pravdepodob-nosť istoty zvyšujú partikuly iste, určite, zjavne, ktoré sa vyznačujú veľmi vysokým stupňom pravdepodobnosti, pričom prvé dve patria k subjektívnym – hovoriaci si to myslí a posledná lexéma je vecná – vyjadruje objektívnu prav-depodobnosť: ... bol by sa ti iste, určite, zjavne páčil. F. Štícha (2003, s. 107) ich zaraďuje k partikulám vyjadrujúcim vysokú mieru subjektívneho presved-čenia.

Príklady: auth=edward gibbon, type=prf...nevdojak vnuká úprimnú myšlienku, že tento panovník <by bol vedel> bez váhania obetovať zákony spravodlivosti aj prirodzené city vlastným... – auth=italo svevo, type=img Neskôr <by nebol vedel> zopakovať slová, ktoré vyriekol v tomto významnom okamihu... – auth=heinrich boll, type=img Brehmockel, Grumpeter a Wollersein <by> pri pohľade na túto skazu boli iste triumfovali;...

Nižším stupňom pravdepodobnosti sa vyznačujú partikuly asi, pravdepo-dobne, možno, eventuálne, azda, ktorými sa vyjadrí neistá realizácia deja, pri partikule eventuálne je táto realizácia možná len pod podmienkou uskutočne-nia iného deja.

Príklad: auth=xxx, type=prf... <bola by> sa jeho životná dráha pravdepodobne uberala smerom odborne predsa len bližším k Slovnaftu a azda by sme aj my...

F. Štícha (2003, s. 106) hovorí o žiaducej pravdepodobnosti pri možno, az-da, pričom azda považuje za partikulu, ktorá vyjadruje nádej. K lexikálnym prostriedkom, ktoré zvyšujú stupeň pravdepodobnosti, patria aj slovesá dom-nievať sa, myslieť si, veriť, počítať s, očakávať – domnievam sa, myslím si, že by sa ti bol páčil. Podobnú funkciu majú predikatívne adjektíva – je celkom isté, je pravdepodobné, je celkom jasné, že by sa ti bol páčil, ako aj substantíva typu domnienka, názor, mienka, presvedčenie, tvrdenie – som tej mienky, že..., podľa tvrdenia tlače...

Príklad: auth=peter brent, type=prf Preto nie je pravdepodobné, že <by sa> za stáročia trvania grónskej kolonizácie boli prerušili...


75

Pochybnosť, a teda nerealizovateľnosť deja podčiarkujú partikuly vôbec, ťažko, pravdepodobne nie. Hovoriaci má k dispozícii argumenty, o ktoré sa môže vo svojich tvrdeniach oprieť, a preto vie, že obsah výpovede sa nezlučuje so skutočnosťou. Aj v tomto prípade sa pochybnosť vyjadruje slovesnými a adjektívnymi tvarmi – pochybovať o, obávať sa, je nepravdepodobné, že..., je nemysliteľné, aby..., je nepredstaviteľné, že/aby.

Prostriedky oslabenia účinku komunikatívnej funkcie nesú v sebe riziko ne-splnenia alebo neakceptovania zo strany poslucháča, čo v podstatnej miere platí pre používanie Kprét na úrovni vety. Na úrovni vety sú okrem toho typickým jazykovým prostriedkom interogatívne vety, modálne slovesá, častice, kondi-cionálové vzťahy so spojkou ak, ale aj iné signály, ku ktorým patria doplňujúce otázky typu čo by boli povedali, ako aj voľba funkčnej vetnej perspektívy.

Príklad: auth=tomáš szalay, type=inf Bol by Peter Fiala komerčne úspešný, ak <by nebol býval> zomrel? Ktovie.

Na úrovni výpovede sú to stratégie, ktoré majú charakter zdôvodnenia, ospravedlnenia, vysvetlenia, pričom ich použitie závisí od situácie. V korpuso-vých dokladoch sme zaregistrovali kombináciu týchto mechanizmov. Pro-striedky posilnenia účinku komunikatívnej funkcie slúžia na vyjadrenie pre-svedčenia hovoriaceho o svojej pravde, pričom to potvrdzuje aj používanie Kprét. Z výskumu komunikatívnych funkcií vyplýva, že ich klasifikácia nemô-že byť nikdy úplná a zostane do určitej miery subjektívna. Korpusový výskum však pomáha rozlíšiť komunikatívne funkcie Kprét a kondicionálu prézenta, napr. modifikovaný typ želania, resp. informácie pri Kprét.

9. Záver Kondicionál préterita sa využíva predovšetkým v umeleckom štýle

(80,49%), pretože pracuje s fikciou a aj minulé deje môžu byť chápané ako potenciálne ireálne. Pomerné, približne 15% zastúpenie v odbornom štýle vy-jadruje ireálnosť vo forme podmienky, príp. hypotézy. V publicistickom štýle je zastúpenie Kprét najnižšie (4,36%), pretože fakty, ktoré podáva, sú vo väčši-ne prípadov reálne, a imaginácia, príp. ireálnosť zohráva v tomto štýle mini-málnu úlohu.

Na základe výsledkov výskumu vo vyváženom korpuse môžeme konštato-vať, že kondicionál prézenta je zastúpený v korpuse vo väčšej miere ako kondi-cionál préterita. Frekvencia oboch gramatických tvarov je závislá od typu textu, ale aj od typu vety, v ktorej sa skúmaný jav nachádza. V umeleckom štýle prevláda kondicionál préterita v pomernom zastúpení 80,49% ku 45,28% pré-zentných tvarov. Situácia sa mení v publicistickom štýle, kde je najviac zastú-pený kondicionál prézenta v pomernom zastúpení 34,82% ku 4,36% préterito-vých tvarov. Pomerne vyvážený je odborný štýl, v ktorom je zastúpenie oboch javov približne rovnaké, kondicionál prézenta tvorí 19,90% a kondicionál pré-


terita 15,15%. Príčiny takéhoto výskytu jednotlivých skúmaných javov sú bližšie zdôvodnené v publikovaných štúdiách.

Literatúra HORÁK,G.: Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitie. Bratislava: Veda

1993. HORÁK, G.: Predikačné kategórie slovenského slovesa. In: Jazykovedný časopis, 18,

1967, s. 3 – 12. KÁŠOVÁ, M.: Direktive kommunikative Funktionen – der Untertyp Fordern und

seine sprachlichen Realisierungen. (Eine vergleichende Analyse). In: Deutsch mit allen Sinnen. Košice: 2003, s. 54 – 58.

KÁŠOVÁ, M.: Gesprächsanalyse aus der Sicht der Modalität. In: Studia philologica, Annus XII, FHPV PU, Prešov: 2004, s. 87 – 102.

KÁŠOVÁ, M.: Zu einigen Aspekten im Bereich der deutschen und slowakischen Illokutionen im Vergleich. In: www.idt-2005.at Graz: 2005.

MISTRÍK, J.: Moderná slovenčina. Bratislava: SPN 1984. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk.

Morfológia. Bratislava: SPN 1984. PANZER, B.: Die slawischen Sprachen in Gegenwart und Geschichte. Linguistische

Reihe, Band 3. Frankfurt a. M.: Heidelberger Publikationen zur Slavistik 1991. PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava: SPN 1981. prim1-public-all. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra



SAV 2005. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontact 1995.

180 s. SOKOLOVÁ, M.: Aspektológia v Regensburgu. In: Jazykovedný časopis, 52, 2001,

s. 101 – 120. SOKOLOVÁ, M. – MUSILOVÁ, K. – SLANČOVÁ, D.: Slovenčina a čeština. Syn-

chrónne porovnanie s cvičeniami. Bratislava: Metodické centrum SAS, 2005. SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M. – STAŠKOVÁ, J.: Korpusový výskum okrajových

prostriedkov – particípium préterita, kondicionál préterita a antepréteritum v SNK. In: Štícha, F. – Šimandl, J.: Gramatika a korpus/Grammar & Corpora. Praha: ÚJČ AV ČR 2006, s. 251 – 261.

STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení v tradičných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Gramatika & Korpus. Praha: ÚJČ AV ČR 2005, s. 60 – 61.

ŠABRŠULA, J.: Vědecká mluvnice francouzštiny. Praha: Academia 1986. ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha: Argo 2003. WAGNER, K. R.: Pragmatik der deutschen Sprache. Frankfurt a. M.: 2001.

77

Výskum aktívneho particípia préterita

Miloslava Sokolová V štúdii sa venujeme výskumu jedného z málo frekventovaných prostried-

kov, o ktorom sa ako o gramatickom tvare síce zmieňuje takmer každá grama-tika, ale ktorý podľa sociolingvistických sond súčasní používatelia slovenčiny aj kvôli neistote, vyplývajúcej z nedostatočných gramatických interpretácií, aktívne takmer nepoužívajú. Využívaním korpusových materiálov napĺňame zámer prezentovaný v štúdii Koncepcia slovenskej korpusovej morfosyntaxe (Sokolová, 2005) a pokúsime sa ukázať výhody nových netradičných vý-skumov, porov. aj Kostolanský – Hašanová, 2003, štúdie v zborníku Slovenči-na a čeština v počítačovom spracovaní, 2001, Štícha, 2003a, 2003b.

1. Opis aktívneho particípia préterita v gramatikách Aktívne particípium préterita (APprét) tak ako aktívne particípium prézenta

alebo n-/t-ové particípium je hybridným tvarom verb a adjektív. V Morfológii slovenského jazyka, ďalej MSJ (1966, s. 493), sa upozorňuje, že jeho gramatic-ké morfémy nepodliehajú neutralizácii kvantity (usmiavší sa), a ako dôkaz na to, že ide o verbálny tvar, sa uvádza zachovanie reflexívnosti (oslobodivší sa). Reflexívnosť sa v skúmaných textoch SNK vždy nezachováva (bližšie 4.3.). V textoch SNK sme zaznamenali na potvrdenie nezachovania neutralizácie kvantity len dva príklady vliavší sa, preliavší sa a dva príklady so skráteným sufixom (udavšich sa, prebehnúvšich). Aktívne particípium préterita sa definu-je ako „tvar prevzatý z ruštiny prostredníctvom češtiny“ (MSJ, ibid.). Aj v SNK (prim-1.0-public-sane. 2004) je z 286 celkovo zistených prostriedkov so sufi-xom -vší 11 dokladov v českých originálnych textoch (dorazivší, shromaždivší, zešílevší, selhavší, propadnuvší, zrodivší, třesknuvší, přeživší) a 4 v ruských príkladoch (prizadumavšis´, zvenevšij, propavšij, pavšij), okrem toho ide v získa-nom súbore často o príklady z prekladov týchto dvoch jazykov a v súčasnosti navyše aj z angličtiny. Na ilustráciu uvedieme systém particípií, transgresívov či verbálnych adjektív a ich vzťah k verbálnemu aspektu v troch slovanských jazy-koch. APprét sa tvorí v ruštine od perfektív brosi-vš-ij(sja) aj imperfektív bro-sa-vš-ij(sja), porov. Tichonov (1998, s. 174), v češtine mu zodpovedá flektívny transgresív préterita alebo verbálne adjektívum, v slovenčine sa APprét tvorí pomocou sufixu -vší od perfektív:

Výskum aktívneho particípia préterita 78

Tabuľka 1. Particípiá v ruštine imperfektíva perfektíva

aktívne particípium prézenta brosaj-ušč-ij(sja) --------- aktívne particípium préterita brosa-vš-ij(sja) brosi-vš-ij(sja) pasívne particípium prézenta brosaj-em-yj --------- pasívne particípium préterita --------- broš-enn-yj

Tabuľka 2. Ekvivalenty particípií v češtine

imperfektíva perfektíva trangresív prézenta házeje, házejíc, házejíce (se) --------- trangresív préterita --------- hodiv, hodivši, hodivše

(se) verbálne adjektívum* prézenta ház-ej:íc-í (se) hod-i:vš-í (se) pasívne particípium ház-e:n hoz-e:n verbálne adjektívum* prézenta ház-e:n-ý hoz-e:n-ý

*V češtine ide okrem flektívnych transgresívov (čo možno hodnotiť ako osobitosť českej terminológie, porov, Nuebler, 2002) a particípia o tzv. slovesné adjektíva, utvorené od prechodníkov či od particípia.

Tabuľka 3. Particípiá v slovenčine

imperfektíva perfektíva aktívne particípium prézenta hádz-aj:úc-i (sa) --------- aktívne particípium préterita --------- hod-i:vš-í (sa) pasívne particípium hádz-a:n-ý hod-e:n-ý Z necelej stovky príkladov, ktoré sa uvádzajú v MSJ (ibid., s. 493) a v ďal-

ších publikáciách (Jacko, 1974; Oravec, 1984; Pauliny, 1981, Mistrík, 1984), napr. byvší, sedevší, šumevší, chodivší, panovavší, milovavší, písavší, mavší, trvavší, umrevší, zakryvší, spadnuvší, vzavší, dohovorivší, usmiavší sa, zavolav-ší, sa v korpuse vyskytlo len päť (oslobodivší sa, porozumevší, nastavší, vysko-čivší a pôsobivší). V slovenských gramatikách sú navyše nedôslednosti, sved-čiace o rozkolísanosti normy a jazykového povedomia aj u lingvistov, napr. aj pri uvedení definície, z ktorej vyplýva, že APprét sa tvorí od dokonavých slo-vies (vystúpivší), sa uvádzajú príklady na APprét od imperfektív, napr. volavší, čítavší, kreslivší (Mistrík, 1984, s. 40, 66).

2. Výskyt aktívneho particípia préterita v korpuse Zo 178 miliónov tokenov v SNK (prim01-public-sane) sme pomocou

R. Garabíka metódou zápisu *(i|u|e|a)vš(i|í|ó).{0,3} získali 3778 prípadov mor-fologicky neanotovaných tvarov a ďalšou negatívnou filtráciou (hlavne odfil-trovaním substantív typu Livšic, tvarov komparatívov a superlatívov typu tmav-ší, najnovší) sme získali 289 prípadov APprét. Po odrátaní inojazyčných textov zostal súbor 274 APprét, ktoré sa však týkajú len 48 verbálnych koreňov. Po-

Miloslava Sokolová

79

stup sme ešte raz zopakovali vo variante prim01-public-all, v ktorom bolo 277 dokladov, a vo verzii prim-2.0-vyv (2005). V textovo vyváženej verzii prim-2.0-vyv2 (približne päťdesiatpäť miliónov tokenov) bolo po odrátaní inojazyč-ných textov 129 prípadov; opakovania dokladov sme ponechali (prekonavším, upadnuvšieho). APprét sa tvorí a používa častejšie len od 18 radixov (napr. stúp, beh, sta, nik, ži, vrát, pad, skyt, ťah, trysk, pust, zn, chov, lúč, jav, chod, hod, kon, d), výskyt po jednom príklade je pri ostatných 26 slovesách.

Tabuľka 4. Výskyt APprét pri jednotlivých radixoch v korpuse a ich štýlová

distribúcia spolu radixy img prf inf príklady 100% 20% 20% 60% 19 stúp 8 11 postúpivší 4, zostúpivší 3, vstúpivší 1,

vystúpivší 2, odstúpivší 7, nastúpivší2 12 beh 1 11 zbehnuvší1; vybehnuvší 6, pribehnuvší2,

prebehnúvši1, prebehnuvší1, dobehnuv-ší1

12 sta 11 1 zaostavší 8, zostavší 3, ostavší 1 8 nik 2 6 vzniknuvší 7, uniknuvší 1 8 vrát 3 5 vrátivší sa 4, navrátivší sa 4 7 ži 3 4 preživší 5 pad 1 2 2 padnuvší 2, upadnuvší 2,vypadnuvší 1

8 (x4) skyt, sťah 7 1 vyskytnuvší sa 3, naskytnuvší sa; prisťa-hovavší sa 3, dosťahovavší sa

12 (x3) trysk, pozn, chov, pust 6 5 1 vytrysknuvší 3; poznavší 3; zachovavší sa 3; opustivší 2; zapustivší 1

12 (x2) lúč, kon, jav; hod, d, chod

3 4 5 vylúčivší sa 2, prekonavší 2, objavivší sa 2; rozhodnuvší 1, dohodnuvší 1; udavšich sa 1, udavší1 chodivší 1; prichodivší 1

26 (x1) trat, slúž, kroč, bud; chop, rod, bav, čin,

váž, pôsob, doraz, vin, víťaz; min; ľah, miz, hyn, men; men, prch, hr, nech; sam, chv, let;

ja

9 7 10 strativší sa, doslúživší, vkročivší, prebu-divší sa; pochopivší, zrodivší sa, baviv-ších sa, učinivší, uvaživší; pôsobivší, dorazivší, previnivší sa, zvíťazivší;

pominuvší sa; podľahnuvší, zmiznuvší, zahynuvší; spomenuvší; pomenovavší, nevyprchavší; dohravší, zanechavší,

zachvevší sa, vyletevší, osamevší; ujavší sa 129 Výskyt spolu 20 52 57

Výskyt k 20:20:60 1 2,6 0,95

Najviac APprét bolo v publicistických textoch (graf č. 1), avšak podľa po-

merného zastúpenia textov (20:20:60) sa APprét najčastejšie vyskytuje v odbornom štýle (graf č. 2)


Graf 1. Absolútna frekvencia Apprét Graf 2. Pomerná frekvencia APprét Absolútna frekvencia APP

20

5257

0

10

20

30

40

50

60

Umelecké texty Odborné texty Žurnalistické texty

Pomerná frekvencia APP

1

2,6

0,95

0

1

2

3


2.1 Kolokácie APprét potvrdzujú, že je to skôr prostriedok na vyjadrenie

predčasnosti než aktívnosti (porov. aj 4.4.). Ako procesuály, resp. aj ako agensy pri stotožnení agensa a paciensa sa často realizujú neživotné substantíva: a) procesuál, ktorý vzniká: počítač, protagonista, iniciatíva, strana, odpad,

problém, dokument, šanca, vlna, výraz, zázrak, spojenie, ríša; b) procesuál, ktorý zaniká: doláriky, J. Dubovský, vôňa, svet; c) procesuál, s ktorým sa deje zmena: kolega, poskok, ľudská rasa, spisovateľ,

rímsky jazyk, zjav, príbeh, postava, spojenie, tón, koláč; d) agens – Ag=PT pasívny pohyb: padnuvší hrniec, vypadnuvší Machyna,

pešiak, pešiaci, člen, zostavší žid, vrchnák, e) agens – Ag=PT aktívny pohyb: starostka, reprezentanti, redaktor, Žilinča-

nia, Žofčák, Bohunický, beagl, strážny, brankár, azylanti, športoví prívržen-ci, Španieli, Šutkov, Jožo Ráž, kapelníci, kamarát, brankár, vedúci katedry, Seman, členovia IRA, premiér, brankár, pretekári, poslanci, Pavlovský, Šol-tésová i Vajanský, pešiak, ministri, Židia, vojaci, avatár, potomok, susedia; vzdelávací spolok, skupinka, kmene, MIK; elektróny, revolúcia, deje, iskry, člen, zamestnanci, návyky, ľudia, hodiny. Aktívnosť je pri APprét zrejmá len pri zriedkavých subjektovo-objektových

slovesách, pri ktorých vystupuje agens (Matuška, kupec, dámy, strany, osob-nosti, predseda, človek, monológ, človek, židia) aj paciens (korene, odtlačok, premeny, čistotu, spomienku, jeho, vieru, územie).

3. Status aktívneho particípia préterita V rámci uvažovania o statuse APprét v slovenčine si budeme všímať

a preverovať tieto charakteristiky: paradigmatickosť, pravidelnosť tvorenia; tvorenie od perfektív a vyjadrenie predčasnosti; zachovanie reflexívnosti; vy-jadrenie aktívnosti (genus verbi); kondenzácia; textová distribúcia a funkčnosť APprét.

3.1 APprét sa podľa slovenských gramatík tvorí od perfektívnych slovies všetkých konjugačných tried sufixom -vší okrem vzoru niesť (MSJ: s. 494), avšak korpusové doklady ukazujú, že tento prostriedok sa tvorí nepravidelne len od zlomku slovies, a to hlavne od verb s tematickou submorfou -i-, -u-, kým od najfrekventovanejších typov s tematickou submorfou -a- (podľa vzoru

Miloslava Sokolová

81

chytať a pracovať) sa tvorí len sporadicky (12 dokladov v prim01-public-sane, 19 dokladov v prim-2.0-vyv, z toho viackrát je nefunkčne utvorené od imper-fektív: vznikavší, zanikavší); po jednom príklade majú vzory vidieť (vyletevší), trieť (pomrevší), kričať (zaspavší), pri vzoroch česať, niesť a brať nie je v SNK žiadny doklad na APprét.

Graf 3. Rozloženie variantov: -ivší (49), -uvší (39), -vší (20), -avší (18),

-evší (3)

49

39

20 18

3

0

10

20

30

40

50

60

ivší uvší vší avší evší

Tento fakt, ktorého paralelu nájdeme pri tvorení deverbálnych adjektív su-fixom -teľný (vysvetliteľný, badateľný, pominuteľný, prijateľný), sa v gramati-kách nespomína.

Okrem obmedzenia v konjugačných typoch existujú v získaných Apprét chyby v tvorení. Sufix -vší s variantmi -ivší, -uvší, -avší, -evší by nemal podlie-hať neutralizácii kvantity, napriek tomu sa vyskytli chybné APprét udavšich sa, prebehnúvšich, porov. prim-2.0-vyv, 2005. Aj v jednom doklade z variantu sane1 (prim01-public-sane1, 2004) ide o chybné tvorenie: medzi <osamostat-nevšími> sa (miesto korektného osamostatnivšími sa). Okrem týchto prípadov sme u jedného autora zaznamenali aj nepravidelné okazionálne typy prijduvší, odíduvší, vyjduvší (prim01-public-sane). Chybovosť je vzhľadom na celkový počet APprét vysoká, porov. aj uvaživší, príchodivší miesto uváživší, prichodiv-ší.

Príklady: name=zrelý vajanský, auth=ivan kusý, type=prf tým, že hrdinovia, postavy dejov aj „vskutku <udavšich> sa” boli doplnené tézou; – name=chcete sa stať misskou?, auth=xxx, type=inf sa spolu s víťazkami z popoludnia a troma finalist-kami s už <prebehnúvšich> okresných kôl v semifinále; – name=Rektori konečne prehovorili,genr={} Prepúšťanie a vyplatenie odstupného „<odíduvším>“ na vyso-kých školách; – name=Vyhrajte podpísané CD Fun Lovin’ Criminals: Exkluzívna súťaž o ostatný album Loco,genr=anl tlačovky s <hi> Fun Lovin ’ Criminals </hi>


<vyjduvší> na inZine pod názvom; – name=XP Rýchloplacka: Varíme bez znalosti kulinárskeho umenia,genr=ins Horúca polievka polovičkám <prijduvším> z práce vždy dobre padne; – name=židia na slovensku. medzi tradíciou a asimiláciou.; auth=peter salner, type=prf obsahuje plné znenie spomenutého prejavu D. Reisnera: “<Uvaživší> o tom, že život v orthodoxnej náboženskej obci v Bratislave; – na-me=Howie B v Bratislave: niekoľko obrázkov z narodeninovej Vresk párty,genr=pbb ktoré <príchodivším> divákom miešalo z gramofónov.

V slovenských gramatikách sa vo všeobecnosti málo zdôrazňuje osobi-tosť paradigmy neurčitých verbálnych tvarov. Fakt, že pasívne particípium a APprét majú prípony -ný, -tý, -vší nepodliehajúce neutralizácii kvantity, mož-no usúvzťažniť s paralelou pri verbálnom substantíve, skloňujúcom podľa vzoru vysvedčenie, ktorého koncovky sú rezistentné voči neutralizácii kvantity, porov. státie. Na druhej strane l-ové particípium a APpréz majú vždy krátke koncovky (chváliaci, vyrábajúci, stojaci), a to aj po najnovšej pravopisnej úprave (píšuci, skáčuci), čo by sa malo zohľadniť aj v nových gramatikách zavedením špecifického vzoru pre tieto particípiá (napr. vedúci), pretože ich priradením k deklinácii podľa vzoru cudzí by pri ňom nelogicky jednoznačne prevládali výnimky.

3.2 APprét ako v prvom rade príčastie pre predčasnosť (bližšie 4.4.) vyjad-ruje dej predchádzajúci pred iným dejom: Namiesto <odstúpivšej> starostky zvolili v Bohuniciach Vladimíra Gábrša (SDĽ). Preto sa podľa gramatík tvorí od perfektívnych slovies, hoci v staršom úze sa ako prípustné uvádza aj tvore-nie od imperfektív ako v ruštine (MSJ, s. 494). V SNK sa vyskytli v zásade redundantné particípiá od imperfektív: <pôsobivší>; <zanikavšieho>; <vznikav-ší> stav; <bavivších> sa; <chodivšieho>, ktoré sú funkčne nahraditeľné adek-vátnym aktívnym particípiom prézenta: zamestnanci predtým pôsobiaci v DPMP; zaniká právna subjektivita zanikajúceho odboru, vznikajúci stav, chodiaceho, baviacich sa. Vo všeobecnosti sa aj v týchto prípadoch vyjadruje predčasnosť, porov. ekvivalenciu s préteritom: ktorí predtým pôsobili, ktorý už chodil, dlhšie sa bavili.

Príklady: auth=xxx, type=inf prejdú okrem priestorov a mechanizmov i zamest-nanci predtým <pôsobivší> v DPM; – name=rapsódie a miniatúry, auth=ivan kadle-čík, type=img štvrtine dlane mám položené teplé a krehké kostičky potomkove, <cho-divšieho> už do školy tou istou cestou; – name=mladý vajanský, auth=ivan kusý, type=prf Všetci majú skúsenosť ľudí dlhšie“<bavivších> sa“ za hranicami.

Na druhej strane APprét sa vyskytlo aj v kontextoch, v ktorých sa vzhľa-dom na indikátory každý, práve, neutále vyjadrenie predčasnosti nevyžaduje, a vhodnejším prostriedkom je aktívne particípium prézenta, napr. niekoľko tancmajstrov, <objavivších> sa prakticky v každej pauze medzi skladbami = objavujúcich sa; práve <odchodivší> Stano Dobrovič = odchádzajúci; ktoré neustále <príchodivším> divákom = prichádzajúcim a pod.

Miloslava Sokolová

83

3.3 Aktívne particípium préterita sa často tvorí od reflexívnych osobných slovies, v získaných príkladoch zo SNK funguje enklitické sa v prevažnej väč-šine pri APprét ako postfix v postponovanej pozícii: vrátivší sa, navrátivší sa, objavivší sa, prebudivší sa, previnivší sa, prevalivší sa, oddelivší sa, oslobodiv-ší sa; rozpadnuvší sa, ocitnuvší sa, naskytnuvší sa, vyskytnuvší sa; nahrnuvší sa, rozpŕchnuvší sa; odohravší sa, prevliavší sa. Komponent sa/si nie je postfi-xom, je v preponovanej pozícii, ak je particípium rozvité:

Príklady: spod zradne sa <sklopivšieho> slnečníka; – a po Slovensku sa <odo-hravších>; práve vtedy sa “<presunuvších“ do parlamentu; – z hosťovania v treťo-ligových tímoch sa <vrátivší> mladí futbalisti; nečakane sa <objavivší> Harry; – nečakane a prudko sa <vynorivšia> americká ponorka Greeneville; – pripojil sa ich práve sa <prebudivší> kolega; – zo Slovana do Dunajskej Stredy si <odskočivší> a teraz na Interi štartujúci Valovič.

V MSJ (1966: 493) sa ako dôkaz na to, že ide o verbálny tvar, uvádza za-chovanie reflexívnosti pri reflexívach (usmiavší sa), čo je v súčasnosti tiež rozkolísané, lebo v rámci týchto typov sa objavuje aj dereflexivizácia (9 dokla-dov). Okrem príkladu s prekrývaním reflexívneho komponentu sa pri prvom a druhom verbálnom tvare Karty zaujímavo zamiešali len samotné osobnosti <rozhodnuvšie> stať sa prezidentom. sme zaznamenali prípady, keď popri reflexívnych formách (navrátivší sa, previnivší sa, prebudivší sa) sa vyskytujú aj nereflexívne formy reflexív (navrátivší; previnivší, prebudivší), porov. prim01-public-sane:

Príklady: name=lesk a bieda škatuľkovej klasifikácie, auth=xxx, type=inf Karty zaujímavo zamiešali len samotné osobnosti <rozhodnuvšie> stať sa prezidentom. – name=Na košickej premiére filmu Suzanne s veľkým aplauzom, genr={} týždeň v protidrogovom ústave, po polroku“ <navrátivšieho> „syna z Ameriky – M. Kramá-ra – name=Metalová legenda Iron Maiden opäť na Slovensku, genr=tcl hlavná hviez-da večera – IRON MAIDEN. <Navrátivší> spevák Bruce Dickinson, traja! gitaristi – name=The Backwards balia kufre, sťahujú sa do Prahy, genr=tcl Kapelu doplní aj piaty člen – <navrátivší> Nikola Nižník.“ – name=V súboji s prvoligovými nováčikmi dnes pôjde o veľa, genr=tcl“Dukla by dnes mala nastúpiť už aj s <navrátivším> Martinom Padom z Prešova – name=Zempmilk Michalovce vstupuje do záverečného finále, enr=tcl ktorý už bude môcť rátať z Nemecka <navrátivším> brankárom Rapa-čom, – name=Okienko pre rozhodcu Jozefa Kačengu, genr=tcl b) rozhodca vykáže <previnivšieho> člena z hráčskej lavičky – name=Chrípka zložila aj trénera Kohu-tiara, genr=tcl konštatovaním narážal najmä na strelecky <prebudivšieho> kapitána Igora Šalatu. – name=Zmiznutý Dominikán sa vrátil na trhovisko v konečnej podobe, genr=tcl okoloidúci zvedavo pristavovali pri soche <navrátivšieho> domikána, ktorú priamo na mieste dokončoval.

3.4 Vzhľadom na celkový počet slovies (66 vo verzii prim-2.0-vyv, 2005) naznačuje vysoký výskyt skúmaných prostriedkov práve od reflexív (16 refle-xív). Skúmané prostriedky vznikajú prevažne od slovies subjektovo-bezobjektového valenčného typu (56:10), a to hlavne od pohybových akčných


(20), napr. postúpivší, zostúpivší, vstúpivší, vystúpivší, odstúpivší, nastúpivší, zbehnuvší; vybehnuvší, pribehnuvší, prebehnúvši, prebehnuvší, dobehnuvší, chodivšii; prichodivší, vkročivší, vyletevší, prisťahovavší sa, dosťahovavší sa, vrátivší sa, navrátivší sa, a od procesných slovies (16), napr. vyskytnuvší sa, naskytnuvší sa, objavivší sa, udavší sa, ujavší sa, prebudivší sa, zrodivší sa, pominuvší sa, vzniknuvší, uniknuvší, preživší, vytrysknuvší, zahynuvší, zmiznuv-ší, osamevší, vyprchavší, k termínu akčné, procesné a statické verbum pozri Sokolová, 1995. Sémanticky sú APprét nekompatibilné so statickými slovesa-mi, pri procesných slovesách ide o neutralizáciu agensa a paciensa (vznik, ži, sta, pad, jav, ja, skyt, trysk, bud, prch, miz, hyn, rod, sam, trat), pri pohybových slovesách o stotožnenie agensa a paciensa (Pauliny, 1981), porov. stúp, beh, chod, let, navyše nezámerný pohyb -pad, nulový pohyb -sta.

Príklady: name=aktuálne hudobné tituly, auth=xxx, type=inf KRÁTKY A – Hi – Fi Serious K ešte stále populárnej, zo zámoria <vytrysknuvšej> vlne tvrdšie hrajú-cich popových kapiel sa pridáva aktuálne pohotovosť; – name=židia na slovensku. medzi tradíciou a asimiláciou., auth=peter salner, type=prf Je to skutočne zázrak, <zrodivší> sa v čudesnom mozgu rabína Schreibera.

Pri zriedkavých subjektovo-objektových nereflexívnych slovesách (10), pri ktorých vystupuje agens (Matuška, kupec, dámy, strany, osobnosti, výtvor, jazyk, predseda, človek, monológ, človek, židia) aj paciens (nestrativší nič, zapustivší korene, zanechavší odtlačok, premeny, čistotu, spomienku, Vv, jeho, vieru, územie), je pri APprét prítomný aktívny a pasívny participant, napr. poznavší, zachovavší, zapustivší, prekonavší, učinivší, nestrativší, zanechavší, spomenuvší, pomenovavší.

Príklady: name=z rečí v nížinách, auth=ivan kadlečík, type=img Matuška, ktorý nám dobre pomohol opäť si prisvojiť“<vylúčivšieho> sa i vylučovaného“. nikdy poriadne neexistovala a tento jej <preživší> a prežitý relikt to nijako nezachráni; – name=prežili holokaust, auth=peter salner, type=img niektorých majetkovoprávnych pomerov židov vysťahovaných a <opustivších> územie Slovenskej republiky zákon z 25. 2. 1943; – name=ttt, auth=xxx, type=prf aj mexická stavba vety je už vysoko rozvinutým výtvorom, <prekonavším> viaceré premeny...

Kým pri aktívnom particípiu prézenta aj préterita slovies subjektovo-objektového valenčného typu sa jeho aktívnosť v rámci genus verbi v porovna-ní s n-/t-ovým particípiom prejavuje (interpret spievajúci pieseň – pieseň spie-vaná interpretom; istý nemecký kupec, usadený a <zapustivší> korene v cár-skom Rusku), pri „particípiu préterita“ od procesných a pohybových akčných slovies sa „aktívnosť“ ako vyjadrenie a vyzdvihnutie agensa vlastne neutralizu-je. Práve preto môže dochádzať k častej konkurencii a synonymii APprét s n-/t-ovým particípiom (pred pár dňami sa <zrodivší> nový produkt = pred pár dňami zrodený nový produkt, na obnovu <upadnuvšieho> rímskeho jazyka = upadnutého; k riešeniu <vzniknuvšieho> problému = vzniknutého; Okrem

Miloslava Sokolová

85

dvoch zlatých tehiel, pravdepodobne <vypadnuvších> z kredenca = vypadnu-tých; v tejto sezóne získali z <rozpadnuvších> sa = z rozpadnutých Krompách).

Príklady: name=pstruholov v amerike, auth=richard brautigan, type=img Teno-rom románu je pastorálna nostalgia za <pominuvším> sa svetom autentických hod-nôt; – name=pstruholov v amerike, auth=richard brautigan, type=img <Osamevší>, stojaci nad ich telami, vzal blyskáč do ruky a pomenoval; – name=sviatok vedeckej fantastiky sa skončil: reportáž z istroconu 2001, auth=reportáže, type=inf rozprával o rôznych formách počítačov, <objavivších> sa vo všetkých populárnych sci – fi snímkach; – name=kult tela a potkany v misionárskej polohe: recenzia filmu michaela baya bad boys ii, auth=recenzie, type=inf už len kvôli nečakane sa <objavivším> dvom hlavným protagonistom na zraze Ku – klux – klanu; – name=sme blog, auth=zuzana karasová, type=inf Bilancia znie – odlúpený smalt z <padnuvšieho> hrnca...

3.5 Ako každý neurčitý slovesný tvar, resp. deverbálne adjektívum aj APprét sa vyznačuje kondenzačnou silou a v kontraste s ďalším particípiami či adjektí-vami sa dá štylisticky efektívne a efektne využiť: od pomoci pre vstupujúce a <vstúpivšie> krajiny; ktorý nám dobre pomohol opäť si prisvojiť „<vylúčiv-šieho> sa i vylučovaného“; tento jej <preživší> a prežitý relikt to nijako neza-chráni; nám náhodným <zostavším> a pozostalým; vracajúcich sa z diskotéky a <vystúpivších> v najbližšej dedine; mŕtvi a preživší. APprét vyjadruje kon-denzovane predčasnosť a vo väčšine prípadov je nahraditeľný opisne spojením ktorý + préteritum aktíva:

Príklady: namiesto <odstúpivšej> starostky = ktorá odstúpila; – Vtedy tréner <postúpivších> Žilinčanov = ktorí postúpili; kým <nastúpivší> Bohunický = ktorý nastúpil; – Alebo je naozaj Bohom <zostúpivším> na Zem = ktorý zostúpil; – teda dvanástich poslancov <vystúpivších> z pôvodného klubu = ktorí vystúpili; – Úľavu badať na tvárach <dobehnuvších> pretekárov = ktorí dobehli; – Osud <preživšie-ho> stroskotanca = ktorý prežil; – kvôli Mickovi Jaggerovi v úlohe záporáckeho poskoka <podľahnuvšieho> morálnej dileme = ktorý podľahol.

3.6 Aktívne particípium préterita je štylisticky silne príznakovým prostried-kom, a to v porovnaní s konkurujúcimi prostriedkami, ale aj s explicitným vyjadrením, napr. odmeniť služby slovenských osôb, <davších> sa do jej slu-žieb; Prepúšťanie a vyplatenie odstupného „<odíduvším>„ na vysokých ško-lách; Štedrí organizátori ocenili aj ďalšie tri <dobehnuvšie> ženy do cieľa. Pokiaľ ide o textovú distribúciu APprét, je to prostriedok, vyskytujúci sa v odbornom a publicistickom štýle, konkrétne sa vyskytuje v textoch o športe (napr. vrátivší (sa), navrátivší (sa), odstúpivší, nastúpivší, prestúpivší, zostúpiv-ší, postúpivší, vybehnuvší, pribehnuvší, dobehnuvší), o politike (napr. vrátivší (sa), navrátivší (sa), odstúpivší, prestúpivší, preživší), hudbe, filme a počíta-čoch (vyjduvší, prijduvší), zriedkavejšie je v umeleckých textoch (Bellow: neskoršie ich <padnuvší> vrchnák pochoval). Po zohľadnení pomeru textov 20:20:60 sa ukazuje primát APprét v odborných textoch (graf 2).


Nezanedbateľnú rolu pri používaní APprét hrá idiolekt autora či prekladate-ľa, napr. šiesti autori ho použili až 57 ráz. V textoch v SNK ho najviac používa P. Salner (13x), Ken Whyld (13x), R. Ondřejíček (12 x), P. Pišťanek a I. Kusý (7 x), M. Veselý (5 x), často ho používajú aj autori čerpajúci či prekladajúci z angličtiny:

Príklad: name= Weezeralo to už aj lepšie: Weezer – Maladroit (Universal 2002) a tým druhým je v rýchlom slede <vyjduvšia> novinka Maladroit; nemusíte tupo civieť na práve <prijduvší> odkaz.

V istom kontexte hraničí ich používanie s recesiou, porov. doklad, v ktorom sa v tejto funkcii vyskytuje APprét s antepréteritom (Sokolová – Kášová – Stašková, 2006):

Príklad: name=Návrat tvrdej ruky: Linky šéfredaktora v zastúpení, genr=pbb... aj Pišťanek postačí. Kým však on bude plne navrátivší sa z liečebného pobytu, na ktorý <bol býval> odíduvší, dostal som ja za úlohu vysporiadať sa s linkami...

3.7 Verbálne tvary možno bez obmedzení negovať, medzi 274 dokladmi z korpusu prim01-public-sane1 bol len jeden negovaný (nesklznuvší), v prim02-vyv2 sú to napr. na počesť nehynúcej pamiatky <nevrátivších> sa, určite ju zintenzívni aj <nevyprchavšia> vôňa po Rýchlom čítaní.

4. Závery o statuse aktívneho particípia préterita Hoci si uvedomujeme, že postrehnúť a dokumentovať slovnodruhový pre-

chod neurčitých verbálnych tvarov v prípade particípií k adjektívam či v prípade verbálneho substantíva k substantívam nie je jednoduché (Sejáková, 1995, 1996; Karlík, 2002; Nübler, 2002), nazdávame sa, že jednotlivé charakte-ristiky príkladov z korpusu zodpovedajú v slovenčine skôr statusu deverbálne-ho adjektíva než statusu pravidelného gramatického verbálneho tvaru, a to podstatne výraznejšie, než je to napríklad pri verbálnom substantíve, o ktorom sa často diskutuje (usmiatie sa – usmievanie sa). Na porovnanie nám môže poslúžiť analýza kompozično-sufixálneho typu novoemigrovavší (<Novoemig-rovavší> Slováci v Toronte mi telefonujú) a nekompozitného derivátu: Jeden môj známy Slovák, <emigrovavší> do Kanady asi pred rokom, resp. typ znalý či poznateľný, a v SNK doložený typ poznavší. Z relevantných charakteristík sú to sporadickosť a nesystémovosť tvorenia – defektné konjugačné vzory a spora-dické tvorenie od najfrekventovanejších vzorov s tematickou submorfou -a-, chyby v tvorení, tvorenie od imperfektív, rozkolísanosť v tvorení a v používaní – používanie v kontextoch nevyjadrujúcich predčasnosť, dereflexivizácia, vyu-žívanie na vyjadrenie predčasnosti viac než na vyjadrenie aktívnosti – neutra-lizácia aktívnosti pri procesných verbách, zriedkavé tvorenie od akčných sub-jektovo-objektových slovies a pod. Z uvedeného vyplýva, že frekventované lexikalizované „aktívne particípiá préterita“ ako preživší, vybehnuvší, zbehnuv-ší; pribehnuvší, prebehnuvší, dobehnuvší, postúpivší, zostúpivší, vstúpivší,

Miloslava Sokolová

87

vystúpivší, odstúpivší, nastúpivší, vzniknuvší, navrátivší sa by sa mohli objaviť vo výkladových slovníkoch slovenského jazyka ako samostatné lexémy. Nie-ktoré z nich sa často substantivizujú, napr. preživší, pozostavší. Proces lexikali-zácie APprét je signalizovaný aj jeho dereflexivizáciou, pretože práve na ňu sa odvoláva MSJ ako na najsilnejší argument pri stanovení statusu gramatického tvaru pre APprét.

V používaní APprét je badateľná neistota aj preto, lebo je to doteraz málo opísaný jazykový prostriedok. APprét sa vyskytuje prevažne od subjektovo-bezobjektových perfektív, hlavne od pohybových akčných (stúp, beh, chod, let) a od procesných slovies (vznik, ži, sta, pad, jav, skyt, trysk). Tvorí sa pri vzo-roch s tematickou submorfou -i- alebo -u- pomocou sufixu -vší, ktorý sa kvanti-tatívne neneutralizuje, reflexívnosť sa pri ňom zvyčajne zachováva, vyjadruje predčasnosť a používa sa ako knižný kondenzát na jej vyjadrenie. Príčinou jeho nízkej funkčnosti je aj fakt, že ide o importovaný knižný prostriedok, na rozdiel od ruštiny, ktorá má symetricky od imperfektív aj perfektív samostatné odlišné tvary dokonca aj pre pasívne particípium imperfektív a perfektív (porov. tabuľ-ku 1). V slovenčine sa daný prostriedok tvorí sporadicky od perfektív (len sporadicky od imperfektív baviť sa, chodiť, pôsobiť, k nim možno prirátať aj neživé príklady z MSS: sedevší, šumevší, chodivší, panovavší, milovavší, písav-ší, mavší, trvavší). APprét je ekvivalentom k APpréz, vzhľadom na tvorenie je s ním v komplementárnej distribúcii a na rozdiel od neho kondenzuje predčas-nosť. APprét sa netvorí pravidelne od všetkých perfektív (v SNK nie sú dokla-dy od vzorov česať, niesť a brať a zriedka sa tvorí od slovies najfrekventova-nejších konjugačných vzorov chytať, pracovať). V gramatike slovenského jazyka budeme rozlišovať lexémy s defektnou paradigmou (napr. perfektíva, singuláriá či pluráliá tantum), defektné lexémy (predsavziať si, promile) a okrajové jazykové prostriedky (antepréteritum, kondicionál préterita či aktív-ne particípium préterita), porov. Sokolová – Kášová – Stašková, 2006.

Korpusový výskum tohto štylisticky silne príznakového jazykového pro-striedku pomohol presnejšie definovať jeho formu (vždy dlhý sufix -vší), obsah (vyjadrenie predčasnosti) aj kondenzačnú funkciu v súčasnom slovenskom jazyku, využívanú hlavne v športovej publicistike.

Literatúra JACKO, J.: Slovenská morfológia v škole. Bratislava: SPN 1974. KARLÍK, P.: Ještě jednou k českým deverbálním substantivům. In: Čeština – univer-

zália a specifika. 4. Ed. Zd. Hladká – P. Karlík. Praha: Lidové noviny 2002. s. 13 – 25.

MISTRÍK, J.: Moderná slovenčina. Bratislava: SPN 1984. Morfológia slovenského jazyka. 1966. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo

SAV 1966.


NÜBLER, N.: Neurčité tvary českého slovesa. In: Čeština – univerzália a specifika. 4. Ed. Zd. Hladká – P. Karlík. Praha: Lidové noviny 2002. s. 277 – 285.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984.

PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava: Slovenské pedagogické naklada-teľstvo 1981.

prim1-public-all. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2004. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk.

prim1-public-sane. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2004. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk.

prim-2.0-vyv. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2005. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk.


SEJÁKOVÁ, J.: Adjektivizácia n-/t-ových príčastí v súčasnej slovenčine. [Kandidát-ska práca]. Bratislava: Slovenská akadémia vied 1995.

SEJÁKOVÁ, J.: Statické predikáty a ich vzťah ku konštrukciám založeným na VF byť + N-/T-ové príčastie. In: Slovenská reč, 61, 1996, s. 231 – 239.

SOKOLOVÁ, M.: Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom zákla-de (ako súčasti korpusovej morfosyntaxe). Bratislava: JÚĽŠ SAV 28. 06. 2004 v rámci SJS SAV – zverejnené na webovej stránke pozri: http:/korpus.juls.savba.sk.


SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M. – STAŠKOVÁ, J.: Korpusový výskum particípia préterita, kondicionálu préterita a antepréterita v slovenčine. In: Gramatika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2006, s. 251 – 261.

STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení v tradičných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Gramatika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2005. s. 60 – 61.

ŠTÍCHA, F.: Gramatický výskum dříve a dnes: korpus jako výzva. In: Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Bratislava: Veda 2003a, s. 24 – 31.

ŠTÍCHA, F.: Česko-německá srovnávací gramatika. Praha: Argo 2003b. TICHONOV, A., N.: Russkij glagol: problemy teorii i leksikografirovanija. Moskva:

Academia 1998. Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. 2003. Zost. M. Šimková.

Bratislava: Veda 2003.

89

Výskum transgresívu v slovenčine

Miloslava Sokolová – Zdenka Bugajová

1. Opis transgresívu v gramatikách Prechodník (transgresív) je neflektívnym neurčitým tvarom slovesa,

v ktorom sa prejavuje čiastočné oslabenie predikatívnosti. Podľa Morfológie slovenského jazyka, ďalej MSJ (1966, s. 487 – 490), sa tvorí z tvarov 3. os. plurálu indikatívu prézenta pri imperfektívach a z tvarov 3. os. plurálu indikatí-vu futúra pri perfektívach pridaním formovej gramatickej morfémy -c a prehodnotením relačných morfém ia/a/ú/u na infixy (stratou gramatického významu 3. os. pl.). Štruktúra príspevku nadväzuje aj na korpusovú gramatiku Longman Grammar of Spoken and Written English (1999), porov. aj Sokolová, 2005.

2. Korpusové zistenia Z 55 miliónov tokenov v SNK vo verzii prim-2.0-vyv (2005) sme získali

8918 prípadov transgresívu.1 Bližšie informácie o skúmanom jave, jeho frek-vencii, štýlovo-žánrovej charakteristike a kolokáciách sme získali pomocou operácií s korpusovým manažérom Manatee s klientom Bonito.

Tabuľka 1. Frekvencia použitia transgresívov v SNK Formové

GM Počet img prf inf Príklady

20% 20% 60% -úc 6207 2889 1774 1644 vychádzajúc, dúfajúc, hľadajúc, odvolávajúc sa,

opierajúc sa, čakajúc, využívajúc, prechádzajúc, majúc, pozerajúc, dávajúc, predstierajúc; sledu-júc, uvedomujúc, ukazujúc, usilujúc sa, pokraču-júc, pozorujúc, zdôrazňujúc, poukazujúc, ignoru-júc; berúc, idúc, trasúc, využijúc, zabudnúc,

použijúc, nesúc -uc 105 50 31 24 píšuc, ukážuc, hádžuc, obíduc, príduc, kolíšuc

(sa), kníšuc sa, ponúknuc, zrieknuc sa, vdýchnuc,

1 Odlíšenie transgresívov a iných slovných druhov v štúdii neriešime: prepozície odhliadnuc od

(ca. 250), (ne)rátajúc (14), (ne)počítajúc (8), (ne)vynímajúc 217), nehľadiac na (ca. 100), ne-pozerajúc na (37), nehovoriac o (242), začínajúc (50), pokračujúc (40), končiac (ca. ), súdiac (ca. 120), adverbiá nechtiac, polokľačiac... partikuly pravdupovediac (143), takpovediac (727).

Výskum transgresívu v slovenčine 90

nechápuc -úc / -uc 1 zatiahnúc/zatiahnuc

-iac 2537 1324 707 506 povediac, držiac, hľadiac, nevediac, netušiac, sediac, vidiac, mysliac (si), hovoriac, tvrdiac, vediac, snažiac sa, tváriac sa, ležiac, cítiac, veriac,

kričiac, obrátiac sa, meniac (sa), hodnotiac -ac 68 37 18 13 bojac sa, uspokojac sa, spojac, tajac, pripojac

sa, stojac, nástojac Spolu 8918 4300 2530 2189

Získaný počet transgresívov 8918 použitých v textoch v príslušnej korpu-

sovej verzii sa týka 2419 imperfektívnych a perfektívnych foriem lexém (po-rov. tabuľku 4.2). Najčastejšie sa transgresív vyskytuje pri týchto verbách: povedať, vychádzať, držať, vedieť, hľadieť, tušiť, uvedomovať si, dúfať, sedieť, hľadať, vidieť, čakať, myslieť, opierať sa, sledovať, odvolávať, hovoriť, mať, brať.

Graf 1. Rozloženie variantov podľa frekvencie v texte: -úc (6208), -iac (2537),

-uc (106), -ac (68)

Formové sufixy

01000200030004000500060007000

úc iac uc ac

Prechodník sa používa predovšetkým v písanej forme jazyka, najviac trans-gresívov sa vyskytlo v umeleckých textoch, ich frekvencia sa v nich zvyšuje aj pod vplyvom prekladov z cudzích jazykov, a to slovanských aj neslovanských jazykov, porov. grafy na štýlovú disperziu skúmaných transgresívov podľa absolútnej frekvencie (1) a podľa pomernej frekvencie k percentuálnemu za-stúpeniu textov vo vyváženej verzii korpusu v pomere 20% umeleckých textov, 20% odborných textov a 60% žurnalistických textov (2):


91

Graf 2. Absolútna frekvencia Graf 3. Pomerná frekvencia transgresívov transgresívov

Absolútna frekvencia transgresívov

4300

25302189

0

1000

2000

3000

4000

5000


Pomerná frekvencia transgresívov

215

126,5

36,48

0

50

100

150

200

250


3. Status transgresívu V rámci uvažovania o statuse transgresívu v slovenčine si budeme všímať

a materiálovo preverovať tieto jeho charakteristiky: pravidelnosť tvorenia; tvorenie od imperfektív a perfektív, tvorenie od vidových korelácií a vyjadrenie súbežnosti, predčasnosti či následnosti dejov; kondenzácia; sémantika verb a negovanie tvarov; zachovanie reflexívnosti; valencia a vyjadrenie aktívnosti (genus verbi) a pasívnosti; textová distribúcia, komunikatívne a syntaktické funkcie transgresívu.

3.1 Pravidelnosť tvorenia Transgresív má jednoznačné formové sufixy (vyrábajúc, chváliac, stojac,

píšuc, skáčuc), ale aj konkurenčné formy (-úc/-ajúc) pri vzore česať a chytať, napr. hundrúc / hundrajúc; mrmlúc / mrmlajúc, šomrúc / šomrajúc, chápuc / chápajúc, nechápuc / nechápajúc, kolíšuc sa / kolísajúc sa, chcejúc / chcúc. Rozloženie formových morfém v získaných transgresívoch zodpovedá pomeru slovies I. – IV. (-úc/-uc) a V. konjugačnej triedy (-iac/-ac), k označeniu tried porov. Sokolová, 1995.

Sufixom -úc/-uc (-ajúc, -ujúc, -júc, -ejúc) sa tvoria transgresívy od slovies vzorov I. – IV. konjugačnej triedy: •••• Sufixom -ajúc, -ujúc, -júc, -ejúc sa tvoria transgresívy od vzorov chytať, praco-vať, žuť a rozumieť (dúfajúc, vychádzajúc, hľadajúc, odvolávajúc sa, opierajúc sa, sledujúc, čakajúc, využívajúc, prechádzajúc sa; uvedomujúc si, ukazujúc, usi-lujúc sa; počujúc, žijúc, dospejúc, prispejúc; bdejúc, šalejúc).

•••• Sufixom -úc/-uc sa tvoria transgresívy od vzorov niesť, česať, brať, chudnúť, vinúť, trieť a žať (trasúc, nesúc, kladúc, vlečúc, vedúc, hryzúc; plačúc, trasúc, brešúc, česúc, škrabúc; berúc derúc, ženúc; zabudnúc, podotknúc, zdvihnúc, za-stanúc, predbehnúc, dotknúc sa, vinúc‚ spomenúc si; pozrúc, udrúc, oprúc; vy-jmúc, zajmúc). Po predchádzajúcej dlhej slabike je krátky variant -uc pri vzoroch: chudnúť a česať (zdriemnuc si, kývnuc; píšuc, viažuc, hádžuc).


Príklady: name=Mechanizmus ľudskej reči, auth=Wolfgang von Kempelen, ty-pe=prf; Už keď vojdem, víta ma skučaním, ostro <brešúc> na tých, na ktorých sa chce posťažovať. – name=Priezračné veci, auth=Vladimir Nabokov, type=img; ... poskytovala fotografia, na ktorej sedela malá Armanda nahá v tráve, <češúc> si slnkom presvietené vlasy, a naširoko rozťahujúc rozkošné nohy... name=Delet 2004 (#291), auth=XXX, type=inf; L. Nižňanský však padol do nemeckého zajatia a vzápätí sa pridal (nevedno či dobrovoľne, alebo pod nátlakom, <chcúc> sa vyhnúť zajatec-kému táboru k novovytváraným vojenským silám rozpadajúceho sa Slovenského štátu. – name=úsmevy zo záhrobia, auth=xxx, type=inf; Náš veliteľ – rumunský generál, <chcejúc> sa zalíškať ostatným, ťukne na pohár a do ticha vraví...

Pri vzore česať majú slovesá v prechodníkovej podobe aj tvary vzoru chytať (Dvonč, 1984). V skúmanom korpusovom materiáli sme pracovali s dvojtvar-mi, ktoré uvádzajú vo svojich prácach E. Pauliny (1981), L. Dvonč (1984). Ich výskyt a aktuálnosť sme overili nielen vo vyváženom korpusovom materiáli (prim-2.0-vyv): hundrujúc (5) / hundrúc (12), tápajúc (2) / tápuc (1), šomrajúc (5) / šomrúc (2), mrmlajúc (6) / mrmlúc (2), kolísajúc (3) / kolíšuc (4), (ne)chcejúc (15) / chcúc (2), chápajúc (3) / nechápuc (1), ale i vo verzii prim-2.1-public-all: hundrujúc (0) / hundrúc (33), tápajúc (16) / tápuc (2), šomrajúc (20) / šomrúc (21), mrmlajúc (18) / mrmlúc (18), kolísajúc (5) / kolíšuc (11), chcejúc (45) / chcúc (6), chápajúc (14) / chápuc (6). Pri niektorých je transgre-sív len od formy podľa vzoru česať: brechajúc (0) / brešúc (1), česajúc (0) / češúc (1).

Príklady: name=Biliard o pol desiatej, auth=Heinrich Boll, type=img ... pohybo-vali sa slepo, bezmocne <tápajúc>, v plytkom akváriu, čakali na skúsené ruky... – name=Melanchólia, auth=László F. Földényi, type=prf. O mieri, samozrejme, nemô-že byť ani reči <tápuc> medzi pozemským bytím a nadpozemskosťou sa človek... – name=SME blog, auth=Ľubomír Vlček, type=infmomentálne “Cigaretový kráľ“, chlapi začali <šomrajúc> odchádzať. – name=Hlava XXII, auth=Joseph Heller, type=img ... starena popri ňom prešla, akoby ho ani nevidela, <šomrúc> si čosi vo svojom zármutku a súžení... – name=Strašná veštba, auth=A. A. Bestužev-Marlinskij, type=img ... hodiny po polnoci a rozkolísaný zvon stíchol, <hundrajúc> ako strážca, ktorý vstal s veľkou nechuťou... – name=Jednorožec a strieborná dýka, auth=Valérie Alma-Marie, type=img Rázne sa vzdialil, nahnevane si <hundrúc> popod nos a preklínajúc celý svet. – name=Biliard o pol desiatej, auth=Heinrich Boll, type=img „Videl si ho niekedy?“opýtal sa, <mrmlúc> pomedzi dlane. – name=Pán prsteňov – Dve veže, auth=J.R.R. Tolkien, type=img ... napil sa iba vody a potom ňuchajúc a <mrmlajúc> zaliezol pod kry. – name=Židia: povaha a charakter židovského náro-da, auth=Arthur Hertzberg, Aron Hirt-Manheimer, type=prf; Židia sa odjakživa usilujú zachovať rovnováhu s ostatnou časťou spoločnosti, <kolíšuc> medzi svojou odlišnosťou a túžbou stať sa jej súčasťou... – name=Erotika v reklame, auth=Monika Novotná, type=prf Oliviero Toscani svoj boj proti rasizmu zverejnil fotografiou čer-nošky <kolísajúc> a kojac biele dieťa, vyvolal celosvetovú názorovú búrku...

Sufixom -iac/-ac sa tvoria transgresívy od slovies vzorov V. triedy:


93

robiť, myslieť a držať (bežať, chodiť‚ kúpiť, hovoriť, nosiť, platiť, otvoriť, pripraviť, letieť, sedieť, ležať, mlčať). Po predchádzajúcom konsonante j je krátky variant -ac (uspokojac sa, bojac sa, stojac).

Príklady: name=vreckári na dominikánskom i moyzesovej sú každý deň v plnej poľnej, auth=xxx, type=inf... do košíkov voľne ukladajú svoje peňaženky, <netušiac>, že ich pohyby sú predmetom vysokej koncentrácie... – name=siemens daruje na obno-vu kostola pravého santa clausa 900 000 dolárov, auth=xxx, type=inf ... sa totiž Santa Claus objavil <sediac> zhrbený v kresle unavený po“práci“... – name=slepé terče – srbi, ktorí nie sú ochotní vidieť, že oni sú útočníkmi, a nie obeťami, auth=xxx, ty-pe=inf Belehradčania <držiac> sa za ruky postávajú na mostoch, zhromažďujú sa na rockových koncertoch na hlavnom námestí v centre mesta. – name=senilita, auth=italo svevo, type=img Pani Elena sklonila hlavu na hruď, <uspokojac> sa iba s povrchným odpočinkom dobrej ošetrovateľky...

Chybovosť je vzhľadom na celkový počet transgresívov relatívne malá, po-rov. chyby, s ktorými sme sa vo výskume stretli: zatiahnúc/zatiahnuc, potiah-núc, skĺznúc, nadýchnúc sa, páchnúc.

Príklady: name=Na Mariána Zednikoviča každý nadáva, že nosí vypnutý mobil, auth=XXX, type=inf ... Charlieho Chaplina, ktorého tak rád imituje a <potiahnúc> si z cigaretky dal sa tento človek, ktorého... – ame=Rapsódie a miniatúry, auth=Ivan Kadlečík, type=img...cez Bacha a dnešok po zajtrajšok. <Nadýchnuc> sa slabými pľúcami k nápevu dúchajú babky... – name=Rande s básnikmi, auth=Štefan Žáry, type=img otravnými interventmi a protežantmi. Potom <skĺznúc> zrakom po mojej hrdej poručíckej uniforme... – name=Žena v lastovičom hniezde, auth=Sait Faik, type=img; Kiež by som sa zachránil spod tyranie tohto modrého tvora a zomrel na pevnej zemi, spokojne sa <nadýchnúc>, prebehlo mi hlavou. – name=Žena v lastovi-čom hniezde, auth=Sait Faik, type=img ... zrnkami rasce v mastných, čiernych fúzoch, <páchnúc> cesnakom, v premastenej zástere, so zápästiami...

3.2 Transgresív a aspekt Transgresív sa podľa slovenských gramatík tvorí od imperfektívnych aj per-

fektívnych slovies všetkých konjugačných tried formovým sufixom. Transgresív sa vyskytol aj v kontextoch, v ktorých sa význam imperfektív-

nosti podčiarkuje lexikálne, porov. neustále sa objavujúc; práve odchádzajúc; neustále prichádzajúc. Pri vzoroch chytať, pracovať sa častejšie tvorí od im-perfektív, kým v V. triede je jeho tvorenie medzi imperfektívnymi a perfektív-nymi formami vyrovnané. Zistené údaje v uvedenej tabuľke prinášajú nové zistenie, pretože v textoch sa používajú prechodníky prevažne od imperfektív-nych slovies. V slovenských gramatikách sa predpokladá jeho tvorenie rovnako od obidvoch foriem (porov. Morfológia slovenského jazyka, 1966, s. 489).


Tabuľka 2. Tvorenie transgresívu od imperfektív a perfektív Vzor FGM od imperfektív F od perfektív F chytať

-ajúc dúfajúc, hľadajúc, odvo-

lávajúc, opierajúc, čaka-júc, využívajúc, prechá-

dzajúc, mrmlajúc, šomrajúc, chápajúc, hundrajúc, kolísajúc

888 pridajúc, vzdajúc sa, ponechajúc, vydajúc, zbadajúc, získajúc; za-

mrmľajúc, podrmajúc

18

pracovať -ujúc sledujúc, uvedomujúc, ukazujúc, usilujúc, pokra-čujúc, pozorujúc, zdôraz-

ňujúc, poukazujúc

631 spozorujúc, zaangažujúc, vsídľujúc, odignorujúc

4

žuť -júc chvejúc sa, smejúc sa, žijúc, pijúc, nežijúc,

nepočujúc

14 využijúc, použijúc, dospejúc, vezmúc, vypijúc

18

rozumieť -ejú rozumejúc, starejúc sa, bdejúc, civejúc, šalejúc,

nerozumejúc

6 zmeravejúc 1

česať -úc / -ajúc / -uc

plačúc, brešúc, česúc, škrabúc, hundrúc, nechá-puc; píšuc, hádžuc, kolí-šuc (sa), kníšuc sa, tápuc;

nechápuc

76 zasypúc, zahundrúc, pošomrúc, nazvúc, zarežúc; ukážuc, zaviažuc

44

brať -úc berúc derúc, ženúc / neberúc

4 zoberúc, rozoberuc, vyberúc, rozoženúc

4

niesť -úc/-uc trasúc, nesúc, kladúc, vlečúc, vedúc, hry-

zúc;nemôžuc

11 uvedúc, otrasúc, predvedúc, ná-jduc, vovedúc, prenesúc / neprere-

čúc

6

chudnúť -úc/uc žasnúc, tisnúc, páchnúc, lipnúc; netknúc sa

5 zabudnúc, podotknúc, zdvihnúc, zastanúc, predbehnúc, dotknúc sa, nadobudnúc, vrhnúc, klesnúc,

ponúknuc, zrieknuc sa, vdýchnuc, kývnuc, striehnuc, dosiahnuc;

zatiahnúc/zatiahnuc

78

minúť -úc hrnúc, vinúc sa 2 spomenúc, vsunúc, pripomenúc, posunúc, privinúc

8

trieť -úc chcejúc, nechcejúc, chcúc 1 obzrúc sa, pozrúc, nepozrúc, neuzrúc, neobzrúc sa

16

robiť -iac netušiac, hovoriac, tvr-diac, snažiac sa, tváriac sa

224 stratiac, zmeniac, rozšíriac, ho-diac, nahradiac, založiac

278

sedieť -iac sediac, vidiac, mysliac (si), hľadiac, vediac,

vraviac, visiac,

23 pomysliac si, uvidiac, vymysliac, preletiac

5

držať -iac držiac, ležiac, kričiac, dychčiac, bzučiac, bežiac,

kľačiac

39 pomčiac, nezdržiac sa, dodržiac, zamlčiac

4

.*jať -ac bojac sa, tajac, stojac, nástojac

4 spojac, uspojojac sa, pripojac sa 3

iné obíduc, príduc, povediac, dozve-diac sa

4


95

Výskyt imperfektív spolu 1928 Výskyt perfektív spolu 491 Výskyt imperfektív v % 79,7 Výskyt perfektív v % 20,3

Výskyt imperfektív a perfektív spolu 2419

Na transgresívoch v rámci vidových korelácií dobre vidieť ich odlišné syn-

taktické funkcie, porov. najviac zastúpené transgresívy: uvedomujúc si – uve-domiac si, neuvedomujúc si – neuvedomiac si, odvolajúc sa – odvolávajúc sa, oprúc sa – opierajúc sa, využijúc – využívajúc, berúc – vezmúc, prechádzajúc – prejdúc, pozerajúc – pozrúc, zdôrazniac – zdôrazňujúc, poukážuc – poukazu-júc, pokúsiac sa, pokúšajúc sa, použijúc – používajúc; obrátiac sa – obracajúc sa, meniac sa – zmeniac sa, hodnotiac – zhodnotiac, hovoriac – povediac, stratiac – strácajúc.

Príklady: name=komunikačné aspekty cudzích proprií v slovenčine, auth=martin ološtiak, type=prf; Na príklade pars pro toto, pravdaže, <uvedomujúc> si riziko istých zjednodušení, sa budem venovať... – name=vidiecke sídlo na forsytovskej burze, auth=john galsworthy, type=img “Zmĺkla <uvedomiac> si, že už nemá záhradu, ale rýchlo si uvedomila... – name=kremeľské tajomstvá, auth=vladimir fédorovski, ty-pe=pr f... a bezohľadne vnútil ľudu svoju autoritu, <opierajúc> sa o skupinku ver-ných prívržencov tvoriacich akéhosi... – name=veľkou lyžicou, auth=martin kukučín, type=img Často sedel zadumano za stolom, <oprúc> hlavu o dlaň, tvár zakalená zlými myšlienkami... – name=sme blog, auth=maya semanova, type=inf; Je krátko po šiestej, City sa hemží ľuďmi – tými postávajúcimi pri baroch a krčmách, <pijúc> vychladnuté pivo, a tými ponáhľajúcimi sa domov. – name=rande s básnikmi, auth=štefan žáry, type=img; hladko a prirodzene tou najprístupnejšou cestou, <vypi-júc> si s nimi pertu a potykajúc si ako božský dážď... – name=obraz ako príležitosť pre neviditeľné, auth=miroslav marcelli, type=prf; Lyotard uvažuje o tom, že Bureno-va práca možno nerobí nič iné, iba experimentuje s banalitami geštaltistickej teórie, iba ich rozprestiera do vizuálneho poľa, <ponúkajúc> tak diela kultúrnemu poľu... – name=ľahostajní, auth=alberto moravia, type=img; Nuž teda, ako sa máš? — spýtala sa Lisa, <ponúknuc> ho škatuľou plnou cigariet... – name=poslanec hanušin:“Nie je dôvod na paniku, nočný život ani nedeľný predaj v centre nekončí!“, auth=xxx, ty-pe=inf; Poslanec Pavol Hanušin je prekvapený aj zo starostových vyjadrení, v kto-rých nevylúčil ani obmedzenie nedeľného predaja s odvolaním sa na kresťanské tradí-cie <spomínajúc> Tesco. – name=mladý vajanský, auth=ivan kusý, type=prf; Bodnár <spomenúc> štúdie konštatuje až príchod do Beckova...

3.3 Transgresív ako prostriedok kondenzácie Ako každý neurčitý slovesný tvar aj transgresív sa vyznačuje kondenzačnou

silou. Transgresív vyjadruje kondenzovane súbežnosť dejov a je nahraditeľný opisne spojením a pritom, resp. vyjadruje predčasnosť či následnosť dejov a dá sa nahradiť vedľajšími adverbiálnymi vetami. Transgresív sa vyskytuje v textoch v týchto syntaktických funkciách:


a) ako sekundárny predikát – doplnok; b) ako adverbiále – príslovkové ur-čenie. Transgresív od imperfektív (1928) je druhým predikátom (doplnkom), od perfektív (491) je príslovkovým určením. Komunikatívne a syntaktické funkcie transgresívu sú kondenzácia súbežných dejov, vtedy sa tvorí od imper-fektívnych slovies, a kondenzácia predčasných či následných dejov, vtedy sa tvorí od perfektívnych slovies, porov. príklady na:

a) súbežnosť dejov Príklady: name=tesnou bránou, auth=xxx, type=inf; tým horlivejšie zvestuje

evanjelium, <vediac>, že tým najlepšie potešia uväzneného Pavla.... – na-me=železiarňam sa otvorili americké trhy, auth=xxx, type=inf Hoci sa týmto verdik-tom defacto železiarňam otvoril americký trh, nepredpokladá sa export výrobkov VSŽ do USA v nejakých väčších množstvách <berúc> do úvahy podnikateľské zámery americkej spoločnosti US Steelname=herzog, auth=saul bellow, type=img Herzog prezrel kopy plážových úborov, ticho sa <smejúc> sám sebe, akoby sa mu vracala odvaha, a kúpil... – name=drogová kriminalita v kraji nie je vysoká, auth=xxx, ty-pe=inf rozoberali otázky prevencie, liečby a resocializácie, <opierajúc> sa o Národ-ný program boja proti drogám, prijatý na roky 1999 – 2003.... – name=niekoľko poznámok k histórii slovenského hip-hopu: druhá časť, dokončenie, auth=mysty, type=inf;... pričom si zároveň pripravovali opojenie dymom, <hádžuc> na ohnisko s rozpálenými kameňmi konopné semená... – name=pod strechami paríža, auth=xxx, type=inf; sebavedome kľučkuje na hranici gýča, uličnícky pritom <hádžuc> žabky ploskými kamienkami na všetky strany... – name=sme blog, auth=elena homolová, type=inf; ... sediac v pohodlnom koženom kresle za veľkým LCD monitorom, <píšuc> tieto riadky v pracovnej dobe, si uvedomujem, aké je krásne... – name=z rozprávaní, úvah a rozhovorov, auth=stanislav rakús, type=inf <Hovoriac> o poradí a nadväznosti, nemal som zámer znížiť... – name=našemu šarišu daleko nit pari: desiata časť seriálu o slovenských mestách – tentoraz o prešove, auth=slovenské mestá a ich príbehy, type=inf;... strávi istý čas na inšpiratívnej stanici Kysak, <čaka-júc> na prípoj do slovutného Prešova... – name=sklamanie je najväčším dôvodom na optimizmus: čo sme chceli v roku 1998, čo chceme dnes a čo je kľúčom k nášmu šťas-tiu, auth=práčovňa, type=inf; 2002 stovky ráz napísali, mnohokrát tomu sami <nero-zumejúc>, ale zato s hlbokým presvedčením. – name=kynologická revue 2000/05, auth=xxx, type=inf; Tak napríklad pri spoluhre, v ktorej prejavujem pozornosť peki-nézovi a zároveň bulldogovi, tieto dve individuality, <majúc> svoje špecifické ego, v rozpakoch a komicky pozerajúc naháňa otázkou... – name=Zjedzme viac a vážme menej (10. časť), auth=XXX, type=inf; Správnu hmotnosť môže naplno ( vediac prečo a <chápajúc> ako ) využívať vo svoj prospech. – name=hlava xxii, auth=joseph heller, type=img; úpenlivo modlikal, chichotal sa a jachtal, celý sa <trasúc> od chlipnosti, aby s ním išiel za tým prešibaným... – name=čas a literárne rozprávanie, auth=paul ricoeur, type=prf Bola však Klaudia, <kážuc> slobodu vyjadrenú hrie-chom, nebezpečenstvom, stratou seba...

b) následnosť dejov Príklady: name=miliónový marco a iné hry, auth=eugene o’neill, type=img...

a ona porodila syna, ktorý, <príduc> na svet, zriekol sa ženy i dieťaťa, bohatstva... – name=strašná veštba, auth=a. a. bestužev-marlinskij, type=img; môj strýc, <rozože-


97

núc> sa z celej sily, zlomil šabľu... – name=izba s vyhliadkou, auth=edward morgan forster, type=img Na perách sa mu nezjavil úsmev a znovu <zmeniac> tému, pove-dal... – name=rande s básnikmi, auth=štefan žáry, type=img nalistuje v notesíku príslušné meno autora, <vpíšuc> do stĺpca vydanú sumu. – name=vidiecke sídlo na forsytovskej burze, auth=john galsworthy, type=img; Zmĺkla <uvedomiac> si, že už nemá záhradu... – name=jednorožec a strieborná dýka, auth=valérie alma-marie, type=img“Aj ty, majster Tibor,“dodala, <otočiac> sa k ryšavému obrovi a familiárne ho poťahala za dlhé fúzy... – name=kráľovstvo z tohto sveta, auth=alejo carpentier, type=img; Lebo dolu, <zabudnúc> na útrapy, čo ich stála stavba, budú černosi z Nížiny dvíhať oči k pevnosti bohato zásobenej kukuricou, pušným prachom, železom a zlatom... – name=žena v lastovičom hniezde, auth=sait faik, type=img; A tak Barba Antimos, <pomysliac> na potreby, ktoré má na tomto svete, ma znovu vzal na milosť.

3.4 Transgresív a sémantika (sémantika verb, negovanie, kondenzácia)

Používanie transgresívov súvisí so sémantikou slovesa, najčastejšie sa ako sprievodné deje kondenzujú verbá vyjadrujúce sprevádzajúce vizuálne deje (dívajúc sa, hľadiac, pozerajúc, pozrúc sa, nespúšťajúc oči, pozorujúc, sledu-júc, upierajúc zrak, skúmajúc), ďalej motorické deje, vrátane nulového pohybu a slovies polohy (idúc, chodiac, vychádzajúc, držiac sa, kráčajúc, krivkajúc, kolíšuc sa, knísajúc sa, vracajúc sa, stojac, čakajúc, opierajúc sa, ležiac, se-diac, visiac, vrtiac sa, otočiac sa), zvuky, často v komunikácii (hovoriac, pove-diac, odvolávajúc sa, opakujúc, citujúc, kričiac, vykrikujúc, komentujúc, vola-júc, spievajúc si, pospevujúc si, preklínajúc, dychčiac, bzučiac, vrčiac), psychické a mentálne procesy (obávajúc sa, cítiac, tušiac, vediac, mysliac, tváriac sa, tešiac sa, usmievajúc sa, smejúc sa, hundrúc, chvejúc sa, plačúc) a iné sprievodné či následné prejavy (nadväzujúc, nadviažuc, spomínajúc, vracajúc sa, poukazujúc, rešpektujúc, ignorujúc

Príklady: name=gradiva: pompejská fantázia, auth=wilhelm jensen, type=img; ... usadil sa do skrytého tienistého kúta a čakal, <pozrúc> sa zavše na hodinky, ako plynie čas – name=stane sa slovenský missland konkurentom beverly hills?, auth=xxx, type=inf Teda dievča, ty misskou nebudeš, pomyslel som si <sledujúc> predsedu poroty... – name=pasca na rodičov: the parent trap, auth=kinoraj, type=inf Vymysleli sme si vlastný tábor, <vychádzajúc> z myšlienky, že keď posielate dieťa do tábora... – name=fungovanie cudzích proprií v komunikácii, auth=martin ološtiak, type=prf Dôležitosť úzu pri adaptácii zdôrazňuje aj A. Stich, <hovoriac> o práci na kodifikačnej príručke... – name=nástroj pomsty, auth=jean-jacques fiechter, ty-pe=img Celé hodiny som pri nej presedel, meravo sa <usmievajúc>, držiac ju za ruku a opisujúc svoj pracovný deň...

Sémanticky sú transgresívy kompatibilné s akčnými a procesnými slovesa-mi, dokonca aj so statickými slovesami (patriac, majúc), zriedkavé sú od syn-sémantických slovies (súc, musiac, chcejúc/chcúc, nemôžuc, cítiac sa poškode-ný). Výnimočne je transgresív pri pasíve súc pripravovaný.


Príklady: name=úsmevy zo záhrobia, auth=xxx, type=inf; Náš veliteľ – rumunský generál, <chcejúc> sa zalíškať ostatným, ťukne na pohár a do ticha vraví... – na-me=jednou ranou, auth=xxx, type=inf ... nadanie – robiť úkony bez ich podstatných atribútov – neuplatní pri pohľade do zrkadla, <súc> presvedčený, že komunikuje s národom.. – name=je manželstvo vždy lepšie?, auth=xxx, type=inf Partnerstvá homosexuálnych dvojíc, <súc> neschopné plniť túto úlohu, nemajú preto od štátu nárok na ochranu...

Verbálne tvary možno bez obmedzení negovať, medzi 8918 dokladmi na prechodník z danej verzie korpusu bolo 1064 negovaných transgresívov, napr. uvedomujúc si (50) – neuvedomujúc si (27), uvedomiac si (6) – neuvedomiac si (6), majúc (41) – nemajúc (25), čakajúc (59) – nečakajúc (21), všímajúc si – nevšímajúc si, tušiac (19) – netušiac (86), mysliac (60) – nemysliac (10), veriac (18) – neveriac (17).

Tabuľka 3. Frekvencia negovaných foriem transgresívu

FGM Počet Príklady -úc 752 nečakajúc, nedožijúc, nemajúc, nemuknúc, nenachádzajúc, neodtrh-

núc, nepoznajúc, nepohnúc, nepozerajúc, nerešpektujúc, nerozlišujúc nerozpijúc, nespúšťajúc, nestrácajúc, neskrývajúc, neuvedomujúc si,

nevšímajúc si, nevenujúc, nevyčrpnúc nevynímajúc, nevyužijúc, nezabúdajúc, nezdvihnúc, nezohnúc, nežijúc

-uc 6 nechápuc, nemôžuc, neprerieknuc, neuviaznuc -iac 305 necítiac, nedožičiac (si), nehľadiac, nemysliac (si), nemusiac, neod-

vážiac sa, neprezradiac; nešetriac, netušiac, netvoriac, neuvedomiac si, nevediac, neveriac, nevidiac, nezmeniac, nezahodiac

-ac 1 netajac Spolu 1064

Príklady: name=Ako sme Východnej popod sukne nazreli, auth=XXX, type=inf

Iní neodbytní, potiahli vás do tanca, <nedbajúc> na prípadné vzpieranie sa. – na-me=Komu sa zelení v Spoločnej voľbe?, auth=XXX, type=inf Sociálnodemokratická strana Slovenska sa zapojila aj do celoopozičných aktivít, <neodťahujúc> sa ani od pravicovej opozície. – name=Sponzorský dar Spišskej katolíckej charite prinesie telesne postihnutým deťom nový výťah, auth=XXX, type=inf; orientované na charita-tívne a humánne účely, <neopomínajúc> ani zdravotníctvo a školstvo... – na-me=„Veľkonočná dohoda“kandidátov?, auth=XXX, type=inf ... doteraz zverejnených sympatizantov, už ani <nespomínajúc> energiu investovanú do prípravy volebnej... – name=I. Kollár v sevillskej chodeckej vyhni senzačne šiesty, auth=XXX, type=inf; Rozprával, <neskrývajúc> aj radosť z pomsty... – name=Boris Nikolajevič nemá kde ustúpiť..., auth=XXX, type=inf; Zaoberal sa armádnymi otázkami, <netajac> zistenia o rozsiahlej korupcii. – name=Zmluva s diablom, auth=Ján Lenčo, type=img; Predie-ral som sa k pokladnici, <nechápajúc> ľudí, ktorí ticho odchádzali domov...

Negované transgresívy sa často prepozicionalizujú, napr. nehovoriac o (242), nevynímajúc (206), nehľadiac na (100), nerátajúc (14), nepočítajúc (8), nepozerajúc na (4).


99

3.5 Transgresív a reflexívnosť Pri neurčitých tvaroch sa ako dôkaz na to, že ide o verbálny tvar, uvádza

zachovanie reflexívnosti (smejúc sa) pri tvorení od reflexívnych slovies. V získaných dokladoch z korpusu funguje enklitické sa, si v prevažnej väčšine pri transgresíve ako postfix v postponovanej pozícii: kníšuc sa, kolíšuc sa, nadýchnuc sa, zaviažuc sa, zrieknuc sa, natiahnuc sa, snažiac sa, nebrániac sa, držiac sa za ruky, tiesniac sa, brániac sa, oslobodiac sa, uvedomujúc si, pospe-vujúc si. Komponent sa/si je v preponovanej pozícii, ak je transgresív rozvitý: ..., elegantne sa natiahnuc dozadu... S dereflexivizáciou, ktorá je častá pri ver-bálnom substantíve či aktívnom particípiu préterita (porov. Sokolová, 2006), sme sa pri transgresíve nestretli.

Príklady: name=jedenásť šípov a každý triafa do čierneho, auth=jeffrey archer, type=img; Septimus neochotne roztvoril úhľadne zložený dáždnik a <brodiac> sa mlákami tajne dúfal, že sa mu podarí stihnúť vlak... – name=plavil sa s kapitánom cookom, auth=charles a. borden, type=img Kráľovná Alžbeta, <bojac> sa protestov Španielska, sa spočiatku zdráhala udeliť Drakovi pocty... – name=jedenásť šípov a každý triafa do čierneho, auth=jeffrey archer, type=img Rozhodla, že takýto život ju už nebaví a odišla od neho <pripojac> sa tak k ostatným Heathcotom, nie však v Yorkshire... – name=budú si slovenskí skauti dávať mená ako štúrovci?, auth=xxx, type=inf; Tretia rečníčka... zadefinovala pred hŕstkou prítomných angličtinu ako najväčšiu motaninu, <odvolávajúc> sa na citát Štúra... – name=lúpežník z prešovskej jet-ky sa priznal k ďalším 26 prepadom, auth=xxx, type=inf; Chytili ho vo vzdialenos-ti asi dvesto metrov od miesta činu, <skrývajúc> sa v kríkoch aj s lupom. – na-me=priestory dolnej brány hudobne pokrstil peter nagy, auth=xxx, type=inf; Veď bodaj by nie, budhisti,“smial sa Peter, <ponáhľajúc> sa za sestrou a mamou, ktoré nemôže pri návšteve Košíc obísť. – name=ozvena slova 1 – blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti 2, auth=anton hlinka, type=img; ... ak bude vedieť zachovať jedno-tu v mnohorakosti, úctu k rozdielnosti chápania a cítenia, spoluprácu, <zrieknuc> sa povýšeneckosti a egoizmu, ožije táto“stará“Európa ako stáročná biblická oliva.

Tabuľka 4. Frekvencia formových gramatických morfém pri reflexívnom

transgresíve FGM Počet Príklady -uc 10 kolíšuc sa, kníšuc sa, nadýchnuc sa, natiahnuc sa, zrieknuc sa -úc 1239 česúc (sa, si), derúc (sa), dívajúc sa, dotknúc sa, hrnúc sa, hundrúc (si);

hundrajúc (si); chvejúc sa, mrmlajúc (si), nazdávajúc sa, nevšímajúc si,netknúc sa; obávajúc sa, obviňujúc (sa),odvolávajúc sa, opierajúc sa, obzrúc sa; otrasúc (sa), predvedúc (sa); pošomrúc (si), podrmajúc (sa);

predstavujúc si, prechádzajúc (sa), pripomínajúc si, pripomenúc, posunúc, privinúc (sa)skrývajúc (sa), smejúc sa, spomenúc si, škrabúc (sa), šomrajúc

(si), tisnúc (sa), trasúc (sa),uvedomujúc si, usilujúc sa, usmievajúc sa, venujúc (sa), vinúc sa; vlečúc (sa); vzdajúc sa, vydajúc (sa), zahundrúc (si),

zamrmľajúc (si), zdvihnúc (sa), zrieknuc sa, ženúc(sa) -iac 480 bojac sa; držiac (sa), dozvediac sa, dusiac sa, hodiac (sa), chrániac sa,

mädliac si, mysliac (si); náhliac sa; nebrániac sa, obrátiac (sa), plaziac sa,


potiac sa, predstaviac si; pomysliac (si), rozšíriac (sa), snažiac sa, stratiac (sa), tváriac sa, tešiac (sa), uvedomiac si, vymysliac (si) zmeniac (sa)

-ac 14 bojac sa, pripojac sa, spojac sa, uspokojac sa Spolu 1743

3.6 Transgresív a valencia Transgresív netvoria bezsubjektovo-bezobjektové a bezsubjektovo-objekto-

vé verbá (pršať, zívať sa), ale ani procesné verbá s nositeľom procesu v objektovej pozícii (typ bolieť), k termínom akčné, procesné pozri Sokolová 1993, 1995, 1998. Skúmané prostriedky vznikajú predovšetkým od akčných slovies subjektovo-objektového valenčného typu, pri ktorých vystupuje agens aj paciens:

Príklady: name=víťazstvo košických mešťanov nad omodejovcami, auth=xxx, ty-pe=inf; Košičania, <brániac> sa proti jednému z najmocnejších feudálov Uhorska, županovi Spišskej stolice, nevdojak naštartovali proces...; – name=SME blog, auth=Katarína Šimková, type=inf; Zakrivenie tvojho nosa je ako keď stúpim bosá na kameň <cítiac> fatálnu nerovnosť mužov a žien...; – name=mladý vajanský, auth=ivan kusý, type=prf Franz Mehring nevyzdvihuje len svoj talent a schopnosť zachytiť dobu, nestavia ho nad čoraz uznávanejšieho Theodora Storma, ale priznáva sa k nemu ako k sebe blízkemu, <píšuc> o jeho tvorbe šesťdesiatych a sedemdesia-tych rokov: – name=jedenásť šípov a každý triafa do čierneho, auth=jeffrey archer, type=img; Poleje si obdĺžničky ryby paradajkovou omáčkou a konzumuje svoju veče-ru <počúvajúc> manželkin výpočet udalostí dňa.

Okrem toho sa transgresív používa pri slovesách subjektovo-bezobjekto-vého valenčného typu, a to hlavne od pohybových akčných slovies, napr. vra-cajúc sa, a od procesných slovies (umierajúc):

Príklady: name=biliard o pol desiatej, auth=heinrich boll, type=img; „Zhrešil som, ťažko som zhrešil,“mrmlal si s úsmevom, <vracajúc> sa na konečnú...; – na-me=volanie domova, auth=anton habovštiak, type=img Čo z toho mám, že mam vlastný dom i kapitál, že som si zariadila reštauráciu i jedáleň,“lamentovala, <pre-chodiac> sa doma po izbe. – name=sme blog, auth=ivan brožík, type=inf; Prežila medzi troskami, <umierajúc> od hladu a stresu. – name=hlava xxii, auth=joseph heller, type=img; Napuchnuté oči sa jej zaliali slzami a pustila sa do plaču, <kní-šuc> sa pomaly z boka na bok na stoličke.

3.7 Textová distribúcia transgresívu a jeho funkcie Transgresív je štylisticky príznakovým prostriedkom, napr. pokiaľ ide o tex-

tovú distribúciu (štýlovú disperziu), je to kondenzačný prostriedok, vyskytujúci sa hlavne v umeleckom a publicistickom štýle. Po zohľadnení pomeru textov 20:20:60 sa jeho primát v umeleckých textoch ukazuje ešte výraznejšie (porov. graf č. 2). Významným zdrojom jeho existencie v slovenčine sú preklady ume-leckej literatúry, kým v publicistických textoch sa vyskytuje najmenej.


101

Príklady: name=senilita, auth=italo svevo, type=img Nemohol však poprieť ani sám pred sebou, že ju navykol, <uvedomiac> si jej biedu, prijímať peniaze namiesto darčekov alebo sladkostí, a vtedy prejavovala nesmiernu – name=vidiecke sídlo na forsytovskej burze, auth=john galsworthy, type=img Zmĺkla <uvedomiac> si, že už nemá záhradu, ale rýchlo si uvedomila aj to, že ona síce svoju záhradu stratila... – name=biliard o pol desiatej, auth=heinrich boll, type=img ... nepotvrdil mi to ani elév, ktorý sa obzrel a potom zahanbený, <uvedomiac> si nediskrétnosť, znova sa obrátil. – name=jednorožec a hra osudu, auth=valérie alma-marie, type=img“Axel...! Axel...!“šepkala rozčúlene, <neuvedomiac> si, že v tom zmätku ho oslovila me-nom,“čo sa vám to prihodilo?“ – name=ľahostajní, auth=alberto moravia, type=img — zmĺkla a s tvárou trocha červenou a uplakanou, ani si <neuvedomiac>, čo robí, nabrala si z misy, ktorú jej podávala slúžka. –name=posledný vyhnanec. 2. zv., auth=james aldridge, type=img Ešte si pamätal predošlú skúsenosť s de Braziom a teraz dúfal — <uvedomiac> si zrazu sám seba — že nik mimo okruhu Quartermai-novej rodiny nespomenul, že bol v Port Saide. – name=jedenásť šípov a každý triafa do čierneho, auth=jeffrey archer, type=img Philippa sa k nemu obrátila, <uvedo-miac> si, že po prvýkrát dal najavo, že si želá, aby tú cenu vyhrala ona. – name=divé palmy, auth=william faulkner, type=img Toto robí, aby mal čo jesť a mohol žiť, <uvedomiac> si, že je to koža, pokrývka tela, ale akého zvieraťa, to mu nič nepripo-menulo. – name=chlapca usmrtil elektrický prúd na žeriave, auth=xxx, type=inf <Neuvedomiac> si nebezpečenstvo sa dotkol troleja, ktorý bol pod napätím.

4. Závery o statuse transgresívu Korpusový výskum transgresívu pomohol definovať presnejšie než

v existujúcich gramatikách a učebniciach (MSJ, 1966; Jacko, 1974; Oravec, 1984; Pauliny, 1981) jeho formu, obsah (vyjadrenie súčasnosti a predčasnosti) aj kondenzačnú funkciu tohto jazykového prostriedku v súčasnom slovenskom jazyku, využívanú hlavne v umeleckých textoch. Prechodník je vhodným pro-striedom kondenzovaného vyjadrovania v písaných textoch, ktorý možno tvoriť pravidelne bez akýchkoľvek formálnych obmedzení. Pomocou korpusových dokladov sme rozšírili aj doterajšie zistenia o prechodníkových dvojtvaroch. Keďže v štýlovo vyváženom korpusovom materiáli sme zaznamenali nízky výskyt transgresívov od expresívnych slovies (trbliecuc sa), formy, ktoré uvá-dza L. Dvonč (1984), sme overovali vo verzii prim-2.1-public-all. Takouto kontrolou sme potvrdili doterajšie poznatky z Dynamiky slovenskej morfológie (1984), ale zároveň sa zistila častá subjektívnosť pri používaní jednej formy dvojtvarov, pretože dvaja autori môžu v istom kontexte použiť odlišné dvojtva-ry podľa vlastného prirodzeného jazykového cítenia.

Touto sondou do korpusu sme chceli overiť aktuálnosť informácií o pre-chodníkoch a možnosti jeho použitia ako prostriedku zjednodušovania vyjad-renia, kondenzácie a ekonomizácie vyjadrenia. Transgresív je neurčitým tva-rom slovesa, ktorý nemá predikačné aktualizačné kategórie, a prejavuje sa pri ňom čiastočné oslabenie dynamickosti, čo je tiež príčinou častého prechodu


k neflektívnym slovným druhom. Využíva sa najčastejšie v doplnkovej syntak-tickej funkcii na vyjadrenie súbežnosti dejov, podstatne menej ako adverbiálo-vá polopredikatívna konštrukcia na vyjadrenie predčasnosti či následnosti de-jov. Relevantnou informáciou tohto príspevku je prevaha výskytu prechodníkových konštrukcií od imperfektívnych slovies (79,7 %), z toho vyplýva aj výraznejšie používanie transgresívu v syntaktickej funkcii doplnku na vyjadrenie kondenzovanej súbežnosti dejov než na vyjadrenie ich predčas-nosti či následnosti.

Literatúra BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfológie spisovných jazyků. Praha: Karoli-

num, Nakladatelství Univerzity Karlovy 1998. BIBER, D. – JOHANSSON, S. – LEECH, G. – CONRAD, S. – FINEGAN, E.:

Longman Grammar of Spoken and Written English. Harlow: Longman 1999. DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984. JACKO, J.: Slovenská morfológia v škole. Bratislava: SPN 1974. Morfológia slovenského jazyka. 1966. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo

SAV 1966. ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk.

Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984. PAULINY, E.: Slovenská gramatika. Bratislava: Slovenské pedagogické naklada-

teľstvo 1981. prim1-public-all. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra



SAV 2005. Dostupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2006. Do-

stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M.: Možnosti vytvorenia slovenskej morfológie na korpusovom zákla-

de (ako súčasti korpusovej morfosyntaxe). Bratislava: JÚĽŠ SAV 28. 06. 2004 v rámci SJS SAV – zverejnené na webovej stránke pozri: http:/korpus.juls.savba.sk.


SOKOLOVÁ, M.: Výskum aktívneho particípia préterita. In: Sondy do morfosyntak-tického výskumu slovenčiny na korpusovom materiáli. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2006, s. 77 – 88.

STAŠKOVÁ, J. – SOKOLOVÁ, M. – KÁŠOVÁ, M.: Verifikácia tvrdení v tradičných gramatikách korpusom (SNK) – okrajové jazykové prostriedky. In: Gramatika & Korpus. Praha: Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR 2005. s. 60 – 61.

103

Prospektívna konštrukcia ísť + infinitív

Markus Giger

Úvod K výrazným špecifikám slovenčiny medzi slovanskými jazykmi1 patrí exis-

tencia konštrukcie synsémantického slovesa ísť s infinitívom, ktorá sa v slovakistickej tradícii bežne označuje ako „limitná“ (porov. MSJ, 1966, s. 365). Ide o to, že spojenie slovesa ísť s infinitívom v tomto význame nevy-jadruje už pohyb subjektu niekam (s prípadným pripojením infinitívu vyjadru-júceho účel tohto pohybu), ale „konečný stav pred uskutočnením deja“ a tým má „istý vzťah ku gramatickej kategórii času“ (c. m.).2 V súlade so všeobecnou jazykovedou a s formálne i obsahovo paralelnými konštrukciami v iných jazy-koch možno túto konštrukciu označiť ako „prospektívnu“. B. Comrie (1976, s. 64n.) hovorí o anglickom to be going to do something ako o „prospective forms, where state is related to some subsequent situation, for instance where someone is in a state of being about to do something“.

Špecifickosť danej konštrukcie si slovakistika uvedomuje už niekoľko de-saťročí: V prvom ročníku Slovenskej reči uvádza Henrich Bartek3 na otázku čitateľa, či je korektná veta Západné Slovensko idú podriadiť moravskému lesnému riaditeľstvu, nasledujúce: „Áno, väzba idú podriadiť je dobrá, lebo v tomto prípade sloveso ísť je pomocné a používame ho na označenie deja, ktorý sa hneď stane. V ľudovej reči presne rozlišujú ide pršať a bude pršať. Veta ide pršať značí, že hneď, o malú chvíľu bude pršať, proti tomu veta bude pršať neurčuje, kedy v budúcnosti bude pršať, či to bude hneď alebo o deň, či o niekoľko dní“ (Bartek, 1932/33). Vo frazeologickom slovníku P. Tvrdého, ktorý vyšiel v tom istom čase, nájdeme explicitný odkaz na stratu pôvodného pohybového významu slovesa ísť v rámci danej konštrukcie. Pod heslom ísť uvádza autor „Idem sa najesť (povie hoci pri stole sediaci), To dieťa ide ocho-rieť“ (Tvrdý, 1933, s. 183). Ako prostriedky vyjadrovania času dané konštruk-cie uvádza B. Letz (1950, s. 512), z hľadiska intencie sa im venoval Ľ. Ďurovič (1956, s. 120n.). Veľa priestoru im venuje J. Ružička (1956, s. 55 – 57), ktorý

1 Porov. tiež Mirosławska – Sokolová (1996, s. 60) k porovnaniu slovenčiny a poľštiny. 2 Porov. k tejto konštrukcii z pohľadu teórie gramatických kategórií a gramatikalizácie tiež Giger (v tlači).

3 Poznámka o niekoľko riadkov pod titulom Rozličnosti nemá uvedeného autora. Podľa S. On-drejoviča, ktorý zostavil bibliografiu Henrika Barteka, bol ale autorom daných „rozličností“ práve H. Bartek (pozri Slovenská reč, 66, 2001, č. 2).

Prospektívna konštrukcia ísť + infinitív 104

opisuje dva významy konštrukcie, uskutočnenie deja v blízkej budúcnosti a veľkú pravdepodobnosť, že sa dej uskutoční. Poznámka o tejto konštrukcii sa nachádza tiež u J. Orlovského (1964, s. 228).

V rade prípadov možno prospektívnu konštrukciu považovať za frazeologi-zovanú, ako to napokon tiež konštatoval Slovník slovenského jazyka, keď pod heslom ísť uvádza: „14. hovor. (s neurč.) vo funkcii pomocného slovesa vyjad-ruje blízkosť nejakého deja, hodlať, chystať sa niečo urobiť: ideme stavať, idú sa riešiť ťažké problémy; idem sa ženiť, vydávať • ide mi hlava prasknúť (od bolesti, od starosti), išlo mi srdce puknúť, odpadnúť (od žiaľu, od ľútosti), ide sa zblázniť, zošalieť (od radosti, od žiaľu), ide sa rozpučiť (od smiechu, jedu), ide ho rozhodiť (od hnevu), išla si oči vyplakať (od žiaľu), išli mu oči vypadnúť, vyskočiť (od závisti, od zvedavosti), išiel si oči vyočiť, išiel na tom oči nechať (uprene sa díval)“ (SSJ, I, s. 621, s. v. ísť). Frazémy so slovesom ísť vyjadrujú silné emócie dejom, ktorého realizácia je v rozpore s našimi mimojazykovými vedomosťami. V jazykoch bez obdobnej prospektívnej konštrukcie sa v nich v týchto kontextoch používajú modálne slovesá alebo častice ako takmer.4

1. Frekvencia konštrukcie v korpuse a jej základné funkcie Pre účely tohto textu som v lete 2006 podnikol rešerš v SNK (prim-2.1-

-vyv.). Používal som príkaz [lemma="ísť"] [tag="VI.*"], pomocou ktorého som získal konkordanciu s 2800 príkladmi, ktoré bolo možno ďalej ručne spra-covať. Vylúčil som tým všetky príklady na danú konštrukciu, kde infinitív nenasleduje priamo po slovese ísť, čo sa však ukázalo ako nutné, pretože pri používaní intervalu medzi tvarom slovesa ísť a infinitívom počet dokladov rýchlo stúpa: príkaz [lemma="ísť"] []{0,2} [tag="VI.*"] – teda interval 0 – 2 slov medzi tvarom slovesa ísť a infinitívom – prináša už takmer 5000 dokladov, príkaz [lemma="ísť"] []{0,4} [tag="VI.*"] – interval 0 – 4 slov – viac ako 6700. Zároveň nie je nijako možné vzdať sa ručného spracovania dokladov, pretože iba pomocou neho možno rozlišovať spojenia pohybového slovesa ísť s infinitívom a prospektívnu konštrukciu. Počet náležitých dokladov je napriek zvolenému obmedzeniu natoľko vysoký, že daná rešerš poskytne reprezenta-tívny obraz používania prospektívnej konštrukcie ísť + infinitív v dnešnej spi-sovnej slovenčine.

Z 2800 dokladov získaných z rešerše mohlo byť zhruba 700 dokladov in-terpretovaných ako prospektívne, pričom zhruba 300 ich je ambígnych (je možná pohybová aj prospektívna interpretácia) a okolo 400 jednoznačne pro-

4 Por. SČS (1967, s. 155) „ide sa rozpučiť od smiechu – může prasknout smíchy“; ďalej Miros-ławska – Sokolová (1996, s. 60): „Išlo ju poraziť – Omal jej szlag nie trafił.“

Markus Giger

105

spektívnych.5 „Jednoznačne prospektívny“ značí, že buď mimojazykové ve-domosti čitateľa, alebo priamy kontext, v ktorom sa doklad nachádza, vylučujú, aby sloveso ísť v danom prípade vyjadrovalo nejaký pohyb. Ambiguitu možno ilustrovať nasledujúcimi dvoma príkladmi: 1) doc#6786,doc.name=SME blog Pochválim sa jej svojím rozhodnutím

a oznámim, že dnes po škole <idem dať> svoje DNA do centrálnej data-bázy. Smutne sa usmeje a zahľadí sa do diaľky.

2) doc#10489,doc.name=Košickí kadeti nechali na majstrovskej žinenke bojovné srdce (...) neprekvapili Valtoš, Bobrunka a Hriňák, ktorý mal na-viac veľmi schodnú skupinu a veril som, že <ide bojovať> o titul. Aj keď v obidvoch prípadoch pre používateľov slovenčiny je v popredí skôr

prospektívna interpretácia, nemožno bez bližších znalostí okolností vylúčiť možnosť, že ide o pohyby. Jednoznačne prospektívne prípady sa dajú ilustro-vať ďalšími dvoma príkladmi: 3) doc#3719,doc.name=Vláda rozhodla: Bude sa vyvlastňovať“Nikto z vlády

nie je dnes v situácii, keď je rád, že <ideme vyvlastňovať>. Je to to naj-komplikovanejšie riešenie, ale žiaľ najreálnejšie, (...)

4) doc#3944,doc.name=Štyri kilometre od nedokončenej atómky pri Mo-chovciach žijú ľudia bez elektriny“Bude aj lepšie,“verí Števo a prstom ukáže na koniec majera:“Tam <idú stavať> smetisko a my budeme mať robotu. Pri týchto príkladoch niet pochýb, že slovesom ísť sa vyjadruje výlučne na-

stanie deja v blízkej budúcnosti spojené s intenciou subjektu, pretože vláda sa nikam nepohybuje, aby niečo vyvlastnila, ani stavanie smetiska nie je spojené s jednorazovým pohybom bližšie neurčeného konateľa. V ďalšom texte sa budem sústreďovať na jednoznačne prospektívne konštrukcie.

Zo 400 jednoznačne prospektívnych príkladov je 115 v minulom čase. V nich ide o to – ako sa vyjadruje MSJ (c. m.) –, že „vyslovený dej sa len-len neuskutočnil“. Nie je prekvapujúce, že práve tu vystupuje mnoho frazeologizo-vaných spojení: 5) doc#6050,doc.name=Thalia nahradila Mariah Priatelia Mariah Carey

tvrdia, že speváčke <išlo puknúť> srdce, keď uvidela svadobné fotografie svojho exmanžela Tommyho Mottolu.

6) doc#33762,doc.name=Kľúče sú zdnuká – zabuchli sme sa! Kým som podpisoval rekomando, pes sa v predizbe rozbehol a labami mi zdnuká zabuchol dvere. Poštárka <šla umrieť> od smiechu. Za dverami kňučal pes, pred dverami som kňučal ja.

5 Častý výskyt frazeologizovaných prípadov do určitej miery relativizuje frekvenciu konštrukcie ako takej: medzi 400 jednoznačne prospektívnymi prípadmi vystupuje napr. frazéma Šľak ide/išiel niekoho trafiť viac ako 40-krát.


Jeden z nie veľmi početných prípadov, kde vystupuje pomocné sloveso v préterite a konštrukcia pritom nie je frazeologizovaná, reprezentuje nasledu-júci príklad: 7) doc#83388,doc.name=Za rolu v “majorovi Zemanovi“ sa mu Jiří Lábus

ospravedlnil Na proces v roku 1976.“Mal to byť veľký monsterproces. Čsl. televízia ho <išla vysielať> v priamom prenose, v papieroch od pro-kurátora sme mali napísané nestrihať, neholiť! Mali sme vyzerať ako grázli (...)“ Z kontextu vyplýva (porov. vetu Mal to byť veľký monsterproces), že avi-

zovaný proces sa napokon nekonal. V súvislosti s tým označuje veta Čsl. tele-vízia ho išla vysielať v priamom prenose, že Československá televízia už bola nachystaná, aby priamy prenos uskutočnila, ale v konečnom dôsledku sa nerea-lizoval. Pri používaní konštrukcie v minulom čase je silná implikácia, že sa dej nestal. Táto implikácia však nie je absolútna, ako vidieť z ďalšieho príkladu: 8) doc#90773,doc.name=Milý frajer“Neboj, nebude to bolieť, ani tro-

chu.“„Iste. Presne to mi hovoril zubár, kým mi <šiel ťahať> zo zuba nerv, keď som bol malý. A načo sem vlastne ideme?“ Používanie prospektívnej konštrukcie vo futúre je mimoriadne vzácne a vo

vyváženom korpuse sa nenachádza žiadny jednoznačný doklad. Že je však principiálne možné, neukazuje len reakcia nositeľov slovenčiny, lež aj ojedine-lé príklady v úplnom korpuse.6

V drvivej väčšine prípadov stojí pomocné sloveso ísť v prítomnom čase. Môže pritom vyjadriť budúcnosť v minulosti, ako badať v ďalších dvoch prí-kladoch: 9) doc#90725,doc.name=Maršalova dcéra Potom vytiahol z puzdra pištoľ

a ja som sa opäť hodil na brucho, zľakol som sa, že ma <ide zastreliť>. Ale poručík zapískal na píšťalke a zavelil, vojak Ali Hadžič! Vstyk!

10) doc#49542,doc.name=Koniec Joshuu Adlera a ďalšie zmeny v inZine: Týždeň v redakcii a v priľahlých virtuálnych priestoroch Keď sa rozšírilo, že STV <ide zoštíhľovať>, veľa ľudí sa – úplne pochopiteľne – zľaklo. Plnovýznamové slovesá vystupujúce v prospektívnej konštrukcii vyjadrujú

rozmanité činnosti, ktoré vzhľadom na základné sémantické parametre kon-štrukcie (stav bezprostredne pred uskutočnením deja, z toho vyplývajú intencia a futurálnosť) prakticky nie sú obmedzené. V ďalšom príklade nie je činnosť vyjadrená plnovýznamovým slovesom spojená s pohybom a zároveň je

6 doc#28003,doc.name=Imax, to je posledná jarmočná atrakcia V Podmorskej krajine je všade oceán, okolo vás budú ticho plávať rybky, priestorová ilúzia je naliehavá. V diaľke číha na korisť temný žralok. Keď vás už <pôjde šťuchnúť> chvostom po hlave, inštinktívne uhnete. Aj keď tu je involvovaný pohyb žraloka, niet pochýb o prospektívnosti konštrukcie, pretože sa dej neuskutočňuje (a uskutočniť sa ani nemôže).

Markus Giger

107

z kontextu jasné, že dej sa (zatiaľ) neuskutoční (bez popruhov sa karimatka nedá priviazať): 11) doc#58019,doc.name=Everest Trek: Swayambhunath: Časť tretia (...):

toto máme vláčiť tri týždne? Keď už <idem priväzovať> karimatku, ne-viem nájsť popruhy, ktoré som si nato doniesol. V tomto prípade zrejme ide o historický prézent. Nápadný v konkordancii

je dlhý rad príkladov označujúcich rôzne administratívne akty. Ich nápaditosť spočíva vzhľadom na hovorovosť konštrukcie prevažne v štylistickej rovine. Ako vidno, ide väčšinou o priame výpovede politikov alebo účastníkov interne-tových fór k politickým témam (porov. už príklad 3 uvedený vyššie): 12) doc#9710,doc.name=Komentár – “Kauza“ Esterházy Momentálne fraška

stojí tak, že SNS <ide zvolať> mimoriadnu schôdzu parlamentu(!!), aby prerokoval účasť Mikloška a Bugára na “tomto čine“.

13) doc#26594,doc.name=Majský na slobode: Palko a Lipšic v šoku “Povedz-te mi dôvod, pre ktorý by mal prokurátor informovať ministra spravodli-vosti a ministra vnútra, že <ide prepustiť> nejakého obvineného z väzby, pokiaľ tam nemáme žiadne ďalšie záujmy a pokiaľ nie je stíhaný pre iné trestné činy.“ Konštrukcia sa môže spojiť s deagentívnym reflexívom a s participiálnym

pasívom: 14) doc#63982,doc.name=Slovensko žiada od Maďarska vysvetlenie “(...)

Chceme zistiť, či je to naozaj na základe krajanského zákona, ktorý sa <ide novelizovať> a vlastne by sa nemal používať,“ povedal Eduard Ku-kan.

15) doc#45345,doc.name=Výsledok vašich volieb neovplyvní rozširovanie NATO Ako silno ste to počuli? Je to veľmi zaujímavé. Oceňujem diskusiu, ktorá sa vedie. Ale <nejdem byť> vtiahnutý do otázok, koľko štátov a ke-dy do NATO vstúpi. Typicky vystupujú v korpuse slovesá spojené so sobášom (vydávať/vydať

sa, brať/zobrať si niekoho). K týmto slovesám sa vraciam ešte raz v kapitole 3 v súvislosti so slovesným vidom plnovýznamového slovesa v prospektívnej konštrukcii. Ďalej sa nájdu rôzne verba dicendi, pomocou ktorých sa hovoria-ci/píšuci často odvoláva na pokračovanie vlastného textu, teda používa kon-štrukciu ako metajazykový odkaz (porov. 14, 15, 16): 16) doc#45345,doc.name=Výsledok vašich volieb neovplyvní rozširovanie

NATO Pre rozšírenie NATO dnes existujú dva scenáre. Malé rozšírenie o Slovinsko, Slovensko a možno ešte jeden štát, alebo takzvaný big – bang, teda veľké, masívne kolo rozšírenia. Ktorý sa dnes zdá pravdepo-dobnejší? Na túto otázku <nejdem odpovedať>. Čiastočne preto, že to neviem, pretože rozhodnutie nepadlo. A ako generálny tajomník Aliancie


sa jednoducho pozerám na kandidátske krajiny tak, že ony musia urobiť, čo je potrebné.

17) doc#90802,doc.name=Írska láska Nie je ľahké niekoho Vám nájsť, a oba-ja vieme prečo, nuž to <nejdem rozoberať>. Jedno Vám však môžem sľú-biť. Nebudete stále bez ženy.

18) doc#49961,doc.name=SME blog A takto by som mohla pokračovať do nekonečna. Kľudne do diskusie pridajte tie svoje. A ja <idem uvažovať> ďalej. Len tak mimochodom, ak to niekto vie vysvetliť s tou kalkulačkou...

19) doc#29656,doc.name=Vladimír Mečiar v Prešove tvrdil, že tentoraz bude predvolebná kampaň HZDS-ĽS jednoduchá a skromná V poslednom ob-dobí sa objavila informácia, že finančné kruhy HZDS podporujú Smer, čo vy na to?“ „Ivan Mikloš <ide hovoriť> o finančných kruhoch HZDS. Ďa-kujem mu pekne.“

20) doc#38744,doc.name=SME blog No to som rád, takže sa teším na vás zajtra presne o siedmej. Môžete ísť. Už, už som <šiel povedať>, že zapla-tíme účet a hneď pôjdeme, ale Blonďák – Zolo si zdvihol ukazovák k ús-tam a naznačil, že mám byť ticho. Vzácne sú vo vyváženom korpuse prípady, v ktorých prospektívna kon-

štrukcia vystupuje vo funkcii predpovede (element intenčnosti je okrajový alebo chýba úplne). Tak v ňom nie sú napr. doložené spojenia typu ide pršať, ide snežiť, aj keď ich existencia v slovenčine je dosvedčená priamo titulom citovaného Bartekovho príspevku a (ojedinelé) aktuálnejšie doklady možno nájsť v úplnom korpuse.7 Vo vyváženom korpuse na nájdu nasledujúce príkla-dy: 21) doc#90954,doc.name=Veľkou lyžicou Zdá sa jej, že blíži sa čosi ne-

úprosného... Ešte nie je rozhodnuté, ale teraz sa <ide zvrátiť> osud na tú stranu, alebo na inú. Ako sa zvráti? Akí boli len včera istí!

22) doc#90890,doc.name=Ozvena slova 1 – Blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti 2 Ježiš vstal a rozlúčil sa s matkou slovami: Moja hodina pri-šla. Vtedy Mária pocítila, že sa <ide splniť> Simeonovo proroctvo. Ježiš začal kázať, robiť znamenia a zázraky.

23) doc#90903,doc.name=Diplomati 1 Tu niekde stál dom s bielou briezkou vo dvore. Ako sa sem ten stromček dostal a ako sa ujal? Vtedy, keď tu bol, briezka práve <išla kvitnúť> a lístky ju ľahučko objímali ako zelený dym.

24) doc#90950,doc.name=Volanie domova (...) hľadeli na jej kroky s nedôve-rou. Iba najstaršia Magda skoro pochopila, že macocha sa <ide podobať> lekárovi, čo chorým rozdáva horké lieky, a tie jakživ nikomu nelahodili.

7 doc#534251,doc.name=SME blog Podarilo sa nám to, ale bola tam aj výstraha, že máme ísť

hneď dolu, lebo <ide pršať >. Pobrali sme sa teda do Baníkovského sedla.

Markus Giger

109

25) doc#90880,doc.name=Planina v plameňoch Rieka začala stúpať v noci pred tromi dňami, už <išlo svitať>. Spal som ani zabitý, a napriek tomu ma hukot valiacej sa vody prinútil razom otvoriť oči (...)

26) doc#90947,doc.name=Winnetou 4 Howe ich však zlostne okríkol: – Mlč-te! Či nevidíte, čo sa tu <ide diať>? Ten chlap pozná tajomstvo našich žrebcov! To už skutočne nie je na smiech!

27) doc#90899,doc.name=Raňajky u Tiffanyho Bojíte sa, pekelne sa potíte, a pritom neviete, čoho sa vlastne bojíte. Viete len to, že sa <ide stať> čosi zlé, lenže neviete čo. Zažili ste už taký pocit?“ „Dosť často. (...)“

28) doc#10835,doc.name=Slovensko 2002 (...) a aj preto sa stalo, že v orgá-noch elektrární <idú mať> nominanti ANO väčšinu, SDKÚ a SMK men-šinu, a KDH nikoho. Napokon možno v tejto súvislosti uviesť sloveso byť ako sponové

a existenčné sloveso: 29) doc#90710,doc.name=Viktorine zvony Lenže Tvrdošan sa dlho nerado-

val. Ako sa tak díval a čakal, že sa mu krásavica znovu vynorí z vody, tu zreteľne videl, ako sa pred jeho očami voda búri a hneď nato i červené vlny šli. Vtedy už vedel, že <ide byť> zle a že sa musí navždy rozlúčiť s tou, za ktorou mu srdce búšilo. V tejto súvislosti možno upozorniť na to, že nie všetky typy analyzovanej

konštrukcie sú rovnako bežné vo všetkých častiach Slovenska a vo všetkých typoch textov, čo sa odráža aj vo vyváženom korpuse. Spojenie ide byť vystu-puje v konkordancii z vyváženého korpusu 13-krát, pričom šesť dokladov je od Antona Habovštiaka, jeden od jeho manželky Kataríny Habovštiakovej a dva od Martina Kukučína, ktorý pochádzal z Oravy rovnako ako Habovštiak. Vy-stupujú takmer výlučne v beletristike a pôsobia na niektorých nositeľov sloven-činy, najmä so západoslovenským pozadím, archaicky až mierne folkloristicky. Túto skutočnosť možno spojiť s konštatáciou J. Stanislava (1958, s. 418): „Pri imperfektívnych slovesách sa trvací budúci čas tvorí v slovenčine dvojako, a to na väčšine územia z pomocného slovesa budem s infinitívom príslušného slo-vesa: budem písať, ale na východe s l-ovým príčastím: budzem pisal. Na vý-chode je však známy aj typ budzem (budu) čitac. (...) Okrem toho v slovenčine sa futúrum môže utvoriť aj pomocným slovesom idem: idem písať je to isté ako budem písať. Tak býva najmä na strednom a východnom Slovensku.“ Zároveň možno brať do úvahy určité „rozdelenie“ diskutovanej konštrukcie v knihe venovanej jazykovej kultúre. Pod titulom Patrí výraz ide byť pekne do spisov-ného jazyka? sa tu uvádza: „Konštrukcia ide byť pekne nie je v celoslovenskom úze celkom bežná, ale syntakticky je náležitá a patrí do spisovného jazyka. Oporu má v celkom častých vyjadreniach typu idem stavať, ide ho roztrhnúť (...). Spojenia typu ide byť pekne, ide byť zle sú teda spisovné, ale majú hovo-rový ráz. Naznačujú, že nejaký dej nastane v tesnej budúcnosti. Celkom neu-


trálne však povieme, že bude pekne“ (Pisárčiková et al., 1988, s. 157). Otázku regionálnej variability slovenskej prospektívnej konštrukcie bude hodno v budúcnosti analyzovať podrobnejšie; nazdávam sa však, že na to korpus písomných a aspoň intenčne spisovných textov nestačí.

2. Otázka vidu plnovýznamového slovesa v prospektívnej konštrukcii Špeciálnu pozornosť si zasluhuje otázka vidovej príslušnosti plnovýznamo-

vého slovesa vystupujúceho v prospektívnej konštrukcii, pretože o nej nájdeme rôzne výpovede v existujúcej literatúre. J. Ružička konštatuje v súvislosti s funkciou označovania deja, ktorý sa uskutoční v blízkej budúcnosti: „Všetky príklady ukazujú, že s pomocným slovesom ísť v tomto význame sa môžu spájať dokonavé i nedokonavé slovesá“ (Ružička, 1956, s. 56). Oproti tomu, keď spojenie vyjadruje dej, ktorý sa „už-už má uskutočniť“ alebo ktorý sa „len-len neuskutoční“ (c. m.) – v tomto význame vystupuje podľa autora aj sloveso mať –, tak „do spojenia so slovesom ísť a mať (...) môžu vstúpiť iba slovesá dokonavého vidu“ (c. d., s. 57).

V MSJ sa uvádza k druhému významu to isté: „Spojenia týchto pomocných slovies [teda ísť a mať, MG] s neurčitkom dokonavých slovies vyjadrujú, že vyslovený dej sa už-už má uskutočniť, alebo len-len že sa neuskutočnil“ (MSJ, 1966, s. 365n.). Ale význam vyjadrovania blízkej budúcnosti sa tu zužuje na nedokonavý vid: „Ak sa pri limitnom pomocnom slovese použije nedokonavé plnovýznamové sloveso, spojením sa vyslovuje uskutočnenie deja v tesnej následnosti za momentom prehovoru (zvyčajne v tesnej budúcnosti)“ (c. m.).

V konkordancii zo SNK použitej v tomto texte vystupuje v rámci jedno-značne prospektívnych viet 140-krát nedokonavé a 270-krát dokonavé plno-významové sloveso; v niekoľkých prípadoch stojí sloveso obojvidové. Nie je zložité ukázať, že na vyjadrovanie blízkej budúcnosti sa používa v prospektív-nej konštrukcii častejšie nedokonavé ako dokonavé sloveso (porov. najmä príklady 16 – 29). Možno však doplniť používanie oboch vidov priamo v tom istom sémantickom poli: 30) doc#79440,doc.name=Kedy povedať áno (a kedy nie)? Rozchýrilo sa, že

ten “sladký cukríček“ Britney Spears(ová) sa <ide vydávať>. To je jedno za koho. Hlavná vec je, že dievčatko má iba osemnásť.

31) doc#90544,doc.name=Židia na Slovensku. Medzi tradíciou a asimiláciou. “Neviem, ako by moja nebohá mamička reagovala na to, že si <idem brať> evanjeličku, ale ja to mám naprosto zdôvodnené. (...)“

32) doc#90787,doc.name=Heathcliffov návrat Všetci vravia, že sa pán Linton potom, čo sa dva roky za slečnou Earnshawovou takmer neobzrel, znovu

Markus Giger

111

o ňu uchádza a vraj si ju <ide zobrať> — tie dva roky bol vraj asi pobo-sorovaný alebo to nemal v hlave v poriadku.

33) doc#90723,doc.name=Návrat Bolo jej jedno o čom hovorí. Stačilo jej, že ju hlce očami. “Kirk a Lili sa <idú zosobášiť>.“ Sydney sa vystrela.“Lili mi tvrdila, že sa nikdy nevydá. (...)“

34) doc#90899,doc.name=Raňajky u Tiffanyho “No, keby väčšina mužov bola taká, veľmi by som boha nechválila.“ „Chcel som povedať, chvala-bohu, že sa <nejdete vydať> za Rustyho Trawlera.“

35) doc#90773,doc.name=Milý frajer “Veď je od teba o desať rokov staršia. A okrem toho je to alkoholička a ľahká žena!“ „Veď sa s ňou <nejdem oženiť>, Tracie,“ povedal Jon potichšie.“Bolo to len tak.“ Môžeme vychádzať z toho, že pri výbere jednej či druhej vidovej gramémy

hrajú úlohu tie isté faktory ako aj inde, ale nevidieť tu žiadnu špecifickú inter-akciu kategórie vidu s prospektívnou konštrukciou.

To isté platí ale podľa mňa i tam, kde prospektívna konštrukcia vyjadruje dej, ktorý už-už nastal alebo len-len nenastal; v tomto význame by podľa uve-dených autorov malo vystupovať iba dokonavé sloveso. Nasledujúci príklad však ukazuje, že to nemusí nutne tak byť: 36) doc#66397,doc.name=SME blog Bolo to v stredu minulý týždeň keď sme

sa vracali z promócií. Tak trochu sme sa bavili na skvelom kšefte a rých-lom servise, ktorý nás prekvapil, keď nám bezprostredne po skončení promócie už <išli predávať> video alebo DVD. Nekúpili sme, ani neob-jednali. Zhodli sme sa, že pár pekných fotiek stačí. V tomto prípade malo dôjsť (takmer došlo) k predaju, ktorý sa ale napokon

nerealizoval, pretože potenciálni klienti neprejavili záujem o tovar. Neúspeš-nosť predaja sa vyjadruje práve nedokonavým vidom (nezavŕšenosť deja je jednou z typických funkcií nedokonavého vidu v slovanských jazykoch). Ob-dobne to možno sledovať v príkladoch 7) a 11). Ani tu nevidieť špecifický vzťah medzi prospektívnou konštrukciou a gramatickou kategóriou slovesného vidu; ak taký vzťah jestvuje, je zrejme iného rázu a bude ho musieť odkryť až budúci výskum.

3. Štylisticko-žánrová analýza Z viac ako 400 jednoznačne prospektívnych dokladov excerpovaných

z vyváženého korpusu SNK pochádza 180 (43%) z publicistických textov (má značku type=inf), 20 (5%) pochádza z odborných textov (so značkou type=prf) a 220 (52%) sa našlo v umeleckých textoch (značka type=img). Keď to porov-návame so štruktúrou vyváženého korpusu (60% publicistika, 20% umelecké, 20% odborné texty), tak sa ukáže, že publicistika je zastúpená relatívne slabšie, odborné texty sú zastúpené výrazne slabšie a beletristika je zastúpená výrazne


silnejšie. Dôvodom je samozrejme hovorovosť skúmanej konštrukcie a tiež fakt, že nie všetky jej typy sú na celom území Slovenska prijímané ako neutrál-ne (porov. záver odseku 2, najmä príklady 21 – 27 a 29). V umeleckých textoch vystupuje prospektívna konštrukcia v prekladoch (150) aj origináloch (70). Podrobná analýza používania prospektívu v slovenských origináloch a prekla-doch z iných jazykov, pomer medzi jazykom originálu a prekladom8 a medzi štýlom autora, resp. prekladateľa, otázka ich regionálneho pozadia na Sloven-sku atď. sú vecou ďalších rozborov a tu možno len poukázať na nutnosť ta-kýchto výskumov.

Výrazná hovorovosť prospektívu so slovesom ísť v slovenčine sa ukazuje ešte raz pri bližšom pohľade na príklady z publicistických a odborných textov. V prípade publicistických textov vystupuje prospektívna konštrukcia väčšinou v priamej reči alebo ide o texty, ktoré sú diskusnými fórami alebo „blogmi“, teda internetovými denníkmi (porov. príklady 3 – 7, 10 – 16, 18 – 20, 28). V prípade odborných textov ide často o priame obracanie sa k čitateľovi (37, 38), niekedy o citát priamej reči (porov. 31), o metajazykový komentár (39) alebo v jednom prípade i o príklad z výkladu o jazyku (40): 37) doc#90195,doc.name=Americký a anglický kokeršpaniel (...) treba si

však uvedomiť, že podobný zoznam má vypracované každé psie plemeno a okrem toho väčšina kokeršpanielov netrpí na ani jednu z komplikácií uvedených v zozname. Ak <idete chovať> šteňatá prvý raz, poraďte sa so skúseným chovateľom.

38) doc#90236,doc.name=Šach: Základy hry – stratégia a taktika Ak neupo-zorníte súpera, že chcete len opraviť nesprávnu polohu kameňa, dotýkajte sa iba toho kameňa, ktorým <idete ťahať>.

39) doc#90328,doc.name=Čas a literárne rozprávanie Na druhej strane ostáva otvorená otázka, nakoľko sa systém slovesných časov môže oslobodiť od odkazu na fenomenologickú skúsenosť s časom. To, že všetky tri koncep-cie, o ktorých <ideme diskutovať> v tomto bode váhajú, je veľmi poučné: ilustruje to zložitosť vzťahu, ktorý sami spoznávame, (...).

40) doc#90460,doc.name=What’s What alebo Prečo je to v angličtine tak Konštrukcia going to je vlastne priebehový prítomný čas slovesa go. Ko-nečne, aj v slovenčine hovorovo občas vyjadríme budúcu činnosť slove-som ísť: <Idem čítať>. V angličtine konštrukciu going to použijeme vždy vtedy, keď ide o plánovanú a pripravovanú budúcnosť: John ’ s going to study at university. (John bude študovať na univerzite ) My father’s is go-ing to retire. (Otec odchádza do dôchodku)

8 Pripomeňme si, že prospektívnu konštrukciu podobnú slovenskej vykazuje nielen angličtina, ale aj francúzština a španielčina, nie však taliančina, nemčina, maďarčina ani všetky ostatné slovanské jazyky.

Markus Giger

113

Záver Slovenský prospektív so slovesom ísť a infinitívom je bežným prostried-

kom spisovnej slovenčiny a má nezanedbateľnú frekvenciu v korpuse založe-nom na písaných textoch. Na tom nemení nič jeho hovorovosť, môžeme sa však domnievať, že v korpuse hovorených textov by jeho frekvencia bola rela-tívne vyššia. Táto otázka ako aj problém regionálnej variability tejto konštruk-cie je úlohou pre budúci výskum.

Literatúra BARTEK, H.: Ide pršať. In: Slovenská reč 1932/33, 1, s. 213. COMRIE, B.: Aspect. Cambridge: Cambridge University Press 1976. ĎUROVIČ, Ľ.: Modálnosť. Lexikálno-sémantické vyjadrovanie modálnych a hodno-

tiacich vzťahov v slovenčine a ruštine. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1956.

GIGER, M.: On delimitation of analytic verbal forms (on the basis of three West Slavic constructions). In: Slavia 2006, 75 (v tlači).

LETZ, B.: Gramatika slovenského jazyka. Bratislava: Štátne pedagogické naklada-teľstvo 1950.

MIROSŁAWSKA, W. – SOKOLOVÁ, M.: K problematike poľského a slovenského slovesa. Syntaktické funkcie infinitívu v poľštine a slovenčine. In: Varia V. Ed. M. Nábělková. Bratislava: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV 1996, s. 59 – 64.

ORLOVSKÝ, J.: Slovenská syntax. Bratislava: Obzor 1964. PISARČÍKOVÁ, M. a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Bratislava: Štátne pedago-

gické nakladateľstvo 1988. RUŽIČKA, J.: Skladba neurčitku v slovenskom spisovnom jazyku. Bratislava: Vyda-

vateľstvo Slovenskej akadémie vied 1956. Slovensko-český slovník. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1967. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2005. Do-


stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. Slovník slovenského jazyka. 1 – 7. Bratislava 1959 – 1965. STANISLAV, J.: Dejiny slovenského jazyka II. Tvaroslovie. Bratislava: Vydava-

teľstvo Slovenskej akadémie vied 1958. TVRDÝ, P.: Slovenský frazeologický slovník. Praha – Prešov: Československá gra-

fická unie 1933.

114

Výskum valencie slovies

Jolana Nižníková V našom príspevku sa pokúsime ukázať na konkrétnom príklade – pri spra-

covaní valencie slovesa jestvovať – výhody existencie a možnosti využívania Slovenského národného korpusu (ďalej SNK).

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (ďalej KSSJ, 1987) je sloveso jestvovať monosémantické s významom „byť, existovať“ (s. 144). Pretože sme pri príprave 1. zväzku Valenčného slovníka slovenských slovies (1998) vychá-dzali z KSSJ a z dokladového materiálu pre jeho spracovanie, je sloveso jestvo-vať vo valenčnom slovníku zachytené ako jednovýznamové dvojvalenčné sloveso s valenčnou štruktúrou (ďalej len VŠ): Sn – VF – (ADVloc/temp). Jeho valenčnú štruktúru tvorí záväzné ľavovalenčné doplnenie substantívom v nominatíve, ktoré vyjadruje nositeľa existencie, a potenciálne neväzobné pravovalenčné doplnenie okolnostným určením miesta alebo času (s. 241).

V SNK sa tvary slovesa jestvovať vyskytli 2653-krát v kladnej podobe a 1339-krát v zápornej podobe, spolu 3992-krát. Pokiaľ ide o spájateľnosť slovesa, z ľavej strany sa najčastejšie spája s podraďovacími spojkami že, keď, ak, keby (čo signalizuje, že sa sloveso jestvovať častejšie realizuje vo vedľaj-ších vetách typu viem/verím/tuším/myslím/zdá sa, že jestvuje druhý svet) alebo s časticami:

Príklady: Ešte <jestvuje> dobro. – A predsa <jestvoval>! Z pravej strany sa najčastejšie spája so substantívom v nominatíve vo funk-

cii gramatického subjektu vety, ale jeho sémantika je natoľko rôznorodá, že sa nedá vymedziť nejaký výrazný sémantický okruh.

Vo všetkých prípadoch vytváralo sloveso jestvovať dvojčlennú vetnú štruk-túru so záväzným ľavovalenčným participantom. Jeho sémantika nie je obme-dzená, lebo jestvovať či nejestvovať môže v podstate všetko, dokladový mate-riál v korpuse však ukázal, že sémantika slovesa a z nej vyplývajúci valenčný potenciál je oveľa bohatší, než sa doteraz predpokladalo.

Základným a súčasne najfrekventovanejším významom slovesa jestvovať je „existovať, vyskytovať sa“, pričom ide alebo o prostú existenciu, alebo o exis-tenciu v čase, v priestore, v nejakej podobe alebo za nejakej podmienky. V tomto význame vytvára sloveso VŠ: Sn – VF – (ADV/loc/temp/mod/cond) so záväzným ľavovalenčným doplnením vyjadrujúcim nositeľa existencie bez sémantického obmedzenia s výnimkou pomenovania živých bytostí a s poten-ciálnym okolnostným určením miesta, času, spôsobu alebo podmienky:

Jolana Nižníková

115

Príklady: <Jestvuje> istá hranica. – <Jestvuje> niečo ako osud. – V Číne <jest-vuje> v tomto smere veľká nerovnosť. – V prírode <jestvujú> najrozličnejšie lieky. – Tento vzťah <jestvoval> už v minulosti. – ZSSR viac-menej <jestvuje> ako SNŠ. – Vedomie <jestvuje> v podobe poľa. – Spoločnosť nemôže <jestvovať> bez štátu. – Štát <nejestvuje> iba za priaznivej konštalácie. – Narácia mimo príbehu <nejestvu-je>.– Bez možnosti pristátia <nejestvuje> ani možnosť ďalšieho behu.

Adverbiálne určenia sa zväčša realizujú alternatívne – realizuje sa to adver-biále, ktoré pokladá hovoriaci z hľadiska komunikácie za dôležité. Pravda, môže sa realizovať aj niekoľko adverbiálnych určení súčasne, ale spravidla iba jedno z nich je záväzné či potenciálne, ostatné sú fakultatívne:

Príklady: Vnútri skupín vždy <jestvovali> isté rozdiely. – Pred rokmi <jestvova-lo> na svete iba niekoľko atómových veľmocí.

Ak je pri slovese jestvovať subjektom pomenovanie nejestvujúcej entity alebo ak sa predikát realizuje v negovanej podobe a subjektom je entita, ktorá jestvuje, príznak existencie či neexistencie sa nevzťahuje na celú triedu subjek-tov, ale platí iba vo vzťahu k istému nositeľovi, VŠ si vyžaduje záväznú špeci-fikáciu nositeľa príznaku alebo delimitáciu jeho platnosti. Vytvára sa tak modi-fikovaná či variantná VŠ so záväzným atribútom pri subjekte (jeho záväznosť však nevyplýva z valencie slovesa, ale zo sémantiky subjektového substantíva) alebo so záväzným príslovkovým určením zreteľa, resp. miesta či času:

Príklady: Ideálny partner <nejestvuje>. – Zdravá cigareta <nejestvuje>. – <Nejestvuje> univerzálny recept. – Nemôže <jestvovať> úplná bezpečnosť. – <Ne-jestvuje> dym bez ohňa. – Potok bez vody predsa <nejestvuje>. – Pre Izrael <nejest-vuje> cesta bez utrpenia. – Iná možnosť už pre mňa <nejestvuje>. – Pre všetky voj-ská <jestvujú> víťazstva. – V Kolíne tento problém< nejestvuje>. – Vtedy ešte <nejestvovali> počítače.

Vo väčšine týchto prípadov nadobúda sloveso jestvovať význam „(ne)byť možný/reálny“:

Príklady: Tretia cesta <nejestvuje>. – Proti starnutiu pokožky <jestvuje> pre-vencia.

Ak sa sloveso jestvovať spája s pomenovaním živej bytosti, nadobúda vý-znam „žiť“:

Príklady: Stále budú <jestvovať> ľudia, ktorí sa neboja. – Taký muž v Paríži <jestvoval>. – Ako budem môcť ďalej <jestvovať>. – Človek by mal <jestvovať> ako slobodná bytosť. – Ľudia nemôžu <jestvovať> bez minulosti. – Skutočne <jestvo-vali> ženy, ktoré ovplyvňovali politikov. – Nemôžem bez nej <jestvovať>.

VŠ sa síce nemení, ale mení sa sémantika ľavovalenčného participanta, kto-rý má záväzný sémantický príznak [+HUM/+ANIM]:

Príklady: Ako tu môžu ľudia <jestvovať>! – V mori <jestvujú> rozmanité tvory. Ak je ľavovalenčným doplnením slovesa jestvovať abstraktné substantívum

pomenúvajúce činnosť, resp. dej, modifikuje sa jeho sémantická náplň do po-doby „konať sa, realizovať sa“. V tomto význame vytvára VŠ: Sn – VF s nositeľom deja alebo činnosti a dejom:

Výskum valencie slovies 116

Príklady: <Jestvovala> aj akcia SIS proti môjmu synovi. – Mohol by <jestvo-vať> aj opačný proces. – <Jestvovala> diskusia o špecificky ženských otázkach. – Budú <jestvovať> aj virtuálne skúšky. – Zavádzanie spoločnosti <jestvovalo> po celý čas. – V tomto čase <nejestvovali> antidopingové kontroly. – Únik mozgov <jestvuje> už dnes. – <Nejestvuje> nijaká spolupráca.

Vetné štruktúry tohto typu sú zaujímavé tým, že vyjadrujú prostredníctvom aktívnej gramatickej vetnej perspektívy ten istý význam, aký sa vyjadruje vetou s gramaticky pasívnou vetnou perspektívou:

Príklady: Budú <jestvovať> aj virtuálne skúšky. – Budú sa realizovať aj virtuál-ne skúšky.; V tomto čase <nejestvovali> antidopingové kontroly. – V tomto čase sa nekonali antidopingové kontroly.

Ak sa sloveso jestvovať vzťahuje na nositeľa príznaku, ktorý má sémantic-kú náplň s významom „inštitúcia, spoločenstvo, médium“ alebo „systém“, modifikuje sa jeho sémantická náplň do podoby „pôsobiť, fungovať, byť v činnosti“ s VŠ: Sn – VF – (ADVloc/temp) s potenciálnym okolnostným určením miesta, času alebo spôsobu:

Príklady: Len v tomto modeli môže cirkev <jestvovať> ako sprostredkovateľ tra-dícií. – Na Slovensku <jestvuje> 28 spoločností zaoberajúcich sa problematiku UFO. – Skupina Eyal <jestvuje> už 2 roky. – V Prahe <jestvuje> ešte Amfora. – Azylový súd ako nezávislá inštitúcia <jestvuje> už 2 roky. – V Michalovciach <jestvuje> už druhý rok bridžový klub. – V Košiciach <nejestvuje> útulok. – Domobrana <jestvu-je> vo všetkých demokratických štátoch. – Na Slovensku len v Prešove <jestvuje> opereta.

Ak má subjektový participant význam zákon, pravidlo, norma, nadobúda sloveso jestvovať význam „platiť“ s VŠ: Sn – VF:

Príklady: Za socializmu <jestvovala> pracovná povinnosť. – Musia predsa <jestvovať> výnimky. – To by museli <jestvovať> jednoznačné pravidlá. – Na Slo-vensku <jestvuje> sloboda tlače. – Nebude <jestvovať> rozdiel medzi bielymi a čiernymi. – Mal by <jestvovať> mandát OSN. – Príde čas, keď pravda bude <jest-vovať>. – Zároveň môže <jestvovať> aj iná norma.

Ak sa sloveso jestvovať spája so záväzným príslovkovým určením zreteľa, ktoré sa realizuje spojením predložky pre a substantíva v aktuzatíve, prediko-vaný príznak je obmedzený iba na osobu, ktorú toto spojenie pomenúva. Výz-nam slovesa sa modifikuje do podoby „(ne)uznávať“, pričom ľavovalenčný participant je bez sémantického obmedzenia a vyjadruje nositeľa kvalifikácie. VŠ má potom podobu: Sn – VF – ADVasp:

Príklady: Pre Mahlkeho <nejestvovala> nijaká žena. – Pre Voltaira akoby Rous-seau <nejestvoval>. – Staroba preňho <nejestvuje>. – Jazykové bariéry pre nich <nejestvujú>. – Pre mladých a SMK <jestvuje> aj nejaký rómsky problém. – Preňho už politika <nejestvovala>. – Kedysi pre hráčov <nejestvovalo> okrem futbalu nič iné. – Pre katolíkov samovražda < nejestvuje>. – Pre nás prekážky <nejestvujú>.

Ak sa záväzným valenčným doplnením slovesa jestvovať stáva statické miestne okolnostné určenie označujúce miesto, kde sa nositeľ existencie na-chádza, môže vo význame slovesa jestvovať prevážiť význam výskytu

Jolana Nižníková

117

a sloveso nadobúda význam „nachádzať sa, byť umiestnený“ s VŠ: Sn – VF – ADVloc. Ľavovalenčným doplnením je substantívum v nominatíve, ktoré po-menúva konkrétnu vec, miesto alebo inštitúciu či stavbu:

Príklady: Neďaleko Vranova <jestvuje> dedinka Nižný Hrabovec. – Jeden exem-plár <jestvuje> v Britskej knižnici. – Fliačik našej krajiny na mape Európy ešte <jestvuje>. – Kedysi v časti kaštieľa <jestvoval> aj kláštor. – V centre mesta <jest-vovali> skrýše, ktoré okrem neho nikto nepoznal. – V Paríži <jestvovala> akási topografická mapa žúmp. – Časť týchto plávajúcich záhrad dodnes <jestvuje> v Mexiko City.

Ak si sloveso jestvovať vo VŠ okrem ľavovalenčného participanta vyžaduje aj záväzné doplnenie časových okolností, v jeho sémantike sa do popredia dostáva význam trvania v čase a sloveso nadobúda – v závislosti od sémantiky časového určenia – významy „vznikať, zanikať“, resp. „trvať“.

Význam „vznikať“ nadobúda sloveso jestvovať vtedy, ak sa viaže so záväz-ným doplnením s významom časového východiska, teda s významom odkedy, pričom sloveso je vždy v kladnom tvare:

Príklady: SSS <jestvuje> od r. 1970. – Podľa obchodného registra spoločnosť <jestvuje> od 15. 2. 1999. – Jej český preklad <jestvoval> už od r. 1934. – SR <jest-vuje> od 1. 1. 1993. – Problém interrupcie u nás <jestvuje> od r. 1957.

Význam „zanikať“ nadobúda sloveso jestvovať v spojení s dynamickým ča-sovým príznakom s významom koncového bodu (dokedy), pričom sloveso je vždy v kladnom tvare (jestvoval do...), v spojení s časovým príznakom s významom odkedy, vtedy je predikátové sloveso v negovanej podobe (nejest-vuje od...) alebo v spojení s fázovým slovesom prestať, pričom sloveso jestvo-vať je vždy v kladnom tvare (prestal jestvovať):

Príklady: Do r. 1956 v tejto oblasti <jestvoval> bohatý malý pohraničný styk. – Spoločnosť <nejestvuje> od r. 2000. – V Marci 1939 republika prestala <jestvo-vať>. – Mesto Starý Smokovec prestane <jestvovať>.

Význam „trvať“ nadobúda sloveso jestvovať alebo v spojení s časovým ur-čením s významom odkedy alebo ako dlho, alebo v prípade, že ide o trvanie v momente prehovoru, vtedy sa zvyčajne zvýrazňuje časticami ešte, už:

Príklady: Projekt <jestvuje> už 2 roky. – Súčasný stav tu <jestvuje> od r. 1990. – Športovo silné Československo <jestvovalo> 75 rokov. – Nič <nejestvuje> večne.

Na základe dokladov zo SNK sa význam slovesa jestvovať modifikuje do 11 rôznych významov s príslušnými valenčnými štruktúrami. Ukazuje sa teda, že SNK je neoceniteľným pomocníkom pri výskume valencie a sémantiky slovies a jej modifikácií, ktoré sú podmienené práve tým, s akými záväznými doplneniami sa sloveso spája a aké valenčné štruktúry vytvára.

Literatúra Krátky slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava. Veda 1987.

Výskum valencie slovies 118

Nižníková, J. – Sokolová, M.: Valenčný slovník slovenských slovies. Filozofická fakulta v Prešove. Prešovská univerzita. Prešov 1998.



119

II.

Výskum neverbálnych tvarov a lexém na korpusovom materiáli

120

Princípy a problémy spracovania neohybných slovných druhov v ručne anotovanom

podkorpuse Slovenského národného korpusu

Mária Šimková

1. Lingvistická anotácia korpusu Jazykové korpusy sú v súčasnosti nielen čistými textovými databázami po-

skytujúcimi používateľom obraz reálneho fungovania slova (tvaru slova) v kontexte, ale v čoraz širšom rozsahu prinášajú aj informácie o jeho gramatic-kých, lexikálnych, sémantických a i. vlastnostiach. Textové databázy neobsa-hujúce lingvistické informácie síce takisto umožňujú skúmanie jazykových javov, a to bez zaťaženia jednou z mnohých gramatických teórií a bez chyb-ných výstupov spôsobených chybnými vstupmi, pri flektívnych jazykoch však nie je možné získať z nich všetky údaje napr. o tvaroch slov tak, ako ich potre-bujú rôzne špecifické jazykovedné výskumy. Lingvisticky anotované korpusy disponujú niekoľkými úrovňami lingvistických informácií o každom slove v korpuse. Najzákladnejšia je lematizácia (zvyčajne plne automatizované prira-denie základného, slovníkového tvaru), dôležitá najmä pri ohybných slovách, ktoré sa pomocou nej dajú vyhľadať vo všetkých tvaroch jedným príkazom, pričom sa eliminuje časť tvarovej homonymie (napr. mier môže byť N al. A sg. maskulína mier, G pl. feminína miera, imperatív verba mieriť; pri dobrej lema-tizácii by sa každý tvar mal umiestniť k svojej lexéme). Bežná je aj morfolo-gická úroveň, kde sa anotácia (východiskovo ručná, postupne automatizovaná) obligatórne začína zaradením slova do slovného druhu, resp. zaradením texto-vej jednotky do istej (slovnej) triedy, a pokračuje ďalšími morfologickými kategóriami podľa slovného druhu a typu jazyka (o druhoch a spôsoboch mor-fologickej anotácie porov. bližšie napr. Leech, 2000; Forróová – Horák, 2004). Na ňu v niektorých korpusoch nadväzuje syntaktická anotácia, ktorá je však oveľa náročnejšia na výber teórie a takisto na čas a financie. Korpusy sú tech-nicky spracované tak, že lingvistické anotácie sú akoby v pozadí, nemusia byť „zapnuté“ a výskum sa môže realizovať na čistom súbore slov napr. pomocou regulárnych výrazov (http://korpus.juls.savba.sk/usage/index.sk.html).

Pri príprave tokenizácie, lematizácie a morfologickej anotácie textov Slo-venského národného korpusu (Forróová – Garabík – Gianitsová – Horák – Šimková, 2003; ďalej SNK) sa vychádzalo zo skúseností korpusových praco-vísk v okolitých krajinách, najmä v Českej republike a Poľskej republike.

Mária Šimková

121

Hlavnými princípmi sa stali formálno-morfologický prístup a kombinácia atri-bútového a pozičného zápisu morfologických značiek: značia sa iba hodnoty relevantné pre daný tvar, počet znakov je teda variabilný, ale ich poradie v značke je záväzné. A hoci bolo zrejmé, že jednotlivé rozhodnutia treba robiť s vedomím definitívnosti, pretože akékoľvek opravy sú v prípade rozsiahlych databáz náročné, ak nie nemožné, a hoci návrh pravidiel a súboru značiek na morfologickú anotáciu (tagset) prešiel interným oponentským konaním i diskusiou a hodnotením na medzinárodnej konferencii1, predsa boli po spus-tení segmentácie a po ručnej anotácii viacerých textov nevyhnutné dve revízie a čiastkové modifikácie tagsetu (Garabík – Gianitsová – Horák – Šimková, 2004; Garabík – Gianitsová – Karčová – Šimková, 2006).

Zmeny v tokenizácii (segmentovaní textu na tokeny – textové jednotky za-hŕňajúce nielen slová v klasickom lingvistickom ponímaní, ale aj interpunkciu, číslicové zápisy a pod.) sa týkali najmä zjednotenia segmentácie a následne aj lematizácie zloženín typu ako-tak, ten-ktorý bez ohľadu na to, či sú zapísané správne so spojovníkom alebo nesprávne s pomlčkou, ba niekedy dokonca aj s medzerami. Všetky časti akýchkoľvek viacslovných celkov (viacslovné spoj-ky, druhotné predložky, viacslovné názvy) sa v SNK tokenizujú osobitne (napr. v závislosti od obsahuje tri tokeny: v, závislosti, od). Súčasne sa však aglutino-vané tvary typu oňho chápu ako jeden reťazec znakov, čím sa aj na tejto úrovni uplatňuje formálny prístup, na základe ktorého sa token v SNK definuje ako akýkoľvek reťazec znakov medzi dvoma medzerami vrátane tých reťaz-cov/jednotlivých znakov, okolo ktorých sa medzery robia umelo, aby boli tech-nicky a štatisticky spracovateľné (interpunkcia, kompozitá so spojovníkom a pod.). Toto riešenie nevylučuje možnosť zapojenia logického modulu, ktorý by mohol byť aplikovaný aj ako základ inej lematizácie a značkovania.

Zmeny v morfologickej anotácii sa dotkli predovšetkým hodnoty „neurče-ný“, ktorá sa v pôvodnom tagsete priraďovala (kongruentným) kategóriám rodu, čísla a pádu v prípadoch, keď neboli z kontextu jednoznačne určiteľné (muži a ženy tlieskali). Podľa poslednej verzie tagsetu sa značka o „neurčený“ používa len vo výnimočných prípadoch. Zmenil sa aj počet slovných tried. K pôvodným šestnástim: substantíva (S), adjektíva (A), pronominá (P), nume-ráliá (N), verbá (V), adverbiá (D), prepozície (E), konjunkcie (O), partikuly (T), interjekcie (J), reflexívne sa/si (R), kondicionálová morféma by (Y), inter-punkcia (Z), abreviácie a značky (W), neurčiteľný slovný druh (Q) a neslovný element (#) pribudli ďalšie tri: formálne particípiá (G), citátový výraz (%) a číslice (0). Princípy spracovávania neohybných slovných druhov sa v zásade nemenili, s výnimkou druhotných predložiek, kde sa pôvodné jednotné ozna-

1 SLOVKO 2003 – Slovanské jazyky v počítačovom spracovaní (Bratislava 24. – 25. októbra 2003). Materiály z konferencie neboli publikované.

Princípy a problémy spracovania neohybných... 122

čovanie všetkých častí značkou pre predložku (E) zmenilo na použitie značky E výlučne pre predložkové zložky a substantívne časti sa označujú ako S s priradením príslušných kategórií.

2. Princípy morfologickej anotácie neohybných slovných druhov v SNK Pri lexikálnych jednotkách z neohybných slovných tried (adverbiá, prepozí-

cie, konjunkcie, partikuly, interjekcie) sú lemy identické s ich slovníkovým tvarom, ktorým je často zmeravený tvar ohybného slova (končiac, koncom, jasné, figu, (do) hroma). Kladie to zvýšené nároky tak na ručnú, ako aj na au-tomatizovanú lematizáciu a následnú morfologickú anotáciu, ale v tomto prípa-de iné riešenie nebolo prijateľné. Hoci anotátori majú k dispozícii základné kodifikačné príručky (Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu) a opisy morfológie slovenského jazyka, predsa musia jednotlivé prípady neraz riešiť individuálne podľa kontextu; anotačný softvér sa takisto „snaží“ riadiť na základe dvoj- a trojslovných zoskupení slov, tzv. bigramov a trigramov. Rozhodovanie sťažuje vysoká homonymia (najmä medzi neohyb-nými slovnými druhmi navzájom) pri neprítomnosti iných formálnych delimi-tačných znakov a značná dynamika vzniku nových lexém z tvarov ohybných slovných druhov alebo použitie tvaru v ešte úplne nelexikalizovanej inej funk-cii, ktoré gramatická teória ani lexikografické príručky nezachytávajú.

Odklon od bežnej klasifikácie slovných druhov predstavuje niekoľko oso-bitných prípadov (o ďalších podrobnejšie Garabík – Gianitsová – Karčová – Šimková, 2006):

a) nerozlišuje sa medzi sa, si ako zvratným zámenom a súčasťou slovesné-ho tvaru, príp. časticou, všetky komponenty sa, si sú označené ako R, čo ich z formálneho hľadiska začleňuje do pásma neohybných slovných jednotiek;2

b) morféma by ako súčasť tvaru podmieňovacieho spôsobu má samostatnú značku Y a značka Y sa nachádza ako druhá v poradí aj pri spojkách (O) a časticiach (T), ktoré predstavujú aglutinované tvary s morfémou by (keby, aby, sťaby, kiežby);

c) vo viacslovných lexikálnych jednotkách obsahujúcich nesamostatné časti nezaraditeľné do niektorého zo slovných druhov sa tieto, zvyčajne prvé časti

2 Toto riešenie výrazne zjednodušuje anotáciu a nekomplikuje používateľom vyhľadávanie

v prípade chybného zaradenia, keďže morfémy sa, si môžu mať viacero interpretácií a spolu so svojimi slovesami takisto vykazujú značnú dynamiku tvarotvorných a slovotvorných pro-cesov. Jednoznačná charakteristika sa, si pri morfologickej anotácii ostáva na špecializované výskumy, pri syntaktickej anotácii (na analytickej rovine) sa zvratné zámeno označuje klasic-ky ako objekt, morfémy sa, si ako reflexívum tantum (značka AuxT) alebo zvratné, opisné pasívum (značka AuxR), v ojedinelých prípadoch ako AuxO – nadbytočná, rytmická častica.

Mária Šimková

123

označujú značkou Q – neurčiteľný slovný druh (po slovensky, slovensko-český, na bielo a pod.);

d) pri predložkách sa okrem spojenia s pádom (na 3. mieste) uvádza na 2. mieste informácia o ich vokalizovanosti alebo nevokalizovanosti (napr. v spojení so mnou má predložka so značku Ev7);

e) jednoslovné druhotné predložky sa označujú značkou E ako všetky pred-ložky, dvoj- a viacslovné druhotné predložky sa však lematizujú a anotujú ako spojenie predložky (predložiek) a substantíva – je to istý ústupok kvôli zjedno-dušeniu automatizovanej anotácie a takisto vzhľadom na dynamiku tvorby sekundárnych predložiek, súčasne to však zodpovedá východiskovému formál-no-morfologickému princípu.

Na základe súboru pravidiel, z ktorých sme tu výberovo uviedli niekoľko týkajúcich sa predovšetkým neohybných slovných druhov, sa od začiatku au-tomatizovane tokenizovali všetky texty v SNK (ručná segmentácia pri milió-noch textových jednotiek neprichádza do úvahy). Lematizácia a morfologická anotácia sa v prvej fáze (po verziu prim-2.0 vrátane) robila takisto automatizo-vane, ale len pomocou českého lematizátora a morfologického anotátora (a dezambiguátora – nástroja na zjednoznačňovanie, jednoznačné zaradenie homonymných tvarov), ktorý pre SNK poskytlo pracovisko Ústavu formální a aplikovaní lingvistiky MFF UK Praha. Český tagset je však robený spôsobom vyhovujúcejším počítačovému spracovaniu prirodzeného jazyka, no náročnej-ším pre používateľa-lingvistu (Hajič, 2000; Hana – Hanová, 2002), česká a slovenská gramatická teória nie je úplne rovnaká (už základná slovnodruhová klasifikácia neohybných lexikálnych jednotiek je značne odlišná) a ani lemati-zácia nebola vždy stopercentná (napr. zámená všetok, náš boli lematizované ako všetok, môj, adjektíva iracký, islamský ako *irácky, *islámsky, substantí-vum Štúr ako štúrať...). Preto sa pristúpilo k tvorbe vlastného slovenského tagsetu, z ktorého sme citovali niektoré zásady spracovania neohybných slov-ných druhov. Tým sa vlastne morfologická anotácia SNK vrátila na začiatok – na to, aby sa mohla realizovať automatizovaná morfologická anotácia, je po-trebná ručná anotácia v rozsahu aspoň 1 milión tokenov. Na ručne anotovanom korpuse sa trénuje morfologický anotátor (príp. aj dezambiguátor), ktorým sa potom automatizovane anotujú všetky textové jednotky v korpuse.

3. Základné výsledky morfologickej anotácie SNK SNK sprístupnil prvú verziu ručne morfologicky anotovaného korpusu r-

-mak-1.0 v rozsahu 322 600 tokenov začiatkom r. 2006. Na tomto minimálnom podkorpuse sa trénoval morfologický anotátor, pomocou ktorého bol automati-zovane anotovaný celý korpus verzie prim-2.1. Aj keď táto anotácia nie je bezchybná, predsa poskytuje štatistické údaje napr. o frekvencii slovných dru-


hov, resp. slovných tried, ktoré vypovedajú o základných vlastnostiach súčas-nej slovenčiny a umožňujú porovnávanie podobných údajov s inými jazykmi. (Na porovnanie je ešte stále k dispozícii aj morfologická anotácia pomocou českého softvéru.)

Tabuľka 1. Frekvencia vymedzených slovných tried v troch verziách SNK

r-mak-1.0 322 600 tokenov

prim-2.1-public-all 294087 581 tokenov

prim-2.1-vyv 54 357 894 tokenov

S: 71035 S: 71672080 S: 12977758 Z: 62434 Z: 53583544 Z: 10092391 V: 45303 V: 34928614 V: 6578560 P: 27063 E: 24771176 E: 522345 E: 25180 A: 23254199 A: 4246719 A: 21986 P: 19669576 P: 3809665 O: 20030 O: 15602682 O: 2985752 T: 10862 0: 10731655 0: 1885610 D: 10384 T: 8264014 T: 1587311 R: 9984 D: 7527068 D: 1449534 N: 3822 R: 6379524 R: 1220839 %: 3797 %: 4665643 W: 771410 0: 3398 W: 520302 %: 653189 G: 3277 G: 3187448 N: 645309 W: 1781 Y: 847828 G: 584085 Y: 878 Q: 541042 Y: 159563 Q: 798 #: 301556 Q: 99682 J: 313 J: 145309 #: 57506 #: 170 ?: 64 J: 30660 ?: 1 ?: 6

57,9 % umelecké, 41,8 % publicistické, 0,2 % odborné texty

60,6 % publicistické, 17,5 % umelecké, 11,6 % odborné, 10,3 % iné texty

60 % publicistické, 20 % umelecké,

20 % odborné texty

V prvom stĺpci sú údaje z ručne anotovaného podkorpusu, ktorý obsahuje

322 600 tokenov, v druhom z celého verejne prístupného korpusu (takmer 300 mil. tokenov), v treťom zo štýlovo vyváženého korpusu v rozsahu necelých 55 mil. tokenov. Obidva veľké korpusy boli morfologicky anotované automatizo-vane. Na konci každého stĺpca sú informácie o zastúpení hlavných štýlov.

Prvé tri miesta obsadili vo všetkých troch prípadoch podstatné mená, inter-punkcia a slovesá. Možno predpokladať, že toto rozloženie sa už nebude veľmi meniť ani so zväčšovaním korpusu, ani so zlepšovaním morfologickej anotácie. Na ďalších miestach má ručne anotovaný podkorpus najskôr zámená, potom predložky a adjektíva, veľké korpusy najskôr predložky a adjektíva, až potom zámená. Rozdiel môže súvisieť s nízkym podielom odborných textov v ručne anotovanom podkorpuse. Všeobecne zhodné je na ďalšom mieste postavenie

Mária Šimková

125

spojok, no rozdielna štýlovo-žánrová štruktúra zrejme spôsobila, že na 8. mies-te sú vo veľkých korpusoch číslice, ktoré sa v podkorpuse r-mak nachádzajú až na 13. mieste. Za spojkami v r-mak-u tak ako za číslicami v ďalších dvoch verziách nasledujú častice, príslovky a polyfunkčné slová-morfémy sa, si. Ich pozícia v strede tabuľky môže byť stabilná aj v ďalších verziách. Dolná časť tabuľky je už značne diferencovaná – prejavujú sa tu jednak rozdiely medzi ručnou (spoľahlivejšou) a automatizovanou (ešte málo spoľahlivou) anotáciou, jednak rozdiely na základe zastúpenia textov podľa štýlov.

Z hľadiska podielu ohybných a neohybných slovných druhov a iných texto-vých jednotiek vidíme, že na prvom mieste sú substantíva, za nimi interpunkcia a verbá, hoci vo frekvencii tvarov a lem sú na prvých miestach stabilne bodky a čiarky, potom spojka a a predložky v, na a prvé substantíva a plnovýznamové verbá sa nachádzajú zvyčajne až hlboko v druhej päťdesiatke či stovke (porov. http://korpus.juls.savba.sk/stats). Inventár interpunkčných znamienok, spojok a predložiek je však oproti podstatným menám a slovesám značne obmedzený, takže takéto poradie frekvencie celých slovných tried je pochopiteľné. Predlož-ky a spojky sú napokon najfrekventovanejšie spomedzi neohybných slovných druhov, čo súvisí s vyjadrovaním zložitejších vzťahov medzi slovami a vetami, nasledujú častice, v tesnom závese príslovky a s celkom malým podielom na poslednom mieste (nielen v rámci neohybných slovných druhov) citoslovcia. Pomerne nízka frekvencia prísloviek môže byť trochu prekvapujúcou vzhľa-dom na potencionalitu derivácie od adjektív, no v podstate len potvrdzuje dote-rajšie zistenia (napr. aj lexikografov koncipujúcich nový výkladový slovník slovenského jazyka, ktorí priebežne signalizovali nedostatok dokladov na prí-slovky, o tvaroch komparatívu a superlatívu ani nehovoriac). Malý rozdiel medzi časticami a príslovkami sa môže pri lepšej anotácii zmeniť v prospech prísloviek, ale môže aj posilniť postavenie častíc – v tomto bode nepovažujeme anotáciu (ani ručnú) za bezchybnú a ukončenú. (V aktuálne sprístupňovanej novej verzii ručne anotovaného podkorpusu r-mak-2.0 v rozsahu 511 534 toke-nov sa častice opäť nachádzajú tesne pred príslovkami.) Nízka frekvencia cito-sloviec je do značnej miery ovplyvnená formou textov v korpuse (písané, v prevažnej väčšine oficiálne texty) a ich počet nezvyšuje ani zastúpenie ume-leckých textov. O problematike citosloviec podrobnejšie v ďalšej časti.


Graf 1. Zastúpenie vymedzených slovných tried v morfologicky ručne anotova-nom podkorpuse SNK

4. Špecifiká spracovania a frekvencie neohybných slovných druhov v ručne anotovanom podkorpuse SNK Základným problémom pri akomkoľvek spracovaní neohybných slovných

druhov je okrem ich tvarovej nediferencovanosti aj vysoká homonymia (porov. napr. Šimková, 2001, 2003) a vysoká frekvencia práve tých lexém, ktoré sú homonymné. Vzhľadom na neúplnosť ich spracovania v teórii a dynamiku tvorenia vznikajú problémy pri ich určovaní aj v rámci ručnej morfologickej anotácie. Automatizovaná anotácia sa môže „opierať“ o slovník v prípade existencie morfologického analyzátora a generátora tvarov (pre slovenčinu bol nedávno vyvinutý na pracovisku SNK a začína sa aktuálne používať), aj to však len pri jednoznačných, nehomonymných lexémach, alebo, možno trochu paradoxne, môže na základe „svojho“ prístupu (vyhodnocovanie bigramov a trigramov) ponúknuť materiál na formalizáciu slovnodruhového zaraďovania týchto lexikálnych jednotiek. Napriek tomu, že anotáciu neohybných slovných druhov nepovažujeme za bezchybnú, predsa poskytuje v niektorých ukazovate-ľoch preukazné výsledky alebo minimálne námety na ďalší výskum.

Mária Šimková

127

Graf 2. Frekvencia neohybných slovných druhov v morfologicky ručne anoto-vanom podkorpuse SNK podľa jednotlivých výskytov a celkového poč-tu výskytov

Ľavé stĺpce zobrazujú celkový počet výskytov členený podľa stupnice

s dielmi v hodnote 5000 jednotiek, pravé stĺpce (členené na stupnici, kde jeden diel znamená 300 jednotiek) zobrazujú jednotlivé, unikátne výskyty. Pri pred-ložkách a spojkách sa malý počet slov (153 a 147) podieľa na značnej frekven-cii slovného druhu, t. j. jedno slovo z týchto tried sa v ručne anotovanom pod-korpuse vyskytuje priemerne 164,6 x (predložky), resp. 136,3 x (spojky). K takémuto priemeru prispievajú najmä vysokofrekventované predložky a spojky, no aj v rámci týchto slovných druhov sa nachádzajú lexémy s výskytom 1.

Tabuľka 2. Prehľad najviac a najmenej frekventovaných predložiek a spojok

v ručne anotovanom podkorpuse SNK Predložky Spojky

na 4591 a 7741 v 3898 že 2461 s 1775 ako 1567 do 1649 keď 820 z 1639 ale 785 o 1242 aby 617 za 905 či 518 k 841 alebo 401 po 759 A 392


V 686 i 325 nehovoriac, Naproti, Sponad, počnúc, pomo-cou, Nedbajúc, vplyvom, skrze, nevynímajúc, doprostred, naspodok, naproti, dolu, zásluhou,

navzdory

PRETO, ALE, kde, tomu, Čože, Žeby, Iba-že, takisto, ALEBO, načo, KEĎ, Síce, hoc,

nuž, akonáhle

Naopak, pri príslovkách a citoslovciach sa na celkovej frekvencii slovného

druhu, ktorá je najmä pri citoslovciach veľmi nízka, podieľa značné množstvo jednotiek. Jedna príslovka sa tak vyskytuje priemerne 6,1 x, jedno citoslovce dokonca iba 3,1 x. Častice sú uprostred, ale nedosahujú také vysoké frekvencie ako predložky a spojky a s priemerným výskytom jednej jednotky 29,4 x sú bližšie k príslovkám a citoslovciam.

Tabuľka 3. Prehľad 10 najfrekventovanejších častíc, prísloviek a citosloviec

v ručne anotovanom podkorpuse SNK Jednotka Frekvencia Jednotka Frekvencia

aj 887 ešte 143 len 750 však 116 už 700 tak 112 nie 510 ani 102 A 423 až 97 ešte 384 aj 49 však 383 len 21 tak 305 už 14 ani 298 nie 13 až 294 A 10 aj 295 ešte 10 len 264 však 10 už 196 tak 8 nie 178 ani 7 A 151 až 7

Kým najfrekventovanejšie predložky a spojky dosahujú v 300-tisícovom

podkorpuse frekvencie v tisíckach jednotiek a s výskytom 1 ich je iba do dvoch desiatok, najfrekventovanejšie príslovky sa pohybujú v stovkách a citoslovcia iba v desiatkach výskytov. Najväčšie množstvo lexikálnych jednotiek sa v týchto dvoch slovných triedach nachádza s výskytom 1. Pri citoslovciach je aj veľmi zreteľné výraznejšie zastúpenie jedného textu alebo štýlu autora (porov. citoslovce, resp. druhú časť citoslovca KLAP – KLIPY-KLAP, KLAPY-KLAP), ktoré osobitne vystupuje do popredia pri malom korpuse, akým ručne anotova-ný podkorpus je. Vo veľkom korpuse (prim-2.1) by bolo poradie citosloviec úplne iné, napr. zložke KLAP už nepribudol ani jeden ďalší výskyt, takže by sa nachádzala v poslednej tretine frekvenčnej tabuľky a predbehli by ju také le-xémy ako Hej (4960 x), Aha (4449 x), Ó (3504 x), Ahoj (2932 x), ale aj Bože-môj (670 x), Fíha (370 x) a pod. Ani veľký korpus však nie je celkom mimo

Mária Šimková

129

vplyvu príznakových textov a špecialitiek nejakého autora, napr. značkou cito-slovca bolo 48 x označené slovko kvá, z toho 41 x sa nachádzalo u jedného autora (L. Ťažký), ktorý ho však používal aj miesto vulgarizmu k...

Aj keď sú viaceré lexémy medzi neohybnými slovnými druhmi značne ho-monymné a náročne delimitovateľné, predsa sa väčšina z nich (najmä pri ta-kých rozsahom malých slovných triedach ako predložky, spojky a častice, kde sa počet jednotiek v jednom slovnom druhu pohybuje okolo 400) dá taxatívne vymenovať. Netýka sa to však veľkej časti citosloviec, ktoré sa svojou nesys-témovosťou (hláskovou a následne aj grafickou), variabilitou formy (hromade-nie a predlžovanie hlások, písanie spolu, osobitne, so spojovníkmi, s pomlčka-mi) a originalitou vymykajú z bežného postupu inventarizácie jednotiek. Svojou neuchopiteľnosťou sa približujú napr. k vlastným podstatným menám a skratkám, ktoré takisto otvárajú špecifické otázky pri automatizovanej anotá-cii korpusu a zvyšujú alebo udržiavajú percento jej neúspešnosti.

Osobitné problémy pri anotovaní citosloviec predstavuje: a) slovnodruhová homonymia – niektoré citoslovcia sú homonymné nielen

s časticami alebo príslovkami (hej, dočerta), ale aj s tvarmi podstatných mien alebo slovies (Bože, vitajte);

b) homonymia formy v širokom zmysle slova – keďže korpus obsahuje množstvo textov z rôznych oblastí vrátane cudzojazyčných prvkov, dochádza k často prekvapujúcim zhodám formy citoslovca s apelatívom (heš – hokejista Jiří Heš, hop – skupina Hop Trop, pche – kláštor Pche Čjaun, á/Á – Á. ako iniciála krstného mena, BUM – nápoj BUBLI BUM a pod.) alebo s inými vý-razmi (ha/Ha ako citoslovce, resp. časť citoslovca na napodobnenie smiechu – ha ako značka pre hektár i ako koncovka v rómčine, čínštine a pod., podobne je vo vietnamčine a čínštine Ha, ktoré je aj na začiatku názvu izraelskej hymny Ha Tikva; hop ako citoslovce vyzývajúce na skákanie alebo rytmizujúce skáka-nie – hop ako súčasť anglických pomenovaní hop table, hip-hop a pod.);

c) stanovenie hranice medzi významom a použitím slova ako substantíva alebo verba a ako citoslovca v prípadoch typu pozor, sláva, horí – nie každé slovo či zmeravený tvar slova zo základných slovných druhov sa má zaradiť medzi citoslovcia pri emocionálne vypätom použití (najčastejšie v jednočlennej výpovedi); typ pozor/pozór/pozóór..., horí/hó-rí/horí-í-í je zrejmý, hoci iba lexéma pozor je v doterajších lexikografických príručkách spracovaná aj ako citoslovce, ale výrazy/vyjadrenia ako napr. prasknééé, peknééé a pod. sa pri ručnej anotácii hodnotia ako defektné zápisy a priraďujú sa im hodnoty ako slovesnému tvaru praskne a adjektívu pekné.

Pri spracúvaní, dezambiguovaní niektorých homonymných tvarov v korpu-se pomáhajú rôzne formálne znaky. Ukazuje sa však, že pri citoslovciach to nemôžu byť ani veľké začiatočné písmená (okrem spoluvýskytu podobných apelatív aj homonymné častice sa môžu začínať veľkým písmenom), ani posta-


venie (aj homonymné častice, podstatné mená a slovesá môžu stáť na začiatku vety), ba ani písanie čiarky či iných interpunkčných znamienok, ktoré je rozko-lísané tak v norme, ako aj v používaní. Predmetom samostatného lingvistického výskumu a spracovania by mohlo byť postavenie citosloviec vo vete: oproti charakteristike citosloviec ako samostatných výpovedných jednotiek (ekviva-lentov vety) stojí ich reálne používanie v zapojenosti do vetnej štruktúry ako prísudkov, predmetov, podmetov, príslovkových určení. Tieto ich funkcie podstatne prevyšujú pôvodné rečové a teoreticky formulované použitie ako samostatných výpovedí. Napokon, korpus písaných textov neprináša veľa do-kladového materiálu na výskum citosloviec, a keby v ňom nebolo dostatok prekladov z cudzích jazykov, frekvencia tohto slovného druhu by bola ešte nižšia.

Nové verzie Slovenského národného korpusu sú už automatizovane morfo-logicky anotované aj na základe natrénovania anotačného nástroja na väčšom ručne anotovanom podkorpuse, aj s pomocou analyzátora tvarov slovenského jazyka, ktorý obsahuje súpisy nehomonymných lexikálnych jednotiek. Postup-ne sa do skvalitňovania morfologickej anotácie zapojí aj dezambiguátor a syn-takticky anotovaný podkorpus, pomocou ktorých sa morfologická anotácia opäť skvalitní. Doterajšie pozorovania a výsledky môžu poslúžiť na signalizá-ciu citlivých miest a na porovnanie dosiahnutého percenta úspešnosti v jednot-livých verziách anotovaného korpusu. Pre časť neohybných slovných druhov, najmä pre citoslovcia, prinesie nový výskumný materiál pripravovaný korpus hovorených komunikátov.

Literatúra FORRÓOVÁ, M. – GARABÍK, R. – GIANITSOVÁ, L. – HORÁK, A. – ŠIMKOVÁ,

M.: Návrh morfologického tagsetu SNK. In: Medzinárodná konferencia SLOVKO 2003 – Slovanské jazyky v počítačovom spracovaní (Bratislava 24. – 25. októbra 2003), rkp. 20 s. http://korpus.juls.savba.sk/ publications/block2

FORRÓOVÁ, M. – HORÁK, A.: Morfologická anotácia korpusu. In: Slovenčina na začiatku 21. storočia. Ed. M. Imrichová. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied 2004, s. 174 – 186.

GARABÍK, R. – GIANITSOVÁ, L. – HORÁK, A. – ŠIMKOVÁ, M.: Tokenizácia, lematizácia a morfologická anotácia Slovenského národného korpusu. Bratislava: Slovenský národný korpus JÚĽŠ SAV 2004. Interný materiál, rkp. http://korpus.juls.savba.sk/publications/block2

GARABÍK, R. – GIANITSOVÁ, L. – KARČOVÁ, A. – ŠIMKOVÁ, M.: Tokenizá-cia, lematizácia a morfologická anotácia Slovenského národného korpusu. Brati-slava: Slovenský národný korpus JÚĽŠ SAV 2006. Interný materiál, rkp. http://korpus.juls.savba.sk/publications/block2

HAJIČ, J.: Popis morfologických značek – poziční systém. Praha: Ústav Českého národného korpusu FF UK 2000. http://ucnk.ff.cuni.cz/-manual/znacky.html

Mária Šimková

131

HANA, J. – HANOVÁ, H.: Manual for morphological annotation. ÚFAL/CKL Tech-nical report TR-2002-14. Praha: Ústav formální a aplikované lingvistiky MFF UK 2002.

LEECH, G.: Anotační systémy pro značkovaní korpusu. In: Studie z korpusové lin-gvistiky. Acta Universitatis Carolinae – Philologica 3 – 4. Praha: Karolinum 2000, s. 185 – 197.

ŠIMKOVÁ, M.: Z gramatiky a lexikografie tzv. malých slovných druhov. In: Lexico-graphica ′99. Zborník na počesť Kláry Buzássyovej. Ed. S. Ondrejovič – M. Po-važaj. Bratislava: Veda 2001, s. 189 – 202.

ŠIMKOVÁ, M.: Tzv. gramatické slová v morfológii a v syntaxi. In: Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. Ed. M. Šimková. Bratislava: Veda 2003, s. 233 – 239.

132

Deklinácia anglických antroponým v slovenčine

Martin Ološtiak

Úvodné poznámky Takmer pre všetky doterajšie morfologické práce je príznačné, že neberú

ohľad na jazykovo-funkčnú odlišnosť apelatív a proprií a tieto dve vrstvy lexi-ky sa charakterizujú spoločne, resp. morfológia proprií sa spracúva popri mor-fológii apelatív (napr. Morfológia slovenského jazyka, 1966). Výnimkou sú napr. práce V. Blanára (1947, 1950, 1996, 2005) a M. Sokolovej (1996), v ktorých sa upozorňuje na potrebu brať do úvahy osobitnosti onymickej lexiky a v ktorých sa k onymickej lexike takýmto spôsobom aj pristupuje. Je preto prirodzené, že v oblasti výskumu onymickej morfológie existuje pomerne značná „nedopovedanosť“. O to viac sa tieto konštatovania týkajú morfológie cudzích proprií aj napriek skutočnosti, že týmto otázkam (najmä deklinácii) sa doteraz v slovenskej jazykovede venovala pomerne značná pozornosť. Vyjad-rujeme názor, že súčasná lingvistická situácia – najmä v závislosti od rozrasta-júceho sa korpusového výskumu – umožňuje doteraz publikované názory na fungovanie cudzích proprií doplniť, poopraviť, v niektorých prípadoch aj revi-dovať.

V štúdii sa pokúsime s využitím databázy Slovenského národného korpusu (ďalej SNK) opísať a vysvetliť niektoré aspekty morfologickej adaptácie an-glických antroponymických maskulín v slovenčine. Zameriame sa predovšet-kým na problematiku deklinácie a s ňou súvisiace otázky: 1) deklinácia lexém s tzv. nemým -e; 2) interdeklinačné pohyby; 3) tendencie k nesklonnosti.

Vychádzame z korpusových verzií prim-2.1-public-all; prim-2.1-public- -sane. Primárne sme pracovali s verziou prim-2.1-public-sane (285 700 835 tokenov), ktorá neobsahuje texty z časopisu Kultúra slova. Vzhľadom na malú frekvenciu niektorých onymických anglicizmov v slovenských textoch sme niektoré údaje overovali aj v „plnej“ verzii prim-2.1-public-all (294 087 581 tokenov). Z tohto dôvodu (malá frekvencia) sme nevyužívali žánrovo vyvážený podkorpus.

V súvislosti s jazykovými kontaktmi a preberaním cudzojazyčných lexém sa zdôrazňuje úloha adaptácie a integrácie, teda proces postupného začleňova-nia prevzatej lexikálnej jednotky do štruktúr preberajúceho jazyka L2. Adap-tačný proces neprebieha jednoliato, ale čiastkovo sa realizuje na jednotlivých jazykových úrovniach: hláskoslovnej, morfologickej, morfematickej, lexikálno-

Martin Ološtiak

133

-sémantickej, derivačnej, pravopisnej a štylistickej. Nazdávame sa, že tieto procesy sa vhodným spôsobom pomenúvajú termínom so slovotvornou štruktú-rou trans- + ZS + -(iz)ácia.

1 Termíny transfonemizácia, transmorfemizácia do lingvistiky voviedol chorvátsky kontaktológ R. Filipović (napr. 1986; tam aj ďalšia literatúra). Ďalšie termíny (transmorfologizácia, transderivácia, transsé-mantizácia, transkolokácia, transortografizácia) v slovenčine analogicky utvoril J. Furdík (1994). Nezávisle od J. Furdíka s termínmi transderivácia, transmor-fologizácia a transsémantizácia pracuje bulharský kontaktológ J. Adjukovič (1997). V analogickej terminotvorbe by sa dalo pokračovať: transparadigmati-zácia a transsyntagmatizácia (prehodnotenie paradigmatických a syntagmatic-kých vlastností lexémy),2 transštylemizácia (Ološtiak, 2001, s. 83).

Podstatou morfologickej adaptácie je prehodnotenie gramatických kategó-rií, ktoré sa nachádzajú v L1 aj v L2, prípadne strata tých kategórií, ktoré sa vyskytujú v L1, ale nevyskytujú sa v L2, alebo naopak, nadobudnutie tých kate-górií, ktoré nefungujú v L1, ale fungujú v L2. Prehodnotenie gramatických kategórií ako čiastkový adaptačný proces pri adaptácii lexém cudzieho pôvodu označujeme termínom transmorfologizácia (Furdík, 1994, s. 97). R. Filipović tento termín neuvádza, príslušnú kapitolu svojej monografie nazýva opisne Adaptácia morfologických kategórií anglicizmov (Filipović, 1990, s. 34).3

V závislosti od predmetu nášho výskumu, ktorým je lexikálny subsystém proprií, si v ďalšom výklade budeme všímať len adaptáciu substantív (na po-rovnávacej úrovni apelatívum – proprium).4 Z hľadiska slovenčiny ako prebra-júceho jazyka pri substantívach dochádza k adaptácii na úrovni rodu, čísla a pádu. Substantívnu transmorfologizáciu teda možno chápať ako „trojjediný“ proces, ktorý sa uskutočňuje na čiastkovej úrovni substantívneho rodu (navrhu-jeme termín transgenderizácia), čísla (transnumerizácia) a pádu (transdekliná-cia).

1 Terminologickú primeranosť tohto „terminotvorného“ typu vidíme v tom, že adekvátne sa v ňom vyjadrujú podstatné prvky sémantického spektra pojmu: prefixom trans- sa vyjadruje vektorovosť (pohyb, smer), sufixom -(iz)ácia sa vyjadruje procesuálnosť a slovotvorným zá-kladom sa vyjadruje to, na akej úrovni adaptácia prebieha.

2 Prevzatá lexéma „opúšťa“ prostredie L1, ruší väzby na úrovni langue aj parole a prichádza do lexikálneho prostredia L2, kde nadväzuje nové kontakty. Inými slovami: zaraďuje sa do nového paradigmaticko-syntagmatického sveta. Tieto procesy úzko súvisia s transsémantizáciou, keď-že paradigmatické a syntagmatické vzťahy fungujú ako dôležité významotvorné činitele (Bla-nár, 1976).

3 Pokiaľ je nám známe, termín transmorfologizácia vo význame „adaptácia gramatických kategó-rií“ prezentoval aj bulharský lingvista J. Ajduković, avšak hlbšie chápanie tohto termínu cito-vaným autorom nám nie je známe, keďže k dispozícii máme len jednu jeho prácu v podobe abstraktu (Ajduković, 1997).

4 O interlingválnom slovnodruhovom prechode, teda zmene slovnodruhovej platnosti lexémy v rámci morfologickej adaptácie porov. Palkovič (1978): napr. imprimatur, legenda.

Deklinácia anglických antroponým... 134

Transdeklinácia V kontaktovom vzťahu LA → LS prechádza lexéma z analytického pásma

(angličtina: prevládajúca neflektívnosť, vyjadrovanie vetných vzťahov medzi autosémantikami pomocou slovosledu a predložiek; vysoký stupeň slovnodru-hovej homonymie a produktívnosť nominačného postupu konverzie (conver-sion)) do pásma s prevažujúcou syntetickou flexiou (slovenčina: slovné druhy sa vyčleňujú formálne výraznejšie; gramatické kategórie rodu, čísla a pádu sa vyjadrujú gramatickými morfémami, ktoré sa nachádzajú vo finálnych pozí-ciách lexém). Tieto typologické danosti zásadným spôsobom vplývajú na adap-táciu na úrovni kategórie pádu, v rámci ktorej pri porovnávaní angličtiny a slovenčiny pozorujeme najväčšie rozdiely.

Slovenčina sa snaží čo najpravidelnejšie začleňovať prevzaté lexémy do svojho deklinačného systému. V tomto ohľade je pre transdeklináciu rozhodu-júce formálne ustrojenie koncových častí lexém. Možno súhlasiť s poznámkou, že okrem výslovnostného zdomácňovania adaptácia prebieha od konca slova (Kráľ, 1978). Morfologicky sa cudzojazyčné lexémy v slovenčine modifikujú tak, že preberajú súbory relačných morfém podľa svojho zakončenia a zaraďu-jú sa do príslušných deklinačných typov. Prirodzeným produktom transdekli-nácie je nesklonnosť, čím sa ohláša periférno-periférny status cudzích proprií.

1. Deklinácia maskulín s tzv. nemým -e 1.1 Typy proprií s nemým -e

Slovakistika sa problematike skloňovania proprií s nemým koncovým -e venuje pomerne dlho (prehľad literatúry porov. v práci Ološtiak, 2006). Osobné mená s koncovým -e sa zvyčajne zaraďujú do dvoch skupín:

1) V menách typu Shakespeare [šejkspír], Hume [hjúm], Pierre [pjér], Saussure [sosőr] sa -e v ďalších pádoch takmer bezvýnimočne vynecháva (G. Shakespeara, Huma, Pierra, Saussura). Tieto mená sú natoľko známe, že ne-vznikajú problémy pri rekonštrukcii ich základného tvaru N. sg.: G. Shakespe-ara → N. Shakespeare, nie *Shakespear, Huma → Hume, nie *Hum, Pierra → Pierre, nie *Pierr, Saussura → Saussure, nie *Saussur.

2) V menách zakončených na -ce [s], -ge [dž, ž]-e zostáva vo všetkých pá-doch ako ukazovateľ výslovnosti predchádzajúcich spoluhlások: Bruce [brus] – Brucea [brusa], Lodge [lodž] – Lodgea [lodža], George [džórdž] – Georgea [džórdža], Lesage [lesáž] – Lesagea [lesáža]. Koncové -e sa odporúča pone-chať aj pri skupine priezvisk na -oe [ó], [ou], -ie [i], [í]: Defoe [difó] – Defoea [difóa], Poe [pou] – Poea [poa], Charlie [čárli] – Charlieho [čárliho], Abie

Martin Ološtiak

135

[ejbi] – Abieho [ejbiho] (porov. Dvonč, 1965; 1967), okrem K. Sekventa (2002, s. 23), ktorý v type Curie odporúča skloňovať: Curiho, Curimu, Curim.5

Nazdávame sa, že v citovaných prácach sa neberie dostatočný zreteľ na ja-zykový úzus, v ktorom sa neuplatňujú takéto viac či menej čierno-biele fungo-vanie nemého -e. Na základe našich výskumov, ktoré vychádzajú zo systema-tického pozorovania jazykovej praxe, takisto vyčleňujeme dve skupiny mien s nemým -e, avšak v ich charakteristike sa od doteraz publikovaných slovakis-tických prác odlišujeme.

1. Typ George – Georgea Nemé -e signalizuje výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky. Pri vyme-

dzení tohto typu sa zhodujeme s citovanými prácami (porov. vyššie). V Slovníku anglických vlastných mien v slovenčine (Ološtiak et al., 2006, ďalej SAMS) sme pri týchto antroponymách naznačovali G. sg. takto: Bruce [brus], m., -ea, Rice [rajs], m., -ea. Tieto konštatácie sa potvrdili aj korpusový-mi zisteniami: v troch štvrtinách nepriamych pádov sa -e zachováva:

Tabuľka 1. Pomer tvarov s nemým -e a bez -e (typ George)

tvary s e tvary bez e lexéma počet percentá počet percentá

Bruce 278 68,6 127 31,4 George Bush 752 84,8 135 13,2

George Washington 89 77,4 26 22,6 Joyce 147 87,0 22 13,0 Lance 106 66,3 54 33,7 Wallace 58 71,6 23 28,4

Woodbridge 25 65,8 13 34,2 priemer 75 % 25 %

Vysvetlivka: Meno George kvôli jednoznačnej identifikácii uvádzame aj

s vybranými priezviskami, keďže v tvaroch bez -e (Georga, Georgovi ap.) môže ísť o meno George [džordž] aj Georg [georg].

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Brucea: 162, Bruceom: 77, Bruceovi: 39, Bruca: 78, Brucom: 41, Brucovi: 8; Georgea Busha: 554, Georgeom Bushom: 121, Georgeovi Bushovi: 77, Georga Busha: 108, Georgom Bushom: 18, Georgovi Busho-vi: 9; Georgea Washingtona: 78, Georgeovi Washingtonovi: 10, Georgeom Washing-tonom: 1; Georga Washingtona: 24, Georgom Washingtonom: 1, Georgovi Washing-

5 Do tohto typu sa tradične zaraďujú aj mená zakončené na -che [š], napr. Malebranche [mal-bránš], La Roche [laroš] (Dvonč, 1967; MSJ, s. 126; PSP, 2000, s. 129). K. Sekvent (2002, s. 23) však nesúhlasí a pripomína, že -e tu nenaznačuje výslovnosť predchádzajúcej grafémy, ako je to v prípadoch -ge [dž, ž], -ce [s], preto francúzske mená zakončené na -che odporúča skloňovať bez -e: Malebrancha.


tonovi: 1; Joycea: 109, Joyceovi: 24, Joyceom: 14; Joyca: 17, Joycovi: 3, Joycom: 2; Lancea: 63, Lanceom: 23, Lanceovi: 20; Lanca: 45, Lancom: 5, Lancovi: 4; Wallacea: 42, Wallaceom: 9, Wallaceovi: 7; Wallaca: 14, Wallacom: 6, Wallacovi: 3; Wood-bridgeom: 14, Woodbridgea: 9, Woodbridgeovi: 2; Woodbridgom: 6, Woodbridga: 5, Woodbridgovi: 2.

2. Typ White – Whit(e)a Nemé -e nesignalizuje výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky, môže, ale

nemusí signalizovať výslovnosť predchádzajúcej slabiky: White [vajt] – gen. Whita / Whitea [vajta], Mike [majk] – Mika / Mikea [majka], Ambrose [embro-us] → Ambrosa / Ambrosea [embrousa], Bourke [bárk] → Bourka / Bourkea [bárka]. V tejto skupine používanie -e v nepriamych pádoch kolíše. Na jednej strane sa -e chápe ako nadbytočné, pretože sa nevyslovuje, pri skloňovaní sa dostáva do susedstva s inou samohláskovou grafémou, čím vznikajú ortogra-fické „hiáty“. Ponechaním -e sa v grafickej podobe zachováva tvarová unifor-mita, jednotná podoba tvarotvorného základu, čím sa čitateľovi textu uľahčuje identifikácia základného tvaru propria.

O textovej frekvencii a známosti propria ako faktoroch vplývajúcich na fungovanie nemého -e sa zmieňuje J. Zeman: „U známých OJ [osobních jmen, pozn. M. O.] (Blake [blejk]) převažují v nepřímých pádech tvary bez -e (Blaka [blejka]), u OJ málo známých naopak s -e. V rozsáhlejších textech, v nichž je OJ užito jen jednou, a to v nepřímém pádě, -e zůstává“ (Kučera – Zeman, 1998, s. 21). Do „hry o nemé -e“ teda zasahuje dôležitý mimojazykový faktor – frek-vencia. Pri frekventovaných menách sa potreba ponechávať -e nepociťuje tak naliehavo, pretože časté používanie zabezpečuje ľahšiu identifikáciu základné-ho tvaru. Z tohto dôvodu sa -e zvykne v nepriamych pádoch vynechávať, napr. v lexémach Shakespeare – Shakespeara, Hume – Huma, Locke – Locka, Livin-gstone – Livingstona, Osbourne – Osbourna a i.

V štúdii o skloňovaní anglických antroponým (Ološtiak, 2002) sme vychá-dzali z predpokladu, že tendencia vynechať -e sa prejavuje výraznejšie pri rodných menách než pri priezviskách. Inventár rodných mien obsahuje menej jednotiek a frekvencia rodných mien je vyššia než frekvencia priezvisk. To znamená, že vo vedomí používateľov jazyka sú rodné mená relatívne ľahšie identifikovateľné. Tento poznatok sa v korpuse v úplnosti nepotvrdil (porov. tabuľku 2), o čom svedčí vyrovnanosť tvarov -a/-ea v skupine rodných mien a priezvisk (pomer -a/-ea RM: 71 % : 29 %; P: 74 % : 26 %). Ukazuje sa, že ako dôležitejší faktor pôsobí frekvencia konkrétnej onymickej lexémy a zovšeobecnenie na celú skupinu rodných mien či priezvisk nie je adekvátne skúmanému javu.

Martin Ološtiak

137

Tabuľka 2. Tvary G./A sg. vybraných rodných mien a priezvisk s nemým -e RODNÉ MENÁ PRIEZVISKÁ

-a -ea -a -ea počet % počet % počet % počet %

Clive 25 73,5 9 26,5 Blake 73 62,9 43 37,1 Clyde 62 60,8 40 39,2 Carlyle 18 85,7 3 14,3 Dave 86 53,1 76 46,9 Moore 181 93,3 13 6,7 Jake 129 30,3 297 69,7 Stone 77 58,3 55 41,7

Jerome 37 100 0 0 White 57 48,3 61 51,7 Shane 22 66,7 11 33,3 Osbourne 38 95 2 5 Steve 464 87,7 65 12,3 Cave 24 55,8 19 44,2 Claude 319 95,5 15 4,5 Thorpe 44 93,6 3 6,4 priemer 71 29 priemer 74 26 Príklady: O´Neal odsunul portlandskú legendu Clyda Drexslera na 20. miesto

v historickej tabuľke strelcov – najviac sa darilo Clydeovi Drexlerovi so 41 bodmi – vyzdvihol aj jeho spoluprácu s Mikeom Johnsonom – hudba z muzikálu Krysař je na štvrtom mieste po Madonne a pred Mikom Oldfieldom – tieňom zápasu bolo neprí-jemné zranenie Jasona Blakea – periférne našiel na krídle ofenzívneho zadáka Blaka – David Jones v súboji so Steveom Flackom – Druhým najdrahším hráčom na trhu s nechránenými voľnými hráčmi po kanonierovi Jaromeovi Iginlovi z Calgary sa stal Scott Niedermayer – Wayneovi Rooneymu odporúčajú psychológa – Flames ho získa-li spoločne so Steveom Reinprechtom z Buffala Sabres výmenou za Stevea Begina – film Zlodeji v hlavnej úlohe so Stevom McQueenom – Miroslav Šatan prekáva bran-kára Byrona Dafoeho – Šatan dvakrát prekonal Dafoa v Bostone.

Vzhľadom na protirečivosť kritérií vplývajúcich na (ne)zachovanie nemého -e a dôležitosť identifikačného faktora (najmä pri málo frekventovanýh me-nách) skloňovanie takýchto proprií sme v SAMS riešili variantne, napr.: Alwy-ne [elvin], m., -(e)a (= G. sg. Alwyna / Alwynea).

1.2 Nemé -e a variantnosť v skloňovaní maskulín Vplyv pravopisu na skloňovanie sa prejavuje aj v prípadoch, ako napr.

Thorpe [torp], Stallone [steloun], Zidane [zidan], Malone [meloun]. Tieto mená sa vo výslovnosti končia na spoluhlásku a dominantne sa skloňujú podľa typu John (chlap). Subdominantne však pôsobí vplyv pravopisu (zakončenie na -e), čo sa prejavuje v skloňovaní podľa typu Johnny (kuli, Škultéty):

Tabuľka 3. Distribúcia skloňovania podľa typov John a Johnny skloňovanie – John skloňovanie – Johnny spolu John spolu Johnny meno

G, A D, L I G, A, privl. D L, I počet % počet % Zidane 134 21 22 57 4 11 177 71 72 29 Thorpe 44+3 13+2 3 9 2 3 65 82 14 18 Malone 46+4 9+4 14+5 17 0 6 82 78,1 23 21,9 Stallone 13+1 5+1 24+4 49 4 12 48 42 65 58

priemer 68,3 31,7


Vysvetlivka: Pri menách Thorpe, Malone, Stallone sa v skloňovaní podľa typu John (chlap) vyskytli aj tvary so zachovaným nemým e (uvádzame ich po znamienku +).

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Zidana: 134, Zidanovi: 21, Zidanom: 22; Zidaneho: 57, Zidanemu: 4, Zidanem: 11; Thorpa: 44, Thorpea: 3, Thorpovi: 13, Thorpeovi: 2, Thorpom: 3; Thorpeho: 9, Thorpemu: 2, Thorpem: 3; Malona: 46, Malonea: 4, Malonovi: 9, Maloneovi: 4, Malonom: 14, Maloneom: 5; Maloneho: 17, Malonem: 6; Stallona: 13, Stallonea: 1, Stalloneovi: 1, Stallonovi: 5, Stallonom: 24, Stalloneom: 4; Stalloneho: 49, Stallonemu: 4, Stallonem: 12.

Pri menách Zidane, Thorpe a Malone prevažuje skloňovanie podľa výslov-nosti (typ John), pri mene Stallone skloňovanie podľa pravopisu (typ Johnny), ktoré spätne viedlo ku vzniku výslovnostného variantu [stalone], čím sa posil-nilo ohýbanie podľa typu Johnny. Prípady typu Stallone [steloun / stalone] sú však pri adaptácii cudzej onymie ojedinelé a súhrnne možno konštatovať, že dominuje skloňovanie podľa typu John, ktoré má oporu vo výslovnosti. Z tohto dôvodu deklináciu typu Zidaneho, Thorpeho pokladáme za menej perspektívnu a pre jazykovú prax ju neodporúčame. V týchto prípadoch totiž synchrónne nee-xistujú také systémové predpoklady na deklinačnú variantnosť ako v type Stallo-ne, resp. Capote, Raleigh (pozri ďalej časť 2 o interdeklinačných pohyboch).

zaznamenaný tvar odporúčaný vhodnejší tvar poznámky

rozhodol sa pre producenta Andyho Wallaceho

Wallacea [volis]

po zisku zlata s Toddom Woodbrid-gem

Woodbridgeom [vúdbridž]

Dva listy Joyceho Joycea [džojs] neverím už ani Coelhovi, Caycemu,

ani Gibranovi Cayceovi [kejs]

americkému kolegovi Georgemu

Bushovi Georgeovi [džórdž]

známy prípad čierneho profesionál-neho majstra sveta v boxe Mikeho

Tysona bol často terčom posmechu známeho trénerského kruťasa Mikeho Keenana

Mika alebo Mikea [majk]

cena pre Michaela Caineho Cainea alebo Caina [kejn] o Thorpem sa tvrdí, že Thorpovi alebo Thorpeovi [torp]

2. Interdeklinačné pohyby Interdeklinačné pohyby, t. j. variantnosť v skloňovaní, závisia od vzťahu

medzi fónickou a grafickou realizáciou na konci lexém a od prípadnej výslov-nostnej variantnosti. Slovenčina sa snaží čo najsystémovejšie, čo najjednoduch-šie (so zreteľom na používateľa jazyka) adaptovať cudzie prvky. Na miestach, kde je z objektívnych príčin priamočiara, jednoduchá adaptácia narušená, vzni-

Martin Ološtiak

139

kajú divergentné riešenia, dochádza k variantnosti. Jedným z takýchto miest je aj transdeklinácia proprií s príznakovou asymetriou na konci lexémy.

Za hlavné činitele vplývajúce na deklinačnú osciláciu anglických antropo-ným považujeme:

1. faktor: nesúlad medzi výslovnosťou a ortografiou, z čoho rezultuje roz-dielna deklinácia podľa toho, či sa ako „deklinačný impulz“ využije fónická alebo ortografická forma: Raleigha *[róliga]

Raleigh [róli]

Raleigho [róliho]

2. faktor: poslovenčená variantná výslovnosť, ktorej východiskom je va-riantná výslovnosť L1: Mowbraya [moubreja]

Mowbray [moubrej / moubri]

Mowbrayho [moubriho]

3. faktor: variantná výslovnosť, v rámci ktorej jeden variant predstavuje poslovenčenú výslovnosť a druhý variant vychádza z grafickej podoby propria. Vplyv ortografie sa v týchto prípadoch prejavuje dvojako: pravopisná podoba vplýva na skloňovanie buď priamo, alebo nepriamo (ortografia podmieňuje vznik výslovnostného variantu a ten následne podmieňuje skloňovanie):

Stallon(e)a [stelouna]

Stallone [steloun / stalone]

Stalloneho [staloneho]

V skúmanom materiáli sme zaznamenali tieto typy variantnosti, ktoré po-

tvrdzujú, že do interdeklinačných vzťahov sa najviac zapájajú centrálne para-digmy John a Johnny.


John – Johnny Typ Capote (2. faktor) – na základe jedného výslovnostného variantu sa

lexéma skloňuje podľa typu John, druhý variant podmieňuje skloňovanie podľa typu Johnny: Bice [bíči / bajs] – Biceho [bíčiho] / Bicea [bajsa], Capote [kepout / kepouti] – Capot(e)a [kepouta] / Capoteho [kepoutiho], Coyote [kojouti / kojout] – Coyoteho [kojoutiho] / Coyot(e)a [kojouta].

V SNK sa v relevantnej miere6 nachádzajú len tvary priezviska Capote s takýmto počtom výskytov: Capote: 46, Capoteho: 12, Capota: 4, Capotem: 2, Capotea: 2, Capotovi: 1 (pomer tvarov John : Johnny je 1 : 2).

Typ Raleigh (1. faktor) – na základe výslovnosti sa proprium skloňuje podľa typu Johnny, na základe ortografie podľa typu John: Burleigh [bárli] – Burleigha [bárliga] / Burleigho [bárliho], Colclough [koukli] – Colclougha [koukliga] / Colclougho [koukliho], Raleigh [róli] – Raleigha [róliga] / Raleig-ho [róliho]. V písaných komunikátoch, a teda aj v SNK, celkom prirodzene prevažuje skloňovanie podľa typu John:

lexéma deklinácia – John deklinácia – Johnny Raleigh 41 6 Leigh 47 1

Rayleigh 3 0 Lemieux 213 2

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Raleigha: 28, Raleighovi: 8, Raleig-hom: 5, Raleigho: 6; Leigha: 42, Leighom: 5, Leigho: 1; Rayleigha: 2, Rayle-ighovi: 1; Lemieuxa: 127, Lemieuxovi: 43, Lemieuxom: 43, Lemieuxho: 2.

Príklady: film britského režiséra Mikea Leigho – poézia sira Waltera Ralegho – Väznili v nej Sira Waltera Raleigho – upresnil staršiu metódu lorda Rayleigho – anglický film Tajomstvá a lži od Mika Leigha – Nad ďalším osudom McVeigha sa však vznáša trest smrti – je zveršovanou verziou Dejín sveta Sira Waltera Raleigha – Známy fyzik H. A. Lorentz ešte šesť rokov po uskutočnení pokusu napísal lordovi Rayleighovi...

Diskusia Asymetria medzi grafickou a zvukovou stránkou v menách typu Raleigh

spôsobuje problémy s ich jednoznačným zaradením do deklinačného systému (oscilácia medzi typmi John – Johnny). V literatúre sa pri riešení tejto dilemy navrhuje vychádzať z ortografickej podoby, teda deklinácia podľa typu John

6 Relevantná miera umožňuje skúmať pomer zastúpenia „zainteresovaných“ deklinačných typov. Okrem propria Capote sa v žiadnom z uvedených lexém nevyskytli tvary z oboch deklinačných typov: napr. FAHEY: Fahey 13 výskytov, Faheya: 1, CHEYNE: Cheyne: 6, ostatné tvary: 0, MOWBRAY: Mowbray: 12, Mowbraya: 2, Mowbrayom: 1, COYOTE: Coyote: 7, Coyota: 3, BICE: 0, MCGILLIVRAY: 0, MCKIE: McKie: 20, ostatné tvary: 0.

Martin Ološtiak

141

(Dvonč, 1978; Pisárčiková, 1988). Ako argument v prospech takéhoto riešenia sa uvádza analógia s úzom, ktorý sa uplatňuje pri francúzskych menách: Rabe-lais [rablé] – Rabelaisa [rablésa], Bourget [burže] – Bourgeta [buržeta]. Na-zdávame sa však, že táto argumentácia nie je úplne presvedčivá. Anglické mená typu Raleigh sú zakončené na grafému -h, čo pri skloňovaní podľa typu Johnny nepredstavuje pravopisný problém, resp. pravopis sa tu nedostáva do zásadného rozporu s výslovnostnými a následne s gramatickými zákonitosťami slovenčiny: Raleigh [róli] – Raleigho [róliho]. Zastretie morfematickej hranice medzi tvarotvorným základom a formantom je komunikačne irelevantné (Rale-igh-o / Raleig-ho). Pri francúzskych menách práve grafické zakončenie bráni skloňovaniu podľa typu Johnny: Rabelais [rablé] – *Rabelais-ho [rablého] – Rabelais-a [rablésa], Bourget [burže] – *Bourget-ho [buržeho] – Bourgeta.

Asymetria medzi ortografickou a ortoepickou formou vyúsťuje do dvoch protichodných tendencií – v akusticko-auditívnom type komunikácie sa preja-vuje tendencia k deklinácii podľa typu Johnny: [róli] → [róliho], [lemijé] → [lemijého]; v opticko-vizuálnom komunikačnom type prevláda deklinácia pod-ľa typu John: Raleigh → Raleigha, Lemieux → Lemieuxa.

Typ Murray (3. faktor) – na základe výslovnosti sa skloňuje podľa typu Johnny, na základe analógie s menami Ray, Hemingway, kde sa koncové -ay číta [ej], sa skloňuje podľa typu John.7

Tabuľka 4. Skloňovanie proprií zakončených na -ay [i]

skloňovanie – John skloňovanie – Johnny spolu John spolu Johnny meno G, A, privl.

D, L I G, A, privl.

D L, I počet % počet %

Murray 109 0 47 27 3 4 156 82,1 34 17,9 Macaulay 26 5 8 2 0 0 39 95,1 4,9 4,9 Thackeray 3 0 1 13 1 0 4 22,2 14 77,8 Lindsay 16 4 4 2 0 0 24 92,3 2 7,7 Ramsay 21 3 4 7 1 2 28 73,7 10 26,3

priemer 73,1 26,9 Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Murraya: 84, Murrayom: 47, Murrayho:

27, Murrayov: 23, Murrayovej: 1, Murrayova: 8, Murraym: 4, Murrayovou: 1, Murra-yov: 4, Murraymu: 3, Murrayovho: 2, Murrayovu: 1; Macaulaya: 23, Macaulayom: 8, Macaulayovi: 5, Macaulayho: 2, Macaulayovho: 1, Macaulayovo: 1, Macaulayovu: 1;

7 Pri menách Murray, Thackeray sa skloňovanie podľa typu John môže ponúkať aj ako dôsledok

vplyvu jedného z výslovnostných variantov s koncovým postsonantickým [-j]: [marej], [teke-rej] – ide však o regionálne varianty, ktoré sa neuvádzajú vo všetkých reprezentatívnych vý-slovnostných slovníkoch: v slovníku J. Wellsa (1990) sa tieto varianty nachádzajú; D. Jones (2003) ich neuvádza. Predpokladáme teda, že v slovenčine má silnejší vplyv na výslovnosť s postsonantickým [-j] analogické usudzovanie „ak je v grafike -ay, potom vyslovujeme [-ej] a skloňujeme podľa typu John“.


Thackerayho: 13, Thackeraya: 2, Thackerayom: 1, Thackerayovom: 1, Thackeraymu: 1; Lindsaya: 15, Lindsayom: 4, Lindsayovi: 4, Lindsayho: 2, Lindsayov: 1; Ramsaya: 17, Ramsayho: 7, Ramsayom: 4, Ramsayovi: 3, Ramsayovo: 2, Ramsaym: 2, Ramsa-yových: 1, Ramsaymu: 1, Ramsayov: 1.

Príklady: Niekdajšiu detskú filmovú hviezdu Macaulaya Culkina postihol osud mnohých jeho kolegov – americký film s Billym Murrayom a Andie MacDowellovou – Becky Sharp v Thackerayovom Trhu márnosti je tvrdá, ctižiadostivá a inteligentná – S režisérom Lindsayom Andersonom nakrútil i film Šťastný to muž – Až v roku 1895 sa britskému chemikovi Williamovi Ramsayovi podarilo izolovať plynné hélium na Zemi.

V skupine mien s koncovým -ey [i] k obdobnej analógii s propriami -ey [ej] (Grey, Frey, Wrey) nedochádza a mená typu Shelley [šeli], Disney [dizni] sa skloňujú podľa typu Johnny. Svedčia o tom aj korpusové zistenia (tab. 5).

Tabuľka 5. Skloňovanie proprií zakončených na -ey [i]

skloňovanie – John skloňovanie – Johnny spolu John spolu Johnny meno G, A, privl. D, L I G, A, privl. D L, I počet % počet %

Shelley 1 0 0 56 8 10 1 1,4 74 98,6 Disney 132 0 1 474 9 14 133 21,1 497 78,9 Clooney 3 0 0 60 9 29 3 2,9 98 97,1 Heatley 2 0 2 42 14 15 4 5,4 71 94,6 Kesey 3 0 0 34 2 0 3 8,6 32 91,4 Marley 2 0 3 86 6 7 5 4,8 99 95,2 Rooney 1 0 1 90 12 10 2 1,8 112 98,2

priemer 6,6 93,4 Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Shelleyho: 56, Shelleym: 10, Shelleymu: 8,

Shelleyova: 1; Disneyho: 474, Disneyov: 110, Disneym: 14, Disneya: 13, Disneymu: 9, Disneyovej: 2, Disneyových: 2, Disneyova: 2, Disneyove: 2, Disneyom: 1, Disney-ovho: 1; Clooneyho: 60, Clooneym: 29, Clooneymu: 9, Clooneya: 2, Clooneyem (sic!): 1, Clooneyov 1; Heatleyho: 42, Heatleym: 15, Heatleymu: 14, Heatleyom: 2, Heatleya: 2; Keseyho: 34, Keseya: 3, Keseymu: 2; Marleyho: 83, Marleym: 7, Marle-ymu: 6, Marleyiho (sic!): 3, Marleyom: 3, Marleyových: 1, Marleya: 1; Rooneyho: 90, Rooneymu: 12, Rooneym: 10, Rooneyovia: 1, Rooneyom: 1, Rooneya: 1.

Johnny – Gretzky (pekný) Ak je hláskové zakončenie [i] súčasťou pôvodne adjektívnej koncovky,

vlastné meno sa formálne skloňuje ako prídavné meno; v tomto prípade je -i/-y gramatickou morfémou N. sg. a „deklinačný impulz“ vychádza z analógie so slovotvorným sufixom -ský, -sky: Rafalsk-i – Rafalsk-ého – Rafalsk-ému – Rafalsk-ým, Chomsk-y – Chomsk-ého – Chomsk-ému – Chomsk-ým (porov. slov. priezviská Beňovský, Budinský, Vážsky). Pri ohýbaní podľa typu Johnny sú koncové hlásky N. sg. súčasťou tvarotvorného základu a gramatická morfé-ma je nulová: Heatley-ø – Heatley-ho – Heatley-mu – Heatley-m, Woody-ø – Woody-ho – Woody-mu – Woody-m.

Martin Ološtiak

143

Interferencia je zapríčinená blízkosťou oboch deklinačných typov (adjek-tívne skloňovanie typu pekný a singulárové zámenné skloňovanie typu Škulté-ty), pričom v slovenčine z diachrónneho hľadiska môže dôjsť k pohybu pekný → Škultéty; porov. napr. Suhy, Púchy (antroponymá vzniknuté z adjektív su-chý, puchý): Suhyho, Suhyová, Púchyho, Púchyová. Pôvodná adjektívna forma sa oslabila (až stratila), čo sa prejavilo na zmenenej deklinácii.

Príklon k „škultétyovskému“ skloňovaniu možno celkom prirodzene pozo-rovať aj pri cudzích propriách s pôvodným slovanským sufixom -ský (v rôz-nych pravopisných modifikáciách). Adjektiválna demotivácia má vhodné pod-mienky na svoj rozvoj, keďže slovanské antroponymá boli vystavené adaptačnému „situ“ neslovanských, pôvodne preberajúcich jazykov (najmä nemčiny a angličtiny), čo sa prejavilo najmä na strate kvantity, prípadne na zmenenom pravopise.

Pri takýchto lexémach sa stretávame s deklinačnou neistotou, ktorá sa pre-javuje dvojakým spôsobom:

1) vo variantnosti na úrovni deklinačných typov: Gretzky vz. Johnny (Gret-zkého – Gretzkyho, Rusedským – Rusedskim);

2) vo variantnosti v rámci typu Gretzky, konkrétne v kolísaní vokalickej kvantity v relačných morfémach G./D./A. sg. (Gretzkého – Gretzkeho, Rused-skému – Rusedskemu).8 Tento jav možno hypoteticky vysvetliť tak, že istá časť používateľov jazyka pokladá dlhý vokál v relačných morfémach pri skloňovaní cudzích mien za atypický, „príliš“ slovenský prvok,9 napr: parafrázujúci výrok Wayna Gretzkyho, Radivojevič trénoval s Gretzkym. – prekabátil Eda [džova-novskiho] (televízia); Lemieux potešil Gretzkeho – najviac sa darilo obrancovi Edovi Jovanovskemu. Z tohto dôvodu sme v korpuse vyhľadávali trojaké tva-ry: Gretzky – Gretzkého (dlhé morfémy), Gretzky – Gretzkeho (krátke morfé-my), Johnny – Johnnyho.

Tabuľka 6. Konkurencia skloňovania podľa typov Gretzky a Johnny

typ Gretzky (dlhé morfémy)

typ Gretzky (krátke morfémy)

typ Johnny meno počet výskytov tvarov G. – I.

počet % počet % počet % Gretzky 297 231 77,8 42 14,1 24 8,1 Rusedski 57 45 78,9 5 8,8 7 12,3 Nowitzki 53 47 88,7 6 11,3 0 0 Bukowski 87 82 94,3 2 2,3 3 3,4 Jovanovski 21 18 85,7 3 14,3 0 0 Chomsky 91 87 95,6 1 1,1 3 3,3

8 O neutralizácii kvantity typu vážsky – vážskeho nemožno uvažovať, pretože vo všetkých lexé-mach je slabika pred formantom -sky krátka.

9 O analogickej rozkolísanosti sa zmieňuje J. Jacko (1996, s. 128) na príklade skloňovania mena vtedajšieho poľského prezidenta: Kwaśniewski – Kwaśniewského/Kwaśniewskeho.


David Duchovny 17 6 35,3 3 17,6 8 47,1 priemer 79,4 9,9 10,6 Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Gretzkého: 160, Gretzkému: 31, Gretzkým:

28, Gretzkom: 12, Gretzkeho: 34, Gretzkemu: 8; Gretzkym: 24; Rusedského: 27, Rusedskému: 11, Rusedským: 7, Rusedskom: 2; Rusedskeho: 4, Rusedskemu: 1; Rusedskim: 7; Nowitzkého: 33, Nowitzkému: 6, Nowitzkým: 5, Nowitzkom: 3; No-witzkeho: 5, Nowitzkemu: 1; Bukowského: 67, Bukowskému: 7, Bukowskom: 7, Bukowským: 1; Bukowskeho: 2; Bukowskim: 3; Jovanovského: 10, Jovanovskému: 5, Jovanovským: 3; Jovanovskeho: 2, Jovanovskemu: 1; Chomského: 75, Chomským: 7, Chomskému: 5; Chomskeho: 1; Chomskym: 3; Duchovného: 5, Duchovnému: 1; Duchovneho: 3; Duchovnym: 5, Duchovnyho: 3.

Z tabuľky vidno, že dominuje normatívne skloňovanie (dlhé morfémy typu Gretzky), zatiaľ čo ostatné dve možnosti sú zastúpené v priemere jednou desa-tinou výskytov. Pravda, pomer sa pri jednotlivých lexémach odlišuje. Na jednej strane možno spomenúť nulový výskyt tvarov typu Johnny pri menách Nowit-zki, Jovanovski, k čomu najmä pri druhom mene prispela aj malá frekvencia. Na druhej strane v jedinom mene Duchovny prevažuje zámenné skloňovanie pravdepodobne preto, aby sa používatelia vyhli tvarovej homonymii s adjektí-vom duchovný. Koniec koncov možno konštatovať, že v prípade ohýbania mien typu Gretzky v slovenčine nevznikajú zásadnejšie ťažkosti, hoci isté po-hyby a s tým spojenú neistotu a variantnosť pozorujeme.

Miernu neistotu pri ohýbaní adjektiválnych proprií potvrdzujú aj korpusové zistenia na materiáli poľských, resp. poľským pravopisom zapisovaných antro-poným s formantom -owski/-owsky. Aj v tejto skupine mien sa vyskytujú všet-ky tri možnosti: dlhé a krátke morfémy typu Gretzky a morfémy typu Johnny. V tvaroch G./A./D./L. a v privlastňovacích adjektívach dominuje normatívne skloňovanie s dlhými morfémami, v menšej miere sa možno stretnúť s používaním krátkych morfém a výnimočne so skloňovaním podľa typu John-ny. K najväčšej interferencii a vyrovnanosti na interdeklinačnej úrovni dochá-dza v inštrumentáli (pomer 47 : 45).

Tabuľka 7. Frekvencia tvarov adjektiválnych proprií s formantom -owski/-owsky

pekný dlhé morfémy krátke morfémy

Škultéty pád

tvar počet tvar počet tvar počet N. .*owsk[i/y] -i: 1920; -y: 59

G., A., privl. .*owského 560 .*owskeho 70 .*owsk[i/y]ho 2/0 D., L. .*owskému 49 .*owskemu 9 .*owsk[i/y]mu 0 I. .*owským 47 – .*owsk[i/y]m 41/4 Vysvetlivky: Tvar N. sg. je pre všetky tri typy rovnaký. V nepriamych pádoch ty-

pu Škultéty pomocou lomky uvádzame dva údaje: frekvenciu mien s jotou (-owski)

Martin Ološtiak

145

a s ypsilonom (-owsky). Údaj o frekvencii tvaru .*owského obsahuje okrem G. a A. aj homonymný tvar privlastňovacieho adjektíva.

Príklady: a) vrátane posledného komunistického premiéra Mieczysława Rakow-ského – mám veľmi rada Kieslowského filmy – inscenácia vzniká pod vedením inter-nacionálne pôsobiaceho režiséra poľského pôvodu Henryka Baranowského – všetky tieto klasické atribúty Bukowského próz musí čitateľ absolvovať aj pri čítaní jeho knihy Erekce Ejakulace Exhibice – prečo sa niektoré Milczanowským uvádzané údaje o pravdu iba „otierajú“ – o prvý bod sa postaral Ján Krošlák, ktorý si poradil s Bartolomejom Dabrowským – s Poliakom Korzeniowským vždy prehodí pár slov. b) rozhodne si nenechajte ujsť krátke filmy poľského režiséra Krzysztofa Kieslowskeho – neostalo len pri rezignáciách Klausa Landowskeho – prednáška o živote a diele populárneho beatnickeho autora Charlesa Bukowskeho – zostáva len dúfať, že sa Big Lebowskemu ujde viac uznaní Americkej filmovej akadémie – Pamätné medaily odo-vzdal J. Zebrowskemu a L. Chekirdovi – na poslušnosti sa najviac darilo mnohoná-sobnému Majstrovi Poľskej republiky Stanislavovi Dabrowskemu – Lionel Messi predstihol [lukasa podolskeho]. c) Podľa Wojnowskiho sa nemusí detroitské vedenie cítiť previnilo – galéria veľtrhu prezentuje práce Janusza Orbitowskiho – stretol sa tu s Ivanom Passerom, Václavom Havlom i Jerzym Skolimowskim – spolu s Krzysztofom Kieslowskim sa vytratil aj jeho dvorný hudobný skladateľ Zbigniew Preisner – v tejto súvislosti sa ponúka paralela s Charlesom Bukowskim – jej lídri v čele s exministrom zahraničných vecí Andrzejom Olechowskym.

3. Tendencie k nesklonnosti maskulín Neohybnosť patrí v slovenčine medzi najvýraznejšie ukazovatele perifér-

nosti cudzojazyčnej lexiky a reprezentuje jednu z charakteristík polysyntetic-kého typu jazyka (MSJ, 1966, s. 58). Nesklonnosť je vo všeobecnosti zapríči-nená prítomnosťou neadekvátnych (resp. neobvyklých) hlások, ktoré nekorešpondujú so zakončením, typickým pre príslušný deklinačný typ. Hovorí sa o lexémach, „pri ktorých pomer ich zakončenia a prirodzeného rodu nezod-povedá slovenskej deklinačnej sústave“ (Dvonč, 1981, s. 66).

V slovenčine existujú systémové predpoklady pre skloňovanie všetkých ty-pov maskulín (výnimkou sú české priezviská typu Martinů) a indeklinácia sa prejavuje len ako tendencia v konkurencii sklonných a nesklonných tvarov. Preto, na rozdiel od feminín, pri maskulínach neuvažujeme o nesklonnosti ako samostatnom „deklinačnom“ type, ale o tendencii neskloňovať určité typy mien za istých podmienok. Na základe skúmaného materiálu možno konkrétnejšie vyčleniť tieto faktory vplývajúce na sklonnosť/nesklonnosť maskulín.

1. Kompatibilita formálneho zakončenia prevzatej lexémy a slovenské-ho deklinačného systému. Neohybnosť cudzích maskulín je sporadická, čo súvisí s vysokým stupňom kompatibility formálneho zakončenia lexém so slovenským deklinačným systémom. Spomedzi 3932 jednokomponentových maskulín je vo výslovnosti zakončených na spoluhlásku 3090 (78,6 %)


a pravidelne sa skloňuje podľa typu John. Samohláskové zakončenie má 766 lexém (19,5 %), ktoré sa najčastejšie skloňujú podľa typu Johnny.

2. Stupeň prirodzenosti formálneho zakončenia lexémy. Formálne za-končenie, blokujúce ohýbateľnosť antroponymických maskulín, výslovne nea-dekvátna relačná morféma N. sg. teda prakticky neexistuje. Možno však na-mietnuť, že nie všetky typy formálneho zakončenia (spoluhlásky, samohlásky) sú pre komunikantov rovnako prirodzené. Z hľadiska prirodzenosti používate-lia slovenčiny vnímajú jednotlivé hlásky na absolútnom konci slova odstupňo-vane, porov.:

spoluhlásky John [džon], Brad [bred] o, a Angelo [endželo], Ezra [ezra]

i, í, e, é Tommy [tomi], Attlee [etlí], Dante [dante], Andre [andré]

ó Crashaw [krešó]

samohlásky

u, ú, á Keanu [kianu], Lou [lú], Kaká [kaká]

Medzi najmenej prirodzené zakončenia v skupine maskulín patrí samohlá-

ska -u, čo sa odráža v nejednotnom skloňovaní takto zakončených lexém. V MSJ (s. 125) sa spomínajú dve skupiny mien: 1) turecké, grécke, rumunské a albánske mená: -u pri skloňovaní vypadáva, správa sa teda ako koncovka N. sg.: Lupesc-u – Lupesc-a, Dumitresc-u – Dumitresc-a; 2) ostatné mená (okrem u zakončené aj na ú, ó, ı, ou, au): Nehru – Nehrua, Varjú – Varjúa. Okrem toho sa neprirodzenosť koncového -u prejavuje v skloňovaní podľa typu John-ny/Škultéty, resp. aj v podobe nesklonnosti, porov.:

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Lou Reeda: 23, Loua Reeda: 8, Lou Ree-dom: 7, Lou Reedovi: 4, Louovi Reedovi: 1; Keanu Reevesom: 25, Keanu Reevesa: 15, Keanom Reevesom: 2, Keanu Reevesovi: 2, Keanuom Reevesom: 1; Sakua Koi-vua: 9, Saku Koivuom: 3, Saka Koiva: 3, Sakuom Koivuom: 3, Saku Koiva: 3, Saka Koivuho: 2, Sakom Koivom: 2, Sakuovi Koivuovi: 1, Saka Koivua: 1, Sakku Koiva: 1, Saku Koivua: 1, Sako Koivu: 1, Saka Koivu: 1, Saku Koivom: 1, Sakovi Koivovi: 1; Lizarazua: 14, Lizarazuho: 11, Lizarazuom: 6, Lizarazum: 1, Lizarazuove: 1, Liza-raza: 1; Adyho Hajdu: 11, Adym Hajdu: 4, Adymu Hajdu: 1; Adrian Mutu: Mutua: 13, Mutuovi: 6, Mutuho: 5, Mutuom: 4.

Príklady: v telefóne sa ozve Guruho charakteristický, nečakane hlboký hlas – rovnaké gesto [frensisa obikvelu] (Francis Obikwelu) – Spod závoja sa na Gurua usmieva Teo – Zverenci holandského trénera Franka Rijkaarda vyhrali hlavičkou jeho krajana Philipa Cocua – Okrem kariet môžu byť problémom pre Van Bastena pri tvorení zostavy aj zranenia obrancu Johnnyho Heitingu a stredopoliara Phillipa Cocuho.

Podobne neprirodzene sa v koncových pozíciách pociťuje dlhé -á, čoho vý-sledkom je variantnosť na osi John / neskl. V písaných komunikátoch prevláda-

klesajúc

a miera priro-

dzen

osti formálne

ho

zako

nčen

ia

Martin Ološtiak

147

jú nesklonné tvary: Brazília gólom Kaká štvrť hodinu pred koncom tesne zdola-la Peru – Brazílska výmena Ronalda za Kaká by vôbec nebola zlá.

3. Štruktúrny typ propria. V súbore zo SKMS sa skloňujú všetky jedno-komponentové maskulína (3932). Nesklonnosť v podobe kolísania medzi typ-mi John / neskl., Johnny / neskl. sa vyskytuje len v dvoj- a viackomponento-vých štruktúrach. V dvojkomponentových štruktúrach (RM+P) sa nemusia skloňovať rodné mená (menej často priezviská) zakončené na predné samohlá-sky e, é, i, í:

Príklady z printových a elektronických médií: zdolal Andy Roddicka – po boku Tommyho Lee – spolu so Stanom Lee – na vypredanom štadióne Giuseppe Meazzu v Miláne – zverenci Jose Mourinha zdolali domáci Everton 1:0 – Na prekrásnom novom štadióne José Alvalada v Lisabone – pri zranení hráča Wiganu Lee McCullo-cha – začal sa predávať šiesty diel o malom čarodejníkovi Harry Potterovi – Podľa politológia Imre Kovácha na bohatých ľudia stále hľadia podozrievavo – Za festiva-lom [Woodstock] sa skrýva príbeh štyroch mladých Američanov – Johna Robertsa, Joela Rosenmana, Michaela Langa a Artie Kornfielda – [Dwyane Wade] dostal podporu vo veteránovi Gary Paytonovi z Bostonu – Úspešného kouča Larry Browna vystriedal Flip Saunders – vedenie FC Chelsea ponúklo Jose Mourinhovi predĺženie zmluvy o 3 roky – okolo sveta s Jackie Chanom – Mintál stráca v súťaži o Zlatú ko-pačku na Francúza Thierry Henryho tri góly a 6 bodov – Cena Imre Madácha za pôvodné dielo v maďarskom jazyku – pred izraelským premiérom Ehudom Olmertom vtipkoval o prezidentovi Moše Kacavovi – účasť amerického veterána [andré agasi-ho] na Australian Open je ohrozená – prihrávka [roké žuniora] (Roque Jr.) – D. Hrbatý prehral s 12. nasadeným [endi rodikom] – s britským premiérom [toni blé-rom] – hľadal spoluhráča [simona gaňé].

Ak však tieto mená stoja samostatne, väčšinou sa skloňujú, porov.: O Cozzym bo-lo pár dní pred tragédiou počuť na albume Yngwie Malmsteena.

Pre rozkolísanosť na osi sklonnosť – nesklonnosť je príznačné, že sa s ňou možno stretnúť aj na ploche jedného článku, ba dokonca v jednej vete (novinár sa pri písaní zrejme rozhoduje spontánne): V hlasovaní Asociácie profesionálnych futbalistov uspel v konkurencii Andy Johnsona z Crystal Palace a obhajcu prvenstva Thierryho Hen-ryho z Arsenalu … Terry je prvý Angličan od roku 2001 po Teddy Sheringhamovi.

V súhlase s viacerými autormi (Dvonč, 1979, s. 236; tam aj ďalšia literatú-ra) pokladáme za chybné neskloňovať tie mená, ktoré na to majú systémové predpoklady (zakončenie na spoluhlásku a z toho vyplývajúce skloňovanie podľa typu John):

Príklady: medzi Vince Neilom; s novým frontmanom Sean McCabeom – v roku 2003 sa zoznámila s otcom svojho dieťaťa hudobníkom Chris Martinom – Biely dom, vedený prezidentom Dwight D. Eisenhowerom, to znášal veľmi ťažko – F. Lampard dokázal v predĺžení odpovedať na strieborný gól portugalského Rui Costu – problémy spôsobené americkými republikánmi na čele s George Bushom – súd jej zakázal pri-bližovať sa k domu jej bývalého milenca, elegána George Clooneyho – Prvá misia George Washingtona spočívala v tom, že …


V trojkomponentových štruktúrach (RM + SM + P) sa prejavuje tendencia neskloňovať prostredné komponenty najmä v tých prípadoch, ak sú zakončené na samohlásky a ak sa rovnako skloňuje jeden z ďalších komponentov: Luiz Felipe Scolari, David Lee Roth. Nesklonnosť tu môže prameniť z toho, že gramatický aparát na strednom komponente sa považuje za redundantný, keďže príslušný pád je signalizovaný aj zľava (rodným menom), aj sprava (priezvis-kom). Takýmto spôsobom sa môže prejaviť jazyková ekonómia bez narušenia jednoznačnosti komunikovaného kódu. Aj keď vzhľadom na malý počet nájde-ných tvarov nemožno vyvodzovať jednoznačné závery, tendencia k nesklon-nosti je zrejmá aj z čiastkovej vzorky, na základe ktorej sa stredné komponenty zakončené na i, í vo vybratých troch menách neskloňujú v 78 % výskytov:

Tabuľka 8. Skloňovanie stredného komponentu v modeli X + Johnny + X

sklonné tvary stredného mena nesklonné tvary stredného mena meno počet percentá počet percentá

Tommy Lee Jones 2 11,1 16 88,9

Luiz Felippe Scolari 2 22,2 7 77,8

Jerry Lee Lewis 3 33,3 6 66,7

priemer 22,2 77,8

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Luiza Felipe Scolariho: 6, Luizovi Felipe-

mu Scolarimu: 1, Luiza Felipeho Scolariho: 1, Luiza Felipa Scolariho: 1, Luizovi Felipe Scolarimu: 1; Jerryho Lee Lewisa: 3, Jerry Lee Lewisa: 2, Jerrym Leeom Lewisom: 2, Jerrym Lee Lewisom: 1, Jerryho Leeho Lewisa: 1; Tommyho Lee Jone-sa: 6, Tommy Lee Jonesom: 6, Tommym Lee Jonesom: 3, Tommym Leeom Jonesom: 1, Tommy Lee Jonesa: 1, Tommyho Leeho Jonesa: 1.

Príklady: na ázijskom turnaji patril [Ronaldinho] k najlepším brazílskym hráčom trénera Luiza Felipeho Scolariho – Figo sa vráti do reprezentácie a bude k dispozícii trénerovi Felipe Scolarimu – má pevné miesto v kádri [lujza felipe skolariho] – zastal sa [lujza felipe skolariho] – tak prezývajú [lujsa felipe skolariho] – Carl Perkins s klaviristom Jerrym Lee Lewisom nahral známu pieseň Matchbox – narodeniny amerického rokenrolového hudobníka Jerryho Lee Lewisa – [Bridges] si zahral klad-nú rolu proti psychopatickému Tommymu Lee Jonesovi – namiesto Willa Smitha a Tommyho Leeho Jonesa s vesmírnymi návštevníkmi súperí Barry Bostwick

Ak je prostredný komponent zakončený na spoluhlásku, k nesklonnosti ne-dochádza, pretože sa realizuje optimálne motivované skloňovanie podľa typu John: Martin Luther King (počet sklonných tvarov: 74; počet nesklonných tvarov: 0), Arthur Conan Doyle (14/0), George Gordon Byron (6/0), Edgar Allan Poe (48/0).

Jednotlivé tvary s počtom výskytov: Martina Luthera Kinga: 64, Martinom Lut-herom Kingom: 6, Martinovi Lutherovi Kingovi: 4; Arthura Conana Doyla: 11, Ar-thur Conan Doylea (sic!): 1, Arthurom Conanom Doylom: 1, Arthura Conana Doylea: 1; Georga Gordona Byrona: 3, Georgea Gordona Byrona: 1, Georgovi Gordonovi

Martin Ološtiak

149

Byronovi: 1, Georgeovi Gordonovi Byronovi: 1; Edgara Allana Poea: 30, Edgara Allana Poa: 11, Edgarovi Allanovi Poeovi: 5, Edgara Allan Poe: 1, Edgara Allan Poea: 1.

4. Príslušnosť do antroponymickej podtriedy (designácia). Ak abstrahu-jeme od potreby identifikácie osôb v okruhu pokrvného príbuzenstva a v neoficiálnej komunikácii (tu ako dôležitejší funkčný člen funguje rodné meno), v súčasných európskych pomenúvacích modeloch s prevahou dvoj-, resp. trojmenných antroponymických sústav v oficiálnych komunikačných situáciách identifikačno-diferenciačnú funkciu dominantne plní priezvisko. Tomu sa v dvojmennej sústave prispôsobila aj hierarchická prestavba funk-čných členov A + b → a + B (a/A – rodné meno, b – prídomok, B – priezvisko; veľkým písmenom sa vyjadruje hierarchická dominantnosť) – Blanár (1996, s. 74). Priezvisko sa teda v rámci oficiálnych viackomponentových štruktúr vyznačuje väčšou referenčnou a jazykovou prominentnosťou než rodné me-no.10 Preto sa naň kladú väčšie nároky aj zo strany gramatického systému slo-venčiny, ktorý „velí“ takéto jednotky ohýbať, keďže skloňovaním sa zabezpe-čuje bezpríznakové zapojenie do kontextu.

Viackomponentové proprium z referenčného hľadiska označuje, identifiku-je a diferencuje jeden onymický objekt; do popredia sa dostáva gramatické stvárnenie viacčlenného propria ako celku, ktoré sa v podobe adekvátnych relačných morfém vyjadruje zväčša na poslednom komponente, ktorým je priezvisko (je zrejmé, že uvažujeme v intenciách menosledu rodné meno + priezvisko, ktorý je v spisovnej slovenčine bezpríznakový). Na nepriezviská (rodné mená, prídomky, prezývky) ako referenčne menej prominentné funkčné členy sa v komunikácii kladú menšie požiadavky, čo môže spôsobiť ich morfo-logickú amorfnosť, nesklonnosť. Z tohto dôvodu sa v rámci viackomponento-vých štruktúr tendencia k nesklonnosti prejavuje silnejšie v skupine rodných mien než v skupine priezvisk. V tejto súvislosti sa konštatuje, že deklinačná nadbytočnosť nefinálových komponentov sa aktualizuje najmä v tých prípa-doch, keď funkčné členy patria k rovnakému skloňovaciemu typu (Blanár, 1947).11 Pravda, toto platí najmä pre skloňovací typ Škultéty/Johnny, ktorého prednovokalické zakončenie je menej prirodzené než spoluhláskové zakonče-nie typu John/syn (porov. poznámku o stupni prirodzenosti formálneho zakon-čenia). Na overenie citovaného tvrdenia, resp. predpokladu sme porovnali deklináciu prvých komponentov v dvoch skupinách dvojmenných antroponým s cieľom zistiť, v ktorom type prevláda nesklonnosť prvého komponentu.

10 „Hierarchicky základný člen (priezvisko) je rozhodujúcim prvkom pri vyjadrení príbuzenské-

ho vzťahu i identifikácie.“ (Blanár, 1996, s. 74). 11 Podobne sa argumentuje v PSP (1953, s. 79): „Ak sa cudzie mužské meno líši svojím zakon-

čením od domácich podstatných mien, necháva sa nesklonné, najmä ak sa skloňuje priezvisko, ku ktorému patrí“ s príkladmi André Stil – André Stila, Endre Gellért – Endré Gellerta a i.


V prvej skupine {Johnny + Johnny} funkčné členy patria do rovnakého dekli-načného typu; v druhej skupine sa skloňujú podľa rozličných typov {Johnny + John}.

Tabuľka 9. Skloňovanie prvého komponentu v modeli Johnny + Johnny

sklonné tvary RM nesklonné tvary RM meno počet percentá počet percentá

Andre Agassi [andré egesi] 67 53,2 59 46,8

Tony Amonte [toni emonti] 13 81 3 19

Freddie Mercury [fredi merkuri] 36 87,8 5 12,2

Thierry Henry [ťieri ánri] 27 75 9 25

Eddie Murphy [edi márfi] 46 75,4 15 24,6

priemer 38 74,5 % 15 25,5 %

Tabuľka 10. Skloňovanie prvého komponentu v modeli Johnny + John

sklonné tvary RM nesklonné tvary RM meno počet percentá počet percentá

Woody Allen [vúdi elen] 240 88,6 31 11,4

Tony Blair [toni blér] 713 93,1 53 6,9

Scottie Pippen [skoti pipen] 32 84,2 6 15,8

Ozzy Osbourne [ozi ozborn] 31 86,1 5 13,9

Stevie Wonder [stivi vonder] 53 81,5 12 18,5

priemer 188 86,7 % 20 13,3 %

Údaje v tabuľkách naznačujú, že indeklinačné tendencie sa naozaj silnejšie

prejavujú v modeli {Johnny + Johnny} než v spojení s priezviskom skloňujú-cim sa podľa typu John {model Johnny + John} – pomer 25,5 % : 13,3 %. Opakujeme: je to možné preto, že modelová jednotka RM + P funguje ako celok a prominentnejší funkčný člen (priezvisko) môže plniť funkciu „ho-vorcu“ a morfologicky vystupovať za celú viackomponentovú štruktúru.

5. Jednoslabičnosť. L. Dvonč konštatuje, že „zo slov na -a je pre svoju jednoslabičnosť nesklonné meno Ra“ (1981, s. 67). Pokúsime sa detailnejšie pouvažovať, ako jednoslabičnosť ovplyvňuje indeklinačné tendencie. Meno Ra možno teoreticky skloňovať podľa typu hrdina (G. sg. Ru), avšak takéto ohý-banie sa nevyskytuje. Podľa našej mienky za nesklonnosťou stojí identifikačná potencia označujúcej stránky onymického znaku, ktorá je pri jednoslabičnom mene Ra s dvojfonémovou štruktúrou CV značne obmedzená. Toto meno sa končí na samohlásku a, ktorá by pri potenciálnom ohýbaní fungovala ako gra-matická morféma. Pri takejto flexii by došlo k obmene polovice jazykového znaku, čiže na denotáciu by zostalo zvyšných 50 % v zastúpení tvarotvorného základu s podobou jedinej hlásky r, čo by pre bezporuchový kódový prenos

Martin Ološtiak

151

nemuselo byť postačujúce. V komunikácii sa táto dilema rieši v prospech ne-sklonnosti za asistencie syntakticky podradeného apelatíva: od boha Ra (Dvonč, 1981). Ohýbanie podradeného apelatíva ako kompenzáciu nesklonnos-ti propria odporúčajú napr. PSP (1931, s. 60), Orlovský – Arany (1947, s. 167), Letz (1950, s. 283).

Odlišná je situácia v prípade rodného mena Guy (franc. [gü] / [gi]; angl. [gáj]). Vo francúzskom variante sa lexéma končí na ü, resp. na transfonemova-né i, ktoré zostáva aj pri potenciálnom skloňovaní podľa typu Johnny: Guyho [güho / giho]. Tieto tvary však pôsobia neprirodzene a v praxi sa nevyskytujú, preto sa neskloňujú najmä v modeli RM + P. Okrem toho, že mená Guy [gi] a Ra spája otvorená monosylabickosť (zakončenie na samohlásku, ktoré nie je pre mužské mená typické), odlišujú sa v tom, že pri potenciálnom skloňovaní mena Guy by nedošlo k 50-percentnej obmene onymického znaku, pretože k základnej nominatívnej fonematickej štruktúre CV, ktorá predstavuje tvaro-tvorný základ, by sa relačné morfémy typu Johnny pripojili aglutinačne.12 Po-dobné indeklinačné tendencie sa vyskytujú aj v ďalších jednoslabičných lexé-mach; porov. nasledujúcu minisondu a príklady:

SNK: Guy de Maupassanta: 15, Guya de Maupassanta: 1; Guya Ritchieho: 37, Guyom Ritchiem: 17, Guy Ritchiem: 2, Guyom Ritchim: 1, Guyovi Ritchiemu: 1, Guya Ritchie: 1, Guy Ritchiemu: 1.

Internet: Guy de Maupassanta: asi 54, Guy de Maupassantovi: 1, Guy de Mau-passanta: 6, Guymu de Maupassantovi: 0, Guyho de Maupassanta: 0, Guy de Maupas-santom: 0, Guym de Maupassantom: 0; Guya Ritchieho: asi 809, Guy Ritchieho: asi 31, Guyovi Ritchiemu: asi 28, Guy Ritchiemu: 9, Guyom Ritchiem: asi 1130, Guy Ritchiem: asi 11.

Príklady: v pästnom súboji s brankárom Edmonton Oilers Ty Conklinom – Tím USA sa bude spoliehať na najmä vychádzajúcu hviezdu Ty Conklina – skláňam sa pred umením nášho brankára Ty Conklina – dielo Číňana Timothyho Mo – Ostrovná kolónia (An Insular Possession) Timothyho Moa – impresionisticky ladená adaptácia poviedky Guy de Maupassanta – sú svojou štruktúrou bližšie psychologické novely Guy de Maupassanta – táto téma je čoraz častejšia v Severnej Amerike, ako nasved-čujú eseje Guy Corneaua z Quebecu – Nór Bard Elden zvíťazil pred svojím krajanom T. Eldenom a Francúzom Guyom – Rusedski v druhom kole narazí na Guya Forgeta – Britský atletický zväz zastavil činnosť guliarovi Guyovi Marshallovi za užívanie dopingu – vrátane ďalších medailistov z posledného šampionátu – Francúza Guya a Nóra Vika.

6. Ostatné okolnosti. Na nesklonnosť môžu mať vplyv aj ďalšie, extralin-gválne a onymické okolnosti. Napr. osobitnosť jazykového stvárnenia prízna-kových antroponymických tried – prezývok a pseudonymov, kde existuje ten-dencia viacslovné jednotky chápať ako celok a skloňovať len posledný

12 Pravda, v niektorých prípadoch sa pod vplyvom anglického variantu Guy [gáj] podľa typu

John skloňujú aj francúzske varianty.


komponent, napr. Buffalo Bill (vl. menom William Frederick Cody; známa postavička divokého západu); Little Richard (vl. menom Richard Wayne Pen-niman; amer. hudobník) – komponent little „malý“ sa chápe ako prívlastok, nie ako rodné meno; Marilyn Manson (vl. menom Brian Hugh Warner; extrava-gantný amer. hudobník) – nesklonnosť môže spôsobovať fakt, že Marilyn je ženské meno, ktorého nositeľom je muž; Taj Mahal (pseudonym dvoch ame-rických hudobníkov) – interferencia s pomenovaním indickej monumentálnej stavby, ktoré sa skloňuje ako celok (ohýba sa len posledný komponent).

Príklady: stránka Marilyn Mansona a všetko okolo jeho hudby – ktoré sprevá-dzali doteraz každé vystúpenie kontroverzného amerického rockera Marilyna Man-sona – Čo si myslíš o Marilyn Mansonovi? – svojou súčasnou produkciou si to na-mierila až niekam k Marilynovi Mansonovi – tri a pol roka chodila s Marilyn Mansonom – súd uzavrel proces s Marilynom Mansonom za sexuálne obťažovanie – skôr pohoda na spôsob Taj Mahala a podobných bluesmanov – bluesovo-soulový spev Taja Mahala je tou správnou bodkou na i –sklamaní odídu iba tí, čo by si chceli naliať kolaloku alebo podať ruku pravému Buffalovi Billovi – dala sa angažovať do westernovej show Buffalo Billa – necítim nostalgiu ani pri Chuckovi Berrym a Little Richardovi – v decembri 1964 sa dostáva Jimi Hendrix ku skupine Little Richarda.

Nesklonnosť cudzích maskulín v slovenčine je výslednicou spolupôsobenia uvedených faktorov: čím viac činiteľov pôsobí, tým väčšia je pravdepodobnosť neohybnosti lexémy (porov. aj nasledujúcu schému). Tendencie k nesklonnosti maskulín sa najviac prejavujú v prípadoch, ak sú splnené tieto podmienky: Andre Agassi – Andre Agassiho: [+samohláskové zakončenie, +rodné meno, +komponent viacslovného propria, +rovnako sa skloňuje priezvisko]; Guy de Maupassant – Guy de Maupassanta: [+samohláskové zakončenie, +jednoslabičnosť, +rodné meno, +komponent viacslovného propria, +skloňuje sa priezvisko]; Luiz Felipe Scolari – Luiza Felipe Scolariho: [+samohláskové zakončenie, +komponent viacslovného propria, +stredné meno, +rovnako sa skloňuje prvý/tretí komponent]; David Lee Roth – Davida Lee Rotha: [+samohláskové zakončenie, +jednoslabičnosť, +komponent viacslovného propria, +stredné meno].

4. Závery V štúdii sme sa pokúsili ukázať, ako možno využiť korpusové údaje pri

analýze fungovania cudzích proprií (konkrétne anglických antroponymických maskulín) v slovenčine. Nevyhnutnosť adaptácie cudzojazyčnej lexiky v pro-stredí preberajúceho jazyka sa potvrdzuje aj v skupine cudzojazyčnej onymie. Na morfologickej úrovni možno uvažovať o adaptácii v zmysle prehodnotenia morfologických kategórií (transmorfologizácia) – na úrovni rodu (transgende-rizácia), čísla (transnumerizácia) a pádu (transdeklinácia). Zamerali sme sa na tri čiastkové problémy. V prvej časti analyzujeme skloňovanie antroponým

Martin Ološtiak

153

zakončených na tzv. nemé -e. Tieto lexémy zaraďujeme do dvoch typov podľa toho, či sa pri skloňovaní tento grafematický segment ponecháva, vynecháva alebo dochádza k variantnosti (typy George a White). Nemé -e zároveň môže spôsobiť deklinačnú variantnosť (napr. Stallone, Zidane). Druhá časť sa sús-treďuje na problematiku tzv. interdeklinačných pohybov. Vyčleňujeme činitele vplývajúce na tento jazykový jav a analyzujeme jednotlivé typy interdeklinač-ných procesov (napr. John – Johnny, Johnny – Gretzky). Nakoniec, v tretej časti sa naša pozornosť sústreďuje na analýzu tendencií k nesklonnosti. Masku-línnu nesklonnosť ovplyvňujú najmä tieto faktory: kompatibilita formálneho zakončenia prevzatej lexémy a slovenského deklinačného systému; stupeň priro-dzenosti formálneho zakončenia lexémy; štruktúrny typ propria; príslušnosť do antroponymickej podtriedy (designácia); jednoslabičnosť; ostatné okolnosti.

Literatúra AJDUKOVIĆ, J.: Russisms in Serbo-Croatian Dictionaries. Principles of Adaptation.

Dictionary. Beograd: Foto futura 1997, s. 331. [Abstrakt.] Dostupné na: <http://www.ptt.yu/korisnici/j/o/joralbgd/ abstract.htm>.

BLANÁR, V.: Skloňovanie cudzích rodinných mien v spisovnej slovenčine. In: Slovo a tvar, 1947, roč. 1, s. 70 – 80.

BLANÁR, V.: Príspevok ku štúdiu slovenských osobných a pomiestnych mien v Maďarsku. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení nákladom Štátneho nakladateľstva 1950.

BLANÁR, V.: Zmeny spájateľnosti slova ako ukazovateľ lexikálnosémantických zmien. In: Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 3, s. 281 – 288.

BLANÁR, V.: Teória vlastného mena. (Status, organizácia a fungovanie v spoločen-skej komunikácii.) Bratislava: Veda 1996.

BLANÁR, V.: Morfologické kategórie vlastných mien. In: Jazykové kategórie v teórii a praxi. Zborník statí. Red. J. Kačala. Bratislava: Univerzita Komenského 2005, s. 21 – 52.

DVONČ, L.: Charlie – Charlieho, nie „Charliho“. In: Slovenská reč, 1965, roč. 30, č. 5, s. 313 – 314.

DVONČ, L.: Zo skloňovania francúzskych mien na -es a anglických a fran-cúzskych mien na -e. In: Slovenská reč, 1967, roč. 32, č. 3, s. 146 – 153.

DVONČ, L.: Cudzie podstatné mená s rozdielom medzi pravopisom a výslovnosťou z hľadiska skloňovania. In: Kultúra slova, 1978, roč. 12, č. 7, s. 241 – 246.

DVONČ, L.: Nesklonné cudzie mužské priezviská a rodné mená. In: Slovenská reč, 1979, roč. 44, č. 4, 231 – 237.

DVONČ, L.: Nesklonné slová v spisovnej slovenčine. In: Studia Academica Slovaca. 10. Red. Š. Ondruš. Bratislava: Alfa 1981, s. 63 – 85.

FILIPOVIĆ, R.: Research guidelines for Analysing Anglicisms in Serbo-Croatian. In: English in contact with other languages. Studies in honour of Broder Carstensen on the occasion of his 60th birthday. Eds. W. Viereck – W. D. Bald. Budapest: Akadémiai Kiádó 1986, s. 333 – 343.


FILIPOVIĆ, R.: Anglicizmi u hrvatskom ili srpskom jeziku: porijeklo – razvoj – značenije. Zagreb: Jugoslovenska akademija znanosti i umjetnosti – Školska knji-ga 1990.

FURDÍK, J.: Integračné procesy pri lexikálnych prevzatiach. In: Jazykovedný časopis, 1994, roč. 45, č. 2, s. 95 – 102.

JACKO, J.: Alexander Kwaśniewski – Alexandra Kwaśniewského. In: Slovenská reč, 1996, roč. 61, č. 2, s. 127 – 128.

JONES, D.: English pronouncing Dictionary. Eds. P. Roane, J. Hartman, J. Setter. Cambridge University Press 2003.

KRÁĽ, Á.: Preberanie cudzích slov do slovenčiny z hľadiska fonetiky a ortoepie. In: Studia Academica Slovaca. 7. Red. J. Mistrík. Bratislava: Alfa 1978, s. 201 – 215.

KUČERA, J. – ZEMAN, J.: Výslovnost a skloňování cizích osobních jmen v češtině. Anglická osobní jména. Hradec Králové: Gaudeamus 1998. 141 s.

LETZ, B.: Gramatika slovenského jazyka. Bratislava: Štátne nakladateľstvo 1950. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo SAV

1966. OLOŠTIAK, M.: Jazykový systém a cudzie antroponymá v slovenčine (na materiáli

anglických antroponým). In: Jazykovedný časopis, 2001, roč. 52, č. 2, s. 81 – 99. OLOŠTIAK, M.: Skloňovanie anglických osobných mien v slovenčine. In: Slovenská

reč, 2002, roč. 67, č. 4 – 5, s. 211 – 224. OLOŠTIAK, M.: Jazykovoštruktúrny a komunikačno-pragmatický status vlastného

mena (adaptácia anglických proprií v slovenčine). [Dizertačná práca.] Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2006.

OLOŠTIAK, M. – BILÁ, M. – TIMKOVÁ, R.: Slovník anglických vlastných mien v slovenčine. Bratislava: Kniha-spoločník 2006.

ORLOVSKÝ, J. – ARANY, A. L.: Gramatika jazyka slovenského. 2. vyd. Bratislava: Vedecké a umelecké nakladateľstvo Dr. J. Orlovského 1947.

PALKOVIČ, K.: Zmena gramatických kategórií pri prevzatých slovách. In: Slovenská reč, 1978, roč. 43, č. 5, s. 281 – 286.

PISÁRČIKOVÁ, M.: Skloňovanie anglického priezviska Rayleigh. In: Kultúra slova, 1988, roč. 22, č. 4, s. 113 – 114.

Pravidlá slovenského pravopisu. 3., uprav. a dopl. vyd. Bratislava: Veda 2000. Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Martin: Matica

slovenská 1931. Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným a gramatickým slovníkom. Bratislava:

Slovenská akadémia vied 1953 (1. vyd.), Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1967 (9., zrevid. vyd.), 1971 (11., zrevid. vyd.).

SEKVENT, K.: Ako používať francúzske vlastné mená v spisovnej slovenčine. Pre-šov: Náuka 2002.

SOKOLOVÁ, M.: Morfologická stránka vlastného mena. In: 12. slovenská onomas-tická konferencia a 6. seminár „Onomastika a škola“. Prešov 25. – 26. októbra 1995. Zborník referátov. Zost. M. Majtán a F. Ruščák. Prešov: PF UPJŠ Prešov a JÚĽŠ Bratislava 1996, s. 22 – 33.

WELLS, J. C.: Longman Pronunciation Dictionary. 1. Vyd. North Yorkshire, Long-man Group 1990.

155

Distribúcia koncoviek -mi, -ami v tvaroch maskulínnych substantív zakončených

na konsonantické skupiny

Agáta Karčová – Daniela Majchráková

1. Distribúcia koncoviek -mi, -ami v tvaroch maskulínnych substantív a jej spracovanie v jazykovednej literatúre Pre inštrumentál množného čísla substantív sú typické relačné morfémy -

mi, -ami, prípadne -iami. Vymedzenie pravidiel, ktoré koncovky sú v konkrét-nych tvaroch správne, nie je najmä pre mužské substantíva jednoznačné. V ich prípade sa často stretávame s používaním obidvoch koncoviek -mi, -ami v rámci jedného tvaru, čiže s variantnosťou alebo rozkolísanosťou.

Pre bežných používateľov jazyka sa rozdiely medzi variantnými a inva-riantnými koncovkami najmä vzhľadom na nejasnosť pravidiel môžu stierať. Nejednotné používanie koncoviek -mi, -ami svedčí o tom, že používateľ jazyka sa pri ich rozlíšení často riadi len vlastným jazykovým cítením. V súvislosti s variantnosťou sa nám naskytá otázka týkajúca sa dynamickosti normy, a to problematiky progresívnych, prenikajúcich prvkov v jazyku a na druhej strane prvkov ustupujúcich (porov. Dvonč, 1984). Rozdiel medzi variantmi sa pritom najviac prejavuje v oblasti používania jazyka – konkrétne výskyty môžu byť dokladom preferovania alebo naopak vytláčania istej variantnej koncovky v rámci jedného tvaru.

V príspevku sa zameriame na problematiku variantnosti a invariantnosti používania pádových koncoviek -mi a -ami v inštrumentáli plurálu substantív mužského rodu zakončených na spoluhláskovú skupinu, konkrétne na spolu-hláskové skupiny -nd, -nt, -rd, -rt, -kt, -st a iné spoluhláskové skupiny typu CC, skupiny tvorené kombináciou sonóry a iného konsonantu (CsC) a na kombiná-ciu mC. Cieľom je overiť platnosť pravidla, podľa ktorého v substantívach mužského rodu je primárnou koncovka -mi.

V stručnosti načrtneme doterajšie prístupy k tejto téme a zhrnieme základné pravidlá používania daných relačných morfém, ktoré boli definované v dostup-nej literatúre. Pre úplnosť zahrnieme do opisu pravidiel aj substantíva mužské-ho rodu vzoru hrdina, ktoré sú zakončené na samohlásku a síce okrajovo, ale v podstate tiež poukazujú na rozkolísané používanie koncoviek -mi a -ami. Rôznym spôsobom definované pravidlá porovnáme a vyvodíme z nich vše-

Distribúcia koncoviek -mi, -ami v tvaroch... 156

obecné závery. V ďalšej časti príspevku sa zameriame na opis používania kon-coviek -mi, -ami pri životných i neživotných substantívach mužského rodu po spoluhláskových skupinách, pričom tieto opisy podložíme prehľadom reálnych výskytov používania slov s uvedenými koncovkami. Frekvenčné hodnoty vý-skytov sme zisťovali v Slovenskom národnom korpuse a na internete. Osobitnú pozornosť budeme venovať tým tvarom, ktoré sú v písaných textoch frekven-tované, ale v kodifikačných príručkách ani v čiastkových štúdiách sa nepripúš-ťajú ani ako varianty. V závere zhrnieme výsledky nášho pozorovania a pokú-sime sa ich porovnať s doteraz formulovanými pravidlami používania koncoviek -mi, -ami pri maskulínnych substantívach.

V akademickej Morfológii slovenského jazyka (1966, s. 84 – 101; ďalej MSJ) je zachytených niekoľko pravidiel používania daných relačných morfém v mužských substantívach.

1. Pádová koncovka –mi sa vo všeobecnosti používa v substantívach podľa vzoru chlap, dub, stroj, ktoré sa končia na spoluhlásku (okrem m), napr.: pre-kladateľ – prekladateľmi, batoh – batohmi, zdroj – zdrojmi. Pri tomto pravidle sa uvádza, že niektoré z týchto slov majú aj koncovku -ami, napr.: tramp – trampmi/trampami, lump – lumpmi/lumpami, labanc – labancmi/labancami, ale nie sú uvedené žiadne príčiny tejto variantnosti a ani nie je užšie špecifiko-vaná konkrétna skupina slov, kde sa takáto variantnosť pripúšťa. Ďalej sa kon-covka –mi používa vtedy, keď sa kmeň podstatných mien končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky, napr.: asistent – asistentmi, chirurg – chirur-gmi. Pri substantívach s deklináciou podľa vzoru hrdina je v inštrumentáli plurálu koncovka –mi pri cudzích slovách zakončených na -ta s predchádzajúcou samo-hláskou, napr. proféta – profétmi, poetmi, husitmi, glagolitmi, táboritmi, banditmi (ale tatami, mešťanostami). Tvary I pl. predsedmi, hrdinmi a pod. sú podľa MSJ nespisovné.

2. Pádová koncovka -ami je v podstatných menách vzoru chlap a dub, kto-rých kmeň sa končí na spoluhlásku -m, napr.: agronóm – agronómami, pri slovách s pohyblivými samohláskami e, o, i, napr.: poslanec – poslancami, obor – obrami, synáčik – synáčkami (synáčikmi), chrbát – chrbtami, pri sub-stantívach na -o, napr.: otecko – oteckami, dedo – dedami, zajko (N, A pl. za-jky) – zajkami, pri cudzích podstatných menách na -ius a v prípade vzoru dub aj -eus, napr.: génius – géniami, nuncius – nunciami, nónius – nóniami, a pri niektorých slovách (podľa vzorov chlap, dub, stroj), ktorých kmeň sa končí na skupinu dvoch šumových spoluhlások, napr.: hosť – hosťami, tesť – tesťami, Kopt – Koptami, plášť – plášťami. A nakoniec sa koncovka -ami používa v niektorých substantívach vzoru dub, ktoré sú súčasťou ustálených spojení, pri pomnožných podstatných menách a pri slovách, ktoré sa častejšie používajú v pluráli, napr.: pomery – pomerami, schody – schodami, fúzy – fúzami (aj fúzmi),


157

rohy – rohami (rohmi), parohy – parohami, úroky – úrokami (úrokmi), čary – čarami, orechy – orechami, zuby – zubami.

Otázke koncoviek -mi, -ami sa venovalo aj viacero autorov v časopise Kul-túra slova.

Podľa M. Pisárčikovej (1995) sa koncovka -ami uplatňuje len vtedy, keď sa kmeň končí na hlásku alebo skupinu hlások, s ktorou sa základná koncovka -mi nedá vo výslovnosti ľahko uplatniť. Za takéto hlásky považuje spoluhlásku m, napr.: stromami, moslimami, prípadne dve šumové spoluhlásky, napr.: prstami, plášťami. Napokon sa koncovka -ami používa pri slovách s pohyblivými sa-mohláskami, napr.: svedok – svedkami, kŕdeľ – kŕdľami. Podľa autorky vo všetkých ostatných prípadoch je relevantná koncovka -mi, napr.: dokumentmi, princípmi, policajtmi.

V príspevku J. Horeckého (1996) sa uvádza, že pri podstatných menách za-končených v nominatíve na jednu spoluhlásku má byť použitý variant s koncovkou -mi, napr.: chlapmi, vojakmi. Výnimkou sú substantíva so zakon-čením koreňovej morfémy na fonému m, pri ktorých je koncovka -ami, napr.: dom – domami. Po skupine spoluhlások býva relačná morféma -ami, napr.: chlapcami, sviatkami. Neplatí to o skupinách spoluhlások -nd, -nt, -rd, -rt, -kt, kde je správne použiť koncovku -mi, napr.: ašpirantmi, lordmi, jogurtmi. Po skupine -st sú prípustné obidve podoby, hoci podľa autora prevažuje skôr kon-covka -ami.

Pravidlá pre sporné prípady používania týchto koncoviek sa pokúšal formu-lovať aj L. Navrátil (2002). Morfológiu slovenského jazyka (1966) spresňuje v tom, že ako osobitnú skupinu vyčleňuje substantíva mužského rodu zakonče-né na spoluhláskové skupiny -nt, -nd, -rd, -rt a -kt, v ktorých za správnu pova-žuje iba koncovku -mi. Používanie primárnej podoby -mi a variantu -ami pova-žuje autor v súčasnosti za vcelku ustálené a vzťah týchto koncoviek má podľa neho v zásade charakter komplementárnej distribúcie, čiže v istých prípadoch je vždy -mi, v iných zasa -ami. Hranica medzi nimi nie je však úplne presná a nepriepustná, takže sú tu aj niektoré slová s dvojtvarmi, ktoré sú rovnocenné. Ide najmä o slová zakončené na spoluhláskovú skupinu -st, napr.: most – mos-tmi/mostami, prst – prstmi/prstami, piest – piestmi/piestami, test – tes-tmi/testami, trest – trestmi/trestami atď. Podľa autora sa zdá, že v týchto prípa-doch v bežnej jazykovej praxi prevažuje podoba s koncovkou -ami. Ďalšie doplnenie sme zaznamenali pri tej časti pravidiel, pri ktorých sa hovorí o sub-stantívach s pohyblivou samohláskou; autor pridal k už vymenovaným pohyb-livým samohláskam aj dvojhlásku -ie-, napr.: koniec – koncami, hrniec – hrn-cami.

Podrobné informácie o používaní koncoviek -mi a -ami sú uvedené v publikácii Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami (Soko-lová a kol., 2005). Podľa autoriek je pre morfu -mi relevantný nepohyblivý


vokál a jeden konsonant C (okrem m), kombinácie sonóry a iného konsonantu CsC (okrem mC, napr. mužmi) a zo spoluhláskových skupín CC sú to skupiny: -st, -št, -zd, -žd, -žď, -kt, -pt, -sk, -sg, -bt, -x (-ks). Pre morfu -ami je relevantný pohyblivý vokál pred jednou spoluhláskou V/φC (otcami), spoluhláska m (ekonómami), kombinácie mC (vampami), CsCs (borščami) a N sg. -o (dedami).

V príspevku overujeme jednotlivé konštatovania, pričom vychádzame z konkrétnych výskytov daných koncoviek v reálnych textoch.

Prvá fáza našej práce spočívala v tom, že sme z Krátkeho slovníka sloven-ského jazyka (2003; ďalej KSSJ) vygenerovali všetky substantíva mužského rodu, ktoré sa končili na dve a viac spoluhlások. Predpokladali sme, že bežní používatelia jazyka zakončenia -mi a -ami v prípadoch týchto tvarov nepouží-vajú jednotne. Konkrétne doklady o ich použití sme doložili frekvenčnými hodnotami zo Slovenského národného korpusu (verzia prim-2.1-snk-all), z webovej stránky Google a programu na vyhľadávanie Morfeo. V príspevku rozpracúvame jednotlivé skupiny slov podľa zakončenia {-nt, -nd, -rd, -kt, -st atď.} a tie ďalej rozdeľujeme do podskupín osobných, zvieracích a neživotných substantív. Pri jednotlivých podskupinách uvádzame podrobné tabuľky výsky-tov jednotlivých tvarov rozdelených podľa uvedených spoluhláskových skupín.

2. Distribúcia koncoviek -mi, -ami v jednotlivých konsonantických skupinách

2.1 Skupina -nd

Tabuľka 1. Spoluhlásková skupina -nd (Z – životné substantívum). Substant. SNK Google Morfeo fond 263/89 409/402 1765/872 forhend 2/0 1/7 1/1 nímand (Z) 2/1 3/2 3/3 trend 280/50 618/438 1917/754

vagabund (Z) 8/2 21/31 13/27 víkend 6/5 44/29 51/59

Osobné životné podstatné mená končiace na spoluhláskovú skupinu -nd va-

gabund a nímand sa nevyskytujú v písaných textoch často a v texte ich vníma-me ako príznakové, silne expresívne, v prípade slova nímand si silne uvedomu-jeme aj cudzí pôvod tohto slova.

V tvare inštrumentálu plurálu slova nímand sa viac vyskytuje koncovka -mi ako koncovka -ami, v prípade slova vagabund prevažuje tvar s koncovkou -ami.

Neživotné substantíva zakončené na -nd sa v inštrumentáli plurálu častejšie vyskytujú s koncovkou -mi ako s koncovkou -ami – jednoznačná je táto prefe-


159

rencia pri jednoslabičných slovách fond a trend, kolísavá pri viacslabičných slovách forhend a víkend. Vo všetkých prípadoch ide o cudzie slová.

2.2 Skupina -nt

Tabuľka 2. Spoluhlásková skupina -nt (A – zvieracie substantívum, N – neži-votné substantívum, Z – životné substantívum).

Substant. SNK Google Morfeo abiturient (Z) 2/0 2/0 2/0 abonent (Z) 5/2 22/21 9/15 absolvent (Z) 139/11 496/244 891/361 abstinent (Z) 9/0 42/9 22/8 agent (Z) 238/23 375/275 1015/376 akcent 11/4 61/48 49/27 argument 745/157 613/211 2089/19038 asistent (Z) 175/14 272/168 1483623 ašpirant (Z) 32/5 79/37 76/31 bažant (A) 9/1 21/14 28/14 briliant 53/3 116/34 180/27 cent 7/5 37/114 78/138

debutant (Z) 16/0 33/5 20/10 delikvent (Z) 23/0 34/19 24/20 demonštrant (Z) 183/18 113/71 483/519 determinant 11/4 91/67 56/23 dezodorant 5/1 17/1 9/2 diamant 253/38 218/228 801/383 diletant (Z) 7/1 37/12 79/6 dirigent (Z) 29/4 113/34 218/43 diverzant (Z) 4/0 5/1 0/2 docent (Z) 10/1 108/20 71/10 dokument 581/94 709/706 4515/2185 ekvivalent 59/5 138/94 280/113 element 75/16 476/526 422/576

emigrant (Z) 81/5 167/56 166/84 evakuant (Z) 3/1 7/1 5/1 expedient (Z) 2/0 2/0 1/0 experiment 87/22 233/316 391/295

exponent (Z/N) 16/1 46/27 15/17 exprezident (Z) 2/0 5/0 14/0 exulant (Z) 9/0 23/2 16/1 fabrikant (Z) 2/0 2/0 5/0 ferment 2/0 3/4 3/2

figurant (Z) 5/3 33/16 15/6 forint 5/4 16/16 10/12 fragment 74/14 133/138 232/156

frekventant (Z) 16/1 109/7 84/5 front 19/12 21/93 8/129


Substant. SNK Google Morfeo fundament 4/0 38/28 40/26 garant 89/4 388/100 813/66

gigant (Z/N) 27/6 171/36 163/39 gratulant (Z) 64/6 141/33 125/25 horizont 5/4 58/41 35/32 hyacint 7/1 14/4 11/3 hydrant 3/0 38/14 18/11

ignorant (Z) 5/1 23/7 13/4 incident 39/2 132/13 71/7 inštrument 31/2 99/52 93/78 inteligent (Z) 5/1 25/24 19/12 intervent (Z) 2/0 12/1 6/0 inzerent (Z) 7/0 55/6 51/10 jubilant (Z) 9/0 122/43 127/55 klient (Z) 817/104 730/720 9278/3629 koeficient 43/10 248/259 292/313

kolaborant (Z) 17/0 40/15 26/7 komediant (Z) 14/0 32/5 12/4 kompliment 30/11 94/80 101/69 komponent 128/16 629/485 1784/3890 konfident (Z) 3/0 5/2 7/2 konkurent (Z) 360/13 484/205 1930/279 konsonant 8/0 7/1 3/0 kontinent 80/21 220/92 280/74 kontingent 4/1 24/3 12/2 konzultant (Z) 31/2 312/79 560/67 konzument (Z) 79/10 206/82 584/70 korešpondent (Z) 8/0 63/3 17/1

kvadrant 2/0 8/3 5/3 laborant (Z) 5/0 21/3 14/1 labyrint 3/2 19/4 19/8

mandant (Z) 4/0 9/2 2/0 manipulant (Z) 2/0 5/1 3/0 maturant (Z) 48/1 192/63 1438/59 medikament 23/3 80/67 94/49 miništrant (Z) 11/3 85/41 72/44 moment 102/29 22/45 294/258 monument 18/4 40/41 33/32 muzikant (Z) 118/22 191/151 665/209 okupant (Z) 70/11 131/58 762/37 oponent (Z) 71/8 176/97 380/123 ornament 90/68 105/301 394/648 pacient (Z) 535/50 546/288 2099/586 pánt 6/3 70/67 125/113

parlament 83/7 180/63 353/55 patent 23/4 228/134 231/169 pendant 5/0 8/2 4/2 pigment 9/2 81/102 99/111

praktikant (Z) 15/0 33/4 28/4


161

Substant. SNK Google Morfeo prezident (Z) 218/16 321/71 444/54 producent (Z) 234/17 474/331 1705/453 projektant (Z) 23/1 296/78 321/62 prominent (Z) 43/4 120/25 105/25 protestant (Z) 129/1 245/34 312/45 rebelant (Z) 18/0 15/1 10/0 recenzent (Z) 19/0 98/27 106/17 referent (Z) 9/2 76/12 49/8 regent (Z) 4/0 8/2 7/1 regiment 2/0 2/0 2/0

rekonvalescent(Z) 3/0 6/1 3/0 rekreant (Z) 27/1 64/24 49/16 repatriant (Z) 2/1 4/0 2/0 reprezentant (Z) 458/21 570/141 3843/137 sediment 46/46 126/152 121/155 segment 37/10 291/274 318/199

sekundant (Z) 3/0 21/2 15/4 seržant (Z) 2/0 4/2 2/2 simulant (Z) 2/1 9/6 20/5 špekulant (Z) 26/1 60/15 50/15

šprint 6/3 22/31 26/38 špunt (Z/N) 0/2 5/9 3/37 študent (Z) 1507/285 717/702 9850/3381 talent 50/41 151/322 209/391

temperament 4/0 9/6 6/7 testament 2/0 2/2 1/2 trabant 2/2 9/8 3/3

trafikant (Z) 3/0 3/0 2/0 transparent 219/11 317/148 478/126 variant 147/27 353/374 808/6358

viceprezident (Z) 34/7 109/30 78/26 volant 19/12 108/25 83/11

Skupinu substantív mužského rodu zakončených na spoluhláskovú skupinu

-nt tvoria názvy osôb s rôznymi príznakmi (abstinent, konzultant) alebo názvy pomenúvajúce rozličné profesie (agent, asistent). Názvy zvierat sa vyskytujú v tejto skupine ojedinele (bažant, mastodont). Niektoré lexémy patriace do tejto skupiny môžeme interpretovať ako životné aj ako neživotné (exponent, gigant, špunt), čo sa vo formálnej rovine prejavuje v niektorých odlišnostiach v systé-me paradigmy. Na spoluhláskovú skupinu -nt sú zakončené aj neživotné sub-stantíva mužského rodu pomenúvajúce rôzne predmety a javy (akcent, konso-nant, ornament, pánt).

V tvaroch inštrumentálu životných substantív zakončených na -nt badať vý-raznú snahu používateľov preferovať relačnú morfému -mi, pričom počet vý-skytov so zakončením -ami nie je zanedbateľný.

Pri zvieracích substantívach mierne prevažuje koncovka -mi.


Pri lexémach exponent a gigant, ktoré fungujú vo významoch životných aj neživotných substantív, sme zaznamenali prevahu koncovky -mi. Všetky ná-jdené výskyty slova exponent v inštrumentáli plurálu však významovo patrili do triedy životných substantív. Pri tvaroch slova gigant bola situácia zložitejšia. Tvar gigantmi sa v SNK vyskytoval len vo význame obrovského kolosu, okrem jedného nasledujúceho prípadu: „Nad hladkým architrávom sa vinul basrelié-fový vlys s výjavmi bohov a gigantmi, únosu Leukidipiek a zhromaždenia bo-hov“ (http://www.referaty.sk). Aj tvar gigantami, hoci menej zastúpený, sa vyskytoval vo význame neživotného substantíva (hutnícky, plynárenský, prie-myselný, mediálny, štátny, ropný, stavebný, futbalový), okrem jedného prípadu z rovnakého zdroja ako predchádzajúci: „Metódy zobrazujú rôzne boje bohov s gigantami, Grékov s Trójanmi a Amazonkami“ (http://www.referaty.sk). Môžeme teda konštatovať, že výrazné uprednostňovanie koncovky -mi prislú-cha substantívu gigant ako neživotnému maskulínu.

Slovo špunt sa častejšie používa v životnom význame malé dieťa ako v neži-votnom význame zátka a výrazne pri ňom prevláda použitie koncovky -ami.

Inštrumentál plurálu vo väčšine neživotných substantív zakončených na -nt sa častejšie tvorí koncovkou -mi. Výnimkami sú lexémy talent a variant, kde je prevaha používania koncovky -ami. V prípade lexémy variant treba brať do úvahy aj vplyv českého ekvivalentu varianta, ktorý u niektorých slovenských používateľov rozkolísava rodovú príslušnosť lexémy variant a v I pl. má kon-covku -ami typickú pre substantíva ženského rodu.

Súhrnne môžeme povedať, že v tejto skupine substantív cudzieho, neslo-vanského pôvodu prevažuje v inštrumentáli plurálu koncovka -mi, no vo väčši-ne prípadov je aj počet výskytov koncovky -ami natoľko zastúpený, že by sa mohla chápať ako variantná koncovka popri viac používanej koncovke -mi.

2.3 Skupina -rd

Tabuľka 3. Spoluhlásková skupina -rd (A – zvieracie substantívum, Z – životné substantívum).

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo akord 38/8 134/323 140/465 leopard (A) 7/2 9/20 9/21 bard (Z) 1/3 3/11 2/9 lord (Z) 10/0 11/14 22/58 bastard (A)

3/0 33/24 13/21 prd 2/0 35/3 16/0

fjord 11/6 36/60 33/75 rekord 81/17 224/104 400/195 gepard (A) 6/0 8/3 13/0 štandard 206/75 621/753 23337/1763 kord 8/1 10/16 4/14 yard 2/0 0/2 0/3

Substantíva mužského rodu zakončené na spoluhláskovú skupinu -rd sú bez

výnimky cudzieho pôvodu, v prípade životných substantív označujú rôzne


163

povolania (steward) a spoločenský status (lord). Patrí sem aj archaické slovo z vyššej štýlovej vrstvy – bard. Zvieracie podstatné mená patriace do tejto skupiny sú leopard a gepard, lexéma bastard označuje zviera, ale často sa používa aj ako nadávka.

Pri životných substantívach v tejto skupine je častejšie používanie koncov-ky inštrumentálu plurálu -ami, prevažuje vo všetkých nami nájdených život-ných substantívach.

V prípade zvieracích substantív je používanie obidvoch koncoviek značne rozkolísané: pri slove bastard je počet výskytov s oboma koncovkami vyrov-naný, pri slove gepard výrazne prevažuje používanie koncovky -mi. Výskyt tvarov inštrumentálu plurálu slova leopard s koncovkou -mi je častejší v prim-2.1-snk-all, na Googli a Morfeu je naopak prevaha tvarov s koncovkou -ami.

Používanie koncoviek -mi a -ami pri neživotných substantívach zakonče-ných na spoluhláskovú skupinu -rd je vcelku vyrovnané. Sú však lexémy, kde sme zaznamenali výraznú prevahu používania jednej z koncoviek, napríklad pri lexéme akord výrazne prevažuje používanie koncovky -ami, pri lexéme rekord aj štandard je prevaha používania koncovky -mi. V prípade lexémy prd, kde však nemôžeme uvažovať o spoluhláskovej skupine rd porovnateľnej s ostat-nými doterajšími prípadmi, keďže sonóra r tu funguje ako slabikotvorný kon-sonant, vo výraznej miere prevažuje koncovka -mi. Táto lexéma, ktorá sa pou-žíva v hovorovom štýle a je výrazne expresívna, je zároveň aj krátka – tvorená troma fónami. Tieto vlastnosti zrejme spôsobujú, že sa oveľa častejšie uplatňu-je kratšia koncovka -mi.

Spontánne používanie oboch koncoviek svedčí o tom, že v jazykovom ve-domí bežných používateľov jazyka sú obe tieto koncovky po spoluhláskovej skupine -rd vhodné a navzájom zameniteľné.

2.4 Skupina -rt

Tabuľka 4. Spoluhlásková skupina -rt (A – zvieracie substantívum, Z – životné substantívum).

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo čert (Z) 12/12 60/69 49/68 náčrt 24/0 100/1 110/0 dezert 6/3 34/35 52/26 pankhart

(Z) 5/0 2/5 2/1

expert (Z) 365/26 632/295 2087/490 part 6/5 35/54 54/88 flirt 3/3 6/12 3/5 rezort 168/10 380/163 1328/374

chrt (A) 14/1 48/0 38/0 škrt 58/1 134/3 146/4 import 5/3 28/25 16/9 šport 70/28 246/240 347/395 jogurt 19/9 87/75 79/84 štart 60/15 142/56 223/46 koncert 241/52 275/225 1184/1794 transport 21/2 53/26 37/16 krt (A) 3/0 21/14 19/0 vrt 33/0 225/7 284/4 kurt 30/16 94/523 294/567 žart 29/14 37/27 186/27


Do skupiny substantív zakončených na -rt patria osobné životné substantíva panghart, pankhart a expert, substantívum čert, ktoré má častejšie životné skloňovanie, zvieracie podstatné mená chrt a krt a početná skupina neživotných substantív mužského rodu.

V prípade lexémy expert prevažuje používanie koncovky -mi. Lexémy pan-khart a panghart sa používajú v inštrumentáli množného čísla len zriedka, preto nemožno vyvodzovať všeobecné závery o častejšom používaní niektorej z variantných koncoviek. Použitie koncoviek -mi a -ami pri expresívnej lexéme čert je takmer vyrovnané, aj keď je tu tendencia viac používať koncovku -ami. Môžeme z toho vyvodzovať, že smerom k expresívnosti, teda k hovorovosti, sa používateľ prikláňa ku koncovke -ami.

Pri zvieracích podstatných menách chrt a krt, kde r funguje ako slabiko-tvorná sonóra, je výrazná prevaha použitia koncovky -mi, tvar chrtami sa vy-skytuje len jedenkrát.

Podobne ako pri lexémach chrt a krt aj v neživotných jednoslabičných sub-stantívach škrt, vrt a takisto pri substantívach vývrt a náčrt je r slabikotvorné, nejde teda o typickú skupinu spoluhlások rt, ktorá nasleduje po samohláske. Pri všetkých uvedených substantívach sa preferovala krátka koncovka -mi. Preva-hu tejto koncovky sme spozorovali aj v tvaroch inštrumentálu plurálu lexém dezert, export, galakoncert, import, koncert, rezort, štart, transport a žart. Takmer vyrovnaný počet výskytov, predsa však s tendenciou častejšieho pou-žívania koncovky -mi, je pri lexémach jogurt, kurt, part a šport. Prevaha kon-covky -ami je pri lexémach flirt, raport, riport, špurt.

V tejto skupine substantív mužského rodu výrazne prevláda používanie koncovky -mi v inštrumentáli plurálu, len pri malej časti neživotných substantív je častejšie použitie koncovky -ami.

2.5 Skupina -kt

Tabuľka 5. Spoluhlásková skupina -kt (Z – životné substantívum). Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo abstrakt 5/0 55/84 51/84 kontrakt 57/10 215/248 181/56 afekt 1/4 14/23 4/10 kontra-

punkt 1/0 0/1 0/1

akt 76/36 277/274 510/222 objekt 456/104 716/637 3222/2182 architekt

(Z) 81/14 284/206 641/207 pakt 2/2 22/6 8/5

aspekt 232/68 631/889 1230/682 polopro-dukt

0/0 1/2 0/2

defekt 24/15 134/139 113/137 prefekt (Z) 5/0 11/8 48/9 delikt 11/3 38/41 24/26 produkt 746/129 722/724 8301/9513 dialekt 19/11 74/55 57/39 projekt 424/94 618/723 3570/2116 direkt 3/1 4/7 2/19 prospekt 6/12 17/67 21/563


165

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo edikt 4/4 3/9 1/3 punkt 0/3 3/69 1/43 efekt 283/64 517/447 2947/6341 relikt 8/4 33/42 21/24 extrakt 8/2 118/57 533/64 sekt 1/43 9/128 14/0 fakt 203/485 177/625 208/3467 subjekt 822/441 639/751 3668/5685 infarkt 4/1 37/26 27/29 štvortakt 9/0 12/2 21/0 inštinkt 52/16 112/78 102/75 takt 4/6 22/52 13/90 intelekt 0/0 1/2 7/1 trajekt 6/12 45/59 45/50 konflikt 223/58 337/344 917/480 trakt 1/2 9/30 27/19 konspekt 0/0 6/3 7/0 verdikt 59/73 94/92 114/152 kontakt 306/31 634/300 1977/730 viadukt 5/0 8/20 16/22

Z KSSJ (2003) boli vygenerované tieto lexémy zakončené na -kt: abstrakt,

afekt, akt, architekt a aspekt. Z počtu výskytov tvarov s oboma možnými kon-covkami vyplýva, že použitie koncovky -mi a -ami je nesystematické a použí-vatelia využívajú obe tieto koncovky tak, že môžu byť chápané ako variantné, pričom tieto varianty sú rovnocenné. Vo verzii SNK prim-2-1-snk-all prevažuje pri všetkých lexémach okrem lexémy afekt koncovka -mi. V Googli v prípade slov abstrakt, afekt a aspekt prevažuje koncovka -ami, v Morfeu prevažuje počet výskytov s koncovkou -ami pri lexémach abstrakt a afekt, pričom výraz-ne častejšie je použitá koncovka -mi pri slove aspekt.

Pri životnom substantíve architekt prevažuje vo všetkých troch zdrojoch koncovka -mi, ale často sa vyskytuje aj tvar s -ami.

V tejto skupine slov vidieť jasné rozkolísanie v použití koncoviek -mi a -ami. Osobitnú pozornosť treba venovať tvaru aktmi a aktami, kde základný tvar slova môže byť akt alebo aktá, ale tvary v inštrumentáli plurálu sú homonymné. Slovo akt má tri významy: 1. čin, úkon; 2. dejstvo; 3. výtvar., fot. umelecké stvárnenie nahej postavy; jeho výsledok ako umelecké dielo. V SNK prim-2.1- -snk-all sa tvar aktmi nachádzal 76-krát, z toho v 1. význame bolo 63 výskytov, v 2. význame 1 výskyt a v treťom význame 12 výskytov. Tvar aktami sa na-chádzal 36-krát, z toho v 1. význame bolo 26 výskytov, v 2. význame 1 výskyt a v 3. význame 6 výskytov.

2.6 Skupina -st

Tabuľka 6. Spoluhlásková skupina -st (Z – životné substantívum, A – zvieracie substantívum).

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo balast 2/0 5/4 1/2 porast 31/58 182/280 179/733 brest 6/10 5/28 1/21 post 9/44 44/165 62/145

chrúst (A) 4/1 2/5 0/3 pôst 6/6 34/15 62/145 chvost 35/96 41/161 59/155 priepust 2/1 17/25 14/42 kontrast 37/5 132/34 118/34 protest 163/29 163/156 1071/749 krst 2/6 11/31 11/27 prst 7/4117 17/727 25/14507


Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo letorast 4/0 4/5 1/6 rest 7/5 11/18 7/38 leukoplast 3/3 2/6 8/4 skvost 16/34 71/265 64/274 list 34/1476 55/762 42/8975 štamgast

(Z) 10/4 27/23 30/335

manifest 4/8 5/18 4/11 test 125/236 289/714 551/4640 most 21/186 152/453 153/1125 trest 36/199 71/324 78/764 nárast 2/1 46/10 22/7 úšust 3/1 3/1 1/1 nerast 7/4 41/54 41/34 vierozvest

(Z) 3/3 8/5 6/2

piest 13/31 33/179 26/758 vpust 0/7 14/10 17/18 plast 18/7 236/245 365/2771 zrast 7/3 17/32 21/38 plást 12/3 18/15 365/2771

Do tejto skupiny patria tvary maskulín zakončené na spoluhláskovú skupi-

nu -st, v ktorých sa pripúšťa variantné použitie obidvoch koncoviek -mi aj -ami (Horecký, 1996). Patria sem slová pôvodné aj nepôvodné, takmer výlučne neživotné substantíva, v ktorých sú viditeľne zachytené dve tendencie – na jednej strane príklon k obidvom koncovkám, v čom sa jasne prejavuje uvedo-movanie si variantnosti koncoviek -mi, -ami, a na druhej strane príklon len k jednej z koncoviek.

K prvej skupine môžeme zaradiť slová ako nerast, porast, v ktorých sa pre-javuje tendencia používať obidve koncovky rovnocenne. Prvú skupinu však netvorí veľa prípadov. Väčšiu skupinu predstavujú substantíva, pri ktorých sa používatelia častejšie prikláňajú buď ku koncovke -mi, napr. v slovách kon-trast, plast, protest, alebo ku koncovke -ami pri jednoslabičných slovách, napr. chvost, list, most, piest, skvost, trest. Počet slov s frekventovanejšou koncovkou -ami prevyšoval počet slov s frekventovanejšou koncovkou -mi.

Z hľadiska výskytu koncoviek -mi, -ami pri substantívach zakončených na -st v nami skúmaných textoch môžeme súhlasiť so zistením J. Horeckého (1996), podľa ktorého v bežnej jazykovej praxi v slovách končiacich na spolu-hláskovú skupinu -st prevažuje v inštrumentáli plurálu koncovka -ami. Môže-me ju teda v tomto prípade označiť za frekventovanejšiu, a to aj pri jednosla-bičných slovách.

2.7 Skupina -pt Tabuľka 7. Spoluhlásková skupina -pt (Z – životné substantívum)

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo adept (Z) 84/15 287/133 353/562 lept 0/2 0/5 1/6 koncept 20/3 200/122 322/106 recept 28/104 54/194 66/3402

Zo spoluhláskovej skupiny -pt sa z hľadiska výskytu zdali relevantné slová

adept, koncept, lept a recept. Napriek tomu, že je v týchto slovách v inštrumen-


167

táli plurálu kodifikované používanie koncovky -mi, tvar receptami je výrazne frekventovanejší. Túto tendenciu badať aj v prípade jednoslabičnej lexémy lept, ktorej výskyt však nie je natoľko vysoký, aby sme z neho mohli vyvodzovať zhrňujúce závery.

Na druhej strane pri lexéme koncept je výraznejší príklon ku koncovke -mi rovnako ako v prípade lexémy adept, kde môže zas pri distribúcii koncoviek v prospech koncovky -mi zohrávať úlohu dištinkcia medzi životnými a neži-votnými substantívami.

2.8 Skupina -ks a -x

Tabuľka 8. Spoluhlásková skupina -ks, -x (ks) Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo keks 3/47 19/113 17/120 kódex 13/2 99/54 74/44 kiks 0/12 1/41 2/27 komplex 77/48 178/214 508/565 komiks 3/16 18/87 30/85 lux 1/0 3/5 9/4 box 20/29 147/355 201/575 paradox 47/9 98/57 74/50 fax 8/19 65/55 52/38 reflex 14/10 117/115 141/78 index 31/13 320/363 232/322 sufix 5/10 9/21 10/14

Do tejto skupiny patria slová cudzieho pôvodu zakončené na spoluhláskovú

skupinu -ks (keks, komiks, kiks) alebo grafému -x, napr. index, kódex, komplex, paradox.

Viditeľné sú tu dve tendencie: jednoslabičné slová keks, kiks, fax, box sa prikláňajú ku koncovke -ami, naopak viacslabičné lexémy index, reflex, para-dox, kódex, komplex sa častejšie vyskytujú s koncovkou -mi, a to najmä v SNK. Výsledky z ostatných zdrojov, Google a Morfeo, sú v slovách index, komplex a lux protirečivé. Výrazná prevaha koncovky -ami je vo všetkých troch mate-riálových zdrojoch jednotná pri slovách komiks a sufix.

Možno povedať, že používanie koncoviek v cudzích slovách zakončených na spoluhláskovú skupinu -ks a -x nie je ustálené a je výrazne variantné.

2.9 Skupiny -zd a -žď

Tabuľka 9. Spoluhlásková skupina -zd, -žď (A – zvieracie substantívum). Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo drozd (A) 2/3 5/10 32/6 rozjazd 2/19 3/72 1/217 hvizd 1/1 3/17 8/27 vjazd 1/1 35/10 18/6 nadjazd 2/0 21/15 5/8 výjazd 26/3 128/58 123/56 nájazd 127/19 356/121 592/229 zájazd 29/9 92/38 63/32 podjazd 1/1 14/2 6/0 zjazd 20/6 92/79 71/62 prejazd 21/3 93/54 80/34 dážď 0/249 1/222 2/611


Skupinu substatnív mužského rodu zakončených na spoluhláskovú skupinu -zd tvoria slová so spoločnou koreňovou morfémou jazd (nadjazd, nájazd, podjazd, prejazd, rozjazd, vjazd, výjazd, zájazd, zjazd), substantívum hvizd a zvieracie podstatné meno drozd.

Používatelia jazyka pri podstatných mená tohto typu prejavujú výraznú ten-denciu prikláňať sa ku koncovke -mi. Výnimkou je len slovo rozjazd, kde sa častejšie vyskytovala koncovka -ami.

Zvieracie podstatné meno drozd sa v inštrumentáli plurálu zakončuje dosť disparátne, jednoslabičné slovo hvizd sa pomerne častejšie vyskytuje s koncovkou -ami. Takisto jednoslabičné slovo zjazd je frekventovanejšie pou-žívané v tvare zjazdmi.

Používanie koncoviek -mi, -ami je v slovách zakončených na spoluhlásko-vú skupinu -zd rozkolísané, badať však výraznú tendenciu používať koncovku -mi.

Do skupiny -žď patrí len slovo dážď, v ktorého prípade sa takmer výlučne uplatňuje tvar dažďami – v SNK sa nenašiel ani jeden výskyt koncovky -mi, naproti tomu koncovka -ami sa vyskytovala až 249-krát. Zaradenie spoluhlás-kovej skupiny -žď medzi tie skupiny, pre ktoré je typické zakončenie -mi (po-rov. Sokolová, 2005), sa javí ako neopodstatnené.

2.10 Skupiny -sk a -zk

Tabuľka 10. Spoluhlásková skupina -sk, -zk (A – zvieracie substatívum). Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo blesk 29/124 32/285 38/626 pysk 0/38 0/107 0/123 disk 47/113 150/531 547/4650 stisk 3/4 3/11 6/10 kiosk 0/3 3/36 3/31 vosk 7/12 4/189 2/316 lesk 0/1 1/16 2/16 vtákopysk

(A) 1/0 3/2 1/2

obelisk 4/8 6/18 13/27 výprask 2/0 3/4 5/8 odblesk 3/12 0/3 0/2 záblesk 52/41 60/134 62/119 odlesk 6/3 13/49 10/67 zisk 34/101 36/296 57/1333 potlesk 30/2 3/26 5/20 bozk 17/316 11/257 7/1568

Do skupiny slov zakončených na -sk patria napr. slová blesk, pysk, obelisk,

odblesk, zisk a zaradili sme sem aj zakončenie na skupinu -zk, kam patrí len jedna lexéma bozk.

Zvieracie substantívum vtákopysk sa nevyskytovalo často ani v jednom z našich materiálových zdrojov, ale výsledný pomer medzi použitím koncovky -mi a -ami je mierne v prospech koncovky -mi. V slovách odlesk, potlesk a záblesk sme sa stretli s protirečivými výsledkami výskytov v SNK, Googli a Morfeu. V ostatných slovách výrazne prevažuje koncovka -ami, a to bez


169

ohľadu na to, či ide o jednoslabičné alebo viacslabičné slová, napr. pysk, blesk, disk, zisk, bozk, stisk, vosk, kiosk, odblesk, obelisk.

Na rozdiel od tvrdenia v publikácii Slovenčina a čeština (Sokolová a kol., 2005) sa domnievame, že pre túto spoluhláskovú skupinu je typické zakončenie -ami.

2.11 Skupiny -št, -sť a -šť

Tabuľka 11. Spoluhláskové skupiny -sť, -št, -šť (Z – životné substantívum, A – zvieracie substantívum).

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo hosť (Z) 146/1828 17/705 31/11168 plášť 14/40 6/195 365/2771 rošt 4/4 46/112 51/292 pršiplášť 1/3 1/27 0/13

kliešť (A) 6/261 6/368 13/936 svišť (A) 0/8 0/37 0/17

Do týchto skupín patrí len niekoľko slov, konkrétne lexémy hosť, rošt,

kliešť, plášť, pršiplášť a svišť. Životné maskulínum hosť vykazuje veľmi výraznú tendenciu vyskytovať sa

v inštrumentáli množného čísla v tvare hosťami, čo zrejme súvisí práve s jeho jednoslabičnosťou.

V inštrumentálových tvaroch jednoslabičných zvieracích podstatných mien kliešť a svišť rovnako prevláda koncovka -ami nad koncovkou -mi. Tvary klieš-ťmi/kliešťami sú homonymné, mohli byť utvorené aj od pomnožného podstat-ného mena kliešte, preto frekventovanejšie zakončenie -ami nemôžeme pova-žovať za relevantné. Všetkých šesť výskytov tvaru kliešťmi v SNK však jednoznačne patrí leme kliešť, čo môže potvrdzovať hypotézu, že typickou koncovkou pre životné a zvieracie maskulína je koncovka -mi.

Koncovka -ami je dominantná v jednoslabičných slovách rošt, plášť a rov-nako aj vo viacslabičnom slove pršiplášť. Všeobecne môžeme povedať, že pre skupiny -št, -sť, -šť sú typické tvary inštrumentálu plurálu s koncovkou -ami.

3. Skupiny tvorené kombináciou sonóry a iného kon-sonantu

3.1 Kombinácie l, ĺ, ľ s konsonantom Tabuľka 12. Kombinácia sonór l, ĺ a iného konsonantu (A – zvieracie substan-

tívum) Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo kĺb 108/15 384/147 586/241 asfalt 0/0 13/9 88/8 filc 0/0 1/3 0/2 hlt 23/0 26/0 23/0 fald 0/3 0/0;37falda 0/9 katapult 5/4 24/23 26/19


Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo golf 0/0 1/11 2/6 kolt 8/4 43/24 35/23 glg 13/0 13/1 16/0 kult 27/4 76/63 99/46 dlh 297/1 285/10 846/0 pult 26/7 106/103 82/139 kalk 2/2 1/8 1/8 smalt 0/0 4/2 3/2 klk 2/0 17/2 7/1 šilt 1/2 3/6 2/5 vlk (A) 435/0 452/4 2193/1 tringelt 1/1 2/11 0/5 výtlk 3/0 43/2 199/3 volt 5/3 22/51 9/36 tĺk 2/0 8/0 7/0 impulz 92/28 455/172 424/129 chlp 120/15 280/179 366/165 pulz 4/6 36/18 31/14 skalp 6/3 12/4 4/192 sklz 6/0 28/3 32/0 stĺp 379/9 364/81 1064/102 pĺž (A) 0/0 1/0 278/46 alt 0/0 0/13 1/0

So sonórami l, ľ a ĺ sme zaznamenali tieto kombinácie s inými konsonan-

tmi: -ĺb, -lc, -ld, -lf, -lg, -lh, -lk, -ĺk, -lp, -ĺp, -lt, -lz, -ĺž. Pri tvaroch I pl. jednoslabičných lexém obsahujúcich ĺ ako slabikotvornú

spoluhlásku (kĺb, stĺp, tĺk) výrazne prevažuje koncovka -mi. Lexémy obsahujúce hlásku l v kombinácii s inou spoluhláskou sú takisto

zväčša jednoslabičné a vo väčšine prípadov aj tu vo výraznej miere prevažuje koncovka -ami (okrem tvarov slov filc, golf, kalk a alt). Tvar faldami je homo-nymný, mohol byť utvorený od slova fald, ale častejšie od feminína falda.

Dvojslabičné slová s uvedenými spoluhláskovými skupinami majú odlišný počet výskytov s variantnými koncovkami. Pri slove katapult sa preferuje kon-covka -mi, pri slove tringelt koncovka -ami a pri tvaroch slova impulz je silná prevaha používania koncovky -mi.

3.2 Kombinácie n, ň s konsonantom

Tabuľka 13. Kombinácia sonóry n a iného konsonantu (Z – životné substantí-vum, A – zvieracie substantívum)

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo dištanc 0/0 2/12 0/15 míting 21/27 68/45 23/49 financ (Z) 0/1 13/9 8/6 mustang

(A) 1/0 1/5 3/4

princ (Z) 10/16 11/47 13/32 puding 2/1 5/19 5/5 punc 0/2 2/2 3/3 slang 0/2 1/7 0/4 pinč 0/0 0/3 1/5 song 8/18 39/158 32/171

pomaranč 41/16 105/67 171/93 šiling 2/12 4/16 3/5 ranč 1/3 5/11 4/22 tréning 60/78 148/250 216/495

autokemp-ing

0/0 1/2 0/3 frank 13/17 51/88 30/50

bumerang 0/4 8/6 4/4 šenk 0/0 0/4 0/2 dabing 0/1 1/12 2/6 tank 40/226 49/215 43/1043 fašiang 2/9 15/56 17/64 precedens 3/0 21/10 5/5 gang 52/23 143/126 181/488 siemens 0/0 10/31 20/60


171

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo gong 2/1 0/6 0/3 vinš 4/23 20/60 11/55 haring 1/4 3/6 0/2 bronz 2/2 4/14 3/15 kemping 2/3 4/5 2/5 šimpanz

(A) 17/4 47/27 76/12

Nami nájdené spoluhláskové skupiny so sonórami n, ň sú tieto: -nc, -nč, -ng,

-nk, -ns, -nš, -nz. Lexémy so spoluhláskovými skupinami -nd a -nt sme už osobitne opísali vyššie.

Pri dvojslabičných slovách so skupinou -nc a -nč je používanie koncoviek I pl. nevyvážené, mierne vyššie sú výskyty s koncovkou -mi (výnimku tvorí frekvencia koncoviek pri hovorovej lexéme dištanc).

Pri jednoslabičných slovách (punc, ranč) je príklon k používaniu koncovky -ami, ale ani počet výskytov s koncovkou -mi nie je zanedbateľný.

Skupina spoluhlások -ng na konci slova je typická pre prevzaté slová najmä z anglického jazyka. Pri jednoslabičných lexémach gong, slang sme v tvare I pl. zaznamenali častejší výskyt koncovky -ami, pri viacslabičných lexémach fašiang, puding je použitie týchto dvoch koncoviek rozkolísané s miernym príklonom k preferovaniu koncovky -ami.

V prípade jednoslabičných slov so spoluhláskovou skupinou -nk (frank, šenk, tank) majú používatelia jazyka tendenciu používať častejšie koncovku -ami ako koncovku -mi.

Viacslabičné slová so spoluhláskovou skupinou -ns sú precedens, siemens a tangens. Tvar I pl. slova precedens vykazuje častejšie použitie koncovky -mi, pri slove siemens je to naopak, preferuje sa koncovka -ami. Jeden výskyt tvaru tangensami je zanedbateľný.

Do skupiny slov obsahujúcich kombináciu sonóry n a kononantu š patrí slovo revanš, ktoré sa v tvare I pl. vyskytuje ojedinele, a slovo vinš, pri ktorom prevažuje v danom tvare koncovka -ami.

V skupine slov so spoluhláskovou skupinou -nz sme pri jednoslabičnom slove bronz zaznamenali vyšší počet tvarov s koncovkou -ami, pri dvojslabič-nom zvieracom substantíve šimpanz výrazne prevažujú tvary s koncovkou -mi.

3.3 Kombinácie r, ŕ s konsonantom

Tabuľka 14. Kombinácia sonóry r a iného konsonantu (Z – životné substantí-vum)

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo erb 21/22 67/117 67/172 zádrh 1/0 5/0 6/0 hrb 5/1 33/11 16/38 frk 3/0 6/2 3/1 krb 5/0 67/1 93/4 krk 49/0 116/3 169/3

mudrc (Z) 23/0 90/20 83/18 lesopark 0/0 10/6 7/2 terč 28/56 133/142 147/138 lunapark 0/2 0/7 0/3


Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo kŕč 91/11 294/99 7017/156 mrk 0/0 1/1 1/6

drama-turg(Z)

12/6 53/13 31/8 park 25/56 112/403 80/1096

chirurg (Z) 22/16 63/43 68/36 šperk 36/293 82/244 112/729 metalurg

(Z) 2/1 1/3 5/1 štrk 4/1 68/24 61/11

návrh 1000/5 729/41 8351/48 ústrk 4/0 7/1 4/0 podvrh 5/0 18/0 14/0 trs 31/1 82/2 89/6 protinávrh 1/0 12/0 3/0 verš 9/325 6/207 1/1150 rozvrh 2/0 53/0 82/0 exkurz 12/12 15/3 10/3 trh 255/1 497/14 1366/10 konkurz 36/4 110/33 207/13 veľtrh 19/0 70/0 133/1 kurz 65/95 95/523 68/1470 vrh 6/0 72/0 31/0 reverz 1/1 1/5 3/11

Kombinácie sonór r, ŕ s konsonantmi sú tieto: -rb, -rc, -rč, -ŕč, -rg, -rk, -rs,

-rš, -rt, -rz, -rd a -rt. Skupiny -rd a -rt už boli podrobne spracované vyššie. Skupina jednoslabičných slov so spoluhláskovou skupinou -rb je z hľadiska

používania koncoviek -mi a -ami nekoncízna. Tvar erbami je častejší ako tvar erbmi, naproti tomu tvar krbmi je častejší ako tvar krbami. Pri tvaroch slova hrb je distribúcia obidvoch koncoviek nerovnomerná.

Pri slove terč je používanie oboch koncoviek vyvážené, pri slove mudrc je jednoznačný príklon k používaniu koncovky -mi.

Jednoslabičné slová so slabikotvorným ŕ sú kŕč a tŕň. Pri slove kŕč je vý-razná tendencia používať viac koncovku -mi, aj pri tvare I pl. slova tŕň je prí-klon k používaniu koncovky -mi, ale nie až v takej výraznej miere.

Výskyt spoluhláskovej skupiny -rg bol zaznamenaný iba vo viacslabičných slovách pomenúvajúcich príslušníkov rozličných profesií (dramaturg, chirurg, metalurg). Táto skupina slov je pomerne homogénna, pri všetkých jej členoch prevažuje koncovka -mi.

Pri skupine slov so spoluhláskovou skupinou -rk je situácia zložitejšia. V prípade jednoslabičných slov, kde r funguje ako slabikotvorná hláska (frk, krk, mrk), je príklon k používaniu koncovky -mi. V jednoslabičných slovách s neslabikotvorným r park a šperk je oveľa vyšší počet výskytov s koncovkou -ami. Trojslabičné kompozitá lesopark a lunapark majú rozdielne tendencie pri používaní koncoviek -mi a -ami: častejší je výskyt tvaru lesoparkmi, v prípade slova lunapark sa v I pl. preferuje naopak používanie koncovky -ami.

Slovo so spoluhláskovou skupinou -rs (trs) je použité častejšie s koncovkou -mi, pri slove so spoluhláskovou skupinou -rš (verš) je výrazne častejšie použí-vanie koncovky -ami.

V tvare I pl. jednoslabičného slova obsahujúceho hlásky -rz – kurz sa pou-žívatelia jazyka prikláňajú k používaniu koncovky -ami, pri viacslabičných slovách exkurz, konkurz sa častejšie používa koncovka -mi.


173

3.4 Kombinácie m s konsonantom

Tabuľka 15. Kombinácia sonóry m a iného konsonantu (Z – životné substantí-vum)

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo

jamb 0/0 0/2 0/0 kemp 1/4 18/51 38/63 triumf 7/22 17/140 13/201 tramp (Z) 7/0 12/24 12/23 tromf 9/29 25/100 16/152 lump (Z) 3/3 4/13 1/43

Sonóra m je súčasťou týchto kombinácií s konsonantmi: -mb, -mf a -mp. Výskyt tvaru I pl. je pri slove so spoluhláskovou skupinou -mb (jamb) taký

nízky, že ho nemôžeme považovať za relevantný a vyvodzovať z neho závery. Pri tvaroch lexém triumf a tromf bola preferovaná koncovka -ami. Aj pri jedno-slabičných lexémach so spoluhláskovou skupinou -mp (kemp a životné substan-tívum lump) prevažuje používanie koncovky -ami, ale ani počet nájdených tvarov s koncovkou -mi nie je zanedbateľný.

3.5 Kombinácie j s konsonantom

Tabuľka 16. Kombinácia sonóry j a iného konsonantu (Z – životné substantí-vum)

Substant. SNK Google Morfeo Substant. SNK Google Morfeo ofsajd 0/2 1/4 2/2 šejk (Z) 6/4 16/10 9/16 pôjd 0/0 0/3 0/1 štrajk 30/51 21/136 10/1216 sejf 1/0 17/0 9/0 policajt (Z) 1047/86 501/250 4440/1237 brejk 49/45 85/61 93/121

Sonóra j sa vyskytuje s konsonantmi v takýchto kombináciách: -jd, -jf, -jk, -jt. Slová so spoluhláskovou skupinou -jd majú v tvare I pl. malý počet výsky-

tov. V prípade jednoslabičného slova pôjd aj dvojslabičného prevzatého slova zo športovej oblasti ofsajd prevažuje počet výskytov s koncovkou -ami.

Jediná nájdená lexéma so spoluhláskovou skupinou -jf – sejf sa vyskytuje výlučne v tvare sejfmi, koncovku -ami v tvare I pl. sme nezaznamenali.

Pri jednoslabičných slovách brejk a šejk so spoluhláskovou skupinou -jk je používanie koncoviek -mi a -ami nesystematické, pri slove štrajk výrazne pre-vláda počet výskytov s koncovkou -ami.

V tvare I pl. životného substantíva policajt sa používajú koncovky -mi aj -ami, veľmi výrazne však prevláda počet výskytov s koncovkou -mi.


4. Záver Naša sonda do problematiky reálneho používania variantných koncoviek

-mi, -ami v inštrumentáli plurálu pri substantívach mužského rodu a porovná-vanie pravidiel na ich používanie potvrdzuje, že v takmer všetkých substantí-vach mužského rodu zakončených na dve a viac spoluhlások prevláda a upev-ňuje sa koncovka -mi ako základný variant v paradigme slov vzorov chlap, dub, stroj a konkurenčný variant v paradigme hrdina, čo korešponduje s po-dobnými závermi L. Dvonča (1984) a J. Dolníka (2000).

Distribúcia koncoviek -mi, -ami nám v jednotlivých prípadoch odhalila nie-koľko tendencií, ktoré môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1. Pre životné maskulína je typická koncovka -mi. To sa potvrdilo takmer

výlučne vo všetkých prípadoch, napr. expert, lord, architekt, adept a pod. Výnimku predstavujú jednoslabičné životné mužské podstatné mená, napr. hosť, bard, v ktorých sa uprednostňovala koncovka -ami.

2. Pri zvieracích substantívach je frekventovanejšia koncovka -mi. Rovnako ako pri osobných životných maskulínach sa táto tendencia potvrdila aj vo viacslabičných zvieracích substantívach, napr. šimpanz, v jednoslabičných, napr. kliešť, svišť, sa preferoval sufix -ami.

3. V jednoslabičných slovách sa preferuje koncovka -ami. Jednoslabičnosť je vlastnosť, ktorá výrazne ovplyvňuje výber koncovky v inštrumentáli plurá-lu mužských substantív. Slová typu zisk, tisk, park, vinš, song a dokonca aj životné a zvieracie jednoslabičné maskulína majú prevahu koncovky -ami, napr. červ, hosť, princ, okrem jednoslabičných slov typu chrt, krt, prd, kde je sonórna hláska slabikotvorná a prevažuje koncovka -mi.

4. Častejšie sa koncovka -ami používa v hovorových (až expresívnych) výra-zoch. Domnievame sa, že smerom k hovorovosti alebo k expresívnosti vý-razu (alebo konkrétneho tvaru) je pravdepodobnosť použitia koncovky -ami vyššia. Potvrdilo sa to napr. v slovách vagabund alebo čert.

5. Spoluhlásková skupina -kt sa javí ako adept na zaradenie medzi skupiny, v ktorých sa pripúšťa variantné použitie -mi a -ami. Sufixy -mi, -ami by sa v prípade tejto skupiny mohli považovať za rovnocenné varianty aj vzhľa-dom na to, že obidve fonémy k a t patria medzi šumové hlásky, čo vedie, najmä v hovorených prejavoch, k používaniu koncovky -ami. Táto skutoč-nosť zároveň korešponduje s vyššie uvedeným pravidlom z Morfológie slo-venského jazyka (1966), podľa ktorého sa koncovka -ami vyskytuje v slo-vách zakončených na dve šumové spoluhlásky.

6. Pozoruhodné bolo zistenie, že pre skupiny -rd, -nt, -st a -sk, v prípade kto-rých sú pravidlá formulované jasne v prospech koncovky -mi, sa reálne vý-skyty prikláňajú ku konkurenčnej koncovke -ami.

7. V slove dážď by bolo vhodné zvážiť relevantnosť koncovky -mi vzhľadom na to, že všetky nájdené výskyty boli v prospech koncovky -ami.


175

Na základe skúmaného materiálu môžeme konštatovať, že používanie in-štrumentálu plurálu mužských substantív nie je medzi používateľmi jazyka ustálené. Napriek tomu, že v slovách zakončených na spoluhláskovú skupinu sa zväčša správne používa koncovka -mi, výskyt koncovky -ami nie je zanedba-teľný a svedčí o oveľa väčšej variantnosti, akú pripúšťajú jednotlivé kodifikač-né príručky.

Zároveň sa ukázalo (alebo potvrdilo), že texty v Slovenskom národnom korpuse pochádzajú prevažne zo zdrojov, v ktorých prešli korektorskou úpra-vou – zistené frekvenčné hodnoty sa nezriedka dosť výrazne odlišovali od výsledkov zistených v internetových vyhľadávačoch Google a Morfeo. Vý-sledky hľadania z verzie prim-2.1-snk-all sme považovali aj za presnejšie a dôveryhodnejšie ako výsledky z internetových zdrojov.

Literatúra DOLNÍK, J.: Vývin morfológie súčasnej spisovnej slovenčiny (Prehľad zverejnených

poznatkov). In: Z vývinových tendencií a zmien súčasnej slovenčiny. Studia Aca-demica Slovaca. Separát. Red. J. Mlacek. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzi-ty Komenského 2000, s. 277 – 286.

DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984. HORECKÝ, J.: Medzi prstami či medzi prstmi? In: Kultúra slova, 1998, roč. 32, č. 1,

s. 55. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. 1. vyd. Bratislava, Vydavateľstvo

SAV 1966. NAVRÁTIL, L.: Inštrumentál množného čísla podstatných mien. In: Kultúra slova,

2002, roč. 36, č. 3, s. 139 – 144. PISÁRČIKOVÁ, M.: S princípmi a dokumentmi. In: Kultúra slova, 1995, roč. 29,

č. 4, s. 248. Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2006. Do-

stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M. a kol.: Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami.

Bratislava: Metodické centrum Studia Academica Slovaca Vydavateľstva Univer-zity Komenského 2005.

176

Prevzaté slová na -cia a ich konkurenčné verbálne substantíva

František Šimon

Úvod Prevzaté slová zakončené sufixom -cia (-ácia, -ícia, -úcia, -ancia, -encia,

-izácia) a jeho oveľa menej zriedkavými variantmi -sia a -xia majú najčastejšie význam verbálneho substantíva, resp. ide o nomen actionis. V KSSJ sa niektoré z nich priamo vysvetľujú pomocou verbálneho substantíva, napr. apelácia ≈ apelovanie, integrácia ≈ integrovanie, mobilizácia ≈ mobilizovanie, redukcia ≈ redukovanie, emigrácia ≈ vysťahovanie z vlasti. Verbálne substantíva ako gra-matické tvary sa v slovníku uvádzajú len vtedy, keď strácajú pôvodný význam, keď dochádza k lexikalizácii, posunu významu, napr. spredmetnenie deja čalú-nenie, kovanie, cvičenie, alebo názvy predmetov v škole kreslenie, čítanie, písanie. Je zaujímavé, že pri prevzatých slovách sa tento úzus, t. j. že sa verbál-ne substantíva neuvádzajú, tak nepociťuje a v KSSJ sa vyskytujú aj také sub-stantíva s príponou -cia, ktoré sme v SNK našli len vo veľmi malej frekvencii a dokonca aj také, ktoré sa v korpuse ani nenašli, napr. afektácia a rekriminácia trikrát, cementácia jedenkrát, adoptácia a kandidácia ani raz. Je tomu možno preto tak, lebo tieto slová sa prevzali ako prvé a ako hotové, slovesá boli dotvo-rené až neskôr a možno aj preto, lebo na rozdiel od slovenských verbálnych adjektív sú derivabilné.

Rozhodli sme sa porovnať frekvenciu týchto prevzatých slov na -cia s verbálnymi substantívami, ktoré sme od prevzatých korelujúcich slovies vytvorili. Vybrali sme len také prípady, keď sa v KSSJ alebo MSS nachádza aj sloveso aj substantívum (a najčastejšie aj adjektívum na –čný, ale nie je to tak vždy). Z dnešného slovotvorného hľadiska ide o postup:

konkretizovať – konkretizovanie / konkretizácia filtrovať – filtrovanie / filtrácia argumentovať – argumentovanie / argumentácia,

ale historicky to bolo: konkretizácia – konkretizovať – konkretizovanie filtrácia – filtrovať – filtrovanie argumentácia – argumentovať – argumentovanie. V niektorých prípadoch by historicky ako motivujúce slovo prichádzalo do

úvahy aj iné slovo ako s príponou -cia, napr. apel – apelovať – apelovanie / apelácia iniciatíva – iniciovať – iniciovanie / iniciácia

František Šimon

177

kandidát – kandidovať – kandidovanie / kandidácia. Na zistenie frekvencie sme použili zo Slovenského národného korpusu

(SNK) verziu prim-2.1-public-all (len na zisťovanie adjektív odvodených od slov na -cia sme použili už prim-2.0-public-all), výsledky podávame v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka je zostavená podľa percentuálneho výskytu slovenských verbálnych substantív, t. j. na začiatku sú slová, ktoré v korpuse nemajú ani jeden výskyt verbálneho substantíva so slovenským sufixom a na druhom konci slová so sufixom -cia, ktoré sa v korpuse nevyskytli ani raz a používajú sa len verbálne substantíva so slovenským sufixom.

Tabuľka 1. Frekvencia domácich a prevzatých verbálnych substantív v korpuse Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv.

0 dezoxidovanie 0 dezoxidácia 0 0 subskribovanie 0 subskripcia 0 0 profanizovanie 0 profanizácia nemá adj. 0 0 prolongovanie 0 prolongácia nemá adj. 0 0 karbonizovanie 0 karbonizácia 1 0 rekompenzovanie 0 rekompenzácia 2 0 magnetizovanie 0 magnetizácia 2 0 kalcifikovanie 0 kalcifikácia 3 0 inkriminovanie 0 inkriminácia 3 0 proklamovanie 0 proklamácia 6 0 iritovanie 0 iritácia 7 0 profilovanie 0 profilácia 8 0 reprivatizovanie 0 reprivatizácia 8 0 inseminovanie 0 inseminácia 8 0 akomodovanie 0 akomodácia 9 0 dedikovanie 0 dedikácia 11 0 ionizovanie 0 ionizácia 11 0 popularizovanie 0 popularizácia 12 0 demobilizovanie 0 demobilizácia 13 0 systematizovanie 0 systemizácia / systematizácia 13/15 0 denacifikovanie 0 denacifikácia 16 0 promovanie 0 promócia 16 0 nostrifikovanie 0 nostrifikácia 16 0 profesionalizovanie 0 profesionalizácia 19 0 sublimovanie 0 sublimácia 19 0 dekolonizovanie 0 dekolonizácia 19 0 aklamovanie 0 aklamácia 19 0 štrukturalizovanie 0 štrukturalizácia 21 0 hospitovanie 0 hospitácia 22 0 deportovanie 0 deportácia 23 0 typizovanie 0 typizácia 29 0 komercializovanie 0 komercializácia 44 0 mechanizovanie 0 mechanizácia 57 0 implikovanie 0 implikácia 68 0 imatrikulovanie 0 imatrikulácia 71

Prevzaté slová na -cia a ich konkurenčné... 178

Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 0 evanjelizovanie 0 evanjelizácia 87 0 korelovanie 0 korelácia 89 0 sekularizovanie 0 sekularizácia 90 0 amortizovanie 0 amortizácia 94 0 socializovanie 0 socializácia 95 0 intenzifikovanie 0 intenzifikácia 102 0 industrializovanie 0 industrializácia 140 0 intonovanie 0 intonácia 161 0 repatriovanie 0 repatriácia 171 0 detonovanie 0 detonácia 200 0 fluktuovanie 0 fluktuácia 214 0 kapitulovanie 0 kapitulácia 392 0 gratulovanie 0 gratulácia 399 0 abdikovanie 0 abdikácia 440 0 frustrovanie 0 frustrácia 588 0 reštituovanie 0 reštitúcia 594 0 reštringovanie 0 reštrikcia (nemá adj.) 683 0 regenerovanie 0 regenerácia 778 20 existovanie 0,001 existencia 10085 3 tradovanie 0,02 tradícia 12128 1 deprimovanie 0,04 depresia 2148 2 reštrukturalizovanie 0,04 reštrukturalizácia 4260 1 racionalizovanie 0,1 racionalizácia 627 1 korešpondovanie 0,1 korešpondencia 778 1 oponovanie (verzia prim-2.1-vyv) 0,1 opozícia (verzia prim-2.1-vyv) 1108 7 asociovanie 0,1 asociácia 5594 13 konkurovanie 0,1 konkurencia 10565 21 oponovanie 0,1 opozícia 18384 1 rekreovanie 0,2 rekreácia 558 2 špecializovanie 0,2 špecializácia 814 2 varírovanie 0,2 variácia 821 3 revitalizovanie 0,2 revitalizácia 1060 3 decentralizovanie 0,2 decentralizácia 1389 12 asistovanie 0,2 asistencia (nemá adj.) 5518 20 rekonštruovanie 0,2 rekonštrukcia 9847 24 operovanie 0,2 operácia 14554 25 kvalifikovanie 0,2 kvalifikácia 9662 33 diskutovanie 0,2 diskusia 15441 37 reprezentovanie 0,2 reprezentácia 16263 1 bonifikovanie 0,3 bonifikácia 260 2 mutovanie 0,3 mutácia 581 3 inzultovanie 0,3 inzultácia 779 3 kooperovanie 0,3 kooperácia 848 5 privatizovanie 0,3 privatizácia 1299 5 rezignovanie 0,3 rezignácia (nemá adj.) 1495 1 aklimatizovanie 0,4 aklimatizácia 231 2 kompilovanie 0,4 kompilácia 431 3 demokratizovanie 0,4 demokratizácia 617

František Šimon

179

Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 3 inštruovanie 0,4 inštrukcia 679 4 klimatizovanie 0,4 klimatizácia 924 4 reorganizovanie 0,4 reorganizácia 871 4 prostituovanie 0,4 prostitúcia (nemá adj.) 901 12 diskriminovanie 0,4 diskriminácia 2509 41 redigovanie 0,4 redakcia 9646 1 fascinovanie 0,5 fascinácia 170 1 konšpirovanie 0,5 konšpirácia 190 2 interpelovanie 0,5 interpelácia 364 2 rezonovanie 0,5 rezonancia 365 3 demokratizovanie 0,5 demokratizácia 617 5 emigrovanie 0,5 emigrácia 934 7 rehabilitovanie 0,5 rehabilitácia 1162 16 modernizovanie 0,5 modernizácia 2755 2 rekvalifikovanie 0,6 rekvalifikácia 319 5 akreditovanie 0,6 akreditácia 738 5 evakuovanie 0,6 evakuácia 813 20 konfrontovanie 0,6 konfrontácia 3004 22 koncentrovanie 0,6 koncentrácia 3236 35 orientovanie 0,6 orientácia 5221 50 korumpovanie 0,6 korupcia 7806 75 komunikovanie 0,6 komunikácia 12050 2 ašpirovanie 0,7 ašpirácia (nemá adj.) 271 43 transformovanie 0,7 transformácia 6107 98 reagovanie 0,7 reakcia / reagencia 13057/ 22 9 hospitalizovanie 0,8 hospitalizácia 1044 10 expedovanie 0,8 expedícia 1239 (52) 17 intervenovanie 0,8 intervencia 2106 20 komplikovanie 0,8 komplikácia (nemá adj.) 2334 21 konzultovanie 0,8 konzultácia 2428 59 nominovanie 0,8 nominácia 6823 1 demilitarizovanie 0,9 demilitarizácia 105 1 kolektivizovanie 0,9 kolektivizácia 104 1 perforovanie 0,9 perforácia 106 3 diskvalifikovanie 0,9 diskvalifikácia 322 4 konverzovanie 0,9 konverzácia 419 11 normalizovanie 0,9 normalizácia 1107 11 inovovanie 0,9 inovácia 1129 34 demonštrovanie 0,9 demonštrácia 3507 40 motivovanie 0,9 motivácia 4000 1 atomizovanie 1 atomizácia 68 1 retardovanie 1 retardácia 72 1 revalvovanie 1 revalvácia 94 1 kastrovanie 1 kastrácia 98 1 exhumovanie 1 exhumácia 99 2 internacionalizovanie 1 internacionalizácia (nemá adj.) 132 2 amputovanie 1 amputácia 173 3 automatizovanie 1 automatizácia 213


Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 3 emacipovanie 1 emancipácia 305 4 asimilovanie 1 asimilácia 268 4 kolaudovanie 1 kolaudácia 367 5 redigovanie 1 redakcia (verzia prim-2.1-vyv) 463 8 inaugurovanie 1 inaugurácia 566 8 deštruovanie 1 deštrukcia 709 8 sterilizovanie 1 sterilizácia (nemá adj.) 627 9 transplantovanie 1 transplantácia 802 10 reklamovanie 1 reklamácia 689 11 improvizovanie 1 improvizácia 946 13 okupovanie 1 okupácia 1226 16 devalvovanie 1 devalvácia 1268 24 distribuovanie 1 distribúcia 2772 36 interpretovanie 1 interpretácia 3124 75 emitovanie 1 emisia 5312 89 integrovanie 1 integrácia 7201 797 informovanie 1 informácia 66597 1 substituovanie 2 substitúcia 51 1 demoralizovanie 2 demoralizácia 54 1 habilitovanie 2 habilitácia 54 1 aprobovanie 2 aprobácia 56 2 dezorientovanie 2 dezorientácia (nemá adj.) 73 2 vinkulovanie 2 vinkulácia (nemá adj.) 82 2 degenerovanie 2 degenerácia 115 3 indikovanie 2 indikácia 138 3 kulminovanie 2 kulminácia 142 3 komprimovanie 2 kompresia 159 3 cirkulovanie 2 cirkulácia 173 4 rekapitulovanie 2 rekapitulácia 212 4 agitovanie 2 agitácia 226 6 rotovanie 2 rotácia 281 6 kontaminovanie 2 kontaminácia (nemá adj) 284 7 signalizovanie 2 signalizácia 423 9 renovovanie 2 renovácia 334 9 centralizovanie 2 centralizácia 342 9 ordinovanie 2 ordinácia 356 9 harmonizovanie 2 harmonizácia 387 10 abstrahovanie 2 abstrakcia 394 10 valorizovanie 2 valorizácia 458 10 akcelerovanie 2 akcelerácia 587 12 delimitovanie 2 delimitácia 450 13 kategorizovanie 2 kategorizácia 562 13 produkovanie 2 produkcia 621 14 inzerovanie 2 inzercia 658 15 mobilizovanie 2 mobilizácia 559 16 manifestovanie 2 manifestácia 668 16 konsolidovanie 2 konsolidácia 727 23 kalkulovanie 2 kalkulácia 868

František Šimon

181

Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 28 kompenzovanie 2 kompenzácia 1717 36 ilustrovanie 2 ilustrácia 1990 40 registrovanie 2 registrácia 2086 43 evidovanie 2 evidencia 2773 46 novelizovanie 2 novelizácia 1955 52 izolovanie 2 izolácia 2207 68 špekulovanie 2 špekulácia 2974 106 konštruovanie 2 konštrukcia 3716 152 likvidovanie 2 likvidácia 6208 171 koncipovanie 2 koncepcia 9438 194 dotovanie 2 dotácia 8359

110/14 inscenovanie / zinscenovanie 2/3 inscenácia 4347 1 vulgarizovanie 3 vulgarizácia 29 1 militarizovanie 3 militarizácia 26 2 nivelizovanie 3 nivelácia / nivelizácia 52 2 individualizovanie 3 individualizácia 64 2 destilovanie 3 destilácia 75 4 gestikulovanie 3 gestikulácia 143 5 asanovanie 3 asanácia 165 6 urgovanie 3 urgencia 195 7 kolaborovanie 3 kolaborácia (nemá adj.) 208 10 perzekvovanie 3 perzekúcia 312 13 destabilizovanie 3 destabilizácia 433 14 adoptovanie 3 adopcia / adoptácia 491/0 16 dezinformovanie 3 dezinformácia 444 18 certifikovanie 3 certifikácia 601 18 klasifikovanie 3 klasifikácia 654 25 modifikovanie 3 modifikácia 869 28 stagnovanie 3 stagnácia 988 47 koordinovanie 3 koordinácia 1429 48 argumentovanie 3 argumentácia 1330 136 preferovanie 3 preferencia 4086 254 bilancovanie 3 bilancia 8770 323 realizovanie 3 realizácia 9629 1 dezorganizovanie 4 dezorganizácia 24 1 derivovanie 4 derivácia 23 2 kanonizovanie 4 kanonizácia 44 2 kondolovanie 4 kondolencia 44 6 inšpirovanie 4 inšpirácia 132 7 refundovanie 4 refundácia (nemá adj.) 170 8 kolonizovanie 4 kolonizácia 165 8 dezinfikovanie 4 dezinfekcia 211 11 lustrovanie 4 lustrácia 245 15 polarizovanie 4 polarizácia 362 16 vibrovanie 4 vibrácia 402 18 vegetovanie 4 vegetácia 378 27 referovanie 4 referencia 695 45 provokovanie 4 provokácia 1087


Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 62 ratifikovanie 4 ratifikácia 1237 89 redukovanie 4 redukcia 1775 107 dokumentovanie 4 dokumentácia 2388 109 tolerovanie 4 tolerancia 2347 156 regulovanie 4 regulácia 3314 1 impregnovanie 5 impregnácia 19 2 determinovanie 5 determinácia 34 2 naturalizovanie 5 naturalizácia 37 3 kondenzovanie 5 kondenzácia 52 3 defraudovanie 5 defraudácia 65 10 konfiškovanie 5 konfiškácia 197 11 korunovanie 5 korunovácia 209 13 legitimovanie 5 legitimácia 223 44 meditovanie 5 meditácia 693 54 korigovanie 5 korekcia 928 60 reflektovanie 5 reflexia 1034 71 infikovanie 5 infekcia 1345 101 garantovanie 5 garancia 2097 160 aplikovanie 5 aplikácia 3040 361 prezentovanie 5 prezentácia 6290 377 reštaurovanie 5 reštaurácia 7783 1925 organizovanie 5 organizácia 38154 1 asignovanie 6 asignácia (nemá adj.) 14 2 inkorporovanie 6 inkorporácia 29 4 exkomunikovanie 6 exkomunikácia 54 7 synchronizovanie 6 synchronizácia 106 9 kryštalizovanie 6 kryštalizácia 141 10 degustovanie 6 degustácia 154 16 eskalovanie 6 eskalácia 264 19 štandardizovanie 6 štandardizácia 318 25 štylizovanie 6 štylizácia 381 27 špecifikovanie 6 špecifikácia 369 64 deformovanie 6 deformácia 917 165 deklarovanie 6 deklarácia 2280 187 inštalovanie 6 inštalácia 2072 11 artikulovanie 7 artikulácia 131 11 propagovanie 7 propagácia 133 19 lokalizovanie 7 lokalizácia (nemá adj.) 243 20 imitovanie 7 imitácia 275 31 kodifikovanie 7 kodifikácia 436 32 aktivovanie 7/14 aktivácia / aktivizácia 188 / 371 94 identifikovanie 7 identifikácia 1269 126 konzumovanie 7 konzumácia (nemá adj.) 1490 143 komponovanie 7 kompozícia 1713 149 stabilizovanie 7 stabilizácia 1873 3 anticipovanie 8 anticipácia 32 6 verifikovanie 8 verifikácia 65 8 anektovanie 8 anexia 82

František Šimon

183

Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 16 navigovanie 8 navigácia 172 21 degradovanie 8 degradácia 234 42 aktualizovanie 8 aktualizácia 441 61 legalizovanie 8 legalizácia 646 203 manipulovanie 8 manipulácia 2279 4679 fungovanie 8 funkcia 50904 23 ventilovanie 9 ventilácia 219 31 relaxovanie 9 relaxácia 295 31 devastovanie 9 devastácia 353 171 formulovanie 9 formulácia 1804 3 pasterizovanie 10 pasterizácia 27 4 evokovanie 10 evokácia 46 16 akumulovanie 10 akumulácia 140 3 extrahovanie 11 extrakcia 24 3 katalogizovanie 11 katalogizácia 24

574 publikovanie 11 publikácia 4269 2 detronizovanie 12 detronizácia (nemá adj.) 14 5 objektivizovanie 12 objektivizácia 38 55 recyklovanie 12 recyklácia 417 4 rafinovanie 13 rafinácia 25 7 falzifikovanie 13 falzifikácia 46 27 konkretizovanie 13 konkretizácia 178 59 citovanie 13 citácia 390

2670 investovanie 13 investícia 17049 5 absolutizovanie 14 absolutizácia (nemá adj.) 31 16 kompletizovanie 14 kompletizácia 99 22 fakturovanie 14 fakturácia 134 25 demolovanie 14 demolácia 155 10 neutralizovanie 15 neutralizácia 56 14 kontrahovanie 15 kontrakcia 76 14 inklinovanie 15 inklinácia 80 54 stimulovanie 15 stimulácia 306 11 glorifikovanie 16 glorifikácia 59 33 fixovanie 16 fixácia 165

1118 formovanie 19 formácia 4788 20 skartovanie 20 skartácia 81 28 adaptovanie 20 adaptácia 113 37 negovanie 20 negácia 146 33 kumulovanie 21 kumulácia 126 53 separovanie 21 separácia 190 2 ondulovanie 22 ondulácia 7 12 generalizovanie 22 generalizácia 42 18 inhalovanie 22 inhalácia 63 20 oscilovanie 23 oscilácia 65 4 formalizovanie 24 formalizácia 13 1 afektovanie 25 afektácia (nemá adj.) 3

221 kreovanie 25 kreácia 638 514 definovanie 25 definícia 1584


Frekv. VS so slovenským sufixom % Prevzaté slovo s príponou -cia Frekv. 6 saturovanie 26 saturácia 17 17 lamentovanie 26 lamentácia (nemá adj.) 46 17 transponovanie 26 transpozícia 47 38 filtrovanie 27 filtrácia 100 20 idealizovanie 28 idealizácia 52 17 internovanie 29 internácia 41 21 implantovanie 29 implantácia 50 36 licitovanie 30 licitácia 81 52 recitovanie 30 recitácia 117 79 kultivovanie 33 kultivácia 162 97 kombinovanie 35 kombinácia 179 19 uzurpovanie 40 uzurpácia (nemá adj.) 28 37 absorbovanie 44 absorpcia 46 107 konzervovanie 46 konzervácia 122 74 reformovanie 49 reformácia 151 1 deponovanie 50 depozícia (nemá adj.) 1 3 rekriminovanie 50 rekriminácia (nemá adj.) 3

106 politizovanie 52 politizácia 97 43 charakterizovanie 53 charakterizácia 38 24 apelovanie 60 apelácia 16 2 cementovanie 66 cementácia 1 12 deklamovanie 66 deklamácia 6 441 ignorovanie 69 ignorancia 201 273 konštituovanie 71 konštitúcia 110 195 iniciovanie 73 iniciácia 74 203 modelovanie 90 modelácia 21 2602 konštatovanie 97 konštatácia (nemá adj.) 67 106 moralizovanie 99 moralizácia 1 1 preparovanie 100 preparácia 0

105 kandidovanie 100 kandidácia 0 VS = verbálne substantívum, % = percento výskytu verbálneho substantíva so slovenským sufixom (pričom 100% je súhrn výskytu oboch foriem)

Komentár k výsledkom Najzaujímavejšie sú tie výsledky, keď stúplo percento používania sloven-

ského verbálneho substantíva a tie sa dajú vysvetliť niekoľkými dôvodmi. 1. Keď sa význam substantíva so sufixom -cia posunul, dochádza k zvýše-

nému výskytu verbálneho substantíva so slovenským sufixom, čím sa komple-mentárne vykrýva tento deficit. V týchto prípadoch KSSJ ani neuvádza význam verbálneho substantíva, aj keď sme v SNK použitie týchto substantív v tomto význame zaznamenali. Ide napr. o dvojice slov:

definícia (podľa KSSJ vymedzenie obsahu pojmu) – definovanie kreácia (podľa KSSJ výtvor) – kreovanie reformácia (podľa KSSJ hnutie za reformu cirkvi) – reformovanie. V niektorých prípadoch slová na -cia sa v KSSJ vysvetľujú dvojako, napr.

František Šimon

185

kombinácia (podľa KSSJ kombinovanie, jeho výsledok) expedícia (podľa KSSJ výprava, expedovanie, oddelenie expedujúce zásielky) konštitúcia (podľa KSSJ štátne zriadenie, ústava, konštrukcia, usporiadanie ató-

mov) konštrukcia (podľa KSSJ konštruovanie, takto vzniknutý útvar). Niekedy percento výskytu verbálneho substantíva sa zdá byť malé, vtedy

by bolo treba zvlášť rátať výskyt týchto slov v jednotlivých významoch, vzhľa-dom na niekedy vysoký počet výskytu sme to nerátali, lebo sme to nepovažo-vali za potrebné. Jedine slovo expedícia sme tak rozlíšili a vo význame verbál-neho substantíva, t. j. expedovanie, sme našli 52 prípadov použitia (číslo 52 je uvedené v zátvorke).

V prípade slova reštaurácia už ide o homonymiu a rozlišuje to aj KSSJ, te-da reštaurácia ako pohostinský podnik a reštaurácia ako reštaurovanie.

2. Vzhľadom na posun významu sme čakali v nasledujúcich prípadoch vyš-šie percento výskytu verbálnych substantív, ale nie je tomu tak.

koncepcia – koncipovanie deklarácia – deklarovanie inštalácia – inštalovanie dokumentácia – dokumentovanie 3. Niektoré slová na -cia sa charakterizujú v KSSJ normatívnym klasifiká-

torom a ich pomer s verbálnymi substantívami je vtedy vyrovnaný, napr. lamentácia (expresívne slovo) – lamentovanie saturácia (knižný výraz) – saturovanie konštatácia (knižný výraz) – konštatovanie modelácia (odborný alebo knižný výraz) – modelovanie. 4. Časť slov s príponou -cia, ktoré majú vysoké percento zastúpenia verbál-

neho substantíva, sa v KSSJ ani nenachádza, ale sú v MSS (pretože sa vyskytu-jú v Pravidlách slovenského jazyka), patria tam:

afektácia, inklinácia, internácia, iniciácia, moralizácia, uzurpácia. Percentuálne pomery sú skreslené prípadmi, keď obe slová, t. j. aj

s príponou -cia aj verbálne substantívum, sú doložené v SNK len minimálne, patria tu prípady:

cementovania – cementácia deponovanie – depozícia preparovanie – preparácia kandidovanie – kandidácia. Výnimočne existujú v SKMS prípady, keď motivujúcim slovom ani zo

synchrónneho hľadiska nie je sloveso, ale slovo na -cia: legitimácia – legitimovať (≈ preukázať totožnosť pomocou legitimácie) inštrukcia – inštruovať. Slová legitimácia – legitimovanie, resp. inštrukcia – inštruovanie nie sú ani

synonymá, pre inštruovanie by prichádzalo do úvahy ako synonymum slovo inštruktáž.


V jednom prípade (hoci táto možnosť je SKMS len alternatívne) nie je mo-tivujúcim slovom ani slovo na -cia ani sloveso, ale iné substantívum:

model – modelovať – modelácia Zvláštny prípad je slovo korunovácia, pretože ide o hybrid, jednak koreňo-

vou morfémou nie je latinské (či grécke) koron-, ale slovenské korun-a a jednak by prevzaté slovo malo znieť koronácia (anglicky napr. coronation) a nie korunovácia, teda korunovácia obsahuje okrem prevzatej koreňovej a sufixálnej morfémy ešte aj slovenskú verbálnu morfému -ov-.

Niektoré substantíva na -cia nemajú v KSSJ adjektíva, v tabuľke sa to pri príslušných substantívach aj uvádza, ale zistili sme, že existenciu takých adjek-tív možno doložiť zo SNK a niektoré sa vyskytujú tak často, že by si zaslúžili uvedenie v KSSJ, napr. lokalizačný (82), asistenčný (146), reštrikčný (302), pričom adjektívum reštriktívny je doložené 602krát. Adjektívum sme nenašli len pre nasledujúce slová: afektácia, absolutizácia, detronizácia, kontaminácia, komplikácia, profanizácia a prolongácia.

Literatúra Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala. Bratislava, Veda 1997. (≈ KSSJ). Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 2005. Do-


stupný z WWW: http://korpus.juls.savba.sk. SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematický slovník

slovenčiny. Prešov: Náuka 1999. (≈ MSS). SOKOLOVÁ, M. – OLOŠTIAK, M. – IVANOVÁ, M. – ŠIMON, F. – CZÉREOVÁ,

B. – VUŽŇÁKOVÁ, K. – BENKO, V. – MOŠKO, G.: Slovník koreňových morfém slovenčiny. Prešov: FF PU Prešov 2005. (≈ SKMS).

187

Výberový slovník termínov z korpusovej lingvistiky

Mária Šimková analyzátor a generátor tvarov (word form analyzer and generator) softvérový nástroj (program) na analýzu a generovanie tvarov slov obsahujúci

slovník slov zatriedených do vzorov s úplnými paradigmami anotácia (annotation) 1. pri počítačovom spracovaní textu priraďovanie bibliografických a lingvistic-

kých informácií (metadát) jednotlivým častiam textu vo forme značky alebo iného ustáleného zápisu; tagovanie/tegovanie, značkovanie

2. výsledok tejto činnosti anotácia externá (štýlovo-žánrová) priraďovanie bibliografických informácií a informácií o štýlovo-žánrovej cha-

rakteristike textu (dokumentu) anotácia interná morfologická, syntaktická a i. užšia lingvistická anotácia anotácia morfologická priraďovanie informácií o slovnodruhovej príslušnosti a morfologických kate-

góriách (tvaru) slova, textovej jednotky v kontexte anotácia syntaktická priraďovanie informácií o syntaktických (vetnočlenských, štruktúrnych a výpo-

vedných) funkciách slova, textovej jednotky vo vete anotátor (annotator) 1. osoba ručne vykonávajúca anotáciu (bibliografickú, štýlovo-žánrovú, morfo-

logickú, syntaktickú a i.) 2. softvérový nástroj (anotačný program) na automatizovanú anotáciu (najčas-

tejšie morfologickú) dezambiguácia (disambiguation) 1. v počítačovom spracovaní automatizované odstraňovanie viacznačnosti, ho-

monymie tvaru a priraďovanie jednoznačných kategórií 2. výsledok tejto činnosti dezambiguácia pravdepodobnostná (probabilistic d.) založená na štatistických metódach a teórii pravdepodobnosti dezambiguácia pravidlová (rule-based d.) založená na (lingvistických) pravidlách excerpcia (excerption; reading programme) 1. excerpovanie, ručné vypisovanie skúmaných jazykových prostriedkov

a javov zvyčajne s (krátkym) kontextom a stručným bibliografickým záznamom na excerpčné lístky usporadúvané a ukladané do kartotéky

2. výsledok tejto činnosti

Výberový slovník termínov z korpusovej lingvistiky 188

frekvencia (frequency) častosť, početnosť výskytov, použití (skúmaných) prostriedkov v texte hľadané slovo ↑ kľúčové slovo homonymia (homonymy) v širokom zmysle rozdielnosť významov pri totožnosti tvaru homonymum (homonym) v širokom zmysle slovo, jeho tvar alebo iný jazykový prostriedok s dvoma ale-

bo viacerými rôznymi významami inventár (inventory) súpis, súbor jazykových jednotiek rovnakého typu jazyková jednotka (language/linguistic unit) najmenšia jednotka jazykového systému na konkrétnej rovine kartotéka (collection of citation slips) súbor excerpčných lístkov zoradených podľa stanovených kritérií (najčastejšie

podľa abecedy) kľúčové slovo (keyword) 1. slovo použité ako odkaz na relevantnú informáciu 2. v korpusovom manažéri hľadané slovo alebo reťazec znakov zapisovaný do

vyhľadávacieho okienka a po vyhľadaní zobrazovaný zvyčajne uprostred kontextu – konkordančného výpisu

kolokácia (collocation) spoločný výskyt (súvýskyt) lexikálnych jednotiek ako zvyčajný a do určitej

miery predpovedateľný jav; spoločný výskyt presahujúci rámec početnosti výskytu očakávaného pri náhodnom rozdelení

konkordancia (concordance) výpis kontextov kľúčového, hľadaného slova alebo reťazca znakov kontext (context) relevantné (textové) okolie skúmanej jazykovej jednotky konverzia (conversion) 1. prevádzanie dát z jedného kódu do iného kódu 2. výsledok tejto činnosti korektor (corrector) softvérový nástroj (program) na automatickú kontrolu pravopisu (spelling-

checker) a/alebo gramatiky (grammar-checker), alebo iných charakteristík (štylis-tický korektor a pod.)

korpus (corpus) 1. súbor textov, na ktorých sa vykonáva nejaký výskum alebo spracovanie 2. elektronická databáza textov, zvyčajne veľkého rozsahu, spracovaná

v jednotnom formáte a vybavená efektívnymi vyhľadávacími nástrojmi na získanie jazykových dát ako materiálového zdroja výskumu

korpus hovorených textov elektronická databáza hovorenej formy jazyka korpus písaných textov

Mária Šimková

189

elektronická databáza písanej formy jazyka korpus národný jednojazyčný korpus textov konkrétneho národného (jazykového) spoločenstva korpus synchrónny korpus jazyka v jeho súčasnej vývinovej fáze korpus všeobecný nešpecifický, základný korpus zahŕňajúci široké spektrum jazykových štýlov

a žánrov, vecných oblastí (domén), autorských generácií, vydavateľských úzov, regiónov a pod.

korpusová gramatika (corpus grammar) gramatika vypracovaná na základe štatisticky vyhodnoteného a lingvisticky

opísaného materiálu z dostatočne veľkého a reprezentatívneho alebo vyváženého korpusu

korpusový manažér (corpus manager) softvérový nástroj (informačný systém) na rýchle vyhľadávanie a usporadúva-

nie údajov z korpusu, prehľadné zobrazovanie vyhľadaných kontextov a atribútov z jednotlivých úrovní anotácie a na získavanie a spracovanie rôznych štatistických informácií

KWIC (key word in context) zobrazenie výsledkov hľadania tak, že hľadané (kľúčové) slovo alebo reťazec

znakov sa nachádza zvýraznene uprostred kontextu lema (lemma, pl. lemmata/lemmas) základný, slovníkový tvar, pri ohybných slovných druhoch reprezentujúci celú

paradigmu (pre slovesá neurčitok, pre menné slovné druhy nominatív singuláru, príp. mužského rodu)

lematizácia (lemmatisation/lemmatization) 1. (automatizované) priraďovanie lem slovným tvarom v texte 2. výsledok tejto činnosti lematizátor (lemmatiser/lemmatizer) 1. softvérový nástroj (program) na lematizáciu 2. osoba ručne vykonávajúca (korigujúca) lematizáciu lexéma (lexeme) formálna a významová (aj viacslovná) jednotka slovnej zásoby reprezentovaná

základným, slovníkovým tvarom (pre slovesá neurčitok, pre menné slovné druhy nominatív singuláru, príp. mužského rodu)

lingvistika (linguistics) jazykoveda, veda o jazyku, jeho systéme a používaní, vývine, vzťahoch

s mimojazykovými skutočnosťami a pod. lingvistika formálna skúma formálne vlastnosti jazykových jednotiek a javov, zameriava sa na ma-

tematické modely gramatickej štruktúry jazyka lingvistika korpusová


odbor počítačovej lingvistiky, skúma a opisuje jazyk, resp. jeho použitie v reálnych kontextoch z rozsiahleho korpusového materiálu, vyhľadaných a spra-covaných pomocou počítačových nástrojov a štatistických metód

lingvistika kvantitatívna (štatistická) odbor matematickej lingvistiky, skúma jazyk pomocou štatistických metód

so zameraním na frekvenciu jazykových jednotiek a javov lingvistika matematická skúma a opisuje jazyk matematickými metódami lingvistika počítačová skúma jazyk pomocou počítačových nástrojov, aplikačne sa využíva najmä

v oblasti strojového prekladu počítačové spracovanie prirodzeného jazyka (natural language processing –

NLP) 1. systematická štruktúrovaná a uchovávaná analýza foriem a významov (funk-

cií) jazykových prostriedkov a javov pomocou výpočtovej techniky s možným vyústením do predikovateľnosti novej, neznámej jazykovej jednotky a generovania jej (možných) tvarov a vlastností

2. výsledok tejto činnosti regulárny výraz (regular expression, skratka regexp, regex) reťazec pozostávajúci z alfanumerických znakov a špeciálnych symbolov, utvo-

rený na základe konkrétnych syntaktických pravidiel, ktorý opisuje istú množinu foriem – umožňuje vyhľadávať napr. slovo vo všetkých jeho tvaroch v prípade nelematizovaného korpusu a/alebo rôzne kombinácie slov, tvarov a iných reťazcov znakov

reprezentatívnosť (representativeness) proporčné zastupovanie celku (jazyka) vzorkou (korpusom), ktorá má rovnaké,

úmerné zloženie a vlastnosti ako reprezentovaný celok reprezentatívnosť korpusu proporčné zastúpenie rozličných jazykových variet, typov a žánrov textov z roz-

ličných časových období a od rozličných autorov vymedzené na základe sociolin-gvistických kritérií a výskumov (napr. z hľadiska produkcie a/alebo percepcie)

reťazec znakov, (textový) reťazec (string) 1. v programovaní a formálnych jazykoch usporiadaná postupnosť symbolov

z danej abecedy 2. dátový typ v mnohých počítačových jazykoch zväčša umožňujúci ukladanie

postupností alfanumerických znakov a iných symbolov 3. laicky reťazec znakov medzi dvoma medzerami segment (segment) uzuálne stanovený prvok ako (zvyčajne najmenšia) jednotka analyzovanej roviny segmentácia (segmentation) 1. (automatizované) členenie celku na segmenty 2. výsledok tejto činnosti

Mária Šimková

191

štatistika (statistics) spôsob opisu jazyka pomocou kvantitatívnych charakteristík a frekvencií skú-

maných javov založený na metódach matematickej štatistiky a teórie pravdepodob-nosti

tag (tag) ustálená (dohodnutá) značka reprezentujúca konkrétne vlastnosti slova, textovej

jednotky, textu tager (tagger) softvérový nástroj (program) na tagovanie, anotáciu tagovanie (tagging) ↑ anotácia 1. tagset (tagset) súbor značiek a pravidiel na tagovanie, anotáciu textová jednotka, token (token) základná textová jednotka použitá v analýze alebo spracovaní textu, znak alebo

súbor znakov formálne oddelených od iného znaku alebo súboru znakov napr. medzerou (tvar slova v texte, interpunkčné znamienko, číslica a pod.)

tokenizácia (tokenisation/tokenization) 1. automatizované členenie, segmentácia textu na tokeny 2. výsledok tejto činnosti unikátny výskyt (type) jednotlivý výskyt jazykovej jednotky alebo javu, zastupujúci množinu všetkých

výskytov vyváženosť (balance) vyrovnané, rovnovážne zastupovanie celku (jazyka) vzorkou (korpusom), ktorá

obsahuje rôzne zložky (najčastejšie štýly) v prijateľnom pomere vyváženosť korpusu rovnovážne zastúpenie hlavných jazykových variet a štýlov, napr. v pomere

1 : 1 (: 1...) výskyt (frequency, occurrence) zaznamenané vyskytnutie sa, použitie jazykovej jednotky alebo javu značkovanie ↑ anotácia 1.

Verzie a podkorpusy Slovenského národného korpusu Hlavný korpus je primárny, základný korpus (prim) obsahujúci všetky zmluvne

získané a spracované písané texty od roku 1955 do súčasnosti.

Verzia Nové „vydanie“ celého korpusu. Slovenský národný korpus sa sprístupňoval v novej verzii vždy po relevantnom

prírastku textov a zmene alebo skvalitnení anotácie. Nová verzia obsahuje aj texty z predchádzajúcej verzie:


prim0.1 → sprístupnený v auguste 2003, 30 mil. tokenov prim0.2 → sprístupnený koncom r. 2003, 170 mil. tokenov prim1 → sprístupnený v r. 2004, 182 mil. tokenov štýlovo extrémne nevyvážený (95 % inf : 3,5 % img : 1,5 % prf) lematizovaný, automatizovane morfologicky anotovaný pomocou českého sof-

tvéru a na základe českého tagsetu prim-2.0 → sprístupnený v r. 2005, 250 mil. tokenov štýlovo vyváženejší (73 % inf : 13 % img : 4 % prf : 10 % iné) lematizovaný, automatizovane morfologicky anotovaný pomocou českého sof-

tvéru a na základe českého tagsetu prim-2.1 → sprístupnený začiatkom r. 2006, 300 mil. tokenov štýlovo opäť vyváženejší (60,6 % inf : 17,5 % img : 11,6 % prf : 10,3 % iné) lematizovaný, automatizovane morfologicky anotovaný pomocou nemeckého

softvéru na základe slovenského tagsetu prim-3.0 → sprístupnený začiatkom r. 2007, 350 mil. tokenov štýlovo opäť vyváženejší (56,74 % inf : 20,69 % img : 21,32 % prf : 1,25 % iné) lematizovaný, automatizovane morfologicky anotovaný pomocou nemeckého

softvéru na základe slovenského tagsetu a morfologického analyzátora tvarov

Podkorpus Špecifickými časťami z hlavného, primárneho korpusu, tvorenými podľa

udelenej licencie a štýlov, sú jednotlivé podkorpusy:

public → podkorpus textov verejne prístupný prostredníctvom siete internet na vedecko-výskumné, učebné a iné nekomerčné ciele na základe licenčnej zmluvy alebo vyhlásenia medzi poskytovateľom textu a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV; tvorí sa pri každej verzii

juls → podkorpus textov prístupný prostredníctvom siete intranet len na pôde JÚĽŠ SAV obsahujúci navyše texty poskytnuté len na takéto interné použitie; tvorí sa pri každej verzii

snk → podkorpus textov prístupný prostredníctvom siete intranet len v rámci oddelenia SNK obsahujúci navyše texty poskytnuté len na úzke interné použitie; rozdiel oproti podkorpusu public predstavuje zvyčajne 10 – 15 mil. tokenov; tvorí sa pri každej verzii ako najväčší, východiskový súbor textov

all → tvorí sa pri každej verzii a pre každý z vyššie uvedených podkorpusov, obsahuje všetky texty

sane → tvorí sa pri každej verzii a pre každý z vyššie uvedených podkorpusov, neobsahuje texty nezodpovedajúce niektorým kritériám (texty s nesprávnou diakritikou, texty spred r. 1955, t. j. nespadajúce do vymedzeného obdobia súčasného jazyka, texty zahraničných Slovákov, ako aj lingvistické texty, ktoré sú sústredené v osobitnej položke Lingvistické zdroje, napr. Kultúra slova)

Mária Šimková

193

Pri každej verzii sa teda tvoria podkorpusy public-all, public-sane, juls-all, juls-sane, snk-all, snk-sane.

vyv → tvorí sa od verzie prim1, štýlovo vyvážený podkorpus prim1-vyv → 12 mil. tokenov 60 % inf : 20 % pfr : 20 % img prim-2.0-vyv → 56 mil. tokenov 60 % inf : 20 % pfr : 20 % img prim-2.1-vyv → 54 mil. tokenov 60 % inf : 20 % pfr : 20 % img prim-3.0-vyv → 200 mil. tokenov 33,330 % inf : 33,344 % pfr : 33,312 % img : 0,014 % iné inf → tvorí sa od verzie prim-2.1, podkorpus obsahujúci výlučne publicistické

texty prf → tvorí sa od verzie prim-2.1, podkorpus obsahujúci výlučne odborné texty img → tvorí sa od verzie prim-2.1, podkorpus obsahujúci výlučne umelecké

texty skimg → tvorí sa od verzie prim-2.1, podkorpus obsahujúci výlučne originálne,

pôvodné slovenské umelecké texty Osobitným podkorpusom je ručne morfologicky anotovaný podkorpus, ktorý

nie je fixovaný na verziu primárneho korpusu (má vlastné číslovanie): r-mak-1.0 → sprístupnený začiatkom r. 2006, 322 600 tokenov 57,9 % img : 41,8 % inf : 0,2 % prf r-mak-2.0 → sprístupnený začiatkom r. 2007, 511 534 tokenov

58,1 % img : 28,9 % inf : 13,0 % prf

194

Resumé

It was during 2004 – 2006 that began and ended the first collective systematic work focused on obtaining extensive textual material and its consequent lin-guistic processing, prepared and provided by the Slovak National Corpus. It was the case of the Morphosyntactic Analysis of the Slovak National Corpus Project (grant VEGA), which represented, to a certain extent, a dynamic and pioneer work. Pioneer in the sense of creating the conception and methodology of linguistic research on an electronic database of Slovak texts that had not existed before that provides statistically accurate and repeatedly verifiable results. Pioneer also in the sense that it comprised the elaboration of the con-ception of a new morphosyntactic description of the contemporary Slovak by means of available material, methodology and human resources that could be integrated into a meaningful whole. Among other things, its dynamic aspect resulted from the necessity of adapting to the way the Slovak National Corpus was being built and to the strategy of making it available to the public. For in the course of the project the Corpus had almost doubled its size (balanced cor-pus, which was used most by the authors, had grown almost five times) and every year saw a new version (sometimes even two of them) enriched with not only new texts but also highly innovated from the point of view linguistic anno-tation (especially morphological and also style-genre one).

Proceedings include papers from corpus research devoted especially to ver-bal lexemes and linguistic forms that a part of research team had analysed be-fore the start of the grant using a different (also in the sense of methodology) approach and without substantial material basis: verb valency and particularly the static predicates, present conditional and past conditional, plu perfect tense, active past participle (participle of the perfect tense), transgressive, prospective structure ísť + infinitive. Similarly, other authors renewed their long-term re-search plans and contributed to the proceedings by papers dealing with English proper nouns, borrowings, the instrumental plural of masculine nouns and inflected parts of speech. Thus, the proceedings managed to cover selected phenomena of the two basic parts of speech (though more extensively in case of verbs than of nouns) and at the same time it pointed out the problematic character of annotation (formalization) and consequently also of the research and description of uninflected parts of speech based on the corpus material.

As far the most of the descriptions of verbal phenomena are concerned, pre-sented results show clear and uniform conception elaborated by the principal investigator and chief editor of the proceedings M. Sokolová. Each paper opens with brief evaluation of treatment of analysed phenomena in Slovak and for-eign (especially Slavic) grammars up to now and continues with a definition of

Mária Šimková

195

researched features. For example: when dealing with active participle of preter-ite it is paradigmaticity, regularity of its formation, its formation using the perfective verbs, preservation of reflexivity, expression of active voice, con-densation, text distribution, and functionality. Some papers include autonomous parts devoted to communicative and pragmatic aspects of the usage of the given form. Papers developped according to this method can serve as a solid starting point for creation of a corpus based synthetic grammar of Slovak lan-guage. Other papers show more individualistic approach but have some fea-tures in common with abovementioned ones, namely introducing accurate, relatively uniformly treated data concerning the frequency of evidence: overall frequency of morphosyntactic means in the corpus according to styles (style distribution) and the proportion of relative frequency to the share of given texts in the balanced corpus (60% journalistic texts, 20% fiction, 20% specialized texts), which has a higher significance than the overall frequency. At the same time, representative and explicative aspect of the extensive quantitative find-ings make the papers of the proceedings considerably different from all previ-ous linguistic researches in Slovakia, which have been based only on re-searcher's own language introspection and manual extraction that was usually not available upon the completion of the research for the sake of verification or continuation of a similar research on the same collection of texts.

Proceedings' significance is evident especially in terms of the start of cor-pus-based linguistic reasearches in Slovakia and in terms of showing the possi-bilities as well as limits of corpus work or of pointing out the necessity of en-hancing the quality of a corpus as far as the size and variety are concerned (when treating peripheral linguistic phenomena), optimal choice of texts for the balanced corpus (when treating frequent linguistic phenomena) and expanding the corpus of written texts by a corpus made of utterances (in order to explore the very real functioning of some linguistic means typical for spontaneous, non-written communication). At the same time, the adopted strategy for build-ing and making the SNC available in terms of the creation of different subcor-pora proved to be an asset – besides the corpus with all the obtained texts (pri-mary, biggest one – all) there was also available a so-called balanced corpus as for the styles (relatively smaller – vyv). And with new versions came also autonomous subcorpora according to different styles as well. Each of them proved itself in different types of research.

From the actual linguistic research point of view the papers, included in the proceedings, bring forward not only modified and more accurate grammatical descriptions or orthographic rules but also offer observations that have not been done before, or more precisely, that could not have been done before the exis-tence of corpora and tools for extracting and selection of essential data. One example for all from the paper of J. Nižníková. The author managed to identify

Resumé 196

11 meanings of the verb jestvovať and its valency structures thanks to the cor-pus evidence in comparison with only one meaning and one valency structure in her previous research. Comparably significant results concern also lexicalisa-tion of some forms representing such an extent that they should be treated in a lexicographic description as entries in their own right. Some of the results and conclusions can have practical implications for teaching of the Slovak (espe-cially as a foreign language) provided, of course, that these results will be theo-retically accepted as soon as possible and included into grammatical descrip-tions or orthographical rules. e.g. the real word order within some (complexed) verbal forms and possible splitting of their constitutive parts, as well as exam-ples of systematically non-contradictory use of the suffix -mi vs. -ami in case o instrumental plural of masculine nouns that has not been codified so far.

As a particular asset resulting from the project work and from paper writing can be perceived the collaboration with students and PhD students who had an opportunity to take advantage of the guidance of experienced supervisors and at the same time they could make use of their creative abilities and cross the limits of previous methods and definitions (which has been undoubtedly proved by the results). The necessity of acquiring an extensive data and its statistical evaluation required also the cooperation of non-linguistic researchers – soft-ware engineers, which added a new aspect to the work – interdisciplinary one that is not very common in Slovak linguistics.

Proceedings Sondy do morfosyntaktického výskumu slovenčiny na korpuso-vom materiáli seen as a source of accurately processed and linguistically de-scribed material represents a suitable starting point for further corpus-based linguistic research in Slovakia and also for the synthetic description for the grammatical level of the contemporary Slovak. Several findings have aspira-tions to extend, specify or completely transform existing grammatical defini-tions, orthographical and lexicographical manuals. Thus thanks to this collec-tion of papers, corpus-based linguistic research in Slovakia fits easily into the international context of similar researches at its very start.

Autorka: Mária Šimková Preklad: Jana Levická

sondy do morfosyntaktického výskumu slovenčiny na...

Documents