Spoločné chodníky

Za ruky chytené sny,pečať,jedno slovo,áno.Premenené na drobné,všetky spoločné chvíle.Dočkali sa.Rameno k ramenu,osud,ktorý sme si vybrali,láskou spečatili.

Kostolné zvony,pozývajú.Na novú cestu zvonia,Tebe i mne,šťastiu žičia.Kostolná brána,otvorená,od oltára,spolu odchádzame.My ako jeden,lásky pieseň.

Pozvanie,si prijala,zdieľame šťastie,víchor, dážď,slnka smiech.Spolu.A to je rozdiel.A byť dvaja,prekonáme každý cieľ.Lebo spolu,to je predsa rozdiel.

Lietame spolu na krídlach,čo nesú nás do diaľok.Necháme sa nimi niesť,pretože spolu ich môžeme

viesť.Krídla voľnosti,obrúčkou sme vytvorili.Čo nás spojila,pred Bohom,spoločnú slobodu,si mi sľúbila,a ja Tebe tiež.

Východ slnka,vítame.Na obzore, v blízkej

diaľke,lenivými lúčmi šteklí.V Tvojich očiach,jeho odraz.Žiaria,v nich oheň,čo v srdci ma hreje.

Cesta našla svoj cieľ,chodníky života.Na jednej križovatke,zelená,nádej,to pre nás zasvietila.Kráčame,po prestretom koberci,padajúca ryža,a šťastie,čo nám prináleží.Áno, je to láska,nás spája,nás v náručí nosí.

Do stromu vyrytý,pubertálny odkaz,nemý svedok dávnych

čias,prežívam ich zas a zas,ten strom,žije v oboch nás.