1

Problematika štátneho riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a jej nadväznosť na právnu úpravu EÚ, analýza súčasného stavu problematiky v Slovenskej republike a v EÚ, z neho vyplývajúce aktuálne ciele národnej a európskej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nástroje a opatrenia určené na ich dosiahnutie.

2013

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

2

Obsah

Úvod ........................................................................................................................................................ 4

1 Teoretické východiská bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ...................................... 5

1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v systéme právneho poriadku SR ...................... 5

1.1.1 Záruka zaistenia BOZP Ústavou Slovenskej republiky ..................................................... 5

1.1.2 Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ............................................................. 6

1.1.3 Ďalšie právne predpisy a ostatné predpisy vymedzujúce opatrenia na zaistenie BOZP

v SR ................................................................................................................................... 7

1.1.4 Dohody a smernice upravujúce BOZP v rámci EÚ ............................................................ 8

1.1.5 Štandardy BOZP v rámci Medzinárodnej organizácie práce ............................................ 9

1.2 Vymedzenie základných pojmov BOZP .......................................................................... 10

1.2.1 Legislatívne vymedzenie niektorých pojmov ................................................................. 10

1.2.2 Terminologický slovník BOZP ......................................................................................... 11

1.3 Hlavní aktéri BOZP .......................................................................................................... 11

1.3.1 Zamestnávatelia a zamestnanci ..................................................................................... 12

1.3.2 Hlavní aktéri štátneho riadenia BOZP ............................................................................ 12

1.3.3 Aktéri riadenie BOZP na medzinárodnej úrovni ............................................................. 16

1.3.4 Ostatné organizácie zaoberajúce sa BOZP ..................................................................... 17

1.4 Úlohy a hlavné oblasti BOZP .......................................................................................... 17

1.4.1 Úlohy BOZP ..................................................................................................................... 17

1.4.2 Prevencia ........................................................................................................................ 18

1.4.3 Zdravie pri práci .............................................................................................................. 19

1.4.4 Pracovný úraz a choroba z povolania ............................................................................. 19

1.4.5 Bezpečnosť výrobkov ..................................................................................................... 20

1.4.6 Osobitná BOZP ............................................................................................................... 20

2 Analýza BOZP na Slovensku a porovnanie v medzinárodnom kontexte ........................ 22

2.1 Politika BOZP .................................................................................................................. 22

2.1.1 Nástroje, princípy, zásady a opatrenia BOZP ................................................................. 22

2.2 Súčasný stav zabezpečovania BOZP na Slovensku ......................................................... 28

2.2.1 Definovanie vybraných ukazovateľov BOZP ................................................................... 28

2.2.2 Analýza a porovnanie ukazovateľov BOZP na Slovensku a v rámci EÚ .......................... 30

2.2.3 Stanovenie problémov spojených so zabezpečovaním BOZP na Slovensku .................. 49

3

2.3 Systémové riadenie BOZP .............................................................................................. 52

2.3.1 Princípy systémového riadenia BOZP ............................................................................. 54

2.3.2 Stratégia BOZP ................................................................................................................ 55

2.4 Identifikácia príkladov dobrej praxe v zabezpečovaní BOZP ......................................... 58

3 Návrhy optimalizácie BOZP v SR ..................................................................................... 65

3.1 Oblasti optimalizácie BOZP vyplývajúce z analýzy a porovnania ukazovateľov BOZP ... 65

3.2 Definovanie cieľov BOZP v podmienkach SR .................................................................. 66

3.2.1 Ciele zamerané na súčasné problémy spojené s BOZP .................................................. 66

3.2.2 Ciele reagujúce na stratégiu a medzinárodnú úpravu BOZP.......................................... 66

3.3 Definovanie opatrení na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP...................................... 68

3.3.1 Návrhy opatrení na zmiernenie alebo odstránenie prípadných problémov spojených

s BOZP............................................................................................................................. 68

3.3.2 Implementácia medzinárodných smerníc, zmlúv a dohovorov o BOZP ........................ 70

4 Záver ............................................................................................................................... 75

Zoznam bibliografických odkazov ......................................................................................................... 76

Príloha A: Právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ....................... 80

4

Úvod

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je jednou z oblastí, ktorých legislatívny základ vymedzený

Európskou úniou musí byť plne implementovaný vo všetkých jej členských štátoch. Táto publikácia sa

venuje problematike štátneho riadenia BOZP v rámci Slovenskej republiky. Obsahuje teoretické

poznatky týkajúce sa príslušnej legislatívy, aktérov štátneho riadenia a zaisťovania BOZP, základné

nástroje, princípy, zásady, opatrenia a hlavné úlohy v rámci tejto oblasti. Jej súčasťou sú informácie

o aktuálnom stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku aj v Európskej únii.

V publikácii sú uvedené konkrétne príklady dobrej praxe v systematickom riadení a zaisťovaní BOZP.

Prínosom publikácie sú návrhy optimalizácie vyplývajúce z aktuálneho stavu BOZP.

5

1 Teoretické východiská bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Cieľom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zaistiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť

zamestnancov a eliminovať škody vzniknuté zamestnávateľom. Bezpečnosť a ochranu zdravia

upravuje systém právnych noriem, medzinárodných dohovorov, k jej rozvoju prispieva vzdelávanie,

výskum a vývoj, šírenie informácií a v neposlednom rade aj aktivity samotných zamestnávateľov

a súkromných inštitúcií. Pre dobré poznanie systému riadenia BOZP považujeme za nevyhnutné

poznať základné právne normy, inštitúcie, pojmy a výrazy a ich hlavné úlohy.

1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v systéme právneho poriadku

SR

V systéme právneho poriadku SR bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje súbor zákonov,

nariadení vlády Slovenskej republiky, vyhlášok príslušných ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, ktorý vymedzuje minimálny rozsah opatrení na zaistenie bezpečnosti

a ochranu zdravia pri práci. Do uvedeného súboru zaraďujeme predovšetkým Ústavu Slovenskej

republiky, Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Zákon č. 154/2013 Z. z.

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, Zákon č. 341/2011 Z. z. zákonník práce, Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia a iné. Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci vymedzuje § 39 Zákonníka práce.

Špecificky sa budeme venovať Zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a Zákonu č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zákonoch sa sústredíme

predovšetkým na povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov, ktoré vytvárajú

predpoklad pre stanovenie princípov, zásad a opatrení BOZP, určujú nástroje zabezpečenia BOZP

a v neposlednom rade ovplyvňujú systém riadenia BOZP a tvorbu bezpečnostnej stratégie

v jednotlivých podnikoch.

1.1.1 Záruka zaistenia BOZP Ústavou Slovenskej republiky

Právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancom výslovne zaručuje Ústava Slovenskej

republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 36 ustanovuje, že zamestnanci majú právo na

spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zákon zabezpečuje ochranu bezpečnosti

a zdravia pri práci.

6

Ústavná zásada deklarujúca právo na bezpečnosť práce rešpektuje všetky významné medzinárodné

dokumenty, ako sú Charta Organizácie spojených národov, Európska sociálna charta, Dohovor

Medzinárodnej organizácie práce č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí

a i. Východiskovým dokumentom je tiež Listina základných práv a slobôd, ktorá bola do právnej

sústavy štátu uvedená ako ústavný zákon (zákon FZ ČSFR č.23/1991 Zb.). Bezpečnostno-pracovné

zásady sú v Listine principiálne zakotvené najmä v práve na ochranu zdravia, práve zamestnancov na

uspokojivé pracovné podmienky a v práve žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na

osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch (24).

1.1.2 Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej

republiky (SR) ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, naposledy novelizovaný zákonom č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

účinným od júla 2013. Zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik

pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V zákone sa sústredíme

predovšetkým na povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov, ktoré vytvárajú

predpoklad pre stanovenie princípov, zásad a opatrení BOZP, určujú nástroje zabezpečenia BOZP

a v neposlednom rade ovplyvňujú systém riadenia BOZP a tvorbu bezpečnostnej stratégie

v jednotlivých podnikoch.

Zákon pozostáva z článkov I až V. Článok I sa člení na 4 časti. Prvá časť – Základné ustanovenia –

pojednáva o predmete (§1) a pôsobnosti zákona (§2), vymedzení niektorých pojmov (§3),

opatreniach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v predvýrobe (§4) a všeobecných

zásadách prevencie (§5). V Druhej časti sú vymedzené povinnosti zamestnávateľa a práva

a povinnosti zamestnancov zahŕňajúce všeobecné povinnosti zamestnávateľa (§6, §8),

oboznamovanie a informovanie zamestnancov (§7), kontrolná činnosť (§9), spolupráca

zamestnávateľa a zamestnancov (§10), rekondičný pobyt (§11), práva a povinnosti zamestnancov

(§12), bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, prostriedkov a postupov (§13), overovanie plnenia

požiadaviek bezpečnosti technických zariadení (§14), oprávnenie na činnosť (§15), preukaz,

osvedčenie a doklad (§16), pracovný a iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná

priemyselná havária (§17), spolupráca zamestnávateľov (§18), zástupca zamestnancov pre

bezpečnosť (§19), komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§20), preventívne a ochranné

služby (§21), bezpečnostnotechnická služba (§22), bezpečnostný technik a autorizovaný

bezpečnostný technik (§23, §24), odobratie osvedčenia a zákaz činnosti (§25), pracovná zdravotná

služba (§26), výchova a vzdelávanie (§27), akreditačná komisia (§28), kontrolná činnosť orgánov

zastupujúcich zamestnancov (§29),a splnomocňovacie ustanovenia (§30).

7

Tretia časť popisuje transformáciu technickej inšpekcie z príspevkovej organizácie na akciovú

spoločnosť. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia sú obsahom štvrtej časti Článku I. Článok II

až Článok IV upravujú zmeny v niektorých platných právnych predpisoch. V Článku V je uvedený

dátum nadobudnutia účinnosti zákona. Súčasťou zákona sú tri prílohy obsahujúce Zoznam činností s

vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri

ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, Druhy oprávnení na výchovu a vzdelávanie

v oblasti ochrany práce a Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie.

V zákone bola úplne implementovaná rámcová Smernica Rady 89/391/EHS o opatreniach na

zlepšenie BOZP zamestnancov a odporučenie konferencie Medzinárodnej organizácie práce č. 164 o

bezpečnosti a zdraví zamestnancov a o pracovnom prostredí.

1.1.3 Ďalšie právne predpisy a ostatné predpisy vymedzujúce opatrenia na

zaistenie BOZP v SR

Okrem Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 124/2006 Z. z. upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia

pri práci v SR množstvo ďalších zákonov, nariadení Vlády Slovenskej republiky, vyhlášok ministerstiev,

predovšetkým Ministerstva práce SR a Ministerstva zdravotníctva SR a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy. Zoznam právnych predpisov upravujúcich oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci je uvedený v Prílohe A.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa týka všetkých

zamestnávateľov. V § 39 v rámci výkladu niektorých pojmov vymedzuje právne predpisy a ostatné

predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predpismi na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci sú podľa tohto paragrafu aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov. Šiesta časť tohto zákona v §§

146 až 150 pojednáva o ochrane práce. V tejto časti zákon definuje BOZP ako stav pracovných

podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov

pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a okrem iného upravuje

práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti BOZP, pričom sa odvoláva na osobitný

zákon.

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov sa v značnej miere vzťahuje k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ustanovuje

organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch

zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú

spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky

a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na

úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a

právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného

dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

8

Zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe je jedným z

právnych predpisov týkajúcich sa BOZP. Účelom tohto zákona je okrem iného ustanoviť podmienky

vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom z hľadiska bezpečnosti

práce a prevádzky a ochrany pracovného prostredia a podmienky používania výbušnín.

1.1.4 Dohody a smernice upravujúce BOZP v rámci EÚ

Problematika BOZP má významný medzinárodný rozmer – SR je v oblasti BOZP viazaná

medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Pre SR je osobitne

významné najmä právo Európskeho spoločenstva upravujúce oblasť BOZP. BOZP v medzinárodnom

kontexte zahŕňa nielen prevenciu a vytváranie a udržiavanie podmienok na zaistenie BOZP. V širšom

kontexte obsahuje aj podmienky pre uspokojivú prácu, psychickú pohodu pri práci, sociálnu ochranu

a právnu ochranu zamestnancov a ďalších osôb, ktoré sa s vedomím zamestnávateľov pohybujú na

ich pracoviskách.

Minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú v zmysle práva

Európskej únie jednou z jej kompetencií. Právne záväzné akty Európskej únie vymedzujú spoločný

základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na prebratie a implementáciu vo všetkých jej

členských štátoch. Tento základný obsah a rozsah môžu jednotlivé členské štáty podľa vlastných

potrieb rozšíriť.

Základný rámec BOZP v Spoločenstve je upravený súborom smerníc, pričom kľúčové aspekty sú

obsiahnuté v smernici Rady z 12. júna 1989 (89/391/EHS). Ich účelom je založiť minimálny štandard

BOZP rovnaký pre všetky členské štáty EÚ. Tento súbor dopĺňajú ďalšie akty orgánov EÚ, napr.

nariadenia a rozhodnutia. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci predstavuje jeden z

najrozvinutejších aspektov politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Je predpokladom

na uplatňovanie základného princípu EÚ – práva na voľný pohyb pracovníkov v spoločnom priestore

EÚ.

Už spomínaným kľúčovým právnym predpisom Európskej únie v oblasti BOZP je Európska Rámcová

Smernica 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia

pracovníkov pri práci, prijatá v roku 1989. Smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné

a súkromné, vymedzuje práva pracovníkov predkladať návrhy v súvislosti s BOZP, odvolávať sa na

príslušné orgány a prerušiť pracovnú činnosť v prípade vážneho nebezpečenstva. Zároveň sa usiluje

primerane chrániť pracovníkov a zabezpečiť, aby sa na konci každého pracovného dňa vracali z práce

v dobrom zdravotnom stave (4).

Z obsahového hľadiska smernica upravuje povinnosti zamestnávateľa a pracovníkov, všeobecné

princípy prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenia rizikových a

úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom

a/alebo praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov.

9

Uvedená smernica zaručuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v krajinách EÚ.

Členské štáty sú povinné vykonať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia,

pracovníci a zástupcovia pracovníkov podliehali právnym ustanoveniam potrebným na vykonanie

tejto smernice. Tiež sú povinné zabezpečiť primerané kontroly a dohľad. Členské štáty môžu zachovať

v platnosti uvedené opatrenia alebo zaviesť prísnejšie opatrenia.

Členské štáty mali povinnosť najneskôr do konca roka 1992 prijať zákony, iné právne predpisy a

správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a zároveň každých päť rokov

podávajú Európskej komisii správu o praktickej realizácii ustanovení tejto smernice.

Existuje množstvo ďalších predpisov EÚ v oblasti BOZP, medzi nimi smernice ustanovujúce minimálne

požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v rôznych oblastiach, smernice o zavedení opatrení pre

podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia a o bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov

pred rôznymi rizikami. Patria sem aj smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, o službách na

vnútornom trhu, o agentúrnom zamestnávaní a iné smernice a nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady.

1.1.5 Štandardy BOZP v rámci Medzinárodnej organizácie práce

Medzinárodná zodpovednosť za vytváranie pracovných štandardov vo veľkej miere spočíva na

Medzinárodnej organizácii práce (MOP).

Právnymi nástrojmi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré majú za cieľ zaisťovať bezpečné a zdravé

pracovné prostredie sú medzinárodné štandardy v oblasti práce v podobe dohovorov a odporúčaní.

Tieto medzinárodné štandardy predstavujú nástroj pre vlády, zamestnávateľov a pracovníkov na

zabezpečenie prevencie, vykazovania a kontroly plnenia príslušných opatrení v rámci BOZP. MOP

v tomto smere prijala už viac ako 40 štandardov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

(www.ilo.org). Kľúčovými dohovormi sú predovšetkým Dohovor o bezpečnosti a zdraví pracovníkov

a o pracovnom prostredí č. 155 (1981), Dohovor o profesijnej zdravotnej starostlivosti č. 161 (1985),

Dohovor o BOZP v rámci stavebníctva č. 167 (1988), Dohovor o chemikáliách č. 170 (1990), Dohovor

o prevencii pred hlavnými úrazmi v priemysle č. 174 (1993), Dohovor o BOZP v baníctve č. 176 (1995),

Dohovor o ochrane počas tehotenstva č. 183 (2000), Dohovor o bezpečnosti a zdraví

v poľnohospodárstve č. 184 (2001), Dohovor o používaní bieleho olova pri natieračských prácach č.

13 (1921), Dohovor o ochrane pracovníkov pred ionizujúcim žiarením č. 115 (1960) a ďalšie.

Posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a MOP bolo jednou z priorít stratégie Spoločenstva

v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 - 2012. Posilnenie tejto spolupráce

zahŕňa ratifikáciu dohovorov MOP v oblasti BOZP členskými štátmi EÚ, zosúladenie legislatívy EÚ s

opatreniami MOP, používanie dohôd MOP v oblasti BOZP ako štandardov pre kooperačnú politiku

s inými časťami sveta a pod. V podmienkach SR sa uvedená skutočnosť prejavila v koncepcii

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na roky 2008 až 2012. Jednou z úloh v rámci koncepcie bolo

pripraviť odborné posudky potrebné na ratifikáciu niektorých dohovorov MOP (Dohovoru o inšpekcii

10

práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947, Dohovoru o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č.

129 z roku 1969, Dohovoru o podpornom rámci pre BOZP č. 187 z roku 2006, Dohovoru MOP

o bezpečnosti pri používaní chemických látok pri práci č. 170 z roku 1990).

1.2 Vymedzenie základných pojmov BOZP

Vymedzenie základných pojmov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nevyhnutné pre

jasnú a jednoznačnú interpretáciu politiky BOZP, jej pravidiel, nástrojov, zásad, princípov, opatrení.

Základné pojmy sú vymedzené v niektorých právnych predpisoch a zároveň v terminologickom

slovníku BOZP vydanom Inštitútom pre výskum práce a rodiny.

1.2.1 Legislatívne vymedzenie niektorých pojmov

Pojmy týkajúce sa BOZP sú vymedzené vo viacerých právnych predpisoch podľa toho, akej

problematiky v rámci BOZP sa týkajú.

Zákonník práce v paragrafoch 39 a 40 vymedzuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, definuje niektoré skupiny zamestnancov a v § 146 vysvetľuje

pojem ochrana práce.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje na účely tohto zákona

pojmy zamestnávateľ, zamestnanec, základné pojmy ako prevencia, nebezpečenstvo, ohrozenie,

riziko, bezpečnosť technického zariadenia, vymedzuje osobitné skupiny zamestnancov a v rámci

vymedzenia niektorých pojmov objasňuje taktiež neodstrániteľné riziko, neodstrániteľné ohrozenie,

nebezpečnú udalosť a ťažkú ujmu na zdraví. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje

niektoré pojmy priamo v rámci ďalších paragrafov alebo nepriamo, napríklad preventívne a ochranné

služby prostredníctvom účelu, na ktorý majú slúžiť a podobne.

Súčasťou ďalších slovenských aj medzinárodných právnych predpisov upravujúcich BOZP je

definovanie rôznych pojmov z oblasti, ktoré upravujú.

Takáto situácia má však za následok vznik problémov s celistvosťou pojmového aparátu,

nejednoznačným vymedzením pojmov, ako aj s používaním súboru termínov v praxi. Z týchto

a ďalších dôvodov bol zostavený Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

prispievajúci k vytvoreniu systematického terminologického súboru pre oblasť bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci.

11

1.2.2 Terminologický slovník BOZP

Zostavenie Terminologického slovníka BOZP bolo reakciou na odlišný výklad a používanie termínov

v teórii aj praxi BOZP. Potreba vytvoriť jednotný slovník súvisela so značnými zmenami v legislatíve,

s harmonizáciou právnych predpisov s predpismi Európskej únie v oblasti BOZP, ako aj s

uplatňovaním nových informácií a poznatkov v teórii a praxi BOZP. Zámerom bolo vytvoriť

podmienky pre jednoduchú orientáciu odborníkov, zamestnávateľov i zamestnancov v aktuálnych

pojmoch týkajúcich sa BOZP. Má za cieľ slúžiť riadiacim pracovníkom na rôznych stupňoch riadenia,

výskumným a vývojovým pracovníkom, projektantom, konštruktérom, špecialistom pre BOZP,

pracovníkom štátnych dozorných orgánov a všetkým ďalším záujemcom, ktorí sa potrebujú

vhodne orientovať v pojmoch súvisiacich s BOZP.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poverilo úlohou vypracovať Terminologický slovník

BOZP bývalý Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Zrušením ústavu v roku 2004 a

začlenením jeho vybranej agendy do činnosti Strediska pre štúdium práce a rodiny, špecializovanej

vedeckovýskumnej inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti MPSVR SR sa vypracúvanie

terminologického slovníka stalo súčasťou odborného programu tejto inštitúcie, ktorá bola v roku

2006 premenovaná na Inštitút pre výskum práce a rodiny.

1.3 Hlavní aktéri BOZP

Podpora BOZP je súčasťou aktivít štátnych orgánov a tiež reprezentatívnych organizácií zastupujúcich

zamestnávateľov a zamestnancov. Štát realizuje svoju politiku legislatívnymi opatreniami, ktorými

riadi oblasť BOZP a sústavou inšpekčných a dozorných orgánov kontroluje dodržiavanie a

presadzovanie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov a samostatne podnikajúcich fyzických

osôb. Zabezpečuje plnenie aj ďalších významných úloh, napr. zahraničnú spoluprácu, výskum, vývoj,

výchovu, vzdelávanie, osvetu, propagáciu, poradenstvo, poisťovaciu, daňovú a odvodovú politiku.

Hlavných aktérov BOZP môžeme rozdeliť do rôznych skupín podľa toho, akú úlohu zohrávajú v oblasti

BOZP, čo je ich hlavnou činnosťou a aký rozmer dosahujú. Sú to predovšetkým zamestnávatelia

a zamestnanci, ktorých práva a povinnosti sú jedným z hlavných predmetov právnej úpravy BOZP na

národnej aj medzinárodnej úrovni a ktorí sú zodpovední za samotný výkon BOZP v rozsahu platných

právnych predpisov. Na druhej strane, skupinu aktérov BOZP predstavujú organizácie štátneho

riadenia BOZP národného i medzinárodného rozmeru. Medzi hlavné kompetencie uvedenej skupiny

organizácií patrí tvorba, koordinácia a uskutočňovanie štátnej politiky v oblasti BOZP, vytváranie

funkčného legislatívneho rámca na dosahovanie požadovanej úrovne BOZP, kontrola a dozor nad

jeho dodržiavaním, zriaďovanie a správa inštitúcií na výkon niektorých úloh v tejto oblasti, sledovanie

vývoja BOZP prostredníctvom rôznych ukazovateľov, výskum v tejto oblasti, tvorba koncepčných

a programových materiálov a ďalšie.

12

1.3.1 Zamestnávatelia a zamestnanci

Za BOZP je zodpovedný zamestnávateľ. Povinný je vytvárať a udržiavať podmienky na zaistenie BOZP

najmenej na úrovni štandardov ustanovených právnymi predpismi a ostatnými predpismi na

zaistenie BOZP. Je vhodné, aby tieto štandardy ďalej dobrovoľne zlepšoval podľa konkrétnych

podmienok jednotlivých pracovísk. Za BOZP si samostatne podnikajúce fyzické osoby zodpovedajú

sami.

Zamestnávateľ je podľa platných právnych predpisov fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo

ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej

školy a študentov vysokej školy.

Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Za

zamestnanca sa podľa právnych predpisov považuje aj žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak

strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe. Osobitnými

skupinami zamestnancov sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace

ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím.

1.3.2 Hlavní aktéri štátneho riadenia BOZP

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvádza zoznam inštitúcií Slovenskej republiky

a medzinárodných inštitúcií zasahujúcich do štátneho riadenia BOZP, medzi ktoré patria niektoré

ministerstvá SR a inštitúcie v ich pôsobnosti, Národný inšpektorát práce, Štatistický úrad SR, Inštitút

pre výskum práce a rodiny, Medzinárodná organizácia práce, Európska únia a Európska agentúra pre

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalšie štátne orgány aktívne v špecifických oblastiach

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ministerstvá

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci a inšpekciu práce. Zabezpečuje tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie

štátnej politiky, koncepčných a programových materiálov v tejto oblasti. Pripravuje návrhy právnych

predpisov a v praxi presadzuje uplatňovanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci. V pôsobnosti MPSVR SR je Národný inšpektorát práce, 8 inšpektorátov práce

s krajskou pôsobnosťou a Inštitút pre výskum práce a rodiny.

13

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo zdravotníctva SR je ústredným orgánom pre ochranu zdravia pri práci, napr. pre

záležitosti chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, hluku a vibrácií.

Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom zákonom č. 355/2007 Z. z. aj Úrad

verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré sú v pôsobnosti

Ministerstva zdravotníctva SR a prakticky zabezpečujú výkon ochrany zdravia pri práci.

Orgánmi verejného zdravotníctva sú aj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenská informačná služba.

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo vnútra SR je okrem iného ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pred požiarmi

a Hasičský a záchranný zbor.

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy aj pre priemysel vrátane

záležitostí chemickej bezpečnosti chemických látok a chemických zmesí uvádzaných na trh podľa

zákona č. 67/2010 Z. z. a pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky v

banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín podľa zákona

SNR č. 51/1988 Zb. Orgánom štátnej banskej správy je podľa zákona SNR č. 51/1988 Zb. aj Hlavný

banský úrad a obvodné banské úrady, ktoré, okrem iného, vykonávajú hlavný banský dozor.

Štátny dozor nad BOZP

Kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávajú

viaceré orgány štátnej správy, medzi nimi najmä Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce na

úrovni samosprávneho kraja, Úrad verejného zdravotníctva, Dozor štátnej banskej správy a iné.

Národný inšpektorát práce

Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce a realizuje úlohy podľa osobitných

predpisov, okrem iného aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Národný inšpektorát

práce tiež zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií

v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na webovom sídle Národného inšpektorátu práce sa nachádzajú

● informácie o záležitostiach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v pôsobnosti Národného

inšpektorátu práce a inšpektorátov práce

● analýza pracovnej úrazovosti u zamestnávateľov v pôsobnosti inšpekcie práce

● zoznam oprávnení a osvedčení vydaných Národným inšpektorátom práce a odobraných

orgánmi inšpekcie práce

● podmienky na vydanie oprávnení a osvedčení

14

● informácie pre žiadateľov o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika

okruh požiadaviek na vykonanie odbornej skúšky

● informačné brožúry a pravidlá dobrej praxe v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

● informácie o projekte Bezpečný podnik

● informácie o činnosti Focal Pointu

Inšpekcia práce

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci (§ 39 Zákonníka práce) vykonávajú inšpektoráty práce v rozsahu

ustanovenom § 7 zákona č. 125/2006 Z. z.

Inšpekciu práce vykonávajú inšpektoráty práce podľa § 2 tohto zákona na všetkých pracoviskách

zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to aj na ich

pracoviskách nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Inšpekciu

práce vykonávajú aj vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec (§ 52 Zákonníka práce)

vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 Zákonníka práce).

Inšpektoráty práce nevykonávajú inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra SR,

Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl SR,

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Colnej správy SR (§ 2 ods. 3 zákona č.

125/2006 Z. z.).

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou policajta podľa § 138 zákona č.

73/1998 Z. z. a colníka podľa § 139 zákona č. 200/1998 Z. z vykonáva orgán dozoru ich služobného

úradu.

Úrad verejného zdravotníctva

Úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním zákona č.

355/2007 Z. z. a všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia

vrátane ochrany zdravia pri práci. Nižšie organizačné jednotky Úradu verejného zdravotníctva

zastávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Tento dozor vo svojej pôsobnosti vykonávajú aj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR,

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Slovenská informačná služba.

Inšpekcia práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru,

Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl

Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a

Colnej správy Slovenskej republiky je zverená na vykonávanie ich orgánom inšpekcie práce.

15

Dozor štátnej banskej správy

Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor nad dodržiavaním zákona SNR

č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov

a predpisov vydaných na ich základe, ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak

upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu

v podzemí a pracovné podmienky.

Obdobný dozor vykonávajú orgány Ministerstva obrany SR, Ministerstva dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja SR, Ministerstva vnútra SR a Ministerstva spravodlivosti SR v organizáciách v ich

pôsobnosti.

Ostatné organizácie zasahujúce do riadenia BOZP

Inštitút pre výskum práce a rodiny

Inštitút pre výskum práce a rodiny zabezpečuje aplikovaný výskum, publikačnú, poradenskú,

konzultačnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Prioritnou náplňou činnosti IVPR je výskumná činnosť. Ide o aplikovaný sociálny výskum v oblasti

sociálnej a rodinnej politiky, politiky trhu práce a zamestnanosti, zamestnaneckých vzťahov a v

oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výsledky výskumu sú následne využívané

zriaďovateľom pri tvorbe zákonov, koncepcií, stratégií a programov v pôsobnosti Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Koordinačná rada výskumu BOZP

Koordinačná rada výskumu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (KRVBOZP) pôsobí ako výkonný

orgán koordinácie výskumných a vývojových aktivít pôsobiacich v oblasti bezpečnostných a

zdravotných aspektov ovplyvňujúcich kvalitu postavenia človeka v pracovnom procese.

Rada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre vzdelávanie a výskum v oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

K uvedeným organizáciám v súčasnosti pribudla Rada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky pre vzdelávanie a výskum v oblasti BOZP. Jej zriadenie je jedným z bodov

programu realizácie Stratégie BOZP v SR do roku 2020 na roky 2013 – 2015 v rámci rozvoja výskumu

a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov. Slúži ako poradný orgán ministra práce,

sociálnych a rodiny Slovenskej republiky. Do jej činnosti majú byť zapojené aj výskumné pracoviská,

univerzity a sociálni partneri.

Štatistický úrad SR

Štatistika v oblasti zdravia zahŕňa dve oblasti štatistiku zdravotníctva a štatistiku pracovnej

neschopnosti pre chorobu a úraz.

Štatistika pracovnej neschopnosti obsahuje široký rozsah informácií o pracovnej neschopnosti pre

chorobu a úraz podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE), územia a iných kritérií.

16

Zahŕňa údaje o priemernom počte nemocensky poistených, novohlásených prípadoch pracovnej

neschopnosti (PN) a kalendárnych dňoch PN pre chorobu, pracovné úrazy a ostatné úrazy, údaje o

pracovných úrazoch (vrátane smrteľných) a chorobách z povolania, o odškodnení pracovných úrazov

a chorôb z povolania a údaje o zamestnancoch na rizikových pracoviskách. V súčasnosti sa tieto údaje

spracúvajú a preberajú z administratívnych zdrojov Sociálnej poisťovne.

1.3.3 Aktéri riadenie BOZP na medzinárodnej úrovni

Medzinárodná organizácia práce

Základnou činnosťou Medzinárodnej organizácie práce je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a

aplikovanie medzinárodných pracovných noriem MOP, ktoré sú prijímané vo forme dohovorov,

protokolov k dohovorom a odporúčaní MOP. Týkajú sa okrem iného aj bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci. Medzinárodná organizácia práce vytvára nadnárodné štandardy pre bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských

štátov, v rovnakom počte reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.

Európska únia

BOZP je jednou z oblastí, kde má Európska únia významný vplyv pri tvorbe politiky, rozhodovaní

a vytváraní právneho rámca, pričom jednou z jej kompetencií je stanovenie minimálnych požiadaviek

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako sme už spomínali, právne záväzné akty

Európskej únie vymedzujú spoločný základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na

prebratie a implementáciu vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Európska komisia zároveň

spolupracuje s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európskou nadáciou

pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok EUROFOUND a ďalšími organizáciami

predovšetkým pri šírení informácií, poskytovaní poradenstva a propagovaní zdravého pracovného

prostredia.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je špecializovanou odbornou

inštitúciou Európskej komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Jej cieľom je zhromažďovať,

analyzovať a propagovať informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojimi

aktivitami podporuje bezpečnejšie, zdravšie a produktívnejšie pracoviská, najmä kultúru účinnej

prevencie, poskytuje informácie a poradenstvo.

Významnými sú jej každoročné kampane uskutočňujúce sa v členských štátoch Spoločenstva, ktoré sú

orientované na určitú závažnú problematiku v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Európska Agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci má vybudovanú sieť Focal Point (FOP,

v preklade Koordinačné stredisko) v každom členskom štáte EÚ. V Slovenskej republike je FOP

zriadený na Národnom inšpektoráte práce. Jeho hlavnou úlohou je aktívna činnosť pri tvorbe

materiálov a šírení informácií o BOZP na národnej úrovni.

17

Zaujímavosťou je, že Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súčasnosti

organizuje prieskum, ktorým sleduje spätnú väzbu o svojich aktivitách a dosiahnutých výsledkoch od

širokej verejnosti prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Uskutočňuje ho Britský inštitút pre

výskum, Inštitút pre štúdium zamestnanosti (IES) na žiadosť agentúry EU-OSHA. Prieskum je možné

vyplniť vo všetkých úradných jazykoch EU a tiež v islandčine a nórčine. Sleduje predovšetkým názor o

kampaniach, publikáciách, webovej stránke a šírení informácií Európskej agentúry pre bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci.

1.3.4 Ostatné organizácie zaoberajúce sa BOZP

Ďalšie organizácie, ktoré zasahujú svojou činnosťou do oblasti BOZP môžeme zaradiť do rôznych

skupín subjektov. Sú to predovšetkým organizácie z vedeckovýskumnej oblasti, akými sú Slovenská

akadémia vied alebo univerzity; organizácie združujúce zamestnancov alebo zamestnávateľov, hlavne

odborové zväzy a združenia, zamestnávateľské zväzy a asociácie; držitelia oprávnenia na výchovu a

vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby,

oprávnené právnické osoby na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,

poradenské firmy a vzdelávacie inštitúcie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a iné

domáce i zahraničné organizácie.

1.4 Úlohy a hlavné oblasti BOZP

1.4.1 Úlohy BOZP

Smrť zamestnancov z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, trvalé následky

pracovného úrazu, pracovná neschopnosť – to všetko sú nežiaduce skutočnosti v oblasti práce

a zamestnanosti, ktoré je potrebné riešiť.

Počet pracovných úrazov a chorôb z povolania je v štátoch EÚ stále vysoký. Dodržiavanie zásad BOZP

je nevyhnutné nielen preto, že si to vyžadujú zákony, ale aj preto, že pre podnik a zodpovedného

zamestnávateľa je to prvý krok k efektívnej a úspešne fungujúcej organizácii. Len bezpečné pracovné

podmienky, ktoré nie sú zdraviu škodlivé, môžu byť základom pre primeraný výkon zamestnancov.

Okrem dopadu na zamestnancov má nedostatočná ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci negatívne

dôsledky aj pre celé hospodárstvo. Vynakladajú sa obrovské prostriedky, ktoré sú prekážkou

hospodárskeho rastu, pretože sa financujú zo systémov sociálneho zabezpečenia a verejných financií.

Kvalita pracovného života a zdravia zamestnancov v širšom kontexte prezentuje kultúrnu,

spoločenskú a ekonomickú vyspelosť krajiny. Zlepšovanie BOZP možno zabezpečiť predovšetkým

vykonávaním preventívnych opatrení a konkrétnych programov a opatrení zo strany

18

zamestnávateľov, ktorými zlepšia pracovné podmienky a eliminujú riziká a faktory podmieňujúce

vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Dobrou úrovňou BOZP možno predchádzať a minimalizovať straty na ľudských životoch a zdraví

vzniknutých v dôsledku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Tieto poškodenia zdravia predstavujú okrem strát na kvalite života aj materiálne straty. Pozitívny

ekonomický vplyv zlepšovania pracovných podmienok a osobitne BOZP je vyjadrený aj vyššou

produktivitou, efektívnosťou, ako aj kvalitou práce a jej výstupov. Starostlivosť o bezpečné a zdravé

pracovné podmienky tak napomáha zvyšovaniu konkurencieschopnosti. Tak vytvára predpoklady pre

konkurencieschopnosť výrobkov a služieb slovenských zamestnávateľov a samostatne podnikajúcich

fyzických osôb aj v medzinárodnom prostredí.

Zaisťovanie a riadenie BOZP teda vytvára predpoklady pre minimalizovanie rizika poškodenia zdravia

zamestnancov a strát na životoch, škôd a strát spôsobených pracovnou neschopnosťou, pre zlepšenie

pracovných podmienok zamestnancov, zvýšenie kultúry práce, zvýšenie kvality a

konkurencieschopnosti podniku.

1.4.2 Prevencia

Prevencia BOZP je systém opatrení vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa,

ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov pôsobiacich na vznik pracovných

úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci. K preventívnym opatreniam možno

zaradiť aj vypracovanie postupu krokov v prípade, ak nastane situácia ohrozujúca život alebo zdravie

zamestnanca.

Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vymedzuje všeobecné zásady prevencie.

Zamestnávateľ je povinný tieto zásady uplatňovať pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie

práce a prostriedkov. V súvislosti s prevenciou je zamestnávateľ tiež povinný oboznamovať

a informovať svojich zamestnancov s predpismi, zásadami a preventívnymi opatreniami týkajúcimi sa

BOZP, nebezpečenstvami a rizikami a poskytovať iné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

Vo všeobecnosti sa zákonodarcovia pri tvorbe právnych predpisov snažia o zavedenie pravidiel na

zabezpečenie najvyššej možnej miery prevencie a predchádzania rizík a nežiaducich situácií

spojených s BOZP, pričom vychádzajú z európskej právnej úpravy o BOZP a iných medzinárodných

dohovorov. Prevencia je významnou súčasťou každej stratégie týkajúcej sa bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci.

19

1.4.3 Zdravie pri práci

Špecifické požiadavky na ochranu zdravia pri práci (tzn. ochranu pred chorobami z povolania) sú

ustanovené pre problematiku hluku, vibrácií, chemických látok, karcinogénnych a mutagénnych

látok, ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia a ďalších škodlivých faktorov pracovného prostredia.

V záujme prevencie chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie

zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a zabezpečiť aj vykonanie lekárskych preventívnych

prehliadok vo vzťahu k práci (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Zamestnávateľ je povinný zaraďovať práce do kategórií podľa úrovne vplyvu existujúcich škodlivých

faktorov práce a pracovného prostredia (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci povinne podliehajú zamestnanci

a podnikajúce fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. Tieto

lekárske prehliadky sa vykonávajú pred zaradením zamestnanca do práce a opakovane v určenej

periodicite. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa tiež vykonávajú, ak to vyžaduje

osobitný právny predpis, napr. § 98 Zákonníka práce pri nočnej práci.

Špecifické požiadavky na zaistenie ochrany zdravia pri práci ustanovujú:

● zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

● viacero nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok.

1.4.4 Pracovný úraz a choroba z povolania

Za škodu vzniknutú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh, pri ktorých bolo poškodené jeho zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom,

zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol poškodený zamestnanec v čase pracovného úrazu v

pracovnom pomere. Po vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ zároveň podlieha oznamovacej

a ďalším povinnostiam, ktoré upravuje zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ tiež vyšetruje príčiny

vzniku pracovného úrazu. Na záver vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ vyplní

záznam o registrovanom pracovnom úraze.

Príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví vyšetruje aj

inšpektorát práce príslušný pre kraj, v ktorom sa úraz stal. Pracovné úrazy, ktoré sa stali

u zamestnávateľa v pôsobnosti Hlavného banského úradu alebo osobitných dozorných orgánov

v ozbrojených zboroch, vyšetrujú tieto štátne orgány.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého v

pracovnom pomere tento zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých

vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Chorobami z povolania sú choroby, ktoré zamestnanci získali pri výkone práce za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

20

Podmienky vzniku choroby z povolania prešetruje Úrad verejného zdravotníctva SR. Spôsob hlásenia,

registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upravuje vyhláška MZ

SR č. 504/2006 Z. z.

Celoslovenská štatistika pracovných úrazov a chorôb z povolania sa nachádza na webovom sídle

Štatistického úradu SR, nakoľko ju ročne zostavuje Štatistický úrad SR. Štatistika obsahuje údaje

podľa rôznych kritérií, napr. podľa krajov, odvetví, pohlavia a pod. Analýza pracovnej úrazovosti

u zamestnávateľov v pôsobnosti inšpekcie práce sa nachádza aj na webovom sídle Národného

inšpektorátu práce.

1.4.5 Bezpečnosť výrobkov

Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je podstatná bezpečnosť výrobkov (technických zariadení),

ktoré vo svojej profesionálnej činnosti bude používať zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je

podnikateľ a nie je zamestnávateľ. Bezpečnosť výrobkov (technických zariadení) počas ich používania

je súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci už v etape pred uvedením výrobku

(technického zariadenia), ale aj pred realizáciou projektov a pracovných postupov ustanovuje zákon

č. 124/2006 Z. z.

Problematiku bezpečnosti výrobku (technického zariadenia, projektu, pracovného postupu)

nepriamo upravuje aj požiadavka zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorej zamestnávateľ

(prevádzkovateľ) môže používať výrobky (užívať stavby, resp. prevádzkovať pracovné prostriedky

a používať pracovné postupy), len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci a ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér alebo

výrobca.

Výrobcovia a osoby uvádzajúce výrobky na trh alebo do prevádzky musia zabezpečiť, aby výrobky

spĺňali bezpečnostné a zdravotné požiadavky ustanovené právnymi predpismi. Osobitné požiadavky

platia pre uvádzanie určených výrobkov na trh alebo do prevádzky. Výrobky a ich uvedenie na trh

alebo do prevádzky musia spĺňať požiadavky uvedené v zákone č. 264/1999 Z. z. o technických

požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a v ďalších právnych predpisoch, najmä nariadeniach vlády SR.

Koordinátorom transpozície smerníc EÚ o bezpečnosti výrobkov do právnych predpisov SR je Úrad

pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

V pôsobnosti MPSVR SR sú aj ďalšie právne predpisy o bezpečnosti výrobkov, najmä ak sú

vyhradenými technickými zariadeniami.

1.4.6 Osobitná BOZP

Pri niektorých prácach alebo niektorých skupinách zamestnancov sú zamestnávatelia povinní

zabezpečovať okrem základných podmienok aj špecifické podmienky na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci upravené osobitnými predpismi.

21

Ide napríklad o:

● ochranu pred požiarmi,

● banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom,

● prevádzku určených zariadení a výkon určených činností v železničnej doprave,

● prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a železničnou dopravou,

● plnenie služobných úloh v armáde, polícii a iných ozbrojených zboroch,

● chemické látky a iné určené výrobky.

22

2 Analýza BOZP na Slovensku a porovnanie v medzinárodnom kontexte

2.1 Politika BOZP

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné vnímať v celospoločenskom kontexte.

Udržiavanie vhodných pracovnoprávnych vzťahov a pracovného prostredia spolu so starostlivosťou

o zdravie a dobrú kondíciu zamestnancov vedie k zvyšovaniu kvality práce ako aj kvality života vo

všeobecnosti. Tie následne vytvárajú podmienky na rozvoj celej spoločnosti i jednotlivých

zamestnávateľov. Uplatňovaním zásad BOZP môžu zamestnávatelia udržiavať dobré vzťahy so

zamestnancami, ktoré sú jedným zo základných predpokladov ekonomického rozvoja

zamestnávateľa.

Pod pojmom politika BOZP môžeme rozumieť súbor cieľov, nástrojov a opatrení smerujúcich

k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci štátom alebo iným subjektom verejnej moci.

Tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie štátnej politiky, koncepčných a programových materiálov

v tejto oblasti zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Politika BOZP nie je výlučne spojená s verejnou mocou. Firmy a iné subjekty súkromnoprávneho

charakteru zostavujú vlastnú politiku BOZP, ktorou deklarujú plnenie právnych predpisov o BOZP.

Súčasťou politiky BOZP je v mnohých prípadoch stratégia, stanovenie cieľov, zodpovednosti v rámci

BOZP, prevencia, kontrola, spolupráca so zamestnancami, vzdelávanie a informovanie a iné

náležitosti spojené s riadením a vykonávaním BOZP. O politike BOZP pojednáva aj zákon o BOZP

v súvislosti so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný

písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Koncepcia politiky BOZP by mala obsahovať zásadné zámery,

ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto

koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Túto povinnosť nemusia

splniť zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 11 zamestnancov.

Zákon o BOZP ďalej pojednáva aj o politike prevencie, ktorej plánovanie a vykonávanie patrí medzi

všeobecné zásady prevencie.

2.1.1 Nástroje, princípy, zásady a opatrenia BOZP

Riadeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spravidla predchádza stanovenie základných

princípov a zásad, ktorými sa budú jednotlivé subjekty riadiť, vymedzenie základných pravidiel

riadenia a zaistenia BOZP, vykonanie nevyhnutných opatrení umožňujúcich realizáciu politiky BOZP a

určenie a vytvorenie súboru komplementárnych nástrojov, prostredníctvom ktorých je možné

dosiahnuť stanovené ciele.

23

Nástroje na zaistenie BOZP v SR a v podmienkach EÚ

Nástroje na zaistenie BOZP môžu mať rôznu podobu. Môžeme ich rozlišovať podľa toho, či ide

o direktívne nástroje založené na využívaní príkazov, nariadení, smerníc a dodržiavaní noriem

nadriadených inštitúcií, v tomto prípade štátu alebo EÚ, prípadne inej nadnárodnej organizácii podľa

uzatvorených zmlúv, podporné nástroje týchto alebo iných inštitúcií, kontrolné nástroje alebo

samotné nástroje realizácie BOZP zamestnávateľom.

Platné právne predpisy je možné označiť za základný nástroj na dosahovanie cieľov politiky BOZP

a zaistenie BOZP. To platí ako v podmienkach Slovenskej republiky, tak v rámci Európskej únie.

Súčasťou môžu byť minimálne požiadavky alebo štandardy vzťahujúce sa k pracovnému prostrediu,

technickému vybaveniu, ochranným pomôckam, kompetenciám pracovníkov a k iným prvkom

súvisiacim so zaistením bezpečnosti a ochrany pracovníkov i zariadenia, ktoré sú spravidla obsiahnuté

v náležitých právnych predpisoch.

V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri plnení pracovných povinností

môže niektoré odborné činnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. vykonávať len kvalifikovaná právnická

alebo fyzická osoba na základe oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu, ktoré môžeme považovať za

nástroje na zaistenie želanej úrovne BOZP. Udeľuje ich národný inšpektorát práce na základe vopred

stanovených kritérií.

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastáva dôležitú úlohu kontrolné nástroje. Kontrolná

činnosť je prevažne kompetenciou Národného inšpektorátu práce. Za hlavné nástroje kontrolnej

činnosti v jeho pôsobnosti patria previerky, kontroly a inšpekcie, kolaudácie a preverovanie

podnetov. Na odstránenia nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou môžu orgány inšpekcie práce

navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, uložiť blokové

pokuty, nariadiť vykonanie iných meraní alebo kontrol, ako napríklad zisťovanie požitia alkoholu a

iných omamných látok, a v prípade potreby aj vydať rozhodnutia o zákaze činnosti.

Nástrojmi riadenia BOZP môžu byť ďalej registre, merania a štatistiky, softvéry a programy.

Špecifickými nástrojmi riadenia BOZP používanými na národnej i medzinárodnej úrovni sú stratégie,

koncepcie a dohovory.

Najvýznamnejšou je Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku

2020, ktorú schválila Vláda SR v júli 2013 spolu s program jej realizácie na roky 2013 až 2015. Tieto

nadväzujú na Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje

aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce obdobie do roku 2020. Táto stratégia stanovuje úlohy pre

Komisiu a členské štáty.

Osobitnou skupinou nástrojov sú rôzne projekty, programy či kampane domácich i zahraničných

inštitúcií, ktoré majú spravidla podporný charakter. Tieto majú slúžiť na zvyšovanie úrovne BOZP.

Príkladom je program „Bezpečný podnik“, ktorý je nástrojom na podporu zavádzania efektívneho

systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.

24

Podporným nástrojom je aj Európsky týždeň BOZP, ktorý je 43. kalendárny týždeň v roku a podobné

projekty. Tiež sem môžeme zaradiť semináre, príručky a iný materiál, ktorý je výstupom práce

spomínaných inštitúcií.

Jedným z nástrojov patriacich do tejto skupiny je platforma OiRA (Online Iteractive Risk Assessment).

OiRA je európska on-line platforma pre vytvorenie bezplatných a jednoduchých nástrojov hodnotenia

rizika v rôznych sektoroch, ktorý pomáha malým a mikro podnikom zaviesť do organizácie proces

hodnotenia rizika – počínajúc identifikáciou a hodnotením rizika na pracovisku, cez rozhodovanie

o preventívnych opatreniach a ich implementáciu až k monitorovaniu a vykazovaniu výsledkov. OiRA

je platforma používaná zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami a verejnými

inštitúciami (ministerstvá, inšpektoráty práce, organizácie zaoberajúce sa BOZP a pod.) poskytujúca

nástroje hodnotenia rizika zamerané na rôzne sektory osobitne, pričom umožňuje vytvorenie

takýchto nástrojov v akomkoľvek jazyku jednoduchým štandardizovaným spôsobom. Platforma je

vytvorená a spravovaná Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a je

založená na úspešnom holandskom nástroji hodnotenia rizika (tzv. RI&E), ktorý v súčasnosti existuje

vo viac ako 172 sektorových variantoch, na mieru prispôsobených potrebám jednotlivých sektorov.

Dôvodom existencie projektu OiRA je považovanie správneho hodnotenia rizika za kľúčový element

tzv. zdravého pracoviska. Tiež berie ohľad na skutočnosť, že vykonávanie hodnotenia rizika môže byť

náročné, obzvlášť u malých a mikro podnikov, ktorým často na to chýbajú zdroje alebo know-how.

Ciele projektu OiRA na európskej úrovni:

- Zvýšiť počet malých a mikro podnikov v Európe, ktoré hodnotia a riadia pracovné riziká

- Prispieť k redukcii počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania a k zlepšeniu pracovných

podmienok

- Pomôcť podnikom k zvýšeniu konkurencieschopnosti znížením nákladov vyplývajúcich

z výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania, znížením práceneschopnosti a pod.

Ciele projektu OiRA na národnej/sektorovej úrovni:

- Dať malým a mikro podnikom k dispozícii praktické OiRA nástroje prostredníctvom ich

webových stránok a propagovať ich používanie

- Prispieť k redukcii počtu chorôb z povolania a pracovných úrazov v krajine/sektore

prostredníctvom poskytnutia OiRA nástrojov podnikom.

Ciele projektu OiRA na úrovni spoločnosti:

- Zaistiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov (spravidla povinnosť zamestnávateľov, podnikov)

zavedením OiRA nástrojov na úrovni spoločnosti/obchodu a tým prispieť k zavedeniu procesu

hodnotenia rizika

- Objasniť proces hodnotenia rizika

- Zlepšiť pracovné podmienky používaním nástrojov hodnotenia pracovného rizika a následne

zlepšiť výkon podniku.

Na webovom sídle OiRA sa nachádzajú doposiaľ publikované nástroje z jednotlivých sektorov

z rôznych členských krajín EU a európskych organizácií, ktoré sú prístupné po bezplatnej registrácii

užívateľa na webovej stránke. Doteraz boli spracované sektory ako výroba kože, súkromná

25

bezpečnosť, kaderníctvo, kancelárske práce, cestná preprava, stravovanie, servis motorových

vozidiel, autoškola a ďalšie sú v procese kompletizácie.

Ďalším nástrojom v tejto skupine sú semináre. Okrem iných inštitúcií semináre poskytuje aj Národný

inšpektorát práce ako tzv. slovenský Focal Point (koordinačné stredisko) pre BOZP. Naposledy

organizované semináre boli zamerané na témy: Spolupráca pri prevencii rizík a Seminár pre šíriteľov

myšlienky kampane Zdravé pracoviská.

Kampaň Zdravé pracoviská prebiehajúca v rokoch 2012 – 2013 s názvom Spolupráca pri prevencii

rizík má za úlohu podporiť spoluprácu manažérov, zamestnancov a ďalších zúčastnených strán na

zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia. Koordinátormi kampane sú Európska agentúra pre

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalší partneri na národnej úrovni. Koordinačné strediská

podporujú iniciatívy prostredníctvom informácií a spätnej väzby, pričom spolupracujú s

vnútroštátnymi sieťami vrátane vlády a zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Koordinačné

strediská koordinujú kampaň Zdravé pracoviská na vnútroštátnej úrovni, organizujú podujatia a

nominujú zástupcov do našich expertných skupín. Zapojenie sa do kampane zahŕňa:

- šírenie a publikovanie informácií a materiálov o kampani (letákov, správ, usmernení,

informačných letákov, kontrolných zoznamov, prezentácií vo formáte PowerPoint a

kreslených filmov s postavičkou Napo atď.),

- organizovanie vlastných činností, ako napríklad školení v oblasti informovania o bezpečnosti

a ochrane zdravia, konferencií a seminárov, prípravu plagátov, filmov alebo fotosúťaží či

kvízov, systémov návrhov, reklamných kampaní a tlačových konferencií,

- využívanie online nástrojov dostupných na stránke kampane,

- účasť v súťaži o Cenu za dobrú prax v oblasti zdravých pracovísk, ktorými sa oceňujú

organizácie rôznych veľkostí propagujúce inovačné spôsoby podpory bezpečnosti a ochrany

zdravia,

- účasť na Európskom týždni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý sa koná vždy v

októbri (43. kalendárny týždeň).

Organizácie môžu získať oficiálne uznanie za podporu kampane Zdravé pracoviská, a to tak, že sa

stanú partnerom kampane EÚ, ak ide o celoeurópsku alebo medzinárodnú organizáciu či spoločnosť,

alebo sa stanú vnútroštátnym partnerom kampane, ak ide o jednotlivca alebo organizáciu pôsobiacu

na vnútroštátnej úrovni.

Od oficiálneho začiatku 18. apríla 2012 sa viac než 80 spoločností a asociácií zo súkromného a

verejného sektora vrátane niektorých najznámejších európskych spoločností stalo partnermi v rámci

tejto kampane.

Kampaň Zdravé pracoviská je decentralizovaná a je určená na podporu spolupráce vnútroštátnych

orgánov, spoločností, organizácií, manažérov, zamestnancov a ich zástupcov, ako aj ďalších

zúčastnených strán, v záujme zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Kampaň sa

zameriava na:

- prevenciu rizík,

- riadenie rizík,

26

- podporu vrcholových manažérov pri aktívnom zapojení sa do znižovania rizík,

- podporu spolupráce zamestnancov, ich zástupcov a ďalších zúčastnených strán s manažérmi

s cieľom znižovať riziká.

V kampani sú nevyhnutné rôzne materiály, ktoré podporujú uskutočňovanie cieľov. Patria k nim

správy, praktické usmernenia, letáky, plagáty a DVD.

Hlavnou témou kampane Zdravé pracoviská pre roky 2014-2015 je Riadenie stresu

a psychosociálnych rizík pri práci.

Ďalším, netradičným nástrojom zvyšovania úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je tzv.

príbeh o Napovi. Napo je originálna myšlienka, ktorá vznikla ako reakcia na požiadavku kvalitných

informačných produktov prekonávajúcich hranice medzi národmi, a zameriava sa na rôzne kultúry,

jazyky a praktické potreby ľudí v práci. Filmy neslúžia na to, aby úplne pokryli tému, ani ich nie je

potrebné vnímať ako vzdelávacie alebo náučné filmy. Poslaním Napa a jeho priateľov je upútať

pozornosť na problematiku BOZP prostredníctvom svojej zaangažovanosti, zábavných príbehov

a humorného a bezstarostného prístupu. Motto projektu je „Bezpečnosť s úsmevom“. Prípravu

internetovej stránky financovala Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

v Bilbau, Španielsko.

Princípy a zásady BOZP

Dodržiavanie princípov a zásad BOZP je nevyhnutné nielen preto, že si to vyžadujú zákony, ale hlavne

pre prevenciu a riešenie vzniku nepriaznivých udalostí v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci.

Aby bolo riadenie a zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci úspešné, je potrebné dodržiavať

základné princípy. Medzi ne môžeme zaradiť nasledovné:

- Vytváranie a udržiavanie vyhovujúcich pracovných podmienok.

- Zavádzanie preventívnych opatrení BOZP na prvom mieste.

- Systematické riadenie BOZP prepojené na riadenie organizácie ako celku.

- Zavádzanie jednoznačných, zrozumiteľných a realistických pravidiel a opatrení na zaistenie

BOZP a vytváranie priaznivých podmienok na to, aby ich mohli zamestnanci dodržiavať.

- Oboznámenie zamestnancov so zásadami, pravidlami opatreniami a politikou BOZP v rámci

svojho pracoviska.

- Zapojenie zamestnancov do vytvárania a vykonávania bezpečnostných a hygienických

opatrení, zásad a pravidiel.

- Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP a i.

Princípy BOZP sú taktiež súčasťou stratégie a plánovania BOZP u jednotlivých zamestnávateľov. V tom

prípade majú špecifickejší charakter. Možno ich rozdeliť do nasledovných skupín:

- normatívne,

- organizačné,

- technické,

- výchovné,

- zdravotné a hygienické.

27

V záujme efektívnej aplikácie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov je potrebné uplatňovať

najmä tieto zásady:

- prevencia má prednosť pred odškodňovaním pracovného úrazu a choroby z povolania a pred

pracovnou rehabilitáciou na obnovu pracovnej schopnosti po pracovnom úraze alebo pri

chorobe z povolania,

- pracovná rehabilitácia má prednosť pred predčasným vyradením zamestnancov

z pracovného procesu z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce,

- zabezpečovať profesionálny, účinný a efektívny výkon inšpekcie práce, dozoru a odborovej

kontroly nad BOZP,

- presadzovať aktívnejšie zapojenie zamestnancov na pracoviskách do problematiky BOZP,

najmä do hodnotenia, prevencie a riadenia rizika poškodenia zdravia,

- presadzovať dôslednejšie využívanie dohôd v sociálnom dialógu na účely BOZP,

- venovať pozornosť starším zamestnancom s cieľom podporovať také opatrenia, ktoré

pomôžu udržať ich bezpečnosť, zdravie a schopnosť pracovať,

- venovať pozornosť absolventom škôl s cieľom poskytnúť im odborné informácie potrebné na

efektívnu aplikáciu opatrení na zaistenie BOZP s dôrazom na prevenciu pracovných úrazov.

Opatrenia smerujúce k zaisteniu BOZP

Opatrenia smerujúce k zaistenou BOZP môžeme rozdeliť podobne ako princípy do rôznych skupín

podľa charakteru týchto opatrení. Spolu tvoria systém skladajúci sa z legislatívnych, sociálnych,

ekonomických, organizačných, výchovnovzdelávacích, zdravotných, hygienických a technických

opatrení zameraných na vytvorenie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci.

Legislatívne opatrenia predstavujú tvorbu, vydávanie a aktualizáciu predpisov bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci. Obsahujú záväzné, resp. platné ustanovenia majúce za cieľ zaistenie bezpečnosti

práce.

Môžeme ich deliť na všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, nariadenia vlády SR, vyhlášky,

úpravy, smernice, záväzné opatrenia, technické predpisy), technické normy a pravidlá BOZP.

Pod sociálnymi opatreniami rozumieme súhrn štátnych opatrení a opatrení zamestnávateľov

zameraných na skvalitnenie starostlivosti o zamestnancov. Štátne opatrenia sa zabezpečujú

prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov, sociálnym zabezpečením pri pracovných úrazoch,

budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod.

Sociálna politika zamestnávateľov je zameraná na sústavné zlepšovanie pracovných podmienok, na

udržiavanie, podporovanie a rozvoj pracovných síl.

Ekonomické opatrenia spočívajú vo využívaní ekonomických nástrojov riadenia v prospech

zvyšovania úrovne BOZP pôsobením na zamestnávateľov aby starostlivosť o BOZP bola pre nich

ekonomicky výhodnejšia ako nedodržiavanie bezpečnostných opatrení. Ekonomické nástroje na

strane zamestnávateľov sú orientované na zvyšovanie efektívnosti výroby, znižovanie nákladov a

28

pod. Účinným prostriedkom ako zvýšiť záujem zamestnávateľov na opatreniach v prospech BOZP je

vytvorenie samočinne pôsobiacich ekonomických nástrojov, ktoré bez zásahu vonkajších

činiteľov prehĺbia ekonomickú zainteresovanosť subjektov na zvyšovaní úrovne BOZP, napr.

prostredníctvom inštitútu osobitného úrazového poistenia závislého od stavu BOZP.

Organizačné opatrenia v oblasti BOZP slúžia na efektívne riadenie BOZP. Ich podstatou je

implementácia systému BOZP do činnosti organizácie na všetkých úrovniach a dlhodobo udržateľné

a kontinuálne zabezpečovanie BOZP.

Výchovnovzdelávacie opatrenia tvoria predpoklady pre spôsobilosť zamestnanca napĺňnať úlohy a

ciele v oblasti BOZP. Cieľom vzdelávania a výchovy v oblasti BOZP je poskytnúť zamestnancom

potrebné vedomosti, aktuálne inštrukcie, informácie, podnietiť ich k vytvoreniu zručností, návykov a

postojov nevyhnutných pre bezpečný výkon činnosti a správanie sa. Uvedené ciele sa dosahujú

rôznymi formami školení, inštruktáží, vytváraním modelových situácií, nácvikmi, informačnými

materiálmi a pod. Významným faktorom pre úspešnú implementáciu výchovnovzdelávacích opatrení

je vhodný výber cieľov, nástrojov a metód výchovy a vzdelávania.

Nedostatok účinných opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku môže mať za

následok vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania, čo má nežiaduci dopadu na zdravotný stav

zamestnancov a negatívne dôsledky pre celé hospodárstvo.

Špecifikáciu zásad a opatrení možno okrem odbornej literatúry a inštitúcií štátneho riadenia BOZP

nájsť napr. v rámci všeobecne uznávaných štandardov. Významnou inštitúciou v tejto oblasti je

Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (International Organization for Standardization - ISO),

ktorá ponúka množstvo štandardov z rôznych oblastí obsahujúcich aspekty bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci. Medzi nimi možno spomenúť štandardy pre bezpečnosť strojových zariadení

(ISO 14123-1:1998), pre bezpečnosť a ochrana zdravia pri zváraní a podobných procesoch

(ISO 15012-1:2013, ISO 15012-2:2008, ISO 17846:2004 atď.), pre zdravotné a bezpečnostné postupy

v pracovnom prostredí vzťahujúcom sa na nanotechnológie (ISO/TR 12885:2008), pre požiarnu

bezpečnosť (ISO/TS 16733:2006, ISO/TR 13387-2:1999 atď.) a ďalšie štandardy, ktoré priamo súvisia

s bezpečnosťou a ochranou zdravia v rôznych odvetviach alebo obsahujú časti týkajúce sa

bezpečnosti a ochrany zdravia.

2.2 Súčasný stav zabezpečovania BOZP na Slovensku

Pre hodnotenie stavu zabezpečovania BOZP je v prvom rade potrebné stanoviť si ukazovatele,

prostredníctvom ktorých je možné tento stav kvantifikovať a porovnávať a vyvodiť objektívne závery.

2.2.1 Definovanie vybraných ukazovateľov BOZP

Úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možno hodnotiť na základe niekoľkých základných

ukazovateľov, a to:

29

- počet závažných pracovných úrazov s následkom smrti,

- počet závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví,

- počet všetkých registrovaných pracovných úrazov,

- počet a dopady závažných priemyselných havárií,

- počet a podiel chorôb z povolania.

K uvedeným ukazovateľom možno priradiť aj ich relatívne vyjadrenia, ktoré sa najčastejšie

prepočítavajú k celkovému počtu zárobkovo činných osôb (nemocensky poistených), k celkovému

počtu registrovaných pracovných úrazov a i. Často sa používajú aj spriemerované hodnoty. Príkladmi

takýchto ukazovateľov sú:

- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte zárobkovo

činných osôb

- podiel závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví na celkovom počte zárobkovo

činných osôb

- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte registrovaných

pracovných úrazov

- počet registrovaných pracovných úrazov na 100 tis. zárobkovo činných osôb a pod.

Štatistický úrad SR uvádza ukazovatele pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz. S BOZP súvisia

okrem už spomínaných aj kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy a priemerná

doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy.

Ukazovatele môžeme triediť a hodnotiť na základe rôznych kritérií. Medzi významné činitele patria

najmä zdroje a príčiny vzniku nepriaznivých udalostí. Je pritom potrebné definovať význam

niektorých pojmov:

Pracovný úraz je v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo

zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od

jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

V zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pracovné úrazy rozdeľujú nasledovne:

- závažné pracovné úrazy s následkom smrti,

- závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví,

- registrované pracovné úrazy.

Ťažká ujma na zdraví je v zmysle tohto zákona vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to:

- zmrzačenie,

- strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

- ochromenie údu,

- strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

30

- poškodenie dôležitého orgánu,

- zohyzdenie,

- vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo

- mučivé útrapy.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu

chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v

zozname.

Posledné zverejnené údaje vzťahujúce sa vybraných ukazovateľov BOZP dostupné v databáze

Štatistického úradu SR a v dokumentoch Národného inšpektorátu práce pochádzajú z roku 2012. Na

základe nich analyzujeme vybrané ukazovatele.

2.2.2 Analýza a porovnanie ukazovateľov BOZP na Slovensku a v rámci EÚ

Predmetom analýzy bude rozbor základných údajov o pracovných úrazoch, závažných priemyselných

haváriách a chorôb z povolania v sledovanom období v organizáciách podliehajúcich inšpekcii práce.

Analýza je spracovaná na základe Rozboru pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a

závažných priemyselných havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu

práce za rok 2012 (25).

Závažné pracovné úrazy s následkom smrti a s ťažkou ujmou na zdraví

V organizáciách patriacich do pôsobnosti dozoru Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“)

došlo v roku 2012 k 52 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej len „SPÚ“) a 158

pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej len „ŤUZ“). Oproti roku 2011 vzrástol počet NIP o

14 prípadov (nárast o 36,84 %) a počet SPÚ o 21 prípadov (nárast o 15,33 %).

Nakoľko zákonom č. 470/2011 Z. z. boli s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené pracovné úrazy s

predpokladanou alebo skutočnou dĺžkou pracovnej neschopnosti najmenej 42 dní, boli pre účely

porovnania tieto pracovné úrazy pripočítané k registrovaným pracovným úrazom.

Vývoj závažných pracovných úrazov za posledných 22 rokov znázorňuje Graf 1.

Pri analýze závažných pracovných úrazov možno zohľadniť vek a pohlavie zamestnancov, ktorí úraz

utrpeli, profesia, druh prevažujúcej ekonomickej činnosti a iné.

Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí utrpeli v roku 2012 závažné pracovné úrazy a vývoj tejto

štruktúry v roku 2011 znázorňuje Graf 2.

Z hľadiska pohlavia bolo medzi zamestnancami, ktorí utrpeli v hodnotenom roku pracovný úraz s

ťažkou ujmou na zdraví 23 žien (14,56 %), SPÚ ženy nebol zaznamenaný.

31

Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia v zamestnaní v roku 2012 najviac závažných

pracovných úrazov zaznamenali vodiči a obsluhy pojazdných strojových zariadení (24,76 %, t.j. 52

úrazov – 14 SPÚ a 38 ŤUZ, z toho najviac vodiči motorových vozidiel – nákladných, osobných a

autobusov), kvalifikovaní stavební robotníci a remeselníci okrem elektrikárov (11,43 %, t.j. 24 úrazov

– 11 SPÚ a 13 ŤUZ) a pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave (10,95 %, t.j. 23

úrazov – 5 SPÚ a 18 ŤUZ). Profesijná štruktúra dlhodobo potvrdzuje, že z hľadiska ohrozenia úrazom

je doprava najrizikovejšou pracovnou oblasťou.

Graf 1 Vývoj závažných pracovných úrazov od roku 1990 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

32

Graf 2 Výskyt SPÚ a ŤUZ v rokoch 2011 a 2012 podľa veku Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa druhu prevažnej ekonomickej činnosti

znázorňuje Graf 3.

Z členenia závažných (smrteľných a s ťažkou ujmou na zdraví) pracovných úrazov podľa druhu

prevažujúcej ekonomickej činnosti zamestnávateľských organizácií vyplýva, že najvyšší podiel týchto

úrazov sa koncentroval v nasledovných odvetvových oddieloch podľa štatistickej klasifikácie

ekonomických činností (ŠKEČ): 33,3 % z počtu závažných pracovných úrazov v priemyselnej výrobe

(12 SPÚ, 58 ŤUZ), 17,6 % v doprave a skladovaní (9 SPÚ, 28 ŤUZ) a 14,3 % v stavebníctve (14

SPÚ, 16 ŤUZ).

Graf 3 Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Ďalšími hľadiskami hodnotenia závažných pracovných úrazov môžu byť napr. deň v týždni s najväčšou

úrazovosťou, mesiac s najväčším počtom závažných pracovných úrazov, územné členenie a pod.

Najdôležitejšími charakteristikami úrazových udalostí sú však zdroje a príčiny ich vzniku. Zo

štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v rámci Informačného systému ochrany práce

(ďalej len „ISOP“) vyplýva, že väčšina prípadov (83,34 % závažných pracovných úrazov) sa kumulovala

do štyroch hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 1.

Pre posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Národný

inšpektorát práce uvádza vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín

podľa počtu spôsobených závažných pracovných úrazov, ktorá je znázornená Schémou 2.

33

Schéma 1 Hlavné zdrojové skupiny SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Z globálneho zhodnotenia príčin vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 na základe údajov z ISOPu vyplýva,

že oproti roku 2011 sa pri SPÚ zvýšil podiel prípadov, za ktoré nesie zodpovednosť zamestnávateľ

z 15,79 % v roku 2011 na 19,23 % v roku 2012 (zvýšenie o 4 prípady); pri ŤUZ sa tento podiel

znížil z 35,77 % v roku 2011 na 20,89 % v roku 2012 (zníženie o 16 prípadov) z celkového počtu

prípadov. Zníženie podielu príčin spočívajúcich v konaní samotného postihnutého bolo pri SPÚ z

28,95 % v roku 2011 na 11,54 % v roku 2012 (zníženie o 5 prípadov); pri ŤUZ sa tento podiel znížil z

19,71 % v roku 2011 na 16,46 % v roku 2012 (zníženie o 1 prípad) z celkového počtu príčin.

Sami zamestnanci si v hodnotenom roku svojím nebezpečným konaním, spojeným s porušovaním

predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zapríčinili 5 SPÚ (9,62 %)

oproti 10 prípadom (26,32 %) v roku 2011 a 23 ŤUZ (14,56 %), pričom v roku 2011 to bolo 26

prípadov (18,89 %). Takéto konanie sa uplatnilo pri vzniku závažných pracovných úrazov, najmä pri

prevádzkovaní dopravných prostriedkov (dopravné nehody na verejných ale i vnútropodnikových

komunikáciách).

34

Schéma 2 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu

spôsobených závažných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Registrované pracovné úrazy

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov v § 7 písm. a/ bod 1 ukladá zamestnávateľom povinnosť zaslať

príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru kópiu záznamu o

registrovanom pracovnom úraze (ďalej len „RPÚ“),a to do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto

pracovnom úraze dozvedel.

Za rok 2012 bolo z organizácií do termínu spracovania rozboru zaslaných orgánom dozoru

inšpekcie práce celkove 8 245 záznamov RPÚ. Z uvedeného počtu 8 245 pracovných úrazov išlo v 2

715 prípadoch o úrazy žien (t.j. 32,93 %) a v 13 prípadoch o úrazy mladistvých zamestnancov (t.j.

0,16 %).

Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí v roku 2012 utrpeli pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry v

roku 2011 znázorňuje nasledujúci Graf 4.

Z grafického znázornenia vekovej štruktúry je zrejmé, že najviac pracovných úrazov sa v roku 2012

vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 50 do 60 rokov (2 112 úrazov – 25,62 %). Druhú

najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 18 do 30 rokov (2 062 úrazov – 25,01

%), najmenej zastúpené boli vekové kategórie najmladších a najstarších zamestnancov.

35

Graf 4 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa vekových kategórií Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia postihnutých v zamestnaní možno konštatovať, že

v roku 2012 najviac pracovných úrazov zaznamenali kvalifikovaní robotníci v hutníctve, strojárstve a

podobní robotníci (1 216 úrazov, 14,75 %), vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení (924

úrazov, 11,21 %) a montážni robotníci (901 úrazov, 10,93 %).

Z členenia pracovných úrazov podľa druhu prevažujúcej ekonomickej činnosti

zamestnávateľských organizácií zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz, vyplýva, že najvyšší podiel

týchto úrazov sa koncentroval v týchto odvetvových oddieloch podľa ŠKEČ: priemyselná výroba –

41,69 % z celkového počtu (3 437 prípadov), veľkoobchod a maloobchod – 12,69 % (1 046

prípadov), doprava a skladovanie – 9,28 % (765 prípadov), poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov –

6,34 % (523 prípadov) a stavebníctvo – 5,81 % (479 prípadov).

Podobne ako pri závažných pracovných úrazoch, najdôležitejšími charakteristikami registrovaných

úrazov sú zdroje a príčiny ich vzniku. Zo štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v

rámci ISOPu NIP vyplýva, že väčšina prípadov (69,19 % pracovných úrazov) sa kumulovala do troch

hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 3.

36

Graf 5 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Schéma 3 Hlavné zdrojové skupiny RPÚ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že ťažiskovým zdrojom pracovných úrazov sú pracovné,

prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb a materiál, bremená a predmety. Pre

posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku úrazov v roku 2012 NIP uvádza

vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu spôsobených

pracovných úrazov, ako sú zobrazené v Schéme 4.

Zo štatistiky zdrojov súboru RPÚ evidovaných v ISOPe NIP za rok 2012 vyplýva, že najviac úrazov

spôsobovali vnútropodnikové pracoviská – pády osôb na rovine. Na ďalšie miesta podľa početnosti

výskytu možno zaradiť úrazy spôsobené manipulovanými bremenami.

Najčastejšími príčinami vzniku RPÚ za rok 2012 boli predovšetkým nedostatky osobných

predpokladov na výkon práce v čase úrazu (rôzne indispozície, nepozornosť a pod.) a jestvujúce

bežné riziko práce (6 355 prípadov – 77,08 %), ďalej nebezpečné konanie samotných zamestnancov

37

postihnutých pracovným úrazom – ich nedisciplinovanosť spojená s porušovaním predpisov a

pokynov na zaistenie BOZP, s prácou v rozpore s príkazmi riadiacich pracovníkov a pod. (409

prípadov – 4,96 %). Príčiny, ktoré sa kumulujú v tejto skupine, spočívajú napr. v zasahovaní do

mechanizmu strojov počas ich chodu za účelom opravy, nastavovania, čistenia alebo inej manipulácie

so strojom či zariadením, ďalej zasahovanie či vstupovanie do ohrozeného priestoru strojov či

zariadení v činnosti a i.

Schéma 4 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu

spôsobených registrovaných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných

havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012

Choroby z povolania

V roku 2012 bolo na Slovensku v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie

práce evidovaných 186 chorôb z povolania, pričom v sledovanom roku inšpektoráty práce vyšetrili 14

ohrození chorobou z povolania a 143 chorôb z povolania.

Závažné priemyselné havárie

V roku 2012 nebola v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie práce evidovaná

závažná priemyselná havária.

Európska únia

Zároveň uvádzame niektoré údaje o stave BOZP v rámci Európskej únie. Posledná pomerne

komplexná analýza ukazovateľov BOZP na úrovni EÚ bola vypracovaná na obdobie rokov 1999 až

2007.

38

Podľa tejto analýzy celkom 3,2% pracujúceho obyvateľstva EÚ vo veku 15-64 rokov v období roku

2007 utrpelo pracovný úraz. Toto percento predstavuje približne 6,9 milióna obyvateľov. Dopravný

pracovný úraz utrpelo 0,3%, čo predstavuje 0,67 milióna obyvateľov EÚ27. Toto číslo predstavuje

približne 9,6% všetkých pracovných úrazov za tento rok. Podľa ESAW, 5580 zamestnancov utrpelo

v danom roku smrteľný pracovný úraz a 2,9% všetkých zamestnancov utrpelo úraz s absenciou v práci

trvajúcou viac ako 3 dni.

Graf 6 znázorňuje výskyt pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 podľa veku a pohlavia.

Graf 6 Výskyt jedného alebo viac pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 v rôznych vekových

skupinách (%) Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the

European Union, 2010. ISBN 9789279146060

Na grafe 7 je možné sledovať výskyt pracovných úrazov v krajinách EÚ27 za rok 2007 podľa odvetvia.

Najviac pracovných úrazov mužov bolo zaznamenaných v odvetví stavebníctva (5,4%) a žien v oblasti

zdravotníctva a sociálnej práce (3,1 %).

Graf 8 predstavuje údaje o úrazoch s následkom smrti a iných úrazoch s údajmi z roku 2005 a tiež

znázorňujú príčiny týchto úrazov.

Na Európskej úrovni sa výskumom v oblasti BOZP zaoberajú okrem Európskej komisie a Eurostatu aj

organizácie ako European Working Conditions Observatory (EWCO), International Labour

Organization (ILO), European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions

(Eurofound) a iné. Okrem analýzy BOZP v rámci celej únie existuje množstvo parciálnych analýz

a publikácií zameraných na určitú krajinu, región, profesiu, konkrétny ukazovateľ BOZP a pod.

39

Graf 7 Zamestnanci s jedným alebo viac pracovnými úrazmi za obdobie roku 2007 podľa odvetvia Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the

European Union, 2010. ISBN 9789279146060

Graf 8 Počet úrazov s následkom smrti (vľavo) a pracovné úrazy spojené s viac ako 3 dňami absencie v práci; údaje z roku 2005 Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the

European Union, 2010. ISBN 9789279146060

40

Prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER)

Okrem zisťovaní základných ukazovateľov stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú

realizované rôzne iné prieskumy na medzinárodnej i národnej úrovni. Ako príklad možno uviesť

prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý skúma, ako sa rieši problematika

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na európskych pracoviskách. Prieskum sa zameriava na

riadenie psychosociálnych rizík, stimuly a prekážky v oblasti prijímania opatrení a na zapojenie

zamestnancov do riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Cieľom celoeurópskeho prieskumu agentúry EÚ-OSHA bolo pomôcť organizáciám účinnejšie riešiť

bezpečnosť a ochranu zdravia na pracoviskách a podporovať zdravie a pohodu zamestnancov.

Tvorcom politík poskytuje medzinárodne porovnateľné informácie dôležité na vypracovanie a

zavedenie nových politík v tejto oblasti.

V roku 2009 sa v rámci prieskumu ESENER uskutočnilo takmer 36 000 rozhovorov s manažérmi a

zástupcami BOZP. Prieskum sa vykonával v podnikoch zo súkromného a verejného sektora s desiatimi

alebo viac zamestnancami v 27 členských štátoch EÚ, ako aj v Chorvátsku, Turecku, Nórsku a

Švajčiarsku. Na tento účel poskytuje politickým činiteľom medzinárodne porovnateľné informácie,

ktoré môžu využiť pri navrhovaní a vykonávaní nových politík v tejto oblasti.

V rôznych častiach prieskumu sa skúmajú:

- Riešenie problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia

o prijaté preventívne opatrenia, napríklad rozsah hodnotenia rizík,

o záväzok manažmentu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia,

o zdroje odbornosti, poradenstva alebo informácií,

o hlavné problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

- Riadenie „nových” psychosociálnych rizík

o hlavné problémy súvisiace so stresom, násilím, šikanovaním a obťažovaním na

pracovisku,

o vnímané príčiny psychosociálnych rizík,

o prijaté opatrenia na riadenie rizík,

o zavedenie formálnych postupov na predchádzanie psychosociálnym rizikám;

- Stimuly a prekážky – čo motivuje manažérov, aby prijímali opatrenia, a aké sú hlavné

prekážky?

o hlavné príčiny riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj

psychosociálnych rizík,

o hlavné ťažkosti pri bezpečnosti a ochrane zdravia, ako aj pri psychosociálnych

rizikách;

- Participácia zamestnancov: aké opatrenia sú zavedené a aký majú vplyv?

o vlastnosti formálneho zastúpenia (prostredníctvom zvoleného zástupcu alebo

orgánu),

o vlastnosti priamej participácie (ak nie je žiadny zástupca),

o vplyv participácie zamestnancov na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia,

o zdroje dostupné pre zástupcov.

41

Do štatistickej populácie boli zahrnuté všetky podniky s desiatimi alebo viacerými zamestnancami v

31 zúčastnených krajinách zo všetkých sektorov hospodárskej činnosti okrem poľnohospodárstva,

lesného a rybného hospodárstva (NACE A), domácností (NACE T) a extrateritoriálnych organizácií

(NACE U). Medzi 31 zúčastnenými krajinami je všetkých 27 európskych členských štátov, ako aj dve

kandidátske krajiny (Chorvátsko a Turecko) a dve krajiny EZVO (Nórsko a Švajčiarsko).

Táto práca sa vykonávala v spolupráci s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných

podmienok (Eurofound). Prieskum bol následne vyhodnocovaný v niekoľkých etapách a boli pritom

realizované aj sekundárne analýzy.

Zo zistení prieskumu ESENER1 vyplynulo, že európske podniky uplatňujú formálne opatrenia (na

základe stratégie alebo postupu) na riešenie všeobecných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci (BOZP) a psychosociálnych rizík, ale tiež menej formálne (ad hoc) opatrenia, najmä v prípade

psychosociálnych rizík. Formálne politiky BOZP sú častejšie vo väčších podnikoch, a pokiaľ ide o

krajiny, v Írsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku a v škandinávskych štátoch na rozdiel od

juhoeurópskych krajín, novších členských štátov a kandidátskych krajín. Dôvodom sú pravdepodobne

rozdiely v informovanosti, znalostiach a tradícii riešenia BOZP v týchto krajinách.

Podniky, ktoré nemajú politiku BOZP alebo nevykonávajú hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia,

uvádzajú ako hlavné dôvody ich nepotrebnosť alebo nedostatok odborných znalostí. Zdá sa, že je to

častejšie v malých podnikoch a v určitých krajinách. Je zaujímavé, že ako hlavná prekážka prijatia

politík v oblasti BOZP sa neuvádza právna zložitosť.

Hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia sa s vyššou pravdepodobnosťou uplatňujú v podnikoch, v

ktorých bol ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, vo veľkých organizáciách a v

nebezpečných odvetviach. Zastúpenie zamestnancov sa zdá byť hlavným iniciátorom riešenia

problémov BOZP.

V prípade viac ako jednej tretiny organizácií – najmä malých – sa hodnotenie rizík zadáva externým

poskytovateľom. Aj tu však existujú významné rozdiely v závislosti od krajiny, pričom v prípade

Dánska, Spojeného kráľovstva, Švédska a Estónska sa uvádza veľmi nízka miera zadávania externým

poskytovateľom, a to dokonca aj v menších organizáciách.

V približne 40 % organizácií sa riešia otázky BOZP pravidelne na rokovaniach manažmentu na vysokej

úrovni, zatiaľ čo zapojenie líniových manažérov do riadenia BOZP uvádzajú vo väčšine organizácií (75

%) ako veľmi vysoké alebo skôr vysoké.

Nehody, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy a stres v súvislosti s prácou sú v

európskych podnikoch hlavnými obavami v oblasti BOZP. Ako hlavné obavy sa v dosť veľkom počte

podnikov uvádzajú násilie a najmä zastrašovanie a obťažovanie.

Formalizovanejšie postupy na riadenie psychosociálnych rizík sú rozšírené len v niektorých krajinách,

ako sú Írsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a škandinávske štáty, a tiež vo veľkých organizáciách a v

odvetviach verejnej správy, finančného sprostredkovania, školstva a zdravotnej a sociálnej práce.

42

Organizácie vo všeobecnosti riešia psychosociálne riziká zabezpečením školení a zavádzaním zmien v

organizácii práce. O psychosociálnych rizikách, ktoré môžu ovplyvniť zdravie alebo bezpečnosť, však

zamestnancov informovala len asi polovica respondentov.

Splnenie právnych povinností a požiadaviek zamestnancov sa zdá byť hlavným motívom riešenia tak

problematiky BOZP všeobecne, ako aj psychosociálnych rizík. Najdôležitejšie prekážky riešenia

psychosociálnych rizík v organizáciách sú vnímaná citlivosť problematiky spolu s nedostatkom

povedomia a zdrojov.

Všeobecné riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia v organizácii

Väčšina organizácií (76 %), s veľkou prevahou väčších organizácií, uviedla, že má dokumentovanú

politiku, zavedený systém riadenia alebo akčný plán BOZP. Podľa krajín najvyšší podiel uviedli v

Spojenom kráľovstve (98 %), Španielsku (97 %) a Írsku (96 %) na rozdiel od Grécka (38 %), Turecka (38

%) a Luxemburska (46 %).

V asi 33 % organizácií s takto dokumentovanou politikou sa domnievajú, že politika má veľký vplyv na

bezpečnosť a ochranu zdravia na ich pracovisku a v 52 % sú presvedčení, že má určitý vplyv. Tieto

podiely sú vyššie vo väčších organizáciách, čo by mohlo byť vyjadrením úrovne dostupných zdrojov na

účinnú realizáciu alebo lepšie využitie formálnych postupov.

V organizáciách, v ktorých nemali takúto politiku, najčastejšie uvádzali (54 %), že to „nepovažovali za

potrebné vzhľadom na riziká BOZP v organizácii“. Najčastejšie to bolo v odvetví finančného

sprostredkovania (69 %) a v malých organizáciách, čo môže znamenať buď skutočnú neexistenciu

rizík, alebo nižšie úrovne informovanosti o rizikách v MSP. Podľa krajín je sa táto kategória najviac

vyskytuje v Českej republike (71 %) a Poľsku (70 %).

Druhou najčastejšou príčinou je „nedostatok odborných znalostí“ na ich prípravu (51 %) s najvyšším

výskytom v Nemecku (65 %) a vo Francúzsku (60 %). Aj toto je zaujímavé zistenie, ktoré naznačuje, že

dokonca aj v starších členských štátoch môže byť na úrovni organizácie nedostatok odborných

znalostí na zavedenie politík a systémov BOZP.

Zapojenie manažmentu do BOZP sa uznáva ako kľúčový faktor uplatňovania opatrení na riešenie

problémov v oblasti BOZP. V prieskume ESENER sa toto skúma na úrovni vrcholového i líniového

manažmentu.

Z predložených údajov vyplýva, že otázky BOZP sa na úrovni vrcholového manažmentu „pravidelne“

prerokúvajú len asi v 40 % skúmaných podnikov, pričom tento podiel sa zvyšuje úmerne s veľkosťou

organizácie. Podľa krajín to bolo najčastejšie vo Švédsku (66 %), Spojenom kráľovstve (60 %) a

Holandsku (60 %), zatiaľ čo najnižšie percentuálne hodnoty dosahuje Litva (14 %) a Estónsko (22 %)

(Graf 9). Približne 15 % opýtaných uvádza, že vrcholový manažment sa na svojich stretnutiach

problémami BOZP prakticky nikdy nezaoberal.

43

Graf 9 Problémy ochrany zdravia a bezpečnosti prerokúvané na stretnutiach na vysokej úrovni podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci, 2010.

Angažovanosť líniových manažérov sa považuje za kľúčový faktor úspešnosti riadenia BOZP, preto je

sľubné ich vysoké alebo veľmi vysoké zapojenie, ktoré sa uvádza vo väčšine organizácií (75 %).

Najvyššie miery zapojenia sa uvádzali v Taliansku (92 %) a Holandsku (90 %).

Najčastejšie využívanými službami v oblasti BOZP v štátoch EÚ-27 sú služby odborníkov v oblasti

bezpečnosti práce (71 %) a lekárov špecializovaných na pracovné lekárstvo (69 %). Vo väčších

podnikoch sa uvádzalo častejšie využívanie všetkých druhov služieb v oblasti BOZP.

Dôležitým problémom BOZP, ktorý sa skúmal v rámci prieskumu ESENER, je pravidelná kontrola

bezpečnosti a ochrany zdravia ako súčasť hodnotenia rizík alebo podobného opatrenia.

Väčšina organizácií v EÚ-27 (87 %) vykonáva kontroly ako súčasť hodnotenia rizík. Podľa krajín

organizácie v Taliansku (99 %), Spojenom kráľovstve (97 %) a Španielsku (95 %) uvádzajú najvyššie

úrovne hodnotenia rizík alebo podobných opatrení. V jednotlivých odvetviach, podľa očakávania,

najvyššie podiely – vyše 90 % – zodpovedajú nebezpečnejším odvetviam, napr. banskému priemyslu

(99 %), výrobe (91 %) a stavebníctvu (91 %). V celej EÚ 36 % organizácií uvádza, že zadávajú

hodnotenie rizík externým poskytovateľom, medzi jednotlivými krajinami sa však údaje veľmi líšia

(Graf 10). Kontroly vykonávané v pravidelných intervaloch uviedlo 83 % organizácií. Kontroly sa

44

najčastejšie týkajú oblastí „technických zariadení a pracovného prostredia“ (96 %) a „organizácie

práce“ (75 %), zatiaľ čo následné opatrenia sa sústreďujú najviac na „technické zariadenia a pracovné

prostredie“ (84 %), zabezpečenie školení“ (80 %) a „organizáciu práce“ (63 %).

Graf 10 Hodnotenie rizík alebo kontroly na pracovisku obvykle zadávané externým poskytovateľom

služieb na základe zmluvy podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010.

V 12 % organizácií nevykonávajú pravidelné kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti vôbec, pritom

ako najčastejší dôvod uvádzajú „nepotrebnosť, pretože nemáme žiadne väčšie problémy“ (71 %).

Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, veľmi často uvádzali tento dôvod v Českej republike (95 %) a Dánsku

(92 %), kým pod priemerom ostali v Španielsku (50 %) a Grécku (52%). Naopak, „príliš zložité právne

povinnosti“ uviedlo ako dôvod nevykonávania kontroly iba 37 % respondentov.

Ako hlavnú obavu uvádzali európski manažéri nehody (80 % uviedlo veľké alebo určité obavy), po

ktorej nasledoval stres súvisiaci s prácou (79 %) a ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej

sústavy (78 %). Veľké alebo určité obavy násilia alebo hrozby násilia, zastrašovania a obťažovania

uviedlo takmer 40 % respondentov s najvyšším podielom v organizáciách zdravotníctva a sociálnej

práce a školstva.

Pokiaľ ide o faktory prispievajúce k psychosociálnym rizikám, manažéri sa obávajú hlavne „časového

stresu“ (52 %) a „nutnosti prichádzať do styku s ťažkými zákazníkmi, pacientmi atď.“ (50 %). „Časový

stres“ sa najčastejšie uvádza ako obava vo veľkých organizáciách a v odvetví obchodovania

45

s nehnuteľnosťami (61 %) a v škandinávskych krajinách (najviac vo Švédsku s 80 %), kým najmenej

častým problémom je v Taliansku (31 %), Maďarsku (37 %) a Lotyšsku (41 %).

V rámci ESENER sa skúmajú dva spôsoby riadenia psychosociálnych rizík: a) zavedenie postupov na

riešenie stresu, násilia a zastrašovania v súvislosti s prácou formálnym spôsobom a b) prijatie

opatrení na riadenie konkrétnych psychosociálnych rizík.

Menej ako tretina organizácii v krajinách EÚ-27 uviedla, že sú zavedené postupy na riešenie

zastrašovania a obťažovania (30 %), násilia súvisiaceho s prácou (26 %) alebo stresu v súvislosti s

prácou (26 %). Väčší výskyt bol zaznamenaný vo väčších organizáciách.

Tieto formalizovanejšie postupy sú rozšírené len v niekoľkých krajinách; najviac ich uvádzali v Írsku,

Spojenom kráľovstve, škandinávskych krajinách a Belgicku.

Podľa prieskumu ESENER, najvýznamnejším dôvodom riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany

zdravia je „plnenie právnych záväzkov“, ktoré uvádza 90 % zástupcov manažmentov v EÚ-27. V tom

nie sú významné rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť podniku alebo odvetvie. Druhým najčastejšie

uvádzaným dôvodom je „požiadavka zamestnancov alebo ich zástupcov“ (76 %) s najnižším

podielom v odvetví hotelov a reštaurácií (71 %) a najvyšším podielom v ťažobnom priemysle (87 %).

Pokiaľ ide o hlavné ťažkosti v rámci riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, 36 %

organizácií v krajinách EÚ-27 uviedlo „nedostatok zdrojov (času, personálu, peňazí)“, pričom

v organizáciách verejnej správy to bolo až 51 %. Podľa jednotlivých krajín je táto prekážka

najdôležitejšia v Rumunsku (74 %), Portugalsku (61 %) a v Lotyšsku (60 %), na rozdiel od Rakúska

(19 %), Fínska (21 %) a Holandska (22 %).

Druhý najobvyklejší faktor, ktorým je „nedostatok povedomia“ (26 %), je veľmi významnou

prekážkou v Rumunsku (69 %), Portugalsku (61 %) a na Cypre (51 %), ale len menej významnou v

Dánsku (6 %), Chorvátsku (8 %) a na Slovensku (8 %). „Nedostatok odborných znalostí“ je veľkou

prekážkou pre 24 % organizácií s podielom od 5 % v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku po 57 %

v Portugalsku, 55 % v Turecku a 54 % v Rumunsku.

Najdôležitejšie faktory, ktoré sťažujú znižovanie psychosociálnych rizík, sú „citlivosť problematiky“,

„nedostatok povedomia“, „nedostatok zdrojov (času, zamestnancov alebo peňazí)“ a „nedostatok

odbornej prípravy“. Vnímaná „citlivosť problematiky“ je častejšie problémom vo väčších

organizáciách, rovnako ako problémy súvisiace s „kultúrou v podniku“.

V priemere 38 % organizácií v 27 krajinách EÚ využíva na riešenie psychosociálnych rizík pri práci

informácie alebo podporu externých zdrojov. Väčšie spoločnosti (64 % z nich s viac ako 500

zamestnancami) sú v tomto smere aktívnejšie než menšie spoločnosti (vrátane 32 % s 10 – 19

zamestnancami).

Podľa krajín sa organizácie v Rakúsku (21 %), Estónsku (21 %) a Grécku (23 %) spoliehajú na

externé zdroje s menšou pravdepodobnosťou než organizácie v Španielsku (68 %), vo Švédsku

(59 %) a v Slovinsku (58 %) (Graf 11). Pokiaľ ide o odvetvia, najvyššie využívanie externých informácií

alebo externej podpory uvádzajú odvetvia zdravotníctva a sociálnej práce (53 %) v porovnaní

46

s výrobou (33 %) a stavebníctvom (33 %). V organizáciách, ktoré nevyužili externé informácie ani

externú podporu, uviedlo 43 % zástupcov manažmentu, že informácie tohto typu by boli pre ich

organizáciu užitočné. Podľa odvetví je najvyšší podiel vo verejnej správe (61 %), zdravotníctve a

sociálnej práci (58 %) a školstve (54 %), kým podľa krajín najvyššie údaje uvádzajú v Portugalsku

(73 %), Turecku (72 %) a Rumunsku (71 %).

Graf 11 Využite informácií alebo podpory z externých zdrojov na riešenie psychosociálnych rizík pri práci podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010 Oblasťami, v ktorých budú tieto informácie alebo táto podpora najužitočnejšie, sú „ako navrhnúť a

zaviesť preventívne opatrenia“ (91 %), „ako začleniť psychosociálne riziká do hodnotenia rizík“ (83

%) na druhom mieste a „ako riešiť špecifické problémy, ako napr. násilie, obťažovanie alebo stres“

(77 %).

Až 54 % opýtaných uviedlo, že sa uskutočňujú konzultácie so zamestnancami o opatreniach na

obmedzenie psychosociálnych rizík a až 67 % uviedlo, že vyzývali svojich zamestnancov, aby sa

aktívne zúčastnili na zavádzaní a hodnotení opatrení. Podiel účasti je vo väčších organizáciách ešte

vyšší.

Podľa krajín najčastejšie uvádzali konzultácie so svojimi zamestnancami a ich vyzývanie, aby sa

zúčastnili na zavádzaní opatrení, v Rumunsku, Dánsku a Nórsku, najmenej v Estónsku, Maďarsku

47

a Luxembursku. Podľa odvetví sa najvyššia miera neformálnej účasti zamestnancov uvádza v

zdravotníctve a sociálnej práci, ťažobnom priemysle a školstve.

Pokiaľ ide o formálne zastúpenie zamestnancov, vyše 40 % opýtaných manažérov uviedlo, že v

organizácii je buď závodná rada, alebo zastúpenie odborovej organizácie. Formálna účasť

zamestnancov je zreteľne tým vyššia, čím väčšia je organizácia.

Podľa odvetvia uvádzajú niektorý druh formálneho zastúpenia zamestnancov v podniku, a to buď

závodnú radu, alebo zastúpenie odborovej organizácie zamestnancov, najčastejšie v odvetviach

zásobovania elektrinou, plynom a vodou, vo verejnej správe a školstve.

Najčastejšie určitý druh formálneho zastúpenia zamestnancov v podniku uvádzajú v škandinávskych

krajinách, na rozdiel od Portugalska, Grécka a Českej republiky. Pokiaľ ide o závodné rady, ich

najvyššie počty uviedli v Dánsku (61 %), po ktorom nasledujú Španielsko (58 %) a Luxembursko (57

%). Zastúpenie odborovými organizáciami najčastejšie uviedli v Nórsku (87 %), vo Švédsku (73 %), v

Dánsku (65 %) a vo Fínsku (59 %).

V súvislosti s formálnym zastúpením v oblasti BOZP sa v prieskume ESENER zisťovala prítomnosť

zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Organizácie v krajinách EÚ-27 uvádzajú oveľa vyššiu prítomnosť zástupcov zamestnancov pre

bezpečnosť (65 %) než komisií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (28 %). Podľa očakávania je

menší rozdiel vo veľkých organizáciách (250 – 500 zamestnancov), ktoré majú podiely 87 %, resp.

83 %.

Rovnako, ako pri formálnom zastúpení zamestnancov, aj tu existuje jednoznačná súvislosť s

veľkosťou organizácie, najmä pokiaľ ide o existenciu komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci, ktorá je tým častejšia, čím väčšia je organizácia.

Formálne zastúpenie v oblasti BOZP sa častejšie uvádza v odvetviach zásobovania elektrinou,

plynom a vodou, zdravotníctva a sociálnej práce a finančného sprostredkovania. Pokiaľ ide o

zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, najvyšší podiel uvádzajú v podnikoch zásobovania

elektrinou, plynom a vodou (75 %), zdravotníctve a sociálnych službách (68 %) a vo výrobe (68 %),

najnižší podiel zodpovedá ťažobnému priemyslu (53 %) a hotelom a reštauráciám (55 %). Údaje o

výboroch pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvádzali častejšie v organizáciách zásobovania

elektrinou, plynom a vodou (50 %), finančného sprostredkovania (35 %) a školstva (34 %).

Podľa krajín bolo formálne zastúpenie v oblasti BOZP častejšie v organizáciách v Dánsku, Nórsku,

Bulharsku a Írsku. Prítomnosť zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je obzvlášť

vysoká v Taliansku (98 %), Nórsku (92 %) a Dánsku (89 %), kým najnižšia je v Grécku (14 %), Turecku

(19 %) a Portugalsku (27 %). Výbory pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa častejšie uvádzali v

Dánsku (71 %), Bulharsku (68 %) a Estónsku (48 %), naopak najmenej v Lotyšsku (3 %), Grécku

(8 %) a Maďarsku (10 %).

48

Výsledky prieskumu v rámci Slovenskej republiky

Ako už bolo spomínané, do prieskumu ESENER boli zapojené krajiny E 27 a Chorvátsko, Turecko,

Nórsko a Švajčiarsko. Nižšie uvádzame výsledky prieskumu pre Slovenskú republiku a pre porovnanie

aj priemer všetkých skúmaných krajín.

Prvou sledovanou oblasťou prieskumu bolo riadenie BOZP. V rámci tejto oblasti sa skúmala existencia

politiky, riadiaceho systému alebo akčného plánu BOZP u respondentov a intenzita ich vplyvu, pričom

na Slovensku až takmer 90% opýtaných uvádza existenciu týchto dokumentov a približne 35%

opýtaných tvrdí, že majú veľký vplyv na stav BOZP; (priemer za 31 sledovaných krajín – približne

80%). V tejto oblasti sa ďalej sledovala úroveň zapojenia líniových manažérov do riadenia BOZP, kde

táto hodnota dosahuje 75% za Slovenskú republiku pri priemere všetkých opýtaných približne 70%.

V prieskume sa sleduje, či sú pracoviská pravidelne kontrolované z hľadiska bezpečnosti a ochrany

zdravia v rámci hodnotenia rizík. Slovensko figuruje na 4. mieste za Talianskom, Spojeným

kráľovstvom a Španielskom s hodnotou až 95% pri priemere 85%. Podľa prieskumu sa spomínané

kontroly na Slovensku vykonávajú v miere 35% externým subjektom pri priemere všetkých

sledovaných krajín 33%. V rámci prvej sledovanej oblasti sa ďalej zisťovalo, či respondenti vykonávajú

analýzu príčin absencie v práci zo zdravotných dôvodov. Pravidelnú analýzu týchto príčin uvádza

polovica respondentov v SR, čo je zároveň priemerom za všetky sledované krajiny. Prieskum sa tiež

zaujímal o využívanie expertov, resp. profesionálnych služieb v oblasti BOZP respondentmi. Za

Slovensko uvádza 87% respondentov využívanie expertov v oblasti bezpečnosti (priemer 71%), 73%

respondentov využíva všeobecné poradenstvo v oblasti BOZP (priemer 72%) a 13% respondentov

využíva služby psychológa (priemer 16%). Pri zisťovaní, či u respondentov prebehla v posledných

troch rokoch inšpekcia práce príslušnou verejnou inštitúciou za účelom zistenia podmienok

bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku ESENER dospel k nasledovným výsledkom: na Slovensku

50% opýtaných odpovedalo kladne na túto otázku, pričom priemer dosahoval približne 55%. Čo sa

týka získavania a využívania informácií o BOZP od rôznych subjektov, v podmienkach SR využíva

informácie 64% respondentov od zmluvných expertov BOZP (priemer 65%), 58% respondentov od

inšpektorátu práce (priemer 58%), 47% respondentov od formálnych inštitúcií BOZP (priemer 56%),

41% respondentov od vlastných špecialistov na BOZP (priemer 55%), 36% respondentov od

zamestnávateľských organizácií (priemer 29%) a 20% respondentov od odborov (priemer 21%).

Ďalšou sledovanou oblasťou prieskumu sú psychosociálne riziká a ich riadenie. Z prieskumu

zaujímania sa manažérov o vybrané psychosociálne riziká v rámci BOZP vyplynulo, že určitý záujem

resp. obavy o stres spojený s prácou v rámci BOZP v SR uvádza 60% opýtaných (priemer 80%), určitý

záujem resp. obavy o násilie alebo hrozbu násilia v rámci BOZP uvádza 15% opýtaných (priemer 40%)

a určitý záujem resp. obavy o šikanovanie a obťažovanie v rámci BOZP uvádza asi 8% opýtaných

(priemer 40%). Ďalej prieskum sledoval opatrenia prijaté na riešenie psychosociálnych rizík za

posledné tri roky. Za Slovenskú republiku medzi prijaté opatrenia uvádza 55% opýtaných

poskytovanie tréningu (priemer 58%), 23% opýtaných zmeny v organizácii práce (priemer 40%), 40%

opýtaných prestavbu alebo zmeny na mieste výkonu práce (priemer 37%), 18% opýtaných

psychologické poradenstvo pre zamestnancov (priemer 34%), 21% opýtaných zmeny v pracovnom

čase (priemer 29%) a 15% opýtaných zavedenie postupu riešenia konfliktov (priemer 23%).

V prieskume sa zisťovalo, či sú zamestnanci informovaní o psychosociálnych rizikách a ich dopadoch

49

na bezpečnosť a zdravie. Z vybraných respondentov zo SR 58% uvádza, že informuje svojich

zamestnancov o týchto rizikách a dopadoch (priemer 55%).

Hnacie sily a prekážky v riadení BOZP a psychosociálnych rizík je osobitnou oblasťou v prieskume

ESENER. Podľa prieskumu v SR za hlavný dôvod pre riadenie BOZP považuje 89% respondentov

splnenie zákonnej povinnosti (priemer 91%), 85% respondentov požiadavky zamestnancov alebo ich

zástupcov (priemer 76%), 61% respondentov tlak zo strany inšpekcie práce (priemer 57%) a 72%

respondentov ekonomické alebo výkonnostné dôvody (priemer 52). Na druhej strane za hlavné

prekážky v riadení BOZP v rámci SR považuje 23% opýtaných nedostatok zdrojov (priemer 36%), 8%

opýtaných nedostatok povedomia (priemer 26%), 5% opýtaných nedostatočnú odbornosť (priemer

24%) a 7% opýtaných nedostatok technickej podpory a vedenia (priemer 21%).

Jednou zo súčastí prieskumu je sledovanie zapojenia a účasti zamestnancov na zaisťovaní BOZP.

Prieskum zisťuje existenciu formálne stanoveného zástupcu zamestnancov v oblasti BOZP. Za

Slovensko takmer 80% respondentov uvádza, že pozícia zástupcu zamestnancov v oblasti BOZP je

formálne stanovená. V priemere 75% respondentov zo všetkých sledovaných krajín uvádza rovnakú

odpoveď.

2.2.3 Stanovenie problémov spojených so zabezpečovaním BOZP na Slovensku

Nasledovné hlavné problémy v oblasti BOZP boli stanové na základe analýzy ukazovateľov BOZP

a výstupov kontrolnej činnosti inšpekcie práce v roku 2012.

V roku 2012 bolo zrealizovaných celkovo 72 995 výkonov inšpekcie práce. V rámci výkonu inšpekcie

práce bolo v kontrolovaných subjektoch zistených spolu 50 284 porušení predpisov (pokles oproti

roku 2011 o 12 %).

V oblasti BOZP bol najvyšší počet nedostatkov v počte 15 033 zistení v súvislosti s prevádzkou a

technickým stavom vyhradených technických zariadení (ďalej len „VTZ“), druhý najvyšší počet

nedostatkov na prevádzkových budovách (8 915), pri dodržiavaní ustanovených pracovných

podmienok (7 155) a pri zriadení alebo fungovaní systémov riadenia BOZP (5 331).

Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia v zamestnaní v roku 2012 najviac závažných

pracovných úrazov zaznamenali vodiči a obsluhy pojazdných strojových zariadení, preto nemožno

opomenúť výstupy kontrolnej činnosti NIP v oblasti sociálnej legislatívy v doprave, ktorú NIP skúma

osobitne. Na pracoviskách a pozemných komunikáciách bolo zistených celkom 16 880 nedostatkov.

Najpočetnejším nedostatkom zisteným kontrolami dodržiavania zákona bolo nedodržanie

prestávky počas jazdy (5 553 nedostatkov), nedodržanie denného minima času odpočinku (5 392

nedostatkov) a nedodržanie denného limitu času jazdy (2 207 nedostatkov).

Negatívne trendy týkajúce sa šetrenia v oblasti BOZP pokračovali aj v roku 2012. V oblasti

najzávažnejších zistení konštatujeme opakovane nedostatočnú znalosť platnej legislatívy u

všetkých foriem podnikateľských subjektov, prípadne nedôsledné napĺňanie požiadaviek

ustanovení právnych predpisov. Z kontrolných zistení vyplýva, že nie sú plnené základné zákonné

povinnosti.

50

Rozdiely v jednotlivých oblastiach BOZP závisia od veľkosti organizácie v tom smere, že čím je

organizácia väčšia, tým väčšiu mieru zodpovednosti pripisuje bezpečnosti a ochrane zdravia, čo

samozrejme súvisí aj s ekonomickou prosperitou. V malých a stredných podnikoch sa úroveň BOZP

zvyšuje len veľmi ťažko a pretrváva nesystémový prístup. Na základe zistených skutočností sa v

jednotlivých oblastiach výkonu jedná o tieto najzávažnejšie nedostatky:

- v oblasti riadenia BOZP zamestnávatelia nevyužívajú jednotlivé prvky systému riadenia BOZP

vo vzájomnej súčinnosti a nadväznosti tak, aby pôsobili ako systém. Úroveň riadenia BOZP je

závislá od odbornej úrovne bezpečnostného technika a jeho autority. Konatelia uzatvorením

zmluvy o dodávke bezpečnostnotechnickej služby prenášajú zodpovednosť za BOZP na

dodávateľského technika. Stáva sa, že bezpečnostní technici nesledujú nové predpisy v

oblasti BOZP, nepoznajú konkrétne predpisy a pri špeciálnych činnostiach nestačia časovo a

odborne pokryť problematiku BOZP. Nie sú nikým kontrolovaní a usmerňovaní a chybné

dokumenty prenášajú do viacerých subjektov. Stratégia a politika BOZP je vypracovaná

ako formálny dokument a neobsahuje konkrétne zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v

oblasti BOZP v danom subjekte. Pri hodnotení nebezpečenstiev a posudzovaní rizík sa

vyskytujú tabuľkové, odkopírované dokumenty, ktoré nie sú prispôsobené na vlastné

podmienky zamestnávateľa. Zástupcovia zamestnancov často nie sú viditeľne aktívni v oblasti

BOZP.

- v oblasti osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) je častým nedostatkom

zisťovaným počas výkonov inšpekcie práce neposkytovanie OOPP potrebných k ochrane

života a zdravia zamestnancov pri výkone pracovných činností, resp. poskytovanie OOPP

poskytujúcich nedostačujúcu ochranu zdravia zamestnancov. Neposkytnutie OOPP sa

vyskytuje najmä pri krátkodobom zamestnávaní osôb na základe pracovnej zmluvy na dobu

určitú a na základe dohody o vykonaní práce. Zamestnávatelia to odôvodňujú ekonomickými

nákladmi. Pri činnostiach vyžadujúcich potrebu nákladných OOPP si firmy vykonávajúce

tieto činnosti najímajú živnostníkov. Jedná sa najmä o práce s motorovou pílou a

stavebné práce. Nedostatočné prideľovanie OOPP súvisí aj s veľkou fluktuáciou

zamestnancov a bolo zistené, že v niektorých firmách poskytujú OOPP až po uplynutí

skúšobnej doby. Ďalším nedostatkom je nevedenie evidencie pridelených OOPP,

neudržovanie ich vo funkčnom stave a tiež absentuje kontrola zo strany zamestnávateľa

na používanie OOPP.

- v oblasti organizácie práce došlo k poklesu zistených nedostatkov o 35 % oproti roku 2011.

Nedostatky sa vyskytli pri obsluhe strojov a zariadení, ktoré neboli vyhradenými

technickými zariadeniami (ďalej len „VTZ) a obsluha nebola preukázateľne poučená a

zaškolená s návodom na obsluhu konkrétneho stroja, prípadne zaškolená príslušnou

servisnou organizáciou. Pri vyšetrovaní príčin závažných pracovných úrazov bolo

zisťované neurčenie bezpečného pracovného postupu. Mnohé podnikateľské subjekty

nevenujú dostatočnú pozornosť overovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu, nezaraďujú

zamestnancov na práce s ohľadom na ich zdravotný stav, osobnostné predpoklady a

odbornú spôsobilosť. Táto skutočnosť má nepriaznivý dopad na úrazovosť.

- v oblasti pracovného prostredia sa ako najčastejšie škodlivé faktory vyskytujú hluk a

prach a to pri rôznych pracovných činnostiach, napr. výroba krmív, pekárne, stolárstvo,

51

výrobné haly, nákladné vozidlá, motorové reťazové píly a pod. Zamestnávatelia

nevykonávajú objektivizáciu pracovného prostredia v zmysle platnej legislatívy. Opatrenia

na znižovanie škodlivých faktorov zabezpečujú často až na základe nariadenia inšpektora

práce alebo orgánu regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

- v oblasti vyhradených technických zariadení (VTZ) sa pri výkone inšpekcie zistilo najviac

nedostatkov. Nedostatky sa týkali hlavne neoverovania bezpečnosti VTZ – elektrických,

tlakových, plynových a zdvíhacích, odbornými prehliadkami a odbornými skúškami v

predpísaných lehotách a neodstraňovanie nedostatkov, ak boli zistené pri odborných

prehliadkach a odborných skúškach. Nedostatky sa vyskytli v evidencii VTZ, ktorá je

nedostatočná, neaktualizuje sa, nevykonávajú sa všetky úkony, ktoré sú potrebné počas

prevádzky, sprievodná technická dokumentácia neobsahuje všetky náležitosti, chýbajú

záznamy úkonov do predpísanej dokumentácie (napr. nevedenie prevádzkových denníkov,

revízne knihy pri výťahoch neobsahujú zápisy o závadách a opravách). Zamestnávatelia

obsluhou VTZ poverovali osoby, ktoré nemali príslušnú kvalifikáciu, nezabezpečili vyškolenie

obsluhy alebo sa zistili nedostatky v odbornej spôsobilosti obsluhy. Vyskytujú sa

nedostatky v činnosti revíznych technikov, ktorí nemajú často vypracovaný pracovný

postup na výkon odborných prehliadok a odborných skúšok, v revíznych správach neuvádzajú

údaje o tom, či boli a ako boli odstránené nedostatky zistené pri predchádzajúcich

odborných prehliadkach a odborných skúškach, neuvádzajú návrh opatrení na odstránenie

zistených nedostatkov, neuvádzajú údaje meracích prístrojov a zistili sa aj formálne

nedostatky v revíznych správach. Pri elektrických zariadeniach bolo najviac nedostatkov v

technických dokumentáciách stavieb, v elektroinštaláciách a bleskozvodoch objektov. Pri

zdvíhacích zariadeniach sa nedostatky často vyskytovali pri výťahoch. Vyskytli sa nedostatky

v označovaní rozvodov plynu, plynovodov, chýbali ochranné nátery v prevádzke kotolní

pri plynových zariadeniach. Pri tlakových zariadeniach chýbala často kvalifikovaná obsluha,

vyskytovali sa nedostatky v bezpečnostnom značení, skladovaní fliaš na prepravu plynov,

nebola zabezpečená dostupnosť poistných ventilov, ovládačov.

- v oblasti prevádzkových budov a objektov sa najviac nedostatkov vyskytuje pri tých

objektoch, ktoré sú prenajímané a do ktorých zamestnávatelia nechcú investovať peniaze na

rekonštrukciu. Pri prevádzkových budovách a objektoch sa vyskytli najmä tieto závažné

nedostatky - chýbajúce bezpečnostné značenie, chýbajúce zábradlia a madlá, poškodené

podlahy, nezakryté otvory, nefunkčné dvere, nezaistenie rámp proti pádu. V skladových

priestoroch boli zisťované neoznačené a poškodené regály, zlé osvetlenie. Pri strojoch je

najčastejšie sa vyskytujúcim nedostatkom nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo

bezpečnostného zariadenia alebo nezabezpečenie jeho riadneho fungovania.

- v oblasti činností je najproblematickejším odvetvím oblasť stavebníctva. Podmienky

výkonu práce sa menia aj niekoľkokrát denne. Na jednom stavenisku resp. pracovisku

vykonáva činnosť niekoľko subjektov, medzi ktorými nie sú uzatvorené žiadne zmluvy a nie

je riešená zodpovednosť v oblasti BOZP. Často chýbala kolektívna ochrana

zamestnancov. Pri používaných stavebných strojoch boli nečitateľné štítky, stroje neboli

označené názvom prevádzkovateľa, pri výkopoch neboli zabezpečované vhodné

52

bezpečnostné opatrenia. Zistené nedostatky sa vyskytovali aj na pomocných stavebných

konštrukciách.

Činnosť inšpekcie práce je zameraná aj na dohľad výrobkov, resp. trhový dohľad. Pri previerkach

trhového dohľadu zameraného na BOZP nebolo ani raz zistené, že by organizácia ako výrobca,

dovozca alebo distribútor určených výrobkov uviedla na trh určené výrobky bez posúdenia zhody

ich vlastností s technickými požiadavkami na bezpečnosť, na ktorý by nebolo vydané pred

uvedením určeného výrobku na trh písomné vyhlásenie o zhode s technickými predpismi.

Rovnako inšpektori práce nenarazili na žiaden určený výrobok, ktorý by bol chybne posúdený z

hľadiska spĺňania bezpečnostných požiadaviek.

Inak povedané, stav BOZP a pracovných podmienok u slovenských zamestnávateľov a fyzických osôb,

ktoré sú podnikateľmi, stagnuje, najmä sa podstatne nezlepšuje stav prevádzkovaných technických

zariadení. Táto situácia je odrazom súčasnej ekonomickej situácie, ale tiež nesprávnej organizácie

práce zamestnávateľov a neplnenia povinností zo strany zamestnávateľov a zamestnancov. Tento

stav je veľmi často dôsledkom negatívneho vzťahu organizácií k BOZP vrátane nedostatočného

právneho povedomia štatutárnych orgánov zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov. V mnohých

organizáciách nemožno hovoriť o požadovanom systémovom prístupe k problematike BOZP.

Spolupráca vedenia, vedúcich zamestnancov a zamestnancov v oblasti BOZP je veľmi často

nedostatočná a formálna. Zamestnávatelia preferujú hospodárske a komerčné aktivity pred

starostlivosťou o zamestnancov.

Lepšia situácia je u veľkých zamestnávateľov, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov pre BOZP,

bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba, ktorí účinnejšie zabezpečujú plnenie

úloh v oblasti BOZP.

Problémy spôsobuje aj nedostatočné spoločenské docenenie významu BOZP a tiež nevhodné

zaradenie bezpečnostného technika v organizačnej štruktúre zamestnávateľa. Doteraz sa nepodarilo

výrazne zlepšiť stav v posudzovaní rizík u zamestnávateľov a presadiť posudzovanie rizika ako hlavnej

zásady prevencie vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania.

2.3 Systémové riadenie BOZP

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je prierezová oblasť zaoberajúca sa ochranou

bezpečnosti, zdravia a pohody osôb zapojených do práce. Stále zložitejšie pracovné postupy a zmeny

pracovných podmienok spolu so súvisiacimi novými alebo meniacimi sa druhmi nebezpečnosti

prinášajú nový systematický prístup k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vyžadujú sa riešenia,

ktoré umožnia zamestnávateľom zohľadňovať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia na všetkých

úrovniach prevádzky a vo všetkých druhoch činností a transformovať ich do vhodných rutinne

uplatňovaných opatrení.

Pri riadení BOZP môžeme vychádzať zo všeobecnej teórie riadenia, v ktorej činnosti môžeme rozdeliť

na vedenie (resp. riadenie), plánovanie, organizovanie, rozhodovanie a kontrolu. Tieto činnosti

postupne vychádzajú zo stratégie BOZP, ktorá je vyjadrená zámermi a cieľmi a dosahovaná

53

prostredníctvom konkrétnych opatrení. Pri správnom riadení BOZP môžeme pozorovať cyklus, ktorý

sa neustále opakuje, pričom dochádza ku kontinuálnemu zlepšovaniu riadenia a stavu BOZP (24).

Členské štáty Európskej únie, ako aj členské štáty Medzinárodnej organizácie práce sú vyzývané,

resp. im z členstva v týchto organizáciách alebo z medzinárodných zmlúv vyplývajú povinnosti

vypracovať národné smernice a normy pre systém riadenia BOZP. Národná smernica by mala tvoriť

základ na vypracovanie „odvetvových“ smerníc pre systém riadenia BOZP v skupinách podnikov

podľa rôznych kritérií.

Pre zaistenie realizácie systémového riadenia BOZP na národnej úrovni štát stanovuje zodpovednú

inštitúciu na propagovanie a presadzovanie zavádzania systémov riadenia BOZP v podnikoch. V

Slovenskej republike je takouto inštitúciou Národný inšpektorát práce.

Pre zavádzanie systematického riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli vydané rôzne

normy a príručky. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako aj Smernica Rady 89/391/EEC

ukladajú zamestnávateľom povinnosť písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej

vykonania a zároveň ukladajú zamestnávateľom povinnosť pravidelne ich vyhodnocovať a podľa

potreby aktualizovať. Týmito krokmi sa štát aj Európska únia snažia vniesť do riadenia bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci systémový prístup, a to nielen na úrovni štátu, ale predovšetkým na úrovni

podnikov.

Systematické riadenie BOZP sa spravidla nezameriava len na výkon BOZP, ale aj na oblasti výchovy,

vzdelávania, výskumu a vývoja, osvety, propagácie BOZP a iné obdobné oblasti.

Na podporu systematického riadenia BOZP slúžia mnohé príručky, ktoré okrem orgánov štátnej

správy a medzinárodných inštitúcií verejného charakteru vydávajú aj súkromné inštitúcie zaoberajúce

sa BOZP.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dokonca v roku 2009 zaviedla

udeľovanie filmových ocenení filmov o zdravom pracovnom prostredí (Healthy Workplaces Film

Award) za najlepší dokumentárny film o témach zameraných na prácu.

Na implementovanie a skvalitňovanie systému riadenia BOZP sú potrebné prostriedky a zdroje:

- materiálne (merania, monitorovania, vyhodnocovania technikou, ai.),

- personálne (odborní pracovníci pre BOZP),

- informačné (predpisy, odborná literatúra, účasť na popularizačných akciách),

- na vzdelávanie,

- na zabezpečenie prostriedkami osobnej ochrany,

- na výrobno-prevádzkovú inovácie, opravy a údržbu (nákup náhradných dielcov),

- motivačné (hmotná zainteresovanosť, mzdové ohodnotenie) ai.

Zavádzanie vhodného systému riadenia BOZP u zamestnávateľov má dôležité opodstatnenie v praxi.

Vytvorením primeraného mechanizmu, ktorý zabezpečí správny prístup zamestnávateľov v oblasti

BOZP, možno dosiahnuť trvalé zvyšovanie úrovne BOZP. To má dôležitý hospodársky význam,

pretože riešenie otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia a v širšom meradle s

54

vytváraním priaznivých pracovných podmienok a pracovných vzťahov, prináša optimalizáciu

pracovného procesu a pozitívny ekonomický efekt. Prináša zníženie strát, vyššiu produktivitu,

efektívnosť a kvalitu práce. Na druhej strane má aj dôležitý humánny aspekt, ktorý prezentuje

kultúrnu a spoločenskú úroveň zamestnávateľa a štátu. K dosiahnutiu uvedeného by mal slúžiť aj

program NIP s názvom Bezpečný podnik.

Program „Bezpečný podnik“ je nástroj na podporu zavádzania efektívneho systému riadenia BOZP a

na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike. Účasť v tomto programe je

dobrovoľná. Záujemcovia, ktorí sa prihlásia do programu „Bezpečný podnik“, zavedú vo svojom

subjekte systém riadenia BOZP podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“

NIP 2002, získajú osvedčenie (certifikát) s názvom „Bezpečný podnik“, udelený Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj ďalšie zvýhodnenia, spojené s účasťou v programe. Ocenený

subjekt predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach, t. j. nielen v zmysle zaistenia BOZP a

bezpečnosti technických zariadení, ale tiež po stránke zaistenia zdravých podmienok na pracovisku,

protipožiarne bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí

správnych orgánov vo veciach životného prostredia.

2.3.1 Princípy systémového riadenia BOZP

Medzi základné princípy systémového riadenia BOZP by sme mohli zaradiť nasledovné:

- Kontinuálnosť plánovania BOZP. Zamestnávateľ na základe podmienok, v ktorých funguje a

potrieb musí zvoliť formu kontinuálneho plánovania a plánovacie obdobie.

- Pružnosť plánovania. Firma na základe neustále sa meniacich podmienok by mala plány

meniť a prispôsobovať v miere nevyhnutnej vzhľadom k novým alebo predpokladaným

okolnostiam

- Plánovanie alternatív. Do plánov je potrebné zahrnúť rôzne alternatívy, ktoré môžu nastať

predvídať rôzne situácie. Firma by preto mala mať pripravených viacero variantov plánov.

- Analýza vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Predpokladom dobrého plánovania je

objektívne poznanie organizácie aj jej okolia a faktorov, ktoré majú vplyv na jej činnosť aj

v oblasti BOZP.

- Analýza minulosti a budúcnosti. Spracovaniu plánu by mala napomáhať analýza

nedostatkov v hospodárení firmy, vývoja dopytu, situácie u konkurencie, prognózy vývoja

trhu, stanovených cieľov, cenovej politiky a pod.

- Organizácia a koordinácia plánovacieho procesu. Spracovanie firemných plánov nie je

záležitosťou len plánovacieho útvaru, ale na jeho zostavení by sa mali podieľať všetky útvary

firmy ktorých sa BOZP týka.

- Motivácia. Pracovníci musia byť dostatočne motivovaní. So zámermi plánu musia by

oboznámení všetci pracovníci firmy, aby jeho ciele prijali za svoje a aby svojou prácou

prispeli k ich plneniu.

- Kontrola. Kontrola plnenia plánu poskytuje informáciu, ako kvalitne bol plán

spracovaný, ako sa plní a ako na jeho realizáciu pôsobia zmenené vonkajšie a vnútorné

55

podmienky. Kontrola plnenia plánu je podkladom pre jeho zmenu, pre zostavenie

nového plánu alebo k opusteniu plánovacích zámerov.

2.3.2 Stratégia BOZP

V roku 2013 bola zverejnená nová Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej

republike a program jej realizácie na roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020, ktorá nadväzuje na

aktuálnu stratégiu EÚ v oblasti BOZP do roku 2020.

Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike a program jej realizácie na

roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020 (ďalej „stratégia BOZP“) pomenúva jej základný cieľ a

priority a stanovuje zásadné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“)

v Slovenskej republike na obdobie do roku 2015 s výhľadom do roku 2020 na podporu

zamestnávateľov v ich starostlivosti o BOZP. Návrh stratégie bol pripravený v spolupráci s členmi

Koordinačného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý je poradným orgánom

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre koordinovanie aktivít štátnych

orgánov v oblasti BOZP, prípravu zásadných materiálov a hodnotenie politiky BOZP v Slovenskej

republike. Stratégia BOZP a najmä program jej realizácie budú aktualizované na obdobie rokov 2016

až 2020 vzhľadom na budúci stav a potreby Slovenska. Stratégia BOZP je pripravená v nadväznosti na

známe zámery, ciele a nástroje pripravovanej stratégie Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v oblasti BOZP

do roku 2020.

Aj v rokoch 2013 až 2020 bude cieľom stratégie BOZP znižovanie pracovnej úrazovosti, a to najmä

smrteľných pracovných úrazov a úrazov s celoživotnými následkami a eliminovanie príčin chorôb

z povolania a podpora zamestnávateľov a zamestnancov pri preventívnej činnosti a prijímaní

účinných opatrení na zlepšenie BOZP. Stratégia poukazuje na potrebu preventívnych a ochranných

opatrení v oblasti BOZP ako súčasti firemnej kultúry a zahrnutie oblasti BOZP do celoživotného

vzdelávania zamestnancov a manažérov.

Najdôležitejším nástrojom starostlivosti zamestnávateľov o BOZP, ktorý je preferovaný aj stratégiou

BOZP, je dôsledná preventívna činnosť a prijímanie účinných ochranných opatrení. Snahou tejto

stratégie BOZP je presadzovať:

- uplatňovanie dostatočnej úrovne ochrany pre všetkých zamestnancov vo všetkých sférach

hospodárstva,

- zabezpečenie kontinuálneho zlepšovania zdravia zamestnancov,

- zohľadnenie rodového hľadiska v otázkach BOZP,

- zohľadnenie zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej

populácie a technologického vývoja.

Systémovou súčasťou realizácie stratégie BOZP je:

- presadzovanie zmenšovania počtu neštandardných pracovných vzťahov s cieľom obmedzenia

rizík, ktoré z nich vyplývajú vzhľadom na bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

56

- znižovanie stresu na pracoviskách preventívnymi opatreniami s cieľom znižovať jeho

nepriaznivé vplyvy na zdravie zamestnancov a eliminovanie chronických ochorení,

kardiovaskulárnych chorôb a poškodení pohybovej sústavy, ktorých príčinami sú zlé pracovné

podmienky,

- podpora manažovania rizík a vzdelávania v oblasti BOZP.

V rámci stratégie boli konkrétnejšie špecifikované nasledovné oblasti:

Spolupráca v oblasti BOZP

Prehĺbenie procesu uplatňovania predpisov na zaistenie BOZP a eliminovania predpokladov

podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania možno zabezpečiť vyššou

zainteresovanosťou jednotlivých aktérov, ktorí sú povinní realizovať požiadavky BOZP alebo môžu

pomôcť uplatňovaniu BOZP v praxi. Zámerom je, aby sa na celoslovenskej úrovni dosiahol vyšší

stupeň aktívnej vzájomnej spolupráce reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov

a reprezentatívnych organizácií zamestnancov a na úrovni zamestnávateľov sa dosiahla efektívna

spolupráca zamestnávateľov so zamestnancami. Významným prvkom je aj zvýšenie zainteresovanosti

zamestnancov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, na ochrane vlastnej bezpečnosti a zdravia.

Táto požiadavka sa týka rovnako príslušných štátnych orgánov, najmä orgánov štátnej správy

v oblasti inšpekcie práce a štátnych dozorov nad BOZP vrátane ich spolupráce so sociálnymi

partnermi.

Dôslednejšie uplatňovanie predpisov na zaistenie BOZP a zvýšená zainteresovanosť aktérov na

celoslovenskej úrovni a úrovni zamestnávateľov sa popri aktivitách Konfederácie odborových zväzov

Slovenskej republiky (ďalej „KOZ SR“) predpokladá dosiahnuť predovšetkým aktívnym konaním

reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov a ich predstaviteľov - Republikovej únie

zamestnávateľov (ďalej „RÚZ“), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky

(ďalej „AZZZ SR“) a Klubu 500. Aktívne predkladanie návrhov na riešenia sa má prejaviť pri príprave

a realizácii celoštátnych, odvetvových a podnikových programov a projektov zameraných na riešenie

BOZP vrátane podpory a rozvoja zdravia zamestnancov.

Na úrovni jednotlivých zamestnávateľov je potrebné ďalej prehĺbiť kolektívne vyjednávanie v záujme

dohodnutia pracovných podmienok rozvíjajúcich BOZP nad štandard ustanovený právnymi predpismi

na zaistenie BOZP.

Účasť zástupcov Slovenskej republiky na činnosti medzinárodných inštitúcií prináša pozitívne výsledky

najmä pri presadzovaní jej záujmov a príprave záväzných a odporúčajúcich dokumentov EÚ, MOP,

Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej „SZO“) a pri ich uplatňovaní v podmienkach Slovenskej

republiky.

Zásadný význam má účasť slovenských predstaviteľov v SLIC a v Medzinárodnej asociácii inšpekcie

práce (ďalej „IALI“), ktoré sú základňou odborného hodnotenia globálnych spoločenských podmienok

z hľadiska pôsobnosti a potrieb rozvoja záležitostí v pôsobnosti inšpekcie práce vrátane oblasti BOZP.

Rozhodujúcou je aj spolupráca a výmena praktických i právnych skúseností v rámci členských štátov

57

EÚ. Dôležité pre rozvoj zdravia pri práci je prijatie rámca novej zdravotnej politiky Zdravie 2020

v európskom regióne SZO.

Význam medzinárodnej spolupráce v oblasti BOZP je v získavaní informácií a šírení predovšetkým

pozitívnych informácií o korektnom riešení pracovných podmienok vrátane BOZP. Je dôležitým

nástrojom aj pri formovaní vzťahov s krajinami mimo EÚ, najmä tými, ktoré sa uchádzajú o členstvo

v EÚ.

Rozvoj výskumu a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov

Na zlepšovanie pracovných podmienok a znižovanie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania

a iných poškodení zdravia z práce je potrebná ich dôkladná analýza a výskum. Podpora základného

i aplikovaného výskumu v oblasti BOZP a v súvisiacich oblastiach je potrebná s osobitným zreteľom

najmä na nové, potenciálne a pretrvávajúce pracovné riziká. Následne je vhodné výsledky výskumu,

najmä nových rizík a možných opatrení na ich prevenciu široko prezentovať verejnosti a včleňovať ich

do praxe konkrétnych pracovísk zamestnávateľov. Na podporu výskumu a implementovanie jeho

výsledkov do praxe je potrebné zabezpečovať primerané ekonomické zdroje.

Predpisy na zaistenie BOZP

Významným prostriedkom realizácie štátnej stratégie v oblasti BOZP je právny poriadok. Primerané

legislatívne kreovanie postavenia a podmienok na výkon inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru

nad BOZP v zmysle príslušných dohovorov MOP a dokumentov EÚ vytvárajú základ účinného

a efektívneho konania orgánov inšpekcie práce.

Na podporu podnikateľského prostredia a uľahčenie rozvoja najmä malých a stredne veľkých

zamestnávateľov je potrebná jednoduchá a prehľadná právna úprava BOZP, ktorá je v súlade

s dosiahnutým vedecko-technickým pokrokom a odráža aktuálnu spoločenskú potrebu. Novely

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie BOZP je potrebné

pripravovať tak, aby nedochádzalo k ich častým zmenám, čo uľahčí orientovanie sa v nich a zlepší ich

uplatňovanie. V záujme znižovania administratívneho zaťaženia zamestnávateľov je potrebné

zvyšovať dôraz orgánov inšpekcie práce a iných orgánov dozoru nad BOZP na elimináciu formálnosti

v aplikovaní požiadaviek BOZP.

Financovanie

Realizácia úloh stratégie BOZP bude financovaná z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov.

Verejné orgány ich budú realizovať prostredníctvom finančných prostriedkov v rámci schválených

limitov príslušných rozpočtových kapitol na roky 2013 až 2020. Verejné orgány, iné inštitúcie a

organizácie, právnické osoby a fyzické osoby môžu na základe schválených projektov na ich

financovanie použiť finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ a operačných programov. Úlohy

stratégie BOZP, o ktorých realizáciu majú záujem reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a

reprezentatívne organizácie zamestnancov a tiež nimi pripravované a realizované úlohy, budú

financované aj z prostriedkov účelovo sústredených týmito reprezentatívnymi organizáciami.

Financovanie niektorých úloh stratégie BOZP bude vhodné zabezpečovať aj prostredníctvom zdrojov

nadácií, darov a pod.

58

Presadzovanie uplatňovania stratégie BOZP a jej monitorovanie

V záujme účinnej realizácie úloh stratégie BOZP je potrebné všestranne podporovať jej šírenie,

vysvetľovať význam a propagovať prínosy. To je dôležité najmä vo vzťahu k odbornej verejnosti,

zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, malým a stredne veľkým

zamestnávateľom.

Tieto úlohy v pôsobnosti štátnej správy budú realizovať predovšetkým orgány inšpekcie práce

v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a dozorné orgány

pôsobiace v oblasti BOZP. Na presadzovanie stratégie BOZP možno využívať aktivity sociálnych

partnerov, Slovenskej asociácie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi

a tiež mediálne prostriedky, semináre, konferencie a pod.

Implementácia stratégie BOZP a plnenie jej priorít bude monitorované a polročne vyhodnocované

v Koordinačnom výbore pre BOZP (ďalej „KV pre BOZP“), ktorý je poradným orgánom ministra práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby informatívna správa o realizácii

stratégie BOZP bola predkladaná na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a to prvýkrát v roku 2014

a ďalej každý rok najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia hodnoteného kalendárneho roka.

Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty. Stanovenie konkrétnych úloh považujeme

za opatrenia, a preto ich uvádzame v rámci podkapitoly 3.3.

2.4 Identifikácia príkladov dobrej praxe v zabezpečovaní BOZP

Jedným zo znakov identifikujúcich príklady dobrej praxe v oblasti BOZP sú osvedčenia, certifikáty

a iné dokumenty spojené s kvalitou riadenia a zabezpečovania BOZP. V podmienkach SR použijeme

ako príklad osvedčenie Bezpečný podnik.

V súčasnosti na zozname držiteľov tohto osvedčenia figuruje 26 spoločností, 1 mesto a 1 obec.

Zoznam, ako aj podmienky udelenia osvedčenia sú zverejnené na webovom sídle Národného

inšpektorátu práce.

Informácie o držiteľoch osvedčenia Bezpečný podnik z oblasti riadenia a zabezpečovania BOZP sú

dostupné len vo veľmi obmedzenej miere. Pri hodnotení úrovne BOZP v rámci tohto programu musí

uchádzač spĺňať prísne kritériá a zodpovedať na množstvo otázok týkajúcich sa riadenia a zaisťovania

bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku v týchto oblastiach:

- Podniková politika BOZP a program jej realizácie

- Zapojenie zamestnancov do otázok BOZP

- Stanovenie zodpovednosti za BOZP a organizačných štruktúr a účasť vedenia na riadení

BOZP

- Systém oboznamovania a informovania

- Systém komunikácie a motivácie

59

- Posudzovanie rizík

- Systém a vedenie dokumentácie

- Opatrenia pre prípad vzniku mimoriadnych situácií

- Systém vyšetrovania pracovných úrazov, havárií a nebezpečných situácií

- Práca bezpečno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby

- Systém kontroly a hodnotenie

- Plnenie ustanovených pracovných podmienok

- Osobné ochranné pracovné prostriedky

- Organizácia práce

- Pracovné prostredie

- Prevádzkové budovy a objekty

- Vyhradené technické zariadenia

- Stroje a zariadenia

- Špeciálne stroje a zariadenia

- Činnosti

- Kolektívne zmluvy

- Pracovnoprávne predpisy

Ako príklad uvádzame Osvedčenie (Certifikát) Bezpečný podnik č. 004/2012 Slovenské elektrárne,

a.s., závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce, Mochovce.

Projekt dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce získal certifikáciu v rámci programu Bezpečný podnik

v roku 2012. Spomedzi 24 spoločností, ktoré do tejto doby získali spomínaný certifikát, bol projekt

Mochovce 3 a 4 jedinečný tým, že išlo o projekt výstavby. Podľa slov spoločnosti, tento závod

predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach – nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti

technických zariadení, ale tiež v oblasti zaistenia priaznivých podmienok na pracovisku, protipožiarnej

bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov

vo veciach životného prostredia.

Výročná správ za rok 2012 uvádza, že pre napĺňanie vízie dosiahnutia nulovej úrazovosti sa v SE

implementujú rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie v oblasti bezpečnosti u

zamestnancov, ako aj kvalitu riadenia bezpečnosti zo strany vedúcich zamestnancov.

V roku 2012 sa uskutočnil piaty ročník Medzinárodného týždňa bezpečnosti (International Safety

Week) –celoplošnej iniciatívy skupiny Enel. Nové aktivity boli implementované na R-SE, kde bol vo

vestibule inštalovaný informačný pult, pri ktorom zamestnanci útvaru BOZP prezentovali aktivity

týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odpovedali na otázky z uvedených oblastí.

V roku 2012 sa na základe dobrej praxe v JE rozšírila implementácia Iniciatívy excelentnej výkonnosti

aj na klasické elektrárne. Cieľom programu excelentnej výkonnosti je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť

ľudí a zariadení.

V roku 2012 prebehla taktiež implementácia projektu „One Safety“ vo vybraných lokalitách SE.

Cieľom projektu bolo prostredníctvom identifikácie rizikových správaní na základe vykonaných

pozorovaní prác a následne prijatých a vykonaných opatrení eliminovať rizikové správania, znížiť

60

počet udalostí a skoroudalostí a priblížiť sa tak cieľu nulovej úrazovosti. V roku 2012 bol uvedený

projekt pilotne implementovaný na MO34 a na dvoch hydrocentrách vodných elektrární (Gabčíkovo,

Nové Mesto nad Váhom).

Hodnotenie stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vývoja pracovnej úrazovosti je v SE

vykonávané v súlade s požiadavkami zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia

pri práci v znení neskorších predpisov, STN OHSAS 18001:2009 a v súlade s internými predpismi

spoločnosti. V roku 2012 boli zaznamenané u zamestnancov SE dva registrované pracovné úrazy

(PÚ), pričom obidva boli klasifikované ako závažné. Príčinou úrazov bola nepozornosť zamestnancov

pri výkone práce a používanie nebezpečných postupov. V roku 2012 nebol v SE zaznamenaný žiaden

smrteľný pracovný úraz.

Zo štatistiky úrazovosti za roky 2008 až 2012 vyplýva, že registrované úrazy majú klesajúcu tendenciu.

Tabuľka 1 znázorňuje počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych

dní.

Tabuľka 1 počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych dní (2008 –

2012)

* závažné úrazy podľa hodnotenia spoločnosti Enel (nad 30 dní PN) Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.

Tabuľka 2 obsahuje údaje o úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti1 v rokoch 2008 až 2012

prostredníctvom vyjadrenia indexu nehodovosti a indexu závažnosti.

Tabuľka 2 Hodnoty úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti (2008 – 2012)

Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.

1Index nehodovosti (Frequency Rate, FR): Počet pracovných úrazov, ktoré sa vyskytli a boli zaznamenané,

1okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vztiahnutý na milión odpracovaných hodín; FR = (počet úrazov/

odpracované hodiny) x 106. 1Index závažnosti (Severity Index, SI): Počet zameškaných pracovných dní spôsobených pracovnými úrazmi, ktoré sa vyskytli

a boli zaznamenané, okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vzťahujúci sa na tisíc odpracovaných hodín; SI = (počet zameškaných dní/odpracované hodiny) x 103.

61

V priebehu roka 2012 bolo u zamestnancov SE zaznamenaných 17 evidovaných pracovných úrazov2.

Najčastejšou príčinou týchto úrazov bol nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný

výkon (9 úrazov). V Tabuľke 3 sú uvedené počty evidovaných úrazov v rokoch 2008 – 2012

v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.

Tabuľka 3 Počet evidovaných úrazov (2008 – 2012)

Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.

Kontrolná činnosť v oblasti BOZP bola v roku 2012 vykonávaná v zmysle schváleného plánu kontrolnej

činnosti. Bezpečnostní technici vykonali v roku 2012 spolu 2 349 kontrol, pri ktorých bolo zistených 2

936 nedostatkov. Vedúci zamestnanci SE vykonali spolu 3 108 pochôdzkových kontrol, pri ktorých

zistili 2 717 nedostatkov. U dodávateľov bolo spolu vykonaných 5 003 kontrol, pri ktorých bolo

zistených 474 nedostatkov. Zistené nedostatky sa odstraňujú v zmysle uložených termínov. Štátny

odborný dozor vykonal v roku 2012 na pracoviskách SE 23 kontrol, pri ktorých bolo zistených spolu 98

nedostatkov.

V roku 2012 vykonal útvar BOZP v spolupráci s Enel previerku Manažment azbestu v SE. Hodnotenie

bolo vykonané formou rozhovorov so zodpovednými zamestnancami a pozorovaní na vybraných

pracoviskách, kde sa azbest nachádza. Cieľom hodnotenia bolo predovšetkým zistiť reálny stav

uvedenej problematiky v SE, porovnať ho s prístupom používaným v skupine Enel a určiť oblasti

ďalšieho možného zlepšenia. Vykonanie hodnotenia Manažmentu azbestu v jednotlivých lokalitách

poskytlo ucelený obraz o silných a slabých miestach Manažmentu azbestu v SE.

V roku 2012 bolo v SE odstránených 1 913,216 tony azbestu a v existujúcich stavbách zostáva ešte 5

219,746 tony azbestu. Azbest sa bude podľa finančných a kapacitných možností závodov postupne

odstraňovať.

V roku 2012 spoločnosť plnila úlohy Akčného plánu Bezpečnosti a Životného prostredia, ktorý

obsahoval konkrétne úlohy smerujúce ku kontinuálnemu zlepšeniu životného prostredia, úrovne

oblasti bezpečnosti a ochrany pred požiarmi.

Cena za dobrú prax

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pravidelne udeľuje cenu za dobrú prax.

Túto cenu môžu získať podniky a organizácie, ktoré významnou mierou alebo inovatívne prispeli k

podpore systému integrovaného riadenia v oblasti BOZP so zameraním na problematiku aktuálnej

kampane a splnia vyhlásené podmienky Národným kontaktným miestom.

2 Rozdiel medzi registrovaným a evidovaným úrazom je v dĺžke trvania práceneschopnosti. Pri evidovanom úraze trvá

práceneschopnosť najviac 1 deň. O registrovanom pracovnom úraze hovoríme, ak je trvanie práceneschopnosti od 2 dní alebo ak ide o smrteľný pracovný úraz (v zmysle hodnotenia spoločnosti Enel).

62

V podmienkach udelenia ceny je stručne vysvetlené, aké by mali byť príklady dobrej praxe. Podľa nich

príklady dobrej praxe sú riešenia nie teoretické, ani hypotetické, ale realizované na podporu

efektívneho riadenia BOZP na pracovisku. Príklady dobrej praxe by mali:

- zlepšovať pracovné podmienky vo všeobecnosti,

- podporovať štruktúrovaný prístup k spolupráci pri prevencii rizík,

- byť účinným prostriedkom pri podpore ochrany zdrvia, bezpečnosti a efektívnosti,

- zameriavať sa na odstránenie rizík identifikovaných pri zdroji alebo na ich prevenciu,

- dosahovať zreteľný a trvalý prínos,

- byť jasným krokom, vďaka ktorému sa bez akýchkoľvek pochybností podarilo znížiť riziko.

Cena je udeľovaná v 2 kategóriách, pre pracoviská s menej ako 100 zamestnancami a pre pracoviská

so 100 a viac zamestnancami.

V prvej kategórii túto cenu naposledy získala spoločnosť Eustream, a. s. so sídlom v Nitre, ktorej

hlavnou činnosťou je preprava zemného plynu na Slovensko a cez územie Slovenskej republiky na

európske trhy.

Jedným z hlavných cieľov Eustreamu je zabezpečovať bezpečné, spoľahlivé a efektívne

prevádzkovanie prepravy plynu.

Pre zefektívnenie plnenia tohto poslania a v zmysle požiadaviek odberateľov a zákazníkov, táto

spoločnosť zaviedla a zintegrovala systém riadenia do jedného - integrovaného systému

manažérstva, ktorý zohľadňuje nielen kvalitu služieb, ale aj prístup k životnému prostrediu a

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Integrovaný systém manažérstva zahŕňa a zjednocuje:

- Systém manažérstva kvality (SMK)

- Systém ochrany životného prostredia (SEM)

- Systém energetického manažérstva (SEngM)

- Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (SMBOZP)

Trvalá snaha o zvyšovanie kvality spoločnosti sa odrazila v certifikácii podľa ISO.

Celá spoločnosť Eustream je certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 14001 (SEM) a

OHSAS 18001 (SMBOZP), sekcia centralizovanej údržby, ktorá sa zaoberá údržbou zariadení

prepravnej siete, je navyše certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 9001 (SMK) a ISO

3834-2. Je tiež držiteľom certifikátu ISO 500001 v oblasti energetického manažérstva.

Dokumentácia politiky BOZP spoločnosti Eustream nie je sprístupnená verejnosti. Spoločnosť má ale

vypracovanú politiku integrovaného systému manažérstva, v ktorej spoločnosť uvádza, že:

- súčasťou základného poslania spoločnosti je zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne

prevádzkovanie s ohľadom na maximálnu starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci,

- sa zaväzuje budovať, udržiavať a zlepšovať efektívny integrovaný systém manažérstva (ISM),

ktorý obsahuje manažérstvo kvality, ktorého súčasťou je okrem iného aj manažérstvo BOZP,

63

- sa zaväzuje k stanovovaniu, realizovaniu a monitorovaniu krátkodobých a dlhodobých cieľov

ISM, ktoré nie sú v rozpore s ostatnými cieľmi spoločnosti a ktoré sú podporované

konkrétnymi programami na ich dosiahnutie a pravidelným preskúmavaním cieľov zabezpečiť

ich plnenie,

- sa zaväzuje orientovať a udržiavať štruktúru spoločnosti tak, aby stanovila jednoznačné

zodpovednosti a právomoci každého zamestnanca a vytvárala predpoklady pre kvalitnú

a efektívnu prácu,

- sa zaväzuje zapojiť všetkých zamestnancov do zlepšovania činností a procesov spoločnosti, a

úroveň ich povedomia zvyšovať systematickým odborným vzdelávaním a motiváciou,

- sa zaväzuje uplatňovať princíp zavádzania preventívnych opatrení pri zlepšovaní kvality,

starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci a o životné prostredie, s cieľom minimalizovať

zranenia a poškodenie zdravia,

- sa zaväzuje poskytovať relevantné informácie z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci orgánom štátnej správy, samosprávy a verejnosti,

- sa zaväzuje komunikáciou so všetkými zamestnancami udržiavať vhodnosť politiky ISM.

Publikačná činnosť

Príkladmi dobrej praxe v trochu odlišnom ponímaní sú rôzne príručky a publikácie vydávané NIP,

Európskou agentúrou pre BOZP a inými organizáciami zaoberajúcimi sa bezpečnosťou a zdravím pri

práci. Ich obsahom sú spravidla samotné pravidlá, princípy a postupy na dosiahnutie dobrej praxe.

Národný inšpektorát práce vydáva „Pravidlá dobrej praxe bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“

ako návod vyjadrujúci odborný názor orgánov inšpekcie práce, v zmysle zákona č.125/2006 Z. z. o

inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Jednotlivé príručky dávajú návod ako:

- dosiahnuť riešenia, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov, s dôrazom na bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci ,

- zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tým predchádzať rizikám ohrozenia života,

zdravia, majetku a životného prostredia ,

- vytvárať priaznivé pracovné podmienky s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou.

Publikácie vychádzajú v rámci edície „Pravidlá dobrej praxe BOZP“ za podpory Európskej agentúry

pre Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Majú slúžiť ako praktická pomôcka najmä

zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, zamestnancom, malým a stredným podnikom ako aj

širokej verejnosti.

64

Zásady obsiahnuté v publikáciách sú v praxi presadzované prostredníctvom inšpektorátov práce ako

aj orgánmi na ochranu zdravia.

65

3 Návrhy optimalizácie BOZP v SR

Pre optimalizáciu BOZP v SR je nevyhnutné identifikovať hlavné problémové oblasti, na ich základe

stanoviť ciele a navrhnúť a zrealizovať účinné opatrenia smerujúce k odstráneniu aktuálnych

problémov.

3.1 Oblasti optimalizácie BOZP vyplývajúce z analýzy a porovnania

ukazovateľov BOZP

Po zhrnutí poznatkov o aktuálnom stave BOZP uvádzame oblasti, zlepšením ktorých je možné

dosiahnuť vyššiu úroveň BOZP, znižovanie pracovnej úrazovosti a eliminovanie príčin chorôb

z povolania.

- legislatíva – existencia vhodného právneho prostredia, jej jednoznačnosť a používateľská

jednoduchosť,

- dodržiavanie zákonných povinností, pracovných podmienok, bezpečnostných pravidiel,

- znalosť legislatívy a stavu BOZP – mnoho nedostatkov v oblasti BOZP vyplýva z neznalosti

základných právnych predpisov a z nedostatočného vedomia zamestnávateľov o stave

zabezpečovania a vykonávania pravidiel BOZP v ich podniku,

- prevencia – predchádzať vzniku úrazov a chorôb z povolania by malo byť prioritou,

- systémový prístup k BOZP – týka sa predovšetkým malých a stredných podnikov, ale zároveň

aj veľkých podnikov a štátneho a medzinárodného riadenia BOZP,

- spolupráca pri zabezpečovaní BOZP – medzi orgánmi štátneho riadenia navzájom alebo so

zamestnancami a zamestnávateľmi, medzi združeniami zamestnancov alebo

zamestnávateľov navzájom a pod.,

- kvalita činností vykonávaných orgánmi štátneho riadenia BOZP, kontrolnými orgánmi BOZP,

inými relevantnými inštitúciami a združeniami, ako aj samotnými zamestnávateľmi, resp.

osobami alebo organizačnými zložkami zodpovednými za zabezpečenie BOZP na pracovisku,

- financovanie aktivít spojených so zaisťovaní BOZP na všetkých úrovniach.

- investície – pri nedostatočných bezpečnostných opatreniach, ktoré často vyžadujú určitý

objem finančných prostriedkov, je aj BOZP nedostatočná,

- výskum a vzdelávanie v oblasti BOZP, osveta a poradenstvo,

- povedomie a spoločenské docenenie významu BOZP,

- organizácia práce – príčinou vzniku úrazov môže byť nedostatočná organizácia práce,

neurčenie bezpečných pracovných postupov – čo súvisí aj s nedostatkami v oboznamovaní

zamestnancov o pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o príslušných,

pravidlách; často chýbajú samotné návody na obsluhu zariadení,

- technický stav – týka sa predovšetkým budov, zariadení, ochranných prostriedkov,

- pracovné prostredie – výskyt nadmerného hluku, prachu, a iných nevyhovujúcich podmienok

je neželaný jav,

66

- spôsobilosť zamestnancov – zamestnanci, ktorí nie sú spôsobilí vykonávať určitú činnosť, sú

vystavení väčšiemu riziku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

- aktivita zo strany zamestnancov – je v mnohých prípadoch nedostatočná.

3.2 Definovanie cieľov BOZP v podmienkach SR

Ciele BOZP vychádzajú zo súčasného stavu BOZP v našich podmienkach a nadväzujú na

medzinárodnú úpravu BOZP.

3.2.1 Ciele zamerané na súčasné problémy spojené s BOZP

Uvedené základné ciele nadväzujúce na súčasné problémy BOZP vychádzajú z rozboru NIP o stave

BOZP v roku 2012.

Prvým z cieľov zameraný na súčasné problémy spojené s BOZP je zvyšovanie úrovne prevencie. NIP

konštatuje, že práve trvalou podporou prevencie sa dá dlhodobo a efektívne zlepšovať úroveň BOZP.

Ďalším cieľom organizácií štátneho riadenia BOZP je oboznamovanie zamestnávateľov o legislatíve

z oblasti BOZP a ich zmenách. K zlepšeniu stavu v oblasti BOZP by mali prispieť prednášky týkajúce sa

zmien v legislatíve o BOZP a prednášky zamerané na rôzne odborné oblasti inšpekcie práce.

Cieľom organizácií štátneho riadenia BOZP je udržať trend zvyšujúcej sa úrovne zaisťovania BOZP

a motivovať k vyššiemu záujmu o BOZP stredných a malých zamestnávateľov a k systematickému

riadeniu BOZP.

NIP ďalej považuje za potrebné apelovať na zamestnávateľov, ktorí v súčasnom pokrízovom období

vnímajú bezpečnostnotechnickú službu ako nadštandardnú finančnú záťaž pre ich činnosť.

V neposlednom rade NIP dáva za cieľ viesť a motivovať k vytváraniu priaznivého pracovného

prostredia bez škodlivých faktorov, ktorými boli pri zisteniach hlavne hluk a prach, dodržiavaniu

mikroklimatických podmienok a znižovaniu psychosociálnych rizík. Pozornosť je tiež potrebné

venovať zdravotnej spôsobilosti a lekárskym prehliadkam. V prevádzkach pre prácu s chemickými

faktormi je nevyhnutné mať vypracované prevádzkové poriadky v súlade s platnou legislatívou a

karty bezpečnostných údajov používaných chemických látok a prípravkov.

3.2.2 Ciele reagujúce na stratégiu a medzinárodnú úpravu BOZP

Ako sme už spomínali, aj v rokoch 2013 až 2020 bude cieľom stratégie BOZP znižovanie pracovnej

úrazovosti, a to najmä smrteľných pracovných úrazov a úrazov s celoživotnými následkami

67

a eliminovanie príčin chorôb z povolania a podpora zamestnávateľov a zamestnancov pri

preventívnej činnosti a prijímaní účinných opatrení na zlepšenie BOZP. Stratégia poukazuje na

potrebu preventívnych a ochranných opatrení v oblasti BOZP ako súčasti firemnej kultúry a zahrnutie

oblasti BOZP do celoživotného vzdelávania zamestnancov a manažérov. Nasledovné oblasti

vychádzajú z priorít stratégie BOZP.

V záujme účinného riadenia a vykonávania BOZP a najmä znižovania počtu úrazov a chorôb

z povolania a dosiahnutia hlavného cieľa stratégie BOZP sú vytýčené tieto priority:

- Vedomie zamestnávateľov o rizikách, ktoré v ich práci vznikajú, aby pred BOZP nepreferovali

ekonomické záujmy za účelom vyššieho zisku, aby zamestnancom nenariaďovali nadčasy

bez náležitého odpočinku. Je potrebné poukazovať na príčiny vzniku pracovných úrazov

a chorôb z povolania, ktoré vznikajú z uvedených dôvodov.

- Vedenie dialógu so zamestnancami, aby si oni sami uvedomovali dôležitosť dodržiavania

predpisov na zaistenie BOZP a pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ďalšími

právnymi predpismi a tak chránili svoje zdravie a bezpečnosť.

- Zlepšenie informovanosti, propagácie a kultúry prevencie v oblasti BOZP. Zvyšovanie

povedomia odbornej a laickej verejnosti o BOZP, ako súčasti posilňovania kultúry práce, je

nevyhnutnou súčasťou prevencie v oblasti BOZP. Je nevyhnutné zlepšovať informovanosť

a propagáciu BOZP nielen orgánmi inšpekcie práce a dozoru nad BOZP, ale predovšetkým

odbornými preventívnymi službami, predstaviteľmi zamestnávateľských a zamestnaneckých

záujmových združení, ako aj akademickou obcou, výskumom a médiami.

- Zlepšenie personálnych a materiálových podmienok pre kvalitné a efektívne fungovanie

orgánov inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru v oblasti BOZP. Na zvýšenie počtu

dozorných aktivít, na zlepšenie činnosti a účinnosti orgánov inšpekcie práce a štátneho

dozoru nad BOZP a v záujme rozvoja ich preventívnych praktík je potrebné zintenzívniť a

odborne skvalitniť výkon inšpekcie práce a štátneho dozoru nad BOZP na úroveň štandardov

dosiahnutých v členských štátoch EÚ. Efektívne využívanie existujúcich finančných,

technických a personálnych zdrojov štátnych inšpekčných orgánov a dozorných orgánov

možno dosiahnuť lepšou koordináciou a spoluprácou a postupným vytváraním podmienok na

vhodnú inštitucionálnu integráciu súčasných inšpekčných a dozorných orgánov pôsobiacich

v oblasti BOZP tak, ako to predpokladajú štandardy a zaužívaná prax členských štátov EÚ

a MOP. Tým sa predovšetkým zvýši účinnosť pôsobenia týchto štátnych orgánov na

zamestnávateľov a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, a súčasne sa zníži zaťaženie

kontrolovaných subjektov vyplývajúce z prelínajúcich sa kontrol viacerých štátnych orgánov.

Preventívne, monitorovacie, sankčné a represívne aktivity inšpekcie práce a iných orgánov

štátneho dozoru nad BOZP sa zamerajú najmä na odvetvia a práce s vyšším výskytom

poškodenia zdravia.

- Zlepšovanie kvality činnosti odborných subjektov oprávnených na výkon činností v oblasti

BOZP. Najmä v malých a v stredne veľkých organizáciách, ktoré nemajú vlastných odborníkov

v oblasti BOZP a sú povinné podľa právnych požiadaviek plniť povinnosti v oblasti BOZP,

zabezpečujú tieto úlohy často prostredníctvom dodávateľských firiem, ktoré majú

68

oprávnenie na činnosť preventívnych a ochranných služieb (bezpečnostnotechnických

služieb, pracovných zdravotných služieb) a tiež na overovanie plnenia požiadaviek

bezpečnosti technických zariadení. Z toho dôvodu je potrebné zo strany inšpekcie práce

a úradov verejného zdravotníctva intenzívne overovať kvalitu poskytovaných služieb a na ten

účel vykonávať v týchto firmách kontroly zamerané na odbornú spôsobilosť ich

zamestnancov a na kvalitu a odbornosť ich postupov pri poskytovaní týchto služieb.

- Uplatňovanie systémového prístupu k problematike BOZP. Plnenie povinností v oblasti BOZP

je najmä u malých a stredných zamestnávateľov často nedostatočné a úroveň právneho

povedomia v štruktúre zamestnávateľov je nízka, chýba systémový a komplexný prístup k

problematike a starostlivosti o BOZP. Je preukázané, že uplatňovanie systémového prístupu

k BOZP a overenie jeho fungovania prostredníctvom nezávislej tretej strany zvýši úroveň

BOZP v jednotlivých subjektoch. Okrem systému riadenia BOZP podľa technickej normy

OHSAS 18 001, ktorý je uznávaný aj v medzinárodnom kontexte, je na Slovensku možné

overenie úrovne ochrany zamestnancov v organizáciách prostredníctvom projektu Bezpečný

podnik realizovaného Národným inšpektorátom práce (ďalej „NIP“). Významným aspektom je

spoločenské ocenenie, keď subjekty, ktoré splnili požiadavky tohto projektu, dostávajú

ocenenie Bezpečný podnik od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

ktoré vyjadruje vynikajúcu úroveň starostlivosti o BOZP.

3.3 Definovanie opatrení na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP

Navrhované opatrenia na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP boli stanovené zhora, orgánmi

štátneho riadenia BOZP a medzinárodnými inštitúciami. Je pritom potrebné dodať, že náležité

opatrenia na zaistenie BOZP sú minimálne rovnako dôležité na mieste výkonu práce, tzn.

u samotných zamestnávateľov.

3.3.1 Návrhy opatrení na zmiernenie alebo odstránenie prípadných problémov

spojených s BOZP

Súčasný stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je možné zo strany štátu zlepšovať legislatívnymi

opatreniami, výkonom inšpekcie práce, osvetou a poradenstvom. Pre účinnejšie pôsobenie

inšpekcie práce na zlepšovanie stavu ochrany práce v zamestnávateľských subjektoch je v budúcom

období potrebné:

- zintenzívniť spoluprácu všetkých orgánov dozoru na národnej, krajskej aj regionálnej úrovni,

- získať prístup do databázy vyhlásených rizikových pracovísk u jednotlivých

zamestnávateľov,

69

- prispieť k zvyšovaniu právneho vedomia zamestnávateľov i zamestnancov všetkými

dostupnými spôsobmi (poskytovaním poradenstva, organizovaním pravidelných

bezplatných prednášok na úrovni jednotlivých inšpektorátov práce a pod.),

- zamerať výkon inšpekcie práce na zdôrazňovanie významu prevencie, s cieľom znižovania

pracovnej úrazovosti a výskytu chorôb z povolania, venovať zvýšenú pozornosť odvetviam a

kontrolovaným subjektom, v ktorých bolo zistených najviac závažných nedostatkov, spolu s

vykonávaním inšpekcie práce u novo vzniknutých subjektov čo najskôr po zahájení ich

činnosti na základe ich údajov od daňových a živnostenských úradov,

- venovať zvýšenú pozornosť poradenskej činnosti počas výkonu inšpekcie práce v

spojitosti s následnými kontrolami, či došlo k správnemu pochopeniu a aplikácii v praxi,

- venovať pozornosť problematike vzdelávania v oblasti BOZP.

Jedným z výsledkov kontrolnej činnosti inšpekcie práce je navrhovanie alebo nariadenie sankčných

a iných opatrení na odstránenie alebo zmiernenie nevyhovujúceho stavu BOZP u konkrétnych

zamestnávateľov. Medzi ne patria najmä:

- navrhnutie technických, organizačných a iných opatrení na zlepšenie stavu,

- nariadenie odstránenia zistených nedostatkov v stanovených lehotách,

- uloženie blokových pokút v zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov,

- nariadenie zachovania pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do ukončenia

vyšetrovania a zdokumentovania v prípadoch šetrenia udalosti,

- nariadenie vykonania meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov, ako napríklad zisťovania požitia

alkoholu a iných omamných látok,

- uplatnenie požiadavky na zaistenie BOZP pri povoľovaní a kolaudácií stavieb vydaním

stanoviska,

- vydávanie stanovísk k bezpečnostným správam v zmysle zákona č. 261/2002 Z. z. o

prevencii závažných priemyselných havárií v znení neskorších predpisov v prípadoch, keď sú

počas výkonu inšpekcie práce zistené porušenia predpisov, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti

iných orgánov, tieto zistenia odstupuje kompetentným orgánom (napríklad Slovenskej

inšpekcii životného prostredia pri vykonávaní inšpekcie práce zameranej na prevenciu

závažných priemyselných havárií),

- v nevyhnutných a závažných prípadoch v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov

vydáva rozhodnutia o zákaze.

Špecifickým opatrením v pôsobnosti inšpekcie práce je sankcionovanie. V roku 2012 bolo uložených

421 právoplatných pokút za porušovanie BOZP predpisov (o 141 pokút viac ako v 2011) v celkovej

sume 546 607 EUR (o 164 538 EUR viac ako v roku 2011). Na úseku sociálnej legislatívy v

doprave bolo zamestnávateľom uložených celkom 103 pokút v celkovej sume 195 945 EUR (o 99 740

EUR viac ako v roku 2011). Na základe výsledkov vyšetrovania pracovných úrazov a závažných

priemyselných havárií, respektíve ich hrozieb, bolo uložených 87 právoplatných pokút v sume 244

112 EUR. Za závažné porušenia v oblasti BOZP bolo uložených 87 právoplatných pokút v sume

370 315 EUR. Za porušovanie osobitných predpisov v oblasti BOZP boli jednotlivcom uložené 2

pokuty v sume 950 EUR.

70

3.3.2 Implementácia medzinárodných smerníc, zmlúv a dohovorov o BOZP

Ako už bolo spomenuté, v roku 2013 bola zverejnená nová stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci. Súčasťou stratégie je program jej realizácie, ktorého obsahom sú opatrenia zavádzania tejto

stratégie vo forme konkrétnych úloh. Ich súčasťou je stanovenie termínu realizácie úloh, kto je za

plnenie úlohy zodpovedný a kto bude pri plnení úlohy spolupracovať.

Na plnenie zámerov a priorít stratégie BOZP sa navrhujú realizovať úlohy štruktúrované do

nasledujúcich okruhov:

Zlepšenie informovanosti, propagácie a kultúry prevencie v oblasti BOZP

1. Aktívne sa zapájať do medzinárodných kampaní organizovaných Európskou agentúrou pre

BOZP, SLICom (Senior Labour Inspectors Committee) a iných aktivít zameraných na BOZP

a organizovať tieto aktivity v Slovenskej republike.

2. Zabezpečiť vystúpenia svojich zamestnancov v prostriedkoch masovej komunikácie, ktoré

budú orientované na prehlbovanie aktívnych postojov verejnosti k BOZP vrátane ochrany

zdravia pri práci a na vytváranie psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a zabezpečiť, aby

verejnosť bola včas informovaná o nových právnych predpisoch a ostatných predpisoch na

zaistenie BOZP.

3. Zverejňovať prostredníctvom médií informácie o trendoch vývoja rizikových prác na národnej

a regionálnej úrovni a informácie o výskyte a trendoch vývoja chorôb z povolania

v Slovenskej republike.

4. Zverejňovať prostredníctvom médií informácie o pracovnej úrazovosti v Slovenskej republike

a v regiónoch vrátane informácií o porušeniach právnych predpisov a ostatných predpisov na

zaistenie BOZP, ktoré boli v príčinnej súvislosti s pracovnými úrazmi.

5. Intenzívnejšie medializovať a propagovať význam a činnosť inšpekcie práce, orgánov

verejného zdravotníctva a iných dozorných orgánov nad BOZP tak, aby sa táto oblasť (v

aspektoch prevencie i represie) lepšie dostávala do povedomia zamestnávateľov,

zamestnancov a iných subjektov.

6. Realizovať aktivity zamerané na zlepšenie pracovného prostredia, pracovných podmienok

a podporu zdravia zamestnancov v spolupráci so zamestnávateľmi.

7. Poskytovať odborné poradenstvo zamestnávateľom a zamestnancom zamerané na prevenciu

zdravotných rizík a ochranu zdravia pri práci s osobitným zameraním na malé a stredné

podniky.

8. Organizovať pracovné stretnutia odborníkov v oblasti BOZP v záujme zlepšenia

implementácie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP v praxi.

9. Organizovať tematicky orientované odborné semináre pre vedúcich zamestnancov

a zástupcov zamestnancov, ktoré pozitívne ovplyvnia ich vnímanie dôležitosti bezpečného

a zdravého pracoviska.

10. Organizovať odborné konferencie a semináre vrátane vedeckých, ktoré budú odborne

garantovať vzdelávacie a výskumné inštitúcie, napr. univerzity, a to aj v medzinárodnom

71

kontexte s cieľom informovať odbornú a laickú verejnosť o výstupoch výskumných úloh a ich

uplatnení v praxi.

11. Vydávať odborné príručky, informačné a propagačné materiály pre zamestnávateľov,

zástupcov zamestnancov pre BOZP, členov odborov a zamestnancov na účely propagácie

právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a na ich lepšie pochopenie

a uplatňovanie. Na ten účel:

- pokračovať v rozvíjaní projektu „Pravidlá dobrej praxe“,

- vydať informačné materiály o BOZP pre začínajúcich podnikateľov a dať ich verejnosti

k dispozícii na príslušných úradoch tak, aby podnikatelia mali informácie

o základných povinnostiach v oblasti BOZP na začiatku podnikania,

- pravidelne vydávať bulletin publikujúci informácie, ktoré popularizujú aktuálne výsledky

výskumu BOZP.

12. Podporovať a viesť zamestnancov k zodpovednému a bezpečnému správaniu sa

na pracoviskách a k aktívnemu riešeniu otázok BOZP, napríklad pri spolupráci pri posudzovaní

rizík a s tým spojeným prijímaním opatrení, vzdelávaní na všetkých úrovniach a na školeniach

zástupcov zamestnancov.

13. Prispievať prostredníctvom „Dňa otvorených dverí“ k zlepšeniu spoločenského a právneho

povedomia v oblasti BOZP.

14. Zriadiť a prevádzkovať internetovú stránku špecializovanú na BOZP, ktorej úlohou je najmä

- zabezpečiť jednoduchý a rýchly prístup verejnosti k informáciám z oblastí BOZP

v rozsahu potrebnom na odborné a bezpečné riadenie vykonávanej činnosti,

- včasná informovanosť pri zmenách právnych predpisov a ostatných predpisov

na zaistenie BOZP,

- problematika manažovania BOZP, posudzovania rizík, presadzovania pravidiel BOZP,

správnych technologických postupov a pracovných podmienok a iných zásadných

aspektov BOZP,

- propagovať semináre a iné aktivity zamerané na zmeny a uplatňovanie novej legislatívy

BOZP a príklady dobrej praxe.

Zlepšenie personálnych a materiálových podmienok pre kvalitné a efektívne fungovanie orgánov

inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru v oblasti BOZP

1. Zabezpečiť zodpovedajúce finančné, personálne zdroje a podmienky na efektívny výkon

inšpekcie práce a orgánov dozoru nad BOZP vo všetkých oblastiach ich vecnej pôsobnosti,

na vzdelávanie a primerané finančné ohodnotenie zamestnancov týchto orgánov tak, aby

bolo možné vymáhať právo a zabezpečovať preventívnu činnosť podľa odporúčaní SLIC

a zásad MOP.

2. Zabezpečovať celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie odbornej úrovne a jazykových znalostí a

prehlbovanie špecializovaných vedomostí a zručností potrebných na výkon pracovných

činností zamestnancov štátnej správy vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním právnych

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

72

3. Koordinovať výkon dozorných aktivít orgánov verejného zdravotníctva, orgánov inšpekcie

práce a iných orgánov dozoru nad BOZP zameraných na kontrolu plnenia povinností

zamestnávateľov v oblasti BOZP, spolupracovať pri ich výkone a realizovať spoločné dozorné

aktivity.

Zlepšovanie kvality činnosti odborných subjektov oprávnených na výkon činnosti v oblasti BOZP

1. Zabezpečiť dôslednú kontrolu plnenia povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických

osôb, ktoré vykonávajú preventívne a ochranné služby (pracovné zdravotné služby

a bezpečnostnotechnické služby) v BOZP pre zamestnávateľov.

Uplatňovanie systémového prístupu k problematike BOZP

1. Presadzovať uplatňovanie systémového prístupu k BOZP v organizáciách a v činnosti

preventívnych a ochranných služieb, zapájať zamestnancov do riešenia všetkých oblastí BOZP

a motivovať ich k aktívnemu podieľaniu sa na riešení otázok BOZP.

2. Presadzovať u zamestnávateľov, aby si stav BOZP dobrovoľne overovali nezávislým auditom,

a tým podporovali aj program Bezpečný podnik a kampaň Zdravé pracoviská.

Spolupráca v oblasti BOZP

1. Vytvoriť a uplatňovať primerané a účinné mechanizmy spolupráce medzi dozornými orgánmi

v oblasti BOZP a inštitúciami v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania, verejného zdravia a v

iných oblastiach súvisiacich s BOZP.

2. Zapájať odborníkov BOZP do medzinárodnej spolupráce v rámci expertných skupín,

technických komisií, prác na projektoch európskych a medzinárodných inštitúcií.

3. Pripraviť a implementovať vecný a časový harmonogram realizácie tejto stratégie na úrovni

zodpovedných a spolupracujúcich inštitúcií. Zapájať do prípravy aj sociálnych partnerov na

národnej, odvetvovej, prípadne podnikovej úrovni.

4. Dohodnúť formy spolupráce so sociálnymi partnermi a expertmi z iných rezortov na zlepšenie

spolupráce v oblasti BOZP. Zabezpečiť účasť na odborných seminároch a konferenciách

organizovaných akreditovanými a certifikovanými inštitútmi a inštitúciami v danej oblasti.

5. Zlepšiť spoluprácu dozorných orgánov a iných inštitúcií pri výmene informácií súvisiacich

s efektívnym výkonom dozoru.

Rozvoj výskumu a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov

1. Primerane sprístupňovať nové výsledky výskumu v oblasti BOZP príslušným orgánom štátnej

správy a čo najširšiemu okruhu odborníkov a laickej verejnosti.

2. Ustanoviť Radu pre vzdelávanie a výskum v oblasti BOZP ako poradný orgán ministra práce,

sociálnych a rodiny Slovenskej republiky, vypracovať jej štatút a do jej činnosti zapojiť aj

výskumné pracoviská, univerzity a sociálnych partnerov.

3. Presadzovať výskum zameraný na nové technológie (napr. na recykláciu surovín,

nanotechnológie, biotechnológie, „zelené“ energie), na zmeny vo svete práce a na nové

73

kombinácie rizikových faktorov, napr. aj demografické zmeny a starnutie pracovnej sily

a mentálne zdravie, a to v kontexte integrovanej bezpečnosti (Safety a Security).

4. Preskúmať možnosti ekonomického vyhodnotenia strát z pracovných úrazov a chorôb

z povolania u zamestnávateľov a uplatnenia ekonomických zákonitostí na celoslovenskej aj

podnikovej úrovni v riadení BOZP (motivačné prvky, ekonomická stimulácia).

5. Prehĺbiť integráciu BOZP do vzdelávacích systémov škôl (implementácia BOZP v budúcom

profesionálnom pôsobení žiakov a študentov), aplikácia metód s využitím moderných

elearningových vzdelávacích systémov, štandardizácia systémov s cieľom uľahčiť voľný pohyb

pracovných síl v rámci EÚ.

Predpisy na zaistenie BOZP

1. Aktualizovať právnu úpravu zaistenia BOZP v oblasti stavebníctva, dopravy a pod.

2. Preskúmať možnosti pre finančnú dostupnosť slovenských technických noriem pre štátne

orgány, inštitúcie, zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a preventívne a ochranné

služby.

Financovanie

1. Zabezpečiť financovanie stratégie BOZP pri príprave návrhu rozpočtovej kapitoly na

nasledujúci rok.

2. Vyčleniť zdroje pre oblasť BOZP zo štrukturálnych fondov EÚ.

Na zavedenie opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci slúži aj projekt Bezpečnejšia a

zdravšia práca v každom veku – bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) v súvislosti so

starnúcou pracovnou silou. Európska komisia uzavrela s agentúrou EU-OSHA dohodu o delegovaní,

ktorá sa týka pilotného projektu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia starších zamestnancov. V

zmysle tejto dohody bude agentúra EU-OSHA pomáhať Komisii pri realizácii žiadosti Európskeho

parlamentu týkajúcej sa tejto otázky. Pilotný projekt sa začal v júni 2013 a bude trvať do konca roka

2015.

Cieľom projektu je posúdenie predpokladov toho, aby sa v rámci stratégií a systémov BOZP

zohľadnila starnúca pracovná sila a zabezpečila sa lepšia prevencia pre všetkých počas aktívneho

života. Výsledky prispejú k tvorbe stratégie a poskytnú príklady úspešných a inovatívnych postupov.

Cieľom tohto úsilia je pritom poukázať na to, čo funguje dobre, čo je potrebné vykonať alebo

uprednostniť a identifikovať hlavné impulzy a prekážky pri účinnej realizácii strategických iniciatív v

tejto oblasti. Projekt je založený na existujúcej európskej činnosti v oblasti udržateľnej práce, akou je

napríklad činnosť nadácie Eurofound.

V rámci tohto projektu sa skúmajú:

- politiky, stratégie, programy a opatrenia v oblasti BOZP vo vzťahu k starším zamestnancom v

členských štátoch EÚ i mimo nich;

- politiky, stratégie a opatrenia v oblasti možností zamestnania a návratu do práce v členských

štátoch i mimo nich;

74

- prípadové štúdie o podporných programoch a iniciatívach na pracovisku;

- názory zainteresovaných strán BOZP, zamestnávateľov, zamestnancov a zástupcov

zamestnancov, pričom sa skúmajú ich skúsenosti, motivácie, potreby a problémy;

- nástroje a návody, ako pomáhať pracoviskám pri organizácii BOZP vo vzťahu k starnúcej

pracovnej sile;

- otázky súvisiace s príslušnosťou k pohlaviu.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu sa nachádza v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev -

29.2.2012 Kapitola 0404 – Zamestnanosť, sociálna solidarita a rodová rovnosť, II/230 – II/231.

75

4 Záver

Z uvedených poznatkov možno konštatovať, že stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa

neustále zlepšuje. Veľkou mierou k tomu prispieva právna regulácia a štátne riadenie na národnej

i medzinárodnej úrovni prostredníctvom účinnej legislatívy, činnosťou kľúčových aktérov, širokým

súborom nástrojov a opatrení a uplatňovaním systémového riadenia. Napriek tomu je tu stále

priestor na zlepšovanie a napredovanie. Okrem už poznaných príčin vzniku nebezpečných situácií na

pracovisku a chorôb z povolania, ktorých výskyt je stále možné znižovať, sa objavujú nové riziká,

ktoré si vyžadujú pozornosť nielen aktérov štátneho riadenia BOZP, ale aj ostatných účastníkov trhu

práce a v širšom kontexte aj celej spoločnosti.

76

Zoznam bibliografických odkazov

1. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.employment.gov.sk/bezpecnost_a_ochrana_zdravia_pri_praci.html>

2. Cena za dobrú prax 2012 – 2013 [online]. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci. [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<https://osha.europa.eu/sk/competitions/good-practice-award_2012-2013>

3. Dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (pracovné normy Medzinárodnej

organizácie práce) - chronologický prehľad s vysvetlivkami (1919 – 2011) [online]. Odbor

medzinárodných vzťahov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

2011. [citované 2.10.2013]. Dostupné z <http://www.employment.gov.sk/institucie.html>

4. Employment, social affairs and inclusion [online]. Európska komisia. [citované 2.10.2013].

Dostupné z <http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=148&langId=en>

5. European Agency for Safety and Health at Work: About us [online]. [citované 2.10.2013].

Dostupné z <http://osha.europa.eu/publications/factsheets/52/fact52_sk.pdf>

6. Európska komisia: Nezáväzná príručka osvedčených postupov na vykonávanie smernice

2001/45/ES (Práca vo výškach). Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií

Európskych spoločenstiev, 2008, 86 s. ISBN 978-92-79-06526-2

7. Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík [online]. Európska

agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010. [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<https://osha.europa.eu/sk/esener-enterprise-survey/>

8. HATINA, T. a kol. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bratislava:

Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2006

9. Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg:

Publications Office of the European Union, 2010. ISBN 9789279146060.

10. Healthy Workplaces Campaign 2014 – 2015 [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<http://www.healthy-workplaces.eu/>

11. Inštitút pre výskum práce a rodiny [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.sspr.gov.sk/IVPR/>

12. ISO Online Browsing Platform [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<https://www.iso.org/obp/ui/#home>

77

13. Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až

2012

14. Národný inšpektorát práce: Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [online].

Bratislava, 2002. [citované 2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf>

15. Národní příručka - Systém řízení bezpečnosti a ochrany zdraví při práci [online]. [citované

2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.bozpinfo.cz/knihovnabozp/citarna/publikace/narodni_prirucka_s_r_bozp.zasad

y.html>

16. Occupational safety and health and leadership: tools and toolkits [online]. European Agency

for Safety and Health at Work, 2011. [citované 5.11.2013]. Dostupné z

<https://osha.europa.eu/en/publications/e-facts/e-fact-58-leadership-tools-toolkits/view>

17. Occupational Safety and Health culture assessment - A review of main approaches and

selected tools [online]. European Agency for Safety and Health at Work, 2011. [citované

5.11.2013]. Dostupné z

<https://osha.europa.eu/en/publications/reports/culture_assessment_soar_TEWE11005EN

N/view>

18. OiRA Project [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z <http://www.oiraproject.eu/about>

19. PERICHTOVÁ, B. Stres na pracovisku a proces riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

v podnikovej praxi [online]. [citované2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.bozpo.sk/public/poradna/nip/stres.pdf>

20. Pilotný projekt Európskeho parlamentu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia starších

zamestnancov [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<https://osha.europa.eu/sk/priority_groups/ageingworkers/ep-osh-project>

21. Podmienky na vydanie oprávnení a osvedčení [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.ip.gov.sk/?t=46&s=149&ins=nip>

22. Politika BOZP, kvality a ochrany životného prostredia [online]. Eustream. [citované

15.2.2014]. Dostupné z

<http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_politika-bozp-kvality-aochrany-zivotneho-

prostredia>

23. Príbeh o Napovi [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z

78

<http://www.napofilm.net/sk/the-napo-story>

24. Publikácia k projektu IOSHA: Zvýšenie povedomia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v

krajinách Strednej a Východnej Európy [online]. Republiková únia zamestnávateľov. [citované

2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.iosha.eu/upload_files/ruz_iosha_publication.pdf>

25. Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných havárií v

organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012 [online].

Národný inšpektorát práce. [citované 2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.safework.gov.sk/?t=46&s=119&ins=nip>

26. Správa o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za rok 2012

[online]. Národný inšpektorát práce. [citované2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.ip.gov.sk/?t=46&s=133&ins=nip>

27. Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020

a program jej realizácie na roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020 [online]. [citované

2.10.2013]. Dostupné z

<http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22602>

28. Štatistika pracovných úrazov a chorôb z povolania v Slovenskej republike [online]. [citované

2.0.2013]. Dostupné z

<http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=26&cmd=go&s=1002&sso=2&so

=33>

29. Ústava Slovenskej republiky

30. Vyjadrite svoj názor! [online]. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

[citované 10.3.2014]. Dostupné z <https://osha.europa.eu/sk/teaser/have-your-say>

31. Výročná správa 2012 [online]. Slovenské elektrárne, a.s. [citované 15.2.2014]. Dostupné z

<http://www.seas.sk/sk/spolocnost>

32. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

33. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

79

34. Zákon č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

35. Zákon č. 341/2011 Z. z. zákonník práce

36. Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti

pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 [online]. Komisia Európskych spoločenstiev, Brusel,

2007. [citované 2.10.2013]. Dostupné z <http://www.employment.gov.sk/institucie.html>

37. Zoznam vydaných a odobratých osvedčení a oprávnení [online]. [citované 2.10.2013].

Dostupné z <http://www.ip.gov.sk/zoz_vyd_oo.php>

80

Príloha A: Právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci

Zákony:

1. Ústava Slovenskej republiky

2. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

4. Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o

štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov

5. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6. Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

7. Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

8. Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)

Nariadenia Vlády SR:

1. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a

ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z.

2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 513/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché tlakové nádoby v

znení nariadenia vlády č. 328/2003 Z. z.

3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení neskorších

predpisov

4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na

bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk

nevyhradených nerastov

81

5. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie

6. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a

pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po

pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre

tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa

ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2010 Z. z.

7. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a

pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré

povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 309/2010 Z. z.

8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a

bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s

expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z.

9. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie

bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci

10. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov

11. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí

12. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na

poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

13. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách na stavenisko

14. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a

bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s

expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.

15. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred

rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci

16. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami

17. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami

82

18. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a

bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s

expozíciou elektromagnetickému poľu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

217/2008 Z. z.

19. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred

rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci

20. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných

požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením

21. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie

radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich

činnosti v kontrolovanom pásme

22. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred

rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 300/2007 Z. z.

23. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred

rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z.

24. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách na pracovisko

25. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti

technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné

prostriedky

26. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové

zariadenia

Vyhlášky príslušných ministerstiev:

1. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z.,

ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze

2. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe

hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania

3. Vyhláška MZ SR č. 501/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z

povolania a ohrozenia chorobou z povolania

83

4. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti,

o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie ...

5. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach

o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju

vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť ...

6. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s

technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými

7. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

poľnohospodárskej práci

8. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci

a podrobnosti o odbornej spôsobilosti ...

9. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z.,

ktorou sa ustanovuje minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia

požiadaviek bezpečnosti technických zariadení