bezpeČnosŤ a ochrana zdravia pri prÁci (bozp i)tmatus.gaya.sk/bozp/bozp_1.pdf · zákon č....

BBEEZZPPEEČČNNOOSSŤŤ AA OOCCHHRRAANNAA ZZDDRRAAVVIIAA PPRRII PPRRÁÁCCII ((BBOOZZPP II))

PPRRAACCOOVVNNÁÁ NNEEDDOOKKOONNČČEENNÁÁ VVEERRZZIIAA

KKooppččaa,, MM.. -- PPaacckkaa,, JJ..:: BBeezzppeeččnnoossťť aa oocchhrraannaa zzddrraavviiaa pprrii pprrááccii ((BBOOZZPP II))

11 ÚÚVVOODD Človek, žijúci v dnešnej dobe sa na každom kroku stretáva s predmetmi využívajúcimi na svoju činnosť elektrickú energiu. S rozvojom elektrotechniky sa však počiatočná opatrnosť ľudí častým stykom s elektrinou znížila. Zlé návyky, rutina a podceňovanie účinkov elektriny vedú k úrazom elektrinou, haváriám a požiarom.

Výchova občana k bezpečnému správaniu, konaniu a k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci by mala začínať v období povinnej školskej dochádzky a pokračovať v období prípravy na povolanie v stredných a vysokých školách a primerane pokračovať pri výkone povolania. Takto možno postupne vytvoriť predpoklady pre získanie vedomostí a zručností človeka a formovanie primeraného vzťahu k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ale i k bezpečnosti a ochrane zdravia pri mimopracovných činnostiach.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 5 ods. (1) uvádza že „Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení navyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“ V § 3 písm. b) v bode 2 citovaného zákona je uvedené, že za zamestnanca je považovaný žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Úlohou tejto učebnej pomôcky je zoznámiť študentov so základnými informáciami,

predpismi a normami v oblasti bezpečnočnosti a ochrany zdravia pri práci v elektrotechnike. Keďže predpisy a normy, upravujúce túto problematiku v súčasnej dobe prekonávajú mnohé zmeny súvisiace s prechodom na jednotný systém svetovej a európskej normalizácie, uvedomujeme si, že už v čase prípravy týchto textov sú prijímané dokumenty, ktoré môžu byť svojim nekompatibilné s obsahom skrípt.

Veríme, že napriek tejto skutočnosti budeme vládať včas zaradiť tieto zmeny

a aktuálne informácie do prednášok a cvičení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetu Bezpečnosť a ochrana zdravie pri práci (BOZP I).

autori

2


2 TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA A JE VÝZNAM Z HĽADISKA BEZPEČNOSTI PRÁCE.

Technická normalizácia je činnosť, ktorou sa pre opakujúce sa technické činnosti zaisťuje najvýhodnejší postup predovšetkým z hľadiska hospodárnosti, kvality a bezpečnosti.

Výsledkom tejto činnosti sú technické normy. Sú významné najmä preto, že obsahujú

základné a hlavné pravidlá, ktoré je potrebné v technickej činnosti uplatňovať. Tieto normy vznikali desaťročia v rôznych krajinách a menili sa systémy ich schvaľovania, rozširovania a zoskupovania. Preto je potrebné poznať celkovú globálnu situáciu v odbore normalizácie, lebo v posledných rokoch sa výrazne mení najmä legislatívne prostredie v tejto oblasti.

• Medzinárodná normalizácia • Medzinárodná normalizácia V oblasti medzinárodnej (celosvetovej) normalizácie sú dôležité najmä dve organizácie:

IEC (Medzinárodná elektrotechnická komisia) ISO (Medzinárodná normalizačná organizácia).

Slovensko je od roku 1993 riadnym členom IEC a ISO.

• Európska normalizácia Európska normalizácia

V Európe pôsobia dve hlavné normalizačné združenia: CENELEC (Európska komisia pre normalizáciu v elektrotechnike) ekvivalent IEC CEN (Európska komisia pre normalizáciu) ekvivalent ISO

Slovensko je od roku 2002 aj riadnym členom CEN a CENELEC. Zásadným rozdielom medzi medzinárodnou a európskou normalizáciou je, že členské

krajiny európskych normalizačných organizácií sú povinné prevziať v lehote 6 mesiacov európske normy (EN) a tzv. harmonizačné dokumenty (HD) do svojej národnej sústavy a zrušiť tie národné normy, ktoré sú s nimi v rozpore. Pri medzinárodných normách IEC a ISO táto povinnosť nie je.

Európske normy (EN) sú nezáväzné technické predpisy, preto sa v norme nesmie nič prikazovať ani zozáväzňovať. Európska únia vydáva pre svojich členov aj záväzné dokumenty, ktorými sú Smernice EU. Smernice EU.Smernice EÚ sú teda právne predpisy, ktoré musia členské štáty EÚ povinne implementovať na národnej úrovni.

• Slovenská normalizácia • Slovenská normalizácia Schvaľovanie, tvorbu a vydávanie Slovenských technických noriem (STN) zabezpečuje Úrad pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR) v Bratislave, ktorý na to určil právnickú osobu Slovenský úrad technickej normalizácie (SÚTN).

3


Normy STN sú tiež nezáväzné, ale predstavujú štandard, zaručujúci výrobcovi alebo prevádzkovateľovi vyhovujúce a spoľahlivé riešenie pri projektovaní, výrobe, inštalácii a prevádzkovaní technických zariadení.

nezáväzné

Nezáväznosť noriem sa nemá vysvetľovať tak, že kažký si môže robiť čo chce a nemusí

vôbec brať normy do úvahy. Podľa zákona č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom výrobca zodpovedá poškodeným za spôsobenú škodu do 3 500 miliónov Sk.

Výrobca môže byť vylúčeny zo zodpovednosti za škodu okrem iného aj vtedy, ak stav

vedeckých a technických poznatkov v čase uvedenia výrobku do obehu neumožňoval vadu výrobku zistiť. V prípade dodržania aktuálnych noriem STN je táto podmienka splnená. 33 OOZZNNAAČČOOVVAANNIIEE VV EELLEEKKTTRROOTTEECCHHNNIIKKEE

33..11 Označovanie svoriek elektrických zariadení a vybraných vodičov

Zásady označovania svoriek elektrických zariadení (rezistory, poistky, relé, transformátory, stýkače, otáčavé stroje a pod.) stanovuje STN EN 60445 (33 0160):2004.

Terminológia: Terminológia: neutrálny vodič (N) – vodič elektricky spojený s neutrálnym bodom schopný prispieť k distribúcii elektrickej energie. krajný vodič (v striedavej trojfázovej sieti L1, L2, L3) – vodič v normálnej prevádzke pod napätím, ktorý je schopný prispieť' k prenosu alebo elektrickej energie a nie je to neutrálny alebo stredný vodič (fázový vodič, pól – v zmysle tejto definície neschválené). pracovný vodič – vodič, ktorý slúži na vedenie prúdu pri prevádzke elektrickej siete, elektrickej inštalácie alebo elektrického zariadenia; pracovnými vodičmi sú vodiče krajné, a neutrálne. ochranný vodič (PE) – vodič slúžiaci na zaistenie bezpečnosti, napr. na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom vodič PEN – uzemnený vodič, ktorý plní súčasne funkcie ochranného a neutrálneho vodiča.

3.1.1 Možné spôsoby označovania svoriek elektrických predmetov

Pre označenie svoriek elektrických predmetov alebo vybraných vodičov sú dovolené tieto spôsoby:

• znázorní sa umiestnenie alebo vzájomná poloha svoriek zariadení alebo

zakončení vodičov, tak ako je to v skutočnosti v príslušnom výrobku, • značenie farebným kódom pre svorky zariadení alebo zakončenia príslušných

vodičov v súlade so skutočnosťou pre daný výrobok,

4


• grafické značky podľa STN IEC 60417 (01 3760),

• písmeno – číslicovým kódom, podľa pravidiel, uvedených v tejto norme.

Pozn.: Identifikačná farba, grafická značka alebo písmeno – číslicové označenie má byt' na príslušnej svorke alebo v jej blízkosti. Ak sú použité viaceré spôsoby označovania, ktoré možno vzájomne zameniť, je nutné vzťah medzi týmito spôsobmi vysvetliť v priloženej dokumentácii.

3.1.2 Všeobecné pravidlá pre označovanie pomocou písmeno – číslicového kódu

Norma povoľuje iba veľké písmena latinskej abecedy a arabské číslice. Odporúča sa voliť písmená pre prvky na jednosmerný prúd z prvej časti abecedy, pre prvky na striedavý prúd z druhej časti abecedy.

Písmená "I" a "O" sa nesmú používať, znaky "+" a "–" sú povolené. 3.1.3 Zásady označovania svoriek písmeno – číslicovým kódom

l. Dva koncové body jedného prvku (odpor, kondenzátor, cievka a pod.) sa rozlíšia po sebe nasledujúcimi číslami. Pritom je použité nepárne číslo menšie ako párne (obr.3.1),

2. Medziľahlé body jedného prvku sa rozlišujú číslami v prirodzenom vzostupnom poradí. Tieto čísla sú pritom väčšie ako čísla koncových bodov (obr.3.2),

3. Pri rovnakých prvkoch, zlúčených do skupiny možno na označenie použiť' niektorý z týchto spôsobov:

a) body každého z prvkov sa odlíšia písmenami pred číslami, zodpovedajúcimi

označeniu podľa bodov 1. a 2., napríklad písmenami U, V, W pre trojfázovú sústavu (obr.3.3 a),

1

2

3

1 2

4

Obr.3.1 Jednoduchý prvok s dvomi Obr.3.2 Jednoduchý prvok so štyrmi svorkami, svorkami dva koncové a dva medziľahlé body b) body každého prvku sa odlíšia číslicami, umiestnenými pred číslami, zodpovedajúcim

označeniu podľa bodov 1 a 2 (obr.3.3 b),

5


3.4

3.3 3.1

3.2

2.4

2.3 2.1

2.2

1.4

1.3 1.1

1.2

W1

W2

V1

V2

U1

U2

Obr.3.3a Trojfázové zariadenie so Obr.3.3b Trojfázové zariadenie s dvomi koncovými šiestimi svorkami a dvomi medziľahlými svorkami 3.1.4 Označenie svoriek elektrických predmetov a niektorých vybraných vodičov

Prehľad použitých symbolov pre označenie svoriek elektrických predmetov, určených na pripojenie niektorých vybratých vodičov a označenie týchto vodičov je v tabuľke 3.1. Označenie svoriek elektrických predmetov a vybraných vodičov Tabuľka 3.1

Písmeno - číslicové označenie

Vybraný vodič Koncov vybraných vodičov

Svoriek elektrických predmetov

Grafické značky

Vodiče na striedavé napätie:

krajný vodič 1 krajný vodič 2 krajný vodič 3 neutrálny vodič

Vodiče jednosmerné

napätie: kladný pól záporný pól

stredný vodič ochranný vodič

vodič PEN

L1 L2 L3 N

L+ L- M PE

PEN

U V W N

+ alebo C - alebo D

M PE

PEN

33..22 OOzznnaaččoovvaanniiee vvooddiiččoovv ffaarrbbaammii aalleebboo ččíísslliiccaammii

Rozlišovanie elektrických vodičov farbami alebo číslicami má zásadný význam najmä v štádiu ich montáže v prevádzke, pri údržbe a to z dôvodov požadovanej bezpečnosti pracovníkov vykonávajúcich príslušné úkony.

Zásady označovania vodičov farbami alebo číslicami stanovuje STN EN 60446 (33 0165). Zásady, uvedené v norme platia pre vodiče, žily káblov a prípojnice v elektrických zariadeniach a elektrických inštaláciách.

6


3.2.1 Farebné označenie vodičov 3.2.1.1 Striedavá sústava Pri označovaní vodičov farbami platia tieto všeobecné zásady:

fázové vodiče: prednostne farby sú ččiieerrnnaa a hhnneeddáá. fázové vodiče: neutrálne vodiče: vyhradená je ssvveettlloommooddrráá ffaarrbbaa, ktorá sa smie použiť na iný

účel len vtedy, ak sa v celom systéme nevyskytuje neutrálny vodič. neutrálne vodiče:

ochranné vodiče: musí sa používať dvojfarebná kombinácia zzeelleennáá//žžllttáá, ktorá sa

nesmie použiť na žiadny iný účel. ochranné vodiče:

− Tam, kde je ochranný vodič ľahko rozlíšiteľný podľa svojho tvaru, konštrukcie

alebo polohy (napr. pri koncentrickom vodiči), nie je farebné označenie nutné po celej dĺžke, avšak konce alebo prístupné polohy majú byť označené dvojfarebnou kombináciou zelená/žltá, alebo písmenami PE, alebo grafickou značkou pre ochrannú svorku:

− Ak sú ako vodič PE použité vonkajšie vodivé časti, nie je označenie farbami nutné.

vodiče PEN: izolované vodiče musia byť označené dvojfarebnou kombináciou

zzeelleennoo//žžllttáá celej dĺžke, naviac so ssvveettlloommooddrrýýmm označením na zakončeniach. vodiče PEN:

Pozn.: porovnaní s predchádzajúcou v súčastnosti už neplatnou normou STN 33 0165: 1992 je zmena najmä v označovaní holých fázových vodičov, ktoré sa označovali oranžovou farbou s doplnkovým označením šikmými čiernymi pruhmi.

3.2.1.2 Jednosmerná sústava

STN EN 60446 (33 0165):2002 neuvádza úplné označenie vodičov jednosmernej sústavy (nie je určené označenie krajných a stredných vodičov).

Pozna.: Predchádzajúca norma STN 33 0165: 1992 uvádzala označenie pre jednosmerné sústavy, ktoré je zaužívané a preto ho pre informáciu uvádzame. Holé a izolované vodiče:

Vodič Farba kladný pól

záporný pól neutrálny vodič ochranný vodič

tmavočervená tmavomodrá svetlomodrá zeleno / žltá

7


3.2.2 Označenie vodičov číslicami

Číslicový systém sa uplatňuje na označenie vodičov a vodičov vo zväzku, okrem vodičov označených farebnou kombináciou zzeelleennáá//žžllttáá.

Označenie sa musí urobiť arabskými číslicami a má byť dobre čitateľné a trvanlivé. Samostatne stojace číslice 6 a 9 musia byť podčiarknuté.

• Číselný kód farieb používaných na označovanie vodičov: Pre farby používané na farebné označenie vodičov sú stanovené číselné kódy farieb: 0 – čierna 6 – modrá 1 – hnedá 7 – fialová 2 – červená 8 – sivá 3 – oranžová 9 – biela 4 – žltá 22 – ružová 5 – zelená 55 – tyrkysová

Na označenie dvojfarebných žíl sa číslice zodpovedajúce týmto farbám umiestnia

vedľa seba, pri viacžilových kábloch alebo vodičoch sa oddelia znamienkom +.

Napr.: 20 je kombinácia farieb červenej a čiernej 922 je kombinácia farieb bielej a ružovej 9+6+3 tri vodiče, jeden je biely, druhý je modrý a tretí je oranžový

3.2.3 Kódové označovanie vodičov

STN EN 60446 (33 0165):2002 neuvádza konkrétne zásady kódového označenia vodičov.

Pozn.:: Predchádzajúca STN 33 0165: 1992 stanovovala kódové označenie káblov z hľadiska druhu žíl, ktoré kábel obsahuje, takto:

Písmená kódu kábla Druhy žily vo vodiči A B C D

Ochranná Neutrálna

Krajná (fázová)

- - X

X - X

X X X

- X X

Krížikom X je vyznačené, že vodič obsahuje príslušnú žilu a teda platí:

A – vodič má iba fázové žily B – vodič má fázové žily a ochrannú žilu C – vodič má fázové žily, neutrálnu žilu a ochrannú žilu D – vodič má fázové žily a neutrálnu žilu

Napríklad: CYKY 3Cx1,5 znamená označenie trojžilového kábla s medenými vodičmi, PVC izoláciou s ochranným, neutrálnym a krajným vodičom s prierezom 1,5

8


3.3 Bezpečnostné značky

Norma STN EN 61310-1 (33 2200) stanovuje požiadavky na vizuálne, akustické a dotykové spôsoby poskytovania bezpečnostných informácií na rozhraní človek - stroj ako aj ohrozeným osobám.

Popri tejto norme sú minimálne požiadavky na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj vo všeobecne záväznom Naiadení vlády č. 387/2006 Z. z. 3.3.1 Bezpečnostné farby v bezpečnostných značkách – používanie farieb

V tabuľke 3.2 sú uvedené bezpečnostné farby s osobitným významom v bezpečnostných značkách. Bezpečnostné farby majú osobitný význam podľa tejto tabuľky Tabuľka 3.2

Význam Farba Bezpečnosť osôb Stav strojov/procesu Stav zariadenia

Červená nebezpečenstvo/zákaz núdzový Žltá výstraha mimoriadny

Zelená bezpečnosť normálny

bez všeobecného významu

Modrá príkaz Biela Sivá Čierna

bez všeobecného významu

3.3.2 Bezpečnostné značky – druhy a použitie

1. Značky: • Značka je označenie, ktoré poskytuje konkrétnu informáciu kombináciou

geometrického tvaru, farby a symbolu alebo piktogramu a ktoré je dostatočne viditeľné pri dostatočnom osvetlení.

• Značky musia byť vyrobené z materiálu odolného voči nárazu a poveternostným

vplyvom a je vhodný do prostredia v ktorom sa používa. • Rozmery, kolorimetrické a fotometrické vlastnosti značiek musia zaručovať ich

dobrú viditeľnosť a zrozumiteľnosť.

2. Symboly alebo piktogramy: • Symbol alebo piktogram je zobrazenie, ktoré sa používa na značke alebo na

osvetlenom povrchu. Znázorňuje situáciu alebo prikazuje osobitné správanie. Piktogramy musia byť jednoduché a musia obsahovať iba nevyhnutné podrobnosti.

9


3.3.2.1 Zákazové značky

Hlavné znaky:

– kruhový tvar, – čierny piktogram na bielom pozadí, červený okraj a červený šikmý pruh. Červená

farba musí zaberať najmenej 35 % plochy značky.

Obr. 7.1 Zákazové značky

7.2.2 Výstražné značky

Hlavné znaky: Obr. 3.4 Zákazové značky

3.3.2.2 Výstražné značky

Hlavné znaky:

– trojuholníkový tvar, – čierny piktogram na žltom pozadí s čiernym okrajom, pričom žltá farba musí zaberať

najmenej 50 % plochy značky.

Obr. 3.5 Výstražné značky

3.3.2.3 Príkazové značky

Hlavné znaky:

– kruhový tvar, – biely piktogram na modrom pozadí s čiernym okrajom, pričom modrá farba musí

zaberať najmenej 50 % plochy značky.

Obr. 3.6 Príkazové značky

10


3.3.2.4 Značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc

Hlavné znaky:

– obdĺžnikový alebo štvorcový tvar, – biely piktogram na zelenom pozadí, pričom zelená farba musí zaberať najmenej 50 %

plochy značky.

Obr. 3.7 Značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc

3.3.2.5 Značky požiarnej ochrany

Hlavné znaky:

– obdĺžnikový alebo štvorcový tvar, – biely piktogram na červenom pozadí, pričom červená farba musí zaberať najmenej 50

% plochy značky

Obr. 3.8 Značky požiarnej ochrany

33..44 KKóóddoovvaanniiee iinnddiikkááttoorroovv aa oovvllááddaaččoovv

Kódovaním indikátorov a ovládačov sa zaoberajú normy STN EN 60 073 a STN 33 0172. Poznanie a správna voľba kódovania má za úlohu podať základné informácie o zariadení, ktorých úlohou je zvýšiť bezpečnosť osôb, určiť stav zariadenia, jeho vplyv na životné prostredie, uľahčiť monitorovanie, riadenie, udržiavanie nastaveného procesu atď. Terminológia: Terminológia: Kódovanie – systematické znázornenie špecifických signálov alebo hodnôt iným súborom signálov podľa dohodnutých pravidiel

11


Rozhranie človek – stroj časť zariadenia určená na komunikáciu človek – stroj (obsluha – zariadenie), umožňuje riadiť a monitorovať zariadenie

Indikátor – mechanické, optické alebo elektrické zariadenie, ktoré poskytuje vizuálnu, akustickú alebo dotykovú informáciu Ovládač – časť ovládacieho systému, na ktorú pôsobí človek pri činnosti ovládania 3.4.1 Spôsoby kódovania indikátorov a ovládačov 3.4.1 Spôsoby kódovania indikátorov a ovládačov

Na ich kódovanie sa odporúča používať jeden alebo niekoľko z nasledujúcich spôsobov:

- vizuálne kódy (farba, tvar, poloha, blikanie) - akustické kódy (druh zvuku, jednoduchý tón, v čase sa meniaci tón)

- dotykové kódy (tvar, sila, vibrácie, poloha, zmena charakteristiky v čase)

Najúčinnejšie vizuálnymi prostriedkami na upútanie pozornosti sú farby a zmena prvkov v čase (blikanie). Význam farieb pri zobrazovaní informácií (vizuálne kódy) je uvedený v nasledujúcej tabuľke 3.3.

Všeobecné zásady používania bezpečnostných farieb Tabuľka 3.3

Význam

Farba Bezpečnosť osôb alebo prostredia Stav procesu Stav zariadenia

Červená nebezpečenstvo núdzový poruchový Žltá Varovanie/výstraha mimoriadny poruchový Zelená bezpečnosť normálny normálny Modrá Význam príkazu Biela, sivá, čierna Nijaký špecifický význam

Pre farby ovládačov platia nasledovné ustanovenia:

- núdzové ovládače STOP/VYP – musí byť červená farba, - ovládače STOP/VYP - prednostne čierna, dovolená biela sivá červená, nesmie byť

zelená, - ovládače ŠTART/ZAP – prednostne biela, dovolená sivá čierna, zelená, nesmie byť

červená, - biela a čierna majú pomocný význam, napr. rozlíšenie medzi ovládačmi - ovládače slúžiace zároveň na ŠTART aj STOP alebo ZAP aj VYP – prednostne

biela, sivá a čierna, nesmie byť žltá a zelená

12


33.4.2 Vizuálne kódy .4.2 Vizuálne kódy

Vizuálne kódy, ktoré používajú tvary sa môžu používať ako hlavný kód alebo ako doplnkový kód (napr. použitie tvaru k farbe, aby sa zabránilo omylom spôsobeným farbosleposťou)

Všeobecné zásady použitia tvarov Tabuľka 3.4

Význam Tvar Bezpečnosť osôb

alebo prostredia Stav procesu Stav zariadenia

Nebezpečenstvo núdzový poruchový

Varovanie/výstraha mimoriadny mimoriadny

Bezpečnosť normálny normálny

význam príkazu

nijaký špecifický význam

1) Tučné orámovať sa musí len tvar na bezpečnostné použitie

1)

1)

1)

44 UURRČČOOVVAANNIIEE VVOONNKKAAJJŠŠÍÍCCHH VVPPLLYYVVOOVV PPRREE EELLEEKKTTRRIICCKKÉÉ

ZZAARRIIAADDEENNIIAA

Pôsobenie okolia na zariadenie a naopak je dôležitým poznatkom, ktorý vplýva nielen na samotnú životnosť a prevádzku elektrického, ale má aj priamy súvis s bezpečnosťou obsluhujúcého personálu. Určovaním vonkajších vplyvov sa zaoberá norma STN 33 0300:2001.

Citovaná norma stanovuje postupy a špecifikuje podklady, potrebné na vykonávanie analýzy prostredia a určovania jeho vonkajších vplyvov pôsobiacich na elektrické zariadenia.

44..11 PPoojjmmyy ssúúvviissiiaaccee ss pprroossttrreeddíímm aa uurrččoovvaanníímm vvoonnkkaajjššíícchh vvppllyyvvoovv

Pod pojmom prostredie rozumieme vlastnosti určitého priestoru. Tieto vlastnosti sú podmienené vlastnosťami ovzdušia, látok a predmetov prítomných v danom priestore.

• Podmienka prostredia je fyzikálna, chemická alebo biologická podmienka, pôsobiaca v danom okamihu na elektrické zariadenie z vonkajšej strany.

• Vonkajší vplyv (prostredia) je pôsobenie prostredia na elektrické zariadenie.

13


• Obvyklý prevádzkový stav je stav, v ktorom má technologické zariadenie (schopné vylúčiť nebezpečné plyny) predpokladanú tesnosť ak sú pri jeho prevádzke dodržiavané technologické postupy a pracovné a prevádzkové predpisy.

• Neobvyklý prevádzkový stav je stav technologického zariadenia, pri ktorom

dochádza ku únikom nebezpečných látok a ich nebezpečnému nahromadeniu pri porušení technologického režimu, pri poruche tesnosti zariadenia alebo pri inej poruche.

44..22 PPoossttuupp pprrii uurrččoovvaanníí vvoonnkkaajjššíícchh vvppllyyvvoovv

1. Vonkajšie vplyvy sa určia vo všetkých priestoroch, v ktorých sa nachádzajú predmetné elektrické zariadenia. Tiež sa určujú tam, kde je nebezpečenstvo vzniku statickej elektriny a vzniku elektrostatických výbojov so všetkými negatívnymi dôsledkami.

2. Vonkajšie vplyvy sa určujú v priestore okolo strojov alebo technologických

zariadení, v miestnostiach, ich častiach, pod prístreškom a v častiach voľného priestranstva (mikroklíma).

3. Ak ide o priestory na výrobu, manipuláciu a skladovanie horľavých plynov a pár,

horľavých kvapalín, horľavých prachov a výbušnín, hodnotia sa vplyvy prostredia aj pri neobvyklých prevádzkových stavoch podľa príslušných STN.

4. Vnútorné prostredia strojov a technologických zariadení t.j. prostredia v zavretých,

zakrytých i otvorených priestoroch týchto strojov a zariadení (kryptoklíma) sa určuje spravidla iba v tých prípadoch, ak sú v nich použité elektrické zariadenia ( určuje ich výrobca, resp. dovozca týchto zariadení).

• Pri určovaní vonkajších vplyvov sa dalej odporúča:

1. Označiť, napríklad očíslovaním, na príslušných výkresoch vhodným spôsobom

každý priestor (objekt),

2. Vyhľadať a určiť pre každý takýto priestor vonkajšie vplyvy s pomocou potrebných podkladov na určovanie vonkajších vplyvov.

44..33 VVššeeoobbeeccnnéé zzáássaaddyy

1. Vonkajšie vplyvy sa musia určiť presne a v plnom rozsahu. Určené vonkajšie vplyvy sa musia vyznačiť pre jednotlivé priestory (objekty) v ich technickej dokumentácii (projekte, technickej správe).

2. Vonkajšie vplyvy určuje prevádzkovateľ pre už prevádzkované zariadenia alebo

pre zariadenia, na ktorých bola vykonaná zmena určenia, či iná zmena, vedúca ku zmene prostredia.

3. Pre nové projektované zariadenia určuje podmienky prostredia zodpovedný

14


projektant zvyčajne v spolupráci so zadávateľom projektu.

4. Na posúdenie vonkajších vplyvov môže byť vytvorená aj odborná komisia (zástupca investora, projektant stavby, projektant elektrotechnológ , bezpečnostný technik, hygienik, požiarny technik).

5. Ak sa mení technológia, výrobné zariadenia alebo používané látky, je potrebné

skontrolovať, či elektrické zariadenie alebo jeho inštalácia vyhovujú takto zmeneným podmienkam.

6. Ak je to nutné urobí sa priestorové vymedzenie vonkajších vplyvov. V praxi to

znamená že sa vymedzí priestor pôsobenia jednotlivých vonkajších vplyvov. Toto vymedzenie sa uvádza v protokole o určení vonkajších vplyvov a vyznačí sa v projektovej dokumentácii a v realizovaných prevádzkach.

44..44 PPooddkkllaaddyy pprree uurrččoovvaanniiee vvoonnkkaajjššíícchh vvppllyyvvoovv

sú to najmä informácie o:

• vlastnostiach spracovávaných materiálov a látok (chemické, biologické, požiarno-technické a hygienické),

• množstve vznikajúcich nebezpečných alebo nežiadúcich látok (exhalátov)

a o možnostiach ich likvidácie,

• o technológii výroby a spracovania materiálov,

• o topológii zariadenia (vetranie, bezpečné vzdialenosti a pod.),

• o predmetoch, vyskytujúcich sa v okolí elektrického zariadenia. 44..55 PPrroottookkooll oo uurrččeenníí vvoonnkkaajjššíícchh vvppllyyvvoovv

O určení vonkajších vplyvov a o opatreniach, ktoré určené vonkajšie vplyvy vyžadujú sa musí vypracovať protokol, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie.

Protokol má normou predpísanú štruktúru. Počas životnosti zariadenia alebo prevádzky sa musí archivovať. 44..66 OOzznnaaččoovvaanniiee vvoonnkkaajjššíícchh vvppllyyvvoovv

Každá podmienka vonkajšieho vplyvu sa označuje kódom, ktorý sa skladá z dvoch

písmen veľkej abecedy a číslice. V tomto kóde:

• Prvé písmeno označuje všeobecnú kategóriu vonkajšieho vplyvu:

15


⇒

⇒

⇒

A prostredie (vlastnosti okolia): teplota, vlhkosť, nadmorská výška, prítomnosť vody, prítomnosť cudzích telies, korozívne látky, látky znečisťujúce, mechanické namáhanie, vplyv rastlín, živočíchov, pôsobenie elektromagnetické, elektrostatické a ionizujúce, slnečné žiarenie, seizmická činnosť, výskyt búrkovej činnosti, pohyb vzduchu.

B využitie (objektu): vlastnosti osôb, ich manuálne schopnosti, ich elektrotechnická spôsobilosť, elektrický odpor ľudského tela, počet osôb a možnosť ich úniku, povaha a vlastnosti spracovávaných a skladovaných látok.

C konštrukcia budov (súhrnné vlastnosti budovy): materiál, stabilita a pod.

• Druhé písmeno označuje povahu (druh) vonkajšieho vplyvu. Ak je napríklad prvým

písmenom písmeno A, druhé písmeno znamená:

A ... teplota K ... rastliny alebo pliesne B ... teplota a vlhkosť súčasne L ... živočíchy C ... nadmorská výška M ... elektromagnetizmus, ionizácia, pôsobenie statickej elektriny D ... výskyt vody E ... výskyt cudzích pevných telies N ... slnečné žiarenie F ... výskyt korozívnych, alebo P ... seizmické účinky znečisťujúcich látok Q ... búrková činnosť G ... rázy R ... pohyb vzduchu H ... vibrácie S ... vietor J ... ostatné mechanické namáhania

• Tretí znak (číslica) označuje triedu v rámci každého vonkajšieho vplyvu. Význam niektorých kombinácií:

AF ... Korózia AH ... Vibrácie AP ... Seizmicita AF1 ... zanedbateľná AH1 ... mierne AP1 ... zanedbateľná AF2 ... atmosférická AH2 ... stredné AP2 ... nízka AF3 ... občasná AH3 ... silné AP3 ... stredná AF4 ... trvalá AP4 ... vysoká

Napríklad kód AP4 znamená:

A = prostredie

AP = prostredie a jeho seizmicita AP4 = prostredie a jeho seizmicita a jej vysoká úroveň

55 OOCCHHRRAANNAA PPRREEDD ÚÚRRAAZZOOMM EELLEEKKTTRRIICCKKÝÝMM PPRRÚÚDDOOMM Terminológia: Terminológia:

16


Úraz elektrickým prúdom – fyziologické účinky elektrického prúdu prechádzajúceho telom človeka alebo zvieraťa. Tieto účinky môžu byť:

- kŕče svalov (pri jednosmerných prúdoch), - fibrilácia srdca,

- tepelné účinky (popáleniny). Živá časť – vodič alebo vodivá časť', ktorá je pri bežnej prevádzke pod napätím, vrátane neutrálneho vodiča. Neživá časť – je to vodivá časť zariadenia, ktorej sa možno dotýkať. Nie je zvyčajne živá ale môže sa živou stať pri zlyhaní základnej izolácie. Nebezpečná živá časť - živá časť, ktorá pri určitých podmienkach môže spôsobiť úraz elektrickým prúdom. Základná ochrana – ochrana pred úrazom elektrickým prúdom v stave bez poruchy. Ochrana pri poruche – ochrana pred úrazom elektrickým prúdom pri podmienkach jedinej poruchy. 55..11 OOhhrroozzeenniiee zzddrraavviiaa vv eelleekkttrriicckkýýcchh iinnššttaalláácciiáácchh

Môže nastať najmä:

- prúdmi, spôsobujúcimi úraz, - nadmernými teplotami, ktoré môžu spôsobiť vznietenie alebo dokonca požiar

zariadenia alebo objektu.

•• ZZáákkllaaddnnéé pprraavviiddlloo oocchhrraannyy pprreedd úúrraazzoomm eelleekkttrriicckkýýmm pprrúúddoomm

Možno ho vyjadriť nasledovne:

Nebezpečné živé časti nesmú byť prístupné a prístupné vodivé časti nesmú

byť nebezpečnými živými časťami:

1. Pri bežných podmienkach v stave bez poruchy, 2. pri podmienkach jedinej poruchy.

•• BBeežžnnéé ppooddmmiieennkkyy ((ssttaavv bbeezz ppoorruucchhyy)) Pri bežných podmienkach činnosti (v stave bez poruchy) elektrického zariadenia je nevyhnutné splniť základné pravidlo na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom, ktoré sa v tejto norme definuje ako základná ochrana.

17


Základná ochrana je realizovaná jedným alebo viacerými opatreniami, ktoré pri bežnej činnosti EZ bránia dotyku s nebezpečnými živými časťami. NNaa rreeaalliizzáácciiuu oocchhrraannyy vv ssttaavvee bbeezz ppoorruucchhyy ssaa ppoouužžíívvaajjúú:: a) Základná izolácia, b) zábrany alebo kryty, c) prekážky, d) umiestnenie mimo dosahu ruky, e) obmedzenie napätia, f) obmedzenie ustáleného dotykového prúdu a náboja, g) odstupňovanie potenciálu, e) ďalšie prvky ochranných opatrení (musia vyhovovať základnému pravidlu).

•• PPooddmmiieennkkyy jjeeddiinneejj ppoorruucchhyy Za jedinú poruchu elektrického zariadenia sa považujú také poruchy, ktoré spôsobili, že: - prístupná nie nebezpečná živá časť stane nebezpečnou živou časťou napríklad v prípade zlyhania obmedzenia ustáleného dotykového prúdu a náboja, - prístupná vodivá časť, ktorá nie je pri bežných podmienkach pod napätím, sa stane živou s nebezpečným napätím napríklad v dôsledku zlyhania základnej izolácie, voči neživým častiam, - nebezpečná živá časť sa stane prístupnou, napríklad pri mechanickom poškodení krytu.

• OOcchhrraannaa pprrii ppoorruucchhee ssaa vv ttýýcchhttoo pprrííppaaddoocchh rreeaalliizzuujjee::

a) Ďalšou ochranou nezávislou od základnej ochrany, ktorá spočíva v tom, žekaždý z

dvoch nezávislých prvkov ochranných opatrení sa musí navrhnúť tak, aby pri podmienkach špecifikovaných príslušnou technickou komisiou bola možnosť zlyhania nepravdepodobná. Tieto dva nezávislé prvky ochranných opatrení sa nesmú navzájom ovplyvňovať, aby zlyhanie jedného prvku nemohlo zhoršiť druhý.

b) Zvýšenou ochranou, ktorá poskytuje základnú ochranu a aj ochranu pri poruche,

pričom vlastnosti zvýšenej ochrany musia byť také, aby sa dosiahla rovnaká trvalá účinnosť ochrany ako pri dvoch nezávislých ochranných prvkoch.

• ZZvvýýššeennáá oocchhrraannaa mmôôžžee bbyyťť rreeaalliizzoovvaannáá::

a) dvojitou alebo zosilnenou izoláciou, b) ochrannými oddeleniami medzi obvodmi, c) zdrojom s obmedzeným prúdom,

18


d) ochrannou impedanciou (musí spoľahlivo obmedziť dotykový prúd), e) ďalšími prvkami ochranných opatrení, spĺňajúcimi základné pravidlo ochrany.

Takáto ochrana musí zabezpečiť základnú ochranu ako aj ochranu pri poruche 55..22 TTrriieeddeenniiee zzaarriiaaddeenníí zz hhľľaaddiisskkaa oocchhrraannyy pprreedd nneebbeezzppeeččnnýýmm ddoottyykkoomm 5.2.1 Druhy izolácie elektrických zariadení (z hľadiska ochrany pred úrazom elektrickým prúdom): a) základná izolácia – zabezpečuje základnú ochranu, je tiež nutná na správnu činnosť zariadenia, b) prídavná izolácia – nezávislá izolácia, slúži ako opatrenie na zaistenie bezpečnosti pri

poruche, a) dvojitá izolácia – základná a prídavná izolácia, d) zosilnená izolácia – zlepšená izolácia s vlastnosťami dvojitej izolácie. 5.2.2 Triedenie zariadení

Zariadenie triedy ochrany 0:

Zariadenia so základnou izoláciou na zabezpečenie základnej ochrany bez prostriedkov na ochranu pri poruche. Možno ich u nás používať iba v špeciálnych prípadoch, napríklad pri dovolenej ochrane oddialením (polohou). V budúcnosti sa v rámci medzinárodnej normalizácie s používaním týchto zariadení nepočíta.

Zariadenia triedy ochrany I:

Zariadenie má základnú izoláciu na zabezpečenie základnej ochrany a ochranné pospájanie, ktoré zabezpečuje ochranu pri poruche.

Zariadenia triedy ochrany II:

Má základnú izoláciu ako základnú ochranu a prídavnú izoláciu ako ochranu pri poruche alebo je vybavené zosilnenou izoláciu, ktorá svojimi vlastnosťami zabezpečuje základnú ochranu aj ochranu pri poruche.

Zariadenie triedy ochrany III:

Zariadenie pracujúce s napätím obmedzeným na hodnoty malého napätia (ELV). Je to technické opatrenie zabezpečujúce základnú ochranu bez prostriedkov na ochranu pri poruche. Základné podmienky použitia zariadení jednotlivých tried sú uvedené v tab. 5.1.

19


Základné podmienky použitia zariadení jednotlivých tried Tabuľka 5.1

Trieda ochrany

zariadenia

Označenie zariadenia alebo iné pokyny pre jeho použitie

Podmienky na pripojenie zariadenia do inštalácie

Nevodivé prostredie

Trieda 0

Používať iba v nevodivom prostredí → Možno chrániť aj elektrickým oddelením →

Elektrické oddelenie má byť realizované samostatne pre každé

zariadenie

Trieda I

Zariadenie má mať označenú svorku na realizáciu ochranného pospájania značkou č. 5019 z STN IEC 60417alebo skratkou PE alebo kombináciou zelenožltej farby

Táto ochranná svorka sa pripája na ochranné pospájanie inštalácie

Trieda II

Zariadenie má byť (napríklad na štítku) označené značkou č. 5172 z STN IEC 60417-2

Bezpečnosť pri používaní týchto zariadení nezávisí od iných ochranných opatrení pred

nebezpečným dotykom, použitých v danej elektrickej inštalácii

Trieda III

Zariadenie má byť (napríklad na štítku) označené značkou č. 5180 z STN IEC 60417-2

Zariadenie je určené iba na pripojenie do systémov so SELV

alebo PELV III

55..33 DDrruuhhyy rroozzvvooddnnýýcchh ssiieettíí Pri rozvodných sieťach sa musia určiť nasledujúce charakteristické vlastnosti: a) druhy sietí podľa počtu pracovných vodičov (fáz): 1. Striedavé siete: jednofázové dvojvodičové, jednofázové trojvodičové, dvojfázové trojvodičové, trojfázové trojvodičové, trojfázové štvorvodičové, trojfázové päťvodičové. 2. Jednosmerné siete: dvojvodičové, trojvodičové. 5.3.1 Druhy striedavých sietí podľa spôsobu uzemnenia, siete TN, TT, IT

Pri popise konfigurácie sietí sa používa písmenový kód, v ktorom majú jednotlivé písmená tento význam:

• prvé písmeno: vyjadruje vzťah siete a uzemnenia:

T = priame spojenie jedného bodu siete so zemou, I = oddelenie všetkých živých častí od zeme alebo spojenie jedného bodu siete so

zemou cez impedanciu. • druhé písmeno: vyjadruje vzťah neživých častí v rozvode a uzemnenia:

20


T = priame spojenie neživých častí so zemou, nezávisle na uzemnení akéhokoľvek bodu siete,

N = priame spojenie neživých častí s uzemneným bodom siete (v striedavých sieťach je

zvyčajne uzemneným bodom siete neutrálny bod a ak nie je k dispozícii, krajný vodič),

• ďalšie písmená (ak existujú) – vyjadrujú usporiadanie neutrálnych a ochranných

vodičov: S = funkciu ochranného vodiča zabezpečuje vodič vedený oddelene od neutrálneho

vodiča alebo od uzemneného krajného vodiča, C = funkcie neutrálneho a ochranného vodiča sú zlúčené do jedného vodiča (PEN

vodič).

Vysvetlivky symbolov ku nasledujúcim obrázkom sietí Tabuľka 5.2

Neutrálny vodič (N)

Ochranný vodič (PE)

Kombinovaný ochranný a neutrálny vodič (PEN)

a) Siete TN sú charakteristické tým, že majú jeden bod priamo uzemnený (T). Neživé časti zariadenia sú s týmto bodom spojené (N) prostredníctvom ochranných vodičov.

Podľa usporiadania neutrálnych a ochranných vodičov rozoznávame tri druhy sietí TN:

– sieť TN-S: v celej sieti je oddelene vedený ochranný vodič (obr. 5.1),

el. zariadenie el. zariadenie

PE

L3N

L2 L1

vinutie transformátora

Obr. 5.1 Sieť TN – S

21


– sieť TN-C-S: v časti siete sú zlúčené funkcie neutrálneho a ochranného vodiča (obr. 5.2),

N PE


PEN


L3 L2 L1

Obr. 5.2 Sieť TN – C – S – sieť TN-C: v celej sieti je zlúčená funkcia neutrálneho a ochranného vodiča

(obr. 5.3).


PEN


L3 L2 L1

Obr. 5.3 Sieť TN – C

b) Sieť TT má jeden bod priamo uzemnený. Neživé časti elektrickej inštalácie sú spojené

s uzemňovačmi elektricky nezávisle od uzemňovačov siete. Neutrálny vodič N sa môže, ale nemusí viesť (obr.5.4).

el. zariadenie PE


N L3 L2 L1

Obr. 5.4 Sieť TT

22


c) Sieť IT má všetky živé časti izolované od zeme alebo jeden bod je spojený cez veľkú impedanciu, ktorá zabezpečí, že veľkosť prúdu prechádzajúceho pri prvej poruche nevyžaduje odpojenie napájania (obr.5.5). Neutrálny vodič N sa môže, ale nemusí viesť. Neživé časti elektrickej inštalácie sú spojené so zemou:

– jednotlivo, – skupinovo, – skupinovo pripojené na uzemnenie siete.

el. zariadenie

impedancia PE


N L3 L2 L1

Obr. 5.5 Sieť IT 55..44 NNaappääťťoovvéé ppáássmmaa pprree eelleekkttrriicckkéé iinnššttaalláácciiee bbuuddoovv Terminológia: Terminológia: elektrická inštalácia (budovy) – zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie jedného alebo niekoľkých určených cieľov. elektrické zariadenie – akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, distribúciu alebo využitie: elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče.

Pravidlá pre elektrické inštalácie, najmä opatrenia na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom, závisia od hodnoty použitého (menovitého)napätia. Menovité napätie je napätie, ktorým je inštalácia označená (napr. štítkom).

Je zrejmé, že v praxi však nie je možné brať do úvahy každú jednotlivú používanú

hodnotu napätia a pre ňu stanovovať osobitné podmienky prevádzky elektrického zariadenia. V norme STN 33 0110, ktorá je určená pre elektrické inštalácie so striedavým

menovitým napätím do 1000 V vrátane, s frekvenciou do 60 Hz a pre inštalácie s jednosmerným menovitým napätím do 1500 V vrátane, sú preto definované spoločné požiadavky pre každé použité napäťové pásmo, pričom cieľom týchto odporúčaní je položenie základu jednotného stanovenia vhodných napäťových pásiem.

V predmetnej oblasti elektrických inštalácií možno definovať dve napäťové pásma s osobitnými pravidlami pre každé pásmo.

23


Napäťové pásma pre striedavé napätia Tabuľka 5.3

Uzemnené siete Izolované a neúčinne uzemnené siete*)

Pásmo

Krajný vodič proti zemi Medzi krajnými vodičmi Medzi krajnými vodičmi I U ≤ 50 V U ≤ 50 V U ≤ 50 V II 50 V < U ≤ 600 V 50 V < U ≤ 1000 V 50 V < U ≤ 1000 V

U – menovité napätie inštalácie *) Ak je neutrálny vodič vyvedený, izolácia elektrického zariadenia zapojeného medzi krajným a stredným vodičom sa dimenzuje na zodpovedajúce napätie medzi krajnými vodičmi.

Napäťové pásma pre jednosmerné napätia Tabuľka 5.4

Uzemnené siete Izolované a neúčinne uzemnené siete*)

Pásmo

Krajný vodič proti zemi Medzi krajnými vodičmi Medzi krajnými vodičmi I U ≤120 U ≤120 U ≤120 II 120 < U ≤ 900 120 < U ≤ 1500 120 < U ≤ 1500

U – menovité napätie inštalácie vo voltoch *) Ak je stredný vodič vyvedený, izolácia elektrického zariadenia zapojeného medzi krajným a stredným vodičom sa dimenzuje na zodpovedajúce napätie medzi krajnými vodičmi.

Poznámka: Hodnoty v tabuľke sa vzťahujú na jednosmerné napätia bez zvlnenia.

• Pásmo I zahŕňa: inštalácie, v ktorých ochrana pred úrazom elektrickým prúdom pri stanovených podmienkach je zabezpečené hodnotou napätia, inštalácie, v ktorých je napätie obmedzené z prevádzkových dôvodov (napríklad telekomunikačné, signalizačné, bezpečnostné a riadiace systémy).

• Pásmo II zahŕňa: napätia v domových, obchodných a priemyselných inštaláciách.

Toto pásmo zahŕňa všetky napätia verejných distribučných sietí v rôznych štátoch.

• Tieto napäťové pásma sú v norme definované pre dva druhy sietí: a) uzemnené siete: siete, v ktorých je jeden bod, vo všeobecnosti neutrálny bod, priamo spojený so zemou, bez impedancie, b) izolované alebo neúčinne izolované siete: siete, v ktorých žiadny bod nie je spojený so zemou alebo v ktorých je jeden bod, vo všeobecnosti neutrálny bod, spojený so zemou cez obmedzujúcu impedanciu.

Napäťové pásma pre striedavé napätia sú v tab.5.3, pre jednosmerné napätia v tab.5.4.

24


55.. 55 ÚÚrraazzyy eelleekkttrriicckkýýmm pprrúúddoomm

Vznikajú vo väčšine prípadov:

a) Jednopólovým dotykom živých častí elektrického zariadenia, ktoré majú

nebezpečné napätie voči zemi. Pri jednopólovom dotyku sa telo nachádza medzi živou časťou elektrického zariadenia a zemou, pritom ním preteká poruchový prúd do zeme (obr. 5.6a),

b) Dvojpólovým súčasným dotykom živých častí rôznej polarity. Telo sa nachádza

v prúdovom obvode, premosťuje rozdiely potenciálov a tečie ním prúd aj keď je postihnutý dobre izolovaný od zeme (obr. 5.6b),

c) Dotykom s neživou časťou elektrického predmetu pri poruche izolácie na niektorej

živej časti.

a b c

Obr. 5.6 Jednopólový (a) a dvojpólový (b, c) dotyk

d) Pri práci s elektrickým predmetom pod napätím môže nastať aj dvojpólový dotyk

medzi dvomi časťami s rôznymi potenciálmi (obr. 5.6c),

e) Pri elektrických zariadeniach, pracujúcich s napätiami úrovní vn, vvn a zvn stačí na vznik úrazu elektrickým prúdom iba priblíženie sa ku živým častiam na vzdialenosť menšiu ako je tzv. preskoková vzdialenosť.

25


66 RREEAALLIIZZÁÁCCIIAA OOCCHHRRÁÁNN PPRREEDD ÚÚRRAAZZOOMM EELLEEKKTTRRIICCKKÝÝMM PPRRÚÚDDOOMM VV EELLEEKKTTRRIICCKKÝÝCCHH IINNŠŠTTAALLÁÁCCIIÁÁCCHH

V STN 33 2000-4-41: 2007 Elektrické inštalácie budov , Časť 4: Zaistenie bezpečnosti. Kapitola 41: Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom (HD 60364-4-41:2007, mod. IEC 60364 364-4-41: 2005) sú obsiahnuté základné požiadavky a opatrenia na zaistenie účinnej ochrany pred úrazom elektrickým prúdom v nízkonapäťových inštaláciách. 66..11 VVššeeoobbeeccnnéé ppoožžiiaaddaavvkkyy nnaa rreeaalliizzáácciiuu oocchhrráánn

• Ochranné opatrenie musí obsahovať: - Jedno alebo viacej opatrení na zaistenie základnej ochrany a ďalšieho nezávislého

optrenia na ochranu pri poruche, - zvýšenú ochranu, zaisťujúcej základnú ochranu ako aj ochranu pri poruche.

• Bez ďalšej obmedzujúcej podmienky sú povolené sú tieto ochranné opatrenia: - Samočinné odpojenie napájania, - dvojitá, alebo zosilnená izolácia, - elektrické oddelenie pri napájaní jedného spotrebiča, - malé napätie (SELV a PELV).

• Ochranné opatrenia, ktoré sa smú použiť iba v inštaláciách, ktoré sú prístupné len

znalým alebo poučeným osobám alebo osobám pod ich dozorom sú: - Použitie prekážok, - umiestnenie mimo dosah.

• Ochranné opatrenia, ktoré sa smú použiť, ak je elektrická inštalácia pod dozorom

znalých alebo poučených osôb a teda nemôže v nich dôjsť ku neoprávneným zmenám sú:

- Nevodivé okolie, - neuzemnené miestne pospájanie, - elektrické oddelenie pri napájaní viac jako jedného spotrebiča.

• Ak nie je možné splniť podmienky niektorého ochranného opatrenia, musí sa

použiť také doplnkové opatrenie, aby spoločne dosiahli ochranné opatrenia rovnaký stupeň bezpečnosti.

• Rôzne ochranné opatrenia sa nesmú navzájom ovplyvňovať a zlyhanie jedného

ochranného opatrenia nesmie ovplyvniť iné ochranné opatrenie.

26


66..22 SSaammooččiinnnnéé ooddppoojjeenniiee nnaappáájjaanniiaa

Je to ochranné opatrenie, pri ktorom je: • Základná ochrana zabezpečená základnou izoláciou živých častí, alebo zábranami

alebo krytmi (v súlade s prílohou A tejto normy), • Ochrana pri poruche je zabezpečená ochranným pospájaním a samočinným

odpojením napájania pri poruche 6.2.1 Požiadavky na základnú ochranu (ochranu pred priamym dotykom) 6.2.1.1 Ochrana izolovaním živých častí

• Živé časti musia byť pokryté izoláciou, ktorú možno odstrániť iba jej zničením, • Izolácia zariadení musí vyhovovať príslušnej norme pre elektrické zariadenie, • Základná izolácia musí vydržať menovité napätie daného obvodu jako aj možné

prepätie rozneho pôvodu,

• Druhy izolácií EZ spolu s ich rozdením do tried bezpečnosti sú podrobne popísané v kapitole 5.2.

Nátery, impregnácia, laky a podobné prostriedky sa nepovažujú za dostatočnú izoláciu na ochranu pred nebezpečným dotykom.

6.2.1.2 Ochrana zábranami alebo krytmi Terminológia: Kryt je časť elektrického zariadenia, ktorá zabezpečuje ochranu zariadenia před určitými vonkajšími vplyvmi a zároveň vo všetkých smeroch aj ochranu před priamym dotykom. Zábrana je časť elektrického zariadenia, ktorá zabezpečuje ochranu před priamym dotykom z každého zvyčajného smeru prístupu. • Označovanie krytia elektrických zariadení Na označenie stupňa ochrany elektrického zariadenia krytom sa používa medzinárodný IP (International Protection) kód. Má obvykle tvar: IP X1 X2 (X3) (X4) Skladá sa z dvoch číslic (X1, X2), prídavného (X3) a doplnkového písmena (X4). Ich význam je nasledovný: X1 – Prvá číslica (0 - 6) charakterizuje ochranu pred vniknutím pevných cudzích telies a

ochranu osôb pred dotykom nebezpečných častí, X2 – Druhá číslica (0 - 8) charakterizuje ochranu pred vniknutím vody,

27


X3 – Prídavné písmeno (nepovinné) udáva stupeň ochrany osôb, ak je skutočná ochrana vyššia ako udáva prvá číslica, X4 – Doplnkové písmeno (nepovinné) môže byť udané, ak predmetová norma výrobku

vyžaduje dodatočné skúšky pre takto označené zariadenia. Pozn.:

Ak sa uvedenie prvej alebo druhej číslice nevyžaduje, býva táto číslica nahradená písmenom X. Presný význam jednotlivých číslic a písmen a doplnkových písmen v IP kóde je uvedený v tabuľkách 6.1, 6.2, 6.3 a 6.4.

Stupne ochrany pred vniknutím cudzích telies Tabuľka 6.1 a pred nebezpečným dotykom

Stupeň ochrany pred Číslica za IP Vniknutím cudzích telies Nebezpečným dotykom 0XXX 1XXX 2XXX 3XXX 4XXX 5XXX 6XXX

nechránené s priemerom ≥50 mm s priemerom ≥12 mm s priemerom ≥2,5 mm s priemerom ≥1 mm

čiastočná ochrana pred prachom úplná ochrana pred prachom

nechránené chrbtom ruky

prstom nástrojom1)

drôtom2)

akoukoľvek pomôckou akoukoľvek pomôckou

1) nástroj s priemerom 2,5 mm a väčším nesmie preniknúť k nebezpečným častiam 2) nástroj s priemerom 1 mm a väčším nesmie preniknúť k nebezpečným častiam

Stupne ochrany proti vniknutiu vody so škodlivými účinkami Tabuľka 6.2

Číslica za IP

Stupeň ochrany pred vniknutím vody

X0XX X1XX X2XX X3XX X4XX X5XX X6XX X7XX X8XX

nechránené zvislo kvapkajúcej (kondenzovanej)

zvislo kvapkajúcej (s odchýlkou od kolmice do 15°) kropiacej (dážď)

striekajúcej vystrekujúcej (tryskajúcej) intenzívne vytryskávajúcej

pri dočasnom ponorení (zaplavení) pri trvalom ponorení (podmienky sú stanovené dohodou)

Význam prídavného písmena Tabuľka 6.3

Prídavné písmeno za IP (nepovinné)

Ochrana pred dotykom nebezpečných častí

A B C D

chrbtom ruky prstom

nástrojom drôtom

28


Význam doplnkového písmena Tabuľka 6.4

Doplnkové písmeno za IP

(nepovinné) Doplnková informácia určená pre

H M

S

W

Zariadenie vysokého napätia Pohyb počas skúšky vodou

(pohyblivé časti EZ sú počas skúšky v pohybe) Kľud počas skúšky pod vodou

(pohyblivé časti EZ sú počas skúšky v kľude) Poveternostné podmienky

(EZ je vhodné pre použitie za stanovených poveternostných podmienok)

Identifikácia stupňov ochrany krytom pre potreby praxe Tabuľka 6.5

Stupeň ochrany pred vniknutím vody

Bez

och

rany

Zvi

sle

kvap

kajú

ca

Šikm

o kv

apka

júca

(d

o 15

°)

Šikm

o do

pada

júca

(d

ážď

) St

riek

ajúc

a

Try

skaj

úca

Inte

nzív

ne

trys

kajú

ca

Doč

asné

po

nore

nie

Trv

alé

pono

reni

e

Druhá číslica v značke krytu Stup

eň o

chra

ny p

red

nebe

zpeč

ným

dot

ykom

Stup

eň o

chra

ny p

red

vnik

nutím

cud

zích

telie

s

Prvá

čís

lica

v zn

ačke

kry

tia

X0 X1 X2 X3 X4 X5 X6 X7 X8

bez ochrany

bez

ochrany

0X

IP00

chrbtom

ruky

väčších

ako 50 mm

1X

IP10

IP11

IP 12

prstom

väčších ako 12,5 mm

2X

IP20

IP21

IP22

IP23

nástro-jom

väčších ako 12,5 mm

3X

IP30

IP31

IP32

IP33

IP34

drôtom

väčších

ako 1 mm

4X

IP40

IP41

IP42

IP43

IP44

drôtom

pred

prachom

5X

IP50

IP54

IP55

IP56

drôtom

Pracho-

tesne

6X

IP60

IP65

IP66

IP67

IP68

29


• Požiadavky na ochranu

Živé časti musia byť vnútri krytov alebo za zábranami, ktoré majú stupeň ochrany aspoň IP2X alebo IPXXB okrem prípadov, ako sú objímky niektorých žiaroviek alebo poistiek (napr. naše klasické), kde sa pri výmene vytvárajú väčšie otvory potrebné na riadnu funkciu zariadení podľa príslušných požiadaviek.

V takých prípadoch sa musia vykonať vhodné opatrenia proti náhodnému dotyku so živými časťami a ak to nie je možné, musí sa zaistiť, aby si osoby boli vedomé toho, že otvorom sa môžu dotknúť živých častí a že sa ich nemajú úmyselne dotýkať.

Ľahko prístupné vodorovné povrchy zábran a krytov musia poskytovať stupeň ochrany aspoň IP4X alebo IPXXD.

Zábrany a kryty sa musia na svojom mieste pevne zaistiť, musia mať dostatočnú stabilitu a trvanlivosť pričom sa berú do úvahy príslušné vonkajšie vplyvy.

Tam, kde je nevyhnutné odstrániť zábrany alebo otvoriť kryty, musí sa to dať urobiť iba:

– použitím kľúča alebo nástroja, alebo, – po odpojení napájania živých častí (samočinnom). Napájanie môže byť obnovené iba

po opätovnom umiestnení zábran alebo uzavretí krytov, alebo – kde medziľahlá zábrana (vnútorná priehradka) zaisťujúca požadovaný stupeň ochrany

IP2X alebo IPXXB zabraňuje dotyku živých častí a možno ju odstrániť iba pomocou kľúča alebo nástroja.

6.2.1.3 Ochrana prekážkami Terminológia: Prekážka je predmet, ktorý nie je súčasťou elektrického zariadenia, ktorý zabezpečuje ochranu před priamym dotykom z každého zvyčajného smeru prístupu. • Prekážky musia zabrániť: – Neúmyselnému priblíženiu sa osoby k živým častiam, a – neúmyselnému dotyku živých častí pri obsluhe zariadení v normálnej prevádzke,

– prekážky je síce možné odstrániť bez použitia kľúča alebo nástroja, ale musia sa zaistiť tak, aby sa zabránilo ich neúmyselnému odstráneniu.

30

Kopča, M. – Packa, J.: VYBRANÉ PREDPISY PRE ČINNOSŤ NA EZ

6.2.1.4 Ochrana umiestnením mimo dosahu Ochrana umiestnením mimo dosahu je zameraná na zabránenie neúmyselnému dotyku so živými časťami.

Obr.6.1 Zóna dosahu ruky • Požiadavky na ochranu umiestnením mimo dosah – Súčasne prístupné časti, ktoré majú rozdielne potenciály, nesmú byť v dosahu ruky.

Dosah ruky sa vzťahuje na priamy dotyk holými rukami bez pomoci (nástroja alebo rebríka). Dve časti sa považujú za súčasne prístupné, ak ich vzájomná vzdialenosť neprekračuje 2,5 m.

– Ak je bežne prístupné miesto obmedzené vodorovne nejakou prekážkou (zábradlím,

drôteným pletivom), ktorá poskytuje stupeň ochrany nižší ako IP2X alebo IPXXB, dosah ruky sa počíta od tejto prekážky.

– V smere nahor je dosah ruky 2,5 m od plochy S, v smere vodorovnom 1,25 m a po

stanovišťom 0,75 m (obr.6.1), pričom sa neberú do úvahy žiadne medziľahlé prekážky poskytujúce stupeň ochrany nižší ako IP2X alebo IPXXB.

– Na miestach, kde sa manipuluje s objemnými alebo dlhými vodivými predmetmi musia sa

príslušné vzdialenosti, požadované v predošlom, zväčšiť s ohľadom na rozmery týchto predmetov.

6.2.2 Požiadavky na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) 6.2.1.2 Ochranné uzemnenie – Neživé vodivé časti sa musia pripojiť na ochranný vodič, musia sa pritom splniť

podmienky, stanovené pre každý druh uzemnenia siete.

31


– Neživé časti súčasne prístupné dotyku sa musia pripojiť na tú istú uzemňovaciu sústavu. 6.2.2.2 Ochranné pospájanie a) V každej budove musí byť realizované hlavné pospájanie (obr.5.6). Musia sa pritom

navzájom spojiť: – Hlavný ochranný vodič, – hlavný uzemňovací vodič, – hlavná uzemňovacia svorka, – cudzie vodivé časti (nie sú súčasťou elektrického rozvodu): – rozvodné potrubia vody a plynu, – kovové konštrukčné časti budovy, – ústredné kúrenie, klimatizácia, – oceľová výstuž konštrukčných betónových prvkov, ak je to prakticky vykonateľné.

prívod elektrickej energie

ústredné

kovové konštrukčné časti budovy

hlavný uzemňovací vodič

vodovo

plynovo

kovový plášť telekomunikačného kábla

zvod bleskozvo

hlavná uzemňovacia

PE

L1 L2

L3

Obr.6.6 Hlavné ochranné pospájanie

b) Vodivé časti prichádzajúce do budovy zvonka sa musia pospájať čo najbližšie pri ich

vstupe do budovy. Vodiče musia vyhovovať požiadavkám STN 33 2000-5-54. c) Hlavné pospájanie sa musí urobiť na všetkých kovových plášťoch telekomunikačných

káblov. Pritom je nutný súhlas majiteľov týchto káblov. V prípade nesúhlasu je prevádzkovateľ alebo majiteľ týchto káblov zodpovedný za nebezpečenstvo, vyplývajúce z nepripojenia týchto káblov k hlavnému pospájaniu.

32


6.2.2.3 Samočinné odpojenie pri poruche

• Všeobecné požiadavky na ochranu odpojením pre každú sieť (v norme „systém“) sú:

1. Pri poruche so zanedbateľnou impedanciou (napr.pri tzv. skrate) medzi krajným vodičom a neživou časťou (kostrou EZ) alebo ochranným vodičom (PE) musí ochranný prístroj odpojiť napájanie zariadenia v stanovenom čase.

2. Pri koncových obvodoch s prúdom nepresahujúcim 32 A je maximálny dovolený čas do

odpojenia poruchového obvodu uvedený v tab. 6.6. Maximálne časy odpojenia pre siete (systémy) TN a TT obr. 6.6.

50 V <U0 ≤ 120 V

120 V <U0 ≤ 230 V

230 V <U0 ≤ 400 V

U0 > 400 V

SIEŤ

AC DC AC DC AC DC AC DC TN 0,8 s Pozn. 0,4 s 5 s 0,2 s 0,4 s 0,1 s 0,1 s TT 0,3 s Pozn. 0,2 s 0,4 s 0,0,7 s 0,2 s 0,04 s 0,1 s

U0 je menovité napätie (AC aj DC) krajného vodiča proti zemi

Pozn.: Odpojenie sa môže požadovať aj z iných dôvodov ako je ochrana pred zásahom elektrickým prúdom 3. V sieťach TN je dovolený čas odpojenia nepresahujúci 5 s v napájacích obvodoch

rozvádzačov. 4. V sieťach TT je dovolený čas odpojenia nepresahujúci 1 s v napájacích obvodoch

rozvádzačov. 5. Ak sa samočinné odpojenie nedá dosiahnuť v stanovenom čase podľa požiadaviek

z bodov 2. až 4., musí sa zabezpečiť doplnkové ochranné pospájanie. Možno ho urobiť buď pre celú inštaláciu alebo iba na jej časti.

6.2.2.4 Doplnková ochrana prúdovým chráničom V striedavých systémoch sa musí zabezpečiť doplnková ochrana prúdovým chráničom pre:

1. Zásuvky s menovitým prúdom nepresahujúcim 20 A, ktoré sú určené na používanie laikami a na všeobecné použitie.

2. Vo vonkajších priestoroch používané mobilné zariadenia s menovitým prúdom

nepresahujúcim 32 A.

33


Použitie prúdového chránič s menovitým vypínacím rozdielovým prúdom nepresahujúcim 30 mA sa považuje za doplnkovú ochranu pred úrazom elektrickým prúdom v normálnej prevádzke v prípade neopatrnosti používateľov elektrického zariadenia (obr. 6.2a) alebo v prípade zlyhania ostatných ochranných opatrení (obr.6.2b).

Obr. 6.2 Doplnková ochrana prúdovým chráničom

a) v prípade priameho dotyku so živou časťou b) v prípade prerušenie ochranného vodiča pri ochrane odpojením v spotrebiči tr. ochrany I

• Princíp činnosti prúdového chrániča

Prúdový chránič (obr. 6.3) sa skladá zo súčtového prúdového transformátora (ST),

citlivého diferenciálneho relé a spínacieho mechanizmu. Pracovné vodiče L1, L2, L3 a N prechádzajú cez prúdový chránič ku spotrebiču. V prípade úniku prúdu z pracovného vodiča do zeme za chráničom napríklad v dôsledku dotyku osoby alebo porušenia izolačného stavu medzi kostrou a krajnými vodičmi vznikne rozdiel medzi porovnávanými prúdmi tečúcimi v rozdielovom transformátore. Tento rozdiel spôsobí v sekundárnom vinutí súčtového transformátora vznik napätia a diferenciálne relé uvedeie do činnosti spínací mechanizmus, ktorý zaistí veľmi rýchle odpojenie poruchového miesta od siete.

• Istenie prúdového chrániča

Prúdový chránič vypne chránený obvod ak v ňom dôjde ku prekročeniu jeho menovitej hodnoty rozdielového prúdu. Ak však nastane v pracovných vodičoch stav preťaženia (napríklad v dôsledku medzifázového skratu), prúdový chránič nevyhodnotí takýto stav ako chybu. Nechráni teda pred nadprúdmi. Preto ochrana obvodov musí byť zaistená predradením tavnej poistky alebo ističa v súlade s príslušnými predpismi o dimenzovaní a istení vodičov. Veľkosťou predradeného istenia je teda daná (podmienená) aj skratová odolnosť prúdového chrániča v danom obvode.

To neplatí pre prúdové chrániče so vstavaným ističom.

34


prúdový chránič

porucha

súčtový transformátor

IF

testovacie tlačítko

I∆n = IF + IZ

IZ

R


diferenciálne relé

spínací mechanizmus

PE

L3 N

L2 L1

el. zariadenie Obr.6.3 Princíp činnosti prúdového chrániča

R – predradný odpor testovacieho tlačidla, I∆ - rozdielový (reziduálny) prúd, IF – prúd pri poruche, IS - zvodový prúd (µA, resp. jednotky mA –zanedbávame)

Obr. 6.4 Správne zapojenie prúdového chrániča v sieti TN-C-S

• Podmienky ochrany prúdovými chráničmi

a) Chránené časti EZ musia byť spojené s ochranným vodičom PE, resp. uzemnené

35


uzemňovačom s vhodným odporom uzemnenia, b) ochranné vodiče musia byť dimenzované podľa požiadaviek STN 33 2000-5-54, c) chráničom musia prechádzať všetky pracovné vodiče, d) chránič musí vypínať všetky krajné vodiče chráneného obvodu, e) chráničom nesmie prechádzať ochranný vodič (PE, PEN), f) pred uvedením do prevádzky sa musí chránič vyskúšať (obvykle jedenkrát za mesiac).

• Možnosť použitia prúdových chráničov v starších sieťach TN-C

Modifikáciou zapojenia prúdových chráničov podľa obr. 6.5 možno použiť túto

ochranu aj v starších TN-C sieťach. V tomto prípade je prechod na sieť TN-C—S realizovaný až tesne pred chráničom.

Obr. 6.5 Použitie prúdového chrániča v už používaných starších sieťach TN-C

• Rozdelenie prúdových chráničov:

Podľa počtu pólov máme chrániče:

- 2-pólové pre jednofázové spotrebiče (L, N), - 4-pólové pre trojfázové spotrebiče (L1, L2, L3 a N).

Podľa citlivosti (rozdielového prúdu):

- S menovitým rozdielovým prúdom I∆ = 0,01, 0,03, 0,100, 0,300 alebo 0,500 mA,

Podľa rôznych druhov prúdu v pracovných vodičoch:

- Pre striedavý rozdielový prúd (označenie AC), - na striedavý a zároveň na pulzujúci jednosmerný prúd, ktorý nesmie prekročiť

6 µA v každej perióde (označenie A), - na striedavý a pulzujúci jednosmerný prúd a na jednosmerné vybavovacie

36


prúdy vzniknuté při usmerňovaní (označenie B).

Podľa spôsobu a času vypnutia:

- Bez oneskorenia, ktorý vypína ihneď pri vzniku rozdielového vypínacieho prúdu,

- So zásobníkom energie, ktorý zaistí oneskorenie vypnutia chrániča pri prechode krátkeho prúdového impulzu (napr. po údere blesku v blízkosti chránenej siete). Tieto sa delia podľa trvania oneskorenia na typ G s oneskorením min. 10 ms a typ S s oneskorením min. 40 ms.

6.2.3 Ochrana samočinným odpojením napájania v sieťach TN Pri poruche medzi živou časťou a neživou časťou alebo ochranným vodičom v obvode alebo zariadení, predpokladané dotykové napätie Ud vyššie ako dohodnuté medzné dotykové napätie UL nesmie trvať tak dlho, aby vyvolalo nebezpečný fyziologický účinok u osoby, ktorá sa dotýka súčasne prístupných častí. • Hodnoty UL:

- Striedavé napätie (efektívna hodnota): 50 V, - jednosmerné napätie (nezvlnené): 120 V.

Podstata ochrany samočinným odpojením napájania v sieti TN-C-S je znázornená na obr. 6.6.

Obr.6.6 Podstata ochrany samočinným odpojením napájania v sieti TN-C-S Pri poruche zariadenia, pri ktorej by na chránenej neživej časti zariadenia mohlo byť predpokladané medzné dotykové napätie UL dlhší čas ako je dovolené, musí byť napájanie odpojené najbližším predradným ochranným prvkom (istič, poistka, prúdový chránič). • Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri ochrane odpojením v sieti TN: 1. Všetky neživé časti inštalácie sa musia spojiť s uzemneným bodom siete prostredníctvom

37


ochranných vodičov uzemnených v mieste zdroja (generátora, transformátora) alebo v jeho blízkosti.

2. Uzemňovacím bodom siete je spravidla neutrálny bod. Ak nie je k dispozícii, treba

uzemniť krajný vodič, ktorý sa nesmie použiť ako vodič PEN. 3. Ak existujú iné, vyhovujúce uzemnenia, odporúča sa, aby sa k nim pripojili ochranné

vodiče kdekoľvek je to možné. 4. V rozsiahlych objektoch, ako sú výškové budovy nie je možné urobiť prídavné uzemnenie

z praktických dôvodov. V tomto prípade má podobnú funkciu pospájanie medzi ochrannými vodičmi.

5. Odporúča sa, aby sa ochranné vodiče uzemnili pri vstupe do budovy alebo iných objektov. 6. V pevných elektrických rozvodoch môže funkciu ochranného aj neutrálneho vodiča

zastávať jediný vodič (PEN) ak má parametre podľa STN 33 2000-5-54. 7. Charakteristiky ochranných prístrojov a impedancie obvodov musia byť také, aby pri

poruche so zanedbateľnou impedanciou medzi krajným a ochranným vodičom alebo neživou časťou došlo k samočinnému odpojeniu napájania v predpísanom čase.

Pritom musí byť splnená podmienka

Zs . Ia ≤ Uo (6.1) kde Zs je impedancia poruchovej slučky, Uo je menovité striedavé napätie proti zemi (efektívna hodnota), Ia je prúd zabezpečujúci samočinné odpojenie ochranným prístrojom v čase podľa tab. 6.6. 8. Ak sa použije prúdový chránič za Ia sa dosadí rozdielový vypínací prúd (IdN alebo tiež

označovaný ako IN )

Menovité napätia a maximálne časy Tabuľka 6.6 odpojenia pre siete TN

U0

*) (V)

Čas odpojenia to [s] 230 400

> 400

0,4 0,2 0,1

9. Pre najdlhšie časy odpojenia to, stanovené v tab. 6.6 sa predpokladá, že sú dostatočné aj pre

koncové obvody, ktoré napájajú zariadenia triedy ochrany I priamo (bez zásuvky), alebo cez zásuvku a sú držané v ruke alebo sú prenosné.

Čas odpojenia, t ≤ 5 s je dovolený pre distribučné obvody budov (obvody napájanie rozvádzača).

38


10. Čas odpojenia dlhší, ako vyžaduje tabuľka 6.6, ktorý nie je väčší ako 5 s sa dovoľuje pre koncový obvod napájajúci iba stacionárne zariadenia za predpokladu, že iné koncové obvody, ktoré vyžadujú časy odpojenia podľa tabuľky, sú pripojené na ten istý rozvádzač alebo na ten istý distribučný obvod napájajúci tento koncový obvod a je splnená jedna z nasledovných podmienok:

a) impedancia ZPE ochranného vodiča medzi rozvádzačom a miestom, v ktorom je ochranný vodič spojený s hlavným pospájaním neprekročí hodnotu podľa vzťahu:

ZPE < (50 V / Uo ) . Zs [Ω] (6.2)

alebo

b) pri distribučnom rozvádzači existuje pospájanie, ktoré zahŕňa rovnaké druhy cudzích vodivých častí ako hlavné pospájanie a je v súlade s požiadavkami na hlavné pospájanie.

11. Ak tieto podmienky (body 9 a 10) nie je možné splniť použitím nadprúdových istiacich prístrojov, musí sa urobiť doplnkové pospájanie. Inak sa odpojenie napájania musí zaistiť pomocou prúdového chrániča.

• Výber ochranného prístroja pri ochrane samočinným odpojením napájania v sieti

TN

V sieťach TN sa používajú: - nadprúdové istiace prístroje (poistky, ističe), - prúdové chrániče

Pre zaistenie správnej činnosti ochranného prístroja je nutné splniť (v danej sieti) nasledovné podmienky. Postup pri kontrole správnosti výberu ochranného prístroja je nasledovný:

1. Meraním, alebo výpočtom sa určí impedancia ZS poruchovej (vypínacej) slučky uvažovaného obvodu.

2. Z nej sa vypočíta maximálna možná hodnota prúdu Ia pre dané menovité napätie

siete (U0 = 230 V) ako:

Ia = SZ

U 0 = SZ

230 (6.3)

39


Obr. 6.8 Vypínacie charakteristiky tavnej poistky a ističa, (príklad kontroly správneho výberu ochranného prvku)

3. V prípade ochrany poistkou alebo ističom je nutné mať k dispozícii vypínaciu charakteristikau použitého prvku (obr. 6.8).

3. Z nej sa pre čas odpojenia, požadovaný pre menovité napätie siete (tab. 6.6) odčíta

zodpovedajúci prúd I´. V prípade, ak platí I´ ≤ Ia, daná poistka alebo istič zaistí samočinné odpojenie chráneného obvodu v požadovanom čase. Ak by nebola daná podmienka splnená,treba použiť iný vyhovujúci ochranný prístroj s menším menovitým prúdom alebo s inou vypínacou charakteristikou.

4. Rovnaký postup sa použije aj pri hodnotení správnosti výberu prúdového

chrániča, pričom sa vychádza zo splnenia podmienky I∆n ≤ Ia . Túto podmienku je pri prúdovom chrániči možné splniť bez väčších problémov prakticky vždy. Aj v tom je prednosť použitia ochrany prúdovým chráničom.

6.2.4 Ochrana odpojením napájania v sieťach TT

Princíp ochrany samočinným odpojením v sieti TT je na obr.6.9.

Obr. 6.9 Princíp ochrany samočinným odpojením v sieti TT

• Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri ochrane samočinným odpojením v sieti

TT: 1. Neutrálny bod (ak neexistuje, tak krajný vodič) sa musí uzemniť čo najbližšie pri zdroji. 2. Všetky neživé časti spoločne chránené tým istým ochranným prvkom sa musia pripojiť

spolu s ochranným vodičom na spoločný uzemňovač, pričom sa musí splniť podmienka:

RA . IA ≤ 50 V [Ω, A; V] (6.4) Kde: RA je súčet odporu uzemnenia uzemňovača a odporu ochranného vodiča neživých častí

v Ω (napríklad RE + RPE na obr.6.9),

40


IA je prúd spôsobujúci samočinné spustenie ochranného prístroja. Pri prúdovom chrániči je to rozdielový prúd IdN .

3. Ak nemožno splniť podmienku RA . IA ≤ 50 V, treba urobiť doplnkové pospájanie. 4. V sieťach TT sa používajú tieto ochranné prvky: - prúdové chrániče, - nadprúdové istiace prístroje (poistky, ističe) 6.2.5 Ochrana odpojením napájania v sieťach IT Princíp ochrany pred nebezpečným dotykom samočinným odpojením v sieti IT je na obr. 6.10.

6.10 Princíp ochrany samočinným odpojením napájania v sieti IT

• Podmienky, ktoré musia byť splnené pri ochrane odpojením v sieti IT 1. Neživé časti sa v sieti IT musia uzemniť jednotlivo, po skupinách alebo spoločne, pričom

musí byť splnená podmienka: RA . Id ≤ 50 V (6.5)

kde RA [Ω] je súčet odporu uzemnenia uzemňovača a ochranného vodiča neživých častí ,

Id je poruchový prúd pri prvej poruche [A] so zanedbateľnou impedanciou medzi krajným vodičom a neživou časťou.

2. Musí sa zabezpečiť prístroj, monitorujúci stav izolácie, ktorý indikuje výskyt prvej

poruchy medzi živou časťou a neživými časťami alebo zemou. Prístroj musí poruchu akusticky, alebo opticky signalizovať.

3. Odporúča sa, aby sa prvá porucha odstránila v čo najkratšom čase (Tab. 6.7).

41


Menovité napätia a maximálne časy odpojenia Tabuľka 6.7. pre siete IT (druhá porucha)

Čas odpojenia (s)

Menovité napätie inštalácie

U0 / U (V) Neutrálny vodič nie je vyvedený

Neutrálny vodič je vyvedený

230 / 400 400 / 690 580 / 1000

0,4 0,2 0,1

0,8 0,4 0,2

4. Ak nie je možné splniť podmienky uvedené v bode 1 použitím nadprúdových ochranných

prístrojov (ističe, poistky), musí sa použiť doplnkové pospájanie. Alternatívne možno použiť prúdový chránič, ktorý musí chrániť každý spotrebič.

5. V sieťach IT možno použiť tieto monitorovacie a ochranné prístroje: – prístroje monitorujúce stav izolácie, – nadprúdové ochranné prístroje, – prúdové chrániče. 66..33.. OOcchhrraannaa ppoouužžiittíímm zzaarriiaaddeenníí ttrriieeddyy oocchhrraannyy IIII aalleebboo rroovvnnoocceennnnoouu

((zzoossiillnneennoouu)) iizzoolláácciioouu Cieľom tohoto druhu ochrany je zabrániť výskytu nebezpečného dotykového napätia na prístupných častiach elektrických zariadení pri poruche základnej izolácie. 6.3.1 Všeobecné požiadavky Dvojitá alebo zosilnená izolácia je ochranné opatrenie, pri ktorom:

• Základná ochrana je zabezpečená základnou izoláciou a ochrana pri poruche je zaistená zosilnenou izoláciou medzi živými časťami a prístupnými časťami, alebo

• Základná ochrana a ochrana pri poruche je zaistená zosilnenou izoláciou medzi

živými časťami a prístupnými časťami 6.3.2 Elektrické zariadenia

Táto ochrana sa zaisťuje typovo odskúšanými elektrickými zariadeniami, označenými podľa príslušných noriem, ktoré:

a) majú dvojitú alebo zosilnenú izoláciu (zariadenia triedy ochrany II),

42


b) sú celky vyrábané priemyselne, izolačne úplne kryté. Tieto zariadenia sa označujú značkou podľa IEC 60417 č. 5172 „Zariadenie triedy ochrany II“: .

c) sú vybavené prídavnou izoláciou urobenou v priebehu montáže elektrického zariadenia,

ktoré má len základnú izoláciu, tak aby sa zaistila bezpečnosť, rovnocenná bezpečnosť rovnocenná bezpečnosti podľa bodu a),

d) sú vybavené zosilnenou izoláciou neizolovaných živých častí urobenou počas montáže,

ktorá musí poskytovať rovnakú bezpečnosť ako v prípade a). Tento druh izolácie možno pripustiť iba tam, kde druh konštrukcie neumožňuje urobiť dvojitú izoláciu.

Na zariadeniach uvedených pod bodom a) a b) sa na povrchu a vo vnútri krytu umiestni značka č. 5172 „Zariadenie triedy ochrany II“ . 6.3.3 Kryty

• Všetky vodivé časti elektrického zariadenia pripraveného na prevádzku, ktoré sú oddelené od živých častí len základnou izoláciou, musia sa uzavrieť do izolačného krytu, ktorý poskytuje stupeň ochrany krytom aspoň IPXXB alebo IP2X.

• Cez izolačný kryt sa nesmú viesť vodivé časti, ktoré by mohli prenášať potenciál.

• Izolačný kryt nesmie obsahovať skrutky alebo iné upevňovacie prostriedky

z izolačného materiálu, ktorých odstránenie je nutné počas montáže alebo údržby, alebo nahradenie ktorých kovovými skrutkami alebo inými upevňovacími prostriedkami by mohlo nepriaznivo ovplyvniť izoláciu krytu.

• Ak sa veká alebo dvere izolačného krytu dajú otvoriť bez použitia nástroja alebo

kľúča, všetky vodivé časti, ktoré sú po otvorení veka alebo dverí prístupné, musia byť za izolačnou zábranou schopnou zabrániť neúmyselnému dotyku týchto častí osobami. Táto izolačná zábrana sa smie dať odstrániť ibe s pomocou nástroja alebo kľúča.

• Vodivé časti vo vnútri izolačného krytu nesmú byť spojené s ochranným vodičom.

• Kryt nesmie nepriaznivo ovplyvniť prevádzku takto chráneného zariadenia.

66..44 OOcchhrraannaa eelleekkttrriicckkýýmm ooddddeelleenníímm Účelom elektrického oddelenia obvodu je zabrániť úrazu elektrickým prúdom, ktorý môže vzniknúť pri dotyku s neživými časťami, ak sú pod napätím pri poruche základnej izolácie obvodu. 6.4.1 Všeobecne

Elektrické oddelenie je ochranné opatrenie, pri ktorom: • Základná ochrana je zaistená základnou izoláciou živých častí, alebo zábranami

43


alebo krytmi v súlade s požiadavkami na tieto spôsoby ochrany, • Ochrana pri poruche je zaistená jednoduchým oddelením obvodov od ostatných

obvodov a od zeme.

• Toto ochranné opatrenie sa, až na normou špecifikované výnimky, musí obmedziť na napájanie jedného spotrebiča z neuzemneného zdroja s jednoduchým uzemnením.

6.4.2 Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri tomto spôsobe ochrany: a) Obvod sa musí napájať cez oddeľovací zdroj, ktorým môže byť: – oddeľovací ochranný transformátor,

– iný ekvivalentný zdroj prúdu (motorgenerátor s oddelenými vinutiami). b) Napätie elektricky oddeleného obvodu nesmie byť vyššie ako 500 V. c) Živé časti oddeleného obvodu sa nesmú v žiadnom bode spojiť s iným obvodom alebo so

zemou. Elektrické oddelenie je nutné najmä medzi živými časťami elektrického zariadenia ako sú napríklad relé, stýkače, pomocné spínače a každou časťou cudzieho obvodu.

d) Ohybné káble a šnúry musia byť viditeľné po celej svojej dĺžke, v ktorej existuje

nebezpečenstvo mechanického poškodenia a musia byť predpísaného typu (pripravujú sa špecifikácie ku tomuto odstavcu).

e) Tam, kde sa napája iba jedno zariadenia, nesmú sa neživé časti oddeleného obvodu spojiť

ani s ochranným vodičom ani s neživými časťami ostatných obvodov. f) Neživé časti oddeleného obvodu sa musia navzájom spojiť izolovanými vodičmi

neuzemneného pospájania. g) Všetky zásuvky musia mať ochranný kontakt, ktorý sa spojí so sústavou neuzemneného

pospájania. Všetky ohybné káble, okrem tých, ktoré napájajú zariadenia triedy ochrany II musia obsahovať ochranný vodič, ktorý sa použije ako vodič pospájania.

h) V prípade výskytu dvoch porúch, ktoré postihnú dve neživé časti, ktoré sú spojené

s vodičmi rôznej polarity, ochranný prístroj musí zaistiť odpojenie napájania v čase, určenom príslušnou tabuľkou.

66..55 OOcchhrraannaa oobbvvooddmmii mmaallééhhoo nnaappäättiiaa SSEELLVV aa PPEELLVV 6.5.1 Všeobecne Ochrana malým napätím SELV a PELV je ochranné opatrenie, ktoré spočíva v použití jedného z dvoch odlišných systémov malého napätia.

Pri tejto ochrane sa požaduje:

44


• Obmedzenie napätia v systéme SELV alebo PELV po hornú hranicu I. napäťového

pásma (50 V AC, 120 V DC), • Ochranné oddelenie systému SELV alebo PELV od všetkých iných obvodov, ktoré

nie sú obvodmi SELV alebo PELV a aspoň základná izolácia navzájom medzi nimi a inými systémami SELV a PELV,

• Pri systémoch SELV aspoň základná izolácia medzi nimi a zemou.

• Použitie SELV a PELV sa považuje za ochranné opatrenie vo všetkých

situáciách. 6.5.2 Požiadavky na základnú ochranu (pred priamym dotykom) a ochranu pri

poruche (pred nepriamym dotykom)

• Menovité napätie nesmie presiahnuť hornú hranicu I. napäťového pásma, • Napájacím zdrojom má byť buď bezpečnostný ochranný (oddeľovací)

transformátor alebo iný, z hľadiska bezpečnostného, ekvivalentný zdroj (napr. elektrochemický zdroj alebo motorgenrátor)

• Vidlice a zásuvky obvodov SELV a PELV:

- musia byť nezameniteľné s vidlicami a zásuvkami na iné napätie, to platí aj o zámene medzi obvodmi SELV a PELV,

- zásuvky a vidlice pre obvody SELV nesmú mať kontakty pre ochranný vodič, 6.5.3 Požiadavky na obvody SELV a PELV

• Neživé časti obvodov SELV nesmú byť spojené so zemou alebo so živými časťami alebo s ochrannými vodičmi iných obvodov,

. • Ak menovité napätie obvodov SELV je menšie ako 25 V AC alebo 60 V DC,

základná ochrana (ochrana pred dotykom živých častí) v normálnych, suchých podmienkach nie je nutná,

• Ak menovité napätie obvodov PELV je menšie ako 25 V AC alebo 60 V DC, a

neživé časti a/alebo živé časti sú spojené prostredníctvom ochranného vodiča s hlavnou uzemňovacou svorkou, základná ochrana (ochrana pred dotykom živých častí) v normálnych, suchých podmienkach nie je nutná,

• Ak menovité napätie presahuje striedavé napätie 25 V alebo jednosmerné 60 V,

alebo v prípade, že vplyvom prostredie alebo iných okolností je zvýšené nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom, ochrana živých častí sa musí zaistiť zábranami alebo krytmi, zaisťujúcimi ochranu aspoň stupňa IP2X alebo IPXXB alebo izoláciou, zaisťujúcou odolnosť napätiu 500V po dobu minimálne 1 minúty.

45


• Vo všetkých ostatných prípadoch sa základná ochrana nepožaduje, ak menovité

napätie systému SELV alebo PELV nepresahuje striedavé napätie 12 V alebo jednosmerné napätie 30 V.

66..66 OOcchhrraannnnéé ooppaattrreenniiaa nnaa vvýýlluuččnnéé ppoouužžiittiiee vv iinnššttaalláácciiii,, kkttoorreejj

pprreevvááddzzkkuu aalleebboo ddoozzoorr zzaaiissťťuujjúú zznnaalléé aalleebboo ppoouuččeennéé oossoobbyy ((ppooddľľaa kkvvaalliiffiikkáácciiee oossôôbb vv SSTTNN 3344 33110000))

6.6.1 Ochrana nevodivým okolím

Toto ochranné opatrenie má zabrániť súčasnému dotyku častí, ktoré môžu mať v dôsledku porušenia základnej izolácie živých častí rôzny potenciál. (Pri splnení podmienok, uvedených v ďalšom texte je tiež napríklad možno použiť zariadenia triedy ochrany O).

6.6.1.1 Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri tomto spôsobe ochrany

• Všetky predmetné elektrické zariadenia musia spĺnať niektoré z opatrení na základnú ochranu,

• Usporiadanie neživých častí musí za bežných (?) podmienok znemožňovať

súčasný dotyk:

– dvoch neživých častí, – neživej časti a cudzej vodivej časti, ak tieto časti v prípade poruchy základnej

izolácie živých častí môžu mať rôzny potenciál.

• V priestore s nevodivým okolím nesmie byť žiadny ochranný vodič.

• Ak má priestor izolačnú podlahu a steny a má jedno alebo viacero z týchto usporiadaní:

– vzdialenosť medzi dvoma vodivými časťami minimálne 2,5 m. Mimo hranicu dosahu

ruky možno túto vzdialenosť znížiť na 1,25 m,

– vloženie účinných prekážok medzi neživé časti a cudzie vodivé časti. Sú dostatočne účinné, ak zväčšujú vzdialenosti na hodnoty uvedené p predchádzajúcom odstavci. Nesmú byť spojené so zemou alebo s neživými časťami, ak je to možné, majú byť z izolantu,

– izolácia, prípadne izolované usporiadanie cudzích vodivých častí. Izolácia musí byť

dostatočne mechanicky pevná a má vydržať skúšobné napätia 2000 V. Unikajúci prúd nemá byť pri normálnej prevádzke vyšší ako 1 mA.

• Odpor izolujúcich podláh a stien nesmie byť menší ako:

46


– 50 kΩ, ak menovité napätie inštalácie neprekročí 500 V,

– 100 kΩ , ak menovité napätie inštalácie prekračuje 500 V.

Ak sú tieto hodnoty menšie, považujú sa podlahy za cudzie vodivé časti.

• Úpravy, vykonané na dosiahnutie uvedených parametrov musia byť trvalé a musia zabezpečovať ochranu aj pri použití mobilných alebo prenosných zariadení.

• Musia sa urobiť účinné opatrenia, aby sa do uvažovaného priestoru nemohol

preniesť zvonku potenciál prostredníctvom cudzích vodivých častí. 6.6.2 Ochrana neuzemneným miestnym pospájaním Účelom neuzemneného miestneho pospájania je zabrániť výskytu nebezpečného dotykového napätia. 6.6.2.1 Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri tomto spôsobe ochrany

• Všetky predmetné elektrické zariadenia musia spĺnať niektoré z opatrení na základnú ochranu,

• Vodiče pospájania musia spojiť všetky neživé časti a cudzie vodivé časti, ktoré sú

súčasne prístupné dotyku.

• Sústava miestneho pospájania nesmie mať elektrické spojenie so zemou cez neživé časti alebo cez cudzie vodivé časti. Ak nemožno túto požiadavku splniť, možno použiť ochranu samočinným odpojením napájania.

• Musia sa urobiť opatrenia, aby osoby, vstupujúce do miesta chráneného

pospájaním neboli ohrozené nebezpečným rozdielom potenciálov, najmä ak je vodivá, od zeme izolovaná podlaha spojená s neuzemneným pospájaním.

6.6.3 Ochrana doplnkovou izoláciou

Ochrana je založená na vybavení miesta obsluhy (pri rozvádzačoch, vo velínoch a

pod) izolačným kobercom alebo použití osobných ochranných pomôcok (dielektrických rukavíc, galoší a pod.).

• Ochrana doplnkovou izoláciou sa môže použiť iba na doplnenie iných druhov ochrán, napríklad v priestoroch so zvýšeným nebezpečenstvom zásahu elektrickým prúdom a to iba v prípade, ak k zariadeniam majú prístup len pracovníci s predpísanou odbornou spôsobilosťou v elektrotechnike,

47


77 VVYYHHLLÁÁŠŠKKAA MMIINNIISSTTEERRSSTTVVAA PPRRÁÁCCEE,, SSOOCCIIÁÁLLNNYYCCHH VVEECCÍÍ AA RROODDIINNYY SSRR ČČ.. 771188//22000022 ZZ.. ZZ.. NNAA ZZAAIISSTTEENNIIEE BBOOZZPP AA BBEEZZPPEEČČNNOOSSTTII TTEECCHHNNIICCKKÝÝCCHH ZZAARRIIAADDEENNÍÍ

Technické zariadenia, ktoré tvoria súčasť výrobného procesu, pracujúce s tlakovými médiami, slúžiace na manipuláciu s bremenami, na rozvod, zmenua spotrebu elektrickej energie a zariadenia obsahujúce nebezpečné plyny, teda tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové zariadenia, predstavujú zariadenia, ktorých prevádzka je spojená so zvýšeným rizikom.

Pre takéto zariadenia je nevyhnutné nielen predpisovať technické parametre, ale aj

organizačné opatrenia pre ich prevádzku a aj opatrenia, zamerané na kontrolu (revíziu) takýchto zariadení.

Vyhláška MPSVaR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení bola vykonávacím predpisom k zákonu NR SR č. 330/1996 Z. z., ktorý bol zrušený zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súčasnosti podľa našich informácií existuje nález Ústavného súdu SR podľa ktorého vykonávací predpis k zrušenému zákonu nemôže byť vykonávacím predpisom k novoprijatému zákonu. Vzhľadom na neprehľadnosť situácie a neexistenciu inej vyhlášky sme sa rozhodli napriek tejto skutočnosti zaradiť predmetnú vyhlášku do obsahu skrípt s tým, že aktuálnejšie informácie budú podané prednášajúcim na prednáškach z predmetu BOZP I.

Z obsiahleho textu vyhlášky sú z oblasti elektrotechniky pre účely tohto kurzu podľa

nášho názoru najdôležitejšie tieto ustanovenia: 77..11 RRoozzddeelleenniiee tteecchhnniicckkýýcchh zzaarriiaaddeenníí

Technické zariadenia, ktorými sú tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové zariadenia a

ich časti sa zaraďujú podľa ohrozenia do skupiny s:

a) vysokou mierou ohrozenia (ďalej iba "skupina A"), b) vyššou mierou ohrozenia (ďalej len "skupina B"), c) nižšou mierou ohrozenia (ďalej len "skupina C").

Technické zariadenia skupiny A a B sa považujú za vyhradené technické zariadenia (VTZ). • Technické zariadenia elektrické skupiny A sú:

a) zariadenia na výrobu elektrickej energie s menovitým výkonom 3 MW a viac, b) zariadenia na premenu elektrickej energie s príkonom nad 250 kVA vrátane, c) prenosové a distribučné siete elektrizačnej sústavy, d) technické zariadenia v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu, e) technické zariadenia v prostredí s trvalým vplyvom korozívnych alebo znečisťujúcich látok,

48


f) technické zariadenia v priestoroch z hľadiska úrazu elektrickým prúdom osobitne nebezpečných, g) elektrické rozvody v miestnostiach na lekárske účely v zdravotníckych zariadeniach,

h) technické zariadenia v objektoch určených na zhromaždenie viac ako 250 osôb, i) technické zariadenia slúžiace na ochranu pred účinkami atmosférickej a statickej

elektriny, ak sú súčasťou zariadení, uvedených pod bodmi a) až h). • Technické zariadenia elektrické skupiny B sú elektrické zariadenia s prúdom a napätím

prevyšujúcim bezpečné hodnoty, ktoré nie sú zahrnuté do skupiny A . • Technické zariadenia elektrické skupiny C sú elektrické zariadenia, nezahrnuté do

skupiny A a B. 77..22 OOddbboorrnnáá ssppôôssoobbiilloossťť pprraaccoovvnnííkkoovv nnaa ččiinnnnoossťť nnaa tteecchhnniicckkoomm zzaarriiaaddeenníí eelleekkttrriicckkoomm Osoby na vykonávanie činnosti na technickom zariadení elektrickom sa podľa odbornej spôsobilosti rozdeľujú na:

a) poučený pracovník (§ 20), b) elektrotechnik (§ 21), c) samostatný elektrotechnik (§ 22),

d) elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky (§ 23), e) elektrotechnik špecialista (§ 24 ods.1, ods.2).

Požiadavky na odbornú prípravu, prax a dovolené vykonávanie činností na elektrických zariadeniach pre jednotlivé úrovne odbornej spôsobilosti sú: 1. Poučený pracovník (§ 20):

Je osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorý v rámci svojej činnosti prichádza do styku s elektrickým zariadením (práca, obsluha) a ktorý bol preukázateľne poučený v rozsahu vykonávanej činnosti na tomto druhu zariadenia. Bol zacvičený v poskytovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom.

Poučenie a zacvičenie môže vykonať zamestnanec s odbornou spôsobilosťou podľa

§ 21 až 24.

V prípade obsluhy elektrických zariadení nízkeho napätia môže poučenie vykonať aj poučený zamestnanec, ktorého na túto činnosť poveril zamestnávateľ. 2. Elektrotechnik (§ 21):

Je osoba, ktorý má odborné vzdelanie elektrotechnického učebného alebo študijného odboru a jeho odborná spôsobilosť bola overená oprávnenou vzdelávacou organizáciou alebo školou s učebným odborom elektrotechnického zamerania po splnení podmienok. § 25 ods.3.

Elektrotechnik môže vykonávať činnosť na vyhradenom technickom zariadení

elektrickom v rozsahu osvedčenia.

49


Je to základný stupeň odbornej spôsobilosti v elektrotechnike, pre ktorý sa nepožaduje prax. 3. Samostatný elektrotechnik (§ 22):

Je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, jeho odborná spôsobilosť bola overená skúškou oprávnenou vzdelávacou organizáciou a má odbornú prax uvedenú v tabuľke 7.1. Požadovaná prax pre získanie odbornej spôsobilosti samostatný elektrotechnik Tab. 7.1

Samostatný elektrotechnik podľa § 22 do 1000 V nad 1000 V

• pri činnosti vykonávanej na technickom zariadení elektrickom

vyučený ÚSO, VŠ

1 rok 2 roky

• pri činnosti vykonávanej len na bleskozvodoch

vyučený ÚSO, VŠ

6 mesiacov

Samostatný elektrotechnik môže riadiť činnosť poučených pracovníkov bez

obmedzenia ich počtu a činnosť najviac dvoch elektrotechnikov. Absolventi vysokých škôl elektrotechnických študijných odborov, ktorí pracujú vo

vedeckých, výskumných a vývojových ústavoch a v laboratóriách vysokých škôl všetkých stupňov sa na túto činnosť na svojich pracoviskách po splnení požiadaviek na odbornú prax považujú za samostatných elektrotechnikov a overenie ich odbornej spôsobilosti sa nevyžaduje. 4. Elektrotechnik na riadenia činnosti alebo na riadenie prevádzky (§ 23):

Je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, jeho odborná spôsobilosť bola overená skúškou oprávnenou vzdelávacou organizáciou a má odbornú prax uvedenú v tabuľke 6.2.

Elektrotechnik na riadenia činnosti alebo na riadenie prevádzky môže riadiť činnosť

poučených zamestnancov, elektrotechnikov a samostatných elektrotechnikov bez obmedzenia ich počtu alebo riadiť prevádzku elektrotechnických zariadení v rozsahu osvedčenia.

Požadovaná prax pre získanie odbornej spôsobilosti elektrotechnik na riadenie činnosti a na riadenie prevádzky. Tab. 7.2

Elektrotechnik na riadenia činnosti a na riadenie prevádzky podľa § 23 do 1000 V nad 1000 V

vyučený 4 roky 5 rokov ÚSO 3 roky 4 roky • pri činnosti vykonávanej na technickom

zariadení elektrickom VŠ 2 roky vyučený 3 roky

3 roky

50



vyučený 3 roky


ÚSO, VŠ 2 roky

5. Elektrotechnik špecialista (§ 24)

Pracovníci s touto odbornou spôsobilosťou sa rozdeľujú na dve skupiny: Elektrotechnik špecialista na projektovanie alebo konštruovanie vyhradeného technického zariadenia elektrického (§ 24, ods.1) je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, jeho odborná spôsobilosť bola overená Technickou inšpekciou a má odbornú prax uvedenú v tabuľke 7.3. Požadovaná prax pre získanie odbornej spôsobilosti elektrotechnik špecialista na projektovanie alebo konštruovanie vyhradeného technického zariadenia elektrického. Tab.7.3

Elektrotechnik špecialista na projektovanie a konštruovanie podľa § 24 ods. 1 do 1000 V nad 1000 V

ÚSO 4 roky 5 rokov • pri činnosti vykonávanej na technickom zariadení elektrickom VŠ 2 roky 3 roky

ÚSO 2 roky • pri činnosti vykonávanej len na bleskozvodoch VŠ 1 rok

Elektrotechnik špecialista na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradeného technického zariadenia elektrického (§ 24, ods.2) je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, jeho odborná spôsobilosť bola overená Technickou inšpekciou a má odbornú prax uvedenú v tabuľke 7.4.

Elektrotechnik špecialista môže samostatne vykonávať a riadiť činnosť na

vyhradenom technickom zariadení elektrickom v rozsahu osvedčenia.

Požadovaná prax pre získanie odbornej spôsobilosti elektrotechnik na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradeného technického zariadenia elektrického. Tab.7.4

skupina1) Elektrotechnik špecialista na vykonávanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky (§ 12) podľa § 24 ods. 2 E1 E2 E4, E5

ÚSO 6 rokov 5 rokov 3 roky • pri činnosti vykonávanej na technickom

zariadení elektrickom v objektoch triedy2) A a B1 VŠ 4 roky 3 roky 1 rok

ÚSO 7 rokov 6 rokov 3 roky

VŠ 5 rokov 4 roky 1 rok

51


v objektoch triedy2)

A, B1 B ÚSO 2 roky 3 roky

• pri činnosti vykonávanej len na bleskozvodoch (E3)

VŠ 1 rok 2 roky Vysvetlivky ku použitým symbolom v Tab. 7.4:

1) Technické zariadenia elektrické z hľadiska odbornej spôsobilosti na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok sa rozdeľujú na skupiny E1 – technické zariadenia bez obmedzenia napätia vrátane bleskozvodov, E2 – technické zariadenia s napätím do 1000 V vrátane bleskozvodov, E3 – bleskozvody, E4 – Elektrické stroje, prístroje, rozvádzače, E5 – elektrické prípojky nn.

2)Objekty na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok (revízií) vyhradených technických zariadení elektrických sa rozdeľujú do tried A – objekty bez nebezpečenstva výbuchu, B – objekty s nebezpečenstvom výbuchu, B1 − objekty s nebezpečenstvom výbuchu iba v rozsahu elektrických zariadení v regulačných staniciach plynu, C – objekty podliehajúce hlavnému dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa § 39 zákona SNR č. 51/1998 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

88 ZZÁÁKKLLAADDYY PPRRÁÁCCEE AA OOBBSSLLUUHHYY NNAA EELLEEKKTTRRIICCKKÝÝCCHH IINNŠŠTTAALLÁÁCCIIÁÁCCHH

Prevádzkovatelia elektrických zariadení ako aj všetky osoby prichádzajúce s nimi do

styku by mali dokonale poznať základné postupy a práce tak, aby nebola ohrozená ich bezpečnoť.

Kmeňovou normou stanovujúcou základné bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu, vykonávané na elektrických inštaláciách všetkých druhov a napätí a na prácu v blízkosti týchto inštalácií je norma STN 34 3100:2000. Doplňujúce požiadavky na obsluhu a prácu na osobitných elektrických inštaláciách ako aj na činnosť a pobyt v ich blízkosti sa nachádzajú v pridružených normách, ktoré stanovujú podrobnejšie požiadavky. 88..11 RRoozzddeelleenniiee eelleekkttrriicckkýýcchh iinnššttaalláácciiíí ppooddľľaa nnaappäättiiaa Triedenie a skratky elektrických inštalácií podľa napätí pre účely normy STN 34 100:2000 sú uvedené v tabuľke 8.1: Skratky pre napäťové úrovne elektrických inštalácií Tab.8.1

Skratka Elektrická inštalácia Menovité napätie

mn malého napätia do 50 V vrátane

52


nn nízkeho napätia nad 50 do 600 V vrátane (medzi krajným vodičom a zemou), nad 50 V do 1000 V vrátane (medzi krajnými vodičmi)

vn vysokého napätia nad 0,6 kV a menšie jako 30 kV (medzi krajným vodičom a zemou) nad 1 kV a menšie jako 52 kV (medzi krajnými vodičmi)

vvn veľmi vysokého napätia od 30 kV a menšie ako 171 kV (medzi krajným vodičom a zemou) od 52 kV a menšie jako 300 kV (medzi krajnými vodičmi)

zvn zvlášť vysokého napätia od 300 kV do 800 kV

88..22 KKvvaalliiffiikkáácciiaa oossôôbb aa ddoovvoolleennéé ččiinnnnoossttii pprree oobbsslluuhhuu aa pprrááccuu nnaa

eelleekkttrriicckkýýcchh iinnššttaalláácciiáácchh.. Terminológia: Elektrická inštalácia: zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie jedného alebo viacerých určených cieľov. Elektrické zariadenie: akékoľvek zariadenie používané na výrobu, premenu, prenos, distribúciu alebo využitie elektrickej energie (stroje, prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče). Obsluha elektrickej inštalácie: úkony, spojené s prevádzkou elektrickej inštalácie. Práca na elektrickej inštalácii: montáž, revízia a údržba EZ a inštalácie a aj úkony na zaistenie pracoviska a meranie meracími prístrojmi. Práca s dohľadom: práca podľa podrobnejších pokynov. Osoba vykonávajúca dohľad skontroluje bezpečnostné opatrenia a počas prác občas kontroluje ich dodržiavanie. Za bezpečnosť zodpovedajú pracovníci, vykonávajúci práce. Práca pod dozorom: práca vykonávaná za trvalej prítomnosti osoby, ktorá je poverená dozorom. Za bezpečnosť práce zodpovedá osoba, vykonávajúca dozor.

Norma STN 34 3100:2000 rozdeľuje osoby kvalifikácie do 4 skupín, pričom toto rozdelenie nie je v zhode s rozdelením podľa Vyhl. MPSVaR SR č. 718:2002 Z. z.:

a) laici (nerieši Vyhl. 718/2002 Z. z.), b) poučené osoby (podľa § 20 Vyhl. 718/2002 Z. z. – poučený pracovník), c) znalé osoby (podľa § 21 Vyhl. 718/2002 Z. z.- elektrotechnik), d) znalé osoby s vyššou kvalifikáciou (podľa Vyhl. 718/2002 Z. z. táto skupina

zahŕňa kvalifikácie samostatný elektrotechnik - § 22, elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky - § 23, elektrotechnik špecialista - § 24).

8.2.1 Dovolené činnosti

53


• Laik: - môže samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia mn a nn, ktoré nemôžu

spôsobiť úraz elektrickým prúdom, - môže pracovať v blízkosti nekrytých nn častí pod napätím vo vzdialenosti väčšej ako

1 m, v ostatných prípadoch iba so súhlasom osoby zodpovednej za prevádzku, ktorá vykoná potrebné bezpečnostné opatrenia (napr. odpojenie).

- nesmie obsluhovať a pracovať na elektrických inštaláciách vn a vvn. - môže pracovať bez napätia a v blízkosti elektrických inštaláciách vn a vvn podľa

podmienok uvedených v STN 34 3108.

Detailnejšie pravidlá pre dovolenú činnosť laikov stanovuje norma STN 34 3108.

• Poučená osoba: - môže samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia všetkých napätí, - môže pracovať na častiach elektrických zariadení nn bez napätia podľa pokynov,

pracovať s dohľadom v blízkosti nekrytých častí pod napätím vo vzdialenosti väčšej ako 20 cm,

- môže pracovať na odpojených inštaláciách vn a vvn s dohľadom, v blízkosti častí pod napätím pod dozorom,

- môže merať skúšacím zariadením napr. pri informatívnych skúškach výrobkov, elektrického náradia a pod.,

- nesmie pracovať na častiach pod napätím.

• Znalá osoba: - môže samostatne obsluhovať elektrické zariadenia všetkých napätí, - môže pracovať na častiach elektrických inštalácií nn sám a to i na častiach pod napätím, - môže pracovať na elektrických inštaláciách vn a vvn bez napätia sám, v ich blízkosti pod

napätím pri dodržaní predpísaných vzdialeností s dohľadom osoby znalej s vyššou kvalifikáciou alebo pri nemožnosti dodržať predpísané vzdialenosti pod dozorom osoby znalej s vyššou kvalifikáciou.

• Znalá osoba s vyššou kvalifikáciou:

- môže vykonávať akúkoľvek obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách s výnimkou

zakázaných prác.

54


99 PPRRIIPPÁÁJJAANNIIEE EELLEEKKTTRRIICCKKÝÝCCHH ZZAARRIIAADDEENNÍÍ 99..11 MMiieessttaa pprree pprriippoojjeenniiee oocchhrraannnnýýcchh vvooddiiččoovv

Správne pripojenie ochranného vodiča na elektrickom zariadení v prípade poruchy, pri ktorej sa nebezpečné napätie dostane na prístupné kovové časti môže rozhodovať o prežití osôb, ktoré s daným zariadením prichádzajú do styku.

To je aj dôvod, prečo sa tomuto problému venuje zvýšená pozornosť v normách STN.

Podmienky kladené na miesto pripojenia ochranných vodičov v elektrickom zariadení (predmete) sú stanovené normou STN 33 0360.. 9.1.1 Ochranný vodič

Miesto pre pripojenie ochranného vodiča má byť ľahko prístupné . Môže byť vo vnútri elektrického predmetu alebo aj na jeho povrchu. Miesto pripojenia ochranného vodiča musí byť kovovo čisté, rovné a hladké. Ochranný vodič má byť na elektrické zariadenie pripojený tak, aby vytvorený spoj bol mechanicky pevný, mal malý prechodový elektrický odpor a odolával nepriaznivým vplyvom okolia. 9.1.2 Ochranné svorky

• Na pripojenie ochranných vodičov slúžia v elektrických zariadeniach ochranné svorky.

Spolu s ochrannými vodičmi sú časťou obvodu, pomocou ktorého je realizovaná ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím, (napríklad ochrana odpojením pri poruche).

• Vnútorná ochranná svorka má byť umiestnená v blízkosti hlavnej svorkovnice elektrického predmetu. Nesmie byť na jeho odnímateľnej časti.

• Vonkajšia ochranná svorka musí byť umiestnená na ľahko prístupnej a neodnímateľnej časti kostry elektrického predmetu. Vonkajšia ochranná svorka (ak ju elektrický predmet má) musí byť trvalo vodivo spojená s vnútornou ochrannou svorkou.

9.1.3 Spoje

• Spojenie ochrannej svorky a ochranného vodiča môže byťo nerozoberateľné alebo

rozoberateľné. V obidvoch prípadoch musí príslušný spoj zaručiť pevný a dobre vodivý kontakt s chránenou hlavnou neživou časťou elektrického predmetu.

• Rozoberateľné spojenie sa zvyčajne zhotovuje ako skrutkový spoj, pričom rozmery použitej skrutky závisia od veľkosti menovitého prúdu elektrického predmetu a prierezu ochranného vodiča (tabuľka 9.1). Minimálne potrebné kruhové kontaktové plochy v mieste pripojenia sú v tabuľke 9.2.

• Spoje pre prúdy vyššie ako 25 A musia mať mosadznú podložku a pružiaci prvok.. • Prvky spoja, napríklad skrutky, nemožno použiť na iný účel. Toto spojenie nesmie byť

časťou napríklad mechanickej konštrukcie elektrického predmetu. • Kontaktný tlak nesmie byť realizovaný súčiastkou, vyrobenou z izolantu, pretože tieto

materiály časom menia svoje mechanické vlastnosti. • Nerozoberateľné spojenie možno vyhotoviť spájkovaním, zváraním alebo lisovaním.

55


Technické parametre skrutkového pripojenia ochranných vodičov Tabuľka 9.1

Menovitý priemer závitu 1)vnútorný 2)vonkajší

Menovitý prúd elektrického predmetu

(A) 3)minimálny rozmer

Ochranný vodič (mm2)

1) M3 M3

M3,5 M3,5

2) M4 M4 M4 M4

do 4 nad 4 do 6 nad 6 do 10 nad 10 do 16 nad 16 do 25 nad 25 do 40 nad 40 do 63 nad 63 do 100 nad 100 do 160 nad 160 do 250 nad 250 do 400 nad 400 do 630

nad 630

3) M4 M4 M5 M6 M8 M8 M10 M10 M12

0,5 do 1 0,75 do 2,5 0,75 do 2,5

1 do 2,5 1,5 do 4 4 do 10 6 do 16 10 do 25 16 do 35 25 do 70 50 do 150 95 do 185

od 185 Minimálne potrebné kruhové kontaktové plochy v mieste pripojenia Tabuľka 9.2

Priemer minimálnej kruhovej kontaktovej plochy (mm)

Skrutka

Priemer

diery (mm) Na povrchu Nad povrchom (výstupok)

M3 M3,5

M4 M5 M6 M8 M10 M12

3 4 5 6 7 9 11 14

10 11 12 14 16 20 25 28

7 8 9 11 12 17 21 24

9.1.4 Označenie miesta pripojenia ochranného vodiča • Ochranné svorky musia byť označené príslušnou značkou pre ochranné uzemnenie ,

pričom na svorkovnici možno miesto značky použiť písmená PE. Označenie musí byť vyhotovené ako trvanlivé (neprípustné sú samolepiace fólie, označenie ibafarbou atď.). • Všetky prístupné a vodivé neživé časti elektrického predmetu musia byť v zmontovanom

stave vodivo spojené s ochrannou svorkou. Ohmický odpor medzi ochrannou svorkou a najvzdialenejšou časťou elektrického predmetu môže byť najviac 0,1 Ω.

• Drobné neživé časti elektrického predmetu, ako štítky, skrutky, držiaky a pod., sa nemusia spojiť s ochranným vodičom.

56


99..22 PPoohhyybblliivvéé pprríívvooddyy

Pohyblivé prvody slúžia na pripájanie pojazdných, prenosných a pohyblivých elektrických zariadení k pevnému rozvodu elektrickej energie. Pri ich používaní hrozí vo zvýšenej miere poškodenie izolácie mechanickými vplyvmi.

Norma STN 34 0350 rozdeľuje pohyblivé prívody na:

• pevné – pevne pripojené k elektrickému predmetu, na druhom konci majú vidlicu (obr.9.1),

a

b

Obr. 9.1 Pohyblivé prívody na pevné pripojenie do elektrického zariadenia

a) trojžilový prívod (pre spotrbiče triedy ochrany I) b) dvojžilolový prívod (pre spotrebiče triedy ochrany II)

• oddeliteľné – na jednom konci majú nástrčku, na druhom konci vidlicu (obr.9.2),

Obr.9.2 Trojžilový pohyblivý prívod s vidlicou (zástrčkou) a nástrčkou

(pre spotrebiče triedy ochrany I)

• predlžovacie – na jednom konci majú vidlicu, na druhom pohyblivú zásuvku (obr.9.3)

57


Obr.9.3 Predlžovací pohyblivý prívod s vypínačom

.

9.2.1 Všeobecné požiadavky na vyhotovenie a používanie pohyblivých prívodov

Pohyblivé prívody musia byť zhotovené tak, aby sa nebezpečné napätie v rozpojenom stave nemohlo objaviť na miestach prístupných dotyku. Zakázané je používať pohyblivé prívody zakončené na obidvoch stranách vidlicami,

•

•

oddeliteľné pohyblivé prívody pre elektrické predmety triedy I a predlžovacie káble musia mať samostatnú ochrannú žilu označenú kombináciou farieb zelená/žltá. Bez ochrannej žily môžu byť pevné prívody el. predmetov triedy II, III. Musia mať však nezameniteľnú nástrčku, pohyblivé prívody musia byť v mieste pripojenia odľahčené od ťahu, zaistené proti posunutiu, skrúteniu a vytrhnutiu. Ochranná žila musí byť dlhšia, aby pri vytrhnutí zo svoriek bola namáhaná ťahom až po prerušení pracovných vodičov,

•

•

•

•

•

•

•

•

všetky žily musia byť v spoločnom ochrannom obale,

pri používaní pohyblivých prívodov musíme dbať na to, aby sme ich nevystavovali nebezpečenstvu mechanického poškodenia,

predlžovacie pohyblivé prívody musia mať vidlicu aj zásuvku rovnakého vzoru dimenzované na rovnaký prúd a napätie, pričom nesmie byť použitý menší prierez žily ako 1 mm2 Cu pri menovitom prúde 6 A a 1,5 mm2 Cu pri menovitom prúde 10 A,

predlžovacie prívody určené pre domácnosť môžu mať najväčšiu dĺžku 5 m pri priereze vodičov 1 mm2 a menovitom prúde 10 A,

• odporúčané dĺžky pohyblivých prívodov sú: 1,5 – 2 – 2,5 – 3 – 5 – 10 – 16 – 25 – 32 – 50

m,

celková dĺžka pohyblivého prívodu nemá prekročiť 50 m a to aj vrátane použitých predlžovacích prívodov, na jednu vidlicu (nástrčku, zásuvku) smie byť iba jeden pohyblivý prívod. Do pohyblivého prívodu možno umiestniť vhodný spínač prerušujúci fázový vodič,

dimenzovanie prierezov žíl musí byť vykonané s ohľadom na menovitý prúd elektrického predmetu s ktorým má byť používané.

58


Stanovenie prierezu žíl pobyblivého prívodu pri max. dĺžke 50 m zaťažení do 100 A Tab. 9.3

Menovitý prúd elektrického

predmetu (A)

Prierez jadra žily (mm2)

Cu Al od do min max min max

--- 2 0,35 0,5 --- --- 2 6 0,5 0,75 --- --- 6 10 0,75 1 --- ---

10 16 1 2,5 1,5 4 16 25 2,5 6 4 10 25 32 4 10 6 16 32 40 6 16 10 25

99..33 PPrriippáájjaanniiee eelleekkttrriicckkýýcchh pprrííssttrroojjoovv aa ssppoottrreebbiiččoovv

Spôsob umiestnenia a pripojenia elektrických zariadení musí byť zrealizovaný prihliadajúc na udržanie životnosti, funkčnosti, potreby údržby a bezpečnosti.

Pripojením elektrických zariadení k sieti sa zaoberajú viaceré normy. V týchto skriptách s ohľadom na cieľovú skupinu pre ktoré sú určené sa budeme prednostne zaoberať najmä požiadavkami na zásuvky uvedené v normách STN 33 2180 a STN 33 2000-4-46. 9.3.1 Zásuvkové spojenia

• Podľa počtu fáz rozdeľujeme zásuvky v domových inštaláciách na jednofázové (10 A, 16 A, 230 V) a trojfázové (16 A, 32 A, 400 V) v rôznych prevedeniach,

• v obytných miestnostiach by mali byť zásuvky umiestnené aspoň 20 cm nad zemou.

Neplatí to pre zásuvky, ktoré sú súčasťou pevného stavebnicového rozvodu napr. pri podlahe (elektroinštalačná lišta),

• v podlahe môže byť umiestnená zásuvka len ak je odolná voči mechanickému

poškodeniu a mokrému čisteniu podláh. V prípade ak sa jedná o nástenné zásuvky (na omietku), ich výška nad podlahou by nemala byť menej ako 90 cm,

• zásuvky musia byť upevnené tak, aby sa počas prevádzky neuvoľnili. Správny výber

zásuvky by mal zohľadňovať napätie, prúdovú zaťažitelnosť a prostredie do ktorého má byť umiestnená,

• zásuvky v rozvode nn musia mať ochranný kolík, ktorý je pripojený na ochranný

vodič,

59


• jednofázové zásuvky v sieti TN-C sa pripájajú tak, aby bol ochranný kolík pri pohľade

spredu hore, fázový vodič sa pripojí k ľavej dutinke, vodič PEN sa pripojí k ochrannému kolíku a z neho bez prerušenia k pravej dutinke zásuvky,

• v sieti TN-C-S je ochranný kolík pri pohľade spredu hore, fázový vodič sa pripojí

k ľavej dutinke, ochranný vodič PE k ochrannému kolíku a neutrálny vodič N sa pripojí k pravej dutinke zásuvky,

• zásuvky pre zariadena triedy ochrany III sa nesmú dať zameniť s inými zásuvkami,

• zásuvky a vidlice nie sú určené na prevádzkové spínanie spotrebičov s pohyblivým prívodom (okrem spotrebičov s malým príkonom – holiaci strojček, atď.).

Spôsoby pripojenia spotrebičov zásuvkami v sieti TN podľa normy STN 33 2000-4-46

su uvedené na obrázkoch:

Obr. 9.4 Správne spôsoby pripojenia spotrebičov zásuvkami

Obr. 9.5 Správne spôsoby pripojenia spotrebičov zásuvkami za predpokladu, že bude dodržané, že vodič PEN má prierez aspoň 10 mm2 Cu alebo 16 mm2 Al

60


Obr. 9.5 Nežiaduce spôsoby pripojenia Obr. 9.6 Nedovolené spôsoby

spotrebičov zásuvkami. Prípustné len v existujúcich pripojenia spotrebičov zásuvkami. inštaláciách do najbližšej rekonštrukcie.

1100 ZZÁÁKKLLAADDYY PPRROOTTIIPPOOŽŽIIAARRNNEEJJ OOCCHHRRAANNYY Vznik požiarov nemožno úplne vylúčiť ani pri dodržaní preventívnych opatrení. Treba preto zabezpečiť, aby sa v prípade požiaru uskutočnila likvidácia požiaru čo najrýchlejšie, efektívne a premyslene. Účinné protipožiarne opatrenia možno uskutočniť iba vtedy, keď disponujeme aspoň základnými vedomosťami o horľavých látkach, prostriedkoch na hasenie a správnych postupov pri hasení požiaru. 1100..11 HHoorreenniiee Je to chemická reakcia, pri ktorej sa horľavá látka zlučuje so vzdušným kyslíkom. Tento proces je sprevádzaný uvoľňovaním tepla, vyžarovaním svetla a vznikom splodín horenia. Horľavé látky môžu byť tuhé, kvapalné a plynné. Plyny a pary horia plameňom, preto sa kvapaliny musia najskôr vypariť a pri tuhých látkach sa musia následkom zvýšenia teploty uvoľniť horľavé plyny. Horenie môže nastať iba vtedy, ak sú súčasne splnené tri nasledovné podmienky, ktoré sú všeobecne známe ako "tri podmienky horenia":

1. Látka musí byť horľavá (má schopnosť zlučovať sa s kyslíkom), 2. Na horenie má dostatok kyslíka, 3. Látka musí byť zohriata na zápalnú teplotu.

Ak nie je splnená jedna z týchto podmienok, nemôže nastať proces horenia. Túto

61


skutočnosť využívame pri navrhovaní a realizácii protipožiarnych opatrení. Cieľom je vylúčiť aspoň jednu z podmienok horenia. 1100..22 PPrreerruuššeenniiee hhoorreenniiaa Protipožiarna technika využíva tieto prostriedky: – ochladzujúce horúce látky, – izolujúce reagujúce látky od pásma horenia, – zrieďujúce reagujúce látky, – spomaľujúce reakciu horenia. 1100..33 HHaassiiaaccee pprrííssttrroojjee Praktickou realizáciou jednotlivých protipožiarnych prostriedkov sú hasiace prístroje. Často sa v nich využívajú aj kombinované účinky na hasenie horiacich predmetov. Hasiace prístroje slúžia na likvidáciu požiaru pri jeho vzniku. 10.3.1 Rozdelenie a použitie hasiacich prístrojov

• podľa veľkosti a spôsobu dopravy na požiarisko: – ručné – pojazdné

• podľa druhu náplne (hasiva) na: – bežné: vodné, penové, penové, práškové, halónové, snehové (CO2), – špeciálne: so špeciálnymi zmáčadlami, s náplňou na hasenie požiarov ľahkých kovov. Hmotnosť ručných hasiacich prístrojov nemá presahovať 20 kg. Použiteľnosť jednotlivých druhov hasiacich prístrojov Tabuľka 10.1

Horiaci materiál

Penový

Snehový (CO2)

Práškový Vodný

Halonový

Drevo, hobliny, papier, lepenka, textil, vlákna, seno, slama

Dobrá

Obmedzená,

nepoužívať na sypké materiály

Obmedzená,

(nepoužívať na sypké materiály)

Výborná

Zlá

Farby, riedidlá, laky, benzín, benzol, oleje, tuky, vosky,

decht

Výborná

Dobrá

Dobrá

Zlá

Výborná

Elektrické zariadenia

Nepoužívať –

vodivý

Výborná

Výborná

Nepoužívať –

vodivý

Obmedzená – nevodivý

(nepoužívať vo vnútorných priestoroch)

62


Na hasenie požiaru v blízkosti elektrických zariadení alebo priamo na hasenie požiarov elektrického zariadenia pod napätím používame snehové, práškové alebo halónový hasiace prístroje. 1100..44 DDookkuummeennttáácciiaa ppoožžiiaarrnneejj oocchhrraannyy Podľa § 23 vyhlášky č.82/1996 Z. z. dokumentáciu požiarnej ochrany tvoria: – požiarny štatút, – požiarny poriadok pracoviska, – požiarne poplachové smernice, – požiarny evakuačný plán, – požiarna kniha. 1100..55 SSttuuppnnee hhoorrľľaavvoossttii

Podľa vyhlášky č. 288/2000 Z.z. stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti

zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti: A – nehorľavé stavebné materiály (kameň, betón, malta, omietkoviny, sklo), B - neľahko horľavé stavebné materiály (Heraklit, nemäkčený PVC, dosky z minerálnej vlny a sklenených vlákien), C1- ťažko horľavé stavebné materiály (listnaté tvrdé drevo, bukové alebo dubové, tvrdený papier - Umakart, dubové preglejky), C2- stredne horľavé stavebné materiály (ihličnaté drevo, drevotrieskové dosky, korkové dosky, fóliové podlahoviny z plastov, gumové podlahoviny), C3 - ľahko horľavé stavebné materiály (pilinové a drevovláknité dosky, podlahové textílie). 1100..66 EElleekkttrriicckkéé zzaarriiaaddeenniiaa vv hhoorrľľaavvýýcchh llááttkkaacchh aa nnaa nniicchh Norma STN 33 2312 stanovuje podmienky pre montáž elektrických predmetov do horľavých látok a na tieto látky. Do horľavých látok stupňov B, C1, C2 a C3 možno bez zvláštnych opatrení montovať elektrické predmety, ktoré vyhovujú predpísaným podmienkam a skúškam a sú na takúto montáž označené podľa tabuľky. 10.2.

63


Označenie elektrických predmetov na montáž v súvislosti s horľavými látkami Tab.10.2

montáž na horľavé látky

montáž do horľavých látok

elektrické svietidlá pre montáž na horľavé látky

Elektrické predmety, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky, musia sa oddeliť od horľavých látok vzduchovou medzerou alebo nehorľavou tepelne izolačnou podložkou podľa tabuľky10.3.

Oddelenie elektrických zariadení od horľavých látok Tab.10.3

Druh elektrického

predmetu

Hrúbka tepelnoizolačnej podložky alebo lôžka pri

montáži do horľavej látky alebo na ňu (mm)

Hrúbka vzduchovej

medzery pri montáži na horľavú látku (mm)

Rozvádzače, elektrické stroje, elektrické spotrebiče 10 50

Elektrické prístroje, elektroinštalačný materiál a prístroje, elektrické svietidlá

5

30

Priamo do horľavých látok stupňa horľavosti B, C1, C2, C3 alebo na ne možno tiež uložiť silové vodiče, káble, elektroinštalačné rúrky, príchytky, koncovky a škatule bez svoriek, ak sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa.

Elektoinštalačné krabice musia byť ľahko prístupné a prednostne sa majú používať

ističe. Priechody káblových silových vedení musia byť zhotovené rovnako ako vedenia uložené do horľavých látok.

Dovoľuje sa prevádzková teplota elektrického zariadenia najviac 120 °C, ktorá nesmie

byť prekročená ani v poruchovom stave.

1100..77 SSppáájjaanniiee eelleekkttrriicckkýýcchh vvooddiiččoovv

Všeobecné požiadavky na spájanie elektrických vodičov stanovuje popri normách STN aj záväzná vyhláška MV SR č.79/ 2004 Z.z. o vykonávaní kontroly protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní elektrických zariadení takto:

64


1. Spájanie elektrických vodičov sa vykonáva pomocou spájacích zariadení, ku ktorým patria najmä: a) spájacie zariadenia so skrutkovými svorkami, b) spájacie zariadenia s bezskrutkovými svorkami, c) spájacie zariadenia so svorkami prenikajúcimi izoláciou.

2. Spájanie vodičov s elektrickými a hliníkovými jadrami sa realizuje tak, aby nemohla vzniknúť elektrochemická korózia, 3. Spájanie elektrických vodičov sa vykonáva spôsobmi zodpovedajúcimi príslušným prostrediam, 4. Spájanie elektrických vodičov sa nesmie vykonávať iba mechanickým skrútením jadier vodičov bez ďalšieho skrutkového spoja. 1100..88 IInnššttaalláácciiaa aa pprreevvááddzzkkoovvaanniiee eelleekkttrrootteeppeellnnýýcchh ssppoottrreebbiiččoovv Inštaláciu a prevádzkovaním elektrotepelných spotrebičov sa zaoberá všeobecne záväzný predpis vyhláška MV SR č. 95/2004 Z.z. Z predmetnej vyhlášky sme vybrali niekoľko ustanovení, ktoré sa týkajú elektrotepelných spotrebičov.

Elektrotepelné spotrebiče možno inštalovať z hľadiska protipožiarne bezpečnosti len v bezpečných vzdialenostiach od horľavých materiálov. Bezpečnú vzdialenosť udáva výrobca v dokumentácii. Pokiaľ nie je uvedená platí nasledovná tabuľka.

Bezpečné vzdialenosti od horľavých materiálov Tab.10.4

Druh spotrebiča Bezpečná

vzdialenosť (mm)

Elektrotepelný: vo všetkých smeroch 200

Elektrický infražiarič: - od hornej hrany - v smere sálania - v ostatných smeroch

400 800 200

Elektrické akumulačné kachle: - v smere výfuku horúceho vzduchu - v ostatných smeroch

1000 200

Pri určovaní prostredia pre elektrotepelné spotrebiče sa postupuje v zmysle platnej normy, ktorou sa budeme zaoberať v inej kapitole týchto skrípt.

65


V priestoroch ako sú uzavreté sklady kvapalín, horľavín a horenie podporujúcich plynov, v garážach pre motorové vozidlá určené na ich prepravu možno inštalovať elektrotepelný spotrebič so zariadení spôsobujúcim prerušenie napájania pri prekročenie určenej teploty pri dodržaní príslušného krytia.

• Elektrotepelné spotrebiče nemožno inštalovať do prostredia s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu výbušnín a do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu horľavých plynov a pár.

• Elektrotepelné infražiariče nemožno navyše inštalovať do prostredia s

nebezpečenstvom požiaru horľavých kvapalín. Za predpokladu, že u infražiariča hrozí nebezpečie pádu črepov rozpadnutého telesa, musí byť vybavený košom z kovového sita s veľkosťou oka umožňujúceho prepadnúť guličke s priemerom najviac 5 mm.

• Prirodzene, že spotrebič môže byť používaný len ak je v dobrom technickom stave,

za podmienok určených v jeho dokumentácii a je pod dozorom. Bez dozoru len v prípade, že je to uvedené v jeho dokumentácii.

1111 ÚÚČČIINNKKYY EELLEEKKTTRRIINNYY NNAA ĽĽUUDDSSKKÝÝ OORRGGAANNIIZZMMUUSS

Človek nie je schopný svojimi zmyslami rozoznať ohrozenie elektrinou. Časti zariadenia pod napätím sa zvyčajne nijako nelíšia od častí bez napätia. Ak dôjde ku nechránenému dotyku človeka s časťou elektrického zariadenia, ktoré je pod napätím začne ľudským telom prechádzať elektrický prúd. Problematikou účinkov elektrického prúdu na človeka a hospodárske zvieratá sa zaoberá dokument "IEC/TR60479-1". 1111..11 ÚÚmmrrttiiaa pprrii úúrraazzee eelleekkttrriinnoouu

Sú spôsobené najmä: a) kŕčovitým stiahnutím srdcového svalu alebo svalov hrudníka, spojené so

stratou vedomia, následne nastáva zadusenie (najmä pri jednosmernom prúde), b) fibriláciou (nekoordinované chvenie) srdcových komôr pri striedavom prúde, c) popáleniny vysokého stupňa vo veľkom rozsahu, ktoré môžu byť pri

jednosmernom prúde spojené s elektrolytickými účinkami (rozkladom krvi).

Účinky elektrického prúdu na ľudský organizmus závisia od jeho veľkosti a času pôsobenia, smeru pretekajúceho cez organizmus, celkovej impedancie ľuského tela, frekvencie, tvaru impulzov a pod. 11.1.1 Impedancia ľudského tela

66


Celková impedancia ľudského tela má tieto zložky:

1. Impedanciu vnútorného tela (svaly, kĺby, krvný obeh – obr. 15.4), ktorá je 500 Ω až 1000 Ω. Závisí od orgánov v tele, ktoré sú v smere toku prúdu. Najmenší špecifický odpor (rezistivitu) má krv (1,8 Ω.m) potom mozog, srdcový sval, svaly, pľúca, obličky, pečeň (okolo 10 Ω.m). Najväčšiu rezistivitu má tuk (20 Ω.m).

2. Odpor kože v mieste dotyku. Je veľmi premenlivý, závisí od stavu kože a plochy

dotyku, od fyziologických vlastností, ročného obdobia, vlastností okolia ale aj od psychického stavu človeka.

Hodnoty impedancie tela, v závislosti od smeru pretekania prúdu sú uvedené v tabuľke

11.1

Hodnoty impedancie ľudského tela od smeru pretekania prúdu Tab.1.1

Cesta prúdu Impedancia tela (Ω) ruka – ruka alebo noha – noha

ruka – nohy ruka – boky ruky – nohy ruka – hruď ruky – boky ruky – hruď

1000 750 550 500 450 300 230

11.1.2 Účinky jednosmerného prúdu

Pri jednosmerných prúdoch má najväčší význam jeho elektrolytický účinok. V elektrolytoch ľudského tela je prenos elektrických nábojov (prúdu) uskutočnený pomocou iónov. V okolí kladného pólu sa hromadia prevažne látky kyslého charakteru a dochádza tu najmä ku odvodňovaniu organizmu, v blízkosti zápornej elektródy sa naopak sústreďujú zásadité látky a nastáva nadúvanie tkanív.

Väčšie elektrochemické zmeny môžu podráždiť aj pohybové nervy a spôsobujú svalové kŕče. Pri väčších prúdoch sa zastavuje aj vegetatívna činnosť buniek (odumierajú).

• Kvantifikácia účinkov jednosmerného prúdu podľa jeho veľkosti: – Jednosmerné prúdy do 3 mA nevyvolávajú obvykle vôbec žiadny pocit. – Pri 20 až 25 mA začína sťahovanie svalov na rukách. – Dolná hranica prúdu, vyvolávajúceho kŕče je asi 60 mA. Pri väčšom prúde

dochádza ku bolestivým kŕčom vo svaloch a ak prechádza prúd hrudníkom, nastáva silný sťah dýchacieho svalstva.

– Pri prúdoch 80 až 100 mA je dýchanie takmer nemožné. Pri prechode prúdu hlavou dôjde ku zlyhaniu pre život potrebných mozgových centier (centrum dýchania, regulácia srdečnej činnosti) a nastáva smrť.

– Pri vysokých prúdoch sa dostavuje aj tepelný účinok, ktorý sa najviac prejavuje v častiach s najväčšou prúdovou hustotou, teda najmä v najviac prekrvených častiach tela.

11.1.3 Účinky striedavého prúdu

67


Vo všeobecnosti možno povedať, že striedavý prúd je pre ľudský organizmus

nebezpečnejší ako jednosmerný. Rušivo pôsobí na nervové zakončenia v srdcovom svale, ktoré riadia správny chod (frekvenciu) srdca, ktorá je obvykle 1 až 1,3 Hz. Vnútenú rušivú frekvenciu 50 Hz nie je srdcový sval schopný akceptovať, začne sa nekoordinovane sťahovať a vzniká fibrilácia srdcového svalu.

Na obr. 11.1 je zobrazený priebeh elektrokardiogramu činnosti srdca pri normálnej činnosti a vstave fibrilácie (nekoordinované chvenie srdcového svalu).

mm Hg a) bez pôsobenia prúdu b) pri prietoku elektrického prúdu

Obr 11.1 Záznam priebehu EKG ľudského srdca

Účinky striedavého prúdu pretekajúceho telom cez ľavú ruku do obidvoch chdidiel podľa IEC/TR60479-1 ju na obr 11.2.

Obr. 11.2 Účinky striedavého prúdu na človeka pri frekvenciach 15 Hz do 100 Hz..

68


Pásmo Hraničné hodnoty prúdu Fyziologické účinky naľudský organizmus

AC-1 do 0,5 mA ( čiara a) Zvyčajne žiadne účinky. AC-2 od 0,5 mA po čiaru b Zvyčajne žiadne škodlivé účinky.

AC-3 od čiary b po čiaru c1

Zvyčajne žiadne organické poškodenia. Kŕčové svalové reakcie a dýchacie problémy sú možné, ak prúd prechádza viac ako 2 s. Sú možné vratné poruchy srdečnej činnosti bez fibrilácie srdečného svalu po dlhšom čase pretekania a vyšších hodnotách prúdu.

AC-4 nad čiarou c1

Pri vyšších hodnotách a dlhšej dobe priechodu prúdu zvyšujú účinky uvedené v pásme AC-3 a navyše ešte pribúdajú nebezpečné patofyziologické účinky napr. ťažké popáleniny, zástava dýchania, srdcovej činnosti.

AC-4-1 pásmo medzi c1 a c2 Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdečného svalu je 5 %.

AC-4-2 pásmo medzi c2 a c3 Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdečného svalu je 50 %.

AC-4-3 nad čiarou c3 Pravdepodobnosť vzniku fibrilácie srdečného svalu je nad 50 %.

1122 PPRRVVÁÁ PPOOMMOOCC PPRRII ÚÚRRAAZZOOCCHH EELLEEKKTTRRIINNOOUU

Po úraze elektrickým prúdom je ihneď potrebné vyslobodiť postihnutého z dosahu

elektrického prúdu a to buď:

a) vypnutím prúdu, b) odsunutím vodiča, c) odtiahnutím postihnutého, d) prerušením vodiča.

Pozor! Spôsoby podľa bodu b) až d) sú možné len pri zariadeniach nn. Pri vn, vvn a zvn je nebezpečné približovať sa ku postihnutému normálnou chôdzou (krokové napätie) alebo hrozí preskokové napätie. Pri takomto druhu úrazu je potrebné čo najskôr odpojiť napätie.

Európska rada pre resuscitáciu, ktorá je asociáciou profesionálnych pracovníkov

medicíny v roku 2005 oznámila nové odporúčania pre prvú pomoc v prípade zastavenia srdca a dýchania. Uvedené odporúčania sú pre laickú verejnosť a sú založené na nových vedeckých základoch a maximálnej snahe zjednodušiť postup pri prvej pomoci.

69


12.1 Prvá pomoc pre dospelých

• Po vyslobodení postihnutého z obvodu elektrického prúdu sa presvedčíme či sme s postihnutým v bezpečí.

• Skontroľujeme či je postihnutý pri vedomí, napr. jemne ho zatrasieme a spýtame sa:

„Ste v poriadku“

• Ak odpovedá tak sa ho pokúsime uložiť do protišokovej polohy (ľah na chrbte s nohami vo zvýšenej polohe) a pravidelne kontroľujeme stav postihnutého až do príchodu odbornej pomoci.

• Ak neodpovedá skontroľujeme či postihnutý dýcha pomocou našich ľudských

zmyslov: - zrakom (sledujeme zdvíhanie hrudníka) - sluchom (počúvame prúdenie vzduchu) - citom (na tvári cítime vydychovaný vzduch postihnutého),

• Ak dýcha uložíme postihnutého do stabilizovanej polohy (obr. 16.1) a sledujeme dýchanie až do príchodu odbornej pomoci.

• Ak nedýcha položíme postihnutého na chrbát na rovnú podložku a uvolníme

dýchacie cesty miernym záklonom hlavy – manéver „head tilt – chin lift“ ( položíme jednu ruku na čelo, jemne zatlačíme a palec s ukazovákom použijeme na stlačenie nosa, avšak súčasne s ukazovákom a prostredníkom druhej ruky zdvihneme bradu tak, aby sa pootvorili ústa postihnutého). Niekedy tento manéver stačí na to, aby sa obnovilo dýchanie. Koreň zapadnutého jazyka sa oddiali a spriechodnia sa dýchacie cesty. Priechodnosť dýchacích ciest by sme mali ďalej udržovať a sledovať vedomie a dýchanie až do príchodu odbornej pomoci.

1 2

Obr.16.1 Postup pri umelom dýchaní • Pri neobjavení sa normálneho dýchania pristúpime k oživovaniu (resuscitácii).

12.1.1 Postup pri resuscitácii

- kľakneme vedľa postihnutého,

70


- položíme spodok dlane na stred hrudníka postihnutého (obr.12.1),

- spodok dlane druhej ruky priložíme na chrbát prvej ruky (obr.12.2),

- prsty vrchnej ruky vpletieme pomedzi prsty spodnej ruky a tým sa zároveň uistíme, že tlak nebude prenášaný na na rebrá postihnutého,

- nakloníme sa nad hrudník a pevnými vystretými rukami ho začneme stláčať do

hĺbky 4 – 5 cm (obr.12.3 a),

- po každom stlačení hrudník uvoľníme, avšak ruky zostanú položené na hrudi, aby nestratili kontakt s miestom stláčania (obr. 12.3b),

Obr.12.1 Poloha záchrancu pri resuscitácii Obr.12.2 Správna poloha rúk

a b

Obr.12.3 Stláčanie hrudníka pri mnepriamej masáži srdca - frekvencia masáže je 100/min. – necelé dve stlačenia za 1 sekundu, - doba stlačenia a uvoľnenia hrudníka by mala mať rovnaké časové trvanie,

- po 30 stlačeniach hrudníka uvoľníme dýchacie cesty manévrom „head tilt –

chin lift“,

71


- palcom a ukazovákom ruky, ktorá je položená na čele postihnutého, stlačíme mäkkú časť nosa, súčastne sa normálne nadýchneme a urobíme umelý vdych (ústa postihnutého sú pootvorené a brada pridvihnutá a ústa záchrancu dostatočne utesnia pery postihnutého, aby vzduch mohol prúdiť do jeho pľúc),

- po 2 umelom vdychu znovu položíme ruky na hrudník a stláčame ho 30x,

- cyklus opakujeme v pomere 30 stlačení : 2 vdychy,

- ak sa hrudník počas umelého dýchania nedvíha, pred ďalším pokusom

o vdych:

a) skontrolujeme ústnu dutinu postihnutého a odstránime prípadné prekážky (napr. cudzie telesá, zvratky, atď.), b) znovu skontroľujeme či je mierny záklon hlavy a podvihnutie brady dostatočné, c) vždy urobíme len 2 umelé vdychy a ďalej pokračujeme v stláčaní hrudníka,

- v resuscitácii pokračujeme až pokiaľ: a) nepríde odborná pomoc b) postihnutý nezačne spontánne dýchať c) sa nevyčerpáme tak, že ďalej nevládzeme resuscitovať,

d) neobjavia sa nezvratné známky smrti.

Samozrejme, že pred začatím poskytovania prvej pomoci alebo počas jej podávania ju môžeme prerušiť na čo najkratšiu dobu za účelom privolania odbornej pomoci.

V súčastnosti platia dve telefónne čísla a to: 155 – rýchla zdravotnícka pomoc a 112 –

integrované číslo. Ak sú prítomný viacerý záchrancovia, resuscitáciu vykonáva vždy len jeden záchranca

a po asi 2 minútach sa vystriedajú, aby sa predišlo únave. Odporúčanie, aby vykonával resuscitáciu len jeden záchranca, vyplýva z toho, aby sa

predišlo únave časovej strate pri pokuse sa vzájomne skoordinovať (najmä, keď sa záchrancovia nepoznajú).

V prípade, že sa postihnutému obnoví pulz a samovolne začne dýchať, treba pri ňom zotrvať až do príchodu odbornej lekárskej pomoci. Na ten čas postihnutého uložíme do tzv. „stabilizovanej polohy“ na boku, nenechávame ho bez dozoru a neustále sledujeme jeho stav.

Postup pri ukladaní postihnutého do stabilizovanej polohy je na obr. 12.4.

72


Obr.12.4 Postup pri ukladaní do stabilizovanej polohy na boku

12.1.2 Prvá pomoc pri popáleninách

Pri prechode prúdu cez pokožku a tkanivo postihnutého, ktoré predstavuje istý ohmický odpor, vzniká v mieste vstupu prúdu silný lokálny alebo aj plošný ohrev vznikajúcim Jouleovým teplom. Popritom môže nastať aj elektrochemické poškodenie tkaniva (koagulácia krvi, elektrolýza telových tekutín a pod.).

Pri úrazoch elektrickým prúdom sa často objavujú poranenia, spôsobené vysokou

teplotou elektrického oblúka – popáleniny. Podľa účinku vysokej teploty na ľudský organizmus rozdeľujeme popáleniny na 4 stupne: 1. Popáleniny I. stupňa Prejavujú sa sčervenaním pokožky, prípadne aj ľahkým opuchnutím postihnutého miesta. Rana nie je otvorená, koža o niekoľko dní regeneruje, povrch postihnutej časti pokožky sa odlupuje. 2. Popáleniny II. stupňa. Na zasiahnutej pokožke sa objavujú pľuzgieriky, naplnené tekutinou, ktoré o niekoľko hodín spľasnú alebo prasknú a tekutina z nich vytečie. Hrozí pritom infekcia poškodenej pokožky, pri ktorej sa tvoria dlho sa hojace vredy. Zostávajú po nich jazvy. Popáleniny sú bolestivé, lebo pod pľuzgierikmi sú obnažené nervové zakončenia pokožky. Ak nenastane infekcia, zaschnuté pľuzgieriky sa samé odlúpnu a pod nimi sa objaví nová pokožka.

73


3. Popáleniny III. stupňa. Poškodzujú kožu do hĺbky, pričom sú spálené aj nervové zakončenia. Preto sú menej bolestivé ako popáleniny II. Stupňa. Spálená pokožka je tmavohnedá až čierna. Popáleniny sa hoja do jaziev. Hrozí tiež nebezpečenstvo otravy organizmu produktmi rozkladu zasiahnutého tkaniva. 4. Zuhoľnatenie. Ide vlastne o úplné spálenie postihnutej časti tela.

Pri ošetrovaní popálenín platia tieto zásady:

a) pri otvorených ranách sa snažíme zabrániť ich infekcii. Záchranca si pred ošetrením postihnutého umyje ruky, prípadne si ich aj dezinfikuje vhodným prostriedkom. Sterilnou gázou si zakryje dýchacie cesty. Postihnutého izolujeme od možných zdrojov infekcie povrchu rán (prach, veľká koncentrácia osôb a pod.), b) popálené časti tela postihnutého obnažíme, predtým však zabezpečíme aby neprechladol. Časti odevu, prilepené na popáleninách neodstraňujeme, c) popáleniny I. stupňa, ak nie je inak poškodená koža, neošetrujeme. Môžeme použiť vhodný regeneračný krém alebo penu na popáleniny, d) pri rozsiahlych popáleninách dávame piť veľa tekutín, najlepšia je zásaditá minerálka.

12.1.3 Šok a protišokové opatrenia

Šok je vlastne reakcia organizmu na úraz, pričom náhle a nefyziologické zmeny môžu

zasiahnuť celú nervovú sústavu človeka. Následkom takto vyvolanej poruchy samoregulácie procesov v ľudskom tele môže nastať aj smrť

Šok môžu vyvolať objektívne traumatické príčiny - strata krvi, popáleniny, otrava, infarkt, úraz elektrickým prúdom. Jeho vznik však podporujú aj subjektívne psychické podnety ako veľká bolesť, únava, rozrušenie a pod.

• Príznaky šoku: nápadná bledosť, nepravidelné dýchanie, prehnaná reakcia na

bolesť, studené končatiny, studený pot na celom tele. Pri ťažších štádiách nastáva bezvedomie a zlyhanie krvného obehu.

• Protišokové opatrenia: šok sa vyvíja určitý čas po úraze, preto možno už v rámci

prvej pomoci po úraze začať s najnutnejšou prevenciou. Názvy protišokových opatrení sa začínajú na písmeno T:

1. Tíšenie bolesti upokojovaním raneného a jeho uložením do protišokovej polohy (so zdvihnutými nohami). Ošetríme poranenia. 2. Tlmenie strachu spočíva najmä v prejavovaní rozhodnosti v poskytovaní prvej pomoci a starostlivosti pri ošetrovaní. 3. Teplo zabezpečíme tak, že raneného zabalíme do prikrývok alebo dáme do teplej miestnosti.

74


4. Transport zabezpečíme súčasne s privolaním lekárskej pomoci. Prednostne treba použiť sanitné vozidlo s odborným personálom, ak nie je k dispozícii, tak iný dopravný prostriedok. Smäd tíšime vytieraním úst, vlhčením pier. 5. Tekutiny podávame len v prípade, keď sme si istý, že nanastalo vnútorné krvácanie.

75

bezpeČnosŤ a ochrana zdravia pri prÁci (bozp i)tmatus.gaya.sk/bozp/bozp_1.pdf · zákon č....

Documents