DIVADLO A TEATRALITA V KONTEXTE (SLOVENSKHO) VIZULNEHO UMENIA

EVA FILOVFilmov a televzna fakulta Vysokej koly mzickch umen, Bratislava (APVV)

Abstrakt: K prestupovaniu divadla a filmu dochdzalo od poiatku kinematografie, kee prv filmov predstavenia sa konali v budovch divadiel a prv filmov teoretici hadali prbuznosti a pecifik filmu ako novho, technickho i umeleckho mdia vo vzahu k divadlu, ako aj k alm umeleckm disciplnam. Pravdepodobne prvm filmom vyrobenm pre ely diva-delnho predstavenia bol krtky avantgardn film EntrActe (1924), premietan medzi dejstva-mi dadaistickho baletu. Experimentovanie vo vntri divadelnho priestoru prelo vvinom od kineticko-svetelnch prvkov cez simultnne premietacie plochy Laterny magiky a k Divad-lu hybridnch automatov (Theater of Hybrid Automata) (1990) Woodyho Vasulku. Ak uvaujeme o divadle ako o intermedilnom priestore, do ktorho vstupuj film (video, klip, nov mdi) a modern technolgie, meme uvaova aj v opanom garde, ke s divadlo a divadeln es-tetika referenn pre film, videoart a nov mdi. V dejinch kinematografie njdeme cel rad reisrov, ktor vo svojej tvorbe vychdzali z divadelnej tradcie (Ingmar Bergman, Peter Gre-enaway, Jan vankmajer a i.). Rznou mierou a v rznych podobch sa pecifik divadelnho umenia i divadeln priestor objavuj aj v slovenskom vizulnom umen, napr. v tvorbe Anny Daukovej, Miry Gberovej, Andrsa Csfalvaya a Zuzany abkovej.Kov slov: divadlo, opera, tanec, teatralita, film, videoart, nov mdi, umenie, avantgar-da, experiment, performance, intermedialita, polyekrn, polykino

I. Od Medzihry k Divadlu hybridnch automatov

V roku 2012 vyiel v edcii VMU zbornk Divadlo a intermedialita. Divadlo a nov mdi; intermedialita, teatralita, (re)-prezentcia1, ktor sa zaober transformujcou sa estetikou divadla vo vzahu k novm mdim a technolgim od tridsiatych rokov (sveteln kino-divadlo E. F. Buriana, tzv. Theatregraph2), cez pdesiate a esdesiate roky (Laterna magika, akn umenie, rozren film/Expanded Cinema) a k sas-nm domcim a svetovm autorom, zapjajcim do svojich divadelnch a scnic-kch predstaven (hotov) filmov fragmenty, (iv) VJing, televzne obrazovky, po-tae i internet.

Urujcou matriou, ktor v ase elektrifikcie a modernizcie vekch miest a expandujcich vtvarnch avantgrd radiklne vstpila do prostredia divadla, bolo nielen svetlo, ale svetlo prepojen s pohybom. V rozmedz rokov 1924 a 1927

1 HLAVENKOV-BAKOOV, Zuzana a kol. Divadlo a nov mdi, intermedialita, (re)prezentcia. Brati-slava : VMU, Centrum umenia a vedy, 2012.

2 Pozri napr. PEKOV, Dagmar. Burianv princip Theatregraph. Bakalrska prca. Brno : Masarykova univerzita, 2008. Dostupn na http://is.muni.cz/th/179252/ff_b/Theatregraph_Bc.pdf.

t

die

209DIVADLO A TEATRALITA V KONTEXTE (SLOVENSKHO) VIZULNEHO UMENIA

vznikal rukopis eskho sochra Zdeka Pnka (vyiel a v roku 1941)3, v ktorom rozpracoval ideu kinetickho umenia aplikovanho do divadla, filmu, architektry a verejnho priestoru. V roku 1930 nezvisle od seba vznikli dve pozoruhodn kine-ticko-sveteln diela: Pnkova plastika pre Edisonovu transforman stanicu v Pra-he a Sveteln rekvizita jednej elektrickej scny (Lichtrequisit einer elektrischen Bhne) od maarskho avantgardistu Lszl Moholy-Nagya pre vstavu v Pari. Modely oboch plastk zachytili aj dva krtke filmy v tle cinma pur: Svtlo pronik tmou (ria Otakar Vvra, Frantiek Pilt) a Lichtspiel Schwarz-Wei-Grau (Sveteln hra ierna-biela-ed, ria Lszl Moholy-Nagy). Prve z avantgardnej nemeckej ko-ly Bauhaus, ktorej sasou bol aj Moholy-Nagy, vzili progresvne architektonick a dizajnrske diela i extravagantn divadeln scny a kostmy Oskara Schlemme-ra4. V roku 1929 na rozsiahlej vstave Film und Foto (FiFo) v nemeckom Stuttgarte boli prezentovan aktulne fotografick eurpske (pod kuratelou Moholy-Nagya), americk a sovietske trendy, vrtane ptnstich filmovch prehliadok zostavench maliarom a filmrom Hansom Richterom5. Bauhaus sa stal inpirciou pre eskoslo-vensk avantgardu a na jeho vyuovaciu koncepciu nadviazala aj bratislavsk kola umeleckch remesiel (UR).

Medzi filmami stuttgartskej vstavy bol uveden aj franczsky dadaistick film EntrActe (Medzihra, 1924, ria Ren Clair), ktor mal svoju nemeck premiru u v mji 1925 v Berlne v rmci filmovho matin s nzvom Der Absolute Film. A tu sa konene dostvame k meritu veci. Krtky film EntrActe, uren k veselmu roz-ptleniu divkov poas prestvky dadaistickho baletu Relche (Von de/Prestv-ka, ria Francis Picabia), bol pravdepodobne prvm filmom vyrobenm pre ely predstavenia (zrove fungujci autonmne), ktor vyuil intermedilny potencil divadla. Nelo pritom o nejak novinku, krenie divadla a filmu stlo u na poiat-ku kinematografie, kee prv filmov predstavenia sa (a do vstavby stlych kn) konali v budovch divadiel. Na zem Hornho Uhorska dokonca existovala hybrid-n filmovo-divadeln forma kinema-ske6, ktor fungovala na princpe striedania hercami naivo odohranch a vopred nakrtench vstupov. Prv filmov teoretici hadali prbuznosti a pecifik filmu ako novho, technickho i umeleckho mdia vo vzahu k divadlu, ako aj k alm umeleckm disciplnam.

Balet Relche sa stal doslova intermedilnou udalosou. Hranice jednotlivch umeleckch discipln s v om korodovan podobne ako hranice autorstva medzi trojicou Picabia Clair Satie.7 EntrActe funguje ako ev medzi divadelnmi dejstva-mi a zrove sebareferenne: zviditeuje svojich autorov a znme osobnosti par-skej avantgardnej scny (popri Picabiovi aj Erika Satieho, Marcela Duchampa, Man Raya), jednotliv anekdoty (achov partia na streche domu, zastrelen poovnk,

3 PNEK, Zdenk. Kinetismus. Reprint knihy z roku 1941. Praha : AMU, 2013.4 Podrobnejie pozri SCHLEMMER, Oskar. Theater at the Bauhaus, 1925. Dostupn na http://thecharnel-

house.org/2013/07/20/theater-buhne/.5 Dostupn na http://www.luminous-lint.com/app/contents/fra/_film_und_foto_01/. Vstava putovala

a do roku 1931 po rznych mestch (Zrich, Berln, Gdansk, Viede, Zhreb, Mnchov, Tokio).6 MACEK, Vclav PATKOV, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997, s. 13.7 TOWNSEND, Chris. The Last Hope of Intuition: Francis Picabia, Erik Satie and Ren Clairs Interme-

dial Project Relche. In Nottingham French Studies, 2011, ro. 50, . 3, s. 42. Dostupn na http://www.academia.edu/1332436/The_Last_Hope_of_Intuition_Francis_Picabia_Erik_Satie_and_Ren%C3%A9_Clair_s_Inter-medial_Project_Rel%C3%A2che.

210 EVA FILOV

pohrebn sprievod) na seba kauzlne nadvzuj a s baletnm predstavenm s pre-pojen nielen hudbou (Satie) a tancom (baletka snman z podhadu), ale aj hlavnm hercom, Jeanom Brlinom.

Hoci v prpade baletnho predstavenia Relche ete nelo o paraleln synchro-nizciu divadelnho predstavenia a filmovej projekcie, o rok neskr, poas svojho psobenia v Bauhause, uvauje Moholy-Nagy nad monosami simultnneho kina alebo polykina, ktor by bolo zariaden pre rzne pokusn ely, rozdelen do rz-nych ikmo poskladanch plch a vypukln, ako krajina s horami a doliami, a na-miesto tvoruholnkovch plch by malo tvar kruhovho vseku. Na tomto pro-mtacm pltn m bt hrno vce film (pi prvnch pokusech teba dva), a sice ne promtanch na jedno msto, ale plynule probhajcch zleva doprava nebo zprava doleva, zdola nahoru nebo shora dol atd. Tmto zpsobem lze ukzat dv nebo vce zprvu na sob nezvislch, pozdji pi jejich propotanm setkn navzjem logicky se pekrvajcch udlost.8 Premietacie plochy a objekty organizovan do priestoru pripomnaj divadeln scnu, sledovan divkom fixovanm na sedadlo v hadisku na dobu, ke vstpi medzi tieto iv obrazy a stane sa ich sasou ako iv prvok muzelno-galerijnej expozcie i intalcie, si bude musie divk ete pr dekd poka.

U v roku 1919 experimentoval so simultnnym obrazom franczsky reisr Abel Gance. V protivojnovom filme Jaccuse! (alujem!) horizontlne rozdelil irok filmov pltno (obraz) na dve polovice, ktor mu umonili postavi do kontrastu svet ivch a mtvych: km v hornej asti kra zstup padlch vojakov, v spodnej pochoduje armda pod parskym Vaznm oblkom. Vo svojom najrozsiahlejom projekte Napoleon (1927) rozloil filmov obraz na niekoko ast, jednak vo vntri pltna (napr. non vankov bitka je rozdelen do deviatich okien), jednak na tri pltna (v zverenej monumentlnej scne pochodu dobytm Talianskom). Gance strojnsobil tandardn formt 1,33:1, ktor vyuil na panormu (snman tromi ka-merami a premietan tromi premietakami na spsob neskr vyvinutho systmu Cinerama), na zrkadlov efekt obrazu na avom a pravom paneli a na tri rznorod zbery (napr. mapa, tvr, krajina), prpadne na rzne vekosti zberov (napr. celok, detail, celok).

Vzia Moholy-Nagya vychdzala z praktickho ivota, opierala sa o zniovanie prahu citlivosti zmyslovch orgnov, ktor rozvojom techniky a vekomiest roziruj

8 MOHOLY-NAGY, Lszl. Simultnn kino neboli polykino (1925). In Manifesty pohyblivho obrazu. Olo-mouc : PAF, 2010, s. 67 69.

Napoleon (Franczsko, 1927, ria Abel Gance).

211DIVADLO A TEATRALITA V KONTEXTE (SLOVENSKHO) VIZULNEHO UMENIA

svoje schopnosti simultnnych akustickch a optickch funkci. Plat to aj v prpa-de modernej optiky a akustiky, ktor sa stvaj prostriedkami umeleckej tvorby.9 K alm vznamnm experimentom dochdza a v rmci povojnovho technick-ho boomu a s oivenm tradcie svetovch vstav. Na princpe kombincie ivho predstavenia, kinetickch filmovch zberov a statickch diapozitvov bola pre prv povojnov vstavu EXPO58 v Bruseli vyvinut Laterna magika. Podle eskoslo-venskho patentu autorskho osvden vynlezu, vydanho adem pro vynlezy a patenty v Praze pracovnkm VZORT Vzkumnho stavu zvukov, obrazov a reprodukn techniky v Praze, kde byl systm polyekranu (tj. mnoha promtacch ploch) dle pvodnch nvrh architekta a scnografa Josefa Svobody a scenrist a reisr Alfrda a Emila Radoka vytvoen, se jedn o souasn promtn vce po-hyblivch a pevnch obraz na systm pevnch i pohyblivch promtacch ploch, umstnch na scn v zornm poli divk se souasn reprodukovanm jedno- i vcekanlovm, zpravidla prostorovm stereofonnm zznamem a s doplkovm zznamem ruch v okol hledit.10