systÉm manaŽÉrstva kvality vo vyrobnom...

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA Evidenčné číslo: 2119709

SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY VO VYROBNOM PROCESE

NITRA, 2011 MÁRIO PEČIMÚTH, Bc.

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

TECHNICKÁ FAKULTA Dekan: prof. Ing. Zdenko Tkáč, PhD.

Systém manažérstva kvality vo výrobnom procese Diplomová práca

Študijný program: Informačná a automatizačná technika v kvalite produkcie Študijný odbor: Kvalita produkcie 2386800 Školiace pracovisko: Katedra Kvality a strojárskych technológii Školiteľ: Ing. Martin Kotus , Phd.

NITRA, 2011 MÁRIO PEČIMÚTH, BC.

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Mário Pećimúth vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Aplikácia systému riadenia kvality vo výrobnom procese“ vypracoval samostatne s

použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 15.4.2011 Mário Pečimúth

4

POĎAKOVANIE

Na tomto mieste by som sa rád poďakoval vedúcemu Diplomovej práce, Ing.

Martin Kotus , PhD., za poskytnutý čas, cenné rady a pripomienky počas riešenia danej

témy Diplomovej práce.

Taktiež vyslovujem poďakovanie Ing. Rastislav Matiaško vedúcemu oddelenia

CMON vo firme PSA PEUGEOT CITROEN TRNAVA za poskytnutý čas a cenné rady

pri vypracovaní Diplomovej práce.

5

Abstrakt

Existuje však mnoho dôkazov o tom, že už v starej Číne alebo v Egypte bola

nekvalitná práca niekedy až drasticky potrestaná. Aristoteles/385-322 p.n.l./ tvrdil, že

kvalita je „súhrn určitých vlastností odlišujúci daný predmet od iného, významom však

podobného predmetu.“

Diplomová práca je zameraná na systém manažérstva kvality v podniku PSA

PEUGEOT CITROEN TRNAVA, popisu základných pojmov z danej oblasti.

V diplomovej práci som navrhol štatistické metódy riadenia kvality na vybrané procesy.

Hodnotil som proces výstupnej kontroly automobilu na linke Quality (BTU) na

zariadeniach Bancs polyvalents.

Cieľom diplomovej práce bolo zavedenie štatistickej regulácie procesu

prostredníctvom Shewhartových regulačných diagramov pre priemer__

X a rozpätie R na

vopred vybrané testy. Následne vyhodnotenie pomocou programu .xls ktorý nám

zostrojil regulačné diagramy, určenie indexov spôsobilosti procesu Cp, Cpk. Daná

problematika má veľký význam z pohľadu kvality výroby v danej organizácii a v danej

práci môžeme konštatovať, že výroba vozidiel spĺňa požiadavky udané kvalitou

organizácie a zákazníkom.

Kľúčové slová: Riadenie kvality, Proces, Štatistická regulácia procesu, Kvalita,

Shewhartove regulačné diagramy, Indexy spôsobilosti Cp, Cpk,

6

Abstract

The term quality has been appearing both in professional practice and common

life more and more often. It may seem that the interest in quality, so characteristic for

90s´, has arisen just recently. However, a lot of proofs exist about the fact that already

in old China or Egypt low-class work was even drastically punished sometimes.

Aristoteles/385-322 BC/ claimed that quality is ´a complex of certain attributes

differentiating a particular object from another one,though of a similar meaning to the

object. ́

The diploma work is focused on the system of quality managering in the

company PSA PEUGEOT CITROEN TRNAVA and description of basic terms from

the particular field. In this work statistic methods of quality administration for selected

processes are suggested. The process of the automobile quality output at the assembly

line Quality (BTU) was assessed on devices Bancs polyvalents.

The aim of the diploma work was the implementation of statistic regulation of

the process by means of Shewart´s regulation diagrams for the average X and R for the

test of a hand break and friction forces on the device Bancs polyvalents. Moreover, it

was important to determine indexes of process aptitude Cp, Cpk and aptitude of the

device Bancs polyvalents. This particular issue is of a great importance from the point

of view of production quality. In addition, it can be stated that the production of cars

fulfills demands assigned by organisation and a customer.

Key words: quality managing, process, statistic regulation of a process, quality,

Shewhart´s regulation diagrams, indexes of aptitude Cp, Cpk,

7

Prehľad použitých skratiek

BTU – Linka kontroly a komercializácie vozidiel

QCP – Oddelenie kontroly produkcie

SCP – Štatistická regulácia procesov

d2 - konštanta meniaca sa v závislosti od rozsahu podskupiny

k - počet podskupín

n - rozsah podskupín

__

iX - priemerná hodnota znaku v podskupine

Xij - nameraná hodnota v i-tej podskupine

xij max - maximálna nameraná hodnota v i-tej podskupine

xij min - minimálna nameraná hodnota v i-tej podskupine

A2, D3, D4 – konštanty meniace sa v závislosti od rozsahu podskupiny.

Cp - index spôsobilosti procesu

Cpk - korigovaný index spôsobilosti procesu

Cpl – index spôsobilosti procesu keď je zadaná dolná tolerančná medza LSL

Cpu – index spôsobilosti procesu keď je zadaná horná tolerančná medza USL

Ri – rozpätie v podskupine

__

R - priemerné rozpätie

X - priemer procesu

CL - centrálna priamka

RLCL - dolná regulačná medza pre rozpätie

XLCL - dolná regulačná medza pre priemer

RUCL - horná regulačná medza pre rozpätie

XUCL - horná regulačná medza pre priemer

LSL - dolná tolerančná medza

USL – horná tolerančná medza

SMK - systém manažmentu kvality

SPC - štatistická regulácia procesu (Statistical Proces Control)

T - tolerancia znaku

ZP- zadné pravé koleso

8

OBSAH

1. ÚVOD ........................................................................................................................ 9

1.1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ......................................... 11

1.2 Normy systému manažérstva kvality ............................................................ 13

1.3 Funkcie manažérstva kvality ........................................................................ 17

1.4 Metódy manažérstva kvality ........................................................................ 19

1.5 Shewahrtove regulačné diagramy ................................................................. 26

1.6 Spôsobilosť procesu ...................................................................................... 34

2. CIEĽ .......................................................................................................................... 35

3. METODIKA PRÁCE ................................................................................................ 36

3.1 Charakteristika organizácie PSA PEUGEOT CITROEN ............................ 36

3.2 Zariadenia Bancs polyvalents ....................................................................... 37

3.3 Metodika Test trecích síl .............................................................................. 39

3.4 Metodika Test ručnej brzdy ......................................................................... 42

4. VÝSLEDKY PRÁCE ............................................................................................... 44

4.1 Charakteristika trecích síl vozidla ............................................................... 44

4.2 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie trecích síl , bubny ................... 44

4.3 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie trecích síl , disky .................... 48

4.4 Charakteristika ručnej brzdy vozidla ........................................................... 52

4.5 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie ručnej brzdy ........................... 53

4.6 Spôsobilosť procesu ručná brzda ................................................................. 58

5. NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV ................................................................ 59

6. ZÁVER ..................................................................................................................... 60

POUŽITÁ LITERATÚRA ........................................................................................... 62

PRÍLOHY ..................................................................................................................... 64

9

ÚVOD

V súčasných podmienkach trhového hospodárstva nielen na Slovensku, ostáva

úspešnosť výrobnej organizácie naďalej hlavným cieľom pre jej dlhodobú existenciu.

V súčasnej dobe je veľmi veľký tlak na výrobcov z dôvodu hospodárskej krízy, ktorá

postihla celosvetovú ekonomiku a prejavila sa v stagnácii a poklesu predajnosti sú

výrobcovia nútení o vytvorenie akčných plánov, ktoré dokážu správne reagovať na

každú požiadavku trhu a dosiahnuť flexibilnosť a jedinečnosť. V konkurencii na trhu

pôsobiacich výrobcov je úspešnosť výrobnej organizácie ťažko predstaviteľná bez

zapracovania systému kvality v organizácii.

Rozhodujúcim faktorom smerom od zákazníka k podniku je systém riadenia

kvality vo vnútri spoločnosti. Podniky sú nútené zavádzať do praxe nové metódy

riadenia a zmeny prístupoch. Základným cieľom podniku je zvyšovať kvalitu produktu,

efektívnosť zariadení, minimalizovať nepodarky v počte, školený personál a celkovú

výkonnosť podniku.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že systém manažérstva kvality (SMK) je

základným pilierom pre zabezpečenie kvality produktu a tým zabezpečenie dlhodobej

konkurencieschopnosti a prežitia spoločnosti a zvyšovania svojho povedomia.

Je potrebné, aby spoločnosť aplikovala piliere systému manažérstva kvality na

všetkých úrovniach spoločnosti a vedela správne používať normy STN EN 9000 , ktoré

dokazujú, že spoločnosť je schopná uspokojovať zákazníka a vytvárať dôveru medzi

spoločnosťou a zákazníkom.

Výrobky, ktoré majú spĺňať tento predpoklad musia byť hlavne vyrábané

v stabilnom procese, to znamená, že proces by mal byť schopný produkovať výrobky

s prijateľnou variabilitou, podľa stanovených ukazovateľov a prikláňať sa k tomu, aké

sú ich stanovené ciele. Toto všetko v sebe zahrňuje štatistická regulácia procesu.

Štatistická regulácia je súbor nástrojov (väčšinou štatistických), ktoré nám

pomáhajú pochopiť dianie v procese, ktorého výsledkom je produkt. Štatistická

regulácia procesu sleduje stabilitu procesu, na základe výsledkov je možnosť vidieť

s akou variabilitou kvality pracuje.

Pomocou regulačných diagramov je možné zistiť určitú tzv. číselnú hodnotu

kvality, vďaka ktorej vieme porovnať, či sa kvalita produktu za dané časové obdobie

zmenila, alebo nie, od kvality za nejakú inú časovú periódu. Taktiež možnosť porovnať

10

kvalitu produktov počas viacerých období, aby sme vedeli určiť či sú odlišnosti menšie,

alebo väčšie, prípadne zaujať k tomu adekvátne stanovisko.

Spoločnosť musí na základe výsledkov a používania štatistických metód vedieť,

kde sú jej nedostatky a kde sú jej silné stránky v oblasti kvality. Takto z väčších

súborov hodnôt meraného znaku alebo viacerých znakov kvality výrobku sa dá sledovať

spôsobilosť procesu. Vedenie organizácie musí preto zamerať hlavnú pozornosť na tie

oblasti, kde vzniká kvalita, to znamená na riadenie výrobného procesu a nielen na

výstupnú kontrolu výrobkov. Sú to predovšetkým oblasti predvýrobné a výrobné. Je

zrejmé, že aj normy ISO súboru 9000 vyžadujú vo všetkých systémoch kvality

štatistickú reguláciu procesov (SPC -Statistical Proces Control).Štatistická regulácia

procesu predstavuje súbor metód, ktoré slúžia k stabilizácii procesov a každá z nich ma

svoju vymedzenú oblasť použitia. Súčasné skúsenosti organizácií ukazujú, že správna

aplikácia štatistických metód stabilizuje priebeh výrobného procesu, zvyšuje kvalitu a

produktivitu práce.. Meranie procesu nám pomáha určiť ktoré faktory na proces

pôsobia, vedieť ich určiť a vytvoriť akčné plány na dosiahnutie štatisticky zvládnutého

procesu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, cieľom diplomovej práce je zistiť spôsobilosť

meracieho a výrobného zariadenia , zároveň vypracovať a navrhnúť štatistickú reguláciu

procesu, zaviesť Shewhartove regulačné diagramy, do výrobného procesu organizácií

PSA PEUGEOT CITROEN SLOVAKIA.

Iba silné spoločnosti, ktoré stavajú systém manažérstva kvality na pevných

pilieroch od vedenia spoločnosti, sú schopné rýchlo reagovať na požiadavky zákazníka

a čeliť konkurencii. Podmienka je funkčnosť systému manažérstva kvality za každých

podmienok. ,,Kvalita nevzniká náhodou“ (J.Juran 2006)

11

1.1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Vývoj riadenia kvality

Začiatky historického vývoja sú v Londýne práve v období priemyselnej

revolúcie a intenzívneho obchodu s priemyselnými kolóniami. Išlo hlavne o poistenie

zakúpeného nákladu. Podnikateľ Loyd postupne zistil, že uzavrieť primeranú poistnú

zmluvu môže iba vtedy, ak bude poznať technický stav lode, z akých materiálov je

vyrobená, kapitána a spôsob údržby, prevádzkovanie, čo nakoniec viedlo k zostaveniu

jednotných technických pravidiel pre stavbu lodí, kontrolu kvality používaných

materiálov a súčastí, predpisov a dokumentovanie celého tohto systému. Tak vznikol

prvý lodný register na svete a zároveň systém zabezpečovania kvality pri stavbe lodí.

Postupne vznikala potreba podobných služieb aj pre priemysel a obchod. Rozhodujúcim

bolo obdobie priemyselnej revolúcie 19. st., kedy dochádza k prudkému rozvoju

hromadnej výroby a deľby práce. Vznikom moderných výrobkov (automobil, lietadlo,

telefónna sieť ap.) nastala revolúcia v technike zabezpečovania kvality: vznik riadenia

kvality.( Dudlik, sifu a iný, Inžinierstvo kvality produkcie)

Hlavnými tvorcami filozofie moderného riadenia kvality patria Američania

Shewhart, Feigenbaum, Juran, Deming. V japonsku je to Ischikawa a v Európe Švéd

Sandholm. Budovanie systémov kvality v USA a v Japonsku mali podstatný vplyv na

tvorbu európskeho systému zabezpečovania kvality. Ťažisko Demingových teórií

spočívalo v štatistických metódach – podrobná analýza každého výrobku. Jeho prínos

doplnil Juran teóriami, v ktorých zdôrazňoval orientáciu na zákazníka a úlohu

manažmentu pri zabezpečovania kvality. Prelom nastáva zavedením koncepcie just in

time- dodávanie zhodných prvkov určených na kompletizáciu výrobku. (dodávatelia a

subdodávatelia musia uplatňovať systém riadenia kvality).

V Japonsku prešlo zabezpečovanie kvality 3-mi etapami:

1. Zabezpečovanie kvality s orientáciou na technickú kontrolu – boli vytvorené

špecializované útvary kontroly kvality na kontrolu finálnych výrobkov. Išlo o výstupnú

kontrolu, ktorá mala nevýhody – nebolo zabránené vzniku nezhodných výrobkov už

priamo vo výrobe a anonymita pracovníkov, ktorí nezhodné výrobky produkovali.

2. Zabezpečovanie kvality na riadenie procesov – ide o to aby každý výrobok

zodpovedal normám kvality pomocou riadenia výrobného procesu.

12

3. Zabezpečovanie kvality s dôrazom na vývoj nových výrobkov– na každom

kroku od plánovania a projektovania až po servis sa muselo robiť

vyhodnocovanie.(Dudlik, sifu a iný, Inžinierstvo kvality produkcie)

Slučka kvality

Z poznatkov z doterajšieho vývoja systému riadenia kvality vyplýva, že riadenie

kvality sa musí zamerať na celkový životný cyklus výrobku tzv. slučka kvality –

funkcie, ktoré musí výrobný podnik dodržať sú prvky výrobného cyklu:

� marketing a prieskum trhu

� navrhovanie špecifikovania výrobku a jeho vývoja

� zásobovanie

� plánovanie a vývoj procesu

� výroba

� kontrola, skúšanie a skúmanie

� balenie a skladovanie

� predaj a distribúcia

� uvedenie do prevádzky a prevádzka

� technická pomoc a údržba

� likvidácia po použití

Obr. 1: Slučka kvality .( Dudlik, sifu a iný, Inžinierstvo kvality produkcie)

13

1.2 NORMY SYSTÉMU MANAŽÉRSTVA KVALITY

Súbor noriem ISO 9000 sa vypracoval, aby organizáciám všetkých typov a

veľkostí pomohol zaviesť a prevádzkovať efektívne systémy manažérstva kvality:

STN EN ISO 9000 :2001 Systém manažérstva kvality. Základy a slovník.

- opisuje základy systémov manažérstva kvality a špecifikuje terminológiu. Systém

chápu ako metódu uspokojenia v základných vlastnostiach produktu. Medzi tieto

základne vlastnosti patria :

� Stabilita kvality danej produkcie

� Príťažlivá a prijateľná cena

� Bezchybnosť a bezpečnosť produktu

� Stupujúca komplexnosť produktu a použitia

STN EN ISO 9001:2001 Systém manažérstva kvality. Požiadavky.

Je základnou modelovou normou. Stanovuje požiadavky na kvalitu. špecifikuje

požiadavky na systém manažérstva kvality tam, kde organizácia potrebuje preukázať

svoju schopnosť poskytovať produkty, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníka a

použiteľných predpisov a zameriava sa na zdôraznenie spokojnosti zákazníka.

� Predviesť svoju schopnosť trvalo poskytovať produkt, ktorý spĺňa požiadavky

zákazníka a použiteľných predpisov.

� Spokojnosť zákazníka prostredníctvom efektívneho využívania systémov vrátane

procesov trvalého zlepšovania systému a zabezpečovania zhody s požiadavkami

zákazníka a použiteľných predpisov.

STN EN ISO 9004:2001 Systém manažérstva kvality. Návod na zlepšovanie

výkonnosti.

Cieľom normy je zlepšovanie výkonnosti organizácie, spokojnosť zákazníkov a

ďalších zainteresovaných strán.

14

Obr.2: Procesný model systému manažérstva kvality založený na procesom

prístupe ( STN EN ISO 9001:2001 ).

Normy pre certifikácie a vyhlásenie zhody

V zmysle noriem EN rad 45000 je účelné certifikovať výrobky, systémy kvality

a pracovníkov. Podľa príslušného objektu certifikácie rozdeľujeme:

Certifikácia výrobkov - Založená na skúškach, certifikačné miesto musí spĺňať kritériá

v norme STN EN 45011.

� Certifikácia systémov kvality - Založená na preverovaní ich súladu s ISO 9001,

certifikačné miesto musí spĺňať kritéria v norme STN EN 45012.

� Certifikácia pracovníkov- Založená na preverovaní ich odborných vedomostí

problematiky kvality, certifikačné miesto musí spĺňať kritéria normy STN EN

45013.

� EN 45 010 – Norma uvádza všeobecné požiadavky na posudzovanie a

akreditáciu certifikačných orgánov.

� EN 45014 - Norma uvádza všeobecné kritériá vyhlásenia zhody dodávateľom.

15

Normy pre preverenie systému kvality

Normy ISO 10 000 sú svojim obsahom smernice pre preverovanie systémov

kvality.

� ISO 10011-1 Základné princípy zavádzania, plánovania, vykonávania a

dokumentovania previerok systému kvality.

� ISO 10011-2 Hovorí o minimálnych kritériách spôsobilosti preverovateľov

systému kvality.

� ISO 10011-3 Základná smernica pre organizáciu, ktorej bola daná zodpovednosť

plánovať a vykonávať sériu previerok systémov kvality podľa programov.

� ISO 10013 - Návod na prípravu, spracovanie a kontrolu príručky kvality, ktorá

je dôležitá pre účinnú prevádzku systému kvality.

Termíny a definície podľa normy STN ISO 9000:2001

� Kvalita – miera s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky. Kvalita

môže byť výborná, dobrá alebo zlá.

� Požiadavka – potreba alebo očakávanie, ktoré sa určia, všeobecne sa

predpokladajú alebo sú povinné. Na označenie špecifického druhu požiadavky sa

upresňuje výraz: požiadavka na produkt, požiadavka na systém manažérstva

kvality, požiadavka zákazníka.

� Systém manažérstva – systém manažérstva na usmerňovanie a riadenie

organizácie s ohľadom na kvalitu.

� Politika kvality – celkové zámery a pôsobenie organizácie v oblasti kvality,

oficiálne vyhlásené vrcholovým manažmentom. Politika kvality má byť v súlade

s celkovou politikou organizácie a má poskytovať rámec na formuláciu cieľov

kvality.

� Cieľ kvality – niečo, čo sa hľadá alebo o čo sa usiluje v súvislosti s kvalitou.

Ciele kvality sa majú zakladať na politike kvality organizácie.

� Vrcholový manažment – osoba alebo skupina osôb, ktorí usmerňujú alebo riadia

organizáciu na najvyššej úrovni.

� Stále zvyšovanie kvality – opakovaná činnosť zameraná na zvyšovanie

spôsobilosti plniť požiadavky na kvalitu

16

� Proces – súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne sa ovplyvňujúcich činností,

ktoré transformujú vstupy na výstupy. Vstupmi do procesu sú zvyčajne výstupy z

iných procesov. Procesy v organizácii sa zvyčajne plánujú a realizujú v riadených

podmienkach, aby pridali hodnotu.

� Produkt – je výsledok procesu.

Existujú tieto druhy produktov:

• Služby (napr. doprava, bankovníctvo, poisťovníctvo)

• Softvér (napr. počítačový program, slovník)

• Hardvér (napr. mechanická časť motora)

• Spracúvané materiály (napr. mazivo)

• Mnoho produktov sa skladá z prvkov prislúchajúcim rôznym kategóriám, potom

sa produkt nazýva podľa dominantného prvku.

� Zhoda – splnenie požiadavky.

� Nezhoda – nesplnenie požiadavky.

� Chyba – nesplnenie požiadavky týkajúcej sa zamýšľaného alebo určeného

používania. Rozdiel medzi pojmami chyba a nezhoda je dôležitý, lebo má právne

dôsledky, ktoré súvisia s problémami zodpovednosti za produkt.

� Preventívna činnosť – činnosť na odstránenie príčiny potenciálnej nezhody

alebo inej potenciálnej neželateľnej situácie. Vykonáva sa s cieľom zabrániť výskytu.

� Nápravná činnosť – činnosť na odstránenie príčiny zistenej nezhody alebo inej

neželateľnej situácie. Vykonáva sa s cieľom zabrániť opakovanému výskytu.

� Akreditácia – je nezávislé preverenie spôsobilosti subjektu vykonávať

špecifikovanú činnosť podľa medzinárodne prijatých kritérií. akreditačné kritériá

tvoria súbor požiadaviek akreditačného orgánu, ktoré musia byť splnené preto, aby

dané miesto bolo akreditované. V SR je akreditačný orgán SNAS – Slovenský

národný akreditačný systém (1.1.1994), ktorý uskutočňuje akreditácie laboratórií,

certifikačných miest a inšpekčných orgánov.

� Notifikácia – je krok, ktorý vykonáva štát alebo ním poverený orgán. Týmto

krokom oznamujeme príslušnému miestu EÚ, že laboratórium, skúšobňa,

certifikačné miesto, alebo inšpekčný orgán boli akreditované národným orgánom na

výkon príslušných činností.

� Certifikácia – činnosť certifikovaného orgánu, pri ktorej sa zisťuje a vydaním

certifikátu osvedčuje, že výrobok, systém kvality alebo odbornosť pracovníka je

17

v zhode s požiadavkami. (Dudlyk,Sifu a iny,Manažérstvo kvality produkcie,

2008)

1.3 FUNKCIE MANAŽÉRSTVA KVALITY

Rozdelenie manažérskych procesov

Podľa Jurana riadenie kvality (Quality comtrol) je analogické k riadeniu financií

a znamená aplikovanie troch systémov . (Juran,2006)

� Plánovanie kvality - proces stanovenia cieľov kvality,

� Riadenie kvality – proces dosahovania výsledkov počas výkonu operácii,

� Zlepšovanie kvality – proces dosahovania vyššej výkonnosti procesov,

Plánovanie kvality

Plánovanie má kľúčové postavenie v procese manažérstva kvality.

Plánovanie môžeme zjednodušene definovať ako proces vytyčovania cieľov organizácie

ako aj spôsob ich dosahovania. (Plura,2001)

� Plánovanie kvality charakterizujeme ako proces transformácie cieľov a vývoja

prostriedkov na splnenie týchto cieľov.

� Výsledkom plánovania kvality by mal byt postup ako dosiahneme stanovené

ciele v kvalite.

� V procese regulácie kvality sa činnosti stanovené vo fáze plánovania kvality aj

realizujú a dosiahnuté výsledky sa hodnotia a porovnávajú so stanovenými

cieľmi.

� Pri procese zlepšovania kvality je hlavné úsilie sústredené na zlepšenie

existujúceho stavu a jeho výsledkom by mala byť vyššia úroveň kvality by sa

mala dosiahnuť oproti naplánovanému cieľu.

Riadenie kvality

Implementovať riadenie kvality znamená vhodne pochopiť základne myšlienky

tvoriace obsah a jadro princípov riadenia kvality a mať poznatky a skúsenosti

o aplikáciách metód a technik systémovým prístupom. ( Mateides, 2006)

Riadenie je založené na niektorých základných princípov, mení sa iba obsah

a spôsoby realizácie. Poznáme šesť základných princípov riadenia.

18

1. Zameranie sa na zákazníkov a trhy

2. Neustále plánovanie, zabezpečovanie, zlepšovanie a porovnávanie kvality.

3. Orientácia na procesy, ako aj výsledky.

4. Celoživotné vzdelávanie.

5. Účasť všetkých pracovníkov na riadení kvality.

6. Použitie vhodných metód a nástrojov na riadenie kvality.

Termín riadenie kvality obsahuje vytvorenie základných dokumentov

popisujúcich úlohy vrcholového manažmentu, úlohy ostatných štruktúr podniku vo

vzťahu k riadeniu kvality, vypracovanie vízií, stratégií, politiky a ciele kvality ich

pravidelné vyhodnocovanie a následne vypracovania akčných plánov, ako aj používania

vhodných metód a nástrojov na riadenie kvality.

Riadenie kvality podľa Jurana je teda, opakujúca sa slučka zahrňujúca sa tri

kroky:

1. Zhodnotenie súčasného stavu výkonnosti.

2. Porovnanie súčasného stavu s stanovenými cieľmi.

3. Náprava v prípade neprípustnej odchýlky medzi aktuálnym a požadovaným

stavom.

Zlepšovanie kvality znamená dosiahnutie nového stavu, ktorý je zreteľne lepší

ako stav minulý. Všetky tri procesy Juranovej trilógie riadenia kvality navzájom spolu

súvisia, je to nikdy nekončiaci interaktívny proces. ( Mateides,2008)

Zlepšovanie kvality

Zlepšovanie kvality znamená dosahovanie lepšej úrovne kvality s stavom

predchádzajúcim. Podstatnou zmenou je pozitívna zmena – inovácia. Len to čo prináša

naozaj hodnotu stojí za rozvoj a úsilie zlepšovať. Všetko ostatné je plytvanie, poznáme

sedem základných druhov plytvania, ktoré nepridávajú procesu hodnotu:

1. Nadprodukcia

2. Nadbytočná manipulácia

3. Nesprávny pracovný postup

4. Zbytočné pohyby

5. Chyba zamestnanca a ich odstraňovanie

6. Čakanie

19

7. Nevyužitá kreativita ľudského potenciálu

Poznáme dva základne prístupy pre zlepšovanie kvality.

1. Postupné

2. Radikálne

Podľa Jurana teda zlepšovanie kvality zámená znižovanie nepodarkovosti,

otázka však stojí do akej úrovne. Odpoveď dáva koncepcia nulového počtu nezhodných

výrobkov, ktorá stanovuje ako meradlo výkonnosti kvality nulový počet nezhodných

výrobkov. V tomto ohľade má zlepšovanie dosiahnuť konečný ciel 100% kvalitných

výrobkov.

Zabudovanie kvality do výrobného procesu má teda konečný ciel 0%

nepodarkov. ( Mateides,2008)

1.4 METODY MANAŽÉRSTVA KVALITY

Analýza výrobného procesu, význam a ciel

Každá spoločnosť je by mala vedieť podľa charakteristických hodnôt podniku

vedieť ktoré hodnoty preukazujú skutočný stav kvality vo výrobnom procese. Je

potrebné poznať proces a vedieť kde sú nedostatky, problémy s nekvalitou, problémy

s poruchovosťou zariadenia, problémy s BOZP a preto je potrebné mať aplikovaný

systém zbierania dát a vyhodnocovania na základe štatistickej kontroly procesu. Norma

STN EN ISO 900 popisuje prečo používať štatističke metódy.

Norma STN ISO 9004:2001 popisuje použitie štatistických metód na :

� Analýzu trhu.

� Navrhovanie výrobku.

� Špecifikáciu ukazovateľov spoľahlivosti.

� Reguláciu a analýzu meracích a výrobných zariadení.

� Reguláciu a analýzu spôsobilosti výrobného procesu.

� Určenie úrovne kvality.

� Plánovanie kontroly.

� Posúdenie prevádzkových vlastností.

� Rozbor chýb.

20

� Rozbor dát.

Cieľom štatistických metód je sledovanie procesu na základe vopred

stanovených sledovaných znakoch kvality.

Štatistické riadenie kvality

Mala svoj počiatok v praxi priemyselných podnikov, kde sa vyrobené výrobky

vyznačujú merateľnými charaktermi. V prvých fázach sa vykonávala 100% kontrola

ktorej cieľom bolo zistiť a vyradiť nekvalitu od kvality a nie ako prostriedok

posudzovania procesov.

Preto v roku 1926 Walter Shewhart vypracoval teóriu o štatistickej regulácie

procesou (SPC). Jej cieľom je udržiavať procesy v stave štatistickej regulácie, pretože

podľa tejto teórie len vtedy budú mať konzistentnú kvalitu produktov. Veľkou výhodou

od 100% kontroly je, že kedykoľvek vznikne nezhoda, vydá sa varovný signál, kde ja

kedy sa chyba nastala. ( Mateides, 2008)

Obr. 3: Oblasti aplikácie vybraných štatistických metód. ( Mateides,2008)

Klasifikácia a štruktúra metód, nástrojov môže byť rôznorodá. Poznáme sedem

tradičných nástrojov a sedem nových nástrojov riadenia kvality:

Štatistické preberanie

Štatistická regulácia

Vstupná kontrola Medzi operačná kontrola

Výstupná kontrola

PROCES

Spôsobilosť procesu

21

Sedem tradičných nástrojov kvality:

1. Paretova analýza,

2. Ishikawov diagram,

3. Stratifikácia procesov,

4. Kontrolný záznam,

5. Histogram rozdelenia početnosti,

6. Regulačné ( Shewhartove) diagramy,

7. Koleračný diagram,

Sedem nových nástrojov riadenia kvality:

1. Výberová kontrola a skúšky,

2. Štatistické odhady parametrov a testovanie hypotéz,

3. Metódy vyhodnotenia senzorických hodnotení,

4. Metódy plánovania experimentov- Taguchiho metódy,

5. Multivariačná analýza,

6. Metódy operačnej analýzy,

7. Maticové diagramy,

Rozdelenie štatistických metód

Používané štatistické metódy a nástroje v priemyselnej praxi môžeme rozdeliť

do troch kategórii ( Hrubec, 2001) :

1. Základné (jednoduché, elementárne) štatistické metódy,

2. Stredne náročné štatistické metódy,

3. Náročné štatistické metódy,

Do prvej kategórie patrí sedem nástrojov: kontrolný hárok (formuláre,

záznamníky a grafy), histrogram, vývojový (postupový) diagram, korelačný diagram,

paretova analýza.

Paretova analýza

Pre oblasť riadenú kvality použil prvý krát aplikáciu odborník na kvalitu Juran.

Juran sformuloval záver, že 80-95% problémov s kvalitou je spojených malým počtom

príčin (5-20%). Tieto príčiny nazval „životne dôležitou menšinou“. ( Mateides,2008)

22

Paretova analýza poskytuje zhromaždiť údaje a graficky zobraziť aké množstvo

problémov nám tvorí najviac chýb z celkového počtu.

Obr.4: Paretov diagram

Kontrolný hárok

Kontrolný hárok (Tabelárny diagram) sa pouţíva pri priebeţnej a vstupnej

kontrole polotovarov súčiastok, hotových skupín, pri analýze zariadení a

technologického procesu, analýze nezhodných výrobkov a v mnohých iných prípadoch.

23

Pred spracovaním údajov je potrebné tieto systematizovať formou tabuľky, ktorú moţno

povaţovať za najjednoduchšiu formu kontrolného hárku (Hrubec, 2001).

Tabuľka.1. Kontrolný hárok (Hrubec,2001)

24

Postupový (vývojový diagram)

Je to na jednoduchší spôsob vyjadrenia postupnosti procesu. Vizuálna schéma

postupnosti na seba nadväzujúcich procesov, v podstate je to algoritmus zachytávajúci

väzby. Používajú sa pri budovaní systému zabezpečovania kvality podľa noriem ISO 9000.

Obr.5: Vývojový diagram (Hrubec,2001)

Korelačný diagram

Slúži na sledovanie závislosti medzi dvoma hodnotami a na objasnenie

kauzálno-dôsledkových relácií. Ak sledujeme závislosť medzi dvoma hodnotami tak

vtedy môžeme povedať, že robíme párovú koreláciu. Ak sledujeme závislosť medzi

viaceríma tak hovoríme o množinovej korelácie.

Obr.6: Korelačný diagram .( Hrubec.2001).

25

Diagram príčin a následkov ( Ishikawov diagram)

Je to veľmi jednoduchý nastroj, ktorý pomáha odhaľovať a s grupovať faktory,

ktoré ovplyvňujú skúmaný problém. Zmyslom diagramu je uvádzať vzťahy medzi

príčinami a následkami. Je veľmi ľahko pochopiteľný a možný aplikovať na všetkých

úrovniach a je ho možné rýchlo uplatniť na daný problém. Diagram sa rozdeľuje do

piatich základných skupín :

1. Materiál

2. Metódy

3. Prostredie

4. Postupy

5. Zariadenie

Obr.7: Ishikawov diagram

Histogram

Histogram predstavuje grafické znázornenie intervalového rozdelenia početností.

Ide o stĺpcový graf, kde základňa jednotlivých stĺpcov (os x) zodpovedá šírke intervalu

h a výška stĺpcov (os y) vyjadruje početnosť hodnôt sledovanej veličiny v príslušnom

intervale.

26

V praxi sa histogramy často používajú, pretože sú prehľadné a jednoducho sa

zostavujú. Aplikujú sa pri bežnej kontrole vo výrobnom procese, pri štúdiu spôsobilosti

procesov. Z histogramu možno vyčítať nasledujúce charakteristiky (Mateides,2008):

� odhad polohy a rozptýlenosti hodnôt sledovaného znaku kvality či parametrov

procesu,

� odhad tvaru rozdelenia sledovaného znaku akosti či parametrov procesu,

� identifikácia zmien procesu,

� prvotné informácie o spôsobilosti procesu.

Obr. 8: Typ histogramu

1.5 SHEWHARTOVE REGULACNE DIAGRAMI

Walter Shewhart vypracoval v roku 1926 teóriu štatistickej regulácie procesov

(SPC). Ako prvý rozdelil regulované a neregulované kolísanie, ktorým teraz hovoríme

o náhodných a vymedzitelných príčinách v procese. Vypracoval nástroj na odlíšenie

týchto dvoch príčin, regulačný diagram. Hlavným cieľom regulačného diagramu je

udržať proces pod štatistickou kontrolou zvládbutého procesu.

27

Regulačné diagramy

Ich cieľom je udržiavať procesy v stave štatistickej regulácie, pretože podľa tejto

teórie len vtedy budú mať konzistentnú kvalitu produktov. Shewhart tým vlastne

zdôrazňoval zabezpečenie kvality už vo fáze produkcie výrobkov, teda pri procesoch,

na rozdiel od finálnej kontroly. Kvalita kvantifikovateľná ak majú byť výrobcovia

schopný štatistické postupy na jej meranie. Podľa W. Shewharta musíme definovať

kvalitu takým spôsobom, že nameraná číselná hodnota tejto kvality slúži nasledujúcim

dvom účelom :

1. Umožniť niekomu aby sa presvedčil, či sa kvalita produktu za dané časové

obdobie líši alebo nie od kvality za nejakú inú periódu.

2. Umožniť porovnanie kvality produktov počas dvoch či viacerých období aby

sme mohli určiť či sú rozdiely väčšie, alebo nie, než tie ktoré by mohli byť

ponechané náhodným vplyvom.

W. Shewhart poukázal na skutočnosť, že pri meraní charakteristicky určitej

premennej produktu vyznačujúcej sa variabilitou, môžeme získať rôznu frakvenčnú

distribúciu meranej veličiny. Máme potom buď stabilitu alebo nestabilitu v distribúcii

meraných hodnôt.

Regulačné diagramy poskytujú prostriedok na diagnózu príčin vzniku nekvality.

W. Shewhart uvádza tri základné princípy chápania regulačných diagramov.

(M.Terek,Ľ.Hrnčiarová, 1999, Mateides, 2008).

1. Systém náhodných príčin nie su rovnaké v tom zmysle že by umožňovali

prognózovať budúcnosť v podmienkach minulosti,

2. Konštantné systémy náhodných príčin v prírode existujú,

3. Vymedzitelné príčiny variability možno identifikovať a eliminovať,

Kontrola kvality produkcie pomocou regulačných diagramov sa využíva najmä

pri opakovaných procesoch, keď pri relatívne stabilných podmienkach výroby

(technológia, materiál, technické parametre strojov a zariadení, atď.) pôsobia aj ďalšie

vplyvy (malé odchýlky od predpísanej technológie, malé odchýlky v kvalite materiálov,

malá nepresnosť nastavenia parametrov strojov a zariadení, atď.), ktoré sa pri ich

podstatnom neprekročení prejavujú v určitých „rozumných“ medziach ako náhodné

vplyvy (Hebák et al., 1990).

Zlepšenie procesu pomocou regulačných diagramov sa robí nepretržite tak, že sa

stále opakujú tri základné fázy:

28

� Zber údajov - z procesu sa získavajú atribúty znakov, ktoré sú sledované a

potom sa zakresľujú do grafu. Tieto hodnoty môžu mať napr. ( rozmer, alebo

atribútne znaky),

� Regulácia – zo zistených hodnôt sa vypočítajú regulačné medze zásahu. Tieto

medze predstavujú veľkosť rozptylu, ktoré by bolo možné očakávať keby

existovali len náhodné príčiny.

� Analýza a zlepšovanie – po odstránení všetkých vymedziteľných príčin keď

proces pracuje pod štatisticky zvládnutom stave, je možné zistiť spôsobilosť

procesu.

Základný popis regulačných diagramov a druhy

Regulačný diagram sa skladá z dvoch osí ( x,y) kde na os y sa zakresľujú

hodnoty výberových charakteristík, na os x je to časová os kde sa zakresľuje časové

obdobie výberu.

Diagram obsahuje tri štatisticky vytvorené priamky:

� Centrálna priamka CL (central line) – reprezentuje priemernú hodnotu

regulovanej veličiny, keď je proces stabilný,

� Horná regulačná hranica UCL (upper control limit),

� Dolná regulačná hranica LCL (lower control limit),

Pre odhad regulačných medzí sa používa 3- násobok smerodajnej odchýlky.

Ak sa nachádzajú nanesené body mimo regulačných medzi, proces nie je

štatisticky zvládnutý a možno predpokladať, že v technologickom procese sú také

vplyvy, ktoré pôsobia na proces a je potrebné urobiť korekciu, nápravu.

Rozoznávame dva typy regulačných diagramov:

1. Regulačné diagramy na reguláciu meraním - Týkajú sa veličín, ktoré sú

spojité a merateľné

� diagram pre priemer ( _

X ) a diagram pre rozpätie (R),

� diagram pre priemer (_

X ) a diagram pre smerodajnú odchýlku (s),

� diagram pre individuálne hodnoty (X) a diagram pre kĺzavé rozpätie

(RKL),

� diagram pre median (Me)a diagram pre rozpätie (R),

29

2. Regulačné diagramy na reguláciu porovnávaním - Týkajú sa nespojitých

náhodných veličín, ktoré popisujú kvalitatívne vlastnosti znakov. Norma STN

ISO 8258:1991 pojednáva o nasledovných diagramoch:

� Diagram pre podiel nezhodných jednotiek (p), alebo diagram pre počet

nezhodných jednotiek (np).

� Diagram pre počet nezhôd (c), alebo diagram pre počet nezhôd na

jednotku (u).

Každý z týchto dvoch typov regulačných diagramov ( meraním a porovnávaním) je

viazaný na dve rozdielne situácie:

1. Základné hodnoty nie sú stanovené:

Účelom je zistiť, či pozorované hodnoty sledovanej výberovej charakteristiky

majú rozptyl len v rozpätí, ktoré je možné pripísať iba pôsobeniu náhodných príčin.

2. Základné hodnoty sú stanovené:

Hodnoty sú dané vo forme špecifických požiadaviek, alebo technického zadania.

Účelom je zistiť, či pozorované hodnoty výberovej charakteristiky sa líšia od hodnôt

daných predpisom a môžu byť založené na skúsenosti, alebo predchádzajúcich

informáciách.

Pri regulačných diagramoch vychádzame z dvoch prístupov pri určovaní rozsahu

výberu:

� Malý rozsah výberu – výpočet pravdepodobnosti výskytu nezhodných výrobkov

(Binomické a Poissonovo rozdelenie)

� Veľký výber – regulačné diagramy a normálne rozdelenie

Obr.9: Regulačný diagram

30

Regulačné diagramy pre priemer (__

X ) a rozpätie (R)

Ide o najviac používané regulačné diagramy, ktorý má veľkú vypovedacie

hodnotu, pretože umožňuje sledovať posun celého výsledného rozdelenia

a splošťovanie celého rozdelenia, čo uľahčuje hľadanie zdroja významného vplyvu.

(Mateides,2008).

Regulačné diagramy meraním sú užitočné z týchto dôvodov:

� Väčšina procesov vykazuje znaky, ktoré sú merateľné,

� Kvantitatívna hodnota vykazuje viac informácii ako hodnotenie áno-nie,

� Pretože na uskutočnenie spoľahlivých rozhodnutí je potrebná iba kontrola

menších počtov výrobkov. Zníženie nákladov, na čas, personál,

� Pomocou nameraných údajov môžeme analyzovať výkon procesu

a kvantifikovať zlepšenie, je potrebné o neustále zlepšovanie procesu, mal by to

byť stále sa neopakujúci proces,

� Nakoľko získavanie údaja o vyrobenom výrobku meraním je všeobecne

nákladnejšie ako získavania údaja kalibrovaním,

Regulačné diagramy meraním pomáhajú vysvetliť údaje získané z procesu ako z

pohľadu jeho rozptylu (variabilita od jedného výrobku k druhému), tak z pohľadu jeho

polohy ( priemer procesu). Preto regulačné diagramy meraním by mali byť vždy robené

a analyzované vo dvojiciach - jeden diagram pre polohu a druhý pre rozptyl.

Vo všetkých aplikáciách regulačných diagramov meraním sa predpokladá, že vo

vnútri výberu má sledovaný za normálne (Gaussovo) rozdelenie, odchýlky od tohto

predpokladu budú ovplyvňovať účinnosť diagramov. Konštanty pre výpočet

regulačných medzí boli odvodené za predpokladu normality. Pretože väčšina

regulačných medzí sa používa ako empirické návody na dosiahnutie rozhodnutia,

prijateľné malé odchýlky od normality by nemali spôsobovať žiadne obavy.

(Hubec,2008).

Vytvorenie regulačného diagramu pre priemer (__

X ) a rozpätie (R)

Pri rozhodnutí o zavedení regulačných diagramov je potrebné vykonať :

� Vytvori ť prostredie vhodné pre činnosť – Vedenie musí byť príkladom

a musí povzbudiť personál v daných činnostiach zameraných na zlepšovanie

procesu.

31

� Definovať proces – proces musí byť definovaný vždy obojsmerne a to od

operáciám a užívateľom a vo vzťahu k prvkom procesu (pracovníci, zariadenie,

metódy, materiál a prostredie). Metódami ako sú napríklad diagram príčin

a účinkov, vývojový diagram umožňujú zviditeľňovať tieto vzťahy.

� Určiť kontrolné znaky – Je potrebné určiť kontrolné znaky, ktoré sa budú

sledovať na diagrame. Kontrolné znaky je potrebné určiť podľa priorít

nasledovným spôsobom :

• Špecifické zákaznícke parametre (určuje si zákazník),

• Kritické parametre z hľadiska funkcie (stanovuje konštrukčný vývoj)

• Kritické parametre z hľadiska výroby (výrobne cykly, drahá výroba

a podobne),

• Kritické parametre z hľadiska kontroly (časovo náročná kontroly),

� Definovať systém merania – Definuje aká informácia sa má získať, kde a ako

a za akých podmienok sa má získavať. Skôr ako prejdeme k meraniu musíme

zistiť spôsobilosť zariadenia.

� Minimalizovať kolísanie – Vonkajšie príčiny, ktoré sú zvládnuté, by sa mali

redukovať ešte pred zahájením analýzy procesu. Pri sledovaní procesu, v každom

prípade by mali byť zaznamenané okrajové podmienky, pri ktorých kontrola bola

vykonaná, ako je výmena nástroja, výmena obsluhy, nová dávka suroviny, atď.

Daná informácia pomôže pri analýze procesu.

Získavanie údajov: diagram sa ako dvojica diagramov vytvára meraním daného

znaku kvality na výstupe z procesu. Tieto znaky kvality sa v malých podskupinách

zaznamenávajú v konštantnom rozsahu (najčastejšie po sebe idúcich výrobkov 4 až 5).

Tieto podskupiny sa odoberajú s určitou periódou napr.(každých 30 minút, 2 krát za

hodinu a pod.). Musí byť vytvorený a použitý plán zberu údajov.

Rozsah podskupiny: Prvý dôležitým krokom pri zavedení štatistickej regulácie

je vytvoriť „logické podskupiny“, určujú účinnosť a výdatnosť použitého regulačného

diagramu. Najčastejšie sa odporúča rozsah podskupiny 4 alebo 5 po sebe idúcich

výrobkov ale tabuľky koeficientov pre výpočet regulačných medzí uvádzajú 2 až 25

podľa (STN ISO 8258).

32

Kontrolný interval: Cieľom je odhaliť zmeny procesu v priebehu času. Diagram

pracuje s údajmi získanými z výrobného procesu približne pravidelných intervaloch.

Intervaly môžu byť určené v čase alebo v množstve.

Počet podskupín: Závisí od celkového počtu meraní a zvoleného rozsahu

podskupiny. Odporúča sa, aby počet meraní bolo 100 a viac. Vtedy dostávame dobrý

test pre stabilitu. Pokiaľ existuje táto stabilita, dostávame dobré odhady polohy

a rozptylu. (Hrubec,2001).

Stanovenie regulačných medzí: Regulačné medze počítame z dôvodu, aby sme

vedeli povedať v akom pásme sa budú pohybovať výberové charakteristiky keby

pôsobili len náhodne príčiny.

Vyhodnotenie regulačných diagramov

Regulačný diagram meraním ako aj regulačný diagram porovnávaním sa

vyhodnocujú nezávisle od seba – oddelene. Porovnávaním môžeme k doplňujúcemu

pohľadu na vymedzitelné príčiny. Zakreslené body v grafe nám dávajú vypovedaciu

hodnotu a to buď je proces štatisticky zvládnutý alebo nie je štatisticky zvládnutý.

� Body ležiace mimo regulačné medze:

Ak ležia body mimo tolerančného pásma tak daný sledovaný proces nie je štatisticky

zvládnutý . Vznikajú tu vymedziteľné príčiny, ktoré si vyžadujú analýzu procesu.

� Body ležiace medzi regulačnými medzami:

V tedy môžeme konštatovať, že daný proces je štatisticky zvládnutý a nenachádzajú sa

tam zoskupenie ani vymedzitelné príčiny.

� Zoskupenia a trendy vo vnútri regulačných medzí:

Nám dávajú vypovedaciu hodnotu, že proces nie je štatisticky zvládnutý aj keď sú

nanesené hodnoty v regulačných medziach.

� Iterácia:

Je to výsledok keď môžeme konštatovať, že nastal posun procesu alebo pôsobenie

trendu :

1. 7 bodov leží v rade od priemeru na jednej strane

2. 7 bodov je v rade, vzniká stúpajúca postupnosť

� Náhodné zoskupenia:

33

Výskyt iných zoskupení napr.: trendy, cykly, celkové rozptýlenie bodov

1. 2/3 bodov leží vo vnútri strednej tretiny oblasti ohraničenej regulačnými

medzami

2. 1/3 bodov leží v dvojtretinovej oblasti okrajového pásma

Ak sa v regulačných diagramoch nenachádzajú žiadne zoskupenia, iterácie a trendy je

daný proces pod štatistickou kontrolou.

Obr.9: Príklad Shewartovho regulačného diagramu: a.proces je štatisticky

zvládnutý, b. proces nie je štatisticky zvládnutý. (Hrubec,2001).

Cieľom analýzy regulačných diagramov je identifikovať akýkoľvek dôkaz , že

variabilita procesu alebo priemer procesu nepracujú na konštantnej úrovni, že jeden

alebo oba tieto parametre procesu sú štatisticky nezvládnuté, následne treba urobiť

34

zodpovedajúce opatrenie. Diagramy sa analyzujú oddelene, ale porovnanie zoskupení

medzi oboma grafmi môže často dať doplnkový prehľad na vymedzitelné príčiny,

ovplyvňujúce proces.(Hrubec,2001).

1.6 SPOSOBILOSŤ PROCESU

Spôsobilosť procesu

Na spôsobilosť procesu prejdeme v tedy ak sú splnené nasledovné podmienky:

� Proces je štatisticky stabilizovaný,

� Jednotlivé merania pochádzajúce z toho procesu podliehajú normálnemu

rozdeleniu, t.j. mal by sa vykonať test normality. Normalitu môžeme preskúmať

pomocou histogramu, zakreslením hodnôt empirickej distribučnej funkcie na

pravdepodobnostnú sieť normálového rozdelenia, alebo omnoho presnejšou

metódou napr. Pearsonovým kritériom.

� Technické a ostatné špecifikácie presne vyjadrujú požiadavky zákazníka.

� Nominálna hodnota návrhu je v strede tolerančného poľa. (Hrubec,2001).

Index spôsobilosti Cp – hovorí o skutočne vycentrovanom procese, stredná

hodnota je rovnaká s požadovanou hodnotou, umiestneného v strede tolerančného

intervalu. Hodnota Cp – ktorá je menšia ako 1 ukazuje, že proces nie je spôsobilý.

V praxi sa za minimálnu hodnotu považuje Cp=1,33, pretože vždy existuje určité

kolísanie. Ak je hodnota Cp väčšia ako 1,33 proces je stabilný. Cp zohľadňuje iba

rozptyl nameraných hodnôt nezávysle od polohy procesu (__

X ).

Korigovaný index spôsobilosti Cpk – predpokladá, že proces nie je centrovaný.

Stredná nameraná hodnota je posunutá voči stredu tolerančného poľa. Uprednostňuje sa

menšia hodnota Cpk zo vzorcov.

� Cpk 1.33 - proces je považovaný za spôsobilý

� Cpk < 1 – ide o nespôsobilý proces, treba vykonať potrebné opatrenia

� Cpk = 1 – proces sa približuje spôsobilosti

Index Cpl, Cpu sa používa pri predpísaných jednostranných tolerančných

medziach. Interpretácia výsledkov je taká istá ako u Cpk.

35

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce je vypracovať systém manažérstva kvality vo

výrobnom procese. Vybrať metódu, ktorou dokážeme sledovať vývoj kontrolných

charakteristík určených pre sledovanie. Vybraná metóda by mala sledovať proces

vozidiel, ktoré boli zmontované v organizácii. V diplomovej práci som použil metódu

regulačných diagramov. Regulačné diagramy pre priemer ===X a rozpätie R. sme

prispôsobil pre organizáciu PSA PEUGEOT CITROEN SLOVAKIA, TRNAVA.

Regulačné diagramy slúžia na kontrolu vozidla peugeot 207 kde sme kontrolovali

vybrané charakteristiky, Test trecích síl pre bubny a disky. Kontrolným znakom bude

sila v N a pre Test ručenej brzdy pre vozidlo peugeot 207 pre bubny a kontrolným

znakom bude sila v N na zariadení Bancs polyvalents. Pre test ručenej brzdy budeme

robiť aj indexy spôsobilosti zariadenie v prípade, že namerané hodnoty prekročia

regulačné medze diagramu.

Na splnenie nasledovných cieľa je potrebné vypracovať metodiku práce:

� Metodika Testu trecích síl,

� Metodiku Testu ručnej brzdy,

� Navrhnuté metodiku overiť na zariadení Bancs polyvalents, Test ručnej Brzdy,

Test Trecích síl

36

3. METODIKA

3.1 Charakteristika organizácie PSA PEUGEOT CITROEN TRNAVA

Výstavba automobilového závodu bola rozhodnutá 15. januára 2003. Oznámenie

investičného rozhodnutia vybudovať nový závod PSA Peugeot Citroën na Slovensku pri

Trnave. V júni 2003 začiatok zemných prác. V roku 2005 to už bolo ukončenie

výstavby a inštalácii zariadení.

� Aktuálna zamestnanosť: približne 3 000 ľudí v dvoch zmenách.

� Priemerný vek: 33,02 roku

� Certifikáty: UTAC prilolha.1. ISO 14001:2004 príloha.2.

Produkcia

� Aktuálne vyrábané modely: Peugeot 207, Citroën C3 Picasso

� Dnešná produkcia: 925 automobilov denne v dvoch zmenách

� Rýchlosť linky: 56 vozidiel za hodinu

� Výroba v roku 2010: 186 150 vozidiel (109 051 Peugeot 207 a 77 099 C3 )

Obr.10: Rozdelenie jednotlivých prevádzok PSA PEUGEOT CITROEN SLOVAKIA

TRNAVA (http://psa-slovakia.sk)

37

3.2 ZARIADNIE BANCS POLYVALENTS

Obr.12: Zariadenie Bancs polyvalents.

Technické parametre zariadenia:

� Hnací motor (4x)

výrobca: ATB

typ: VRV 30/4 . 75 PA

- výkon..................................................................... 34,5 kW (na motor)

- spôsob istenia........................................................ IP 54

� Menič kmitočtu (4x)

výrobca: Control Techniques

typ: UNI 3405

- výkon....................................................................................... 37 kW (na menič)

- prevádzkový režim................................................................. closed loop vektor

� Maximálna skúšobná rýchlosť........................................................... 200 km/h

� Ťažná sila motora na sadu otočných valčekov (prepočítaná na obvod otočného

valčeka, v = kon.tantná)

Fnom = 1500 N

Fmax = 3000 N

38

� Maximálne zrýchlenie (pri motorovom pohone)................................. 0,6 - 1,5 g

(v závislosti od hmotnostnej zotrvačnosti otočných valčekov)

� Maximálna brzdná / hnacia sila (na koleso)....................................... v závislosti

od typu vozidla.

� Presnosť zachytenia rýchlosti .................................. < ± 0,05 % v. j. (0,1 km/h)

(v prepočte na obvod otočných valčekov)

� Presnosť zachytenia brzdnej sily................................................ < ± 1,00 % v. j.

(dynamický test: dv / dt)

� Presnosť výpočtu brzdnej sily .................................... < ± 1,00 % v. j. (± 30 N)

(statický test: v = konštantná)

� Maximálna rozdielová rýchlosť otočný valček prednej nápravy k otočnému

valčeku zadnej nápravy ................................ < ± 0,05 % v. j. (0,1 km/h)

� Maximálna rýchlosť prestavenia........................................ 60 mm/s

Charakteristika:

Toto zariadenie je určené na prevedenie statických a dynamických kontrol

vozidiel vyrobených v závode Trnava.

Zariadenie okrem iného umožní :

� Kontrolu výkonu, km/h,

� Kontrolu brzdenia, N,

� Kontrola rôznych systémov ABS (antiblokovací systém bŕzd) / ESP

(dynamická kontrola stability) vyskytujúcich sa u PSA (Bosch, Teves,TRW).

� Skúšku ručnej brzdy, N,

� Skúšku spätného chodu, km/h,

� Diagnostika klimatizácie,

� Kontrolu diagnostiky riadiaceho systému,

� Kontrolu systémov BTA, GSM,

Test trecích síl:

Test vykonáva zariadenie, ktoré daný test aj vyhodnocuje. Vozidlo môže byť

kontrolované na test trecích síl v prípade, že vozidlo nemá žiadnu chybu, ktorá by

mohla spôsobiť nevyhovujúci test.

Postup testu trecích síl:

39

• Zariadenie dosiahne rýchlosť 115 km/h

• Zariadenie vypne motory a prebieha meranie:

1. 2000 (msec) čaká pre ustálenie

2. 500 (msec) zotrvanie v tolerancií, berie sa priemer z nameraných

hodnôt

3. Vozidlo nesmie byt mimo tolerancie viac ako 500 (msec) inak je

test NOK

Test ručnej brzdy:

Test vykonáva zariadenie, ktoré daný test aj vyhodnocuje. Vozidlo môže byť

kontrolované na test ručnej brzdy v prípade, že vozidlo nemá žiadnu chybu, ktorá by

mohla spôsobiť nevyhovujúci test.

Postup testu ručnej brzdy l:

• Zariadenie spustí test:

1. Vypíše operátorovi na obrazovku „zatiahni ručnú brzdu na 2

zuby“

2. Operátor zatiahne ručnú brzdu na 2 zuby a spustí sa test.

3. 1000 (msec) čaká pre ustálenie

4. 1000 (msec) zotrvanie v tolerancií, berie sa priemer

z nameraných hodnôt

5. Vozidlo nesmie byt mimo tolerancie viac ako 1000 (msec) inak je

test NOK

3.3 Metodika Testu trecích síl

Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie (===X ,R) Test trecích síl

Metodika požiadavky:

� Hodnoty budeme získavať priamo počas testu trecích síl vozidla na zariadení

� Zaistíme okrajové podmienky (výrobný proces, skalibrovanie stroja)

Metodika okrajových podmienok zariadenia:

1. Vykonať kalibráciu zariadenie podľa pracovného postupu od

dodávateľa.(TD_001769_SK), ktorá popisuje postup kalibrácie. Kalibrácia sa

vykonáva automaticky zariadením a následne si zariadenie uloží hodnoty, ktoré

40

používa na výpočet sily N. Výsledky z kalibrácie a protokoly o spôsobilosti

kľúča na kalibráciu:

• Výsledok kalibrácie. Príloha.3.

• Certifikát o kalibrácii snímača sily. Príloha.4.

• Karta života. Príloha.5.

2. Pred zahájením merania podľa vnútropodnikovej smernice

(DMOV_MON05_034) overíme opakovateľnosť merania pre silu N. Smernica

popisuje postup vykonania a výsledky z merania sa zapisujú do formulára .xls ,

ktorý vyhodnocuje meranie a dáva oprávnenie na spustenie zariadenia do

prevádzky.

• Opakovateľnosť zariadenia, Príloha.6.

Kalibrácia a opakovateľnosť sa vykonáva:

� 1 krát za rok,

� V prípade výmeny hardvéru, softvéru, výmena mechanického dielu,

� V prípade overenia údajov

Metodika získavania údajov:

� Odobratie hodnoty z výrobného procesu hodnoty o rozsahu podskupiny n=5

Meranie trecích síl vozidla, koleso zadné pravé, zadné ľavé.

� Podskupiny odoberáme v 1 hodinovom intervale.

� Zmeranie stanovený znak na všetkých odobratých súčiastkach, n=100.

� Výsledky zaznamenáme do tabuľky vo formáte.xls

� Z namerané hodnoty vynesieme do grafu a vyhodnotíme výsledky.

Metodika Výpočty regulačných diagramov:

1. Priemerná hodnota znaku:

NXN

Xn

jiji ,

1

1∑

=

==== (1)

2. Rozpätie v podskupine:

NXMINXMAXR ijiji ),()( −= (2)

3. Priemerné rozpätie ==R :

∑=

===

k

ii NR

kR

1

,1

(3)

41

4. Priemer procesu =X :

NXik

Xk

j

,1

1∑

=

=== (4)

==R a

=X sú v grafe centrálnymi priamkami (CL)

Výpočet regulačných medzí:

1. Hornú regulačnú medzu (LCL) a Dolnú regulačnú medzu (UCL) vpočítame

nasledovne:

� Pre rozpätie ==R :

NRDUCLR ,.4

== (5)

NRDLCLR ,.3

== (6)

� Pre priemer ==X :

NRAXUCLX

,.2

==+== (7)

NRAXLCLX

,.2

==−== (8)

D3, D4 a A2 sú konštanty meniace od rozsahu podskupín (n=5) a sú uvedené v

STN ISO 8528.

Vyhodnotenie procesu:

Cieľom analýz regulačných diagramov je identifikovať akýkoľvek dôkaz, že

variabilita procesu alebo priemer procesu nepracujú na rovnakej úrovni, že jeden alebo

oba tieto parametre nie sú štatisticky pod kontrolou a následok toho musí byť

vypracované opatrenie na odstránenie nežiaducich vplyvov na proces. Diagramy ==R a

=X sa analyzujú oddelene. Ako prvý sa analyzuje diagram

==R .

42

3.4 Metodika Testu ručnej brzdy

Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie (===X ,R) Test ručnej brzdy

Metodika požiadavky:

� Hodnoty budeme získavať priamo počas testu ručnej brzdy vozidla na zariadení

� Zaistíme okrajové podmienky (výrobný proces, skalibrovanie stroja)

Metodika okrajových podmienok zariadenia:

Pozri podkapitolu 3.3 Metodika okrajových podmienok zariadenia.

Metodika získavania údajov:

� Odobratie hodnoty z výrobného procesu hodnoty o rozsahu podskupiny n=5

Meranie sily ručnej brzdy vozidla, koleso zadné pravé, zadné ľavé.

� Podskupiny odoberáme v 1 hodinovom intervale.

� Zmeranie stanovený znak na všetkých odobratých súčiastkach, n=100.

� Výsledky zaznamenáme do tabuľky vo formáte.xls

� Z namerané hodnoty vynesieme do grafu a vyhodnotíme výsledky.

Metodika výpočtu regulačných diagramov:

Pozri podkapitolu 3.3 Metodika výpočtu regulačných diagramov:

Metodika výpočtu indexou spôsobilosti zariadenia:

Spôsobilosť procesu Cp, Cpk, Cpu, Cpl

Po vyhodnotení regulácie procesu a vyhodnotení procesu prejdeme k analýze

spôsobilosti procesu Cp, Cpk.

Výpočty:

� Odhadne sa smerodajná štandardná odchýlka procesu:

2

__

d

R=σ (9)

_

R = priemerná rozpätie v podskupinách,

2d = konštanta meniaca sa s rozsahom podskupiny, hodnota je uvedená

v tabuľkách (Hrubec, Riadenie Kvality,2001)

43

� Index spôsobilosti procesu Cp:

_

.6 σ

LSLUSLCp

−= (10)

� Index spôsobilosti procesu Cpk:

_

.3 σ

LSLXCpk

−==

(11)

_

.3 σ

=−= XUSL

Cpk (12)

� Index spôsobilosti procesu Cpu,Cpl:

_

´

.3 σ

=−= XUSL

Cpu (13)

_

´

.3 σ

LSLXCpl

−==

(14)

LSL = dolná tolerančná medza

USL= horná tolerančná medza

Vyhodnotenie procesu:

Index spôsobilosti Cp, Cpk, Cpl, Cpu:

� Index spôsobilosti < 1 – proces nie je spôsobilý

� Index spôsobilosti = 1 – proces je v blízkosti spôsobilosti

� Index spôsobilosti ≥ 1,33 - proces je spôsobilý

Index spôsobilosti Cp, meria iba vzťah tolerančných medzí k rozmedziu procesu,

s polohou alebo centrovaním výrobneho procesu sa neuvažuje.

Index spôsobilosti Cpk zohľadňuje okrem rozptylu nameraných hodnôt ešte aj

polohu procesu =X v tolerančnom poly.

44

4. VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Charakteristika trecích síl vozidla.

Podľa požiadaviek zákazníka je sledovaním znakom kvality sila v N. Pretože

ako montážny závod vozidiel musím na výslednej kontrole vozidla typu Peugeot 207

skontrolovať odpor vozidla v teste trecích síl.

Test trecích síl sa delí na dva testy:

1. Kolesá s bubnami

2. Kolesá s diskami

Tolerancie:

1. Bubny

USL : 65 N

LSL : 0 N

2. Disky

USL: 87 N

LSL: 0 N

Počet výrobkov: N=100

Rozsah podskupiny: n=5

Popis Testu:

Pozri kapitolu 3.2 Test trecích síl

4.2 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie (===X ,R) Test trecích síl

bubny

Namerané hodnoty z procesu kontroly trecích síl bubny vozidla typu Peugeot

207 boli získané v podskupine o rozsahu 5 výrokov po sebe idúcich. Znakom meraným

je odpor vozidla v N.

45

Podskupiny boli odoberané vozidla s bubnami v hodinových intervaloch. Po 20

odpracovaných hodinách sme dostali namerané hodnoty N=100 výrobkov, ktoré sme

zaznamenali do tabuľky. 2. ZP- zadné ľavé koleso. Tabuľky.3. ZP- zadné pravé koleso.

Na základe nameraných výsledkov sme vypočítali hodnoty výberových priemerov iX

a rozpätí iR zaznamenané do regulačných diagramov pre (===X , R ). Získané hodnoty

sme použili na výpočet regulačných medzí pre diagramy (===X , R ). Vypočítane hodnoty

sa nachádzali v regulačných medziach a tým neprekročili stanovené regulačné medze.

Tabuľka.2: merania pre test trecích síl vozidlá Peugeot 207 s bubnami ZĽ- zadné ľavé koleso.

Namerané hodnoty N

Por.čislo X1 X2 X3 X4 X5

1 21 42 28 31 37 31,8 21

2 35 22 31 18 12 23,6 23

3 37 38 35 23 18 30,2 20

4 28 30 32 28 20 27,6 12

5 19 36 33 23 34 29 17

6 33 15 18 24 6,6 19,32 26,4

7 26 29 31 31 24 28,2 7

8 14 25 19 28 19 21 14

9 23 40 32 42 34 34,2 19

10 41 30 30 31 23 31 18

11 34 39 28 28 22 30,2 17

12 29 40 27 33 6,2 27,04 33,8

13 20 26 31 22 29 25,6 11

14 29 26 30 23 24 26,4 7

15 36 27 33 36 28 32 9

16 22 33 41 27 43 33,2 21

17 40 39 33 31 26 33,8 14

18 31 33 37 20 22 28,6 17

19 20 39 40 44 33 35,2 24

20 35 31 33 26 30 31 9

28,948 17,01

Výsledky z merania:

Priemer procesu X : 28,948 N Priemerné rozpätie R : 17,01 N

Horná a dolná regulačná medza pre priemer:

iX iR

46

XUCL = 38,76 N a

XLCL = 19,13 N

Horná a dolná regulačná medza pre rozpätie:

RUCL = 36,46 N a RLCL = 0 N

Tabuľka.3: merania pre test trecích síl vozidlá Peugeot 207 s bubnami ZP- zadné pravé koleso.

Namerané hodnoty N


1 39 39 33 42 38 38,2 9

2 34 36 32 28 29 31,8 8

3 34 36 41 32 30 34,6 11

4 38 28 31 28 31 31,2 10

5 25 43 30 26 34 31,6 18

6 39 21 30 30 24 28,8 18

7 35 42 30 37 27 34,2 15

8 26 34 26 33 34 30,6 8

9 33 36 32 36 44 36,2 12

10 36 27 31 39 23 31,2 16

11 41 42 35 44 42 40,8 9

12 39 36 37 33 14 31,8 25

13 29 39 32 32 31 32,6 10

14 42 37 40 32 32 36,6 10

15 33 30 34 34 34 33 4

16 37 34 40 42 39 38,4 8

17 42 40 42 37 40 40,2 5

18 43 34 38 32 34 36,2 11

19 35 40 44 43 32 38,8 12

20 30 40 40 37 37 36,8 10

34,68 11,45


Priemer procesu X : 34,68 N Priemerné rozpätie R : 11,4 N


XUCL = 41,28 N a

XLCL = 28,07 N



iXiR

47

Z regulačných diagramov zobrazených na obr.13, obr.14 je zobrazený proces pre

ZĽ- zadné ľavé koleso, obr.15, obr.16 je zobrazený proces ZP- zadné pravé koleso.

Z regulačných diagramov vyplynulo, že sledovaný proces je zvládnutý a je pod

štatistickou kontrolou. Ani jedna z regulačných medzí nebola presiahnutú a nebol

poukázaný žiaden trend.

Or.13. Regulačný diagram pre priemer procesu, ZĽ- koleso

Or.14. Regulačný diagram pre rozpetie procesu, ZĽ- koleso

48

Or.15. Regulačný diagram pre priemer procesu, ZP- koleso.

Or.16. Regulačný diagram pre rozpätie procesu, ZP- koleso

4.3 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie (===X ,R) Test trecích síl

disky

Namerané hodnoty z procesu kontroly trecích síl disky vozidla typu Peugeot 207

boli získané v podskupine o rozsahu 5 výrokov po sebe idúcich. Znakom meraným je

odpor vozidla v N.

49

Podskupiny boli odoberané b hodinových intervaloch. Po 20 odpracovaných

hodinách sme dostali namerané hodnoty N=100 výrobkov, ktoré sme zaznamenali do

tabuľky. 4. ZĽ- zadné ľavé koleso. Tabuľky.5. ZP- zadné pravé koleso. Na základe

nameraných výsledkov sme vypočítali hodnoty výberových priemerov iX a rozpätí iR

zaznamenané do regulačných diagramov pre (===X , R ). Získané hodnoty sme použili na

výpočet regulačných medzí pre diagramy (===X , R ). Vypočítane hodnoty sa nachádzali

v regulačných medziach a tým neprekročili stanovené regulačné medze.

Tabuľka.4: merania pre test trecích síl vozidla Peugeot 207 s diskami ZĽ- zadné ľavé koleso.

Namerané hodnoty N


1 26 36 52 37 36 37,4 26

2 40 37 31 35 31 34,8 9

3 48 32 32 46 25 36,6 23

4 38 39 44 48 50 43,8 12

5 41 31 45 41 44 40,4 14

6 23 39 25 28 35 30 16

7 29 31 44 34 46 36,8 17

8 35 36 30 30 24 31 12

9 28 20 26 27 33 26,8 13

10 40 45 46 33 35 39,8 13

11 38 42 32 17 40 33,8 25

12 35 21 44 41 48 37,8 27

13 35 24 28 38 41 33,2 17

14 44 33 34 34 32 35,4 12

15 40 45 52 21 33 38,2 31

16 62 43 26 47 25 40,6 37

17 36 29 28 38 47 35,6 19

18 33 41 48 45 34 40,2 15

19 33 38 19 34 51 35 32

20 46 20 40 48 46 40 28

36,36 19,9


Priemer procesu X : 36,36 N

Priemerné rozpätie R : 19,9 N


iX iR

50

XUCL = 47,84 N a

XLCL = 24,87 N



Tabuľka.5: merania pre test trecích síl vozidla Peugeot 207 s diskami ZP- zadné pravé koleso.

Namerané hodnoty N


1 49 44 52 44 18 41,4 34

2 38 44 50 47 44 44,6 12

3 45 41 42 49 28 41 21

4 43 44 45 40 48 44 8

5 44 39 47 44 39 42,6 8

6 30 42 55 29 39 39 26

7 35 43 50 37 42 41,4 15

8 44 33 28 30 24 31,8 20

9 27 32 34 45 38 35,2 18

10 43 48 51 38 41 44,2 13

11 50 45 44 31 48 43,6 19

12 50 33 44 44 54 45 21

13 48 33 40 46 48 43 15

14 46 44 42 46 45 44,6 4

15 44 43 15 23 40 33 29

16 25 46 30 46 37 36,8 21

17 40 44 40 42 56 44,4 16

18 46 46 50 49 34 45 16

19 47 58 35 46 51 47,4 23

20 42 28 46 53 45 42,8 25

41,54 18,2





XUCL = 52,04 N a

XLCL = 31,03 N



iX iR

51

Z regulačných diagramov zobrazených na obr.17, obr.18 je zobrazený proces pre

ZĽ- zadné ľavé koleso, obr.19, obr.20 je zobrazený proces ZP- zadné pravé koleso.

Z regulačných diagramov vyplynulo, že sledovaný proces je zvládnutý a je pod

štatistickou kontrolou. Ani jedna z regulačných medzí nebola presiahnutú a nebol

poukázaný žiaden trend.


Or.18. Regulačný diagram pre rozpätie procesu, ZĽ- koleso

52

Or.19. Regulačný diagram pre priemer procesu, ZP- koleso


4.4 Charakteristika ručnej brzdy vozidla.

Podľa požiadaviek zákazníka je sledovaním znakom kvality sila v N. Pretože

ako montážny závod vozidiel musím na výslednej kontrole vozidla typu Peugeot 207

skontrolovať silu nastavenia ručnej brzdy.

Je veľmi dôležité aby sila ručnej brzdy bola kontrolovaná, nakoľko sa jedná

o jednu z bezpečnostných skupín vozidla, ktorej účelom je chrániť klienta, prostredie,

vozidlo.

53

Test ručnej brzdy sa:

1. Kolesá s bubnami, diskami

Tolerancie:

2. Bubny, Disky

USL : 450 N

LSL : 65 N

Počet výrobkov: N=100

Rozsah podskupiny: n=5

Popis Testu:

Pozri kapitolu 3.2 Test ručnej brzdy

4.5 Regulačné diagramy pre priemer a rozpätie (===X ,R) Ručnej brzdy

Namerané hodnoty z procesu kontroly ručnej brzdy bubon vozidla typu

Peugeot 207 boli získané v podskupine o rozsahu 5 výrokov po sebe idúcich. Znakom

meraným je sila ručnej brzdy vozidla v N.

Podskupiny boli odoberané b hodinových intervaloch. Po 20 odpracovaných

hodinách sme dostali namerané hodnoty N=100 výrobkov, ktoré sme zaznamenali do

tabuľky. 6. ZĽ- zadné ľavé koleso. Tabuľky.7. ZP- zadné pravé koleso.

Na základe nameraných výsledkov sme vypočítali hodnoty výberových

priemerov iX a rozpätí iR zaznamenané do regulačných diagramov pre (===X , R ).

Získané hodnoty sme použili na výpočet regulačných medzí pre diagramy (===X , R ).

Vypočítane hodnoty sa nachádzali v regulačných medziach a tým neprekročili

stanovené regulačné medze.

Tabuľka.6: merania pre test ručnej brzdy vozidla Peugeot 207 s bubnami ZĽ-

zadné ľavé koleso.

54

Namerané hodnoty N


1 232 163 248 414 216 254,6 251

2 191 181 216 174 164 185,2 52

3 243 191 317 247 163 232,2 154

4 173 216 270 246 141 209,2 129

5 287 182 246 288 135 227,6 153

6 147 236 120 109 156 153,6 127

7 151 248 226 86 144 171 162

8 217 161 207 208 216 201,8 56

9 193 194 204 185 215 198,2 30

10 244 203 144 318 159 213,6 174

11 240 209 243 258 125 215 133

12 181 286 227 178 293 233 115

13 92 166 203 216 208 177 124

14 225 153 317 94 299 217,6 223

15 112 99 275 149 168 160,6 176

16 275 210 313 203 236 247,4 110

17 351 259 184 197 296 257,4 167

18 252 284 223 225 270 250,8 61

19 237 179 322 233 251 244,4 143

20 296 218 235 106 272 225,4 190

213,78 136,5





XUCL = 292,54 N a

XLCL = 135,01 N


RUCL = 292,65 N a RLCL = 0 N

Tabuľka.7: merania pre test ručnej brzdy vozidla Peugeot 207 s bubnami ZP-

zadné pravé koleso.

Namerané hodnoty N

iX iR

55


1 235 436 216 154 203 248,8 282

2 185 188 143 191 162 173,8 48

3 105 248 223 205 133 182,8 143

4 240 177 180 246 232 215 69

5 265 170 266 210 154 213 112

6 150 196 114 152 161 154,6 82

7 81 229 206 102 106 144,8 148

8 125 201 176 202 193 179,4 77

9 170 156 207 212 210 191 56

10 127 149 207 176 138 159,4 80

11 286 179 174 134 301 214,8 167

12 224 166 309 76 117 178,4 233

13 196 231 121 229 125 180,4 110

14 191 126 86 246 149 159,6 160

15 304 332 191 269 216 262,4 141

16 206 172 316 192 225 222,2 144

17 263 157 250 159 153 196,4 110

18 247 216 263 133 218 215,4 130

19 317 267 203 271 341 279,8 138

20 182 155 106 260 122 165 154

196,85 129,2





XUCL = 271,39 N a

XLCL = 122,30 N



Z regulačných diagramov zobrazených na obr.21, obr.22 je zobrazený proces

pre ZĽ- zadné ľavé koleso, obr.23, obr.24 je zobrazený proces ZP- zadné pravé koleso.

Z regulačných diagramov vyplynulo, že sledovaný proces ZĽ- koleso je zvládnutý

regulačný diagram a je pod štatistickou kontrolou. Ale je vidieť trendy pre obr. 21. Pre

proces ZP- koleso na regulačných diagramov obr.23 a obr.24 je vidieť, hodnoty

prekročili regulačné medze a proces nie je pod štatistickou kontrolou.

iX iR

56


Or.22. Regulačný diagram pre rozpätie procesu, ZĽ- koleso

57

Or.23. Regulačný diagram pre priemer procesu, ZP- koleso


58

4.6 Spôsobilosť procesu ručná brzda

Pre overenie procesu pomocou regulcných diagramov pre priemer a rozpätie

sme prešli k výpočtom indexov spôsobilosti procesu Cp, Cpk.

Vypočítali sme index spôsobilosti procesu Cp,Cpk pre pravé koleso. Parvé

koleso malo namerané hodnoty mimo regulačných toleranciách a overili spôsobilosť

procesu.

� Cp= 1,15

� Cpk= 1,51

� Cpk= 0,79

Berieme do úvahy nižšiu hodnotu z Cpk= 0,79.

Môžeme konštatovať , že daný proces Cp je blizko spôsobilosti. Cpk nie je

spôsobilé, pretože je nižší ako 1. Je potrebné urobiť nápravné opatrenie.

59

5. DISKUSIA A NÁVRH NA VYUŽIITE POZNATKOV

Štatistické metódy sa stále viac používajú a aplikujú sa skoro na všetky procesy

vo všetkých sférach.

Cieľom štatistických metód je udržiavať proces v stabilizovanom stave

a v toleranciách. Podľa stanovených tolerančných rozsahoch, môžeme udržiavať proces

stabilizovaný a tým kontrolovať nielen vlastnú výrobu ale aj dodávateľa. Ak zavedieme

správne metódy štatistickej regulácie, vieme minimalizovať náklady spojené

s nekvalitou.

Zavedením metódy do organizácie vieme reagovať na vývoj procesov a tým

robiť nápravné opatrenia v čase. Dosahujeme tak nielen znižovanie nákladov, ale aj

spokojnosť zákazníka.

Štatistickej kontroly pomocou regulačných diagramov pre priemer a rozpätie

a indexov spôsobilosti procesu Cp,Cpk sme zaviedli a realizovali v organizácii PSA

PEUGEOT CITROEN TRNAVA.

Navrhnuté metodické postupy sme aplikovali na výstupnú kontrolu automobilu

typu peugeot 207 na zariadení Bancs polyvalents pre testy trecích síl, test ručnej brzdy.

Navrhnuté metódy prispievajú k zvyšovaniu kvality a poznanie procesu

a meraných hodnôt.

Pomocou metodických postupov je potrebné sledovať proces v opakujúcich sa

časových intervalov podľa metodických postupov. Regulačné diagramy nám dávajú

vypovedaciu hodnotu ako je nastavený proces, vieme povedať v akom časovom

horizonte vznikol problém, či v procese existujú trendy.

Metodický postup bol navrhnutý na zariadenie Bancs polyvalents. Metodický

postup je možné aplikovať v celej skupin PSA PEUGEOT CITROEN na zariadenie

Bancs polyvalents.

60

6. ZÁVER

Štatistické metódy sa v dnešnej dobe chápu ako účinný a jednoduchý nástroj na

riadenie kvality procesov v organizácii. Zavedením systému kvality v organizácii je

kľúčovým bodom pre pochopenie požiadaviek zákazníka, definovanie procesov, ktoré

prispievajú k vytvoreniu produktu prijateľného pre zákazníka a udržiavať procesy pod

kontrolou.

Cieľom diplomovej práce bolo vytvoriť nástroje štatistického sledovania

a vyhodnotiť spôsobilosť procesu v organizácii PSA PEUGEOT CITROEN TRNAVA

na zariadení Bancs polyvalents pre testy trecích síl pre vozidlo peugeot 207 s diskami

a bubnami, test ručnej brzdy pre vozidlo 207 s bubnami a vyhodnotiť spôsobilosť

procesu pre test ručnej brzdy.

Na splnenie uvedeného cieľa bolo potrené vytvoriť nasledovné metodiky:

� Metodika testu trecích síl

� Metodika testu ručnej brzdy

� Navrhnuté metodiky overiť pre test trecích síl na vozidle peugeot 207 bubny,

disk, Test ručnej brzdy vozidla peugeot 207 bubon,

Pomocou metodiky testu trecích síl sme vykonali overenie okrajových

podmienok zariadenia Bancs polyvalents. Vykonali sme podľa vnútropodnikovej

smernice .(TD_001769_SK) kalibráciu zariadenia, ktorá zariadenie nakalbruje na

minimálnu hodnotu. Výsledok z kalibrácie sa nachádza v prílohe. 3. Zariadenie, ktorým

bola vykonaná kalibrácia bolo overené metrologickou kontrolou, výsledok z kontroly je

v prílohe.4. Preto aby sme overili opakovateľnosť merania sily zariadenia sme vykonali

podľa vnútropodnikovej smernice (DMOV_MON05_034) , ktorá popisuje postupnosť

vykonania merania a vyhodnocuje meranie v programe .xls. Výsledok merania je

v prílohe.6.

Okrajové podmienky zariadenia boli splnené a prešli sme na meranie hodnôt

testu trecích síl pomocou regulačných diagramov pre priemer ===X a rozpätieR pre

vozidlo peugeot 207 typ bubny, disky. Namerané hodnoty sme odoberali v hodinových

intervaloch 5 nameraných hodnôt, ktoré sme následne zapisovali do tabuľky. Namerané

hodnoty boli v tolerančných medziach regulačného diagramu pre priemer ===X a rozpätie

R . V procese trecích síl pre vozidlo peugeot 207 pre bubon a disk v regulačných

61

diagramoch namerané hodnoty nevykazovali zoskupenia, trendy. Daný proces bol pod

štatistickou kontrolou. Zaviedli sme aj štatistickú kontrolu pomocou regulačných

diagramov pre priemer ===X a rozpätie R pre Test ručnej brzdy vozidla peugeot 207 typ

bubon. Namerané hodnoty zbierali v hodinových intervaloch 5 nameraných hodnôt,

ktoré sme následne zapisovali do tabuľky .xls..Namerané hodnoty boli v tolerančných

medziach regulačného diagramu pre priemer ===X a rozpätie R . V procese testu ručenej

brzdy pre vozidlo peugeot 207 pre bubon v regulačnom diagrame na Or.23. Regulačný

diagram pre priemer procesu, ZP- koleso a Or.24. Regulačný diagram pre rozpätie

procesu, ZP- koleso je vidieť, že namerané hodnoty prekročili regulačné medze.

Vykonali sme spôsobilosť procesu pre indexy Cp, Cpk pre test ručnej brzdy pre koleso

zadné pravé. Hodnoty Cp= 1,15 a Cpk= 0,79. Môžeme konštatovať , že daný proces

Cp je blizko spôsobilosti. Cpk nie je spôsobilé, pretože je nižší ako 1. Je potrebné urobiť

nápravné opatrenie.

Vypracované štatistické metódy na test trecích síl a test ručenej brzdy nám

dávajú veľmi dôležitú vypovedaciu hodnotu o kvalite dielov, procese nastavovania

ručenej brzdy, montovania dielov. Štatistickými metódami môžeme reagovať na zmeny

procesu a tým dosiahnuť minimalizovanie nákladov na nekvalitu a dosahovať kvalitu

vozidla peugeot 207 a tým uspokojovať zákazníka.

62

8 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] STN EN ISO 9000:2006 Systémy manažérstva kvality. Základy a slovník

[2] STN EN ISO 9001:2001 Systémy manaţérstva kvality. Požiadavky

[3] STN EN ISO 9004:2001 Systémy manaţérstva kvality. Návod na zlepšovanie

výkonnosti

[4] STN EN ISO 8258:1995 Shewartove regulačné diagramy

[5] ISO/TS 16949 : 2002 Osobitné požiadavky na používanie normy ISO 9001:2000 v

organizáciách na výrobu automobilov a náhradných dielcov

[6] HRUBEC, J. 2001. Riadenie kvality . 1. vyd. Nitra : ES SPU.2001, 203s ISBN 80-

8043-031-6

[7] HRUBEC,.J – VIRČÍKOVÁ A KOL. 2009. Integrovaný manaţérsky systém. SPU

Nitra. 543 s., ISBN 978-80-552-0231-0 2009

[8] KOLEKTÍV AUTOROV. 1995. Riadenie kvality vo firme. I. II. Diel Ţilina:

MASM, 1995. 180 s., 509 s. ISBN 80-85,48-27-6

[9] MATEIDES, A. et al. 2006. Manažérstvo kvality. Bratislava : Ing. Miroslav

Mračko 2006,

ISBN 80-8057-656-4.

[10] Ing. Zuzana Kapsdorferová, PhD. Manažment kvality.Nitra : Slovenská

poľnohospodárska

univerzita v Nitre 2008, ISBN 978-80-552-0115-3.

[11] LINCZÉNYI, A. 1996. Riadenie kvality. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej

technickej univerzity, 1996

[12] QUARTAPELLE, A.- LARSEN, G. 1996. Kundenzufriedenheit. Berlin: Springer

Springer Verlag, 1996

[13] SEDLÁK, M. Manažment. Bratislava: Elita, 1997

[14] PLURA, J. 2001. Plánovaní a neustále zlepšováni jakosti. Praha: Computer Press,

2001

[15] LINZÉYI, A. 2001. Manažérstvo kvality. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej

technickej univerzity.2001

[16] Efektívnosť výroby a kvalita práce : Nakladateľstvo Pravda, 1981

[17] Komplexné hodnotenie akosti: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej

63

literatúry.1989, ISBN-80-50-00100-2

[18] Zima, J. 2010. Diplomová práca. Spôsobilosť výrobných procesov

Webová stránka

[19] DOSTUPNÉ na internete: http://psa-slovakia.sk

[20 DOSTUPNÉ na internete: http://www.msys.sk/nastroje_histogram.htm

[21] DOSTUPNÉ na internete: http://www.msys.sk/nastroje_pareto_diagram.htm

[22] DOSTUPNÉ na internete: http://www.msys.sk/nastroje_priebehovy_diagram.htm

[23] DOSTUPNÉ na internete: http://www.msys.sk/nastroje_korelacny_diagram.htm

[24] DOSTUPNÉ na internete: http://www.msys.sk/nastroje_riadiaci_graf.htm

[25] www.tpca.cz

64

PRÍLOHY

65

Príloha.1.

66

Príloha.2.

67

Príloha.3.

68

Priloha.4.

69

Príloha.5.

70

Príloha.6.

systÉm manaŽÉrstva kvality vo vyrobnom...

Documents