Štúdia o dobrovoľníctve, jeho systéme na slovensku a v ... · Štúdia o dobrovoľníctve,...

Štúdia o dobrovoľníctve, jeho systéme na Slovensku a v niektorýchvybraných krajinách Európskej Únie, Kanady a jeho integrácia dorozvojovej a humanitárnej pomoci.

OBSAH

I. Úvod II. Fakty o dobrovoľníctve................................................................................................. 3III. Definície dobrovoľníctva ............................................................................................ 4

1. Všeobecné definície dobrovoľníctva ..................................................................... 42. Definície dobrovoľníctva v jednotlivých krajinách .............................................. 4

A. Dobrovoľníctvo a jeho systém v niektorých krajinách Európskej únie ........................ 6 1. Slovensko ................................................................................................................. 6

1.1.Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva................................................. 61.2.Právna forma dobrovoľníctva.......................................................................... 81.3.Záverečný komentár ....................................................................................... 91.4.Príklady niektorých organizácií....................................................................... 9

2. Česká republika ....................................................................................................... 122.1.Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva................................................. 122.2.Právna forma dobrovoľníkov .......................................................................... 132.3.Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ...................................... 152.4.Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkov .................................. 152.5.Dobrovoľníci „mimo zákon“ .......................................................................... 152.6.Záverečný komentár ........................................................................................ 152.7.Príklady organizácií ......................................................................................... 16

3. Poľsko .................................................................................................................... 173.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva ................................................ 173.2. Právna forma dobrovoľníkov .......................................................................... 173.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov....................................... 183.4. Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkov .................................. 183.5. Záverečný komentár ....................................................................................... 18

4. Maďarsko ............................................................................................................... 194.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva ................................................ 194.2 .Vytvorenie Národného dobrovoľníckeho centra ............................................. 194.3. Záverečný komentár ........................................................................................ 19

5. Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ........................................ 205.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva ................................................ 205.2. Právna forma dobrovoľníkov .......................................................................... 215.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ...................................... 215.4. Vrátenie nákladov, zdanenie príjmov dobrovoľníkov .................................... 215.5. Dobrovoľníctvo a rozvojová pomoc ............................................................... 225.6. Záverečný komentár ........................................................................................ 225.7. Príklad organizácie........................................................................................... 22

6. Francúzsko ............................................................................................................. 246.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva ................................................ .246.2.Právna forma dobrovoľníkov ........................................................................... 246.3.Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ....................................... 246.4.Náklady na dobrovoľnícku činnosť ................................................................. 256.5.Záverečný komentár ......................................................................................... 256.6.Príklad organizácie Diaconal Year................................................................... 25

7. Švédsko ................................................................................................................... 257.1.Postup vlády pri propagácii dobrovoľníctva .................................................... 25

7.2.Právna forma dobrovoľníkov ............................................................................ 267.3.Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ....................................... 267.4.Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkov ................................... 267.5.Rozvojová spolupráca ...................................................................................... 267.6.Záverečný komentár ......................................................................................... 277.7.Príklad organizácie............................................................................................ 27

8. Holandsko .............................................................................................................. 288.1.Postup vlády pri propagácii dobrovoľníctva .................................................... 288.2.Právna forma dobrovoľníkov ........................................................................... 298.3.Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ........................................ 298.4.Vrátenie výdavkov a zdanenie príjmov dobrovoľníkov .................................. 308.5.Dobrovoľníctvo a rozvojová pomoc ................................................................ 308.6. Záverečný komentár ........................................................................................ 31

9. Taliansko ............................................................................................................... 319.1. Právna forma dobrovoľníkov........................................................................... 319.2. Popis jednotlivých zákonov ............................................................................ 319.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkov ...................................... 339.4. Dobrovoľníctvo a rozvojová pomoc ............................................................... 339.5. Záverečný komentár ........................................................................................ 33

10. Európska dobrovoľnícka služba - EDS.................................................................. 3310.1.Priority 2005 ............................................................................................. 3310.2.Záväzok ........................................................................................................... 3410.3.Medzikultúrna činnosť v rámci dobrovoľníctva ............................................. 3410.4.Nafym – Iuventa ............................................................................................ 34

11. European Diaconal Year Network - EDYN........................................................... 3411.1.Ciele a štandardy organizácie ............................................................. …... 3511.2.Fungovanie organizácie .................................................................................. 3511.3.Seniorský dobrovoľnícky program ................................................................ 36

B. Dobrovoľníctvo v rámci humanitárnej a rozvojovej pomoci ........................................ 36Medzinárodná perspektíva pre komunikačné stratégie pre Miléniové rozvojové ciele(MDGs) .......................................................................................................... 36

Európa1. Concord – European Confederation for Relief and Development ........................... 37

1.1. Ciele ................................................................................................................ 371.2. Princípy ........................................................................................................... 381.3. Priority ............................................................................................................ 38

2. NGO Voice – Voluntary Organisations in Cooperation in Emergencies.................. 382.1.Význam organizácie ......................................................................................... 382.2. Ciele organizácie ............................................................................................. 39

3. ASA – Európska sieť pre rozvoj a vzdelanie ........................................................... 393.1.Ciele programu ASA ........................................................................................ 403.2.Výmena dobrovoľníkov ................................................................................... 403.3.Financovanie .................................................................................................... 40

4. VSO-Voluntary Service Overseas (Dobrovoľnícka služba v zahraničí) ................. 404.1.História VSO .................................................................................................... 414.2.Činnosť VSO ................................................................................................... 414.3.Riešenie problémov v rozvojových krajinách .................................................. 414.4.Partnerská spolupráca ...................................................................................... 42

5. Horizont3000 - Rakúsko........................................................................................... 425.1.Vízia organizácie ............................................................................................. 42

5.2.Partnerské organizácie ..................................................................................... 425.3.Projekty a programy s partnerskými krajinami – stratégia ............................... 435.4.Dôležitosť Horizont3000 v súčasnej rozvojovej politike ................................. 435.5.Financovanie a administratíva ......................................................................... 43

Kanada6. Canadian Executive Service Organization (CESO) ................................................ 44

6.1. CESO – pôvodné domáce služby .................................................................... 446.2. CESO – medzinárodné služby ........................................................................ 456.3. CESO – doma ................................................................................................. 45

7. Canadian University Services Overseas (CUSO) .................................................... 467.1.Činnosť organizácie ............................................................ .................... 467.2.Predmet pôsobenia ........................................................................................... 46

IV. Odporúčania pre .......................................................................................................... 471. Mimovládne organizácie ......................................................................................... 472. Ministerstvo zahraničných vecí SR a Slovak Aid ................................................... 47

V. Zhrnutie ......................................................................................................................... 481.Pozitívne príklady .................................................................................................... 482.Negatívne príklady ................................................................................................... 49

Prílohy:Vysvetlivky skratiek Zdroje informácií

I. Úvod

Účelom tohto konzultačného dokumentu sú dve úrovne:1. Oboznámenie sa s dobrovoľníctvom a jeho systémom na Slovensku a v krajinách

Európskej Únie a pripraviť správu o najlepších praktikách a skúsenostiach2. Oboznámiť sa so systémom vysielania dobrovoľníkov do krajín tretieho sveta a

dozvedieť sa informácie o integrácii dobrovoľníctva do systému rozvojovej ahumanitárnej pomoci a organizáciach zabezpečujúcich túto činnosť.

Zadávateľ prieskumu: Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (PMVRO)Mária Čalfová

Vykonávateľ prieskumu: Ekumenická rada cirkví na Slovensku (ERCSR) Daniela Pavlíková

II. Fakty o dobrovoľníctve

Vo vyspelých demokratických krajinách je zapájanie sa občanov do dobrovoľníctvakaždodennou praxou a má svoju dlhodobú tradíciu. Dobrovoľník (latinsky voluntarius –ochotný, naklonený; anglicky volunteer – dobrovoľník) má viacero charakteristík, ale vovšeobecnosti sa dá povedať, že je to človek, ktorý ponúka organizácii svoje znalosti,schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosťfinančne odmenený formou platu. V roku 1985 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov určilo 5. december zaMedzinárodný deň dobrovoľníkov – každoročný sviatok dobrovoľníkov a dobrovoľníckychkomunít a organizácií. Tento deň v súčasnosti oslavuje viac ako polovica krajín sveta. A dňa20. novembra 1997 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo rezolúciu,ktorou vyhlásilo rok 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníkov. Rezolúciu podporilo 123krajín sveta, vrátane Slovenska. Za hlavného koordinátora aktivít v rámci Medzinárodnéhodňa dobrovoľníkov bola oficiálne určená organizácia United Nations Volunteers (UNV).Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá Medzinárodnou asociáciou predobrovoľnícke úsilie (International Association for Volunteer Effort – IAVE) na 11. svetovejkonferencii v Paríži v roku 1990. IAVE sa ako jediná zameriava výlučne na propagáciu,podporu a ocenenie dobrovoľníctva na celom svete. V súčasnosti zastrešuje sieť organizáciía jednotlivcov vo viac ako 100 krajinách.Vo Všeobecnej deklarácii o dobrovoľníctve sa hovorí, že dobrovoľníctvo:

• je založené na osobnej motivácii a osobnom rozhodnutí• je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity• má formu skupinovej aktivity, vykonávanej väčšinou v rámci určitej organizácie• zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje ľudskú solidaritu• poskytuje odpovede na dôležité výzvy našej spoločnosti a snaží sa prispievať

k vytváraniu lepšieho a pokojnejšieho sveta• prispieva k životaschopnosti ekonomického života a aj k tvorbe pracovných miest

a nových profesií

Mladí ľudia sú jedným z najdôležitejších a veľmi hodnotných zdrojov. Majú chuť a vôľu čeliťnovým výzvam, entuziazmus učiť sa nové schopnosti a zručnosti a záväzok budovať novéspojenectvá a spoločenstvá. Mladí dobrovoľníci vytvárajú pozitívny prínos do životov druhýmna celom svete a práve tak dôležitá je aj skutočnosť, že mladí dobrovoľníci sa učia hodnotnýmskúsenostiam a nachádzajú novú odolnosť a zdatnosť vo svojich aktivitách, ktoré vykonávajú.V tomto prieskume je používaný pojem „dobrovoľníctvo“ ako súhrn pre rôzne druhy ciesta spôsobov, ktoré mladí ľudia používajú v dobrovoľnom začlenení sa do rôznych komunít, namiestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

III. Definície dobrovoľníctva

1. Všeobecné definície dobrovoľníctva (www.avso.org)

DOBROVOĽNÍCTVO(VOLUNTEERISM): hovorí o všetkých formách dobrovoľníckychaktivít, či už formálnej, alebo neformálnej, dlhodobé, alebo krátkodobé, vo svojej krajine,alebo v zahraničí. Vykonáva sa na základe osobnej, slobodnej vôle, možnosti a motivácie a jebez nároku na finančný zisk či odmenu. Prospech z toho majú všetky strany, samotnýdobrovoľník, komunita v ktorej pôsobí a spoločnosť ako celok. Taktiež je to prostriedok prejednotlivcov a asociácie adresovať ľudské, sociálne a environmentálne potreby a týkajúce saproblémy. Formálne dobrovoľnícke aktivity pridávajú na hodnote, ale nenahrádzajúprofesionálnych, platených zamestnancov.KRÁTKODOBÉ DOBROVOĽNÍCTVO AKO SLUŽBA(VOLUNTEERING): nastávaneformálne (napr. susedská pomoc), alebo prostredníctvom štruktúry neziskovej organizácie.Je to často (ale nie zakaždým) dobrovoľníctvo neformálneho charakteru a môže byťvykonávané jeden deň, alebo viac rokov v rôznych oblastiach. Je všeobecne zaužívané, že preformálnych dobrovoľníkov je zaistené adekvátne zdravotné a úrazové poistenie a poistenie zaškody spôsobené treťou stranou, zabezpečený potrebný výcvik a manažment a takistorefundácia výdavkov spojených s aktivitami.DLHODOBÉ DOBROVOĽNÍCTVO(FULL-TIME/LONG TERM VOLUNTARYSERVICE): sú to špecifické, projektové dlhodobé dobrovoľnícke aktivity, ktoré súvykonávané na nepretržitom základe určitú limitovanú dobu. Dobrovoľnícke aktivity sa môžuuskutočňovať vo svojej krajine, alebo v zahraničí a tak isto je tu zabezpečené zdravotnéa úrazové poistenie, poistenie proti škodám. Dobrovoľníci takisto dostávajú adekvátneškolenie, manažment a refundáciu vreckových výdavkov, ďalej ubytovanie a hmotné prídely,ktoré sú dopredu dohodnuté medzi dobrovoľníkom a neziskovou organizáciou (prípadneštátom).

2. Definície dobrovoľníctva v jednotlivých krajináchKoncepcia dobrovoľníctva na Slovensku: Dobrovoľníctvo v súčasnosti predstavuje fenomén,prekračujúci hranice štátov, náboženských, sociálnych skupín a poukazuje na možnosťspolužitia, ktoré je založené na vzájomnej pomoci a solidarite. Koncepcia dobrovoľníctva v Českej republike: V Českej republike je dobrovoľníctvovšeobecne chápané ako zámerná, slobodne zvolená, neplatená aktivita na poskytovaniepodpory pre iných. No na druhej strane slovo „dobrovoľníctvo“ v Českej republike mánegatívny vedľajší význam, ako v ďalších post komunistických krajinách. Pri širokej diskusiia pochopení významu dobrovoľníctva v ČR, alebo vo všeobecnosti medzi krajinami stredneja východnej Európy, je dôležité vidieť to v kontexte regionálnej politickej minulostia vzťahom, aký malo dobrovoľníctvo za komunistického režimu. Jedna dôležitá časťkomunistickej ideológie bola myšlienka, že každý občan musí byť zainteresovaný vo svojejkomunite a musí robiť niečo pozitívne pre spoločnosť. V tomto kontexte ľudia boli „nútení“

vykonávať dobrovoľníctvo a toto rozhodnutie nebolo ich slobodným rozhodnutím. Častopotom občania vykonávali „dobrovoľníctvo“ s pocitmi nevôle a nedôvery. Minulý režimpoužíval takúto formu dobrovoľníctva ako náhradu za komerčný a tretí sektor. Nanešťastietento zmätok medzi „proletárskym altruizmom“ minulosti a súčasným významomdobrovoľníctva, ktorý prichádza zo slobodného rozhodnutia jednotlivca, vytvára ťažképodmienky pri propagácii dobrovoľníctva v súčasnosti. Aj po pätnástich rokov transformácieto stále nie je ľahké. Postupne sa ale postoje ľudí v ČR pomaly menia a v roku 1990 bolzaregistrovaný viditeľný progres v jeho rozvoji. Propagácia dobrovoľníctva sa spojila s rokom2001, ktorý bol vyhlásený za Medzinárodný rok dobrovoľníctva Organizáciou spojenýchnárodov a výsledkom toho bolo vytvorenie prvého Zákona o dobrovoľníctve v ČR. Koncepcia dobrovoľníctva v Poľsku: V krajine sa používajú viaceré definíciedobrovoľníctva. Jedna, všeobecne známa a akceptovaná definícia je „neplatená činnosť,slobodne zvolená a ponúkaná na pomoc iným, nad rámec rodiny a priateľov“. Zákono dobročinných činnostiach verejnosti a dobrovoľníctva, ktorý bol prijatý 24. apríla 2003definuje dobrovoľníka ako osobu, ktorá dobrovoľne, bez nároku na odmenu poskytuje službyzaložené na pravidlách špecifikovaných v tomto zákone. Koncepcia dobrovoľníctva v Spojenom Kráľovstve: výsledkom vzťahov medzi vládoua dobrovoľníckou komunitou v Anglicku bolo vytvorenie Národného centra predobrovoľníctvo (National Centre for Volunteering, NCV). V Anglicku je pojemdobrovoľníctvo definovaný ako: „Aktivita, ktorá zahŕňa strávenie neplateného času určitoučinnosťou, ktorá má za cieľ pomôcť prostrediu alebo niekomu (jednotlivcom, alebo skupine)v inom vzťahu, alebo navyše ako je rodina a priatelia. Rozvoj dobrovoľníctva v Škótskudefinuje dobrovoľníctvo ako: „Poskytovanie času a energie pre pomoc jednotlivcom, skupineľudí, spoločnosti a prostrediu. Je to vykonávané zo slobodnej vôle, kde jednotlivci sú aktívnezapojení do činností vo svojich komunitách. Tieto aktivity sú úzko späté s občianskymzapojením, sociálnou spravodlivosťou, dlhodobé vzdelávanie a obnova komunity. Koncepcia dobrovoľníctva vo Francúzsku: Obidva pojmy „bénévolat“ a „volontariat“ súpoužívané vo Francúzsku na opis dobrovoľníckych aktivít. Neziskové organizácie a asociácievo všeobecnosti majú svoje vlastné tradície používania obidvoch termínov. Niektoré považujútieto pojmy sa vzťahujú na špecifické formy dobrovoľníckej aktivity, kým iné zasa menia ichvýznam. Oficiálne tieto pojmy definujú: „bénévolat“ je podporovaný a propagovaný akoslobodné zapojenie sa individuálneho občana v neplatených činnostiach, nad rámec pomocirodine, škole, v profesionálnych a právnych vzťahoch. “Volontariat”je zapojenie občanovviac formálne, (napríklad, prostredníctvom štruktúry neziskových organizácií), na určitúčasovú periódu a pre jej uskutočnenie je obyčajne potrebné špecifické školenie.Volontaires/dobrovoľníci musia byť nad 18 rokov. Bénévolat je charakterizovaná akoneprofesionálna aktivita, pretože ju môže vykonávať ktokoľvek nezávisle od veku,kompetencií atď. a preto nie je za to ponúknutá odmena. Volontariat na druhej strane savyznačuje určitou náročnosťou. Preto v tomto prípade sú zahrnuté práva dobrovoľníkov nazískanie určitých výhod počas vykonávania ich dobrovoľníckej služby, sociálna a dôchodkováochrana atď. Koncepcia dobrovoľníctva vo Švédsku:Dobrovoľníci vo Švédsku sú nazývaní „friviliga alebo volontärer“. Dobrovoľníctvo jechápané ako čas a slobodné, nenútene poskytované úsilie, pre mimovládne a neziskovéorganizácie, za ktoré nie je ponúkaná odmena. Švédsky dobrovoľníci sú zapojení dodobrovoľníckych aktivít individuálne, alebo cez miestne asociácie, ktoré vo väčšine prípadovpatria k určitej sieti iných organizácií. Motívom môže byť pomoc druhým, alebo možnosťzapojenia sa do spĺňania cieľov organizácie, s ktorou sú spätí. Dobrovoľnícke aktivity súv oblasti vzdelávania, kultúry a športu. Sociálna práca nie je tradične doménoudobrovoľníctva, nakoľko sociálna ochrana je vo väčšine zabezpečovaná zo strany štátu.Výnimočne otázky zneužívania rodiny a bezdomovcov sú riešené prostredníctvom MVO.

Koncepcia dobrovoľníctva v Holandsku: v holandštine sú použité rozdielne pojmydefinujúce dobrovoľnícke aktivity: „vrijwillig“ a „vrijwilligerswerk“. Holandské Ministerstvozdravotníctva, sociálnych vecí a športu považuje dobrovoľníctvo ako: „prácu uskutočňovanúorganizovane, bez nároku na finančnú odmenu, v prospech iných ľudí alebo spoločnosti.Zároveň osoba ktorá sa venuje tejto činnosti ju nemôže vykonávať pre svoje živobytie.“ Podľaholandského Národného centra, (The Nederlandse Organisaties Vrijwilligerswerk“ NOV),dobrovoľníctvo musí byť neplatené, vykonávané v riadenom kontexte na pracovisku.Dobrovoľnícke aktivity nesmú súťažiť s platenou prácou, ale majú charakter doplňujúcichčinností, v zmysle, ak by sa náhodou dobrovoľník rozhodol ukončiť svoju činnosť, nenastanúžiadne organizačné problémy. Koncepcia dobrovoľníctva v Taliansku: V Taliansku sú používané dva koncepty predobrovoľníctvo. Prvý výraz – „development volunteers“, definuje činnosť tých, ktorí sazúčastňujú v rozvojových programoch pre medzinárodnú kooperáciu, a druhý pojem – „parttime volunteers“, v tomto prípade sú aktivity vykonávané osobne, spontánne a pravidelnev spolupráci s neziskovou organizáciou. Tento druh dobrovoľníkov obyčajne pôsobí namiestnej úrovni a sú to študenti, pracovníci alebo dôchodcovia. Koncepcia dobrovoľníctva v Nemecku: v súčasnej rozprave o dobrovoľníctve je problémv terminológii, pretože rozdielne a niekedy aj súťaživé koncepty sú používané v NemeckuTradičný pojem „čestná práca“ (Ehrenamt) opisuje dobrovoľnícku prácu ako zapájanie sa doformálnych organizácií a asociácií, spoločností alebo klubov, ktorá je buď neplatená, alebo jebez akýchkoľvek odmien. Doslovne preložené to znamená úlohu na čestnom základe, aleexperti považujú tento pojem ako príliš obmedzujúci. Na to, aby sa vyjadrila široká škálaaktivít, ktoré korešpondujú s modelom zúčastnenia sa širokej spoločnosti, (aktivity môžu byťvykonávané v rámci formálnych alebo neformálnych organizácií v oblasti športu, rekreácie,kultúry ako aj vlastnej či susedskej pomoci, v aktivitách rôznych združení a pod.), boliprezentované tieto koncepty: dobrovoľnícke zapojenie (freewilliges Engagement),dobrovoľnícka práca alebo dobrovoľníctvo (Freiwilligenarbeit ). V záverečnej správeŠtudijnej komisie Federálneho Parlamentu o budúcnosti občianskych aktivít, bol použitýpojem občianske dobrovoľnícke aktivity (bürgerschaftliches Engagement) na zdôrazneniešpecifického charakteru všetkých aktivít dobrovoľníctva. Zatiaľ však v Nemecku nie jepoužívaný jeden všeobecný pojem.

A. Dobrovoľníctvo a jeho systém v niektorých krajinách Európskej únie

1. SLOVENSKO

1.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctvaNeštátne, neziskové a mimovládne organizácie sa na Slovensku plne rozvinuli ažv podmienkach demokratického procesu po revolúcii v roku 1989. Spoločenské organizácie,zoskupované do roku 1989 v Národnom fronte, mali okrem členských príspevkov jediný zdrojfinancovania svojej činnosti – dotáciu zo štátneho rozpočtu. Boli teda úplne závislé odpolitiky štátu. Občianska spoločnosť, ktorá sa vyznačuje presadzovaním svojich záujmov ajvoči záujmom štátu, sa začala tvoriť od roku 1990. Niektoré organizácie sa postupnetransformovali na modernejší typ neziskových organizácií schopných prežiť ajv demokratických podmienkach. Vznikali však aj úplne nové mimovládne organizácie, ktoréobhajovali záujmy rôznych skupín obyvateľstva, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.Mnohé cirkevné organizácie vystúpili z ilegality a pracovali v prospech svojich členova klientov verejne, bez obáv zo sankcií. Tento proces rozvoja občianskej spoločnosti trvádodnes. Pocit slobody rozhodovať o sebe, o komunite viedol ľudí na Slovensku k zakladaniunielen mnohých politických strán, ale aj k vytváraniu mimovládnych organizácií. Dnes ich

evidujeme okolo 20,000. Rozvoj občianskej spoločnosti so sebou priniesol aj rozvojfenoménu dobrovoľníctva. V niektorých oblastiach, ako napríklad v humanitárneja charitatívnej práci sa len otvoril priestor pre plné realizovanie, ale vo väčšine občianskychaktivít sa začala budovať úplne nová tradícia.Na Slovensku sa o dobrovoľníctve a zapájaní sa do dobrovoľníckych aktivít začalo viachovoriť až po roku 1989. Dobrovoľníci nemajú taký vysoký spoločenský status a uznanie akodobrovoľníci v krajinách rozvinutej demokracie. V súčasnosti dobrovoľníci pracujú prevažnev mimovládnych organizáciách.

1.1.1. Legislatívny zámer Zákonníka neziskového právaNávrh legislatívneho zámeru komplexného riešenia fungovania mimovládnych neziskovýchorganizácií (MVO), ktorý zohľadňuje súčasné potreby MVO a rieši problémy, s ktorými saMVO v praxi stretávajú bol predložený už v roku 2003. Tento návrh zostavili odborníciz MVO a štátnej správy a zároveň prešiel pripomienkami odborných komisií, ktorých členmiboli zástupcovia MVO. Dôvodom novej právnej úpravy tretieho sektora boli nielenlegislatívno technické požiadavky, ale aj potreba, aby zákon upravoval aj základné definícieneziskového práva. Návrh pojednával o:

• Subjektoch neziskového práva – verejne prospešné spoločnosti, nadácie a nadačnéfondy

• Hospodárení subjektov neziskového práva• Verejnej správe v oblasti neziskového práva – Spolkový úrad, Arbitrážny súd pri

Spolkovom úrade• Právnych inštitútoch neziskového práva – Verejná zbierka, sponzorstvo,

dobrovoľníctvoV časti o Dobrovoľníctve sa uvádzala potreba, že Slovenská republika by mala v rámciZákonníka neziskového práva prijať základnú právnu úpravu dobrovoľníctva. Obsahovým základom právnej úpravy by mal byť:

• inštitucionálny rámec dobrovoľníctva• vzťah štátu k dobrovoľníctvu v smere jeho podpory a vytvárania podmienok na jeho

rozvojV zákonnej úprave by mali byť odzrkadlené - Princípy dobrovoľníctva:

• princíp solidarity, ktorý posilňuje vzájomnú medziľudskú pomoc a podporu a jednakzvyšuje zodpovednosť všetkých občanov za dosiahnutie cieľov dobrovoľníctva

• princíp bezodplatnosti, ktorý znamená, že dobrovoľníci nie sú odmeňovaní za svojudobrovoľnícku prácu, čo však nevylučuje náhradu nákladov vynaložených na prácu,vrátane s tým spojených otázok nemocenského, sociálneho, zdravotnéhoa dôchodkového poistenia

• princíp podpornosti, ktorý vylučuje, aby inštitút dobrovoľníctva nahrádzalpracovnoprávne a im podobné inštitúty

• princíp podpory, ktorým sa vyjadruje vzťah štátu k dobrovoľníctvu, najmä v uznaníjeho sociálnej hodnoty a podpore jeho pluralizmu a autonómie.

- Definície vysielajúcej, hosťujúcej organizácie a dobrovoľníka- Zmluva o výkone dobrovoľníckej služby a jej obsahové zloženie- Definovaná podpora dobrovoľníctva štátomTento návrh legislatívneho zámeru Zákonníka neziskového práva sa nedostal do konečnejfinálnej podoby schválenia a realizácie v praxi. Najbližšie roky ukážu či sa aj Slovenskárepublika dočká konečného schválenia nového zámeru, kde by bolo integrované ajdobrovoľníctvo.

„Zákonník neziskového práva predstavuje víziu nového postavenia neziskového sektora akopartnera štátnemu a podnikateľskému sektoru. Ide o zjednotenie súčasnej roztrieštenejlegislatívy a súčasne vytvorenie prípadne vylepšenie tých inštitútov, ktoré sú nevyhnutné prečinnosť neziskového sektora. Ak má byť nový zákon, ktorý reparuje starý, úspešný, musípriniesť niečo nové. Preto aj Zákonník neziskového práva prináša model do budúcnosti.Prináša model zjednodušenia právnych foriem a jasných vzťahoch vnútri týchto právnychforiem, prináša model zakotvenia dôležitých inštitútov, prináša v sebe prvky otvorenostisystému a v celosti sa bude uchádzať o dôveru oboch ďalších sektorov, ktoré s nímspolupracujú. Žiadne ustanovenie návrhu Zákonníka nespôsobuje oproti terajšiemu stavuzhoršenie postavenia MVO. Ak prináša niečo nové, je to ukotvenie takých inštitútov, ktoré súnaviazané priamo na neziskový sektor. Zákonník neziskového práva má ambíciu položiťpevné základy neziskového sektora, ktoré budú následne podkladom pre rozvoj jednotlivýchoblastí v ňom pôsobiacich.“ to sú slová Petra Handiaka, ktorý je jeden z autorov Zákonníkaneziskového práva.

1.2. Právna forma dobrovoľníkov v Slovenskej republikeNa Slovensku neexistujú legislatívne rámce pre výkon práce dobrovoľníka, a tak sa štátneorganizácie obávajú s nimi pracovať, napriek tomu mnohé z nich (napríklad nemocnice,ústavy sociálnych služieb) by ich veľmi potrebovali. Slovenská legislatíva nedáva dobrépredpoklady na optimálne využitie dobrovoľníkov v štátnych zariadeniach, preto sa s nimistretávame takmer výlučne v mimovládnych organizáciách. Mnoho z nich si už overilizmysluplnosť a efektivitu využívania dobrovoľníckej práce. Väčšina z nich je len na začiatkuvyužívania tohto procesu a má problémy so získaním dobrovoľníkov, s ich riadeníma s niektorými sociálno-psychologickými aspektmi dobrovoľníckej práce.Skupinou právnikov pracujúcich na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny v SR,Ministerstve vnútra SR, Národnom úrade práce a pre Grémium tretieho sektora sa pokúsiliidentifikovať problém dobrovoľníckej práce v rámci existujúcej legislatívy SR. V slovenskejlegislatíve sa pojem dobrovoľník nachádza len v brannom zákone SR, na inom mieste sa tentotermín nepoužíva. Bolo vyvolané pracovné stretnutie so zástupcami MS SR a MPSVaR SRa ASSP (Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov), aby sa spoločne dopracovalik potrebe a mieste zakomponovania tohto termínu do legislatívy. Do úvahy pripadalObčiansky zákonník, zákony upravujúce jednotlivé zákonné poisťovne, zákono zamestnanosti a pod. Jednou z potenciálnych skupín, kde by sa našiel výdatný zdrojdobrovoľníckej práce, sú evidovaní uchádzači o prácu. Tak isto na stretnutí s predstaviteľmiMPSVaR ASSP prezentovala problémy, s ktorými sa stretávajú nezamestnaní, ktorí by chcelipracovať ako dobrovoľníci, prípadne organizácie, ktoré by chceli prijať evidovanýchuchádzačov o prácu na pozície dobrovoľníkov.Závery konzultácie sa dajú zhrnúť asi to týchto bodov:

• organizácia musí zmluvne upraviť vzťah medzi ňou a dobrovoľníkom spoločenskouzmluvou

• pre dobrovoľníka platia podmienky NÚP až potom povinnosti voči organizácii – jehoprimárnym „zamestnávateľom“ je úrad práce, ktorý mu vypláca dávkyv nezamestnanosti, a teda si aj primárne uplatňuje svoje požiadavky

• organizácia musí rešpektovať povinnosti voči NÚP – teda nezamestnávať ho v časeplnenia si povinností voči úradu práce, finančne ho odmeňovať načierno a pod.

• ak dostane dobrovoľník nejakú finančnú kompenzáciu od organizácie, tak jedineformou preplatenia priamych nákladov, na ktoré má účtovný doklad (telefón, cestovnéa pod.), resp. môže dostať aj odmenu formou dohody o vykonaní práce (nie dohodouo pracovnej činnosti)

• organizácia nemôže podľa súčasnej legislatívy platiť za nezamestnaného dobrovoľníkapoistné odvody do poistných fondov

Zmluvné vzťahy: Slovenský právny poriadok neupravuje výraz dobrovoľník, resp.dobrovoľnícka činnosť. Podstatou dobrovoľníckej činnosti je to, že dobrovoľník nevykonávasvoju činnosť v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ani ako podnikateľ v rámci svojejpodnikateľskej činnosti, ale ide o občiansko-právny vzťah. Tento právny vzťah je možnéupraviť príkaznou zmluvou, zmluvou o dielo alebo inominátnou (nepomenovanou zmluvou)podľa Občianskeho zákonníka, Hodnota dobrovoľníckej práce: podľa konzultácie, na základe údajov zo spracovania štátnehoštatistického zisťovania sa hodnota jednej dobrovoľnícky odpracovanej hodiny rovná hodnoteodpracovanej hodiny v minimálnej mzde. Dobrovoľníci vykonávajú prácu od veľminenáročnej (čistenie, upratovanie, lepenie obálok a pod.) až po vysoko špecializovanú prácuterapeutov, právnikov a prekladateľov. Výška mesačnej brutto mzdy sa mení vzhľadom naaktuálnu minimálnu mesačnú mzdu príslušného mesiaca (podľa pracovného materiálupracovnej dobrovoľníckej skupiny v Levoči, 2000).

1.3. Záverečné informácieDobrovoľníctvo v demokratických krajinách má svoje nezastupiteľné miesto v rozvojiobčianskej spoločnosti. Slovensko, ktoré sa približuje k európskym štandardom má okreminého, aj v tejto oblasti čo doháňať. V novembri 2001 schválila Národná rada SR novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorýmôže „otvoriť“ cestu k legislatívnym úpravám v prospech dobrovoľníctva. Na základekonzultácií s právnymi expertmi je známe, že stačí jedna legislatívna norma, ktoráo dobrovoľníctve bude pojednávať a ostatné novootvorené sa budú na ňu odvolávať.Vytvorením priaznivej legislatívy sa zlepšuje situácia pre dobrovoľníkov a organizácie.Legalizácia dobrovoľníctva pomôže predovšetkým štátnym rozpočtovým organizáciám. Tietomajú „vďaka“ svojím predpisom len veľmi obmedzenú možnosť využívať dobrovoľníckuprácu, hoci v niektorých oblastiach ich akútne potrebujú, (napr. opatrovanie a ošetrovanieťažko chorých a pod.). Dobrovoľníctvo je totiž jedna z ciest, ktorá vedie ľudstvok humanizácii a to najmä v prostredí spoločnosti, vyznávajúcej hmotné hodnoty, a tak isto ajpomoc v zahraničí pre rozvojové krajiny, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc a nemôžu si tozabezpečiť na svojej národnej úrovni. Dobrovoľníctvo ako všade na svete, aj u nás má perspektívu, len mu treba vytvoriť na topriestor.

1.4. Príklady niektorých organizácií ktoré pracujú s dobrovoľníkmi

1.4.1. eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detíeRko je od roku 1990 zaregistrované na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie,ktorého cieľom je pomáhať pri formovaní detí na dospelé kresťanské osobnosti schopnékvalitným osobným životom prispievať k rozvoju spoločnosti v ktorej žijú. Tento cieľpomáha realizovať veľa ochotných mladých ľudí na rozličných miestach Slovenska, ktorí savo svojom voľnom čase venujú deťom. Organizácia sa spolu s deťmi usiluje vzájomneobohacovať a prehlbovať vedomie jedinečnosti a individuality každého človeka, snaží sa ichformovať na základe morálnych princípov a sprostredkúva im myšlienky kultúry života,tolerancie, úcty a vzájomnej pomoci. Dobrá novina – koledovanie detí z eRka pod názvom Dobrá novina sa na Slovensku poprvýkrát uskutočnilo na Vianoce 1995. Je to dobrovoľnícka aktivita a vyzbierané prostriedkyDobrej noviny smerujú na africký kontinent. Za 9 rokov bolo z výťažku zbierky podporených

viac ako 80 rozvojových projektov v Keni, Sudáne, Ugande, Etiópii, Mali, Nigérii, JužnejAfrike, Zambii a na Madagaskare sumou 61.524.120 Sk.Projekty podporované Dobrou novinou:

• projekty určené najslabším a najohrozenejším• projekty zamerané na uspokojovanie základných ľudských potrieb• projekty vychádzajúce z miestnych potrieb a kultúry• projekty so silným rozvojovým aspektom a dlhodobou perspektívou

Projektovými partnermi sú vybrané diecézy a farnosti v Afrike, misijné a rehoľnéspoločenstvá, mimovládne organizácie, Pápežské misijné diela a pod. Hlavným partneromDobrej noviny je rakúska Trojkráľová akcia.

1.4.2. Slovenská katolícka charita - SKCHSKCH je mimovládna nezisková organizácia, ktorá poskytuje charitatívne, sociálne,zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby všetkým ľuďom bez ohľadu na rasu, národnosť,vierovyznanie a politické zmýšľanie. Bola založená v roku 1927 biskupmi Katolíckej cirkvipod názvom Ústredná charita na Slovensku, jej pokračovateľom je SKCH. Zabezpečujemateriálnu , zdravotnú a kultúrno-vzdelávaciu pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Postupne sivytvárala sieť pobočiek na celom území Slovenska. SKCH je súčasťou európskehoa celosvetového spoločenstva charít, je členom Platformy Mimovládnych rozvojovýchorganizácií (PMVRO v SR.) Celoslovenské projekty:

12. Agentúra Domácej Starostlivosti (ADS) – zabezpečuje v spolupráci s s nemeckoucharitou a poskytujú sa ošetrovateľské a opatrovateľské služby.

13. Pomoc ľuďom na cestách – spolupráca s francúzskou charitou, projekt zahŕňaporadenstvo utečencom, žiadateľom o azyl, cudzincom s dlhodobým alebo trvalýmpobytom v SR a pod., vytváranie vzťahu občanov Slovenska k migrantoma utečencom.

Humanitárna pomoc: adopcia na diaľkuVzdelávanieSlužby diecéznych charít

1.4.3. Slovenské misijné hnutiepodporuje humanitárne akcie na Slovensku ako aj vo svete, evanjelizačné aktivity – prípravnáčinnosť mladých misionárov a laických dobrovoľníkov, ktorí odchádzajú do zahraničia namisie do Ruska, Azerbajdžanu, na Ukrajinu, Číny, Afriky atď.

1.4.4. Seleziáni – Don BoscoMisijní dobrovoľníci – ich práca spočíva v pôsobení počas jedného roka na plný úväzokv seleziánskych misiách na Ukrajine a v Jakutskej republike. Pomáhajú pri rôznychmládežníckych činnostiach, slúžia v sociálnej oblasti – zabezpečujú humanitárnu pomoc,návštevy v detských domovoch a pod.

1.4.5. Jezuitskí dobrovoľníciOrganizácia Jezuitskí dobrovoľníci (JEV) zastrešuje dobrovoľnícky program určený premladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, ktorým ponúka možnosť venovať necelý rok odseptembra do júla službe starým ľuďom, telesne a mentálne postihnutým, bezdomovcom,nevidiacim, deťom v pestúnskej starostlivosti na Slovensku, ako aj prehĺbeniu duchovnéhoživota a vlastnej osobnej formácie. Pre prácu dobrovoľníka sa nepožaduje odborné vzdelaniesociálnej oblasti, nutnými predpokladmi sú však túžba pomôcť ľuďom, prekonávať

predsudky, vytrvalosť a otvorenosť. Je možnosť zúčastniť sa na programe aj v zahraničí( Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Veľká Británia, Francúzsko a Írsko).

1.4.6. Pápežské misijné dielaNeodmysliteľným prostriedkom pomoci a evanjelizácie sú aj zahraničné misie. Pápežskémisijné diela zasielajú balíky do krajín tretieho sveta, kde pôsobia misionári v ťažkýchživotných podmienkach medzi chudobnými. V roku 2002 to bolo asi 250 balíkov do 15 krajín,v hodnote asi 3 milióny korún.

1.4.7. INEX Slovakia

Od roku 1993 je INEX Slovakia členom Aliancie európskych organizácií dobrovoľnej služby(Alliance of European Voluntary Service Organizations). Aliancia je medzinárodnáorganizácia zastrešujúca 30 členských organizácií z Európy a niekoľko pozorovateľov zAmeriky, Afriky a Ázie. Niekoľkokrát ročne usporadúva medzinárodné stretnutia pre svojichčlenov, na ktoré prizýva prípadných záujemcov z iných krajín či štruktúr, ktorých prvoradýmzámerom je upevňovanie vzájomnej spolupráce týchto organizácií, oboznamovanie sa snovými trendmi a programami výmen mládeže, prípadne novými typmi podpory týchto aktivítzo strany európskych štruktúr. Okrem Aliancie je INEX Slovakia oficiálnym partnerommedzinárodnej siete Service Civil International (SCI) a spolupracuje tiež s organizáciamizdruženými v sieti Youth Action for Peace (YAP). Tieto výmenné siete majú podobnézameranie na dobrovoľnícke aktivity ako Aliancia. Činnosť INEX Slovakia je oficiálnepodporovaná Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Medzinárodnétábory dobrovoľnej práce sú podujatia určené hlavne pre mladých ľudí vo veku 18-35rokov. V ponuke sa však nájdu aj MTDP, ktoré sú určené pre stredoškolákov. Účastníkomposkytujú možnosť vycestovať do zahraničia, kde v 10 až 30 člennej skupine mladých ľudívykonávajú práce s rôznym zameraním, prevažne verejnoprospešného charakteru ako napr.práce súvisiace s tvorbou a ochranou životného prostredia, rekonštrukciu historických atechnických pamiatok, práce pri budovaní centier pre deti a mládež, ale aj prípravu kultúrnychakcií pre deti a pod. Okrem MTDP, konajúcich sa predovšetkým v letných mesiacoch,organizuje INEX Slovakia celoročný cyklus školení a stretnutí pre súčasných alebo budúcichvedúcich MTDP na Slovensku či v zahraničí, ako aj iné aktivity pre deti a mládež, najmädetské a študentské tábory taktiež spojené s odbornou prípravou pracovníkov s mládežou.INEX Slovakia má celoslovenskú pôsobnosť, pričom svoju činnosť šíri a propagujeprostredníctvom svojich členov a zástupcov v jednotlivých regiónoch, informačných centiermladých, prípadne ďalších lokálnych partnerov.

1.4.8. Tabita n.o.Nezisková organizácia Tabita bola založená, aby poskytovala všeobecne prospešné službyv sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti, pri rozvoji duchovných a kultúrnych hodnôta pri vzdelávaní. Aktivity v dobrovoľníckej oblasti spočívajú v:

• organizovaní výmen dobrovoľníkov v rámci Európskej dobrovoľníckej služby (EDS)a Dobrovoľníckeho sociálneho roku medzi Slovenskom a ostatnými krajinami EÚ.

• organizovanie vysielania dobrovoľníkov do rozvojových krajín v rámci programuASA-GLEN. Tabita je národný koordinátor programu ASA-GLEN /Afrika – Ázia/a v roku 2005 otvára jeho druhý ročník na Slovensku pre nových dobrovoľníkov.Program GLEN je určený mladým ľuďom, ktorí sa zaujímajú o problematikurozvojovej pomoci trv. „tretiemu svetu“, sú dostatočne otvorení pre spoznávanienových kultúr, flexibilní, so zmyslom pre zodpovednosť. Zabezpečuje ho v spoluprácis partnerskou inštitúciou International Society for Mobile Youth Work (ISMO).

1.4.9. SVD – Spoločnosť Božieho Slova – Verbisti MisionáriNa Slovensku ešte nemá rozvinutý program pre laikov, ktorí by chceli ísť do misií, pretospolupracujú s rakúskou organizáciou Missionar und Missionarin auf Zeit (MAZ) – Misionárina čas. Odchod do misií organizácia umožnila už mnohým mladým, nielen tým, ktorí sarozhodli pre kňazské zasvätenie svojho života Bohu v tejto reholi. Dobrovoľník si platí cestuna tieto stretnutia a takisto cestu do misií. Ubytovanie a strava na mieste je zabezpečnenámisionárom, pri ktorom bude dobrovoľník pracovať.

1.4.10. Ekumenická rada cirkví v SR - ERCSRERCSR je združením kresťanských cirkví pôsobiacich na území Slovenskej Republiky. Jejcieľom je:

• prekonávanie rozdielov, upevňovanie jednoty medzi cirkvami a skvalitňovanie ichspolupráce

• podporovanie demokracie v krajine• pomoc občanom v krízových situáciách

V decembri 2004 začala rozvíjať koordináciu Dobrovoľníckeho programu a stala sa členomeurópskej organizácie European Diaconal Year Network - EDYN. Spolupráca medzijednotlivými členskými organizáciami by mala viesť k vysielaniu dobrovoľníkov zoSlovenska, ale tak isto aj hosťovaniu dobrovoľníkov z európskych krajín. Výmenadobrovoľníkov sa organizuje cez Európsku dobrovoľnícku službu – EDS. Výsledkom tejtospolupráce je výmena dobrovoľníkov, ktorí pôsobia v rozličných umiestneniach a vykonávajúsvoju dobrovoľnícku službu v rôznych oblastiach – pomoc sociálne slabým, zdravotnepostihnutým, pomoc pri prírodných, ekologických a humanitných katastrofách a pod.

1.4.10 Slovenský skauting

2. ČESKÁ REPUBLIKA

2.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva v Českej RepublikeMedzinárodný rok dobrovoľníctva 2001 vyhlásený Organizáciou Spojených Národov boldôležitým ukazovateľom pre vládne rozhodnutie o podpore dobrovoľníctva. Rozhodnutieformulovať Zákon o dobrovoľníctve je jedným z príkladov tejto iniciatívy. Pred týmitoudalosťami, rok 1990 bol charakteristický zvýšením spontánnej angažovanosti občanovv dobrovoľníckych aktivitách, ale bez akéhokoľvek formálneho uznania alebo právnejregulácie. Česká vláda ale následne identifikovala a určila za prioritu rozvoj určitýchdobrovoľníckych programov, ktoré sa týkali propagovania dôležitosti implikácie sociálnehoaspektu, napríklad účasti nezamestnanosti v dobrovoľníctve. V Českej republike jedobrovoľníctvo všeobecne chápané ako zvážená, slobodne zvolená, neplatená činnosť predobro a prospech druhých. Ale na druhej strane slovo „dobrovoľníctvo“ má stále negatívnyvýznam v krajine, tak ako vo viacerých post komunistických krajinách. Pri diskusii a porozumení dobrovoľníctva ako takého v Českej republike, alebo viacvšeobecne v krajinách centrálnej a východnej Európy, je dôležité vidieť to v kontexte zmien,ktoré sa udiali v politickom živote krajiny a odlišného pohľadu na dobrovoľníctvo z čiaskomunizmu. Jedna dôležitá časť komunistickej ideológie bola predstava, že každý občan musíbyť zainteresovaný do zlepšenia spoločnosti a musí robiť niečo prospešné pre spoločnosť.V tomto kontexte, ľudia museli a boli zaviazaní k dobrovoľníctvu, takže rozhodnutie nebolozvolené slobodné. Preto občania vykonávali túto činnosť znechutene a s pocitmi nedôvery.V skutočnosti predchádzajúci režim používal dobrovoľníctvo ako časť stratégie za náhradusúkromného a komerčného sektora. Bohužiaľ, táto zámena významu medzi „proletárskym

altruizmom“ minulosti a súčasného konceptu a významu dobrovoľníctva, kde rozhodnutiečloveka prichádza z vlastnej vôle a presvedčenia, spôsobila, že snahy o podporudobrovoľníctva a jeho propagáciu v spoločnosti sa stretli s veľkými ťažkosťami. Aj po 15rokoch premeny to stále nie je ľahké.Napriek tomu, pomaly sa tento postoj v Českej republike mení a práve od roku 1990 je vidieťvýznamný rozvoj a zmeny vo vývoji. Práve táto skutočnosť bola spojená s vyhlásením Medzinárodného roku dobrovoľníctva 2001, a to viedlo k vytvoreniu prvého Zákonuo dobrovoľníctve v Českej Republike.

2.2. Právna forma dobrovoľníkov Právna forma dobrovoľníkov v Českej republike a samotný Zákon o dobrovoľníctve súcelkom originálne medzi post komunistickými krajinami centrálnej a výhodnej Európy. Základné princípy podchytené v Zákone o dobrovoľníctve:Český Zákon o dobrovoľníctve z roku 2002 nebol koncipovaný ako základný rámec prevšetky formy dobrovoľníctva, zákon definuje len niektoré z nich a špecifikuje podmienky, podktorými bude štát podporovať tieto aktivity. Preto sa ani nesnaží regulovať a kontrolovaťrôzne formy dobrovoľníctva, tieto sa stále môžu vykonávať mimo tohto rámca použiteľnostina tento zákon. Zákon uvažuje o existencii zreteľného systému a len dobrovoľníci, ktorí saprihlásia na vykonávanie dobrovoľníctva v rámci tohto zákona sú priamo podporovanía chránení vládou štátu. Tento systém je založený na 3 pilieroch:

1. „Dobrovoľník“ je osoba vykonávajúca dobrovoľnícku činnosť2. „Vysielajúca organizácia“ (organizácia, ktorá je zodpovedná za dobrovoľníka v oblasti

prípravy, umiestnenia a pod. a táto je partnerom českého štátu)3. „Hosťujúca organizácia“ (užívateľ dobrovoľníckej aktivity)

Zákon stanovuje povinnosť pre všetky tri strany vstúpiť do vzájomného zmluvného vzťahu. Klasifikácia dobrovoľníckej služby v rámci zákona:Zákon rozdeľuje dobrovoľnícku službu podľa –

• Miesta: „domáca, vnútroštátna“ – v rámci Českej republiky a „medzinárodná“ – mimoúzemia krajiny

• Času: „krátkodobá“ – do 3 mesiacov, alebo „dlhodobá“ – nad 3 mesiaceZákon stanovuje určité oblasti činnosti a výkonu dobrovoľníckej služby, ktoré sú zapísanév Paragrafe 2. Tieto činnosti sa dotýkajú:

• aktivít a pomoci v sociálnej práci• etnických menšín a imigrantov• drogovo závislých• dôchodcov a starých ľudí• voľno časové aktivity mládeže a detí• práca pre charitu• environmentálna ochrana• ochrana kultúrneho dedičstva

Zákon takisto uvádza aj účasť českých občanov na programe medzinárodnej dobrovoľníckejslužby ako časť zahraničnej politiky, napr. Európska dobrovoľnícka služba (EDS), ProgramEurópskej Komisie. Dobrovoľníci a Pracovné povolenieDobrovoľníci prichádzajúci na územie Českej republiky zo zahraničia potrebujú pracovnépovolenie, pretože z imigračného hľadiska neexistuje právna kategória „dobrovoľník“.Dlhodobí dobrovoľníci prichádzajúci zo zahraničia sú považovaní za zamestnancova pracovné povolenia môžu byť získané len zamestnávateľmi, v tomto prípade vysielajúcimiorganizáciami na miestnom Úrade práce.Povolenie k pobytu

Dobrovoľníci prichádzajúci do Českej republiky zo zahraničia na dobu dlhšiu ako tri mesiace,potrebujú povolenie k pobytu. K žiadosti o získanie povolenia musí byť predložené pracovnépovolenie.

2.2.1. Právna definícia Dobrovoľníka, Vysielajúcej a Hosťujúcej organizácieUplatnenie Zákona o dobrovoľníctve je úlohou Ministerstva vnútra, Oddelenia na prevenciukriminality, v rámci ktorého v roku 2002 bolo založené Oddelenie pre Dobrovoľníckuslužbu. Toto oddelenie zabezpečuje akreditáciu „vysielajúcej MVO“, finančnú podporu týmtoorganizáciám, vedenie verejného zoznamu akreditovaných „vysielajúcich“ organizácií a ichmonitoringu, finančné kontroly, vyhodnocovanie a pod. Len v rámci tohto systému,dobrovoľníci a mimovládne organizácie majú prospech finančnej podpory od štátu. Kritéria,ktoré sú potrebné na začlenenie sa do toho systému v rámci zákona sú nasledovné:Právne zadefinovanie „dobrovoľníka“ v ČR – Zákon o dobrovoľníctve definuje dobrovoľníkaako fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov, ak ide o výkon dobrovoľníckej služby na území ČR,alebo staršiu ako 18 rokov, ak ide o výkon dobrovoľníckej služby v zahraničí, ktorá sa nazáklade svojich vlastností a znalostí slobodne rozhodne poskytovať dobrovoľnícku službu.Fyzická osoba môže byť zamestnaná/nezamestnaná, študentom alebo v služobnom pomere,ale dobrovoľnícku službu musí vykonávať mimo svoj pracovnoprávny vzťah. Výkonvojenskej služby, alebo civilnej služby je prekážkou výkonu dobrovoľníckej služby.Právne zadefinovanie „vysielajúcej organizácie“ v ČR – pomenovanie vysielajúcejorganizácie je rozhodujúce, pretože táto organizácia je hlavným partnerom českého štátu. Lenorganizácie, ktoré sú akreditované štátom budú mať prospech z uplatnenia dobrovoľníckehozákona a poskytnutej finančnej podpory. Akreditácia je udeľovaná na dobu troch rokov, ale jemožné si ju obnoviť na základe predloženia novej prihlášky. Akreditačná komisia pozostávapo jednom zástupcovi z Ministerstva zahraničných vecí, Ministerstva školstva, mládežea telovýchovy, Ministerstva vnútra, Ministerstva práce a sociálnych vecí, Ministerstvaživotného prostredia, Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva kultúry, Ministerstva financií aRady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Vysielajúca organizácia je striktnedefinovaná štátom ako nezisková organizácia, ktorá vyberá, eviduje a pripravujedobrovoľníkov na výkon dobrovoľníckej služby, uzatvára s nimi Zmluvy o výkonedobrovoľníckej služby za podmienky, že má udelenú akreditáciu. Zmluva musí obsahovaťpredmet dobrovoľníckej služby, konkrétne podmienky týkajúce sa ubytovania, stravy azdravotného poistenia atď. Zákon tiež udáva podmienky, za akých okolností môže byťorganizácia zbavená akreditácie a čo sa stane s dobrovoľníkmi v takejto situácii (dobrovoľníkje preradený do inej vysielajúcej organizácie). Akreditácia oprávňuje vysielajúcu organizáciuprijímať finančnú dotáciu na krytie:

• poistného na dôchodkové poistenie dobrovoľníka• zdravotného a úrazového poistenia• cestovných nákladov dobrovoľníka• časť výdavkov spojených s evidenciou dobrovoľníkov, ich prípravou zaistením pre

výkon dobrovoľníckej službyFinančná dotácia môže byť až do výšky 70% príslušných nákladov.Právne zadefinovanie „hosťujúcej organizácie“ v ČR – hosťujúca organizácia je osoba, prektorej potrebu je dobrovoľnícka služba vykonávaná, spôsobilá uzavrieť zmluvu s vysielacouorganizáciou a je schopná vyhovieť záväzkom tejto zmluvy. Nemusí to byť len Mimovládnaorganizácia, ale aj nemocnica alebo škola a pod.

2.2.2. Obsah Zmluvy o výkone dobrovoľníckej službyNa základe českého Zákona o dobrovoľníctve je vytvorený rámec a formát tejto zmluvy, ktorázahŕňa okrem iného aj časť, ktorá hovorí o základných funkciách dobrovoľníckej činnosti.

Úlohy dobrovoľníka musia korešpondovať podľa zákona s týmito charakteristikami. Písomnázmluva musí byť vo všetkých prípadoch medzinárodnej dobrovoľníckej služby, v prípadochdlhodobej činnosti absolvovanej v rámci Českej republiky a pri krátkodobej dobrovoľníckejčinnosti v Českej republike táto zmluva môže byť v slovnej, alebo písomnej forme. Písomnázmluva, ktorá je podpísaná medzi dobrovoľníkom a vysielajúcou organizáciou musíobsahovať:

• meno a priezvisko dobrovoľníka a vysielajúcej organizácie• obsah predvstupovej prípravy organizovanej vysielajúcou organizáciou, kde musí byť

zahrnutá informácia o možných rizikách spojených s výkonom dobrovoľníckej služby• miesto, predmet a doba výkonu dobrovoľníckej služby• spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka ako aj záväzok dobrovoľníka vrátiť

pomernú časť výdavkov vynaložených vysielajúcou organizáciou, pokiaľ predčasneukončí výkon dobrovoľníckej služby z iných, než ospravedlniteľných dôvodov

• ďalšie špecifické informácie, napr. kto pokrýva náklady spojené s cestou na miestopôsobenia v zahraničí, náklady na vreckové s pod.

• rozsah pracovnej doby, doba odpočinku, podmienky dovolenky a dôvody, za ktorýchsa môže výkon dobrovoľníckej služby ukončiť

2.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovZa účelom uľahčenia výkonu dlhodobej dobrovoľníckej služby, zákon určuje nasledujúceopatrenia. Časové obdobie výkonu dobrovoľníckej služby je považované rovnoprávne akoobdobie zamestnanosti za účelom účasti na schéme podpory v nezamestnanosti:

• dĺžka obdobia, kedy fyzická osoba vykonáva dobrovoľnícku službu sa počíta doodpracovaných rokov v súvislosti s dôchodkovým zabezpečením

• dobrovoľníkom je zdravotné poistenie uhrádzané štátom

2.4. Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkovPríjem dobrovoľníka na rozvoj a zabezpečenie aktivít dobrovoľníckej služby nepodliehazdaneniu.

2.5. Dobrovoľníci „mimo zákon“Dobrovoľníci, ktorí nespadajú pod Zákon o dobrovoľníctve – český občania ktorí vykonávajúdobrovoľníctvo cez iné organizácie, ktoré nie sú akreditované vládou a dobrovoľníciprichádzajúci do Českej republiky zo zahraničia nemajú právny nárok na vrátenie ichfinančných výdavkov, poskytnutie ubytovania a vreckového pri dlhodobej dobrovoľníckejslužbe. V týchto prípadoch je to na samotných dobrovoľníkoch a dobrovoľníckej organizáciiaby uzatvorili medzi sebou určitú dohodu. Okrem toho, dobrovoľníci, ktorí nespadajú poddobrovoľnícky zákon a prijímajú podporu pre svoje živobytie, môžu byť považovaní ako„zamestnanci“ v Českej republike a všetky príjmy môžu podliehať zdaneniu. Hosťujúceorganizácie môžu byť považované ako „zamestnávatelia“ a tým pádom zaviazané k príspevkuna ubytovanie, vreckového pre dobrovoľníkov.

2.6. Záverečný komentárČeský Zákon o dobrovoľníctve je dôležitým krokom vpred pri poskytovaní podpornéhoprostredia pre rozvoj dobrovoľníctva v Českej republike. Zabezpečuje tak finančnú podporua sociálnu ochranu pre dobrovoľníkov a organizácie, na ktorých sa vzťahuje znenie zákona.Väčšina týchto organizácií by si nemohla dovoliť byť zúčastnená dobrovoľníckeho programu,nakoľko mnoho mimovládnych organizácií pracuje s extrémne minimálnymi finančnýmizdrojmi. Okrem toho, je veľmi ťažké nespadať pod rámec dobrovoľníckeho zákona vzhľadomna povahu dobrovoľníckej služby. Český zákon o dobrovoľníctve začal svoju platnosť len

v roku 2003 a potrvá to určitý čas kým sa zistí praktický vplyv zavedenia systému a prípadnétienisté stránky.

2.7. Príklady organizácií INEX SDAINEX Sdružení dobrovolnických aktivit je občianske združenie, mimovládna neziskováorganizácia, založená v roku 1991. Poslaním tohto združenia je dávať ľuďom príležitosťdobrovoľníckou činnosťou prispievať svojmu okoliu a podporovať tak vnímaniedobrovoľníctva ako cesty k tolerancii, poznaniu a udržateľnej budúcnosti. Činnosť organizácie je založená na dobrovoľníckej práci. Venuje sa príprave vedúcich,koordinátorov projektov, dobrovoľníkov na činnosť v neziskovom sektore a v inýchorganizáciách. Svoje aktivity smeruje hlavne k tomu, aby sa dobrovoľná pomocv najrôznejších oblastiach života stala základom zdravej spoločnosti. Vysiela dobrovoľníkovdo najrôznejších medzinárodných projektov vo svete, ale organizuje aj krátkodobé ajdlhodobé projekty na území Českej Republiky, zamerané hlavne na obnovu vidieka, záchranupamiatok, zlepšenie životného prostredia, kultúrne a sociálne akcie pre sociálneznevýhodnenú mládež a pod. Ciele a činnosti organizácieCieľom združenia INEX-SDA je všestranne podporovať a rozvíjať dobrovoľníctvo navšetkých úrovniach spoločnosti, v národnom a medzinárodnom merítku ako základnémuprincípu zdravej spoločnosti. Prostredníctvom projektov, odborne zameraných seminárova stretnutiami s ľuďmi chce aktívne prispievať k oživeniu jednotlivých miest a podporiťaktivitu občanov a mimovládnych organizácií v účasti na týchto činnostiach.Programy INEX-SDA

Vysielanie dobrovoľníkov• Krátkodobé dobrovoľnícke projekty – organizácia ponúka viac ako 1700

projektov s vysielaním skoro 900 dobrovoľníkov ročne. Projekty trvajú 2-3týždne, na ktorých sa zíde skupina mladých ľudí z rôznych krajín sveta, ktoríspoločne pracujú na verejne prospešných prácach ochrany prírody, práca naekofarmách, organizovanie voľnočasových aktivít pre deti a pod.

• Dlhodobé dobrovoľnícke projekty – tieto môžu trvať od 3 do 6 mesiacov, aleboaž 1-2 roky. Tieto poskytujú jedinečnú životnú skúsenosť, možnosť obohatiťseba a miestnu komunitu v ktorej pôsobia. Projekty sa vykonávajú vovyspelých krajinách Európy a sveta, v zemiach globálneho juhu a v rámci EUako Európska dobrovoľnícka služba (EDS).

• Zo znevýhodneného prostredia – možnosť stať sa dobrovoľníkmi majú aj tí,ktorí sú znevýhodnení z rôznych príčin ( sociálne dôvody, zdravotné,ekonomické ) a dobrovoľníckeho projektu by sa inak nemohli zúčastniť.

Hosťovanie dobrovoľníkov • Každý rok sa organizuje 50 krátkodobých medzinárodných projektov v ČR

a hosťuje sa v nich stovka dobrovoľníkov zo zahraničia. Títo sú potomvysielaní na podporu vidieka alebo na pomoc projektom iných neziskovýchorganizácií.

• Prostredníctvom dlhodobých dobrovoľníckych projektov hosťuje organizáciadobrovoľníkov zo zahraničia na dobu 6 mesiacov až 1 roka.

Rozvojové vzdelávanieOrganizácia koordinuje a hosťuje medzinárodné semináre, konferencie a školenia ktorésúvisia s tematikou dobrovoľníctva a rozvojovej spolupráce. Podporuje študijné cesty

dobrovoľníkov z juhu po ČR a umožňuje im stretávať sa s ďalšími neziskovýmiorganizáciami. Podporujú myšlienku Fair Trade – predáva výrobky a poskytujú zázemie prerozširovanie povedomia o spravodlivom obchode.

ServitusNezisková, ekumenická organizácia pre dobrovoľníkov bola vytvorená za účelom rozvojadlhodobej dobrovoľnej služby, prípravy a umiestnenia dobrovoľníkov v zahraničnýchprojektoch a zahraničných dobrovoľníkov v ČR. Dobrovoľník tak získava nové kultúrne,pracovné a ekumenické poznatky, priestor pre vlastné rozhodovanie a získava širšie politicképovedomie. Partnermi organizácie sú Aktion Sühnezeichen Friedensdienste (ASF), európskea severoamerické organizácie združené v European Diaconal Year Network (EDYN).

3. POĽSKO3.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctvaPo šiestich rokoch diskusií a príprave konceptov mimovládnymi organizáciami a vládou saprijal Zákon o verejnoprospešnej činnosti a dobrovoľníctve v apríli 2003. Medzinárodnýrok dobrovoľníctva v roku 2001 vyhlásený Spojenými národmi pozdvihol politické uznaniedobrovoľníctva a jeho sociálnu mieru dôležitosti. Napríklad Ministerstvo práce predložiloprvý koncept zákona vláde presne 5. decembra 2001, ktorý je Medzinárodným dňomdobrovoľníctva. Platný Zákon o verejnoprospešnej činnosti a dobrovoľníctve (2003)definuje dobrovoľníka ako osobu, ktorá dobrovoľne, bez nároku na odmenu prevádza službuzaloženú na predpisoch a usmerneniach podľa zákona. Ďalšie informácie o smerniciach jeuvedené nasledovne.

3.2. Právna forma dobrovoľníkovKoncept zákona o mimovládnych organizáciách a dobrovoľníkoch bolo prezentovanépoľskými organizáciami a združeniami v roku 2001 a 2002. Po sérii novelizácie zákona boltento podpísaný Ministerstvom práce a sociálnych vecí a postúpený do parlamentu v roku2003. Následne v apríli 2003 bol zákon schválený a podpísaný prezidentom a publikovanýv máji 2003. Do platnosti prešiel až 29. júna 2003. Tento Zákon o verejnoprospešnej činnostia dobrovoľníctve uvádza špecifický rámec usmernení pre dobrovoľníkov a dobrovoľníckeorganizácie. Pod týmto rámcom, dobrovoľnícke aktivity môžu byť vykonávané v prospech:

• mimovládnych organizácií, ktorých cieľmi je zabezpečovanie verejnoprospešnýchčinností, ktoré sú ale registrované v Oficiálnom štátnom registri.

• štátnych úradov (mimo tých, ktoré sa zaoberajú obchodnými aktivitami)• organizácií, ktoré sú kontrolované a riadené štátnymi úradmi

Tak isto sa vzťahuje aj na zahraničných dobrovoľníkov, pôsobením v rámci medzinárodnejdobrovoľníckej výmeny.Zákon špecifikuje potrebu písanej podoby dobrovoľníckej zmluvy, ak dobrovoľník vykonávadobrovoľnícku službu viac ako 30 dní. Ak je táto perióda menej ako 30 dní, dobrovoľníkmôže požiadať o písomnú podobu dobrovoľníckej zmluvy. Podľa predpisov uvedenýchv zákone, organizácie, ktoré majú prospech z výkonu dobrovoľníckej služby musia:

• zabezpečiť bezpečné a hygienické podmienky a súhrnné informácie o možnýchrizikách a zabráneniu týchto rizík

• zabezpečiť krytie cestovných nákladov pre dobrovoľníkov, ktoré budú potrebné prevykonávanie ich činnosti

Mobilita dobrovoľníkov: nie sú špecifické pravidlá ohľadom legislatívy migráciedobrovoľníkov. Zahraniční dobrovoľníci, ktorých dobrovoľnícka služba je kratšia ako 3mesiace, musia získať dočasné povolenie na pobyt pre príslušnú krajinu alebo regionálny

úrad. Povolenie k pobytu sa získava na dobu nie dlhšiu ako 2 roky a neoprávňujedobrovoľníka pracovať v inej oblasti. Poľskí dobrovoľníci, ktorí vykonávajú dobrovoľníckuslužbu v zahraničí, musia splniť potrebné požiadavky krajiny, v ktorej pôsobia.

3.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovVo vzťahu k zdravotnému poisteniu, dobrovoľníci, ktorí vykonávajú službu v rámci tohtozákona sú automaticky krytí všeobecným národným poistením. V prípade nehody pri výkonedobrovoľníckej služby, jednotlivci majú nárok na kompenzáciu. Ak dobrovoľník vykonávadobrovoľnícku službu menej ako 30 dní, organizácia je povinná zabezpečiť úrazové poistenie.Dobrovoľníci prichádzajúci zo zahraničia nemôžu byť v Poľsku zahrnutí do národnéhopoistenia a preto musia platiť za lieky a zdravotnú starostlivosť. Poľsko má niekoľko dohôdohľadne nutnej zdravotníckej starostlivosti s viacerými krajinami, vrátane: Albánska,Rakúska, Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Francúzska, Grécka, krajiny bývalejJuhoslávie, Luxemburska, Nemecka, Ruska, Slovenska, Maďarska, Švédska a SpojenéhoKráľovstva.

3.4. Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkovV Poľsku nie je jasná legislatíva týkajúca sa zdanenia poplatkov, ktoré dostávajúdobrovoľníci. To znamená, že je to na rozhodnutí poľského Ministra financií. Doteraz savšeobecne nezdaňoval príjem (vreckové) dobrovoľníka, ale každá žiadosť je posudzovaná atoto rozhodnutie je vyrieknuté pre každého jednotlivca osobitne. Na druhej strane, organizácienie sú povinné zabezpečovať sociálne výhody pre dobrovoľníkov. Avšak dobrovoľníci, ktorívykonávajú dobrovoľnícku činnosť cez Európsku dobrovoľnícku službu (EDS) dostávajúvreckové, ubytovanie a stravu z udeleného grantu z Európskej komisie. Vtedy príjemnepodlieha zdaneniu. Zákon sa dotýka aj možnosti pre domácich poľských dobrovoľníkov,ktorí sú posielaní poľskou organizáciou vykonávať dobrovoľnícku službu v zahraničí.V týchto prípadoch, dobrovoľníci majú právo na výhody a refundáciu nákladov, napr.ubytovanie a stravu, pokiaľ nie je v medzinárodnej zmluve uvedené inak. Použitie zákona je veľmi široké a zahŕňa dobrovoľnícke aktivity vo všetkých oblastiach preprospech širokej verejnosti. Zákon uvádza 24 oblastí prác v oblasti sociálnej práce až poochranu spotrebiteľa a pod.

3.5. Záverečný komentárV Poľsku je aktívne činných okolo 30,000 mimovládnych organizácií a približne 87% z nichpracuje s dobrovoľníkmi. Z nich asi 60% nezamestnáva žiadaných zamestnancov, ale súcelkom závislé na snahe dobrovoľníkov. Práve preto bola veľmi silná podpora v rámcitretieho sektoru pre reguláciu a legalizáciu práce dobrovoľníkov. Na druhej strane, napriektomu rozvoju je dôležité rozoznať, že dobrovoľníctvo nie je rozvinuté na celom územíPoľska. Štúdia poľského dobrovoľníctva a filantropie koordinovaná Klon/Jawor asociácioua publikovaná v decembri 2001 ukázala, že len 10% zo 100 dospelých opýtaných boli niekedydobrovoľníkmi. Táto nízka hranica účasti a rozoznania dobrovoľníctva je z časti z dôvoduzlého pochopenia dobrovoľníctva v časoch komunistického režimu a z časti z hľadiskaekonomickej a sociálnej situácie v krajine.Použitie zákona je ale dôležitým a významným krokom vpred v širokej propagáciidobrovoľníctva v poľskej spoločnosti. Ale presný praktický dosah zákona bude známy ažv ďalších mesiacoch a rokoch.

MAĎARSKO

4.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctva

Napriek výraznému postupu v dobrovoľníckej oblasti v post komunistickom Maďarsku, je toešte len v skorých etapách jeho rozvoju ako niečo úplne iné ako nútená forma dobrovoľníctvapočas minulého režimu. A do veľkej miery Medzinárodný rok dobrovoľníctva 2001, tak istoako vo väčšine Európskych krajín, bol dôležitým štartom pre úvahy o otázkachdobrovoľníctva a Maďarsko si je vedomé zmien, ktoré je potrebné urobiť v legislatíve abybola zabezpečená lepšia podpora a rozvoj dobrovoľníctva. Strategický dokument vlády o občianskej spoločnosti22. októbra 2002, Maďarská vláda vydala jej „Strategický dokument o občianskejspoločnosti“, v ktorom spoločnosť sa prezentuje ako jeden z partnerov samotnej vlády. Tentodokument udáva, že vláda je zaviazaná myšlienke o spoločnosti, ktorá je pevne odhodlanáviesť národ v ceste európskeho sociálneho rozvoja, v tom zmysle, že bude vytvorenáobčianska sloboda, občianska jednota a vlastné usporiadanie spoločnosti. Úlohy vlády,v rámci stratégie občianskej spoločnosti, je zvýšenie príspevku a podpory jednotlivcov akozdroje pre neziskové organizácie, a poukazuje na potreby, ktoré musia byť zvážené:

• poskytnúť jednotlivcom, ktorí dávajú príspevky pre neziskové organizácie, daňovúúľavu do hodnoty darovanej sumy, príspevku

• propagáciu všeobecného významu dobrovoľníctva pre širokú verejnosťTiež zhromažďuje štatistické údaje a prieskumy aby sa zabezpečilo vyhodnocovaniesociálnych trendov v rámci súkromného sektoru a podpora prieskumu a analýz, na konkrétnezhodnotenie dopadu činnosti MVO pre širokú verejnosť a jej následného vstupu do EurópskejÚnie, dobrovoľníctvo a demokratizácia spoločnosti, zamerané na angažovanosť neziskovéhosektora.

4.2. Vytvorenie Národného dobrovoľníckeho centra: založenie Národnéhodobrovoľníckeho centra v Maďarsku je sľubným odkazom Medzinárodného dobrovoľníckehoroku 2001v krajine. Centrum začalo svoju prevádzku v septembri 2003. Vystupuje akoklasické dobrovoľnícke centrum, ponúkajúce poradenstvo, školenia a podporu pre organizáciezaoberajúce sa koordinovaním dobrovoľníctva, ale tak isto spolupracuje aj s vládou privytvorení podporného legislatívneho prostredia. Kancelária centra sa nachádza v Budapešti,ale plán do budúcnosti je vytvoriť sieť regionálnych dobrovoľníckych centier po celomMaďarsku.

4.3. Záverečný komentárNapriek významným zmenám v dobrovoľníctve v post komunistickom Maďarsku, (v zmyslemnožstva uznania z verejného a politického sektora), je stále v prvých štádiách a etapáchrozvoja a jednoznačne sa hovorí o dobrovoľníctve s iným charakterom ako „povinným“ ako tobolo počas minulého režimu. Na druhej strane je ale pravda, že Medzinárodný rokdobrovoľníctva predostrel dôležité zmeny, ktoré je potrebné legislatívne podchytiť aby mohlabyť následne rozbehnutá lepšia podpora dobrovoľníctva, vďaka právnemu rámcu. Ostáva alezopár dôležitých otázok na zodpovedanie, ako uvádza Národné dobrovoľnícke centrum, sú tuaj otázky týkajúce sa akejsi formalizácie dobrovoľníctva cez legislatívu, či práve toto nezmenínázor v radoch organizácií a dobrovoľníkov na nepopulárnosť dobrovoľníctva, právev dôsledku veľkej administrácie a formalít. Musíme si preto uvedomiť, že tu bude stále veľkýpočet dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť pomáhať pravidelne bez konkrétnej zmluvy, len nazáklade ústnej dohody. Je preto potrebné nájsť riešenie pre individuálny typ spoluprácev dobrovoľníckych aktivitách, ktorý bude vyhovovať obidvom stranám.

5. SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA


V Spojenom Kráľovstve, za dobrovoľníctvo sú zodpovedné vlády Anglicka, Škótska,Severného Írska a Wales-u. V každej krajine národné agentúry a ostatné organizáciezaoberajúce sa koordináciou dobrovoľníctva sú strategicky financované vládou. SpojenéKráľovstvo je jednou z mála krajín v Európe, ktoré udeľujú „dobrovoľnícke víza“ predobrovoľníkov prichádzajúcich zo zahraničia. Vláda sa snaží prekonať určité bariéry, či už finančného alebo iného charakteru, k účasti namedzinárodných dobrovoľníckych aktivitách môžu byť preštudované, za účelom uistenia, žepráve tieto príležitosti sú prístupné pre všetkých mladých ľudí. Skúsenosti a výsledky tohtotypu príležitostí sú veľmi hodnotné oboma stranami, dobrovoľníkmi a spoločnosťou, kde súdobrovoľnícke aktivity vykonávané. Prieskum v otázke vyplnenia jedného roku po štúdiu (gapyear) a možností, kde a ako sa dá vykonávať dobrovoľníctvo je preukázateľne dôležitéz hľadiska skúseností pre mladých ľudí a nápomocné pri rozvoji ich skúseností a schopností.Škálu a kvalitu týchto príležitostí je nutné rozšíriť a zdokonaliť a konkrétne skúsenostiz dobrovoľníckej služby je nutné pozitívne zhodnotiť. Ako následok týchto postojov,Ministerstvo Vnútra a Ministerstvo financií založili v máji 2004 The Russel Commission, načele s hlavným, výkonným riaditeľom Ian Russel-om prepracovať nový národný rámec premládežnícke aktivity a iniciatívy vo sfére dobrovoľníctva. Vláda je presvedčená, že tentorámec pomôže zvýšiť stupeň účasti spoločnosti prostredníctvom mladých ľudí na celomúzemí Spojeného Kráľovstva a prinesie nasledujúci prospech:

• mladí ľudia si rozvinú svoje schopnosti a prispejú aktívnou činnosťou do miestnychkomunít a spoločenstiev

• dosiahne sa zvýšenie kapacity komunít a dobrovoľníckych organizácií• spoločnosť bude ako súdržný celok a cez rozvoj skúseností sa stane viac súťaživou

Russel Komisia spolupracuje s dvoma Poradnými skupinami. Jedna pozostáva z mladýchľudí, ďalšia (Nezávislá poradná skupina) pozostáva z širokého spektra členovz dobrovoľníckeho, obchodného a vývojového sektoru, ktorá zaviedla sedem Riadiacichzásad, aby mohla asistovať v rozvoji nového národného rámca pre mládežnícke aktivitya iniciatívy. Tento rámec má:

• budovať na sile dobrovoľníckych aktivít, ktoré sú doteraz stále vykonávané • uvedomiť si, že nie všetkým vyhovuje jeden formát a byť prístupný a reagujúci na

potreby mladých ľudí• pomoc organizáciám, zaoberajúcimi sa dobrovoľníctvom, rozvíjať sa• rozoznať a uznať rôznorodosť dobrovoľníctva mladých ľudí• povzbudiť viacerých mladých ľudí vykonávať dobrovoľníctvo, hlavne zo

znevýhodnených skupín• prispieť k vízii dôležitosti a hodnote dobrovoľníctva v celej spoločnosti

Pri príprave konzultačného dokumentu, Russel Komisia preštudovala aspekty a informáciez niekoľkých dokumentov a štúdií pripravovaných Inštitútom pre Dobrovoľníctvo. Takistoprieskum aj dôkazy zo 170 národných, regionálnych a miestnych dobrovoľníckych averejných organizácií. Rok 2005 bol nominovaný Vládou ako „Rokom dobrovoľníctvav Spojenom Kráľovstve“, kedy uvidíme podporu a propagáciu hodnoty a významudobrovoľníctva od zúčastnených strán vo všetkých sektoroch. Napredovaním k novémunárodnému rámcu, vízia spoločnosti Russel Komisiou je taký formát kde mladí ľudia budúaktívny a budú sa zapájať do života ich komunít kde žijú a kde všetky organizácie budúposkytovať príležitosti kde by mohli mladí ľudia vykonávať dobrovoľníctvo. Komisia budepodávať správu a odporúčania pre Ministerstvo vnútra v marci 2005.

5.2. Právna forma dobrovoľníkov Národné centrum pre dobrovoľníctvo (National Centre for Volunteering, NCV) jeprostriedkom medzi vládou a dobrovoľníckym sektorom v Anglicku. V Spojenom Kráľovstve

nie je žiadna legislatíva, ktorá by hovorila explicitne o dobrovoľníctve. Iba všeobecné oblastipráva ktoré sú aplikované pre všetkých občanov Spojeného Kráľovstva, sa vzťahujú aj nadobrovoľníkov. Zamestnanecký zákon, ktorý zabezpečuje pre zamestnancov určité práva savzťahuje len na zamestnancov. Ale napriek tomu, je všeobecne uznávaná a aplikovanáskutočnosť, že tieto práva sú aplikovateľné aj na dobrovoľníkov, ale nie je tu na to žiadnyprávny záväzok. Zamestnanecký zákon v Spojenom Kráľovstve sa vzťahuje len nadobrovoľníkov, ktorí dokážu, že pracujú a za to získavajú určitú odmenu. Toto vytvára vzťah„zamestnávateľ-zamestnanec“ a dobrovoľník sa potom považuje za zamestnanca.

5.3Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovObčania Sp. Kráľovstva a Európskej Únie – zdravotná starostlivosť je bezplatná, podNárodným zdravotným poistením (National health service, NHS). Títo dobrovoľníci môžuočakávať bezplatné poistenie pod základným poistením štátu.Občania iných krajín – ktokoľvek, kto bezplatne vykonáva prácu a ponúka službu cezdobrovoľnícku organizáciu pod Úradom zdravotníckej kontroly, má zdravotnú starostlivosťzabezpečenú bezplatne.

5.4. Vrátenie nákladov a zdanenie príjmov dobrovoľníkovV Spojenom Kráľovstve nie je žiadna právna požiadavka na organizácie, že musia platiťvýdavky pre dobrovoľníkov, ale je to všeobecne zaužívaná skúsenosť aby sa zabezpečilprístup k dobrovoľníckej službe, alebo aby nebola zamedzená možnosť vykonávaniadobrovoľníctva pre mladých ľudí len z dôvodu, že si nemôžu dovoliť uhradiť tieto výdavky. Dôchodkový úrad (Inland Revenue) a Sociálny úrad (Department of Social Security) uznávajúnasledujúce výdavky:

• cestovné náklady na a z miesta výkonu dobrovoľníckej služby• cestovné náklady počas kurzu dobrovoľníctva• stravné počas výkonu dobrovoľníctva (do výšky ₤5 sa hodnotí ako štandard, ale môže

sa to meniť)• poštovné a náklady na telefón• starosť o deti a iné činnosti počas periódy vykonávania dobrovoľníctva• náklady na špeciálne oblečenie• na dlhodobých dobrovoľníkov, ktorí dostávajú vreckové a ubytovanie v kontexte ich

dobrovoľníctva, sa nevzťahuje povinnosť platiť dane alebo prispievať do Sociálnehoúradu (Sociálnej poisťovne). Ale na druhej strane, dobrovoľníci nemôžu byťpovažovaní z právneho hľadiska ako zamestnanci a nevzťahuje sa na nich Zákono zamestnanosti.

Národná smernica minimálnej mzdy z roku 1998: ak je vyplácaná akákoľvek pláca predobrovoľníka, ktorá sa vyhýba rámcu vopred dohodnutému, tá podlieha zdaneniu a pritomohrozuje príslušné výhody poskytované dobrovoľníkovi zo strany štátu a má vplyv na zmenustatusu z dobrovoľníka na zamestnanca. Pravidelné nadbytočné preplácanie organizácioudobrovoľníkovi, zo strany zákona táto skutočnosť prispieva k existencii zmluvy. Akdobrovoľníci nedostávajú vyplácanú sumu, nad rámec dohody, kde nie sú žiadne výhodyalebo očakávania, že vykonávajú túto službu ako odplatu za poskytované výhody, v takýchtoprípadoch je malá pravdepodobnosť, že bude uplatnená Národná smernica minimálnej mzdy.

5.5. Dobrovoľníctvo a rozvojová pomocOddelenie pre medzinárodný rozvoj (Department for International Development DfID) jesústavným podporovateľom Miléniových rozvojových cieľov, od začiatku ich stanovenia.

DfID v súčasnosti rozvíja komunikačnú stratégiu pre splnenie MRC, zároveň zabezpečovalao nich aj prieskum verejnej mienky. Organizácia sa snaží zaujať správny postoj v otázke, čipostupne prehlbovať pochopenie problému rozvojovej pomoci medzi 70% ľudí, ktorí sapriznávajú k znepokojeniu situácie v rozvojových krajinách, alebo sa sústrediť na 30% ľudí,ktorí sa o to vôbec nezaujímajú a uviesť ich do problému. V Spojenom Kráľovstve je dobrovoľníctvo významnou mierou integrované do rozvojovejpomoci a to hlavne pôsobením organizácie Voluntary Service Overseas (VSO). Činnosť tejtoorganizácie je podrobne rozpísaná v samostatnej kapitole. VSO je lídrom v organizovanídobrovoľníctva so zámerom boja proti globálnej chudobe a znevýhodnenosti viac ako 40rokov. VSO vidí rozvojovú pomoc ako neustály, viacúrovňový proces prostredníctvomjednotlivcov, organizácií a komunít, ktoré sú začlenené v tomto procese boja proti chudobe.Prispievanie k rozvojovej pomoci si vyžaduje určitý záväzok neustáleho učenia, rešpektua skromnosti. Každý rozvojový kontext je iný a dobrovoľníci môžu významnou mierouprispieť k zvýšeniu povedomia o otázkach chudoby a rozvojovej pomoci. Práve globálnymmedzikultúrnym partnerstvom zainteresovaných strán sa môže dosiahnuť spoločný cieľ.Dobrovoľníci sú efektívnymi nástrojmi pre uskutočnenie zmeny v rôznych podmienkach a súv prvom kontakte s komunitami v mieste ich pôsobenia.

5.6. Záverečný komentárDobrovoľnícke aktivity majú v Spojenom kráľovstve dlhú tradíciu. Následne, oboznámenie sao dôležitosti a hodnote tejto služby pre jednotlivcov, komunitu a spoločnosť ako takú je veľmivysoká. Je veľmi veľa rôznych organizácií pracujúcich s dobrovoľníkmi a ktorí prispievajúveľkou mierou do miestnych spoločenstiev. Tieto britské organizácie majú bohaté skúsenostiv tejto oblasti, ale aj britská vláda má veľký záujem zlepšiť dobrovoľnícke služby na národnejúrovni. Ak bude čo najviac ľudí pritiahnutých k dobrovoľníctvu, ich oboznámenie a prístupk možným príležitostiam musia byť vylepšené. Spojené Kráľovstvo je krajinou v Európe,ktorá vydáva špecifické „dobrovoľnícke víza“ pre dobrovoľníkov prichádzajúcich do krajinyzo zahraničia. Vláda sa usiluje podporovať dobrovoľnícke programy, konkrétne napr.vyhlásením „Program Miléniových dobrovoľníkov“, ktorý sa stretol s veľkým nadšeníma podporou u širokej verejnosti.

5.7. Príklad organizácieTime for GodJe veľa organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi na národnej a medzinárodnej úrovni, aleako príkladom sú informácie o organizácii Time for God (TFG). TFG bola založená predviac ako 35 rokmi a jej program je určený pre mladých ľudí a poskytuje im dobrovoľníckepríležitosti v projektoch spoločnosti a v cirkevných kongregáciách. Je sponzorovaná cirkvamiSpojeného Kráľovstva a množstvom cirkevných organizácií. TFG dobrovoľníci sú vo vekovejskupine od 18-25 rokov (táto veková skupina je vo väčšine organizácií v Sp. Kráľovstve)a vykonávajú dlhodobú dobrovoľnícku službu od 9-12 mesiacov buď v domácej krajine, alebov zahraničí. Je veľa druhov projektov, v ktorých môžu byť dobrovoľníci zaangažovaní. Čo satýka vplyvu zamestnaneckého zákona, dobrovoľník nie je zamestnancom umiestnenia, kdepôsobí. Nie sú žiadne väzby na žiadnej strane a dohoda môže byť kedykoľvek ukončená.Napriek tomu, je tu očakávanie všetkých zainteresovaných strán informovať sa navzájomo vývoji a prípadných nových udalostiach. Napriek tomu, že je tu veľká snaha všetkýchzainteresovaných zlepšiť systém dobrovoľníctva, je tu snaha tak isto aj zo strany vládya organizácií, ktoré ponúkajú širokú škálu školení a tréningov pre rôzne oblasti, napr. rozvoja,„fundraisingu“ a pod. Toto je vítané predovšetkým organizáciami, ktoré začínajú svojudobrovoľnícku činnosť. Organizácia Time for God má veľmi významný projekt nazývaný„Jacob“ ktorý prezentuje so sloganom: „Čas slúžiť pre tých, ktorí si už svoje odslúžili!“Zmysel tohto projektu je dať mladým ex-mladistvým páchateľom príležitosť absolvovať

dlhodobú dobrovoľnícku službu a získať pracovnú príležitosť v podporovanom prostredí.Učia sa ako brať za seba a za svoje činy zodpovednosť, nájsť väčšiu úctu k sebe samémua zapojiť sa do miestnej komunity a byť jej potrebnou súčasťou. Dobrovoľníci sú získavaníz množstva výchovných ústavov pre mladistvých a väzení po celej krajine. Väčšina organizácií v Spojenom Kráľovstve nevyžaduje od dobrovoľníkov žiadnu špecifickúkvalifikáciu a príležitosť byť dobrovoľníkom je ponúknutá každému. Avšak, niektoréumiestnenia uprednostňujú špecifické kritéria pre dobrovoľníkov, ale to je dohodnuté užvopred. Môžu požadovať napríklad niekoho s teológiou, skúsenosťou ktorá súvisí s projektomalebo jednoducho budú preferovať určitú vekovú hranicu alebo pohlavie. Práve pretoumiestnenia a organizácie pracujú veľmi úzko spolu aby zaistili, že umiestenie získa právedobrovoľníka, ktorý sa tam najviac hodí. Dobrovoľník vykonávajúci dobrovoľnícku službuv organizácii Time for God nie je zamestnanec a nie je vytvorená žiadna pracovná zmluva. Prikomunikácii s dobrovoľníkmi, umiestneniami a hosťujúcimi organizáciami je zaužívaný tzv.Kódex praxe, ktorý obsahuje:

• umiestnenie zabezpečuje ubytovanie a stravu, ak strava nie je zabezpečená,dobrovoľník na to dostane naviac finančné prostriedky

• dobrovoľník bude pracovať 5 dní v týždni s dostatkom voľného času a bude podliehaťpodobným právam a povinnostiam ako ostatní členovia a zamestnanci, vrátaneprestávok na jedlo, dovolenku (najmenej jeden týždeň za tri mesiace služby).

• je možné, že umiestnenie bude požadovať aby víkend bol niekedy aj pracovný, musívšak byť zabezpečená dostatočná náhrada voľna

• umiestnenie poskytne popis práce, ktoré bude dohodnuté na začiatku a akékoľvekzmeny, ktoré môžu nastať musia byť prerokované s dobrovoľníkom, umiestneníma hosťujúcou organizáciou

• miesto výkonu služby zabezpečí kontrolóra, ktorý sa bude stretávať s dobrovoľníkomkaždý týždeň

• výdavky, ktoré má dobrovoľník v rámci výkonu svojej práce sú preplácané a žiadnasuma nepodlieha zdaneniu.

Finančné hľadisko: organizácia, ktorá hosťuje dobrovoľníka má voči nemu finančnýzáväzok. Finančné záväzky umiestnenia:

• počas doby, kedy dobrovoľník pôsobí v organizácii má vyplácanú mesačnú sumu£175, a to je vrátane vreckového a príspevku na tréning a prípravu dobrovoľníka

• ak nie je pre dobrovoľníka zabezpečená strava, suma £27 za týždeň je pripočítaná akopríspevok

• refundácia výdavkov dobrovoľníka, súvisiacich s výkonom služby, vrátane cestovnýchnákladov do práce a pod.

• náhrada cestovných nákladov dobrovoľníka domov počas dovolenky, (najlacnejší druhdopravy, najčastejšie autobus). Pre lietadlovú dopravu - najbližšie možné letisko

• preplácanie nákladov zo seminárov a konferencií späť na umiestneniaFinančné záväzky organizácie:

• súhlas na vytvorenie bankového účtu pre každého dobrovoľníka, ktorý začína výkondobrovoľníckej služby

• uhradiť £117 na mesiac (£27na týždeň) vreckové na účet dobrovoľníka• pokrytie cestovných nákladov po príchode na ich umiestnenia

6. FRANCÚZSKO


Koncepcia dobrovoľníctva vo Francúzsku: Pojmy „bénévolat“ a „volontariat“ sú používanévo Francúzsku na opis dobrovoľníckej služby. Neziskové organizácie a asociácie majúvšeobecne zaužívané svoje vlastné používanie týchto dvoch pojmov. Dobrovoľníctvo jezáväzok a činnosť občanov viac formálneho charakteru, na presne určenú časovú periódu,v ktorom je zahrnutý istý druh profesionálnej pomoci a školenia. Dobrovoľníci musia byťstarší ako 18 rokov.Okolo 26 francúzskych organizácií zabezpečujúce dobrovoľníctvo sú oficiálne zaregistrovanéna Ministerstve zahraničných vecí. Po úspešnom a starostlivom výbere dobrovoľníkov, poabsolvovaní školiaceho procesu (okolo 2000 mladých ľudí je podporovaných každý rok). súdobrovoľníci vysielaní do zahraničia na 2 roky. Väčšinou sú posielaní do krajín ako je Afrika,Ázia, Južná Amerika, Blízky Východ a Centrálna a Východná Európa. Dobrovoľníctvo v armáde – dobrovoľníctvo v armáde je otvorené mladým ľudom medzi 18-26 rokom života na obdobie od 1 do 5 rokov. Viac ako 14,000 dobrovoľníkov (z ktorých jejedna pätina žien), tvoria súčasť armády. Dobrovoľníci majú tak zabezpečené ubytovaniea mesačný finančný príspevok medzi €694 a €821 na mesiac (Január 2003). Dôležité opatreniaboli prijaté zo strany francúzskeho štátu podporiť a povzbudiť dobre kvalifikovaných mladýchľudí aby vykonávali civilné dobrovoľníctvo v zahraničí, vrátane Európskych krajín. Medzinárodná dobrovoľnícka civilná služba (CIVI) bola vytvorená spoločne Ministerstvomzahraničných vecí, Ministerstvom hospodárstva a ekonomiky, Ministerstva financií a Štátnymtajomníkom pre zahraničný obchod. Takúto formu dobrovoľníctva podporujú akomedzinárodnú odbornú školiacu a tréningovú skúsenosť a vyjadrenie solidarity. Dobrovoľnícisú podporovaní mesačným príspevkom od €1,100 do €3,100 (December 2002).Francúzsko-Nemecká Deklarácia o Civilnej dobrovoľníckej službe.Na posilnenie bilaterálnej kooperácie a spolupráce medzi Francúzskom a Nemeckom, obekrajiny podpísali spoločnú Deklaráciu na podporu medzinárodnej civilnej dobrovoľníckejslužby počal summitu vo Francúzsku, Vittel, 10. novembra 2001.

6.2. Právna forma dobrovoľníkov Francúzska zákonná asociácia z roku 1991 vytvorila právny základ na vytvorenie „asociácií“.Zákonne nie je stanovené, ako táto asociácia, alebo združenie musí byť organizovaná, aledáva občanom zásadnú slobodu na združovanie sa pre ciele, ktoré sú iného charakteru akozískavanie finančných prostriedkov. V rámci tohto zákona, dobrovoľnícke aktivityjednotlivých občanov sú propagované pre ich sociálny význam a združenia sú oslobodené odplatenia daní.

6.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovDobrovoľnícke aktivity nesmú nahradiť platené zamestnanie a ak dobrovoľník vykonávacivilnú dobrovoľnícku službu aspoň 6 mesiacov, toto obdobie sa zaratáva do odpracovanýchrokov z hľadiska dôchodkového zabezpečenia. Poistenie dobrovoľníkov - na základe Zákonaz 27. januára 1999, organizácie sú povinné poistiť ich dobrovoľníkov proti úrazomvyplývajúcim z vykonávania dobrovoľníckej služby. Tento zákon vytvára spoločnú povinnosťa záväzok pre všetky organizácie. Dobrovoľníci a vízová povinnosť – dobrovoľníciprichádzajúci z krajín mimo Európskej Únie alebo mimo Európskej Ekonomickej Oblastipotrebujú víza aby mohli vstúpiť do Francúzska a vykonávať dobrovoľnícku službu. Avšakrozdielne pravidlá sú aplikované na rôzne krajiny.

6.4. Náklady na dobrovoľnícku činnosťVšetky umiestnenia prispievajú určitou sumou peňazí do rozpočtu organizácie, z ktorejdostávajú dobrovoľníkov, a uhrádzajú to ročným príspevkom. Všetky vysielajúce organizáciezískavajú určitý finančný poplatok od dobrovoľníkov, ktorých vysielajú. Každý jeden z nich,ktorý sa chce zúčastniť dobrovoľníckej služby je povinný finančne prispieť. Jednotlivé

organizácie majú svoj vlastný model na pokrytie nákladov, ktoré sú nevyhnutné pre vysielaniealebo hosťovanie dobrovoľníkov.

6.5. Záverečný komentárOrganizácie zaoberajúce sa koordináciou dobrovoľníckych programov vo Francúzsku sasnažia o propagáciu dobrovoľníctva medzi verejnosťou a vo veľkej miere aj lobovanímv politickej sfére pre podporu ich činnosti. Tieto snaženia sú či už na národnej, alebo aj namedzinárodnej úrovni.

6.6.. Príklad organizácie Diaconal YearFrancúzske organizácie majú podobný mechanizmus dobrovoľníctva ako v ostatnýchkrajinách Európy, tak ako to už bolo uvedené. Ale napríklad konkrétne organizácia DiaconalYear, ktorá zabezpečuje dobrovoľnícku službu pre mladých ľudí ako vysielajúca, ale z väčšejmiery ako hosťujúca organizácia. Predstavitelia tejto organizácie uvádzajú, že množstvodobrovoľníkov, ktoré hosťujú až 3x prevyšuje počet mladých ľudí z Francúzska, ktorí chcúvycestovať do zahraničia každý rok. Ale tento fakt je záležitosťou len konkrétnej organizácie,nedá sa táto skutočnosť aplikovať všeobecne. Mladí ľudia môžu tak isto vykonávaťdobrovoľníctvo aj na národnej úrovni v rôznych inštitúciách a združeniach, ktoré sú aktívnev sociálnej a vzdelávacej práci. Požiadavky na kandidátov pre dobrovoľnícku službu v tejto organizácii:

• dobrovoľníci musia byť ochotní venovať rok z ich života na pomoc tým, ktorí topotrebujú: deťom a mladistvým, starým ľuďom a dôchodcom, chorým a postihnutým,alebo podporou detí v špeciálnych školách

• veková hranica od 18 do 25 rokov • byť schopný vykonávať dobrovoľnícku službu najmenej počas 10 mesiacov (od

septembra do júna) a byť ochotní odísť z domáceho prostredia.• zaintegrovať dobrovoľnícku službu vo svojom smerovaní a plánoch na obohatenie

skúseností v živote. Dobrovoľníctvo nesmie byť vybrané ako posledná možnosť, ak súvšetky dvere už zatvorené.

Je dôležité pre dobrovoľníka, aby mal vyváženosť a rovnováhu za účelom dosiahnutia čonajlepšieho čelenia problémov a výziev, ktoré môžu prípadne nastať, aby mohol bezzávažných obmedzení asistovať, byť pozorný k potrebám druhých a zdolávať neznámeprekážky. Organizácie sa snažia zabezpečiť, že dobrovoľníci sú počas svojej dobrovoľníckejslužby podporovaní po všetkých stránkach. Usmerňujú ich informáciami v prípravnej fáze,samotným prihlasovacím formulárom, založením partnerského vzťahu medzi dobrovoľníkoma hosťujúcim miestom výkonu služby, či už doma alebo v zahraničí. Ak je to nutné, jeponúknutá pomoc pri administratívnych krokoch v zaistení poistenia a pod.

7. ŠVÉDSKO

7.1. Postup vlády pri propagovaní dobrovoľníctvaVo Švédsku nie je presná právna definícia mimovládnej organizácie a dobrovoľníctva. Otázkazavedenia legislatívy pre mimovládne organizácie bola navrhnutá niekoľko krát v Parlamente,ale stále si získala len veľmi malú podporu. V praxi to znamená, že občianskoprávna pozíciaMVO a dobrovoľníkov je založená na zaužívaných praktikách.

7.2. Právna forma dobrovoľníkovNeprítomnosť dobrovoľníckeho zákona dáva podnet k aplikácii nasledujúceho rámca.

7.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovTak isto tu nie je právny predpis, ktorý sa týka poistenia dobrovoľníkov. Ochrana a poisteniedobrovoľníkov proti riziku nehody, ochorenia a zodpovednosti tretej strany je úplne narozhodnutí príslušnej organizácie. Ak organizácia neposkytuje poistenie, dobrovoľníci by samali poistiť pre ich osobnú ochranu. Program Európskej dobrovoľníckej služby a Švédskyčervený kríž zabezpečuje poistenie pre dobrovoľníkov. Pre zdravotné poistenie neexistuježiadny predpis vzťahujúci sa na dobrovoľníkov. Dobrovoľníci, ktorí sú občania Švédskaa chcú vykonávať dobrovoľnícku službu v zahraničí v niektorej krajine Európskej Únie simusia zabezpečiť formulár E111 od miestneho Sociálneho úradu ešte predtým, než opustiaŠvédsko. Vyplnením tohto formuláru majú tak zabezpečenú zdravotnícku starostlivosťv prípade núdze. Dobrovoľníci zo zahraničia, ktorí pochádzajú z krajiny Európskej Úniemusia mať vyplnený formulár z príslušnej krajiny pôvodu. Tento dokument zaručujezdravotnícku starostlivosť, akú dostávajú občania Švédska. Prichádzajúci dobrovoľníci sú takpovažovaní za zahraničných študentov a preto majú nárok na takú istú zdravotnú starostlivosťako švédsky študenti.

7.4. Vrátenie nákladov a zdanenie príjmu dobrovoľníkovŠvédsky všeobecný právny rámec nemá žiadny vplyv na refundáciu nákladov predobrovoľníkov. Absencia zmluvy, alebo dohody medzi vládou a organizáciami dovoľujejednotlivým organizáciám vytvoriť si vlastné podmienky a pravidlá. Napríklad ŠvédskyČervený kríž v princípe uhrádza všetky výdavky dobrovoľníkov. Avšak každá miestnapobočka musí vytvoriť zmluvu s dobrovoľníkom, závisiacej na solventnosti samotnejorganizácie a schopnosti zabezpečiť príslušné podmienky. Čo sa týka zdanenia, neexistujú žiadne pravidlá v súvislosti s dobrovoľníkmi. ŠvédskyDaňový úrad má všeobecné oprávnenie čo sa týka daní, ale miestne Daňové úrady samostatnerozhodujú o daňovej povinnosti dobrovoľníkov a ich organizácií. Jednotlivci majú povinnosťplatiť daň ak ich príjem je väčší ako €170 na rok. Miestne úrady tak posudzujú každý prípadjednotlivo či strava, vreckové a ubytovanie dobrovoľníka má podliehať zdaneniu. Niektorýmprojektom sa podarilo presvedčiť miestne úrady a oboznámiť ich úspešne o špecifickostidobrovoľníckej služby, ktorá by sa nemala považovať ako regulárne zamestnanie. „Osoh“,ktorý má dobrovoľník z tejto činnosti preto nemá byť klasifikovaný z finančného hľadiska.

7.5. Rozvojová spoluprácaŠvédska Medzinárodná Rozvojová organizácia ( Swedish International Development Co-operation Agency – SIDA) a Švédske Ministerstvo zahraničných vecí spolupracujú spoločnena budovaní povedomia a presadzovania diskusie o MRC (Miléniových rozvojových cieľoch).Je tu presná a komplexná vízia spolupráce medzi oboma inštitúciami, kde obidve súzodpovedné o presadzovaní a zviditeľňovaní rozvojovej pomoci medzi verejnosťou. MZVŠvédska zároveň informuje o rozvojovej politike krajiny, čo bolo prezentované Švédskemuparlamentu v máji 2003. Tieto dve zainteresované strany úzko spolupracujú s UNDP (UnitedNations Development Programme), Švédskou UN asociáciou a MVO, ktoré dostávajú grantypre ich informačné aktivity. Švédsko sa zapojilo k medzinárodnej diskusii a spolupráci na MRC v decembri 2002s kampaňou s názvom „Darček nám, pre nás všetkých – MRC a globálna chudoba do 2015“.(„a present to us all for us all – the MDGs and having global poverty by 2015). Pracovnéskupiny sa skladajú z členov Oddelenia pre Infraštruktúru a ekonomickú spoluprácu,Informačné oddelenie organizácie SIDA, Oddelenie prírodných zdrojov a životného prostrediaa SIDA-Východ. Tieto boli založené na začlenenie a plánovanie komunikačných aktivít až doroku 2015. SIDA a jej cieľové skupiny:

• široká verejnosť – konkrétne ľudia pôsobiaci v oblastiach, kde môžu ľahko dosiahnuťprogres, ľudia, ktorí majú záujem o rozvojovú spoluprácu doma aj v zahraničí

• mladí ľudia – priorita sú univerzitní študenti ekonomiky a obchodu, budúci členoviaorganizácií, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaniach a pod.

• ľudia, ktorí formujú verejnú mienku – nachádzajúci sa v médiách, politike, MVO,poľnohospodárstve a pod.

• pracovníci SIDA – na zlepšenie informovanostiCiele a postupy: Na dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov je snaha ich priameho použitia ako platformupre komunikáciu. To si vyžaduje prístup sústredenia sa na ciele vo všeobecnosti s pozitívnymcieľom pre boj proti chudobe s odkazom „Je možné do roku 2015 znížiť chudobu o polovicu“,ale tak isto aj prístup konkrétneho riešenia vytýčených cieľov počas ročnej periódy. Napr.téma pre rok 2003-2004 je Dôležitosť zredukovania rastu chudoby, ktorá sa predložila 17.októbra presne na Deň boja proti chudobe. Všetky plánované aktivity sú podporovanéverejnou mienkou a úzkymi pracovnými skupinami, ktoré sa podieľajú na rozvojovej pomoci.

7.6. Záverečný komentárDobrovoľníctvo vo Švédsku je považované ako dôležitý a veľmi podstatný prínos občanoma demokracii. V krajine je široká osveta a zúčastnenie sa aktivít rôznych združení. Napriekveľkému uznaniu aké dobrovoľníctvo má v spoločnosti, vzťah medzi štátoma dobrovoľníckym sektorom je veľmi neistý, konkrétne v sociálnej oblasti, kde chýba určitánezávislosť pre mimovládne organizácie.

7.7. Príklad organizácie Volontär I Swenska kyrkanDobrovoľníctvo vo Švédsku na národnej ale aj medzinárodnej úrovni je vo veľkej mierezastúpené v cirkvách a farnostiach, ktoré spolupracujú s organizáciami poskytujúcimi pomocľuďom v núdzi v akejkoľvek oblasti sociálnej práce. Opäť, je mnoho organizácií pracujúcichv dobrovoľníckom sektore, ako príklad je uvádzaná organizácia Volontär I Swenska kyrkan –Dobrovoľníctvo v švédskej cirkvi. Je to spolupráca medzi Mládežníckou cirkevnouorganizáciou a Švédskou pastoračnou komisiou. Zodpovednými za terajšiu prácu v Švédskejcirkvi je Rada zložená z členov Predstavenstva. Švédska cirkev (Swenska Kyrkans) jeEvanjelická Luteránska comunita viery rozčlenená v diecézach a farnostiach. Táto cirkev jeotvorená národná cirkev, ktorá spolupracuje s demokratickými organizáciami cez cirkevnúprácu a pokrýva celý národ, má tiež národnú organizáciu. Mládežnícka cirkevná organizácia(Swenska Kyrkans Unga) je demokratické hnutie, ktoré zhromažďuje deti a mladých ľudí.Toto hnutie je charakterizované jeho rôznorodosťou a základný zmysel je byť otvorenýmladým ľuďom ktorí majú záujem objavovať a podeliť sa o kresťanskú vieru. Toto združeniemladých pracuje na niekoľkých projektoch a stretáva sa so zvýšeným záujmom mladých ľudía tým s posilnením radov mládeže v oblastiach tretieho sektora a trhového obchodu. Tátodobrovoľnícka organizácia chce poskytnúť príležitosť mladým ľuďom od 18 do 25 rokovpracovať v tejto oblasti a rozširovať informácie o sociálnej zodpovednosti. Tak isto dostávajúpríležitosť na reflexiu svojho života, príležitosť získať skúsenosť v práci s ľuďmi prizadeľovaní určitých úloh v spolupráci s príslušným vedením a kontrolou, poskytnúť možnosťvzdelávania počas dobrovoľníckej služby a tak isto príležitosť medzikultúrnej výmenys ostatnými dobrovoľníkmi. Organizácia je činná v tejto oblasti už od roku 1968 a máevidovaných okolo 3000 dobrovoľníkov. Pracuje ako vysielajúca aj hosťújúca organizáciaa tiež zabezpečuje dobrovoľnícku službu na národnej úrovni. Dobrovoľník: dlhodobá dobrovoľnícka služba - ktorý sa chce prihlásiť cez organizáciu, malby mať vôľu začať jazykový kurz pred začatím dobrovoľníckej služby. Nemusí však mať

predchádzajúce vedomosti, ale je výhodou, keď už má nejakú predchádzajúcu skúsenosťs podobnou dobrovoľníckou činnosťou. Je od neho požadovaná základná znalosť anglickéhojazyka. Dobrovoľníci budú vykonávať dobrovoľníctvo na plný úväzok, (40 h/týždeň)s príslušným inštruktorom či vedúcim, bude mať 20 dní dovolenky počas dobrovoľníckejslužby a navštívi tri semináre, celkovo 16 dní spolu s ostatnými dobrovoľníkmi. Tietosemináre sa konajú na začiatku, v strede a na konci vykonávania služby. Zahraničnýmdobrovoľníkom bude ponuknutý jazykový kurz ešte pred začatím nástupu na príslušné miesto.Umiestnenia: miesta kde môžu dobrovoľníci vykonávať dobrovoľníctvo cez túto organizáciusú vo farnostiach a cirkevných inštitúciách, kde budú pracovať v rôznych oblastiach narôznych úlohách, napr. práca s deťmi, mládežou, so staršími ľuďmi a rôzne iné aktivity. Tietoumiestnenia zabezpečujú ubytovanie a stravu pre dobrovoľníkov, väčšina z nich másamostatné ubytovanie v malých apartmánoch. Je tu snaha o zladenie daností a schopnostídobrovoľníka s jeho činnosťami ako je to len možné. Všetky tieto miesta musia byť potvrdenéRadou organizácie. Finančná podpora: pre dobrovoľníkov je zabezpečené ubytovanie a vreckové (vo výške 5000švédskych korún na mesiac), ale z tejto sumy musia zaplatiť aj daň. Cestovné náklady prezahraničných dobrovoľníkov z ich domácej krajiny na umiestnenie si musí hradiť on sám,alebo vysielajúca organizácia. Ak je ale umiestnenie výkonu zaradené do Európskejdobrovoľníckej služby (EDS), tieto náklady sú hradené Európskou komisiou.

8. HOLANDSKO

8.1. Postup vlády pri propagácii dobrovoľníctvaV Holandsku je silne decentralizovaná politická moc, ktorá má vplyv na rozvojdobrovoľníckej služby. Rôzne Ministerstvá majú svoje vlastné pravidlá pre choddobrovoľníctva a miestne úrady majú tzv. slobodu pri implementácii národných smerníc ktorézaviedli Ministerstvá zdravotníctva, Ministerstvo sociálnych vecí a telovýchovy. V tomtokontexte Ministerstvá hrajú veľkú úlohu v koordinovaní rôznych aktivít miestnych združenív oblasti dobrovoľníctva. Podľa nich dobrovoľnícka činnosť prispieva spoločnosti ako takej,ale dáva príležitosť aj jednotlivcom obmedziť vplyv sociálnej izolácie a poskytuje možnostipre sebanaplnenie a osobný rozvoj. Vládny plán 2000-2002 – medzi rokom 2000-2002, holandská vláda vytvorila sériu zásad napodporu a pozdvihnutie dobrovoľníctva. Táto stratégia zahŕňa aj:

• rozšírenie informácií o dobrovoľníckej službe• propagáciu dobrovoľníctva a vytvorenie priorít pre zapojenie sa mladých ľudí

v projektoch zahrňujúcich medzikultúrne aktivity.• zúčastnenosť všetkých občanov v dobrovoľníckych aktivitách, obzvlášť

nezamestnaných. Podpora je zameraná hlavne na angažovanosť súkromného sektora,obchodných zložiek a medzinárodnej rôznorodosti v dobrovoľníckom sektore. Kladiesa dôraz na stimuláciu a kvalitu v dobrovoľníctve, školenie dobrovoľníkov a celkovýrozvoj dobrovoľníckeho sektora holandskou vládou, táto snaha je sprevádzanározvojom určitého certifikačného systému, ktorý zhodnotia a potvrdia schopnostivyžadované od dobrovoľníka cez výkon dobrovoľníckej služby.

• rozvoj smerníc potrebných a požadovaných dobrovoľníckym sektorom, umiestneniaa špecializovanie sa na pilotné projekty, prieskum a začlenenie miestnychdobrovoľníckych centier.

8.2. Právna forma dobrovoľníkov

Holandské Ministerstvo zdravotníctva , sociálnych vecí a telovýchovy považujúdobrovoľníctvo ako „určitú prácu, ktorá je vykonávaná organizovanou cestou, bez nároku nafinančnú odmenu pre prospech ľudí v spoločnosti, ktorí to potrebujú. Človek vykonávajúcitúto prácu nesmie byť na nej závislý z hľadiska zabezpečenia svojej obživy.“Dobrovoľníci v Holandsku nemajú právnu formu. Napriek tomu, niektoré aspektydobrovoľníctva sú sčasti kryté, napr. reguláciou ohľadom daní a sociálnej starostlivosti a pod.

8.2.1. Práva a povinnosti dobrovoľníkov a organizácií zaoberajúcimi sadobrovoľníctvomNeexistuje žiadny právny príkaz na práva a povinnosti pre dobrovoľníkov a organizácie. Tietoorganizácie sa napriek tomu pridali k deklarácii Medzinárodnej asociácie dobrovoľníckehoúsilia (International Association of Volunteer Effort IAVE) „Universal Declaration onVolunteering“, ktorá adresuje podstatnú hodnotu dobrovoľníckej služby, ako aj právaa povinnosti a zodpovednosti dobrovoľníkov. Táto deklarácia bola potvrdená Radouriaditeľov IAVE na jej 16. Svetovej konferencii v Amsterdame v januári 2001. Dobrovoľníci zo zahraničia a dobrovoľníctvo v Holandsku – Podľa všeobecných pravidielImigračného úradu, rôzne pravidlá platia pre dobrovoľníkov z rôznych krajín čo sa týka právapôsobenia v Holandsku a výkonu dobrovoľníctva. Podľa imigračného úradu, každá osoba bezpovolenia k pobytu je povinná uhrádzať 60% z jej príjmov. Toto sa vzťahuje aj na ubytovaniea výplatu vreckového pre dobrovoľníkov. Avšak iné pravidlá platia pre dobrovoľníkovmimo Európskej Únie a krajín Európskej Ekonomickej oblasti (EEA) – ak títo chcú pôsobiťv Holandsku viac ako 3 mesiace, musia požiadať o Povolenie k pobytu, ako je to vo väčšineEurópskych krajín. Dobrovoľníci tak vo väčšine prípadov majú problémy s potvrdením ichžiadosti, pretože úrady si vyžadujú napr. „potvrdenie o dostatočnom príjme“ aby tovyhovovalo úradom a pod. Aj po predložení potvrdených príjmov organizáciou úradyv Amsterdame a Haagu zamietli množstvo žiadostí. Tento proces získania povolenia k pobytumôže trvať až 6 mesiacov. Povinnosti vzťahujúce sa na dobrovoľníkov z krajín mimoEurópskej Únie, a mimo EEA krajín – či majú alebo nemajú Povolenie k pobytu, Pracovnépovolenie sa od nich k pobytu tiež požaduje. Na získanie tohto povolenia, úrady vyžadujú odorganizácie (zamestnávateľa) potvrdenie, že nenašli vhodného zamestnanca z občanov EÚ.Tento proces získania Pracovného povolenia môže trvať až jeden rok!

8.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovOchrana dobrovoľníkov v práci – napriek tomu, že neexistujú žiadne právne predpisy naochranu dobrovoľníkov v práci, je všeobecne zaužívaná zásada medzi organizáciamipracujúcimi s dobrovoľníkmi, že zabezpečujú poistenie proti nehode, chorobe a poistenieproti nehode tretej strany počas dobrovoľníckych aktivít. Dobrovoľníci a sociálne výhody zo strany štátu – dobrovoľníci ako jednotlivci spadajú podvšeobecné zásady týkajúce sa sociálnych výhod poskytované štátom. Vo všeobecnosti čas,ktorý človek venuje na dobrovoľnícke aktivity má vplyv na to, či dobrovoľník má nárok natieto výhody, ale tieto skutočnosti sa posudzujú každá osobitne.

Dlhodobí dobrovoľníci v zahraničí a nezamestnanecké výhodyPre tých, ktorí si vyberú možnosť vykonávať dobrovoľnícku službu v zahraničí,nezamestnanecké výhody sú pozastavené až do času, keď sa dobrovoľník vráti späť dokrajiny. Po príchode do Holandska, získanie opätovného stavu ako pred odchodom trvá ajniekoľko mesiacov. Až dovtedy ak sa tak stane, dobrovoľník je oprávnený dostávaťminimálnu sociálnu podporu.Dobrovoľníctvo a študijné príspevky

Študentské príspevky v Holandsku sú poskytované len tým, ktorí študujú dennú formu štúdiaa dokážu, že urobili určité množstvo skúšok a získali počas predchádzajúceho roka určitýpočet bodov. Tí, ktorí v Holandsku prerušia štúdium kôli dobrovoľníctvu v zahraničí takstrácajú nárok pre získanie študijných príspevkov (štipendií).

8.4. Vrátenie výdavkov a zdanenie príjmov dobrovoľníkovKoordinácia zákona o sociálnom poistení, potvrdená v roku 1987 a pozmenená a doplnenápočas ďalších rokov, usmerňuje zdanenie výdavkov dobrovoľníkov. Od októbra 2002, nazáklade tohto zákona:

• Daňový úrad pripúšťa príjem pre dobrovoľníkov do €20 na týždeň a €700 na roknezávisle od toho, aké sú ich skutočné náklady , a či jeden dobrovoľník vykonávadobrovoľnícku službu v jednej alebo viacerých organizáciách. Tieto hodnoty v určitejčasovej perióde podliehajú zmenám

• suma prekračujúca túto hodnotu výdavkov, napríklad náklady na telefón, známky,cestovné náklady atď. je všeobecne tiež považovaná ako nezdaniteľná čiastka. Nadruhej strane ale v týchto prípadoch Daňový úrad požiada o zdokladovnie týchtonákladov. V prípadoch, ktoré sa nemôžu považovať za vhodné výdavky, refundácia sabude považovať za príjem a tým bude podliehať zdaneniu. V týchto prípadoch musíorganizácia informovať Daňový úrad o všetkých refundáciách dobrovoľníkoma dokázať, že ich vzťah nie je založený na forme „zamestnanec-zamestnávateľ“. Aktáto hodnota prevyšuje maximálnu možnú sumu a organizácia ich nemôžezdokladovať správnymi výdavkami, musí v princípe uhradiť daň a sociálny príspevok.

• ak organizácia nie je schopná zabezpečiť výdavky dobrovoľníkov, v takomto prípadedobrovoľníci ich môžu uviesť v daňovom priznaní a požiadať o ich refundáciu nazáklade určitých podmienok na konci fiškálneho roka.

8.5. Dobrovoľníctvo a rozvojová pomocVláda v Holandsku podporuje rozvojové dobrovoľníctvo a jeho povedomie v krajine ajprostredníctvom rôznych aktivít, ale aj finančnou podporou. V októbri roku 2003 holandskávláda vydala Strategický plán „Spoločný záujem, Spoločná zodpovednosť“ („Mutual Interest,Mutual Responsibility“). Nepretržitá redukcia chudoby je hlavným cieľom tohto dokumentu,ďalej sa informuje o novom systéme stanovenia príslušného rámca pre rozvojovú prácutretieho sektora v krajine. Holandsko chce špecifikovať dopredu do akej miery sa bude snažiťdosiahnuť Miléniové rozvojové ciele (Millenium Development Goals – MDGs) pre vzdelanie,životné prostredie a vodu, prevenciu proti AIDS a zdravotnú starostlivosť do roku 2015.Ročné zhodnocovania plnenia týchto cieľov budú posielané do parlamentu. V spoluprácis ďalšími ministerstvami – Ministerstvo zahraničných vecí bude posudzovať progres naobidvoch úrovniach, doma aj v zahraničí a záverečná správa bude aj publikovaná. Holandska Národná Komisia pre Medzinárodnú Kooperáciu a Sústavný rozvoj – The DutchNational Commission for International Co-operation and Sustainable Development (NCDO)si osvojili ciele MRC ako svoj rámec pre komunikáciu do roku 2006. Naviac rozvojovéoddelenie holandského Ministerstva zahraničných vecí dostane aj finančnú podporu prezvyšovanie povedomia o MRC v Holandsku. Samotná práca sa vykonáva prostredníctvomprojektov iných MVO, alebo priamo projektov a kampaní organizovaných MRC.

8.6. Záverečný komentár Počas posledných rokov, dobrovoľníctvo v Holandsku sa teší veľkej podpore aj z politickýchradov čo sa týka infraštruktúry a stimulácie nových dobrovoľníckych aktivít. Hlavne v roku2001, ktorý bol Medzinárodným rokom dobrovoľníctva podľa Organizácie Spojenýchnárodov, kedy sa v Amsterdame konal XVI. IAVE Svetová dobrovoľnícka konferencia, ktorá

tak oficiálne označila tento rok. To malo aj za následok postupnej politickej podporedobrovoľníctva v Holandsku. Ale napriek tomu, dobrovoľníci v Holandsku nepoznajú žiadnuprávnu formu a oficiálne definícia dobrovoľníka, ako ju uvádza Ministerstvo zdravotníctva,sociálnych vecí a telovýchovy, nezahrňuje kategóriu dlhodobého dobrovoľníctva, vyplácanievreckového, zabezpečenie ubytovania, stravy a pod. Najviac neistá oblasť v dobrovoľníctvev Holandsku je v súvislosti s dobrovoľníkmi, ktorí prichádzajú vykonávať svojudobrovoľnícku službu zo zahraničia. Nie stále je možné vyhovieť požiadavkám pre úradyohľadom „dostatočného príjmu“, aby dostali oficiálne povolenie k pobytu. Podľa holandskéhozákona, zahraniční dobrovoľníci, ktorí sú podporovaní hosťujúcou organizáciou vykonávajúv skutočnosti ilegálne aktivity. Holandské úrady prakticky nemôžu podľa existujúceho zákonaudeliť všeobecnú výnimku dlhodobým dobrovoľníkom a organizáciám, ktoré ich podporujúv otázke sociálnych výhod a daní. V praxi sa ale našlo riešenie, že dobrovoľníci, ktorí majúpobyt dlhší ako 3 mesiace sú považovaní za praktikantov (cvičencov) a „predstierajú“ s týmtolegálnym modelom. Otázka však je, ako ďaleko takt a benevolentnosť daňových úradníkovmôže ísť vo vzťahu k dobrovoľníkom a organizáciám.

9. TALIANSKO

9.1 Právna forma dobrovoľníkov v Taliansku: v Taliansku existuje viacero zákonov nareguláciu dobrovoľníctva a dobrovoľníckej služby – Zákon o dobrovoľníctveZákon o spolupráci v sociálnej oblastiZákon o rozvoji a spolupráci v dobrovoľníctveZákon o Národnom dobrovoľníctve z marca 2001Mobilita dobrovoľníkov: jedným z problémov pre dobrovoľníkov prichádzajúcich zozahraničia je časté zamietnutie víz. Preto, že neexistuje kategória pre dobrovoľnícky servis,Konzulát sa rozhodne udeliť buď študentské, iný typ víz, alebo ich úplne zamietnuť.Dobrovoľníci prichádzajúci cez EDS majú priložený podporujúci list od Európskej komisie,ale nie vo všetkých prípadoch to pomôže. Ako odpoveď na tieto problémy, EDS a talianskavláda vytvorili 29. augusta 2001 právny predpis pre prichádzajúcich dobrovoľníkov. Takžepostavenie dobrovoľníka v Taliansku nevyžaduje pracovné povolenie.

9.2. Popis jednotlivých zákonov9.2.1. Zákon o dobrovoľníctve: taliansky Zákon o dobrovoľníctve z roku 1991 je lenzákladným rámcom a je povinnosťou regionálnych úradov uzákoniť a použiť nariadenia v ichoblasti. Mieste úrady prakticky ustanovili podobné nariadenia podľa národného zákona.Tento zákon zhodnocuje a podnecuje do veľkej miery prácu dobrovoľníckych organizáciía prínos dobrovoľníckej služby. Napriek tomu, netýka sa individuálnych dobrovoľníkov. Poprávnej stránke zákon ustanovuje charakteristiky dobrovoľníckych organizácií a pravidlátýkajúce sa zamestnanosti. Zákon hovorí, že dobrovoľníci nemôžu mať žiadny pracovnývzťah, ani samozamestnanosť v organizácií v ktorej so zapojení. Toto zadáva určité hranicepre dobrovoľnícke organizácie, kde môžu získať pracovníkov len v rámci limitu čo je nutnéna vykonávanie pravidelnej činnosti. Zákon ďalej špecifikuje, že dobrovoľníci sa nepovažujúza zamestnancov, čo eliminuje akúkoľvek zodpovednosť na strane organizácie zabezpečiťakýkoľvek prínos pre dobrovoľníka, alebo platba daní pre daňové úrady a pod. Organizácievšak na základe tohto zákona musia predložiť rozpočet a poistenie pre dobrovoľníka. Nie jepovolená žiadna platba, okrem refundácie nákladov spojených s výkonom dobrovoľníckejaktivity.9.2.2 Zákon o spolupráci v sociálnej oblasti: aktivity v oblasti sociálneho zabezpečeniaa spolupráce v tejto oblasti sú zamerané na prínos služieb pre dlhodobo nezamestnaných

mladých ľudí bez predchádzajúcich pracovných skúsenosti, dospelých s nízkymischopnosťami, mladých ľudí po ukončení štúdia a telesne postihnutých ľudí. Zákon regulujeprácu organizácií pracujúcich v sociálnej oblasti a ich dobrovoľníkov a podľa zákona, tietoorganizácie majú za úlohu sledovať všeobecné záujmy spoločnosti a sociálnej integrácieobčanov manažovaním zdravotnej starostlivosti, vzdelávacích služieb, vykonávaním rôznychaktivít v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a ponúkaním služieb na dosiahnutie povedomiaintegrácie postihnutých ľudí do zamestnanosti a pod. Čo sa týka dobrovoľníctva, zákonpripúšťa pre organizácie mat okrem pracovníkov z radov svojich členov aj dobrovoľníkov,ktorí budú vykonávať aktivity bez nároku na finančnú odmenu, ale ich počet nesmie prekročiťhranicu 50% celkového počtu členov. Dobrovoľníci pod týmto zákonom majú právo napreplácanie nákladov spojených s výkonom služby a úrazové poistenie.9.2.3. Zákon o rozvoji a spolupráci v dobrovoľníctve: talianska vláda pripúšťa možnosťpodieľania sa na špecifickom programe v zahraničí. Táto talianska legislatíva rozoznávamimovládne organizácie, organizujúce dobrovoľnícku službu v krajinách tretieho sveta.Základom tohto zákona je spolupráca s MVO, ktoré spĺňajú nutné požiadavky a môžu sizískať oficiálnu akreditáciu z Ministerstva zahraničných vecí. Táto akreditácia dáva možnosťMVO pracovať aj v zahraničí na projektoch, ktorých prácu spolufinancuje aj talianska vláda.Zároveň sa taliansky úrad Ministerstva zahraničných veci snaží implementovať jehomedzinárodnú spoluprácu s týmito organizáciami. Zákon umožňuje talianskym občanom nad 18 rokov s profesionálnou alebo technickoukvalifikáciou, s požadovanými osobnými vlastnosťami príležitosť zúčastniť sa namedzinárodných dobrovoľníckych projektoch. Umiestnenia v zahraničí majú priemernú dobupôsobenia dva roky. Dobrovoľníci sa musia podrobiť špeciálnemu školeniu aby pochopilihlavné otázky rozvoja spolupráce v krajine, kde budú pôsobiť a vykonávať dobrovoľníckuslužbu. Dobrovoľníci v týchto programoch sú platení limitovaným množstvom za ich prácu.Výška výplaty závisí od viacerých faktorov, ako napríklad miesto výkonu ich služby atď. 9.2.4. Zákon o Národnom dobrovoľníctve z marca 2001: dobrovoľnícka službav Taliansku je regulovaná aj v tomto zákone, ktorý bol schválený Parlamentom 6. marca2001. Po roku 2006 v Taliansku nebude povinná základná vojenská služba, potom si budemožné vybrať medzi vojenskou službou alebo civilnou službou. Ženy tak isto môžuvykonávať dobrovoľnícku civilnú službu. Zákon uvádza určité smernice pre vládu v oblastikritérií výberu, doby výkonu služby (max. 1 rok) a ekonomickej kompenzácie udeľovanúdobrovoľníkom po právnej stránke. Do roku 2006, civilné dobrovoľníctvo bude prístupné lenženám medzi 18 a 26 rokom života a mužom, ktorí boli vylúčení z výkonu vojenskej službyzo zdravotného hľadiska. Tento systém ale nie je určený pre občanov mimo Európskej Únie.Dobrovoľníci môžu byť umiestnení buď v projektoch civilnej služby v Taliansku, alebo ajv zahraničí v Európe alebo v rozvojových krajinách. Zákon o civilnej službe uznáva hodnotutejto služby ako formu neformálneho vzdelávania, ktoré prispieva k sociálnemu, kultúrnemua profesionálnemu rastu dobrovoľníkov. Tento program koordinuje špeciálny úrad podNárodnou kanceláriou civilnej služby.

9.3. Zdravotná a sociálna starostlivosť o dobrovoľníkovDobrovoľníci mimo rámec právnej formy zákonov už popísaných, musia byť poistení protiúrazu, škodám organizáciou, cez ktorú vykonávajú službu. EDS pracuje mimo právnej formy,ale v tomto prípade dobrovoľníci dostávajú vreckové, ubytovanie, stravu a školenie cezhosťujúcu organizáciu. Tieto výhody sú považované za refundáciu výdavkov a pretonepodliehajú zdaneniu. Nárok dobrovoľníkov na zdravotné poistenie a sociálne výhody v rámci štátu:Podľa správy krajiny uskutočnenej tímom Štruktúry pre operatívnu podporu pre EDS,taliansky občania vykonávajúci dobrovoľnícku službu v zahraničí majú určitú ochranu

v rámci národného zdravotného poistenia ak majú vyplnený formulár E111, ktorý im zaručujestarostlivosť v pohotovostných prípadoch.

9.4. Dobrovoľníctvo a rozvojová pomocTaliansko bolo označené ako jednou zo strategických krajín pre rozvojovú kampaň, pretožev krajine nie je systém pre rozvojovú prácu. Ale na druhej strane je tu rozvinutý sociálnea mierové povedomie, ktoré zaujíma širokú verejnosť. Milénium kampaň rozvinulapartnerstvo s mierovým hnutím, ktoré používa MRC ako prostriedok pre dosiahnutie mieru.Kampaň sa snaží podporovať rôzne aktivity v rozvojovej oblasti, vrátane dobrovoľníckychaktivít. Uskutočnila sa v októbri 2003 regióne mesta Perugia, kde boli prezentované všetkyciele ktoré sa snažia dosiahnuť na poli rozvojovej pomoci.

9.5. Záverečný komentár: Všeobecne sa dá povedať, že právna úprava dobrovoľníctva je v Taliansku na dobrej úrovnia vcelku podporuje rozvoj či už krátkodobej alebo dlhodobej dobrovoľníckej služby. Napriektomu, dlhodobá dobrovoľnícka služba je tak ako aj pre väčšinu ľudí z iných európskychkrajín, veľká neznáma. Dokonca aj mnohým dobrovoľníckym organizáciám chýbajúinformácie o právnej a administratívnej pozícii ich dobrovoľníkov.

10. Európska dobrovoľnícka služba, (EDS)

Európska dobrovoľnícka služba (EDS) je program Európskej Únie, založené EurópskouKomisiou začiatkom roku 1996. Mladým ľuďom od 18 do 25 rokov ponúka príležitosťpracovať ako dobrovoľníci počas 6 alebo 12 mesiacov na neziskovom projekte v zahraničí.Od mája roku 2000, EDS bola začlenená do programu Mládež, programu Európskej Únie,ktorý propaguje mobilitu mladých ľudí prostredníctvom medzinárodných aktivít s dimenziouneformálneho vzdelávania, ako sú mládežnícke výmeny, dobrovoľnícka služba, mládežníckeiniciatívy a školenia pre pracovníkov s mládežou. Program je otvorený pre mládež v 31Európskych krajinách a ponúka možnosti pre mladých ľudí vo formách skupinových výmen,alebo individuálnej dobrovoľníckej práci. Mládežnícky program začal v jari 2000, alezahrňuje a je založené na skúsenostiach z bývalých programov Mládež v Európe a EDS.

10.1. Priority 2005• zahrnutie mladých ľudí s menšími príležitosťami• presadzovanie diverzity a konkrétnej redukcie všetkých foriem rasizmu a xenofóbie• pokračovanie Európskej kooperácie na politickej úrovni na mládežníckom poli

EDS je jednou z mnohých príležitostí pre mladých ľudí zapojiť sa do Európskej projektovejpráce. EDS projekt získava z interkulturálnej skúsenosti, buduje na nadnárodnom partnerstvemedzi mládežníckymi organizáciami a dobrovoľníkmi. Presadzuje aj miestne projekty, ktorésú založené na všestrannej spolupráci.Partnerstvo: dobrovoľník, vysielajúca a hosťujúca organizácia sú kľúčovými partnermiv projekte EDS. Vôľa blízkej spolupráce medzi týmito troma stranami je rozhodujúca preúspešné zvládnutie.10.2. Záväzok: partneri zapojení do projektu EDS očakávajú od každého jedného kľúčovévenovanie času a energie k úspešnej realizácii projektu.

10.3. Medzikultúrna činnosť v rámci dobrovoľníctvaRecipročný výukový proces, kde každý získava zo spoznávania iných kultúr. Naviac, je totakisto výzva, ak berieme do úvahy, že dobrovoľníci nielenže zažijú čo je dopredu

naplánované, ale aj udalosti s ktorými neuvažovali. Dobrovoľníci prichádzajú z rôznych typovpôvodu a spoločnosti. Mladí ľudia musia zobrať do úvahy veľa dôvodov predtým, nežpovedia svoje ÁNO aby sa stali dobrovoľníkmi. Mládežnícky program nastoľuje zopár otázokktoré treba brať do úvahy:

• aká je motivácia samotného dobrovoľníka• v akých oblastiach chcú dobrovoľníci vykonávať dobrovoľnícku službu je dôležité pre

dosiahnutie úspešnej skúsenosti • na akú dlhú dobu sa chcú mladí ľudia zaviazať v projektoch EDS, vrátane času

hľadania projektu, samotnej prípravy, školenie a administratívneho zabezpečeniaDokument týkajúci sa Európskej dobrovoľníckej služby a jej implementácie sú k dispozíciipre strany, ktoré sa jej zúčastňujú a obsahuje:

• práva a povinnosti, ktorých základným cieľom je objasnenie úlohy ktorú majúv spoločne dosiahnuteľnom dobrom prostredí pre projekt EDS

• smernice pre školenie dobrovoľníkov EDS, je určený komukoľvek kto sa zaoberáprípravou školenia a tréningov dobrovoľníkov EDS. Toto školenie dobrovoľníkov jezákladom pre podporu a smerovanie, ktoré je poskytované dobrovoľníkom pred, počasa po dobrovoľníckej službe.

10.4. Nafym IuventaZa Mládežnícky program je zodpovedná Európska Komisia v Bruseli (DG Education andCulture) a EDS má v každej programovej krajine Národnú agentúru, ktorá zabezpečuje všetkyinformácie, ktoré zúčastnené strany potrebujú. V Slovenskej republike národnou agentúrou jeIUVENTA – NK MLÁDEŽ (Národná Agentúra pre Mládežnícku mobilitu) v kooperáciis regionálnymi konzultantami.Iuventa NK MládežBúdková cesta 2, 811 04BratislavaTel: 02/59296301Email: [email protected]

11. European Diaconal Year Network, (EDYN)

EDYN je sieť organizácií zaoberajúcich sa dobrovoľníckou službou. Koncept začal vNemecku pred 40 rokmi a členmi sú organizácie ktoré posielajú a prijímajú dobrovoľníkov pocelom svete. Okolo 3000 mladých ľudí sa zúčastňuje tejto služby po dobu 10-12 mesiacov.Miesta výkonu sú detské domovy, centrá pre ľudí s fyzickým a mentálnym postihnutím,nemocnice, sociálne projekty (drogovo závislí, bezdomovci, utečenci) a umiestneniav cirkevných zboroch. Sieť pracuje tiež s partnermi v Južnej a Východnej Európe, rozvíjajúcapodobnú dobrovoľnícku sociálnu prácu. EDYN je členom Asociácie dobrovoľníckychorganizácií /Association of Voluntary Service Organisations/ (AVSO). AVSO jemedzinárodná mimovládna organizácia, formujúca Európsku platformu národnýcha medzinárodných neziskových organizácií aktívnych na poli dlhodobej dobrovoľníckejslužby. Ciele tejto siete a ich členov sú:8. zabezpečovať príležitosti pre dlhodobú dobrovoľnícku službu v sociálnych a vzdelávacích

inštitúciách, projektoch a cirkevných kongregáciách9. organizovať výmeny dobrovoľníkov10. koordinovať pomoc a podporu programov členov siete11. podeliť sa a získať nové skúsenosti od členov a podporovať sa navzájom12. rozvíjať bežné štandardy a ciele pre Kresťanskú dobrovoľnícku službu

13. podporovať dobrovoľnícku službu v rámci cirkvi a spoločnostiČlenmi EDYN-u sú dobrovoľnícke organizácie z nasledovných krajín: Rakúsko, Belgicko,Česká Republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko,Holandsko, Poľsko, Slovensko, Švédsko, Veľká Británia a USA.

11.1. Ciele a štandardy organizácie EDYN:V centre stojí osobný a spirituálny rozvoj dobrovoľníka cez skúsenosti v sociálnej práciv zahraničí alebo v domácej krajine. Konkrétne ciele sú:

• umožniť dobrovoľníkom medzikultúrne a ekumenické poznávanie• povzbudzovať ich poznanie sociálnej a politickej zodpovednosti• prehlbovať cestu viery cez praktické zapojenie dobrovoľníka• rozvoj pracovných skúseností• zvýšenie ich kapacity komunikovať a pracovať v skupinových situáciách• pomoc pri rozhodovaní dobrovoľníka o smerovaní v živote

Všeobecné pravidlá zahrňujú prípravu a smerovanie cez pravidelné konferencie a semináreorganizované pre dobrovoľníkov, osobnú kontrolu a smerovanie v mieste pôsobenia,kontaktom so zamestnancami členských organizácií, zdravotné a úrazové poistenie atď.

11.2. Fungovanie organizácie EDYN: založené na týchto cieľoch a štandardách, členoviaEDYN sa podporujú medzi sebou cez Výročné stretnutia, pracovné skupiny, multilaterálneprojekty a distribúciou podkladov. Cez výmenu dobrovoľníkov medzi samotnými programamije živý kontakt medzi členmi. EDYN má zastúpenie v Asociácii dobrovoľníckych organizácií(AVSO), ktorá intervenuje v oblasti európskych otázok týkajúcich sa dobrovoľníckej služby. Financovanie: k finančným príspevkov od samotných dobrovoľníkov, cirkví miest kde savykonáva dobrovoľnícka služba, členovia EDYN dostávajú finančnú podporu z programuEurópskej dobrovoľníckej služby Európskej Únie (EDS), národných úradov vlády, ktorépodporujú dobrovoľnícku službu a z nadácií. Vykonávanie dobrovoľníckej služby nie jelacné. Zahrňuje náklady ktoré sú priamo spojené s jednotlivcami: ubytovanie a strava,zdravotné a úrazové poistenie a vreckové. Ak on/a vykonávajú dobrovoľníctvo v inej krajine,je potrebné rátať aj s cestovnými nákladmi, prípadne vybavenie víz a jazykové kurzy. Okremtýchto nákladov je nutné prirátať výdavky na prípravu konferencií a seminárov počas službypre dobrovoľníkov, nájdenie vhodných miest, kde by dobrovoľníci vykonávali dobrovoľníckuslužbu, získavanie a absolvovanie pohovorov s dobrovoľníkmi, vybavovanie víz, hľadaniefinančných prostriedkov /fundrising/ atď. Napríklad priemerné náklady na jeden rok a miestopre dobrovoľníka v Západnej Európe a Severnej Amerike je okolo €10.000, v centrálneja východnej Európe medzi €3.500 - €7.000. Každá členská organizácia má svoj vlastnýfinančný model na krytie týchto nákladov. Všetky organizácie požadujú o finančný príspevokv určitej čiastke, ale žiadna organizácia nevyžaduje od dobrovoľníka uhrádzať celú sumunákladov. Ak sú kandidáti, ktorí si naozaj nemôžu dovoliť uhradiť príslušnú sumu,organizácia sa snaží spolu s dobrovoľníkom nájsť nejaké riešenie, (napr. sponzorstvo cezcirkevný zbor, nadácie a pod.).

11.3. Seniorský dobrovoľnícky programOrganizácia EDYN založila Seniorský dobrovoľnícky program v r. 2005. Tento program sazačal ako myšlienka na výročnej konferencii pred dvoma rokmi vo Varšave. Momentálne súk dispozícii cez členov EDYN v Rakúsku, Estónsku, Francúzsku, Maďarsku, Talianskua Holandsku. Tento program je naprojektovaný tak, aby mal čo najmenej administratívnychúkonov. Základom je katalóg miest pre vykonávanie dobrovoľníckej služby, ktoré opisujúpodrobne inštitúciu, prácu, minimálnu dobu pôsobenia cez dobrovoľnícku službu (obyčajnenajmenej 2 mesiace) a prostredie, ktoré je aktualizované priebežne, aj v súvislosti s časom,

kedy môžu dobrovoľníci nastúpiť. Tento katalóg je prístupný k nahliadnutiu pre všetkýchseniorov, ktorí sú zaregistrovaní na vysielací program a rozhodnutie je na samotnýchjednotlivcoch, ktoré miesto si vyberú pre svoje pôsobenie kontaktovaním buď členov EDYN,alebo priamo samotnej inštitúcie Členovia organizácie ktorí sú zapojení do tohto procesu sinárokujú administratívny poplatok, ktorý teraz činí od €100-150 pre každého jednotlivca,ktorý je úspešne umiestnený.

B. Dobrovoľníctvo v rámci humanitárnej a rozvojovej pomoci

Medzinárodná perspektíva pre komunikačné stratégie pre Miléniové rozvojové ciele(Millennium development goals MDGs).

Už v roku 1994, diskusie v organizácii OECD (Organisation for economic Co-operation andDevelopment) prízvukovali použitie rozvojových cieľov – podobné dnešným MRCa zaangažovanie verejnej mienky o rozvojovej spolupráci a ako zlepšiť jej efektivitu. Prvoradýzáujem rozvojových expertov a expertov v komunikácii je začať prístup k problémus konkrétnym riešením a vyvodzovaním výsledkov, progres v riešení redukcie chudoby a pod.Tento nový prístup tiež zlepšil komunikáciu so skeptickým názorom verejnosti. Jestanovených osem Miléniových rozvojových cieľov; prvých sedem cieľov je výsledkom, ktorýsa očakáva v rozvojových krajinách, a ôsmy cieľ sa sčasti týka krajín tretieho sektoru. 189členských štátov OSN sa zaviazalo k dosiahnutiu týchto cieľov. Bohaté krajiny musiaposkytnúť zvvýšenú pomoc a odpustenie dlhu, zároveň aj prístup na ich trh a technológiu..MRC reprezentujú Globálne Partnerstvo pre Rozvoj (OSN Millennium kampaň). MRC stanovené organizáciou UNDP sú:

1. znížíť extrémnu chudobu a hlad – cieľom do roku 2015 je znižiť počet ľudí žijúcich zamenej ako dolár na deň a tých, ktorí trpia hladom na polovicu

2. dosiahnuť univerzálnu základnú vzdelanosť – cieľom do roku 2015 je zaistiť, ževšetky dievčatá a chlapci ukončia základnú školu

3. presadzovanie rovnoprávnosť pohlavia4. redukcia úmrtnosti detí – cieľom do roku 2015 je redukcia úmrtnosti o 2/3 medzi

deťmi do 5 rokov5. zlepšiť zdravie žien počas tehotenstva – cieľom do roku 2015 zredukovať úmrtnosť

žien pri pôrode o 3/4.6. zásahy proti HIV/AIDS, malárii a ostatným chorobám – cieľom do roku 2015 je

zastaviť rozširovanie týchto chorôb7. zabezpečiť ochranu životného prostredia – do roku 2015 zredukovať na polovicu počet

ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, do roku 2020 dosiahnuť významné zlepšenieminimálne 100 miliónov ľudí

8. rozvíjanie globálneho partnerstva pre rozvoj. Hlavné ciele sú:• ďalší rozvoj a redukcia chudoby, na národnej aj medzinárodnej úrovni• adresovať najmenej rozvinutým krajinám špeciálnu pomoc• riešiť problém zadĺženia krajín tretieho sveta• rozvoj riadnych pracovných príležitosti pre mladých ľudí• v spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami poskytnúť prístup

k nevyhnutným liekom pre rozvojové krajiny• v kooperácii so súkromným sektorom sprístupniť výhody nových technológií –

konkrétne informačných a komunikačných technológií

EURÓPA:

1. CONCORD – European Confederation for Relief and Development

Concord: konfederácia sa skladá z 18 medzinárodných sietí, 19 národných asociáciíz Európskych krajín a kandidátskych krajín do EÚ a tie reprezentujú viac ako 1500európskych MVO a platforiem. Členovia konfederácie Concord: Národné organizácie z krajín: Belgicko, Česká republika,Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Maďarsko,Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo,Taliansko.Hodnoty konfederácie ConcordHlavnými vlastnosťami konfederácie je schopnosť prispôsobiť bežné postoje rozdeľovaniavedomostí a zvyšovania potenciálu zaoberaním sa otázkami týkajúcimi sa európskejrozvojovej politiky. Sila tejto organizácie je v jej schopnosti predpokladať vývoj vzťahovseveru a juhu, aby zabezpečila že severné a južné MVO sú schopné reagovať na súčasný stava zároveň sa podieľať v tvarovaní budúcej agendy spolupráce európskeho rozvoja. Prácakonfederácie je vykonávaná jej členmi, rozdelenými do špecifických pracovných skupín,v závislosti od ich skúseností. Tieto pracovné skupiny sa pripájajú k politickým diskusiáma prispievajú k zlepšeniu formovania európskej politiky ovplyvňujúcich spoluprácua humanitárnu pomoc. Sekretariát je zodpovedný za koordináciu aktivít, zdieľanie informáciía finančné a administratívne aspekty organizácie.

1.1. Ciele Existuje spoločná potreba priniesť nové dimenzie práce do hnutia MVO, ktoré posilnia ichjednotu. Toto môže byť dosiahnuté propagáciou týchto záujmov. Preto konfederácia Concordchce dosiahnuť nasledujúce ciele:

• koordinovať spoluprácu medzi MVRO aby mohla ovplyvniť politické diskusiea formovanie stratégie pre rozvoj a humanitárne otázky na európskej úrovni

• zlepšiť právomoc a pevne presadzovať politické záujmy európskych MVRO akostrategických partnerov Európskej Únie a jej členov

• zaistiť stabilný a kvalitný prístup k finančným prostriedkom Európskej únie• presadzovať kvalitnú prácu MVRO, konkrétne prácu týkajúcu sa s občianskou

spoločnosťou na juhu.• prispievať do rozširovania zdrojov na úrovni MVRO stimuláciou nových stratégií

založených na zdieľaní, kooperácii a vzájomnej konzultácii

1.2. Princípy:Práca konfederácie je sprevádzaná nasledujúcimi princípmi:

7. plná spolupráca všetkých typov MVRO, aby návrhy od konfederácie bolireprezentatívne a správne.

8. zdieľanie vedomostí a schopností aby sa zlepšila práca medzi členmi organizácie.9. dobré vedenie a transparentnosť10. sekretariát je k dispozícii všetkým členom a svoju prácu si zakladá na skúsenostiach

svojich členov v južných krajinách11. pracovné skupiny sú hlavným dynamickým aspektom štruktúry konfederácie Concord

1.3. Priority:

Nasledujúce priority boli identifikované pre nadchádzajúce roky. Tieto boli postavené podľaich závažnosti, princípov dobrého vedenia a efektivity, aby sa dosiahli konkrétne výsledkyktoré podporujú rozvojové krajiny.

• aktívny monitorovací systém členských štátov, aby sa zabezpečil fakt, že rešpektujúich záväzok venovať 0,7% HDP pre rozvojovú pomoc

• formulovať úlohu severných rozvojových MVO smerom k ich južným partnerom, abysa posilnila schopnosť južných partnerov a vyhovelo sa ich požiadavkám

• založenie vážneho partnerstva s európskymi inštitúciami zakladajúcimi na vzájomnomrešpektovaní sa a pochopení, ktoré vedie ku konkrétnym výmenám v rôznychrozvojových oblastiach a otázkach

• vypracovať mechanizmus na zlepšenie legality a reprezentatívnosti rozvojových MVO• monitorovanie európskej zodpovednosti ako nástroja na rozšírenie a reformy európskej

kontroly

2. NGO VOICE (Voluntary Organisations in Cooperations in Emergencies)

je sieť MVO po celej Európe, ktoré sú aktívne v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci,vrátane núdzovej pomoci, rehabilitácie, aktivity pri katastrofách a prevencie konfliktov.Organizácia Voice bola založená v roku 1992, vlastný sekretariát bol založený v roku 1993pod záštitou Liaison Committee of European Development NGO. V Marci 2001 Voice začalapôsobiť ako nezávislá sieť MVO s viac ako 90 členmi.

2.1.Význam organizácie Základným a podstatným významom organizácie je osvojiť si prepojenie humanitárneja rozvojovej pomoci medzi MVO.

• Voice ma za cieľ uľahčiť kontakty s Európskou Úniou a rozvíjať kolaborácius medzinárodnými humanitárnymi organizáciami

• Voice vystupuje ako hovorca hodnôt a špecifických čŕt humanitárnych MVO a dávaim príležitosti na diskusiu a spoluprácu, ako aj služby, ktoré pomôžu vyhovieťhumanitárnym potrebám.

• organizácia je priamou jednotkou na spoločné aktivity zahrňujúce množstvo MVOalebo organizačných sietí

• Voice uskutočňuje tieto ciele prostredníctvom štyroch typov služieb: vypracovanieinformácií, navrhovanie podnetov na diskusie, poskytovanie politického vyjadreniak spoločným otázkam MVO a rozvoj spolupráce ich siete.

2.2. Ciele organizácie:• Voice, - európska sieť mimovládnych humanitárnych organizácií už existuje 10 rokov

a má viac ako 90 členov. Stálym cieľom organizácie je zlepšiť všeobecne kvalitua efektivitu humanitárnej a rozvojovej pomoci hlavne uľahčením a sprístupnenímvzťahov medzi MVO a ich donormi.

• členovia organizácie sú zdrojom expertízy, skúseností a informácií z oblasti, kdeinformujú o činnosti na európskej úrovni. Ako vitálna sieť, členstvo a prítomnosťv aréne profesionálnych vzťahov, ktoré pozitívne ovplyvňuje tvorbu pravidiela predpisov na európskej úrovni, má za úlohu priniesť pomoc tym, ktorí to potrebujúv prvej fáze ale aj členským organizáciám samotným.

• členovia majú tak isto vysoký stupeň expertízy vo všetkých oblastiach humanitárnejpomoci a prezentuje ich vo všetkých regiónoch z globálneho hľadiska kde je to

potrebné. Sieť týchto organizácií predstavuje široké spektrum humanitárnychorganizácií zo všetkých krajín Európskej Únie, (vrátane Nórska a Švajčiarska).

• Voice je uznávaná ako vedúca sila pre otázky humanitárnej pomoci inštitúcií v EÚ sprofilom a dobrou reputáciou v EÚ aj mimo nej.

• organizácia, ako finančne nezávislá sieť, môže zvýšiť otázok politicky citlivýchv mene svojich členov a tak isto zohráva silnú obhajovaciu úlohu.

• Voice má známy mandát na posilnenie „špeciálneho charakteru“ humanitárnej pomocia zvýšenie jej kvality a efektivity. Organizácia je tiež zaviazaná k presadzovaniu kvalíta profesionalizmu medzi svojimi členmi.

Spomedzi niekoľkých medzinárodných sietí MVO pracujúcich v humanitárnych otázkach,Voice je jediná európska sieť organizácií, ktorá pracuje vo vzťahu k EÚ. Okrem Európskehoparlamentu a iných dôležitých inštitúcií, Voice má pozitívny a produktívny vzťah s ECHO(Oddelenie humanitárnej pomoci v Európskej komisii) a reprezentuje polovicu partnerovECHO. Sprostredkuje ďalej prepojenie medzi svojimi členmi a ďalšími organizáciamizaoberajúcimi sa zabezpečením humanitárnej pomoci aby sa prehĺbila spolupráca. Ďalejposkytuje prepojenie medzi relevantnými UN inštitúciami: ( napr. OCHA /United NationsOffice for the coordination of Humanitarian affairs/, UNHCR /United Nations children’sfund/, WFP /World food program/), medzinárodné organizácie a akademickí členovia.Organizácia má bohaté skúsenosti v implementovaní samofinancovania spoločných projektov,tak aby z toho mali prospech nielen členovia, ale aj široká komunita humanitárnej pomoci.Organizáciu tvoria zamestnanci, ktorí sa tomu venujú a zaručujú, že členovia sú stáleinformovaní o rozvoji v humanitárnej pomoci.

3. ASA - Európska sieť pre rozvoj a vzdelanie

ASA Program a jeho partneri organizujú trojmesačné pracovné a študijné pobyty pre mládežz Nemecka a iných európskych krajín v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a juhovýchodnejEurópe. Program propaguje výmenu a poznávanie vo svete cez osobnú skúsenosť. ASAponúka tréningové školenia pre mladých ľudí z Európy, štipendium na pobyt vrátene poisteniaa cestovného. ASA je sieť pre štúdium v oblasti rozvoja politiky adresovaná študentoma mladým profesionálom, táto sieť spája ľudí, ich projekty a iniciatívy s novými myšlienkamirozvoja po celom svete. Je to nezisková organizácia, ktorá nijako nepodlieha žiadnejpolitickej strane. Od roku 1982, ASA je vedená Carl Duisberg Society (Carl DuisbergGesellschaft, CDG), ktorá sa spojila spolu s German Foundation for InternationalDevelopment (Deutsche Stiftung für internationale Entwicklung DSE) do Inwent v lete roku2002. Aktívna a oddaná spolupráca terajších a bývalých účastníkov je hlavnou príčinou, prečoASA je živé a produktívne fórum.Vzájomné porozumenie a nové riešenia sa rozvinú cezspolupracujúcich ľudí. ASA podporuje túto myšlienku a ponúka študentom a mladýmprofesionálom zmenu pohľadu počas troch mesiacov práce a štúdiu v Afrike, Ázii, LatinskejAmerike a juhovýchodnej Európy organizovanej a financovanej ASA programom. ASAintenzívne pripravuje účastníkov na ich pobyt a podporuje aby priniesli po ich návrate späťich skúsenosti do ich osobného a profesionálneho prostredia.

3.1. Ciele programu ASAASA má za cieľ dosiahnuť aby viac študentov a mladých ľudí

• sa zaoberalo globálnymi otázkami• sa zaviazalo k stálemu sociálnemu rozvoju• hľadalo partnerstvá a konštruktívne záujmové manažovanie medzi rôznymi kultúrami,

ako aj medzi chudobnými a bohatými krajinami

a ponúkali Účastníkom osobnú skúsenosť a profesionálnu perspektívu, medzilultúrnua sociálnu spôsobilosť

Partnerským organizáciám, konkrétnu podporu s pomocou osobnéhozaviazania a profesionálnych znalostí účastníkov, výmenou a vytváraním sietespolupracovníkov s organizáciami na severe. Veľa účastníkov stále udržiava kontaktys hosťujúcimi organizáciami počas viacerých rokov po skončení služby a podporujú tútootázku v Nemecku rôznymi publikáciami a solidárnou prácou.

3.2. Výmena dobrovoľníkovASA organizuje a financuje výmenu ľudí z juhu, východu a západu v (severojužných)projektoch, ktoré trvajú šesť mesiacov - tri mesiace v Nemecku a tri mesiace v hosťujúcejkrajine. Spoločná spolupráca v kolektívnom duchu umožňuje uchádzačom prežiť bežnéproblémy a vzájomnú závislosť medzi juhom, východom a severom v projektochorganizovaných spoločne s Európskymi partnerskými organizáciami.

3.3. FinancovanieV roku 2004 ASA je financovaná z fondov Federálneho ministerstva ekonomickej kooperáciea rozvoja, Federal states Baden–Württemberg, Bayern, Berlin, Bremen, Hamburg Hessen,Mecklenburg-Vorpommern, Nordrhein-Westfalen, Sachsen, Sachsen-Anhalt, DEZA(Švajčiarsko), poplatkami od účastníkov a od InWent, predtým Carl-Duisberg Society (CDS)a Nemeckého združenia pre rozvoj (DSE). ASA chce dosiahnuť ciele v spoluprácis podnikateľmi, ktoré nasmerujú ich aktivity v sociálnej zodpovednosti. Severo-južnévýmenné projekty sú realizované spoločne s partnermi a podporované z Nemecka.

4. VSO – Voluntary Service overseas (Dobrovoľnícka služba v zahraničí) – Spojenékráľovstvo

VSO bola zvolená v roku 2004 ako najlepšia medzinárodná rozvojová charitatívnaorganizácia v kategórii Medzinárodná a rozvojová pomoc na Udeľovaní cien charitám 2004za jej prácu v presadzovaní nových prístupov v globalizácii dobrovoľníctva. Jej koncepciadobrovoľníctva sa zmenila dramaticky počas jej niekoľkoročného pôsobenia. Organizácia užneposiela len mladých ľudí ktorí práve skončili svoje štúdium – dnes priemerný vekdobrovoľníka je 38 rokov. VSO je poprednou rozvojovou charitou so skoro 2000 skúsenýmiprofesionálnymi pracovníkmi, momentálne pracujúcimi vo viac ako 40 krajinách. Organizáciaodpovedá svojou činnosťou na požiadavky od vlád a organizácií v jednotlivých komunitáchpo celej Ázii, Afrike a východnej Európe. Dobrovoľníci sa usilujú poskytnúť ich skúsenostimiestnym ľuďom, takže ak sa vrátia späť do svojej krajiny, ich skúsenosti ostanú medziľuďmi kde pôsobili. Dobrovoľníci môžu byť medzi 20-75 rokom života a musia maťformálnu kvalifikáciu a nejakú pracovnú skúsenosť. Pravidelné umiestnenia sú na dva rokya dobrovoľník má zabezpečené ubytovanie a miestne úľavy, ako aj cestovný lístok a poistenie.VSO aktívne prijíma dobrovoľníkov počas celého roka. Rozsah pracovných príležitostí ješiroký a zahŕňa prácu poradcov podnikateľov, učiteľov, sociálnych pracovníkov,zdravotníckych profesionálov, konzultantov manažmentu, vojenských biológov, účtovníkova farmárov.

4.1. História organizácie VSOVoluntary service overseas bola založená už nežijúcimi Alec a Mora Dickson s podporouInter Church Aid (teraz Christian Aid) a zomrelým Biskupom Portsmouth, ktorý poslal list prenoviny Sunday Times na podporu jeho vízie. 15. mája 1958 prví dobrovoľníci VSO (osem 18ročných mužov) opustilo Spojené Kráľovstvo na jeden rok, aby absolvovalo dobrovoľnícku

službu v rozvojových krajinách – Ghana, Nigéria, Severná Rhodesia (Zambia) a Sarawak.Niektorí z prvých dobrovoľníkov sú stále v kontakte s organizáciou VSO, ktorá má stáleprogramy v Ghane, Nigérii a Zambii. Odvtedy viac ako 30.000 dobrovoľníkov slúžilo vo viacako 70 krajinách sveta.Dobrovoľníci VSOMnoho bývalých dobrovoľníkov VSO sa stali prominentmi v ich oblasti pôsobenia.Významný počet z bývalých dobrovoľníkov sa stali, alebo stále sú novinármi. Niektoríz dobrovoľníkov sa stali dokonca aj politikmi, dobre známymi spisovateľmi, duchovnými,podnikateľmi, šéfmi polície a pedagógmi.

4.2. Činnosť VSO4.2.1. Na medzinárodnej úrovni: VSO je medzinárodná rozvojová charitatívna organizácia, ktorá pracuje prostredníctvomdobrovoľníkov. Vízia organizácie je svet bez chudoby, v ktorom ľudia pracujú spoločne nanaplnení ich potenciálu. VSO privádza ľudí k spoločnému rozdeleniu skúseností, kreativitya poznávania na vybudovanie „spravodlivého“ sveta. VSO víta dobrovoľníkov z rôznychkrajín, ktorých rozsah stále stúpa, rôzneho vzdelania a prostredia z ktorého prichádzajúa rôznych vekových kategórií. Národné agentúry v Kanade, Keni, Holandsku, Filipínacha Indii získavajú dobrovoľníkov a ich medzinárodný prístup dovoľuje kombinovať a učiť saz bohatej rozmanitosti a rôznych perspektív.

4.2.2. Na národnej úrovniAj v domácej krajine tisíce ľudí poskytujú svoj čas na podporu organizácie. V SpojenomKráľovstve pôsobí sieť 70 miestnych skupín zaberajúcich územia od Cornwall až po Škótskevrchy. Tieto skupiny nielenže podporujú VSO, ale spájajú komunity v Británii s niektorýmiz najchudobnejších častí sveta. Organizáciu VSO stojí £15.000 ročne získať, vyškoliť a vyslaťjedného dobrovoľníka. Na to, aby pokryla požiadavku vysielania dobrovoľníkov, VSOpotrebuje finančnú podporu. 2000 VSO dobrovoľníkov pracujú s miestnymispolupracovníkmi a komunitami cez rozvojový svet a východnú Európu.

4.3. Riešenie problémov v rozvojových krajinách Organizácia VSO má svoj individuálny prístup k rozvojovým otázkam. Namiesto posielaniajedla a peňazí, posielajú ženy a mužov zo širokého záberu profesií ktorí chcú mať šancuurobiť niečo konkrétne v boji proti chudobe. Títo dobrovoľníci pracujú v partnerstvách sosvojimi kolegami a komunitami na rozdeľovaní schopností a učenia sa a spoločne sa snažiadosiahnuť zmenu. Ale musia byť realistický v ich očakávaniach. Organizácia je zaviazanádlhodobými rozvojovými cieľmi a dlhodobými partnerstvami a zameriava sa radšej na trvalýrozvoj ako na krátkodobú pomoc v určitých problémoch. VSO tiež pracuje na adresovanía určení štrukturálnych prekážok, ktoré zabraňujú ľuďom uplatňovať si svoje práva. Používajúich skúsenosti a podpornú sieť na spoločnej spolupráci na dosiahnutie zmien v politikea praktikách, - v bohatých a chudobných krajinách, ktoré môžu zredukovať znevýhodnenia.VSO je zďaleka najväčšou nezávislou dobrovoľníckou organizáciou s vysielanímdobrovoľníkov na svete. Od roku 1958 organizácia vyslala viac ako 29.000 dobrovoľníkovpracovať v krajinách ako Afrika, Ázia, oblasť Karibiku, Pacifická oblasť a v poslednom časeaj východná Európa ako odpoveď na požiadavky od partnerov. V týchto dňoch má organizáciaokolo 1500 ľudí pracujúcich vo svojich umiestneniach v týchto oblastiach.

4.4. Partnerská spoluprácaS kontaktov priamo s VSO dobrovoľníkmi je potvrdenie skutočnosti, že získali zo svojichskúseností, či už osobne, alebo profesionálne, a rovnakou mierou aj prispeli do komunity, kdepôsobili. Mnohí z nich sú nadchnutí aké fascinujúce bolo preskúmať inú kultúru z prvej ruky.

Iní poukazujú na priateľstvá, ktoré si vytvorili. Ale mnoho z nich určite potvrdí, ako sa rozšírilich profesionálny talent a ako sa naučili novým zručnostiam, ktoré po príchode späť do svojejkrajiny výrazne obohatili zvolenie ich budúcej kariéry. Ak bola niekedy pravda, že„dostávame len to, čo my poskytneme“, VSO je toho dôkazom. Táto skutočnosť dalapríležitosť dobrovoľníkom aby sa postavili proti mylnej predstave charakteristík rozvojovýchkrajín. V terajších podmienkach je dôležité viac ako nikdy predtým, aby sme pracovali spoluna dosiahnutie globálnej komunity, kde ľudia všetkých krajín sú považovaní za rovnocenných,učiť sa jeden od druhého a deliť sa o základné princípy práv a povinností ako globálnyobčania. VSO buduje na týchto skúsenostiach a záleží jej na podpore a rozsahu globálnychvzdelávacích aktivít.

5. Horizont 3000 - Rakúsko

Horizont 3000 je mimovládna organizácia pre rozvoj a špecializuje sa na:• realizovanie a monitorovanie projektov a programov rozvojovej spolupráce• umiestňovanie miestnych a medzinárodných expertov v oblastiach ich pôsobenia• agitácia vzťahov s verejnosťou a lobovanie (v rámci čestných aktivít)

Tieto činnosti Rakúskej rozvojovej spolupráce garantujú služby vysokej kvality a nechávajúpriestor pre ďalší dynamický rozvoj Horizontu3000 ako spôsobilé centrum pre financovanieverejných projektov a umiestňovanie expertov.

5.1. Vízia organizácie: všetci ľudia majú právo na slušné a poriadne životné podmienkya právo na sebarozhodovanie, bez rozdielu kultúry, pohlavia a vierovyznania. Hlavnýmipoužívateľmi a príjemcami aktivít organizácie Horizont 3000 sú znevýhodnení ľudia žijúciv rozvojových krajinách. Prostredníctvom konštruktívneho dialógu s partnerskýmiorganizáciami v tejto oblasti, Horizont3000 vytvára spoločné projekty a programy na určenieproblémov chudobných.

5.2. Partnerské organizácie: Horizont3000 spolupracuje s krajinami v centrálnej a južnejAmerike, v južnej, západnej a východnej Afrike, v južnej a východnej Európe a v Ázii.Horizont3000 spolupracuje s nasledujúcimi krajinami cez umiestnenia odborníkovv oblastiach, sú to: Uganda, Keňa, Tanzánia, Mozambik, Zimbabwe, Brazília, Ekvádor,Nikaragua a Papua Nová Guinea.

5.3. Projekty a programy s partnerskými krajinami – stratégia: Projekty a programy sú navrhované podľa požiadaviek a problémov partnerských organizáciína juhu a východe. Všetky riešenia sú brané do úvahy prostredníctvom konštruktívnehodialógu, kedy sa hľadala najlepšia cesta na dosiahnutie optimálneho súladu všetkýchzainteresovaných. Horizont3000 podporuje a koordinuje produkciu materiálov, administratívua manažment projektov. Profesionalita a kvalita sú hlavnými podmienkami úspechuorganizácie. Efektívnosť a účinnosť projektov sú garantované prostredníctvom regulárnychvyhodnocovaní a kritickým monitoringom. Kvalitatívne a kvantitatívne opatrenia ako ajempirické údaje sú používané ako indikátory. Transparentnosť ktorú organizácia ponúkanielen pre donorov, partnerské organizácie ale taktiež pre verejnosť, zohráva významnú úlohuv úspešnej stratégii. Politika Horizont3000 je orientovaná na odpovede rozvojových otázok,zatiaľ čo rovnakú úlohu má aj udržiavanie projektov, efektívnosť ich nákladov a použitiafinančných prostriedkov. Garanciou uskutočnenia sociálnych a ekologických aktivít,Horizont3000 má záujem prispievať k udržiavaniu mieru a budovaniu demokracie. Stálydialóg a výmena názorov s občianskymi organizáciami a tými, ktorí majú právomoc

rozhodovať v cieľových krajinách, spoločný rešpekt, spolupracujúca pracovná klíma,zdieľajúci prístup a záujem o vzájomné vzdelávanie je samozrejmosťou pre chod organizácie.Iba zaistením týchto podmienok, Horizont3000 môže naplno odpovedať požiadavkáma potrebám cieľových skupín. Organizácia prideľuje technicky kvalifikovanýcha kompetentných ľudí v sociálnej oblasti do viacerých projektov a programov a poskytuje imnielen špecifické školenie na konkrétny projekt, ale aj medzikultúrnu prípravu.

5.4. Dôležitosť Horizont3000 v súčasnej rozvojovej politikeHorizont3000, ako súkromná nezávislá asociácia, je rakúska mimovládna organizácia prerozvojovú kooperáciu. Vymenovaná základnými organizáciami Katolíckej rozvojovejspolupráce sa špecializujú na začleňovanie a monitorovanie projektov a umiestňovaniemiestnych a lokálnych expertov. Všetci ľudia majú právo na rovnaké a slušné životnépodmienky a sebaurčenie, bez rozdielu kultúry, pohlavia alebo vierovyznania. Podľakresťanskej vízie ľudskosti, organizácia podporuje ľudí v ich úsilí o:

• slobodu od akéhokoľvek útlaku• uspokojenie základných potrieb• znalosť dôstojnosti a zámerov /cieľov/ v živote• schopnosť a príležitosť organizovať život jednotlivca a zúčastňovať sa na rozhodovaní

v spoločnostiHorizont3000 politika je byť schopný odpovedať na rozvojové otázky. Garantovanímsociálneho a ekologického smerovania aktivít sa usiluje prispievať a udržiavať miera budovanie demokracie. Rešpektovanie a partnerstvo, dôležité podmienky pre dosiahnutie užspomenutých cieľov, je stály dialóg a výmena s občianskymi organizáciami a hlavnýmiaktérmi v rozhodovaní v cieľových krajinách, vzájomný rešpekt, spolupráca a spoločnýzáujem o vzdelávanie. Dobrovoľníci sú vysielaní na dlhodobú dobrovoľnícku službu, na 2roky pôsobenia v hosťujúcej krajine. Predtým však majú zabezpečené 3 mesačné školeniaa tréningy, aby boli dostatočne pripravení na pôsobenie v rozvojovej krajine. Tieto školenia súkoncipované tak, aby dobrovoľníci boli dostatočne informovaní o všetkých aspektoch ichpôsobenia. Vysielanie dobrovoľníkov bez praktických skúseností sa realizuje na kratšiečasové obdobie – 3 mesiace. Potom aj príprava je adekvátne skrátená. Veková hranica predobrovoľníkov je od 22 do 40 rokov.

5.5. Financovanie a administratíva: Horizont3000 používa dva spôsoby financovania: -záväzok jej partnerov, čo dáva záruku stálemu zdroju a tak isto aj flexibilnému modelufinancovania. Organizácia je financovaná hlavne príspevkami od štátu, Európskej Úniea členských inštitúcií. Príspevky z Cirkevných a kresťanských organizácií tvoria asi 30%.Horizont3000 sa zúčastňuje aj na národných a medzinárodných tendroch. Zásada je, aby saudržiavali prevádzkové náklady čo najnižšie, aby sa mohol udržiavať štandard vysokejkvality. Horizont3000 financuje svoje projekty a programy prostredníctvom verejných a tiež ajsúkromných zdrojov a používa navyše aj: - kombinovanú finančnú stratégiu. Organizácia sasnaží aj napriek vysokým kvalitatívnym štandardom udržať náklady na projektovúadministratívu nízke, tak aby nepresahovali 10% celkových ročných výdavkov.

KANADA

6. Canadian Executive Service Organization (CESO)

CESO je nezisková organizácia založená v roku 1967 a podporovaná vládou, korporáciami ajednotlivcami. CESO pomáha pri rozvíjaní podnikania klientov, pri zlepšovaní miestnej

ekonomiky a rozvoji vládnych agentúr prostredníctvom špecialistov-dobrovoľníkov, ktorí súurčení aby zdieľali svoje schopnosti a skúsenosti ku skvalitneniu života pre ľudí doma avonku. Základom CESO je register Dobrovoľných Poradcov – (Volunteer Advisers VAs),kanadskí muži a ženy , ktorí venujú svoj čas, talent a skúsenosti k pomoci ostatným. Je todatabáza približne 3400 osôb vo výslužbe alebo čiastočne zamestnaných jednotlivcoch stechnickými a manažérskymi znalosťami. Riadená volenou 14-člennou správnou radou,organizácia CESO má tri pridružené organizácie: CESO pôvodné domáce služby, CESOmedzinárodné služby, a novozaložený program CESO Doma.

6.1. CESO pôvodné domáce služby: začal ponúkať služby svojich dobrovoľných poradcov(VAs) pôvodným obyvateľom Kanady v 1969. Od tej doby, organizácia CESO spolupracovalas viac než 22,000 pôvodnými klientmi-partnermi, skupinami a kmeňovými výbormi,komunitami, ženskými a mládežníckimi skupinami od pobrežia k pobrežiu. Úlohou jenapomáhať pôvodným kanadským komunitám a firmám dosahovať rast a väčšiu hospodárskusebestačnosť. CESO – pôvodné domáce služby sú podporované financovaním výborom preindiánskych a severských záležitosti Kanady (INAC).Na podporu pôvodného obyvateľstva pri dosiahnutí sebestačnosti a sebaurčenia, úlohy sú:

• preniesť schopnosti a vedomosti• najlepšie zužitkovať skúsenosti a odborné znalosti dobrovoľných poradcov CESO

(VA's)• vytvárať potrebné výrobky a služby• zhromaždiť a šíriť čo najlepšie poznatky z praxe• poskytnúť dostupné a efektívne služby

Služby poskytnuté cez CESO – pôvodné domáce služby pozostávajú zo štyroch hlavnýchčastí:

1. Podporné služby pre firmy: Práca s podnikateľmi, organizáciami aspoločenstvami v oblastiach marketingu/realizovateľnosti projektu,obchodných plánov, majetkov a zdrojov, financovanie atď.

2. Všeobecná správa/organizačné zdokonalenie: Práca s komunitami,organizáciami, firmami atď. vo vzťahu k finančným a účtovným systémom,auditu, rozvoju ľudských zdrojov, ku kontrole kvality výroby atď.

3. Ekonomický rozvoj spoločenstva, plánovanie a riadenie zdrojov: Práca sospoločenstvami v oblasti umiestnenia, plánovanie spoločenstva, územnéplánovanie atď.

4. Semináre - Riadenie pre vedúcich pracovníkov: Práca so skupinami napokročilej úrovni, spoločenstvami, Zbory riaditeľov atď . v oblastikonfliktných rozhodnutí, úloh a zodpovednosti, komunikácie, atď.

6.2. CESO - medzinárodné služby: program je aktuálne funguje v 9. krajinách Afriky, Ázie,strednej Ameriky a Karibiku a v 6. nových trhových ekonomikách bývalého Sovietskehozväzu. Spočiatku v r.1967, CESO dokončila tisíce projektov rozšírených po celom svete.Účelom je skvalitniť život ostatným. Hlavný cieľ je rozvinúť schopnosti ľudí v rozvojovýchkrajinách a vytvárajúcich sa trhových ekonomikách, riadiť a produkovať tovary a služby voverejnom aj súkromnom sektore. CESO - medzinárodné služby je v čele s viceprezidentom, ktorý vedie vysoko profesionálny atalentovaný tím. CESO - medzinárodné služby je zapojené do niekoľkých rozličných programov:

• Pobočka partnerstva- CESO medzinárodné služby tím pracoval s Kanadskou

agentúrou medzinárodného rozvoja(CIDA) (Canadian International DevelopmentAgency) počas viac než troch desaťročí. Zakladateľ CESO, Maurice Strong, bol potomgenerálny riaditeľ vonkajšej pomoci v predchodcovi CIDA, v Úrade vonkajších vecí.Od r. 1967, hlavný zdroj finančných prostriedkov pre CESO medzinárodné služby vrozvojových krajinách bol program vysielania dobrovoľníkov kanadskej pobočky prespoluprácu.

• Stredná a východná Európa: Od r. 1990, krajiny v strednej a východnej Európe apredošlého Sovietskeho zväzu žiadali CESO - medzinárodné služby o pomoc prištúdiu ako uspieť v slobodnej trhovej ekonomike. CESO poradcovia dokončili viacnež 3,000 úloh v Arménsku, Azerbajdžane, Bulharsku, Estónsku, Českej republike,Gruzínsku, Maďarsku, Kazachstane, Kirgistane, Lotyšsku, Litve, Moldavsku, Poľsku,Rumunsku, Rusku, Slovensku a Ukrajine. Tisíce ľudí bolo vyškolených a CESOpomohlo podporiť stovky malých firiem.

• Bilaterálne projekty: Bilaterálny projekt CESO je kontrakt medzi kanadskouagentúrou medzinárodného rozvoja (CIDA) a CESO v ktorom CIDA definuje cieleprojektu a CESO ich realizuje. Bilaterálny projekt vymedzí krajinu, sektorovézameranie, trvanie a dôrazy k predpokladaným dlhoročným výsledkom.

6.3. CESO doma: Cieľ tohoto programu je podporovať riadenie spoločnosti, pre udržateľnýrozvoj v Kanade, ktorý stavia na sile, aktívach a hodnotách spoločnosti. Nasledovné zásadyvedú k ucelenému a efektívnemu výkonu CESO - doma.

• projekty podporujú udržateľný rozvoj• projekt sú komunitou iniciované, riadené a vlastnené• CESO spolupracuje s inými organizáciami spojenými s komunitou• CESO môže byť spojené s projektmi na niekoľko rokov• CESO nekonkuruje súkromnému sektoru• Projekty zachovávajú environmentálnu udržateľnosť, rovnosť pohlavia, a etické

princípy. CESO - doma poskytuje najvyššiu úroveň podpory spoločenstvám hľadajúcim dlhodobýhospodársky a s tým súvisiaci spoločenský rozvoj, spolu so zlepšeniami v ich organizačnýchkapacitách. V priebehu pilotnej periódy, program bol zameraný na Atlantickú oblasť aQuebec. Typy služieb: Podpora doplnenia ľudských zdrojov: pomoc pre organizácie nezárobkového a verejnéhosektora rozvinúť ich riadiace schopnosti zameraním sa na interné organizačné potreby akorozvoj ľudských zdrojov, schopnosti riadenia, vedenie projektu, informačné systémy,marketing, finančný manažment , uchovávanie záznamov zvyšovanie fondov za účelomefektívnejšie dosiahnuť stanovené ciele a vykonávať zverené právomoci. Poradenstvo: podpora poradenstva pre malé podniky, mladých podnikateľov, členov malýchdomácich obchodných asociácii. Projekty sa týkajú takých aspektov ako je založenie novéhopodniku a vedenie manažmentu, ako je obchodné plánovanie, vedenie projektu, vývojproduktu, marketing a odborný know-how.

7. Canadian University Services overseas (CUSO)

CUSO je medzinárodná rozvojová organizácia založená v Kanade a je jednou z poprednýchdobrovoľníckych vysielajúcich organizácií z krajiny. Organizácia pracuje s partnerskýmiskupinami a jednotlivcami, ktorí podporujú rovnoprávnosť a slobodu, bezpečné kultúrya komunity a chcú ochraňovať prostredie. V organizácii CUSO nazývajú svojich

medzinárodných dobrovoľníkov „cooperants“, pretože veria, že naozajstná zmena spoločnostiznamená spoluprácu medzi rovnomernými partnermi.

7.1.Činnosť organizácieOd roku 1961 CUSO získalo a skutočne vyslalo viac ako 13.000 „cooperants“ namedzinárodné dobrovoľnícke umiestnenia. Stále viac ako 200 kanaďanov vykonávadobrovoľnícku službu ako CUSO „cooperatni“ v komunitách a mestách Afriky, Ázie,Pacifiku, Latinskej Ameriky a Karibiku. Organizácia CUSO bola pôvodne známa ako„Canadian University Services Overseas“, pretože v roku 1961, organizácia bola univerzitnezaložená a všeobecne získavala svojich medzinárodných dobrovoľníkov z univerzít. Avšak doosemdesiatych rokov, väčšina CUSO „cooperantov“ boli nie univerzitní absolventi, aleprofesionáli so skúsenosťami z rôznych oblastí. CUSO preto zo svojho názvu vyhodilauniverzitné pričlenenie a od roku 1981 je známa jednoducho ako „CUSO“.

7.2.Predmet pôsobeniaPočas doterajších rokov pôsobenia, CUSO sa vypracovala z umiestňovacej agentúry narozvojovú agentúru aktívnu a zúčastňujúcu sa spolupráce v sieti v otázkach spravodlivostispoločnosti po celom svete. Vzťah organizácie CUSO s medzinárodnými partnermi sa tak istozmenil, zo vzťahu „darca - príjemca“ do vzťahu partnerstva, tímovej spolupráce a koalíciezaložené na solidarite. Počas doterajšieho pôsobenia, CUSO budovala regionálne a globálnesiete s partnerskými organizáciami v južných komunitách a Kanade, aby uľahčovalaa podporovala umiestnenia svojich „cooperantov“. Organizácia verí, že dlhodobéudržiavateľné riešenia proti porušovaniu ľudských práv, chudobe a rasizmu môžu byťdosiahnuté prostredníctvom globálnej kooperácie a stratégia programov hľadá možnosti naposilnenie ohrozených skupín ako sú ženy, mládež a ľudia v núdzi. Program „cooperantov“ je orientovaný princípmi lokálnych vlastníkov a silných partnerstiev.Cooperanti sú väčšinou získavaní v Kanade a umiestnení partnermi CUSO v južnýchkrajinách, ale niektorí sú získavaní aj na národnej úrovni. CUSO je riadené medzinárodnou Správnou radou a má viac ako 100 zamestnancov a 24kancelárií.

IV. ODPORÚČANIA pre

1. Mimovládne organizácie• spracovanie alebo vytvorenie spoločného systému vysielania dobrovoľníkov, je to

náročný proces a spolupráca viacerých organizácií by proces v určitých fázachzjednodušila. Napríklad vytvorenie miesta „Programového koordinátora“, ktorý by povýbere dobrovoľníkov jednotlivými mimovládnymi organizáciami zabezpečoval ichškolenie. To znamená, že by sa znížili náklady na školenia ktoré by inak bolivykonávané jednotlivými organizáciami, takže jedno školenie by postačovalo prevšetkých dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa vysielacieho programu.

• vytvorenie spolupráce s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v prípravea v realizácii projektov.

• postup vytvorenia siete /network/ je najefektívnejší z hľadiska splnenia kvalitatívnychkritérií. Operácie siete musia mať dlhodobý charakter aby sa zabezpečila kontinuitaa akumulácia skúseností.

• v procese získavania nových účastníkov programu je dôležitá prítomnosť bývalýchdobrovoľníkov, kedy mladí ľudia ktorí sa už vrátili späť do svojej vysielajúcej krajinysa delia o svoje skúsenosti a zážitky a viac alebo menej hrajú pozitívnu úlohu preostatných v komunite v ktorej žijú.

• výmena dobrovoľníkov umožňuje vytváraniu nových medzinárodných partnerstiev, čomôže viesť k vzniku nových nápadov, projektov a nových pracovných vzťahov.

2. Ministerstvo zahraničných vecí SR - Slovak Aid • organizácie, ktoré podávajú projekty na získanie finančného príspevku od Slovenskej

rozvojovej spolupráce ODA v dobrovoľníckej oblasti sú dlhodobého charakteru,projekt celkovo je určený na viac rokov. Aj keď sa jednotlivci – dobrovoľníci menia,celkovo je to dlhodobý proces pomoci rozvojovým krajinám, nie jednorazový.Zjednodušenie pre organizácie by bola zmena systému podávania dobrovoľníckychprojektov, aby nemuseli žiadať o finančný príspevok každý rok, prakticky na tú istúčinnosť, ale aby sa vyčlenil rozpočet na viac rokov. Predmet činnosti konkrétnehodobrovoľníka ostane rovnaký, ale zjednodušila by sa týmto či už administratívnanáročnosť, ale tak isto aj lepšie využitie času, kedy by sa viac priestoru venovalovykonávaniu konkrétnych projektov. Tak isto zmena by mohla nastať aj v postupe priposudzovaní projektov s vysielaním dobrovoľníkov do rozvojových krajín

• úloha, ktorú mimovládne organizácie zohrávajú vo vytváraní a implementovanídobrovoľníckych výmenných programov musia byť podporované a uznávané.Inštitúcie ako Slovak Aid by mali uľahčiť ich prácu nezaťažovaním zbytočnouadministratívou, ale umožniť väčšiu autonómiu pre organizácie.

• vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín, hlavne do Afriky nie je lacné. Celýproces od výberu, prípravy a konkrétneho vysielania dobrovoľníka je dlhodobýa nákladný. Existujú však názory z viacerých strán, že náklady sú príliš vysoké aksamotný dobrovoľník vycestuje len na 3 mesiace. Ale je dôležité si uvedomiť, žeprínos je na oboch stranách. Na strane hosťujúcej krajiny, kde sa činnosť vykonáva,ale tak isto aj na strane Slovenska. Aj keď sa tento nedá vyčísliť presnou sumou,prínos je hlavne v skúsenostiach a obohatení dobrovoľníkov, ktorí vykonávajúdobrovoľnícku činnosť v rozvojových krajinách. Postupné vytvorenie siete odborníkovna Slovensku ktorí majú aj praktické skúsenosti s takouto prácou a ktorí následnemôžu pôsobiť v organizáciách a inštitúciách pracujúcich v tejto oblasti. Jednotlivcivracajúci sa z rozvojovej krajiny majú bohaté skúsenosti a práve tieto môžu uplatniťv činnosti ale už na Slovensku. Nedá sa to vyčísliť peniazmi, je to nezhmotnenýprospech, ale hodnotovo vysoko obohacuje spoločnosť a kultúru v ktorej žijeme.

• zvyšuje sa aj renomé Slovenska ako prispievateľa k zlepšeniu životnej úrovneobyvateľov rozvojových krajín a jeho zviditeľňovanie v svetovom meradle.

• strategický prínos vybudovania siete odborníkov v SR.• zameranie a upriamenie rozvojovej spolupráce na najchudobnejšie krajiny. To

znamená, že posilnenie a vytváranie programov nielen do tých chudobných, alesústrediť sa na programy vysielajúce dobrovoľníkov do tých najchudobnejších krajínako je Afrika. Tam je potrebná najviac práca hlavne dobrovoľníkov, ľudskej sily, ktoríspoločne v spolupráci s ľuďmi z inej krajiny môžu veľkou mierou prispieťk budovaniu a zlepšeniu životnej úrovne.

• umožniť čo najširšiemu počtu mladých ľudí zúčastniť sa takýchto projektov, ale takisto aj organizáciám, ktoré by vykonávali celý proces zabezpečovania realizácie

projektu – nové organizácie musia byť adekvátne pripravené a musia považovaťvýmenu dobrovoľníkov vo svojom predmete činnosti ako stratégiu do budúcnosti.Nemôže to byť jednorazová záležitosť.

• lepšie zabezpečenie publicity a pozornosti médií pre výsledky tejto práce, aby samohla zvýšiť podpora aj u politikov.

V. ZHRNUTIE:

1. Pozitívne príklady

1. Česká republika - vytvorenie Zákona o dobrovoľníctve v Českej republike boldôležitým podporným krokom hlavne z finančného a sociálneho hľadiska.Zabezpečuje finančnú podporu a sociálnu ochranu pre dobrovoľníkov a organizácie,na ktorých s vzťahuje znenie zákona. Mnoho mimovládnych organizácií by si nemohladovoliť byť zúčastnená dobrovoľníckeho programu, nakoľko disponujú lens minimálnymi finančnými zdrojmi.

- časové obdobie výkonu dobrovoľníckej služby je považovanérovnoprávne ako obdobie zamestnanosti za účelom účasti na schéme podporyv nezamestnanosti /zdravotné poistenie je uhrádzané štátom a príjem dobrovoľníka narozvoj a zabezpečenie aktivít nepodlieha zdaneniu /.

2. Spojené kráľovstvo - je jednou z mála krajín v Európe, ktorá udeľuje„dobrovoľnícke víza“ pre dobrovoľníkov prichádzajúcich zo zahraničia. Tátoskutočnosť napomáha a hlavne urýchľuje administratívne zabezpečovanie predobrovoľníkov, pretože majú presne definovaný status a úrady sa riadia podľapredpísaných postupov a tým sa vyhne zbytočnou stratou času

3. Švédsko – dobrovoľníci prichádzajúci zo zahraničia z Európskej Únie povyplnení príslušného formulára majú zaručenú zdravotnícku starostlivosť, akúdostávajú občania Švédska.

4. Holandsko – príjem dobrovoľníkov je tiež zdanený, ale suma príjmu jepodstatne vyššia, je to až €700 na rok. A navyše suma prekračujúca túto hodnotuvýdavkov, /náklady na telefón, známky, cestovné atď./ je všeobecne považovaná akonezdaniteľná čiastka.

5. Taliansko – Taliansko má špeciálne Zákon o rozvoji a spolupráciv dobrovoľníctve, ktorým sa talianska vláda snaží organizovať a koordinovaťdobrovoľnícku službu v krajinách tretieho sveta. Základom tohto zákona je spoluprácas MVO, ktoré získajú akreditáciu z Ministerstva zahraničných vecí a podieľajú sa naprojektoch výmeny dobrovoľníkov do rozvojových krajín. MZV sa zároveň snažíaktívne podieľať aj na príprave dobrovoľníkov a pomáha pri príprave školenía tréningov.

6. Maďarsko - vytvorenie Národného dobrovoľníckeho centra, ktoré začalosvoju prevádzku v septembri 2003 je významným krokom vpred na podporudobrovoľníctva. Toto centrum poskytuje poradenstvo, školenia a podporu preorganizácie, zaoberajúce sa koordinovaním dobrovoľníctva, ale má za úlohuspolupracovať s vládou na vytvorení podporného legislatívneho prostredia.

2. Negatívne príklady

1. Švédsko - neexistujú žiadne pravidlá v otázke zdanenia v súvislostis dobrovoľníkmi. Ak je ročný príjem dobrovoľníkov väčší ako €170, potom podliehazdaneniu. Daňové úrady samostatne rozhodujú o daňovej povinnosti dobrovoľníkov

a miestne úrady rozhodujú o každom prípade jednotlivo. „Osoh“, ktorý majúdobrovoľníci pri výkone dobrovoľníckej činnosti by nemal byť klasifikovanýz finančného hľadiska a samotná činnosť má svoj špecifický charakter, takže bynemala byť klasifikovaná ako regulárne zamestnanie.

2. Česká republika - aj napriek tomu, že akreditovaná organizácia má oprávnenieprijímať finančnú dotáciu na krytie zdravotného a úrazového poistenia, problémy poprijatí zákona sa vyskytli v komunikácii so zdravotnými poisťovňami, ktoré eštenemajú kolónku vo svojich tabuľkách pre status dobrovoľníka. Táto nezhodu sozákonom sa pomenovala až po praktickom zavedení Zákona o dobrovoľníctve.

3. Poľsko - existuje Zákon o verejnoprospešnej činnosti a dobrovoľníctve,ale nie je v ňom upravená legislatíva týkajúca sa zdanenia poplatkov, ktoré dostávajúdobrovoľníci. Toto rozhodnutie je na Ministrovi financií. Ďalší nedostatokv legislatíve je, že nie je daná povinnosť pre organizácie zabezpečiť sociálne výhodypre dobrovoľníkov. Vtedy dobrovoľníci, ktorí nevykonávajú dobrovoľnícku činnosťcez Európsku dobrovoľnícku službu, kedy je vreckové, ubytovanie a strava hradenéz grantu Európskej komisie, sú nepriamo znevýhodnení.

4. Holandsko - získanie Pracovného povolenia a Povolenia k pobytu predobrovoľníkov, ktorí chcú v krajine pôsobiť viac ako 30 dní. Proces získaniaPovolenia k pobytu môže trvať až 6 mesiacov a získanie Pracovného povoleniadokonca až 1 rok. Úrady navyše vyžadujú od organizácie potvrdenie, že nenašlivhodného zamestnanca z občanov EÚ.

Skratky

ASSP Asociácia supervízorov a a sociálnych poradcovAVSO Association of voluntary service Organisations (Asociácia

dobrovoľníckych organizácií)CESO Canadian Executive Service OrganisationCIDA Canadian international development agencyCONCORD European confederation for relief and developmentCUSO Canadian university services overseasDfID Department for International Development (Oddelenie pre

medzinárodný rozvoj)EEA European economic areaeRko Hnutie kresťanských spoločenstiev detíIAVE International association for volunteer effortJEV Jezuitský dobrovoľníciMDGs Millennium development goals (Miléniové rozvojové ciele)MVO Mimovládna organizácia (NGO – Non governmental organisation)NCDO The Dutch national commission for international co-operation and

sustainable developmentNCV National centre for volunteeringNGO VOICE Voluntary organisations in co-operation in emergenciesOECD Organisation for economic co-operation and developmentOCHA United nations office for the co-ordination of humanitarian affairsOSN Organizácia spojených národovPMVRO Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (Slovak NGDO Platform)SCI Service civil internationalSIDA Swedish international development CooperationSKCH Slovenská katolícka charitaUNDP United nations development programmeUNHCR United nations children’s fundUNV United Nations volunteers (Dobrovoľníci Spojených národov)VSO Voluntary service overseas (Dobrovoľnícka služba v zahraničí)WFP World food porogamYAP Youth action for peace

Zdroje informácií:

Adam Novák CIDA-ODACEAnita Bister TrialogAndrea Dehmel Evangelische Freiwilligendienste für jungeDavid Williamson Time for GodElisabeth van der Steenhoven NCDO – The Dutch national commission for

international co-operation and sustainable developmentGuenter Klingenbrunner Horizont3000Howard Mollet BOND – British overseas NGOs for developmentJean-Luc Pradels Anéé DiaconaleJiří Sibrt ServitusJohn Stringham Diakonisches Werk PfalzJuraj Barát Slovenská katolícka charitaMadeleine Hines BOND - British overseas NGOs for developmentMária Miniariková Jezuitský dobrovoľníciMarián Čaučík eRko Hnutie kresťanských spoločenstiev detíMária Čalfová Platforma mimovládnych rozvojových informáciíMelanie Zach

www.volunteering.org.ukwww.ivr.org.ukwww.vso.org.ukwww.vsi-isbc.cawww.avso.orgwww.inexsda.czwww.inex.skwww.dobrovolnik.czwww.bond2.org.ukwww.cuso.orgwww.ceso.orgwww.iuventa.skwww.edyn.orgwww.horizont3000.atwww.concordeurope.orgwww.ngovoice.org

Dobrovoľníctvo na Slovensku, alebo „Čo si počať s dobrovoľníkom - Eva Mydlíkováa kolektív The Russell Commission on youth action and engagement – Consultation document – Russel Commission Medzinárodné dobrovolnické projekty - INEX_SDA Príloha Legislatívny zámer Zákonníka neziskového práva - Efekt Špeciál

Štúdia o dobrovoľníctve, jeho systéme na slovensku a v ... · Štúdia o dobrovoľníctve,...

Documents