téma č. 1 základy trestného práva hmotného - · pdf...
TRANSCRIPT
Literatúra
Ivor, J. a kol. Trestné právo hmotné.
Všeobecná časť 1, 2 Bratislava : IURA
EDITION, 2010.
Ivor, J., Záhora, J. a kol. Repetitórium z
trestného práva. IURA EDITION 2012,
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v zmení
neskorších predpisov
Osnova prednášky
Základy trestnej zodpovednosti
Tresty a ochranné opatrenia
Charakteristika vybraných trestných činov
Pojem trestné právo V širšom význame
Slovenské trestné právo je súčasťou slovenského právneho poriadku a jedným z odvetví verejného práva, ktoré chráni práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavného zriadenia Slovenskej republiky pred trestnými činmi taxatívne uvedenými v trestnoprávnych normách tým, že určuje čo je trestný čin, stanovuje podmienky trestnej zodpovednosti i beztrestnosti, druhy sankcií, spôsob ich ukladania a výkonu, upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, práva a povinnosti obvineného, ako i ďalších osôb zúčastnených na konaní tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Pojem trestné právo hmotné
V užšom význame
Trestné právo hmotné je jedno z odvetví slovenského právneho poriadku, ktoré chráni významné spoločenské vzťahy pred protiprávnym konaním tým, že určuje čo je to trestný čin, stanovuje podmienky trestnej zodpovednosti i beztrestnosti, druhy sankcií, spôsob ich ukladania a výkonu.
Trestné právo je „ultima ratio“ (krajný, posledný prostriedok)
Pramene trestného práva
Prameňom trestného práva hmotného sú všetky
právne predpisy, ktoré obsahujú normy trestného
práva hmotného
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.,
medzinárodné zmluvy,
právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie,
zákony,
rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii,
rozhodnutia Ústavného súdu.
Trestná zodpovednosť
Trestné právo ( Trestný zákon) pojem trestná zodpovednosť uvádza, ale ho nedefinuje.
Na základe uvedených skutočností možno trestnú zodpovednosť definovať ako povinnosť páchateľa trestného činu strpieť pri splnení zákonom predpokladaných podmienok sankcie ustanovené Trestným zákonom.
Trestný čin
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého
znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 8 TZ
Formálne chápanie
Trestný čin - znaky
Protiprávnosť
Znaky uvedené v Trestnom zákone
(znaky skutkovej podstaty trestného činu).
Protiprávnosť
Protiprávnosťou činu rozumieme prejav
vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy
a zákazy ustanovené platným právom.
Protiprávnosť sa odvodzuje nie len
z Trestného zákona, ale z právneho
poriadku ako celku (napr. porušenie
predpisov o premávke na pozemných
komunikáciách, o strelných zbraniach
a strelive, o živnostenskom podnikaní, o
zaobchádzaní s chemickými látkami ....).
Druhy trestných činov:
PREČIN
ZLOČIN
OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÝ ZLOČIN
Prečin trestný čin spáchaný z nedbanlivosti [§ 10 ods. 1 písm. a) TZ] alebo
úmyselný trestný čin, za ktorý TZ v osobitnej časti ustanovuje trest
odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou päť rokov [§ 10 ods. 1 písm. b) TZ].
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná (§ 10
ods. 2 TZ).
Prečin, ktorého znaky sú uvedené v TZ, nie je trestným činom, ak
ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá. (§ 95 ods.
2 TZ)
Zločin
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý TZ v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov ( § 11 ods. 1 TZ).
O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. (Za týchto podmienok môže byť zločinom aj trestný čin, ktorý je v základnej skutkovej podstate prečinom.)
Obzvlášť závažný zločin
Obzvlášť závažným zločinom je zločin, za ktorý TZ
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby najmenej desať
rokov. (§ 11 ods. 3)
Skutková podstata
trestného činu
Skutkovou podstatou trestného
činu rozumieme súhrn konkrétnych
znakov, ktoré charakterizujú určité
ľudské správanie ako trestný čin.
Znaky skutkovej podstaty trestného
činu
• objekt skutkovej podstaty trestného činu
• objektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu
• subjekt skutkovej podstaty trestného činu
• subjektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu
Objekt skutkovej podstaty
trestného činu
Objektom skutkovej podstaty trestného činu sú spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené Trestným zákonom
Triedenie objektov:
- všeobecný /generálny/ objekt
- druhový /skupinový/ objekt
- individuálny objekt
Objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu
Obligatórne povinné
• Konanie
• Následok
• Príčinný vzťah medzi
konaním a následkom
Fakultatívne nepovinné
• Hmotný predmet
útoku
• Čas spáchania činu
• Miesto trestného činu
Objektívna stránka skutkovej podstaty vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu.
Znaky objektívnej stránky:
Subjekt skutkovej podstaty
trestného činu
Subjekt skutkovej podstaty trestného činu je fyzická osoba, v čase spáchania trestného činu príčetná a staršia ako štrnásťročná
Fyzickou osobou sa rozumie každý človek od svojho
narodenia až do smrti
Príčetnosť
„Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“ (§ 23 TZ)
Čas spáchania činu
Duševná porucha
Neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu, alebo ovládať svoje konanie
•Osobitný prípad je § 363 TZ
Vek
„Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.“
Osobitný prípad je trestný čin sexuálneho zneužívania, kde ten, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku nie je trestne zodpovedný. (§ 22 TZ)
Subjektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu je vnútornou stránku trestného činu, pretože vyjadruje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa.
Znaky subjektívnej stránky:
obligatórny - zavinenie,
fakultatívne motív alebo cieľ (účel ) spáchania trestného činu.
Zavinenie Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k
objektívnym znakom páchaného trestného činu.
Druhy zavinenia
Zložka
Intelektuálna Vôľová
Úmysel § 15 TZ
priamy
Dolus directus
vedel chcel
nepriamy
Dolus eventualis vedel
uzrozumený
Nedbanlivosť § 16 TZ
vedomá
Culpa lata vedel
sa spoliehal,
že nespôsobí
nevedomá
Culpa levis nevedel vedieť mal a
mohol
Okolnosti vylučujúce protiprávnosť
Okolnosti vylučujúce protiprávnosť
Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť sa v
trestnom práve označujú niektoré okolnosti, ktoré
keď nastanú spôsobujú, že čin, ktorý sa podobá
trestnému činu, resp. „čin ináč trestný“, nie je
trestným činom, pretože mu chýba protiprávnosť.
Okolnosti vylučujúce protiprávnosť
Krajná núdza (§ 24),
Nutná obrana (§ 25),
Oprávnené použitie zbrane (§ 26),
Dovolené riziko (§ 27),
Výkon práva a povinnosti (§ 28),
Súhlas poškodeného (§ 29),
Plnenie úlohy agenta (§ 30).
Krajná núdza
(§ 24 Tr. zákona)
(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2)Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak, alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
Podmienky krajnej núdze
Odvracanie nebezpečenstva,
nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému TZ,
nebezpečenstvo hrozí priamo,
nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť
inak (zásada subsidiarity),
spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako
ten, ktorý hrozil (zásada proporcionality),
ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho
znášať
Proti tomu, kto koná v krajnej núdzi, nie je prípustná
nutná obrana ani krajná núdza
PODMIENKY NUTNEJ OBRANY
odvracia sa útok na záujem chránený TZ,
útok priamo hrozí alebo trvá,
obrana musí smerovať proti útočníkovi,
obrana nesmie byť celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho
spôsobu, miestu a času, okolnostiam
vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo
na osobu obrancu.
Osobitné podmienky konania v nutnej obrane
Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v § 25 ods. 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia (§ 25 ods. 3).
Putatívna obrana (zdanlivá obrana), je obrana proti domnelému útoku. Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti. (§ 25 ods. 4)
Oprávnené použitie zbrane
Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom. (§ 26)
Zbraňou v zmysle § 26 TZ sa rozumie zbraň v technickom slova zmysle. Rozumie sa ňou najmä zbraň strelná (pištoľ, revolver, puška), bodná (útočný nôž, bodák) a zbraň hromadnej účinnosti (granát, samopal, guľomet). Čo sa rozumie zbraňou v jednotlivom prípade, je potrebné posudzovať podľa konkrétneho zákona, ktorý splnomocňuje určitý subjekt na jej použitie.
Oprávnené použitie zbrane zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (§ 61),
zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky (§ 13 a 16),
zákon č. 124/1992 Z.z. o Vojenskej polícii (§ 32),
zákon č. 4 /2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (§ 43),
zákon č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe (§ 9),
zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve (§ 41),
zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (§ 19),
Dovolené riziko (§ 27)
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto
v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva
spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a
výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od
vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika
ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom.
(2) Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin
smeruje, celkom zjavne nezodpovedá miere rizika alebo
vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému
právnemu predpisu, verejnému záujmu, zásadám ľudskosti
alebo sa prieči dobrým mravom.
Podmienky dovoleného rizika
Činnosť je vykonávaná v oblasti výroby a výskumu,
činnosť sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom
poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné
v čase, keď k činnosti došlo,
činnosťou sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,
spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonania činu
očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika, (zásada subsidiarity
riskantného konania),
výsledok, ku ktorému činnosť smeruje, celkom zjavne
zodpovedá miere rizika,
činnosť neodporuje zákonu alebo inému právnemu predpisu,
záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprieči
dobrým mravom.
Výkon práva a povinnosti (§ 28)
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o
výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo
všeobecne záväzného právneho predpisu,
z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z
plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy,
ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu
predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a
povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému
právnemu predpisu.
Podmienky výkonu práva a povinnosti
a) Výkon práva a povinnosti vyplýva zo všeobecne
záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či
iných úloh, vyplýva zo zmluvy, ktorá neodporuje
všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho
neobchádza,
b) spôsob výkonu práva a povinnosti nesmie odporovať
všeobecne záväznému právnemu predpisu,
c) nejde o prípady vymedzené v ods. 2 alebo 3.
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol
vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje
proti jeho životu alebo zdraviu.
(2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol
daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak
v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa
skutkovej podstaty trestného činu má byť čin trestný
aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa
odseku 1.
Súhlas poškodeného (§ 29)
Podmienky súhlasu poškodeného
Ide o záujmy jednotlivca, o ktorých môže rozhodovať
sám, a ktorých porušenie sa nedotýka zásadných záujmov
spoločnosti,
súhlas sa netýka života a zdravia poškodeného,
súhlas je daný osobou právne spôsobilou a k tomu
oprávnenou,
súhlas musí byť daný pred činom,
súhlas je vážny a dobrovoľný,
zo skutkovej podstaty nesmie vyplývať, že čin má byť
trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného,
v súvislosti so súhlasom nie je spáchaný iný trestný čin.
Plnenie úlohy agenta
(§ 30)
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním
agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri
odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho
páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený
Trestným zákonom len preto, že bol k tomu donútený
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,
v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej
obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
Podmienky
a) Agent je ustanovený na plnenie úloh pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov. Podmienky pre použitie agenta v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok. Agent môže byť použitý na základe príkazu sudcu, výnimočne prokurátora.
b) Agent ohrozí alebo poruší chránený záujem:
len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí alebo
v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
c)Agent nesmie spáchať niektorý z taxatívne vymenovaných trestných činov uvedených v § 30 ods. 2 TZ, alebo spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Plnenie úlohy agenta vo vzťahu ku korupcii
Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 (podplácanie alebo nepriama korupcia vo forme nepriameho podplácania),
spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 (prijímanie úplatku a nepriama korupcia formou nepriameho prijímania úplatku),
nie je trestným činom ak bol vykonaný spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku (§ 30 ods. 3 TZ).
Tresty a ochranné opatrenia
Trestnoprávne sankcie
Trestný zákon umožňuje uložiť dva druhy
sankcií (bipartícia sankcií).
Sankcie podľa Trestného zákona sú tresty
a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym
následkom spáchaného trestného činu
alebo činu inak trestného (§ 31 ods. 1 TZ).
Pojem trestu
Trest je ujma na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach
odsúdeného, ktorú môže uložiť
páchateľovi len súd podľa
Trestného zákona za spáchaný
trestný čin (§ 31 ods. 2 TZ).
Účel trestu
Účelom trestu je:
a) zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu (ochranná funkcia trestu),
b) zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu),
c) vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia),
d) odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia),
e) vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Systém trestov (§ 32 TZ)
a) Trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku,
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k) trest vyhostenia.
Trest odňatia slobody
Dĺžka trestu odňatia slobody na určitú dobu je
v zákone určená
a) všeobecne, najviac na dvadsaťpäť rokov
(§ 46),
b) osobitne; dĺžka trestu odňatia slobody je určená
v jednotlivých trestných sadzbách ustanovených
za konkrétny trestný čin; táto sankcia je určená
spravidla hornou a dolnou hranicou trestnej
sadzby a súd uloží trest spravidla v rámci
príslušnej trestnej sadzby.
Trest odňatia slobody
Trest odňatia slobody sa vykonáva podľa
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov.
Trest odňatia slobody sa vykonáva
v ústavoch na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia,
stredným stupňom stráženia a maximálnym
stupňom stráženia.
Trest odňatia slobody na
doživotie
Súd môže uložiť trest odňatia slobody na
doživotie po splnení všetkých nasledujúcich
podmienok (§ 47 ods. 1)
iba za trestný čin, za ktorý to Trestný zákon
v osobitnej časti dovoľuje,
uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti a
nie je nádej, že by páchateľa bolo možné
napraviť trestom odňatia slobody na dobu do
dvadsaťpäť rokov.
Alternatívne tresty rozumieme tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené
s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako,
ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest
odňatia slobody. Alternatívou sa rozumie možnosť zvoliť si
medzi dvoma alebo viacerými spôsobmi riešenia.
že sudca pri ukladaní trestu má možnosť uložiť
odsúdenému trest odňatia slobody, alebo trest, ktorý bude
vykonaný na slobode. Alternatívna povaha trestných sankcií
sa nestráca, ak sú niektoré z nich spojené s obmedzením
osobnej slobody (napr. trest domáceho väzenia alebo trest
povinnej práce, peňažný trest).
cieľom rozšírenia alternatívnych trestov je posilniť
zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je ultima
ratio, ktorú treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné
prostriedky vrátane trestov bez odňatia slobody zlyhali.
Trest domáceho väzenia § 53
Trest domáceho väzenia je trest, ktorý spočíva v tom, že odsúdený po dobu výkonu tohto trestu je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená.
Uloženie trestu domáceho väzenia je viazané na splnenie nasledovných podmienok:
1. trest súd ukladá páchateľovi prečinu,
2. vzhľadom na povahu činu a možnosť nápravy páchateľa, nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody.
Maximálna dĺžka trestu domáceho väzenia je až na jeden rok
Trest povinnej práce § 54
Uloženie trestu povinnej práce je viazané na splnenie nasledovných podmienok:
ide o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,
vzhľadom na povahu činu a možnosť nápravy páchateľa, nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody,
páchateľ s uložením trestu povinnej práce súhlasí.
Trest povinnej práce súd môže uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín.
Výkon trestu povinnej práce upravuje zákon č. 528/2005 Z. z.
Peňažný trest § 56
Peňažný trest možno uložiť páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech (§ 56 ods. 1), čiže motívom trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil, bola ziskuchtivosť; peňažný trest sa v tomto prípade spravidla ukladá popri treste odňatia slobody,
za prečin, ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa súd neukladá trest odňatia slobody (§ 56 ods. 2). V tomto prípade sa peňažný trest ukladá ako samostatný trest.
Výmera peňažného trestu je od 160 eur do 331 930 eur
Trest prepadnutia majetku § 58
Trest prepadnutia majetku možno uložiť:
Fakultatívne. Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Obligatórne. Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia uvedených podmienok, ak odsudzuje páchateľa za taxatívne uvedené trestné činy v § 58 ods. 2 TZ a bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok alebo jeho časť z nelegálnych príjmov, alebo za trestné činy uvedené v § 58 ods. 3 TZ.
Trest prepadnutia veci § 60
Účelom trestu prepadnutia veci je zneškodniť vec,
ktorá by mohla slúžiť na ďalšie páchanie trestných
činov, predovšetkým ako prostriedok na páchanie
trestných činov, alebo odňať páchateľovi už zo
zrealizovanej trestnej činnosti prospech.
Súd uloží trest prepadnutia veci (§ 60 ods. 1):
ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu
zaň,
ktorú páchateľ nadobudol za vec, ktorú získal trestným
činom alebo za odmenu za trestný čin.
Trest zákazu činnosti § 61
Podstata trestu zákazu činnosti spočíva v tom, že
odsúdenému sa po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo podmienky
výkonu ktorej upravuje osobitný predpis.
Súd môže uložiť zákaz činnosti na
• jeden až desať rokov
• na doživotie za podmienok uvedených v § 61
ods. 4 TZ.
Trest zákazu činnosti možno uložiť len pokiaľ ide o takú
činnosť, v súvislosti s ktorou sa páchateľ dopustil trestného
činu. Táto súvislosť musí byť priama a bezprostredná.
Trest zákazu pobytu § 62
Trest zákazu pobytu spočíva v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyžaduje povolenie.
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu za splnenia nasledovných podmienok:
ukladá sa za úmyselný trestný čin,
vyžaduje to ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku so zreteľom na:
doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania trestného činu .
Trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.
Trest zákazu pobytu môže súd uložiť na jeden až päť rokov.
Trest straty čestných titulov
a vyznamenaní § 63
Trest straty čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania a iné čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov.
a) ak súd odsudzuje páchateľa za obzvlášť závažný zločin na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov (§ 63 ods. 2 TZ),
b) aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného obzvlášť závažného zločinu vyžaduje ochrana vážnosti čestného titulu a vyznamenania, ktoré boli páchateľovi pred odsúdením udelené (§ 63 ods. 3 TZ).
Trest straty vojenskej a inej
hodnosti § 64
Trest straty vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že
odsúdenému sa znižuje hodnosť v ozbrojených silách na
hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom
pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.
Súd ho môže uložiť (fakultatívny trest), ak odsudzuje
páchateľa, ktorý je nositeľom takejto hodnosti,
a) za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej na dva roky bez podmienečného odkladu jeho výkonu (§ 64 ods. 2),
b) aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo v službe (§ 64 ods. 3).
Trest vyhostenia § 65
Súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov
Ochranné opatrenia
Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (§ 31 ods. 3 TZ).
Účel ochranných opatrení spočíva predovšetkým:
v ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj činov inak trestných, ako aj pred nebezpečnými predmetmi, ktoré sú vždy v určitom vzťahu k trestnému činu alebo k činu inak trestnému.
v pomoci osobám so zanedbanou výchovou alebo postihnutým duševnou chorobou.
Druhy ochranných opatrení
a) ochranné liečenie (§ 73 TZ),
b) ochranná výchova (§ 102 TZ),
c) ochranný dohľad (§ 76 TZ),
d) detencia (§ 81 TZ),
e) zhabanie veci (§ 83 TZ),
f) zhabanie peňažnej čiastky,
g) zhabanie majetku.
Ochranné liečenie § 73
ak súd upustil od potrestania páchateľa [§ 40 ods. 1
písm. c) TZ], ktorý spáchal prečin v stave zmenšenej
príčetnosti,
ak súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin
v stave zmenšenej príčetnosti [§ 39 ods. 2 písm. c)],
ak ide o páchateľa činu ináč trestného, ktorý nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na
slobode je nebezpečný (§ 73 ods. 1 TZ).
Dĺžka trvania ochranného liečenia závisí od splnenia
jeho účelu. O prepustení z ochranného liečenia
rozhoduje súd ( § 74 ods. 2 TZ).
Ochranná výchova § 102
Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, ak
a) o výchovu mladistvého nie je náležite postarané a tento nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije,
b) doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo
c) prostredie, v ktorom mladistvý žije, neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy. Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.
Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach (ochranná ústavná výchova) alebo sa môže vykonať aj v profesionálnej náhradnej rodine (ochranná rodinná výchova).
Ochranný dohľad § 76
Súd obligatórne uloží ochranný dohľad páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 76 ods. 1 TZ).
Súd fakultatívne môže uložiť ochranný dohľad aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život ( § 76 ods. 2 TZ).
Súd fakultatívne môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj vtedy, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život ( § 76 ods. 3 TZ).
Ochranný dohľad § 76
Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený a to v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu. S výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.
Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Detencia
Ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný,
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný,
páchateľovi zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľovi, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin (§ 81 TZ).
Zhabanie veci Vec patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
vec patrí páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil, alebo voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, podmienečne zastavené, alebo zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie,
okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu,
vyžaduje to bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný všeobecný záujem, najmä ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec bola získaná trestným činom ( § 81 ods. 1 TZ).
Ukladanie trestných sankcií
právnickým osobám účinnosť od 1. 9. 2010
„nepravá trestná zodpovednosť“
(španielsky model)
zavedenie nových druhov ochranných
opatrení, a to zhabanie určenej výšky
finančných prostriedkov a zhabanie
majetku.
Zhabanie peňažnej čiastky
môže súd fakultatívne uložiť právnickej osobe, ak bol
spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak
došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti:
a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto
právnickej osoby,
c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto
právnickej osoby, alebo
d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti
v tejto právnickej osobe.
od 800 eur do 1 660 000 eur
Zhabanie majetku
súd obligatórne uloží právnickej osobe, ak bol
spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo
ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58
ods. 2 TZ
postihuje majetok právnickej osobe po ukončení
konkurzného konania
neprípustnosť uloženia tohto ochranného opatrenia
osobám, ktoré požívajú konkurznú imunitu
Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
právnickej osoby, uloží zhabanie majetku nástupcovi
zaniknutej právnickej osoby.
Osobitné ustanovenie o stíhaní
mladistvých § 94 a nasl.
Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase
spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok
a neprekročila osemnásty rok svojho veku.
Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase
spáchania činu nedosiahol takú úroveň
rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol
rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať
svoje konanie, nie je za tento čin trestne
zodpovedný (§ 95 ods. 1 TZ).
Účel trestu a ochranného
opatrenia Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia (§ 97 ods. 1 TZ)
Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti (§ 97 ods. 2 TZ).
Výchovné opatrenia
Výchovné opatrenia predstavujú formy individuálneho preventívneho pôsobenia na mladistvého páchateľa trestnej činnosti s cieľom kladne ovplyvniť jeho duševný, mravný a sociálny vývoj so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.
Výchovné opatrenia sú:
a) výchovné povinnosti a obmedzenia,
b) napomenutie s výstrahou (§ 106 ods. 2 TZ).
Druhy trestov
trest povinnej práce, (najviac na 150 hodín, nesmie ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých)
peňažný trest, (vo výmere od 30 eur do 16 590 eur môže uložiť súd pri splnení podmienok ustanovených zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú.)
trest prepadnutia veci,
trest zákazu činnosti, (len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov)
trest vyhostenia, (vo výmere od jedného roka do piatich rokov)
trest odňatia slobody.
Štruktúra osobitnej časti TZ 1. Trestné činy proti životu a zdraviu 2. Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti 3. Trestné činy proti rodine a mládeži 4. Trestné činy proti majetku 5. Trestné činy hospodárske 6. Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti
životnému prostrediu 7. Trestné činy proti republike 8. Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach 9. Trestné činy proti iným právam a slobodám 10.Trestné činy proti brannosti, proti civilnej
službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.
11.Trestné činy vojenské 12.Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné
činy terorizmu a extrémizmu a trestné činy vojnové
Úkladná vražda, Vražda (§144, 145) Rozdiel medzi vraždou a úkladnou vraždou
úmysel musí obsahovať vopred uváženú pohnútku.
Vopred uváženou pohnútkou sa rozumie sformulované rozhodnutie usmrtiť iného, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka.
Objektívna stránka spočíva v usmrtení iného človeka.
Trestné je i usmrtenie z útrpnosti „eutanázia“
Subjektívna stránka úmyselné zavinenie
Usmrtenie § 149
dve základné skutkové podstaty:
a) spôsobenie smrti z nedbanlivosti (ods. 1)
b) spôsobenie smrti z nedbanlivosti
v súvislosti so svojím zamestnaním,
povolaním, postavením alebo funkciou
alebo ako vodič dopravného prostriedku,
v stave vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať takú činnosť, ktorý si páchateľ
privodil vplyvom návykovej látky (ods. 4)
ÚKLADNÁ VRAŽDA, VRAŽDA, ZABITIE A
USMRTENIE
úkladná vražda vražda zabitie usmrtenie
pohnútka vopred uvážená spôsobiť
- ťažkú ujmu na zdraví
- ublíženie na zdraví
zavinenie
ku konaniu
úmyselné úmyselné úmyselné z nedbanlivosti
zavineniu
k následku
úmyselné úmyselné z nedbanlivosti z nedbanlivosti
Ublíženie na zdraví
úmyselne spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (§ 155),
úmyselne spôsobenie ublíženia na zdraví (§ 156),
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti (§ 157),
spôsobenie ublíženia na zdraví z nedbanlivosti (§ 158).
Ťažká ujma na zdraví § 123 ods. 3
Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Ublíženie na zdraví § 123 ods. 2
Podmienkami ublíženia na zdraví sú:
a) poškodenie zdravia,
b) objektívna požiadavka na lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
c) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Za ublíženie na zdraví sa v praxi pokladá taká porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu trvajúcu okolo 7 dní (R 16/1986).
Neposkytnutie pomoci
1. Neposkytnutie potrebnej pomoci, osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, hoci páchateľ tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
2. Neposkytnutie potrebnej pomoci osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, hoci páchateľ je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť.
3. Neposkytnutie potrebnej pomoci vodičom, ktorý mal účasť na dopravne nehode osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo
iného.
Lúpež § 188
objektom je sloboda rozhodovania a
majetok
použitie násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia
v úmysle zmocniť sa cudzej veci
fakticky vylúčený pokus
Porušovanie domovej slobody
§ 194 TZ
objekt – domová sloboda
Objektívna stránka - páchateľ neoprávnene
vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá
§ 194a Ochrana súkromia v obydlí
Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v
obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život
vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje
pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním
jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb,
ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím
informačno-technických prostriedkov a iných
technických prostriedkov vyhotovuje z tohto
pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Znásilnenie § 199
násilím
alebo hrozbou bezprostredného
násilia donúti ženu k súloži
alebo kto na taký čin zneužije jej
bezbrannosť
Zanedbanie povinnej výživy
Aby mohla nastúpiť trestná zodpovenosť pre
trestný čin (§ 207), páchateľ musí neplniť svoju
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov.
Zánik trestnosti - ak trestný čin nemal trvalo
nepriaznivé následky a páchateľ svoju
povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd
odobral na záverečnú poradu (§ 86 TZ)
Týranie blízkej osoby a zverenej osoby
(208) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo stav,
vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať
Násilie proti skupine obyvateľov - § 359
Páchateľ sa skupine obyvateľov
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou,
alebo spôsobením škody veľkého
rozsahu, alebo kto použije násilie
proti skupine obyvateľov
Skupinou osôb sa rozumejú
najmenej tri osoby (§ 129 ods. 1 TZ)
Nebezpečné vyhrážanie
Páchateľ sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu
(§360 TZ).
Nebezpečné prenasledovanie § 360a
Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu
blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života,
tým, že
a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu
blízkej osobe,
b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej
komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,
d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného
kontaktu, alebo
e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.
Krádež § 212
prisvojenie si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobenie malej škody (§ 212 ods. 1 TZ),
prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa jej bez ohľadu na výšku minimálnej škody, niektorým zo spôsobov uvedených v § 212 ods. 2 TZ.
Krádež § 212 ods. 2
Prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa páchateľ pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Podvod
Objektívna stránka trestného činu podvodu (§ 221 TZ) spočíva v tom,
že páchateľ na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak
na cudzom majetku malú škodu.
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera
okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie
do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím
konania, alebo aj konkludentným činom.
Využitie omylu spočíva v tom, že páchateľ sám k vyvolaniu omylu
neprispel, ale po zistení omylu iného a v príčinnom vzťahu k nemu
koná tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.
Nepovolená výroba liehu (§ 253)
Objektom je ochrana záujmov spoločnosti na postihu nepovolenej výroby liehu, ktoré môže znamenať nebezpečenstvo pre zdravie ľudí
bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh, alebo lieh bez povolenia vyrobený prechováva vo väčšom množstve alebo uvádza do obehu
neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na výrobu liehu
Poškodzovanie spotrebiteľa
Objektívna stránka trestného činu poškodzovania spotrebiteľa (§269 TZ) spočíva v konaní páchateľa, ktorý poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu malú škodu tým, že
a) klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov,
b) uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady
c) ako oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe.
Poškodzovanie spotrebiteľa
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti
§ 17 ods. zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách
Nekalé obchodné praktiky proti
spotrebiteľovi § 269a
1. poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v nekalých obchodných praktikách,
a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
2. poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v nekalých obchodných praktikách pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Nekalé obchodné praktiky
§ 7 a príloha č. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
Napr.:
Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo výrobok bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je
Nepravdivé vyhlásenie, že výrobok je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas
Nepravdivé tvrdenie, že výrobok je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia
Opísanie výrobku ako "gratis", "zadarmo", "bez poplatku" alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné
Všeobecné ohrozenie
(§ 284, § 285)
Trestné činy všeobecného ohrozenia možno
spáchať dvoma formami:
spôsobením všeobecného nebezpečenstva,
zvýšením všeobecné nebezpečenstva alebo
sťažením jeho odvrátenia alebo
zmiernenia.
Všeobecné nebezpečenstvo
vydanie ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo vo vydaní cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že páchateľ spôsobí požiar alebo povodeň alebo poruchu či haváriu prostriedku hromadnej prepravy alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobne nebezpečného konania
Ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky § 289 ods. 1, 2
(1) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, ....
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky § 289 ods. 3, 4 páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
b) hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo
c) spôsobil, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku,
d) pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy.
Stav vylučujúci spôsobilosť
Za stav vylučujúci spôsobilosť, sa považuje také zníženie fyzických schopností a psychických schopností, v dôsledku ktorého osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Takýmto stavom sa rozumie stav, pri ktorom bola nameraná hodnota viac ako 0,48 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 1 gram etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.
podľa lekárskej vedy žiaden – teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť vozidlo