Témy mesiacav skratke

• Zavedenie digitálneho eura či dolára by mohlo do finančného systému priniesť zásadné zmeny,

napríklad obmedziť úlohu komerčných bánk, v najhoršom prípade ich aj destabilizovať

• Dnes totiž obehové elektronické peniaze fakticky vytvárajú i spravujú komerčné a nie centrálne banky

• Výhodou digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC) by bol vlastný platobný systém, rýchlejšie a

lacnejšie peňažné prevody či nové nástroje menovej politiky, nevýhodami možná strata súkromia a či

zraniteľnosť voči kybernetickým útokom

• S digitálnymi štátnymi peniazmi už experimentuje Čína, zaviedli ich Bahamy a uvažuje o nich aj ECB

• Slovensko v očkovaní proti covidu zaostáva, môže to spôsobiť vážnejšiu tretiu vlnu epidémie ako inde

• Inflácia je už vyššia ako cieľ aj v eurozóne, no tak vysoko ako v USA by ísť nemala

Očakávané udalosti• 8.7. Eurostat zverejní realizačné ceny nehnuteľností ešte za 1. štvrťrok, tie zrejme vo väčšine krajín

ďalej svižne rástli

• 22.7. Júlové zasadanie ECB by nemalo priniesť žiadne dôležité informácie pre finančné trhy, pozornosť

sa tak sústredí až na jej septembrové rozhodovanie

• 27. a 28.7. zasadá aj americký Fed, kde sa bude sledovať diskusia o znižovaní objemov

kvantitatívneho uvoľňovania

1

FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY

Trendy trhu

JÚN 2021

Autori:

Zdenko Štefanides I Hlavný ekonóm

Michal Lehuta I Makroekonóm

Zdroj: Bloomberg

aktuálne pred mesiacom začiatok roka

29.6.2021 28.5.2021 31.12.2020

EUR/USD 1,189 1,219 -2,51% ▼ 1,222 -2,70% ▼

EUR/CZK 25,48 25,46 0,07% ▲ 26,24 -2,89% ▼

EURIBOR 3M -0,543 -0,540 0,00 p.b. ▼ -0,545 0,00 p.b. ▲

EURIBOR 12M -0,480 -0,480 0,00 p.b. ► -0,499 0,02 p.b. ▲

SK ŠD 10R VÝNOS 0,178 0,170 0,01 p.b. ▲ -0,519 0,70 p.b. ▲

DE ŠD 10R VÝNOS -0,173 -0,183 0,01 p.b. ▲ -0,569 0,40 p.b. ▲

medzimesačná

zmenaYTD zmena

Digitálne euro či dolár. Čomu by mohli

pomôcť a čomu uškodiť?

2

JÚN 2021

EUR/CZK EUR/USD 3M EURIBOR

Zdroj: Macrobond, Bloomberg

Predikcie

Zdroj: Intesa Sanpaolo, VÚB Research

aktuálne

29.6.2021 3Q21 4Q21 1Q22 2Q22

EUR/USD 1,19 1,17 1,16 1,18 1,21

EUR/CZK 25,48 25,40 25,30 25,10 25,00

EURIBOR 3M -0,543 -0,55 -0,55 -0,55 -0,55

EURIBOR 12M -0,480 -0,49 -0,49 -0,49 -0,49

SK ŠD 10R výnos 0,178 0,22 0,36 0,41 0,51

DE ŠD 10R výnos -0,173 -0,18 -0,09 -0,04 0,06

predikcie pre koniec kvartálu

Keď sa v bežnej konverzácii spomenú „digitálne peniaze“, veľa ľudí si pomyslí, že nejde o nič nové. Veď už

dlhé roky tu máme internet banking či platby mobilom a aj platby kartou musia koniec-koncov prebehnúť aj digitálne -

ako zmeny zápisov na rôznych účtoch v bankových počítačoch. Takýmto zdrojom, teda peniazom na účtoch v

bankách, sa však v odbornej terminológii hovorí skôr „elektronické peniaze“.

Keď ale hovoríme o digitálnom eure či digitálnom dolári, máme na mysli niečo iné. Myslíme tým digitálnu verziu

hotovosti vydávanú centrálnou bankou, teda novú formu zákonného platidla. Legislatívne sú dnes totiž vynútiteľným

(povinne akceptovaným) platidlom len mince a bankovky vydávané európskym systémom centrálnych bánk.

Obchodníci u nás nie sú povinní akceptovať napríklad platby kartou, teda elektronickými peniazmi, aj keď mnoho z

nich tak dobrovoľne robí. Bezriziková digitálna hotovosť či vklady bežných smrteľníkov v centrálnej banke dnes

reálne neexistujú, aj keď elektronické peniaze či rôzne kryptomeny a tokeny sa im formou a používateľským

nastavením čiastočne približujú.

To by sa však do niekoľkých rokov mohlo zmeniť. Európska centrálna banka (ECB) má o možnom zavedení

digitálneho eura rozhodnúť v najbližších týždňoch či mesiacoch. Zatiaľ ku konceptu prebehla takzvaná verejná

konzultácia, teda prieskum medzi odborníkmi i laikmi o potenciálnych prínosoch či úskaliach digitálnej meny

vydávanej centrálnou bankou. V prípade rozhodnutia o zavedení by sa digitálne euro mohlo zjaviť do štyroch rokov

Čo by takéto doplnenie tradičnej hotovosti znamenalo v praxi, analyzujeme v akutálnom čísle nášho mesačníka.

3

JÚN 2021

Nové peniaze dnes tvoria najmä

komerčné banky

Dnes centrálna banka vydáva len mince a

bankovky, no tvorí a spravuje aj rezervy pre

komerčné banky, ktoré vyplývajú z jej výkonu

menovej politiky, napríklad z takzvaného

kvantitatívneho uvoľňovania či povinných

minimálnych rezerv. Vidno to v prvých riadkoch

záväzkovej strany súvahy ECB (vpravo), ktoré spolu

vyjadrujú takzvanú úzku menovú zásobu (M1).

Elektronické peniaze v komerčných bankách,

súčasť širšej menovej zásoby M2, však v súvahe

centrálnej banky nefigurujú. ECB preto nové

peniaze pre stimuláciu hospodárstva nepumpuje do

ekonomiky priamo, ale len prostredníctvom

komerčných bánk, ktoré ich vo forme aktív

používajú na úverovanie. Oveľa viac nových

elektronických peňazí tak v súčasnom systéme

vytvárajú a spravujú samotné komerčné banky. Z

širšej menovej zásoby tvoria vklady v bankách v

eurozóne až 91%, v Spojenom kráľovstve dokonca

až 97%.

Je tomu tak aj vďaka vysokej miere využívania

bezhotovostných platieb. Ale aj preto, že banky

nedržia pre svoje vklady stopercentné, ale len

čiastkové rezervy, na pokrytie krátkodobých

platovných potrieb. Naopak, väčšinu zdrojov

posúvajú inde do ekonomiky vo forme zväčša

dlhodobých úverov. Tie zasa ich subjekty posúvajú

ďalej, čím sa celková menová zásoba v konečnom

dôsledku môže aj niekoľkonásobne zväčšiť.

Centrálna banka tak nemá priamu kontrolu nad tým,

ako sa jej menová politika pretaví do praxe.

Nerozhoduje o čom, či a komu sa úverovať bude či

nebude – tieto úlohy dnešný systém ponecháva na

súkromných inštitúciách a trhu.

Spolu s možných príchodom digitálnych peňazí centrálnych bánk (angl. central bank digital currency,

CBDC) by sa to však mohlo zmeniť. Aj keď je možných modelov fungovania viac (pozri infografiku na ďalšej

strane), ak by centrálna banka začala tvoriť novú digitálnu hotovosť, priamo banka, alebo príslušná nová

legislatíva by rozhodovali o tom, ku komu tieto zdroje potečú.

Keď sa preto tejto téme pred zhruba dvomi mesiacmi venoval britský týždenník The Economist, vykreslil situáciu,

kde klasické bankovníctvo ustúpi do pozadia. Presun časti vkladov z komerčných ku centrálnej banke by znížil

kapitálovú primeranosť bánk, teda krytie vkladov likviditnými rezervami. To by v najhoršom prípade mohlo viesť až

k strate dôvery u klientov a takzvanému runu na banku. Podobný experiment ešte z čias Veľkej depresie vo

Francúzsku presne takýto efekt bezrizikových účtov priniesol. Obdobná hrozba však pre banky plynie aj zo

súkromných digitálnych mien v prípade ich širšieho používania. Špecifický dizajn takýchto účtov, napríklad vo

forme obmedzenia výšky tam uložených zdrojov, by takéto riziko mohol znížiť.

Ak by však z bánk odtieklo dostatočne veľa vkladov, finančné sprostredkovanie (napr. úverov) by sa mohlo

presunúť viac na kapitálové trhy a klasické bankovníctvo by na starom kontinente hralo už oveľa menšiu úlohu ako

teraz. Šéfka ECB Christine Lagardeová síce ukľudňuje, že ECB by sa s digitálnym eurom nestala retailovou ani

korporátnou bankou, no riziká takejto zásadnej zmeny zjavne existujú.

Tabuľka 1: Bežné elektronické peniaze nie sú v súvahe ECB

(mil. eur k 31.12. 2020)

Zdroj: ECB

Budú kvôli digitálnym peniazom hrať komerčné banky hrať menšiu rolu?

4

Jednoduchšie kvantitatívne uvoľňovanie či peniaze z helikoptéry

.

Určitú istotu v tomto smere dodáva aj čínsky e-jüan. Ten už v súčasnosti v Číne používajú státisíce ľudí v rámci

vládneho experimentu. No ani vo formálne komunistickej krajine ňou nechcú ovládnuť celý finančný trh po vzore

centrálneho plánovania. Iba málo ekonómov by tam digitálnou menou chcelo nahradiť celú menovú zásobu vrátane

elektronických peňazí, čo by znamenalo aj priamu kontrolu nad úverovaním. S bežnými aktivitami komerčných

bánk totiž napríklad idú aj povinnosti ako kontrolovať klientov a ich transakcie proti podozreniam z prania špinavých

peňazí či z financovania terorizmu či iné. Je tak celkom pravdepodobné, že ak sa digitálne meny zavedú, budú

fungovať popri klasických elektronických peniazoch komerčných bánk v akomsi hybridnom systéme (v infografike

hore tretí model). Možnosťou je tiež zastropovať objem vkladov v digitálnej mene v centrálnej banke.

Centrálna banka by teoreticky tiež po presune vkladov na jej účty mohla nové zdroje bankám požičiavať, a tie by

ich prepožičiavali ďalej, avšak takéto nastavenie by mohlo byť politicky veľmi citlivé, prípadne zároveň viesť k

faktickému zoštátneniu úverovania. Hypotetickou alternatívou je tiež tvrdé oddelenie retailového a investičného

bankovníctva, kde by prvé menované prakticky vo forme vkladov digitálnych peňazí držalo 100%né rezervy. No

takýto systém by pri menej likvidných investičných aktívach nedokázalo reagovať úplne flexibilne na požiadavky

ekonomiky, napríklad dodávať peniaze cez pohotovostné úverové linky.

Zdroj: Bloomberg, apríl 2020

Zdroj: Bloomberg

Graf 1: Možné modely fungovania digitálnej meny

Ako ďaleko sú skutočné digitálne štátne peniaze vo svete? Digitálnu hotovosť od októbra minulého roku už

zaviedli ostrovné Bahamy, experimentálne sa používa aj v spomínanej Číne. Verejnú konzultáciu na túto tému

začala aj Bank of England. Viac či menej vážne jej zavedenie však reálne zvažuje veľký počet centrálnych bánk.

Podľa štúdie BIS tento podiel dosahuje až 90%. Centrálne banky po celom svete tak reagujú okrem čoraz vyššej

obľúbenosti digitálnych, mobilných platieb a kryptomien aj na nápad facebookovej Libry z roku 2019 (dnes projekt

Diem). Ak by totiž vlastnú menu vytvorila firma s viac ako dvomi miliardami klientov po celom svete, faktický

monopol štátnych mien a efektívnosť menovej politiky by tak mohol byť vážne ohrozený.

Tabuľka 2: Stav zavádzania digitálnych mien vo svete (k aprílu 2020)

5

Graf 2: Čínu k e-juanu popchol aj rast

mobilných platieb Alipay

.

Graf 3: Európania chcú najviac súkromie

(požiadavky na digitálne euro z verejnej konzultácie)

Zdroj: Eurosystem report on the public consultation on a digital euro

Naopak digitálne euro či dolár by umožnili stimuláciu menovou politikou ešte efektívnejšou ako dnes, ak by takzvané

kvantitatívne uvoľňovanie mohlo smerovať vo forme nových peňazí rovno na účty ľudí či firiem. Metaforicky by sa tak

dokázala naplniť idea „zhadzovania peňazí z helikoptéry“, ktorá sa často spomína ako posledná možnosť pri

dlhodobo deflačnej a stagnujúcej ekonomike. Prevody by tiež mohli byť rýchlejšie a lacnejšie. Digitálne peniaze by sa

dokonca dali naprogramovať tak, aby sa dali použiť len na určité tovary a služby, alebo dokonca aby po určitom čase

svoju kúpnu silu stratili. To by však znova otváralo ťažké politické otázky, ako aj potrebu vedieť digitálnou menou

obslúžiť aj časti populácie, ktoré dnes bankový účet nemajú, či povinnosť obchodníkov takúto novú formu hotovosti

akceptovať.

Príliš veľká transparencia sa dá riešiť

Zdroj: The Economist

JÚN 2021

Digitálna mena by tiež so sebou priniesla možnosť sledovať všetky peňažné toky v takomto novom

platobnom systéme. To môže byť v prípade Číny žiaduci prvok, v Európe by to však bolo zrejme neakceptovateľné.

Ukazuje to aj prieskum publikovaný v rámci verejnej konzultácie ECB, kde ako najčastejšia požiadavka subjektov

vyšla potreba súkromia vo finančných transakciách (Graf 3 vyššie). To by sa však dalo nastaviť aj tak, aby mali

centrálne autority právo zisťovať podrobnosti až po začatí kriminálneho vyšetrovania. Teda tak, ako je to aj dnes.

Súkromie používateľov sa dá chrániť aj tak, že sa digitálna mena bude dať používať aj offline, teda mimo pripojenia

na internet. Okrem toho sa vysoko umiestnila aj preferencia bezpečnosti systému, keďže väčšia centralizácia prináša

so sebou aj väčšiu hrozbu zneužitia či kybernetických úrokov. Veľa opýtaných tiež preferovalo, aby bolo digitálne

euro integrované do súčasného finančného systému, kde by banky fungovali ako sprostredkovatelia.

Takto veľký skok vo finančníctve by si zrejme vyžadoval aj zmenu európskych zmlúv o Európskej centrálnej banke,

najmä ak by digitálna mena mala slúžiť aj pre retailový trh, keďže vtedy by začala plniť viac socio-ekonomickú ako

menovú funkciu. Očakávať sa dá tiež odpor konzervatívnych nemeckých inštitúcií. No aj pri digitálnom eure či doláre

platí klasická poučka o tom, že každý nový vynález sa dá použiť pre dobro i zlo. Až jeho prípadné konkrétne

nastavenie a používanie potom ukáže, či klady nad zápormi prevýšia.

6

JÚN 2021

Ďalšie správy ostatného mesiaca

Slovensko v očkovaní zaostáva, spôsobí to vážnejšiu tretiu vlnu ako inde

Počet zaočkovaných proti koronavírusu aspoň prvou dávkou na Slovensku v júni prekročil počet 2 miliónov,

no to je stále len 37% celkovej populácie krajiny. Pre porovnanie, priemer Európskej únie už prekročil 50%,

Maďarsko dosahuje 57%, Česko 47% a Poľsko 44%. SR je tak piatou najmenej zaočkovanou krajinou EÚ a už v

blízkej budúcnosti sa jej to môže vypomstiť. Málo zaočkovaná populácia totiž bude len čiastočne spomaľovať šírenie

vysoko infekčného delta variantu vírusu v najbližších týždňoch a mesiacoch. Najmä na jeseň, kedy sa dobre šíria aj

iné koronavírusy. Zároveň bude veľká časť obyvateľstva týmto šírením stále vážne ohrozená, keďže aj rizikové

skupiny obyvateľstva s očkovaním do istej miery váhajú.

Zdroj: Our World In Data

Graf 4: Najnižšia zaočkovanosť vo V4

(aspoň 1. dávkou)

To môže znamenať nevyhnutnosť skôr či neskôr znovu

prijímať opatrenia proti šíreniu vírusu, ktoré uškodia aj

ekonomike. A to vo vyššej miere, či dlhšie, ako v

krajinách, ktoré budú zaočkované viac. Znova môžu

trpieť najviac kontaktné segmenty služieb.

Vláda sa aj preto snaží k očkovaniu ľudí viac

motivovať. Najprv len opatreniami ako je výnimka z

povinnej karantény po stretnutí s pozitívnou osobou, či

pripravované sprísnenie režimu pre neočkovaných na

hraniciach. Teraz sa k nim pridávajú povinné

testovanie pre nezaočkovaných či finančné bonusy a

lotéria. To by mohlo pomôcť do jesene zaočkovanosť

zvýšiť na vládny (stále relatívne nízky) cieľ 60%.

Z väčších krajín doteraz najviac zaočkovaný Izrael

(64%) v júni predbehla Kanada (68%), ako aj Spojené

kráľovstvo a Čile (obe 66% populácie).

Inflácia je už vyššia ako cieľ aj v eurozóne, no tak vysoko ako v USA nepôjde

Ročná miera rastu spotrebiteľských cien v európskej menovej únii sa v máji zrýchlila už na 2,0%, teda nad

cieľ Európskej centrálnej banky „pod ale blízko dvoch percent“. A tiež na najvyššiu hodnotu za ostatné takmer tri

roky. Po Spojených štátoch, kde ročná inflácia meraná CPI indexom dosahuje až 5,0% (cieľ Fedu je dvojpercentný)

sa tak vyššia inflácia hlási už aj v Európe. Avšak nemala by rásť až tak vysoko, ako v USA. Naši kolegovia z

milánskej centrály Intesa Sanpaolo očakávajú vrchol ročného rastu cien v eurozóne v októbri na úrovni 2,6%. V

januári budúceho roku by však táto vyššia inflácia mala znovu poklesnúť pod cieľ ECB – najmä pre bázický vplyv

netradične silného januára tohto roku. Aj preto ECB na svojom júnovom zasadnutí nastavenie menovej politiky nijako

meniť nemusela, keď ponechala pandemické nákupy aktív na „citeľne zvýšenej úrovni“ (cca 20 miliárd eur týždenne)

v porovnaní so začiatkom tohto roka.

Graf 5: Inflácia v eurozóne pôjde ešte mierne vyššie

(medziročne v %)

Zdroj: prognózy Intesa Sanpaolo

Ak sa však budú ekonomické (a epidemické)

indikátory na starom kontinente vyvíjať pozitívne

aj v najbližších mesiacoch, zmena nastavenia

menovej politiky by vo forme zníženia objemov

kvantitatívneho uvoľňovania mohla byť ohlásená

možno v septembri.

Na Slovensku môže rast cien ostať na vyšších

úrovniach, teda nad dvomi percentami, aj v

budúcom roku, keďže od januára očakávame rast

miestnych regulovaných cien energií. Ten sa

odvíja od priemerných cien komodít v prvom

polroku. Zemný plyn bol za toto obdobie napríklad

v eurách medziročne drahší o viac ako 40%.

Zároveň budú na zdražovanie potravín tlačiť

vyššie ceny agrokomodít.

Tento materiál je pripravovaný odborom: Ekonomické analýzy, VÚB banka

Hlavný ekonóm Makroekonóm

Zdenko Štefanides +421 2 5055 2567 zstefanides@vub.sk Michal Lehuta +421 2 5055 2812 mlehuta1@vub.sk

Predaj

Lukáš Žitný +421 2 5055 9650

Róbert Jaselský +421 2 5055 9630

Zuzana Šikulová +421 2 5055 9620

Martin Lenko +421 2 5055 9595

Lenka Dvorská +421 2 5055 9610

Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto

správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo

publikovaný len s menom VÚB banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na

ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo

vyššie zmienených finančných produktoch.

7

JÚN 2021

Makroekonomické indikátory a prognózy

2019 2020 3Q20 4Q20 1Q21 III.21 IV.21 V.21 2021F 2022F

HDP

Reálny HDP r/r % rast 2,5 -4,8 -2,5 -2,1 0,2 - - - 4,4 5,1

Nominálny HDP r/r % rast 5,1 -2,5 -0,4 0,1 0,8 - - - 6,0 7,2

Spotreba domácností r/r % rast 2,6 -1,1 1,0 -2,3 -5,8 - - - 1,6 3,2

Spotreba verejnej správy r/r % rast 4,6 0,3 -0,3 3,1 -1,8 - - - 2,2 1,5

Tvorba hrubého fixného kapitálu r/r % rast 6,6 -12,0 -8,5 -15,4 -10,0 - - - 4,3 7,9

Vývoz r/r % rast 0,8 -7,5 0,1 1,8 10,0 - - - 10,2 3,7

Dovoz r/r % rast 2,1 -8,3 -5,8 0,6 5,4 - - - 9,5 4,5

Inflácia

CPI r/r % rast 2,7 2,0 1,5 1,6 1,0 1,4 1,6 2,2 2,0 2,2

HICP r/r % rast 2,8 2,0 1,5 1,6 1,0 1,5 1,7 2,1 1,9 2,2

Jadrová inflácia r/r % rast 2,3 2,0 1,5 1,5 1,4 1,6 1,9 2,6 2,4 1,8

Ceny výrobcov r/r % rast 2,6 0,9 0,3 0,3 -2,1 -0,4 0,9 3,5 2,7 2,2

Vonkajšia bilancia

Bilancia zahr. obchodu - kumulatívna mln. EUR 1063 3248 2094 3248 1268 1268 1469 - 4 241 3 660

12M obchodná bilancia / HDP % 1,1 3,5 2,8 3,5 5,1 5,1 5,7 - 4,4 3,5

Vývoz r/r % rast 1,5 -5,3 6,0 5,3 14,3 41,3 101,9 - 17,1 4,3

Dovoz r/r % rast 3,2 -8,1 -4,1 1,9 7,1 24,7 73,0 - 16,5 5,2

Trh práce

Miera nezamestnanosti (ÚPSVaR) priemer 5,0 6,8 7,6 7,5 8,0 8,0 8,0 7,9 7,8 7,2

Miera nezamestnanosti (VZPS) priemer 5,8 6,7 7,2 7,0 7,1 - - - 7,2 6,8

Hrubá mesačná mzda priemer v EUR 1092 1133 1113 1245 1124 - - - 1 188 1 245

Nominálna mesačná mzda r/r % rast 7,8 3,8 4,2 5,8 3,5 - - - 4,8 4,5

Reálna mesačná mzda r/r % rast 5,0 1,9 2,7 4,2 2,5 - - - 2,8 2,3

Produkcia, tržby a sentiment

Priemyselná produkcia r/r % rast 0,5 -9,1 -1,5 2,1 6,3 24,6 69,0 - 13,0 3,9

Stavebná produkcia r/r % rast -4,1 -11,0 -17,7 -22,3 -14,8 -0,8 8,4 - 1,9 6,8

Maloobchodné tržby r/r % rast -1,3 -1,1 3,8 0,6 -10,4 0,3 11,5 - 0,7 3,2

Indikátor ekonomického sentimentu body, s.o. 97,7 85,3 87,9 88,1 84,7 84,7 103,3 98,4 - -

Úrokové sadzby

ECB refinančná sadzba koniec obdobia 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

3M EURIBOR koniec obdobia -0,38 -0,55 -0,50 -0,55 -0,54 -0,54 -0,54 -0,54 -0,55 -0,55

1R EURIBOR koniec obdobia -0,25 -0,50 -0,44 -0,50 -0,48 -0,48 -0,48 -0,48 -0,49 -0,49

Výnos 10R SK štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,19 -0,52 -0,20 -0,52 -0,12 -0,12 -0,08 0,17 0,15 0,55

Výnos 10R DE štátneho dlhopisu koniec obdobia -0,19 -0,57 -0,52 -0,57 -0,29 -0,29 -0,20 -0,19 -0,22 0,06

Výmenný kurz

EUR/USD koniec obdobia 1,12 1,22 1,17 1,22 1,17 1,17 1,20 1,22 1,16 1,22

Rozpočtová politika

Bilancia verejných financií, 4Q % HDP -1,3 -6,2 -4,6 -6,2 - - - - -8,0 -5,8

Dlh verejnej správy % HDP 48,2 60,6 60,5 60,6 - - - - 63,0 64,5

Zdroj: NBS, ŠÚ SR, Eurostat, ÚPSVaR, VÚB banka, Intesa Sanpaolo