To je sila!

SILA NOVEJ RÍŠEVeronika Christová, Eva Kaprinayová, Lucia Lelovská, Lenka

Molnárová, Judita Rintelová

Predmety: Dejiny umenia, Dejepis, Anglický jazyk

Konzultanti: Paľo Cesnak, Tomáš Jahelka, Katka Kučerová

Trieda: Pilots

Školský rok: 2010/2011

20.10.10

2

Čestné vyhlásenie

Potvrdzujeme, že všetci členovia skupiny pracovali v súlade s etickými a právními

normami, nekopírovali žiadne texty a všetky použité zdroje informácií sú uvedené

v bibliografii.

Podpisy autorov:

Veronika Christová ………………………..

Eva Kaprinayová ………………………..

Lucia Lelovská ………………………..

Lenka Molnárová ………………………..

Judita Rintelová ………………………..

3

Poďakovanie

Chceli by sme sa poďakovať všetkým konzultantom, Paľovi Cesnkakovi, Katke

Kučerovej a aj Tomášovi Jahelkovi, ktorí nám veľmi pomohli pri práci na projekte a

dali nám veľa užitečných rád, vďaka ktorým náš projekt má takú formu, akú má.

4

ObsahTo je sila!......................................................................................................................................1

SILA NOVEJ RÍŠE.........................................................................................................................1

Čestné vyhlásenie..................................................................................................................2

Poďakovanie...........................................................................................................................3

Úvod.................................................................................................................................................7

Staroegyptská chronológia............................................................................................................8

Pred dynastické obdobie 5300–3000 p. n. l........................................................................8

Rannodynastické obdobie 3000–2686 p. n. l......................................................................9

Stará ríša 2686–2125 p. n. l................................................................................................10

Prvé prechodné obdobie 2160–2055 p. n. l......................................................................11

Stredná ríša 2055–1650 p. n. l............................................................................................12

Druhé prechodné obdobie 1650–1550 p. n. l....................................................................12

Nová ríša 1550–1069 p. n. l................................................................................................13

Tretie prechodné obdobie 1069–664 p. n. l......................................................................14

Neskoré obdobie 664–332 p. n. l........................................................................................14

Helenistický a rímsky Egypt od 332 p. n. l.........................................................................15

Architektúra...................................................................................................................................17

Architektúra všeobecne.......................................................................................................17

Architektonické prvky...........................................................................................................19

Stavebné vyhotovenie..........................................................................................................20

Architektonická výzdoba......................................................................................................21

Svetská architektúra.............................................................................................................21

Sakrálna architektúra...........................................................................................................23

Vykrádači hrobov..................................................................................................................25

Ramesse II. Veľký........................................................................................................................27

5

Charakteristika panovníka...................................................................................................27

Detstvo...................................................................................................................................28

Spoločné vládnutie s otcom................................................................................................29

Vláda (1279-1213 pred naším letopočtom).......................................................................30

Bitka pri Kadeši (máj 1274 pred naším letopočtom)........................................................32

Smrť Ramessesa Veľkého..................................................................................................34

Achnaton........................................................................................................................................35

Detstvo...................................................................................................................................35

Achnatonova vláda...............................................................................................................36

Po Achnatonovej smrti.........................................................................................................37

Tutanchamon................................................................................................................................39

Bohovia Egypta.............................................................................................................................41

Úvod.......................................................................................................................................41

Amemait.................................................................................................................................42

Amon......................................................................................................................................42

Anup.......................................................................................................................................43

Aton........................................................................................................................................44

Eset.........................................................................................................................................45

Geb.........................................................................................................................................46

Hathor.....................................................................................................................................46

Hor..........................................................................................................................................47

Nut..........................................................................................................................................48

Re...........................................................................................................................................49

Sutech....................................................................................................................................49

Šu............................................................................................................................................52

Tefnut.....................................................................................................................................53

Thowt......................................................................................................................................53

6

Usir.........................................................................................................................................54

Women in New Empire................................................................................................................57

Ancient Egyptian clothing............................................................................................................58

Egyptian houses...........................................................................................................................59

Food of Ancient Egypt..................................................................................................................61

Recipe: Sweets of dates..............................................................................................................63

Záver..............................................................................................................................................64

Bibliografia.....................................................................................................................................65

Resumé (slovenské)....................................................................................................................71

Summary (English).......................................................................................................................72

RESÜMME (Deutsch)..................................................................................................................73

7

Úvod

Témou tohto projektu je Egyptská Nová ríša. Vybrali sme si ju preto, lebo

väčšina z nás sa o Egypt zaujíma a chceme sa o ňom, o veľkej, obrovskej

ríši s ešte väčšími dôsledkami dozvedieť niečo viac

Od nášho projektu očakávame, že sa niečo dozvieme o súvislostiach medzi

Starovekým Egyptom a dnešným svetom. Do detailov sa chceme zoznámiť

s rozdielmi vtedajšej a terajšej doby a a hlavne so všetkými možnými

vplyvmi, ktoré vďaka panovníkom, vojnám a stavbám majú následky na

dnešnej spoločnosti a kultúre ešte dnes. No hlavným objektom našej práce

bola obdobie Novej Ríše. Egypt je samo o sebe veľmi rozľahlá téma a my

sme sa rozhodli sústrediť sa na jediné obdobie, v rámci ktorého sa každý

člen bude konkretizovať

8

Staroegyptská chronológia

Pred dynastické obdobie 5300–3000 p. n. l

Udialo sa to v Nílskom údolí, kde

sa výskyt človeka odhaduje už

200 000 rokov pred Kristom. Títo

ľudia, boli kočovnými lovcami a

zberačmi, ktorí sa voľne pohybovali

po Sahare vtedajšej úrodnej zemi,

plnej zverstva a rastlinstva. Dôkazy

o osadách usadených

poľnohospodárov máme až z

obdobia okolo roku 6000 p. n. l.

Táto kultúra nesie v sebe určitú

zhodnosť, ktorá určuje, že išlo o

bezprostredných predkov

starovekých Egypťanov. Králi z

Nechenu a Abydu sa usilovali o

nadvládu nad Horným Egyptom

a následne aj o teritórium

nevyspelejšieho

Dolného Egypta. Prvá snaha

o kapituláciu sa udiala za vlády

kráľa Škorpióna, kráľa Hierkanopolskej dynastie, ale prešlo skoro 100 rokov, než

sa to uskutočnilo Abidským kráľom Menim údajne totožným s faraónom Narmerom

z 0.dynastie často začleneného do 1.dynastie.

5300–3000 p. n. l Pred dynastické obdobie

3000–2686 p. n. l Ranodynastické obdobie

2686–2125 p. n l Stará ríša

2160–2055 p .n .l Prvé prechodné obdobie

2055–1650 p .n. l Stredná ríša

1650–1550 p. n .lDruhé prechodné

obdobie

1550–1069 p. n .l Nová ríša

1069–664

p. n .l

Tretie prechodné

obdobie

664–332 p.n.l Neskoré obdobie

od 332 p.n.lHelenistický a rímsky

Egypt

9

Kultúra

V tom čase sa rozšírili fascinujúce kultúry ako napríklad najstaršia fajjúmska,

Merimdská, kultúra El-Omari a Maadi.Fajjúmska keramika je jednoduchých tvarov

s hrubým povrchom lešteným a zdobeným červenou vrstvou bez akého koľvek

vzoru, boli nájdené aj palety z Núbijského dioritu i. zelené korálky zo živca. Fajjúm

sú staroveké sídliská okolo roku 5200 p. n. l. vznikajúce v blízkosti jazera vo

Fajjúmskej oáze. Merimdská kultúra, má niektoré prvky spoločné s fajjúmskou,

ktorá ju mierne ovplyvnila a teda boli príbuzné. Zaujímavé je veľké sídlisko v

Nílskej delte Merimda, ktoré vzniklo okolo roku 5000 p. n .l. Merimdská keramika,

bola bez prímesi organických látok. V tom období boli rozvinutý chov oviec,

rybolov a prvé roľníctvo rovnako ako aj pri Fajjúmskej kultúre. Kultúra El-Omari sa

prekrýva s Merimdskou, a bola ňou aj ovplyvnená. Táto kultúra sa rozvinula

v Dolnom Egypte, a jej keramika sa tiež približuje fajjúmskej aj merimdskej, ale

obsahuje biologickú prímes. Hospodárstvo sa tiež zhoduje, no tiež sa vyskytujú

prvé doklady a spisy o chove dobytka. Kultúra Maadi vyšla z týchto troch kultúr

fajjumskej, merimdskej a El-Omariskej. Táto kultúra sa rozvinula v severnej časti

starovekého Egypta.. Nazvaná je podľa náleziska Maadí, ktoré sa nachádza na

predmestí dnešnej Káhiry. Keramika bola zdobená odtlačkami šnúr alebo pokrytá

čiarami vytváranými hrebeňom. Behom období kultúry Maadí však keramika

nebola takmer zdobená, len na niektorých boli po vypálení vyryté značky. Mala

guľatý tvar so širokým, plochým dnom, úzkym hrdlom a lievikovito rozšíreným

okrajom. Nemáme však dostatok hmotných dôkazov o domoch so sušených

tehál, jednak preto, že boli pochované pod nánosmi bahna počas tisícročí, jednak

preto, že do dnešného dňa je delta husto obývaná, čo znemožňuje vykopávky.

Rannodynastické obdobie 3000–2686 p. n. lV tom období vládla 1. a 2. dynastia, podľa Herodota gréckeho historika, geografa

a „otca dejepisu“. Meni/Narmer usporiadal pri rozhraní Horného a Dolného Egypta

pevnosť Memfis, neskôr hlavné mesto spojeného Egypta, predpokladá sa, že

práve týmto činom si upevnil autoritu a jednak z dobre situovaného Memfisu mu

10

bolo umožnené lepšie bojovať proti rozporom Dolného Egypta. V priebehu jeho

a vlády 1. a 2.dynastie bolo stále riziko odpojenia sa delty a teda Dolného Egypta

od zjednotenej ríše, čo trvalo až do 3.dynastie. Kráľ prvej dynastie Den sa zaslúžil

o najokázalejší rozvoj Egypta v tomto období a to aj kvôli vojenským

nadobudnutím Sinajských dolov. Máme zmienky o tom, že Egypt bol nesmierne

ekonomicky stabilný až natoľko, že bolo možné z neho exportovať a tak

obchodovať s Palestínou a okolitými štátmi. Rozvinuli sa remeslá, kultúra aj

životná úroveň stúpala.

1. a 2.Dynastia – Je málo dôkazov o prvej dynastii, nakoľko nevieme ani mená

vládnucich panovníkov. Posledný faraón tejto dynastie Chasechemuej, je jediný, o

ktorom máme dôkladnejšie spisy. Mnohý jeho meno čítajú ako „Dve sily sú

korunované“, čo naznačuje že sa zaslúžil o znovu zjednotenie Egypta. Niektoré

pramene naznačujú, že dovŕšil kapituláciu a nie jeho predchodca. Jeho výrazný

vplyv na umenie, sochárstvo sa nakoniec ukázalo ako vzor. Sochy ktoré sa za

jeho éry vytvorili už vyobrazovali faraóna, a používali sa ďalšie tisícročia.

Stará ríša 2686–2125 p. n. lPočas panovania 3-6.dynastie sa ukázala absolútna sebestačnosť Egypta

a kontakt s inými národmi sa vytrácal kvôli viacerým faktorom ako napr. púšť, zla

prístupnosť a jednak aj egyptská viera, ktorá hovorila o tom , že iba Egypťania

majú pravo na posmrtný život, čiže iba oni si ľudia a môžu byt označený slovom

„remec“(ľudia) a cudzinci boli u nich teda zriedkavosťou!

Počas kraľovania Džósera, faraóna 3. dynastie sa politické pomery hodne

zmenili, nakoľko egyptským štátom „Nomy“(väčšie mesta, usadlosti) vládol už len

faraón a všetci bývalí vládcovia boli správcovia, ktorí. mu vyberali dane pre

kráľovskú pokladnicu. Faraón bola veľmi významná osobnosť, lebo Egypťania

verili, že ovplyvňuje cykly ako sú záplavy a iné, ktoré boli nevyhnutné pre miestne

hospodárstvo. Džóser prikázal svojmu vezírovi Imhotepovi postaviť pyramídu.

Jeho meno Imhotep znamená doslova „ten, ktorý prichádza v mieri“ alebo „vítaný“

a bol to vezír číže faraónov kancelár k tomu najvyšší kňaz, lekár, architekt.

11

Vymyslel aj Stupňovitú pyramídu, prvú podobnú stavbu postavenú na pohrebisku

v Sakkáre. Imhotep možno ako prvý použil v architektúre stĺpy a pripisuje sa mu aj

vynález papyrusu, keďže bol jeho najstarším známym "držiteľom" a použil ho pri

jeho dnes už vedecky chápanej práci – a to lekárskeho spisu. Ako jeden z mála

smrteľníkov sa zaslúžil svojou múdrosťou a pracovitosťou a zbožštenie, čo

znamená že po smrti sa z stal Bohom.

4.Dynastia - Za vlády tejto dynastie dosiahla faraónska moc vrchol o čo sa zaslúžil

najmä faraón Snofrevom. Tento panovník pri výstavbe svojich troch pyramíd

použil najviac kameňa zo všetkých faraónov. Jeho tri pyramídy 1. Mejdumska

(prvá pravá pyramída)

2. slávna Zalomená pyramída (v Dasuri).3.Červena pyramída (v Dasuri)

Mal dvoch synov Dždedefra a Chafre. Jeden z nich nechal postaviť slávnu Sfingu.

Nevie sa však s istotou, ktorý to bol.

5.Dynastia - Jej prvým faraónom bol Veserkaf známy reformátor, no nakoniec

jeho reformy zničili jeho moc z dôsledku vyčerpania finančných i ľudských zdrojov

kvôli hustej výstavbe a dlhému obdobiu sucha a nedostatočným záplavám.

6.Dynastia - Významnými faraónmi tejto doby bol Peli II. Ktorý údajne vládol 94

rokov, čo bolo najdlhšie obdobie vôbec. Vládkyňa Nitikret bola nielen prvou

faraónkou ale aj prvou vládnucou ženou vôbec. Silná rastúca anarchia počas

vlády Pepiho II., zapríčinila že po jeho smrti sa faraónovi vazali vzopreli

faraónovým nástupcom, kde bez panovníka nastal absolútny koniec Starej ríše.

Prvé prechodné obdobie 2160–2055 p. n. lToto obdobie bolo obdobím chaosu, kedy sa zachovalo mnoho žalospevov,

z ktorých obsahu možno precítiť, čo sa vtedy stalo. Veľa z nich je o veľkých

suchách a žalostne malej úrode ale aj o vysokých daniach a neustálenom

poriadku v krajine, rozhádzaného mocenstva, o vykrádaní hrobiek a pozostatkov

ázijskými lukostrelcami, ktorí vpadli na rozvrátené územie Egypta.

12

O 7mej až 9tej dynastii nemáme veľa informácií z dôvodu nedostatku písomností

z tej doby. Vieme, že 7.dynastiu založil faraón Mereyba a všetky tri dynastie žili

v meste Hierkanopolis Magna.

10-tej dynastii založenej faraónom Akhtojom sa podarilo ustanoviť poriadok

v Dolnom Egypte no zároveň ich ohrozujúcemu rodu teda 11. dynastii z Vestu

(Téb) sa to iste podarilo, ale v Hornom Egypte prišlo k opätovnej kapitulácii okolo

roku 2055 p. n. l.

Stredná ríša 2055–1650 p. n. lZa dôležité sa považuje už spomínaná znovu kapitulácia starovekého Egypta

11.dynastiou. Dokumentácia o 12 dynastii je veľmi podrobná a najpresnejšia až

obdobia novej ríše. 1.vladár tejto dynastie Amenemhe I. označil za hlavné mesto

Amenemhet-itj-tauej čo znamená „Amenemhet Uchvatiteľ Dvoch zemí“. Aby ľudí

presvedčil o práve na trón nechal vydať niekoľko svedectiev, ktoré predpovedajú

jeho príchod. Najznámejšie je Nefertejovo proroctvo vsadené do doby vládnutia

faraóna Snofreva, čo taktiež využila celá 12.dynastia. Bola to doba plodná na

niektoré najvýznamnejšie egyptské literárne diela ako napríklad Príbeh o

Sinuhetovi odohrávajúci sa za vlády Senusreta I., z ktorého bolo objavených

niekoľko sto opisov. Ďalej sem patrí veľký počet didaktických diel, ako napríklad

Rady Amenemhetove, Príbeh výrečného roľníka alebo Rozhovor muža s vlastnou

dušou.

Druhé prechodné obdobie 1650–1550 p. n. lV období medzi strednou a starou ríšou v Egypte došlo opätovne ku nepokojom

a rozvratom. Počas tohto obdobia do Egypta vpadli Hyksosovia vytvoria 15.

a 16.dynastiu.

13.-17 dynastia - Rozpad centrálnej moci. Veľmi stabilnú a autoritatívnu

12.dynastiu, počas ktorej Egypt prosperoval, striedala 13.dynastia, ktorá priniesla

zo sebou nepokoje a chaos. Je ťažké datovať túto dynastiu, keďže sa z tej doby

zachovalo len málo pamiatok. V čase smrti posledného kráľa 13.dynastie

13

Merneferreho sa podarilo vytvoriť 14.dynastiu aristokratmi z Xoisu z mesta

pri močaristej delte, čo podnietilo zborenie ríše skôr ako sa predpokladalo. Vtedy

sa prvýkrát objavili v Egypte Hyksósovia , skupina neznámeho neegyptského

pôvodu, ktorá začala prenikať do Egypta na konci Strednej ríše. Podmanili si

stredný a severný Egypt na čele s Salitisom. Hyksosovia vytvorili 15 a 16.

dynastiu. Tieto dynastie vládli z Avarisu a nikdy neovládali celý Egypt. V

Turínskom zozname kráľov sa uvádza že 16.dynastia panovala cez 100 rokov

a tvorili ju šiesti faraóni no bližšie informácie o ich postupnosti a menách

nemáme.17.Dynastia - vládnuca z Téb nakoniec vyhnala Hyksosov späť do Ázie

a oslobodila tak Egypt . Poslední faraóni tejto dynastie, Sekere a Kamose, podľa

tradície uštedrili Hyksósom poslednú porážku.

Nová ríša 1550–1069 p. n. l

Výboje v Ázii a v Núbii, zabezpečili Egyptu veľké územia. Až Chetiti znamenali

hrozbu pre Egypťanov a preto viedli s nimi niekoľko vojen o Sýriu. Toto umožnilo

v Egypte spoločenské zmeny  ako napríklad prví profesionálni vojaci. Neskôr

mohli viesť stať ako faraón Haremheb z 18. dynastie, ktorý nemal vladársky pôvod

no získal ho tým že bol generál egyptskej armády. Aj postavu faraóna brali

Egypťania inak už to nebol len pozemsky Boh ale vodca ktorý viedol armádu do

vojen. Najviac to platilo o faraónovi Ramessovi II., pomenovanom Veľký a zároveň

je uznaný medzi najdôležitejších panovníkov Egypta.

18.-20.dynastia - Kamoseho brat Ahmose založil 18. dynastiu. Faraóni tejto

dynastie sídlili v meste Véset (Téby),v kultovom stredisku boha Amona.

Osemnásta dynastia sa možno považuje za najdôležitejšiu dynastiu Egypta. Jej

kráľom bol aj Tutanchamon. Jeho hrobka nebola narušená vykrádačmi a v roku

1922 ju objavil Howard Carter. Ďalší kráľ 18.dynastie je „kacírsky faraón“

Achnaton, ktorý spolu s jeho ženou Nefertiti ustanovili prvé monoteistické štátne

náboženstvo slnečného disku Atona. Achnatonovo výlučné uctievanie Atona sa

považuje za prvý dokaz monoteizmu a podľa Sigmunda Freuda židovského lekára

a psychoanalytika v jeho diele „Mojžiš a monoteizmus“ vychádzal židovský

monoteizmus práve z tohto Achnatonovho Atonu. Achnaton dal postaviť nove

vládnuce mesto Achetaton, aby tak zmiernil moc amonových kňazov, čo docielilo

jeho vyškrtnutie po smrti z egyptských dejín a tak i pád jeho dynastie. Za vlády

14

Achnaton dosiahlo egyptské umenie dovtedy nevídanú úroveň realizmu a je to

fascinujúcim obdobím. Devätnásta dynastia ktorú založil Ramesse I bola známa

výbojmi v Líbyi, Izraeli a Sýrii. Počas vlády faraóna Setiho I. a Ramesseho II. sa

Egypt opäť preslávil opätovným rozmachom. Títo faraóni bojovali najmä s Chetitmi

a Líbyjcami. Seti sa zmocnil aj Kadesa starovekého Sýrskeho mesta. Egypt zahnal

Chetitov a prenikol až do Tunipu, mesta v západnej Sírii, Ramesse nakoniec

uznal, že vojna s Chetitmi je neúmernou záťažou pre egyptskú pokladnicu

a vojsko a podpísal prvú mierovú zmluvu s Chattušilom III, kvôli čomu chetticko-

egyptske vzťahy napredovali. Ramesse si vzal aj dve chetitské princezné.

Ramesse III sa snažil pokračovať v stopách Ramessea Veľkého .V čase vlády

Ramesseho IX. a Ramesseho XI. vykrádači faraónskych hrobiek nešetrili.

Dokazujú to podrobné spisy o zločinoch. Po smrti Ramesseho III. prišla vojna

dedičov o trón, k tomu veľké suchá, len malé záplavy, rozsiahly hladomor,

rozvraty a korupcia, čo sťažovalo panovníkom autoritatívne vládnuť. Moc

Ramessa IX., bola zanedbateľná, po jeho úmrtí k trónu prišiel Amonov veľkňaz z

Téb ktorý vládol Hornému Egyptu, zároveň ako Smendés ďalší Amonov kňaz

z Téb riadil Dolný Egypt ešte pred Ramesseho smrťou, po nej založil 21. dynastiu.

Tretie prechodné obdobie 1069–664 p. n. l21-24 Dynastia - Do čias 21. dynastie bola autorita faraóna nenarušená. Počas

panovania 21. dynastie do Egypta prichádzali líbyjské kmene a začali prijímať

egyptskú kultúru. Vládcu Šešonka z jedného kmeňa volali„veľký knieža

Mešuešov“, nadobudol v Egypte veľký vplyv až sa zosobášil s dcérou faraóna

Psusennesa II. Po jeho smrti sa stal jeho nasledovníkom. Aj v Biblii sa píše o ňom,

ako mal dobré vzťahy s Izraelským kráľom Dávidom. 23. dynastia faraóna

Osorkona III. pokračovala v Hornom Egypte Takelotom III., a nová 24. dynastia,

ktorú založil miestny vládca Tefnacht zo západnej časti delty.

Neskoré obdobie 664–332 p. n. l.25-31.Dynastia

Rozvrátený Egypt, využili vládcovia z južnej Núbie, ktorí napadli Horný Egypt.

Kušiti staroveký afro-ázijský národ, považovali oblasť Téb za územie, ktoré patrilo

pod ich nadvládu. Zaútočili na 24. dynastiu, ktorá sa snažila pripojiť toto územie

15

k svojmu územiu. Prvý sa dostal do Egypta Kasta vtedajší vládca Kušitov

a podarilo sa mu podmaniť si Téby. Jeho nasledovník založil Kušitskú 25.dynastiu,

potom ako porazil s armádou egyptských faraónov. Vládol z Nubijskeho mesta

Napata no neskôr jeho brat Šabaka a jeho synovia Šebitko a Taharka, vládli už z

Egypta. Egyptskí spojenci na Blízkom východe sa stali korisťou rastúcej Asýrskej

ríše. Egypt teda musel viesť s nimi vojnu. Tanutamun posledný faraón 25.dynastie

sa posledný pokúsil napadnúť Asýrsku veľmoc no neuspel. Asýrsky kráľ

Aššurbanipal ho vyhnal a zničil Téby a Memfidy. 26.dynastia je známa ako

posledná egyptská. Počas vlády prvého faraóna dynastie, Psammetika I., bol

Egypt zjednotený a znova prosperoval čo trvalo 54 rokov. Vtedajší faraóni rozvíjali

naďalej egyptské sochárstvo, literatúru a podarilo sa im viesť výboje proti Libyi a

Ázii. Neskôr Egypt napadli Peržania a faraón Psemmatik III. sa s nimi stretol v

bitke pri Pelúziu. Tí ho porazili a popravili. Vládcom Egypta sa tak formálne stal

perzský kráľ Kambysés, ktorý založil 27.dynastiu. Považovali ho za šialeného

a bezbožného kráľa, lebo potlačil moc kňazov Amonu, no neskôr nástupca

Kambysesa , Dareios I. zrušil reformu Kambysesa a prinavrátil tak stratené

právomoci kňazom Amonu, aby si ich získal. Na rozvinutie obchodu Dareios

vybudoval kanál medzi Nílom a Červeným morom. Existujú dôkazy o vzbure

Saidského vládcu Amenardisa. Ako jediný panovník patrí do 28. dynastie. Vládol

šesť rokov a potlačila ho 29.dynastia z Mendesu. Títo faraóni so spojenectvom

Grécka dokázali odporovať Peržanom aj Cyperčanom. Za tejto doby dokázal

Egypt opäť nadobudnúť prosperitu. Posledný, v poradí štvrtý vládca Neferita II.

zosadil Nektanebos, bol zakladateľom 30. dynastie, ktorej posledným vládcom bol

Nektanebos II.. 31.dynastia. Nie je známe, kto bol neskôr satrapom Egypta ale

za panovania Dareia III. ním bol Sabakés, ktorý bojoval a zahynul v bitke pri Isse.

Jeho nástupcom bol Mazakés, ktorý roku 332 bez odporu odovzdal krajinu

Alexandrovi Veľkému. Tým sa stal Egypt satrapiou v Alexandrovej ríši.

Helenistický a rímsky Egypt od 332 p. n. l

Ako sme už spomínali Mazakes vyšiel Alexandrovi Veľkému kráľovi Macedónie v

ústrety a vyhlásil kapituláciu. Teraz už Alexander nemal dôvod viesť vojakov do

Egypta, ostali však symbolické dôvody. Macedónci sa tiahli do Heliopolu, kde sa

Alexander dal vyhlásiť za faraóna Egypta a synom Ré. Odtiaľ Alexander

16

pokračoval do Memfisu (Memfidy. Staré pramene hovoria ako Egypťania oslavujú

prichoď Alexandra ako osloboditeľa. Aby si získal podporu Egypťanov, Alexander

nechal takmer všetky vládne funkcie obsadiť domácimi.

17

ArchitektúraArchitektúra všeobecne

Architektúra starovekého Egypta je veľkolepá, očarujúca, monumentálna,

jedinečná... Podľa jej dĺžky ju delíme do rôznych období. Náš projekt sa zaoberá

architektúrou Novej ríše.

Architektúra Novej ríše trvala od roku 1540-1075 p. n. l. , čiže 18.-20.dynastia.

Pyramídy, ktoré boli nielen obydlím na posmrtný život panovníkov, ale aj ich ukážkou sily,

vystriedavajú skalné hroby (kráľovské, súkromné).Medzi ďalšie významné stavby tohto

obdobia patria veľké chrámové komplexy (Karnak, Luxor 18.-19. dynastia – tento veľký

chrámový komplex dal postaviť Amenhotep – Achnatonov otec a Ramesse II. ho

zrekonštruoval).

Vládcom Egypta bol faraón. Obyvatelia tohto územia pokladali faraóna za syna

Amona a Rea (Amon sa stotožnil s Reom v meste Veset, preto tam sú najveľkolepejšie

kultové stavby). Veset bol takmer počas obdobie celej egyptskej ríše hlavným mestom.

Výnimky nastávali vtedy, keď bol súčasný panovník veľmi oddaný svojmu mestu, a preto

ho povýšil na hlavné mesto.

Veľmi dôležité súčasťou života jednak pre panovníka, ale aj pre typického

obyvateľa mesta, bolo zabezpečiť si obydlie pre svoj posmrtný život. Práve z tohto dôvodu

vznikali mastaby, ktoré sa postupne vyvíjali cez pyramídy až ku skalným hrobom. Kultúra

týchto ľudí poukazovala na to, že ku vzkrieseniu mŕtveho dochádza až v jeho trvalom

posmrtnom obydlí.

Egypťania mali vhodné stavebné podmienky, lebo je to krajina púští a hôr (niektoré

dosahovali výšku až 2000 m), uprostred ktorej sa na nachádza úrodný pruh, povodie Nílu.

Povodie je miestami široké 20 až 50 km, a dlhé 700 km. Takže mali úrodné oblasti aj

kameňolomy. Medzi stavebné materiály vtedajšej doby zaraďujeme: papyrus, lotos,

kameň, ktorý sa používal ale výhradne na významné stavby, hlina, ale tá sa považovala

len za obyčajnú stavebnú hmotu. V Dolnom (Severnom) Egypte sa používali najmä

nevypálené tehly a v Hornom (južnom) najmä slamené rohože, ktoré vešali na trámové

konštrukcie.

Netrvanlivé stavebné hmoty ako napríklad rákosie, hlina, papyrus alebo drevo používali

výhradne len na bežné stavby, zatiaľ čo kameň zasa výhradne na významnejšie

a monumentálnejšie stavby. Drevo bolo vtedy veľmi vzácne, lebo im ho museli dovážať

z Libanonu a Nubie. Z kameňa stavali najprv malé kvádriky, potom o niečo väčšie kvádre

18

a nakoniec až obrovské obelisky, ktoré sú vysoké aj cez 30 metrov. Múry najprv stavali

tak, že kvádre pokladali do vodorovných vrstiev, no kamene neboli spojené žiadnym

pojivom, ani mechanicky. Kamene hornej

vrstvy boli poukladané tak, aby prekrývali styk kameňov dolnej vrstvy. Hovorí sa tomu aj

„na prázdne príde plné“ alebo „škára styčná (medzi kvádrami) príde na hmotu ďalšieho

kameňa.Prvý múr bol však „ múr á redan tj. panelovaný múr. Múr členili výstupkami.

Pôvodne vsadzovali medzi vztýčené zväzky rákosové rohože omietané hlinenou maltou,

ale Egypťania nahradili rohože papyrusom a lotosom.

Egyptská architektúra sa člení podľa

jej účelu na sakrálne (chrámové komplexy, hrobky, hroby, paláce – niektoré) a svetské

(obytné domy, opevnenia, paláce- väčšina) stavby.

Egypťania uctievali bohov, ktorí im pomáhali zachovávať ich svetový

poriadok – maat. Svetské stavby boli určené na duchovné účely a boli zasvätená

rôznym bohom.

Porušenie nejakej (hlavne sakrálnej) stavby, ako napríklad puklina

v kameni, znamenalo na oboch svetoch vážne následky. Preto bol stavebný

materiál kvalitný. Na stavenie sakrálnych stavieb sa používali veľmi odolné

materiály (kamene odolné proti vetru, piesku a nílskym záplavám), vďaka tomu sa

niektoré stavby zachovali až dodnes. Keďže svetské stavby neboli až tak

19

podstatné, používal sa na ne menej kvalitný materiál (sušené tehly, rákosové

rohože, drevo...) a tieto domy sa nevyhli každoročným škodám, čo zapríčiňuje,

že v dnešnej dobe nemáme veľa informácií, ako žili typickí obyvatelia Egypta.

Priemerný dom vydržal približne 100 rokov, ale aj to len kvôli častým

rekonštrukciám. Zhromažďovaním domov na jednom mieste, vznikali sídla, ktoré

sa nachádzali približne na tom istom mieste ako teraz egyptské mestá. Ale zato

chrámy a pohrebné komplexy boli stavané na okrajoch úrodnej pôdy a púšte.

Stavby v každom období sa vyznačujú striktnými pravidlami, na základe

ktorých sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami. Inými slovami, dbalo sa na

homogénnosť útvarov.

Egypťania boli vynaliezaví a preto často používali na stavbu rôznych palácov ako

výplň podlahy staršie kamenné bloky z iných stavieb. Tiež „recyklovali“ sochy; a to

tak, že ich nanovo obrábali a zdobili.

Architektonické prvky

Architektonické prvky sú určité časti stavby, ktoré celkovej stavbe dodávajú

jej charakteristické črty.

Najzákladnejšie prvky sú: obelisk, pylón, sediace sochy kráľov, piliere

a stĺpy.

Obelisky (monolity) sú roztrúsené po celom svete – Rím,

Paríž...Najčastejšie stáli v chráme alebo pred vstupom do chrámu. Jeho typickou

črtou je, keď kamenný blok v tvare ihlanu sa zužuje ku vrchu a špička pozostáva

zo zlata. Postupne ako naň dopadali lúče Slnka, tak osvetľoval celý chrám, čo

v prenesenom význame sa bralo ako osvetlenie celého sveta. Obelisk vztyčovali

pomocou piesku. Obelisk poväčšine vysoký 35 metrov so základňou 3x3 metre sa

pomocou pieskovej rampy, ktorá bola nasypaná medzi dvoma múrmi, dvíhal tak,

že položili obelisk nad miesto, kde vo finálnej verzii mal stáť a postupne začali

odoberať piesok, až pokým obelisk nespočinul na svojom mieste.

Pylón (z gréckeho slova - vstupná brána) je veľká vežovitá stavba, ktorej

steny mali tvar lichobežníka; zdobili chrámový vchod. Ich funkciou na základe ich

20

výšky a sily bolo odvracať zlo od chrámového vnútra. Medzi pylónmi bol úzky

priechod, ktorý symbolizoval bezvýznamnosť úbohého človeka oproti bohom.

Sediace sochy kráľov bývali umiestnené pred pylónmi a po boku mali

obelisk.

Piliere a stĺpy mali najprv iba praktickú úlohu (podpera), ale neskôr sa im

vykryštalizovala aj náboženská (znak nebies). Rozdiel medzi stĺpom a pilierom bol vtom,

že pilier (štvorcový pôdorys) sa vyskytoval mimo vnútrajšku chrámu ako vonkajšia

podpera, zatiaľ čo stĺp (valcovitý driek, vrch bol ukončený nejakým kvetom, alebo hlavou

bohyne Hathor) bol vo vnútornom priestore. Egypt má aj širokú škálu pilierov a hlavíc,

ktoré postupne vyvíjali a menili. Sú to monolitické stavby z jedného kusu kameňa,

opatrené hlavicou a pätkou.

Typy egyptských pilierov a stĺpov:

1.) štvorboký pilier

2.) štvorboký pilier so skosenými hranami

3.) pilier „papyrusový“

4.) pilier „liliový“

5.) pilier Osiriov

6.) osemboký pilier

7.) stĺp s kanelovaným driekom

8.) pätka stĺpu a zväzkový driek

9.) zväzkový stĺp s uzavretou hlavicou

10.) monostvolový stĺp s uzavretou hlavicou

11.) stĺp s otvorenou hlavicou

12.) pätka stĺpu

13.) Hathorine hlavice

14.) palmoformná hlavica

Stavebné vyhotovenie

Keďže stavby mali striktné pravidlá, architekti nie sú až tak známi, ale aj

napriek týmto sťaženým podmienkam sa predsa len niektorým podarilo presadiť.

Medzi nich patrí napríklad Imhotep a Senenmut. Imhotepa počas Novej ríše

vyhlásili za patróna pisárov, lebo ho považovali za stelesnenie múdrosti.

21

Napriek tomu, že Egypťania vedeli veľmi presne počítať, ich stavebné

plány vyzerali veľmi detsky, lebo neobsahovali žiadne mierky. Až v období Novej

ríše sa začali zdokonaľovať. Nejaké stavebné plány boli zhotovené na miestach,

kde mala budova stáť v mierke 1:1.

Na území Egypta bolo vždy dostatok stavebného kameňa. Mali na výber

z vápenca, pieskovca, žuly, sytenitu a z mnohých ďalších. Kameň bolo nutné zo

skaly vylomiť a potom dopraviť na miesto upotrebenia, opracovať, po prípade

vyzdvihnúť a umiestniť na správne miesto. Kameň sa vytesával postupne. Najprv

sa doň spravila ryha, ktorá sa podľa potreby predlžovala a prehlbovala a potom sa

klinoval na menšie časti. Premiestňovali ho loďou a potom ďalej od rieky (Nílu)

saňami a dvíhali kamenickou kolískou. Ako lešenie používali piesok.

Architektonická výzdoba

Sú to určité prvky stavby, ktoré dotvárajú jej charakter.

Medzi základné prvky architektonickej výzdoby stavby patria falošné dvere,

výžľabok...

Falošné dvere sa nachádzajú v hrobke, ktoré slúžia faraónovej duši, aby

mohol okúsiť obetná dary ako pokrmy za tými dverami. Existuje viacero typov

falošných dverí.

Pri niektorých zádušných chrámoch sú navyše články, ktoré boli najprv

postavené pre svetské stavby. Sú to napríklad postavy, ktoré boli dodatočne

pridané, výžľabok, slnečný kotúč s krídlami, kobry...

Svetská architektúra

Sú to architektonické stavby, ktoré slúžili bežným účelom napríklad ako

bydlisko.

Obytný dom je stavba slúžiaca na ubytovanie pre typických ľudí Egypta.

Staval sa zo sušených tehál, ktoré sa vytvárali z nílskeho bahna. Steny boli

22

vystužené drevami, dvere boli zakryté rohožou z rákosia a prahy a zárubne,

základy stĺpov a oknových mreží boli z kameňa.

Kvalita domu sa rozdeľovala podľa toho, aké bolo spoločenské postavenie rodiny.

Od najnižšej vrstvy – vidiecke obyvateľstvo, ktorého domy boli každoročne

odplavené záplavami – cez nízko postavených remeselníkov (malé domčeky: 30-

70 m2 ) a vyššie postavených remeselníkov, nižších úradníkov aj niektorých

kňazov (70-150 m2 , prispôsobenie klimatickým podmienkam, omietnutie

a nafarbenie) po vysokých úradníkov a kňazov (obytná komplexy s halami,

ústredné a prijímacie miestnosti, byty pre služobníctvo a obilné sýpky pre vlastné

zásoby). Počas Novej ríše sa obytné domy výrazne pohli dopredu. Začali sa

stavať úzke 3-4 poschodové obydlia, kde sa nachádzali remeselnícke dielne, byty

domáceho pána, obytné miestnosti služobníctva, kuchyne... a to všetko nad

sebou.

Palác je stavba, kde sídlila vláda, ale aj panovník s rodinou. Staval sa zo

sušených hlinených tehál. Napriek tomu, že každý panovník dal postaviť

minimálne jeden palác, aj tak sa ich zachovalo len niekoľko. Táto stavba bola

obklopená vysokou stenou s rôznymi výklenkami a výbežkami.

Vnútro paláca vypĺňal obytný dom, harémová miestnosť pre dcéry žijúce na

panovníkovom dvore, kuchyne, kúpele, záhrady, trónna sála, okno zjavovania sa,

nádvorie sviatku sed... Každý palác mal vlastný správny a hospodársky systém.

Na ochranu faraóna okolie paláca strážili vojaci, ktorí bývali v kasárňach... Mimo

iného, úlohou paláca bolo napodobovanie veľkých sídel panovníkov na druhom

svete.

Mestá a pevnosti:

Mestá sú sídliská, kde žilo viac ako tisíc ľudí. Existovali už v Pred dynastickej

dobe. Vieme o nich vďaka dieram a stopám, ktoré zanechali v zemi po stavbách.

Väčšinou v strede mesta dominoval nejaký chrám zasvätený určitému bohu.

Pevnosť je komplex jednej, alebo viacerých stavieb, ktoré sú dôkladne opevnené.

Za čias Starovekého Egyptu, pevnosti slúžili na ochranu pred Núbijcami z juhu,

Líbijcami zo západu a nepriateľským útokom zo sýrskopalestinskej oblasti na

severovýchod. V priestoroch pevnosti bývali kasárne, zbrojárske dielne, skladisko

zbraní, sklady potravín, zásobárne vody (väčšinou vďaka Nílu)... Egyptské

pevnosti na Níle boli zvlášť dobre strážené. 5 metrov silné a 10-12 metrov vysoké

23

steny zo sušených tehál, bašty, ktoré mali strielacie otvory a zadná stena

posilnená vežičkami na lepšiu stabilitu. Hustota osídlenia bývala obvykle veľmi

nízka a to 625 obyv./ha, aj keď veľkosť miest bola vcelku veľká. Medzi malé sídla

patrili obydlia veľkosti 1 000 km2 a sídliskové mestá mali rozlohu približne 4 000

km2 . Menšie posádky vojsk (300-3 000 mužov) boli vysielané na ľahšie úlohy a to

napríklad stráženie vývozu a dovozu nákladu. Pevnosti v oblasti Núbie, ktoré sa

zachovali až do roku 1960 boli odplavené záplavami, ale našťastie sa UNESCu

podarilo premiestniť významnejšie chrámy. Za to sa Egypt odmenil krajinám, ktoré

mu pomohli tak, že im darovala nejaké stavby, alebo prvky stavieb ( Nemecko –

chrámová brána z Kalabaši).

Sakrálna architektúra

Sú to architektonické stavby, ktoré slúžia náboženským účelom.

Medzi významné sakrálne stavby patria napríklad chrámy, miesta

slnečného kultu, mastaby...

Chrám je stavba, ktorá slúži na ubytovanie bohom, keďže Egypťania verili,

že bohovia sídlia na Zemi. Symbolizoval bránu medzi týmto svetom a božským.

Sochy bohov sa nachádzali vo svätyniach bohov a priam zosobňovali ich božstvo.

V chráme mimo bohov žili aj kňazi, ktorí sa mali neustále o nich starať. Obyčajným

ľuďom bolo zakázané vchádzať do chrámu, mimo výnimočných udalostí, ale aj to

len do určitých miestností. Keďže tento obyčajný človek sa nemohol priamo spojiť

s bohmi, stavali sa rôzne sochy kráľov a vysokých úradníkov, ktoré mu dávali

možnosť k nepriamemu kontaktu s nimi. Obyvatelia Egyptu mali viesť život bez

hriechu a v prvom rade uctievať bohov. Chrám v prenesenom význame

symbolizoval svet, čiže ak sa chrám zrútil, zavládol veľký chaos. Chrámová

architektúra sa vyvíjala asi najpomalšie zo všetkých stavieb. Veľké chrámy sa

začali stavať až v období Novej ríše. Mimo chrámov venovaných výhradne bohom.

existujú aj chrámy venované mŕtvym kráľom. V chráme mohli byť zasväcované

sochy aj ako votívne dary. Problém nastal vtedy, keď ich už nemali kam

umiestňovať, lebo ich bolo tak veľa a zničiť ich nemohli, lebo patrili bohom,

vymysleli, že ich budú zakopávať na rôznych miestach. Také veľké nálezisko sa

našlo roku 1903, keď v chráme v Karnaku našli zakopaných 17 000 malých sošiek

24

a 751 väčších sôch. Prvé svätyne, ktoré sa neskôr neosvedčili, boli:

Dolnoegyptská svätyňa Per Nu, ktorá sa vyvinuli z domu mŕtvych. Najprv boli

určené iba pre náčelníkov. Druhá svätyňa je Hornoegyptská per ver, ktorá sa

postupne vyvinula z náčelníkovej izby. Táto stavba pripomínala zviera, ktoré má

vpredu kly a vzadu je ukončené chvostom. Štandardný chrám pozostával

väčšinou z pylónu, slávnostného dvora, sály zjavovania sa, sály s obetným stolom,

s miestnosťou s bárkou a približne troma sanktáriami. Zádušnému chrámu, ktorý

bol určený pre kráľov, chýbala miestnosť s bárkou a sanktáriá. Namiesto toho boli

nahradené miestnosťou pre kráľove obety.

Chrámy sa začínali obvykle stavať od stredu, aby nevznikol problém ohľadne

rozširovania chrámu. Brána bývala zdobená vlajkovými stožiarmi, ktoré už

bohužiaľ v súčasnosti nie sú zachované. Vieme o nich iba vďaka dieram v pylóne,

ktoré po sebe zanechali a ich vyobrazeniach na rôznych maľbách. Ich úlohou bolo

symbolizovať prítomnosť bohov. Nádvorie bolo počas sviatkov sprístupnené aj

verejnosti. Ku nádvoriu priliehala stĺpová sála, do ktorej mohli vstupovať okrem

kňazov aj vysoký úradníci. Do zvyšnej časti chrámu mohli vstupovať len kňazi.

Obetovacia sála slúžila ako jedáleň pre bohov, ktorí v chráme nebývali. Týmto

obrazom bohov boli ponúkané skutočné jedlo a keď sa už nasýtili, tak pokrm

„dojedli“ kňazi. V sále s bárkou bola drevená loďka, ktorá slúžila bohom na

premávanie medzi chrámami. Sanktárium bola najdôležitejšia časť chrámu.

V sanktáriu sa nachádzala schránka, v ktorej bol uložený obraz boha, a jemu bol

chrám zasvätený. Pretože sanktáriá predstavovali zvyčajne trojčlennú božskú

rodinu, bývali tri. Ako ste postupovali ďalej do chrámu, tým viac sa strop znižoval

a podlaha zvyšovala, že do miestnosti dopadalo stále menej a menej svetla, až

v posledných miestnostiach bývala tma. To sa týkalo sanktária. Hlavných cesty,

ktoré ústili ku chrámu, lemovali pokladnice, skladištia, atď. V areáli chrámu bolo

jazero určené na rituálne umývanie kňazov. Chrámový komplex bol ohraničený

múrom zo sušených tehál. Významný chrámový komplex zachovaný dodnes je

napríklad Ramsseum – postavený na počesť Ramesseovi II. a je zasvätený

Amonovi. Skladá sa z nádvoria a slávneho Ramessesovho chrámu.

Miesta slnečného kultu sú komplexy podobné pyramídovým. Pozostávajú

z dolného chrámu, od neho sa vinie dohora vzostupná cesta a svätostánkom sa

otvára dvor. Na dvore stojí obelisk zo žuly. Na východe je alabastrový oltár na

25

obetovanie hovädzieho dobytka. Do podstavy obelisku sa dá dostať špirálovitými

schodmi. Tam sa vzdáva pocta slnečnému bohu a on sa symbolicky vznesie na

špičku obelisku. Miesta slnečného kultu sa už počas Novej ríše nestavali, ale iba

obnovovali. Ramesse II. ku svojmu zádušnému chrámu dal postaviť malú slnečnú

svätyňu, ktorá sa spoločnými znakmi výrazne podobala na miesta slnečného kultu.

Mastaby sú stavby, ktoré slúžili na pohrebné účely. Boli najstarším

prejavom architektúry a počas Novej ríše sa už nestavali.

Pyramídové komplexy slúžili na miesto posmrtného života pre faraóna.

Počas Novej ríše boli už v úzadí.

Skalné hroby taktiež ako mastaby a pyramídy, slúžili na pohrebné účely.

Vchádzalo sa do nich cez malý otvor do dvora a nasledoval vchod zdobený

piliermi... Po vstúpení do skalného hrobu ste uvideli kultovné miesto a po ňom ste

mali priestor na modlenie a odovzdávanie mŕtvemu obety. Pohrebná komora, kde

bol mŕtvy uložený bola až na konci chodby. Obyčajne bola stavba vytesaná do

skaly. Pre kráľov boli tieto hroby omnoho prepychovejšie ako pre obyčajných ľudí.

často zachádzali priamo do vnútra skaly a steny boli vyzdobené rôznymi maľbami.

Príkladom je skalný hrob Sethiho I. (otca Ramesse II.), ktorý bol objavený v roku

1817 a bol dlho považovaný za najkrajší hrob v Údolí kráľov.

Vykrádači hrobovPo celé stáročia panovníkov trápila jedna vec. A to vykrádači hrobov.

Zvyčajne to boli robotníci, ktorí nedostávali mzdu a takto sa chceli pomstiť

faraónovi. Za tento veľký zločin bol udelený trest smrti. Ak sa teda už stalo, že

nejaká hrobka bola vyrabovaná, múmie ukladali do spoločných hrobiek, aby mali

zaslúžený pokoj po smrti. Takýto masový hrob bol objavený v rokoch 1875 – 1898.

Našli sa tam múmie významných panovníkov ako napríklad Amenhotepa III

a Ramesse II. Jediná doposiaľ vraj nevykradnutá hrobka bola objavená roku 1922

archeológom Hawardom Carterom. Je to Tutanchamonova hrobka, ktorá prevzala

titul najkrajšej hrobky v Údolí kráľov.

Napriek tomu, že počas obdobia Novej ríše neboli postavené žiadne

pyramídy, neodoberá jej to na kráse, veľkoleposti a mnohých ďalších pozitívnych

superlatívoch.

26

Ramesse II. Veľký(Približne 1303-1211 pred našim letopočtom)

Ramesse bol významný a slávny panovník Novej ríše. Ramesse Veľký bol

populárny najmä vďaka monumentálnym stavbám. Založil, alebo rozšíril veľa

chrámov a palácov, niektoré stavby nechal iba dokončiť a pomenovať svojim

menom. V dnešnej dobe sú po ňom pomenované ulice alebo hotely. Je zaujímavé,

ako sa tento iba pätnásťročný chlapec, ktorý sa dostal na trón, vypracoval až tak,

že ho ľudia uznávajú až dodnes.

Charakteristika panovníkaJe všeobecne známe, že Ramesse nebol iba obyčajný Egypťan. Líšil sa nielen

svojim výzorom, ale aj spôsobom vládnutia a vyjadrovania.

Ramzes II. bol synom Sethiho I. a Tuje. Egyptológovia sa domnievajú, že sa

narodil 22. Februára. Podľa zdrojov sa celým menom volal Wesermaatre

Setepenre Ramesse Meriamon. V preklade to znamená „Mocná je pravda Reova.“

Re bol boh, ktorý vládol nebu, zemi a podsvetiu. Býval uctievaný v podobe sokola

a prirovnávaný k poludňajšiemu slnku. V dnešnej dobe je známy najmä pod

menom Ramzes , ktoré pôvodne vzniklo z gréckeho Ramesse.

Podobizeň Ramzesa II. v čase jeho najväčšej slávy.

Ramzes II. bol na svoju dobu nezvyčajný. Bol vysoký 1,75 cm (1,95 cm podľa

jednej z množstva legiend), čo bolo dokázané vďaka nálezu jeho mumifikovaného

tela. Bežný občan mal vtedy iba okolo 160 centimetrov. Výskumy tiež dokázali, že

Ramzes bol ryšavý. Kryl to hrubou vrstvou heny. Doteraz nie je známe ako mohol

27

človek s ohnivou farbou vlasov dostať do kráľovskej rodiny. Okrem vlasov bol

známy aj výraznou bradou, ktorú zdedil po svojej matke. Aj keď zomrel ako

deväťdesiatdvaročný, zachovali sa jeho husté a od prírody vlnité vlasy.

Telo Ramzesa II.

DetstvoRamzesa už od narodenia vzdelával jeho vychovávateľ a učiteľ v jednej osobe

Tia. Vedomosti boli v tej dobe vzácnou záležitosťou. Malý princ vynikal najmä

v zemepise. Významní ľudia, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti sa s ním bavili

praenomen alebo trónne meno

 

nomen alebo vlastné meno

28

o chystaných vojenských výpravách na Blízky východ. Dopodrobna poznal

dôležité mestá v Kanaánu, aj provincie Charu, Džahi, alebo Upe v južnej Sýrii.

Podobizeň malého Ramzesa v Louveri (stéla) predstavuje princa za jeho mladých

čias. Sedí na vankúšiku s prstom v ústach. Má typickú kučeru, akú nosili všetky

deti v tej dobe. Oblečenú mal dlhú sukňu poskladanú podľa arménskej módy

(malé záhyby pripomínajúce slnečné lúče), ktorá bola v tej dobe veľmi rozšírená.

Začína od polovice chrbta a končí až pri členkoch. Jeho čelo je zdobené

diadémom zo zlatým uraeom.

Maličký Ramzes II.

Z nápisov vyplýva, že Ramzes v desiatich rokoch dostal titul vrchného veliteľa

armády. V približne dvanástich rokoch už sprevádzal svojho otca na trestnej

výprave proti Líbyjcom. Keď mal trinásť rokov, Sethi sa rozhodol, že ho vezme so

sebou na boj proti Chetitom. Tento boj jeho otec prehral, ale Ramzes na neho

nikdy nezabudol. Sľúbil si, že raz on sám porazí Chetitov. Svoj sľub neskôr aj

splnil.

Z Ramzesovho detstva vyplýva, že bol veľmi vyspelý na svoj vek.

Spoločné vládnutie s otcomK tejto udalosti prišlo medzi siedmym a ôsmym rokom Sethiho vlády. Ramzes mal

vtedy pätnásť rokov. Na nádvorí chrámu v Menfide sa zišli všetci dôležití ľudia tej

doby, aby im Sethi predstavil nového spoluvládcu. Týmto ľuďom sa to veľmi

29

nepáčilo, keďže je záhadou čo sa stalo z jeho údajným bratom, ktorý nečakane

umrel.

V tejto dobe mu rodičia vybrali aj manželky. Jeho dve hlavné manželky sa volali

Nefertari a Esetnofret. S Nefertari mal onedlho syna Amonhervenemefa a s

Estenofret sa im narodila Bentanta. Onedlho sa každej narodilo ešte po jednom

dieťati. Estenofret mala malého Ramzesa a Nefertari Meritamonu. Toto však

neboli jediné Ramzesove manželky a už vôbec nie celkový počet detí.

Aj keď sa v Egypte udržiaval mier, Ramzes zistil, že nie je veľmi stabilný.

Panovník vtedy dostal svoju prvú trestnú výpravu, ktorá sa uskutočnila v trinástom

až štrnástom roku Sethiho vlády. Je zaujímavé, že si so sebou zobral leva. Brával

ho na všetky bojové výpravy. Spoluvládca vtedy zobral so sebou aj svojich dvoch

synov, ktorí mali iba štyri a päť rokov. Každý mal svoj vlastný voz, ale tie boli

zverené skúseným vojakom. Chcel v nich vzbudiť vášeň, akú v ňom vzbudil jeho

otec.

Vláda (1279-1213 pred naším letopočtom)

Keď päťdesiatročnému Sethimu nebolo zdravotne veľmi dobre, odovzdal trón

svojmu synovi Ramzesovi. Očakávalo sa od neho, že bude nielen statočným

vojakom, ale aj dobrým vládcom a otcom.

Predsavzal si, že presadí reformy, ktoré by prospeli Egyptu a taktiež sa uplatnia

v okolitom svete. Ramzes bol považovaný za panovníka, ktorého vláda dávala

Egyptu nádej a blahobyt. Túto nádej v občanoch vzbudzoval fakt, že krátko pred

smrťou jeho otca vyhral bitku nad Šardenmi.

Tak, ako všetci panovníci pred ním, musel aj Ramzes podstúpiť rôzne rituály, aby

sa stal právoplatným panovníkom dvoch zemí. Rituálne očistenie spočívalo v tom,

že ho štyria kňazi potierali rôznymi masťami a olejmi, aby sa jeho telo premenilo

na telo boha. Rituál kojenia mal za dôsledok, že o panovníkovi sa už nehovorilo

len ako o človeku. Počet rituálov nie je dostatočne známy, ale traduje sa, že ich

bolo šesť (Rituál očistenia, kojenie, kráľovské koruny a symboly vlády, protokol,

odkaz veku, strom Išed a prianie dlhého života).

30

Ramzes II. sa ukázal ako veľký staviteľ, tak mohol svetu vystavovať na obdiv svoje

bohatstvo a slávu. Jeho prvým dielom bolo vybudovanie veľkolepého nádvoria

pred chrámom v Luxore. Keďže nemohol navštíviť všetky kúty svojej ríše, zvolal

architektov a prikázal im vybudovať niekoľko chrámov po všetkých kútoch svojej

zeme. Maľby na stenách znázorňujú mladého vládcu, ktorý poctivo, rozvážne a

spravodlivo vládne. Tieto stavby boli inšpirované hlavne Amenhotepem III.

Ramzes bol veľký staviteľ. Stavby v Abyde sú toho dôkazom. Panovník vedel, že

je to ideálne miesto pre jeho chrám. Všetky jeho doterajšie stavby boli z vápenca,

ale táto z pieskovcových blokov. Taktiež sa rozhodol dokončiť svätyňu, ktorej

základy dal vybudovať jeho otec. V Piramesse poveril architektov vybudovaním

štyroch majestátnych svätýň. Mali slúžiť ako centrum mesta. Svojim kráľovským

architektom Majom dal vybudovať palác. Rozšíril záhrady, ktoré sa stali námetom

pre básnikov, ale slúžili aj bežným obdivovateľom. V Údolí kráľov si postavil chrám

kde bude mať svoju hrobku, kde ho pochovajú. Poveril architektov, aby začali

s prácami a dali si záležať na prepracovanosti. Okrem iného dal dobudovať studňu

vo Wádí Allákí. Úspech bol zaručený, pretože tam boli náleziská zlata. Pre každú

vybudovanú stélu mal Ramzes dokonalý zámer. Chcel rozvíjať jeho obľúbenú

tému. Samého seba. Takúto stélu dal vybudovať aj v Kubáne.

Panovníkovo prvé veľké rozhodnutie bolo, že zvolal významných ľudí a poveril ich,

aby mu za nejaký čas dávali informácie o stave jeho zeme.

Vieme teda, že bol veľmi inteligentný a mal aj zmysel pre vládu. Vláda tohto

panovníka sa pokladá za rozvážnu a účelnú.

Hlavná kráľovská manželka Nefertari.

31

Kráľovská manželka Estenofret.

Bitka pri Kadeši (máj 1274 pred naším letopočtom)

V bitke pri Kadeši išlo o súboj dvoch dominantných panovníkov. Muvatallišom

chetitským kráľom a Ramzesom II. Ramzes si chcel privlastniť územie medzi

Eufratom , Tigrisom a Stredozemným morom. Snažil sa totiž získať nadvládu nad

obchodom v týchto končinách. Je to územie dnešnej severnej Sýrie.

Ramzes využil príležitosť a začal plánovať prvý presun vojska do Sýrie. Vládca

najprv vyslal výskumnú výpravu. Prikázal im vyzistiť čo najviac o svojom

protivníkovi. Po troch rokoch sa Ramzesove vojská vybrali do Ázie. Sústredili tam

všetky svoje sily. Prišli až k vyvýšeninám nad pevnosťou Kadeš. Panovníkova

armáda pozostávala zo štyroch divízii. Amón, Ré, Ptah a Set. Boli to vlastne mená

bohov. Každá divízia pozostávala z 5000 mužov. Chetitský vládca získal značnú

výhodu tým, že lepšie poznal terén bojiska, ako Egypťania. Ramzes bol

presvedčený o tom, že sa nemá čoho obávať. Toto bola jeho najväčšia chyba.

Chetitský kráľ ho v tom nechal a nezasiahol ani do jeho prvého tiahnutia.

Dôvodom bolo presviedčanie, aby sa k nemu pridalo asi dvadsať drobných štátov

v okolí malej Ázie a severnej Sýrie. Kráľ Muvatalliš bol veľmi vynaliezavý

a podstrčil nepriateľom falošnú správu o tom, že chetitské vojská ustupujú.

Amonova divízia sa utáborila na severozápade od mesta. Chytila tam dvoch

chetitských vyzvedačov. Pomocou mučenia a iných donucovacích prostriedkov

zistili, že chetitská armáda je pripravená na okamžitý útok. Divízia okamžite

vyslala poslov k divíziám Seth a Ptah, ale vedela, že je už neskoro. Chetitské

vojská zaútočili najskôr na Ré. V tom čase sa celé toto zoskupenie pozostávajúce

z asi 5000 vojakov brodilo cez rieku. Chetiti mali vycibrenú bojovú taktiku.

Prekvapili hlavne tým, že na vozoch mali namiesto dvoch, troch vojakov ktorí

dokonale spolupracovali. Chetiti sa rozvinuli po okolí rieky a tam narazili na divíziu

Amón. Bolo samozrejmé, že faraón nemôže vojnu vyhrať. Skoro celé tri divízie boli

32

zakrátko rozprášené a Ramzes zostal napospas len asi stovke obrancov.

Panovník vyviazol iba vďaka Amoritom, ktorí mu v poslednej chvíli prišli na pomoc.

Keby tak nespravili, určite by zostal napospas chetitskej armáde. Amoriti zaútočili

na úplne nekryté krídlo Chetitov. Muvatalliš poslinil svoju armádu. Pripojilo sa

k nemu ešte ďalších tisíc bojových vozov. Egypťania sa dokonale preskupili

a niekoľkými súbojmi sa dostali do vedenia. Vytlačili Chetitov až na opačnú stranu

rieky Orontes. Egyptská armáda nebola schopná Chetitov prenasledovať. Divízia

Ptah, ktorá dorazila posilnila Ramzesove vojsko. Nasledujúce boje už neboli také

rozsiahle. Išlo iba o menšie súboje. Muvatalliš nestál o súboj. Nešlo mu

o obchodovanie, ale o upevnenie južných hraníc a potrestanie amoritského kráľa.

Zmluva medzi Sethim a chetitským kráľom Muvatallišom nebola taká pevná, ako

sa na prvý pohľad zdalo. Ramzes nakoniec vyhlásil, že vojnu vyhral. Chetitský kráľ

si myslel presný opak. Preto doteraz nie je dostatočne známe, ktorí z nich vojnu

naozaj vyhral. Domnievame sa ale, že to bol slávny Ramzes Veľký. Žiaden

z účastníkov nič nevyhral ani nestratil. Je jednoznačné, že tento panovník mal viac

šťastia ako rozumu. Získal veľa mladých a dobre vycvičených vojakov.

Samozrejme, že svoj boj vyhral, veď nám o tom napovedá jeho pôvod, aj keď je

zaujímavé, ako dokázal iba za pár mesiacov zostaviť dvadsaťtisícčlennú armádu

a poraziť tak dobrého súpera. „S čistým svedomím môžeme preto tvrdiť, že

stretnutie medzi egyptskou armádou Ramzesa II. a chetitskou protiegyptskou

koalíciou bol skutočne prvý veľký boj vrcholného staroveku.“ (kniha Ramzes II.)

Podoba Ramzesa II. pri boji proti

33

Chetitom. Oslavné nápisy na

stĺpoch a stenách chrámov

Smrť Ramessesa VeľkéhoRamzes žil deväťdesiatdva rokov. Za jeho vlády dokázal, že bol na trón dosadený

právom. Stal sa slávnym. Vybudoval množstvo stavieb a vyhral prvú veľkú vojnu

Novej ríše. Jeho manželky dali život 110 deťom. Po šesťdesiatich šiestich rokoch

vládnutia (podľa legendy a nápisov deväťdesiat ôsmich) veľký panovník zomrel

a bol pochovaný v už vopred vybudovanej hrobke v údolí kráľov. Samozrejme, ani

táto hrobka sa nemohla zaobísť bez vykrádačov hrobiek. Traduje sa, že v nej bolo

omnoho viac bohatstva, ako v ktorejkoľvek inej.

Múmia najmocnejšieho egyptského faraóna Ramzesa II. sa našla aj s ostatnými

kráľovskými múmiami v jaskynnom úkryte Deir el-Baharia v roku 1881. Smrťou

tohto kráľa skončil aj zlatý vek Egypta.

34

Achnaton

DetstvoAchnaton je najväčší a najvýznamnejší reformátor zo

všetkých egyptských faraónov a panovníkov. Kráľ 18.

dynastie, ktorý vládol 17 rokov (1367-1350 pred n.l.) . Bol

synom Amenhotepa III. , po ktorého smrti aj nastúpil na

trón. O Achnatonovi sa zanechalo toho viac-menej málo

pritom vieme o ňom veľa. Achnatona si pripomenieme

hlavne kvôli reforme ktorú zaviedol, a ktorá ovplyvnila celý

Egypt. Achnaton bol náboženský reformátora zakladateľ

hlavného mesta Achetatonu, ktoré bolo po jeho smrti

zničené, a nič skoro po ňom nezostalo. Achetaton bol

zničený kňazmi a počas rokov ho pohltil piesok púšte Sahary. Achnaton mal veľa

prezývok ako napr. „Faraón revolucionár, kacírsky kráľ, idealistický pacifista a

bezohľadný despota, chorobný fanatik, ani vojak, ani diplomat.“ Mal veľa kritík ale

ako okomentoval jeden kritik (bez mena) „Nebol to človek diplomat a ani zďaleka

politik. Neriadil sa nikým, len sám sebou. Nevenoval sa úradným veciam. No aj tak

sa stal, jedným z najväčších mužov na veľkom tróne Egypta. Bol to romantik s

citom k umeniu. Stal sa z neho básnik, ktorý nám po seba zanechal množstvo

básní.“ To boli len niektoré charakteristiky jeho osobnosti a však žiadna nedokáže

vystihnúť jeho zložitú osobnosť. Na trón nastúpil po smrti svojho otca

Amenhotepa III. s menom Nefercheprure Waenre Amenhotep. Do dejín sa

nezapisuje ako Amenhotep IV. , pretože toto meno znamená (Boh) Amon je

spokojný, tým, že si Amona nectil, nebol spokojný s týmto menom a preto si

zmenil svoje meno na Achnatona čo znamená slúžiaci (alebo prospešný) Atonovi.

35

Achnatonova vládaDo dejín sa zapísal ako kráľ, čo urobil najväčšiu reformu celého Egypta, vydal

náboženskú reformu ktorá otriasla celým Egyptom. Táto reforma svedčila o tom,

že budú zrušený všetci bohovia, vrátane posvätného Amona a zostane iba jeden a

to boh Slnka Aton. Keď vládne jeden boh, nazýva sa to: monoteizmus- (vládne

jeden Boh) touto reformou sa riadilo európske náboženstvo- vznikol judaizmus.

Okrem náboženskej reformy, zaviedol aj umeleckú reformu, v

ktorej zmenil štýl umenia maľby a sochárstva. On sa

domnieval, že kráľ by mal mať mužskú stránku, ktorý má silu,

je dobrým vodcom do boja a riadiť ľud, ale aj ženskú stránku,

aby dokázal, že je silným a dobrým vodcom. Dával sa zakresľovať, ako muž s

rysmi ženy. Z tohto si vedci a kritici vydedukovali, že mal asi nejaké poruchy a

choroby, alebo že bol dokonca žena. Z toho nie je nič pravda. Nemal žiadnu

chorobu len sa zakresľoval ako spojenie muža a ženy. Na maľbách a reliéfoch sa

dával vytesať alebo namaľovať s veľkými bokmi, bruchom,

obrovskými perami a vyzeral ako žena + muž. Skoro vždy sa

zakresľoval zo svojou „najkrajšou ženou sveta“ Nefertiti, ktorú

neskonalo miloval, a ich šiestimi deťmi (Mekataton, Nefernufruaton,

Maritaton, Setepenré, Nefernefrure, Aanchesenpaton). Bol veľkým a

slávnym básnikom a spisovateľom. Napísal najslávnejšie dielo v

Egypte Chválospev na Slnko, ktoré uznávali dlho po jeho smrti. Toto

dielo bolo určené , ako božskú hymna pre boha Slnka Atona, z čoho

si dokážeme vyvodiť, že sa viacej venoval poézií, a svojej rodine ako

politike a riadenie štátu. Jedinú vec, čo urobil, v ohľade s politikou

bola jeho najvýznamnejšia náboženská reforma. Táto reforma určila,

že sa zrušia teda všetci bohovia ktorý sa v tej dobe aj v celom Egypte

uctievali, a nechal iba jedného (podľa neho najpodstatnejšieho) boha Atona.

Urobil to preto lebo nikdy neuctieval ani ho neuznával a tým mu zobral božstvo, až

ho úplne zrušil. Nechal teda iba jedného boha a to Atona ktorý dával život ľuďom,

ktorý bol ich svetlom pred tmou, ohnivá guľa ktorá pomáhala ukazovať im cestu za

posmrtným životom. Amonovi kňazi neboli moc nadšený z tejto reformy,

nedostávali peniaze, prestali byť úspešný, neboli uznávaný a začalo ich to štvať,

chceli sa proti nemu postaviť a dať ho preč z vlády. Začali sa zhromažďovať

36

nespokojný občania, kňazi a ľudia ktorý uznávali Amona a nechceli uznávať

jedénoho boha a to Atona. Tým, že sa nevenoval politike a ani nedával pozor na

okolité štáty, zatiaľ jeho susedom Chetitom rástla sila, až sa rozhodli zaútočiť na

spojencov Egypta na ríšu Mitanncov. Keď zaútočili, Egypt ako ich spojenec mal

ich brániť a bojovať s nimi, lenže Achnaton im nepomohol ani nič neurobil, prejavil

úplnú neslušnosť voči okolitým spojencom. Tak si vybudoval aj u svojho ľudu

nesympatie. V dvanástom roku svojej vlády, či skôr nevlády, nazhromaždení

nespokojný ľud vybuchol, a zdá sa že Achnaton nemal na svojej strane už nikoho,

kto by bol viac než dvoranom. Pohádal sa aj zo svojou milovanou manželkou

Nefertiti, a rozišiel sa s ňou v zlo Od tých čias o nej nemáme žiadne zmienky ani

záznamy. Keď bol Achnaton na tom vážne zle, využili túto situáciu wateský kňazi

boha Amona, ktorí sa nedokázali zmieriť s porážkou. Získali si veliteľa armády

Horemheba a aj iných prívržencov vojska, a vplyvného Ajeho, a hneď začali

konať. Paláce a piesok tmavých popravísk bol posiaty krvou „Každý odporca

kráľa, bol odsúdení na stratene. Každý nenávidený bol poslaný na popravisko.“

Tento výrok sme sa dočítali na nápisoch jeho hodnostárov. Po tomto masakri,

zahalila Egypt „egyptská tma“. Pomsta Amonových kňazov sa neskončila,

prenasledovali ho až za hrob.

Po Achnatonovej smrtiAchnaton sa na tróne udržal 17 rokov až ho jedného dňa zabili jedom alebo

dýkou. Nie je isté či ho pochovali. Našla sa jeho hrobka ale bez múmie. Stav jeho

hrobky objavený talianskym archeológom A. Barsantimom v roku 1892, na

pohrebisku pri dnešnom Darb el-Meleku, nedovoľuje jednoznačne potvrdiť, že sa

tam múmia nachádzala. Jeho sarkofág bol zlomený a múmia v ňom nebola, jeho

meno bolo odstránené z nápisov. „To podľa egyptských predstáv znamenalo, že

prestali existovať podmienky pre jeho posmrtný život. Nemohol byť Kráľom na

onom svete a jeho vláda na tomto svete sa stala nulitnou.“ Keď sa museli potom

zmieniť o ňom v dokumentoch, a nemohli použiť jeho meno, vymysleli mu

prezývku „ten nepriateľ (alebo zločinec) Achetatonu.“ Kňazom sa podarilo

zlikvidovať jeho náboženské reformy, zrušili úplne monoteizmus ktorý Egypťania

neuznávali, ani ich egyptské náboženské tradície. Najznámejšia Achnatonova

socha pochádzala z trosiek Atonovho chrámu, zničeného po jeho smrti. Keď

37

Achnaton zomrel nastúpil na trón mladý kráľ Tutanchamon. Neviem určite dokázať

či bol Achnatonovým synom, alebo či sním bol len príbuzný.

38

Tutanchamon

Tutanchamon je jeden z najznámejších egyptských faraónov. Väčšina ľudí si pri zmienke

o faraónoch vybaví práve jeho. Patril do 18.dynastie a v poradí bol 12-stym faraónom.

Vládol od roku 1323-1319 p. n. l. Faraónom sa stal v 9 rokoch. Z dôvodu jeho

neplnoletosti Aje II bol jeho poručníkom, regentom a spolukráľom. Nebol to začiatok jeho

kariéry, prežil aj Achnatona, bol jeho miláčikom a obľúbencom, vyhlásený za dozorcu nad

kráľovými dozorcami, kráľovský pisár a iné

.

Neskôr prežil ďalšieho faraóna Smenchkareho, ktorý po odvrátení sa od Atonu bol

zavraždený kňazmi a po smrti Tutanchomana sa stal 13. faraónom 18.dynastie.

Tutanchamon bol veľmi ovplyvňovaný kňazmi Amonu. Pri jeho korunovácii nechal

zhotoviť sochu kde stojí oproti bohovi Amonovi, v menšej výške, ba nechal aj pozmeniť

svoje meno z pôvodného Tutanchaton na Tutanchamon a manželkino

z Anchceseppaaton na Anchcesenamon.

Dal sa presťahovať z mesta stvoreného Achnatonom z Achetatonu do Malkaty na západe

Vesetu do palácového komplexu Amenhotepa III. S ním sa premiestnili dvor, hárem aj

manželka. Bol to mladý kráľ, ktorý sa venoval zábave a športom, ktorý sa mu

pravdepodobne stal aj osudným. Zlomil si údajne koleno za neobjasnených príčin.

Následne dostal maláriu, ktorej podľahol v osemnástich rokoch života. Aje II ho nechal

pochovať do hrobky, ktorú v roku 1922 objavil Howard Carter.

Celý proces odhaľovania bol veľmi namáhavý a zdĺhavý. Dňa 4. novembra 1922 našli

vchod do hrobky, o deň neskôr postupne odkrývali schody. 24. novembra boli už vidieť

samotné Tutanchamonove pečate na múre hrobky. Až po piatich rokoch sa výskum

hrobky úplne dokončil.

Koncom októbra 1925 poodkrývali aj faraónovu múmiu. Hrobku v decembri 1927 úplne

vyprázdnili. Pre Howarda Cartera a jeho tím boli práce veľmi prácne a zdĺhavé. Do hrobky

39

museli zaviesť elektrinu, aby sa efektívnejšie pracovalo a taktiež posilnili ochranu proti

krádežiam, nakoľko sa v hrobke našli zlaté šperky o hmotnosti niekoľkých gramov.

Okolo sarkofágu sa nachádzalo mnoho pozlátených skríň. Na vynášanie bolo potrebných

84 dní. Pozornosť upútalo „záhadné prekliatie Tutanchamónovej hrobky“ a to smrť vyše

20 vedcov a výskumníkov, ktorí v hrobke pracovali. Neskôr sa zistilo, že v hrobke boli

prítomné baktérie, na ktoré nie je človek zvyknutý a časom sa infikoval a chorobe

podľahol.

V súčasnosti je všetok nadobudnutý Tutanchamonov majetok v Egyptskom múzeu

v Káhire. Predstavuje 12 miestností plných predmetov z tejto hrobky. Po

Tutanchamonovej smrti sa jeho žena Anchcesenamon chcela vydať za syna chetitského

vládcu Suppiluliumasa. Keď však jeho syn vstúpil na egyptské územie, zavraždili ho.

Tutanchamon nikdy nebojoval s nepriateľmi a o nič veľké sa nezaslúžil. Preto Vojtech

Zamarovský , slovenský egyptológ raz povedal: „ Keby nebola objavená jeho hrobka

s obrovskými pokladmi, bol by len zrnkom piesku v tisícročia trvajúcich dejinách Egypta...”

40

Bohovia Egypta

ÚvodEgypťania uctievali mnohobožstvo. Každý ich boh mal určitú funkciu a moc. Mali

aj viacerých bohov na jednu funkciu (napr. mali 24 bohov Slnka). Viera im bola na

prvom mieste. Modlili sa ku každému dôležitému bohovi aj tomu menej

dôležitému. Mali aj menej podstatných bohov, ktorý spĺňali menej dôležité funkcie.

Verili, že všetko čo je stvorili ich bohovia. Vymýšľali rôzne legendy, mýty o bohoch

a tým si dokazovali, že sú skutočný. Domnievali sa, že im pomôžu na ceste na

onen svet a budú ich ochraňovať na tomto svete. Uctievali ich, darovali im obete a

modlili sa za nich. Bohovia boli pre nich najdôležitejšou časťou ich viery.

Zoznam Bohov:

1.Amemait 9. Nut

2.Amon 10. Re

3.Anup 11. Sutech

4.Aton 12. Šu

5.Eset 13. Tefnut

6.Geb 14. Thowt

7.Hathtor 15. Usir

8.Hor

41

AmemaitEgypťania ju nazývali ako „veľkú požieračku“. Bola to hybridná obluda s polovicou

tela leva a hrocha s hlavou krokodíla. Vždy sa zúčastňovala na

obradoch „váženia srdca“, ktorý sa podľa egyptských predstáv

konal vždy pri poslednom súde zomretého pred bohom Usirom.

Váženie srdca rozhodlo , či pôjde zomretý do Usirovho

podsvetného kráľovstva a bude žiť v pokoji, alebo ho zožerie

Amemait. Najprv musel zomretý odpovedať na štyridsaťdva

otázok od štyridsaťdva- členného súdneho tribunálu, ktorý

predstavovali morálny kódex Egypťanov. Keď pri odpovedaní zomretý klamal, tak

bolo jeho srdce na „váhach pravdy“ bohyne spravodlivosti a pravdy Maat, ľahšie

ako pierko ktoré nosila na korune, nemohol zomretý vstúpiť do Usirovej

podsvetnej ríše a bol sním koniec: Amemait ho zožrala. Keď neklamal a hovoril

stále len pravdu, dostal sa do podsvetnej ríše boha Usira a mohol žiť v pokoji.

Niektorý verili, že Amemait ich nezožrala celých teda ich duše ale len srdce. Iný,

že srdce mala len v ústach a potom ho vypľula do jazera smrti. Amemait bola

zosobnenie božskej odplaty za zlo, ktoré človek spáchal na zemi.

AmonBol to boh mesta Waset (Téby), stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Jeden z

najvyšších egyptských bohov v dobách Novej ríše, keď bol

Waset hlavným mestom Egypta. „Ten ktorý vznikol na

prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten ktorého podstatu

nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo

boha, ktorý vznikol pre ním... Nemal matku, čo by ho nazvala

menom, nemal otca, čo by ho bol splodil a povedal >>Ja

som to bol<<“ , „Všetci bohovia vznikli až potom, keď on sám

sebe samom učinil začiatok.“ To bolo zopár zachovalých

výrokov, kňazov z Amonovho chrámu. Celých prvých 1000 rokov egyptských dejín

42

bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva počuť, a jeho pôvod ostal dodnes

„zahalený hmlou.“ Egyptológovia ho považujú, ako za pradávneho ochrancu dlho

neznámeho mesta Wasetu. „Medzi najvyšších bohov sa dostal v strednej ríši, keď

pod jeho štandardmi vyviedli wateský vládcovia Egypta zo stáročného rozkladu

( „víťazstvo ich zbraní ho povýšilo medzi najvyšších bohov.“ Mal manželku Mut a

syna Chonsua. V 18 dynastii zrušil kráľ Achnaton boha Amona i ostatných bohov

s výnimkou „slnečného kotúča“ Atona. Po Achantonovej smrti sa stal Amon znova

hlavným bohom, ktorého úcta sa znova obnovila. V 20 dynastii Ramesses XI.

upadol veľkňaz boha Amona Hrihor a sním aj boh Amon. Potom už nevládol a

zanikol naveky, ale jeho nákresy a sochy sú zachované doteraz. Amonovým

posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný zvyčajne v podobe baranej sfingy

(lev s hlavou barana). Amonových vyobrazení sa zachovalo neprehliadnuteľné

množstvo. Predstavujú ich reliéfy na stenách chrámov a hrobiek, maľby a kresby

na papyrusoch, sochy všetkých možných veľkostí. Báseň o Amonovi sa stala

jedným z vrcholových diel starovekej egyptskej poézie z čias Amhotepa II. z 18.

dynastie s názvom „Hymnus na Amona“ (Amon-Rea ktorý bol spojenie boha

Amona a boha Rea)

AnupBoh mumifikácie a pohrebísk, uctievaný v podobe čierneho

šakala. Mumifikácii zomretých a posvätnosti pohrebísk prikladali Egypťania veľký

význam, preto Anup patril medzi ich najdôležitejších (hoci nie najvyšších) bohov.

Bol to syn Usira a Nebthet. Nebthet opila Usira a nakázala mu aby ju oplodnil, aby

dokázala svetu, že je plodná, nie ako jej manžel a brat Sutech hovoril. Po

porodení syna Anupa sa ho vzdala. Eset a Usir si ho zobrali k sebe a Eset ho

vychovávala. Keď vyrástol bol po boku Usira, ktorý mul dal moc boha mumifikácie.

Podľa viery Egypťanov pomáhal Anup pri mumifikovaní všetkých zomretých, resp.

bol vedúcim celého zložitého procesu mumifikácie. Mal aj iné funkcie ako

mumifikovanie:

1.sprevádzanie mŕtvych na ceste do podsvetnej ríše

2.privádzanie ich na „posledný súd“ pred Usira

3.staranie sa o hrobové obete

43

4.zúčastňovanie sa na obradoch „váženia srdca“

5.spolupôsobenie aj pri obrade „otváranie úst“, ktorým sa mŕtvym umožňoval nový

život na onom svete

6.chránenie miest posledného odpočinku zomretých

Z ochrancu hrobky sa neskôr vyvinul na ochrancu celých pohrebísk, a keďže

pohrebiská bývali na okrajoch púšte Sahary, kde sa potulovali šakaly

a zdivené psy, dali mu Egypťania podobu týchto zvierat. Bol uctievaný

v celom Egypte. Najznámejšie jeho sochy sa našli v hrobe kráľa

Tutanchamona v Údolí kráľov.

AtonBoh Slnka a samo Slnko. Za kráľa Achnatona, bol považovaný za jediného

oficiálneho a uznávaného boha Egypt. Jeho vyhlásenie za jediného boha,

vykonané kráľom Achnatonom z 18. dynastie, znamenalo najhlbší známy prelom v

egyptských náboženských tradíciách: bolo nahradené odveké mnohobožstvo-

monoteizmom. Achanton vo zrušenie všetkých bohov s výnimkou Atona možno

nazvať – náboženskou revolúciou (reformou). Bol zobrazovaný ako slnečná guľa

či v plošnom znázornení ako kotúč. Do Achnatonovej vlády nebol moc uznávaný

boh. Bohov Slnka bolo veľa (okolo 24), najviac uznávaný boh Slnka bol Re. Keď

nastúpil Achnaton stal sa najuznávanejším bohom Slnka Atona. A nestal sa len

bohom Slnka ale aj celého sveta a tým, že Egypt bol v tej dobe považovaný za

vládcu sveta tak sa stal bohom hlavne Egypta. Po smrti Achnatona naveky zanikol

a už o ňom nie sú žiadne záznamy. Zachovalo sa malý počet jeho sôch tým, že po

Achnatonovej smrti, Amonovy kňazi chceli zničiť všetky Achnatonove a aj Atonove

sochy a maľby. Niektoré sochy sa zachovali aj po spiknutí Amonových kňazov

a prežili tisícročia. Najviac sa ich zachovalo z Achnatonového chrámu. O Atonovi

sa najviac zanechali veci literárneho pôvodu, pretože Achnaton o ňom napísal

rôzne básne ktoré sa preslávili v celom Egypte.

44

Eset

Pani mocných slov, najväčšia z bohov a bohýň. Najväčšmi uznávaná bohyňa, v

textoch ju zmieňujú častejšie než ktorúkoľvek inú bohyňu. V antických spisoch tak

isto. Eset bola aj najdlhšie uctievanou bohyňou. Prvé doklady o jej kulte máme z

konca 4. tisícročia pred n.l. Posledné z polovice 1 tisícročia n.l. Čiže z časového

úseku vyše 4 a pol tisíca rokov. Egypťania si v nej vytvorili najkrajšie črty a

vlastnosti ženy: ušľachtilosť a krásu, manželskú lásku a vernosť až za hrob, ako aj

materskú starostlivosť o dieťa. Je najslávnejšia aj preto , že máme o nej a o jej

kulte najviac správ. Manželka boha Usira (jej brata) a matka boha Hora. Okrem

brata Usira mala aj súrodencov Sutecha a Nebthet, ktorý tiež uzavreli manželstvo.

Všetci 4 boli deťmi boha Zeme Geba a bohyne neba Nut. Ich prarodičmi boli boh

vzduchu Šu a bohyňa vody Tefnut. Boli priami potomkovia praboha Atuma.

Dovedna tvorili Devätoro bohov na čele s Atumom. Spolu s Usirom a ich synom

Horom vytvorila bez ohľadu na iónske Devätoro bohov, osobitnú božskú Trojicu,

ktorú uznávali a uctievali v celom Egypte. Keď bol zabitý Usir, tak ho Eset išla aj s

jej sestrou Nebthet hľadať. Keď ho konečne našla dala ho ihneď pochovať. Keď sa

to Sutech dozvedel, išiel k jeho hrobu a rozsekal ho na 16 kúskov, ktoré rozhádzal

po celom Egypte. Eset sa vydala znova hľadať svojho milovaného manžela.

Musela prejsť ťažkú a nebezpečnú cestou. Keď našla všetky jeho kúsky tak ich

pomocou svojich čarov zasa spojila a obnovila tak celistvosť Usirovho tela. Tým

splnila podmienku, ktorá bola podľa egyptských predstáv nevyhnutná, aby mohol

mŕtvy vstať do nového života na onom svete a preukázala tak Usirovi najcennejšiu

vec akú mohol živý preukázať mŕtvemu, a umožnila mu večný život v podsvetnej

ríši, kde sa stal Kráľom mŕtvych a Pánom večnosti. Eset však neobnovila Usira iba

pre podsvetie, postarala sa, aby žil naďalej aj na tomto svete a

to vo svojom legitímnom synovi. Mávaním krídiel vdýchla do

Usirovho tela na chvíľu skutočný život, takže mohol vstať a

oplodniť ju. Ona potom porodila syna Hora ktorého

vychovávala a pripravovala aby mohol pomstiť svojho otca.>

Na soškách a maľbách najčastejšie drží „znak života“ (anch)

alebo amulet zvaný Esetin uzol (tit).

45

GebBoh Zeme a sama Zem, otec bohov. „Geb“ znamená zem. Pôvodne

bol považovaný za praboha, ktorý splodil s bohyňou vzduchu Nut boha

Slnka Rea, a potom aj ostatných bohov, a bol ich najvyšším vládcom. V

egyptskom ponímaní sveta bol Geb (zem) obrovský kotúč plávajúcim

vo vodách hviezdnej Nut. Bol boh pôdy, ktorá poskytuje živým

každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej

plodivej sily, ktorá dávala vyrastať stromom a rastlinám, ani jej

vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom (nato mali

Egypťania iných špeciálnych bohov) , napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol

podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob zrno a korene toho, čo

zasadili, prijímal a chránil telá zomretých. Osobitne si vážili ako ochrancu pred

hadmi a škorpiónmi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rozličných zaklínadiel

proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov aj ľuďom.

HathorBohyňa neba a jeho stelesnenie, manželka boha Slnka

(Hora) , bohyňa lásky a radosti, ochrankyňa žien a

zomretých, pani Egypta, pani cudzích krajín, Dojka kráľa atď,

uctievaná a zobrazovaná v podobe kravy alebo ženy s

kravskými rohmi. Dostala titul „Veľká nebeská krava“ a zachovala si ešte aj titul

Slnečné oko. „Všetci Egypťana bez rozdielu uctievajú kravy zo všetkého dobytka

najväčšmi.“ napísal Herodotos v polovici 5. storočia pred n.l. a pramene

najrozličnejšieho druhu potvrdzujú, že tak to bolo možno už tri tisícročia predtým a

viac ako pol tisícročia potom. Bola aj pre nich Pani datľovej palmy, čo dávala

sladké plody, a Pani južnej sykomory, čo poskytovala voňavý tieň: v obidvoch

prípadoch ju považovali skôr za bohyňu mŕtvych, ktorí by sa v podsvetí bez datlí a

datľového vína neobišli a bez tieňa by trpeli horúčavou. Napriek množstvu a

rozmanitostí funkcií bola však Hathor v očiach Egypťanov a Egypťaniek vždy a

predovšetkým bohyňa lásky. Bola ňou najmä v ľudovom kulte, v ktorom sa

teologické konštrukcie kňazov a mocenské ambície kráľov neodrážali. Ako bohyňa

46

lásky bola zároveň bohyňou a ochrankyňou všetkého, čo lásku povzbudzovalo a

sprevádzalo (hudby a spevu, tancu a zábavy, vína i ľútostného opojenia) bola aj

bohyňou pôrodu, pomáhala ženám pri výchove detí, držala nad nimi ruku od

narodenia po smrť. Ženy si po smrti želali splynúť väčšmi s ňou než s inými

bohyňami.

HorBoh v podobe sokola alebo muža zo sokoľou hlavou, boh Slnka, neba a svetla,

dedič pozemského panstva boha Usira (ktorý bol jeho otec a jeho matka bola

Eset) a božský vládca Egypta. Bol jedným z najvýznamnejších a najstarších

bohov Egypta, no zároveň aj jedným z najzložitejších. Niet pochýb, že pod jeho

menom sa skrýval celý rad pôvodne samostatných bohov, ktorí mali síce niektoré

spoločné vlastnosti, ale nemálo sa od seba aj odlišovali: mnohý egyptológovia

usudzujú, že vhodnejšie by bolo hovoriť o Horoch, a nie iba o Horovi, a týchto

Horov existuje až dvadsať. Meno Hor treba teda spravidla bližšie určiť, čiže

povedať, o ktorého Hora ide, v ktorom chápaní, v ktorom čase. Ako Slnko a jeho

boh bol pre nich darcom svetla, a keďže Slnko je na nebi a

vládne nebu, stal a aj bohom neba. Asi jeho najvýznamnejšou

funkciou bola funkcia boha egyptského kráľa, podľa oficiálneho

učenia ho nielen všade a pri všetkom chránil, ale priamo sa do

neho vteľoval, a prenechával mu aj svoje meno. Hor sa dostal

do sporu s jeho strýkom Sutechom (ktorý vládol zemi a tme), boj

bol medzi svetlom a tmou, premenilo sa to na neľútostný boj, v

ktorom Sutech napokon podľahol, že musí odstúpiť vládu nad

Zemou Horovi. Jeho manželkou bola Hathor bohyňa lásky a mal s ňou 2 deti.

Každý rok ju navštívil na 14 dní. Mal ešte aj ďalších 4

synov ktorých matka bola neznáma: Amset, Hapi,

Kebehsenuf a Duamutef a boli 4 svetových strán a

ochrancami telesných pozostatkov zomretých. Bol aj

„desiatym členom“ Devätora bohov. Príbeh ktorý

najviac preslávil Hora bol : Keď Sutech utopil svojho brata Usira a potom jeho

mŕtvolu rozkúskoval a rozhádzal ich. Súčasne ich Eset pomocou jej čarovnej moci

spojila a na chvíľu Usira oživila, aby ju mohol oplodniť. Keď sa potom Usir odobral

47

na onen svet, aby sa tam stál vládcom zomretých, porodila Eset na plávajúcom

ostrove Chemide syna Hora a tajne ho tam vychovala. Medzitým sa však Sutech

zmocnil Usirovho pozemského panstva, a tak Horovi neostalo nič iné ako o svoje

dedičstvo bojovať. Skúsil to najprv cestou práva a predložil svoju vec Devätoru

bohov. Ukázalo sa však, že to Hor skúsil, prevrátilo všetky predstavy o egyptských

bohoch, ktoré sme si mohli utvoriť z celej ostatnej náboženskej a mytologickej

literatúry. Hor sa stal zástupcom Usira a Sutecha sa stal bohom búrky.

NutBohyňa neba samo nebo. Rodička bohov a Pani západu. Zosobňovala nebo, či

skôr nebeskú klenbu, tak ako jej manžel Geb zosobňoval Zem. Prarodičia Amon a

Mut, rodičia boh Šu a bohyňa Tefnut, k týmto piatim bohom ktoré zosobňovali

základné elementy sveta. Deti Usur s Eset a Sutech s Nebthet a tým vzniklo

Devätoro bohov. V jej živote bol pre ňu dôležitý iba jeden muž a to brat Geb. Jej

otec Šu jej zakázal aby si zobrala za muža svojho brata, ona to

porušila a zobrala si Geba, ale Š ju preklial aby nikdy nemohla byť

plodná jediný deň v roku. Ona sa nevzdala a išla za Thowtom a

zahrala si sním kocky, každý krát čo by vyhrala dostala by malý

kúsok mesačného svetla. Ihneď to svetlo premenila na 5 dní kde

bude plodná a v 4 z nich porodila, každý deň jedno dieťa. Ako prvé

bol Usir, Sutech, Eset a nakoniec Nebthet. Keď ale je mladší syn Sutech vyrástol

na stelesnené zlo a nakoniec sa dopustil strašného zločinu: zavraždil Usira,

dokonca ho ešte aj rozsekal na kusy a rozhádzal ich po celom Egypte, aby mu

znemožnil vzkriesenie pre posmrtný život. Avšak manželstvo s Gebom nedopadlo

dobre, stále sa pre niečo hádali ako dajaký manželia z rodu smrteľných ľudí. Keď

už presahovala hranica ich hádania, ich otec Šu sa vložil doslova medzi nich a

rozhodol, že ich rozdelí. Vyzdvihol Nut do výšky do ktorej len mohol, až k samej

oblohe. Nutino telo vytvára oblúk nebeskej klenby. Nut je teda „ďaleko od zeme...

a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi.“ Symbolom Nut sa stali

hviezdy, tým že bola na oblohe a bohyňa neba.

48

ReBoh Slnka a samo Slnko, Pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Od najstarších čias

bol jedným z najvyšších egyptských bohov ako to zodpovedá významu Slnka pre

život na Zemi a tešili sa úcte v celom Egypte. Pritom nebol jediným bohom Slnka.

Egypťania mali nielen mnoho bohov, ale aj mnoho bohov s

rovnakými funkciami, čo patrilo aj v jeho prípade. Napriek

tomu ho považovali za primárneho boha Slnka, lebo bol

Slnkom svojou podstatou. Slnko bolo podľa egyptských

predstáv jeho telo a jeho meno znamenalo v ich jazyku

„Slnko“. Bol teda podľa nich vládcom sveta, a keďže svet

reprezentoval Egypt tak bol predovšetkým vládcom

Egypta. Tak sa Re stotožňoval s kráľom a to doslova aj

obrazne: kráľ bol jeho synom i pozemskou formou jeho existencie. Mal aj nie moc

známu manželku ktorej kult sa neuchytil a to Reit, teda ženské meno boha Re.

Mal rôzne matky ale najčastejšie sa uvádzajú jeho rodičia ako Geb a Nut. Ako Pán

neba vychádzal Re každé ráno na východe nad obzor, a to podľa vcelku

zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom

svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život. Večer zostupoval opäť pod

obzor. Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, a vracal sa

v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú cestu zopakoval.

Na lodi ho sprevádzali jeho dvorania a strážcovia. Strážcovia preto, aby ho chránili

pred nebezpečenstvom, čo mu hrozilo najmä od nebeského hada Apopa, ktorý

chcel prevrhnúť jeho loď. Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a

dosať ho pred Reovu loď, ktorá svojím kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im

pritom aj kňazi, ktorý ovládali čarovné zaklínadlá, čo Apopa zneškodnili. Na

hrobkách boli nájdené citáty boha Rea: „Stvoril som každého človeka rovného

druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila moje príkazy, nežiadal som (predsa)

aby konali zlo.“

SutechBoh púšte, búrok a mora, brat a vrah Usira. Podľa prevládajúcich egyptských

49

prameňov bol „zlosynom medzi bohmi“ a „stelesnením všetkého

zla“ , ale toto chápanie je trocha jednostranné a pochádza až z

neskorších čias. Bol synom boha Geba a bohyne Nut, vnukom

boha Šua a bohyne Tefnut a pravnukom boha Atuma, jeho

starším bratom bol Usir a jeho sestrami Eset a Nebthet ktorá bola

aj jeho manželkou. Spolu so svojimi predkami a súrodencami

tvorili už spomínané Devätoro bohov. Jeho manželka a sestra

Nebthet, ktorú všelijako možne urážal a ponižoval. Rozšíril o nej

okrem iného aj klebetu, že je neplodná. Aby to vyvrátila, zadovážila si syna od

Usira (bol to neskorší boh mumifikácie Anup.) Sutech preto na Usira žiarlil. Keď

potom boh Geb odovzdal Usirovi ako prvorodenému synovi vládu nad svetom,

premenila sa jeho žiarlivosť na nenávisť. K tomu sa čoskoro pripojila aj závisť,

lebo Usir sa ako vládca osvedčil a používal medzi ľuďmi veľkú vážnosť. Keď to

nešlo pomocou intríg, rozhodol sa ho zavraždiť > svoje rozhodnutie napokon

vykonal. Mýtus ktorý urobil zo Sutecha vraha:

Sutech pozval na hostinu Usira a spolu sním sedemdesiatdva svojich druhov. Keď

sa najedli a hlavne napili, dal priniesť krásnu truhlicu,

ktorú zhotovil presne podľa rozmerov Usirovho tela,

keď si predtým tajne zaobstaral mieri. Všetci

truhlicu náramne vychvaľovali a chceli ju

dostať. Sutech nato vyhlásil, že ju daruje tomu, kto

celým svojím ju zaberie až po okraje. Všetci jeho druhovia to skúšali no boli

primalý na ňu. Ako posledný to skúsil Usir a ľahol si do nej. V tej chvíli priskočili

však Sutechovi druhovia a dali na ňu veko. Pribili ho klincami a dierky a škáry

zaliali olovom. Potom ju hodili aj s Usirom do Nílu. Prúd niesol truhlicu až k moru.

Sutech sa domnieval, že Usir zmizol naveky a tak sa ujal vlády nad svetom, tým

že Usir zmizol. Ako sa zdá, Sutechovu cestu k moci egyptský bohovia vonkoncom

nezavrhovali. Nikto z nich proti jeho činu nemal námietky a ani neprotestoval. Boh

Re ho ani len nevylúčil zo svojej družiny, ktorá ho sprevádzala pri jeho ceste na

slnečnej lodi po oblohe. Jedine bohyňa Eset sa stým nedokázala zmieriť a zo

žiaľom v srdci sa vybrala hľadať spolu so svojou sestrou Nebthet jej mŕtveho

manžela Usira. Našla ho až pri fenickom prístave Byble, kde ho more vyhodilo až

na breh. Keď ho našla odniesla ho do Neditu pri Abdžu v Hornom Egypte, aby ho

50

tamojšom posvätnom pohrebisku s piestov pochovala. Keď zazrel Sutech Usirovo

telo ihneď k nemu pribehol a rozsekal ho na 14 či 16 kusov, ktoré potom rozhádzal

po celom Egypte. Po tomto zločine, v očiach Egypťanov ešte strašnejších ako

bratovražda: po prvé zhanobenie mŕtvoly a po druhé zničenia jej celistvosti, ktorá

bola podmienkou na vzkriesenie mŕtveho pre život na onom svete. Eset sa s

Nebthet znova vydala hľadať jej manžela Usira. Musela ísť na strastiplnú púť a po

prekonaní všelijakých prekážok všetky kusy Usirovho tela našla a na mieste

posledného kúsku pochovala. Súčasne ich však spojila silou svojich čarou a do

takto obnoveného tela vdýchla na chvíľu život tak , že zamávala svojimi krídlami.

Vdýchla mu na

chvíľu život aby ju

mohol oplodniť a

zanechať tak na

svete legitímneho

potomka. Boh Re

nato poslal boha

mumifikácie Anupa, aby Usirovo telo nabalzamoval a s príslušnými obradmi

pochoval. Keď sa tak stalo, zostúpil Usir do podsvetia a stal sa na onom svete

kráľom mŕtvych. Sutech ostal kráľom na tomto svete a dosiahol tak svoj cieľ.

Aspoň sa tak domnieval. Stala sa však to, s čím Sutech nepočítal: Eset porodila

Usirovho syna a dala mu meno Hor. Porodila ho v papyrusovej húštine na

plávajúcom ostrove v nílskej delte, kde ho tajne vychovala. Keď Hor dospel,

vystúpil ako Usirov dedič proti Sutechovi a žiadal, aby mu vládu vrátil. Sutech jeho

nárok, pravdaže, odmietol, a tak sa Hor obrátil na Devätoro bohov. Ukázalo sa

však, že cesta práva je vo svete egyptských bohov dlhá a neschodná. Spor sa

pretiahol na dlhých 80 rokov. Boh Re, ako predseda Devätora bohov, ho mienil

rozhodnúť jednoducho: bol toho názoru, že právo a pravda sú vedľajšie, lebo

hlavná je sila, a mocný Sutech bol podľa neho vhodnejším vládcom ako mladý a

neskúsený Hor. Niektorý bohovia sa proti tomu postavili, ako aj prirodzene,

predovšetkým Eset. Boh práva a spravodlivosti Thowt si potom vynútil, aby sa

celá vec najprv riadne vyšetrila. Re sa nato urazil a preniesol rozhodnutie sporu

na Arbite, za ktorého určil boha plodivej sily Banebdžedeta. Ten preniesol návrh

matky bohov Neit vládu nad svetom Horovi, ale Sutecha odmietol potrestať, lebo

sa bál jeho sily. Naopak, za stratu vlády ho odškodnil zdvojnásobením jeho

51

majetku, a aby ho upokojil, pridal mu ešte bohyne Aštort a Anat. Devätoro bohov s

týmto kompromisom súhlasilo, nie však Sutech. Pred tribunálom vyhlásil, že ak

budú jeho členovia nástojiť na tom, aby prišiel o vládu, všetkých ich povraždí.

Bohovia sa napodiv proti tejto vyrážke ani neohradili, akoby to bolo dačo

normálne. Prejavili dokonca súhlas so Sutechovou požiadavkou, aby sa spor

rozhodol nie podľa pravdy a práva, ale podľa výsledku jeho zápasu s Horom.

Zápas Hora zo Sutechom sa premenil na neľútostný boj, v ktorom sa Sutech

usiloval Hora nielen poraziť, ale rovno zavraždiť. Bojovali na suchej zemi ako

ozbrojenci, bojovali na vode v kamenných člnoch, bojovali pod vodou ako hrochy.

Hor bol oveľa slabší, ale postupne získaval silu i obratnosť. Tu a tam mu pomohli

aj iný bohovia, hlavne mu však pomáhala Eset. Na Sutechove intrigy odpovedala

intrigami, na jeho zákernosti marením ich

účinkov. Zmenila sa napríklad ženu sveta,

aby sa ju Sutech pokúsil zviesť. Keď sa jej

to podarilo, vymámila na ňom výrok, ktorým sa

sám odsúdil, takže všetkým bohom na

posmech. Keď v zápale boja vyškriabal Horovi oči. Eset mu ich pričarovala

naspäť. Napokon o svojej porážke rozhodol sám Sutech. Prilákal Hora do svojho

domu a tam sa ňom dopustil násilnosti za takých sprievodných okolností, že keď

sa to dozvedelo Devätoro bohov, všetci jeho členovia sa od hnusu povracali a

napľuvali mu do tváre. Na Usirov zásah rozhodol napokon Re podľa želania

Devätora bohov: uznal Hora za právoplatného Usirovho dediča a zbavil Sutecha

vlády. Aby spor definitívne skončil, odškodnil Sutecha povýšením na nebo, kde sa

stal pánom planéty, ktorá je najbližšie k Slnka a ktorá sa volá Merkúr.

ŠuBoh vzduchu a sám vzduch, boh svetla a Otec bohov. Tvoril so

svojou manželkou Tefnut, bohyňou vody a vlhkosti, prvú božskú

dvojicu, ktorú stvoril praboh Atum. Tak aspoň učili kňazi starého

náboženského strediska Iunu. Atum ho vraj stvoril seba

oplodnením a „vyfúkol ho zo svojho nosa“. Obidvaja prišli teda

na svet dosť nezvyčajný spôsobom. Až po nich sa začali rodiť

bohovia (hoci nie všetci) podobne ako ľudia, teda manželskom

52

spojení. Šu bol pôvodne iba bohom vzduchu, ale v dvojakom zmysle. Vzduch

považovali Egypťania za látku, ktorá je potrebná pre život ľudí. Podľa nich to však

nebola mŕtva hmota, ale hmota obsahujúca životodarnú silu, ktorej sa ľudia

zmocňujú dýchaním, a tak Šu bol predo všetkých darcom tejto sily, resp. bohom

zosobňujúcim túto silu. Vzduch však pokladali aj za látku, ktorá vypĺňa priestor

medzi zemou a nebom, ba čo viac, ktoré nesie nebeskú klenbu. Šu bol teda aj

bohom priestoru a Nosičom neba. Bol otca boha Geba a bohyne Nut. Vedel že

chce si Nut zobrať za manžela svojho brata Geba ale zakázal jej to. Ale ona to

porušila a tak ju urobil aby nebola plodná v jediný deň v roku. No ona nakoniec

porodila. Potom ju dlhé roky neriešil, ale s Gebomim to nevychádzalo a stále sa

hádali až to Šu nevydržal a vyzdvihol Nut až k nebu a tam ju držal. On doslova

medzi nich vošiel. Rozdelil Zem od neba.

Tefnut

Bohyňa vody a vlhkosti, Matka bohov. Bola manželkou boha vzduchu a svetla Šua

a tvorila s ním podľa z Iunu prvú božskú dvojicu stvorenú

prabohom Atumom. Na svet prišla čudne, lebo Atum nemal ešte

manželku, a svojich prvých potomkov musel vytvoriť seba

oplodnením. Atum „vypľul ako slinu zo svojich úst“ Tefnut. So

Šuom založila Tefnut potomstvo, ktoré sa už zrodilo a množilo

podobe ako ľudia: boha Zeme Geba a bohyňu neba Nut. Plným právom si tak

vyslúžila meno Matka bohov, ináč v egyptskom náboženstve dosť častý, a zaujala

v iunskom Devätoro čestné miesto. Bola zachycovaná v podobe levici.

ThowtBoh múdrosti a učenosti, zákonov a ustanovení, písma a reči,

lekárstva a čarodejníctva. Bol Veľký boh neba, Veľký boh podsvetia,

stelesnený v Mesiaci a uctievaný v podobe ibisa alebo paviána.

Táto dlhá charakteristika nie je úplná. Týka sa totiž len tých funkcií

a schopností, čo sa uznávali v celom Egypte. Považoval sa

predovšetkým za vynálezcu slov, ktorý obdaroval ľudí rečou, a tak

53

ľudí odlíšil do zvierat. Ďalej sa považoval za vynálezcu písma, čo Egypťania vždy

vysoko hodnotili, lebo znalosť písma ich odlišovala od negramotných susedov a

dodávala im pocit nadradenosti. Navyše sa u pripisoval vynález počítania a

merania, pričom Egypťania osobitne uvádzali meranie času (rátanie rokov,

odlišovanie ročných období a mesiacov). Bol aj najvyšším sudcom a zároveň

dozorcom nad božskými ustanoveniami a zákonmi. Podľa niektorých textov a

teórii manželka Maat bohyňa pravdy a spravodlivosti. Thowt stál pri váhach (pri

„poslednom súde“) a zaznamenával, koľkokrát sa váhy vychýlili. Potom spočítal

kladné i záporné body a oznámil výsledok a podľa toho potom Usir alebo Re

rozhodol, či má duch zomretého skončiť v útrobách bohyne Amemait, Veľkej

požieračky, alebo môže vstúpiť do podsvetnej ríše, aby tam žil večne.

UsirBoh mŕtvych a vládca podsvetia: zároveň boh pôdy, vody, Slnka a vegetácie, Kráľ

bohov a ľudí, Pán večnosti. Manželka a sestra Eset, brat Sutech a Nebthet. Má

ako jediný z bohov životopis. Ako jediného ho maľovali ako človeka a nie ako

zmiešanie zvierat. Pričom tento životopis tiež v mnohom

podobný ľudskému: vyskytuje sa v ňom úsilie o

zdokonalenie človeka, láska a závisť, zrada a smrť,

víťazstvo a spravodlivá odmena. Isteže sa v jeho osobe

spájajú rôzne prvky. má mnoho funkcií a hlavne mien.

Napriek tomu je však spomedzi „veľkých bohov“

egyptského panteónu jedným z najjednoduchších postáv.

Zo svojou manželkou Eset mal syna Hora, ktorý nastúpil

po jeho smrti na trón. Keď ho jeho brat Sutech zabil

dostal sa na onen svet a stal sa Kráľom mŕtvych a vládcom podsvetia. Medzitým

ho Eset našla a oživila aby ju oplodnil a ona porodila syna Hora. Museli ho po

smrti mumifikovať a musel prekonať všelijaké nástrahy a bol stále v

nebezpečenstve. Až potom ho doviedol Anup do siene „obidvoch právd“, kde sa

konal „posledný súd“, na ktorom sa zodpovedal pred Usirom zo svojich činov. Usir

tam sedel na veľkom pozlátenom tróne, po jeho bokoch stály jeho sestry Eset a

Nebthet, pred ním zasadal súdny tribunál pozostávajúcich až zo 42 bohov, z

ktorých každý mal posúdiť jedno previnenie, a ako zapisovateľ tam fungoval pisár

54

bohov Thowt. Uprostred siene stál akýsi detektor pravdy či lži v podobe váh,

pričom a jednu misku sa položilo srdce zomretého, čiže symbol jeho svedomia, a

na druhú pero bohyne pravdy a spravodlivosti Maat. Pri váhach číhala obluda

Amemait. Po otváracích formalitách dal každý z prísediacich bohom zomretému

jednu otázku, ktorá predpokladala jeho vinu. Zomretý musel na ňu odpovedať

záporne, potom musel všetky svoje odpovede zopakovať v súvislom recitáli a

napokon 4 krát vyhlásiť na 4 strany sveta „Som čistý“. Zoznam týchto otázok a

odpovedí predstavoval morálny kódex starých Egypťanovou a bol pomerne

zložitý. Ak odpovedal nepravdivo tak sa váhy vychýlili a Thowt to zaznamenával a

potom Usir vyniesol rozsudok. Ako bol záporný skončil v útrobách Amemait a ak

bol kladný mohol vstúpiť do podsvetnej ríše. Usir odpovedal na všetky otázky

pravdivo a mohol sa dostať do podsvetnej ríše, ale tým že bol boh, tak boh Re z

neho urobil vládcu podsvetnej ríše.

ZÁVER: Ich hlavný bohovia, boli najväčšmi uctievaný medzi bohmi. Boli uctievaný

aj mimo Egypta a aj dlho po jeho najväčšej sláve v minulosti. Na tie najdôležitejšie

veci mali určených dôležitých bohov. Mali aj menej podstatných bohov, ktorý mali

55

jednoduché a nie moc podstatné funkcie. Najčastejšie boli tí menej známy a nie

moc potrebný bohovia slúžiaci kráľovi. Boli to jeho ochrancovia, ktorý ho mali

chrániť na každom mieste. Králi si určili na každú prácu alebo na každé miesto

boha (napr. Duau- boh rannej kráľovej toalety). Určovali si bohov aj na najväčšie

hlúposti ale aj na menej dôležité veci ktoré neboli nikdy moc potrebné. Egyptský

kráľ sa považoval za takú vysokopostavenú nadľudskú osobnosť, že všetko, čo sa

ho týkalo, muselo byť pod ochranou boha.

56

Women in New Empire

Even before a few thousand years men knew that women were not for bearing

children and being maids.

In New Empire men and women were equal. Women could own property and use

it as they liked. They could choose when to merry and whether they want to get

married or no. Egyptians could have more wives only with the permission of their

main wife. Divorces were as frequent as they are now. Women could get divorced

if they were not happy in their marriage. To get divorced a mutual agreement

between couples was sufficient.

Women in Egypt could freely choose their employment. Most commonly they

worked as priestesses, midwives or belly dancers. There are also records of

women working as scribes and clerks.

Some women were also pharaohs. One of them was called Hatshepsut. She

reigned from 1478 until 1458. She became a pharaoh as an attorney of Tutmose

III. She reigned for long 20 years and is very well known in history. She was one of

the most important pharaohs in Egypt. Under her reign a lot of buildings were

done. She did not organize war expeditions and instead the trades flourished, as

there was peace in the whole empire.

Another important pharaoh was Nefertiti. Not only was she a good wife to

Achnaton and good mother but she was also a good ruler. With her help her

husband achieved reformation of religion. The power of the priests decreased and

only one god was worshipped. His name was Aton, god of sun.

Nefertiti was one of the prettiest women in the Egyptian history. The ideal woman

had wide shoulders and thin waist. In the New Empire the charm became the rule

of duty for all women. Even in this time women loved fashion. Their clothes were

called Kalasiris. They were made of bight cloth and it underlined women´s body.

Kalasiris consisted of a top with two wide stripes and a long, narrow skirt reaching

to the middle of their calves. The last piece of this outfit was a cloak in the form of

57

scarf. The women in Egypt loved different types of accessories. The most favorite

were rings, earrings and bracelets.

The pharaohs in Egypt were men as well as women. Women have important roles

and were self-sufficient.

(Nefertiti) (Hatshepsut) (Kalasiris)

Ancient Egyptian clothing

During the thousands years of Egyptian empire, Egyptian clothing didn’t change much.

Originally, Egyptians used the clothing only for working purposes which presented simple

cuts. Various geometric shapes dominated, most preferred were triangles on white cloth.

Another typical character of Egyptian clothing was glossy white color of the cloth.

Male and female dresses/wear was different and permanent for long period. Waistcloth

for men during old and middle Egyptian age was decorated with drapery of fabric and

sewn with colorful ribbons. At that time it became complicated supplement.

58

Kalaris was female garment consisted from bust-bodice and long skirt reached half

calves, fitted tightly and interfered waking. The dresses copied body lines of each

Egyptian woman.

The Egyptians loved color contrast wherever. The men were painted on wall-paintings

with dark brown-red skin to contrast their white clothes. The women with slaves had

brown-yellow skin. Wealthy people were painted with jewelry and decorated dresses as in

reality. The woman idol at that time was to have wide arms - shoulders but slim, flat and

tall body without too shaped hips and big breast.

Both women and men liked to wear head falsies and wealthy Egyptians owned much of

them. They were black and symbolized representation of God on the Earth. Everybody

wanted to wear them not only the pharaoh.

Make-up was for women and men as well. The eyes were black-lined, to reach

spectacular and penetrating look.

The New Empire brought more decorated clothes as before. The men started to wear

kalaris to look more attractive. It was longer and wider than for women. The men wore a

picked scarf or piece of cloth on the bust-bodice to cover part of their shoulder. Much of

jewelry was worn as ear-rings, bracelets and brooches.

The jewelry demonstrated social grade and desire to be close to god. The dead women

and men “took them to other world”. In graves was found much of jewelry. Jewelry was

colorful, from colorful glass, false stones and gold and ceramics.

All Egyptian jewelry was shaped and decorated with symmetry and was influenced by

neighbour cultures. It contained sacred animal elements, scarabaeus motive was very

frequent.

Menat and Usekh were two types of necklaces. Pharaohs wore Menats and other

Egyptians wore Usekh. It was shaped like assvogel (vulture – sup). The jewelry was

worn on breast, ears, arms and on legs – ankles. .

Egyptian houses

Egyptians lived in different societies. Common people weren't part of Pharaohs

court for example: farmers, craftsmen, breeders and others. They lived in common

homes, which are now for us very interesting. They built dwelling and homes to

59

the Nil, to have access to water and to have good soil for growing and for

watering. They didn't live in the same houses. It depended on which society they

came from. We probably wouldn´t find any ruler in poor cottage and farmer in royal

palace. Rich quarters were in every town of Egypt, where lived writers, priests,

military generals, ministers and administrators. You could also found intermediate

quarters, where lived people from middle society. For example people who

prepared Pharaohs after their death for mummification, next decorators of tombs

and sarcophagus ,teachers, architects, painters and others artists. Slums were

usual part of ancient egyptian towns, where lived poor farmers and market sellers.

They didn't build houses just to make them stand there forever, just until they will

leave to the other world. People built houses according to how old they were, how

many children they want to have or they already have. Size of the dwelling or

house, according to archeological finds was from 50 m2 to 170 m2. Luxury

residences and palaces were consisted of several houses. The complex was

consisted of about 11 houses. Each of these houses had an area of 170 m2. Near

the house was small shrine, living quarters of slaves and grain warehouses. In the

village of Der el-Medina (craft village) confirms us the best, how did they look in

that time and how big they were. Free farmer could have a house with an area of

50 m2. When he had more prominent feature, his house could be up to 70 m2. If

he had a wife, his house could have area from 70 m2 to 100 m2, but he would

have to have a better job and earn more money. In every house, even in poorer,

was an entrance area, toilet, bathroom, kitchen, bedroom, alcove with home altar,

or even workspace, if the man or the woman had a work. Richer residences had

houses surrounded by huge gardens. And there was also a pool or lake. In some

houses could be stables (outhouses) or fences for different kinds of cattle. Inside,

there was the reception area, private rooms of the house and also separated

female part, if the husband had more wives. Each of these residences was

protected also by fence or wall.

60

Picture of dwellings in the village of Der el-Medina, house of a common man

1/ Entrance into the house

1a/ floor of trampled clay

2/ vent for venting of vapor and air in the room

3/ limestone pillar or palm trunk that served as a roof support structure

3a/ palm beams and plates, which was the covering put on

3b/ roof

4/ niche (the statues, flowers, amulets, books, …)

5/ false doors (home shrine)

6/ bench for rest (after a hard day at work)

7/ door to the bedroom, bedroom

8/ entrance door to the workroom

8a/ workroom

9a/ cellar 1

9b/ cellar 2

10/ kitchen door

10a/ kitchen

11/ staircase to the roof area

12/ branches and straw

13/ wall made of mud-brick that encloses the village

61

Food of Ancient Egypt

Territory of Egypt has always had a lot of many kinds of crops and they have also breeded a lot of animals and cattle. We can see the variety of Egyptian food in drawings in many of the graves. For example the drawing in grave of Nacht, Šéch Abd el-Kurna from 18th dynasty. The food in this drawing is sacrifise, that people

used to put to every grave. The food was not only the livelihood, but it also had simbolical meaning like in many other nations in the past or present.The basic every-day-food (mostly in those most widespread stratum) was mainly the food made from grain and cereals – bread. Bread was the most important food and there was no difference between rich and poor people. Everybody ate bread and everybody could affrod it.Egyptians are considered as „the first producers of beer. They first made it from bread pastry. Even in that time, beer was the most popular drink. But only between the poor people. The rich ones had vine. Egyptologists have found about 17 types of beer from that time. Beer also commited with religion. In one myth, they say, that god Re once gave to godess Sachmety a red-stained beer, but she thought it was blood. And so he dulled her madness and so he saved the humanity. In that time, drunkenness meant jollity and religious extasy.Egyptians favored from vegetable onion and garlic because of their strong taste, but they also often used legiminous plants. For example peas and lentil. But the basis was definitely fruit. The most favourite were dates and fruit of argun palm. Figs were really rare finding, but we can see them in many of drawings in the caves.Meat was on the table of poor people rarely, during the celebrations. We know just a bit about kitchen preparation of meat, because none of those writers wrote down any recipe. However, we know from the drawings, that they cooked it, stewed it, baked it or even fried it.The olives were grown in Egypt since 18th dynasty. Meanwhile, the olives and olive oil were imported from Mediterranean.Antoher favourite food was fish, but some of them people couldnt eat, because of the myth about Usir. This concered oxyrhynchus, lepidotus and Phragus, which supposedly ate genital limb of Usir.English egyptologist, W.B.Emery discovered complete set of meals, which included a funeral banquet. The menu included these dishes: slurry of comminuted barley, cooked fish, beef rib, bread from wheat flour, round cookies, figs and fresh

62

berries from ziziphus zizyphus. In small containers were remains of cheese and big pitchers were full of beer or vine. The advantage of rich people and monarch was absolutely diverse nutrition. They

got fresh bread, beef, honey and everything every day. And that also caused obesity of these people. Thanks to this, obesity was considered as a sign of dignity.They used honey as a sweetener and poor people used dates or juice of plants.Egypt is also well-known as the maker of a first sweetie – date-candy. The recipe of this delicious is in the next part of our project.

Recipe: Sweets of datesIngredients:

Cup of dates

Teaspoon of ground cinnamon

Half teaspoon of cardamom seeds

Half cap of chopped walnuts

A bit of hot honey

Handful chopped almonds

Instructions:

1. Mix dates with a bit water to mash.

2. Work into it cardamom and cinnamon.

3. Admix with hands chopped walnuts.

4. From the mixture, you made small half round sweets.

5. Smear them with honey.

6. In the end, you cover sweets in almond powder.

63

Záver

Z nášho projektu sa vykľula časovo, ale aj obsahovo náročná práca.

Najviac sme mali problém vybrať z tých všetkých možností, čo konkrétne

bude našim objektom. O Egypte je materiálu také neuveriteľné množstvo,

že ani prostredníctvom tohto projektu sa nedá detailne a úplne priblížiť

všetky krásy a zaujímavosti. Práve kvôli tomu sme sa zamerali na jedno

jediné obdobie, ktoré sme sa ostatným snažili čo najlepšie priblížiť

a ukázať.

Zistili sme, že vtedajšia architektúra mala nehorázne obrovský vplyv aj na

dnešnú architektúru. Dala jej veľmi dôležité a podstatné základy, z ktorých

sa až do dnes vyvíja. Taktiež nás dopredu posunuli panovníci svojimi

rozhodnutiami a významnými náboženskými a inými reformami, ktoré

ovplyvnili svet minimálne do konca existencie ľudstva. Potom sme si

podrobnejšie rozobrali aj rôznych bohov, zvyky, postavenie žien, jedálniček

a dokonca aj čo si obliekali. Zoznámili sme sa do podrobna so životom

bežného Egypťana a teraz už vieme, že určite nebo ľahký. Rozdiely medzi

vtedajšou a terajšou dobou sú výrazné a rozhodne povšimnuteľné.

A samozrejme to bolo účelom nášho projektu – priblížiť tie rozdiely a to sa

nám podarilo.

64

Bibliografia

Zornová,O.: Jak je poznáme?.Umění Egypťanů.Praha: Knižní klub,

2005.128s.ISBN 80-242-1478-4

Pijoan,J.: Dejiny umenia.Bratislava: IKAR, 1998.334.ISBN 80-7118-628-7

Strouhal, E.: Život starých Egypťanů. London. Opus Publishing, 1992, 1994. 280

s.

Syrový, B.: Architektura. Svědectví dob. Přehled vývoje stavitelství a architektury.

Praha. SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1987. 455 s.

Deary, T.: Úctihodný Egypťania. Bratislava. Egmont, s.r.o., 1993. 128 s. ISBN 80-

7134-934-8

Verner, M.: Ztracené pyramidy, zapomenutí faraoni. Praha. Akademie věd České republiky a Škodaexport, 1994, 243s. ISBN 80-200–0507-2

Noblecourt, Ch. D.: Ramzes II., Ostrava: Domino ,2007, ISBN 978-80-7303-375-0

http://adaptogeny.cz/cicimek/

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d9/

Ziziphus_zizyphus_foliage.jpg

http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/8683/egypt-nova-risa

http://www.touregypt.net/historicalessays/hatshepsut.htm

http://worldofhistory.blog.cz/0612/nefertiti

http://www.egyptan.estranky.sk/stranka/staroveky-egypt

http://ardisfashionworld.blogspot.com/2009_10_01_archive.html

http://kr.blog.yahoo.com/jh771130@ymail.com/folder/10.html

http://www.arsetfuror.com/r7Costume13.htm

http://www.davnysvet.cz/obleceni-moda.html?clanek=72

http://worldofhistory.blog.cz/0612/nefertiti

65

http://wapedia.mobi/sh/Ramzes_II

http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm 2005

http://hr.wikipedia.org/wiki/Ramzes_II. jún 2010-10-17

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ramesse_II. jún 2010-10-17

http://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Kade%C5%A1i

http://www.egyptica.sk/armada/bitka_pri_kadesi.php

http://www.palba.cz/viewtopic.php?p=45174

http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Ramses_II_at_Kadesh.jpg

http://euler.slu.edu/~bart/egyptianhtml/kings%20and%20Queens/Isetnofret.html

http://www.musicboy.nl/nefertari/

http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm

http://www2.arnes.si/~osmbhajdina3/rom2005/dezela_skrivnosti-egipt/

index_cascenje.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ramesse_II.

http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9

http://www.s9.com/Biography/Ramesses-II.

http://www.egypt-history.estranky.cz/clanky/aktuality/achnaton---geneticka-

mutacia___.html

http://www.egyptica.sk/ako_sa_byvalo.php

http://www.uzemneplany.sk/clanok/vyvoj-miest-v-staroveku-mezopotamia-a-egypt

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla:enUS:official&tbs=isch:1&&sa=X&ei=alW1TO3pEsT

Nswat8omXCA&ved=0CCIQBSgA&q=domy+starovek

%C3%A9ho+egypta&spell=1&biw=1600&bih=708

http://www.google.sk/images?client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla:en-

US:official&hl=sk&q=amon&um=1&ie=UTF-

8&source=og&sa=N&tab=wi&biw=651&bih=441

66

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=amemait&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla:en-

US:official&tbs=isch:1&&sa=X&ei=4Ce3TMuXPMvLswbYx8GSCw&ved=0CCIQB

SgA&q=anup+egyptsky+boh&spell=1&biw=651&bih=441

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=aton+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=eset+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=geb+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=hathor+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=hor+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-

US

%3Aofficial&hl=sk&source=imghp&biw=651&bih=441&q=chonsu&gbv=2&aq=f&aq

i=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla:en-

US:official&gbv=2&tbs=isch:1&&sa=X&ei=yii3TLD-

67

MIKMswau15mTCw&ved=0CCIQBSgA&q=nut+egyptsk

%C3%BD+boh&spell=1&biw=651&bih=441

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=re+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=sutech&aq=f&aqi=g1&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla:en-

US:official&gbv=2&biw=651&bih=441&tbs=isch:1&aq=f&aqi=&oq=&gs_rfai=&q=tef

nut

http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla

%3Aen-US%3Aofficial&gbv=2&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=thovt+egyptsk%C3%BD+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-

a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch

%3A1&sa=1&q=usir&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai

http://sk.wikipedia.org/wiki/Konven%C4%8Dn%C3%A1_chronol

%C3%B3gia_starovek%C3%A9ho_Egypta

http://www.sperkar.cz/historie/historie-sperku-stary-egypt

http://tajomstva.org/zakazana-egyptologia/tutanchamon-bol-zena/

Citáty: http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail/773-byl-tutanchamon-zena/ „ Keby

nebola objavená jeho hrobka s obrovskými pokladmi, bol by len zrnkom piesku

v tisícročia trvajúcich dejinách Egypta...”

Zamarovský, V.: Bohovia a králi starého Egypta. 2. zväzok súborného diela.

Bratislava. Perfekt, 2002. 432s. ISBN 80-8046-205-4

68

„Faraón revolucionár; kacírsky kráľ; idealistický pacifista a bezohľadný despota;

chorobný fanatik; ani vojak, ani diplomat.“

„ Nebol to človek diplomat a ani zďaleka politik. Neriadil sa nikým, len sám sebou.

Nevenoval sa úradným veciam. No aj tak sa stal, jedným z najväčších mužov na

veľkom tróne Egypta. Bol to romantik s citom k umeniu. Stal sa z neho básnik,

ktorý nám po seba zanechal množstvo básní.“

„Každý odporca kráľa, bol odsúdení na stratene. Každý nenávidený bol poslaný na

popravisko.“

„To podľa egyptských predstáv znamenalo, že prestali existovať podmienky pre

jeho posmrtný život. Nemohol byť Králom na onom svete a jeho vláda na tomto

svete sa stala nulitnou.“

„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten ktorého podstatu

nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha, ktorý vznikol pre

ním... Nemal matku, čo by ho nazvala menom, nemal otca, čo by ho bol splodil a

povedal >>Ja som to bol<<“

„Všetci bohovia vznikli až potom, keď on sám sebe samom učinil začiatok.“

„Medzi najvyšších bohov sa dostal v strednej ríši, keď pod jeho štandardmi vyviedli

wateský vládcovia Egypta zo stáročného rozkladu ( „víťazstvo ich zbraní ho

povýšilo medzi najvyšších bohov.“

Všetci Egypťana bez rozdielu uctievajú kravy zo všetkého dobytka najväčšmi.“

„ďaleko od zeme... a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi.“

„Stvoril som každého človeka rovného druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila

moje príkazy, nežiadal som (predsa) aby konali zlo.“

69

Resumé (slovenské)V našom projekte sme sa zamerali na Novú Egyptskú ríšu pre jej významných

a známych panovníkov a architektonickú rozmanitosť. Zaoberali sme sa ako

panovníkmi, tak aj životom bežných priemerných Egypťanov.

Egypt rozdeľujeme do 10 období. Pred dynastické obdobie, Ranodynastické

obdobie, Stará ríša, prvé prechodné obdobie, Stredná ríša, druhé prechodné

obdobie, Nová ríša, tretie prechodné obdobie, neskoré obdobie a nakoniec

Helenistický a rímsky Egypt. My sme sa rozhodli rozoberať najmä na Novú ríšu,

ktorá sa datuje od roku 1550 pred našim letopočtom až po rok 1069 pred našim

letopočtom a zahŕňa 18-tu až 20-tu dynastiu.

Architektúru Egypta delíme na sakrálne stavby a svetské stavby. Sakrálne stavby

sú chrámové komplexy, hrobky, hroby a niekedy aj paláce. Medzi svetské stavby

patria obytné domy, opevnenia a väčšinou aj paláce. Materiály z ktorých stavali

tieto dva typy stavieb sa líšili.

Ramssese II. sa stal už v 15-tich rokoch spolupanovníkom a o približne 5 rokov

neskôr sa stal samostatným a významným panovníkom. Líšil sa aj svojim

výzorom, aj svojim prejavom. Taktiež bol považovaný za veľkého staviteľa. Jeho

prvé dielo bolo veľkolepé a obrovské nádvorie pred chrámom v Luxore.

Achnaton, iným menom Amenhotep IV., bol zasa významným reformátorom.

Zaviedol monoteizmus tj. viera v jedného Boha – Atona. Z tejto reformy neskôr

vzniklo nové náboženstvo – judaizmus.

Taktiež uctievali veľa rôznych významnejších aj menej významných bohov.

Najhlavnejší z nich je Aton, ktorý bol za čias vlády kráľa Achnatona jediný oficiálne

uznávaný boh.

Rodina fungovali patriarchálne, čo znamená, že hlavné postavenie mal vždy muž.

No nie je do teraz jasné, či sa vtedy ľudia brali z lásky, alebo či kvôli tomu, že ich

spárovali rodičia.

O stravu Egypt nikdy nemal núdzu. Vždy bolo všetkého dostatok a to hlavne

vďaka tomu, že sa Egypťania usídľovali práve v povodí veľkých riek, kde mali

zásoby vody, úrodne pôdy a veľa rôznej zvery.

70

Toto obdobie sa teda vyznačuje rôznymi dôležitými aspektmi, ako ste sa už

dočítali.

Summary (English)

In our project we focused on the Egyptian New Empire because of her significant

and famous monarchs and various architecture. We dealed with New Empire

itselfs and with the life of current average Egyptian people.

We divide Egypt into ten periods. 1. Before the dynasty period, 2. Earldynasty

period, 3. Old Empire, 4. First transitional period, 5., Middle Empire, 6. Second

transitional period, 7. New Empire, 8. Third transitional period, 9. Late period, 10.

Period of Hellenistic and Roman Egypt. We decided to dissamle the New Period,

that dates from 1550 BC to 1069 BC and includes 18th – 20th.

Architecture of the Egypt is divided into sacral constructions and secular

construsctios. The sacral ones are temple complexes, graves and tombs and as

secural constructions are considered houses, palaces and fortifications.

Ramssese II. started to rule with his father when he was 15. When he was 20, his

father died, so he was an Egyptian monarch on his own. He differed in the way he

look, in the way he talked, in the way he ruled. He was considered as one of the

most important builders.

Achnaton (Amenhotep IV.) made very important ang big reform. He established

monoteism – faith in one God – Aton. Later has arised a new religion from this

reform – judaism. He also established the first capital city of Egypt – Achetaton.

Egyptians also worshipped many of more or less important gods. The mainest one

was Aton – the god of sun and sun itselfs – that was the only oficially worshipped

god during times of the rule of Achnaton.

The family was regimed patriarchal - the main postition in the family always had

men. It still is not clear enough, if people were getting married, beacuse of love or

if parents chose them their future partners.

71

Egypt has never had problem with unsufficient sources. They alwas had enough of

everything, mostly thanks to, that they settled in big river basins, where the they

had fertile land.

This period of Egypt was distinguished by many different aspects, as you can

already know.

RES Ü MME (Deutsch)

In unserem Projekt haben wir uns auf das Neue Reich und dessen bedeutende und

bekannte Herrscher und auf die architektonische Vielfalt des Ägyptens fokussiert. Wir

widmeten uns den Herrschern sowohl dem Leben von einfacher Ägyptern.

Ägypten teilen wir in 10 Äras: Vordynastische Ära, Frühdynastische Ära, das Alte Reich,

erste Zwischenzeit, das Mittlere Reich, zweite Zwischenzeit, das Neue Reich, dritte

Zwischenzeit, Spätzeit und Ägypten unter der griechischen (hellenistische) und römischen

Herrschaft.

Wir haben uns entschieden, das Neue Reich zu analysieren, das von 1550 bis 1069 v. u.

Z. datiert wird und die 18-te bis 20-ste Dynastie einschließt.

Die Architektur des Ägyptens teilen wir auf Sakralbauobjekte und weltliche Bauobjekte.

Die Sakralobjekte sind Tempelobjekte, Gräber, Krypten und Paläste. Zu weltlichen

Bauobjekten gehören Wohnobjekte, Befestigungen und auch Paläste. Baumaterialien

waren für diese zwei Bauarten verschieden.

Ramses II wurde in seinem 15-ten Lebensjahr Mitregend und 5 Jahre später wurde er

zum bedeutenden Alleinherrscher gekrönt. Er weichte von anderen Herrschern mit

seinem Gesichtsausdruck und seiner Aussprache – Erscheinung ab. Er wurde als großer

Erbauer angesehen. Sein erstes Werk war großzügiger Hof vor dem Tempel im Luxor.

72

Achnaton, anders genannt Amenhotep IV. war ein bedeutender Reformator. Er führte

monotheistische Religion ein d.h. Glaube an einen Gott – Aton. Aus dieser Reform

entstand später neue Religion - Judaismus.

Die Ägypter verehrten auch viele mehr oder wenig bedeutende Götter. Der wichtigste und

bedeutendste war Aton. Er wurde zur Zeit des Koenigs Achnaton als einziger Gott verehrt.

Die Familie funktionierte patriachal, d.h. die wichtigste Position in Familie und öffentlichem

Leben hatte immer der Mann. Es ist nicht klar, ob die Paare aus Liebe heirateten oder

weil die Eltern sie verpaart haben.

Ägypten hatte nie Nahrungsnot. Es war genug von Nahrung aller Art, weil die Ägypter am

Ufer der Flüsse siedelten, wo genug Wasser, fruchtbares Ackerland und Vielfalt von

Getier lebte.

Wir danken für Ihre Aufmerksamkeit.