to je sila - szsbajkalska.sk · web viewsamého seba. takúto stélu dal vybudovať aj v kubáne....
TRANSCRIPT
To je sila!
SILA NOVEJ RÍŠEVeronika Christová, Eva Kaprinayová, Lucia Lelovská, Lenka
Molnárová, Judita Rintelová
Predmety: Dejiny umenia, Dejepis, Anglický jazyk
Konzultanti: Paľo Cesnak, Tomáš Jahelka, Katka Kučerová
Trieda: Pilots
Školský rok: 2010/2011
20.10.10
2
Čestné vyhlásenie
Potvrdzujeme, že všetci členovia skupiny pracovali v súlade s etickými a právními
normami, nekopírovali žiadne texty a všetky použité zdroje informácií sú uvedené
v bibliografii.
Podpisy autorov:
Veronika Christová ………………………..
Eva Kaprinayová ………………………..
Lucia Lelovská ………………………..
Lenka Molnárová ………………………..
Judita Rintelová ………………………..
3
Poďakovanie
Chceli by sme sa poďakovať všetkým konzultantom, Paľovi Cesnkakovi, Katke
Kučerovej a aj Tomášovi Jahelkovi, ktorí nám veľmi pomohli pri práci na projekte a
dali nám veľa užitečných rád, vďaka ktorým náš projekt má takú formu, akú má.
4
ObsahTo je sila!......................................................................................................................................1
SILA NOVEJ RÍŠE.........................................................................................................................1
Čestné vyhlásenie..................................................................................................................2
Poďakovanie...........................................................................................................................3
Úvod.................................................................................................................................................7
Staroegyptská chronológia............................................................................................................8
Pred dynastické obdobie 5300–3000 p. n. l........................................................................8
Rannodynastické obdobie 3000–2686 p. n. l......................................................................9
Stará ríša 2686–2125 p. n. l................................................................................................10
Prvé prechodné obdobie 2160–2055 p. n. l......................................................................11
Stredná ríša 2055–1650 p. n. l............................................................................................12
Druhé prechodné obdobie 1650–1550 p. n. l....................................................................12
Nová ríša 1550–1069 p. n. l................................................................................................13
Tretie prechodné obdobie 1069–664 p. n. l......................................................................14
Neskoré obdobie 664–332 p. n. l........................................................................................14
Helenistický a rímsky Egypt od 332 p. n. l.........................................................................15
Architektúra...................................................................................................................................17
Architektúra všeobecne.......................................................................................................17
Architektonické prvky...........................................................................................................19
Stavebné vyhotovenie..........................................................................................................20
Architektonická výzdoba......................................................................................................21
Svetská architektúra.............................................................................................................21
Sakrálna architektúra...........................................................................................................23
Vykrádači hrobov..................................................................................................................25
Ramesse II. Veľký........................................................................................................................27
5
Charakteristika panovníka...................................................................................................27
Detstvo...................................................................................................................................28
Spoločné vládnutie s otcom................................................................................................29
Vláda (1279-1213 pred naším letopočtom).......................................................................30
Bitka pri Kadeši (máj 1274 pred naším letopočtom)........................................................32
Smrť Ramessesa Veľkého..................................................................................................34
Achnaton........................................................................................................................................35
Detstvo...................................................................................................................................35
Achnatonova vláda...............................................................................................................36
Po Achnatonovej smrti.........................................................................................................37
Tutanchamon................................................................................................................................39
Bohovia Egypta.............................................................................................................................41
Úvod.......................................................................................................................................41
Amemait.................................................................................................................................42
Amon......................................................................................................................................42
Anup.......................................................................................................................................43
Aton........................................................................................................................................44
Eset.........................................................................................................................................45
Geb.........................................................................................................................................46
Hathor.....................................................................................................................................46
Hor..........................................................................................................................................47
Nut..........................................................................................................................................48
Re...........................................................................................................................................49
Sutech....................................................................................................................................49
Šu............................................................................................................................................52
Tefnut.....................................................................................................................................53
Thowt......................................................................................................................................53
6
Usir.........................................................................................................................................54
Women in New Empire................................................................................................................57
Ancient Egyptian clothing............................................................................................................58
Egyptian houses...........................................................................................................................59
Food of Ancient Egypt..................................................................................................................61
Recipe: Sweets of dates..............................................................................................................63
Záver..............................................................................................................................................64
Bibliografia.....................................................................................................................................65
Resumé (slovenské)....................................................................................................................71
Summary (English).......................................................................................................................72
RESÜMME (Deutsch)..................................................................................................................73
7
Úvod
Témou tohto projektu je Egyptská Nová ríša. Vybrali sme si ju preto, lebo
väčšina z nás sa o Egypt zaujíma a chceme sa o ňom, o veľkej, obrovskej
ríši s ešte väčšími dôsledkami dozvedieť niečo viac
Od nášho projektu očakávame, že sa niečo dozvieme o súvislostiach medzi
Starovekým Egyptom a dnešným svetom. Do detailov sa chceme zoznámiť
s rozdielmi vtedajšej a terajšej doby a a hlavne so všetkými možnými
vplyvmi, ktoré vďaka panovníkom, vojnám a stavbám majú následky na
dnešnej spoločnosti a kultúre ešte dnes. No hlavným objektom našej práce
bola obdobie Novej Ríše. Egypt je samo o sebe veľmi rozľahlá téma a my
sme sa rozhodli sústrediť sa na jediné obdobie, v rámci ktorého sa každý
člen bude konkretizovať
8
Staroegyptská chronológia
Pred dynastické obdobie 5300–3000 p. n. l
Udialo sa to v Nílskom údolí, kde
sa výskyt človeka odhaduje už
200 000 rokov pred Kristom. Títo
ľudia, boli kočovnými lovcami a
zberačmi, ktorí sa voľne pohybovali
po Sahare vtedajšej úrodnej zemi,
plnej zverstva a rastlinstva. Dôkazy
o osadách usadených
poľnohospodárov máme až z
obdobia okolo roku 6000 p. n. l.
Táto kultúra nesie v sebe určitú
zhodnosť, ktorá určuje, že išlo o
bezprostredných predkov
starovekých Egypťanov. Králi z
Nechenu a Abydu sa usilovali o
nadvládu nad Horným Egyptom
a následne aj o teritórium
nevyspelejšieho
Dolného Egypta. Prvá snaha
o kapituláciu sa udiala za vlády
kráľa Škorpióna, kráľa Hierkanopolskej dynastie, ale prešlo skoro 100 rokov, než
sa to uskutočnilo Abidským kráľom Menim údajne totožným s faraónom Narmerom
z 0.dynastie často začleneného do 1.dynastie.
5300–3000 p. n. l Pred dynastické obdobie
3000–2686 p. n. l Ranodynastické obdobie
2686–2125 p. n l Stará ríša
2160–2055 p .n .l Prvé prechodné obdobie
2055–1650 p .n. l Stredná ríša
1650–1550 p. n .lDruhé prechodné
obdobie
1550–1069 p. n .l Nová ríša
1069–664
p. n .l
Tretie prechodné
obdobie
664–332 p.n.l Neskoré obdobie
od 332 p.n.lHelenistický a rímsky
Egypt
9
Kultúra
V tom čase sa rozšírili fascinujúce kultúry ako napríklad najstaršia fajjúmska,
Merimdská, kultúra El-Omari a Maadi.Fajjúmska keramika je jednoduchých tvarov
s hrubým povrchom lešteným a zdobeným červenou vrstvou bez akého koľvek
vzoru, boli nájdené aj palety z Núbijského dioritu i. zelené korálky zo živca. Fajjúm
sú staroveké sídliská okolo roku 5200 p. n. l. vznikajúce v blízkosti jazera vo
Fajjúmskej oáze. Merimdská kultúra, má niektoré prvky spoločné s fajjúmskou,
ktorá ju mierne ovplyvnila a teda boli príbuzné. Zaujímavé je veľké sídlisko v
Nílskej delte Merimda, ktoré vzniklo okolo roku 5000 p. n .l. Merimdská keramika,
bola bez prímesi organických látok. V tom období boli rozvinutý chov oviec,
rybolov a prvé roľníctvo rovnako ako aj pri Fajjúmskej kultúre. Kultúra El-Omari sa
prekrýva s Merimdskou, a bola ňou aj ovplyvnená. Táto kultúra sa rozvinula
v Dolnom Egypte, a jej keramika sa tiež približuje fajjúmskej aj merimdskej, ale
obsahuje biologickú prímes. Hospodárstvo sa tiež zhoduje, no tiež sa vyskytujú
prvé doklady a spisy o chove dobytka. Kultúra Maadi vyšla z týchto troch kultúr
fajjumskej, merimdskej a El-Omariskej. Táto kultúra sa rozvinula v severnej časti
starovekého Egypta.. Nazvaná je podľa náleziska Maadí, ktoré sa nachádza na
predmestí dnešnej Káhiry. Keramika bola zdobená odtlačkami šnúr alebo pokrytá
čiarami vytváranými hrebeňom. Behom období kultúry Maadí však keramika
nebola takmer zdobená, len na niektorých boli po vypálení vyryté značky. Mala
guľatý tvar so širokým, plochým dnom, úzkym hrdlom a lievikovito rozšíreným
okrajom. Nemáme však dostatok hmotných dôkazov o domoch so sušených
tehál, jednak preto, že boli pochované pod nánosmi bahna počas tisícročí, jednak
preto, že do dnešného dňa je delta husto obývaná, čo znemožňuje vykopávky.
Rannodynastické obdobie 3000–2686 p. n. lV tom období vládla 1. a 2. dynastia, podľa Herodota gréckeho historika, geografa
a „otca dejepisu“. Meni/Narmer usporiadal pri rozhraní Horného a Dolného Egypta
pevnosť Memfis, neskôr hlavné mesto spojeného Egypta, predpokladá sa, že
práve týmto činom si upevnil autoritu a jednak z dobre situovaného Memfisu mu
10
bolo umožnené lepšie bojovať proti rozporom Dolného Egypta. V priebehu jeho
a vlády 1. a 2.dynastie bolo stále riziko odpojenia sa delty a teda Dolného Egypta
od zjednotenej ríše, čo trvalo až do 3.dynastie. Kráľ prvej dynastie Den sa zaslúžil
o najokázalejší rozvoj Egypta v tomto období a to aj kvôli vojenským
nadobudnutím Sinajských dolov. Máme zmienky o tom, že Egypt bol nesmierne
ekonomicky stabilný až natoľko, že bolo možné z neho exportovať a tak
obchodovať s Palestínou a okolitými štátmi. Rozvinuli sa remeslá, kultúra aj
životná úroveň stúpala.
1. a 2.Dynastia – Je málo dôkazov o prvej dynastii, nakoľko nevieme ani mená
vládnucich panovníkov. Posledný faraón tejto dynastie Chasechemuej, je jediný, o
ktorom máme dôkladnejšie spisy. Mnohý jeho meno čítajú ako „Dve sily sú
korunované“, čo naznačuje že sa zaslúžil o znovu zjednotenie Egypta. Niektoré
pramene naznačujú, že dovŕšil kapituláciu a nie jeho predchodca. Jeho výrazný
vplyv na umenie, sochárstvo sa nakoniec ukázalo ako vzor. Sochy ktoré sa za
jeho éry vytvorili už vyobrazovali faraóna, a používali sa ďalšie tisícročia.
Stará ríša 2686–2125 p. n. lPočas panovania 3-6.dynastie sa ukázala absolútna sebestačnosť Egypta
a kontakt s inými národmi sa vytrácal kvôli viacerým faktorom ako napr. púšť, zla
prístupnosť a jednak aj egyptská viera, ktorá hovorila o tom , že iba Egypťania
majú pravo na posmrtný život, čiže iba oni si ľudia a môžu byt označený slovom
„remec“(ľudia) a cudzinci boli u nich teda zriedkavosťou!
Počas kraľovania Džósera, faraóna 3. dynastie sa politické pomery hodne
zmenili, nakoľko egyptským štátom „Nomy“(väčšie mesta, usadlosti) vládol už len
faraón a všetci bývalí vládcovia boli správcovia, ktorí. mu vyberali dane pre
kráľovskú pokladnicu. Faraón bola veľmi významná osobnosť, lebo Egypťania
verili, že ovplyvňuje cykly ako sú záplavy a iné, ktoré boli nevyhnutné pre miestne
hospodárstvo. Džóser prikázal svojmu vezírovi Imhotepovi postaviť pyramídu.
Jeho meno Imhotep znamená doslova „ten, ktorý prichádza v mieri“ alebo „vítaný“
a bol to vezír číže faraónov kancelár k tomu najvyšší kňaz, lekár, architekt.
11
Vymyslel aj Stupňovitú pyramídu, prvú podobnú stavbu postavenú na pohrebisku
v Sakkáre. Imhotep možno ako prvý použil v architektúre stĺpy a pripisuje sa mu aj
vynález papyrusu, keďže bol jeho najstarším známym "držiteľom" a použil ho pri
jeho dnes už vedecky chápanej práci – a to lekárskeho spisu. Ako jeden z mála
smrteľníkov sa zaslúžil svojou múdrosťou a pracovitosťou a zbožštenie, čo
znamená že po smrti sa z stal Bohom.
4.Dynastia - Za vlády tejto dynastie dosiahla faraónska moc vrchol o čo sa zaslúžil
najmä faraón Snofrevom. Tento panovník pri výstavbe svojich troch pyramíd
použil najviac kameňa zo všetkých faraónov. Jeho tri pyramídy 1. Mejdumska
(prvá pravá pyramída)
2. slávna Zalomená pyramída (v Dasuri).3.Červena pyramída (v Dasuri)
Mal dvoch synov Dždedefra a Chafre. Jeden z nich nechal postaviť slávnu Sfingu.
Nevie sa však s istotou, ktorý to bol.
5.Dynastia - Jej prvým faraónom bol Veserkaf známy reformátor, no nakoniec
jeho reformy zničili jeho moc z dôsledku vyčerpania finančných i ľudských zdrojov
kvôli hustej výstavbe a dlhému obdobiu sucha a nedostatočným záplavám.
6.Dynastia - Významnými faraónmi tejto doby bol Peli II. Ktorý údajne vládol 94
rokov, čo bolo najdlhšie obdobie vôbec. Vládkyňa Nitikret bola nielen prvou
faraónkou ale aj prvou vládnucou ženou vôbec. Silná rastúca anarchia počas
vlády Pepiho II., zapríčinila že po jeho smrti sa faraónovi vazali vzopreli
faraónovým nástupcom, kde bez panovníka nastal absolútny koniec Starej ríše.
Prvé prechodné obdobie 2160–2055 p. n. lToto obdobie bolo obdobím chaosu, kedy sa zachovalo mnoho žalospevov,
z ktorých obsahu možno precítiť, čo sa vtedy stalo. Veľa z nich je o veľkých
suchách a žalostne malej úrode ale aj o vysokých daniach a neustálenom
poriadku v krajine, rozhádzaného mocenstva, o vykrádaní hrobiek a pozostatkov
ázijskými lukostrelcami, ktorí vpadli na rozvrátené územie Egypta.
12
O 7mej až 9tej dynastii nemáme veľa informácií z dôvodu nedostatku písomností
z tej doby. Vieme, že 7.dynastiu založil faraón Mereyba a všetky tri dynastie žili
v meste Hierkanopolis Magna.
10-tej dynastii založenej faraónom Akhtojom sa podarilo ustanoviť poriadok
v Dolnom Egypte no zároveň ich ohrozujúcemu rodu teda 11. dynastii z Vestu
(Téb) sa to iste podarilo, ale v Hornom Egypte prišlo k opätovnej kapitulácii okolo
roku 2055 p. n. l.
Stredná ríša 2055–1650 p. n. lZa dôležité sa považuje už spomínaná znovu kapitulácia starovekého Egypta
11.dynastiou. Dokumentácia o 12 dynastii je veľmi podrobná a najpresnejšia až
obdobia novej ríše. 1.vladár tejto dynastie Amenemhe I. označil za hlavné mesto
Amenemhet-itj-tauej čo znamená „Amenemhet Uchvatiteľ Dvoch zemí“. Aby ľudí
presvedčil o práve na trón nechal vydať niekoľko svedectiev, ktoré predpovedajú
jeho príchod. Najznámejšie je Nefertejovo proroctvo vsadené do doby vládnutia
faraóna Snofreva, čo taktiež využila celá 12.dynastia. Bola to doba plodná na
niektoré najvýznamnejšie egyptské literárne diela ako napríklad Príbeh o
Sinuhetovi odohrávajúci sa za vlády Senusreta I., z ktorého bolo objavených
niekoľko sto opisov. Ďalej sem patrí veľký počet didaktických diel, ako napríklad
Rady Amenemhetove, Príbeh výrečného roľníka alebo Rozhovor muža s vlastnou
dušou.
Druhé prechodné obdobie 1650–1550 p. n. lV období medzi strednou a starou ríšou v Egypte došlo opätovne ku nepokojom
a rozvratom. Počas tohto obdobia do Egypta vpadli Hyksosovia vytvoria 15.
a 16.dynastiu.
13.-17 dynastia - Rozpad centrálnej moci. Veľmi stabilnú a autoritatívnu
12.dynastiu, počas ktorej Egypt prosperoval, striedala 13.dynastia, ktorá priniesla
zo sebou nepokoje a chaos. Je ťažké datovať túto dynastiu, keďže sa z tej doby
zachovalo len málo pamiatok. V čase smrti posledného kráľa 13.dynastie
13
Merneferreho sa podarilo vytvoriť 14.dynastiu aristokratmi z Xoisu z mesta
pri močaristej delte, čo podnietilo zborenie ríše skôr ako sa predpokladalo. Vtedy
sa prvýkrát objavili v Egypte Hyksósovia , skupina neznámeho neegyptského
pôvodu, ktorá začala prenikať do Egypta na konci Strednej ríše. Podmanili si
stredný a severný Egypt na čele s Salitisom. Hyksosovia vytvorili 15 a 16.
dynastiu. Tieto dynastie vládli z Avarisu a nikdy neovládali celý Egypt. V
Turínskom zozname kráľov sa uvádza že 16.dynastia panovala cez 100 rokov
a tvorili ju šiesti faraóni no bližšie informácie o ich postupnosti a menách
nemáme.17.Dynastia - vládnuca z Téb nakoniec vyhnala Hyksosov späť do Ázie
a oslobodila tak Egypt . Poslední faraóni tejto dynastie, Sekere a Kamose, podľa
tradície uštedrili Hyksósom poslednú porážku.
Nová ríša 1550–1069 p. n. l
Výboje v Ázii a v Núbii, zabezpečili Egyptu veľké územia. Až Chetiti znamenali
hrozbu pre Egypťanov a preto viedli s nimi niekoľko vojen o Sýriu. Toto umožnilo
v Egypte spoločenské zmeny ako napríklad prví profesionálni vojaci. Neskôr
mohli viesť stať ako faraón Haremheb z 18. dynastie, ktorý nemal vladársky pôvod
no získal ho tým že bol generál egyptskej armády. Aj postavu faraóna brali
Egypťania inak už to nebol len pozemsky Boh ale vodca ktorý viedol armádu do
vojen. Najviac to platilo o faraónovi Ramessovi II., pomenovanom Veľký a zároveň
je uznaný medzi najdôležitejších panovníkov Egypta.
18.-20.dynastia - Kamoseho brat Ahmose založil 18. dynastiu. Faraóni tejto
dynastie sídlili v meste Véset (Téby),v kultovom stredisku boha Amona.
Osemnásta dynastia sa možno považuje za najdôležitejšiu dynastiu Egypta. Jej
kráľom bol aj Tutanchamon. Jeho hrobka nebola narušená vykrádačmi a v roku
1922 ju objavil Howard Carter. Ďalší kráľ 18.dynastie je „kacírsky faraón“
Achnaton, ktorý spolu s jeho ženou Nefertiti ustanovili prvé monoteistické štátne
náboženstvo slnečného disku Atona. Achnatonovo výlučné uctievanie Atona sa
považuje za prvý dokaz monoteizmu a podľa Sigmunda Freuda židovského lekára
a psychoanalytika v jeho diele „Mojžiš a monoteizmus“ vychádzal židovský
monoteizmus práve z tohto Achnatonovho Atonu. Achnaton dal postaviť nove
vládnuce mesto Achetaton, aby tak zmiernil moc amonových kňazov, čo docielilo
jeho vyškrtnutie po smrti z egyptských dejín a tak i pád jeho dynastie. Za vlády
14
Achnaton dosiahlo egyptské umenie dovtedy nevídanú úroveň realizmu a je to
fascinujúcim obdobím. Devätnásta dynastia ktorú založil Ramesse I bola známa
výbojmi v Líbyi, Izraeli a Sýrii. Počas vlády faraóna Setiho I. a Ramesseho II. sa
Egypt opäť preslávil opätovným rozmachom. Títo faraóni bojovali najmä s Chetitmi
a Líbyjcami. Seti sa zmocnil aj Kadesa starovekého Sýrskeho mesta. Egypt zahnal
Chetitov a prenikol až do Tunipu, mesta v západnej Sírii, Ramesse nakoniec
uznal, že vojna s Chetitmi je neúmernou záťažou pre egyptskú pokladnicu
a vojsko a podpísal prvú mierovú zmluvu s Chattušilom III, kvôli čomu chetticko-
egyptske vzťahy napredovali. Ramesse si vzal aj dve chetitské princezné.
Ramesse III sa snažil pokračovať v stopách Ramessea Veľkého .V čase vlády
Ramesseho IX. a Ramesseho XI. vykrádači faraónskych hrobiek nešetrili.
Dokazujú to podrobné spisy o zločinoch. Po smrti Ramesseho III. prišla vojna
dedičov o trón, k tomu veľké suchá, len malé záplavy, rozsiahly hladomor,
rozvraty a korupcia, čo sťažovalo panovníkom autoritatívne vládnuť. Moc
Ramessa IX., bola zanedbateľná, po jeho úmrtí k trónu prišiel Amonov veľkňaz z
Téb ktorý vládol Hornému Egyptu, zároveň ako Smendés ďalší Amonov kňaz
z Téb riadil Dolný Egypt ešte pred Ramesseho smrťou, po nej založil 21. dynastiu.
Tretie prechodné obdobie 1069–664 p. n. l21-24 Dynastia - Do čias 21. dynastie bola autorita faraóna nenarušená. Počas
panovania 21. dynastie do Egypta prichádzali líbyjské kmene a začali prijímať
egyptskú kultúru. Vládcu Šešonka z jedného kmeňa volali„veľký knieža
Mešuešov“, nadobudol v Egypte veľký vplyv až sa zosobášil s dcérou faraóna
Psusennesa II. Po jeho smrti sa stal jeho nasledovníkom. Aj v Biblii sa píše o ňom,
ako mal dobré vzťahy s Izraelským kráľom Dávidom. 23. dynastia faraóna
Osorkona III. pokračovala v Hornom Egypte Takelotom III., a nová 24. dynastia,
ktorú založil miestny vládca Tefnacht zo západnej časti delty.
Neskoré obdobie 664–332 p. n. l.25-31.Dynastia
Rozvrátený Egypt, využili vládcovia z južnej Núbie, ktorí napadli Horný Egypt.
Kušiti staroveký afro-ázijský národ, považovali oblasť Téb za územie, ktoré patrilo
pod ich nadvládu. Zaútočili na 24. dynastiu, ktorá sa snažila pripojiť toto územie
15
k svojmu územiu. Prvý sa dostal do Egypta Kasta vtedajší vládca Kušitov
a podarilo sa mu podmaniť si Téby. Jeho nasledovník založil Kušitskú 25.dynastiu,
potom ako porazil s armádou egyptských faraónov. Vládol z Nubijskeho mesta
Napata no neskôr jeho brat Šabaka a jeho synovia Šebitko a Taharka, vládli už z
Egypta. Egyptskí spojenci na Blízkom východe sa stali korisťou rastúcej Asýrskej
ríše. Egypt teda musel viesť s nimi vojnu. Tanutamun posledný faraón 25.dynastie
sa posledný pokúsil napadnúť Asýrsku veľmoc no neuspel. Asýrsky kráľ
Aššurbanipal ho vyhnal a zničil Téby a Memfidy. 26.dynastia je známa ako
posledná egyptská. Počas vlády prvého faraóna dynastie, Psammetika I., bol
Egypt zjednotený a znova prosperoval čo trvalo 54 rokov. Vtedajší faraóni rozvíjali
naďalej egyptské sochárstvo, literatúru a podarilo sa im viesť výboje proti Libyi a
Ázii. Neskôr Egypt napadli Peržania a faraón Psemmatik III. sa s nimi stretol v
bitke pri Pelúziu. Tí ho porazili a popravili. Vládcom Egypta sa tak formálne stal
perzský kráľ Kambysés, ktorý založil 27.dynastiu. Považovali ho za šialeného
a bezbožného kráľa, lebo potlačil moc kňazov Amonu, no neskôr nástupca
Kambysesa , Dareios I. zrušil reformu Kambysesa a prinavrátil tak stratené
právomoci kňazom Amonu, aby si ich získal. Na rozvinutie obchodu Dareios
vybudoval kanál medzi Nílom a Červeným morom. Existujú dôkazy o vzbure
Saidského vládcu Amenardisa. Ako jediný panovník patrí do 28. dynastie. Vládol
šesť rokov a potlačila ho 29.dynastia z Mendesu. Títo faraóni so spojenectvom
Grécka dokázali odporovať Peržanom aj Cyperčanom. Za tejto doby dokázal
Egypt opäť nadobudnúť prosperitu. Posledný, v poradí štvrtý vládca Neferita II.
zosadil Nektanebos, bol zakladateľom 30. dynastie, ktorej posledným vládcom bol
Nektanebos II.. 31.dynastia. Nie je známe, kto bol neskôr satrapom Egypta ale
za panovania Dareia III. ním bol Sabakés, ktorý bojoval a zahynul v bitke pri Isse.
Jeho nástupcom bol Mazakés, ktorý roku 332 bez odporu odovzdal krajinu
Alexandrovi Veľkému. Tým sa stal Egypt satrapiou v Alexandrovej ríši.
Helenistický a rímsky Egypt od 332 p. n. l
Ako sme už spomínali Mazakes vyšiel Alexandrovi Veľkému kráľovi Macedónie v
ústrety a vyhlásil kapituláciu. Teraz už Alexander nemal dôvod viesť vojakov do
Egypta, ostali však symbolické dôvody. Macedónci sa tiahli do Heliopolu, kde sa
Alexander dal vyhlásiť za faraóna Egypta a synom Ré. Odtiaľ Alexander
16
pokračoval do Memfisu (Memfidy. Staré pramene hovoria ako Egypťania oslavujú
prichoď Alexandra ako osloboditeľa. Aby si získal podporu Egypťanov, Alexander
nechal takmer všetky vládne funkcie obsadiť domácimi.
17
ArchitektúraArchitektúra všeobecne
Architektúra starovekého Egypta je veľkolepá, očarujúca, monumentálna,
jedinečná... Podľa jej dĺžky ju delíme do rôznych období. Náš projekt sa zaoberá
architektúrou Novej ríše.
Architektúra Novej ríše trvala od roku 1540-1075 p. n. l. , čiže 18.-20.dynastia.
Pyramídy, ktoré boli nielen obydlím na posmrtný život panovníkov, ale aj ich ukážkou sily,
vystriedavajú skalné hroby (kráľovské, súkromné).Medzi ďalšie významné stavby tohto
obdobia patria veľké chrámové komplexy (Karnak, Luxor 18.-19. dynastia – tento veľký
chrámový komplex dal postaviť Amenhotep – Achnatonov otec a Ramesse II. ho
zrekonštruoval).
Vládcom Egypta bol faraón. Obyvatelia tohto územia pokladali faraóna za syna
Amona a Rea (Amon sa stotožnil s Reom v meste Veset, preto tam sú najveľkolepejšie
kultové stavby). Veset bol takmer počas obdobie celej egyptskej ríše hlavným mestom.
Výnimky nastávali vtedy, keď bol súčasný panovník veľmi oddaný svojmu mestu, a preto
ho povýšil na hlavné mesto.
Veľmi dôležité súčasťou života jednak pre panovníka, ale aj pre typického
obyvateľa mesta, bolo zabezpečiť si obydlie pre svoj posmrtný život. Práve z tohto dôvodu
vznikali mastaby, ktoré sa postupne vyvíjali cez pyramídy až ku skalným hrobom. Kultúra
týchto ľudí poukazovala na to, že ku vzkrieseniu mŕtveho dochádza až v jeho trvalom
posmrtnom obydlí.
Egypťania mali vhodné stavebné podmienky, lebo je to krajina púští a hôr (niektoré
dosahovali výšku až 2000 m), uprostred ktorej sa na nachádza úrodný pruh, povodie Nílu.
Povodie je miestami široké 20 až 50 km, a dlhé 700 km. Takže mali úrodné oblasti aj
kameňolomy. Medzi stavebné materiály vtedajšej doby zaraďujeme: papyrus, lotos,
kameň, ktorý sa používal ale výhradne na významné stavby, hlina, ale tá sa považovala
len za obyčajnú stavebnú hmotu. V Dolnom (Severnom) Egypte sa používali najmä
nevypálené tehly a v Hornom (južnom) najmä slamené rohože, ktoré vešali na trámové
konštrukcie.
Netrvanlivé stavebné hmoty ako napríklad rákosie, hlina, papyrus alebo drevo používali
výhradne len na bežné stavby, zatiaľ čo kameň zasa výhradne na významnejšie
a monumentálnejšie stavby. Drevo bolo vtedy veľmi vzácne, lebo im ho museli dovážať
z Libanonu a Nubie. Z kameňa stavali najprv malé kvádriky, potom o niečo väčšie kvádre
18
a nakoniec až obrovské obelisky, ktoré sú vysoké aj cez 30 metrov. Múry najprv stavali
tak, že kvádre pokladali do vodorovných vrstiev, no kamene neboli spojené žiadnym
pojivom, ani mechanicky. Kamene hornej
vrstvy boli poukladané tak, aby prekrývali styk kameňov dolnej vrstvy. Hovorí sa tomu aj
„na prázdne príde plné“ alebo „škára styčná (medzi kvádrami) príde na hmotu ďalšieho
kameňa.Prvý múr bol však „ múr á redan tj. panelovaný múr. Múr členili výstupkami.
Pôvodne vsadzovali medzi vztýčené zväzky rákosové rohože omietané hlinenou maltou,
ale Egypťania nahradili rohože papyrusom a lotosom.
Egyptská architektúra sa člení podľa
jej účelu na sakrálne (chrámové komplexy, hrobky, hroby, paláce – niektoré) a svetské
(obytné domy, opevnenia, paláce- väčšina) stavby.
Egypťania uctievali bohov, ktorí im pomáhali zachovávať ich svetový
poriadok – maat. Svetské stavby boli určené na duchovné účely a boli zasvätená
rôznym bohom.
Porušenie nejakej (hlavne sakrálnej) stavby, ako napríklad puklina
v kameni, znamenalo na oboch svetoch vážne následky. Preto bol stavebný
materiál kvalitný. Na stavenie sakrálnych stavieb sa používali veľmi odolné
materiály (kamene odolné proti vetru, piesku a nílskym záplavám), vďaka tomu sa
niektoré stavby zachovali až dodnes. Keďže svetské stavby neboli až tak
19
podstatné, používal sa na ne menej kvalitný materiál (sušené tehly, rákosové
rohože, drevo...) a tieto domy sa nevyhli každoročným škodám, čo zapríčiňuje,
že v dnešnej dobe nemáme veľa informácií, ako žili typickí obyvatelia Egypta.
Priemerný dom vydržal približne 100 rokov, ale aj to len kvôli častým
rekonštrukciám. Zhromažďovaním domov na jednom mieste, vznikali sídla, ktoré
sa nachádzali približne na tom istom mieste ako teraz egyptské mestá. Ale zato
chrámy a pohrebné komplexy boli stavané na okrajoch úrodnej pôdy a púšte.
Stavby v každom období sa vyznačujú striktnými pravidlami, na základe
ktorých sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami. Inými slovami, dbalo sa na
homogénnosť útvarov.
Egypťania boli vynaliezaví a preto často používali na stavbu rôznych palácov ako
výplň podlahy staršie kamenné bloky z iných stavieb. Tiež „recyklovali“ sochy; a to
tak, že ich nanovo obrábali a zdobili.
Architektonické prvky
Architektonické prvky sú určité časti stavby, ktoré celkovej stavbe dodávajú
jej charakteristické črty.
Najzákladnejšie prvky sú: obelisk, pylón, sediace sochy kráľov, piliere
a stĺpy.
Obelisky (monolity) sú roztrúsené po celom svete – Rím,
Paríž...Najčastejšie stáli v chráme alebo pred vstupom do chrámu. Jeho typickou
črtou je, keď kamenný blok v tvare ihlanu sa zužuje ku vrchu a špička pozostáva
zo zlata. Postupne ako naň dopadali lúče Slnka, tak osvetľoval celý chrám, čo
v prenesenom význame sa bralo ako osvetlenie celého sveta. Obelisk vztyčovali
pomocou piesku. Obelisk poväčšine vysoký 35 metrov so základňou 3x3 metre sa
pomocou pieskovej rampy, ktorá bola nasypaná medzi dvoma múrmi, dvíhal tak,
že položili obelisk nad miesto, kde vo finálnej verzii mal stáť a postupne začali
odoberať piesok, až pokým obelisk nespočinul na svojom mieste.
Pylón (z gréckeho slova - vstupná brána) je veľká vežovitá stavba, ktorej
steny mali tvar lichobežníka; zdobili chrámový vchod. Ich funkciou na základe ich
20
výšky a sily bolo odvracať zlo od chrámového vnútra. Medzi pylónmi bol úzky
priechod, ktorý symbolizoval bezvýznamnosť úbohého človeka oproti bohom.
Sediace sochy kráľov bývali umiestnené pred pylónmi a po boku mali
obelisk.
Piliere a stĺpy mali najprv iba praktickú úlohu (podpera), ale neskôr sa im
vykryštalizovala aj náboženská (znak nebies). Rozdiel medzi stĺpom a pilierom bol vtom,
že pilier (štvorcový pôdorys) sa vyskytoval mimo vnútrajšku chrámu ako vonkajšia
podpera, zatiaľ čo stĺp (valcovitý driek, vrch bol ukončený nejakým kvetom, alebo hlavou
bohyne Hathor) bol vo vnútornom priestore. Egypt má aj širokú škálu pilierov a hlavíc,
ktoré postupne vyvíjali a menili. Sú to monolitické stavby z jedného kusu kameňa,
opatrené hlavicou a pätkou.
Typy egyptských pilierov a stĺpov:
1.) štvorboký pilier
2.) štvorboký pilier so skosenými hranami
3.) pilier „papyrusový“
4.) pilier „liliový“
5.) pilier Osiriov
6.) osemboký pilier
7.) stĺp s kanelovaným driekom
8.) pätka stĺpu a zväzkový driek
9.) zväzkový stĺp s uzavretou hlavicou
10.) monostvolový stĺp s uzavretou hlavicou
11.) stĺp s otvorenou hlavicou
12.) pätka stĺpu
13.) Hathorine hlavice
14.) palmoformná hlavica
Stavebné vyhotovenie
Keďže stavby mali striktné pravidlá, architekti nie sú až tak známi, ale aj
napriek týmto sťaženým podmienkam sa predsa len niektorým podarilo presadiť.
Medzi nich patrí napríklad Imhotep a Senenmut. Imhotepa počas Novej ríše
vyhlásili za patróna pisárov, lebo ho považovali za stelesnenie múdrosti.
21
Napriek tomu, že Egypťania vedeli veľmi presne počítať, ich stavebné
plány vyzerali veľmi detsky, lebo neobsahovali žiadne mierky. Až v období Novej
ríše sa začali zdokonaľovať. Nejaké stavebné plány boli zhotovené na miestach,
kde mala budova stáť v mierke 1:1.
Na území Egypta bolo vždy dostatok stavebného kameňa. Mali na výber
z vápenca, pieskovca, žuly, sytenitu a z mnohých ďalších. Kameň bolo nutné zo
skaly vylomiť a potom dopraviť na miesto upotrebenia, opracovať, po prípade
vyzdvihnúť a umiestniť na správne miesto. Kameň sa vytesával postupne. Najprv
sa doň spravila ryha, ktorá sa podľa potreby predlžovala a prehlbovala a potom sa
klinoval na menšie časti. Premiestňovali ho loďou a potom ďalej od rieky (Nílu)
saňami a dvíhali kamenickou kolískou. Ako lešenie používali piesok.
Architektonická výzdoba
Sú to určité prvky stavby, ktoré dotvárajú jej charakter.
Medzi základné prvky architektonickej výzdoby stavby patria falošné dvere,
výžľabok...
Falošné dvere sa nachádzajú v hrobke, ktoré slúžia faraónovej duši, aby
mohol okúsiť obetná dary ako pokrmy za tými dverami. Existuje viacero typov
falošných dverí.
Pri niektorých zádušných chrámoch sú navyše články, ktoré boli najprv
postavené pre svetské stavby. Sú to napríklad postavy, ktoré boli dodatočne
pridané, výžľabok, slnečný kotúč s krídlami, kobry...
Svetská architektúra
Sú to architektonické stavby, ktoré slúžili bežným účelom napríklad ako
bydlisko.
Obytný dom je stavba slúžiaca na ubytovanie pre typických ľudí Egypta.
Staval sa zo sušených tehál, ktoré sa vytvárali z nílskeho bahna. Steny boli
22
vystužené drevami, dvere boli zakryté rohožou z rákosia a prahy a zárubne,
základy stĺpov a oknových mreží boli z kameňa.
Kvalita domu sa rozdeľovala podľa toho, aké bolo spoločenské postavenie rodiny.
Od najnižšej vrstvy – vidiecke obyvateľstvo, ktorého domy boli každoročne
odplavené záplavami – cez nízko postavených remeselníkov (malé domčeky: 30-
70 m2 ) a vyššie postavených remeselníkov, nižších úradníkov aj niektorých
kňazov (70-150 m2 , prispôsobenie klimatickým podmienkam, omietnutie
a nafarbenie) po vysokých úradníkov a kňazov (obytná komplexy s halami,
ústredné a prijímacie miestnosti, byty pre služobníctvo a obilné sýpky pre vlastné
zásoby). Počas Novej ríše sa obytné domy výrazne pohli dopredu. Začali sa
stavať úzke 3-4 poschodové obydlia, kde sa nachádzali remeselnícke dielne, byty
domáceho pána, obytné miestnosti služobníctva, kuchyne... a to všetko nad
sebou.
Palác je stavba, kde sídlila vláda, ale aj panovník s rodinou. Staval sa zo
sušených hlinených tehál. Napriek tomu, že každý panovník dal postaviť
minimálne jeden palác, aj tak sa ich zachovalo len niekoľko. Táto stavba bola
obklopená vysokou stenou s rôznymi výklenkami a výbežkami.
Vnútro paláca vypĺňal obytný dom, harémová miestnosť pre dcéry žijúce na
panovníkovom dvore, kuchyne, kúpele, záhrady, trónna sála, okno zjavovania sa,
nádvorie sviatku sed... Každý palác mal vlastný správny a hospodársky systém.
Na ochranu faraóna okolie paláca strážili vojaci, ktorí bývali v kasárňach... Mimo
iného, úlohou paláca bolo napodobovanie veľkých sídel panovníkov na druhom
svete.
Mestá a pevnosti:
Mestá sú sídliská, kde žilo viac ako tisíc ľudí. Existovali už v Pred dynastickej
dobe. Vieme o nich vďaka dieram a stopám, ktoré zanechali v zemi po stavbách.
Väčšinou v strede mesta dominoval nejaký chrám zasvätený určitému bohu.
Pevnosť je komplex jednej, alebo viacerých stavieb, ktoré sú dôkladne opevnené.
Za čias Starovekého Egyptu, pevnosti slúžili na ochranu pred Núbijcami z juhu,
Líbijcami zo západu a nepriateľským útokom zo sýrskopalestinskej oblasti na
severovýchod. V priestoroch pevnosti bývali kasárne, zbrojárske dielne, skladisko
zbraní, sklady potravín, zásobárne vody (väčšinou vďaka Nílu)... Egyptské
pevnosti na Níle boli zvlášť dobre strážené. 5 metrov silné a 10-12 metrov vysoké
23
steny zo sušených tehál, bašty, ktoré mali strielacie otvory a zadná stena
posilnená vežičkami na lepšiu stabilitu. Hustota osídlenia bývala obvykle veľmi
nízka a to 625 obyv./ha, aj keď veľkosť miest bola vcelku veľká. Medzi malé sídla
patrili obydlia veľkosti 1 000 km2 a sídliskové mestá mali rozlohu približne 4 000
km2 . Menšie posádky vojsk (300-3 000 mužov) boli vysielané na ľahšie úlohy a to
napríklad stráženie vývozu a dovozu nákladu. Pevnosti v oblasti Núbie, ktoré sa
zachovali až do roku 1960 boli odplavené záplavami, ale našťastie sa UNESCu
podarilo premiestniť významnejšie chrámy. Za to sa Egypt odmenil krajinám, ktoré
mu pomohli tak, že im darovala nejaké stavby, alebo prvky stavieb ( Nemecko –
chrámová brána z Kalabaši).
Sakrálna architektúra
Sú to architektonické stavby, ktoré slúžia náboženským účelom.
Medzi významné sakrálne stavby patria napríklad chrámy, miesta
slnečného kultu, mastaby...
Chrám je stavba, ktorá slúži na ubytovanie bohom, keďže Egypťania verili,
že bohovia sídlia na Zemi. Symbolizoval bránu medzi týmto svetom a božským.
Sochy bohov sa nachádzali vo svätyniach bohov a priam zosobňovali ich božstvo.
V chráme mimo bohov žili aj kňazi, ktorí sa mali neustále o nich starať. Obyčajným
ľuďom bolo zakázané vchádzať do chrámu, mimo výnimočných udalostí, ale aj to
len do určitých miestností. Keďže tento obyčajný človek sa nemohol priamo spojiť
s bohmi, stavali sa rôzne sochy kráľov a vysokých úradníkov, ktoré mu dávali
možnosť k nepriamemu kontaktu s nimi. Obyvatelia Egyptu mali viesť život bez
hriechu a v prvom rade uctievať bohov. Chrám v prenesenom význame
symbolizoval svet, čiže ak sa chrám zrútil, zavládol veľký chaos. Chrámová
architektúra sa vyvíjala asi najpomalšie zo všetkých stavieb. Veľké chrámy sa
začali stavať až v období Novej ríše. Mimo chrámov venovaných výhradne bohom.
existujú aj chrámy venované mŕtvym kráľom. V chráme mohli byť zasväcované
sochy aj ako votívne dary. Problém nastal vtedy, keď ich už nemali kam
umiestňovať, lebo ich bolo tak veľa a zničiť ich nemohli, lebo patrili bohom,
vymysleli, že ich budú zakopávať na rôznych miestach. Také veľké nálezisko sa
našlo roku 1903, keď v chráme v Karnaku našli zakopaných 17 000 malých sošiek
24
a 751 väčších sôch. Prvé svätyne, ktoré sa neskôr neosvedčili, boli:
Dolnoegyptská svätyňa Per Nu, ktorá sa vyvinuli z domu mŕtvych. Najprv boli
určené iba pre náčelníkov. Druhá svätyňa je Hornoegyptská per ver, ktorá sa
postupne vyvinula z náčelníkovej izby. Táto stavba pripomínala zviera, ktoré má
vpredu kly a vzadu je ukončené chvostom. Štandardný chrám pozostával
väčšinou z pylónu, slávnostného dvora, sály zjavovania sa, sály s obetným stolom,
s miestnosťou s bárkou a približne troma sanktáriami. Zádušnému chrámu, ktorý
bol určený pre kráľov, chýbala miestnosť s bárkou a sanktáriá. Namiesto toho boli
nahradené miestnosťou pre kráľove obety.
Chrámy sa začínali obvykle stavať od stredu, aby nevznikol problém ohľadne
rozširovania chrámu. Brána bývala zdobená vlajkovými stožiarmi, ktoré už
bohužiaľ v súčasnosti nie sú zachované. Vieme o nich iba vďaka dieram v pylóne,
ktoré po sebe zanechali a ich vyobrazeniach na rôznych maľbách. Ich úlohou bolo
symbolizovať prítomnosť bohov. Nádvorie bolo počas sviatkov sprístupnené aj
verejnosti. Ku nádvoriu priliehala stĺpová sála, do ktorej mohli vstupovať okrem
kňazov aj vysoký úradníci. Do zvyšnej časti chrámu mohli vstupovať len kňazi.
Obetovacia sála slúžila ako jedáleň pre bohov, ktorí v chráme nebývali. Týmto
obrazom bohov boli ponúkané skutočné jedlo a keď sa už nasýtili, tak pokrm
„dojedli“ kňazi. V sále s bárkou bola drevená loďka, ktorá slúžila bohom na
premávanie medzi chrámami. Sanktárium bola najdôležitejšia časť chrámu.
V sanktáriu sa nachádzala schránka, v ktorej bol uložený obraz boha, a jemu bol
chrám zasvätený. Pretože sanktáriá predstavovali zvyčajne trojčlennú božskú
rodinu, bývali tri. Ako ste postupovali ďalej do chrámu, tým viac sa strop znižoval
a podlaha zvyšovala, že do miestnosti dopadalo stále menej a menej svetla, až
v posledných miestnostiach bývala tma. To sa týkalo sanktária. Hlavných cesty,
ktoré ústili ku chrámu, lemovali pokladnice, skladištia, atď. V areáli chrámu bolo
jazero určené na rituálne umývanie kňazov. Chrámový komplex bol ohraničený
múrom zo sušených tehál. Významný chrámový komplex zachovaný dodnes je
napríklad Ramsseum – postavený na počesť Ramesseovi II. a je zasvätený
Amonovi. Skladá sa z nádvoria a slávneho Ramessesovho chrámu.
Miesta slnečného kultu sú komplexy podobné pyramídovým. Pozostávajú
z dolného chrámu, od neho sa vinie dohora vzostupná cesta a svätostánkom sa
otvára dvor. Na dvore stojí obelisk zo žuly. Na východe je alabastrový oltár na
25
obetovanie hovädzieho dobytka. Do podstavy obelisku sa dá dostať špirálovitými
schodmi. Tam sa vzdáva pocta slnečnému bohu a on sa symbolicky vznesie na
špičku obelisku. Miesta slnečného kultu sa už počas Novej ríše nestavali, ale iba
obnovovali. Ramesse II. ku svojmu zádušnému chrámu dal postaviť malú slnečnú
svätyňu, ktorá sa spoločnými znakmi výrazne podobala na miesta slnečného kultu.
Mastaby sú stavby, ktoré slúžili na pohrebné účely. Boli najstarším
prejavom architektúry a počas Novej ríše sa už nestavali.
Pyramídové komplexy slúžili na miesto posmrtného života pre faraóna.
Počas Novej ríše boli už v úzadí.
Skalné hroby taktiež ako mastaby a pyramídy, slúžili na pohrebné účely.
Vchádzalo sa do nich cez malý otvor do dvora a nasledoval vchod zdobený
piliermi... Po vstúpení do skalného hrobu ste uvideli kultovné miesto a po ňom ste
mali priestor na modlenie a odovzdávanie mŕtvemu obety. Pohrebná komora, kde
bol mŕtvy uložený bola až na konci chodby. Obyčajne bola stavba vytesaná do
skaly. Pre kráľov boli tieto hroby omnoho prepychovejšie ako pre obyčajných ľudí.
často zachádzali priamo do vnútra skaly a steny boli vyzdobené rôznymi maľbami.
Príkladom je skalný hrob Sethiho I. (otca Ramesse II.), ktorý bol objavený v roku
1817 a bol dlho považovaný za najkrajší hrob v Údolí kráľov.
Vykrádači hrobovPo celé stáročia panovníkov trápila jedna vec. A to vykrádači hrobov.
Zvyčajne to boli robotníci, ktorí nedostávali mzdu a takto sa chceli pomstiť
faraónovi. Za tento veľký zločin bol udelený trest smrti. Ak sa teda už stalo, že
nejaká hrobka bola vyrabovaná, múmie ukladali do spoločných hrobiek, aby mali
zaslúžený pokoj po smrti. Takýto masový hrob bol objavený v rokoch 1875 – 1898.
Našli sa tam múmie významných panovníkov ako napríklad Amenhotepa III
a Ramesse II. Jediná doposiaľ vraj nevykradnutá hrobka bola objavená roku 1922
archeológom Hawardom Carterom. Je to Tutanchamonova hrobka, ktorá prevzala
titul najkrajšej hrobky v Údolí kráľov.
Napriek tomu, že počas obdobia Novej ríše neboli postavené žiadne
pyramídy, neodoberá jej to na kráse, veľkoleposti a mnohých ďalších pozitívnych
superlatívoch.
26
Ramesse II. Veľký(Približne 1303-1211 pred našim letopočtom)
Ramesse bol významný a slávny panovník Novej ríše. Ramesse Veľký bol
populárny najmä vďaka monumentálnym stavbám. Založil, alebo rozšíril veľa
chrámov a palácov, niektoré stavby nechal iba dokončiť a pomenovať svojim
menom. V dnešnej dobe sú po ňom pomenované ulice alebo hotely. Je zaujímavé,
ako sa tento iba pätnásťročný chlapec, ktorý sa dostal na trón, vypracoval až tak,
že ho ľudia uznávajú až dodnes.
Charakteristika panovníkaJe všeobecne známe, že Ramesse nebol iba obyčajný Egypťan. Líšil sa nielen
svojim výzorom, ale aj spôsobom vládnutia a vyjadrovania.
Ramzes II. bol synom Sethiho I. a Tuje. Egyptológovia sa domnievajú, že sa
narodil 22. Februára. Podľa zdrojov sa celým menom volal Wesermaatre
Setepenre Ramesse Meriamon. V preklade to znamená „Mocná je pravda Reova.“
Re bol boh, ktorý vládol nebu, zemi a podsvetiu. Býval uctievaný v podobe sokola
a prirovnávaný k poludňajšiemu slnku. V dnešnej dobe je známy najmä pod
menom Ramzes , ktoré pôvodne vzniklo z gréckeho Ramesse.
Podobizeň Ramzesa II. v čase jeho najväčšej slávy.
Ramzes II. bol na svoju dobu nezvyčajný. Bol vysoký 1,75 cm (1,95 cm podľa
jednej z množstva legiend), čo bolo dokázané vďaka nálezu jeho mumifikovaného
tela. Bežný občan mal vtedy iba okolo 160 centimetrov. Výskumy tiež dokázali, že
Ramzes bol ryšavý. Kryl to hrubou vrstvou heny. Doteraz nie je známe ako mohol
27
človek s ohnivou farbou vlasov dostať do kráľovskej rodiny. Okrem vlasov bol
známy aj výraznou bradou, ktorú zdedil po svojej matke. Aj keď zomrel ako
deväťdesiatdvaročný, zachovali sa jeho husté a od prírody vlnité vlasy.
Telo Ramzesa II.
DetstvoRamzesa už od narodenia vzdelával jeho vychovávateľ a učiteľ v jednej osobe
Tia. Vedomosti boli v tej dobe vzácnou záležitosťou. Malý princ vynikal najmä
v zemepise. Významní ľudia, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti sa s ním bavili
praenomen alebo trónne meno
nomen alebo vlastné meno
28
o chystaných vojenských výpravách na Blízky východ. Dopodrobna poznal
dôležité mestá v Kanaánu, aj provincie Charu, Džahi, alebo Upe v južnej Sýrii.
Podobizeň malého Ramzesa v Louveri (stéla) predstavuje princa za jeho mladých
čias. Sedí na vankúšiku s prstom v ústach. Má typickú kučeru, akú nosili všetky
deti v tej dobe. Oblečenú mal dlhú sukňu poskladanú podľa arménskej módy
(malé záhyby pripomínajúce slnečné lúče), ktorá bola v tej dobe veľmi rozšírená.
Začína od polovice chrbta a končí až pri členkoch. Jeho čelo je zdobené
diadémom zo zlatým uraeom.
Maličký Ramzes II.
Z nápisov vyplýva, že Ramzes v desiatich rokoch dostal titul vrchného veliteľa
armády. V približne dvanástich rokoch už sprevádzal svojho otca na trestnej
výprave proti Líbyjcom. Keď mal trinásť rokov, Sethi sa rozhodol, že ho vezme so
sebou na boj proti Chetitom. Tento boj jeho otec prehral, ale Ramzes na neho
nikdy nezabudol. Sľúbil si, že raz on sám porazí Chetitov. Svoj sľub neskôr aj
splnil.
Z Ramzesovho detstva vyplýva, že bol veľmi vyspelý na svoj vek.
Spoločné vládnutie s otcomK tejto udalosti prišlo medzi siedmym a ôsmym rokom Sethiho vlády. Ramzes mal
vtedy pätnásť rokov. Na nádvorí chrámu v Menfide sa zišli všetci dôležití ľudia tej
doby, aby im Sethi predstavil nového spoluvládcu. Týmto ľuďom sa to veľmi
29
nepáčilo, keďže je záhadou čo sa stalo z jeho údajným bratom, ktorý nečakane
umrel.
V tejto dobe mu rodičia vybrali aj manželky. Jeho dve hlavné manželky sa volali
Nefertari a Esetnofret. S Nefertari mal onedlho syna Amonhervenemefa a s
Estenofret sa im narodila Bentanta. Onedlho sa každej narodilo ešte po jednom
dieťati. Estenofret mala malého Ramzesa a Nefertari Meritamonu. Toto však
neboli jediné Ramzesove manželky a už vôbec nie celkový počet detí.
Aj keď sa v Egypte udržiaval mier, Ramzes zistil, že nie je veľmi stabilný.
Panovník vtedy dostal svoju prvú trestnú výpravu, ktorá sa uskutočnila v trinástom
až štrnástom roku Sethiho vlády. Je zaujímavé, že si so sebou zobral leva. Brával
ho na všetky bojové výpravy. Spoluvládca vtedy zobral so sebou aj svojich dvoch
synov, ktorí mali iba štyri a päť rokov. Každý mal svoj vlastný voz, ale tie boli
zverené skúseným vojakom. Chcel v nich vzbudiť vášeň, akú v ňom vzbudil jeho
otec.
Vláda (1279-1213 pred naším letopočtom)
Keď päťdesiatročnému Sethimu nebolo zdravotne veľmi dobre, odovzdal trón
svojmu synovi Ramzesovi. Očakávalo sa od neho, že bude nielen statočným
vojakom, ale aj dobrým vládcom a otcom.
Predsavzal si, že presadí reformy, ktoré by prospeli Egyptu a taktiež sa uplatnia
v okolitom svete. Ramzes bol považovaný za panovníka, ktorého vláda dávala
Egyptu nádej a blahobyt. Túto nádej v občanoch vzbudzoval fakt, že krátko pred
smrťou jeho otca vyhral bitku nad Šardenmi.
Tak, ako všetci panovníci pred ním, musel aj Ramzes podstúpiť rôzne rituály, aby
sa stal právoplatným panovníkom dvoch zemí. Rituálne očistenie spočívalo v tom,
že ho štyria kňazi potierali rôznymi masťami a olejmi, aby sa jeho telo premenilo
na telo boha. Rituál kojenia mal za dôsledok, že o panovníkovi sa už nehovorilo
len ako o človeku. Počet rituálov nie je dostatočne známy, ale traduje sa, že ich
bolo šesť (Rituál očistenia, kojenie, kráľovské koruny a symboly vlády, protokol,
odkaz veku, strom Išed a prianie dlhého života).
30
Ramzes II. sa ukázal ako veľký staviteľ, tak mohol svetu vystavovať na obdiv svoje
bohatstvo a slávu. Jeho prvým dielom bolo vybudovanie veľkolepého nádvoria
pred chrámom v Luxore. Keďže nemohol navštíviť všetky kúty svojej ríše, zvolal
architektov a prikázal im vybudovať niekoľko chrámov po všetkých kútoch svojej
zeme. Maľby na stenách znázorňujú mladého vládcu, ktorý poctivo, rozvážne a
spravodlivo vládne. Tieto stavby boli inšpirované hlavne Amenhotepem III.
Ramzes bol veľký staviteľ. Stavby v Abyde sú toho dôkazom. Panovník vedel, že
je to ideálne miesto pre jeho chrám. Všetky jeho doterajšie stavby boli z vápenca,
ale táto z pieskovcových blokov. Taktiež sa rozhodol dokončiť svätyňu, ktorej
základy dal vybudovať jeho otec. V Piramesse poveril architektov vybudovaním
štyroch majestátnych svätýň. Mali slúžiť ako centrum mesta. Svojim kráľovským
architektom Majom dal vybudovať palác. Rozšíril záhrady, ktoré sa stali námetom
pre básnikov, ale slúžili aj bežným obdivovateľom. V Údolí kráľov si postavil chrám
kde bude mať svoju hrobku, kde ho pochovajú. Poveril architektov, aby začali
s prácami a dali si záležať na prepracovanosti. Okrem iného dal dobudovať studňu
vo Wádí Allákí. Úspech bol zaručený, pretože tam boli náleziská zlata. Pre každú
vybudovanú stélu mal Ramzes dokonalý zámer. Chcel rozvíjať jeho obľúbenú
tému. Samého seba. Takúto stélu dal vybudovať aj v Kubáne.
Panovníkovo prvé veľké rozhodnutie bolo, že zvolal významných ľudí a poveril ich,
aby mu za nejaký čas dávali informácie o stave jeho zeme.
Vieme teda, že bol veľmi inteligentný a mal aj zmysel pre vládu. Vláda tohto
panovníka sa pokladá za rozvážnu a účelnú.
Hlavná kráľovská manželka Nefertari.
31
Kráľovská manželka Estenofret.
Bitka pri Kadeši (máj 1274 pred naším letopočtom)
V bitke pri Kadeši išlo o súboj dvoch dominantných panovníkov. Muvatallišom
chetitským kráľom a Ramzesom II. Ramzes si chcel privlastniť územie medzi
Eufratom , Tigrisom a Stredozemným morom. Snažil sa totiž získať nadvládu nad
obchodom v týchto končinách. Je to územie dnešnej severnej Sýrie.
Ramzes využil príležitosť a začal plánovať prvý presun vojska do Sýrie. Vládca
najprv vyslal výskumnú výpravu. Prikázal im vyzistiť čo najviac o svojom
protivníkovi. Po troch rokoch sa Ramzesove vojská vybrali do Ázie. Sústredili tam
všetky svoje sily. Prišli až k vyvýšeninám nad pevnosťou Kadeš. Panovníkova
armáda pozostávala zo štyroch divízii. Amón, Ré, Ptah a Set. Boli to vlastne mená
bohov. Každá divízia pozostávala z 5000 mužov. Chetitský vládca získal značnú
výhodu tým, že lepšie poznal terén bojiska, ako Egypťania. Ramzes bol
presvedčený o tom, že sa nemá čoho obávať. Toto bola jeho najväčšia chyba.
Chetitský kráľ ho v tom nechal a nezasiahol ani do jeho prvého tiahnutia.
Dôvodom bolo presviedčanie, aby sa k nemu pridalo asi dvadsať drobných štátov
v okolí malej Ázie a severnej Sýrie. Kráľ Muvatalliš bol veľmi vynaliezavý
a podstrčil nepriateľom falošnú správu o tom, že chetitské vojská ustupujú.
Amonova divízia sa utáborila na severozápade od mesta. Chytila tam dvoch
chetitských vyzvedačov. Pomocou mučenia a iných donucovacích prostriedkov
zistili, že chetitská armáda je pripravená na okamžitý útok. Divízia okamžite
vyslala poslov k divíziám Seth a Ptah, ale vedela, že je už neskoro. Chetitské
vojská zaútočili najskôr na Ré. V tom čase sa celé toto zoskupenie pozostávajúce
z asi 5000 vojakov brodilo cez rieku. Chetiti mali vycibrenú bojovú taktiku.
Prekvapili hlavne tým, že na vozoch mali namiesto dvoch, troch vojakov ktorí
dokonale spolupracovali. Chetiti sa rozvinuli po okolí rieky a tam narazili na divíziu
Amón. Bolo samozrejmé, že faraón nemôže vojnu vyhrať. Skoro celé tri divízie boli
32
zakrátko rozprášené a Ramzes zostal napospas len asi stovke obrancov.
Panovník vyviazol iba vďaka Amoritom, ktorí mu v poslednej chvíli prišli na pomoc.
Keby tak nespravili, určite by zostal napospas chetitskej armáde. Amoriti zaútočili
na úplne nekryté krídlo Chetitov. Muvatalliš poslinil svoju armádu. Pripojilo sa
k nemu ešte ďalších tisíc bojových vozov. Egypťania sa dokonale preskupili
a niekoľkými súbojmi sa dostali do vedenia. Vytlačili Chetitov až na opačnú stranu
rieky Orontes. Egyptská armáda nebola schopná Chetitov prenasledovať. Divízia
Ptah, ktorá dorazila posilnila Ramzesove vojsko. Nasledujúce boje už neboli také
rozsiahle. Išlo iba o menšie súboje. Muvatalliš nestál o súboj. Nešlo mu
o obchodovanie, ale o upevnenie južných hraníc a potrestanie amoritského kráľa.
Zmluva medzi Sethim a chetitským kráľom Muvatallišom nebola taká pevná, ako
sa na prvý pohľad zdalo. Ramzes nakoniec vyhlásil, že vojnu vyhral. Chetitský kráľ
si myslel presný opak. Preto doteraz nie je dostatočne známe, ktorí z nich vojnu
naozaj vyhral. Domnievame sa ale, že to bol slávny Ramzes Veľký. Žiaden
z účastníkov nič nevyhral ani nestratil. Je jednoznačné, že tento panovník mal viac
šťastia ako rozumu. Získal veľa mladých a dobre vycvičených vojakov.
Samozrejme, že svoj boj vyhral, veď nám o tom napovedá jeho pôvod, aj keď je
zaujímavé, ako dokázal iba za pár mesiacov zostaviť dvadsaťtisícčlennú armádu
a poraziť tak dobrého súpera. „S čistým svedomím môžeme preto tvrdiť, že
stretnutie medzi egyptskou armádou Ramzesa II. a chetitskou protiegyptskou
koalíciou bol skutočne prvý veľký boj vrcholného staroveku.“ (kniha Ramzes II.)
Podoba Ramzesa II. pri boji proti
33
Chetitom. Oslavné nápisy na
stĺpoch a stenách chrámov
Smrť Ramessesa VeľkéhoRamzes žil deväťdesiatdva rokov. Za jeho vlády dokázal, že bol na trón dosadený
právom. Stal sa slávnym. Vybudoval množstvo stavieb a vyhral prvú veľkú vojnu
Novej ríše. Jeho manželky dali život 110 deťom. Po šesťdesiatich šiestich rokoch
vládnutia (podľa legendy a nápisov deväťdesiat ôsmich) veľký panovník zomrel
a bol pochovaný v už vopred vybudovanej hrobke v údolí kráľov. Samozrejme, ani
táto hrobka sa nemohla zaobísť bez vykrádačov hrobiek. Traduje sa, že v nej bolo
omnoho viac bohatstva, ako v ktorejkoľvek inej.
Múmia najmocnejšieho egyptského faraóna Ramzesa II. sa našla aj s ostatnými
kráľovskými múmiami v jaskynnom úkryte Deir el-Baharia v roku 1881. Smrťou
tohto kráľa skončil aj zlatý vek Egypta.
34
Achnaton
DetstvoAchnaton je najväčší a najvýznamnejší reformátor zo
všetkých egyptských faraónov a panovníkov. Kráľ 18.
dynastie, ktorý vládol 17 rokov (1367-1350 pred n.l.) . Bol
synom Amenhotepa III. , po ktorého smrti aj nastúpil na
trón. O Achnatonovi sa zanechalo toho viac-menej málo
pritom vieme o ňom veľa. Achnatona si pripomenieme
hlavne kvôli reforme ktorú zaviedol, a ktorá ovplyvnila celý
Egypt. Achnaton bol náboženský reformátora zakladateľ
hlavného mesta Achetatonu, ktoré bolo po jeho smrti
zničené, a nič skoro po ňom nezostalo. Achetaton bol
zničený kňazmi a počas rokov ho pohltil piesok púšte Sahary. Achnaton mal veľa
prezývok ako napr. „Faraón revolucionár, kacírsky kráľ, idealistický pacifista a
bezohľadný despota, chorobný fanatik, ani vojak, ani diplomat.“ Mal veľa kritík ale
ako okomentoval jeden kritik (bez mena) „Nebol to človek diplomat a ani zďaleka
politik. Neriadil sa nikým, len sám sebou. Nevenoval sa úradným veciam. No aj tak
sa stal, jedným z najväčších mužov na veľkom tróne Egypta. Bol to romantik s
citom k umeniu. Stal sa z neho básnik, ktorý nám po seba zanechal množstvo
básní.“ To boli len niektoré charakteristiky jeho osobnosti a však žiadna nedokáže
vystihnúť jeho zložitú osobnosť. Na trón nastúpil po smrti svojho otca
Amenhotepa III. s menom Nefercheprure Waenre Amenhotep. Do dejín sa
nezapisuje ako Amenhotep IV. , pretože toto meno znamená (Boh) Amon je
spokojný, tým, že si Amona nectil, nebol spokojný s týmto menom a preto si
zmenil svoje meno na Achnatona čo znamená slúžiaci (alebo prospešný) Atonovi.
35
Achnatonova vládaDo dejín sa zapísal ako kráľ, čo urobil najväčšiu reformu celého Egypta, vydal
náboženskú reformu ktorá otriasla celým Egyptom. Táto reforma svedčila o tom,
že budú zrušený všetci bohovia, vrátane posvätného Amona a zostane iba jeden a
to boh Slnka Aton. Keď vládne jeden boh, nazýva sa to: monoteizmus- (vládne
jeden Boh) touto reformou sa riadilo európske náboženstvo- vznikol judaizmus.
Okrem náboženskej reformy, zaviedol aj umeleckú reformu, v
ktorej zmenil štýl umenia maľby a sochárstva. On sa
domnieval, že kráľ by mal mať mužskú stránku, ktorý má silu,
je dobrým vodcom do boja a riadiť ľud, ale aj ženskú stránku,
aby dokázal, že je silným a dobrým vodcom. Dával sa zakresľovať, ako muž s
rysmi ženy. Z tohto si vedci a kritici vydedukovali, že mal asi nejaké poruchy a
choroby, alebo že bol dokonca žena. Z toho nie je nič pravda. Nemal žiadnu
chorobu len sa zakresľoval ako spojenie muža a ženy. Na maľbách a reliéfoch sa
dával vytesať alebo namaľovať s veľkými bokmi, bruchom,
obrovskými perami a vyzeral ako žena + muž. Skoro vždy sa
zakresľoval zo svojou „najkrajšou ženou sveta“ Nefertiti, ktorú
neskonalo miloval, a ich šiestimi deťmi (Mekataton, Nefernufruaton,
Maritaton, Setepenré, Nefernefrure, Aanchesenpaton). Bol veľkým a
slávnym básnikom a spisovateľom. Napísal najslávnejšie dielo v
Egypte Chválospev na Slnko, ktoré uznávali dlho po jeho smrti. Toto
dielo bolo určené , ako božskú hymna pre boha Slnka Atona, z čoho
si dokážeme vyvodiť, že sa viacej venoval poézií, a svojej rodine ako
politike a riadenie štátu. Jedinú vec, čo urobil, v ohľade s politikou
bola jeho najvýznamnejšia náboženská reforma. Táto reforma určila,
že sa zrušia teda všetci bohovia ktorý sa v tej dobe aj v celom Egypte
uctievali, a nechal iba jedného (podľa neho najpodstatnejšieho) boha Atona.
Urobil to preto lebo nikdy neuctieval ani ho neuznával a tým mu zobral božstvo, až
ho úplne zrušil. Nechal teda iba jedného boha a to Atona ktorý dával život ľuďom,
ktorý bol ich svetlom pred tmou, ohnivá guľa ktorá pomáhala ukazovať im cestu za
posmrtným životom. Amonovi kňazi neboli moc nadšený z tejto reformy,
nedostávali peniaze, prestali byť úspešný, neboli uznávaný a začalo ich to štvať,
chceli sa proti nemu postaviť a dať ho preč z vlády. Začali sa zhromažďovať
36
nespokojný občania, kňazi a ľudia ktorý uznávali Amona a nechceli uznávať
jedénoho boha a to Atona. Tým, že sa nevenoval politike a ani nedával pozor na
okolité štáty, zatiaľ jeho susedom Chetitom rástla sila, až sa rozhodli zaútočiť na
spojencov Egypta na ríšu Mitanncov. Keď zaútočili, Egypt ako ich spojenec mal
ich brániť a bojovať s nimi, lenže Achnaton im nepomohol ani nič neurobil, prejavil
úplnú neslušnosť voči okolitým spojencom. Tak si vybudoval aj u svojho ľudu
nesympatie. V dvanástom roku svojej vlády, či skôr nevlády, nazhromaždení
nespokojný ľud vybuchol, a zdá sa že Achnaton nemal na svojej strane už nikoho,
kto by bol viac než dvoranom. Pohádal sa aj zo svojou milovanou manželkou
Nefertiti, a rozišiel sa s ňou v zlo Od tých čias o nej nemáme žiadne zmienky ani
záznamy. Keď bol Achnaton na tom vážne zle, využili túto situáciu wateský kňazi
boha Amona, ktorí sa nedokázali zmieriť s porážkou. Získali si veliteľa armády
Horemheba a aj iných prívržencov vojska, a vplyvného Ajeho, a hneď začali
konať. Paláce a piesok tmavých popravísk bol posiaty krvou „Každý odporca
kráľa, bol odsúdení na stratene. Každý nenávidený bol poslaný na popravisko.“
Tento výrok sme sa dočítali na nápisoch jeho hodnostárov. Po tomto masakri,
zahalila Egypt „egyptská tma“. Pomsta Amonových kňazov sa neskončila,
prenasledovali ho až za hrob.
Po Achnatonovej smrtiAchnaton sa na tróne udržal 17 rokov až ho jedného dňa zabili jedom alebo
dýkou. Nie je isté či ho pochovali. Našla sa jeho hrobka ale bez múmie. Stav jeho
hrobky objavený talianskym archeológom A. Barsantimom v roku 1892, na
pohrebisku pri dnešnom Darb el-Meleku, nedovoľuje jednoznačne potvrdiť, že sa
tam múmia nachádzala. Jeho sarkofág bol zlomený a múmia v ňom nebola, jeho
meno bolo odstránené z nápisov. „To podľa egyptských predstáv znamenalo, že
prestali existovať podmienky pre jeho posmrtný život. Nemohol byť Kráľom na
onom svete a jeho vláda na tomto svete sa stala nulitnou.“ Keď sa museli potom
zmieniť o ňom v dokumentoch, a nemohli použiť jeho meno, vymysleli mu
prezývku „ten nepriateľ (alebo zločinec) Achetatonu.“ Kňazom sa podarilo
zlikvidovať jeho náboženské reformy, zrušili úplne monoteizmus ktorý Egypťania
neuznávali, ani ich egyptské náboženské tradície. Najznámejšia Achnatonova
socha pochádzala z trosiek Atonovho chrámu, zničeného po jeho smrti. Keď
37
Achnaton zomrel nastúpil na trón mladý kráľ Tutanchamon. Neviem určite dokázať
či bol Achnatonovým synom, alebo či sním bol len príbuzný.
38
Tutanchamon
Tutanchamon je jeden z najznámejších egyptských faraónov. Väčšina ľudí si pri zmienke
o faraónoch vybaví práve jeho. Patril do 18.dynastie a v poradí bol 12-stym faraónom.
Vládol od roku 1323-1319 p. n. l. Faraónom sa stal v 9 rokoch. Z dôvodu jeho
neplnoletosti Aje II bol jeho poručníkom, regentom a spolukráľom. Nebol to začiatok jeho
kariéry, prežil aj Achnatona, bol jeho miláčikom a obľúbencom, vyhlásený za dozorcu nad
kráľovými dozorcami, kráľovský pisár a iné
.
Neskôr prežil ďalšieho faraóna Smenchkareho, ktorý po odvrátení sa od Atonu bol
zavraždený kňazmi a po smrti Tutanchomana sa stal 13. faraónom 18.dynastie.
Tutanchamon bol veľmi ovplyvňovaný kňazmi Amonu. Pri jeho korunovácii nechal
zhotoviť sochu kde stojí oproti bohovi Amonovi, v menšej výške, ba nechal aj pozmeniť
svoje meno z pôvodného Tutanchaton na Tutanchamon a manželkino
z Anchceseppaaton na Anchcesenamon.
Dal sa presťahovať z mesta stvoreného Achnatonom z Achetatonu do Malkaty na západe
Vesetu do palácového komplexu Amenhotepa III. S ním sa premiestnili dvor, hárem aj
manželka. Bol to mladý kráľ, ktorý sa venoval zábave a športom, ktorý sa mu
pravdepodobne stal aj osudným. Zlomil si údajne koleno za neobjasnených príčin.
Následne dostal maláriu, ktorej podľahol v osemnástich rokoch života. Aje II ho nechal
pochovať do hrobky, ktorú v roku 1922 objavil Howard Carter.
Celý proces odhaľovania bol veľmi namáhavý a zdĺhavý. Dňa 4. novembra 1922 našli
vchod do hrobky, o deň neskôr postupne odkrývali schody. 24. novembra boli už vidieť
samotné Tutanchamonove pečate na múre hrobky. Až po piatich rokoch sa výskum
hrobky úplne dokončil.
Koncom októbra 1925 poodkrývali aj faraónovu múmiu. Hrobku v decembri 1927 úplne
vyprázdnili. Pre Howarda Cartera a jeho tím boli práce veľmi prácne a zdĺhavé. Do hrobky
39
museli zaviesť elektrinu, aby sa efektívnejšie pracovalo a taktiež posilnili ochranu proti
krádežiam, nakoľko sa v hrobke našli zlaté šperky o hmotnosti niekoľkých gramov.
Okolo sarkofágu sa nachádzalo mnoho pozlátených skríň. Na vynášanie bolo potrebných
84 dní. Pozornosť upútalo „záhadné prekliatie Tutanchamónovej hrobky“ a to smrť vyše
20 vedcov a výskumníkov, ktorí v hrobke pracovali. Neskôr sa zistilo, že v hrobke boli
prítomné baktérie, na ktoré nie je človek zvyknutý a časom sa infikoval a chorobe
podľahol.
V súčasnosti je všetok nadobudnutý Tutanchamonov majetok v Egyptskom múzeu
v Káhire. Predstavuje 12 miestností plných predmetov z tejto hrobky. Po
Tutanchamonovej smrti sa jeho žena Anchcesenamon chcela vydať za syna chetitského
vládcu Suppiluliumasa. Keď však jeho syn vstúpil na egyptské územie, zavraždili ho.
Tutanchamon nikdy nebojoval s nepriateľmi a o nič veľké sa nezaslúžil. Preto Vojtech
Zamarovský , slovenský egyptológ raz povedal: „ Keby nebola objavená jeho hrobka
s obrovskými pokladmi, bol by len zrnkom piesku v tisícročia trvajúcich dejinách Egypta...”
40
Bohovia Egypta
ÚvodEgypťania uctievali mnohobožstvo. Každý ich boh mal určitú funkciu a moc. Mali
aj viacerých bohov na jednu funkciu (napr. mali 24 bohov Slnka). Viera im bola na
prvom mieste. Modlili sa ku každému dôležitému bohovi aj tomu menej
dôležitému. Mali aj menej podstatných bohov, ktorý spĺňali menej dôležité funkcie.
Verili, že všetko čo je stvorili ich bohovia. Vymýšľali rôzne legendy, mýty o bohoch
a tým si dokazovali, že sú skutočný. Domnievali sa, že im pomôžu na ceste na
onen svet a budú ich ochraňovať na tomto svete. Uctievali ich, darovali im obete a
modlili sa za nich. Bohovia boli pre nich najdôležitejšou časťou ich viery.
Zoznam Bohov:
1.Amemait 9. Nut
2.Amon 10. Re
3.Anup 11. Sutech
4.Aton 12. Šu
5.Eset 13. Tefnut
6.Geb 14. Thowt
7.Hathtor 15. Usir
8.Hor
41
AmemaitEgypťania ju nazývali ako „veľkú požieračku“. Bola to hybridná obluda s polovicou
tela leva a hrocha s hlavou krokodíla. Vždy sa zúčastňovala na
obradoch „váženia srdca“, ktorý sa podľa egyptských predstáv
konal vždy pri poslednom súde zomretého pred bohom Usirom.
Váženie srdca rozhodlo , či pôjde zomretý do Usirovho
podsvetného kráľovstva a bude žiť v pokoji, alebo ho zožerie
Amemait. Najprv musel zomretý odpovedať na štyridsaťdva
otázok od štyridsaťdva- členného súdneho tribunálu, ktorý
predstavovali morálny kódex Egypťanov. Keď pri odpovedaní zomretý klamal, tak
bolo jeho srdce na „váhach pravdy“ bohyne spravodlivosti a pravdy Maat, ľahšie
ako pierko ktoré nosila na korune, nemohol zomretý vstúpiť do Usirovej
podsvetnej ríše a bol sním koniec: Amemait ho zožrala. Keď neklamal a hovoril
stále len pravdu, dostal sa do podsvetnej ríše boha Usira a mohol žiť v pokoji.
Niektorý verili, že Amemait ich nezožrala celých teda ich duše ale len srdce. Iný,
že srdce mala len v ústach a potom ho vypľula do jazera smrti. Amemait bola
zosobnenie božskej odplaty za zlo, ktoré človek spáchal na zemi.
AmonBol to boh mesta Waset (Téby), stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Jeden z
najvyšších egyptských bohov v dobách Novej ríše, keď bol
Waset hlavným mestom Egypta. „Ten ktorý vznikol na
prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten ktorého podstatu
nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo
boha, ktorý vznikol pre ním... Nemal matku, čo by ho nazvala
menom, nemal otca, čo by ho bol splodil a povedal >>Ja
som to bol<<“ , „Všetci bohovia vznikli až potom, keď on sám
sebe samom učinil začiatok.“ To bolo zopár zachovalých
výrokov, kňazov z Amonovho chrámu. Celých prvých 1000 rokov egyptských dejín
42
bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva počuť, a jeho pôvod ostal dodnes
„zahalený hmlou.“ Egyptológovia ho považujú, ako za pradávneho ochrancu dlho
neznámeho mesta Wasetu. „Medzi najvyšších bohov sa dostal v strednej ríši, keď
pod jeho štandardmi vyviedli wateský vládcovia Egypta zo stáročného rozkladu
( „víťazstvo ich zbraní ho povýšilo medzi najvyšších bohov.“ Mal manželku Mut a
syna Chonsua. V 18 dynastii zrušil kráľ Achnaton boha Amona i ostatných bohov
s výnimkou „slnečného kotúča“ Atona. Po Achantonovej smrti sa stal Amon znova
hlavným bohom, ktorého úcta sa znova obnovila. V 20 dynastii Ramesses XI.
upadol veľkňaz boha Amona Hrihor a sním aj boh Amon. Potom už nevládol a
zanikol naveky, ale jeho nákresy a sochy sú zachované doteraz. Amonovým
posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný zvyčajne v podobe baranej sfingy
(lev s hlavou barana). Amonových vyobrazení sa zachovalo neprehliadnuteľné
množstvo. Predstavujú ich reliéfy na stenách chrámov a hrobiek, maľby a kresby
na papyrusoch, sochy všetkých možných veľkostí. Báseň o Amonovi sa stala
jedným z vrcholových diel starovekej egyptskej poézie z čias Amhotepa II. z 18.
dynastie s názvom „Hymnus na Amona“ (Amon-Rea ktorý bol spojenie boha
Amona a boha Rea)
AnupBoh mumifikácie a pohrebísk, uctievaný v podobe čierneho
šakala. Mumifikácii zomretých a posvätnosti pohrebísk prikladali Egypťania veľký
význam, preto Anup patril medzi ich najdôležitejších (hoci nie najvyšších) bohov.
Bol to syn Usira a Nebthet. Nebthet opila Usira a nakázala mu aby ju oplodnil, aby
dokázala svetu, že je plodná, nie ako jej manžel a brat Sutech hovoril. Po
porodení syna Anupa sa ho vzdala. Eset a Usir si ho zobrali k sebe a Eset ho
vychovávala. Keď vyrástol bol po boku Usira, ktorý mul dal moc boha mumifikácie.
Podľa viery Egypťanov pomáhal Anup pri mumifikovaní všetkých zomretých, resp.
bol vedúcim celého zložitého procesu mumifikácie. Mal aj iné funkcie ako
mumifikovanie:
1.sprevádzanie mŕtvych na ceste do podsvetnej ríše
2.privádzanie ich na „posledný súd“ pred Usira
3.staranie sa o hrobové obete
43
4.zúčastňovanie sa na obradoch „váženia srdca“
5.spolupôsobenie aj pri obrade „otváranie úst“, ktorým sa mŕtvym umožňoval nový
život na onom svete
6.chránenie miest posledného odpočinku zomretých
Z ochrancu hrobky sa neskôr vyvinul na ochrancu celých pohrebísk, a keďže
pohrebiská bývali na okrajoch púšte Sahary, kde sa potulovali šakaly
a zdivené psy, dali mu Egypťania podobu týchto zvierat. Bol uctievaný
v celom Egypte. Najznámejšie jeho sochy sa našli v hrobe kráľa
Tutanchamona v Údolí kráľov.
AtonBoh Slnka a samo Slnko. Za kráľa Achnatona, bol považovaný za jediného
oficiálneho a uznávaného boha Egypt. Jeho vyhlásenie za jediného boha,
vykonané kráľom Achnatonom z 18. dynastie, znamenalo najhlbší známy prelom v
egyptských náboženských tradíciách: bolo nahradené odveké mnohobožstvo-
monoteizmom. Achanton vo zrušenie všetkých bohov s výnimkou Atona možno
nazvať – náboženskou revolúciou (reformou). Bol zobrazovaný ako slnečná guľa
či v plošnom znázornení ako kotúč. Do Achnatonovej vlády nebol moc uznávaný
boh. Bohov Slnka bolo veľa (okolo 24), najviac uznávaný boh Slnka bol Re. Keď
nastúpil Achnaton stal sa najuznávanejším bohom Slnka Atona. A nestal sa len
bohom Slnka ale aj celého sveta a tým, že Egypt bol v tej dobe považovaný za
vládcu sveta tak sa stal bohom hlavne Egypta. Po smrti Achnatona naveky zanikol
a už o ňom nie sú žiadne záznamy. Zachovalo sa malý počet jeho sôch tým, že po
Achnatonovej smrti, Amonovy kňazi chceli zničiť všetky Achnatonove a aj Atonove
sochy a maľby. Niektoré sochy sa zachovali aj po spiknutí Amonových kňazov
a prežili tisícročia. Najviac sa ich zachovalo z Achnatonového chrámu. O Atonovi
sa najviac zanechali veci literárneho pôvodu, pretože Achnaton o ňom napísal
rôzne básne ktoré sa preslávili v celom Egypte.
44
Eset
Pani mocných slov, najväčšia z bohov a bohýň. Najväčšmi uznávaná bohyňa, v
textoch ju zmieňujú častejšie než ktorúkoľvek inú bohyňu. V antických spisoch tak
isto. Eset bola aj najdlhšie uctievanou bohyňou. Prvé doklady o jej kulte máme z
konca 4. tisícročia pred n.l. Posledné z polovice 1 tisícročia n.l. Čiže z časového
úseku vyše 4 a pol tisíca rokov. Egypťania si v nej vytvorili najkrajšie črty a
vlastnosti ženy: ušľachtilosť a krásu, manželskú lásku a vernosť až za hrob, ako aj
materskú starostlivosť o dieťa. Je najslávnejšia aj preto , že máme o nej a o jej
kulte najviac správ. Manželka boha Usira (jej brata) a matka boha Hora. Okrem
brata Usira mala aj súrodencov Sutecha a Nebthet, ktorý tiež uzavreli manželstvo.
Všetci 4 boli deťmi boha Zeme Geba a bohyne neba Nut. Ich prarodičmi boli boh
vzduchu Šu a bohyňa vody Tefnut. Boli priami potomkovia praboha Atuma.
Dovedna tvorili Devätoro bohov na čele s Atumom. Spolu s Usirom a ich synom
Horom vytvorila bez ohľadu na iónske Devätoro bohov, osobitnú božskú Trojicu,
ktorú uznávali a uctievali v celom Egypte. Keď bol zabitý Usir, tak ho Eset išla aj s
jej sestrou Nebthet hľadať. Keď ho konečne našla dala ho ihneď pochovať. Keď sa
to Sutech dozvedel, išiel k jeho hrobu a rozsekal ho na 16 kúskov, ktoré rozhádzal
po celom Egypte. Eset sa vydala znova hľadať svojho milovaného manžela.
Musela prejsť ťažkú a nebezpečnú cestou. Keď našla všetky jeho kúsky tak ich
pomocou svojich čarov zasa spojila a obnovila tak celistvosť Usirovho tela. Tým
splnila podmienku, ktorá bola podľa egyptských predstáv nevyhnutná, aby mohol
mŕtvy vstať do nového života na onom svete a preukázala tak Usirovi najcennejšiu
vec akú mohol živý preukázať mŕtvemu, a umožnila mu večný život v podsvetnej
ríši, kde sa stal Kráľom mŕtvych a Pánom večnosti. Eset však neobnovila Usira iba
pre podsvetie, postarala sa, aby žil naďalej aj na tomto svete a
to vo svojom legitímnom synovi. Mávaním krídiel vdýchla do
Usirovho tela na chvíľu skutočný život, takže mohol vstať a
oplodniť ju. Ona potom porodila syna Hora ktorého
vychovávala a pripravovala aby mohol pomstiť svojho otca.>
Na soškách a maľbách najčastejšie drží „znak života“ (anch)
alebo amulet zvaný Esetin uzol (tit).
45
GebBoh Zeme a sama Zem, otec bohov. „Geb“ znamená zem. Pôvodne
bol považovaný za praboha, ktorý splodil s bohyňou vzduchu Nut boha
Slnka Rea, a potom aj ostatných bohov, a bol ich najvyšším vládcom. V
egyptskom ponímaní sveta bol Geb (zem) obrovský kotúč plávajúcim
vo vodách hviezdnej Nut. Bol boh pôdy, ktorá poskytuje živým
každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej
plodivej sily, ktorá dávala vyrastať stromom a rastlinám, ani jej
vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom (nato mali
Egypťania iných špeciálnych bohov) , napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol
podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob zrno a korene toho, čo
zasadili, prijímal a chránil telá zomretých. Osobitne si vážili ako ochrancu pred
hadmi a škorpiónmi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rozličných zaklínadiel
proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov aj ľuďom.
HathorBohyňa neba a jeho stelesnenie, manželka boha Slnka
(Hora) , bohyňa lásky a radosti, ochrankyňa žien a
zomretých, pani Egypta, pani cudzích krajín, Dojka kráľa atď,
uctievaná a zobrazovaná v podobe kravy alebo ženy s
kravskými rohmi. Dostala titul „Veľká nebeská krava“ a zachovala si ešte aj titul
Slnečné oko. „Všetci Egypťana bez rozdielu uctievajú kravy zo všetkého dobytka
najväčšmi.“ napísal Herodotos v polovici 5. storočia pred n.l. a pramene
najrozličnejšieho druhu potvrdzujú, že tak to bolo možno už tri tisícročia predtým a
viac ako pol tisícročia potom. Bola aj pre nich Pani datľovej palmy, čo dávala
sladké plody, a Pani južnej sykomory, čo poskytovala voňavý tieň: v obidvoch
prípadoch ju považovali skôr za bohyňu mŕtvych, ktorí by sa v podsvetí bez datlí a
datľového vína neobišli a bez tieňa by trpeli horúčavou. Napriek množstvu a
rozmanitostí funkcií bola však Hathor v očiach Egypťanov a Egypťaniek vždy a
predovšetkým bohyňa lásky. Bola ňou najmä v ľudovom kulte, v ktorom sa
teologické konštrukcie kňazov a mocenské ambície kráľov neodrážali. Ako bohyňa
46
lásky bola zároveň bohyňou a ochrankyňou všetkého, čo lásku povzbudzovalo a
sprevádzalo (hudby a spevu, tancu a zábavy, vína i ľútostného opojenia) bola aj
bohyňou pôrodu, pomáhala ženám pri výchove detí, držala nad nimi ruku od
narodenia po smrť. Ženy si po smrti želali splynúť väčšmi s ňou než s inými
bohyňami.
HorBoh v podobe sokola alebo muža zo sokoľou hlavou, boh Slnka, neba a svetla,
dedič pozemského panstva boha Usira (ktorý bol jeho otec a jeho matka bola
Eset) a božský vládca Egypta. Bol jedným z najvýznamnejších a najstarších
bohov Egypta, no zároveň aj jedným z najzložitejších. Niet pochýb, že pod jeho
menom sa skrýval celý rad pôvodne samostatných bohov, ktorí mali síce niektoré
spoločné vlastnosti, ale nemálo sa od seba aj odlišovali: mnohý egyptológovia
usudzujú, že vhodnejšie by bolo hovoriť o Horoch, a nie iba o Horovi, a týchto
Horov existuje až dvadsať. Meno Hor treba teda spravidla bližšie určiť, čiže
povedať, o ktorého Hora ide, v ktorom chápaní, v ktorom čase. Ako Slnko a jeho
boh bol pre nich darcom svetla, a keďže Slnko je na nebi a
vládne nebu, stal a aj bohom neba. Asi jeho najvýznamnejšou
funkciou bola funkcia boha egyptského kráľa, podľa oficiálneho
učenia ho nielen všade a pri všetkom chránil, ale priamo sa do
neho vteľoval, a prenechával mu aj svoje meno. Hor sa dostal
do sporu s jeho strýkom Sutechom (ktorý vládol zemi a tme), boj
bol medzi svetlom a tmou, premenilo sa to na neľútostný boj, v
ktorom Sutech napokon podľahol, že musí odstúpiť vládu nad
Zemou Horovi. Jeho manželkou bola Hathor bohyňa lásky a mal s ňou 2 deti.
Každý rok ju navštívil na 14 dní. Mal ešte aj ďalších 4
synov ktorých matka bola neznáma: Amset, Hapi,
Kebehsenuf a Duamutef a boli 4 svetových strán a
ochrancami telesných pozostatkov zomretých. Bol aj
„desiatym členom“ Devätora bohov. Príbeh ktorý
najviac preslávil Hora bol : Keď Sutech utopil svojho brata Usira a potom jeho
mŕtvolu rozkúskoval a rozhádzal ich. Súčasne ich Eset pomocou jej čarovnej moci
spojila a na chvíľu Usira oživila, aby ju mohol oplodniť. Keď sa potom Usir odobral
47
na onen svet, aby sa tam stál vládcom zomretých, porodila Eset na plávajúcom
ostrove Chemide syna Hora a tajne ho tam vychovala. Medzitým sa však Sutech
zmocnil Usirovho pozemského panstva, a tak Horovi neostalo nič iné ako o svoje
dedičstvo bojovať. Skúsil to najprv cestou práva a predložil svoju vec Devätoru
bohov. Ukázalo sa však, že to Hor skúsil, prevrátilo všetky predstavy o egyptských
bohoch, ktoré sme si mohli utvoriť z celej ostatnej náboženskej a mytologickej
literatúry. Hor sa stal zástupcom Usira a Sutecha sa stal bohom búrky.
NutBohyňa neba samo nebo. Rodička bohov a Pani západu. Zosobňovala nebo, či
skôr nebeskú klenbu, tak ako jej manžel Geb zosobňoval Zem. Prarodičia Amon a
Mut, rodičia boh Šu a bohyňa Tefnut, k týmto piatim bohom ktoré zosobňovali
základné elementy sveta. Deti Usur s Eset a Sutech s Nebthet a tým vzniklo
Devätoro bohov. V jej živote bol pre ňu dôležitý iba jeden muž a to brat Geb. Jej
otec Šu jej zakázal aby si zobrala za muža svojho brata, ona to
porušila a zobrala si Geba, ale Š ju preklial aby nikdy nemohla byť
plodná jediný deň v roku. Ona sa nevzdala a išla za Thowtom a
zahrala si sním kocky, každý krát čo by vyhrala dostala by malý
kúsok mesačného svetla. Ihneď to svetlo premenila na 5 dní kde
bude plodná a v 4 z nich porodila, každý deň jedno dieťa. Ako prvé
bol Usir, Sutech, Eset a nakoniec Nebthet. Keď ale je mladší syn Sutech vyrástol
na stelesnené zlo a nakoniec sa dopustil strašného zločinu: zavraždil Usira,
dokonca ho ešte aj rozsekal na kusy a rozhádzal ich po celom Egypte, aby mu
znemožnil vzkriesenie pre posmrtný život. Avšak manželstvo s Gebom nedopadlo
dobre, stále sa pre niečo hádali ako dajaký manželia z rodu smrteľných ľudí. Keď
už presahovala hranica ich hádania, ich otec Šu sa vložil doslova medzi nich a
rozhodol, že ich rozdelí. Vyzdvihol Nut do výšky do ktorej len mohol, až k samej
oblohe. Nutino telo vytvára oblúk nebeskej klenby. Nut je teda „ďaleko od zeme...
a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi.“ Symbolom Nut sa stali
hviezdy, tým že bola na oblohe a bohyňa neba.
48
ReBoh Slnka a samo Slnko, Pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Od najstarších čias
bol jedným z najvyšších egyptských bohov ako to zodpovedá významu Slnka pre
život na Zemi a tešili sa úcte v celom Egypte. Pritom nebol jediným bohom Slnka.
Egypťania mali nielen mnoho bohov, ale aj mnoho bohov s
rovnakými funkciami, čo patrilo aj v jeho prípade. Napriek
tomu ho považovali za primárneho boha Slnka, lebo bol
Slnkom svojou podstatou. Slnko bolo podľa egyptských
predstáv jeho telo a jeho meno znamenalo v ich jazyku
„Slnko“. Bol teda podľa nich vládcom sveta, a keďže svet
reprezentoval Egypt tak bol predovšetkým vládcom
Egypta. Tak sa Re stotožňoval s kráľom a to doslova aj
obrazne: kráľ bol jeho synom i pozemskou formou jeho existencie. Mal aj nie moc
známu manželku ktorej kult sa neuchytil a to Reit, teda ženské meno boha Re.
Mal rôzne matky ale najčastejšie sa uvádzajú jeho rodičia ako Geb a Nut. Ako Pán
neba vychádzal Re každé ráno na východe nad obzor, a to podľa vcelku
zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom
svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život. Večer zostupoval opäť pod
obzor. Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, a vracal sa
v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú cestu zopakoval.
Na lodi ho sprevádzali jeho dvorania a strážcovia. Strážcovia preto, aby ho chránili
pred nebezpečenstvom, čo mu hrozilo najmä od nebeského hada Apopa, ktorý
chcel prevrhnúť jeho loď. Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a
dosať ho pred Reovu loď, ktorá svojím kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im
pritom aj kňazi, ktorý ovládali čarovné zaklínadlá, čo Apopa zneškodnili. Na
hrobkách boli nájdené citáty boha Rea: „Stvoril som každého človeka rovného
druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila moje príkazy, nežiadal som (predsa)
aby konali zlo.“
SutechBoh púšte, búrok a mora, brat a vrah Usira. Podľa prevládajúcich egyptských
49
prameňov bol „zlosynom medzi bohmi“ a „stelesnením všetkého
zla“ , ale toto chápanie je trocha jednostranné a pochádza až z
neskorších čias. Bol synom boha Geba a bohyne Nut, vnukom
boha Šua a bohyne Tefnut a pravnukom boha Atuma, jeho
starším bratom bol Usir a jeho sestrami Eset a Nebthet ktorá bola
aj jeho manželkou. Spolu so svojimi predkami a súrodencami
tvorili už spomínané Devätoro bohov. Jeho manželka a sestra
Nebthet, ktorú všelijako možne urážal a ponižoval. Rozšíril o nej
okrem iného aj klebetu, že je neplodná. Aby to vyvrátila, zadovážila si syna od
Usira (bol to neskorší boh mumifikácie Anup.) Sutech preto na Usira žiarlil. Keď
potom boh Geb odovzdal Usirovi ako prvorodenému synovi vládu nad svetom,
premenila sa jeho žiarlivosť na nenávisť. K tomu sa čoskoro pripojila aj závisť,
lebo Usir sa ako vládca osvedčil a používal medzi ľuďmi veľkú vážnosť. Keď to
nešlo pomocou intríg, rozhodol sa ho zavraždiť > svoje rozhodnutie napokon
vykonal. Mýtus ktorý urobil zo Sutecha vraha:
Sutech pozval na hostinu Usira a spolu sním sedemdesiatdva svojich druhov. Keď
sa najedli a hlavne napili, dal priniesť krásnu truhlicu,
ktorú zhotovil presne podľa rozmerov Usirovho tela,
keď si predtým tajne zaobstaral mieri. Všetci
truhlicu náramne vychvaľovali a chceli ju
dostať. Sutech nato vyhlásil, že ju daruje tomu, kto
celým svojím ju zaberie až po okraje. Všetci jeho druhovia to skúšali no boli
primalý na ňu. Ako posledný to skúsil Usir a ľahol si do nej. V tej chvíli priskočili
však Sutechovi druhovia a dali na ňu veko. Pribili ho klincami a dierky a škáry
zaliali olovom. Potom ju hodili aj s Usirom do Nílu. Prúd niesol truhlicu až k moru.
Sutech sa domnieval, že Usir zmizol naveky a tak sa ujal vlády nad svetom, tým
že Usir zmizol. Ako sa zdá, Sutechovu cestu k moci egyptský bohovia vonkoncom
nezavrhovali. Nikto z nich proti jeho činu nemal námietky a ani neprotestoval. Boh
Re ho ani len nevylúčil zo svojej družiny, ktorá ho sprevádzala pri jeho ceste na
slnečnej lodi po oblohe. Jedine bohyňa Eset sa stým nedokázala zmieriť a zo
žiaľom v srdci sa vybrala hľadať spolu so svojou sestrou Nebthet jej mŕtveho
manžela Usira. Našla ho až pri fenickom prístave Byble, kde ho more vyhodilo až
na breh. Keď ho našla odniesla ho do Neditu pri Abdžu v Hornom Egypte, aby ho
50
tamojšom posvätnom pohrebisku s piestov pochovala. Keď zazrel Sutech Usirovo
telo ihneď k nemu pribehol a rozsekal ho na 14 či 16 kusov, ktoré potom rozhádzal
po celom Egypte. Po tomto zločine, v očiach Egypťanov ešte strašnejších ako
bratovražda: po prvé zhanobenie mŕtvoly a po druhé zničenia jej celistvosti, ktorá
bola podmienkou na vzkriesenie mŕtveho pre život na onom svete. Eset sa s
Nebthet znova vydala hľadať jej manžela Usira. Musela ísť na strastiplnú púť a po
prekonaní všelijakých prekážok všetky kusy Usirovho tela našla a na mieste
posledného kúsku pochovala. Súčasne ich však spojila silou svojich čarou a do
takto obnoveného tela vdýchla na chvíľu život tak , že zamávala svojimi krídlami.
Vdýchla mu na
chvíľu život aby ju
mohol oplodniť a
zanechať tak na
svete legitímneho
potomka. Boh Re
nato poslal boha
mumifikácie Anupa, aby Usirovo telo nabalzamoval a s príslušnými obradmi
pochoval. Keď sa tak stalo, zostúpil Usir do podsvetia a stal sa na onom svete
kráľom mŕtvych. Sutech ostal kráľom na tomto svete a dosiahol tak svoj cieľ.
Aspoň sa tak domnieval. Stala sa však to, s čím Sutech nepočítal: Eset porodila
Usirovho syna a dala mu meno Hor. Porodila ho v papyrusovej húštine na
plávajúcom ostrove v nílskej delte, kde ho tajne vychovala. Keď Hor dospel,
vystúpil ako Usirov dedič proti Sutechovi a žiadal, aby mu vládu vrátil. Sutech jeho
nárok, pravdaže, odmietol, a tak sa Hor obrátil na Devätoro bohov. Ukázalo sa
však, že cesta práva je vo svete egyptských bohov dlhá a neschodná. Spor sa
pretiahol na dlhých 80 rokov. Boh Re, ako predseda Devätora bohov, ho mienil
rozhodnúť jednoducho: bol toho názoru, že právo a pravda sú vedľajšie, lebo
hlavná je sila, a mocný Sutech bol podľa neho vhodnejším vládcom ako mladý a
neskúsený Hor. Niektorý bohovia sa proti tomu postavili, ako aj prirodzene,
predovšetkým Eset. Boh práva a spravodlivosti Thowt si potom vynútil, aby sa
celá vec najprv riadne vyšetrila. Re sa nato urazil a preniesol rozhodnutie sporu
na Arbite, za ktorého určil boha plodivej sily Banebdžedeta. Ten preniesol návrh
matky bohov Neit vládu nad svetom Horovi, ale Sutecha odmietol potrestať, lebo
sa bál jeho sily. Naopak, za stratu vlády ho odškodnil zdvojnásobením jeho
51
majetku, a aby ho upokojil, pridal mu ešte bohyne Aštort a Anat. Devätoro bohov s
týmto kompromisom súhlasilo, nie však Sutech. Pred tribunálom vyhlásil, že ak
budú jeho členovia nástojiť na tom, aby prišiel o vládu, všetkých ich povraždí.
Bohovia sa napodiv proti tejto vyrážke ani neohradili, akoby to bolo dačo
normálne. Prejavili dokonca súhlas so Sutechovou požiadavkou, aby sa spor
rozhodol nie podľa pravdy a práva, ale podľa výsledku jeho zápasu s Horom.
Zápas Hora zo Sutechom sa premenil na neľútostný boj, v ktorom sa Sutech
usiloval Hora nielen poraziť, ale rovno zavraždiť. Bojovali na suchej zemi ako
ozbrojenci, bojovali na vode v kamenných člnoch, bojovali pod vodou ako hrochy.
Hor bol oveľa slabší, ale postupne získaval silu i obratnosť. Tu a tam mu pomohli
aj iný bohovia, hlavne mu však pomáhala Eset. Na Sutechove intrigy odpovedala
intrigami, na jeho zákernosti marením ich
účinkov. Zmenila sa napríklad ženu sveta,
aby sa ju Sutech pokúsil zviesť. Keď sa jej
to podarilo, vymámila na ňom výrok, ktorým sa
sám odsúdil, takže všetkým bohom na
posmech. Keď v zápale boja vyškriabal Horovi oči. Eset mu ich pričarovala
naspäť. Napokon o svojej porážke rozhodol sám Sutech. Prilákal Hora do svojho
domu a tam sa ňom dopustil násilnosti za takých sprievodných okolností, že keď
sa to dozvedelo Devätoro bohov, všetci jeho členovia sa od hnusu povracali a
napľuvali mu do tváre. Na Usirov zásah rozhodol napokon Re podľa želania
Devätora bohov: uznal Hora za právoplatného Usirovho dediča a zbavil Sutecha
vlády. Aby spor definitívne skončil, odškodnil Sutecha povýšením na nebo, kde sa
stal pánom planéty, ktorá je najbližšie k Slnka a ktorá sa volá Merkúr.
ŠuBoh vzduchu a sám vzduch, boh svetla a Otec bohov. Tvoril so
svojou manželkou Tefnut, bohyňou vody a vlhkosti, prvú božskú
dvojicu, ktorú stvoril praboh Atum. Tak aspoň učili kňazi starého
náboženského strediska Iunu. Atum ho vraj stvoril seba
oplodnením a „vyfúkol ho zo svojho nosa“. Obidvaja prišli teda
na svet dosť nezvyčajný spôsobom. Až po nich sa začali rodiť
bohovia (hoci nie všetci) podobne ako ľudia, teda manželskom
52
spojení. Šu bol pôvodne iba bohom vzduchu, ale v dvojakom zmysle. Vzduch
považovali Egypťania za látku, ktorá je potrebná pre život ľudí. Podľa nich to však
nebola mŕtva hmota, ale hmota obsahujúca životodarnú silu, ktorej sa ľudia
zmocňujú dýchaním, a tak Šu bol predo všetkých darcom tejto sily, resp. bohom
zosobňujúcim túto silu. Vzduch však pokladali aj za látku, ktorá vypĺňa priestor
medzi zemou a nebom, ba čo viac, ktoré nesie nebeskú klenbu. Šu bol teda aj
bohom priestoru a Nosičom neba. Bol otca boha Geba a bohyne Nut. Vedel že
chce si Nut zobrať za manžela svojho brata Geba ale zakázal jej to. Ale ona to
porušila a tak ju urobil aby nebola plodná v jediný deň v roku. No ona nakoniec
porodila. Potom ju dlhé roky neriešil, ale s Gebomim to nevychádzalo a stále sa
hádali až to Šu nevydržal a vyzdvihol Nut až k nebu a tam ju držal. On doslova
medzi nich vošiel. Rozdelil Zem od neba.
Tefnut
Bohyňa vody a vlhkosti, Matka bohov. Bola manželkou boha vzduchu a svetla Šua
a tvorila s ním podľa z Iunu prvú božskú dvojicu stvorenú
prabohom Atumom. Na svet prišla čudne, lebo Atum nemal ešte
manželku, a svojich prvých potomkov musel vytvoriť seba
oplodnením. Atum „vypľul ako slinu zo svojich úst“ Tefnut. So
Šuom založila Tefnut potomstvo, ktoré sa už zrodilo a množilo
podobe ako ľudia: boha Zeme Geba a bohyňu neba Nut. Plným právom si tak
vyslúžila meno Matka bohov, ináč v egyptskom náboženstve dosť častý, a zaujala
v iunskom Devätoro čestné miesto. Bola zachycovaná v podobe levici.
ThowtBoh múdrosti a učenosti, zákonov a ustanovení, písma a reči,
lekárstva a čarodejníctva. Bol Veľký boh neba, Veľký boh podsvetia,
stelesnený v Mesiaci a uctievaný v podobe ibisa alebo paviána.
Táto dlhá charakteristika nie je úplná. Týka sa totiž len tých funkcií
a schopností, čo sa uznávali v celom Egypte. Považoval sa
predovšetkým za vynálezcu slov, ktorý obdaroval ľudí rečou, a tak
53
ľudí odlíšil do zvierat. Ďalej sa považoval za vynálezcu písma, čo Egypťania vždy
vysoko hodnotili, lebo znalosť písma ich odlišovala od negramotných susedov a
dodávala im pocit nadradenosti. Navyše sa u pripisoval vynález počítania a
merania, pričom Egypťania osobitne uvádzali meranie času (rátanie rokov,
odlišovanie ročných období a mesiacov). Bol aj najvyšším sudcom a zároveň
dozorcom nad božskými ustanoveniami a zákonmi. Podľa niektorých textov a
teórii manželka Maat bohyňa pravdy a spravodlivosti. Thowt stál pri váhach (pri
„poslednom súde“) a zaznamenával, koľkokrát sa váhy vychýlili. Potom spočítal
kladné i záporné body a oznámil výsledok a podľa toho potom Usir alebo Re
rozhodol, či má duch zomretého skončiť v útrobách bohyne Amemait, Veľkej
požieračky, alebo môže vstúpiť do podsvetnej ríše, aby tam žil večne.
UsirBoh mŕtvych a vládca podsvetia: zároveň boh pôdy, vody, Slnka a vegetácie, Kráľ
bohov a ľudí, Pán večnosti. Manželka a sestra Eset, brat Sutech a Nebthet. Má
ako jediný z bohov životopis. Ako jediného ho maľovali ako človeka a nie ako
zmiešanie zvierat. Pričom tento životopis tiež v mnohom
podobný ľudskému: vyskytuje sa v ňom úsilie o
zdokonalenie človeka, láska a závisť, zrada a smrť,
víťazstvo a spravodlivá odmena. Isteže sa v jeho osobe
spájajú rôzne prvky. má mnoho funkcií a hlavne mien.
Napriek tomu je však spomedzi „veľkých bohov“
egyptského panteónu jedným z najjednoduchších postáv.
Zo svojou manželkou Eset mal syna Hora, ktorý nastúpil
po jeho smrti na trón. Keď ho jeho brat Sutech zabil
dostal sa na onen svet a stal sa Kráľom mŕtvych a vládcom podsvetia. Medzitým
ho Eset našla a oživila aby ju oplodnil a ona porodila syna Hora. Museli ho po
smrti mumifikovať a musel prekonať všelijaké nástrahy a bol stále v
nebezpečenstve. Až potom ho doviedol Anup do siene „obidvoch právd“, kde sa
konal „posledný súd“, na ktorom sa zodpovedal pred Usirom zo svojich činov. Usir
tam sedel na veľkom pozlátenom tróne, po jeho bokoch stály jeho sestry Eset a
Nebthet, pred ním zasadal súdny tribunál pozostávajúcich až zo 42 bohov, z
ktorých každý mal posúdiť jedno previnenie, a ako zapisovateľ tam fungoval pisár
54
bohov Thowt. Uprostred siene stál akýsi detektor pravdy či lži v podobe váh,
pričom a jednu misku sa položilo srdce zomretého, čiže symbol jeho svedomia, a
na druhú pero bohyne pravdy a spravodlivosti Maat. Pri váhach číhala obluda
Amemait. Po otváracích formalitách dal každý z prísediacich bohom zomretému
jednu otázku, ktorá predpokladala jeho vinu. Zomretý musel na ňu odpovedať
záporne, potom musel všetky svoje odpovede zopakovať v súvislom recitáli a
napokon 4 krát vyhlásiť na 4 strany sveta „Som čistý“. Zoznam týchto otázok a
odpovedí predstavoval morálny kódex starých Egypťanovou a bol pomerne
zložitý. Ak odpovedal nepravdivo tak sa váhy vychýlili a Thowt to zaznamenával a
potom Usir vyniesol rozsudok. Ako bol záporný skončil v útrobách Amemait a ak
bol kladný mohol vstúpiť do podsvetnej ríše. Usir odpovedal na všetky otázky
pravdivo a mohol sa dostať do podsvetnej ríše, ale tým že bol boh, tak boh Re z
neho urobil vládcu podsvetnej ríše.
ZÁVER: Ich hlavný bohovia, boli najväčšmi uctievaný medzi bohmi. Boli uctievaný
aj mimo Egypta a aj dlho po jeho najväčšej sláve v minulosti. Na tie najdôležitejšie
veci mali určených dôležitých bohov. Mali aj menej podstatných bohov, ktorý mali
55
jednoduché a nie moc podstatné funkcie. Najčastejšie boli tí menej známy a nie
moc potrebný bohovia slúžiaci kráľovi. Boli to jeho ochrancovia, ktorý ho mali
chrániť na každom mieste. Králi si určili na každú prácu alebo na každé miesto
boha (napr. Duau- boh rannej kráľovej toalety). Určovali si bohov aj na najväčšie
hlúposti ale aj na menej dôležité veci ktoré neboli nikdy moc potrebné. Egyptský
kráľ sa považoval za takú vysokopostavenú nadľudskú osobnosť, že všetko, čo sa
ho týkalo, muselo byť pod ochranou boha.
56
Women in New Empire
Even before a few thousand years men knew that women were not for bearing
children and being maids.
In New Empire men and women were equal. Women could own property and use
it as they liked. They could choose when to merry and whether they want to get
married or no. Egyptians could have more wives only with the permission of their
main wife. Divorces were as frequent as they are now. Women could get divorced
if they were not happy in their marriage. To get divorced a mutual agreement
between couples was sufficient.
Women in Egypt could freely choose their employment. Most commonly they
worked as priestesses, midwives or belly dancers. There are also records of
women working as scribes and clerks.
Some women were also pharaohs. One of them was called Hatshepsut. She
reigned from 1478 until 1458. She became a pharaoh as an attorney of Tutmose
III. She reigned for long 20 years and is very well known in history. She was one of
the most important pharaohs in Egypt. Under her reign a lot of buildings were
done. She did not organize war expeditions and instead the trades flourished, as
there was peace in the whole empire.
Another important pharaoh was Nefertiti. Not only was she a good wife to
Achnaton and good mother but she was also a good ruler. With her help her
husband achieved reformation of religion. The power of the priests decreased and
only one god was worshipped. His name was Aton, god of sun.
Nefertiti was one of the prettiest women in the Egyptian history. The ideal woman
had wide shoulders and thin waist. In the New Empire the charm became the rule
of duty for all women. Even in this time women loved fashion. Their clothes were
called Kalasiris. They were made of bight cloth and it underlined women´s body.
Kalasiris consisted of a top with two wide stripes and a long, narrow skirt reaching
to the middle of their calves. The last piece of this outfit was a cloak in the form of
57
scarf. The women in Egypt loved different types of accessories. The most favorite
were rings, earrings and bracelets.
The pharaohs in Egypt were men as well as women. Women have important roles
and were self-sufficient.
(Nefertiti) (Hatshepsut) (Kalasiris)
Ancient Egyptian clothing
During the thousands years of Egyptian empire, Egyptian clothing didn’t change much.
Originally, Egyptians used the clothing only for working purposes which presented simple
cuts. Various geometric shapes dominated, most preferred were triangles on white cloth.
Another typical character of Egyptian clothing was glossy white color of the cloth.
Male and female dresses/wear was different and permanent for long period. Waistcloth
for men during old and middle Egyptian age was decorated with drapery of fabric and
sewn with colorful ribbons. At that time it became complicated supplement.
58
Kalaris was female garment consisted from bust-bodice and long skirt reached half
calves, fitted tightly and interfered waking. The dresses copied body lines of each
Egyptian woman.
The Egyptians loved color contrast wherever. The men were painted on wall-paintings
with dark brown-red skin to contrast their white clothes. The women with slaves had
brown-yellow skin. Wealthy people were painted with jewelry and decorated dresses as in
reality. The woman idol at that time was to have wide arms - shoulders but slim, flat and
tall body without too shaped hips and big breast.
Both women and men liked to wear head falsies and wealthy Egyptians owned much of
them. They were black and symbolized representation of God on the Earth. Everybody
wanted to wear them not only the pharaoh.
Make-up was for women and men as well. The eyes were black-lined, to reach
spectacular and penetrating look.
The New Empire brought more decorated clothes as before. The men started to wear
kalaris to look more attractive. It was longer and wider than for women. The men wore a
picked scarf or piece of cloth on the bust-bodice to cover part of their shoulder. Much of
jewelry was worn as ear-rings, bracelets and brooches.
The jewelry demonstrated social grade and desire to be close to god. The dead women
and men “took them to other world”. In graves was found much of jewelry. Jewelry was
colorful, from colorful glass, false stones and gold and ceramics.
All Egyptian jewelry was shaped and decorated with symmetry and was influenced by
neighbour cultures. It contained sacred animal elements, scarabaeus motive was very
frequent.
Menat and Usekh were two types of necklaces. Pharaohs wore Menats and other
Egyptians wore Usekh. It was shaped like assvogel (vulture – sup). The jewelry was
worn on breast, ears, arms and on legs – ankles. .
Egyptian houses
Egyptians lived in different societies. Common people weren't part of Pharaohs
court for example: farmers, craftsmen, breeders and others. They lived in common
homes, which are now for us very interesting. They built dwelling and homes to
59
the Nil, to have access to water and to have good soil for growing and for
watering. They didn't live in the same houses. It depended on which society they
came from. We probably wouldn´t find any ruler in poor cottage and farmer in royal
palace. Rich quarters were in every town of Egypt, where lived writers, priests,
military generals, ministers and administrators. You could also found intermediate
quarters, where lived people from middle society. For example people who
prepared Pharaohs after their death for mummification, next decorators of tombs
and sarcophagus ,teachers, architects, painters and others artists. Slums were
usual part of ancient egyptian towns, where lived poor farmers and market sellers.
They didn't build houses just to make them stand there forever, just until they will
leave to the other world. People built houses according to how old they were, how
many children they want to have or they already have. Size of the dwelling or
house, according to archeological finds was from 50 m2 to 170 m2. Luxury
residences and palaces were consisted of several houses. The complex was
consisted of about 11 houses. Each of these houses had an area of 170 m2. Near
the house was small shrine, living quarters of slaves and grain warehouses. In the
village of Der el-Medina (craft village) confirms us the best, how did they look in
that time and how big they were. Free farmer could have a house with an area of
50 m2. When he had more prominent feature, his house could be up to 70 m2. If
he had a wife, his house could have area from 70 m2 to 100 m2, but he would
have to have a better job and earn more money. In every house, even in poorer,
was an entrance area, toilet, bathroom, kitchen, bedroom, alcove with home altar,
or even workspace, if the man or the woman had a work. Richer residences had
houses surrounded by huge gardens. And there was also a pool or lake. In some
houses could be stables (outhouses) or fences for different kinds of cattle. Inside,
there was the reception area, private rooms of the house and also separated
female part, if the husband had more wives. Each of these residences was
protected also by fence or wall.
60
Picture of dwellings in the village of Der el-Medina, house of a common man
1/ Entrance into the house
1a/ floor of trampled clay
2/ vent for venting of vapor and air in the room
3/ limestone pillar or palm trunk that served as a roof support structure
3a/ palm beams and plates, which was the covering put on
3b/ roof
4/ niche (the statues, flowers, amulets, books, …)
5/ false doors (home shrine)
6/ bench for rest (after a hard day at work)
7/ door to the bedroom, bedroom
8/ entrance door to the workroom
8a/ workroom
9a/ cellar 1
9b/ cellar 2
10/ kitchen door
10a/ kitchen
11/ staircase to the roof area
12/ branches and straw
13/ wall made of mud-brick that encloses the village
61
Food of Ancient Egypt
Territory of Egypt has always had a lot of many kinds of crops and they have also breeded a lot of animals and cattle. We can see the variety of Egyptian food in drawings in many of the graves. For example the drawing in grave of Nacht, Šéch Abd el-Kurna from 18th dynasty. The food in this drawing is sacrifise, that people
used to put to every grave. The food was not only the livelihood, but it also had simbolical meaning like in many other nations in the past or present.The basic every-day-food (mostly in those most widespread stratum) was mainly the food made from grain and cereals – bread. Bread was the most important food and there was no difference between rich and poor people. Everybody ate bread and everybody could affrod it.Egyptians are considered as „the first producers of beer. They first made it from bread pastry. Even in that time, beer was the most popular drink. But only between the poor people. The rich ones had vine. Egyptologists have found about 17 types of beer from that time. Beer also commited with religion. In one myth, they say, that god Re once gave to godess Sachmety a red-stained beer, but she thought it was blood. And so he dulled her madness and so he saved the humanity. In that time, drunkenness meant jollity and religious extasy.Egyptians favored from vegetable onion and garlic because of their strong taste, but they also often used legiminous plants. For example peas and lentil. But the basis was definitely fruit. The most favourite were dates and fruit of argun palm. Figs were really rare finding, but we can see them in many of drawings in the caves.Meat was on the table of poor people rarely, during the celebrations. We know just a bit about kitchen preparation of meat, because none of those writers wrote down any recipe. However, we know from the drawings, that they cooked it, stewed it, baked it or even fried it.The olives were grown in Egypt since 18th dynasty. Meanwhile, the olives and olive oil were imported from Mediterranean.Antoher favourite food was fish, but some of them people couldnt eat, because of the myth about Usir. This concered oxyrhynchus, lepidotus and Phragus, which supposedly ate genital limb of Usir.English egyptologist, W.B.Emery discovered complete set of meals, which included a funeral banquet. The menu included these dishes: slurry of comminuted barley, cooked fish, beef rib, bread from wheat flour, round cookies, figs and fresh
62
berries from ziziphus zizyphus. In small containers were remains of cheese and big pitchers were full of beer or vine. The advantage of rich people and monarch was absolutely diverse nutrition. They
got fresh bread, beef, honey and everything every day. And that also caused obesity of these people. Thanks to this, obesity was considered as a sign of dignity.They used honey as a sweetener and poor people used dates or juice of plants.Egypt is also well-known as the maker of a first sweetie – date-candy. The recipe of this delicious is in the next part of our project.
Recipe: Sweets of datesIngredients:
Cup of dates
Teaspoon of ground cinnamon
Half teaspoon of cardamom seeds
Half cap of chopped walnuts
A bit of hot honey
Handful chopped almonds
Instructions:
1. Mix dates with a bit water to mash.
2. Work into it cardamom and cinnamon.
3. Admix with hands chopped walnuts.
4. From the mixture, you made small half round sweets.
5. Smear them with honey.
6. In the end, you cover sweets in almond powder.
63
Záver
Z nášho projektu sa vykľula časovo, ale aj obsahovo náročná práca.
Najviac sme mali problém vybrať z tých všetkých možností, čo konkrétne
bude našim objektom. O Egypte je materiálu také neuveriteľné množstvo,
že ani prostredníctvom tohto projektu sa nedá detailne a úplne priblížiť
všetky krásy a zaujímavosti. Práve kvôli tomu sme sa zamerali na jedno
jediné obdobie, ktoré sme sa ostatným snažili čo najlepšie priblížiť
a ukázať.
Zistili sme, že vtedajšia architektúra mala nehorázne obrovský vplyv aj na
dnešnú architektúru. Dala jej veľmi dôležité a podstatné základy, z ktorých
sa až do dnes vyvíja. Taktiež nás dopredu posunuli panovníci svojimi
rozhodnutiami a významnými náboženskými a inými reformami, ktoré
ovplyvnili svet minimálne do konca existencie ľudstva. Potom sme si
podrobnejšie rozobrali aj rôznych bohov, zvyky, postavenie žien, jedálniček
a dokonca aj čo si obliekali. Zoznámili sme sa do podrobna so životom
bežného Egypťana a teraz už vieme, že určite nebo ľahký. Rozdiely medzi
vtedajšou a terajšou dobou sú výrazné a rozhodne povšimnuteľné.
A samozrejme to bolo účelom nášho projektu – priblížiť tie rozdiely a to sa
nám podarilo.
64
Bibliografia
Zornová,O.: Jak je poznáme?.Umění Egypťanů.Praha: Knižní klub,
2005.128s.ISBN 80-242-1478-4
Pijoan,J.: Dejiny umenia.Bratislava: IKAR, 1998.334.ISBN 80-7118-628-7
Strouhal, E.: Život starých Egypťanů. London. Opus Publishing, 1992, 1994. 280
s.
Syrový, B.: Architektura. Svědectví dob. Přehled vývoje stavitelství a architektury.
Praha. SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1987. 455 s.
Deary, T.: Úctihodný Egypťania. Bratislava. Egmont, s.r.o., 1993. 128 s. ISBN 80-
7134-934-8
Verner, M.: Ztracené pyramidy, zapomenutí faraoni. Praha. Akademie věd České republiky a Škodaexport, 1994, 243s. ISBN 80-200–0507-2
Noblecourt, Ch. D.: Ramzes II., Ostrava: Domino ,2007, ISBN 978-80-7303-375-0
http://adaptogeny.cz/cicimek/
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d9/
Ziziphus_zizyphus_foliage.jpg
http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/8683/egypt-nova-risa
http://www.touregypt.net/historicalessays/hatshepsut.htm
http://worldofhistory.blog.cz/0612/nefertiti
http://www.egyptan.estranky.sk/stranka/staroveky-egypt
http://ardisfashionworld.blogspot.com/2009_10_01_archive.html
http://kr.blog.yahoo.com/[email protected]/folder/10.html
http://www.arsetfuror.com/r7Costume13.htm
http://www.davnysvet.cz/obleceni-moda.html?clanek=72
http://worldofhistory.blog.cz/0612/nefertiti
65
http://wapedia.mobi/sh/Ramzes_II
http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm 2005
http://hr.wikipedia.org/wiki/Ramzes_II. jún 2010-10-17
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ramesse_II. jún 2010-10-17
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Kade%C5%A1i
http://www.egyptica.sk/armada/bitka_pri_kadesi.php
http://www.palba.cz/viewtopic.php?p=45174
http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Ramses_II_at_Kadesh.jpg
http://euler.slu.edu/~bart/egyptianhtml/kings%20and%20Queens/Isetnofret.html
http://www.musicboy.nl/nefertari/
http://www.touregypt.net/featurestories/ramesses2intro.htm
http://www2.arnes.si/~osmbhajdina3/rom2005/dezela_skrivnosti-egipt/
index_cascenje.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ramesse_II.
http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9
http://www.s9.com/Biography/Ramesses-II.
http://www.egypt-history.estranky.cz/clanky/aktuality/achnaton---geneticka-
mutacia___.html
http://www.egyptica.sk/ako_sa_byvalo.php
http://www.uzemneplany.sk/clanok/vyvoj-miest-v-staroveku-mezopotamia-a-egypt
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla:enUS:official&tbs=isch:1&&sa=X&ei=alW1TO3pEsT
Nswat8omXCA&ved=0CCIQBSgA&q=domy+starovek
%C3%A9ho+egypta&spell=1&biw=1600&bih=708
http://www.google.sk/images?client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla:en-
US:official&hl=sk&q=amon&um=1&ie=UTF-
8&source=og&sa=N&tab=wi&biw=651&bih=441
66
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=amemait&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla:en-
US:official&tbs=isch:1&&sa=X&ei=4Ce3TMuXPMvLswbYx8GSCw&ved=0CCIQB
SgA&q=anup+egyptsky+boh&spell=1&biw=651&bih=441
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=aton+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=eset+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=geb+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=hathor+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=hor+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-
US
%3Aofficial&hl=sk&source=imghp&biw=651&bih=441&q=chonsu&gbv=2&aq=f&aq
i=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla:en-
US:official&gbv=2&tbs=isch:1&&sa=X&ei=yii3TLD-
67
MIKMswau15mTCw&ved=0CCIQBSgA&q=nut+egyptsk
%C3%BD+boh&spell=1&biw=651&bih=441
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=re+egyptsky+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=sutech&aq=f&aqi=g1&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla:en-
US:official&gbv=2&biw=651&bih=441&tbs=isch:1&aq=f&aqi=&oq=&gs_rfai=&q=tef
nut
http://www.google.sk/images?hl=sk&client=firefox-a&channel=s&rls=org.mozilla
%3Aen-US%3Aofficial&gbv=2&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=thovt+egyptsk%C3%BD+boh&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://www.google.sk/images?um=1&hl=sk&client=firefox-
a&channel=s&rls=org.mozilla%3Aen-US%3Aofficial&biw=651&bih=441&tbs=isch
%3A1&sa=1&q=usir&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai
http://sk.wikipedia.org/wiki/Konven%C4%8Dn%C3%A1_chronol
%C3%B3gia_starovek%C3%A9ho_Egypta
http://www.sperkar.cz/historie/historie-sperku-stary-egypt
http://tajomstva.org/zakazana-egyptologia/tutanchamon-bol-zena/
Citáty: http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail/773-byl-tutanchamon-zena/ „ Keby
nebola objavená jeho hrobka s obrovskými pokladmi, bol by len zrnkom piesku
v tisícročia trvajúcich dejinách Egypta...”
Zamarovský, V.: Bohovia a králi starého Egypta. 2. zväzok súborného diela.
Bratislava. Perfekt, 2002. 432s. ISBN 80-8046-205-4
68
„Faraón revolucionár; kacírsky kráľ; idealistický pacifista a bezohľadný despota;
chorobný fanatik; ani vojak, ani diplomat.“
„ Nebol to človek diplomat a ani zďaleka politik. Neriadil sa nikým, len sám sebou.
Nevenoval sa úradným veciam. No aj tak sa stal, jedným z najväčších mužov na
veľkom tróne Egypta. Bol to romantik s citom k umeniu. Stal sa z neho básnik,
ktorý nám po seba zanechal množstvo básní.“
„Každý odporca kráľa, bol odsúdení na stratene. Každý nenávidený bol poslaný na
popravisko.“
„To podľa egyptských predstáv znamenalo, že prestali existovať podmienky pre
jeho posmrtný život. Nemohol byť Králom na onom svete a jeho vláda na tomto
svete sa stala nulitnou.“
„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten ktorého podstatu
nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha, ktorý vznikol pre
ním... Nemal matku, čo by ho nazvala menom, nemal otca, čo by ho bol splodil a
povedal >>Ja som to bol<<“
„Všetci bohovia vznikli až potom, keď on sám sebe samom učinil začiatok.“
„Medzi najvyšších bohov sa dostal v strednej ríši, keď pod jeho štandardmi vyviedli
wateský vládcovia Egypta zo stáročného rozkladu ( „víťazstvo ich zbraní ho
povýšilo medzi najvyšších bohov.“
Všetci Egypťana bez rozdielu uctievajú kravy zo všetkého dobytka najväčšmi.“
„ďaleko od zeme... a obopína celú zem a všetky veci na nej svojimi údmi.“
„Stvoril som každého človeka rovného druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila
moje príkazy, nežiadal som (predsa) aby konali zlo.“
69
Resumé (slovenské)V našom projekte sme sa zamerali na Novú Egyptskú ríšu pre jej významných
a známych panovníkov a architektonickú rozmanitosť. Zaoberali sme sa ako
panovníkmi, tak aj životom bežných priemerných Egypťanov.
Egypt rozdeľujeme do 10 období. Pred dynastické obdobie, Ranodynastické
obdobie, Stará ríša, prvé prechodné obdobie, Stredná ríša, druhé prechodné
obdobie, Nová ríša, tretie prechodné obdobie, neskoré obdobie a nakoniec
Helenistický a rímsky Egypt. My sme sa rozhodli rozoberať najmä na Novú ríšu,
ktorá sa datuje od roku 1550 pred našim letopočtom až po rok 1069 pred našim
letopočtom a zahŕňa 18-tu až 20-tu dynastiu.
Architektúru Egypta delíme na sakrálne stavby a svetské stavby. Sakrálne stavby
sú chrámové komplexy, hrobky, hroby a niekedy aj paláce. Medzi svetské stavby
patria obytné domy, opevnenia a väčšinou aj paláce. Materiály z ktorých stavali
tieto dva typy stavieb sa líšili.
Ramssese II. sa stal už v 15-tich rokoch spolupanovníkom a o približne 5 rokov
neskôr sa stal samostatným a významným panovníkom. Líšil sa aj svojim
výzorom, aj svojim prejavom. Taktiež bol považovaný za veľkého staviteľa. Jeho
prvé dielo bolo veľkolepé a obrovské nádvorie pred chrámom v Luxore.
Achnaton, iným menom Amenhotep IV., bol zasa významným reformátorom.
Zaviedol monoteizmus tj. viera v jedného Boha – Atona. Z tejto reformy neskôr
vzniklo nové náboženstvo – judaizmus.
Taktiež uctievali veľa rôznych významnejších aj menej významných bohov.
Najhlavnejší z nich je Aton, ktorý bol za čias vlády kráľa Achnatona jediný oficiálne
uznávaný boh.
Rodina fungovali patriarchálne, čo znamená, že hlavné postavenie mal vždy muž.
No nie je do teraz jasné, či sa vtedy ľudia brali z lásky, alebo či kvôli tomu, že ich
spárovali rodičia.
O stravu Egypt nikdy nemal núdzu. Vždy bolo všetkého dostatok a to hlavne
vďaka tomu, že sa Egypťania usídľovali práve v povodí veľkých riek, kde mali
zásoby vody, úrodne pôdy a veľa rôznej zvery.
70
Toto obdobie sa teda vyznačuje rôznymi dôležitými aspektmi, ako ste sa už
dočítali.
Summary (English)
In our project we focused on the Egyptian New Empire because of her significant
and famous monarchs and various architecture. We dealed with New Empire
itselfs and with the life of current average Egyptian people.
We divide Egypt into ten periods. 1. Before the dynasty period, 2. Earldynasty
period, 3. Old Empire, 4. First transitional period, 5., Middle Empire, 6. Second
transitional period, 7. New Empire, 8. Third transitional period, 9. Late period, 10.
Period of Hellenistic and Roman Egypt. We decided to dissamle the New Period,
that dates from 1550 BC to 1069 BC and includes 18th – 20th.
Architecture of the Egypt is divided into sacral constructions and secular
construsctios. The sacral ones are temple complexes, graves and tombs and as
secural constructions are considered houses, palaces and fortifications.
Ramssese II. started to rule with his father when he was 15. When he was 20, his
father died, so he was an Egyptian monarch on his own. He differed in the way he
look, in the way he talked, in the way he ruled. He was considered as one of the
most important builders.
Achnaton (Amenhotep IV.) made very important ang big reform. He established
monoteism – faith in one God – Aton. Later has arised a new religion from this
reform – judaism. He also established the first capital city of Egypt – Achetaton.
Egyptians also worshipped many of more or less important gods. The mainest one
was Aton – the god of sun and sun itselfs – that was the only oficially worshipped
god during times of the rule of Achnaton.
The family was regimed patriarchal - the main postition in the family always had
men. It still is not clear enough, if people were getting married, beacuse of love or
if parents chose them their future partners.
71
Egypt has never had problem with unsufficient sources. They alwas had enough of
everything, mostly thanks to, that they settled in big river basins, where the they
had fertile land.
This period of Egypt was distinguished by many different aspects, as you can
already know.
RES Ü MME (Deutsch)
In unserem Projekt haben wir uns auf das Neue Reich und dessen bedeutende und
bekannte Herrscher und auf die architektonische Vielfalt des Ägyptens fokussiert. Wir
widmeten uns den Herrschern sowohl dem Leben von einfacher Ägyptern.
Ägypten teilen wir in 10 Äras: Vordynastische Ära, Frühdynastische Ära, das Alte Reich,
erste Zwischenzeit, das Mittlere Reich, zweite Zwischenzeit, das Neue Reich, dritte
Zwischenzeit, Spätzeit und Ägypten unter der griechischen (hellenistische) und römischen
Herrschaft.
Wir haben uns entschieden, das Neue Reich zu analysieren, das von 1550 bis 1069 v. u.
Z. datiert wird und die 18-te bis 20-ste Dynastie einschließt.
Die Architektur des Ägyptens teilen wir auf Sakralbauobjekte und weltliche Bauobjekte.
Die Sakralobjekte sind Tempelobjekte, Gräber, Krypten und Paläste. Zu weltlichen
Bauobjekten gehören Wohnobjekte, Befestigungen und auch Paläste. Baumaterialien
waren für diese zwei Bauarten verschieden.
Ramses II wurde in seinem 15-ten Lebensjahr Mitregend und 5 Jahre später wurde er
zum bedeutenden Alleinherrscher gekrönt. Er weichte von anderen Herrschern mit
seinem Gesichtsausdruck und seiner Aussprache – Erscheinung ab. Er wurde als großer
Erbauer angesehen. Sein erstes Werk war großzügiger Hof vor dem Tempel im Luxor.
72
Achnaton, anders genannt Amenhotep IV. war ein bedeutender Reformator. Er führte
monotheistische Religion ein d.h. Glaube an einen Gott – Aton. Aus dieser Reform
entstand später neue Religion - Judaismus.
Die Ägypter verehrten auch viele mehr oder wenig bedeutende Götter. Der wichtigste und
bedeutendste war Aton. Er wurde zur Zeit des Koenigs Achnaton als einziger Gott verehrt.
Die Familie funktionierte patriachal, d.h. die wichtigste Position in Familie und öffentlichem
Leben hatte immer der Mann. Es ist nicht klar, ob die Paare aus Liebe heirateten oder
weil die Eltern sie verpaart haben.
Ägypten hatte nie Nahrungsnot. Es war genug von Nahrung aller Art, weil die Ägypter am
Ufer der Flüsse siedelten, wo genug Wasser, fruchtbares Ackerland und Vielfalt von
Getier lebte.
Wir danken für Ihre Aufmerksamkeit.