1

Trh, Trhový mechanizmus Trh – je to miesto, kde sa stretávajú výrobcovia a spotrebitelia a kde sa uskutočňuje kúpa a predaj najrôznejších výrobkov a služieb. Trh neriadi žiadny úrad, ale riadime ho všetci tým, ako sa správame, čo potrebujeme, čo chceme kúpiť. V trhovej ekonomike a musí výrobca prispôsobiť zákazníkovi, pretože zákazník má peniaze. V trhovej ekonomike žijú výrobcovia z peňazí zákazníkov. Trhová ekonomika – zakladá sa na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Trh chápeme dvojako: a)priestorovo – ako miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci; b)funkčné – ako spojenie dopytu a ponuky v určitej oblasti.

ÚLOHY TRHU 1. trh prostredníctvom konkurenčných vzťahov vedie k podnikavosti a súťaživosti; 2. trh prispôsobuje výrobu potrebám domácich a zahraničných odberateľov; 3. trh je nenahraditeľný, pretože cena ako hodnotový parameter sa môže prejaviť len na trhu. 4. trh je odrazom momentálnych a krátkodobých záujmov, nerieši úlohy perspektívneho charakteru. Analýza trhu je závislá od poznania rôznych typov trhov, ktoré môžeme rozlišovať podľa viacerých hľadísk.

PODĽA POČTU PREDÁVANÝCH TOVAROV ROZLIŠUJEME: a) čiastkový trh – je to trh, na ktorom sa predáva a kupuje jeden druh tovaru (napr. autá, bavlna, mobily); b) agregátny trh – je to trh, na ktorom sa predávajú a kupujú rozličné druhy tovarov.

PODĽA PREDMETU KÚPY A PREDAJA ROZLIŠUJEME: a) trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory (práca, pôda, kapitál); b) trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom tovary a služby určené na osobnú spotrebu; c) finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa ba ňom sústreďujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. (peniaze)

PODĽA ÚZEMNÉHO HĽADISKA (ÚZEMIA) ROZLIŠUJEME a) miestny trh /regionálny/ (mestá, obce, regióny) -b) národný trh (v rámci 1 krajiny) -c) svetový trh /medzinárodný/ (všetky trhové transakcie medzi krajinami)

Základne ekonomické otázky Každé hospodárstvo tvorí mnoho domácností a podnikov, ktoré musia riešiť množstvo problémov každodenného života. Hlavným znakom trhovej ekonomiky je, že nemá nijaké centrum. Spočíva na zásadnom princípe osobných slobôd: slobody spotrebiteľa vybrať si spomedzi konkurenčných tovarov a služieb, slobody výrobcu založiť alebo rozšíriť a znášať riziko a zisk.

V TRHOVEJ EKONOMIKE SA RIEŠIA TRI ZÁKLADNÉ OTÁZKY 1. Čo sa bude vyrábať? – o tom rozhodujú spotrebitelia, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby spoločnosti; 2. Ako sa bude vyrábať? – o tom rozhoduje konkurencia medzi výrobcami, kto dokáže vyrobiť lepšie a lacnejšie ten vytlačí konkurenta z trhu; 3. Pre koho sa bude vyrábať? – to sa ukáže na trhu pomocou ponuky a dopytu. Závisí to od dôchodkov spotrebiteľov a od cien tovarov a služieb.

PRE VZNIK TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA JE DÓLEŽITÁ: a) deľba práce,

existencia samostatných výrobcov.

b) Všeobecne sa pod pojmom trh, ako ekonomickou kategóriou, rozumie jednota dopytu a ponuky. Vzťahy medzi dopytom a ponukou vyjadrujú vzťahy medzi výrobou a spotrebou. Trhové vzťahy sú vzťahy, v ktorých si predávajúci a kupujúci vzájomne dohodnú ceny, množstvo predávaných a kupovaných statkov a služieb.

SUBJEKTY TRHU

2

1/ Firma - výrobca - na trhu predáva svoje výrobky a služby - kupuje výrobné faktory 2/ Domácnosti - spotrebiteľ - platia za tovar - predávajú výrobné faktory (svoju pôdu, svoju prácu,...) Výrobcovia i domácnosti sú na trhu ako kupujúci, ale zároveň aj ako predávajúci 3/ Štát - špecifický subjekt trhu, lebo v zmiešanej ekonomike je jeho účasť na trhu nutná, pretože štát musí vytvoriť legislatívu - musí /mal by/ garantovať odstraňovanie negatívnych javov trhu - monopol - musí /mal by/ ochraňovať slobodné, trhové, konkurenčné prostredie - myl by vytvoriť podmienky pre získanie zamestnania NEDOSTATKY TRHU

- ak štát chráni monopol - verejné statky - externalita - vedľajší efekt fungovania trhu negatívna otvorím továreň –> smrad –> znečistené ovzdušie vedľajší produkt pozitívna včelia farma –> ak včely ešte opeľujú susedove pole vedľ. Prod., sused mu za to neplatí TRHOVÝ MECHANIZMUS

- súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú na trhu

procesy: 1) proces tvorby dopytu dopyt - množstvo tovaru, kt. sú spotrebitelia schopní a ochotní kúpiť na trhu za určitú cenu (to, čo si my pýtame) - závisí od: ceny, našich príjmov, záujmov

- ak zakreslíme vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom, získame krivku dopytu, ktorá má klesajúcu tendenciu

– krivka dopytu

q – množstvo

p – cena

3

2) proces tvorby ponuky ponuka - súhrn všetkých výrobkov a služieb, s ktorými firma prichádza na trh, aby ich predala za určitú cenu - závisí od: ceny výrobných nákladov prístupných výrobných faktorov - môže byť: INDIVIDUÁLNA – ponuka jednej firmy ČIASTKOVÁ – ponuka 1 tovaru od viacerých firiem AGREGÁTNA – ponuka všetkých tovarov od všetkých firiem

- ak zakreslíme vzťah medzi ponúkaným množstvom a cenou, získame krivku ponuky, ktorá má stúpajúcu tendenciu POSUN KRIVIEK - krivky ponuky a dopytu môžeme posúvať doprava alebo doľava - krivka dopytu sa posúva vtedy, ak sa mení počet kupujúcich alebo ich príjmy či preferencie - krivka ponuky sa posúva vtedy, ak sa zmenia výrobné náklady, ceny výrobných faktorov

PROCES TVORBY CENY

- kupujúci chce čo najlepšie kúpiť a predávajúci čo najlepšie predať - rovnovážna cena je cena, ktorú sú ochotný rešpektovať aj predávajúci aj kupujúci - vniká vtedy, keď sa dopyt = ponuke - krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E – ekvilibrium = rovnováha - rovnovážna cena je na trhu veľmi zriedkavá, preto sa vytvára aktuálna cena = trhová - ak dopyt prevyšuje ponuku – cena ide hore (stúpa) - stúpajúcou cenou klesá dopyt a keď klesá dopyt stúpa ponuka

(ku grafu patria predchádzajúce 2 tabuľky)

– krivka ponuky

q – množstvo

s – ponuka

E –ekvilibrium

q – krivka dopytu

s – krivka ponuky

4

TRH A KONKURENCIA

- trhový mechanizmus bez konkurencie nemôže fungovať - nepriateľom trhu je monopol - pravidlo na trhu – firma chce získať čo najväčší zisk a spotrebiteľ chce čo najlacnejšie kúpiť

- konkurencia – voľná súťaž, ktorá môže byť aj na strane ponuky i dopytu ☼ na strane ponuky -každá firma sa snaží na trhu mať najlepšiu pozíciu i zisk a to i na úkor iných firiem

konkurencia - cenová – dať čo najlacnejšie cenu aby nalákala najviac spotrebiteľov - necenová – design, kvalita, reklama, záruč. a pozáruč. servis,...

☼ na strane dopytu - každý chce čo najlacnejšie kúpiť, nakupujeme keď je tovar najlacnejší

konkurencia podľa podmienok: - dokonalá - rovnaké východiskové pozície – všetci majú rovnaké podmienky - nie je v realite možná . . - nedokonalá - je bežná, lebo nemáme rovnakú východiskovú situáciu - je v 3 formách: OLIGOPOL MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA MONOPOL MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA - veľa firiem, ktoré robia nejaký produkt OLIGOPOL - menší počet veľkých firiem, ktoré nepustia na trh malé firmy (automobilové firmy - ceny tovarov sú mierne nad rovnovážnou cenou MONOPOL - 1 výrobca určitého produktu na trhu - cena je výrazne nad rovnovážnou cenou administratívny monopol - je taký, ktorý si štát umelo na trhu udržiava protimonopolný úrad - inštitúcia, ktorá sa zaoberá aby nevznikol na trhu monopol

Národné hospodárstvo a jeho podstata Národné hospodárstvo môžeme charakterizovať ako historicky vytvorený komplex jednotlivý oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto oblasti sú prostredníctvom deľby práce medzi sebou úzko prepojené a sú od seba navzájom závisle. To znamená, že hospodárstvo, čiže ekonomika určitej firmy závisí od činnosti mnohých iných firiem, napr. obchod s potravinami je úzko prepojený s činnosťou poľnohospodárskych podnikov, potravinárskych podnikov, dopravy, ale aj od prípravy predavačov v školstve, atď. Ekonomika každej firmy je teda súčasťou príslušného národného hospodárstva, čiže príslušnej národnej ekonomiky. Národné hospodárstvo je teda ekonomikou príslušnej krajiny, napr. NH Slovenskej republiky, Poľska, Česka, Maďarska, USA atď. NH SR funguje samostatne od 1.1.1993, predtým bolo súčasťou Československa. NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO je teda súhrn všetkých samostatných hospodárstiev, ktoré patria občanom určitého štátu, čiže tvoria ho všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života bez ohľadu na formu podnikania, alebo na formu vlastníctva. Medzi jednotlivými subjektmi v rámci NH existujú určité väzby a vzťahy a bez nich by existencia NH ako celku nebola možná. Napr. obchod s textilom je závislý od spracovateľského textilného priemyslu, ten je zas závislý od strojárskeho priemyslu, ale aj od poľnohospodárskej výroby. Svoju dôležitú úlohu tu hrá aj doprava – dovoz surovín a hotových výrobkov, ale aj preprava osôb do práce, školstvo – pripravuje kvalifikovaných pracovníkov, zdravotníctvo – stará sa o zdravie zamestnancov a tiež mnoho iných činností, bez ktorých si nemožno predstaviť fungovanie obchodu. Okrem toho, žiadna krajina nie je izolovaná od okolitého sveta, ale naopak, potrebuje mať obchodné aj iné medzinárodné vzťahy a kontakty s inými krajinami, teda s inými národnými hospodárstvami. Väzba národného hospodárstva s inými ekonomikami na báze vzájomnej hospodárskej spolupráce vyúsťuje do ekonomickej integrácie.

EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA je proces vzájomného približovania a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných záujmov a celkov, napr. Európska únia. Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí svetové hospodárstvo. Národné hospodárstvo každej krajiny je nedeliteľnou súčasťou svetového hospodárstva, kde má svoje postavenie z hľadiska regionálneho zaradenia, ale tiež vzhľadom na ekonomickú úroveň a celkovú vyspelosť krajiny.

5

ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA Národné hospodárstvo ako celok chápeme tak, že sú to navzájom prepojené organizačné jednotky, ktoré sa podľa určitých znakov spájajú do rôznych skupín. Nemôžeme ho chápať ako izolované jednotlivé hospodárske jednotky. Štruktúru NH môžeme posudzovať podľa rôznych hľadísk a tiež na rôznych úrovniach. Najčastejšie sa používa : a) odvetvová štruktúra národného hospodárstva b) sektorová štruktúra národného hospodárstva c) štruktúra národného hospodárstva podľa klasifikácie produkcie d) územná alebo regionálna štruktúra národného hospodárstva ODVETVOVÁ ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

Podľa nej sa ekonomika člení na jednotlivé odvetvia podľa konečných výsledkov činnosti jednotlivých podnikov a organizácií. Odvetvie tvoria podniky, alebo organizácie s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Základné členenie odvetví je na dve skupiny : VÝROBNÉ ODVETVIA – priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, stavebníctvo, nákladná doprava a pod. NEVÝROBNÉ ODVETVIA – školstvo, zdravotníctvo, kultúra, šport a ďalšie. Jednotlivé odvetvia sa potom ďalej členia, napr. doprava sa člení na cestnú, železničnú, vodnú, leteckú a špeciálnu dopravu. SEKTOROVÁ ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

Jednotlivé odvetvia sa nevyvíjali v ekonomickom procese rovnako, v dôsledku čoho sa vytvorilo viacej sfér (sektorov) ekonomickej činnosti. Rozdiely medzi jednotlivými sektormi sú hlavne v tempe vedecko-technického pokroku, v raste produktivity práce, vo v investičnej činnosti, vo vývoji zamestnanosti, v úrovni deľby práce a špecializácie. Na základe týchto znakov členíme ekonomiku na : a) Primárny sektor – sú to odvetvia, produkujúce základné suroviny a materiály. Patrí sem ťažobný priemysel,

poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika. Charakteristické je nízke tempo vedecko-technického rozvoja, pomalý rast produktivity práce, vysoká investičná náročnosť a malá ziskovosť výroby, preto nemajú o ne záujem súkromníci, ale venuje sa im hlavne štát, je to tzv. verejný sektor.

b) Sekundárny sektor – nadväzuje na primárnu sféru, patria sem odvetvia spracovateľského priemyslu a stavebníctvo, uspokojujú základné potreby spoločnosti a výrazne ovplyvňujú rozvoj ekonomiky a životnú úroveň obyvateľstva v krajine. Rýchle tu rastie produktivita práce, rýchlo sa mení sortiment výrobkov, rýchlo sa zavádzajú zmeny vedecko-technického pokroku a vyžaduje vysoké investície. Prehlbuje sa deľba práce, vzniká špecializácia.

c) Terciálny sektor – zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, dopravu, spoje. Rozvíja sa najrýchlejšie, hlavne vo vyspelých krajinách. Vyžaduje nízke investície, rýchle tempo vedecko-technického rozvoja, rast produktivity práce.

d) Kvarciárny sektor – tvorí ho oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo a zdravotníctvo. Ich osamostatnenie si vyžiadal rýchly rozvoj vedy a techniky, rast vzdelanosti, zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj zdravotníckej starostlivosti. Tu sa na rozvoji najviac podieľa štát, lebo ide o finančne náročné činnosti.

Rozvoj ekonomiky si vyžaduje štrukturálne zmeny, čo je charakteristické pre dynamický rozvoj terciálneho a kvarciárneho sektora.

ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA PODĽA KLASIFIKÁCIE PRODUKCIE Je členenie NH na nasledovné ekonomické činnosti : 1. Pôdohospodárska produkcia – poľnohospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo, chov rýb a rybolov 2. Priemyselná produkcia – potravinárske výrobky, nápoje, tabak a tabakové výrobky, všetky textílie

a textilné výrobky, koža a kožené výrobky, drevo a výrobky z dreva, celulóza, papier a výrobky z papiera, koks, rafinérske ropné produkty a jadrové palivá, chemikálie, chemické výrobky, výrobky z gumy a plastov, základné kovy a kovové výrobky, stroje, zariadenia, elektrické a optické zariadenia, dopravné zariadenia

3. Stavebníctvo – stavebné práce na nových stavebných dielach, rekonštrukcie, modernizácie, generálne opravy a údržba stavieb.

4. Obchod – veľkoobchod, maloobchod, predaj, údržba a oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, veľkoobchodné a maloobchodné služby.

5. Hotelové a reštauračné služby – ubytovacie služby vrátane stravy v hoteloch, poskytovanie ubytovania, domovy mládeže, internáty, aj poskytované doplnkové služby.

6

6. Doprava a spoje – železničná, cestná a iná pozemná doprava, vodná, vzdušná, potrubná a kozmická doprava, prenajímanie dopravných prostriedkov, poštové služby, telekomunikácie.

7. Peňažníctvo a poisťovníctvo – banky, poisťovne a ostatné peňažné inštitúcie, peňažné služby Národnej banky Slovenska, dobrovoľné poistenie i zákonné poistenie motorových vozidiel.

8. Služby v oblasti nehnuteľností, prenájmu, počítačov, výskumu a iné obchodné služby – reklama, vlastný predaj nehnuteľností, prenajímanie nehnuteľností a sprostredkovanie činnosti realitných kancelárií, počítačové služby, atď.

9. Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie – činnosti štátnej správy, ako sú služby obrany, súdnictva a polície, služby dohľadu nad školskými, zdravotníckymi a inými činnosťami, povinné sociálne zabezpečenie.

10. Školstvo – poskytovanie vzdelávania od predškolskej výchovy cez základné, stredoškolské až po vysokoškolské vzdelanie, tiež vzdelávanie dospelých a ostatné vzdelávanie – autoškoly, jazykové školy a pod.

11. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť – služby poskytované pre ľudské zdravie v nemocniciach, v ambulanciách, tiež ubytovanie starých občanov alebo mládeže a detí v zariadeniach sociálnej starostlivosti – doplnkové zdravotnícke služby, charitatívne služby.

12. Ostatné verejné, sociálne a osobné služby – čistenie odpadových vôd, nakladanie s odpadom, údržba miest a obcí, činnosť podnikateľských a zamestnávateľských organizácií, odborových zväzov, politických strán, cirkevných organizácií, mládežníckych združení, rekreačné, kultúrne a športové činnosti.

13. Súkromné domácnosti s domácim personálom – služby a činnosti, ktoré v domácnostiach zabezpečuje najatý domáci personál – služobníctvo.

OBLASTNÁ (REGIONÁLNA) ŠTRUKTÚRA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

NH možno členiť podľa jednotlivých územných celkov, alebo oblastí, ktoré vyplývajú z územného a správneho členenia krajiny, napr. u nás sú to kraje a v rámci nich okresy.

Hrubý domáci produkt Ekonomickú vyspelosť krajiny najlepšie charakterizuje celková produkcia v krajine za jeden rok, pretože na základe spočítania celkovej peňažnej hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina vyrobila za rok, vieme určiť jej ekonomickú silu a vyspelosť. Ukazovateľ, ktorým meriame celkovú ekonomickú činnosť krajiny, sa volá hrubý domáci produkt (HDP). Jeho výška závisí od objemu reprodukčného procesu. Reprodukčný proces je proces premeny vstupov (práca, kapitál, pôda) v procese výroby na výstupy (hotové výrobky a tovary). V reprodukčnom procese majú hlavnú úlohu štyri subjekty trhu : a) štát – ovplyvňuje ekonomiku svojimi zákonmi b) podniky (firmy) – vyrábajú a predávajú svoje tovary na domácom i zahraničnom trhu, zároveň

zamestnávajú ľudí z domácností c) domácnosti – predávajú svoju prácu, pôdu i kapitál a za to dostávajú mzdy, rentu, úroky. d) zahraničie – vystupuje ako vonkajší subjekt k národnému hospodárstvu, ale má veľký význam kvôli dovozu

i vývozu tovarov a výrobkov Často sa stretávame s pojmom hrubý národný produkt (HNP), ktorý sa líši od HDP tým, že zahŕňa trhovú

produkciu všetkých tovarov, vyprodukovaných na území danej krajiny za jeden rok, ale pripočítava sa k tomu aj produkcia, vytvorená občanmi krajiny, ktorí žijú v zahraničí.

Medzinárodná deľba práce a medzinárodný obchod

DEĽBA PRÁCE je osamostatnenie rozličných druhov prác, ktorá zvyšuje produktivitu práce a je základom každého ekonomického pokroku. Medzinárodná deľba práce je pokračovaním spoločenskej deľby práce, ktorá prekračuje hranice jednotlivých krajín a rozvíja sa vo svetovom meradle. Pri medzinárodnej deľbe práce vyrába každá krajina také tovary, pre ktoré má na základe prírodných podmienok (podnebie, nerastné bohatstvo), technických, ekonomických, prípadne iných podmienok tie najlepšie predpoklady.

Medzinárodnú deľbu práce teda môžeme charakterizovať ako špecializáciu výrobcov v jednotlivých krajinách na určité odbory výroby podľa vlastných podmienok. Medzinárodný obchod je súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta. Jeho základom je medzinárodná deľba práce, v rámci ktorej sa vymieňajú tovary medzi viacerými krajinami. Medzinárodný obchod je súčasťou svetového obchodu. Je to súhrn vzťahov, ktoré sú spojené s výmenou tovarov medzi ekonomickými národnými celkami. Svetový obchod je vyššou formou spoločensko-výrobných vzťahov v medzinárodnom rozsahu.

7

PODSTATA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU

Zahraničný obchod predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorá prekračuje hranice štátu a spája jej národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Pojmom zahraničný obchod označujeme nielen výmenu tovarov, ale aj výmenu služieb (cudzinecký ruch, patenty a pod.). Zahraničný obchod predstavuje obeh tovaru formou vývozu a dovozu. Je to jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami. Jednotlivé krajiny majú rôzne vnútorné i vonkajšie podmienky na zapojenie sa do deľby práce. Vnútorné podmienky – surovinové a pôdne bohatstvo, klimatické podmienky, priemyselný potenciál krajiny, veľkosť vnútorného trhu a pod. Vonkajšie podmienky – geografická poloha, vyspelosť ekonomík susedných krajín, ich vzťah (politický, ekonomický), záujem o dobré kontakty a hospodársku spoluprácu a iné. VÝZNAM ZAHRANIČNÉHO OBCHODU Spočíva z pohľadu národnej ekonomiky v niekoľkých oblastiach : Hlavne zahraničný obchod zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré nie je možné vyrábať, prípadne získať vo vlastnej krajine krajina sa môže zapojiť širšie do medzinárodnej deľby práce svojou účasťou v medzinárodnom obchode, čo znamená špecializáciu národnej ekonomiky na výrobu takej produkcie, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky tým, že sa získavajú poznatky o úrovni tovarov a služieb vyrábaných v zahraničí, môže príslušná krajina porovnávať úroveň vlastnej produkcie so zahraničnou, čo má vplyv na výrobu a rozšírenie sortimentu Nevýhody zahraničného obchodu – zahraničný obchod môže mať pre krajinu aj určité nevýhody. A to vtedy, keď je závislá od trhov v určitej oblasti. Zahraničný obchod môže negatívne vplývať aj vtedy, ak dovoz zahraničných tovarov veľmi výrazne konkuruje domácemu trhu a zabraňuje rozvoju domácich odvetví výroby. Obchod medzi štátmi navzájom nazývame medzinárodný alebo zahraničný obchod. FORMY ZAHRANIČNÉHO OBCHODU rozlišujeme podľa : smeru tovaru organizácie predaja Podľa smeru rozlišujeme : exportný (vývozný) obchod, označujeme ho export importný (dovozný) obchod, označujeme ho import tranzitný obchod Podľa organizácie predaja rozlišujeme : priamy zahraničný obchod, keď výrobca exportuje bez domáceho vývozcu. Dovozca odoberá tovar priamo od predávajúceho v zahraničí nepriamy zahraničný obchod, keď do exportu a importu sa zapojí sprostredkovateľská firma

Charakteristika podniku, funkcie a úlohy podniku

Podnikom je každá organizačná jednotka, ktorá produkuje, teda vyrába výrobky alebo poskytuje služby jednotlivcom či podnikom za úplatu. Podnik je samostatnou ekonomickou jednotkou a hospodári na svoj vlastný účet. Podnikanie je teda sústavná činnosť, vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie má teda štyri základné znaky: produkt, zisk, zodpovednosť, kontinuitu (nepretržitosť).

Podnikateľ je osoba, ktorá podniká, pričom to môže byť nielen fyzická osoba (samostatný súkromný podnikateľ), ale aj právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri. Podnikateľ podniká pod svojim menom a to buď vlastným, alebo pod názvom spoločnosti, ku ktorej pridá označenie právnej formy podnikania.

Podnik je samostatný ekonomicko-právny subjekt, ktorý využitím istého súboru výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj. Je to súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Základné znaky podniku sú :

8

- právna subjektivita – právo podniku vo vlastnom mene konať, t.j. preberať na seba záväzky a niesť zodpovednosť za ich plnenie

- ekonomická samostatnosť – podnik rozhoduje sám o skutočnostiach, ktoré sa bezprostredne týkajú podniku. Štát zasahuje priamo do činnosti podniku, jeho úlohou je určiť všeobecné pravidlá podnikania a vytvárať podmienky pre podnikanie.

Typy podnikov rozlišujeme :

- podľa charakteru činnosti : - výrobné - dopravné - obchodné - podniky služieb a iné

- podľa formy vlastníctva : - súkromné - družstevné - štátne

- podľa vzťahu k štátnemu rozpočtu : - podniky s výlučne alebo prevažne podnikateľskou činnosťou – hlavný cieľ je dosahovanie zisku - podniky pre špeciálne úlohy (napr. úsek obrany, bezpečnosti, ...

- verejnoprospešné podniky

Podniky verejnoprospešné nie sú trhovými subjektmi, lebo zabezpečujú rôzne funkcie štátu a poskytujú služby, ktoré sa sčasti alebo úplne financujú zo štátneho rozpočtu. Sú to školy, nemocnice, kultúrne zariadenia a rôzne štátne inštitúcie, ktoré sa podľa napojenia na štátny rozpočet, delia na :

1. Rozpočtové organizácie – majú len nepatrné vlastné príjmy a v plnej miere závisia od prostriedkov,

ktoré dostávajú z príslušného rozpočtu. Príjmy teda odvádzajú do štátneho rozpočtu a výdavky kryjú v plnej miere zo štátneho, alebo iného rozpočtu.

2. Príspevkové organizácie – majú vlastné príjmy, ktoré im nestačia na plnenie úloh a sú odkázané na príspevok z príslušného rozpočtu, alebo sú čiastočne financované inou organizáciou.

OBCHODNÝ NÁZOV

Podnikanie upravujú právne normy (zákony, predpisy, smernice), a to sú Obchodný zákonník, živnostenský zákon a Občiansky zákonník. Podnikateľmi môžu byť fyzické alebo právnické osoby, nazývame ich podnikateľské subjekty.

Fyzické osoby – sú to ľudia ako prirodzený nositelia práv a povinností, Spôsobilosť podnikať

nadobúdajú dovŕšením 18 rokov. Právnické osoby sú útvary vytvorené ľuďmi, ktoré sú považované podľa zákona za samostatné právne subjekty, čiže môžu nadobúdať práva a záväzky a sú zapísané do obchodného registra. Podnikateľom je podľa Obchodného zákonníka :

a) osoba zapísaná v obchodnom registri b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov –

lekári, veterinári, prekladatelia a tlmočníci, notári a pod. d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného

predpisu Charakteristické znaky podnikateľa:

- právny subjekt – vstupuje do právnych vzťahov - vykonáva činnosť samostatne - vymedzuje si predmet podnikania - nesie podnikateľské riziko - hospodári s majetkom - podniká na vlastný účet - základným cieľom podnikateľa je dosahovanie zisku

Podniky sa od seba líšia aj obchodným názvom – firmou. Firma je obchodný názov podniku, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Pod svojim názvom je zapísaný aj v obchodnom registri. Zákon rozlišuje tri druhy obchodným názvov :

a) osobné obchodné názvy – skladajú sa z mena a priezviska podnikateľa a používajú ich hlavne živnostníci

b) vecné obchodné názvy – vyjadrujú predmet podnikateľskej činnosti a využívajú ich najmä obchodné spoločnosti

c) zmiešané obchodné názvy – obsahujú aj meno podnikateľa aj predmet podnikateľskej činnosti. Tento názov umožňuje lepšie odlíšenie podnikateľov – živnostníkov.

9

Okrem toho sú množstvá názvov, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej skupiny, napr. EUROTEL, ORANGE a pod. Súčasťou obchodného názvu podnikov, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, je aj ich právna forma – a.s., s.r.o. a pod. Obchodný názov je dôležitý identifikačný znak podniku, musia sa preto jednotlivé obchodné názvy od seba líšiť a nesmú sa zamieňať, ani zneužívať.

OBCHODNÝ REGISTER Je to verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje, týkajúce sa podnikateľov. Vedie ho registrový súd ustanovený zákonom. Zapisujú sa tam údaje, ako je názov, sídlo právnických osôb, bydlisko fyzických osôb, IČO, predmet podnikania, právna forma právnickej osoby, mena a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnymi zástupcami, ktoré konajú v mene firmy, meno prokuristu a jeho bydlisko atď. Tiež sa do Obchodného registra zapisujú všetky zmeny, alebo zánik zapísaných skutočností. Povinne sa do obchodného registra zapisujú všetky obchodné spoločnosti a družstvá, drobní podnikatelia len na vlastnú žiadosť.

ZASTUPOVANIE PODNIKU

Podniky sú právne subjekty a majú právo konať a vystupovať vo vlastnom mene, lebo pri svojej činnosti prichádzajú do styku s inými organizáciami (firmy, úrady, malí živnostníci a pod.). Ak je podnikom fyzická osoba, koná v mene podniku osobne, alebo ho môže zastupovať zástupca. Právnické osoby zastupujú štatutárne orgány, alebo zástupcovia.

Štatutárne orgány sú tí pracovníci podniku, ktorí sú oprávnení konať v mene podniku vo všetkých veciach. Určuje ich štatút, alebo stanovy firmy, alebo vyplýva ich postavenie zo zákona. Štatutárnym orgánom môže byť jednotlivec, napr. riaditeľ, alebo celý kolektív, napr. správna rada, predstavenstvo, a pod. Každý podnik má len jeden štatutárny orgán, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri.

Okrem toho však podnik môžu zastupovať aj iné osoby alebo organizácie prostredníctvom SPLNOMOCNENIA. V každom splnomocnení musí byť uvedený rozsah pre vykonávanie určitých právnych úkonov, a to buď : - špeciálnym splnomocnením sa určí zastupovanie len na jeden určitý právny úkon, alebo - generálnym splnomocnením sa určí zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch. Splnomocnenie musí byť vždy písomné a musí mať predpísanú formu, inak je neplatné.

PROKÚRA je špeciálny druh splnomocnenia. Prokurista musí byť zapísaný v Obchodnom registri. Má plnú moc na zastupovanie podniku vo všetkých úkonoch, je vlastne na úrovni majiteľov podniku, obmedzený je len v tom, že nesmie predávať majetok podniku, ani nesmie naň uvaliť hypotéku. Prokuristom môže byť fyzická osoba – jednotlivec, alebo právnická osoba – firma.

ZALOŽENIE A VZNIK PODNIKU

Pred založením podniku treba mať dobrý nápad, aby sa využili jestvujúce možnosti na trhu. Nápad sa musí prepracovať do podnikateľského zámeru, ktorého úlohou bude založenie, vznik a rozvoj nového podniku. Pritom treba prihliadať a správne posúdiť stránku : a) vecne – technickú : zvoliť správny predmet podnikania, správny spôsob, ako budeme podnikať

a zabezpečiť zdroje finančné, materiálne, aj ľudské. b) právne – organizačnú : zvoliť správnu organizačno-právnu formu podnikania a splniť právne podmienky,

ktoré pri zakladaní podniku vyžaduje zákon c) ekonomickú : či bude budúce podnikanie ziskové, ako sa zhodnotí vložený kapitál, či sa podnik presadí na

trhu. Treba poznať všetky náklady, súvisiace s podnikaním, predpokladať tržby, ziskovosť a poznať približnú výšku vstupného kapitálu.

Súčasťou podnikateľského zámeru by mal byť zakladateľský rozpočet, tzv. pravdepodobný hospodársky

výsledok podniku, ktorý by mal obsahovať: - rozpočet nákladov, výnosov a zisku - rozpočet potreby majetku (kapitálu) - rozpočet zdrojov financovania

Podnik vzniká : a) zápisom do Obchodného registra b) získaním živnostenského oprávnenia

10

ZRUŠENIE A ZÁNIK PODNIKU Podnik sa musí najskôr zrušiť, až potom zaniká. Dôvody pre zrušenie podniku sú :

- uplynutie doby, na ktorú bol založený - dosiahnutie účelu, pre ktorý bol založený - rozhodnutie podnikateľa o zrušení dobrovoľnom - súdne rozhodnutie - vzájomná dohoda spoločníkov o zrušení - vyhlásenie konkurze - zamietnutie návrhu na konkurz pre nedostatok majetku

Zrušenie môže prebiehať : a) bez likvidácie, alebo b) likvidáciou

Bez likvidácie sa podnik ruší vtedy, ak je zrušený dobrovoľne, ale má svojho nástupcu, čiže pokračuje vo svojej činnosti, preto nie je likvidácia potrebná. Likvidácia sa nevyžaduje ani v tom prípade, ak je návrh na konkurz zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak po konkurze nezostane žiadny majetok.

Pri nútenom zrušení podniku nastáva materiálna likvidácia. Majetok podniku sa rozpredáva a peniaze, získané z predaja sa použijú na uhradenie záväzkov podniku. Oznámenie o likvidácií sa zapíše do obchodného registra. Likvidátora vymenuje štatutárny orgán podniku, ak likvidáciu nariadi súd, vymenuje ho súd. Môže ním byť fyzická osoba. Oznámi vstup podniku do likvidácie všetkým známym veriteľom, čo musí zverejniť v Obchodnom vestníku. Toto je signálom pre veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky voči likvidovanému podniku. Výsledkom likvidácie by malo byť úplné uhradenie záväzkov podniku. Po uspokojení nárokov veriteľov zostane likvidačný zostatok, ktorý sa rozdelí medzi majiteľov podniku.

Príčinou zrušenia podniku môže byť aj vyhlásenie konkurzu na majetok podniku, ktorý nie je schopný uhrádzať svoje záväzky. Takýto postup nazývame bankrot podniku a jeho cieľom je dosiahnuť aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov. Návrh na vyhlásenie konkurzu dáva dlžník, veriteľ, alebo likvidátor, vyhlasuje ho súd. Zapisuje sa do obchodného registra. Majetok, ktorý podlieha konkurzu, tvorí konkurznú podstatu. Po vyhlásení konkurzu, prechádza majetok pod správcu, ktorý s ním nakladá a podnik nemá právo s týmto majetkom nakladať. Bankrotujúci podnik je povinný vypracovať a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív, kde musí uviesť aj svojich dlžníkov a svojich veriteľov. Účastníkmi konkurzu sú veritelia, lebo uplatňujú svoje nároky a dlžník, čiže podnik. Po speňažení majetku sa uspokojujú veritelia podniku v poradí, ako určuje zákon, najskôr náklady spojené so správou podstaty, potom pohľadávky zamestnancov, štátu a až potom ostatní veritelia. Ak zostane nejaký prebytok, rozdelí sa majiteľom podniku.

Podnik zaniká výmazom z obchodného registra, alebo zánikom živnostenského oprávnenia.

Právne formy podnikania v SR

- živnosti - obchodné spoločnosti - družstvá - osobitné formy podnikania

ŽIVNOSTI

Sú najpočetnejšou formou podnikania na Slovensku, podmienky upravuje živnostenský zákon, kde sa charakterizuje živnosť ako „sústavná činnosť, uskutočňovaná samostatne, vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť zisk“. Môžu ich zakladať fyzické aj právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky :

- plnoletosť (vek 18 rokov) - spôsobilosť na právne úkony - bezúhonnosť (čistý register trestov)

Sú to prevažne malé a stredné podniky, ktoré pôsobia vo sfére obchodu, služieb a v remeslách, zvyčajne ich riadi sám vlastník. Živnostník má neobmedzené ručenie, čiže za záväzky svojho podniku ručí celým svojim majetkom. Delia sa z troch hľadísk :

11

Podľa spôsobu získania živnostenského oprávnenia 1.OHLASOVACIE : Podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť

a) Remeselné - podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (napr. zámočníctvo, hodinárstvo, stolárstvo, kožušníctvo)

b) Viazané - podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť, upravená osobitnými predpismi (napr. revízia a skúšky kotlov, vedenie účtovníctva, masérske služby, sprievodca cestovného ruchu)

c) Voľné - preukazovanie odbornej spôsobilosti sa nevyžaduje, stačí splniť všeobecné podmienky (napr. kúpa tovaru za účelom predaja).

2. KONCESOVANÉ - odborná spôsobilosť je upravená osobitnými predpismi a osobitnou podmienkou je aj spoľahlivosť (napr. nákup a predaj streliva, prevádzkovanie pohrebísk, zmenárne, letecké práce, všetky druhy autodopravy). Podľa obsahu a rozsahu živnostenského oprávnenia

a) obchodné b) výrobné c) poskytujúce služby

Živnostenské oprávnenie je oprávnenie prevádzkovať živnosť, vzniká pri :

- ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, - koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

Živnostenský list – doklad, ktorý osvedčuje splnenie podmienok na prevádzkovanie ohlasovacej živnosti Koncesná listina – doklad, ktorý osvedčuje splnenie podmienok na prevádzkovanie koncesovanej živnosti. Živnostenský register – prehľad živností, ktorý vedú živnostenské úrady v danom územnom obvode ich pôsobnosti. Má evidenčný charakter. Člení s na verejnú a neverejnú časť. Výpis zo živnostenského registra – preukaz živnostenského oprávnenia. Každý má právo na nahliadnutie do verejnej časti živnostenského registra a požiadať o výpis z neho.

OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI Obchodné spoločnosti sú právnické osoby, založené za účelom podnikania. Poznáme nasledovné formy obchodných spoločnosti : Osobné obchodné spoločnosti, kde patrí:

a) verejná obchodná spoločnosť b) komanditná spoločnosť

Kapitálové obchodné spoločnosti, kde patrí:

a) spoločnosť s ručením obmedzeným b) akciová spoločnosť

Základné imanie – peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

OSOBNÉ OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

- spoločníci ručia celým svojim súkromným majetkom za záväzky firmy - základné imanie nie je povinné - tvorba rezervného fondu nie je povinná

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s. alebo ver.obch.spol.)

Vytvoria ju minimálne dve osoby, ktoré podnikajú pod spoločným obchodným menom. Vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom. Základné imanie nie je povinné. Tvorba zákonného rezervného fondu nie je povinná. Vklady spoločníkov nie sú povinné. Rozdeľovanie zisku, prípadne straty sa uskutočňujú rovnakým dielom, ak spoločníci nevytvorili základné imanie. Štatutárnym orgánom sú všetci spoločníci, každý z nich má jeden hlas. Verejná obchodná spoločnosť zaniká vymazaním z obchodného registra, čomu predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku.

12

Komanditná spoločnosť (k.s. alebo kom. spol.)

Jestvujú v nej dva typy spoločníkov: komanditisti a komplementári. Vzniká zápisom do obchodného registra. Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva. Ručenie za záväzky je rozdelené a to nasledovne : komanditisti ručia obmedzene do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, komplementári ručia neobmedzene celým svojím majetkom. Základné imanie tvoria komanditisti, lebo každý komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad určený spoločenskou zmluvou, najmenej 250,00 EUR. Vklady spoločníkov sú povinné len u komanditistov. Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári. Rezervný fond nie je povinný. Zisk sa rozdeľuje nasledovne: u komplementárov rovnakým dielom, u komanditistov podľa výšky splateného vkladu pomerom určeným v spoločenskej zmluve. Štatutárnym orgánom sú komplementári, každý komplementár je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Komanditisti majú prednostné právo na vrátenie hodnoty splateného vkladu.

KAPITÁLOVÉ OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

- spoločníci ručia len do výšky splateného vkladu za záväzky firmy - základné imanie je povinné pri založení spoločnosti - tvorba rezervného fondu je povinná pri tvorbe zisku

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o. alebo spol s r.o.

Je to spoločnosť, ktorej základné imanie je tvorené vopred určenými vkladmi spoločníkov. Spoločnosť s učením obmedzeným je kapitálová spoločnosť, v ktorej nie je nutná osobná účasť spoločníkov na podnikaní. Spoločnosť môže založiť aj jedna osoba zakladateľskou listinou. Maximálny počet spoločníkov môže byť 50, spoločnosť zakladajú Spoločenskou zmluvou. Vzniká zápisom do obchodného registra. Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva, ak je jeden zakladateľ, tak zakladateľská listina. Ručenie je obmedzené do výšky nesplateného vkladu zapísaného do obchodného registra.

Základné imanie je povinné, je to súhrn kapitálových vkladov spoločníkov v hodnote minimálne

5.000,00 EUR. Vklad spoločníka je povinný, minimálna suma je 750,00 EUR, môže mať peňažnú i nepeňažnú formu. Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 % vkladu. Celková hodnota splatených vkladov musí byť aspoň 50 % z minimálnej výšky ZI. Ak je jeden zakladateľ, musí splatiť základné imanie v plnej výške. Rezervný fond je spoločnosť povinná tvoriť z čistého zisku, vykázaného v riadnej účtovnej závierke, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Mal by sa vytvoriť už pri zakladaní spoločnosti príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov. Zisk sa rozdeľuje v pomere, ktorý zodpovedá splateným vkladom spoločníkov.

Orgánmi spoločnosti sú Valné zhromaždenie – zvolávajú ho konatelia najmenej raz za rok, členmi sú všetci spoločníci, alebo Dozorná rada – je to kontrolný orgán vo vzťahu ku konateľom. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie, členovia musia byť aspoň traja a členom dozornej rady nesmie byť konateľ spoločnosti. Štatutárny orgán môže tvoriť jeden, alebo viacej konateľov. Spoločnosť zaniká vymazaním z obchodného registra, čomu predchádza zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou majú spoločníci nárok na likvidačný zostatok, ktorý sa delí podľa splatených vkladov.

Akciová spoločnosť (a.s. alebo aks. spol.)

Je to spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Je to kapitálová spoločnosť, ktorej spoločníci – akcionári nie sú povinní osobne sa podieľať na podnikateľskej činnosti. Akcia je cenný papier, ktorý predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, na jej zisku a pri zániku spoločnosti na jej likvidačnom zostatku. Menovitá hodnota akcie je hodnota, ktorá je na akcií vytlačená. Kurz akcie je trhová cena, za ktorú sa akcia kupuje a predáva na burze. Dividenda je podiel na zisku, ktorý pripadá na menovitú hodnotu jednej akcie. Tantiéma je pohyblivá odmena, ktorú dostávajú členovia predstavenstva a dozorných rád akciových spoločností. Jej výšku schvaľuje valné zhromaždenie. Ážio je rozdiel medzi menovitou hodnotou a trhovou hodnotou akcie. Druhy akcií rozlišujeme : Podľa znenia – akcia na meno – listinná akcia a zaknihovaná akcia

- akcia na doručiteľa – zaknihovaná akcia

13

Akcia na meno je prevoditeľná, prevod sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie, spoločnosť vedie zoznam akcionárov, ktorý nie je verejný. Ak treba k prevodu akcie súhlas predstavenstva, ide o vinkulovanú akciu.

Akcia na doručiteľa je prevoditeľná odovzdaním a práva s ňou spojené má držiteľ. Akcie na držiteľa sú len zaknihované cenné papiere. Rozlišujeme ich : Podľa poskytovaných práv na kmeňové akcie a zvýhodnené akcie. Zvýhodnené akcie poznáme zamestnanecké a prioritné akcie. Kmeňové akcie sú akcie, z vlastníctva ktorých vyplývajú základné práva akcionárov. Zamestnanecké akcie sú cenovo zvýhodnené akcie pre zamestnancov, bývalých zamestnancov na dôchodku, znejú na meno a sú prevoditeľné len medzi zamestnancami. Prioritné akcie – ich majitelia majú pevne stanovenú a prednostne vyplácanú dividendu. S týmito akciami nie je spojené právo hlasovania na valnom zhromaždení.

Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je právnickou osobou tak zakladateľskou listinou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia, ktorí uzatvoria zakladateľskú zmluvu. Akciovú spoločnosť možno založiť na základe výzvy na upisovanie akcií alebo bez tejto výzvy. Hodnota základného imania akciovej spoločnosti je povinná, a to minimálne 25.000,00 EUR. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov. Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Orgány akciovej spoločnosti : Valné zhromaždenie – najvyšší orgán (zhromaždenie všetkých akcionárov) – koná sa minimálne raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo. Je schopné uznášania ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie úhrnom v hodnote aspoň 30 % základného imania. Rozhoduje väčšina hlasov prítomných akcionárov. Predstavenstvo - štatutárny orgán akciovej spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Má minimálne troch členov, ktorí si volia svojho predsedu. Dozorná rada – kontrolný orgán spoločnosti, ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Musí mať najmenej troch členov, ktorí sa volia na dobu určenú stanovami, maximálne na 5 rokov. Členom dozornej rady nemôže byť člen predstavenstva. Rezervný fond je povinný pri vzniku akciovej spoločnosti a to vo výške najmenej 10 % základného imania.

Družstvo

Je to spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby, a to najmenej 5 členov. To neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Ručenie – za porušenie svojich záväzkov zodpovedá družstvo celým svojím majetkom. Členovia družstva neručia za záväzky družstva.

Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Jeho výšku určujú stanovy. Musí byť najmenej 1.250,00 EUR. Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami alebo určenej časti vkladu. Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva. Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra, pred tým musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania. Návrh na zápis podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Stanovy družstva sú základným vnútroorganizačným predpisom. Orgány družstva : Členská schôdza – najvyšší orgán družstva, ktorý sa schádza najmenej raz za rok, pri hlasovaní má každý člen jeden hlas. Predstavenstvo – je štatutárny orgán družstva, riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ak to nebolo vyhradené inému orgánu. Zo svojich členov si volí predsedu družstva, prípadne podpredsedu. Plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Kontrolná komisia – je kontrolný orgán, ktorý je oprávnený kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Kontrolná komisia sa zodpovedá iba členskej schôdzi. Vyjadruje sa k ročnej účtovnej závierke a k návrhu na rozdelenie zisku. Kontrolná komisia má najmenej troch členov.

Nedeliteľný fond – družstvá nevytvárajú rezervný fond, ale nedeliteľný fond, ktorý sa vytvára pri vzniku družstva najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra a možno ho zrušiť: uznesením členskej schôdze, rozhodnutím súdu, uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené, dosiahnutím cieľ, kvôli ktorému vzniklo, atď.

Zmluva o tichom spoločenstve

14

Tiché spoločenstvo je špecifická forma spoločného podnikania na základe zmluvy o tichom

spoločenstve, ktorú vymedzuje Obchodný zákonník. Tichý spoločník sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje vyplácať časť zisku, ktorý vyplýva z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva o tichom spoločenstve musí byť písomná. Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec alebo právo, využiteľné v podnikaní. Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov, účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojim vkladom. Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.

Združenie osôb na spoločné podnikanie

Združenie osôb na spoločné podnikanie vzniká na základe zmluvy o združení, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutí dohodnutého cieľa podnikania. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, nemajú teda právnu subjektivitu a nezapisujú sa do obchodného registra. Majetok získaný pri spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pri rozhodovaní patrí každému účastníkovi jeden hlas, veľkosť podielu nerozhoduje.