typy rotačných plôchných_plôch.pdf · podľa druhu čiary, ktorá rotuje okolo osi rotácie,...
TRANSCRIPT
Kapitola R2
Typy rotačných plôch
Priamkové, cyklické a kvadratické rotačné plochy
1
Podľa druhu čiary, ktorá rotuje okolo osi rotácie, môžeme vytvoriť nasledujúce typy
rotačných plôch:
1) Priamkové rotačné plochy – čiara je priamka.
2) Cyklické rotačné plochy – čiara je kružnica.
3) Kvadratické rotačné plochy – čiara je kužeľosečka a otáča sa okolo svojej osi.
4) Všeobecné rotačné plochy – čiara je ľubovoľná krivka.
V tejto kapitole sa venujeme priamkovým, cyklickým a kvadratickým rotačným plochám.
2
1) Priamkové rotačné plochy
3
1) Priamkové rotačné plochy
Priamková rotačná plocha vznikne rotáciou priamky p okolo osi rotácie o,
pričom priamky p a o nie sú totožné ani navzájom kolmé.
Ak je priamka p rovnobežná s osou o, tak rotáciou vznikne rotačná valcová plocha.
Ak je priamka p rôznobežná s osou o, tak rotáciou vznikne rotačná kužeľová plocha.
Ak je priamka p mimobežná s osou o, tak rotáciou vznikne jednodielny rotačný hyperboloid.
o o o
p p
p
Rotačná valcová plocha Rotačná kužeľová plocha Jednodielny rotačný hyperboloid
Mészárosová,Tereňová
4
DWFx
Shin Takamatsu
Kunibiki Messe
Shimane, Japonsko
1993
http://ojisanjake.blogspot.com/2010/06/atrium-at-kunibiki-messe.html
Valcová a kužeľová plocha
5
http://xahlee.org/surface/hyperboloid1/hyperboloid1.html
Jednodielny rotačný hyperboloid – aplikácie v dizajne
Poznámka: Jednodielny rotačný hyperboloid vznikne aj
rotáciou hyperboly okolo svojej vedľajšej osi (pozri v ďalšej
časti tejto kapitoly).
6
http://www.momastore.org/museum/moma/ProductDisplay_Satell
ite%20Bowl_10451_10001_49586_-1_26669_26673_47604
http://www.archispass.org/index.php?s=mre
Jednodielny rotačný hyperboloid
Gerber Architekten
Burj Al-Taqa – Energy Tower
Návrh stavby
7
2) Cyklické rotačné plochy
8
2) Cyklické rotačné plochy
Cyklická rotačná plocha vzniká rotáciou kružnice k so stredom S okolo osi rotácie o,
pričom kružnica k neleží v rovine kolmej na os rotácie o.
Ak os rotácie leží v rovine kružnice k a prechádza bodom S, tak rotáciou vznikne guľová plocha.
Ak os rotácie leží v rovine kružnice k a neprechádza bodom S, tak rotáciou vznikne anuloid.
Ak os rotácie neleží v rovine kružnice k, tak rotáciou vznikne globoid.
o
k S
Guľová plocha
Anuloid
Globoid
o = z
k
S
x
y o = z
k
S
x
y
Tereňová
9
DWFx
Shin Takamatsu
Business center
Tbilisi
http://www.takamatsu.co.jp/en/project_detail.php?id=109
Guľová plocha
10
Miroslav Hrdý
Práca študenta odboru Dizajn 2009
Guľová plocha – aplikácia v dizajne
11
Renzo Piano
Columbus International Exposition
Aquarium and Congress Hall
Janov, Taliansko
Guľová plocha
http://top-people.starmedia.com/art/renzo-piano_17206.html 12
Guľová plocha
http://bydleni.idnes.cz/naomi-campbellove-se-splnil-sen-bude-bydlet-v-oku-boha
-hora-pn3-/architektura.aspx?c=A110926_152223_architektura_web
Luis De Garrido
Eye Of Horus, Eco-House
Sedir Adasi Island, Turkey
13
Anuloid je plocha, ktorá je v technickej praxi často používaná.
Anuloid môže vzniknúť dvoma spôsobmi:
a) Anuloid vzniká rotáciou kružnice k okolo osi rotácie o, ktorá leží v rovine kružnice k, ale
neprechádza stredom S kružnice k. Stred kružnice k rotuje po kružnici s.
b) Anuloid je obalová plocha systému guľových plôch, ktoré vzniknú rotáciou guľovej
plochy G so stredom S okolo osi rotácie o, pričom S o. To znamená, že všetky guľové
plochy majú rovnaký polomer a ich stredy ležia na kružnici s.
a) b) o
k
S
o
G
s s S
Tereňová
14
Obidva spôsoby vytvorenia anuloidu spolu súvisia:
Anuloid vytvorený ako obalová plocha systému guľových plôch sa dotýka každej guľovej
plochy G práve pozdĺž tvoriacej (rotovanej) kružnice k. Guľová plocha G a kružnica k majú
spoločný stred S.
12 polôh rotovanej guľovej plochy G
a 12 polôh rotovanej kružnice k
Anuloid ako obalová plocha
a 12 dotykových kružníc k
Poznámka: Obalové plochy pozri aj v kapitole K2 Plochy.
x
z = o
y
k
x
z = o
y
k
G
Tereňová
15
DWFx
o o o
Tereňová Toroid Melonoid Axoid
a) Anuloid vzniká rotáciou kružnice k okolo osi rotácie o, ktorá leží v rovine kružnice k, ale
neprechádza stredom kružnice k.
Podľa vzájomnej polohy kružnice k a osi rotácie o rozlišujeme tri typy anuloidov:
Toroid – ak tvoriaca kružnica k nepretína os rotácie o.
Axoid – ak sa tvoriaca kružnica k dotýka osi rotácie o.
Melonoid – ak tvoriaca kružnica k pretína os rotácie o.
x1,2
o2 o2 o2 k2
k1 k1 k1
k2 k2
o1 o1 o1
x1,2 x1,2
16 DWFx
Takasaki Masaharu
Astronomical Museum
Kihoku-cho, Japan
http://binarysimulacra.files.wordpress.com/2011/01/masaharu_big.jpg
Časť anuloidu (melonoidu) – os rotácie je v šikmej polohe.
17
Mészárosová, Tereňová Poznámka: Pozri príklad R10 v kapitole R4.
x
z = o
y
x
z = o
y
Ak chceme zobraziť anuloid v kolmom premietaní, napríklad v kolmej axonometrii, výhodné je
použiť druhú možnosť vytvorenia anuloidu:
b) Anuloid je obalová plocha systému guľových plôch, ktoré majú rovnaký polomer a ich
stredy ležia na kružnici s.
x
z = o
y
S = S1
So
k
S
O
Oo
s
xo
18
o
Kráterové kružnice rozdeľujú anuloid na dve časti: vonkajšiu a vnútornú. Poznámka: Na obrázku je vonkajšia časť anuloidu znázornená fialovou farbou, vnútorná časť modrou farbou.
Body ležiace na vonkajšej časti anuloidu sú eliptické. To znamená, že dotyková rovina
anuloidu v eliptickom bode neobsahuje žiadny iný bod anuloidu. Anuloid leží v jednom
polpriestore určenom touto dotykovou rovinou.
Body ležiace na vnútornej časti anuloidu sú hyperbolické. To znamená, že dotyková rovina
anuloidu v hyperbolickom bode pretína anuloid v krivke, pre ktorú je tento bod dvojnásobným
bodom. Anuloid leží v oboch polpriestoroch určených touto dotykovou rovinou. Poznámka: Pozri príklady 2, 4 , 5 a 10 v časti R5.3 Rovinné rezy anuloidu.
Body kráterových kružníc sú parabolické. To znamená, že dotyková rovina anuloidu
v parabolickom bode obsahuje čiaru anuloidu – kráterovú kružnicu a dotýka sa anuloidu
v bodoch tejto kráterovej kružnice.
Tereňová
Poznámka: Eliptické, hyperbolické a parabolické body pozri aj v kapitole K2 Plochy. 19
http://www.factoriaurbana.com/ciudades/torres.php?id=2&ciudadd=Barcelona
Santiago Calatrava
Telekominikačná veža Montjuic
Barcelona, Španielsko
Olypiáda 1992
Časť anuloidu
20
ŠACHOVÁ FIGÚRKA
Strelec na E5
Jana Haluzová,
Hana Matoušková,
František Roztočil
Použité plochy: rotačná valcová plocha, jednodielny rotačný hyperboloid, anuloid, rotačný
elipsoid, guľová plocha.
http://mat.fsv.cvut.cz/geometrie/galerie02.html
21
http://www.foylearts.net/ahutton/mobile/wp-content/uploads/2007/10/torus.gif
Anuloid nakreslený v perspektíve
22
3) Kvadratické rotačné plochy
23
3) Kvadratické rotačné plochy
Kvadratická rotačná plocha vzniká rotáciou kužeľosečky k okolo svojej osi.
Poznámka: Kužeľosečky sú rovinné rezy rotačnej kužeľovej plochy:
– Ak rovina rezu prechádza vrcholom kužeľovej plochy, tak rezom je singulárna kužeľosečka
(bod, priamka alebo dvojica priamok).
– Ak rezová rovina neprechádza vrcholom kužeľovej plochy, tak rezom je regulárna kužeľosečka
(kružnica, elipsa, parabola alebo hyperbola).
Kvadratické rotačné plochy rozdeľujeme na singulárne a regulárne.
Singulárne kvadratické rotačné plochy:
– Rotáciou priamky rovnobežnej s osou rotácie vznikne rotačná valcová plocha.
– Rotáciou priamky rôznobežnej s osou rotácie vznikne rotačná kužeľová plocha.
Regulárne kvadratické rotačné plochy:
– Rotáciou kružnice okolo svojej osi vznikne guľová plocha.
– Rotáciou elipsy okolo svojej hlavnej osi vznikne rotačný elipsoid predĺžený.
– Rotáciou elipsy okolo svojej vedľajšej osi vznikne rotačný elipsoid sploštený.
– Rotáciou paraboly okolo svojej osi vznikne rotačný paraboloid.
– Rotáciou hyperboly okolo svojej hlavnej osi vznikne rotačný hyperboloid dvojdielny.
– Rotáciou hyperboly okolo svojej vedľajšej osi vznikne rotačný hyperboloid jednodielny.
Poznámka: Singulárne kvadratické rotačné plochy sú priamkové plochy. Teraz sa budeme venovať
regulárnym kvadratickým rotačným plochám. 24
Guľová plocha – vznikne rotáciou kružnice k okolo svojej osi, ktorá je totožná s osou rotácie o.
Guľová plocha má jeden rovník kr, nemá hrdlovú, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A kružnice k (A o) vznikne rovnobežková kružnica kA.
– v kolmej axonometrii
Body S a J sú priesečníky osi rotácie o s guľovou plochou.
z = o
k
kr
x
y
kA
A
z = o
k
kr
x
y
S
J
S
J
Tereňová
25
DWFx
Rotačný elipsoid predĺžený – vznikne rotáciou elipsy e okolo svojej hlavnej osi o.
z = o
e
e kr
kr
x
y
Plocha má jeden rovník kr, nemá hrdlovú, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A elipsy e (A o) vznikne rovnobežková kružnica kA.
kA
x
y
– v kolmej axonometrii
– v Mongeovej projekcii
z = o
z2 = o2
e2
x1
y1
x2
e1
A2
A
k2 A
k2 r
k1 r
k1 A
A1
o1
Tereňová
26
DWFx
Rotačný elipsoid sploštený – vznikne rotáciou elipsy e okolo svojej vedľajšej osi o.
– v kolmej axonometrii
z = o
e
e
kr
kr
x y
kA
x y
z = o
A
z2 = o2
e2
x1
y1
x2
e1
A2
k2 A
k2 r
k1 r
k1 A
A1
o1
– v Mongeovej projekcii
Tereňová
Plocha má jeden rovník kr, nemá hrdlovú, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A elipsy e (A o) vznikne rovnobežková kružnica kA.
27 DWFx
Rotačný paraboloid – vznikne rotáciou paraboly p okolo svojej osi o.
Poznámka: Na obrázkoch je znázornená časť rotačného paraboloidu nad pôdorysňou.
– v kolmej axonometrii
z2 = o2
p2
x1
y1
x2
p1
A2
k2 A
k1 A
A1
o1
B2
k2 B
k1 B
B1
– v Mongeovej projekcii
p
kB
kA
x
y
z = o
A
B
p
kB
x
y
z = o
B
Tereňová
Plocha nemá rovník, nemá hrdlovú, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A paraboly p (A o) vznikne rovnobežková kružnica kA.
28
DWFx
Rotačný hyperboloid jednodielny – vznikne rotáciou hyperboly h okolo svojej vedľajšej osi o,
ale aj rotáciou priamky p, ktorá je mimobežná s osou rotácie o.
Plocha má jednu hrdlovú kružnicu kh, nemá rovník, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A hyperboly h vznikne rovnobežková kružnica kA.
Poznámka: Na obrázkoch je znázornená časť rotačného hyperboloidu.
– v kolmej axonometrii
p
kB x y
z = o
B
kh
kC C
h q
kB x y
z = o
B
kh
kC C
h
kA A
kB x y
z = o
B
kh
kC
p q
Na ploche sa nachádzajú dve sústavy priamok. Jednu sústavu tvoria priamky, ktoré vzniknú
rotáciou priamky p. Druhú sústavu tvoria priamky súmerné s priamkami z prvej sústavy podľa
roviny hrdlovej kružnice. 29
DWFx
Rotačný hyperboloid jednodielny – vznikne rotáciou hyperboly h okolo svojej vedľajšej osi o,
ale aj rotáciou priamky p, ktorá je mimobežná s osou rotácie o.
– v Mongeovej projekcii
z2 = o2
h2
x1
y1
x2
h1
A2 k2 A
k1 A
A1
o1
B2 k2 B
k1 = B
B1 = C1
C2
k1 C
k2 C
k1 h
k2 h
z2 = o2
x1
y1
x2
o1
p2
p1 = q1
q2
k1 h
k2 h
Tereňová
30
Rotačný hyperboloid dvojdielny – vznikne rotáciou hyperboly h okolo svojej hlavnej osi o.
Plocha nemá rovník, nemá hrdlovú, ani kráterovú kružnicu.
Rotáciou ľubovoľného bodu A hyperboly h (A o) vznikne rovnobežková kružnica kA.
Poznámka: Na obrázkoch je znázornená časť rotačného hyperboloidu.
kB
x
y
z = o
B
kC
C
h
kB
x y
z = o
B
kC
C
h
A
kA
– v kolmej axonometrii – v Mongeovej projekcii z2 = o2
h2
x1
y1
x2
h1
A2 k2 A
k1 A
A1
B2 k2 B
B1 = C1
C2 k2 C
o1
k1 = B k1
C Tereňová
31
DWFx
PAUL ANDREU
National Theatre
Peking, Čína
Rotačný elipsoid sploštený
http://images.businessweek.com/ss/05/12/china_wonders/source/11.htm
32
http://www.jameslawcybertecture.com/html5/
Rotačný elipsoid predĺžený so šikmou osou
33
http://www.hodderandpartners.com/projects/corporation-street-bridge-manchester
Corporation Street Footbridge
Manchester
Jednodielny rotačný hyperboloid
s vodorovnou osou
34
http://0.tqn.com/d/architecture/1/0/1/x/MetropolitanCathedral.jpg
Oscar Niemeyer
Katedrála v Brazílii
Jednodielny rotačný hyperboloid
35
http://www.takamatsu.co.jp/en/project_detail.php?id=199
Shin Takamatsu
Meteor Plaza
Shimane, Japan
Rotačný elipsoid predĺžený s vodorovnou osou
36
http://www.takamatsu.co.jp/en/project_detail.php?id=199
Shin Takamatsu
Tamayu health spa
Shimane, Japan
Rotačný paraboloid
37
Takasaki Masaharu
Nanohanakan Senior Center
The Kagosima Community
http://backnumber.japan-architect.co.jp/english/2maga/ja/ja0065/works/047.html
Časť anuloidu (melonoidu) – os rotácie je v šikmej polohe.
Rotačný elipsoid predĺžený – os rotácie je vo vodorovnej polohe.
38